Fázy vzťahu

Všetci sme to už zažili a možno viac ako len jeden raz. Tie motýle v bruchu, ktoré sa nám rozleteli vždy, keď sme ho zazreli, alebo sa aspoň s obdivom zahľadeli na jeho fotku. Prúdila medzi nami elektrika, každý dotyk sa dal prirovnať k výbuchu sopky. Zamilovanosť. Povedali sme si v jej ošiali vzájomné áno a žili šťastne, až kým…

Fa’zyVZŤAHU

Moment. Tak to býva azda len v rozprávkach. V bežnom, každodennom svete prišli po roku, po dvoch na rad deti a časom aj úplne bežné problémy. Kto nakúpi, kto pôjde kočíkovať mladšieho a kto so starším k lekárovi, kde tento rok vziať peniaze na letnú dovolenku či vianočné darčeky. Až sme sa, zrazu, jedného dňa prebudili a nadobudli sme pocit, že už k nášmu partnerovi nič necítime. Kam sa po rokoch vytratila láska?

OD ZAMILOVANOSTI K LÁSKE

Nikam. Láska sa nevytráca. To, čo sa po rokoch vytráca, je zamilovanosť, ktorá je len úvodnou fázou každého vzťahu. Nemôžeme predsa čakať, že budeme po zvyšok života lietať na vlne dopamínu, oxytocínu a adrenalínu. To ani fyzicky nie je možné, naše telo takýto nápor hormónov zvláda len určitý, pomerne krátky čas. Zatiaľ čo zamilovanosť je len dočasné, hormonálne poblúznenie, definíciou lásky je jej bezpodmienečnosť. Lepšie to pochopíme, ak sa spolu pozrieme na jednotlivé fázy vzťahu.

Len zriedka, alebo nikdy, sa podarí dosiahnuť šťastné manželstvo hladko, bez kríz. Vedomie sa rodí z bolesti.

- Carl Gustav Jung -

1.FÁZA: ZAMILOVANOSŤ

Úvodná fáza zamilovanosti trvá jeden až tri roky. Spravidla ide o dostatočne dlhý čas na to, aby sme s naším novým partnerom randili, zasnúbili sa, vydali sa zaňho a možno aj počali spolu potomka. Príroda je mocná čarodejka, pod rúško príťažlivosti zahalila reprodukčný proces, aby ľudstvo nevyhynulo. Šikovne si to na nás vymyslela, čo poviete? V tejto fáze sú obidve zúčastnené osoby takmer doslova a do písmena slepé. Nevnímajú skutočnú osobnosť svojho partnera v plnom rozsahu, z čoho sa neskôr stáva problém, pretože rozdielnosť pováh býva azda najčastejšie uvádzaný dôvod rozvodu. Čo by sme mali urobiť, aby výber partnera nebol len náhodnou lotériou a neskončil po pár rokoch rozvodom?

Musíme si naozaj dobre vybrať. V štádiu randenia si dôkladne všímajme správanie nášho nového partnera v rôznych situáciách. Ako sa správa k svojim priateľom, rodičom, kolegom? Nebadáme uňho známky zatajovania, klamstva, prekrúcania, rôznych úskokov, neprimeraných výbuchov zlosti, opakujúce sa finančné problémy? Nebadáme uňho známky patologického správania? Aký má vzťah so svojimi rodičmi a súrodencami? Všetko preskúmajme a vyhodnoťme. V tomto štádiu sa oplatí dať na svoj vnútorný inštinkt. Nečakať, že si berieme človeka bez chýb. Ak ich na prvý pohľad nevidíme, pretože nám rozum zastrela zamilovanosť, neznamená to, že ich nemá. Človek bez chýb neexistuje, aj my sami ich máme celú škálu. Teraz už ide len o to, či sme s nimi oukej. Ak sme si už raz vybrali, urobme rozhodnutie, že pri tomto človeku budeme stáť v dobrom aj v zlom. Samozrejme, s výnimkou patologického správania (závislosti, násilie, agresivita, psychické poruchy), ktoré by ohrozovali nás alebo naše deti. V takom prípade sa treba obrátiť na odborníkov.

2.FÁZA: BOJ O MOC

Profesor Gottman v Seattli niekoľko rokov skúmal tisíce párov. Výsledky jeho výskumu boli viac než prekvapivé. To, čo partnerské aj pracovné vzťahy ohrozuje najviac, sú podvedomé komunikačné vzorce, ktoré sa nám automaticky v určitých situáciách zapínajú. Tie aktivujú našu emočnú pamäť a vyraďujú racionálnu schopnosť mozgu. Práve nezvládnuté negatívne emócie predstavujú apokalypsu našich vzťahov.

Potom, ako odznie fáza zamilovanosti, začneme sa správať tak, ako nám je to prirodzené a v hraničných situáciách, v ktorých by sme v štádiu zamilovanosti reagovali úplne inak, sa nám spustia uvedené naučené vzorce a náš mozog valcujú naše emócie. K pozitívnemu náboju vzťahu neprispieva ani fakt, že si s partnerom začíname čím ďalej tým viac liezť na nervy. Vtedy prichádza na rad druhá fáza vzťahu, boj o moc. V praxi to vo vzťahu vyzerá tak, že čo odlišné názory, to problém, hádka, konflikt, po ktorom neraz nasleduje tichá domácnosť. Práve v tejto fáze vzťahu najčastejšie dochádza k rozvodu. Žena sa cíti nemilovaná, muž necíti z jej strany úctu.

3.

Ak k tomu pridáme bežné životné problémy (financie, pracovný stres, vzťahy v širšej rodine, režim okolo malých detí, únava, nedostatok spánku), sme len krôčik od ostrých konfliktov s vybičovanými emóciami.

Riešenie je na prvý pohľad pomerne jednoduché. Je potrebné, aby si obaja uvedomili, že pravda v manželstve neexistuje. Ide len o to, ako o tej pravde spolu jednáme, pretože vždy je všetko o otvorenej, ohľaduplnej a láskavej komunikácii. Ženy nemusia byť aj dokonalými matkami, gazdinkami a mať aj ukážkovú kariéru. Je potrebné uvedomiť si, kde žena sama na seba vyvíja najväčší tlak, predebatovať celú záležitosť s manželom a nájsť spolu riešenie (opatrovateľka, stará mama, láskavá susedka atď.).

Je úplne prirodzené, ak máme odlišné názory a pohľady na tú istú vec. Dôležité však je, aby sme k inakosti nášho partnera pristupovali s pochopením, prijatím a láskou. Vidíte? Práve tu prichádza na rad skutočná láska, ak jej to dovolíme.

FÁZA: SPOLUPRÁCA

Každodenný kontakt partnerov nesie so sebou množstvo drobných nezhôd a šarvátok. Tie sa postupom času hromadia a do vzťahu vnášajú zdanlivo nezvratné zmeny. Nie je nezvyčajným javom, že práve tieto bežné každodenné zvady bývajú cestou k rozvodu. Ak však vytrváme, postupne spolu zostarneme. Ak svoj vzťah časom vyladíme, zistíme, že v určitom bode sa hádky prelomia, krivka partnerských nezhôd začne klesať a my si začíname byť čím ďalej, tým bližší. Dokážeme sa pred naším partnerom viac otvoriť a dať mu najavo svoje emócie.

V prípade, že sme sa v predchádzajúcom štádiu vzťahu rozhodli ho ukončiť, začíname s novým partnerom od nuly. Opäť budeme lietať na vlnách zamilovanosti, ktorá sa časom prehupne do všednosti. Náš nový vzťah nám môže vyjsť, ale aj nemusí. Nie vždy platí, že susedova tráva je zelenšia. Ak však partnerskú krízu prekonáme, je možné, že za najbližšou zákrutou nášho spolužitia nás čaká odmena v podobe vyrovnaného, harmonického vzťahu.

V manželstve nie je najdôležitejšie urobiť toho druhého šťastným. Ide skôr o to, urobiť šťastného samého seba a svoje šťastie tomu druhému darovať.

- Guy Corneau -

4.FÁZA: VZÁJOMNOSŤ

Mnohým párom sa bežne stáva, že opakovane skáču z fáze boja o moc do spolupráce. Tento jav nie je vôbec výnimočný, práve naopak, je pomerne bežný. Vtedy sa len treba zastaviť a uvedomiť si, kam v našom vzťahu kráčame a čo je naším cieľom. Možno je to cesta prijatia tej krásnej nedokonalosti nášho partnera a nás samých, ktorá ide ruka v ruke s porozumením, toleranciou a otvorenou komunikáciou. Vtedy vždy treba začať od seba, nečakať na partnerov prvý krok. Ak sme sa zo spolupráce prehupli do štvrtej fázy s názvom vzájomnosť, netešme sa, že máme vyhrané. Práve naopak, majme sa na pozore. V tejto fáze už každý z partnerov vie, čo presne má od toho druhého očakávať, ako sa čo bude odohrávať, naše dni majú presnú formu aj sled udalostí. „Veď to je super!“ povedali by ste si. Nemýľme sa však. Práve v tejto fáze sa veľmi často do vzťahu vkradne nuda. Je čas opäť vniesť do vzťahu hravú iskru, spontánnosť a pripomenúť si, aké to bolo keď sme spolu ešte len chodili. „My s manželom spolu randíme vždy 20. deň v mesiaci,“ delí sa o svoju skúsenosť Zuzana. „Bol to takmer pred dvadsiatimi rokmi deň našej svadby a týmto spôsobom si to každý mesiac pripomíname. Raz organizuje rande manžel, na ďalší mesiac ja, pričom fantázii sa medze nekladú. Nehovorím, že ideme spolu niekam bez detí len raz do mesiaca. Vôbec nie. Okrem toho, kedykoľvek spolu zájdeme do kina, na večeru či na kávu, no dvadsiateho každý mesiac vždy chystáme pre toho druhého malé prekvapenie. Nášmu vzťahu to veľmi prospieva.“

5. FÁZA: SPOLUVYTVÁRANIE

Presne toto je tá fáza vzťahu, v ktorej sa odohrávajú zlaté, strieborné a diamantové svadby manželského zväzku. Partneri majú za sebou dlhé desaťročia nielen krásnych, ale neraz aj ťažkých chvíľ. Prešli spolu dobrým aj zlým a vedia, čo je to naozajstná bezpodmienečná láska. A tu prichádza na rad ono rozprávkové: žili šťastne, až kým nepomreli.