Mikrozelenina

SKVELÝ ZDROJ NUTRIČNÝCH LÁTOK NIELEN POČAS ZIMY

Mikrozeleninu som po prvýkrát ochutnala vďaka tomu, že som ju dostala ako darček od dodávateľa lokálnej debničky s ovocím a zeleninou. Verte či nie, bola to láska od prvého momentu nielen pre mňa, ale aj pre 3,5-ročnú dcérku. Tá je milovníčkou zeleného hrášku, ktorý však v zime dostupný nie je, to však neplatí pre mikrohrášok – mladé výhonky hrášku, pestované v kvetináči a dorastajúce do výšky 6 – 12 centimetrov.

VÝHONKY MLADÝCH RASTLÍN DODAJÚ TELU ŽIVINY A SÚ SKVOSTOM TANIERA

Chcete aj vy spoznať intenzívnu chuť a zdravotné benefity výhonkov mladého hrášku, rukoly, slnečnice a ďalších druhov mikrozeleniny? Ponúkame vám informácie, ktoré sa vám zídu.

MIKROZELENINA verzus KLÍČKY

Mikrozeleninu môžeme jednoducho charakterizovať ako výhonky mladých rastlín, ktoré sa pestujú v kvetináči so zeminou a zbierajú sa zhruba 7 – 14 dní po vyklíčení. Výhonky sa v správnom čase zostrihajú a umyjú. Sú charakteristické sviežosťou, výraznou chuťou a pôsobivým nutričným zložením. Ak sa nám nechce mikrozeleninu pestovať, jednoducho si ju kúpime od poctivých slovenských pestovateľov. Jedným z nich je Martin Hlinka, ktorého mikrozelenina očarila natoľko, že ju začal pestovať a predávať. Čím ho výhonky mladých rastlín dostali? Tak napríklad svojím vzhľadom a chuťou.

„Mikrozelenina predstavuje konkrétne druhy zeleniny pestované do mladého štádia života na prvé klíčne lístky, alebo prvé skutočné lístky. Je to v podstate štádium, keď sa rastlina už prejaví viac, ako len zapustením koreňa. Vidíte prvé zdravé listy, z ktorých cítite život a energiu, ktorá v nich prúdi. Mikrozelenina je element na tanieri, ktorý naše jedlo oživuje a dodáva mu kontúry. Nezáleží na tom, či jedlo viete, alebo neviete aranžovať, aby vám viac chutilo, stačí keď ho posypete mikrozeleninou, a to vám z obyčajného jedla spraví pokrm v šéfkuchárskom prevedení. Ďalej musím povedať, že chuť a vôňa mikrozeleniny je v niektorých prípadoch intenzívnejšia a lepšia ako u dospelej rastliny. Brokolicu ľudia vo väčšine prípadov tepelne upravujú. Viete, aká je jej skutočná chuť? Viete, ako chutí rukola bez typickej horkosti? Alebo taká mikroslnečnica? Dúfam, že vás motivujem k tomu, aby ste vyskúšali niečo nové,“

hovorí Martin Hlinka.

Mikrozeleninu by sme si nemali mýliť s klíčkami – semenami rastlín naklíčenými vo vode, na ktoré sa využívajú rôzne misky na klíčenie. Mikrozelenina sa pestuje v kvetináči so zeminou. S troškou šikovnosti si ju môžeme pestovať aj sami doma na okennom parapete alebo na balkóne po celý rok.

„Dôležité je mať kvalitné semiačka a potom pravidelne celý proces kontrolovať, aby semiačka neuschli, alebo aby na nich nevznikli plesne v dôsledku nadmerného zalievania. Ak mikrozeleninu pestujete v interiéri, nájdite jej slnečné miesto s dostatočným teplom. Príliš silné svetlo môže rastliny vystresovať natoľko, že zožltnú. Ak mikrozeleninu pestujete vonku, pozor na vtáky, hmyz a veľké

výkyvy teplôt,“ upozorňuje skúsený pestovateľ.

OKREM VZHĽADU A SKVELEJ CHUTI MÁ BOMBASTICKÝ NUTRIČNÝ PROFIL

O obsahu a účinkoch mikrozeleniny na naše telo sa toho popísalo veľa, avšak existujú aj vedecké štúdie, ktoré priniesli pozoruhodné výsledky. Podľa jednej z nich, uverejnenej v časopise Journal of Agricultural and Food Chemistry v auguste 2012, bola mikrozelenina štyri až štyridsať ráz koncentrovanejšia na výživné látky ako zrelé rastliny. V rámci štúdie vedci hodnotili úroveň štyroch skupín životne dôležitých živín na 25 rôznych komerčne pestovaných mikrozeleninách. Medzi nimi nechýbali napríklad vitamíny K, C, E, luteín či betakarotén. Vedci zistili, že mikrozelenina v podobe červenej kapusty obsahovala až 40-krát viac vitamínu E a šesťkrát viac vitamínu C ako zrelá červená kapusta. Odborníci to odôvodnili tým, že mikrozelenina sa zberá krátko po vyklíčení, teda sú v nej koncentrované živiny, potrebné na rast rastliny. Medzi výživnými látkami, zastúpenými v mikrozelenine, nechýbajú ani antioxidanty, najmä polyfenoly. Tie sa spájajú s nižším rizikom výskytu srdcových chorôb, rakoviny a aj Alzheimerovej choroby. Čo sa týka konkrétneho obsahu vitamínov, minerálov, stopových prvkov, antioxidantov či vlákniny v mikrozelenine, závisí to, samozrejme, od konkrétneho druhu rastliny. Ako príklad môžeme uviesť 100-gramovú zmes mikroslnečnice a mikrobazalky – obsahuje 28 kcal, 2,2 g bielkovín, 4,4 g sacharidov, 2,2 g vlákniny, 88 mg vápnika, 15,9 mg železa, 66 mg horčíka, 66 mg fosforu, 298 mg draslíka, 11 mg sodíka, 0,7 mg zinku, 6,6 mg vitamínu C, 79,6 mcg vitamínu A, 66 mcg kyseliny listovej, ďalej selén, mangán a vitamíny skupiny B. To znamená, že mikrozeleninu si môžeme vyberať nielen na základe chuti a vzhľadu, ale aj podľa potrieb nášho organizmu, prípadne zdravotného stavu.

JEJ PLUSOM JE AJ TRVALÁ UDRŽATEĽNOSŤ

Väčšine z nás nie je ľahostajný osud Zeme a snažíme sa aspoň v rámci svojej domácnosti správať ekologickejšie. Zdá sa, že mikrozelenina je skvelým riešením, ako si dopriať zeleninu za dobrú cenu s nízkym dopadom na životné prostredie. To znamená, že za minimálne výdavky (za kvetináče, zeminu, semiačka) a aj úsilie získame cenný zdroj rozmanitých živín, ktorý skvelo chutí a božsky vyzerá na tanieri.

AKO ROZPOZNAŤ KVALITNÚ MIKROZELENINU NA TRHU?

Ak aj pri kúpe potravín myslíme na našu planétu a zároveň chceme podporovať poctivých slovenských farmárov, prvým kritériom pre výber mikrozeleniny by mal byť slovenský pôvod. Čo je ešte dôležité?

„Pozerajte sa na kvalitu a čerstvosť. Mikrozelenina má krátku dobu spotreby. Je to v priemere 7 – 10 dní od rozstrihnutia. Dôležité je, aby nebola zvädnutá. Zožltnuté alebo vyblednuté listy a zosušené okraje znamenajú, že bola zostrihaná neskoršie, ako mala byť,

alebo nebola správne vypestovaná,“ prezrádza cenné rady pestovateľ slovenskej mikrozeleniny.

TIPY NA POUŽITIE MIKROZELENINY PRE ZAČIATOČNÍKOV

Pred konzumáciou je dôležité mikrozeleninu dôkladne umyť. Je vhodná na dochutenie slaných i sladkých jedál. Hodí sa ako ozdoba šalátov, polievok či pizze. Vhodne poslúži ako príloha k hlavnému jedlu, zvýši nutričnú hodnotu smoothie, dochutí omeletu alebo ozdobí ovocnú penu. Zaujali vás mladé výhonky rastlín natoľko, že ich chcete vyskúšať, ale neviete, čím začať?

„Ak ste mikrozeleninu ešte predtým nikdy nevyskúšali, odporúčame začať mikrohráškom alebo mikroreďkovkou. Hrášok môžu jesť aj deti. Chutí ako jarné hráškové struky, a dá sa veľmi ľahko zakomponovať do šalátu, alebo ho môžete zjesť len tak, namiesto čipsov pri večernom relaxe. Reďkovka je jemne pikantná a odporučil by som ju k vašej obľúbenej nátierke, alebo takisto do šalátu, ale bez výrazného dressingu, ten má tendenciu prekryť

všetky chute v šaláte,“ dodáva na záver Martin Hlinka.