Hlas ľudu 21/2022

Page 1

Ján Triaška
ISSN0018-2869
Báčsky Petrovec V 220-ročnej Kovačici

Symbolickým prednesom srbskej a slovenskej hymny sa začala slávnostná akadémia z príležitosti 220. výročia Kovačice, po čom odzneli gratulácie obecno-miestnych predstaviteľov a hostí. Na záver slávnostnej akadémie nasledoval scénický prejav Kovačičanov pod názvom Pod kovačickým nebom, ktorý znázornil cestu prvých osadní kov Kovačice.

O. Glóziková-Jonášová

Príležitostný program k sviatku pedagógov a žiakov pet rovskej Základnej školy Jána Čajaka po dvojročnej odmlke sa uskutočnil v piatok 13. mája vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla, ktorá bola dupkom plná. Na svoje deti a vnúčence sa prišli pozrieť ich najbližší. Žiaci predvied li pestrý program ku Dňu školy plný tancov, spevu, recitácií a súťaženia v skladaní Rubikovej kocky, ktoré je v petrovskej škole veľmi populárne.

Do celosvetovej akcie Noc múzeí a galérií aj tohto roku sa zapojilo Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci. Pri tejto príležitosti prichys talo viaceré programy a medzi nimi aj samostat nú výstavu grafík Redukovaná rovina mladej umelkyne Mr. Daniely Markovej, pedagogičky výtvarnej kultúry v petrovskej základnej škole a na gymnáziu. Ide o jej 7. samostatnú výstavu. Na záver sa svojej triednej profesorke kyticou kvetov zavďačili aj jej žiaci.

Do konca mája treba zaslať žiadosť o úvery, ktoré vyhlásil Pokrajinský fond pre rozvoj poľnohospodárstva. Jedenásť súťa ží o úvery sa týka investícií do poľnohospodárstva –poľnohos podárskych gazdovstiev a výroby na území Vojvodiny. Pôžičky budú schvaľované s úrokovou sadzbou jedno percento ročne, maximálne sa môže získať 20- až 40-tisíc eur, s dobou odkladu 6 až 12 mesiacov, obdobím splácania 36 až 60 mesiacov a šesťmesačnou anuitou 7 až 11 splátok, v závislosti od toho, na čo sa úver berie. Úvery na kúpu poľnohospodárskej pôdy taktiež budú s úrokovou sadzbou 1 % ročne a s vlastnou účasťou minimálne 20 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy.

 Z obsahu 21. 5. 2022 | 21 /5012/ Uzávierka čísla: 18. 5. 2022

ZAKLADATEĽ:

NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA

NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ

USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU

V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA

1944 V BÁČSKOM PETROVCI

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA

V NOVOM SADE

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY

SO STRIEBORNÝM VENCOM

Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová

Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová

Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová

Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Gra cká redaktorka: Irena Lomenová

Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs

E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Rozbehnutý

máj nám prináša striedavé slnečné a daždivé dni, ako aj oslavy v našich dedinách a mestách. V dňoch uplynulého víkendu Kovačičania oslávili 220. narodeniny svojej dediny, kým v dňoch víkendu pred nami nastupuje Deň Báčskeho Petrovca. Kovačičanom počas osláv zahrali Kandráčovci, keď energiou nabitým programom rozptýlili srdcia viactisícového obecenstva, ktoré sa zoskupilo v rámci kultúrneho podujatia danej kovačickej slávnosti. Viac než dimenzia samotných osláv potešil fakt, že medzi tými, ktorí sledovali koncerty, bolo vidno ľudí zo všetkých vojvodinských prostredí. Bol to skutočne krásny obraz, keď Kysáčania, Petrovčania, Kulpínčania, Hložančania, Novosadčania, ale aj tí naši ľudia z Ľuby, Boľoviec, zo Starej Pazovy a iní spolu spievali takty dobre známych piesní v podaní virtuózov slovenskej ľudovej piesne a populárnej slovenskej hudby. Vracia nám to vieru v to, že sme nezabudli jedni na druhých a že sa ešte stále vieme spolu tešiť. Avšak to stále nič nemení na veci,

Foto: S. Lenhart Olinka Glóziková-Jonášová

že sa najprv musíme vyrovnať sami so sebou. Počas koncertov, ale aj nádherného predvedenia slovenskej ľudovej piesne či cirkevných piesní v chráme Božom ľudia sa snažia odfotiť si a urobiť záber toho, čo sa dialo. Je to z jednej strany zrozumiteľné, lebo krása takého momentu láka človeka, aby si to zvečnil. Zostal predsa dojem, že si málo ľudí dovolilo skutočne si vychutnať tú chvíľu, vžiť sa do toho a pocítiť skutočnú hodnotu, ktorú slová a piesne naberajú v takej atmosfére. Je dobre, keď nám takéto momentky vedia upútať pozornosť. Krásne veci si vieme všimnúť vôkol seba, keď to chceme urobiť. Sme tu vo Vojvodine, povďační za týchto vyše 200 rokov existencie a neustáleho zveľaďovania, bez ohľadu na to, či žijeme v Banáte, Báčke alebo v Srieme. Sme povďační za skutočne obrovskú silu a šťastie, pomocou ktorých sa nám to podarilo dosiahnuť. Aby to tak bolo aj do budúcna, je dobré rozmýšľať každý deň o tom, čím môžeme vyzdvihnúť seba individuálne, teda ako byť lepší dnes a zajtra, samým tým aj prispieť spoločnosti vôkol seba. Nech život náš je hrad pevný.

Tlač: VP Službeni glasnik Belehrad titulnej strane: Prvý víkend osláv 220. výročia založenia Kovačice bol v znamení kultúrno-umeleckých a folklórnych programov, v ktorých sa zúčastnili početní domáci a hosťujúci umelci, hudobníci a tanečníci. V rámci otváracieho ceremoniálu na veľkom javisku na námestí 14. mája vystúpili aj mladí folkloristi z kovačickej Základnej školy Mladých pokolení.

321 /5012/ 21. 5. 2022• •
TÝŽDEŇ 8 Na obnovenie kultúrnych ustanovizní a centier kultúry 265 miliónov dinárov ĽUDIA A UDALOSTI 16 Úchvatná, dychberúca, očarujúca krása POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Do konca mája súťaž o úvery na investície do poľnohospodárstva KULTÚRA 38 Predstavili knižku Elenky Ďurišovej ŠPORT 51 Klenot pre budúce generácie Na
V tomto čísle Editoriál Sledujte nás na našej webovej stránke www.hl.rs Máj v znamení osláv

Týždeň

Veľa požiadaviek, málo sľubov

V Bruselisa v pondelok 16. mája stretli diplomati členských a kandidátskych krajín s cieľom uzhodnúť sa na dodržaní politiky Európskej únie. Ďalšou témou rokovania bolo prekonanie ekonomických dôsledkov vojny. Minister zahraničných vecí Nikola Selaković bol predstaviteľom Srbska. Význam stretnutia ukazuje na to, ako je západný Balkán dôležitý pre Európsku úniu, zdôraznil Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, pričom dodal: „Dnes spolu s ministrami regiónu hľadáme riešenia ekonomických dôsledkov a hospodárskej krízy, ktorá postihuje západný Balkán.“

Selaković v rámci stretnutia poznamenal, že je stav Srbska nemenný, to znamená, že nepodporuje žiadne riešenie problémov cez vojnový kon ikt. Srbsko podporuje teritoriálnu integritu a nezávislosť medzinárodne uznaných štátov. Z druhej strany Európska

únia zastáva stav zjednotenia pozície západného Balkánu. Dnes sú mnohé členské štáty tej mienky, že by Srbsko malo dať jasný signál, že sa ako kandidátsky štát stotožňuje s politikou Európskej únie. Z druhej strany mnohé krajiny považujú permanentné nátlaky a požiadavky EÚ na západný Balkán za neprimerané, vzhľadom na to, že EÚ iba dáva požiadavky, bez toho, aby opätovne sľúbila určité bene ty kandidátskym krajinám. Ako bolo uvedené, toto je ten okamih, keď sa majú krajiny západného Balkánu rozhodnúť, kde patria a aké hodnoty zastupujú.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa zmienil o tom, že Srbsko už dávno malo byť členským štátom EÚ. „Srbsko sme mali ešte dávno prijať do Únie, ale môžeme to urobiť aj zajtra. Nie je fér, že Únia od kandidátov toľko žiada, pričom im nemôže toľko toho poskytnúť späť. Žiadame od nich, aby si zosúladili politiku, a na oplátku im nedávame nič. Keby bolo Srbsko členským štátom EÚ, tieto prob-

lémy by sa teraz nemuseli riešiť.“

V rámci Európskej únie zatiaľ nie je rozhodnuté o šiestom balíku sankcií a obmedzení importu nafty z Ruska. Jednotlivé krajiny EÚ sa zatiaľ nezhodli na krokoch, ktoré by z druhej strany obťažili Rusko.

*

Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová 12. mája oznámili, že ich krajina ociálne podala žiadosť o vstup do Severoatlantickej aliancie. Ako uviedli vo svojom spoločnom zverejnení, členstvo v NATO by malo posilniť bezpečnosť Fínska. Žiadosť o členstvo mala byť aj schválená, no tento severský štát bude musieť zrealizovať niektoré kroky.

K Fínsku sa pridalo aj susedné Švédsko, ktoré tiež podpísalo žiadosť o vstup do NATO. Pre Švédsko žiadosť podpísala ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová. Týmto obe krajiny ukončili desaťročia trvajúcu neutralitu severských štátov, ktoré majú dobré vzťahy a vedú rovnakú politiku,

preto podobné rozhodnutie Švédska pre Fínsko je vítané, ako aj pre celú Severoatlantickú alianciu.

Rozširovanie krajín NATO však neprispieva k aktuálnemu vojenskému kon iktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Rusko prijatie Fínska a Švédska vidí ako hrozbu. Súhlas o vstup do NATO dvoch škandinávskych krajín nepodporí ani Turecko, uviedol prezident Recep Tayyip Erdogan.

Žiadosti o vstup do NATO týchto dvoch krajín musí ratikovať všetkých 30 členských štátov aliancie. Odhaduje sa, že tento proces nebude trvať dlhšie ako jeden rok. Obe krajiny však apelujú, že ich žiadosť nie je namierená voči samotnému Rusku, ale skôr na bezpečnosť, ktorá je potrebná v časoch, keď na východe pretrváva vojnový kon ikt. Ministri zahraničných vecí Fínska a Švédska tiež uviedli, že sa v ich krajinách nebudú uskladňovať ani jadrové zbrane a tiež sa tu nebudú budovať vojenské základne.

Symbolickým

prednesom srbskej a slovenskej štátnej hymny sa začala slávnostná akadémia pri príležitosti 220. výročia Kovačice. Štvorhlasný prednes hymien 42-členného miešaného zboru Kovačičania nacvičila Tatiana Jašková, po čom Mária Kotvášová-Jonášová, profesorka slovenčiny vo výslužbe, prečítala primeraný text a prihovorili sa obecní a miestni predstavitelia a hostia. Adam Jonáš, predseda Rady Miestneho spoločenstva v Kovačici,

identitu a kultúru.“ Marína Tomanová, náčelníčka Juhobanátskeho obvodu, vo svojom prejave vyzvala prítomných, aby si zaspomínali na neľahké časy, keď prví osadníci prišli do Kovačice: „Predstavte si tú pustatinu, široké polia a iba holé modré nebo nad nimi. Predstavte si tie pracovité a usilovné ruky. Či vtedy verili a snívali? Áno! Rozhodne áno! Verili a snívali! Keby tak nebolo, dnes by sme neboli na tomto mieste a neoslavovali by sme toto pozoruhodné jubileum.“ Po Tomanovej sa slova ujal Fedor Rosocha, veľvyslanec kovačickým nebom

vo svojom príhovore povedal: „Kovačičania, aj ďalej pracujme poctivo, buďme jednotní aj v ďalšom období tak na radosť nám, ale aj generáciám, ktoré prichádzajú za nami.“ Po ňom sa slova ujal Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica: „Dvestodvadsať rokov odvtedy, čo naši predkovia prišli na územie dnešnej Kovačice, historicky neubehlo dlhé, ale bolo to zmysluplné obdobie, v ktorom sa nám Slovákom podarilo zmeniť tváre južného Banátu, Vojvodiny a Srbska. Po dvoch storočiach sa nám stále darí zachovať si

Olinka Glóziková-Jonášová
4 • TÝŽDEŇ •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
7 DNÍ
SLÁVNOSTNÁ AKADÉMIA Z PRÍLEŽITOSTI 220-ROČNICE KOVAČICE Pod

Slovenskej republiky v Beleh rade: „Uplynulých 220 rokov svedčí o až ,donquijotovskom’ čine vašich prarodičov, ktorí sa možno s ťažkým srdcom rozhodli opustiť svoju ko lísku a vydať sa hľa dať nový domov, ktorý našli na tejto širokej slnkom za liatej rovine. Dnes oslavované výročie nám pripomína ich vytrvalosť a ich od hodlanosť zapus tiť korene v tejto úrodnej pôde a dať šancu vtedy ešte pustatine. Zaniete nosť a pracovitosť dodnes typickú pre

– Medailu Úradu pre Slovákov ži júcich v zahraničí, ktorá symboli zuje vďaku Slovenskej republiky za mimoriadne zásluhy o udr

insitných maliarov v roku 1952. Kovačickí maliari namaľova li obrazy, ktoré celému svetu odovzdávajú posolstvo mieru, šťastného a naplneného živo ta opierajúceho sa o najvyššie ľudské hodnoty. Zároveň kova čickú insitu charakterizuje silné prepojenie na slovenské tradície a kultúrne dedičstvo, ktoré si Slováci do Kovačice priniesli z materskej krajiny,“ uzavrel. s cénick Ý m pr E javom pr ED s T avili DE jiny 220-ročn E j k ovačic E Po príhovoroch vzácnych hos tí a hostiteľov na záver slávnost

Slovákov mali naši predkovia, chopili sa práce a položili zák lady sídla, ktoré dnes poznáme ako Kovačicu. V súčasnosti je Kovačica významným centrom Slovákov, nielen tu v Srbsku, ale je príkladom zachovania kultúry a tradícií pre našich krajanov žijúcich v celom svete.“

Galérii insi T ného um E nia mED aila Ú s ŽZ Na záver slávnostnej akadé mie sa slova ujal Milan Ján Pilip, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý po primeranej gratulácii k výročiu Kovačice odovzdal vyzname nanie Galérii insitného umenia

žanie národného povedomia, kultúrnej a jazykovej identity Slovákov žijúcich v zahraničí a úsilie spojené s upevňovaním väzieb medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a Slovenskou repub likou. Medailu prijala riaditeľka Galérie insitného umenia Anna Žolnajová-Barcová a zároveň sa za toto vyznamenanie poďako vala v mene členov galérie a vo vlastnom mene. Predseda Pilip pri odovzdávaní vyznamenania vyzdvihol, že medaila patrí všet kým bývalým, súčasným, ale aj budúcim členom GIU, ktorí sa pričinili o pozdvihnutie Kova čice na svetoznáme stredisko insitného umenia. „Medaila sa

nej akadémie nasledoval hudob no-scénický prejav Kovačičanov pod názvom Pod kovačickým nebom, ktorý znázornil cestu prvých osadníkov Kovačice cez Bardáň a Ečku až do roku 1977,

milan ján pilip, predseda Úradu pre slovákov žijúcich v zahraničí, odovzdal vyznamenanie Galérii insitného umenia – medailu Úradu pre slovákov žijúcich v zahraničí. medailu prijala riaditeľka Galérie insitného umenia anna Žolnajová-Barcová.

udeľuje pri príležitosti osláv 220. výročia osídlenia Kovačice Slo vákmi, ale aj pri príležitosti 70. výročia prvej spoločnej výstavy

keď sa Kovačica stala mestom. Pod scenár a réžiu sa podpísala Katarína Mišíková-Hitzingerová z Banskej Bystrice. „Diváci mali

možnosť pozrieť si presne to pu tovanie Kovačičanov z Bardáňa do Ečky, z Ečky do Kovačice a tie najdramatickejšie momenty v histórii Kovačičanov. Pri vy pracovaní scenára jej pomáhal historik, kovačický rodák Ján Chrťan, ktorý mal na starosti koncepciu scenára a dramatur giu. „Písala som ho tri – štyri me siace, kým som si preštudovala všetky historické dokumenty, s ktorými sme pracovali spo ločne s Jankom Chrťanom, aby sme scenár dali do poriadku. Potom sme ho ešte prechádzali. Janko v ňom vlastne kontrolo val všetky historické artefakty, aby boli v rámci informácií na mieste,“ vysvetlila Mišíková-Hi tzingerová. V predstavení hrali Miloslav Jonáš, Miroslav Sabo, Zlatko Karlečík, Anna Širková, Una Brtková, Sára Válovcová, Jaroslav Dudáš, Ivan Benka, Patrik Pavel Cicka, Lara Mihaj lovová a Damián Meliš. Kostýmy a rekvizity vypracovali Anna Širková a Jarmila Jonášová, kým hudobno-tanečnú zložku mal na starosti Željko Suchánek a svetlo a techniku Želimír Bartoš.

príhovor príhovor maríny Tomanovej,
521 /5012/ 21. 5. 2022• TÝŽDEŇ •
jaroslava hrubíka, predsedu obce kovačica j. E. veľvyslanec Fedor rosocha zagratuloval kovačičanom k jubileu pod kovačickým nebom, scénický prejav kovačičanov pre kovačičanov
náčelníčky juhobanátskeho obvodu

Týždeň

Srbska Aleksandar Vučić sa zúčastnil otváracieho ceremoniálu Veľtrhu automobilov DDOR ECO BG CAR

Prezident

SHOW 07 a povedal, že srbský automobilový priemysel, ktorý je nositeľom pokroku v každej krajine, má jasnú budúcnosť v Srbsku, ako aj to, že sa čaká na rozhodnutie najmenej dvoch veľkých svetových výrobcov automobilov, že otvoria svoje továrne v Srbsku. „Autotrhy sú pre návštevníkov ideálnou príležitosťou vidieť to nové a najlepšie. Som hrdý na Srbsko a Belehrad, keďže dnes po dvojročnej prestávke absol-

vujeme prvé podujatie tohto druhu v Európe. Každé dôležité meno automobilového priemyslu je dnes v našom Belehrade,“ povedal na otvorení prezident Vučić a poukázal na to, že Srbsko

už prilákalo veľkých a známych výrobcov automobilov, a je presvedčený, že sa nám podarí celý reťazec zrealizovať pri výrobe elektromobilov u nás. „Verím, že sa nám podarí presvedčiť niektorých svetových hráčov, aby prijali našu pohostinnosť a otvorili svoje továrne v našej krajine,“ povedal prezident Vučić a vyjadril nádej, že každý nadchádzajúci veľtrh bude bohatší o modely vyrábané v Srbsku. Dodal, že je rád, že sa na tohto-

ročnom veľtrhu predstavilo veľké množstvo elektrických a hybridných vozidiel, pretože to odráža vysoké ekologické povedomie výrobcov automobilov. Prezident Vučić vyjadril presvedčenie, že Srbsku sa pri ďalšom rozvoji automobilového priemyslu aj napriek všetkým nepriaznivým vonkajším okolnostiam podarí zabezpečiť ešte viac pracovných miest a rast HDP krajiny.

Zdroj a foto: predsednik.rs

„Žilo

Pripravil: J. Pálik

by sa nám desaťkrát lepšie, keby sme Rusku uviedli sankcie. Vydržali sme osemdesiat dní a cena, ktorú platíme, je obrovská,“ povedal ako hosť v TV Prva prezident Srbska Aleksandar Vučić.

„Teraz trpíme obrovskými škodami. Bolo by pekné, keby bol viac férový veľvyslanec Ruska,

keď o tom hovorí. A vieme, aké sú sankcie a aké sú nespravodlivé a zbytočné,“ povedal prezident Vučić.

Strašne a veľmi trpíme tým, že sme neuvalili sankcie na Rusko, a chcem, aby to ľudia vedeli. Teraz by som povedal, že si nerobím ilúzie – žilo by sa nám desaťkrát lepšie, keby sme to urobili. Neurobili sme to, pretože sa správame ako nezávislá a suverénna krajina,“

Pripravil: Ján Pálik
6 • TÝŽDEŇ •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
BELEHRAD Prezident Vučić sa zúčastnil slávnostného otvorenia Veľtrhu automobilov HOSŤOVANIE PREZIDENTA VUČIĆA V TV PRVA Všetci musíme pracovať na rovnakej politike

dodal prezident Vučić.

Zdôraznil, že nadchádzajúca zima bude najťažšia na svete za posledných 70 rokov.

„Bude nedostatok jedla a energií vďaka šialenej politike zo všetkých strán. Cena energií bude veľmi vysoká,“ povedal prezident Vučić.

Poukázal na to, že Európa druhý a tretí rok nevydrží ekonomiku v recesii. Prezident Vučić povedal, že 25 percent svetového trhu nebude mať chlieb a že vo svete bude nedostatok potravín, že India zakázala vývoz pšenice a jej cena na burzách okamžite vyskočila. Dodal, že je problém s obstarávaním kukurice, že stojí export pre uzavretie ukrajinských prístavov.

„Na všetky veci sa treba pozerať racionálne. Podstatou je, že všetko a všetci musia spolupracovať na rovnakej politike, aby sme prežili. Nesprávajme sa, akoby sa okolo nás nič nedialo,“ povedal prezident.

Uviedol, že by sme mali mať na pamäti, že tento rok spotrebujeme o 50 percent viac benzínu ako vlani a tiež o 20 percent viac nafty.

„Mojou úlohou je byť realistom, nehovoriť o fontáne túžob,“ dodal prezident Vučić a upozornil, že o všetkých týchto problémoch

hovoril aj vtedy, keď bola predvolebná kampaň.

Poznamenal, že teraz nemáme prístup na kapitálový trh, rovnako ako aj ostatné rozvojové krajiny, a

hovorí, to zvýšenie by neuniesli ani občania, ani štát. Ako uviedol, ak by sa cena elektriny zvýšila o 30 percent, znamenalo by to in áciu o 20 percent.

hlásené nové sankcie, cena ropy ide v sekunde hore, a to isté platí pre plyn,“ hovorí prezident Vučić.

Poukazuje na to, že bez plynu a ropy sa nedá fungovať, a dodáva, že neexistuje žiadna ekonomika, pretože 50 percent nášho plynu spotrebuje ekonomika.

Na otázku, čo očakáva od Rusov pri nových rokovaniach o plyne, prezident Vučić povedal, že očakáva normálnu cenu, ale najdôležitejšie je mať ju. V tomto zmysle uvádza, že bulharský premiér mu sľúbil, že nebude vytvárať problém pre tranzit plynu.

Prezident Vučić tiež poukazuje na to, že sme závislí od ruského plynu, a hovorí, že NIS riadi ruská spoločnosť, ako aj to, že v Pančeve máme ruskú ra nériu.

že v týchto podmienkach musíme zabezpečiť obnovu úverov, pokrytie de citu o tri, štyri percentá alebo aj viac.

„Budeme bojovať, kým budeme môcť, aby sme viedli tú správnu politiku.“

Zdôraznil, že Srbsko bude mať nižšiu in áciu ako Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko, Poľsko a pobaltské krajiny.

Elektrina zatiaľ nezdražie

Prezident Vučić uviedol, že cena elektriny sa u nás teraz nesmie a ani nebude zvyšovať, pretože, ako

„To sa nedá, ľudia to nevydržia. Ak pôjde elektrina hore o 30 percent, budeme mať in áciu o 20 percent, nevydrží to ani štát. Elektrina niekedy pôjde hore, samozrejme, nemôžeme to udržať, aby elektrina bola sociálna kategória, ale nie, to sa teraz nedá,“ povedal prezident Vučić.

Pokiaľ ide o ropu a plyn, prezident povedal, že nás čakajú veľké problémy. Ako hovorí, čakáme na šiesty balík sankcií proti Rusku. „Cena ropy vyskočila na 111,5 dolára za barel. Vždy, keď sú vy-

Prezident Vučić uviedol, že mnohí účastníci politického a spoločenského života sa správajú tak, že ich politiku možno nazvať politikou Ja môžem. „Je to politika, kde sa nepýtate, ako zabezpečíte platy, ako budete poskytovať dôchodky. Nepýtajú sa, odkiaľ berieme pohonné hmoty z čerpacích staníc, pretože nemáme vlastné, keďže vyrábame len 20 percent toho, čo potrebujeme,“ povedal prezident Vučić.

Zdroj a foto: vucic.rs

Prezident

Srbska Aleksandar Vučić zablahoželal Viktorovi Orbánovi k znovuzvoleniu za predsedu maďarskej vlády: „Drahý priateľ, srdečne vám blahoželám pri príležitosti vášho znovuzvolenia za predsedu vlády spriateleného Maďarska. Dôvera občanov je vždy najväčšou cťou a najťažšou zodpovednosťou a v ťažkých časoch si vyžaduje presne takú obetavosť, odhodlanie a štátnickú múdrosť, akú ste doteraz prejavili a ktorú dnes každý potrebuje viac ako kedykoľvek predtým. Som presvedčený, že Maďarsko bude pokračovať na bezpečnej ceste pokroku aj napriek mnohým

výzvam, ktoré nám budúcnosť prináša. Na tejto ceste zostane Srbsko ako doteraz spoľahlivým, verným a čestným partnerom vašej krajiny

a vášho ľudu. Budeme aj naďalej bojovať za spoločné hodnoty a záujmy Srbska a Maďarska a našich národov, ako aj spoločne pracovať na ešte lepších a silnejších väzbách. Tak ako doteraz budeme venovať mimoriadnu pozornosť našim menšinám, pretože aj keď nás delia hranice, ľudia na oboch stranách predstavujú ten najsilnejší most medzi našimi krajinami. Popri bilaterálnych vzťa-

hoch viem, že budeme aj naďalej rozvíjať osobné priateľstvo, ktoré sa utvrdilo v najťažších chvíľach. Chcel by som využiť túto príležitosť a poďakovať sa vám a vašej vláde za otvorenú podporu Srbsku na európskej ceste v čase, keď sa mnohí neodvážili, ani to nechceli prejaviť. Teším sa na naše ďalšie stretnutie, na ktorom, som presvedčený, spoločne položíme ešte pevnejšie základy pre mnohé budúce projekty v prospech všetkých našich občanov. Ešte raz vám úprimne blahoželám k znovuzvoleniu s prianím dobrého zdravia, osobného a štátneho šťastia,“ uvádza sa v blahoželaní prezidenta Vučića premiérovi Orbánovi.

Zdroj a foto: vucic.rs

Pripravil: J. Pálik
721 /5012/ 21. 5. 2022• TÝŽDEŇ •
BLAHOŽELANIE PREDSEDU VUČIĆA Aj naďalej budeme bojovať za spoločné záujmy Srbska a Maďarska

Týždeň

Na obnovenie kultúrnych ustanovizní a centier kultúry 265 miliónov dinárov

podmienky na prácu.

Slávnostné

udelenie zmlúv o  nancovaní a spolu nancovaní projektov zveľaďovania kultúrnej infraštruktúry a vybavenia objektov kultúry vo verejnom vlastníctve v AP Vojvodine v roku 2022 sa konala v piatok 13. mája v Starej Pazove.

Zmluvy udelil Igor Mirović, predseda pokrajinskej vlády, a slávnosti v aule divadelnej sály sa zúčastnila aj Dragana Miloševićová, pokrajinská tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločnosťami.

Na tieto účely je vyčlenených 265 miliónov dinárov pre projekty vo 8 lokálnych samosprávach, a ako povedal Mirović, tohto roku pokračujú s dôležitými prácami na rekonštrukcii a adaptácii domov kultúry, kultúrnych ustanovizní a ostaných kultúrnych centier, so zámerom vytvoriť čím kvalitnejšie

Obec Stará Pazova, ktorá bola hostiteľkou tohto podujatia, na uvedenom súbehu dostala 35 miliónov dinárov na rekonštrukciu kultúrneho strediska v Golubincoch a s nemalými prostriedkami sa na týchto prácach zúčastní, ako uviedol predseda obce Đorđe Radinović, aj samotná lokálna samospráva.

Voštvrtok 12. mája v priestoroch Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny bolo slávnostné podpisovanie zmlúv schválených projektov na súbehu Výboru pre úradné používanie jazyka a písma (VÚPJP) NRNSM o udelení nančných prostriedkov na činnosť a aktivity mimovládnym organizáciám a mládežníckym združeniam slovenského národného spoločenstva v Srbsku.

Zmluvy podpísali predstavitelia miestnych odborov Matice slo-

Realizáciou týchto projektov je naplánované, aby sa aj objekt starej školy Vila Helena v Opove,

vystavaný v roku 1900, upravil a aby sa z neho vytvoril účelový priestor v oblasti kultúry. V dome kultúry v Srbobrane je v pláne druhá fáza rekonštrukcie a dostavby objektu, kým budova Etnogra ckého múzea v Torku v Obci Žitište bude kompletne upravená a dostavaná. Vďaka týmto prostriedkom aj objekt Múzea insity umenia Ilijanum v Šíde bude

upravený. Sanácia strechy a odkvapových rúr s postavovaním termo- a hydroizolácie je naplánovaná na objekte Mestského kina v Báčskej Palanke, Národné divadlo Sterija vo Vršci sa má vybaviť súčasnou audio- a vizuálnou výbavou a osvetlením a podľa projektu nevyhnutnými vecami sa má vybaviť aj Kultúrne stredisko v Zreňanine.

Ako uviedla pokrajinská tajomníčka D. Miloševićová, realizujú sa kapitálové vkladania do objektov kultúry, ktoré roky boli devastované a zanedbávané, a zároveň pripomenula, že je pokrajinská vláda zakladateľom 12 inštitúcií kultúry na území AP Vojvodiny.

venskej z Pivnice, Báčskej Palanky, Dobanoviec, Báčskeho Petrovca, Čelareva, Padiny, Bieleho Blata, Jánošíka, Kulpína, Aradáča, Lalite, Hajdušice, Belehradu, Nového Sadu, Ľuby, zo Selenče, Silbaša a zo Starej Pazovy, Matice slovenskej v Srbsku, cirkevných zborov z Báčskej Palanky, Lalite, Jánošíka, zo Selenče a zo Starej Pazovy, kultúrno-umeleckých spolkov z Lalite, Hajdušice a zo Selenče, ako aj ZŠR Jezero špor z Petrovca, KZ Zvony, Združenie Media portal, Umelecký spolok Michala Geržu z Kysáča, CKST Padina, Dom kultúry Michala Babinku z Padiny, ŠRS Smuđ z Kysáča, Naiva Art kult z Kovačice a PS

Zmluvy z takmer všetkých slovenských

Zlatý bažant z Kysáča.

Udelené zmluvy v NRSNM

VÚPJP 8. marca vypísal dve výzvy:

– na predkladanie žiadostí o

udeľovanie nančných prostriedkov mimovládnym organizáciám a mládežníckym združeniam slovenského národného spoločenstva v Srbsku na činnosť a aktivity na

Momentka zo slávnosti v Starej Pazove Danuška Berediová-Banovićová
8 • TÝŽDEŇ •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
STARÁ PAZOVA
podpísali predstavitelia
dedín NRSNM Slávnostné podpisovanie zmlúv Spoločná fotografia po udelení zmlúv predstaviteľom lokálnych samospráv

rok 2022 so zámerom podporiť činnosť a bežné programové aktivity mimovládnych organizácií a mládežníckych združení slovenského národného spoločenstva v Srbsku a – na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného nanč-

ného príspevku zameraného na podporu a optimálne vytvorenie podmienok na ochotnícku činnosť slovenských inštitúcií, spolkov a združení v Srbsku pôsobiacich v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používa-

nia jazyka a písma so zámerom podporiť vytváranie optimálnych podmienok a skvalitňovanie podmienok na činnosť slovenských spolkov, organizácií a združení.

Na tieto výzvy prišlo 57 žiadostí, z ktorých schválili 39. Komisia v zlo-

žení: Vladimír Francisty, Branislav Kulík, Ján Šuľan a Janko Havran hodnotila žiadosti na zasadnutí 5. mája. Výsledky hodnotenia a návrh na rozdelenie jednohlasne schválil VÚPJP 9. mája na svojej 12. schôdzi.

Pietna spomienka na národného hrdinu Janka Čmelíka

mestskom parku pri Pomníku národného hrdinu Janka Čmelíka sa vo štvrtok 12. mája konala pietna spomienka pri príležitosti 80. výročia jeho úmrtia. Bol juhoslovanský partizán a národný hrdina Juhoslávie.

Vstaropazovskom

Začala sa kladením kvetov a minútkou ticha, keď početní zoskupení predstavitelia viacerých inštitúcií a ustanovizní – NRSNM, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, Miestneho spoločenstva Stará Pazova, Zväzu združenia bojovníkov Obce Stará Pazova a občania mesta vzdali hold tomuto hrdinovi, ktorý zahynul za slobodu v druhej svetovej vojne.

Na pietnej spomienke o živote a diele tohto národného hrdinu hovorili Stanko Carić, predseda staropazovského združenia bojovníkov, Janko Havran, riaditeľ školy, a Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM a tamojšieho slovenského spolku. Ako bolo počuť, s hrdosťou si musíme pamätať na časy oslobodenia od okupantov a

spomínať na všetkých tých, ktorí dali svoje životy v boji za oslobodenie a v boji s najväčším zlom ľudstva – fašizmom, a jedným z nich je i národný hrdina Janko Čmelík.

Pri tejto príležitosti odznel aj poeticko-hudobný program v podaní žiakov školy a vystúpili aj školský chór a orchester.

Ako sa znova potvrdilo, pamiatka na osobnosť Janka Čmelíka, ktorý svoj život hrdinsky obetoval za lepšiu budúcnosť svojho národa a vlasti, je aj naďalej živá a žiť bude naveky. Prítomní na tomto podujatí si dôstojne zaspomínali na túto významnú a všestrannú osobnosť.

Život a dielo národného hrdinu Janka Čmelíka Narodil sa 16. novembra 1905 v Starej  Pazove v chudobnej slovenskej rodine, ktorá sa zaoberala poľnohospodárstvom. V rokoch 1912 až 1916  navštevoval základnú školu v Starej Pazove.

Počas prvej svetovej vojny   jeho otec bol mobilizovaný  a poslaný do Galície na ruskom fronte, no po vojne v roku 1921 zomrel na následky zranení.

Ako mladý muž sa začal zaujímať o politiku a bol členom Chorvátskej roľníckej strany. Neskôr sa pripojil ku komunistom a v roku 1935 sa stal členom Komunistickej strany Juhoslávie.

Bol sociálne aktívny a podieľal sa na zbierke príspevkov na výstavbu Národného domu v Starej Pazove.

V roku 1937 sa stal vodcom komunistickej organizácie v Starej

Pazove a v roku 1938 členom komunistickej organizácie pre Sriem.

Keď  Nemecko v roku 1941 napadlo Juhosláviu, bol v armáde. Zúčastnil sa na bojoch o krajinu, bol zajatý a odvezený do Nemecka. Podarilo sa mu utiecť a vrátiť sa do Starej Pazovy.

Janko aktívne pracoval na organizovaní hnutia odporu v Starej Pazove. Zorganizoval partizánsku jednotku a v jeho dome sa konali

zranený. Bol mučený a vo februári 1942 prevezený do Zemunu do nemocnice na ošetrenie. Aj členovia jeho rodiny zažili tvrdú policajnú tortúru. Po vyliečení bol premiestnený do Sriemskej Mitrovice a neskôr do Vukovaru, kde bol opäť mučený. Dňa 2. mája 1942 bol odsúdený na trest smrti a 12. mája v Sriemskej Mitrovici zastrelený.

Kvôli odporu voči nepriateľovi a odvahe bol 25. októbra 1943 vyhlásený za národného hrdinu.

tajné stretnutia, na ktorých sa plánovala činnosť proti okupantom.

V októbri 1941 Nemci v Novom Sade zatkli ženu, ktorá po mučení prezradila identitu viacerých partizánov. Ustašovci ho zatkli v Starej Pazove 17. novembra 1941. Počas zatknutia sa bránil a bol

V jeho dome je teraz pamätné múzeum. Jeho meno nesie niekoľko ulíc v Srbsku a vo Vojvodine vrátane i Starej Pazovy, tiež základná škola a kultúrno-umelecký spolok v Starej Pazove a po ňom je pomenovaná aj ulica v Bratislave. Janko Čmelík bojoval do posledného dychu, nemysliac na svoj život a osobnú slávu. Bol a zostal verný syn svojej vlasti a svojho národa, za čo môžeme byť na neho hrdí. Česť jeho pamiatke!

Spoločná fotografia z pietnej spomienky Kladenie vencov a kvetov k pomníku Poeticko-hudobný program v
921 /5012/ 21. 5. 2022• TÝŽDEŇ •
podaní žiakov školy

Ľudia a udalosti

S dôrazom na kultúru a folklór

ceremoniál ústredných osláv 220. výročia založenia Kovačice prebiehal v sobotu 14. mája popoludní na javisku na námestí, kde sa prítomným spoluobčanom a hosťom prihovorili predstavitelia obce a usporiadaný bol viachodinový kultúrno-umelecký program V kovačickom ríte s veľkým počtom hudobníkov, spevákov a tanečníkov.

Otvárací

Príhovor Adama Jonáša, predsedu Rady MS Kovačica

Predseda Rady Miestneho spoločenstva Adam Jonáš vo svojom príhovore vyjadril vďaku predkom dnešných Kovačičanov, ako aj prítomnému obecenstvu a všetkým účastníkom a spoluorganizátorom

týchto osláv. Slova sa ujal aj predseda Obce Kovačica Jaroslav Hrubík, ktorý pripomenul dávne obdobie založenia dediny a vyzdvihol význam kultúrnej tradície tunajších obyvateľov, na základe ktorej vzniklo aj dnes už svetoznáme kovačické insitné umenie. Riaditeľka kovačickej Galérie insitného umenia Anna Žolnajová-Barcová pozdravila prítomných spolu s kovačickými maliarmi a podala krátke dejiny vzniku tunajšej insity. Poukázala na veľký obraz, na ktorom pracovalo 19 maliarov, a prezentovaný bol v rámci výstavy nainštalovane j pred budovou Obce Kovačica.

V kultúrno-umeleckom programe V kovačickom ríte vystúpili do-

máce skupiny a súbory: spevácka skupina Ženského spolku Kovačica, členovia orchestra, chóru a folklórnych sekcií ZŠ Mladých pokolení a Gymnázia Mihajla Pu-

kého programu vystúpili hosťujúce súbory: SKOS Detvan z Vojlovice, FS Klasy zo Starej Pazovy, orchester DK Doina z Uzdina, DK Mihajla Pupina z Idvora, KUS svätého Sávu z Crepaje, Banátske kolo z Debeljače, FS Vreteno z Kysáča, FS Holubička z Padiny, SKUS – MOMS z Bieleho Blata, KUS Zvolen z Kulpína a SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu.

pina, folklórna sekcia denného pobytu, chór penzistov Viva la musica, účastníci Detskej svadby (MS Dr. Janka Bulíka), Dievčenská spevácka skupina Perla, Mužská spevácka skupina Bohémi, Ženská spevácka skupina MOMS, Tanečný klub Balerína, PU Kolibri a Folklórny súbor V šírom poli hruška, ktorý pôsobí v rámci Domu kultúry 3. októbra.

Z krojov

V druhej časti kultúrno-umelec-

Program otváracieho ceremoniálu viedli moderátorky Danka Svetlíková a Anička Tomášová-Chrťanová, ktoré uvítali hostí z celej Vojvodiny, zo Srbska, ako aj zo Slovenska, z Rumunska, Maďarska a iných zahraničných krajín. Povolali prítomných, aby si tiež pozreli obsah stánkov na Jarmoku umenia, ktorý prebiehal pri „širokom“ chodníku v parku v strede Kovačice, ako aj výstaslovenských ľudových kovačického Ženského spolku.

Chór kovačického gymnázia
10 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
vu
krojov v miestnostiach
OTVÁRACÍ CEREMONIÁL OSLÁV VÝROČIA ZALOŽENIA KOVAČICE
Obecenstvo pred javiskom na námestí Jarmok umenia pri „širokom“ chodníku
Na výstave obrazov pred obecným domom
výstavy slovenských ľudových
v miestnostiach Ženského spolku

S vierou zotrvali dodnes

Scieľom

hľadať lepší život, hoci i na Vojenskej hranici, naši predkovia v minulosti opustili všetko, čo im dovtedy bolo známe. Cesta po priestor, ktorý dnes nazývame Kovačica, išla sem-tam Banátom. Napokon bola osídlená pustatina, založená bola dedina a hoci prešlo 220 rokov, počas ktorých sa udiali stovky historických udalostí, hybná sila sa nezmenila – je to viera, že všetko bude dobre. Bola to

chráme Božom. Medzi početných domácich do vyplneného chrámu zborový pán farár Martin Bajza na úvod služieb privítal početných vzácnych hostí – Slađana Daniela Srdića, seniora banátskeho, Lýdiu Zlochovú, farárku vojlovickú, Zlatka Šimáka, synodálneho dozorcu a delegácie banátskych cirkevných zborov. Boli pozdravení Milan Ján Pilip, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Jaroslav Hrubík, predseda Kovačickej obce, Adam Jonáš, predseda Rady Miestne-

Bajza povedal: „Dlhá to bola cesta, kým naši predkovia z domova cez zem uhorskú prišli cez Bardáň, Ečku sem na pustatinu zvanú Kovačica. Prišli s tým, čo mali, to bol Tranoscius, to bola viera evanjelická, to bolo ich dedičstvo, ktoré sem priniesli. V Ečke prežívali nepokoj a Emerich Vagner, novoklošský farár, ako čítame v zápisniciach, ich povzbudzoval slovami z Izaiáša: ,Boh má s vami len myšlienky o pokoji.‘ V Bardáni ho nenašli, v Ečke tiež nie, ale v Kovačici, keď sem prišli, dosiahli pokoj. Práve v dnešný deň – 15. mája pán farár Ján Basilides s richtárom a cirkevným vedením zaslali žiadosť cisárovi Františkovi I., aby sa mohli nasťahovať na pustatinu kovačickú. Cisár vyhovel ich žiadosti a hneď po príchode si začali stavať školu, modlitebňu. Spievame dnes Hospodinovi na

15. mája, bola i nedeľa Cantate – nedeľa, keď sa s osobitným dôrazom na spev a hudbu oslavuje meno Božie. Na slávnostných službách vystúpili ženské cirkevné spevokoly pod taktovkou Alžbety Hriešikovej a Jána Dišpitera, novozaložený miešaný zbor Kovačičania, ktorého umeleckou vedúcou je Tatiana Jašková, a

viera, ktorá zhromažďovala národ pod podstrešie Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi vtedy, a tak je to i dnes. Práve preto sa v deň okrúhlych narodenín Kovačice konali slávnostné bohoslužby v

ho spoločenstva Kovačica, ctení hostia z Pôtra – starosta Miroslav Činčura s delegáciou, ďalší predstavitelia lokálnej samosprávy, kovačických inštitúcií a spolkov.

V úvodnom príhovore pán farár

slávu takto zhromaždení veriaci, lebo Boh zázračné a veľké veci s nami učinil. Bol s našimi otcami a je aj s nami. Naši otcovia prešli cez roky na Vojenskej hranici, cez maďarizácie, ale zachovali si za tých 220 rokov reč slovenskú, evanjelické vierovyznanie a tento náš najkrajší chrám Boží, na ktorý sme hrdí a v ktorom sa s radosťou schádzame a dnes chválime chválospevom nášho nebeského Otca.

Na službách sa podieľali všetci traja farári a kázňou poslúžil senior banátsky Slađan Daniel Srdić.

Vo 4. nedeľu po Veľkej noci, teda

služby hudobne sprevádzal organista Janko Siroma. Na jubilejných oslavách hosťovala hudobná skupina Kandráčovci zo Slovenska, ktorí vystúpili aj na slávnostných službách, kde predniesli príležitostné pesničky a tak prispeli k duchovnému pôžitku všetkých zhromaždených.

Po slávnostných službách v priestoroch farského úradu bola otvorená výstava historických spisov a artefaktov cirkevného zboru, teda matrík, starých publikácií a ďalších významných dokumentov.

SLÁVNOSTNÉ SLUŽBY BOŽIE V KOVAČICKOM KOSTOLE Počas príhovoru pána farára Martina Bajzu Slávnostné služby sa konali v plnom kostole Na službách sa podieľali všetci traja prítomní farári Vo farskom úrade bola otvorená výstava historických spisov a artefaktov cirkevného zboru
1121 /5012/ 21. 5. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •

„Nakostolnej veži zvoní zvon, hej, Kovačičania, poďte von! V Kovačici kvitne po uliciach samý

jubileum si Kovačičania a ich hostia pripomenuli početnými kultúrno-umeleckými obsahmi na námestí. Prebiehal tam viachodinový kultúrno-umelecký program, na ktorom sa predsta-

členovia v čele s riaditeľkou Annou Žolnajovou-Barcovou, po čom nasmerovali do Ženského spolku. Ženičky ich privítali tak, ako sa patrí, s plnými rukami dobrôt a výstavou ručných prác a krojov. Kandráčovci však k nim prišli s piesňou a spoločne si na nádvorí, kde sídli spolok, aj zaspievali. Potom sa pozastavili v dome umeleckej rodiny Nemčekovej, kde ich privítali manželia Eva a Ján, ktorých azda tunajším Slovákom ani netreba osobitne predstavovať. Povieme iba toľko, že je Eva výrobkyňou

prebieha výroba tohto azda najľubozvučnejšieho hudobného nástroja. A potom si, samozrejme, vyskúšal aj hru na husliach. Nemčeková im darovala jej unikátnu keramiku – anjela strážcu, ručne vyrobeného z pečenej hliny. Na záver navštívili súkromný ateliér insitného maliara Jána Glózika, v ktorom si pozreli olejomaľbu venovanú 200-ročnici Kovačice, ktorá kedysi zdobila miestnosti

kvet, dedina má 220 liet!“ Tieto slová známej slovenskej kapely Kandráčovci síce v trochu pozmenenej forme alebo skôr prispôsobenej kovačickému jubileu sa v dňoch uplynulého víkendu stali mottom osláv 220-ročnej Kovačice. V dňoch 13. až 15. mája v tejto banátskej dedinke prebiehali ústredné oslavy spomenutého výročia. Toto pozoruhodné

vili tak domáce, ako i hosťujúce spevácko-tanečné súbory. Vyvrcholením sobotňajších osláv na námestí boli určite koncerty aradáčskej skupiny Dúha a kapely Kandráčovci zo Slovenska. Kandráčovci pred večerným vystúpením vykonali obchôdzku pamätihodností Kovačice. Navštívili Galériu insitného umenia, kde ich s radosťou privítali jej

skvelých ručných prác, kým jej manžel je známym výrobcom huslí. Nuž práve toto bolo pre túto skupinu aj podstatné. Vedúci kapely Ondrej Kandráč si prišiel na svoje. Poobzeral si dôkladne dielňu Jána Nemčeka, v ktorej

Galérie insitného umenia a znázorňuje práve príchod Slovákov do Kovačice.

KANDRÁČOVCI

AJ V PADINE

Prísť do Kovačice a nenavštíviť susednú a pritom najsloven-

Kandráčovci s maliarmi v Galérii insitného umenia V súkromnom ateliéri insitného maliara Jána Glózika si pozreli namaľovaný príchod Slovákov do Kovačice Kandráčovci v Ženskom spolku (foto: D. Petráková) Kandráčovci si pozreli aj špeciálne zhotovené husle v dielni Jána Nemčeka (foto: E. Nemčeková)
12 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Ľudia a udalosti
KANDRÁČOVCI V KOVAČICI Dedina má 220 liet

skejšiu dedinu vo Vojvodine? To však nejde! Kandráčovci si prišli pozrieť aj našich susedovcov Padinčanov, ktorí sa pre hostí náležite pripravili. Veď pozvanie Kandráčovov na žiadosť obecné ho vedenia v Kovačici vybavila práve Padinčanka Daniela Mar kušová, majiteľka Asociácie pre

covala tanec V Kominkovej krčme a sólovým spevom sa predstavili Jana Galasová a Mariana Marče ková-Valentová, ktorá zaspievala srbskú pieseň Pukni, zoro , na ktorej melódiu počas pandémie koronavírusu vedúci skupiny Ondrej Kandráč nahral so svojou manželkou Erikou aj slovenskú

ca chlapcov – Kandráčovcov a poriadne ich v tanci vyzvŕtali. OSLAVY VYVRCHOLILI OHŇOSTROJOM NAD NÁMESTÍM KOVAČICE Večerné hodiny boli vyhrade né pre dva koncerty – skupiny Dúha z Aradáča, ktorá v tomto roku oslavuje 30 rokov pôsobe nia, a slovenskej kapely Kandrá čovcov. Kandráčovci za necelé dve hodiny vyspievali svoje naj

kým Slovákom vo svete, a najmä tunajším vojvodinským, ktorí sú skutočne najpočetnejšou slovenskou enklávou v zahraničí. Vedúci skupiny Ondrej na javis ko vyzval Padinčana Vladimíra Halaja, s ktorým sa zoznámil v Padine, aby zahral jednu sklad bu. Bolo to prekvapenie pre samého Halaja, ale aj všetkých prítomných. Na záver koncertu skupiny Kandráčovci oblohu nad

regionálny rozvoj a edukáciu. Padinčania ich privítali hym nickou piesňou dolnozemských Slovákov Po nábreží koník beží, po čom sa k hre hneď pridala aj kapela. Potom sa hosťom predstavili piesňou, tancom, maľbami a ručnými prácami. Predstavili sa detský orchester SKUS Slnečnica pod vedením Vladimíra Halaja, ako aj žiačky hudobnej školy dirigentky Ma riany Marčekovej-Valentovej. Staršia tanečná skupina zatan

verziu piesne pod názvom Ťažké chvíle ľudí spájajú.

Nechýbala, samozrejme, ani výstava ručných prác tunajšie ho Spolku žien a starožitností Etnomúzea Petráš majiteľa Pavla Petráša. Na záver Kandráčovci zahrali niekoľko ich skladieb, na ktorých prvé zvuky sa početní Padinčania hneď roztancovali. Stretnutie s krajanmi v Padi ne sa ale poriadne roztočilo a skončilo opravdivou veselicou, keď Padinčanky pozvali do tan

väčšie hity, ale koncert prispôso bili aj tunajším fanúšikom, a tak bolo počuť piesne z Banátu, totiž z Padiny, ale aj zo Starej Pazovy. Na úvod koncertu sa prihovoril

námestím Kovačice rozsvietil pestrofarebný ohňostroj, po čom nasledovala druhá časť koncertu skupiny Dúha, ktorej členovia prítomných zabávali

Fedor Rosocha, veľvyslanec SR v Belehrade, po čom odznela pieseň Keď sa Slovák preč do sveta poberal venovaná všet

do raných hodín. Tento víkend v Kovačici možno opísať tromi slovami – slávnostne, roztanco vane a hlavne veselo.

Kandráčovci medzi krajanmi v Padine si aj zatancovali Koncert Kandráčovcov je údajne najnavštevovanejší koncert v Obci Kovačica (foto: V. Kuchárik) Skupina Dúha z Aradáča oslávila 30 rokov pôsobenia (foto: V. Kuchárik) Padinčan Vladimír Halaj si zahral s Kandráčovcami
1321 /5012/ 21. 5. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •

Ľudia a udalosti

Príležitostný program k sviatku

Odšesťdesiatych rokov minulého storočia pet rovská základná škola sa hrdí menom jedného z nie kdajších petrovských učiteľov – predstaviteľa realistickej vlny slovenských spisovateľov Jána

oslavovali v decembri, keď baťko Čajak aj vlastne mal narodeniny.

Koncom decembra často býva lo chladno a neraz boli práve aj školské prázdniny a azda aj preto si vedenie školy zaumie nilo školskú oslavu presunúť na iný dátum a na krajšie počasie.

Máj ako mesiac mladosti, krásy a lásky im na to prišiel vhod.

Čajaka (1863 – 1944), ktorý na začiatku minulého storočia zavítal do Petrovca a v tomto prostredí zakotvil a aj ukončil svoju životnú púť. Za sebou zanechal hlbokú brázdu nielen na poli literatúry, ale aj školstva, publicistiky a vôbec spoločen skej činnosti.

Kedysi sa školské narodeni ny na miestnej základnej škole

Oslava Dňa školy a školských narodenín v Báčskom Petrovci takmer nikdy nie sú rovnaké. Aktivity v tento deň sú v Zák ladnej škole Jána Čajaka kaž doročne odlišné. Dokonca v poslednom období aj vystali pre pandemické opatrenia. Keď sa obzrieme dozadu, uvedomíme si, že profesori a žiaci v Petrovci v druhý májový týždeň chystali zaujímavé kultúrno-umelecké programy. Niekedy aj pre šir šie auditórium na javisku SVD, inokedy oslava bola v znamení športovej olympiády, v podobe dielní pre žiakov nižších a vyš ších ročníkov podľa vlastného výberu, volejbalového zápasu medzi žiakmi a učiteľmi, či Krosu Rádio-televízie Srbska na špor tových ihriskách. Prednedáv nom sme si v tento slávnostný deň pripomenuli aj program a divadielko v podaní žiakov petrovskej školy v samotnej aule školy.

Tohto roku narodeniny pet rovská škola oslávila príležitost

ným programom v piatok 13. mája vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla, kam sa okrem pedagógov z prostredia

teľka školy Zdenka Dudićová a potom slovo odovzdala hosťom.

V mene Obce Báčsky Petrovec sa prihovorila predsedníčka obce

a spoza chotára na svoje rato lesti prišli pozrieť aj ich rodičia a starí rodičia. Dokopy ich bolo viac ako 500, takže aj sieň SVD bola primalá na to, aby sa všetci

Jasna Šprochová, v mene miest nej samosprávy predseda Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec Ján Lačok a v mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Matice slovenskej v Srbsku redaktorka Anna Horvátová.

vmestili a na pokoji si pozreli prichystaný program.

Na úvod sa prihovorila riadi

V pokračovaní si prítom ní mohli pozrieť program pozostávajúci z koláže reci tácií, sólových a zborových piesní, tanečných bodov: folklórnych, rytmických a moderných tancov, ako aj súťaže v speed-cubingu, ktorá vznikla popularizá ciou Rubikovej kocky, v ktorej petrovská škola má aj štátneho majstra.

Príhovor riaditeľky Zdenky Dudićovej Matej Marčok, zručný v skladaní kocky aj jednou rukou Simona Sýkorová a školský chór Mladé tanečnice Primalá sieň pre obecenstvo Deň
14 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rs Informačno-politický týždenník
školy v BÁČS ko M Petrovci

PROGRAM OSLÁV DŇA PETROVCA

20. – 22. mája 2022

Štvrtok 19. mája

Slávnostná sieň Gymnázia Jána Kollára

19.00 – Koncert Komorného zboru Musica viva a hosťujúcich zborov

Piatok 20. mája

10.00 – Súťaže penzistov v šachu, šípkach a biliarde, Združenie penzistov Petrovec

18.00 – Otvorenie výstavy obrazov Petrovské pohľady 14, Združenie petrovských výtvarných umelcov

18.30 – Otvorenie výstavy poštových známok Dni latelie Petrovca 8, Spolok latelistov Petrovec, Knižnica Štefana Homolu

19.00 – Slávnostná akadémia Rady Miestneho spoločenstva Petrovec Prameň minulosti nevysychá , veľká sieň Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec

20.30 – Divadelné predstavenie Testosterón, veľká sála SVD

Nádvorie MS Petrovec 19.00 – Ľudová veselica – hudobná skupina Maks

Sobota 21. mája

9.00 – 16.00 – Stánkový predaj a prezentácia činnosti spolkov a združení, Námestie slobody a Ulica maršala Tita

10.00 – 16.00 – Predajná výstava kvetín, sadeníc a kríkov, Park Mateja Čániho

12.30 – 15.00 – Kultúrno-umelecký program Petrovčania Petrovčanom, Námestie slobody

Vystúpia: FS PU Včielka Spevácka skupina Perličky YMCA

FS ZŠ Jána Čajaka

KUS Petrovská družina Spevácka skupina Petrovčanky

Spolku petrovských žien Detská hudobná skupina YMCA Music

13.00 – 18.00 – Výtvarný tábor Maľujeme v prírode, v organizácii Združenia petrovských výtvarných umelcov, Park Zuzky Medveďovej

16.00 – 18.00 – Koncert hudobnej skupiny Garavi sokak, Námestie slobody

18.00 – 20.00 – Koncert ĽH Kalapoši, Námestie slobody

Nádvorie Miestneho spoločenstva Petrovec

9.00 – 12.00 – Predajná výstava tort, Spolok petrovských žien

11.00 – 17.00 – Súťaž o najlepšiu čerstvú klobásu – Súťaž o najlepšiu údenú klobásu

– Súťaž o najlepšiu domácu pálenku

12.00 – 24.00 – Ľudová veselica –hudobná skupina Andrášik a Zelenák Združenie drobnochovateľov (Ul. chmeľová 20)

8.00 – 18.00 – Predajná výstava a burza drobných zvierat

13.00 – 15.00 – Predaj králičieho paprikáša

Kultúrne stredisko – Rádio klub Petrovec YU7AJM

10.00 – 16.00 – Výstava vysielacej techniky

Športovo-rekreačné stredisko Vrbara

17.30 – 19.00 – Futbalový zápas kohútikov (ročník 2011) FK Mladosť – Tvrđava Báč

17.30 – 19.00 – Futbalový zápas veteránov FK Mladosť – FK Elan Srbobran

Nedeľa 22. mája Kanál DTD pri rybárskej chate

8.00 – Súťaž žiakov ZŠ Jána Čajaka v love rýb udicou na plavák

11.00 – Predaj rybacích špecialít Lovecký dom v Lesíku

9.00 – Súťaž v streľbe do hlinených terčov

11.00 – 13.00 – Predaj paprikáša z diviny

Evanjelický chrám Boží

9.30 – Príležitostné služby Božie ku Dňu Petrovca

Telocvičňa ZŠ Jána Čajaka

10.00 – STK Mladosť: turnaj v stolnom tenise, Memoriál Jaroslava Báďonského Športová hala ZŠ Jána Čajaka

14.00 – 17.00 – VK Mladosť: turnaj vo volejbale pre deti mladšej kategórie Budova ZŠ Jána Čajaka

17.00 – ŠK Mladosť: otvorený šachový turnaj Obce Báčsky Petrovec Baptistický chrám Boží

17.00 – Príležitostné služby Božie ku Dňu Petrovca

Športovo-rekreačné stredisko Vrbara

10.00 – Futbalový zápas pionierov: FK Mladosť Petrovec – FK Naša hviezda Silbaš

17.00 – Futbalový zápas seniorov: FK Mladosť Petrovec – FK Bačka 1901 Subotica

Slovenské vojvodinské divadlo

17.00 – Divadlo VHV, rozhovor s Ľubomírom Feldekom

Počas osláv Dňa Petrovca môžete navštíviť:

– Galériu Zuzky Medveďovej, výstava obrazov jubilantov

– Najstarší dom v Petrovci

– Výstavu grafík Redukovaná rovina autorky Daniely Markovej

Organizačný
1521 /5012/ 21. 5. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
výbor

Ľudia a udalosti

Úchvatná, dychberúca, očarujúca krása

15. mája 2022 Laliť a Laliťania sa aspoň jedno popoludnie a ve čer prebrali z vleklej všednos ti a letargie. O to sa postarali

V nedeľu

členky Združenia žien Matkino srdce, ktoré zorganizovali už štrnástu krojovú zábavu. Tohto roku sa zúčastnili predstaviteľky

Gračca, Pivnice, Ratkova, zo Sil baša, Starej Pazovy, z Čonoplje, Karavukova, chorvátskeho Iloku a Lalite.

Napriek pravému letnému úpeku krojovaný sprievod zo ZŠ Nestora Žučného tiahol hlavnou Ulicou maršala Tita k budove miestneho spoločenstva a pravosláv nemu kosto lu, aby potom zamieril do et nodomu. Tam si ženy, po daktorý muž a početné deti okrem stálych exponátov a staro žitností s  veľkým záujmom obzreli výstavu našich zná mych, vzácnych, sloven skými vzorkami vyšívaných košieľ.

v ktorom boli aj ria diteľka ZŠ Nestora Žučného Ankica Benková, farárka lalitská Zuzana Po ničanová, predstavi telia spoločenských, kultúrnych a iných organizácií z Lalite, Odžakov a niekoľkí diváci v deviatom desaťročí života, otvoril predseda Rady Miestneho spoločenstva Nikola Krivokuća.

Diváci sa nielen kochali v kráse, pes trofarebnosti, umeleckom stvár není a vypracovaní slovenských a srbských krojov, ale boli „prinú

piesní selenčského Orchestríka pod taktovkou Juraja Súdiho. Bolo to nečakané, milé prekva penie pre divákov, ktorí tak prví zablahoželali selenčským vir tuózom, že sa zastavili v Laliti a zahrali pri návrate z Báčskej Topoly, kde na 60. Hudobnom festivale detí Vojvodiny presved čivo získali zlatú plaketu.

pätnástich ženských spolkov, združení, aktívov, etnosekcií či MOMS z Odžakov, zo Selenče, z Jánošíka, Deronjov, Hložian, Báčskeho Petrovca, Báčskeho

Prehliadka slávnost ného, ale i pracovného odevu vo všelijakých variantoch, medzi ktorými niektoré kroje boli staršie aj vyše sto rokov, prebiehala na nádvorí domu kultú ry. Moderátorka Anna Hrnčiarová najprv slo vo dala predsedníčke ZŽ Matkino srdce Márii Mackovej, aby privítala účastníkov a hostí. Po tom sa z letného javiska prihovorila zástupkyňa predsedu Obce Odžaci Dejana Salajiová. Predsed níčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová po vedala, že sú vytrvalé, šikovné, svorné ženy úspešné nositeľky našej tradície. Potom toto pekné podujatie pred obecenstvom,

tení“ tlieskať aj malým, sym patickým lalitským škôlkarom, tiež mladučkým tanečníkom KUS Štefánik (zatancovali ta nec Kukulienka) a KUS Branisla va Nušića (predviedli tance zo Šumadije), ako aj speváčkam Adriane Lamošovej a Michaele Šimekovej. Na záver programu ako svojrázna čerešnička na torte odznel prednes niekoľko

Zábava s tancom, spevom, večerou a tombolou potom pokračovala v sieni domu kul túry, kde vyhrávala selenčská skupina Maks.

Selenčská etnosekcia ako aj vždy predstavila pestré kroje viacerých generácií Mladým Laliťankám tiež pekne svedčili plyška a kašmerínky Iločanky predstavili kašmerínky, aké voľakedy svokry pri sobáši darovali svojim nevestám Pazovčanky Jánošíčanky prvýkrát hosťovali v Laliti
16 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rs Informačno-politický týždenník
hrdé ako pávy – tak sa vraví, zaspievali aj pesničku Pod strechou sa hniezdi lastovka...
ŠTRNÁSTA KROJOVÁ ZÁBAVA ZDRUŽENIA ŽIEN MATKINO SRDCE V LALITI

Stretnutie pri kotlíkoch

Členovia

združenia Ribolovac prispeli k programu prvého víkendu osláv 220. výročia založenia Kovačice, a to organizovaním súťaže vo varení rybacej

polievky v nedeľu 15. mája. Táto akcia ináč býva počas Kovačického októbra (pod názvom Zlatý kotlík) a medzi občanmi si získala osobitnú popularitu, lebo je zároveň príležitosťou na kamarátenie sa v prírode. A chodia sem aj tí, ktorí nesúťažia –stretnúť sa so známymi, kúpiť si rybaciu polievku alebo vyprážanú rybu.

„Na túto súťaž sa prihlásilo 8 skupín, všetky

z Kovačice,“ informuje Vladimír Veňarský, podpredseda združenia Ribolovac. „Každá skupina dostala na varenie zhruba 2,2 – 2,3 kg mäsa z kapra. Varilo sa v kotlíkoch, súťaž sa začala o 10. hodine a trvala do 13.30. Pre najlepších troch účastníkov sú pripravené poháre. Ako obvykle, občania si tu mohli kúpiť jedlo na obed. Rybaciu polievku pre našich spoluobčanov tentoraz varil v dvoch veľkých

kotloch Rastislav Ušiak, pokým vyprážanú rybu pripravil Vasa Galešev s pomocníkom Bojanom Sretenovićom.“

V kuchárskej komisii, ktorá hodnotila uvarené rybacie polievky, boli Velimir Đorđević, Nenad Galešev a Žano Petrák. Podľa ich mienky najlepšiu rybaciu polievku uvaril Rastislav Ušiak, druhé miesto obsadil Daniel Đokić a tretie skupina Kráľovského dielňa.

Upratovanie ku Dňu Petrovca

V minulých

rokoch v Báčskom Petrovci pravidelne organizovali akciu jarného upratovania Petrovca. Aj tohto roku Ekohnutie Zelení – Petrovec v ústrety Veľkej noci v polovici apríla vyzvalo svojich spoluobčanov zúčastniť sa akcie po siedmy raz, ale pre mrcha poveternostné podmienky na poslednú chvíľu akciu zrušili.

V Ekologickom hnutí Zelení –Petrovec predsa nechceli zmeškať každoročné upratovanie centra

Petrovca, takže si novú akciu naplánovali v ústrety Dňu Petrovca a zrealizovali ju v sobotu 14. mája predpoludním.

Ako nám to potvrdil predseda Zelených Ján Makan, zoskupili sa s náčiním po 9. hodine na Námestí slobody pred pomníkom, rozdelili si zakúpený materiál a dali sa do práce. Cieľom im bolo, aby sa poupratovalo v centre Petrovca a okolo Begeja, opíliť a pozbierať konáre, pohrabať listy a pozbierať odpad, k tomu poopravovať jednotlivé lavičky a ofarbiť ich, ako aj gule vedľa regionálnej cesty,

a zriadiť fontánu v parku pred knižnicou a kultúrnym centrom. Nový náter dostal aj Mostík Zuzky Medveďovej.

Rozdelení do skupín, dobrovoľníci, ktorých bolo zo 70 spolu s petrovskými komunálnikmi, sa dali do práce. No predsa sa im nepodarilo všetko z naplánovaného. Sily im nestačili na vyťahovanie odpadu z Begeja, predovšetkým plastového. Na to by boli potrebné buď nejaké člny, alebo silnejšie laná, alebo reťaz, a tak pozotínať premnožené riasy v Begeji, aby potom prúdom vody mohli odtiecť. Takýmto spôsobom by na južnej strane Petrovca v Begeji mohli vrecovinami zachytiť aj všetok odpad v Begeji.

Aby nám dlhšie trval: nový náter dostal aj Mostík Zuzky Medveďovej

masovejšia. Vyjadril sklamanie, že sa akcie nezúčastnili viaceré kluby a združenia.

Po vykonanej práci organizátor pre všetkých účastníkov prichystal aj spoločný obed. Na nádvorí Klubu poľnohospodárov od rána rozvoniavalo, lebo kuchár Jaroslav Záborský varil pre aktivistov paprikáš.

Po tejto akcii Petrovec v krajšom rúchu môže privítať návštevníkov v rámci svojho sviatku – Dňa Petrovca.

Predseda Makan sa vyjadril, že akcia mohla byť aj

Foto: autor

Jaroslav Čiep a z archívu EH Zelení – PetrovecAby sme mali krajšie prostredie: úprava Parku Mateja Čániho Stevan Lenhart Vedenie združenia Ribolovac s kuchármi Rastislav Ušiak varil vo veľkých Kamarátenie
1721 /5012/ 21. 5. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
aj
kotloch
a dobrá nálada KOVAČICKÁ SÚŤAŽ VO VARENÍ RYBACEJ POLIEVKY

Týždeň Červeného kríža

Od8. do 15. mája prebiehal Týždeň Červeného kríža, ktorý si Červený kríž Stará Pazova tradične pripomenul početnými podujatiami. Začal sa akciou dobrovoľného darcovstva krvi v Nových Bánovciach a skončil sa rovnakým podujatím v Novej Pazove.

V miestnostiach Červeného kríža Stará Pazova v stredu 11. mája – v  Národný deň dobrovoľných darcov krvi usporiadali slávnostné udelenie cien žiakom základných škôl z územia obce, ktorí sa zúčastnili výtvarného súbehu na tému  Krv život znamená. Súbehu sa zúčastnili štyri základné školy – Boška Palkovljevića-Pinkiho a Simeona Aranického v Starej Pazove, Rastka Nemanjića – svätého Sávu v Novej Pazove a 23. októbra v Golubincoch. V kategórii nižších ročníkov súťažilo 54 výtvarných prác, kým v kategórii vyšších

Darovali život

Keď sa stane, že je niekomu blížnemu súrne potrebná určitá krvná skupina, až vtedy niekto naplno pochopí význam darcovstva. Až vtedy zistí relativitu života. Preto máme veľmi vzácnych ľudí,

darcov, ktorí tú misiu spĺňajú a nesebecky pomáhajú iným. Patrí im veľká vďaka. Robia to s láskou a nežiadajú si – a ani za to nedostávajú – nijakú nančnú úhradu.

V kysáčskom Slovenskom národnom dome dňa 10. mája (v predvečer Národného dňa dob-

ročníkov 39 žiackych prác. Trojčlenná komisia odmenila po tri najúspešnejšie práce z oboch kategórií. Odmeny žiakom udelili Živan Radaković, tajomník ČK, a Jasna Petrovićová-Živkovićová, ktorá mala na starosti i toto podujatie.

Na slávnosti premietali aj dokumentárny film o význame darcovstva krvi. Tohto roku v Červenom kríži Stará Pazova dôraz dali na najmladšie generácie, teda na tieto generácie, ktoré sa majú naučiť, čo je humanita a ako sa ona odráža na darcovstvo krvi.

O deň neskôr – vo štvrtok 12. mája na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove verejnosti predstavili početné aktivity Červeného kríža Stará Pazova. Na viacerých stánkoch občanom prezentovali darcovstvo krvi a na guríne odborne demonštrovali, akým spôsobom sa koná oživovanie osôb, a tiež zvýšenú pozornosť venovali predstavovaniu projektu Prevencia závislosti od internetu. Mladí volontéri Červeného kríža Stará Pazova v tento trhový deň všetkým pocestným udeľovali edukačný a propagačný materiál tejto organizácie.

rovoľných darcov krvi) ZOČK usporiadala akciu dobrovoľného darcovstva krvi. Akciu mali na starosti členky spomínanej organizácie Milinka Perovićová a Anna Hrnjačká. Ako i vždy sa postarali o to, aby sa darcovia dobre cítili a aby nezabudli, že aj na nasledujúci raz treba prísť. Na odber krvi prišlo 19 darcov, ale dvoch odmietli, takže vzácnu tekutinu darovalo 17 občanov Kysáča.

Krv už darovali, tak sa môžu osviežiť kávičkou: (zľava) kysáčsky kominár Slavoljub Cakić a mladé darkyne krvi Jana Šranková a Tinka Červená (foto: Mária Peťkovská

kríža, volontérky mali dozor v miestnostiach tejto organizácie. Ohrození občania si chodili prevziať odev a obuv a tí, ktorí to nepotrebujú, donášali veci do ČK.

Kysáčania sú humánni a pomáhajú ohrozeným. Od 8. do 15. mája, počas Týždňa Červeného

Zo slov Anny Hrnjačkej sa dozvedáme, že akciu dobrovoľného darcovstva vzácnej tekutiny znovu zorganizujú o 4 mesiace a v júni budú deliť potravinové balíky.

Zamestnanci Červeného kríža Stará Pazova a početní volontéri na námestí v Starej Pazove Spoločná fotografia odmenených žiakov a zamestnancov Červeného kríža Stará Pazova
18 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Ľudia a udalosti
) S úsmevom a radosťou, že niekomu pomohli... ZOČK V KYSÁČI
STARÁ PAZOVA

Úspešný maturant

Maturant

Strednej ekonomickej školy Vuka Karadžića v Starej Pazove Vladislav Gubečka sa tohto roku zúčastnil súťaže, ktorú organizuje vysoká škola Modern Business Challenge v Belehrade, a práve vďaka vedomostiam, ktoré on preukázal, táto škola obsadila prvé miesto. Kvízom pre maturantov sa testujú vedomosti stredoškolákov v oblasti všeobecnej kultúry, marketingu a manažmentu. O čo konkrétne ide?

„Súťaž bola pre mňa výzvou. Mali sme uplatniť vedomosti z rôznych oblastí a zo života. Bolo to napríklad odhadovanie známych vedcov a ich vynálezov, spoznávanie miest na základe fotogra e, odhaľovanie reklám, hra asociácií a tomu podobne. Pre nás ako stredoškolákov je dôležité, aby sme si všetko vôkol seba všímali a zapamätali. Aby sme totiž neboli iba na mobiloch, ale aby sme vedeli využiť

modernú technológiu, aby sme prišli k nejakým novým ideám,“ hovorí Vladislav Gubečka.

Súťaže sa zúčastnilo osem škôl: všetky tri stredné školy zo Starej Pazovy, dve z Rumy, Štvrté belehradské gymnázium, PTT škola a turistická škola z Belehradu. Ako prebiehala súťaž?

„Každá škola mala po dvoch predstaviteľov, ale aj niekoľkých ich kamarátov, ktorí nadŕžali. Okrem mňa v tíme bol aj Nikola Džodan. Súťaž sa tohto roku konala online. Vo nále sme súťažili s predstaviteľmi Štvrtého belehradského gymnázia. Bolo napínavé, lebo sme takmer do konca mali ten istý počet bodov ako aj oni, no v asociáciách sme ich dostali.“

Bola to celkom zaujímavá, neobyčajná súťaž, ktorá má za cieľ podnecovať kreativitu a podnikateľské schopnosti stredoškolákov, hovorí Vladislav. A prezradil nám, aj čo plánuje po ukončení strednej školy:

nomickej fakulte v Belehrade. V tejto oblasti ma lákajú nancie a marketing, lebo sa vo svete všetko točí okolo marketingu a základom pre biznis je mať dobrú ideu.“

„Môj odbor v Strednej ekonomickej škole je finančný administrátor. Chcel by som pokračovať v štúdiách na Eko-

Táto súťaž sa uskutočnila v polovici februára a už koncom februára predstavitelia vysokej školy v čele s profesorom Milošom Dobrosavcom navštívili strednú ekonomickú školu v Starej Pazove a víťazom odovzdali odmeny. Na záver treba povedať, že žiaci tejto školy už v marci obsadili druhé miesto na republikovej súťaži Besedništvo, tretiak Andrej Simendić obsadil prvé miesto na medzinárodnom literárnom súbehu Hodžov novinový článok a maturantka Tamara Ďurčíková získala osobitné uznanie na literárnom súbehu Čo dokáže pekné slovo. V apríli táto maturantka obsadila tretie miesto na republikovej súťaži z podnikateľskej informatiky.

Autosedačky pre deti

Lokálna

samospráva v Starej Pazove už druhý rok organizuje darovanie autosedačiek pre deti. Tentoraz sú autosedačky zabezpečené pre deti narodené od 1. júna do 31. decembra 2021. Tak sa novým autosedačkám potešia rodičia 270 detí z celej obce. Vo veľkej sieni zhromaždenia deťom zo Starej Pazovy a Golubiniec autosedačky odovzdali v pondelok 9. mája. Autosedačky sú pre deti od 9 do 36 kilogramov, majú päť polôh operadla a sú so certi ká-

tom. Rodičia podporujú takúto akciu lokálnej samosprávy a neskrývali radosť, keďže na kúpu autosedačiek treba vyčleniť najmenej desaťtisíc dinárov.

Štatistické údaje ukazujú, že veľký počet rodičov nepoužíva autosedačky pravidelne, takže tentoraz bola zorganizovaná aj praktická ukážka, ako sa správne majú používať. Tú mala na starosti Marina Spasićová, dopravná inžinierka a inšpektorka z Agentúry pre bezpečnosť v doprave. V utorok autosedačky odovzdali rodičom v Novej Pazove pre tamojšie deti a v miestnych spo-

Z prednášky o správnom používaní autosedačiek

ločenstvách Vojka a Krnješevci. V stredu v Nových Bánovciach autosedačky odovzdali rodičom

z tohto prostredia a v miestnych spoločenstvách Staré Bánovce, Belegiš a Surduk.

A. Simonovićová Z udelenia odmeny: (sprava) Vladislav Gubečka, pedagogička školy Branislava Dobrićová-Bojanovićová, Nikola Džodan a profesor vysokej školy Miloš Dobrosavac (Foto: z archívu školy)
1921 /5012/ 21. 5. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
STARÁ PAZOVA

Jarné pozdravy zo Selenče Anna Trusinová

20 • DETSKÝ KÚTIK •www.hl.rsInformačno-politický týždenník DETSKÝ KÚTIK Aron Ďurčiansky V najnovšom kútiku si pozrite výkresy, ktoré nám poslali naši kamaráti, žiaci 2. b Základnej školy Jána Kollára v Selenči. Pozdravujeme ich  Danuška
Darko Dekáň
Hana Petrášová Ján Beredi Jakob Petráš
2121 /5012/ 21. 5. 2022• DETSKÝ KÚTIK • ilustrácia: pixabay
Mila Ragová Loris Sabo

Predmenštruačný syndróm

Predmenštruačný syndróm (PMS) u žien je veľmi častý. Výskyt PMS sa podľa výskumov odhaduje asi na 60 – 85 % všetkých žien.

Čo je to predmenštruačný syndróm?

Predmenštruačný syndróm je súbor rôznych psychických a emocionálnych symptómov, ktoré sa objavujú asi 10 – 14 dní pred menštruáciou a zosilňujú tesne pred menštruáciou. S nástupom menštruačného krvácania tieto príznaky ustupujú.

Aké sú príznaky predmenštruačného syndrómu?

Príznaky sú rôzne a môžu zahŕňať zmeny nálad, depresiu, nervozitu, strach, únavu, nespavosť, bolesti hlavy, zvýšenú chuť do jedla, opuchy – najčastejšie chodidiel, rúk, brucha, bolesť a napätie v prsníkoch.

U niektorých žien sa vyskytujú všetky a u niektorých len jed-

notlivé, izolované symptómy, s rozdielmi v intenzite prejavov. PMS sa častejšie vyskytuje u obéznych žien, ktoré sa dostatočne nehýbu a nevyvíjajú fyzickú aktivitu, ako aj u tých, ktoré sú vystavené stresovému životnému štýlu.

Existujú štyri základné typy PMS:

– PMS typu A: pocit strachu, podráždenosti a zvýšenej psychickej citlivosti;

– PMS typu C: pocit neznesiteľného hladu a zvýšená chuť do jedla;

– PMS typu D: depresia, nespavosť;

– PMS typu H: prírastok hmotnosti, tlak na hrudníku.

Ďalšie príznaky, ktoré sa môžu vyskytnúť pri PMS, sú: – emocionálna nestabilita; – ťažkosti s koordináciou; – únava; – zmätok;

– stiahnutie; – premenlivé libido; – akné; – vyrážky; – problémy s očami; – bolesť chrbta; – bolesť hrdla; – bolesť hlavy; – migréna; – nevoľnosť; – kŕče a nadúvanie; – sínusové problémy; – ťažkosti s močením; – exacerbácia už existujúcich chorôb.

Ktoré ženy sú vystavené vyššiemu riziku PMS? Predmenštruačný syndróm sa najčastejšie vyskytuje: • vo veku od 20 do 40 rokov

• u žien, ktoré jedia veľa sladkých a slaných jedál

• u žien žijúcich v strese

• u žien, ktoré trpia alebo trpeli depresiou alebo úzkostnými poruchami

• u žien, ktoré rodili viac ako raz • po problematickom tehotenstve

• u žien, ktoré majú bolestivú menštruáciu

• u žien, ktorých sestra alebo matka mala PMS

• u žien, ktoré sú málo fyzicky aktívne

Okrem iného sa predpokladá, že príčinou PMS je hypersenzitívna reakcia na vlastné pohlavné hormóny. S PMS môže byť spojená nadmerná sekrécia estrogénu alebo znížená produkcia progesterónu. Stres je jednou z najdôležitejších príčin a pod jeho vplyvom sa PMS prejavuje najvýraznejšie, pričom zmeny pred menštruáciou sú takmer nepostrehnuteľné, ak ženy žijú v tichom prostredí, ktoré ich uvoľňuje.

Liečba

Liečba je symptomatická a začína sa primeraným odpočinkom a spánkom a pravidelným cvičením. Užitočné môžu byť zmeny v stravovaní – zvýšenie príjmu bielkovín, zníženie cukru a užívanie vitamínov skupiny B, či užívanie doplnkov horčíka, ako aj poradenstvo a vyhýbanie sa stresovým aktivitám. Zadržiavanie tekutín sa dá zmierniť znížením príjmu soli a prípadne liekov na moč. Vyskúšať môžete aj fototerapiu a psychoterapiu. Hormonálna liečba sa vykonáva pri závažných kožných príznakoch. Môžu sa použiť perorálne kontraceptíva alebo progesterónové prípravky.

Preložila: Anna Horvátová

Príčiny predmenštruačného syndrómu Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu Foto: . Pexels
22 • Z MEDICÍNY •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Z medicíny

Pokrajinský úvery investície do poľnohospodárstva –poľnohospodárskych gazdovstiev a výroby na území Vojvodiny. Pôžičky budú schvaľované s úrokovou sadzbou jedno percento ročne, maximálne sa môže získať 20- až 40-tisíc eur, s dobou odkladu 6 až 12 mesiacov, dobou splácania 36 až 60 mesiacov a šesťmesačnou anuitou 7 až 11 splátok, v závislosti od toho, na čo sa úver berie.

Pôžičky

sú poskytované na: – obstarávanie nových poľnohospodárskych strojov;

– obstarávanie nových systémov a zariadení na zavlažovanie a vŕtanie studní;

– obstarávanie vybavenia pre farmy na chov dobytka;

– obstarávanie včelích rojov, úľov a včelárskeho vybavenia;

– obstarávanie nových chránených priestorov – skleníkov a fóliovníkov a vybavenia v nich;

– nancovanie investícií do hmotného majetku poľnohospodárskych gazdovstiev v sektore spracovania ovocia, hrozna a zeleniny;

– obstarávanie nových systémov ochranných sietí proti krupobitiu v trvalých sadoch a vinohradoch;

– výstavbu zariadení a obstaranie zariadení určených na skladovanie obilnín, ovocia a zeleniny (chladiarne, silá, podlahové sklady);

– obstarávanie kvalitných teliat

a prasiatok na výkrm;

– obstarávanie kvalitných chovných jedincov pre chov hovädzieho dobytka, oviec, kôz a ošípaných;

– kúpu poľnohospodárskej pôdy do päť hektárov.

Záujemcovia musia prihlášky odovzdať do 31. mája. Žiadosť s potrebnou dokumentáciou treba zaslať poštou alebo osobne na adresu:

Pokrajinský fond pre rozvoj poľnohospodárstva 21 001 Nový Sad, Bulevar Mihajla Pupina 6 s označením „Na súťaž – na udelenie pôžičiek pre (názov súťaže) v roku 2022“ – „Za konkurs – za dodelu kredita za (naziv konkursa) u 2022. godini“.

ÚVERY NA KÚPU PÔDY

Ako sme už spomenuli, aj súťaž o úvery na nákup do 5 ha poľnohospodárskej pôdy je otvorená do konca mája.

Úvery s úrokovou sadzbou 1 % ročne a s vlastnou účasťou minimálne 20 % z hodno-

ty poľnohospodárskej pôdy, ktorá je predmetom kúpy sú poskytnuté s cieľom zvýšiť hospodárenie registrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev a vytvoriť priaznivejšie podmienky na zintenzívnenie poľnohospodárskej výroby a zvýšenie úrovne efektívnosti a miery konkurencieschopnosti jednotlivých poľnohospodárskych gazdovstiev.

Právo zúčastniť sa súťaže majú fyzické osoby – registrované poľnohospodárske gazdovstvá z územia AP Vojvodiny v aktívnom stave, s pobytom na území AP Vojvodiny a mladšie ako 60 rokov. Investícia, ktorá je predmetom nancovania, musí byť realizovaná na území AP Vojvodiny. Maximálna výška úveru je 40 000 eur, minimálna výška úveru 5 000 eur, doba odkladu trvá 12 mesiacov. Počas doby odkladu sa neúčtuje žiadny interkalárny úrok. Doba splácania je 60 mesiacov, splácanie úveru prebieha

v šesťmesačných anuitách a prvá splátka sa platí po uplynutí doby odkladu (spolu 11 splátok). Jednou z podmienok účasti v súťaži je, že poľnohospodárska pôda, ktorá je predmetom kúpy, musí byť v priemere do 50 km od miesta registrovaného poľnohospodárskeho gazdovstva alebo od existujúcej evidovanej pôdy žiadateľa. Kúpu poľnohospodárskej pôdy je potrebné uskutočniť maximálne do 6 mesiacov odo dňa uzatvorenia Zmluvy o úvere, najneskôr však do 1. 12. 2022.

Prihlášky do súťaže treba odovzdať do 31. 5. Žiadosť s požadovanou dokumentáciou je potrebné zaslať poštou na vyššie uvedenú adresu s označením: „Do súťaže – na pridelenie úverov na nákup poľnohospodárskej pôdy do 5 hektárov v roku 2022“ – „Za konkurs – za dodelu kredita za kupovinu poljoprivrenog zemljišta do 5 hektara u 2022. godini“. ○

Vysievať môžeme

Vošky na obilninách

Vodné

23
aj koncom mája s. 3
a ich regulácia (2) s. 4 a 5
vtáky s nechtom či hákom na zobáku s. 6 a 7 Z obsahu Ľubica Sýkorová
fond pre rozvoj poľnohospodárstva vyhlásil jedenásť súťaží o
na
Do konca mája súťaž o úvery na investície do poľnohospodárstva AKTUÁLNE PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU rozhľady Poľnohospodárske I Ročník XLX 21. 5. 2022 Číslo 9 / 2055

Súhrn nahromadenej teploty a jej vplyv na termín vzchádzania kukurice

Väčšina kukuričných polí vo Vojvodine je posiata v apríli. Podmienky na sejbu neboli ideálne, bolo príliš chladno a chýbalo aj dažďu. Po zasadení kukurice je ďalšou kritickou udalosťou rovnomerné vzchádzanie. Mnohí sedliaci čítali alebo počuli, že kukurica potrebuje sumu teplôt asi 100 až 120 GDD – súhrn nahromadenej teploty pre vývoj kukurice, kým vzíde. Ale čo to znamená?

GDDgrowing degree-days (tiež označované ako jednotky rastúceho stupňa – súhrn nahromadenej teploty pre vývoj kukurice) je výpočet založený na denných vysokých a nízkych teplotách. Tento výpočet pomáha predpovedať štádiá rastu kukurice na základe akumulácie jednotiek tepla alebo GDD.

AKO VYPOČÍTAŤ GDD?

Základný vzorec na výpočet GDD je: pripočítajte dennú maximálnu teplotu k dennému minimu, vydeľte 2, potom odčítajte 10. Hodnota vypočítaná týmto vzorcom je celkový počet GDD naakumulovaných za jeden deň. Je to pomerne jednoduchá rovnica s niekoľkými obmedzeniami: najvyššia maximálna teplota, ktorú možno použiť v rovnici je 30 °C (aj keď skutočné teploty sú vyššie) a najnižšia hodnota pre nízku teplotu, ktorú možno použiť, je 10 °C (aj keď sú skutočné teploty nižšie).

Dôvodom týchto limitov je, že rast a vývoj kukurice je výrazne znížený a/alebo zastavený pri teplotách nad 30 stupňov C a

pod 10 stupňov C. Keď denné akumulácie GDD (nahromadené po výsadbe) dávajú celkovo 100 až 120 GDD, mali by sa objaviť mladé rastlinky kukurice. Pri sledovaní polí, kde kukurica vzíde túto jar, majte na pamäti, že denné teplotné výkyvy budú hrať významnú úlohu pri určovaní doby medzi výsadbou a vzídením.

ČO VPLÝVA NA ROVNOMERNÉ VZCHÁDZANIE KUKURICE?

Dva aspekty zakladania porastov často diskutované agronómami sú vzchádzanie a vzdialenosť medzi rastlinami. Správna vzdialenosť pomáha rastlinám efektívne rásť a minimalizuje konkurenciu medzi nimi a je dôležitou súčasťou zakladania porastu. Dôležitejší je však rovnomerný rast. Oneskorené vzchádzanie rastlín môže výrazne znížiť úrodu. Neskoro vzchádzajúce rastliny sú menej schopné súťažiť o obmedzené zdroje svetla, živín a vlahy so skôr vzídenými a väčšími susedmi. Rastlina, ktorá zaostáva za tými okolo, sa stáva burinou.

Na dosiahnutie rovnomerného vzchádzania je rozhodujúca rovnomerná hĺbka výsadby.

Poľné podmienky, nastavenie meracieho kolesa, prítlak jednotky a rýchlosť sejačky ovplyvňujú hĺbku sejby. Nastavte hĺbku na „batériách“ a pravidelne ju kontrolujte. Rýchlosť jazdy môže výrazne ovplyvniť výkon sejačky. Príliš rýchla sejba môže spôsobiť poskakovanie jednotiek, čo má za následok nerovnomernú hĺbku výsevu. Sejačky a semenné trubice sú navrhnuté s ohľadom na presnosť pri určitých rýchlostiach. Napríklad ak je sejačka skonštruovaná tak, aby správne spúšťala osivo rýchlosťou 6 km/h, sadenie rýchlosťou 7 km/h zníži presnosť rozmiestnenia semien a môže viesť k odrazu

semien, ako aj k umiestneniu semien po bokoch výkopu namiesto na dne. Dodržiavanie odporúčaní výrobcu zariadenia a sejba pri vhodnej rýchlosti zlepší presnosť rozmiestnenia a hĺbky rastlín.

Výnosy môžu byť vážne ovplyvnené neskoro vzchádzajúcimi rastlinami. Na základe pokusov môže dôjsť k poklesu výnosu o 9 %, ak 25 % rastlín kukurice malo o týždeň a pol oneskorené vzchádzanie. Preto je dôležité, aby pestovatelia kukurice vždy nastavili, upravili a prevádzkovali svoje sejačky tak, aby zabezpečili rovnomerné umiestnenie semien a rovnomerné vzchádzanie rastlín. ○

RASTLINNÁ VÝROBA
POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU 24
II

Vysievať ešte môžeme aj koncom mája

Ľubica Sýkorová

Máj patrí medzi mesiace vhodné na výsadbu okrasných drevín a trvaliek s koreňovým balom. Keď odídu traja ľadoví muži a Žo a, môžeme na terasy a balkóny preniesť subtropické dreviny v nádobách. V tomto mesiaci pomerne často dochádza kvôli častým výkyvom počasia k výrazným prísuškom.

Pri kultúrach náchylných na nedostatok vlahy a pri čerstvých výsadbách treba namulčovať povrch pôdy vhodným mulčovacím materiálom. Pokiaľ trvá teplé, slnečné počasie a pravidelne neprší, nezabudnime záhradné rastliny zalievať.

ZELENINOVÁ ZÁHRADA

Ak vysejeme uhorky koncom mája, nič tým nestratíme. Pri dobrej starostlivosti a podmienkach, ktoré teplé dni a už i noci zabezpečia, mladé rastlinky rýchlo porastú a nebudeme sa musieť obávať neskorých jarným mrazov či výrazného ochladenia. Vysievať môžeme aj obľúbenú reďkovku či listový šalát, ktorý je odolnejší proti vybiehaniu do kvetu v porovnaní so šalátom hlávkovým.

Ak sme sa v predchádzajúcich dvoch mesiacoch naplno pustili  do pestovania zeleniny, môžeme už zberať pažítku, redkvičku, hlávkový šalát, špenát, zimnú cibuľu či špargľu. Uvoľnené záhony môžeme využiť na výsev hlúbovín pre jesenný zber, uhoriek, póru, letného šalátu, kríčkových fazúľ, kôpru. V druhej polovici mesiaca ešte vysejeme mrkvu pre jesenný zber a ak sme to nestihli, je najvyšší čas vysadiť teplomilnú zeleninu – papriku, patizóny, paradajky, baklažán a zeler, ktorý je veľmi citlivý na ochladenie (môže vybiehať do kvetu).

OVOCNÁ ZÁHRADA

V ovocnej záhrade máme v tomto čase plné ruky práce.

Predovšetkým musíme zabrániť šíreniu chorôb a škodcov. V tomto období opäť robíme ošetrenie stromov proti chrastavitosti, ktorou trpia najmä jablone a hrušky. Po uplynutí troch týždňov od posledného postreku v minulom mesiaci je preto vhodné urobiť ďalší postrek niektorým fungicídom.

Musíme myslieť aj na včasnú ochranu proti hrdzi hruškovej, ktorá pri väčšom rozšírení silne obmedzuje asimilačné schopnosti stromu. Základným a najúčinnejším opatrením je likvidácia medzihostiteľa hrdze – borievky netatovej, priame chemické ošetrenie hrušiek sa nerobí. Ak sme hrušky ošetrili v jarných mesiacoch proti chrastavitosti, zároveň sme zasiahli aj proti hrdzi hruškovej.

Typickým škodcom, ktorého zárodky môžeme najlepšie  zlikvidovať práve v máji, je obaľovač jablčný. Prvý postrek  robíme približne tri týždne po odkvete stromov. Úplne najlepšie  je, ak po sebe nasledujú tri teplé noci, keď teplota neklesne pod  13 °C. Druhý postrek potom robíme o 14 dní a ďalší v polovici augusta.

Za priaznivého počasia môžeme začať s prebierkou hustej násady plodov ovocných stromov. Je to práca pomerne náročná na čas, ale pri väčšej nádielke plodov veľmi dôležitá. Aj keď všetky plody nezostanú na strome až

do zberu, mali by sme počítať s tým, že každý plod potrebuje na ideálne vyzretie priestor okolo 10 cm a viac.

V prípade vlhkého a daždivého počasia je nutné venovať väčšiu pozornosť ošetreniu jahôd proti plesni šedej. Prehustené alebo dusíkom prehnojené porasty sú na napadnutie plesňou podstatne citlivejšie. Napadnuté plody je treba hneď odstraňovať a likvidovať, zdravé podkladať, sadenice pestovať na fólii alebo mulčovať. Riešením v rizikových oblastiach je pestovanie odolných odrôd. Keď je už na viniči zreteľná násada budúcej úrody, vylamujeme neplodné letorasty a zálistky. V tomto období postrekujeme proti perenospóre, múčnatke, obaľovačom.

OKRASNÁ ZÁHRADA

Pri ružiach včas odstraňujeme plané vlkovité výhony. Dbáme tiež na ich zdravotný stav a vhodnými fungicidmi ošetrujeme proti hrdzi, čiernej škvrnitosti a múčnatke. Vresy a vresovce po odkvete zostriháme asi o 1/3 dĺžky, čím rastlinky zhustnú a bohato zakvitnú. Dreviny vysadené na jeseň a na jar dostatočne zalievame (najmä v období sucha a intenzívneho slnečného žiarenia).

V máji je vhodný čas na orezávanie kríkov kvitnúcich v pred-

chádzajúcich mesiacoch. Kríky kvitnúce na jar prerezávame po odkvete asi každé dva alebo tri roky. Sú to napríklad zlatý dážď, jazmín nahokvetý, nepravý jazmín (Philadelphus), tavolníky (Spiraea), hamamelis, okrasné vŕby a iné. Pri druhoch, ktoré si držia rovnomerný, primerane hustý tvar, odstraňujeme len slabé, namrznuté, suché a poškodené konáriky. Správne a včasné prerezávanie kríkov okrasných kvetom zaistí bohaté kvitnutie.

Máj je vhodným mesiacom aj na zostrihnutie stále zelených kríkov so širokými listami, napr. vavrínovca (Prunus laurocerassus, srb.lovorvišnja). Krušpán (Buxus) znáša zostrihnutie na jar ešte lepšie ako na konci leta.

V tomto období je vhodný čas aj na spestrenie našich balkónových debničiek a žardiniér na terasách. Podľa vlastnej fantázie môžeme kombinovať ľubovoľné farby a druhy. Do nádob na južnej strane môžeme vysadiť agerátum, železník (Verbena), šalviu, aksamietnice (Tagetes). Priame slnko aj polotieň znášajú petúnie, lobelky, begónie a pelargónie. Tienisté stanovište doprajme begónii hľuznatej, fuchsii a netýkavke. Trávnik kosíme pravidelne, pokosenú trávu môžeme použiť v záhrade na mulčovanie. ○

21 /5012/ 21. 5. 2022 25III 30˚ | 16˚28˚ | 15˚ sobotanedeľa 28˚ | 14˚ utorok 26˚ | 14˚ streda 21. 5. –27. 5. 2022 28˚ | 13˚ štvrtokPOČASIE 28˚| 15˚ pondelok 25˚ | 14˚ piatok
ÚŽITKOVÁ A OKRASNÁ ZÁHRADA

Vošky na obilninách a ich regulácia

šením dávky dusíka, u jačmeňa má toto opatrenie menší efekt.

PRIRODZENÍ NEPRIATELIA VOŠIEK

Slovensku v rôznom množstve, ale zriedka rozhodujúcou mierov ovplyvňujú populáciu škodcu.

Znížiťpriame aj nepriame škody spôsobené voškami na obilninách je možné viacerými agrotechnickými opatreniami, ako sú: správny osevný postup a organizácia porastov (priestorová izolácia), kvalitne urobená žatva s čo najmenšími zberovými stratami na zrne, zaorávanie rastlinných zvyškov po žatve, ničenie vzchádzajúcich rastlín z výmrvu, ničenie trávnych burín, letná hlboká orba, správne termíny a optimálne hnojenie.

Z hľadiska škôd spôsobených virózami by mala byť sejba ozimín realizovaná v neskoršom termíne, t. j. pri konci agrotechnického termínu tak, aby rastliny po vzídení boli vystavené možnej infekcii kratšiu dobu. Významné je, aby porasty obilnín neboli vzájomne v susedstve, najmä jarný jačmeň by nemal byť v blízkosti ozimného.

Základným opatrením v jeseni by mala byť skorá likvidácia rastlín z výmrvu, lebo tieto rastliny sú najväčším zdrojom infekcií počas jesene. Zníženie preletu in kovaných populácií vošiek a iného hmyzu – vektorov viróz z porastu na porast zabraňujú aj vetrolamy medzi pozemkami. Nepriaznivý dopad viróz na porast pšenice môžeme pri slabšej infekcii eliminovať miernym zvý-

Na zníženie populácie vošiek výrazne vplývajú ich prirodzení nepriatelia. Vošky majú veľký počet prirodzených nepriateľov z rôznych skupín. Z pôvodcov

Význam prirodzených nepriateľov netreba podceňovať, ale naopak, starať sa o nich a vytvárať im čím lepšie podmienky, aby ich v porastoch pestovaných plodín bolo čím viac. Odborne sa

chorôb, entomopatogénov, sú významné huby z radu Entomophthorales a rodu Verticillium. Z parazitoidov sú významné druhy z rodov Aphelinus a Aphidius. Nymfy a dospelé samičky požierajú predátory: larvy a imága lienok Coccinellidae, larvy zlatoočiek Chrysopidae, larvy pestríc Syrphidae, dravé bzdochy z čeľade Anthocoridae a pavúky Araneidae. V prírodných podmienkach sa títo prirodzení nepriatelia vyskytujú aj na

táto starostlivosť o prirodzených nepriateľov nazýva podpora prirodzených nepriateľov.

AKO MÔŽEME PRIRODZENÝM NEPRIATEĽOM POMÔCŤ

A MAŤ Z TOHO OSOH?

V prvom rade rozumnou aplikáciou pesticídov. Insekticídy treba aplikovať iba na základe prognózy výskytu škodcu a po prekročení prahu škodlivosti, neaplikovať insekticídy v kľúčových obdobiach vývoja prírodných

nepriateľov. To znamená, že je nevyhnutné poznať vývojové cykly škodcov a ich prirodzených nepriateľov. Pri rozhodovaní o aplikácii insekticídov treba brať do úvahy aj počet prirodzených nepriateľov. Ak je pomer medzi prirodzenými nepriateľmi a škodcom veľmi vysoký, treba vynechať aplikáciu insekticídu. Spôsob obrábania pôdy vplýva rozdielne na rôzne druhy predátorov, niektorým vyhovuje orba niektorým zasa nie. Veľmi významný je spôsob vykonávania žatvy alebo zberu plodín. Pri žatve môže byť zničené veľké množstvo predátorov a parazitoidov. Šetrné postupy žatvy sú také, keď sa najprv plodina skosí, nechá sa ležať, aby sa prirodzení nepriatelia rozliezli. Pri kosbe viacročných krmovín, najmä prvej kosby, odporúča sa robiť kosbu po pásoch, keď sa strieda pás skosený a pás neskosený, čo umožňuje migráciu prirodzeným nepriateľom. Tiež sa odporúča neošetrovať herbicídmi okraje polí, čo umožňuje, aby sa na burinách usadili prirodzení nepriatelia a odtiaľ potom migrovali hlbšie do porastu.

PRIAMA OCHRANA PROTI VOŠKÁM NA JAR

Porasty zo skorých termínov sejby, najmä v podmienkach teplej jari, treba pravidelne kontrolovať a v prípade výskytu vošiek podľa potreby aplikovať insekticídy. Na začiatku výskytu vošiek sú silnejšie napadané

Ing. Ján Tancik, PhD. OCHRANA PROTI VOŠKÁM –PREVENTÍVNE OPATRENIA
POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU 26 IV
(2) Vošky v klase

okraje porastov, a vtedy je dostatočné ošetriť porasty do hĺbky 25 – 30 metrov od okraja. Pri silnom výskyte musíme ošetriť celý porast.

Opatrenia proti listovým voškám sa odporúča robiť na konci kvitnutia obilniny, keď sa zistí výskyt 25 a viac vošiek v priemere na 1 odnož. Ošetrenia po mliečnej zrelosti sa neodporúčajú, lebo sú neúčinné pre neustále sa znižujúci výskyt vošiek. Ošetrenie jarného jačmeňa proti voške čremchovej treba vykonať vo fáze steblovania, ak zistíme výskyt 25 – 30 vošiek na 30 % odnoží. Proti voškám v klasoch je nutné vykonať ošetrenie vo fáze od konca kvitnutia do začiatku tvorby zrna, ak je v porastoch zistených 3 - 5 vošiek v priemere na 1 klas, čo zodpovedá približne 60 % napadnutých klasov.

VÝBER PRÍPRAVKOV

Výber prípravkov je veľký, ale aj tak priama ochrana proti voškám ako aj iným škodcom obilnín je stále komplikovanejšia. Dôvodov na to je viac. Jeden z najpodstatnejších dôvodov je zákaz účinných látok, ktoré sa roky úspešne používali. Pri obmedzenom množstve účinných

látok ľahšie vzniká rezistencia. Efektívnosť ochrany narúša aj klimatická zmena, vyššie teploty znižujú účinnosť niektorých insekticídov.

skupín insekticídov. Najviac je zo skupiny pyrethroidov (8 účinných látok): alfa-cypermethrin, beta-cy uthrin, cypermethrin, deltamethrin, esfenvalerat, ga-

skupiny. Po zákaze dvoch často používaných účinných látok chlorpyrifosu a thiaclopridu sa ako náhrada javí účinná látka sulfoxa or (prípravok Transform). Táto účinná látka aj keď nepatrí do skupiny neonikotinoidov, má podobný vplyv na nervovú sústavu ako neonikotinoidy. Sulfoxa or sa viaže na acetilcholinové neurónové receptory, čo spôsobuje triašku svalov a následnú paralýzu a smrť hmyzu. Na cicavý hmyz pôsobí kontaktne pri ošetrení a požerovo počas cicania na rastline.

Najúčinnejšia ochrana proti voškám na jeseň bolo morenie osiva moridlami zo skupiny neonikotinoidov, ktoré sú žiaľ už zakázané niekoľko rokov. Zostáva nám vykonávať foliárnu aplikáciu. Na foliárnu aplikáciu proti voškám na jeseň a na jar v čase metania a mliečnej zrelosti je registrovaných niekoľko účinných látok z rôznych

Ktoré kvety letníme vonku?

Ľubica Sýkorová

Pobyt vonku počas leta predstavuje pre mnohé izbové rastliny rýchle zotavenie z uzatvorených, málo svetlých priestorov, navyše s pretrvávajúcou nižšou vzdušnou vlhkosťou. Rastliny vonku pomerne rýchlo začínajú ožívať, vyháňajú nové listy, majú bohatší a kompaktnejší rast, ich olistenie je sýtozelené a nevidieť na ňom usedený prach.

Pobyt vonku vyhovuje predovšetkým rastlinám, ktoré znášajú aj nižšie teploty v noci (striedanie teplôt), ako sú juky, rôzne druhy paliem, še era, monstera, begónie, papraďorasty, govníky, cisus, antúrie, myrta, citrusy, brečtan, kaktusy

ma-cyhalothrin, lamda-cyhalothrin a zeta-cypermethrin. Zo skupiny karbamatov: pirimikarb, zo skupiny organofosfátov: dimetoat a zo skupiny sulfoximínov: sulfoxa or (prípravok Transform).

O pyrethroidoch vieme, že majú krátku reziduálnu účinnosť a vošky sú už viac či menej rezistentné na prípravky tejto

Tento systémový insekticíd je účinný aj na rezistentné populácie cicavých škodcov. Symptóm účinku sa prejaví za pár hodín a následne prichádza k úhynu. Veľkou výhodou je, že v registrovaných dávkach nie je toxický pre populácie prirodzených nepriateľov vošiek ako sú imága lienok, larvy zlatoočkiek a pestríc. Práve títo prírodní nepriatelia vošiek pomáhajú vyriešiť sekundárne infestácie obilnín voškami. ○ (Koniec)

Ilustračná fotka nad titulkom Ľ. Sýkorová

vzduch počas najteplejších mesiacov roka. Opatrnosť vyžaduje letnenie dracén a difenbachií, ktoré citlivo reagujú na zníženie teploty v nočných hodinách aj počas leta a takisto na silné slnečné lúče.

a sukulenty a iné. Takisto pre črepníkové rastliny s okrasným kvetom (azalky, kamélie, vianočné hviezdy, cyklámeny) je pobyt vonku veľmi prospešný. Podobne aj čínske ruže (Hibiscus rosa – chinensis), klívie alebo vianočné kaktusy obľubujú čerstvý

Subtropické druhy vyžadujú cez leto dostatok svetla a čerstvého vzduchu. Teplé slnečné miesto je vhodné pre kaktusy, palmu datľovú, oleander, kus, agávu. V polotieni stromov sa dobre darí napríklad azalkám, fuksii. Aby korene rastlín tak rýchlo nepresýchali, zapúšťame črepníky do zeme a prikryjeme ich tenkou vrstvou rašeliny, ktorá zadrží vlahu.

ich preniesť do exteriéru hneď ráno, ideálne za zamračeného počasia. Ak totiž svieti slnko, náhla zmena svetelných podmienok a silné lúče môžu spôsobiť popálenie listov a vznik neestetických hnedých škvŕn. Veľmi nebezpečné je najmä poludňajšie slnko. Rastliny umiestnite najprv do tieňa a polotieňa a postupne ich premiestnite na slnečné stanovište. Väčšine druhov však bude počas leta vyhovovať práve polotieň. Do polotieňa dajte rastliny zo suchých, teplých podmienok, ako je napríklad juka a rôzne druhy paliem. Môžete ich položiť napríklad pod vysoké stromy alebo kry. ○ RASTLINY

POZOR NA PRIAME SLNKO

Aby rastliny neutrpeli šok zo zmeny prostredia, je potrebné

Vošky na listoch
21 /5012/ 21. 5. 2022 27
V
IZBOVÉ

Vodné vtáky s nechtom, či hákom na zobáku

Prechodné varianty medzi husou a kačicou sú húsky (rod Tadorna a Alopochen). Sú strednej veľkosti, s dlhšími nohami ale kačacím zobákom, ktorý je na koreni vysoký, čiastočne prehnutý a na konci s úzkym, nazad zahnutým nechtom, pri čom vrchná čeľusť zobáka preklenuje spodnú. To im umožňuje ľahký úchyt trávy a rybiek pod vodou. Potápači – malý (rod Mergellus) alebo väčší (rod Mergus), ako samé meno hovorí, sú ešte lepší v pohybe pod vodou. Vyznačujú sa hákovitým zobákom a drobnými zúbkami na okraji čeľuste.

Voboch prípadoch ide o kačky s telesnou stav bou, ktorá im to umožňu je. Okrem toho majú sfarbenie charakteristické pre každý druh, ale aj podľa pohlavia a v závis losti aj od ročného obdobia sú dimorfné. U nás nie sú tak časté. Tu hniezdi húska pestrá, zriedkavejšie aj hrdzavá a ne pravidelne aj štíhla, kým všetky tri druhy potápačov sú, okrem zriedkavých výnimiek, naši zimní hostia alebo len migranti cez naše kraje.

HÚSKA (KAZARKA) PESTRÁ

– TADORNA TADORNA, Linné 1758

Je to druh, ktorý obýva bahná morských pobreží, a šíri sa na podobné priestranstvá vnútro zemia. V poslednom období evidujeme jeho prítomnosť aj u nás, ale hniezdi sa iba sporadicky alebo ojedinele.

Rozšírenie: Je vták celoročného osíd lenia južného An glicka, pobrežia La Manche a Severného mora , ale ostrovco vite sa zjavuje aj vo vnútrozemí (južné Nemecko, panónske Chorvátsko, stredo -východné Španielsko a severné pobrežie Čierneho mora). Letný areál tohto druhu je oveľa širší a predstavuje hlavne priestory šírenia hniezdneho areálu. V se vernej Európe je to pobrežie Nórska, južného Baltika, ale aj východného Nemecka a stred

ného Poľska. Veľký plynulý hniezdny areál má v južnej časti východnej Európy a v strednej časti Ázie až po najvýchodnejšie Mongolsko. Je sťahovavým vtá kom a zimuje v teplých krajoch severnej pologule od južného Anglicka cez Stredozemie, po južnú a juhovýchodnú Áziu. U nás sa najviac nachádzaná v okolí Tisy a v Banáte. Zvyčajne sa vyskytuje v pároch alebo v malých kŕdľoch.

Biotop: Je to vodný operenec, ktorý je rozšírený na bahnitom pobreží morských lagún, ale aj v mokradiach veľkých riek a ja zier, v oblastiach stepnej vege tácie, na slatinách, v trstinovom poraste a na pieskoviskách. Dáva prednosť otvoreným vodným

s evidentným hrboľom. Mláďatá po fáze páperčeka vo svojom vzraste postupne získavajú farebné roztriedenie rodičov, ale sú najčastejšie jarabé a pravé sfarbené získajú len v dospelosti.

Hniezdenie: Hniezdo s hrubou výstelkou peria si stavia v pod zemných dutinách, v hustých kríkoch ale aj pod balmi sla my, výklenkoch pod skalnými prevismi, pri starých domoch a aj na stromoch. Hniezdi sa raz v roku v období máj –jún. Znáška je 8 – 12 (20) bielych vajec. In kubácia je 28 – 30 dní. Po vyliahnutí sa mlaď združuje do „škôlky“ s ostatnými mláďata mi a osamostatňuje sa po 50 dňoch.

Potrava: Možno ju vidieť ako zobákom v bahne pohybom vľavo-vpravo hľa dá riasy, malé vodné slimáky, kôrovce, obojživelníky, rybky... Pri nedostatku živočíšnej potra vy pasie aj trávu.

Hlas: Samce sa najčastejšie hlásia vysokým pískavým tónom „sliss-sliss-sliss...“ ale aj mäkkým „pju“ alebo „oju-pu“ a samice hlasným, zreteľným „gagaga gagaga...“ aj „aa-ank“. Výstražný znak je drsný, chrapľavý „grraa grraa grraa...“

KAZARKA (HÚSKA)

HRDZAVÁ – TADORNA FERRUGINEA, Pallas 1764

a možno ju vidieť v juhový chodnom Banáte. Jej biotop sú vodné stepné priestranstvá, pobrežia riek a jazier, rozsiahlych močiarov a slaných barín.

Je hrdzavo-bielej farby, ale bielu farbu možno vidieť naj častejšie počas jej letu. Okraje krídel a chvostu sú tmavohnedé až čierne. Hlava je belavá. Samec má okolo krku čierny obojok a samička je od samca za nuansu bledšia. Konzumuje tak rastlinnú

priestranstvám bez vegetácie.

Rozlíšenie: Má pestré sfarbe nie. Dominantná farba peria je biela, hlava a krk sú tmavo -modrozelené, na chrbte má široký čierny pruh a prsia sú hrdzavo sfarbené. Dosť príznač ný moment, po ktorom sa ľahko identifikuje. Zobák je výrazne červený až karmínový, u samca

Je húska teplých krajov se verozápadnej Afriky, západnej a strednej Ázie. Celoročný výskyt je zaevidovaný v Maroku, Tunise, južnom Turecku, Mezopotámii a v okolí Aralského jazera a rieky Amur. Hniezdny areál má v ju hovýchodnej Európe, západnej a strednej Ázii až po Mongolsko a západnú Čínu. Z týchto oblastí migruje do údolia Nílu, Indie a Indočíny. U nás je zriedkavá a najčastejšie iba túlavá. Vojvo dina je západný okraj jej areálu

(riasy, mladé trávne výhonky), ako aj živočíšnu (bezstavovce, hmyz, žaby, rybky) potravu.

Pri prelete sa hlási trúbivým jednoslabičným „ang“ alebo dvojslabičným „aa-üng“. Vý stražný znak je vrčivé „aarrr“. HÚSKA (KAZARKA) ŠTÍHLA (EGYPTSKÁ) – ALOPOCHEN AEGYPTIACA, Linné 1758

Pôvodne obývala strednú a južnú Afriku. V minulosti bola introdukovaná do Anglicka, odkiaľ unikla do prírody na eu rópsky kontinent. Šíri sa na juh a pozorovaná je aj v strednom a južnom Banáte. Tá druhá možnosť je, že rozšírila svoj areál údolím Nílu a potom sa rozletela po Stredomorí, a širšie. Dnes sa tu, v Banáte považuje ako zried kavý hniezdič s nepravidelným výskytom. Jej biotop sú pobrežia veľkých vodných plôch.

Je o niečo väčšia od pred chádzajúcej rodáčky a aj pes trejšie sfarbená, najmä samec. Má pomerne dlhé nohy, čo jej dodáva na štíhlosti. Krídla sú

Húska pestrá Kazarka hrdzavá
POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU 28
ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (53)
VI

hnedé aj horná časť krku, tak ako aj škvrna vôkol očí a na prsiach. Predná časť krku je bledá, brucho špinavo biele. U samca je hrvoľ žltohnedý a nad ním obojok tmavej farby. Na krídlach nemožno nevidieť

sťahovavý a zimuje na vodných plošinách v teplejšom podnebí od Anglicka, po pobrežie Číny a Japonska. U nás je pravidelným zimným hosťom a vo veľkých kŕdľoch vie ho byť na Dunaji v južnom Banáte.

snehovo biely trojuholník a za ním zelené zrkadielko. Konce krídel a chvost je čierny. Nohy sú červené a zobák tiež, ale s tmavým lemom. Mláďatá sú v páperčeku sivo biele a po operení sú menej kontrastné a viacej matné.

U nás hniezdi raz v roku, naj častejšie v húští, ale aj v bútľa vinách. Vajcia sú snehovo bi ele a na nich sedí iba samica. Inkubácia je 30 dní a po vyli ahnutí starostlivosť o nich na priestoroch plytkých močiarov majú obaja rodičia. Mláďatá sú schopné lietať po 10 týždňoch. Konzumuje rastlinnú potravu a rybky. Hlási sa chrapľavým po kojným tichým „gha-gha-gha...“, samec má nižšie tóny. Alarmne dvíha hlas, až škrečí, a keď ide o obranu mláďat, aj syčí.

POTÁPAČ BIELY (MALÝ) –

MARGELLUS (MERGUS)

ALBELLUS, Linné 1758

Obýva východnú Škandináviu a v predĺžení stredné a južné Rusko až po Ochotské more. Je

Je najmenší zo zúbkozobých kačíc. Samec je v dobe párenia zväčša biely s čiernymi krídlami a škvrnami na tvári a zátylku. Samič ka je celkom iná –hlavu má hrdzavú, pred okom je čierna škvrna a líca a krk má biele. Mláďatá sa podobajú samici. Požiera rybky a larvy hmyzu. Hlási sa tichým „tek-tek-tek“, samička „räg“, „gräg“ a „ga-ga“. Samček v dobe toku spieva „gr -r-r-rrr-čik“ a samička odpovedá drsným „krrr“.

POTÁPAČ VEĽKÝ (HUSOVITÝ) – MERGUS MERGANSER, Linné 1758

Je vták severnej pologule. Celoročný výskyt má v Anglicku, južnej Číne, v juhozápadných

a severovýchodných oblastiach USA a na kanadskom pobreží Pacifika. Hniezdny areál je väčší a takmer celkom ply nulý. Ide o pásmo od polárneho kruhu a po 50 °s. z. š. (v Ázii aj južnejšie), ale v Euró pe okrem Škandináv ska, Pobaltska a Ruska ho skorože niet. Je sťahovavý a severská európska populácia ostrovcovito zimuje

aj v strednej a južnej Európe. V posledných rokoch malá skupina, čo priletí na pobrežie Čierneho mora a dolný Dunaj, má tendenciu hniezdiť sa na pobreží Dunaja v južnom Ba náte. Je tu málopočetný, ale konštantný. Jeho biotop sú veľké vodné plochy s bujným stromovým porastom. Je to najväčší zúbkozobec. V svadobnom šate samec má hlavu a hornú časť krku skoro čiernu so zeleným leskom. Aj chrbát je čierny a kostrč a chvost bridlicovo sivé. Chochol na hlave je ledva viditeľný (akoby učesaný). Dolná časť tela je biela s ružovým nádychom. Samica je menšia. Hlavu a hor nú časť krku má tma vohnedú, chochol jas ne naznačený. Boky sú jarabé sivobiele a hrvoľ a brucho biele. Mlá ďatá sú v páperčeku sympatické „loptič ky“ sivobielej farby s hnedou hlavou. Ako juvenilne po operení prechádzajú hnedou fázou, potom sa podobajú samici. U nás hni ezdi zriedkavo (za značené prvé pokusy v horskej, zalesnenej časti veľkých vod ných plôch Dunaja). Živočíšnu potravu si nachádza vo vode, najčastejšie ponára ním (ryby a obojži velníky). Je pomerne tichý, ale hlási sa níz kym tónom a tak ho je ďaleko počuť. Samec sa ozýva s hlbokým tvrdým opakovacím „krrú-krrú- krré“, samica odpove dá: „pra, pra, pra...“. V dobe toku počuť aj modulácie ako rýchle kvokanie: „čikirek-ek-ek-ek“. Pri prelete je hlasnejší, keď opakuje „prreh, prreh, prreh...“

POTÁPAČ PROSTREDNÝ (DLHOZOBÝ) – MERGUS SERRATOR, Linné 1758 Je vták severnej pologule. Ce loročný výskyt má iba v Škótsku, ako i na západnom britskom

a írskom pobreží. Hniezdny areál má na celej severnej po loguli v pásme 50 – 70 ° s. z. š. (Rusko, Škandinávsko, Island, južné pobrežie Grónska, Kanada a Alaska). V južnom Pribaltiku, ale aj v južnej Ukrajine hniezdi ostrovčekovite. Pred zimou sa sťahuje do prímorských oblastí severnej pologule, ale časť eu rópskej populácie prezimuje aj vo vnútrozemí, v dolnom toku Dunaja, Dnepra a Dnestra, re spektíve v Pádskom poriečí. Jeho biotop je tundra a pieskové, ale aj skalnaté pobrežia veľkých vodných plôch. Aj u nás ho

možno vidieť na pobreží veľkých riek a jazier v období januárfebruár, ale ako transmigranta zriedkavejšie zimného hosťa.

Samec má podobné sfarbenie hlavy a chrbta ako potápač veľ ký, ale čierna farba na chrbte je dominantnejšia a na bokoch je užší biely pás. Dolná časť krku a hrvoľ je hrdzavohnedý aj pá savý a na bokoch má špecifickú čierno-bielu kresbu. Boky sú sivé, vĺnkované. Letný šat samca je bližší k samičke. Samica má hr dzavohnedú hlavu a sivohnedé telo. Hrvoľ je žltohnedý a okraje krídel sú tmavohnedé. Cha rakteristický pre tento druh je chumáčovitý chochol, občas aj „na pútec“ a dlhý trochu na hore ohnutý červený zobák. Stravu nachádza vo vode a konzumuje rybky a bezstavovce. Ozýva sa len málo. V dobe párenia samec sa ozýva čikavo-kýchave: „čika... pitčíi“ a samica odpovedá „prrak prrak prrak...“

Fotografie Húska štíhla Potápač biely Potápač prostredný Potápač veľký
21 /5012/ 21. 5. 2022 29
z internetu VII

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Talianske ryžové guľky (Sicilian arancini)

Lahodné chrumkavé ryžové guľky plnené mletým hovädzím mäsom a zeleninou.

Suroviny: ryža – 500 g arboria ryže, 1 cibuľu, 1 liter zeleninového vývaru, 60 g hustého paradajkového pretlaku, 20 g masla, olivový olej; plnka – 500 g hovädzieho mletého mäsa, 100 g čerstvého alebo mrazeného hrášku, 1 mrkvu, 1 zeler, 1 cibuľu, 1 PL masla, 1/2 hrste bazalky, olivový olej, soľ, mleté čierne korenie; na obaľovanie – 2 PL hladkej múky, 1/2 litra vody, vajíčka, strúhanka; ešte potrebujeme – 1 mozzarelu v náleve, mozzarellu strúhanú (môže byť aj iný syr), olej na vysmážanie

Takto sa to podarí: Olivový olej dáme do vyššieho hrnca. Pridáme nakrájanú cibuľu a restujeme do sklovita. Pridáme zeleninový vývar, 20 g masla, paradajkový pretlak a necháme prevariť. Pridáme ryžu a varíme, kým sa voda neodparí. Ryža musí byť uvarená al dente. Odstavíme z ohňa a vmiešame zvyšné maslo. Uvarenú ryžu preložíme na stredne veľký plech a rovnomerne rozotrieme. Vrch bohato posypeme pecorinom (slaný tvrdý taliansky syr z ovčieho mlieka). Dáme do chladničky aspoň na 1 hodinu. Plnka: Na panvicu dáme olivový olej, pridáme na kocky nakrájanú mrkvu, zeler a cibuľu. Restujeme. Po chvíľke pridáme mleté mäso. Keď už je mäso dobre orestované, pridáme hrášok, pretlak a nasekanú bazalku. Podlejeme troškou vody a dusíme do mäkka. Podľa chuti osolíme a pridáme čierne korenie. Na záver vmiešame 1 lyžicu masla premiešame a necháme vychladnúť na izbovú teplotu. Mozzarelu v náleve nakrájame na malé kocky. Tuhú mozzarelu nastrúhame, prípadne nahradíme iným druhom syra. Príprava guličiek: Ruky si namočíme vo vode, do dlane vezmeme ryžu a roztlačíme na placku aby sme ju mohli naplniť. Dovnútra dáme za lyžicu plnky, pár kociek mozzarely a trochu strúhaného syra. Preložíme ryžou a vytvarujeme guľku. Takto spracujeme všetky suroviny. Hotové guľky preložíme na plech vystlaný papierom na pečenie. Dáme zachladiť minimálne na 2 hodiny do chladničky, ideálne cez noc. Obaľovanie: Do misky dáme múku zmiešanú s vodou. Do druhej misky rozšľaháme vajíčka a do tretej strúhanku. Guľky obaľujeme postupne – najprv vo vode s múkou, následne do strúhanky a vajíčka a opäť do strúhanky. Hotové guľky postupne vysmážame do zlatista v horúcom oleji približne 5 – 7 minút.

Rýchly chrenový dressing

Suroviny: 200 ml kyslej smotany, 2 PL čerstvého strúhaného alebo sterilizovaného chrenu, 1 KL citrónovej šťavy, 1 štipka kajenskej papriky, 1 hrsť pažítky (nemusí byť)

Takto sa to podarí: V miske spolu premiešame kyslú smotanu s čerstvo nastrúhaným koreňom chrenu alebo sterilizovaným chrenom. Dresing ochutíme kvapkou citrónovej šťavy, štipkou štipľavej papriky a ak máme poruke čerstvú pažítku, nasekáme ju a primiešame ku všetkým ostatným surovinám. Môžeme podávať okamžite, ale dresing bude ešte lepší, ak ho necháme odležať pár hodín v chladničke, aby sa ostrosť chrenu dobre rozvinula. Chrenový dresing podávame s pečeným či grilovaným mäsom (ako omáčku), k čerstvej zelenine (ako dresing) alebo ním môžeme potrieť pečivo (ako nátierku).

Pomaly pečené bravčové rebrá

Suroviny: 1 kg bravčových rebier; marináda – 40 ml sójovej omáčky, 3 PL horčice, 1 PL trstinového cukru, 3 PL jablčného octu, 2 PL worcesterovej omáčky, 1 PL chilli omáčky, soľ, mleté čierne korenie Takto sa to podarí: Všetky suroviny na omáčku dobre vymiešame v miske. Bravčové rebrá očistíme a nakrájame na menšie kúsky. Vložíme ich do misy s marinádou, dobre premiešame a uložíme do chladu najlepšie na 24 hodín. Takto pripravené preložíme na pekáč, zakryjeme a dáme piecť do vyhriatej rúry na 150 °C približne na 3 hodiny. Po 3 hodinách mäso odokryjeme, zvýšime teplotu na 200 °C a necháme piecť ešte 20 minút.

Stracciatella rezy

Suroviny: cesto – 200 g masla izbovej teploty, 100 g práškového cukru, 300 g hladkej múky, 250 ml mlieka, 3 vajcia, 2 PL kakaa, 1 balíček prášok do pečiva, 100 g čokolády; krém – 250 g Mascarpone, 100 g práškového cukru, 200 g čokolády, 250 ml smotany na šľahanie, 1 balíček stužovača šľahačky; na ozdobu – čokoláda Takto sa to podarí: Z bielkov a štipky soli vyšľaháme tuhy sneh. V miske vyšľaháme maslo izbovej teploty s práškovým cukrom. Postupne primiešavame žĺtky. Pridáme mlieko, múku a kakao. Čokoládu sme si rozpustili vo vodnom kúpeli a mierne vychladnutú postupne primiešavame k zvyšným surovinám. Na záver pridáme prášok do pečiva a vyšľahaný sneh. Pripravené cesto rozdelíme na dve časti a dáme piecť na dva menšie plechy, ktoré sme si vystlali papierom na pečenie. Dáme piecť do vyhriatej rúry na 180 °C približne na 25 minút. Medzitým si pripravíme krém. Mascarpone vymiešame s práškovým cukrom. Šľahačku vymiešame do polotuha s jedným stužovačom. Pridáme ju k mascarpone. Čokoládu nasekáme a už len zľahka vmiešame do krému. Z krému si odložíme 1/5. Na jedno vychladnuté cesto rozotrieme krém a dobre uhladíme. Na vrch položíme druhé cesto a popritláčame. Vrch potrieme zvyšným krémom a posypeme nastrúhanou čokoládou. 

Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 553

| Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU 30
VIII

Kultúra

Jubilanti – – Ďurovka

Zuzky Medveďovej ako súčasť Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci sa tiež aktívne zapojila do programov usporiadaných v rámci 18. Európ-

roční jubilanti (šesťdesiatnici) Rastislav Škulec, Ján Agarský a Michal Ďurovka (päťdesiatnik). Svojráznou kuriozitou je, že sa v maľbe školili v rôznych obdobiach na novosadskej Akadémii umení u rovnakého profesora Jovana Rakidžića, ktorý s právom

predovšetkým svojím postmoderným priestorovým prejavom, nástennými a priestorovými inštaláciami a ako sochár bol radikálny a nekonvenčný. Ešte ako mladý umelec sa stal jedným z najaktuálnejších výtvarníkov u nás a dodával súčasnú podobu novosadskej výtvarnej scéne v 90. rokoch 20. storočia. Najnovšie Škulec využíva aj rôzne formáty plátna, ktoré omaľúva do farebných plôch a z tých plôch zasa konštruktivisticky stavia nové obrazové celky. Rastislav Škulec z jubilujúcich maliarov na tejto výstave zachytáva vlastne najracionálnejší postoj k maliarskej tvorbe.

umiestnené do jeho základných farebných kompozícií namaľuje vertikálnu čiaru, ktorá vo videní pozorovateľa nadobúda výzor kmeňa košatého stromu.

Tretí v poradí jubilant, najmladší z nich, maliar Michal Ďurovka (4. 10. 1972 Nový Sad), výtvarný pedagóg v základných školách v Kysáči a vo Vrdniku, je tiež zástancom abstraktného výtvarného prejavu zakladajúceho sa predovšetkým na kompozícii rôznofarebných plôch, ktoré kom-

skej noci múzeí. V tejto našej reprezentačnej galérii usporiadali výstavu pomenovanú Jubilanti Škulec – Agarský – Ďurovka (60 + 60 + 50) s profesorom Rakidžićom Jej vernisáž bola v sobotu večer 14. mája.

V mene neprítomnej riaditeľky Múzea vojvodinských Slovákov Anny Séčovej-Pintírovej na úvod podujatia sa prihovorila akademická gra čka Daniela Marková. Pozdravila prítomných v Galérii Zuzky Medveďovej a podrobnejšie ich zoznámila so životom troch tohtoročných jubilantov – akademických maliarov Rastislava Škulca z Begeča, Jána Agarského zo Starej Pazovy a Michala Ďurovku z Kysáča, ktorým spoločným menovateľom je, že všetci sú odchovanci profesora Jovana Rakidžića (1944) na Akadémii umení v Novom Sade.

„Súčasný výtvarný život slovenskej komunity v Srbsku je poznačený skvelými maliarmi, gra kmi a sochármi. Medzi najvýznamnejších našich akademických maliarov strednej generácie patria aj naši tohto-

vystavuje svoje práce spolu s nimi na tejto jubilantskej výstave v Galérii Zuzky Medveďovej. Jeho vplyv na abstraktnú maliarsku orientáciu našich jubilantov je badateľný, hoci každý z nich si v uplynulých tvorivých desaťročiach vybudoval vlastný tvorivý prejav a poetiku,“ napísal v úvode k výstave v katalógu výtvarný kritik Vladimír Valentík. Potom podrobnejšie hovoril o každom z umelcov.

Návštevníci sa dozvedeli, že Rastislav Škulec (9. 8. 1962 Lug), výtvarný pedagóg v základných školách vo Futogu a v Begeči, sa v prvých rokoch po ukončení štúdia maľby veľmi energicky a silne prejavil na výtvarnej scéne v Novom Sade a poznačil ju

Druhý v rade jubilantov Ján Agarský (30. 11. 1962 Stará Pazova) je pedagógom v základnej a strednej škole v rodisku. Je to maliar, ktorý svoju tvorbu umiestnil na pomedzí krajinomaľby a abstraktnej maliarskej výpovede. Svoju maliarsku púť začal v rámcoch gurácie, ale relatívne rýchlo začal budovať vlastný čistý abstraktný prejav na základe kompozícií farebných plôch a v určitých obdobiach aj pomocou jednoduchej čiary. Farba a jej hodnoty sa stali jeho základným výtvarným prostriedkom. Najprv olejové farby a neskoršie, a aj v súčasnosti, akrylové farby mu postačujú na to, aby pomocou ich tenkých a mäkkých alebo hrubých a pastóznych nánosov

pozične konfrontoval najčastejšie v podobe nepravidelných alebo oblých tvarov. Potom sa Michal Ďurovka posunul bližšie k asociatívnemu abstraktnému prejavu a v jednej chvíli svoje skúsenosti s farebnými odtieňmi začal kompozične uplatňovať v horizontálnej podobe, v podobe horizontálnych navrstvených čiar neodolateľne pripomínajúcich rovinu, na ktorej sú eliminované všetky zvyšné detaily a ktorá je predstavená vo svojej holej podstate a v rôznych emocionálnych podobenstvách.

a ich navrstvovania vytvoril asociáciu neskutočnej pestrej, snivej krajiny... V poslednom období Ján Agarský sa orientuje na krajinkársku interpretáciu, a to tak, že na menšie oblé farebné plochy

Hrou na aute podujatie spestrila mladá hudobníčka Zara Hansmanová, žiačka 2. ročníka Hudobnej školy Josipa Slavenského v Novom Sade. Kolektívna výstava troch jubilantov v Galérii Zuzky Medveďovej potrvá do 3. júna 2022.

Najnovšie obrazy Jána Agarského Vernisáž a tohtoroční jubilanti v GZM v rámci Noci múzeí Nádejná hudobníčka Zara Hansmanová
3121 /5012/ 21. 5. 2022• KULTÚRA •
NOC MÚZEÍ V GALÉRII ZUZKY MEDVEĎOVEJ V BÁČSKOM PETROVCI
Škulec
Agarský

Kultúra

Dve folklórne súťaže za týždeň

Vsobotu 30. apríla sa v staropazovskej divadelnej sieni uskutočnila obecná súťaž hudobného umenia detí a už 7. mája aj oblastná súťaž.

Po dvojročnej prestávke pre pandémiu v rámci obecnej súťaže na javisku si zatancovalo 16 tanečných súborov rozdelených do troch súťažných skupín. V kategórii folklórna tradícia vystúpili dve tanečné skupiny zo Surduku a SKUS

choreogra e sa podpisuje Ružena Červenská, ktorá je hrdá nielen na tanečníkov, ale aj na hudobníkov, a zvlášť preto, že tento orchester pod vedením Vladislava Gubečku bol jediný detský. S vystúpením bol spokojný aj vedúci detských skupín Alexander Pop.

Kostićová pochválila úsilie choreografov, ktorí pracovali aj v ťažkých pandemických podmienkach. Deti sa snažili ukázať, čo ich vedúci naučili, a disciplinovane to predviedli na javisku.

skupín do oblastnej súťaže sa dostalo všetkých šesť súborov, medzi nimi aj zo spolku hrdinu Janka Čmelíka. Okrem nich aj tanečné súbory zo Surduku, z Belegiša, zo Starých a z Nových Bánoviec a ešte jeden zo Starej Pazovy.

Už o týždeň, teda 7. mája, tiež v Starej Pazove sa uskutočnila oblastná folklórna súťaž.

mladších a v kategórii starších tanečných skupín okrem deviatich skupín zo Sriemu vystúpila aj jedna z Kaća.

hrdinu Janka Čmelíka. Mladšia tanečná skupina zo slovenského spolku sa predstavila tancami a hrami okolo mája. V druhej súťažnej skupine vystúpilo osem súborov detí od 1. do 4. ročníka základnej školy. V  kategórii starších skupín, čiže detí od 5. do 8. ročníka základnej školy sa Dajane Kostićovej, ktorá bola poverená výberom skupín, predstavilo šesť tanečných skupín. Medzi nimi aj tanečná skupina SKUS hrdinu Janka Čmelíka, ktorá predviedla choreogra u Ej, pri Dunaji moja milá. Pod obe

Pochválila aj rodičov, bez ktorých by sa to nedalo uskutočniť. Preto do oblastnej súťaže navrhla takmer všetky súbory.

V prvej kategórii je to mladšia tanečná skupina spolku hrdinu Janka Čmelíka a navrhla aj mladšiu skupinu Folklórneho súboru Dukat zo Starej Pazovy, ktorá vystúpila v druhej kategórii.

V druhej kategórii do ďalšieho súťažného kola postúpilo päť súborov, a to z Vojky, Nových Bánoviec, zo Starej Pazovy a dva súbory z Novej Pazovy. V kategórii starších tanečných

Okrem folklórnych súborov zo Staropazovskej obce vystúpili aj tanečné súbory z Nového Slankamenu, Inđije a Krčedinu, ktoré sa predstavili v druhej a tretej kategórii. Tak sa Dajane Kostićovej, ktorá bola poverená výberom skupín aj do oblastnej súťaže, predstavili: dve tanečné skupiny v kategórii folklórnej tradície, sedem súborov v kategórii

Všeobecné ocenenie prvej z dvoch súťaží v Srieme je na výbornú, poznamenala Kostićová a zvlášť pochválila staropazovské tanečné súbory, ktoré za týždeň – aj napriek tomu, že bol sviatok – usilovne pracovali, aby upravili nedostatky, na ktoré im poukázala po vystúpení na obecnej súťaži. Vyjadrila radosť, že im sugescie po obecnej súťaži boli užitočné. Pochválila hudobnú zložku, lebo všetky orchestre, ktoré sprevádzali tanečníkov v tanci, boli vynikajúce. Na záver podotkla, že jej úlohou je nielen vybrať súbory do ďalšieho súťažného kola, ale aj preniesť skúsenosti na mladšie generácie, ktoré pracujú s deťmi, aby mohli kvalitnejšie pracovať a tak pred zabudnutím chrániť hudobné a tanečné dedičstvo.

Kostićová v Sriemskej Mitrovici sledovala ešte jednu oblastnú súťaž pre Sriem a keď sa zakončia aj ostatné oblastné súťaže vo Vojvodine, budú známe výsledky, čiže súbory, ktoré postúpili do pokrajinskej prehliadky. Tohto roku sa bude konať koncom mája v Báčskej Topole. Úspešným organizátorom aj obecnej, aj oblastnej súťaže hudobného umenia detí bol Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova.

Najmladší Staropazovčania predviedli tanec venovaný stavaniu mája Aj starší pazovskí tanečníci postúpili do oblastnej súťaže Hudobno-folklórna odborníčka Dajana Kostićová V STAREJ PAZOVE
32 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník

deviaty apríl sa v Kysáči niesol v znamení umenia a krásy. Krásy tej všednej i nevšednej, číročistej, úprimnej, insitnej. Tej, ktorá sa stvárňuje z lásky, pocitov, nostalgie a minulosti.

Dvadsiaty

S novými pocitmi, novou nádejou a optimizmom sa Mária Páliková z Kysáča dala do práce, keď chystala svoju 4. samostatnú výstavu. I keď už viac ako 70-ročná, táto insitná umelkyňa sa ešte stále nadchýna sálašmi, koňmi, poľnými prácami, kvetinkami, krajinkami, domácimi zvieratami a portrétmi jej známych a vzácnych ľudí. Pozerajúc sa na jej obrazy môžeme sa vrátiť do minulosti a oprašovať spomienky, keď boli čarovné treskúce zimy, plno snehu, keď rozspievané dievky a mládenci sedeli na veľkých saniach, ktoré ťahali kone, a tak si vytvárali zimnú idylu, ktorú si dnešná mládež nemôže ani len zamyslieť. Boli to časy,

ktoré, sledujúc ich stvárnené na autorkiných obrazoch, chýbajú starším generáciám. Vrátiť sa aspoň v myšlienkach do detstva, mladosti, keď šantivosť bola na prvom mieste, je veruže pekne.

Intenzívne maľuje od roku 2013. V rámci Umeleckého spolku Michala Geržu v Kysáči vystavovala s inými umelcami, tiež na Bienále kysáčskych výtvarníkov ochotníkov, na Bienále slovenských výtvarníkov amatérov v Báčskom Petrovci, na výstavách v Hrtkovcoch, ale aj na Slovensku (spolu s Máriou Slávikovou a Zuzanou

Takto čeliť každodennosti, sivosti, ustáleným stresovým povinnostiam a nerestiam.

Lásku k umeniu a maľovaniu Mária Páliková pocítila ešte v základnej škole. V roku 1969 začala maľovať olejovými farbami.

Ferkovou) v Nitre, Hontianskych Nemcoch, Plešoviciach a v Nižnej na Orave.

Štvrtú samostatnú výstavu insitnej umelkyne Márie Pálikovej z Kysáča, ktorá bola nainštalovaná v Slovenskom národnom dome,

si prišlo pozrieť mnoho priaznivcov tohto druhu umenia. V slávnostnom otváracom programe účinkovali Michal Madacký, predseda Galérie SND v Kysáči, Michal Ďurovka, akademický maliar a profesor tamojšej základnej školy, a Lucia Stajićová, stredoškoláčka a nádejná huslistka, ktorá zahrala 3 skladby. Insitná maliarka Mária Sláviková sa prihovorila básňou a primeranými slovami. Pri tejto príležitosti za dobrú spoluprácu Rastislavovi Surovému, predsedovi MOMS v Kysáči, darovala obraz, ktorý bude natrvalo krášliť steny Slovenského národného domu. Predseda Surový bol hlboko dojatý a prekvapený. Ako povedal, teší ho, že sa v tomto čoskoro 100-ročnom dome organizujú výstavy, že sa ľud schádza, že sa tu počuje krásna ľubozvučná slovenčina a hudba. Je to akoby úvod do okrúhleho jubilea 250 rokov od príchodu Slovákov do Kysáča, ktoré dedinčania oslávia v roku 2023. Prítomných pozdravila aj Ivana Medveďová-Potocká, predsedníčka Umeleckého spolku Michala Geržu v Kysáči, ktorá umelkyni popriala ešte mnoho tvorivých prác.

Kniha

Diplomatický protokol v hospodárstve Marice Vučićovej Kišgeciovej svetlo sveta uzrela v marci, začiatkom apríla jej knižná premiéra bola v Mostare na Veľtrhu hospodárstva a už 5. mája bola prezentovaná v Starej Pazove.

Autorku Maricu Vučićovú Kišgeciovú, redaktora Martina Prebudilu a početných prítomných uvítala riaditeľka knižnice Dragana Milašová. M. Prebudila moderoval literárny večierok a prečítal i predslov z knihy pod názvom Protokol – chlieb náš každodenný ( Protokol – hleb naš nasušni). Autorka ochotne hovorila o dip-

lomatickom protokole a o tom, prečo je dôležitý v hospodárstve. Podotkla, že protokol sa učí a zdokonaľuje neustále. Keďže pracuje ako šéfka Protokolu pri Inštitúte pre poľnohospodárstvo a zeleninárstvo v Novom Sade, publikácia vznikla ako praktická príručka na základe jej dlhodobej pracovnej skúsenosti. Ináč od roku 1997 pracovala v Ministerstve pre poľnohospodárstvo v Juhoslávii a v spomenutom inštitúte je od roku 2013. Vďaka svojej dlhoročnej skúsenosti navrhla založenie Oddelenia pre protokol a vzťahy s verejnosťou. Ako poznamenala, protokol je v hospodárstve veľmi dôležitý, aj v ich inštitúte, lebo vyvážajú

produkty do 32 krajín a často majú návštevy veľvyslancov, ministrov a zahraničných podnikateľských partnerov. Vďaka dojmom každá návšteva veľa hovorí o nás samých, vlastne

o hostiteľskej inštitúcii či podniku a v konečnom aj o nás ako o krajine.

Protokol predstavuje súhrn etických noriem a pravidiel pri rôznych udalostiach a táto kniha je príručkou aj pre obyčajných ľudí, ktorí organizujú rodinné slávnosti. To, že je ľahko čitateľná, potvrdili bývalý generálny riaditeľ podniku NS Seme Ján Turan, ako i Dragana Surla a Nataša Žižková Surla. Do diskusie sa zapojil aj Janko Majorský, súkromný podnikateľ, ktorý prejavil ľútosť, že takáto kniha nebola napísaná skôr.

Na tejto prezentácii si záujemcovia mohli predstavenú knihu aj kúpiť.

Anna Simonovićová Návštevníkom vernisáže sa prihovorila i autorka výstavy Mária Páliková
3321 /5012/ 21. 5. 2022• KULTÚRA •
Recenzent Martin Prebudila a autorka Marica Vučićová Kišgeciová 4. SAMOSTATNÁ VÝSTAVA MÁRIE PÁLIKOVEJ Z KYSÁČA Dýcha minulosťou V ĽUDOVEJ KNIŽNICI DOSITEJA OBRADOVIĆA V STAREJ PAZOVE O diplomatickom protokole v hospodárstve

Výstava knižných ilustrácií

Galéria Babka sa zapojila do osláv 220. výročia založenia Kovačice výstavou odmenených prác z vlaňajšieho Bienále ilustrácií Bratislava (BIB), ktoré sa konalo v organizácii tamojšieho Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana. Spomedzi

ilustrujú knihy vo všetkých významných vydavateľstvách vo svete (v Japonsku, Anglicku, Nemecku, Maďarsku), čo je skutočným dôkazom ich kvality. Za zakladateľov školy slovenskej knižnej ilustrácie možno považovať predstaviteľov starej gardy, akými boli Brunovský, Cipár, Fulla... Po nich však prišli viacerí mladší

viacerých účastníkov vernisáže v piatok 13. mája pred Galériou Babka v Kovačici okrem domáceho Pavla Babku sa prihovorili aj Peter Tvrdoň, dlhoročný riaditeľ Bibiany, Mladen Vesković z republikového Ministerstva kultúry a informovania a Senka Vlahovićová, vizuálna umelkyňa a odborníčka v oblasti ilustrácie.

Slovensko je už desaťročia známe vynikajúcimi knižnými ilustráciami pre deti. Na otázku, v čom je tajomstvo slovenskej ilustrácie, riaditeľ Bibiany Peter Tvrdoň nám odpovedal: „Je to v tradícii, pretože slovenská knižná ilustračná tvorba má silnú 40- až 50-ročnú tradíciu a silní autori vychádzali z bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení. Tí najlepší autori

ilustrátori, ktorí v tej tradícii pokračujú, a preto detské knihy na Slovensku majú svetovú úroveň už aspoň 50 rokov.“

„Som veľmi rád, že sa nám podarilo úspešne spolupracovať s Bibianou po celé tieto roky,“ povedal majiteľ kovačickej súkromnej galérie Pavel Babka. „Táto spolupráca nám totiž umožnila dobre sa zoznámiť s rozmanitou činnosťou Bibiany, ale zároveň pre našich maliarov vznikli nové možnosti na uplatnenie ich kreativity aj v oblasti knižnej ilustrácie. Tak napríklad Miroslav Hraško ilustroval knihu o Jankovi Hraškovi autorky Márie Ďuríčkovej, pokým kovačická maliarka Vieroslava Svetlíková ilustrovala knihu s poviedkami pre deti Zuza-

ny Čížikovej a toto vydanie sme predstavili na vlaňajšom bienále ilustrácií v Bratislave. Spolupráca s Bibianou nám teda otvorila jedno celkom nové pole pôsobenia.“

Mladen Vesković z republikového Ministerstva kultúry a informovania vyzdvihol, že vďaka dlhoročnej spolupráci s Bibianou a jej pravidelnej účasti na belehradskom Veľtr-

ných svetových stredísk tejto oblasti umenia a je to významná vec, že Galéria Babka so svojou galériou uskutočňuje takéto kontakty na medzinárodnej úrovni. V Kovačici možno vidieť umelecké diela, ktoré už dávno prekročili lokálne rámce. Aj preto sú pre nás veľmi významné dobré vzťahy s tunajším slovenským spoločenstvom, ktoré je skutočným príkladom kultúrnej rozmanitosti Srbska,“ uzavrel Vesković.

hu kníh v minulom období sa obecenstvo v Srbsku mohlo zoznámiť s tými najlepšími knižnými ilustráciami pre deti. „Bratislava je jedným z hlav-

Vizuálna umelkyňa a odborníčka v oblasti ilustrácie Senka Vlahovićová otvorila výstavu a o vlastných skúsenostiach s Bibianou povedala: „Dnes som mala zároveň príležitosť vyjadriť vďaku riaditeľovi Bibiany pánovi Tvrdoňovi, ktorý významne podporil aj vývin ilustrácie v našej krajine. Vďaka nemu sme v Bratislave prezentovali výstavu Súčasní srbskí ilustrátori kníh pre deti, a tak sa o našej tvorbe dozvedela širšia medzinárodná verejnosť. Keď ide o aktuálnu výstavu v Galérii Babka, je to výber z vlaňajšieho bienále v realizácii Bibiany, ktorá vždy kladie dôraz na originálnu, autentickú a nekomerčnú ilustráciu.“

Stevan Lenhart Po otvorení výstavy: (zľava) Mladen Vesković, Peter Tvrdoň, Senka Vlahovićová a Pavel Babka Umelecké ilustrácie z bratislavského bienále si možno pozrieť aj v Kovačici BABKA V KOVAČICI Medzi vystavenými prácami sú aj ilustrácie Miroslava Hraška a Vieroslavy Svetlíkovej
34 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Kultúra
V GALÉRII

Aj v Slovenskom vojvodinskom divadle

už tradične v celom svete trvá Noc múzeí a galérií a tohto roku v Srbsku ju usporadúvajú pod názvom Muzeji za 10: Moć muzeja. Je to 10 dní múzeí a galérií a v rámci

V máji

tohto podujatia sa pripomína aj Európska noc múzeí (14. mája), Medzinárodný deň múzeí (18. mája) a Národný týždeň múzeí (14. – 20. mája).

Keď sa roku 2013 po desiatykrát vo svete diala Noc múzeí, do tejto akcie sa zapojilo aj Múzeum vojvodinských Slovákov. V neskorších rokoch začali participovať v podujatí aj iné petrovské inštitúcie, medzi nimi aj Slovenské vojvodinské divadlo.

Tohto roku práve profesionálna divadelná inštitúcia Slovákov vo Vojvodine kultúrnej verejnosti ponúkla bohatý program.

V sobotu 14. mája v Báčskom Petrovci v Slovenskom vojvodinskom divadle bolo viacero podujatí. Najprv v predsieni SVD prichystali expozíciu grafík malých formátov v tvare samostatnej výstavy akademickej gra čky Mr. Daniely Markovej pomenovanej Redukovaná rovina. Vernisáž obsahovala príhovor riaditeľky SVD Viery Krstovskej, ktorá sa zmienila aj o samotnej autorke, a potom sa slova ujala Danielina kolegyňa v škole Branislava

Bukvićová. Tá prehodnotila aktivity Daniely ako pedagogičky v petrovskej základnej škole a vymenovala najvýznamnejšie úspechy žiakov pod taktovkou tejto umelkyne. Predelmi medzi slovami boli hudobné body na aute v podaní po trochy už aj

mala sedem samostatných výstav a účinkovala na početných kolektívnych výstavách a podujatiach. O samotnej expozícii vystavených grafík hovoril a vôbec o výtvarnej tvorbe Daniely Markovej sa kriticky zmienil výtvarný kritik Vladimír Valentík.

a rmovanej mladej hudobníčky Marty Milašinovićovej, žiačky 7. ročníka Hudobnej školy Josipa Slavenského v Novom Sade.

Daniela Marková sa narodila 6. apríla 1980 v Báčskej Palanke a žila v Hložanoch. Vyštudovala voľnú gra ku na Akadémii umení

v Novom Sade u profesora Živka Đaka. Postgraduálne štúdium absolvovala na Akadémii umení v Novom Sade roku 2015 u profesora Slobodana Kneževića. V súčasnosti pracuje ako profesorka výtvarnej kultúry v Základnej škole Jána Čajaka a na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom a aj žije v Báčskom Petrovci. Doteraz

Následne po otvorení výstavy obrazov vo veľkej sieni SVD bol tematický koncert Erotizmus belehradskej skupiny Vrooom. Táto srbská kapela bola založená 1997. Kapela začala svoju činnosť v belehradských kluboch, pričom využívala jedinečný zvuk (duálny spev, gitara, akordeón, basgitara, elektronické a akustické bicie) na spojenie kabaretnej hudby s melódiami Balkánu a súčasnými rytmami západu (techno, drum‘n‘bass, trip-hop). Získali široké uznanie ako hudobná sekcia pre divadelnú skupinu Torpedo, v ktorej hrách hrali svoju hudbu naživo. Členovia skupiny Vrooom zložili hudbu k viac ako 50 divadelným predstaveniam, ako aj k mnohým podujatiam, výstavám, dokumentom a hraným lmom. Od roku 2017 svoju hudbu predvádzajú v rámci hry Jami District, ktorá sa doteraz odohrala viac ako 80-krát v 11 krajinách s 31 festivalovými oceneniami. Od roku 2018 Vrooom hráva tematický koncert Erotizmus V rámci Noci múzeí v ten večer pred divadlom boli projekcie výstav o Slovenskom vojvodinskom divadle autorky Miroslavy Blažićovej. V Slovenskom vojvodinskom divadle v nedeľu 15. mája hosťovali divadelníci v rámci predstavenia, ktoré spoločne podpísali Národné divadlo Sombor, Akadémia umení Nový Sad a Kultúrne stredisko Pančevo. Na

malej scéne SVD sa predstavili hrou Kyslík Ivana Vyrypajeva v réžii Milje Mazarakovej. Ivan Aleksandrovič Vyrypajev (1974) je ruský dramatik, scenárista, lmový režisér, herec a umelecký režisér. Je vedúcou osobnosťou ruského hnutia Nová dráma. Hra Kyslík je experimentálna dráma, ktorú stvárnili So ja Mijatovićová a Miloš Lazarov. Táto dráma sleduje príbeh Sašu a Saše, páru, ktorý sa do seba zaľúbi na námestí v Moskve. Ona predstavuje a bráni svet dievčaťa z Moskvy a on je chlapec zo Serpuchova, z ruskej provincie. Dielo bolo

napísané ako lozo cká diskusia dvoch ľudí, ktorí sa majú radi, no ich pôvod, ktorý stále ovplyvňoval formovanie ich sociálnej, náboženskej a politickej sféry a povedomia o živote, sa nezhoduje. Nastoľuje a otvára mnoho podstatných otázok a jednou z nich je, ako hovoria samotní aktéri hry: V tomto nezmyselnom, nenávistnom, kyslíka zbaveného svete, čo je hlavné, čím by sa mal človek nechať viesť životom – či náboženskými kánonmi, Božími prikázaniami, alebo inštinktami a potrebami?

V piatok 20. mája na záver podujatia Múzeá na 10 a začiatok Dňa Petrovca vo veľkej sieni SVD sa predstavili aj domáci divadelníci. Reprízovo zahrali komédiu Testosterón v réžii Radoja Čupića.

V aule SVD sprístupnili výstavu Daniely Markovej (v strede). Záber z vernisáže. Redukovaná rovina na gra kách mladej umelkyne Experimentálna dráma Kyslík na malej scéne v SVD
3521 /5012/ 21. 5. 2022• KULTÚRA •
NOC MÚZEÍ A GALÉRIÍ 2022

Kultúra

Pri príležitosti životného jubilea

Vstredu 11. mája v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov otvorili samostatnú výstavu akademického maliara Jána Agarského zo Starej Pazovy pod názvom Snové záhrady

Ján Agarský po prvýkrát vystavuje svoje práce v ÚKVS a tohto roku oslávi 60. narodeniny. Podľa slov Ladislava Čániho táto výstava je presvedčivým svedectvom, že sa autor svojho životného jubilea dožíva v plnej tvorivej sile a autorskej zrelosti. O maliarstve Jána Agarského Čáni povedal,

Ján Agarský tohto roku oslávi 60. narodeniny

že sa v ňom stretávajú niektoré skúsenosti postimpresionizmu, expresionizmu a fauvizmu

s estetikou súčasného umenia a zmyslovosťou súčasnej doby.

O diele a výstave Jána Agarského hovoril aj výtvarný kritik Vladimír Valentík. Povedal, že sa v prvom období svojej tvorby venoval gúre, potom sa ocitol pri maľbe plochy a pomaly odišiel do abstrakcie, čiže na hranicu, ktorá je medzi abstraktným a  gurálnym výtvarným prejavom. Vysvetlil, že Agarský v posledných rokoch z farebnej oblej plochy spustil jednu vertikálu, čím sugeruje vidieť na jeho obra-

zoch strom, a že týmto môžeme hovoriť o jeho krajinomaľbe. „Myslím si, že táto dilema nie je prekonaná. V tejto chvíli sme možno na jednej strane tej vážky a máme riešenie a uvidíme, kam bude výtvarná tvorba Jána Agarského smerovať v nasledujúcom období,“ uzavrel Valentík.

Autor výstavy Ján Agarský na záver povedal, že tohto roku je presne 40 rokov, čo v Starej Pazove založili výtvarnú dielnu, z ktorej vzniklo dnešné Združenie výtvarných umelcov Stará Pazova, keď začal vlastne vystavovať svoje diela.

Otvorenie výstavy spríjemnil Marek Stupavský, jeden z našich najtalentovanejších hudobníkov, v súčasnosti študent postgraduálneho štúdia na Akadémii umení v Novom Sade.

Festival

vážnej hudby Jarné nôty ako jediný toho rázu medzi vojvodinskými Slovákmi vznikol v roku 1997 v organizácii Miestneho odboru Matice slovenskej Petrovec s cieľom umožniť mladým hudobným talentom z radov vojvodinských Slovákov predstaviť svoje zručnosti. Talentovaní mladí inštrumentalisti sa okrem školských akcií dovtedy nemali kde a rmovať a predstaviť sa širšiemu auditóriu. Na rozdiel od nich pre milovníkov spevu, tanca a vôbec folklóru bolo viac príležitostí a festivalov. Mnohí z jeho účastníkov sú dnes renomovanými hudobníkmi alebo spevákmi, ale i nositeľmi významných štátnych a medzinárodných ocenení za prednes vážnej hudby. Festival vážnej hudby Jarné nôty už štvrťsto-

ročie sústavne z roka na rok organizuje miestny matičný odbor v Báčskom Petrovci. Už dávno sa potvrdilo opodstatnenie takého hudobného sústredenia a v súčasnosti je už aj spoločným dolnozemským projektom, lebo presiahol lokálne a štátne rámce. Už rad rokov sa nahrávky z tohto festivalu dostávajú aj na CD nosiče. Festival Jarné nôty založila a dlhé roky aj organizovala Kvetoslava Benková, k nej sa pridala aj Katarína Melegová-Melichová, ktorá pokračovala v organizácii festivalu aj po tom, keď sa K. Benková pominula. Vlani ako kronika jeho rastu vznikla i výstava pod názvom 25 rokov Festivalu vážnej hudby Jarné nôty. Jej autorkou je K.

Melegová-Melichová, predsedníčka MOMS Petrovec, a bola prezentovaná nielen v Srbsku, ale aj v Rumunsku a Maďarsku. Tohto roku spod tlačiarenských strojov vyšla monogra cká publikácia venovaná štvrťstoročiu pretrvávania tohto jedinečného festivalu vážnej hudby. V nej sú obsiahnuté všetky relevantné údaje o účastníkoch jeho jednotlivých edícií, ako aj ich fotogra e a zábery z programov. Nechýbajú ani harmonogramy jednotlivých ročníkov a publicistické texty o festivale. Okrem zostavovateľky K. Melegovej-Melichovej svoje postrehy a hodnotenie festivalu možno prečítať aj z pera Pavla Hlásnika a Ildiky Očovskej, v časti My o nás

o festivale píšu aj Viera Benková, Milina Sklabinská, Slovenka Benková, Anna Medveďová, Mariena Stankovićová-Kriváková, Pavel Tomáš, Juraj Súdi st., Ivana Šoškićová, Olivera Popadićová, Katarína Kalmárová, Marek Stupavský, Leonóra Súdiová a Juraj Súdi ml. V časti Noty očami publicistov sa rozpísali Jarmila Pálenkášová, Anna Francistyová, Katarína Pucovská a Viera Dorčová-Babiaková. Druhú polovicu knihy tvorí Galéria Jarných nôt, kde fotogra cky prispeli Kvetoslava Benková, Anna Francistyová, Katarína Pucovská, Jaroslav Čiep, Ondrej Melich, Juraj Bartoš, Katarína Gažová a TV Petrovec. Publikáciu 25 ročníkov Festivalu vážnej hudby Jarné nôty zostavovateľky Kataríny Melegovej-Melichovej vydal MOMS Petrovec v Báčskom Petrovci. Táto kniha rozmerov 30 x 21 cm je zlepená do mäkkej väzby a je vytlačená v plnom kolore na kriedovom papieri v rozsahu 100 strán. S vročením 2022 a v náklade 500 exemplárov ju vytlačila tlačiareň Alfa-Graf NS v Novom Sade.

36 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
VÝSTAVA JÁNA AGARSKÉHO V ÚKVS
Katarína Melegová-Melichová: 25 ročníkov Festivalu vážnej hudby Jarné nôty (ISBN 978-86-900787-3-8) VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Úspešná pivnická Ratolesť

Obecná prehliadka detských folklórnych súborov sa tohto roku konala 27. apríla v Báčskej Palanke, a to po dvojročnej pauze spôsobenej pandémiou. Organizátorom prehliadky bolo Kultúrne centrum Báčska Palanka, ktoré organizačnú časť prevzalo od Zväzu ochotníkov Obce Báčska Palanka.

Na javisku palanského kina, ktoré patrí pod Kultúrne centrum, sa predstavili tí najmenší tanečníci zo spolkov: SKUS Pivnica, KUS Logovac z Despotova, KUS Blagoja Parovića z Gajdobry, Centrum pre tradičnú kultúru a umenie Kostu Abraševića z Báčskej Palanky, KUS Dr. Mladena Stojanovića z Mladenova a KUS Petra Kočića z Čelareva.

Pivnicu reprezentovali tanečníci mladšej a staršej skupiny Detského folklórneho súboru Ratolesť, ktorý

úspešne vedú Janko Merník a Danica Vŕbová. Tanečníkov sprevádzali muzikanti, harmonikári Vladimír a Michal Valentíkovci. Obe skupiny postúpili do oblastnej prehliadky. Tohto roku kvalitu výstupov detských folklórnych súborov hodnotila etnomuzikologička Gordana Roganovićová. Aj oblastnú prehliadku detských folklórnych súborov organizuje Kultúrne centrum Báčska Palanka.

Z oblastnej prehliadky v Báčskej Palanke

Po ukončení prehliadky mali účinkujúci možnosť sledovať netradičnú prezentáciu knihy Jozef

Maďar – život a sen cez objektív Zúčastnil sa jej sám Jozef Maďar, ktorý deťom priblížil lmové umenie a jeho začiatky, ako sa k nemu dostal.

Oblastná prehliadka detských folklórnych súborov sa konala v nedeľu 15. mája. Pôvodne organizátori z obecného Kultúrneho centra plánovali usporiadať prehliadku v Čelareve, no nakoniec sa konala v Báčskej Palanke, ako aj obecná prehliadka. Na tejto prehliadke sa hodnotia výkony detských folklórnych súborov z obcí Báčska Palanka, Báč, Nový Sad, Temerín a Báčsky Petrovec. Tentoraz vystúpili mladšie a staršie detské folklórne súbory z Mladenova, Čelareva, Báčskej Palanky, Despotova a štyri slovenské tanečné skupiny – z Pivnice a Kysáča. Boli to staršia a mladšia skupina Detského folklórneho súboru Ratolesť SKUS Pivnica z Pivnice a Detský folklórny súbor Vienok a Detský folklórny súbor Slniečko Kultúrneho centra z Kysáča. Vystúpenia sledovala a hodnotila odborníčka Dajana Kostićová. Po ukončení všetkých oblastných súťaží sa bude vedieť, ktoré súbory postúpili do pokrajinského súťažného kola.

V sobotu 30. apríla sa tanečníci SKUS Pivnica zúčastnili aj humanitárneho folklórneho festivalu, ktorý sa konal v pivnickom dome kultúry. Organizátorom festivalu bol KUS Ruža Pivnica a okrem domácich sa ho zúčastnili ešte aj folklórne súbory z Apatinu, Nového Bečeja, Ratkova, Mladenova, Odžakov a Ravného Sela.

SKUS Pivnica na humanitárnom festivale Pivničania na obecnej folklórnej prehliadke (foto: J. Merník)
3721 /5012/ 21. 5. 2022• KULTÚRA •
OBECNÁ PREHLIADKA DETSKÝCH FOLKLÓRNYCH SÚBOROV V BÁČSKEJ PALANKE

Kultúra

Predstavili knižku Elenky Ďurišovej

Dvojjazyčná

slovensko-srbská knižka s dvomi poviedkami pre deti pod názvom Celebrita, handra Miškova (Selebrita, krpa Miškova) padinskej autorky Elenky Ďurišovej je jed-

V mene Obecnej knižnice Kovačica – oddelenia v Padine prítomných uvítala knihovníčka Zdenka Obšustová a prihovoril sa aj riaditeľ knižnice Slobodan Stevanovski. Poinformoval o vydavateľskej činnosti knižnice a pochválil autorku prezentova-

novinárka a rad rokov spolupracuje s knižnicou. Jej aktuálna knižná prvotina obsahuje dve poviedky pre deti v slovenčine a v srbčine – Celebrita, handra Miškova (Selebrita, krpa Miškova) a  Marcipán pre pána Marcina (Marcipan za gospodina Marcija). Ilustračné kresby v knižke vypracovala sama autorka, ktorá na premiére rozprávala o svojich inšpiráciách a prezradila niektoré zaujímavosti ohľadom vzniku týchto dvoch próz.

ným z nových vydaní Obecnej knižnice v Kovačici. Premiéru knižky usporiadali 10. mája v Slávnostnej sieni Základnej školy maršala Tita v Padine.

nej knihy, ktorej literárny talent a všestrannú kreativitu si všimol ešte pred viacerými rokmi.

Elenka Ďurišová je z povolania pedagogička, pracovala aj ako

MÁJOVÝ VZLET. Na titulnej strane najnovšieho čísla mládežníckeho časopisu Vzlet je naša predstaviteľka na tohtoročnom Eurosongu – Konstrakta. Nové číslo prináša aj rozhovor s Marínou Klátikovou o maderoterapii, fotoreportáž z trojdňového výletu padinských ôsmakov na Tare, príspevok o písaní listov ako hobby a rubrika

Svet zvierat je venovaná konjuktivíde u mačiek. V rubrike O komikse je predstavený komiks Dobrodružstvá Tintina a rubrika

PC hry zahlasuje hru F1 2022, ktorá bude zverejnená 1. júla. Tú sú i ďalšie pravidelné rubriky Film, Horoskop, Šport, Enigma, ako aj Hudba, v ktorej si prečítate rozhovor s Lukášom Filom zo skupiny Korben Dallas zo Slovenska.

D. Berediová-Banovićová

Hostkou literárneho večera bola spisovateľka pre deti a mládež Mária Kotvášová-Jonášová z Kovačice. Povedala, že písať pre deti vôbec nie je ľahko, lebo najmladší čitatelia sú často veľmi prísni kritici a spisovateľ musí byť aj kúzelníkom, aby ich

Kuľová, Boban Mitevski, Ivona Petrášová, Tijana Haníková, Adrijan Marilović, Darko Šimák, Dário Šimák, Oliver Tomeček, Emina Roháriková a Viktor Valenta.

V hudobnej časti programu vystúpil harmonikár, skladateľ a pedagóg Vladimír Halaj. Hrou na

mohol zaujať. O knižke Elenky Ďurišovej sa vyjadrila pozitívne, poukázala na jej zaujímavý názov a po prečítaní knihy vraj mala dobrý pocit, ktorý budí túžbu po ďalšej knihe.

Ďurišovej poviedky pre deti boli predstavené aj v podobe divadelných scénok v podaní žiakov padinskej základnej školy. Účastníkmi tejto časti programu boli žiaci: Ema Juricová, Tamara

syntetizátore sprevádzal mladú speváčku Emu Juricovú – spoločne interpretovali pieseň Slávna speváčka. V sólovom vystúpení Halaj zahral na harmonike ďalšiu autorskú skladbu. Moderátorkou knižnej prezentácie bola Andrea Lomenová-Sabová. Knihu vydali Obecná knižnica Kovačica a Združenie Mihajla Pupina-Idvorského s nančnou podporou Obce Kovačica.

Stevan Lenhart Predstavili novú knihu: (zľava) moderátorka Andrea LomenováSabová, autorka Elenka Ďurišová a hostka Mária Kotvášová-Jonášová Najmladší čitatelia spolu so spisovateľkami „pokrstili“ knihu nekaždodenným spôsobom V programe sa zúčastnili žiaci padinskej školy V PADINSKEJ
38 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
ZÁKLADNEJ ŠKOLE

O kádroch, zmenách, aktualitách

NaGymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici 16. mája prebiehalo zasadnutie členov Aktívu riaditeľov materských, základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Zúčastnili sa ho predstavitelia predškolských ustanovizní z obcí Kovačica, Stará Pazova a Báčsky Petrovec, ako i riaditelia základných škôl v Jánošíku, Starej Pazove, Kovačici, Padine, Aradáči, Pivnici, Selenči, Báčskom Petrovci, Kulpíne, Hložanoch a riaditeľky gymnázií v Báčskom Petrovci a Kovačici. Viedla ho Tatiana Brtková.

Na tému zmien v rezortných zákonoch, o otvorení tried s vyučovacím jazykom slovenským, o možnosti otvorenia kombinovaných tried na 2. stupni vzdelávania, o podávaní žiadostí škôl do NRSNM, o „nadpredmetnom“ statuse srbského jazyka a postavení slovenčiny hovorili členka Národnej osvetovej rady a členka VR pre vzdelávanie Svetlana

Zolňanová a predsedníčka VPV a externá osvetová poradkyňa Tatiana Naďová.

O kádrovom zabezpečení v slovenských školách hovoril každý z prítomných riaditeľov. Ako de citné kádre v školách sa javia učitelia matematiky, fyziky, nemeckého jazyka a techniky a technológie. Riaditelia v diskusii uzavreli, že je aj napriek tomu nevyhnutné angažovanie po slovensky hovoriacich učiteľov.

Oslava Dňa školy

Na tomto zasadnutí aktívu sa podrobne analyzovali otázky zabezpečenia učebníc a dvojjazyčná evidencia v MŠ, ZŠ a SŠ, preklady pre PU, ZŠ a SŠ. Podčiarknuté bolo, že sa majú používať len platné učebnice, a zdôraznená bola zodpovednosť riaditeľa za vedenie dvojjazyčnej evidencie.

Do konca školského roku sa bude organizovať odborné zdokonaľovanie pre učiteľov takto: 31. mája v ZŠ v Pivnici uplatnenie

IKT vo vzdelávaní v spolupráci s Vojvodinským pedagogickým ústavom; od 1. do 3. júna v Banskej Bystrici školenie pre 10 učiteľov 1. stupňa, slovenčiny a hudobnej kultúry v spolupráci s Univerzitou v Novom Sade, o čom NRSNM podpíše aj dohodu o spolupráci; v dňoch 17. – 18. júna v Kysáči školenie pre vychovávateľov, učiteľov 1. a 2. stupňa v spolupráci s Pedagogickou fakultou z Banskej Bystrici.

Republiková súťaž zo slovenského jazyka pre žiakov stredných škôl bude 21. mája na Gymnáziu v Kovačici a pre žiakov základných škôl 27. mája v Aradáči. Na výzvu o nančnú podporu v oblasti vzdelávania školy môžu podať žiadosť do NRSNM do 31. mája.

Ako aktuality boli zdôraznené nasledujúce témy: testovanie žiakov 4. ročníka bude aj po slovensky, online platforma s úlohami na záverečnú skúšku pre žiakov ZŠ bude aj po slovensky, víťazi recitačnej súťaže, súťaže zo slovenského jazyka a žiaci generácie sa delegujú na tábor do Slovenskej republiky. Zdroj a foto: NRSNM

Vstaropazovskej

divadelnej sále žiaci a učitelia Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka mali v piatok 13. mája oslavu Dňa školy. Z tejto príležitosti žiaci za pomoci svojich učiteľov prichystali bohatý program, ktorý sa niesol v znamení tanca, spevu a recitácií.

Početných hostí, medzi ktorými boli aj Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, Nataša Milićová-Milašová, námestníčka predsedu Obce Stará Pazova, Ivana Nenadićová, náčelníčka Oddelenia pre spoločenské činnosti Obce Stará Pazova, Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, Dragoslav Bonđi, pred-

seda Výkonného výboru Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova, tiež rodičov a priateľov školy v mene tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizne privítal riaditeľ školy Janko Havran. Okrem iného povedal, že vo výchovno-vzdelávacom procese žiakov a dosahovaní ich úspechov sú veľmi významné tri faktory spolupráce so školou, a to sú učitelia, rodičia a spoločnosť. V tejto škole, na potešenie všetkých, takýto model trojlístka dobre funguje.

Školský chór a orchester vystúpili aj s niekoľkými popovými a rockovými piesňami

V prvej časti programu vystúpili žiaci nižších ročníkov, ktorí sa početnému obecenstvu predstavili aj ako nádejní folkloristi v slovenských ľudových tancoch. V pokračovaní nevystal

prednes krásneho slova, scénky, ukážky rytmických a gymnastických zručností pazovských žiakov a vydarené vystúpenia odmenených mladých literátov, školského chóru a orchestra.

Na pamiatku z pracovného stretnutia i spoločná fotogra a Anna Lešťanová STARÁ PAZOVA
3921 /5012/ 21. 5. 2022• KULTÚRA •
V KOVAČICI ZASADAL AKTÍV RIADITEĽOV

Kultúra

Pazovské humanitárne srdce

Od9. mája pazovské Námestie Dr. Zorana Đinđića krášli veľké srdce, ktoré postavil Rotary club Stará Pazova. Práve v ten deň staro-

vou, predsedníčkou pazovského Rotary clubu, symbolickým vložením plastových vrchnáčikov to veľké srdce venovali občanom. Pri tejto príležitosti Jestrovićová pochválila činnosť pazovského Rotary clubu, ktorý, ako poznamenala, pracuje pod heslom – Sme globálna organizácia, ktorá pôsobí lokálne.

pazovský Rotary club navštívila Zorica Jestrovićová, guvernérka dištriktu pre Srbsko a Čiernu Horu. Spolu s Helenou Ivkovićo-

Keďže od vlani a v tomto roku táto organizácia kladie osobitný dôraz na ekológiu, ako to zdôraznili predsedníčka Ivkovićová a tajomníčka Tamara Valoková Radulovićová, Rotary club sa rozhodol postaviť Pazovské srdce na námestí, ktoré dá podnet občanom a vzbudí ekologické povedomie. Ivkovićová vyjadrila nádej, že srdce bude spoločné a že sa rýchlo naplní plastovými vrchnáčikmi. Táto akcia má humanitárny ráz, lebo z predaja vrchnáčikov nančné prostriedky využijú na

dotáciu domu zdravia na kúpu potrebných aparátov, vyzdvihla Ivkovićová.

Ekologická akcia je globálna, povedala guvernérka Jestrovićová a podotkla, že je veľmi dôležité ekologické povedomie pestovať od malička. Preto táto organizácia organizuje aj ekologické dielne pre deti či sadenie medonosných stromov. Vyzdvihla, že keby každý Rotary

club vo svojom prostredí zorganizoval nejakú malú ekologickú akciu, prispelo by to k zvýšeniu všeobecného ekologického povedomia a svet by bol oveľa krajší.

Keďže je Pazovské srdce postavené 9. mája, práve v Deň víťazstva nad fašizmom a v Deň Európy, veríme, že víťazné budú aj ďalšie akcie, ktoré zorganizuje Rotary club Stará Pazova.

NOVÁ KNIHA MILANA BELEGIŠANINA. Čovečuljak u krošnji (po slovensky Človiečik v korune stromu), román spisovateľa, lmového a divadelného režiséra Milana Belegišanina, bola prezentovaná 11. mája v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove. Je to jeho 11. kniha, v ktorej nakukol „do vlastnej koruny detstva“, a je to, ako sám povedal, jediný správny pohľad na život, všetko ostatné sú spomienky. V románe je opísané spisovateľovo odrastanie a dospievanie späté s jeho imaginárnym kamarátom Lukom a dedkom, ktorý bol jeho oporným bodom v živote a ktorý ho aj vychoval. S autorom sa rozprávala novinárka Anđelka Maliová (na snímke s autorom), ktorá prečítala i jeho životopis a niektoré časti z knihy. Ďalšie úryvky prečítal sám autor, ktorý má za sebou 30-ročnú spisovateľskú kariéru. Spomenutá kniha bola doteraz prezentovaná v Beočine, Novom Sade a Crvenke a po Starej Pazove nasleduje prezentácia v Rume. Réžia – zvlášť dokumentárnych lmov – a písanie sa v jeho živote prepletajú. Vlani zakončil dokumentárny lm o Jovanovi Grčićovi Milenkovi a momentálne pracuje na zbierke poviedok.

Pazovské humanitárne srdce Helena Ivkovićová (sprava) a Zorica Jestrovićová slúžia ako príklad a prvé vložili vrchnáčiky do Pazovského srdca
40 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
NA NÁMESTÍ V STAREJ PAZOVE

Dosníval sen

Vutorok 10. mája sa ľudia hrnuli do miestností SKC Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade, aby sa konfrontovali s krásou, ktorú vytvára umelec Pavel Chrťan z Kysáča. Mal tam totiž svoju prvú samostatnú výstavu olejomalieb

a plátno a povedal, že v ňom vidí umelca, že v neho verí, aby sa nebál prejaviť to, čo má v sebe. Na večierku bolo vidno lesk sĺz v umelcových očiach, lebo spomienky na priateľa z Padiny sú ešte stále veľmi živé. Pavel má jeho slová v srdci, a to mu je vodidlom do ďalšej výtvarnej cesty. Tentoraz v priestoroch Šafárika vystavoval 53 obrazov, ale má ich namaľovaných 70. Sú tam kone, kroje, kvetiny...

Martin Pap mu vraj povedal, že nech Pavel príde do Padiny a budú spolu maľovať. Ale to sa nestalo...

a prezentáciu knihy Pavel Chrťan Master Chef Carving z pera Martina Prebudilu.

Na úvod prítomných privítal Jaroslav Boldocký, predseda MOMS v Novom Sade. O výtvarnom umení tohto známeho kysáčskeho umelca, ktorý je výnimočným kuchárom a carving majstrom s titulom chef (má ho len on a ešte jeden takýto umelec v Srbsku), hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík. S jeho maliarstvom je spätý smutný príbeh. Pavla k maliarstvu usmernil a dal mu podporu insitný maliar, teraz už nebohý Martin Pap z Padiny, ktorý mu dal štetec

O knihe na večierku hovoril autor Martin Prebudila. V Pavlovi vidí kreatívneho človeka, ktorý neustupuje, ale realizuje vlastné sny. Má dar od Boha, pozitívnu energiu a aj napriek tomu, že si mnohí mysleli, že kniha neuzrie svetlo sveta, že zahryzli do veľkého kúska, to sa nestalo. Kniha vyšla a prezentáciu už mala v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, ale Pavel sa jej zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť. Toto bola prvá kompletná prezentácia jeho umeleckej tvorby, nielen carvingu, ale aj výtvarnej tvorby.

V programe účinkovala ženská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika, manželia Jarmila a Pavel Mamojkovci, Elena Surová, prihovorila sa i Mária Sláviková, členka Umeleckého spolku Michala Geržu z Kysáča, ktorého je

i Pavel členom, a predsedníčka tohto spolku Ivana Medveďová-Potocká, ako i dozorca novosadského cirkevného zboru Ján Brtka. Program moderovala Anna Asodiová. Prítomní si pochutnali

umelkyňa a tortárka Zuzana Ferková. Nakoniec Pavel všetkým daroval knihu s venovaním a autogramom a nezabudol ani na zosnulého priateľovu dcéru Alexandru Papovú z Padiny, ktorá tiež prišla na túto literárno-výtvarnú slávnosť.

na sladkých a slaných pečivách, ako i na torte – barančati, ktoré ako dar priniesla kysáčska

Týmto spôsobom Pavel dosníval nedosnívané sny nielen svoje, ale aj Martinove. Kiežby takáto umelecká a veriaca duša mala sily, motivácie a požehnania aj do budúcna tvoriť takéto obrazy, ktoré zanechajú stopy aj na budúcich generáciách. Pavel má vo vienku talent, ktorý zdedil po svojich rodičoch, lebo aj oni maľovali, zvlášť sú známe maľované taniere jeho mamy. Majme nádej, že sa jeho činnosť ešte väčšmi rozprúdi a osloví aj ďalších potenciálnych umelcov pod kysáčskym tvorivým nebom.

O knihe hovoril autor Martin Prebudila Pavel Chrťan sa obrazom zavďačil i Márii Petríkovej Kvety
4121 /5012/ 21. 5. 2022• KULTÚRA •
V NOVOSADSKOM ŠAFÁRIKU PRVÁ SAMOSTATNÁ VÝSTAVA PAVLA CHRŤANA Z KYSÁČA
vďaka priateľovi
na hrob priateľovi Martinovi Papovi dal jeho dcére Alexandre a na pamiatku i svoj obraz

Príležitosť na verejné uznania

Vnedeľu

15. mája okrem Kovačice svoje narodeniny oslávila aj tamojšia Základná škola Mladých pokolení. Žiaci, zamestnanci školy a ich hostia narodeninový deň oslávili príležitostným programom, v ktorom sa predstavili tí najúspešnejší. Na javisku sa vystriedali účastníčky nálovej časti Festivalu ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty a víťazka Festivalu populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí, potom úspešní recitátori, fol-

kloristi nižších a vyšších ročníkov, chór a orchester. Na záver programu odmenili žiakov, ktorí dosiahli vynikajúce výsledky na súťažiach. Deň školy je vhodný aj na pripomenutie si jubileí zamestnaných v škole a na udelenie ďakovných listín. Vedenie školy v čele s riaditeľkou Aničkou Bírešovou do dôchodku vyprevadilo učiteľov Ivanku Mravíkovú a Joža Farkaša, kým sa ďakovné listy dostali jubilantom Viere Ušiakovej, Pavlovi Urbanovi, Gordane Stanisavljevićovej, Vlastislave Kirićovej, Maríne Babkovej, Jarmile Kotvášovej-Husárikovej,

Výročia v máji 2022

6. mája 1877 zomrel v Martine (Slovensko) Viliam Paulíny-Tóth , básnik, beletrista, publicista, vedúca kultúrna a politická osobnosť memorandového matičného obdobia a poslanec Kulpínskeho okresu v Uhorskom sneme po voľbách pred 150 rokmi. Narodil sa 3. júna 1826 v Senici. (Pripomíname si 145. výročie smrti.)

12. mája 1942 v Sriemskej Mitrovici bol popravený Janko Čmelík zo Starej Pazovy, horlivý národný aktivista (angažoval sa v zbierke príspevkov na výstavbu Národného domu v Starej Pazove, aktívny bol vo vedení futbalového klubu), bojovník národnooslobodzovacej vojny, organizátor

Nade Gogošovej, Tatiane Čechovej, Anne Hrkovej a Svetlane Kocićovej. Zároveň odmenili aj zamestnancov školy za prínos vo vzdelávaní, a to Annu Hrkovú, Vieru Ušiakovú, Pavla Urbana, Zuzanu Putnikovú, Zuzanu Petríkovú, Annu Kukučkovú, Katarínu Karkušovú, Tatianu Brezinovú, Vieroslavu Válovcovú, Zuzanu Kutálekovú, Evku Omastovú, Evu Poliakovú-Hrkovú, Nenada Grozdanića a Pavla Tomáša.

boja proti okupantom. Už počas 2. svetovej vojny – 25. októbra 1943 – bol vyhlásený za národného hrdinu Juhoslávie. Jeho menom vo viacerých prostrediach v Srbsku, vo Vojvodine a v Bratislave sú pomenované ulice, v rodnej Starej Pazove i základná škola a slovenský kultúrno-umelecký spolok. Narodil sa 16. novembra 1905. (Pripomíname si 80. výročie smrti.)

12. mája 1982 zomrel v Bratislave Ján Ededy, kysáčsky rodák, pedagóg a autor učebníc. (Pripomíname si 40. výročie smrti.)

27. mája 1942 sa narodil v Padine Ján Husárik, insitný maliar. Bol zakladateľom a vedúcim Združenia padinských výtvarných

Zostali „zatečení“

Prídavným

menom zatečený poukazujeme na vážny problém, ktorý trápi mnohých obyvateľov panelákových bytov. Zatečený strop je, žiaľ, problém, ktorému sa nevyhne takmer nikto v bytovke. Stačí, keď sused zabudne vypnúť vodu, keď si napúšťa povedzme vaňu, a na strope, ale aj na stenách sa objavia nevzhľadné hnedasté fľaky, niekedy po dlhšom čase aj pleseň.

Je to prídavné meno odvodené od slovesa zatiecť, ktorého význam je: tečením sa dostať, dosiahnuť hranicu, napr.: voda zatiekla až za dom.

V srbčine je podobne znejúce podstatné meno zatečen, ktorého synonymá sú: začuđen, nepripremljen, nespreman, zaprepašćen, pričom formulácie v srbčine budú znieť takto: Ostao sam zatečen. Zatečeni smo odgovorom.

V slovenčine by to možno malo vyznieť: „Zostal som za-

umelcov Smäd, členom Galérie insitného umenia v Kovačici sa stal roku 1968. Za svoju bohatú a tematickú maliarsku tvorbu (mal vyhranené témy smäd a Trója, ale stvárňoval aj iné témy) získal početné ocenenia v krajine a v zahraničí (bol i laureátom Oskara za umenie a techniku v talianskom Miláne a držiteľom Radu Francúzskej republiky za medzinárodnú kultúrnu spoluprácu). V roku 2015 vyšla jeho monogra a s názvom 55 rokov úspešnej činnosti padinského rytiera výtvarného umenia Mgr. art. h. c. Jána Husárika. Umrel 28. januára 2017. (Pripomíname si 80. výročie narodenia, v januári bolo 5. výročie smrti.)

tečený.“; „Zatečení sme odpoveďou.“, akže sa riadime tou logikou, že sú približne znejúce prídavné mená. Čo do významu rozdiel je obrovský, čo naznačovali aj srbské synonymá.

V prípade, že chceme vyjadriť prekvapenie, nemilú situáciu, alebo nás niekto svojím správaním ohromí, v slovenčine nie sme „zatečení“. Taký najjemnejší ekvivalent je prídavné meno nemilo prekvapený, keďže prekvapenie býva aj príjemné. Spojenie priviesť do pomykova

je tiež jedno zo správnych možností. A sú tu aj silnejšie prídavné mená: zaskočený, tiež ďalšie: ohromený, ohúrený, omráčený – veľmi zarazený: zastal celý ohúrený, či: ohlušený, začudovaný, zmätený, zmeravený, stŕpnutý: bol zmeravený jej reakciou Nesprávne vety s prídavným menom „zatečený“ môžeme nahradiť tu uvedenými prídavnými menami: Zostal som zaskočený / ohromený / začudovaný.; Omráčení / ohúrení / zmätení sme odpoveďou.

Anna Horvátová Olinka Glóziková-Jonášová Penzisti a odmenení zamestnanci kovačickej základnej školy
4221 /5012/ 21. 5. 2022• KULTÚRA •
Kultúra
DEŇ ŠKOLY V KOVAČICI

autor: JÁN BAŽÍK družnosť Belgicko časť nohy

2. časť tajničky hádam, azda

uhol

riečni rybári

deje v spánku ukazovacie zámeno 1. časť tajničky

tak, slovom číslovka kiloampér modlenie sa

beznohé plazy dinár matematická veličina stroncium Nikola Tesla

Sarajevo úbytok, zmenšenie

akým spôsobom druh papagája šláger listnatý strom občas, zavše fúkali mužské meno Eduard

vpíšte ÁN jednotka rýdzosti zlata hrdlo

Pančevo hudobná stupnica veľká voda rovnaké písmená americké peniaze ostrov

3. časť tajničky odznak štátu

omrvinka alt tadiaľ žalár basketbalový klub dve samohlásky kyslík

4321 /5012/ 21. 5. 2022• OZNAMY •
HLASĽUDU
KRÍŽOVKA ČÍSLO 21 ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 20 – VODOROVNE: počiatok, obava, KO, laso, nos, kly, volt, ai, Br, OR, ťarcha, a, p, chvost, aD, NL, Ar, ráno, oba, dva, sled, on, otelo, nevdojak TAJNIČKA: ČASY DÁVNE Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 20 z čísla 20 Hlasu ľudu zo 14. mája 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ZUZANA ŠRANKOVÁ, Ul. osloboditeľská č. 4, 21 412 HLOŽANY. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs V tajničke je názov cédečka hudobnej kovačickej kapely Akustik. pexels.com Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Oznamy

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 16. 5. 2022 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Výstavba miesta na pretáčania auto nádrží na TNG a gazolín vagónových nádrží na TNG, pumpovo-kompresorových staníc s elektroriadiacou budovou, systému na rekuperáciu pár, potrubia, rekonštrukcia miesta na pretáčanie vagónových nádrží na gazolín.

Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok Promet, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad.

Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Na základe článku 35 Zákona o kultúre (Úradný vestník RS, č. 72/2009, 13/2016 a 30/2016 – oprava, 6/2020, 47/2021 a 78/2021), článku 17 Zákona o knižnično-informačnej činnosti (Úradný vestník RS, č. 52/2011 a 78/2021), a článku 19 Štatútu Knižnice Štefana Homolu, Správna rada Knižnice Štefana Homolu s r. ú. Báčsky Petrovec na svojom 65. zasadnutí, ktoré sa konalo 10. 5. 2022, vypísala

VEREJNÝ SÚBEH

NA VYMENOVANIE RIADITEĽA KNIŽNICE ŠTEFANA HOMOLU S R. Ú. BÁČSKY PETROVEC

1. Vypisuje sa Verejný súbeh na vymenovanie riaditeľa Knižnice Štefana Homolu s r. ú. Báčsky Petrovec so sídlom v Báčskom Petrovci, Ulica ľudovej revolúcie číslo 9 (ďalej len: knižnica).

2. Riaditeľ knižnice sa vymenúva na obdobie štyroch rokov a vykonáva práce v súlade s príslušnosťami vyplývajúcimi z ustanovení Zákona o knižnično-informačnej činnosti, Zákona o kultúre a zo Štatútu knižnice. Pracovné miesto riaditeľa knižnice je v sídle knižnice.

3. Kandidát na riaditeľa knižnice musí spĺňať nasledujúce podmienky:

– má byť štátny občan Republiky Srbsko;

– nesmie byť odsúdený za trestný čin, ktorý ho robí nehodným plniť funkciu riaditeľa knižnice;

– má mať získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (diplomové akademické štúdia – master, špecializované akademické štúdiá, špecializované odborové štúdiá), resp. ukončené základné štvorročné štúdiá;

– minimálne päť rokov pracovnej skúsenosti v kultúre;

– znalosť slovenského jazyka.

4. K prihláške na Verejný súbeh treba záväzne priložiť tieto doklady (originál alebo overené fotokópie):

– životopis;

– osvedčenie o štátnom občianstve (nie staršie ako šesť mesiacov);

– potvrdenie z Ministerstva vnútra z trestnej evidencie (nie staršie ako šesť mesiacov);

– potvrdenie zo súdu, že sa proti kandidátovi nevedie trestné konanie (nie s staršie ako šesť mesiacov);

– diplom o získanom vzdelaní (i rozhodnutie o uznaní zahraničného diplomu podľa potreby);

– potvrdenie o pracovnej skúsenosti;

– dôkaz o znalosti slovenského jazyka (diplom alebo potvrdenie príslušného orgánu, školy alebo fakulty);

– návrh programu práce a rozvoja Knižnice Štefana Homolu s r. ú. Báčsky Petrovec.

5. Verejný súbeh sa zverejňuje na oznamovacej tabuli Národnej služby pre zamestnávanie, v denníku Dnevnik, v srbskom jazyku a písme, a v týždenníku Hlas ľudu, v slovenskom jazyku a písme. Verejný súbeh sa v týždenníku Hlas ľudu zverejní dňa 21. 5. 2022

6. Lehota prihlasovania na verejný súbeh je desať dní odo dňa zverejnenia verejného súbehu v týždenníku Hlas ľudu, t. j. od 21. 5. 2022 do 1. 6. 2022.

7. Prihlášku na verejný súbeh s potrebnými dokladmi treba zaslať na adresu: Knižnica Štefana Homolu, Ľudovej revolúcie číslo 9, 21 470 Báčsky Petrovec s poznámkou: Prihláška na Verejný súbeh na vymenovanie riaditeľa Knižnice Štefana Homolu – pre Správnu radu.

8. Načas nedoručené, neprípustné, nezrozumiteľné alebo neúplné prihlášky a prihlášky, ku ktorým nie sú priložené všetky potrebné doklady, Správna rada odmietne záverom, proti ktorému možno podať osobitné odvolanie zakladateľovi v lehote troch dní odo dňa prijatia záveru.

9. Správna rada knižnice vykoná pohovory s kandidátmi, ktorí spĺňajú podmienky zo súbehu a v lehote 30 dní odo dňa uzavretia verejného súbehu doručí zakladateľovi odôvodnený návrh listiny kandidátov. Zakladateľ z listiny kandidátov vymenúva riaditeľa ustanovizne.

Anna Horvátová Predsedníčka Správnej rady Knižnice Štefana Homolu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS01, NSX01, NSU01, NSL01, NSO01, NSJ01 NS-ŽELEZNIČKA STANICA, na Bulvári oslobodenia číslo 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4694/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

44 • OZNAMY •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
SPOMIENKAOznamujte v Hlase ľudu Oznamujte v Hlase ľudu ONDREJ MIŠTEC 1940 – 2020 –2022 z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomínajú syn Ondrej a dcéra Vlasta s rodinou MÁRIA MIŠTECOVÁ rod. Beníková 1937 – 2002 – 2022

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželkou, mamou a starkou

ANNOU BARTOŠOVOU rod. Majtánovou 25. 7. 1952 – 13. 5. 2022 z Báčskeho Petrovca

Zhasli oči plné lásky našej drahej manželky, matky a starkej. Nezhasnú však na ňu v srdciach našich spomienky.

Navždy zarmútení: manžel Ondrej, dcéra Alenka s manželom Pavlom, syn Ondrej a syn Ján s priateľkou Oksanou

DROBNÝ OZNAM

KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA manželom

MARTINOM

8. 12. 1939 – 13. 5. 2022 Selenče

Zanechal si ma v žiali. Chýbajú mi Tvoje kroky, hlas a pomoc, Tvoja veľká láska a dobrota. Spomienky na Teba si v mojom srdci navždy uchovám.

Zarmútená manželka Erža

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 16. mája 2022 uplynulo šesť smutných mesiacov, čo nás navždy opustil manžel, otec a starký

JANKO ĽAVROŠ

25. 3. 1970 –16. 11. 2021 z Padiny

Odišiel si tíško ako odchádza deň, bez posledných slov rozlúčky. Tvoja dobrota a láska, ktorú si tak nesebecky všetkým rozdával, nikdy nezmizne z našich sŕdc.

S láskou si na Teba spomínajú: manželka Anna, syn Janko s manželkou Paulinou, vnúčatá Maša a Novak a dcéra Ivana s priateľom Zlatkom

Oznamujte v Hlase ľudu

021/ 47-20-840 021/47-20-844

inzercia@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA na mamu a starkú ANNU ČELOVSKÚ

rod. Bohušovú 2006 – 2022 z Kulpína

Na Tvoju dobrotu,  lásku a starostlivosť nikdy nezabúdame.

Tvoji najmilší

BOĽAVÁ ROZLÚČKA otcom NOSÁLOM

8. 12. 1939 – 13. 5. 2022 zo Selenče

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Syn Martin s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

8. 12. 1939 – 13. 5. 2022 zo Selenče

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme.

Syn Ferko s rodinou

4521 /5012/ 21. 5. 2022• OZNAMY •
s
MARTINOM
s
NOSÁLOM
zo
s otcom MARTINOM NOSÁLOM

RTV Panoráma

TELEVÍZIA

Piatok 20. mája

20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30)

21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30)

22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)

Nedeľa 22. mája

10.30 Zostrih Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2018, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35)

11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30)

11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

Utorok 24. mája

11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35)

17.30 Čaroslovník

Pondelok – sobota 18.00 Denník

Kumštáreň. Najnovšie vydanie prináša reportáže z výstav miniatúr akademickej výtvarníčky Daniely Markovej a olejomalieb jubilujúceho maliara Jána Agarského. Bude sa hovoriť aj o bábkovom predstavení Chrono škriatkovia, ktorým sa Bratislavčania predstavili na Medzinárodnom divadelnom festivale pre deti a mládež v Novom Sade.

Dúhovka. Vytrvalou prácou členovia staropazovského Folklórneho súboru Klasy zachovávajú zvyky a obyčaje tunajších Slovákov. Toho roku súbor oslavuje 30-ročnicu a choreograf Zlatko Ruman 55. narodeniny. Vysielanie pod názvom Tanec – láska alebo koníček je svojrázny portrét manželov Rumanovcov, ktorí sa roky podieľajú na prezentácii dobrého mena svojho mesta na početných vystúpeniach doma a v zahraničí.

Vysielanie pre dedinu. Májová relácia prináša zmienku o tom, v akej miere Novosadský nočný bazár dáva mestu rurálny nádych. Pestovatelia kvetín radia, ktoré kvety vysadiť do chládku a ktoré na slnko. Pripravený je i záber z návštevy etno domu v Silbaši a bude sa hovoriť aj o tom, ako šetriť energiu pri výstavbe domu.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Každý pracovný deň

18.25 Objektív v slovenskej reči

TV PETROVEC

Pondelok – sobota

18.25 Začiatok vysielania

18.30 Dokumentárny lm

18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia

19.15 Kreslený lm

19.50 Hit dňa, Reklamy

20.00 Filmy: Piatok 20. mája

– Ľudská škvrna

Sobota 21. mája

– To sa môže stať každému

Pondelok 23. mája

– Kocka nula

Utorok 24. mája

– Dvojitý agent

Streda 25. mája

– Hranica smrti

Štvrtok 26. mája

– Rex – superpes

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Nedeľa 22. mája

17.00 Film: Hore kotvy

18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí

19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Marťan

24.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

RÁDIO PETROVEC

Utorok – piatok

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia

14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa

12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

TV STARÁ PAZOVA

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA

Utorok – piatok 18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny 18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy 19.30 Malé oznamy 19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

Sobota 15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny

Nedeľa 7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy 8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

Na modrej vlne – každý pracovný deň

15.05 Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra

17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 22. mája

16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Slávnostná akadémia Kovačica 220-ročná

Utorok 24. mája

16.00 Premiéra knihy Celebrita, handra Miškova Kreslený lm: Šmolkovia

Piatok 27. mája

16.00 Bibiana v 220-ročnej Kovačici Kreslený lm: Asterix a Obelix

Nedeľa 22. mája

7.00 Repríza relácie Dobrý deň

Streda 25. mája 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Predpoludňajší program

Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

Nedeľa 8.00 Správy

8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy

9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program

14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota)

15.00 Správy

15.05 Rádiošport (pondelok)

Kronika našich osád (utorok)

Hudobné vysielanie (streda)

Inteen (streda o 16.00)

Súzvuky (štvrtok)

Z každého rožka troška (piatok)

Kaleidoskop (sobota)

15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa)

16.00 Motívy (nedeľa)

17.00 Rozhlasové noviny

17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program

23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok)

24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

46 • RTV PANORÁMA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
VOJVODINA 2
TV OBCE KOVAČICA
TELEVÍZIA PANČEVO
15.30
16.00
16.10
16.20
16.25
16.55

Dolina čoraz slabšia

Majstrovstvá sa chýlia ku koncu a na ihriskách sa zazna menávajú nečakané výsledky. Jediný kandidát na majstra Radnički Kovin remizoval v Pavliši, kde sa deľbe bodov domáci veľmi potešili. Veľká skupina klubov má šancu hrať baráž, ktorý umožňuje 2. miesto v tabuľke. Po slabých výkonoch a tretej prehre zaradom padinská Dolina sa zošmykla na 5. miesto, kde sa jej do spoločnosti pridali Hajdušičania. V boji o záchranu najhoršie sú na tom Debeljačania, ktorí utrpeli prehru doma od poslednej Jugoslavije. Za nimi je aj Stari Tamiš, ktorý utrpel výprask v Grebenci.

Výsledky 26. kola: Partizan G. – Dolovo 4 : 0, Dolina – Budu ćnost (A) 1 : 2, Crvena zvezda – Radnički (K) 1 : 1, Vulturul – Stari Tamiš 6 : 1, Partizan (U) – Hajdušica 0 : 3, Jedinstvo Stević – Potporanj 2 : 0, Spartak 1911 – Jugoslavija 1 : 3. Voľná bola Sloga BNS.

DOLINA – BUDUĆNOST (A) 1 : 2 (0 : 1)

Po dvoch prehrách v rámci hosťovaní Dolina pokra čuje s prehrami aj doma. Padinskí futbalisti sa vlastnému obecenstvu predstavili vo veľmi zlom svetle. Hra bez entuziaz mu nemohla priniesť úspech. Dobrí hostia sa rozbehali po peknom trávniku a diktovali hru. Od začiatku hrali premysle

ne a útočne. Brankár Králik mal plné ruky práce a i šťastie, že niektoré strely útočníci hos tí posielali tesne popri bránke. Preto sa jeho sieť iba raz zavlnila v prvom polčase, keď loptu do siete dorazil Ćirić. Domáci ani raz vážnejšie neohrozili brankára hostí. Vzhľadom na

Aj oslabení naplno

Slabá hra a výprask na vlastnej pôde v minu lom kole od mužstva Je dinstvo z Kačareva 0 : 3 bolo upozornením, že každý zápas treba chápať vážne. Totižto aj keď je základný cieľ obstátie v lige dosiahnutý, je potreb né bojovať o prestíž, čiže čím lepšie umiestnenie v tabuľke.

Do Uljmy Hajdušičania od cestovali podstatne oslabení bez dvoch stopérov, zrane ného Maliara a ožltnutého Folťana, ale aj bez strelca A. Ružića, skúseného Radovića

a mladého Cvetićanina. Ak sa k tomu doloží, že aj tréner Mršić mal rodinné povinnosti, tak prognózy pre tento zápas pre Hajdušičanov neboli vonkon com ružové. Síce hostia boli vyhlasovaní za jem ného favorita, avšak na druhej strane domácim je potrebný každý bod v boji o obstátie, takže sa očakával neistý zápas.

Ukázalo sa však, že hostia, hoci aj oslabení, boli tvrdý orie šok pre domáci celok, ktorý pôsobil príliš bledo, čomu do datočne dopomohlo aj to, že v 10. minúte nevyužili penaltu,

pomer síl na ihrisku domáci môžu byť spokojnejší s mini málnou prednosťou lepších hostí.

Nádeje na zmenu hry a vý sledku v prospech domácich sa predsa zjavili v úvode druhého polčasu. Neistý ťah domácich obrancov využil Abramović a vyrovnal na 1 : 1. Bolo to však všetko, čo domáci dokázali urobiť. Hostia boli organizovanejší a vsietili aj druhý gól. Strel com bol náhradník Ivljanin. Snaha domácich aspoň vyrov

ktorú nepozorným štartom zavinil brankár Melich. V tejto časti zápasu po asistencii N. Ružića peknú príležitosť mal aj Gužvica. Do konca polčasu hra bola hlavne rovnocenná bez výhľadných príležitostí.

Po zmene strán domáci boli nebezpečnejší, čo dalo výsle dok v 55. minúte. Beriša pek ne centroval Gužvicovi, ktorý z okraja šestnást ky hlavičkoval do siete. Brankár domácich Cvijić však nepozorne reagoval a zrazil sa s útočníkom hostí. Domáci signalizovali faul nad brankárom, ale im rozhodca Sarka neuznal, lebo Gužvica skôr strelil gól od zrazu. Po tomto góle sa domáci začali dohadovať a hostia úplne pre vzali iniciatívu a iba 5 minút

nať nedala žiaden výsledok a hostia zaslúžene odniesli body z Padiny. Príčiny neúspechu hráči a vedenie Doliny by ne smeli hľadať iba v zlom pískaní rozhodcov, ale i vo vlastných ra doch, kde je dosť nedostatkov.

V nedeľu 22. mája Dolina bude hosťovať v Kovine, kde ju čaká vedúci Radnički.

DOLINA: Králik, Čížik (Tr novský), Stojkov (Janjo vić), Mitkovski, Abramović (Hlavča), Kelečević, Kočić, Radenković, Popović, Bančov, Šimák (Tanasković)

neskoršie zvýšili náskok na 0 : 2. Z. Lipták spred vlastnej šest nástky zaslal dlhú loptu pred šestnástku domácich, Gužvica sa pekne vynašiel a oblúčikom aj druhýkrát prekonal vybieha júceho Cvijića. Konečne v 72. minúte Beriša uvoľnil Gužvicu, ktorí sa ocitol pred brankárom a dosiahol svoj hetrik pre ko nečných 0 : 3.

HAJDUŠICA: Melich, Pej čić, Ćulum (Mršić), Z. Lipták, Pavlović, Petrović, Knežević, Beriša (Brezičanin), Gužvica (Đukić), A. Lipták, N. Ružić (Sobin)

Hajdušičania sa nachádzajú na šiestom mieste a majú 41 bodov, koľko má aj piata pa dinská Dolina a štvrtý Partizan Gaj. V nasledujúcom kole je Hajdušica voľná.

Bez silnejšieho entuziazmu
PARTIZAN – HAJDUŠICA 0 : 3 (0 : 0)
Vladimír Hudec
4721 /5012/ 21. 5. 2022• ŠPORT •
Šport
PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Úspechy Slávie v susednom Despotove

majstrovskom zápase v rámci Medziobecnej ligy Báčska Palanka mužstvo pivnickej Slávie hosťovalo v susednom Despotove, kde si vybojovalo víťazstvo výsledkom 4 : 2. Od samého začiatku zápasu hráči Slávie dali na vedomie, že neprišli iba chrániť sieť, ale otvorene hrať o čo lepší výsledok, čo sa im na konci aj oplatilo. V 30. minúte hostia boli znovu v útoku, a to po pravej strane Ogrizović zvládol svojho strážcu a v šestnástke nahodil loptu pred protivnícku bránu, čo využil Kuchta a lopta sa našla za chrbtom

Vďalšom

domáceho brankára. V ďalšom priebehu hry útočník hostí Bolehradský dvakrát nevyužil šance pred domácim brankárom. K zmene výsledku prišlo v 44. min., keď po voľnom kope loptu vzal Letinović a nízkou strelou prekonal domáceho brankára. Za celý prvý polčas domáci ani raz nebezpečne nepohrozili pri bráne hosti. Aj začiatok druhého polčasu patril hosťom a v 49. minúte Petrović dlhou diagonálou po ľavej strane uvoľnil Kuchtu, ktorý vybehol sám pred brankára a loptu poslal do siete. Po tejto bránke domáci sa akoby zobudili a častejšie sa

dostávali na polovicu hostí. V 55. minúte založili rýchly protiútok po pravej strane, voľný kop vyviedol Sekeruš, nahodil loptu pred bránu súpera a Latinović nečakane loptu poslal do svojej siete. Nátlak domácich aj naďalej trval a v 59. minúte po voľnom kope na ľavej strane lopta prišla po Budića, ktorý výsledok zmenil. Rozprúdil sa potom boj, kde sa striedali útoky na oboch stranách a k zmene výsledku došlo v 89. minúte. Vtedy Záskalický pretrhol jeden útok domácich na polovici ihriska, uvoľnil Belániho, ktorý na opačnej strane našiel Bolehradského, tento loptu zblízka dorazil do siete, a tak uzavrel výsledok tohto zápasu, v ktorom si hos-

tia celkom zaslúžene vybojovali víťazstvo.

SLÁVIA: Dávid Šuster, Vlastislav Kuchta (Beláni), Benka, Latinović, Záskalický, Petrović, Bolehradský, Grňa, Vinković (Samardžić), Kirti, Ogrizović

Zápas viedol rozhodca Milan Bosnić a ten nemal ťažkú prácu. Žlté kartóny dostali traja domáci hráči a z radu hostí – Bolehradský.

Po tomto kole aj naďalej na prvom meste je mužstvo Tvrđava, ktorá má 55 bodov, Slávia je šiesta a má 38 bodov, Kulpín je siedmy (26 bodov), kým Kriváň je deviati (23 body). Na nedeľu Slávia na svojom ihrisku privíta menovkyňu z Bođanov, Kulpín hosťuje v Novej Gajdobre a Kriváň privíta Orlove z Báčskej Palanky.

JEDNOTA: Stailković, Matović, Stevanović, Tmušić, Trivić, Milivojević, Maoduš, Živanović (Hajduković), Pađen, Pilipović (Marinković), Kuridža (Obradović)

Staropazovskí

futbalisti minulú sobotu so sklonenými hlavami opustili ihrisko. So siedmimi gólmi vo svojej sieti sa zahanbili pred asi 400 divákmi, ktorí možno i nečakane vysokou výhrou vyprevadili svojich favoritov do prvoligovej rodiny. Tak sa zopakovalo to, čo sa v jesennej časti udialo na pobreží Dunaja,

keď Omladinac v Nových Banovciach vyhral svojich susedov s rovnakým výsledkom. Takýto výprask fanúšikovia Jednoty iste nečakali v nepriaznivej situácii, keď mužstvo bojuje o záchranu a nádeje o získanie aspoň jedného bodu. Žiadnym oprávnením pre slabo hrajúcich hostí nebolo, ani správne dosiahnutý, tiež anulovaný gól za vedenia domácich 1

: 0 v 21. minúte zo strany slabého rozhodcu Zeljković z Crvenky. Bola tu aj nedopískaná jedenástka, keď bol hrubo zrazený Maoduš. Od začiatku zápasu bol viditeľný diametrálny rozdiel v prospech nových členov Prvej ligy Srbska. Úplný zlom bezmocných hostí sa začal v 72. minúte, keď domáci zvýšili náskok na 2 : 0, po čom sa striedali nebezpečné útoky naladených domácich útočníkov.

Pre žlté karty nehrali Ivetić, Žiža a tiež nezotavení Krkobabić a Beljić.

V nasledovný sobotu Jednota privíta Radnički zo Zreňaninu, bude to zachraňujúci súboj.

Druhý predstaviteľ Staropazovčanov vo vojvodinskej skupine republikovej ligy Fenix 1995 si ľahko poradil vo svojej Arene s Borcom Sakule a vyhral s výsledkom 2 : 0.

na biely bod. Poničan pokutový kop realizoval.

nemali šance skórovať, takže sa do polčasu výsledok nemenil.

Bieloblatčania

zaznamenali tretiu výhru zaradom, keď na domácom trávniku zvíťazili nad mužstvom Potisje z Knićaninu. Počas celého prvého polčasu lopta bola u domácich hráčov, ale sa hostia dobre bránili, no útočníci

V druhom polčase sa hral otvorený zápas na oboch stranách, obe mužstvá sa rozhodli vsietiť loptu, tak sa aj hralo trochu agresívnejšie. V 59. minúte v šestnástke hostí bol faulovaný Poničan a rozhodca ukázal

Domácim to bol vietor do chrbta a mohli hrať pod menším tlakom, tak v 70. minúte Kurunci kopom z diaľky zvýšil na 2 : 0. Pred koncom zápasu bol realizovaný pokutový kop pre hostí, keďže domáci obrancovia faulovali Kodića, a tak dovolili hosťom, aby dali čestný gól. Strelec bol Stojković.

Do konca zápasu sa výsledok nemenil. Bieloblatčanom bola toto

tretia výhra zaradom, samozrejme, hrali s mužstvami, ktoré sú pod nimi v tabuľke a teraz sa nachádzajú na 5. mieste so získanými 38 bodmi.

V nedeľu Bieloblatčania cestujú do Mihajlova, kde ich privíta mužstvo MSK, ktoré je na prvom mieste v tabuľke.

MLADOSŤ: Perišić, Nécsov, Poničan, Gál Vladimír (Jašin), Đurić, Stojić, Šuľa (Szabó), Kalapiš, Šofranko, Vukajlović (Žižić) a Kurunci Kristián

OFK VRŠAC – JEDNOTA 7 : 0 (1 : 0) Matej Bzovský
MLADOSŤ Darko Sládeček
48 • ŠPORT •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
2 : 4
– POTISJE 2 : 1 (0 : 0)
OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA
SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA Krutá prehra na zamyslenie MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA Vietor do plachiet Šport

RADNIČKI – BUDÚCNOSŤ 0 : 4

Zaznamenali

povinnú výhru Hložančania v Kupusine nad najmladším celkom v lige. Už v prvej minúte Đilas prekonal domáce ho brankára Jankovića a dal prvý gól v zápase, no už v 10. minúte Damjanović

Neférový zápas

Vsobotu

14. mája futbalisti petrovskej Mladosti hosťo vali v Čelareve, kde utrpeli prehru s minimálnym výsledkom 1 : 0. Aj domáci celok ČSK isteže pamätá oveľa lepšie časy, keď hrali v Prvej lige a v súčasnosti sa nachádzajú až na 14. mieste Voj vodinskej ligy – severnej skupiny, z ktorého sa môžu posunúť do nižšej Somborskej. Čelarevčania urobili všetko, čo je v ich moci aj na zelenom trávniku, ale aj vôkol neho, aby získali drahocenné tri body. Petrovčanom sa vy hrážali počas celého zápasu, čo viedlo pochopiteľne k nie úplne férovému zápasu. Vyústilo to do

zvýšil na 0 : 2. Hostia kontro lovali diania na teréne a nedo volili vážnejšie ohroziť svoju bránku. V druhom polčase sa dominantnosť hos tí zvýšila a výsledkom boli dva pekné góly mladého Žemberiho, ktorý sa pohrával s do mácimi obrancami. Domáci iba dvakrát pohrozili z voľných

kopov Dukićo vi. Rozhodca Jovkić žltou kartou trestal iba domáce ho Smiljanov ského, ktorý hlavou udrel Damjanovića. BUDÚC NOSŤ: Dukić, Duvnjak, Damjanović (Malešević), Žemberi, Bučík (Kriška), Đumić, Dokić, Papić, Đilas (Carić), Ralević, Brkljača (Kostić).

Pomerne

nepríjemnej situácie, keď sa pred začiatkom zápasu brankárovi Leňovi štyri osoby vyhrážali fy zickým útokom v prípade, že ČSK nevyhrá zápas. O všetkom bola oboznámená policajná hliadka a delegát. Po zápase Leňa v palanskej policajnej stanici podal obžalobu na štyri neznáme osoby.

Petrovčania zohrali jeden zo svojich najslabších zápasov v aktuálnych majstrovstvách. V prvom polčase sa Mladosť po kúšala tlačiť domácich do svojho trestného územia, ale všetky jej útoky sa skončili bez dobrej reali zácie a ich lopty väčšinou skončili v rukách brankára Tankosića. V prvej časti zápasu zaznamenali

iba v 7. minúte nepresnú strelu Šišljagića a strelu Beronju, ktorú chytil brankár. Hrala sa 27. minú ta, keď loptu berie mladý domáci útočník Pavlović, ktorý sa našiel sám pred brankárom Leňom, kto rý nemohol zastaviť jeho presnú strelu a bol to jediný gól, ktorý sa videl na tomto zápase. Najlepšiu príležitosť vyrovnať výsledok mal Trojanović v 38. minúte, keď namiesto toho, aby sám strieľal na branú, pokúsil sa prihrať Stojisavljevićovi, ktorý nebol v dobrej pozícii realizovať šancu. V druhom polčase mladí domáci hráči ukázali, že ich tréner Karakaš dobre kondične pripravil. V 56. minúte po útoku Trojanovića, po ľavej strane rozhodca Vasiljević nesprávne odpískal ofsajd pozí ciu, čo bol znak pre veľký rozruch na ihrisku, keď rezervný brankár Vučić dostal červenú kartu a Tro janović druhú žltú. Mladosť v

Aj v nasledujúcom kole Hlo žančania hosťujú v Karavukove, kde budú hrať s Futbalovým klubom Polet.

tom okamihu zostala s desiatimi hráčmi na ihrisku. Na zápase bolo vidno, že rozhodcovia nadŕžajú domácim hráčom.

V 65., ako aj v 90. minúte Leňa zneškodňuje dve stopercentné šance domácich a ukazuje, že svedomite plní svoju úlohu na ihrisku. Do konca zápasu hráčom Mladosti ubúdali sily, domáci neoprávnené zadržiavali hru, čo rozhodca toleroval, a tak zostal výsledok z prvého polčasu.

Po tomto kole Mladosť sa na chádza na 6. Mieste. Na nasle dujúci víkend v Petrovci uhostí mužstvo Bačka 1901 zo Subotice.

FK MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Beronja, Vlastislav Šproch, Brajković, Stojisavljević (Đo kić), Šišljagić (Požarev), Grko vić, Trojanović, Jakuš, Ikrašev Predsa o úspech petrovskej Mladosti sa postarali kohútiky trénera Čániho, ktorí vyhrali Slá viu v Pivnici 6 : 1. výhra

ťažké obdobie pre žíva kysáčska Tatra, keďže už trikrát za sebou prehrala. Slabá energickosť a entuziazmu vyústila do ďalšej prehry, ktorá nebola očakávaná. V Budisave si futbalisti Tatry zmerali sily s Di

namom, ktoré je aktuálne na 9. mieste.

V prvom polčase zápasu situácia na teréne pouka zovala na to, že má Tatra väčšie šance vyhrať zápas. Hráči väčšinu času útočili na domácich bránku. Pekić žiaľ v prvom polčase nevyužil šance,

ktoré mu boli poskytnuté. Na záver prvého polčasu, chybou obrancov Tatry sa domáci dostali do vedenia.

V 57. minúte z rohové ho kopu Marojević, strieľal loptu, ktorú prijal Laković a ten zo šestnásty presne hlavičkuje a skóruje. Domáci pritom prejavili lepšiu kvalitu hry. Viac útočili a nevyužili aj niekoľko

príležitostí o ešte silnejšiu výhru. V 69. min. opäť Laković sa po pravej strane dostal ku bránke a presne strieľa do ľavého uhla bránky. V tomto momente sa hostia opäť dostali do vedenia. Až na konci zápasu prichádza studená sprcha pre hostí. Domáci v 90. min. vyrovnali a v dvojminú tovom predĺžení zápasu domáci ešte raz skórovali a vyhrali 3 : 2.

TATRA: Kosturanov, Đaković, Petrović, Šmit, Vrhovac, Živano vić, Laković, Marojević, Radim (Ožvát), Pekić, Grubović

ČSK PIVARA – MLADOSŤ 1 : 0 (1 : 0)
Ján Mučaji
VOJVODINSKÁ LIGA – SKUPINA SEVER Filip Đumić v snahe o zadržanie lopty (Foto: V. Janković) DINAMO – TATRA 3 : 2 Pavel Kocka
4921 /5012/ 21. 5. 2022• ŠPORT •
SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA Dôležitá
NOVOSADSKÁ LIGA Záver zápasu zmenil všetko

Anna Legíňová

Kros RTS cez Srbsko sa organizuje už 32 rokov a cieľom je práve poukázať na pozitívny vplyv športu na zdravie detí, a to nielen ich, ale aj dospelých či seniorov.

Aktivita

Kysáčska škola sa 13. mája zapo jila do tohto masového podujatia. Pre zdravie bežali žiaci od prvého po ôsmy ročník. Práve tu sa ukázalo, kto má kondíciu a kto nie. Orga nizáciu mali na starosti profesori

telesnej výchovy Nermin Feleć a Ján Srnka v spo lupráci s učiteľ kami nižších ročníkov. Okolo školy, presnejšie Námestím Jána Amosa Komenské ho a Železničnou ulicou mali bežať 200 m – prváci, 300 m – druháci, 350 m – tretiaci, 400 m – štvrtáci piatačky a šiestačky a 500 m – pia taci, šiestaci, siedmačky a ôsmačky, 600 m siedmaci a ôsmaci, ale podľa

slov profesora Jána Srnku niektoré dráhy boli korigované kvôli tomu, že sú mladšie deti ešte nie toľko zdatné, aby vydržali také dráhy. Najlepší získali diplomy a možnože aj päťky.

V športovej hale sa konali aj

futbalové zápasy a malo byť aj súperenie v basketbale, ale vystalo. Veríme, že sa všetci zamestnan ci školy týmto snažili deťom čo najviac priblížiť šport, ako jednu z alternatív zdravého života. Len spoločne s rodičmi a deťmi sa môže predísť rôznym odbočeniam a od pudzovaním tejto mladej generácie od nerestí sveta môžeme dosiahnuť to, že nám budú vyrastať zdravé ge nerácie a také budú mať aj zdravých potomkov. Na tomto poli je potreb ná systematická a simultánna práca všetkých aktérov školského života. Je to zložitá problematika, ktorej sa treba väčšmi a dôkladnejšie venovať do budúcna.

VbudoveZhromaždenia

obce Stará Pazova Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, slávnostne prijal vo lejbalistky novobánovského klubu Omladinac, ktoré sú aktuálnymi šampiónkami v Prvej lige Srbska.

Obec Stará Pazova je i obcou volejbalu a toho času má až tri tímy, ktoré súťažia v Superlige Srb ska a medzi nimi je i VK Omladinac

z Nových Bánoviec. Slávnostného prijatia v stredu 11. mája sa okrem volejbalistiek zúčastnilo aj vedenie tohto úspešného klubu s trénermi. Zlaté volejbalistky predsedovi Ra dinovićovi na pamiatku odovzdali loptu, na ktorej sa 13 hráčok aj podpísalo, a športové suveníry, kým sa im predseda obce za do siahnuté krásne výsledky odvďačil náramkovými hodinkami s veno vaním Obce Stará Pazova.

Na slávnostnom prijatí bolo

počuť, že je volejbal aj najkrajším ženským športom a k takémuto skvelému výsledku sa dopracovali aj vďaka dobrej spolupráci medzi lokálnymi volejbalovými klubmi a veľkej podpore Obce Stará Pa zova. Od nadchádzajúcej sezóny Obec Stará Pazova bude mať až tri

PRVÁ BELEHRADSKÁ LIGA –A SKUPINA

23. kolo:

BELEHRAD: Šećeranac Ada –Posavac Tišma (Boľovce) 5 : 0 Boľovčania sa nachádzajú na 8. mieste v tabuľke a majú 31 bodov.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

– ZÁPADNÁ SKUPINA

23. kolo:

VOJLOVICA: MLADOSŤ – Mun dijal (Pančevo) 0 : 2

Vojlovická Mladosť sa nachádza na 7. mieste a má 25 bodov.

OBECNÁ LIGA ALIBUNÁR –PLANDIŠTE

15. kolo:

BAN. SOKOLAC: Solunac – JÁ NOŠÍK 3 : 4

Jánošíčania sa nachádzajú na 4. mieste a majú 26 bodov.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

15. kolo: ŠÍD: JEDNOTA – JEDNOTA (Ľuba) 2 : 1

VAŠICA: Napredak – OFK BIN GUĽA (Binguľa) 6 : 0

kluby, ktoré budú súťažiť v Super lige Srbska, a okrem Omladinca, ktorý bude debutovať, návrat do Superligy zabezpečil mužský tím staropazovského Volejbalového klubu Jednota a štandardne člen mi najelitnejšieho súťaženia roky dozadu sú volejbalistky Jednoty. hviezda na 13. miesto a majú 28 bodov.

Jednota zo Šídu postúpila na 4. miesto a má 21 bodov, Ľuba nia klesli na 6. miesto a majú 18 bodov, kým OFK Binguľa je na 8. mieste a má 14 bodov.

Podľa webovej stránky Srbijasport.net: V. Hudec

Anna Lešťanová Konečné inštrukcie pre šiestakov Predseda Đorđe Radinović so zlatými volejbalistkami Omladinca a pred staviteľmi tohto klubu
50 • ŠPORT •www.hl.rs Informačno-politický týždenník
Šport KYSÁČSKE DETI ŠPORTOVALI Cieľ – zdravie! STARÁ PAZOVA Volejbalistky Omladinca na prijatí u predsedu Radinovića Výsledky majstrovských zápasov našich klubov zohraných v sobotu 14. a v nedeľu 15. mája. VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA 27. kolo: ERDEVÍK: SLOGA – Hajduk (Di voš) 1 : 2 NOVÝ SAD: RFK Novi Sad 1921 – RADNIČKI (Šíd) 2 : 0 Erdevícka Sloga je na 5. mieste a má 44 bodov, kým Radnički má 39 bodov a nachádza sa na 6. mieste. SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA 26. kolo: SILBAŠ: NAŠA HVIEZDA – Borac 46 (Obrovac) 0 : 0 Silbašská Naša
má 36 bodov a nachádza sa na 10. Mies te, kým Hložančania postúpili
FUTBALOVÁ KRONIKA NAŠICH DEDÍN

Klenot pre budúce generácie

Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Jednota v Šíde v stredu 11. mája predstavili novú monogra u Futbalový klub Jednota Šíd 1971 – 2021 , venovanú 50. výročiu od založenia klubu. Futbalový klub Jednota v Šíde bol zalo-

Vsieni

žený v apríli roku 1971 v rámci športovej odbočky Slovenského kultúrno-osvetového spolku v Šíde. Zverejnenie publikácie iniciovali členovia futbalovej Jednoty a úlohu autora prevzal šídsky kronikár Stanislav Stupavský – jeden z bývalých predsedov klubu, dlhoročný člen Správnej rady a znalec všetkých dôležitých udalostí od vzniku klubu. Na začiatku programu sa prihovoril autor: „Práve na tomto mieste, v tejto sieni bol založený Futbalový klub Jednota. Na začiatku existoval návrh, aby sme ho pomenovali Jedinstvo, ale keďže je založený pod strechou SKOS, a v preklade má rovnaký význam, väčšinou hlasou prítomných bolo rozhodnuté, aby mal klub názov Jednota. Futbalové mužstvo sme mali, ale bolo potrebné nájsť nadostač veľký priestor na ihrisko. Boli tri návrhy a ako najvhodnejšia bola zvolená pažiť v Slovenskom kraji. Ihrisko je dodnes na tom istom mieste a vedľa sú vybudované priestory klubu, šatňa a tribúny.“

Ako si spomenul autor monogra e, na samom začiatku založenia klubu bolo aj ťažkých chvíľ, ale pamätá si aj početné anekdoty, ktoré zverejnil. Táto publikácia obsahuje písané údaje od založenia, všetky výsledky odohraných zápasov. Pri práci autorovi pomáhali aj jeho vnučky Taňa a

Saňa. Ako spolupracovníci pri zhromažďovaní údajov a fotogra í podpísaní sú aj Emil Chrček, aktuálny predseda FK Jednota, a Vladimír Farkaš, člen Správnej rady a vedúci školy futbalu, tiež jeden zo zakladateľov. Monogra a bola zostavovaná tri roky a ukončená v minulom roku, keď FK Jednota mala osláviť polstoročie existovania, ale kvôli epidemickým opatreniam promócia monogra e počkala na lepšie časy. Väčšina informácií je získaná z archívu klubu a niektoré údaje sú prevzaté z Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Sremske novine, ktoré pravidelne zverejňovali výsledky obecných a medziobecných zápasov, ako povedal autor a dodal: „O prvých rokoch od založenia FK Jednota v Šíde sme mali nadostač údajov, ale jedna časť z 80. a 90. rokov chýbala, a preto je aj v monogra i o tom období menej informácií. Predsa tie najdôležitejšie údaje sú zapísané. Môžem povedať, že ma teší, že FK Jednota má takýto významný písaný dokument, v ktorom je všetko zahrnuté. Monogra a bude k dispozícii budúcim generáciám, aby vedeli, čo sa v minulosti dialo a ako a za akých podmienok bol klub založený.“

Vydavateľom publikácie je Kultúrno-vzdelávacie stredisko Šíd. Tlač finančne podporil Jaroslav Stupavský, bývalý futbalista šídskej Jednoty, ktorý patrí do rodiny zakladateľov klubu. Ako člen veteránskeho tímu je hrdý na to, že klub existuje už viac ako polstoročie: „Som rád, že som donáciou podporil tlač monogra e. Z tohto klubu odišli generácie a generácie dobrých futbalistov. Hrali tu naši otcovia, naša generácia, naši synovia a dovolím si povedať, že je klub jedna veľká rodina. Som spokojný aj s jeho výsledkami. Prioritou je, aby klub žil, úspech je v druhom pláne. Hrdý som na to, že sú tu hlavne dobrí ľudia a vždy aj boli.“

Na prezentácii sa zúčastnili početní vzácni hostia, medzi ktorými bol aj náš slávny, uznávaný futbalista Savo Milošević. Vo svojom

príhovore zdôraznil, že takéto menšie kluby spĺňajú svoju úlohu a hlavne zoskupujú deti, mládežníkov a prispievajú k ich zdravému rozvoju. Milošević viackrát navštívil a podporil prácu FK Jednota, kde bol srdečne privítaný, zvlášť medzi mladšou generáciou.

Dnes má FK Jednota asi dvadsať hráčov prvého mužstva, dorast a priekopníkov, ktorí pôsobia v rámci futbalovej školy.

Lektorkou publikácie Futbalový klub Jednota Šíd 1971 – 2021 je Anita Chrčeková Kusalo, ktorá zdôraznila význam takejto písomnej dokumentácie nielen pre klub a budúce generácie mladých futbalistov, ale aj pre športový život Obce Šíd všeobecne. Program spestrili mladé speváčky: Hana Ćosićová, členka SKUS Jednota Šíd, a Lea Častvenová, členka SKOS Milana Rastislava

Štefánika z Bingule. Hudobne ich sprevádzala a na túto príležitosť nacvičovala Nataša Kolárová.

V rámci programu si minútou ticha spomenuli aj na všetkých zosnulých zakladateľov, futbalistov FK Jednota, členov správy, a tých, ktorí prispeli, aby klub bol založený. Členovia FK Jednota sa poďakovali autorovi za jeho prácu. Monogra a určite bude mať svoje miesto medzi trofejami klubu.

MONOGRAFIA K JUBILEU FK JEDNOTA ŠÍD Jaroslav Stupavský, Emil Chrček, Savo Milošević a Stanislav Stupavský (zľava) O kultúrny zážitok sa postarali Nataša Kolárová, Hana Ćosićová a Lea Častvenová
Z promócie knihy Futbalový klub Jednota Šíd 1971 – 2021
VK JEDNOTA STARÁ PAZOVA –SUPER LIGA SRBSKA Vrban, Aničić, Bubalj, Matijašević, Zindović, Barnák, tréner Željko Vukelić (stoja zľava) Jovanović, Pajić, Radišić, Jeftić (v drepe zľava) Foto: M. Bzovský
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.