Hlas ľudu 20/2022

Page 1

ISSN0018-2869
Petrovec Z osláv Dňa Hložian 2022

V Novom Sade, na Námestí slobody, sa 9. mája konal Festival Európy, v rámci ktorého boli realizované početné kultúrnovzdelávacie a športové podujatia. Na festivale, ktorý bol zlú čený s Dňom Európy, boli predstavené jednotlivé členské štáty Európskej únie, Ministerstvo pre európsku integráciu a Európske hnutie v Srbsku.

M. Pap

Foto: Facebook/eusrbija

Roku 2011 vznikla miestna oslava, ktorú Hložančania nazvali Deň Hložian. Stanovili si ju na prvý víkend v máji. Odvtedy sa toto podujatie iba rozrastalo a kaž doročne pribúdali aj nové obsahy. Za posledné dva roky pre známu príčinu Deň Hložian vystal a teraz v piatok 6. a sobotu 7. mája sa ho vzchopili zorgani zovať zase. Kým v piatok bol deň výstav a umelecké ho programu, sobota predpoludním bola poznače ná športovými súťažami a poobede nevystal ani pre Hložany neodmysliteľný Festival kvetín a večer diva delné predstavenie. Najviac návštevníkov sa zhrnulo na trhovisku, kde sa mali na čom pobaviť a aj občer stviť sa a pochutnať si na tortách.

Členky etnosekcie v Selenči sa ustavične snažia o zachovanie tradičného ľudového odevu. Preto 26. apríla v priestoroch sekcie zorganizovali dielňu výroby tradičných selenčských kyckavých zepí, ktorej sa zúčastnilo 24 členiek rôznych veko vých kategórií. Medzi nimi boli aj deti, na ktoré prenášajú vý znam kroja v kontexte zachovania tradičnej kultúry.

Insitná maliarka Katarína Karlečíková z Kovačice nedávno oslávila 85. narodeniny. K tomuto jej životnému jubileu v prílohe Obzory uverejňujeme príspevok na tému jej maliarskej tvorby a obrazov.

 Z obsahu 14. 5. 2022 | 20 /5011/ Uzávierka čísla: 11. 5. 2022

ZAKLADATEĽ:

NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA

NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ

USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU

V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA

1944 V BÁČSKOM PETROVCI

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY

SO STRIEBORNÝM VENCOM

Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová

Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová

Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová

Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Gra cká redaktorka: Irena Lomenová

Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs

E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Pestrofarebný bohatý na udalosti

Hovoria,

že máj je lásky čas. Jar je v plnom prúde a cítime v ovzduší, že sa blíži leto. Je to čas, keď nás príroda inšpiruje. Dokonca, aj keď sa pozrieme do kalendára svetových či medzinárodných dní, zistíme, že sa každý deň v máji nesie v znamení pripomínania si významných sociálnych, environmentálnych či kultúrnych tém a udalostí alebo historicky významných medzníkov. Hneď začiatkom mája sme si pripomenuli medzinárodný Sviatok práce, Svetový deň slobody tlače, potom Medzinárodný deň hasičov, Svetový deň Červeného kríža a Svetový deň hygieny rúk, ktorý sa, zdá sa, za posledné dva roky dostal do popredia a stal sa pre všetkých ľudí každodenným mottom. V máji si pripomíname aj Deň rodiny, ktorým sa verejnosti upúta pozornosť na význam a dôležitosť rodiny ako základnej stavebnej bunky spoločnosti. Druhá májová nedeľa je uznávaná ako Deň matiek, keď ľudia majú príležitosť určitým gestom vyjadriť svoju priazeň svojim matkám, a predstavuje to svojrázne minimum potešenia, ktoré si matky zaslúžia. Predsa sa nám zdá, že sa stráca význam toho, aby sme hovorili o láske, keď spoločnosť vôkol nás má tendenciu opanovať negatívne okolnosti. Máj nám priniesol aj oslavy víťazstva nad fašizmom. Pripomíname

si 8. máj, keď bezpodmienečná kapitulácia po podpisovaní nadobudla platnosť o 23.01 h lokálneho času v Berlíne. Kvôli rozdielu v časových pásmach v Moskve v tom čase už bolo po polnoci – preto prišlo k tomu, že sa vo východoeurópskych krajinách oslavuje 9. mája. Sú ľudia, ktorí v tom hľadajú symboliku rozdielov v názoroch. Cieľom by nám však malo byť, aby sme sa podieľali na tom, aby sme si všetci vo svojich rozdieloch boli podobní. Tento deň je nazývaný aj Dňom Európy a predstavuje spolu s vlajkou, hymnou, mottom a jednotnou menou – eurom svojrázny symbol Európskej únie.

Svet pokračuje, aj napriek každodenným bežným problémom, fungovať vo svojej plnej rozmanitosti – globálne oslavujeme víťazstvo mieru a racionálneho spôsobu myslenia. Lokálne oslavujeme víťazstvo nášho spôsobu života – v Hložanoch prebiehali oslavy Dňa Hložian, v niekoľkých slovenských cirkevných zboroch bola usporiadaná slávnosť kon rmácie, kým  Novom Sade prebiehala inštalácia zborového farára. Dvadsiate číslo týždenníka Hlas ľudu prináša rôznorodé udalosti či zaujímavostí zo slovenských vojvodinských prostredí. V súlade s tým dúfame, že čoskoro oslávime víťazstvo mieru. Globálne. Tak aby sme ho všetci rozumeli, rovnako pochopili a oslávili. Nech májová pestrofarebnosť zvíťazí naplno!

Tlač: VP Službeni glasnik titulnej strane: Po dvoch rokoch odmlky sa Hložančania vzchopili zase zorganizovať Deň Hložian. V dňoch minulého víkendu v Hložanoch bolo rušno. Privítali nielen cezpoľných, ale aj hostí z partnerského mesta Holíč. Tradičným podujatím v rámci sviatku Hložančanov je aj Festival kvetín na miestnom trhovisku v strede dediny a v rámci neho viaceré obsahy. Tohto roku sme postrehli aj súťaž v aranžovaní kvetov. Na našej fotogra i sú šikovné ženy, ktoré dokázali rýchlo prichystať pekné kvetinové ozdoby.

320 /5011/ 14. 5. 2022• •
Belehrad TÝŽDEŇ 8 Dve podujatia s európskymi hodnotami ĽUDIA A UDALOSTI 14 Neodmysliteľný Festival kvetín OBZORY 23 Obrazy dedinskej idyly KULTÚRA 31 Víťaz festivalu DIDA 2021 na Slovensku ŠPORT 51 Množstvo športových podujatí Na
V tomto čísle Editoriál Sledujte nás na našej webovej stránke www.hl.rs
máj

Týždeň

*

Embargo medzi východom a západom

Energetická

kríza spôsobená vojenským kon iktom na východe bude mať určitý dopad aj na Srbsko. Podľa informácií z Ministerstva baníctva a energetiky rast cien energií bude badateľný v dohľadnej dobe. Spôsobuje to nárast cien paliva, uhlia, ropy, plynu, peletu, čo dáva logický predpoklad aj rastu cien elektrickej energie. Obyvatelia Srbska budú mesiac dopredu informovaní o zdražení energií. Jednotlivé sociálne znevýhodnené rodiny budú mať určité zľavy a inú kalkuláciu cien energií, informujú z ministerstva. V konečnom dôsledku rovnaká situácia zasiahla aj celú Európsku úniu. Totiž jej členské štáty majú rozhodovať o embargu na ruský plyn. Tie členské štáty, ktoré sú plno závislé od neho, budú mať aj určité výnimky, týkajúce sa embarga. Totiž ceny plynu prudko vzrástli, čo spôsobuje rýchly

hospodársky kolaps. V Rakúsku každá ôsma domácnosť nemá nančné prostriedky na splatenie vysokých nákladov za plyn, v Taliansku ceny plynu stúpli až o trikrát vyššie, čo spôsobuje krach početných spoločností a firiem. Európsky parlament preto ustavične hľadá riešenie hospodárskej krízy, a to v prvom rade formou embarga na ruský plyn. Po konečnom de novaní stanoviska ohľadom embarga Európska únia 16. mája zavedie šiesty balík sankcií Rusku.

*

V New Yorku sa konalo slávnostné udelenie prestížnej novinárskej Pulitzerovej ceny. Táto cena sa udeľuje od roku 1917 a obsahuje 22 kategórií, okrem 15 novinárskych aj za hudbu, poéziu, divadlo či literatúru. Jej zakladateľom je americký novinár maďarského pôvodu Joseph Pulitzer. Tohtoročným laureátom Pulitzerovej ceny v hlavnej kategórii Služba pre verejnosť je

americký denník The Washington Post. V kategórii medzinárodného spravodajstva za informovanie o dianí na Blízkom východe cenu získal denník The New York Times. Z investigatívneho novinárstva najkvalitnejšiu prácu odviedli novinári denníka The Tampa Bay Times, ktorí zverejňovali články o zneužívaní robotníkov v spoločnostiach na recykláciu batérií, ktorí boli vystavení vysokej úrovni olova. Medzi ďalšie ocenené denníky patria: The Kansas City Star za komentáre, Miami Herald za mimoriadne správy a Houston Chronicle za najlepší editoriál.

Všetkých ocenených mená zverejnili v pondelok 9. mája na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Odmenu v hodnote 15-tisíc dolárov získala každá kategória, iba hlavná kategória (Služba pre verejnosť) získava ešte k tomu aj zlatú medailu. V histórii Pulitzerovej ceny najoceňovanejším je denník The New York Times, ktorý ocenenie získal spolu 132-krát.

Obyvatelia Európskej únie sa od mája minulého roku mali možnosť prostredníctvom Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) vyjadriť o jej samotnom fungovaní, ako aj navrhnúť zmeny. Plénum CoFoE prijalo 49 návrhov žiadajúcich, ale aj 300 opatrení, ako by sa dané ciele mohli dosiahnuť. Prijatými žiadosťami a opatreniami sa budú od mája tohto roku zaoberať Európsky parlament, vlády členských štátov EÚ a Európska komisia. Európania zúčastnení v konferencii si najviac želali spravodlivejšiu EÚ, viac solidarity, silnejší boj proti klimatickým zmenám. Podľa podpredsedu europarlamentu Slováka Michala Šimečku občania navrhli množstvo riešení na problémy, ktoré dnes obmedzujú fungovanie EÚ. Podľa neho je teraz už všetko na zodpovednosti europarlamentu a všetkých vlád členských štátov, aby vynaložili najväčšie úsilie na dosiahnutie riešení problémových častí fungovania Únie.

Výsledky

kampane Zapoj sa aj ty boli zverejnené a ukázali, že obyvatelia Vojvodiny najväčší dôraz rozvojovej oblasti kladú na vzdelávanie, vedu, výskum, zamestnanosť, životný štandard a kvalitu vzduchu a pôdy.

Autonómna pokrajina Vojvodina rozvíja prax strategického plánovania rozvoja už od roku 2003. Vtedy s Nemeckou organizáciou pre technickú podporu a Centrom pre medzinárodnú migráciu a rozvoj vypracovala plánovací dokument Program hospodárskeho rozvoja AP Vojvodiny, ktorý de noval 14 prioritných podprogramov. Z uvedeného programu bolo realizovaných množstvo projektov a jeden z dôležitých bolo aj založenie

inštitúcií, ktoré úzko spolupracovali s pokrajinskou vládou na dosiahnutí cieľov programu.

Po ukončení tohto programu bol vypracovaný nový plán rozvoja AP Vojvodiny, a to na obdobie rokov 2014 až 2020.

V súlade s novým zákonom aj pokrajinská vláda iniciovala vytvorenie Plánu rozvoja AP Vojvodiny na obdobie rokov 2022 až 2030.

V súvislosti s cieľmi Plánu rozvoja AP Vojvodiny bola vytvorená kampaň pod názvom Zapoj sa aj ty, prostredníctvom ktorej obyvatelia Vojvodiny mali právo dať svoju mienku o plánoch rozvoja na webovej stránke planrazvojaapv.rs Vyjadriť sa mohli k 19 oblastiam, а to sú: poľnohospodárstvo a vidiecky rozvoj, energetika, podnikanie, zdravotníctvo a sociálna politika, kvalita a spravovanie vody, turiz-

mus, spravovanie odpadu, digitálne prepojenie, mládežnícka politika a šport, zamestnanosť a životný štandard, vzdelanie, veda a vedecko-výskumný rozvoj, kvalita vzduchu a pôdy, ochrana prírody a biodiverzity, demogra a, regionálny a urbánny rozvoj, kultúra, mobilita / transport, zahraničný trh a investície. Svoju mienku dalo vyše 1 000 jednotlivcov. Z výsledkov kampane vyplýva, že najväčšiu podporu účastníci kampane dali vzdelaniu, vede a výskumu, ďalej zdravotníctvu a sociálnej politike. Veľký dôraz dali aj na oblasť infraštruktúry, energetiky, životného prostredia, kvality vzduchu a pôdy. Akcentovali aj význam spravovania odpadových vôd. Z ekonomického hľadiska sa

najviac vyjadrovali o zamestnanosti, životnom štandarde, vidieckom rozvoji a poľnohospodárstve.

Vízia rozvoja AP Vojvodiny do roku 2030 je východiskom pre stanovenie prioritných cieľov a opatrení na realizáciu Plánu rozvoja AP Vojvodiny na obdobie rokov 2022 až 2030, ktorý bude predmetom workshopov, ktoré sa uskutočnia počas celého mája.

Zdroj: RTV, planrazvojaapv.rs a plán rozvoja do roku

Pripravil: Miroslav Pap
4 • TÝŽDEŇ •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
7 DNÍ
KAMPAŇ ZAPOJ SA AJ TY Vízia
APV
2030

Čoskoro nový park v Novom Sade

V piatok

29. apríla sa uskutočnilo 26. zasadnutie Zhromaždenia

mátora Mesta Nový Sad Marko Ðurić vyzdvihol plánové doklady ako najdôležitejšie body, a to: plán generálnej regulácie blokov pozdĺž Bulvára Európy v Novom Sade a plán detailnej regulácie pracovnej zóny severne od štátnej cesty A1 v Kaći.

iné obsahy. Som presvedčený, že hovorím o najkrajšom parku, ktorý čoskoro budeme mať v našom meste,“ povedal Ðurić.

Nový Sad, na ktorého rokovacom programe bolo 50 bodov. Pred zasadnutím zástupca pri-

Plán generálnej regulácie blokov pozdĺž Bulvára Európy predstavuje pokračovanie výstavby komplexov bytov pre príslušníkov bezpečnostných služieb. Plánuje sa stavať 10 blokov v predĺžení Nového naselja k Bulváru Európy, kde by malo byť okolo 2 850 bytov. Za plánovaným bytovým komplexom sa už nachádza zakončený park, ktorý sa rozprestiera na 3,5 ha. „Plánuje sa lávkou spojiť Ulica Rašu Radujkova s novým Centrálnym parkom, ktorý bude mať 10,3 ha. Prvá fáza výstavby by sa mala začať v druhej polovici tohto roku. V parku sa plánujú špeciálne záhrady, pešie chodníky a jazero, ktoré v zime môže byť aj klzisko, ako aj mnohé

Plánom detailnej regulácie pracovnej zóny sa de nuje nová pracovná zóna pri diaľnici, ktorá sa bude rozprestierať na 46 ha, čím podľa Ðurića bude otvorený priestor pre potenciálnych investorov.

Na rokovacom programe bol aj návrh rozhodnutia o ustanovizniach kultúry, ktorých zakladateľom je Mesto Nový Sad. Ðurić vyhlásil, že je úspešne ukončený postup založenia novej 14. ustanovizne kultúry v Novom Sade, a je to Maďarské kultúrne stredisko Sándora Pető ho. Nová ustanovizeň je založená s cieľom zachovania a zveľadenia maďarskej kultúry a tradície na

tomto priestore, ale aj s cieľom, aby sa maďarská kultúra, umenie a tradícia priblížila tunajšiemu obyvateľstvu.

Výborníci rokovali aj o programe podpory poľnohospodárskej politiky a politiky rurálneho rozvoja Mesta Nový Sad na rok 2022, ktorého hodnota je 70 miliónov dinárov. Najväčšia časť bude vyčlenená na podporu mladých poľnohospodárov.

Schválili aj návrh o postavení sochy Človek jeleň, ktorá je dielom sochára Nikolu Zarića, v centrálnej časti Limanského parku.

Primátor

Nového Sadu Miloš Vučević spolu s predstaviteľmi srbskej armády, predstaviteľmi Mestskej rady SUBNOR a Organizácie záložných vojenských dôstojníkov mesta Nový Sad položili vence na Pamätnom cintoríne na pamiatku padlým bojovníkom v národnooslobodzovacej vojne v rokoch 1941 až 1945.

„Blahoželáme všetkým občanom našej krajiny ku Dňu víťazstva nad fašizmom a nacizmom – dňu víťazstva života nad smrťou. Chcem veľmi jasne a jednoznačne zdôrazniť, že sme hrdí na to, že

naši slávni predkovia boli vždy na strane spravodlivosti, pravdy a lásky. Národ, ku ktorému patríme, si vždy vybral správnu stranu a zaplatil za to veľmi vysokú

cenu. Preto sme povinní chápať a rešpektovať ich obete. Bývalá Juhoslávia zaujala veľmi dôležité miesto v boji proti fašizmu a nacizmu a srbský národ zapla-

til vysokú cenu. Nemali by sme zabúdať, že tu boli spojenecké armády, predovšetkým Červená armáda, a o tejto skutočnosti by sme mali mlčať, pretože sa za ňu v kontexte ukrajinskej krízy hanbíme, aby sme nikoho neurazili. Sloboda sa do týchto končín a nášho Srbska dostala vďaka príslušníkom Červenej armády, a to je historický fakt a pravda, tak ako v boji za slobodu pomáhali aj iné spojenecké armády. Klaniame sa tieňom tých, ktorí položili svoje životy na oltár vlasti a vďaka ktorým sme dnes slobodní,“ povedal starosta Miloš Vučević.

Zdroj

Zástupca primátora Mesta Nový Sad Marko Ðurić Na rokovacom programe bolo 50 bodov
520 /5011/ 14. 5. 2022• TÝŽDEŇ •
a foto: novisad.rs NOVÝ SAD Pripomenuli si Deň víťazstva nad fašizmom Uctili si obete druhej svetovej vojny Z 26. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD
Mesta

Týždeň

Srbsko bude pokračovať na európskej ceste

Prezident

Srbska Aleksandar Vučić sa o aktuálnych veciach týkajúcich sa vnútornej a zahraničnej politiky zmienil 6. mája. Vučić v príhovore k občanom de noval významné body, ktoré sú pre krajinu veľmi dôležité. Obyvatelia si vypočuli všetky informácie o tom, čo všetko štát v minulom období urobil, ktoré sú ďalšie kroky a rozhodnutia a  akým spôsobom by sa mali riešiť určité problémy v budúcnosti.

Prvým bodom jeho prezentácie, ktorá bola rozdelená, ako povedal v desiatich bodoch, bola eurointegrácia. Vučić akcentoval, že Srbsko bude aj naďalej pokračovať v európskej ceste. Pripomenul, že podľa posledných prieskumov verejnej mienky, ktoré sú jednoznačné, pretože ich robila odborná agentúra IPSOS, máme prvýkrát jasnú väčšinu občanov, ktorí sú proti vstupu do EÚ – 44 percent proti a len 35 percent za členstvo.

„Ako prezident Srbska, a verím, že to bude aj politika Srbska, je našou úlohou počuť a pochopiť, čo výskum ukazuje, ale aj vedieť, čo musíme urobiť. Mojím odkazom pre všetkých je, že Srbsko bude na európskej ceste silnejšie napriek všetkým číslam,“ zdôraznil prezident Vučić.

Vučić pripomenul, že Srbsko za posledných 10 rokov čelilo mnohým krízam. „Logicky, 10 rokov nie je málo a nezabúdajte, že sme boli konfrontovaní s katastrofálnou krízou, že štát mal vtedy asi 60 miliónov eur, čo je menej, ako mali niekto-

rí magnáti na účtoch, že sme museli zaviesť opatrenia na škálnu konsolidáciu, čelili sme najhorším záplavám, najhoršej migračnej kríze, keď cez Srbsko prešlo milión ľudí, a potrebovali sme zabezpečiť stabilitu a bez-

v Srbsku zároveň prichádza z EÚ – vlani 1,93 miliardy eur, rok predtým 1,84 miliardy eur, čo je, ako povedal, viac, ako mali mnohé krajiny EÚ, napríklad Bulharsko alebo Chorvátsko.

„Hovorím to, pretože chápem,

dimira Putina, nie preto, že by mal zvláštny úmysel poškodiť Srbsko, ale preto, že nastolil otázku Kosova a Metóchie, aby ochránil ruské záujmy,“ povedal Vučić. Potom sa, vďaka reakcii západného sveta, pozícia Srbska zhoršila.

Budú vyššie platy a dôchodky

pečnosť,“ vysvetlil.

Vučić upozornil na skutočnosť, že zvyčajne zabúdame, že sme dva roky čelili koronavírusu a stále máme problémy s touto zákernou chorobou.

EÚ je najväčší ekonomický partner

Prezident Aleksandar Vučić pri vysvetľovaní dôvodov, prečo bude Srbsko na európskej ceste ešte silnejšie, poukázal na to, že väčšina investícií v Srbsku prichádza z EÚ s obrovskou úrovňou obchodnej výmeny s Úniou a jej členmi, a dodal, že hoci sa zdá, že často čelíme nespravodlivosti, v medzinárodných vzťahoch neexistuje láska a ešte menej spravodlivosť.

Vučić vo svojom prejave verejnosti uviedol, že obchodná výmena medzi Srbskom a EÚ je celkovo asi 60,2 percenta, teda asi 30,8 miliardy eur, pričom len obchodná výmena s jedným členom, Nemeckom, je na úrovni 13 percent. Pripomenul tiež, že 300 000 ľudí v Srbsku je priamo či nepriamo zamestnaných vo rmách či servisných a nančných centrách, ktoré patria členským štátom EÚ. Väčšina investícií

prečo sú niektorí ľudia rozčarovaní. Sú nahnevaní, pretože vnímajú EÚ ako niekoho, kto denne vyvíja tlak pre Kosovo a Metóchiu alebo v otázke sankcií, takže niekedy nechceme vidieť racionálne argumenty. Musíme

Prezident Aleksandar Vučić oznámil, že ak sa v nasledujúcom období nevyskytnú väčšie problémy, dôjde k zvýšeniu platov a dôchodkov a dodal, že požiada Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetovú banku, aby posunuli švajčiarsky vzorec na výpočet dôchodkov v čase krízy. Nová energetická politika, moderné školstvo

Prezident Srbska Aleksandar Vučić upozornil, že jednou z kľúčových reformných úloh pred

brať do úvahy naše záujmy a budúcnosť našich detí,“ povedal prezident Srbska.

Pre rusko-ukrajinský konflikt je Srbsko pod veľkým tlakom

„Naša situácia sa zmenila k horšiemu po vyjadreniach prezidenta Ruskej federácie Vla-

Srbskom je aj nová energetická politika.

„Obnoviteľných zdrojov bude musieť byť oveľa viac, musíme to vedieť aplikovať, a to znamená, že musíme stavať reverzibilné elektrárne. Budeme musieť mať aj predkupné právo na využívanie našej veternej, ale aj slnečnej

6 • TÝŽDEŇ •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
PRÍHOVOR PREZIDENTA VUČIĆA

energie,“ vysvetlil.

Vučić povedal, že rozhodnutie o tom, či postavíme modulárne reaktory, je na spadnutie a dodal, že je absolútne za, pretože, ako zdôrazňuje, Francúzi, Briti, Bulhari, Maďari a všetci ostatní, ktorí to používajú, tiež nie sú blázni.

„Sú múdri a my sme neboli vždy dostatočne múdri. Lichotiť ľuďom bolo dôležitejšie ako skutočná politika,“ povedal.

Ďalej uviedol, že sa plánuje aj úplná zmena paradigmy vo vzdelávaní a vede. Podľa neho

bude treba zmeniť systém výučby, zaviesť profesionálny prístup k vyučovaniu, žiakom a študentom s cieľom mať raz najlepšie školy na svete.

Predseda ďalej hovoril o podpore pre zvýšenie natality, ako aj o povinnej vojenskej službe. „Mojím návrhom je uvažovať o zavedení povinnej vojenskej služby v trvaní 90 dní. Každý človek môže svojej krajine venovať 90 dní, nie rok alebo šesť mesiacov,“ povedal Vučić vo verejnom prejave.

Zdroj a foto: vucic.rs

Nemecko je najsilnejší partner Srbska

Voštvrtok 5. mája sa prezident Aleksandar Vučić stretol s nemeckou ministerkou obrany Christine Lambrechtovou. Prezident sa poďakoval ministerke za jej návštevu a zmysluplný, otvorený a úprimný rozhovor a opäť pripomenul skutočnosť, že Nemecko je najdôležitejším partnerom Srbska.

Poďakoval sa za názory o možnosti urýchleného vstupu Srbska do Európskej únie, ktoré prezentovala samotná ministerka Lambrechtová, kancelár Olaf Scholz a ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Ako uviedol, je to veľmi dôležitý

signál pre našu krajinu.

„Zdá sa, že angažovanosť, ktorú Nemecko prejavuje v regióne západného Balkánu, hovorí o ich túžbe, aby sme my všetci vstúpili do Európskej únie. Hovorili sme aj o situácii v regióne. Zdôraznil som, že Srbsko zachová mier a stabilitu, že toto je naša politika a trvalý záväzok. Poskytol som osobné, politické záruky a že sa podľa nich budeme správať,“ povedal prezident Vučić.

Tiež uviedol, že existuje veľký priestor na rozvoj spoločných obranných mechanizmov a spolu-

prácu s Nemeckom v oblasti obrany.

„V júni 2021 sme podpísali zmluvu, na základe ktorej môžeme veľa rozvíjať. V tomto roku už máme podstatne viac aktivít ako vlani v rôznych oblastiach, od vojenskej medicíny, vzdelávania, výcviku, spolupráce v oblasti kontroly zbrojenia, spoločného angažovania sa

vo viacerých mnohonárodných operáciách, až po všetky ostatné formy spolupráce,“ uviedol prezident Vučić. Hovorilo sa aj o kon iktoch v Ukrajine, ako aj o rokovaniach s Prištinou.

Prezident Vučić pripomenul súčasné ekonomické výzvy, ktorým čelí celý svet, a zdôraznil, že otvorené a dobré rozhovory s nemeckými partnermi sú pre Srbsko veľmi dôležité..

Podpora Nemecka badateľná Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová pochválila eurointegračné snahy Srbska
720 /5011/ 14. 5. 2022• TÝŽDEŇ •

Týždeň

Pripravil: Miroslav Pap Deň

Európy, Festival Európy a Deň oslobodenia od fašizmu oslávili 9. mája v Novom Sade. Na Námestí slobody program tvorili početné kultúrno-vzdelávacie a športové aktivity. Deň Európy bol stanovený v roku 1950 a odvtedy sa každoročne oslavuje vo všetkých krajinách Únie.

popri druhých. Tu vládnu princípy solidarity, tolerancie, slobodného trhu a ľudí. V prípade, že budeme sledovať hodnoty Európskej únie, budeme môcť spolu s krajinami západného Balkánu žiť v pokoji, bez ohľadu na štátnu a etnickú príslušnosť,“ uviedol primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević a poďakoval sa delegáciám Európskej únie za dobrú spoluprácu, ako

Vyzdvihol, že Európa dnes chráni svoje hodnoty slobody a mieru. Prihovoril sa aj šéf Delegácie Európskej únie v Srbsku Emanuel Giofre, ktorý podobne ako aj ostatní prítomní vyzdvihol význam hodnôt EÚ a dodal: „Naša vízia sa stala realitou a jej princíp spolupráce zažil. Pred nami sú ťažké

tovali svoj potenciál – kultúrny, turistický, gastronomický, vzdelávací a pod. Nechýbal ani stánok, pod ktorým boli spoločne Slováci a Česi. Veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Fedor Rosocha a veľvyslanec Českej republiky Tomáš Kuchta privítali v stánku ministerku pre európsku integráciu Jadranku

„Teší ma, že sa práve v Novom Sade koná centrálna oslava Dňa Európy v Srbsku. Má to množstvo opodstatnení a hádam aj stačí jedna skutočnosť, že je Nový Sad európske hlavné mesto kultúry.

aj ministerke Joksimovićovej za podporu projektov významných pre Nový Sad.

Ministerka pre európske integrácie Jadranka Joksimovićová medziiným akcentovala význam

Toto mesto malo a dodnes má európske hodnoty, na základe ktorých funguje aj Európska únia. Tu žijeme všetci spoločne, nie jedni

prepojenia Dňa víťazstva a Dňa Európy. Veľvyslanec Francúzska Pierre Cochard prejavil slová podpory Srbsku na ceste eurointegrácie.

časy, ale spoločne ich zvládneme a vytvoríme krajšiu budúcnosť.“

V rámci Dňa Európy bol odhalený mural Artists in Residence (Umelci hosťom) znázorňujúci budúcnosť Európy očami 8 mladých umelcov, ktorí pobudli v Novom Sade od 21. apríla do 10. mája. Boli to umelci z Talianska, zo Severného Macedónska, Srbska, z Čiernej Hory a Albánska. Ich idey o budúcnosti Európy najviac znázorňujú jej bohaté spektrum rozličnosti, no predsa súdržnosti.

Na námestí boli nainštalované aj stánky jednotlivých členských krajín Európskej únie, ktoré prezen-

Joksimovićovú, primátora Nového Sadu Miloša Vučevića a vedúceho Delegácie EÚ Emanuela Giaufreta.

O 20. hodine na Námestí slobody sa konal koncert Lepší sme spoločne (Bolji smo zajedno), na ktorom vystúpil Western Balkans Youth Orchestra, ktorý tvorí 60 muzikantov zo Srbska a západného Balkánu. Na koncerte vystúpili ešte aj Ivana Peters, Frajle, Ana Stanić, Zoe Kida, Bilja Krstić, Kiki Lesendrić a Stevan B. Karanac.

Počas Dňa Európy boli v celom Novom Sade organizované početné hlavne kultúrno-hudobné, divadelné a lmové podujatia.

Delegácia navštívila stánky členských krajín EÚ (Foto: EU u Srbiji) s európskymi hodnotami
8 • TÝŽDEŇ •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
DEŇ EURÓPY V NOVOM SADE Dve podujatia
Slovenský a český stánok na Námestí slobody (Foto: FB/ SlovakEmbassySerbia) Primátor Miloš Vučević akcentoval význam Srbska v Európe (Foto: FB/milos.v) Premiérka Ana Brnabićová gratulovala obyvateľom Srbska ku Dňu Európy (Foto: FB/milos.v)

PepsiCo – víťaz národného uznania bezpečnosti a zdravia pri práci

Jaroslav Čiep

PepsiCo, ktorá na našom trhu pôsobí až trinásť rokov, získala prvú cenu v súťaži o národné uznanie za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci za rok 2021. Toto ocenenie už tradične udeľuje Ministerstvo pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne záležitosti pri príležitosti pripomínania si 28. apríla – Dňa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Srbsku.

Spoločnosť

Na slávnostnom odovzdávaní cien bola spoločnosť PepsiCo ocenená ako zamestnávateľ, ktorý prispieva a neustále zlepšuje pracovné podmienky svojich zamestnancov a zároveň dbá o ich bezpečnosť na pracovisku. Ceny víťazom odovzdala Darija Kisićová-Tepavčevićová, ministerka pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne záležitosti, a PepsiCo je víťazom Charty 28. apríla pre právnické osoby s viac ako 250 zamestnancami a o primát sa rozdelil s NIS.

„PepsiCo neustále investuje a pracuje na zlepšovaní pracovných podmienok, a to všetko s cieľom zabezpečiť, aby sa zamestnanci na pracovisku vždy cítili bezpečne a motivovaní. V srdci nášho podnikania a ako súčasť globálnej

pep+ stratégie podpory pre trvalo udržateľný rozvoj sú ľudia ako jeden z najdôležitejších zdrojov. Sme obzvlášť hrdí na našu závodnú ambulanciu v Maglići, dostupnú pre všetkých našich zamestnancov,“ povedal Željko Šaravanja, manažér dodávateľského reťazca, ktorý je v tejto

zároveň rešpektujú inklúziu a rozmanitosť,“ vyzdvihli v tomto reťazci.

Počas 14 rokov pôsobenia na trhu západného Balkánu, po akvizícii Marbo Product, PepsiCo investovala do nových produktových radov, zvýšenia kapacity a rozšírenia portfólia, pracovných

spoločnosti zodpovedný aj za rozvoj a implementáciu všetkých HSE aktivít.

„Investície do podnikania idú ruka v ruke s investíciami do zamestnancov a PepsiCo bude pokračovať vo vývoji programov a stratégií, ktoré sa zameriavajú na starostlivosť o zamestnancov, ich fyzické a duševné zdravie a

podmienok a zamestnancov, ako aj do environmentálnych platforiem. PepsiCo Západný Balkán vynikol ako jeden z najvýznamnejších výrobcov slaných pochutín v regióne so značkami Chipsy, Clipsy, Pardon a GUD, ktoré sa stali súčasťou globálneho portfólia PepsiCo. Tunajšie portfólio sa rozšírilo o svetoznámu značku

PepsiCo, známe tortilla chipsy Doritos a od roku 2019 spoločnosť prevzala distribúciu svetových značiek nealkoholických nápojov v BaH – Pepsi, Mirinda, Pepsi Max, 7Up a Lipton. Zavedením novej výrobnej linky a rozšírením výrobných kapacít fabrika v Maglići pre potreby exportu na trhy EÚ z domácich surovín vyrába aj celosvetovo známu značku Lay’s. Výroba prebieha v závode v Maglići pri Báčskom Petrovci, ktorý vďaka investíciám určeným na zlepšenie výrobných liniek a vybudovanie najmodernejšieho skladu hotových výrobkov predstavuje regionálne výrobné centrum PepsiCo pre trhy západného Balkánu, pričom v Bosne a Hercegovine pôsobia prostredníctvom logistických a distribučných centier. Špeciálna pozornosť je venovaná ľuďom, ich vzdelávaniu a posilňovaniu a už ôsmy rok po sebe spoločnosť získala ocenenie Top Employer za podnikanie v Srbsku, ako aj tri ocenenia Top Employer za podnikanie v Bosne a Hercegovine. Výsledky podnikateľskej lozoe sú viditeľné prostredníctvom zodpovedného podnikania a spolupráce s domácimi partnermi a dodávateľmi, ako aj početnými iniciatívami za miestnu komunitu a ochranu životného prostredia prostredníctvom aplikácie moderných technológií na zníženie emisií CO2, zníženie spotreby elektriny a vody a zvýšenie recyklácie.

Foto: z archívu PepsiCo

SPOLOČNOSŤ NIS JE NAJŽIADANEJŠÍM ZAMESTNÁVATEĽOM

V SRBSKU. Na základe prieskumov, ktoré realizovala skupina webových stránok Poslovi.Infostud, NIS je na najvyššom rebríčku, čo sa týka samotných recenzií používateľov. Hodnotenie sa týkalo charakteristík zamestnávateľa, podmienok pri práci a pracovného prostredia. Týmto spôsobom analýza/prieskum zamestnávateľom podá presný obraz, mienku a očakávania na trhu práce, čo im umožní prispôsobiť sa aktuálnym požiadavkám ľudí, ktorí sa uchádzajú o prácu. Doteraz sa spoločnosti NIS toto ocenenie dostalo už druhýkrát do rúk. Dnes táto spoločnosť zamestnáva viac ako 11-tisíc ľudí a počas roka zorganizuje takmer 2 900 profesionálnych a technických kurzov, na ktorých účinkuje okolo 5 200 účastníkov.

Pri prebratí významného ocenenia
920 /5011/ 14. 5. 2022• TÝŽDEŇ •
VÝZNAMNÉ OCENENIE

Ľudia a udalosti

Po rokoch v novosadskom chráme zborový farár

Po dvadsiatich piatich rokoch v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Novom Sade sa konala slávnosť inštalácie zborového farára. Minulého roku cirkevný zbor si na volebnom konvente zvolil za duchovného pastiera farára Branislava Kulíka, ktorý pri tejto príležitosti bol aj inštalovaný v sobotu 7. mája v rámci slávnostných služieb Božích.

Novosadské kostolné zvony privolali do chrámu Božieho veľké množstvo veriacich a hostí, predstaviteľov cirkevného, kultúrneho, školského, matičného a politického života, ktorých na úvod služieb privítal a pozdravil senior sriemsky a farár staropazovský Mgr. Igor Feldy.

Pieseň Pred Božím trónom zaspieval Komorný zbor Agapé z Nového Sadu, podľa žiadosti nového duchovného pastiera, pod taktovkou Tatiany Jaškovej; na syntetizátore ich sprevádzal Đorđe Petriško.

Služby Božie spoločne vykonali prítomní kňazi z Banátskeho, Báčskeho a Sriemskeho seniorátu, pokým na organoch sprevádzali kantori Jarmila a Marek Stupavskovci.

Keďže je novoinštalovaný farár Branislav Kulík aj administrátorom cirkevného zboru v Bielom Blate, zaspieval aj ich spevokol Elpis za sprievodu Igora Kuraja.

Senior banátsky Slađan Daniel Srdić, farár jánošícky, a manželia farári Ľuboš a Barbora

Vontorčíkovci zo Slovenskej republiky prislúžili sviatosť Večere Pánovej. Pri tej príležitosti príhovor k spovedi a Večeri Pánovej mal senior banátsky Slađan Daniel Srdić.

Slávnostný akt inštalácie vykonal biskup Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., farár kulpínskeho cirkevného zboru, za asistencie báčskeho seniora Jaroslava Kopčoka a Igora Feldyho, seniora sriemskeho. Biskup Jaroslav Javorník svoj inštalačný príhovor postavil na slovách, ktoré nachádzame napísané v Liste Židom 5, 4 – 8.

– Dnes je pred tebou výzva, aby si svoju prácu usmernil do diakonie duchovných aktivít,

aby si nakŕmil hladných, pomohol ubiedeným, pomohol všetkým, ktorí pomoc hľadajú. Nebude to ľahké, čaká ťa v mestskom prostredí pozdvihnúť mládež, detskú besiedku, spevokoly, ktoré tu už pracujú, a priam mi slza vyhŕkla z oka, keď som počul tieto piesne, ktoré nám už spevokoly predniesli, lebo spievajú zo srdca. Nesmiem zabudnúť ani na moc misie, ktorá ťa čaká v tomto cirkevnom zbore, lebo je špeci cký, máme storočný Šafárik, ktorý vždy spolupracoval. Nábožnosť a národnosť majú mocné korene v dejinách… Ste možno jediný cirkevný zbor v mestskom prostredí, ktorý svedčí o našej slovenskej kultúre, a práve všetko toto treba skĺbiť spolu… Vlož, využi a použi všetko toto na potrebnú misiu, – povedal biskup vo svojom inštalačnom príhovore.

V ďakovnom príhovore novoinštalovaný kňaz vyjadril vďačnosť Pánu Bohu za ľudí, ktorí ho sprevádzali a povzbudzovali už od čias štúdia, ale ktorí sú mu oporou dodnes. Poďakovanie patrilo aj manželke a deťom. Vďaku vyjadril aj cirkevnému zboru za dôveru, ktorú mu prejavili pri voľbe, a za ich obetavú

službu pre tento cirkevný zbor, ktorá sa preukázala pri príprave bývania na fare i slávnosti inštalácie.

Slávnosť svojím spevom obohatil aj domáci miešaný zborový spevokol za sprievodu Marka Stupavského a pieseň nacvičila profesorka hudby vo výslužbe Anna Crveniová.

Všetkých prítomných privítal a svojmu kňazovi sa prihovoril a zagratuloval dozorca Ján Brtka slovami a s nádejou, že spoločne budú prinášať ovocie Ducha a šíriť lásku Kristovu:

„Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Lebo Hospodin, tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš.“

V mene cirkevného zboru mu odovzdal aj vzácny a nekaždodenný dar – dekrét o prijatí na fakultu a zaplatenom doktorandskom štúdiu.

Na konci služieb novoinštalovanému kňazovi sa prihovorila predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová a pravoslávny farár Uspenského chrámu protojerej Željko Latinović.

Piesňou novoinštalovanému kňazovi zagratuloval aj miešaný cirkevný spevokol zo zboru z Vojlovice, v ktorom predtým pôsobil osem rokov. Vojlovičania zaspievali dve piesne, ktoré nacvičila kantorka Evka Brezníková a pomoc pri speve im poskytla aj nová kaplánka Lýdia Zlochová.

Celá slávnosť sa konala v radostnej atmosfére, napĺňajúc srdcia pokojom a vďakou. Veríme, že tento slávnostný a požehnaný deň sa zapíše hlboko do sŕdc členov novosadského cirkevného zboru.

Inštalačný akt biskupa Javorníka a seniorov báčskeho a sriemskeho
10 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
INŠTALÁCIA ZBOROVÉHO FARÁRA BRANISLAVA KULÍKA V NOVOM SADE
dvadsiatich piatich
inštalovaný

Maľovanie slovenských ľudových ornamentov

z dielní maľovania slovenských vzoriek usporiadali kulpínske spolkárky v sobotu 7. mája vo svojich priestoroch v rámci Mu zeálneho komplexu v Kulpíne. Účastníčky prvej z radu dielní naplánovaných na máj a jún boli členky Spolku kulpínskych žien, dievčatá základoškoláčky a stredoškoláčky z Kulpína.

Prvú

Na úvod začiatku prvej diel ne, ktorú zorganizovala členka Spolku kulpínskych žien Nataša

relaxom, bez ohľadu na to, či niekto má, alebo nemá vlohy na túto činnosť, či mu to pôjde ľahšie, alebo ťažšie… Vysvetli la tiež, čo sú ornamenty a aké druhy ornamentov jestvujú a že je to v podstate vzorka, ktorá sa opakuje. Ako povedala, naše slovenské ľudové ornamenty najčastejšie stretávame na kro joch. V minulosti boli vyšívané aj na svadobnej výbave, na čo sa časom pozabudlo. Preto sa A. Legíňová rozhodla obnoviť tie slovenské ornamenty, teda odviať ten prach, ktorým za

riky a varešky. Vedúca im ako pomôcku priniesla slovenské ornamenty namaľované na pa pieri, odkiaľ si ich mohli odpo zerať alebo prekopírovať najprv na papier a potom prekresliť priamo na drevený suvenír. Nie ktoré účastníčky dielne si ukážky slovenských ľudových orna mentov vyhľadali na internete a prekresľovali ich z mobilov. Teda bola vyu žitá aj moderná technika na tra dičné vzorky.

v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, aj v pokrajine, a sú to dva projekty: dielňa sloven ských ľudových ornamentov a podujatie Svadba voľakedy a dnes, ktorú usporiadajú na sklonku júla.

Keď ide o spomenuté dielne, usporiadajú ich súhrnne šesť: počas mája a pravdepodobne

Zimanová a úspešne viedla Anna Legíňová z Petrovca, prítomné privítala predsedníčka SKŽ Ka tarína Zorňanová.

Čo a ako budú pracovať, akú techniku použijú a akým materi álom znázornia slovenské ľudo vé ornamenty – tieto veci vy svetlila vedúca dielne, skúsená umelkyňa Anna Legíňová. Pri pomenula, že pr áca v dielni bude vlastne

padli. Možno ich nanášať na rôzne predmety, na látku, sklo, keramiku a všeličo iné.

Počas tejto prvej dielne skráš ľovali drevené suveníry – lopá

Pracovalo sa s akrylovými farbami, ktoré možno použiť aj na plátno, sklo, ako aj drevo, čo bol prípad počas tejto dielne. Slovenské or namenty si účastníčky dielne naskicovali najprv na pomocný papier a potom ich prekresľovali na drevené suveníry. Práca sa im veľmi dobre darila, boli kreatív ne, trpezlivé a pracovité. Výsled kom ich práce sú pestrofarebne skrášlené lopáriky a varešky.

Predsedníčka SKŽ Katarína Zorňanová sa najprv zmieni la o projektoch, ktoré im boli schválené, aj na Slovensku, teda

júna sa bude robiť na dreve (lopáriky a varešky) a na plátne (plátenné tašky). Organizátorka prvého podujatia Nataša Zi manová vyjadrila spokojnosť, že ich ženy a dievčatá poctili svojou účasťou v dielni. Ako uchádzačky si vyberali aj staršie, aj mladšie osoby, ktoré sú kre atívne a majú vzťah k umeniu. Prvú dielňu realizovali úspešne a pokračujú ďalej.

Vedúca dielne Anna Legíňová poradila uchádzačkám, ale ich aj pochválila Na začiatku sedí) Nataša Zi Katarína Zorňanová a Anna Legíňová Dievčatá usilovne pracovali na maľovaní sloven ských ornamentov Kulpínske spolkárky bavila kreatívna práca v dielni
1120 /5011/ 14. 5. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
ZO SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN
prvej dielne kulpínskych žien: (zľava
manová, (stoja)

Ľudia a udalosti

Konfirmačná slávnosť

Katarína Gažová

Práve v nedeľu 1. mája, v druhú nedeľu po Veľkej noci, ako je to už tradí ciou, v evanjelickom chráme Božom v Kulpíne sa konala prí ležitostná slávnosť konfirmácie. Kostol bol v túto slávnostnú nedeľu vyplnený do posledného miesta.

Na nedeľných slávnostných službách Božích bola aj skúš ka konfirmandov, ktorých pre túto príležitosť pripravoval a potom aj na tvári miesta skúšal a celý akt konfirmácie vykonal kulpínsky evanjelický kňaz Mgr.

Jaroslav Javorník, PhD., zároveň aj biskup SEAVC v Srbsku. Kon firmandi, ktorých bolo spolu 15 (8 dievčat a 7 chlapcov), sa výborne pripravili na skúšku, takže všetci prítomní v chráme v to nedeľné predpoludnie mali dobrý pocit a veľkú radosť. Kon firmandi zaspievali aj pekné pes ničky za hudobného sprievodu Milušky Petrášovej, kantorky CZ v Kulpíne. Na záver konfirmačnej slávnosti doterajší konfirmandi prijali Večeru Pánovu a potom sa pripojili aj dospelí.

Týmto činom konfirmácie sa deti z generácie narodených v roku 2010/2011 stali dospelý

mi členmi cirkevného zboru v Kulpíne. V ich mene prosbu o odpustenie vyjadrila Mia Čema nová a sľub vernosti predniesla Martina Sklabinská. Modlitbu za nových členov cirkvi vyriekol

Slávnosť konfirmácie v Kovačici

Olinka Glóziková-Jonášová

Prijatie detí medzi dospe lých členov cirkvi, inak nazývané konfirmácia, sa v kovačickom slovenskom evanjelickom chráme Božom uskutočnilo v nedeľu 8. mája, keď svoju krstnú zmluvu pri šlo potvrdiť 36 konfirmandov, z toho 17 dievčat a 19 chlapcov, za prítomnosti rodičov, krst ných rodičov, starých rodičov, príbuzných či priateľov, ale aj ostatných cirkevníkov.

Ku konfirmácii ich priviedol zborový farár Martin Bajza, ktorý ich na túto slávnosť aj

pripravoval za pomoci kateché tok Daniely Sućovej a Violety Galátovej.

Po spoločnej spovedi a prijatí darov sviatosti Večere Pánovej konfirmandi sa stali dospelými

Gustáv Petráš, kurátor cirkev ného zboru. Prihovoril sa im a zároveň každému novému členovi cirkevného zboru darček odovzdal Ján Petráš, zborový dozorca.

členmi SEAVC. Na pamiatku v tento deň dostali Rozpomien ku.

KONFIRMÁCIA V HLOŽANOCH. V tretiu nedeľu po Veľkej noci, ako je to už zvykom, sa v Hložanoch koná konfirmačná slávnosť. Každoročne konfirmačné služby Božie patria medzi najnavštevovanejšie a najveľkolepejšie. Vyučovanie konfirmandov sa začalo v septembri, od začiatku školského roka. Mali ho na starosti hložiansky farár a senior báčsky Jaroslav Kopčok, ako aj kantor Rastislav Dudáš, ktorý konfirmandov učil cirkevné piesne a liturgiu. V Hložanoch konfirmáciu každoročne absolvujú šiestaci a tohto roku to bol ročník detí narodených v roku 2009. Spolu bolo 12 konfirmandov, z čoho bolo 5 chlapcov a 7 dievčat. Čo sa týka samotného počtu, ten sa veľmi nelíšil od vlaňajšieho, v ktorom bolo 13 konfirmandov. V rámci konfirmačných služieb Božích bola podávaná Večera Pánova aj konfirmandom, aj všetkým prítomným.

Spoločná fotografia: kulpínski konfirmandi, ich učitelia zo základnej školy v Kulpíne a manželia Jaroslav a Tatiana Javorníkovci Spoločná fotografia konfirmandov v Kovačici so zborovým farárom Martinom Bajzom (foto: Jaroslav Mlynárček)
12 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rs Informačno-politický týždenník
V EVANJELICKOM CHRÁME V KULPÍNE

Kyckavé zepy pre budúce generácie

mnoho tvrdení, že výroba tradičného odevu je na ústupe a že záujem o jeho výrobu klesá. No nie vždy to musí byť pravidlom. Dnes mnohé spolky žien tvrdo pracujú na tom, aby zachovali to, čo sa ešte zachovať dá, ale aj vytvorili niečo pre budúce generácie. V mnohých spolkoch sa preto organizujú početné dielne, prostredníctvom ktorých mladšie členky majú možnosť naučiť sa zručnosti od tých starších, a tým vlastne dokážu spomaliť proces úpadku jednotlivých prvkov hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva.

Existuje

Selenčania kladú veľký dôraz na tradičný odev. Vnímajú ho nielen ako odev, ale skôr ako etnoidenti kačný prostriedok, na základe ktorého sa odlišujú od ostatných a ktorým sa identi kujú. Koho však zavedie cesta do priestorov etnosekcie na poschodí domu kultúry, zistí, že jej členky kladú veľký dôraz na význam zachovania tradičného odevu. Nachádza sa tu veľké množstvo mužského, ženského a detského tradičného odevu, ktoré má nevyčísliteľnú hodnotu. Ale tieto členky

dbajú nielen na jeho zachovanie, ale sa upriamili aj na jeho výrobu. Preto v utorok 26. apríla zorganizovali dielňu výroby tradičných selenčských kyckavých ziep , lebo sú na ne právom hrdé. Dielne sa zúčastnilo 24 členiek rôznych vekových kategórií. Medzi nimi boli aj deti, na ktoré prenášajú význam tradičného kroja. Väčšina účastníčok sa upriamila na výrobu kyciek, no menej na samotné štrikovanie, ktoré je omnoho zložitejšie. No preto aj bola zorganizovaná dielňa, prostredníctvom ktorej sa mohli aj ostatné členky naučiť štrikovať zepy O samotnej dielni sa zmienila aj podpredsedníčka etnosekcie a členka Dozornej rady Asociácie slovenských spolkov žien Anna Petrášová: „Etnosekcia pracuje v rámci Miestneho odboru Matice slovenskej v Selenči. Každoročne sa snažíme nainštalovať dve výstavy. Tohto roku sme už jednu zrealizovali, a bola to výstava pod názvom Selenčské kyckavé zepy. Spolu s našou predsedníčkou etnosekcie Vierou Strehárskou sme sa potom dohodli na tom, aby sme zrealizovali aj dielňu výroby našich selenčských ziep, aby sa nezabudlo, čiže aby sme preniesli tie zručnosti starších žien na mladšie generácie. Potešilo nás, že sa do dielne zapojili aj menšie dievčatá, ktoré sa tu naučili vyrábať prevažne kycky. Účastníčky si priniesli aj materiál na výrobu, takže dielňa bola bezproblémovo zrealizovaná.“

Ako sme sa dozvedeli od

účastníčok dielne, a to hlavne od tých zo staršej generácie, kyckavé zepy sa v Selenči vyrábajú ešte sústavne. Selenčankám, ktoré sa dodnes každodenne obliekajú do kroja, predstavu-

a ako sme sa dozvedeli, v lokálnom dialekte ide o  hášovkavé, pásikavé , šiflíkavé/kockavé či cikcakové vzory. Prevažne mladšie ženy a dievčatá nosili pestré, kým staršie ženy nosia tmavšie jednofarebné. Dodnes sa dodržiava zladenosť farieb hornej časti odevu so zepami. Predstavovali hlavnú časť ženskej obuvi, čiže nosili sa aj vo sviatočných obdobiach, ale aj každodenne. Zepy, ktoré boli uštrikované na hustejšie a tvrdšie, sa používali pri práci. Zo žartu účastníčky prezradili, že niektoré ženy mali zepy vo všetkých farbách a často ich museli schovávať, aby manželia nevideli. Kyckavé zepy sa štrikovali, ako tvrdia spolubesedníčky, z kvalitnejšej vlny, ako je táto dnes. Preto aj ony dodnes používajú tú staršiu a kvalitnú vlnu. Kycky mali ozdobnú funkciu aj na ručníku, na štrikancoch, a mládenci na keteniach, dokonca aj na kasniach. Kycky vie dnes vyrobiť množstvo žien, no problém nastáva pri samotnom štrikovaní, o čom bola aj táto dielňa, na ktorej sa

je nenahraditeľnú časť obuvi. Staršie ženy si ich vedia uštrikovať, vyrobiť kycky, a už iba na obuvníkovi zostáva, aby na spodnú časť prilepil podrážku. Dnes prilepiť podrážky vedia obuvníci, alebo ako ich lokálne nazývajú – šusteri, a to František a Jozef Trusinovci. Zepy sú pestrofarebné, ale aj jednofarebné, a uštrikované rôznymi vzormi,

mladšie účastníčky mohli naučiť aj štrikovaniu ziep.

Aj touto z mnohopočetných dielní selenčské členky etnosekcie potvrdili, že nie všetko ide do úpadku, ale existuje ešte snaha jednotlivcov a menších skupín, ktoré nedopustia zánik prvkov hmotného kultúrneho dedičstva, medzi ktoré patrí aj tradičný odev. ETNOSEKCIE

Nenahraditeľné o dielňu
1320 /5011/ 14. 5. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
DIELŇA
V SELENČI
zručnosti starších žien Záujem
bol veľký Na mladých svet zostáva

Ľudia a udalosti

Neodmysliteľný Festival kvetín

sú už viac de saťročí známi ako dobrí pestovatelia kvetín. Ke dysi mali aj družstvo a v rámci neho aj skleník, kde vo väčšom na 5 hektároch pestovali rôzne druhy kvetín. V súčasnosti jed notlivé domácnosti z roka na

kvitujeme, že je to najstaršie pod ujatie Združenia poľnohospodá rov. Potvrdil nám to aj jeho pred seda Andrej Bartoš. Zo začiatku ho organizovali v polovici apríla a odkedy existuje Deň Hložian, presunuli ho na začiatok mája. Na jeho organizácii sa sústavne podieľajú aj Ekologické združenie Ekos a Spolok žien Slovenka.

Toto podujatie má viacero stálic a hoci sa týkajú priamo kvetín, prezentujú sa aj iné obsahy v rámci tohto festivalu. Návštev níci prišli na svoje aj tentoraz. Mnohí sa pri šli pokochať v kráse kvetov a ozdôb, via cerí si z ponúkaných aj doplnili zásoby do črepníkov a záhradiek. V tento deň Hložany priam prekvitali.

nejšia bola Jasmina Števková. Otvárací program Festivalu kvetov na úvod spestrili žiaci nižších ročníkov základnej školy

rok rozširujú bohatý sortiment rezaných a záhradných kvetín. Predávajú ho nielen doma, ale aj široko za chotárom.

Miestne Združenie poľnohos podárov tradične organizuje Fes tival kvetín ešte od roku 2007, keď nemali tušenia o tom, že tu vznikne oslava Dňa Hložian, takže

V sobotu 7. mája predpoludním pokračovali oslavy Dňa Hložian 2022 rôznymi súťažami rybárov, poľovníkov, hasičov, šachistov a futbalistov. V sobotu poobe de na hložianskom trhovisku Združenie poľnohospodárov so svojimi partnermi aj tohto roku zorganizovalo Festival kvetín.

Na Festivale kvetov sa pravidelne prezen tuje aj Združenie eko lógov Ekos. Tohto roku usporiadali dokumen tárnu výstavu vlastnej činnosti z minulých rokov, ale aj predajnú výstavu trvaliek a sukulentov. K tomu predsedníčka Zuzana Kukučková zahlásila aj súťaž v tvorení aranžmánov z kvetín. Zo štvorice súťažiacich najúspeš

s programom, ktorý prichystali so svojimi učiteľmi. V mene organi zátorov sa prihovorili aj Andrej Bartoš a hostia: predsedníčka Báčskopetrovskej obce Jasna

Ponuka kvetov bola rôznorodá Program hložianskych detí Stánok združenia Ekos Záber z otvorenia Festivalu kvetín
14 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rs Informačno-politický týždenník
Nakoniec bola aj súťaž v aranžovaní kvetín OSLAVY DŇA HLOŽIAN

Šprochová a primátor partner ského mesta Holíč zo Slovenskej republiky Zdenko Čambal.

Nechýbala ani chýrečná hlo žianska svadobná polievka –kyslovka, ktorú návštevníkom ponúkal Spolok žien Slovenka. Jej členky ju vo dvoch kotloch varili v kuchyni Kaviarne pod lipami. Jeden kotol núkali na pre daj záujemcom, ktorí si ju mohli

pochlipkať na nádvorí, a druhý prichystali na večeru pre hostí zo Slovenska. Spolok žien Slovenka usporiadal aj súťaž o najkrajšiu dobošovú tortu a predaj tort. Pre túto príležitosť šesť domácich tortárok (cukrárok) prichystalo osem dobošových tort, ktoré náv števníci hlasovaním ocenili. Podľa hlasov návštevníkov najkrajšia bola z kuchyne Márie Uramovej,

ktorej sa vedenie spolku zavďačilo primeraným darčekom. Následne za čosi viac ako polhodinu torty boli rozporciované a keďže o ne vládol veľký záujem, rýchlo sa aj rozpredali.

Početným návštevníkom pes trého a populárneho podujatia k príjemnej atmosfére Dňa Hlo žian prispelo aj príjemné teplé a slnečné počasie, ktoré pretrvá

Doprogramu osláv Dňa Hlo žian v sobotu 7. mája bola zaradená súťaž a družba slovenských hasičských spolkov z Báčky. Do Hložian prišli hasiči z Báčskeho Petrovca, Pivnice a Ky sáča. Domáci už 90-ročný hasičský spolok organizáciu tohto poduja tia zdolal na vysokej úrovni.

Stretnutie hasičských spolkov sa konalo v priestore hasičského

spolku, po čom sa všetci spolu vo veľkom defilé presunuli na ihriská, kde sa konal slávnostný raport, ktorý vykonal Michal Milan Urban. V ňom sa ešte zúčastnili: Siniša Šavija, predseda Hasičského zväzu Vojvodiny, sekretárka HZV Tijana Kuzmanová, velitelia Aleš Beran a Pavol Chrenka z Holíča, zo Slovenka, Jiři Dostal a Vratislav Langmann z Hodonína, z Česka, a Vlastimír Báďonský z Hložian. Po ukončení slávnostného ce remoniálu nasledovala súťažná časť, v rámci ktorej mali súťažiaci možnosť ukázať hasičské cvičenia, ktoré predstavovali zmes zručnos tí, rýchlosti a precíznosti. Súťaž sledovala porota: Michal Milan Urban, Vladimír Križan a Veronika Tordajiová.

O prvé miesto súťažili aj juniori hasičských spolkov. Z nich sa na prvom mieste umiestnili domáci Hložančania, na druhom Kysá čania a na treťom Pivničania. Zo seniorských miešaných mužsko

valo celý čas. Na Festivale kvetov bolo rušno, okrem množstva domácich a cezpoľných návštev níkov zoskupili sa tu aj požiarnici z viacerých slovenských dedín, ktorí si prišli pochutnať na pri chystaných roštových špeciali tách, ako aj pobaviť sa pri živej hudbe.

-ženských skupín boli Hložanča nia tiež najúspešnejší. Na druhom mieste boli petrovskí hasiči a na treťom kysáčski.

Pre najmenších pozorovateľov súťaže domáci hložianski hasiči prichystali jednoduché cvičenia s hasiacimi prístrojmi a týmto spôsobom deti motivovali. Po ukončení všetkých súťaží na ih riskách nasledovalo slávnostné udeľovanie odmien, po čom sa všetci presunuli do hasičského spolku.

Miroslav Pap Osem tort ponúkli na oceňovanie a predaj... ...za krátky čas si ich pokupovali návštevníci Pod dozorom skúsených ku chárok v kuchyni rozvoniavala kyslovka Slávnostné salutovanie hasičom
1520 /5011/ 14. 5. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
. Úspešní členovia hložianskeho hasičského spolku
Z DŇA HLOŽIAN Spolupráca slovenských hasičských spolkov

Tradíciu veľkonočných oblievačiek zachovávajú aj zvolenovci

prišiel Veľkonočný pondelok, Kulpínom sa rozniesla správa, že sa chlapci z KUS Zvolen aj tohto roku chystajú na oblievačku. A veru, vyobliekali sa do slovenských ľudových odevov, nasadli do

Keď

vyparádenej traktorovej vlečky a veselo pri hudbe a speve šli dedinou. Dievčatá, ktoré už vedeli, že ich zvolenovci prídu obliať,

netrpezlivo čakali. Chlapci prišli s vedrami plnými studenej vody, dievčatá poriadne vyoblievali, čo nebolo veľmi príjemné, lebo aj vonku bolo dosť chladno, takže obliate dievčatá až pišťali od zimy. Potom ich domáci pozvali dnu na občerstvenie. Pri hudbe troch hudobníkov z Petrovca veselo domácim zaspievali a k tomu aj domáce dievča, ktoré vďaka nim bude celý rok zdravé a pekné, si s nimi malo tiež zaspievať. V každej domácnosti, ktorú títo oblievači navštívili, bolo smiechu, hluku, veselosti, hudby, spevu. Pre nasledujúcu kandidátku na oblievačku si z predchádzajúcej domácnosti nabrali studenej vody do vedier a hybaj ďalej… Túto tradíciu veľkonočných oblievačiek kulpínski chlapci zachovávajú už mnoho rokov.

Jarný Second hand bazár

Nastarej evanjelickej fare od 25. do 29. apríla sa konal jarný Second hand bazár. Organizátorom tohto 28. bazára bol Oltárny krúžok mladších žien Tabita. Na bazári bolo hodne oblečenia, aj napriek tomu, že sa tentoraz pred bazárom nekonala zbierka, ako tomu bývalo skôr, lebo ľudia veci prinášali počas celého roka. Niektoré veci boli zo zahraničia a niektoré aj z predchádzajúceho bazára.

Ako aj roky predtým, návšteva bola hojná a najviac sa kupovali blúzky či pánske košele a tiež časti ľudového odevu – pozna-

menala Anna Malková, jedna z organizátoriek. Prezradila aj takú zvláštnosť, že časti ľudového odevu si často kupovali Srbi na pamiatku alebo pre určitý etnoštýl obliekania, ako to v dávnych osemdesiatych rokoch robila akademická maliarka Mira Brtková. Organizátorky cenu oblečenia nemenili (od začiatku je 50, 100 alebo 200 dinárov za jednu vec), lebo cieľom je predať čím viac vecí. A často sa stáva, že pri kúpe viacero vecí návštevník dostane niečo zadarmo.

Second hand bazár má teda dvojnásobný humanitárny účel, lebo si návštevníci môžu kúpiť lacné oblečenie a výťažok z bazára

Humanitárny bazár odevu sa usporiadal v priestore starej evanjelickej fary

organizátorky využijú na humanitárne účely, nielen vo svojom cirkevnom zbore, ale aj širšie.

Tak napríklad z minulého bazára nančne pomohli trom deťom. Tentoraz je výťažok z predaja viac ako 40 000 dinárov. Zatiaľ sa orga-

nizátorky ešte nerozhodli, na aké účely venujú nančné prostriedky. A keďže ich cieľom je aj nábožné povzbudenie, tak aj tohto rokunančne pomôžu jednému členovi cirkevného zboru pri odchode do tábora v Crikvenici.

Veselá nálada pri hudbe a speve bola v každom dome, kde zvolenovci oblievali dievčatá Kulpínski oblievači sa prevážali na traktore s vyzdobenou vlečkou Spoločná fotka účastníkov tohtoročných oblievačiek v Kulpíne
16 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Ľudia a udalosti
V KULPÍNE

Petrovská klobása najlepšia

mesto Nadlak bolo v sobotu 7. mája kulinárske stredisko Aradskej oblas ti. Organizátori totiž spojili dve podujatia v jeden deň, keď pre milovníkov dolnozemských gastro špecialít pripravili 3. Medzinárodný festival čerstvej klobásy – podľa vzoru na petrovský Klobásafest, a 4. Festival údenej klobásy, ktorý bol súčasťou Slovenského bálu. Slovenskú dolnozemskú gastro špecialitu organizátori prepojili s tradičnými hodnotami, keďže vo večerných hodinách prebiehal aj Slovenský bál, na ktorom okrem zábavy a prezentácie slovenských ľudových krojov, umenia a folklóru udelili odmeny za najlepšiu údenú klobásu.

Rumunské

V predpoludňajších hodinách sa začal Medzi národný festival čerstvej klobásy v organizácii mestského úradu Nadlak a otváracím príhovorom primátora Nadlaku Iona Radu Margineana. Nad krásnou akciou uprostred prírody, vo Veľkom parku

dozor mal predstaviteľ mestského úradu Alexandru Gros spolu s Pav lom Krokošom, pravidelní návštev níci petrovských podujatí. Tridsať tímov zo štyroch krajín súťažilo o tú najlepšiu chuť, výzor, farbu, vôňu a štruktúru štipľavej pochúťky. Svoje kulinárske vlohy prezentovali tímy zo susedného Maďarska, Slo venska, domáce rumunské a tiež zo Srbska, z Báčskeho Petrovca dva tímy – predstavitelia Občianskeho združenia Klobásafest a Miestneho spoločenstva Petrovec, a to Richtár a krutiarky a Krutiari, a z Kovači ce tím Miestneho spoločenstva.

Petrovčania nielenže prezento vali svoje špeciality, ale aj názvy prispôsobili svojmu prostrediu, keďže je pre nich príznačné toponymum Krutiari a prá ve tímu Richtár a krutiarky sa dostalo najvyššie oce nenie – diplom so zlatou medailou.

Na festivale sa nešírila iba vôňa čerstvej praženej klobásy, ale aj milovníci škvariek a bryndzových ha lušiek, rozličných koláčov si prišli na svoje. Ponuka bola skutočne rôznorodá, tak ako i oblastné zastúpenie. Dokonca každý priniesol zo svojej oblasti to najlepšie a najchutnejšie, s množ

stvom dobrého vkusu, propagujúc tak svoje mesto a krajinu.

Druhým podujatím v popolud ňajších hodinách boli tiež klobá sové hody, ochutnávka a oceňo vanie údených klobás a voľby tej najlepšej, ale úzko vyhranenej iba nadlackej, s akcentom na tradičné kroje ako nehynúce bohatstvo jedného národa, v organizácii Demokratického zväzu Čechov a Slovákov v Rumunsku. V hodno tiacej komisii tu bol i predstaviteľ Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec Daniel Spevák. Okrem toho aj návštevníci dali svoj po sudok. Víťazov vyhlásili následne na Slovenskom bále, kde si všíma li aj tradičné prvky slovenských krojov.

NOVÉ ODPADKOVÉ KOŠE A KONTAJNERY. Z Ministerstva ochrany životného prostredia sa Obci Báčsky Petrovec dostali 4 kontajnery a 5 odpadkových košov. Ide o akciu, ktorú ministerstvo realizuje s cieľom zlepšiť nakla danie s odpadom, čo je jedna z priorít nielen ministerstva, lež i lokálnej samosprávy. ah

Foto: z obecného archívu

DETSKÉ IHRISKO V NOVOM RÚCHU. Obec Báčsky Petrovec investovala 9 000 000 din. do výstavby 3 detských ihrísk na území obce, a to v Báčskom Petrovci, Kulpíne a Maglići, ktoré boli deťom k dispozícii už v druhej polovici apríla. Týmto sme získali najmodernejšie a najbezpečnejšie detské ihriská vo všetkých troch dedinách, zmienila sa predsedníčka obce Jasna Šprochová. Vyzdvihla tiež, že nepochybuje, že sa naši najmladší potešia, ale určite sa aj rodičom uľaví, pretože ich deti sú na bezpečnom ihrisku, lebo sú deti naša budúcnosť a my sme tu, aby sme pre nich pracovali.

ah

Krajania spoločne na súťaži o najlepšiu čerstvú klobásu – predstavitelia Miestneho spoločenstva Petrovec a Občianskeho združenia Klobásafest a Miestneho spoločenstva Kovačica Petrovčania a Kovačičania pred začiatkom Slovenského bálu NADLACKÝCH
1720 /5011/ 14. 5. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
NA
KLOBÁSOVÝCH HODOCH

Ľudia a udalosti

Príležitostný program a hudba

Stavanie mája v Kysáči je už tradíciou, na ktorú nezabúda KUS Vladimíra Mičátka. Za cieľ si to určili už dávno, lebo misiou spolku je zachovávanie ľudových tradícií. Predseda Michal Francisty sa snaží spolu s inými členmi spolku čo najprimeranejšie si pripomenúť oslavy.

Máj je mesiac lásky, radosti a krásy. Práve preto v jeho ústrety

30. apríla pred Slovenským národným domom v Kysáči postavili máj. Najprv ho ozdobili rôznymi pestrofarebnými stužkami a potom ho jednotne mužskí členovia postavili. Každý rok je iný a jedinečný. Pri tejto príležitosti Michal Francisty prečítal históriu stavania mája a jeho symboliku a spolu s tajomníčkou spolku Annou Legíňovou prečítali niekoľko primeraných básní. Samozrejme, že nechýbal Hýnekov Máj:

Byl pozdní večer – první máj –večerní máj – byl lásky čas. Hrdliččin zval ku lásce hlas, kde borový zaváněl háj. O lásce šeptal tichý mech; květoucí strom lhal lásky žel, svou lásku slavík růži pěl, růžinu jevil vonný vzdech.

Pri dobrej nálade, občerstvení a slovenskej ľudovej hudbe členovia spolku privítali 1. máj – Sviatok práce.

Na Turíce sa bude máj váľať. Aj potom ohlasujú primeraný

program, hudbu a výbornú náladu. Predseda avizuje od júla do konca augusta literárne večierky, hudobné diania a posedenia, ktoré by mali Kysáčanom spríjemniť teplé letné večery. Týmto spôsobom si dedinčania môžu oddýchnuť a pobaviť sa so svojimi spoločníkmi. Veď máj je lásky čas. A spamätajúc sa na voľakedajšie pálenie ohňov, odišli sme do minulosti a zašteklili si fantáziu dianiami v nej...

NOVÁ SANITKA V ŠÍDE. Pacienti zo Šídu, ktorí odchádzajú na dialýzu do Sriemskej Mitrovice dva - až trikrát týždenne, budú mať odteraz pohodlnejšiu prepravu. Vďaka nančným prostriedkom Ministerstva zdravotníctva do Domu zdravia v Šíde pribudla nová sanitka. Cesta dlhá 43 kilometrov v jednom smere až do Sriemskej Mitrovice s niekoľkohodinovou dialýzou predstavuje veľkú námahu pre každého obličkového pacienta. Okrem tohto vozidla Dom zdravia v Šíde vo svojom vozovom parku má aj ďalšie dve sanitky vybavené najmodernejšími prístrojmi na urgentné zásahy, dve na prepravu neurgentných pacientov, ako i staré vozidlo pre dialyzovaných pacientov. Ministerstvu zdravotníctva sa za vzácny dar poďakoval riaditeľ domu zdravia Ivan Gajić a pritom zdôraznil, že je v Obci Šíd v tejto chvíli 12 pacientov, ktorí cestujú do nemocnice v Sriemskej Mitrovici na liečbu.

Zábery z nosenia mája Períme máj
18 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
STAVANIE MÁJA V KYSÁČI
Prítomní pri stavaní mája

Trochu uvoľnenia od každodenných záväzkov je vždy vítané, hoci len na dva-tri dni. Vedení tou logikou v Združení žien Oko v Hajdušici už niekoľko rokov dozadu organizujú štvordňové výlety do kúpeľov, a tak tri roky zaradom pobudli v Sokobanji. Vlani však zmenili destináciu svojho výletu a 4 dni pobudli v Banji Koviljači, kde mali prí-

ležitosť navštíviť Tršić, rodnú dedinu Vuka Karadžića, ako aj Etnodedinu Stanišić, chýrečný park s viacerými historickými objektmi a iné významné objekty a pamätníky.

Nuž a toho roku sa znovu vrátili do Sokobanje. Pobudli tam v dňoch 21. až 25. apríla. Na tie účely združenie pre členky, ktoré mali záujem o tento výlet, vybavilo poukážky ( vaučery ), ktoré vláda Srbska vyčlenila na podnietenie domácej turis-

tiky. Tieto im kryli tri nocľahy so stravovaním (raňajky a večera). Do akcie sa toho roku zapojila aj lokálna samospráva Plandište, ktorá zabezpečila prepravu vlastným minibusom.

V Sokobanji pobudlo 17 členiek tohto spolku, niektoré aj s manželmi. Na rozdiel od minulého roku, keď na každý deň mali organizované výlety, toho roku si každý zorganizoval čas v súlade s vlastnými a nitami. Niekto čas využil na kúpanie

v termálnych bazénoch, iní sa zasa iba prechádzali mestom a parkom, pokým tí lepšie kondične pripravení vyšli aj na vrch Ozren, známy najmä čistým vzduchom, ale aj vodopádom Ripaljka. Nechýbali, pravdaže, ani večerné prechádzky mestom a kamarátenie v reštaurácii pri živej hudbe. Vcelku pekná a užitočná aktivita, s ktorou Hajdušičanky mienia pokračovať.

Foto: vlh a členky Združenia žien Oko

1920 /5011/ 14. 5. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
HAJDUŠIČANIA NA VÝLETE V SOKOBANJI Aktívny oddych v kúpeľoch Pri rieke Moravica Fotografovanie na pamiatku pri vkusne upravenom kvetinovom aranžmáne Oddych je aj prechádzka parkom Kuchár láka do kuchyne, ale aj pred objektív Vodopád Ripaljka na Ozrene láka početných návštevníkov Vodná masáž v termálnych bazénoch hotela Soko terme Masáž a rozhovor v jednom

Užívame si jarné obdobie v plnej kráse. Náš pohľad láka čistota farieb jarnej prírody. Zelenej sviežej trávičky posiatej žltými púpavami a bielymi sedmokráskami. Obsypaných haluzí bielymi kvetmi stromov. Kvetov žltých, alových, červených farieb šíriacich očarujúcu vôňu jari. Pestrosť lietajúcich motýľov, ktoré nás vedia potešiť svojou krásou a voľnosťou. Na jar sú aj zvieratká šantivé, veselé. Aj my ľudia a vy deti máme dobrú jarnú náladu. Veď to nám pestrosť jari učarila.

20 • DETSKÝ KÚTIK •www.hl.rsInformačno-politický týždenník DETSKÝ KÚTIK Timotej Durgala, prvák ZŠ 15. októbra v Pivnici
Pestrosť jari vie učariť Timea Kaćanská, 4. aZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne Katarína Javorníková, 4. aZŠ Jána Kollára v Selenči
2120 /5011/ 14. 5. 2022• DETSKÝ KÚTIK • ilustrácia: freepik Noemi Gajdošová, 3. aZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne Lana Horňáková, prváčkaZŠ 15. októbra v Pivnici Laura Ďugová, 1. aZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne Daša Ušiaková, 1. a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne Xénia Ostojićová, 4. aZŠ Jána Kollára v Selenči Katarína Poliaková, 4. bZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

špeciálne roztoky, ktoré môžu spôsobiť pálenie či štípanie, no sú nevyhnutné na to, aby vyšetrenie prebehlo adekvátne.

Kolposkopické nálezy môžu byť:

• normálny kolposkopický nález;

Kolposkopia

je leká rsky postup, pri ktorom sa pozoruje krčok maternice, vagína a vulva pri veľkom zväčšení pomocou špeciálne navrhnutého pohyblivého mikroskopu – kolposkopu.

Význam kolposkopie je vo včasnom odhalení zmien buniek krčka maternice, ktoré môžu spôsobiť prekancerózne alebo nádorové stavy, presnejšie posúdenie existujúcich zmien, identi kácia zmien spojených s HPV ako príčinou a identi kácia existujúceho karcinómu krčka maternice.

Kolposkopiu vykonáva lekár pri gynekologickom vyšetrení a väčšinou sa táto metóda kombinuje spolu s Pap testom – pretože kombináciou týchto dvoch metód je presnosť diagnostického postupu viac ako 98 %.

Počas kolposkopie a po spozo-

rovaní miesta so zmenami môže lekár indikovať miesto, z ktorého je potrebné odobrať biopsiu na ďalšiu diagnostiku.

Kolposkopia sa nevykonáva počas menštruácie a dva dni pred kolposkopiou je potrebné vyhnúť sa používaniu tampónov a vaginálnych tabliet.

Kolposkopia sa zvyčajne vykonáva v gynekologickej ambulancii a samotný zákrok trvá približne 10 minút. Procedúra sa vykonáva v polohe na chrbte na gynekologickom stole, ako pri gynekologickom vyšetrení a vykonaní Pap testu.

Pri vyšetrení gynekológ vloží do vagíny spekulum, pomocou ktorého môže pozorovať krčok maternice a stenu vagíny. Potom gynekológ umiestni kolposkop niekoľko centimetrov od vonkajších genitálií a pomocou jasného LED svetla pozoruje vnútro.

Pri zákroku gynekológ používa

• abnormálny kolposkopický nález;

• kolposkopicky suspektná invazívna rakovina;

• neuspokojivý kolposkopický nález;

• rôzne kolposkopické nálezy: zápal, atrofia, ulcerácie, kondylómy…

Kolposkopické vyšetrenie Pap sterom by sa malo vykonávať raz alebo dvakrát ročne za predpokladu, že predchádzajúca kontrola bola v medziach normy. V prípade zmien na krku musia byť kolposkopické kontroly častejšie.

Prvé takéto vyšetrenie treba urobiť najneskôr do 3 rokov od prvého pohlavného styku, najneskôr však do 21. roku života.

CERVIKÁLNA BIOPSIA

Biopsia zahŕňa postup odobratia kúska tkaniva z krčka maternice na ďalšie patohistologické vyšetrenie. Biopsia sa vykonáva iba vtedy, ak existuje

opodstatnená indikácia týkajúca sa zmeny buniek na krčku maternice po Pap teste a kolposkopii. Na základe biopsie odobratej vzorky pri patohistologickom vyšetrení patológ určí, či sú v tkanive zmeny, na ktoré je podozrenie a v akom rozsahu. Na základe nálezu patológa môže lekár odporučiť sledovanie zmeny a v prípade potreby ďalšiu liečbu.

Biopsia môže byť vykonaná v lokálnej alebo krátkodobej celkovej anestézii.

ENDOCERVIKÁLNA KYRETÁŽ

Cervikálna kyretáž je postup odberu vzorky buniek z cervikálneho kanála pomocou prístroja – kyrety, s cieľom zistiť zmeny v skvamóznych a glandulárnych bunkách krčka maternice.

Endocervikálna kyretáž sa zvyčajne vykonáva súbežne s biopsiou, ak je to potrebné po abnormálnych výsledkoch Pap testu a kolposkopii. Zákrok trvá niekoľko minút a možno ho vykonať v lokálnej anestézii alebo v krátkodobej celkovej anestézii.

Preložila: Anna Horvátová

22 • Z MEDICÍNY •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Z medicíny Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu Foto: . Freepik Čo je kolposkopia, cervikálna biopsia a endocervikálna kyretáž?

Z obsahu

Bystrík Šikula: Jasná reč s. 3 – 4

Nekompromisná próza s. 5

Ozveny založenia Matice slovenskej medzi vojvodinskými Slovákmi s. 6 – 7

V apríli

2022 maliarka Katarína Karlečíková (Severínyová) oslávila 85. narodeniny a v súčasnosti je najstaršou členkou kovačickej Galérie insitného umenia. Rozhovor z príležitosti maliarkinho životného jubilea prebiehal v jej ateliéri v dome v Ulici maršala Tita, kde žije s manželom Pavlom. Privítala nás v dobrej nálade, s hrdosťou ukázala fotogra e jej dcéry a vnučky, ktoré žijú v Prahe, a pokračovali sme v rozhovore na tému obrazov.

„Vytváram zväčša olejomaľby, ale pred asi dvomi rokmi som vyskúšala aj pastelové farby,“ hovorí Karlečíková a ukazuje obraz pod názvom Február s motívom piatich mačiek. „Na tomto obraze som namaľovala obdobie, keď sa už otopil sneh, vyšli snežienky a po dvoroch sa mačky stretávajú s kocúrmi. Je tu aj jeden mladý kocúrik, ktorý nateraz len pozerá, čo sa deje, ale o rok sa už aj on zúčastní v týchto februárových stretnutiach,“ vysvetľuje maliarka jednoduché, ale idylické dedinské javy a prí-

behy, ktoré sú vlastne hlavnou tematickou inšpiráciou väčšiny jej výtvarných prác. Pokračuje v opisoch svojich maliarskych výtvorov: „Na tomto obraze je mama s malými deťmi: jedno z nich papá, druhé sedí na

Pozornosť upúta kompozícia  Žatva, o ktorej autorka hovorí: „Takto sa voľakedy kosilo v poli. Chlap pracoval s kosou, pokým žena za ním s kosákom zhŕňala snopy a ďalší chlap mal drevené hrable, takzvané barbory Sú tu ešte niekoľkí pracujúci a v úzadí vidno susedovcov, ktorí už zakončili s kosením, naplnili voz a odchádzajú so žitom cestou do dediny.“ Motívy z poľa pokračujú na niekoľkých ďalších Karlečíkovej dielach: „Títo dvaja, muž a žena, obedujú v poli v septembri. Jedla sa slanina s cibuľou a paradajkami

ďalšej idylickej olejomaľbe je znázornené strnisko v poli vo chvíli, keď vychádza slnko. Cítila sa vtedy príjemná vôňa rosy na strnisku, hovorí autorka. A na jednom obraze vidno dievča a husi. „Je to husiarka Hanka,“ poznamenáva maliarka. „V jednej ruke má vedierko s kašou pre husi a v druhej pletený bič. Pri nádobe stojí gunár s rozšírenými krídlami, lebo je rád, že sa jeho rodina vracia z pastviska. Aj sama som kedysi bola pastierkou husí, takže viem, aká je to namáhavá práca. V diaľke vidno starodávnu dedinskú studňu.“

šerblíku a zabáva sa s hergáčom a bábikou, pokým najstaršia dcéra plače, lebo už chce ísť do školy... Je to vlastne obraz z môjho detstva a v izbe som namaľovala aj našu starodávnu lavičku a sedliacku pec. Za tou pecou bol kuckov , čiže môj kútik, v ktorom som rada trávila chvíle svojho detstva.“

Medzi časté motívy na Karlečíkovej obrazoch patria poľné práce, na ktoré sa pamätá z vlastného detstva a mladosti.

a žena krája z veľkého chleba. Chlap pije z fľaše, zvyčajne sa pila pálenka, ale tiež aj víno. V úzadí vidno snopy, lámačka je zakončená, slnečnice už dávno rozkvitli a vtáky odchádzajú na juh, prichádza jeseň...“ Na

Reminiscencie z detstva vidno na viacerých Karlečíkovej prácach. „Toto je náš niekdajší dvor, v ktorom som strávila detstvo. Môj otec choval statok a každú jar mi urobil hojdačku pod slamou. Tam som často

VÝROČIA Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU INSITNÁ MALIARKA KATARÍNA KARLEČÍKOVÁ Z KOVAČICE 85-ROČNÁ Obrazy dedinskej idyly Nový Sad 14. 5. 2022 Ročník XXXIX Číslo 5/451 Katarína Karlečíková vo svojom ateliéri Obed v poli (2003)

sedávala a snívala o tom, že sa raz stanem maliarkou. Rada som spievala a s priateľkami sme na

ktorí namočili konope do vody a nahádzali na ne blato, aby sa z rastlín ľahšie odstránili listy...

hambáre nacvičili divadlo podľa rozprávky Soľ nad zlato. Upravili sme si javisko a do obecenstva sme povolali deti zo susedstva: Kňazovicovcov, Čížikovcov, Fiľčíkovcov... V takých hrách sme trávili detstvo. Náš dom bol medzi štvrtou a treťou ulicou, v dnešnej Ulici Žarka Zrenjanina. Mala som tri sestry, my dievčence sme zvyčajne zametali pred domom, ale náš otec Štefan nám nerozkazoval. Samy sme sa púšťali do práce a pomáhali sme rodičom.“

V minulosti sedliacke domácnosti spracúvali konope a túto prácu maliarka tiež znázornila na osobitnej olejomaľbe: „Tu možno vidieť, ako mama búchali konope a pomáhali jej moje dve staršie sestry, pokým menšie deti sa hrávali v tieni pod tými konopami, ktoré sa sušili. V úzadí vidieť ešte niekoľkých robotníkov,

Nakoniec sa konope spracovali trlicami a pačieskami,“ vysvetľuje maliarka a ukazuje práve tieto starodávne náradia, ktoré má zachované a vystavené vo svojom ateliéri.

kompozície výtvarného diela. Dozvedáme sa, že sú to výsledky školenia, ktoré Karlečíková absolvovala ešte v mladosti. „Cvičila som kreslenie a študovala som aj znázorňovanie pohybu, aby to na obraze nevyzeralo tak, ako keby namaľované osoby mali polámané nohy... Učila som sa aj vytvárať sochy. Štyri roky som navštevovala prípravnú školu v Stredisku pre výtvarné vzdelávanie v Ulici šumatovačkej v Belehrade. Chodievali tam budúci akademickí maliari, ako aj architekti. Chcela som sa zapísať na Akadémiu umení a študovať maliarstvo, ale bola tam silná konkurencia, vyše sto záujemcov, takže som nebola prijatá.

insitného umenia sa nachádza 34 obrazov Kataríny Karlečíkovej. Táto maliarka patrí medzi

Rada počúva hudbu zo starých gramofónových platní

najtvorivejších členov galérie a roku 2015 získala Cenu Obce Kovačica za životné dielo. Občas sa spolu s inými maliarmi

Ľudia v pohybe alebo v tanci sú na Karlečíkovej obrazoch znázornené s osobitnou šikovnosťou a vidno, že táto maliarka má skúsenosti s postavovaním

Ale pokračovala som maľovať.“ Výtvarní kritici si pri opisovaní Karlečíkovej tvorby všímajú rurálnu tematiku a vydarené gurálne kompozície. Všeobecne konštatujú, že sa autorke podarilo vytvoriť autentický umelecký svet, ktorý prináša pestrosť a radosť do našej všednej každodennosti (V. Valentík). Vo fonde kovačickej Galérie

zúčastňuje v kolektívnom maľovaní veľkých obrazov. Doma maľuje zvyčajne v popoludňajších hodinách, v ateliéri má okrem maliarskeho náradia tiež nainštalovaný gramofón a rada si vypočuje staré platne s hudbou z obdobia jej mladosti.

Maliarke gratulujeme k životnému jubileu a prajeme jej tvorivé budúce roky.

Maliarkine štetce, medaily a uznanie Obce Kovačica za celkové umelecké dielo Obálka katalógu samostatnej výstavy z roku 1998 Práca s konopami (2008)
24/II VÝROČIA
14. 5. 2022 • 20 /5011/

Jasná reč

„Nevrátili sme sa. Zomierajúc kvílili sme za vami, v mohylách cudzích zemí čakáme na slávne vzkriesenie naše. Matko boľastná buď zatiaľ vašou i našou potechou.“

Z pamätnej tabule padlých v prvej svetovej vojne na mestskom cintoríne v Modre.

dôverne známu tvár, blízku a drahú ako svätý obrázok. Tvár, čo sa doma zjavovala na Vianoce, aby všetkých obdarovala z odriekaného, zo žoldu, ktorý pre nich odkladala.

šia, že sa v nej ocitol na opačnej strane než spriatelení nemeckí klarinetisti, ktorých poznal po mene a hral s nimi za Slovenského štátu na spoločnom koncerte slovensko-nemeckej hudby v Bratislave.

Bola

to jasná reč, keď mi dedko Alexin, veterán prvej svetovej vojny, rozprával, ako s kamarátmi zaplatili za chlieb, ktorý ukradli v proviantnom sklade po jeho čoraz menších prídeloch. Maďarskí o cieri im dali zviazať za chrbtom ruky štrankom a vytiahnuť ich za ne hore, a keď sa previnilci prestali špičkami bagančí dotýkať zeme, rozkázali ich mlátiť hlava-nehlava.

Božie žito toľko nevystálo a nevytrpelo. O cieri, ktorí častovali vojakov aj vulgárnymi nadávkami a šovinistickými urážkami, mali plné bruchá, a jednako pociťovali vlčí hlad. Sú na svete veci vlastné človeku, ktoré nezaženie jedlo a pijatika v dôstojníckych jedálňach.

Dedko mi natieral chlieb bravčovou masťou, hovoril o Božom dare, a aj keď mi nepovedal všetko, raz ma to malo dostihnúť. Hlad je silnejší než hriech a obávanejší než trest. A to, čo prináša vojna, nie je iba strach zo smrti, ale aj z človeka. Z toho, čo v ňom drieme, čo sa v ňom prebúdza a zasahuje slabšieho, bezbrannejšieho. Hlad po týraní a trápení, smäd po mučení a utrpení. Povyšovanie sa nad poníženými. Pahltnejšia než surovosť je brutálnosť, nenásytnejšia než zlo je nenávisť. Nikdy nemajú ďaleko k vražde a zabíjaniu, ku kanibalskému požieraniu nevinných.

Bola to jasná reč, keď mi otec Alojz, v chlapčenských rokoch elév v Hurbanových kasárňach v Bratislave, kde sa počas Slovenského štátu vyučil pri posádkovej hudbe za klarinetistu, povedal všetko o jemnej mechanike nástroja, no výrečný a zrozumiteľný zostal aj vtedy,

keď mlčal, keď mi nepovedal ani slovo o smrtiacom mechanizme pušky, s ktorou bojoval v Povstaní. Za celý svoj život ani slovko. Tak ako dodnes vidím jeho ľahké prsty na strieborných klapkách klarinetu, vidím ich aj na oceľovom závere, poistke a lúčiku zbrane. Dali mu ju do rúk v Baťovanoch, kde ho strhlo Povstanie.

Lenže otca nikto nevidel, nikto o ňom nepočul. To viem od tety Bety, mojej krstnej mamy, ktorá chodila k vlakom spolu s dedkom a babkou a vedela naspamäť, čo otcovi priniesli, aby kdesi v slovenských horách nezomrel od hladu. Bol to zoznam odriekaného v dome, kde mali vychovať dvanásť detí. Otec bol najstarší.

Chcem-nechcem, vidím otca v Batizovciach, kde ho neznáma ženička ukrýva v dome pred fašistami a gardistami. Potom ho vidím doma v Dubovej, s rukami spútanými za chrbtom. Ako ho Nemci vedú na popravu, keď ho niekto z dediny udal za účasť v odboji.

Malo ma to dostihnúť. Sila modlitieb a tajomstvá pokory, príčiny odriekania a cena obetavosti, hranice podlosti a limity strachu.

Mali ma dostihnúť záhady odvahy a prejavy statočnosti, pramene viery a rieky nádeje, tóny hudby a ticho pred búrkou.

Mali ma dostihnúť ľudské hriechy. Najväčší hriech je nevďak, hovorí Elias Canetti. Hriech, ktorého sa môj otec nedopustil.

Radšej otca vidím s ružencom v rukách. S tým, o ktorom svojej mame, mojej babke Ludvike neskôr povedal, že mu zachránil život. Zrnká pátričiek ošúchaných prstami od nespočetných modlitieb medzi bojmi, krížik pripomínajúci utrpenie a bolesť, záchranu a vykúpenie, vieru a nádej.

S vierou a nádejou dedko s babkou hľadali svojho strateného syna, skôr ešte chlapca než muža, na vlakových staniciach, kde sa presúvali povstalci. Dúfajúc, že zazrú v niektorom okne početných transportov

Otec vtedy vyzeral ako môj najmladší brat Cyril, autista Slovenskej lharmónie, no ja mám stále pred očami obraz vystrašeného chlapca v Lintave, háji medzi Dubovou, Pílou a Budmericami. Chodil tam s babkou ešte za tmy na huby a ľakal sa fosforeskujúcich práchnivých pňov. Kusisko spadnutého suchára, ktorý zakaždým dotiahol z Lintavy do dediny, s babkou vymenili u pekára za chlieb.

Radšej otca vidím ako mladého muža, ktorý má za sebou trpkú skúsenosť, no nestratil pamäť. Ešte za vojny sa poďakoval rodákovi, ktorý ho zachránil pred zastrelením, po vojne neznámej Batizovčanke, ktorá mu poskytla úkryt. Ľuďom, čo mu zachránili život.

Otec mi nikdy nepovedal, ako sa volali, kto mi to už dnes povie, a o tom, čo zažil v Povstaní, vedel iba Boh a kňazi, ktorým sa spovedal. Svoje tajomstvo, skúsenosť s vojnou, si odniesol do hrobu. Bola preňho o to ťaž-

Bola to jasná reč, keď mi mama Šarlota, rodená Bratislavská, sirota a dcéra mesta, ktorá nepoznala svojich rodičov, rozprávala, ako ich evakuovali zo sirotinca na Hlbokej ceste v Bratislave pred bombardovaním mesta do kláštora vincentiek v Banskej Bystrici. Po vypuknutí Povstania, keď museli ujsť aj z Bystrice, a do Bratislavy sa vrátiť nemohli, sa im stali útočiskom hory, dolina, kde zostali zakliesnení medzi Nemcami a partizánmi zakopanými v protiľahlých vrchoch. Trasúc sa od strachu pred lietadlami, čo nad nimi križovali oblohu, a prestrelkami, uprostred ktorých sa ocitli.

Mama hovorila, ako predstavená sirotinca Maristella Anderlová, naučená žiadať milodary od troch režimov, vedela vyjsť s Nemcami aj s partizánmi, aby ochránila siroty ukrývajúce sa v dvoch ozdravovniach v bystrickej doline. Po večerných modlitbách im tam za pokojných nocí pod hviezdami rozprávala biblické a životné príbehy, aby odviedla ich pozornosť od vojny. A jednako ich naučila rozmýšľať o dobe, v ktorej žili.

Ctihodná sestra Maristella vtedy ešte netušila, že sa dožije povojnových rokov, ktoré ju poučia, čo je to Barbarská noc.

Jej úlohou a poslaním je v týchto chvíľach vyprosiť od

25/III VÝBER
ŠIKULA
HLAS ĽUDU • OBZORY

partizánov, ktorým nezvyšovalo, ďalšie zásoby jedla a zabezpečiť presun sirôt do Kremnice. Vidím mamu, gymnazistku na Dunajskej ulici v Bratislave, ktorá dostala svoj prvý bozk v detstve práve od Maristelly, kráčať spolu s ostatnými mníškami a sirotami údolím, po ktorom ich vedú partizáni a cestu im ukazuje lietadlo, ktoré po nich nestrieľa.

A sú to tí istí partizáni, ktorých neskôr uvidia v kremnických uliciach, ako ich Nemci a gardisti odvádzajú na smrť.

V Kremnici prichýli siroty z Bratislavy ústav pre hluchonemých, no Boh počuje aj ich modlitby za mier a záchranu ľudských životov. Na omše chodia postihnutí spolu so sirotami do kostola na Kremnickom hrade.

Blíži sa čas, keď z rekreačných zariadení na Skalke vyženú disciplinované nemecké deti, Hitlerjugend vychovávaný v nacistickom a vojenskom duchu. Spolu s lyžiarmi sa však na Skalku nevráti len mier. Fašizmus zakrátko vystrieda iná ideológia a totalita.

V apríli 1945, na Veľký piatok, sa v Dóme svätého Martina v Bratislave kanonik Karol Körper-Zrínsky modlí za Bratislavčanov pred prichádzajúcim frontom. V dóme je aj mama.

Na Bielu sobotu steká popri sirotinci na Hlbokej ceste víno z Galvánkových pivníc vypustené ruskými vojakmi, z ktorého mama ochutná prvý raz v živote a dostáva za to od Maristelly prvé zaucho. V čase, keď rátala na prstoch jej pohladenia.

Na múriku pri schodoch do sirotinca spí s rozhodenými rukami a nohami do bezvedomia sťatý ruský vojak ležiaci naznak. Vyzerá ako mŕtvy. Jeho opití druhovia vtrhnú s automatmi v rukách do kuchyne, kde sa varí pre tristo sirôt a chovancov. Rusi nikomu neublížia. Aby Maristella ochránila siroty, nájde spoločnú reč aj s nimi.

Víno tečie potokom a vytvára jazierka, po Lamačskej ceste sa valí rieka utečencov široká ako rameno Dunaja.

(…)

Bola to jasná reč, keď nám na vojenských katedrách a na vojenčine ukázali zbrane a naučili nás s nimi zaobchádzať. Hádzať útočné a obranné granáty, strieľať zo samopalov a pištolí, pancieroviek a guľometov. Z okopov ležiacich strelcov, z vežičiek obrnených transportérov.

Ukázali nám, kde bude v čase kon iktu naše miesto. Dodnes si ho pamätám, dodnes som nezabudol na názvy a kalibre zbraní, ktoré sme nikdy nemali použiť. Viem, ako fungujú a aké majú účinky. Všetko, čím možno zabiť nepriateľa v boji.

Strieľali sme na figuríny a o smrti sme sa dozvedeli len pri nehodách, mimoriadnych udalostiach.

„Všetko na ľudí,“ hovorí mi kamarát.

„Dúfam, že my sa toho nedožijeme,“ odpovedám mu.

Mysleli sme si, naivní, že budeme prvá generácia, ktorá nezažije vojnu.

Na konci vojenčiny prišla zlá správa. Naša služba sa mala o mesiac predĺžiť. Šepkalo sa, že nás stiahnu na hranicu s Poľskom. Písal sa rok 1981, a nikto nevedel, či nepôjdeme spolu s inými spriatelenými armádami zachraňovať Poliakov pred nimi samými.

Na vyhlásenie stanného práva v Poľsku sme si počkali v civile.

Malo ma to dostihnúť. Opakujúca sa paľba z pechotných zbraní a hádzanie granátov na ležiacich alebo stojacich strelcov.

Mala ma dostihnúť otázka, či sa raz všetky prederavené neživé guríny nezmenia na živých ľudí, mĺkve siluety na kričiacich vojakov. Otázka, či nepríde deň, keď prehovoria všetky zbrane v zbrojných a muničných skladoch kasární používané iba na prípravu a výcvik. Zbrane, ktoré neboli hračkami, lebo som ich spoznával v televíznom spravodajstve zo všetkých lokálnych vojnových kon iktov.

A dostal som odpoveď, že história naháňa svoj vlastný chvost a dejiny sa krútia ako vežička s hlavňou hľadajúca nový cieľ.

Bola to jasná reč, keď hranice štátov Európy a sveta začala prekračovať smrteľná infekčná choroba, o ktorej sme nevedeli, a začala zabíjať. Zákerná ako nepriateľ, s ktorým sme nerátali.

Kto bol všímavý, neprehliadol, že sme sa viac začali báť o svojich blízkych. Kedy sme naposledy videli v uliciach toľko ľudí držiacich sa za ruky? Unavených starých manželov spomínajúcich si na prerušené dotyky a pripomínajúcich si zabudnutú blízkosť?

Prebudené vedomie. Každý dotyk, každé vypovedané slovo môže byť posledné. Akoby sme konečne začali písať dejiny nepremárnených príležitostí.

Zo samoty a izolácie sme unikali do prírody a záhrad, kde sme nikdy doteraz nevideli toľko včiel a nepočuli toľko spievajúcich vtákov. K životu ich neprebudila iba jar a po nej ďalšia, ale aj neprítomnosť človeka. Jeho rozpínavosti a nevšímavosti, bezohľadnosti a agresivity. Choroby, z ktorej sa nevyliečil.

Malo ma to dostihnúť. Príroda nás nepotrebuje. Sama si poradí s jarnými mrazmi a letnými horúčavami, jesennými dažďami a zimnými holomrazmi. S prudkými výkyvmi teplôt, záplavami a suchom, s klimatickými zmenami i tým, čo sme jej predpísali.

Mala ma dostihnúť myšlienka, že vedomie neodvratnosti a zániku nie je vedomím prírody, ale človeka so sklonmi k sebazničeniu. Príroda si poradí aj s našou neprítomnosťou. Nepotrebuje svedkov na potvrdenie svojej životaschopnosti, obnoviteľnosti a znovuzrodenia.

Bola to jasná reč, keď sme so ženou Svetlanou a synom Urbanom aj lanskej jesene a tohoročnej jari zasadili ovocné a okrasné stromy. Možno nás raz ochránia pred slnkom, studňa, ktorú sme dali navŕtať, pred suchom. Slnko páli čoraz nemilosrdnejšie a zem pýta čoraz viac vody. Koryto potoka za plotom záhrady je čoraz plytšie a voda čoraz znečistenejšia.

Príroda si žije po svojom. Sokol na nebi nad našou záhradou

prenasleduje holubicu, strháva ju na zem a trhá ju na kusy. V zemi zapúšťajú korene dve čerstvo zasadené moruše. Na konári jedle za oknami nášho prízemného bytu hniezdia hrdličky.

Nažratý sokol odlieta z miesta boja a my sa strachujeme o prežitie nových stromov v nočných mrazoch a priteplých dňoch, o potomstvo vtákov za našimi oknami. Sokol neodlieta ako zákon prírody, ale ako metafora, v prežití moruší nachádzame hlbší zmysel a v potomstve hrdličiek novú nádej.

Bola to jasná reč, keď hranice Európy a sveta prekročila nová smrteľná infekčná choroba, vojna na európskom kontinente po sedemdesiatich siedmich rokoch mieru. Mutácia agresie s čitateľným dátumom 24. februára 2022 a nečitateľným koncom.

Pozerám sa na vojnu v priamom prenose a rozoznávam bojové vozidlá pechoty, stíhače tankov, v ktorých som jazdil na vojenčine. Viem, aká je ich výzbroj, poznám zloženie družstiev a ich zbrane, vidím, ako zabíjajú a ako končia po zásahu dokonalejších zbraní.

Každým dňom pribúdajú dokonalejšie a ničivejšie. A budú pribúdať ďalšie. Výsledok je nejasný, no na konci bude vždy človek.

Všetko na ľudí. Aj moja generácia už pozná vojnu. Šíriaci sa oheň, ktorý nehasia, do ktorého namiesto vody prilievajú olej. Veľkohubými vyhláseniami, štvavými odpoveďami na hodený a vrátený kameň. Nikto nepodáva ruku, nikto nehovorí o mieri. Len ľudia bez domova na sídliskách zrovnaných so zemou a utečenci odkázaní na pomoc iných. Tých, ktorí majú zľutovanie s vyčítavými očami opustených žien a vystrašených detí, úctu k vyhasnutým očiam mŕtvych mužov. Starcov, ktorých nechali napospas smrti, a vojakov, ktorí sa jej postavili. Všetkých, čo sa obracajú v hrobe na vojenských cintorínoch.

Malo ma to dostihnúť. Slovník tých, ktorí našli zámienku

26/IV VÝBER
14. 5. 2022 • 20 /5011/

na prepad, výhovorku na útok a ospravedlnenie za krádež. Nič nové pod slnkom. Je to slovník starý ako história ľudstva. Dejiny sú bohaté na útočníkov i obrancov, plieniteľov i staviteľov.

Mali ma dostihnúť myšlienky, že stavitelia chrámov nikdy neporozumejú jazyku barbarov, ktorý zastiera jednoduché a neodkrýva zložité. Kto napadne cudzie územie, je agresor, kto na ňom zapáli oheň, je podpaľač, kto otrávi studne v zemi, ktorá mu nepatrí, je travič, kto si ju privlastňuje, je okupant a kto zabíja nevinných, je vrah. Prepad nie je pomoc a útočník nie je záchranca, zlodej nie je vítaný hosť a zabijak nie je brat. Založenie ohňa na cudzom území nevysvetlia temné pohnútky, myšlienka neospravedlní zločin a bezprávie ho nepotrestá.

Mali ma dostihnúť otázky, či na spálenej zemi porastie obilie, či čierne pahýle stromov zakvitnú a zarodia, či otrávená voda uhasí smäd a vyprahnutá zem sa napije z nafty a benzí-

nu, preliatych sĺz a krvi. Otázky, kto začuje hlas vyhnancov a piatych kolón, kto dá za pravdu ukrivdeným a kto previnilcom.

A mali ma dostihnúť odpovede, že požiar sa šíri s vetrom nenávisti a nenávisť s vetrom pomsty. Z vyhnancov sa stávajú piate kolóny a z piatych kolón vyhnanci.

V Európe je už zase vojna. Mýtický had obopína zemeguľu a požiera svoj vlastný chvost. Svet už nikdy nebude ako predtým.

Bude ešte nejaký svet? Prežije človek a príroda? Pobozkám svoju ženu pod rozkvitnutou čerešňou? Bude ešte nejaká jar?

Pozerám sa na televíznu obrazovku, na tváre domácej i zahraničnej politiky a diplomacie, spravodajcov i komentátorov, a mám pocit, že som ohluchol.

Je pre mňa ťažké odčítať z ich pier rozumnú reč, neprotirečiace si slová a vysvetlenia toho, čo sa deje, hľadanie východísk namiesto stupňovania napätia. Akoby som sa ani nepozeral na

ľudské ústa, ale na otvárajúce sa papuľky nemých rybičiek v akváriu. S podozrením, že aj mne je už adresovaná posunková reč, ktorá mi má sprístupniť pravdu a poznanie, vyvrátiť klamstvo a pochybnosti.

Sign language. Asi skôr porozumiem jazyku nepočujúcich a nemých než bľabotu ľudí, ktorí majú vyviesť svet z krízy, a pritom denne zlyhávajú v tom, čo je ich psou povinnosťou: odvrátiť vojnu a zabezpečiť mier. Nerozumiem im, lebo nehovoria jazykom tých, ktorým majú pomáhať a ukazovať im cestu, ale jazykom hláv, ktorým buď slepo veria, alebo ich upodozrievajú z vlastných predsudkov a zaujatosti.

Mrazí ma agresívna reč a šepot dohôd za kulisami, mrazí ma jazyk tajných dodatkov zmlúv a chlad rúk podaných nad korisťou. Mocní vedia, čo ukrýva nedobytá zem, a čierne ovce rodín sa nikdy nezmieria s vydedením. Vždy je z čoho odkrojiť ako zo spoločnej medze, vždy sa nájde

Nekompromisná próza

Čierny

humor, absurdná tragikomickosť, irónia a sarkazmus – s týmito literárnymi prvkami možno vždy počítať pri čítaní Ballových próz. A prítomné sú aj v jeho aktuálnej knihe  Medzi ruinami , v ktorej autor z obvyklej pozície večného outsidera vyjadruje kritiku spoločenskej dvojtvárnosti a falošnej morálky, ako aj nanucovaného autoritárstva a systémových pravidiel.

Ústrednou postavou „fragmentárneho románu“ Medzi ruinami je doktor Felešlegi, rozvedený psychiater alkoholik, ktorý žije s matkou a pracuje v ordinácii, ale väčšinu času trávi v krčme (na nedeľný obed prichádza až v noci), nenávidí „slu-

šné“ zvyky a rituály a postupne sa prepadáva do čoraz horšieho štádia závislosti a sebadeštrukcie. Jeho dialógy s pacientmi

vystriedajú monológy v krčme pred „tragikomickou skupinou klaunov a trosiek, zničených časom a alkoholom“ (Času sa vyhnúť nedalo, alkoholu sa vyhnúť nechceli.). Zdanlivý obrat vo Felešlegiho živote vzniká, keď sa rozhodne stať sa spisovateľom.

Druhou hlavnou postavou tejto prózy je pani Vargová, „pacientka s mizernou minulosťou a ešte horšou prítomnosťou“, ktorá Felešlegimu píše listy, na ktoré on nikdy neodpovedá. Vo svojej malomeštiackej obmedzenosti Vargová otvorene nenávidí a uráža cudzincov a migrantov, túži po období totalitného komunistického režimu a príčiny spoločenských problémov nachádza

dôvod na susedský spor, vždy sa nájdu takí, čo z nich bohatnú. Kto neucíti teplo podanej ruky, vie, že zmierenie je iba dočasné, lebo ten, čo nezabudol, sa raz pripomenie. Odhodeným medzným kameňom, ktorým možno prebiť hlavu a ktorý sa vždy vráti.

Myslím na príbehy ľudí, ktorí mi neklamali, a načúvam im. Sú pre mňa pravdivé a zrozumiteľné ako všetko, čo vychádza z osobnej skúsenosti a hľadá presah. Aby sme si ju osvojili, aby sa stala našou.

Malo ma to dostihnúť. Sila ľudských príbehov a priamočiarosť svedeckých výpovedí, generačná skúsenosť s vojnou a jasná reč rozprávania.

V Pezinku 23. marca 2022, dvadsiaty deviaty deň od ruského vpádu na Ukrajinu

Poznámka: Výber z prózy Jasná reč B. Šikulu publikujeme so súhlasom autora.

v kapitalizme. Jej listy sú vlastne osobnou spoveďou, ktorá odhaľuje drsnú patriarchálnu výchovu, problematické rodinné vzťahy a traumatický pobyt v ústave na výkon väzby.

Ak sa motív ruín v názve tohto diela v prenesenom význame vzťahuje na ľudí so zničenými životmi, zároveň núti zamyslieť sa aj nad spoločnosťou, v ktorej tie ruiny vznikajú... Ballovo nekompromisné rozprávanie určite nie je ladené podľa vkusu širšieho kruhu čitateľov, čo tomuto spisovateľovi nikdy ani nebolo cieľom (práve naopak).

A jeho outsiderský postoj v spojení s originálnym prozaickým štýlom inšpirovaným Kafkom a Burroughsom predstavuje jedinečný jav v súčasnej slovenskej literatúre.

27/V VÝBER RECENZIA
HLAS ĽUDU • OBZORY

Len čo padli putá Bachovho absolutizmu a Protestantským patentom z 1. septembra 1859 cisár František Jozef I. povolil opraty národnostiam žijúcim v hraniciach Habsburskej monarchie, aj Slováci na Horniakoch akoby sa znovu prebudili a širokou podpisovou akciou si už ktovie koľký raz začali vymáhať svoje národné práva. Aj si ich získali až v 23 župách vo vtedajšom hornom Uhorsku. Ale už októbrovým diplomom z roku 1860 a februárovou ústavou (1861), tieto vymoženosti boli vyvrátené v prospech maďarizačne usmernenej politiky, aká vtedy vládla v Uhorsku. Aj zase sa muselo začať od počiatku, lebo zastať sa nesmelo.

Prológ

Už v roku 1861 Š. M. Daxner vo svojom Hlase zo Slovenska rozpracoval pojem a princíp prirodzeného práva a žiadal rovnoprávnosť Slovákov so štátotvorným národom. Na základe toho bol potom vypracovaný Memorandum národa slovenského a J. M. Hurban aj navštívil ministra vnútra vo Viedni so žiadosťou, aby sa tento dokument uplatnil v duchu austroslavizmu. Aby všetkým bolo jasné, o čo ide, aj J. Francisci v časopise Pešťbudínske vedomosti dôkladne prezentoval verejnosti požiadavky Slovákov. Potom sa už muselo pred slovenský národ a na Slovenskom národnom zhromaždení v Turčianskom Sv. Martine, kde by inde, v dňoch 6. a 7. júna 1861 tento politický krok dopredu slovenská hromada nielen potvrdila, ale aj formovala národný výbor, ktorý vedľa dozerania nad uskutočňovaním memorandových požiadaviek, postavil aj otázku založenia Matice slovenskej. To si vyžadovalo vypracovať stanovy Matice a potom už v decembri 1861 bola vyslaná delegácia na čele so Š. Moyzesom a K. Kuzmánym, znovu do Viedne, aby celý postup posúrila. Aj stalo sa. Ale to, čo prešlo na úrovni monarchie, „zablúdilo“ v zásuvkách uhorských orgánov.

Našincov to už neodstrašilo a keď to nešlo cez kráľovské miestodržiteľstvo, tak sa ostošesť snažili riešiť tento problém v radoch svojho národa. V roku 1863 pre slovenské dokazovanie aspoň jedno veľké oslavné podujatie bolo na rade, to náboženského rázu –Oslava tisícročného jubilea príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Aj napriek snahám maďarizačných mocností ak nie znemožniť, tak aspoň

ohraničiť tieto oslavy, v celom Turci sa to nepodarilo. Aj celá oslava vyšla nad očakávanie. Aj bola plánovaná ako vstup do tej ďalšej, ku ktorej speli všetci Slováci – k  založeniu Matice slovenskej.

ZAKLADAJÚCE ZHROMAŽDENIE

MATICE V MARTINE

Po tak úspešných oslavách jedného milénia od príchodu vierozvestcov, už nebolo ďaleko po druhé, ešte väčšie národné podujatie – zakladajúce zhromaždenie, čo ho aj vládne kruhy povolili ako slovenský literárny spolok pod menom Matica slovenská, akúsi „jednotu milovníkov národa a života slovenského“ , ktorou chcú „mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať; slovenskú literatúru a krásne umenia pestovať a podporovať, a tým i hmotný dobrobyt slovenského národa napomáhať a na jeho zvelebení pracovať.“1 Pre slovenský národ napokon bude ako jediný cisárom schválený dokument z martinského Memoranda, jedinou hybnou silou pre ich národný a politický život.

Vedia to aj Martinčania a preto pre ten historický čin sa snažia čím okázalejšie sa pripraviť. V takom ovzduší ešte pred 4. augustom 1863 zvolával Martin všetkých oddaných národovcov do svojho lona pozvaním k prvému valnému zhromaždeniu Matice slovenskej, aj v ten deň a niekoľko ďalších, mal pre nich široko otvorenú náruč. Aj celý Turiec, lebo ešte od hranice župy „vítanie, ovácie... zástupy, zástavy a vence; „krásne spevy“, z kostolov okolitých dedín hlaholia zvony... sviatok, aký Slovensko nevidelo!“ A nevideli také niečo ani hostia, čo v hojnom počte na toto najväčšie národné snemovanie prichádzali.

Aj večer, deň pred založením Matice, bolo celé mesto skvele osvietené, ulice vyzametané a po vyparádenom meste hemžilo sa už množstvo našincov a obdivovalo nezvyčajný obraz martinských svahov vo svetle vatier, čo ich ľud z okolia rozožal. Krásna idyla. Akoby naznačovala, že Slovensko sa už hromadne zobúdza a že aj v srdci pospolitého ľudu slovenská vatra blčí.

V ten slávny deň, 4. augusta 1863, keď mala byť založená Matica slovenská, šlo sa najprv do kostola. Toho katolíckeho a o hodinu neskoršie do evanjelického. A v každom chráme bola prítomná aj tá druhá strana. Tak Matica spojila obe konfesie. Aj Kollárová sentencia, že „nábožnosť a národnosť sú sestry“ sa všade ešte ako podčiarkovala.

A potom v drevenom stavisku, z troch strán otvoreného, to akože prvej matičnej svetlice, zhrnul sa ľud. Sadal si tam kultúrny a mravný výkvet nášho národa. Tí, čo pod strechou nenašli miesta, zhrnuli sa okolo svetlice. Chvíľa slávnostná, veď zakladá sa slovenská inštitúcia, prvá celonárodná a to ešte aj štátom povolená. Aj rečniť tu budú Francisci, aj Moyzes, aj Hodža, aj Hurban, ale aj iní. Zvolí sa tu aj vedenie Matice, aj orgány, navrhne sa aj „vidiecka organizácia Matice“, aj nančná organizácia, ale aj kde a ako troviť peniaze, aj... Do štvrtej poobede bude trvať toto zhromaždenie. „Až potom sa obeduje a „prikročí“ k oslavám a zábavám. Predseda Matice, biskup Š. Moyzes, obeduje na katolíckej fare „v spoločnosti vyššieho duchovenstva“; v hostinci u Samueliho zas „výtečnejší národovci hodovali pri hudbe Piťovej“. Ale i ostatné hostince v mestečku „i niektoré súkromné domy preplnené boli hodovníkmi tohto dňa“: Turčiansky Svätý Martin otvára ušľachtilým hosťom svoje žičlivé a úprimné náručie. Zdá sa, že i to jedenie i pitie nie je v tom storočí ešte v Martine samoúčelné: lebo prednášajú sa zápalisté zdravice... aj „na zdravie a slávu našich národných výtečníkov“... Jedni vraj ešte sedeli pri stole, ale iní aj

po skončení zhromaždenia zostali okolo matičného stánku a vyvolávali svojich obľúbených rečníkov: Hodžu, Holčeka, Hroboňa, Hurbana, Závodníka a iných; tí až do súmraku „rečnili a poúčali národ, „jako viera, osveta, vzdelanosť otvorí nám bránu k lepším, blahoslavenejším časom“. Ale zároveň študujúca mládež obklopí stoly rozložené už okolo matičného stánku – celé to námestie s matičnou drevenicou a veľkým hostincom povedľa bolo teda premenené v jedno obrovské, nadšené, rečniace aj hodujúce spoločenstvo! – a spieva so zástupmi národa. Veľké, unášavé, na Slovensku dovtedy nikdy nevidené a nepočuté výjavy! „Spievali šuhajci, spievali krásne, nadšene, až duša okrievala naslúchajúceho“. Ach, radujme sa aj my s radujúcimi a vstúpme do ich kola, sadnime za stoly, spievajme a počúvajme besedy a zdravice; radujme sa, radujme, kým žičí ešte čas: čosi-kamsi budeme už musieť plakať s plačúcimi! Ján Kohút v dvorane hlavného hostinca pripravil „našemu krásnemu a mladému pohlaviu“ zábavu „veľmi početne navštívenú“, s Piťovou hudbou, pravdaže. A tak „pri hudbe národnej, pri národných tancoch zdal sa tu každý plávať v blaženostiach. Škoda len, že sa nedali roztisnúť tie steny. Ale tento večer kdekoľvek bola k tomu príhodná miestnosť v Martine, tam uvidel si uradovaných národovcov z tých najrozličnejších strán Slovenska, jako pri zdraviciach a veselých rozhovoroch dovršujú radosť národnieho vzkriesenia až do pozdnej noci“.3 Aj všetci z nich vyjadrovali spoločné chcenie; aby Matica bola naša matka a my jej deti zoskupené pod jej strechou.

Keď našincov ešte len idea o jej založení oduševnila, tak sa mohlo aj očakávať, že ten slovenský zápal bude ešte väčší, keď to všetko bude korunované založením Matice. Bolo to vidno už koncom júna 1863, v rámci Cyrilo-metodovských osláv Banátskeho seniorátu, keď tento zhluk cirkevníkov na svojom konvente v Temešvári, sa rozhodol všetky svoje zápisnice písať aj po slovensky a ako súhlas s ideami založiť v Martine Maticu, podporiť túto akciu v organizovaní hmotných a  nančných zbierok.4 Aj o rok neskoršie bol v Aradáči založený

28/VI ŠTÚDIE
TIE NAŠE POVZBUDZUJÚCE MEDZNÍKY (4) Ozveny založenia Matice slovenskej medzi vojvodinskými Slovákmi 1 J. Vanovič: Druhá kniha o starom Martine. Matica slovenská, Martin 1993, s. 60. 2 Ibidem, s. 61. 14. 5. 2022 • 20 /5011/

čítací spolok a našinci sa postarali, aby sa v osade trvalejšie riešila aj otázka učiteľa.

V Báčke v prebúdzaní národného povedomia vynikol Kysáč, kde pričinením učiteľa J. Mičátka a kaplána J. Jesenského už v polovici roku 1862 začala akcia zakladania čítacieho spolku. Ale pre prácu na poli nešlo to, hoci sa už v jeseň na panstve grófa Chotteka pre mládež usporiadala jedna trieda pre slovenské deti (v počte 70 žiakov) pod vedením správcu panstva N. Tichého.5 Už v januári 1863 si záležitosti čítacieho spolku rovnoprávne podelili učiteľ a kaplán, aj keďže zima bola – bol to dôvod aby spolok robil na plné obrátky. Aj dopisovatelia v tom smere podali dôkladnejšie informácie. Ale Mičátek, hoc sa nadchýnal martinskou obetavosťou, pre jej paralelné dianie na Dolniakoch bol viacej kriticky a tvrdil, že to tu ešte len pokrivkáva. Preto aj povzbudzoval báčske osady na čulejšiu aktivitu, aj veril, že „čo sa nedá chvíľou, to sa podá časom.“6 Veď „čas všetko mení – i časy...“ Aj povzbudzoval tie rýdze slovenské osady na aktivitu, ba vyzýval: „A ty Petrovec rýdzo slovenský! Hložany! Kulpín, Pivnica, Laliť! Čo vy myslíte byť „najmenší v Izraeli? Iste že nie – máte mužov ktorým sluší „česť a díka.“ Máte Mojžišov i prorokov, kňazov aj učiteľov rodoľubných (?) vám oddaných zasvätencov (?) ktorí vás ver radi majú (?) a akoby nie; – bo vás vedú k národniemu povedomiu (?) vyvracajú od koreňa všetku neprajnosť k svojeti (?) porúčajú vám vrele a dôrazne aspoň príspevky na Maticu (?) rozširujú medzi vami užitočné, národnie povedomie a mravnosť, vzbudzujúce knižočky, (?) brožurky. Zakladajú čítacie spolky (?) porúčajú časopisy noviny naše (?)... toto všetko všade ešte v Báčke není...“7

Aj akoby na ospravedlnenie pre neskoré hlásenie, odtiaľ nakoniec bežalo aj petrovské volanie, ako to oni de novali „Tandem aliquando!“, čo pohlo „i nami „predca už raz“, a chceme ohlásiť sa k našim drahým slovenským bratom aj my. Čože tedy máme písať a jako vysloviť city a túžby naše? Tak, že hoc aj vzdialení a veľkou medzerou od ostatných... bratov našich oddelení...,

3 J. Vanovič (1993): c. d., s. 93.

na vzdor toľkým závadám predsa žijeme, a žiť chceme i my v spolku ostatných verných synov národa slovenského...“8 Pritom naznačia aj dôvody pre ich meškanie, tobôž na ospravedlnenie, aj odpoveď na

spolky, začlenené ako kolektívni členovia, ako napr. Slovenský čítací spolok z Kysáča, Cirkevná knižnica zo Slov. Aradáča a Nedeľná škola v Petrovci v tomto prípade konali aj funkciu MOMS. Bol to len spôsob

trovci a Aradáči, nie malá námaha, od maďarských vládnych kruhov vymôcť si povolenie na tie matičné jednateľstvá. Keď sa to stalo, k podpory Báč-sriemskemu jednateľstvu sa pridala aj Matica srbská z Nového Sadu, vtedy už čestný člen Matice slovenskej. Všetko skvelé – len aby to dlho trvalo.

Epilóg

útoky,9 ale to hlavné je, že aj tam kde škrípalo – nakoniec pohlo sa. Keď Matica slovenská bola založená, pre dolnozemských Slovákov to bol naozaj pravý zážitok a už v jej začiatkoch, svedkovia toho činu boli aj členovia z radov vojvodinských Slovákov. Boli to: Michal Valach zo Silbaša, Jozef a Michal Godra, Ján Kvačala, Juraj Mrva a Andrej Bukva z Petrovca, Ferdinand Rohoň z Hložian, Ján Mičátek z Kysáča, Gabriel Belohorský a Tobiáš Langhoffer z Nového Sadu, Gustáv Belohorský zo Selenče, Ľudovít Babylon a manželka Zuzana z Bajše, Šimon Beniač z Báčskej Palanky, Emil Koléni z Hajdušice, Leopold Aba y zo Slov. Aradáča, Martin Kopčík zo Starej Pazovy, Ján Tombor a Matija Marinković z Erdevíka a Juraj Jesenský z Bingule... Potom noví členovia iba pribúdali. Aj nikto neprišiel s prázdnou rukou. Nakoniec sa už stalo priam obyčajou na rôznych zoskupeniach a usporiadaniach medzi našincami organizovať aj dobrovoľné nančné príspevky na Maticu. Aj zapracovalo to. Už o pár mesiacov bežali zbierky pre budúce múzeum, ako i knihy pre Bibliotéku Matice, aby nakoniec prišiel rad aj na publikovanie vedeckých štúdií našincov.

So vzrastom počtu matičného členstva bola postavovaná aj otázka regionálnej a lokálnej organizácie Matice. Ale vtedy ešte neboli podmienky na zakladanie miestnych matičných odborov a tak niektoré

4 Pešťbudinské vedomosti, 1863, roč. 3, č. 54, s. 3.

ako zaobísť krutý a odbojný, ba nepriateľský postoj maďarských vládnych kruhov, ktoré na povolenie panovníka založiť Maticu slovenskú nemohli oponovať, zato sa sväto-sväte rozhodli znemožňovať všetky tendencie prenikania matičného myslenia a organizovania širšie od jej ústredia v Martine.

Keď sa v Turčianskom Sv. Martine na zasadnutí Výboru Matice slovenskej z dňa 19. apríla 1865 problém spolupráce Matice so subordinálnymi celkami postavil otáznym, na rokovacom programe sa muselo nájsť aj riešenie komunikácie matičného ústredia s bližším a ďalším slovenským okolím. Našlo sa v ustanovení matičných jednateľov. Tak po princípe keď to nemôže prejsť cestou matičných odborov, tak matičnú problematiku musia riešiť najhúževnatejší matičiari na periférii slovenského roztrúsenia. To však pre Maticu v Martine znamenalo riešiť aj jednateľstvo pre juh slovenskej diaspóry, aj stredného Podunajska a dolného Potisia. Hneď sa k tomu pristúpilo a pre Slovákov na Dolniakoch, v oblastiach ich najväčšieho zoskupenia sa určili zodpovední jednatelia pre Békéšskú, Čanadskú, Torontálsku a Báč-bodrožskú župu. Išlo o Štefana Koreňa profesora v Sarvaši, Jána Kutlíka, ev. farára v Pitvároši, Leopolda Aba yho, ev. farára v Slov. Aradáči a Michala Valacha, ev. kaplána v Petrovci10 (od roku 1866 ev. farár v Silbaši). Potom už bola na rade medzi Slovákmi v Pe-

5 J. Jesenský: Kysáč, s koncom dec. 1862. Pešťbudinské vedomosti, 1863, roč. 3, č. 5, s. 1 – 2.

6 J. Mičátek: Kysáč, dňa 5. apríla. Pešťbudínske vedomosti, 1863, roč. 3, č. 30, s. 2.

7 Ibidem.

8 d.: Z dolnej Báčky, dňa 15. jan. Pešťbudinske vedomosti, 1863, roč. 3, č. 9, s. 1 – 2.

9 J. Mičátek ich na to v dopise z 5. apríla takto upozornil

10 M. Chrástek: VIII. Zasadnutie Výboru Matice slovenskej. Pešťbudínske vedomosti, 1865, roč. 5, č. 40, s. 1 – 2.

V matičných začiatkoch v našej metropole, vtedy už najväčšej slovenskej osade, akoby sa neponáhľalo. Prekvapuje to, veď na skvelú dobu Štefana Homolu sa ešte pamätalo. Aj dodatočnú vzpruhu na nové obdobie národného vzkriesenia mohol dať už Memorandum národa slovenského a potom aj zrod Matice slovenskej, alebo aj „packa“ Jána Mičátka z kysáčskeho prostredia, ale nešlo to tak ľahko. Ani dôvody preto sa nemuseli hľadať, lebo už celkom staručký Ján Stehlo s ohľadom na revolučnú mladosť, ešte v meruôsmom roku na akútnu národnostnú tému sa správal dosť zhovievavo, ale potom stával sa viac a viac konzervatívny a tak sa na tému slovenských slobôd v Petrovci hovorilo iba ostýchavo. Aj otázka je koľko za takých okolností mal slobody kaplán Valach, lebo vie sa kto je v kostole pánom. A tak hoci matičných sólistov tu bolo, kolektívny národný ruch po Homolovi akoby zaspal. Inak to bude keď po Stehlovi sa farárom stane Juraj Mrva, alebo spolu s nim zapôsobí aj Felix Kutlík. Znovu tu začne všetko odzváňať v tom pravom zmysle. Ibaže to bolo s omeškaním. Nikdy nie je neskoro –možno vykrúti niekto. Možno, ale ten nemá pravé informácie, lebo zo slovenskej slobody sa uhorské vrchnosti nijako nemohli uspokojiť a tak matičnej aktivite neustále robili prekážky. Nakoniec v roku 1875 minister vnútra Koloman Tiszo sa rozhodol činnosť Matice zastaviť. Tak, povedané športovým jazykom, Matica si zabehla iba šprint na krátku dráhu a tým, ktorí sa v štarte zmeškali, museli za krátku dobu veľa vykonať, alebo aj potom, tak ukradomky užiť si zo slovenskej slobody, aj ju tak po lyžičke brať – tú slobodu, čo už ako konštitutívny národ na uhorskom felvidéku už dávno museli mať.

Turč. Sv. Martin – malé mestečko veľkých činov v druhej polovici 19. storočia (zdroj: M. Eliáš a Š. Haviar, 2008, s. 13)
ŠTÚDIE
29/VII HLAS ĽUDU • OBZORY

Prichádzajú dve americké duetá

Podvojročnej koncertnej reštrikcii v dôsledku pandémie, v nasledujúcom období sa znovu očakávajú hosťovania zahraničných bandov v našej krajine. Jedným z nich je americké žensko-mužské darkwave dueto Boy Harsher, ktoré 13. mája vystupuje v belehradskom Dome mládeže spolu s elektro-industriálnym duetom Hide. Boy Harsher patria medzi najznámejšie mená súčasnej alternatívnej elektronickej hudby a ich zvuk sa zvyčajne označuje ako darkwave, electropop alebo minimal synth. Dueto začalo s aktivitou roku 2013 v štáte Georgia (neskoršie sa presťahovali do Massachusetts) a na formovanie ich štýlu významne vplývali skupiny Sleep Chamber, Suicide, DAF a Yello, ako aj lmy

Davida Lyncha. Prvými dvomi vydaniami Yr Body Is Nothing (2016) a  Careful (2019) získali svetovú popularitu medzi fanúšikmi temného elektronického zvuku. Na aktuálnom turné predstavujú nový album The Runner (Original Soundtrack), obsahujúci hudbu z ich rovnomenného lmu.

Pod menom Hide funguje žensko-mužské dueto z Chicaga. Ich prejav je badateľne drsnejší od Boy Harsher, vytvárajú zvláštnu elektronickú hudbu s prvkami industrial / noise a v textoch piesní sa zaoberajú psychologickou problematikou a rôznymi tabuovanými témami. Vlani im vyšiel tretí dlhohrajúci album Interior Terror. Organizátormi tohto koncertu sú MM Concerts a Serbian Hellbangers.

Z domácej alternatívnej produkcie

Vobdobí

internetovej distribúcie hudby a digitálnych strímingov, významné postavenie si predsa aj naďalej zachovávajú audiokazety, cédečká a vinylové platne. Vážené sú najmä v kruhoch zasvätencov a nadšencov rôznych alternatívnych a experimentálnych hudobných žánrov. V nasledujúcich riadkoch predstavujeme niekoľko aktuálnych vydaní autorov zo Srbska.

Goran Lončarević už rad rokov vedie nezávislé vydavateľstvo PMK Records, ale zaoberá sa aj autorskou ambientnou hudbou. Okrem toho, že je členom dueta Andagainandagain, tiež pôsobí ako sólista a nedávno vydal CD pod názvom Šum(a) talasa, na ktorom predstavuje spojenie vlastnej poézie a hudby. Možno si všimnúť, že Lončarević je stúpencom (neo) avantgardnej minimalistickej hudby (niektoré skladby pripomínajú práce skladateľov, akým je Steve Reich), pri ktorej sa dobre číta priliehavá poézia, takže obal vydania obsahuje aj básne.

V hudobnom projekte Lenhart Tapes sa nekaždodennými zvukovými kolážami a experimentmi zaoberá Vladimír Lenhart, ktorý sa vlani dopracoval k vydaniu vinylovej platne pod názvom Duets (spoločne vydali Novo

doba a Pop depresija). Vo väčšine skladieb z tohto vydania sa Lenhartov charakteristický štýl „tape music“ stretáva s etno-melódiami v podaní speváčok Mirjany Raić a Svetlany

ktorý najprv uverejnili na webovej stránke Bandcamp, a potom aj v podobe audiokazety (v nezávislom vydavateľstve Idiotski internat). Vzhľadom na predchádzajúce vydania, v nových skladbách sa Testet ölt viac zaoberajú zvukovou improvizáciou a experimentmi. Zaujímavosťou je, že v jednej skladbe použili text novosadského alternatívneho umelca Branka Andrića-Andrlu (1942 –2005), niekdajšieho frontmana skupiny Imperium of Jazz. V zložení Testet ölt sú László Lenkes (gitara, samples), Ákos Czini (syntetizátor), Dalibor Grujičić (basgitara) a Filip Đurović (bubny).

Spajić. Ako svojrázne doplnenie tohto albumu vyšla aj audiokazeta Baresha s nahrávkou piesne, v ktorej Lenhart spolupracoval so speváčkou Zojou B (Lira Vega), pokým osobitný remix vypracoval MKDSL.

Temerínsko-novosadská skupina Testet ölt vlastnú hudbu opisuje ako experimentálny rock. Vlani realizovali tretí album Discontent,

Hudobný projekt Third I pôsobí od roku 2006 pod vedením Nenada Popovića v Ćupriji a zaoberá sa zvukovými experimentmi v oblastiach industrial, ambient a noise. Má za sebou pozoruhodný počet nahrávok a vydaní, z ktorých niektoré vyšli v zahraničných vydavateľstvách. Retrospektívu doterajšej činnosti Third I predstavuje dvojité CD Third I Experience, ktoré vyšlo vo vydavateľstve Human Cross Records, ako aj audiokazeta Nice Collection v realizácii amerického vydavateľstva Centipede Farm.

Pripravil: Stevan Lenhart

Augustus Muller a Jae Matthews, členovia dueta Boy Harsher (foto: Jordan Hemingway)
30/VIII • OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044 HUDBA
K belehradskému koncertu Boy Harsher + Hide
14. 5. 2022 • 20 /5011/

Kultúra

Víťaz festivalu na Slovensku

Koncom

uplynulého mesiaca, presnejšie od 24. do 30. apríla, prebiehal na Slovensku 54. ročník Festivalu Palárikova Raková. Je to národná súťažná prehliadka ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby. Svojráznosťou ročníka bolo, že sa nekonal ako obvykle iba v meste Čadca a v dedinke Raková, v ktorej sa Ján Palárik narodil, ale aj v okolitých prostrediach Kysuckého regiónu. Zvláštnu náplň tento 54. ročník nadobudol i tým, že zapadol priamo do pripomínania si 200. výročia narodenia kňaza, spisovateľa a významného slovenského dejateľa Jána Palárika. Z prihlásených 11 divadelných predstavení výberová porota vybrala 6, ktoré súťažili, a sú to: Divadlo Zelienka (Zvolen), Divadelný súbor Šapo (Ploštiny), Divadlo Factor (Liptovský Mikuláš), Detský a mládežnícky divadelný súbor Eva pri ZUŠ J. Potočára a DK v Čadci, Potulné divadlo J + T (Medzibrod) a Divadlo z dvora (Bojnice), ktoré nakoniec odvolalo účasť na prehliadke. Rozhodnutím odbornej poroty víťazom 54. ročníka sa stalo Potulné divadlo J + T z Medzibrodu s predstavením Don Quijote autora v réžii Juraja Haviara.

Festival Palárikova Raková a pivnický festival DIDA sú partnerskými festivalmi na základe podpísaného memoranda o spolupráci platného už 13 rokov. Partnerstvo spočíva vo výmene víťazných predstavení. Po dvojročnej prestávke zapríčinenej koronavírusom a sťaženými podmienkami cestovania spolupráca dvoch festivalov sa znovu rozbehla. Pred mesiacom na 27. ročníku festivalu DIDA sa

v Pivnici ako víťaz 53. ročníka Palárikovej Rakovej predstavilo Divadlo mladých z Šuňavy, kým česť prezentovať víťaza minulého ročníka festivalu DIDA na tomto ročníku Palárikovej Rakovej mali členovia Ochotníckeho divadla KC z Kysáča s predstavením Dvaja Júliusa Barča-Ivana v réžii Jána

Privizera. V kysáčskej výprave na Slovensko boli i dvaja predstavitelia festivalu DIDA z Pivnice, a to predseda Ochotníckeho divadla Janka Čemana Mirko Gedra a podpredseda Organizačného výboru festivalu DIDA Vladimír Brňa. O tomto dôležitom zájazde nám porozprával V. Brňa: „Výprava divadelníkov vyštartovala z Kysáča v sobotu 23. apríla vo večerných hodinách a po príchode do Rakovej, kde sa najprv konalo slávnostné otvorenie 54. Palárikovej Rakovej, nás domáci privítali slávnostným spoločným obedom organizátorov a krajanov. Nasledovalo slávnostné otvorenie príhovormi predstaviteľa Žilinského samosprávneho kraja, riaditeľky

Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci, primátora mesta Čadca a starostu dedinky Raková. Premietaný bol aj krátky dokumentárny lm o živote Jána Palárika. Prítomných v sieni DK v Rakovej na výbornú pobavili svojím predstavením Veselá jeseň herci Divadelného súboru Jána Palárika z Čadce. V pondelok v predpoludňajších hodinách v DK v Čadci sme sledovali fantastické divadelné predstavenie pre deti a dospelých Stroj času v podaní Divadla Actores z Rožňavy. Poobede predstavitelia festivalu DIDA vycestovali do neďalekej dedinky Stará Bystrica, kde ako víťaz minulého ročníka Palárikovej Rakovej vystupovalo práve Divadlo mladých z Šuňavy, nedávni hostia Pivničanov. Pri tejto príležitosti sme im odovzdali diplom a odmenu, ktorú získali za najkreatívnejší plagát podľa počtu lajkov na sociálnej sieti Facebook, čo bolo novinkou na tohtoročnom festivale DIDA. Radosť zo stretnutia bola obojstranná.“

Utorok 26. apríla patril otváraciemu programu Palárikovej Rakovej v Čadci a niesol sa v znamení krajanov. V otváracom príhovore riaditeľka Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci Silvia Kajanková hovorila o význame medzinárodnej spolupráce dvoch divadelných festivalov – Palárikovej Rakovej a DIDA v Pivnici – vďaka ktorej oba vychádzajú za hranice svojich štátov. Pri tejto príležitosti predstaviteľom z Pivnice organizátori udelili pamätný list a tradičné medovníkové srdce – symbol Palárikovej Rakovej. V mene krajanov sa na otváracom programe prihovoril Vladimír Brňa, vyjadrujúc potešenie, že po dvoch pandemických rokoch spolupráca festivalov pokračuje, a zároveň sa poďakoval Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Bratislavy, že má porozumenie pre ňu a že ju podporuje. Potom javisko patrilo kysáčskym ochotníkom. Zahrali spomenuté predstavenie Dvaja v réžii Jána Privizera, s ktorým ako prví získali na vlaňajšom festivale DIDA premenovanú cenu za najúspešnejšie predstavenie –Cenu Jána Kmeťka. Predstavenie zaujalo početné obecenstvo, ktoré protagonistov odmenilo dlhotrvajúcim potleskom.

V ten istý večer sa kysáčsko-pivnická posádka dala na cestu späť, a to pod vplyvom pekných dojmov: zo všetkého videného a zažitého za krátky čas, zo stretnutia so starými a dobre známymi priateľskými tvárami, ale aj s novými, z dôstojného prezentovania víťaza festivalu DIDA kysáčskym divadlom. Zvlášť teší spoločné vyhlásenie organizátorov oboch festivalov, že si túto spoluprácu budú nielen udržiavať, ale aj rozvíjať.

Spoločná fotografia so Silviou Kajankovou, riaditeľkou Kysuckého kultúrneho centra (celkom vpredu – v strede) (foto: Richard Novak)
3120 /5011/ 14. 5. 2022• KULTÚRA •
POKRAČUJE SPOLUPRÁCA FESTIVALOV DIDA A PALÁRIKOVA RAKOVÁ
DIDA 2021

Kultúra

Zborový spev hladí dušu

Meno

a spev Mládežníckeho speváckeho zboru Ozvena z Vranova nad Topľou zo Slovenskej republiky sú známe ctiteľom zborovej hudby v našej krajine a vieme aj o Vranovských zborových slávnostiach, kde už neraz vystúpili i spevácke zoskupenia z našich končín. Nuž a v týchto dňoch sa po dvojročnej pandémiou

tým si vďaka svojim petrovským hostiteľom – vedúcej a členom Komorného zboru Musica viva – obzreli niektoré kultúrne pamätihodnosti. Vo vyše hodinovom programe vystúpil mládežnícky spevácky zbor, dievčenský zbor a spevácky zbor starších chlapcov. Repertoár týchto speváckych telies je všestranný – od starej muziky po moderné piesne, teda sakrálne, ľudové, anglické a rôzne iné, ale pre tento zá-

Hosťom a návštevníkom milo zaspievala Lilia Michaela Díteová. Na snímke zľava Juraj Libera, dirigent a akordeonista zo Slovenska.

zbor Musica viva – i spevom päťročnej Lilie Michaely Díteovej za klavírneho sprievodu Marieny Stankovićovej-Krivákovej.

V nedeľu 1. mája hostia z Vranova nad Topľou spievali i na bohoslužbách v evanjelickom kostole v Selenči.

Po vystúpení v Petrovci nám dirigentka Vilma Krauspeová a zároveň podpredsedníčka Asoci-

vyvolanej prestávke znovu rozprúdila táto zborová spolupráca – Vranovčanky a Vranovčania pricestovali do Srbska.

Prvé predstavenie domácemu obecenstvu bolo v Dome kultúry v Selenči v piatok 29. apríla. Na spoločnom koncerte – pomenovanom Výchovný koncert – vystúpili: hostia zo Slovenska Mládežnícky a dievčenský spevácky zbor Ozvena z Vranova nad Topľou, ako i domáce „sily“: Orchestrík ZŠ Jána Kollára, Komorný zbor Zvony a Spevokol Ozvena zo Selenče, Komorný zbor Nádeje z Pivnice a členky spevokolu z Lalite. Bohatý program ešte dlho doznieval v ušiach a srdciach návštevníkov a účastníkov.

Ďalšou zastávkou a príležitosťou na koncertovanie pre hostí zo Slovenska bol Báčsky Petrovec. Vystúpili v podvečer v sobotu 30. apríla v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára. Pred-

jazd si zvolili hlavne skladby zo slovenského repertoáru. Boli tu i trávnice, evergríny, ľudovky, ale i skladba z opusu Stevana Stojanovića Mokranjca a jedna veselá srbská ľudová pieseň. Dirigovali Vilma Krauspeová a Juraj Libera a jednotlivé hudobné čísla zneli za sprievodu klavíra, akordeónu, resp. gitary.

Zbory z Vranova a návštevníkov ich koncertu v gymnaziálnej slávnostnej sieni privítala Mariena Stankovićová-Kriváková a hosťujúci zbor predstavila Anna Hansmanová. Diváci nešetrili dlane a bohato potleskom odmenili každý bod pripraveného programu. Ocenili aj zaujímavý príchod a odchod jednotlivých zborov zo slávnostnej siene pri striedaní sa vo vystúpeniach –so spevom. Za krásny umelecký zážitok sa im poďakovala riaditeľka gymnázia Jarmila Vrbovská a petrovskí hostitelia – Komorný

Vilma Krauspeová, dirigentka a zriaďovateľka súkromnej základnej umeleckej školy, v rámci ktorej pôsobí Spevácky zbor Ozvena

ácie speváckych zborov Slovenska a predsedníčka festivalového výboru Vranovských zborových slávností o hosťujúcom zbore ochotne povedala:

„Tento spevácky zbor je pri súkromnej základnej umeleckej škole vo Vranove nad Topľou, ktorého som zriaďovateľkou. Máme

5 zborov: od najmenších žiačikov v prípravke, cez detský dievčenský zbor, detský chlapčenský zbor, potom je tu mládežnícky zbor a v ňom dievčenská a chlapčenská skupina. Do Petrovca a do Selenče prišli mládežníci. Po dvoch a pol roka je toto náš prvý zahraničný zájazd, aj keď my to tak neberieme – vy ste naši a my sme vaši. A už sa tešíme na ďalšie stretnutie na Vranovských zborových stretnutiach, kde privítame aj zbory zo Srbska. Keď ide o náš program, tak najbližšie máme celoslovenskú súťaž Mládež spieva v Prievidzi, krajskú sme vyhrali, a potom o týždeň ideme na medzinárodný festival do Nemecka.“

Ináč Spevácky zbor Ozvena z Vranova nad Topľou pôsobí už takmer štyri desaťročia a spolupráca s našimi zbormi trvá už 25 rokov. Najprv to bolo s Jurajom Súdim a Komorným zborom Zvony zo Selenče, potom i s Komorným zborom Musica viva z Petrovca a jeho vedúcou Marienou Stankovićovou-Krivákovou.

„V Selenči a v Petrovci sme už niekoľkýkrát, veľmi radi sem chodíme a aj naše deti s plnými dojmami odchádzajú z tohto vášho krásneho kraja. Boli tu aj vzájomné workšopy, dielne... Krásna spolupráca trvá dlho, a verím, že ešte pár rokov aj potrvá,“ s úsmevom doložila spolubesedníčka.

V Slávnostnej sieni petrovského gymnázia hostí privítala Mariena Stankovićová-Kriváková MLÁDEŽNÍCKY SPEVÁCKY ZBOR OZVENA
32 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Z VRANOVA NAD TOPĽOU NA ZÁJAZDE V SRBSKU

Vsobotu 30. apríla, v predvečer 1. mája, v aradáčskom kostole bolo nevšedne slávnostne. Dôvod bola prezentácia cédečka cirkevného spevokolu Vivit pod názvom Božie cesty. Na úvod prítomných pozdravil Martin Bajza, farár kovačický a administrátor aradáčskeho cirkevného zboru, po čom bol prečítaný list

skom kostole patril už len nábožným piesňam a Božiemu slovu. Striedali sa štvorhlasne zaspievané piesne, ktoré sú nahrané na cédečku, a primerané nábožné texty, ktoré prečítali členky spevokolu.

Je tomu desať rokov, čo v Aradáči, v tamojšom cirkevnom zbore, založili spevokol zostavený z mladších ľudí a pomenovali ho Vivit. So spevokolom najprv pracoval Michal Labát, po troch – štyroch rokoch prácu so spevokolom prevzala Vierka Godová, profesorka hudobnej kultúry v aradáčskej Základnej škole Bratstvo.

seniora Slađana Daniela Srdića, ktorý bol znemožnený osobne sa zúčastniť podujatia. Po tejto krátkej protokolárnej časti pódium pred oltárom v aradáč-

„Nacvičujeme hlavne pesničky zo spevníka, prípadne niektoré, ktoré sme dostali na seminároch, ale sme nacvičili aj niektoré, ktoré sa nám proste páčili. Vo väčšine som ich upravila ja, niektoré mi pomohol upraviť môj otec Ján Benčík. Pred pandémiou sme sa my členovia spevokolu stretali pravidelne, pandémia koronavírusu nás trochu vykoľajila.

Predsa sa nám podarilo nahrať toto cédečko, na ktorom je 12 pesničiek, a všetky sú zaspievané štvorhlasne. Verím, že sa teraz už znovu tomu naplno venujeme,“ povedala nám po koncerte vedúca spevokolu Vierka Godová. „V spevokole je spolu so mnou 21 členov. To nie sú školení hudobníci či speváci, ale jednoducho ľudia, ktorí radi spievajú. Majú krásne hlasy a naplno sa dali do toho. Prevzali na seba záväzok, či vari skôr možno povedať obyčaj, aby sme sa pravidelne stretali a zaspievali si. Som veľmi spokojná, ako to dopadlo.“

Spevokol Vivit vystupuje ob-

A Juraj Súdi k čoraz častejším koncertom zborovej hudby povedal:

„Ide o to, že chceme v súčasnej dobe vytvárať príležitosti na vystúpenia zborov, lebo ak my, ktorí tu robíme a môžeme pomôcť, nebudeme na tom poli pracovať, zbory nebudú mať kde vystupovať. Keď nebudú vystupovať, nebudú žiť. Potrebné je mať čím viac takýchto zájazdov a programov. Nejde ani o to, koľko bolo kde návštevníkov, ale že bola tá príležitosť vystúpiť. A týmto mladým ľuďom je tiež potrebné vytvárať podmienky na prezentáciu. Lebo o tom je táto naša práca na poli kultúry a umenia.“

čas na službách Božích v Aradáči, záväzne na slávnostných bohoslužbách a pravidelne sa zúčastňuje na stretnutiach cirkevných spevokolov. Pred niekoľkými rokmi sa zúčastnili aj na záverečnom koncerte po seminári zborového spevu v Pivnici. Okrem toho vystupujú aj v rámci zborových návštev v iných zboroch.

„Trochu nás pandémia, ako som už povedala, vykoľajila, čo malo za následok aj zmenšenie počtu členov, ale dúfam, že teraz to už bude dobre a že začneme znovu pracovať na plné obrátky,“ povedala nám na záver Vierka Godová.

Vladimír Hudec
3320 /5011/ 14. 5. 2022• KULTÚRA •
Spevokol aradáčskeho evanjelického cirkevného zboru Vivit desaťročný Výsledok vytrvalej práce –cédečko s dvanástimi peknými duchovnými piesňami Po koncertnom vystúpení v evanjelickom kostole v Selenči: Spevácky zbor Ozvena z Vranova a hostitelia Selenčania so zborovým farárom (foto: z archívu KZ Zvony) V ARADÁČI PREDSTAVILI CD CIRKEVNÉHO SPEVOKOLU VIVIT Božie cesty

Kultúra

Prezentovali

V dňoch6. a 7. mája t. r. si v Hložanoch po dvojročnej odmlke pre pandémiu a zlú zdravotnú a spoločenskú situáciu v krajine znovu pripomenuli deň svojej dediny.

starých očami mladých 2 a už 29. edíciu výstavy Hložianska paleta. Spoločná vernisáž troch podujatí bola vstupnou bránou, ktorou prešli Hložančania a ich hostia pri tohtoročnej oslave. Otvorenie bolo pred vchodom do domu kultúry.

Z tej príležitosti si opäť naplánovali početné podujatia: otvoriť rôzne výstavy a zorganizovať viaceré súťaže a turnaje a divadelné predstavenia. Nevystalo ani slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva, ako i kultúrno-umelecký program a predajná výstava kvetín.

Výstavy

Na úvod tohtoročných osláv Hložian prichystali tri výstavy. Ide o etnografickú výstavu miestneho Spolku žien Slovenka, výstavu fotogra í Svet

V mene miestnych spolkárok na úvod sa prihovorila predsedníčka Viera Miškovicová, zaspievala ženská spevácka skupina Spolku žien Slovenka a umeleckými textami sa prihovorili jej členky Miriam Murtínová a Anna Hruškárová, ktorá predniesla vlastný text.

V mene matičiarov o vzniku výstavy sta-

rých fotogra í znázorňujúcich niekdajšie Hložany a ich obyvateľov sa prihovoril predseda MOMS Hložany Ondrej Zahorec. Detailnejšie zdôvodnil nález negatívov snaživca Samuela Kukučku a ich zdigitalizovanie Ondrejom Miháľom v Kanade.

Po výzve si spoločne zastať pred obecenstvo o tvorbe umel-

schôdza Rady Miestneho spoločenstva a kultúrno-umelecký program, ktoré sa uskutočnili v dome kultúry. Podujatie oslovením hostí a svojím príhovorom otvoril predseda Rady MS Hložany Ondrej Fekete. Moderátorka Elena Vršková pozdravila predstaviteľov lokálnej samosprávy, NRSNM, ÚKVS, cirkevných

cov Juraja Galamboša, Branislava Galamboša, Jána Bartoša, Miliny Balážovej, Karola Bartoša, Márie Čelovskej a So e Katiakovej, ktorých obrazy spolu s ich mladým dorastom tvoria tohtoročnú expozíciu výstavy Hložianska paleta, hovoril kritik Vladimír Valentík a výstavy zároveň aj otvoril.

Program slávnostnej schôdze RMS

V pokračovaní prvého dňa v rámci Dňa Hložian vo večerných hodinách bola slávnostná

hodnostárov, predstaviteľov spoločenských inštitúcií a hostí z Holíča.

Hložančanom zdaru v práci popriali aj predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová, primátor partnerského mesta Holíč zo Slovenskej republiky Zlatko Čambal a predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová.

V pokračovaní programu obecenstvu sa v nahranom dokumentárnom pásme predstavili

Srdečné uvítanie v Hložanoch Prezraďte, ak spoznáte niekoho na starých fotografiách Z vernisáže Spolku žien Slovenka Umelci pri otvorení výstavy
34 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
DEŇ HLOŽIAN 2022
to najkvalitnejšie, čo majú

miestne spolky a zvlášť sa zamerali na storočný lovecký spolok, 90-ročný dobrovoľný hasičský spolok a polstoročný Folklórny festival Tancuj, tancuj..., ktorý je svojráznym erbom tejto dediny. Diváci v sieni domu kultúry sa prostredníctvom starých fotogra í zoznámili z dejinami

bol popretkávaný speváckymi a tanečnými výstupmi členov Kultúrno-osvetového spolku Jednota. Hudobne ich sprevádzali Rastislav a Vlastimír Struhárovci a Samuel Kováč.

Hoci trval takmer dve hodiny, organizátorovi, scenáristovi a režisérovi programu Poklona

týchto spolkov a inštitúcií. Tento retrospektívny program z dejín spolkárčenia v Hložanoch

hložianskym jubilantom Michalovi Hataľovi sa podarilo zaujať obecenstvo, ktorému sa

program páčil a jednotlivé body odmenilo potleskom. Zaujímavosťou bolo, že okrem mladšej a staršej tanečnej skupiny pod vedením umeleckého vedúceho Jaroslava Krišku v speváckej časti sa spravidla predstavili príslušníci rodín. Mali sme možnosť vypočuť si kvalitné prednesy piesní v podaní Rastislava a Ivana Struhárovcov, Jaroslava a Vladimíra Kriškovcov, Jany a Adama Vladislava Stupavskovcov a mladučkej Petry Dobríkovej. Texty

z dejín spolkov nahrala Katarína Melegová-Melichová.

Až na záver večera sme si uvedomili svojráznu raritu v súčasnej dobe: že sme v tento piatok na každom z uvedených podujatí počuli len slová v materčine, teda iba po slovensky. Blahoželáme, Hložančania!

Svoju oslavu Hložančania uzavreli v nedeľu súťažami športovcov a hasičov, festivalom kvetín a divadelnými predstaveniami.

V Galérii

Miry Brtkovej v Starej Pazove v pondelok 9. mája otvorili májovú výstavu dvoch akademických maliarov z Belehradu. Staropazovčanom sa svojimi obrazmi v máji prezentujú Nenad Stanković a Dragan Ilić Di Vogo. Pozdravujúc hostí a publikum Marjan Karavla povedal: „Ak sa pozriete na steny galérie, tak začnete cestovať. Galéria sa stala strojom času, a tak na chvíľu utekáme z prítomnosti do ďalekej minulosti a potom na chvíľu do budúcnosti, lebo sú na obrazoch nadreálne svety.“

Vernisáž bola nezvyčajná, lebo samotní maliari hovorili jeden o druhom. Tak Nenad Stanković, ktorý v Starej Pazove vystavoval

v roku 2004, o Draganovi Ilićovi Di Vogovi povedal, že sú v galérii obrazy špičkového majstra. „Di Vogo začal ako nadrealista a dostal sa do fantastickej poetiky

zrelého opusu, ktorý je dosť známy v európskych rozmeroch. Je maliarom hyperrealizmu, magického realizmu a fantastiky. Jeho maliarska imaginácia je popretkávaná uidom poetickej citlivosti.“

„Stanković je človekom so širokým spektrom záujmov, od dejín, sociológie, psychológie, po parapsychológiu a metafyziku. Celý život okrem toho, že rozvíjal svoje výtvarné zručnosti, zozbieral toľko vedomostí z rôznych oblastí, až v jednej chvíli prestal rozmýšľať o tom, ČO maľovať, ale AKO namaľovať. A to, ČO namaľovať, vyplýva zo sfér jeho záujmov. Na jeho obrazoch je kus minulosti, kus prítomnosti, až po projekciu budúcnosti,“ povedal Dragan Ilić Di Vogo o kolegovi Stankovićovi.

Početní návštevníci sa dlho po otvorení výstavy kochali v obrazoch dvoch maliarov. Veríme, že tak bude až do 31. mája, dokedy výstava bude otvorená.

Folkloristi Obecenstvu
3520 /5011/ 14. 5. 2022• KULTÚRA •
dokázali, že sú špičkou
sa program páčil
PAZOVE Májová výstava Z vernisáže: (sprava) Marjan Karavla, Nenad Stanković a Dragan Ilić Di Vogo

vojvodinských Slovákov v priestoroch Galérie Zuzky Med veďovej v Báčskom Petrovci v rámci Slovenských národných slávností v auguste 2021 uspo riadalo výstavu pomenovanú Predok – symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov. Autormi etnografickej výstavy sú Mr. Ka tarina Radisavljevićová, muzeál na poradkyňa z Múzea Vojvodi ny, a Mgr. Marijan Pavlov, kustód etnológ, spolupracovník Múzea vojvodinských Slovákov. Na vy svetlenie: pojem predok tuná nie je použitý v tom základnom generačnom význame slova, ale predok predstavuje vyšívanú dekoráciu na slovenských pán skych košeliach. Vznikol a začal sa používať ako prvok národnej príslušnosti na Slovensku ešte v 19. storočí, osvojili sme si ho aj my na Dolnej zemi a azda najviac ho zachovávame ako symbol etnickej príslušnosti.

Múzeum

K tejto výstave okrem sprievod ného letáčika neskoršie pribudla väčšia publikácia, v ktorej sú vytlačené aj štúdie uvedených autorov. Katarina Radisavljevićo vá podrobne mapuje uvedenú tému. V texte O košeli s predkom

– od vzniku po prvok vizuálnej identity vojvodinských Slová kov sa dozvedáme, že výstava Predok je venovaná doplnku, ktorého použitie v tradičnom mužskom odeve vojvodinských Slovákov nie je dlhotrvajúce, ale časom sa táto dekorácia na košeli stala rozpoznateľným symbolom ich etnickej identity.

Slovenskú košeľu, teda košeľu s predkom, spoznáme podľa vyšívanej prednej časti (predka), ktorá bola ako plastrón našitá na pánskych sviatočných košeliach, ale aj na vzpriamený golier, tzv. ruský, ktorý sa zapínal naboku. Odtiaľ pochádza aj názov pre vyšívanú výzdobu na košeli predok s golierom. Častým doplnkom boli manžety zdo bené rovnakou technikou. Predky sa dali vyrobiť dvoma spôsobmi – vyšívaním a tka ním. V obehu boli a sú predky a košele s predkom, ktorých výzdoba je vyrobená nasle dujúcimi technikami: tkaním, krížikovým stehom, plnou a ažúrovou výšivkou, plochým saténovým stehom a štikova ním. Marijan Pavlov zároveň sprítomnil Analýzu výskumu z 21. storočia. Katarina Radisavljevićo vá sa zamerala aj na Katalógové spravovanie Kolekcie predkov z Etnografickej zbierky Múzea vojvodinských Slovákov a Múzea Vojvodiny. Na poslednej strane

obálky svoje postrehy uverejnila aj recenzentka výstavy Dr. Sanja Zlatanovićová z Etnografického inštitútu SANU. Katalóg výstavy je súbežne vytlačený aj po srb sky, aj po slovensky. Texty do srbčiny a do slovenčiny preložili Marijan Pavlov a Zdenko Lončar. Kniha obsahuje aj množstvo fotografií. Fotografie etnogra fických materiálov vyhotovila Indira Kandićová-Nazzalová a ďalšie sú predovšetkým z ar chívu Múzea vojvodinských Slovákov, ale aj z viacerých iných zdrojov. Publikáciu Predok –Предок autorov Katariny Radi savljevićovej a Marijana Pavlova vydalo Múzeum vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci.

Tento obsažný katalóg z pre zentovanej výstavy rozmerov 24 x 23 cm je zlepený do mäkkej väzby a je vytlačený v plnom kolore na kriedovom papieri v rozsahu 124 strán. S vročením 2021 a v náklade 50 exemplárov ju vytlačila tlačiareň Scan & Print v Báčskom Petrovci.

DVE DIVADELNÉ PREDSTAVENIA NA HLO ŽIANSKYCH OSLAVÁCH. V rámci Dňa Hložian bol sobotný večer vyhradený pre divadelné umenie. V dome kultúry boli predvedené dve divadelné predstavenia. Žiaci hložianskej zák ladnej školy inscenovali hru Kapitán John Peo plefox autora Duška Radovića. Základná škola je súčasťou projektu Obogaćeni jednosmenski rad a v rámci neho je aj aktivita Moja škola, moje javisko, prostredníctvom ktorej sa deti zapájajú do divadelníctva. Hru zahrali žiaci 5. až 8. ročníka a nacvičili ich Janka Kopčoková a Alexandra Ilićová. O kostýmy a scénu sa postarali samotní mladí herci. Po ukončení prvého predstavenia si diváci mali možnosť pozrieť reprízu divadelnej inscenácie Čiara v podaní hercov Kultúrno -osvetového spolku Jednota Hložany. Pod réžiu inscenácie na motívy hry Ljiljany Lašićovej Kuća sa prozorom sa podpisuje Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová z Báčskeho Petrovca. M. Pap

36 • KULTÚRA •www.hl.rs Informačno-politický týždenník Kultúra
Katarina Radisavljević – Marijan Pavlov: Predok – Предок (ISBN 978-86-89771-13-8) VýKL AD NO V ýCH KN í H

Oznamy

3720 /5011/ 14. 5. 2022• OZNAMY •

Oznamy

Republika Srbsko

Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá

Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad

T: +381 21 217 487 4604, F:+381 21 21 456 ounz@vojvodina.gov.rs

ČÍSLO: 128-90-1092/2022-05

DÁTUM: 9. 5. 2022

Podľa článku 24 odsek 2 Pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, číslo 37/2014, 54/2014 – iný predpis, 37/2016, 29/2017, 24/2019, 66/2020 a 38/2021) a v súvislosti s článkom 11 a 24 Pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022 (Úradný vestník APV, číslo 54/19 a 7/2022 – opätovná bilancia) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o pridelení rozpočtových prostriedkov na zveľadenie postavenia národnostných menšín – národnostných spoločenstiev a rozvoj multikultúrnosti a tolerancie (Úradný vestník APV, číslo 8/19), pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypísal

Verejný súbeh

na organizáciu výchovno-rekreačného tábora pre stredoškolákov

Súbeh sa vypisuje na organizáciu podprojektu Tábor multikultúrnosti – výchovno-rekreačný tábor pre žiakov stredných škôl z územia AP Vojvodiny (ďalej: tábor) v rámci projektu A rmácia multikultúrnosti a tolerancie vo Vojvodine. Súbeh je vypísaný na celkovú sumu 2 500 000,00 dinárov

I. VŠEOBECNÉ PODMIENKY SÚBEHU

Celá suma sa prideľuje na organizáciu tábora na jednu prihlášku žiadateľa.

Termín konania tábora je v období 20. do 30. júna 2022.

II. PODMIENKY SÚBEHU

· Na súbeh sa môžu prihlásiť spolky, fondy, nadácie a iné neziskové organizácie z územia AP Vojvodiny;

· Na verejný súbeh sa nemôžu prihlásiť priami a nepriami užívatelia rozpočtu, obchodné spoločnosti a národnostné rady národnostných menšín;

· Na verejnom súbehu sa udeľujú prostriedky na organizáciu jedného alebo viacerých výchovno-rekreačných táborov pre žiakov stredných škôl z územia AP Vojvodiny s cieľom propagácie medzietnickej tolerancie a multikultúrnosti v AP Vojvodine podľa nasledujúceho:

o účasť najmenej 8 a najviac 20 stredných škôl; o počet účastníkov delegovaných školou je najmenej 6 a najviac 10 (vrátane jedného profesora);

o aktivity musia zahŕňať vzájomnú komunikáciu a spoluprácu účastníkov z rôznych prostredí; o aktivity musia obsahovať edukačné prvky a športovo-rekreačné prvky (súťaž v populárnych hrách zručnosti, šikovnosti a vedomostí); o zabezpečenie ubytovania a stravovania pre účastníkov počas tábora; o poskytovanie potrebných spolupracovníkov pri bezpečnostných aktivitách, skúškach, koordinácii a komunikácii s účastníkmi.

· Organizátor zabezpečuje celkovú koordináciu a technickú realizáciu táborových aktivít.

· Na základe navrhnutých aktivít a prihlášok na verejnú výzvu na účasť na výchovno-rekreačnom tábore žiakov stredných škôl sekretariát zostaví zoznam škôl - účastníkov aktivít.

III. OSOBITNÉ PODMIENKY

Verejné obstarávanie

Ak príjemca prostriedkov z tohto súbehu patrí pod úpravu Zákona o verejnom obstarávaní alebo ak prostriedky získané týmto súbehom budú použité na obstaranie prác, tovaru alebo služieb a účasť verejných prostriedkov predstavuje viac ako 50 % hodnoty obstarávania, považuje sa príjemca za obstarávateľa a je povinný uplatňovať Zákon o verejnom obstarávaní.

IV. SPÔSOB APLIKOVANIA

· Prihlášky sa podávajú v jednom vyhotovení výlučne na súbehovom tlačive sekretariátu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto súbehu.

· Súbehovú dokumentáciu si možno prebrať od 9. mája 2022 v priestoroch sekretariátu alebo stiahnuť na webovej stránke www.puma.vojvodina.gov.rs

· Žiadateľ môže predložiť iba jednu žiadosť na súbeh.

· Žiadosti na súbeh sa predkladajú v srbskom jazyku alebo v jazyku národnostného spoločenstva, ktorý sa úradne používa v Autonómnej pokrajine Vojvodine.

· K prihláške sa záväzne pripája:

1. Úradný dôkaz o registrácii žiadateľa (fotokópia);

2. Potvrdenie o daňovom identi kačnom čísle podávateľa prihlášky(fotokópia).

· Prihlášky musia byť predložené osobne odovzdaním v spisovni pokrajinských správnych orgánov v Novom Sade (budova Pokrajinskej vlády) alebo zaslané poštou na adresu:

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá 21 000 Nový Sad

Bulvár Mihajla Pupina 16

S označením: SÚBEH NA ORGANIZÁCIU VÝCHOVNO-REKREAČNÉHO TÁBORA PRE STREDOŠKOLÁKOV

· Súbeh je otvorený do 24. mája 2022.

V. HODNOTENIE PROJEKTOV A ROZHODOVANIE O PRIDELENÍ PROSTRIEDKOV

Predložené žiadosti posudzuje komisia, ktorú vymenuje pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny –národnostné spoločenstvá.

· Komisia nebude posudzovať oneskorené a neúplné alebo nesprávne vyplnené žiadosti, žiadosti, ktoré nepodali oprávnené osoby, žiadosti vyplnené nečitateľne alebo gra tovou ceruzkou ako ani žiadosti, ktoré nie sú predmetom súbehu.

· Pri rozhodovaní o výbere organizátora súťaže sa bude brať do úvahy: o návrh vzdelávacích a športovo-rekreačných aktivít; o rozsah aktivít a počet plánovaných účastníkov tábora; o návrh umiestnenia a existujúcej infraštruktúry pre realizáciu aktivít;

38 www.hl.rsInformačno-politický týždenník
• OZNAMY •

o návrh sprievodného programu a aktivít počas realizácie tábora;

o návrh termínu realizácie tábora;

o predchádzajúce skúsenosti žiadateľa v rovnakých alebo podobných aktivitách;

o návrh rozpočtu aktivít a služby poskytované pre účastníkov.

· Komisia nebude posudzovať prihlášky žiadateľov, ktorým boli pridelené prostriedky na základe predchádzajúcich súbehov sekretariátu, ktorí si nevyrovnali záväzky vyplývajúce z týchto súbehov.

· Sekretariát si vyhradzuje právo podľa potreby požiadať žiadateľa o poskytnutie dodatočnej dokumentácie a informácií alebo o príchod na miesto alebo určiť splnenie ďalších podmienok na pridelenie finančných prostriedkov.

· Rozhodnutie o pridelení finančných prostriedkov vynáša pokrajinský tajomník na základe návrhu súbehovej komisie.

· Prihláška a pripojená dokumentácia sa nevracajú žiadateľom.

· So žiadateľmi, ktorým boli povolené finančné prostriedky Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá.

· Uzavrie zmluvu o financovaní činnosti, na základe ktorej sa prostriedky vyplatia.

· Výsledky súbehu sa po skončení súbehu zverejňujú na oficiálnej webovej stránke sekretariátu.

Republika Srbsko

Autonómna pokrajina Vojvodina

OBEC BÁČSKY PETROVEC

OBECNÁ SPRÁVA

NÁČELNÍČKA

Číslo: 016-2/34-2022-1

Dňa: 9. 5. 2022

Báčsky Petrovec, Ul. Kollárova č. 6 Telefón: 021/780-378

OZNÁMENIE

o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest v Obecnej správe Obce Báčsky Petrovec

Obecná správa Obce Báčsky Petrovec zverejnila verejný súbeh na obsa denie výkonných pracovných miest v Obecnej správe Obce Báčsky Petro vec, a to pre nasledujúce pracovné miesta:

1.

ÚKONY PODATEĽNE, ARCHÍVU A ADMINISTRATÍVNO-TECHNICKÉ ÚKONY

Hodnosť: vyšší referent Potrebný počet vykonávateľov: 1

2.

ADMINISTRÁTOR SIETE – INTERNETOVÝ OPERÁTOR

Hodnosť: zriadenec – I. druh pracovných miest Potrebný počet vykonávateľov: 1

3.

KOMUNÁLNY INŠPEKTOR

Hodnosť: poradca Potrebný počet vykonávateľov: 1

4.

ÚKONY LOKÁLNEHO EKONOMICKÉHO ROZVOJA

Hodnosť: vyšší referent Potrebný počet vykonávateľov: 1

5. KOORDINÁTOR KANCELÁRIE PRE MLADÝCH

Hodnosť: poradca Potrebný počet vykonávateľov: 1

Lehota na podanie prihlášok na verejný súbeh trvá 15 dní odo dňa zve rejnenia oznámenia o verejnom súbehu v denníku Dnevnik, resp. od 14. 5. 2022.

Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta si mô žete stiahnuť z webovej stránky Obce Báčsky Petrovec: www.backipetrovac.rs

NÁČELNÍČKA

OBECNE J SPRÁVY

Jaroslava Čáni Jević, dipl. práv.

POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK Zsolt Szakállas

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zá kona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o po skytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU281, NSL281, NSO281 NS-LISJE, v Ul. rumenački put číslo 65, na katastrálnej parcele číslo 896/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad.

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnos tiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 1. júna 2018.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpra vy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 2. júna 2022 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 13.00 h.

3920 /5011/ 14. 5. 2022• OZNAMY •

Oznamy• Kultúra

autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

spisovateľ Andrić

začiatok veľké zuby niektorých cicavcov vôkol

Kotor nobélium čuchový orgán vrcholok

pocit stiesnenosti ad acta tempo dlhý povraz so slučkou

bremeno prepáčenie citoslovce bróm jednotka napätia časť hrany

CHÝRNIK

HLASĽUDU

2. časť tajničky a iné

Holandsko sodík

začiatok dňa číslovka nechtiac, nevedome dať do obalu básnik Ján

ampérsekunda alt prehľadná tabuľka argón mazľavá kvapalina obidva číslovka anno Domini pond časť tela zvierat

súvislé poradie predložka volt druh hrozna druh tanca Oregon zákos osobné zámeno ad, lamaista

BÁČSKY PETROVEC. Galéria Zuzky Medve ďovej Múzea vojvodinských Slovákov v rámci 18. Európskej noci múzeí usporiada výstavu Jubilanti Škulec – Agarský – Ďurovka (60 + 60 + 50) s profesorom Rakidžićom. Vernisáž bude 14. mája o 19.00 v Galérii Zuzky Medveďovej. V rámci Noci múzeí a galérií tiež v sobotu 14. mája v Slovenskom vojvodinskom divadle bude otvorená výstava Redukovaná rovina akademickej grafičky Mr. Daniely Markovej (o 20.00 v predsieni divadla) a koncert skupiny Vroom Erotizmus (20.30).

A. F.

Predĺžená lehota

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov predĺžil lehotu na zasielanie starých fotografií v rámci 12. kola fotosúbehu, ktorého témou je Divadelný život vojvodinských Slovákov v minulosti, a to do 31. mája 2022. Výzvu na účasť v tomto fotosúbehu sme zverejnili v Hlase ľudu číslo 12 z 19. marca 2022.

a. f.

TAJNIČKA: ZALEŤ, SOKOL Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 18/19 z čísla 18 – 19 Hlasu ľudu z 30. apríla – 7. mája 2022 odmenu – knižné vydanie z pro dukcie NVU Hlas ľudu získala: MILINA SOJAKOVÁ, Ul. Mihajla Pupina č. 21, 26 215 PADINA. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

40 • OZNAMY• KULTÚRA •www.hl.rs Informačno-politický týždenník

KRÍŽOVKA ČÍSLO 20 ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 18/19 – VODOROVNE: dôsledok, IS, odoka, Ema, obor, rasa, alt, kk, SZ, IA, a, state, chvála, p, so, Te, ZR, oro, ťava, koso, krv, obeta,
unsplash.com

Oznamy

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu EXIM COMMERCE, s. s r. o., Palić, Tuk Ugarnice číslo 19, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobného objektu, skladu a nádrže v Kovilji, na katastrálnej parcele číslo 4427/8, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad.

Predmetovým projektom sa predpokladá výstavba výrobnej haly určenej na priemyselnú výrobu skrutiek z valcovaného drôtu procesom kutia – lisovania, prania, valcovania závitov, tepelného spracovania skrutiek a galvanizácie, výšky časťou prízemie (P), časťou prízemie s galériou (P+G) a časťou prízemie a jedno poschodie (P+1), výstavba prízemného skladu na uskladnenie TNG iaš a montáž propánovej nádrže kapacity 2,7 m3

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 6. júna 2022.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 7. júna 2022 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, o 12.00 h.

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA OBEC BÁČ OBECNÁ SPRÁVA BÁČ NÁČELNÍK OBECNEJ SPRÁVY Číslo: 02-4-2/2022-IV-01 Dňa: 11. 5. 2022

Na základe článku 102 odsek 2 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, číslo 21/2016, 113/2017, 113/2017 – iný zákon, 95/2018 a 114/2021), Obecná správa Obce Báč zverejňuje

OZNÁMENIE

o zverejnenom verejnom súbehu na prijatie do pracovného pomeru na neurčitý čas Obecná správa Obce Báč oboznamuje všetkých záujemcov, že je zverejnený oznam o verejnom súbehu na prijatie do pracovného pomeru na neurčitý čas pre nasledujúce výkonné pracovné miesta: Úradník pre marketing a promóciu investícií v Oddelení pre hospodárstvo, poľnohospodárstvo a ekonomický rozvoj, hodnosť: mladší poradca, 1 vykonávateľ, zverejnený na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč, a že sa doň, spolu s vyhláškou o súhlase na zoskupovanie údajov na verejnom súbehu na obsadenie funkcie, môže nahliadnuť a prebrať na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč: www.bac.rs

Oznam o verejnom súbehu obsahuje údaje o pracovných miestach, prebratých z Pravidiel o vnútornej organizácii a systematizácii pracovných miest v Obecnej správe Báč, vnútornom revízori a prokuratúre Obce Báč a podmienkach na zamestnanie na pracovné miesto, odbornom zdokonaľovaní, vedomostiach a schopnostiach, ktoré sa hodnotia vo volebnom konaní a spôsobe ich previerky, mene a priezvisku osoby poverenej poskytovaním dodatočných informácií o verejnom súbehu, adrese, na ktorú sa prihlášky podávajú, ako aj údaje o potvrdeniach, ktoré sa podávajú s prihláškou.

Lehota na podávanie prihlášok je 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia v denníku Dnevnik. Náčelník Obecnej správy Špiro Šorgić, dipl. právnik

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie

Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 27. 4. 2022 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Odstraňovanie bahna, deponovanie a remediácia usadenín splavného Begeja od štátnej hranice hydrouzla Klek – fáza I, na k. p. č. 4560 a 4559, k. o. Međa, na k. p. č. 10825, k. o. Srpski Itebej, na k. p. č. 3956, 3957/1 a 3955/2, k. o. Novi Itebej, na k. p. č. 7386, 7385 a 7387, k. o. Begejci, na k. p. č. 4069, 4061, 4070, 4072 a 4071, k. o. Žitište, na k. p. č. 3615, 3614 a 3613, k. o. Jankov most, na k. p. č. 1609 a 1610, k. o. Klek, na k. p. č. 2058/1, 2060, 2057, 2072, 2066, 2067, 2068, 5030, 2061, 2062 a 2063, k. o. Zreňanin III, nositeľa projektu VVP Vode Vojvodine, Bulvár Mihajla Pupina č. 25 z  Nového Sadu.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia.

Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia de nované kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 10.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

DROBNÝ OZNAM

KUPUJEM

staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

4120 /5011/ 14. 5. 2022• OZNAMY •
SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynuli dva smutné roky, čo nie je s nami VLADIMÍR LEŠŤAN 1950 – 2020 – 2022 z Petrovca V smútku si na Teba spomínajú: manželka Anna a Julka POSLEDNÝ POZDRAV nášmu spolužiakovi a dlhoročnému dobrovoľnému hasičovi ADAMOVI KOČOVSKÉMU 20. 3. 1958 – 27. 4. 2022 z Kovačice Pamiatku na neho si zachovávajú spolužiaci d triedy a generácia 1958

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželkou, našou mamou a starou mamou ANNOU BALCOVOU rod. Zimovou 29. 6. 1954 – 12. 4. 2022 z Hložian

„Ale ja viem, že môj vykupiteľ žije a posledný sa postaví nad prachom.“

Verš Job 19:25

Trvalú a vďačnú spomienku si zachovajú: manžel Pavel , dcéra Jarmila s manželom Danielom, dcéra Anna s manželom Jaroslavom, syn Pavel-Samuel s manželkou Máriou, syn Michal s manželkou Jasnou a vnúčatá Dejan s manželkou Michaelou, Ivan, Martina, Branislav a Emanuela-Anna, Stanislav a Filip, Joel, Aron a Michael

SPOMIENKA

Uplynulo 13 smutných rokov, čo nás opustil náš syn, brat, švagor a ujo

VLADIMÍR

TOMIĆ 1992 – 2009 – 2022 z B. Petrovca

Vždy budeš slzou v našich očiach a ranou v našich srdciach.

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA na môjho vnuka

VLADIMÍRA

TOMIĆA 2009 – 2022

Roky sa minú, ale spomienka na Teba vždy zostáva v našich srdciach.

Tvoja starká Franková

SMUTNÁ SPOMIENKA na krstniatko

VLADIMÍRA

TOMIĆA

1992 – 2009 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Čas ubieha a nevráti, čo vzal. S láskou a úctou si na Teba spomínajú

Tvoji krstní rodičia Ďugovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 13 smutných rokov, čo nie je s nami milovaný vnuk

VLADIMÍR

TOMIĆ

1992 – 2009 – 2022 z Petrovca

I keď Pán pretrhol života niť, v našich srdciach a spomienkach zostaneš večne žiť.

Tvoja starká Lešťanová a tetka Julka Tomićová

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 40 rokov, čo nás opustil náš milovaný syn Paľko

PAVEL KONČEK 27. 8. 1960 – 8. 5. 1982 z Padiny

Stále žiješ v našich srdciach a spomienkach.

Zarmútení rodičia

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 40 rokov, čo nás opustil môj brat

PAVEL KONČEK

27. 8. 1960 – 8. 5. 1982 z Padiny

Spomienky na Teba neblednú.

Tvoj brat Vlado s manželkou Aničkou, ich synom Danielom s manželkou Saňou, dcérou Danielou a snúbencom Vladom

42 • OZNAMY •www.hl.rs Informačno-politický týždenník

Oznamy

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným manželom, otcom a starkým

JAROSLAVOM ČEMANOM

23. 8. 1962 – 2. 5. 2022 z Kulpína

Ťažko je opísať chvíľu smutnú, zostanú spomienky, ktoré nikdy nevyblednú.

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať:

manželka Zuzana a syn Jaroslav s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

zaťovi a švagrovi

JAROSLAVOVI ČEMANOVI

23. 8. 1962 – 2. 5. 2022 z Kulpína

Smrti sa nebojím, smrť nie je zlá, ale sa bojím umierania, kde je človek opustený a sám.

Lúčia sa s ním:

svokrovci Zavarošovci a rodina Fábryová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou mamou, starkou a prastarkou

ANNOU SABOVOU rod. Čelovskou 5. 12. 1943 – 1. 5. 2022 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudneme. Navždy zostaneš v našich spomienkach.

Dcéra Anna a syn Ondrej s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným synom, bratom a strýkom

JAROSLAVOM ČEMANOM

23. 8. 1962 – 2. 5. 2022 z Kulpína

Milovaní neumierajú nikdy, zostávajú večne v našich srdciach. Nikdy na Teba nezabudnú:

mama Katarina a brat Miroslav s rodinou

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Predčasne a náhle nás navždy opustil náš drahý syn, brat, otec, strýko a príbuzný Ing.  ANDREJ  PUCOVSKÝ

28. 7. 1972 – 14. 4. 2022 z Petrovca, žijúci v Bratislave

Za jeho lásku, dobrotu a pozornosť ďakuje a trvalú spomienku si naň zachová

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 19. apríla 2022 nás opustil náš milý manžel, otec a apko

smútiaca rodina

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal.

JANKO ČOBRDA

14. 4. 1950 – 19. 4. 2022 z Pivnice

4320 /5011/ 14. 5. 2022• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so sestrou SABOVOU rod. Čelovskou 5. 12. 1943 – 1. 5. 2022 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať

brat Daniel Čelovský s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s otcom, starým a prastarým otcom

JURAJOM ŠUSTEROM

4. 2. 1930 – 21. 4. 2022 z Pivnice

Už len kvety na hrob Ti môžeme dať, v dobrom a s láskou si na Teba spomínať. Zostaneš nám vo večnej pamiatke.

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

ŠTEFANA

1926 – 1972 – 2022 z Nového Sadu

Čas plynie, ale spomienky na Teba v našich srdciach neblednú.

Syn Štefan, nevesta Elenka a vnuk Vlastislav

SMUTNÁ SPOMIENKA na rodičov a starých rodičov

PAVLA LAČOKA 27. 5. 1941 – 15. 5. 2007 – 2022

KATARÍNU LAČOKOVÚ

rod. Báďonskú 16. 5. 1941 – 3. 11. 2020

Odišli ste cestou, ktorou ide každý sám, len brána spomienok ostala otvorená dokorán...

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela a otca

VLADIMÍRA HODOLIČA

1960 – 2020 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Dni a roky plynú, ale spomienka na Teba zostáva.

Manželka Mária a syn Daniel

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nie si s nami

ADAM MARKO 24. 1. 1933 – 9. 5. 2021 zo Zemunu rodom z Kovačice

Hoci už nie si medzi nami, aj naďalej cítime Tvoju lásku, obetavosť a hlboké city, ktorými si nás obhŕňal.

S úctou a vďačnosťou si na Teba spomína smútiaca rodina

Vaši milovaní

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata a uja VLADIMÍRA HODOLIČA

1960 – 2020 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme.

Sestra Mária Maglovská s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nie je s nami môj manžel, náš otec a starý otec PAULÍNY 12. 5. 1948 – 11. 5. 2021 – 2022 z Báčskeho Petrovca

V smútku si na Teba spomínajú

Tvoji najmilší z Báčskeho Petrovca

44 • OZNAMY •www.hl.rs Informačno-politický týždenník
na
VALENTÍKA
Oznamy
ANNOU
JÁN

RTV Panoráma

TELEVÍZIA

Piatok 13. mája

20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30)

21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30)

22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)

Nedeľa 15. mája

10.30 Zostrih Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2018, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35)

11.00 TV Spomienky (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30)

11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

21.00 Dotyky (reprízy: pondelok 3.15, utorok 11.00, sobota16.00, nedeľa 6.00)

Utorok 17. mája

11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35)

17.30 Čaroslovník

Pondelok – sobota

18.00 Denník

Spektrum. S hosťami v štúdiu sa bude hovoriť o už viac ako dvadsaťročnej hudobnej dráhe Komorného zboru Musica viva z Báčskeho Petrovca.

TV Spomienky. V májových Televíznych spomienkach budú odvysielané príspevky z konca 70. rokov minulého storočia v Jánošíku. Vysielanie prinesie zmienku o pôžičke pre elektrický prúd, o samozdanení, priebehu jarnej sejby, o výstavbe domu kultúry, či aktivitách na tamojšej základnej škole.

Agrosféra. Vo vysielaní bude zhodnotená situácia poľnohospodárskej výroby vlani, bude sa hovoriť o tom, s akými problémami zápasili roľníci, ktorí meškali so sejbou. Nevystanú príspevky o organickej výrobe, vinohradníctve a včelárstve.

Dotyky Pätnásteho mája Kovačičania oslavujú deň svojej dediny. Od založenia kolísky insitného umenia uplynulo už 220 rokov. Tento rodinný magazín bude odvysielaný práve v deň osláv tohto jubilea.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TV PETROVEC

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Dokumentárny lm

18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený lm 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy:

Piatok 13. apríla

– Nevesta cez internet

Sobota 14. apríla

– Najkrajšia družička

Pondelok 16. mája

– Denné svetlo

Utorok 17. mája

– Opravár

Streda 18. mája

– Detonátor

Štvrtok 19. mája

– Poslanie

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Nedeľa 15. mája 17.00 Film: Jožko Sonie

18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Dokonalý šéf 24.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

RÁDIO PETROVEC

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

TV STARÁ PAZOVA

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA

Utorok – piatok 18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny 18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy 19.30 Malé oznamy 19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

Sobota 15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny

Nedeľa 7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy 8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 15. mája

16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň

Film: Takto sme žili... Padina

Utorok 17. mája 16.00 Kultúrno-umelecký program Deň školy ZŠ Mladých pokolení Kreslený lm: Pavlova služba

Piatok 20. mája

16.00 Centrálna oslava 220. výročia osídlenia Kovačice

Rozhovor so skupinou Kandráčovci

TELEVÍZIA PANČEVO

Nedeľa 15. mája

7.00 Repríza relácie Dobrý deň

Streda 18. mája 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Predpoludňajší program

Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program

14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy

15.05 Rádiošport (pondelok)

Kronika našich osád (utorok)

Hudobné vysielanie (streda)

Inteen (streda o 16.00)

Súzvuky (štvrtok)

Z každého rožka troška (piatok)

Kaleidoskop (sobota)

15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa)

16.00 Motívy (nedeľa)

17.00 Rozhlasové noviny

17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program

23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok)

24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

45• RTV PANORÁMA • 20 /5011/ 14. 5. 2022
VOJVODINA 2
TV OBCE KOVAČICA

Šport

Treba hrať do konca

PARTIZAN – MLADOSŤ 1 : 3 (1 : 1) Darko Sládeček

akcii Poničan vyrovnal a s tým výsledkom sa išlo na prestávku.

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Hostia prišli desiati

Bieloblatčania

zaznamenali

výhru na hosťovaní v Tomaševci na zápase, ktorý sa netradične kvôli prvomájovým sviatkom hral v sobotu. Obe mužstvá vystúpili nekompletné, a tak aj hrali, s mnoho chýb a nervózne. Domáci sa po chybe obrancov Mladosti ujali vedenia v 17. minúte, a to bolo všetko, čo ukázali na tomto zápase. V 38. minúte po sólovej

V druhom polčase hrali iba hostia a Kalapiš dvakrát rozvlnil sieť súpera, v 55. a 67. minúte a stanovil konečný výsledok. Do konca zápasu hostia mali ešte niekoľko šancí, ale ich Poničan, Kalapiš a Đurić nevyužili.

MLADOSŤ: Č. Kurunci, Nécsov, Poničan, Đurić, Stojić, Szabó, Šuľa (Goda), Kalapiš, Šofranko, Vukajlović, K. Kurunci

MLADOSŤ – LEHEL 3 : 2 (1 : 0)

Bieloblatčania zaznamenali novú výhru na domácom trávniku, a to proti súperovi, ktorý je umiestnený v dolnej časti tabuľky. Predsa nebolo to ani také ľahké, ako sa na prvý pohľad zdalo, že bude. Začiatok bol dobrý pre domácich. Už v 9. minúte Kurunci z diaľky oblúčikom prekonal nepotrebne vybiehajúceho brankára Gulyasa. Nuž a potom do konca polčasu sa striedali šance na oboch stranách, ale sa výsledok viac nemenil.

V druhom polčase hostia boli nervóznejší, za čo sa im dostali dve červené karty. Najprv v 50. minúte Petrović kopol Kalapiša, ktorý ležal na tráve, a v 80. minúte Fekete lakťom úmyselne udrel Poničana. Domáci zvýšili náskok, keď mali jedného hráča viac. Najprv v 58. minúte skóroval Poničan, a potom v 67. minúte aj Nécsov

a bolo 3 : 0. Potom však poľavili a hostia prevzali iniciatívu a už o dve minúty po chybe obrancov Mladosti korigovali výsledok gólom Ilbašića. Iniciatíva hostí pokračuje a keď im už chýbali dvaja hráči v 82. minúte po góle Rajića zápas sa stal úplne nezvestným. A tak futbalisti Mladosti z hotového urobili pôžičku. Predsa nedovolili viac žiadne prekvapenie a výsledok sa do konca nemenil.

MLADOSŤ: Perišić, Nécsov, Poničan, Đurić (Kuchárik), Stojić (Szabó), Šuľa (Žižić), Kalapiš, Šofranko, Džemailovski, Vukajlović, K. Kurunci

Po tomto zápase Bieloblatčania sa nachádzajú na 6. mieste v tabuľke s 35 bodmi. Na budúcu nedeľu znovu hrajú doma, keď uhostia mužstvo Potisje z Knićanina.

Bod spoza chotára

BUDUĆNOST – AŠK 1 : 1 (1 : 1)

Dejan Striško

V podvečer

prvého mája Aradáčania na vlastnom ihrisku podľahli lídrovi v tabuľke mužstvu ŽAK z Kikindy 1 : 3 (0 : 2). Vedenia sa ujali hostia. Po zmene strán Ponorac korigoval výsledok, ale Kikinďania iba tri minúty neskoršie aj tretíkrát prekonali Eötvösa a domov si zaslúžene

to priemerné stretnutie dvoch nerovnocenných mužstiev, v ktorom domáci boli lepší a zaslúžene si vybojovali víťazstvo. Treba povedať, že hostia prišli iba desiati, čo obľahčilo prácu domácim hráčom. K tomu hostia trochu i meškali. Domáci prevzali hru od samého začiatku, kým sa hostia iba bránili a takmer neprechádzali na polovicu súpera. Valili sa útoky domácich, no zadáci hostí ich úspešne zastavovali hlavne pred vlastným trestným územím, najčastejšie jednoduchým odkopávaním lopty čím ďalej od svojej brány. Vytvorili si domáci aj šance, ale ich nevyužili. Strely Čobrdu, Kirtiho a Petrovića brankár hostí kryl, kým Samardžić a Ogrizović mierili vedľa brány. Trvalo to tak po 30. minútu, keď v trestnom území nedovolene bol zastavený Čobrda a dopískanú jedenástku Kirti premenil. V 43. minúte vo veľkej skrumáži pred bránou hostí najlepšie sa vynašiel Bolehradský a zvýšil náskok svojho celku. Počas celého prvého polčasu hostia ani raz vážnejšie neohrozili bránu domácich. V druhom polčase hostia akoby sa zobudili a častejšie boli na polovici Slávie. V 56. minúte založili útok po pravej strane a po chybe domácich obrancov Ahmetović zaslal loptu za chrbát branká-

Bolo

odniesli všetky tri body. Už v nasledujúcom kole na hosťovaní v Srpskej Crnji Aradáčania vynahradili aspoň časť bodového manka z predošlého kola. V úvode zápasu Eötvös obránil strelu z pokutového kopu. Predsa domáci sa gólom Kondića v 27. min. ujali vedenia, avšak v 30. minúte Birmanac vyrovnal a ako sa ukázalo, stanovil aj konečný

ra Šustera. Po prijatom góle aj domáci sa zobudili a do konca zápasu panovali ihriskom. Hostia svoju šancu hľadali v protiútokoch. Mali aj dve šance, ale zostali nevyužité. A tak až po 86. minútu, keď prudkú strelu Petrovića z hranice trestného územia brankár hostí nemohol kryť. O tri minúty neskoršie po peknej akcii útočného radu domácich Kirti stanovil konečný výsledok zápasu. Treba povedať, že dobrý brankár Neština Uvaček skvelými zákrokmi zachránil svoje mužstvo od väčšej porážky.

SLÁVIA: Dávid Šuster, Vlastislav Kuchta, Denis Šuster (Vladimír Kuchta), Samardžić (Badinský), Grňa, Zaskalický, Bolehradský (Brňa), Petrović, Čobrda (Beláni), Kirti, Ogrizović

Výsledky 21. kola: Kriváň –Borac (V) 2 : 1, Maglić – Tvrđava 3 : 0, Soko – Orlovi 3 : 2, Mladost – Bački Hajduk 4 : 0, Bačka –Kulpín 5 : 1. Voľné bolo mužstvo FK Slavija.

Po tomto kole v čele tabuľky je Tvrđava s 52 bodmi, ale ju vážne ohrozilo mužstvo Orlovi, ktoré teraz má rovnaký počet bodov, ale aj zápas menej. Pivnická Slávia je šiesta s 35 bodmi, Kulpín je 7. a má 25 bodov a Kriváň 8. s 23 bodmi.

V nasledujúcom kole Pivničania hosťujú v Despotove, Selenčania v Báči a Kulpínčania uhostia Mladost Mali Bač.

výsledok zápasu. Vo niši Mijić dal gól, ale rozhodca ho anuloval pre postavenie mimo hry.

AŠK: Eötvös, Nadlački, Lončarski, Birmanac (Kurtešan), Ďuríček (Đurić), Zakić, Mijić, Ponorac (Đokić), Vesin, Korać, Bojanić

Aradáčania sa nachádzajú na 9. mieste a majú 28 bodov. Na nedeľu uhostia celok Banat z Čenty.

46 • ŠPORT •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
0)
MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Prvé z

NJEGOŠ – MLADOSŤ 1 : 4 (1 : 2)

30. apríla hráči pet rovskej Mladosti v Lovćenci prvýkrát tejto jari vyhrali na hosťovaní. Domáci sa ukázali ako dobrý celok, ktorý možno aj ne zaslúžene zakotvil na poslednom mieste rebríčka. Prvých 20 minút prešlo v rovnocennej hre, v ktorej sa aj domáci, aj hostia snažili ohroziť sú perovu bránu. V 23. minúte domáci po faule Brajkovića dobre odcentro vali loptu do šestnástky Mladosti a Milovanović hlavičkoval do siete brankára Leňu. V 42. min. Grković prihral Ožvátovi, ktorý opravdivým eurogólom rozvlnil sieť domácich. V nadstavenom čase prvého polčasu Grković z asi 25 metrov pekne strelil a obrátil výsledok – 1 : 2.

Vsobotu

Od začiatku druhého polčasu Petrovčania zahrali naplno a už v 47. min. šancu mal Stojisavljević. V 54. min. Trojanović veľmi pres nou strelou z voľného kopu z 18 metrov zvýšil náskok Mladosti. V 67. min. prihrozili aj domáci a 3 minúty neskoršie brankár Ra dović odrazil strelu Trojanovića a Šišljagić následne strieľa nad. V 74. min. sa vyznamenal aj Leňa. Vo finiši zápasu Ikrašev stanovil konečný výsledok zápasu, v ktorom Mladosť ospravedlnila úlo hu favorita.

MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, V. Šproch, Brajković, Stojisavl jević (Đokić), Šišljagić, Grković (Vladisav), Trojanović, Jakuš, Ikrašev, Požarev

MLADOSŤ – HERCEGOVAC 1 : 1 (1 : 0)

Zápasy dvoch nedeľňajších sú perov vždy boli zaujímavé a tvrdé s neistým výsledkom. Hostia z Gajdobry sa nachádzajú na pred poslednom mieste v tabuľke a

pokúsili sa v Petrovci vybojovať si body záchrany. Zápas sa začal v miernom tempe obozretne a bez výrazných šancí na oboch stranách. Trvalo to po 24. min.,

keď slabo strážený Ikrašev rýchlo prenikol a ľahko prekonal skúse ného brankára Lukača. Po tomto vedení sa domáci snažili zvýšiť vedenie, ale Grković v 37. min. hlavičkoval nad bránu a v 44. min. jeho strelu brankár ľahko chytil.

Na začiatku druhého pol času hostia zahrali ostrejšie a pokúšali sa vyrovnať výsledok. V 52. min. Jakuš v poslednom okamihu hlavou zachránil sieť. V nasledujúcej minúte hostia z voľného kopu trafili živý múr. V 66. min. brankár hostí kryl strelu Grkovića. Istý hráč trochu neskoršie hlavičkoval a obranca hostí vyrazil loptu z bránkovej čiary. V 80. min. domáci signalizovali penaltu po zákroku na Grkovićovi, ale sa píš

ťala rozhodcu neozvala. Vo finiši zápasu sa hostia snažili stoj čo stoj vyrovnať, čo sa im aj podarilo v 85. min. po chybe obrancov Mladosti.

Mladosť má 42 bodov a nachá dza sa na 5. mieste. V nasledujú com kole si v Čelareve sily zmeria s mužstvom ČSK Pivara, ktoré tiež bojuje o záchranu.

MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Be ronja, V. Šproch (Požarev), Vla disav, Šišljagić (Đokić), Grković (A. Šproch), Trojanović, Jakuš, Ikrašev, Fábry

Pionieri Mladosti v tento víkend presvedčivo porazili Stari grad z Bačskej Palanky 8 : 0, kým kohútiky minulú nedeľu v Gajdobre prehrali 4 : 3 a doma vyhrali Dunav tiež z Báčskej Palanky 3 : 0.

Foto: J. Pucovský

V rozhodujúcom

zápase v boji o titul majstra v sobotu 30. apríla Kysáčanom sa nepo darilo prekonať lídra. Na začiatku to však nevyzeralo tak. V prvom polčase Tatra bola lepšia a držala všetky nitky vo svojich rukách. Už v 12. min. rozhodca Jurišić nepískal očividnú penaltu pre Tatru. V 32. minúte však rozhodca nemal kam a po nešikovnom zákroku Jašovića na Grubovićovi ukázal na biely bod, z ktorého presný bol Marojević pre 0 : 1. Iba dve minúty neskoršie skóroval aj Grubović a zvýšil náskok hostí. Vtedy sa zdalo, že hostia budú oslavovať, avšak v pokračo

vaní sa Slávia zobudila a začala čoraz nebezpečnejšie tlačiť. Obrana hostí však dobre fungovala. V 62. min. však Apić kolenom odrazil loptu, avšak rozhodca "videl", že to urobil rukou a ukázal na biely bod. Tento darček domáci zrejme vedeli využiť, po čom zaútočili ešte intenzívnejšie v snahe čím

skôr vyrovnať. To sa im podarilo v 77. min. Mala aj Tatra šance, ale ich nevyužila. Nuž a potom, keď už všetko zaváňalo remízou, v 89. minúte po chybe Apića Slavija dala víťazný gól pre konečných 3 : 2.

TATRA: Kosturanov, Šmit, Petrović, Živanović, Mijić, Laković, Pekić, Marojević, Grubović (Đaković), Svitić a Apić

TATRA – TSK 1 : 2 (1 : 1)

Po prehre v Novom Sade Kysá čania utrpeli porážku aj v nasledu júcom kole na vlastnej pôde pred asi 200 divákmi. V prvom polčase Tatra bola lepšia, stále útočila, a hostia takmer neprešli polovicu ihriska. Už v 3. min. Mijić zacen

troval z voľného kopu a Petrović hlavičkoval nad. V 11. min. už bolo 1 : 0. Po prihrávke Pekića skóroval Svitić. Šancu mal aj Marojević, ale strieľal vedľa. Jedinú príležitosť hostia mali v 29. min. Tatić unikol Šmitovi a prekonal bezmocného

Kosturanova. V 42. min. unikol Svitić, ale z 8 metrov strelil vedľa brány. V druhom polčase hostia zahrali omnoho nebezpečnejšie. Mali príležitosť v 52., a potom aj v 63. min. sa v šestnástke najlepšie vynašiel Nikolić a priniesol pred nosť hosťom. Ihneď po tomto góle obranca hostí hral rukou, ale roz hodca Stanić nepískal penaltu. Za najprísnejší trest nepovažoval ani štart brankára Perišića nad Ožvá tom. Vo finiši zápasu domáci mali až päť stopercentných šancí, ale výsledok zostal nezmenený, a tak sa hostia domov vrátili z maximálnym ziskom. Kysáčania sú aj ďalej tretí, ale teraz za lídrom už zaostávajú 4, a za druhým Šajkašom 3 body, takže je sen o postupe čoraz ďalej.

TATRA: Kosturanov, Šmit (Đorđević), Petrović, Živanović, Mijić (Radin), Laković, Pekić, Marojević (Đaković), Grubović, Svitić (Ožvát) a Apić (Vrhovac)

SLAVIJA – TATRA 3 : 2 (0 : 2). Pavel Kocka
Obranca Hercegovca Janjić v druhom polčase odrazil loptu, ktorá smerovala do horného rohu brány
4720 /5011/ 14. 5. 2022• ŠPORT •
NOVOSADSKÁ LIGA Sen o postupe čoraz ďalej VOJVODINSKA LIGA – SEVERNÁ SKUPINA
body
hosťovania

Šport

Dolina ide dolu vodou

Po dvoch kolách Kovinčania získali veľkú bodovú prednosť a rázne kráčajú k titulu majstra. Doterajší konkurent padinská Dolina začala isť dolu prúdom a po dvoch zaradom utrpených prehrách zostúpila na tretiu priečku v tabuľke. Kruh kandidátov za druhé miesto sa značne rozšíril. Šance dostať do baráže má viac klubov a medzi ne patrí aj Hajdušica, ktorá však nečakane utrpela porážku doma od Kačarevčanov. V boji o záchranu v najhoršom postavení je Jugoslavija, ktorá do konca majstrovstiev zadrží lampáš. Zle sa píše aj Spartaku, ktorý tiež má chudobné bodové konto. Výsledky 24. kola: Partizan (G) – Dolina 3 : 1, Crvena zvezda –Dolovo 4 : 3, Vulturul – Budućnost 1 : 2, Partizan (U) – Stari Tamiš 2 : 0, Jedinstvo Stević – Sloga BNS 3 : 0, Spartak 1911 – Hajdučica 3 : 5, Jugoslavija – Potporanj 1 : 3. Voľný bol Radnički Kovin. Výsledky 25. kola: Jugoslavija – Partizan (G) 1 : 4, Potporanj –Spartak 1911 2 : 1, Hajdušica – Jedinstvo Stević 0 : 3, Sloga – Partizan (U) 3 : 1, Radnički – Vulturul 6 : 1, Budućnost – Crvena zvezda 1 : 2, Dolovo – Dolina 3 : 0, Voľný bol Stari Tamiš.

PARTIZAN (G) – DOLINA 3 : 1 (1 : 1)

Pred prvomajovými sviatkami Dolina hosťovala v Gaji. Na rozdiel od predchádzajú cich zápasov dobre začala, ale zle skončila zápas. Padinčania sa ujali vedenia gólom najlepšieho strelca v lige Kelečevića. Radosť z vedenia bola krátka, lebo po chybe obrancov Doliny domáci gólom Andejića vyrovnali. Celý prvý pol

čas Dolina mala viac z hry a bola lepšia, ale svoje šance nevyužila. Preto sa výsledok prvého polčasu viac nemenil.

Hneď na začiatku druhého pol času domáci šťastne dosiahli druhý gól, ktorý vsietil Filipović. Potom domáci hráči otáľali s časom. Hra bola často prerušovaná pre po vaľovanie sa domácich hráčov po

ihrisku. Rozhodca Marko Marković z Pančeva toleroval také správanie sa domácich, čo vyvolalo nepotreb nú nervozitu u hostí. Po nevyuži tých šanciach hostí domáci šťastne vyhrali. Výhru overil tretím gólom náhradník Lazarević v poslednej

minúte zápasu. DOLINA: Králik, Janjović (Hlav ča) Kolak, Tanasković, Mitkovski, Abramović (Popović) Kelečević, Kočić (Bančov), Radenković, Jo simovski (Čížik), Trnovský

DOLOVO – DOLINA 3 : 0 (1 : 0)

Na druhom hosťovaní zaradom Dolina podala matný výkon. Aj teraz sa potvrdila sku točnosť, že Dolina proti slabším mužstvám hráva najslabšie. Sám odchod do Dolova hráči a vedenie nepochopili zodpovedne. Na posledný tréning pred zápasom neprišiel žiadny hráč a niektorí neprišli ani na zápas. Divná bola aj organizácia majstrovského zápasu v Dolove. Domáci nemali zapisova teľa a delegát povedal, že sa zápas predsa môže hrať, lebo on mená hráčov zapíše do svojho telefónu?! Domáci prejavili viac vôle vyhrať. Viac sa snažili a hneď na začiatku prišli k rýchlemu vedeniu. Hostia mysleli, že domáci útočník je v ofsajde a oneskorene reagovali. Postranný rozhodca nič neukázal a hra pokračovala faulom Kolaka, ktorý zapríčinil penaltu a zarobil i žltú kartu. Domáci jedenástku

Za chotárom naplno, doma slabo

premenili. Potom sa na ihrisku rozvila rovnocenná hra. Šancí bolo na oboch stranách, ale ich útočníci nevedeli využiť.

V pokračovaní zápasu domáci mali viac šťastia, dva protiútoky premenili v góly a v konečnom zaslúžene vyhrali. Stalo sa to, keď hostia zostali desiati, lebo Kolak zarobil aj druhú žltú kartu a mu sel ísť predčasne do šatne. Hráči Doliny by si museli uvedomiť, že majstrovstvá sú v plnom prúde a že nezodpovedným správaním kazia dobrý dojem, ktorý Dolina doteraz zanechala. Netreba dovoliť, aby nakoniec všetko išlo dolu vodou.

DOLINA: Králik, Čížik (Kočić), Kolak, Mitkovski (Hlavča), Ab ramović, Kelečević, Radenković, Josimovski, Janjović (Popović) Stojkov, Bančov

Na nedeľu Dolina bude hrať doma, kde uvíta Budućnost z Ali bunára.

Hajdušičania

v príliš netradič nom termíne v pondelok 2. mája  v neistom a zaujíma vom zápase v Debeljači na lopatky položili topiaci sa Spartak výsled kom 3 : 5 (3 : 3). Domáci v prvom polčase až trikrát mali prednosť 1 : 0,  2 : 1 a 3 : 2, ale hostia dvomi gólmi A. Liptáka a Pavlovica zakaž dým vyrovnali. Po zmene strán však hostia boli omnoho lepší a dvomi gólmi A. Ružića prekonali odpor domácich. Piaty gól však bol oprav divé majstrovské dielo skúseného Radovića, ktorý zo 40 metrov trafil brvno a Ružić odrazenú loptu iba potisol do siete pre konečných 3 : 5.

Nuž a potom na krídlach tejto, ako aj presvedčivej výhry nad celkom Jugoslavija (6 : 2) v predošlom kole, Hajduši čania očakávali, že si poradia aj

s mužstvom Jedinstvo. To sa však nestalo. V tvrdom, ale korektnom zápase hostia z Kačareva počas celého zá pasu boli lepším súperom. Častejšie sa hralo pred bránou Melicha, aj keď ani na jednej stra ne nebolo stopercentných šancí. Hostia však skúšali z diaľky, niekoľ kokrát príliš nebezpečne a prinútili Melicha intervenovať. Na druhej strane Hajdušičania si nevytvorili ani jednu príležitosť a aj ojedinelé strely z diaľky boli nepresné, takže sa na oddych odišlo bez gólov. Po zmene strán sa na ihrisku nič nezmenilo. Hostia sú aj ďalej nebezpečnejší a konkrétnejší a už v 55. minúte tú svoju prevahu ko runovali gólom. Po strele z okraja šestnástky Melich dobre interveno

val, ale odrazenú loptu nestrážený Pešovski zaslal do siete. Iba dve minúty neskoršie hostia z voľného kopu zvýšili náskok. Po tomto góle domáci akoby sa zobudili a začali nebezpečnejšie obliehať bránu hostí, ale to robili príliš konfúzne, takže sa ich útoky končili hlavne na okraji šestnástky. Trvalo to asi 10, možno 15 minút, keď hostia dali aj svoj tretí gól, a tak úplne zlomili nádeje domácich, že môžu aspoň vyrovnať. Aj po tomto góle a do konca zápasu hostia majú jemnú prevahu, snažia sa zvýšiť náskok, ale sa im to viac nepodarilo, kým sa úplne znechuteným domácim futbalistom viac vonkoncom nič nedarilo.

HAJDUŠICA: Melich, Pejčić, Pavlovic, Folťan (Mršić), Z. Lipták, Knežević (Ćulum), Cvetićanin (Petrović), Gužvica, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić

HAJDUŠICA – JEDINSTVO STEVIĆ 0 : 3 (0 : 0)
Vladimír Hudec
48 • ŠPORT •www.hl.rs Informačno-politický týždenník
PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA
Dragoslav Radović (vpredu) zo štyridsať metrov otriasol brvno

Volejbalistom sa nepodarilo

Vladimír Hudec

Volejbalová sezóna 2021/22 v dejinách pet rovského volejbalu bude zapísaná zlatými písmenami. Totižto seniorské mužstvo Mla dosti získalo titul majstra v 2. lige Srbska – severná skupina a volejbalistky Mladosti bez prehraného zápasu získali titul majstra v 2. vojvodinskej lige a v novej sezóne budú súťažiť v 1. ženskej vojvodinskej volej balovej ligy.

Na rozdiel od dievčeniec, muži potrebovali ešte jeden krok na postup do prvej ligy – dohrávanie s majstrami ďal ších troch druhých líg a ten kvalifikačný turnaj za podpory petrovskej lokálnej samosprávy, Základnej školy Jána Čajaka, Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec a iných v dňoch 25 až 27. apríla prebie hal v Petrovci. Zúčastnili sa ho majstri štyroch druhých líg – be lehradský Partizan 2, Topličanin z Prokuplja, Antena z Kruševca a petrovská Mladosť, ktorá bola aj organizátor turnaja.

Dosiahnuté sú tieto výsledky:

Antena – Mladosť 0 : 3, Parti zan – Topličanin 3 : 1, Mladost – Partizan 0 : 3, Antena Topli čanin 0 : 3

Konečné poradie je takéto: 1. VK Partizan 2 2. VK Mladosť

3. VK Topličanin 4. VK Antena

Postup do 1. volejbalovej ligy si teda vybojoval Partizan, 2. petrovská Mladosť potvrdila svoje kvality, avšak vo finále predsa len nedokázala vyhrať Partizan a zaujala druhé miesto na turnaji a musí sa uspoko jiť s tým, že aj v nasledujúcej sezóne bude súťažiť v druhej ligy Srbska.

„Objektívne nemali sme mno ho šancí,“ úprimný je Emil Fejzu lahi, predseda a tréner Mladosti. „Partizan je väčší, organizova nejší, dokonca aj bohatší klub, v ktorom hrajú profesionáli. Tak napríklad deň, keď sme hrali rozhodujúci finálový zá pas, bol pracovný, a kým naši hráči boli na svojich pracovných miestach, hráči Partizanu oddy chovali vo svojich ubytovniach a pripravovali sa na zápas. Je jasné, že večer, keď sa zápas hral, boli oddýchnutí a tým aj

pripravenejší. To však nemôže byť výhovorka. Vcelku boli lepší a nemáme sa na čo sťažovať. Svojráznou satisfakciou pre nás je aj to, že tím Partizana, ktorý vyhral, v týchto dňoch vyhral aj celok Vojvodina 2, ktorý je majster v Druhej B lige Srbska.“ Podľa slov E. Fejzulahiho tur naj vcelku bol úspešný: „Sme šťastní, že všetko prešlo bez väčších organizačných chýb. Účastníci turnaja boli veľmi spo kojní a hovorili, že by chceli do Petrovca prísť znovu. Dokonca predstaviteľ klubu Antena z Kru ševca vyjadril žiadosť, aby počas leta do Petrovca prišiel s deťmi,

ktoré v klube trénujú volejbal. Teraz sme na zaslúženom oddy chu a počas leta nás očakávajú prípravy a v rámci nich aj nie koľko zaujímavých turnajov, tiež pohárová súťaž. Majstrovstvá sa začnú orientačne v októbri. Svojráznou kuriozitou je, že sme v práve skončených maj strovstvách súťažili v lige, ktorá bola štvrtá po rangu v Srbsku, na kvalifikačnom turnaji sme sa uchádzali o postup do prvej ligy, ktorá je teraz po reorganizácii súťaže druhá, hneď po super lige a my budeme súťažiť v lige, ktorá je teraz tretia po rangu.“

Foto: z archívu FK Mladosť

Povýhre v 25. kole nad hos ťami z dediny Parage vznik la iskra nádeje o záchranu Hložančanov. Vedenia sa však ujali hostia už v druhej minúte. Domáci brankár Dubovský vyrazil strelu Dujakovića z voľného kopu, no obrancovia Budúcnosti sa iba po zerali ako hostia kombinujú v ich päťke a nestrážený Gajdobranski skóruje pre 0 : 1. V 13. minúte po sólovom prieniku Žembery

netypicky ľavačkou trafil opačný roh Stojčevićovej brány pre 1 : 1. V 17. minúte ďalší šok, keď Niko lić strelou z asi 22 metrov prekvapil Dubovského pre 1 : 2. V 45. minúte tesne pred posledným hvizdom v prvom polčase prvej hviezdy zápasu roz hodcu Mićka Dražića z Báčskej Palanky Đilas vyrovnal na 2 : 2. Hostia sa ujali aj tretí raz ve denia. Po nepozornom zákro ku obrany domácich Jelić v 55.

minúte pokračuje v goleáde a skóruje pre 2 : 3, aby iba tri minúty neskoršie Đilas svojím druhým gólom vyrovnal na 3 : 3. Do konca zápasu sieť na hosťujúcej bráne zavlnil ešte Đumić po peknej ak cii náhradníka Carića, ktorý ku koncu zápasu aj sám prekonal náhradníka v bráne hostí Dukića pre konečných 5 : 3. V druhom polčase to bolo revue nerealizova ných šancí, lebo to, čo sa podarilo nerealizovať trikrát Đilasovi, a Carićovi, ale aj útočníkovi hostí Dujakovićovi, je priam neuveriteľné. Tentoraz neúspešný režisér zápasu rozhod ca Dražić žltými kartami trestal

iba domácich Ralevića, Đumića a trenera Lukića, ktorí protestovali nad jeho „zázračnými“ a spravidla zákernými verdiktmi.

BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Ma lešević (Kriška), Katiak (Jakuš), Damjanović, Ralević, Papić, Žembery, Duvnjak, Ðilas, Ðu mić, Brkljač (Carić)

Hložančania sa po tejto výhre nachádzajú na 14. mieste a majú 25 bodov, 7 viac od predposlednej Vojvodiny. Silbašská Naša hviezda je deviata a má 35 bodov. V nasle dujúcom kole Budúcnosť hosťuje v Kupusine, kde ju ako hostiteľ uvíta posledný Radnički zo Som boru, ktorý má iba bod a s ligou sa už prakticky rozlúčil.

BUDÚCNOSŤ (H) – BUDUĆNOST (P) 5 : 3 (2 : 2)
4920 /5011/ 14. 5. 2022• ŠPORT •
KVALIFIKAČNÝ TURNAJ O POSTUP DO PRVEJ VOLEJBALOVEJ LIGY SRBSKA
Mladosti
postúpiť SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA Iskra nádeje o záchranu Volejbalistky petrovskej Mladosti v nasledujúcej sezóne budú súťažiť vo Vojvodinskej lige

Po tretej výhre zaradom vo veľmi ťažkých súbojoch s mužstvami zo samého vrchu tabuľky FK Radnički 1912 zo Somboru a FK Tekstilac v Odžakoch rovnakým minimálnym výsledkom minulú sobotu staropazovskí futbalisti naskočili na ďalšiu víťaznú vlnu. Na vlastnej ploche privítali a porazili domácich susedovcov, favorizované druhoumiestnené mužstvo Fenix 1995. Ani po tejto výhre však neušli zo zóny zostupu, ale sa konečne dostali o stupienok vyššie, na 13. pozíciu s rovnakým počtom bodov (30) ako dvanásty Hajduk 1912 Kula a štrnásty Radnički zo Zreňaninu, ale s lepším skóre vo vzájomných stretnutiach. V záverečných piatich kolách Jednotu očakávajú ďalšie veľmi ťažké výzvy, ale

zostávajú v hre o obstátie v lige. Sobotňajšie meranie síl so susedmi z Fenix Areny prinieslo od začiatku obojstranne príliš rozkúskovanú hru. Hostia totiž mali územnú prevahu, ale si pripravili len jednu vyloženú šancu. Na opačnej strane domáci dvakrát v krátkom časovom intervale mali príležitosť ujať sa vedenia, ktoré by im prinieslo menej starosti v pokračovaní zápasu. Šance zmaril nepozorný Živanović. V prvej vážnej akcii stredopoliar Jednoty z hranice veľkého vápna strelil ponad bránu a v ďalšej ešte výraznejšej príležitosti takmer z päťky nerozvážne vypálil popri ľavej žrdi. Vedenie mohol priniesť aj Maoduš. Z hranice pokutového územia z voľného kopu šikovne strelil tesne ponad živý múr, ale lopta smerovala vedľa žrde. Vedenia

sa domáci ujali v 36. minúte, keď Pilipović z krídelného priestoru vošiel do šestnástky a presnou strelou vmestil loptu do siete.

Aj v druhom polčase sa hral obojstranne ofenzívny futbal. Hostia viac hrozili, ale sa cez pevnú a zodpovednú domácu obranu ťažko presadzovali. Domáci sa viac spoliehali na rýchle protiútoky. Zaslúženú výhru pečatil po dobrej kontre v 57. minúte tentoraz vynaliezavejší Živanović, ktorý využil dobrú prihrávku Stevanovića a presnou strelou tra l nestráženú časť brány.

JEDNOTA: Stailković, Matović, Ivetić, Tmušić, Milivojević, Maoduš (Pađen), Stevanović, Živanović (Trivić), Pilipović (Kuridža), Obradović, (Marinković) Žiža

V nasledujúcom 27. kole Jednotu očakáva ďalšia veľmi ťažká skúška vo Vršci, kde narazí na domáce rovnomenné mužstvo,

FUTBALOVÁ KRONIKA NAŠICH DEDÍN

Strelec prvého gólu Miloš Pilipović

ktoré sa v tomto kole dožilo nečakanej prehry v dueli s Borcom v Šajkaši (3 : 0). Vrščania si však už zabezpečili titul majstra a prechod do prvoligovej spoločnosti. Fenix 1995 si doma zmeria sily s Borcom zo Sakule, ktorý v nedeľňajšom zápase na vlastnej pôde remizoval s odžackým Tekstilcom (1 : 1). 8. mája.

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

25. kolo:

ERDEVÍK: SLOGA – Jedinstvo (Rumenka) 1 : 1

NOVÝ SAD: Index – RADNIČKI (Šíd) 1 : 0

26. kolo:

ŠÍD: RADNIČKI – Donji Srem (Pećinci) 3 : 2

DONJI TOVARNIK: Sloboda – SLOGA (Erdevík) 0 : 2

Erdevícka Sloga je na 4. mieste a má 44 bodov, kým Radnički má 39 bodov a nachádza sa na 6. mieste.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Vystaty zápas 24. kola:

KLJAJIĆEVO: Kordun – BUDÚCNOSŤ (Hložany) 1 : 0

25. kolo:

RUSKÝ KERESTÚR: Rusín – Naša Hviezda (Silbaš) 1 : 0

Silbašská Naša Hviezda má 35 bodov a nachádza sa na 9. mieste, kým Hložančania zostali na 14. mieste a majú 25 bodov.

PRVÁ BELEHRADSKÁ LIGA –A SKUPINA

21. kolo:

ZEMUN: Milutinac – Posavac Tišma 5 : 4

22. kolo:

BOĽOVCE: POSAVAC TIŠMA – PKB Kovilovo (Kovilovo) 4 : 0

Boľovčania sa nachádzajú na 7. mieste v tabuľke a majú 31 bodov.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

21. kolo:

BAVANIŠTE: BSK Bavanište – MLA-

DOSŤ (Vojlovica) 4 : 0

22. kolo:

SAMOŠ: Pobeda – MLADOSŤ (Vojlovica) 2 : 4 Vojlovická Mladosť sa nachádza na 7. mieste a má 25 bodov.

OBECNÁ LIGA ALIBUNÁR –PLANDIŠTE

13. kolo:

SELEUŠ: Vojvodina – JÁNOŠÍK (Jánošík) 2 : 2

14. kolo:

JÁNOŠÍK: JÁNOŠÍK – Rapid (Nikolinci) 2 : 1

Jánošíčania sa nachádzajú na 4. mieste a majú 23 bodov.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

13. kolo: ŠÍD: JEDNOTA – Graničar (Jamena) 4 : 2

MOROVIĆ: Jedinstvo – OFK BINGUĽA (Binguľa) hostia neodcestovali pre veľký počet zranených hráčov

ILINCI: Borac – JEDNOTA (Ľuba) 1 : 0

14. kolo: ĽUBA: JEDNOTA – Jedinstvo (Morović) 2 : 4

BINGUĽA: OFK BINGUĽA – JEDNOTA (Šíd) 0 : 2

Jednota zo Šídu postúpila na 4. miesto a má 21 bodov, Ľubania klesli na 6. miesto a majú 18 bodov, kým OFK Binguľa je na 8. mieste a má 14 bodov.

Podľa webovej stránky Srbijasport.net: V. Hudec

50 • ŠPORT •www.hl.rsInformačno-politický týždenník JEDNOTA – FENIX 1995 2 : 0 (1 : 0) Matej Bzovský
Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA Záchrana stále možná Výsledky majstrovských zápasov našich klubov zohraných počas prvomájových sviatkov a v sobotu 7. a v nedeľu

Do koncepcie Dňa Hložian boli aj tohto roku zaradené športové podujatia, ktoré prilákali veľký počet tak účastníkov, ako aj návštevníkov. Po dvojročnej prestávke spôsobenej pandémiou si milovníci rôznych športov, ktoré sú zaradené do programu osláv Dňa Hložian, prišli na svoje.

Rybári boli tohto roku situovaní na neďalekom kanáli, ktorý tečie v blízkosti Dunaja, cez katastrálny obvod pod názvom Tatárnica. Organizátorom, ako aj minulé roky, bolo Združenie športových rybárov Kapor z Hložian. Do súťaže sa zapojilo 7

Jaz z Beočínu, na druhom mieste boli členovia Združenia športových rybárov Karas z Báčskeho Petrovca a na treťom mieste zakotvili Silbašania.

Na ihrisku FK Budúcnosť si sily zmerali tí najmenší futbalisti. Hložiansky futbalový klub sa tohto roku rozhodol zorganizovať turnaj pre deti. Zúčastnili sa ho členovia klubov: FK Budúcnosť z Hložian, FK Bačka z Begeča, FK Krila Krajine z Báčskej Palanky a FK Maglić. Išlo o prvý turnaj tohto typu v rámci Dňa Hložian, no ukázal sa ako veľmi úspešný. Na teréne súperili deti vo vekovej kategórii do 10 rokov a rozhodcom bol Boris Fekete z Hložian. V semi nále si sily zmerali Budúcnosť a Bačka (2 : 0) a Krila Krajine – Maglić (1 : 0).

obce. Výsledky boli rovnaké tak v turnaji, ako aj v obecnej lige. Prvé miesto obsadili žiaci ZŠ Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca, druhé žiaci ZŠ J. A. Komenského z Kulpína a tretie žiaci prvej skupiny ZŠ J. M. Dragutina z Hložian, kým druhá skupina hložianskych šachistov sa umiestnila na štvrtom mieste. V dohľadnej dobe sa budú konať ešte turnaje obecnej ligy základných škôl, a to v B. Petrovci a Kulpíne.

Na hložianskej strelnici bolo tiež rušno. Zišlo sa tu 5 tímov z Hložian, Báčskeho Petrovca, Maglića, Futogu a Báčskej Palanky, ktoré súťažili v triafaní do pohyblivých terčov, a to skupinovo a jednotlivci. Z 24 súťažiacich najúspešnejší a najprecíznejší bol Miroslav Pavčok z Hložian, druhý bol Milan Gavrilov a tretí bol Slavko Gavrilov, obaja

skupín, presnejšie 21 športových rybárov, z toho najstarší mal 65 rokov a najmladší 16. Súťažiaci boli z Hložian, Báčskeho Petrovca, Kulpína, Begeča, Silbaša, Beočínu a dokonca aj zo susedného Chorvátska, z Iloku. Najviac sa však darilo skupine športových rybárov

V zápase o tretie miesto Maglić zdolal Bačku 3 : 1 a víťazom turnaja sa stal FK Krila Krajine, ktorý vo finálovom zápase prekonal Hložančanov výsledkom 0 : 4.

V Základnej škole Jozefa Marčoka Dragutina sa konal šachový turnaj. Zúčastnili sa ho šachisti, presnejšie žiaci základných škôl z Hložian (2 tímy), Báčskeho Petrovca (1 tím) a Kulpína (1 tím). Súčasne sa tu hrala aj obecná liga základných škôl Báčskopetrovskej

súťažili pre B. Petrovec. V konkurencii tímov najúspešnejší boli Hložančania a za nimi sa umiestnili Petrovčania a Maglićania.Šachová sústredenosť žiakov základných škôl Báčskopetrovskej obce DEŇ HLOŽIAN Zápas najmenších Hložančanov a Begečanov Na strelnici súťažilo 5 tímov Počasie žičilo súťažiacim rybárom Množstvo športových podujatí

Zvonko Relota (člen správy), Martin Lekár, Nemanja Gajičić, Aleksa Grubešić, Duško Babić, Boris Relota (kapitán a tréner), Nemanja Petrović, Žarko Babić, Nikola Emer, Vuk Barišić, Svetislav Nedeljkov, Petar Salatić (v hornom rade zľava) Pavel Gaža (člen správy), Milorad Kolarski (ekonóm), Tihomir Ćetković (lekár), Ján Lačok (člen správy), Daniel Peťkovský, Pavel Hasík, Rade Petrović, Jaroslav Lekár (člen správy), Lazar Popadić (člen správy) Dušan Petráš (člen správy), Todor Radanov (predseda klubu) (v strednom rade zľava) Erik Kreko, Peter Lačok, Aleksej Bojkov, Stanislav Zima, Daniel Hungar, Darko Ćirić, Stefan Kisić (sedia zľava) J. Diňa

VK KULPÍN –PRVÁ B VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA
Foto:
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.