Hlas ľudu 31/2022

Page 1

ISSN0018-2869Ján Triaška Báčsky Petrovec Výtvarný tábor a pozvanie na Svadbu v Kulpíne

V piatok 22. júla v Archíve Vojvodiny bola otvorená výstava Cestami rozprávok, držitelia Grand Prix BIB 1967 – 2021. Výstava bola zorganizovaná pod záštitou veľvyslanca Slovenskej republi ky v Srbsku Fedora Rosochu a otvorila ju Iveta Galbavá, poradky ňa predsedu vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky starost livosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.

D. Berediová-Banovićová

V dňoch od 20. do 22. júla na pozvanie Archívu Vojvodiny Srbsko navštívila Iveta Galbavá, poradkyňa premiéra Slovenskej republiky v oblasti politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. V rubrike Týždeň si prečítate rozhovor s ňou o tejto návšteve, ako aj o iných aktuálnych otáz kach.

D. Berediová-Banovićová

V Novej Pazove na plató pred Kultúrnym strediskom sa konal 2. Festival remeselníckeho piva. Počas dvoch festivalových večerov – v piatok 22. a v sobotu 23. júla – návštevníci tohto podujatia mali možnosť okoštovať viac druhov piva 13 výrobcov. Svoje výroby ponúkali hlavne malé podniky nielen z územia Staropazovskej obce, ale aj zo širšieho okolia. Generálnym patrónom festivalu bola Obec Stará Pazova a organizátorom Turistická organizácia Obce Stará Pazova (fotografia je z ich archívu). Nevystala ani bohatá gastronomická po nuka a vystúpenia viacerých hudobných skupín.

A. Lešťanová

Zmena klímy predstavuje veľkú výzvu nielen pre pes tovateľov, ale aj šľachtiteľov nových odrôd a hybridov. Očakáva sa, že v budúcnosti sa budú čoraz častejšie vy skytovať poveternostné extrémy, ako sú sucho alebo silné búrky. V Srbsku na mnohých poliach pre sucho po praskala pôda a na pestovaných plodinách už vidno ná sledky nedostatku zrážok. Extrémne sucho negatívne vplýva v prvom rade na sóju a kukuricu. Vysoké teploty a nedostatok vlahy v tomto momente najlepšie znáša slnečnica, ktorej zber sa podľa predpovedí pestovate ľov začne o dva týždne skôr – už od polovice augusta.

Ľ. Sýkorová

 Z obsahu 30. 7. 2022 | 31 /5022/ Uzávierka čísla: 27. 7. 2022

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová

Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová

Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová

Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Gra cká redaktorka: Irena Lomenová

Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs

E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84

Telefax: 021/47 20 844

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Tlač:

Službeni

Editoriál Z Nového Sadu do Petrovca

Prednami je ďalšia historická chvíľa: redakcia nášho jediného slovenského týždenníka Hlas ľudu sa sťahuje z Nového Sadu do Báčskeho Petrovca. Presnejšie povedané: vracia sa do Petrovca. Lebo tu toho dávneho 19. októbra 1944 vyšlo prvé číslo Hlasu ľudu. Len štyri dni po oslobodení Petrovca... Z tých dávnych čias si pripomeňme, že takmer celý prvý rok redakcia pracovala v miestnostiach kníhtlačiarne. V jeseni roku 1945 dostala na používanie miestnosti v bývalom Altmanovom dome, v bezprostrednej blízkosti kníhtlačiarne, kde pracovala do zakončenia novej spoločnej budovy pre redakciu, kníhtlačiareň a vydavateľský podnik – do roku 1961.

Ďalší hraničný rok bol rok 1967. Vtedy sa do Nového Sadu najprv presťahovala redakcia Hlasu ľudu a potom i pracovníci vydavateľstva, ktorí spolu tvorili Novinovo-vydavateľský podnik Obzor. Hoci redakcia tu pracovala už od 1. januára, noviny sa ešte celý rok tlačili v Petrovci a od začiatku roku 1968 v kníhtlačiarni Dnevnik v Novom Sade. Tu, v desaťposchodovej budove Dnevnika pôsobili aj ďalšie vojvodinské médiá. Bol to Dom tlače a slovenské médiá (Hlas ľudu, Rozhľady, Nový život

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

a Naši pionieri) dostali priestory na piatom poschodí. Nový Sad bol zvolený za nové sídlo našich redakcií ako najracionálnejšia lokalita, lebo je najdôležitejším politickým, hospodárskym a kultúrnym strediskom vo Vojvodine, lebo tu pôsobia významné inštitúcie a je aj dôležitou železničnou a cestnou križovatkou, čo obľahčí aj styky redakcií s čitateľmi a spolupracovníkmi. Medzičasom pre nové dobové momenty jednotlivé redakcie z budovy Dnevnika postupne odchádzali. V týchto dňoch ju opúšťa aj Hlas ľudu. Nový majiteľ plánuje jej rekonštrukciu, do istej miery aj nový účel.

Vážení čitatelia, pred vami je posledné číslo Hlasu ľudu pripravené v doterajšom sídle redakcie – v budove na Bulvári oslobodenia 81/5 v Novom Sade. Po 55 rokoch redakcia sa vracia do Petrovca. Dočasne?

Pr avdepodobne. Lebo na obzore je výstavba strediska vojvodinských Slovákov v Novom Sade, kde svoje priestory bude mať aj Hlas ľudu.

V spomienkach bývalých a terajších hlasľudovcov však ešte dlho budú rezonovať zážitky a dojmy zo sídla redakcie v budove Dnevnika. Aj tých 104 schodov medzi vrátnicou a naším piatym poschodím, ktoré sme niektorí z nás aj desaťročia denne merali...

dňami, Dňom

kulpínskeho kaštieľa MOMS

výtvarný tábor. Na snímke je účastník Pavel Chrťan z Kysáča a krojovaní družba a družica, ktorí prišli účastníkov tábora volať na svadobný galakoncert, ktorý bude v sobotu 30. júla v areáli Poľovníckeho domu v Kulpíne.

Foto: Katarína Gažová

331 /5022/ 30. 7. 2022• •
VP
glasnik Belehrad
8 Pre mňa osobne stretávanie so Slovákmi krajanmi je veľmi dôležité ĽUDIA A UDALOSTI 14 Čoraz menej višňových sadov POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Tropické horúčavy znižujú výnosy KULTÚRA 40 Na zamyslenie a rozptýlenie ŠPORT 47 Nezabudli na Katića Na titulnej strane: Týždeň pred ústrednými oslavami Kulpína – Predslávnosťovými
Kulpína a Svadbou voľakedy a dnes – v sobotu 23. júla v parku
Kulpín a jeho Výtvarná skupina KEBY… usporiadali 6. Slovenský

Týždeň

Predísť energetickej kríze

Pripravil: Miroslav Pap

Energetická

kríza, ktorá sa medzi nás dostáva každým dňom viac a viac, nenadobudla evidentne maximálnu hodnotu. Zima pred nami je aktuálne pod veľkým otáznikom, čo spôsobuje pomerný rozruch vo svete. Na riešenie energetickej krízy sa členské štáty združujú, ale aj tie kandidátske, alebo aj nekandidátske. V Tirane sa v rámci otvoreného panela o energetickej bezpečnosti stretli ministerka baníctva a energetiky Zorana Mihajlovićová a ministri zo Severného Macedónska a Albánska, presnejšie predstavitelia Otvoreného Balkánu. „Všetci v regióne sme pod veľkým tlakom, aby bolo do zimy všetkého nadostač. Je však dôležité, aby sme popri riešení aktuálnych problémov so zásobovaním diskutovali aj o strategických projektoch a potenciálnych spoločných investíciách, vďaka ktorým bude celý región

energeticky stabilnejší. Mali by sme pracovať na oboch týchto dráhach súčasne. Naším návrhom bolo vytvoriť spoločnú pracovnú skupinu – Srbsko, Severné Macedónsko a Albánsko, ktoré sa budú túto zimu zaoberať riešením problémov, ale aj potenciálnou spoluprácou aj na veľkých strategických projektoch,“ povedala Mihajlovićová. Pracovné skupiny troch krajín by v dohľadnom čase mali predstaviť plány o energetickej bezpečnosti prezidentom a premiérom. Plány budú de novať spoločné investície, ktoré budú usmernené na výstavbu solárnych a veterných elektrární, prepojenie trhu, zásobovanie plynom a pod.

*

A na východe sa azda veci posunuli o krok vpred. V paláci Dolmabahçe v Turecku Rusko a Ukrajina podpísali dohodu, ktorá umožní vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more. Pri podpisovaní bol

prítomný aj generálny tajomník OSN Antonio Guterres. Rusko po podpísaní dohody by nemalo útočiť na lode, ktoré budú transportovať obilie, z druhej strany Turecko v spolupráci s OSN bude vracajúce sa lode kontrolovať, či nevezú do Ukrajiny zbrane. Doteraz je v dôsledku vojnového kon iktu v ukrajinských prístavoch zablokovaných 20 až 25 miliónov ton obilia, ktorého dodávka je nevyhnutná pre mnohé krajiny Blízkeho východu a Afriky. K ďalšiemu pozitívnemu kroku prišlo, keď bol v piatok 22. júla opäť pustený do prevádzky Severný prúd 1. Predtým existovali mnohé obavy, že Rusko vôbec plyn nepustí do Európy, no predsa bola skutočnosť iná, hoci je pravdou, že kapacity Severného prúdu 1 sú omnoho zredukovanejšie. Európska komisia navrhuje, aby sa spotreba plynu znížila v Európe počas zimy až o 15 percent. Núdzové opatrenia na šetrenie plynu by mali byť stanovené od 1. augusta a budú trvať do 31. marca 2023. Všetky členské štáty Európskej únie do konca sep-

tembra musia predostrieť EK vlastné núdzové plány v prípade, že Rusko ešte viac obmedzí dodávku plynu, resp. úplne zastaví. EÚ sa aktuálne snaží prejsť na obnoviteľné zdroje alebo na ekologické alternatívy. Dočasne však viac budú spotrebovať uhlie a ropu.

Za posledný týždeň prišlo aj k zmenám vedúcich štruktúr v Indii a Taliansku. Nová prezidentka v Indii bude Draupadí Murmúová, ktorá má pôvod kmeňa Sánthánov. Ako tvrdia svetové médiá, bude prvou prezidentkou pochádzajúcou z kmeňového prostredia. Aktuálny prezident Rám Náth Kóvind pochádza z najnižšej, nedotknuteľnej indickej kasty. V Taliansku je tomu však opačne, keďže prezident Sergio Mattarella podpísal dekrét o rozpustení parlamentu po rezignácii premiéra Maria Draghiho. Podľa tvrdení prezidenta k tomuto rozhodnutiu viedla zložitá súčasná politická situácia. Vláda určila termín predčasných parlamentných volieb na 25. september.

Zdroj: RTV, RTS

Voštvrtok 21. júla sa konalo zasadnutie Zhromaždenia Mesta Nový Sad, na ktorom bol schválený Generálny urbanistický plán Nového Sadu do roku 2030 (GUP).

Návrh GUP-u vypracovali odborníci Verejného podniku Urbanizmus na základe 15 štúdií z rozličných oblastí mestského života. Tento plán vyvolal polemiku vo verejnosti, pre čo bol organizovaný aj protest pred Zhromaždením APV, kde sa konalo zasadnutie.

Pred zasadnutím primátor Mesta Nový Sad vyhlásil, že rozprava o GUP-e bola verejná a že boli

uskutočnené tri verejné prezentácie s veľkým počtom pripomienok.

Zopakoval, že GUP je dôležitý dokument, ktorý musí byť prijatý. „Rozvojový GUP je koncipovaný a de novaný odborníkmi a politika bude mať posledné slovo

v rámci ústavy a zákona. Mesto chránime. Všeličo bolo povedané, že sa Promenada potopí, že SPENS prepadne – nič z toho sa neudialo. Do úvahy boli zobrané pozitívne demogra cké pohyby. Toto je strategický dokument, ktorý by mal dať nejakú smernicu, kam by sa Nový Sad mal pohybovať v nadchádzajúcom období. Tvrdím, že je toto dobrý plán, nepodľahnem menšej skupine ľudí,“ vyhlásil Vučević. O samotnom dokumente sa ešte takto zmienil: „Vzhľadom na kľúčové strategické parametre, a to sú pozitívne demogra cké pohyby v meste, zachovanie a zlepšenie životného prostredia, materiálnych, duchovných a kultúrnych hodnôt nášho mesta a vytváranie priestorovoplánových podmienok na rýchlejší hospodársky rast v nasledujúcom období, môže sa povedať, že je toto strategický dokument. Podľa

údajov, ktoré sú veľmi impresívne, naše mesto sa do roku 2030 zväčší o asi 100-tisíc obyvateľov, takže, po prvýkrát, sa predvídajú oveľa prísnejšie kritériá na výstavbu nových objektov v urbánnych častiach, s menším stupňom obsadenia verejnej plochy, s ešte väčšími záväzkami týkajúcimi sa výstavby parkovacích miest a, samozrejme, po prvýkrát, omnoho precíznejšie je de novaná minimálna úroveň zelených plôch, ktoré musia byť zastúpené na všetkých parcelách, na ktorých sa investuje a stavia.“

Rozprava o GUP-e trvala takmer dve hodiny a o dokumente sa zmienil aj riaditeľ Urbanizmu Dušan Miladinović. Poukázal na niektoré z najdôležitejších položiek GUP-u a dodal, že moderné mesto nemôže zniesť trvalé a výlučné riešenia, ale prispôsobivé a premenlivé, založené na udržateľnom rozvoji.

4 • TÝŽDEŇ •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
7 DNÍ
Primátor Mesta Nový Sad Miloš Vučević ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD Schválili GUP do roku 2030

Vydali zhruba 15-tisíc pracovných povolení

Čoraz

častejšie sme svedkami, že je v našej krajine stále viac cudzincov, ktorí tu pracujú. Najprv sme si väčšie skupiny zahraničných zamestnancov začali všímať na staveniskách, na ktorých boli angažované spoločnosti z Číny. No dnes ich možno vidieť aj tam, kde práce vykonávajú domáce spoločnosti, dokonca možno ich vidieť aj na poľnohospodárskych gazdovstvách, kde sú angažovaní ako sezónni pracovníci.

A čoraz častejšie sme aj svedkami novinových titulkov, ktoré hovoria, že do Srbska na mesačnej úrovni prichádza obrovský počet zamestnancov – 12-tisíc z Ázie, tisíc z Indie a pod. Na spresnenie týchto údajov z Národného úradu pre zamestnávanie pre náš týždenník povedali, že od 1. januára t. r. do 18. júla t. r. príslušné liálky Národného úradu pre zamestnávanie

v súlade s ustanoveniami Zákona o zamestnávaní cudzincov a Pravidiel o pracovných povoleniach vydali 14 802 pracovných

občania Číny – 4 943 (z tohto počtu 469 žien), Turecka – 2 701 (49 žien) a Ruskej federácie –2 060 (612 žien). Ďalej nasleduje

osôb (130 žien). Veľká väčšina týchto ľudí svoje zamestnanie našla na staveniskách. Tu sa ihneď nastoľuje otázka, prečo nemáme nadostač domácich zamestnancov na staveniskách?

Odpoveď na túto otázku možno hľadať v skutočnosti, že veľa občanov Srbska sa na takýchto pracoviskách zamestnalo v zahraničí, ale aj vo fakte, že sa v našej krajine veľa buduje a je prirodzené, že dopyt a ponuka nemôžu byť vždy vyvážené. Naša krajina nie je v tom ojedinelá, rovnako je aj v podaktorých štátoch regiónu.

povolení osobám zo zahraničia.

Z tohto počtu 2 176 povolení dostali ženy.

Počas uvedeného obdobia najviac povolení dostali

India, odkiaľ prišlo 1 326 zamestnancov (z tohto počtu 9 žien), Kuba – 301 zamestnancov (101 žien) a pod. Z Ukrajiny pracovné povolenie dostalo úhrnne 230

všetky poukážky

Pripravil: Miroslav Pap

Keď ide o počet nezamestnaných v našej krajine, dostali sme informáciu, že ten počet v júni t. r. vynášal 444 213 a z tohto počtu je 249 385 žien, čiže 56,1 % nezamestnaných. Vzhľadom na minulý mesiac ten počet je zmenšený o 6 806 a v porovnaní s júnom minulého roku počet nezamestnaných je znížený o 95 526, čiže 17,9 %.

Trepča, Sijarinska Banja, Prolom Banja a Lukovska Banja.

Všetkých

200 000 poukážok v hodnote 15 000 dinárov na dovolenky v Srbsku bolo rozdaných občanom Srbska, oznámilo ministerstvo cestovného ruchu.

Ministerka Tatjana Matićová uviedla, že posledný turistický poukaz v hodnote 15 000 dinárov na dovolenky v Srbsku bol vydaný 26. júla.

„Skutočnosť, že za taký krátky čas, za necelý mesiac, bolo vydaných 200 000 poukážok, poukazuje na to, že sa nachádzame v zatiaľ asi najlepšej turistickej sezóne v Srbsku. Som hrdá na to, že pobytom v domovskej krajine

S cieľom

prispievajú k zvýšeniu cestovného ruchu a k ekonomickému rastu,“ zdôraznila Matićová.

Najhľadanejšími destináciami na poukážky boli Sokobanja, Vrnjačka Banja, Zlatibor, Gornja

Na základe podporného opatrenia vlády Srbska podľa dopytu po prázdninových poukazoch v Srbsku v roku 2022 bolo doteraz vydaných celkovo viac ako 350 000 turistických poukazov. Súčasťou opatrenia vlády bolo po prvé začiatkom roka pridelených 100 000 poukážok v hodnote 5 000 dinárov a teraz ďalších 200 000 poukážok za 15 000 dinárov. Poskytnutých je 100-tisíc poukážok za 10-tisíc dinárov, o ktoré sa môžu uchádzať občania, ktorí už poukážku 5-tisíc dinárov dostali a ktorých doteraz bolo vydaných viac ako 50-tisíc.

531 /5022/ 30. 7. 2022• TÝŽDEŇ •
Jasmina Pániková
V NÁRODNOM ÚRADE PRE ZAMESTNÁVANIE
Najviac pracovných povolení dostali občania Číny
podpory domáceho cestovného
ruchu (foto: Ministerstvo turizmu)
DOMÁCI CESTOVNÝ RUCH Udelené

Podpísaných 12 dohôd

Pripravil: Ján Pálik

Ďalšiu

pracovnú návštevu prijal prezident Aleksandar Vučić, ktorý sa 20. júla stretol s prezidentom Egyptskej arabskej republiky Abdel Fattah al-Sisim, s ktorým počas prvého dňa o ciálnej návštevy našej krajiny rokoval o posilnení spolupráce, investíciách a obchode medzi krajinami, ktoré od založenia Hnutia nezúčastnených majú priateľské vzťahy. Po stretnutiach prezident Vučić

projektoch, na ktorých budeme spoločne pracovať,“ povedal prezident a dodal, že diskutovali aj o situácii vo svete, v stredomorskom regióne, v Európe a na Ukrajine. Uviedol tiež, že v oblasti vojensko-technickej spolupráce si máme navzájom čo ponúknuť, vytvárať spoločné podniky a spoliehať sa jeden na druhého.

Fattah al-Sisi povedal, že dúfa v dobré výsledky návštevy a želá si ešte silnejšiu spoluprácu vo všetkých oblastiach. „Hovorili sme o politike, školstve a vede, ale aj spolupráci podnikateľov a najmä o investíciách a výmene skúseností v poľnohospodárstve. Hovorili sme aj o spoločných záujmoch a udalostiach, o tom, čo sa deje v Palestíne, Líbyi a najmä na Ukrajine, ako to všetko ovplyvňuje svetovú ekonomiku a kde by naše dve krajiny mali spolupracovať, aby sa ekonomika rozvíjala,“ povedal egyptský prezident. Diskusia sa týkala aj boja proti klimatickým zmenám.

odovzdal prezidentovi al-Sisimu Rád Republiky Srbska na stuhe za mimoriadne zásluhy v rozvoji priateľských vzťahov medzi Srbskom a Egyptom.

Prezident Vučić po stretnutí uviedol, že je pre neho veľkou cťou, že Srbsko má po takmer štyroch desaťročiach možnosť uhostiť egyptského prezidenta. „Táto návšteva má pre nás historický charakter. Často radi niečo nazývame historickým, ale som si istý, že prehĺbenie vzťahov nám do budúcnosti prinesie veľmi veľa. Som presvedčený, že naše rozhovory poskytli silný impulz, ktorý bude stály na medzinárodnej scéne a v najkonkrétnejších ekonomických oblastiach, ale aj na mnohých

„Dohodli sme sa na veľmi úzkej spolupráci medzi našimi ministerstvami zahraničných vecí a spolupráci na medzinárodných fórach. Som hrdý na to, že po 35 rokoch môžem uhostiť egyptského prezidenta, a som presvedčený, že naša spolupráca bude v budúcnosti oveľa užšia vďaka takému veľkému lídrovi, akým je prezident al-Sisi,“ upozornil prezident Vučić a oznámil, že sa zlepší aj spolupráca v oblasti zdravotníctva a získania štipendií pre študentov.

Prezident Egyptskej arabskej republiky Abdel

Prezident Vučić objasnil

egyptským investorom na srbsko-egyptskom obchodnom fóre, že sú v Srbsku vítaní, a zaželal podnikateľom oboch krajín veľa nových tovární, spoločných podnikov a úspechov. Na fóre pred zástupcami asi tridsiatich egyptských spoločností povedal, že Srbsko má stabilné verejné nancie, že sa stará o každého investora, má dobrú a vyškolenú pracovnú silu a ročne priláka priemerne 3,2 až 3,5 miliardy eur hodnotné zahraničné investície a že aj tento rok presiahne číslo tri miliardy napriek vojne na Ukrajine.

Prezident al-Sisi poukázal na to, že Egypt pracuje na zmene a modernizácii spolupráce s

6 • TÝŽDEŇ •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Týždeň DIPLOMATICKÁ NÁVŠTEVA
Rokovací proces dvoch prezidentov Prezident Abdel Fattah al-Sisi prijal ocenenie Návšteva po takmer štyroch desaťročiach

rôznymi krajinami a že Srbsko je veľmi úspešná krajina s mnohými potenciálmi.

„Srbskí podnikatelia sú v Egypte vítaní, rovnako ako Egypťania v Srbsku,“ povedal egyptský prezident al-Sisi na otvorení srbsko-egyptského obchodného fóra a dodal, že srbský úspech je aj egyptským úspechom.

Aleksandar Vučić a prezident Egyptskej arabskej republiky Abdel Fattah al-Sisi prijali aj Spoločné vyhlásenie o vytvorení strategického partnerstva medzi oboma krajinami, ktoré zabezpečuje politickú koordináciu bilaterálnych a medzinárodných otázok, spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti, hospodársku spoluprácu na základe dohody o voľnom obchode, spoluprácu v oblasti poľnohospodárstva, energetiky a energetickej bezpečnosti s dôrazom na rozvoj a diverzikáciu plynárenstva a iné zdroje energie.

Bolo podpísaných 12 dohôd o spolupráci medzi oboma krajinami: Program spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania na obdobie rokov 2022 –2025, Výkonný program v oblasti

vzdelávania, Memorandum v oblasti poľnohospodárstva, Program spolupráce v oblasti kultúry a umenia na roky 2022 – 2025, Memorandum o porozumení medzi Srbským lmovým centrom a Egyptským lmovým centrom, Memorandum o porozumení v oblasti ochrany životného prostredia, Memorandum o vzájomnom zrušení víz pre držiteľov diplomatických, úradných a osobitných pasov, Memorandum o porozumení o spolupráci medzi Rozhlasom a televíziou Srbska a Národným úradom

pre médiá (Egyptská arabská republika), Memorandum o spolupráci medzi Múzeom afrického umenia v Belehrade a Národným múzeom egyptskej civilizácie, Memorandum o porozumení o spolupráci medzi Rozvojovou agentúrou Srbska a Správou slobodných zón – GAFI a Memorandum o porozumení medzi Inštitútom pre normalizáciu Srbska a Egyptskou organizáciou pre normalizáciu a kvalitu.

Ukončenie časti ďalšej cestnej infraštruktúry

Srbska Aleksandar Vučić sa v pondelok 25. júla zúčastnil na spájaní mosta cez Sávu v rámci projektu výstavby diaľnice Ruma – Šabac a rýchlostnej cesty Šabac – Loznica. Prezident pri tej príležitosti uviedol, že je hrdý na to, že z rozpočtu Srbska bol nancovaný taký veľký a nákladný projekt, čo vypovedá o sile krajiny.

Prezident

„Som veľmi rád, že len za dva roky sa nám podarilo dokončiť tento most, ktorý spájal brehy Sávy. Cestu Ruma – Šabac dokončíme o niečo viac ako rok, a to je veľká vec pre Nový Sad, pre Belehrad, ale aj pre celú Mačvu. O dva roky a tri – štyri mesiace by mala byť hotová celá cesta do Loznice. Srbsko nie je tá istá krajina, každý deň vyzerá inak a lepšie,“ povedal prezident Vučić a zdôraznil, že v podmienkach veľkej krízy Srbsko nezastavilo žiadne veľké projekty.

Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

731 /5022/ 30. 7. 2022• TÝŽDEŇ •
Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska V rámci prezentácie vojenskej techniky Podpísali 12 dohôd
MOST CEZ SÁVU
Spojené brehy Sávy

Pre mňa osobne stretávanie so Slovákmi krajanmi je veľmi dôležité

Vo februári tohto roku delegácia Archívu Vojvodiny navštívila Slovensko a v rámci ich návštevy na Úrade vlády Slovenskej republiky ich prijala Iveta Galbavá, poradkyňa predsedu vlády v oblasti politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, kde Archív

v zahraničí. Pre mňa osobne stretávanie so Slovákmi krajanmi je veľmi dôležité, aby som mala reálnu predstavu o ich živote. Som veľmi rada, že pozvanie do môjho tímu návštevy v Srbskej republike prijal doktor Jašek z Ústavu pamäte národa. Musím povedať, že život Slovákov v Srbsku veľmi zaujíma Slovákov na Slovensku. Pre nás je táto krajina veľmi blízka. Poznáme obrovskú pohostinnosť krajanov, ktorí tu žijú. To, že som tu mala možnosť s mnohými sa osobne stretnúť, je veľmi dojímavé a veľmi ma teší, že tu máme také obrovské zázemie. Držím vám palce a teším sa, že sa tu čoskoro budem môcť vrátiť.“

Ako prišlo k spolupráci s Archívom Vojvodiny?

Vojvodiny predstavil svoju činnosť. V dňoch od 20. do 22. júla Iveta Galbavá navštívila Srbsko na pozvanie Archívu Vojvodiny. Po otvorení výstavy Bienále ilustrácií Bratislava v Archíve Vojvodiny poprosili sme ju o rozhovor.

Ako hodnotíte túto návštevu?

„Túto návštevu považujem za veľmi pozitívnu z hľadiska toho, že moja práca súvisí so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Som poradkyňa predsedu vlády Slovenskej republiky Eduarda Hegera a mám na starosti práve politiku Slovákov žijúcich

„Tým, že sa roky venujem krajanom a spolupracujem s nimi v celom svete, tak som sa dozvedela o návšteve Kuzmanovića a jeho zástupcu. Pri tej príležitosti som považovala za úctivé prijať ich na úrade vlády a chcela som počuť o ich práci. O Archíve som vedela, čomu sa venuje, ale bolo mi cťou, že je to veľmi záslužná činnosť medzi Slovenskou republikou a Srbskom, že tu existuje Archív takéhoto rozsahu a s takou bohatou historickou archívnou hodnotou. Zvlášť musím upozorniť na to, že sú tu uskladnené i slovenské dokumenty, ktoré datujú do veľmi vzdialenej doby. Tak som si myslela, že táto spolupráca alebo zviditeľňovanie Slovenskej republiky v Srbsku je nesmierne dôležitá, takže som ich pozvala na úrad vlády, kde som sa s nimi stretla a, samozrejme, boli tam i ďalší prizvaní hostia. To stretnutie bolo naozaj veľmi

rozsiahle a niekoľko hodín sme sedeli. Predstavili nám, do akej hĺbky sa Archív Vojvodiny za-

oberá. Veľmi ma to oslovilo.“

S kým ste sa stretli v rámci Vašej návštevy v Srbsku?

„Navštívili sme Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD., biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, s ktorým sme hovorili aj ohľadom vybudovania Slovenského domu v Novom Sade. V Báčskom Petrovci sme sa stretli s predsedom Matice slovenskej, tajomníčkou a jej členmi. Hovorili sme okrem iného, ako by krajania boli hrdí na možnosť získania čestného občianstva SR. Považovali by túto skutočnosť za hrdosť na svoje korene. Navštívili sme aj rodný dom Michala Speváka v Báč-

8 • TÝŽDEŇ •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Týždeň
NA SLOVO S IVETOU GALBAVOU
V Múzeu genocídy v Belehrade (foto: FB/Iveta Galbavá) Iveta Galbavá Z otvorenia výstavy Bienále ilustrácií Bratislava v Archíve Vojvodiny

skom Petrovci. V Belehrade sme sa stretli s riaditeľom Múzea genocídy Dejanom Ristićom a stretnutie viedol historik Mgr. Peter Jašek, PhD. Nasledova lo stretnutie na pôde Nadácie Svetozara Miletića, ktorého sa zúčastnil aj štátny tajomník Srbska Nemanja Starović a Mi lan Kuzmanović. Hovorili sme o výskumnej činnosti v oblasti historickej, v doposiaľ nepreskúmanej politic kej genocídy 50. rokov. Zástupcovia Srbska sa poďakovali za podporu SR, ktorú im naša krajina preukázala v oblasti ich kandidatúry na vstup do EÚ, a vyjadrili sme vzájomnú radosť nad dobrými vzťahmi obi dvoch krajín. A pred slávnostným otvorením výstavy Bienále ilustrá cií Bratislava v Archíve Vojvodiny sme mali roz hovory i so zástupcami slovenského veľvysla nectva v Srbsku.

Keďže ste v rámci Vašich stretnutí hovorili aj o výstavbe Slovenského domu

v Novom Sade, povedzte nám niečo konkrétnejšie o tom.

„Áno, o tomto veľmi dobre viem, že Slovenský dom by mal stáť v Novom Sade. S pánom biskupom sme to preberali, čo je už verejne známe. Cirkev by vstúpila do tohto projektu tým, že by vložila do neho svoj pozemok, na ktorom by mal Slovenský dom v Novom Sade

stáť. V súčasnosti sú na tento pro jekt uvoľnené peniaze zo strany Slovenskej repub liky. V tomto čase prebieha verejné obstarávanie, pretože táto in vestícia musí byť maximálne prie hľadná. Bohužiaľ, komplikuje nám situáciu to, že Srb sko nie je v Európ skej únii, a toto nám sťažuje cel kovú prácu tohto verejného obsta rávania. Očakáva me vyhodnotenie najlepšej cenovej ponuky a zvlád nutia tak veľkého projektu, akým Slovenský dom je, pretože my očakávame, že tento stánok budú môcť používať všetci krajania tu žijúci. Aj aby mal dostatok miestností pre kul túrne vyžitie, aby tam mohli byť vlastné kancelárie pre jed notlivé spolky, aby v podstate tento priestor bol maximálne využitý.“

Keď ide o Koncepciu štátnej politiky Slovenskej republiky voči Slovákom žijúcim v za hraničí na obdobie rokov 2022 až 2026, povedzte nám skrátka, aké sú zmeny a čo je v nej nové?

„Došlo k viacerým zmenám. Krajanov bude zaujímať hlav ne to, že pokiaľ krajan má štatút Slováka žijúceho v zahraničí, tak dochádza k veľmi zjednodušenému procesu trvalého pobytu na území Slovenskej republiky alebo vrátenia občianstva Slovenskej republiky. Ale o tom veľmi detailne in formujú zbierky zákonov, ktoré sú už čitateľné i na Instagrame. Myslím si, že tieto práve zjednodušené procesy tak občianstva, ako i trvalého pobytu na území Slovenska sú veľmi dôležité, práve preto, lebo študenti to môžu využiť a je to pre nich dôležité, aby získali trvalý pobyt, lebo im to garantuje všetku starostlivosť vrátane zdravotnej a inej starostli vosti na Slovensku.“

931 /5022/ 30. 7. 2022• TÝŽDEŇ •
V Matici slovenskej v Báčskom Petrovci (foto: FB/Iveta Galbavá) So štátnym tajomníkom Nemanjom Starovićom (foto: FB/Iveta Galbavá) Návšteva na Biskupskom úrade v Novom Sade (foto: FB/Iveta Galbavá)

Ľudia a udalosti

PROGRAM SNS 2022

6. augusta (sobota):

19.00 – Vernisáž Čaro štetca XI. Združenia petrovských výtvarných umelcov (priestory TO)

7. augusta (nedeľa):

18.00 – Vernisáž Veľkí ľudia z malých prostredí (jubilanti v roku 2022) (Knižnica Štefana Homolu)

19.00 – Vernisáž Zuzka Medveďová – Kresby (Galéria Zuzky Medveďovej)

20.00 – Vernisáž Prechádzka našimi výstavami počas dvadsaťročnej činnosti SPŽ (Spolok petrovských žien)

11. augusta (štvrtok):

9.00 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže – dielne (Slovenský dom, B. Palanka)

10.00 – Okrúhly stôl Matica slovenská v Srbsku – poslanie, vízia a budúcnosť (veľká sieň Obce Báčsky Petrovec)

15.00 – Výstava Slovenská grafika v Srbsku (ÚKVS, Nový Sad)

17.00 – Výstava SNS cez minulosť – očami Hlasu ľudu (v priestoroch NVU Hlas ľudu, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6)

18.00 – Slávnostné zasadnutie NRSNM (veľká sieň Obce Báčsky Petrovec)

20.30 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže (Slovenský dom, B. Palanka), o ciálna časť

12. augusta (piatok):

12.00 – Prijatie delegácií partnerských miest u predsedníčky Obce Báčsky Petrovec (veľká sieň Obce Báčsky Petrovec)

15.00 – Ľudová veselica (Klub poľnohospodárov)

17.00 – Otvorenie 17. medzinárodnej latelistickej výstavy PETROVEC FILA 2022 (ZŠ Jána Čajaka)

18.00 – Ľudová veselica (nádvorie Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec)

19.00 – Vítanie hostí (foyer SVD)

20.00 – Iskierky nádeje vtkané do jubileí, vstupný program (Slovenské vojvodinské divadlo)

13. augusta (sobota):

9.00 – 12.00 – XIII. Stretnutie zberateľov s burzou (ZŠ Jána Čajaka)

9.00 – Vítanie hostí slávnostného zasadnutia Zhromaždenia MSS (sieň SVD)

10.00 – Prezentácia dokumentárneho lmu Kto za pravdu horí (sieň SVD)

10.30 – Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS (sieň SVD)

10.00 – Volejbalový turnaj na piesku (ihriská ZŠ)

10.00 – Jarmok umenia (Ul. maršala Tita) 10.00 – Súťaž vo varení králičieho paprikáša Zlatý kotlík (Klub drobnochovateľov)

11.00 – Ukážkový výcvik dobrovoľných hasičov Spolu sme silnejší 2022 (pri budove VKP Komunalac – verejnej studni) 12.00 – Predajná ochutnávka králičieho paprikáša (Klub drobnochovateľov)

13.00 – Ľudová veselica (nádvorie Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec) 13.00 – Varenie svadobnej kapusty (nádvorie SPŽ) 13.00 – Stretnutie zdravotníckych pracovníkov (veľká sieň obce) 14.00 – 20.00 – Výtvarný tábor Združenia petrovských výtvarných umelcov (Park Zuzky Medveďovej) 14.00 – Prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii ASSŽ (Slávnostná sieň Gymnázia Jána Kollára) 15.00 – Ľudová veselica (Klub poľnohospodárov) 15.00 – Stretnutie slovenských novinárov (reštaurácia Alexandria) 16.00 – Slávnostné otvorenie Jarmoku umenia (Námestie slobody) 17.00 – Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov (Dom MSS Ľudovíta Mišíka) 18.00 – Futbalový zápas FK Mladosť, seniori (Vrbara) 19.00 – De lé účastníkov galakoncertu z Námestia slobody, Ul. maršala Tita, Ul. XIV. VÚSB po ihriská ZŠ 19.30 – Matica – vzácny prameň slovenskosti, galakoncert našich folklórnych súborov (ihriská ZŠ)

14. augusta (nedeľa): 7.00 – Súťaž športových rybárov (kanál DTD) 9.00 – Súťaž stolných tenistov (telocvičňa ZŠ Jána Čajaka) 9.00 – Súťaž poľovníkov (Lovecký dom Lesík) 9.00 – Futbalový turnaj mladších pionierov Prvý memoriálový turnaj Paľka Speváka (Vrbara) 9.30 – Príležitostné služby Božie (zborový dom) 15.00 – Divadelné predstavenie pre deti (SVD) 16.00 – Futbalový zápas Tuční – Chudí (Vrbara) 16.00 – Ľudová veselica (nádvorie Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec) 17.30 – Futbalový zápas FK Mladosť, veteráni (Vrbara) 18.00 – II. VIHOR MG Bike Tour, cyklistická jazda pre deti a dospelých (nádvorie MS) 19.00 – Poďte, deti, medzi nás, galakoncert detských folklórnych súborov (ihriská ZŠ) 21.00 – Divadelné predstavenie pre dospelých (SVD)

10 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník

KONCERTY na Námestí slobody

Piatok 12. 8. 2022:

23.00 – Hudobná skupina Van Gogh Sobota 13. 8. 2022: 22.00 – Speváčka Neda Ukraden

SPRIEVODNÉ PODUJATIA

5. júna (nedeľa):

15. Matičný kolkársky turnaj – Kovačica

23. júla (sobota):

10.00 – Slovenský výtvarný tábor (Poľovnícky dom Poľovníckeho spolku Fazan v Kulpíne)

30. – 31. júla (sobota – nedeľa):

23. Predslávnosťové dni v Kulpíne, Svadba voľakedy a dnes, Deň Kulpína

6. augusta (sobota): 10.00 – Turnaj v malom futbale o Putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky (ihriská FK Slávia, Kovačica)

11. augusta (štvrtok): 12.00 – Srbsko-slovenské básnické KOLO (Archív Vojvodiny, Nový Sad)

14. augusta (nedeľa): 8.00 – 12.00 – Burza drobných zvierat (Klub drobnochovateľov)

28. augusta (nedeľa): 9.00 – Turnaj SNS v šachu (športová hala ZŠ Jána Čajaka)

Počas Slovenských národných slávností 2022 sprístupnené budú: 12. – 14. 8. (piatok – nedeľa)

– výstava Majera (foyer SVD)

– všetky výstavy, ktoré sú otvorené v ústrety SNS 2022

– komplex tradičnej architektúry Múzea vojvodinských Slovákov (Ul. Branislava Mokića č. 7)

– expozície Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom: pamätná izba K storočnici gymnázia, ornitologická zbierka, historická izba, výtvarná galéria

1131 /5022/ 30. 7. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •

Ľudia a udalosti

Všetkým chutilo studené remeselné pivo

VNovej Pazove, na plató pred Kultúrnym strediskom, sa konal 2. Festival remeselného piva. Počas dvoch festivalových večerov, v piatok 22. a v sobotu 23. júla, návštevníci tohto podujatia mali možnosť okoštovať viac druhov piva z dielní 13 výrobcov. Svoje pivá ponúkali hlavne malé

a organizátorom Turistická organizácia Obce Stará Pazova. Nevystala ani bohatá gastronomická ponuka a vystúpenia viacerých hudobných skupín.

podniky nielen z územia Staropazovskej obce, ale aj zo širšieho územia. Generálnym patrónom festivalu bola Obec Stará Pazova

Remeselné pivo (craft beer) sa vyznačuje výberom kvalitných prírodných surovín, kde nie sú pridané umelé látky. V súčasnosti je čoraz populárnejšie a o tom svedčí i hojná návštevnosť na tohtoročnom festivale. V ponuke bolo viac než 60 druhov tohto piva a studené predstavovalo skutočné osvieženie v oba horúce festivalové dni. Na plató pred novopazovským kultúrnym strediskom rozmanitá bola aj gastronomická ponuka slaných a sladkých špecialít. Dobrú náladu vytvárali aj kvalitné rockové skupiny zo Sombora, Subotice, Nového Sadu, Bečeja, Nového Bečeja, Starej Pazovy…

Malé pivovary majú aj svoje združenia a utvorené sú so zámerom lepšieho postavenia na trhu,

hoci je výroba remeselného piva v našej krajine ešte vo vývoji. Festival remeselného piva v Novej Pazove má za cieľ propagovať práve remeselné pivo a predstaviť mini- a mikropivovary z celého Srbska. Výrobcov

craftového piva má aj Staropazovská obec.

Ani tohto roku nevystala súťaž v rýchlom vypíjaní piva a usporiadala sa v druhý festivalový deň. Z prihlásených mužov najrýchlejší bol Stevan Glavaški z Bečeja, ktorý pollitrový krígeľ piva

vypil za 7,8 sekundy. V kategórii žien najrýchlejšia bola Biljana Bajićová z Belehradu, ktorá krígeľ piva vypila za 4,7 sekundy.

Festival remeselného piva v Novej Pazove mal i humanitárny ráz a návštevníci dobrovoľnénančné prostriedky mohli venovať na liečbu Tary Đokićovej z Novej Pazovy a humanitárnej organizácii Zagrli srcem – Nikola Vulinović, ktorá pomáha deťom chorým na nádory.

12 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Foto: TO Obce Stará Pazova
STAROPAZOVSKÁ OBEC – NOVÁ PAZOVA
V súťaži v rýchlom vypíjaní piva v kategórii žien najrýchlejšia bola Biljana Bajićová z Belehradu (zľava)
Krígle s kvalitným craftovým pivom
Návštevníci
prejavili
veľký záujem o festival Súťažiaci muži v rýchlom vypíjaní piva Na festivale odznel i bohatý hudobný program V súťaži v rýchlom vypíjaní piva z prihlásených mužov najrýchlejší bol Stevan Glavaški Na festivale nevystali ani slané a sladké dobrôtky

Fókus vkladaní na cestnej infraštruktúre

Pomnohých infraštruktúrnych investíciách staropazovská lokálna samospráva fókus vkladaní usmernila na cestnú infraštruktúru. Aj prvá časť naplánovanej rekonštrukcie cesty v dĺžke 30 kilometrov od Starej Pazovy do Vojky je úspešne ukončená. Rekonštruk-

dve významné medzinárodné autostrády E-70 a E-75. Realizáciou týchto prác sa bezpečnosť v doprave na tomto lokálnom priestranstve dostane na oveľa vyššiu úroveň. Ukončenie prác na kompletnej rekonštrukcii a výstavbe novej cesty sa očakáva do konca bežného roka, resp. najneskoršie do začiatku budúceho roka.

rokoch minulého storočia, teda pred polstoročím. Vojčania, ako aj ostaní občania Staropazovskej obce a iní pocestní sú spokojní, keď jazdia na tejto novej časti vozovky.

Predseda Đorđe Radinović počas obchôdzky vykonaných prác na vyasfaltovanej ceste smerom do Vojky

cia ciest medzi dedinami v Staropazovskej obci je tiež veľmi dôležitá. Vo viacerých etapách, veľmi kvalitne, s novými kruhovými objazdmi, ukončená je rekonštrukcia smeru Stará Pazova – Staré Bánovce. Novú cestu dostal i smer od administratívneho strediska lokálnej samosprávy do Golubiniec. Nová asfaltová vrstva je položená cez celú túto dedinu až z jej východu smerom do Putiniec.

Toho času sa vykonávajú práce na veľkej obecnej investícii, rekonštrukcii najdlhšieho smeru jazdy cez obec (30 km) od Starých Bánoviec smerom ku Krnješevciam. Ide o významný projekt, v rámci ktorého sa vykonávava nie iba rekonštrukcia, lež aj výstavba celkom novej cesty. Na túto kapitálovú investíciu je z obecnej pokladnice vyčlenených 980 miliónov dinárov. Touto investíciou budú spojené

Predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović so spolupracovníkmi často vykonáva obchôdzky prác, rozpráva sa s vykonávateľmi a samotnými robotníkmi o dynamike prác. Vždy je ochotný dať vyhlášky a odpovede i novinárom o tom, nakoľko je spokojný s vykonanými prácami, čo sa doteraz urobilo a aké sú plány...

Akoby sa iba prednedávnom začala rekonštrukcia cestnej infraštruktúry smerom zo Starej Pazovy do Vojky, a čoho sme boli i svedkami, namiesto starej vozovky dnes je tam nová cesta.

Ako sa dozvedáme, je to iba časť z naplánovaného veľkého projektu. Časť cesty od Starej Pazovy do Vojky je ukončená a – ako aj každá nová cesta – i táto vyzerá výnimočne. Takéto dôkladné investície na cestnej infraštruktúre sú naposledy vykonané v sedemdesiatych

Po vykonaných prácach na tejto časti cesty stroje sú premiestnené na novú investičnú lokalitu –na smer Staré Bánovce – Krnješevce, i keď sa na tejto trase majú ešte ukončiť niektoré naplánované časti vrátane asfaltovania nadjazdu. Smer jazdy od Starých Bánoviec do Krnješeviec je dĺžky okolo 20 kilometrov. Pre vymiestnenie a preusmernenie dopravy etapy sa budú určovať na tvári miesta, lebo ide o veľmi frekvenčnú priemyselnú zónu.

Cesta od Starej Pazovy do Vojky je zrekonštruovaná a na nej je nová asfaltová vrstva

vložených do infraštruktúrnych prác, aby tento svetový výrobca súčiastok na lietadlové motory začal s prácou o dva-tri mesiace.

Po ukončení prác na dráhach Stará Pazova – Golubinci, Stará

Nový kruhový objazd pri nemeckej spoločnosti MTU

Práce na cestnej infraštruktúre sa vykonávajú aj na iných lokalitách v obci, napr. kruhový objazd pri nemeckej spoločnosti na výrobu lietadlových motorov MTU. Okolo 450 miliónov dinárov je

Pazova – Staré Bánovce, Staré Bánovce – Krnješevce, zostáva ešte dráha Nové Bánovce – Surduk. Aj táto dráha v dĺžke okolo 15 kilometrov je veľmi dôležitá a frekvenčná.

1331 /5022/ 30. 7. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
STAROPAZOVSKÁ OBEC

Čoraz menej višňových sadov

Vladimír Hudec

višne odrody oblačinska sa do južného Banátu dostali pred takmer päťdesiatimi rokmi. Višňové sady najprv založil vtedajší poľnohospodársky kombinát Agrobanat v Plandišti, po čom višňové sady začali postupne vyrastať aj na súkromných malých pozemkoch tak v Obci Plandište, ako aj v neďalekom Jánošíku. Výhoda bola v tom,

Priemyselné

že Agrobanat vlastnil vlastnú mraziareň, v ktorej uskladňoval vlastné višne, ale vykupoval aj višne od súkromných pestovateľov. Trocha po troche a táto časť Banátu sa stala najväčším výrobcom oblačinskej višne vo Vojvodine. Iba v Jánošíku pod týmto ovocím bolo zo 50 hektárov. Výroba bola rentabilná. Z jedného jutra sa mohlo zarobiť omnoho viac ako zo sóje, kukurice, pšenice. Mnohých práve táto skutočnosť prilákala, aby si vysadili višňové sady.

Postupne sa však podmienky

pestovania a najmä výkupu začali meniť. Mraziareň vo Veľkej Grede spolu s celým kombinátom v deväťdesiatych rokoch stroskotala a pestovatelia višní boli ponechaní na výkupcov a majiteľov mraziarní v južnom Srbsku a bývalý riaditeľ mraziarne, teraz už ako súkromný podnikateľ a majiteľ veľkých vlastných výmerov pod višňami, sa stal hlavným výkupcom, ale aj organizátorom tejto výroby. S pestovateľmi uzavieral zmluvy, zásoboval ich hnojivom a chemickými prípravkami na postrekovanie, ako sa tomu povie, „na zeleno“. Pestovatelia za všetko platili višňami. Spočiatku, kým bolo nadostač oberačov, sa to aj darilo, avšak ako oberačov začalo ubúdať, výkupca angažoval skupinu oberačov domácich, ale aj z južného Srbska. Ani to by v podstate nebol problém, lebo tak či onak oberanie bolo treba zaplatiť. Problém však bol aj v tom, že uprednostňoval svoje višne a kooperantom iba sľuboval: „Bude dnes, bude zajtra“, alebo sa vyhováral, že nemá debny na oberanie a tomu podobne... Nerobil to však iba on, ale aj ďalší výkupcovia, ktorí sa objavovali na tomto území. Pre otáľanie s oberačkou višne strácali na kvalite, čo za následok malo aj zníženú cenu. Všetky tieto problémy sa však nejako doriešili, kým cena višní kryla náklady a zabezpečovala aj určitý zisk. Pestovatelia sa výroby nevzdávali, lebo očakávali, že „o

rok hádam bude lepšie“.

To lepšie však neprišlo. Naopak. Cena tohto ovocia začala náhle klesať a v posledných rokoch dosiahla skutočne hanebnú nízku úroveň, ktorá pestovateľom neprinášala žiaden zárobok, ale iba straty. Na vine sú

výkupca v nich našiel červíka. Pritom tieto „nedostatky“ nezistil na mieste výkupu, ale už v mraziarni, takže pestovateľ nemal kam a musel pristať na ponúknutú cenu.

Zrejme každá trpezlivosť má svoje hranice, a tak posledné

Kedysi oberačov bolo omnoho viac ako dnes

predovšetkým majitelia mraziarní, ktorí začali vydierať cenou, ale veľmi často aj kvalitou višní tak, že prvotriedne višne často zaraďovali do druhej, omnoho lacnejšej triedy. Dôvody boli rôzne. Buď višne boli malé, alebo

dva-tri roky preliali pohár plný blenu. Višňových sadov v jánošíckom chotári už takmer nieto. Dokonca povyberali ich aj priekopníci višniarstva v tejto dedine a medzi nimi aj Martin Listmajer.

14 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Ľudia a udalosti V JÁNOŠÍCKOM CHOTÁRI
Oberačka vo višňovom sade Martina Listmajera (sedí na stoličke)
roku
2005 Michal Brezník sa nevzdáva

Takto bolo pred niekoľkými rokmi...

„Situácia je skutočne smutná,“ povedal nám prednedávnom na podujatí Deň višní venovanom práve tomuto ovociu. „Z asi 50 hektárov, koľko bolo pod viš ňami, zostalo už iba niekoľko hektárov, a aj z toho už traja pestovatelia povedali, že ich povyberajú. Najväčšia príčina je cena. Už 5 – 6 rokov doza du višne sú veľmi lacné a na druhej strane ochranné pros triedky, umelé hnojivá, palivo veľmi zdraželi. Zvlášť sú drahí oberači. Toho roku napríklad za kilogram višní výkupcovia platili 60 dinárov a polovicu z toho si vzal oberač. Nuž a tých zvyš ných 30 dinárov by malo kryť postrekovanie, umelé hnojivo, strihanie a iné manipulačné trovy a ešte zabezpečiť aj zisk. To jednoducho nie je možné.

Kedysi pestovateľovi zostávalo 3 000 až 4 000 eur, a teraz zo stane veľmi málo, a niekedy ani náklady nekryje. Tak tomu bolo

aj vlani, takže som višne vôbec neoberal a neskoršie som ich aj vybral. Bolo mi veľmi ťažko, lebo višne boli veľmi významné v mojom živote. Mohli sme si dosť zarobiť, hoci sme aj mnoho dávali a mnoho robili. Neviem, prečo je taká nízka cena. Hľa, malinári za maliny dostali de saťkrát viac ako pestovatelia višní. Neviem, či vo svete sú až také lacné višne. Počuli sme, že aj v Poľsku, ktoré je tiež veľkým výrobcom, višne zamrzli, teda niet ich, a to by našim višniam malo zvýšiť cenu. Ašak nie je tak, alebo možno niekto chce viac zarobiť cez chrbát priamych výrobcov...“

Michal Brezník však rozhodol,

„Rozhodol som, že ešte rok –dva riskujem, lebo tie višne mno ho rokov boli úspešné a prinášali mi slušný zisk, takže si zaslúžili trpezlivosť počas trochu horších rokov. Trochu som tvrdohlavý a čakám lepšiu príležitosť. A či ju aj dočkám – skutočne neviem. Pozrite sa, ako bolo vlani s mali nami a ako je teraz. Malinári sa dočkali lepšej ceny. Či sa aj situ ácia s višňami môže tak obrátiť, naozaj neviem. Okrem toho môj ovocný sad je pomerne mladý, pred dvomi-tromi rokmi začal vážnejšie rodiť a iba má prísť k plnému rodu, a veľmi mi je ľúto, aby som ho vybral teraz, keď má dať svoje maximum. Vedomý som si toho, že nebudem mať zárobok. Ak dostanem toľko, koľko som dostal za nájomné za pôdu, ktorú som prenajal, a pritom som v poli nebol a nič nerobil, tak mi zostane veľmi mnoho a budem veľmi spokoj ný. Inak višne mi slušne urodili. Naoberal som a do prvej triedy predal 5 000 kilogramov. Pe

že ešte určitý čas nevyberie svoj višňový sad. Starý síce povybe ral, ale mladý, na pol druha jutra, ešte ponechá.

ŠkO rce A vr A ny Dodatočné ťažkosti pestovateľom spôsobujú aj vrany a škorce, zákonom chránené vtáky, ktoré na višne, ale aj iné ovocie – jahody, čerešne, hrozno – útočia v kŕdľoch a za krátky čas sú v stave popásť celú úrodu. Našťastie, potrebu boja proti týmto škodcom si uvedomili aj rôzni vynálezcovia a na trhu sa objavili všelijaké vynálezy, ktoré majú za úlohu ekologickým, teda neškodným spôsobom odstrašovať tieto vtáky. Sú to napríklad obyčajné šarkany, ktoré sa po dobajú sokolovi s rozšírenými krídlami a lietajú nad ovocným sadom. Sú tu i bábky sokola, buď v pokojnom stave, alebo s rozšírenými krídlami, ale aj rôzne zvukové efekty napodobňujúce škriekanie tohto predátora, inak prírodného nepriateľa vrán, škorcov, holubov... Keď sme sa vlani Jánošíčana Jána Piktora opýtali, či ten šarkan pomáha, krátko odpovedal: – Neviem, či sa ho vrany boja, ale višne sú tu, čo znamená, že vrany a škorce pri nich neboli.

Bábka v podobe sokola bdie nad višňovým stromom

niaze som však ešte nedostal, a kedy ich dostanem, naozaj neviem, a neviem, ani či mi zo stane nejaký zisk. Viem iba to, že som kilogram višní predal za 60 dinárov,“ povedal nám v telefonickom rozhovore Michal Brezník.

1531 /5022/ 30. 7. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
Šarkan má za úlohu odstrašovať škodcov

Ľudia a udalosti

Fazuľovanie s veselicou

Nanádvorí loveckého domu v Kysáči v nedeľu 24. júla hneď zrána bolo rušno. Bola síce veľká horúčava, ale občas príjemný vánok robil všetkým dobre. Folklórny súbor Vreteno zorganizoval už tradičné fazuľovanie, čiže súťaž vo varení kotlíkovej fazule.

Štart bol naplánovaný na desiatu hodinu, a tak aj bolo. Prítomných privítali organizátorky Lýdia Francistyová a Nađa Vršková. Po peknom privítaní informovali, o čo vlastne ide a čo sa bude variť, tiež určili, do koľkej hodiny sa má uvariť fazuľa a o koľkej majú byť donesené vzorky navarenej fazule na známkovanie.

Na fazuľovaní súťažilo 20 skupín, z čoho 18 z Kysáča, jedna zo Selenče a jedna zo Silbaša. Všetci mali plné ruky práce, aj skupiny, ktoré varili fazuľu, ale aj všetci členovia FS Vreteno boli zapojení do akcie. Niekto robil v šenku, niekto posluhoval, iní

ganizátorka všetkých, čo súťažili vo varení kotlíkovej fazule, aby doniesli v tanieroch navarenú fazuľu na známkovanie.

zase dbali na to, aby bolo všetko v poriadku. Na dobrú náladu hral Kiki Band zo Sriemu, Binguľa –Erdevík. Hrali dobre a sotvaže mali prestávku.

Práve o 14. hodine vyzvala or-

Neľahkú úlohu mali rozhodcovia – sudcovia. Známkovanie mali na starosti Slavko Marčok, Marian Martiš, Miroslav Vrška a Vladimír Sabo. Všetci netrpezlivo čakali počuť, ako dopadlo známkovanie a kto zvíťazil.

bodov). Boli podelené aj odmeny.

Za obsadené 1. miesto sa dostal pohár a fúrik, druhá cena bola pohár a varič (gorionik), pokým členom skupiny, ktorá obsadila 3. miesto, sa dostal pohár a balík piva.

Na fazuľovanie sa prišiel pozrieť aj veľký počet Kysáčanov a hostí z okolia, ktorí si navarenú fazuľu mohli aj kúpiť. Bolo počuť, že všetkým bolo pekne, a všetci chválili

organizátorov, členov FS Vreteno. Kiežby takýchto podujatí bolo v Kysáči viac – hovorili prítomní.

Tancu bolo neúrekom – prví si zatancovali hneď zrána Silbašskí gurmani, ktorých sme aj vyfotili do nášho týždenníka.

Vretenáši, čakáme na stretnutie s vami aj o rok, alebo zorganizujte predtým aj nejaké iné podujatie.

Vy to môžete a zdoláte. Veríme, že návšteva bude hojná.

Prvé miesto sa dostalo skupine pod značkou Spev (dostali 129 bodov). Druhé miesto obsadila skupina pod značkou Šifonka (104 bodov), pokým tretiu cenu získala skupina pod značkou A hraj (98

16 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Vladimír Sabo
V KYSÁČI
Súťaž a kamarátenie na nádvorí loveckého domu Súťažili aj kysáčski rybári – členovia ŠRD Smuđ Varilo sa aj vo veľkom kotle
Členovia Združenia penzistov v Selenči – medzi nimi je aj malá Teodora, ktorá pomáhala svojmu starkému pri varení
Najúspešnejší s odmenami

Pôda potrebuje vlahu

Poľnohospodári sú ustaros tení zo suchého leta, lebo pôda potrebuje vlahu. Daž de boli len lokálneho charakteru, v niektorých prostrediach len veľmi slabé a voda sa rýchlo vyparila, preto je situácia znepokojujúca. Najohrozenejšia je sója, ktorá je teraz vo fáze formovania strukov. Slnečnica už pomaly odkvitá a vchádza do fázy zrenia zrna a nie je toľko citlivá na sucho, takže zatiaľ toto suché počasie znáša

dobre –hovoria agronómovia, ktorí sú stále v teréne. Ak vysoké teploty potrvajú, začiatok žatvy slnečnice sa môže očakávať v polovici augusta. Poľnohospodári sú ustarostení nielen zo suchého leta, ale sa obávajú aj jesennej sejby, lebo sú ceny paliva vyššie a očakávajú sa aj vyššie ceny osiva.

Začiatkom júla bol zakončený zber repky olejnej a pšenice a jačmeňa. Repka olejná od začiat ku výrobného cyklu sľubovala a nesklamala výrobcov. Výnosy boli dobré: 3,5 až 4,5 tony z hektára.

Poľnohospodári očakávali aj dobrý zárobok, avšak zatiaľ cena nie je známa. Od výkupnej ceny (ktorá vždy bola neznámou) závisí, či sa na rok plochy obsiate touto olejnicou budú zvyšovať, alebo bude opačne. Aj žatva pšenice je ukončená. Suché leto spôsobilo, že vlhkosť zŕn bola nižšia od štan dardných 13 až 14 percent a klesla aj pod 10 percent. Výnosy sú 4,5 až 6 ton z hektára na individuálnom úseku a 8 až 9,5 tony v Delta agrári. Okrem prác v poli začiatkom júla 103 staropazovských poľno

hospodárov podpísalo zmluvu o nenávratných finančných pro striedkoch z obecného rozpočtu. Na tieto účely obec z rozpočtu vyčlenila 10 miliónov dinárov, čo je o 3 milióny viac ako vlani. V úseku na výrobu mäsa a mlieka, v ovocinárstve, zeleninárstve a poľnohospodárstve sa prihlásilo 86 výrobcov, ktorým sa dostalo 120-tisíc dinárov, kým 17 včelárov dostalo 60-tisíc dinárov. Poľnohos podári tie prostriedky využijú na kúpu novej mechanizácie a včelári na kúpu nových včelstiev.

Šprice

Suroviny:

1 l mlieka 1 kg múky trochu soli 1 malá lyžička sódy bikarbóny 6 – 7 vajec masť na vyprážanie práškový cukor

Postup prípravy:

Mlieko so soľou dáme prevrieť, do toho zavaríme múku. Necháme trochu vychladiť a zamiešame sódu bikarbónu a vajcia – nie všet ky naraz, tri po tri. Ak sú menšie, dáme ich sedem. Zmes miešame najlepšie rukou, ale si môžeme pomôcť aj mixérom, aby nám bola hladká. Zmesou plníme striekačku (špric) a hneď aj pražíme. Upražené vyberáme na servítku, aby sa nám odmastili, a keď všetky upražíme, posypeme práškovým cukrom.

Pripravila: Alenka Makanová z Báčskeho Petrovca

1731 /5022/ 30. 7. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
AKTUÁLNA SITUÁCIA V POĽNOHOSPODÁRSTVE
Varíme s Vami

Lenka Lačoková,

Petra

Darian

Filip Čapeľa,

Emília

18 • DETSKÝ KÚTIK •www.hl.rsInformačno-politický týždenník DETSKÝ KÚTIK
Kolár, 6-ročný, PU Včielka, Kulpín
Červenová, 5-ročná, PU Včielka, Kulpín
Čelovská, 5-ročná, PU Včielka, Kulpín
6-ročný, PU
Včielka,
Kulpín
4,5-ročná, PU
Včielka,
Kulpín

Cestujeme na letovanie

Leto sa naplno rozbehlo. Možností na letovanie je neúrekom. Dostať sa na želanú destináciu možno tiež rozličnými dopravnými prostriedkami, ktoré ilustráciami v tomto Detskom kútiku navrhli škôlkari z Kulpína. Cestovať je zaujímavé, spoznávať nové mestá, nové kraje a kochať sa pritom v kráse prírody, rôznych pamätníkoch. Najčastejšie sa v lete cestuje k moru, ktoré ponúka aj pre vás, milí kamaráti, krásne možnosti na trávenie chvíľ letných prázdnin. Katuša

1931 /5022/ 30. 7. 2022• DETSKÝ KÚTIK •
ilustrácia: freepik Valentína Sabová, 5-ročná,PU Včielka, Kulpín Stefan Tomić, 6-ročný, PU Včielka, Kulpín Lena Novakovová, 6-ročná,PU Včielka, Kulpín Anna Cerovská, 6-ročná, PU Včielka, Kulpín

Ľudia a udalosti

Dnes už nie je tak, ako bolo voľakedy

festivaly Tancuj, tancuj... a Zlatá brána sú za nami, no veľa krásnych spomienok tak účastníkov, ako aj návštevníkov zostávajú natrvalo v pamäti. O to, aby tanečníci na javisku boli v krásnom pôvodnom kroji, sa najčastejšie starajú staré mamy. Jednou z nich je

Folklórne

aj Zuzana Potranová zo Starej Pazovy, ktorá v septembri oslávi 80. narodeniny, a ešte stále je aktívna, jazdí na bicykli, zjari a v lete je v záhrade a v zime pletie kapce a panťušky, a nielen to… Zdravie ju dobre slúžilo do vlani, keď mala koronu, a trochu sa narušilo. Zuzana od malička bola v kroji a je v ňom až dodnes.

Pletiete kapce a panťušky pre seba, alebo aj pre iných, vlastne pre tanečníkov?

– Dnes pre seba už nie, voľakedy som iba pre seba, a dnes to robím pre tanečníkov. Je to dlhá práca a nemá cenu, ale keďže to mám rada a mám času, tak sa tomu aj venujem. Panťušky sa rýchlo upletú, ale potom treba obštrikať rôznymi farbami vlny a to trvá dlhšie. Pletiem aj malé panťušky pre deti a celkom maličké ako suveníry.

Pre chlapcov pletiem kapce, ktoré sa líšia od dievčenských. Sú kratšie a celkom hore majú takzvané pupčeky. Pre dievčatá nepletiem, lebo tie treba upliesť na mieru, a pre chlapcov to nemusí byť. Pri týchto ručných prácach oddychujem.

Plietli ste aj prusľaky?

– Neplietla som prusľaky, iba panťušky a kapce. Voľakedy som to nestačila, lebo som žila v sedliackej rodine, bolo veľa roboty na poli, vo vinohrade, doma, deti boli malé… Neskôr mi manžel zomrel a všetko zostalo na mne, tak mi aj deti museli pomáhať. Keď vyrástli a založili si svoje rodiny, prišli vnúčatá a mala som viac času, takže som sa mohla znovu venovať ručným prácam. Nemôžem iba tak bez roboty sedieť.

Šili ste aj kroj pre seba alebo dcéru, keď tancovala vo folklóre?

– Ja som nešila, ale moja mama áno. Keď dcéra doniesla z folklóru kroj a bol jej krátky, tak potom to moja mama všetko predlžovala. Ona bola moja pra-

vá ruka. Ja som škrobila a žehlila beloty dcére. Neskôr, keď prišli vnučky, ktoré tiež tancovali vo

ste s ňou na festival Tancuj, tancuj...?

– S dcérou som nechodievala, iba som ju v noci, keď prišli zo zájazdov, chodievala dočkať, aby nešla sama domov, kým nezačal tancovať Michal Domoni Lakatoš, a potom šli spolu. S vnučkami som chodievala na Zlatú bránu do Kysáča, do Hložian na Tancuj, tancuj... aj do Petrovca na Slovenské národné slávnosti. Bola som super mamika, lebo som vždy pripravila niečo pre deti. Bolo to obalené mäso, zobrala som aj paradajky, a vždy bolo niečo aj pre iné deti.

Spomínate vnučky. Koľko ich máte?

– Mám tri vnučky Milinku, Miroslavu, Andreu a vnuka Andreja. Všetky tri tancovali vo folklóre. Mám veľmi pekné zážitky s nimi zo zájazdov.

folklóre, potom už nie, ale sme dali, aby im to iní urobili.

Zuzana má dve deti, dcéru Katarínu a syna Miroslava. Katarína tancovala vo folklóre. Chodievali

Teraz máte už aj pravnukov?

– Mám troch pravnukov a jednu pravnučku. Dcéra má dve dievčence Milinku a Miroslavu, a tie majú tiež deti. Milinka má dvoch synov a Miroslava syna a dcéru. Syn má dievča a chlapca, ktorí ešte nemajú svoje rodiny.

Sú možno aj pravnukovia vo folklóre?

– Milinkin jeden syn začal, ale krátko tancoval, a mladšej Mirina dcéra by aj chcela, ale ešte je maličká a rodičia zatiaľ nemajú času odvádzať ju na skúšky.

Krásne letné slnečné dni určite tú vašu generáciu upomínajú na zašlé časy. Práve v tomto období ste voľakedy sedávali na ulici a robili ručné práce…

– Práve poľa nás sme sedávali. Najprv sme vypolievali, vyzametali a potom sedeli a

20 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Vyšívané oplecko a plachtička Príprava dcéry na vystúpenie
ZUZANA POTRANOVÁ ZO STAREJ PAZOVY
Starká Potranová dodnes jazdí na bicykli S pletenými ručnými prácami

vyšívali. Prišli nás aj chlapci vi dieť. Ej, boli časy, boli… Často sme ako dievky sedávali aj so

doma len tak rovno nakreslila a začala vyšívať, a tak som sa naučila. Už v treťom ročníku základnej školy mama mi dala vytrukovať obrus. Vyšívala som vyplňova ním. Veľmi sa mi to páčilo a chcela som to robiť. Keď som do školy pri niesla takú ručnú prácu, súdružka zobrali obrus, aby aj ostatní videli, aká je to robota, lebo rov nako bola pekná tak na líce, ako aj na opak. Bola som veľmi pedantná a precízna.

Od malička ste boli v kroji, vyšívali ste si aj oplecká?

trochu šlingovala. Manžel zomrel a nemala som času, práce bolo dosť tak doma, ako aj v poli, či v záhrade, pri statku, kravy dojiť a iné...

Letné obdobie bolo voľakedy obdobím na budárenie. Cho dievali ste aj budáriť?

– Týždeň či dva sme cho dievali do Slankamenských Vinohradov. Ešte ako malá som chodievala s mamimou a dedom. Ja som rada chodie vala do Brehov. Keď som sa vydala, aj manžel to mal rád, tak to bola taká dovolenka pre nás. Keď sa syn narodil v máji, tak sme aj kolísku nosili.

ženami počas týždňa. Keď sa žito pokosilo, kukurica okopala, po obede sme sedávali na ulici, niektoré priadli, iné plietli alebo

– Vyšila som dve na dlhé a dve na krátke rukávy. Tie veľké ruže bolo treba aj trikrát priväzovať. Vyšívala som aj plachtičky, uteráky, obrusy, hrebeničky, kefáre, na van kúšoch a duchnách som tiež vyšívala. Všetko to som si chystala na vydaj. Oplecká mám dve ešte aj dnes a dve som predala Mire Brtkovej. Nebolo to také vzácne ako teraz. Mám plachtičky, ktoré aj dnes používam.

Naučili ste aj vašu dcéru vyšívať?

vyšívali. Aj susedy prišli, akoby to boli také letné priadky. V zime sme chodievali na priadky, ktoré však trvali celý deň.

Vy ste vyšívali?

– Začala som ešte ako dievča. V mojej ulici dievky sedávali na ulici a vyšívali a ja som pozerala, ako to robia, a potom som si

– Naučila, ale ona vyší vala viac na krížiky. Ja som na krížiky nevyšívala, ale moja mama všetko chcela robiť. Čo oči videli, to ruky urobili – mrežke vyšívala na rubáčoch, až ich aj obšívala ručne, cakne na obrusoch robila. Mama aj tkala, snovala, navíja la na krosnách a ja som sedela pri nej a pomáhala, ale ja som netkala. Tkala handrošky, obrusy, uteráky.

Mali ste možno zá ujem aj o štikovanie?

– Nie, ale som

Neskôr obe deti chceli budáriť. Voľakedy tam nebolo elektriny, tak sme nemali ani chladničku, nosili sme si sliepočky, kohútiky živé a priviazali ich za nohu, aby neušli, a varili sme každý deň, nie veľa. Práce bolo trochu aj vo vinohrade, a keď sme skopali vinicu, potom som plietla, vyší

vala, každý deň som musela prať. Dcére som do Brehov aj sukne nosila, aj keď v kroji nebola, a potom sme sa často fotili aj nakrúcali. Bolo to pekné a nezabud nuteľné.

Kedy bolo lepšie: voľakedy či dnes?

– Krajšie bolo vo ľakedy. Nie preto, že som bola mladšia, ale sme sa viac stre távali, kamarátili. Aj keď sme menej mali,

zdá sa mi, že sme boli šťastnejší.

Zuzana Potranová si takto zaspomínala na zašlé časy a predstavila nám aj staré remeslá, ktoré dnes pomaly zanikajú.

2131 /5022/ 30. 7. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
Vnučka Milinka ako tanečnica Klasov Vnučka Andrea a vnuk Andrej Vnučka Miroslava s tanečníkom Vnučka Miroslava ako panička s prababkou Dcéra Katarína na svadbe v kroji Zuzanino bohatstvo: vnúčatá a pravnúčatá

Dôležitosť dojčenia dieťaťa

Ajv tehotenstve by tehotné ženy mali byť dostatočne a presne informované odborníkmi – lekármi a pôrodnými asistentkami o dojčení, čím sa dosiahne odstránenie strachu z obáv z dojčenia svojho dieťatka, obohatenie vedomostí o pozitívne skúsenosti matiek, ktoré dojčia alebo dojčili svoje deti, výsledkom čoho budú šťastne dojčené detičky a spokojné mamičky s pocitom neopakovateľného zážitku.

Dojčenie je požehnaním prírody, ale aj najzdravším spôsobom výživy novorodenca, dojčaťa a malého dieťaťa. V posledných rokoch stále viac matiek dojčí svoje deti a výhodnosť materského mlieka neustále dokazujú mnohé nové vedecké fakty, ktoré znova a znova potvrdzujú, že „prírodu nič nenahradí“.

Dojčenie nie je len jedlo, je to oveľa viac. Materské mlieko má neoceniteľnú hodnotu pre komplexný vývoj dieťaťa – obsahuje všetko potrebné pre fyzický, psychický, sociálny, emocionálny a kognitívny vývoj, rozvoj všetkých zmyslov (zrak, čuch, sluch, hmat, chuť) a inteligencie (reči a jazyka), chráni pred mnohými infekciami a alergiami a u dojčiat znižuje riziko syndrómu náhleho úmrtia.

Materské mlieko zlepšuje imunitu dieťaťa, znižuje možnosť vzniku chorôb v neskoršom veku, ako: alergie, astma, rôzne druhy infekcií, cukrovka, srdcové choroby...

Čím dlhšie dojčíte, tým je pravdepodobnejšie, že vaše dieťa bude mať prospech z materského mlieka. Ak dojčenie trvá dlhšie ako štyri mesiace, riziko, že dieťa dostane

infekciu ucha, klesá. Bábätká, ktoré sú dojčené dlhšie ako šesť mesiacov, majú znížené riziko vzniku alergie. Výhody dojčenia pre matku sú viaceré – pomáha nadviazať citové puto s dieťaťom, znižuje riziko popôrodnej depresie, znižuje popôrodné krvácanie a tzv. riziko anémie, prispieva k normalizácii telesnej hmotnosti a dlhodobými účinkami je zníženie rizika osteoporózy, ako aj zníženie rizika zhubných ochorení prsníka a vaječníkov.

Základné odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie sú: – výlučné dojčenie do veku 6 mesiacov; – dojčaťu sa nemá podávať náhrada materského mlieka, pokiaľ to nie je medicínsky odôvodnené alebo ak matka nemá dostatok mlieka.

Dojčenie a materské mlieko zlepšujú zdravie matky aj dieťaťa počas celého života. Zloženie aj množstvo mlieka sú prispôsobené veku a potrebám dieťaťa, preto materské mlieko predstavuje štandard výživy. Materské mlieko – humánne mlieko je komplexná výživná tekutina, ktorá obsahuje protilátky, enzýmy, hormóny a ďalšie početné zložky dôležité pre vývoj a zdravie bábätka. Najmä pre predčasne narodené deti je materské mlieko ideálnou potravou. Príroda sa postarala o to, aby mlieko matky, ktorá porodí predčasne, obsahovalo o 25 % viac bielkovín, protilátok, vitamínov a minerálnych solí v porovnaní s mliekom po normálnom tehotenstve.

Aká je správna poloha pri dojčení bábätiek?

Správna poloha pri dojčení je taká, v ktorej sa mamička cíti pohodlne a príjemne.

Po zaujatí polohy, ktorá sa jej páči, mama otočí dieťa k sebe. Hlava dieťaťa by mala byť na úrovni hrudníka matky. Dieťa je umiestnené tak, že jeho hlavička je v ohybe matkinej paže a telo je na predlaktí, pričom päsť drží zadoček dieťaťa. Aby bolo dieťatko priložené do správnej polohy na dojčenie, je dôležité, aby sa mamička nenakláňala telom ani prsníkom k dieťatku, ale radšej dieťatko k sebe objala, aby malo voľný nos. Aby mliečko išlo dole k bradavke a stimulovalo jeho vylučovanie, je možné prsník pred dojčením jemne pomasírovať. Takýmto spôsobom je možné, že dieťatko ľahšie odoberie mlieko. Ďalším krokom pri príprave prsníka na dojčenie je jemné vydutie bradaviek dvoma prstami opačnej ruky a ich nasmerovanie k ústam dieťaťa. Ak ústa dieťaťa nie sú dostatočne otvorené, jemné šteklenie pier dieťaťa ich stimuluje, aby sa otvorili širšie, aby zachytili prsník. Ide o to, aby koniec bradavky čo najhlbšie bol v ústach dieťaťa na rozhraní mäkkého a tvrdého podnebia.

V počiatočných štádiách sa u mamičiek môže objaviť nepríjemný pocit s náznakmi bolesti, ten sa však vyskytuje len dovtedy, kým dieťatko párkrát neodtiahne mlieko. Keď to pominie, dojčenie sa stane skutočným potešením.

22 • Z MEDICÍNY •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Preložila:
Anna
Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo
subšpecialista na
endokrinológiu
Z medicíny
Foto: . Unsplash Foto: . Unsplash

Poľnohospodárske

rozhľady

Zvýšený dopyt po kukurici

Ľ. Sýkorová

Tropické horúčavy znižujú výnosy

Na mnohých poliach kvôli suchu popraskala pôda a na úrode už vidno následky nedostatku zrážok. Extrémne sucho negatívne vplýva v prvom rade na sóju a kukuricu. Poľnohospodári sa obávajú tropickej vlny, ktorá zachvátila okrem mnohých európskych štátov aj celé Srbsko.

Odborníci tvrdia, že dôsledky klimatických zmien pociťujeme čoraz viac. Keďže sa predpokladá, že v najbližších rokoch by sa teploty mohli ešte zvýšiť, nepriaznivú situáciu by aspoň čiastočne mohlo zmierniť uplatnenie agrotechnických opatrení, ktoré sú často zanedbávané. Napríklad, ak to počasie dovoľuje, treba posunúť čas sejby kukurice. Hybridy na srbskom trhu sú prispôsobené stresu a suchu. Na skoré hybridy s rôznou dĺžkou vegetačného obdobia, ktoré sú už momentálne v pokročilom štádiu plnenia zrna tieto horúčavy nemajú na zrno taký negatívny vplyv, ako na tie zo skupiny dozrievania FAO 600 a 700, ktoré sú na začiatku nalievania zrna. A tu budú škody veľké.

Vysoké teploty a nedostatok vlahy v tomto momente najlepšie znáša slnečnica, ktorej zber sa podľa predpovedí pestovateľov začne o dva týždne skôr – od polovice augusta.

V takýchto extrémnych podmienkach je jedným z najdôležitejších opatrení závlaha. Odhaduje sa, že zavlažovacie systémy sa v Srbsku využívajú len na dvoch až troch percentách ornej pôdy. Čoraz viac pestovateľov zavlažuje svoje porasty a výsadby, pretože sú si vedomí, že dnes sa už bez závlah produkcia nedá zabezpečiť. Podľa slov ministra poľnohospodárstva Branislava Nedimovića, s projektami zavlažovania, ktoré nancuje štát, sa musí pokračovať. Momentálne sa realizuje 27 rôznych závlahových projektov, ktoré by mali priniesť 100 000 nových hektárov pod závlahovým systémom.

Aj napriek sústavnému zdôrazňovaniu škodlivosti a nebezpečia z vypaľovania strnísk, suchej trávy, pozberových zvyškov občania túto činnosť a riziko s ňou spojené často podceňujú. Aj naďalej sa očakávajú dlhšie extrémne horúce a suché intervaly bez zrážok, s vysokými teplotami. Od-

bor pre mimoriadne situácie Ministerstva vnútra vlády Republiky Srbsko vyzýva občanov, aby nevypaľovali trávu a nízku vegetáciu na voľných priestranstvách, v lese a na okrajoch lesov. Ide totiž o nebezpečenstvo šírenia požiaru, ktorý môže ohroziť životy občanov a spôsobiť veľké materiálne škody. Len v júni a júli tohto roku bolo zaznamenaných 4 982 mimoriadnych udalostí, z ktorých najpočetnejšie boli požiare, ktorých bolo 3 836, z toho 2 884 na otvorených priestranstvách. V nasledujúcom období bude Odbor pre mimoriadne situácie spolu s ďalšími odbormi Ministerstva vnútra a kompetentnými inšpekčnými službami na celoštátnej a miestnej úrovni pokračovať vo zvýšenom dozore a výjazdoch do terénu. Musí sa urobiť všetko pre to, aby sa zabránilo nebezpečnému zakladaniu

Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 18. 7. do 22. 7. bol zaznamenaný rast cien kukurice a sóje. V uvedenom období pokračoval zvýšený záujem o nákup kukurice. Zmluvy v parite FCA boli uzavreté v cenovom rozpätí od 32,00 do 33,50 din./kg bez DPH. V parite CPT sa táto obilnina obchodovala za cenu 33,70 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 32,88 din./kg bez DPH a v porovnaní s predchádzajúcim týždňom zdražela o 3,59 %. Správa o zrušení vývozných kvót ovplyvnila zvýšenie aktivity na trhu so pšenicou a v priebehu týždňa sa zvýšil dopyt po nej. Zmluvy boli uzatvorené v cenovom rozpätí od 34,50 do 37,00 din./kg bez DPH v závislosti od kvalitatívnych parametrov. Pšenica štatisticky zaznamenáva pokles ceny. Priemerná cena bola 35,25 din./kg bez DPH, čo je pokles o 2,08 %.

Na

Najväčší nárast cien zaznamenala sója. Najvyššia ponúkaná cena bola 80,00 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 76,50 din./kg bez DPH, čo je nárast o 7,75 %.

Kŕmny jačmeň sa obchodoval od 32,00 do 32,50 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 32,25 din./kg bez DPH, čo je nárast o 4,26 %.

Minerálne hnojivo NPK 10:26:26, balenie 600/1 bolo zobchodované za cenu 108,59 din./ kg bez DPH, t.j. 925,00 €/t. ○

ohňov a aby boli potrestaní nezodpovední jednotlivci, ktorí nedodržiavajú zákonné ustanovenia. ○

23
Z PRODUKČNEJ BURZY
Vysoké teploty ohrozujú aj životy zvierat s. 3 Škodcovia papriky v letnom období s. 4 a 5 Vtáky vždušného priestoru s. 6 Z obsahu AKTUÁLNE PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU
I Ročník XLX 30. 7. 2022 Číslo 14 / 2060

Zavlažovanie ovocných sadov je už nevyhnutnosť

Ľubica Sýkorová

Ani optimálny pomer živín či najkvalitnejší výsadbový materiál neprinesú v súčasnosti bez riadeného vodného režimu žiadaný efekt. Tohtoročné atmosferické zrážky na našom území sú v mínuse. Katastrofálne sucho v posledných mesiacoch poznačili všetky rastlinné druhy. Čoraz častejšie suché a horúce obdobia len potvrdzujú, že klíma sa mení.

A j v ovocných sadoch je preto nutné budovať závlahu, a tak nahrádzať nedostatok vlahy v období kritického vývoja pestovaných rastlín. Nedostatok vody v pôde pôsobí priamo na rast plodov, nepriamo znižuje biosyntetickú schopnosť plodov a zásoby živín v plodoch. Z pohľadu budúceho vývoja zásob vody v prírode je potrebné jej úsporné využívanie, čo podnecuje stále širšie využívanie napr. kvapkovej závlahy. V pestovateľskej praxi je overená skutočnosť, že v oblastiach, kde ročný úhrn zrážok nedosahuje hodnotu 500 – 700 mm, príp. ak aj pri dosiahnutí tejto sumy v priemere je počas viacerých rokov suma zrážok pod normálom, vyžaduje sa závlaha ovocných sadov.

DOPLNKOVÁ ZÁVLAHA MÁ VEĽA VÝHOD

Doplnková závlaha slúži na doplnenie vlahy, ktorá sa rastline nedostala prirodzenými zrážkami alebo z podzemnej vody. Závlahu je potrebné aplikovať v závislosti od jednotlivých druhov a ich vlahovej potreby. Na závlahu ovocných sadov, hlavne jadrového ovocia, je potrebné klásť dôraz v oblastiach so suchými zimami a s de citom vlahy na začiatku vegetácie. Vo všeobecnosti je zavlažovanie dnešných intenzívnych ovocných sadov v čase rýchle postupujúcej klimatickej zmeny a globálneho otepľovania nevyhnutné.

Doplnková závlaha má veľa

výhod a priaznivých efektov pri dopestovaní kvalitných plodov uchovateľných v skladoch s riadenou atmosférou. Jej nespornou výhodou je možnosť hnojivovej závlahy (fertigácie), ktorou sa docieli efektívnejšie využitie aplikovaných živín. Fertigácia je zvlášť vhodná pri hustých výsadbách.

JABLONE SÚ NA VLAHU NÁROČNÉ

Jablone patria medzi ovocné druhy, ktoré sú náročné na vlahu. Ich požiadavka na vodu predstavuje približne 800 i viac mm za rok. Ročné zrážky a ich rozdelenie v priebehu roka nezabezpečujú dostatok vlahy v najdôležitejších fázach vegetácie. Preto zavlažovanie je veľmi významným faktorom ovplyvňujúcim výšku a kvalitu úrody jabĺk.

Svetový trend ukazuje prednosti pestovania čo najnižších a plošných tvarov jabloní, či už na spôsob vretien, kordónov alebo zákrpkov. Pri takomto pestovaní na pomerne plytko koreniacich podpníkoch ešte viac vystupuje potreba doplnkovej závlahy, o to výraznejšie sa prejavujú aj jej priaznivé účinky.

Spotreba vody počas vegetácie je rozdielna. Na jar stúpa, v lete dosahuje vrchol a ku koncu vegetácie klesá. Narastajúce požiadavky na vodu na začiatku vegetácie zvyčajne stačí pokryť zásoba zimnej vlahy a zrážky. Ide hlavne o vytvorenie priaznivých podmienok pre odkvitanie a násadu plodov. Hlavné obdobie

spotreby vody začína rýchlym rastom organickej hmoty a plodov. Dostatok vlahy v júni podporuje vegetatívny rast jabloní, vytvára podmienky pre diferenciáciu kvetných púčikov, ale predovšetkým znižuje júnový opad plodov, ktorý v podstatnej miere ovplyvňuje výšku budúcej úrody. V suchých oblastiach v tomto období zvyčajne zásoby pôdnej vlahy ani zrážky už nezabezpečujú dostatok vody, preto je potrebná doplnková závlaha.

Spotreba vody stromami spolu s pôdnym výparom v letných dňoch predstavuje 3 až 5 l/m2, v mimoriadne teplých dňoch 7 i viac l/m2. Toto obdobie najväčšej spotreby trvá vo všeobecnosti do začiatku septembra. Zavlažovať treba prestať aspoň dva týždne pred dozrievaním letných kultivarov a tri až štyri týždne pred dozrievaním zimných kultivarov. Neskoršie zavlažovanie vysokými jednorazovými dávkami pôsobí nepriaznivo na kvalitu a skladovateľnosť jabĺk. V prípade mimoriadne teplej a suchej jesene môžeme zavlažovať aj neskôr, ale menšími dávkami a častejšie, tzv. kondičné zavlažovanie.

AKO SPRÁVNE ZAVLAŽOVAŤ?

Voda musí preniknúť do hĺbky najaktívnejšej časti koreňovej sústavy, t. j. 0,40 – 0,60 m, inak neprináša očakávaný efekt. Preto zavlažujeme vyššími jednorazovými dávkami 30 až 50 l/m2 v dlhších intervaloch podľa potreby. Závlaha zvyšuje nielen úrodu a kvalitu (veľkosť plodov), ale zlepšuje aj mikroklímu, hlavne v období vysokých teplôt a predlžuje produktívne obdobie života stromov.

Zavlažovanie však nemožno chápať ako samostatne pôsobiaci faktor, ale ako súčasť komplexu agrotechnických opatrení, vytvárajúcich priaznivé podmienky pre rast a rodivosť jabloní. Pri dostatku vlahy sa oveľa efektívnejšie využívajú hnojením dodané živiny a výraznejšie sa prejavujú vlastnosti samotných kultivarov.

Veľký význam má správne ošetrovanie pôd. Pri celoplošnom zavlažovaní dochádza k tvorbe pôdneho prísušku, ktorý zvyšuje neproduktívny výpar vody z pôdy. Preto je nevyhnutné udržiavať povrch pôdy v kyprom stave. Iným spôsobom je zatrávnenie s pravidelným kosením, či už celoplošné alebo zatrávnenie medziradia. Tu je však potrebné zdôrazniť, že trávnik konkuruje jabloniam v odbere vody a živín, čo môže viesť k určitému zníženiu úrody i kvality plodov. Priaznivé účinky doplnkovej závlahy sa prejavia vtedy, ak ostatné agrotechnické opatrenia (hnojenie, obrábanie pôdy, ochrana) sú optimalizované a zosúladené s požiadavkami jabloní.

SPÔSOBY ZAVLAŽOVANIA

Čo sa týka spôsobov zavlažovania, môžeme ich rozdeliť na nadpovrchové, povrchové a podpovrchové. Nadpovrchové zavlažovanie je zavlažovanie postrekom, napodobňuje prírodný dážď. Výhodou je jeho široká použiteľnosť. Výhodnejšie sú však spôsoby zavlažovania, pri ktorých nedochádza k zvlhčovaniu listovej plochy, ktoré zvyšuje možnosť rozširovania hubových chorôb. Osvedčenými spôsobmi zavlažovania pod korunami stromov sú kvapková závlaha a závlaha pomocou mikropostrekovačov.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU 24 II
○ OVOCINÁRSTVO

Vysoké teploty ohrozujú aj životy zvierat

Ľ. Sýkorová

Čím vyššia je teplota a relatívna vlhkosť vzduchu, tým ťažšie (rovnako ako ľudia) aj zvieratá uvoľňujú vyrobené teplo do okolia. To je dôvod, prečo sa vyskytuje teplotný stres, predovšetkým u zvierat, ktoré sa chovajú vo vnútri. Prehriatie hrozí väčšine zvierat, či už spoločenským alebo hospodárskym.

Je známe, že zvieratá sa horúčavám prispôsobujú ťažšie, a preto produkcia najmä na farmách klesá. Hospodárske zvieratá sa počas vysokých teplôt rýchlo unavia a jedia menšie množstvá potravy, ktoré už nedokážu pokryť ich potreby. Okrem toho dochádza k poruche reprodukcie, pretože teplo priamo ovplyvňuje tvorbu a kvalitu spermií u samcov a tvorbu morfologicky abnormálnych vajíčok a nízke percento počatia u samíc.

AKO VZNIKÁ ÚPAL?

Úpal nastáva v dôsledku zvýšenej tvorby tepla v tele a porúch jeho uvoľňovania. Nehovoríme teda o lokálnom pôsobení slnečných lúčov, ale o dôsledkoch silného zahriatia celého organizmu. Najčastejšie sa vyskytuje v letnom období v preplnených maštaliach, stajniach, kde je príliš slabé vetranie, pri preprave hospodárskych zvierat dopravnými prostriedkami, ktoré nemajú vyriešené vetranie (dobytčie vagóny), alebo prepravujú nadmerné množstvo zvierat. Úpal sa môže vyskytnúť počas horúceho počasia aj u pracovných koní, najmä tých tučnejších.

PRÍZNAKY ÚPALU

Zvieratá sa kvôli úpalu začnú potácať a potom zvyčajne padnú, ako keby boli v hlbokej anestézii. Ich pulz je zvýšený, ale sotva

počuteľný, ich dýchanie je plytké a telesná teplota je zvýšená. U takýchto zvierat sú srdcové ozvy slabé a nepravidelne počuteľné a viditeľné sliznice nadobúdajú modrastú farbu. Týka sa to predovšetkým hovädzieho dobytka,

V čase, keď sú zvieratá viac vystavené tepelnému stresu, je vhodnejšie kŕmiť ich po západe slnka, pretože nižšie teploty v noci stále pomáhajú dobytku zotaviť sa z vysokých denných teplôt. Okrem toho treba organizovať pasenie dobytka tak, aby kravy boli ráno o siedmej po podojení vypustené na pašu a zostali do poludnia. Potom sa vracajú do maštale do 17. hodiny, teda do večerného

pre optimálnu tvorbu mlieka. Malo by sa však počítať s väčšími výdavkami na pracovnú silu pre častejšie vyháňanie a zháňanie kráv.

Na pastvinách, kde dobytok trávi väčšinu dňa a nemajú prirodzenú ochranu, by sa mali vystavať prístrešky, aby sa mohli ukryť pred najsilnejším slnkom. Dobytok si sám vyhľadáva tienisté miesta na prírodných pasienkoch a nepasie sa od 11. do 15. hodiny. Okrem chládku potrebné je zabezpečiť dostatočné množstvo čerstvej vody na pitie.

PRVÁ POMOC PRI ÚPALE

ošípaných a hydiny, pretože najťažšie znášajú vysoké teploty a relatívnu vlhkosť vzduchu v objekte.

AKO POMÔCŤ ZVIERATÁM?

Od letných horúčav je možné zvieratá čiastočne ochrániť aj zvýšením chodu ventilátorov v zariadení alebo vytvorením podmienok pre prirodzenú výmenu vzduchu (otváranie okien a dverí). Dnešný spôsob budovania zariadení predovšetkým v chove hovädzieho dobytka (polootvorené systémy ustajnenia) výrazne zlepšuje podmienky zvierat chovaných v uzavretých zariadeniach.

dojenia a prikrmujú kukuričnou silážou. Potom sa opäť vypustia na pašu, kde zostanú do 21. hodiny. Nocujú v maštali a kŕmia sa kukuričnou silážou. Tento striedavý spôsob kŕmenia na pasienku a kukuričnou silážou dokáže zvýšiť produkciu mlieka o 10 % v porovnaní s tradičným spôsobom pastvy, ktorá trvá od 7.00 do 17.00 s dokrmovaním kráv v maštali aj s kukuričnou silážou.

Striedavé kŕmenie tak dosahuje priaznivý pomer bielkovín a energie v jedle a zabezpečuje lepšiu synchronizáciu trávenia v bachore, čo je veľmi dôležité

Ak sa zvieratám postihnutým úpalom nepomôže, smrť môže nastať okamžite alebo o niekoľko hodín. Zvieratá, ktoré prekonali úpal, treba poliať a potierať studenou vodou a pokúsiť sa tak znížiť zvýšenú telesnú teplotu. Na pitie im treba dať vodu, pretože pitie zvyšuje vylučovanie potu a jeho odparovaním dochádza k povrchovému ochladzovaniu tela. Čo najskôr treba privolať aj veterinára, ktorý zvieratám podá lieky na normálny chod srdca a prietok krvi a v prípade potreby aj na zabránenie dehydratácie (intravenózne infúzie fyziologickej tekutiny).

Prevencia tepelného stresu, teda úpalu, prebieha tak, že pri teplote vzduchu nad 30 °C a relatívnej vlhkosti 80 % treba zvieratá dodatočne ochladzovať (striekaním vody pomocou ventilátorov nad priestorom, kde sa zvieratá zdržiavajú). ○

31 /5022/ 30. 7. 2022 25III 34˚ | 16˚30˚ | 15˚ sobotanedeľa 31˚ | 15˚ utorok 31˚ | 17˚ streda 30. 7. –5. 8. 2022 33˚ | 17˚ štvrtokPOČASIE 30˚| 15˚ pondelok 34˚ | 16˚ piatok
CHOVATEĽSTVO

Škodcovia papriky v letnom období (2)

Plody papriky počas leta poškodzujú strapky, larvy vijačky kukuričnej a mory bavlníkovej a tiež imága a larvy bzdôch, a to bzdochy zeleninovej a mramorovanej.

STRAPKA TABAKOVÁ

Strapka tabaková Thrips tabaci (Tripidae: Thysanoptera) je najčastejšie sa vyskytujúca strapka a tiež najškodlivejší druh na otvorenom poli. Je to teplomilný a suchomilný druh, vyhovuje jej teplá kontinentálna klíma. Je výrazný polyfág, škodí na vyše 200 rôznych rastlinách na otvorenom poli, ako aj v zatvorených priestoroch. V strednej Európe je významným škodcom tabaku, ale aj zeleniny, napáda cibuľu, pór, kapustu, uhorky, rajčiny, papriku a šalát.

Telo dospelej samičky je dlhé asi 1 mm, svetložltej farby. Samček je trochu menší štíhlejší a svetlejší ako samička. V poľných podmienkach prezimuje imágo vo vrchných vrstvách pôdy, v pozostatkoch rastlín. Na jar po aktivácii imága najprv žijú na burinách a neskôr migrujú na pestované rastliny. Samičky pomocou pílkovitého kladielka poškodia povrch lista a nakladú vajíčka do pletív. Vývoju tejto strapky vyhovuje teplota od 25 – 27 °C a relatívna vlhkosť vzduchu 65 %. Imága môžu byť aktívne aj počas zimy, ak je zima mierna, žijú na burinách. Môžu škodiť aj v skladoch na uskladnenej cibuli alebo hlúbovinách. Strapka tabaková má viac generácií počas roka.

ŠKODLIVOSŤ NA PAPRIKE

Po bodnutí v báze mladého plodu papriky na tých miestach neskôr sa vytvára nekróza a pri-

chádza aj k deformácii plodu. Poškodené plody zostávajú malé, deformované s nekrotickými škvrnami na povrchu plodov.

cie, pretože ich zmýva z povrchu rastlín. Z tých dôvodov v teplých letách, bez zrážok prichádza k premnoženiu strapiek. Na zníženie populácie môžeme využívať zavlažovanie postrekom. Nálet imág do porastov sa zisťuje pomocou modrých lepových dosiek. Žlté lepové dosky sa tiež využívajú, ale sú menej efektívne. Aplikáciu insekticídov treba vykonať na začiatku výskytu imág v poraste. V Európe sa využívajú aj prípravky zo skupiny pyrethridov.

BZDOCHA ZELENINOVÁ

Je to kozmopolitný druh, vyskytuje sa na všetkých kontinentoch medzi 45. rovnobežkou severnej aj južnej zemepisnej šírke.

POPIS

Tvar tela dospelého jedinca je podlhovasto oválny v tvare štíta, dĺžka tela je 11 až 18 mm. Farba tela je zelená, ale sú známe tri farebné varianty – jednofarebná, bledozelená, zelená so širokým okrajom na hlave a predohrudi a červenkastohnedá.

BIONÓMIA

Pri silnejšom napadnutí stonka stmavne a uschne. Počas príjmu potravy strapky vylučujú trus zelenej farby, znižuje sa fotosyntéza a zvyšuje sa vyparovanie vody a tiež cez poranené časti prenikajú patogény.

OCHRANA

Zníženie populácie tejto strapky môžeme spôsobiť dodržiavaním osevného postupu, ničením pozberových zvyškov, pravidelným obrábaním pôdy a pravidelným a dôsledným ničením burín. Dážď spôsobuje najvýraznejšie zníženie populá-

Proti strapkám sa využíva v rámci biologickej ochrany viacero druhov bioagensov. V skleníkoch sa využívajú najmä dravé roztoče aj dravé bzdochy. Využívajú sa aj polyfágne predatory, ako je zlatoočka obyčajná Chrysopa carne Proti strapkám sa využívajú prípravky na báze huby Verticilium lecanni a tiež aj prípravok Prev-B2, ktorý obsahuje 4,2 % za studena lisovaného pomarančového oleja a bór 2,1 %. Používa sa ako postrek v dávke 0,3 – 0,4 %. Odporúča sa aplikovať v 7-dňových intervaloch 3 aplikácie. Z biologických prípravkov povolený je prípravok na báze spinosatu (SpinTor).

BZDOCHY

V poslednom desaťročí v strednej Európe sa objavilo viac druhov hmyzu škodiaceho na rôznych pestovaných rastlinách. Medzi ne patria aj dva druhy bzdôch - bzdocha zeleninová Nezara viridula a bzdocha mramorovaná Halyomorpha halys. Obe škodia aj na paprike.

Škodca prezimuje v štádiu imága v rôznych úkrytoch: pod kôrou stromov, pod opadnutým lístím, tiež v bytoch alebo iných budovách. Na jar opúšťa úkryty a začína prijímať potravu, krátko po úživnom žere dochádza k páreniu a samičky kladú vajíčka na hornú stranu lista. Samička nakladie až 300 vajíčok. Vyliahnuté larvy neprijímajú potravu, nerozliezajú sa, zostávajú v skupinách, čo im umožňuje spoločne sa chrániť od predátorov vylučovaním chemických látok. Po troch dňoch sa zvliekajú a larvy 2. istaru začínajú prijímať potravu. Kompletný vývojový cyklus trvá 35 až 70 dní. Najviac jedincov vidíme v lete a to na okrajoch porastov, kým v strede porastov ich je menej. V teplejších regiónoch Európy má 4 až 6 generácii, u nás pravdepodobne dve.

ŠKODLIVOSŤ

Hostiteľskými rastlinami tejto bzdochy je viac ako 150 pestovaných rastlín z viac než 30 čeľadí. Škodí na rôznych druhoch zeleniny (kapustovej zelenine, paprike, rajčiaku, zemiakoch), na poľných plodinách (kukurici, slnečnici, tabaku), na ovocných plodinách (citrusy, broskyne, maliny) a na okrasných rastlinách.

Bzdochy majú bodavo cicavé ústne organy prispôsobené na

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU 26 IV OCHRANA RASTLÍN
Škvrny a deformácie na plode papriky spôsobené strapkami

vyciciavanie štiav z pletív rastlín. Vyciciava šťavy zo všetkých nadzemných častí rastlín, no preferuje plody v čase dozrievania a mladé výhony. Napadnuté výhony blednú a niekedy sa aj sušia. Na poškodených plodoch zapríčiňujú najprv bledé, neskôr hnedé až čierne škvrny, ktoré znižujú kvalitu a trhovú hodnotu plodov. Napadnuté mladé plody majú spomalený rast, sú bledé, často deformované a predčasne opadávajú. Napadnuté plody majú zníženú kvalitu a sú esteticky znehodnotené, tiež nadobúdajú nepríjemný zápach a sú nepredajné. Okrem toho škodca môže prenášať hubové choroby.

OCHRANA

Na menších plochách, v záhradách môže sa robiť ručný zber a ničenie vajíčkových znášok, lariev a dospelých jedincov. Z preventívnych agrotechnických opatrení sa odporúča ničenie burín a podpora prírodných nepriateľov. V ekologickej produkcii sa používajú prípravky na báze ílu a mydla. Využívajú sa tiež prírodní nepriatelia a to dva druhy múch z čeľade Tachinidae, ktoré parazitujú dospelých jedincov. Tiež sa využíva aj osa Trissolcus basalis, ktorá parazituje vajíčka.

Chemická ochrana porastov proti tejto bzdoche je veľmi náročná, lebo sa na hostiteľských rastlinách živí vo fáze dozrievania, kedy sa použitie insekticídov neodporúča. Aplikácia musí byť urobená kvalitne, lebo prvé tri instari lariev sú malé a žijú skrytým spôsobom života, preto je potrebné použiť väčšie množstvo vody. V Európe sa používajú kontaktné insekticídy najmä zo skupiny pyrethroidov a neonikotinoidov.

BZDOCHA MRAMOROVANÁ

Pochádza z východnej Ázie. Koncom 90-tych rokov minulého storočia bola zavlečená do USA a už o 10 rokov sa stala ekonomicky významným škodcom v ovocných a zeleninových porastoch. V Európe bola zazna-

menaná prvýkrát v roku 2004.

Telo dospelého jedinca je dlhé 12 – 17 mm a široké 7 – 10 mm, sfarbenie je hnedé v rôznych odtieňoch a preto vyzerá, ako by bola z mramoru. Posledné dva články na tykadlách majú biele

nekrotujú a pletivo vypaduje. Poškodené plody majú najprv na povrchu nekrotické škvrny a priehlbiny, čo znižuje trhovú hodnotu plodov a pri silnejšom napadnutí môže úplne zničiť úrodu. Podobne ako aj iné bzdochy, aj tento druh je prenášačom patogénov. V ochrane papriky proti tejto bzdoche v Amerike sa úspešne používajú neonikotinoidy a v ekologickej produkcii olej z klinčekov, mäty a medovky.

MORA BAVLNÍKOVÁ

žovanie a vývoj tohto druhu priaznivo vplýva vyššia teplota a väčšie množstvo zrážok na jar a vysoké teploty v lete. Do roka sa takto vyvinú v našich podmienkach 2 - 4 generácie.

pásy, čím sa výrazne líši od iných druhov bzdôch. Larvy počas vývoja majú 5 instarov. V Európe má 1 generáciu do roka, kým v mediteránskej oblasti 2 generácie. Prezimuje dospelý jedinec v rôznych úkrytoch. Na jar imága opúšťajú zimoviská koncom apríla a začiatkom mája, po dlhom období prijímania potravy a párenia samičky kladú vajíčka na vrchnú stranu listu. Jedna samička nakladie 50 až 150 vajíčok a niektoré aj 400. Vyliahnuté larvy sa zdržiavajú v blízkosti miesta, kde sa vyliahli, rozchádzajú sa až po prvom zvliekaní. Imága novej generácie sa začínajú objavovať v auguste. V jeseň od septembra do novembra vyhľadávajú úkryty na prezimovanie. Často sa sťahujú do domov podobne ako bzdocha zeleninová, ale vo väčších počtoch.

ŠKODLIVOSŤ

V Európe bola zistená na vyše 50 druhoch rastlín z vyše 30 čeľadí. Škodí na ovocí, zelenine, poľných a okrasných rastlinách. Škodí vyciciavaným štiav, imága z plodov a larvy z listov a listových stopiek. Na listoch vznikajú okrúhle škvrny v priemere 3 mm, ktoré neskôr

Používa sa aj názov sivkavec konopný Helicoverpa armigera, migruje na veľké vzdialenosti. Je to motýľ, ktorý má rozpätie krídel 3,5 - 4,0 cm. V miernom pásme je prezimujúcim štádiom kukla, v komôrke ohraničenej jemnou pavučinkou, niekoľko centimetrov pod povrchom pôdy. Imága prvej generácie sa objavujú už v máji. Jarná populácia imág pozostáva z jedincov liahnucich sa po prezimovaní a imigrujúcich jedincov z juhu. Imága môžu byť pozorované počas celého roka až do októbra v dôsledku

Mora bavlníková je veľkým polyfágom (bola zaznamenaná na 250 druhoch rastlín) a patrí k najnebezpečnejších škodcov na svete. Škodí na rôznych druhoch zeleniny: na rajčiakoch, paprike, zemiakoch, druhoch z čeľadí bôbovité (Fabaceae) a tekvicovité (Cucurbitaceae). Húsenice škodia podobne ako húsenice vijačky kukuričnej. Poškodzujú listy a plody. Na plodoch papriky sa húsenice vžierajú do vnútra a živia sa stenami resp. dužinou a semenami. Plody sú znečistené trusom, na miestach poškodenia sa vyvíjajú huby a baktérie a plod je takto úplne zničený. Vytvárajú niekoľko vstupných otvorov do plodov, ktoré sú obyčajne väčšie ako tie, ktoré vytvárajú húsenice vijačky kukuričnej. Žer vo vnútri plodu nemusí vždy nasledovať. Niekedy sa larvy vhryzú do plodu a následne ho opustia. Z hľadiska škodlivosti je dôležitá skutočnosť, že jedna húsenica môže počas svojho života poškodiť – znehodnotiť aj tri plody papriky.

OCHRANA

ich veľkej migrácie. Samičky kladú niekoľko stoviek vajíčok na všetky časti rastlín vrátane kvetov a plodov. Z vajíčok sa liahnu larvy za menej ako tri dni. Larvy sú pomerne agresívne a môžu vystupovať dokonca i ako mäsožravé a požierať sa navzájom. Pri vyrušení sa stočia a padajú na zem. Na rozmno-

Zníženie škôd možno dosiahnuť udržiavaním porastov papriky bez burín, čo znižuje možnosti na kladenie vajíčok. Chemická ochrana sa vykonáva na základe náletu motýľov do feromónových alebo svetelných lapačov a tiež aj sledovaním vývoja vajíčok. Postrek sa má vykonať vtedy, keď sa zmení farba vajíčok zo špinavobielej na sivomodrú. Výber prípravku je veľmi dôležitý pre zabezpečenie zdravotnej nezávadnosti postriekaných plodov. Biologická ochrana papriky je rovnaká ako proti vijačky kukuričnej (pomocou vajíčkových parazitoidov z rodu Trichogramma a prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis Kurstaki prípravok Lepinox Plus).

31 /5022/ 30. 7. 2022 27V
Bzodcha mramorovaná
Bzdocha zeleninová

Vtáky vzdušného prostredia

Rad dážďovníkotvaré (Apodiformes) je úzka skupina špecifických operencov. Sú to vtáčiky, ktoré sa neustále zdržiavajú vo vzduchu (okrem hniezdenia), ba aj spia a pária sa. Tak v povetrí prežijú, vždy v honbe za hmyzom až 90 % svojho života. Ako dobrí letci svižný namáhavý let striedajú s plachtením a v plnom nasadením síl sú to najrýchlejšie vtáky vôbec.

Letia spravidla vysoko, iba pre zlé počasie sa spustia celkom nízko. Aj morfologický sú prispôsobené na taký život (zobák, krk, krídla, chvost, aj aerodynamika tela), ba aj nohy im zakrpateli. Zato pazúry majú silné a ľahko sa zachytia aj na vertikálnej skale. Sú neúhľadného tmavohnedého sfar benia, bez dimorfie. Ako pár žijú spolu do konca života. Hniezdia v puklinách skál a stavieb. Žijú v kolóniách, ale voči iným vtákom majú dosť drsné správanie. U nás možno vidieť iba tri druhy z čeľade dážďovníkovitých (Apodidae).

ĎÁŽĎOVNÍK OBYČAJNÝ (TMAVÝ)

– APUS APUS, Linné 1758

Rozšírenie: Je euro-ázijským vtákom (v Afrike ho je len v sever nom Maroku, Alžírsku a Tunise). V Európe žije všade okrem Islanda a najsevernejších častí Nórska. Od Európy jeho rozšírenie pokračuje severným ramenom, ktoré po krýva južné Rusko, Kazachstan, severnú Čínu a Mongolsko, kým

po celej Vojvodine, ale najčastejší je v mestách. Doba výskytu je apríl –september.

Biotop: Preferuje osíd lene oblasti, ale aj skal naté hory a len zriedkavo aj zalesnené oblasti. Žije od nížin až po horské masívy.

Rozlíšenie: Je najlep ším letcom vôbec, tro chu menší od lastovič ky, kosákových krídel a s vidlicovým chvostom, ale krpatých nôh. Po farbe je čiernohnedý s jasnejšou sivobielou škvrnou na krku. Po pohlaví sa nelíši. Mláďatá v páperčeku sú špinavo sivé, v prvom operení jarabé a len neskôr farba peria získava na tmavosti.

priazni počasia a trvá 37 – 56 dní.

V prípade nepriaznivého počasia mláďatá majú schopnosť letargie aj do dvoch týždňov. Potrava je lietajúci hmyz a pavúky.

vejárovito roztiahne chvostové krovky. Hniezdi podobne ako jeho rodák, ale podstielka je tenká, skoro nijaká. Ďalšie reprodukčné vlastnosti sú ako u predchodcu. Aj stravný lístok má podobný.

Hlási sa tvrdšie, ostrejšie a dvoj -trojslabične: „vrrii-e“, „vrrii-vrrii -e...“.

DÁŽĎOVNÍK SKALNÝ –TACHYMARPTIS (APUS)

MELBA, Linné 1758

Má hniezdny areál v celej južnej Európe a v Ázii (od zakaspických oblastí cez Pandžab a Himdustan po Bengálsko). Hniezdi aj v Juhoaf rickej republike. V pomedzí týchto dvoch areálov buď zimuje alebo má aj celoročný pobyt. Jeho bio top sú skalnaté hory ale aj vršky s vysokými budovami, ruinovanými zámkami a pevnosťami. U nás ho možno vidieť iba ako príslušníka severozápadnej okrajovej popu lácie na brehoch v okolí Vršca.

Je trochu väčší od predchád zajúcich rodákov, na hornej časti tela je hnedého sfarbenia, ale na prednej časti krku a na bruchu je biely, s hnedým náhrdelníkom v pomedzí. Hniezdi v skalných roklinách alebo na ruinovaných

užšie juhovýchodné pásmo siaha od Turecka po Bengálsky záliv. Je sťahovavý a zimuje v južnej polo vici Afriky. U nás ho možno vidieť

Hniezdenie: Jeho pôvodné hni ezdenie v skalných puklinách a v dutinách stromov si celkom úspešne zamenil s otvormi a štrbi nami vysokých stavieb, kostolov a komínov. Hniezdi v ko lóniách v dutinách pod strechou, na výklenkoch alebo v škárach stien. Občas jedno hniezdo používa rokami. Podobá sa na plytkú misku slina mi zlepených vetvičiek, vlákien, listov, pierok, srsti a pavučín, vlastne všetkého čo nazbiera vo vzduchu. Niekedy si vyberie aj na vhodnom mieste postavené búd ky. Samička do hniezda (raz v roku) znesie 2 – 3 mliečno bielie vajcia. Na sedení sa striedajú obaja rodičia. Inkubácia trvá 18 – 22 dní. Mláďatá chovajú s guľôčkami hmyzu koncentrovaných v hrvoli. Hniezdna starostlivosť podlieha

Hlas: svoju sériu začína s „čk“ a potom dlho opakuje viac alebo menej pišťavé tóny: „sríí sríí...“, „srriirr“, „šrííí, sirrr...“. Mláďatá sa hlá sia piskľavo „crr cirr cíír...“

DÁŽĎOVNÍK PLAVÝ

– APUS PALLIDUS, Shelley, 1870

Je pobrežný vták Stre dozemného mora (ako poddruh illyricus aj se verného Jadranského mora) a Perského zálivu. Je sťahovavý a prezimuje v predrovníkovej Afrike, ale v Afrike má aj ostrovčeky celoročného pobytu. Jeho biotop sú vysoké staviská, rôzne ruiny a kaňonové strminy. U nás je pozorovaný len na dvoch lokalitách, hlavne v mestskom prostredí.

Je to v podstate bledohnedý variant svojho rodáka. Od neho sa líši trochu širšími krídlami, za valitejším telom a v lete častejšie

stavbách na vrch brehu. Stravuje sa ako aj iné dážďovníky.

Úvodom sa hlási cvrčavo „crrrr“ a potom trilkuje hlasným ťahavo -zrýchľujúco-trhavým prejavom: „ti ti tititititititittiti ti-ti-ti-ti ti ty ty“.

z internetu

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU 28
 Fotografie
ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (58)
VI Dážďovník obyčajný Dážďovník plavý Dážďovník skalný

Negatívny vplyv glejovky na biodiverzitu a životné prostredie

Ľubica Sýkorová

Invázna rastlina glejovka americká Asclepias syriaca L. (srb. cigansko perje, svilenica, divlji duvan, papagaj biljka) pochádza pôvodne zo Severnej Ameriky. Do Európy bola dovezená ako medonosná a okrasná rastlina. U nás sa objavila koncom 19. storočia, skutočné rozšírenie ako okrasná rastlina zaznamenala koncom 70. a začiatkom 80. rokov 20. storočia. Zdobila takmer každý dvor.

Rozmnožuje sa vegetatívne – plazivými podzemkami, aj generatívne – produkuje množstvo semien s chumáčikmi, ktoré môžu byť rozširované vetrom aj na odľahlejšie miesta. Rastlina vylučuje do pôdy látky, ktoré odpudzujú iné rastlinné druhy, a tak si uvoľňuje životný priestor pre svoje rozširovanie a vytvára tak monotypické mohutné zárasty, čím vytláča pôvodné druhy rastlín.

Patrí do čeľade Asclepiadaceae. U nás je už veľmi rozšírená. Vyskytuje sa na slnečných otvorených stanovištiach, pozdĺž kanálov, nábreží, riek a na piesočnatých pôdach. Glejovka je veľmi rozšírená aj na Deliblatskej piesočine a v jej okolí, ako aj pozdĺž riek na aluviálnych náplavoch (Dunaj, Tamiš,…).

Opis

Táto viacročná bylinná rastlina dosahuje výšku 1,5 až 2 m. Je to bylina so sivasto chlpatou byľou, zvyčajne len málo rozkonárenou alebo nerozkonárenou, ktorá pri poranení púšťa bielu šťavu. Má hrubý dužinatý plazivý podzemok, z ktorého vyrastajú nové byle. Rizómy môžu narásť aj do dvoj- – trojmetrovej dĺžky. Listy sú protistojné, podlhovasto vajcovité, celistvo okrajové. Na vrchnej strane sú tmavozelené hladké, na spodnej strane husto sivasto chlpaté. Druh kvitne v júni až júli krásnymi voňavými ružovými kvetmi, ktoré sú sústredené do vrcholových okolíkov pologuľovitého tvaru. Plody majú

tvar podlhovasto vajcovitých mechúrikov (ktoré vyzerajú ako papagáje), v ktorých sa vytvoria semená s dlhým bielym páperím. Dozrievajú v septembri a októbri. Celá rastlina je jedovatá.

POZITÍVNE ÚČINKY

Je veľmi dekoratívna. Jej listy, kvety a plodiace struky prilákali mnohých, aby si tento druh vysa-

vážny vplyv na pokožku. Veľmi ľahko vyvoláva alergické reakcie na koži, preto pri manipulácii s ňou je potrebné nosiť ochranné rukavice. Mliečna šťava je jedovatá pre obsah glykozidov, ktoré

roka, kosenie musí byť v období pred kvitnutím druhu, aby sa zabránilo prípadnému vytvoreniu semien a tým aj ďalšiemu šíreniu. Druh sa môže aj zaorávať, ak rastie na okraji polí. Pri menších porastoch je účinné aj vykopávanie alebo vytrhávanie rastlín. Vtedy je však potrebné odstrániť z pôdy celý podzemok, aby z ponechaného zvyšku rastlina opäť nevyrástla.

Využíva sa aj chemický postrek prípravkom na ochranu rastlín (herbicídom). Z herbicídov sa najviac používali prostriedky na báze glyfosátu, problémom však je, že ošetrenia sa musia vykonávať viackrát, čím sa znečistenie ošetrovanej plochy zvyšuje oveľa viac ako pri bežnej burine.

Vhodný je aj kombinovaný spôsob odstraňovania, kedy sa porast najprv pokosí a nanovo vyrastené rastliny sa ešte v tom istom roku postriekajú herbicídom.

dili na svojich dvoroch. Včelári ju pestovali, pretože je mimoriadne medonosná a dáva kvalitný med. Taktiež pre svoj dobre vyvinutý koreňový systém veľmi dobre viaže piesčité a veľmi kypré pôdy, zrejme aj preto bola do našich oblastí dovezená.

NEGATÍVNE ÚČINKY

Všetky časti rastliny obsahujú mliečnu šťavu, ktorá sa uvoľňuje pri poškodení rastliny. Môže byť veľmi škodlivá a môže mať

sú škodlivé pre srdce človeka a domáce zvieratá.

Ako veľkým problémom sa ukázala ako dekoratívny druh. Jej podzemky sa ťažko likvidujú a má negatívny vplyv na biodiverzitu a životné prostredie.

AKO JU Z POZEMKU ODSTRÁNIŤ?

Vhodným spôsobom odstraňovania je jej pravidelné kosenie niekoľkokrát ročne, aby sa rastlina oslabila. Ak sa pokosí len raz do

V kultúrnych plodinách (kukurica, sója, slnečnica) je veľmi ťažké ju odstrániť. V kukurici poskytuje určité výsledky iba účinná látka dicamba, kým je glejovka vo svojej počiatočnej fenofáze. Najúčinnejšou metódou odstránenia je aplikácia totálnych herbicídov tam, kde je to možné. Povrch jej listu je však mimoriadne hladký, čo veľmi sťažuje priľnavosť herbicídu na list. Preto pri ich aplikácii je nutné pridať niektoré zo zmáčadiel.

31 /5022/ 30. 7. 2022 29
○ VII INVÁZNE RASTLINY

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Kuracie mäsové guličky v krémovej omáčke

Suroviny: mäsové guľky – 500 g mleté ho kuracieho mäsa, 1 menšiu cibuľu, 2 strúči ky cesnaku, 2 vajcia, 1 KL soli, 1/2 KL čier neho korenia, 1 KL ty mianu, trochu oleja na vyprážanie; omáčka –1 menšiu cibuľu, 200 ml kuracieho vývaru (bujón), 250 ml smotany na šľahanie, 2 PL masla, 1 hrsť petržlenovej vňate, Takto sa to podarí: Mäsové guľky – na panvici zahrejeme lyžicu oleja, pridáme nadrobno nasekanú cibuľu a opražíme ju do zlatova. Kým sa cibuľka restuje, v miske spolu premiešame mleté mäso, pre lisovaný cesnak, vajcia, soľ, sušený tymian a nakoniec primiešame aj opraženú cibuľku. Ak doma nemáme mleté kuracie mäso, môžeme nadrobno nasekať kuracie stehná alebo ich zomlieť na mlynčeku na mäso. Samozrejme, mäsové guličky môžeme pripraviť aj z iného mletého mäsa – morčacieho, bravčového či hovädzieho. Z mäsovej zmesi tvarujeme v navlhčených dlaniach guľky, ktoré následne vypražíme v troške oleja. Omáčka: na tej istej panvici vo výpeku speníme nadrobno nasekanú cibuľu, a keď zmäkne podlejeme ju vývarom a následne smotanou. Omáčku privedieme k varu, vrátime do nej mäsové guľky a na mier nom plameni spoločne varíme zhruba 10 minút. Nakoniec v omáčke necháme rozpustiť maslo a primiešame nasekanú petržlenovú vňať. Kuracie mäsové guľky s krémovou omáčkou sa výborne hodia na cestoviny, ale napríklad aj k vareným zemiakom alebo zemiakovej kaši.

Smotanovo-broskyňová zmrzlina

Suroviny: 5 ks čerstvých zrelých broskýň, 100 g kryštálového cukru, 250 ml mlieka, 30 g sušeného mlieka (nemusí byť), 250 ml smotany na šľahanie Takto sa to podarí: Broskyne ošúpeme, pokrájame na malé kocky a nasypeme do mixéra. Pridáme cukor, sušené a tekuté mlieko a všetko spolu rozmixujeme na hladký krém. Broskyňový krém navrstvíme do misky a metličkou primiešame čerstvo vyšľahanú šľahačku. Zmrzlinovú zmes nalejeme do formy na chlieb alebo rozdelíme do menších sklenených misiek či papierových pohárov na zmrzlinu. Prekryjeme potravinárskou fóliou tak, aby sa fólia dotýkala povrchu a uložíme do mrazničky na aspoň 6 hodín, ideálne cez noc. Pred podávaním necháme broskyňovú zmrzlinu postáť pri izbovej teplote 5 až 10 minút, aby sa nám ľahšie naberala.

Sladké pirohy plnené čerešňami a orieškami

Suroviny: cesto –6 ks stredne veľkých zemiakov, 300 g polohrubej múky, 1 vajce, 50 g práškového cukru; plnka – 200 g odkôstkovaných čerešní, 100 g kryštálového cukru, 1 PL citrónovej šťavy, 1 PL vanilkového extraktu, 100 g nasekaných vlašských orechov; ostatné suroviny – 200 ml kyslej smotany, 1 PL vanilkového cukru, Takto sa to podarí: Zemiaky uvaríme v šupke do mäkka a postrúhame na strúhadle na zemiaky na pomúčenú dosku. K postrúhaným zemiakom pridáme múku, cukor a vajce. Na doske vypracujeme nelepivé cesto (podľa potreby pridávame múku). Na plnku si zmiešame odkôstkované čerešne (alebo iné ovocie) s cukrom, vanilkovým exraktom a citrónovou šťavou. Spolu privedieme k varu a povaríme cca 5 minút. Zmes precedíme. Šťavu odložíme bokom a prevarené ovocie zmiešame s nasekanými orieškami.

Cesto si rozvaľkáme na hrúbku asi 5 mm a pohárom vykrajujeme kruhy. Tie naplníme ovocnou plnkou, preložíme na polmesiac a okraje dobre pritlačíme (uzavrieme) koncom príborového noža alebo vidličkou.

Pirohy povaríme vo vriacej vode, kým nevyplávajú všetky na povrch (cca 8 - 10 minút). Ešte teplé potom polejeme kyslou smotanou, vymiešanou s vanilkovým cukrom a šťavou z ovocia.

Marhuľový sorbet

Suroviny: 300 g zrelých marhúľ, 2 PL medu, 1 malý citrón (šťava), Takto sa to podarí: Marhule prepolíme, odkôstkujeme a pokrájame na menšie kocky. Ovocie rozložíme na malý plech vystlaný papierom na pečenie, uložíme do mrazničky na hodinu a neskôr pevné kúsky presypeme do vrecka na mrazenie a mrazíme ešte aspoň 2 hodiny. Neskôr mrazené marhule nasypeme do mixéra (kuchynský robot – sekací mód), rozmixujeme na drobné kúsky, pridáme citrónovú šťavu a med a všetko ešte krátko rozmixujeme. Marhuľový sorbet môžeme podávať okamžite alebo ho ešte krátko zamrazíme a podávame vo forme kopčekov.

Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

|

560 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU 30
POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu
Číslo
domáca a zahraničná literatúra
VIII

Maľovať to, čo nám hreje srdcia

Ď

alší ročník tvorivého umeleckého stretnutia v Kulpíne usporiadal Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne a jeho Výtvarná skupina KEBY…

Šieste tvorivé stretnutie pomenované Slovenský výtvarný tábor bolo v sobotu 23. júla v Muzeálnom komplexe v Kulpíne a trvalo celý deň. Účastníci

„nezahrabávame“, ale ich dávame na pohľad aj iným, to, čo nám hreje srdcia, dávame na plátno. Účastníkom tábora poprial zdar v práci. Témou výtvarných prác tohtoročného tábora boli Kulpínske motívy. Zúčastnilo sa ho 23 autorov z Padiny, Kysáča, zo Selenče, z Hložian, Báčskeho Petrovca a Kulpína. V Kulpíne tentoraz tvorili: Anna Babiaková, Vladislav Medovar-

ský, Michal Virág, Blanka Gažová a Daniel Zelenák z Kulpína, členovia kulpínskeho Združenia Objatie Vlasta Zelenáková, Michaela Plachtinská, Dária Plachtinská a Dejan Šuľan, Anna Nosálová zo Selenče, Branislav Galamboš, Karol Bartoš a Sofija Katiaková z Hložian, Anna Struhárová a Katarína Breuningová z Báčskeho Petrovca, Pavel Chrťan,

Pavel Vozár a Zuzana Ferková z Kysáča a Anna Durgalová, Vesna Kozáková, Vesna Kucháriková, Sára Plvanová a Anna Bokorová z Padiny. Výtvarný tábor v Kulpíne navštívil výtvarný kritik Vladimír Valentík a ozval sa i predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík a poprial účastníkom úspešnú prácu.

Organizátor podujatia

tábora a organizátori sa stretli na starom mieste, teda v krásnej prírode v parku za budovou Veľkého kaštieľa, v chládku starých košatých stromov – v priestore vhodnom na pokojné umelecké stvárňovanie.

Účastníkov tábora na stretnutí v Kulpíne privítal predseda MOMS Kulpín Pavel Gaža a otvoril ho príhovorom predseda Výtvarnej skupiny KEBY… pôsobiacej pri kulpínskom MOMS Vladimír Grňa. Bývalý kulpínsky evanjelický farár a zakladateľ Výtvarnej skupiny KEBY... zdôraznil, že je dobre, že si svoje talenty

3131 /5022/ 30. 7. 2022• KULTÚRA • Kultúra
Spolkári a umelci Účastníci tohtoročného tvorivého umeleckého stretnutia v Kulpíne pri otvorení podujatia Spolu pri tvorbe a rozhovore
6. SLOVENSKÝ VÝTVARNÝ TÁBOR V KULPÍNE
>>>

Kultúra

MOMS Kulpín pre účastníkov tábora zabezpečil maliarske plátna a materiál, s ktorým pracovali, podľa toho, akú techniku si zvolili, tiež občer stvenie a stravu na celý deň.

Práce, ktoré vznikli počas tohto Slovenského výtvarné ho tábora, budú zaradené do expozície výstavy, ktorej ver nisáž bude v sobotu 30. júla o 18.30 v interiéri Poľovníckeho domu v Kulpíne, teda počas tohtoročných osláv Kulpína:

Predslávnosťových

dní v Kulpíne, Dňa Kulpína a Svadby voľakedy a dnes.

Podujatie podpo ril (ako aj doteraz) Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Účastníkov tábora navštívili aj družbo via a družice z KUS Zvolen Kulpín, ktorí zavítali do kulpín skeho kaštieľa na

Zvolenovci prišli povolať účastníkov výtvarného tábora na Svadbu voľakedy a dnes, ktorá bude počas osláv Kulpína

koči ťahanom koňmi. Prišli totiž pozvať všetkých prítom ných na podujatie Svadba voľakedy a dnes, ktoré bude v sobotu 30. júla v areáli po ľovníckeho domu v Kulpíne. Večerný galakoncert sa začne o 19.30 a jeho náplňou bude choreografia svadby v pred vedení domácich spolkárov

a ich hostí. Originálny spôsob pozvania na svadbu oduševnil prítomných na umeleckom sobotňajšom stretnutí.

Aj napriek tropickej až 40-stupňovej horúčave tábor v Kulpíne sa vydaril a vznik li tu ďalšie páčivé výtvarné diela.

32 • KULTÚRA •www.hl.rs Informačno-politický týždenník
Účastníci, hostitelia a hostia z KUS Zvolen Účastníčky z Padiny s namaľovanými obrazmi

Na stupienku víťazov

a talentovaný pianista Vladimír Gabriel Lovás, ktorý už dlhší čas žije v Kysáči v dôsledku presťahovania sa jeho rodiny (kvôli otcovej službe v tamojšom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore), sa ukázal ako vynikajúcim obyvateľom a reprezentantom tohto prostredia doma a v zahraničí.

Mladý

spolubesedník. „Ďalšia súťaž bola 1. apríla, bola to tiež republiková a v kategórii komorná skupina. Ja som hral na klavíri a dve spolužiačky spievali. Tretia bola republiková v hre na klavíri v Hudobnej škole S. S. Mokranjca

počúvať ťa a spievať pri takom hudobnom sprievode. Prečo si do svojho opusu zdolávania hry na nástrojoch zaradil aj organ?

„K organu inklinujem od malička. Sedával som v Aradáči v kos-

Je to náročné, treba hrať nielen rukami, ale i nohami.

„Áno, je tu potrebná synchronizácia a už to potom ide.“

Okrem toho, že si hudobným nadšencom, si aj výborným skladačom Rubikových kociek. Máš ich doma veľmi mnoho. Stačíš sa ešte niečím zaoberať okrem napočítaného?

V Základnej škole Bratstvo v Aradáči získal Vukov diplom. Teraz končí Strednú hudobnú školu Josifa Marinkovića v Zreňanine a aj tu si už vyslúžil Vukov diplom. Pri tomto našom rozhovore si spomenul na účasť na nedávnych štyroch súťaženiach: na troch republikových a na jednom medzinárodnom.

„Prvá súťaž bola online, a nebol to klavír, ale z predmetu Hudobné tvary. Teda bola to súťaž z teórie. Dostali sme noty, ktoré sme mali vyanalyzovať. Tú analýzu sme poslali mailom komisii, ktorá naše práce, čiže posudky bodovala. Vtedy som obsadil prvé miesto. Bolo to v decembri,“ hovorí náš mladý

v Belehrade. Napokon to bola medzinárodná súťaž v meste Banja Luka, kde som získal 2. cenu. V mojej kategórii bolo 10 súťažiacich a do celej súťaže bolo zapojených 50 účastníkov.“

Máš trému na súťaženiach?

„Mám, ale tú pozitívnu, ktorá ma ženie vpred. Je to zodpovednosť pred ľuďmi, aby som nesklamal očakávania, aby som sa čím lepšie ukázal!“

Čo rozhodlo, aby si sa zapísal práve na klavír?

„V mojej hlave sa rodili myšlienky, čo zapísať. V piatom ročníku základnej školy som sa zapísal do základnej hudobnej školy v Zreňanine. Klavír ma vždy lákal. Jeho možnosti, ktoré mi môže ponúknuť, aby som prejavil seba, svoje vnútro.“

V kostole v Kysáči výborne ovládaš aj organ. Je pôžitkom

tole na službách pri organe. Roku 2019, keď tamojšia kantorka šla na dovolenku, poprosila ma, či by som ju nezastúpil. Pripravil som

„Áno, a mohol by som sa ešte niečím zaoberať. Keď mám príležitosť, bicyklujem s otcom. Fotenie ma tiež baví, ale v poslednom čase ma zaujalo robiť videonahrávky e-služieb Božích. Pripravuje ich celá naša rodina, ja nahrávam pesničky. Mám plán: keď idem do niektorej dediny, nahrám aj moju hru na organe v tej dedine, aby ľudia počuli, ako organ znie v tom kostole. A nahrám

si vtedy štyri pesničky. Odvtedy som jej pomáhal pri službách v chráme Božom v Aradáči. Ja som sa nacvičil dve pesničky, ona dve a šlo to. Keď nemohla, hral som potom počas celých služieb. Keď sme prišli do Kysáča, naskytla sa mi príležitosť, aby som celé služby odbavoval sám. To sa mi páči, mám dobrý pocit z toho!“

aj celý kostol, aby ho tí, ktorí tam neboli, videli a kochali sa v tej kráse.“

Veríme, že mladý a perspektívny hudobný talent dosiahne svoj životný cieľ, ktorý si vytýčil, a bude aj ďalej, ak nie doma, tak v zahraničí, ohromovať svojou virtuóznou hrou.

3331 /5022/ 30. 7. 2022• KULTÚRA •
V zajatí hudby a emócií, ktoré ona vyprodukuje
VLADIMÍR GABRIEL LOVÁS, VYNIKAJÚCI PIANISTA
Gabriel v rýchlom skladaní Rubikových kociek Gabrielove šikovné prsty dokážu vylúdiť vynikajúce tóny

Bibiana v Archíve Vojvodiny

VArchíve Vojvodiny v piatok 22. júla bola otvorená výstava Cestami rozprávok, držitelia Grand Prix BIB 1967 – 2021 , ktorá bola

zorganizovaná pod záštitou veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Fedora Rosochu. Prítomných privítal riaditeľ Archívu Nebojša Kuzmanović a vyjadril vďaku, že v priestoroch Archívu a v Novom Sade sa môže predstaviť uznávaná

ustanovizeň, ktorá už existuje takmer 60 rokov – Bibiana, a ukázať, aké poklady uchováva.

Prihovorila sa aj zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Monika Podsklanová-Šuhajdová. Povedala, že jej

je cťou, že v mene veľvyslanca a vo svojom vlastnom mene môže otvoriť túto jedinečnú výstavu. Vyzdvihla, že umenie má pre deti veľmi dôležitú úlohu v ich dospievaní. Dodala, že vďaka dlhoročnému riaditeľovi Bibiany Petrovi Tvrdoňovi a

34 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Kultúra
Iveta Galbavá, poradkyňa predsedu vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí Nebojša Kuzmanović, riaditeľ Archívu Vojvodiny
CESTAMI ROZPRÁVOK, DRŽITELIA GRAND PRIX BIB 1967 – 2021
Pavel Babka, riaditeľ Nadácie Babka v Kovačici Viera Anoškinová, vedúca sekretariátu Bienále ilustrácií Bratislava Monika Podsklanová-Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku

Pavlovi Babkovi z Kovačice a Radovanovi Vlahovićovi z Nového Miloševa Bibiana je v Srbsku prijatá s veľkým oduševnením a so záujmom.

V mene Bibiany sa prihovorila Viera Anoškinová. Vyzdvihla, že Bienále ilustrácií Bratislava sa snaží dať dôraz na umeleckú kvalitu, umeleckú stránku obrazu s určitým posolstvom a primeraným výtvarným názorom. Dodala, že výstava Grand Prix BIB dokumentuje vývoj medzinárodnej knižnej ilustrácie a postoje jednotlivých porôt v priebehu 28 ročníkov a porovnáva ocenených autorov od roku 1967 do roku 2021.

Pavel Babka, riaditeľ Nadácie Babka, hovoril o spolupráci s Bibianou, ktorá trvá už 13 rokov. Povedal, že s Bibianou navštívili takmer všetky dediny vo Vojvodine, v ktorých žijú Slováci a do ktorých Bibiana doniesla knihy. Zdôraznil tiež, že sa od Bibiany naučili, že okrem dospelých v porote môžu byť aj deti.

Na záver sa prítomným prihovorila poradkyňa predsedu vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí Iveta Galbavá a preniesla pozdravy premiéra Eduarda Hegera.

„Je mi mimoriadne milé, že Bienále ilustrácií Bratislava a Archív Vojvodiny s umením prepojili spoluprácu medzi dvoma krajinami, a vôbec úžasné je, že nás umenie prepája,“ vyhlásila Galbavá na otvorení výstavy a vyjadrila nádej, že vzťahy medzi Srbskom a Slovenskom aj naďalej budú také vynikajúce, ako doposiaľ.

Početné súbory vystúpia na Panónskom jarmoku

Trojdňové kultúrne podujatie pod názvom Panónsky jarmok (Panonski vašar) zoskupuje inštrumentalistov, ľudových spevákov, duetá, ženské a mužské spevácke skupiny, pôvodné skupiny, ktoré prezentujú zvyky a obyčaje, detské skupiny... V rámci festivalu sa koná i veľtrh etno kuchyne a starých remesiel spätých so spoločenským životom národnostných spoločenstiev vo Vojvodine, ktoré zachovávajú výrobu ľudového odevu, obuvi, inštrumentov a predmetov do domácnosti. Organizátorom je Kultúrne stredisko Vrbas a festival sa tradične koná v posledný septembrový týždeň.

„Na naše veľké potešenie na 13. festivale detských pôvodných skupín Panónsky jarmok, ktorý sa uskutoční 23. septem-

pokrajinskom festivale vystúpi detská tanečná skupina staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka (prezentovať budú Hry okolo mája) a Folklórna skupina Dukat sa predstaví detskými hrami zo Srbska,“ povedal Petar Nerandžić, tajomník Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, a doložil:

Vojvodiny Panónsky jarmok. Na programe je 43 bodov a na základe rozhodnutia odborníčky Slobodanky Rac, ktorá robila zoznam účastníkov z územia Staropazovskej obce, tam svojich predstaviteľov budú mať členovia KUS Slavka Gajina z Vojky (mužská spevácka skupina Foćaci, ženská spevácka skupina Sremice), SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy (ženská spevácka skupina a vokálna sólistka Anna Horvátová), Združenie občanov Sana zo Starej Pazovy (ženská a mužská spevácka skupina), KUS Guslari z Novej Pazovy a spevácka skupina Perućićani z Vojky.“

bra vo Vrbase, medzi 31 účastníkmi sú i dvaja predstavitelia Staropazovskej obce. Na tomto

„V dňoch 24. a 25. septembra vo Vrbase sa uskutoční 14. festival folklórnej tradície

Podľa vypracovaného kalendára aktivít pred staropazovskými ochotníkmi sú ešte aj tri úrovne súťažení výtvarných dejateľov – obecná, oblastná a pokrajinská.

3531 /5022/ 30. 7. 2022• KULTÚRA •
Pred členmi detskej tanečnej skupiny je i vystúpenie na Panónskom jarmoku vo Vrbase (foto: z archívu spolku) STARÁ
PAZOVA
A takto sa najmladší tanečníci SKUS hrdinu Janka Čmelíka predstavili na tohtoročnom Detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči (foto: A. Francistyová)

Najhľadanejší kuchári a technici cestnej dopravy

VStarej Pazove pôsobia tri stredné školy: Gymnázium Branka Radičevića, Ekonomicko-obchodná škola Vuka Karadžića a Technická ško-

záujmom malých maturantov.

Pre nový vzdelávací pro l –kuchár všetkých 15 miest bolo rýchlo poplnených už v prvej zápisnej lehote. V novom odbore turistický technik po prvom a druhom zápisnom kole je zapísaných 27 žiakov a zostali ešte len tri voľné miesta.

la. Prax ukázala, že zaradenie nových duálnych vzdelávacích pro lov do strednej ekonomicko-obchodnej školy zodpovedá

Ako to býva zvykom v tejto strednej škole, hneď v prvom kole sú poplnené miesta v triedach štvorročných vzdelávacích pro lov s 30 žiakmi: podnikateľský administrátor, ekonomický technik, právnicko-podnikateľský technik a  nančno-účtovnícky technik. Už roky v tejto škole vládne najmenší záujem o trojročný odbor obchodník, no aj ten sa do začiatku nového školského roku 2022/2023 takmer vždy poplní. Zostalo tam ešte 7 voľných miest.

V staropazovskej Technickej škole aj naďalej najväčší záujem vládne o vzdelávací pro l tech-

nik cestnej dopravy. Všetkých 30 miest v tomto štvorročnom odbore bolo poplnených v prvom zápisnom kole. Záujem medzi malými maturantmi vládne i o vzdelávací pro l technik pre počítačové spravovanie na CNC strojoch, kde pre augustovú zápisnú lehotu zostalo niekoľko voľných miest. V tejto oblasti strojárenstva a spracovania kovov sú ešte štyri vzdelávacie pro ly. Trojročné školenie je potrebné pre mechanika tepelnej a chladiacej techniky, kde je ešte takmer polovica voľných miest. Pre mechanika motorových vozidiel z naplánovaných 30 miest pre augustovú zápisnú lehotu zostalo ešte 12 voľných miest. Pre povolanie zámočnícky zvárač z naplánovaných 15 miest po prvom a druhom kole

zostalo ešte 10 voľných miest. Pre operátora strojárenského spravovania rezaním vládne malý záujem a z naplánovaných 15 žiakov sa tam zapísal iba jeden malý maturant. Pre štvorročné školenie vzdelávací pro l technik pre gra ckú prípravu zostalo pre augustovú zápisnú lehotu ešte 10 voľných miest a zapísaných je 20 žiakov. V tejto pazovskej strednej škole je i najviac voľných miest, okolo 70. V školskom roku 2022/2023 do prvého ročníka plánovali zapísať spolu 210 žiakov.

V Gymnáziu Branka Radičevića – všeobecné zameranie sa už tradične do prvého ročníka zapisujú 4 triedy po 30 žiakov. Po prvých dvoch zápisných kolách je zapísaných 109 žiakov, teda zostalo 11 voľných miest.

ZÁPIS DO STREDNÝCH ŠKÔL V ŠÍDE. Zápisné aktivity v stredných školách v Šíde sú ukončené. V Technickej škole Nikolu Teslu si budúci stredoškoláci mohli zvoliť jeden z piatich vzdelávacích pro lov: počítačový elektrotechnik, automechanik, zámočník, obchodník či poľnohospodársky technik. Ako zdôraznil riaditeľ Technickej školy Nikolu Teslu Jovo Drezga, stále je prítomný trend odchodu ôsmakov do iných škôl. Viac ako sto žiakov z Obce Šíd bude od septembra cestovať do stredných škôl v susedných obciach. Predpokladá sa, že dôvodom je väčšia ponuka vzdelávacích pro lov. Na Gymnáziu Savu Šumanovića v Šíde je tiež menší počet budúcich žiakov prvého ročníka. V tejto ustanovizni sú budúci stredoškoláci rozdelení do troch tried všeobecného, resp. ekonomického usmernenia.

36 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Kultúra
B. Dierčanová
Stredoškolské stredisko v Starej Pazove Technická škola
ZÁPIS DO PAZOVSKÝCH STREDNÝCH ŠKÔL

Zapísaných 86 prvákov a je ešte voľných miest

Pripravila: Katarína Gažová

Zápis do prvého ročníka v školskom roku 2022/2023 na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom prebiehal podľa stanoveného termínu Ministerstva školstva, vypísaného a povoleného súbehu na zápis žiakov do prvého ročníka. Údaje o zápise nám poskytla riaditeľka gymnázia Jarmila Vrbovská:

„Zápis sa konal priamo v škole v prvom kole v termíne od 14. do 15. júla 2022 a v druhom kole v sobotu 16. júla. Žiaci sa mohli zapísať i diaľkovo, do 20. júla. Bolo k nám usmernených spolu 91 žiakov, technicky je to viac – 96 žiakov, pre výučbu podľa IVP2. Avšak neprišli sa všetci aj zapísať, a nevykonali

to ani diaľkovo v stanovenom termíne.

Počet zapísaných žiakov, ktorí boli rozvrhnutí do vyvolených odborov gymnázia, je po druhom kole nasledujúci: gymnázium všeobecného zamerania v slovenskom vyučovacom jazyku – 27, gymnázium všeobecného zamerania v srbskom vyučovacom jazyku – 26, štvorročný odbor elektrotechnik informačných technológií v slovenskom vyučovacom jazyku – 19 a trojročný odbor kuchár – 14 žiakov.

Teda spolu máme 86 prvákov, no jestvujú požiadavky zo strany rodičov zapísať svoje deti na voľné miesta, ktoré zostali po druhom kole zápisu.

Prostredia, z ktorých žiaci prváci prichádzajú, sú:

súhlas k predbežnej poradovej listine ( http://www.jankollar. org , https://www. facebook.com/GJ-

KBackipetrovec/ ). Jesto voľných miest v žiackom domove, teda možné je, aby sa žiaci, ktorí si to prajú, prihlásili na pobyt a stravovanie v žiackom domove v nasledujúcom školskom roku.

Zápis do žiackeho domova pre všetky ročníky bol od 12. do 20. júla, NRSNM poskytla

Monodráma zahraná v kostole

Vrámci podujatia Svätoilinské letné noci tohto roku na programe bola monodráma Milunka, ktorú zahrala herečka Vesna Stankovićová. Pazovský Chrám svätého proroka Iliju bol v pondelok 25. júla plný obecenstva, ktoré prejavilo veľký záujem pozrieť si túto hru v trvaní hodiny a pol.

V mene hostiteľa programu prítomných v kostole pozdravil a privítal protojerej Srđan Đurđević a na jeseň zahlásil i ďalšie podobné aktivity. Milunka – spoveď o živote od prvej pušky do prvej metly je predstavenie, ktoré bolo vyhlásené za najlepšie na medzinárodnom festivale v Zemune roku 2015. Na tomto Medzinárodnom 40.

jubilejnom festivale monodrámy a pantomímy, ktoré bolo na javisku Bábkového divadla Pinokio, publikum vtedy rozhodlo, že Zlatú medailu Sinišu Dašića udelí Vesne Stankovićovej za monodrámu Milunka. Bolo to práve v deň, keď si verejnosť pripomenula 125. výročie narodenia srbskej hrdinky z prvej svetovej vojny Milunky Savićovej. Predstavenie získalo i Cenu Zlatého rytiera na medzinárodnom festivale v Moskve roku 2015.

Herečka Stankovićová je i autorkou textu a pod réžiu monodrámy sa podpisuje

Petar Stanojlović. Príbeh sa začína jej dievčenskými dňami,

S výsledkom zápisu sme spokojní, na jeseň na gymnáziu budú tri triedy prvákov v slovenskom vyučovacom jazyku, jedna v srbskom, druhá generácia žiakov v IT odbore a šiesta v kuchárskom.“

ktoré trávi v dedine Koprivnica, a tak namiesto svojho brata odchádza do Prvej balkánskej vojny, preoblečená na muža pod menom Milun Savić...

Spoluorganizátormi tohto podujatia boli Stredisko pre kultúru Stará Pazova, Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova a Obec Stará Pazova. Podľa slov herečky Vesny Stankovićovej v monodráme stvárňuje postavu ženy, ktorá je symbolom lásky a dobroty, lebo sedem rokov nosila pušku, aby obránila svoju vlasť, a po vojne vychovala až 37 detí. Hrať predstavenie v chrámoch je pre ňu veľkou cťou a zodpovednosťou, a ako zdôraznila, bola nesmierne rada, lebo hrala v plnom kostole, kde obecenstvo so záujmom sledovalo jej monodrámu.

3731 /5022/ 30. 7. 2022• KULTÚRA •
GYMNÁZIUM JÁNA KOLLÁRA V BÁČSKOM PETROVCI
STARÁ PAZOVA
Vesna Stankovićová v stvárnení postavy Milunky

Kultúra

Lákavé podujatia počas dvoch dní

Trojlístok

osláv v Kulpíne štartuje v sobotu 30. júla. Všetky kultúrno-hudobné podujatia zaradené do harmonogramu budú usporiadané v areáli Poľovníckeho domu Poľovníckeho spolku Fazan Kulpín.

Budú tu stánky spolkov a združení už od 17.00 h s výstavnými a predajnými exponátmi na tému svadby a aj ďalšími v organizácii Spolku kulpínskych žien, nevystane ani ich populárna tortiáda, ktorá sa začne o 18.00 h.

V interiéri Poľovníckeho spolku Fazan Kulpín o 18.30 bude otvorenie výstavy obrazov namaľovaných minulú sobotu počas 6. Slovenského výtvarného tábora.

V nedeľu 31. júla o 10.00 h budú príležitostné služby Božie v evanjelickom chráme Božom v Kulpíne. V poľovníckom areáli o 10.00 h štartuje súťaž poľovníkov v triafaní do hlinených

Ústredným podujatím prvého dňa osláv bude galakoncert: Svadba voľakedy a dnes, ktorý sa začne o 19.30. Na galakoncerte budú účinkovať spolkári z Kulpína a hostia z Pivnice a Báčskeho Petrovca.

Na dobrú náladu návštevníkom prvého dňa osláv budú hrať osvedčené hudobné skupiny.

terčov a vo varení poľovníckeho paprikáša.

Keď ide o športové podujatia, v sobotu dopoludnia od 7.00 do 12.00 h na kanáli vedľa rybárskej chatky ZŠR Smuđ Kulpín bude súťaž pionierov v športovom rybolove. V nedeľu predvečer budú dva futbalové zápasy na ihriskách FK Kulpín: o 17.30 fut-

balový zápas mužstiev Tuční –Chudí a o 18.30 futbalový zápas mužstiev FK Kulpín – prvý tím a FK Vojvodina – mládežnícky tím.

Na záver osláv bude ľudová veselica v miestnostiach FK Kulpín.

Do organizácie programu Predslávnosťových dní v Kulpíne 2022, Dňa Kulpína 2022 a Svadby voľakedy a dnes 2022 okrem vedúcich organizátorov MOMS Kulpín, MS Kulpín a Spolku kulpínskych žien sú tiež zapojené aj ďalšie aktívne spolky, združenia a kluby z Kulpína. Organizátori osláv sa tešia na bohatú návštevnosť.

38 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Katarína Gažová Z tortiády Spolku kulpínskych žien 2021 Varenie kotlíkového poľovníckeho paprikáša v areáli poľovníckeho domu: Vlastislav Zelenák varil pre tím KUS Zvolen Obecenstvo na vlaňajšom galakoncerte Na vlaňajšom galakoncerte vystúpil aj spevák Jozef Mak zo Slovenska, ktorý si zaspieval, ale aj zatancoval s domácimi folkloristami KUS Zvolen Hostia z Riečky vlani chystali bryndzové halušky pre návštevníkov: starosta Riečky Marián Spišiak (zľava) s kuchárom
V ÚSTRETY OSLAVÁM KULPÍNA

Menej známe dejiny hardrocku: Foghat Anglicko-americká

skupina Foghat si práve pripomína polstoročie od vydania svojho debutového albumu Foghat, ktorý vyšiel roku 1972. Z pôvod ných členov však dodnes v bande zostal iba bubeník Roger Earl, ktorý má 76 rokov, a zdá sa, že ešte stále neplánuje odísť do dôchodku.

Skupinu roku 1971 v Londýne založili traja dovtedajší členovia bluesrockového bandu Savoy Brown (okrem spomenutého Rogera Earla boli to gitarista a spevák „Lonesome“ Dave Peverett a basgitarista Tony Stevens), ku ktorým sa pridal slajdgitarista Rod Price (ex Black Cat Bones). Po uzavretí zmluvy s americkým vydavateľstvom Bearsville Records Foghat sa presťahovali do USA, a tak sa v danom období fakticky stali americkou skupinou. Na svojom prvom albume ponúkli solídnu zmes štýlov bluesrock, boogie a hardrock a okrem vlastných kusov tiež nahrali spracované piesne autorov, akými boli Willie Dixon (I Just Want to Make Love to You), Chuck Berry (Maybelline) a Andre Williams (Gotta Get to Know You). Piesne z albumu sa premietali v rozhlasových vysielaniach a úvodný kus I Just Want to Make Love to You sa dostal medzi prvých 100 na zozname Billboard, čím si skupina získala slušnú reputáciu.

Ďalšie vydania Foghat zo 70. rokov (Foghat ’73, Energized, Rock and Roll Outlaws, Fool for the City, Night Shift,

Foghat Live, Stone Blue, Boogie Motel) priniesli skupine vzrastajúcu popularitu a tirážou dosahovali zlatú až platinovú úroveň. Na piatom albume Fool for the City (1975) sa nachádza pieseň Slow Ride, ktorá sa stala ich všeobecne najznámejšou skladbou, zaradená bola medzi najlepšie hardrockové piesne podľa výberu hudobnej televíznej sta nice VH1 a dodnes bola použitá vo via cerých filmoch, seriáloch a videohrách. Koncertný album Foghat Live (1977) bol nahraný v New Yorku a  počtom predaných kópií (vyše dvoch miliónov) dodnes zostal najúspešnejším vyda

členov a častejšie zmeny v zložení skupiny. Štyri vydania z tohto obdobia (Tight Shoes, Girls to Chat & Boys to Bounce, In the Mood for Something Rude, Zig-Zag Walk) sa vy značujú trochu inakším zvukom vzhľadom na albumy zo 70. rokov, ako aj občasným použitím takých nástrojov, akými sú saxofón a fúkacia harmonika. Na vydaní In the Mood for Something Rude (1982) nahrali skladby viacerých bluesrockových, R&B a funkových hudobníkov, medzi inými aj jednu pieseň Jamesa Browna (And I Do Just What I Want) vo furióznej boogie-rockovej podobe.

ním tejto skupiny. Na albume Stone Blue (1978) Foghat spolupracovali so známym zvukovým producentom Eddiem Kramerom (ktorý vtedy už mal za sebou spoluprácu s takými menami, akými boli Jimi Hendrix a Led Zeppelin) a na tomto vydaní okrem vlastných skladieb spracovali kusy dvoch známych bluesových gitaristov Roberta Johnsona (Sweet Home Chicago) a Elmora Jamesa (It Hurts Me Too).

Začiatkom 80. rokov začala klesať popularita Foghat, čo sa prejavilo v slabšom predaji albumov, a malo to za následok aj rezignáciu niektorých

Roku 1984 skupina prestala s činnos ťou a Dave Peverett sa vrátil do rodného Anglicka. Roger Earl síce pokračoval me dzičasom koncertovať s inými hudobníkmi, ale k znovuzrodeniu Foghat dochádza roku 1993, keď sa po dlhšom čase dali dokopy štyria pôvodní členovia skupiny (Peverett, Earl, Price a Stevens) a nahrali comebackový album Return of the Boogie Men (1994).

Novým spevákom a gitaristom Foghat (po Peverettovej smrti roku 2000) sa stal Charlie Huhn, ktorý predtým hrával s Tedom Nugentom a bol členom skupín Humble Pie a Victory. Nasledoval album Family Joules (2003), niekoľko koncertných vydaní a ďalšie dva albumy nahrané v štúdiu: Last Train Home (2010) a Under the Influence (2016).

Charlie Huhn odišiel do dôchodku v janu ári 2022, na rozdiel od neúnavného Rogera Earla, ktorý už ohlásil prípravu nového albumu Foghat.

Pripravuje: S. Lenhart

3931 /5022/ 30. 7. 2022• KULTÚRA •
SCÉNA

Kultúra

Na zamyslenie a rozptýlenie

Anna Francistyová

Kým

čakáme na ďalšie tohtoročné číslo mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život, pripomeňme si, čo nám ponúka jeho dvojčíslo 1 – 2.

Vo výbere z modernej a postmodernej srbskej poézie je tu báseň Radomira Uljarevića (1954) Čakajúc na barbarov v preklade Miroslava Demáka. V rubrike Rozkoš z textu iste upúta vašu pozornosť text Petra Arbutinu v preklade Zdenky Valentovej-Belićovej so zaujímavým názvom O knihách a zemiakoch. Skutočne podnetné čítanie a na ukážku citujeme z neho jednu časť.

„Iba zemiaky rastú samy od seba. Intelektuál sa formuje vo vzťahu k prostrediu, výzvam, osobným nepokojom a pochybnostiam, spoločenským imperatívom, zdedeným hodnotám a vzorom. Len knihy a husle sa stavajú, všetko ostatné sa produkuje či vyrába. Je to poučenie z vydavateľskej činnosti, ak ešte je niekto, kto by sa to mal naučiť a uplatniť – nielen ako poznatok, ale ako povinnosť. Možno sa jedného dňa budeme hanbiť za to, že tak málo odvahy bolo potrebné, ako už dávno povedal Momo Kapor, alebo trpezlivosti prečítať niečo iné, dodal by autor týchto riadkov. Ak nie z iného dôvodu, tak len preto, lebo by sme pochopili, že sú rôzni ľudia a rôzne potreby. Vzdelanému to stačí a ani pre iných nie je zlé, aby to vedeli.“

Nasleduje rubrika Chat a v nej zaujímavý rozhovor s tiež podnetným titulkom: Niektoré menšiny sú téma, kým iné len tak existujú. Tentoraz chatujú šéfredaktorka Nového života Zdenka Valentová-Belićová a prozaička, scenáristka a pedagogička Barbora Hrínová. Dôvodom na rozhovor je prestížne

literárne ocenenie Anasoft litera 2021, ktoré hostka zo Slovenska získala za debutovú zbierku poviedok Jednorožce. A dôvodom, aby ste sa začítali do tohto ich napísaného rozhovoru, nech je aj táto ukážka, teda slová oslovenej spolubesedníčky Barbory

Hrínovej:

„Každá takáto menšinovosť vám môže priniesť inú, špeci ckú skúsenosť a náhľad v živote. Teraz

v diskurze ľudsko-právnych organizácií, robí sa z nich „téma“ a iné len tak „existujú“. Jednou z takých menšín, ktorých práva sú v súčasnosti dosť potláčané, sú podľa mňa autori a autorky.“

som si uvedomila, že asi najviac menšinovo sa cítim vo vzťahu k svojmu vzdelaniu a profesii, pretože scenáristi a scenáristky sú v spoločnosti hádam ešte viac neviditeľní ako staré ženy, hendikepovaní ľudia, či prekladatelia.

Nikto za nás ako napríklad za národnostnú menšinu nebojuje, nie sme stavovsky organizovaní a nevieme príliš obhajovať svoje záujmy. Často aj iní profesionáli z oblasti lmu našej práci nerozumejú a pokladajú ju za akosi nadbytočnú, príliš abstraktnú, hoci dobrý scenár je základ lmu.

To nevravím preto, že by som vyzývala na nejaké „scenáristické odbory“, sama neviem, čo s tým.

Je to len príklad toho, že aj medzi menšinami existujú niektoré viac etablované, často spomínané

Na lepšie poznanie diela autorky Barbory Hrínovej nasleduje úryvok z poviedky Klebeta, ktorá je súčasťou ocenenej zbierky Jednorožce. Vzápätí je tu ďalšia próza, tentoraz autora Janka Takáča pod názvom Kochan. Prichádza poézia. Najprv z opusu Zlaty Matlákovej, potom Dagmar Márie Anoca. Pri autorke z Rumunska ešte zostávame, lebo do rubriky Texty a kontexty je ako prvý zaradený príspevok Viery Benkovej Poetka Dagmar Mária Anoca – Hranice ľudského bytia sú nekonečné. Pri rozbore jej literárneho diela naša poetka a spisovateľka Viera Benková konštatuje: „Dagmar Anoca má v obľube strohý, gnómický verš (básne dlho cizeluje a nepublikuje rýchle), na našu radosť sa v poslednom období prikláňa k písaniu najnáročnejšej formy lyriky – k haiku poézii; dosahuje „plný ponor“ do záhad prírody a človeka...“

V tejto rubrike je i text Jána Chrťana Kolektívny postoj slovenskej komunity voči školstvu vo Vojvodine v medzivojnovom období v re exii dobových periodík Veríme, že poslúži i ako vzácny dokument pri nejakej ďalšej výskumnej práci o dejinách nášho školstva. Uvádzame citát:

„Osvetové príležitosti vo Vojvodine boli rôznorodé. Najväčším problémom a stredobodom pozornosti Slovákov pred oslobodením predstavovala maďarizácia, s ktorou istú dobu bojovali. Zhodou okolností sa po skončení vojny ocitli v úplne novom štáte a všetko, o čom do-

vtedy túžili, im bolo k dispozícii. Zbavili sa maďarizácie, úplne sa podriadili novému štátu, ktorý im umožnil kopec príležitostí. Bez námietok akceptovali transformáciu cirkevnej školy na štátnu z dôvodu, lebo sa nič podstatné nezmenilo okrem okolnosti, že dozor nad školou namiesto cirkvi vykonával štát.“

A je tu ďalší titulok, ktorý láka začítať sa do riadkov pod ním: Multikulturalizmus je mŕtvy, nech žije interkulturalizmus. Autorom je Peter Michalovič a takto začína svoju úvahu:

„Nie je mi presne známe, kedy a kde sa multikulturalizmus a interkulturalizmus po prvý raz v dejinách ľudstva objavili. Napriek tomu predpokladám, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa objavili vtedy a tam, keď sa jedna kultúra priblížila k druhej, typologicky odlišnej kultúre, tak tesno, že sa stali takými blízkymi susedmi, ktorí si, obrazne povedané, navzájom vidia do kuchýň a obývačiek.“

Rubriku Texty a kontexty uzaviera biogra cký text Jarmily Hodoličovej 120 rokov od narodenia Adely Čajakovej-Petrovičovej (1901 – 1976). V súlade s ustálenou praxou sú tu i materiály z literárnych snemovaní a tentoraz zo 65. Literárneho snemovania je tu referát Jána Chrťana k životnému jubileu Samuela Čelovského. Vzápätí časopis ponúka tri recenzie: recenziu Michala Harpáňa o knihe Michala Babiaka, Diany Mašlejovej o zbierke rozprávok Kataríny Mikolášovej a Viery Benkovej o básnickej zbierke Zlaty Matlákovej. Celkom na záver v rubrike Miscelaneá nájdete si odborný text Vladimíra Valentíka K 16. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Svojráznym doplnením tohto textu sú reprodukcie prác zo spomenutého bienále, ktoré ilustrujú toto číslo Nového života.

40 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Z OBSAHU ČASOPISU NOVÝ ŽIVOT 1 – 2/2022

Oznamy

Matej Hadrík

Dňa

21. júla v 79. roku života umrel Matej Hadrík, profesor vo výslužbe zo Starej Pazovy a čestný predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Starej Pazove.

Narodil sa 21. marca 1943 v Starej Pazove, kde ukončil slovenskú základnú školu. Absolvoval Učiteľskú školu v Báčskom Petrovci, potom študoval na Filozo ckej fakulte v Novom Sade, na Katedre pre južnoslovanské jazyky. Pôsobil ako odborný učiteľ a profesor v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove a neskôr na tamojších stredných školách. Spoločne s profesorom slovenčiny Venom Nechvátalom pomohol slovenčinu uviesť aj do

strednej učňovskej školy, kde od samého začiatku zveľaďoval status slovenčiny a pomáhal pri nábore žiakov aj pre fakultatívnu výučbu slovenského jazyka.

Zasadzoval sa za pestovanie a zveľaďovanie slovenčiny nielen v školách, ale aj v spolku, a hlavne v činnosti Spolku vojvodinských slovakistov, kde roky vykonával funkciu tajomníka. Zúčastňoval sa i na ostatných literárnych, vedeckých a kultúrnych podujatiach v oblasti slovakistiky, angažoval sa v popularizácii kníh na večierkoch, ktoré boli organizované v SKUS hrdinu Janka Čmelíka a v ústrednej knižnici. Profesor Matej Hadrík bol za svoju čulú kultúrnu činnosť a činnosť na poli školstva odmeňovaný a pochvaľovaný tými najväčšími uznaniami. Za jeho obetavú prácu MOMS v Starej Pazove navrhol, aby sa mu udelilo i uznanie za doterajšiu činnosť, a na Slovenských národných slávnostiach v roku 2005 mu bolo udelené uznanie za dlhoročnú úspešnú činnosť v MSJ. Za celkovú činnosť MSJ

„Vypadá, že sa nahnevali, že sme neboli, veď vypadal zdravý...“

mu udelila Osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazyka, jazykovej kultúry, umenia a národných tradícií. Dva mandáty vykonával funkciu predsedu pazovských matičiarov a vymenovaný bol za čestného predsedu MOMS Stará Pazova.

Pohrebnú počestnosť na pazovskom cintoríne v sobotu 23. júla vykonal Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, a s profesorom Hadríkom sa rozlúčili v príhovoroch Janko Havran, riaditeľ ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a podpredseda MSS a MOMS Stará Pazova, a Veno Nechvátal, bývalý kolega a horlivý matičiar, a s vlastnou básňou Anna Malková, tamojšia poetka a spisovateľka.

Česť jeho pamiatke.

Veľkej

frekventovanosti v bežnej reči slovesa vypadať sme sa už venovali. Týmto slovesom skutočne veľa významov zahrnujeme, ale nie všetky aj podliehajú normám spisovnej slovenčiny. Tak ako tieto príklady, keď sa vľúdne prihovárame: „Ako dobre vypadáš.“; „Fotogra e dobre vypadli.“; „Na fotogra ách sme dobre vypadli.“ Sloveso vypadnúť použijeme aj v inej konotácii: „vypadli smiešni“; „vypadol hlúpy“; „vypadol držgroš“.

Spojenia tu predsa nepoužívame správne; vonkajší vzhľad hodnotíme slovesom alebo

niečie vlastnosti vyjadríme týmito slovesami: vyzerať: pekne vyzeráš, alebo mlado vyzeráš, ukázal sa / pripadol smiešny, hlúpy...

Prichodí nám znovu s poľutovaním uzavrieť, že vplyv srbského dokonavého slovesa ispasti na používanie slovenského slovesa „vypadnúť“ je viditeľný a, žiaľ, čoraz menej prekonateľný.

V srbčine je v poriadku povedať: na slici ste dobro ispali, slika je dobro ispala. Neobstojí to aj v spisovnej slovenčine. Keď ide o fotogra e a podobizne na nich, treba použiť slovesá: zachytený, zobrazený, vypodobnený: Žiaci sú na fotogra i

dobre zachytení.; Kolegyne sú pekne zobrazené.

Nenáležitých príkladov so slovesom „vypadať“ je veľa. „Ako dobre vypadáš.“; „Keď šiel do nemocnice, vypadal zdravý...“; „Program dobre vypadol.“; „Film mi spočiatku vypadal zaujímavý.“ V týchto prípadoch treba použiť slovesá: dopadnúť, vydariť sa, vyzerať: Ako dobre vyzeráš.; Keď šiel do nemocnice, vyzeral zdravý...; Program dobre dopadol.; Film sa mi spočiatku zdal zaujímavý.; Skúška dobre dopadla.

Ešte jeden príklad nesprávneho použitia slovesa „vypadať“ je nesmierne rozšírený, a to vo význame: budiť dojem, pôsobiť

dojmom...: „Vypadá, že sa nahnevali.“; „Vypadalo, že konečne bude pršať.“ Aj v prípade stať sa zrejmým, očividným, napr.: „Ešte vypadne, že klamem.“; „Vypadlo, že sme rodina.“; „Predpovedali horúci týždeň a vypadlo, že sa zmýlili.“; „Vypadá, že má hudobný talent.“ V týchto prípadoch treba vystriedať sloveso „vypadať“ slovesami vysvitnúť, ukázalo sa, a v príkladoch to vyznie takto: Zdá sa, že sa nahnevali.; Zdá sa, že konečne bude pršať. Ešte vysvitne, že klamem.“; „Vysvitlo, že sme rodina.“; „Predpovedali horúci týždeň a vysvitlo / ukázalo sa, že sa zmýlili.“; Vysvitlo / ukázalo sa, že má hudobný talent.

4131 /5022/ 30. 7. 2022• OZNAMY •
21. 3. 1943 – 21. 7. 2022
IN MEMORIAM
Anna Horvátová

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 31

autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

vypočitovalarozkaz obyvatelia Arabského polostrova epický pracovná úloha nobélium

a podobne

číslovka druh ceniny

priemyselná rastlina juh spodná časť nohy zvierat

elektrický

HLASĽUDU

apretovanie vôkol

druh hydiny

druh borovice

európsky štátik

predložka

ukazovacie zámeno pracovník v pekárni osobné zámeno

značka tónu súzvuk tónov rieka na Kosove svietiaca čiastočka lítium sodík meter solmizačná slabika platina výzva spojka

umelec maľujúci obrazy

doktor skupina čísel

rádius tona

Kikinda Kotor číslovka kiloampér

2. časť tajničky človek, ktorý robí korektúru

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 30

všetko v poriadku

V tajničke je meno a priezvisko slovenského dolnozemského básnika. unsplash.com

– VODOROVNE: smrečina, Ta, panák, eso, Jaro, víno, kar, av, kt, zd, n, trovy, platy, S, Br, je, pr, Lim, more, Emir, rám, sálal, VA, krásavec

TAJNIČKA: STEVAN SREMAC

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 30 z čísla 30 Hlasu ľudu z 23. júla 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: PAĽKO PILIP, Ul. kajmakčalanská č. 16, 26 370 HAJDUŠICA. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

42 • OZNAMY •www.hl.rs Informačno-politický týždenník

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

MATEJOM HADRÍKOM

Tvoji zarmútení:

4331 /5022/ 30. 7. 2022• OZNAMY •
s mojím manželom, naším otcom a apkom Zanechal nás najdrahší poklad v živote. Ako žiť ďalej bez Teba?
manželka Mária, syn Vladimír, dcéra Jana s manželom Matejom a vnúčatá Martinka, Janko a Anička
21. 3. 1943 – 21. 7. 2022 profesorom zo Starej Pazovy

Oznamy

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2060_06 NS_Novi Sad_Avijatičarsko_ naselje

Spoločnosť s obmedzenou zodpovednosťou Inštitút Vatrogas, z Nového Sadu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milan kovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2060_06 NS_Novi Sad_Avijatičarsko_naselje, v Ul. Veselina Masleše číslo 144, na katastrálnej parcele číslo 3659/6, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.

Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. júla 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-393/22, že je potrebný odhad vply vov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životné ho prostredia www.environovisad.rs

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v le hote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania pro stredníctvom tohto orgánu.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

PAVEL GRŇA

27. 6. 1944 – 15. 7. 2022 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať. Navždy zostaneš v našich srdciach. Manželka Zuzana a syn Dušan

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

PAVEL GRŇA

27. 6. 1944 – 15. 7. 2022 z Kysáča

Trvalú spomienku si na Teba zachováme.

Syn Štefan, nevesta Anna a vnučka Petronela s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s čestným predsedom Miestneho odboru Matice slovenskej v Starej Pazove

MATEJOM HADRÍKOM

1943 – 2022 profesorom zo Starej Pazovy

S úctou a vďakou za dlhoročnú činnosť

Tvoji matičiari zo Starej Pazovy

POSLEDNÝ POZDRAV PAVLOVI GRŇOVI

27. 6. 1944 – 15. 7. 2022 z Kysáča od rodiny Babiakovej

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁNOM MELICHOM

4. 1953 – 13. 7. 2022

Petrovca

láskou a úctou si na Teba budeme spomínať a krásne spomienky zachovávať.

Kováč-Vargovci a krstné deti s rodinami

spomienky

Vás navždy v srdciach zostávajú.

Martin

a Igorom

44 • OZNAMY •www.hl.rs Informačno-politický týždenník Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 021/47-20-844 inzercia@hl.rs
Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke www.hl.rs a Facebookovej stránke Hlas ľudu (www.facebook.com/Hlas.ludu.info)
z Kovačice Čas plynie, ale
na
S láskou a úctou si na Vás spomínajú: synovia Pavel,
a Ján s manželkou Ankou a synmi Viktorom
s kmotrom
19.
z Báčskeho
S
Kmotrovci
ANNA URBANOVÁ 10. 7. 1939 – 3. 8. 2021 – 2022 PAVEL URBAN 1934 – 2005 – 2022

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil manžel a ocko

JÁN BAĎAN

1942 – 2021 – 2022 z Kysáča

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil náš starký

JÁN BAĎAN

1942 – 2021 – 2022 z Kysáča

SMUTNÁ SPOMIENKA JÁN LAČOK

1945 – 1993 – 2022

z Báčskeho Petrovca

Za lásku, dobrotu, obetavosť a za všetko krásne Ti ďakujeme. Navždy zostaneš s nami. S láskou u úctou

Tvoji: manželka Anna, dcéry Jarmilka a Alenka a zaťovia Paľko a Števko

BOĽAVÁ SPOMIENKA na manželku ANNU PIKSIADESOVÚ

1958 – 2021 – 2022 z Kysáča

Mal si rád život, my Teba a Ty nás. Skromný a láskavý si bol vo svojom živote a veľký vo svojej láske a dobrote.

Tvoje vnučky: Alexandra s manželom Pavlom a synčekom Sergejom, Ivana, Adriana s manželom Milanom a Antónia s manželom Vladimírom

BOĽAVÁ SPOMIENKA na mamu a starkú

ANNU PIKSIADESOVÚ

1958 – 2021 – 2022 z Kysáča

Čas neúprosne letí, ale spomienky zostávajú navždy.

Tvoji najbližší

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na mamu a starkú ANNU PIKSIADESOVÚ

1958 – 2021 – 2022 z Kysáča

Zostalo len ticho, v očiach slzy, v srdci žiaľ.

Len tichú spomienku chcem Ti venovať, s láskou a úctou si na Teba spomínať.

Manžel Ján

DROBNÝ

OZNAM

KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/2282-278.

Spomienka na Teba nikdy nezanikne v našich srdciach.

Dcéra Anička Zelenáková s rodinou

S láskou a vďakou si stále na Teba spomíname.

Dcéra Marínka Vízová s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 30 smutných rokov, čo nás navždy opustila jediná dcéra

JAROSLAVA FILKOVÁ

1970 – 1992 – 2022

z Kysáča

Prišla hodina, srdce prestalo biť,nebolo lieku, aby som mohla žiť.

Ja mladá ako zlomený kvet,opustiť som musela tento svet. Už ma neprebudí slnko ani krásny deň, na cintoríne spím svoj večný sen, čas plynie, ale láska moja k vám zostáva.

Na ňu si s bôľom spomínajú: mama, teta Anna Hricová s rodinou a jej spolužiačky a spolužiaci

SPOMIENKA na KATARÍNU VALENTÍKOVÚ

1960 – 1997 – 2022 z Pivnice

Zbytočne je počítať roky, lebo nenavrátia stratené, ani nenahradia prázdnotu, ktorá zostala po Tebe.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

synovia Vladko a Mirko s rodinami

4531 /5022/ 30. 7. 2022• OZNAMY •

Šport

Domáci boli lepší

MLADOSŤ – HAJDUŠICA 4 : 2 (1 :

Vladimír Hudec

Hajdušice a bieloblatskej Mladosti sa nikdy v dejinách dvoch klubov nestretli na trávniku. To hádam aj preto, že patria rozličným futbalovým zväzom a nikdy nesúťažili v tej istej súťaži a pre vzdialenosť dvoch dedín nikdy nehrali ani priateľské zápasy. Predsa minulú nedeľu Hajdušičania zavítali do Bieleho Blata a s tamojšími futbalistami zohrali priateľský zápas, a tým je nadviazaná spolupráca dvoch klubov.

Futbalisti

Domáci začali naplno a už v prvej minúte Poničan sa ocitol vo výhľadnej príležitosti, ibaže

ukázal na biely bod, ktorý premenil Poničan. Do konca polčasu z diaľky nepresne skúšali aj mladučký Straka a Nécsov. Najlepšiu príležitosť v tejto časti zápasu mali Hajdušičania. Radović ešte raz vybehol sám pred brankára, ale tento jeho strelu kryl, takže sa na prestávku odišlo s nerozhodným výsledkom.

Po zmene strán už v 48. minúte málo chýbalo, aby Kalapiš tra l vlastnú sieť, ale Kurunci bol pohotový a loptu chytil. V 55. minúte znovu vynikol domáci brankár, keď chytil pekne centrovanú loptu z rohu. Ihneď potom domáci organizovali rýchly protiútok, Poničan sa ocitol zočivôči

Melich jeho strelu z okraja šestnástky kryl. V pokračovaní obe mužstvá hrali príliš obozretne. Hostia lepšie kombinovali, ale sa ich útoky končili na okraji šestnástky, ale vo ôsmej minúte domáca obrana poľavila, zabudla na Radovića, ktorý vybehol pred brankára Kurunciho a zaslal loptu do siete. V pokračovaní je hra rovnocenná, s tým, že domáci boli trochu konkrétnejší. Najprv v 17. minúte strelu K.Gála pod brvno Melich odrazil na roh. Trochu neskoršie Maliar na okraji šestnástky úplne nepotrebne zavinil penaltu nad veteránom V. Gálom, a rozhodca Tomović zo Zreňaninu

s Melichom, loboval ho a priniesol prednosť svojmu celku 2 : 1. Hostia signalizovali ofsajd ale im rozhodca nedal za pravo. Po tomto góle domáci prevzali iniciatívu. Dali aj gól, ale postranný rozhodca znovu signalizoval ofsajd. Teraz protestovali domáci, ale aj rozhodca ani teraz nepovolil. V  pokračovaní pekne, ale nepresne z voľného kopu strieľal aj A. Lipták. Istý hráč mal aj stopercentnú príležitosť v 78. minúte, ale Kurunci znovu bol úspešnejší.

Na druhej strane rozhodca príliš prísne dopískal ešte jednu penaltu pre domácich, keď Brezičanin a Folťan zastavili Kalapiša v šestnástke. Exekútorom tohto najprísnejšieho trestu bol Kalapiš. V tejto časti zápasu domáci úplne dominovali ihriskom a z ešte jedného útoku a zlej intervencii obrany hostí zvýšili náskok na 4 : 1. Konečne vo niši zápasu Radović vypálil z okraja šestnástky, domáci brankár mal loptu v rukách, ale ju

vypustil a ona sa odkotúľala do siete pre konečných 4 : 2.

MLADOSŤ: Č. Kurunci, Žižić, Šofranko, Vukajlović, Straka, Stojić, Palanački, Nécsov, V. Gál, Poničan, K. Gál; hrali aj: Đurić, Kalapiš, Sekulić, Ďuríček, Haník, Šuľa, K. Kurunci, Tomin, Goda

HAJDUŠICA: Melich, Ćulum, Z. Lipták, Maliar, Folťan, Petrović, Knežević, Beriša, Radović, A.Lipták, Pejčić; hrali aj Kotuľač, Brezičanin, N. Ružić, Sobin

46 • ŠPORT •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
1)
PRÍPRAVY HAJDUŠIČANOV A BIELOBLATČANOV POKRAČUJÚ
Csaba Kurunci dobre intervenuje na centrovanú loptu z rohu Atila Lipták (číslo 10) nepresný z voľného kopu Melich strelu K. Kristijana (modročervený číslo 15) vyrazil na roh Vedúci gól Radovića (číslo 15)

Nezabudli na Katića

ako sa od roku 1938 v Selenči organizovane hrá futbal, tričko FK Kriváň si obliekali stovky futbalistov. Jed ným z najlepších, možno i číslo jedna bol Pavel Pecník-Katić. Pavel

Odvtedy

začínal behať za loptou v doras te Kriváňa, potom prestúpil do báčskej Tvrđavy, aby hviezdne chvíle svojej kariéry zažil v radoch báčskopalanskej Bačky. Pecník prímeno dostal podľa útočníka be lehradského Partizana Iliju Katića.

pionierov, dorastencov a prvého mužstva Kriváňa. Futbal bol jeho život po 9. október 2020, keď po ťažkej chorobe usnul večným snom.

Takmer dva roky po tej smutnej udalosti najmä pre jeho rodinu, FK Kriváň minulý víkend usporiadal 1.

Minútka ticha pred finálovým zápasom

z Vizića nečakane prekonalo Kriváň 1 : 0 (0 : 0), keď jediným strelcom bol Komad. Oba zápasy, a to bez pomocníkov, viedol niekdajší roz hodca Svetislav Stevanović-Limeni z Ratkova.

Memoriál Pavla Pecníka-Katića. V sobotu v prvom semifinále, ktoré sa hralo v tropických podmien kach, sa stretli báčska Tvrđava a Bački hajduk z Báčskeho Nového Sela. Zápas sa skončil nerozhod ne 1 : 1 (0 : 1). Marjanov prinie

V nedeľu popoludní najprv o tretie miesto zabojovali Kriváň a Bački hajduk. Domáci boli pre svedčiví, zvíťazili 3 : 0 (1 : 0), pričom veterána Redžića prekonali Pavlov, Karačonji a Spasić. Finále prinieslo príliš neurčitosti, hoci väčšina zo 150 divákov bola presvedčená, že si Báčania ľahko poradia s Vizićan mi. Na ihrisku to nebolo tak. Muž stvo Tvrđavy sa síce ujalo vedenia gólom niekdajšieho superligového hráča Davidova v 19. min., ale v 30. min. Erak chybil a umožnil Koma dovi, aby krásnym lobom výsledok vyrovnal. Hneď na začiatku druhej časti Arbutović priniesol úplný zvrat výsledku – 1 : 2. Päť minút pred koncom Bilobrk vrátil nádej Báčanom, lebo za výdatnej pomoci mladého brankára mužstva spoza Dunaja Šmitrana dorazil loptu do prázdnej brány – 2 : 2. Tak o víťa zovi turnaja rozhodovali penalty. Báčania podobne ako aj v sobotu boli úspešnejší a šťastnejší, lebo zo šiestich hráčov až piati trafili, kým sa dvom Sriemčanom to ne podarilo – 5 : 4! Nedeľné zápasy viedla trojka rozhodcov z Odžakov: Stefan a Darko Mitrovićovci a Miloš Markuš.

Gutešová a sympatická vnučka Miona. Najväčší pohár si odnies lo mužstvo Tvrđavy, z druhého miesta (blízko boli aj triumfu), sa zaslúžene tešili Vizićania, tre tie miesto získal domáci Kriváň, kým na štvrtej priečke zakotvil B.

Hral tiež na poste pravokrídelníka ako jeho vzor, vyznačoval sa dob rou technikou, rýchlosťou a zvlášť presnými zásahmi. V kariére strelil stovky gólov. Keď zakvačil kopač ky na klin viackrát bol trénerom

sol mužstvu B. hajduk náskok v prvom polčase, po prestávke vyrovnal Petrović. V penaltovom rozstrele úspešnejší boli Báčania 4 : 2 a šťastne postúpili do finále. V druhom zápase mužstvo Borca

Keď sa na zmrákaní rozpálené slnko už poberalo k odpočinku, organizátori pred tribúnou odo vzdali odmeny najúspešnejším. Vykonali to predseda FK Kriváň Michal Horvát, Pavlova dcéra Anna

hajduk. Pekné sošky sa dostali do rúk troch najúspešnejších jednot livcov; najlepšieho hráča Milana Bilobrka (Tvrđava), najlepšieho strelca s dvoma gólmi Miću Koma da (Borac) a najlepšieho brankára Pavla Naďa (Kriváň), ktorý iba raz kapituloval.

Za úspešnú organizáciu a špor tové kamarátenie si vedenie Kri váňa zaslúžilo pochvaly všetkých účastníkov turnaja. Prvý Memoriál Pavla Pecníka – Katića je dobrým základom pre ďalšie v budúcich rokoch práve preto, aby sa neza budlo a zachovávala spomienka, dovolíme si napísať, na skutočnú legendu nie iba selenčského fut balu.

4731 /5022/ 30. 7. 2022• ŠPORT •
PRVÝ MEMORIÁL PAVLA PECNÍKA V SELENČI
Mužstvo báčskej Tvrđavy po dvoch úspešných kopaniach penált zvíťazilo v Selenči Poháre a diplomy odovzdali pred seda Kriváňa Michal Horvát, Ka tićova dcéra Anna a vnučka Miona Po úniku z pravej strany Kočonda (8) prihral do stredu a Karačonji (nevidno ho na fotke), zblízka dorazil loptu do siete brány Redžića

RTV Panoráma

Piatok 29. júla

20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30)

21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30)

22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)

Nedeľa 31. júla

10.30 Zostrih z 50. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z Hložian, 5. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35)

11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30)

11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

Utorok 2. augusta

11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35)

17.30 Čaroslovník

Pondelok – sobota

18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom kolážovom bloku bude aj príspevok o priebehu tohtoročného výtvarného tábora v Kulpíne. Kumštáreň. Druhá časť piatkového bloku prinesie prehľad júlových udalostí v kultúre a rozhovory s osobnosťami, ktoré ju tvoria. Do Nového Sadu zavítala putovná výstava ocenených ilustrácií svetového bienále v Bratislave a prebiehal aj umelecký maratón Pavla Popa. Na dôvažok bude priblížená aj osobnosť architektonickej kultúry – Michala Plavca. Dúhovka – Žatva na Pálenkášovom sálaši je názov vysielania nahraného roku 1996 v tomto autentickom ovzduší, v ktorom toho roku jubilujúci spolkári Petrovskej družiny pred dvadsiatymi šiestimi rokmi spracovali obradné piesne a tance. Žnice a ženci spievali či ich tancovali gazdovi v rámci zábavy na dvore, v humne alebo v dome, kde bola žatva. Agrosféra. Júlové vydanie pre poľnohospodárstvo najprv bude sústredené najaktuálnejšej téme v tomto mesiaci, čiže žatve pšenici. Pozornosť bude venovaná i vysokým teplotám a vplyvu suchoty na obilniny, situácii v chove včiel a aktuálnej situácii s melónmi.

NOVOSADSKÁ

TELEVÍZIA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Dokumentárny lm

18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený lm 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 29. júla

– Mulan Sobota 30. júla

– Gringo – zelená pilulka

Pondelok 1. augusta

– V službe

Utorok 2. augusta

– Železné srdce

Streda 3. augusta – Ženích na odstrel Štvrtok 4. augusta – Nedotknuteľní

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Nedeľa 31. júla 17.00 Film: Smelé mačiatko 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Drahý John 24.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 31. júla

16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Divadelné predstavenie Jánošík Ktosi je za dverami 2 Kreslený lm Mojžiš

Utorok 2. augusta 16.00 Film Živý bič Divadelné predstavenie Alegória

Piatok 5. augusta 16.00 Kovačica 211-ročná – kultúrnoumelecký program Film Rok na dedine

Utorok – piatok 18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny 18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy 19.30 Malé oznamy 19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

Sobota

15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny

Nedeľa

7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy 8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

Nedeľa 31. júla 7.00 Repríza relácie Dobrý deň

Streda 3. augusta 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Predpoludňajší program

Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Sobota

8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

Nedeľa 8.00 Správy

8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program

14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota)

RÁDIO PETROVEC

Utorok – piatok

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

Na modrej vlne – každý pracovný deň

Správy z regiónu

Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

15.00 Správy

15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota)

15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa)

16.00 Motívy (nedeľa)

17.00 Rozhlasové noviny

17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program

23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok)

24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

48 • RTV PANORÁMA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
TELEVÍZIA VOJVODINA 2 TV STARÁ PAZOVA RÁDIO STARÁ PAZOVA TV PETROVEC
TV OBCE KOVAČICA
TELEVÍZIA PANČEVO
15.05
15.30

Črtá sa prvé mužstvo

Vutorok 19. júla vedenie Vojvodinského futba lového zväzu rozhodlo o zložení severnej sku piny Vojvodinskej ligy. O dve voľné miesta, sa uchádzalo až 8 klubov a najlepšie podmienky, čiže najväčšie peňaž né sumy ponúkli Obilić zo Zmajeva a Radnič ki 1905 z Bajmoku, ktoré sa aj stali členmi tejto ligy. Tak teda už máme, už sa do vyš šej ligy dostávajú aj kluby, ktoré si to ne vybojovali na trávni ku, ale vďaka tomu, že majú peniaze?!

Tréner Ilić aj ďalej

pracuje s veľkou skupinou hráčov a pomaly vytvára naj silnejšiu zostavu, ktorá bude tvoriť mužstva pre majstrovské zápasy. Rovnobežne sa hrajú aj

prípravné zápasy. Minulú stredu 20. júla sa však obecné derby nehralo, lebo hložianska Budúc nosť odročila zápas. V nedeľu 24. júla, presne dva týždne od začiatku príprav, Mladosť odo hrala druhý prípravný zápas.

FK MLADOST – OFK BEČEJ

1918 1 : 2 (1 : 1)

Za veľmi teplého a sparného počasia sa vo Vrbare odohral dobrý a zaujímavý zápas. Hostia, ktorí hrajú v Srbskej lige, skupi na Vojvodina, boli lepší za jeden gól. Tréner domácich Ilić znovu skúšal všetkých prítomných hráčov. Prvú šancu na zápase mali domáci keď sa Jovanov z protiútoku pokúsil ohroziť bránu hostí. V 14. minúte bran kár Leňa dobre intervenoval a zachránil svoju sieť. V 18. minúte hráč hostí Kudrić dal prvý gól na zápase. Petrovčania vyrovnali v 35. minúte. Bola to pekná kombinácia Kaňu a Grkovića, ktorému nebolo ťažko skórovať.

turnaj milovníkov šachu

Katarína Gažová

Šachisti

Kulpína a ich hostia mali v nedeľu 24. júla celo denné stretnutie v kaviarni Dane. Tohto roku šachový turnaj zaradený do programu Predsláv nosťových dní Kulpína usporiadali týždeň pred ústrednými oslavami v Kulpíne. Zúčastnili sa ho, ako aj doteraz  šachové kluby a milovníci šachu z územia Obce Báčsky Pet rovec a po prvýkrát aj ďalšie pria teľské kluby, s ktorými ŠK Kulpín

má nadviazanú spoluprácu, a to ŠK Kraljev Gambit, Báč, ŠK Selenča 2 a ŠK Gimnazijalac 1 a 2 z Báčskej Palanky, spolu 26 šachistov, Hralo sa podľa švajčiarskeho systému –9 kôl s tempom hry 15 minút po hráčovi za partiu.

Organizáciu a priebeh tur naja mali na starosti členovia ŠK Kulpín. Riaditeľom turnaja bol predseda ŠK Kulpín Radoslav Kolarski, hlavným rozhodcom tajomník kulpínskeho klubu Ras tislav Širka, ktorý bol aj kontroló

rom turnaja a tiež rozhodcom bol aj bývalý predseda ŠK Kulpín Dušan Vida.

Po peknom ka marátení pri ša chovej hre na zá ver boli vyhlásené výsledky turnaja.

Víťazom turnaja Kulpín 2022 je Maksim Teslić z Kulpína, druhý bol Slaviša Vranješ z Báča a tretí Juraj Červenák z Hložian. Najúspešnejší

V druhom polčase Petrovča nia boli trochu lepším súperom, ale predsa len prehrali. Už v 51. minúte Kurtiši premrhal veľkú šancu. Hostia sa nevzdá vajú a v 66. minúte trafili žrď. V 75. minúte náhradný brankár P. Opavský nedovoleným zá krokom vo svojom trestnom území zapríčinil penaltu. Na strelu z pokutového kopu veľmi dobre reagoval, ale ho Tatić presnou a silnou strelou predsa len prekonal a stanovil konečný výsledok zápasu. Hostia mohli aj zvýšiť náskok na 3 : 1, ale mladý Mučaji, ktorý debutoval na tom to zápase pre seniorov, dobre reagoval a vyrazil loptu na roh.

MLADOSŤ: Leňa, Štefek, V. Šproch, Kantarđić, Mitrović, Anđelković, Laćarak, Čeman, Jovanov, Stojisavljević a Grko vić; striedali Opavský, Kaňa, Brajković, Kurtiši, Mandač, Šišljagić, Mučaji, Domaze tović

šachista z Obce Báčsky Petrovec bol Pavel Marčok z Petrovca a naj úspešnejší hráč z Kulpína Petar Radosavljev.

V kategórii mládežníkov prvé miesto obsadil Kristián Šranka z Kulpína, druhý bol Dalibor Kreko, tiež z Kulpína, a tretí Ma tej Marčok z Petrovca. Odmeny v tvare sošiek, medaily a diplomy, ktoré zabezpečili Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne a Šachový klub Kulpín, najlepším odovzdal Pavel Gaža, predseda MOMS Kulpín.

Na záver pre šachových nad šencov organizátor pripravil spo ločný obed v kaviarni Dane.

4931 /5022/ 30. 7. 2022• ŠPORT • Šport
V zápale šachovej hry: záber z turnaja
Víťazi tohtoročného turnaja s predsedom MOMS Kulpín (prvý sprava) ĎALŠÍ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS PETROVSKEJ MLADOSTI
Miroslav Mučaji na svojom debute zachránil istý gól ŠACHOVÝ KLUB KULPÍN Vydarený

Šport

Víkend v znamení medzinárodného turnaja

Matej Bzovský

Sozvýšenou intenzitou staropazovskí futbalisti pokračujú s prípravami na nové majstrovstvá, od ktorých sa očakáva ove ľa viac, ako v predošlých neúspešných sezónach, zvlášť po zlúčení s FK Fe nix 1995. Zohrali i prvé prípravné zápasy, ktoré majú potvrdiť, či počet ní nováčikovia, ako aj tí, ktorí prišli z Fenixu, budú posilou pre väčšiu radosť futbalových labužníkov. Po odchode Aleksu Beljića (2002), spoľahlivého sto péra z vlastnej liahne, čo je opravdivá škody, prišli Nikola Grujić (2002) na pôžičku z prvoligového Sremu (S. Mitrovica), tiež jeho menovec Bursać (BSK Borča), čím je prí chod nováčikov uzavretý.

V úvodných kontrol ných zápasoch Jednota  si zmerala sily s prvoli govými mužstvami IMT Nový Belehrad (0 : 2), a Prvý máj Ruma (3 : 4), minulú stredu v dedinke Sremski Mihaljevci porazili obe tavých domácich výsledkom 5 : 2. Vytrvalí domáci v prvom polčase častejšie ohrozovali dosť slabo stráženú domácu bránu. Prví sa ujali vedenia a po vydarených akciách tento

náskok mohli citeľne zvýšiť. Už v úvode pokračovania zvýšili náskok na 2 : 0 a čoskoro prestre lili stopercentnú šancu. Nemali však v pokračovaní nadostač síl

celkom Omladinac z Nových Bánoviec, priniesol obojstranne kvalitnejšiu hru a dva úplne rozličné polčasy. V prvej časti do máci držali zápas pod kontrolou, chýbala im však lepšia myšlienka, kreativita a zvlášť záver. Prvú strelu na bránu hostí vyslal Ži vanović v 23. minúte, ale jeho delovka z 20 met rov zakončila na šibeni ci. Polčas domáci predsa ukončili ve dením. Milenković po dlhom šprinte stredom poľa sa dostal do vnútra pokutového kopu odkiaľ prudkou prízemnou strelou do pravého uhla prinútil bezmoc ného brankára hostí vybrať loptu z vlastnej sieti.

dosiahli víťazný gól pre konečné skóre 1 : 2.

Už na nasledujúci víkend Jed notu očakávajú až tri zápasy. Vystúpia v športovom stredisku Futbalového zväzu Srbska na miniturnaji pri príležitosti osláv Dňa staropazovskej obce a cir kevného sviatku Sveti Ilija, na ktorom sa okrem hostiteľov zú častnia Radnički z Novej Pazovy, člen Vojvodinskej ligy – južná

vážnejšie vzdorovať kvalitnejším hosťom, čo sa prejavilo najmä v druhom dejstve. Pađen najprv skorigoval výsledok, a potom výborný Vujasin hetrikom pri niesol úplný zvrat. Navrátilec do Jednoty Danilo Milenković uzavrel výsledok zo správne dopískaného pokutového kopu. Sobotňajší zápas so susedmi,

Matej Hadrík (1943 – 2022)

V druhom pol čase sa obraz znač ne zmenil. Domáci vystriedali viacero hráčov, do mužstva sa dostali štyria dorastenci, ktorí nemohli úspešnejšie čeliť striedajúcim a oveľa skúsenejším a kvalitnej ším hosťom, ktorí vyrovnali už v úvode pokračovania. Prebrali potom hru do svojich rúk a príliš neistej domácej obrane pripra vovali trpké chvíle. V 77. minúte

V druhej polovici minulého týždňa Starou Pazovou sa rozšírila smutná správa o tom, že vo veku 79 rokov umrel Matej Hadrík, významný kultúrno-osvetový a spoločenský pracovník, ale aj veľmi známy vo svete športu. Matej bol najprv futbalovým talentom, potom ho cesta odviedla k hádzanej, ktorú na poste brankára s veľkým nadšením a vôľou hrával až po zánik hádzanárskeho klubu pre nedostatok športovej haly. Aj napriek veľkým záväzkom na iných poliach pokračoval aj v športovej kariére, a dlhé roky úspešne pôsobil ako futbalový rozhodca.

Na cestu bez návratu vyprevadili ho minulý piatok z pazovského cintorína najbližšia rodina a príbuzní, tiež početní spolupracovníci zo Základnej školy hrdinu Janka Čmelika, ako aj pred stavitelia staropazovského MOMS, v ktorom dlhé roky bol predsedom.

Česť jeho pamiatke! Bz-ý

skupina, ako aj v opätovnej náv števe vzácni hostia z pekného mestečka Dunajská Lužná v bratislavskom kraji. Prvý zápas na ústrednom ihrisku Stredis ka zohrajú v piatok, keď si sily zmerajú Radnički a Jednota. V sobotu hostia zo Slovenska narazia na Radnički, kým toto slávnostné súperenie uzavrú Jednota a ich športový priatelia z Dunajskej Lužnej. Tento zápas sa očakáva s najväčším záujmom futbalových fanúšikov. Zrejme všetko sa potom skončí tretím polčasom, keď sa účastníci tur naja budú posilňovať a utužovať priateľstvá športovcov svojráz nym veselým spôsobom.

50 • ŠPORT •www.hl.rs Informačno-politický týždenník
Miloš Milinović (vľavo), brankár a zároveň aj tréner brankárov, a jeho žiak Luka Krstović
STAROPAZOVČANIA FINIŠUJÚ PRIPRAVY
Bude to turnaj pre futbalových labužníkov

Nové mosty priateľstva

chvályhodné, keď sa mladí ľudia snažia zaujať, osviežiť každodennosť, ponúknuť nové obsahy, rozširovať horizonty a nadväzovať nové priateľstvá a známosti. Tak sa buduje budúcnosť, tak sa speje k lepším výsledkom a ku kvalitnému budovaniu osobnosti mladých generácií.

Je

Tak aj pionieri FK Tatra Kysáč, narodení v rokoch 2009 a 2011, v čele s trénerom Mariánom Kulíkom a niekoľkými rodičmi v dňoch 7. až 10. júla 2022 pobudli v susednom Rumunsku, v mestečku Cristian, okres Sibiu. Zúčastnili sa tam turnaja ERRO – Tatra CUP, na ktorom okrem pionierov domáceho AS Erro a kysáčskej Tatry účinkovali aj pionieri ACS Vitorul z mestečka Avrig, a ACS Galactic junior z Bistrice. Z Kysáča do Rumunska odcestovalo 18 detí – 17 chlapcov a jedno dievča.

najsilnejší súper im bolo mužstvo ACS Galactic junior. Organizátor však pre kompletnú výpravu z Kysáča, teda obe mužstvá určil víťazný pohár a zlaté medaily. Deti z Kysáča si to aj zaslúžili. Bolo napínavo a Kysáčania aj keď najmladší na turnaji, nezaháľali a tvrdo bojovali. Zvlášť vynikol brankár generácie 2011 Dejan Kolár, ktorý bol vyhlásený aj za najlepšieho brankára na turnaji. Najmladší, sedemročný Aleksa Drobić tiež nezaháľal. Šikovne narábal loptou a vždy sa postavil proti súperovi, ako dospelý, takže nie náhodou je vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja a od účastníkov turnaja dostal prímeno Ronaldo, podľa slávneho portugalského futbalistu Cristiana Ronalda. Teda, už sa mu vynára skvelá futbalová budúcnosť čo Tatrancom lahodí. Pravdaže treba povedať, že aj ostatné deti z kysáčskej výpravy sa pričinili o víťazstvo, každé na svoj spôsob. Každý mladý športovec dal maximum vlastných síl, aby vybojovali prvé miesto. Tak sa to robí! Tím je tím. Pracuje ako jeden! Po zápasoch sa znovu bavili pri živej hudbe.

Hostitelia veľmi srdečne privítali svojich hostí v rumunských ľudových krojoch chlebom a soľou. Po príchode si Kysáčania pozreli športovú halu a terény, na ktorých ich hostitelia trénujú. Turnaj trval dva dni, v piatok a v sobotu. Hralo sa po bod systéme každý s každým a mužstvo Tatry generácie 2011 a mladší v konečnom obsadilo prvé miesto. V rozhodujúcom zápase vyhrali celok ACS Vitorul Avrig 2 : 1, avšak

Okrem futbalových víťazstiev malí športovci z Kysáča mali možnosť kochať sa aj v krásach Rumunska. Pozreli si Sibiu, hlavné mesto rovnomenného okresu, starú časť mesta a katolícky kostol. Okrem toho navštívili aj gymnázium a obecný dom v Cristiane kde ich prijal starosta. Tu podpísali aj zmluvu o vzájomnej spolupráci a partnerstve dvoch miest.

Na ceste domov sa pristavili v Transilvánii kde si pozreli chýrečný zámok najznámejšieho

upíra (srb. vampira) grófa Drakulu. Nuž a domov sa vrátili šťastní a spokojní, nielen z ďalšieho športového víťazstva, ale aj z kvalitne strávených chvíľ počas ktorých mali možnosť spoznať aspoň kúsok histórie rumunského národa. Všetko to priblížilo príslušníkov dvoch, či troch národov a vybudované sú mosty vzájomnej spolupráce a úprimného priateľstva, ktoré veríme, bude trvať desaťročiami.

Foto: z archívu klubu

V zámku grófa Drakulu Slávnostné privítanie hostí Časť kysáčskej výpravy v Rumunsku
PIONIERI FK TATRA KYSÁČ POBUDLI V RUMUNSKU
Prijatie u starostu Cristiana Dohovor s trénerom pred zápasom

Danijel Selimanović, Mihajlo Simanić, Miroslav Ivanišević, Slavoljub Dukovski, Andrej Gvozdenović (v drepe zľava)

Dragan Živkov, Svetislav Pandurov, tréner (stoja zľava)

Aleksa Tagasović, Luka Ratkov, Marko Stojanovski, Danijel Žeželj, Nenad Vancagić,

Foto: J. Bokor

FK MLADOSŤ VOJLOVICA –DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA –ZÁPADNÁ SKUPINA
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.