Hlas ľudu 28/2022

Page 1

ISSN0018-2869Ján Triaška Báčsky Petrovec Zvončeky z Erdevíka najpresvedčivejšie na 28. Zlatej bráne v Kysáči

V rámci programu Dňa Slovákov v Maďarsku, ktorého oslavy prebiehali 2. júla v Sarvaši, v meste, ktoré oslavuje 300. výročie znovuosídlenia slovenskými obyvateľmi, bola udelená Cena Pro Cultura Slovaca. Z radu dolnozemských Slovákov cenu získali Ondrej Maglovský z Kulpína (Srbsko) a Folklórny spolok Furmička z Čemera (Maďarsko) a no siteľmi Pamätného listu Pro Cultura Slovaca sa stali Mariena Stankovićová-Kriváková z Petrovca (Srbsko) a Vlatko Miksád z Iloka (Chorvátsko). Na fotografii sú laureáti zo Srbska.

K. Melegová-Melichová

Dni Pivnice sa tohto roku rea lizovali po prvýkrát, a to z ini ciatívy Miestneho odboru Matice slovenskej v Srbsku. Početné kultúrne, vzdeláva cie, náboženské, športové programy boli Pivničanom dostupné počas celého ví kendu. Množstvo podujatí, ako aj ich návštevnosť sved čia o úspešnom prvom roční ku, o ktorom sa viac dočítate na stranách rubriky Ľudia a udalosti.

Oslava Dňa Selenče tohto roku vyznela predovšetkým v znamení okrúhlych výročí narodenia a smrti známeho spisovateľa Jána Čajaka ml. (1897 – 1982), ktorý sa narodil práve v tejto dedine. K Čajakovým júlovým výročiam (125 a 40 rokov) a k 264. výročiu Selenče od zneli príležitostná výstava s primeraným otváracím programom v Etnomúzeu (na snímke) a bohatý celovečerný program v Dome kul túry.

Príloha Obzory prináša rozhovor s Ivanom Medešim, prozaikom z Ruského Kerestúra, ktorý pred tromi rokmi na Slovensku získal prestížnu literárnu cenu Anasoft litera. Témou rozhovoru je jeho aktuálna kniha Vilkovia.

S. Lenhart

Foto: z archívu spolubesedníka

 Z obsahu 9. 7. 2022 | 28 /5019/ Uzávierka čísla: 6. 7. 2022
A. Francistyová

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová

Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová

Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová

Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Gra cká redaktorka: Irena Lomenová

Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs

E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84

Telefax: 021/47 20 844

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Tlač:

Službeni glasnik

Editoriál Aj tak, tak, sejú mak...

Anna Francistyová

Akste uplynulú nedeľu boli v Kysáči na festivale Zlatá brána, iste i vo vás doznievajú niektoré verše detských pesničiek. Nielen tejto Čižíček, čižíček, vtáčik maličký..., ktorej časť refrénu sme použili v titulku. Bola to pravá promenáda detských hier. Svedčia o tom názvy vystúpení: Pletieme reťaz , Daj, Bože, slnka, Maličká som, húsky pasiem, Húsky moje, poďte domov, Poď ty, Janko, medzi nás, Štyri húsky biele. Starší diváci v hľadisku si iste s nostalgiou povzdychli, lebo im tieto hry pripomenuli vlastné detstvo.

Aj tak, tak, sejú mak...

Všetky tieto krásne, veselé detské hry, ale aj tance prispôsobené veku vystupujúcich, boli ako tie pomyselné makové semiačka rozsiate do hľadiska. Tak sa v konečnom dôsledku vštepuje láska k našej tradícii, k vzácnym pokladom, ktoré nám pred viac ako dvomi storočiami priniesli naši predkovia a ďalšie generácie zachovali pre nás. Nemusí to byť hneď láska, ale vzbudí sa tak v mladých srdiečkach aspoň záujem o našu ľudovú slovesnosť, vzťah k pesničke, tancu,

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

A UDALOSTI

kroju... Napríklad niektoré smelšie deti z hľadiska sa spontánne aj dali do tanca pred festivalovým javiskom a zadupkali si tak spolu s tanečníkmi na pódiu. Počuli sme, keď sa jedna starká v obecenstve tíško opýtala maličkú vnučku, ktorá s rozžiarenými očkami sledovala svojich vrstovníkov na javisku Zlatej brány: „Budeš aj ty tak tancovať?“ „Budem,“ so šťastným úsmevom jej odpovedala. Možno to v konečnom dôsledku znamená, že tá starká musí rozmýšľať aj o kroji pre svoju vnučku, ale to ešte nemusí znamenať aj veľký výdavok. Veď detské hry nepotrebujú drahú výbavu... Ako sa kedysi hrávali deti na lúke, na ulici? Iba tak vo všednom obleku, najčastejšie bosé...

A či pri podávaní týchto detských hier na festivalov om javisku treba alebo netreba ako sprievod celý orchester, či stačí harmonika, prípadne iba nech si deti spievajú a dupkajú, o tom nech si dopovedia vedúci folklórnych súborov a choreogra s odborníkmi. Malým spevákom a tanečníkom stačí iba niekoľkokrát zaspievať detskú pesničku, ukázať, ako sa spolu zahrať, alebo priviesť ich do Kysáča na Zlatú bránu.

Aj tak, tak, sejú mak...

KULTÚRA

sveta

Na titulnej strane: V dňoch uplynulého víkendu, teda od piatka 1. do nedele 3. júla v Kysáči prebiehal

Detský folklórny festival Zlatá brána. V nedeľňajšom galaprograme na festivalovom zámku vystúpili roztancované a rozspievané detské súbory z 22 prostredí. Podľa mienky odbornej poroty víťazom sa stal Detský folklórny súbor Zvončeky SKOS Erdevík.

Foto: Anna Francistyová

328 /5019/ 9. 7. 2022• •
VP
Belehrad
8 Umenie ako náplň života ĽUDIA
14 Úspešný prvý ročník OBZORY 23 Autor v neblahých časoch –spomienkový návrat do obdobia pred koronou a po nej
38 V duchu Čajakových výročí ŠPORT 49 Vicemajster
v karate
28.

Týždeň

Potreba letného odbremenenia hraníc

Pripravil: Miroslav Pap

Európsky

komisár pre mimoriadne situácie Janez Lenarčić pochválil v utorok 5. júla zverejnenie konečných výsledkov volieb v Srbsku a uviedol, že Európska komisia je odhodlaná spolupracovať s novým srbským vedením a vládou na ďalších krokoch pri vstupe krajiny do EÚ. Pred poslancami Európskeho parlamentu vyzval na pokračovanie reformného tempa v Srbsku a vyjadril očakávania Európskej komisie, že Srbsko ukáže výsledky najmä v oblasti právneho štátu, ako aj v dialógu s Prištinou. Lenarčić pred rozpravou o správe o Srbsku v Európskom parlamente upozornil, že Srbsko musí urýchliť a prehĺbiť reformy v oblasti nezávislosti súdnictva, boja proti korupcii a slobody médií.

V stredu Európsky parlament hlasoval o správe o Srbsku, ktorá

okrem právneho štátu a normalizácie vzťahov s Prištinou podmieňuje Srbsko, aby sa stotožnilo so zahraničnou politikou EÚ a zaviedlo sankcie voči Rusku, ako aj aby urýchlilo proces európskej integrácie.

Poslanec Európskeho parlamentu a člen maďarskej strany Fidesz Andor Deli kritizoval najnovšiu správu Európskeho parlamentu o Srbsku a uviedol, že obsahuje neprijateľné zveličovanie, ktoré podľa neho bráni prístupovému procesu, poškodzuje dôveryhodnosť EÚ a odcudzuje srbských občanov od vstupu do EÚ.

*

Obdobie letných dovoleniek vytvára aj veľké kolóny áut na hraniciach. Mnohé opatrenia už boli realizované, no zdá sa, že tých kolón neubúda. K ďalšiemu kroku prichádza Srbsko v spolupráci s Maďarskom. V Subotici

bola v pondelok 4. júla podpísaná dohoda medzi vládami dvoch krajín, ktorá upravuje hraničné kontroly v cestnej, železničnej a vodnej doprave. Podpisovania sa zúčastnili minister zahraničných vecí Srbska Nikola Selaković a minister zahraničných vecí a zahraničného obchodu Maďarska Péter Szijjártó.

„Dohoda výrazne prispeje k zníženiu preťaženia na našich hraničných priechodoch,“ povedal Selaković. Vysvetlil, že podpísanie dohody je podmienené rozvojovým projektom – výstavbou vysokorýchlostnej železnice, ktorá spojí Belehrad a Budapešť. Vlády sa budú snažiť najmä v letných mesiacoch urýchliť proces kontroly na hraniciach, aby sa vodiči vyhli niekoľkohodinovému čakaniu.

*

V utorok 5. júla predstavitelia 30 členských štátov NATO pod-

správa o vlaňajšom rozpočte

Na15. zasadnutí aktuálneho zloženia Zhromaždenia obce Kovačica dňa 30. júna výborníci absolvovali 13 rokovacích bodov schvaľovaním návrhov rozhodnutí bez diskusie. Zasadnutie trvalo 15 minút a viedol ho Stelian Balan, zástupca predsedu ZO Kovačica.

Prvý bod sa týkal návrhu rozhodnutia o záverečnom účte rozpočtu Obce Kovačica za rok 2021. Vo výročnej správe sa uvádza, že celkové rozpočtové prostriedky Obce Kovačica za rok 2021 vynášali 1 070 949 000 dinárov a uvedený je aj detailný prehľad príjmov a výdavkov.

Pri druhom bode boli schválené výmeny a doplnenia rozhodnutia o platoch, úhradách a iných príjmoch zamestnancov orgánov

a služieb Obce Kovačica, výborníkov ZO Kovačica, členov Obecnej rady a obecných pracovných telies. Na návrh Obecnej rady úhrady pre výborníkov sú zvýšené z 10 000 na 15 000 dinárov.

Schválené boli aj výmeny a doplnenia Štatútu Predškolskej ustanovizne Kolibrík v Kovačici skrze zosúladenie daného štatútu

s ustanoveniami republikového zákona o vzdelávaní.

Na zasadnutí bola pozbavená funkcie predsedníčky Komisie pre analýzu práce Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax Kovačica Alžbeta Marková, ktorá koncom apríla 2022 podala demisiu na túto funkciu.

Viaceré body sa týkali zloženia

písali prístupové protokoly Fínska a Švédska k Severoatlantickej zmluve. Nasledujúcim krokom je rati kácia prístupových protokolov, čo môže trvať aj niekoľko mesiacov, iba potom obe severské krajiny budú o ciálnymi členmi tejto vojenskej organizácie.

„V prípade vstupu do aliancie je životne dôležité, aby sa brali riadne do úvahy legitímne bezpečnostné záujmy všetkých spojencov,“ uviedli k pozvánke pre Fínsko a Švédsko lídri členských krajín.

Memorandum o bezpečnostnej spolupráci v utorok podpísali ministri zahraničných vecí Turecka, Fínska a Švédska. Po podpísaní tohto dokumentu Turecko vyhlásilo, že už nebude klásť prekážky dvom severským krajinám v ich snahách vstúpiť do NATO, hoci pred mesiacom tvrdenia Turecka boli opačné.

Zdroj: RTS, RTV

školských výborov základných škôl z územia obce (presnejšie ZŠ v Kovačici, Crepaji, Debeljači, Idvore, Samoši a v Uzdine). Do školského výboru ZŠ Mladých pokolení v Kovačici sú vymenovaní: Sanja Bojkovićová, Anna Hrková a Miroslav Koreň (z radu zamestnaných), Nataša Benková, Violeta Poliaková a Predrag Stamenov (z radu rodičov) a Snežana Milićová, Anna Subićová a Anička Tomášová (z radu jednotiek lokálnej samosprávy). Mandát členov školských výborov trvá 4 roky.

Na zasadnutí bola schválená aj informácia o zosúladení plánovaných a realizovaných aktivít z programov verejných podnikov a verejných komunálnych podnikov, ktorých zakladateľom je ZO Kovačica.

Záverečný bod sa týkal zmien a doplnení programu práce VKP Elán Kovačica. Doplnenie súvisí so zvýšením príjmov zo subvencií skrze dodatočné výdavky pre vyššiu cenu elektriny.

4 • TÝŽDEŇ •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
7 DNÍ
Ovzdušie na zasadnutí výborníkov kovačického lokálneho parlamentu
15. ZASADNUTIE ZO KOVAČICA Výročná

Ukončené práce na vodovodnej sieti

Veľvyslanec

Zväzovej republiky Nemecko v Belehrade

Thomas Schieb včera navštívil rodiny vo Vojke, ktorým je na základe vykonaných prác zabezpečená pitná voda do domácností. Úhrnne 18 rómskych domácností dostalo prípojky na zapojenie sa do novovystavanej vodovodnej siete v rámci projektu Zmenšenie dodatočnej zraniteľnosti Rómov, Rómok a ostatných

Deutsche Gesellschaft für Internationale Zusammenarbeit (GIZ) GmbH v partnerstve s Ministerstvom pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg. Partneri v projekte sú Generálny sekretariát vlády Republiky Srbsko ako právnický zástupca Tímu pre sociálne zapojenie a zmenšenie chudoby, kým partnermi v realizácii sú združenia: Stredisko pre interaktívnu pedagogiku a Ekumenická humanitárna organizácia.

zovaných skupín.

marginalizovaných skupín zapríčinených pandémiou COVID-19 v 18 lokálnych samosprávach.

Projekt uskutočnili v rámci programu Nemeckej rozvojovej spolupráce Integrácia Rómov a ostatných marginalizovaných skupín v Srbsku, ktorý realizuje

Pri tejto príležitosti T. Schieb povedal, že utvorenie udržateľných integrovaných spoločností je jedným zo základov Európskej únie a Nemecko ako najväčší bilaterálny donátor Srbska je vždy pripravené podporiť integráciu Rómov a ostatných marginali-

„Naša podpora bola vždy zameraná na hľadanie dlhodobých riešení a zabezpečenie stabilného napojenia na vodovodnú sieť je jedným z najlepších príkladov z praxe. Kľúčovým faktorom úspechu tohto projektu je partnerstvo a spolupráca samospráv, verejnoprospešných spoločností, organizácií občianskej spoločnosti, Generálneho sekretariátu vlády Republiky Srbsko, Nemeckej rozvojovej spolupráce, Ministerstva pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg a za aktívnej účasti samotných užívateľov projektu, ktorí svojou prácou prispeli k realizácii,“ povedal veľvyslanec Zväzovej republiky Nemecka a doložil, že tento model spolupráce zabezpečil, aby tentoraz v Starej Pazove, Kovine, Smederevskej Palanke, Valjeve, Kanjiži, Alibunare a Zreňanine bol zabezpečený prístup k pitnej vode pre viac ako 500 rodín, ktoré na túto chvíľu čakali veľmi dlho. „Spoločne sme ukázali, že za menej ako 1 000 eur môže byť celej rodine poskytnutý prístup k vode, čím sa jej život navždy zmení. Dúfame, že naši partneri v Srbsku prevezmú tento úspešný model spolupráce a využijú ho v ďalšej práci, aby jedného dňa mala každá rodina v Srbsku prístup k vode,“ zdôraznil veľvyslanec Schieb.

Olena Papugová, štátna tajomníčka Ministerstva pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg sa pri tejto príležitosti poďakovala všetkým účastníkom projektu za to, že si uvedomili potreby príslušníkov rómskej menšiny a adekvátne zareagovali na ich potreby.

Práce vo Vojke sú úspešne realizované v období október –december 2021 a v spolupráci so staropazovskou lokálnou samosprávou. Hlavným vykonávateľom prác bol Verejný komunálny podnik Vodovod a kanalizácia

Hostia, medzi ktorými bol aj Thomas Schieb, a hostitelia vyhlásenia dávali v miestnostiach MS Vojka

Stará Pazova a v súlade so zmluvou o podnikateľsko-technickej spolupráci medzi Generálnym sekretariátom vlády Republiky Srbsko, ktorá je podpísaná v septembri lanského roka.

Hodnota prác je vyčíslená v sume 4 335 eur, ktoré sú zabezpečené z prostriedkov projektu, a Obec Stará Pazova a VKP Vodovod a kanalizácia Stará Pazova prispeli sumou 3 090 eur. „V dôsledku dobrej spolupráce v predchádzajúcom období sa v Obci Stará Pazova do konca júna 2022 z prostriedkov projektu podarilo zabezpečiť napojenie na vodovodnú sieť aj ďalších 14 domácností,“ povedal Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova.

Dragana Jovanovićová-Arias, manažérka Tímu pre sociálne zapojenie a zmenšenie chudoby vo vláde RS, poukázala na to, že spolupráca medzi rôznymi sektormi je jedným z kľúčových aspektov pri hľadaní udržateľných riešení.

„Toto je príklad dobrej praxe, ktorý nám dáva dobrý základ, že takéto riešenia sú možné aj v iných mestách a obciach, ktoré čelia podobným výzvam, a že je možné nájsť trvalé riešenia problémov, s ktorými sa jednotliví občania stretávajú celý život. Naším cieľom je zapojiť do tohto projektu čo najviac rodín a ľudí a doterajšia spolupráca je dobrým indikátorom toho, že sa nám to môže podariť,“ pripomenula D. Jovanovićová-Arias.

528 /5019/ 9. 7. 2022• TÝŽDEŇ •
STAROPAZOVSKÁ OBEC – VOJKA
Počas návštevy rodín, ktoré dostali prípojky na vodovodnú sieť V rozhovore
s užívateľmi projektu

Ďalšie regionálne otázky

Pripravil: Ján Pálik

Prezident

Srbska Aleksandar Vučić sa 29. júna stretol s osobitným predstaviteľom Európskej únie pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslavom Lajčákom, po čom v prejave pre médiá uviedol, že oddnes máme úplnú zmenu situácie na západnom Balkáne, u nás a najmä na Kosove a Metóchii.

Prezident Vučić poukázal na to, že Srbsko je vždy pripravené na dialóg a vždy bolo pripravené, kým niektorí neboli pripravení na dialóg nikdy, ale mali podporu najmocnejších západných vlád.

Srbov, najmä zo severu Kosova a Metóchie, a vytvoriť novú búrku, kde za dva mesiace povedú kampaň, aby presvedčili Srbov registrovať autá podľa takzvaných albánskych tabuliek RKS. Ak ich nepresvedčia, tak Srbom zoberú nielen evidenčné tabuľky, ale aj vozidlá,“ uviedol prezident Vučić a dodal: „Uvediem niekoľko príkladov. A nemusím sa vracať v čase a rozprávať vám o tom, ako po roku 2000 a revolučných zmenách, na ktoré tvrdo doplatili obyvatelia tu, na území Srbska, ako sľubovali a hovorili, že Kosovo je len demokratická otázka, že najprv idú normy a až potom

pretože propagujete niečo, čo je stanovené medzinárodnou právnou dohodou, akou je Bruselská dohoda, podpísaná pod záštitou Európskej únie.

A potom sa rozhodli, že nás budú niekoľko rokov šikanovať daňami, zničili dohodu CEFTA. Potom sa rozhodli vtrhnúť na sever sedem- alebo osemkrát so špeciálnymi jednotkami, aj keď sme mali dohodu s NATO, že na to nemajú právo a nemajú právo to použiť bez vedomia primátora a dohody s NATO.

ohrozenie mieru,“ uzavrel Vučić a poznamenal, že všetko, čo hovoria západné vlády, je

Žiadne kroky z druhej strany

založené na práve, aj keď to nemá nič spoločné s právom a ešte menej so spravodlivosťou.

Uviedol, že rozhodnutia Prištiny týkajúce sa zmeny srbských poznávacích značiek a preukazov sú zamerané na vyhnanie Srbov zo severu Kosova a Metóchie a vytvorenie novej búrky, a dodal, že termín na preregistrovanie srbských poznávacích značiek bol stanovený do konca septembra.

Na Kosove boli stanovené dve novinky. Jedna sa týka odopretia práva na vstup s občianskymi preukazmi na územie Kosova a Metóchie, kde podľa princípu reciprocity zavedú takzvané deklaračné doklady, s ktorými sa bude môcť vstúpiť na Kosovo.

„Urobili aj ďalšie rozhodnutie, ktoré je, samozrejme, rozhodnutím s jediným cieľom, a to vyhnať

diskusia o stave. Normy boli také dobré, že vypálili desiatky našich kostolov a monastierov, v roku 2004 zabili desiatky našich ľudí, no ako odmenu za všetko dostali v roku 2008 nezávislé Kosovo. Potom sme mali ťažké rozhovory, keď sme mali hrozné rozhodnutia Medzinárodného súdu spravodlivosti. V roku 2013 sme sa vrátili k stolu a dostali sme Bruselskú dohodu, čo pre nás nebolo ľahké ani jednoduché. Od Bruselskej dohody všetko, čo mali Srbi splniť – Srbi aj splnili. Jediné, čo malo byť z ich strany splnené, to nesplnili. A ako je možné, že západná päťka mlčí o tom, že ZSO nevznikol, ale keď Srbi vyvesia zástavu ZSO, tak idú do väzenia. Pôjdete do väzenia,

A potom si experti spomenuli, že by mali pokračovať v terore a potom začali hovoriť o reciprocite,“ vyhlásil prezident a

Upozornil, že desať rokov bojujeme za kompromisné riešenie, ale desať rokov nepristúpili ku kompromisu.

„Zaujímam sa o tých, ktorí to všetko vedú. Žiadam ich, aby trochu znížili svoju aroganciu

poukázal na to, že cieľom bolo ukázať Srbom, že nemôžu mať Srbsko, žiadne a v žiadnej forme, na území Kosova a Metóchie a že právne násilie voči Srbom pokračuje.

„Keď Albánci niečo žiadajú, a keď všetci ostatní žiadajú, potom je to právo na sebaurčenie, ktoré oslavujete ako demokratické právo. Keď Srbi o čokoľvek žiadajú, je to separatizmus a

, aby rešpektovali práva tých, ktorých už ničili. Nebudeme podnikať žiadne vojenské akcie tohto druhu, ale žiadame ich, aby sa nepokúšali ukradnúť majetok našich ľudí a nepokúšali sa prenasledovať a vyhostiť našich ľudí. To je naša veľká požiadavka,“ povedal na konci svojho príhovoru prezident Vučić.

Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

6 • TÝŽDEŇ •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Týždeň
Permanentná stagnácia dialógu Podpora Srbska zo západu je minimálna
DIALÓG MEDZI BELEHRADOM A PRIŠTINOU V PATOVEJ POZÍCII

Podpora pre študentov

Pripravil: Ján Pálik

Prezident

Srbska Aleksandar Vučić sa v utorok 5. júla zúčastnil na slávnostnom udeľovaní Dositejových štipendií, ktoré sa udeľujú najlepším študentom Novosadskej a Belehradskej univerzity za vynikajúce výsledky a úspechy vo vzdelávaní. Udeľovanie štipendií organizuje Fond pre mladé talenty Srbska.

„Naučili ste sa, že vám povedia, že ste vy budúcnosť, čo je pravda, ale v budúcnosti budete mať vďaka svojmu postoju a všetkému, čo ste doteraz urobili, oveľa viac zodpovednosti a oveľa viac povinností. Ukázali ste, že máte väčšiu zodpovednosť a viac schopností ako ostatní. Obetovali ste bezsenné noci, chceli ste úspech a aby boli vaše

rodiny šťastné, preto vám patrí gratulácia. Toto štipendium je niečo, čo vás zaväzuje robiť lepšie a tvrdšie pracovať. Štát a spoločnosť s vami musia počítať. Niektorí z vás budú hlavami štátov, niektorí šéfmi vlád, niektorí budú najúspešnejší vedci,

niektorí priemyselníci, ale nikto iný vás nemôže predbehnúť. Vždy to bude medzi vami hra. Všetko na svete vám môže byť vzaté, ale nikto vám nemôže vziať vaše vedomosti. Blahoželám vám k vašej dokonalosti, námahe, práci a usilovnosti. Blahoželám aj vašim rodičom, ktorí investovali veľa energie do získania týchto ocenení. Vitajte vo svete dospelých, vo svete zodpovednosti. Prajem vám veľa ďalších úspechov,

veľa ocenení a veľa víťazstiev. Ste šampióni,“ povedal študentom prezident Vučić.

Na slávnosti v Srbskom národnom divadle v Novom Sade sa zúčastnil aj minister mládeže a športu Vanja Udovičić, predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović a primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević.

S PREDSEDOM VLÁDY ČIERNEJ HORY

Pre ďalšiu dobrú spoluprácu

Pripravil: J. Pálik

Pošestnástich rokoch novozvolená vláda Čiernej Hory absolvovala prvú o ciálnu návštevu Srbska. V stredu 29. júna totiž do Belehradu docestoval premiér Čiernej Hory Dritan Abazović. Po príchode sa Abazović stretol s premiérkou Anou Brnabićovou. V rámci konferencie pre novinárov Abazović zdôraznil, že táto návšteva prináša nové, priateľské vzťahy medzi dvomi krajinami. „Nemáme bližšiu krajinu od Čiernej Hory, rovnako tak ani táto nemá nikoho bližšieho ako Srbsko,“ uviedla premiérka a dodala, že touto návštevou budú vzťahy resetované a budované na silných základoch.

Prezident Srbska Aleksandar Vučić sa tiež stretol s predsedom vlády Čiernej Hory Dritanom Abazovićom, s ktorým rokoval o politických vzťahoch medzi oboma krajinami, hospodárskej spolupráci a investíciách, ako aj o poľnohospodárstve a zásobovaní potravinami.

„Chcel by som sa poďakovať

predsedovi vlády Čiernej Hory Dritanovi Abazovićovi a ministrom vlády Čiernej Hory za návštevu Belehradu a Srbska. Čo je najdôležitejšie pre obyvateľov Srbska a Čiernej Hory, užitočné boli rozhovory o rôznych sférach a oblastiach

travinami. Rozprávali sme sa aj o energetických bilanciách oboch krajín, ale aj o tom, ako si môžeme pomôcť na jeseň a v blížiacej sa zime. Počas minulosti boli veľké politické veci, ktoré nás niekedy rozdeľovali a dnes sme sa o nich

Hory a ministrov z vlády Srbska možno v budúcnosti dosiahnuť ešte lepšiu, konkrétnejšiu a úspešnejšiu spoluprácu,“ uviedol po stretnutí prezident Vučić a vyjadril presvedčenie, že vo vzťahoch medzi oboma krajinami dôjde k veľkému pokroku.

Predseda vlády Čiernej Hory Dritan Abazović sa poďakoval prezidentovi Vučićovi za srdečné prijatie a konštruktívny rozhovor.

„Najviac sme kládli dôraz na témy regionálnej spolupráce. Verím, že sa tým otvárajú veľké obzory pre budúcu spoluprácu medzi Čiernou Horou a Srbskom, najmä pokiaľ ide o infraštruktúru, ale aj o nadchádzajúcu krízu,“ povedal premiér Čiernej Hory Dritan Abazović.

spoločenského života. Hovorili sme o našich politických a bilaterálnych vzťahoch, potom o hospodárskej spolupráci, investíciách, poľnohospodárstve a zásobovaní po-

rozprávali, tak dúfam, že sa nám ich podarí konkrétne vyriešiť. Verím, že toto je len začiatok úspešnej cesty, na ktorej prostredníctvom dobrej známosti ministrov z vlády Čiernej

V rámci pracovnej návštevy Abazović navštívil aj Hospodársku komoru Srbska, kde sa dohodli na ďalších projektoch v oblasti infraštruktúry a turizmu. Stretol sa tiež s ministrami Branislavom Nedimovićom, Sinišom Malým a patriarchom Por rijom.

Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

728 /5019/ 9. 7. 2022• TÝŽDEŇ •
Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska
STRETNUTIE
ODOVZDANÉ DOSITEJOVE ŠTIPENDIÁ
Ocenení štipendisti
Dohodli sa na nových medzištátnych projektoch

Týždeň

Umenie ako náplň života

Hollerová Račková.

Najmladšou

spoločnou cenou slovenských dolnozemských subjektov je Cena Pro Cultura Slovaca, o ktorej sa dohodli jej zriaďovatelia roku 2017 a od roku 2018 sa udeľuje každoročne. V tomto roku jej udelenie bolo zaradené do programu Dňa Slovákov v Maďarsku, ktorého oslavy prebiehali 2. júla v Sarvaši, v meste, ktoré oslavuje 300. výročie znovuosídlenia slovenskými obyvateľmi. Táto udalosť prebiehala v Múzeu Samuela Tešedíka, ktorý bol farárom sarvašských evanjelikov a zakladateľom prvej praktickej poľnohospodárskej školy v Európe. Po jej zániku v Sarvaši pôsobilo slovenské evanjelické gymnázium, na ktorom študovali mnohé význam-

Nositeľmi Pamätného listu Pro Cultura Slovaca v roku 2022 sa stali Vlatko Miksád z Chorvátska – za prínos v oblasti divadelného umenia a umeleckého prednesu a Mariena Stankovićová-Kriváková zo Srbska – za prínos v oblasti hudobného umenia, za činnosť vo vedení kultúrno-umeleckých telies tradičnej a modernej kultúry a za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí. Zdôvodnenie pre Vlatka Miksáda podal Pavel Hlásnik a pre Marienu Stankovićovú-Krivákovú Katarína Melegová-Melichová. Obaja odmenení sa dojatí poďakovali tak navrhovateľom, ako aj porote.

Udelenie uznaní a cien umocnili dva vynikajúce tanečné páry

národopisného materiálu. Spolok vystupoval tak v Maďarsku, ako aj v európskych krajinách. Za svoju kontinuálnu a úspešnú prácu získal rad ocenení tak CSSM, ako aj kultúrnych, spoločenských a štátnych vyznamenaní. V mene Furmičky sa poďakovala jej umelecká vedúca Alžbeta Szabová v starodávnom kroji z Čemera.

Na záver slávnostného ceremoniálu si najvyššie spoločné dolnozemské ocenenie v oblasti kultúry prevzal Ondrej Maglovský

pre Slovákov v zahraničí pri Matici slovenskej na Slovensku Katarína Melegová-Melichová.

Prítomných dojatý oslovil a poďakoval sa za cenu aj maestro Ondrej Maglovský, ktorý si zaspomínal na svoje hudobnícke začiatky, na detstvo, ale ako povedal, „najlepšie vie vyjadriť pocity svojou harmonikou“. Preto zahral piesne: Keby som bol vtáčkom, Mám pred domom veľmi peknú záhradku a Už som sa oženil, ktoré laureát pomenoval Rodičovská zmes, čo bolo krásnou umeleckou bodkou za týmto slávnostným činom.

né osobnosti nášho kultúrneho, vedeckého a politického života, a to nielen z Dolnej zeme.

Na úvod prítomných oslovil podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) František Zelman, početných hostí menovite privítala predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková a prvý podpredseda DZSČR a podpredseda SZSZ Pavel Hlásnik predstavil ocenenie. V mene poroty, ktorú tohto roku tvorili: František Zelman, Vladimír Francisty, Pavel Hlásnik, Branislav Kulík, Boris Michalík, Bianca Unc, výsledky zverejnila jej predsedníčka Alžbeta

Tanečného súboru Samuela Tešedíka v Sarvaši, ktorý bol roku 1968 založený na tamojšej Vysokej škole poľnohospodárskej, aby od roku 1983 pôsobil ako mestský vysokoškolský súbor, ktorý má za úlohu zachovávať ľudové tradície. Slávnosť vyvrcholila udelením Ceny Pro Cultura Slovaca Folklórnemu spolku Furmička z Čemera v Maďarsku za prínos v oblasti ľudovej kultúry. Laudácio predniesla novinárka Ľudových novín Erika Trenková. Vyzdvihla v ňom zachovávanie slovenských tradícií, zvykov a obyčají a dodržiavanie cirkevných sviatkov a zbieranie

zo Srbska – za prínos v oblasti hudobného umenia, v oblasti tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí, v oblasti audiovizuálnej tvorby, za činnosť vo vedení kultúrno-umeleckých telies tradičnej a modernej kultúry, za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí, za ich prezentáciu a propagáciu. Laudácio predniesla predsedníčka MOMS Petrovec a predsedníčka Rady

Horúci júlový deň bol v Sarvaši bohatý nielen na kultúrnu ponuku, ale aj napriek dennej páľave, všetky udalosti boli bohato navštívené. V rámci osláv na ekumenickej pobožnosti v Starom kostole odovzdali vyznamenanie CSSM Za našu národnosť Rozálii Izingovej Pružinovej z Tatabánye (posthumne), Anne Frankovej zo Sarvaša, Ruženke Komjátiovej z Veňarca a Dr. Zuzane Szabovej z Cinkoty a Cenu Štefana Lamiho udelili riaditeľke Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Dr. Kataríne Királyovej a Mládežníckemu dychovému orchestru v Slovenskom Komlóši, ktorý v kostole aj vystúpil. Ceny odmeneným odovzdala predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková. Bohoslužby vykonal farár CZ SEAVC v Slovenskom Komlóši Atila Spišák.

Počas toho slávnostného dňa v Sarvaši bola otvorená aj výstava prác sarvašských slovenských tkáčov, galaprogram, slovenský jarmok na dvore kaštieľa Bolzovcov a prezentácie inštitúcií CSSM.

8 • TÝŽDEŇ •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
CENA PRO CULTURA SLOVACA 2022
Chvíľa na zvečnenie: Alžbeta Hollerová Račková, členka odmenenej Furmičky, Ondrej Maglovský, Mariena Stankovićová-Kriváková, Vlatko Miksád, Pavel Hlásnik, Katarína Melegová-Melichová a František Zelman Pohľad zhora na Starý kostol v Sarvaši počas služieb Božích 2. júla Dobrý pocit z ocenenia: Ondrej Maglovský a Mariena KrivákováStankovićová

Nová podlaha v kostole

ktorí pravidelne navštevujú petrovský kostol, to vedia určite, ale aj okoloidúci si iste povšimli, že v petrovskom evanjelickom kostole je až príliš rušno, celkom nezvyčajne pre toto horúce letné obdobie. A k tomu je tu množstvo pracujúcich a mechanizácie. Zastavili sme sa na kus reči s miestnym farárom Jánom Vidom, aby sme aj širšej verejnosti preniesli aktuality v tomto cirkevnom zbore.

Cirkevníci,

Rozhovor sme však začali o ľuďoch, ale na smutnejšie témy.

Všimli sme si, že minulý rok bol príliš smutný, lebo vlani bolo za posledné obdobie azda najviac pohrebov. Ako to komentujete?

ktorí podľahli akože kovidovému ochoreniu, nemali menej ako 70 rokov. Teda bol to aj vek, staroba, aj diagnóza iných ochorení. Všetko to sa združilo a spôsobilo smrť. Mali sme aj prípady, že sme z jednej rodiny pochovávali aj viac členov. Mali sme až tri rodiny, ktoré sa museli rozlúčiť, či to už boli manžel – manželka, alebo dcéra – nevesta – matka v krátkom čase. Vlaňajší rok bol tak viac pohrebmi sprevádzaný, ako to bolo po minulé roky, ale nemožno hovoriť, že sa také číslo pred 15 rokmi nezjavilo. V roku 2016, keď som po prvýkrát celý rok bol tu kňazom, mali sme v Petrovci 115 pohrebov a v minulom roku ich bolo 126.

Koná sa veľká úprava podlahy kostola. Ako prebiehajú práce?

– V posledných desaťročiach sa v našom cirkevnom zbore venujeme renovácii kostola. Vieme, že to spôsobila aj reštitúcia obrábateľných pozemkov, ktoré nám boli vrátené. Vzhľadom na tieto nančné prostriedky, ktoré máme, môžeme vkladať aj do investícií – opravy nášho chrámu Božieho, ktorý na budúci rok oslávi svoje dvojsté narodeniny. Vieme, že v minulosti bola vykonaná hydroizolácia stien, boli opravené omietka, veža, strecha a teraz prišla na rad aj podlaha.

sme sa dali do veľkej práce v kostole. Je to renovácia podlahy. Ide o časť, ktorá je vyložená kachličkami, teda nie podlaha pod lavicami, kde je drevená doska, ale všetky tie uličky a vstupy do chrámu, ako aj oltárna časť. Tieto práce sme si zaplánovali na zborovom konvente a rozhodli sme sa vyčleniť 9,5

miny a hliny a týmto spôsobom chceme vykonať aj hydro- a termoizoláciu podlahy, aby bolo aj teplejšie. Všetko v kostole pred prácami sme ochránili pred prachom a prikryli. Ukončením týchto prác a kolaudáciou organu odborníkmi bude posvätenie obnoveného chrámu Božieho, ktoré sa plánuje

– V minulom roku vzhľadom na aktuálnu situáciu, ktorá nás postihla s kovidovým ochorením, možno konštatovať, že sme mali väčší počet pohrebov. V cirkevnom zbore sme mali 99 pohrebov. Tí,

Možno povedať, že sme sa po minulé tri roky venovali organu, ktorý bol zrekonštruovaný a ktorý je už aj ukončený a osadený na svoje miesto. Bola to pre nás taká výzva, že ani jednu nedeľu nezaznel a zase

milióna dinárov. Vykonávateľom prác je Slovan-Progres zo Selenče a Kamenárska dielňa Bartošovci. Počas týchto troch – štyroch mesiacov, ktoré sú pred nami, chrám Boží sa bude renovovať a všetky duchovné aktivity sa budú konať v zborovom dome.

Keď sa povyberali staré kachličky, akú situáciu ste zastihli?

– Už aj po minulé roky sme si všimli, že v blízkosti oltára zväčša, keď prichádza leto, z podlahy vychádza vlhkosť, možno hovoriť aj o 2 centimetroch vody, ktorá sa vôkol oltára zdržiavala na kachličkách. Boli sme si vedomí toho, že táto časť kostola nie je izolovaná a že spôsobuje problém aj stenám, ktoré sú opravené. Keď sme vyberali kachličky, bol to hrozný pocit pachu, ktorý vychádzal z podlahy. Odstránili sme aj spodnú časť ze-

na jeseň tohto roku, a potom na budúci rok pripravujeme oslavu jeho dvojstoročnice.

Aktuálna je aj digitalizácia matrík v našich zboroch, alebo aspoň tá prvá fáza – fotenie matrík. Niektoré matriky možno už nájsť aj na internete. Ako sme na tom v Petrovci?

– Čo sa týka našich matrík, v minulosti sme časť z nich skenovali a v minulom roku fotograf Ján Diňa v projekte NRSNM uskutočnil aj v našom cirkevnom zbore svoju prácu tak, že opäť fotografoval všetky matriky nášho cirkevného zboru, a očakáva sa ich úprava, ktorej sa on venuje, a potom budú zverejnené na webovej stránke našej cirkvi.

Pán farár, ďakujem za venovaný čas a rozhovor. Prajeme vám zdarnú prácu a ukončenie začatého.

928 /5019/ 9. 7. 2022• TÝŽDEŇ •
AKTUALITY Z PETROVSKÉHO CIRKEVNÉHO ZBORU
Farár Ján Vida Pred oltárom po vybratí kachličiek Znovu je na svojom mieste aj organ v kostole Práce aj na hydro-, aj termoizolácii podlahy kostola

Hlas ľudu bol, je a bude vo fókuse

Polovica

roka môže byť vhodná na prehodnotenie práce, ale aj bilancovanie či analyzovanie plánovaných alebo už realizovaných aktivít, zvlášť keď sú na obzore aj očividné zmeny. Tie zmeny si určite každý čitateľ všimol a redakcia jediného slovenského politicko-informačného týždenníka v Srbsku v čele s riaditeľkou Milanou Arňašovou Radićovou je mienky, že verným čitateľom a ctiteľom tejto takmer 80-ročnej ustanovizne treba predostrieť všetky aktuálne zmeny a plány. Nuž a kto sa o tých zmenách a plánoch najlepšie zmieni, ak nie riaditeľka, a práve preto si v nasledujúcich riadkoch prečítate rozhovor s riaditeľkou NVU Hlas ľudu Milanou Arňašovou Radićovou.

Post riaditeľky NVU Hlas ľudu zastupujete už vyše roka, aká je situácia, keď ide o našu mediálnu ustanovizeň?

„Po prvé, považujem za veľkú česť byť v čele jednej mediálnej ustanovizne, akou je NVU Hlas ľudu. Teda ustanovizne, ktorá má takú dlhú tradíciu a je jediným týždenníkom v slovenskej reči. Rovnako tak je to veľká zodpovednosť tak k našim čitateľom a širšej verejnosti, ako aj voči zamestnaným. Keď som sa ujala funkcie riaditeľky, teda najprv postu úradujúcej riaditeľky, dočkala ma veľmi nepriaznivá situácia. Musím to spomenúť, lebo keď som prišla na tento post, zamestnanci boli doslova pred štrajkom. Bola to situácia, kde bolo cítiť nespokojnosť tak medzi zamestnancami, ako aj medzi čitateľmi, takže predovšetkým bolo potrebné popracovať na tom poli, aby sa veci priviedli do normálu. Myslím si, že sa mi to podarilo. To bolo teda prioritné. Potom sme, samozrejme, spoločne s kolektívom pracovali na zlepšení samotných novín. Noviny majú svoju formu, majú svojich čitateľov. Museli sme si to zobrať ako ďalšiu prioritu a  takpovediac

smernicu. Aj keď to nie je naša jediná cieľová skupina, naši čitatelia sú prevažne vyššieho veku, a preto sme sa rozhodli pre nich ponechať rubriky, ktoré u nich doposiaľ dávali pozitívne ozveny. Vedľa toho chceme prilákať aj mladších čitateľov, a preto sme pustili do prevádzky vynovenú webovú stránku Hlasu ľudu. Do tlačených novín sme zaradili aj nové rubriky, o ktorých sme si mysleli, že budú zaujímavé pre našich čitateľov. Na jeseň však plánujeme zaradiť ďalšie nové rubriky, uvažujeme o výmene koncepcie samotných novín, takže denitívne sa budeme snažiť uviesť malé novinky, ale významné, ktoré budú, samozrejme, vplývať na kvalitu samotných novín.“

Ako hodnotíte prácu samotných novinárov?

„Za doterajší najväčší úspech považujem to, že sme sa zo situácie, ktorú som zastihla po príchode na post riaditeľky, relatívne rýchlo dostali a že sa nám podarilo nájsť si spoločný jazyk so zamestnanými, ktorí sú skutočne mimoriadni a opravdiví znalci svojho remesla. Sú to ľudia, ktorí sú desaťročia v novinárstve, avšak okrem nich musím pochváliť aj mladých ľudí v redakcii. Takže tou synergiou sme na dobrej ceste, aby sme aj ďalej robili kvalitné noviny, a vedľa toho tá mladá generácia pracuje na tom, aby sa aj online vydanie Hlasu ľudu rozvíjalo, lebo online vydania sú skutočne budúcnosťou a preberajú primát. Nakoľko chceme aj ďalej jestvovať v tomto mediálnom svete, musíme sledovať nové trendy. Chcem pochváliť preto mladých kolegov, ale aj starších, ktorí im v tom pomáhajú. Som nesmierne rada, že vládne taká synergia medzi nimi a dáva výsledky. Verím, že tak bude aj do budúcna. Som rada, že všetci kráčame v rovnakom smere, a to

je cesta k čitateľom aj tradičným spôsobom komunikácie, teda prostredníctvom tlačených vydaní, ale aj moderným spôsobom prostredníctvom nových technológií. Je to naša úloha a

práci zdokonaľovať, a to sú hlavne veci, na ktoré som prihliadala pri ich výbere. Avšak som mienky, že je práca v týždenníku, či už v printovom, alebo online vydaní, tímová a jednotlivec môže iba motivovať ostatných, ale potrebné je, aby boli do práce zapojení všetci a navzájom sa dopĺňali.

Spojením nových ideí, ale aj dobrých skúseností a praxe, myslím si, že prídeme k výborným výsledkom.“

robíme všetko pre to, aby sme tú úlohu úspešne zdolali a ten cieľ aj dosiahli, a verím, že sme na dobrej ceste.“

Po Vašom príchode na post riaditeľky sa udiali niektoré zmeny v jedinom slovenskom týždenníku, hlavne do popredia ste predovšetkým dali mladé sily, s ktorým úmyslom?

„Musím podotknúť, že aj keď sú to vekovo mladí ľudia, všetci majú dostatočné a niektorí aj bohaté novinárske skúsenosti, a niektorí zastupovali aj vysoké pozície vo svojich predošlých zamestnaniach. Myslím si, že títo mladí ľudia majú nadostač energie, elánu na to, aby sa venovali tejto práci, ale, samozrejme, za pomoci starších kolegov, ktorí sú im tu po ruke stále a stoja im k dispozícii, aby im pomohli, poradili, aby fungovali ako jeden tím, v ktorom sa mladým ľuďom dostala príležitosť ukázať sa. Tí mladí ľudia sa majú ešte vo svojej

Nemožno si nepovšimnúť skutočnosť, že posledných niekoľko čísel vyšlo v pozmenenej forme, čiže strany sú kombinované, čiernobiele a farebné, ale pozmenený je aj papier. Obsah, počet strán, formát a rubriky, a chceme veriť, aj kvalita článkov, však zostali (zatiaľ) nepozmenené. Z akej príčiny či dôvodu došlo k týmto zmenám?

„Myslím si, že sme všetci svedkovia zmien, ale aj ťažkého obdobia, ktorému čelí nie iba Srbsko, ale doslova celý svet. Aj napriek tomu, že nám Pokrajinský sekretariát pre kultúru, bez ktorého by sme sotva mohli nančne ,prežiť' na trhu, zabezpečuje pomoc a subvencie, v poslednom čase sa udiali zmeny na svetovom trhu, alebo nech tak poviem, došlo k drastickým nančným zmenám, čo spôsobilo zdraženie reprodukčných materiálov, konkrétne papiera. Keď sme uvažovali o tom, čo urobiť, predovšetkým sme urobili prepočty, podľa ktorých by sa cena novín mala pohybovať od 150 do 200 dinárov. S tým, že sa kalkulácie vzťahovali iba na toto obdobie, ktoré je stále neisté. Všetci sme svedkovia toho, že ceny ropných derivátov sa menia zo dňa na deň. Boli sme mienky, že by to pre našich čitateľov bol veľký výdavok. Boli sme preto prinútení

10 • TÝŽDEŇ •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Olinka Glóziková-Jonášová
Týždeň
Milana Arňašová Radićová
SLOVO MÁ: MILANA ARŇAŠOVÁ RADIĆOVÁ, RIADITEĽKA NVU HLAS ĽUDU

pouvažovať o buď drastickom zmenšení počtu strán, alebo o za vedení kombinovaných strán, čiže kombinovaného systému tlačenia novín (kombinácia čiernobielych a farebných strán). Rozhodli sme sa pre druhú možnosť. V tomto prípade sa počet strán nezmenil, ani kvalita obsahu novín. Dúfame, že naši verní čitatelia budú mať porozumenie, lebo skutočne sme sa snažili, aby sme našli spôsob, ako túto situáciu prekonať. Roz hodli sme sa teda udržať počet strán, lebo to považujeme za dôležitejšie než je farebné tlače nie. Dôležité je, aby naši čitatelia získali informácie o tom, čo sa deje v našich prostrediach a aby sme takpovediac nechali bokom kvalitu papiera. Snažili sme sa udržať kvalitu obsahu novín a po čet strán.“

Spomíname ťažkú finančnú situáciu, ktorá zaberá svetové rozmery a ktorú zapríčinila po prvé pandémia a teraz aj rus ko-ukrajinská vojna. Keď ide teda o financie, aká je situácia v našej mediálnej ustanovizni –budú zabezpečené financie pre nehatenú prácu a informovanie slovenskej národnostnej men šiny tak ako je to ústavou našej republiky zaručené?

„Musím povedať, že vedenie štátu, ako aj doposiaľ, sa stále stará o naše záujmy. Snaží sa nám zabezpečiť financie na nehatené fungovanie a poskytovanie in formácií v našom materinskom jazyku. Určite bude tak aj do bu dúcna. Niet žiadnych indikácií, že by tu mohol nastať hocijaký problém. S ohľadom na to, že sme stále mali podporu, verím, že tá podpora nevystane ani v budúc nosti. Predovšetkým veľká vďaka patrí Pokrajinskému sekretariátu pre kultúru, ktorý nám stále po skytuje podporu tak pri udelení subvencií, aby sme mohli neha tene fungovať počas celého roka, ako aj na nejaké nové idey mimo toho. My sa budeme snažiť, ako aj doposiaľ, aby sme si zaslúžili ich dôveru, ale aj dôveru našich čitateľov. Keď ide o samotné fun govanie, to bude určite nehatené, a veríme, že vedenie krajiny, tak ako zabezpečí prostriedky pre iné

národnostné menšiny, zabezpečí i pre našu komunitu a že budeme fungovať tak ako doposiaľ.“

Okrajovo sme už spomenuli aj online vydanie Hlasu ľudu. Od 1. októbra 2021 naši čitatelia majú možnosť týždenník Hlas ľudu čítať aj na jeho vyno venej webovej stránke. Aké sú zmeny, keď hovoríme o tejto digitálnej platforme?

„Áno, od 1. októbra 2021 fun guje vynovená stránka online vydania Hlasu ľudu. Skutočne sme tomu venovali veľkú pozor

spoločenských sietí, predovšetkým Facebooku?

„Samozrejme. Okrem toho, že máme webovú stránku, máme aj našu FB stránku, ktorá je, možno povedať, aj najvhodnejšia na in terakciu s našimi čitateľmi, takže definitívne musíme, ale aj robíme na tom, aby sme držali krok so súčasnou ,digitálnouʻ dobou, a to, čo je našou prácou, je vyhľa dávanie spôsobov na zlepšenie. Verím, že už od septembra bude me mať novinky, ktoré sa budú páčiť našim čitateľom.“

ktorý by mal byť vybudovaný v Novom Sade?  „Áno, pokým nebude vybudo vaný Slovenský dom v Novom Sade, redakcia NVU Hlas ľudu bude sídliť v Báčskom Petrov ci. S ohľadom na to, že budova Dnevnika, v ktorej doposiaľ sídlil NVU Hlas ľudu, je predaná, roz hodli sme sa presťahovať redak ciu do budovy v našom vlastníc tve, so sídlom v Báčskom Petrovci. Teda snažíme sa byť efektívni, s nádejou, že sa čím skôr dorieši otázka nášho sídliska, presnejšie otázka výstavby Slovenské ho domu v Novom Sade, v ktorom by sme aj my ako jedna z najdôležitej ších inštitúcií Slovákov vo Vojvodine mali dostať svoje vlastné priestory. Teda do časne bude redakcia sídliť v Báčskom Petrovci, kým dopisovateľstvá v Starej Pazove a Kovačici fungujú ako aj doposiaľ.“

Keď ide o spomenutý Slovenský dom, sú nejaké novinky, informácie?

nosť. Snažili sme sa ho zlepšiť tak vizuálne, ako aj obsahovo, zvýšili sme počet rubrík. Vyme nili sme už jestvujúce rubriky a štatistické údaje ukazujú na to, že sa uberáme dobrým smerom. Online vydanie sa stáva stále či tateľnejším a naším cieľom je upútať pozornosť predovšetkým čitateľov tak v našej krajine, ako aj veľkého počtu Slovákov, ktorí žijú za hranicami Srbska. To sme si stanovili za prvoradý cieľ. Sa mozrejme, jedným z cieľov nám je priblížiť noviny aj mladším ľuďom, ktorí, musíme uznať, sa dnes už informujú takmer výlučne prostredníctvom mobilu, tabletu či počítača. Musíme držať krok so súčasnou dobou a tak musíme informácie, ktoré zoskupujeme v teréne, podať v súlade s novými technológiami.“

Vaším cieľom je teda čím viac priblížiť týždenník aj k mladšej populácii, preto je od 1. októbra umožnené prepojenie na webo vú stránku aj prostredníctvom

Okrem týždenníka Hlas ľudu naša mediálna ustanovizeň zastrešuje aj mládežnícky časo pis Vzlet. Aké sú novinky, keď hovoríme o tomto časopise?

„Máme novú šéfredaktorku, ktorá, myslím si, skutočne dáva celú seba pri príprave čísel. Zve rejňujeme informácie, ktoré sú mládeži alebo takpovediac mla dým ľuďom zaujímavé a príťaž livé. Podľa štatistických údajov a pozitívnych komentárov, aj keď to stále môže byť ešte lepšie, môžem predsa skonštatovať, že tento časopis má svojich čitateľov, svoj okruh tém, sféru záujmov. Verím, že sú čitatelia spokojní s obsahom novín.“

Spomenieme aj to, že už od augusta sa hlasľudovská redakcia z novosadského Dnev nika presťahuje do vlastných miestností v Báčskom Petrovci, avšak bude tu sídliť iba dočas ne, keďže aj NVU Hlas ľudu by mala mať svoje miestnosti v novom Slovenskom dome,

„Momentálne čakáme nové informácie ohľadom jeho výstavby. Veríme, že sa to čo najskôr zrealizuje, a keď hovoríme o samotnom týžden níku, ale aj o NVU Hlas ľudu, my sme stále boli v službe národa.

Budeme sa snažiť, aby bol Hlas ľudu tým, čo je, teda aby sa počul hlas ľudí a aby bol dostupný všet kým ľuďom. Myslím si, že to, kde budeme sídliť, je skutočne menej dôležité v porovnaní s tým, že sa musíme snažiť robiť našu prácu čím lepšie a kvalitnejšie. A aby bol a zostal naším stredobodom pozornosti práve ten hlas ľudu.“

Plány do konca roka 2022 v týždenníku Hlas ľudu a mesačníku Vzlet?

„Sme mienky, že je priestor na nové rubriky a pracujeme na ich realizácii, teda keď hovoríme o tlačených vydaniach Hlasu ľudu. Samozrejme, budeme sa snažiť zdokonaľovať aj mládež nícky časopis Vzlet a online vy dania. Verím, že sa bude našim čitateľom páčiť to, čo pre nich chystáme na jeseň.“

Foto: z archívu Hlasu ľudu

1128 /5019/ 9. 7. 2022• TÝŽDEŇ •
S časťou kolektívu Hlasu ľudu na SNS 2021

Ľudia a udalosti

Výtvarný tábor týždeň pred ústrednou oslavou

Tradične

v ústrety Slovenským národným slávnostiam v Báčskom Petrovci v Kulpíne sa usporadúvajú Predslávnosťové dni v Kulpíne spolu s oslavou Dňa Kulpína a podujatím Svadba voľakedy a dnes.

Na zasadnutí organizačného výboru osláv v pondelok 4. júla boli spresnené programové obsahy osláv a účastníci. Predseda organizačného výboru Pavel Gaža oboznámil výbor, že už tradičný Slovenský výtvarný tábor usporiadajú MOMS Kulpín a Výtvarná skupina KEBY... týždeň pred ústrednými oslavami, teda v sobotu 23. júla v parku za budovou Veľkého kaštieľa v Muzeálnom komplexe v Kulpíne. Obrazy namaľované počas tohto – v poradí už šiesteho – výtvarného tábora budú vystavené počas ústredných osláv.

Tradične kulpínsky Šachový klub usporiada obecný šachový turnaj, ale tohto roku tiež týždeň

pred oslavami, teda v nedeľu 24. júla v priestoroch kaviarne Dane v Kulpíne.

Súťaž pionierov v športovom rybolove usporiada v sobotu 30. júla Rybársky spolok Smuđ na kanáli D-T-D vedľa rybárskej chatky spolku. Ostatné sobotňajšie podujatia prvého dňa ústredných osláv budú v areáli Poľovníckeho domu v Kulpíne. Spolok kulpínskych žien usporiada stánkové výstavy a predaj exponátov na tému svadby. Nasledovať bude už tradičná tortiáda Spolku kulpínskych žien, o ktorú je čoraz väčší záujem návštevníkov. Na dobrú náladu poobede a po galakoncerte bude hrať hosťujúca skupina Druhý dych zo Slovenska. Vo večerných hodinách sa na koncertovom žúre návštevníci tiež budú môcť pobaviť pri hudbe skupiny Neverne bebe.

Potom bude nasledovať otvorenie výstavy obrazov namaľovaných počas výtvarného tábora v miestnostiach Poľovníckeho spolku Fazan Kulpín.

Už o 19.30 by mal začať ústredný galakoncert pod názvom Svadba voľakedy a dnes, v ktorom svadbu a svadobné obyčaje predvedú ochotníci KUS Zvolen Kulpín, SKOS Janka Čemana z Pivnice a deti z KUS mitropolitu Stefana Stratimirovića Kulpín.

V nedeľu 31. júla bude už zachodený harmonogram osláv: príležitostné služby Božie v evanjelickom chráme v Kul-

píne, súťaž poľovníkov v triafaní do hlinených terčov a súťaž vo varení poľovníckeho paprikáša, o ktorý je tiež z roka na rok masovejší záujem. Kulpínčania na oslavách privítajú okrem iných aj hostí z bratskej Riečky zo Slovenska.

Druhý deň osláv uzavrie zápas tučných a chudých na ihriskách FK Kulpín a zábava v organizácii FK Kulpín.

Práve festivaly všelijakého typu majú aj tú vlastnosť, prezentovať tak ľudovú kultúru, tradíciu, gastronomickú ponuku toho-ktorého kraja, ako i nadväzovanie známostí, stykov, či družby medzi prostrediami.

Taká družba pretrváva niekoľko rokov medzi Obcou Báčsky Petrovec, tamojším Miestnym spoločenstvom, najnovšie Občianskym združením Klobásafest medzi mestskou štvrťou Košice – Šaca, tiež medzi dedinou na samotnom východe Slovenska pri ukrajinskej hranici, dedinou Petrovce, v čom je čaro spoznávania iných kultúr, ľudí, či náhodných stretnutí, z ktorých sa zrodia aj

dlhoročné priateľstvá.

Práve s tým cieľom petrovská výprava, predstavitelia lokálnej samosprávy, Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec a OZ Klobásafest pobudla na slovenských festivaloch gastro špecialít. V sobotu 2. júla po 4-krát bol zorganizovaný Festival vo varení guláša v Šaci, na ktorom sa zúčastnila aj výprava Báčskeho Petrovca. Zo súťažiacich tímov práve ten petrovský komisia ocenila ako najchutnejší. Avšak nie je to o súťaži, je to o priateľstvách. V rovnaký deň v dedine, alebo

podľa slovenských pomerov v obci Petrovce prebiehala akcia Rybačka, či dedinská oslava. Členovia Miestneho spoločenstva boli ich hosťami, aby sa k nim v popoludňajších hodinách pripojila aj petrovská posádka

z Košíc. Stretnutie so známymi, priateľmi či so známymi tvárami z festivalov, iba utužilo priateľské vzťahy, zosilnilo väzby tri kilometre vzdialených prostredí. Tá slovenská prepojenosť je taká zvláštna a jedinečná.

12 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Katarína Gažová Z minuloročného 5. výtvarného tábora
NA SKLONKU JÚLA OSLAVY KULPÍNA
Na
gastro festivale v mestskej časti Košice – Šaca okrem guláša ponúkali aj petrovskú špecialitu
PREZENTÁCIA
PETROVSKÝCH GASTRO
ŠPECIALÍT, TRADÍCIE A KULTÚRY
Ako doma

Stodva nových bicyklov pre občanov

roku Obec Báčsky Petrovec po prvýkrát vypísala verejnú výzvu na subvencovanie pri nákupe bicyklov ako dopravného prostriedku. Záujem občanov celej Obce Báčsky Petrovec bol veľký a tak na záver evidovali celkovo podaných 290 prihlášok.

Tohto

Vo štvrtok 30. júna 2022 všetkých 102 občanov, ktorí uspeli na súbehu, povolali do veľkej siene Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, aby podpísali zmluvy, ktoré obecná služba pre nich pripravila. Následne predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová udelila zmluvy občanom Obce Báčsky Petrovec na obstaranie bicyklov ako ekologickej dopravy.

V rozhovore s predsedníčkou sme sa dozvedeli, že subvencie činia 50 % z celkovej hodnoty bicykla – pre bicykle, ktorých hodnota je do 20 000 dinárov, alebo 10 000 dinárov – pre bicykle, ktorých hodnota je 20 000 dinárov a viac.

„Obec Báčsky Petrovec vypísala verejnú výzvu pre občanov na nákup bicyklov. Právo účasti majú plnoletí občania z územia celej obce. Uchádzať sa mohol jeden príslušník z danej domácnosti. Výzva bola vypísaná 8. júna. Cieľom tejto obecnej výzvy a verejného súbehu je, aby občania v čím väčšej miere používali bicykle.

Všetko je to v záujme Ministerstva pre ochranu životného prostredia a preto, aby sme šetrili okolie, aby sme dýchali kvalitnejší a čistejší vzduch. Na tento súbeh sme vyčlenili milión dinárov, ale sme neočakávali, že bude až takýto

com roku,“ potvrdila predsedníčka Šprochová.

To, čo sa týka aj Báčskopetrovskej obce, ako aj samotného Petrovca, je aktuálna rekonštrukcia regionálnej cesty Báčska Palanka – Nový Sad a práve po celý mesiac

Báčsky Petrovec, Plantu a Futog, resp. Rumenku. Je evidentné, že sa objem premávky drasticky zväčšil a vozovku od centra Petrovca po Vrbaru dakedy je pre množstvo vozidiel, áut a ťažkých kamiónov ťažko prejsť.

záujem. Takéto výzvy budeme opakovať, a ak bude možnosť v rozpočte, tento súbeh vypíšeme aj v septembri a tiež v nasledujú-

júl až do 1. augusta bude uzavretý úsek Hložany – Begeč. Preto sa všetky vozidlá usmerňujú najbližším obchvatom cez Hložany,

„Vedomí sme si toho problému a denne to monitorujú naša inšpekčná služba a dopravná polícia. Keď bude treba, Ulicu Pavla Ďugu zregulujeme alebo urobíme na jednosmernú, lebo vidno, že aj nákladné kamióny sa tadiaľ pokúšajú prejsť a tá úzka ulička nemá kapacitu na nákladné autá, ktoré občas potrhajú aj elektrické vedenie. Inak máme ukončené spracovanie projektu na sanáciu cesty z Petrovca do Rumenky a mám nádej, že keď sa ukončí rekonštrukcia cesty Báčska Palanka – Nový Sad, budeme o krok bližšie k realizácii nášho vleklého problému. Ale potom my odtiaľto budeme musieť ísť do Nového Sadu obchvatom cez Hložany,“ potvrdila Šprochová.

SKUTOČNOSŤ, ŽE S KOMUNÁLNYM A INÝM ODPADOM NAKLADÁME tak, ako netreba, je veľmi dobre známa. Rozhadzujeme ho všade a najčastejšie tam, kde mu nie je miesto. Neraz sa však stane, že na miesto určené pre odpad, čiže do kontajnerov a odpadových košov, hodíme aj to, čo tam nepatrí, ako sú napríklad sklenené fľaše. Ale žeby niekto do kontajnera hodil betón? Nuž a práve to sa nedávno stalo v Hajdušici. Niekto (pravdepodobne kamenári, ktorí stavali pomník na cintoríne) do kontajnera hodil betón, z ktorého, pravdaže, keď sa osušil, vznikol veľký kameň (?!). Pritom určite neuvažoval o tom, čo sa môže stať, keď sa betón dostane do kamióna na zber odpadu. Našťastie, všetko sa nejakou náhodou skončilo dobre. Totižto komunálnici niekoľko dní neskoršie zbierali odpad po dedine, avšak šťastnou okolnosťou bolo, že zdvíhač kontajnerov na kamióne nebol vo funkcii, v dôsledku čoho v ten deň kontajnery nevyprázdňovali. Nuž a medzičasom niekto videl ten betón v kontajneri a uvedomujúc si, akú haváriu môže spôsobiť, vybral ho von z kontajnera, a tak predišiel veľkej hmotnej, a tým aj nančnej škode. Keby nebolo smutné, bolo by smiešne.

1328 /5019/ 9. 7. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
Spracovanie a podpisovanie zmlúv Spoločná fotografia prítomných na udeľovaní zmlúv (foto: archív ZOBP)
\ ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC
vlh

Úspešný prvý ročník

Miroslav Pap

Pivnice sa Miestny odbor Matice slovenskej rozhodol zorganizovať po prvýkrát. Bol ich hlavným iniciátorom a k organizácii sa pripojili takmer

Dni

všetky spolky, cirkvi, združenia, športové kluby. Celodedinské oslavy sa konali od 1. do 3. júla a bezpochyby ich možno nazvať úspešnými. Niesli sa v znamení tolerancie, multietnickosti a multikultúrnosti. Každý priložil ruku k dielu a výsledok bol prekvapujúci.

Úvodným podujatím v piatok 1. júla v miestnostiach hasičského spolku bolo otvorenie výstavy tradičného odevu Pivničanov, ktorú nainštalovali členky spolku žien. V rámci otváracieho programu sa prítomným prihovorila predsed-

níčka MOMS Tatiana Naďová, o hudobné body sa postaral Komorný zbor Nádeje a primeraný text o význame zachovania etnického pôvodu prečítala Anka Žihlavská. Cieľom výstavy bolo prezentovať zachovaný tradičný odev Slovákov

v Pivnici, pričom svoje miesto na výstave mali aj srbskí obyvatelia, ktorí vystavili časti tradičného svadobného odevu.

Kultúrno-umelecký program po výstave pokračoval v dome kultúry. Jeho obsahom boli spevácke a tanečné body všetkých zložiek Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Pivnica, srbského Kultúrno-umeleckého spolku Ruža a Komorného zboru Nádeje. Texty o histórii Pivnice prečítala Danica Vŕbová a napísala ich Gabriela Gubová Červená. Organizáciu kul-

a chtiví jednotlivci. Každý z nich má svoju náplň pôsobenia a hrdí sa výsledkami svojej práce. Preto si Pivnica svoje dni zaslúži.“

V pokračovaní piatkového večera bola na nádvorí hasičského spolku ľudová veselica, o ktorú sa postarali pivnickí muzikanti. Zorganizovali ju členovia Klubu poľnohospodárov a pomohli im aj členovia Dobrovoľného hasičského spolku.

PROGRAMOVO BOHATÁ SOBOTA

túrno-umeleckého programu mal na starosti pivnický MOMS. V rámci otváracieho programu Tatiana Naďová, predsedníčka MOMS v Pivnici, zdôraznila: „Pre každého človeka jeho rodina, rodisko niečo znamená, naň si spomína. Krásne spomienky nás priam volajú, aby sme si ich pripomínali a vážili si ich. Aj keď niekam odcestujeme alebo sa presťahujeme, tu vždy bude náš domov. Miesto, kam sa vždy znova a radi vrátime. V Pivnici pôsobia dnes početné inštitúcie, združenia, spolky, kluby, úspešní

Sobotňajší program začal tiež v hasičskom spolku, kde pivnické kuchárky a tortárky predávali rôzne druhy tort, koláčov, pečív, ako aj plnenú papriku. Na trhovisku boli vystavené rôzne produkty: tašky, šálky, kvetiny, dekoratívne predmety, odevné súčiastky, mydlové a stuhové dekorácie, med, syr, organické výrobky a pod. Treba však zdôrazniť, že o oba bazáre návštevníci prejavili veľký záujem. Ale hlavne o gastronomické lokálne pochúťky, ktoré boli za veľmi krátky čas aj vypredané. Preto je však isté, že ponuka o rok bude zdvojnásobená, keďže tohto roku počet návštevníkov týchto dvoch akcií bol veľmi veľký.

Počas celého dňa boli otvorené aj priestory školy Malac genijalac. Realizovaná tu bola kreatívna dielňa, ktorú viedla Drahuška Nímetová. Deti si tu vyskúšali výrobu rôznych dekoratívnych predmetov, vyrobili si slamky na pitie, s ktorými robili aj bubliny. Podobné dielne sa v škole Malac genijalac v Pivnici konajú pravidelne a je o ne veľký záujem. V priestoroch školy si návštevníci mohli pozrieť

14 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Ľudia a udalosti DNI PIVNICE 2022
Gastronomické špeciality boli rýchlo vypredané Pre deti bola prichystaná dielňa Členky KZ Nádeje pri otvorení troch výstav v divadelnom foyeri Účastníci hudobno-recitačného programu

aj lego výstavu a so samotnými hračkami sa mohli hrať od 15. do 18. hodiny. Potom sa v slávnostnej sieni Základnej školy 15. októbra začal hudobný koncert dvanástich

žiakov, ktorí chodia do hudobných škôl. Podujatie tvorí zmes hudob ných a recitačných bodov. Obe censtvo si mohlo vypočuť skladby interpretované na husliach, flaute, klavíri, gitare a akordeóne.

V rámci tohto podujatia bolo aj vyhodnotenie konkurzu o najstar šiu fotografiu Pivnice. Spoločne 16 žiakov zaslalo fotografie a z toho najstaršie a najkrajšie, ktoré ocenila porota, zaslali: Anna Din gová, Tomáš Kámaň a Valentína Cigániková. V kategórii študentov je to Patrícia Kmeťková. Podujatie moderovala Vesna Kámaňová, zdô vodnenie poroty prečítala Gabriela

festivalu DIDA, spomienková výsta va fotografií Jozefa Chrčka a Jána Kmeťka pod názvom DIDA dáva divy a do tretice to bola výstava 15 rokov divadla Janka Čemana. O nainštalovaných výstavách hovoril Vla dimír Brňa a hudobne vystúpil Komorný zbor Nádeje. Po tomto na sledovalo divadelné predstavenie Pusťte basu do rozhlasu Záver sobotného dňa patril veselici pri máji na rohu ulíc Ry bárskej a Štefánikovej, presnejšie na tzv. Val kárskom kraji. Tradičné váľanie mája prilákalo aj tohto roku veľa Pivničanov.

NEDEĽNÝ PROGRAM TVORILI PREVAŽNE NÁBOŽENSKÉ A ŠPORTOVÉ

OBSAHY

Slávnostné bohoslužby sa konali doobeda v evanjelickom a pravo slávnom kostole, v Baptistickej, Evanjelickej metodistickej a Kres ťanskej adventistickej cirkvi. Tými to bohoslužbami bola vyjadrená aj určitá multikonfesionálnosť, ktorá v Pivnici funguje na základe tolerancie.

a hudobnými bodmi, po nej sa všetci presunuli pred kostol, kde mali najmenší tanečníci KUS Ruža

filmy, ktoré sa týkajú bezpečnosti v jazde. Organizátorom prednášky bol Motoklub Mugger Riders.

Gubová Červená a prítomným sa prihovorila aj predsedníčka MOMS Pivnica Tatiana Naďová.

V sobotu v dome kultúry boli otvorené tri výstavy: retrospek tívna panelová výstava 25 rokov

V pravoslávnom kostole bola aj Vidovdanská detská duchovná akadémia, ktorá bola rozdele ná na dve časti. Tou prvou bola duchovná časť v kostole, v rámci ktorej vystúpili deti s recitáciami

tanečné vystúpenie. Akadémiu navštívili aj predstavitelia MOMS.

Posledným podujatím v rám ci Dní Pivnice bola prednáška o bezpečnej jazde na motocykli. Prednáška sa konala v dome kul túry a v rámci nej premietali aj

Prvý ročník Dní Pivnice by sa dal ocharakterizovať ako úspešný, vzhľadom na to, že všetky podu jatia boli realizované, ale aj veľmi navštívené. Nasledujúci ročník Dní Pivnice je už naplánovaný na víkend od 30. do 2. júla 2023.

1528 /5019/ 9. 7. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
Na výstave tradičného odevu
Z kultúrno-umeleckého programu
Spevokol na slávnostných bohoslužbách (Foto: I. Zabunov) Bohatá ponuka na bazári Otvárací program výstavy tradičného odevu

Veselý koniec školského roka

Školský

rok za sebou majú aj žiaci Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku. Sám koniec školského roka a začiatok prázdnin budú určite pamätať aj vďaka nevšednému výletu, keď spolu so svojimi učiteľmi a inými zamestnancami školy odcestovali do Smedereva, do tamojšieho akvaparku, a strávili príjemné chvíle v kúpačke. Okrem toho návštevu Smedereva využili aj na edukačné aktivity, čiže navštívili Smederevskú pevnosť, kde sa zoznámili s kúskom dejín Smedereva a okolia. Chvályhodné je, že si tento výlet jánošícki žiaci sami vy nancovali. Totižto

dovali sami, čiže žiacky parlament.

Nuž a tento výlet trochu posunul tradičný program, ktorý obyčajne býva v posledný školský deň, a uskutočnili ho dva dni neskoršie, vo štvrtok 30. júna. Program prebiehal vo veselej nálade. Bolo tam spevu, tancov, žartov, divadelných scénok, hlavne s prianím, aby aj prázdniny boli také veselé, aký bol program. Diváci, ktorí sieň domu kultúry

programu divadelných scénok, recitácií a iných bodov sa podieľal celý kolektív tejto školy.

Treba povedať i to, že aj tento program je vo funkcii pestovania ľudových tradícií, keďže v škole trvajú na tom, aby sa okrem tanečníkov do ľudových krojov obliekli aj speváci, od čoho sa v minulých rokoch začalo upúšťať. Aj týmto spôsobom deťom od malička chcú vštepovať zvyk obliekania kroja. Ktovie, možno títo malí tanečníci a speváci sú budúci folkloristi, ktorí rozprúdia činnosť už niekoľko rokov nečinného KUS Jánošík.

Foto: z archívu školy

celý výlet, čiže prepravu a vstupenky do akvaparku zaplatili prostriedkami, ktoré zarobili predajom vlastných výrobkov na Vianočnom bazári. K týmto prostriedkom pripojili aj peniaze získané predajom sekundárnych surovín, čiže plechoviek, ktoré počas roka zbierali a predali. Treba povedať, že do tejto akcie boli zapojení aj viacerí občania, ktorí doma zbierali plechovky a donášali ich do školy. O tom, ako strovia prostriedky, rozho-

vyplnili do posledného miesta, mali príležitosť vidieť aj choreogra u Kataríny Mosnákovej Bagľašovej Gágali, gágali húsky na ulici v podaní DFS Jánošíčok. Nacvičili ich profesorky Saňa Žiaková a Valentína Šterbová. Bola to svojrázna generálna skúška pred vystúpením na Detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči. Spevy a hudobnú časť programu mal na starosti profesor hudobnej kultúry Ján Dišpiter, avšak v nacvičovaní

16 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Vladimír Hudec
Ľudia a udalosti
Účastníci programu Jánošícki žiaci na Smederevskej pevnosti
V ZŠ T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU
V akvaparku sa občerstvili všetci: žiaci, profesori, školníci

Maturitný večierok tohtoročných ôsmakov

jedna generácia žiakov –malých maturantov – ukončila svoje školské vzdelávanie v Základnej škole Jána Čajaka v Báč skom Petrovci. Naposledy sa po

Ešte

ukončení záverečných skúšok a všetkých formalít táto generácia rozlúčila so školou, so svojimi uči teľmi a navzájom v sobotu 2. júla v aule školy maturitným ôsmackým programom, ktorý koncipovali so svojimi triednymi učiteľkami Jarmilou Pantelićovou, Danielou

v programe, lebo sú stále s ňou v kontakte a považujú ju za svoju spolužiačku.

Túto generáciu v nižších roční koch učili títo učitelia: Vlasta Le kárová, Danka Nakićová, Vlastislav Urbanček a Mariana Topoľská. Tých

Množstvo krásnych a neopakova teľných spomienok na tento čas nás bude sprevádzať počas celého nášho života. Čaká nás veľká skúška dospelosti, na ktorú sa budeme musieť veľmi usilovne a svedomito pripraviť. Avšak je tu niekto, kto sa na

vás naučili.“

Potom vyzvali riaditeľku školy Zdenku Dudićovú, aby sa prihovo rila. Riaditeľka po príhovore vyzvala triedne učiteľky, aby vyvolali svojich žiakov, ktorí sa slávnostne predstavili prítomnému publiku. Následne boli

si malí maturanti na večierku tiež primerane uctili.

V úvodných slovách žiakov bolo počuť: „Dnešný večer je slávnost ný a výnimočný, navždy zostane zakorenený hlboko v našich spo mienkach. Stretávame sa v duchu sviatočnej slávnosti, aby sme sa

dnešný večer tešil spolu s nami. Sú to naši drahí rodičia, ktorým sa chceme srdečne poďakovať, lebo vždy stáli pri nás a pomáhali nám, prežívali s nami naše úspechy a neúspechy. Bez vás by sme neboli tu. Preto, drahí rodičia – veľká vám vďaka. Veľká vďaka patrí našim triednym učiteľom, ako i všetkým ostatným učiteľom, ktorí nás nielen vzdelávali, ale i usmerňovali správnym smerom. Uznávame, niekedy to s nami nebolo ľahké, ale dúfame, že vám za tieto roky strávené s nami nepribudlo

udelené odmeny – Vukove diplomy – tie prijalo 15 žiakov a vyhlásili aj žiačku generácie. Ňou sa stala Tatiana Filipovićová, ktorá sa tiež prihovorila a poďakovala za toto ocenenie.

Žiaci si sami prichystali videobeam – fotky a videá so spomienkami zo školských dní. V hudobných bo doch na inštrumentoch hrali Marta Milašinovićová a Abigail Marta Eli ášová a pieseň generácie nacvičila, text napísala a zhudobnila učiteľka hudobnej kultúry Nina Mostarská -Lečićová.

Markovou, Branislavou Bukvićovou a Janou Kopčokovou-Gániovou.

Dokopy ich bolo 21 žiakov v triede 8. a, 19 žiakov vo 8. b, 7 žiakov vo 8. c a v kombinovanej triede ešte jedna žiačka. Spolu túto generáciu tvorí 48 maturantov. K tomu je aj jedna žiačka, ktorá sa v druhom polroku presťahovala s rodinou do Slovenskej republiky a na ich pozvanie sa fotografovala s nimi na tablo a prijala pozvanie i účinkovať

rozlúčili s bezstarostným žiackym životom v základnej škole. Osem rokov ubehlo veľmi rýchlo. Často sme chceli rýchlo dospieť, no teraz si uvedomujeme, ako sa nám ťažko opúšťa toto útulné hniezdo. Ale už nám narástli krídla a my musíme vylietnuť a získavať nové skúse nosti. Nejeden z nás má ešte pred očami svoje spomienky na prvý ustráchaný deň v škole, či nejaké vystúpenie, alebo účasť na súťaži.

veľa vrások na tvári. Vďaka vám, že ste nám tolerovali mnohé neres ti. Sľubujeme vám všetkým, že sa pokúsime nesklamať vaše nádeje a v čím lepšom svetle budeme re prezentovať všetko to, čo sme sa od

Záver tradične patril valčíku ma turantov s rodičmi. Po programe bola zábava žiakov v reštaurácii v blízkosti školy, ktorú zorganizovali rodičia a pozvali i triednych učiteľov a riaditeľku.

1728 /5019/ 9. 7. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
Generácia tohtoročných petrovských malých maturantov Pedagógovia a rodičia Nositelia Vukovho diplomu ZÁKLADNÁ ŠKOLA JÁNA ČAJAKA v B ÁČSKOM Petr O vci

Dajana Gašparovská, štvrtáčka,ZŠ Jána Kollára, Selenča

Spomienky naškolu

Milí

kamaráti, hoci si už užívate letné prázdniny, ešte si s krásnym pocitom spomínate na svoju školu. Týka sa to v našom Kútiku štvrtákov, ktorí ukončili nižšie ročníky základnej školy a od jesene sa presúvajú do vyšších. S pocitom vďačnosti a úctou si spomínajú na svojich učiteľov a na samotné začiatky v základnej škole. Štvrtáci zo Selenče nám zaslali vydarené ilustrácie pestrých pozvánok, azda na rozlúčku s prvými štyrmi nezabudnuteľnými rokmi školy. Krásne leto a nezabúdajte na svoj Detský kútik!

Katuša

Katarína Javorníková, štvrtáčka,ZŠ Jána Kollára, Selenča Dajana Pavlovová, štvrtáčka,ZŠ Jána Kollára, Selenča

18 • DETSKÝ KÚTIK •www.hl.rsInformačno-politický týždenník DETSKÝ KÚTIK

Končíme štvrtý ročník

Tieto štyri roky boli najkrajšie štyri roky v mojom živote a mnoho toho sa udialo.

Prvý a druhý školský rok boli veľmi dlhé. S tým, že smev druhom ročníku v druhom polroku boli online pre koronu.Bolo ťažšie, ale sme aj to zdolali. V treťom ročníku smedostali novú pani učiteľku. Bolo to pre nás nekaždodenné,lebo všetci ostatní mali tú istú pani učiteľku od 1. do4. ročníka, no ale nevedeli sme, že vo štvrtom ročníkudostaneme zase novú pani učiteľku.

V treťom ročníku to bolo takto: bol to druhý týždeň odzačiatku nového školského roka. Prišli sme do školy akokaždý deň, ale sme videli, že polovica vecí v triede chybuje.Po druhej hodine na veľkej prestávke sme videli, že paniučiteľka ukazuje druhej pani učiteľke šifry pre denníka žiacke knižky, a hneď sme vedeli, o čo ide. Na druhý deňsa nám nová pani učiteľka predstavila a dobre sme saspoznali.

Mám nádej, že vo vyšších ročníkoch bude tak dobre, akov nižších a že všetko spolu zdoláme.

Petra Šúšerská, 4. aZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Aňa Cechmajstrová, štvrtáčka,ZŠ Jána Kollára, Selenča

1928 /5019/ 9. 7. 2022• DETSKÝ KÚTIK • ilustrácia: pixabay
Laura Lojdlová, štvrtáčkaZŠ Jána Kollára, Selenča Zina Ďurčianska, štvrtáčkaZŠ Jána Kollára, Selenča

Z medicíny

Správanie počas tehotenstva

rade je potrebné upozorniť, že tehotenstvo je fyziologický stav, nie je choroba, je jeden úplne prirodzený, ale iný stav organizmu. V súlade s tým správanie počas tehotenstva by malo byť celkom prirodzené. Tento postoj by mala zaujať každá tehotná žena, ktorá má v poriadku priebeh tehotenstva, bez komplikácií alebo akéhokoľvek z predtým existujúcich ochorení. Existuje množstvo otázok, ktoré potrápia každú tehotnú ženu.

Vprvom

Toto sú otázky, ktoré najviac zaujímajú tehotné ženy:

Koľko je normálne pribrať počas tehotenstva?

Odpoveď na túto otázku závisí predovšetkým od toho, akú váhu ste mali pred tehotenstvom a ako ste stavaní.

Za normálne sa považuje priberanie okolo 11 kg, s prípustnými odchýlkami medzi 10 a 15 kg. V prípade tehotenstva dvojčiat je prírastok hmotnosti až 18 kg.

Ako získam späť svoju telesnú hmotnosť po tehotenstve?

To, ako budete chudnúť, závisí od toho, aký máte metabolizmus a koľko ste počas tehotenstva pribrali a či budete dojčiť. Ak ste sa riadne stravovali a nepribrali a dojčíte, určite sa vám bude chudnúť ľahšie, ako keby ste veľmi pribrali, nehýbali sa a plánujete dieťa dokrmovať umelou stravou...

Môžem počas tehotenstva držať diétu?

Rada znie, že by ste nemali držať diétu, ale odporúča sa, aby bola diéta založená na zdravých potravinách, vyvážená, s častejšími a menšími jedlami. Vyhnite sa pochutinám, bielemu pečivu, cukru a sýteným sladkým nápojom, takže v takom prípade nebude potrebná žiadna diéta na zníženie, resp. udržiavanie telesnej hmotnosti počas tehotenstva. Počas tehotenstva musíte byť fyzicky aktívni – od chôdze po pilates, jogu a cvičenia pre tehotné ženy.

Mám ísť do práce?

Ak je s tehotenstvom všetko v poriadku, nemáte žiadne problémy a celkový stav je dobrý, môžete pokračovať v práci. To, či budete pracovať až do úplného konca, závisí okrem samotného stavu tehotenstva aj od druhu práce, ktorú vykonávate – ťažké, fyzické práce nie sú pre tehotné ženy, ani tie, kde ste vystavení nebezpečnému žiareniu alebo výparom, ktoré môžu poškodiť dieťa.

Dovtedy sa telo prispôsobilo tehotenstvu, nieto už ranných nevoľností a ešte sa tehotné ženy toľko neunavujú. Pri vstupe do tretieho trimestra si plánovanie cesty vyžaduje predchádzajúce vyšetrenie u lekára, aby zistil, či existujú nejaké príznaky, ktoré by mohli naznačovať riziko predčasného pôrodu. Ak žiadne nie sú a ak tehotná žena nepociťuje kontrakcie či bolesti chrbta, môže cestovať, ale v tom období je lepšie zvoliť si let lietadlom, pretože je menej únavný. Je potrebné vziať si na cestu záznamy z lekárskeho vyšetrenia a krvnú skupinu, keby sa niečo nepredvídané stalo a vám bude potrebné vyšetrenie tam, kde cestujete. Ak cestujete lietadlom po 28. týždni, overte si s prepravcom, čo si treba priniesť z lekárskych záznamov, aby ste s tým nemali problémy pri nástupe do lietadla, ale aj do akého týždňa tehotenstva umožňujú tehotným ženám cestovať. Nariadenia sa líšia, ale väčšina leteckých spoločností nepovoľuje cestovanie po 36. týždni tehotenstva.

Dôležité je aj to, či počas predchádzajúcich tehotenstiev bolo problémov – ak došlo k samovoľným potratom alebo iným komplikáciám, v ďalšom tehotenstve treba znížiť tempo a nevystavovať sa námahe. Zdvíhanie ťažkých vecí sa počas tehotenstva neodporúča, ako ani dlhé státie. Ak predchádzajúce tehotenstvo skončilo potratom alebo predčasným pôrodom, odporúča sa vyhnúť sa náročným prácam. Nástup na práceneschopnosť závisí od celkového stavu tehotenstva, všeobecného stavu a výsledkov predchádzajúcich tehotenstiev. Mali by ste sa porozprávať so svojím lekárom o odchode na práceneschopnosť, ale zvyčajne sa práceneschopnosť odporúča, ak ide o chronické ochorenie, zlý výsledok predchádzajúcich tehotenstiev, rozvoj vysokého krvného tlaku alebo cukrovku v tehotenstve, krvácanie alebo kontrakcie.

Smiem cestovať?

Väčšina tehotných žien môže cestovať bez väčšej námahy a rizika počas druhého trimestra, medzi 14. – 28. týždňom tehotenstva.

Môžem mať pohlavný styk počas tehotenstva? Počas tehotenstva majú rôzne páry rozličné túžby po intímnom styku, no u žien to nie je nič neobvyklé, majú zvýšenú túžbu a užívajú si vo vzťahu viac ako pred tehotenstvom. Väčšinou v prvom trimestri túžba nie je zvlášť výrazná, ani počas neskorého tretieho trimestra, keď je už bábätko veľmi veľké, bolestivosť v spodnej časti chrbta je stále silnejšia a nie je vždy ľahké mať pohlavný styk. O vašich potrebách v intímnom styku sa musíte porozprávať aj s partnerom, ktorý niekedy váš nezáujem môže považovať za odmietnutie, a na druhej strane niekedy môže mať strach z pohlavného styku, čo môžete chápať ako odmietnutie. Hovorte o svojich strachoch a túžbach, o rôznych možnostiach pohlavného styku. Ak je tehotenstvo bez komplikácií a nie sú problémy, ktoré to môžu komplikovať, styky nie sú zakázané počas tehotenstva. Sexuálnym vzťahom sa treba vyhnúť, ak existuje riziko predčasného pôrodu, ak je krátky krčok maternice alebo sú problémy s placentou – nízko položená placenta alebo predtým krvácanie v tehotenstve. Počas orgazmu, či už k nemu došlo počas pohlavného styku, alebo bez neho, môžu sa vyskytnúť mierne kontrakcie maternice, a to je normálne. Ak však kontrakcie pokračujú alebo sa objaví krvácanie, mali by ste navštíviť lekára.

20 • Z MEDICÍNY •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Preložila: Mária Domoniová

Tribúna k tretiemu výročiu združenia

Združenie invalidov chorých na obličky Stará Pazova v nedeľu 26. júna uskutočnilo svoju prvú tribúnu. Bola to zároveň príležitosť, aby sme sa o tomto nedávno založenom združení trochu viac porozprávali s predsedom Duškom Stublincom.

„Keď v júli 2019 bolo založené Združenie invalidov chorých na obličky, ani sme netušili, že už na začiatku aktivita bude taká čulá. Už o pol roka sa začala pandémia Covid-19 a bolo potrebné razom sa zapojiť do preventívnej činnosti dialyzovaných chorých,“ poznamenal na úvod rozhovoru Duško Stublinac, predseda združenia.

Práve vírusové ochorenia s osobitným dôrazom na Covid-19 a následky po pacientov boli témou prvej tribúny tohto združenia. Prednášku mal na starosti prof. Dr. Steva Plješa, špecialista na internú medicínu,

nefrológ. „Doktor Plješa mal veľké zásluhy v založení Strediska pre hemodialýzu pred desiatimi rokmi a tiež pri založení nášho združenia pred tromi rokmi,“ hovorí predseda združenia Stublinac.

Na tribúne si pripomenuli aj desiate výročie založenia Strediska pre hemodialýzu, o čom hovorila jeho náčelníčka doktorka Svetlana Dudić.

„Združenie invalidov chorých na obličky ako svoje základné ciele a priority avizovalo starostlivosť o invalidov tohto druhu a pozdvihovanie povedomia verejnosti o vážnych problémoch ochorenia obličiek a osôb na hemodialýze. Práve tieto ciele boli prioritné za uplynulé tri roky, ako aj edukovanie našich členov,“ podotkol Stublinac. S prácou združenia je spokojný, lebo za tri roky nielenže sa starali o svojich členov, ale uskutočnili aj dobrú spoluprácu s niekoľkými podobnými združeniami v regióne a vo Vojvodine. Vážia si aj pomoc a podporu Zväzu združenia pacientov chorých na obličky a Združenia invalidov Vojvodiny. O

tom svedčí aj účasť predstaviteľov združení z Kikindy a Nového Sadu. Majú tiež podporu a pomoc lokálnej samosprávy, poznamenal Stublinac.

Milačić, vaskulárny chirurg z nemocnice v Zemune. Plánujú viac pracovať na prevencii ochorení obličiek a na edukovaní členov rodiny pacientov chorých na obličky, lebo – ako hovorí – rodina je veľká podpora chorým.

Keď som navštívila predsedu Združenia invalidov chorých na obličky Duška Stublinca v kancelárii, ktorá je zároveň aj kanceláriou dopisovateľstva Hlasu ľudu v Starej Pazove, bola som prekvapená, že listuje v Hlase ľudu. A nie je to náhodou, lebo jeho manželka bola Slovenka, takže rozumie po slovensky. Okrem toho všíma si najmä fotogra e, lebo počas svojho pracovného veku sa zaoberal aj umeleckou fotogra ou. Za sebou má aj niekoľko výstav

Tribúny plánujú organizovať aj ďalej, a tak si už v októbri zaplánovali venovať sa možnostiam hemodialýzy, o čom by mal hovoriť prof. Dr. Veran

fotogra í, vďaka ktorým obišiel dobrú časť Európy, ale to je už iný príbeh...

Foto: z archívu združenia

2128 /5019/ 9. 7. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI • Ľudia a udalosti
Duško Stublinac, predseda združenia
Duško Stublinac počas príhovoru na tribúne
Prof. Dr. Steva Plješa Z ČINNOSTI ZDRUŽENIA INVALIDOV CHORÝCH NA OBLIČKY V STAREJ PAZOVE

Ľudia a udalosti

Sme generácia, ktorá sa už nikdy nevráti...

„Generácia, ktorá chodila do školy a vrátila sa pešo. Generácia, ktorá si sama rýchlo robila domáce úlohy, aby sa mohla ísť von hrať s kamarátmi. Generácia, ktorá trávila všetok svoj voľný čas na ulici. Generácia, ktorá sa hrala na schovávačku, keď sa zotmelo. Generácia, ktorá zbierala známky, servítky a fotky. Generácia, ktorá hrala vonku guľôčky (klikeri). Generácia, ktorá si stavala snehové bunkre. Generácia, ktorá sa do večera hrala medzi štyrmi ohňami. Generácia, ktorá sa pred spánkom nenápadne smiala, aby rodičia nezistili, že ešte nespí. Generácia, ktorá pomaly vymiera a, bohužiaľ, navždy odchádza.“

Týmito

slovami (prebranými z internetu) v podaní Márie Kotvášovej-Jonášovej, profesorky slovenčiny vo výslužbe, sa začal večierok alebo tzv. stretávka generácie 1957/58 v Kovačici. Táto generácia bola, ako aj všetky pred ňou a ešte asi tridsať rokov po nej, jedna z početnejších, počítala bezmála 100 žiakov rozdelených najprv do troch a neskoršie až do štyroch tried. V príjemnom rozhovore s jubilantmi sme sa dozvedeli, že kedysi v Kovačici všetky štyri, ale aj neskoršie povestná „srbská“

d trieda boli výlučne slovenské. Na jubilejné stretnutie, ktorým oslávili 50 rokov od ukončenia základnej školy, prišlo 38, z toho 25 žien a 13 mužov. Zaspomínali si na svojich triednych učiteľov a profesorov, ale aj na 26 zosnulých spolužiakov. Po absolvovaní základnej školy v roku 1972, keď sa rozpŕchli do sveta, mnohých život odviedol doslova aj za hranice nášho štátu. Stali sa z nich profesori, farmaceuti, inžinieri, umelci, podnikatelia či poľnohospodárski výrobcovia a na kovačickú školu,

ktorá im dala základy do života, si určite v dobrom spomínajú a vďaka súčasnej technológii s bývalými spolužiakmi a kamarátmi môžu byť v kontakte aspoň online. Svedčí o tom pozdrav z Austrálie od Martina Kizúra, akademického maliara a bývalého profesora výtvarnej kultúry v spomenutej škole, ktorý – aj keď na stretávku z ďalekej Austrálie prísť nemohol – pozdravil svojich spolužiakov prostredníctvom redaktorky textu.

Prítomným sa v rozhovore o osemročnom základnom vzdelaní vynorili pekné, ale aj smutné, či anekdotické spomienky. Avšak pri veselej hudbe nevystal spev a ta-

rozlúčku rozlúčkový večierok

nec. Prezradili, že si každý s každým povedal aspoň slovko-dve. A v tom je to čaro. Stretnúť sa, dať vedieť o sebe a navzájom sa nezabudnúť. Sľúbili si však, že na budúce stretnutie nebudú čakať ďalších desať rokov. Stretnú sa, ale v roku 2027, aby spoločne oslávili životné jubileum – sedemdesiatku. Prajeme im, aby sa im toto želanie aj splnilo, lebo určite aj teraz, aj potom si budú mať čo povedať jeden druhému. Po symbolickej tortičke, ktorá vyzdobením pripomínala toto okrúhle jubileum, už v neskorých hodinách sa pobrali domov s nádejou, že sa v rovnakom alebo aj vo väčšom počte opäť stretnú.

Piatok

1. júla v základnej škole bol – ako je to už tradíciou – slávnostný deň pre ukončených kulpínskych ôsmakov, kolektív školy a rodičov, lebo sa na tomto rozlúčkovom stretnutí najstarší žiaci lúčili so svojou doterajšou základnou školou.

V predvečerných hodinách najprv na nádvorí školskej budovy odzneli príhovory pri príležitosti rozlúčky s 33 kulpínskymi malými maturantmi. Príhovory pri tejto príležitosti mali: riaditeľka školy Milina Grňová a triedni učitelia odchádzajúcej generácie ôsmakov Branislav Cesnak a Jarmila Marčeta. Popriali im úspech na ďalšej život-

nej púti a v ďalšom školení. Žiaci tiež vyjadrili svoje poďakovanie za roky podpory všetkým svojim učiteľom a celému kolektívu školy.

Na rozlúčku so základnou školou žiaci predviedli program, v rámci ktorého bola premietaná videoprezentácia zo života žiakov, v rámci čoho boli aj rozhovory s riaditeľkou a učiteľmi školy o odchádzajúcej generácii žiakov. Na slávnostnej rozlúčke nevystal ani tradičný tanec malých maturantov s rodičmi. Odovzdané boli aj diplomy žiakom záverečného ročníka a udelené tri Vukove diplomy: Dávidovi Martuliakovi (8. a), Dávidovi Obuchovi (8. a) a Kore Vágalovej (8. b).

Po programe v aule školy sa

žiaci a ich učitelia bavili ďalej. Na dobrú náladu počúvali hudbu vo výbere dídžeja.

Rozlúčkový večierok bol emotívny, dojímavý pre všetkých prítomných: aj žiakov, aj učiteľov a aj

rodičov. Malí maturanti majú za sebou už aj záverečné kvali kačné skúšky a čaká ich zápis do stredných škôl.

22 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
STRETNUTIE GENERÁCIE 1957/58 V KOVAČICI
Katarína Gažová
Foto: D. Pucovská V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V KULPÍNE Na
Generácia malých maturantov v Kulpíne

Obzory

Autor v neblahých časoch – spomienkový návrat do obdobia pred koronou a po nej

Viera Benková

Č

as letí ako svetelný koberec... Je tu už zase jún a naše literárne snemovanie – tentoraz však s iným obsahom a inou témou. Mnohí ubudli, iní prišli... Mnoho toho sa zmenilo nielen v ľuďoch, ale všade vôkol nás a najmä v prírode. Dnes prišlo a zasadlo na trón silné, priam hladné a nenasýtné božstvo – peniaz. Ale takto na svete už bolo, však? O tom Biblia veľmi poeticky hovorí, ale s poznámkou, že sa človek ničomu nepoučil a stále si myslí, že je pánom sveta... Navraciam sa teda spomienkovo do obdobia pred koronou a po korone...

Bolo to na jar v roku 2020, niekoľko dní pred medzinárodným Dňom žien, tri autorky zo Srbska boli pozvané na stretnutie žien – autoriek z troch krajín, Slovenska, Srbska a Rumunska, k našim do Nadlaku. Poetka Dagmar Mária Anoca toto stretnutie pomenovala veľmi symbolicky: Pocta poézii a žene . Na tvári miesta sa po dlhom čase stretli slovenské poetky Dana Podracká a Hana Košková zo Slovenska, Ileana Ursu, Katarína Melegová-Melichová a Viera Benková zo Srbska a rad autoriek z Rumunska na čele s Dagmar Máriou Anoca ako organizátorkou a autorkou pripravovaného zborníka, do

ktorého vybrala niekoľko básní účastníčok tohto dvojdňového poetického stretnutia...

Ten jarný čas bol ako stvorený na takéto stretnutie, priniesol mnohé plody a zapísal sa do dejín našich stretnutí ako prvé podujatie organizované ženami autorkami.

počuť iba vážny mužský hlas z hlasne naladeného rádia, ktorý informoval poslucháčov o nebezpečnej vlne chytľavej choroby – korony, ktorá sa bleskovo šíri po celom svete. Hlas z rádia hovoril, že sa onedlho zavrú hranice i štáty a celé krajiny a ľudia budú v izolácii. V aute sme na chvíľku stíchli, ale toto upozornenie sme akosi nebrali celkom vážne, veď choroby boli a budú, komentovali sme, ale akási trúchla nálada zvonku premkýnala nás odrazu aj vo vnútri, keď sme na našej hranici dostali informáciu, že sme sa vrátili načas, zajtra by vraj už bolo pozde...

netušil, že Ileanu vidíme vtedy naposledy, že spolu s manželom Jovanom, tiež veľkým básnikom, nešťastne zahynú udusení plynom, a že na celý rok nás dve, Katarínu a mňa, ako aj Dagmar, choroba zamkne do ticha izby v nemožnosti dlhšie tvoriť a vystupovať vo verejnosti.

Dva – tri dni ubehli v priatelení a plánovaní, ale prišiel aj deň vrátiť sa do reality a každodennosti. Na hraničných prechodoch akoby zastal čas. Dlhé fronty zmizli a chladné jarné opary vznášali sa nám nad autom a asfaltkou až sme mali dojem, že sme si pomýlili krajinu, kam sme sa mali vrátiť... Civel na nás deň chladom a akousi nede novanou studenou vlnou mrzol na okne auta. Colníci na hraniciach si nás nevšímali, len rukou naznačili: choďte... Z ich stánkov bolo

Bol tento neblahý čas tzv. korony aj na niečo dobrý? – pýtala som neraz samu seba ako žena vo vysokom veku, ale aj ako autorka... Isteže bol, ale predsa keď ho dnes porovnávam s dobou pred koronou viem, že sme sa ani po takejto katastrofe mnohému nepoučili. Človek je nenapraviteľná bytosť, ktorá si myslí, že mu patri celý svet a všetko na tejto našej prekrásnej zemi. A, hľa, stačí iba veľká nákaza, mor alebo korona, a ľudstvo je na zániku!

V ten návratový deň v aute boli tri ženy a jeden muž, kolegyne Ileana Ursu, Katarína Melegová-Melichová a ja, a nik

Keď dnes hovoríme a píšeme o autorovi v neblahých a blahých časoch, zisťujeme aj čosi veľmi dôležité: že sa hromadné stáva často veľmi lacné; autor, ktorému záleží na diele, nevypustí ho do sveta, ak je sám nie s dielom spokojný a že sa za všetko tvrdo platí. Možno tieto neblahé časy predpovedajú lepšie časy pre tvorbu v inej budúcnosti a za prítomnosti iných autorov.

Ak Eve v Raji had pošepol geniálnu myšlienku, aby skúsila zjesť nové ovocie a zmenila ľudské ničnerobenie a večnú monotóniu na tvorivú drinu, naša pramatka pochopila zmysel ľudského života a tým i zmysel umeleckej tvorby. A tá sa aj v neblahých časoch prejaví, ak talentovaný autor zaklope na jej dvere...

Báčsky Petrovec 2020 – 2022

Poznámka: Príspevok odznel na 66. Literárnom snemovaní dňa 25. júna 2022 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade.

Z obsahu Marián Milčák: Sel e s. 2 Veterná kráľovná a jej deti s. 3 Tie naše povzbudzujúce medzníky (6) s. 6 – 7 ÚVAHA
PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU
Nový Sad 9. 7. 2022 Ročník XXXIX Číslo 7/453
Viera
Benková (foto: zo súkromného archívu)

Sel e

(výber)

Zrkadlo

na konci všetkého bude stáť zrkadlo najskôr sa v ňom nebudeš chcieť spoznať ale de nitívnemu obrazu sa nemožno vyhnúť a pravú podobu    zjemní len odvaha priznať sa k sebe úprimná túžba niečo zmeniť ale najmä pokora a láska ktorá sa k tebe bude jemne predierať aj cez najobludnejšiu formu v zrkadle za sebou uvidíš jedným okom jazerá deti a rozkvitnuté lúky svojich blízkych ktorí odišli dávnych priateľov a známych ako sa smejú spievajú alebo hrajú džez a tým druhým tiché opustené púšte kde pre vesmírne vzdialenosti niet živej bytosti iba pýcha oživuje pamäť zrkadla vo večnej zbabelosti

(Zo zbierky básní Siedma kniha spánku, 2006)

Keď

Sen

(štyri hodiny ráno): v ohnivom plášti sa vynára vietor pod útesmi nevinné svetlo bájna skutočnosť tam hore kam ľudia putujú ako ryby s nimi priehľadné tajomné bytosti priesvitné chladné nymfy zranení hľadači ducha neviditeľní na zasnežených úbočiach na temnej troske kde sa stáročia rozsvecujú kosti a ty zahnaný do arkádskych lesov preniknutý príbehom ako hrotom šípu kedysi vodca a postrach vlkov ale teraz muž bez tváre hluchá píšťala tŕstia kresadlo ktoré pohltilo iskry ako sa v lone nocí odvrátiš od žiadostí?

(Hra s hadmi, 2014)

Chlapec, muž v modrom?

Letargické zívnutie mačky, všade naokolo spánok.

V dňoch podobných noci stúpam k rozhľadni ako k nedobytnému mestu.

Prekračujem zmrznuté galérie prasličiek, ich telá svetielkujú ako hviezdy v planetárnej hmlovine.

Aj kane sú tu sväté.

Blažení tí, ktorí tu boli skôr, ako prišli. Život zmeravel v hrôze. Vyprahnutá planina, spálený les v očiach polárnej líšky.

Niet sa kam ukryť. Tŕne, stigmy, nevyhasínajúce ohniská.

Ďaleko odtiaľ, v chatrči s hlinenými stenami, vietor obracia stránky Brentanovho denníka.

Nepočujeme jeho šum a nevieme, odkiaľ prichádza a kam ide.

Už tušíš, štvornohá sestra v osamelosti, že ani v bdení nemáme veci v svojich rukách?

Bol som muž v modrom s hlavou v dlaniach, chlapec, ktorý si pol dňa zaväzoval šnúrky.

keď zasadíš kvet alebo polievaš záhon alebo pleješ, viac neutekáš, dotýkaš sa, povedala. dotýkaš sa zeme a krehkého drieku rastlín. sám vieš, ako dávno sa ťa na úteku nikto nedotkol, ako dávno si medzi prstami necítil lupene vädnúcich kvetov. vieš, je to ako pri milovaní, povedala, dotýkaš sa rukami. vtedy naozaj si. naozaj tu, naozaj teraz

(Teserakt, 2018)

Marián Milčák (1960) je slovenský básnik, prekladateľ a literárny vedec. Prednáša na Filozo ckej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, venuje sa teórii básnického textu, pôvodnej tvorbe a umeleckému prekladu (najmä z poľštiny). Je autorom viacerých básnických zbierok, naposledy publikoval Provinčné básne (2021) a Teserakt (2018), a literárno-vedných publikácií O nezrozumiteľnosti básnického textu (2004) a Mýtus a báseň (2010). Je tiež spolueditorom esejistických zborníkov Ako sa číta báseň (2013) a Ako sa číta báseň II. (2016). Do slovenčiny preložil poéziu Z. Herberta a Cz. Miłosza (v spolupráci s P. Milčákom), žije v Levoči.

Chcel som, ako iní, premeniť vesmír na písmená, vo vlastnej temnote uvidieť, ako znaky žiaria.

Ale úzkosť sa zakráda, je to, ako keď jašterička zdvihne hlavu a skamenie.

Poznámka: Výber z knihy Mariána Milčáka Sel e (Fraktál, edícia Poiesis, 2022) publikujeme so súhlasom vydavateľa. Vydanie publikácie z verejných prostriedkov podporil Fond na podporu umenia.

24/II POÉZIA MARIÁN MILČÁK
(Provinčné básne, 2021) 9. 7. 2022 • 28 /5019/

Veterná kráľovná a jej deti

Motív veternej kráľovnej sa nachádza v podtexte knihy Deti Mileny Markovićovej, tohtoročnej laureátky NIN-ovej ceny v Srbsku. Umiestnený do jadra realistického príbehu o dospievaní, podtext funguje ako spomínanie hlavnej protagonistky na vlastnú školopovinnú slohovú úlohu. Fotogra a na obálke knihy – autorky v mladosti, tiež evokuje skoršie časy a vlasy zvlnené vetrom na obrázku pripomínajú veternú kráľovnú jej vlastnej protagonistky.

Avšak príbeh Deti Mileny Markovićovej nie je len autobiogra ckou kciou i viac je než moderná, realistická a temná rozprávka. Ako rozprávka neobstojí ani na pláne formy, ani vzťahom etickosti a nemravnosti, dobra a zla, kcie a reality, krásneho a tragického... Napísaná v tvare poémy, kniha Mileny Markovićovej pôsobí presvedčivo práve žánrovým útvarom, ktorého dôležitosť si najlepšie uvedomíme zohľadnením celého kontextu žánru. Keď si všimneme dejiny lyricko-epických tvarov, početné inšpirácie pre poému môžeme hľadať v srbských epických piesňach, ale aj v romantických skladbách ruskej a anglosaskej literatúry, ako aj v tých, ktoré vznikli v 20. storočí, vrátane experimentov ex-juhoslovanskej neoavantgardy. Z uvedených skladieb sa k poéme Deti ako najsilnejší porovnávací príklad núka Pustatina T. S. Eliota. Možno je to prehnaná paralela, no vynára sa nie na základe prítomnej citátovosti, atemporálnosti či ahistorickosti, lebo sa kniha Mileny Markovićovej nezakladá na poetike uvedených zložiek – lež vďaka forme, do

ktorej je vložený hlavný a intímny pocit bezvýchodiskovosti, tiesne, bezperspektívnosti. Uvedený pocit nevyplýva len z aktuálneho času narácie, ten sa vtiera aj do spomienkových časov hlavnej narátorky Mileny, ako aj ostatných protagonistov jej života – tak, ako ich tvaruje a zažíva. V tom zmysle je poéma Mileny Markovićovej i palimpsestom spomienok

nosti, nie lyrické rozjímania či ich symbolická transformácia. Symboliky v románe – poéme Mileny Markovićovej takmer nieto, stavy, skutočnosť a myšlienky sú konkrétne, stelesnené v činoch, respektíve v nemožnosti konania.

kovićovej plynú navonok pokojne, no to je ten prúd, v ktorom cítite vibrovanie a bublanie krvi, zmiešanej s miazgou, hľadajúce nové meandre a cesty, aj keď s poznaním, že sa bezvýchodiskovosť môže zopakovať.

na vlastné a kolektívne juhoslovanstvo. Predsa, Deti sú v najväčšej miere osobnou knihou, zrelo re ektujúcou okolnosti, na ktoré sa nedalo vplývať, ukazujúcou na to, čo sa zmeniť dalo, ale nebolo dosť síl, alebo zdrojov – emočných a materiálnych, ale aj na to, čo sa konalo.

Kniha Mileny Markovićovej je svojou osobnou perspektívou vo veľkej miere subjektívna, ale nie i lyrická, aj keď je autorka predovšetkým poetka a dramatička. Subjektívne v poéme je to zažité, vlastné, svojich blízkych, sveta, času. A vyrábajú ho a tvarujú minulosť a prítomnosť, životné udalosti, ktoré sa vrezali do osobnosti narátorky. Pocity sú teda výsledkom epického a zažitého, osobného prežívania skutoč-

Osou rozprávania sú rodinné vzťahy, predovšetkým s rodičmi a vlastnými deťmi, partnerom, kamarátmi – ktoré sú dané v obrysoch – nejde o tradičné epické postavy, nejestvuje dej a epický dialóg, prostredníctvom ktorého sa rozvíjajú ich vlastnosti – všetci existujú v spomienkach. A spomienky sú hlavným princípom rozvíjania narácie, ktoré majú nadrásť narátorku a stať sa našimi, no opäť nie sú v tradičnom zmysle vyrozprávané retrospektívnou metódou. Sú živé, rytmizované veršom a monológom, ktorý je dynamický a premenlivý. Práve forma v jednote s obsahom umožňuje obrazom vynárať sa pred čitateľa z vedomia narátorky, do ktorého sa opäť ponárajú – ako ponorná rieka, raz viditeľná a silná, inokedy tichá a utajená – ale celý čas prítomná, ako hlavný prúd, ktorý nesie život (a knihu) Mileny Markovićovej.

Sú v tom ponáraní i dramatické chvíle, občas zdôraznené explicitnejšou lexikou, no text sa nevylieva do prehnanej citovosti, neobdrží explicitné scény, dramatické či krvavé zvraty, znásilnenia, umieranie a strádanie – miestami ich napovedá, no nie v množstvách, v akých ich nachádzame v srbskej literatúre, kinematogra i, dramatickom umení – stačí si spomenúť na diela stvárňujúce vojnovú minulosť. Tie chvíle sú naznačené diskrétne, rešpektujúc obete, stvárnením širších okolností. Dej, narácia, spomienky v knihe Mileny Mar-

Keď sa čitateľ stretne s talentom mladej Mileny, jeho tvarovaním a očakávaniami, ktoré sa v knihe evokujú bez sentimentu, ale aj kontrastom spočívajúcim v nemožnosti ich naplnenia v zrelom veku, v sklamaní, no predsa dôstojnom kráčaní po vlastnej ceste – môže si uvedomiť silu narátorky i jej príbehu. A vtedy sa opäť vynára rozprávkový podtext, sen, ktorý snívala mladá Milena, ktorý príbeh tvaruje nežnejšie a zároveň naznačuje možnosť snívania nejakých budúcich detí.

Poému Mileny Markovićovej možno čítať ako angažovanú literatúru vo vzťahu k prehodnocovaniu minulosti, sociálnym témam, spoločensko-politickému kontextu. V žánrovej, tematickej a funkčnej hladine by sa dala interpretovať v paralelách so súčasnou tvorbou slovenských angažovaných autoriek, napríklad i poetky Kataríny Kucbelovej, či jej prozaického debutu Čepiec . No kniha Mileny Markovićovej je najsilnejšia v osobnej, predovšetkým ženskej perspektíve o materinskej obeti a starostlivosti, o deštruktívnej strane osobnosti, o úlohe dcéry, matky a intelektuálky v patriarchálnej a spoločnosti zbavenej hodnôt. Poému Deti preto možno čítať ako doklad doby, ale i intímne svedectvo, uvedomenie si prepojenosti osobnej a všeobecnej histórie, ktorá sa odznovu pred nami vypisuje a ponecháva zážitkovosti a dotváraniu nejakým novým deťom, ktoré sa práve rodia.

25/III RECENZIA
(Milena Marković: Deca. Beograd: Lom, 2022) HLAS ĽUDU • OBZORY

Mám rád všetko to, čo mladí nemajú radi

Smenom

Ivana Medešiho (1982) slovenská literárna verejnosť sa zoznámila pred neplnými tromi rokmi, keď za svoju zbierku poviedok Jedenie získal prestížnu cenu Anasoft litera. Próza tohto diplomovaného pedagóga z Ruského Kerestúra bola vtedy na Slovensku ocharakterizovaná ako radikálna a vzbudila nemalý záujem čitateľov a kritiky. Autorovi nedávno vyšla ďalšia kniha v slovenčine pod názvom Vilkovia (znovu vo východoslovenskom vydavateľstve Valal) a je to hlavná téma tohto rozhovoru...

Kedy vznikala aktuálna kniha Vilkovia? O čo ide v týchto dvoch poviedkach?

– Knihu som písal približne v rokoch 2018 – 2020, čiže v období, keď moja kniha Jedenie dosiahla a rmáciu na Slovensku. Nebyť takého záujmu o Jedenie, neviem, či by som vôbec mal motiváciu pokračovať v literárnej tvorbe. Predtým som totiž písal vyše 10 rokov, ale nedosahoval som nič a chcel som sa už vzdať tejto činnosti.

V novej knihe ide o dve poviedky. Prvá Vilko je venovaná niektorým špeci ckým ľuďom, ktorí žijú na dedine a čakajú, aby sa niečo stalo, nejaká vyššia sila, alebo iná krajina. Oni odmietajú byť obyčajnými staromódnymi dedinčanmi a snívajú o nejakom lepšom živote, o ktorom si myslia, že ho zasluhujú. A tak sa zem otáča a čas plynie. Tí ľudia sa takmer ani nepokúsili niečo dosiahnuť v živote, ale predsa niečo očakávajú, možno dokonca ani nevedia presne, čo by to malo byť. Do určitej miery inšpirácia je aj autobiogra cká a na druhej strane sa to vzťahuje na mnohé iné exempláre, ktoré možno stretávať v našich

bezperspektívnych, zabudnutých dedinách. Druhá poviedka Február má podobnú tému, ale v nej sa jednotlivec pokúsil niečo urobiť zo svojho života, avšak nedarí sa mu. Pochopí, že v takejto spoločnosti obstoja iba nemravní jednotlivci, takže on sám sa pokúsi konštruovať tie nemravné správania a do konca ani sám nevie, čo treba robiť, aké stanovisko zaujať, aký je recept. Ide o svojráznu

hyperbolické, alebo vlastne len ide o drsnú realitu?

re exiu jednotlivca na ceste k nepríčetnosti, a tie jeho plány na obstátie v ustanovizni nie sú celkom normálne – ale možno je práve to recept na obstátie, alebo možno na druhej strane ešte hlbšie peklo, alebo však len klam, ktorý pomáha prekonať ešte jeden deň v žumpe.

Túto knihu vlastne môžeme pozorovať aj ako pokračovanie Jedenia. Aj tu sú hlavní protagonisti antihrdinovia, outsideri, ktorí snívajú o nejakej lepšej existencii, kým živoria vo svojich malých svetoch, frustrovaní, nepochopení a týraní zo strany spoluobčanov a kolegov… Takéto znázorňovanie jednotlivcov a ich svetov vo vašich prózach je

– Myslím si, že je to jeden celkom reálny scenár. Sú ľudia, ktorí celý život žijú minimalizovanú rutinu, odpracujú svoju dennú normu alebo mzdu a potom sedia v krčme alebo na pni vo svojom dvore alebo pred televízorom a tak im ubieha život. A sú aj ľudia, ktorí sú zotročení v štátnych podnikoch a nemajú východisko, lebo im je vsadené do hlavy, že je hriech stratiť štátne zamestnanie. A tak sa zobúdzajú s myšlienkami o tom, že najhoršia vec na svete je dostať výpoveď, pokým druhá najhoršia vec je nedostať výpoveď a zostať aj naďalej v tom pekle. Poviedka Február do určitej miery zachádza do nejakých fantázií, ale v podstate vyplývala z mojej hlbokej frustrácie prácou v školstve. Samozrejme, ten pocit sa môže všeobecne vzťahovať na každé štátne zamestnanie, všade jestvujú nátlaky, nezdravé ovzdušie, utrpenie…

Čítaním týchto dvoch próz často sa získava dojem, že vlastne vytvárate svojráznu paródiu prózneho diela a že ide o svojráznu antiprózu, v ktorej – s nemalou dávkou drsného humoru a rozpracovaním banálnych a vulgárnych motívov – vlastne zosmiešňujete literárne pravidlá a samu štruktúru prózneho diela… Bol to jeden z cieľov pri písaní tejto knihy? A možno to bolo aj provokovanie literárnej kritiky?

– Sú aj také prvky, ale určite to nebol prvoradý zámer. V mojich literárnych začiatkoch to možno bolo primárnejšie,

teda zosmiešňovať, vytvoriť niečo, čo sa nepodobá na nič, čo bolo vytvorené dovtedy; ako aj šokovať niektorých konzumentov a vtedajších nositeľov našej rusínskej literárnej scény, ktorá mne bola neuveriteľne nudná. Na druhej strane občas ma rozčuľujú (nie vždy v negatívnom zmysle) niektoré veci, ktoré robia niektorí iní spisovatelia, alebo sa mi zdá smiešne to, čo robia, takže robím rôzne alúzie na nich. Napríklad niektorí spisovatelia sa chvastajú tým, že sa im darí ľahko a často zvábiť ženy do postele, a mňa baví parodicky písať o tom, že sa mne to nedarí, a vlastne je to nemožné robiť, aspoň v mojom svete. Alebo keď niektorí západní spisovatelia (napr. Michel Houellebecq) píšu o svojom bohatstve a o nekonečných materiálnych možnostiach – je to možno v ich krajinách normálna vec, ale mňa to príliš domŕza. Jeden inakší príklad je písomné prihováranie sa čitateľovi (,čitateľu’), veľmi divná vec, ktorú robia mnohí ruskí spisovatelia, a ja si z toho robím žart vo svojich textoch… Určite je dosť takých prvkov, ale mojím hlavným cieľom je zabaviť samého seba a vytvárať poviedky, z ktorých vznikne dobrá kniha bez ohľadu na moje osobné motivácie.

Na viacerých miestach v týchto poviedkach situácie súvisia aj s alternatívnymi a podzemnými hudobnými žánrami, akými sú black metal a obskúrny hiphop, ale aj s niektorými „štandardnými“ rockovými štýlmi... Do prózy Február sú dokonca (v manieri postmodernej prózy) zakomponované aj re exie hudby Boba Dylana, Dr. Johna a The Notting Hillbillies... Z toho vidno, že poznáte a sledujete rôzne druhy hudby. V akom

26/IV INTERVIEW
IVAN MEDEŠI, PROZAIK
9. 7. 2022 • 28 /5019/

vzťahu sú vlastne literatúra a hudba vo vašom prípade? Akú hudbu a ktorých autorov máte najradšej?

– Zdá sa mi, že mám rád takmer všetko, čo mladí nemajú radi. Je to široké spektrum štýlov: od Linka Wraya po black metal. Mám rád garážovú energiu v hudbe a páči sa mi, keď pocítim, že umelec už nemal kam a teda musel použiť hudbu ako ventil na svoje pocity alebo myšlienky. A to je prítomné aj v džeze, aj v black metale. Myslím si, že black metal predstavuje krajnú amplitúdu rokenrolu – totiž zdá sa mi, že nejestvuje, a ťažko sa vôbec objaví niečo, čo zájde ďalej. Ale treba byť otvorený pre všetko, a tak možno pochopiť, že napr. John Coltrane – Meditations a Mayhem – Live at Leibnic obsahujú podobné tvorivé šialenstvo, lenže u každého z nich to prasklo trochu inak. Dobré príklady možno nájsť v každom žánri. Moje každodenné hudobné zoznamy sú veľmi pestré. Dnes to bude peruánsky psychedelický rock, zajtra brazílsky umelec Tom Jobim, ako aj Amon Tobin, pozajtra Gábor Szabó, Kraftwerk, Thee Oh Sees atď. Všetko to, čo mladí nemajú radi. Mojou pasiou je skúmať všetky javy v hudbe a som veľmi rád, keď objavím niečo, čo je pre mňa nové.

Na Slovensku vaša kniha vyšla znovu v preklade Maroša Volovára a vo vydaní Východoslovenského združenia Valal. Povedzte niečo o tejto spolupráci...

– Obidvaja máme čoraz menej času, čoraz menej prostriedkov, čoraz menej trpezlivosti a dokonca niekedy sa medzi nami objavujú aj veľké rozdiely v chápaní textu, tém, ideí… Komunikujeme prostredníctvom emailov, ale prebieha to veľmi spomalene. Túto knihu sme ledva nejako dotiahli do konca. Uvidíme, či sa nám podarí ešte niečo spoločne realizovať. Dufajme, že sa nám podarí.

Knihu ilustrovala autorka (alebo autor) menom Dženis Ex. Ako sa vám pozdávajú tieto ilustrácie a spôsob, akým dotvárajú ovzdušie vašich poviedok?

– Ohľadom dizajnu vydania som nerozhodoval o ničom, ako obvykle. A nikdy predtým som vlastne nemal poznámky, lebo sa mi zdalo všetko O. K. Avšak tentoraz som sa, musím uznať, rozčaroval. Keď som prvýkrát uzrel obálku knihy, neveril som vlastným očiam a mal som pocit, že moje dvojročné úsilie vyšlo nazmar. V podstate dizajn vlastne ani nie je taký zlý, ale predsa si myslím, že na ilustrácii nebolo treba vysunúť do popredia konopu, lebo v knihe vlastne nejde o to. Bolo totiž potrebné urobiť to trochu subtílnejšie. Teraz však kniha vyzerá ako nejaké čítanie pre tínedžerských kvázi rastamanov. Keď vydavateľ Maroš Volovár pochopil, nakoľko som rozčarovaný, daroval mi tričko slovenského hudobníka, ktorý vystupuje pod menom Miska na krev. De nitívne ide o nového Leonarda Cohena.

Boli už nejaké prezentácie knihy na Slovensku? Aké sú tam reakcie na knihu?

– Vlani som bol na jednej takej exkurzii: Brno, Ostrava, Bratislava. V tomto roku som

Vilko (úryvok)

však pre zdravotné problémy neuskutočnil ďalšiu plánovanú exkurziu: Bratislava, Košice, Prešov. Je mi to veľmi ľúto, najmä pre Košice a Prešov –nijako sa tam dostať. A reakcie

Nakoľko sú kultúrne a literárne kruhy vojvodinských Rusínov zoznámené s vašou aktuálnou prozaickou tvorbou? Plánujete možno aj preklad do srbčiny (alebo taký preklad už jestvuje)?

– Niektorí tunajší Rusíni vedia o tom, že občas spolupracujem so Slovenskom. Ale v širšej srbskej verejnosti nikto nevie nič. Občas uvažujem o tom, že by možno bolo treba pokúsiť sa urobiť niečo v srbčine. Ale na druhej strane už mám toho plné zuby, lebo sú aj iné záväzky, ako napríklad zarábať na život, a nemám sily niekde dobiedzať alebo sám prekladať alebo hľadať prekladateľa… Čas ukáže, ale asi z toho nebude nič.

Pokračujete v písaní? Možno očakávať nové vydanie s vašimi poviedkami?

sú dosť dobré, ale sú aj určité kritizovania. Napríklad, že je priveľa opisov fekálií a že vraj prakticky akoby v knihe šlo len o to. Aj to, že je prehnaný opis ,teroristického útoku’, alebo že je pre niektorých ľudí koniec poviedky Vilko neuveriteľne hlúpy. No čo sa dá robiť. Jednoducho to tak vyšlo. Najlepší kompliment za svoju tvorbu vlastne dostal Markíz de Sade. Keď zomrel, jeho deti spálili jeho rukopisy. Také niečo treba vedieť dosiahnuť.

– Píšem čoraz pomalšie a každá moja nová poviedka už možno bude posledná. Ale treba sa s tým uspokojiť – ak má byť posledná, nech je posledná. Ak sa objaví niečo nové a pocítim potrebu písať aj naďalej, budem písať. Nestratím nijaké peniaze, ak nebudem písať, lebo z tohto sa určite nebohatne. Nasledujúce knihy však budú závisieť od vydavateľov, lebo materiál už jestvuje.

Foto: zo súkromného archívu

Zvyšok pracovného dňa som si odrábal v internáte. To znamenalo splniť si viacero povinností. Podpísať sa do služobného zošita na jednom mieste hore vľavo a potom ešte na jednom mieste dole vpravo. Huh, aké muky! Verím, že podobný adrenalín zalieva šoféra Formuly 1, keď zdoláva deväťdesiatšesťstupňovú zákrutu, do ktorej vchádza tristokilometrovou rýchlosťou, a potom je dobre i spomaliť, ale nie veľmi, aby si nevyletel do trávy, päťkrát sa neprevalil a nezlomil si krk. Takže zapisuješ sa hore vľavo, najprv meno, potom priezvisko, skáčeš dlaňou a perom do kolónky pre hodiny a minúty a tam vpisuješ, odkedy dokedy robíš. Huh, už len písať o tom dvíha adrenalín, čitateľu. Potom sa jak Tarzan prehadzuješ na druhú lianu a sleduješ, či nespadneš na dajaké staré pniaky a nenastokneš sa na dajaký zalomený konár, čiže pohľadom sa prehadzuješ na druhú stranu zošita diagonálne dolu vpravo, kde treba dať druhý podpis, ale už počas letu striehneš, či kolega pred tebou nezabudol napísať dátum a meno dňa. Napríklad utorok. Na rozdiel od Tarzana, ktorý má len chytiť lianu, alebo Schumachera, ktorý má len zatočiť v zatáčke, ty musíš podať široký multitaskingový výkon. K tomu, pero ti môže aj vypadnúť z ruky. Úspešne sa podpisuješ a môžeš zo seba poutierať pot. Zatváraš zošit a to je v zásade všetko, čo máš robiť v priebehu smeny.

27/V INTERVIEW
HLAS ĽUDU • OBZORY

Patentálna doba a jej ozveny v Báč-sriemskom a Báčskom evanjelickom senioráte

Keď habsburské vojsko utrpelo viacero porážok na talianskom fronte, cisár František Jozef I. musel sa vzdať svojho neoabsolutistického konceptu moci, jedna z prvých akcií tejto novej orientácie bolo vyhlásenie protestantského patentu. Patent bol zverejnený 1. septembra 1859, ako zákonné nariadenie popustiť vplyv katolíckej cirkvi, s ohľadom na upravenie správy v protestantských cirkvách monarchie. Cieľ jeho uvedenia bol posilniť práva samostatnosti zborov protestantských konfesií, zachovať ich autonómne postavenie a na Uhorsku zabrániť aj maďarizáciu, resp. germanizáciu v nich. Potom keď koncepcia jeho realizácie konaná zhora sa nepodarila, vydalo sa nariadenie urobiť transformáciu od dolu, po ktorej sa musí najprv upraviť každý cirkevný zbor a potom podľa toho zriadiť senioráty a nakoniec aj superintendencie. Z pohľadu evanjelických Slovákov, keby sa tá správna reťaz upravila podľa patentu, cirkev by bola vyhlásená za slovenskú, kým v opačnom prípade cirkev sa považovala časťou maďarskej protestantskej konfesie. Pre túto komplikovanú procedúru, ako i národnostnú pestrosť cirkevníkov protestantskej konfesie, tá transformácia v praxe išla zdĺhavo a tak problém slovenskej evanjelickej cirkvi sa do konca neriešil ani vtedy, keď už bola založená aj Matica slovenská.

Prológ

Po neúspešnej transformácii protestantského patentu zhora, nariadením ministerstva osvety z 10. januára 1860, sa cirkevné zbory jednotlivých konfesií museli usporiadať postupom od dolu a to do konca marca roku 1860, senioráty do 15. apríla a po nich najvyššia inštancia – superintendencia. Ale nešlo to tak ľahko, a zdá sa, že na priestoroch Báčky a Sriemu sa objavili aj dodatočné okolnosti, ktoré túto transformáciu sťažovali.

Už na zhromaždení predstaviteľov všetkých cirkví Báč-sriemskeho seniorátu evanjelických cirkevných zborov – z prostredí: Bajša, Hložany, Kulpín, Kysáč, Laliť, Nový Sad, Palanka, Petrovec, Pivnica, Silbaš, ako i Binguľa, Boľovce (ako pazovská liála), Ilok a St. Pazova (teda spolu 14 cirk. zborov) – bolo vidno koľko podkopávania, aj podfukov, hrozieb perzekúciami kňazom a administrátorom bolo, aj na koľko sa kombinácii v riešení tejto otázky celková situácia multiplikovala. Dodatočný problém v realizácii transformácie bola ostrá vlna maďarizácie zo severu (v Báčke) a  tvrdá katolícka inercia (v Srieme). Tak ináč jednotný báč-sriemsky seniorát našiel sa na návetrí dvojsečných nožníc. Vidno to bolo už na zasadnutí predstaviteľov cirkevných obcí z tohto seniorátu, dňa 29. marca 1860, ktoré sa obdržalo v obecnom dome v Novom Vrbase, keď vypadlo, že len 5 zborov (Bajša, Hložany, Kulpín, Binguľa a Boľovce) sa vyjadrilo za patent. Aj hneď sa uzhodlo, že je nevyhnutná dodatočná mravčia práca, aby celá aj zákonom podporovaná akcia na poli emancipácie slovenskej evanjelickej cirkvi nevyšla nazmar.

PATENTÁLNE DIANIA V SEGMENTE BÁČSKEHO

SENIORÁTU

Na nezdarný štart už v prvom kruhu slovenského zriaďovania opozičná strana hlasne konštatovala, že formovanie samostatnej slovenskej evanjelickej cirkvi neprešlo ani v prvom kruhu vyjadrovania cirkevných zborov a tak už na seniorálnej úrovni sa rozmýšľalo o

1860 patent odvolal s tým povolením, aby zbory, ktoré patent prijali, si vytvorili zvláštnu patentálnu supeintendenciu. Potom väčšina slovenských evanjelických cirkevných zborov sa priklonila k autonomistom.

Vtedy odznela prvá ľudová beseda, ktorou sa pozdravuje vymenovanie Jána Francisciho za župana Liptovskej stolice, podporila sa aj Matica slovenská aj slovenské gymnáziá v Revúcej a Martine a  narýchlo po vyjadrení sa za slovenský báčsky seniorát jedna z požiadaviek bola založiť aj tu na Dolniakoch samostatné slovenské gymnázium. Ale to pravé vnútorné cirkevné a matičné vrenie v Petrovci, ešte stále bolo pod úrovňou očakávaného.

zjednotení evanjelikov s kalvínmi v Báčke, kým v Srieme sa vyjadrila radosť, že evanjelická konfesia nie je ohrozená, ale sa podčiarklo, že je aj podelenie seniorátu na slovenský a nemecký praktický nemožné. Aj aby prach okolo toho neúspechu sa čím skôr zľahol, cirkevné vrchnosti sväto-sväte tvrdili, že slovenskí cirkevníci v tom nebudú ukrátení, lebo materinská reč v kostole im bude dovolená a podľa vlastnej vôle môžu ju používať aj na seniorálnych konventoch, ba že im ak to bude potreba ustanoví sa aj slovenský notár, aby viedol zápisnice v slovenskej reči. Keď ani vtedy nebolo dôvodov na uspokojenie, cisár dňa 15. mája

Tak ako patentalisti s pevným presvedčením o reálnej existencii slovenskej evanjelickej cirkvi zostali len traja: Daniel Koléni, farár kulpínsky, Ľudovít Babylon, farár bajšanský a Samuel Babylon, farár silbašský. Aj rozhodlo sa ďalej konať, od prvých úmyslov neodstúpiť, aj odísť do každého slovenského cirkevného zboru na nové presviedčanie. Ako hlavná osobnosť, ktorá si predsavzala doriešiť problém vnútorného zriaďovania cirkví, v zmysle rozširovania národného povedomia cirkevníkov v Báčke sa hlásil Daniel Koléni. Jeho presvedčenie bolo, že v boji o slovenskú emancipáciu sa nesmie zastať, najmä nie na cirkevnom poli, lebo to už boli roky, keď sa našinci priprávali na Cyrilo-metodovské oslavy, na znak tisícročia od príchodu vierozvestcov na Moravu.

Prvá na ceste kortešovania za patentálne zriadenie cirkvi Kolénimu stála najmohutnejšia slovenská cirkev u nás – Petrovec. To preto, že každá akcia v orientácii na patentálne zriadenie cirkvi, za akú boli aj Petrovčania, v tomto prostredí zlyhala ďakujúc autonomisticky naladenému farárovi Jánovi Stehlovi. Aj v roku 1863 cirkevníci tohto zboru znovu dali súhlas na slovenský seniorát, ale tie hlasy ďalej od tohto prostredia neodišli. Ale keď sa tu už konali Cyrilo-metodovské oslavy a v Martine bola založená aj Matica slovenská, v roku 1864 aj v Petrovci Stehlova opona padla.

Keď to vnútorné obrodenie, nielen v novom pohľade na svet, ale aj posunmi v národnom konaní inak nešlo, muselo sa to vidieť potom na cirkevnom poli. Ale aj tam bola potrebná pomoc zo strany. Vynikali v tom kňazi z okolitých osád a bolo to aj nevyhnutné, lebo kňaz Ján Stehlo všetko viac inklinoval k maďarskej strane. Nie však aj jeho veriaci, lebo títo si jednotne zastali k patentálnemu hnutiu.

Hurbanove Cirkevné listy v tom smere podávajú aj správu dekana Daniela Koléniho, farára kulpínskeho – doslovne: „Bol som sa vybral na cestu k rozptýleným slovenským evanjelikom. Dňa 18. júna“ (1865) „bol som svedkom horlivosti našich slovenských evanjelikov Petrovských. Je to cirkev požehnaná do 8 000 duší počítajúca, ktorá však sužovaná a trápená bola, až sa zriadila podľa patentu, za akú sa považovala vždy... Ale jej farár, renegát Ján Stehlo, predával ju vždy autonomistom za autonomistickú. Aby sa nedozvedel úradne, čo cirkev myslí, nedržal nikdy konventov. Ale i tomuto šafáreniu bol spomenutého dňa urobený koniec. Cirkev petrovská ostala po službách Božích v kostole a uzavrela sama od seba – tedy i bez pastiera svojho – zriadiť sa dľa patentu, to jest, verejne sa osvedčila, že ona nikdy neprestala byť zriadenou.“1

O tomto Hurbanove Cirkevné listy zo dňa 25. júla 1865 podávajú aj správu, ktorá má aj svoju svojráznu cenu, lebo aj redaktor týchto novín tam píše: „S najväčšou radosťou chápem sa pera, aby som Vám podal zprávu o živote našom cirkevnom, o akom tu od piatich rokov nebolo chyrovať. Započnem so zretelnicou našou dolnozemskou,

28/VI ŠTÚDIE
TIE NAŠE POVZBUDZUJÚCE MEDZNÍKY (6)
9. 7. 2022 • 28 /5019/

s Petrovcom. Petrovec je teraz naše mesto na „Hore“. Žehnaj, Bože, mestu tomuto i statočným vyznávačom viery našej v ňom!“2

A tak to potom išlo aj v niektorých susedných prostrediach. Hovoria o tom aj úradné správy, čo smerovali na adresu supedrintendenta Karola Kuzmányho. Tam písalo:

„Dňa 27. júna 1865 dostal som... osvedčenie od cirkvi Petrovskej v Báčke, z jej konventu držaného 18. júna 1865, opatrené podpismi 627 osôb, že spod správy autonomickej vystupuje a že patent prijímajúc k nám sa pripojuje... Cirkev Kulpínska..., oddala mi do rúk... podobné osvedčenie jednomyseľne celej cirkve z konventu svojho 16. júla 1865 b. r. održaného, opatrené 201 podpismi zo slovenskej a iné osvedčenie podobné celej nemeckej stránky... Cirkevníci Silbašskí osvedčili sa toho istého dňa predo mnou v tom istom zmysle. Osvedčenie písomné obdržal som 30. júla so 102 podpismi z konventu 17. júla držaného. Cirkevníci Hložianski rovne tohože dňa 16. júla osvedčili sa ústne, že toho dňa držali konvent a že v ňom prijímajúc najvyšší patent jednohlasne, zpod správy autonomickej vystupujú a k nám sa pripojujú. Písomnosť osvedčenia toho obdržal som 30. júla, opatrenú 235 podpismi... Kysáčskeho sboru cirkevníci osvedčenie, opatrené 162 podpismi, že dňa 16. júla držali konvent a že v ňom, prijavší patent a zpod správy autonomickej vystupujúc, pripojujú sa k nám...“3

V snahe, aby to tak vyšlo po boku Daniela Koléniho stali jeho neúnavní jednomyseľníci: Samuel Babylón, farár silbašský, Ľudovít Babylón, farár bajšanský, Jur Mrva, kaplán a Karol Lehotsky, učiteľ (obaja v Petrovci), Ferdinand Rohoň, učiteľ v Hložanoch a Ján Mičatek, učiteľ v Kysáči.

Začalo to vrieť, tak po slovensky v Petrovci a okolí, až srdce rástlo.

Aj tá slovenská svornosť, pevná jednota v cirkevno-národnom povedomí, ako sa to mohlo aj očakávať, vyznela potom v ďalších prejavoch slovenskosti. Nápomocný k tomu bol aj sám superintendent pre-

šporskej diecézy Karol Kuzmány, ktorý svojou návštevou patentálne organizovaných cirkví na Dolnej zemi všetko to ešte podporil.

Do našich krajov prišiel paroloďou dolu Dunajom a v Petrovci „vyšlo mu v ústrety sto petrovských švárnych mládencov v sviatočnom rúchu na koňoch, pekne ozdobených až na chotár petrovský. Vstúpenie Jeho Dôstojnosti na pôdu petrovskú oznamovala národu, okolo svojho nádherného chrámu shromaždenému

A nielen slávnostne uvítanie a bohoslužby, ale aj pohovor superintendenta s prítomným duchovenstvom, učiteľstvom, mestskou radou, cirkevnými úradníkmi a prednejšími osobnosťami, ako aj zasadnutie presbyterského konventu, čo konal sa v nasledovný deň, aj obed v hostinci Čániho za účasti slovenskej inteligencie a prednejších ľudí, prispel k celkovej nálade. Ibaže Fridrich Steltzer, autonomicky nastrojený kysáčsky farár, sa bezúspešne snažil celkovú túto náladu prekaziť. „Poobede, po návšteve škôl, u učiteľa Jána Garajiho sa spievali slovenské ľudové piesne a večer po dva večery, pod oblokom Kuzmányho bývania na fare petrovská mládež, zhromaždená okolo svojej bielo-modro-červenej zástavy, mu na počesť zaspievala veniec slovenských ľudových a národných piesní, medzi nimi i Hej, Slováci! i dojímavú Kuzmányho hymnickú pieseň Kto za pravdu horí!“5

Karol Kuzmány, superintendent Prešporského patentálneho dištriktu (zdroj: Wikipédia)

streľba mažiarov a po tomto signále zahlaholili zvony petrovské slávnostným hlaholom budiac sviatočnú náladu v ľude, chvejúcim srdcom očakávajúceho príchod vznešeného hosťa, akého Petrovec ešte nevidel. Pred chrámom privítal Jeho Dôstojnosť Jur Mrva, na ten čas petrovský kaplán srdečným prívetom v mene celej vznešenej cirkvi petrovskej, ktorá bola všetka okrem nevládnych a nemocných tam shromaždená. Keď na úctiplný pozdrav rečníka Jeho Dôstojnosť sa srdečne poďakovala za tak skvelé a srdečné uvítanie, viedol shromaždený zástup do nádherne ozdobeného chrámu Pánovho vzdať Bohu česť... Veľkolepá hymna: Všickní, jenž skladají v Pánu své doufání tak prenikave bola spievaná, že viac plačom radosti než spevom bola dokončená. Všeobecná hlboká tichosť bola nastala, keď od oltára prenikavým hlasom zavznel prívet milovaného arcipastiera k svojmu úprimne milovanému stádu...“4

A podobne to bolo aj v iných osadách, ktoré navštívil superintendent Kuzmány. Veď naši občania vítali osobnosť, čo naozaj vynikala v snahe aspoň v malej časti preveriť ideu o možnosti jestvovania slovenskej evanjelickej cirkvi v Uhorsku. Aj podarilo sa to len v treťom pokuse, keď vznikli dve patentálne superintendencie. V rámci tej Prešporskej (bratislavskej) utvorených bolo až 5 seniorátov (Báčsky, Nitriansky, Oravský, Trenčiansky a Turčiansky) a v rámci Báčskeho seniorátu bol cirkevný zbor: Hložian, Kysáča, Kulpína, Petrovca a Silbaša. Báčvanským seniorom bol Daniel Kolény.

Išlo o malé cirkevné zhluky, ale pevného slovenského presvedčenia, ktoré sa vyborili za to, čo sa bude pamätať– slovenskú evanjelickú cirkevnú ustanovizeň, po prvýkrát v dejinách svojej konfesie. Asi sa viacej nemohlo, lebo časy boli naozaj zlé. Ale kto je malému úspechu nie rád – tých väčších nie je ani hoden.

Epilóg

Prešporská patentálna superintendencia netrvala dlho, ale slovenskí cirkevníci na našich

priestoroch ju uvítali s radosťou. Avšak tým maďarského presvedčenia taká orientácia v Karpatskej kotline, ktorú považovali za „autochtónne“ uhorskú, vyvolávala odpor. Aj hneď keď to bolo možné patentálne hnutie označili ako protiústavný akt, čo obmedzoval práva autonómnych protestantských cirkví v Uhorsku. Len pár rokov potom ešte pred dobou formovania dvojštátu, vplyv Rakúska na diania v Uhorsku náhle opadal a patentálne hnutie rýchlo utratilo aj podporu Viedne. Kým mohol K. Kuzmány ako superintendent od roku 1860 dosť úspešne čelil všetkým nástrahám, aké postavovali patentálne organizovaným evanjelikom maďarizačné vrchnosti v Pešti. Kuzmány aj sám videl v ktorom smere spoločnosť speje, ale niečo viac ako rok pred rakúsko-uhorským vyrovnaním náhle umrel ako 59-ročný. Aj stúpenci mladého maďarského, až maďarizačného ducha v nových podmienkach vedeli využiť túto štrbinu a patentný poriadok zlikvidovali. Potom prišla doba veľkomaďarského pôsobenia, čo aj pre slovenskú cirkev bola rozprávka osebe.

Aj trvalo to celé polstoročie a zdá sa, že inak ani nemohlo zakončiť ako prvou svetovou príšerou. A po nej padla aj čierno-žltá monarchia a v rámci nej aj „silné“ Uhorsko. Jednoducho bolo vytreté z mapiek sveta. Akoby viac ako tisícročné impérium ani nejestvovalo.

V novej dobe aj nové podelenie bolo na rade, aj nové idey ako ďalej žiť a po prevrate dostať aj viacej slobody. Využila to aj slovenská evanjelická cirkev, aby konečne realizovala svoje dávne túžby v úplnosti a utvorila si slovenský dištrikt s tromi seniorátmi. Aj stalo sa – aj má svoju kontinuitu dodnes. Dávne túžby sa splnili. Aj trvajú, trvajú...

Stará dobrá sentencia vraví: Čo sa nedá chvíľou, to sa podá časom! Ale aj: Čo sa nepodá časom, to zvrtne doba! Aj historka slovenskej evanjelickej cirkvi na svojej púti od minulosti po prítomnosť okúsila v značnej miere z toho všetkého.

1 J. Maliak: Daniel Kolényi a jeho

2 Podľa

3 J. Maliak,

4 Ibidem,

Maliak,

.

5 J. Kmeť: Pôsobenie Petrovca ako ohniska slovenskej kultúry vo Vojvodine a hlavnej základne širšej slovensko-srbskej vzájomnosti

rokoch

ŠTÚDIE
doba
Kníhtlačiareň uč. spol. v Petrovci, Petrovec 1925, s. 12.
J.
c. d., s. 17.
c. d., s. 13.
s. 17.
v
1850 – 1918 . In: Petrovec 1745 – 1995, ZO Báč. Petrovec, Báč. Petrovec 1995, s. 86. 29/VII
HLAS ĽUDU • OBZORY

Zberatelia okamihov

Günter Eich v často citovanej básni Nádej napísal: „Viem o jednom, ktorý ma číta v Solúne, a ešte v Bad Nauheime. To už sú dvaja.“

Dvaja z tých, ktorí majú radi poéziu. Lebo „niektorí majú radi poéziu“, ako konštatovala Wisława Szymborska. „Niektorí, čiže nie všetci. Ani nie väčšina všetkých, ale menšina. Ak nerátam školy, kde musia mať radi, a samotných básnikov, budú to vari dvaja ľudia z tisíc.“

Zase dvaja! Málo? „Majú radi! Ale radi máme aj polievku s rezancami. Radi máme aj komplimenty a modrú farbu. Radi máme starý šál. Radi trváme na svojom. Radi hladkáme psa,“ dodáva slávna Poľka.

hovor, ktorý sa kedysi v našich končinách šíril ako anekdota: Stretnú sa dvaja – no prosím, zase dvaja! – a jeden hovorí: „Počuj, nedávno som si kúpil tvoju novú básnickú zbierku.“

„Čože?! To si bol ty?!“

Usudzujem, že to, čo Eicha spájalo s oboma mestami z jeho výroku, bolo poznanie, ktoré sa dá zhrnúť nasledovne: o zmysle bytia, o povahe bytia, založeného na sústavnej jednote neistôt a pochybností, nevedia básnici viac než iní ľudia. Nepatria k prorokom, ktorí jasnozrivejšie než iní vidia do budúcnosti a hlbšie než iní prenikajú do nášho spoločného podvedomia.

Hm, dvaja. Ktovie, či je to dosť ľudí, a ktovie, či práve na toto číslo nepomyslel Baudelaire, keď kedysi v kaviarni uvidel prvé veľkoformátové noviny. Pohľad na ne ho vraj tak šokoval, že chcel spáchať samovraždu. Pochopil totiž, že nastal koniec literatúry, že čítať sa budú najmä aktuality, informácie, fakty.

Podistým by sme našli množstvo ďalších dôvodov, prečo mať rád aj niečo iné než básnické umenie v písanej podobe. Veď poézia žije v mnohých neverbalizovaných podobách a častejšie ako v knihách alebo piesňach ju možno nájsť mimo slov a za slovami. Napríklad koncom apríla, keď nočnú záhradu pustoší vietor, puntičkársky prší a do tmy svieti celodenným slnkom napitá led-hruška, zavesená na konári magnólie. Aby dážď videl, kam padá. Nadránom prestane pršať, hruška v sebe zhasne a magnólia sa rozsvieti doružova a dobiela. Tak ako poveterná tráva naokolo, posiata lupeňmi jej kvetov. Taký poetický druh blízkosti, taký poetický druh príbuznosti, pomyslia si zberatelia okamihov, keď na tú krásu vytriešťajú oči až za ušami a podaktorých svrbia podošvy – hneď by sa vybrali do Solúne i Bad Nauhaimu, do Popudinských Močidlian i Orechovej Potône. Porozprávať o tom obraze.

Prinajmenšom o ňom napíšu. Aby ho uchovali a aby ho tí ich dvaja istí čitatelia uchovali pre ďalších dvoch istých čitateľov.

Lebo ak sa Eich nemýlil a ak smieme chvíľu nenáležite zovšeobecňovať, každá poetka a každý poet má svojich dvoch čitateľov istých. Otázne je iba to, či pochádzajú zo stovky, z tisícky alebo ešte z vyššieho počtu.

Nech je to číslo akékoľvek, nemôže vplývať na tvorivý literárny proces a na jeho výslednú kvalitu. Aj keby sme uverili predpokladu, že ide o číslicu „2“ tvoriacu matematický rámec tejto úvahy, neslobodno zabúdať, že za onou dvojkou sa ukrývajú čitatelia tradične menšinového žánru. V takom prípade už i jeden čitateľ predstavuje dav a dvaja čitatelia sú davy. „Básnivci“ si to uvedomujú, nuž sami seba povzbudzujú ako tenisti pred druhým podaním. Reglement totiž nedovoľuje, aby ich počas hry hnali vpred skandujúce tribúny. Istým spôsobom povzbudzovania seba samého je asi aj roz-

Hm, dvaja, vravím si znovu s Eichom. A pritom napísať i prečítať báseň je také jednoduché. Tvrdí to aj Bukowski v básni Pozorovateľka: „Ach, povedala, už viem, ako to robíš: posadíš sa, naleješ si víno a zapáliš si cigaretu, pustíš rádio, vyfúkneš dym, siahneš si na nos, prejdeš si rukou po tvári, poškrabeš sa na krku a začneš: ťuk ťuk ťuky ťuk ťuk. Ách, ťuk ťuky ťuk ťuk ťuk. A takto stále dokola a dokola. A potom znovu vyfúkneš dym a znovu sa napiješ vína, siahneš si na nos, siahneš si na ucho a potom ťuk ťuk ťuky ťuk ťuk. Ách, ťuk ťuky ťuk ťuk ťuk... Má recht – presne tak som to napísal.“

Rakúšan Helmut Seethaler šiel na vec inak. Vo Viedni vešal a lepil metráky burcujúcich, apelatívnych básničiek – na stĺpy, laterny, lavičky, na stromy a múry. Vyslúžil si stovky udaní a pokút za znečisťovanie životného prostredia, rušenie verejného poriadku, za poškodzovanie verejného zariadenia i obmedzovanie pohybu chodcov. Neskôr však najvyšší súd rozhodol, že jeho poetické lístočky predstavujú umenie, a teda ich treba zo zákona chrániť. A najvyšší súd akiste pozostával aspoň z dvoch členov, čiže z dvoch čitateľov.

A to je ešte o kúštiček, o „kúšťulík“ väčší kus nádeje, než o akom píše Günter Eich v básni Nádej.

Poznámka: Ukážku z pripravovanej knihy fejtónov a glos Mariána Hatalu Zberateľ okamihov sme vybrali z časopisu Fraktál č. 2/2022. Vydanie knižnej i časopiseckej publikacie Fraktál z verejných prostriedkov podporil Fond na podporu umenia. Vydanie časopiseckej publikácie podporil Fond LITA.

30/VIII • OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044 VÝBER
MARIÁN HATALA
9. 7. 2022 • 28 /5019/

Kultúra

Slovenská gra ka v Srbsku

Pripravil: Jaroslav Čiep

„V

čera sa v Belehrade uskutočnilo slávnostné otvorenie historickej výstavy pre naše výtvarné umenie. Totiž slovenskí gra ci v Srbsku prvýkrát vystavovali v rámci spoločnej expozície a k tomu ešte na vode. V horúcom dni na vlnách Dunaja početným návštevníkom gra cké listy našich akademických grakov prišli akurát. V galérii Kultúrneho klubu 4ceMarina výstavu Slovenská gra ka v Srbsku môžete navštíviť počas celého júla,“ napísal pre verejnosť v piatok 1. júla kurátor výstavy Vladimír Valentík.

V Belehrade v Kultúrnom klube 4ceMarina v rámci kolektívnej výstavy Slovenská gra ka v Srbsku svoje gra cké listy vystavilo 15 našich gra kov. Od tých starších umelcov, medzi ktorých patria Pavel Pop (1948 – 2019), Jozef Klátik

(1949), Pavel Čáni (1953), Michal Kiráľ (1955 – 1995), Martin Kizúr (1957), ktorý už tridsať rokov žije v Austrálii, až po strednú a mladšiu generáciu gra kov, ktorú vlastne prevažne tvoria naše gra čky. Do druhej generácie slovenských gra kov patrí Zdenka Mária Madacká

(1967), Vesna Opavská (1976) a skupina gra kov – absolventov Akadémie v Novom Sade: Jana Viergová (1975), Milan Grňa (1979), Daniela Marková (1980) a Martina Karavlová-Hlodová (1980), ako aj posledná

výtvarníčka vzdelaná v Bratislave Marína Čániová (1981). Najmladšia generácia výtvarníkov štúdium gra ky absolvovala na Akadémii umení v Novom Sade: Ana Andrejićová (1991),

spisovateľ Martin Prebudila prečítal vlastnú báseň Biele ako farba a o výstave širšie hovoril kurátor Vladimír Valentík. Vyzdvihol, že výstava zostavená z 15 slovenských autorov pred-

Alena Klátiková (1991) a Emília Valentíková-Labátová (1992).

V prislúchajúcom katalógu k výstave Vladimír Valentík píše, že ide o diela, ktoré vznikali počas takmer polstoročia, odkedy sa gra kou začali zaoberať naši prví umelci. Na vernisáži sa prihovoril Boris Konček, tretí tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade,

stavuje prvý pokus tohto druhu historicky zoradiť a prezentovať tento segment súčasného výtvarného umenia Slovákov v Srbsku. Spoluorganizátorom výstavy je Slovenský kultúrny klub z Báčskeho Petrovca a výstava v Belehrade potrvá do 30. júla 2022.

Foto: z archívu Marina 4ce

3128 /5019/ 9. 7. 2022• KULTÚRA •
Titulná strana katalógu k výstave našich slovenských grafikov
Z vernisáže
Časť expozície Návštevníci pri otvorení
BELEHRAD

V znamení sviatkov Cyrila a Metoda a majstra Jána Husa

Jaroslav Čiep

Nedeľa venovaná dvom sviatkom: Cyrila a Metoda a majstra Jána Husa. Aj takto by sa mohla nazvať nedeľa, v ktorú si už 23 rokov petrovskí matičiari ruka v ruke s evanjelickým cirkevným zborom pripomínajú ich dielo a na večierku zveľaďujú ich posolstvá a odkazy. Program 23. Cyrilo-metodského večierka tohto roku bol v nedeľu 3. júla v sieni budovy novej fary. V týchto priestoroch preto, že je podlaha petrovského kostola práve vo fáze rekonštrukčných prác.

Po prelúdiu, predspeve, zaspievanej piesni (ES 278), pozdrave a kolekte nasledovalo evanjelium s príhovorom miestneho farára cirkevného zboru Slovenskej evanjelickej augsburského vyznania cirkvi v Petrovci Jána Vidu.

sprievod má na starosti Vladimír Kováč. Viachlasne zaspievali tri piesne: Slovenčina moja J. V. Dolinského, pieseň Materinská moja reč a Ave verum Corpus W. A. Mozarta.

V pokračovaní programu sa prítomným spevom prestavil aj spevokol zboru SEAVC v Petrovci, ktorý má na starosti, nacvičuje

Klimentovo Pochvalné slovo na pamiatku Cyrila predniesla Miluška Anušiaková-Majerová, Starosloviensky cirkevný spevník O. Chreňa uviedla Elena Lončarová a Život Metodov Anna Hansmanová. Tieto tri dámy predniesli aj úryvky z textov V. Turčányho Slovensko dnes a Do slovanského pamätníka, Sme tu

Okrem Anny Hansmanovej a Milušky Anušiakovej-Majerovej prednes textov mala na starosti aj Elena Lončarová

to bolí (ES 662) A. H. Krčméryho a potom nasledovala modlitba s Otčenášom farára Jána Vidu a Áronovské požehnanie. Večierok tradične uzavreli spoločnou piesňou a hymnou evanjelikov Hrad prepevný (ES 263).

V podstate celé predpolud-

Po ňom krátky príhovor mala predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová-Melichová.

Zo zborov sa ako prvý predstavil Komorný zbor Musica viva, ktorý diriguje Mariena Stankovićová-Kriváková a hudobný

ho, diriguje a hudobne sprevádza kantorka Slovenka Benková-Martinková. V jeho prednese odzneli piesne Dnes ešte platí Boží sľub a tému z Novosvetskej symfónie A. Dvořáka Pred Tebou kľakáme

a Slovenské slovo Michala Chudu a odznel aj Teologický odkaz majstra Jána Husa z pera Miloša Klátika.

Speváčka s operným hlasom Katarína Kalmárová na záver zaspievala pieseň Hojže, Bože, jak

ňajšie bohoslužby, ako aj Cyrilo-metodský večierok boli ladené ku Dňu Cyrila a Metoda, ktorý pripadá na 5. júla, a k Pamiatke upálenia Jána Husa, ktorú si pripomíname 6. júla.

32 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Kultúra
Prednes piesní v podaní zboru Musica viva Lahodný spev speváčky Kataríny Kalmárovej sa rozliehal sieňou
Predstavil sa aj miestny cirkevný spevokol V PETROVSKOM EVANJELICKOM KOSTOLE

Na zámku veľa detí, krojov, radosti a slnka

Vštandardnom formáte krásny sviatok detského folklóru neprebiehal uplynulé dva roky. Pripomeňme však, že vlani odznel v online koncepcii s účasťou iba kysáčskych folkloristov na vyhodnotení prihlásených súborov. Preto sme ho všetci s veľkou radosťou privítali tohto roku. Znovu to bol víkendový folklórny maratón a prebiehal od 1. do 3. júla. Usporiadateľom je Kultúrne centrum Kysáč a odznel pod záštitou Mesta Nový Sad. Finančne ho podporili i Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Matica slovenská v Srbsku a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave.

VÝSTAVY, DIVADIELKO, KONCERT

V rámci 28. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči v piatok 1. júla boli záujemcom sprístupnené prvé podujatia. Otvorené boli tri výstavy, ktoré si návštevníci mohli pozrieť počas všetkých troch festivalových dní, a odznelo i bábkové divadielko. V Predškolskej ustanovizni Lienka najprv bola otvorená výstava obrazov členov Umeleckého spolku Michala Geržu. Prítomných na vernisáži privítal Ján Vozár, predseda Rady Miestneho spoločenstva Kysáč a člen tohto umeleckého spolku. S radosťou pripomenul, že v roku 2023 si členovia tohto spolku pripomenú 10 rokov pôsobenia, na čo sa už chystajú. Okrem neho po päť obrazov na tejto festivalovej expozícii mali Mária Páliková, Mária Sláviková, Zuzana Ferková, Zuzana Madacká a Pavel Chrťan, kým ručnými prácami sa predstavila Vlasta Leporisová. Návštevníci si

mohli pozrieť aj práce budúcich členov tohto združenia – výsledok výtvarného tábora, ktorého účastníci boli žiaci kysáčskej základnej školy. Na vernisáži básňou návštevníkov oslovila jedna z autoriek Mária Sláviková a výstavu slávnostne otvoril Pavel Surový, riaditeľ Kultúrneho centra Kysáč. Následne v Základnej škole Ľudovíta Štúra boli záujemcom sprístupnené ďalšie dve výstavy. Najprv detské výtvarné práce na tému Zlatej brány predstavila knihovníčka Dragana Surová. Totiž túto akciu usporiadala tamojšia Knižnica Michala Babinku a žiakov viedla a motivovala učiteľka Anna Privizerová. Boli tu i panely s poštovými známkami. Viac o nich prítomných informoval Michal Francisty, predseda KUS Vladimíra Mičátka. Ide o výstavu poštových zná-

Na vernisáži privítali i Ondreja Zahorca, predsedu Filatelistického spolku z Petrovca. Ondrej

Slovenska. Réžiu mal na starosti Ivan Radošinský. Podľa dlhoročnej koncepcie

mok latelistov – mládežníkov Spoznaj svet latelie a s  lateliou spoznaj svet . Svoje exponáty predstavili štyria mladí zberatelia: Emil Čeman, ktorý dostal i tú česť výstavu slávnostne otvoriť, Tina Ďurovková a Bojan Savičić z Kysáča a Ema Turanová z Báčskeho Petrovca. Bol tu i spoločný panel s exponátmi žiakov ZŠ Ľudovíta Štúra.

Filatelistickú expozíciu priblížili úspešný zberateľ Emil Čeman a predseda KUS Vladimíra Mičátka Michal Francisty

Žabka, vedúci mládežníckej latelistickej sekcie KUS Vladimíra Mičátka, predstavil príležitostnú obálku s logom a pečiatkou Zlatej brány.

v sobotu na Zlatej bráne bol koncert zahraničného folklórneho súboru a tentoraz to bolo Folklórne zoskupenie Pyrťan z Pliešoviec zo Slovenskej republiky. Jeho program obohatil i nedeľňajší galakoncert, ktorým toto medzinárodné folklórne sústredenie vyústilo.

NEDEĽŇAJŠÍ GALAPROGRAM

Vo večerných hodinách ožilo festivalom nádvorie kysáčskej základnej školy, kde už stál zámok Zlatej brány. Deti za sprievodu rodičov, respektíve i starých rodičov si pozreli bábkové predstavenie. Ide o spracovanú rozprávku Konôpka autorky Eleny Čepčekovej a predviedli ju členovia Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom zo

V trojapolhodinovom galaprograme odznelo 30 hudobno-speváckych a tanečných bodov. Vystúpili súbory z 22 prostredí v našej krajine a dva zo zahraničia. Ani neprekvapí, keď povieme, že na festivalovom zámku na nádvorí Základnej školy Ľudovíta Štúra sa predstavilo vyše tisíc účastníkov. Z ich nacvičených bodov sa tešili tak ich nacvičovatelia, ako i diváci a členovia odbornej poroty.

Ako obvykle na začiatku ústredného programu moderátorka (tentoraz Miluška Vranková) vyzvala na javisko tanečný pár z každého účinkujúceho súboru. Vzápätí sa auditóriu prihovoril Pavel Surový, riaditeľ hostiteľského Kultúrneho centra Kysáč. Osobitne privítal vzácnych hostí: výpravu vede-

3328 /5019/ 9. 7. 2022• KULTÚRA •
28. DETSKÝ FOLKLÓRNY FESTIVAL ZLATÁ BRÁNA V KYSÁČI
Odborná porota: (zľava) Olivera Popadićová, Anna Zorňanová Kulíková a Ján Slávik

Kultúra

nia mesta Nový Sad v čele s Jelenou Marinkovićovou Ra domirovićovou, predsedníčkou Zhromaždenia mesta Nový Sad, Milanu Arňašovú Radićovú, ria diteľku NVU Hlas ľudu, Libušku Lakatošovú, predsedníčku NRSNM, Tatianu Vujačićovú, podpredsedníčku NRSNM, Bori sa Končeka, tretieho tajomníka Veľvyslanectva Slovenskej re publiky v Belehrade, Nebojšu

linu Chrťanovú, námestníčku pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – ná rodnostné spoločenstvá.

Osobitne zdôraznil význam tohto festivalu v zachovávaní identity a zdedených tradícií vojvodinských Slovákov, ale i podporu, ktorú Kysáč má zo strany vedenia mesta Nový Sad a primátora Miloša Vučevića.

níkov festivalu ako strážcov tradičných hodnôt, kultúrneho dedičstva a zvykov Slovákov vo Vojvodi ne, ale aj v širšom re gióne. Zdôraznila, že v roku, keď Nový Sad hrdo nesie titul Eu rópskeho hlavného mesta kultúry, práve kultúra sa viac než doteraz stáva súčas ťou našej každoden nosti a komunikácie. Nasledovalo zdvih nutie festivalovej vlajky za zvuku fanfár a galakoncert, ktorý tradične viedli scé

Kuzmanovića, riaditeľa Archívu Vojvodiny, Olenu Papugovú, štátnu tajomníčku v Minister stve pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg, Jána Brtku, pokrajinského po slanca, Jána Vozára, predsedu R ady Miestneho spoločenstva Kysáč, Rastislava Surového, čestného predsedu MSS, Mi

Vďaka tejto nezištnej pomoci zahlásil rekonštrukciu klubovne v KC Kysáč a ďalšiu fázu v úprave Ferkovho domu. Podnetným príhovorom 28. DFF Zlatá brána slávnostne otvorila Jelena Marinkovićová Radomirovićová, predsedníčka Zhromaždenia mesta Nový Sad. Oslovila organizátorov a účast

nickými prejavmi mladí kysáčski divadelníci. V moderátorskom tíme boli: Miloš Privizer (kráľ), Hana Agarská (kráľovná), Emília Čemanová (liečiteľka Berta), Martina Agarská (dvorná dáma Vladislava) a Simona Červená (dvorná dáma Vieroslava). Text moderátorom napísala a hercov nacvičila Milina Chrťanová.

A to, ako účastníkov festi valu nacvičili ich choreografi a umeleckí vedúci, sledovali a hodnotili členovia odbornej poroty: Ján Slávik, choreograf, ideový tvorca a zakladateľ DFF Zlatá brána, Olivera Popadićová, hudobná pedagogička, a Anna Zorňanová Kulíková, etnomu zikologička. Tancovali a spie vali deti a mládežníci z týchto

34 • KULTÚRA •www.hl.rs Informačno-politický týždenník
Zo slávnostného otvorenia festivalu Zvončeky z Erdevíka sa stali absolútnymi víťazmi a získali najvyššie uznanie: sošku NRSNM Prvá cena pre kovačickú Vločku Akciu kreslenia výkresov na tému Zlatej brány usporiadala Knižnica Michala Babinku a výstavu otvorila knihovníčka Dragana Surová DFS Slnečnica z Padiny získala 2. cenu

prostredí: Báčskeho Petrovca, Bingule, Erdevíka, Ľuby, Hajdu šice, Hložian, Jánošíka, Kovačice, Kulpína, Lugu, Nového Sadu, Padiny, Pivnice, zo Selenče, Sta

získal DFS Zvončeky SKOS Er devík (Detská svadba; autorky a nacvičovateľky Lyduška Ko lárová a Vesna Mijatovićová). Prvú cenu získal DFS Vločka

rej Pazovy, z Vojlovice, Kysáča a ako hostia mladí tanečníci zo Zreňanina, z Iloka (Chorvátsko) a Pliešoviec (Slovensko). V súla

ZŠ Mladých pokolení z Kova čice (detské hry Húsky moje, poďte domov; autorky a nacvi čovateľky Zuzana Petríková

Hostitelia

v prvom

mienok členovia odbornej poroty navrhli organizátoro vi udeliť mimo štandardných ocenení i špeciálne ceny. Tie určili pre DFS Slniečko KC Kysáč,

ra a Komorného zboru Zvony Selenča.

Počas priebehu 28. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána si návštevníci mohli v Galérii

de so sugesciami odborníkov na tohtoročný festival si súbory priniesli hlavne detské hry, ale boli tu i detské, pôvodné i šty lizované tance, choreografiou spracované obyčaje (detská svadba, drotári). I napriek tro pickej horúčave tancovalo sa, spievalo a hralo s pravou det skou radosťou a hravosťou.

VYHODNOTENIE

Na záver galakoncertu bolo na javisku zverejnené rozhodnutie členov odbornej poroty a ude lené uznania najúspešnejším súborom. Absolútnym víťazom festivalu sa stal a sošku NRSNM

a Vieroslava Válovcová, vedúci orchestra Pavel Tomáš st.), 2. cenu DFS Slnečnica pri ZŠ maršala Tita Padina (detské hry Keď zazvoní zvonec; au torka a nacvičovateľka Anna Halajová, vedúci orchestra Vladimír Halaj) a 3. cenu DFS KUS Pet rovská družina – staršia skupina (tanec V Petrovci na jarmoku; autor a na cvičovateľ Pavel Pavlíni, vedúci orchestra Zden ko Makovník).

Po zvážení svojich

3528 /5019/ 9. 7. 2022• KULTÚRA •
DFS Ratolesť SKUS Pivnica, DFS Šafáriček SKC P. J. Šafárika Nový Sad a Orchestrík ZŠ Jána Kollá Ľudovíta Miloša Mičátka (v Kul túrnom centre Kysáč) pozrieť exkluzívnu výstavu
Corona.
Spoločná fotografia na záver festivalu: vedúci odmenených súborov, členovia odbornej
poroty, riaditeľ hostiteľského
Kultúrneho centra Kysáč a predsed níčka
NRSNM
Hostia zo Slovenska Z vernisáže obrazov členov Umeleckého združenia Michala Geržu
a časť hostí
rade: (zľava) Boris Konček, Milana Arňašová Radićová, Dragana Surová, Pavel Surový, Jelena Marinkovićová Radomirovićová
Tretia cena staršej skupine DFS Petrovská družina

Kultúra

Zanietenosť a zaslúžené uznania

cesta predstavenia Putujúce divadlo Šopalovići Ochotníckeho divadla Mirka Tatalovića-Ćiru v Novej Pazove sa začala po oblastnej prehliadke, keď Zoltan Fridman, ktorý mal na starosti zhodnotenie a návrh na postup sledovaných divadiel,

Nezvyčajná

nenavrhol toto predstavenie do ďalšieho súťažného kola. Avšak po sťažnosti a dodatočnej selekcii toto predstavenie sa dostalo na pokrajinskú prehliadku. Ajhľa – na nej obsadilo prvé miesto. Režisér

Alexander Bako dostal cenu za najlepšiu réžiu a scénogra u. A to nie je jeho prvá cena na pokrajinskej prehliadke.

„Práve tak, nie je to prvé uznanie za réžiu a scénogra u. Na pokrajinskej prehliadke som dostal cenu za predstavenie Maratónci bežia čestné kolo v roku 2002, tiež za scénogra u toho istého predstavenia a i v roku 2016. Tohto roku za predstavenie Putujúce divadlo Šopalovići. Za scénogra u som dostal cenu aj v roku 2017 za predstavenie Bratia a sestry. Na pokrajinskej prehliadke som bol dvakrát vyhlásený za najlepšieho herca a dvakrát som bol hercom večera.“

Odkedy sa zaoberáte réžiou?

„Réžiou sa zaoberám takmer tridsať rokov. Začal som v roku 1993 v Slovenskom divadle VHV v Starej Pazove, keď som debutoval s réžiou predstavenia Trasovisko. Okrem tohto predstavenia v tomto divadle som režíroval ešte nasledujúce inscenácie: Rozprávka o Budulínčeku (1993), Denník Anny F. (1994), Kto zabil Linnu Somerovú (1995), Dvadsať minút s Anjelom (1996), Posledná prekážka (1998), Cesta okolo sveta za 80 dní (1999), Maratónci bežia čestné kolo (2002 a 2016), Matka (2003), Traja umel-

ci a drak Samuel (2004), Čertove obrázky (2005),  Zberné stredisko (2007),  Podfukač (2008) a  Pohreb alebo sen strýca Miloša (2009).

vej Pazove Bratia a sestry (2017), Popanštená kotrba (2018), Všetko o ženách (2019), Podozrivá osoba v profesionálnom Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci a Sluhu dvoch pánov v Slovinskom divadle z mesta Stična. Putujúce divadlo Šopalovići (2022) je moje 31. predstavenie, ktoré som režíroval.“

S tohtoročným predstavením si sa mal zúčastniť aj na republikovom festivale v Kule, žiaľ, nevystúpili ste pre zdravotné problémy jednej herečky.

Okrem práce v pazovskom divadle režíroval som aj v Kysáči predstavenie Potopa sveta (1997) a v Rume predstavenie Pohreb (2002), pričom som text aj preložil zo slovenčiny do srbčiny. V Kulpíne som urobil réžiu predstavení Pohreb (2013) a Konečná stanica (2018). V Nových Bánovciach som režíroval predstavenia: Pani ministrová (2013), Herkules a morské jazdy (2014), Pop Ćira a pop Spira (2015), Bolo raz v Srieme (2016) a  Zlá žena (2017), v KUS Branka Radičevića v Starej Pazove Večera bláznov (2015), v No-

Avšak na tomto festivale si sa zúčastnil nielen ako režisér, ale aj ako herec a získal si aj odmeny.

„Dostal som odmenu za réžiu predstavenia Zberné stredisko, získal som aj dvakrát odmenu za najlepšiu scénogra u. Okrem spomínaného predstavenia aj za predstavenie Maratónci bežia čestné kolo. Dvakrát som sa stal najlepším hercom v Srbsku, a to v predstavení Hrdinovia a Krčma na hlavnej hradskej, ktoré režíroval Miroslav Benka.“

Ceny si dostal aj na slovenskej divadelnej prehliadke?

36 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
NA SLOVO S REŽISÉROM ALEXANDROM BAKOM
Alexander Bako, všestranný scénický umelec Z predstavenia Maratónci bežia čestné kolo
Putujúce divadlo Šopalovići

„Áno, viackrát som bol odme nený za najlepší herecký výkon, dvakrát som dostal cenu za naj lepšiu scénografiu, až trikrát za najlepšiu réžiu, hudbu a raz sa mi do rúk dostala aj Cena Tomá ša Hriešika-Máška. Na detskom festivale 3 x Ď som vyhlásený za najlepšieho režiséra a scénogra fa. Na festivale REPASSAGE fest, na ktorom účinkovali víťazi až zo šiestich štátov bývalej Juhoslávie, som bol vyhlásený za najlepšieho režiséra a scénografa.“

Aj réžia rozhlasových hier bola pre teba lákavá a hral si aj v nie koľkých filmoch.

„Okrem divadelných predsta vení režíroval som a hral v takmer 80 rozhlasových drámach, jednu som aj napísal. Hral som vo filme Emira Kusturicu Čierna mačka, biely kocúr, vo filme Básnik, Návrat (Re turn) spolu s výnimočným hercom Johnom Savageom a vo filme Sny Martina Jonáša. Režíroval som film Borba i nada (2015), ktorý je odme nený ako najlepší filmový projekt vo Vojvodine tohto roku. Napísal som vyše 70 textov pre humo ristické miniatúry (scénky), ktoré sme spolu s kolegami mnohokrát prezentovali po celej Vojvodine.“

Alexander Bako divadelnú ka

riéru začal roku 1985, aj dodnes zostal v Slovenskom divadle Vla dimíra Hurbana Vladimírova, ktoré pôsobí v rámci Slovenského kul túrno-umeleckého spolku hrdi nu Janka Čmelíka. Ako herec hral v dvadsiatich troch divadelných predstaveniach: Pipi Dlhá Pančucha,

skom slovenskom divadle, ako aj v predstaveniach Jazvy v Kysáči, Konečná stanica v Kulpíne, Virus v Rume, O snoch, krídlach a psovi Hurikánovi v Partizánskom, Všetko o ženách v Novej Pazove, Večera bláznov v KUS Branka Radičevića v Starej Pazove a  Zuzka Turanová

níkom mnohých profesionálnych a ochotníckych festivalov ako he rec, ale aj ako režisér. Účinkoval i na nasledujúcich divadelných fes tivaloch: Malo pozorje (Nový Sad), BITEF (Belehrad), MES (Sarajevo), Divadelná Nitra a Scénická žatva (Slovensko), Juvaskulla i Mikkeli (Fínsko), ARCUSFEST (Budapešť, Maďarsko), BRAMS (Belehrad), Sve tový festival ochotníckeho divadla Halden (Nórsko), Festival festivalov Trebinje (Bosna a Hercegovina), Macedónsky republikový festival, TREMA fest (Ruma), REPASSAGE fest (Ub), FEDRAS (Malo Crniće), Gardoš (Zemun), ako aj na všetkých divadelných festivaloch v organi zácii Zväzu ochotníkov Vojvodiny a Srbska.

Krvavá svadba, Zem a záveje, Tri vrecia zemiakov, S.O.S., Nešťastná Kafína, Kubo, Cesta okolo sveta za 80 dní, Hrdinovia, Prebuď sa, Katarí na, Zberné stredisko, Keď vejú jarne víchre,  Krčma na hlavnej hradskej, Maratónci bežia čestné kolo a Tamo daleko... – všetky v staropazov

a Podozrivá osoba v profesionál nom Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci.

Okrem spomenutými cenami Alexander Bako bol odmenený aj vyše dvadsiatimi diplomami na rôznych menších festivaloch vo Vojvodine a v regióne. Bol účast

Roku 2005 bol za skvelú prácu a úspechy odmenený najväčším uznaním Zväzu ochotníkov Srbska – Zlatým odznakom, v roku 2011 dostal plaketu Svetlost a plaketu Miestneho spoločenstva za veľký prínos v oblasti kultúry v Obci Stará Pazova. V roku 2013 dostal aj Cenu Ðorđa Damjanovića-Ðekšu za skvelú prácu s ochotníckymi súbormi a roku 1999 Plaketu Peđu Jovanovića za mimoriadny príspe vok v divadle v Srieme.

Foto: z archívu spolubesedníka

Konôp Ka A j v BáčsKom Pe TRovci. Súbor Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom zo Slovenskej republiky, ktorý tohto roku hosťoval na festivale Zlatá brána v Kysáči, v sobotu 2. júla sa predstavil aj v Báčskom Petrovci v sieni Slovenského vojvodinského divadla bábkovým predstavením Konôpka podľa rozprávky Eleny Čepčekovej v réžii Ivana Radošinského. Ide o rozprávku o dievčine z konopy, ktorá utká zázračnú košeľu z bodliakov. Tá má takú moc, že usvedčí každého klamára. Pred kráľom odhalí neprávosti a chamtivosť vyberača daní, kráľ napraví krivdy. Konôpka má nielen neobyčajné meno, ale aj vlastnosti. Jej zásluhou zvíťazí spravodlivosť nad neprávom. Súbor pod vedením Ivana Radošinského sa už naplno etabloval. Bábkové divadlo si za svoj cieľ stanovilo osloviť najmenších divákov zinscenovaním klasických rozprávok, v ktorých víťazí dobro nad zlom, po ktorých si deti z divadla odnesú okrem umeleckého zážitku i poučenie. Po ukončení predstavenia najmladší diváci mali možnosť obzrieť si bábky a s nimi sa aj zahrať.

3728 /5019/ 9. 7. 2022• KULTÚRA •
Všetko o ženách

V duchu Čajakových výročí

Tohto

roku Selenčania oslávili svoj dedinský sviatok práve v stanovený dátum

– 2. júla. O tom, ako si ho uctievajú, svedčí plné hľadisko počas celovečerného príležitostného programu v Dome kultúry, ale predtým sa domáci a hostia stretli v priestoroch etnomúzea (na poschodí Domu kultúry). Členky etnosekcie MOMS Selenča na čele s predsedníčkou Vierou Strehárskou pozvali záujemcov na otvorenie výstavy Stopy selenčskej minulosti

Neúnavná zberateľka a organizátorka akcií na zachovanie

Skrátka predstavila  expozíciu, kde sú tak krosná a vôbec nábytok, ako i výšivky, kroje, obrazy,

narodenia a 40. výročie smrti veľkého spisovateľa Jána Čajaka ml. Jeho život je spätý s touto dedinou: narodil sa 18. júla 1897 práve v Selenči, umrel 3. júla 1982 v Bratislave a Selenča 2. júla oslavuje svoje narodeniny. Každoročne si Selenčania pri tejto júlovej príležitosti spomínajú na autora známych románov a poviedok z dedinského prostredia i historického obdobia, lebo je posledný

dedičstva našich predkov, učiteľka vo výslužbe a predsedníčka etnosekcie Viera Strehárska v príhovore pripomenula, že je toto 21. rok, čo etnosekcia dostala tento priestor, a stretnutie vďaka novej výstave tu usporiadali 42- alebo 43-krát. S potešením konštatovala, že zakladateľky sekcie privádzajú sem už aj svoje deti, dokonca i vnúčence, aby spolu ochraňovali pred zničením a zabudnutím vzácne veci, ale i pestovali našu tradíciu, aby sa zachovalo to slovenské, čo nám naši predkovia zanechali.

dokumentácia, staré knihy, fotogra e, časopisy – spolu až 300 – 400 exponátov. Počas svojej práce vydali 5 čísel vlastného časopisu a ku každej výstave pripravujú letáčik.

V tejto klenotnici slovenského národného života tentoraz otvorili výstavu Stopami našich predkov, kde primeraným spôsobom oslávili 264. výročie založenia Selenče, 125 rokov od

zo slávneho rodu Čajakovcov a narodený práve v Selenči. Tentoraz vraj neinštalovali novú výstavu, ale jestvujúcu expozíciu doplnili niektorými exponátmi a nástenkami o Jánovi Čajakovi ml.

Hostiteľka Viera Strehárska privítala i hostí: Annu Čapeľovú, predsedníčku Výboru pre kultúru

NRSNM, Dr. Juraja Súdiho, podpredsedu MSS pre Báčku a člena NRSNM, Katarínu Vrabčeniakovú, podpredsedníčku Výboru pre vzdelávanie NRSNM a členku Rady Miestneho spoločenstva Selenča, ako i členky Spolku žien Matkino srdce z Lalite. Oslovení hostia ocenili veľký význam týchto priestorov, lebo „sú zmaterializovanou históriou Slovákov žijúcich v Selenči, a preto majú nielen dedinský, ale i obecný a pokrajinský ráz“. Poďakovali sa predsedníčke Strehovskej, že zobúdza u ľudí to šľachetné, čo ich vedie k tomu, aby pokračovali v jej stopách.

Nasledovalo primerané literárne pásmo, v ktorom škôlka-

38 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Kultúra
Najmladší a najmilší
Selenčská dychovka na ľudovú nôtu Perličky zo školského života
OSLAVA DŇA SELENČE

ri, školáci, ale i učiteľky básňami, prozaickými i historickými tex tami pripomenuli život a dielo Jána Čajaka ml., ale vzdali hold aj slovenčine.

predsedníčka Výboru pre kultú ru NRSNM, Dr. Stevo Panić, pred seda Obce Báč, Boris Konček, tretí tajomník Veľvyslanectva SR, a Marína Vrabčeniaková, predsedníčka Rady Miestneho spoločen stva Selenča.

BOHATÝ PROGRAM V DOME KULTÚRY

Oslavy Selenče, dedinky, ktorá počíta 264 rokov od svojho za loženia, pokračovali uplynulú sobotu v Dome kultúry. Moderá tori Karmena Kováčová, Teodora Šimoniová a Alen Slonka privítali hostí z NRSNM, Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Beleh rade, Obce Báč, Matice sloven skej v Srbsku a MOMS Selenča, z evanjelickej a rímskokatolíckej cirkvi, zo základnej školy. Z ja viska sa obecenstvu prihovorili a všetkým Selenčanom k oslave zablahoželali Anna Čapeľová,

Predsedníčka Anna Čapeľová, Selenčan ka, uznala: „Som hrdá, že sme usilovný a sta točný národ, a hrdá som aj preto, že sme aj napriek migračným procesom, napriek nevyhnutnej asimi lácii zachovali našu slo venskosť a našu dedinu.“ Predseda Pa nić doprial oslavujúcej Selenči ešte toľko ro kov, predstaviteľ slovenského veľvyslanectva Konček pochvá lil bohatú expozíciu etnomú zea a tešil sa na príležitostný program ako „skvelé vyvrcho lenie osláv“. V ďalšej gratulácii Selenči a Selenčanom predsed níčka Vrabčeniaková povedala: „Prajem nielen krásne oslavy, ale aj príjemný, šťastný a pokojom naplnený život. Nech je naša dedina Selenča skutočným do movom a miestom pre splnenie vašich snov.“

Potom sa to roztočilo a na javisku sa vystriedali všetky ge nerácie. Na začiatku vystúpili

škôlkari, aby ukázali, ako sa aj v škôlke pestuje ľudová tradí cia, ako sa tancuje a spieva na ľudovú nôtu. Nasledovalo lite rárne pásmo o Jánovi Čajakovi ml., básne o ňom a o dedine. Ešte raz bolo pripomenuté, že v etnomúzeu sú vystavené fo tografie z rodinného albumu Čajakovcov, ktoré mu venovala Edita Čajaková, spisovateľova manželka. Na budove Business centra je nainštalovaná pamät ná tabuľa, ktorá upozorňuje i budúce generácie, že tu stál dom, kde sa narodil tento zná my dolnozemský spisovateľ. Bolo to na návrh učiteľského kolektívu a učiteliek slovenčiny Viery Strehárskej a Ruženy Šimo niovej. Znovu bolo počuť, že si

lebo sa z jeho diela ozýva kus tradície a dedinského života.

V programe vystúpili žiaci re citátori, potom štvrtáci so zaují mavými perličkami zo školského života, zahrali Orchestrík ZŠ Jána Kollára a selenčská dychovka Tamburáši, spievali členovia Komorného zboru Zvony, čle novia selenčského evanjelického a rímskokatolíckeho spevokolu. Dobrou generálkou pred ne deľňajšou účasťou na Detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči bolo vystúpenie Detské ho folklórneho súboru Pramie nok ZŠ Jána Kollára. A nechýbali ani divadelné ukážky. Traja Se lenčania – maturanti petrov ského gymnázia sa predstavili scénkou o Vasovi Ladačkom, ktorou získali 1. miesto aj na pokrajinskej, aj na republikovej Domiáde. Divadelníci KUS Jána Kollára pripravili efektnú scénku U doktora

Na konci osláv moderátori povedali: „Týmto programom sme chceli ukázať, čo nám naši predkovia nechali, čo sme od nich zdedili a čo nám bolo od narodenia vštepené v srdci.“ V mene organizátora osláv –Rady Miestneho spoločenstva Selenča a koordinátorky celo večerného programu Nataše Klinovskej, riaditeľky selenčskej základnej školy, sa poďakovali

Ján Čajak ml. svojím umeleckým dielom vybojoval trvalé miesto v dejinách slovenskej literatúry,

za finančnú podporu tohtoroč ných osláv Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Obci Báč.

3928 /5019/ 9. 7. 2022• KULTÚRA •
DFS Pramienok si ochotne zatancoval na domácom javisku Divadelníci KUS Jána Kollára boli U doktora Víťazná scénka z republikovej Domiády

Súbeh pre demo skupiny

Gitariáda

Vojvodiny sa bude konať po ôsmykrát zaradom v Kysáči na pomocnom ihrisku FK Tatra 3. septembra 2022. Demo skupiny tvoria podstatu festivalu. Súbeh pre súťažiace bandy je otvorený od 5. júla a bude trvať do 15. augusta.

Prihlášky na účasť na súbehu sa vypĺňajú elektronicky na webovej stránke festivalu alebo zasielaním potrebných informácií priamo na e-mail festivalu: gitarijadavojvodineinfo@gmail.com

Všetky zainteresované skupiny, ktoré chcú účinkovať v súťažnej časti Gitariády, sa na súbeh môžu prihlásiť cez link: http://gitarijadavojvodine. rs/formular-za-prijavu/. Dodatočné informácie sú dostupné na novej webovej stránke festivalu: http://gitarijadavojvodine.rs/ alebo na sociálnej sieti Facebook na stránke Gitarijada Vojvodine.

Právo na účasť na súbehu majú demo skupiny, ktoré nemajú zverejnené komerčné vydanie a majú aspoň tri autorské skladby.

S cieľom popularizovania rokovej hudby a a rmovania demo rokových skupín potrebné je, aby každá skupina po prihlásení na svojej facebookovej stránke napísala status: „Prijavili smo se na Gitarijadu Vojvodine“ a aby označili stránku Gitarijady Vojvodine.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Na stránke festivalu po vypršaní súbehu budú zverejnené promo videá prihlásených skupín a demo skupina s najviac „lajkov“ na promo videu zabezpečí sebe priamu účasť v súťažnej časti festivalu.

Mediálny partner a sponzor prvej ceny festivalu aj tohto roku je Rádio-televízia Vojvodina. Okrem tejto veľmi vzácnej ceny, s cieľom propagovať ochotnícku tvorbu a samotné demo skupiny, momentálne sa dojednávajú vystúpenia na medzinárodných festivaloch, ktoré budú časťou ceny, ktorú zabezpečuje festival Gitariáda Vojvodiny.

Ako aj v uplynulých rokoch festival sa uskutoční pod patronátom Mesta Nový Sad, Správy pre kultúru, Správy pre hospodárstvo, Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá a partnerom v projekte je Nadácia Nový Sad 2021 – 2022, ktorou je Gitariáda Vojvodiny podporená v rámci Programového oblúku Kaleidoskop.

Organizačný výbor Gitariády Vojvodiny

Jaroslav Čukan – Michal Kurpaš – Boris Michalík – Roman Zima – Marián Žabenský: Dolnozemské odtiene slovenskej kultúry (ISBN 978-973-107-183-1)

Jaroslav Čiep „Kultúrne

tradície dolnozemských Slovákov sa formujú južne od hraníc Slovenska v odlúčení od materského národa. V porovnaní s kultúrou Slovákov na Slovensku sú podobné, aj celkom odlišné. V obidvoch prípadoch vznikajú a existujú v špeci ckom prostredí: na Slovensku sú kultúrnym dedičstvom štátotvorného/ majoritného národa, spolužijúcich národnostných menších a etnických skupín, ktoré žijú v Slovenskej republike ako v spoločnom štáte; na Dolnej zemi – v Chorvátsku, Srbsku, Rumunsku a v Maďarsku sú Slováci jednou z národnostných menšín a etnických skupín v prostredí štátotvorného/majoritného národa. Dolnozemské odtiene slovenskej kultúry majú korene v materskom národe a modi kujú ich rozmanité, nové historické, geogra cké, štátnopolitické, ekonomické, etnické a konfesionálne

súvislosti. Sú súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva, no špeci ckou: kultúrne vzory sú slovenské, ale obsahujú prvky obklopujúceho etnokultúrneho prostredia.“ Takto o knihe píše vydavateľ. Cieľom publikácie je doplniť a rozšíriť doterajšie poznatky o spôsobe života a kultúre, prispieť k objasneniu rozmanitosti dolnozemskej slovenskej kultúry, ktorá má veľa podôb aj spolupôsobiacich súvislostí ich vzniku, formovania a aktuálneho fungovania. Autorský kolektív v prítomnej monogra i zúročil mapovanie a hodnotenie kultúrneho potenciálu v slovenských dolnozemských enklávach a diaspórach, ktoré realizoval v rokoch 2016 – 2020. Treba však poznamenať, že s výskumom kultúry zahraničných Slovákov má dlhoročné skúsenosti a na svojom konte viac ako 10 monogra í a desiatky štúdií a konferenčných príspevkov. Výskum kultúrneho potenciálu bol ďalšou príležitosťou na návštevu a rela-

tívne poznanie všetkých lokalít s inštitúciou fungujúcou na slovenskom etnickom princípe. Pomohol pri identi kácii množstva veľmi podobných aj diametrálne odlišných a špeci ckých kultúrnych javov. Bohaté publikované pramene sú orientované skôr na zovšeobecňovanie faktov o dolnozemskej slovenskej kultúre, na potvrdzovanie známych skutočností. Cieľom autorov nie je priniesť obsahovo vyčerpávajúce a tematicky komplexné dielo. Ambíciou publikácie je slovom aj vizuálnou dokumentáciou poukázať na rozmanitosť kultúry na úrovni štátov, regiónov a minoritných lokálnych spoločenstiev, jej príčin, doplniť tak doterajšie poznatky, priniesť nové inšpirácie a impulzy do budúcej vedeckej práce aj jej sprístupňovania verejnosti. Publikácia je zostavená z nasledujúcich statí: Úvod, Slováci v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku a Chorvátsku, Inštitucionalizovaná a organizovaná kultúra, Etnokultúrne a etnokonfesionálne aspekty

minoritných spoločenstiev, Vplyv slovenských spoločenstiev na charakter kultúrnej krajiny, Kontexty tradičnej architektúry, Kultúrne tradície, Namiesto záveru a Literatúra a pramene. Publikáciu Dolnozemské odtiene slovenskej kultúry kolektívu autorov vydala Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v Nadlaku v edícii Vedecké monogra e. Je rozmerov 21 x 15 cm, vytlačená kolorovane na kriedovom papieri v rozsahu 112 strán. Kniha je zlepená do mäkkej väzby a vyšla s vročením 2021. Vytlačila ju tlačiareň S. C. Carmel Print & Designe S. R. I. v Arade v Rumunsku.

40 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Kultúra
V ÚSTRETY 8. GITARIÁDE VOJVODINY

Oznamy

V tajničke je meno a priezvisko slovenského kodifikátora spisovnej slovenčiny. unsplash.com

DROBNÝ OZNAM

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie;

Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/2282-278.

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 27

– VODOROVNE: minister, E, ostala, TS, tona, raj, PC, d, ovad, eso, Pavol, Tb, on, Miloš, lad, mali, A, už, pán, hnal, RS, prales, k, Tajovský

TAJNIČKA: PAVOL DOBŠINSKÝ

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 27 z čísla 27 Hlasu ľudu z 2. júla 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ORNELA STREHÁRSKA, Ul. Čmelíkova č. 33, 21 425 Selenča. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

4128 /5019/ 9. 7. 2022• OZNAMY • KRÍŽOVKA ČÍSLO 28

Čoskoro padinský Woodstock

Padina

má dlhú tradíciu rockových koncertov. Kedysi počas 80. rokov dvadsiateho storočia v časopise ITD sa vraj písalo o Padine ako o „dedine s 2-tisíc obyvateľmi, v ktorej na rockové koncerty prichádza aj do 6-tisíc ľudí“... Bola to novinárska permutácia čísel, ale renomé rokenrolovej dediny si toto prostredie skutočne zaslúžilo masovou návštevnosťou hudobných

dvojdňového festivalu pod názvom Valley Echo Rock Fest, plánovaného na 8. a 9. júla v tunajšej Višničkovej hore (je však možné, že dátum podujatia bude pre nepriaznivé podujatie odročený).

„Idea o tomto festivale vznikla počas lockdownu, keď sme sa s kamarátmi rozhodli spríjemniť si chvíle, ale trochu aj skomplikovať si život, a tak sme najprv usporiadali koncert pre nás tridsiatich – päťdesiatich. V

uzavrie padinská Kronika, ktorej členovia tvoria autorské piesne a do svojho prejavu zapájajú aj prvky psychedelickej a improvizovanej hudby.

Zaujímavosťou je, že sa festival usporadúva v prírodnom priestore Višničkovej hory. „Je to jedno z obľúbených výletných miest Padinčanov. Vzdialené je asi kilometer od dediny a prichádza sa tam poľnou cestou. Je to dobré miesto na koncert, ibaže je trochu komplikované v tom zmysle, že

tlačených letákov a nové informácie možno sledovať v sociálnych sieťach. Ako sprievodné podujatie festivalu prebieha virtuálna výstava karikatúr pod názvom Zoks Nadreality Show.

Vo chvíli vzniku týchto riadkov ešte stále nebolo známe, či bude dátum festivalu pre daždivé počasie eventuálne posunutý o týždeň neskoršie. V každom prípade festival sa uskutoční –sľubujú organizátori.

Pod organizáciu podujatia Val-

podujatí. Preto sem radi chodievali hrávať najznámejšie domáce bandy, akými boli Riblja čorba, Divlje jagode, Griva, Električni orgazam, Rambo Amadeus... Bolo to hlavne v období, keď tu úspešne fungovala (už nejestvujúca) organizácia Hudobnej mládeže, ale rocková hudba si v Padine zachovala kultové postavenie až dodnes.

V súčasnosti v tomto prostredí pôsobí niekoľko mladých rockových skupín, ktorých členovia sa stretávajú v padinskom klube Underground, kde jestvuje aj koncertné javisko a vládne tu osobitný entuziazmus na vytváranie energického a autentického gitarového zvuku. Skupina tunajších rockerov sa počas minulých dvoch rokov rozhodla usporiadať letné koncerty v prírode a v tomto roku to pozdvihli na trochu vyššiu úroveň – organizovaním

nasledujúcom roku to už bola trochu serióznejšia akcia, a teraz sa už postupne stáva tradičným podujatím,“ hovorí Pavel Sampor, jeden z iniciátorov a organizátorov padinského Valley Echo Rock Festu.

Na festivale vystúpi 6 hudobných skupín, z čoho tri sú z Padiny. Prvý festivalový večer sa začína vystúpením skupiny Blown, zloženej zo skúsenejších členov, ktorí hrajú interpretácie bluesrockových piesní takých autorov, akými boli Muddy Waters, Fleetwood Mac alebo Lynyrd Skynyrd. V pokračovaní vystúpi zreňaninský hardrock band Marshall a na záver Fatal Error z Idvora.

Program druhého večera otvorí mladá padinská skupina Wrong Way, nasledovať bude alternatívny rockový coverband Osmi dan z Nového Sadu a festival

si kompletnú infraštruktúru musíme tam priniesť. Ale to miesto má svoje čaro,“ poznamenáva Pavel Sampor.

Od organizátora sa ešte dozvedáme, že ozvučenie a javisko budú na profesionálnej úrovni. Prípravy sú už ukončené, festival bol ohlásený aj prostredníctvom

ley Echo Rock Fest sa podpisujú Underground Rock Music Club & friends. Festival má podporu Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, ako aj viacerých padinských podnikateľov a jednotlivcov.

42 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Kultúra
Foto: Marko Markov
Blown Kronika
VALLEY ECHO ROCK FEST V PADINE

K SVIATKU SELENČE DETSKÝ VÝTVARNÝ TÁBOR. Maliarka Anna Nosálová a Spolok svätého Vojtecha usporiadali 3. detský výtvarný tábor za nančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Vo farskej záhradke sa zoskupilo do 40 detí zo Selenče, ale i z Báča a zo Somboru. V dobrej nálade pod košatými stromami maľovali vodovými farbami, temperami, drevenými a voskovými pastelkami (na snímke z archívu A. Nosálovej). Organizátori im zabezpečili materiál a z hotových prác vznikla aj výstava. Na tvorivú chasu sa prišli pozrieť i členky etnosekcie a niektoré učiteľky. Deti vraj veľmi chcú kresliť a maľovať, hostiteľka Anna Nosálová ich rád motivuje a im pomáha. Neprekvapuje, že aj počas školského roku prichádzajú učiteľky s triedami na hodinu výtvarnej kultúry k nej domov, alebo do tohto bývalého rodičovského domu. Je to taký krátky výlet, z hotových prác sa urobí výstava, ktorú si mladí výtvarníci pri ďalších návštevách rady obzerajú.

A. Francistyová

„Obožávam ťa“

Kamienkom

do mozaiky

nesprávne preložených, či poslovenčených slov prispievame, žiaľ, vo veľkej miere. Keď skonštatujeme, že nás niekto „obožáva“, nevedome porúšame pravidlá slovenského jazyka, a rovnako tak si osvojujeme poslovenčené srbské slovo.

Keď k niekomu pociťujeme hlboký kladný cit, lásku, či keď niekoho milujeme, vidíme ho radi, ako by sme my v slovenskom vojvodinskom prostredí povedali – „obožávame“, celkom nezmyselne sa tak vyjadríme. Namiesto poslovenčených foriem: „obožávam ťa“, „obožávajú ma“, „obožávam tie pesničky“, v slovenskej jazykovej spoločnosti a pri správnej komunikácii tieto polosrbské termíny treba zo slovenského jazyka eliminovať.

V slovenčine na vyjadrenie pozitívnych citov nepoužijeme poslovenčené slovo „obožávať“.

Nesprávny ekvivalent sme si my vojvodinskí Slováci prevzali zo srbčiny, kde je samozrejmé sloveso obožavati, a z toho aj odvodené formy: obožavam te, obožavaju me, ja vas obožavam...

V našom materinskom jazyku zahŕňať veľkou láskou, obdivom, buď priateľov, svoje deti, vyjadríme slovesom zbožňovať: zbožňujeme svoje deti, zbožňujem dievča, chlapca, zbožňujú ma kolegovia, zbožňujem priateľov, ale aj zbožňujem hudbu, cestovanie. Synonymom je sloveso obľubovať.

Akže máme veľa tých, ktorých fascinujeme či už správaním, alebo našou prácou, spôsobom konania, správania, už to nebude obožavatelj, je to srbské slovo, ale zbožňovateľ, v ženskom rode zbožňovateľka a v množnom čísle zbožňovatelia. Prídavné meno je zbožňovateľský, napr. zbožňovateľský prístup, zbožňovateľskí vedci, zbožňovateľské výrazy

BLAHOŽELANIE

Na Právnickej fakulte v Novom Sade, Oddelenie vnútorných vecí, v týchto dňoch štúdium úspešne ukončila a titul Dipl. právnik získala DANIELA SABADOŠOVÁ z Kysáča. K úspechu jej srdečne blahoželá

brat Michal.

BLAHOŽELANIE

Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre dňa 16. mája 2022 vysokoškolské štúdium druhého stupňa v študijnom programe Pedagogika a vychovávateľstvo, v študijnom odbore Učiteľstvo a pedagogické vedy absolvovala SAŇA KOSOVCOVÁ z Kulpína a promovaná bola 22. júna, keď jej bol udelený akademický titul magister a taktiež sa jej dostala Cena dekana za mimoriadne výsledky v štúdiu.

K úspechu jej blahoželajú a veľa zdaru do budúcna prajú rodičia a bratia Zoran a Dušan.

BLAHOŽELANIE

Na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre 16. mája 2022 diplom a titul magister získala SANIČKA KOSOVCOVÁ z Kulpína. Dňa 22. júna na promócii jej bol udelený červený diplom a Cena dekana za mimoriadne úspechy v štúdiu.

K úspechu jej gratuluje a veľa zdaru v živote a práci praje starká Speváková.

4328 /5019/ 9. 7. 2022• KULTÚRA • OZNAMY • Kultúra • Oznamy

Oznamy

SMUTNÁ SPOMIENKA

na matku a mamičku

ZUZANU JAŠKOVÚ

rod. Takáčovú

15. 5. 1950 – 10. 7. 2021 – 2022

z Kovačice

Už iba milé spomienky uchovať, s láskou na Teba spomínať, kvety z lásky na hrob Ti dať, za všetko krásne ďakovať.

Tvoja dcéra Zuzka Krasková s manželom Paľkom, vnuk Vladko Krasko s manželkou Nataškou a synčekom Igorkom a vnučka Vierka Šišková s manželom Jarkom a synmi Jarkom a Želkom

SMUTNÁ SPOMIENKA

na mamu a mamičku

ZUZANU JAŠKOVÚ

rod. Takáčovú

15. 5. 1950 – 10. 7. 2021 – 2022

z Kovačice

S láskou a úctou si na Teba spomíname a krásne a trvalé spomienky zachovávame.

Syn Pavel Jaško s manželkou a deťmi

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším otcom a apkom

PAVLOM PETRÁKOM

29. 11. 1948 – 21. 6. 2022 z Kovačice

Už Ťa zaplavili vlny večnosti, už prestali Tvoje bolesti. Našiel si odpočinok svoj, všetkých nás spojí Boží pokoj. Nikdy na Teba nezabudnú:

syn Pavel s manželkou Snežanou a vnukovia Daniel so snúbenicou Margarétou a Želislav

PRE MILOVNÍKOV KNÍH

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

Oznamujte v Hlase ľudu

021/ 47-20-840 021/47-20-844

inzercia@hl.rs

Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke www.hl.rs a Facebookovej stránke Hlas ľudu (www.facebook.com/Hlas.ludu.info)

44 • OZNAMY •www.hl.rs Informačno-politický týždenník

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mojím bratom

POSLEDNÝ POZDRAV

PAVLOM PETRÁKOM

29. 11. 1948 – 21. 6. 2022 kurátorom z Kovačice

Po krátkej a ťažkej chorobe umrel mi na rukách. Nikdy na Teba nezabudnem.

Brat Ján

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynulo 10 smutných rokov, čo nie je s nami moja mama a mamica

ZUZANA FUNTÍKOVÁ rod. Šranková 20. 9. 1938 – 5. 7. 2012 z Kysáča

Spomienka na Teba zostane navždy v našich srdciach.

Dcéra Miluška s rodinou

S úctou:

bratovi JANKOVI DUBOVSKÉMU

20. 9. 1955 – 30. 6. 2022 z Čelareva

POSLEDNÝ POZDRAV ujkovi JANKOVI DUBOVSKÉMU

20. 9. 1955 – 30. 6. 2022 z Čelareva

sestry Zuzana Černá a Anna Petržľanová s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV

ujovi KAROLOVI HALABRÍNOVI

1939 – 2022 z Padiny

S úctou: Jaroslav Černý, Lýdia Čabrilová a Anna Uramová s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. júla 2022 uplynulo 6 mesiacov, čo nie je s nami ANNA TORDAJIOVÁ rod. Kopčoková 21. 12. 1955 – 7. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich spomienkach.

Neter Anna s rodinou

S láskou a vďakou si na Teba spomína rodina Lekárová

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS1487_03 NS_Novi_Sad_Novosadskog_sajma/Branimira_Ćosića

Podnik W-LINE, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné pro stredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS1487_03 NS_Novi_Sad_Novo sadskog_sajma/Branimira_Ćosića, v Ul. Branimira Ćosića číslo 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 6900/35, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.

Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. júna 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-485/22, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o ur čovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU213 NSL213 NSO213, NSJ213 NS – Alberta Ajnštajna

Nositeľ projektu Telekom Srbija a. s., Takovska 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o roz hodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU213 NSL213 NSO213, NSJ213 NS – Alberta Ajnštajna, v Ulici Alberta Ajnštajna číslo 44, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3392/79, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.

Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. júna 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-149/22, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochra nu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

4528 /5019/ 9. 7. 2022• OZNAMY •

Šport

Vicemajster sveta v karate

Vladimír Hudec

Slivka, stredoškolák z Padiny, je mladý športovec, ktorý v Karate klube Dolina Padina už takmer desať rokov usilovne trénuje karate. Okrem toho, že trénuje, aj súťaží, a nielenže súťaží, ale aj zaznamenáva pozoruhodné úspechy. Doma vraj už má kopu medailí a pohárov z rôznych súťaží doma a v zahraničí. Medzi významnejšie úspechy určite patria dve

Kristián

prvé miesta (v kata a súbojoch) na Majstrovstvách Európy v Česku roku 2017. V týchto dňoch však zaznamenal najväčší úspech vo svojej kariére. Na WKS Majstrovstvách sveta, ktoré v dňoch 10. až 12. júna prebiehali v belehradskej hale Šumice, v konkurencii 14 – 15 rokov obsadil druhé miesto a ovenčil sa striebornou medailou. Konkurencia bola veľmi silná, keďže sa majstrovstiev zúčastnilo vyše 800 účastníkov z 26 krajín sveta. Ešte pred týmto úspechom Kristiánove úspechy v karate si všimli aj v športovom zväze Kovačickej obce a vyhlásili ho za športovú nádej v oblasti karate v roku 2021.

Kristián Slivka karate trénuje od siedmeho roku života. Spočiatku sa mu vraj to ani veľmi nepáčilo, avšak postupne v práci s trénerom

Karatisti padinskej Doliny so svojím trénerom Máriom Bobošom na súťaži v Trsteniku v máji toho roku. Kristián Slivka v druhom rade prvý sprava.

Máriom Bobošom, ktorý ho od prvého dňa zaúčal do tajomstiev tohto športu, sa mu karate zapáčilo, a teraz už bez neho nemôže. Naopak, mieni sa zdokonaľovať a plánuje, aby karate bol súčasťou jeho života aj do budúcna. Pravdaže, mieni pokračovať trénovať a súťažiť, a ktovie, jedného dňa sa stať aj seniorským reprezentantom Srbska a účinkovať na najväčších svetových sústredeniach karatistov.

Totižto v tejto chvíli je nositeľom hnedého pásu a práve sa chystá na skladanie skúšky pre čierny pás. Okrem toho by chcel byť aj karate trénerom a svoje vedomosti prenášať na mladších. Konečne prezradil nám, že by chcel byť aj rozhodcom v tomto športe. Plánuje sa teda karate naplno venovať. Nie však profesionálne, ale vedľa záväzkov v škole a potom aj v práci. Nech sa mu darí.

Spomienky na nebohého priateľa neblednú

Poskončení majstrovskej futbalovej sezóny v Aradáči od roku 2014 prebieha tradičný memoriál v malom futbale venovaný mladému Aradáčanovi Vladimirovi Vujinovi, ktorý tragicky zahynul v dopravnej nehode. Turnaj tradične organizujú jeho priatelia a známi a z roka na rok sa stáva čoraz obľúbenejším medzi milovníkmi malého futbalu v Aradáči a širšom okolí. Nezorganizovali ho iba v roku 2020 z pandemických dôvodov.

Toho roku turnaj prebiehal v dňoch 18. júna až 4. júla a zúčastnilo sa ho 14 tímov z Aradáča, zo Zreňanina a z okolitých dedín. Mužstvá boli rozdelené do dvoch skupín. V skupinách hrali každý s každým a do štvrť nále postúpili po 4 najlepšie tímy z oboch skupín. Po štvrťnálových zápasoch do semi nále postúpili mužstvá: Vladimir Vujin,

vlaňajší víťaz Restoran Domaćin, Doxa Flower a Restoran Ladovina. V semi nálových zápasoch Restoran Domaćin vyhral nad mužstvom Vladimir Vujin 0 : 3 a Restoran Ladovina porazil Doxa Flower 3 : 1. V súboji o tretie miesto Doxa Flower porazil tím Vladimir Vujin a obsadil tretie miesto. Vo nále sa stretli dva „restorany“ – Domaćin a Ladovina. Lepšia bola Ladovina a presvedčivo (0 : 5) porazila Domaćina a tak získala titul majstra turnaja. Toto mužstvo prichádza z Nového Bečeja

Mieni sa však aj zdokonaľovať.

a prvýkrát sa zúčastnilo tradičného podujatia mladých Aradáčanov. Za najlepšieho hráča je vyhlásený Milan Vidić z víťazného mužstva Restoran Ladovina a najlepší brankár bol Miloš Miličić z mužstva Doxa Flower.

Medzi týmito dvomi zápasmi milovníci futbalu v Aradáči mali príležitosť pozrieť si aj revuálny zápas, ktorý zohrali futbalistky zreňaninského Proletera.

„Finálový deň, ako aj celý turnaj prebiehal vo férovom a športovom súperení s mnohými atraktívnymi ťahmi, ktoré početné obecenstvo pozdravilo potleskami. Tešíme sa veľkému ohlasu divákov a najviac početným deťom, ktoré sa každodenne zoskupovali vedľa ihriska. Tým spôsobom sme im vštepovali lásku k futbalu. Povďační sme aj

ŽFK Proleter, ktorý nám spestril tento nálový deň a dokázal, že aj ženy môžu hrať futbal na vysokej úrovni. Nový šampión prvýkrát účinkoval na našom turnaji. Gratulujeme im a očakávame, že nám prídu aj o rok. Vďaka patrí predovšetkým Vladovej matke Slavici, ktorá každoročne nančne podporuje turnaj, ale aj iným početným sponzorom, ktorí pomohli, aby sa tento turnaj uskutočnil. Pochválenie si zaslúžili aj všetky mužstvá, ktoré sa zúčastnili tohtoročného turnaja, za príkladné a zodpovedné správanie sa tak na ihrisku, ako aj vo všeobecnej spolupráci s organizátormi. Na záver musíme pochváliť aj rozhodcov Maria Bogićevića, Dejana Janjića a Miloša Markova za výborné a profesionálne rozhodovanie počas celého turnaja,“ povedal na záver jeden z organizátorov Vlado Zakić.

Foto: organizátori turnaja

46 • ŠPORT •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Kristián Slivka na víťaznom pódiu na Majstrovstvách sveta v Belehrade so srbskou zástavou Mužstvo Restoran Ladovina s víťazným pohárom
MLADÝ PADINČAN KRISTIÁN SLIVKA
V ARADÁČI SA
SKONČIL MEMORIÁL VLADIMIRA VUJINA

Športový kolektív hodný rešpektu

Vladimír Hudec

aj tým, že tretí rok za radom zostali členmi oblastnej, Prvej juhoba nátskej futbalovej ligy, futbalisti Hajdušice vypísali nové strany v dejinách klubu. Nikdy predtým totiž Hajdušičania v tejto úrovni súťaže nezostali dlhšie od jed nej sezóny. V uplynulej sezóne

majstrovstiev mužstvo hralo vo viac-menej podobnej zostave a prípadné zmeny v štandard nej jedenástke boli podmienené zraneniami, žltými kartami, ale aj rodinnými a inými záväzkami hrá čov, čo možno pochopiť vzhľadom na to, že všetci hráči, na rozdiel od iných klubov, hrajú úplne zdarma, bez úhrady a prémií. Tréner Mršić do hry zvádzal 20 hráčov. Z toho

Dušan Ćorda (prvý sprava) v roz hovore s hráčmi a vedením klubu

8 a kapitán Ivan Maliar 7-krát.

a na hosťovaní mužstvu Spartaka 1911 (5). Okrem bodu z Potpornja spoza chotára si body priniesli ešte len z Uljmy (0 : 3). V konečnom takéto výsledky postačili na to, aby majstrovstvá skončili na 7. mieste s 41 bodmi.

Letná prestávka sa pomaly chý li ku koncu, aj keď ju jednotliví futbalisti trávia pri mori. Tí, ktorí budú doma, už od piatka 8. júla začnú trénovať. Dohodnuté sú aj priateľské zápasy. Pre rodinné

Pero, sme s tebou písalo na tričku, ktorý si spoluhráči dali ušiť a vy tlačiť na znak podpory mladému Petrovi Mršićovi (stojí prvý zľava), ktorý po brutálnom zákroku obrancu Vulturulu Grebenac skončil na operačnom stole

však nielenže obstáli v lige, ale si vybojovali aj rešpekt ostatných klubov. Dokonca niekoľko kôl pred ukončením majstrovstiev Hajdušičania sa ocitli v skupine

aspoň raz v štartovej zostave boli sedemnásti futbalisti, kým traja do hry schádzali iba ako náhradníci. Všetkých 14 zápasov zohral iba Jánošíčan Darko Pavlovic, o jeden zápas menej si zapísali brankár Melich, A. Lipták a N. Ružić, 12 zápasov odohrali Z. Lipták a Kne žević a po 11 Pejčić, Gužvica, A.

Darko Pavlovic jediný zohral všetky zápasy

troch, štyroch klubov, ktoré mohli bojovať o druhé miesto v tabuľke a potom v baráži bojovať o postup.

To sa však nestalo, lebo v pokračo vaní poľavili a zaznamenali slabšie výsledky a v konečnom zakotvili v strede tabuľky.

Tak ako v jeseni, aj v jarnej časti

Goran Gužvica bol najlepším strel com

Ružić a Folťan. Desať zápasov si zapísal Cvetićanin. Mladý kapitán mužstva kadetov Samet Beriša v seniorskom mužstve štartoval

Po dva zápasy zohrali aj Mršić, Petrović a Ćulum a po jeden zá pas v štartovej zostave odohra li skúsený Radović a náhradný brankár Đukić. Zo striedačky na trávnik najčastejšie vybehával Petrović takmer na každom zá pase, čiže 11-krát, Ćulum striedal 6-krát, Radović 4- a Mršić 3-krát. Po dvakrát striedali Pejčić, Beriša, Sobin a Brezičanin a raz aj Folťan, Gužvica, Đukić a Đurica. Hajdušičania v jarnej časti súpe rom nastrieľali 24 gólov. Najviac – 6 gólov dal nováčik v mužstve Goran Gužvica. A. Ružić dal o je den gól menej, ale si zachoval titul najlepšieho strelca mužstva, keďže počas celých majstrovstiev brankárov súperov prekonal až 18-krát. Po 4 góly uplynulej jari dali N. Ružić a A. Lipták, Pejčić dal 2 a po jednom dali aj Pavlovic, Folťan a Petrović. Inak jarná časť majstrovstiev čo do výsledkov bola slabšia od jesene. Vyhrali totiž 6 zápasov, koľko vyhrali aj v jeseni. Iba jeden zápas remi zovali na rozdiel od jesene, keď remizovali na štyroch zápasoch a 7 prehrali (o tri viac ako v jeseni). Až na piatich zápasoch nedali gól. Z tých zápasov inkasovali bod, keď v Potpornji remizovali 0 : 0. Ostatné 4 prehrali, z čoho dva na vlastnej pôde s Jedinstvom z Kačareva 0 : 3 a C. zvezdou z Pavliša 0 : 2. Gól nedali a prehrali aj v Alibunári (0 : 1) a v Starom Tamiši (0 : 2). Povedzme ešte, že uplynulej jari najviac gólov doma nastrieľali mužstvu Jugoslavije (6)

Nenad Folťan (vľavo), Davor Ćulum a Anđelko Knežević (za objektí vom) vykonali prípravné práce, po čom hráči sami vylíčili šatne

a pracovné záväzky s mužstvom nebude pracovať tréner Milorad Mršić, ale klub angažoval pomoc níka Dušana Ćordu, ktorý počas svojej hráčskej kariéry určitý čas hral aj v tomto klube. Hráčsky káder nateraz zostal nezmenený. Určité ponuky síce má najlepší strelec Aleksandar Ružić a o od chode uvažuje aj mladý Samet Beriša, ale nateraz sa o tom ešte verejne nevyjadrili.

Povedzme na záver, že v klube nezaháľali ani počas prestávky, ale tento čas využili na to, aby dôkladne upravili okolie štadióna, čiže pokosili trávu a divorastúce kríky. Doriešili problém so záso bovaním elektrickým prúdom, vystavali žumpu na odvod odpa dových vôd a vylíčili šatne. Všetko to urobili hráči a členovia správy dobrovoľne a v kamarátení, na čo je tento klub veľmi hrdý.

4728 /5019/ 9. 7. 2022• ŠPORT •
FK HAJDUŠICA

RTV Panoráma

Piatok 8. júla

20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30)

21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30)

22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)

Nedeľa 10. júla

10.30 Zostrih z 50. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z Hložian, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35)

11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30)

11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

Utorok 12. júla

11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35)

17.30 Čaroslovník

Pondelok – sobota

18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelný piatkový kolážový blok ponúkne aj príspevky z 28. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána, zo služieb Božích s Cyrilo-metodským pásmom v Petrovci, ako i z osláv Dňa Selenče a Dní Pivnice.

Spektrum. V druhej časti piatkového bloku bude odvysielaná reportáž zo zaujímavého a už tradičného lužského podujatia pod názvom V lipovom chládku a medovom sládku, ktoré renomovaní lužskí výrobcovia medu usporadúvajú s cieľom popularizovať túto zdravú potravinu.

Dúhovka bude pozostávať z reportáže z 28. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána, ktorý sa konal uplynulý víkend v Kysáči. Sprítomnená bude nálada z ústredného programu, uvedené budú rozhovory s deťmi, návštevníkmi a organizátormi, ako i ukážky z detských choreogra í.

Vysielanie pre dedinu. V druhej časti nedeľného bloku odznie reportážny záznam z Jánošíka, ktorý bol pred niekoľkými rokmi nakrútený na tradičnom podujatí Deň višieň

NOVOSADSKÁ

TELEVÍZIA

Pondelok – sobota

18.25 Začiatok vysielania 18.30 Dokumentárny lm

18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený lm

19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 8. júla

– Na výške s mamou Sobota 9. júla – Šéf

Pondelok 11. júla – Ja, robot

Utorok 12. júla – 12 podmienok dedičstva Streda 13. júla – Drsniačky Štvrtok 14. júla – Čierne zlato

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Nedeľa 10. júla 17.00 Film: Hotel Transylvánia III 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Jednoducho svadba! 24.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA

Utorok – piatok

18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny 18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy 19.30 Malé oznamy 19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

Sobota 15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny

Nedeľa 7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy 8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 10. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Festival Letí pieseň, letí 2017

Utorok 12. júla

16.00 Divadelné predstavenie: Svetová vojna (réžia Fedor Popov) Kreslený lm: Samuel

Piatok 15. júla

16.00 Príspevky z archívu TV OK Film: Organ

PANČEVO

Nedeľa10. júla 7.00 Repríza relácie Dobrý deň

Streda 13. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO

Predpoludňajší program

Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Sobota

8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

Nedeľa

8.00 Správy

8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program

14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota)

RÁDIO PETROVEC

Utorok – piatok

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

15.00 Správy

15.05 Rádiošport (pondelok)

Kronika našich osád (utorok)

Hudobné vysielanie (streda)

Inteen (streda o 16.00)

Súzvuky (štvrtok)

Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota)

15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa)

16.00 Motívy (nedeľa)

17.00 Rozhlasové noviny

17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program

23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok)

24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

48 • RTV PANORÁMA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
TELEVÍZIA VOJVODINA 2 TV STARÁ PAZOVA
TV PETROVEC
TV OBCE KOVAČICA
TELEVÍZIA
NOVÝ SAD 3

Šport

Slávnostne privítali svetových šampiónov

Pred budovou Zhromaž denia obce Stará Pazova v stredu 29. júna bolo ve selo a slávnostne. Potleskami a výkrikmi Šampióni, šampióni… privítaní boli zlaté volejbalistky staropazovského Gymnázia Branka Radičevića a zlatý bas ketbalista Dejan Majstorović zo Starých Bánoviec s trénerom

národného tímu v basketbale 3 x 3.

Reprezentácia Srbska v bas ketbale traja proti trom na Maj strovstvách sveta v Belgicku sa stala šampiónom sveta, keďže vo finále výsledkom 21:16 pre konala Litvu. Majstorović zá roveň získal aj Cenu MVP, čiže najužitočnejšieho, a tým aj najlepšieho hráča na majstrov stvách, resp. na svete.

Danilom Lukićom. Volejbalistky v nedeľu 26. júna obhájili titul majstra sveta vo volejbale v školskom športe v Brazílii, zatiaľ čo Majstorović vyhral v ten istý deň so svojimi spoluhráčmi z

Svetové majstrovstvá v škol skom volejbale usporiadali v dňoch 19. až 27. júna a pazov ské volejbalistky po zlatú me dailu prišli po tom, čo vyhrali všetkých 5 zápasov. Víťazný tím

Svetové šampiónky v školskom volejbale s trénerkou Iva nou Markovićovou a vedúcim tímu Miroslavom Markovićom (foto: z archívu školy)

tvorili: Una Vajagićová, Ivona Lazovićová, Milica Keserová, Marija Jovišićová, Maša Lakiće vićová, Magdalena Šarac, Sara Marinkovićová, Sofija Đekićo vá, Lana Leposovićová, Kaja Stjepanovićová, profesorka telesnej výchovy a ich trénerka Ivana Markovićová a riaditeľ školy Miroslav Marković ako vedúci tímu. V roku 2018 v Českej republike volejbalistky

gymnázia dosiahli historický úspech, keď sa prvýkrát stali majsterkami sveta.

Svetových majstrov v strede Starej Pazovy privítali počet ní milovníci športu, príbuz ní a priatelia a medzi nimi aj predstavitelia lokálnej moci v čele s Đorđem Radinovićom, predsedom obce, ktorý tým to vynikajúcim športovcom udelil na pamiatku aj darčeky a povedal, že Staropazovská obec aj naďalej bude vkladať do športu.

4928 /5019/ 9. 7. 2022• ŠPORT •
Zo slávnostného prijatia Volejbalistky gymnázia s predsedom Đorđem Radinovićom Dejan Majstorović
STARÁ PAZOVA

Nový začiatok modro-bielych

Matej Bzovský

Podvojmesačnej prestávke sa roztočil kolotoč v Srbskej lige – skupine Vojvodina. Jesenná časť súťažiaceho ročníka 2022/23 s mnohými zmenami účastníkov v lige odštartuje v sobotu 13., resp. v nedeľu 14. au gusta. Staropa zovskí futbaloví labužníci oča kávajú, že im nová sezóna prinesie me nej stresových chvíľ a oveľa viac radosti, ale to staro noví činitelia musia potvrdiť na trávniku, ale aj mimo neho. Na rozdiel od trápnej minulej sezóny, ako aj dvoch predo šlých, keď sa mužstvo zachraňovalo vďaka iným, po fúzii Jednoty a Feniksu 1945 očakávajú oveľa lepšie vý kony a už po jesennom štarte aj lepšie výsledky, čo má priniesť aj krajšiu divácku kulisu na tribúne, žiaľ, príliš zanedbanej s chudobným kom fortom.

V novej zostave po letnom prestupovom termíne bude iste viac ostrieľaných hráčov, medzi ktorými sú nie ktorí, ktorí sa presťa hovali aj z bývalého Feniksu 1945. Mnohí však z rôznych dôvo dov, hlavne nespo kojní, opustili klub. Silná liga však žiada aj kvalitnejšie sily. Z minulého zloženia v Jednote na zozname zostali Pađen, Ivetić, Beljić, Matović, Ma rinković Obradović, Stevanović, prípadne stredopoliar Živanović.

Do prvého mužstva budú prera dené aj niektoré talenty z dorastu, ktoré v minulých majstrovstvách nezískali možnosť potvrdiť svoju kvalitu. Ide predovšetkým o Mar tina Valentu a Vuka Hajdukovića, ale aj ďalších z vlastného hniezda. Červené tričko z Fenix Areny vy striedajú modro-bielou farbou Mijatović, Šimun, bratia Lazićovci –brankár Uroš a útočník Danijel, Jelović, Dragić, Mihajlović a pravdepodobne aj výborný hráč v strede poľa Mile Vujasin, ktorý sa vrátil z Nemec ka a bol by sku točne vedúcou osobnosťou v tíme.

Staropazovské futbalové novo rodeniatko sa nedožilo staroby. Feniks 1945 bol na futbalovej scéne len tri sezóny. Nečakane zhasol a nebude viac na futba lovej mape. Rozhodol to jeho majiteľ Milić Stojaković, ktorý aj ďalej bude nejakým spôsobom

Z tohto teraz už bývalého klubu prišiel aj vedúci odbor ného štábu Milan Vujasin, ktorému budú pomáhať Dra gan Ogrizović a učiteľ bran károv Lazića a Krstovića Miloš Milinović, ktorý sa vrátil z Borca Šajkaš.

Prvé previerky staronového mužstva sa začali v utorok 5. júla, keď fakticky odštartovali prí pravy na novú sezónu. Tréningy budú prebiehať na vlastnej, ale aj na umelej ploche susedné ho Radničkého v Novej Pazove, kým väčšinu domácich zápasov Jednota zohrá na ihriskách Špor tového strediska FZ Srbska. Prvá skúška bude 16. júla v stretnutí s mužstvom Prvého mája z Rumy, ďalšie sú na programe s týmito súpermi: Srem z dediny Sremski Mihaljevci, novým členom Sriem skej ligy, Omladinac z Nových Bánoviec, Podunavac (Belegiš), Sloboda (Novi Tovarnik), Radnički (Nová Pazova), belehradský Bro darac a ďalší.

Na prvom sústredení bolo až

nastávajúcej sezóne bude hájiť farby staronovej Jednoty. V už šom, dočasnom vedení Jednoty nechceli prezradiť, kto ešte príde ako vážnejšia posila. Nechcú vraj dopredu oznamovať ich mená, lebo podaktoré hviezdy a hviez dičky majú enormné finančné podmienky.

Zatiaľ nie je známe, ktoré kluby budú novými členmi tejto silnej ligy. Nováčikmi sú Stanišić z rov nomennej dediny a Naftagas z Elemiru. Po fúzii Proletera z no vosadskej Slanej bary s RFK Nový Sad, ktorý získal status prvoligis tu, tiež Feniksu 1945 a Jednoty a po vystúpení Borca zo Sakúl v lige zostali dve voľné miesta. O ich poplnenie sa uchádzajú Hajduk 1912 (Kula), Stari grad (Báčska Palanka) a Podunavac z Belegiša. A sú ešte nepotvrde né náznaky, že sa aj zreňaniský Radnički zriekne republikovej súťaže a presťahuje sa ako aj Borac o dve triedy nižšie. To by v Srbskej lige – skupina Vojvodina vyvolalo ďalšie presuny. O tom v týchto dňoch konečne rozhod ne Výkonný výbor FZ Vojvodiny, po čom sa bude vedieť konečná listina účastníkov v novej súťaž nej sezóne 2022/23.

financovať klub, ale nebude v no vej Správnej rade Jednoty, ktorú vymenovali vo štvrtok na mimo riadnom zhromaždení klubu.

28 hráčov, ale kontrolné zápa sy ukážu, aký výkon budú mať zvlášť noví cezpoľní hráči, a podľa toho odborníci rozhodnú, kto v

V Jednote veľkú pozornosť aj ďalej venujú svojej domácej 200-člennej liahni. Najmladší staropazovskí futbalisti sa pred nedávnom vrátili z 10-dňové ho opätovného sústredenia v prímorskom Igale, za výdatnej pomoci rodičov, ale aj Obce Stará Pazova, ktorá znovu zabezpečila autobusovú prepravu.

50 • ŠPORT •www.hl.rs Informačno-politický týždenník Šport
Mile Vujasin bude významnou posilou Jednoty (Foto: z osobného albumu M. Vujasina) Z prvého tréningu staronového mužstva (Foto: M. Bzovský) Pionieri Jednoty si znovu priniesli pekné zážitky z Igala (Foto: archív Školy futbalu)
STAROPAZOVČANIA ZAČALI S PRÍPRAVAMI NA NOVÚ SEZÓNU

Nechýbal ani šport

Miroslav Pap

Pivnice sa tohto roku organizovali po prvýkrát, a to hneď s pomerne bohatým programom, do ktorého boli zaradené aj športové podujatia. Niektoré z nich prebiehali iba počas Dní Pivnice, a zase iné kvôli svojej organizačnej

Dni

štruktúre budú trvať dlhšie. Do programu boli zaradené tri športové podujatia, a to detské lovenie rýb, strieľanie do hlinených terčov a začal sa aj tradičný nočný futbalový turnaj. No poďme radom.

Združenie športových rybárov Kapor vynaložilo veľké úsilie na revitalizáciu pivnického jazera, ktorého kapacity sú teraz plne využité počas celého roku, a bolo rušno aj počas Dní Pivnice. Prebiehala tam, a čo by iné, ak nie súťaž v love rýb. Tentoraz sa v spolku rozhodli motivovať pivnické deti a v sobotu 2. júla zorganizovali detskú súťaž. „Presnejšie, nešlo tu prioritne o súťaž, ale skôr o tie deti, aby sme ich priviedli na jazero a naučili rybolovu. Myslím si, že sa nám to z roka na rok darí, lebo počet našich najmladších členov stále stúpa. Deťom

je potrebné lásku k rybolovu vštepiť od malička, vtedy sa najľahšie učia a získavajú zručnosť, ktorú potom budú môcť iba zdokonaľovať. Každé dieťa môže prísť, my mu všetko vysvetlíme, usmerníme ho, bude pod dohľadom,“ uviedol Vladimír Čobrda, tajomník ZŠR Kapor z Pivnice.

Tejto rybárskej súťaže sa zúčastnilo do 30 detí, prevažne žiakov Základnej školy 15. októbra. Každý účinkujúci bol pod dohľadom niekoho staršieho. Najviac lovili kaprov a amurov. Organizátori sa nakoniec rozhodli nevyhlásiť víťaza. Zostalo iba na tom, že všetci účinkujúci boli pochválení. Lovecký spolok Bažant si svoje aktivity tiež prispôsobil Dňom Pivnice, a tak sa v nedeľu 3. júla na strelnici, na tzv. Piskare, zišli pivnickí lovci s cieľom usporiadať strelecký výcvik a spoločné kamarátenie. Na tomto stretnutí sa zúčastnilo zo 40 lovcov tak Pivničanov, ako aj susedovcov z Ratkova a zo Silbaša a zúčastnil sa ho aj náš najstarší slovenský lovec, viac ako 80-ročný Laliťan Pavel Šuľan. Z tohto počtu polovica aj strieľala do hlinených terčov a iní sa iba kamarátili. „Naším prioritným cieľom bolo zorganizovať pobavenie pre lovcov a nie súťaž.

Samozrejme, každý sa mohol zúčastniť strieľania, no

súťažný charakter podujatie nemalo. Týmto sme chceli motivovať aj mladších lovcov, alebo tých, čo chcú byť lovcami, aby prišli k nám, aby sme im vysvetlili základy streľby, ako držať pušku a správne s ňou narábať. To vôbec nie je ľahké a potrebný je dlhší výcvik a, samozrejme, prax. Preto sme usporiadali aj túto akciu a v každom prípade musíme skonštatovať, že bola veľmi úspešná. Čiže naším cieľom bola edukácia a nie súťaž. Myslím si, že sme týmto viac dosiahli, ako súťažou,“ zdôraznil Štefan Durgala, predseda pivnického LS Bažant. Po ukončení streleckej časti nasledovalo pobavenie pri tamburášoch.

Počas uplynulých Dní Pivnice na ihriskách ZŠ 15. októbra sa začal aj tradičný nočný futbalový turnaj, ktorý pre Pivničanov má veľký význam, čo potvrdila aj jeho návštevnosť. Z dôvodu množstva prihlásených futbalových tímov turnaj potrvá do 15. júla, keď sa budú hrať záverečné zápasy.

Hoci sa zdalo, že iba tri športové podujatia budú málo, predsa to tak nebolo. Organizátori pevne veria, že si tieto športové kolektívy o rok do svojich plánov aktivít zaradia aj podujatia v rámci Dní Pivnice.

Precíznosť nadobúdajú aj mladí lovci Pravidelná návnada Rybárske mriežky boli plné Osvedčení lovci Ulovili aj veľké kusy kaprov
NA PRVOM PODUJATÍ DNI PIVNICE

Dušan Čipkár, Stefan Papić, Filip Katiak, Miroslav Jakuš, Nebojša Kostić, Filip Đumić (v podrepe zľava)

Pavel Bučík, Petar Malešević, Vladimir Ralević, Dejan Dukić, Mirko Lukić, tréner (stoja zľava)

Viktor Dubovský, Mihailo Carić, Nemanja Duvnjak, Ivan Kriška, Stanislav Žembery, Nemanja Brkljača,

Foto: J. Pucovský

FK BUDÚCNOSŤ HLOŽANY –SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.