Skip to main content

Katastrálny zákon – Komentár

Page 1

§1 ZÁKON č. 162/1995 Z. z.

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (v znení č. 222/1996 Z. z., 255/2001 Z. z., 419/2002 Z. z., 173/2004 Z. z., 568/2007 Z. z., 669/2007 Z. z., 384/2008 Z. z., 304/2009 Z. z., 103/2010 Z. z., 345/2012 Z. z., 180/2013 Z. z., 125/2016 Z. z., 212/2018 Z. z.)

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§1 Kataster nehnuteľností

(1) Kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). (2) Kataster tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území.

K§1 Nehnuteľnosťami sú v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Napriek tomu, že kataster nehnuteľností tvorí evidencia nehnuteľností a práv k nim, nejde o úplnú evidenciu všetkých nehnuteľností, ktoré sú v zmysle zákona nehnuteľnosťami. V katastri nehnuteľností sú evidované všetky pozemky, ale nie všetky stavby. Tak by to zásadne malo platiť. Ani evidencia pozemkov a práv k nim však nie je bez výnimky. Pozemky, ktoré sú podľa Ústavy SR a zákona o vodách (lebo sú súčasťou vodného toku) vo vlastníctve štátu, sú evidované samostatne len v prípade, ak boli geodeticky zamerané a do katastra samostatne zapísané. Týka sa to hlavne riek, ale potoky sú zväčša len vyznačené značkou. Taktiež sa v minulosti neknihovali pozemky, ktoré neslúžili účelu, na ktorý bol kataster zriadený, t. j. výrub daní. Táto evidencia, ktorá bola prevzatá, sa síce dopĺňa, ale stále nie je úplná a najvyššiu informovanosť a presnosť vykazuje hlavne vo väčších mestách a intravilánoch. V zásade sú v katastri evidované aj stavby, ale nie všetky stavby. Na otázku, ktoré stavby sú a ktoré nie sú predmetom evidovania katastra, nebola v minulosti jednoznačná odpoveď a zákonné ustanovenia boli dotknuté viackrát zmenou, ktorá však právny stav nezjednotila. Novela zákona č. 212/2018 Z. z. priniesla pozitívnoprávnu úpravu predmetu evidovania stavieb, pretože osobitne definovala pojem stavby, tým aj predmet evidovania. Predmetom evidovania je stavba ohraničená obvodovými stenami a strešnou konštrukciou. katastrálny zákon

1


§1 Zároveň táto novela vypustila nejednoznačné ustanovenie zákona doplnené novelou č. 103/2010 Z. z. účinnou od mája 2010, podľa ktorého sa spravidla v katastri nehnuteľností neevidujú inžinierske stavby a drobné stavby. Napriek tomu, že zákon č. 212/2018 Z. z. je pomerne veľkou novelou katastrálneho zákona, nevyriešil evidovanie zrúcanín a aj evidencia podzemných stavieb je len čiastočná. Stavby by mohli byť pri súčasných technických možnostiach evidované v katastri nehnuteľností všetky, aj s dôkladnejším členením, napr. výškovým pri stavbách nad určitú výškovú úroveň dôležitú pre leteckú dopravu, inžinierske stavby aj stavby priemyselné, ktoré nie sú síce budovami, ale ich hodnota je porovnateľná s hodnotou budov. Malo by to význam aj z dôvodu, že stále platný Občiansky zákonník pri prevode nehnuteľností vyžaduje vklad do katastra. To však nie je možné od orgánov katastra žiadať v prípade, ak stavbu ako takú v katastri neevidujú, ergo o takomto vklade nerozhodujú. V zmysle novely zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 283/2018 Z. z. od 1. 11. 2018 kataster eviduje aj právo garážového státia alebo výlučného užívania skladového priestoru. Toto právo sa zapisuje v iných údajoch pri garáži k jednotlivému spoluvlastníckemu podielu na garáži. Pri užívaní skladového priestoru bude tento evidovaný pri podiele na byte alebo nebytovom priestore. Geometrickým určením nehnuteľnosti sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti jej hranicami. Súpis nehnuteľností sa viaže na jednotlivé katastrálne územia a popis nehnuteľností aj so súpisom nehnuteľností sa nachádza tak v súbore geodetických informácií, ako aj v súbore popisných informácií. Geometrické určenie samo osebe však nedefinuje jednotlivé parcely. Ich určenie závisí zároveň od ich polohového určenia a ich zobrazenia v mape (katastrálnej alebo určeného operátu) alebo geometrickom pláne. Zo štatistickej ročenky o pôdnom fonde v SR podľa údajov katastra nehnuteľností k 1. januáru 2018 vydanej Úradom geodézie, kartografie a katastra SR vyplýva, že pri počte 79 okresov a 2 927 obcí eviduje kataster nehnuteľností 3 559 katastrálnych území, 7 810 541 parciel registra „C“, 7 952 780 parciel registra „E“, 2 375 354 domov so súpisným číslom, 53 497 bytov vo vlastníctve právnických osôb a 899 223 bytov vo vlastníctve fyzických osôb, a to na 4 546 233 listoch vlastníctva. Celková výmera evidovaná v katastri nehnuteľností predstavuje 4 903 420 ha, z toho je poľnohospodárskej pôdy 2 381 953 ha, lesnej 2 024 374 ha, vodných plôch 95 256 ha, zastavaných plôch a nádvorí 236 979 ha a ostatných plôch 164 858 ha. Odchýlky v súčtových údajoch sú spôsobené matematickým zaokrúhľovaním výmer evidovaných v m2 na ha bez vyrovnania, takýto postup vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 7. Práva k evidovaným nehnuteľnostiam vyplývajú v prvom rade z vecných práv obsiahnutých v Občianskom zákonníku. V zásade ide o vlastnícke právo, záložné právo, vecné bremeno a predkupné právo, ak má byť vecným právom. Pri použití gramatického, logického a systémového výkladu Občianskeho zákonníka práva zodpovedajúce vecnému bremenu a povinnosti z vecného bremena neoddeliteľne patria k samotnému vecnému bremenu. Zákon č. 304/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v článku III., ktorým sa novelizoval katastrálny zákon, s účinnosťou od 1. 9. 2009 preto vypustil nadbytočný text, ktorý príliš podrobne rozvádzal práva a povinnosti týkajúce sa tohto vecného práva oproti ostatným vymenovaným vecným právam. Práva a povinnosti vyplývajúce z vecného bremena sa aj naďalej do katastra nehnuteľností zapisujú. To, že evidencia nehnuteľností nie je úplná, čo vyplýva z historického vývoja evidencie nehnuteľností, má vplyv aj na evidenciu vlastníckych a ostatných vecných práv k nim.

2

Komentár k zákonu č. 162/1995 Z. z.


§2 Diskutabilnou otázkou preto je spôsob nadobúdania týchto práv pri konštrukcii § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa pri prevode nehnuteľnosti nadobúda vlastnícke právo k nehnuteľnosti vkladom do katastra. Pri nehnuteľnostiach, ktoré sa do katastra nezapisujú, je táto podmienka zákona nemožná, preto sa v praxi akceptuje v týchto prípadoch konsenzuálny princíp. Keďže kataster niektoré nehnuteľnosti neeviduje, tie, ktoré nespadajú pod definíciu stavieb evidovaných v katastri, nemožno previesť ani k nim nemožno zriadiť vecné práva vkladom do katastra. K zmene vlastníctva týchto nehnuteľností dochádza zmluvou, ktorá nepodlieha vkladu. Záložné právo vo vzťahu k neevidovaným nehnuteľnostiam nie je v zmysle ustanovenia § 151e ods. 1 a 2 OZ možné dosiahnuť vkladom a ani registráciou v centrálnom notárskom registri, keďže vo vzťahu k nehnuteľnostiam má túto právomoc orgán katastra, preto je jediným východiskom výklad, podľa ktorého vzniká záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré kataster nehnuteľností neeviduje, priamo účinnosťou zmluvy o jeho zriadení. Je však možný aj výklad, podľa ktorého vlastne vôbec záložné právo k takýmto nehnuteľnostiam vzniknúť nemôže rovnako, ako nemôže k takýmto nehnuteľnostiam vzniknúť ani vecné bremeno, ani vecné predkupné právo. Určitou výnimkou je zriadenie vecného bremena in rem v prospech každodobého vlastníka stavby neevidovanej katastrom (v katastrálnom bulletine č. 2/2014 riešené ako otázka č. 44), ale týka sa to len oprávnenia z vecného bremena a nie samotnej povinnosti, pretože tá musí viaznuť na nehnuteľnosti evidovanej v katastri (výraz „každodobý vlastník“ sa v súvislosti s katastrom využíva pre označenie vlastníka, jeho právneho predchodcu aj právneho nástupcu; aj keď si uvedomujeme, že nejde o spisovný výraz, často sa s ním v súvislosti s katastrom stretávame). Je to možné odvádzať zo samotnej podstaty vecného práva, ktoré na rozdiel od záväzkového práva musí pôsobiť voči všetkým a musí byť evidované v niektorom z verejných registrov. Vo vzťahu k vlastníctvu štátu, obcí a vyšších územných celkov vyplýva správa tohto majetku z osobitných zákonov a je tiež v katastri nehnuteľností evidovaná. V zákone v § 1 chýba evidovanie správy majetku neznámych a nezistených vlastníkov štátom prostredníctvom SPF a ŠOLH, vyplýva však z osobitného predpisu ako právo správy podľa zák. č. 180/1995 Z. z. Evidencia sa vedie aj k nájomným právam k pozemkom, ak trvajú viac ako 5 rokov, prípadne na dobu neurčitú, pretože aj keď nejde o vecné práva, majú tieto osobitný režim pri dani z nehnuteľností a štát má záujem na ich evidencii. Zároveň priamu daňovú povinnosť pri dani z nehnuteľností má užívateľ pozemku – nájomca len v prípade, ak je nájomná zmluva zapísaná v katastri. Vyplýva to z § 5 ods. 2 písm. b) bod 1 z. č. 582/2004 Z. z. Od novely zákonom č. 212/2018 Z. z. sa od 1. 10. 2018 evidujú v katastri aj ceny všetkých nehnuteľností. Ide o rozšírenie evidovania cien, keďže pred novelou sa evidovali len ceny poľnohospodárskej pôdy. Táto skutočnosť síce nevyplýva z úvodného ustanovenia, napriek tomu je dôležitou pre pochopenie rozsahu údajov, ktoré sa viažu ku katastru nehnuteľností. V ods. 2 zákon konštatuje väzbu katastrálneho operátu na jednotlivé katastrálne územia. V kontexte hodnotenia úvodného ustanovenia je potrebné doplniť, že odborníci sa už dlhšie zamýšľajú nad jeho zásadnou zmenou, doposiaľ však na to nebola dostatočná politická vôľa.

§2 Informačný systém katastra

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu katastrálny zákon

3


§3 a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.

K§2 Kataster nehnuteľností ako verejný zoznam nehnuteľností je sám osebe najmä informačným systémom o nehnuteľnostiach a právach k nim. Informačný systém katastra nehnuteľností je súčasťou automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra, je informačným systémom verejnej správy, ktorý patrí medzi najväčšie štátne informačné systémy. Informačný systém geodézie, kartografie a katastra je od ostatnej novely zákonom č. 212/2018 Z. z. spravovaný Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, a to od 1. 10. 2018. Do účinnosti uvedenej novely bol spravovaný najprv správami katastra a po reforme štátnej správy známej ako ESO okresnými úradmi a na centrálnej úrovni právnickou osobou zriadenou úradom. Elektronizácia verejnej správy sa prostredníctvom OPIS dotkla aj katastra a v súčasnosti na stránke http://www.skgeodesy.sk/sk/ môžeme vyhľadávať informácie z katastra nehnuteľností okrem katasterportálu aj cez portál ESKN, portál CICA, mapový klient ZBGIS, kde si pri vyhľadávaní na mape môžeme podložiť pod katastrálnu mapu aj satelitnú a iné mapy a priamo sa preklikať na list vlastníctva. Existujú aj údaje metainformačného systému a rezortnej transformačnej služby, ktoré však bežný občan nemá ako využiť a sú dôležité pre profesionálov v tej–ktorej oblasti. Zverejňované štvrťročne budú aj štruktúrované údaje. Ostatná novela katastrálneho zákona sa dotkla aj tohto ustanovenia, ale len v jeho názve. Doposiaľ ustanovenie v názve obsahovalo aj kataster (Informačný systém katastra). S ohľadom na oveľa závažnejšie problémy, ktoré zákon má, je zvláštne, že pozornosť bola venovaná práve tomuto názvu. Treba však uviesť, že v súčasnosti zverejnené údaje na internete nie sú záväznými údajmi z dôvodu, že vnútorný informačný systém katastra nehnuteľností na internete prístupný nie je. Prístup je len k odvodeným údajom, ktoré nemajú kvalitu referenčného registra, ako je to pri Obchodnom registri. Naproti tomu však zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) predpokladá, že orgány verejnej moci sú pri svojej úradnej činnosti povinné a oprávnené získavať a používať údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a vyhotovovať si z nich výpisy a tieto údaje a výpisy si v nevyhnutnom rozsahu navzájom bezodplatne poskytovať. Takto získané údaje a výpisy, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za skutočnosti všeobecne známe; tieto údaje a výpisy sú použiteľné na právne účely. Ide v tomto prípade aj o informačný systém katastra.

§3 Vymedzenie niektorých pojmov

(1) Pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku.

4

Komentár k zákonu č. 162/1995 Z. z.


§3 (2) Hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná. (3) Parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. (4) Geometrickým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami. (5) Polohovým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie ich definovanie v zobrazovacom systéme. (6) Lomový bod je bod, v ktorom sa lomí hranica územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranica vymedzená právom k nehnuteľnosti, hranica držby, hranica druhov pozemkov alebo rozhrania spôsobu využívania pozemkov. (7) Výmerou parcely sa rozumie vyjadrenie plošného obsahu priemetu pozemku do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach. Veľkosť výmery parcely vyplýva z geometrického určenia a polohového určenia pozemku a zaokrúhľuje sa na celé štvorcové metre. (8) Katastrálnym územím sa rozumie územno–technická jednotka, ktorú tvorí územne uzavretý a v katastri spoločne evidovaný súbor pozemkov. (9) Katastrálnym operátom sa rozumie súbor dokumentačných materiálov obsahujúcich údaje katastra z jedného katastrálneho územia. (10) Katastrálnou mapou sa rozumie polohopisná mapa veľkej mierky, zobrazujúca všetky nehnuteľnosti a katastrálne územia evidované v katastri. Pozemky sa v katastrálnej mape zobrazujú priemetom svojich hraníc do zobrazovacej roviny a označujú sa parcelnými číslami a spravidla značkami druhov pozemkov. (11) Mapou určeného operátu sa rozumie mapa, na ktorej sú zobrazené pozemky vymedzené vlastníckymi hranicami v nájme právnických osôb a fyzických osôb a sú zlúčené do väčších celkov. (12) Identifikáciou parcely sa rozumie porovnanie zápisu a zákresu tej istej nehnuteľnosti vo verejnej listine a inej listine a v iných operátoch so zápisom a zákresom v súbore popisných informácií a v súbore geodetických informácií katastra. (13) Základné štátne mapové dielo je mapa alebo súhrn mapových listov, ktoré súvisle pokrývajú územie, so základným, všeobecne využiteľným obsahom; jeho vydavateľom je štátny orgán. Ak toto dielo tvorí súhrn mapových listov, tieto listy majú jednotný klad, označenie, značkový kľúč, kartografické zobrazenie a spravidla jednotnú mierku. (14) Geodetickými prácami sa rozumejú meračské práce, zaznamenávanie a spracúvanie výsledkov merania, zobrazovacie práce a aktualizácia súboru geodetických informácií.

K§3 K ods. 1 a 3 Napriek tomu, že základné delenie vecí na hnuteľné a nehnuteľné vymedzuje § 119 Občianskeho zákonníka a medzi nehnuteľnosti zaraďuje pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, absentuje v ňom definícia pozemku ako takého. Túto si preto vo vymedzení pojmov vzal na seba katastrálny zákon. Mnohí laici si neuvedomujú existenciu zásadného rozdielu v pojmoch pozemok a parcela a tieto pojmy často nevhodne zamieňajú. Z definície parcely uvedenej v ods. 3 pri porovnaní s ods. 1 je rozdiel zrejmý; pozemok je reálna katastrálny zákon

5


§3 časť zemskej kôry a parcela je zobrazenie pozemku na mape. Napriek tomu sa však v praxi z času na čas vyskytne polemika o tom, či jeden pozemok sa vyjadruje v katastrálnej mape jednou parcelou. Zo znenia oboch odsekov pri použití gramatického a logického výkladu vyplýva, že ak parcela má byť geometrickým a polohovým určením pozemku, tak by to tak malo byť. Pozemok je však časť zemského povrchu oddelená niektorou z vymenovaných hraníc a v praxi často nastáva skutočnosť, že jeden pozemok (ak berieme do úvahy vlastnícke hranice) tvorí viac parciel. Z definície pozemku, ktorý je primárnym, preto nie je možné vychádzať a priori z predpokladu, že jeden pozemok rovná sa jedna parcela. Zásadne si však je potrebné uvedomiť, že parcela je definovaná troma základnými charakteristikami. Spoločne na jej jednoznačné určenie musí ísť o jej geometrické určenie – t. j. geometrický útvar, ktorý v danej mierke predstavuje, polohové určenie – t. j. kde na mape sa nachádza a musí byť aj zakreslená, a to na mape alebo v geometrickom pláne. V praxi podľa toho, ako kataster eviduje pozemky prostredníctvom parciel na mape, musíme vychádzať z toho, že každý pozemok môže, ale nemusí tvoriť viac parciel. Ak jeden vlastník vlastní viac parciel, ktoré na seba nadväzujú, vzniká otázka, či je medzi týmito parcelami nejaká hranica podľa § 6 ods. 1 písm. b) KZ, čiže či môžeme hovoriť o dvoch pozemkoch. Pokiaľ však tieto dve parcely jedného vlastníka nemajú medzi sebou hranicu druhu pozemku alebo spôsobu využitia pozemku, čiže každá parcela nemá iný druh pozemku alebo spôsob využitia, tak podľa kat. zákona medzi nimi nie je žiadna hranica lebo o vlastníckej hranici nemôžeme hovoriť. Takže by sme mohli povedať, že tieto napr. 2 parcely tvoria spolu jeden pozemok. I keď to takto zo zákona vyplýva a aj v geodetickej obci sa môžeme stretnúť s týmto názorom, v praxi evidovania katastra tomu tak nie je. Každý pozemok je podľa evidencie v katastri tvorený len jedným parcelným číslom a nikdy nie dvomi a z toho orgány verejnej moci na úseku katastra vychádzajú, napr. pri posudzovaní návrhu na vklad zo zmlúv o prevode nehnuteľností. Právne odôvodnenie tohto postupu sa zakladá na názore, že rozdelením pozemku prostredníctvom geometrického plánu na dve parcely, ktoré obe patria jednému vlastníkovi, vzniknú dva predmety vlastníckeho práva bez ohľadu na to, že vlastník oboch je zhodný. Ak by sme chceli zastávať výklad, že ide stále o jeden pozemok a medzi parcelami neexistuje vlastnícka hranica, znamenalo by to, že takýto geometrický plán si vlastník nemôže do katastra zapísať alebo nakladať s ním samostatne, čo by spôsobilo v praxi problémy. Preto napriek tomu, že gramatický a logický výklad ustanovenia smeruje k rozlíšeniu hraníc pozemku a hraníc parciel, pre potreby praxe je nevyhnutné z hľadiska účelu považovať aj vo vnútri funkčného celku hranice za samostatné vlastnícke a považovať každé vyjadrenie parcely za samostatný pozemok. Ak sa na definíciu pozrieme z opačnej strany, a to, že jeden pozemok môže byť zobrazený ako viac parciel, ale jedna parcela tvorí v prírode nie viac ako jeden pozemok, existuje v zmysle platnej právnej úpravy vlastníctva k vodným tokom výnimka. Podľa čl. 4 Ústavy SR sú vodné toky vo vlastníctve štátu. Podľa § 43 ods. 1 a 2 vodného zákona (zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody, až po brehovú čiaru. Zakreslenie potokov sa v časti eviduje len ako ich vyznačenie modrou čiarou a kódom na liste vlastníctva k okolitému pozemku. Z toho vyplýva, že evidencia pozemku pri uvedenej konštrukcii nezohľadňuje rozdelenie pozemku na vlastníctvo osoby a vlastníctvo štátu. Je to spôsobené skutočnosťou, že pri menších tokoch sa osobitne evidencia pozemkov v katastri pod tokom, ktorý patrí štátu, nevykonáva.

6

Komentár k zákonu č. 162/1995 Z. z.


§3 Naša polemika vyplynula z gramatickej konštrukcie ustanovenia, ktoré použilo pri definícii pred poslednou možnosťou spojku „alebo“. Pre pochopenie si dovoľujeme pripomenúť proces tvorby zákona z legislatívnych pravidiel, konkrétne z legislatívno–technických pokynov, Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky, pozri: http://www.vlada.gov.sk/data/files/6645.pdf, bodu 5.1. Ak majú právne následky alebo podmienky nastať spoločne, kladie sa medzi posledné dve možnosti zlučovacia spojka „a“. 5.2. Ak právne následky alebo podmienky môžu, ale nemusia nastať spoločne, kladie sa medzi posledné dve alternatívy vylučovacia spojka „alebo“, ak sa alternatívy vzájomne vylučujú, kladie sa pred prvú alternatívu slovo „buď“ a medzi posledné dve alternatívy vylučovacia spojka „alebo“. 5.3. Ak nejde o výpočet právnych následkov alebo podmienok, posledné dva prvky výpočtu sa oddeľujú čiarkou. Predchádzajúce znenie tohto pokynu (platné pri tvorbe ustanovenia) znelo: Alternatívy sa vyjadrujú vylučovacou spojkou „alebo“ a kde je to vhodné, spojkou „či“. Pri viacerých možnostiach sa spojka kladie až medzi posledné dve možnosti. Pri aplikácii tohto pravidla na výklad zákona v čisto právnej rovine, bez pohľadu na evidenciu v katastri, prichádza viac do úvahy prvý nami zvolený výklad, napriek tomu sa pre účely praxe dá obhájiť aj druhá verzia.

K ods. 2 Hranicu pozemku podľa nášho zákona nikdy nemôže tvoriť krivka. Je to dané znením ods. 2 a vyplýva to zo starších technologických postupov pri geodetických meraniach. Vždy pôjde o uholník, aj keď nie je vylúčené, že pri väčšej hustote lomových bodov sa bude hranica javiť ako zakrivenie do kruhu alebo inej krivky. Zákon prevzal definíciu zo starších technických noriem a nereflektuje na súčasné možnosti merania. Z technickej normy vyplývalo, že hranica pozemku je čiara na povrchu zeme určená spojnicami lomových bodov, pričom môže ísť o hranicu územnej správnej jednotky, hranicu katastrálneho územia, hranicu zastavaného územia obce, hranicu vymedzenú právom k nehnuteľnosti, hranicu držby, hranicu druhu pozemku alebo rozhranie spôsobu využívania pozemkov. Za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susediacich pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná. Lomový bod hranice je bod, v ktorom hranica pozemku mení svoj smer.

K ods. 4 – 6 Predmetné ustanovenie v týchto odsekoch vymedzuje pojmy používané v súbore geodetických informácií katastra, ako aj pri geodetických činnostiach, ktoré majú vplyv na tvar pozemku a jeho evidovanie ako parcely v súbore geodetických informácií. Odseky dopĺňajú a spresňujú pojmy z definície pozemku, ktorými sú vysvetlenie jeho geometrického a polohového určenia, a špecifikujú lomový bod. Lomové body musia byť označené aj v prírode. Podľa § 44 vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu č. 461/2009 Z. z. trvalým označením lomových bodov hraníc pozemkov vymedzených právami k nehnuteľnostiam, hraníc obcí, hraníc katastrálnych území a hraníc zastavaného územia obce sa rozumie označenie hraničným znakom, ktorým môže byť kamenný medzník, znak z plastu, železobetónový medzník, betónový stĺp alebo železná rúrka vyplnená betónom a spojená so zemou betónom, alebo na tvrdých podkladoch zapustený klinec alebo iný vhodný kovový predmet, alebo vytesaný kríž na opracovanej ploche. Pokiaľ sú hranice pozemkov v teréne jednoznačne určené pevnými predmetmi (napr. rohy múrov, murovaných plotov a stavieb...), osobitné označenie nie je potrebné. Hraničný znak sa na hranici pozemku umiestni tak, aby jeho stred bol totožný s lomovým bodom hranice. Ak by hraničný znak prekážal využívaniu pozemku alebo ho nemožno osadiť, vykoná sa nepriame označenie dvojznakmi alebo trvalou podzemnou značkou. katastrálny zákon

7


§3 K ods. 7 V mnohých ustanoveniach v našom právnom poriadku sa stretávame s výrazom výmera pozemku. Výmera pozemku však v katastri evidovaná nie je. Kataster eviduje výlučne výmeru parcely. Výmera sa totiž nemeria, ale počíta, a to ako obsah geometrického útvaru, ktorý tvorí parcela, vyjadruje sa v plošných metrických mierach a zaokrúhľuje sa na celé metre štvorcové. Predmetné ustanovenie narába, čo sa týka výmery, s pojmom parcely, ako aj s pojmom pozemku. Vo vzťahu k pozemku ide však o jeho priemet do zobrazovacej roviny, čo je vlastne následne parcela. Preto je nutné konštatovať, že výmera sa viaže k parcele a nie k pozemku a fakticky sa nemeria, ale počíta ako obsah geometrického tvaru so zaokrúhľovaním na celé metre štvorcové. Ak by sa merala výmera pozemku, bola by iná, keďže v zásade žiadny pozemok nie je ideálna rovina, čiže aj plocha pozemku je iná ako výmera parcely.

K ods. 8 V praxi katastrálne územie zväčša tvorí územie obce, pričom jeho hranice sú totožné s hranicami obce. Niektoré obce tvorí viac katastrálnych území, čo umožňuje zákon č. 369/1990 Zb. o územnom členení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého § 2 ods. 1 územie obce je územný celok, ktorý tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území, je to spravidla vtedy, keď v minulosti došlo k spojeniu viacerých obcí.

K ods. 9 Katastrálny operát sa viaže na konkrétne katastrálne územie a predstavujú ho dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra nehnuteľností a na obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát obsahuje súbor geodetických informácií, súbor popisných informácií, zbierku listín, sumárne údaje katastra o pôdnom fonde, pozemkové knihy a ich operát, železničnú knihu a jej operát. Bližšie je definovaný a popísaný v § 8 zákona.

K ods. 10 Katastrálna mapa je technickým podkladom na evidovanie nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Katastrálnou mapou je polohopisná mapa veľkej mierky tvoriaca súčasť súboru geodetických informácií, zobrazujúca všetky nehnuteľnosti a katastrálne územia evidované v katastri nehnuteľností. Katastrálna mapa zobrazuje pozemky priemetom ich hraníc do zobrazovacej roviny a označuje ich parcelnými číslami a spravidla znakmi druhov pozemkov. Základné štátne mapové dielo je podľa § 12 ods. 3 vykonávacej vyhlášky k zákonu o geodézii a kartografii č. 300/2009 Z. z. vytvorené v mierke 1:5 000 a väčšej, čo sa považuje za veľkú mierku. Katastrálna mapa existuje v podobe nečíselnej katastrálnej mapy a v podobe číselnej katastrálnej mapy. Nečíselná katastrálna mapa je katastrálna mapa spracovaná na základe výsledkov podrobného merania, výsledkom je grafický záznam obrazu vyjadrený čiarkami a znakmi na papieri. Nečíselná katastrálna mapa neumožňuje obnoviť originál mapy pri jeho strate alebo zničení. Číselná katastrálna mapa je katastrálna mapa spracovaná s použitím číselných meračských údajov v súradnicovom systéme. Číselné meračské údaje umožňujú obnoviť originál mapy pri jeho strate alebo poškodení. Vykonávacia vyhláška ku katastrálnemu zákonu č. 461/2009 Z. z. používa pojem vektorovej katastrálnej mapy, pričom vektorizáciou sa rozumie prevod papierovej podoby mapy do elektronickej podoby, v ktorej je každý prvok mapy zobrazený pomocou súradníc a atribútov veľkosti a smeru. Pojem „katastrálna mapa“ sa používa od roku 1964, kedy nahradila pôvodnú mapu určeného operátu, a to tak, že prebrala v zásade hranice pozemkov v intravilánoch, ale nie

8

Komentár k zákonu č. 162/1995 Z. z.


§3 vlastnícke hranice pozemkov v extraviláne mimo zastavaných pozemkov a usadlostí (pozemkov zlúčených do väčších celkov). Pozemky v extraviláne boli evidované v katastrálnej mape len hranicami užívania, čiže išlo o veľké pozemky, ktoré ako celok nemali vlastníka a vlastnilo ich množstvo pôvodných vlastníkov E parciel zobrazených v mape určeného operátu. Týmto vznikla dualita evidovania vlastníckych práv v dvoch odlišných mapách, ktorá spôsobila veľké množstvo chýb katastra a aj naďalej ešte spôsobuje jeho komplikovanosť. V tom čase sa začali zmeny vykonávať už v katastrálnej mape. Zmenu zákresu pozemku reg. „E“ z mapy určeného operátu do katastrálnej mapy, čiže zmenu pozemku na reg. „C“, je možné dosiahnuť len niekoľkými spôsobmi, a to vyhotovením geometrického plánu, obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním alebo pozemkovými úpravami.

K ods. 11 Mapa určeného operátu predstavuje súčasť súboru geodetických informácií v podobe polohopisnej mapy veľkej mierky (1:5 000 a viac), na ktorej sú zobrazené pozemky vymedzené vlastníckymi hranicami nachádzajúce sa v nájme a v teréne zlúčené do väčších celkov, a teda spravidla nezreteľné. Poznáme aj ďalšie označenie máp, ktorými sú: — integrovaná katastrálna mapa – katastrálna mapa zobrazujúca popri obsahu katastrálnej mapy aj obsah mapy určeného operátu, — mapa katastra – spoločný a nadradený pojem na označenie katastrálnej mapy a mapy určeného operátu, — pracovná mapa – kópia katastrálnej mapy slúžiaca na geodetické práce a na poskytovanie informácií, aktualizovaná v súlade s katastrálnou mapou.

K ods. 12 Pri konkretizácii identifikácie parcely ide o porovnanie zápisu a zákresu totožnosti parcely z verejnej listiny alebo z inej listiny, alebo z iného operátu preukazujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnosti so zápisom parcely v registri „C“ súboru popisných informácií a zákresom parcely v katastrálnej mape alebo so zápisom parcely v registri „E“ súboru popisných informácií a zákresom parcely v mape určeného operátu. Identifikácia parcely slúži ako podklad na právne úkony, vyhotovenie zmlúv, verejných listín alebo iných listín, ktoré potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam, a ako podklad na zápis zmien údajov v katastri. Vyhotovuje sa, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je ešte vpísané na liste vlastníctva v registri „C“ ani na liste vlastníctva v registri „E“. Identifikácia parcely obsahuje vždy písomnú identifikáciu parcely v podobe tabuľky a v určitých prípadoch aj grafickú identifikáciu parcely. V súčasnosti je už pojem identifikácie braný výkladovo širšie. Dôvodom je, že už 99,9 % pozemkov po schválení registrov obnovenej evidencie pozemkov je už zapísaných na LV (okrem niekoľkých nezapracovaných ROEP–ov). Z toho vyplýva, že nie je ich potrebné vyhotovovať ako prílohu k zápisu do katastra nehnuteľností či už vkladom alebo záznamom. V súčasnosti je skôr požiadavka na tzv. spätné identifikácie, čiže ak niekto chce zistiť, aké vlastnícke pozemky reg. „E“ tvoria pozemok reg. „C“ bez LV. Tieto údaje sa v súčasnosti dajú zistiť aj cez zverejňované údaje pod „mapový klient ZBGIS“, a to na webovej stránke www.skgeodesy.sk prístupnej na internete, kde možno vidieť sútlač oboch aktuálnych máp reg. „E“ a reg. „C“. Takzvané spätné identifikácie sa v praxi v minulosti odmietali na základe nesprávneho výkladu definície, čo je identifikácia. Aj v súčasnosti na niektorých okresných úradoch pretrváva v praxi tento stav. katastrálny zákon

9


§ 3a K ods. 13 Z § 2 zákona NR SR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov a § 12 a § 13 jeho vykonávacej vyhlášky č. 300/2009 Z. z. vyplýva, že kartografické dielo, najmä digitálny obraz reality, mapa, mapový atlas alebo glóbus je výsledok kartografického znázornenia Zeme, kozmu, kozmických telies alebo ich častí, objektov, javov a ich vzťahov spolu s textovým a iným doplnením. Základné štátne mapové dielo je kartografické dielo súvislo zobrazujúce územie so základným všeobecne využiteľným obsahom vyhotovené podľa jednotných zásad, ktorého vydavateľom je orgán štátnej správy. Tematické štátne mapové dielo je kartografické dielo súvislo zobrazujúce územie s tematickým obsahom prírodných, sociálno–ekonomických a technických objektov, javov alebo vzťahov vyhotovené podľa jednotných zásad, spravidla na podklade základného štátneho mapového diela, ktorého vydavateľom je orgán štátnej správy. Základné štátne mapové dielo sa tvorí z aktuálnych údajov informačného systému. Základné štátne mapové dielo sa poskytuje v obsahovej úrovni objektov zodpovedajúcich mierke príslušného štátneho mapového diela. Základné štátne mapové dielo vytvorené v mierke 1:5 000 a väčšej je základné štátne mapové dielo s veľkou mierkou. Obsah základného štátneho mapového diela v mierke menšej ako 1:5 000 je daný rozsahom objektov katalógu tried objektov pre príslušnú mierku. Údaje základnej bázy údajov pre geografický informačný systém sú záväzné pre tvorbu štátnych mapových diel v mierke menšej ako 1:5 000. Tematické štátne mapové dielo sa tvorí z aktuálnych údajov informačného systému pridaním tematického obsahu. Tematickým štátnym mapovým dielom sú aj mapy územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, ktorých vydavateľom je úrad. Prehľad kladu mapových listov je grafické znázornenie rozdelenia a usporiadania mapového diela na jednotlivé mapové listy udávajúce ich vzájomnú polohu a označenie. Je znázornený spravidla v menšej mierke ako mapové dielo. Klad mapových listov základného štátneho mapového diela s veľkou mierkou vychádza zo súvislého kladu mapových listov pre celé územie štátu, pričom základné východiskové listy vzniknú z delenia základnej štátnej mapy 1:50 000 s pravouhlým kladom mapových listov daných rovnobežkami a osami Súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej katastrálnej siete.

K ods. 14 Geodetické činnosti sú uvedené v zákone NR SR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov, podrobnejšie sú vybrané geodetické a kartografické činnosti rozpracované vo vyhláške Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 300/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov, a to okrem tvorby geometrických plánov a meračských prác, ktoré sú podrobne upravené vo vyhláške Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon. Vymedzený je predmet meračských prác, meračská sieť a jej pripojenie, kontrola a presnosť. Novelou č. 212/2018 Z. z. došlo k vypusteniu odsekov 15 a 16, ktoré obsahovali definíciu rozostavanej stavby a rozostavaného bytu. Táto sa v súčasnosti nachádza v § 46.

§ 3a Iná oprávnená osoba

Iná oprávnená osoba je osoba oprávnená z práva k nehnuteľnosti, a to a) záložný veriteľ, b) oprávnený z predkupného práva,

10

Komentár k zákonu č. 162/1995 Z. z.


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Katastrálny zákon – Komentár by eurokodex6 - Issuu