Skip to main content

Dekriminalizácia marihuany v podmienkach Slovenskej republiky s vybranou judikatúrou

Page 1

Dekriminalizácia marihuany v podmienkach Slovenskej republiky s vybranou judikatúrou JUDr. Tomáš Zábrenszki


Vzor citácie:

Zábrenszki, T.: Dekriminalizácia marihuany v podmienkach Slovenskej republiky s vybranou judikatúrou. Žilina: EUROKÓDEX, s. r. o., 2022. 159 s.

Recenzenti:

prof. JUDr. Ingrid Mencerová, PhD. mjr. doc. PhDr. JUDr. Mgr. Jozef Medelský, PhD. Mgr. Barbora Rajnáková, PhD. JUDr. Zuzana Kubovičová MUDr. Renáta Papšová

Dekriminalizácia marihuany v podmienkach Slovenskej republiky s vybranou judikatúrou

© Tomáš Zábrenszki prvé vydanie, Žilina: EUROKÓDEX, s. r. o., marec 2022. 159 s. ISBN 978-80-8155-114-7

www.eurokodex.sk


„Marihuana, v prirodzenej podobe, je jedna z najbezpečnejších terapeuticky aktívnych látok, ktoré ľudstvo pozná.1)“ Francis L. Young, sudca

Predslov Predkladaná monografia s vybranou judikatúrou sa zaoberá problematikou kriminalizácie marihuany v rámci Slovenskej republiky. Na základe oficiálnych štatistických údajov trestná činnosť súvisiaca s marihuanou, a to najmä prechovávanie malého množstva pre vlastnú potrebu, je najvyššia vzhľadom na ostatné omamné a psychotropné látky. Taktiež je možné poukázať na vysoký počet užívateľov tejto návykovej látky a v spoločnosti je čoraz viac rozšírená najmä medzi mladými ľuďmi. Užívanie marihuany je odporúčané Európskou úniou z medicínskeho hľadiska, avšak ani takéto užívanie nie je v Slovenskej republike legislatívne upravené. Viaceré štáty na túto skutočnosť reagovali liberalizáciou svojej drogovej politiky a prestali za určitých pravidiel marihuanu kriminalizovať v režime trestného práva a využívajú miernejšie alebo žiadne sankcie pri prechovávaní a pestovaní množstva, ktoré slúži pre vlastnú potrebu. Monografia poukazuje na minulé a súčasné trendy a vývoj spoločnosti v oblasti protidrogovej politiky ostatných štátov, ako aj poskytuje rozbor aktuálnej legislatívy platnej v Slovenskej republike s návrhmi de lege ferenda a aktuálnou rozhodovacou praxou súdov. autor

1)

Rozhodnutie zo dňa 6. 9. 1988 vo veci úpravy postavenia marihuany medzi omamnými a psychotropnými látkami, z anglického originálu: In The Matter Of Marijuana Rescheduling Petition, Docket No. 86-22, Opinion And Recommended Ruling, Findings Of Fact, Conclusions Of Law And Decision Of Administrative Law Judge.

III


O autorovi JUDr. Tomáš Zábrenszki Štúdium absolvoval na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Od ukončenia vysokoškolského štúdia pôsobí v Centre právnej pomoci, v súčasnosti na pozícii právnika kancelárie tajomníka. Venuje sa najmä správnemu, pracovnému a občianskemu právu. Od roku 2021 je externým doktorandom na Katedre trestného práva, kriminológie, kriminalistiky a forenzných disciplín Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Okrem toho spolupracuje s Odborom prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra Slovenskej republiky v rámci projektu „Zlepšenie prístupu obetí trestných činov k službám a vytvorenie kontaktných bodov pre obete“, so Zborom väzenskej a justičnej stráže v rámci projektu „Šanca na návrat“ a je členom Rady pre práva dieťaťa.

IV


Monografia Dekriminializácia marihuany v podmienkach Slovenskej republiky s vybranou judikatúrou je doplnená a prepracovaná rigorózna práca autora, ktorá bola úspešne obhájená 5. 2. 2021 na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy, a oponentom rigoróznej práce bol mjr. doc. PhDr. JUDr. Mgr. Jozef Medelský, PhD.

Recenzie Recenzný posudok prof. Ingrid Mencerovej z Katedry trestného práva, kriminológie, kriminalistiky a forenzných disciplín Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela Autor predkladanej monografie sa rozhodol priniesť vedecké poznatky a zaujímavé podnety do diskusie o novej podobe drogovej politiky na Slovensku so zameraním sa na špecifické otázky súvisiace s dekriminalizáciou marihuany. Cieľom autora je poukázať na skutočnosti, ktoré odôvodňujú vhodnosť zmiernenia trestov za prechovávanie marihuany pre osobnú potrebu. Pre uskutočnenie potrebných legislatívnych zmien v tejto oblasti autor ponúka argumenty založené na vedeckom poznaní, ktoré sú syntézou trestnoprávnych, kriminologických, ako aj súvisiacich medicínskych poznatkov. Monografia JUDr. Tomáša Zábrenszkého s názvom Dekriminalizácia marihuany v podmienkach Slovenskej republiky s vybranou judikatúrou je výsledkom serióznej vedeckej práce. Jeho argumentácia je presvedčivá a vyúsťuje aj do konkrétnych návrhov de lege ferenda. Predpokladám, že monografia svojím aktuálnym a zaujímavým obsahom, ako aj spôsobom spracovania zaujme širokú odbornú verejnosť vrátane študentov právnických fakúlt. prof. JUDr. Ingrid Mencerová, PhD. Recenzný posudok doc. Jozefa Medelského z Katedry verejnoprávnych vied Akadémie policajného zboru Slovenskej republiky Autor v rámci publikácie prezentuje najnovšie poznatky vrátane judikatúry súdov. Vyzdvihnúť je potrebné, že autor využil k spracovaniu dostatočné množstvo relevantnej literatúry. Autor zároveň vhodne pracuje s odborným textom, ako aj právnymi predpismi, či už domácimi alebo zahraničnými. Kladne hodnotím prácu s judikatúrou. Na základe preštudovania diela, ktoré mi bolo predložené na posúdenie, môžem skonštatovať, že dielo spĺňa všetky požiadavky, ktoré sú kladené na tento typ diela a odporúčam jeho publikovanie. mjr. doc. PhDr. JUDr. Mgr. Jozef Medelský, PhD. Recenzný posudok doktorky Barbory Rajnákovej, odborníčky na prevenciu kriminality Autor v knihe okrajovo načrtol aj tému sociálnych dopadov trestnoprávneho postihovania užívateľov drog pre vlastnú spotrebu na nich ako produktívnych jedincov. Sociálne dopady, pokiaľ ich vnímame v širších súvislostiach, zasahujú v konečnom dôsledku nielen týchto užívateľov, ale aj verejné zdravie a bezpečnosť spoločnosti. Užívanie drog je aj z hľadiska právneho poriadku SR akceptovaným, slobodným rozhodnutím jedinca, avšak kvôli prechovávaniu aj malého množstva drog, čo prirodzene predchádza ich užitiu, sa títo jedinci ocitajú aj vo výkone trestu odňatia slobody. Práve následný kontakt týchto užívateľov s „kriminálnymi živlami“ môže byť impulzom pre začiatok ich „kriminálnej kariéry“, čo je v konečnom dôsledku nebezpečnejšie a ekonomicky nákladnejšie

V


Recenzie

pre spoločnosť. Zároveň aj užívatelia, ktorí sa už ocitajú v bludnom kruhu recidívy, by zo strany štátu mali mať k dispozícii viac možností riešenia ich situácie ako primárne (ne)odstrašujúci účinok trestu. Mgr. Barbora Rajnáková, PhD. Recenzný posudok doktorky Zuzany Kubovičovej, riaditeľky Centra právnej pomoci Autor správne poukazuje na skutočnosť, že trestné právo má byť krajným prostriedkom a trestať by sa malo iba vtedy, ak už nie je iná možnosť, ako dané konanie riešiť. Pri marihuane pre osobnú spotrebu je predstaviteľné, aby sa takéto protiprávne konanie považovalo za priestupok a takéto konanie sa vyňalo z pôsobnosti trestného práva. JUDr. Zuzana Kubovičová Recenzný posudok doktorky Renáty Papšovej, odbornej lekárky – psychiatričky Predkladaná monografia sa zaoberá veľmi aktuálnou témou. Ako odborný lekár – psychiater s vyše 25-ročnou praxou by som uvítala, pokiaľ by v tejto oblasti nastali zmeny k lepšiemu, minimálne k dekriminalizácii marihuany na medicínske účely. Existuje množstvo relevantných výskumov, ktoré potvrdzujú využitie účinnej látky THC v medicíne. V podmienkach Slovenskej republiky sa však THC nevyužíva vôbec, pričom využitie tejto látky by si našlo svoje miesto aj pri liečbe psychických ochorení. MUDr. Renáta Papšová

VI

Dekriminalizácia marihuany


Obsah Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

1

1

Konopa ako súčasť spoločnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

3

1.1 Definícia základných pojmov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

3

1.1.1 Pojmy konopa a marihuana. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

3

1.1.2 Pojmy dekriminalizácia a legalizácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

4

1.1.3 Nie je Cannabis ako Cannabis . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

5

1.2 Využitie konopy v minulosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

6

1.2.1 Prvé zmienky využitia konopy v Číne a v Indii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

6

1.2.2 Využitie konopy v Európe a USA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

7

1.3 Konopa ako droga v Československu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

8

1.4 Významné historické udalosti, ktoré viedli k medzinárodným úpravám v rámci kategorizácie marihuany . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

10

2

Právna úprava drog v Slovenskej republike s prihliadnutím na marihuanu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

12

2.1 Pojem droga a marihuana ako droga . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

12

2.1.1 Definícia drogy z prírodovedného, kriminologického a kriminalistického hľadiska . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

12

2.1.2 Definícia návykových látok podľa práva Slovenskej republiky . . . . . . . . . . 13 2.1.3 Konopa a marihuana ako droga . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 2.1.3.1 CBD – zákonom zakázaná látka – právny stav k 30. 4. 2021 . . . . . 17 2.1.3.1.1 Definícia CBD z medicínskeho a toxikologického hľadiska. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 2.1.3.1.2 CBD verzus Slovenská republika . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18 2.1.3.2 Legálne CBD od 1. 5. 2021 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21 2.1.3.2.1 Pestovanie rastlín konopy s obsahom CBD – je to legálne? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21 2.1.4 Obvykle jednorazová dávka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

22

2.2 Úprava drogových trestných činov v Trestnom zákone. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25 2.2.1 Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi . . . . . . . . . . . . . . . 26

3

Drogová politika vybraných krajín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29

3.1 Odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30 3.2 Modely konopnej politiky mimo krajín Európy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31 3.2.1 Legalita marihuany v niektorých štátoch USA a Uruguaji . . . . . . . . . . . . . . 32 Tomáš Zábrenszki

VII


Obsah

3.3 Marihuana a dekriminalizácia drog v niektorých štátoch Európskej únie . . . . . . . 34 3.3.1 Holandsko a systém coffee shopov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34 3.3.2 Dekriminalizácia drog v Portugalsku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35 3.3.3 Dekriminalizácia drog v Českej republike . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37 3.3.3.1 Množstvo väčšie než malé – vývoj českej právnej úpravy . . . . . . . 38 3.3.3.2 Platná právna úprava v Českej republike . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40

4

Drogová kriminalita v Slovenskej republike a úvahy de lege ferenda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42

4.1 Drogová kriminalita v Slovenskej republike . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42 4.1.1 Vývoj drogovej scény v Slovenskej republike . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42 4.1.2 Dizajnérske drogy a Slovenská republika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43 4.1.3 Zadržané omamné a psychotropné látky a miera drogovej trestnej činnosti v Slovenskej republike. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

44

4.2 Teória práva v kontexte platnej legislatívy v Slovenskej republike . . . . . . . . . . . . . 46 4.3 Vybraná teória trestného práva v súvislosti s marihuanou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48 4.3.1 Princíp ultima ratio . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

48

4.4 Krátka analýza rozhodovacej praxe slovenských súdov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50 4.4.1 Ako rozhodujú súdy pri prechovávaní marihuany? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52 4.5 Úvahy de lege ferenda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

53

4.5.1 Návrh skupiny poslancov – zmiernenie trestov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56 4.5.2 Návrh poslanca Tomáša Valáška – depenalizácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57 4.5.3 Veľká novela Trestného zákona Ministerstva spravodlivosti SR . . . . . . . . . 58

5

Záver . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

61

Zoznam použitých zdrojov A.

Monografie a knižné publikácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 64

B.

Odborné články a periodiká . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

C.

Právne predpisy a medzinárodné dokumenty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65

64

D.

Judikatúra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

66

E.

Iné zdroje . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

66

Použité skratky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

67

Príloha – Vybraná judikatúra v súvislosti s marihuanou . . . . . . . . . . . . . . . . 69 1 Obvykle jednorazová dávka a posudzovanie množstva účinnej látky . . . . . . . . . . 70 2 Marihuana do hmotnosti pol gramu je zvyškovým množstvom drogy . . . . . . . . . . 79 3 Hmotnosť alebo účinná látka v marihuane pri určovaní obvykle jednorazovej dávky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

VIII

83

Dekriminalizácia marihuany


Obsah

4 Aj stopové množstvo marihuany môže byť obvykle jednorazovou dávkou . . . . . . 88 5 Na obchodovanie s marihuanou postačujú 2 gramy hašišu . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94 6 Povinnosť súdu uvádzať množstvo účinnej látky a nerešpektovanie zákazu zásady reformatio in peius . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

96

7 Určenie rozsahu činu násobkom dolnej hranice zisteného cenového rozpätia drogy za hmotnostnú jednotku – kedy ide o obchodovanie? . . . . . . . . . . . . . . . . . 107 8 Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k problematike pestovania konopy obsahujúcej THC. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 131 9 Prelomové stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorým sa určilo „množství větší než malé“ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 141

Tomáš Zábrenszki

IX


Úvod

Úvod Výskyt konopy a jej využitie sa datuje už od staroveku. Časom ľudstvo začalo objavovať a využívať aj psychotropné účinky tejto rastliny. Príklad využitia konopy v súvislosti s jej psychotropnými účinkami je možné vidieť napríklad v Indii, kde sa stala súčasťou náboženských obradov a miestnych tradícií. V Európe môžeme datovať začiatky užívania marihuany na rekreačné účely približne začiatkom 20. storočia a prvý veľký prelom užívania nastal v 60. rokoch 20. storočia s príchodom hippies subkultúry. Slovenská republika v tomto trende nezaostáva za ostatnými krajinami a počet rekreačných užívateľov marihuany každoročne narastá. Predpokladá sa, že približne 30 % mladých ľudí má skúsenosť s marihuanou. Legislatíva je ale naďalej nastavená striktne a za prechovávanie čo i len stopového množstva marihuany hrozí trestnoprávny postih. Niektoré krajiny Európy a štáty Severnej a Južnej Ameriky pristúpili k zmierneniu legislatívnych postihov a za prechovávanie a pestovanie marihuany v zákonom stanovenom množstve nedochádza k trestnej činnosti. Trendy v spoločnosti sa neustále vyvíjajú a cannabis kultúra zažíva aj v podmienkach Slovenskej republiky svoj rozmach, ale zákonodarca nereaguje na tieto zmeny, a to ani napriek skutočnosti, že počet užívateľov každoročne narastá a na základe dostupných výskumov marihuana nepredstavuje závažnú mieru nebezpečenstva pre spoločnosť ako takú. Predmetom prvej kapitoly je poukázanie na minulosť a súčasnosť konopy a marihuany v spoločnosti, keďže marihuana sa v spoločnosti vyskytuje už značnú dobu, a to napriek tomu, že sme pred rokom 1989 mali iný režim, v ktorom sa drogy nevyskytovali až do takej miery, ako je to dnes. Marihuana bola prítomná aj v tomto období, aj keď nebola verejnosti až tak známa, no mala svojich užívateľov. Až po roku 1989 sa Slovenská republika stala z predtým tranzitnej krajiny krajinou, v ktorej sa postupne začala vytvárať vlastná drogová scéna. Taktiež sa táto kapitola zaoberá vymedzením niektorých pojmov, ktoré s danou problematikou súvisia, a tiež v skratke pojednáva o významných udalostiach, ktoré viedli k celosvetovým udalostiam, ktoré mali za následok kategorizáciu marihuany medzi kontrolované látky. Druhá kapitola sa zaoberá rozborom aktuálne platnej legislatívy v Slovenskej republike. Platné právne predpisy týkajúce sa drogovej trestnej činnosti, a to až na jednu výnimku, neboli novelizované dlhých 14 rokov. Pri dynamickom vývoji spoločnosti, ako aj poznatkov o samotnej látke, je táto doba neskutočne dlhá. Trestný zákon však nie je jediný zákon, ktorý by potreboval novelizovať. Zákon o omamných a psychotropných látkach má tiež svoje medzery. Za najväčšiu je možné považovať kriminalizáciu nepsychoaktívnej zložky konopy, ktorou je CBD. K vylúčeniu CBD zo zoznamu omamných a psychotropných látok došlo novelou zákona a od 1. 5. 2021 už CBD nie je kriminalizované. Okrem vyššie uvedeného sú v danom zákone aj ďalšie nejasnosti, napr. neprehľadná kvalifikácia marihuany. Neprehľadná a nezrozumiteľná kvalifikácia spočíva v tom, že raz je marihuana uvádzaná ako omamná látka a následne aj ako psychotropná látka. CBD sa ocitlo na zozname zakázaných látok viac-menej bezdôvodne a Slovenská republika bola jediná krajina v rámci Európskej únie, ktorá aj napriek výzvam WHO, OSN a EÚ mala túto látku zakázanú. Tretia kapitola poukazuje na legislatívu a drogovú politiku niektorých krajín Európskej únie a krajín Severnej a Južnej Ameriky. Tieto krajiny usúdili, že lepšou cestou je dekriminalizácia, prípadne legalizácia marihuany. Pokiaľ by predstavovala marihuana takú vysokú hrozbu pre spoločnosť, nikdy by nedošlo k jej dekriminalizácii, prípadne legalizácii v žiadnom demokratickom zriadení, nieto ešte k voľnému trhu a distribúcii, ako je to napr. v štáte Colorado alebo v celej Kanade. Tomáš Zábrenszki

1


Úvod

Posledná kapitola v sebe zahŕňa rozbor aktuálnej drogovej scény v SR, ktorá sa každoročne rozrastá. Taktiež táto kapitola obsahuje teoreticko-právne úvahy, ktoré sú zamerané na aktuálne platné právne predpisy, ako aj možné úvahy do budúcnosti a tiež sa zaoberá rozhodovacou praxou súdov v Slovenskej republike vo vzťahu k marihuane. V tejto kapitole sa poukazuje na skutočnosť, ako súdy v Slovenskej republike rozhodujú pri trestných činoch v súvislosti s marihuanou a je možné konštatovať, že rozhodcovská prax mala aj svoje svetlé chvíle, keď boli postihy za prechovávanie marihuany miernejšie. V poslednej dobe sa však ukazuje, že marihuana je na rovnakej úrovni z hľadiska trestnoprávneho v rámci judikatúry ako iné, ďaleko nebezpečnejšie omamné a psychotropné látky. Celé znenia rozhodnutí súdov sú dostupné v prílohe. Monografia vychádza do značnej miery zo zahraničných zdrojov, keďže k danej problematike v našich podmienkach nie je toľko dostupnej literatúry. Použité boli primárne odborné články a štúdie, ale taktiež česká a slovenská judikatúra, ako aj vysokoškolské učebnice, komentáre k právnym predpisom, dôvodové správy k zákonom a oficiálne štatistické údaje. Metódy, ktoré sa pri spracovaní tejto monografie použili, boli predovšetkým analýza dostupných zdrojov a ich interpretácia, z ktorých sa vyvodili následne príslušné závery. Okrem týchto metód sa v práci použila aj komparatistika, a to najmä pri porovnaní právnych úprav a drogovej politiky iných štátov. Cieľom tejto monografie je poukázať na potrebu zmiernenia trestov ukladaných za prechovávanie marihuany pre osobnú potrebu a upriamiť pozornosť na úpravu legislatívy. Zákonodarca by mal časom prehodnotiť aktuálne platné právne predpisy a priniesť náležité opatrenia, ktorými by reagoval na tento stav priaznivejším spôsobom, ako je to v súčasnosti. Prísna legislatíva so sebou prináša viacero nepriaznivých faktorov, ktorými sú napr. aj syntetické kanabinoidy ako možná reakcia na nelegálny stav marihuany, ktoré spôsobujú ťažké zdravotné problémy a oproti marihuane sú legálne. Marihuana má jednu psychoaktívnu látku, ktorá je zakázaná a nie je do takej miery nebezpečná, zatiaľ čo syntetických kanabinoidov je doposiaľ známych 180, pričom každoročne pribúdajú nové a trvá dlhší čas, kým sa dostanú na zoznam zakázaných látok. Odhliadnuc od tejto skutočnosti v monografii poukazujeme aj na fakt, že nebezpečenstvo, ktoré marihuana predstavuje, je v hrubom nepomere s trestami, ktoré sa ukladajú za čo i len prechovávanie marihuany pre vlastnú potrebu.

2

Dekriminalizácia marihuany


Konopa ako súčasť spoločnosti

|1

1 – Konopa ako súčasť spoločnosti Konopa sa v našej spoločnosti vyskytuje niekoľko stoviek rokov a táto rastlina nám teda nie je neznáma. Využitie konopy sa datuje už od staroveku a v súčasnosti sa o nej čoraz viac hovorí v rôznych oblastiach, od medicíny až po poľnohospodárstvo. Pre nás je však zaujímavejšie využitie na medicínske účely, ako aj zákonný stav tzv. rekreačného užívania tejto rastliny a s tým spojené sankcie. Na základe štatistických údajov z roku 2018 získaných prostredníctvom UNODC2) v rámci tzv. World Drug Report je marihuana na prvom mieste v počte konzumentov na celom svete. Počet konzumentov tejto u nás nelegálnej substancie je celosvetovo odhadovaný na 192 miliónov3). V porovnaní s alkoholom, ktorý síce je v niektorých krajinách prísnejšie regulovaný (napr. škandinávske krajiny), ale s výnimkou niektorých moslimských krajín je všade legálny, je počet konzumentov marihuany oveľa nižší. Vzhľadom na štatistické údaje z výskumov Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2016 môžeme poukázať na skutočnosť, že je na svete až 2,3 miliardy konzumentov alkoholu, čo predstavuje skoro jednu tretinu celosvetovej populácie, a to či už príležitostných alebo pravidelných 4). S prihliadnutím na vyššie uvedené fakty je možné konštatovať, že na jednej strane je neporovnateľne nižší počet konzumentov marihuany oproti konzumentom alkoholu, na druhej strane má alkohol oveľa väčší vplyv na spoločnosť ako takú. Už len elementárnym porovnaním charakteristických čŕt oboch substancií je možné dospieť k záveru, že alkohol môže mať omnoho fatálnejší vplyv na spoločnosť, a to hlavne na zdravie a kriminalitu, ako užívanie marihuany.

1.1

Definícia základných pojmov

V rámci spracovávanej problematiky považujeme za nevyhnutné vymedziť niektoré pojmy, s ktorými budeme v predmetnej práci ďalej pracovať a zároveň výklad týchto pojmov má poslúžiť aj k pochopeniu istých rozdielov. V spoločnosti sú zaužívané niektoré pojmy, ktoré však z hľadiska svojho obsahu a významu nie sú vždy správnym označením pre konkrétnu skutočnosť a dochádza k akejsi dezinterpretácii, resp. zamieňaniu pojmov. Domnievame sa, že táto zámena, resp. nesprávne používanie pramení z nevedomosti spoločnosti a zároveň aj z faktu, že nesprávne označenie a používanie pojmov v spoločnosti zľudovelo.

1.1.1

Pojmy konopa a marihuana

Konopa a marihuana majú veľa spoločného, ale zároveň sa aj odlišujú. Konopa je konkrétny druh rastliny, ale marihuana je iba jedna z častí rastliny, ktorá prešla úpravou, a to sušením vrcholcových kvetov a okvetných listov. Konopa je rastlina ako celok so všetkým 2)

United Nations Office on Drugs and Crime.

3)

World Drug Report 2018 (United Nations publication, Sales No. E.18.XI.9) Dostupné na internete: https://www.unodc.org/wdr2018/prelaunch/WDR18_Booklet_1_EXSUM.pdf [cit. 2019-11-17].

4)

POZNYAK, V., REKVE, D. Global status report on alcohol and health 2018. Geneva: World Health Organization; 2018. s. 40 Dostupné na internete: https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/ 274603/9789241565639-eng.pdf?ua=1 [cit. 2019-11-17].

Tomáš Zábrenszki

3


1 | Konopa ako súčasť spoločnosti

od koreňového systému cez listy až po kvety. Marihuana je len špecifická časť rastliny, ktorou môžeme označiť už drogu určenú na konzumáciu užívateľmi, keďže ide o sušinu kvetov a okvetných listov, ktorá sa môže priamo konzumovať fajčením alebo môže slúžiť na ďalšie spracovanie, napr. na hašiš, bhang, resp. rôzne oleje 5). Marihuana je pojem špecifickejší a nedá sa aplikovať na každý jeden druh rastliny rodu Cannabis, keďže existujú aj nepsychoaktívne, tzv. technické odrody. Odrody, ktoré neobsahujú hlavnú psychoaktívnu zložku, a to delta-9-tetrohydrocannabinol (ďalej len „THC“), resp. ju obsahujú v zanedbateľnom množstve, ktoré nepostačuje, aby vyvolala u užívateľa želaný efekt. Z takýchto rastlín konopy nie je možné vyrobiť látku, ktorá by mohla byť kvalifikovaná ako droga, a teda označenie marihuana na kvety týchto rastlín technickej konopy nie je na mieste.

1.1.2

Pojmy dekriminalizácia a legalizácia

V oblasti protidrogovej politiky sú dekriminalizácia a legalizácia najčastejšie sa vyskytujúcimi pojmami. Je však potrebné tieto pojmy rozlišovať. Obdobným spôsobom, ako je nižšie uvedené, vymedzuje tieto pojmy aj Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogové závislosti (ďalej len EMCDDA). Dekriminalizácia je vo všeobecnosti vyňatie určitých deliktov zo sféry trestného práva a prevedenie postihovania týchto deliktov do sféry iných inštitúcií. Niekedy je možné vykonávanie rizikovejších aktivít, akou je užívanie omamných a psychotropných látok, viazať na predpísané a kontrolované podmienky. Dekriminalizácia neznamená legalizáciu istého správania sa, ktoré by mohlo jednotlivca alebo spoločnosť ohrozovať. Depenalizácia je pojem úzko spojený s dekriminalizáciou. Depenalizácia označuje stav, keď sa využijú sankčné opatrenia iného druhu, ako je tradičná sankcia trest odňatia slobody, ktorá je reakciou na delikt6), resp. nemusia sa využiť žiadne sankčné opatrenia 7). Dekriminalizácia v oblasti drog označuje stav, keď je prechovávanie stále nelegálne, ale orgány činné v trestnom konaní danú situáciu už riešia odlišne a porušenie zákona v tomto prípade sa nevzťahuje na oblasť trestného práva, nejde o trestný čin, ale daný čin sa stáva priestupkom8). Popri dekriminalizácii existuje aj pojem depenalizácia, tento inštitút sa vyskytuje vo viacerých štátoch Európskej únie a najčastejšie sa vzťahuje konkrétne na oblasť konzumácie drog bez akéhokoľvek postihu 9). Legalizácia je pojem, ktorý sa z pohľadu drogovej problematiky chápe ako úplné povolenie návykovej látky tak, že by bola zákonom v plnej miere povolená a nehrozili by žiadne sankcie za jej prechovávanie. Isté črty legality návykovej látky okrem alkoholu a nikotínu sú napríklad v štáte Colorado, kde po dosiahnutí veku 21 rokov si môže ktokoľvek zakúpiť, prechovávať a pestovať marihuanu pre vlastnú potrebu a zákon ďalej upravuje aj výšku povoleného množstva a stanovuje istú reguláciu10). Úplnú legalizáciu môžeme vidieť v Kanade a Uruguaji. 5)

Dostupné na internete: https://www.oxfordlearnersdictionaries.com/definition/english/marijuana [cit. 2019-11-17]. 6) MATOUŠEK, O. Slovník sociální práce. Praha: Portál, 2008. s. 40 – 42. 7) Dostupné na internete: http://www.emcdda.europa.eu/publications/topic-overviews/cannabis -policy/html_en. 8) Napr. Česká republika prešla dekriminalizáciu drog prijatím nového trestného zákona č. 40/2009 Sb. a prechovávanie drog v množstve menšom než malom sa presunulo do zákona č. 167/1998 Sb. o návykových látkach [cit. 2019-11-19]. 9) ZÁBRENSZKI, T. Dekriminalizácia drog v Portugalsku. In: Študentská vedecká konferencia 2016. Nitra: Garmond, 2016. s. 66. 10) Dostupné na internete: https://www.coloradopotguide.com/marijuana-laws-in-colorado/

4

Dekriminalizácia marihuany


Konopa ako súčasť spoločnosti

1.1.3

|1

Nie je Cannabis ako Cannabis

V súdnej praxi na Slovensku je bežne zaužívané nie úplne správne označenie rastlín rodu Cannabis. V rozhodnutiach súdov sa veľakrát stretneme s označením marihuany ako rastliny konopy siatej alebo Cannabis sativa11). Takéto označenie nie je z hľadiska terminologického najvhodnejšie, i keď v konečnom dôsledku je podstata jasná. Môžeme však nájsť aj rozhodnutia, ktoré boli z hľadiska tohto pojmu špecifickejšie a označovali v rozhodnutiach konopu ako Cannabis indica12), čo je už presnejšie označenie, keďže tento druh konopy sa nevyužíva na poľnohospodárske účely a vzhľadom na pôvod z Indie sa predovšetkým využíva na výrobu marihuany. Podľa stránky MS SR je však zatiaľ dostupných iba 8 súdnych rozhodnutí, ktoré takto špecifikovali konopu 13). Cannabis sativa je len jeden z troch druhov konopy. Ide práve o druh, ktorý je používaný aj na technické, resp. poľnohospodárske účely. Rastliny rodu Cannabis sa delia na tieto druhy: a) konopa siata, t. j. Cannabis sativa, b) konopa indická, t. j. Cannabis indica, c) konopa rumovisková, t. j. Cannabis ruderalis 14). V samej podstate všetky tri druhy konopy obsahujú aktívnu látku THC, a to v takej miere, že je možné spracovaním týchto rastlín získať marihuanu. Rozdiel je v tom, že Cannabis sativa nemusí byť vždy psychoaktívna a pre účely praxe by bolo jednoduchšie vynechať označenie „siata“, resp. „sativa“ a odkazovať iba na rod danej rastliny, čiže konopa, a nie priamo špecifikovať druh. Môžeme poukázať na prirodzené miesta výskytu tohto druhu konopy a poukázať na túto odlišnosť. Cannabis sativa prirodzene rastie napr. v Kolumbii, Thajsku alebo Mexiku. Technická odroda Cannabis sativa, ktorá však rastie u nás a pestuje sa pre poľnohospodárske účely, je od prirodzene sa vyskytujúcich druhov odlišná. Druhy konopy siatej v Kolumbii, dnes známe pod označením napr. ako Punta roja, Colombian gold alebo mexické Acapulco gold, obsahujú značné množstvo aktívnej látky bez zásahu do ich genetiky. Druhy konopy siatej, ktoré sa vyskytujú a pestujú u nás, sa svojou genetikou líšia tým, že neprodukujú dostatočné množstvo psychoaktívnej látky a nie je možné ich využitie na výrobu marihuany. Mnohokrát zvyknú poľnohospodári pestovať vyšľachtené jednodomé odrody Cannabis sativa pre lepšiu úrodu, pričom rastliny rodu Cannabis sú dvojdomé a pre účely výroby psychotropnej látky je zaujímavá tzv. sinsemilla15), čiže neopelená samičia rastlina. Špecifikácia konkrétneho druhu konopy by bola neefektívna a nehospodárna už len z toho pohľadu, že tieto tri druhy sú medzi sebou neustále krížené a šľachtené s cieľom vytvárania nových odrôd a v súčasnosti je okolo 779 odrôd, či už čistých alebo krížených druhov konopy16). Identifikácia, či ide o indickú, siatu alebo rumoviskovú konopu, by bola 11) Napr. Okresný súd Čadca, sp. zn. 1T/74/2019, Okresný súd Banská Bystrica, sp. zn. 5T/37/2019, Krajský súd Žilina, sp. zn. 1To/51/2018, Okresný súd Brezno, sp. zn. 3T/28/2017 atď. 12) Napr. Okresný súd Bratislava, sp. zn. 3T/86/2019, Okresný súd Senica, sp. zn. 2T/100/2014, Okresný súd Piešťany, sp. zn. 1T/173/2012 atď. 13) Dostupné na internete: https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie?ftq=cannabis +indica [cit. 2019-11-20]. 14) TRČKA, V., J. Konopí provází lidstvo již od pravěku. In Konopí – Znovuobjevený potenciál. Sborník přednášek z konference veletrhu Cannafest 2010 – 2013. Praha: Ing. Lukáš Běhal, 2014. s. 22. 15) Dostupné na internete: https://www.merriam-webster.com/ dictionary/sinsemilla [cit. 2019-11-20]. 16) Dostupné na internete: https://www.medwellhealth.net/ cannabis-strains-different-kinds/ [cit. 2019-11-17]. Tomáš Zábrenszki

5


1 | Konopa ako súčasť spoločnosti

nezmyslom, keďže všetky tri druhy môžu byť psychoaktívne, i keď konopa rumovisková sa ako samostatný druh nezvykne spracovávať na marihuanu, ale slúži prevažne na šľachtenie kvôli svojmu rýchlemu rastu a nezávislosti od fotoperiódy, na rozdiel od iných druhov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a teda pre terminologickú správnosť je najvhodnejšie neuvádzať konkrétny druh konopy, ale iba skonštatovať, že ide o rastlinu rodu konopa a pri označovaní konkrétnej drogy používať pojem marihuana, ktorý sa v súdnych rozhodnutiach vyskytuje zrejme najčastejšie, keďže, ako už bolo spomínané, pri porovnávaní pojmov konopa a marihuana tieto termíny nie sú vždy rovnaké. Preto ak ide o trestný čin nedovolenej výroby v zmysle § 172 ods. 1 písm. a) zák. č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, je vhodné používať označenie „rastlina rodu konopa“ a označenie „marihuana“ používať, ak je prítomná aj sušina z už spracovanej rastliny a pri ostatných skutkových podstatách zas používať označenie „marihuana“. V samej podstate na identifikácii konkrétnej trestnej činnosti táto terminologická skutočnosť nič nemení, ale zároveň môžeme poukázať na istý nezáujem, resp. neznalosť danej problematiky alebo jednoducho zaužívanú prax. Potrebe a nevyhnutnosti úpravy právnych predpisov sa ešte budeme venovať v ďalších kapitolách a týmto krátkym výkladom chceme poukázať na fakt, že medzery sa vyskytujú už v základnom pojmosloví. Nezrovnalostí je však v súčasných platných právnych predpisoch a v praxi omnoho viac.

1.2 Využitie konopy v minulosti Konopa je využívaná už dlhé roky na výrobu vlákien zo stoniek rastliny a zdravých potravín zo semien. Táto rastlina sa v Ázii pestuje už niekoľko tisíc rokov, odkiaľ sa postupne rozšírila do celého sveta. Prvý papier, ktorý bol v Číne vyrobený ešte v časoch pred Kristom, bol práve papier vyrobený z konopy. Pozoruhodný je aj fakt, že prvá Gutenbergova Biblia bola, rovnako ako ostatné knihy v tej dobe, vytlačená na papieri, ktorý bol vyrobený z vlákien konopy a ľanu17). Psychotropné zložky konopy boli v mnohých kultúrach, ešte v časoch predkresťanských, využívané pri rituáloch a ceremoniáloch. Konopa je v indických védách, ako aj v knihe Chu-tzu, označovaná ako posvätná rastlina. Ľudia poznali priaznivé účinky tejto rastliny pred mnohými stáročiami a v súčasnosti je táto rastlina jedna z najdiskutovanejších a najskúmanejších v oblasti medicíny. Využitie konopy v poľnohospodárstve a v medicíne preniklo z Číny a Indie aj do ostatných krajín sveta a zachovali sa historické pramene, ktoré tieto skutočnosti potvrdzujú.

1.2.1

Prvé zmienky využitia konopy v Číne a v Indii

Prvú zmienku o medicínskom využití konopy v starovekej Číne môžeme nájsť v klasickej lekárenskej knihe Šen-nung-pen-c´ao. Pôvod tejto knihy sa datuje do roku 2737 pred naším letopočtom a najstarší opis z prvého storočia nášho letopočtu sa zachoval do dnešnej doby. Táto kniha opisuje používanie 300 liekov, medzi ktorými nechýba ani konopa, ktorá sa v čínštine nazýva Ma. Najčastejšie využitie v tradičnej čínskej medicíne mala táto rastlina ako omamný prostriedok pri operáciách, ale používala sa aj pri liečbe rôznych bolestí 18). V Indii môžeme vidieť prvé zmienky o použití konopy v štvrtej zbierke véd označovanej ako Atharvavéda, ktorá bola vydaná približne medzi rokmi 1500 až 1200 pred naším 17) GROTENHERMEN, F. Konopí jako lék. Olomouc: Fontána, 2009. s. 18. 18) GROTENHERMEN, F. Konopí jako lék. Olomouc: Fontána, 2009. s. 19.

6

Dekriminalizácia marihuany


Konopa ako súčasť spoločnosti

|1

letopočtom. V tejto publikácii bola konopa popisovaná ako magická a liečivá rastlina. V Indii sa konopa označuje viacerými názvami, a to najmä gándža, bhang alebo čaras. Tradičná hinduistická medicína a ajurvédske učenia sú dodnes najdôležitejším zdravotníckym systémom v Indii. Podľa týchto učení sa konopa dlhé roky odporúčala používať ako prostriedok povzbudzujúci chuť do jedla, na podporu spánku, ale aj ako afrodiziakum. Podľa ajurvédskej medicíny je konopa jednou z najdôležitejších liečivých rastlín. Okrem uvedených použití sa pravidelne konopa používala ako liek proti bolestiam hlavy, epilepsii, rôznym neurologickým ochoreniam, hystérii a kŕčom. Okrem Indie a Číny bola konopa rozšírená a využívaná aj inými kultúrami, a to napr. v Egypte, Asýrii, Tibete, Azerbajdžane, Grécku a v arabských krajinách 19).

1.2.2

Využitie konopy v Európe a USA

Medicínske využitie konopy v Európe sa datuje približne okolo roku 1000 a v tom čase sa využívali predovšetkým semená konopy. Stredovekí zberači liečivých rastlín rozlišovali medzi hnojenou, t. j. kultivovanou konopou, ktorá sa najčastejšie využívala proti kašľu a žltačke, a menej hodnotnou konopou, ktorá sa používala proti vredom. Nemecká abatiša Hildegard von Bingen sa vo svojej knihe o liekoch a prírode s názvom Physica zmieňuje o konope v časti Hanff-Cannabus a opisuje konopu ako účinný prostriedok proti bolestiam hlavy a tiež odporúča konopné semená ako doplnok zdravej stravy. Od stredoveku do 18. storočia sa konopa najčastejšie využívala na vonkajšie použitie formou rôznych prípravkov, ktoré sa aplikovali na rôzne časti tela. Vo väčšine herbárov a medicínskych kníh môžeme nájsť zmienku o konope a jej liečivých vlastnostiach. Významný lekár a filozof 16. storočia Paracelsus spomína konopu vo viacerých svojich dielach. Vo svojej Deviatej knihe liekov odkazuje na konopu ako súčasť zmesi Arcana compositum, ktorú pokladal za najdôležitejší liek 20). Omamným účinkom konopy sa taká pozornosť nevenovala. Až do začiatku 19. storočia boli názory na indickú konopu dosť skeptické. Prelom nastal až v roku 1823, keď Christoph Wilhelm Friedrich Hufeland, zakladateľ makrobiotiky, uverejnil článok o úspešnej aplikácii psychoaktívnej konopy pri ošetrovaní čierneho kašľa. Následne v roku 1830 Theodor Friedrich Ludwig Nees von Esenbeck, profesor farmácie a botaniky, prvýkrát detailne popísal medicínsku aplikáciu psychoaktívnej konopy. Vzbudil sa záujem o psychoaktívne zložky konopy a začali sa prvé úspešné experimenty a aplikácia pri rôznych ochoreniach. Môžeme poukázať na skúsenosti anglického profesora medicíny Sira Johna Russella Reynoldsa, ktorý ako lekár Jej veličenstva kráľovnej Viktórie zhrnul v roku 1890 svoje dlhoročné skúsenosti s medicínskymi prípravkami z konopy a označil indickú konopu ako jeden z najcennejších liekov, ktoré sú k dispozícii. V USA lekári s aplikáciou indickej konopy tiež nezaostávali. Wright v roku 1863 uvádza dobré výsledky konopy v súvislosti s rannými nevoľnosťami. MacKenzie v roku 1887 označil konopný extrakt ako jeden z najlepších liekov na ošetrovanie bolesti hlavy. Aulde v roku 1890 poukázal na priaznivé účinky pri zvracaní a ostatných formách nevoľnosti. Robinson sa v roku 1912 vyjadril, že neexistuje žiadny autentický a zdokumentovaný prípad, pri ktorom by používanie konopy pripravilo človeka o život. Ku koncu 19. storočia boli konopné prípravky v USA a v Európe etablovanými medicínskymi prostriedkami. Farmaceutický podnik Merck v Darmstadte bol vedúcim európskym výrobcom týchto prípravkov a trh zásoboval troma prípravkami pod názvami Cannabinum tannicum, Cannabinon a Cannabin. Prípravky sa používali proti bolesti, na nespavosť, proti 19) Tamtiež, s. 20 – 26. 20) GROTENHERMEN, F. Konopí jako lék. Olomouc: Fontána, 2009. s. 29. Tomáš Zábrenszki

7


1 | Konopa ako súčasť spoločnosti

depresiám, deliriu tremens, psychózam, hystérii, reumatizmu atď. Vo Veľkej Británii zastrešovala trh s konopnými prípravkami spoločnosť Bourroughse a Wellcome and Co a v USA to boli spoločnosti Squibb, Parke, Davis and Co a Eli Lilly and Co. Prvá polovica 20. storočia je charakteristická protichodnými názormi a začala sa diskreditácia konopy ako liečivej látky vzhľadom na nárast nemedicínskeho užívania. Okrem nárastu rekreačného užívania konopy upadala jej popularita využívania v medicíne aj kvôli napredovaniu farmaceutického priemyslu v oblasti vývoja nových syntetických liekov, akými boli aspirín, rôzne druhy opiátov a barbiturátov atď. Nevýhodou konopných extraktov a prípravkov bolo veľmi premenlivé zloženie a vzhľadom na túto skutočnosť nebolo možné presne určiť obsah účinných látok, ako ani ich intenzitu. V porovnaní s morfiom sa aktívne zložky konopy nerozpúšťali vo vode a v tom čase nemohli byť pripravované žiadne injekčné roztoky. Ďalším nepriaznivým faktorom bola antikampaň voči konope, ktorá sa v USA začala šíriť. Napriek týmto skutočnostiam sa v roku 1938 ustanovila komisia zložená z vedeckých pracovníkov, ktorá mala za úlohu identifikovať a prešetriť problém s marihuanou v New Yorku. Táto štúdia dostala označenie LaGuardia Committee a bola v tom čase prvá svojho druhu. Vedecká komisia ukončila svoje štúdie v roku 1944 a prezentovala svoje výsledky, ktoré zahŕňali aj tieto závery: • fajčenie marihuany nevedie k závislosti v medicínskom slova zmysle, • predaj a distribúcia marihuany nie je pod kontrolou jednej organizovanej skupiny, • konzumácia marihuany nevedie k závislosti od morfia, heroínu alebo kokaínu a nie je predpoklad, že užívatelia marihuany prejdú na tieto látky, • marihuana nie je rozhodujúcim faktorom pri páchaní ťažkých zločinov, • medzi školákmi nie je fajčenie marihuany veľmi rozšírené, • nesprávne správanie mládeže nie je spájané s fajčením marihuany, • verejná publicita ohľadom katastrofálnych účinkov marihuany v New Yorku je neopodstatnená21). Po druhej svetovej vojne vzrástol vo vedeckých kruhoch záujem o konopu. Vedci sa najviac zaujímali o psychoaktívnu látku THC. Loewe v roku 1950 vo svojej publikácii s názvom Účinné látky konopy a farmakológia kanabinoidov zhrnul dovtedajšie poznatky týkajúce sa THC a tiež poukázal, že táto látka je vysokoúčinná pri tlmení bolestí a kŕčov. Viacero vedcov publikovalo svoje úspešné štúdie v oblasti využitia THC ako prostriedku, ktorý dokáže byť účinný pri liečbe závislostí od alkoholu, kokaínu a opiátov. Taktiež sa potvrdili veľmi významné terapeutické účinky THC pri liečbe depresií. Väčší záujem o konopu sa vo vedeckých kruhoch vzbudil v roku 1964, keď izraelskí vedci Mechoulam a Gaoni dokázali presne určiť chemickú štruktúru THC. Doposiaľ najväčší záujem o výskum konopy a THC pre medicínske účely, ktorý trvá dodnes, nastal v 90. rokoch 20. storočia, keď došlo k objaveniu telesného systému kanabinoidov vrátane kanabinoidných receptorov a k objaveniu skutočnosti, že ľudské telo samo osebe dokáže produkovať tzv. endokanabinoidy 22).

1.3

Konopa ako droga v Československu

Počas celej existencie Československa sa konopa na území Českej a Slovenskej republiky pestovala vo veľkom množstve na technické účely. Konopa sa začala v Československu 21) Dostupné na internete: http://www.druglibrary.net/schaffer/ Library/studies/lag/conc1.htm [cit. 2019-11-25]. 22) GROTENHERMEN, F. Konopí jako lék. Olomouc: Fontána, 2009. s. 43.

8

Dekriminalizácia marihuany


Konopa ako súčasť spoločnosti

|1

zneužívať v tridsiatych rokoch 20. storočia, o čom svedčia prvé zmienky z Prahy, kde sa objavilo niekoľko prípadov fajčenia marihuany. Na území Slovenskej republiky nebolo užívanie marihuany v tom čase rozšírené. Nárast nastal v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, a to predovšetkým vplyvom spoločenského uvoľnenia a ako následok zahraničných vplyvov. Sovietska invázia a represia potlačila rozmáhajúce sa užívanie marihuany do úzadia. Pozoruhodná bola predovšetkým vynaliezavosť užívateľov marihuany v Československu. Toto obdobie bolo charakteristické uzavretými hranicami a obmedzenou možnosťou vycestovať do zahraničia. Ani tieto skutočnosti nebránili tomu, aby sa u nás pestovala konopa, z ktorej bolo možné získať dostatočné množstvo psychoaktívnej látky. Pestovatelia a užívatelia získavali semiačka konopy vytriedením vtáčieho zobu, ktorý sa voľne predával v obchodoch a dovážal sa k nám z Indie. Tento indický vtáčí zob obsahoval aj semiačka konopy. Obsahoval však semiačka konopy indickej, ktorá sa prirodzene v Indii vyskytuje a pestuje práve pre jej psychoaktívne účinky. Pestovatelia krížili jednotlivé rastliny, čo spôsobovalo zvýšenie potencie psychoaktívnej látky a mnohokrát mali prekvapivo dobré výsledky. Vplyv na spoločnosť bol minimálny, keďže išlo o relatívne uzavreté skupiny 23). Vzostup užívania marihuany v Československu datujeme približne do polovice osemdesiatych rokov 20. storočia v súvislosti s prehlbujúcou sa krízou režimu a rozpadom kontrolných systémov. Relatívne malé a uzavreté skupiny užívateľov rôznych omamných a psychotropných látok sa rozrástli po roku 1989 vplyvom zmeny politického režimu. Najčastejšie zneužívanými látkami do roku 1989 boli látky solvenciového typu (lepidlá, rozpúšťadlá, riedidlá, benzín atď.) a lieky, keďže nebolo ťažké sa k nim dostať. Do roku 1989 bolo Československo pre drogový biznis nie veľmi zaujímavou krajinou a bolo prevažne tranzitnou oblasťou. Po roku 1989 nastal nárast drogovej kriminality a súčasne so zmenou režimu sa už aj v Československu začal vo veľkom obchod s drogami, a to najmä s heroínom. Domáca produkcia konopy sa tiež prudko rozšírila a začala sa pestovať nielen na nelegálnych políčkach, ale aj v domácom prostredí, v skleníkoch a kvetináčoch. Začali sa objavovať a uplatňovať nové postupy a techniky pestovania, ktoré viedli k vyššej produkcii psychotropnej látky obsiahnutej v konope. Netrvalo dlho a už v roku 1991 sa začali v médiách objavovať správy o tom, ako polícia ničí políčka s nelegálne pestovanou konopou a začal sa boj proti drogám. Zlepšovanie metód pestovania viedlo k tomu, že už v roku 1994 sa v Českej republike pestovala marihuana s vysokou kvalitou, ktorá bola porovnateľná s marihuanou dostupnou v iných európskych krajinách a tiež sa začali objavovať prvé prípady rozsiahleho pestovania, keď polícia objavila vysadených 5 hektárov 24). Tento status si Česká republika drží dodnes a patrí medzi krajiny, z ktorých pochádzajú najkvalitnejšie vzorky s najvyšším obsahom THC, a to aj napriek tomu, že marihuana bola iba nedávno dekriminalizovaná a vo väčšom množstve stále hrozí či už za pestovanie, alebo prechovávanie trest odňatia slobody. Česká republika má však väčší problém v oblasti drogovej kriminality, keďže sa radí medzi krajiny s najvyššou produkciou metamfetamínu, t. j. pervitínu, a odhaduje sa, že až 9 z 10 varní v Európe je práve v Českej republike a ročne vyprodukujú približne 7 ton tejto nebezpečnej tvrdej drogy 25).

23) ČEČOT, V. a kol. Kriminológia: Osobitná časť. Sládkovičovo: Vysoká škola v Sládkovičove, 2009. s. 125. 24) ČEČOT, V. a kol. Kriminológia: Osobitná časť. Sládkovičovo: Vysoká škola v Sládkovičove, 2009. s. 126. 25) Dostupné na internete https://www.lidovky.cz/domov/v-cesku-se-rocne-vyrobi-asi-7-tun-pervitinu -vetsina-se-spotrebuje-u-nas-tuna-konci-v-nemecku.A181018_170210_ln_domov_ele [cit. 2019-11-30]. Tomáš Zábrenszki

9


1 | Konopa ako súčasť spoločnosti

1.4

Významné historické udalosti, ktoré viedli k medzinárodným úpravám v rámci kategorizácie marihuany

Pred tým, ako sa pristúpilo k multilaterálnym dohodám prostredníctvom OSN, sa prvé významné opatrenia a obmedzenia v oblasti omamných a psychoaktívnych látok začali zavádzať v 19. storočí v arabských krajinách, Brazílii a Juhoafrickej republike. V týchto krajinách sa masovo začali aplikovať prostriedky kontroly nad skupinami, ktoré pôsobili na okraji spoločnosti. Psychotropné vlastnosti konopy v tom čase nezohrávali až takú významnú úlohu, keďže najväčšie problémy v začiatkoch 20. storočia mali krajiny s ópiom. Zopár krajín sa v tom čase vyjadrilo, že nie je nutné konopu zakazovať, ale stačí ju iba kontrolovať, keďže nepredstavuje také nebezpečenstvo ako ostatné látky. Táto myšlienka sa však nestretla s väčšou podporou a na návrh Talianska s podporou USA bola konopa uvedená v Medzinárodnom ópiovom dohovore26) z roku 1912. Ďalšie medzinárodné rokovania v oblasti omamných a psychotropných látok sa uskutočnili až po prvej svetovej vojne. V roku 1925 vznikol Ženevský dohovor, v ktorom konopa opäť nechýbala. Stalo sa tak na podnet delegácie z Egypta, ktorú podporili delegáti z USA a vytvorili akúsi hystériu okolo konopy, nebrali do úvahy dostupné vedecké poznatky a dopomohli k tomu, aby konopa bola uvádzaná ako návyková a nebezpečná látka, rovnako ako ópium27). Začiatkom 20. storočia sa však v USA konopa stávala čoraz viac populárnou a v 30. rokoch USA rozbehli medzinárodnú propagandu proti konope, ktorá zahŕňala dezinformácie takého charakteru, že pod vplyvom THC ľudia vraždia. Spustil sa fenomén označovaný ako Reefer Madness a v roku 1936 bol natočený aj rovnomenný film. Táto skutočnosť mala vplyv aj na prijatie Dohovoru o potláčaní nedovoleného obchodovania s nebezpečnými drogami28) v roku 1936. Prijatie tohto dohovoru však neprinieslo očakávané výsledky. Po druhej svetovej vojne USA mali v rámci OSN snahu pretlačiť prísnejšie opatrenia ohľadom konopy. USA argumentovali tým, že konopa spôsobuje závislosť, je vstupnou bránou k ostatným látkam a je prepojená s trestnou činnosťou. Hlavným cieľom USA bolo zakázať konopu na tzv. rekreačné užívanie. Na základe vedecky nepotvrdených faktov a významného vplyvu aj len vtedy vznikajúcej Svetovej zdravotníckej organizácie sa USA podarilo konopu dostať na zoznam kontrolovaných látok v roku 1961 v rámci Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach ako látku s nebezpečnými vlastnosťami. Konopa však v tom čase, tak ako ostatné látky, neprešla vedeckým skúmaním cez odborníkov zo Svetovej zdravotníckej organizácie a neboli posudzované potrebné kritériá ohľadom psychoaktívnych vlastností ako pri ostatných látkach 29). Schválením Jednotného dohovoru o omamných látkach sa konopa celosvetovo zaradila medzi najnebezpečnejšie omamné a psychotropné látky, ktoré podliehajú medzinárodnej kontrole s malými až takmer žiadnymi terapeutickými vlastnosťami. Týmto dohovorom sa zaviedla nulová tolerancia a jediná prípustná výnimka bola na používanie listov a semien konopy, aby sa v Indii naďalej mohla používať v rámci náboženských praktík a tradícií. 26) International Opium Convention. 27) BEWLEY-TAYLOR, D., BLICKMAN, T., JELSMA, M. The Rise and Decline of Cannabis Prohibition. Amsterdam: Jubels. s. 3. 28) Convention for the Suppression of the Illicit Traffic in Dangerous Drugs. 29) BEWLEY-TAYLOR, D., BLICKMAN, T., JELSMA, M. The Rise and Decline of Cannabis Prohibition. Amsterdam: Jubels. s. 4.

10

Dekriminalizácia marihuany


Konopa ako súčasť spoločnosti

|1

Desať rokov po prijatí Jednotného dohovoru vznikol nový dohovor, a to Dohovor o psychotropných látkach, ktorý bol prijatý v roku 1971. V tomto dohovore bola prvýkrát spomenutá aktívna látka nachádzajúca sa v konope – delta-9-tetrahydrokanabinol. Následne sa prijal ešte v roku 1988 Dohovor o potláčaní nedovoleného obchodovania, ktorý v sebe zahŕňal prísnejšie pravidlá a pestovanie, predaj a prechovávanie označil ako trestnú činnosť. Zaujímavosťou je, že od 60. rokov minulého storočia vznikali hnutia, ktoré bojovali proti prísnym opatreniam, ktoré sa voči konope prijali, avšak medzinárodný vývoj ukazoval, že už prijaté opatrenia sa ešte viac sprísnia. Netrvalo však dlho a tieto opatrenia sa začali prehodnocovať a jednotlivé krajiny pristúpili k zmierneniu svojej protidrogovej politiky.

-

Tomáš Zábrenszki

11


2 | Právna úprava drog v Slovenskej republike s prihliadnutím na marihuanu

2 – Právna úprava drog v Slovenskej republike s prihliadnutím na marihuanu Obsahovou náplňou druhej kapitoly je rozbor aktuálne platnej legislatívy v podmienkach Slovenskej republiky týkajúcej sa úpravy drogových trestných činov a vymedzenie základných pojmov vyskytujúcich sa v tejto oblasti. Na úvod je vhodné konštatovať, že novelizácia týchto predpisov nie je častá, resp. takmer žiadna a je možné vidieť, že viaceré predpisy vrátane Trestného zákona potrebujú prejsť novelizáciou, keďže nereagujú na aktuálne potreby spoločnosti a nereflektujú dynamický vývoj súčasného stavu. V praxi sa aplikujú zastarané ustanovenia a taktiež nie je väčšia vôľa zákonodarcu, aby túto oblasť prehodnotil a náležite upravil pre čoraz rozširujúcejšiu „trestnú“ činnosť, ktorá už v niektorých krajinách, ako napr. v Českej republike, Rakúsku, Nemecku, Holandsku atď. nie je tak prísne posudzovaná.

2.1

Pojem droga a marihuana ako droga

Tento pojem má viacero definícií, ktoré sa uplatňujú v spoločnosti. Pojem droga je možné vnímať ako pojem užší, napr. konkrétne návykové látky regulované zákonom, alebo pojem širší, ktorý zahŕňa všetky látky ovplyvňujúce ľudský organizmus, čiže podľa širšieho vymedzenia by sme mohli pod tento pojem subsumovať napr. kofeín obsiahnutý v káve alebo liečivé rastliny. Pojem droga je pojmom, ktorý má mnoho rôznych významov a najvšeobecnejším významom je liek. Medzi drogy patria aj lieky, ktoré podliehajú medzinárodnej kontrole. Ako uvádzame vyššie, poznáme širšie a užšie vymedzenie tohto pojmu. Ďalším významom tohto pojmu je psychoaktívna látka, a to aj taká, ktorá je dostupná bez lekárskeho predpisu, ako je kofeín, alkohol alebo nikotín. Psychoaktívnou látkou, teda drogou, sa rozumie každá látka, ktorá ovplyvňuje duševný proces, pričom nemusí dochádzať k vyvolaniu závislosti. Medzi drogy spadajú aj látky, ktorých prechovávanie, výroba, predaj a prevážanie je nezákonné30).

2.1.1

Definícia drogy z prírodovedného, kriminologického a kriminalistického hľadiska

V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť predovšetkým s dvoma teóriami pôvodu slova droga (môže byť ich však viac), a to v holandskom alebo arabskom jazyku. V publikácii prof. Kurucza31) sa uvádza holandský pôvod slova, ktorý sa odvádza od holandského pojmu „droog“, čo znamená suchý. Ďalším vývojom toto slovo dostalo význam suroviny rastlinného alebo živočíšneho pôvodu používanej ako liečivo a až neskôr sa týmto slovom označoval omamujúci, dráždivý prostriedok. Z hľadiska kriminológie v publikácii prof. Čečota32) je označovaný pôvod tohto pojmu v arabskom jazyku, konkrétne pojem droga je odvodený zo slova „durana“, ktorý v pôvodnom význame, tak ako aj holandský pojem, znamená liečivo. 30) MATOUŠEK, O. Slovník sociální práce. Praha: Portál, 2008. s. 53. 31) KURUCZ, J. Toxické vlastnosti prvkov a ich zlúčenín. Banská Bystrica: Belianum. Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2015. s. 78. 32) ČEČOT, V. a kol. Kriminológia: Osobitná časť. Sládkovičovo: Vysoká škola Visegrádu, s. r. o., 2009. s. 103.

12

Dekriminalizácia marihuany


Právna úprava drog v Slovenskej republike s prihliadnutím na marihuanu

|2

Pre porovnanie si uvedieme aj výklad Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá v roku 1969 prišla so svojím výkladom pojmu droga. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že pod toto označenie spadá akákoľvek látka, ktorá po vstupe do živého organizmu je schopná pozmeniť jednu alebo viac jeho funkcií, pôsobí priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém a môže mať priznané postavenie lieku 33). Komisia Svetovej zdravotníckej organizácie sa zhodla na výklade toxikománie ako stavu chorobnej závislosti od opakovaného podávania centrálne pôsobiacej euforizujúcej látky a drogovou závislosťou sa rozumie stav, keď závislá osoba, ktorá sa dostáva do područia príslušnej látky, stráca voľné rozhodovanie. Obsah pojmu toxikománia sa dá špecifikovať do týchto kategórií: a) psychická (psychologická) závislosť, b) fyzická (somatická) závislosť, c) znížená schopnosť organizmu vzdorovať účinkom drogy, d) naliehavá potreba obstarať si drogu bez ohľadu na prostriedky alebo dôsledky jej získania34). Podľa výkladu prof. Kurucza rozoznávame z hľadiska účinkov na ľudský organizmus dve skupiny látok, a to omamné látky, ktorými sú morfiové alkaloidy, ktoré sú prirodzené, polosyntetické alebo syntetické, a psychotropné látky, t. j. látky, ktoré ovplyvňujú duševné deje35). V kriminalistickej chémii sa rozlišujú dve skupiny členenia drog a liečiv, ktorými sú drogy prírodné a drogy syntetické. Prírodné drogy sú dané prírodnými surovinami, z ktorých sa získavajú, a ich počet je obmedzený, zatiaľ čo syntetických drog je omnoho viac a stále pribúdajú nové36). V súvislosti s marihuanou nie je ničím nezvyčajný výskyt syntetických napodobnenín prírodných drog, akým je napr. tzv. Herba, čo je vlastne syntetická marihuana, ktorá spôsobuje užívateľom ťažké psychózy, keďže je niekoľkonásobne silnejšia ako prirodzene sa vyskytujúce THC v rastlinách rodu Cannabis 37).

2.1.2

Definícia návykových látok podľa práva Slovenskej republiky

Samotnú definíciu drogy nenájdeme priamo upravenú v žiadnom právnom predpise, to však neznamená, že neexistuje vymedzenie návykových látok. Látky, ktoré sú zákonne upravené a definované, sa delia na tie isté dve kategórie ako v prírodných vedách, a to podľa vplyvu na ľudský organizmus, t. j. zákon rozlišuje tiež látky psychotropné a omamné 38). Ustanovenie § 130 ods. 5 zák. č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona radí medzi návykové látky alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie. 33) 34) 35) 36)

Tamtiež. DIANIŠKA, G. a kol. Kriminológia. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2009. s. 198. Tamtiež. PORADA, V., POLÁK, P. a kol. Kriminalistika. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2015. s. 184. 37) Dostupné na internete: https://kosice.korzar.sme.sk/c/20772356/nova-legalna-droga-meni-ludi -na-zombikov.html [cit. 2019-12-06]. 38) ZÁBRENSZKI, T. Problém menom CBD – nezmyselná právna úprava? In: Prolaw Študentská medzinárodná vedecká konferencia 2018. Nitra: Garmond, 2018. s. 214. Tomáš Zábrenszki

13


2 | Právna úprava drog v Slovenskej republike s prihliadnutím na marihuanu

V Trestnom zákone (TZ) pojem droga môžeme nájsť v označení názvu § 135 a zákon konkretizuje v § 135 ods. 1 a 2 TZ drogu ako omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor. Bližšie nám tieto dve kategórie látok špecifikuje zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, ktorý v § 2 ods. 1 vymedzuje omamnú látku ako látku, ktorá vyvoláva návyk, psychickú a fyzickú závislosť ľudí, ktorá je charakterizovaná zmenami správania so závažnými psychosociálnymi a zdravotnými následkami. Psychotropná látka je upravená v § 2 ods. 2, ktorý hovorí o tom, že psychotropná látka je látka, ktorá ovplyvňuje stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami.

2.1.3

Konopa a marihuana ako droga

V predchádzajúcich podkapitolách sme vymedzili základný rozdiel medzi marihuanou a konopou. V zmysle platnej legislatívy v Slovenskej republike je marihuana drogou. Kategorizácia marihuany ako drogy je však v našich podmienkach mierne neprehľadná. Konopa, na rozdiel od marihuany, nemusí byť vždy drogou a napĺňať obsah tohto pojmu. V prípade, ak ide o technickú konopu39), teda rastlinu vyšľachtenú na poľnohospodárske alebo potravinárske účely, tak v týchto rastlinách je hodnota aktívnej látky mizivá a nie je možné takúto rastlinu využiť na výrobu drogy. V súvislosti s technickou konopou môžeme poukázať napr. na platnú legislatívu v Rakúsku, kde konopu nepovažujú za psychotropnú a jej pestovanie vôbec nie je regulované (u nás aj poľnohospodárske pestovanie podlieha príslušným normám a pravidlám), kým nenastane fáza kvetu, resp. pestovateľ drží pod umelým osvetlením rastlinu vo fáze rastu a nevytvorí prostredie pre rastlinu, aby mohla kvitnúť a produkovať psychoaktívnu látku 40). Možno sa táto skutočnosť javí na prvý pohľad ako nereálna, ale takéto umelé ovplyvňovanie konopy je medzi pestovateľmi bežné. Kvitnutie konopy je ovplyvnené svetlom, ktoré na rastlinu dopadá. V jednoduchosti to môžeme preukázať na nasledujúcom príklade. Konopa má, tak ako každá rastlina, svoj cyklus. Tento cyklus závisí taktiež od svetla, aké dopadá na rastlinu a po aký čas je vystavená rastlina svetlu. Bežne sa používajú dva druhy svetiel, ktoré napodobňujú slnečné svetlo. Slnečné svetlo však obsahuje všetky fotóny, resp. celé elektromagnetické spektrum potrebné na rast a kvitnutie rastliny 41). Tieto svetlá (nezáleží od technológie, akou sú väčšinou sodíkové výbojky alebo LED osvetlenie) sa väčšinou dajú prepínať do dvoch „programov“, príp. sa vymení potrebná žiarovka, ktorá pokrýva iné spektrum osvetlenia. Takto sa dá docieliť umelé udržanie rastliny v rastovej fáze, i keď prirodzene by rastlina začala kvitnúť približne po štyroch až šiestich týždňoch. Pri udržaní rastliny v umelej rastovej fáze, a teda nemožnosti kvitnutia, nikdy rastlina nebude produkovať psychoaktívnu látku a nemôže ísť o výrobu drogy. Marihuana však medzi drogy patrí, zatiaľ čo konopa ako rastlina nemusí. V zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov nachádzame hlavnú aktívnu látku, t. j. THC, v prílohe č. 1 tohto zákona, a to v skupine I., kde sú zaradené látky, ktoré sa ako liečivo nevyužívajú (napr. heroín alebo 39) Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch podľa nášho názoru nesprávne označuje konopu, keďže, ako už bolo spomenuté, Cannabis sativa nemusí byť výlučne na poľnohospodárske účely. 40) Dostupné na internete: https://www.cannaconnection.com/blog/ 14856-legal-status-austria [cit. 2019-12-06]. 41) Dostupné na internete: https://medium.com/@sabinedowner/the-ultimate-lighting-guide-for-cannabis -cultivation-cc60b22df835 [cit. 2019-11-17].

14

Dekriminalizácia marihuany


Právna úprava drog v Slovenskej republike s prihliadnutím na marihuanu

|2

LSD, i keď potenciál LSD v medicíne je diskutabilný; pozri štúdie psychiatra Stanislava Grofa, ako aj samotného vynálezcu Alberta Hofmanna). THC je kvalifikované ako psychotropná látka, no zaujímavosťou je, že je síce zaradená do I. skupiny, no nájdeme ju aj v II. skupine. Uviedli sme, že THC je psychotropná látka, ale nie vždy je to tak. V I. skupine hneď nad heroínom nachádzame „Extrakt suchý z rastlín rodu Cannabis“ a je zaradený medzi omamné látky. V zmysle spomenutého zákona sa podľa § 3 ods. 1 omamné látky a psychotropné látky zaraďujú podľa ich účinkov na zdravie do troch skupín uvedených v prílohe č. 1, z ktorých sa vyraďujú alebo preraďujú do inej skupiny podľa rozhodnutia Medzinárodného úradu pre kontrolu omamných látok pri Organizácii Spojených národov, na základe právne záväzných aktov Európskej únie alebo na základe odôvodneného podnetu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Ustanovenie § 3 ods. 2 spomenutého zákona ďalej ustanovuje nasledujúce 3 kategórie, do ktorých sú omamné a psychotropné látky v prílohe č. 1 k danému zákonu zaraďované: — prvá skupina – do tejto skupiny sa zaraďujú omamné látky a psychotropné látky, ktoré nie sú obsiahnuté ako liečivo v lieku, — druhá skupina – do tejto skupiny sa zaraďujú omamné látky a psychotropné látky s vysokou návykovosťou, ktoré sú obsiahnuté ako liečivo v lieku, — tretia skupina – do tejto skupiny sa zaraďujú omamné látky a psychotropné látky s nižšou návykovosťou, ktoré sú obsiahnuté ako liečivo v lieku. Pre lepšie porovnanie nebezpečnosti omamných a psychotropných látok predkladáme aj tabuľku42) zo štúdie uskutočnenej profesorom Berhardom Roquesom: Opiáty

Kokaín

Alkohol

BenzodiaCannabis zepíny

Tabak

Telesná závislosť

*****

**

*****

***

**

****

Psychická závislosť

*****

****

*****

****

**

*****

**

****

****

-

-

-

Celková toxicita

**** (nie pri terapii)

****

****

*

*

Spoločenská nebezpečnosť

*****

*****

****

**

**

Poškodenie nervového systému

-

- = žiadne účinky, * = veľmi slabé účinky, ** = slabé účinky, *** = stredne silné účinky, **** = silné účinky, ***** = veľmi silné účinky

Pri dôkladnejšej analýze I. skupiny môžeme konštatovať nasledujúce skutočnosti a poukázať na nie najvhodnejšiu kategorizáciu, keďže v súvislosti s konopou a marihuanou sa publikovalo a stále sa publikuje veľké množstvo štúdií, ktoré poukazujú na skutočnosti, že psychická a fyzická závislosť od marihuany, resp. THC je slabá až nízka. Dr. Grotenhermen vo svojej štúdii uvádza nasledovné: „Telesný potenciál závislosti na cannabis je veľmi nízky. Po ukončení dlhodobého užívania sa môžu po niekoľko dní objaviť abstinenčné príznaky formou narušeného spánku, častejších snov, potenie a podráždenosť. Psychická závislosť je možná pri zodpovedajúcej štruktúre osobnosti. Pri užívaní cannabisu ako lieku je nebezpečenstvo fyzickej závislosti zanedbateľné.“ 43) 42) GROTENHERMEN, F. Konopí jako lék. Olomouc: Fontána, 2009. s. 148. 43) GROTENHERMEN, F. Konopí jako lék. Olomouc: Fontána, 2009. s. 140. Tomáš Zábrenszki

15


2 | Právna úprava drog v Slovenskej republike s prihliadnutím na marihuanu

V prvej skupine môžeme totiž nájsť viacero charakteristických „produktov“, ktoré do nej v súvislosti s marihuanou spadajú, ako: — extrakt suchý z rastlín rodu Cannabis (konopa), okrem semien a odrôd konopy siatej (omamná látka), — rastliny rodu Cannabis (konopa), okrem semien a odrôd konopy siatej (omamná látka), — tinktúra (etanolový výluh) z rastlín rodu Cannabis (konopa), okrem semien a odrôd konopy siatej (omamná látka), — živica z rastlín rodu Cannabis (konopa) (omamná látka), — 1 kg suchého extraktu z rastlín rodu Cannabis (konopa), okrem semien a odrôd konopy siatej (psychotropná látka), — 1 kg tinktúry (etanolového výluhu) z rastlín rodu Cannabis (konopa), okrem semien a odrôd konopy siatej (psychotropná látka), — THC, chemicky tetrahydrokanabinoly, všetky stereoizoméry delta hor. index 6a(10a), delta hor. index 6a(7), delta hor. index 7, delta hor. index 8, delta hor. index 10, delta hor. index 9(11) a ich stereochemické varianty (psychotropná látka). Omamná alebo psychotropná látka? Zákon, ktorý sám definuje v úvodných ustanoveniach, čo je omamná a čo psychotropná látka a je medzi nimi určená akási deliaca čiara, sa na záver vo svojej prílohe nevie dohodnúť, či teda bude marihuana omamná alebo psychotropná látka. Ako už vyššie bolo spomenuté, omamná látka spôsobuje psychický a fyzický návyk so zmenami správania, a naopak, psychotropná látka je vymedzená ako látka pôsobiaca na centrálny nervový systém, ktorá týmto pôsobením ovplyvňuje stav ľudskej psychiky s nižšími zdravotnými a psychosociálnymi následkami ako látka omamná. Konopa obsahuje niekoľko kanabinoidov, ale psychoaktívne je výlučne THC. Môžeme len konštatovať, že nevieme, či je marihuana omamná alebo psychotropná, ako aj to, že ak je THC súčasťou liečiva, bude v II. skupine44), ale ak je súčasťou sušiny, tinktúry atď., tak si zaslúži miesto v skupine I., pri heroíne, čo logicky vyplýva z dikcie § 3 ods. 2. V súlade s uvedeným ustanovením však nie je skutočnosť, že THC sa nemusí vyskytovať ako účinná látka v prípravku, ale prirodzene sa vyskytuje aj v sušine a nie je ničím neobvyklé, že v niektorých štátoch USA sa ako liečivo používa aj sušina, ktorá je určená na fajčenie ako pri rekreačnom užívaní marihuany. Okrem toho chýba logika aj v zaradení metamfetamínu a kokaínu do II. skupiny, keďže tieto látky nie sú obsiahnuté v žiadnom liečive a ani nemajú vlastnosti liečiva. Taktiež poukazujeme na skutočnosť, že značné množstvo liečiv patriacich medzi benzodiazepíny sa nachádza v III. skupine, pričom tieto látky sú minimálne rovnako nebezpečné ako marihuana. K vyššie uvedeným skutočnostiam však mohlo dôjsť pri tvorbe legislatívy z hľadiska aplikácie Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach z roku 1961, ktorý prvýkrát kategorizoval návykové látky, a dohovor bol označený ako Dohovor o omamných látkach45), a aplikácii a transponovaní Dohovoru o psychotropných látkach z roku 1971, keďže obidvoma dohovormi je Slovenská republika viazaná. Tieto skutočnosti odôvodňujeme aj tým, že zákonodarca prijme príslušné opatrenia zrejme až v súvislosti s oficiálnymi stanoviskami, či už z EÚ alebo OSN a až následne podnikne potrebné kroky k úprave kategorizácie konopy, ak vôbec, keďže sme svedkami, že pri ďalšej zložke konopy, a to konkrétne CBD, sme napriek odporúčaniam týchto inštitúcií žiadne zmeny neprijali. Hlbší rozbor CBD bude ešte predmetom nasledujúcej podkapitoly. 44) Dôvodová správa k zák. č. 362/2011 Z. z. 45) V tomto dohovore sa nachádza konopa a živica z konopy.

16

Dekriminalizácia marihuany


Právna úprava drog v Slovenskej republike s prihliadnutím na marihuanu

2.1.3.1

|2

CBD – zákonom zakázaná látka – právny stav k 30. 4. 2021

Súčasťou každej rastliny z rodu Cannabis sú kanabinoidy a doteraz ich bolo určených niekoľko desiatok, ktoré sa zaraďujú na základe ich chemickej štruktúry do jedného z desiatich základných typov. Medzi dva najznámejšie a využívané kanabinoidy patrí delta-9-tetrahydrocannabinol označovaný ako THC a menej známy Cannabidiol, ktorý má označenie CBD46). V konkrétnej rastline môžeme nájsť väčšinou len tri až štyri kanabinoidy relevantnej koncentrácie, pokým zvyšné sa nemusia vyskytovať vôbec alebo sa vyskytuje iba stopové množstvo. V odrodách, ktoré slúžia na získavanie marihuany a hašišu, dominuje výskyt THC, ktorý je v koncentrácii 1 až 25 %, na rozdiel od technickej konopy, v ktorej prevláda práve CBD v koncentrácii od 0,5 až po 1 %. Technická konopa na základe ustanovenia Európskej únie môže obsahovať maximálne 0,2 % THC a odrody, ktoré je možné pestovať na poľnohospodárske účely, sú stanovené Európskou komisiou v Spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov (2014/C 450/01), ako aj nariadením vlády č. 342/2014 Z. z. 2.1.3.1.1

Definícia CBD z medicínskeho a toxikologického hľadiska

CBD a THC sú farmakologicky najdôležitejšími zložkami konopy. Podľa Dr. Grotenhermena nemá CBD žiadne psychické účinky a pri dostatočne vysokých dávkach priam potláča účinky THC. Okrem toho vplýva na ľudský organizmus upokojujúcim spôsobom, protizápalovo, protiepilepticky, anxiolyticky a antipsychoticky. CBD sa na rozdiel od THC nachádza nielen v kvetoch rastliny, ale aj v semenách a listoch a táto látka je pevného charakteru, kým THC sa vyskytuje vo forme živice 47). Definíciu doktora Grotenhermena potvrdil svojím výskumom aj český chemik doc. Hanúš v spolupráci s izraelským chemikom doktorom Mechoulamom. Spomínaní chemici sa zhodli na tom, že CBD nevyvoláva účinky v ľudskom organizme ako THC, ale vyvoláva účinky rozdielne. Ďalej uvádzajú, že CBD je efektívnym protizápalovým liekom, ktorý dokáže zastaviť rozvoj cukrovky 1. typu a zlepšuje pohybové funkcie. Tento experiment chemici vykonávali na myšiach. U ľudí sa potvrdilo efektívne využitie CBD na potlačenie úzkosti a zmiernenie epileptických záchvatov 48). Rakúsky chemik Peter Rausch popisuje CBD ako látku, ktorá je chemicky príbuzná THC a podobne ako u ostatných kanabinoidov je toxicita CBD veľmi nízka a farmakologické vlastnosti sú značne odlišné v tom, že CBD skoro vôbec nepôsobí na kanabinoidné receptory človeka. Nie je psychoaktívne a funguje ako inhibítor pre množstvo účinkov THC. Výskum preukázal, že CBD chráni nervové bunky proti nedostatku kyslíka a proti rôznym jedom, akým je aj otrava alkoholom. Okrem toho však CBD vykazuje aj výrazné protizápalové účinky a môže byť veľmi cenné pri liečbe ischemickej cievnej mozgovej príhody a vnútrolebečných traumatických poškodení mozgu 49). 46) GROTENHERMEN, F. Konopí jako lék. Olomouc: Fontána, 2009. s. 45. 47) GROTENHERMEN, F. Konopí jako lék. Olomouc: Fontána, 2009. s. 47. 48) HANÚŠ, L., MECHOULAM, R. Anandamid a další. In Tráva – kompletní průvodce světem marihuany v medicíně, vědě, kultuře a politice. Praha: Pragma, 2014. s. 96. 49) RAUSCH, P. CBD – přírodní kanabinoid s velkým terapeutickým významem. In Konopí: znovuobjevený potenciál – Sborník přednášek z konference veletrhu Cannafest 2010 – 2013. Praha: Ing. Lukáš Běhal, 2014. s. 111 – 112. Tomáš Zábrenszki

17


2 | Právna úprava drog v Slovenskej republike s prihliadnutím na marihuanu 2.1.3.1.2

CBD verzus Slovenská republika

Táto látka bola u nás legálna a nepodliehala žiadnej regulácii až do roku 2011, kedy sa na základe čl. 4 zák. č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 139/1998 Z. z., zaradila na zoznam omamných a psychotropných látok (ďalej ako „zoznam“) do druhej skupiny omamných a psychotropných látok, konkrétne medzi psychotropné, t. j. medzi látky zakázané a kontrolované a v oboch uvedených predpisoch je táto látka pod označením Cannabidiol, CBD, chemicky 2-/(1R, 6R)-6-izopropenyl-3-metylcyklohex-2-en-1-yl/-5-pen-tylbenzene-1,3-diol. Prostredníctvom vyššie uvedenej úpravy sa dostalo CBD do rovnakej skupiny látok, kde je napr. metamfetamín, kokaín a iné omamné a psychotropné látky. Na základe toho, že CBD bolo zaradené do druhej skupiny psychotropných látok, by mala teoreticky vykazovať znaky psychotropnej látky, ako je to uvedené v § 2 ods. 2 zák. č. 139/1998 Z. z. Z trestnoprávneho uhla pohľadu môžeme tvrdiť, že ak je daná látka v tejto skupine, logicky sa na ňu vzťahujú ustanovenia § 171 – § 173 TZ, ktorých objektom pri tzv. drogových trestných činoch je ľudské zdravie, ako aj záujem spoločnosti nakladania s omamnými a psychotropnými látkami, jedmi alebo prekurzormi, ktoré sú spôsobilé vážne ohroziť či poškodiť zdravie alebo život človeka 50). V rámci aplikácie vyššie uvedeného vymedzenia drogových trestných činov je nutné určiť obvykle jednorazovú dávku aj pri CBD. Obvykle jednorazovou dávkou v zmysle § 135 ods. 1 a ods. 2 sa chápe dávka danej omamnej a psychotropnej látky, ktorá sa u väčšiny užívateľov bežne konzumuje pri jednom použití a takto sa vyjadruje konzumný priemer. Orgány činné v trestnom konaní posudzujú túto skutočnosť na základe znaleckých posudkov Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru. Tieto posudky vychádzajú pri určovaní len z množstva koncentrácie účinnej látky 51). Na tento pojem nadväzujú ďalšie ustanovenia, a to množstvo pre osobnú potrebu upravené v § 135 ods. 1, ktorý určuje množstvo prechovávaných omamných a psychotropných látok prechovávaných pre osobnú potrebu ako trojnásobok obvykle jednorazovej dávky, a § 135 ods. 2 upravuje prechovávanie omamnej a psychotropnej látky vo väčšom rozsahu, ktorým je desaťnásobok obvykle jednorazovej dávky. Pri CBD určil Rausch49) vhodnú terapeutickú dávku v rozmedzí od 100 mg do 1 g na deň a sám vyvinul metódu, ktorou sa dá vyrábať preparát s nízkou dávkou CBD a s vysokou účinnosťou. Na druhej strane však existuje aj technická konopa, ktorej pestovanie je za určitých podmienok upravených v § 15 zák. č. 139/1998 Z. z. povolené, no zákonodarca nikde neupravuje hranicu CBD, ktorú takáto rastlina môže dosiahnuť, ako je to napr. pri THC, keďže, ako sme už spomenuli, v odrodách technickej konopy sa CBD bežne vyskytuje. MZ SR pri zaradení CBD na zoznam vypýtalo stanovisko USA a Kanady52), keďže obe krajiny CBD zaraďujú ku kontrolovaným látkam, ale iba z dôvodu, že aj technická konopa obsahuje značné množstvo tejto látky. Prostredníctvom plukovníka Solárika, bývalého riaditeľa Kriminalisticko-expertízneho ústavu v Slovenskej Ľupči, sa nám podarilo získať stanovisko znalcov z odboru toxikológie z vyššie spomenutého ústavu, ktorí sa zhodli na spoločnom stanovisku, že CBD nepatrí medzi omamné a psychotropné látky, nemá byť uvedené v druhej skupine psychotropných látok, nie je pre človeka škodlivé, nevyvoláva psychickú ani fyzickú závislosť a nie je 50) MENCEROVÁ, I. a kol. Trestné právo hmotné. Osobitná časť. Šamorín: Heuréka, 2018. s. 70. 51) MENCEROVÁ, I. a kol. Trestné právo hmotné. Osobitná časť. Šamorín: Heuréka, 2018. s. 71. 52) Dostupné na internete: http://drogovapolitika.sk/images/MZ_SR_Rozpor001.pdf [cit. 2019-12-12].

18

Dekriminalizácia marihuany


Právna úprava drog v Slovenskej republike s prihliadnutím na marihuanu

|2

potrebná akákoľvek zákonná regulácia. Na zvyšné dve položené otázky ohľadom využitia v medicíne a dostupnosti pre verejnosť dali súhlasné stanovisko, v ktorom uvádzajú, že CBD má potenciál v medicíne a opätovne by na Slovensku zaradili produkty s obsahom CBD medzi voľnopredajné. Vyjadrili sa, že môže ísť o látku, na ktorú sa dokáže vybudovať návyk, ale podotkli, že návyk je obdobný návyku na čokoládu. S celkovým vyjadrením toxikológov sa stotožnil aj súdny psychiater doktor Somora, ktorý ešte dodal, že existuje viacero látok, ktoré by mali byť upravené a nie sú. Na druhej strane sú látky, akou je aj CBD, ktoré sú začlenené do zoznamu, pričom by tam nemali byť. Okrem znalcov sme danú problematiku konzultovali aj so súdnou lekárkou doktorkou Komárekovou53) a ďalšími lekármi, ktorí síce poskytli náležité vyjadrenie, ale zároveň zdôraznili, že s CBD nie sú až tak oboznámení, konkrétne doktorka Komáreková skonštatovala, že má voči tomuto prísnejší prístup a stotožnila sa s aktuálnou úpravou, ale zároveň dodala, že sa tejto oblasti veľmi nevenuje. Zaujímavosťou pri otázke kategorizovania CBD je stanovisko Európskej únie voči tejto látke. Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogové závislosti uvádza, že CBD nie je psychoaktívnou látkou a zaraďuje ju medzi látky liečivého charakteru s bežnou dostupnosťou na európskom trhu v produktoch, ktoré obsahujú 1 až 9 % CBD54). Ďalším významným dokumentom v tejto oblasti je tzv. Green list vydaný Medzinárodným kontrolným úradom pre psychotropné a omamné látky, ktorého traja členovia sú volení z radov Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej WHO) a ide o zoznam psychotropných substancií, na ktorom však CBD nefiguruje 55). Na Slovensku však otázka legality CBD už riešená bola, a to právnikom Rastislavom Ďurovem56) a jeho občianskym združením. V rozporovom konaní žiadal Ministerstvo zdravotníctva SR o vyňatie CBD zo zoznamu a v súvislosti s CBD zástupcovia MZ SR otvorene uznali, že nikdy neexistoval žiadny medzinárodný záväzok ani rozhodnutie orgánov EÚ, ktoré by Slovensko zaväzovali zaradiť CBD na zoznam kontrolovaných látok. Podnetom bola len žiadosť súkromnej farmaceutickej spoločnosti na uvedenie nového liečiva na trh (Sativex) a dôvodom na zaradenie CBD do zoznamu bola chemická príbuznosť s THC 57). Treba však podotknúť, že podľa portálu adc.sk, ktorý slúži ako centrálna elektronická databáza farmaceutických produktov dostupných v SR, sa na tomto zozname liečiv už Sativex58) nenachádza, podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv bol Sativex dostupný, no platnosť licencie skončila 12. 6. 201759). Na uvedenom portáli môžeme ďalej nájsť len rôzne výživové doplnky spracovávané z odrôd poľnohospodárskej, resp. technickej konopy. 53) MUDr. Ivana Komáreková, PhD. – súdna lekárka a externá vyučujúca na Katedre trestného práva, kriminológie, kriminalistiky a forenzných disciplín Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. 54) European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction (2017), Cannabis legislation in Europe: an overview, Publications Office of the European Union, Luxembourg. s. 6 – 7. 55) International Narcotics Control Board – Green List – 27th edition, 2016 – List of Psychotropic Substances under International Control. 56) JUDr. Rastislav Ďurove – občiansky aktivista, spoluzakladateľ a najaktívnejší člen občianskeho združenia RE/set a RASTAMAMA. 57) Dostupné na internete: http://drogovapolitika.sk/kampan/56-rozporove-konanie-k-legalizacii-cbd [cit. 2019-12-12]. 58) Nie je na zozname humánnych liečiv, t. j. nie je už medzi registrovanými liekmi a ATC označenie tohto lieku, resp. liekov obsahujúcich kannabinoidy je N02BG10 – pod týmto označením nenájdeme ani iné registrované lieky s obsahom kannabinoidov. 59) Dostupné na internete: www.sukl.sk pod označením N02BG10. Tomáš Zábrenszki

19


2 | Právna úprava drog v Slovenskej republike s prihliadnutím na marihuanu

Databáza ďalej uvádza len Dronabinol60) ako látku vedenú pod označením podľa ATC61) klasifikácie ako A04AD10, avšak táto látka sa nenachádza v žiadnom liečive dostupnom na území SR, iba je v systéme klasifikovaná. Prípravky s obsahom CBD sú uvedené na tomto zozname liečiv62), ale iba v nepatrnej miere, a to len vo forme rôznych protiekzémových mastí, na rozdiel od ČR, kde je v ponuke niekoľkonásobne viac produktov s obsahom tejto látky. Predstavitelia Ministerstva zdravotníctva SR ešte uviedli, že ak by pri užívaní CBD vznikol nejaký problém, ministerstvo za to nechce niesť zodpovednosť, čo je aj dôvodom, prečo nechcú podniknúť žiadne kroky smerujúce k odstráneniu CBD zo zoznamu. MZ SR potvrdilo aj skutočnosť, že berie na vedomie nezaradenie CBD medzi omamné a psychotropné látky Európskou úniou ani OSN a stav CBD v SR je predmetom šetrenia Európskej komisie prostredníctvom EÚ-pilota, od ktorého budú závisieť ďalšie kroky 63). Platná úprava do 30. 4. 2021, podľa ktorej bolo CBD považované za psychotropnú látku, zabúdala na detaily, ktorými sú najvyššia hodnota CBD v technickej konope, keďže je určená iba maximálna povolená percentuálna hodnota THC. Keď berieme ohľad na to, že z rovnakých poľnohospodárskych odrôd, ktoré sa u nás pestujú, v Českej republike vyrábajú extrakty obsahujúce CBD, ďalšiu nezrovnalosť môžeme nájsť pri postihoch trestných činov. Judikatúra k danej problematike nie je dostupná64), čiže v teoretickej rovine pri porušení § 171 – § 173 TZ by mohla byť osoba potrestaná tak, ako keby prechovávala inú látku z tejto skupiny, a to aj keď je jasne preukázané, že nejde o psychotropnú látku. Keďže nejde o psychotropnú látku, a teda ani o látku, ktorá je spôsobilá vážne poškodiť či ohroziť zdravie alebo život človeka, tak môžeme tvrdiť, že nedochádza k naplneniu objektu skutkovej podstaty tzv. drogových trestných činov. Ak nie je naplnený čo i len jeden zo štyroch obligatórnych znakov skutkovej podstaty, tak nemôžeme hovoriť o trestnom čine 65). Problematika CBD sa opäť začala riešiť cez leto 2019, keď bolo súčasťou návrhu zákona č. 372/2019 Z. z. úplné vypustenie CBD zo zoznamu omamných a psychotropných látok. V dôvodovej správe k návrhu zákona sa navrhovalo vypustenie látky CBD z II. skupiny psychotropných látok, pretože táto látka nie je v zozname psychotropných látok podľa Dohovoru o psychotropných látkach z roku 1971 ani v zozname omamných látok podľa Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach z roku 1961. CBD sa nachádza v konope a konopnej živici, ale nemá psychoaktívne vlastnosti, nemá potenciál na zneužitie a nemá potenciál produkovať závislosť. Na základe týchto skutočností sa navrhovalo vypustenie látky CBD z II. skupiny psychotropných látok. Súčasťou argumentácie bola aj skutočnosť, že z členských štátov Európskej únie je na zozname psychotropných látok iba v Slovenskej republike od 1. 12. 2011, čo spôsobuje aplikačné problémy 66). 60) Dronabinol je bežné označenie pre delta-9-tetrahydrokannabinol, skr. THC v oblasti medicíny a farmácie. 61) Anatomicko-terapeutická skupina. 62) Dostupné na internete: https://www.adc.sk/hladaj?q=cbd&nai=&w=&x=&p= [cit. 2019-12-13]. 63) Dostupné na internete: http://drogovapolitika.sk/images/MZ_SR_Rozpor001.pdf [cit. 2019-12-14]. 64) Môžeme teda konštatovať, že sa v tomto prípade príslušné ustanovenia Trestného zákona neaplikujú, a to aj vzhľadom na jednoduchú dostupnosť produktov s vysokým obsahom CBD, ktoré sa dajú zadovážiť z ktorejkoľvek krajiny EÚ. 65) MAŠLÁNYOVÁ, D. a kol. Trestné právo hmotné: všeobecná a osobitná časť. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s. r. o., 2016. s. 62. 66) Dôvodová správa k zákonu č. 372/2019 Z. z., dostupné na: https://www.najpravo.sk/dovodove-spravy/ rok-2019/372-2019-z-z.html [cit. 2019-12-14].

20

Dekriminalizácia marihuany


Právna úprava drog v Slovenskej republike s prihliadnutím na marihuanu

|2

Návrh zákona v tejto časti, t. j. v bode 27, v ktorom sa navrhovalo vypustenie CBD zo zoznamu omamných a psychotropných látok, schválený nebol a CBD zostalo naďalej v postavení omamnej a psychotropnej látky.

2.1.3.2

Legálne CBD od 1. 5. 2021

Dočkali sme sa. CBD je od 1. 5. 2021 opäť legálne. Prijatím zák. č. 124/2021 Z. z. došlo k novelizácii zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Čl. I bod 32 novely obsahoval nasledovné znenie: „V prílohe č. 1 II. skupine psychotropných látok sa vypúšťa riadok „Cannabidiol, CBD, chemicky 2-/(1R, 6R)-6-izopropenyl3-metylcyklohex-2-en-1-yl/-5-pen-tylbenzene-1,3 –diol“ a s účinnosťou novely zákona od 1. 5. 2021 je CBD opäť legálne. Koľko rokov sa čakalo na vypustenie predtým legálneho CBD zo zoznamu omamných a psychotropných látok? Bolo to dlhých 10 rokov. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy k zák. č. 124/2021 Z. z. samotný zákonodarca upriamuje pozornosť na fakt, že CBD nie je uvedené v dohovoroch OSN a konštatuje skutočnosť, že Slovenská republika je jediným členským štátom Európskej únie, ktorý považuje túto látku za psychotropnú. V osobitnej časti dôvodovej správy k zák. č. 124/2021 Z. z. sa uvádza: „Navrhuje sa vypustenie látky cannabidiol z II. skupiny psychotropných látok, pretože táto látka nie je v zozname psychotropných látok podľa Dohovoru OSN o psychotropných látkach z roku 1971 ani v zozname omamných látok podľa Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach z roku 1961. Z členských štátov Európskej únie je na zozname psychotropných látok iba v Slovenskej republike od 1. 12. 2011 a odvtedy spôsobuje aplikačné problémy. Expertný výbor Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre drogové závislosti (ECDD) odporučil dňa 29. 8. 2018 Komisii OSN pre omamné látky (CND), aby zaradila cannabidiol do zoznamu omamných látok. Dňa 24. januára 2019 Expertný výbor Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre drogové závislosti (ECDD) zaslal Sekretariátu Komisie OSN pre omamné látky (CND) odporúčanie týkajúce sa nových psychoaktívnych látok, ako aj odporúčanie týkajúce sa aj cannabidiolu. ECDD na svojom 40. zasadnutí odporučilo, aby prípravky obsahujúce cannabidiol neboli zaradené do zoznamu kontrolovaných látok podľa Jednotného dohovoru o omamných látkach z roku 1961 a neboli pod medzinárodnou kontrolou. Cannabidiol sa nachádza v konope a konopnej živici, ale nemá psychoaktívne vlastnosti, nemá potenciál na zneužitie a nemá potenciál produkovať závislosť.“ 67) Zastávame názor, že na pasivitu a nezáujem štátu o riešenie zákonného stavu týkajúceho sa CBD sme už vyššie dostatočne poukázali. 2.1.3.2.1

Pestovanie rastlín konopy s obsahom CBD – je to legálne?

Keďže už je od 1. 5. 2021 CBD legálne, tak sa naskytá otázka, čo ak si niekto chce vypestovať vlastnú rastlinu s obsahom CBD? Je to vôbec legálne? V Slovenskej republike je povolené pestovať konopu na poľnohospodárske a priemyselné účely a tieto skutočnosti sú upravené aj v § 15 a ďalších ustanoveniach zák. č. 139/1998 Z. z. pojednávajúcich o pestovaní konopy siatej. Tento zákon však upriamuje pozornosť na pestovanie konopy vo veľkom množstve a stanovuje podmienky pre poľnohospodárov, ktoré musia dodržať. Existuje aj zoznam povolených odrôd, ktoré je možné na poľnohospodárske a technické účely po splnení zákonom stanovených náležitostí pestovať. Túto tabuľku pravidelne aktualizuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Tieto odrody obsahujú THC do 0,2 %. 67) Dôvodová správa k zák. č. 124/2021 Z. z. Tomáš Zábrenszki

21


2 | Právna úprava drog v Slovenskej republike s prihliadnutím na marihuanu

Existujú však odrody konopy, ktoré boli vyšľachtené tak, že obsahujú CBD od 8 % do 20 % a THC v minimálnej miere, a to od 0,4 % do 1 %68). Problémom týchto odrôd je však vyšší obsah THC. Povolené množstvo THC, ktoré môžu konopné produkty a rastliny konopy obsahovať, je 0,2 %. Na základe stanoviska Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Tpj 88/2015, ktoré hovorí, že „Pestovanie rastlín rodu Cannabis (konopa) je potrebné kvalifikovať ako neoprávnené zadováženie omamnej látky v zmysle § 172 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, pričom trestný čin je dokonaný dopestovaním rastlín do štádia vegetačného vývoja, v ktorom obsahujú dostatočné množstvo účinnej látky na vyvolanie účinku uvedeného v bode I. Tento záver platí bez ohľadu na okolnosť, že nejde o zadováženie omamnej látky od inej osoby, ale z biologickej podstaty rastliny, pričom pri pestovaní zároveň dochádza ku zväčšovaniu rastlinnej hmoty, a teda aj omamnej látky (vrátane účinnej látky – THC).“, môžeme konštatovať, že aby došlo k spáchaniu trestného činu, musí rastlina obsahovať aj dostatočné množstvo účinnej látky, ktorou je v tomto prípade THC, keďže CBD nie je látkou psychoaktívnou. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Tdo 53/2016, vyplýva, že musí byť množstvo aktívnej látky prítomné v takej miere, ktorá je spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie. V tomto rozhodnutí sa ďalej poukazuje aj na fakt, že ak je obsah účinnej látky viac ako 10 mg THC, pôjde o obvykle jednorazovú dávku. Pokiaľ teda sa niekto rozhodne pestovať rastliny konopy s vysokým obsahom CBD a obsahom THC do 1 %, domnievame sa, že nemôže ísť o trestný čin, keďže daná rastlina, aj keď už bude produkovať THC, tak túto hodnotu je možné považovať za zanedbateľnú. Len pre porovnanie si môžeme uviesť, že priemerný percentuálny podiel THC na 1 379 vzorkách zaistených v roku 2019 bol 10,8 %. Maximálna hodnota THC pri zaistených vzorkách bola 42,2 %69). Pestovanie rastliny, ktorá bude obsahovať pod 1 % THC, by nemalo byť vôbec posudzované ako nedovolená výroba omamných a psychotropných látok ani ako obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami alebo prechovávanie omamných a psychotropných látok, keďže účelom pestovania takejto rastliny nebude získanie THC, ale získanie CBD. Taktiež, ak pôjde o rastlinu obsahujúcu do 1 % THC, malo by to byť v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Tdo 53/2016, keďže 1 gram sušiny by nemal obsahovať viac ako 10 mg THC. Vyššie uvedené posúdenie pestovania rastlín konopy obsahujúcich vyššie množstvo CBD je len čisto v teoretickej rovine. Doposiaľ nie je dostupná žiadna judikatúra, a teda nevieme stanoviť, ako by v takomto prípade súd postupoval. Zastávame však názor, že by o trestný čin nemalo ísť, keďže hodnota THC je zanedbateľne nízka a CBD už nie je omamnou a psychotropnou látkou. Môžeme túto problematiku označiť za celkom zaujímavú dilemu a asi len prax ukáže, ako sa súdy a orgány činné v trestnom konaní s takýmto stavom vysporiadajú.

2.1.4

Obvykle jednorazová dávka

Presnú definíciu pojmu „obvykle jednorazová dávka“ v Trestnom zákone nenájdeme. Trestný zákon tento pojem ako taký nedefinuje a spomína sa iba v súvislosti s § 135 Trestného zákona ako súčasť vymedzenia prechovávania drog pre vlastnú potrebu. 68) Pozri Red pure auto CBD, Sweet pure auto CBD, Sweet pure CBD od Sweet Seeds. Dostupné online: https://sweetseeds.es/en/178_cbd-seeds [cit. 2021-11-20]. 69) Národná protidrogová jednotka. Správa o stave a vývoji drogovej scény na území Slovenskej republiky za rok 2018. Bratislava, 2020. s. 49.

22

Dekriminalizácia marihuany


Právna úprava drog v Slovenskej republike s prihliadnutím na marihuanu

|2

Vo všeobecnosti je podľa doktora Šantu70) obvykle jednorazová dávka drogy stanovená ako priemerná dávka pre užívateľa v takom množstve, ktoré ovplyvňuje jeho psychiku, ovládanie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie po jej užití bez toho, aby došlo k vážnemu ohrozeniu zdravia alebo života takéhoto užívateľa drogy. Vzhľadom na značnú kvantitu rôznych drog, ale aj ich kvalitu, bude na ustálenie tohto pojmu v konkrétnom prípade nevyhnutné zabezpečenie odborného vyjadrenia. Bližšiu definíciu tohto pojmu môžeme nájsť v súdnej praxi. Súdna prax vychádza zo skutočnosti, že obvykle jednorazová dávka drogy musí byť hmotnostne špecifikovaná, a to tak, že musí byť stanovená určitá hmotnostná hranica. Stanoviť hmotnostnú hranicu je potrebné z dôvodu, aby bolo možné hmotnostne odlíšiť jednu jednorazovú dávku od zvyškového množstva drogy. Zákon však neurčuje pri jednotlivých druhoch drog, čo sa rozumie pod obvykle jednorazovou dávkou drogy a na základe tejto skutočnosti bolo nutné tento pojem zadefinovať prostredníctvom súdnej praxe 71). V zmysle vyššie uvedeného môžeme poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To/11/2014, ktorý stanovuje pojem „obvykle jednorazovej dávky“ ako „pojem, ktorý sa odvodzuje pri jednotlivých druhoch drog od jej hmotnosti. Pojem omamná látka, či psychotropná látka, v spojení s termínom obvykle jednorazová dávka, sú znakmi objektívnej stránky trestného činu podľa § 171 Trestného zákona a práve preto sa obvykle jednorazová dávka definuje prostredníctvom hmotnostného kritéria (ako základného kritéria), nakoľko v ňom sa zároveň spája objektívne aj subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa (napríklad páchateľ, ktorý kupuje drogy má záujem spravidla o určité množstvo drogy a množstvo, ktoré kupuje je pokryté jeho zavinením, taktiež páchateľ, ktorý drogy prechováva má určitú vedomosť o ich množstve, t. j. aké veľké množstvo drogy má u seba a táto okolnosť je pokrytá jeho zavinením). Hmotnostné kritérium je preto prvoradé kritérium a to bez ohľadu na to, či budú v konkrétnom prípade drogy páchateľom rozdelené na jednotlivé dávky. Ako ďalšie kritérium slúži množstvo účinnej látky v zaistenej droge, pretože toto kritérium má význam z hľadiska ustanovenia § 130 ods. 5 Trestného zákona, nakoľko ak zaistená droga nemá požadovanú kvalitu (množstvo účinnej látky) nejde už o látku schopnú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nejde teda už o návykovú látku. Vzhľadom na uvedené, je vždy nevyhnutné skúmať aj množstvo účinnej látky v zaistenej droge. Toto kritérium má pritom význam len z hľadiska objektívnej stránky trestného činu, pretože množstvo účinnej látky v droge nie je spravidla zahrnuté zavinením páchateľa, pretože sa dá určiť len v laboratórnych podmienkach (napríklad skúmanie znalcom).“ Toto isté rozhodnutie spomína aj určovanie obvykle jednorazovej dávky rastlín rodu Cannabis, a to: „pri rastlinách rodu Cannabis – konope sa v súdnej praxi vychádza primárne z hmotnostného kritéria a skúmanie obsahu THC v nej (ako účinnej látky a to v percentách hmotnostných) má význam len pre zistenie, či skutočne ide o omamnú látku v zmysle § 130 ods. 5 Trestného zákona, nakoľko ak by zaistená látka nedosahovala aspoň minimálne množstvo THC schopné ovplyvniť psychiku človeka, nešlo by o návykovú látku a nebol by naplnený príslušný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty. Z uvedeného vyplýva aj to, že prechovávanie rastlín rodu Cannabis – konopa nie je trestné v prípadoch, ak neobsahuje zodpovedajúce množstvo účinnej látky THC, pretože nejde o omamnú látku a rovnako tak nie je trestné v prípadoch, ak síce obsahuje dostatočné množstvo účinnej látky THC, avšak nedosahuje hmotnosť, ktorú by bolo možné považovať za obvykle jednorazovú dávku.“ 70) ŠANTA, J. Komentár zákona č. 300/2005 Z. z. Dostupné online: https://www.epi.sk/komentovane -ustanovenie/Komentar-k-p-135-zakona-300-2005-Z-z.htm [cit. 2020-01-06]. 71) MAŠLÁNYOVÁ, D. a kol. Trestné právo hmotné: všeobecná a osobitná časť. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s. r. o., 2016. s. 278. Tomáš Zábrenszki

23


2 | Právna úprava drog v Slovenskej republike s prihliadnutím na marihuanu

Vyššie uvedené rozhodnutie tiež stanovilo, že obvykle jednorazovou dávkou marihuany bude 0,5 gramu ako priemerná hmotnosť tabakovej cigarety, pričom množstvo marihuany, ktoré nedosiahne aspoň túto hmotnosť, sa bude považovať za zvyškové, a teda nebude hroziť trestnoprávny postih. Toto rozhodnutie môžeme v podmienkach Slovenskej republiky brať ako mierne pokrokové z hľadiska akejsi súdom určenej dekriminalizácie. Súd vyslovil v tomto rozhodnutí, že konzumácia drog trestným činom v zmysle § 171 ods. 1 Trestného zákona nie je, ale prechovávanie je. Prechovávanie je však trestné až vtedy, ak je naplnené hmotnostné kritérium a percentuálny obsah látky, vo vzťahu k marihuane minimálne 0,5 gramov, ktoré sa môžu už považovať za obvykle jednorazovú dávku drogy a až nad hmotnostné množstvo 0,5 gramov sa naplnila skutková podstata § 171 ods. 1 TZ. Na základe hmotnostných kritérií sa začala posudzovať trestnoprávna zodpovednosť. Takýto postup súdu je v istej miere postupom nie konzervatívnym, resp. striktným, ale viac reaguje na súčasnú spoločenskú situáciu pri aplikovaní tohto zákonného ustanovenia, čím vlastne efektívnejšie, vzhľadom na materiálne znaky zákona, uplatňuje právny predpis. Tento výklad a jeho aplikácia boli prejudikované uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Tdo 53/2016, zo dňa 25. apríla 2017 zverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, a to tak, že prechovávanie omamnej látky alebo psychotropnej látky v zmysle § 2 ods. 1 alebo § 2 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov nie je na účel aplikácie ustanovenia § 171 ods. 1 Trestného zákona limitované minimálnym množstvom. Podľa súčasne platnej judikatúry Najvyššieho súdu bol názor hmotnostného kritéria pre určenie trestného činu prechovávania omamných a psychotropných látok prelomený a v súčasnosti nie je prechovávanie omamných a psychotropných látok na účel aplikácie § 171 ods. 1 Trestného zákona limitované minimálnym hmotnostným množstvom, ale trestné je ich prechovávanie bez ohľadu na ich množstvo, pokiaľ je táto látka v konkrétnom prípade prechovávaná v množstve, ktoré je po jej užití spôsobilé ovplyvniť psychiku človeka72). Liberálnejšie posudzovanie a akýsi posun v oblasti dekriminalizácie bol týmto uznesením Najvyššieho súdu SR prelomený a v podstate sme sa vrátili opäť do toho istého bodu a akejsi neistoty. Samotná súdna prax má rozdielny názor na vymedzenie pojmu obvykle jednorazovej dávky. K obvykle jednorazovej dávke uvádzame aj názor doktora Okruhlicu73), hlavného odborníka MZ SR pre medicínu drogových závislostí, ktorý konštatuje: „Jediná korektná odpoveď na otázku OČTK na obvykle jednorazovú dávku je zo strany znalca taká, že dostupnými medicínskymi prostriedkami založenými na medicínsky overených vedeckých dôkazoch sa nedá presne, respektíve vôbec stanoviť. Dobré je pritom mať na pamäti, že pojem obvykle jednorazovej dávky nebol vytvorený lekármi, ale do Trestného zákona ho zaviedli právnici, aby si uľahčili posúdenie, či u obvineného išlo len o prechovávanie omamných látok pre vlastnú spotrebu, alebo o držbu omamných látok na predaj. Obvykle jednorazová dávka nie je teda medicínsky, ale právnický konštrukt, ktorý sa bežne v iných právnych systémoch nevyskytuje.“ Pridržiavame sa názoru doktora Okruhlicu, že tento pojem je čistý právny konštrukt, ktorý podľa nášho názoru nebol vytvorený priamo kompetentnými odborníkmi v danej oblasti a špecifikácia takýchto skutočností by mala byť ponechaná medicíne a nie právu. 72) Dostupné na internete: https://poradcapolicajta.sk/aplikacne-problemy-prechovavanie-omamnej -alebo-psychotropnej-latky-pre-vlastnu-potrebu/ [cit. 2020-01-06]. 73) OKRUHLICA, Ľ., STRUŇÁKOVÁ, J. „Obvyklá jednorazová dávka“ nie je medicínsky pojem. In: Alkoholizmus a drogové závislosti (protialkoholický obzor), 47, č. 4, 2012. s. 233.

24

Dekriminalizácia marihuany


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Dekriminalizácia marihuany v podmienkach Slovenskej republiky s vybranou judikatúrou by eurokodex6 - Issuu