Farský časopis ŽiTo - Vianočné číslo 2022

Omnoho viac, ako kedykoľvek predtým je potrebný pokoj. Potrebujeme pokoj v našich srdciach, v našich životoch a aj v našom svete. Žijeme rozbité vzťahy, náročné situácie a neďaleko od nás prebieha vojna. Potrebujeme žiť v pokoji. Ale aký je ten pravý pokoj? Na priblíženie slova „pokoj“ by som si zobral na pomoc slová z projektu The Bible project, s ktorým sme ako eRko spolupracovali a ich videá sme preložili do slovenčiny. Venovali sa v nich hlavne láske a pokoju.

Slovo pokoj sa bežne používa v mnohých jazykoch. Ľudia hovoria o mierových dohodách, či o pokojných časoch. Pokoj znamená tiež bez vojnový stav. V Biblii môže slovo pokoj vyjadrovať neprítomnosť konfliktu. Starý zákon používa na označenie slova pokoj hebrejské slovo Shalom. V Novom zákone je to grécke slovo Eiréné. Shalom znamená kompletný alebo celok. Napríklad vo Svätom Písme Jób povedal, že jeho stan je v stave shalom, pretože keď spočítal svoje stádo žiadne zviera nechýbalo. Shalom môže znamenať aj blaho osoby.

Najlepšie je použiť slovo shalom ako sloveso - priniesť shalom, znamená niečo obnoviť. Pomeriť sa a uzdraviť narušené vzťahy, tiež znamená priniesť shalom.

Prorok Izaiáš očakával budúceho kráľa ako knieža Pokoja (Shalomu). Jeho vláda mala priniesť pokoj (shalom) bez konca. Preto narodenie Ježiša bolo v Novom zákone oznámené ako príchod Eiréné. Ježiš prišiel ponúknuť ľuďom svoj pokoj. Povedal, pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam (Jn 14, 27). Apoštoli hlásali, že Ježiš nastolil pokoj, medzi zblúdenými ľuďmi a Bohom, keď zomrel a vstal z mŕtvych. Teda Ježiš obnovil celistvosť narušeného vzťahu medzi ľuďmi a ich Stvoriteľom. Preto mohol apoštol Pavol povedať, že Ježiš je náš Eiréné. On bol celistvým a úplným človekom. My sme však zlyhali, preto Ježiš a jedine on, nám dáva svoj pokoj, dáva nám seba. Sme povolaní, aby sme prinášali pokoj. Pravý pokoj znamená obnoviť to, čo je narušené do úplnej celistvosti. Či už sú to naše životy či vzťahy alebo svet. Toto je bohatstvo biblického pohľadu na pokoj.

Prajem vám, milí čitatelia, veľa pokoja a lásky. Nech sa, tieto vianočné sviatky, narodí pravý Pokoj, aj vo vašom srdci!

S úctou

Boris

Kollár

Milí čitatelia!

SLÁVA BOHU NA VÝSOSTIACH

Počas Vianoc nám toto zvolanie anjelov zaznieva častejšie a akosi slávnostnejšie. Dalo by sa povedať, že celé obdobie adventu je prípravou na to, aby sme aj my spolu s anjelmi volali Bohu na slávu, a tak vyjadrili vďačnosť za veľký dar jeho Syna Ježiša Krista, ktorý sa narodil v Betleheme.

Dokážem aj ja osobne Boha chváliť, za udalosti a skutočnosti môjho života. Teológovia hovoria, modlitba chvál ako jeden zo štyroch spôsobov modlitby, je najúčinnejšia. Aké sú teda vnútorné predpoklady, aby sme sa otvorili pre tento druh modlitby. Prvým predpokladom modlitby chvál a vlastne každej modlitby je viera. Pevná viera v Boha a v jeho pôsobenie vo svete a v mojom živote je prvou podmienkou, že dokážem chváliť Bohu. Viera mi umožňuje vidieť Božie skutky v mojom živote a chváliť ho. Chvála je forma modlitby, ktorá vyznáva, že Boh je Boh - Boha chválime za to, aký je a kto je.

Druhým predpokladom je pokora. Pokora mi ukazuje pravdu o sebe a pravdu o Bohu. Pýcha ako protiklad pokory, nás naopak uzatvára do seba. Vtedy akoby nevidíme, za čo by sme mali chváliť Boha, všetko pripisujeme sebe. Protiklad tohto postoja je Panna Mária, ktorá chváli Boha – Velebí moja duša Pána. Mária je vzorom, ako chváliť Boha a modlitba Velebí moja duša Pána je prototypom modlitby chvál. Modlitba chvál je silnou modlitbou aj v pokušeniach a v ťažkostiach, lebo vyzdvihujeme Božiu silu a moc nad svojím životom. Príkladom takejto modlitby je sv. Pavol a Sílas, ktorí boli vo väzení, a aj v tejto krajnej núdzi dokázali chváliť Boha. Ovocím ich modlitby a dôvery Boha bolo, že nastalo veľké zemetrasenie a uvoľnili

sa všetky okovy a boli slobodní. (Sk 16,16-40). Svätí neustále chvália Boha za dar spásy a našou modlitbou chvál sa k ním pripájame. Radostný spev Glória vstúpil aj do liturgie svätej omše a zaznieva počas cirkevných sviatkov a nedieľ mimo obdobia adventu a pôstu. Skrátenou formou modlitby Glória je modlitba Sláva Otcu. Druhou známou liturgickou modlitbou chvál je Veľkonočný chválospev – Exultet, ktorý je slávnostne prednášaný na začiatku veľkonočnej vigílie. Vidíme, že modlitba

chvál je prítomná v liturgickej modlitbe Cirkvi a liturgie hodín. Každodenne sa ju modlia kňazi a zasvätené osoby, ale aj mnohí laici prostredníctvom modlitby Benedictus. (Zacháriášov chválospev) počas ranných chvál a modlitby Velebí moja duša Pána (Magnificat) počas vešpier. Samozrejme modlitba chvál je vyjadrená aj v mnohých modlitbách sv. omše, lebo v nej oslavujeme Boha za dielo vykúpenia, ktoré sa sprítomňuje v Ježišovi Kristovi prostredníctvom Ducha Svätého. Ak chceme začať Boha chváliť mali by sme poprosiť Ducha Svätého, aby nás naučil takto sa modliť. „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej

slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi.“(Rim 8,26) Prakticky si môžeme pomôcť nejakou piesňou, kde je vyjadrená chvála, alebo Božím slovom, napr. začať sa modliť nejaký žalm. Modlitba chvál by mala mať miesto v spôsobe modlitby každého veriaceho človeka, popri prosebnej, ďakovnej, odprosujúcej modlitbe. Prajem vám, aby sme sa aj my spoločne zapojili do oslavy Boha, keď budeme spievať radostne Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.

TEXT: JOZEF MIKULA

NAŠA FARNOSŤ V ROKU 2022

V jesennom čísle z minulého roku bolo spomenuté, že v mesiaci november sa má začať reštaurovanie obrazu „Svätá Anna vyučuje Pannu Máriu“ z bočného oltára svätej Anny v kostole svätého Františka. Prázdne miesto na tomto oltári svedčilo, že reštaurovanie sa skutočne začalo, a to v ateliéri, ktorý má v Bratislave Mgr. art. Andrea Ševčíková. Po desiatich mesiacoch sa vrátil zreštaurovaný obraz na svoje miesto do architektúry bočného oltára. Na reštaurovanie oltárneho obrazu svätej Anny prispelo ružencové bratstvo našej farnosti a štedrý sponzor.

V mesiaci január v rámci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov sme mali ekumenickú bohoslužbu slova v kostole svätej Alžbety za peknej účasti našich farníkov i členov cirkevného zboru ECAV v Kremnici. Témou stretnutia boli slová z Evanjelia podľa svätého Matúša: „Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť“.

Po niekoľko mesačnej dokumentačnej príprave v poslednom februárovom týždni začala realizácia schodiska z lode farského kostola na chór podľa pôvodného projektu Ing. arch. Jarmily Maršálkovej v dielni, ktorú má Mgr. art.

Ján Kónuš v Dolnej Vsi. Dielo sa podarilo realizovať v jarných mesiacoch, čo umožňuje rýchlejší prístup k organu tak, ako to bolo ešte pred rekonštrukciou kostola sv. Františka. Finančné krytie tejto práce bolo riešené sponzorským spôsobom.

V mesiaci marec sme začali sláviť v našej diecéze jubilejný rok svätého Františka Xaverského z príležitosti 400. výročia jeho kanonizácie. Vďaka tomu môžeme získať úplné odpustky každý deň v banskobystrickej katedrále za predpísaných podmienok ako aj každý tretí deň mesiaca v hociktorom farskom kostole našej diecézy.

V rámci úsporných opatrení sme znížili hodnotu hlavných ističov vo

farskej budove, v kostole sv. Františka i sv. Alžbety, a to na základe merania prúdového zaťaženia pri súčasnom spustení všetkých elektrospotrebičov. Vďaka za to patrí pánovi Emilovi Kňažkovi. Okrem toho sa nám podarilo znížiť o tretinu veľkosť plochy, z ktorej sa vypočítava poplatok za odvádzanie zrážkovej vody do kanalizácie tým, že sme z hospodárskych budov na farskom dvore zviedli vodu do farskej záhrady.

Na kostole sv. Alžbety boli realizované výškové práce, a to montáž snehových zdrží, ktoré nám sponzorsky venoval pán Peter Chren, ako aj prepojenie bleskozvodu medzi vežou kostola a loďou kostola podľa pokynu revízneho technika. Tiež tam boli doplnené dve parapety na vonkajších oknách, ktoré nám boli minulý rok odcudzené. Menšia oprava žľabu, ktorý strhol sneh, bola prevedená aj na františkánskej sýpke. Vďaka pánovi Milanovi Wagnerovi bola opravená porucha na vodovode vo farskom kostole a pán Komora obnovil ovládanie stredného zvona na veži kostola sv. Martina v Kopernici.

Z iniciatívy i štedrosti manželov Chrenovcov bol vybudovaný nový základ a osadený nový centrálny kríž na cintoríne v Kremnici, ako aj na začiatku Novej doliny. Z podnetu pána farára boli obnovené tri kňazské hroby na cintoríne v Kremnici, a to hrob kremnického farára Františka Horáčka, hrob krahulského farára Vojtecha Félixa a hrob dôstojného pána Róberta Róma. Spomeňme ešte, že na návrh pána Milana Rybárskeho bol namontovaný luster v kostole sv. Kríža na kremnickej kalvárii, za čo vďačíme pánovi Miroslavovi Říhovi a jeho pomocníkom.

V rámci diecéznej fázy synody o synodalite sa uskutočnilo niekoľko stretnutí pod vedením pána farára, a to osobitne s členmi farskej pastoračnej rady, s lektormi našej farnosti, s našimi akolytmi a organistami, ako aj s tými, čo sa starajú o čistotu našich kostolov. Práve pre nich bol zorganizovaný v závere mesiaca september pútnický zájazd do Marianky pri Bratislave, kde sme mali v tamojšej bazilike svätú omšu a po nej výklad histórie tohto najstaršieho mariánskeho pútnického miesta na Slovensku. Cestou späť sme sa zastavili v Podunajských Biskupiciach v kláštornom kostole sestier svätého Kríža, ktorý je strediskom úcty blahoslavenej sestry Zdenky Cecílie Schelingovej.

Od februára tohto roka prebieha vojenský konflikt v susednej Ukrajine. Viacerí naši farníci sa zapojili aktívne do pomoci tým, čo sú zasiahnutí vojnovými udalosťami a mnohí farníci prispeli štedrým spôsobom do zbierky na pomoc Ukrajine, za čo všetkým patrí veľká vďaka. Rovnako sa vytrvalo modlíme pri svätých omšiach za ukončenie tejto vojny.

Aj tohto roku sa podarilo zorganizovať letný detský eRko tábor v obci Liptovské Revúce pre deti našej farnosti. Veľká vďaka patrí pánovi Borisovi Kollárovi, pánovi kaplánovi, animátorom a v neposlednom rade i kuchárkam, ktorí sa postarali o to, aby sa deti dobre cítili a mali pestrý program počas celého tábora.

V predposlednú októbrovú nedeľu sa konali voľby do farskej pastoračnej rady, nakoľko mandát dovtedajšej rady uplynul. Do volieb sa zapojilo aktívne

157 voličov. Spomedzi oslovených kandidátov, ktorí získali podporu voličov, prijali členstvo v novej farskej pastoračnej rade Veronika Murgašová, Beáta Kirková, Ján Oravec a Stanislav Šumichrast, ktorým vyjadrujeme vďačnosť za ich ochotu pre túto službu farnosti. V prvú novembrovú nedeľu sa konala duchovná obnova ružencového bratstva našej farnosti, ktorú pripravil a viedol páter Tadeáš z dominikánskej rehole, a ktorý pôsobí ako asistent promótora ružencových bratstiev na Slovensku. Je dobré ešte spomenúť, že na základe pripomienok pána kaplána i pani katechétky sme toho roku začali prípravu na prvé sväté prijímanie novým spôsobom, ktorý počíta s aktívnou účasťou aj rodičov detí v rámci farskej katechézy so zreteľom na trvalý sviatostný život detí.

V poslednú novembrovú sobotu sme mali milú slávnosť v kostole sv. Kataríny, na ktorú sa zišli železničiari z rôznych kútov Slovenska, aby si uctili svoju nebeskú patrónku svätú Katarínu Alexandrijskú. Svätú omšu celebroval riaditeľ biskupského úradu v Banskej Bystrici vdp. Martin Dado, ktorý odovzdal prítomným pozdrav nášho diecézneho biskupa.

Pre rok 2023 sme podali tri projekty na Ministerstvo kultúry so žiadosťou o finančnú dotáciu, týkajúce sa farského kostola, a to reštaurovanie zvyšnej časti sokla na fasáde, výskum obrazu sv. Kríža na bočnom oltári a prvá etapa reštaurovania drevenej architektúry bočného oltára sv. Anny.

TEXT: MIROSLAV KURIC

RASTIEME SPOLU V RADOSTI

Sme veľmi radi, že sme sa s deťmi v našej farnosti mohli osobne stretávať po väčšinu roku. Do marca tohto roka sme sa stretávali len sporadicky, rozbehli sme sa naplno až po Veľkej noci.

Dňa 29. 5. sa v našej farnosti po veľmi dlhej dobe konala spoločná rodinná akcia - DEŇ RADOSTI. Ďakujeme všetkým, ktorí sa prišli zabaviť a spoločne si prejsť stanovištami v eRko štýle, na ktorých konci sme si poskladali motto eRka. Stanovištia boli aj rozumové i pohybové. Na záver sme opekali vo farskej záhrade.

Najdôležitejším podujatím, ktoré sme pripravili pre deti bol Kremnický letný eRko tábor, ktorý sa uskutočnil 7. - 13. augusta 2022 v Liptovských Revúcach. Kremnický letný eRko tábor bol určený pre deti od 3. do 9. ročníka Základnej školy. Do tábora sme pozývali deti zo stretka a tie, ktoré sa aktívne zapájajú. Cieľom tábora bolo vytvoriť pre deti zaujímavý týždeň plný hier a zábavy, ktoré by sa točili okolo jednej hlavnej témy. Taktiež sme chceli upevniť spoločenstvo detí, ktoré by sa aj naďalej po skončení tábora mohlo stretávať v našej farnosti.

V tábore sme cez tému Spoločne k pravdu (Mesto Alamba) povzbudzovali deti ku konaniu dobrých skutkov vždy podľa inej dobrej vlastnosti, ktorú máme. Táborový program a aktivity, ktoré sme deťom ponúkli, ako napríklad pokladovka, výroba táborových šatiek, aktivity s vodou, spoločné sväté omše slúžili na prehĺbenie si svojho vzťahu s Bohom a kamarátmi. Deti boli

motivované k plnšej účasti na svätých omšiach, na detskom zbore a detských stretkách, ktoré sa konajú vo farnosti. Deti mali veľkú radosť, že sa mohli zúčastniť tábora a do každej aktivity išli s radosťou. V deťoch aj naďalej zostala túžba stretávať sa, tvoriť spoločenstvo a zapájať sa do aktivít vo farnosti, z čoho sa veľmi tešíme. Chceme sa veľmi pekne poďakovať pani kuchárkam - Peťke a Tatianke, pánovi kaplánovi Jozefovi, pánovi Môcikovi za odvoz batožiny a všetkým, bez ktorých by sme nedokázali zorganizovať tábor. Všetkým patrí veľká vďaka. Za finančnú podporu ďakujeme mestu Kremnica, ktoré prispelo na letný tábor sumou 400 eur a eRku za 300 eur. Tešíme sa na budúci rok!

Počas jesene sme sa rozbehli detské stretká. Záujem zo strany detí bol vyšší. Aktívne sme sa pripravovali na kampaň DOBROčiny. Naším dobročinom malo byť hrabanie lístia, ale dážď nám to v daný deň prekazil. Na konci októbra sme zorganizovali pre deti Párty všetkých svätých. Síce nás nebolo až tak veľa, avšak boli sme radi, že sme sa stretli a mohli sa pozdieľať o zaujímavostiach zo života svätých.

Na začiatok prípravy koledovania v našej farnosti sme na Prvú adventnú nedeľu pozvali dobrovoľníka Romana Poppera, ktorý strávil v Keni päť mesiacov, aby porozprával o Afrike. Cez peknú prezentáciu, krátky animovaný film a svoje svedectvo nám priblížil aj hlavný príbeh, pre koho v tomto roku koledujeme. Ďakujeme, že ste sa zúčastnili Romanovho rozprávania

a veríme, že vás jeho slová zaujali.

V nedeľu 4. 12. nás v kostole po svätej omši navštívil svätý Mikuláš. Deti mu zaspievali piesne a tí odvážnejší aj zarecitovali. Mikuláš potom obdaroval všetky deti. Tešíme sa z hojnej účasti a ďakujeme Mikulášovi, že prišiel.

Počas decembra sme sa pripravovali na koledovanie Dobrej noviny v našej farnosti. Koledovanie Dobrej noviny prebieha už 28-krát. V našej farnosti sa koleduje 25. decembra počas dňa. Ak ste sa nestihli zapísať na koledovanie a mali by ste záujem prispieť na Dobrú novinu, pokojne sa ozvite zodpovednej osobe za Dobrú novinu v našej farnosti Borisovi Kollárovi, ktorému môžete svoj dar odovzdať osobne do 8. januára 2023. Kontakt: boris.kollar@gmail.com, 0904 906 927

V tomto 28. ročníku Dobrej noviny prináša Dobrá novina tému ekologického farmárčenia a komunitných záhrad

v kraji Samburu v Keni. Ten spravuje rehoľa Jarumalských misionárov, s ktorými aktívne Dobrá novina spolupracuje od roku 2018. Hlavným príkladom je 13 ročný chlapec Raila Lesiamito, ktorý sadí stromy.

Viac informácií o Dobrej novine: Dobrá novina je celoslovenská kolednícka akcia vo vianočnom období. Organizuje ju eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí. V rámci koledovania prebieha registrovaná verejná zbierka určená na podporu humanitárnych a rozvojových projektov v subsaharskej Afrike.

Ďakujeme vám za podporu Dobrej noviny modlitbou, koledovaním alebo finančným darom.

Všetky ďalšie informácie z našej činnosti môžete sledovať na Facebookovej stránke eRko Kremnica.

Dobrú novinu môžete podporiť aj priamo cez mobilnú aplikáciu svojej banky načítaním QR kódu. (do poznámky uveďte email alebo adresu bydliska)

ODPUSTENIE

„Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz…“

Koľkokrát odpustiť je dosť? Určite poznáte ten citát z Písma, kde Ježiš vyzýva, že odpustiť nestačí sedem ráz… Kdesi som počula, že v jeho výzve odpúšťať sedemdesiatsedem ráz pritom vôbec nejde o počty. Znamená totiž, že v odpúšťaní by sme sa nemali nikdy zastaviť a rozhodovať preň by sme sa mali vždy znova a znova.

K nášmu životu neodmysliteľne patrí aj téma odpustenia. Sme hriešni. Všetci. A naša hriešnosť vytvára vo vzťahoch často nedorozumenia a zranenia. Veľakrát ubližujeme jeden druhému, či už vedome, ale aj nevedome, svojou nevšímavosťou, lenivosťou, pýchou či sebectvom… Dôvodov je vždy dosť. A tak, skúsme sa aj počas týchto dní zamerať na odpúšťanie.

V knihe Odpustenie: križovatka ciest života sa píše, že základom slova odpustenie je sloveso pustiť. „Rozumie sa pod tým prestať držať, niečo uvoľniť, vzdať sa niečoho (čo sme prechovávali), umožniť odchod (niekomu či niečomu), prestať sa o niečo zaujímať, pustiť niečo zadržiavané…“

Autor spomínanej knihy uvádza tiež päť podmienok, ktoré by každé odpustenie malo obsahovať. Hoci by sa mohlo zdať, že odpúšťať je jednoduché, v realite sa stretávame skôr s tým, že vedieť skutočne odpustiť môže byť pre človeka náročné a neodpustenie dokáže vo vzťahoch narobiť nemalé problémy. Čo by teda odpusteniu nemalo chýbať?

1. Vedomie o spôsobenej škode a z toho vyplývajúcich emóciách

- Potrebujeme si sami v sebe pomenovať, čo nám ublížilo a aké pocity z toho máme. Neskrývajme v sebe bolesť, nesnažme sa „ututlať“, keď nás niečo ranilo. Lebo všetko, čo zametieme pod koberec, môže raz nepríjemne vybuchnúť.

2. Spracovanie hnevu – emócia, ktorú zakúšajú poškodení pri ublížení

- Hnev je prirodzená emócia, ktorú cítime, ak nám bolo ublížené. Potrebné je naučiť sa správne s touto emóciou nakladať. Hnev prejavený agresivitou nie je tou správnou cestou. Ako inak sa však dá vyjadriť hnev? Pokúsme sa človeku, ktorý nám ubližuje, jednoducho povedať,

že to čo robí/ urobil/ povedal nám ublížilo a prosme ho, aby s tým prestal a zmenil takéto správanie voči nám.

3. Zrieknutie sa pomsty

- Viem, zdá sa, že čím ďalej, tým sú tie prvky odpustenia náročnejšie… Tak radi by sme druhému vrátili, čo nám uštedril. No v tomto Ježiš prichádza s ďalšou výzvou – aby sme, ak nás bijú, nastavili aj druhé líce. V nasledovaní Ježiša nejde o odplatu, ani o spravodlivosť. Ak sa rozhodneme odpustiť, musíme sa rozhodnúť aj vzdať sa túžby pomstiť sa.

4. Zrieknutie sa odškodnenia

- Áno, máme tu ďalší stupeň – nielen, že sa treba vzdať pomsty, potrebné je vzdať sa aj akéhokoľvek nároku na náhradu škody a na vysvetlenie toho, čo je skutočná pravda. Dá to nášmu egu dobre zabrať, no bez tohto niet odpustenia. Ak sa neustále vraciame k obhajobe, ak žiadame odškodnenie za to, ako nám bolo ublížené, naše srdce je ešte stále v procese, ešte

úplne neodpustilo.

5. Prežiť bolesť zo zranenia a rozhodnutie odpustiť

- Ak sa nám podarilo zvládnuť spomenuté štyri kroky, čaká nás ešte posledný: prežiť si bolesť zo zranenia. Keď nám bolo ublížené, bolí to. Niekedy menej, no inokedy viac a bolesť je hlboká. Neutekajme pred ňou, práve naopak – prinesme ju pred Ježiša. Odovzdajme mu všetko, čo cítime a čo nás trápi. Rozhodnime sa pre tento krok. Veď on je najlepší lekár. A ak mu dovolíme uzdravovať nás, bude sa nám kráčať ľahšie aj na ceste odpúšťania. Lebo skôr či neskôr príde niečo, čo opäť budeme musieť odpustiť…

TEXT: ZUZANA VEREŠOVÁ

SV. RAFAEL OD SVÄTÉHO JOZEFA (JÓZEF KALINOWSKY)

Tento rehoľník, svätec od našich severných susedov, nie je u nie je na našom území takmer vôbec známy, hoci jeho životný príbeh je veľmi zaujímavý. sv. Rafael od svätého Jozefa za svoj život vystriedal niekoľko svetských povolaní, aby napokon zakotvil v karmelitánskom kláštore.

Narodil sa v meste Vilnius 1. septembra 1835 Jozefíne a Andrejovi, profesorovi matematiky v ústave na výchovu šľachticov. Mal 8 súrodencov, z toho len jedného vlastného brata Viktora, keďže jeho otec sa po smrti prvej manželky oženil ešte dvakrát. V rodine dostal malý Józef dobrú kresťanskú výchovu, ktorá sa ešte prehĺbila počas jeho štúdia v spomínanom ústave pre výchovu šľachticov. Školskú disciplínu opisuje vo svojich pamätiach ako veľmi tvrdú a prísnu, spolužiakmi mu boli synovia z najbohatších rodín. Počas ruskej okupácie Poľska a Litvy nemohli Litovci ani Poliaci pokračovať vo

vyšších štúdiách vo svojej krajine, bolo to možné len v zahraničí, a tak sa poľský mladík ocitol v Petrohrade, kde bolo jeho pôvodným plánom študovať na inžinierskej fakulte, no tam ho neprijali, a bol prinútený študovať na vojenskej škole, ktorej absolventi sa automaticky stávali dôstojníkmi ruskej armády. Počas tohto obdobia písal melancholické verše o smútku za rodnou krajinou. Keď ho v roku 1860 poslali stavať železnicu na trase Kursk-Kyjev-Odessa, zoznámil sa s litovským inžinierom, ktorý mu pomohol v prehĺbení jeho duchovného života. Následne, už ako kapitán ruskej armády, organizoval nedeľnú školu, ktorá pomáhala jeho krajanom nevzdávať sa katolíckej viery aj napriek životu v pravoslávnom prostredí. Keď sa v roku 1863 dozvedel o tom, že sa pripravuje poľsko-litovské povstanie, vzdal sa pôsobenia v ruskej armáde, aby nemusel bojovať proti krajanom, a sledovaný ruskou tajnou políciou, usadil sa vo Varšave. Tam ho v noci z 12. na 13. marca 1864 ruskí tajní zatkli, uväznili, a odsúdili najskôr na trest smrti, ktorý neskôr z obavy, aby sa Józef Kalinowsky nestal pre svoj národ mučeníkom, zmenili na vyhnanstvo na Sibíri, v Ussolé. Toto určenie sám vo svojich pamätiach opisuje ako „veľkú školu milosrdenstva,“keďže sa tu zdokonalil v modlitbe, a aj jeho spoluväzni sa modlili, aby ich Boh

STALO, ČO BUDE

pre modlitby tohto muža modlitby oslobodil. Na Sibíri strávil 10 rokov, následne bol amnestiou oslobodený od nútených prác, a už „len“ sledovaný tajnou políciou. V januári 1874 sa stal vďaka ďalšej amnestii úplne slobodným, presťahoval sa do Krakówa, a prijal miesto učiteľa v šľachtickej rodine Czartoryských. Tam bol pre svojho žiaka takým príkladom modlitby, že sa tento mladý šľachtic sám neskôr stal kňazom, a dnes patrí ku kandidátom na blahorečenie. Józef Kalinowsky však nemal ostať po zvyšok života učiteľom. V roku 1877 vstúpil do karmelitánskeho

V nedeľu 12. 6. sa konala slávnosť Prvého svätého prijímania, pri ktorej prijalo 33 detí prvýkrát Pána Ježiša do svojho srdca. Deťom prajeme, aby vždy s láskou pristupovali k svätému prijímaniu.

Dňa 19. 6. sme v našej farnosti slávili slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. V závere svätej omše sa uskutočnila aj eucharistická procesia po námestí. Ďakujeme rodinám s deťmi, že prišli.

Pri príležitosti sviatku svätého Františka z Assisi (4. 10.), sme si pri svätej omši pripomenuli patróna našej farnosti aj farského kostola. Slávnostným celebrantom a kazateľom bol ICLic. Pavel Michalovič, v súčasnosti farár v Nitrianskom Pravne, ktorý v Kremnici pôsobil ako kaplán od júla 1991 do novembra 1992. V príhovore zdôraznil, že kostol je domom modlitby,a tak ako svätý František, prijal výzvu opraviť kostol a teda aj seba, svoje srdce, tak aj prítomní boli v homílii vyzvaní, aby najprv opravovali svoje srdce a to bude mať dopad na celé spoločenstvo.

kláštora v rakúskom Linzi, pri obliečke dostal meno Rafael od sv. Jozefa. V reholi karmelitánov prežil otec Rafael 30 rokov, podarilo sa mu vybudovať niekoľko karmelitánskych kláštorov, okrem iného aj kláštor vo Wadowiciach. Práve tu 15. novembra 1907 odišiel k Pánovi. Rafael od sv. Jozefa bol blahorečený 22. 6. 1983, a svätorečený v novembri 1991 dnes už tiež svätým pápežom Jánom Pavlom II.

„Nechajme Pána, nech on vedie našu loďku“ sv. Rafael od sv. Jozefa

TEXT: MICHAELA VNUČKOVÁ

Po svätej omši nasledovalo vo farskej klubovni malé pohostenie.

Na záver tu máme pre vás aj jednu pozvánku na vianočný koncert. Hudobného zoskupenia INSIMUL FREMI Vianočný koncert, sa bude konať dňa 28. 12. o 15:00 hod. v Kostole sv. Alžbety v Kremnici. Všetci ste srdečne vítaní! eRko v Kremnici pozýva všetky rodiny a mladých na Rodinný eRko ples, ktorý sa bude konať 11. 2. 2023 v jedálni Mincovne v Kremnici. . Kapacita je obmedzená, odporúčame vstupenky zajednať čím skôr. Viac informácií nájdete na webe www. erkopleskremnica.sk. Tešíme sa na Vás!

FOTO: MICHAL SCHWARZ

PASTELKY NAMIESTO LEPIDLA

V vianočnom čísle farského časopisu by sme vám chceli predstaviť človeka, ktorý sa ako jeden z mnohých na Slovensku stará o Ukrajincov v Pruskom. Je ním môj dobrý priateľ a eRkár ADRIÁN KONÍČEK.

aby bolo teplo v dome a tiež aj rôzne úradné, technické, či ekonomické záležitosti. Často sa ma ľudia pýtajú ako som sa k tomu dostal. V jednu krásnu pôstnu nedeľu som dostal ponuku od rodinného priateľa, že by som mohol ísť pracovať ako vrátnik v dome, kde budú ubytovaní Ukrajinci. Nasledujúci deň som už bol dohodnutý, že začínam pracovať. Veľmi som sa tešil, že sa mi po mesiacoch, čo som hľadal prácu podarilo niečo konečne nájsť - no to je stále len začiatok. Keď preskočím pár mesiacov, veľa podstatných udalostí a krásnych spomienok, stalo sa, že som dostal ponuku na moju momentálnu pozíciu, ktorú som prijal.

- Na úvod sa našim čitateľom prosím predstav a povedz nám odkiaľ pochádzaš?

Volám sa Adrián Koníček, mám 21 rokov a momentálne žijem v dedinke Kameničany.

- Akú prácu robíš? Ako si sa k nej dostal?

Jednoduchá odpoveď by mohla byť, že pracujem s Ukrajincami, no pod tým si každý predstaví niečo iné. Moja pozícia má názov Koordinátor Domu prijatia utečencov. Mám na starosti Františkánsky kláštor v Pruskom, kde sú ľudia z Ukrajiny. Moja úloha je, aby to fungovalo - aby mali ľudia čo jesť,

- Ako si ty vnímal svoje stretnutie s Ukrajincami, ako na teba pôsobili?

Je to veľa pocitov, od strachu, cez nadšenie pomáhať až po kamarátstva. Najväčší strach som mal z rečovej bariéry, pretože som nevedel ukrajinčinu ani ruštinu, no veľmi rýchlo sme prišli na to, že pri vstupe do budovy si treba zapnúť prekladač. Teraz sa už snažím komunikovať bez pomoci, no niekedy sa nepochopíme a vznikajú z toho vtipné situácie. Napríklad nedávno som dával deťom pastelky, keď chceli lepidlo.

Keď sa vrátim k otázke ako na mňa pôsobili: bolo vidieť, že sú smutní, niektorí nevedeli, kde sa nachádzajú, alebo dokonca si mysleli, že ich chceme predať. Niektorí vyzerali, akoby duša

do nich chodila iba spávať, boli to ozaj iba prízraky, ktoré chceli pokoj a vrátiť sa domov. Od prvého dňa sa chcú vrátiť domov. Po skoro 10 mesiacoch je vidieť, že sú veľmi poznačení, každý jeden. Teraz je to s mnohými o tom, že sa porozprávame ako kamaráti, ideme spolu si niekde sadnúť a je to rovnaké ako by som bol so slovenskými kamarátmi, len sa viac smejeme na tom, že sa sem-tam nepochopíme.

- Po čase, ako s nimi pracuješ, ako oni teraz vnímajú situáciu, čo sa u nich deje?

Napadá mi situácia, keď sa začalo veľké bombardovanie miest a infraštruktúry. To bolo ako keby znova prišli - vyľakaní, plný strachu a neistoty. Je to veľmi ťažké byť na Slovensku v teple a suchu zatiaľ čo vaši priatelia sú v rozbombardovanej krajine, bomba vám môže hocikedy padnúť na hlavu, elektrina ide 2 hodiny do dňa (ak vôbec), teplo je, keď si nazbierate drevo, voda je len na pitie a takto by som mohol pokračovať.

sa informujeme a naozaj bolo vidieť, že keď prišla zima, tak im záležalo na tom, aby sa neplytvalo teplom, alebo nenechávali svetlo zbytočne zasvietené.

- Akú pomoc ste vy poskytovali alebo poskytujete ešte stále Ukrajincom?

Keď sa spájame s organizáciami tak každá povie: „My im dávame všetko.“ no každý to myslíme po svojom. My sa snažíme dať čo najviac. Začal by som tým čo mám ja na starosti. V prvom rade je to ubytovanie, aj keď sú to len malé izby, no na 2-3 postele a jeden stôl to stačí. Keďže u nás si nemôže každý variť sám, je to jedlo. Ďalej pomáhame na úradoch, s hľadaním si práce, vybavovanie dokumentov. Taktiež sa snažíme zabezpečiť aj zábavu, občas nejaký výlet, alebo aktivity pre deti. Rozhovory ako morálnu pomoc, psychológov… Je toho naozaj veľa. Pokiaľ je to v našich silách, tak zabezpečíme hocičo, napríklad aj súdne záležitosti, alebo náročné zdravotné stavy.

- Čím teba obohatila práca s týmito ľuďmi?

To že máme informácie skoro hneď, keď sa veci stanú znamená to, že ich prežívame, ako keby sme boli pri tom. Všetci to prežívajú, skoro tak ako by tam boli. No na druhej strane si veľmi dobre uvedomujú, aké sú energie, alebo teplo vzácne a mohli by to učiť aj nás. Občas mávame spoločné stretnutia, kde

Fúúú, kde začať. Práca ako taká ma naučila hlavne riešiť problémy rýchlo a nezapodievať sa hlúposťami, taktiež veľkej zodpovednosti. Títo ľudia mi rozhodne ukázali ako dobre sa mi často máme a ani si to neuvedomujeme. Tiež, nazval by som to takou fackou reality,

že každá národnosť je odlišná zvykmi, tradíciami, alebo dalo by sa povedať aj technológiami. Títo ľudia sú naučení zniesť veľmi veľa, nevadí im, že práca je tvrdá - treba ju spraviť - jedlo môže byť aj veľmi jednoduché, ale hlavne že zasýti. Nakoľko pre všetkých varia ukrajinské kuchárky, koniec koncov ma naučili jesť boršč 3x do týždňa a že špagety sa hodia aj k pečeným rebierkam.

sme sa pýtali detí, niektoré nevedeli, čo to je, alebo povedali, že to sú len prázdniny. Hovoriť teda o tom aké budú Vianoce v Dome prijatia je stále veľká záhada, napriek veľmi vysokému dátumu. Rozhodne však tradície sú od mesta k mestu iné a to nehovorím o jednotlivých rodinách. Niektorí hovoria, že varia 12 chodov jedla a to veľmi odlišného od toho nášho. Nálada však na veľké oslavy Vianoc nie je, skôr to vidia ako potrebné pre deti. Verím, že ak Vianoce prebehnú v pokoji, úsmev to spraví každému na tvári.

za rozhovor. S Adriánom Koníčkom sa rozprával Boris Kollár.

OD POLNOČNEJ PO SILVESTROVSKÚ POLNOC

A potom sa svetlá zhasnú a znejú už len slová Tichej noci

A keď odchádzam všetko vo mne hučí pokojom Takým hlasným pokojom a božským tichom až sa mi zdá že toho nie som hoden

Za rok sa nazbiera špiny a Polnočná nie je práčkou hriechov aby zo mňa urobila svätého Ale na moment keď odchádzam proti noci zdá sa mi že som čistý blázon Našťastie viem že viem veriť že môžem že potrebujem že chcem

A zdá sa mi naivné byť nevercom A myslieť si že všetko je tu len tak Náhodou

A že tu nie je Ktosi tam

Aj preto má rok zmysel Aj Vianoce Aj ostatné hranice Aj preto má význam upratovať v sebe Zhodnotiť čas a želať si byť lepším do nového

Nikdy nebude len dobré a len zlé Nikdy nebudú len vyhraté zápasy a naplnené ideály Preto sa ten vianočný stromček môjho vnútra zdobí celoročne kadejakými ozdobami Preto sa naň pozerám z diaľky od Polnočnej po silvestrovskú polnoc a hodnotím

A potom sa svetlá zhasnú a znejú už len slová

AUTOR: MARCEL PÁLEŠ

Polnočná omša - akad. mal. Ladislav Záborský

SUDOKU