14 Odpustenie - Zuzana Verešová

ODPUSTENIE

„Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz…“ Koľkokrát odpustiť je dosť? Určite poznáte ten citát z Písma, kde Ježiš vyzýva, že odpustiť nestačí sedem ráz… Kdesi som počula, že v jeho výzve odpúšťať sedemdesiatsedem ráz pritom vôbec nejde o počty. Znamená totiž, že v odpúšťaní by sme sa nemali nikdy zastaviť a rozhodovať preň by sme sa mali vždy znova a znova.

Knášmu životu neodmysliteľne patrí aj téma odpustenia. Sme hriešni. Všetci. A naša hriešnosť vytvára vo vzťahoch často nedorozumenia a zranenia. Veľakrát ubližujeme jeden druhému, či už vedome, ale aj nevedome, svojou nevšímavosťou, lenivosťou, pýchou či sebectvom… Dôvodov je vždy dosť. Atak, skúsme sa aj počas týchto dní zamerať na odpúšťanie.

V knihe Odpustenie: križovatka ciest života sa píše, že základom slova odpustenie je sloveso pustiť. „Rozumie sa pod tým prestať držať, niečo uvoľniť, vzdať sa niečoho (čo sme prechovávali), umožniť odchod (niekomu či niečomu), prestať sa o niečo zaujímať, pustiť niečo zadržiavané…“

Autor spomínanej knihy uvádza tiež päť podmienok, ktoré by každé odpustenie malo obsahovať. Hoci by sa mohlo zdať, že odpúšťať je jednoduché, v realite sa stretávame skôr s tým, že vedieť skutočne odpustiť môže byť pre človeka náročné a neodpustenie dokáže vo vzťahoch narobiť nemalé problémy. Čo by teda odpusteniu nemalo chýbať?

1. Vedomie o spôsobenej škode a z toho vyplývajúcich emóciách

- Potrebujeme si sami v sebe pomenovať, čo nám ublížilo a aké pocity z toho máme. Neskrývajme vsebe bolesť, nesnažme sa „ututlať“, keď nás niečo ranilo. Lebo všetko, čo zametieme pod koberec, môže raz nepríjemne vybuchnúť.

2. Spracovanie hnevu – emócia, ktorú zakúšajú poškodení pri ublížení

- Hnev je prirodzená emócia, ktorú cítime, ak nám bolo ublížené. Potrebné je naučiť sa správne s touto emóciou nakladať. Hnev prejavený agresivitou nie je tou správnou cestou. Ako inak sa však dá vyjadriť hnev? Pokúsme sa človeku, ktorý nám ubližuje, jednoducho povedať,

že to čo robí/ urobil/ povedal nám ublížilo a prosme ho, aby s tým prestal a zmenil takéto správanie voči nám.

3. Zrieknutie sa pomsty

- Viem, zdá sa, že čím ďalej, tým sú tie prvky odpustenia náročnejšie… Tak radi by sme druhému vrátili, čo nám uštedril. No v tomto Ježiš prichádza s ďalšou výzvou – aby sme, ak nás bijú, nastavili aj druhé líce. V nasledovaní Ježiša nejde o odplatu, ani o spravodlivosť. Ak sa rozhodneme odpustiť, musíme sa rozhodnúť aj vzdať sa túžby pomstiť sa.

4. Zrieknutie sa odškodnenia

- Áno, máme tu ďalší stupeň– nielen, že sa treba vzdať pomsty, potrebné je vzdať sa aj akéhokoľvek nároku na náhradu škody a na vysvetlenie toho, čo je skutočná pravda. Dá to nášmu egu dobre zabrať, no bez tohto niet odpustenia. Ak sa neustále vraciame k obhajobe, ak žiadame odškodnenie za to, ako nám bolo ublížené, naše srdce je ešte stále v procese, ešte úplne neodpustilo.

5. Prežiť bolesť zo zranenia a rozhodnutie odpustiť

- Ak sa nám podarilo zvládnuť spomenuté štyri kroky, čaká nás ešte posledný: prežiť si bolesť zo zranenia. Keď nám bolo ublížené, bolí to. Niekedy menej, no inokedy viac a bolesť je hlboká. Neutekajme pred ňou, práve naopak– prinesme ju pred Ježiša. Odovzdajme mu všetko, čo cítime a čo nás trápi. Rozhodnime sa pre tento krok. Veď on je najlepší lekár. Aak mu dovolíme uzdravovať nás, bude sa nám kráčať ľahšie aj na ceste odpúšťania. Lebo skôr či neskôr príde niečo, čo opäť budeme musieť odpustiť… TEXT: ZUZANA VEREŠOVÁ