Farský časopis ŽiTo - Jesenné číslo 2021

Milí čitatelia!

Ešte stále som veľmi nadšený z toho, že bol v septembri na Slovensku Svätý Otec František. Možno ešte viac ako jeho slová, ma oslovili jeho gestá, ktoré počas svojej apoštolskej návštevy u nás urobil. Niežeby som nepočúval jeho slová, ale na spoločnom stretnutí na Štadióne Lokomotíva v Košiciach som si jednoducho viac všímal jeho úprimný úsmev, vychutnával jeho blízkosť a veľmi sa mi páčila jeho dobrosrdečnosť. Rozhodli sme sa však jeden z jeho príhovorov, konkrétne homíliu zo Šaštína, dať aj do farského časopisu, aby ste aj vy mali možnosť vrátiť sa k jeho slovám a aby ste sa nimi znovu mohli povzbudiť. Čerpajme stále z tejto jeho návštevy, nezabúdajme na jeho slová a konajme podľa jeho príkladu. Ja som v ňom videl človeka, ktorý sa zaujíma, ktorý je blízky ľuďom, ktorý sa nebojí ísť aj na periférie, veď sami sme to mali možnosť vidieť v televízii a mnohí z nás i osobne.

Rok 2021 je v Katolíckej cirkvi na Slovensku naozaj historický, veď pápež bol na Slovensku naposledy v roku 2003. Mnohí z vás boli Svätého Otca

privítať aj v tomto roku. Dôležitými udalosťami tento rok v našej farnosti sú však aj ďalšie podujatia, ktoré sa nám aj počas náročnej epidemiologickej situácii podarilo uskutočniť. 28 detí prijalo v júni Pána Ježiša do svojho srdca, konal sa Kremnický letný eRko tábor na ktorom bolo 20 detí a na jeseň bola v našej farnosti slávnosť birmovania, kedy dary Ducha Svätého prijalo 31 birmovancov. Aj o týchto sviatostiach a podujatiach sa dozviete na stránkach tohto čísla.

Ďakujeme vám za vašu priazeň, veľmi si ju vážime, aj keď v posledných dvoch rokoch počas pandémie, farský časopis vychádzal minimálne. Keď sa nám ho podarilo vytvoriť, tak sme ho uverejnili na internete iba v elektronickej podobe. Potom ako sme sa nanovo pustili do jeho tvorby nám bolo z Národného lesníckeho centra, kde časopis dávame tlačiť, oznámené, že jednotlivé položky v tlači zdraželi a my sme sa preto museli rozhodnúť, aký bude aktuálne dobrovoľný príspevok za jeden výtlačok časopisu. Preto príspevok za jeden výtlačok je 1 euro. Veríme, že časopisu ostanete verní. Dobrovoľný príspevok zahŕňa len náklady na tlač a dopravu do Kremnice.

Prajem vám, nech vám dobrotivý Boh aj v tomto čase dá veľa síl, aby ste zvládli všetky ťažkosti, ktoré prežívate a aby naplnil vaše srdcia radosťou!

S úctou

Boris Kollár, šéfredaktor ŽiTa

MODLITBA VĎAKY PO SV. PRIJÍMANÍ

Ďakovanie po sv. prijímaní je veľmi dôležité, ako to odporúča kardinál Špidlík vo svojej knihe Pramene svetla. Cieľom je udržať a zdokonaliť spojenie, ktoré sa uskutočňuje vo sv. prijímaní. Tu sú niektoré odporúčania a rady ako ju prežívať.

Sv. Pavol opísal na konci jedného zo svojich listov: „Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás! Ducha neuhášajte“ (1 Sol 5,1719).

Vďačnosť je uznaná láska. Vďačný človek sa slobodne obracia na pôvodcu dobra a vstupuje s Ním do nového hlbšieho vzťahu. Boh si praje, aby sme poznávali Jeho lásku a aby sme už teraz prežívali celý svoj život vo vzájomnom vzťahu s Ním.

Ak vynecháme vzdávanie vďaky, uniká nám mnoho úžitku z eucharistie. Sv. Ján Zlatoústy napomína tých, ktorí hneď utekajú z kostola: „On ti dáva svoje telo, a ty nemáš slová, aby si mu poďakoval.“

V Nasledovaní Krista sa píše: Nestačí sa zbožne pripraviť len pred sv. prijímaním, ale treba zotrvať v zbožnosti, aj po prijatí sviatosti. Dokonalá sústredenosť po sv. prijímaní nás otvára na prijatie väčšej milosti, preto sa treba usilovať o udržanie spojenia s Bohom. Teda chrániť sa zbytočných rečí a veci, ktoré by nás rozptyľovali.“ So zvláštnou úctou hovoria duchovní spisovatelia o prvých okamihoch po sv. prijímaní. Vtedy je milosť najhojnejšia a najviac na nás vplýva.

Sv. Mária Magdaléna de Pazzi hovorí: „Dávajte pozor na slová, ktoré nám Ježiš hovorí, zvlášť v okamihu, keď sme prijali Najsvätejšiu sviatosť. Prijmime

Pána do svojho domu s radosťou, ako ho prijal Zachej, s horlivosťou Marty, mlčanlivosťou Márie a s úctou emauzkých učeníkov. Dajme voľný priechod citom úcty, vďačnosti a lásky. Láske stačí odpovedať láskou s takou zbožnosťou, ako to dokážeme – úprimnou a zo srdca, aby sme mu urobili radosť. Môžeme si spomenúť na to, čo je pre nás v tomto čase najťažšie a odovzdať to Ježišovi.

V týchto chvíľach je potrebné si oživiť niektoré myšlienky. Pretože vzdávanie vďaky má byť čo najosobnejšie, nedá sa dať nejaký univerzálny návod. Snažíme si osvojiť myslenie, ktoré je v zhode s eucharistiou. Je do predovšetkým duch obeti – Sv. Gregor Veľký píše: “Kristus sa stane v plnom zmysle slova obeťou za nás, až keď sa my staneme obeťou pre neho.“ Pri sv. prijímaní sa spájame so životom celej cirkvi. Nemyslíme iba na seba. Sme spojení s Kristom aj medzi sebou. Zachovala sa pekná modlitba Dona Cafassa:

Prosím ťa, Bože predovšetkým za toho hriešnika, ktorý je v Tvojich očiach najhorší, za toho umierajúceho, ktorý je v najväčšom nebezpečenstve večnej záhuby, za tú dušu v očistci, ktorá je teraz najopustenejšia a za tú dušu na zemi, ktorá podstupuje najťažšie skúšky. Amen. TEXT: JOZEF MIKULA

Život našej farnosti zasiahla druhá vlna pandémie tesne pre Vianocami, takže až v apríli nám umožnili individuálnu sviatostnú pastoráciu a potom aj verejné sväté omše. Dovtedy pán kaplán Jozef Mikula slúžil online sväté omše aspoň v nedeľu a cez Veľkonočné tríduum s malou asistenciou, za čo im patrí veľká vďaka.

Na konci júna sme mali slávnosť prvého svätého prijímania detí našej farnosti, ktoré boli rozdelené na dve skupiny. Ďakujeme všetkým rodičom, že umožnili svojim deťom prijať sviatostného Spasiteľa. Vďaka patrí aj pánovi kaplánovi a pani katechétke za duchovnú prípravu detí aj napriek obmedzeným možnostiam stretávania.

V prázdninových dňoch mesiaca augusta sa konal detský eRko tábor v Liptovskej Štiavnici. Animátori pod vedením Borisa Kollára pripravili deťom pestrý program, za čo im patrí tiež veľká vďaka.

V prvú septembrovú nedeľu sme mali vo farskom kostole koncert zboru Chorus Regina Pacis z farnosti Sedembolestnej Panny Márie v Žiari nad Hronom. Prednášali spevy zo spevníka Cantus catholici a svojím spevom prispeli aj do priebehu následnej svätej omše. Zanechali v nás hlboký zážitok sakrálneho umenia. Druhá septembrová sobota nás zas pozvala na tradičnú krížovú cestu na Kalváriu. Za pekného počasia sme v modlitbovej atmosfére vyšli až ku kostolíku, v ktorom sme mali svätú omšu zo sviatku Povýšenia svätého Kríža. Napokon prišiel sviatok Sedembolestnej Panny Márie a uprostred noci sa vydal autobus

s pútnikmi na cestu do Šaštína, kde vyvrcholila apoštolská cesta Svätého Otca Františka na Slovensku svätou omšou na priestranstve neďaleko baziliky.

Na záver ešte dodajme informácie o projektoch obnovy kultúrnych pamiatok vo vlastníctve našej farnosti. Na tento rok sme podali tri projekty na Ministerstvo kultúry so žiadosťou o poskytnutie dotácie. Podporený bol iba projekt druhej etapy výmeny strešnej krytiny na farskej budove. Bola uzatvorená zmluva s dodávateľom, ktorý začal realizáciu diela koncom mesiaca október. Tiež sme si mohli všimnúť lešenie pri kazateľnici vo farskom kostole, ktoré poslúžilo reštaurátorom na realizáciu záverečnej fázy prác na tomto objekte. V mesiaci október bola v našej farnosti po troch rokoch birmovka a konala sa aj obnova farských misií pod vedením pátrov kapucínov. V mesiaci november začne reštaurovanie oltárneho obrazu svätej Anny z farského kostola.

TEXT: MIROSLAV KURIC

Vtomto článku by som Vám chcel poskytnúť prierez našich aktivít v rámci eRka v našej farnosti, čo sa nám aj napriek náročnej situácii tento rok podarilo uskutočniť a chcem Vám napísať aj o udalostiach, ktoré nás v tomto roku ešte čakájú a radi by sme Vás do nich pozvali.

NOVÁ FACEBOOKOVÁ STRÁNKA

Na začiatku januára sme vytvorili našu novú facebookovú stránku www. facebook.com/eRkoKremnica, kde sme sa rozhodli informovať o činnosti eRkárov v Kremnici. Prosíme Vás, dajte vedieť aj ostatným o stránke, nech nezmeškajú žiadne ďalšie novinky. Chceli sme odvtedy uverejňovať informácie len cez túto stránku, to sa nám až tak nepodarilo, nakoľko ešte stále využívame skupinu Farnosť Kremnica - akcie. Až keď bude dostatočný počet sledovateľov stránky, tak potom budeme využívať len jednu na informovanie. Pozývame Vás preto, ak ste činný na sociálnych sieťach, aby ste si lajkli túto facebookovú stránku.

TVORBA KARNEVALOVÉHO

TABLA

Vo februári sme deti srdečne pozvali do akcie Tvorba spoločného karnevalového tabla. Síce sme sa nemohli stretnúť na karnevale naživo, niekoľko detí sa zapojilo a poslali nám svoje fotky v kostýmoch. Celkové tablo sa nám však nepodarilo vytvoriť. Veríme, že v budúcom roku sa na karnevale budeme môcť stretnúť naživo.

RELIKVIE SVÄTÝCH KOŠICKÝCH MUČENÍKOV V NAŠEJ FARNOSTI

Sme veľmi radi, že v rámci putovania relikvií Svätých košických mučeníkov, patrónov eRka po Slovensku, ktoré sme v eRku organizovali, mohli zavítať relikvie aj do našej farnosti. Stalo sa tak v nedeľu 4. júla. Relikvie sme si mohli uctiť po svätej omši o desiatej v kostole sv. Františka aj poobede bola ešte možnosť prísť sa pomodliť k relikviám do kostola. Mnohí z vás využili tento čas a prišli sa dotknúť večnosti a poprosiť o príhovor. Košickí mučeníci priniesli do farností po Slovensku veľa požehnania. Deň predtým nám ich doviezli z farnosti Sebechleby a my sme ich zas posunuli ďalej do farnosti Horná Ždaňa. K putovaniu sme mali vytvorenú aj takúto webovú stránku www.erko. sk/putrelikvii. Svätí košickí mučeníciŠtefan, Melichar a Marek, orodujte za nás!

KREMNICKÝ LETNÝ ERKO TÁBOR

Od 1. do 7. augusta sa konal Kremnický letný eRko tábor v Liptovskej Štiavnici. Na tábore sa bolo 20 detí, 7 vedúcich a pomocných vedúcich, pán kaplán Jozef a dve kuchárky Peťka a Miriam. V tomto roku sa tábor niesol v duchu témy Misia svetla. Deti každý deň navštevovali iný svetadiel/krajinu do ktorej ich pozval misionár, ktorý ich tam čakal a mal pre nich pripravené viaceré aktivity. Spoločne sme takto s deťmi navštívili Indiu, Keňu, Havaj, Austráliu a Brazíliu a nakoniec sme sa vrátili na Slovensko. Myslím si, že celý program bol pre deti zaujímavý, ale z tých vecí,

ktoré by som mohol viac spomenúť je určite cesta do tábora hneď v prvý deň, kedy sme neskutočne zmokli. Sme radi, že sme neprechladli na ďalší deň, ale že nám počasie už prialo a bolo slnečnejšie. Skvelá bola pokladovkamisiolympiáda po dedine, bláznovstvá (hojdačka), “opekačka” v spoločenskej miestnosti a mnohé ďalšie zážitky, ktoré sme si odniesli z tábora. Chceli by sme sa srdečne poďakovať za akúkoľvek pomoc, ktorú ste nám poskytli, bez Vás by sa tábor nemohol uskutočniť. Taktiež ďakujem všetkým rodičom za ich zodpovedný prístup k testovaniu detí pred táborom, tí, ktorí boli testovaní boli všetci negatívni. V neposlednom rade ďakujeme eRku a mestu Kremnica za finančnú pomoc, ktorú nám poskytli v tomto roku. Aj vďaka týmto dotáciám mohli ísť deti na tábor za menšie účastnícke príspevky. Taktiež ďakujeme pánovi Chrenovi za odvoz batožinu do tábora aj z tábora. Ja by som sa chcel osobne poďakovať vedúcim - Maťovi a Timke, pomocným vedúcim - Dide, Jakubovi, Benjamínovi a Kaji, pánovi kaplánovi Jozefovi a pani kuchárkam - Peťke a Miriam. Ďakujem Vám bez Vašej ochotnej pomoci by sme to len veľmi ťažko zorganizovali. Už teraz sa tešíme na ďalší rok!

ERKÁRI Z KREMNICE V ERKOPODCASTE

Počas tábora sme nahrávali ďalšiu epizódu eRkopodcastu. Tentokrát som využil to, že sme boli v tábore a tak sa nám na mikrofón vyjadrili Laura a Sofia Říhové, Janko Šimko a Jakub Knapp. Vypočuť si môžete aj našu skvelú táborovú hymnu Rozhýbme svet dobrom. Epizódu nájdete na webovej

stránke www.erko.sk/podcast s názvom 61. epizóda Misia Svetla - eRkotábor z Kremnice. Vypočujte si ju!

DETSKÉ ERKO STRETKÁ

Už tradične sa nám v eRku od septembra začína náš eRkoprogram, kedy pozývame deti na detské stretká. V tomto roku máme ročnú tému Pod jedným Slnkom. Viac sa o nej môžete dozvedieť na webovej stránke www. erko.sk/podjednymslnkom. Pozývame všetky deti, ktoré by sa chceli zapojiť do detských stretiek, stretávame sa v nedeľu o 14:00 vo farskej klubovni v Kremnici, ak nám to epidemiologická situácia dovoľuje. Preto Vám odporúčam sledovať facebookovú stránku Farnosť Kremnica - akcie a stránku eRkoKremnica, aby ste mali vždy aktuálne info o tom, či sa stretávame a čo nás čaká. Zodpovedná osoba za eRko v našej farnosti som ja, Boris Kollár. Kontakt na mňa: 0904 906 927, boris.kollar@gmail.com. Ak máte akékoľvek otázky k detským stretkám, pokojne sa ozvite.

ROZBEHLI SME STRETKÁ PRE MLADÝCH

Od 30. októbra sme v našej farnosti rozbehli stretká pre mladých.

KOLEDOVANIE - DOBRÁ NOVINA

Aj v tomto roku by sme sa chceli zapojiť do koledovania Dobrej noviny v našej farnosti. Aj takýmto spôsobom Vám chceme zvestovať radosť z narodenia nášho Pána. Od prvej adventnej nedele budú prebiehať nácviky na koledovanie

vo farskej klubovni. Bude možnosť sa aj zapísať do zoznamu rodín, kde by sme potom mali prísť koledovať. Presný dátum, kedy budeme v našej farnosti chodiť po rodinách dáme vedieť na plagátoch na nástenkách a na internete na webovej stránke farnosti. Budeme Vám vďační za akúkoľvek podporu rozvojových projektov Dobrej noviny v Afrike. V tomto roku v 27. ročníku Dobrej noviny je téma Poďme niečo dobré podniknúť. Pozývam aj ja Vás, aby ste sa nebáli niečo dobré podniknúť, aby ste sa zapojili, prijali koledníkov, aj keď možno len pod oknami Vašich príbytkov, veľmi sa potešíme. Viac o Dobrej novine môžete nájsť na webovej stránke www.dobranovina. sk.

LETNÝ TÁBOR 2022?

Radi by sme zorganizovali letný tábor aj v budúcom roku. Avšak potrebujeme aktívnych mladých ľudí, ktorí sa zapoja, pôjdu na kurzy a budú robiť pomocných vedúcich a potom vedúcich v tábore. Potrebujete tiež ochotné ženy, ktoré pôjdu variť do tábora. Môžu aj muži samozrejme, ak by chceli. :-) Záleží to od nasadenia viacerých ľudí. Budem rád, ak sa ozvete tí, ktorí by sa chceli zapojiť do organizovania tábora v budúcom roku. Chceme s organizáciou začať čím skôr. Veľmi sa poteším, ak bude záujem aj o túto službu.

TEXT: BORIS KOLLÁR

PRVÉ SVÄTÉ PRIJÍMANIE

V tomto roku v našej farnosti prijalo prvýkrát Pána Ježiša do svojho srdca 28 detí. Slávnosť sa uskutočnila v nedeľu 27. júna hneď dvakrát, kvôli opatreniam. Najprv pre deti zo starej školy a potom z novej. Deti sa na slávnosť pripravovali počas roka. Pán kaplán raz za týždeň pre ne streamoval svätú omšu. Poďakovanie patrí aj p. Markošovej a p. Lichnerovej, ktoré doprevádzali sv. omše prípravy hudobne a spevom.

SVIATOSŤ BIRMOVANIA

Od 10. októbra sa prihlásení pripravovali na sviatosť birmovania. Keďže sa dalo v tomto čase stretávať len v kostole, birmovanci sa pripravovali každý druhý týždeň na spoločných stretnutiach

v kostole. Časť prípravy prebiehala online. Sviatosť birmovania udelil generálny vikár Mons. Branislav Koppal. Stalo sa tak v nedeľu 10. októbra, presne rok po začatí prípravy. Celkovo prijalo birmovanie 31 birmovancov. Všetkým prajeme hojnosť darov Ducha Svätého.

OBNOVA MISIÍ

Po roku a pár mesiacoch sa u nás vo farnosti konala obnova misií, ktoré sa konali v minulom roku v júni. Bratia kapucíni, o. Lukáš a o. Karol, mali aj tentokrát pripravený zaujímavý program, ktorý prebiehal od nedele 17. októbra do štvrtka 21. októbra. Hlavné boli sväté omše s misijnými príhovormi, katechézy, film a pod. Nosnou témou obnovy bolo evanjélium o márnotratnom synovi (Lk 15, 11-24).

FOTO: TOMÁŠ GOLHA

SVÄTÝ OTEC FRANTIŠEK

NA SLOVENSKU

Radi by sme vám priniesli homíliu, ktorú predniesol pápež František na svätej omši v Šaštíne, aby ste mali možnosť si prečítať čo nám povedal. Príhovor prinášame v plnom znení.

VJeruzalemskom chráme sa Máriine ruky vystreli k rukám starého Simeona, ktorý mohol vziať Ježiša a spoznať ho ako Mesiáša poslaného pre spásu Izraela. V tejto scéne rozjímame o tom, kto je Mária: je Matkou, ktorá nám daruje Syna Ježiša. Preto ju milujeme a uctievame si ju. V tejto Šaštínskej národnej svätyni sa s vierou a úctou schádza slovenský národ, pretože vie že práve ona nám daruje Ježiša. V „logu“ tejto apoštolskej cesty je vyobrazená cesta vo vnútri srdca, nad ktorým sa týči Kríž. Mária je cestou, ktorá nás vovádza do srdca Krista, ktorý z lásky k nám obetoval svoj život.

Vo svetle evanjeliovej state, ktorú sme si práve vypočuli, môžeme hľadieť na Máriu ako na vzor viery. Rozpoznávame tak tri vlastnosti viery: cestu, proroctvo, súcit.

Máriina viera je predovšetkým vierou, ktorá sa vydáva na cestu. Ihneď po Anjelovom zvestovaní sa nazaretské dievča „vydalo na cestu a ponáhľalo sa do istého judejského mesta v hornatom kraji“ (Lk 1,39). Mária išla navštíviť svoju sesternicu Alžbetu. Nepovažovala za výsadu svoje povolanie stať sa Matkou Spasiteľa; nestratila jednoduchú radosť zo svojej poníženosti po tom, ako ju Anjel navštívil; nezostala stáť a nečinne kontemplovať samú seba medzi štyrmi stenami svojho príbytku. Naopak, žila

svoj dar ako poslanie; cítila potrebu otvoriť dvere a vyjsť z domu; stala sa živým stelesnením tej netrpezlivosti, s akou Boh túži prísť k všetkým ľuďom a spasiť ich svojou láskou. Preto sa Mária vydáva na cestu: namiesto pohodlnosti zvykov si vyberá neznáme cesty; namiesto stability domácnosti namáhavú chôdzu; namiesto bezpečnosti pokojnej religióznosti riziko viery, ktorá sa otvára novým výzvam a tak sa stáva darom z lásky k blížnemu.

Aj dnešné evanjelium nám ukazuje Máriu na ceste: smerom k Jeruzalemu, kde spolu s Jozefom, svojím ženíchom, obetuje Ježiša v Chráme. Celý jej život bude cestou za jej Synom, ako jeho prvej učeníčky, až do cieľa, na Kalváriu, pod jeho kríž. Mária neustále kráča.

Takto je Panna Mária vzorom viery pre tento slovenský národ: viery, ktorá sa vydáva na cestu, vždy pobádaná jednoduchou a úprimnou zbožnosťou, vždy na púti, v hľadaní Pána. Kráčaním premáhate pokušenie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou, vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho života púť lásky k Bohu a k bratom a sestrám. Ďakujem za toto svedectvo! A prosím vás, zostaňte na ceste, stále! Nezastavte sa!

Ešte chcem dodať jedno. Povedal som: „Nezastavte sa!“, lebo keď sa Cirkev zastaví, ochorie; keď sa biskupi zastavia, ochorie Cirkev; keď sa kňazi zastavia, ochorie Boží ľud.

Máriina viera je zároveň prorockou vierou. Svojím životom je mladé nazaretské dievča proroctvom Božieho diela v dejinách, Jeho milosrdného konania, ktoré vyvracia logiky sveta, povyšuje ponížených a rozptyľuje tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú (porov. Lk 1,52). Ona reprezentuje všetkých „chudobných Jahveho“, ktorí volajú k Bohu a očakávajú príchod Mesiáša. Mária je Dcérou Sionskou, ktorú zvestovali Izraelskí proroci (porov. Sof 3,14-18), Pannou, ktorá počala Emanuela, ktorý je Boh s nami (porov. Iz 7,14). Ako Nepoškrvnená Panna,

Mária je ikonou nášho povolania: ako ona, aj my sme povolaní byť svätými a nepoškvrnenými v láske (porov. Ef 1,4), stávajúc sa obrazom Krista. Proroctvo pre Izrael vrcholí v Márii, pretože ona v lone nosila Slovo, ktoré sa stalo telom – Ježiša. Ježišom sa úplne a definitívne zavŕšil Boží plán. Simeon o ňom povedal jeho matke: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať“ (Lk 2,34).

Nezabudnime na to, že nesmieme redukovať vieru na cukor, ktorý osladzuje život. To nesmieme. Ježiš je znamením, ktorému budú odporovať. Prišiel, aby priniesol svetlo tam, kde bola tma, čím sa temnota dostala na svetlo a musela ustúpiť. Preto proti nemu temnoty stále bojujú. Kto prijíma Krista a otvorí sa mu, vstane z mŕtvych; kto ho odmieta, uzatvára sa do tmy a je príčinou vlastnej skazy. Svojim učeníkom Ježiš vysvetlil, že nepriniesol pokoj na svet, ale meč (porov. Mt 10,34): totiž jeho Slovo je ako dvojsečný meč; vniká do našich životov, oddeľuje svetlo od temnoty a vyzýva nás si vybrať si: hovorí: „Vyber si!“ Pred Ježišom nik nemôže zostať vlažný alebo „sedieť naraz na dvoch stoličkách“. Nie, to sa nedá. Prijať ho znamená súhlasiť s tým, aby u mňa odhalil protirečenia, modly, vnuknutia zla, a aby sa pre mňa stal vzkriesením, lebo On ma dvíha, podáva mi ruku a pomáha mi znovu začať. Vždy znova ma dvíha.

A práve takýchto prorokov potrebuje aj dnešné Slovensko. Vás, biskupov prorokov, ktorí majú ísť touto cestou. Nejde o to, aby sme boli k svetu nepriateľskí, ale aby sme boli vo svete

znamením, „ktorému budú odporovať“, kresťanmi, ktorí vedia svojím životom ukázať krásu Evanjelia, ľuďmi, ktorí nastoľujú dialóg, kde sú odlišné postoje, ktorí zjavujú bratský život, kde v spoločnosti panuje rozdelenie a nesvornosť, ktorí šíria príjemnú vôňu prijatia a solidárnosti tam, kde často prevládajú osobné a kolektívne formy sebectva, ktorí chránia a zachovávajú život tam, kde sa uplatňuje logika smrti.

A Mária, Matka putovania, sa vydáva na cestu; Mária Matka prorokovania; napokon Mária je Matkou súcitu. Jej viera je súcitná. Žena, ktorá samá seba nazývala „služobnicou Pána“ (porov. Lk 1,38) a ktorá sa s materinskou starostlivosťou postarala o to, aby nechýbalo víno na svadbe v Káne (porov. Jn 2,1-12), sa spolu so Synom podieľala na spásonosnom poslaní a išla s ním až pod kríž. V tej chvíli, v mučivej bolesti, ktorú zažila na Kalvárii, pochopila Simeonovo proroctvo: „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč“ (Lk 2,35). Utrpenie umierajúceho Syna, ktorý na seba vzal hriechy a bôle celého ľudstva, preniklo aj ju. Ježiš s rozkmásaným telom, muž bolestí, ktorého zohyzdila zloba (porov. Iz 53,3); Mária, s rozdrásanou dušou; súcitná Matka, ktorá zbiera naše slzy a zároveň nás utešuje a pripomína nám, že v Kristovi je konečné víťazstvo.

Mária, Bolestná Matka, jednoducho zostáva pod krížom. Stojí pod krížom. Neutečie preč; nesnaží sa zachrániť si život; nepoužíva ľudskú lesť ani duchovné anestetiká, aby sa vyhla bolesti. Toto je dôkaz súcitu: zostať pod krížom. Zostať s tvárou plnou slzí, ale s vierou človeka, ktorý vie, že vo svojom Synovi Boh premieňa bolesť na radosť a víťazí nad smrťou.

Aj my, so zrakom upretým na Bolestnú Pannu Máriu, sa otvárame viere, ktorá sa stáva súcitnou a vedie nás zdieľať svoj život s tými, ktorí sú zranení, trpia alebo sú nútení niesť na pleciach ťažké kríže. Bratia a sestry, viera, ktorá nie je abstraktná, ale pobáda nás vcítiť sa a byť solidárnymi s núdznymi. Táto viera, podľa Božieho štýlu, pokorne a bez rozruchu odstraňuje bolesť sveta a zavlažuje spásou brázdy dejín.

Drahí bratia a sestry, nech vám Pán navždy zachová úžas, nech vám zachová vďačnosť za dar viery! A nech vám Preblahoslavená Panna Mária vyprosuje potrebnú milosť, aby vaša viera bola vždy na ceste, aby mala nádych proroctva a bola vierou bohatou na súcit.

„Každý je darom a môže zo života, zo svojho vlastného života urobiť dar.“ Z príhovoru pápeža Františka počas stretnutia s mladými v Košiciach.

BLAHOSLAVENÝ STEFAN WYSZYŃSKI

Poľský kardinál prímas, bez ktorého by podľa slov sv. Jána Pavla II. „nebolo na Petrovom stolci pápeža Poliaka“, (kardinál Wyszyński pred konkláve v októbri roku 1978 povzbudil budúceho pápeža známymi slovami:“ Ak ťa vyberú, neodmietaj! Musíš to prijať: pre Cirkev, aj pre Poľsko“, pozn. red.) sa stal blahoslaveným len nedávno, 12. septembra 2021.

keďže osirel už v 9 rokoch, Matka Spasiteľa mu nahrádzala jeho vlastnú matku. Po maturite na gymnáziu, ktoré študoval najskôr vo Varšave, a potom v Lomźi, vstúpil do kňazského seminára vo Wloclawku. Kňazskú vysviacku prijal 3. augusta 1924, primičnú svätú omšu odslúžil 5. augusta 1924 v Ćzeństochówej, podľa vlastných slov: „Aby som mal Matku…aby som mal Matku, ktorá už bude navždy…“

Stefan Wyszyński sa narodil 3. augusta 1901 v Zuzeli nad Bugiem, malej dedinke medzi Mazowsiem a Podlasiem organistovi Stanislawovi a Julianne, rodenej Karp. Mal 5 vlastných a dvoch nevlastných súrodencov, keďže sa po smrti prvej manželky jeho otec znovu oženil. Podľa vlastných slov kardinál ako dieťa nemal rád učenie, predovšetkým matematiku, a oveľa radšej sa priečil svojím súrodencom, ktorí sa ho ale pred rodičmi vždy zastávali slovami, že sa určite raz polepší. „Ako vidíte, polepšil som sa.“vyhlásil Wyszyński počas jednej zo svojich kázní. Kardinál bol aj veľkým ctiteľom Božej Matky,

Po roku pastoračnej práce bol biskupom poslaný na štúdium práva na univerzite v Lubline. Počas týchto štúdii bol členom Bratskej pomoci a Združenia akademickej katolíckej mládeže „Obrodzenie.“ Po začatí 2. svetovej vojny sa stal kaplánom pre nevidiacich v Kozlówke, Źulowe a Laskach, počas tohto obdobia sa stretol s matkou Róźou Czackou, nevidiacou rehoľníčkou, ktorá sa blahoslavenou stala spolu s ním, o nej si ale povieme viac možno inokedy.

Dňa 4. marca 1946 bol Stefan Wysźyński pápežom Piom XII. vymenovaný za biskupa v Lubline. V tom čase už nad Poľskom visela hrozba komunizmu, a tak sa mu toto vymenovanie vôbec neprijímalo ľahko. A právom. Pre komunistickú moc sa stal kvôli svojim názorom, jasne odsudzujúcim komunizmus ako nebezpečenstvo pre Poľsko i celú Európu, úhlavným nepriateľom. V roku 1950 síce podpísal

dohodu, v ktorej sa komunisti zaväzovali ponechať ľuďom náboženskú slobodu, ale túto dohodu komunisti dodržiavať nemienili.

Dňa 12. januára 1953 menuje pápež Pius XII. Stefana Wyszyńského za kardinála. On však nemôže na svoje vymenovanie do Ríma vycestovať, keďže mu vzali pas. Komunisti likvidujú politickú opozíciu, začínajú boj s Cirkvou, zatýkajú kňazov, biskupov, rehoľníkov… a kardinála Wyszyńského.

„Človekovi sa môže niekedy zdať, že všetko v nás zomrelo, že neprichádza pomoc, že Boh mlčí, a predsa i v takom momente je pri nás Mária. Ona stojí nielen pod Kristovým krížom, ale aj pod krížom každého z nás. Je našou jedinou nádejou.“

„Živá viera nič nežiada, len dúfa ako Abrahám, nič nechce pre seba a všetko dáva, nepripúšťa si žiaden strach, lebo vie, že utrpenia tohto života nič neznamenajú v porovnaní s radosťou, ktorú dá Boh svojím služobníkom.“

Prímas kardinál totiž vyhlásil:“Non possumus!“(lat. nemôžeme, znamenalo to, že Cirkev nesmie ďalej ustupovať režimu, pozn. red.). Zatkli ho 23. septembra 1953, bol väznený do 28. októbra 1956, kedy sa konečne mohol vrátiť späť do Varšavy. Stal sa veľkou morálnou autoritou pre katolíkov nielen v rodnom Poľsku, ale aj vo všetkých ostatných krajinách Európy, ktoré si zažili komunizmus. Blahoslavený Stefan kardinál Wyszyński, muž, ktorý, podľa vlastných slov, „všetko stavil na Máriu“, umrel 28. mája 1981 vo Varšave, kde je v arcikatedrálnej bazilike sv. Jána Krstiteľa aj pochovaný. Vyberáme niektoré z myšlienok kardinála Wyszyńského: „Božie kráľovstvo spočíva predovšetkým v tom, že človek vidí v druhom človekovi brata a zjednocuje sa s ním v Kristovi.“

TEXT: MICHAELA VNUČKOVÁ

ZDROJE: https://pl.wikipedia.org, https://www.christianitas.sk, https://www.youtube.com

V tomto čísle by sme vám v rozhovore radi predstavili človeka, ktorého môžete v Kremnici aj v našej farnosti stretnúť a hlavne počuť počas leta. Nech sa páči organista - JÁN BULLA .

Ján Bulla má 34 rokov a pochádza z Banskej Bystrice. Vysokú školuhru na organ, vyštudoval v Bratislave, kde si aj našiel prácu, takže už posledné roky žije v Pezinku, kam sa presťahoval. Môžete ho poznať z Kremnického hradného organu.

- Čo sa ti najviac páči na Kremnici?

Kremnica sa mi veľmi páči, keďže je podobná Banskej Bystrici, odkiaľ pochádzam. Je obkolesená horami z viacerých strán a ja mám hory rád, väčšinu svojho voľného času trávim na turistike v horách. Veľmi rád chodím na Skalku aj na Tri kríže a Hostinec a môj každoročný letný «rituál» je pešia túra z Banskej Bystrice do Kremnice. Tiež sa mi páči krásne centrum Kremnice, ktoré odkazuje návštevníkov na svoju banícku históriu.

- Prečo by si odporučil aj ostatným zúčastniť sa Kremnického hradného organu?

Organ v Kostole sv. Kataríny som prvýkrát počul hrať ešte niekedy okolo roku 2000, keď som bol v Kremnici na

turistike s priateľmi a prehliadku organu v kostole nám robila Klára Štroffeková mladšia, ktorá vtedy študovala organ na konzervatóriu. Ja som v tomto období na organe ešte nehral, ale musím povedať, že kremnický organ ma svojím zvukom naozaj očaril, rovnako ako aj akustika Kostola sv. Kataríny, kde je umiestnený. V roku 2013, počas môjho vysokoškolského štúdia v Bratislave, ma oslovil pán Kowalski, ktorý organizuje festival Kremnický hradný organ, či by som mohol asistovať na koncertoch organistom z celého sveta, ktorí chodia do Kremnice hrávať na festival. Totiž asistent, ktorý vtedy dochádzal do Kremnice, mal dosť dlhú cestu, býval až pri Nových Zámkoch, preto ja som mal jednoduchšie dochádzanie na koncerty a skúšky z Banskej Bystrice. Túto ponuku som prijal a odvtedy som účastný festivalu ako poslucháč a asistent každý rok. Od tohto roku (2013) som začal v Kremnici aj hrávať omše v Kostole sv. Kataríny, a to najmä v lete, keď sa koná festival, ale niekoľkokrát som bol oslovený aj v zime cez Vianoce. Na Kremnickom hradnom organe som vystúpil aj ako interpret, a to už štyrikrát (v rokoch 2015, 2017, 2020 a 2021), čo si nesmierne vážim, pretože na tomto festivale malo tú česť hrať len málo slovenských interpretov, väčšinou tu koncertujú organisti zo zahraničia.

Odohral som už viacero koncertov na Slovensku aj v zahraničí, ale musím povedať, že koncertom na Kremnickom hradnom organe sa nevyrovná žiaden

z nich. Je to spôsobené jednak tým, že v Kremnici tvorí koncepcia organu a akustika Kostola sv. Kataríny jedinečnú zvukovú kombináciu, ktorá sa hľadá ťažko aj v zahraničných chrámoch. No a v neposlednom rade treba povedať, že programy jednotlivých koncertov na festivale sú vždy vopred pripravené do najmenších detailov a nenecháva sa na náhodu, čo bude na koncertoch znieť. Teda, aby som to lepšie vysvetlil, organ v Kostole sv. Kataríny je stavaný skôr na veľké romantické a symfonické opusy, tie tam znejú naozaj dobre a tie sa aj preferujú na koncertoch. Pravidelní návštevníci festivalu to ale veľmi dobre vedia a určite aj preto sa návštevnosť festivalu drží každoročne na vysokých číslach a na koncerty prichádzajú poslucháči organovej hudby z celého Slovenska.

- Aký zmysel má pre teba spojenie viery a hudby v živote? V mojom živote má určite veľký zmysel. Hudba je síce široký pojem, pretože zahŕňa veľmi veľa rôznorodých žánrov, ale čo je dôležité, že práve cez vieru som sa dostal k liturgickej hudbe, ktorá má a vždy bude mať pre mňa zvláštne čaro. To nie je, ako keď si doma v obývačke pustíš rádio alebo keď na štadióne počúvaš koncertovať svoju obľúbenú kapelu. Keď sa v chráme započúvam

do kvalitne prevedenej liturgickej hudby, či už je to gregoriánsky chorál, krásne piesne z Jednotného katolíckeho spevníka, ordinárium alebo žalmy, vždy mám také isté zimomriavky na tele, ako keď som to v chráme počul ako malý chlapec prvýkrát v živote. A zase, cez liturgickú hudbu som sa neskôr dostal k hudbe organovej, koncertnej.

Na druhej strane tiež musím povedať, že sám poznám viacerých ľudí, ktorí sa stali veriacimi práve vďaka tomu, že v chráme počuli znieť krásnu hudbu a to ich priviedlo k Bohu.

V každom prípade, to, že človek verí, je síce veľmi dôležité, ale rovnako dôležité je aj to, ako žije. Preto mojím cieľom je žiť tak, aby som mohol ľudí okolo seba napĺňať radosťou a pokojom, a to napríklad aj prostredníctvom organovej hudby. Ďakujem za rozhovor. S Jánom Bullom sa rozprával Boris Kollár.

Viac sa o Jánovi môžete dočítať na jeho webovej stránke www.janbulla.sk

FOTO: ARCHÍV JÁNA BULLU

PUTOVALI SME ZA SVÄTÝM OTCOM

FRANTIŠKOM

a po nej sme sa museli presunúť každý do svojho sektoru, čo bolo dosť náročné. Nasledoval program, svedectvá, Korunka Božieho milosrdenstvaPoklona Sv. Krížu so zborom. Čas do príchodu pápeža nám veľmi rýchlo ubehol.

Prišla tá očakávaná chvíľa všetci chystali foťáky, kamery a vlajky. Na pódium prišiel orchester so Simou Martausovou, teraz už Magušinovou a spievali pápežskú hymnu. Na obrazovke sme už videli príchod Františka k štadiónu, ale nik sme nevedeli z ktorej strany vstúpi, a tak sme len tlieskali. Orchester hral a František bol medzi nami. Netrpezlivo sme ho očakávali, tlieskali a veru aj plakali. Keď bol len pár metrov od nás, stúpli ešte väčšie emócie a do toho si z davu vybral malé dieťa a pobozkal ho na čelo. Slzy sa mi od radosti kotúľali po tvári, aj teraz keď to píšem, plačem. Je to až neuveriteľný zážitok a tie slová, ktoré povedal mladým boli veľmi pekní a povzbudivé. Tretiu dcéru máme v zahraničí. O pár dní mi volala, že si ho vypočula a mala na tele zimomriavky. Otec František zanechal v nás krásne spomienky a slová. Ďakujem Pánu za vnuknutie dovolenky spojenú s návštevou Svätého Otca.

Manželia Dvorskí s dcérami Dianou, Miriam a vnukom Markom v Košiciach

Mnohí veriaci z našej farnosti sa zúčastnili na programe so Svätým Otcom Františkom na Slovensku, či už v Prešove, Košiciach alebo v Šaštíne. Prinášame Vám svedectvo rodiny Dvorskej, ktorá sa zúčastnila na stretnutí na štadióne Lokomotíva v Košiciach 14. septembra. Dovolenka a neskôr stretnutie Svätého Otca Františka v Košiciach. Celé leto sme s manželom robili, mojou dovolenkou bolo varenie v tábore, a tak som jedno poobedie objednala pobyt v Košiciach. Napadol ma dátum 12. 9. na dve noci a na 15. 9. sme už chceli byť v Sampore na deň otvorených dverí. Vždy sme túžili navštíviť Košice. Už sa veľa rozprávalo o návšteve pápeža Františka a pre nás, neviem prečo som si myslela, že je to nereálne. Potom mi došlo, že kam ideme na dovolenku a že tam príde aj on. Hneď som konala a prihlásila všetkých na stretnutie. Pravdaže na dovolenku sme nešli sami, zobrali sme dve dcéry a vnuka (4 ročného). Mali sme čas si všetko pripraviť a obzrieť mesto. V deň D sme sa a pobrali na cestu na štadión Lokomotíva. Mesto Košice zabezpečilo cestovanie zdarma, tak sme sa pobrali na hlavnú stanicu a tam sme sa náhodne stretli s Borisom. Všetci sme sa potešili. O 9:30 sme už boli na mieste. Bolo tam málo ľudí, a tak sme si mohli vybrať sektor. O 11 hod. bola svätá omša a celebroval ju Dominik Duka OP, arcibiskup pražský v kázni spomínal na svoje začiatky v Košiciach a stretnutia s pápežom Jánom Pavlom II. Celá kázeň bola v úsmevnom tóne a ľudia sa nahlas smiali a nakoniec tlieskali. Hudobnú stránku liturgie zabezpečili Spojený mládežnícky zbor zo Sniny a Humenného. Tu som sa neubránila slzám. Omša bola na vedľajšom ihrisku

MATRIKA: 1. 1. 2021 – 6. 11. 2021

Zomrelí:

Stanislav Kňažko 73 r.

Berta Goralová 92 r.

František Zajak 67 r. Ján Majerský 89 r.

Mária Oswaldová 87 r. Mária Ďurianová 85 r. Milan Mešter 72 r.

Rozália Groschová 93 r. Anton Wahlandt 82 r.

Margita Miškóciová 84 r.

Veronika Žiarna 86 r.

Veronika Ertlová 93 r.

Antónia Drozdová 76 r. Miroslav Šinger 56 r.

Matilda Zobanová 87 r.

Dušan Tajber 51 r.

Marianna Majorossyová 63 r.

Juraj Bezák 72 r.

Ľudmila Hlaváčová 76 r.

Oľga Lempešbacherová 86 r.

Helena Nárožná 71 r. Helena Páchniková 70 r. Edita Tóthová 89 r. Marta Golhová 81 r. Peter Turčan 65 r. Ján Mazůrek 90 r. Jozef Sobek 87 r. Darina Kováčová 80 r. Štefan Terlík 79 r.

Ladislav Beňo 90 r. Blažena Daubnerová 43 r. Karol Bôc 88 r. Zuzana Fiziková 34 r. Mária Kubizniaková 90 r. Pavel Weiss 85 r. Štefan Púček 74 r. Božena Antonyová 79 r.

Sobáše: 11

Krsty: 23

DIEVČATKO V TIENI DÓMU SVÄTEJ ALŽBETY

Ako vysoko k nebu sa po svetelnom lúči vyšplháš s nádejou? A ako nízko na dne zostávaš keď slnko tienia mraky zlej karty?

Kráčame košickým námestím Horúcu sobotu sme si zjemnili ľadovou kávou a zmrzlinou pod slnečníkom Pod Dómom svätej Alžbety sa nám s tebou krížia cesty

Zízame ako na obraz krivo napísaného osudu Vo vlasoch máš džungľu a smäd V očiach vyhasnuté otázniky a v pohľade tri bodky o nárokoch na obyčajné detské sny

V kalendári napísané Zlatko Osloví ťa podobne niekto? Tlačíš špinavý kočík s vecami Možno s rodinným majetkom Ráno si sa určite nesprchovala Večer ti nikto neprečíta z knihy

Máš asi toľko ako náš chlapec s ktorým sme na výlete v Košiciach Stratené dievčatko ktorého opití rodičia si neďaleko fontány na lavičke nadávajú horšie ako chlapi v krčme

Smutne sa oprieš o kočík a pozoruješ tragikomédiu Reality show ktorej časti sa na seba asi pravidelne podobajú

Namiesto objatia na teba Dóm svätej Alžbety vrhá tieň

Ktovie kde bývaš Ktovie kde si skrytá pred búrkou Ktovie či ťa sem-tam nezasiahnu bitky tvojich tvorcov Ktovie či sa občas pozeráš do zajtrajškov mladého života

Vzďaľujeme sa napokon domov kde budeme môcť snívať Zmyť zo seba prach dňa a zajtra zažiť znova niečo pekné

Budem ti na diaľku držať palce Budem ťa volať Alžbeta

SUDOKU