Sv. Rafael od svätého Jozefa

SV. RAFAEL OD SVÄTÉHO JOZEFA (JÓZEF KALINOWSKY)

Tento rehoľník, svätec od našich severných susedov, nie je u nie je na našom území takmer vôbec známy, hoci jeho životný príbeh je veľmi zaujímavý. sv. Rafael od svätého Jozefa za svoj život vystriedal niekoľko svetských povolaní, aby napokon zakotvil v karmelitánskom kláštore.

Narodil sa v meste Vilnius 1. septembra 1835 Jozefíne a Andrejovi, profesorovi matematiky v ústave na výchovu šľachticov. Mal 8 súrodencov, z toho len jedného vlastného brata Viktora, keďže jeho otec sa po smrti prvej manželky oženil ešte dvakrát. V rodine dostal malý Józef dobrú kresťanskú výchovu, ktorá sa ešte prehĺbila počas jeho štúdia v spomínanom ústave pre výchovu šľachticov. Školskú disciplínu opisuje vo svojich pamätiach ako veľmi tvrdú a prísnu, spolužiakmi mu boli synovia z najbohatších rodín. Počas ruskej okupácie Poľska a Litvy nemohli Litovci ani Poliaci pokračovať vo vyšších štúdiách vo svojej krajine, bolo to možné len vzahraničí, atak sa poľský mladík ocitol v Petrohrade, kde bolo jeho pôvodným plánom študovať na inžinierskej fakulte, no tam ho neprijali, a bol prinútený študovať na vojenskej škole, ktorej absolventi sa automaticky stávali dôstojníkmi ruskej armády. Počas tohto obdobia písal melancholické verše o smútku za rodnou krajinou. Keď ho v roku 1860 poslali stavať železnicu na trase Kursk-Kyjev-Odessa, zoznámil sa s litovským inžinierom, ktorý mu pomohol v prehĺbení jeho duchovného života. Následne, už ako kapitán ruskej armády, organizoval nedeľnú školu, ktorá pomáhala jeho krajanom nevzdávať sa katolíckej viery aj napriek životu v pravoslávnom prostredí. Keď sa v roku 1863 dozvedel o tom, že sa pripravuje poľsko-litovské povstanie, vzdal sa pôsobenia v ruskej armáde, aby nemusel bojovať proti krajanom, a sledovaný ruskou tajnou políciou, usadil sa vo Varšave. Tam ho v noci z 12. na 13. marca 1864 ruskí tajní zatkli, uväznili, a odsúdili najskôr na trest smrti, ktorý neskôr z obavy, aby sa Józef Kalinowsky nestal pre svoj národ mučeníkom, zmenili na vyhnanstvo na Sibíri, v Ussolé. Toto určenie sám vo svojich pamätiach opisuje ako „veľkú školu milosrdenstva,“keďže sa tu zdokonalil v modlitbe, a aj jeho spoluväzni sa modlili, aby ich Boh