Duchovné slovo - Jozef Mikula

MODLITBA VĎAKY PO SV. PRIJÍMANÍ

Ďakovanie po sv. prijímaní je veľmi dôležité, ako to odporúča kardinál Špidlík vo svojej knihe Pramene svetla. Cieľom je udržať a zdokonaliť spojenie, ktoré sa uskutočňuje vo sv. prijímaní. Tu sú niektoré odporúčania a rady ako ju prežívať.

Sv. Pavol opísal na konci jedného zo svojich listov: „Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás! Ducha neuhášajte“ (1 Sol 5,1719).

Vďačnosť je uznaná láska. Vďačný človek sa slobodne obracia na pôvodcu dobra a vstupuje s Ním do nového hlbšieho vzťahu. Boh si praje, aby sme poznávali Jeho lásku a aby sme už teraz prežívali celý svoj život vo vzájomnom vzťahu s Ním.

Ak vynecháme vzdávanie vďaky, uniká nám mnoho úžitku z eucharistie. Sv. Ján Zlatoústy napomína tých, ktorí hneď utekajú z kostola: „On ti dáva svoje telo, a ty nemáš slová, aby si mu poďakoval.“ V Nasledovaní Krista sa píše: Nestačí sa zbožne pripraviť len pred sv. prijímaním, ale treba zotrvať v zbožnosti, aj po prijatí sviatosti. Dokonalá sústredenosť po sv. prijímaní nás otvára na prijatie väčšej milosti, preto sa treba usilovať o udržanie spojenia s Bohom. Teda chrániť sa zbytočných rečí a veci, ktoré by nás rozptyľovali.“ So zvláštnou úctou hovoria duchovní spisovatelia o prvých okamihoch po sv. prijímaní. Vtedy je milosť najhojnejšia a najviac na nás vplýva.

Sv. Mária Magdaléna de Pazzi hovorí: „Dávajte pozor na slová, ktoré nám Ježiš hovorí, zvlášť v okamihu, keď sme prijali Najsvätejšiu sviatosť. Prijmime Pána do svojho domu s radosťou, ako ho prijal Zachej, s horlivosťou Marty, mlčanlivosťou Márie a s úctou emauzkých učeníkov. Dajme voľný priechod citom úcty, vďačnosti a lásky. Láske stačí odpovedať láskou s takou zbožnosťou, ako to dokážeme – úprimnou a zo srdca, aby sme mu urobili radosť. Môžeme si spomenúť na to, čo je pre nás v tomto čase najťažšie a odovzdať to Ježišovi.

V týchto chvíľach je potrebné si oživiť niektoré myšlienky. Pretože vzdávanie vďaky má byť čo najosobnejšie, nedá sa dať nejaký univerzálny návod. Snažíme si osvojiť myslenie, ktoré je v zhode s eucharistiou. Je do predovšetkým duch obeti – Sv. Gregor Veľký píše: “Kristus sa stane v plnom zmysle slova obeťou za nás, až keď sa my staneme obeťou pre neho.“ Pri sv. prijímaní sa spájame so životom celej cirkvi. Nemyslíme iba na seba. Sme spojení s Kristom aj medzi sebou. Zachovala sa pekná modlitba Dona Cafassa:

Prosím ťa, Bože predovšetkým za toho hriešnika, ktorý je v

Tvojich očiach najhorší, za toho umierajúceho, ktorý je v najväčšom nebezpečenstve večnej záhuby, za tú dušu v očistci, ktorá je teraz najopustenejšia a za tú dušu na zemi, ktorá podstupuje najťažšie skúšky. Amen.

TEXT: JOZEF MIKULA