Stretnutie so Svätým Otcom v Košiciach

20 SVÄTÝ OTEC FRANTIŠEK

PUTOVALI SME ZA SVÄTÝM OTCOM FRANTIŠKOM

Mnohí veriaci z našej farnosti sa zúčastnili na programe so Svätým Otcom Františkom na Slovensku, či už v Prešove, Košiciach alebo v Šaštíne. Prinášame Vám svedectvo rodiny Dvorskej, ktorá sa zúčastnila na stretnutí na štadióne Lokomotíva v Košiciach 14. septembra.

Dovolenka a neskôr stretnutie Svätého Otca Františka vKošiciach. Celé leto sme s manželom robili, mojou dovolenkou bolo varenie v tábore, a tak som jedno poobedie objednala pobyt v Košiciach. Napadol ma dátum 12. 9. na dve noci a na 15. 9. sme už chceli byť v Sampore na deň otvorených dverí. Vždy sme túžili navštíviť Košice. Už sa veľa rozprávalo o návšteve pápeža Františka a pre nás, neviem prečo som si myslela, že je to nereálne. Potom mi došlo, že kam ideme na dovolenku a že tam príde aj on. Hneď som konala a prihlásila všetkých na stretnutie. Pravdaže na dovolenku sme nešli sami, zobrali sme dve dcéry a vnuka (4 ročného). Mali sme čas si všetko pripraviť a obzrieť mesto. Vdeň D sme sa apobrali na cestu na štadión Lokomotíva. Mesto Košice zabezpečilo cestovanie zdarma, tak sme sa pobrali na hlavnú stanicu a tam sme sa náhodne stretli s Borisom. Všetci sme sa potešili. O9:30 sme už boli na mieste. Bolo tam málo ľudí, a tak sme si mohli vybrať sektor. O 11 hod. bola svätá omša a celebroval ju Dominik Duka OP, arcibiskup pražský v kázni spomínal na svoje začiatky v Košiciach a stretnutia s pápežom Jánom Pavlom II. Celá kázeň bola v úsmevnom tóne a ľudia sa nahlas smiali a nakoniec tlieskali. Hudobnú stránku liturgie zabezpečili Spojený mládežnícky zbor zo Sniny a Humenného. Tu som sa neubránila slzám. Omša bola na vedľajšom ihrisku a po nej sme sa museli presunúť každý do svojho sektoru, čo bolo dosť náročné. Nasledoval program, svedectvá, Korunka Božieho milosrdenstva - Poklona Sv. Krížu so zborom. Čas do príchodu pápeža nám veľmi rýchlo ubehol.

Prišla tá očakávaná chvíľa všetci chystali foťáky, kamery a vlajky. Na pódium prišiel orchester so Simou Martausovou, teraz už Magušinovou a spievali pápežskú hymnu. Na obrazovke sme už videli príchod Františka k štadiónu, ale nik sme nevedeli z ktorej strany vstúpi, a tak sme len tlieskali. Orchester hral a František bol medzi nami. Netrpezlivo sme ho očakávali, tlieskali a veru aj plakali. Keď bol len pár metrov od nás, stúpli ešte väčšie emócie a do toho si z davu vybral malé dieťa a pobozkal ho na čelo. Slzy sa mi od radosti kotúľali po tvári, aj teraz keď to píšem, plačem. Je to až neuveriteľný zážitok a tie slová, ktoré povedal mladým boli veľmi pekní a povzbudivé. Tretiu dcéru máme v zahraničí. O pár dní mi volala, že si ho vypočula a mala na tele zimomriavky. Otec František zanechal v nás krásne spomienky a slová. Ďakujem Pánu za vnuknutie dovolenky spojenú s návštevou Svätého Otca.

Manželia Dvorskí s dcérami Dianou, Miriam a vnukom Markom v Košiciach