19 Rozhovor s Jánom Bullom

V tomto čísle by sme vám v rozhovore radi predstavili človeka, ktorého môžete v Kremnici aj v našej farnosti stretnúť a hlavne počuť počas leta. Nech sa páči organista - JÁN BULLA.

Ján Bulla má 34 rokov a pochádza z Banskej Bystrice. Vysokú školu - hru na organ, vyštudoval v Bratislave, kde si aj našiel prácu, takže už posledné roky žije vPezinku, kam sa presťahoval. Môžete ho poznať z Kremnického hradného organu.

- Čo sa ti najviac páči na Kremnici?

Kremnica sa mi veľmi páči, keďže je podobná Banskej Bystrici, odkiaľ pochádzam. Je obkolesená horami z viacerých strán a ja mám hory rád, väčšinu svojho voľného času trávim na turistike v horách. Veľmi rád chodím na Skalku aj na Tri kríže a Hostinec a môj každoročný letný «rituál» je pešia túra z Banskej Bystrice do Kremnice. Tiež sa mi páči krásne centrum Kremnice, ktoré odkazuje návštevníkov na svoju banícku históriu.

- Prečo by si odporučil aj ostatným zúčastniť sa Kremnického hradného organu?

Organ v Kostole sv. Kataríny som prvýkrát počul hrať ešte niekedy okolo roku 2000, keď som bol v Kremnici na turistike s priateľmi a prehliadku organu v kostole nám robila Klára Štroffeková mladšia, ktorá vtedy študovala organ na konzervatóriu. Ja som vtomto období na organe ešte nehral, ale musím povedať, že kremnický organ ma svojím zvukom naozaj očaril, rovnako ako aj akustika Kostola sv. Kataríny, kde je umiestnený. V roku 2013, počas môjho vysokoškolského štúdia vBratislave, ma oslovil pán Kowalski, ktorý organizuje festival Kremnický hradný organ, či by som mohol asistovať na koncertoch organistom z celého sveta, ktorí chodia do Kremnice hrávať na festival. Totiž asistent, ktorý vtedy dochádzal do Kremnice, mal dosť dlhú cestu, býval až pri Nových Zámkoch, preto ja som mal jednoduchšie dochádzanie na koncerty a skúšky z Banskej Bystrice. Túto ponuku som prijal a odvtedy som účastný festivalu ako poslucháč a asistent každý rok. Od tohto roku (2013) som začal v Kremnici aj hrávať omše v Kostole sv. Kataríny, a to najmä v lete, keď sa koná festival, ale niekoľkokrát som bol oslovený aj v zime cez Vianoce. Na Kremnickom hradnom organe som vystúpil aj ako interpret, a to už štyrikrát (v rokoch 2015, 2017, 2020 a 2021), čo si nesmierne vážim, pretože na tomto festivale malo tú česť hrať len málo slovenských interpretov, väčšinou tu koncertujú organisti zo zahraničia.

Odohral som už viacero koncertov na Slovensku aj v zahraničí, ale musím povedať, že koncertom na Kremnickom hradnom organe sa nevyrovná žiaden

z nich. Je to spôsobené jednak tým, že v Kremnici tvorí koncepcia organu aakustika Kostola sv. Kataríny jedinečnú zvukovú kombináciu, ktorá sa hľadá ťažko aj v zahraničných chrámoch. No a v neposlednom rade treba povedať, že programy jednotlivých koncertov na festivale sú vždy vopred pripravené do najmenších detailov a nenecháva sa na náhodu, čo bude na koncertoch znieť. Teda, aby som to lepšie vysvetlil, organ v Kostole sv. Kataríny je stavaný skôr na veľké romantické a symfonické opusy, tie tam znejú naozaj dobre a tie sa aj preferujú na koncertoch. Pravidelní návštevníci festivalu to ale veľmi dobre vedia a určite aj preto sa návštevnosť festivalu drží každoročne na vysokých číslach a na koncerty prichádzajú poslucháči organovej hudby z celého Slovenska.

- Aký zmysel má pre teba spojenie viery a hudby v živote?

Vmojom živote má určite veľký zmysel. Hudba je síce široký pojem, pretože zahŕňa veľmi veľa rôznorodých žánrov, ale čo je dôležité, že práve cez vieru som sa dostal k liturgickej hudbe, ktorá má a vždy bude mať pre mňa zvláštne čaro. To nie je, ako keď si doma v obývačke pustíš rádio alebo keď na štadióne počúvaš koncertovať svoju obľúbenú kapelu. Keď sa v chráme započúvam do kvalitne prevedenej liturgickej hudby, či už je to gregoriánsky chorál, krásne piesne z Jednotného katolíckeho spevníka, ordinárium alebo žalmy, vždy mám také isté zimomriavky na tele, ako keď som to v chráme počul ako malý chlapec prvýkrát v živote. A zase, cez liturgickú hudbu som sa neskôr dostal k hudbe organovej, koncertnej. Na druhej strane tiež musím povedať, že sám poznám viacerých ľudí, ktorí sa stali veriacimi práve vďaka tomu, že v chráme počuli znieť krásnu hudbu a to ich priviedlo k Bohu.

V každom prípade, to, že človek verí, je síce veľmi dôležité, ale rovnako dôležité je aj to, ako žije. Preto mojím cieľom je žiť tak, aby som mohol ľudí okolo seba napĺňať radosťou a pokojom, a to napríklad aj prostredníctvom organovej hudby. Ďakujem za rozhovor. S Jánom Bullom sa rozprával Boris Kollár.

Viac sa o Jánovi môžete dočítať na jeho webovej stránke www.janbulla.sk