Via historiae (6. ročník, 3. číslo)

Via Hist or iae ?t u den t sk ý ?asopis Kat edr y h ist or ick ých vied a st r edoeu r ópsk ych ?t ú dií Filozof ick á f ak u lt a Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave

Vych ádza 3x po?as ak adem ick éh o r ok a ISSN (on lin e) 1339 - 1801

Redak ?n á r ada

?éf r edak t or Matú? Burda

Gr af ik a Bc. Jozef Vo?í?ek Matú? Burda

Jazyk ová k or ek t ú r a Gabriela Trulíková

Redak t or i Diana Balogá?ová Matú? Burda Nikola Hrebe?aková Mgr. Romana Luchavová Bc. Tomá? Rückschloss Kristína Siladyová Gabriela Trulíková Bc. Jozef Vo?í?ek

Recen zen t Mgr. Ivan Albert Petranský, PhD.

Vá?ení ?itatelia, v roku 2017 si pripomíname 20. výro?ie zalo?enia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, a tak mi dovo?te popria? univerzite, v?etkým jej zamestnancom, vyu?ujúcim a ?tudentom mnoho síl do ?al?ieho odborného a osobnostného napredovania. Verím, ?e univerzita bude aj v nasledujúcich rokoch vychováva? mno?stvo kvalifikovaných odborníkov z rôznych oblastí ?udského záujmu, ktorí budú hrdí na svoju alma mater. Univerzite taktie? ?elám, aby neustále napredovala a zvy?ovala úrove? pedagogickej a vedecko-výskumnej ?innosti. Taktie? chcem po?akova? za podporu a mo?nos? vydáva? ná? ?asopis na univerzite.

V súvislosti s 20. výro?ím zalo?enia univerzity je potrebné otvorene poveda?, ?e ?kolstvo na Slovensku nie je v ideálnom stave. U? nieko?ko mesiacov sa intenzívne diskutuje o zmenách, ktoré majú na?e ?kolstvo pozdvihnú? na vy??iu úrove?. Národný program ?U?iace sa Slovensko? má prinies? vytú?ené výsledky v ?o najkrat?om ?ase. Osobne si v?ak myslím, ?e nám nepomô?e ?iadna reforma, ak my, ?tudenti a vyu?ujúci, nezmeníme postoj ku ?kolstvu a na?alej budeme dehonestova? ?kolské, v na?om prípade univerzitné prostredie. Skúsme sa na chví?u pozastavi? a popremý??a?, kam v tom prípade na?e ?kolstvo nasmerujeme. Len nezabudnime na základné princípy, ktoré sa z na?ich ?kôl vytrácajú, a to je re?pekt a ?udskos?. Úlohou nového ?ísla ?asopisu je priblí?i? vám, ctení ?itatelia, dôle?itos? výchovy a vzdelávania z poh?adu histórie. Na takmer 60- tich stranách nájdete rôzne typy ?lánkov. Najskôr sa presunieme do Nových Zámkov v druhej polovici 17. storo?ia, kde sa bli??ie pozrieme na ?kolstvo v správe Osmanov. ? al?ie príspevky sa venujú problematike vzniku a pôsobenia ?kôl v jednotlivých regiónoch. Postupne sa pozrieme do Byt?e, Levo?e, Trnavy a humenského okresu. Taktie? si priblí?ime dve významné osobnosti svetovej pedagogiky ? Johanna Friedricha Herbarta a Mariu Montessoriovú.

Tretia skupina príspevkov sa venuje prepojeniu filmu a histórie. Posledný príspevok sa síce nevenuje problematike ?kolstva, ale na základe historických prame?ov skúma demografiu milotického panstva na prelome 17. a 18. storo?ia. Te?í ma skuto?nos?, ?e po prvýkrát v na?om ?asopise publikujú svoje príspevky aj ?tudenti z ?eských univerzít ? Masarykova univerzita a Univerzita Hradec Králové. Taktie? chcem vyzdvihnú? kolegov zo slovenských univerzít, v?aka ktorým mô?eme odborne napredova?. Za seba ur?ite mô?em poveda?, ?e urobím v?etko preto, aby sme nastolený trend udr?ali a priná?ali vám zaujímavé príspevky z oblasti histórie.

Na záver mi dovo?te po?akova? vám za priaze? v akademickom roku 2016/2017, ktorú ste nám prejavovali prostredníctvom sociálnych sietí alebo pri osobnom stretnutí. Prajem vám príjemné ?ítanie.

M at ú ? Bu r da

viah ist or iau cm @gm ail.com

h t t ps:/ / w w w.f acebook .com / Viah ist or iae/

h t t p:/ / f f .u cm .sk / sk / casopis-via-h ist or iae/

h t t p:/ / k h ist .f f .u cm .sk / sk / ak t u alit y/

h t t ps:/ / issu u .com / viah ist or iae

Má? rád históriu? Rád o nej pí?e? alebo nav?tevuje? historické pamiatky? Tak sa pridaj k nám. Privítame ka?dého záujemcu. V prípade záujmu nás kontaktuj mailom alebo správou na Facebooku.

Via Hist or iae 3

Obsah

2 Úvod 5 Osm an sk é ?k oly a vzdelávan ie v k on t ext e

32 Vplyv Ok r esn éh o ?ivn ost en sk éh o spolo?en st va v Tr n ave n a r ozvoj ?k olst va

Novozám ock ej pevn ost i v r ok och 1663-1685

po vzn ik u 1. ?SR

(Bc. Tomá? Rückschloss )

(Mgr. Romana Luchavová)

9 Gym n áziu m Jan k a Fr an ciscih o-Rim avsk éh o

37 Zn ak y socialist ick é pr opagan dy ve f ilm u

v Levo?i

Dovolen á s An d?lem

(Bc. Patrícia Molnárová )

(Jakub Sofka)

14 Vývoj ?k olst va v Byt ?i - ?t át n a m e?t ian sk a ?k ola vo Ve?k ej Byt ?i

41 Význ am vyu ?ovan ia dejepisu (PhDr. Martin Kleiman)

(Gabriela Trulíková) 43 Dejepisn é vyu ?ovan ie a jeh o vývoj n a 19 O vz?ah u u ?it e?a a ?iak a pod?a Joh an n a

sloven sk ých ?k olách do r ok u 1918

Fr iedr ich a Her bar t a (PhDr. Martin Kleiman) (Diana Balogá?ová) 45 Film ová m u lt iper spek t ivit a vo výu ?be 22 Pr oblem at ik a vzn ik u a pôsoben ia

dejepisu

elem en t ár n ych ?k ôl v Hu m en n om a vybr an ých obciach ok r esu (Matú? Burda)

(Viktória Rigová) 53 Ku r u ck é vpády n a m ilot ick é pan st ví z poh ledu dem ogr af ie

27 M ar ia M on t essor iová a jej alt er n at ívn e vzdelávan ie (Bc. Mária Molnárová )

(Martin Zelinka) 57 Udialo sa (Redakcia) Via Hist or iae 4

Osmanské ?koly a vzdelávanie v kontexte Novozámockej pevnosti v rokoch 1663 - 1685 au t or

Bc. Tom á? Rü ck sch loss (Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave)

Ve?kolepos? Osmanskej rí?e nájdeme v neprebernom mno?stve domácej i zahrani?nej literatúry, ako sú odborné práce alebo romány. Dôvodom je aj skuto?nos?, ?e prítomnos? Osmanskej rí?e bola cite?ná aj na území Slovenska. Viac ako 100- ro?ná osmanská prítomnos? nezanechala ?iadne architektonické pamiatky na na?om území. Je to ?koda, preto?e v susedných krajinách, ako je napríklad Ma?arsko alebo na Balkáne, nájdeme krásne stavby typické pre architektúru Osmanskej rí?e. Dnes nám okrem literatúry osmanskú kultúru pripomínajú rôzne telenovely alebo v lep?om prípade rôzne historické simulácie bojov. Takúto rekon?trukciu bojov nájdeme napríklad v meste Nové Zámky, ktoré boli pod osmanskou nadvládou dlhých 22 rokov.

Novozámockú pevnos? Osmami dobyli v roku 1663 a zriadili tu ejálet, ?o bola najvä??ia administratívna jednotka rí?e. Tento novozámocký ejálet bol jediným na území Slovenska.

V nasledujúcom ?lánku si priblí?ime aspekt osmanského vzdelávania, preto?e je to primárne historické poznanie, ktoré stme?uje vz?ahy rôznych kultúr. Zárove? je toto poznanie dôle?ité aj pre na?e regionálne dejiny, ktoré sú akýmsi pilierom ná?ho historického cítenia.

V Osmanskej rí?i sa kládol ve?ký dôraz na vzdelávanie. Skôr ako za?neme, je potrebné priblí?i? tento typ vzdelávania v 16. a 17. storo?í. ?ivot detí na dedinách v kontexte vzdelávania sa v danej dobe príli? nelí?il od západného. Deti na dedinách ?koly ve?mi nenav?tevovali a od útleho veku sa sna?ili pomáha? svojím rodi?om v domácnosti a po?nohospodárstve, ?i pasením oviec. V mestách sa chlapci u?ili remeslám ur?itého cechu. Takto sa chlapec mohol sta? ?iakom svojho majstra, ktorý sa volal usta. Neskôr sa mohol sta? robotníkom a v poslednom ?tádiu majstrom, ?i?e ustom. Ako majster si mohol otvori? vlastnú diel?u alebo obchod. V bohatých rodinách ?ili deti do svojich siedmich rokov v háreme. V tomto veku za vzdelávanie niesla zodpovednos? matka, ktorá dbala na to, aby sa die?a nau?ilo primárne aspektu zdvorilosti, úcty a v neposlednom rade, aby sa vedelo modli?.

Po dosiahnutí siedmeho roku ?ivota deti za?ali nav?tevova? základnú ?kolu. Základné ?koly sa nachádzali v mestách alebo v klá?toroch dervi?ov. Tieto skromné ?koly boli postavené v?aka ?tedrým darcom. Mali len jednu miestnos? a ve?mi jednoduché zariadenie. Ich výhodou v?ak bolo, ?e boli zria?ované v ka?dom meste. Zariadenie v týchto ?kolách bolo

Via Hist or iae 5

ve?mi jednoduché. U?ite? spolo?ne so svojimi ?iakmi sedel na roho?ke ?i koberci. ?iakov oboznamoval s ?ítaním, písaním a po?ítaním.

U?itelia ?asto pou?ívali aj trstenicu, ktorou udr?iavali disciplínu a poriadok v trie-de. Zaujímavos?ou je, ?e ?iaci sa u?ili naspamä? ver?e Koránu, no ke??e boli po arabsky, zo za?iatku im nerozumeli. Ve?mi nadaní ?iaci a tí, ktorí mali nato prostriedky, pokra?ovali v ?kolách zvaných medresse. Takýto typ ?koly bol aj v Novozámockej pevnosti v rokoch 1663 ? 1685.

Spomína ju aj dobový osmanský cestovate?

Evliya ?elebi: ?Valide d?ami mala okolo posvätného miesta pä?desiat medresovských cie?.?

Medresovské cely boli v podstate internátne izby tejto vy??ej ?koly. Po?et spomínaných izieb sa pohyboval v rozmedzí od 3 do 28.

Medresovské ?koly boli teda závislé na me?itách, ale tvorili oddelené zariadenia. ?iaci aj u?itelia boli podporovaní z darov ur?ených samotným darcom, ?i u? i?lo o externých alebo interných (bývali v celách) ?tudentov.

V spomínanej ?kole sa poskytovalo nábo?ensko-právne vzdelanie, ale u?ila sa tu aj filozofia, po?ty ?i hvezdárstvo. Je teda zrejmé, ?e v takomto type ?koly sa ?iaci pripravovali na dráhu sudcov alebo vysokopostavených úradníkov. V kontexte novozámockého ejáletu to bolo ve?mi dôle?ité, preto?e niektorí ?iaci tak

mohli vykonáva? rôzne administratívne funkcie osmanskej správy. Poznáme aj niektoré mená, ktoré patrili k vá?eným a vzne?eným osobám: Hámid ?elebi ?ejchzáde, Sejdi Ali ?elebi, Had?i Memi?ah Efendi, Habíb Efendi, Mehmed Efendi. Je v?ak ?koda, ?e nepoznáme ich konkrétne funkcie. Vieme v?ak, aké boli jednotlivé administratívne funkcie správy v pevnosti. V rebrí?ku hierarchie stál na ?ele pa?a. Prvým miestodr?ite?om novozámockej pevnosti bol Kurd Mehmed pa?a. Po ?om nasledoval finan?ný riadite? alebo ?defterdár?. Dozvedáme sa, ?e túto funkciu zastával Ahmed pa?a, ktorý mal vlastnú kanceláriu a pod vedením Hasana agu Tu pracovalo nieko?ko ú?tovníkov, pisárov a zapisovate?ov. Ich práca bola dôle?itá, preto?e zhotovovali da?ové súpisy, tzv. ?deftery?, ktoré sú z h?adiska poznania danej historickej epochy ve?mi dôle?ité, preto?e nám podávajú informácie o obyvate?stve, ktoré ?ilo v celom ejálete. Dozvedáme sa napríklad, aké dediny

Via Hist or iae 6

a mestá a akou sumou platili dane osmanskej správe. V neposlednom rade je mo?né na základe defterov vytvori? si ur?itú predstavu o národnostnom zlo?ení obyvate?stva.

Ku vzdlávaniu nepochybne patrila aj kni?nica. V novozámockej pevnosti na ju?nej strane námestia stála jednoposchodová radnica s vysokou gotickou strechou a kopulovitou ve?ou. Slú?ila na kultúrne ú?ely. Po?as osmanského jarma tu bola zriadená kni?nica, v ktorej sa nachádzali vä??inou lekárske spisy. Na prízemí radnice smerom od námestia boli situované obchodné miestnosti.

Existenciu kni?nice podporil svojimi slovami aj holandský lekár z Utrechtu, cestovate? Jakub Tollius vo svojej knihe Epistoliae Interarie, kde uverejnil listy, v ktorých opisuje Nové Zámky po?as tureckého jarma: ?Môj hostinský, ktorý bol pri dobýjaní, mi rozprával, ?e s vojakmi hodil do oh?a vy?e ?tyristo tureckých kníh, ktoré na?iel v kni?nici mimoriadne u?eného tureckého duchovného, morabuda.?

Ako prvé boli prestavané a vysvätené kostoly.

O ?o sa nepostarali plieniaci vojaci, mal následne na svedomí zub ?asu. Posledným klincom do rakvy najstar?ích budov v meste bolo bombardovanie Nových Zámkov po?as druhej svetovej vojny v roku 1945. Je to ?koda, preto?e v tejto súvislosti je známych viacero ma?arských miest, kde sa zachovali prvky osmanskej architektúry, ?o je, pochopite?ne, ve?mi významné pre turistov a koniec koncov, aj pre samotný turistický ruch.

Ako sme u? v úvode spomínali, zo spomínaných osmanských premien v pevnosti sa nám ni? nezachovalo. Pri oslobodzovaní pevnosti v roku 1685 boli tieto stavby, postavené v osmanskom ?týle, zni?ené. Aj spomínaný Jakub Tollius tvrdil, ??e dva chrámy boli takmer úplne zni?ené a jeden len nato?ko, ?e ho bolo mo?né opravi?.? Vojaci i obyvatelia, ktorí mesto osídlili, neprejavili ?iaden záujem o zachovanie prvkov osmanskej architektúry.

Via Hist or iae 7

Ist ik lal Caddesi Ist an bu l

Zdr oje 1. ÁGOSTON, Gábor ? MASTER, Alan Bruce. Encyclopedia of the Ottoman Empire. New York, Facts On File, Inc., 2009. s. 625. ISBN 13-978-0-8160-6259-5.

2. BLA?KOVI?, Jozef. Nové Zámky pod osmansko-tureckou nadvládou (1663-1685). 1. ?as?. In CASTRUM NOVUM, 1986, ?. 3, s. 23-143.

3. ?ELEBI, Evliya. Kniha ciest. Martin: Tatran, 1978. s. 330.

4. HITZEL, Frédéric. Osmanská ?í?e XV. ? XVIII. století. Praha: Nakladatelství lidové noviny, 2005. 305. s. ISBN 80-7106-567-6.

5. MARKUSKOVÁ, Helena. ?ivotné pomery v Nových Zámkoch v ?ase osmanskej nadvlády (1663-1685). In: PODOLAN, Peter. (ed). Historia nova I. ?. 1, Bratislava: 15. Vydavate?stvo stimul ? Poradenské a vydavate?ské centrum Filozofickej fakulty UK, 2010. s. 22-40. ISBN 978-80-89236-94-7.

Via Hist or iae 8

Gymnázium Janka Francisciho- Rimavského v Levo?i.

Národná kultúrna pamiatka au t or

Bc. Pat r ícia M oln ár ová (Un iver zit a M at eja Bela v Ban sk ej Byst r ici)

Mestská pamiatková rezervácia Levo?a, situovaná na severovýchodnom Slovensku, patrí medzi umelecké skvosty v oblasti výtvarného umenia aj architektúry. Mesto sa vyzna?uje rozsiahlym súborom pamiatkových objektov, ku ktorým patrí primárne architektúra z obdobia stredoveku v podobe mestského opevnenia, tradi?ného stredovekého pôdorysu námestia, stavby v gotickom ?i renesan?nom slohu. Hoci uvedené umelecké smery tvoria dominantu mestského priestoru, neznamená to, ?e by sa Levo?a v neskor?om období umelecky nevyvíjala. V ?ase reformácie v 16. storo?í do popredia vystúpil barokový sloh uplat?ovaný preva?ne pri interiérovej výzdobe katolíckych chrámov.

Stavebne významné bolo aj 19. storo?ie, kedy mestská architektúra za?ila obrodenie a v centre mesta pribudli budovy nové alebo novozrekon?truované. Patrili k nim najmä ?koly, ktoré sa rozvíjali v uvedenom období budova-

nia samostatného slovenského národa. Cie?om predlo?eného príspevku je priblí?i? situáciu rozvoja vybranej ?koly ? Gymnázia Janka Francisciho- Rimavského od jej presídlenia do sú?asnej budovy na za?iatku 20. storo?ia. ?kola ako výchovno- vzdelávacia in?titúcia oslávila v roku 2013 sté výro?ie svojho vzniku. Pri tejto príle?itosti pripravil levo?ský historik Ivan Chalupecký odbornú predná?ku k téme dejín ?kolstva v Levo?i s dôrazom na históriu jubilujúceho gymnázia. Jeho podrobná práca pribli?uje vznik a vývoj ?kôl a ?kolstva v rôznych oblastiach, ?i u? ide o diev?enské ?koly, evanjelické lýceum, jezuitské gymnázium a ?al?ie.

Predlo?ený príspevok sa preto nebude zameriava? na tematiku ?kolstva ako takého, ale priblí?i umeleckú hodnotu budovy, v ktorej v sú?asnosti sídli Gymnázium Janka Francisciho-Rimavského.

Gymnázium sa nachádza na Klá?torskej ulici ?íslo 37 v Levo?i (súpisné ?íslo 553, ?íslo

parcely 320) a je sú?as?ou mestskej pamiatkovej rezervácie. V druhej polovici 20. storo?ia bol objekt ?koly vyhlásený za kultúrnu pamiatku (d?a 15. októbra 1963). Budova postavená v secesnom slohu má pôdorys v tvare písmená V, pri?om dispozi?ne je tvorená z dvoch traktátov. Nachádzajú sa v nej ?tyri podla?ia, z toho jedno podzemné (suterén).

St ar á bu dova gym n ázia Budova gymnázia predstavuje v sú?asnosti výraznú dominantu mesta, a rovnako tomu bolo aj na za?iatku 20. storo?ia. Pod názvom Levo?ské krá?ovské katolícke gymnázium sídlila ?kola v komplexe dvoch starých budov. I?lo o ?as? budovy bývalého klá?tora minoritov a budovu gymnázia pochádzajúcu z roku 1672.

Ivan Chalupecký v publikácii Dejiny Levo?e 2 pova?uje dané priestory za nedostato?né a nevyhovujúce. Uvádza, ?e u? v roku 1898 ?sa pomý??alo na roz?írenie priestorov pribudovaním druhého poschodia nad starú budovu gymnázia.?

Pre bli??iu priestorovú orientáciu je mo?né doda?, ?e stará budova gymnázia sa ?iasto?ne nachádzala v klá?tore a ?iasto?ne v budove, ktorú jezuiti pristavili pred bývalým minoritským klá?torom v roku 1672. Minoritský klá?tor sa v sú?asnosti nachádza medzi budovou dne?ného Gymnázia Janka Francisciho- Rimavského a starým minoritským alebo gymnaziálnym

kostolom na Klá?torskej ulici. Výstavba novej budovy gymnázia sa za?ala presadzova? po nástupe riadite?a Denesa Éleka Kalmára v roku 1903 a v roku 1908 ju schválilo Ministerstvo ?kolstva s rozpo?tom v podobe 320 000 korún.

Architektmi, ktorí vypracovávali plány pre novú budovu boli Alfréd Hájos a Villányi.

Projekty boli dokon?ené v roku 1910, ale nastali komplikácie, ktoré realizáciu stavby oddialili do roku 1911. Patrili k nim nesúhlas Pamiatkového úradu na zbúranie starej budovy, a tie? priestorovo malá parcela pre novú budovu.

Pozemkové spory sa vyrie?ili vyvlastnením nieko?kých domov, ktorých majite?mi boli Samuel Winter, Zuzana Huszárová, Aladár Polnisch a Karol Gally. K demola?ným prácam sa pristúpilo pod vedením Ing. Daniela Szeg?a a na prácu dohliadal Ing. Juraj Almanescu.

Stavebné práce získali Béla Fónagy a Jozef Vavrina. Projekty výstavby novej budovy sa pred svojou stavebnou fázou nieko?kokrát menili a výsledná podoba zah??ala aj takzvanú meteorologickú ve?i?ku. Na druhej strane plán ústredného kúrenia v budove sa zrealizova? nepodarilo. Interiér ?koly bol vybavený nábytkom z ?erveného smreku, ktorý zabezpe?ovala firma Palencsár z Ke?marku, a v rámci ?kolských priestorov sa nachádzala aj menza pre 80 ? 90 ?tudentov. Rovnako bola v ?kole vymedzená miestnos?, kde mohli ?iaci z chudobnej?ích rodín strávi? popoludnie pod pedagogickým dozorom.

Vy??ie uvedený opis interiéru budovy dop??a jeho exteriérový charakter. Budova levo?ského gymnázia bola postavená v secesnom slohu, ?o dokladá správa Pamiatkového úradu Slovenskej republiky so sídlom v Levo?i.

Poznámka k stavebnému vývoju mesta uvádza k roku 1911: ?Zásah výstavby katolíckeho gymnázia do levo?skej panorámy, projekt vypracoval architekt Hajós v secesnom duchu.? Secesia je Via Hist or iae 10

slohom, ktorý sa na prelome 19. a 20. storo?ia uplat?oval v architektúre, kultúre, ú?itkovom umení, nábytkárstve aj v móde. Jeho charakteristickým znakom je vyu?ívanie témy návratu k prírode, motívy kvetov, stromov, ornamentov, ?udských tvárí.

storo?ia. Budova mô?e z poh?adu niektorých náv?tevníkov mesta ?i historikov pôsobi? ru?ivým dojmom v komparácii so stredoveko pôsobiacou architektúrou zvy?ku mesta, a taktie? jeho sakrálnymi, ale aj svetskými pamätihodnostiami.

Secesia je prvým stavebným slohom, ktorý nevychádza z dávnych európskych dejín.

William Hardy v publikácii Sprievodca secesiou pí?e, ?e ide o ?prvý, skuto?ne nový sloh 19. storo?ia, hoci sa objavil a? v jeho posledných dekádach.? ?asové zaradenie stavebného slohu zodpovedá aj výstavbe novej budovy Gymnázia v Levo?i. Po prvýkrát sa sloh objavil v Anglicku, ale neskôr sa ve?mi rýchlo roz?íril do ?al?ích európskych aj mimoeurópskych krajín, akými sú Francúzsko, Nemecko, Rakúsko ?i Spojené ?táty americké.

Gymnázium pre?lo po?as svojej existencie dvoma výraznými rekon?trukciami. Prvá bola nevyhnutná po rozsiahlom po?iari, ktorý zasiahol ?kolu 8. januára 1968. Zna?ná ?as? budovy bola po?kodená a následné rekon?truk?né práce prebiehali v rozmedzí rokov 1968 ? 1972.

Pri týchto stavebných zásahoch neboli obnovené odborné u?ebne v interiéroch ?koly. K druhej rekon?trukcii sa pristúpilo v rokoch 2003 ? 2008. Po?as nej bola vymenená stre?ná krytina, kanalizácia, okná v budove a rovnako jej fasáda. Uvedené zmeny prinavrátili ?kole jej pôvodný elegantný vzh?ad a zárove? ju vybavili na úrovni sú?asných potrieb. Dokumentácia Pamiatkového úradu v Levo?i poskytuje komplexný preh?ad o hodnote, význame aj vybraných negatívach budovy gymnázia pred jeho rekon?trukciou v rokoch 2003 ? 2008.

Sú?as?ou pamiatkového výskumu je tie? posúdenie vzh?adu okolia konkrétnej stavby. V prípade gymnázia ide o uskuto?nené sadovnícke úpravy areálového komplexu. Areál Gymnázia Janka Francisciho- Rimavského bol upravený v secesnom slohu a tradi?nej dispozi?nej osnove, bol osadený stromovými drevinami v okrajových ?astiach a ozdobnou okrasnou ?as?ou v strede areálu. Nako?ko ide o ?kolské zariadenie, sú?as?ou jeho areálu bolo, a v sú?asnosti stále je, multifunk?né ihrisko. Pred rekon?trukciou za?atou v roku 2008 bolo z pôvodnej úpravy zo za?iatku 20. storo?ia zachovaných nieko?ko stromov, ku ktorým patria preva?ne hlohy a lipy. Neskôr sa zele? doplnila výsadbou ?al?ích drevín ako tuje, jarabiny, smreky, brezy a nieko?ko okrasných kríkov. Správa Pamiatkového úradu dodáva, ?e ?úprava areálu je vy-

Na územie dne?ného Slovenska prenikla secesná architektúra z Viedne a Budape?ti, a napriek svojmu krátkemu trvaniu výrazne ovplyvnila mnohé stavby. Okrem profesionálne budovaných obytných domov, administratívnych budov, hotelov, víl, ka?tie?ov ?i lie?ebných domov sa prejavila aj v stavite?stve ?kolských priestorov. Výstavba a roz?irovanie ?kôl na za?iatku 20. storo?ia boli na vzostupe a nový architektonický sloh na?iel rýchle uplatnenie. Vyplývalo to okrem iného aj z faktu, ?e stavebné zákazky na Slovensku ?asto získavali ma?arskí architekti. Rovnako tomu bolo pri stavbe novej budovy levo?ského gymnázia. Hoci tvaroslovie secesie nie je viazané v?eobecnými pravidlami a má individualistický charakter, stavitelia a architekti ?asto radi vyu?ívali neomietnutú tehlu alebo keramiku na prie?eliach budov.

Napriek tomu, ?e budova gymnázia je ozna?ovaná ako preexponovaný objekt, dotvára celkovú panorámu mesta a jej výstavba bola jedným z posledných výrazných zásahov v oblasti ve?kých objektov na prelome 19. a 20.

Via Hist or iae 11

bavená nevkusnými nízkymi plôtikmi lemujúcimi v?etky chodníky.? V ?ase osláv storo?ného jubilea pôsobenia ?tátneho Gymnázia Janka Francisciho- Rimavského v Levo?i v roku 2013 bola budova u? zrekon?truovaná a okrúhle výro?ie bolo reflektované aj v regionálnej tla?i.

Mesa?ník mesta Levo?a zverejnil krátku správu na titulnej strane májového ?ísla v roku 2014 pod názvom Slávnostné zasadnutie mestského zastupite?stva v Levo?i. Obsahom stru?ného príspevku Lívie Danajkovej bolo slávnostné pripomenutie si stého výro?ia gymnázia, pri príle?itosti ktorého primátor Miroslav Vilkovský udelil Cenu primátora mesta vybraným osobnostiam z radov bývalých pedagógov. Patrili k nim Mgr. Marta Hricíková, Mgr. Anna Tr?ková, Mgr. Helena Virová, Mgr. Július Olejár a RNDr. ?tefan Hricík. Sú?as?ou osláv stého jubilea gymnázia bol aj odborný výstup levo?ského historika Ivana Chalupeckého v podobe vedeckej predná?ky na tému dejín ?kolstva v Levo?i spolu s bli??ím zameraním na dejiny Gymnázia Janka Francisciho-Rimavského.

Budova ?tátneho gymnázia v Levo?i predstavuje neodmyslite?nú dominantu mesta, ktorá je rovnako zara?ovaná k primárnym architektonickým pamätihodnostiam historického centra. Secesná stavba poukazuje na jednej strane na vývin architektúry na prelome 19. a 20. storo?ia, pri?om na strane druhej je reprezentatívnou pripomienkou prudkého rozvoja stredného ?kolstva a vzdelávania ako takého v Levo?i v závere 19. storo?ia. Budova gymnázia sa geograficky nachádza na okraji mestského jadra (pri mestských hradbách), ?o jej v?ak neuberá na význame. Odborníci z Pamiatkového úradu Slovenskej republiky so sídlom v Levo?i hodnotia ako negatívum nieko?ko stavebných objektov umiestnených v tesnej blízkosti historickej budovy ?koly. Patrí medzi ne napríklad nová budova telocvi?ne, nachádzajúca sa na Klá?torskej ulici za domami

s parcelovými ?íslami 33, 34, 35 a 36. Rovnako ru?ivým dojmom pôsobia aj prízemné dostavby k západnej fasáde objektu secesného gymnázia. Napriek tomu v?ak uvedené nedostatky nemô?u ubra? budove Gymnázia Janka Francisciho- Rimavského na hodnote ani význame v oblasti kultúry, ?kolstva a architektúry v Levo?i.

Ján Fr an cisci-Rim avsk ý

Via Hist or iae 12

Bu dova gym n ázia pr ed r ek on ?t r u k ciou

Zdr oje 1. HARDY, William. Sprievodca secesiou. Bratislava : INA, 1997.128 s. ISBN 80-8053-047-5.

2. CHALUPECKÝ, Ivan: Dejiny Levo?e 2. Ko?ice : Východoslovenské vydavate?stvo, 1975. 515 s.

3. JACKOVÁ, Antónia a kol. Pamiatková rezervácia Levo?a. Zásady ochrany, obnovy a prezentácie hodnôt pamiatkového územia. Levo?a, 2006 ?2007. 146 s.

4. KUSÝ, Martin. Architektúra na Slovensku 1848 ? 1919. Bratislava : Bradlo, 1995. 152 s. ISBN 80-7127-051-2.

5. ?KVARNA, Du?an a kol. Lexikón slovenských dejín. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladate?stvo, 2006.

381 s. ISBN 80-10-00872-9.

In t er n et ové zdr oje 1. CHALUPECKÝ, Ivan. Z dejín stredného ?kolstva a jubilujúceho gymnázia v Levo?i. Predná?ka zverejnená na internetovej stránke ?koly: http://gymjfrle.edupage.org/text/?text=text/text15&subpage=0 2. https://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=14974 3. http://www.levoca.sk/download_file_f.php?i d=470278

Via Hist or iae 13

Vývoj ?kolstva v Byt?i - ?tátna me?tianska ?kola vo Ve?kej Byt?i au t or

Gabr iela Tr u lík ová (Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave)

?kolské tradície mesta Byt?e, le?iacej na brehu Váhu v centre Byt?ianskej kotliny v ?ilinskom kraji, sú ve?mi staré a bohaté. Predpokladá sa, ?e ?kola tu stála u? v stredoveku, ke??e u? z 13. storo?ia pochádza zmienka o existencii kostola a medzi posluchá?mi pra?skej univerzity bol aj ?tudent z Byt?e. Zmienku o ??achtickej ?kole v Byt?i z r. 1535 mo?no pova?ova? za najstar?iu. V poslednej ?tvrtine 16. storo?ia malo mesto okrem ni??ej ?koly aj evanjelickú vy??iu ?kolu na úrovni gymnázia pod patronátom známej ??achtickej rodiny Turzovcov, ktorí sa zaslú?ili o rozkvet ?kolstva na severozápad-

dozvedáme predov?etkým z kanonických vizitácií a zo zápisov v ú?tovných knihách. Kanonická vizitácia z roku 1828 dokladá existenciu dvoch triviálnych ?kôl ? diev?enskej a chlap?enskej, ktoré dovedna nav?tevovalo 410 ?iakov, z ktorých v?ak pravidelne nav?tevovalo vyu?ovanie len 84 ?iakov. Vyu?ovala sa sloven?ina, latin?ina, matematika, nábo?enstvo a krasopis. Výraznou ?rtou vývinu ?kolstva na Slovensku po roku 1849 boli najskôr germaniza?né a od ?es?desiatych rokov ma?ariza?né tendencie. Pod?a zák. ?l. 38/1868 do základného systému výchovy a vzdelávania patrili (okrem iného) vy??ie ?udové ?koly, zria?ovaním ktorých boli poverené obce nad 5 000 obyvate?ov ? chlapci ich nav?tevovali tri roky a diev?atá dva.

Pôvodne mali sp??a? úlohu me?tianskych ?kôl, s ktorými sa v?ak pôvodne v zákone nepo?ítalo. Do me?tianskej ?koly mohol by? ?iak prijatý po skon?t át n a m e?t ian sk a ?k ola vo Ve?k ej Byt ?i ?ení 4. triedy elementárnej ?koly alebo po zlo?ení prijímacej skú?ky, a vzdelánom Slovensku v 16. a 17. storo?í. Byt?ianske vanie tu bolo taktie? diferencované ? pre gymnázium, umiestnené pravdepodobne v chlapcov ?es? rokov, pre diev?atá ?tyri. zámku, prekvitalo do tridsiatych rokov 17.

V roku 1876 pre?iel dozor nad výu?bou do rúk storo?ia a po jeho zániku ostala v meste len ?tátu a na v?etkých ?kolách v Uhorsku pokrani??ia ?kola, o ktorej existencii ?i organizácii sa Via Hist or iae 14

?oval ma?ariza?ný proces. V osemdesiatych rokoch 19. storo?ia vznikali vo vä??ích po?nohospodárskych a remeselníckych meste?kách takmer výhradne ma?arské me?tianske ?koly.

V roku 1878 vznikla v Byt?i súkromná reálka zalo?ená Ignácom Freundom, umiestnená v súkromnom dome pri zámku. O dva roky neskôr ju prebudovali na chlap?enskú me?tiansku ?kolu známu na celom Pova?í. O ?es? rokov neskôr vznikla pod vedením Viliama Hohenbergera diev?enská me?tianska ?kola. V roku 1894 boli obe ?koly zlú?ené do koedukovanej me?tianskej ?koly a jej riadite?om sa stal u? spomínaný Ignác Freund. ?kola bola pres?ahovaná do priestorov bývalého so?ného skladu na Hurbanovej ulici a nav?tevovalo ju okolo 150 ?iakov. V roku 1908 vedenie ?koly pre- Záh r ada pr i bral ?udovít ?imon, ktorý tie? prispel k dobrému menu ?koly, v dôsledku ?oho bola vyh?adávaná ?iakmi zo ?irokého okolia. ?o sa týka sociálnych pomerov ?iakov v Byt?i za?iatkom 20. storo?ia a taktie? po?as 1. sv. vojny, Pamätná kniha obce Ve?ká Byt?a nás informuje, ?e ,,mnoho bolo takých [?iakov], ktorých rodi?ia nemali die?a?u ani na písanku ?i tu?ku; ktorí museli zvyka? posiela? deti riadne do ?koly; ktorých deti chodili ?asto z ?alekých kopaníc, s vysokých vrchov, tak?e dochádzka sama bola neraz v zime pre s?ahy a v lete pre ve?kú vzdialenos? znemo?nená, pri?om ?astokrát chyboval i potrebný po?et ?kolských pomôcok.?Problémom tie? bolo, ?e pri pomerne po?etnom vzrastaní tried ,,u?ilo viac ako dos? výpomocných u?ite?ov bez predbe?nej pedagogickej prípravy pre ?kolskú prácu s de?mi.? Taktie? sa dozvedáme, ?e vo v?eobecnosti viacerí obyvatelia tohto chudobného horského kraja v danom období ?ili v

zlých podmienkach, ?e ,,bydlenie bolo nevyhovujúce, byty vlhké, deti trpia podvý?ivou, úmrtnos? nie je malá.? Strava detí bola vä??inou bezmäsitá ? zemiaky, kapusta, rôzne polievky, chlieb, mlieko, káva a pod. V mnohých prípadoch jedli deti mäso len po?as ve?kých sviatkov, prípadne vôbec po celý rok. Po vzniku ?eskoslovenskej republiky sa vyu?ovacím

?t át n ej m e?t ian sk ej ?k ole vo Ve?k ej Byt ?i jazykom na ?kolách stala sloven?ina. Krátko po oslobodení bola v Byt?i zriadená ?tátna me?tianska ?kola, dovtedy ma?arská. Jej prvým riadite?om bol Franti?ek Svozil, pôvodom z T?eb?ína, ke??e ?tátne ?koly vo v?eobecnosti nemali dostatok kvalifikovaných u?ite?ov, preto na Slovensko prichádzali ?eskí odborníci. O povznesenie ?koly sa zaslú?il aj Emil Pavlák, rodák z N??íc na Morave, ktorý riadite?stvo prevzal v roku 1923, a po vytvorení ?kolského in?pektorátu pre okresy Byt?a a Pova?ská Bystrica roku 1919, zastával aj funkciu ?kolského in?pektora.

Ako sme u? spomínali, budovu novovytvorenej me?tianskej ?koly pôvodne predstavovali priestory so?ného skladu na Hurbanovej ulici.

Budova v?ak za?ala by? postupne jednak pre stúpajúci po?et ?iakov a taktie? z hygienických dôvodov nevyhovujúca, preto sa pristúpilo Via Hist or iae 15

?k olsk ý in ?pek t or Em il Pavlák k vybudovaniu novej reprezenta?nej budovy ?koly, o ?o sa v nemalej miere zaslú?il u? spomínaný vtedaj?í riadite?Emil Pavlák. Ako sa dozvedáme z Pamätnej knihy obce, ,,dielo bolo dokon?ené v jubilejnom roku 1928 ?iasto?ne na mestskom a ?iasto?ne na odkúpenom (bene?ovskom) pozemku.? Ako sa taktie? uvádza v Pamätnej knihe obce, ,,je to jedna z najmonumentálnej?ích stavieb obce, stavaná vo forme L.? ?kola bola poschodová so suterénom, mnohými priestrannými u?eb?ami, kabinetmi, vodovodom, absentovalo v?ak ústredné kúrenie.

Na severnom konci bol byt riadite?a ?koly, na východnom konci telocvi??a. Okolo ?kolskej budovy sa nachádzala pestovaná ?kolská záhrada a v nej druhá najhlb?ie kopaná stud?a v Byt?i, ktorá zásobovala vodovod ?koly. Ako sa uvádza v správe ?kolského in?pektorátu z roku 1930, ,,mnohé ?koly sú ozdobené pekným rámcom ?kolskej záhrady, ale vzorným príkladom je ?tátna me?tianska ?kola vo Ve?kej Byt?i, ktorá monumentálnou budovou a krásnou ?kolskou záhradou je ozdobou mesta.? Okrem klasických vyu?ovacích predmetov, akými boli

napr. po?ty, sloven?ina, nem?ina, prírodné vedy, nábo?enstvo, spev, telocvik, zemepis alebo dejepis; vyu?oval sa aj krasopis, kreslenie, ru?né práce, domáce hospodárstvo ?i varenie. So ?tátnou me?tianskou ?kolou vo Ve?kej Byt?i je spojené aj meno známej spisovate?ky pre deti a mláde?, Sidónie Sakalovej, rodá?ky z Byt?e, ktorá na vtedaj?ej ,,me?tianke? ukon?ila tri triedy a neskôr na tunaj?ej ?kole aj pôsobila. ?iaci ?tátnej ?koly pod jej vedením a pod vedením správcu ?koly ? Jozefa Miksa, zahrali od roku1919 mnoho detských divadielok ?i veselých scén pre verejnos?, ktorých texty boli preva?ne dielom spomínanej autorky. Ú?as? na predstaveniach bývala ve?ká, neraz ich na v?eobecnú ?iados? opakovali aj trikrát, ke??e na ich príprave ?asto participoval aj u?ite?ský zbor, ktorý ochotne nacvi?oval balet. Zo získaných pe?azí potom zaobstarávali garderóbu ?i javiskové potreby, alebo za ne chudobné deti dostávali na Vianoce obuv, ?at-

Sidón ia Sak alová stvo ?i ?kolské potreby. Samozrejmos?ou boli aj oslavy narodenín prezidenta Masaryka, v?dy Via Hist or iae 16

7. marca. V roku 1929 bola zalo?ená ?kolská sporite??a - vklady vyberali triedni u?itelia a ka?dý ?iak mal originálnu vkladnú kni?ku tzv. ,,Rolníckej zálo?ny vo Ve?kej Byt?i.? Správa ?kolského in?pektorátu vo Ve?kej Byt?i taktie? informuje, ?e v

úradníka ni??ej kategórie ?tátnej slu?by je podmienené jeho absolvovaniu.?Z vyjadrení ?kolského in?pektorátu taktie? vyplýva, ?e zavedenie kurzu bolo nevyhnutné, lebo obec Ve?ká Byt?a a obyvate?stvo okresu bolo nato?ko nemajetné, ?e len vo výnimo?ných prípadoch mohli deti absolvova? ?túdium na stredných ?kolách.

Zaujímavos?ou bolo, ?e jednoro?ný u?ebný kurz zalo?ený vo Ve?kej Byt?i vo vy??ie uvedenom ?k. roku patril medzi prvé na Slovensku. Okrem Byt?e mali primárne túto mo?nos? len absolventi me?tianskych ?kôl v Bratislave, Trnave a Vrútkach. V rámci kurzu sa vyu?ovali predmety ako napr. francúz?tina, nem?ina, ma?ar?ina, stenografia, písanie na stroji ?i spev pre diev?atá.

Sú ?asn á podoba bývalej m e?t ian sk ej ?k oly.

Riadite?stvo ?koly od ka?dého Zák ladn á ?k ola Eliá?a Lán ih o ú?astníka vyberalo mesa?ne danom roku ,,bude chudobnému ?iactvu dávané ?kolné K?s 10 ? ktoré v?ak mali by? ur?ené mlieko zdarma, ostatnému ?iactvu za re?ijnú cenu 1 výhradne na kúpu u?ebných pomôcok. Maxil = K?s 2,20?, preto?e ,,dosial nemohlo by? mlieko málny po?et ?tudentov na jeden ?kolský rok bol takto podávané, lebo nebolo mo?né sohnat denné 50. Po 2.svetovej vojne sa v ?kolstve uskuto?nili potrebné kvantum 40-50 litrov.?Absolventom me?- viaceré zmeny. Z me?tianskej ?koly sa v roku tianskej ?koly bola od ?k. roku 1924/1925 1948 vytvorila Stredná ?kola v Byt?i. O 5 rokov ponúknutá mo?nos? absolvova? tzv. ,,jednoro?ný neskôr pod?a nového ?kolského zákona z r. 1953 u?ebný kurz?, ktorého cie?om bolo poskytnú? abboli zriadené osemro?né a jedenás?ro?né ?koly. solventom (okrem iného) príle?itos?, ,,...aby mohli Dôsledkom viacerých zrealizovaných zmien bol upevni? nadobudnuté vedomosti získané na me?vznik povinnej Základnej devä?ro?nej ?koly tianskej ?kole pre praktické ciele ?ivota (...) A urova Strednej v?eobecnovzdelávacej ?koly v Byt?i. na? prechod absolventov hlavne do ?ivností remeStredná v?eobecnovzdelávacia ?kola sa v roku selných, obchodu, polného hospodárstva a do ?kôl 1960 pres?ahovala do nových priestorov s lep?ím vy??ích, ktoré nutne nevy?adujú vzdelania na vybavením a roku 1969 bola premenovaná na ?kolách stredných...? Ako sa ?alej uvádza, ,,sriadeGymnázium v Byt?i. Pôvodná základná denie tohto kursu je vzh?adom na ?ím vy??ie kultúrne vä?ro?ná ?kola funguje do sú?asnosti ako Základpovznesenie obyvate?stva okresu ve?kobyt?ianskeho ná ?kola na ulici Eliá?a Lániho v Byt?i. nevyhnutne potrebné u? aj preto, ?e prijatie za

Via Hist or iae 17

Zdr oje 1. BADÍK, Rudolf. Príspevok k dejinám ?kolstva v Byt?i. In KO?I?, Jozef ? CHURÝ, Slavko (ed.). Byt?a 1378-1978.

Martin : Osveta, 1978, s. 191-196.

2. MICHALI?KA, Vladimír (ed.). Dejiny ?kolstva na Slovensku koncom 19. a za?iatkom 20. storo?ia (K storo?nici Apponyiho zákonov). Bratislava : Ústav informácií a prognóz ?kolstva, 2008, s. 16-17. ISBN 978-80-7098-464-2.

3. MICHALI?KA, Vladimír (ed.). Topografia dejín ?kolstva na Slovensku od po?iatkov do roku 1918 ? ?ilinský a Banskobystrický kraj. Bratislava : Ústav informácií a prognóz ?kolstva, 2010, s. 23-24. ISBN 978-80-7098-489-5.

4. PAVLÁK, Emil. Vývoj ?kolstva od prevratu po rok 1933 a sociálne pomery ?iactva. In LUPTÁK, Ludevít (ed.).

Severozápadné Slovensko. Banská Bystrica : Slovan, 1919, s. 42-45.

Ar ch ívn y m at er iál 1. ?tátny archív v ?iline so sídlom v Byt?i : ?kolský in?pektorát vo Ve?kej Byt?i. ?tátna me?tianska ?kola vo Ve?kej Byt?i. (Slovensko). K. ?. 2522/29.

2. Pamätná kniha obce Ve?ká Byt?a. Dejiny do r. 1948. Byt?a, 1948.

Via Hist or iae 18

O vz?ahu u?ite?a a ?iaka pod?a Johanna Friedricha Herbarta au t or

Dian a Balogá?ová (Un iver zit a Kom en sk éh o v Br at islave)

,,Medzi u?ite?om a ?iakom, medzi katedrou a ?kolskou lavicou, medzi o?ividným hore a dolu stála nevidite?ná bariéra autority, ktorá znemo??ovala akýko?vek kontakt.?

Rakúsky spisovate?, Stefan Zweig, podrobil kritike základnú ?kolu a gymnázium, ktoré ukon?il na prahu 19. storo?ia. Dokázal úspe?ne vy?tudova? na Viedenskej univerzite, kde neskôr predná?al a v?aka nadaniu písa? sa stal svetoznámym. Sláva zostala s jeho menom spojená i po pred?asnej smrti v roku 1942.

Problémom, ktorý vo svojich spomienkach zdôraznil bol i vz?ah u?ite?a a ?iaka, ak sa o vz?ahu dá hovori?. Hoci opísal detailne priestory ?koly, na tváre u?ite?ov si Zweig spomenú? nedokázal. Byrokracia vytvorila z pedagógov stroje, ktoré zapisovali známky do malých zo?itov. Vtedy malý chlapec cítil, ?e i oni ?akajú rovnako tú?obne na posledné zvonenie. I ke? v Rakúsko?Uhorsku prebiehali reformy, vo výu?be boli cite?né minimálne. Jedna z tých vä??ích bola odsúhlasená v roku 1854.

Napriek tomu Stefan Zweig pí?e o závisti, ktorú cítil pri poh?ade na deti 20. storo?ia, ktoré sa k svojim u?ite?om pribli?ovali viac a nevidite?ná bariéra medzi nimi sa sten?ovala.

V období narodenia a ?túdií Stefana Zweiga sa ?oraz viac presadzovala Herbartova pedagogika, ktorá vznikla u? na za?iatku 19. storo?ia. Zavádzaná do ?kôl bola

Joh an n Fr iedr ich Her bar t

najskôr v Nemecku, neskôr v Rakúsko ?

Uhorsku ?i USA. Herbartizmus zo?al svoj úspech a? pár desa?ro?í po zrode, no dodnes zostáva in?pirujúcim i v?aka rovnocennosti, slobode a disciplíne vo vyu?ovaní.

Jeho tvorca, Johann Friedrich Herbart sa narodil v roku 1776, bol filozofom a pedagógo nemeckého pôvodu. Zalo?il Pedagogické univerzitné semináre na Univerzite v Königsbergu, pracoval ako domáci u?ite? a rozpracoval teoretickú i praktickú pedagogiku. Teoretickú tvoria úvahy o vyu?ovacom procese a organizácii ?koly. K praktickej patrí definovanie cie?a výchovy, ktorým by mala by? sila charakVia Hist or iae 19

teru. Tak ako sa z etiky odvodzuje cie?, zo psychológie by mali vyplynú? výchovné a vyu?ovacie metódy. Herbart rozdelil vyu?ovanie do ?tyroch stup?ov, ktoré hovoria o interakcii medzi pedagógom a ?iakom alebo zverencom.

Stupne vyu?ovania sa skladali z Jasnosti, Asociácií, Systému a Metódy.

Pri výu?be by mal postupova? vedecky, naopak, ?erpanie výlu?ne zo svojich skúsenosti a podria?ovanie sa o?akávaniam spolo?nosti nie je ?iadúce.

V ?kole je dôle?itý psychický stav die?a?a, ?o ?asto uniká pozornosti pedagógov, ktorí si pozornej?ie v?ímajú ich fyzický stav. Herbartova Jasnos? znamená vzbudenie pozornosti, ktorá teória pedagogiky mala na zreteli rozvoj ?iaka, jeho potreby a rast, nielen ten fyzický, ale i du?evný. Ved?a teórie o slobode a du?evnom raste ?iakov vyznievajú úvahy o trestoch zvlá?tne, no napriek tomu, ?e v herbartizme sa pripú??a mo?nos? trestu, v riadení je omnoho dôle?itej?ia autorita a láska ako pou?ívanie tvrdých nápravných prostriekov.

Telesn é t r est y boli pr íli? dlh o zak or en en é vo výu ?be K telesným tresnastáva pri výklade u?ite?a. Pozornos? ?iaka tom by sap od?a Herbarta malo pristúpi? v sibola v?dy mimoriadne dôle?itá, preto mô?e tuácii, kedy dohovory nepomáhajú, ale spôsob by? aj vynútená. Asociácie sa spájajú s o?akákomunikácie u? ne?pecifikuje. Pripú??a fyzické vaním pri rozhovore a metódou sa myslí ?intresty a zárove? obmedzuje, no nie argunos? ?iaka, pri ktorej si precvi?uje nadobudmentáciou zdravého vývoja die?a?a. Herbart nuté poznatky v na to slú?iacich cvi?eniach. tvrdí, ?e ak si die?a na trest zvykne, prestane sa ?kola má disponova? kvalitnou výu?bou, do ho bá?. V jeho teórii pedagogiky sú teda príktorej je zahrnutá i mravná výchova. Mimoriatomené kontrastujúce prvky. Kritika vo?i todna dôle?itos? je prikladaná individualite ?iaka muto smeru tkvela i v príli?nom obdive fora morálke. Mravne vychováva? majú svoje deti malizmu, v dôraze na teóriu a memorovanie. rodi?ia, ale u?ite?v tomto smere nesmie zosta?

V Herbartových dielach nájdeme aj charakterpasívnym, práve naopak, dôle?ité je spoluistiku autority, ktorú, narozdiel od Zweiga, vnípodie?a? sa na výchove. U?ite? nie je zodmal pozitívne. Nekritizoval pojem autority, povedný iba za sprostredkovanie poznatkov. práve naopak, vyzdvihoval jej dôle?itos? vo

Via Hist or iae 20

výu?be, v ktorej má miesto aj láska. Autoritou sa nemô?e sta? hocikto, je potrebné sp??a? vedomostné i du?evné kritériá. Ak ?ou u?ite? chce by?, musí si osvoji? vyhovujúce spôsoby

správania. Jeho dobrota v?ak nesmie by? zneu?ívaná a nemô?e ?ou by? manipulované, preto má by? nav?dy spätá s prísnos?ou.

Zdr oje 1. HERBART, Johann Friedrich. Schriften zur Pädagogik; Theil 1 [online]. Leipzig: Voss, 1851 [cit. 2017-02-18].

ISBN 7869692.

32 ?

70.

Dostupné z: http://reader.digitalesammlungen.de/resolve/display/bsb10604098.html 2. HERBART, Johann Friedrich / Esterhues, Joseph: Johann Friedrich Herbart, Bd.: 1, Umriß pädagogischer Vorlesungen, besorgt von Josef Esterhues, Paderborn, 1984. s. 22 [cit. 2017-04-07] ISBN 3-506-78321-1. Dostupné z : http://daten.digitalesammlungen.de/~db/0004/bsb00046078/images/index.html?seite=00001&l=de 3. REBLE, Albert. Dejiny pedagogiky. 1. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladate?svo, 1995.s. 183 ? 194.

ISBN 80-08-02011-3.

4. SROGO? , Tomá?. Dejiny ?kolstva a pedagogiky. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladate?svo, 1986.

117 ? 120.

5. ZWEIG, Stefan. Svet v?eraj?ka: Spomienky Európana. Bratislava: Promo International, 1994. s. 28 ? 29.

ISBN 8096709070.

6. ?UPANI?, Jan - Václav HOR?I?KA - Hana KRÁLOVÁ. Na rozcestí: rakouskouherská zahrani?ní slu?ba v posledních letech existence monarchie. Praha: Agentura Pankrác, 2009. s. 83 ? 86. ISBN 978-80-86781-13-6.

Via Hist or iae 21

Problematika vzniku a pôsobenia elementárnych ?kôl v Humennom a vybraných obciach okresu au t or

M at ú ? Bu r da (Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave)

Prvá svetová vojna, ktorá v rokoch 1914 - 1915 zasiahla územie dne?ného Pre?ovského kraja, traumatizovala celú spolo?nos?. Mno?stvo sídel Zemplínskej, ?ari?skej ?i U?skej ?upy zostalo po plienení ruských, ale aj rakúskouhorských vojakov po?kodených ?i úplne zdevastovaných. Spolo?nos? zostala paralyzovaná, ke??e také ve?ké obety nebolo mo?né v krátkom ?ase nahradi?. Okrem oby?ajných ro?níkov ?i remeselníkov narukovalo do rakúsko-uhorskej armády Franti?ka Jozefa mno?stvo u?ite?ov ?i k?azov tvoriacich vtedy mestskú ?i dedinskú elitu. Koniec krvavého konfliktu priniesol zmenu na geopolitickej mape Európy, ke??e na troskách konzervatívnej monarchie Habsburgovcov vznikali ?táty demokratického zriadenia. ?eskoslovenská republika na ?ele s prezidentom Masarykom musela tvrdo zápasi? o svoju územnú celistvos? s rozpínajúcim sa Ma?arskom, ktoré volalo po pripojení slovenskej ?asti k ich ?tátnemu útvaru. Vyhlásením ?eskoslovenského ?tátu, 28. októbra 1918, a prijatím Martinskej deklarácie, 30. októbra 1918, za?ína nová etapa slovenského národa. Územie severovýchodného Slovenska bolo za?lenené do novovytvoreného ?tátu, ktorý sa zaviazal rie?i? ?kolskú otázku. ?eskoslovenskí politici budovali ?tát na princípoch demokracie, ale v súlade s ideolo-

giou ?echoslovakizmu. Prijatie ústavy novovytvoreného ?tátu v strednej Európe vo februári 1920 dalo príle?itos? národnostným men?inám na utváranie vlastných výchovno- vzdelávacích in?titúcií. Pocítilo to aj územie severovýchodného Slovenska, kde ?ili ved?a seba viaceré etniká ? Slováci, Rusíni, Ma?ari, Ukrajinci a ?idia.

Legislatívne ?kolstvo nadväzovalo na ?truktúru Rakúsko?Uhorska a zákonov z roku 1868 a 1869. Samozrejme, slovenská ?as? okam?ite zru?ila povinné vyu?ovanie ma?arského jazyka a nastolila demokratickej?í charakter výchovy a vzdelávania v slovenskom jazyku. Ve?ký zásah do budovania nového demokratického ?kolstva predstavoval Zákon ?. 226/1922 Zb. z.a n., ktorý sa skôr ozna?uje ako ?Malý ?kolský zákon?. Povinná ?kolská dochádzka sa ustálila na 8 rokov. Nová legislatíva upravovala po?et ?iakov v triedach, ktorý sa postupne zni?oval na 50. Zákony v?ak nerie?ili omnoho pál?ivej?í problém spo?ívajúci v nedostatku kvalifikovaných u?ite?ov ?i samotných priestorov ur?ených na výu?bu. Okrem toho, severovýchodné Slovensko zápasilo s nedostatkom finan?ných prostriedkov na rekon?trukciu ?i výstavbu ?kolskej siete. V mnohých prípadoch vypomáhala cirkev ?i miestny donátor. Ako príklad mô?eme uvies? bankára Michala Bosáka, rodáka z Okrúhleho, ktorý neváhal vyVia Hist or iae 22

budova? v obci novú jednotriednu ?kolu v medzivojnovom období je späté s pôsobez vlastných finan?ných zdrojov nadobudnutých ním ?tátnej ?udovej ?koly. Ani zemplínske mesv USA, kde odi?iel za prácou. Spo?iatku preto nemalo dostatok financií na vybudovanie beral a triedil uhlie. Neskôr sa zamestnal nových priestorov, a tak sa ?iaci vzdelávali vo u obchodníka Mi- viacerých budovách. ?as? ?iakov sa dokonca chala Zemányho, u?ila v priestoroch ?udovej ?koly v blízkej obci kde rozvá?al pivo. Kochanovce. Nevyhovujúci stav sa skon?il po Obchodník bol roku 1936, preto?e mesto zrealizovalo výs ním nadmieru stavbu novej budovy, v ktorej na?la miesto ?uspokojný a neu- dová aj me?tianska ?kola. Osobitá pozornos? stále mu k výpla- sa venovala rómskej komunite, ktorých pod?a te pridával nejaké údajov z roku 1930 bolo v meste len 103, ale drobné mince, toto ?íslo nezodpovedá vtedaj?ej realite, ke??e ktoré Michal Bo- pred rokom 1938 nav?tevovalo elementárnu sák zúro?il pri za?kolu a? 90 Rómov. V rovnakom období sa kladaní vlastného zriadila vzdelávacia pobo?ka pre presídlencov baru ?i kr?my. z obce Vala?kovce (obec zanikla z dôvodu vyPostupne sa kr?- budovania vojenského obvodu; pozn. autora). ma premenila na 20. roky 20. storo?ia boli pre regionálne ?kolM ich al Bosák lodnú agentúru stvo ve?mi komplikované z h?adiska vhodného a v roku 1903 si obsadenia pedagogického personálu. Namies? dokonca zalo?il vlastnú súkromnú banku. O to ma?arských u?ite?ov ?kolské úrady povolá?tyri roky neskôr sa jeho podpis ocitol na vali do funkcií riadite?ov a u?ite?ov ?eských dolárových bankovkách.

Podobná situácia nastala aj v meste Humenné a pri?ahlých obciach dne?ného okresu.

Ako sme u? uviedli, minority mali zo zákona mo?nos? vybudova? a prevádzkova? vlastné ?koly. Napomôc? nám mô?e ?tatistika z roku 1930, rozoberajúca aj národnostnú otázku.

Mesto Humenné vykazovalo 23 903 obyvate?ov, ?u dová a m e?t ian sk a ?k ola v Hu m en n om v r ok u 1936 pri?om k rusínskej (ruskej, ukrajinskej) etnicite sa pripedagógov najmä z Moravy. V Humennom pôhlásilo 948 ob?anov. V meste bývalo aj 446 ?isobilo viacero pedagógov z ?iech, ako napríkdov, 127 Nemcov a 109 Ma?arov. ?idovská kolad Alois Bene? ?i Josef Beran zastávajúci riamunita po roku 1918 pri?la o svoju ?kolu, dite?skú funkciu. Humen?ania sa podie?ali na ke??e nemal kto vyu?ova?. Základné ?kolstvo budovaní ?kôl na území celého Zemplína. Hu-

Via Hist or iae 23

menská firma Arnosta Vor?a realizovala výstavbu ?koly vo Vranove nad Top?ou ?i iných lokalitách. ?kolský ?ivot sa nesústre?oval len do okresného mesta. V niektorých obciach severnej ?asti Zemplína existovala ?kolská sústava v rukách katolíckej cirkvi. Úpadok spätý s vojnou priniesol stagnáciu aj do cirkevných ?kôl. Po vojne museli malé obce rie?i? ka?dodenné problémy.

Medzi tie najvá?nej?ie patrili nevyhovujúci stav ?kolskej budovy, neexistujúca ?truktúra ?i slabá dochádzka. Aspo? v krátkosti na?rtneme, prostredníctvom niektorých obcí, problém elementárneho ?kolstva v okrese Humenné v rokoch 1918 a? 1939, kedy ?tatistiky vykazovali 20 25% negramotnos?. V roku 1925 v humenskom okrese existovalo 7 ?tátnych ?udových ?kôl (Hankovce, Humenné, Jasenov, Kochanovce, Ko?kovce, Kudlovce ? dnes sú?as?

Humenného ? a Luka?ovce), 21 rímskokatolíckych ?kôl (Ba?kovce, Brekov, Humenné, Chlmec, Jankovce, Kamenica nad Cirochou, Kamienka, Karná, Lieskovec, ?ubi?a, Modra nad Cirochou, Ni?né Ladi?kovce, Ohradzany, Pti?ie, Rovné, Slovenská Volová, Udavské, Ve?opolie, Vy?ný Hru?ov, Vy?né Ladi?kovce a Zbudské Dlhé), 5 gréckokatolíckych ?kôl (Adidovce, Ha?ín nad Cirochou, Rokytov pri Humennom, Ma?kovce, Porúbka), 2 obecné ?koly (Jablo?, Zbudský Rokytov) a 1 me?tianska ?kola (Humenné). Niektoré obce zo sú?asného okresu sa v zozname neuvádzajú, preto?e vtedy nepatrili do humenskej územnej samosprávy.

Aspo? pár viet venujeme vybraným obciam a ich snahám zriadi? ?kolu.

Obec Jankovce u? pred vypuknutím Ve?kej vojny disponovala ?kolskou budovou. Tá bola vybudovaná u? v roku 1888, av?ak len z dreva. A?

o 20 rokov neskôr sa ob?ania obce podujali na vymurovanie budovy, ?o zlep?ilo komfort ?iakov a u?ite?a. O rozvoj miestnej ?koly sa v medzivojnovom období postaral ?tefan Kor?inský. Za jeho úradovania sa v obci vysadili nové stromy, pri?om sám viedol deti ku kladnému vz?ahu k prírode. Pozitívne podmienky na ?ivobytie sa prejavili aj na zvy?ovaní po?tu ?kolopovinných detí. V ?kolskom roku 1929/1930 nav?tevovalo obecnú ?kolu 110 ?iakov a o dva roky sa ich po?et zvý?il na 143. Priaznivá situácia viedla kompetentných k zriadeniu dvojtriedky a neskôr k roz?íreniu na trojtriedku.

Aj ?al?ie obce pristúpili s pomocou ?tátnych orgánov k výstavbe elementárnych ?kôl. Na za?iatku 30. rokov 20. storo?ia sa za?alo s výstavbou ?tátnej ?udovej ?koly v obci Ruská Kaj?a za pomoci ?tátnej dotácie. ?tát sa rozhodol

Tr ieda v obci Ru sk á Kaj? a prispie? rusínskej obci 200 000 Ks?. Rovnaký zámer plánovali úradníci realizova? v Rusínmi obývaných obciach Pritu?any a Ruská Poruba.

V obci Pakostov existovala cirkevná ?kola e?te pred prvými výstrelmi Ve?kej vojny a k preru?eniu kontinuity vzdelávania nedo?lo ani po?as bojov na fronte. ?kola v Pakostove sa stala spádovou výchovno- vzdelávacou in?titúciou pre

Via Hist or iae 24

okolité obce. Po roku 1918 vyu?oval na ?kole Andrej Orlík, ktorého vystriedal moravský u?ite? Josef Hejda. V ?ase jeho pôsobenia sa ?kola transformovala na ?tátne zariadenie.

Pozoruhodnos?ou je skuto?nos?, ?e u?ite? vyu?oval dvojzmenne okrem ?tvrtka, kedy mal vo?no. Okrem toho obec nedisponovala vlastnou budovou a ?kolu preto umiestnili do domu Michala Rusnáka, ktorý v tom ?ase ?il v USA. V medzivojnovom období v obci Pakostov pôsobili v pedagogickom zbore Bartunek ?i Ru?ena Svobodová z Moravy. Podobne tomu bolo aj v obci Ko?arovce, kde sa za?alo s výstavbou ?koly a? na za?iatku 30. rokov 20. storo?ia. Dovtedy deti z Ko?aroviec nav?tevovali ?kolu v Luka?ovciach.

Prví ?iaci vstúpili do novovybudovanej ?koly v roku 1931 pod vedením ?eského u?ite?a Bohuslava Procházku.

vykazovali síce mno?stvo nedostatkov, ale na druhej strane elementárne ?koly vytvárali podmienky na rozvoj osobnosti die?a?a. Aj ostatné obce a mestá sa v medzivojnovom období usilovali o výstavbu rôznych typov ?kôl, ktoré mali zlep?i? gramotnos? nielen neplnoletých ob?anov novovytvoreného ?tátu, ale ponúknu? základné vzdelanie aj ostatným ?u?om. Problém nastal vo financovaní, ke??e severovýchodné Slovensko sa vyrovnávalo

Elementárne ?koly nedisponovali adekvátnymi pomôckami ?i knihami potrebnými na vyu?ovanie. Len v?aka rodákom, ktorí v mnohých prípadoch vycestovali za prácou na západ, ?i cirkevným organizáciám sa darilo zlep?ova? vybavenie tried.

V mnohých prípadoch pomáhala aj Matica slovenská, ktorá distribuovala do ?kôl preva?ne knihy. Postupne sa darilo zmen?ova? rozdiely medzi jednotlivými ?kolami. V mnohých prípadoch sa v jednej triede tla?ilo viac ako 50 ?iakov, aj ke? to zákon neumo??oval.

Taktie? chýbali lavice, stoli?ky. ?kolám sa vy?ítala nedostato?ná hygiena a v zimných mesiacoch zavládol v triedach chlad. Ak si obec ?i cirkev nemohla dovoli? zakúpi? drevo na kúrenie, v mnohých prípadoch deti museli donies? nejaké to poleno do piecky ?i kachlí. ?koly

Poh ?ad n a obec Jan k ovce s devasta?nými následkami prvého globálneho konfliktu moderného po?atia. Napredovanie a zlep?ovanie pomerov v ?eskoslovenskom ?kolstve naru?ili udalosti späté s nástupom Adolfa Hitlera k moci. Územie Slovenska, a? do roku 1944, boje priamo nezasiahli, ?i?e bola tu mo?nos? vzdeláva? deti v elementárnych ?kolách.

Ideológiu ?echoslovakizmu vystriedala ideológia Slovenského ?tátu.

Via Hist or iae 25

Sek u n dár n a lit er at ú r a 1. BAUCH, Vlastislav a kol. Slovensko. ?ud ? 1. ?as?. Bratislava : Obzor, 1974, s. 430.

2. DANEK, Ján. Dejiny výchovy a vzdelávania na území Slovenska. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2015, s. 107-122. ISBN 978-80-8105-647-5.

3. FEDI?, Vasi?a kol. Dejiny Humenného. Humenné : REDOS, 2008, s. 217-230. ISBN 80-968790-4-9.

4. GABZDILOVÁ, So?a. ?kolský systém na Slovensku v medzivojnovej ?eskoslovenskej republike (1918-1938). Ko?ice : Univerzita Pavla Jozefa ?afárika v Ko?iciach, 2014, 80 s. ISBN 978-80-8152-142-3.

5. KOVÁ?, Du?an. Dejiny Slovenska. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 1998, str. 179-216. ISBN 80-7106-268-5 6. KIZÁK, Jozef. Pakostov v minulosti a sú?asnosti. Pre?ov : ManaCon, 1998, s. 37-40. ISBN 80-85668-57-2.

7. LETZ, Róbert. Slovenské dejiny IV. 1914-1938. Bratislava : Literárne informa?né centrum. 2010.

342 s. ISBN 978-80-8119-028-5.

8. JUR?I?INOVÁ, Nade?da. Prvé novostavby ?udových ?kôl na ?ari?i po vzniku ?SR. In Dejiny, 2015, ro?. 10, ?. 1, s. 19-33. ISSN 1337-0707.

In t er n et ové zdr oje 1. http://sodb.infostat.sk/ 2. regionalnedejiny.sk 3. http://www.jankovce.ocu.sk/-historia Dobová t la?

1. Slovenská krajina, 23.09. 1931, V?eli?o zo Zemplína.

Via Hist or iae 26

Maria Montessoriová a jej alternatívne vzdelávanie au t or

Bc. M ár ia M oln ár ová (Un iver zit a Kon ?t an t ín a Filozof a v Nit r e)

Málokto si uvedomuje skuto?nos?, ?e na Slovensku okrem tradi?ných ?kôl fungujú aj alternatívne ?koly. Ale ?o sa skrýva pod týmto pojmom? Alternatívna pedagogika je akýmsi pokusom h?ada? nové rie?enia pre staré a ?asto nepochopené potreby. Tento typ ?kôl sa lí?i od tradi?ných u? základnými znakmi a má rozdielne formulované ciele. U? samotná filozofia tohto typu ?kôl je iná. Pou?íva alternatívne metódy, prístupy, technológie vzdelávania, vyu?ovacie pomôcky, ale odli?uje sa aj riadením a organizáciou. V alternatívnych ?kolách sa kladie dôraz na spoluprácu u?ite?ov, ?koly a hlavne rodi?ov s týmto in?titútom. Prvé ?koly za?ali vznika? v druhej polovici 19. storo?ia. Medzi prvé zariadenia tohto typu by sme mohli zaradi? waldorfské, freinetovské, daltonské, jenské a montessoriovské ?koly. V mojom príspevku som sa rozhodla venova? práve poslednému typu ?kôl. Skôr ako sa budem venova? opisu tohto typu ?koly, je potrebné popísa? stru?ný ?ivot Marie Montessoriovej.

Maria Montessoriová sa narodila 31. augusta 1870 v talianskom meste Chiaravalle. Bola dcérou ?tátneho úradníka. Absolvovala strednú ?kolu, ktorá mala technicko- prírodovedné zameranie. Jej prvý pokus dosta? sa na univerzitu v Ríme a ?tudova? medicínu stroskotal.

Vybrala si teda iný odbor a prihlásila sa na ?túdium matematiky, fyziky a prírodných vied, ktoré ukon?ila s diplomom. Pomohlo jej to v uskuto?není pôvodného zámeru a tentoraz sa

jej

M ar ia M on t essor iová podarilo absolvova? medicínu. Ako prvá ?ena v Taliansku vy?tudovala tento odbor s výbornými výsledkami. ?oskoro ju ?akala prvá pracovná ponuka asistentky v nemocnici. Popri práci sa venovala aj ?túdiu psychiatrickej lie?by a detskej medicíny so zameraním na detskú neurológiu. V roku 1896 získala doktorát zo psychiatrie. Bola jej vyjadrená ve?ká úcta od profesorov, ke? jej ponúkli miesto asistentky v univerzitnej nemocnici. Mala v?ak aj vlastnú prax. Popritom stíhala pracova? na výskumoch Via Hist or iae 27

na psychiatrickej klinike. V rámci tejto praxe nav?tevovala rôzne ústavy, kde sa primárne zameriavala na deti. Venovala sa najmä prípadom, v ktorých deti boli posielané rodinami alebo ?kolami do ústavov, preto?e boli nezvládnute?né a nevzdelávate?né. Zistila, ?e v lie?ebniach upadli do apatie a nev?ímali si

podmienky. Týmto vystúpením zaujala publikum a ?oskoro sa o nej hovorilo v celej Európe.

Neskôr mala e?te nieko?ko podobných predná?ok vo viacerých európskych mestách. Krátko nato sa jej v roku 1898 narodil neman?elský syn Mario, ku ktorému sa dlho nemohla prizna?. Na?alej ale pokra?ovala v psychiatrických výskumoch a ?tudovala teóriu výchovy.

Rok 1900 bol prelomovým. Vznikla toti? úplne jedine?ná a nová in?titúcia s lekársko ?pedagogickým zameraním. Prvá trieda pozostávala z dvadsiatich dvoch ?iakov. Maria Montessoriová v tomto in?titúte pracovala ako riadite?ka. Pomôcky pre výu?bu boli upravované individuálne pre potreby ka?dého die?a?a.

Jej metóda vyu?ovania mala ve?ký úspech, preto za?ala premý??a? nad prácou so zdravými de?mi. Uva?ovala, ako by bol vývoj detí determinovaný, ak M ar ia M on t essor iova n a n áv?t eve v t r iede by neboli ich schopnosti potlá?ané tradi?nými metódami vzdelávania. V roku svoje okolie. Pozornos? zbystrili len v tom prí1901 zmenila svoje zameranie a vo veku 30 pade, ak im bolo podávané jedlo, ktoré konzurokov za?ala so ?túdiom antropológie, psymovali ako zvieratá a nie ako ?udia. Práve tieto chológie a filozofie výchovy. Opä? sa zapísala spozorované udalosti ju viedli k my?lienke, ?e na univerzitu v Ríme, tentoraz na filozofickú tieto deti potrebujú viac pozornosti, nové fakultu, kde absolvovala pedagogiku, hygienu zá?itky a individuálny prístup. Ka?dé z nich a experimentálnu psychológiu. Aj kvôli synovi malo iný stupe? postihnutia, ?o viedlo k zna?- svoj výskum vykonávala v ?udových ?kolách. nej mentálnej retardácii, v dôsledku ?oho bola V rokoch 1904 ? 1908 sa stala profesorkou nevyhnutná vhodná výchova. Dr. Montesso- antropológie na Pedagogickom in?titúte Uniriová za?ala so ?túdiom materiálov o du?evne verzity v Ríme. Maria Montessoriová otvorila postihnutých de?och. Významný vplyv na jej v roku 1907 materskú ?kolu Dom detí (Cassa pedagogiku mal Jean Jacques Rousseau, Jodei Bambini). Venovala sa najmä zanedbáhann Heinrich Pestalozzi, ale aj Friedrich Frövaným de?om vo veku 2-6 rokov. Výchova bola bel. V?aka nim pri?la na to, ?e ?kola je ve?mi ú?inná a pomáhala de?om viac sa konmiestom, ktoré determinuje ?loveka a precentrova?, správa? sa socializovane a priamie?a ho. V roku 1886 sa zú?astnila kongresu te?sky. Tieto pozitívne výsledky mali ?oskoro v Berlíne, kde vystúpila so svojim príspevkom. ve?ký ohlas po Európe. V roku 1912 usporiaObhajovala v ?om práva pracujúcich ?ien. dala v Ríme medzinárodný kongres, ktorý Tvrdila, ?e ?eny doká?u rovnako tvrdo pracova? predstavoval akýsi kurz pre pedagógov a vyako mu?i, len potrebujú príle?itos? a vhodné chovávate?ov. O rok neskôr predná?ky Marie Via Hist or iae 28

Montessoriovej pokra?ovali prvýkrát v USA, a potom aj po Európe. V roku 1917 sa pres?ahovala do ?panielska. So svojím synom Mariom zalo?ila Medzinárodnú asociáciu Montessori (AMI) s pôvodným sídlom v Berlíne.

Neskôr sa organizácia preniesla do Londýna.

Po vypuknutí vojny v roku 1939 odi?la Maria aj so synom do Indie. Vo fa?istických krajinách bola ?innos? jej in?titúcií utlmená, ba a? pozastavená. Jej knihy sa vo fa?istickom Nemecku verejne pálili. Po Indii sa vybrala na Ceylón a následne do Pakistanu. Naspä? do Európy sa natrvalo vrátila a? v roku 1950. Posledný vzdelávací kurz viedla o rok nato v Innsbrucku. Zomrela 6. mája 1952 v Holandsku. Dnes v jej práci pokra?uje vnu?ka Renaldine.

Nosnou my?lienkou Montessoriovskej pedagogiky bolo a je oslobodi? die?a od diktatúry dospelých a tým mu da? slobodu. Maria Montessoriová verila, ?e ka?dé die?a má samo o sebe dostatok vnútorných predpokladov nato, aby bolo schopné sta? sa dobrým ?lovekom. Jej filozofia die?a?a bola vo ve?kej miere poznamenaná nábo?enstvom, ale aj jej vzdelaním a výskumom. V Dome detí aplikovala spontánny rozvoj die?a?a. Pod?a nej deviácia ich rozvoja je istá forma akéhosi neprestajného boja s rodi?mi, resp. dospelými.

Týmto spôsobom sa vnucuje ich vô?a die?a?u.

Ale ako sa chápalo a mo?no aj dnes vä??inou chápe poslu?né die?a? Pravdepodobne sa predstavy dospelých vo vä??ine prípadoch zhodujú. Podoby poslu?nosti die?a?a sú nasledovné: poslu?nos? tela, inteligencie, aktivity a vôle die?a?a. Táto schéma bola nosnou najmä v ?asoch totalitných re?imov v 19. a 20. storo?í. Týmto spôsobom dochádzalo k celkovému potlá?aniu osobnosti die?a?a a retardácii jeho rozvoja. Preto boli a sú hlavnými my?lienkami, metódami a princípmi Montessoriovskej pedagogiky nasledovné body:

1. Ka?dé die?a má robi? len to?ko, ko?ko doká?e urobi? z vlastných síl.

2. Prostredie a predov?etkým výchovu je potrebné prispôsobi? primárne tak, aby vyhovovala potrebám detí a nie dospelých. Tým má poskytova? mo?nos? pre maximálny rozvoj.

Montessoriová to rozde?uje do troch bodov : a) primeranos? zariadenia (ni??ie k?u?ky, k vzrastu vhodné stoli?ky a stoly at?.) b) didaktické pomôcky (glóbus, drevo, kocka, valec a pod.) c) aby ka?dé die?a malo svoj pracovný priestor (kútik) 3. Maximálne má by? podporovaná samostatnos? a sústredenos? detí na individuálnu ?innos?.

4. Ve?kú dôle?itos? pripisovala vnímaniu a rozvíjaniu v?etkých zmyslov.

5. V prostredí, v hra?kách a v celkovom koncipovaní vzdelávania má by? kladený dôraz na stup?ovitos? náro?nosti. Die?a sa sna?ila postupne rozvíja?.

6. Osobnos? u?ite?a je charakteristická vysokou odbornos?ou, úsilím pomôc? die?a?u pri rozvoji, vy?aduje sa vysoká empatia, pozorné sledovanie a rozvíjanie v?etkých potrieb detí, aby boli zárove? rozvíjané individuálne a náro?né podnety pre v?etky deti.

Maria Montessoriová pri?la na spôsob, ako správne rozvíja? vnútornú tvorivos? detí, ich vnímanie, ktoré je podnecované prostredím a prácou s vhodnými pomôckami. Pomocou výskumov zistila, ?e aj napriek v?eobecnej ?fáme? sa die?a doká?e dlhodobo sústredi? na jednu ?innos?. Musí by? ale danou vecou dostato?ne zaujaté. Ka?dému die?a?u je potrebné umo?ni? dobrovo?né ukon?enie ?inností. Nesna?ila sa deti vytrhnú? z ?inností

Via Hist or iae 29

a preru?i? ich napr. zvonením alebo plánmi na nové u?ivo. Jej nosnou my?lienkou bola ?sloboda die?a?a?, ktorú mo?no pochopi? len s filozofickým poh?adom na ?loveka. Montessoriovské ?koly sú aj dnes jednotnými ?kolami, ktoré poskytujú a dávajú vzdelávanie de?om od dva a pol roka do pätnástich rokov. Vnútorne sa ?lenia na materskú ?kolu a základnú devä?ro?nú ?kolu, ktorá umo??uje ?tudentom pokra?ova? v ?túdiu na stredných ?kolách. Ka?dá z nich napomáha v poznaní sveta a seba samého. Die?a sa stáva samostatným, aktívnym ?lovekom, ktorý je zodpovedný za svoje konanie. Pri ?innostiach si osvojuje znalosti materinského a cudzieho jazyka, prírodné a spolo?enské vedy, základy umenia, ale venuje sa aj telesným a pracovným aktivitám.

V súvislosti so vzdelávaním si aj samotná Montessoriová viedla u?ite?ský, resp. pedagogický denník, v ktorom zaznamenávala úrove? vývoja ka?dého die?a?a vo v?etkých predmetoch. Pri plnom po?te detí (25) tvrdila, ?e je potrebný pomocný u?ite?. Hlavne kvôli náro?nosti organizácie u?ebnej ?innosti. Minimálny po?et detí v triede je 15, ktoré pracujú individuálne alebo v skupinkách. Základný systém Montessoriovských ?kôl z h?adiska pedagogiky je mo?né ?leni? na týchto 5 materiálov, resp. skupín:

Marie Montessoriovej sa mali mo?nos? vzdeláva? chudobné, neman?elské deti a polosiroty.

Je potrebné si uvedomi?, ?e v ?ase vzniku Domu detí alebo neskôr ?kôl nebolo umo?nené takýmto rodinám vzdeláva? svoje potomstvo.

Ako vyplýva aj z predchádzajúceho textu, niektoré deti v in?titútoch Montessoriovskej pedagogiky boli aj mentálne retardované a neschopné za?leni? sa do spolo?nosti. V?aka tejto výnimo?nej ?ene v?ak dostali ?ancu na plnohodnotný ?ivot v spolo?nosti. Fa?istický re?im neumo?nil tejto významnej pedagogi?ke v niektorých krajinách Európy vykonáva? svoju ?innos?. Nevzdávala sa a na?alej pokra?ovala v pomoci de?om a rodinám. Pracovala po celom svete a pritom vychovávala vlastné die?a. Po páde re?imu sa vrátila na svoj rodný kontinent, kde následne obnovila svoju ?innos?. Dodnes vznikajú in?titúty, ktoré fungujú na jej princípoch a nesú jej my?lienky výchovy die?a?a.

1. cvi?enia ka?dodenného ?ivota 2. cvi?enia na rozvoj zmyslov 3. matematické cvi?enia 4. jazykové cvi?enia 5. kozmická výchova Tento systém sa dodnes uplat?uje najmä v materských a základných ?kolách. Na Slovensku je nieko?ko materských ?kôl a jedna základná ?kola.

Vo vzdelávacích a výchovných zariadeniach Via Hist or iae 30

Zdr oje 1. ZELINA, Miron. Alternatívne ?kolstvo. Bratislava: IRIS 2000, 255 s. ISBN 80-88778-98-0.

2. KRAMER, Rita. Maria Montessori. Leben und Werk einer großen Frau. Berlin: Fisher, 2016, 476 s.

ISBN 35-96309-40-9.

3. FEEZ, Suzan. Montessori and Early Childhood: A Guide for Students. Thousand Oaks: SAGE Publications Ltd, 2009, 192 s. ISBN 18-47875-16-5.

4. MONTESSORI, Maria. Absorbujúci mysl. Praha: Nakladatelství sv?tových pedagogických sm?r?, 2003, 197 s. ISBN 80-86189-02-3.

5. MONTESSORI, Maria. Objevování dít?te. Praha: Nakladatelství sv?tových pedagogických sm?r?, 2001, 207 s. ISBN 80-86189-0-5.

6. MONTESSORI, Maria. Tajuplné d?tství. Praha: Nakladatelství sv?tových pedagogických sm?r?, 1998, 131s.ISBN80-86-189-00-7.

Via Hist or iae 31

Vplyv Okresného ?ivnostenského spolo?enstva v Trnave na rozvoj ?kolstva po vzniku prvej ?SR au t or

M gr . Rom an a Lu ch avová (?t át n y ar ch ív v Tr n ave)

?ivnostenské pomery po vzniku prvej ?SR v rámci Slovenska a Podkarpatskej Rusi rie?il zákonný ?lánok VIII/1872, XVII/1884 a XXV/1899. Zjednotil ich a? zákon 259/1924 Zb. z. a n. Stal sa tak jednotnou normou ?ivnostenského práva v celej ?SR a v ka?dom politickom okrese mohli ?upné úrady zriadi? ?ivnostenské spolo?enstvo. V zmysle tohto zákona mo?no tak ?ivnos? definova? ako trvalo vykonávanú, dovolenú ?innos?, smerujúcu k dosiahnutiu zisku. Delila sa na osobnú (slobodnú, remeselnú a koncesovanú) a reálnu (neviazanú na fyzickú osobu). Na základe tohto zákona a vládneho nariadenia 260/1924 Zb. z. a n. sa v jednom politickom okrese tvorili mie?ané spolo?enstvá ?ivnostenské, v rámci ktorých sa zria?ovali odbory ?ivnostníkov, pri?om mohli ma? aj vy?e 30 ?lenov. Práve tieto mie?ané ?ivnostenské spolo?enstvá postupne preberali agendu, ale aj právomoci star?ích ?ivnostenských a priemyselných korporácií.

Spolo?enstvá mali presne vymedzené obvody a mie?anými boli nazývané preto, ?e obsahovali viac ?ivností. Vykonávali svoju právomoc pod priamym dozorom okresných úradov. Cie?om týchto spolo?enstiev bola svojpomoc, hospodárske a sociálne podporovanie svojich ?lenov ?i zlep?ovanie výrobných pomerov. Spolo?enstvá si viedli evidencie ?lenov, u??ov, majstrov,

skú?ok, zria?ovali a podporovali ?koly, odborné kurzy, vydávali potvrdenia, vysved?enia, rie?ili spory a pod. Správu týchto spolo?enstiev vykonávalo valné zhroma?denie, predstavenstvo (výbor) pod vedením starostu, resp. predsedu.

Vy?etrovaním v týchto spolo?enstvách sa zaoberal okresný úrad. Postupne rôznymi zmenami a zákonmi tieto spolo?enstvá zanikali alebo sa premie?ali na nové in?titúcie, ktoré vychádzali z agendy svojich predchodcov a starali sa o ?u. ?ivnostníci v Trnave si pri realizácii zákonného ?lánku XVII/1884 zalo?ili v meste Priemyselnú korporáciu - Nagyszombati városi ipartestület, pôsobiacu iba na území Trnavy. Na základe zápisnice z 32. valného zhroma?denia trnavského priemyselného sboru s dátumom 15. február 1925 sa dozvedáme, ?e tajomník Jozef ?koluda pre?ítal správu predstavenstva: ,,Uctené valné shroma?denie! Ponevá? v krátkej dobe do ?ivota stúpi nový ?ivnostenský zákon a priem. sbor dlá tohto sa má pretvori? na ?ivnostenské spolo?enstvo, predstavenstvo priem. sboru posledný krát povinnosti svojej zadostu?iní ke? ro?nú zprávu podáva s u?inkovaní v minulom roku.? Predsedom sa stal ?tefan Marnusek, ktorý predostrel aj návrh, ,,...aby do smie?aného spolo?enstva len priemyselnici mesta a okolia Trnavy patrili, obchodnici ale zvlá?tne spolo?enstvo tvorili.? Toto pretvorené spolo?enstvo tak malo Via Hist or iae 32

územnú pôsobnos? v politickom okrese Trnava. Stanovy spolo?enstva boli schválené ?upným úradom v Bratislave v tom istom roku.

Rok 1927 priniesol utvorenie odboru pre ?ivnos? údenársku a mäsiarsku, rok 1928 pre to-

Rozpo?et (ar ch ívn y m at er iál) vari?ský spolok, ?alej v roku 1929 odbor pre ?ivnostníkov s textilným a módnym tovarom, v tom istom roku pre obchodníkov so zmie?aným tovarom a v roku 1939 pre kaderníkov a holi?ov. Okresné ?ivnostenské spolo?enstvo (?alej O?S) tak prebralo aj agendu bý-

valej Priemyselnej korporácie v Trnave, pokra?ujúc v nej. Neodmyslite?nou sú?as?ou fungovania mesta so zau?ívanou tradíciou bolo odborné u??ovské ?kolstvo, ktorého úpadok nastal práve v období po vzniku ?SR, kedy sa vzdelávalo iba 178 u??ov.

V ?kolskom roku 1937/38 bolo u? v u??ovských ?kolách zapísaných a? 735 u??ov. Bli??iu charakteristiku fungovania systému týchto u??ovských ?kôl nám podávajú aj dokumenty O?S v Trnave.

Samostatnú kategóriu v rámci u??ovskej tematiky v spojení so ?kolou tvoria tzv. u??ovské besiedky. Najstar?í dokument O?S, ktorý sa o nich zmie?uje, pochádza z 25. januára 1927. Odosielate?om je Sbor slovenskej ligy v Trnave. Spolo?enstvu sa jeho prostredníctvom oznámilo, ?e od februára v budove ?tátnej me?tianskej ?koly v Trnave sa budú usporadúva? besiedky pre u??ov a u?nice, ktorých ,,...úkolom bude ná? u??ovský remeselnícky a ?ivnostenský dorast v?dy v nede?u od 3. do 6. hod. odpol. sdru?ova?za ú?elom povznesenia ich kultúrnej a du?evnej úrovne, slovenskej národnej my?lienky a slu?nej spolo?enskej zábavy.? Uskuto?ni? sa to malo prostredníctvom predná?ok, uká?kami svetelných obrazov, rádiovými prednesmi, zriadením ?itárne a kni?nice. Liga zárove? podotkla, ?e akáko?vek politika bude vylú?ená. Prvá besiedka sa mala uskuto?ni? 6. februára, pri?om boli pozvaní aj ?lenovia spolo?enstva, obzvlá?? majstri, ktorí vo svojich podnikoch zamestnávali u??ov. V kontexte s touto tematikou písalo list

Via Hist or iae 33

spolo?enstvu aj Slovenské oddelenie ministerstva obchodu, priemyslu a ?ivností v Bratislave oh?adom subvencie u??ovských besiedok na rok 1927. ?iadalo, aby sa spolo?enstvo vyjadrilo k tomu, ?i obstaráva nejakú besiedku alebo domov, pre ko?kých u??ov, aké výdavky vy?adujú, akú podporu od koho majú, akou ?iastkou prispieva spolo?enstvo a akú minimálnu ?iastku na pokrytie nákladov v súvislosti s besiedkami a domovom pre u??ov ?iadajú zo ?tátnej dotácie. Spolo?enstvo sa k danému listu z 21. apríla vyjadrilo u? 4. mája 1927 s tým, ?e nevydr?uje ?iadnu besiedku ani domov, a na tento ú?el sa nevyplácali ?iadne podpory. Následne poznamenali to, ?e zriadené u??ovské besiedky v Trnave mala v kompetencii Slovenská liga, ktorá ich zo svojich príjmov hradila. ? alej sa dozvedáme, ?e v roku 1935 rie?il zria?ovanie u??ovských besiedok ?eskoslovenský dorastový sbor pre Slovensko v Bratislave. V úvode sa táto organizácia definuje ako ústredný zemský spolok, ktorého úlohou je ,,...prevádza?v?etku pe?livos?o mláde? ?kole odrastlú vo veku 14 - 18 rokov, menovite u??ov, dorast továrenský, ?tudentov priemyselných a remeselníckych odborných ?kôl obojeho pohlavia a to bez oh?adu národnosti alebo nábo?enstva a to po stránke mravnej, sociálnej, zdravotnej, kultúrnej i odbornej výchovy.? Prakticky to vyzeralo tak, ?e sprostredkoval bezplatné miesta pre uchádza?ov h?adajúcich u??ovské miesta a podporoval spoluprácu s porad?ami pre vo?bu povolania, zria?oval u??ovské útulky, kde sa u??om, ktorí nemali mo?nos? býva? u rodi?ov ?i príbuzných dostalo kompletného zaopatrenia - bytu a stravy. Taktie? sa spolok staral o ozdravovne pre slabých u??ov. U??ovské besiedky sú v tomto liste interpretované ako ustanovizne, kde je starané o u??ovský dorast po stránke výchovnej, spolo?enskej, zdravotnej, sociálnej i kultúrnej. ? alej ako stretnutia, kde sa vo vo?ných chví?ach

zdru?uje ?ivnostenský dorast a ,,...kde sa pod vedením odborných u?ite?ov pestuje u??achtilá zábava, sriadujú sa kni?nice, ?ítarne, spolo?enské hry, odborné predná?ky, poriadajú divadelné predstavenia, pestuje sa hudba a spev a pod.?

Tak?e besiedky mali výchovný a vzdelávací charakter. ? alej sa v liste vymenúvajú u??ovské útulky slú?iace na ubytovanie u??ov, ktoré boli zriadené doposia? v Bratislave, Modre a ?iline, jedna ozdravov?a pre u??ov v ?ubietovej pri Banskej Bystrici a 28 u??ovských besiedok na území Slovenska. A práve to bol hlavný dôvod, pre?o zbor písal predstavenstvu spolo?enstva v Trnave: ,,Nako?ko v tamoj?om meste doposia? nie je sriadená u??ovská besiedka a potrebu tejto uznávame, dovo?uje si Vás ?eskoslovenský dorastový sbor pre Slovensko ako ústredie u??ovských besiedok po?iada? o sriadenie u??ovskej besiedky vo Va?om meste...,? respektíve poveri? niektorého funkcionára spolo?enstva alebo ?inite?a, s ktorým by mohol zbor jedna? o zavedení besiedok v meste. V závere listu zbor poznamenáva, ?e jeho stanovy boli naposledy so zmenou schválené krajinským úradom v Bratislave d?a 6. marca 1930, ktoré platia aj pre besiedky, a zárove? v prílohe spolo?enstvu zaslali zbierku pokynov a organiza?ných predpisov pre vedenie besiedok. K tomu ?iadali aj zasla? správu, ktorá sa v?ak nezachovala, pravdepodobne sa ale besiedky uskuto??ovali. List je overený pe?iatkou a podpisom predsedu zboru, Ing. Jánom Lí?kom a jednate?om Dr. Franti?kom Kuhlánkom.

S náv?tevou ?koly súvisí list z 15. decembra 1928 adresovaný In?truktorátu pre ?ivnostenské spolo?enstvá v Bratislave, predmetom ktorého bolo rie?enie zále?itosti náv?tevnosti ?kôl, konkrétne murárskeho odboru. Spolo?enstvo sa odvolalo na ?ivnostenský zákon, konkrétne Via Hist or iae 34

§. 106., v ktorom sa naria?uje, ?e u?e? bol povinný dotia?chodi? do ?koly, dokým nedosia hol u?ebný cie? a pokia? trvala u?ebná doba u majstra ?ivnosti. ? alej sa spomínajú murárski u??i, ktorí, ako bolo zvykom, nav?tevovali ?kolu iba v zimnom období, ?i?e v ?ase, ke? nebolo práce. Spolo?enstvo v otázke náv?tevy ?koly rokovalo s murárskymi ?ivnostníkmi, ktorí sú v liste ozna?ení ako tí, ktorí si neplnia svoje povinnosti. Odôvodnenie z ich strany bolo také, ?e u??ov v ?as práce do ?koly pusti? nemô?u, preto?e sú potrební podobne ako pomocníci a zárove? pracovný poriadok je rozvrhnutý tak, ?e bez seba pracova? nemô?u.

Pritom sa vyskytovali aj prípady, kedy u?e? pracoval na vidieku, vzdialeného od mesta aj 8 - 10 km, v tomto prípade ur?ite u?e? ?kolu nemohol nav?tevova?. Otázkou teda zostalo, ?i má by? trestaný zamestnávate? alebo u?e?, ktorý tak zanedbával svoju povinnos? vo?i ?kole a ?i mô?e by? prepustený. Odpove? na spomínanú otázku sa v?ak u? nedozvedáme.

Medzi dokumentami sa nachádzajú aj také, ktoré dokladujú, ?e sa spolo?enstvo podie?alo na výstavbe ?kôl. Konkrétne z roku 1932 vieme, ?e v predmete výstavby u??ovskej ?koly v Trnave písalo spolo?enstvo Okresnému výboru. V úvode sa odvoláva na paragraf 104., zákona 259/1924, z ktorého vyplýva, ?e je povinné stara? sa a aj prispieva? na výchovu u??ov v u??ovských ?kolách. Av?ak ,,...preskúmajúc stav týchto ?kôl kon?tatovalo, ?e tieto nevyhovujú, nako?ko niet v nich praktických dielní, ale ani vhodných miestností.? Po tomto zistení sa tak spolo?enstvo rozhodlo podniknú? kroky k výstavbe novej u??ovskej ?koly s tým, ?e vypracuje aj v?etky potrebné nále?itosti. Preto týmto listom ?iadali Okresný výbor, aby na najbli??om zasadnutí navrhovanú zále?itos? rie?il a zaujal stanovisko. Tento list pochádza z 3. februára, odpove?, resp. návrh stavebného plánu bol predlo?ený u? 8.

februára. Jeho vypracovaním sa zaoberal ?tefan Hu?t, stavebný podnikate? v meste. Na základe tohto návrhu sa tak dozvedáme, ?ím ?kola disponovala, ako bola rozvrhnutá a ko?ko sa do nej investovalo korún. V prvej ?asti návrhu ide o rozvrhnutie budovy, ktoré bolo nasledovné: u?ebných tried pre maximálne 40 ?iakov malo by? 5, pre rôzne predmety na striedavé vyu?ovanie bola ur?ená jedna trieda. ? alej sa spomína predná?ková sie?, ur?ená pre zve?a?ovanie ?ivnosti, ?tyri miestnosti pre mo?nos? praktického výcviku jednotlivých odborov v po?te dve triedy a miestnos? s dvoma kabinetmi. Okrem toho sa mala vybudova? aj centrálna sie?, nazvaná aj ohrievare? alebo ?akáre?, ktorá mala ma? osobitný vchod pre ?iakov dochádzajúcich z okresu. Pre u?ite?ov sa mala zriadi? zborov?a, odborná porad?a a knihov?a alebo ?ítar?a. Osoba, ktorá v sú?asnosti zastáva pozíciu ?kolníka, vtedy domovníka, mala ma? k dispozícii kompletný byt. Z technických miestností to bola komora pre ústredné kúrenie, toalety a pod. V?etky tieto miestnosti spolu s potrebným pozemkom na výstavbu zah??ali sumu pribli?ne 1 780 000 korún. V návrhu sa ?pecifikujú potreby kraj?írov, uvádza sa, ?e pre odborné predná?anie, kreslenie aj strih sa dali pou?i? ?peciálne stolíky. V závere návrhu sa e?te spomína kuchy?a a riadite??a, k tomu patri?né bo?né miestnosti, ktorých náklady boli vyhodnotené na 250 000 K?. Suma sumárum vrátane rezervy na vybudovanie internátu v hodnote 170 000 K?. sa tak celkovo malo investova? asi 2 200 000 K?.

V súvislosti so zainteresovaním O?S do výstavby ?kôl sa v dokumentoch nachádza aj návrh na zriadenie odbornej pokra?ovacej ?koly pre u??ov umeleckých remesiel, ako vyplýva z predmetu listu. Pochádza z 27. januára 1937, informáciu o zriadení podávala Správa

Via Hist or iae 35

u??ovských ?kôl v Trnave O?S. ?kola mala by? zriadená od 1. septembra toho istého roku, z dôvodu lep?ieho odborného vyu?ovania. S touto skuto?nos?ou malo O?S vyjadri? svoj súhlas, pri?om sa malo zaviaza? na úhradu vecného nákladu tejto ?koly a ka?dý rok prispieva?. K tejto ?iadosti bol pripojený aj zoznam maliarov a holi?ov, pri?om sa pripomínalo, ?e ide iba o preskupenie u? exi stujúcich tried v?eobecnej a drevorobnej u??ovskej ?koly do nového odboru. S tým v?ak nesúvisel nárast tried ani nákladov. Na záver sa uvádza, ?e: ,,Týmto opatrením zru?ená bude v?eobecná u??ovská ?kola a jej dosavádny náklad upotrebí sa na úhradu vecného nákladu novej odbornej ?koly.? Prílohu k listu tvoril rozpo?et tejto trojtriednej pokra?ovacej ?koly. Z neho sa dozvedáme, ?e vykurovanie troch tried 24 hodín tý?denne, osvetlenie troch tried, kancelárie, u?ebné pomôcky, kni?nica, odmena triednych u?ite?ov a pomôcky pre chudobných ?iakov mali stá? 2550 K?. O?S reagovalo na tento návrh

15. marca zaslaním vý?ahu zo zápisnice zasadnutia výboru ?ivnostenského spolo?enstva pre trnavský okres z d?a 11. marca 1937. Výbor sa jednohlasne uzniesol, ?e súhlasí so zriadením odbornej pokra?ovacej ?koly pre u??ov, ktorí sa u?ia umelecké remeslá.

Vyjmúc interpretovaný výber dokumentov z archívneho fondu Okresné ?ivnostenské spolo?enstvo v Trnave, zachovali sa v ?om aj mnohé iné doklady u??ov. Okrem rôznych evidencií, vysved?ení o vykonaných skú?kach, osved?eniach, záznamov zo zápisníc, poverení a pod. sa v súvislosti so ?kolskou dochádzkou zachovali aj po?etné vysved?enia u??ov rôznych odborov. Ich skúmanie nám dotvára obraz fungovania nielen ?kolstva v meste, ale dop??a aj iné zaujímavé súdobé fakty a v neposlednom rade genealogické údaje.

Zdr oje 1. ?IMON?I?, Jozef (ed.) et al. Dejiny Trnavy (zväzok prvý). Trnava : Mesto Trnava, 2010, 624 s. ISBN 9788097049850 2. ?IMON?I?, Jozef. ?tátny okresný archív v Trnave - Sprievodca po fondoch a zbierkach.

Nitra : Nitrianske tla?iarne n. p., 1978, 288 s.

Pr am en e 1. ?tátny archív v Trnave, Okresné ?ivnostenské spolo?enstvo v Trnave (Zápisnica ?. 2., 1922 ? 1928, krab. ?. 3, 4).

Via Hist or iae 36

Znaky socialistické propagandy ve filmu Dovolená s And?lem au t or

Jak u b Sof k a (Un iver zit a Hr adec Kr álové)

V této práci se budu zabývat p?edev?ím rozborem filmu Dovolená s And?lem, p?i?em? si dovolím velice okrajov? p?esáhnout i k rozboru filmu, jen? byl volným pokra?ováním, tj. And?l na horách. V této práci se podívám na n?kolik r?zných aspekt?, které lze ve filmu najít. Nejd?íve se budu pochopiteln? v?novat obecným údaj?m a okolnostem vzniku filmu, dále se pak podívám na pou?ití hudby ve filmu a následn? na samotný obsah filmu. Tento film, respektive filmy, jsem si vybral, proto?e myslím, ?e jsou zá?ným p?íkladem pou?ití socialistického kánonu ve filmu, zejména tedy práv? v prvn? jmenovaném filmu, tj. Dovolená s And?lem. Film vznikl v roce 1952, tedy v dob?, kdy se v ?eskoslovensku etabloval komunistický re?im. Nástrojem, který m?l slou?it ke zmín?nému etablování, byl ve velké mí?e i film a Dovolená s And?lem je jasným d?kazem. Samotná premiéra filmu byla 3. dubna 1953. Re?ie tohoto filmu se ujal Bo?ivoj Zeman, který byl zárove? také spoluautorem scéná?e, na kterém se dále podílel také Jaroslav Mottl ?i Franti?ek Vl?ek star?í. O zpracování hudby a zvuku se postarali Dalibor C. Va?ká?, pota?mo Franti?ek ?erný. V hlavní roli revizora pra?ského dopravního podniku Gustava And?la se p?edstavil výborný herec Jaroslav Marvan,

kterému p?ed kamerou um? sekunduje p?edev?ím Josef Kemr, dále pak Vladimír Rá? ?i Josef Pehr a musím se také zmínit o ?enských postavách, ve kterých se p?edstavila nap?íklad Jana Dít?tová ?i Stanislava Seimlová.

Na záv?r ?ásti, která p?ibli?uje základní informace k filmu, se krátce zmíním o n?kterých zajímavostech týkající se tohoto díla Bo?ivoje Zemana. Jak ji? bylo ?e?eno, ve filmu hrál jednu z vedlej?ích postav Vladimír Rá?. Ten ve stejném roce natá?el s here?kou Alenou Vránovou, která v tomto snímku mimochodem také hraje, pohádku Py?ná princezna. Ale zp?t k filmu, samotný film byl nato?en b?hem pouhých 45 dní v okolí Jevan u Prahy. Za dobu, kdy byl film uveden v kinech, jej vid?lo více ne? 5 milión? divák? a velice oblíben byl také v Ma?arsku. Je?t?, ne?li p?ejdu k samotnému d?ji filmu a jeho zhodnocení jako?to mo?ného pou?ití pro historické bádání, se krátce zastavím u hudby a zvukové stránky filmu v?bec. Pochopiteln? také volbou a pou?itím dané hudby ve filmu m??eme rekonstruovat ?ekn?me hudební vkus a sm??ování v dané dob?. Ve filmu m??eme vid?t, respektive u hudby spí?e sly?et t?i roviny hudby.

Via Hist or iae 37

Nejd?íve jde o r?zné melodie lidových písní, které jsou v n?kterých p?ípadech i zpívané.

Tato hudba byla pochopiteln? v období upev?ování komunistického re?imu v na?í zemi hojn? vyzdvihována pro národní uv?dom?ní a cít?ní, tak?e je pochopitelné, ?e se objevovala také ve filmech, a to nejen v tomto. Za v?echny bych mohl zmínit film Zítra se bude tan?it v?ude, takté? z roku 1952.

Druhou rovinou hudby vyskytující se ve filmu jsou melodie z budovatelských písní, ty se objevují zejména ke konci filmu, kdy skupina rekreant? opravuje spole?nými silami ?kolku.

Op?t pro období za?átku 50. let jsou budovatelské písn? typické a bylo by a? p?ekvapivé, kdyby se do filmové tvorby té doby neodrazily.

Myslím, ?e za takovou píse? bychom mohli ozna?it také skladbu, je? zazní na konci filmu a nese název Krásné je ?ít, kdy? máme tak krásnou zem.

A kone?n? t?etí rovinou jsou písn? populární, respektive písn?, které byly v této dob? oblíbené. Zde myslím za v?e hovo?í scéna, kdy And?l svou opravou zásuvky zp?sobí zkrat elektrické sít?, v dob?, kdy rekreanti mají tane?ní ve?er a následn? utvo?í improvizovanou kapelu. Zcela na záv?r bych zmínil je?t? postavu Josefa Kemra, která ve filmu hraje na violoncello. Melodie, je? hraje, jsou r?zné a obsahují mimo jiné také hudbu vá?nou, nap?íklad n?které prvky z díla Antonína Dvo?áka ?i Bed?icha Smetany. Celkov? lze vyu?itou hudbu ve filmu hodnotit velice kladn?, nebo? tv?rci velice um? vyu?ili n?kolika proud? hudby a nemén? kvalitn? s ní pracovali jako s nástrojem pro dokreslení ?i nabuzení atmosféry. Zcela jist? lze práci s hudbou v tomto filmu ozna?it za zda?ilou. Nyní se ji? dostáváme k samotnému filmu, respektive jeho d?jové linii. Pochopiteln? zde nebudu vypráv?t celý p?íb?h, který se ve filmu

odehrává, ale jen vyzdvihnu momenty, které mi p?ijdou jako výborná dokumentace ?i lépe ?e?eno odraz doby, ve které tento film vznikl.

Nejd?íve bych se pochopiteln? mohl pozastavit hned z po?átku u toho, kdy? And?l dostává od ROH týdenní rekrea?ní pobyt. Zastavuji se u toho z jediného d?vodu, a sice z toho, ?e film lze vyu?ívat jednak jako historický pramen, ale také jako u?ební pom?cka, kdy práv? rekreace a ROH je dokumentací doby a p?i výkladu na základní ?i st?ední ?kole by se u toho místa ur?it? bylo dobré pozdr?et. Druhým momentem, u kterého se pozastavím, je p?íjezd na rekrea?ní chatu Jezerka, kam krom? revizora And?la p?ijí?dí ?ada dal?ích lidí r?zných profesí, m??eme zde vid?t horníka, ?idi?ku autobusu, montéra, údr?bá?e, ?ezbá?e ?i svá?e?ky. Práv? po p?íjezdu na chatu je seznamovací posezení, na kterém ka?dý ze ?len? rekreace ?íká své jméno a povolání. Osobn? bych v této scén? upozornil na t?i aspekty, které lze pozorovat jako?to odraz dané doby.

Nejd?íve tedy zam?stnaní jednotlivých osob na rekreaci. M??eme pozorovat, ?e drtivá v?t?ina postav, tedy krom? hlavní postavy, jsou manuáln? pracující lidé ve výrob?. A proto m??eme vid?t, ?e p?i p?edstavování hlavního hrdiny a krátce po n?m dojde k jistému dívání se na n?j skrze prsty kv?li tomu, co d?lá. A takovou druhou profesí, která není ve výrob? a v podstat? by se nedala ani ozna?it jako manuální práce je ?idi?ka autobusu. A práv? to m? p?ivádí k druhému bodu, který m? v této ?ásti filmu zaujal. P?i ji? zmín?ném p?edstavování se jednotlivých postav filmu, se dozvídáme povolání dvou ?en, jedna je onou ?idi?kou autobusu, druhá pak svá?e?kou, co? jsou na první pohled mu?ská povolání. M??eme tedy vid?t dal?í trend té doby, a sice zapojení ?en v pro n? pom?rn? vzdálených povoláních. A práv? i tento film na tuto mo?nost Via Hist or iae 38

?en upozor?uje. A poslední momentem, který m? v pr?b?hu této scény upoutal, jsou r?zné obrazy ?i p?edm?ty odkazující na ?Velkého bratra?, Sov?tský svaz. Ostatn? to se ve filmu objevuje n?kolikrát. Stejn? tak jako u jeho volného pokra?ování nesoucí název And?l na horách. A? se ji? jedná o vlajku Sov?tského svazu, obraz Stalina ?i Lenina, obrázek na zdi, na které je Moskva ?i jiné m?sto atd. Nyní se je?t? vrátím o kousek dop?edu, do chvíle, kdy v?ichni rekreanti p?ichází do hotelu a správce hotelu ?e?í problém s vodou ?i vodovodním kohoutkem a v tu chvíli p?ichází montér, kterého hraje Josef Pehr, vytahuje z kufru kle?t? a závadu odstra?uje. A od tohoto momentu v podstat? za?íná jistý aspekt, který se dále táhne celým filmem jako ?ervená nit.

Tímto aspektem je láska k práci a tato láska je tak silná, ?e ani na rekreaci, dovolené se od ní ?lenové zájezdu nemohou odpoutat a ka?dou sebemen?í záminku vyu?ívají pro to, aby se jejich um a pracovitost uplatnili, a to i p?es kárání vedoucí rekreace, která má dohlí?et na odpo?inek v?ech zú?astn?ných. Zde op?t m??eme vid?t silný odraz tehdej?í ideologie, kdy práce a láska k práci byla velice cen?na a m?la být velkým významem pro ?ivot ?lov?ka.

A zde se ji? dostáváme k tomu hlavnímu v tomto filmu, stejn? jako v mnoha jiných filmech vzniklých v této dob?, a sice ke sporu jednotlivce a kolektivu. V tomto p?ípad? se jedná o Gustava And?la a zbytek rekreant?.

Tento spor se v podstat? také prolíná celým d?jem. Jak ji? bylo ?e?eno, u drtivé v?t?iny je nep?ekonatelná láska k práci, která je siln?j?í ne? touha po odpo?inku a rekreaci. Kde?to hlavní hrdina bere rekreaci v pravém slova smyslu a chce si na ní zejména odpo?inout.

Dochází tedy nevyhnuteln? k tomu, ?e And?l je postupn? samotá?ský a kolektivu se straní.

Samotný spor vygraduje ve chvíli, kdy se

rekreanti rozhodnou pomoci v tí?ivé situaci u?itelce mate?ské ?koly, respektive d?tem, nebo? ?kolka, ve které by m?ly d?ti být je v dezolátním stavu. Rekreanti se proto rozhodnou ?kolku vlastními spole?nými silami opravit, jediným, kdo z po?átku nejeví zájem se na oprav? podílet, je hlavní hrdina Gustav And?l. Nakonec se v?ak také on zapojí do renovace ?kolky a zapojí se do kolektivu, ve kterém se následn? stane plnohodnotným a stejn? nad?eným ?lenem. Dokonce si p?ipraví proslov, ve kterém by se rád v?em omluvil za své chování a dochází k poznání, ?e ostatní m?li pravdu. Zde m??eme vid?t typický socialistický kánon, kdy jednotlivec projde kritikou kolektivu a nakonec si svou chybu uv?domí, ve?ejn? se omluví a uzná své pochybení a následn? se stane ?lenem toho kolektivu, který má pravdu. By? zde ona kritika jednotlivce není zastoupena jistým jednorázovým káráním kolektivu, ale je provád?na ?áste?n? v pr?b?hu filmu a jistým vrcholem je, kdy? nechají And?lovi zahrát píse?, ve které se zpívá o starém nep?íjemném bru?ounovi, který neumí být lidský. Práv? tento moment se stává zlomovým, kdy se And?l za?azuje do kolektivu. Celkov? lze o filmu ?íci, ?e je siln? prore?imní a sna?í se poukázat na to, jaké rysy by m?l mít socialistický ?lov?k, jak by m?li lidé v socialistické spole?nosti spolupracovat ?i jak by se m?li k sob? chovat.

Ji? jen velice krátce se zmíním o volném pokra?ování tohoto filmu, kterým je, ji? n?kolikrát zmín?ný film And?l na horách, vzniklý o t?i roky pozd?ji, s toto?ným tv?r?ím týmem, tedy re?isérem Bo?ivojem Zemanem a scénáristy Jaroslavem Mottlem a Franti?kem Vl?kem star?ím. Tento film o revizorovi dopravního podniku hlavního m?sta Prahy mi p?ijde komorn?j?í, uvoln?n?j?í a p?edev?ím

Via Hist or iae 39

daleko mén? agita?ní a prosocialistický ne? vý?e rozebíraný film. Nicmén? i v tomto filmu jde vid?t jasné poukázání ?i lépe ?e?eno z?ejmé prore?imní momenty.

Zdr oje 1. Dovolená s And?lem. In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. Praha: Wikimedia Foundation, 2008 [cit. 2016-01-31]. Dostupné z: https://cs.wikipedia.org/wiki/Dovolen%C3%A1_s_And%C4%9Blem.

2. Dovolená s And?lem. www.CSFD.cz [online]. Praha: ?esko-slovenská filmová databáze [cit. 2016-01-31].

Dostupné z: http://www.csfd.cz/film/10090-dovolena-s-andelem/prehled/?type=film.

3. Dovolená s And?lem. Filmová databáze [online]. Praha: FDb [cit. 2016-02-01]. Dostupné z: http://www.fdb.cz/film/dovolena-s-andelem/obsazeni/6809

Via Hist or iae 40

Význam vyu?ovania dejepisu au t or

Ph Dr . M ar t in Kleim an

Hlb?ie skúmanie vyu?ovacieho procesu v dejepise ako u?ebnom predmete vedie k poznaniu, ?e dynamika historického vývinu sa nedostato?ne odzrkad?uje na dynamike vyu?ovacieho procesu. Mô?eme tvrdi?, ?e vyu?ovací proces v dejepise neposkytuje dostato?ný priestor na v?estranné osvetlenie vývinu ?udskej spolo?nosti. Tento nedostatok vyplýva hlavne z nepochopenia vzájomných vz?ahov v?etkých ?inite?ov, ktoré ovplyv?ujú vyu?ovanie dejepisu. Hlavne izolácia jednotlivých javov vyu?ovacieho procesu vedie k ich statickému chápaniu. Daný jav je mo?né prekona? iba vedeckým rozvojom teórie vyu?ovania dejepisu, preto?e teória svojim komplexným rozborom v?etkých stránok vyu?ovacieho procesu mô?e a musí pomáha? aj pri rozvíjaní praktickej, hlavne výchovno- vzdelávacej ?innosti vo vyu?ovaní dejepisu na základných ?kolách. Mô?eme poveda?, ?e v zmysle ?tátneho vzdelávacieho programu - prílohy dejepis, je hlavným cie?om dejepisného vyu?ovania v ni??om sekundárnom vzdelávaní tvorba ?tudijných predmetových, medzipredmetových kompetencií - spôsobilostí, schopností vyu?íva? kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umo?nia ?iakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej ?kály kompetencií, klás? si v aktívnej ?innosti kognitívne rôznorodé otázky, pomocou kto-

rých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulos? a vytvárajú si tak postupne vlastný názor. Dané ciele je mo?né dosiahnu? systematickým prispôsobovaním a zov?eobec?ovaním konkrétnych faktov z jednotlivých vývojových období ?udskej spolo?nosti. Významné miesto pri realizácii uvedených cie?ov patrí vyu?ívaniu samostatnej práce ?iakov, informatizácii dejepisného vyu?ovania a moderným koncepciám výu?by, a to predov?etkým kooperatívnemu vyu?ovaniu a projektovému vyu?ovaniu.

Dejepis ako vyu?ovací predmet je jednou z hlavných zlo?iek spolo?enskovedného vzdelávania, lebo poskytuje nevyhnutný historický prístup k pochopeniu v?etkých spolo?enských javov. Taktie? význam a ú?elnos? dejepisného vyu?ovania a významu spolo?enskovedného vzdelávania majú ve?ký význam pre formovanie profilu ob?ana. Zmyslom dejepisného vyu?ovania je prostredníctvom konkrétnej historickej látky, ur?enej historickou vedou, tieto hodnoty dopl?ova?. Dejepis tak mô?e robi? preto, lebo podáva ucelené poznatky o vývoji ?udskej spolo?nosti z h?adiska historického materializmu, a taktie? je svojím obsahom zalo?ený na súhrne skúseností ?udstva v jeho minulom vývoji. Dejepis ako vyu?ovací predmet musí pri plnení svojho poslania re?pektova? po?iadavku kladenú na v?eobecné vzdelávanie. To znamená, ?e má u?i? ?iakov metóde samostatného získavania ?al?ích vedomostí z

Via Hist or iae 41

oblasti spolo?enského vývoja. Z pedagogického h?adiska je potom pre ur?enie cie?a dejepisu nevyhnutné bra? do úvahy zásadu primeranosti vyu?ovania a veku ?iakov. Hlavným cie?om dejepisného vyu?ovania v ?kole je zoznámi? ?iakov s výkladom vývoja ?udskej spolo?nosti na úrovni primeranej ich veku a nau?i? ich metóde samostatného získavania poznatkov o historických javoch vrátane hodnotenia daných javov. Mô?eme tvrdi?, ?e prvou úlohou dejepisu je postupne objas?ova? ?iakom jednotlivé konkrétne fakty z vývoja ?udskej spolo?nosti. Dejepis v?ak historické fakty nielen objas?uje, ale zárove? aj zov?eobec?uje, a tým mô?e plni? svoju druhú úlohu. Táto úloha si kladie za hlavné nau?i? ?iakov chápa? zákonitosti historického vývoja.

Tre?ou úlohou dejepisného vyu?ovania je na základe poznania konkrétnych historických faktov a pochopenia zákonitostí historického vývoja vysvet?ova? ?iakom pou?enie, ktoré dejiny priná?ajú pre sú?asnos? a pre konanie v budúcnosti. ?tvrtá úloha dejepisu spo?íva v tom, ?e v procese jeho vyu?ovania vo v?etkých jeho ?astiach si ?iaci sústavne osvojujú metódy získavania vedomostí o historickom vývoji ?udstva, u?ia sa pracova? s týmito poznatkami a

vyu?íva? ich k zaujímavým pozitívnym spolo?enským postojom. ?tyri úlohy dejepisného vyu?ovania spolu tesne súvisia, nie je mo?né ich navzájom izolova? ani oddelene skúma? ?i posudzova?. Plnením nazna?ených úloh dejepis ako vyu?ovací predmet vo svojom celku podporuje formovanie svetového názoru ?iakov a zárove? prispieva svojimi ?pecifickými mo?nos?ami k napl?ovaniu v?etkých zlo?iek výchovy v ?kole. Pre hodnoty, ktorými napl?uje spolo?enskovedné vzdelávanie ako trvalú zlo?ku v?eobecného vzdelávania, je tento predmet neoddelite?nou sú?as?ou výchovného a vzdelávacieho pôsobenia na ?iakov v ?kole.

Vyu?ovanie dejepisu vedie ?iakov k úcte k vlastnému národu, taktie? k rozvíjaniu vlastenectva ako sú?asti kultivovania ich historického vedomia. Pritom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak re?pektuje kultúrne a iné odli?ností ?udí, rôznych skupín a spolo?enstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej ?kály demokratickej spolo?nosti. Rovnakú dôle?itos? pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.

Zdr oje 1. CIPRO, M. Modernizace základního vzdelávaní. Praha: SPN. 1965 2. ?APEK, Vratislav. Didaktika d?jepisu. Praha: SPN. 1985. 271 s.

3. JANOVSKÝ, Julius. Základy didaktiky dejepisu. Praha: SPN. 1984. 254 s.

4. JOVANKOVI?, Samue a kol. ?tátny vzdelávací program dejepisu. Bratislava: SPN. 2011.

5. KREDÁTUS, Jozef. Dejepis v ?kolskom vzdelávacom programe ISCED. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. 2011. 74 s. ISBN- 978-80-8052-399-2 .

Via Hist or iae 42

Dejepisné vyu?ovanie a jeho vývoj na slovenských ?kolách do roku 1918 au t or

Ph Dr . M ar t in Kleim an

Vývoj vyu?ovania dejepisu od jeho vzniku v ?asoch Uhorska a? po dne?né moderné 21. storo?ie mo?no rozdeli? na nieko?ko období. S dejinami sa ?iaci zoznamovali u? v období stredoveku. Na ?kolách, ktoré vznikali pri farách, bol vyu?ovaný dejepis hlavne s nábo?enským zameraním. Mô?eme kon?tatova?, ?e za?iatky dejepisného vyu?ovania na slovenských ?kolách do polovice 19. storo?ia mo?no nazva? aj obdobie cirkevného dejepisu. Cirkev celkom ovládala ideovú oblas?, a taktie? zasahovala aj do výchovy na ?kolách. Cirkevné ?koly boli pri kapitulách v Nitre, Bratislave a rovnako aj na Spi?i. Popri týchto ?kolách boli aj ?koly klá?torné, ale v tomto prípade sa nezachovali doklady o vyu?ovaní dejepisu. Mô?eme len usudzova?, ?e sa tento predmet vyu?oval najmä pre jeho ideové poslanie ako cirkevný dejepis.

Od 13. storo?ia sa na Slovensku vzmáhal obchod, ?o bolo priamo previazané s rozvojom miest a me?tianstva, ktoré zakladalo mestské ?koly. Ideový vplyv si v nich nechala cirkev. Po prenikaní humanizmu a renesancie na Slovensko v 14. - 16. storo?í nastávajú zmeny v cieli a obsahu vzdelávania. Mô?eme tvrdi?, ?e nábo?enstvo ustupovalo a do centra vyu?ovania sa dostávali klasické jazyky, antická literatúra a história. Medzi popredných slovenských pedagógov v období humanizmu patril Vavrinec Benedikt z Nedo?ier, ktorý bol rektorom

Karlovej univerzity v Prahe. Ako prvý zdôraznil potrebu vzdelávania mláde?e v slovenskom jazyku. Slovenská národnos? v rámci Uhorska musela zápasi? o rovnoprávnos? a ako jeden z prostriedkov si zvolila boj o slovenskú ?kolu.

Na Slovensku boli významné latinské stredné ?koly v Banskej Bystrici, Pre?ove a Bratislave.

Medzi dôle?ité osobnosti, ktoré sa zaslú?ili o vývoj ?kolstva, patrí aj Matej Bél-Funtík. ?iadal reálne predmety ako aj dejepis vyu?ova? v materinskom jazyku. Pre nedostatok vysokých ?kôl v Uhorsku viacerí slovenskí u?enci odchádzali na ?túdiá do Prahy, Viedne ?i Krakova.

Druhá polovica 18. storo?ia je pre vývin ?kolstva na Slovensku významná tým, ?e v tomto období boli polo?ené základy novovekého ?kolstva. V novom duchu sa za?ínajú formulova? výchovné a vzdelávacie ciele ?koly, lebo obsah vzdelávania sa od reformácie len ve?mi málo zmenil. Nové pomery a rozvoj vied si vynucovali reformu vtedaj?ieho ?kolstva. Najvä??í význam má Ratio educationis. Tento poriadok výchovy a vzdelávania je azda prvý pokus o vytvorenie uceleného systému vzdelávania od národných ?kôl a? po univerzity. Pod?a tohto sa za?al dejepis vyu?ova? na stredných ?kolách ako vyu?ovací predmet. Popri biblickej histórii bola do obsahu dejepisného vyu?ovania za?lenená aj história Uhorska. Obsah a rozsah vyu?ovania na stredných ?kolách nebol ur?ený Via Hist or iae 43

centrálne a profesori si ho pre vlastnú potrebu ur?ovali sami. Po potla?ení revolúcie v období Bachovho absolutizmu spravovala viedenská vláda aj ?kolstvo v Uhorsku. Hoci za Bachovho absolutizmu bolo ?kolstvo vedené v germaniza?nom duchu, viedenská vláda poskytovala nema?arským národnostiam mo?nos? pou?íva? pri vyu?ovaní materinský jazyk. Krátky ?as sa na niektorých gymnáziách, kde pôsobili ?eskí a slovenskí profesori, vyu?ovalo po slovensky alebo ?esky. Mô?eme tvrdi?, ?e Apponyiho nové ?kolské zákony z roku 1907 znamenali vrchol ma?ariza?ných tendencií v ?kolskej politike uhorskej vlády. Osobitnú funkciu v tomto smere mali predov?etkým vlastivedné predmety, na prvom mieste vlastiveda, dejepis a ob?ianska náuka. Základom vyu?ovania dejepisu boli dejiny Uhorska, ku

ktorým sa prira?ovali dôle?ité udalosti svetových dejín, ale iba v súvislosti s dejinami Uhorska. U?ebné osnovy z obdobia 18751918 vychádzali z nových ?kolských zákonov a ich po?iadaviek. Osnovy vytý?ili ako hlavný cie? vyu?ovania dejepisu výchovu k uhorskému vlastenectvu. Tomuto cie?u bol podriadený aj výber obsahu dejepisného u?iva. Zdôraz?ovali sa ma?arské národné dejiny.

Zdr oje 1. JANOVSKÝ, Julius. Základy didaktiky dejepisu. Praha: SPN. 1984. 254 s.

2. MATULA, Pavol. ?eskí stredo?kolskí profesori na Slovensku 1918-1938. Pre?ov: Vydavate?stvo Mi lana Va?ka. 2006. 165 s. ISBN- 80-7165-582-1 3. PARKAN, Franti?ek. Didaktika d?jepisu, Praha: Nakladatelství Karolinium. 2013. 60 s. ISBN978-80-729-644-4.

Via Hist or iae 44

Filmová multiperspektivita vo výu?be dejepisu au t or

Vik t ór ia Rigová (Un iver zit a Kon ?t an t ín a Filozof a v Nit r e)

V sú?asnosti sa do vyu?ovacieho procesu na hodinách dejepisu dostávajú aj iné spôsoby odovzdávania informácií ?iakom ne? len prostredníctvom výkladu u?ite?a. ?oraz viac sa sklo?uje pojem film ?i aplikácia audiovizuálnych uká?ok do vyu?ovania. Preto svoj príspevok zameriam na vyu?itie filmov v ?kolskej praxi. Prvá ?as? predstavuje multiperspektivitu a jej vyu?itie v dejepisnom vyu?ovaní. Príspevok je v ?al?ej ?asti zameraný na mo?nosti vyu?ívania filmov, ?i u? sú?asných alebo dobových, a tie? na dôvody, pre?o vôbec film do aktivít na hodine zaradi?. V závere ?lánok obsahuje odporú?ania na viaceré knihy a ?lánky, ktoré mô?u by? dobrým pomocníkom pre ka?dého u?ite?a dejepisu.

M u lt iper spek t ivit a vo vyu ?ovan í dejepisu Dejepis je ideálnym predmetom, kde mo?no uplatni? multiperspektivitu. ?o to v?ak multiperspektivita je? Poznáme viacero výkladov. Jeden z nich poskytuje Peter Fritzsche, ktorý pí?e, ?e multiperspektivita znamená ?by? schopný a ochotný uva?ova? o situácii z rôznych uhlov poh?adov?, pri?om táto schopnos? by mala by? osvojená u? v skorom veku, aby ochota nazera? na veci z iného poh?adu nebola blokovaná strachom ?i predsudkami. Pod?a Fritscheho predstavuje multiperspektivita stratégiu porozumenia, nie zhody. Tento fakt musí by? prijate?ný pre obe strany.

Multiperspektivitu v rámci vyu?ovacieho pro-

cesu dejepisu charakterizovala aj Ann LowBeer. Low- Beer uvádza, ?e multiperspektivita chce popísa?, ako u?i? dejepis a ako pristupova? k obsahu u?iva. Gita Steiner-Khamsi pri multiperspektíve ale nará?a na problém. Pí?e, ?e história, ktorá sa praktizuje a u?í, je ?asto mnohokultúrna a etnokratická, a ?e skôr ako pluralistická je príli? zov?eobec?ujúca.

Multiperspektivita pramení z primárnych disciplín histórie ako vedy. Je potrebné na jednotlivé historické udalosti nazera? z rôznych perspektív. Interpretácia viacerých poh?adov na preberanú látku, hoci ide o výrazne polarizujúce názory, vedie ?iakov k vedomiu, ?e existuje viacero názorov na mnohé udalosti alebo osobnosti. Multiperspektivita navy?e nepredpokladá schopnos? ?iakov vedie? analyzova? pramene alebo svedectvá, no ve?mi úspe?ne tomu mô?e pomôc?.

Pri vyu?ívaní multiperspektivity je v?ak u?ite? dejepisu postavený pred otázku: Má u?ite? pri výklade obsiahnu? v?etky perspektívy? A ak nie, ?omu má podriadi? ich výber? Zabezpe?í multiperspektivita skuto?ne komplexnej?í a ucelenej?í popis minulosti? Nejde pritom o jediné problémy spájajúce sa s multiperspektivitou.

Pre u?ite?ov je tie? zväzujúca dotácia hodín.

Analýza vybranej témy na vyu?ovacej hodine si toti? vy?aduje ?as a priestor a ve?kú pripravenos? zo strany u?ite?a. Multiperspektivita je takisto obmedzená s?asti aj u?ebnicami, ktoré na jednej strane síce ponúkajú

Via Hist or iae 45

citácie z prame?ov, no tie sú vä??inou krátke.

Rada Európy, pre ktorú An Low-Beer napísala ?lánok venujúci sa tejto problematike, zhodnotila, ?e ve?kú ?as? vedomostí ?iaci získavajú mimo ?koly. Po?iatky dejepisného vzdelávania kladú do rodinného prostredia. Prostredníctvom rozhovorov a príbehov sa prvýkrát nepriamo stretávajú s dejepisom. Ve?a informácií ?iaci vnímajú prostredníctvom médií, a to najmä televízie, v ktorej sú vysielané rôzne historické filmy a seriály. A práve filmy spôsobujú v de?och nad?enie, ktoré mô?e následne vyvola? vä??í záujem o tento predmet. Prostredníctvom sledovania a následného hodnotenia filmov alebo filmových uká?ok získavajú ?iaci schopnos? hodnoti?, ?o bolo zobrazené historicky správne a ?o naopak nie. Sú teda schopní postavi? sa k materiálu kriticky. Vedia sa lep?ie vcíti? do postáv a chápa? tak ich konanie. Navy?e si doká?u klás? otázky a realizova? diskusiu na premietnutú problematiku. Úlohou dejepisu je nau?i? ?iakov rozumie? spolo?nosti jednotlivých historických období, a tak chápa? ich rozhodovanie a konanie. Práve lep?ie vcítenie sa do preberaného obdobia umo??ujú filmy. ?iaci vnímajú tému prostredníctvom dvoch zmyslov ? zrakom i sluchom zárove?. Niektoré filmové scény sú dokonca cielene ladené ve?mi expresívne, aby zanechali v divákovi dojem a vyvolávali v ?om emócie.

Dojem a emócie z filmu ?i filmovej uká?ky následne pretrvávajú dlh?ie ako klasicky interpretované u?ivo.

Historické filmy a seriály nám otvárajú novú perspektívu pre historické poznanie. V?aka nim na problematiku z rôznych oblastí histórie doká?eme nazera? viacerými novými a ?asto aj neoprávnene marginalizovanými poh?admi.

Film mô?e zachytáva? napríklad osudy ?udí (detí, slu?obníctva), ktoré v?eobecné mono-

grafie nezobrazujú.

Vyu ?it ie sú ?asn ých f ilm ov n a h odin ách dejepisu U? v 70. a 80. rokoch 20. storo?ia sa historici za?ali zaobera? filmom na serióznej úrovni.

Film a história majú v období technického pokroku k sebe bli??ie ne? kedyko?vek predtým. Pre historikov predstavuje historický film výpove? o minulosti, resp. o dobe, v ktorej bol nato?ený. V sú?asnosti bývajú historici ?oraz viac zaujatí audiovizuálnym svetom filmu a naopak filmológovia sa ?tylizujú do polohy historikov. Technologický rozvoj filmov, ktorý je skuto?ne ve?ký, nás ?oraz viac doká?e vtiahnu? do doby, ktorú daný snímok zachytáva. V?aka 3D a 4D technológiám sa doká?eme ocitnú? napríklad priamo na fronte. Z filmu sa stáva akýsi ?stroj ?asu?. Ako pí?e Miroslav Pet?í?ek v knihe Filmové d?jiny: ?Minulos?, ako ju evokujú historické spisy, je stále neur?itá, preto?e ?ivlom jeho o?ívania je nepou?ená a posia?nespo?ahlivá imaginácia ?itate?a; oproti tomu predstavivos? diváka v kine je v?dy nejak ochromená (? ) minulos?ou, ktorá sa tak pôsobivým spôsobom stala jeho prítomnos?ou nato?ko, ?e sa spolu s dávno m?tvymi aktérmi takmer pohybuje v ich svete.? Éra obrazov pomaly ale isto ví?azí nad slovom.

Sú?asná generácia ?iakov je z ka?dej strany

Záber z f ilm u ?id Süss (1940)

Via Hist or iae 46

zahltená najrôznej?ími druhmi obrazového materiálu. Aj z toho dôvodu treba upev?ova? ?ikonografickú stránku výu?by?. Vo v?eobecnosti sa ?iakom v základných a stredných ?kolách dostávajú do rúk naj?astej?ie u?ebnice, prípadne pracovné listy, ktoré v?ak die?a nedoká?u úplne zauja?. V dne?nom svete, kedy si ?iak informácie bezproblémovo vyh?adá na internete, klesá záujem o ?papierový text?. Kniha

V tomto prípade film predstavuje priamu stopu minulosti.

Mô?em poveda?, ?e sú?asná historická kultúra je z ve?kej ?asti filmová. Na základe výskumov práve film predstavuje médium, ktoré vytvára historické povedomie spolo?nosti. Ústav pro studium totalitních re?im? sa otázkou zaradenia filmu do výu?by dejepisu zaoberá nieko?ko rokov. U? v roku 2008 spustili projekt Film a d?jiny totalitních re?im? a okrem toho organizujú rôzne semináre pre u?ite?ov a konferencie s touto tematikou. V roku 2014 vydali publikáciu výlu?ne zameranú na film ?

D?jiny ve filmu ? film ve výuce d?jepisu. Táto publikácia sa v?ak zaoberá len obdobím 20. storo?ia.

Autori v knihe upozor?ujú na fakt, ?e predtým, ako sa rozhodneme posilni? predstavy o minulosti prostredníctvom filmu, musíme zisti?, do akej miery vôbec film patrí do sveta dne?nej mláde?e.

V sú?asnosti sú ?iaci ovplyvZáber z f ilm u Jej ve?k ý sen (1940) není novými technológiami a médiami, ?ím sa mení aj ich ako eduka?né médium ustupuje do úzadia. Aj prístup k informáciám ako takým. V?aka filmu preto prichádza viacero u?ite?ov a historikov mô?e u?ite? preniknú? na pole populárnej s ideou implementova? do hodín dejepisu kultúry, a zárove? posilni? význam a dôsledky rôzne didaktické pomôcky, zvukové záznamy ?kolského vzdelávania. Film mô?e by? skualebo premietanie filmov. to?ne dobrým a funk?ným nástrojom vzdeláZ didaktickej perspektívy mô?eme filmy vania. Okrem toho, ?e film mô?eme poklada? rozdeli? do troch skupín. Rozli?ujeme filmy, za ?al?iu cestu vo vzdelávacom procese, tak ktoré sa zakladajú na fikcii, ?i?e ide o zasadeho mo?no chápa? aj ako nástroj historického nie fiktívneho príbehu do konkrétneho hisbádania, ktorý uspokojí sú?asné potreby torického obdobia. ? alej poznáme filmové a záujmy ?iakov. rekon?trukcie zobrazujúce historické miesta, Jedným z hlavných dôvodov, pre?o vyu?íva? situácie, ?udí ?i dobové oble?enie. Poslednú skupinu tvoria archívne a dokumentárne filmy. film, je fakt, ?e predstavuje atraktívne médium, Via Hist or iae 47

ktoré mô?e auditórium vtiahnu? hlb?ie a au- u?ebnicou; vzbudzuje u ?iakov sympatie a antentickej?ie do danej problematiky (ako som tipatie; ?iak bez obavy zlej odpovede mô?e vyu? zmienila vy??ie). Médiá v sú?asnosti ovply- jadri? svoj názor na film z h?adiska emócií. v?ujú viaceré oblasti ?ivota, ?ivot v ?kole Posledným dôvodom, pre?o vyu?íva? filmy na nevynímajúc. Aj prostredníctvom nich sa film hodinách dejepisu, je pedagogicko- psycholostále viac a viac dostáva do ka?dodenného ?i- gický dôvod. Film v?aka emóciám doká?e zdyvota ?iakov, u?ite?ov a celej spolo?nosti. Filmy namizova? vyu?ovací proces, a tak posilni? sú pre nás ove?a dostupnej?ie ? mô?eme ich udr?ate?nos? ?iakmi získaných vedomostí. sledova? online, s?ahova?, striha?. Zaradenie Nako?ko ?iaci vnímajú historický dej zrakom, filmu do výu?by mô?u niektorí vníma? ako doká?u si lep?ie zapamäta? obrazy a s nimi ústupok vo?i sú?asným trendom a mláde?i. No film by sme mali skôr vníma? ako spôsob, ktorým sa dá zefektívni?, spestri? a skvalitni? výu?ba. Klaus Bergmann tvrdí, ?e sú?asná historická kultúra je v nezvy?ajnej miere utváraná filmom. Ako dôkaz nám mô?u slú?i? viaceré úspe?né seriály a filmy s historickou tematikou (Bratstvo neohrozených, Gladiátor).

Niektorí odborníci zastávajú názor, ?e aktuálne je v médiách viac histórie ako kedyZáber zo ser iálu Bratstvo neohrozených (2011) ko?vek predtým.

Pri vyu?ovaní dejepisu netreba zabúda? ani na skuto?nos?, ?e objektom výu?by dejepisu nie je die?a, ktoré si pamätá ve?ký rozsah chronologicky a geograficky zoradených dát o minulosti. U?itelia by mali svoju pozornos? sústredi? na kolektívne zdie?anie predstáv o minulosti.

Ak ide o rozvoj vedomostí ?iakov so zrete?om na sú?asné trendy, tak film mô?e plni? úlohu k?ú?ového sprostredkovate?a.

Norbert Zwölfer ? uznávaný nemecký didaktik dejepisu ? vo svojom ?lánku ?Filmové zdroje a reprezentácia? pí?e o troch dôvodoch, pre?o vyu?íva? film pri výu?be. Prvý dôvod je didaktický ? film podnecuje predstavivos? ?iakov, podnecuje ich k analýze a diskusii. Film dejiny ?iakom predstavuje viac plasticky. Druhým dôvodom je motiva?ný aspekt ? film doká?e presiahnu? látku vykladanú u?ite?om alebo

súvisiace informácie. Netreba ale zabúda? na fakt, ?e filmové uká?ky nemô?u by? príli? dlhé, nako?ko pozornos? ?iakov je obmedzená.

V rámci vyu?ovacích hodín je dôle?ité, aby si u?ite? vhodne zvolil, ?o bude premieta?. Populárne hrané filmy ?asto zaberú aj dve vyu?ovacie hodiny. Aby u?ite?so ?iakmi film analyzoval, potrebuje ?al?í ?as, ktorý si v?ak nemô?e dovoli?. Preto je lep?ie zvoli? si filmové uká?ky v rozsahu asi 10 minút. Pomocou takýchto krátkych uká?ok doká?e u?ite? s filmom ú?elovo narába?, roz?leni? ho na viacero ?astí, a tak ?iakom u?ah?i? kritickú reflexiu. Pri analýze premietnutého filmu ?i filmovej uká?ky u?ite? rozoberá predov?etkým obsahovú stránku filmu, postavy, vz?ahy medzi postavami a dej. Je mo?né ur?i? si pau?álny postup pri analýze filmového materiálu. Av?ak, Via Hist or iae 48

tento postup musí u?ite? v?dy prispôsobi? na daný film, ktorý ?iakom prezentuje. Pod?a môjho názoru si ka?dý produkt kinematografie vy?aduje osobitý prístup. A nemo?no ani zabúda? na skuto?nos?, ?e tento prístup musíme prispôsobi? ?iakom ? ich potrebám, veku a v neposlednom rade aj vedomostiam.

U?itelia, ktorí budú vyu?íva? filmy na hodinách dejepisu, rýchlo zistia, ?e hrané, ale aj dokumentárne filmy majú na ?iakov priaznivý vplyv. ?iaci si ich ?ahko ob?úbia, dôverujú im a doká?u sa z nich pou?i?. Prostredníctvom filmov sa u?itelia sna?ia rozvíja? aj vizuálnu gramotnos? ?iakov. Proti filmu v?ak hrá

v sú?asnosti vyu?ívané u?ebnice dejepisu.

Napríklad u?ebnica dejepisu pre 3. ro?ník gymnázií a stredných ?kôl, ktorej prvé vydanie publikovalo Slovenské pedagogické nakladate?stvo v roku 2013, za ka?dou kapitolou uvádza okrem rôznych úloh pre ?tudentov a slovníka aj sekciu ?Pre?ítajte si, pozrite si?. V tejto sekcii autori odporú?ajú ?tudentom pozrie? si filmy ako doplnok v rámci vzdelávania. Medzi odporú?ané filmy patria napríklad ?tyridsa??tyri (1957), Milan Rastislav ?tefánik (1935), Mandolína kapitána Corelliho (2001) alebo Zastretý farebný svet (1978). Pre porovnanie u?ebnica dejepisu pre 2. ro?ník gymnázií a stredné ?koly vo svojich odporú?aniach uvádza len jediný film ?

Apocalypto (2006). Otázne v?ak zostáva, ?i u?itelia svojich ?iakov upozor?ujú na tieto odporú?ania a podnecujú ich aj v tejto forme vzdelávania.

Vyu ?it ie dobových dejepisu

Záber z f ilm u V?ichni moji blízcí (1999) skuto?nos?, ?e historiografia dlhú dobu obrazy nezara?ovala medzi historické pramene.

Dôle?itú úlohu pre historikov znamenali najmä písomné pramene. Tak ako pí?e Viliam Kratochvíl: ?...interpretova? obraz ako primárny prame? nezohrávalo v ich vzdelaní takú úlohu, prirodzene okrem historikov, ktorí ?tudovali dejiny umenia.? Práve Kratochvíl pri vyu?ívaní filmov kladie dôraz najmä na analýzu obrazového materiálu.

U?ite?om radí postupova? v nasledujúcich ?tyroch krokoch: pocity ? pozorovanie ? domnienky ? otázky.

O tom, ?e sa film ako zdroj poznania ?oraz viac dostáva do dejepisného vyu?ovania, sved?ia aj

f ilm ov

na

h odin ách

Autentickým zdrojom informácií o histórii sú dobové filmy. Spôsob zobrazenia, ich technické prevedenie a obsah mô?u ?iaka jednak zasko?i?, no na druhej strane aj zauja?.

Film ako médium má u? tie? svoju históriu. Bol vynájdený v priebehu posledného decénia 19. storo?ia. Podobne ako telefón alebo automobil, vznikol film ako dôsledok priemyselnej revolúcie. Stal sa novou formou zábavy, novým umeleckým vyjadrením, a ako sa ukázalo predov?etkým v prvej polovici 20. storo?ia, aj vynikajúcim nástrojom propagandy. No ?o v?ak propaganda predstavuje?

Presne definova? termín propaganda nie je jednoduché.

Otázkou, ?o to vlastne propaganda je, sa zaoberajú viacerí odborníci, ako napríklad Leonard Doob, Alexander Mackenzie alebo William Albig. Autori sa v

Via Hist or iae 49

interpretácii propagandy ?asto a zna?ne lí?ia. Z môjho poh?adu nám najprijate?nej?iu definíciu ponúka Richard Taylor, ktorý pí?e, ?e ?propaganda je pokus ovplyvni? verejné názory publika prostredníctvom prenosu ideí a hodnôt.

Pou?itie slova pokus nazna?uje, ?e cie? takejto ?innosti je dôle?itý, ale zárove? výsledok dôle?itý nie je (? ) Cie?om propagandy je ovplyvni?verejnú mienku: teda názory a postoje k zále?itosti verejného záujmu (? ) Propaganda mieri na konkrétne publikum a manipuluje týmto publikom tak, aby dosiahla svoje ciele.

To, ?e sa film stal ve?mi úspe?ným prostriedkom propagandy, je spôsobené viacerými faktormi. Film predstavuje jedine?ný prostriedok masovej komunikácie, ktorý sa orientuje na publikum ako masu. Zá?itok z filmu sa vyrovná zá?itku z divadelného predstavenia. Divák toti? nepodlieha len svojim vlastným emóciám, ale aj emóciám prítomného publika. Zárove? je film ?prvým univerzálnym masovým médiom?. Kinematografia ako propagandistický materiál v sebe skrýva ve?ký potenciál. Stala sa vynikajúcou propagandistickou zbra?ou. Ve?ké vyu?itie na?iel film ako v nacistickom Nemecku, tak aj v Stalinovom Sovietskom zväze.

Pre obe totality bola propaganda dôle?itá.

Bo??evická aj nacistická ideológia sa spo?iatku sústre?ovala v nie ve?kých spolo?enských skupinách. V ich záujme teda bolo získa? vä??iu ? masovej?iu podporu. Bo??evici sa sústredili na vyzývanie ?udí k demon?tráciám, nacisti zase iniciovali pouli?né bitky. Rozdielne názory na propagandu existovali aj medzi nacistickými pohlavármi. Hitler sa domnieval, ?e ?ím je lep?ia propaganda, tým men?ia je organizácia a zárove?, ?ím viac má nacizmus stúpencov, tým menej mô?e by? ?lenov.

Minister Goebbels presadzoval názor, ?e propaganda musí zohráva? dôle?itú úlohu

nielen pred uchopením moci, ale aj v ?al?om období. Propaganda je potrebná k získaniu masovej podpory spolo?nosti pre ideológiu.

Pod?a Goebbelsa sa mali ?udia, okrem pasívnej podpory ideológie, aj aktívne zú?ast?ova? na výstavbe re?imu. Nemecký filmový priemysel v období Tretej rí?e ovládol Alfred Hugenberg.

Typickými nemeckými propagandistickými filmami po?as druhej svetovej vojny boli: Triumf vôle (1935), Ve?ný ?id (1940), Strýko Kruger (1941) a labutiu piese? nacistickej kinematografie predstavuje film Kolberg (1945). ?o sa týka filmovej produkcie po?as Stalinovej vlády (1928-1953), tá bola ovplyvnená predov?etkým socialistickým realizmom, ktorý sa ako termín prvýkrát objavil v roku 1932. Cie?om socialistického realizmu bolo vytvorenie jednotnej metódy pre tvorbu filmov. Táto metóda mala by? povinná pre v?etkých scenáristov a re?isérov. Bo??evici vnímali socialistický realizmus ako ?al?í smer po klasicizme, romantizme a moderne.

Z poh?adu bo??evikov sa film stal ideálnym nástrojom slú?iacim na ?írenie ich ideológie.

Film sa mal vyu?íva? v ove?a vä??ej miere ako ostatné umelecké formy ? romány, divadelné hry. Výsledkom ich filmovej produkcie mal by? nový ?sovietsky ?lovek?.

Re?im chcel dosiahnu?, aby vznikali filmy s umeleckou hodnotou, no zárove? politicky korektné. Obe tieto kritériá sa v?ak dali ?a?ko naplni?.

Tvorcovia sovietskeho filmu ve?mi priaznivo vnímali aj nástup zvukovej technológie, v?aka ktorej sa otvorila cesta e?te masovej?ie propagova? ideológiu. V 30. rokoch 20. storo?ia rapídne klesol po?et produkovaných filmov (zo 130 na 35 filmov). Pokles nových filmov bol spôsobený vnucovaním socialistického realizmu, ktorý tvorcovia filmov nedokázali do po?adovanej miery splni?. Nízky Via Hist or iae 50

po?et produkovaných filmov v neskor?om období tie? spôsobila tvrdá cenzúra, ktorej vykonávate?om bol samotný Stalin (obdobnú úlohu plnil Goebbels v Nemecku). Pre Stalina re?isér predstavoval skôr technika a dbal na presné dodr?iavanie scenára ? vznikol tzv. ?elezný scenár. V 30. a 40. rokoch 20. storo?ia bola z h?adiska propagandy v Sovietskom zväze ve?mi ob?úbená trilógia o Gorkom (Gorkého detstvo, Pú? za ??astím a Roky dozrievania, 1938- 1939) alebo film Profesor Pole?ajev (1936). Filmy vypovedali o k?ú?ových okamihoch, kedy sa bo??evici chopili moci ? o revolúcii.

Prostredníctvom dobových propagandistických filmov ?i u? z obdobia Hitlerovského Nemecka alebo Stalinského Sovietskeho zväzu si ?iaci doká?u predstavi?, akým spôsobom boli filmy natá?ané, akým podmienkam podliehali, ako ve?mi na ich obsah a obsadenie hercov vplýval re?im. Dobrým príkladom mô?u by? filmy zo sovietskej produkcie ur?ené de?om, ktoré deti oboznamovali s komunistickou ideológiou ako takou, poukazovali na dôle?itos? kolchozov, a tak sa sna?ili z detí vytvori? presved?ených zástancov re?imu. Alebo filmy z nemeckej produkcie zobrazujúce ?idov ako rasových nepriate?ov v snahe poukáza? na spôsob podnecovania antisemitizmu.

Sledovaním a následným hodnotením filmu sa u ?iakov rozvíja kritické myslenie, ktoré je jedným z cie?ov, kam by mala výu?ba dejepisu smerova?. Rozvíja sa tie? schopnos? rozlí?i? fiktívny príbeh od reálneho. Ka?dý film mô?e die?a vníma? odli?ným spôsobom a ka?dý ?iak mô?e inak vníma? jeden a ten istý film. Pod?a môjho názoru, práve prostredníctvom filmových snímkov ?iaci za?nú vníma? premenlivos?, variabilitu a tie? rôznorodos? interpretácií minulosti. Preto by sme ich mali povzbudzova? aj v tejto forme vzdelávania.

Via Hist or iae 51

Zdr oje 1. ?INÁTL, Kamil ? PINKAS, Jaroslav et al. D?jiny ve filmu (Film je výuce d?jepisu). Praha : Ústav pro studium totalitních re?im?, 2014, 248 s. ISBN 978-80-87912-11-9.

2. FEIGELSON, Kristian ? KOPAL, Petr. Film a d?jiny 3. Politická kamera - film a stalinismus. Praha : Casablanca, 2012, 564 s. ISBN 978-80-87292-15-0.

3. KOPAL, Petr. Film a d?jiny totalitních re?im?. In Pam?? a d?jiny, 2013, ro?ník 7, ?. 2, s. 137-138. ISSN 18028241.

4. KOPAL, Petr. Film a d?jiny 2. Adolf Hitler a tí druzí - filmové obrazy zla. Praha : Casablanca, 2009, 350 s.

ISBN 978-80-87292-01-3.

5. KRATOCHVÍL, Viliam et al. Dokumentárny film ako ?kolský historický obrazový prame?: metodické podnety.

Pre?ov : Vydavate?stvo Michala Va?ka, 2008, 95 s. ISBN 978-80-7165-690-6.

6. LOW-BEER, Ann. The Council of Europe and School History. Strasbourg : Council of Europe, 1997, 84 s.

7. PET?Í?EK, Miroslav. Filmové d?jiny. In KOPAL, Petr (ed.). Film a d?jiny. Praha : Lidové noviny, 2005, 406 s.

ISBN 80-7106-667-2. .

8. TAYLOR, Richard. Filmová propaganda (Sov?tské Rusko a nacistické N?mecko). Praha : Academia, 2016, 9. THOMPSONOVÁ, Kristin ? BORDWELL, David. D?jiny filmu. Praha : Nakladatelství lidové noviny, 2007, 827 s. ISBN 978-80-7331-091-2.

10. ZWÖLFER, Norbert. Filmische Quellen und Darstellungen. In GÜNTHER-ARNDT, Hilke (ed.). GeschichtsDidaktik. Praxishandbuch für die Sekundarstufe I a II, Berlín : Cornelsen Verlag, 2011, s. 129-132. ISBN 978-3589-21858-5.

In t er n et ový zdr oj 1. STRADLING, Robert. Multiperspectivity in history teaching: a guide for teachers. London : Council of Europe, 2003, 64 s.

Dostupné na internete http://tandis.odihr.pl/documents/hre-compendium/en/CD%20SEC%202%20ENV/PARTNERS%20RESOURCES /CoE%20Multiperspectivity%20in%20history%20teaching%20ENG.pdf.

2. FRITSCHE, K. Peter. Unable to be tolerant?. R. et al. Tolerance in Transition, Oldenburg, 2001, 4 s. Dostupné na internete http://www.human-rights-education.org/images/unable2betolerant.pdf.

Via Hist or iae 52

Kurucké vpády na milotické panství z pohledu demografie au t or

M ar t in Zelin k a (M asar yk ova u n iver zit a)

Nek lidn á h r an ice P?ed více ne? t?emi sty lety se zemská hranice mezi Moravou a Uhrami stala místem, p?es které pronikali uher?tí povstalci do zemí koruny ?eské a pusto?ili jihovýchodní Moravu. V Uhrách v té dob? vypuklo povstání vedené sedmihradským kní?etem Franti?kem II. Rákoczim a povstalci nazývaní kuruci pronikali p?i svých výpadech a? p?es zamrzlou ?eku Moravu. Do let okolo t?chto událostí jsem sm??oval sv?j zájem o matri?ní knihy milotického panství. Práv? na jeho území se toti? nacházely vesnice, které byly kuruckými vpády také posti?eny. V d?sledku útoku roku 1705 m?la dokonce zaniknout osada Rudník. Opustili vesnici její obyvatelé ihned po tragických událostech? Nebo m?l její zánik pozvolný charakter? A jak na tom byly z demografického hlediska ostatní vesnice v té?e farnosti?

Kdo p?ich ázel z Uh er Jádrem celého panství byla ves Milotice se zámkem jako vrchnostenským sídlem. K panství pat?il v pr?b?hu staletí r?zný po?et okolních vesnic. Jeho vlastnická historie byla zpo?átku pom?rn? pestrá, majiteli byli nap?íklad páni z Ronova, z Krava?, z Moravan nebo

Zám ok M ilot ice

?erotínové. Na konci t?icetileté války získal panství do svého dr?ení p?vodn? uherský rod Serényi?, kte?í na Morav? získali právo obyvatelské. Na Moravu z Uher tedy nep?icházeli jen nájezdníci, ale i ?lechtici s úmyslem se zde natrvalo usadit. V dob? druhé lánové vizitace na milotickém panství ?ilo ji? 186 majitel? usedlostí, z nich? nejvíce zastoupeni byli st?ední rolníci (p?es 70 %). Potomci Serényi? si vlastnictví zámku a velkostatku podr?eli a? do ?as? po druhé sv?tové válce, kdy byl milotický zámek i s pozemky konfiskován.

Bábík ovým se n ar odila dvoj?at a Jednou z mo?ných cest, jak si ud?lat p?edstavu Via Hist or iae 53

teheri, tedy v noci, v?era nebo p?edv?erem. K?estní jméno je uvád?no v latinské podob?.

Jednotlivé roky jsou od sebe odd?leny zápisem ?ísla roku ve formátu ANNO XXXX (léta XXXX) p?ípadn? ANNO DOMINI XXXX (léta pán? XXXX). Z celého zápisu se pak m??eme dozv?d?t nap?íklad to, ?e se v ?íjnu léta pán? 1691 narodila Vav?incovi Bábíkovi a jeho ?en? Judit? dvoj?ata Martin a ?imon.

M ilot ice jak o ?dem ogr af ick ý t ygr ??

M at r icu la bapt isat or u m o vývoji ran? novov?ké spole?nosti, je výzkum demografických pramen?. První matri?ní knihy pro obec Milotice byly vedeny kyjovskou farností ji? od roku 1651. V roce 1690 se vedení záznam? ujala farnost v Miloticích. Mezi prameny nalezneme knihy pok?t?ných (Matrica baptisatorum), oddaných (Matrica copulatorum) i zem?elých (Matrica defunctorum).

Krom? obce Milotice v té dob? pod farnost nále?elo také n?kolik okolních vsí ? Mist?ín, Skoronice, Svatobo?ice, Vacenovice, Vlko? a Rudník. P?i svém bádání jsem pracoval s knihou pok?t?ných, která má ve zkoumaném období jednotný styl zápisu. Nachází se v ní ?est sloupc? nadepsaných jako Dies Mentis (den a m?síc), Baptisavit (k?til), Infantem (dít?), Natum Loco et Tempore (?as a místo narození), Ex Parentibus (rodi?e) a Patrinis Levantibus (kmot?i).

Jako místo narození je uvád?n název vesnice, ?as je zapisován bu? jako noctu, heri nebo an-

Ve vlastním výzkumu jsem sledoval porodnost p?ímo v Miloticích v letech 1691 a?

1725, pro roky 1691 a? 1695 jsem ji porovnával s dal?ími vesnicemi panství.

Zvlá?tní pozornost je v?nována osad? Rudník, která dnes ji? jako obec neexistuje a její zánik je dáván do souvislosti práv? se vpády kuruc?.

Posledními zkoumanými kategoriemi jsou výkyvy v porodnosti podle m?síc? a ?etnost jmen.

Po?et narozených d?tí m??eme ur?it pouze nep?ímo z po?tu d?tí pok?t?ných. B?hem 25 let na p?elomu 17. a 18. století bylo pok?t?no 407 d?tí narozených v Miloticích, to je asi 16 za rok. Ve zmín?ném období byla porodnost celkem stálá a nedocházelo k výrazným výkyv?m. Jak na tom byly ostatní vsi farnosti?

Porodnost v Mist?ín?, Vacenovicích a Vlko?i byla p?ibli?n? stejná jako v Miloticích. A?koliv ty byly administrativním st?ediskem celého panství, z demografického hlediska byl jejich vývoj srovnatelný s jinými vesnicemi. Nejni??í porodnost vykazuje ves Rudník, které se blí?e budu v?novat v dal?í ?ásti. Celkem bylo Via Hist or iae 54

pok?t?no ve sledovaném p?tiletém období ze v?ech vesnic farnosti 491 d?tí, z nich? 88 se narodilo v Miloticích, co? p?edstavuje asi p?tinu d?tí.

Zn i?ili k u r u ci Ru dn ík ?

Zajímavý osud potkal osadu Rudník, která pat?ila k panství od roku Kar el An t on ín Ser én yi 1676 a od roku 1698 byla samostatnou vsí. V roce 1705 byla posti?ena nájezdem kuruc?. Mohli bychom tedy p?edpokládat, ?e se to odrazí i v po?tu narozených d?tí.

Porodnost ve dvou následujících letech (1706 a 1707) byla skute?n? velmi nízká, nicmén? v Rudníku byla nízká i v 90. letech 17. století.

Navíc rok 1708 byl z hlediska porodnosti rekordní, tehdy bylo pok?t?no dev?t v Rudníku narozených d?tí. Kv?li tomuto kolísání nem??eme jednozna?n? vyvodit záv?r, ?e men?í po?et narozených d?tí v letech po kuruckém vpádu byl skute?n? p?ímým d?sledkem této události. Zápisy o d?tech narozených v Rudníku nacházíme pom?rn? ?asto je?t? ve 40. letech 18. století. M??eme se nap?í klad do?íst, ?e se v rudnickém mlýn? roku 1740 narodil mlyná?i Martinovi a jeho ?en? Rozálii syn Jakub. Ob?asné zápisy o d?tech narozených v Rudníku se v matri?ní knize nacházejí dokonce i v 80. letech 18. století.

Co se týká obecných trend?, nejmén? d?tí se rodilo pozd? na ja?e (kv?ten) a za-

?átkem léta (?erven, ?ervenec), nejvíce ke konci léta (srpen), v ?íjnu a v únoru. Ostatní m?síce byly spí?e pr?m?rné, p?i?em? pr?m?rn? se narodilo asi 7 d?tí za m?síc. Jaká jména tehdy rodi?e dávali svým potomk?m? V období let 1691 a? 1696 dostaly k?t?né d?ti 26 r?zných jmen. T?i nejoblíben?j?í dív?í jména byla Kate?ina, Al?b?ta a Marina, jedno z t?chto jmen dostala více ne? polovina d?v?at. Dva ze t?í pok?t?ných chlapc? se jmenovali Jan, Pavel, Martin nebo Ji?í. Z rozd?lení jmen m??eme odvodit také pom?r pok?t?ných dívek a chlapc?, který byl 46 chlapc? ku 42 dívkám, co? zhruba odpovídá b??nému pom?ru pohlaví p?i narození. Úpadek , n ik oliv k at ast r of a Z archivních pramen? víme, ?e milotické panství bylo kuruckým útokem velmi po?kozeno hospodá?sky. Byl pobo?en zámek, pivovar, ?enk, ov?ín, sýpka a mlýn. Krom? nemovitých ?kod do?lo také k velkým ztrátám dobytka a vína (26 vol?, 66 dojnic, 3 700 ovcí, 89 prasat, 1173 kus? dr?be?e a 10 sud? vína).

Nem??eme ov?em ?íci, ?e by se kurucké ?ád?ní stejn? projevilo na demografické situaci. Po?et

Ku r u ck ý ú t ok

Via Hist or iae 55

pok?t?ných d?tí v Miloticích se v t?chto napjatých letech pohyboval kolem stále stejné st?ední hodnoty a v osad? Rudník pracujeme s tak nízkým po?tem narozených d?tí, ?e nelze ?ádný statisticky významný trend vyvodit.

Na druhou stranu m??eme prohlásit, ?e Rudník byl osídlen je?t? dlouho po zmín?ných událostech a minimáln? v matrikách byl zapisován jako samostatná ves, co? dokazují záznamy o zde narozených d?tech je?t? z 80. let 18. století. Podle Rudolfa Hurta ves zanikla ve druhé ?tvrtin? 18. století, nicmén? zápis o narození mlyná?ského synka ukazuje, ?e zde je?t? nejmén? v roce 1740 fungoval mlýn. Kurucký útok tedy milotické panství jist? po?kodil po hospodá?ské stránce, ale z demografického hlediska nebyl útokem likvida?ním, a to ani pro osadu Rudník, její? zánik je kuruc?m ?asto dáván za vinu.

Fr an t i?ek II. Rák óczi

Zdr oje 1. MAT?JEK, Franti?ek. Lánové rejst?íky Hradi??ského kraje z let 1669 ? 1671. Uherské Hradi?t? 1984.

2. HOSÁK, Ladislav. Historický místopis zem? moravskoslezské. Praha 2004.

3. UNDRATOVÁ, Miroslava. Velkostatek Milotice v letech 1916 ? 1945. Bakalá?ská práce, Filozofická fakulta Masarykovy univerzity, Brno 2009.

4. HURT, Rudolf a kol. Kyjovsko. Brno 1970.

5. KYASOVÁ, V?ra. Inventá? fondu F73: Velkostatek Milotice 1611, 1633 ? 1945. Brno 1971.

Pr am en y 1. Moravský zemský archiv, G 1022, sign. 5630 ? p?vodce Milotice (?ímskokatolická církev).

2. Moravský zemský archiv, G 1023, sign. 5631 ? p?vodce Milotice (?ímskokatolická církev).

Via Hist or iae 56

Udialo sa....

Doc. Ivan M r va, CSc. (Kat edr a h ist or ick ých vied a st r edoeu r ópsk ych ?t ú dií FF UCM v Tr n ave) disk u t oval 14. m ar ca 2017 s pr izvan ým i h os?am i v r elácii " Ve?er a s Havr an om " o Sloven sk om ?t át e a Jozef ovi Tisovi. Zázn am r elácie si m ô?et e pozr ie? n a : h t t p:/ / w w w.r t vs.sk / t elevizia/ ar ch iv/ 11690/ 120934

?t u den t i Kat edr y h ist or ick ých vied a st r edoeu r ópsk ych ?t ú dií FF UCM v Tr n ave sa 10. m ar ca 2017 zú ?ast n ili celou n iver zit n éh o d? a ot vor en ých dver í. Pr e n áv?t evn ík ov si pr ipr avili h ist or ick é jedlá (st r edovek á k u ch y? a, vojen sk á k u ch y? a, r egion áln a k u ch y? a ?i r u sk á k u ch y? a), k t or é pr ít om n í degu st ovali a h odn ot ili. Tým t o ?t u den t i u k ázali záu jem com o ?t ú diu m , ?e h ist ór ia m ô?e by? zábavn á aj pr ak t ick á.

Via Hist or iae 57

V odbor n om ?asopise " Vojen sk á h ist ór ia" (2017, ?. 1) si m ô?et e pr e?ít a? ?t ú diu od M gr . Silvii Haladovej, Ph D. (Kat edr a h ist or ick ých vied a st r edoeu r ópsk ych ?t ú dií FF UCM v Tr n ave) na t ém u " DOBROVO?NÝ HASI?SKÝ ZBOR V TRNAVE NA SKLONKU DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY" .

V apr ílovom ?ísle " Hist or ick ej r evu e" (2017, ?. 4) si m ô?et e pr e?ít a? ?lán ok od M gr . M ich ala Habaja, Ph D. (Kat edr a h ist or ick ých vied a st r edoeu r ópsk ych ?t ú dií FF UCM v Tr n ave) " Ch et it sk á r í?a: Od st r et u s Egypt om po vzájom n ý m ier " .

Doc. Vladim ír Sege?, Ph D. (vyu ?u je n a Kat edr e h ist or ick ých vied a st r edoeu r ópsk ych ?t ú dií FF UCM v Tr n ave) disk u t oval v r ozh lasovej r elácií "Bola raz jedna poves?" n a t ém u " ?en y v ar m áde" . Zázn am r elácie si m ô?et e vypo?u ? n a : h t t p:/ / sloven sk o.r t vs.sk / r elacie/ bola-r az-jedn a-povest / 130165/ bola-r az-jedn a-povest -144-cast

Niek t or é ?lán k y z n á?h o ?asopisu sa objavu jú n a w ebovom por t áli h t t p:/ / w w w.r egion aln edejin y.sk /

Via Hist or iae 58

Nasledujúca téma :

Martin Luther Reformácia Európa v 16. storočí

Príspevky posielajte do 15. septembra 2017 na viahistoriaucm@gmail.com