Via Hist or iae ?t u den t sk ý ?asopis Kat edr y h ist or ick ých vied a st r edoeu r ópsk ych ?t ú dií Filozof ick á f ak u lt a Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave
Vych ádza 3x r o?n e ISSN 1339 - 1801 (on lin e)
Redak ?n á r ada ?éf r edak t or
Bc. Matú? Burda
Gr af ik a Mgr. Jozef Vo?í?ek Bc. Matú? Burda
Jazyk ová k or ek t ú r a Bc. Gabriela Trulíková
Redak t or i Bc. Diana Balogá?ová Bc. Matú? Burda Bc. Nikola Hrebe?aková PhDr. Romana Luchavová Bc. Kristína Siladyová Bc. Gabriela Trulíková
Recen zen t Mgr. Ivan Albert Petranský, PhD.
Vá?ení ?itatelia, milí priaznivci histórie, na úvod mi dovo?te za?ela? Vám úspe?ný rok 2018 plný krásnych a nezabudnute?ných momentov pre?itých v plnom zdraví. Z poh?adu histórie je tento rok ve?mi dôle?itý, ke??e si pripomenieme hne? nieko?ko významných mí?nikov z národných, ale aj svetových dejín. Len nedávno, konkrétne 1. januára sme si pripomenuli 25. výro?ie vzniku Slovenskej republiky a v priebehu krátkej doby sme sa ako nový ?tát na mape Európy dokázali etablova? v zlo?itých medzinárodných pomeroch a za?leni? do ?truktúr NATO a EU. Po?me v?ak na?rie? do minulého storo?ia, ktoré je z poh?adu Slovákov významné. V roku 1918 nielen?e skon?il prvý globálny konflikt, ktorý sa do dejín zapísal ako Ve?ká vojna, ale výsledky bojových udalostí a diplomatických aktivít umo?nili na troskách habsburskej monarchie vznik ?eskoslovenska. Spolo?ný ?tát ?echov a Slovákov v?ak netrval dlho a v roku 1938 sa v Mníchove za?ína postupný rozpad jediného demokratického ?tátu v tej dobe v strednej Európe. Vrá?me sa e?te k vytvoreniu jednotného ?tátu ?echov a Slovákov v roku 1918, ke??e to bol kontinuálny proces a otázka Slovákov sa v Uhorsku vyvíjala zásadne od 19. storo?ia. V tomto roku si pripomenieme 170. výro?ie troch významných udalostí z h?adiska budovania národnej identity - re? ?udovíta ?túra na uhorskom sneme o jazykových právach Slovákov, prijatie ?iadostí slovenského národa a prvé zasadnutie Slovenskej národnej rady. Ur?ite by sme na?li mnoho ?al?ích pozitívnych ?i negatívnych jubileí. Dôle?ité je v?ak neustále si pripomína? tieto udalosti, ich význam a s nimi súvisiace okolnosti, preto?e len tak si uvedomíme, ?o v?etko museli na?i predkovia podstúpi?, aby sme mohli pou?íva? vlastný jazyk ?i ?i? vo vlastnom ?táte. Verím, ?e aj nové ?íslo ?asopisu Via Historiae, ktoré je tentokrát venované vojenským dejinám, obohatí Va?e poznanie a podnieti k ?al?iemu bádaniu a skúmaniu rôznych historických udalostí, osobností ?i etáp vývoja ?udskej spolo?nosti. Po pre?ítaní príspevkov mo?no zmeníte svoj názor na vojenské dejiny, ke??e ?udí mô?e odradi?, ?e sa opisujú ve?kolepé bitky, obrovské armády ?i velitelia. Ale vojenské dejiny sú v mnohých prípadoch o osude oby?ajných mu?ov, bojujúcich pod zástavou krá?a ?i v uniforme svojej krajiny, alebo o osudoch vidie?anov a mestskej spolo?nosti, ktorých ?i u? priamo alebo nepriamo zasiahli bojové akcie. Dúfam, ?e si z na?ej ponuky vyberiete a zachováte nám priaze? aj do budúcnosti.
Bc. M at ú ? Bu r da viah ist or iau cm @gm ail.com
h t t ps:/ / w w w.f acebook .com / Viah ist or iae/ h t t p:/ / f f .u cm .sk / sk / casopis-via-h ist or iae/ h t t p:/ / k h ist .f f .u cm .sk / h t t ps:/ / issu u .com / viah ist or iae
Via Hist or iae 3
Obsah
5
Vojen ské gar dy v pr vých r ok och vlády Ar pádovcov
16 Kom en sk éh o ú st av v Ko?iciach (Ondrej ?ály)
(Jakub Kurák)
19 " Sloven ské" pe?ie plu k y v 9
Vy?í? an ie h absbu r sk ých vojsk m edzi pospolit ým ?u dom pod?a k r on ik y levo?sk éh o r ich t ár a Sper f ogla (Bc. Veronika Fito?ová)
13 Vojen ské ?a?en ie Fr an t i?k a II. Rák ocih o z poh ?adu leopoldovsk ej pevn ost i
bit k e pr i Kr asn ik u v r ok u 1914 (Bc. Matú? Burda)
26 Spr áva z kon f er en cie v Ko?iciach (12. - 13.10.2017) a Br at islave (24. - 26. 11. 2017) (Bc. Matú? Burda)
(PhDr. Romana Luchavová)
Via Hist or iae 4
Vojenské gardy v prvých rokoch vlády Arpádovcov au t or
Jak u b Ku r ák (Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave)
V 10. storo?í sa stredoeurópsky priestor za?al postupne meni? pod vplyvom rôznych udalostí. Z bezmocnosti synov Svätopluka udr?a? jednotu Ve?komoravského krá?ovstva táto rí?a zaniká a na jej konci sa na mape Európy objavili tri nové ?tátne útvary ? Uhorské krá?ovstvo, ?eské krá?ovstvo a Po?ské krá?ovstvo. V tomto storo?í dosahuje ma?arské vojsko líniu územia s ?iarou od Hlohovca, Nitry, Levíc, Krupiny, Lu?enca, Rimavskej Soboty, Turne a? po Micha?any. Staroma?arské jazdecké vojská mali takto pod kontrolou celé centrum krajiny spolu s Nitrianskym údelným knie?atstvom. Práve na prelome 10. a 11. storo?ia sa postupne vzmáhajúca dynastia Arpádovcov opierala o vojenské zlo?ky, ktoré si bli??ie rozoberieme v príspevku. ?o sa týka vzniku a pretrvávania vojenskej jazdy v ?asoch uhorského krá?a ?tefana, najjednoduch?ím spôsobom je mo?né jazdecké dru?iny diferencova? na východoeurópsku jazdu (?ah?iu) a na západoeurópsku (?a??iu). Táto jazda sa javila ako revolu?ná novinka a spôsobila nejeden zvrat v na?ich dejinách. Na za?iatku sp??ala najmä charakter zjednotenia vlády v rukách panovníka alebo mocného ve?koknie?a?a. Výhoda tejto jazdy oproti pe?iemu vojsku spo?ívala v tom, ?e bola schopná prekonáva? ve?ké vzdialenosti ove?a
rýchlej?ie, pri?om podotýkame, ?e bojovníci boli v plnej zbroji. Vä??ina jazdy, resp. jednotliví jazdci, ktorí u? vlastnili ko?a a kompletnú zbroj, dostávali do vlastníctva pôdu výmenou za to, ?e v tejto jazde zostanú a budú ochotne bojova? za svojho panovníka. Hlavný zlom nastáva v roku 955, kedy sa odohrala
Bit k a pr i r iek e Lech v r ok u 955
notoricky známa bitka pri rieke Lech, ktorá sa jednak pova?uje za jednu z najvä??ích v tomto období a na druhej strane predchádzala vzniku uhorského ?tátu. Po tejto bitke sa na území zachovala len ?as? staroma?arských ná?elníkov. V uvedenom období sa dominantne presadila dynastia Arpádovcov, ktorej vláda sa pri?inila o vznik krá?ovstva a vládla v novovytvorenom ?táte a? do roku 1301. Ma?ari sa spo?iatku ur?ite u?ili obrába? pôdu a stava? domy od Slovanov, v dôsledku ?oho Via Hist or iae 5
do?lo k postupnej asimilácii Ma?arov a Slovanov na na?om území. Tieto zmeny je mo?né dokumentova? aj na spôsobe pochovávania starých Ma?arov v zmysle postupného vytrácania sa malých oddelených pohrebísk. Od druhej polovice 10. storo?ia sú Ma?ari pochovávaní na spolo?ných cintorínoch so Slovanmi. V tejto dobe telá, ktoré v kostrových pohrebiskách a hroboch nachádzame, nie je mo?né presne etnicky rozlí?i?. Zmeny zaznamenávame aj v materiálnej kultúre ?perkov, pracovných nástrojov, spôsobe pochovávania a vo výrobe zbroji a zbraní, ?o dokazuje zna?ný posun v metalurgii.
Vja?eslav (neskor?í ?tefan I.) na?iel vojenskú oporu medzi slovanskými ve?mo?mi, ktorí sa ochotne zapojili do boja proti staroma?arským ná?elníkom a aristokracii. Zaujímavos?ou je, ?e v Uhorsku mohli ro?níci do 16. storo?ia vlastni? prakticky v?etky druhy zbraní. Samozrejme, táto skuto?nos? sa odvíjala od zázemia ka?dého jedného ro?níka.
Spolu s týmito zmenami sa zlep?ili aj manévrovacie schopnosti pri boji a jazde. E?te dôle?itej?í pokrok zaznamenalo obyvate?stva v oblasti hospodárskej a remeselnej výroby. Koncom 10. storo?ia patrilo Zadunajsko a Nitriansko medzi najvyspelej?ie oblasti Uhorska pod ochranou Arpádovcov. Územia boli dostato?ne civiliza?ne vyspelé a mocenské jadro rí?e v tej dobe tvorila armáda. V knie?acej dru?ine neslú?ili len Ma?ari a Slovania, ale aj po?etní cudzinci. Nerozhodovala národnos?, ale bojové kvality jednotlivca a vernos? knie?a?u. Ve?ké ?asti jazdeckých dru?ín vyu?ívali na vydobytom území výrobné a organiza?né zázemie obyvate?stva, do ktorého patrili kovotepci, majstri zbrojári a ?al?í remeselníci. Koncom 10. storo?ia taktie? na území Uhorska nastal rozbroj medzi ve?koknie?a?om a jednotlivými vrstvami staroma?arskej aristokracie. Jadrom jazdeckého sprievodu sa stali predov?etkým slobodní bojovníci. Zárove? do?lo k zmenám vo výzbroji armády, ?o sa odzrkadlilo na kvalite ale aj kvantite zbraní, preva?ne me?ov. Slovania na na?om území do 10. storo?ia pou?ívali zvy?ajne bojové jednoru?né sekery, kombinované so ?títmi a kopijami. V závere prvého milénia ve?koknie?a
Vyobr azen ie ?t ef an a I. v Obr ázk ovej k r on ik e
V 11. storo?í sa v armáde medzi spolo?ensky významnými jedincami vyskytuje krú?kovaná ko?e?a. Hmotnos? ochranného odevu sa postupne zvy?ovala z 8 kg na 20 a? 25 kg. Uvedená skuto?nos? sved?í aj o tom, ?e bez ko?a takýto pancier nemohol by? pou?itý, resp. ak bol, efektívnos? pohybu a výdr? pri boji sa rapídne skracovala. Zmenila sa aj d??ka zbraní. Me?e sa pred??ili z 90 cm na 100 a? 110 cm a stali sa z nich postupom ?asu 1 a ½-ru?né zbrane. Prie?ky na me?och sa pred??ili z 10-15 cm na 20-25 cm. Tieto prie?ky postupne nahradili ?tít a chránili tak efektívnej?ie ruku bojovníka. Je vhodné spomenú? fakt, ?e hoci ide v prípade me?a o se?nú zbra?, jeho hlavnou funkciou v boji bolo bodnú? nepriate?a a spôsobi? mu smrte?né poranenie. Gejza zomrel v roku 997 a na jeho miesto nastúpil Vajk. Krátko po Vajkovom nástupe Via Hist or iae 6
sa rozpútalo povstanie knie?a?a Kopá?a. Vajk zhroma?dil vä??inu bojového vojska, ktorého ve?ká ?as? sídlila v jednom z najvä??ích hradísk na území sú?asného Slovenska - v Bíni. Kroniky informujú, ?e najvernej?ie knie?atá Vja?eslava, Hunt a Poznan, opásali ?tefana me?om. Pre tento akt ich Vajk vymenoval za velite?ov osobnej strá?e. Za velite?a celého svojho vojska v?ak vybral Vencelína.
? ulovi II., ktorý bol strýkom prvého uhorského krá?a. ?tefan v bitke zví?azil a zosadil ? ulu, podobne ako aj ? ulovho brata Zambora, ktorý spravoval severné Sedmohradsko. Na ?ele Nitrianskeho knie?atstva stál od roku 1001 Ladislav Lysý, ktorý mal za man?elku dcéru kyjevského ve?koknie?a?a Vladimíra. Ladislav spravoval Nitrianske údelné knie?atstvo, ozna?ované latinským termínom ducatus, v rokoch 997 a? 1021 za relatívne priaznivých podmienok a v mieri. Po smrti Ladislava na jeho miesto zasadol mlad?í brat Vazul.
V?etci povstalci na ?ele s Kopá?om obliehali Vesprím, ktorý aj dobyli. Po jeho ovládnutí sa sústre?ovali na ?al?ie Vajkove hrady a hradiská. Vja?eslavove vojsko sa stretlo spolu s V roku 1029 sa ?tefanovi podarilo oslobodi? Kopá?ovým medzi Vesprímom a Várpalotou, kde Kopá? v bitke padol. 25. decembra roku 1000 alebo 1. januára 1001 bol samotný Vajk v Ostrihome korunovaný rímskym pápe?om za krá?a a prijal meno ?tefan. Po korunovácii ?tefana, ktorého neskôr kanonizovali za jeho zásluhy v oblasti budovania cirkevnej administratívy ranofeudálneho uhorského ?tátu, sa uhorsko-po?ské vz?ahy rapídne zhor?ili, ke??e Boleslav Chrabrý pokra?oval v agresívnej dobyva?nej politike svojho otca Me?ka. Idealist ick é vyobr azen ie k or u n ovácie ?t ef an a za u h or sk éh o k r á?a Po smrti ?eského vládcu Boleslava II. roku 999 dobyl Moravu a vä??iNitriansko, ktoré za?lenil pod svoju správu a v nu jej hradov obsadil so svojím vojskom a Nitre uväznil Vazula. Uväznenie ?lena postupne sa obrátil na územie sú?asného krá?ovského rodu nemalo prevýchovnú úlohu, Slovenska. V tom ?ase synovia bývalého ale predov?etkým politicko-mocenskú. knie?a?a Nitrianska, Ladislav a Vazul, získali Krá? ?tefan zabezpe?il synovi Imrichovi opätovné sily a vrátili sa do Nitry pod ochranou Boleslava. Tieto udalosti sa odo- nástupníctvo na trón a u? pred rokom 1020 odovzdal synovi celé Biharské knie?atstvo. Ako hrávali na za?iatku roku 1001. Uhorsko-po?ská dar od otca dostal Imrich vojenskú gardu kronika uvádza, ?e obe strany tri mesiace po ruských Varjagov, ktorých garda bola ?tefanovej korunovácii za?ali vyjednáva? a pova?ovaná za jednu z najlep?ích vojenských po?ský panovník návrh prijal. dru?ín, pri?om pozostávala z u? pokrstených Roku 1003 tiahol sám krá? ?tefan so svojím severanov najímaných za ?old. Túto armádu vojskom proti sedmohradskému knie?a?u tvorili preva?ne dánski vojaci a pozostávala z Via Hist or iae 7
pechotných oddielov. Zbroj spomínanej pechoty bola v základoch tvorená vrstvami tuniky z ten?ej a hrub?ej vrstvy pre?ívanej vlny. Predná ?as? nôh bola chránená ovinkami taktie? z vlny, a ko?enými náholenicami. Ruky boli chránené hrubými nátepníkmi.Pod tunikou nosili ?iroké nohavice z vlny. Na tuniku sa obliekala krú?kovaná ko?e?a alebo ko?ená lamelová (?upinová) zbroj. Ob?as bola táto zbroj obohatená o oce?ové pláty, ktoré jej zabezpe?ovali ?ahkos? a tvrdos?.
malé územie v strednej Európe, ktoré sa neskôr vojenskou expanziou a politickými rozhodnutiami rodu roz?írilo o ?al?ie územia a od za?iatku 11. storo?ia zah??alo aj územie teraj?ieho Slovenska. Úspechy Arpádovcov úzko súviseli s ?innos?ou vojenských jednotiek, o ktoré sa v prvých rokoch mohli opiera? len ako knie?atá a neskôr ako uhorskí králi.
Zbrane, ktorými disponovali Varjagovia, zah??ali predov?etkým obojru?né sekery, kopije, ?kandinávske me?e typu D a ?títy. Vo vy??ích vrstvách sa vyu?ívali me?e z dama?kovej ocele. V neposlednom rade pou?ívali vojaci zriedkavo aj luky. Medzi rokmi 900 a? 1100 tvorili jazdci zo spomínanej gardy celosvetovú vojenskú elitu. Touto dru?inou disponovali aj králi ako Vladimír I., vládca Kyjevskej Rusi, alebo po?ský krá?Boleslav I. Na základe toho mô?eme kon?tatova?, ?e dynastia Arpádovcov ovládala prvotne iba
Zdr oje 1. HOMZA, Martin. Uhorsko-po?ská kronika. Nedocenený prame? k dejinám strednej Európy. Bratislava : Post scriptum, 2009. 223 s. ISBN 978-80-969850-4-3 2. SEGE?, Vladimír a kol. Kniha krá?ov, Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. Bratislava : Com Exis, 1998. 298 s. ISBN 80-10-00324-7. 3. SEGE?, Vladimír - MRVA, Ivan. Dejiny Uhorska a Slováci. Bratislava : Perfekt, 2012, 400 s. ISBN 978-80-8046-586-5 4. RUTTKAY, Alexander. Umenie kované v zbraniach. Bratislava : Pallas, 1978, 155 s.
Via Hist or iae 8
Vy?í?anie habsburských vojsk medzi pospolitým ?udom pod?a kroniky levo?ského richtára Sperfogla au t or
Bc. Ver on ik a Fit o?ová (Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave)
Konrád Sperfogel (Spervogel) (??? ? ? 1537) bol dlhoro?ným ?lenom levo?skej mestskej rady a nieko?kokrát zastával funkciu richtára (ide konkrétne o roky 1516 ? 1518, 1522 ? 1524, 1530 ? 1531). Sám o sebe napísal, ?e pozdvihol mesto z dlhov a zanechal (r. 1524) v mestskej pokladnici ?ve?kú sumu 852 zlatých?. Jeho rukopisné dielo bolo tvorené v priebehu rokov 1516 ? 1537 formou subjektívnych náh?adov na politické aj iné dianie. Má 369 listov (?o ?iní 738 strán) a v za?iatkoch je písané v latin?ine a neskôr preva?ne v nem?ine. Sperfoglovi nasledovníci ani historici sa doteraz nezhodli na tom, ?i ide o kroniku, denník alebo anály. Nie v?dy autor uviedol de? zápisu, ale pravidelne vieme, o aký rok ide, prípadne o akom dni spätne pí?e. Zachytil udalosti nielen v rámci Levo?e, ale aj celého Spi?a, a v niektorých prípadoch celého Uhorska. Sledoval napríklad ?kolstvo v Levo?i, spor Levo?e a Ke?marku o právo skladu, ?írenie reformácie, protiturecké boje, pokles hodnoty platidiel a pododobne, pri?om neváhal v?etko podrobi? ostrej kritike. V otázkach celokrajinského diania sa opieral o informátorov, hoci ?asto nebol presved?ený o
Sper f oglova k r on ik a
ich hodnovernosti. V diele mo?no nájs? dejinné nepresnosti vyplývajúce zo skreslenia ústneho podania, subjektívneho náh?adu alebo inej dezinformácie, tu sa im v?ak nebudeme venova?. Zna?né miesto v kronike zaberajú náh?ady na boje habsburských ?oldnierov Ferdinanda I. proti prívr?encom Jána Zápo?ského. Obaja na Via Hist or iae 9
dosiahnutie uhorského trónu pou?ívali v?etky dostupné politické, mocenské i diplomatické prostriedky. Historik Július Sopko o Sperfoglovi napísal, ?e ?kronikár bol habsburgofilským patriotom, no neváhal pranierova? vý?iny cisárskych vojsk.?Dejepisec Karol Wagner sa pri práci s jeho kronikou ponosoval: ?Na?o to?ké nariekanie a s?a?nosti opakované a? do omrzenia, ktorými raz hrom?í proti Zápo?skému a jeho prisluhova?om, raz proti hrabivosti a ne?innosti Ferdinandovho vojska? ?o s tými príkrymi slovami, ktorými úto?í na kohoko?vek bez rozdielu, kto bol trochu tvrd?í vo?i Levo?anom?? Sperfogel rozhor?ene poukazuje na to, ?e posádky oboch armád bezoh?adne plienili krajinu, ?ím trpel najmä pospolitý ?ud. Osobitne najvy??í velite? Ferdinandových vojsk Katzianer (v sú?asnej literatúre Ján Kacián; Sopko uvádza znenie mena pod?a latinského originálu) drancoval krajinu a napádal obyvate?ov, ?ím ?vä??mi prospieval Ferdinandovým nepriate?om ako jeho prívr?encom.? Vy?í?anie jeho ?oldnierov spôsobovalo v krajine zmätky a hlad. Zo Sperfoglovho ?týlu písania Július Sopko usudzuje, ?e kronikár mal vy??ie humanistické vzdelanie a nevylu?uje ani absolvovanie niektorej z nemeckých univerzít. Sperfogel bol pri písaní svojich zápiskov viac pesimistom ne? optimistom. Mo?no si v?imnú? zna?nú pejoratívnos? - vä??inu udalostí posúdil hor?ie ne? v skuto?nosti boli. Mnohé state v kronike za?ínajú slovami ?zlá, ale pravdivá správa?, ?nové smutnej?ie udalosti?, ?zlá zves?? a podobne, pri?om v týchto prípadoch ide najmä o úspechy Jána Zápo?ského. Vý? at k y z k r on ik y Sperfoglova kronika nám (okrem iného) podáva obraz o tom, ako ?oldnieri v slu?bách Ferdinanda, ale i Zápo?ského narobili obyvate?stvu mnoho ?kôd, na základe ?oho mo?no kon?tatova?, ?e z tohto h?adiska nebol
ve?ký rozdiel medzi nimi a Turkami. Sta? kroniky, v ktorej autor prvýkrát poukazuje na skúmanú problematiku, nesie názov ?Prvý vpád Turkov do Uhorska so 600 000 ?oldniermi a (bitka) pri Mohá?i r. 1526? a nachádza sa na liste 87v. Hne? podotknime, ?e ?íslo ?es?stotisíc je vysoko nadsadené, dnes historici pí?u o po?toch 60 000 ? 150 000. Pod uhorské krá?ovské zástavy sa zi?lo sotva 30-tisíc vojakov. Sedmohradský vojvoda a spi?ský ?upan, Ján Zápo?ský, sa so svojím desa? a? pätnás?tisícovým vojskom boju s Turkami na mohá?skom poli úmyselne vyhol. Ignoroval rozkazy panovníka a po?ítal s tureckým
Ján Zápo?sk ý u ? ak o u h or sk ý k r á?
ví?azstvom. V úvode state Sperfogel podáva túto informáciu: ?Je toti? o?ividné, ?e husári v uhorskom vojsku sa (tesne po mohá?skej bitke) ako prví dali na útek a vyrabovaním tábora spôsobili obrovské ?kody.? Opisuje tie? ujmy na domácom obyvate?stve: ?Biedny ?ud sa ve?mi vydesil, nielen na dedinách, ale aj v mestách a na trhoch, tak?e mnohí ich opú??ali, zanechali v?etko svoje imanie a u?li. Nazdávali sa toti?, ?e to prichádza s celou svojou mocou Turek.? ? alej Sperfogel komentuje udalosti spôsobom: ?vraví sa to i ono, nik u? nevie ?o je pravda.? Opisuje napríklad obsadenie Budína Turkami, vo?bu dvoch krá?ov, konflikty spi?ských miest, dohodu Jána Zápo?ského so Sultánom a prieky Via Hist or iae 10
medzi protikrá?mi. Nás v?ak momentálne zaujíma a? list 94r, kde Sperfogel opísal, ako na prelome marca a apríla 1528 pri?lo do Levo?e 350 ozbrojených jazdcov, ktorí v meste zotrvali na trovy obyvate?ov: ?Treba poveda??e nezaplatili takmer ni? alebo len málo za to, ?o sa na nich vynalo?ilo. V meste i okolitých dedinách spôsobili mnohé ?kody.? Celková suma v registri pod?a Sperfoglovho zápisu ?inila 1040 zlatých a 48 denárov. ?Hlavným velite?om celého vojska bol Ján Katzianer, znamenitý vojvoda, ktorého sprevádzala dru?ina.? Katzianer pre nás, ako zosobnenie Ferdinandových velite?ov, predstavuje obraz o tom, ?e pre pospolitý ?ud konflikty vládcov neboli len vzdialenými udalos?ami, ale ka?dodennou krutou realitou. ?kody, ktoré vojská súperiacich strán napáchali v krajine a na ?u?och, mo?no analogicky prená?a? k akémuko?vek vojenskému konfliktu v ktoromko?vek ?ase.
situácii sa aj spojenectvo s Turkami nezdalo by? takým odstra?ujúcim. ?Toti? je obava, ?e v?ade tam, kam Turek príde, nadobudne prevahu, lebo aj tunaj?í ?ud vzh?adom na ve?ké násilie, spupnos? a ?kody, ktoré spôsobili Nemci po?as Katzianerovho velenia, vzplanul proti nemeckému vojsku hnevom. (...) Nemci vydrancovali ?ud, úbohých obyvate?ov obrali o imanie. (...) Biedny ?ud tejto Hornej zeme sa ocitol v tv?dzi a v trápení a vraví, ?e by rad?ej chcel by? pod Turkom ne? pod Nemcami.? Aké muselo by? ich sklamanie, ke? to?ko o?akávaní Nemci priniesli len zhubu a dokonca sa v niektorých prípadoch správali blahosklonne k prívr?encom Zápo?ského. Historik Ivan Mrva tvrdí, ?e za úpadok morálky a disciplíny Ferdinandových mu?ov bola zodpovedná jeho neprítomnos?, ke??e krátko po korunovácii krajinu opustil a zdr?iaval sa na nemeckej pôde. Potvrdzuje to i Sperfoglov zápis: ?Ná? krá? Ferdinand sa nachádza v sú?asnosti v nemeckých krajinách a nevieme, aké má zámery, ?i nás chce, mô?e alebo je schopný ubráni?pred na?im nepriate?om.? Kronikár sa s?a?uje i na svoje útrapy: ?Hos?om v mojom dome bol 4 tý?dne a 3 dni udatný vojak a vzne?ený pán Mikulá? Schwitzipaumer s 13 jazdcami a 10 sluhami. Poskytoval som im stravu a ko?om slamu a na 8 dní seno a ovos; dva vozy sena priviezli z dedín. Pri odchode mi dlhoval za slamu a seno 19 zlatých a 54 denárov, pri?om som po?ítal v?etko ve?mi lacno. (...) Pri svojom odchode sa mi ve?mi pekne po?akoval a na svoju ?es? s?úbil zaplati?. Dúfam ?e to aj urobí.? Náklady v?ak ?u?om nikto nikdy nezaplatil.
Fer din an d I.
Surovosti Ferdinandových velite?ov (nielen Katzianera) pri vymáhaní vojenských poplatkov a potravín ?asto naklá?ali sympatie obyvate?stva na Zápo?ského stranu. V tejto
Velite? Katzianer si okrem iného od Levo?anov po?i?al 45 koní, ktoré s?úbil o 14 dní vráti?, no nevrátil: ?Na?e kone si ponechal (...) mnohé z nich umoril a zahubil, neh?adiac na na?u chudobu.? Tu si kronikár dovo?uje pripísa? sarkasticky: ?Nech ho Boh odmení!? O rok neskôr a tridsa? strán ?alej sa Sperfogel neustále s?a?uje: ?V utorok 23. marca sme do Via Hist or iae 11
tábora v Novom Meste pod ?iatrom vypravili ?tyri vozy s ovsom. Nech nám Boh dopomô?e k tomu, aby sme boli toho bremena ?o najskôr zbavení. Lebo dávame tak mnoho, ?e u? sami nemáme takmer ni?.? V roku 1529 boli vyslaní zástupcovia spi?ských miest za Ferdinandom do Linza ,?aby mu predniesli správu o ve?kej skaze spôsobenej mestám i celej Hornej zemi nepriate?mi, ale su?ovanej aj vojskom ná?ho krá?a. Vojaci dosiahli ve?mi málo alebo vôbec ni?, no v?etko ?o nájdu, spusto?ia a vydrancujú a spôsobujú takto ?kodu nielen nepriate?om, ale aj priate?om.? Privodili takýmto bezoh?adným spôsobom ve?kú drahotu, a zárove? sa ?udia báli ís? za prácou a ob?ivou, preto?e u? nevedeli, kto je priate?om a kto nepriate?om. O mesiac a pol sa poslovia vrátili, no bez úspechu. Ferdinand, napriek vernosti ktorú mu Levo?ania preukazovali, neposlal nijakú pomoc ani rie?enie, iba ?slovami mnoho s?uboval.? Velite? Katzianer odi?iel zo Spi?a v júli roku 1529. Okolo jeho odchodu kolovalo viacero chýrov: ?e ?iel za krá?om, ?e tajne u?iel od vojska, ?e mu chýbali peniaze, ?e sa vráti a pododobne. Jeho vojsko sa rozdelilo, niektorí odi?li, niektorí zostali. Sperfogel v kronike zapísal svoj úsudok takto (list 120r): ?Skôr som tej mienky, ?e (?oldnieri) zotrvajú alebo zostanú
v Uhorsku a? dovtedy, kým budú ma?proviant, a v Hornej zemi vydrancujú v?etky potraviny. Potom odídu a zanechajú Uhorsko v najvä??ej biede. (...) Katzianer viac ?kodil ako oso?il. V Uhorsku odvliekol ve?mi ve?a z jeho pokladnice a zanechal ho zdeptané a vyplienené jeho vlastnými vojakmi v rukách nepriate?ov.? V na?om príspevku sme poukázali opätovne na to, na ?o vo svojom diele poukazoval Sperfogel, pri?om nebol prvým ani posledným. Vojenské dejiny nemajú by? len výpo?tom slávnych ?inov a ve?kých udalostí, ale i zobrazením útrap, ktoré pre?ívajú najmä tí, na ktorých sa zvy?ajne prihliada najmenej.
Zdr oje
1. G?adkiewicz, Ryszard ? HOMZA, Martin (zost.). TerraScepusiensis: stav bádania o dejinách Spi?a.Levo?a, Wroc?aw: 2003, s. 535 ? 543, 593 ? 598. ISBN 80-7114-457-6. 2. MRVA, Ivan ? SEGE?, Vladimír. Dejiny Uhorska a Slováci.Bratislava: Perfekt, 2012, s. 138 ? 148. ISBN 978-80-8046-586-5. 3. SOPKO, Július. Kroniky stredovekého Slovenska. Stredoveké Slovensko o?ami krá?ovských a mestských kronikárov.Budmerice: Rak, 1995, s. 224 ? 280. ISBN 80-85501-06-6 4. WAGNER, Carolus (ed.) .Analectascepusiisacrii et profani. Pars II.Viennae: 1774, s. 129 ? 188.
Via Hist or iae 12
Vojenské ?a?enia Franti?ka I I . Rákociho z poh?adu leopoldovskej pevnosti au t or
Ph Dr . Rom an a Lu ch avová (?t át n y ar ch ív v Tr n ave)
Výstavbu leopoldovskej pevnosti podnietila predov?etkým turecká expanzia, ktorá u? v ?ase pred jej výstavbou v roku 1665 mala rozsiahly dosah na územie dne?ného Slovenska, ale aj pády dôle?itých obranných pilierov, akými boli pevnosti Komárno a Nové Zámky. S vybudovaním novej pevnosti súhlasil aj osmanský sultán v rámci mierových rokovaní. Komisia zostavená pre danú úlohu, lokalizovala novú pevnos? pri nie úplne regulovanej rieke Váh, naproti mestu Hlohovec. Pevnos? pomenovaná po cisárovi Leopoldovi I. - Leopoldopolis (nem. Leopoldstadt) bola oficiálne dostavaná v roku 1669. Vojenský projektant Giuseppe Priami bol ovplyvnený novotalianskou fortifika?nou ?kolou, o ?om sved?í aj pravidelný tvar pevnosti so ?iestimi bastiónmi, a rovnako so ?iestimi ve?kými ravelínmi (trojuholníkovými pevnôstkami). Obranný val bol obohnaný vodnou priekopou, ktorej priechody tvorili padacie mosty z dvoch brán pevnosti, východnej a západnej. Celkovo zaberala zastavanú plochu v rozsahu pribli?ne 48 hektárov, na jej výstavbe sa podie?ali tisíce robotníkov, z ktorých sa niektorí usadili pri pevnosti a vytvo-
rili tak novú osadu Meste?ko (v roku 1948 premenovaná na Leopoldov). Turci v?ak neboli jedinou hrozbou, ktorá sa prehnala v blízkosti pevnosti. Po Karlovickom mieri v roku 1669, ktorým bola ukon?ená osmanská moc v Uhorsku, si postupne Habsburgovci postavili proti sebe uhorskú spolo?nos?
M edir yt in a (1686)
od poddaných a? po aristokraciu. So zrete?om na vlastné záujmy sa viacerými spojenectvami a nárastom po?tu prívr?encov za?ala da??ia etapa povstaní, trvajúca tentokrát osem rokov. Via Hist or iae 13
Podobne ako v prípade tureckých nebezpe?enstiev, ktoré tu boli e?te pred výstavbou pevnosti, aj tie protihabsburské za?ali e?te pred jej vybudovaním a su?ovali okolie. Práve povstanie Franti?ka II. Rákociho v rokoch 1703 a? 1711 nadviazalo na povstanie Imricha Tököliho, v rámci ktorého bola pevnos? dvakrát neúspe?ne obliehaná. Postupným premiest?ovaním Rákociho povstania z východu krajiny na západ, bol vyrabovaný v roku 1703 aj Fra?ták (Hlohovec) a povstalci ? kuruci obsadili okolité územia. Generál povstaleckého vojska Mikulá? Ber?éni chcel prvýkrát zaúto?i? na pevnos? u? v roku 1697 - av?ak neúspe?ne, podobne aj v roku 1703.
zostalo iba 20, bli??ie informácie nie sú známe. Z uvedených dôvodov a aj z dôvodu zomierania vojakov a komorských oficírov podpísaní pravdu predneseného atestáta potvrdili. K Ber?énimu a Rákocimu sa postupne pridali viacerí ??achtici, vrátane ?imona Forgá?a, ktorý vtedy vlastnil Hlohovec. Po obsadení pevnosti v Nových Zámkoch v roku 1704 sa rozhodli oblieha? leopoldovskú. Svedectvom týchto udalostí je najmä kronika franti?kánov z Hlohovca, v ktorej sa uvádza, ako boli po príchode Rákociho do Hlohovca spálené tri mosty vedúce do pevnosti, a na druhý de? za?ali s ostre?ovaním jej múrov, ktoré trvalo mesiac, do 26. decembra. V ústrety na pomoc pevnosti prichádzala pomoc od Trnavy a Pezinka pod velením cisárskeho generála Sigberta Heistera s asi 13- tisícovou armádou. Povstalci i?li ge-
Z júna 1709 sa zachovalo svedectvo obyvate?ov Meste?ka (vtedy Neustadl) o ich povolaní, ktoré nám pribli?uje sociálnu, hospodársku aj demografickú situáciu. Pí?e sa v ?om, ?e po?as trvania kuruckého povstania a vojny so v?etkým málom ?o mali ,,...a cso na chytro do Festungu (pevnosti) tohoto zachranit a obranit wislobodit mohly, a od roku 1703 ass powcsul ... staly.? ? alej nám toto svedectvo pri bli?uje aj vplyv konfliktu na obyvate?ov, ktorí stratili domovy a ?ivobitie: ,,...Kterissto y opustenim stratenich uss domou gegich gakawe biwse od nepritela do Pevn os? Leopoldov n a I. vojen sk om m apovan í (1763-1787) gruntu skazene, spolu aj grund to gest role a luky a insse kterichto predmenowany nerálovi naproti a táto udalos? sa zapísala do mestecsanje uss na sedmy rok any najmensseho dejín ako bitka pri Trnave, kedy Rákoci utrpel osohu a uzsitku nemjaly, tomuto Festungu prvú vá?nu porá?ku od velite?a habsburgských vojsk v Uhorsku. Povstalci mali svoj tábor aj pri mnoho uzitecsneho preukazaly...? Následne je Zeleniciach, ten v?ak po porá?ke pri Trnave opísané, ako sa aj pri slabej garnizóne (vojenská posádka) na v?etko potrebné povolnými, opustili a palné zbrane ale aj potraviny a iný odovzdanými ,,...ano aj najwibornejsich tovar pripadol aj pevnosti. Pre oby?ajných ?udí mala v?ak táto výhra neblahé následky, najmä preukazaly a potrebuwat sa daly...? a to aj v ?ase hladu. Svedectvo zárove? obsahuje ?tatistiku, vo forme rabovania cisárskymi vojakmi. na základe ktorej vieme, ?e zo 73 me??anov K pevnosti sa povstalci vrátili asi po troch
Via Hist or iae 14
tý?d?och, v roku pevnosti v augus1705, kedy zomrel te. Kuruci pokra?o?udovít I. a jeho vali v obliehaní miesto zaujal syn pevnosti aj nasleJozef I. Od januára dujúci rok, ale a? do septem bra mar?al Herbeville kuruci pevnos? ich akéko?vek snaobliehali, ?o pohy potla?il, vyhnal maly spôsobovalo z územia a pevnedostatok zásob. nos? sa tak zaMorálny úpadok písala do dejín ako vojakov mal za nánikdy nedobytá. V sledok dohadovanasledujúcom obnie o kapitulácii dobí sa transforpevnosti, ale na movala na sklad pomoc so zásoba- Hlavn á br án a Úst avu n a výk on t r est u od? at ia slobody a vojenského maú st avu n a výk on väzby v Leopoldove (sú ?asn os?) mi prichádzal hlavteriálu a neskôr ný velite? cisárokrem iného na skych vojsk, mar?al Ludwig von Herbeville, väznicu, ktorej funkciu bývalá pevnos? plní aj v ktorého chcel Rákoci neúspe?ne zastavi? pri sú?asnosti. Zeleniciach. Zásoby potravín dorazili do
Zdoje Pramene 1. ?tátny archív v Trnave, MG Trnava, Meste?ko Leopoldov, spisy 1668-1839,kr. ?. 3. Literatúra 1. HLADKÝ, Juraj et al.Príbeh Leopoldova ? História a sú?asnos? pevnosti a väznice, Ústav na výkon trestu od?atia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov : NIKARA, s.r.o., 2016, 104 s. ISBN 978-80-972409-3-6 2. KÓNYA, Peter et al.Dejiny Uhorska (1000 ? 1918). Bratislava : Citadella, 2014, 787 s. ISBN 978-80-89628-59-9
Internet 1.http://www.pamiatky.net/hrady-a-zamky/leopoldov-pevnost?q=node/3&mon=203928&det=1 2.http://www.zvjs.sk/?ustav-vykonu-trestu-vazby-Leopol
Via Hist or iae 15
Komenského ústav v Ko?iciach au t or
On dr ej ?ály (Un iver zit a Kon ?t an t ín a Filozof a v Nit r e)
V roku 1896 sa rozhodlo o výstavbe novej polep?ovne v Uhorsku, v Ko?iciach. Aktivita bola v ré?ii Ministerstva pravosúdia (spravodlivosti). Mesto Ko?ice vo februári 1897 na tento ú?el uvo?nilo pozemok ne?aleko mestského centra. Prvotný plán výstavby vypracoval Július Wagner, ktorý popri desiatkach iných budov navrhol aj budovu Krá?ovskej súdnej tabule v Ko?iciach. Boli postavané dva rady pavilónov pre chovancov, administratívne budovy, byty zamestnancov a kaplnka. Za vstupom do areálu nasledovalo tzv. ?estné nádvorie. Nieko?ko stavieb pribudlo v rokoch 1910 ? 1912. Výstavba pokra?ovala najmä po vzniku ?eskoslovenska (najmä v rokoch 1925 ? 1929). Boli postavené nové dielne, skleníky ?i nemocnica. Ústav sa skladal z viacerých pavilónov. Popri tzv. chovaneckých pavilónoch existovali samostatné pavilóny pre správu ústavu (administratíva), pre ústavnú nemocnicu, pre dielne a ich správu. ?tátny nápravnovýchovný ústav (javító intezet) za?al fungova? v roku 1902. Do histórie sa výchovný ústav zapísal v prvom rade pod názvom Ko?ická krá?ovská polep?ov?a. Bol ur?ený mladistvým odsúdeným delikventom, sirotám, opusteným ?i problémovým (poruchy
Kr á?ovsk á polep?ov? a v Ko?iciach
správania) chlapcom vo veku od 10 do 20, resp. 21 rokov ?ivota. Na území dne?ného Slovenska i?lo o historicky prvú polep?ov?u. Spo?iatku bol ústav ur?ený pre 120 chovancov, len?e postupne museli kapacity roz?íri?, aby v ústave mohlo by? chovancov 240. Aj tento po?et bol ?asto prekro?ený. Chovanci boli vä??inou ma?arského pôvodu. Po?as prvej svetovej vojny bolo v polep?ovni len okolo 100 chlapcov, preto?e v priestoroch bola vojenská nemocnica. A? do februára 1919 bol ústav pod ?starým? ma?arským vedením, kedy tento stav ukon?ilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska. Polep?ov?a bola premenovaná na Komenského ústav pre výchovu opustenej mláde?e. V roku 1925 bolo z Via Hist or iae 16
oddelenia justi?ného (v dokumentoch ozna?ované ako oddelenie A) po výkone trestu prepustených 38 chlapcov. 42 chovancov prijatých po?as roku 1925 pri?lo do Ko?íc z ?trestnice pro mu?e v Praze? (oddelení mladistvých). ?es? z bratislavskej sedrie. ? al?ích 15 z iných sedrií (Ko?ice, Banská Bystrica, Nitra, Tren?ín, Komárno, Rimavská Sobota) a 9 z rozhodnutí okresných súdov (?ilina, Pre?ov, Ru?omberok, Zlaté Moravce). Traja pri?li z Podkarpatskej Rusi, pri?om jeden z U?horodu a dvaja z Muka?eva. Novoprijatí chlapci boli vo veku od 10 ? 20 rokov. Star?í ako 18 rokov boli ale prijatí len do tzv. oddelenia A. Problémy mladých boli ústavom vä??inou definované ako sklony ku kráde?iam,
Ar eál ú st avu v Ko?iciach
k tuláctvu, k ?obraniu, nechu? k práci ?i násilná povaha. V ústave boli umiestnení aj chlapci narodení v USA, Rusku, Rumunsku, Ma?arsku, Rakúsku a Po?sku. Vä??ina chovancov bola katolíckeho vierovyznania. Niektorí aj evanjelického, ?idovského, pravoslávneho a k roku 1925 boli dvaja bez vyznania. Medzi chovancami mala zastúpenie aj ?eskoslovenská cirkev husitská. Naj?astej?ími chorobami chlapcov vy?etrených v ústavnej nemocnici v tomto roku boli angína, influenza a bronchitída. Z roku 1927 pochádza obraz ?eského maliara Miroslava Holého (1897 ? 1974) zobrazujúci Komenského ústav. V súvislosti so ?idovskými chlapcami mo?no spomenú?, ?e miestny rabín im oby?ajne v?dy
po?as (?idovských) sviatkov vybavil zvlá?tny program. Napríklad 22. apríla 1929 ústavu písal rabín Dr. Emanuel Enten, aby boli 25. ? 26. apríla a 1. ? 2. mája (po?as sviatku Pesach) chovanci ?idovského vierovyznania odprevádzaní do ve?kého chrámu na Frangepánovej ulici. Spolu s listom poslal do ústavu týmto chlapcom aj 5 kg ve?kono?ného chleba. Aj po?as sviatku Jom kipur boli chovanci ?idovského vierovyznania oslobodení od práce, pri?om dr?ali prísny pôst. V de? okrúhlych narodenín prezidenta ?SR (napríklad 80. narodeniny Tomá?a Masaryka v piatok 7. marca 1930) platil pre v?etkých chovancov re?im ako v nede?u. Po?as 20. rokov boli povä??ine v mesa?ných výkazoch chovanci ?idovského pôvodu alebo vierovyznania zapisovaní do kategórie ?jiné/jiná?. V 30. rokoch v tzv. výkazoch za mesiac jestvovali v týchto dokumentoch samostatné kolónky pre chovancov izraelského vyznania a ?idovskej národnosti. Napríklad za?iatkom roka 1930 ich tu bolo 10, z ?oho 5 v justi?nom oddelení a 5 v sociálnom. Pod?a ?kolských výkazov v októbri toho roku sa ich celkový po?et zmen?il na sedem chovancov. Vo výnimo?ných prípadoch slú?ili priestory Komenského ústavu aj na ?peciálne ú?ely. Takto si tu napríklad odpykával trest vynesený Krajským súdom v Pre?ove v roku 1938 klampiar Eugen Eichenbaum (nar. 1898 v Ro??ave) za fal?ovanie dokumentu. Chovanci sa mohli vyu?i? rôznym remeslám. Pre odbornú náuku bola typická v prvom rade výuka remesiel: stolárstva, kraj?írstva, obuvníctva, zámo?níctva, ko?iarstva a záhradnícka práca. Popri tom mohli pracova? v oblasti kníhviaza?stva, ?alúnnictva, maliarstva, ková?stva, pekárstva, truhlárstva ?i kolárstva. Napríklad v máji 1924 ústavné dielne nav?tevovalo 224 chovancov a vo februári 1930 sa tu remeslu zaú?alo 207 chovancov. Tak mohli chovanci ústav opusti? s tovari?ským Via Hist or iae 17
Smutnou kapitolou v dejinách Komenského ústavu v Ko?iciach boli, aj ke? vôbec nie ?asté, chovancami spáchané samovra?dy. Rok 1938 priniesol mnohé zmeny. K 31. augustu 1938 bolo v ústave 365 chovancov, z toho v 203 v oddelení justi?nom. Na porovnanie v decembri 1935 mal ústav 345 chovancov. Ku 30. septembru 1938 bolo v ústave 300 chovancov, pri?om ústav v ?ase tohto stavu vykazoval a? 260 vo?ných miest (v Jedn a z bu dov zan ik n u t éh o Kom en sk éh o ú st avu v júni 1938 vykazoval 136 vo?ných miest). Viac sú ?asn ost i obsadené bolo sociálne oddelenie. V ?om bolo výu?ným listom. len 26 vo?ných miest, v justi?nom a? 234. K výchove patrili aj tresty. Prísne boli trestané Zmeny boli podmienené tým, ?e Ko?ice aj relatívne ?asté úteky z ústavu. Prakticky pre pripadli Ma?arsku v dôsledku Viedenskej chlapcov útek z areálu nebol rie?ením. arbitrá?e (2. 11. 1938). Mnohí chovanci Netrvalo dlho a ocitli sa naspä? v ústave, (pochádzajúci z územia, ktoré u? patrilo pri?om sa oddialil ?as ich prepustenia, Ma?arsku) boli prepustení. Spo?iatku bola respektíve ?as ich ?polep?enia k rodi?om?. Aj plánovaná evakuácia ústavu do Ru?omberku. pokus o útek sa trestal ?asto jednomesa?nou Pres?ahovanie ústavu u? bolo v procese izoláciou daného chovanca. Za ?men?ie? rie?enia, nakoniec ale bol ústav v decembri priestupky hrozilo napríklad k?a?anie, pôst 1938 pres?ahovaný do Ilavy a dostal názov alebo aj trestanie bitím. Jeden chovanec mohol ??tátny výchovný ústav v Ilave?. V zachovaných by? z ústavu nieko?kokrát prepustený a taktie? priestoroch, ktoré slú?ili Komenskému ústavu nieko?kokrát vrátený spä?, preto?e sa v Ko?iciach, sa dnes nachádza Univerzita ?neosved?il?. V druhej polovici 30. rokov ústav veterinárskeho lekárstva a farmácie. u??ie spolupracoval s ?eskoslovenským ?tátnym výchovným ústavom pre chlapcov v Slovenskej ?up?i. Napríklad v júli 1937 odi?lo z Ko?íc do Slovenskej ?up?e 58 chovancov. Zdr oje Pramene 1. ?tátny archív v Nitre, Fond Komenského polep?ov?a mladistvých v Ko?iciach a Hlohovci. Literatúra 1. B?LOHLÁVEK, Augustín. Komenského ústav p?ed 10 lety. Ko?ice 1929. 2. BIANCHI, Gustav (ed.). Mesto Ko?ice 1932. Publikácia pre propagovanie cudzineckého ruchu a turistiky. Banská Bystrica 1932. 3. URBANOVÁ, Norma. Reeduka?ný ústav s areálom ? Komenského ústav. In KOSOVÁ, Katarína (ed.). Ro?enka pamiatkových výskumov 2010. Bratislava 2012, s. 104-105.
Via Hist or iae 18
"Slovenské" pe?ie pluky v bitke pri Krasniku v roku 1914 au t or
Bc. M at ú ? Bu r da (Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave)
Rakúsko-Uhorsko vstupovalo do prvej svetovej d?och ?ítala mobiliza?ná vyhlá?ka a mu?i aj z vojny, ktorú sú?asníci nazývali Ve?kou vojnou, tých najmen?ích obcí, sp??ajúci základné po boku svojho spojenca, Nemeckého ci- nále?itosti, ako vek ?i zdravotný stav, museli sárstva. Spojenectvo uzavreté v druhej polovici narukova? k svojim oddielom. Stratu mu?ov 19. storo?ia sa formálne zdalo ako rov- pocítili aj na území sú?asného Slovenska, ktoré nocenné, ale tlak Nemecka na dualistickú monarchiou v otázke medzinárodnej politiky na Balkáne bol obrovský. Nemecko h?adalo zámienku na rozpútanie svetovej vojny, ktorá mala zmeni? pomery na európskom kontinente v prospech cisárstva, a tak Rakúsko-Uhorsko bolo dotla?ené k vyhláseniu vojny srbskému národu. Spustila sa vlna koali?ných zmlúv a celá Európa mobilizovala. Výnimkou nebolo ani Rakúsko-Uhorsko, ktoré muselo vysla? svojich mu?ov na dve frontové línie, a to srbské a ruské bojisko. Zatia??o s odporom Srbov sa príli? nepo?ítalo, generálny ?táb na ?ele " Pr e?por sk ý " 72. pe?í plu k n a f r on t e v Hali?i s Conradom von Hötzendorfom sa obával ruského útoku na východbolo rozdelené medzi dve zborové velite?stvá ? nej hranici Rakúsko-Uhorska. Sú?asné severo- V. zbor s velite?stvom v Bratislave a VI. zbor s východné Slovensko sa tak stalo dôle?itým velite?stvom v Ko?iciach. strategickým a oporným bodom armádam Práve V. armádny zbor, povolávajúci mu?ov do Franti?ka Jozefa v?aka ?elezni?nej trati precháspolo?nej rakúsko-uhorskej armády zo dzajúcej cez mestá Humenné a Medzilaborce západného Slovenska a ?asti Ma?arska, bol smerom do Hali?e. vyslaný do Hali?e v zostave rakúsko-uhorskej Po celej monarchii sa v posledných júlových 1. armády pod velením generála jazdectva Via Hist or iae 19
Viktora Dankla. 1. armáda pozostávala z 33. ktorom mali od velite?ov skreslené informácie, pe?ej divízie s velite?stvom v Komárne, 14. ke??e panoval názor, ?e ruská armáda je síce pe?ej divízie s velite?stvom v Bratislave a 2. po?etnej?ia, ale zle vyzbrojená, nevycvi?ená a jazdeckého zboru. Z poh?adu ú?asti mu?ov nemá dostato?nú disciplínu. Rakúsko-uhorské pochádzajúcich z územia Slovenska si musíme armády, konkrétne 1., 4. a 3. armáda, sa v v?íma? bojové nasadenie 33. a 14. pe?ej prvej polovici augusta zoskupili na hraniciach s divízie. V ?truktúre 33. pe?ej divízie operoval Ruskom v Hali?i. Na severnom krídle, ak ?ostrihomský? 26. pe?í pluk s pribli?ne 38% nevezmeme do úvahy Armádnu skupinu zastúpením Slovákov a ?komár?anský? 12. pe?í Kummer, ktorá sa v druhej polovici augusta pluk s 31% Slovákov. 14. pe?ia divízia operovala okrem iného s ?tren?ianskym? 71. pe?ím plukom s po?tom 85% Slovákov a ?bratislavským? 72. pe?ím plukom s vy?e polovi?ným zastúpením slovenského etnika. Na tomto mieste musíme podotknú?, ?e tieto percentuPost aven ie 1. a 2. r ak ú sk o-u h or sk ej ar m ády n a f r on t e v Hali?i (23. a? 25. au gu st 1914) álne vyjadrenia sú len orienta?nachádzala za hlavnou líniou, armádne né, ke??e dobová ?tatistika a propaganda sa velite?stvo Rakúsko-Uhorska umiestnilo 1. sna?ili skresli? informácie o reálnom stave rakúsko-uhorskú armádu aj s vy??ie najmä nema?arských plukov v uhorskej ?asti. spomínanými ?slovenskými? pe?ími plukmi. A? po takmer sto rokoch od skon?enia prvého Oproti nej sa zhroma?dila ruská 4. armáda globálneho konfliktu v Európe archívnym generála Antona von Salzu. výskumom zis?ujeme, ?e mu?i z územia Generál rakúsko-uhorskej armády Viktor Dankl Slovenska, ktorí sa v mnohých prípadoch chcel prekvapi? nepriate?a, a tak 23. augusta nemohli prihlási? k slovenskému etniku, 1914 vydal rozkaz na pochod vpred. Ruská zohrávali v rakúsko-uhorskej armády za Ve?kej armáda taktie? plánovala ofenzívnu ?innos?, vojny dôle?itú úlohu. ale cárske jednotky neboli pripravené k útoku. Svoje významné postavenie si ?slovenské? Ruské jednotky e?te neboli v plnej sile a pe?ie pluky zastali u? v prvých tý?d?och vojny. rakúsko-uhorské vojská ich dokonca pre?íslili. Po transporte na hali?ské bojisko sa ocitli v V. armádny zbor v zostave s cineznámom priestore proti nepriate?ovi, o sársko-krá?ovskými plukmi povolávaných z Via Hist or iae 20
územia Slovenska operoval v tom ?ase v priestore medzi mestami Rudnik a Janów. Cie?om celého zboru bolo postúpi? do mesta Janów, ktoré bolo spojené cestnou infra?truktúrou s najvýznamnej?ím mestom v regióne Lublinom.
dne?ného Slovenska, úzko kooperoval s ?krakovským? I. zborom, ktorého povolávacie obvody sa nachádzali v západnej Hali?i, Sliezsku a v severnej ?asti Moravy.
by vytvorili predpoklad na frontálny útok, pri?om najsevernej?ie jednotky sa postupne mali stá?a? s cie?om obk?ú?i? cárske jednotky. Rakúsko-uhorské armádne velenie (Armeeoberkommando) umiestnilo ?bratislavský? V. zbor do centra rakúsko-uhorskej 1. armády. Zborové jednotky mali za úlohu dosiahnu? líniu Andrzejów ? Wojciechów ? Osada Zarajec a? po Karasiówku pri Weglineku. V. zbor, v ktorom operovali cisárske a krá?ovské pe?ie pluky, povolané z územia
?Tren?iansky? 71. pe?í regiment, ktorého I. prápor sídlil v Trnave (Nagyszombat), smeroval v ?truktúrach 14. pe?ej divízie na obce Pikule a Janów. E?te v dopolud?aj?ích hodinách obsadili meste?ko Modliborzyce. ?Bratislavský? 72. pe?í regiment taktie? postupoval na mesto Janów a v rámci 33. pe?ej divízie sa spolu s ?ostrihomským? 26. pe?ím regimentom rozvinuli v priestore západne od obci Stany s cie?om obsadi? obec Potoczek. Spomínané ?slovenské" pe?ie pluky operovali po?as
23. augusta sa na hali?skom fronte za?al prvý ve?ký boj medzi rakúsko-uhorskou a ruskou Rakúsko-uhorské jednotky museli ?eli? armádou, ktorý do dejín vo?iel ako bitka pri náro?nému pieso?natému terénu a vysokým Krasniku. Hne? zrána sa V. zbor presúval teplotám v údolí rieky Tanew, okrem iného na smerom na sever a severozápad k obciam prelome augusta a septembra sa pôda Bia?a, Momoty a Janów. V rámci zboru vplyvom nedostatku zrá?ok menila na postupovali ?slovenské? regimenty ?íslo 71 a pieso?naté roviny a pri náhlej 72 k obciam Wojciechów a búrke sa zemina premenila na Zarajec, ale nevhodný terén a nepriechodný bahnistý terén, pohyb ruských vojsk ich ?o s?a?ovalo postup tisíckam prinútil k ústupu k obci vojakov a techniky. Okolie rieky Polichno. Okolie obce bolo Tanew sa vyzna?ovalo bohatým obsadené cárskymi jednotka. a hustým lesným porastom a mi. Velenie zboru nemohlo nedostatkom cestnej infravy?káva?, a tak vyslalo smerom ?truktúry, s ?ím museli oba ku Krasniku prieskumné oddiegenerálne ?táby po?íta? pri ly, ktoré sa v?ak dostali pod plánovaní ofenzívy v Hali?i, ale pa?bu cárskych jednotiek a ako dnes u? vieme, pravdedelostrelectva. Samotné regipodobne túto stránku velitelia menty sa presved?ili, ?e správy zanedbali. o slabej ruskej rezistencii ?i zlej morálke sa nezakladajú na Ofenzíva rakúsko-uhorskej arpravdivých informáciách. Najmády na severnom úseku havy??ie armádne velenia RaGen er ál Vik t or Dan k l li?skej frontovej línie zapo?ala kúsko-Uhorska v?ak neprijalo 23. augusta 1914. Rakús?iadne razantné rozhodnutie a ko-uhorská 1. armáda sa mala 23. augusta presunú? do oblasti severne od rieky Tanew s za ka?dých okolností tla?ili svoje vojská vpred aj za cenu vysokých strát. cie?om obsadi? dôle?ité strategické pozície, ?ím
Via Hist or iae 21
opätovne získal strategický bod, ktorý zohrával hlavnú úlohu v plánovanom postupe celej rakúsko-uhorskej 1. armády na Lublin. Udalosti v Polichne opisuje vo svojich spomienkach velite? 71. pe?ieho pluku, plukovník Friedrich Edler von Tilzer : ?Obec Polichna bola nami vypálená a následne bol zaujatý priestor na sledovanie k miernym vlnám severne od dediny, k obrane a pevnému uchyteniu a pod?a nariadenia zväzky zakopané. Rusi boli odrazení k obci Brzowka...? Na základe Nást u p I. pr ápor u 71. pe?ieh o r egim en t u v Tr n ave toho mô?eme vidie?, ?e ani d?a boja v okrajových ?astiach Polichna. jedna z bojujúcich strán nebrala oh?ad na ?Tren?iansky? 71. pe?í pluk, v ktorom miestne obyvate?stvo, ktoré stihli úrady mimochodom pôsobil Jozef Tiso ako po?ný evakuova? alebo sa museli spo?ahnú? len na kurát, sa po za?atí ruskej pa?by a snahe seba. obsadi? Polichno, presunul do okolia mesta, Ak sa pozrieme na straty regimentov, ktoré pri?om mal vypomáha? práve 72. pe?iemu dop??ali svoje stavy z územia severovýchodpluku. Ruské vojská vyu?ili nedorozumenia na ného Uhorska, ?i?e zo ?úp s dominantným strane rakúsko-uhorskej armády, dop??anie slovenským etnikom, tak najvy??ie straty jednotiek, preskupovanie a nedostato?ný zaznamenal ?tren?iansky? 71. pe?í pluk, ktorý po?et mu?ov na strane vojsk Franti?ka Jozefa a vytla?ili cisárske a krá?ovské jednotky z mesta. stratil viac ako 200 mu?ov. Aj ostatné jednotky, Rakúsko-uhorské armádne velenie a ?táb V. ?i u? honvédske pe?ie pluky alebo po?né pe?ie prápory, zaznamenali vysoké straty, preto?e zboru si uvedomovali dôle?itos? mesta v rámci ruská strana disponovala lep?ím delostrecelkovej vojenskej operácie, a tak okam?ite vytvorili skupinu zlo?enú z ?tren?ianskeho? 71. lectvom a rakúsko-uhorskí velitelia výrazne pe?ieho pluku, 76. pe?ieho pluku, 12. podcenili prieskumnú ?innos? a plánovanie honvédskeho regimentu a ?bratislavského? 13. ?al?ích bojových operácií, ?ím vystavili svojich mu?ov v mnohých prípadoch ruskej presile. honvédskeho regimentu. Do bojovej operácie Odvaha mu?om rakúsko-uhorskej armády sa zapojil aj ?komár?anský? 12. pe?í pluk ?i ?komár?anský? 19. po?ný pe?í prápor. nechýbala, ?o dokazuje mno?stvo novinových ?lánkov heroizujúcich ?iny vojakov, rodákov z Rakúsko-uhorskému vojenskému zoskupeniu sa podarilo vytla?i? ruskú 45. pe?iu divíziu z Horného Uhorska. Ako príklad uvádzame správu zo Slovenských novín zo 4. sepmtebra mesta. V. zbor v?aka ?slovenským? pe?ím 1914 : ?Tento pluk bojuval za 3 dni proti ruskej regimentom a ?al?ím pridru?eným jednotkám Via Hist or iae 22
pe?ej Diviziji a 1 kozáckej Brigáde, jeho pretstavení napriek velkej presile sceli zadr?a? nepratela len jeho opevnenich miestach ale na?i Hrdinskí junáci 71. regimentu nedali sa zadr?a?. Bar so stratami ale porazili nepriatela aj zajali moc kozákov vi??ich predstaveních medzi kteríma je aj jeden ruskí Generál...? Podobné správy z okolia Polichna si mohli ob?ania Uhorska pre?íta? o ?bratislavskom? 72. pe?om pluku. ?Na?e vojská hrdinsky bojujú. ?e s jakou odu?evnenos?ou bojujú, toho dôkazom je hrdinský skutok troch oddelení 72. pre?porského pe?ieho pluku. Tieto tri dni oddelenia, po?itujúce asi 180 mu?ov, s takou odvá?livou smelos?ou a s takou neohro?enou chrabros?ou vrhly sa na Rusa...hrdinskí junáci 72. regimentu týmto útokom nepriate?a v ?iancoch úplne porazili a dvoch kapitá?ov, ?iestich poru?íkov a 470 vojakov zajali.?
strach z mo?ného ruského útoku a taktie? vojaci cítili únavu a vy?erpanos? aj napriek tomu, ?e na fronte boli len nieko?ko dní. V skorých raných hodinách sa 33. pe?ia divízia so ?slovenskými? pe?ími regimentmi rozvinula západne od Wojciechówa a? k obci Stany. 71. a 72. pe?í pluk obsadili obec Potoczek, kde ich velite?stvo rozdelilo do dvoch bojových skupín. Spolo?ne postupovali v dopolud?aj?ích hodinách ku kopcom v severnej ?asti obce Zemianska. V tomto priestore operovali silné ruské oddiely, na ktoré narazili rakúsko-uhorské prieskumné jednotky a a? tri bodákové útoky zabránili mo?nému pretrhnutiu frontovej línie v okolí Andrzejówa. Lokálne zrá?ky medzi rakúsko-uhorskými jednotkami a ruskými oddielmi sa odohrávali a? do 18. hodiny, kedy z ruského generálneho ?tábu pri?iel rozkaz na ústup. Najvä??ie straty zaznamenal Vo ve?erných hodinách sa ?nitriansky? 13. honvédsky armáde generála Viktora pe?í pluk, ktorý stratil 73 Dankla podarilo uchyti? na mu?ov a 194 bolo ranených. brehoch rieky Tanew a Napriek vysokým stratám sa Gen er ál An t on von Salza vytvori? vhodné podmienky V. zboru podarilo zauja? pre rozvinutie ?al?ej bojovej pozíciu na línii Zemianska ? Szastarka ? ?innosti. Armádne velenie na návrh generála Majdan Str. - Andrzejów, ?o ruské armádne rozhodlo, ?e v ofenzíve sa bude pokra?ova? a velenie vyhodnotilo a rozhodlo sa postupne severné krídlo sa má postupne stá?a? smerom stiahnu? svoju 4. armádu s tým, ?e ústupný na východ, aby obk?ú?ili nepriate?a a vrazili mu manéver generála Salzu mala bráni? 5. ruská priamo do tyla, ?ím by ruskú armádu prinútili ku kapitulácií alebo ústupu. V. zbor mal 24. armáda. Armeeoberkommando vycítilo mo?augusta 1914 dosiahnu? mesto Krasnik, nos? porazi? ruské armády v Hali?i, a tak pri?om 14. divízia mala úto?i? spolu s I. nariadili 1. a 4. rakúsko-uhorskej armáde ofenzívnu ?innos?. V. zbor mal síce na za?iatku zborom a 33. pe?ia divízia mala vy?ka? na nového d?a vy?káva? na vývoj situácie a pokyn velite?a X. zboru v prípade, ?e by ruská armáda kládla v ich úseku silný odpor. Mu?i z prípadný ruský maskovací výpad, ale ?as? Horného Uhorska sa v noci z 23. na 24. zboru sa mala pripoji? k útoku I. zboru v smere toku rieky Urzedówka. 14. pe?ia divízia so augusta museli vyda? na dlhý pochod v ?slovenskými? pe?ími plukmi mala postupova? neznámom teréne. V jednotkách panoval popri rieke s podporou delostrelectva z 33. Via Hist or iae 23
pe?ej divízie. Bojová ?innos? v tretí de? bitky o Krasnik za?ala hne? zrána. 71. a 72. pe?í regiment úto?il simultánne so 48. pe?ím plukom pozd?? cestnej komunikácie Stró?a ? Ksie?a. Regimenty postupovali vpred bez nejakých záva?ných problémov a ruského odporu a? k lesom pri obci Slodków, kde ich zastihol rozkaz zastavi? sa, preto?e I. zbor e?te neurobil obchvatný manéver na východe, a ak by sa ?slovenské? pluky vydali na cestu vpred, mohli by sa dosta? do obk?ú?enia nepriate?ských vojsk. Vo ve?erných hodinách 14. pe?ia divízia prekro?ila údolie Wy?nice a zaujala postavenie na východe mesta Krasnik a v pri?ahlých obciach. Ruské velenie nechcelo riskova? obk?ú?enie zo severu na východ a mo?nú porá?ku. Preto 25. augusta padla definitíva o ústupe cárskych vojsk. Boje v?ak neutíchli a ?slovenské? pe?ie pluky bojovali na?alej pri Polichne. ?Ku 76. pe?iemu pluku o 3. hodine a 40 minútach popoludní pripojil sa 71. pluk tren?iansky. Boj bol skuto?ne prudký, gu?ky padaly ako kvapky dá??a, ale my na nepriate?ský ohe? sme nedbali a konali sme svoju povinnos?...Boj trval a? do 9. hodiny ve?er. Na?e hore spomenuté pluky premohly a porazily nepriate?a. to jest Rusov. Pán Boh nám bol na pomoci a poprial sily. A? do konca sme hú?evnate bojovali a nepriate?a sme porazili...? Po 25. auguste boje postupne utíchli a 1. rakúsko-uhorská armáda sa pripravovala na postup vpred k mestu Lublin. Musíme podotknú?, ?e obchvatný manéver rakúsko-uhorskej armády nebol úspe?ný, preto?e ruská armáda promptne zareagovala. Samotný manéver armády dualistickej monarchie nebol vykonaný precízne a rakúsko-uhorské vojská potrebovali viac ?asu a priestoru na jeho uskuto?nenie. Rakúsko-uhorská armáda síce vyhrala prvú bitku na hali?skom úseku východného frontu, ale spôsobom, ktorý sa v ?al?ích ?a?eniach
Úm r t n ý líst ok pr íslu ?n ík a 72. pe?ieh o plu k u
vypomstil. Mnohopo?etné straty v jednotkách a zlé velenie ?i výcvik poukázal na ve?ké slabiny armád Franti?ka Jozefa. Tieto negatíva 3-d?ovej bitky prekryli mnohopo?etné správy o udelení vyznamena generálovi Viktorovi Danklovi a jeho pový?ení do barónskeho stavu. Na ?ivoty oby?ajných vojakov, ktorí bojovali v Hali?i sa postupom ?asu zabudlo. Ani po viac ako 100 rokoch od prvej grandióznej bitky pri Krasniku nemáme k dispozícii podrobné informácie o ú?inkovaní rodákov z územia dne?ného Slovenska na bojisku v Hali?i. V?aka archívnym materiálom, úmrtným lístkom, kronikám padlých, novinovým správam a dobovým hláseniam vieme ?iasto?ne rekon?truova? ú?inkovanie ?slovenských? regimentov v mnohonárodnostnej armáde Franti?ka Jozefa.
Via Hist or iae 24
Zdr oje Dobová literatúra 1. GLAISE-HORSTENAU, Edmund (ed.). Österreich-Ungarns letzter Krieg 1914-1918 I. Wien: Militärwissenschftlichen Mittelilungen, 1930, 880 s. Publikácie 1. DANGL, Vojtech.Pod zástavou cisára a krá?a. Bratislava : Historický ústav SAV, 2009, s. 59-273. ISBN 978-80-970264-7-9. 2. SEGE?, Vladimír a kol. Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov. Praha: Ottovo nakladatelství, 2015, s. 180-237. ISBN 978-80-7451-469-2. 3. PERNES, Ji?í a kol. Pod císa?ským praporem. Historie habsburské armády 1526-1918. Praha: Elka Press, 2003, s. 275-315. ISBN 80-902745-5-2. ?lánky 1. CHORVÁT, Peter. Slováci v rakúsko-uhorskej armáde po?as prvej svetovej vojny (1914-1918). In Vojenská osveta, 2014, ro?. 2, ?. 1. s. 44-56. ISBN 978-80-89609-01-7. 2. ZA?KOVÁ, Jana. Z denníka 71. pe?ieho pluku. (Mobilizácia a ú?as? pluku na bojoch pri Kra?niku v auguste 1914). In Vojenská história, 2016, ro?. 20, ?. 3. s. 94-110. ISSN 1335-3314. 3. GOLOVIN, Nicholas. The Great Battle of Galicia (1914): A Study in Strategy. In The Slavonic Review, 1927, ro?. 5, ? 1, s. 25?47. Zborník 1. TURIK, Radoslav. ?Slovenské? pluky rakúsko-uhorskej armády v karpatskej kampani 1914/1915. In KÓNYA, Peter (ed.). Prvá svetová vojna v Karpatoch. Pre?ov: Vydavate?stvo Pre?ovskej univerzity v Pre?ove, 2016, s.19-36. ISBN 978-80-555-1717-9. Dobová tla? 1. Slovenské noviny, 01.09.1914, s. 1, Udalosti svetovej vojny. 2. Slovenské noviny, 04.09.1914, s. 2, Hrdinskos? 71. regimentu. Odborné práce 1. BURDA, Matú?:Vojnové nasadenie pe?ích plukov rakúsko-uhorskej armády dopl?ovaných z územia Slovenska v roku 1914 na bojisku v Hali?i.(bakalárska práca), FF UCM v Trnave, 2017 (odborný konzultant PhDr. Peter Sokolovi?, PhD.) Internetové zdroje 1. BURDA, Matú?: Bitka pri Krasniku ? prvé ve?ké ví?azstvo Rakúsko-Uhorska. http://www.kvhbeskydy.sk/, 2015, [ cit. 31.08.2015 ]. Dostupné na webovej stránke (world wide web): http://www.kvhbeskydy.sk/bitka-pri-krasniku-prve-velke-vitazstvo-rakusko-uhorska/
Via Hist or iae 25
Správa z konferencie v Ko?iciach (12. - 13.10. 2017) a Bratislave (24. - 26.11. 2017) au t or
Bc. M at ú ? Bu r da (Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave)
12. októbra 2017 sa na pôde ?tátnej vedeckej kni?nice v Ko?iciach konal odborný sem inár s názvom ,,Slovensko a I. svetová vojna", ktorého úlohou bolo prinies? aktuálne poznatky a stav historického bádania v oblasti Ve?kej vojny a ná?ho územia odbornej, ale aj ?irokej verejnosti, ktorá sa v?aka okrúhlemu výro?iu vojenských operácií intenzívnej?ie zaujíma o túto, pre ná? región, slabo zmapovanú epizódu národných dejín. Odborníci na problematiku prvej svetovej vojny pochádzajúci zo Slovenska, Po?ska, Ma?arska, Slovinska a ?eska prezentovali výsledky svojho bádania, pri?om príspevky sa zameriavali na rôzne oblasti, po?núc vojenstvom, priebehom bojov, ú?as?ou vojakov z územia sú?asného Slovenska na fronte v Hali?i, spomienkam na udalosti Ve?kej vojny ?i pamiatkam z ?ias vojny. Osobitú pozornos? je potrebné venova? mo?nostiam prepojenia turizmu s regionálnou históriou, ?o pri lep?ej propagácii mô?e napomôc? k rozvoju severovýchodného regiónu a zvý?eniu záujmu o vojenské dejiny a udalosti prvej svetovej vojny v okresoch Humenné, Snina, Medzilaborce, Svidník, Stropkov a Bardejov, ktoré, ako vieme, boli jedinou vojensky priamo zasiahnutou oblas?ou sú?asného Slovenska.
nych dejín u mlad?ej generácie, kde bada? nezáujem a neochotu spoznáva? vlastný región ?i dejiny mesta a obce. Pri správne zvolenej forme výu?by sa aj ?iaci zá?itkovou formou mô?u lep?ie oboznámi? s dejinami prvej svetovej vojny a prostredníctvom exkurzie ?i u? na bojiská vojny v Karpatoch alebo pátraním po predkoch, ktorí bojovali v uniforme rakúsko- uhorskej armády, je mo?né ?iakov zauja? a pritiahnu? k samostatnému ?túdiu histórie. Odborný seminár pokra?oval aj nasledujúci de?, 13. októbra, exkurziou na bojisko prvej svetovej vojny na slovensko-po?skom pohrani?í, kde sa nachádza mno?stvo cintorínov, ktoré na po?skej strane architektonicky navrhol známy slovenský architekt Du?an Jurkovi?.
Odborný seminár priniesol taktie? zaujímavý poh?ad na propagáciu vojenských a regionálVia Hist or iae 26
V priestoroch Filozofickej fakulty Univerzity Komenského sa v d?och od 24. do 26. novembra 2017 uskuto?nila ?tudentská konferencia na tému "Vzdelanos? a jej premeny v dejinách", ktorá, ako z názvu vyplýva, sa zaoberala problematikou výchovy a vzdelávania v rôznych historických etapách a súvislostiach. Hlavná ?as? konferencie, ?i?e prezentácia príspevkov, sa konala 25. novembra 2017 v Auditóriu Maximum v budove Univerzity Komenského v Bratislave. Tematické zameranie referátov bolo ?iroké a autori sa venovali výchove a vzdelávaniu v rôznych podobách a formách od antiky a? po 20. storo?ie. Prínosom bol príspevok z odboru filozofie, rozoberajúci postavu vychovávate?a v starovekom Grécku. Na uvedenú filozofickú tému nadviazal nasledujúci referát, zameraný na platónsku Akadémiu, ktorú cisár Justinián nechal zatvori? v 6. storo?í ná?ho letopo?tu. Z antiky a raného novoveku sme sa presunuli do obdobia 15. storo?ia a na územie vtedaj?ieho Uhorska, ke??e v poradí tretí príspevok rozoberal pôsobnos? Academie Istropolitany. Prvý blok zakon?il referát venovaný ?arodejníckym procesom, konkrétne ?alobcom a obhajcom ?arodejníc. Poobed?aj?í blok konferencie otvoril príspevok o protimorových opatreniach v ?eských krajinách v období 16. a 17. storo?ia. Prostredníctvom dvoch ?al?ích príspevkov sa ú?astníci konferencie presunuli do 19., resp. 20. storo?ia. Najskôr sme sa oboznámili so
vzdelávacími aktivitami v spolku Detvan, a potom sme si vypo?uli príspevok venujúci sa ?kolstvu v Topo??anoch. Posledné ?tyri referáty zachýtavali výchovu a vzdelávanie v 20. storo?í po?núc problematikou chápania pojmu národ a ?echoslovakizmus vo vyu?ovacom procese; vývojom knihovne Univerzity Komenského; pôsobnos?ou ?koly v rusínskej obci Ruská Kaj?a a? po výu?bu pre nás exotických a málo známych cyperských dejín. Zámerne som nespomenul prvý príspevok, ktorý na konferencii odznel, preto?e zachytával novú formu výchovy a vzdelávania prostredníctvom výu?by v múzeu. Príspevok interpretoval skúsenosti autora z výu?by ?iakov rôznej vekovej kategórie priamo v múzeu, a pod?a m?a je vhodné sa touto my?lienkou v sú?asnosti zaobera? a sna?i? sa, aby ?iaci od útleho veku mali bezprostredný kontakt s históriu a formovali svoj vz?ah k dejinám a in?titúciám ako múzeum, galéria ?i archív. Konferencia v Bratislave obohatila ka?dého jedného ú?astníka o nové poznatky, ktoré mô?e vyu?i? pri svojom ?al?om ?túdiu a bádaní. Na nasledujúcich stranách pre úplnos? informácií a preh?adnos? uvádzame program oboch konferencií.
Via Hist or iae 27
Via Hist or iae 28
Via Hist or iae 29
Via Hist or iae 30
Via Hist or iae 31
Via Hist or iae 33
Nasledu jú ca t ém a
" ??ach t ické r ody " Príspevky posielajte do 30. apríla 2018 na viahistoriaucm@gmail.com
h t t ps:/ / w w w.f acebook .com / Viah ist or iae/ h t t p:/ / f f .u cm .sk / sk / casopis-via-h ist or iae/ h t t ps:/ / issu u .com / viah ist or iae