Via Historiae (ročník 8, číslo 1)

Via Hist or iae ?t u den t sk ý ?asopis Kat edr y h ist or ick ých vied a st r edoeu r ópsk ych ?t ú dií Filozof ick á f ak u lt a Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave

Vych ádza 3x r o?n e ISSN 1339 - 1801 (on lin e)

Redak ?n á r ada ?éf r edak t or Bc. Matú? Burda

Gr af ik a Mgr. Jozef Vo?í?ek Bc. Matú? Burda

Jazyk ová k or ek t ú r a Bc. Gabriela Trulíková

Redak t or i Bc. Diana Balogá?ová Bc. Matú? Burda Bc. Nikola Hrebe?aková PhDr. Romana Luchavová Bc. Kristína Siladyová Bc. Gabriela Trulíková Martin Zelinka Bc. Jakub Kurák

Recen zen t Mgr. Ivan Albert Petranský, PhD.

Vá?ení ?itatelia, milí priaznivci, ?oskoro si pripomenieme 100 rokov od vzniku spolo?ného ?tátu ?echov a Slovákov, ktorý vznikol na troskách dualistickej monarchie Rakúsko-Uhorska. Nedá mi vráti? sa k nezrovnalostiam a pnutiu, ?i si Slováci máme pripomenú? túto významnú udalos? v na?ich dejinách ?tátnym sviatkom 28. ?i 30. októbra, ke? bola v Martine vtedaj?ou slovenskou inteligenciou prijatá Deklarácia slovenského národa a ustanovená Slovenská národná rada ako jediný oprávnený orgán kona? a vystupova? v mene slovenského národa. ?o by sa v?ak stalo, keby Národný výbor v Prahe 28. októbra nevyhlásil samostatnos? novej republiky, nevedno, a ur?ite sa nechceme pú??a? do roviny ?pekulácie a fabulácie. Po?as 100-ro?nej histórie si pre?li Slováci a ?esi mnohými úskaliami, ale dnes mô?eme kon?tatova?, ?e vzájomné vz?ahy medzi oboma národmi sú na vysokej, mohli by sme poveda? a? na nad?tandartnej úrovni. A preto z úcty k na?im predkom, bojujúcim za jednotný ?tát ?echov a Slovákov, je dôle?ité pripomenú? si samotné vyhlásenie nového ?tátu 28. októbra v Prahe, ale aj neoblomnú ochotu Slovákov vyjadri? tú?bu spolo?ného ?tátneho zriadenia, ktorá vyústila do prijatia u? spomínanej Deklarácie (tzv.

Martinská deklarácia). Je nevyhnutné najmä mladej generácii pripomína? význam októbrových udalostí roka 1918.

V najnov?om ?ísle ?asopisu Via Historiae si mô?ete pre?íta? ?tyri príspevky z obdobia rokov 1918 ?1939 a jednu recenziu novej monografie malej obce Hrubov v okrese Humenné. Prvé dva príspevky autorov Bc. Franti?ka Skovajsu a Bc. Ondreja ?ályho rozoberajú problematiku cirkevných dejín v období ?eskoslovenska. Tretí príspevok od autora spoza rieky Morava Bc. Martina Zelinku analyzuje pomocou dennej tla?e vznik a krátku existenciu Ma?arskej republiky rád a ?iasto?ne aj Slovenskej republiky rád. Posledný príspevok Bc. Gabriely Trulíkovej opisuje prostredníctvom rozprávania byt?ianskeho kronikára ?ivot v meste Byt?a po?as rokov 1918 ?1939. Posledné stránky ?asopisu sú venované publikáciám, na ktorých sa podie?ali ?lenovia Katedry historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave a správam z konferencií.

Verím, ?e vás niektorý z ?lánkov v najnov?om ?ísle ?asopisu Via Historiae zaujme a obohatí va?e poznanie z dejín ?eskoslovenska v rokoch 1918 ?1939. Prajeme vám príjemné ?ítanie!

Bc. M at ú ? Bu r da

viah ist or iau cm @gm ail.com h t t ps:/ / w w w.f acebook .com / Viah ist or iae/ h t t p:/ / f f .u cm .sk / sk / casopis-via-h ist or iae/ h t t p:/ / k h ist .f f .u cm .sk / h t t ps:/ / issu u .com / viah ist or iae

Via Hist or iae 3

Obsah

5

Zápas sloven sk ých k at olíkov o zach ovan ie Spolk u sv. Vojt ech a (Bc. Franti?ek Skovajsa)

24 Ku lt ú r n o-spolo?en sk ý ?ivot v Byt ?i po vzn ik u 1. ?SR opt ikou byt ?ian sk ej k r on ik y (Bc. Gabriela Trulíková)

11 Sloven sk í dom in ik án i v r okoch 1918 - 1939 (Bc. Ondrej ?ály)

18 " Násiln ick á povah a m a?ar sk á, je? bar bar skou du ?i sk r ývá"

28 Recen zia HUDÁKOVÁ, ?t ef án ia a k ol. Hrubov Premeny v ?ase.

(Bc. Matú? Burda)

(Martin Zelinka)

Via Hist or iae 4

Zápas slovenských katolíkov o zachovanie Spolku sv. Vojtecha au t or

Bc. Fr an t i?ek Sk ovajsa (Un iver zit a Kon ?t an t ín a Filozof a v Nit r e)

V dejinnom vývoji slovenských spolkov mô?eme nájs? obdobia ich najvä??ieho rozkvetu a najvä??ieho úpadku, pri?om je zaujímavé sledova? rozhodujúce faktory, vedúce k jednému z týchto protipólov. Ich ?osudné? medzníky viac ?i menej v?dy formoval aj vládny systém, v rámci ktorého rozvíjali svoju ?innos?. Práve najvýznamnej?ie slovenské spolky s celonárodným poslaním (niektoré z nich dodnes pôsobiace) sa kon?tituovali v nepriaznivých politicko-spolo?enských podmienkach. Za ich vznikom ?asto stáli len mimoriadne agilní jednotlivci, sna?iaci sa o kultúrne, mravné a sociálne pozdvihnutie národa. Bez ich horlivosti, vytrvalosti a neraz i najvä??ích obetí by Slováci ako národ sotva pre?ili v?etky nástrahy a skú?ky, akými prechádzali poslednými dvoma storo?iami. Príkladom mô?e by? osobnos?

Andreja Radlinského a jeho úsilím zalo?ený Spolok sv. Adalberta (Vojtecha).

Jeho vznikom v roku 1870 sa zav??ili dlhodobé snahy katolíckych národovcov o vybudovanie samostatného vydavate?ského spolku, ktorý mal ?íri? predov?etkým katolícku literatúru, písanú v slovenskom národnom duchu. Po roku 1875 svojimi aktivitami do ur?itej miery nahrádzal aj národno-osvetový program zatvorenej Matice slovenskej. Vo svojom po?iato?nom období sa sústredil najmä na produkciu slovenských u?ebníc, modlitebných kníh, spevníkov a pou?nej literatúry. Popri Katolíckych novinách vydával obrázkový kalendár Pútnik svätovojte?ský, ktorý si v?aka

svojmu pestrému obsahu ?oskoro získal ve?kú ob?ubu.

Práve kvôli vydávaniu slovenských u?ebníc sa Spolok dostal do nepriazne uhorských vládnych kruhov, ktoré sa systematicky sna?ili vytlá?a? sloven?inu z verejného ?ivota a násilne presadzova? ma?ar?inu aj do ?isto slovenského prostredia. Pod zámienkou boja proti ?panslavizmu? musel Spolok dlhodobo ?eli? rozli?ným útokom a snahám o úradné rozpustenie. Treba zdôrazni?, ?e po?as ma?arizácie sa stal nenahradite?nou oporou Slovákov v zápase o národné pre?itie, hoci sám sa neraz nachádzal na pokraji zániku.

V pochmúrnej a neistej atmosfére ho zastihla prvá svetová vojna, ktorá výrazne ochromila jeho aktivity. Kvôli kritickému nedostatku papiera, finan?ných prostriedkov a horlivých pracovníkov Spolok prestal vydáva? podielové knihy a jeho ?innos? temer stagnovala: ?V?etky výrobky, teda aj papier, robotnícka mzda vysoko stúpily v cene, tak?e Spolok svojimi vydaniami nemohol odola? dra?obe.? (Pútnik, 15. 2. 1923, s.1). V roku 1919 u? nevy?iel ani tradi?ný kalendár Pútnik svätovojte?ský, ?o medzi ?lenmi vyvolalo zna?né roz?arovanie. Nijako mu neprospievali ani vnútorné spory medzi star?ou a mlad?ou generáciou spolkových nad?encov. Viacerí predpokladali, ?e v týchto pomeroch u? dlho nevydr?í a definitívne zanikne. Nestalo sa tak len v?aka hú?evnatosti starých spolkových funkcionárov (Martin Kollár, Franti?ek Richard Osvald, Ferko Via Hist or iae 5

Urbánek), ako aj finan?ným darom mecénov slovenskej kultúry z cirkevných i svetských radov.

Vznik ?eskoslovenskej republiky v roku 1918 sa pre Spolok z h?adiska jeho ?al?ieho vývoja stal bezpochyby významným medzníkom, hoci paradoxne v prvých dvoch rokoch po prevrate za?íval svoju najhlb?iu existen?nú krízu.

Napriek tomu, ?e mu u? viac nehrozilo úradné rozpustenie, zhabanie majetku a prenasledovanie jeho politicky anga?ovaných ?lenov ?i funkcionárov pod zámienkou boja proti ?zhubnému panslavizmu?, nemo?no poveda?, ?e by mu nový ?tát o?akávaným spôsobom vy?iel v ústrety a podal mu pomocnú ruku v zápase o holú existenciu. Z monarchie toti? vstupoval do republiky v stave vá?nej krízy, zaprí?inenej jednak vojnovými pomermi, ale aj ustavi?nými vonkaj?ími ohrozeniami, personálnymi, ekonomickými a organiza?nými ?a?kos?ami, vnútornou nestabilitou a nejednotnos?ou jeho predstavite?ov. O?akávalo sa, ?e Spolok sa zo svojej krízy nespamätá a ?e najbli??iemu valnému zhroma?deniu nezostane ni? iné, len oznámi? verejnosti jeho smutný koniec.

Navy?e v tejto neprajnej situácii ho v januári 1919 zastihla smr? dlhoro?ného správcu M. Kollára, v ktorej mnohí u? videli aj zánik samotného Spolku: ?Vojte?ský spolok je dnes ?a?ko chorý, vlastne m?tvy: správca zomrel, jednate? ho opustil, tajomník mu vypovedal, ostali len holé múry, rozháraná pokladnica a nad sutinami ve?kého diela narieka duch Radlinského...? (Slovák, 6. 3. 1919, s. 1). V novembri 1920 pri?iel Spolok o ?al?ieho vynikajúceho pracovníka, Jána Donovala. Správcovstvo M. Kollára (1901-1919) malo pre Spolok nesmierny význam. Zaslú?il sa o výrazné zvý?enie ?lenskej základne. Kým po jeho nástupe mal Spolok okolo 5 000 ?lenov, po jeho smrti mal u? vy?e 33 000 ?lenov. Po?as jeho správcovstva vy?lo 47 podielových kníh. Nadviazal styky aj s americkými Slovákmi, u ktorých nachádzal Spolok cennú oporu. V ?a?kých podmienkach a

v neustálom zápase o pre?itie Spolku mo?no preto jeho správcovstvo hodnoti? ako ve?mi úspe?né. Po Kollárovej smrti boli zvolení Ján Damborský a Rupko Rehák, no obaja sa krátko po sebe zriekli správcovstva bez zaujatia svojej funkcie. Do?asné správcovstvo prebral na seba Ján Vanák.

Ako u? bolo spomenuté, ani nový ?tát neprejavil záujem o ?al?iu existenciu Spolku, rázne vystupujúceho proti husitizmu, vo?nomy?lienkarstvu a ateizmu, ktorý sa následkom liberalizácie spolo?enského ?ivota ?íril z ?eských krajín aj na Slovensko: ?...spolok tento dne?nou vládou je skoro tak zaznávaný, ako bol i ma?arskou. U nás oslavujú Husa, slovenskému národu predtým neznámeho a cudzieho. Oslavujú Jiráskovcov, Havlí?kovcov a v?etkých tých, ktorí Rímu vyplazovali jazyk. Ale Vojte?ský Spolok nechcú zbada?.? (Slovák, 21. 8. 1923, s. 1). Aj na tomto príklade mo?no dokumentova?, v akom polo?ení sa ocitla katolícka vä??ina národa, ktorá od novovzniknutého ?eskoslovenského ?tátu o?akávala nielen záchranu pred úplným poma?ar?ením v bývalom Rakúsko-Uhorsku, ale aj porozumenie a podporu pre svoje kultúrno-duchovné sna?enia. Slovenská katolícka kultúra, prejavujúca sa najmä v ?udovýchove, sa stretla s nepochopením a ?asto nará?ala na odpor politických a intelektuálnych elít mladého ?tátu. Národne uvedomelá slovenská katolícka inteligencia, zdru?ená okolo Spolku, tak ?oskoro nadobudla presved?enie, ?e iba systematickou, organiza?nou a politickou prácou bude môc? uháji? nábo?enské a národné záujmy slovenského národa.

Ján Pöstényi, ktorý v roku 1920 zaujal funkciu správcu Spolku, o situácii po prevrate napísal: ?Tieto ?asy neboli prajné pre vývoj kultúrny a preto o vývoj starého bojovníka slovenského katolíctva, o ná? Spolok sa vá?ne nik nestaral a ke? sa staru?ký Osvald rozplakal nad osudom

Spolkovým, nena?iel porozumenia, lebo ho ubili dôvodmi, ?e dnes treba inými spôsobmi bojova? za tie práva, za ktoré bojoval Spolok Via Hist or iae 6

od svojho zalo?enia.? (PÖSTÉNYI, Ján. Dejiny Spolku sv. Vojtecha. Trnava 1930, s. 64). Realita po prevrate spolkových aktivistov sklamala.

Len v?aka vytrvalej a obetavej práci, nástupu novej správy a predov?etkým ?tedrým finan?ným darom amerických krajanov Spolok nezanikol a pomaly mohol pokra?ova? vo svojom pôvodnom poslaní.

Ján Pöst én yi, spr ávca Spolku (1920-1957)

V tomto období sa ?oraz ?astej?ie naliehalo na správu, aby sa Spolok pretvoril na kníhtla?iarsko-ú?astinársku spolo?nos?, ktorá u? bude jestvova? nie na podklade ?lenstva, ale na podklade ú?astinárskom. Spolkový výbor schválil vznik takejto spolo?nosti, ale definitívne potvrdenie záviselo od rozhodnutia valného zhroma?denia. Jej základom sa mal sta? sklad spolkových kníh, nachádzajúci sa v Trnave. Táto spolo?nos? mala slú?i? katolíckej tla?i na západnom Slovensku, kým stredné a východné Slovensko mala zásobova? knihami ú?astinárska a vydavate?ská spolo?nos? Lev, ktorú v Ru?omberku zalo?il Andrej Hlinka. Ve?a sa hovorilo aj o nutnosti zriadenia vlastnej spolkovej tla?iarne, ktorou by sa pri tla?i u?etrili nemalé financie, v dôsledku ?oho by ?lenovia mohli dostáva? lacnej?ie knihy.

Rozpadnutiu Spolku sa jeho predstavitelia sna?ili zabráni? upravenými stanovami, vypracovanými Karolom Kme?kom. Prijalo ich výborové zasadnutie a valné zhroma?denie na spolo?nom stretnutí 23. apríla 1919, pri?om Spolok sa tu raz a nav?dy zriekol ?latinského pomenovania: Adalberta a prísne sa prid??a slovanského: Vojtecha.? Odstránením ?politických ?kv?n z nábo?enských tla?ív spolku? bol poverený Ján Donoval. (Slovenský denník, 29.

4. 1919, s. 3). V zmysle upravených stanov si ?lenovia Spolku museli obnovi? zaplatené ?lenské príspevky, preto?e za príspevky zaplatené pred vojnou nebolo mo?né v zmenených pomeroch vydáva? podielové knihy. V opa?nom prípade malo skon?i? ich ?lenstvo a nemohli si u? robi? nároky na podielové knihy.

Výzva o obnovenie ?lenského príspevku sa ku ?lenom dostala v rámci Pútnika svätovojte?ského. Na túto po?iadavku v?ak reagovalo len okolo 1200 ?lenov.

V septembri 1920 sa slávilo 50-ro?né jubileum Spolku, ktorý po?as uplynulých rokov ?rozsieval kultúru medzi na?im ?udom slovenským, pozdvihoval jeho mravnú a intelektuálnu úrove? vydávaním pekných, pou?ných kníh slovenských.?

(Slovák, 19. 9. 1920, s. 2). Namiesto okázalej slávnosti ?i vydania pamätnej knihy sa v trnavskom centre konalo malé zhroma?denie vo ve?kej dvorane katolíckeho gymnázia. Aj napriek svojej skromnosti predsa len malo slávnostný charakter. Americkí Slováci pri tejto príle?itosti darovali Spolku 51 000 korún. Pod-

?a nových stanov bol zvolený 24-?lenný výbor, pozostávajúci z 12 k?azov a 12 svetských osobností. Vo?ba predsedníctva a ?al?ích funkcionárov mala prebehnú? a? na valnom zhroma?dení.

Toto mimoriadne valné zhroma?denie sa uskuto?nilo 4. novembra 1920. Zú?astnilo sa ho aj po?etné ?lenstvo novozalo?enej Katolíckej jednoty ?ien. Novým predsedom Spolku sa stal ru?omberský farár A. Hlinka a podpredseVia Hist or iae 7

dom Karol Ne?esálek. Funkciu správcu prebral mladý ?ilinský kaplán Ján Pöstényi, ktorý ?svojou agilnos?ou a energickou iniciatívou...presne stanoveným programom a prezieravým vedením dosiahol, ?e Spolok i proti hlasom star?ích nielen ?e sa udr?al, ale priviedol ho a? na taký stupe? rozvoja, ?e samotná my?lienka na to pred uskuto?nením by sa bola bývala klasifikovala ako pochabos?.? (Pútnik cyrilometodejský, 1946, ?. 13-14, s. 194-195). Za jeden Uk á?k a zo zápisn ice 39. valn éh o zh r om a?den ia (1918) a pol roka od nástupu novej správy kazom je vo?ba 4. novembra...? (Slovák, 11. 12. vydal Spolok 48 titulov v náklade 657 000 1920, s. 1). Nenaplnili sa tak ?asto aj ?kodoexemplárov. Na tajomnícky a jednate?ský post radostné predpovede, ?e valné zhroma?denie Spolok rozpustí. Mo?no poveda?, ?e zápas slovenských katolíkov o zachovanie Spolku sa úspe?ne skon?il, i ke? na jeho rozvoj bolo treba vyvinú? e?te mnoho úsilia.

Nové politicko-spolo?enské a hospodárske podmienky si akútne vy?adovali zmenu dovtedaj?ích stanov Spolku. Po novom mal ka?dý ?len zaplati? vstupný poplatok a ka?dý rok ?lenský príspevok. Spolok tým stratil ?as? svojich ?lenov, ke??e mnohí nesúhlasili so zavedenými zmenami. ? al?ou úlohou bolo doplnenie výboru novými pracovníkmi, ktorí mali nap??a? duchovný, výchovný, osvetový a literárny program Spolku. Nemenej dôle?itou sú?as?ou reorganizácie bolo aj obnovenie An dr ej Hlin k a, pr edseda Spolku (1920-1938) aktivity ?lenstva a jeho roz?írenie. Na návrh Andreja Hlinku sa za?ali kona? valné zhroma?denia po celom Slovensku, ?o malo povypísala správa Spolku súbeh, pri?om sa mali zitívny vplyv tak na zvy?ovanie ?lenstva, ako aj hlási? stredo?kolsky vzdelaní Slováci kato- na propagáciu spolkovej ?innosti. V prvej líckeho vyznania, dobre ovládajúci slovenský polovici 20. rokov sa valné zhroma?denia jazyk. uskuto?nili v Tren?íne, v Pre?ove, v Banskej Vo?bu novej správy treba pova?ova? za jeden z Bystrici, v Nitre a v ?a?tíne. najvýznamnej?ích historických medzníkov v O stave Spolku po?as prvej svetovej vojny a v dejinách Spolku, nako?ko definitívne rozhodla o prvých poprevratových rokoch ve?a napovedá jeho ?al?om jestvovaní: ?Spolok musí ?i?, lebo je aj vývoj jeho ?lenskej základne. Vojnové to ?iados?ou slovenského katolicizmu. A toho dô- pomery síce utlmili jeho edi?né aktivity, ale Via Hist or iae 8

rast ?lenstva sa stanovy a obnapriek tomu novi? si ?lenský nezastavil. Nepríspevok, ?ím konali sa ?iadich ?lenstvo zane ve?ké akcie, niklo. V roku a tak príliv no1920 u? správa vých ?lenov zázaznamenala visel preva?ne len 27 877 ?leod ka?dodennov. A? s nánej osvetovej stupom novej práce národne správy do?lo k uvedomelých viacerým zmevidieckych k?anám, ktoré sa zov, ktorí popozitívne prevzbudzovali ?ud javili aj v opäSú ?asn ý poh ?ad n a cen t r u m Spolk u sv. Vojt ech a n a ku vzdelávaniu, tovnom nárasRadlin sk éh o u lici v Tr n ave. zakladali ?itate ?lenstva. V te?ské krú?ky a lete 1922 zdru?írili svätovojte?skú literatúru aj do ?oval Spolok 37 155 ?lenov, z toho 4 249 mimo od?ahlej?ích kútov krajiny. V roku 1910 mal územia Slovenska, najmä v USA, Po?sku a Spolok 24 899 ?lenov, v roku 1915 u? 30 637 Ma?arsku. Hranicu 100 000 ?lenov prekro?il v ?lenov. Do konca vojny ich mal vy?e 35 000. V roku 1935. rokoch 1918-1920 viac ?lenov zomieralo ako pribúdalo, ?o malo za následok ich pokles.

Navy?e mnoho ?lenov odmietlo prija? nové

Zdr oje Ar ch ívn e pr am en e 1. Archív Spolku sv. Vojtecha, Trnava. Zápisnice valných zhroma?dení SSV a výborových zasadnutí 1904-1921.

Dobová t la?

1. Pútnik svätovojte?ský, 1921.

2. Pútnik cyrilometodejský, 1946.

3. Slovenský denník, 1919-1921.

4. Pútnik, 1923.

5. Slovák, 1919-1922.

Via Hist or iae 9

Lit er at ú r a 1. HANAKOVI?, ?tefan. Dejiny Spolku sv. Vojtecha. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2005, 430 s. ISBN 80-7162-566-3.

2. LOPATKOVÁ, Zuzana. Martin Kollár (1853-1919). Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, 2009, 176 s. ISBN 978-80-8082-292-7.

3. KATUNINEC, Milan. Dejiny Spolku sv. Vojtecha. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, 2004, 190 s. ISBN 80-89074-99-5.

4. PÖSTÉNYI, Ján. Dejiny Spolku sv. Vojtecha. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1930, 512 s.

5. STRELKA, Vojtech (ed.). Odborný seminár 125 rokov Spolku sv. Vojtecha. Trnava: Spolok sv.

Vojtecha, 1995, 253 s.

Via Hist or iae 10

Slovenskí dominikáni v rokoch 1918 - 1939 au t or

Bc. On dr ej ?ály (Un iver zit a Kon ?t an t ín a Filozof a v Nit r e)

Kt o sú dom in ik án i?

Sv. Dominik Guzmán pochádzal z Kastílie. Okolo roku 1196 vstúpil do kapituly v Osme, kde ?il následne ako k?az klá?torným ?ivotom a taktie? pôsobil ako spolupracovník biskupa Diega Azebesa. Silno ho zasiahlo stretnutie s ko?ovnými Kumánmi a kacírskymi albigéncami (katarmi). V roku 1215 zalo?il Dominik reho?u kazate?ov (Ordo Praedicatorum), ktorá prijala u? jestvujúcu regulu sv. Augustína. Nový rád uznal pápe? Honorius III. v roku 1216. Úlohou novej ?obravej (mendikantskej) rehole sa stalo kázanie - ako prostriedok k spáse du?í. Zameriavali sa na heretikov, okrajové skupiny a ?udí mimo cirkvi. Jedným z prvých impulzov pre Dominika, e?te pred zalo?ením rehole, bolo osobné stretnutie s heretikom, ale dobrým ?lovekom v Toulouse, ktorý mu ponúkol noc?ah. Po dlhom rozhovore, trvajúcom celú noc, Dominik získal tohto mu?a pre katolícku vieru.

Navrátenie albigéncov do katolíckej cirkvi, ktorých heréza bola ve?mi roz?írená v ju?nom Francúzsku, sa stalo eminentným záujmom rehole. Jedným z bludov, ktoré hlásalo radikálne albigénske hnutie, bola viera v existenciu dvoch hlavných princípov: dobrého a zlého (prípadne v existenciu dobrého a zlého boha).

Z poh?adu prísnej askézy pova?ovali v?etko stvorené ? vidite?né za zlé a pochádzajúce od zlého boha, resp. diabla.

Dominik skombinoval kontempláciu (rozjímavá modlitba) a evanjelizáciu. Presadzoval tvrdenie, ?e kázanie a apo?tolát bez kontemplá-

cie nemô?u by? úspe?né. Tie sa toti? majú sta? plodmi kontemplácie, z ktorej ich ?innos? medzi ?u?mi má vyviera?. Ona predstavovala v reholi fundamentálny predpoklad a prame? pre putovnú evanjelizáciu, preto?e Dominik chcel hovori? o Bohu práve z kontemplácie a v evanjeliovej chudobe. Uvedomoval si, ?e pri obracaní bludárov je nevyhnutný osobný príklad a nielen re?, preto?e heretici pokladali chudobu za znak pravej viery. Kázanie dominikánov teda nemalo predstavova? nie?o autoritatívne ?i nepokorné. Napríklad aj sv.

Dominik sa u?il cudzie jazyky, aby sa priblí?il jednoduchému ?udu na miestach svojho pôsobenia (dne?né Francúzsko a Taliansko).

Dominikánsky ideál sa mal sta? evanjeliovým ideálom. Treba poznamena?, ?e Dominik nebol inkvizítorom, ako sa niekedy nesprávne a zavádzajúco zvyklo tvrdi?.

Jedným z hlavných pilierov dominikánskej spirituality sa stalo ?túdium. Chudobní a apo?tolskí reho?ní bratia mali by? vzdelaní kazatelia, majúci na zreteli v prvom rade ?túdium nápomocné ku spáse ?udí (primárne teológia a filozofia). Bolo to toti? nedostato?né vzdelanie veriacich a kléru, ktoré prispelo k roz?íreniu herézy. Spo?iatku mali bratia zakázané ?túdium pohanských autorov.

Neskôr ale ve?kí dominikánski teológovia a filozofi Albert Ve?ký a Tomá? Akvinský nedodr?ali tento predpis. Sv. Tomá? Akvinský kres?anskému svetu priblí?il dielo antického Via Hist or iae 11

Aristotela. Aj v tejto súvislosti dominikánov mnohí vnímali ako reho?u intelektuálov.

Typické pre dominikánsku (kazate?skú) spiritualitu bolo slávenie Eucharistie a spolo?ná chórová modlitba, ktorú Dominik (bývalý augustiniánsky kanonik) prevzal. Na druhej strane manuálnu prácu (?labora?), charakteristickú pre mníchov, do svojej rehole neprevzal, ale nahradil ju intenzívnym ?túdiom. V ráde sa dbalo na súkromnú modlitbu a dodr?iavanie observácií (napr. habit, klauzúra, silencium). Sv. Dominik, nosiaci so sebou v?dy Matú?ovo evanjelium a Pavlove listy a, vraj, hovoriaci len s Bohom alebo o Bohu (?cum Deo aut de Deo?) je známy aj pre svoje no?né a tiché zotrvávanie v modlitbe v kaplnkách. V ?ase, ke? ?il v Bologni, nemal vraj ani svoju vlastnú celu a poste?. Modlitbu sprevádzal gestami a rôznymi postojmi tela. Stal sa zakladate?om novej formy reho?ného ?ivota, ktorej príslu?níci sa skrze formáciu liturgiou, modlitbou, ?túdiom a spolo?ným (klá?torným) ?ivotom venovali ?slu?be slova?. Heslom rehole sa stalo ?laudare, benedicere, praedicare? (chváli?, ?ehna?, káza?).

Reho?a kazate?ov (hovorovo dominikáni) bola známa svojim blízkym vz?ahom k Je?i?ovej matke Márii. Cirkev dlhodobo zverovala práve dominikánom modlitbu ru?enca a jej roz?irovanie v spolo?nosti. Vyobrazovanie sv.

Dominika prijímajúceho ru?enec od Márie sa stalo ?astým umeleckým motívom. Nako?ko spiritualita sv. Dominika je zna?ne gotická, jeho Mária je vä??mi gotickou matkou ako románskou krá?ovnou. Podobne aj Krista vnímal viac ako citlivého, milujúceho a ukri?ovaného Boha ne? ako románskeho Pantokrata.

Dominikáni - aktívni v akademických kruhoch a na univerzitách zastávali významné pozície na ?kolách napr. v Anglicku, Taliansku ?i v prestí?nom Parí?i. Koncom 13. storo?ia okolo tisícpä?sto bratov pracovalo ako vyu?ujúci.

Ke? pápe? Gregor IX. (pontifikát v rokoch

1227-1241) zriadil pápe?skú inkvizíciu, poveril dominikánov jej vedením. Známe dielo Kladivo na ?arodejnice (1487) pochádza z pera dominikánov Heinricha Kramera a Jakoba Sprengera. Od 16. storo?ia sa oblas? kazate?skej ?innosti rehole roz?írila o Ju?nú a Strednú Ameriku. Po?as druhej polovice 16. storo?ia sa pápe?om Katolíckej cirkvi stal dominikán sv. Pius V. Reh o?a k azat e?ov n a Sloven k u v r ok och 1918 - 1939 V roku 1918 po vzniku ?eskoslovenska na Slovensku existoval dominikánsky klá?tor len v Ko?iciach. Reho?níci z kazate?ského rádu pri?li na územie sú?asného Slovenska po?as vrcholného stredoveku, ke? v prvej polovici 13. storo?ia zalo?ili svoje klá?tory v Ko?iciach (v 30. rokoch), v Banskej ?tiavnici a v Trnave. Neskôr pôsobili aj v Gelnici a v Komárne. Podobne aj títo reho?níci sa sna?ili o úspe?nú kazate?skú slu?bu prameniacu z plnosti kontemplácie na základe vy??ie spomínanej spirituality. V roku 1556 mesto Ko?ice zasiahol ve?ký po?iar, v dôsledku ktorého reho?níci opustili svoj zni?ený konvent. Na toto miesto sa vrátili a? v roku 1698 na ?iados? cisára Leopolda I. Kostol bol následne dlhodobo opravovaný, miestami prestavaný v barokovom ?týle a znovu vysvätený v roku 1741. Za panovania Jozefa II. bola ?innos? rehole v Uhorsku zna?ne obmedzená.

Na prelome 19. a 20. storo?ia sa v ko?ickom dominikánskom kostole Nanebovzatia Panny Márie (dnes najstar?í mestský kostol) a pri?ahlom klá?tore vykonali nieko?ké úpravy a pribudol aj nový organ. Aj v roku 1836 sa priestory re?taurovali, len?e u? v roku 1846 kostol a ve?u po?kodil po?iar. Po?as 1. svetovej vojny boli z kostola vzaté viaceré zvony, pri?om zostal len jeden. V roku 1925 v kostole in?talovali nové tri zvony, oficiálne vyrobené k úcte sv. Dominika, dominikána sv. Vincenta Ferrerského (1350-1419) a sv. Jozefa. Slávnosti Via Hist or iae 12

sa spolu s miestnym biskupom Augustínom Fischer-Colbriem zú?astnilo okolo 40-tisíc veriacich. Augustín Fischer-Colbrie (ko?ický biskup v rokoch 1907-1925) bol jediným katolíckym biskupom, ktorý zotrval na svojom poste aj po zániku Rakúsko-Uhorska. Ako jediný z ma?arských biskupov nepredstavoval pre nový ?tát problém. Ostatní biskupi bu? odi?li do Ma?arska alebo ich zo Slovenska deportovali. Augustín Fischer-Colbrie sa stal známym svojou tolerantnos?ou, sociálnym cítením a popularitou u veriacich.

V rokoch 1920?1923 a 1927?1930 post priora ko?ického konventu zastával páter Vavrinec Pirkl (1870-1938), pochádzajúci z ?iech. Od roku 1912 a? do svojej smrti ?il v Ko?iciach, kde bol jednak ako k?az magistrom bratov spolupracovníkov a taktie? direktorom terciárov (?lenov dominikánskeho tretieho rádu ? laikov). Zaoberal sa aj ?udovými misiami. Páter Vavrinec vstúpil do noviciátu v Olomouci, kde aj zlo?il prvé s?uby. Filozofické a teologické ?túdiá absolvoval v Rakúsku (Graz, Viede?). V roku 1929 preniesli z inej lokality a postavili k dominikánskemu kostolu Troji?ný st?p. Na troch stranách jeho podstavca je latinský nápis, ktorý v preklade zna?í: ?Boh Otec, ktorý ma stvoril. Boh Syn, ktorý ma vykúpil. Boh Duch Svätý, ktorý ma posväcuje?.

K star?ím bratom pôsobiacich v klá?tore v Ko?iciach patrili napr. páter Reginald Augustín Gar?ík (1842-1926) a brat (fráter) Alojz Bulla (1849-1921). Páter Reginald zo Spi?ského Hru?ova po gymnaziálnych ?túdiách v Levo?i a Ko?iciach vstúpil k dominikánom v roku 1862.

Po noviciáte absolvovanom v Grazi ?tudoval vo Viedni, kde následne dlhodobo pôsobil. Spä? do Ko?íc sa vrátil v roku 1876 a viackrát bol zvolený za priora konventu. V rokoch 1899 opä? odi?iel do Rakúska. Nakoniec od roku 1921 a? do svojej smrti ?il znovu v ko?ickom klá?tore. Intenzívne sa venoval ru?encovým bratstvám a ?íreniu modlitby ru?enca. Alojz Bulla, spo?iatku terciár v Ko?iciach a Olomouci,

?il a pôsobil ako brat spolupracovník v Ko?ickom konvente od roku 1882 a? do svojej smrti. ? al?ími ko?ickými bratmi, resp. frátrami ? ktorí neprijali k?azské svätenie ? boli v období 1. ?SR napr. aj kuchár konventu Jozef Mali?

(1874-1929) zo Sliezska. Kostolník, záhradník a vinohradník brat Egyd Vladislav Marchi?skí (1870-1951) z po?ského Hali?a, brat Imrich Belyus (1871-1938) zo Se?oviec ?i brat Kazimír ?tefan Rusín (1881-1950) z Kluknavy na Spi?i, ktorý absolvoval noviciát v Grazi. V Ko?iciach fráter Kazimír pracoval ako vrátnik a kraj?ír.

Ponúkal jedlo chudobným prichádzajúcim do klá?tora.

V roku 1931 sa kostol Nanebovzatia Panny Márie z rozhodnutia vtedaj?ieho konventuálneho priora Hilára Haitla OP rekon?truoval. Páter Hilár (1871-1949), rodným menom Franti?ek, bol za predstaveného ko?ického konventu ustanovený dvakrát, a to v rokoch 1930 a 1936. Medzi?asom ho v roku 1933 zvolili za priora v Litom??iciach, kde u? post priora zastával pred 1. svetovou vojnou. V spomínanom roku 1936 sa opä? vrátil do Ko?íc. V rokoch 1934 ? 1936 na ?ele ko?ického klá?tora stál Mikulá? Lexmann. Po viedenskej arbitrá?i (1938) P. Hilár Ma?arskom zabraté Ko?ice ako ?ech opustil.

Spomedzi synov ?eskej provincie, ktorí pôsobili v rokoch 1918 ? 1938 v Ko?ickom klá?tore mo?no spomenú? osobnosti ako: páter Dr. Bernardin Jan Skácel (1884-1959), brat spolupracovník Ji?í Franti?ek ?tvrtlík (1880-1953), brat spolupracovník Václav Franti?ek Kraj?a (1878-1957), brat spolupracovník Vincent Hrubo? (1870-1945) a brat spolupracovník záhradník ?imon Josef ??stek (1884-1973).

V rokoch 1923 ? 1925 bol ko?ickým predstaveným Bruno Jane? (1869-1937). Páter Bruno, ako mnohí jeho bratia, absolvoval noviciát v Grazi a ?túdium teológie v Grazi a vo Viedni.

Po roku 1921 u? pôsobil len v Ko?iciach, kde aj zomrel. Dvoma významnými osobami, ktoré sa aktívne podie?ali na chode ko?ického klá?tora Via Hist or iae 13

rehole kazate?ov sa stali k?azi Mannes Jozef klá?tora v ?om ?ilo sedem bratov. Ke? v roku Unger (1873-1952) a Bertrand ?udovít Huska 1927 ko?ický konvent pri?lenili k ?eskej pro(1897-1966). Mannes Unger, pochádzajúci z vincii, zostal jej ?lenom a a? do roku 1936 v Korakúskej obce Dobersdorf (ma?. Dobrafalva) ?iciach. Po?as svojho prvého pastora?ného a od roku 1917 a? do svojej smrti ?il v Ko?iciach. k?azského pôsobenia v Ko?iciach (1924-1936) Páter Bertrand, narodený v Párnici na Orave, bol Mikulá? Lexmann najaktívnej?ím k?azom vstúpil do noviciátu v Grazi, kde aj vy?tudoval komunity. Ve?mi sa pri?inil o rozvoj kultúrneho, teológiu. Ako katolícky k?az pôsobil na spolo?enského a nábo?enského ?ivota meste. viacerých miestach v ?echách a v Ma?arsku. V roku 1928 jeho pastora?nú ?innos? zah??ali Venoval sa publika?nej ?innosti. ma?arské a slovensko ? nemecké misie, V roku 1909 vstúpil do dominikánskeho duchovné cvi?enia (pre diev?enskú mariánsku juvenátu (obkongregáciu, dobie prípravy baníkov, slomladých chlapvenskú intecov pre vstup ligenciu, rodo rehole) v botníkov), Ko?iciach Jozef organizácia Lexmann (1899 latinsko ? fi-1952) z Bobolozofického tu pri Bánovkrú?ku, ciach nad Bepredná?ky z bravou.

Rozfilozofie. V hodnutie sta? rokoch 1934 sa dominiká? 1936 zasnom predstatával miesto vovalo v danej konventuáldobe odvá?ny neho priora.

Br at ia k o?ick éh o k on ven t u (ok olo r ok u 1920) krok, preto?e Pri kostole táto reho?a Nanebovzatia bola na Slovensku v tých ?asoch relatívne málo Panny Márie dal postavi? kultúrne stredisko známa, nako?ko mala svoj klá?tor len v Veritas, z ktorého sály sa stalo jedno zo Ko?iciach. Pod?a jedného svedectva sa Jozef základných mestských kultúrnych centier.

Lexmann stretol v rodnom kraji so Slovákom ? Osobitnú pozornos? páter Mikulá? venoval dominikánom z Ma?arska, ktorý robil zbierku pastorácii mláde?e, s ktorou sa stretával aj ako na stavbu klá?tora v Budape?ti. V rokoch 1912 u?ite? nábo?enstva. Vo Veritase sa stretávali i ? 1916 ?tudoval na gymnáziu v Budape?ti a v dominikánski terciári a ru?en?iari, ktorých novembri 1916 ako 17-ro?ný zapo?al ob- miestne Bratstvo sv. ru?enca viedol. Spomedzi lie?kou a prijatím reho?ného mena Mikulá? laikov sa v ru?encovom bratstve významne svoj noviciát v rakúskom Grazi. Po jeho aktivizoval Ján Straka (1858-1934). Mikulá? ukon?ení ?tudoval filozofiu a teológiu strie- Lexmann zalo?il samovzdelávací krú?ok Meno davo vo Viedni a v Grazi, kde prijal 29. júla Bo?ie pre chlapcov, spolok ?ivý Ru?enec pre 1923 k?azskú vysviacku. Od roku 1924 Páter diev?atá a chlap?enský dychový súbor. Ich Mikulá? za?al svoje dlhoro?né a plodné pô- ?lenovia sa podie?ali na realizovaní kultúrnych sobenie v Ko?iciach. V ?ase svojho príchodu do programov: divadelných vystúpení, hudobných Via Hist or iae 14

vystúpení, recitácií, vystúpení diev?enského D?a 28. novembra 1935 úspe?ne spravil tamburá?skeho zboru zo spolku ?ivý ru?enec a pilotské skú?ky. Pri príle?itosti primi?nej sv. iných. Pre mladých zalo?il aj tzv. cyrilo ? om?e svojho brata a tie? dominikána Rafaela metodský skauting, ktorý ponúkal výlety Gregora Lexmanna (1910-2004) páter Mikulá? spojené s modlitbami a fyzické cvi?enie. Páter symbolicky z lietadla zhodil veniec pred Mikulá? bol taktie? ?lenom rady telovýchovnej dominikánsky kostol. ?kála jeho ?inností bola Jednoty Orla v Ko?iciach, v ktorej sa anga?oval. skuto?ne ?iroká. Venoval sa fotografovaniu, v Zachovalé zaznamenané spomienky ?udí, ktorí Ko?iciach chodil spovedáva? do nemocnice ?i sa s nim ako mladí stretávali, sú zna?ne po- do k?azského seminára. Viedol mláde? k úcte zitívne a poukazujú na milé medzi?udské vz?a- k Panne Márii. Po prelo?ení do Znojma v hy. Ponúkol mladým ?i? kres?anský ?ivot mimo ?kolskom roku 1936/ 1937 ?tudoval na Machrámu v prosarykovej ufánnom svete v niverzite v spolo?enstve roBrne. Len?e vesníkov, zaloke? ho v ?ený na kultúrroku 1937 nom a zmysluopä? preloplnom vyu?ívaní ?ili - tentovo?ného ?asu. krát do PraVo Veritase Mihy, pokrakulá? Lexmann ?oval v ?tú(sám) premietal diách na Fizábavné (napr. lozofickej ?chaplinovky?) fakulte Karalebo náu?né fillovej Unimy pre viaceverzity. PoTam bu r á?sk y zbor pr ed cen t r om Ver it as.

Vpr avo v bielom ré vekové ka?as jari M ik u lá?

Lexm an n . tegórie. Tak1939 ?echy tie? sa tu or(z politicganizovali rôzne predná?ky. Kinematografii sa kých dôvodov) opustil a pre?iel do klá?tora v páter Mikulá? venoval aj neskôr v Prahe. ?oproni, kde pracoval v kni?nici ako archivár.

Ne?aleko strediska Veritas dal postavi? krytú Na jese? 1944 v ?ase prebiehajúcej druhej tr?nicu so sedemdesiatimi predajnými mies- svetovej vojny sa Mikulá? Lexmann vrátil do tami.

Ko?íc z klá?tora v ma?arskom Va?vári. Ko?ice Reho?ník a k?az Mikulá? Lexmann sa ne- vtedy tie? patrili do Ma?arska (od novembra prejavil len ako nad?asový v pastorácii mlá- 1938). dominikánskeho kostola skrýval pred de?e, ale taktie? vo svojom vz?ahu k strojom a ?lenmi krajne pravicovej extrémistickej najmä vyu?ívaním moderných dopravných hungaristickej a antisemitskej Strany ?ípových prostriedkov, ktoré k danej pastorácii pou?íval. krí?ov ?udí bez oh?adu na ich politickú V Ko?iciach viedol v miestnej charite (o ktorej orientáciu ?i národnos? ? ?idov, komunistov, zalo?enie sa pri?inil) vodi?ský kurz pre sociálne odporcov re?imu. Pred gestapom zachránil aj slab?ích, pri?om sám u? v 20. ? 30. rokoch 17-ro?ného Jozefa Zele?a, ktorý úmyselne auto ?oféroval. Taktie? sa stal prvým k?azom nenarukoval na vojnu. V roku 1952, po násilnej (resp. reho?níkom) a zárove? pilotom v ?SR. likvidácii klá?torov a reholí (Akcia K a Akcia R), Via Hist or iae 15

?t u den t i s vyu ?u jú cim v Olom ou ci (ok olo r ok u 1938) vr át an e Ak vin asa M . Gabu r u (v?avo dole) a Pia Kr ivéh o (dr u h ý spr ava).

Mikulá? Lexmann zomrel mu?eníckou smr?ou v interna?nom tábore v ?eských Králíkách na Hore Matky Bo?í. Rafael G. Lexmann vstúpil k dominikánom v roku 1929. Patril medzi prvých Slovákov, ktorí svoj noviciát absolvovali v Olomouci. V roku 1939 so spolubratom pátrom Martinom L. Furmanom (1913-1971) z Ni?nej My?le, ktorý bol taktie? novicom v Olomouci, pri?li do Tren?ína, kde zalo?ili reho?ný dom. Od biskupa Karola Kme?ku dostali do správy kaplnku sv. Anny. K nim sa pripojil Dr. Inocent Michal Müller (1911-1989), ktorý po noviciáte v Olomouci ?tudoval v Ríme na pápe?skej univerzite sv. Tomá?a Akvinského (Angelicum) v rokoch 1933 ? 1938. V roku 1940 pri?iel do Tren?ína aj Akvinas Mária Juraj Gabura OP (1915). Juraj Gabura po maturite v roku 1933 na gymnáziu v Bratislave vstúpil do klá?tora v Olomouci, kde v septembri 1937 zlo?il ve?né s?uby. Do sloven?iny prelo?il knihu Apo?tol Pravdy od V. M. Bernadota o sv.

Dominikovi a jeho reholi, ktorá v ?SR vy?la v roku 1935. Trikrát v ?ivote stretol k?aza Andreja Hlinku (1864-1938), pri?om po prvý raz v Stankovanoch aj so svojím otcom na

posedení pri príle?itosti menín farára Antona Hromadu. Páter Akvinas bol 22. novembra 1952 v monsterprocese v jeho rodnom Dolnom Kubíne odsúdený na do?ivotie za velezradu, preto?e spovedal príslu?níkov protikomunistickej kres?anskej Bielej légie.

Mikulá? Lexmann na svojej misijnej ceste v roku 1931 stretol v Parí?i Slováka Jána Krivého (1910-1981) z Bo?áce, ktorý ho oslovil. Páter Mikulá? mu ponúkol mo?nos? dokon?i? si strednú ?kolu s maturitou v Ko?iciach, a potom teoreticky vstúpi? do rehole. Po púti do Lisieux u? rozhodnutý Ján Krivý pri?iel do Ko?íc. Po maturite v roku 1935 vstúpil do klá?tora v Olomouci, kde prijal reho?né meno Pius a absolvoval noviciát a ?as? ?túdií. Po uchopení moci komunistami v ?eskoslovensku bol prenasledovaný a väznený. V roku 1968 odi?iel do Francúzska za bratom a spä? do vlasti sa u? nikdy nevrátil. Venoval sa dlhodobo slovenským emigrantom vo ?vaj?iarsku. ?innos? a pastoráciu ko?ických a slovenských bratov kazate?ov v období medzivojnového ?eskoslovenska mo?no v zmysle ich vlastnej spirituality pova?ova? za plodnú a úspe?nú.

Skuto?nos? sa odzrkadlila aj na záujme mladých mu?ov o vstup do rehole.

Via Hist or iae 16

Zdoje 1. ENGEL, Ulrich a kol. Dominikánska spiritualita. Ko?ice: Vienala, 2001, 120 s. ISBN 80-88922-69-0.

2. GABURA, Akvinas. Zadívaj sa do svojej h?bky...nájde? tam nasmerovanie na Nekone?no. Zvolen: Dominikáni, 2015, 343 s. ISBN 978-80-970126-6-3.

3. HUN?AGA, P. Gabriel. Dominikáni na ceste k intelektuálnym elitám vrcholného stredoveku. Krakov ? Bratislava: Centrum pre ?túdium kres?anstva, 2013, 460 s. ISBN 978-80-89027-37-8.

4. HUN?AGA, P. Gabriel. Historické ?túdie k dejinám dominikánov. Bratislava: Chronos, 2008, 187 s.

5. LETZ, Dominik. Mikulá? Lexmann, OP. In LANGOVÁ, Veronika a kol. Smr? za mre?ami. Pre?ov: Vydavate?stvo Michala Va?ka, 2006, s. 214-234. ISBN 80-7165-570-8.

6. LETZ, Dominik a kol. Verný pravde. Bratislava: Dominikáni, 2006, s. 212. ISBN 80-969536-1-3.

7. MATIS, Jozef Melichar. Dominikánsky kostol v Ko?iciach. Ko?ice: Dominikánske mariánske centrum ? Dominikánsky konvent v Ko?iciach, 2017, (nepaginované). ISBN 978-80-972388-4-1.

8. VNUK, Franti?ek. Katolícka cirkev v 20. storo?í na Slovensku a vo svete. Bratislava: Nové mesto, 2006, 384 s. ISBN 80-85487-82-9.

In t er n et ové zdr oje: http://www.patermikulas.sk/ http://www.op.cz/?a=224

Via Hist or iae 17

"Násilnická povaha ma?arská, je? barbarskou du?i skrývá" au t or

M ar t in Zelin k a (M asar yk ova u n iver zit a)

P?esto?e se Uhersko pokusilo v posledních chvílích Velké války od prohrávajících Úst?edních mocností odpoutat, ocitlo se na stran? pora?ených. Zápas o p?í?tí podobu ma?arského státního z?ízení a udr?ení územní integrity Uher sehrál klí?ovou roli p?i vzniku Ma?arské republiky rad (dále MRR). Jak na tehdej?í bou?livé události probíhající v povále?ném Ma?arsku pohlí?ela dv? dobová ?eskoslovenská periodika ? konzervativní Moravská orlice a levicové Socialistické listy?

Ast r ová p?edeh r a Po astrové revoluci, kdy se v Uhrách zhroutil pokus Habsburk? a ?ásti ma?arských elit o udr?ení monarchie, se vedení státu ujal hrab?

Mihály Károlyi jako?to premiér ?erstv? vyhlá?ené republiky. Nová garnitura si za cíl vytkla p?echod Ma?arska k demokrati?t?j?í a svobodn?j?í spole?nosti, stejnou prioritou ale také bylo zachování územní celistvosti Uher.

Moravská orlice z 27. ?íjna 1918 pí?e o ustavení uherské národní rady: ?Proklamace (národní rady, pozn. aut.) po?aduje uznání nov? vzniklých národních stát? a prohla?uje, ?e? necht?jí p?eká?et uspokojení ?ivotních nárok? t?chto stát?.? Károlyiho kabinet se sna?il p?esv?d?it nema?arské národy Uher, aby z?staly ve spole?ném stát?. Slováci, Rumuni a Jihoslované v?ak m?li negativní zku?enosti s násilnou ma?arizací a hodlali vyu?ít svou ?anci k osamostatn?ní. Zatímco Moravská orlice projevovala mírný optimismus v jednání s

novou ma?arskou vládou, Socialistické listy ji?

17. listopadu 1918 psaly: ?Károlyiho vláda se násilností neli?í od Tiszovy a Weckerleho vlády? ? a dále o: ? ? nenapravitelné násilnické povaze ma?arské, je? svou barbarskou du?i skrývá za masku demokracie.?

Levicové síly v Ma?arsku v té dob? p?edstavovali sociální demokraté a komunisté, kte?í pod vedením Bély Kuna podn?covali nespokojené obyvatelstvo ke spontánním znárod?ovacím akcím, nepokoj?m a demonstracím.

Mihály Károlyi, tehdej?í prozatímní prezident, postupn? ztrácel podporu velké ?ásti ma?arské ve?ejnosti. Poslední kapkou pro ma?arskou první republiku byla Vixova nóta z 20. b?ezna 1919. Dohodové mocnosti v ní prost?ednictvím svého zmocn?nce v Budape?ti, francouzského plukovníka Fernanda Vixe, oznamovaly, ?e demarka?ní linie s Rumunskem se má posunout o 200 kilometr? na západ. To by v praxi znamenalo nechat milióny Ma?ar? na okupovaném území. Je?t? hor?í v?ak bylo, ?e posunutá demarka?ní linie m?la vyzna?ovat p?í?tí politické hranice Ma?arska.

Károlyi v této situaci navrhl vlád? demisi a vyzval sociální demokraty k sestavení vlády.

Hr ? zovláda a dik t at u r a zou f alst ví?

Datem vzniku MRR je 21. b?ezen roku 1919, kdy do?lo ke slou?ení sociálních demokrat? a komunist? do Ma?arské socialistické strany, která oznámila p?evzetí moci. V Moravské orlici vy?el ?lánek P?evrat v Uhrách. Pozornost je Via Hist or iae 18

v?nována zejména ochran? ?eskoslovenských hranic a ?eskoslovenského velvyslanectví v Pe?ti. Pí?í: ?Z rozkazu vrchního velitele ?eskoslovenského vojska byly slovenské hranice? jako? i mosty p?es Dunaj uzav?eny.? ?lánek hovo?í o ma?arských bol?evicích a proletá?ské revoluci, vcelku v?ak bez citového zabarvení a fakticky objektivn?, co? je ur?eno i tím, ?e zpráva je p?ejata z ?TK. Autor si v?ímá i vztahu sov?tského Ma?arska k Rusku: ?V ?ele sv?tového proletariátu krá?í ruský sov?tový stát.

Ruský kongres komunist? zdraví uherskou republiku!?, cituje z projevu Bély Kuna (psaného tehdy v tisku bez výjimky jako Kuhn).

Pozornost je v?nována i aktivit? Dohody, konkrétn? odzbrojení 500 dohodových voják? v Pe?ti a vylod?ní dohodových posil v p?ístavu Rijeka.

Béla Ku n Pokud bychom v Socialistických listech o?ekávali podporu pro levicovou revoluci v Ma?arsku, tak marn?. V ?lánku nazvaném Diktatura zoufalství není vyhlá?ení MRR v?bec vítáno. Naopak je prezentováno jako forma ma?arského imperialismu a zpráva má varovný a? apela?ní charakter sm?rem k ?eskoslovenským d?lník?m, aby tito nesedli na lep ma?arským slib?m. Celý ?lánek má silný citový náboj, projevují se v n?m i antisemitské tendence (hovo?í se o ??esko?idovském? deníku Tribuna).

Jaké zm?ny se nová proletá?ská vláda chystala realizovat? V ji? zmín?né výzv? z 22. b?ezna nazvané V?em! (ma?arsky Mindenkinhez!) se vyhla?ovalo znárodn?ní významných hospodá?ských odv?tví ? velkostatk?, velkopodnik?, dol?, bank a dopravních spole?ností, k ?emu? skute?n? postupn? docházelo. Na za?átku dubna 1919 byly uspo?ádány v?eobecné volby, z nich? vzniklo Zemské shromá?d?ní rad, které m?lo plnit úlohu zákonodárného sboru, a?koliv se se?lo pouze jednou. Velký význam získala Budape??ská úst?ední d?lnická rada, která zastupovala zájmy organizovaného budape??ského d?lnictva. V dal?ích m?stech byli do místních rad voleni sociální demokraté a komunisté, na venkov? ?asto rolníci a místní inteligence.

Po?átkem dubna byly události v Ma?arsku (n?kdy ozna?ovaném stále jako Uhry) velkým tématem i pro Moravskou orlici. Pí?e o plánované vojenské intervenci proti Ma?arsku a postoji ?eskoslovenských socialist?, kte?í: ?? jsou proti ka?dé ozbrojené aktivní intervenci.? V listu se ji? ale objevuje i daleko kriti?t?j?í ?lánek s názvem Hr?zovláda ma?arských komunist? za?íná, ve kterém je popisováno násilí proti politickým odp?rc?m a spole?enské zm?ny diktované komunisty jako uzavírání kostel?. Pouze krátce jsou komentovány výsledky ma?arských voleb a s obavou je sledováno vyhlá?ení Bavorské republiky rad a p?ípadné spojení ruského, ma?arského a bavorského komunistického státu. Zp?tn? m??eme podotknout, ?e bavor?tí komunisté krom? n?kolika m?st neovládali souvislej?í území a nem?li tak jakoukoliv mo?nost pomoci ma?arskému komunistickému státu. Jimi vyhlá?ený stát m?l ostatn? velmi krátké trvání ? necelý m?síc. Socialistické listy se v dubnu ma?arským událostem v?bec nev?nují, v jejich zahrani?ní rubrice zcela p?evládá zájem o vývoj v Rusku a Británii.

Via Hist or iae 19

Repu blik a r ad n a poli vále?n ém Krátká existence MRR byla provázena vojenskými konflikty s jejími dv?ma sousedy ? ?eskoslovenskem a Rumunskem. V Moravské orlici se v ?ervnu 1919 objevuje pravidelná rubrika Válka s Ma?ary, ve které jsou oznamovány pr?b??né výsledky boj?. Zcela pominuto je vyhlá?ení Slovenské republiky rad, konflikt je prezentován jako ?eskoslovensko-ma?arský. Stejn? tak konec republiky rad spojený s ústupem Ma?ar? je popisován pouze jako vyklizení ?eskoslovenského území ma?arskou armádou. Mezi ?ádky je v?ak mo?né nalézt i zmínky o jiném ne? oficiálním ma?arském odporu. Ve zpráv? Ko?ice obsazena se m??eme do?íst, ?e: ?Ka?dá civilní osoba, která bude p?isti?ena se zbraní v ruce? bude na míst? zast?elena.? Toto prohlá?ení bylo patrn? mí?eno proti slovenským podporovatel?m bol?evického re?imu, kte?í z?stali ve m?st?.

Socialistické listy, které na podzim 1918 psaly siln? protima?arsky, za ?eskoslovensko-ma?arské války zaujaly zvlá?tní pozici. Ma?arsko je sice stále v roli nep?ítele, nicmén? v?t?ina ?lánk? o t?chto událostech je velmi kritická k ?eskoslovenské vlád? a státnímu z?ízení. Takovou kritiku najdeme v ?láncích P?ijdeme o Slovensko? Nebo Slovensko, kde se pí?e, ?e mladá republika u své první zkou?ky propadla na celé ?á?e.

Ext r a Hu n gar iam n on est vit a A?koliv se zprvu k novému re?imu upínaly nad?je rozmanitých spole?enských vrstev na zlep?ení jejich postavení, u velké ?ásti z nich z?staly nenapln?ny. N?která sociální opat?ení nové vlády skute?n? mohla situaci d?lník? zlep?it, nap?íklad p?erozd?lování velkých byt? po?etným chudým rodinám. Jiná nutn? musela mít jen symbolický význam, zejména zvy?ování plat? v situaci, kdy na trhu nebyl dostatek zbo?í, je? by bylo mo?né za zvý?ený plat koupit. Rostoucímu odporu se komunisté bránili stále nevybírav?j?ími prost?edky.

Do zbr an ?! (m obiliza?n í plak át ) Docházelo tak k r?zným teroristickým akcím proti skute?ným ?i domn?lým nep?átel?m.

Výsledkem byly stávky ?elezni?á?? a ozbrojená povstání, která byla potla?ována silou, co? dále vedlo k prohlubování protikomunistického cít?ní Ma?ar?. Krom? domácích opozi?ních skupin se aktivoval i zahrani?ní odboj.

Vnit?ní i vn?j?í situace se stávala neudr?itelnou, co? si uv?domovali i v?dci MRR. V této chvíli m??eme pozorovat jistou paralelu s Károlyiho situací po p?edlo?ení Vixovy nóty.

Novému re?imu se staré problémy vy?e?it nepoda?ilo a nové problémy p?ibyly. Situace byla oproti b?eznu hor?í zejména v tom, ?e p?ed Budape?tí stála rumunská armáda. Vláda lidových komisa?? odstoupila 1. srpna 1919 po necelých p?ti m?sících vlády. Byla nahrazena sociáln? demokratickým kabinetem slo?eným z odborá?ských v?dc?. Béla Kun ode?el na ?as do Rakouska, kde byl internován a pozd?ji vym?n?n za ruské zajatce. Nová vláda postupn? ru?ila velkou v?t?inu toho, co p?inesla MRR ? do?lo ke zru?ení revolu?ních soud?, rozpu?t?ní Rudé gardy a navracení zestátn?ných podnik? a dom?.

Moravská orlice ze 3. srpna s velkou pompou oznamuje ?lánkem Pád vlády Bély Kuhna konec Ma?arské republiky rad. Prakticky celá první stránka a ?ást druhé strany je v?nována ma?arským událostem. Konec ma?arského Via Hist or iae 20

sov?tského re?imu je vítán a prezentován jako neodvratný. Po ?eskoslovensko-ma?arské válce je v ?láncích listu patrný nejen protibol?evický duch, ale také protima?arský, jak je vid?t v ?lánku Extra Hungariam non est vita, kde autor pí?e, ?e: ?Kunovy gardy cht?ly je?t? naposledy p?ivést násilný a krvela?ný ma?arský nacionalismus ke svému vyvrcholení.?

S men?ím zpo?d?ním oznámily Konec Kuhnovy ?diktatury proletariátu? také Socialistické listy, které ne?et?í kritikou na Kunovu adresu a na celý socialistický experiment v Ma?arsku, který prý ?nepomohl ani uherskému proletariátu, ani svému národu.? Z celé zále?itosti si mají socialistické kruhy vzít pou?ení, bol?evismus starého typu je odmítán a ozývá se volání po pokrokovém socialismu nového typu. Ma?arské republice rad vy?ítají zejména hospodá?ský úpadek, ze kterého vze?la ob?anská válka a rudý teror.

i v duchu protima?arském, ma?arský bol?evický stát je prezentován jako nová forma výboj? do sousedních stát?. Toto hodnocení je i z historického hlediska ?áste?n? pravdivé, nebo? n?které nacionalisticky orientované kruhy skute?n? podporovaly nový komunistický re?im v nad?ji, ?e získá pod kontrolu území bývalých Uher.

Socialistické listy se stav?ly ji? od po?átku k ma?arskému vývoji kriticky, a to jak k re?imu nastolenému astrovou revolucí, tak k re?imu bol?evického typu. K sov?tské republice byly dokonce kriti?t?j?í, nebo? v o?ích tohoto periodika diskreditovala socialistické my?lenky a v?bec ukázkov? p?edvád?la, jak socialismus nemá vypadat.

Její existence v?ak vyu?ily ke kritice stávající vlády ?eskoslovenské a ke kritice my?lenek starého socialismu, který má být nahrazen socialismem pokrokovým.

Vyh lá?en í Slovesn k é r epu blik y r ad M??eme také ?íci, ?e Konec ma?arských nad?jí ma?arským událostem nev?novaly takovou Ma?arské události pova?ovaly za významné pozornost jako d?ní v Rusku nebo teoretickým oba listy. Moravská orlice nejprve vyjad?ovala ?lánk?m o r?zných konceptech socialismu. opatrnou podporu astrové revoluci s nad?jí na MRR vznikla v ?ase, kdy Ma?a?i byli zklamáni nalezení spole?né ?e?i s Ma?ary proti Ra- neschopností první demokratické republiky kousku. Po bol?evickém p?evratu se nesly nastolit vnit?ní stabilitu a uhájit územní nároky zprávy ve varovném duchu proti socialistickým bývalých Uher. Pokud se na ni díváme z spole?enským experiment?m a v?bec celému tohoto úhlu pohledu, jeví se vcelku logickým i novému uspo?ádání. Po vypuknutí ozbro- její zánik. Nový re?im takté? nedokázal p?inést jeného konfliktu s Ma?arskem zmizely i zbytky vnit?ní stabilitu a jeho zahrani?n?-politické sympatií s ma?arským lidem a ?lánky se nesou úsp?chy byly pouze do?asné. Vid?no zp?tn?, Via Hist or iae 21

dlouhodobá existence MRR nebyla mo?ná kv?li malé domácí podpo?e i zahrani?nímu odporu. Republika rad byla spí?e spole?enským pokusem, který u?inil zoufalý národ ve snaze zachránit alespo? zbytky bývalé velikosti. Tento pokus, stejn? jako demokratická Károlyiho republika, selhal a Ma?arsko se stalo na p?í?tích dvacet p?t let revizionistickým státem, jeho? hlavním zahrani?n? politickým cílem bylo získat ztracená území zp?t.

Zdr oje Sezn am lit er at u r y 1. BOROS, Ferenc: Ma?arská republika rad ? tradice na?eho spole?ného boje. Slovanský p?ehled 70 (3), 1984, s. 269 ? 272.

2. IRMANOVÁ, Eva. Ma?arsko a Versailleský mírový systém, Ústí nad Labem 2002.

3. KREMPA, Ivan. Ma?arská republika rad a vytvo?ení Komunistické strany ?eskoslovenska. Slovanský p?ehled 71 (4), 1985, s. 284 ? 289.

4. OTCOVSKÁ, Eva. 1919. Na ceste svetovej socialistickej revolúcie. Ma?arská republika rád. Slovenská republika rád. ?eský ?asopis historický 31 (2), 1983, s. 296 ? 297.

5. TÓTH, Andrej. Tzv. "odborá?ský" kabinet Gyuly Peidla v Ma?arsku a politika Nejvy??í rady pa?í?ské mírové konference (srpen 1919). Moderní d?jiny: Sborník k d?jinám 19. a 20. století 13, 2005, s. 121 ? 179.

6. TÓTH, Andrej. Úsilí opozi?ního k?ídla sociálních demokrat? za Ma?arské republiky rad sesadit "sov?tský" kabinet (1919). Moderní d?jiny: Sborník k d?jinám 19. a 20. století 12, 2004, s. 49 ? 124.

Seznam pramen?

1. Diktatura zoufalství, Josef Hudec, Socialistické listy ?. 13, 30. 3. 1919, s. 1.

2. Extra Hungariam non est vita, Moravská orlice ?. 178, 5. 8. 1919, s. 1.

3. Hr?zovláda ma?arských komunist? za?íná, Moravská orlice ?. 76, 2. 4. 1919, s. 1.

4. Károlyiho uherská národní rada, Moravská orlice ?. 246, 27. 10. 1918, s. 3.

5. Konec Kuhnovy ?diktatury proletariátu?, Socialistické listy ?. 32, 10. 8. 1919, s. 1.

6. Ko?ice obsazena, Moravská orlice ?. 154, 9. 7. 1919, s. 1.

7. Pád vlády Bély Kuhna, Moravská orlice ?. 176, 3. 8. 1919, s. 1.

8. P?evrat v Uhrách, Moravská orlice ?. 70, 25. 3. 1919, s. 1.

Via Hist or iae 22

9. P?ijdeme o Slovensko?, Socialistické listy ?. 23, 8. 6. 1919, s. 2.

10. Slovensko vyklizeno. Ma?arské nebezpe?í neminulo, Moravská orlice ?. 153, 8. 7. 1919, s. 1.

11. Slovensko, Socialistické listy ?. 26, 29. 6. 1919, s. 3.

12. Socialistický blok proti intervenci v Ma?arsku, Moravská orlice ?. 78, 4. 4. 1919, s. 1.

13. Válka s Ma?ary, Socialistické listy ?. 32, 17. 11. 1918, s. 1.

14. Z volebních výsledk?, Moravská orlice ?. 83, 10. 4. 1919, s. 1.

Via Hist or iae 23

Kultúrno- spolo?enský ?ivot v Byt?i po vzniku 1. ?SR optikou byt?ianskej kroniky au t or

Bc. Gabr iela Tr u lík ová (Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave)

,,R. 1918 utíchlo pred zimou dunenie kanónov, prestal rachot pu?iek, ?tekot gu?ometov a hukot lietadiel. Vojaci vracali sa domov k svojim rodinám, zkade ich vytrhla ne?útostná vojna.

Te?ili sa z oslobodenia Slovákov z tisícro?nej poroby... Byt?ania s rados?ou vítali utvorenie ?eskoslovenskej republiky ? bolo treba usporiada? si spolo?ný domov Slovákov a ?echov tak, aby sa v ?om cítil ka?dý ako doma...?, za?ína svoje rozprávanie kronikár, priná?ajúci poh?ad na situáciu v malom severoslovenskom meste Byt?a po vzniku prvého spolo?ného ?tátu.

Obdobie krátko po prevrate mo?no nazva? búrlivým. Na jednej strane v mysliach ?udí stále rezonovala trpká skúsenos? a hrôzy doznievajúceho vojnového konfliktu ? intenzívne zasahujúceho celú spolo?nos?; na strane druhej rados? ob?anov z novovzniknutej republiky ? proklamovanej a spo?iatku mnohými aj preci?ovanej jednote vlastencov, ke??e nový ?tát s?uboval nielen slobodu politickú, ale aj kultúrnu; a, slovami kronikára - ,,?ud ? o?obrá?ený dlhou vojnou, chcel si sám vysluhova? spravodlivos? ? vrhajúc sa na tých, ktorých pokladal za svojich vykoris?ovate?ov, najmä na predstavite?ov starého re?imu ? Ma?arov.? Podobným spôsobom sa pristupovalo aj k príslu?níkom ?idovskej komunity, ktorých sklady ?i obchody boli rabované.

V súvislosti so ?tátoprávnymi a politickými zmenami po októbri 1918 a tunaj?ou ma?arskou komunitou ? vnímajúcou tieto zmeny, pochopite?ne ako negatíva; dozvedáme sa o udalostiach, bezprostredne kore?pondujúcich s mestom Byt?a. V ne?alekej ?iline ostala zna?ná ?as? ma?arského vojska ? honvédov, ktorí ,,úto?ili po pravej strane Váhu - mesiac trvaly tieto útoky na Byt?u ? strie?alo sa vo dne v noci, no Byt?ania dr?ali sa stato?ne.? Na odrá?anie útokov organizovali sa dobrovo?níci ? legionári a vojaci vracajúci sa z frontov, z ktorých vä??ina zú?astnila sa rozhodujúcej bitky v obci Kote?ová pri Byt?i za?iatkom decembra, v ktorej ,,ma?arskí honvédi boli úplne rozprá?ení a Byt?a si hrdinskos?ou svojich synov získala ve?ké zásluhy v chaotických poprevratových pomeroch na severozápadnom Slovensku.?

Z h?adiska sociálneho rozvrstvenia obyvate?stva v danom období tvorili preva?nú ?as? obyvate?ov Byt?e ro?níci a ?ivnostníci ? remeselníci, obchodníci ?i hostinskí, av?ak len z po?nohospodárstva mal tunaj?í ?ud problém vy?i?, ,,preto?e obec nemá tolko rolí, aby u?ivily v?etko obyvate?stvo?, preto boli mnohí gazdovia nútení privyrába? si inou ?innos?ou, ako napr. prácou v továrenských podnikoch, kde zarobili viac ne? na gazdovstve. Mnohí Byt?ania denne dochádzali do tovární v ?iline ?i do Pova?skej Via Hist or iae 24

Bystrice ? na prepravu vyu?ívali tzv. ,,omnibusy? ? kryté vozy ?ahané ko?mi; od r.

1920 boli uvedené do prevádzky ,,motorové autobusy na ?elezných kolesách?, a napokon od r. 1926 ,,riadne autobusy s gumenými kolesami, ktoré po uliciach u? nerobily taký hrmot ako predo?lé.? Okrem práce v továr?ach ?i iných ,,privyrábkach? na?alej fungovalo aj vys?ahovalectvo ? v hojnej miere roz?írené u? pred vojnou; predov?etkým do Ameriky, Francúzska ?i Nemecka.

Z tunaj?ích priemyselných podnikov prosperovali najmä parné píly, z ktorých sa spracovaný tovar vyvá?al ?eleznicou i pl?ami po Váhu na ,,Dolniaky?, ale aj do zahrani?ia. ? al?ími z viacerých tovární, ktoré ,,dávali chlieb? mnohým Byt?anom bol napr. podnik na výrobu kief a ?tetiek, dve zápalkárne známe po celom Slovensku, strojová tehel?a ?i pivovar so sladov?ou. Zaujímavou bola aj ,,ko?ová? továre?, spracúvajúca zvieracie ko?e. ?pecializovala sa predov?etkým na výrobu krupónov ? kvalitne spracovaných ?astí brav?ovej ko?e, ktoré sa pou?ívali najmä na podrá?ky.

Spomínaný podnik spracovával aj cudzozemské suroviny, akými boli napr. ko?e z novozélandských kráv, a tovar sa vyvá?al napr. do Belgicka ?i Po?ska.

Okres Byt?a bol e?te po?as existencie Rakúsko-Uhorska známy ako ,,chudobná domovina hornotren?ianskych drotárov.?

Drotárstvo sa tu rozvinulo ako osobitná forma doplnkového zamestnania, ktorým si obyvate?stvo bolo nútené zadova?ova? ?al?ie príjmy. Mnoho drotárov odchádzalo za zárobkom do vzdialených kútov sveta na dlhé mesiace a? roky. Osobitne blízky vz?ah mali drotári k ruskému národu, lebo ,,medzi bratským národom sa cítili temer ako doma.? ?asto sa potom stávalo, ?e deti drotárov svojich otcov vracajúcich sa po rokoch zo sveta domov, nepoznali. V októbri r. 1920 bolo na valnom zhroma?dení v Byt?i zalo?ené Prvé slovenské dru?stvo umeleckého drôteného a plechárskeho

priemyslu so sídlom v ?iline. Vznikom dru?stva drotári verili v ,,??astnú existenciu? vo vlastnom kraji, ke??e malo ís? o prvý slovenský ,,podnik? tohto charakteru, fungujúci na úrovni priemyselnej ve?kovýroby. Pre finan?né ?a?kosti a márne snahy o ?tátnu podporu v?ak bolo dru?stvo v lete r. 1922 dobrovo?ne rozpustené a podobný spolok sa opätovne podarilo zalo?i? a? po?as 2. sv. vojny.

Pozván k a n a valn é zh r om a?den ie pr véh o sloven sk éh o dr u ?st va u m eleck éh o dr ôt en éh o a plech ár sk eh o pr iem yslu . ,,Pulzovanie nového kultúrneho ?ivota slovenského bolo bada? v poprevratových rokoch aj v Byt?i. Okrem tunaj?ích ?kôl celý rad spolkov ako kultúrnych, sociálnych, telovýchovných ... staral sa o kultúrne povznesenie a sociálne zve?adenie Byt?anov. Divadlá hrávaly sa po slovensky, v úradoch úradovalo sa slovensky, diela krásnej literatúry vychádzaly v peknej Via Hist or iae 25

zvu?nej sloven?ine. Slovenský ?ivot sa rozrastal do ?írky i do h?bky...?, s nad?ením informoval kronikár o prosperite mesta v oblasti kultúry.

Ako uvádza historik Ivan Kamenec, obdobie r.

1919-1922 malo tzv. ,,gründerský? charakter.

Bolo v znamení budovania, resp. obnovovania elementárnych kultúrnych in?titúcií - v tomto ?ase sa budovali základné ?kolské, umelecké, vedecké, osvetové a ?al?ie in?titúcie, ktoré sa stali hlavnými organizátormi kultúrneho ?ivota a najdôle?itej?ími nosite?mi jeho aktivít.

Z byt?ianskych spolkov s najaktívnej?ou kultúrnou ?innos?ou patrili medzi najvýznamnej?ie napr. Slovenský katolícky kruh, Telovýchovná jednota Sokol, Beseda, ?eskoslovenská obec legionárska, Orol, Okresný-osvetový sbor, Dobrovo?ný hasi?ský sbor, Slovenská ovocinárska spolo?nos?, Okresná starostlivos?o mláde? a i.

Telovýchovná jednota Sokol bol jedným z prvých aktívnych poprevratových spolkov, ktorého cie?om bolo ,,zve?a?ova? mravné a telesné sily ?udu ?eskoslovenského? a slu?ba vlasti. ,,Túto slu?bu preukázala miestna jednota krátko po svojom zalo?ení, ke? v júni 1919 pri ma?arskom vpáde na Slovensko uskuto?nila sokolské odvody... A v?etci sa dobrovo?ne prihlásili na odrazenie zákerného útoku.? ?lenovia spolku sa aktívne venovali predov?etkým telocviku a ,,za výdatnej podpory niektorých bratov z Byt?e, ?ijúcich v Amerike, postavili si po nieko?kých rokoch jestvovania vlastnú sokolov?u, kde mávali byt?ianski sokoli a sokolky svoje cvi?enia.? Mláde? bola do spolku prijímaná len s písomným súhlasom rodi?ov alebo ich zástupcov na základe spolkových pravidiel, pod?a ktorých mohol by? ?lenom len ,,Slavian (mu?ského i ?enského pohlavia), ktorý je najmenej 18-ro?ný, mravne bezúhonný a sám sa za ?lena jednoty prihlási.? V rámci byt?ianskeho okresu boli so schválením ?upy zakladané viaceré pobo?ky spolku ? sokolské jednoty. Z iniciatívy spolku bola zriadená spolková kni?nica i ?itáre?, usporadúvali sa rôzne predná?ky, rozpravy, ?lenské a verejné schôdze,

,,pestoval? sa aj spolkový spev; spolok bol taktie? miestom, kde sa naj?astej?ie konali zábavy byt?ianskeho obyvate?stva, akadémie ?i ?tátne oslavy. Jednota zárove? udr?iavala kontakty s inými spolkami ? nepolitickými, resp. so spolkami národného charakteru.

Ve?kej ob?ube sa te?il aj byt?iansky Slovenský katolícky kruh ? osvetová a kultúrna in?titúcia, rozvíjajúca ?innos? v nábo?enskom, vlasteneckom a národnom duchu ? ,,?lenovia sa vzdelávali ?ítaním pou?ných kníh, písaných v katolíckom duchu, usporadúvaly sa pre nich pou?né predná?ky ?i divadlá ? sami hrávali 4?6x do roka divadelné hry, predov?etkým Urbánkove, a náv?tevnos?bývala v?dy hojná.?

Po vojne bola miestnymi legionármi zalo?ená ?eskoslovenská obec legionárska ? i?lo o spolok preva?ne sociálneho charakteru ? zameriaval sa na podporu nemajetných, nezamestnaných ?i zdravotne znevýhodnených ?lenov, ale aj vdov po zomretých miestnych legionároch.

Podobne orientovaná bola aj Okresná starostlivos? o mláde?, z iniciatívy ktorej bola ka?doro?ne realizovaná tzv. ,,o?acovacia? akcia, taktie? ,,mlie?ne? akcie na ?kolách; zárove? sa spolok staral o opustené a neman?elské deti ?i siroty a umiest?oval ich do rodín. V tejto súvislosti mo?no spomenú? aj existenciu mestského chudobinca ? jeho ?lenovia boli ,,vyu?ívaní? na udr?iavanie poriadku a ?istoty ulíc, ktoré pravidelne zametali.

Významnú úlohu v meste plnil Dobrovo?ný hasi?ský sbor, ktorý obnovil ?innos? r. 1919 po návrate vä??iny svojich ?lenov z frontu. Dôle?itos? tohto ,,spolku? potvrdzuje aj skuto?nos?, ?e jeho ?lenovia nechýbali pri akejko?vek významnej?ej udalosti ? ,,korporatívne sa zú?ast?ovali na bohoslu?bách o ve?kých sviatkoch, na ?tátnych oslavách, na kostolných procesiách a inokedy... Na sviatok Bo?ieho Tela pochodovali zaka?dým miestni hasi?i v somknutom útvare a v uniformách od oltárika k oltáriku, pri?om hasi?ská hudba dirigovala krok...?

Via Hist or iae 26

Na jar r. 1919 bol zalo?ený ?portový klub Slovan. Futbal bol dominantným ?portom, budovali sa v?ak ?portoviská aj pre volejbalový, basketbalový ?i tenisový oddiel, úspechy zaznamenával aj ?ach. Po ur?itom ?ase do?lo k vybudovaniu ihriska aj plavárne, kde sa hrávalo napr. vodné pólo, ktoré sa stalo nato?ko populárnym, ?e do Byt?e prichádzali mu?stvá z vä??ích miest Slovenska odohra? vodnopólové zápasy. Jednu z najvýznamnej?ích úloh v ?portovom ?ivote Byt?e v danom období zohral robotnícky ?portový klub Rapid ? ?lenmi klubu boli byt?ianski robotníci, pracujúci zvä??a v miestnej zápalkárni. ?o sa týkalo vývoja ?kolstva po prevrate ?

,,po?et ?kôl ostal predvojnový, len nový duch vial v ?kolách.? Pôvodné ma?arské ?koly stávali sa slovenskými a do Byt?e prichádzali noví u?itelia predov?etkým z ?iech a Moravy. ?iaci jednotlivých ?kôl pripravovali a hrali pre verejnos? mnoho detských divadielok a veselých scén pod vedením významnej byt?ianskej rodá?ky a poetky Sidónie Sakalovej ? ,,ú?as? na predstaveniach bývala ve?ká, neraz sa také divadielka opakovaly a? trikrát na v?eobecnú ?iados?...Z ut??ených pe?azí sa zaobstarávala garderóba, javiskové potreby, hradilo sa osvetlenie, chudobné deti dostávaly na Vianoce obuv, ?atstvo, ?kolské potreby a i.?

Zdr oje Ar ch ívn e pr am en e 1. ?tátny archív v ?iline so sídlom v Byt?i. MSNV Byt?a. Kronika obce Ve?ká Byt?a 2.d.

2.ONÚ Ve?ká Byt?a. Administratívne spisy r. 1919 ? inv. ?. 121; 123.

Lit er at ú r a 1. KAMENEC, Ivan. Hlavné trendy vývoja slovenskej kultúry v kontexte spolo?enského a politického ?ivota za predmníchovskej republiky. In ZEMKO, M ? BYSTRICKÝ, V. (ed.) Slovensko v ?eskoslovensku (1918-1939). Bratislava : VEDA, 2004, s. 445-447. ISBN 80-224-0795-X. LIPTÁK, ?ubomír. ?ivot na Slovensku v medzivojnovom období. In ZEMKO, M ? BYSTRICKÝ, V. (ed.)

Slovensko v ?eskoslovensku (1918-1939). Bratislava : VEDA, 2004, s. 463-465. ISBN 80-224-0795-X. ?TANSKÝ, Peter. Z dejín ?portu v Byt?i. In KO?I?, J. ? CHURÝ, S. (ed.) Byt?a 1378-1978. Martin: OSVETA, 1978, s. 288.

Via Hist or iae 27

Recenzia HUDÁKOVÁ, ?tefánia a kol. Hrubov Premeny v ?ase.

Ko?ice : Jes Ko?ice,2018, 128 s. ISBN 978- 80- 89936- 07- 6. au t or

Bc. M at ú ? Bu r da (Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave)

Územie severovýchodného Slovenska, ktoré bolo v rokoch 1000 ? 1918 integrálnou sú?as?ou Uhorska, a v medzivojnovom období za?lenené do novovzniknutej ?eskoslovenskej republiky, s krátkou epizódou vojnového Slovenského ?tátu v priebehu druhej svetovej vojny, je z h?adiska historického výskumu regionálnych dejín zameraných na objasnenie historického vývoja obce zaujímavou, ale málo prebádanou oblas?ou, ?o dokumentuje nízky po?et obecných monografií. Pri historickom ?túdiu konkrétnej obce bádate? nará?a na mno?stvo problémov. Prvý a azda najdôle?itej?í z nich, samozrejme, okrem financií, spo?íva v nedostato?nom mno?stve sprístupnených archívnych dokumentov v rôznych jazykových mutáciách, ktoré sú ulo?ené v archívoch po území bývalej Habsburskej monarchie.

Nedostatok archívneho materiálu regionálni a

zvä??a aj amatérski historici kompenzujú geografickými a etnografickými poznatkami z danej lokality. Druhý problém spo?íva v neodbornosti spracovania histórie konkrétnej obce, ke??e výskum realizujú amatérski historici, nad?enci ?i priamo rodáci z danej obce.

Pri príle?itosti 540. výro?ia prvej písomnej zmienky o obci Hrubov vy?la monografia, ktorej autorkou je JUDr. ?tefánia Hudáková s autorským kolektívom. Samotná obec Hrubov sa nachádza v severnej ?asti okresu Humenné v Pre?ovskom samosprávnom kraji, v geografickom celku Laborecká vrchovina.

Obecnú monografiu s názvom ?Hrubov Premeny v ?ase?tvorí dovedna ?es? kapitol. Ako pri ka?dej obecnej monografii, úvodným slovom sa ?itate?om prihovára starosta obce Hrubov ?tefan Trusák (str. 3). E?te pred prvou kapitolou sa autorka v krátkosti venuje histórii Slovenska, respektíve Via Hist or iae 28

územia dne?ného ?tátu, a Zemplínskej ?upy, do ktorej obec patrila od vzniku Uhorského krá?ovstva a? do obdobia konca prvej svetovej vojny (str. 5-7). Pod?a ná?ho názoru takéto krátke sumarizovanie národných dejín nemá ?iaden ve?ký význam v obecnej monografii a tieto informácie mohli by? priamo zakomponované do jednotlivých kapitol.

Prvá kapitola publikácie s názvom Charakteristika obce (str. 8-10) stru?ne rozoberá polohu obce, klímu, vodstvo, faunu a flóru, a symboly obce. Pre nezainteresovaného ?itate?a sú tieto informácie dôle?ité pre bli??iu lokalizáciu obce. Na strane 9 autorka pri charakteristike obce vyu?íva známe dielo Mateja Bela Notície. Av?ak jeho záznamy o obci Hrubov a konkrétne tradovaný príbeh o Hrubov?anovi, pod ktorým sa zlomil rebrík a jeho ruka zostala v diere stromu, pova?uje autorka za bájku ?i rozprávku, ?o, pri v?etkej úcte, degraduje vtedaj?ie historické, prírodovedné a etnografické bádanie Mateja Bela a jeho kolektívu, a preto by sa vhodnej?ím javilo pou?itie slova poves?. Podobne na strane 9 autorka vyu?íva takmer identické rozprávanie zemplínskeho geografa Antona Szirmaya, ktorý, ako dnes u? vieme, ?erpal práve z Mateja Bela a jeho Notícií. Druhá kapitola História obce do roku 1848 (str. 11-23) zachytáva obdobie od najstar?ích dejín regiónu cez príchod Slovanov a ich pôsobenie v regióne, vznik Uhorského krá?ovstva, bitku pri Mohá?i, budovanie a upev?ovanie moci Habsburgovcov v strednej Európe a? po revolu?né obdobie v polovici 19. storo?ia. ?asovo ?iroké obdobie je roz?lenené na dve podkapitoly ? Vznik obce (str. 13-18) a Cirkev a ?kolstvo (str.18-23). Prvé dve strany kapitoly opisujú región severovýchodného Slovenska od praveku a? po obdobie Slovanov. ?ia?, územie okresov Humenné, Snina, Medzilaborce a Stropkov z h?adiska archeológie je spracované len ve?mi okrajovo, ale aj napriek tomu si myslíme, ?e autorka mohla vyu?i?

viacerú dostupnú literatúru k tomuto obdobiu, aby ukázala, ?e región Laboreckej vrchoviny a Hornej O?ky bol osídlený u? ove?a skôr, k ?omu jej mohli poslú?i? star?ie monografie obcí Pakostov (1998), O?ka ?i Ba?kovce (2018) alebo iná odborná literatúra ako Slovenská archeológia (1967) a v nej ?túdia Vojtecha Budinského-Kri?ka. Ak sa presunieme do obdobia Slovanov, tak vieme, ?e aj táto etapa dejín je na východnom Slovensku spracovaná len ve?mi ?iastkovo, ale aj napriek tomu mohla autorka viac rozobra? slovanské hradiská na východe, ktoré ur?ite mali vplyv aj na okolie obce Hrubov. Zará?ajúce je, ?e sa v publikácii o Hrubove nespomína ani hrad Brekov, kde existovalo slovanské hradisko s regionálnym vplyvom. Pre laickú verejnos? sú v?ak uvedené informácie posta?ujúce, ale vä??ie prepojenie dejín okolitých obcí a regiónov by napomohlo vytvori? celkový kolorit najstar?ích dejinných udalostí. ?as? s názvom Vznik obce (str. 13-18) opisuje celkový vývoj usadlosti od prvej písomnej zmienky a? do 18. storo?ia, konkrétne do vlády Márie Terézie. Na strane 12 a 13 sme si v?imli terminologickú nepresnos?. Autorka namiesto termínu Dukliansky priesmyk pou?íva ?eský výraz Dukelský priesmyk. Druhá terminologická nepresnos? súvisí s pojmom richtár a ?oltýs: ?Vzh?adom na priebeh osídlenia doliny Ondavky sa predpokladá, ?e dedinu zalo?il ?oltýs (neskôr richtár) s poddanými...? Pojem ?oltýs a richtár ozna?uje tú istú funkciu v obci a paralelne sa za?al pou?íva? na konci 17. storo?ia. Nie je pravda, ?e termín ?oltýs sa prestal pou?íva? a bol nahradený richtárom. Okrem iného by bolo vhodné ozrejmi? vznik okolitých obcí, ke??e v 15. storo?í prebiehala tzv. vala?ská kolonizácia a do severovýchodných oblastí Zemplínskej stolice prichádzali medzi pôvodných obyvate?ov zvä??a pastieri z územia mimo Uhorského krá?ovstva, a archívne dokumenty o obci Hrubov absentujú. Analýzou vývoja obcí v 15. a 16. storo?í v regióne obce Hrubov, Via Hist or iae 29

je mo?né vytvori? si celkový poh?ad na príchod nového etnika, ktoré so sebou prinieslo aj novú vieru, zvyky, tradície ?i remeslá. A? v 17., respektíve na za?iatku 18. storo?ia, sa v?aka zachovaným urbárom dozvedáme o ?truktúre obyvate?stva a ekonomickej sile usadlosti.

Spomínané urbáre tie? poskytujú menný zoznam hláv ?oltýskych rodín. Negatívom je nejednozna?nos? v uvádzaní mien v dobovom ?i slovenskom prepise. V prvom prípade na strane 15 autorka ponecháva mená v pôvodnom znení, ale pri súpise poddanských domácností z roku 1715 uvádza u? aj slovenský preklad mien. Vo?i tomuto osobne nemáme ?iadne výhrady, ale bolo by vhodné v celej publikácii zjednoti? prepis mien ?i u? pod?a dobovej transkripcie alebo sú?asnej sloven?iny, prípadne uvádza? dobový prepis mien a slovenské mená a názvy uvádza? v zátvorke.

Najvä??ím pozitívom rozoberanej kapitoly je podrobná analýza Tereziánskeho urbáru, na základe ktorého si mô?eme predstavi? ?ivot v malej obci vo vtedaj?ej Zemplínskej stolici.

Obec Hrubov, podobne ako ostatné obce na Zemplíne, postihli vlny protihabsburských povstaní vedených v?dy sedmohradským knie?a?om z východu smerom na západ. Povstalecké vojská pusto?ili celý región a niektoré obce, ako napríklad Ruská Kaj?a, zanikli ?i úplne schudobneli. Práve v tejto kapitole by bolo vhodné venova? sa vo vä??ej miere vojenským vystúpeniam sedmohradských knie?at, preto?e to malo priame následky na ?ivot slovenského a rusínskeho obyvate?stva.

V podkapitole Cirkev a ?kolstvo (str. 18-23) sa v krátkosti spomína priebeh stavovských povstaní. Na strane 19 v?ak autorka nesprávne uvádza za?iatok povstania Gabriela Betlena. Samotné povstanie sa za?alo v súvislosti s nestabilnou situáciou v ?echách, a a? v lete 1619 sa Gabriel Betlen vydal so svojím vojskom smerom na západ - nie v roku 1618, ako mylne uviedla autorka. V tejto podkapitole nájdeme aj krátke state o ?kolstve a

zdravotníctve a? do roku 1848. A opä? je vhodné pripomenú? skuto?nos?, ?e pre nedostatok archívneho materiálu je potrebné pracova? aj s publikáciami okolitých obcí, preto?e po reforme Márie Terézie s názvom Ratio educationis aj deti z Hrubova museli aspo? v nejakej miere nav?tevova? ?udovú ?kolu ?i u? priamo v rodnej obci alebo niekde v okolí.

Na záver tejto kapitoly by sme chceli poukáza? aj na netradi?né ?asové ohrani?enie kapitoly, ktorá zachytáva obdobie od najstar?ích dejín a? po rok 1848. Mô?eme sa len nazdáva?, ?e autorka zvolila toto ?lenenie z dôvodu nedostatku archívnych prame?ov a literatúry k regiónu, ale ako sme u? vy??ie na?rtli, v?dy je vhodné do monografie malej obce zahrnú? aj vývoj okolitých obcí, miest ?i regiónov, preto?e tie mali priamy vplyv na vývoj obce samotnej.

Osobne by sme sa pridr?iavali zau?ívaného historického ?lenenia, ktoré by spreh?adnilo vývoj obce v rámci regiónu od praveku a? po koniec novoveku.

Tretia kapitola ?ivot v obci v rokoch 1848-1980 (str. 24-53) podrobne zachytáva spolo?enské, politické, ekonomické, hospodárske a kultúrne zmeny v 19. a 20. storo?í, kedy sa územím sú?asného severovýchodného Slovenska prehnali dve svetové vojny a dva totalitné re?imy. Kapitola za?ína charakteristikou severovýchodných ?astí Zemplína po revolu?ných rokoch 1848/1949. Na strane 25 autorka uvádza: ?K zmenám dochádza aj v administratívnej oblasti, zanikla stavovská stoli?ná samospráva ? stolice boli nahradené novovytvorenými slú?novskými úradmi (okresmi).? S týmto tvrdením v?ak nemô?eme súhlasi?, preto?e stolice, ktoré sa transformovali na ?upy (ma?. megye) na?alej existovali ako administratívne celky v uhorskej ?asti krajiny, ale tie sa ?alej ?lenili na men?ie administratívne ?asti zvané slú?novské (slú??ovské) obvody (okresy). Pôvodné tvrdenie evokuje, ?e stoli?ná správa sa jednoducho rozpadla.

Via Hist or iae 30

Následne sa v publikácii rozoberá problematika vys?ahovalectva najmä do USA. Ve?kým pozitívom je menný zoznam ob?anov Hrubova, ktorí sa rozhodli nájs? si uplatnenie za morom.

Po v?eobecných informáciách o vys?ahovalectve v rámci celého regiónu sa postupne dostávame k základným biografickým údajom vys?ahovalcov z obce Hrubov (str. 27-29). Po objasnení vys?ahovalectva nasleduje obdobie prvej svetovej vojny, ktorá priamo zasiahla aj samotnú obec. Nielen?e 28. júla 1914 museli narukova? k rakúsko-uhorskej armáde v?etci bojaschopní mu?i v produktívnom veku do jednotlivých zlo?iek vojsk Franti?ka Jozefa, ale od novembra 1914 a? do mája 1915 bola obec priamo v bojovej zóne a dokonca v novembri 1914 v ne?alekých obciach O?ka, Krásny Brod, Radva? nad Laborcom ?i Repejov zvádzali ?a?ké boje rakúsko-uhorské vojská a ruské na druhej. Pod?a dobových máp sa vojská rozprestierali aj v okolí obce Hrubov. Táto problematika bojov prvej svetovej vojny v okolí Hrubova v?ak v knihe absentuje. Namiesto toho sa objas?uje systém rakúsko-uhorskej armády, pri?om prvotne je charakterizovaný 9. honvédsky pe?í pluk a následne a? pe?ie jednotky spolo?nej rakúsko-uhorskej armády, ?o mô?e evokova? predstavu, ?e práve honvédske vojská boli nadriadené spolo?nej armáde, alebo ?e mali dôle?itej?iu úlohu, ?o v?ak nie je pravda. Taktie? autorka na strane 32 uvádza nesprávny nemecký variant mesta ?vov (správny výraz je Lemberg a nie Lamberg). Po vymenovaní Hrubov?anov na fronte prvej svetovej vojny sa autorka v krátkosti venuje medzivojnovému obdobiu.

Podobne ako druhá kapitola aj tretia je roz?lenená do dvoch podkapitol. Prvá z nich s názvom Obdobie 2. svetovej vojny a obdobie krátko po jej skon?ení (str. 32-43) v?aka dvom príbehom Márie Burikovej a Márie Skalkovej opisuje udalosti druhej svetovej vojny a najmä november 1944, ke? bola obec evakuovaná a obyvatelia odvle?ení. Oce?ujeme, ?e autorka

zachovala prepis v pôvodnom dialekte, ?o dodáva výpovediam autenticitu. Taktie? je chvályhodná aktivita autorky zisti? osud ?idovskej komunity z obce Hrubov, ktorá sa konca druhej svetovej vojny nedo?ila a u? sa nikdy do svojich domovov nevrátila. Na druhej strane v?ak chýbajú v?eobecné informácie o dianí v rokoch 1939 ? 1945, ?o by opätovne dotvorilo celkový preh?ad udalostí v regióne a okolitých obciach, preto?e nemecké represálie ?i prenasledovanie ?idov z okolitých obcí vplývalo ur?ite aj na Hrubov?anov. Nasledujúce odseky sa venujú pomerom v obci v rokoch 1945 ? 1950 (str.42-43), na ktoré plynulo nadväzuje ?al?ia podkapitola s názvom Výstavba obce a JRD (str. 44-53). Tu sa ?itate? dozvie o vplyve novej ?tátnej ideológie, komunistického re?imu, na malú obec, pri?om tento vývoj je charakterizovaný najmä zdru?tev?ovaním, kolektivizáciou, masívnou výstavbou a potla?ením katolicizmu. ?tvrtá kapitola Obec od roku 1980 a? po sú?asnos? (str. 53-59) zachytáva najnov?ie dejiny obce, ktoré sú pozna?ené budovaním nových domov, ale aj postupným úbytkom obyvate?ov, ?o sa prejavilo na fungovaní materskej ?i základnej ?koly.

Ve?kou výhodou pre nezainteresovaného ?itate?a je mno?stvo fotografií, dokumentujúcich ?ivot v obci. Na druhej strane v?ak musíme autorke vytknú? nesprávne, nevhodné a zavádzajúce prevádzanie dobovej meny na dne?né eurá (str. 55-59). Ako príklad uvedieme, ?e 1340 K?s ur?ite nemá rovnakú hodnotu ako sú?asných 45 Eur. Ak u? autorka chcela priblí?i? ?itate?ovi tieto ?íselné pomery, mohla tak urobi? spôsobom porovnávania - ?o si mohli za ur?itú sumu kúpi? ob?ania Hrubova v danom období.

Najnov?ie dejiny po roku 2000 sú zmapované skôr z poh?adu autorky ako z nejakých dokumentov obecného úradu alebo in?titúcií pôsobiacich v obci. V takomto prípade v?ak dochádza k subjektívnemu posúdeniu udalostí, a to nie v?dy odrá?a realitu. ?tvrtá kapitola Via Hist or iae 31

obsahuje ?al?ie dve podkapitoly ? ?kola, kultúra a ?port od roku 1939 (str. 65-81) a Cirkev od roku 1939 (str. 81-89). Ako u? len z názvov vidíme, tematicky presahujú ?tvrtú kapitolu, ke??e tá sa primárne venuje dejinám po roku 1980, zatia? ?o obe podkapitoly opisujú dianie od za?iatku druhej svetovej vojny. Pote?ujúca je v?ak obsahová stránka oboch podkapitol, najmä tej prvej. V?aka ?kolským záznamom sa podarilo zachyti? celkový vývoj materskej a základnej ?koly, ktoré nielen?e vychovávali a vzdelávali deti, ale v obci plnili kultúrno-spolo?enskú funkciu prostredníctvom vystúpení a predstavení na podujatiach obce a oslavách významných sviatkov. Pre lep?í preh?ad by bolo vhodné venova? sa aj jednotlivým úpravám ?kolského systému, ktorý v 20. storo?í podliehal viacerým ideológiám a koncepciám, a preto aj dochádzalo k zmenám v po?te tried, ?iakov ?i príchodu alebo odchodu u?ite?ov.

Piata kapitola MNV v obci a sú?asná samospráva (str. 90-96) definuje hlavné úlohy MNV a obecného úradu, pri?om v tejto ?asti ?itate? nájde aj menný zoznam predsedov MNV, starostov a poslancov obecného zastupite?stva. Závere?ná kapitola s názvom Minulos? versus sú?asnos? obce (str. 97-106) na stranách 97 a 98 sumarizuje základné zmeny v obci Hrubov a následne od strany 98 sa autorka venuje etnografickým aspektom ako ?udová kultúra, zvyky, tradície, oble?enie ?i záujmové sféry ob?anov.

Celá publikácia je doplnená mno?stvom fotografií, pri?om samostatná obrazová príloha sa nachádza na stranách 113 ? 128 a dodáva ?itate?ovi lep?í estetický zá?itok pri ?ítaní monografie obce Hrubov. Vysoko oce?ujeme jazykovú korektúru - okrem ojedinelých chýb (napr. na strane 45 je nesprávne uvedené rímsko-katolíkcy; správne má by? rímskokatolícky) sa v publikácii nevyskytujú ?iadne ru?ivé prvky; a po vizuálnej stránke publikáciu hodnotíme pozitívne. V niektorých momentoch autorka monografie rozpráva

dejiny obce zo svojho poh?adu - ako to ona sama za?ila, ?o pri takejto práci nie je prípustné. Na druhej strane v?ak ide o netradi?ný postup, ktorý ur?ite mnohých ?itate?ov zaujme a pozitívne prekvapí. Za ve?ké negatívum taktie? pova?ujeme, ?e autorka neuvádza poznámky pod ?iarou, a tak nevieme identifikova? odkia? dané informácie prebrala.

To nám s?a?uje mo?nú konfrontáciu a verifikáciu údajov. Celkový dojem dokres?uje kvalitná tvrdá obálka so zaujímavou grafickou úpravou, mno?stvom dobových fotografií vo farebnom prevedení (ak to mo?nosti dovo?ujú) a kvalitným papierom.

Aj napriek nedostatkom má monografia obce Hrubov pozitívne prvky a pre poznanie dejín obce a regiónu je ur?ite dôle?ité si danú publikáciu pre?íta? a zanalyzova?.

Via Hist or iae 32

Nové publikácie ?lenov Katedry historických vied a stredoeurópskych ?túdií Ivan Prchlík, PhD., PhDr. Tomá? Klokner, PhD. ?i doc. PhDr. Pavol Valachovi?, CSc.

FRA? O, Pet er - HABA J, M ich al (zost .). Antica Slavica. Tr n ava: Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda, 2018, 304 s.

ISBN 978-80-8105-929-2.

Publikácia Antica Slavica je výsledkom výstupov z konferencie H?adanie po?iatkov, ktorú v d?och od 22. do 23. júna 2018 zorganizovala Katedra historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave. Zostavovate?mi sú Mgr. Peter Fra?o, PhD. (Katedra filozofie a aplikovanej filozofie FF UCM v Trnave) a doc.

Mgr. Michal Habaj, PhD. (Katedra historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave). V publikácii si mô?ete pre?íta? príspevky renomovaných historikov, ako sú napríklad Mgr. Drahoslav Hulínek, PhD. Mgr.

HABA J, M ich al - PETRANSKÝ, Alber t Ivan SOKOLOVI?, Pet er . Anatómia mieru: Príklady negatívneho mieru v dejinách strednej Európy. Tr n ava: Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave, 2018.

Publikácia sa zaoberá problematikou mieru, ktorý v mnohých prípadoch evokuje pokoj, prosperitu ?i napredovanie spolo?nosti, ekonomiky, hospodárstva ?i vedy a techniky, ale taktie? mô?e by? len nástrojom na vyvolanie ?al?ieho konfliktu, ob?ianskeho, regionálneho a mo?no i globálneho. V knihe nájdete aj ?túdie dvoch ?lenov Katedry historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF Via Hist or iae 33

UCM v Trnave doc. Mgr. Michala Habaja, PhD. a Mgr. Ivana A. Petranského, PhD. Vyberáme z obsahu:

vä??ej ?i men?ej miere vplývali.

Michal Habaj: "Rímska koncepcia mieru a germánesko odpovede: negatívny meir a jeho dôsledky na príklade markomanských vojen" Ivan A. Petranský: "Podoby vojny a mieru vo vz?ahoch ?tátu k cirkvám a nábo?enským spolo?nostiam na Slovensku po roku 1948"

PETRANSKÝ, Ivan Alber t . Dejin y cir k ví a n ábo?en sk ých spolo?n ost í n a Sloven sk u v 20. st or o?i. Tr n ava: Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave, 2017, 227 s. ISBN 978-80-8105-885-1.

JUR?AGA, Pet er - LETZ, Róber t . Ján Vojta??ák Biskup v dejinách 20. storo?ia. Br at islava: Post Scr ipt u m , 2018, 462 s. ISBN 978-80-89567-86-7.

V zborníku z vedeckej konferencie konanej v novembri nájdete aj príspevok Mgr. Ivana A. Petranského, PhD. (Katedra historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave) s názvom "Postoj Jána Vojta??áka k ?udovodemokratickému re?imu 1945 - 1948".

Zborník dovedna obsahuje 19 vedeckých ?túdií a mapuje rôzne etapy ?ivota biskupa Jána Vojta??áka a okolnosti, ktoré na neho vo

Vysoko?kolská u?ebnica komplexne mapuje vývoj cirkví a nábo?enských spolo?ností na území vtedaj?ieho Slovenska v 20. storo?í.

Mgr. Ivan A. Petranský, PhD. (Katedra historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave) postupne analyzuje pôsobenie katolíckej cirkvi, pravoslávnej cirkvi, protestantských cirkví a ?idovskej nábo?enskej obce v priebehu celého 20. storo?ia.

Via Hist or iae 34

Správy z Katedry historických vied a stredoeurópskych ?túdií In au gu r ácia n ovéh o r ek t or a Un iver zit y sv.

Cyr ila a M et oda v Tr n ave pr of . In g. Rom an a Bo?u , Dr Sc. D?a 1. októbra 2018 sa uskuto?nilo slávnostné zasadnutie akademickej obce pri príle?itosti inaugurácie nového rektora UCM v Trnave prof. Ing. Romana Bo?u, DrSc. (funk?né obdobie 2018-2022). Novovymenovaný rektor UCM vo svojom príhovore spomenul aj ná? ?asopis Via Historiae, za ?o mu úprimne ?akujeme a ?eláme ve?a úspechov. Celý prepis príhovor nájdete na http://www.ucm.sk/ docs/aktuality/inauguracia_prihovor_rektora_ 2018.pdf

Odbor n é sym póziu m v Kom ár n e V d?och 26. a 27. septembra 2018 sa v Podunajskom múzeu v Komárne konalo odborné sympózium "Voda v dejinných súvislostiach". Svoj príspevok predniesol aj prof. RNDr. Peter Chrastina, PhD. (Katedra historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave) s názvom "Potok Szeptencz pochybenie alebo...? (rekon?trukcia rie?nej siete povodia potoka pod?a Vedomostí M. Bela)".

?t u du j h ist ór iu a aplik ovan ú h ist ór iu v k yber pr iest or e História v kyberpriestore - nový ?tudijný program na Katedre historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave.

Výhody nového ?tudijného programu a mo?nos? uplatnenia sa absolventov na trhu práce vysvet?uje prof. RNDr. Peter Chrastina, PhD. Celý ?lánok nájdete na https://skola.pravda.sk/vysoke-skoly/clanok/48 4386-historiu-v-kyberpriestore-mozetestudovat-uz-aj-na-slovensku/

Via Hist or iae 35

Kon f er en cia " Sloven sk o a Ru sk o v zlom ových ok am ih och dejín : ?u dia, idey, u dalost i" V d?och 12. - 13. septembra 2018 sa v Pre?ove konala konferencia s názvom "Slovensko a Rusko v zlomových okamihoch dejín: ?udia, idey, udalosti." Na konferencii vystúpil aj doc.

Alexander Randin, CSc. (Katedra historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave) s príspevkom "Slovenská a ruská historiografia 20. storo?ia o husitských zahrani?ných výpravách".

?Caesar a Kleopat r a: Vá?e? siln ej?ia ak o polit ik a??

V júlovom ?ísle ?asopisu Historická revue si mô?ete pre?íta? ?lanok ?Caesar a Kleopatra: Vá?e? silnej?ia ako politika?? od doc. Mgr. Michala Habaja, PhD. (Katedra historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave).

Celý ?lánok nájdete na http://www.historickarevue.com/clanok/ceasar -a-kleopatra Kon f er en cia "En vir om en t áln e dejin y k r ajin y v geogr af ick om pr iest or e Roh ozn ej a Ve?k ej M ich alovej" 17. augusta 2018 sa v obci Michalová (okres Brezno) konala odborná konferencia, na ktorej s príspevkom "Stratená podoba Michalovskej ma?e - 3D rekon?trukcia vysokej pece a pri?ahlého sídla v prvej polovici 19. storo?ia" vystúpil vedúci Katedry historických vied a stredoeurópsych ?túdií FF UCM v Trnave PhDr. Ladislav ?up?án, PhD.

Via Hist or iae 36

Tém y n asledu jú ceh o ?íslo ?asopisu Via Hist or iae: - významné ?i menej známe osobnosti duchovenstva na Slovensku a v ?esku - vývoj cirkví na území Slovenska a ?eska (vo v?eobecnej rovine alebo konkrétna udalos?)

- púte a pútnické miesta na Slovensku a v ?esku - cirkevné in?titúcie a ich vplyv

Svoje pr íspevk y posielajt e do 31. jan u ár a 2019 n a m ailovú adr esu viah ist or iau cm @gm ail.com . V pr ípade ak ých ko?vek ot ázok n ás n eváh ajt e k on t ak t ova?.

Via Hist or iae 37

Via Hist or iae ?. 1/ ak adem ick ý r ok 2018/ 2019 ?tudentský ?asopis Katedry historických vied a stredoeurópskych ?túdií Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Edit or a ?éf r edak t or : Bc. Matú? Burda Výk on n á r edak t or k a a k or ek t or k a: Bc. Gabriela Trulíková Kon t ak t n á adr esa: viahistoriaucm@gmail.com Gr af ick á ú pr ava: Mgr. Jozef Vo?í?ek Bc. Matú? Burda

Redak ?n á r ada: Bc. Matú? Burda (FF UCM v Trnave) Bc. Gabriela Trulíková (FF UCM v Trnave) Bc. Kristína Siladyová (FF UCM v Trnave) Bc. Nikola Hrebe?áková (FF UCM v Trnave) PhDr. Romana Luchavová (?tátny archív v Trnave) Bc. Diana Balogá?ová (FF UK v Bratislave) Bc. Jakub Kurák (FF UK v Bratislave) Martin Zelinka (FF Masarykovy univerzity)

Recen zen t : Mgr. Ivan A. Petranský, PhD. (FF UCM v Trnave)

Vychádza trikrát za akademický rok v online podobe. ?asopis je zverej?ovaný na stránke Filozofickej fakulty UCM v Trnave.

Nepredajné.

ISSN (on lin e) 1339 - 1801

Na obálke je fotografia zachytávajúca centrum Trnavy (dnes Troji?né námestie) v medzivojnovom období.