Via Historiae (7. ročník, 3. číslo)

Via Hist or iae ?t u den t sk ý ?asopis Kat edr y h ist or ick ých vied a st r edoeu r ópsk ych ?t ú dií Filozof ick á f ak u lt a Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave

Vych ádza 3x r o?n e ISSN 1339 - 1801 (on lin e)

Redak ?n á r ada ?éf r edak t or

Bc. Matú? Burda

Gr af ik a Mgr. Jozef Vo?í?ek Bc. Matú? Burda

Jazyk ová k or ek t ú r a Bc. Gabriela Trulíková

Redak t or i Bc. Diana Balogá?ová Bc. Matú? Burda Bc. Nikola Hrebe?aková PhDr. Romana Luchavová Bc. Kristína Siladyová Bc. Gabriela Trulíková

Recen zen t Mgr. Ivan Albert Petranský, PhD.

Vá?ení ?itatelia, milí priatelia a milovníci histórie, posledné ?íslo Via Historiae v akademickom roku 2017/2018 sme sa rozhodli venova? (aj napriek mnohým významným výro?iam, ktoré si postupne v priebehu roka pripomíname) problematike ??achtických rodín, ke??e práve táto privilegovaná vrstva obyvate?stva sa podie?ala na politickom, ekonomickom, kultúrno-spolo?enskom ?i hospodárskom vývoji na území sú?asného Slovenska a ?eska. Skúmanie ??achtických rodov je dôle?ité aj z h?adiska regionálnej histórie, ke??e práve ?lachtické rody priamo ovplyv?ovali dianie v uhorských ?upách, regiónoch, mestách ?i obciach.

Výsostné postavenie ??achty v?ak postupne v priebehu novoveku pokleslo nato?ko, ?e v mnohých prípadoch zohrávali len reprezentatívnu úlohu. Svoje výsady si ??achta uplat?ovala a? do roku 1918, ke? zánikom mnohonárodnostného Rakúsko-Uhorska a vznikom 1. ?eskoslovenskej republiky, ktorý si inak pripomenieme v októbri tohto kalendárneho roka, sa spolo?nos? postupne transformovala a ??achta sa dostala do úzadia.

V najnov?om ?ísle Via Historiae si mô?ete pre?íta? devä? príspevkov so zameraním na problematiku ??achty od stredoveku po 20. storo?ie v na?om geografickom prostredí. Najprv sa pozrieme na to, ako trávila stredoveká ??achta svoj vo?ný ?as. Následne sa zameriame na genealógiu rodu Báthory. V tre?om príspevku sa presunieme na východné Slovensko do obce Krásny Brod, ktorý sa preslávil ohavným ?inom Valentína Drugetha. ?tvrtý príspevok rozoberá zemiansky rod Píry. Z územia sú?asného Slovenska sa v?aka piatemu príspevku presunieme na ve?kopelý zámok Neuschwanstein. ?iesty ?lánok zachytáva ?ivot ve?kostatkára Leopolda Poppera de Podhragy. Nasledujúci príspevok sa zameriava na romantické sídla aristokratov v ?eskom prostredí. Predposledný ?lánok zachytáva ?ivot grófky ?ofie Chotkovej, man?elky Franti?ka Ferdinanda, a na záver si mô?ete pre?íta? o tom, ako povojnové orgány rie?ili spor o po?ovné právo grófa Erd?dyho.

M?a osobne te?í zvý?ený záujem prispievate?ov a ich odbornos?, a preto sa mi dovo?te na tomto mieste po?akova? v?etkým, ktorí sa podelili o svoje poznatky a výskumné aktivity a verím, ?e budú vo svojej práci na?alej pokra?ova?. Dúfam, ?e si zo ?irokej ponuky príspevkov vyberiete a roz?írite si okruh vedomostí o nové a zaujímavé informácie.

Bc. M at ú ? Bu r da viah ist or iau cm @gm ail.com

h t t ps:/ / w w w.f acebook .com / Viah ist or iae/ h t t p:/ / f f .u cm .sk / sk / casopis-via-h ist or iae/ h t t p:/ / k h ist .f f .u cm .sk / h t t ps:/ / issu u .com / viah ist or iae

Via Hist or iae 3

Obsah

5

Vo?n ý ?as ?lach t y v st r edovek u (Bc. Veronika Fito?ová)

10 Fen om én Bát h or y (Bc. Mária Molnárová)

18 " Zn ám ej?í n a zem i, m il?í n a n ebesiach ." Valen t ín Dr u get h de Hom on n a a Kr ásn y Br od (Bc. Matú? Burda)

26 Zem ian sk y r od Pír y z Tek ovsk ej Br ezn ice (Ondrej ?aly)

30 Pam át n ík st ?edov?k ých h r din ? i Rich ar da Wagn er a.

Zám ek Neu sch w an st ein a jeh o t v? r ce

36 Ve?k ost at k ár Leopold Popper de Podh r agy (Bc. Gabriela Trulíková)

40 Rom an t ick á ar ist ok r at ick á sídla v ?esk ých zem ích a jejich h lavn í in spir a?n í zdr oje (Mgr. Filip Binder)

47 Gr óf k a ?of ia Ch ot ková v slu ?bách Habsbu r govcov (Bc. Diana Balogá?ová)

51 Spor o po?ovn é pr ávo gr óf a Er d?dyh o n a pr ík lade Dr ah oviec (PhDr. Romana Luchavová)

(Mgr. Filip Binder)

Via Hist or iae 4

Vo?ný ?as ??achty v stredoveku au t or

Bc. Ver on ik a Fit o?ová (Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave)

Vo?ným ?asom v stredoveku disponovali v?etky vrstvy spolo?nosti, av?ak ka?dá v inej miere.

Najviac vo?ného ?asu mala samozrejme ??achta, ktorá mohla svojím vo?ným ?asom zaobchádza? pod?a vlastného uvá?enia.

Nemo?no v?ak tvrdi?, ?e ??achtici nemali iné povinnosti ne? sa zabáva?. Histori?ka Tünde Lengyelová na podklade ??achtickej kore?pondencie nachádza prekvapivo ?irokú ?kálu povinností a problémov, ktoré museli ??achtici rie?i?. ???achta bola síce oslobodená od vykonávania fyzickej práce, ale tvrdenie, ?e len zahá?ala a ?ila z práce poddaných, by bolo vo?i nej nespravodlivé. Ak by sme chceli charakterizova? jej prácu a prirovna? k sú?asným aktivitám, tak by sme mohli kon?tatova?, ?e ??achta sa anga?ovala vo vojenstve, politike a mana?mente.? Av?ak, aristokracia (teda panovník, ??achtici, rytieri), bola na rozdiel od ostatných skupín obyvate?stva materiálne zabezpe?ená. Nemuseli sa ka?dodenne stara? o získavanie ob?ivy, a preto mo?no poveda?, ?e mali viac vo?ného ?asu. Zárove? do úvahy musíme vzia? to, ?e o aristokracii máme najviac zmienok v historických prame?och.

Naproti tomu, vo?ný ?as poddaných nebol v o?iach kronikárov nie?ím, ?o by stálo za zaznamenanie. Túto medzeru v?ak na??astie vyp??ajú hmotné pramene v podobe po?etných archeologických nálezov hracích pomôcok. Stredoveké hry na podklade archeologických nálezov preh?adne spracovala Radka Dvo?áková.

Zábava, ktorá bola hlavnou výpl?ou vo?ného ?asu, zaujíma dôle?ité miesto v stredovekej ikonografii. Obrazové pramene dokres?ujú stredovekú spolo?nos? a mnohé iluminácie sú venované práve ??achtickým kratochví?am. Na podklade takýchto obrazových prame?ov si mô?eme dotvára? predstavu o trávení vo?ného ?asu v stredoveku. Rôzne obrazové pramene zobrazujúce ka?dodennos? spracovala etnologi?ka So?a Kova?evi?ová.

Ob?ú ben á ak t ivit a ??ach t y - ?ach a h u dba (ilu m in ácia z k ódexu M an esse)

Via Hist or iae 5

Jedným zo zaujímavých ikonografických prame?ov stredoveku je Ve?ký Heidelberský Spevník (nemecky Grosse Heidelberger Liederhandschrift), nazývaný aj Codex Manesse. Ide o najrozsiahlej?iu stredovekú zbierku piesní, ktorá vznikla pravdepodobne v Zürichu. Tento kódex zo 14. storo?ia je dnes uchovávaný v Heidelberskej univerzitnej kni?nici a dostupný v zdigitalizovanej podobe na internete. Je jedine?ný najmä v?aka 138 farebným celostránkovým ilumináciám, ktoré idealizovane portrétujú jednotlivých básnikov. Na pozadí miniatúr sú nama?ované dvorské scény, akými sú napríklad turnaje, slávnosti, láska, milostné scény, hudba a tanec, hry, lov, be?ný ?ivot ?i oby?ajný rozhovor.

Mnohé z iluminácií teda zobrazujú práve vo?no?asové aktivity ??achty, ku ktorým patrili rôzne zábavy: stolové i pohybové hry, cestovanie, hudba, tanec, ?ítanie, chov zvierat, turnaje, preteky na ko?och ?i v stre?be, po?ova?ky alebo aj hodovanie. Sná? v?etky vo?no?asové aktivity spracoval detailne historik Jean Verdon. Tieto kratochvíle nemo?no vníma? oddelene, preto?e sa ?asto navzájom prekrývali. Teda hudba a tanec mohli by? sú?as?ou turnajov, stolové hry sú?as?ou cestovania, hodovanie sú?as?ou po?ova?ky a podobne.

Medzi najob?úbenej?ie stolové hry v ??achtických kruhoch patrili ?ach a vrhcáby. ?ach sa do Európy dostal pribli?ne v 11. storo?í a dlho bol pova?ovaný za prestí?nu a u??achtilú zábavu privilegovaných vrstiev spolo?nosti. O jeho ob?ube sved?í fakt, ?e v dobovej literatúre a ikonografických prame?och je mu venované zna?né mno?stvo miesta.

Vrhcáby sú tie? ve?mi ob?úbenou stolovou hrou pre dvoch hrá?ov, s vlastnou ?pecifickou hracou doskou, pri ktorej ide o vyhadzovanie a blokovanie súperových kame?ov na základe ?ísel padnutých na kockách. Predstavujú teda kombináciu náhody a logiky. Menej honosnou hrou, ob?úbenou po celý stredovek, ktorá sa

v?ak vyskytovala skôr v mestskom prostredí bol mlyn. Ide tie? o logickú hru pre dvoch hrá?ov, ktorej cie?om je zablokova? na hracom pláne súpera. Spomenú? v?ak musíme i nespo?etné varianty hry s kockami. Hoci táto hra bola skôr doménou ni??ích vrstiev a hrávala sa najmä v hostincoch, sú známe aj prípady ??achticov, ktorí jej holdovali. To sa dá poveda? i o kartových hrách, ktoré pochádzajú z Orientu a v písomných zmienkach z Európy sa objavujú koncom 14. storo?ia, pri?om ide hlavne o rôzne zákazy ??ertových obrázkov?.

Kocky i karty boli pova?ované za hazard, a teda hriech.

Dôle?ité miesto zaujímajú tie? pohybové hry, ktoré precvi?ovali fyzickú zdatnos?; mnohé z

Hod k am e? om (ilu m in ácia z k ódexu M an esse)

nich sú predchodcami dne?ných ?portov. V stredoveku bola, podobne ako v antike obdivovaná a cenená fyzická zdatnos?.

Musíme v?ak upozorni? na dvojse?nos? tejto problematiky ? vojenský ideál telo oslavoval, ale naproti tomu ho ideál kres?anský poni?oval. ??achtici v rôznych pohybových, Via Hist or iae 6

?asto fyzicky náro?ných hrách nachádzali príle?itos?, ako spolu sú?a?i?. Nie nezvy?ajné bolo porovnávanie fyzických síl, napr. hádzaním ?a?kých predmetov do dia?ky, ako to zobrazuje Codex Manesse na portréte hradného grófa z Linzu hád?uceho kamene.

Ve?kú popularitu dosiahli aj rôzne loptové hry.

Ob?úbená tie? bola hra s gu?ami, podobná petangu. Cie?om bolo hodi? gu?u ?o najbli??ie ku kolíku a zárove? odrá?a? súperove gule.

Zaujímavé sú stredoveké kolky, tie sa nezhadzovali gu?ami, ale palicou dlhou jeden lake?. Hra kubb je pohybová hra pre 1 ? 6 ?udí, na priestore asi 6 x 8 metrov, a spo?íva v systematickom hádzaní kolíkov na ciele v hernom poli. Podobných hier existovalo ve?ké mno?stvo, predstavili sme len výberovú uká?ku.

V ??achtickom prostredí boli najviac ob?úbené turnajové hry. ??achta usporadúvala turnaje s

Hr a s gu ?am i (ilu m in ácia z k ódexu M an esse)

ve?kou ob?ubou; boli toti? príle?itos?ou predvies? svoju odvahu, ?ikovnos? a rytierske cnosti (septem probitates: jazda na koni, plávanie, stre?ba, ?estné zápolenie, so-

koliarstvo/lov, ?ach a ver?ovanie), a v neposlednom rade slú?ili na dokazovanie spolo?enskej hodnoty, zdôraznenie sociálneho statusu a uká?ku bohatstva a moci. Boli akýmsi meradlom postavenia, vá?nosti a majestátu na ??achtických dvoroch.

Vyzna?ovali sa slávnostnou atmosférou, honosnos?ou, pompéznos?ou. Kolbi?tia bývali doplnené o tribúnu pre divákov a urodzené dámy. Významným prvkom rytierskeho ideálu sa toti? vo vrcholnom stredoveku stala láska k ?ene. Mnohé turnaje boli priamo usporadúvané ?peciálne pre dámy a rytieri bojovali, aby sa zapá?ili svojej vyvolenej. Historik Le Goff opisuje nový prístup k ?ene, vyjadrený kurtoáznou láskou ako vz?ah pána a vazala, pri?om pánom je dáma a vazalom rytier, alebo ako istú formu vzbury proti sexuálnej morálke vtedaj?ieho sveta. Dámy, vyobrazené v Manesskom kódexe na tribúnach, dívajúc sa na turnaj horekujú, zalamujú rukami, mávajú alebo inak gestikulujú, prípadne podávajú rytierovi ven?ek kvetov na znak priazne. Rytieri ?asto nastupovali na turnaj ozdobení sú?as?ou odevu svojej dámy ? okrem ven?eka to teda mohli by? ?atka, rukáv ?i prste?. V ikonografických prame?och, akým je aj Codex Manesse, sa turnaje ?asto vyjavujú ako súboj dvoch jazdcov na ko?och, alebo boj skupiny bojovníkov. V skuto?nosti existovalo viac druhov turnajových aktivít, venujú sa im v dne?nej dobe podrobne mnohé odborné publikácie. Úzko spojený s vtedaj?ou predstavou o vzne?enom spôsobe ?ivota bol lov. Vo vrcholnom stredoveku sa stal prednostnou zále?itos?ou aristokracie, pri?om nebolo prvoradým cie?om získavanie ob?ivy. I?lo hlavne o zábavu, rozptýlenie a, podobne ako v prípade turnajov, predvedenie svojich schopností a bohatstva.

Historik Vladimír Sege? lov zaradil medzi ?militárne kratochvíle?, preto?e bol pova?ovaný za výbornú prípravu na boj.

Nákladné honosné lovy a lovecký ceremoniál sa stali neodmyslite?nou sú?as?ou slávností, Via Hist or iae 7

osláv, náv?tev alebo politických stretnutí. K po?ova?ke okrem skúseného a zru?ného lovca patrilo viacero dôle?itých vecí: v prvom rade to boli vycvi?ené zvieratá, ktoré ?loveku pri love pomáhali (kô?, pes, dravé vtáky), ?alej kvalitná zbra? (luk, ku?a, kopia, o?tep), lovecká výbava (lesný roh, úzky me?, dýka ?i nô?) a v neposlednom rade i rôzne pomôcky a pasce. V stredoveku bolo takmer povinnos?ou ucti? si vzne?ených hostí nielen prepychovou hostinou, ale i ve?kolepou po?ova?kou. ??achta v stredoveku ?asto cestovala, ?i u? z dôvodu zábavy, oddychu, alebo kvôli politickým a správnym povinnostiam. Presúvali

Vyobr azen ie t u r n aja (Kódex M an essa)

sa do svojich prechodných sídel, nav?tevovali hlavné mestá, jarmoky, okolitých aristokratov, alebo svojich príbuzných ?i priate?ov. Ich cesty viedli aj na rôzne pútnické miesta. Cestovali ko?mo, alebo vo vozoch, nezriedka tvoriacich karavanu. Do sedla mohli ??achtica vohna? i rôzne vojenské ?a?enia. ?ítanie bolo v stredoveku ve?mi obmedzené.

Bolo výsadou len malého okruhu ?udí, ?o bolo

spôsobené negramotnos?ou, ale tie? tým, ?e knihy boli ve?mi drahé a zohna? knihu vôbec nebolo jednoduché. Králi, ??achtici, duchovní a dokonca aj niektorí me??ania vlastnili knihy, v mnohých prípadoch ich vyslovene zbierali.

Zbierky v?ak nebývali ve?mi po?etné a i?lo zvy?ajne o klasické antické a nov?ie kres?anské diela, kalendáre, prípadne diela o slobodných umeniach. Rozvoj zá?uby ?ítania priniesol vznik kníhtla?e v polovici 15. storo?ia.

K spolo?enskému ?ivotu patrila hudba. Mô?eme poveda?, ?e rozoznávane dva druhy hudobníkov v stredoveku: úlohou ?muzikálnych? hudobníkov bolo zabáva? dvorskú spolo?nos?, zatia? ?o úlohou truba?ov a bubeníkov bolo skôr privoláva? pozornos? a dáva? na vedomie okoliu, ?e sa nie?o deje. Niektorí ??achtici v?ak hudbu nielen po?úvali, ale tie? sami hrali na hudobných nástrojoch, dokonca aj komponovali hudbu alebo skladali texty piesní.

Príkladom toho je sám Manesský kódex, ktorý obsahuje texty piesní rôznych aristokratov.

S hudbou sa bezprostredne spája tanec. Zatia? ?o dedinské zábavy poddaných sa niesli v znamení bujarých a temperamentných veselíc, ??achtické tance pripomínali skôr presne organizované umelecké hry, pri ktorých sa rytieri dotýkali dámy ?asto len kon?ekmi prstov alebo ju dr?ali za cíp rukávu ?i ?atky.

No nesmieme si myslie?, ?e v?etci ??achticitane?níci úplne skrotili svoju tú?bu predvies? sa. Historik Jozef Macek opisuje prípad, ke? sa pod tancujúcimi ??achticmi preborila podlaha hradu. Nebolo nezvy?ajné aj sledovanie tanca pre zábavu; takým bol napríklad kozácky ?ab?ový tanec. Tanec mal ve?mi zvlá?tne postavenie v stredovekej spolo?nosti. Súvisí to s názorom cirkvi, ?e tanec je nástrojom diabla a pre?itkom pohanského kultu.

O ob?úbenosti hier sved?ia hlavne zákazy, ktoré bez úspechu vydávali rôzne vrchnosti ? dvorské, cirkevné, mestské ?i iné, pri?om ?lo najmä o zákazy hazardných hier. Zárove? nachádzame pramene vypovedajúce o Via Hist or iae 8

trestoch za falo?nú hru. Za pov?imnutie stojí to, ?e hrám ob?as holdovali aj tí, ktorí ich zakazovali. Príklady takých ?udí vyniesla na svetlo histori?ka Lengyelová.

Obrazový materiál z Ve?kého Heidelberského spevníka poskytuje historikom nemalú základ?u na ?túdium mnohých historických reálií, nielen ??achtických zábav. Na prepracovaných miniatúrach nachádzame kultúrnohistorické informácie, ktoré sú nenahradite?né pre historický výskum stredoveku. Av?ak výskum obrazových prame?ov je chúlostivou zále?itos?ou.

Aj na tie najkraj?ie a najhodnotnej?ie obrazové pramene treba nazera? s nadh?adom a kriticky.

Dvorský ?ivot na ilumináciách v Kódexe Manesse je do ur?itej miery zidealizovaný, ?o v?ak neznamená, ?e by vyobrazené reálie boli neskuto?né. Práve v?aka autorskej idealizácii majú vyobrazenia mnoho detailov, ktoré poskytujú zaujímavé podklady na ?túdium

stredovekých loveckých odevov, zbraní, zvykov, zvierat, alebo foriem lovu a reprezentácie.

Vyobrazenia ??achticov teda ako celok síce nie sú prirodzené, ale jednotlivé detaily sú naopak ve?mi podrobné. Identifikácia, rozbor a popis jednotlivých gest, symbolov ?i výjavov priná?a so sebou mnohé problémy, ale zárove? aj poskytuje výsledky v podobe dokreslenia informácií z písomných a archeologických prame?ov, ako v prípade ná?ho príspevku.

Vo?ný ?as ??achty tak mo?no pozorova? vizuálne, bezprostrednej?ie a autenticky, pri?om abstraktné pojmy sa stávajú zrozumite?nej?ími.

Pr am e?

Große Heidelberger Liederhandschrift (Codex Manesse).

Heidelberg, Cod. Pal. germ.

848. <http://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/cpg848>

Heidelberg: Dostupné

Universitätsbibliothek na internete:

Lit er at ú r a 1. KOVA?EVI?OVÁ, So?a. ?lovek a jeho svet na obrazoch od stredoveku a? na prah sú?asnosti.

Budmerice: Rak, 2006, 141 s. ISBN 80-85501-23-X. 2. LE GOFF, Jacques. Kultura st?edov?ké Evropy. Praha: Odeon, 1991, 747 s. ISBN 80-207-0206-7.

3. LENGYELOVÁ, Tünde. ?ivot na ??achtickom dvore. Bratislava: Slovart , 2016, 248 s. ISBN 978-80-556-1287-4.

4. MACEK, Josef. Jagellonský v?k v ?eských zemích 1 ? 2. Praha: Academia, 2001, 561 s. ISBN 80-200-0895-0.

5. SEGE?, Vladimír. Stredovekí rytieri a ich svet. 2010. [Kalendár.] Bratislava: Vojenský historický ústav, 2010.

6. VERDON, Jean. Volný ?as ve st?edov?ku. Praha: Vy?ehrad, 2003, 262 s. ISBN 80-7021-543-7.

Via Hist or iae 9

Fenomén Báthory au t or

Bc. M ár ia M oln ár ová (Un iver zit a Kon ?t an t ín a Filozof a v Nit r e)

O rode Báthoryovcov v dne?nej dobe sná? u? ka?dý po?ul alebo ?ítal. Vo vä??ine prípadov v?ak ide o populárne alebo populárno-historické diela. Zaoberajú sa zvä??a osobou Al?bety Báthori, ktorá je známa ako ?achtická pani. V ?lánku sa zameriame na celkový obraz tohto rodu, ale zrete? budem klás? na u nás menej známu Somlyóovsku vetvu rodu.

Primárne sme ?erpali z genealogického ?asopisu Turul, z kníh J. Karácsonyiho a I. Nagya. Sekundárne zdroje tvorila rozli?ná odborná literatúra a genealógiou zaoberajúce sa webové stránky. Rodinné vz?ahy som sa sna?ila doh?ada? aj prostredníctvom dobových listín a listov.

Rod Báthoryovcov pôvodne pochádzal z významného nemeckého rodu Gutkeled. V písaných prame?och existuje nieko?ko spôsobov písania názvu rodu. Podoba sa neustále mení v závislosti od regiónu a obdobia. Mô?eme ich nájs? ako Guthkeled, Gút-Keled, Gut-Keled, Cletgud, Gwthkeleth. Medzi ich potomkami nájdeme udatných mu?ov, silné ?eny, ale aj významných cirkevných predstavite?ov a knie?atá. U? samotný ?imon z Kézy o nich vo svojom diele pí?e: ?Po ?ase, za vlády krá?a Petra prichádzajú zo ?vábskeho kme?a bratia Kelad a Gut. Pochádzajú z hradu ?tauf.?

Ve?mi podobne o tom informoval aj kronikár zo 14. storo?ia Marek Kálti. V jeho diele mô?eme objavi? nasledujúcu zmienku: ?O Gutkeledskom rode sa toho ve?a hovorí, pravdou je, ?e ich sem priviedol na pomoc krá?Peter, ke? utiekol cisárovi Henrichovi. Boli zo ?vábskeho hradu ?tauf, odtia? pochádzal aj cisár Fridrich.

Ich korene siahajú do významných ?vábskych rodín, a aj napriek tomu, ?e ich dedi?stvo bolo chudobné, vo svojej domovine boli pova?ovaní za srde?ných a mocných ?udí. Gutkeledský rod vzrástol v ?asoch krá?a ?alamúna a knie?at Gejzu a Ladislava. Vtedy sa toti? rozdelili na dve vetvy, jedna zostala verná knie?atám, druhá ?alamúnovi. Osobitne vyzdvihujú z tohto rodu Vida, ktorého ? ako hovoria ? pový?il ?alamún.?

Predchádzajúce krátke úryvky z dvoch základných stredovekých prame?ov majú pre nás ve?kú výpovednú hodnotu. Dozvedáme sa, ?e rod pochádzal zo ?vábska a do Uhorska sa dostali u? v období vlády krá?a Petra Orseola (1038-1041/1044-1046). Úryvok z Káltiho kroniky umo??uje ich príchod datova? aj o nie?o presnej?ie. Uhorský krá? sa do Stoli?ného Belehradu (Székesfehérvár) vybral 26. mája 1045. Tam zlo?il lénny s?ub cisárovi Henrichovi za jeho pomoc proti Samuelovi Abovi. Na základe prame?ov sa dá usudzova?, ?e ich príchod spadal pribli?ne do obdobia okolo tohto roku. Ako sa ?alej uvádza, pochádzali z hradu ?tauf, tak ako aj neskor?í cisár Svätej rí?e rímskej Fridrich II. ?taufský.

Z tohto starého a po?etného rodu vzi?lo 18 významných ??achtických rodov resp. rodín Uhorska. Gutkeledovci sa rozvetvili na dve hlavné vetvy: ?árvármono?torskú (Sárvármonostor) a Majada. Tie sa e?te ?alej ?lenili na jednotlivé rody a rodiny. Rod Báthoryovcov svoj pôvod odvodzoval od Majádovcov z vetvy Bátor, do ktorej patrili nasledujúce rodiny: Báthory, Sakoj (Szakoly) a Zelemér. Bli??ie rozvetvenie u? nebudeme rozpisova?.

Via Hist or iae 10

Rod Bát h or yovcov a ich r ozvet ven ie Na základe výskumu sa nám podarilo podrobnej?ie nazna?i? jednotlivé vetvy rodu Báthoryovcov. Jeden z predstavite?ov rodu Gutkeled, Bereck de Rakomaz (Rakamaz), dostal do daru od krá?a Ladislava IV. za prejavenú vernos? mestá Abram (Nyírabrány), Batúr (Nyírbátor) a Kis Baka. Za nové sídlo si rodina vybrala panstvo Batúr. Práve od neho si príslu?níci rodu za?ali neskôr odvodzova? prímenie Bátori. Bereckovi dvaja synovia Ján a Lökös zaprí?inili rozdelenie rodu na dve vetvy.

Krá? Karol Róbert im v roku 1325 potvrdil privilégiá, ktoré boli udelené ich otcovi. V tomto období za?ali pou?íva? aj nový erb. O pä? rokov neskôr získali privilégium Sedes dominalis. Ten im zabezpe?oval rôzne práva, ako napr. predsedanie stoli?ného súdu. Získali aj privilégium, na základe ktorého mohli vyná?a? rozsudok smrti nad obyvate?mi svojich majetkov.

Pôvodn ý er b r odu

Následne v roku 1332 preniesli svoje rodinné sídlo na panstvo v Ecsede. Za?iatkom 14. storo?ia aj Bereckov vnuk Ladislav prostredníctvom sobá?a nadobudol majetky. Jedným z nich bolo panstvo v Szilágysomlyó, ktoré bolo sú?as?ou man?elkinho vena. Peter Báthori vlastnil u? majetky v Ecsede. Potomkovia týchto dvoch predstavite?ov si prirodzene za?ali písa? k menu aj príslu?nos? vetvy. V prípade Ladislava sa objavuje tvar priezviska Báthory de Somlyó, a u potomstva Petra ? Báthori de Ecsed. ?leneniu rodu e?te stále nie je koniec. Z

týchto dvoch vetiev sa v roku 1338 utvorila aj tretia vetva. Boli to neskor?í stanislavskí Báthoryovci, ktorí nadobudli panstvá v Szaniszló. Oni písali svoj tvar priezviska ako Báthory de Szaniszló, resp. Báthory de Staniszló a ojedinele Báthory de Staniszlófi. Pri bádaní najmlad?ej línie je nevyhnutná obozretnos?. Historici a genealógovia tvar priezviska pí?u rozli?ne. U Nagya ho nájdeme v tvare Staniszlófi, Wertner ich spomína ako Szaniszlófi a Karácsonyi ako Saniszlógi at?.

Rodina sa formálne síce rozvetvila na tri ?asti, významnej?ie postavenie si na?alej zachovali pôvodné dve vetvy. Kým ecsedskí Báthoriovci v 16. storo?í konvertovali na protestantskú vieru, zatia?somlyóovskí zostali na?alej katolíkmi.

Aj napriek týmto skuto?nostiam bol rod Báthory neustále súdr?ný. Hoci mali v?etci spolo?né priezvisko, príslu?níci vetiev si jeho tvar písali inak. Predstavitelia somlyóovskej vetvy ho uvádzajú v podobe Báthory. Potomkovia ecsedskej vetvy takmer výlu?ne len v tvare Báthori, resp. Bátori. Týmto spôsobom nepriamo napovedajú o príslu?nosti k jednotlivej vetve. Nejednotnos? písania doká?e bádate?a ob?as zmias?.

Vet va Bát h or i de Ecsed Ako sme u? vy??ie spomínali, Bereckov vnuk Peter I. je prvý z vetvy de Ecsed. Peter ?tudoval v Itálii. Pôvodné pôsobil ako kanonik, ale pre smr? jediného brata bol nútený zo slu?ieb cirkvi vystúpi? a zauja? miesto dedi?a majetku.

Ecsedská vetva pôsobila najmä na území horného Uhorska a v Partiu. U? v 15. storo?í z ich radov vzi?li dôle?ití predstavitelia ?tátneho aparátu a významní ??achtici. Vnuk Petra ? ?tefan (István) Báthori pôsobil na dvore krá?a ?igmunda Luxemburského (1387-1437). Sprevádzal ho na nieko?kých výpravách po Európe.

Práve v?aka oddanej slu?be ho panovník prijal medzi ?lenov novovzniknutého Dra?ieho rádu.

V tomto období sa do erbu ecsedskej vetvy dostáva popri dra?ích zuboch (pazúroch) aj ovinutý drak. V ich prípade je drak nielen Via Hist or iae 11

strá?com, ale Bonaventura, aj ?títonosiJuraj (György) ?om.

Medzi II., Mikulá? (Mirokmi 1435 ? klós) II. a iní.

1440 ?tefan I. Nedá sa neBáthori de spomenú? ani Ecsed pôsobil na predstaviv úrade krate?ky ne?nejjinského sud?ieho pokolecu. Zomrel po nia. Tie históboku krá?a ria pozná najVladislava I. mä z populár(1440-1444) nej?ích diel pri bitke vo ?asto so skreHr ad v Escede Varne. Rozsleným obrasiahla zom. Takými ecsedská vetva mala e?te jedného popred- boli napríklad Anna Báthori de Ecsed, ktorá ného ?tefana, ktorý bol v poradí druhý. V bola obvinená zo smilstva a bosoráctva. Znádejinách je mo?no e?te známej?í ako mej?ia je jedna z posledných predstaviteliek spomínaný predok. ?il medzi rokmi 1430-1493 ecsedskej vetvy, ktorú poznáme najmä v?aka a pôsobil ako krajinský sudca, neskôr zastával jej procesu. Hovoríme o dcére Juraja Báthori úrad sedmohradského vajdu. Bol to práve on, de Ecsed a Anny Báthory de Somlyó ? Al?bete ktorý 13. októbra 1479 v bitke pri Kenyérmez?

(Erzsébeth) Báthori de Ecsed. Man?elku spolo?ne s teme?ským ?upanom Pavlom známeho ?ierneho bega Franti?ka Náda?dyho Kinizsim zni?il rabujúce vojská Isza a Ali bega verejnos? pozná najmä ako ?krvavú grófku? (beja). Na po?es? tohto ví?azstva dal postavi? alebo ?krutú ?achtickú pani?. Tento mýtus sa dva kostoly a klá?tor v Nyírbátori. u? dnes sna?í vyvráti? nieko?ko renomovaných Nemô?me zabudnú? ani na významných slovenských, ma?arských a zahrani?ných cirkevných predstavite?ov tohto rodu. Takým je historikov. Skuto?ný obraz o jej osobe je mo?napríklad Mikulá? (Miklós) I. Báthori de Ecsed né nájs? v odborných, ale aj odborno-po(1440-1506), ktorý pôsobil ako biskup vo Váci. pulárnych dielach týchto autorov.

Práve v?aka nemu toto mesto prekvitalo. Vet va Bát h or y de Som lyó Popritom stihol dohliada? aj na stavbu hradu v Pribli?ne v rovnakom období ako Peter I. Novohrade. Na po?es? tohto biskupa bola Báthori de Ecsed získal panstvo v Ecsede, aj objavená v roku 1949 pamätná tabu?a v re- jeho bratranec Ladislav I. nadobudol majetky v nesan?nom ?týle, ktorá bola datovaná do roku Szilágysomlyó. Ním sa utvorila vetva s 1483. prímením de Somlyó, zvaná aj ako somlyanská Medzi predstavite?mi tejto vetvy mo?no nájs? alebo somlyóovska. aj iných významných predstavite?ov, ktorí V?aka vernosti, udatnosti a tie? sobá?nej formovali dejiny nielen svojej doby, ale aj politike sa jej predstavitelia vypracovali na tie budúcich generácií. Aj ke? ich ?ivot neo- najvy??ie posty. Mnohé popredné uhorské pí?eme, aspo? vyzdvihneme nieko?ko mien: ??achtické rodiny sa s nimi dostávali do palatín ?tefan (István) III., Juraj (György) I., príbuzenského vz?ahu. V rodostromoch (pozri Ondej (András) II., Ondrej (András) III. zvaný prílohy) mo?no nájs? mená ako Csáky, Pálfy, Via Hist or iae 12

Jagello, Bánffy, Túroczi, Bessenyey, Dobó, Rátoti, Szilágyi, Náda?dy, Thurzo, Lu?enský (Losonczy), Várdai at?.

Somlyóovskí Báthoryovci boli vlastníkmi majetkom najmä v Sedmohradsku. Musíme poznamena?, ?e a? piati predstavitelia tejto vetvy zastávali úrad sedmohradského knie?a?a. Jeden z nich sa dokonca stal aj po?ským krá?om. Pre uvedenie do problematiky je potrebné podotknú?, ?e niektorí pochádzajú z pôvodnej somlyóovskej vetvy a ?al?í z tzv. mlad?ích predstavite?ov. O nich hovoríme od Mikulá?a (Miklós) II. Báthoryho de Somlyó. Jeho synom nebol nik iný, ako posledný sedmohradský vajda ?tefan (István) IV. Báthory de Somlyó (1477-1543). Bol familiárom Jána Zapo?ského. Spolo?ne s Ondrejom (András) II. Báthori de Ecsed sa stali v rokoch 1523-1524 sabol?skými ?upanmi.

Krá?ovná Mária Habsburská d?a 13.

do smrti. S man?elkou Katarínou Telegdiovou mal 8 detí. Najznámej?ie z nich je práve ich posledné die?a ? syn ?tefan V. Báthory de Somlyó (1533-1586). U? v mladosti sa vyznamenal v protitureckých bitkách. Významne sa podie?al na obrane Teme?váru a Jágra, bojoval proti kapitánovi Melchiorovi Bala?ovi v bitke pri Hodode a osobne sa zú?astnil rokovaní v Speyeri. Od roku 1571 bol ako prvý zo somlyóovskej vetvy dosadený do úradu sedmohradského knie?a?a. Jeho prvé roky úradovania sa niesli v duchu potla?enia vzbúrených Sikulov na ?ele s Ga?parom Beke?om.

V súvislosti s touto udalos?ou je nutné spomenú? bitku pri Kerel?szentpál (rumunsky Sânpaul), ktorá sa uskuto?nila 9. júna 1575. Po smrti ?igmunda II. Augusta a úteku Henricha z Valois sa uchádzal o po?skú korunu.

Okrem neho boli e?te traja horúci kandidáti, a to ruský cár Ivan Hrozný, cisár Maximilián Habsburský a ?védsky krá? z rodu Vasovcov.

V Rzeczpospolite zasadajúci sejm Na Woli mal Právo vo?by nového panovníka.

Po dlhých rokovaniach sa rozhodli práve pre ?tefana Báthoryho de Somlyó. Ku korunovácii do?lo po svadbe s Annou Jagelovskou 1. mája 1576 vo Wawelskej katedráVyobr azen ie bit k a pr i Ken yér m ez? z 13. ok t óbr a 1479 le. Okrem titulu Rex electus Poloniae (zvoseptembra 1524 jeho aj Pavla Ártandiho vymelený krá? Po?ska) získava aj titul litovského novala za beregského ?upana a muka?evského knie?a?a. Nevzdal sa ani Sedmohradska. V hradného kapitána. Následne, ke? sa Zápo?ský neprítomnosti za neho vládol brat a neskôr v roku 1526 stal krá?om, vymenoval ho za synovec ?igmund Báthory de Somlyó. Po?as sedmohradského vajdu. Tento úrad zastával a? svojho panovania viedol úspe?nú politiku a bol Via Hist or iae 13

ve?kým reformátorom v novej domovine. Mal nieko?ko úspe?ných ?a?ení proti ruskému cárovi. Bol jedným z mála, ktorému sa cára podarilo dosta? na kolená. O tejto udalosti vznikol aj slávny portrét Jána Matejka ?

Báthory pod Pskowem. Práve tak 8. septembra 1581 porazil ruské vojská a získal strategicky významné oblasti ako Polock, Livonsko, územia pri hornom toku rieky Dvina a tie? pevnos? Wieli?. Smr? mu prekazila realizova? dávno vysnívanú víziu Dominium Maris Baltici, v ktorej mal pripoji? pobaltskú oblas? k svojej krajine. ? al?ie knie?atá z tohto rodu, niektorí viac a iní menej známi, sú ?igmund Báthory de Somlyó, Baltazár (Boldizsár) Báthory de Somlyó, Ondrej (András) Báthory de Somlyó a Gabriel Báthory de Somlyó. Mimoriadne významní sú najmä poslední dvaja menovaní mu?i, a to aj napriek tomu, ?e v úrade knie?a?a sa neohriali dlho. V Ondrejových rukách sa spájala svetská aj

spolo?ne s Franti?kom Náda?dym, Petrom Zrínyským a Franti?kom Kri?tofom Frangepánom zachránila svojho syna Franti?ka I. Rákocziho pred trestom smrti, ke? sa zaplietol do Wesselényiho sprisahania.

Zau jím avost i, s k t or ým i je m o?n é sa st r et n ú ? pr i gen ealogick om výsk u m e Pri bádaní po jednotlivých väzbách je mo?né narazi? na problém so zapisovaním ?enskej línie. Tá sa neviedla podrobne alebo vôbec.

Nejasnosti mo?no nájs? aj v mu?skej vetve rodu. Vhodným príkladom je vynechanie súrodencov po?ského krá?a ?tefana V. Báthory de Somlyó z rodostromu genealógmi. Konkrétne hovoríme o bratovi Mikulá?ovi a Kataríne, ?o je z ur?itých dôvodov i pochopite?né.

Existuje o nich len nieko?ko zmienok: Mikulá? sa mal sta? 27. mája 1568 ostrihomským arcibiskupom. Namiesto neho bol do úradu vybraný Anton Verancsics resp. Vran?i? (Antal Verancsics). Pí?e o tom aj jeden známy genealóg Mór Wertner v jednom ?ísle Turula. ?Nepoznáme z tohto obdobia iného Mikulá?a Bátoriho, na koho by to mohlo sedie?. Ak sa len posol z Pármi nepomýlil a nezapísal si zlé meno.? V tomto období je známy aj ?al?í Mikulá? Bátori (syn Andreja Bátoriho) z ecsedskej vetvy. Narodil sa okolo roku 1520. Za man?elku mal Eufrozínu (Fruzsina) Lu?enskú, no o ich de?och sme u? zmienky zmienky nena?li.

Jan M at ejt k o - Bat or y pod Psk ow em Pôsobil v úrade krajinského cirkevná moc. Bol posledným ?ijúcim ?lenom sudcu. Iného Mikulá?a Báthoryho z tohto rodu nielen somlyóovskej vetvy, ale celého rodu. som po?as bádania u? neobjavila. Naspä? ale k Bol bratom Gabriela a Anny Báthory de Somlyóovskému Mikulá?ovi. Nagy a Wertner Somlyó. Zomrel v roku 1637 bez mu?ského sa zhodujú, ?e pravdepodobne skoro zomrel. potomka. Jeho dcéra ?ofia sa v roku 1629 O jeho sestre Kataríne sme v inom zdroji vydala za sedmohradské knie?a Juraja II. zmienku nena?li.

Rákocziho. Jej vnukom bol Franti?ek II. Rákoczi. V tom ?ase v Uhorsku ?il e?te jeden rod Práve ?ofia Báthory de Somlyó bola tá, ktorá Báthori, tzv. Gyágyský (Gyági) Báthoriovci.

Via Hist or iae 14

S nami skúmaným rodom Báthory nebol v príbuzenstve. Oni pochádzali z Abovského rodu a ich priamym predkom bol ?upan Peter Aba, ktorého v literatúre mô?eme nájs? ako Petrus Comes de genere Aba. Mikulá? I. Báthori zastával v roku 1342 úrad sedmohradského vajdu. Práve v tom ?ase získali títo Báthoriovci majetky v Gógu, resp. Gyágyi, odkia?nadobudli aj toto prímenie. V 16. storo?í v ich rodine ?ili dvaja Mikulá?ovia ? Mikulá? III. a IV. Obaja boli ?enatí a mali deti, a v slu?bách cirkvi nikdy nepôsobili.

Pri bádaní sme na?li ?al?iu zaujímavos?, týkajúcu sa inej sestry po?ského krá?a ? Anny Báthory de Somlyó. Bola man?elkou nieko?kých mu?ov. Prvým z nich bol Ga?par Drágfi de Béltik, s ktorým podobne ako s druhým man?elom Antontom Drugethom de Homonna nemala ?iadne deti. Tretím Anniným man?elom bol Juraj Báthori de Ecsed, s ním splodila ?tyroch potomkov. Najstar?ím a zárove? posledným ?ijúcim mu?ským predstavite?om ecsedskej vetvy bol ?tefan Báthori de Ecsed. Za man?elku mal Eufrozínu Drugeth de Homonna. Nenarodil sa im ani jeden syn,a tak vymierajú ecsedskí Báthoriovci po me?i. Druhá v poradí sa Anne narodila dcéra Al?beta. Známa je ako man?elka Franti?ka I. Náda?dyho.

Mala v?ak e?te jednu sestru menom Klára. Tá sa vydala za svojho vzdialeného príbuzného Michala z Várdy (Michal de Varda). ?lenovia rodiny de Varda, rovnako ako Báthoryovci, pochádzajú z rodu Gutkeled. Posledným potomkom Anny a tohto man?elstva bola dcéra ?ofia. Jej man?elom bol Andrej Fygedi.

Wertner tvrdí, ?e po smrti Juraja Bátoriho sa jeho man?elka u? viackrát nevydala. Pri výskume sme v?ak v jednom rodokomeni natrafili na e?te jedného man?ela Anny menom Klement Dóczy.

Nagy svoju genealogickú zbierku napísal v roku 1857. Niektoré vetvy v?ak obsahujú ur?ité nepresnosti. Napríklad, Annu ani Katarínu v somlyóvskej línii rodu vôbec nespomína. Ak si

dobre v?imneme tabu?ku ?. 3, meno Juraja Báthoriho nájdeme ako man?ela jej sestry ?ofie. Uvádza sa ako v poradí tretí man?el, ?o aj skuto?ne sedí ? Juraj Báthori bol naozaj tretím mu?om, ale nie ?ofie. Ako sme u? vy??ie spomínali, bol man?elom Anny. Ak sa bádate? rozhodne preskúma? aj ecsedskú líniu, bli??ie rozpracovanú v jeho knihe, tabu?ka ?. 7 ho mô?e zmias?. Tu u? ako man?elka Juraja Báthoryho figuruje Anna Báthory de Somlyó.

Tým to ale nekon?í. ?ofia takto ?prebrala? aj iných man?elov svojej sestry, konkrétne Ga?para Drágfiho a Kelemena (Klemend) Dócziho. Podobných nezrovnalostí mô?e bádate?nájs? omnoho viac.

Vymretý rod Báthoryovcov zaujímal historikov ve?mi dávno. Ide o rodinu s naozaj ko?atým rodokme?om. Aj ke? o ich predstavite?och vznikajú stále nové a nové príspevky, v?dy sa nájdu zaujímavé skuto?nosti. Ka?dé bádanie zo sebou priná?a potvrdenie alebo vyvrátenie rôznych mýtov.

Via Hist or iae 15

Zozn am pou ?it ých pr am e? ov 1.

Anjou-kori Oklevéltár. [online].

Dostupné na https://library.hungaricana.hu/hu/collection/kozepkori_magyar_okmanytarak_anjou/.

26. 08. 2016)

internete: (citované

2. MARCUS DE KALT. Chronica Hungarorum alebo Chronicon (Hungariae) Pictum. [online] Dostupné na internete: http://mek.oszk.hu/10600/10642/pdf/10642. (citované 12. 04. 2018).

3. NAGY. Iván. et al. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. Budapest ? Szeged : M. TUD. Akadémia, 1878 ?

2015. [online] Dostupné na internete: https://library.hungaricana.hu/hu/collection/kozepkori_magyar_okmanytarak_anjou/. (20. 04.

2018).

4. SIMON DE KÉZA. Gesta Hunnorum et Hungarorum 1282?1285. [online] Dostupné na internete: http://mek.oszk.hu/02200/02249/02249.htm. (citované 12. 04. 2018).

5. SZENTPÉTERY, Imre. Árpád-kori oklevelek kritikai jegyzéke. 2. köt. Budapest: B.V., 1961, 2592.; 3159 regeszta. [online] Dostupné na internete: https://library.hungaricana.hu/hu/view/MolDigiLib_MOLkiadv2_09/?pg=0&layout=s. (citované 20.

04. 2018 ) Zozn am pou ?it ej lit er at ú r y 1. BOKOR, József. A Pallas nagy lexikona. Arcanum. [online] Dostupné na internete: http://mek.oszk.hu/00000/00060/html/080/pc008014.html#4 (citované 20. 4. 2018).

2. CSERGHE? , Géza. Magyar czímeres-könyv a XVII. századból. Budapest: Magyar heraldiaki és genealógiai társaság, 1885.

192 s. [online] Dostupné na internete: https://adtplus.arcanum.hu/en/view/Turul_1885/?pg=2&layout=s. (citované 12. 04. 2018) 3. CSICAY, Alajos. Királyok fejedelmek kormányzók. Dunajská Streda: Lilium Aurum, 2003, 164 s.

ISBN: 80-8062-072-5.

4. CSICSAY, Alajos. Híres és hírhedt személyek a magyar történelemben. Dunajská Streda: Lilium Aurum, 2004, 128 s. ISBN: 80-8062-212-4.

5. CSIFFÁRY, Tamás. et al. Magyar királyok könyve. Budapest: Inkvizítor Kiadó, 2004, 191 s. ISBN: 963-9030-20-1.

6. DVO?ÁK, Pavol. ? KALLAY, Karol. Krvavá grófka. Bratislava: Slovart, 2002, 296 s. ISBN 978-80-556-2363-4.

7. GEBEI, Sándor. Az erdélyi fejedelmek és a lengyel trón. B.M.: Erdélyi múzeum. 63. kötet 2001/ 1-2. kötet [online] Dostupné na internete: http://epa.oszk.hu/00900/00979/00021/01gebei.htm. (citované 16. 04. 2018) 8. HALECKI, Oscar. A nyugati civilizáció peremén. Budapest: Osiris-Századvég, 2000, 1995. 351 s.

ISBN 963-379-012-3.

9. HORN, Ildikó. A hatalom pillérei. A politikai elit az Erdélyi Fejedelemség megszilárdulásának korszakában (1556-1588). Budapest, 2013. 408 s. [online] Dostupné na internete: http://real-d.mtak.hu/581/. (citované 20. 04. 2018).

Via Hist or iae 16

10. JENEI, Ferenc. Az Ecsedi Báthoriakról. A Nyíregyházi Jósa András Múzeum évkönyve 10. ? 1967.

Nyíregyháza: B.V. 1968, 215 s.

Dostupné na internete: http://epa.niif.hu/01600/01614/00007/pdf/nyjame_10_1967_103-107.pdf. (citované 20. 04. 2018).

11. KARACSONYI, János. A magyar nemzetségek a XIV. század közepéig. 1./2./3. kötet. Budapest: Magyar Tudományos Akadémia, 1901.

Dostupné na internete: http://mek.oszk.hu/09100/09195/pdf/ (citované 14. 04. 2018).

12. KO?I?, Jozef. Al?beta Báthoryová a palatín Thurzo. Martin: Osveta, 1984, 120 s.

13. KOVÁCS, Gergely István. Magyar királyok és uralkodók János Zsigmond, Báthory István, Báthory Zsigmond. Budapest: Duna International, 2011, 92 s. ISBN 978-615-5013-32-4.

14. MAKKAI, Laszló. Erdély története a kezdetekt?l 1606-ig. 3. kiadás. Budapest: Akadémia kiadó, 1988, 611 s. ISBN 963-05-4884-4.

15. MAKAY, Dezs?. A Csanád-nemzetség. ? A Telegdy-család. In Turul. Budapest: Magyar heraldiaki és genealógiai társaság, 1895. 220 s. [online] Dostupné na internete:, https://adtplus.arcanum.hu/en/view/Turul_1895/?pg=2&layout=s. (citované 12. 04. 2018).

16. MARKÓ, László. A Magyar Állam F?meltóságai Szent Istvántól napjainkig. Budapest: Magyar Könyvklub, 2000, 330 s. ISBN: 963-547-085-1.

17. NAGY, Iván. Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal. Pest: Friebeirsz István, 1857, 304 s. [online] Dostupné na internete: http://mek.oszk.hu/09300/09379/pdf/mo_csaladai_01.pdf., http://mek.oszk.hu/09300/09379/pdf/mo_csaladai_02.pdf. (citované 20. 04. 2018).

18. PÁLFFY, Géza. A Magyar Királyság és a Habsburg Monarchia a 16. században. Budapest: MTA Bölcsészettudományi Kutatóközpont, 2016, 564 s. ISBN 978-963-396-273-14.

19. REISZIG, Ede. ? GORZÓ, B. Szatmár vármegye nemes családai. [online] Dostupné na internete: http://mek.oszk.hu/09500/09536/html/0020/20.html. (citované 16. 04. 2018).

20. REISZIG, Ede. Bihar vármegye nemes családai. [online] Dostupné http://mek.oszk.hu/09500/09536/html/0005/32.html. (citované 16. 04. 2018).

na

internet:

21. SZILÁGYI, Sándor. A Magyar nemzet története. V. Magyarország három részre oszlásának története (1526?1608). Budapest: Athenaeum részvénytársulat betüivel, 1897. [online] Dostupné na internete: http://mek.oszk.hu/00800/00893/html/doc/c400339.htm. (citované 17. 04. 2018).

22.

ULRICH, Attila.

A Báthoriak kora. [online] http://www.nyirbim.hu/bkora.htm. (citované 18. 04. 2018).

Dostupné

na

internete:

23. VERESS, Endre. A törtönetíró Báthory István király. Cluj-Kolozsvár: Minerva irodalmi és nyomdai müintézet részénytársaság, 1933, 36 s. [online] Dostupné na internete: http://epa.oszk.hu/00900/00979/00237/pdf/1933_38_10_12_377-412.pdf. (citované 12. 04. 2018).

24. WERTNER, Mór. A Báthoryak családi történetéhez. In. Turul. Budapest: Magyar heraldiaki és genealógiai társaság, 1900.

201 s. [online] Dostupné na internete: https://adtplus.arcanum.hu/en/view/Turul_1900/?pg=0&layout=s. (citované 12. 04. 2018).

Via Hist or iae 17

,,Známej?í na zemi, mil?í na nebesiach." Valentín Drugeth de Homonna a Krásny Brod au t or

Bc. M at ú ? Bu r da (Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave)

Európska spolo?nos? naprie? celým kontinentom od západu na východ s ve?kým záujmom a obavami sledovala postup státisícového vojska Osmanskej rí?e cez Balkán smerom do Uhorska, ktoré sa vinou slabej panovníckej dynastie na tróne ocitlo na prelome 15. a 16. storo?ia v ?a?kej situácii Po nástupe Jagelovcov na uhorský trón sa len ve?mi málo finan?ných prostriedkov investovalo do zabezpe?enia ju?ných hraníc, a tak osmanská armáda bez odporu vpadla do Uhorského krá?ovstva a v bitke pri Mohá?i 29. augusta 1526 porazila vojská krá?a ?udovíta II., ktorý zomrel pádom z ko?a cez rieku Cselle. Ví?azstvo Osmanskej rí?e a strata krá?a destabilizovala zau?ívané pomery v Uhorskom krá?ovstve a vytrhla uhorskú ??achtu spolu s duchovenstvom z letargie. Boj o uhorskú korunu medzi Ferdinandom I. Habsburrským a Jánom Zápo?ským, ?írenie reformácie do krá?ovstva, neustále ohrozovanie zo strany Osmanov ?i nespokojní ??achtici v Uhorsku oslabili postavenie stredoeurópskeho ?tátu nato?ko, ?e sa v 16. storo?í krajina zmietala v ob?ianskej vojne, ktorá v 17. storo?í prerástla do odboja sedmohradských ve?mo?ov proti novej dynastii na uhorskom krá?ovskom stolci.

Na pozadí vy??ie uvedených problémov Uhorského krá?ovstva budeme sledova? ?ivot

??achtica Valentína Drugetha, ktorý sa síce narodil a? v roku 1577, ale rodina Drugethovcov zna?ne ovplyv?ovala dianie v celej krajine. Len pre úplnos? informácií dodávame, ?e prví Drugethovci, konkrétne Filip I. a Ján I. pri?li do Uhorska v sprievode s Karolom Róbertom z Anjou, ktorý sa po mnohých peripetiách v prvom desa?ro?í 14. storo?ia stal uhorským krá?om. Práve Filip I. a Ján I. sa pova?ujú za zakladate?ov uhorskej vetvy rodu Drugeth. Obaja bratia sa stali vernými a blízkymi spolupracovníkmi nového krá?a Karola I. (1301/1308-1342), ktorému pomáhali prevzia? moc nad celou krajinou, preto?e tú kvôli úpadku predchádzajúcej dynastie Arpádovcov v závere 13. storo?ia ovládali silné magnátske rody. Uhorských magnátov sa ?iasto?ne podarilo zlomi? a? po bitke pri Rozhanovciach, za ?o Filip I., inak ve?mi zdatný vojak, dona?nou listinou získal rozsiahle panstvo na Zemplíne s meste?kom Humenné, ktorého názov pozvo?ne ako prídomok sa v mene rodu objavoval u? od druhej polovice 14. storo?ia (de Homonna alebo Homonnai).

Drugethovci si v 14. a 15. storo?í upevnili moc nielen v regióne Zemplína, ale získavali dôle?ité posty aj na krá?ovskom dvore. Za podporu a vernos? sa im krá? odplatil udelením úradu palatína. Po?as tohto obdobia Via Hist or iae 18

Zám ok v Hu m en n om

sa rod etabloval na uhorské pomery a rozumnou sobá?nou politikou sa zaradil medzi najvýznamnej?ie ??achtické rody v krá?ovstve.

Presu?me sa v?ak do obdobia prvej polovice 16. storo?ia. Po smrti krá?a ?udovíta sa rozhorel boj o uhorský trón medzi Ferdinandom I. a Jánom Zápo?ským. Druhý menovaný neváhal a 10. novembra 1526 sa vyhlásil v Stoli?nom Belehrade za uhorského krá?a a poveril ?tefana IV. Drugetha, aby správu o Zápo?ského zvolení zaniesol do Po?ska. Aj ?al?í Drugethovci spo?iatku podporovali Jána Zápo?ského, ale neskôr, ako to u uhorskej ??achty mô?eme v tomto období pozorova?, pod vplyvom rôznych okolností ?i prís?ubov sa priklonili na stranu Ferdinanda Habsburga. Svoju náklonnos? dynastii Habsburgovcov preukázali tým, ?e sa zú?astnili korunovácie Ferdinanda za uhorského krá?a. Jediný, ktorý nepodporil novokorunovaného panovníka bol Franti?ek II., ?o je v?ak pochopite?né, ke??e s Jánom Zápo?ským bol spätý rodinnými väzbami.

Franti?ek II. ako jediný z rodu Drugethovcov zostal verný Jánovi Zápo?skému aj v ?ase núteného po?ského exilu. Ke??e situácia sa pre

sedmohradského magnáta a kandidáta na uhorský trón nevyvíjala priaznivo, zva?oval ?al?í postup v ob?ianskej vojne. Práve Franti?ek Drugeth mu mal navrhnú?, aby rokoval s Habsburgovcami o mieri, ?o sa aj uskuto?nilo. Podpísanie prímeria urýchlili neustále vpády Osmanskej rí?e na uhorské územie. Ján Zápo?ský v?ak zomrel v roku 1540 a presne v tom istom období zomrel aj jeho spojenec a verný druh Franti?ek II. Ostatní ?lenovia drugethovského rodu sa zdr?iavali skôr v úzadí alebo podporovali Ferdinanda Habsburského. Po prevzatí moci Ferdinandom I. sa situácia v krajine ?iasto?ne stabilizovala a nová dynastia na uhorskom tróne sa zamerala na boj proti Osmanom. Jedným z najudatnej?ích bojovníkov na strane habsburskej dynastie sa stal ?tefan V. Drugeth, otec Valentína I. O ?tefanovi sa traduje, ?e spával pri delových násypoch.

Nebol to v?ak iba udatný vojak, ale aj horlivý veriaci. Dokonca bol prvým v rodine, ktorý prijal protestantskú vieru, a tú v?tepil i svojmu synovi Valentínovi. ?tefan V. zomrel na chorobu v roku 1599 a zanechal po sebe dvoch synov ? Ladislava V. a u? spomínaného Valentína I. Man?elka nebohého ?tefana Eufrozína o rok pochovala syna Ladislava V., a tak celé panstvo i s obrovským majetkom pre?lo do rúk mladého Valentína. Pre rod Drugethovcov bolo práve 17. storo?ie naj?iarivej?ím obdobím ich panovania na východe Uhorského krá?ovstva. Len v humenskom panstve ovládali dovedna 192 poddanských dedín, 6 miest a 14 hradov. Význam drugethovského rodu aj po nieko?kých desiatkach Via Hist or iae 19

rokov dokumentujú Pe?tbudínske noviny a pozna?ené nepríjemnou udalos?ou, via?ucou ?lánok Naukosdelná re? na katolíckych sa k obci Krásny Brod v dne?nom okrese gymnasiach z 20. septembra 1861, kde sa Medzilaborce, kde v tom ?ase v miestnom mocná dynastia ovládajúca ve?ké ?asti severo- klá?tore ?ili a pôsobili baziliáni. Najstar?ie východného Uhorska v?aka podpore kato- zmienky o klá?tore v Krásnom Brode siahajú licizmu a stredného ?kolstva najmä v 17. sto- do 14. storo?ia, pri?om prvá písomná zmienka ro?í zaradila medzi významné uhorské rody o obci pochádza a? z roku 1478. K vzniku ako Eszterházy, Koháry ?i Károlyi. klá?tora sa via?e ústne tradované svedectvo o Ako sme u? uviedli, Valentín Drugeth sa zázra?nom uzdravení slepého ?loveka, ktorý sa narodil v roku 1577. Po?as svojho ?ivota sa napil zo studne a vodou si pretrel o?i. Po dvakrát o?enil. Najprv s Al?betou Rákociovou, tomto akte uvidel vzná?ajúci sa krí? nad ktorá bola dcérou ?igmunda Rákociho, a prame?om. Na mieste údajného zázraku následne s Kristínou Horvátovou (Palo?ajová). miestni obyvatelia postavili kaplnku, do ktorej Nevieme, aký mal umiestnili ikonu vz?ah s novým kráBohorodi?ky. ?om Rudolfom I., Od tejto udalosale ten ho v roku ti sa na sviatok 1600 vymenoval Zoslania Svätédo úradu zemho Ducha ku plínskeho ?upana kaplnke schá(1600 ? 1609) a dzali ?udia nieneskôr mu udelil len z Krásneho aj post u?ského a Brodu, ale aj marmaro?ského ?irokého okolia. ?upana. Ako vidíZázrak podnietil me, tak u? vo ??achtica Teove?mi mladom vedora Koriatoviku si upevnil moc ?a, vládnuceho na východe krajiny na Muka?eva mo?no mladícka skom panstve k Pôvodn ý k lá?t or bazilián ov v Kr ásn om Br ode nerozvá?nos? a výstavbe drevetú?ba po moci sa pretavili do jeho správania ného chrámu a monastiera (klá?tora). A tak sa neohrozeného ??achtica, ktorý po svojom ka?doro?ne v ?ase sviatku ?udia schádzali v otcovi zdedil vojenský talent a odvahu. Na drevenom chráme a oslavovali Bo?í zázrak. druhej strane musíme doda?, ?e pod?a slov Práve výstavba dreveného chrámu a monahistorika a geografa Zemplína, Antona stiera predchádzala vzniku sídla, ktoré dnes Szirmya, Valentín ?v mladosti za?iaril poznáme ako Krásny Brod. Klá?tor baziliánov, obzvlá?tnou skromnos?ou mravov...(a) u?íval v?dy ktorí okrem Krásneho Brodu sídlili e?te aj v takú umiernenos?, ?e ko?kokrát spomína cisára U?horode, z cirkevno-administratívneho h?aRudolfa alebo katolícke nábo?enstvo, v?dy o nich diska spadal pod Przemy?l. pí?e ?o najúctivej?ie ako o svojom krá?ovi a tak aj Podobne to bolo aj v roku 1603. U? ve?er pred hovoril.? Mo?no práve kombinácia charak- samotným sviatkom smerovali ku Krásnemu terových vlastností, povahových ??t a mladého Brodu procesie. Veriaci spievali nábo?enské veku spôsobila, ?e meno Valentína Drugetha je piesne, niesli krí?e a zástavy. Práve v tom ?ase Via Hist or iae 20

okolo Krásneho Brodu prechádzal Valentín Drugeth vo svojom ko?i. Nebolo to ni? výnimo?né, ?e sa ??achtic vydal na obhliadku svojich majetkov a poddanských usadlostí.

Mo?no to vykonával pravidelne, ke??e sa pý?il úradom zemplínskeho ?upana. Pri obchádzaní zástupu ?udí smerujúcich do Krásneho Brodu sa kone náhle spla?ili a celý ko? sa prevrátil, pri?om Valentín I. utrpel zlomeninu ruky. To ho náramne rozzúrilo a od hnevu vydal rozkaz hajdúchom, aby podpálili drevený chrám spolu s monastierom. Nemáme ?iadne záznamy o úmrtí, ale materiálne ?kody boli obrovské, ke??e zhorel celý drevený chrám i monastier.

Ako keby zázrakom sa zachovala Ikona Presvätej Bohorodi?ky, ktorú objavili pastieri oviec a? po nieko?kých mesiacoch visiac medzi konármi pri studni?ke. Na toto miesto pastierov priviedlo záhadné svetlo a pravdepodobne u? tí si v?imli, ?e Ikona Bohorodi?ky ronila slzy.

Nepoznáme bli??ie pozadie tejto udalosti a a? istý kronikár Terlecký spomína, ?e Valentína I. Drugetha pripútala na poste? nám neznáma choroba. Na za?iatku 17. storo?ia bol Drugeth na vrchole svojich fyzických síl a ke??e rodina disponovala zna?ným rodinným bohatstvom, mohol si zabezpe?i? aj tých najlep?ích lekárov vo vtedaj?om Uhorsku. Av?ak ?iaden z nich mu nedokázal pomôc?. Z kruhu jeho blízkych vzi?la my?lienka znovuvybudovania dreveného chrámu a monastiera, ?ím by od?inil svoj ohavný skutok. Valentín, mo?no pod hrozbou trvalého pripútania k lô?ku ?i dokonca smrti, súhlasil a nanovo vybudoval chrám a klá?tor. Po dokon?ení sakrálnych stavieb v Krásnom Brode Valentín Drugeth zázra?ne vyzdravel a stal sa podporovate?om katolíckej viery proti ktorej tak úporne bojoval na po?iatku prvého stavovského povstania z dôvodu, ?e habsburská dynastia obmedzovala nábo?enské slobody v krajine. Okrem uzdravenia Valentína prestala Ikona Bohorodi?ky roni? slzy a chýry o zázraku sa okam?ite roz?írili do celého regiónu. O výnimo?nosti obce Krásny Brod sved?í stru?ná

správa Mateja Bela v jeho známych Notíciach. ?Dedina je máli?ko po?etnej?ia, osadníci sú Rusíni. Pod dedinou sa nachádza klá?tor gréckeho obradu, slávny ako pre iné veci, tak aj pre ka?doro?né púte ?udí tohto gréckokatolíckeho nábo?enstva. Schádza sa tu rusínsky ?ud v obrovskom mno?stve...? Príbeh o krutosti Valentína Drugetha pretrval teda aj do ?ias Mateja Bela a jeho spolupracovníkov a Krásny Brod sa dostal na vtedaj?iu mapu Uhorska ako pútnicke miesto.

Musíme prizna?, ?e nevieme verifikova? pravdivostnú hodnotu tohto príbehu, ale udivujúco pôsobí zotavenie sa z nevylie?ite?nej choroby. O pár mesiacov neskôr sa sám

Posledn ý pou ?ívan ý er b r odu Dr u get h n a h u m en sk om pan st ve

Valentín zapojil do povstania ?tefana Bo?kaja, odohrávajúceho sa súbe?ne s vojnou medzi Habsburgovcami a Osmanskou rí?ou. Valentín bol o?ividne v plnej fyzickej kondícii, ke??e ho v roku 1605 na sneme v Seren?i zvolili za vodcu povstaleckých vojsk. Filip aj napriek mladému veku stál na ?ele vojsk, ktoré tiahli cez Fi?akovo, Lu?enec, Zvolen a? k Novým Zámkom. Tam sa jeho výprava skon?ila. ?tefan Bo?kaj po sneme v Krupine za?al vyjednáva? s Habsburgovcami o mieri, ktorý nakoniec podpísali vo Viedni 23. júna 1606. Humenský ??achtic si po?as svojho ?a?enia v roku 1605 Via Hist or iae 21

viedol denník, av?ak nespomína v ?om ?iadne misári, ktorí mali upokoji? dianie na sevezdravotné ?a?kosti ?i iné problémy, ktoré by rovýchode krajiny. Valentín si uvedomil, ?e mu neumo??ovali vies? boj. To, ?e ho údajná nemá význam bojova? a v Ko?iciach verejne vychoroba neoslabila dokazuje aj fakt, ?e po hlásil, ?e sa podrobuje Habsburgovcom. Dosmrti ?tefana Bo?kaja sa zapojil do boja o konca sa zú?astnil na slávnostnej korunovácii knie?ací stolec v Sedmohradsku. Ve? sám Rudolfa I., ?o bolo pre humenského grófa vodca prvého protihabsburského povstania vo posledné ve?ké verejné vystúpenie, ?ím aj svojom testamente odkazuje sedmohradským verejne prejavil sympatie k vládnucej habs??achticom, aby si Valentína zvolili za knie?a. K burskej dynastii. Nový panovník udelil získaniu sedmohradského knie?acieho stolca Drugethovi vyznamenanie Rytier zlatého k?ú?a mu mala napomôc? jeho man?elka a vymenoval ho do funkcie Al?beta Rákociová, inak dcéra sudcu krá?ovskej kancelárie. Po ?igmunda Rákociho. Tá mala tomto akte sa Valentín Drugeth presved?i? svojho otca, aby utiahol na svoje panstvo do nekandidoval a prenechal post Humenného a na U?horodský sedmohradského knie?a?a huhrad. Tam vykonával úrad ?umenskému ??achticovi.

Sedmopana a? do 9. novembra 1609, hradské stavy nevypo?uli ?elanie ke? vo veku 32 rokov na U?zomrelého ?tefana Bo?kaja a zvolili horodskom hrade zomrel. Najsi za svoje knie?a ?igmunda Rápravdepodobnej?ou prí?inou kociho. Nevieme, pre?o nevypo?uli smrti bola otrava. V centre prosbu zomrelého vodcu prvého U?skej ?upy, ?i?e v U?horode protistavovského povstania. Mo?no Valentína Drugetha pochovali sa obávali spojenectva Drugetha s so v?etkou úctou. ?ud smr?

Turkami, preto?e humenský pán ?t ef an Bo?k aj zemplínskeho, u?ského a marspomínal vo svojom denníku posemaro?ského ?upana zasiahla denia s Osmanmi. Na druhej strane sám nato?ko, ?e ho e?te istý ?as oplakávali pri jeho ?tefan Bo?kaj bol ochotný sa v prvotnej fáze hrobe. To, ?e si ho ?ud vá?il dokazuje nápis na súperenia spriahnu? s nepriate?om, aby si hrobe vyhotovený u?horodským pastorom zabezpe?il moc v Uhorsku. Valentín Drugeth Jánom Tolnajom, ktorý ho ozna?il za ozdobu opä? preukázal svoju nestálu a výbu?nú Drugethovcov. Posledná veta na hrobe znie : povahu, ke??e hne? po zvolení ?igmunda ?Známej?í na zemi, mil?í na nebesiach.? Dnes u? odvliekol do rodového sídla v Humennom nevieme, ako to autor textu myslel, ale cennosti, ktoré nahromadil e?te ?tefan Bo?kaj. mô?eme s istotou poveda?, ?e Valentín DruMedzi pokladmi mala by? údajne srbská i geth sa zapísal nielen do histórie Zemplína, ale grécka koruna. Valentín nebol jediný nespo- aj do uhorských dejín napriek tomu, ?e sa dokojný s výsledkom sedmohradského zhroma?- ?il len 32 rokov. Azda chcel Ján Tolnaj poukáza? denia. Mno?stvo hajdúchov sa postavilo na na to, ?e kvôli svojim dobrým i zlým skutkom, stranu humenského magnáta a Drugeth vycítil medzi ktoré mô?eme zaradi? aj spálenie mo?nos? získa? viac ne? len Sedmohradsko. dreveného chrámu a monastiera v Krásnom Hrozil ?al?í vojenský konflikt, ktorý by e?te viac Brode, mno?stvo ?u?om utkvelo meno Filipa destabilizoval situáciu na území sú?asného Drugetha v pamäti. ?ia?, to sa u? dnes Slovenska. Plány Valentína sa neuskuto?nili, nedozvieme. preto?e 6. januára 1608 sa v Bratislave zi?li ko- Vrá?me sa e?te k spomínanej udalosti v Via Hist or iae 22

Krásnom Brode na po?iatku 17. storo?ia.

Valentín Drugeth bol protestantom a mnísi v Krásnom Brode vyznávali východný rítus, pri?om prax v Uhorsku bola taká, ?e panovník s vysokými katolíckymi cirkevnými hodnostármi sa sna?ili zabráni? ?íreniu protestantizmu a iných nábo?enských praktík. ?i táto skuto?nos? ovplyvnila myslenie mladého humenského pána nevieme, ale za zmienku to ur?ite stojí; a mo?no takto nepriamo vyjadril svoj nesúhlas s krá?ovou nábo?enskou politikou. Taktie? je zaujímavá ?al?ia poves?, týkajúca sa Krásneho Brodu a drugethovského rodu. Istý ??achtic z rodu Drugethovcov mal ?i? v Krásnom Brode u? pred 200 ?i 300 rokmi, ?i?e ove?a skôr ne? Valentín zapálil drevený chrám spolu s monastierom. Nám neznámy Drugeth bol údajne zlý a tvrdý a podobne sa správal aj jeho 20-ro?ný syn. Man?elka ??ach-

posla? po v?etkých mladých mu?ov. Na sviatok Pokrovy nemal kto ís? na liturgiu, ke??e v?etci mladí mu?i boli so ??achticom v okolitých lesoch. Oby?ajná po?ova?ka na divú zver sa zmenila na drámu o ?ivot. Po?ova?ky sa zú?astnil aj syn ??achtica, ktorého napadol medve?.

Divá zver nie je v tomto regióne ni?ím výnimo?ná a pri listovaní dennej tla?e z 19. a 20. storo?ia by sme na?li viacero ?lánkov z Krásneho Brodu a okolia, kde sa spomínajú najmä vlci zostupujúci z lesov priamo do obce; a ur?ite to tak bolo aj v minulosti. Mladému mu?ovi pri?iel na pomoc otec na koni a hodil na divé zviera kopiju. Tá v?ak netrafila medve?a, ale syna priamo do hrude. Zviera sa okam?ite oto?ilo na nového protivníka a zahnalo sa po ??achticovi, ktorého kô? sa spla?il a spolu s jazdcom utiekol. Ke? ??achtic prechádzal okolo kaplnky, vystrelil na ikonu, ?o vy?akalo ko?a, ktorý sa prevrátil na bok. ??achtic padol na kamene a zlomil si obe nohy. Kô? pokra?oval bez svojho jazdca do dediny, kde ho zbadala ?ena. Vybehla z domu a be?ala smerom k lesu, kde stretla skupinu ?udí nesúcu m?tveho syna. ?ena odpadla a od ?ia?u ?i ?oku zomrela. To v?etko sledoval ochrnutý Drugeth.

Ak sa vrátime k na?im Klá?t or v Kr ásn om Br ode bol zn i?en ý po?as 1. svet ovej vojn y vy??ie uvedeným príbetica sa v?ak ve?mi trápila a chradla. Oproti ich hom spätých s rodom Drugethovcov, nevieme sídlu stála kaplnka s ikonou Presvätej Boho- overi? ich pravdivos?. Taktie? nevieme, ?i jeden rodi?ky, kde sa ??achti?ná chodila pravidelne príbeh ne?erpá z druhého, ke??e námety sú si modli?. Ve?er pred sviatkom Pokrova Presvätej ve?mi podobné a v oboch prípadoch magBohorodi?ky (Sviatok presvätej Bohorodi?ky nátsky rod vystupuje v negatívnom zmysle.

Ochrankyne) sa ??achtic prechádzal po izbe a Krásny Brod sa aj v?aka týmto príbehom stal man?elke oznámil, ?e na samotný sviatok vyh?adávaným pútnickým miestom najmä pre pôjdu na po?ova?ku. ?ena ho odhovárala od gréckokatolíckych veriacich a dodnes sa na lovu, ale Drugeth sa nenechal presved?i? a dal tomto mieste schádzajú pri slávení Via Hist or iae 23

odpustových slávností. ?ia?, klá?tor bol po?as ruského vpádu v ?ase Ve?kej vojny v roku 1915 zni?ený. Dodnes sú v?ak ruiny monastiera vyh?adávanou turistickou lokalitou v regióne.

Valentín Drugeth patril vo svojej dobe medzi vplyvných uhorských ??achticov a?pirujúcich na najvy??ie prie?ky, ?o sved?í o jeho záujme zasadnú? na sedmohradský knie?ací stolec.

Jeho smr? bola rýchla a ne?akaná a ni? nenasved?ovalo tomu, ?e by sa jeho ?ivot mal skon?i? pred?asne. Nevieme, kto ho mohol otrávi? a za akým ú?elom a ?i to bola skuto?ne otrava. Ur?ite ako ka?dý vysokopostavený ??achtic vo vtedaj?om Uhorsku mal mno?stvo nepriate?ov. Na smr? mladého a ambiciózneho

??achtica musíme pozera? aj prostredníctvom politicko-mocenských zmien, ktoré Uhorsko za?ívalo v priebehu celého 17. storo?ia, ke? najmä severovýchodné Slovensko vplyvom ?a?enia sedmohradských knie?at pustlo a chudobnelo, ale na postavení Krásneho Brodu ako pútnického miesta to ni? nezmenilo.

Zdr oje : 1. BADA, Michal. Korunovácia krá?a Mateja II. v Bratislave v roku 1608 v kontexte dobových mocensko politických a socio-kultúrnych vz?ahov. In KOHÚTOVÁ, Mária (zost.). Politické a spolo?enské pomery na Slovensku v 1. polovici 17. storo?ia. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave ? Historický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave, 2012, s. 33-50. ISBN 978-80-80/2-546-1.

2. BADA, Michal. Slovenské dejiny II. Bratislava: Literárne informa?né centrum, 2017, 388 s. ISBN 978-80-8119-103-9.

3. CZIGÁNY, István. Hornouhorské pohrani?ie v prvej polovici 17. storo?ia. In SEGE?, Vladimír ? ?E? OVÁ, Bo?ena (zost.). Miles Semper Honestus zborník ?túdií vydaný pri príle?itosti ?ivotného jubilea Vojtecha Dangla. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2007, s. 81-88. ISBN 978-80-969375-3-0.

4. FEDI?, Vasi?a kol. Dejiny Humenného. Humenné: REDOS, 2008, s. 50-52. ISBN 80-968790-4-9.

5. KOHÚTOVÁ, Mária. Mierové zmluvy zo za?iatku 17. storo?ia. In KOHÚTOVÁ, Mária (zost.).

Politické a spolo?enské pomery na Slovensku v 1. polovici 17. storo?ia. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave ? Historický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave, 2012, s.

9-32. ISBN 978-80-80/2-546-1.

6. KÓNYA, Peter a kol. Dejiny Uhorska (1000-1918). Pre?ov: Citadela, 2014, s. 182-251. ISBN 978-80-89628-59-9.

7. LEN?I?, ?tefan. ?lachtický rod Drugethovcov z Humenného. Humenné: Miestny odbor Matice slovenskej ? Vihorlatské osvetové stredisko, 2003, s. 9-78. ISBN 80-967302-5-8.

8. MRVA, Ivan ? SEGE?, Vladimír. Dejiny Uhorska a Slováci. Bratislava: Perfekt, 2012, s. 141-167.

9. TIMKOVI?, Jozafát Vladimír. Letopis Krásnobrodského monastiera alebo kúsok zo slávnych dejín gréckokatolíkov na Slovensku. Pre?ov : Baziliánske vydavate?stvo Blahovistnika. 1995. s. 23-28.

ISBN 80-967398-7-5.

Via Hist or iae 24

Needovan é pr am en e 1. BEL, Matej. Zemplínska stolica. Bratislava: Zemplínsky valal, 1999, s. 197-198. ISBN 80-968450-6-3. (preklad Martin Slaninka) 2. SIRMAJ, Anton. Historické, topografické a politické poznatky stolice Zemplínskej. Michalovce: Zemplínska spolo?nost, 2004, s. 214-239. ISBN 80-969191-0-5.

Dobová t la?

1. Pe??budínske vedomosti, 20.09. 1861, Naukosdelná re? na katolíckych gymnasiach. s. 2 2. Slovenská obrana, 08.07. 1937, Ako vznikli Medzilaborce, s. 3 Kr on ik a 1. Kronika reformovaného kres?anského cirkevného zboru v Humennom v rokoch 1880-2008. I. ?as?do roku 1918. (z ma?ar?iny prelo?ila Mgr. Valéria Csontosová) Pr opaga?n ý m at er iál 1. Horný Zemplín - turistický sprievodca. Pre?ov: ADIN, s.r.o. 2017, s. 24-25. ISBN 978-80-899-57-00-2.

Via Hist or iae 25

Zemiansky rod Píry z Tekovskej Breznice au t or

On dr ej ?ály (Un iver zit a Kon ?t an t ín a Filozof a v Nit r e)

Po?as druhej polovice 17. storo?ia a za?iatkom 18. storo?ia vzrástol význam strednej a ni??ej ??achty. K ni??ej ??achte patriaci zemania (tzv. drobná ??achta) na prelome 18. a 19. storo?ia predstavovali najpo?etnej?iu ?as? ??achtického obyvate?stva. V období neskorého feudalizmu najvýznamnej?iu skupinu ??achty predstavovalo asi 200 zámo?ných magnátskych rodín, ktoré mali zásadný vplyv na politické dianie v Uhorsku. V porovnaní s touto vrstvou ?ili zemania skuto?ne skromne. V mnohých prípadoch sa spôsobom ?ivota neodli?ovali od ostatných sedliakov v daných usadlostiach. ? astokrát zemania nemali ?iadnych poddaných alebo ?eliarov, ale svoje majetky si obhospodarovali sami. Zemianskym rodom ?ijúcim na Tekovskej Breznici boli Píryovci. Táto rodina nepatrí do obyvate?stva, ktoré ?ilo v tejto obci v období pred 18. storo?ím. Pôvodné osídlenie bolo zna?ne zdecimované, nako?ko v rokoch 1645 a 1709 zastihli Breznicu morové nákazy. V roku 1647 obec vyplienili a vypálili Turci. K roku 1768 sa v obci spomínajú dve zemianske kúrie. Kúria rodiny Piér (neskôr Péry, Péri, Píry a pod.) a rodiny Kazy. K roku 1785 bolo v Uhorsku, nerátajúc územie Sedmohradska, vy?e 300-tisíc ??achticov. V roku 1776 sa Breznica stala majetkom novovzniknutého banskobystrického biskupstva a roku 1784 bola zalo?ená rímskokatolícka farnos? v Tekovskej Breznici (dobovo Berzencze) so svojou vlastnou matrikou. Zemiansky

pôvod sa vz?ahoval na v?etky vetvy rodiny Píryovej, ktoré boli rímskokatolíckeho vierovyznania. To dokazuje aj súpis poddaných v urbári z roku 1769, kde sa Píryovci nenachádzajú, preto?e pôda zemanov bola vo v?eobecnosti oslobodená od platenia daní. Tereziársky urbár mal napomôc? rovnomernej?iemu da?ovému za?a?eniu poddaných. Do ??achtického stavu patril aj Michal Medvecký (Nobilis, Nobilis colonus), narodený roku 1803 a jeho deti. Pôvodom ale nepochádzal z Breznice.

Pozoruhodný je historický vývoj zapisovania priezviska Píry. Variácia Píry je zau?ívaná u potomkov tejto rodiny v sú?asnosti. Pre ?lenov spomínanej rodiny sa v dejinách zau?ívali neformálne ozna?enia ako Palkovie (Palkovje alebo len Palko) a Zamboy, ?oho svedkom je aj cirkevná matrika. V mnohých prípadoch matrikár zapísal len krstné meno a uviedol jedno z mien, akými boli zvaní. V matrike pokrstených sa ?lenovia rodiny Píryovej v rokoch 1784 ? 1785 spomínajú ?estnás?krát, pri?om osemkrát len pod týmito ?udovými ozna?eniami; ?es?krát matrikár pou?il tvar Péry a raz Pery. Jedenkrát, konkrétne 7. októbra 1784 bol ako krstný otec pokrstenej Kataríny Laukovej zaznamenaný ?Georgius Péry alias Palko?. Podobne sa aj ku 16. máju 1792 spomínajú man?elia ?Adamus et Catharina Palkovje alias Piry?.

Matrika pokrstených poskytuje ?al?ie tvary Via Hist or iae 26

Uk á?k a z m at r ik y

neskôr ustáleného priezviska Píry. Napríklad Pieri (5. máj 1790), Piri (13. august 1791) alebo Pyery (15. august 1792). Následne v období 1795 ? 1825 dominuje variant Péry. Na druhej strane sa aj na jednom z dnes existujúcich pomníkov na miestnom obecnom cintoríne pí?e: ?Tu odpo?íva v Kristu Pánu rodina Pýriová.

Franti?ek Pýri (nar. 1883)...? V rokoch 1784 1804 vo svetle matriky v popredí stoja tieto man?elské páry: Imrich Péry a Mária, Adam Péry a Katarína rod. Kurinská, Peter Péry a Katarína rod. Eliasová, Juraj Péry a Anna rod.

Péryová, Ondrej Péry a Anna rod. Dupajová (zosobá?ení 14. 2. 1790, obaja ako 20-ro?ní) i Pavol Péry a ?ofia Hudecová (zosobá?ení 5. 2.

1792). ?ofia zomrela 13. februára 1802 a ?tyridsa?ro?ný vdovec Pavol sa onedlho o?enil s 27-ro?nou Máriou (?Paulus Pyrï cum Maria Matejovie?). Prví dvaja ?lenovia tejto rodiny, zaznamenaní v matrike zomrelých, ktorí sa do?ili pokro?ilej?ieho veku, boli práve Imrich Péry (zom. 7. 2. 1794 ako 56-ro?ný) a jeho ?ena Mária (zom. 10. 9. 1799 ako 55-ro?ná). V týchto prípadoch platilo pravidlo, ?e ak si zeman zobral za man?elku aj ?enu neurodzeného pôvodu, ich deti sa stali zemanmi.

Výpis z m at r ik y

Najvä??iu ?es? preukazoval matrikár Matejovi Périmu, ktorý bol ozna?ovaný ako Dominus (naj?astej?ie skratkou D. pred menom), teda

pán. Mo?no evidova? aj obdobia, kedy sa v matrike tento ?titul? nachádza spomedzi v?etkých ?udí len pred jeho menom. Táto skuto?nos? mô?e napoveda? o jeho postavení v rámci jeho rodiny. Z ?lenov tejto zemianskej rodiny bola ako Domina (pani) po?as ?ivota vy??ie spomenutého Mateja e?te v 80. rokoch 18. storo?ia ozna?ovaná Anna Piryová/Péryová. V zázname o smrti Mateja Périho v matrike zomrelých má (Matej P.) za menom uvedené Nobilis. Zomrel 17. októbra 1810 ako 80-ro?ný. Pribli?ne od roku 1826 sa za?ali v?etky tri matriky vies? v novom duchu. Pri osobe (resp. rodi?och) sa u? uvádzalo aj do akej spolo?enskej vrstvy patrila, resp. z akých pomerov pochádzala (napr. ro?ník ?i ?eliar).

Takto sa pri priezvisku Péry/Píry objavujú latinské Nobilis, Curialista a v ?ase pou?ívania ma?ar?iny ma?arské Nemes (u??achtilý, ??achtic).

Akým spôsobom sa Píryovci stali sú?as?ou

Do m at r ik y sa zazn a?ovalo aj spolo?en sk é post aven ie k on k r ét n ej osoby (Nobilis)

ni??ej uhorskej ??achty, nie je známe. Po?as 19. storo?ia matrikár Píryovcov mnohokrát ozna?il za predialistov a kurialistov. ?astej?ie v?ak jednozna?ne za kurialistov. Predialisti v stredoveku a ranom novoveku predstavovali ?as? ni??ej ??achty, ktorá bola vo vojenských slu?bách cirkevných hodnostárov (prelátov) ostrihomského arcibiskupstva. Do roku 1855 existovala stolica arcibiskupských predialistov s centrom vo Vráb?och. Aj takýto pôvod rodiny Píryovej nemo?no vylú?i?.

V novembri 1809 sa narodil Ignác, syn Petra Péryho a Márie Koscovskej, ktorých 20. novembra 1803 na Breznici zosobá?il miestny Via Hist or iae 27

farár Ondrej Gazso. Ignác Péry (?Petri Péri vy??ích spolo?enských kruhov v Novej Bani Zamboy Nobilis Curialis filius...?) sa 21. novem- patril napr. Libor Schally (1742 ? 1786). Jozef bra o?enil s Victoriou Zmesskalovou, dcérou Schaly sa 10. januára 1854 na Breznici o?enil s Mateja Zmesskala (Zme?kala) z Bojníc. Ignác a Máriou Kri?tofovou. Ich tretí syn (prvý, ktorý sa Viktória mali pä? detí: Máriu Annu (1832), do?il dospelosti) Ján sa v roku 1880 o?enil so Franti?ka (1834), Ignáca (1836), Jána Ga?para 16-ro?nou Julianou Píryovou a v poradí ich (1838) a Veroniku Franti?ku (1840). Krstnými piaty syn Jozef (1868 ? 1927) sa o?enil s Marrodi?mi prvých troch detí sa stali Imrich Na- tou Píryovou, dcérou vy??ie spomínaného Igvarra a Anna Suchá a krstnými rodi?mi dvoch náca Píryho (nar. 1836) a Anny Suchej. Neskôr najmlad?ích boli Pavol Suchý a Juliana Na- sa taktie? Franti?ek ?ály (forma priezviska zavarrová. Pribli?ne v tomto období (1830 ? u?ívaná po?as 20. storo?ia) narodený r. 1899 1840) prevláda tvar ?Péri?. Pri zázname o krste o?enil s Máriou ?kvarkovou, vnu?kou zemianIgnáca a Veroniky Franti?ky je otec detí Ignác ky Veroniky Píryovej.

Péri zapísaný ako breznický predialista (?D. Pozoruhodný matri?ný zápis pochádza z 25.

Ignatius Péri Nobilis Praedialista Berzenczensis?). marca 1817, ke? bol pokrstený Michal Gabriel, Na Tekovskej Breznici do?lo k rodinnému pre- prvorodený syn Michala Péryho a Márie Kri?pojeniu zemanov Píryovcov s rodom Schally, tofovej, ktorí boli zosobá?ení 18. novembra ktorého ?lenovia (resp. niektoré rodové vetvy) 1804, obaja ako 17-ro?ní. Matrikár uvádza: sa v histórii taktie? zaradili medzi ni??iu ??ach- ?Michal Gabriel Nobilis Prima Proles Parentum tu, a to najmä v?aka svojim zásluhám. Tak iam 15 annis in Matrimonium? (Michal Gabriel napr. sklársky majster (?kristal und rubin urodzený/??achtický, prvé die?a rodi?ov za 15 Glasmeister?) Andreas Paulus Schally (1660 ? rokov man?elstva). V skuto?nosti pre?lo od 1737) z Harmanschlagu v Dolnom Rakúsku, sobá?a do d?a krstu pribli?ne 12 a pol roka. ktorý zalo?il (a následne viedol) cisársku skláre? vo Viedenskom lese pri Allande, na základe jemu udeleného privilégia od Leopolda I. V dobových latinských dokumentoch bol ozna?ovaný jednak ako ?nobilis?, ale aj ako ?strenuus dominus? (udatný/horlivý pán), ?perillustris? (preosvietený) ?i ?generosus? (urodzený/vzne?ený/??achetný). Podobne aj jeho syn Johann Adam Joseph Schally (1717 ? 1744). Iný jeho syn Ferdinand Karl Joseph (1728 ? 1803) sa stal katolíckym k?azom a kapitulárom (?len Pr iest or y, k de k edysi jest voval dvor a dom zem ian sk ej r odin y Pír y. rokovacej klá?tornej sály) v HeiligenFarská matrika vo v?eobecnosti obsahuje rekreuzi. Matkou oboch bola ?ena urodzeného latívne dos? ve?a nepresných informácií. pôvodu - Maria Anna Theresia Mauschin. Na Pod?a zriedkavých záznamoch o bydliskách Breznicu sa pri?enil ?oeconomus? Jozef Schaly obyvate?ov v 18. storo?í Píryovci obývali dom ?.

(1836 ? 1881), pravnuk Jána Juraja Schallyho 25, ?. 24, ?. 26, ?. 45, ?. 46 a dom ?. 104. V (nar. 1691 v Harmanschlagu), ktorý pri?iel v súvislosti s týmto obdobím nemo?no jasne prvej polovici 18. storo?ia do Novej Bane. Do Via Hist or iae 28

zisti?, na ktorých miestach dané domy stáli kvôli nedostatok dokumentov. ?ísla budov sa v 18. ? 20. storo?í v obci celkom pochopite?ne nieko?kokrát menili. Pod?a s?ítacích hárkov súpisu obyvate?stva k roku 1869 ?ili rodiny Píryové v dome ?. 45 (rodina Jána Píryho) a v dome ?. 47, v ktorom bývalo 16 osôb. Vo svetle zoznamu domov a katastrálnych máp z roku 1891 patrili Píriovcom domy ?. 63, ?. 64/a, ?. 64/b. S najvä??ou pravdepodobnos?ou i?lo o toto?né budovy, Rodin a v období 1. ?SR. V?avo aké sa spomínajú v súpise v Fr an t i?ek Pír y s m an ?elk ou . Dole roku 1869. V skuto?nosti i?lo m alý Kar ol Pír y, n ad k t or ým st ojí o jeden dlhý dom, ktorý bol jeh o st ar k ý - Pavol ?ály (n ar . 1892). administratívne rozdelený do troch ?astí. Neskôr v prvých desa?ro?iach 20. storo?ia v ?om ?ili ?tyri rodiny mena Píry.

Stadia?pochádzal aj Franti?ek Píry, ktorý v rokoch 1928 ?

1930 zastával na Tekovskej Breznici post richtára.

V období tvorby katastrálnej mapy (tzv. komasa?né mapy) vlastnili Píryovci spolo?ne takmer 24 hektárov pozemku (stav z r. 1891). Pôda, resp. samostatné parcely boli písané na Franti?ka Píryho z domu ?. 63, Ignáca Píryho z domu ?. 64/b alebo na Franti?ka a Michala Píryových , ?ijúcich v dome ?. 64/a. V komasa?ných mapách a ich príslu?ných textoch z prvej polovice 90. rokov 19. storo?ia sa opä? vyskytuje len variant priezviska ?Péri?.

Pr am en e 1. ?tátny archív v Banskej Bystrici. Fond Zbierka cirkevných matrík.

2. Ústredný archív geodézie a kartografie. Katastrálne mapy. Komasa?né mapy.

Pou ?it á lit er at ú r a 1. KONIAROVÁ, Anna. Dejiny banskobystrickej diecézy v 18. a 19. storo?í. Badín: K?azský seminár sv.

Franti?ka Xaverského, 2000, 185 s. ISBN 80-88937-13-2.

2. MRVA, Ivan ? SEGE?, Vladimír. Dejiny Uhorska a Slováci. Bratislava: Perfekt, 2012, 400 s. ISBN 978-80-8046-586-5.

3. RE?KO, Alexander ? VENDÍK, Viliam. Tekovská Breznica. Obec pod najstar?ou sopkou strednej Európy. Komárno: KT, 2001, 16 s. ISBN 80-8056-250-4.

4. ?ILÁK, Ján ? HLODÁK, Pavol. Zrod a vývoj slovenského skla. Sklárne stredného Slovenska. Kalinovo: KERMAT, 2012, 256 s. ISBN 978-80-971049-0-0 5. WINKELBAUER, Thomas. Die Glashütten des Gföhlerwaldes (vor 1628 bis 1728). In Studien und Forschungen aus dem Niederösterreichischen Institut für Landeskunde. 1990, ro?. 12, s. 149-228.

4. ?ÁLY, Ondrej. Z dejín Novej Bane na prelome 18. a 19. storo?ia. In Acheron. Acta historica et orientalia neosoliensia. 2017, ro?. 7, ?. 13, s. 19-25. ISSN 1339-6870.

Via Hist or iae 29

Památník st?edov?kých hrdin? i Richarda Wagnera Zámek Neuschwanstein a jeho tv?rce au t or

M gr . Filip Bin der (Un iver zit a Kar lova v Pr aze)

Ze v?ech Wittelsbach?, kte?í kdy vládli prostory král zasv?til svým oblíbeným Bavorsku, pat?í král Ludvík II. bezesporu k t?m postavám z germánské mytologie a skladateli nejznám?j?ím. Tento panovník neproslul svými Richardu Wagnerovi, který znovu o?ivil tento politickými ?iny jako jiní mýtický sv?t ve svých opemonarchové, ale vstoupil do rách. d?jin p?edev?ím jako velký Silný vztah k p?íb?h?m o snílek a fantasta, jen? se bájných st?edov?kých rytí?ích, narodil ve ?patném století a vedoucí k výstavb? Neukterý se i navzdory tomu schwansteinu, se u Ludvíka pokusil vytvo?it si sv?j vlastní projevoval u? od d?tství. Jeho sv?t, lep?í a dokonalej?í, ne? matka královna Marie, s ní? byl ten reálný. Nespokojenost m?l pozd?ji komplikovaný s pro n?j fádní p?ítomností a vztah, si do svého deníku pom?ry v ní panujícími a velký zapsala, ?e malý Ludvík ?[r]ád obdiv k minulosti ho toti? poslouchal, kdy? mu n?kdo podn?covaly k um?leckým a p?ed?ítal a vypráv?l p?íb?hy." stavebním aktivitám. Jejich Pochopiteln? se jednalo p?evýsledkem byly (krom? daldev?ím o p?íb?hy s uvedenou ?ích projekt?) i t?i zámky, díky tématikou. Krom? t?chto vynim? je Ludvík?m odkaz patrpráv?ní mohly mo?nost dalný i dnes: Linderhof a Herren?ího seznamování se s gerchiemsee (nebo p?esn?ji Nový mánskou mytologií pro Lud?u dovít II. Wit t elsbach zámek Herrenchiemsee), ktevíka p?edstavovat i n?které (1845 - 1886) ré upomínají na Ludvíkovu interiéry Mnichovské rezidenvá?e? pro absolutistickou Francii (a obzvlá?t? ce, obzvlá?t? pak tzv. Sály Nibelung?.

Francii Ludvíka XIV.), a jeho neznám?j?í výtvor, Kouzlo p?íb?h? o germánském dávnov?ku pohádkov? vyhlí?ející Neuschwanstein, jeho? Ludvík také obdivoval i na romantickém zámku Via Hist or iae 30

Zám ok Neu sch w an st ein n e?alek o obce Sch w an gau .

Hohenschwangau, který nechal postavit jeho otec Maxmilián II. na míst? n?kdej?ího st?edov?kého hradu Hinterhohenschwangau.

Celý zámek toti? Maxmilián v?noval bájným hrdin?m, jeliko? jednotlivé místnosti nechal vyzdobit malbami s výjevy z pov?stí o nich.

Obdiv k t?mto postavám byl také d?vodem, pro? byl Ludvík více ne? nad?ený z oper Richarda Wagnera. První z nich (a sice Lohengrina) vid?l v Mnichov? v roce 1861 je?t? jako ?estnáctiletý mladík. Skute?nost, ?e Wagnerovy opery zachycovaly pradávnou germánskou minulost v tom nejlep?ím sv?tle, vedla Ludvíka k touze osobního poznání skladatele. Vzhledem k Wagnerov? revolucioná?ské minulosti (na ni? ale mladý Wittelsbach nehled?l) setkání s um?lcem za ?ivota Ludvíkova otce nep?icházelo v úvahu. První p?íle?itost se proto naskytla a? v roce 1864 poté, co Ludvík nastoupil na tr?n po smrti Maxmiliána II. Navázání p?átelství mezi novým králem a Wagnerem a jejich kontakt vedly mimo jiné k dohod?, na jejím? základ? se skladatel zavázal k vytvo?ení operního cyklu Prsten Nibelung?. Bájný sv?t st?edov?kých hrdin? nicmén? nem?l o?ít pouze skrze zamý?lené opery, ale práv? i díky výstavb? ji? zmín?ného

zámku Neuschwanstein, ?i p?esn?ji Nového hradu Hohenschwangau, jak byla stavba nazývána za králova ?ivota.

Idea vzniku této pohádkové stavby spadá do prvních let královy vlády. Jako vhodné místo se Ludvíkovy jevily trosky st?edov?kého hradu Vorderhohenschwangau, nacházející se v blízkosti Hohenschwangau. Definitivn? se král k výstavb? romantického zámku rozhodl roku 1867. O svém zám?ru vybudovat Nový hrad informoval monarcha samoz?ejm? i Wagnera, a to v dopise z 13. kv?tna 1868: ?Mám v úmyslu nechat u Pöllatské propasti nov? vystav?t staré hradní ruiny Hohenschwangau v pravém stylu starých n?meckých rytí?ských hrad?. [...] to místo je jedno z nejhez?ích, která jsou k nalezení, svaté, nep?ípustné, chrám pro bo?ského p?ítele, skrze kterého rozkvetla [...] spása a opravdové ?t?stí sv?ta. Najdou se tam také upomínky na Tannhäusera (P?vecký sál s výhledem na hrad v pozadí) a Lohengrina (nádvo?í, otev?ená chodba, cesta ke kapli). V ka?dém ohledu se tento hrad stane hez?ím a útuln?j?ím ne? dolní Hohenschwangau, které rok za rokem znesv?cuje p?ítomnost mé prozaické matky. Rozhn?vaní bohové se budou mstít a pobývat u Nás ve vzne?ených vý?kách, ovívaných nebeskými Via Hist or iae 31

vánky.? Na základ? uvedených ?ádk? je tedy mo?né ?íci, ?e krom? obdivu k st?edov?kým hrdin?m a úcty k p?átelství s Richardem Wagnerem k výstavb? Neuschwansteinu napomohl i slo?itý vztah mezi Ludvíkem a jeho matkou. Sv?d?í o tom i dal?í z Ludvíkových poznámek: ??asto je to k ze?ílení: Mé oblíbené Hohenschwangau, jinak (kdy? jsem sám) pro m? místo nejblahodárn?j?í odlou?enosti a klidu stejn? tak jako té nejvy??í pravé poezie, je za t?chto okolností spí?e srovnatelné s místem utrpení. Královna m? miluje up?ímn? a v?ele, tak?e jako dobrý syn nem??u nic jiného, ne?

Rich ar d Wagn er (1813 - 1883)

splnit její p?ání, toti? strávit zde n?jaký ?as spole?n? s ní, a?koliv musím [...] uznat, ?e je to ode m? ob??, nebo? matka mi zcela a v?bec nerozumí a ?ivot tady je nejvý? suchopárný.? Král tedy nem?l na výb?r. Jeliko? kv?li své matce necht?l z?stávat na Hohenschwangau déle, ne? musel, rozhodl se, ?e si postaví zámek nový. Vytvo?ením návrh? pro Neuschwanstein pov??il král malí?e Christiana Janka. Ludvík p?ímo ?ádal, aby jeho návrhy vyvolávaly tu ?nejnevra?iv?j?í a nejho??ej?í kritiku?. Konkrétní p?edstavy monarchy o podob? jeho budoucího pohádkového zámku se v?ak m?nily.

P?esto?e se m?lo v ka?dém p?ípad? jednat o místo v?nované bájným hrdin?m z p?íb?h?, je? si oblíbil u? v d?tství, trvalo je?t? n?jaký ?as, ne? kone?ný projekt schválil (co se tý?e

vlastního za?ízení a rozlo?ení jednotlivých interiér?, m?nily se plány je?t? i po za?átku prací). Ludvík se nakonec rozhodl pro stavbu v neorománském stylu, která se m?la skládat z vlastního paláce, n?kolika men?ích budov, v??í a hlavního bergfritu s kaplí v p?ízemí. Tento výsledný návrh, jej? poté ve stavební plány p?etvo?il architekt Eduard Riedel, vypracoval Jank na samém za?átku roku 1869. Pokud jde o inspira?ní zdroje pro exteriér zámku, je mo?né zmínit durynský hrad Wartburg, jen? v 19. století pro?el romantickými úpravami a který Ludvík nav?tívil u? v roce 1867. Ovlivn?ný Wartburgem byl p?edev?ím první (by? nakonec nerealizovaný) návrh mo?né podoby Neuschwansteinu. Krom? Wartburgu ale Ludvík obdivoval t?eba i plody francouzského romantismu a historismu, a to b?hem své první cesty do Francie (takté? z roku 1867), kde si nechal ukázat mimo jiné i slavný zámek Pierrefonds, ?restaurovaný? Viollet-le-Ducem. Zdrojem inspirace byly rovn?? i Wagnerovy opery. Jank toti? vytvo?il n?kolik návrh? pro horní nádvo?í, které vznikly podle kulis mnichovského nastudování Lohengrina. Dv?r hradu v Antverpách z druhého d?jství tudí? Jank p?em?nil na nádvo?í Neuschwansteinu. Mezi p?edlohou a výsledkem je v?ak p?esto n?kolik rozdíl?, souvisejících se skute?ností, ?e ne v?echno, co Ludvík plánoval postavit, skute?n? postavit stihnul. Jako dal?í odkaz na st?edov?ké hrdiny v exteriéru zámku byla plánována jedna z postranních budov, tzv. Kemenate, která upomíná na Tannhäusera.

S p?ípravnými pracemi se za?alo u? v roce 1868. Nejprve byly za pomoci dynamitu str?eny ruiny Vorderhohenschwangau. Navzdory skute?nosti, ?e byl celý projekt ve stavební dokumentaci ozna?ován jako ?restaurování starých hradebních trosek?, ze starého hradu nezbylo poté prakticky nic. V roce 1868, je?t? ne? za?ala vlastní stavba, u? také psal Ludvík svému p?íteli Wagnerovi o svých budoucích zám?rech s Neuschwansteinem: Via Hist or iae 32

?Musím se Vám sv??it, jakým vzru?ením m? napl?uje my?lenka na to, ?e tam za t?i roky budu bydlet." První plány toti? skute?n? po?ítaly s tím, ?e by se monarcha mohl ji? po n?kolika málo letech od zahájení stavebních prací na Neuschwanstein nast?hovat. Realita v?ak byla jiná, jeliko? byl vlastní palác (na rozdíl od budovy nad vstupní branou, kterou Ludvík obýval u? d?íve) obyvatelný teprve od roku 1884.

P?esto?e stavební práce neustaly ani po roce 1884, Ludvík?v velký sen se u? v této dob? stal skute?ností. Jeliko? byl od po?átku zámek zamý?len jako jakési muzeum (by? plánované jen pro svého tv?rce, pota?mo i Wagnera, který ale paradoxn? Nový hrad nikdy nenav?tívil), byl Neuschwanstein nesmírn? symbolickým místem, vytvá?ejícím kontrast ke v?emu sou?asnému a reálnému. Upomínky na bájné hrdiny, které Ludvík tolik obdivoval a s nimi? se také do ur?ité míry ztoto??oval, proto nutn? musely být nedílnou sou?ástí zámku. Nejednalo se ale pouze o exteriér, germánské mytologii toti? byly zasv?ceny p?edev?ím interiéry zámku. P?ímou a velmi výraznou inspiraci je v p?ípad? místností mo?né vysledovat a dolo?it mimo jiné u Sálu p?vc?, který král umístil do ?tvrtého patra. P?edlohou pro tuto místnost byly dv? místnosti z Wartburgu, a to Slavnostní sál a Sál p?vc?, odkazující na slavnou p?veckou sout??, je? se na hrad? ve st?edov?ku konala. Neuschwansteinský Sál p?vc? byl ale zasv?cen p?edev?ím Parsifalovi a hledání Svatého grálu, zatímco v ostatních místnostech o?ívaly pov?sti o Sigurdovi, Tristanovi a Isold? nebo ji? zmín?ném Tannhäuserovi ?i Lohengrinovi.

Dalo by se také ?íci, ?e práv? Lohengrin byl pro Ludvíka a jeho Nový hrad klí?ovou postavou.

Labutí rytí? byl toti? pojítkem mezi germánskou mytologií a historií místa, na n?m?

Neuschwanstein stál. St?edov?ký hrad Vorderhohenschwangau (a krom? n?j i Hinterhohenschwangau) postavili rytí?i ze Schwangau, kte?í

m?li ve znaku práv? labu? (slovo ?Schwan? ostatn? v n?m?in? znamená labu?). Toto zví?e se tudí? velmi ?asto objevuje ve výzdob?

Neuschwansteinu. Ludvík cht?l toti? výstavbou zámku navázat i na rytí?e ze Schwangau. Do ur?ité míry se dokonce pova?oval za jejich pokra?ovatele a stejn? tak i za pokra?ovatele Labutího rytí?e Lohengrina.

Interiéry Neuschwansteinu m?ly ale i jiný úkol ne? odkazovat na konkrétní postavy jako práv?

Lohengrina. Neuschwanstein nebyl jenom svatyní germánských hrdin? a Wagnera, v jeho? operách tito hrdinové znovu o?ívali, ale i památníkem minulosti jako takové, p?edev?ím té st?edov?ké. Zámek se stal výrazem Ludvíkova povzdechnutí nad koncem starých ?as?, doby rytí?ských ideál? a ctností i panovník? z bo?í v?le. Wittelsbach?v Nový hrad ale nem?l zachytit minulost takovou, jaká skute?n? byla, nýbr? takovou, jakou sám král cht?l, aby byla (toto je ostatn? p?ípad nejen Neuschwansteinu, ale celého romantismu a historismu).

Ne?lo mu tudí? o p?esnost, ale o atmosféru, kterou m?la stavba navodit. Dalo by se ?íci, ?e Ludvík proto vytvo?il spí?e ur?itou kulisu.

Tato kulisa romantického ?rytí?ského hradu? ov?em nebyla jen dílem minulosti. V mnohých p?ípadech se ani Ludvík nebránil v?emu, co p?iná?ela moderní doba, ba spí?e mnohdy naopak. Jeho zámky jsou toho d?kazem. U? na stavbu Neuschwansteinu byly pou?ity výdobytky moderní techniky jako je?áby ?i konstrukce z oceli. Do zámku také král nechal zavést telegraf i telefon a v um?lé jeskyni ve t?etím pat?e paláce bylo k dispozici rovn?? elektrické osv?tlení. Ani Ludvík, který byl duchem pono?en v dávných ?asech, nevid?l v této skute?nosti ?ádný rozpor. Královo stanovisko v této v?ci uvád?l ostatn? i dvorní rada Lorenz von Düfflipp, kdy? tvrdil, ?e ?nem??e být pochyb, ?e nám mezitím vytvo?ené výdobytky v oblasti um?ní a v?dy musejí prosp?t? a ?e se nelze ?zcela vrátit do starého ?asu a [...] z?íci se zku?eností, které by jist? tehdy byly vyu?ity, kdyby Via Hist or iae 33

existovaly." V?echny novinky toti? m?ly jediný cíl, maximáln? zp?íjemnit králi pobyt na jeho vysn?ném zámku.

Bohu?el si v?ak Ludvík Neuschwansteinu p?íli? neu?il, jeliko? zde strávil dohromady pouze 102 dní. B?hem jeho posledního pobytu, spadajícího do roku 1886, na Nový hrad p?ijela

In t er iér zám k u

Zbývalo toti? postavit bergfrit na nádvo?í a velkou stup?ovitou terasu za vlastním palácem a krom? toho i za?ídit n?které interiéry. Celý projekt byl po Ludvíkov? smrti dostav?n v jednodu??í form?, a bergfrit ani terasa tudí? nevznikly. V roce 1886, dokonce u? n?kolik málo týdn? po králov? smrti, byly také interiéry Neuschwansteinu zp?ístupn?ny ve?ejnosti, aby si náv?t?vníci mohli vytvo?it p?edstavu, na co Ludvík vynalo?il takové finan?ní prost?edky (by? ve srovnání s Linderhofem a Herrenchiemsee byl Neuschwanstein daleko ?mén?? nákladnou stavbou). Pro Ludvíka v?ak bylo daleko d?le?it?j?í ne? finance to, za co a kv?li ?emu je utratil. Prost?ednictvím svých monumentálních projekt? se jenom sna?il dosáhnout vnit?ního napln?ní a realizace svých sn?. V p?ípad? Neuschwansteinu m?lo toti? jít, jak sám napsal, o ?út?k ze ?patné blízkosti do krásné dálky?, o ?pokus povznést sv?t, do kterého sm?jí vstoupit pouze touhy.?

komise v ?ele s psychiatrem dr. Bernardem von Guddenem, aby krále p?evezla na zámek Berg na b?ehu Starnberského jezera. Gudden byl toti? princem Luitpoldem p?edtím pov??en k vypracování dobrozdání, v n?m? byl Ludvík (ani? by ho Gudden vid?l) prohlá?en za du?evn? chorého, v d?sledku ?eho? mohl být zbaven vlády. Kv?li nákladným stavebním projekt?m v?etn? výstavby Neuschwansteinu se toti? Ludvík nesmírn? zadlu?il, a tyto dluhy tak ohro?ovaly finan?ní stabilitu i dobré jméno celé královské rodiny. Jeho podivínské chování, které se u krále objevilo, a jeho zp?sob ?ivota se staly záminkou i d?vodem, pro? byl zbaven obou svých království ? toho, kterému skute?n? vládl, i toho, je? si sám vytvo?il. Pohádka skon?ila 13. ?ervna 1886, kdy byli Ludvík i dr.

Gudden za dosud nevyjasn?ných okolností nalezeni mrtvi ve vodách Starnberského jezera. Wittelsbachovi bylo tehdy 40 let.

V té dob? ov?em Neuschwanstein (a ani Ludvíkovy zbylé projekty) nebyl zcela dokon?en.

Via Hist or iae 34

Zdr oje 1. EVERS, Hans Gerhard. Ludwig II.von Bayern, Theaterfürst ? König ? Bauherr, Gedanken zum Selbstverständnis. München: Hirmer Verlag, 1986, 291 s.

2. HERRE, Franz. Ludvík II. Bavorský. Jeho ?ivot ? jeho zem? ? jeho doba. Praha: Ikar, 2010, 367 s.

ISBN 978-80-249-1428-2.

3. PETZET, Michael. Gebaute Träume. Die Schlösser Ludwigs II. von Bayern. München: Hirmer Verlag, 1995, 306 s. ISBN 978-3777466002 4. PETZET, Michael ? NEUMEISTER, Werner. Ludwig II. und seine Schlösser. München: Stiebner, 2005, 112 s. ISBN 978-3830710240.

5. RICHTER, Werner.

80-235-0065-1.

Ludvík

II.,

král

bavorský,

Praha:

Orbis,

1995,

301

s.

ISBN

6. RUSS, Sigrid. Neuschwanstein. Der Traum eines Königs. München: Süddeutscher Verlag , 1983, 112 s.

7. STROBEL, Otto (ed.). König Ludwig II. und Richard Wagner. Briefwechsel. Karlsruhe: Hatje Cantz Verlag, 1936, 185 s.

Via Hist or iae 35

Ve?kostatkár Leopold Popper de Podhragy au t or

Bc. Gabr iela Tr u lík ová (Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave)

Ke? sa za?iatkom dvadsiatych rokov 19. sto- budúceho ve?koobchodníka s drevom, baróna ro?ia vo vtedaj?ej hornouhorskej obci Hliník Leopolda Poppera. nad Váhom (pozn. dnes mestská ?as? mesta Leopold pochádzal z mnohopo?etnej rodiny a Byt?a) narodil neskor?í barón Leopold Popper, z pomerne skromných pomerov ? ekonomicky pravdepodobne nikto nepredpokladal, ?e sa z na tom rodina nebola najlep?ie, preto sa mlapôvodne chudobného obchodníka s drevom dý Leopold vybral do Pe?ti, kde za?al predáva? raz stane ve?kopodnikate? otiepky ra?dia. V meruôsmedzinárodného formátu, a mych rokoch zastával funokrem iného aj majite? kciu ni??ieho dôstojníka upanstva Byt?a spolu s ?al?íhorskej armády, a po revomi majetkami. lúcii sa vrátil na miesto Rod ?idovského pôvodu, narodenia v Hliníku nad ktorého meno tento obVáhom, kde polo?il základy chodník svojím podnikaním podniku, o ktorom vtedy preslávil, má v?ak pod?a mo?no ani len netu?il, ?e sa dostupných údajov ?eské postupom ?asu stane jedkorene. Z prelomu 17. a 18. ným z dominantných eustoro?ia pochádza informárópskych vývozcov dreva. cia o prvom známom rovnoI?lo pribli?ne o 60. a 70. mennom predkovi Leopolroky 19. storo?ia, ktoré da, ktorého syn Jacob Jehuznamenali postupný nárast da odi?iel v polovici dvadindustrializácie, výrazným siatych rokov 18. storo?ia spôsobom podporujúcej Leopold Popper de Podh r agy do Uhorska (pravdepodobprogres vzmáhajúcej sa Po(1821 - 1886) ne v dôsledku vydania tzv. pperovej ve?kopodnikate?familiantského zákona Kaskej ?innosti. rolom VI.); aby sa v Tren?íne o?enil a neskôr Potvrdením vysokého spolo?enského postavepres?ahoval do Kote?ovej v okrese Byt?a, kde nia a významu Leopolda Poppera bol rok aj zomrel. Jeho syn Samuel sa potom z 1861, ke? sa mu podarilo najskôr prenaja? a o Kote?ovej pres?ahoval do ne?alekého Hliníka, nieko?ko rokov neskôr (roku 1868) aj odkúpi? dvakrát sa o?enil, a z druhého man?elstva sa Byt?ianske panstvo spolu so zámkom aj okrem ?al?ích detí narodil syn Hermann ? otec Sobá?nym palácom od vtedaj?ích vlastníkov ?

Via Hist or iae 36

Esterházyovcov. Na základe zmluvy uzavretej Podhragy), ?ím do?lo aj k istému vylep?eniu vo Viedni v októbri roku 1861 sa dozvedáme, jeho erbu. ?e Leopold Popper získal panstvo do prenáj- Po prenajatí a neskôr odkúpení pôvodne mu za 100-tisíc zlatých. Odkúpil zárove? aj esterházyovského panstva mal Leopold esterházyovskú ?as? niekdaj?ieho panstva Popper ústrednú správu svojich majetkov Stre?no, ?as? panstva Pova?ská Bystrica so najskôr v Hliníku, od roku 1873 vo Viedni a od sídlom v ka?tieli v Pova?skom Podhradí, a roku 1888 v Byt?i. Prácu na ve?kostatku riadil získal aj majetky v oblasti lietavského panstva. správca (Verwalter), ktorý zárove? vykonával Na ?a?obné ú?ely pravidelne prenajímal lesné funkciu správcu v rámci celého panstva komplexy oravského komposesorátu.

Byt?a-Stre?no so sídlom v ?adci. Správcovi boli Nadobudol viaceré majetky aj v Hali?i, podriadení tzv. kasnári a polkorábi, ktorí mali prístavné sklady mal v Hamburgu, Odese, na starosti obilnú a ?ivo?í?nu produkciu. Pre Rijeke ?i Terste. Krátko po prenajatí panstva zalo?il parnú pílu a s cie?om zvý?i? produktivitu práce, a tým aj vlastné koristnícke zisky, zavádzal na svojich pílach výkonné parné stroje.

Po definitívnom odkúpení panstva privítali obyvatelia mesta Byt?a nového majite?a prvý raz v marci roku 1869, ktorý pri tejto príle?itosti daroval mestu 1000 zlatých. Rok 1869 bol v?ak pre Leopolda Poppera významný aj z iného dôvodu ? d?a 23.9. bol za zásluhy na rozvoji ekonomiky Por ovn an ie er bov Leopolda Popper a z Podh r ágy zemí sväto?tefanskej koruny ? predov?etkým lesného hospov?etky panstvá bol spolo?ný jeden právny dárstva a po?nohospodárstva; pre vytvorenie zástupca; na ka?dom panstve vybavovala nieko?ko tisíc pracovných miest a za podporu ú?tovné zále?itosti u?táre? (Rentamt) a pre chudobného hornouhorského obyvate?stva lesné zále?itosti boli zriadené viaceré lesné pový?ený do uhorského ??achtického stavu so úrady, ako napr. Lesný úrad Byt?a-Petrovská, ziskom titulu ,,Popper z Podhragy? (podhradyi neskôr Lesná správa Petrovice, Lesný úrad Popper/Popper de Podhragy), a zárove? mu bol Byt?a-Podhradie a pod. V Byt?i zasadala aj udelený erb. O trinás? rokov neskôr získal za hospodárska rada, ktorú tvoril sekretár svoju verejne prospe?nú ?innos? rád ?eleznej viedenskej ústrednej správy, hlavný ú?tovník, koruny II. triedy, v dôsledku ?oho po?iadal in?pektor, právny zástupca, lesmajster z Byt?e predlitavské ministerstvo vnútra na základe a ?adce a neskôr správcovia zo Stre?na, Lierádových ?tatútov o pový?enie do stavu tavy a Pova?ského Podhradia. V roku 1885 slobodných pánov. A tak sa od decembra vzniklo riadite?stvo ve?kostatkov so sídlom v 1882 stal z Leopolda Poppera ,,slobodný pán Byt?i (Domänen Direktion) pre majetky Byt?a, Popper z Podhragy? (Freiherr Popper de Stre?no, Rajec a Pova?ské Podhradie na ?ele s Via Hist or iae 37

in?pektorom, podliehajúcim viedenskej ú- priamo pápe?om. Rodina baróna de Podhragy strednej správe. patrila svojho ?asu medzi najmajetnej?ie roSpolu so ziskom panstva a ?al?ích majetkov diny monarchie a v spravovaní panstva a získala rodina Leopolda Poppera aj pivovar, príslu?ných majetkov pokra?ovali Leopoldovi ktorého existenciu v Byt?i dokladá správa zo potomkovia a aj ich potomkovia. Barón Leza?iatku 17. storo?ia, av?ak pravdepodobne opold Popper de Podhragy zomrel za?iatkom vznikol u? niekedy marca 1886 v tav 16. storo?í. Lelianskom meste San opold Popper a Remo, pochovaný je v neskôr aj jeho poneoklasicistickej hrobtomkovia investoke postavenej z jeho vali nemalé finanvlastnej iniciatívy na ?né sumy na mo?idovskom cintoríne v dernizáciu pivovarodnom Hliníku nad ru ? technického Váhom. vybavenia aj samotných priestorov; ale ako vysvitá z prame?ov, nevyNeok lasicist ick á h r obk a r odin y Popper ovcov n a u?ívali ho primárne ?idovsk om cin t or ín e v Hlin ík u n ad Váh om . pre vlastné hospodárenie ?i obchodovanie. Správa z roku 1874 informuje, ?e Leopold Popper pivovar prenajal istému Ignácovi Friedlerovi za ro?ný poplatok 365 zlatých, na základe ?oho mo?no kon?tatova?, ?e Popperovci ako pivovar, tak aj iné výrobné zariadenia (v Byt?i Popperovcom patrila okrem pivovaru napr. parná píla, zápalkáre? ?i továre? na ?elezný nábytok); predov?etkým prenajímali, a medzi ich dominantné záujmy tak patrila najmä exploatácia lesného bohatstva.

Leopold Popper bol podobne ako jeho dedo dvakrát ?enatý, z oboch man?elstiev sa dospelého veku do?ilo spolo?ne 12 detí a zaujímavos?ou je, ?e zatia? ?o Leopold aj jeho man?elky ostali do smrti ?lenmi ?idovskej obce, v?etci ich potomkovia konvertovali na kres?anskú vieru. Spome?me napr. Leopoldovho najstar?ieho syna Alexandra, ktorý sa o?enil s markízou Biankou Marchesi di Castrone, a hoci absolvovali civilný sobá?, i?lo pod?a dostupných údajov o prvý prípad man?elstva medzi ?idom a katolí?kou, ktorý bol schválený Via Hist or iae 38

Ar ch ívn e pr am en e 1. ?tátny archív v ?iline so sídlom v Byt?i. KO?I?OVÁ, Alojzia: Panstvo Byt?a ? Stre?no (1536, 1582) 1595 ? 1950. Inventár. Byt?a: ?tátny archív v Radvani, 1962, s. 4-6.

2. ?tátny archív v ?iline so sídlom v Byt?i. Panstvo Byt?a. 848 A 1/1 Zlomky agendy správcu, obchodná kore?pondencia, kore?pondencia oh?adne majetkových zále?itostí. f. 398-674; 399-662; 400-714.

Lit er at ú r a 1. CHURÝ, Slavko (ed.) et al. Byt?a. ?ilina: Kni?né centrum, 2002, s. 21.

2. KO?I?, Jozef. Byt?iansky zámok. Martin: Osveta, 1974, s. 22.

3. KO?I?, Jozef (ed.) et al. Byt?a 1378-1978. Martin: Osveta, 1978, s. 80.

4. LIKOVSKÝ, Zbyn?k. Pivovary Moravy a rakouského Slezska 1869-1900. Praha: Výzkumný ústav pivovarský a slada?ský, 2000, s. 54. ISBN 80-902658-5-5 5.

5. ?UPANI?, Ján. Popper z Podhrágy. In Heraldická ro?enka. Praha: Heraldická spole?nost, 2011, s.

15; 148-151.

Via Hist or iae 39

Romantická aristokratická sídla v ?eských zemích a jejich hlavní inspira?ní zdoje au t or

M gr . Filip Bin der (Un iver zit a Kar lova v Pr aze)

Romantismus, který udával tón sv?tové kultu?e, literatu?e, hudb?, um?ní i architektu?e 19. století, se nesmazateln? zapsal rovn?? do podoby ?eského venkova. Mezi osoby zasa?ené tímto proudem je toti? mo?né ?adit i zástupce ?lechtických a aristokratických rod? usazených v ?eských zemích, ji? p?ikro?ili k úpravám svých existujících sídel nebo k výstavbám sídel nových. Výsledek t?chto snah p?edstavují p?edev?ím (odhlédneme-li od dal?ích projekt?) starobyle vyhlí?ející hrady a zámky, jejich? vzhled v?ak nebyl výtvorem st?edov?ku, nýbr? odrazem nostalgického vzpomínání na sv?t minulosti. Platí to mimo jiné o výstavb? východo?eského zámku Hrádku u Nechanic hrab?te Franti?ka Arno?ta z Harrachu a p?estavb? jiho?eské Hluboké kní?ete Jana Adolfa II. ze Schwarzenbergu, st?edo?eských ?leb? kní?ete Vincence Karla z Auerspergu, jihomoravské Lednice kní?ete Aloise II. Josefa z Liechtensteina ?i v neposlední ?ad? severo?eského Sychrova kní?ete Kamila z Rohanu.

Pokud se podíváme na hlavní inspira?ní zdroje t?chto projekt?, slu?í se podotknout, ?e v jejich pozadí je mo?né naleznout velmi silné vazby na zahrani?ní um?ní a stavitelství ? a to zejména na britské a v men?í mí?e n?mecké, ale v p?ípad? rohanského Sychrova i francouzské.

Kontakt se zahrani?ními plody romantismu, který vyústil v pozd?j?í stavební ?innost, navázala v?t?ina z uvedených aristokrat? mimo jiné prost?ednictvím cest. Není náho-

dou, ?e se jednalo p?edev?ím o výpravy do Velké Británie, kde se ji? kolem poloviny 18. století zrodil tzv. gotický revival (Gothic Revival), ?erpající sv?j nám?t v gotických formách, a kde se pozd?ji objevily i jiné revivaly (nap?íklad normanský). Cestovatelé ze st?ední Evropy, jejich? kroky do ostrovního království v d?sledku rostoucího potenciálu této zem? mí?ily v rostoucí mí?e, byli ?asto p?ímo uchváceni svébytnou a pro n? dosud tém?? neznámou architekturou, díky ní? se pomysln? vraceli zpátky ?asem.

P?esto?e ?ada pramen?, které by umo?nily dozv?d?t se o této problematice více, patrn? stále ?eká na své objevení, pracovali v posledních letech n?kte?í badatelé s deníky Jana Adolfa II. ze Schwarzenbergu a Vincence Karla z Auerspergu. Dané dokumenty prozrazují mnohé o tom, jak se dva zástupci p?edních aristokratických rodin Rakouského císa?ství seznamovali s plody romantismu a jak tento proud postupn? ovliv?oval jejich mentalitu.

Schwarzenberg i Auersperg (jako? i dal?í urozené osoby z pevninské Evropy, je? se v 19. století ocitly v kolébce pr?myslové revoluce) zavítali b?hem svých pobyt? do mnoha továren, v nich? obdivovali výdobytky moderní techniky. Krom? nich se ov?em ? jak vyplývá z p?edchozích ?ádk? ? nevyhnuli ani romantickým venkovským sídl?m britské ?lechty, jejich? podobu ovlivnily revivalové proudy. Jako p?íklad m??e poslou?it Warwick Castle, který Schwarzenberg nav?tívil u? v roce 1825.

Via Hist or iae 40

O památce, její? ko?eny sahají hluboko do st?edov?ku, si poznamenal následující: ?Zámek je jedním z nejstar?ích a nejhez?ích v Anglii a je vevnit? za?ízen zcela tak, jako byly jiné v 15. století. Hala a ?ada velkých pokoj? jsou znamenité. Prost?edí zámku nelze v?bec vylí?it a ka?dý popis by z?stal daleko za skute?ností.

Zámek, který stojí na kopci, kolem jeho? úpatí te?e ?eka, je postavený z kamenných kvádr? a ?lov?k se tady úpln? v?ije do starých ?as?. [...]

Kdybych m?l za?ít op?vovat vysoké v??e, v?bec bych nemohl p?estat.? Nemén? p?ekvapen atmosférou stavby byl i Vincenc Karel z Auerspergu, jen? v roce 1837 konstatoval, ?e Warwick Castle ?je nejhez?ím zámkem?, který vid?l, a pro n?j? park v jeho okolí p?edstavoval ?miniaturní ráj?.

Ze Schwarzenbergových i Auerspergových deník? zárove? vyplývá, ?e aristokraty ze st?ední Evropy ve Velké Británii lákala i místa spjatá se ?ivotem a dílem Waltera Scotta. Byl to toti? také Scott, kdo podn?coval ?tená?e 19. století k pono?ení se do sv?ta minulosti.

Schwarzenberg si b?hem své první cesty po ostrovním království (a to do konce ve stejný den, kdy zavítal do Warwicku) prohlédl Kenilworth, venkovské sídlo známé ze Scottova stejnojmenného románu, vydaného v roce 1821. Proslulost tohoto místa, je? v 16. století n?kolikrát nav?tívila i královna Al?b?ta I., ostatn? dokládají slova kní?ete: ?Tento sám o sob? pozoruhodný a skrze W. Scotta je?t? znám?j?í zámek le?el na na?í cest? a rádi jsme si ud?lali zají??ku, abychom se s ním seznámili. Na míst? jsme vystoupili a ?li p??ky do zámku. Za?ali jsme v budov? se vstupní branou a s Krbovým salonem a pro?li jsme zámek, jen? je postavený z ?erveného pískovce. Nav?tívili jsme v?echny komnaty i sín?, mimo jiné kuchyni, strá?ní d?m a byty. Koupili jsme si tam popis [zámku] a vid?li pokoj, který m?la obývat Al?b?ta. [...] Kostel a takzvané opatství zasluhují samoz?ejm? také náv?t?vu.?

B?hem druhého britského pobytu, jen? spadá

do roku 1838, Jan Adolf zavítal mimo jiné do Ashridge, kde nevynechal prohlídku ?jednoho z nejkrásn?j?ích zámk? Anglie, je? jsou zcela ve st?edov?kém stylu. ?len?ní pokoj?, skleníky, kaple, kv?tinová zahrada, v?echno nádherné.

Také jsme dostali svolení jakéhosi ?lov?ka sm?t se jít podívat dovnit?. [...] Schodi?t? nebo strop haly zaslou?í zmínku. Jídelna má jedno okno do zahrady a druhé sm?rem ke skleníku. Jedním slovem nelze ?íct, na co se dívat d?íve. V kv?tinové zahrad? se mi líbí ko?e a ?elezné oplocení.

Trávníky jsou dob?e udr?ované, jako v?bec v?echno.?

Schwarzenberg i Auersperg nav?tívili také Penrhyn Castle ve Walesu, který byl dle slov Jana Adolfa postavený v ?byzantinském stylu?, zatímco Vincenc Karel se zmi?oval o ?starosaském stylu? ? ve skute?nosti se v?ak jedná o plod normanského revivalu, jeho? rostoucí obliba souvisela s vydáním Scottova románu o hrdinném rytí?i Ivanhoovi. Auersperg si takté? poznamenal, ?e bohatství majitele pohádkového zámku, vel?ského milioná?e George Haye Dawkins-Pennanta, umo?nilo Penrhyn ?zasv?tit fantazii?. ?astou zastávku ?lechtic? a aristokrat? ze st?ední Evropy p?edstavuje královský zámek ve Windsoru, upravený Jeffreym Wyatvillem.

Pen r h yn Cast le n a dobovém vyobr azen í (pr ibli?n e 1865)

Auersperg, jen? jej nav?tívil v roce 1837, si zapsal následující: ?Královský zámek ve Windso Via Hist or iae 41

ru, který je postaven ve starém stylu, [ale] z je?t? barokního zámku v Hluboké rozhodl p?ed nejv?t?í ?ásti nov?, se mi opravdu vskutku líbil, uskute?n?ním druhé britské výpravy. Proto obzvlá?t? z ur?ité vzdálenosti [...]. To celé je [...] existuje d?vod domnívat se, ?e to byla práv? velkolepé a velmi originální.? Je?t? zajímav?j?í první cesta do Británie z let 1825?1826, je? ne? slova Vincence Karla je úryvek z deníku Schwarzenberga významn? ovlivnila a podkní?ete Schwarzenberga, nebo? práv? na jeho nítila k monumentálním úpravám jiho?eské základ? je mo?né poukázat na roli a úlohu Hluboké, zatímco jedním z cíl? druhého cestování v procesu kulturního transferu mezi pobytu (t?eba?e se nejednalo o d?vod hlavní) Velkou Británií a (nejen) st?ední Evropou v bylo hledání inspirace pro zamý?lený projekt. období romantisSprávnost dommu. Zatímco v ron?nky, ?e Jan ce 1825 b?hem Adolf zcela v?svého prvního podom? vyu?il p?íbytu v Británii Jan le?itosti n?koliAdolf kolem Windkam?sí?ního soru jen projí?d?l, v putování po Anroce 1838, kdy do glii, Walesu a dílny sv?ta zavítal Skotsku z roku podruhé, m?l p?íle1838 k hledání ?itost prohlédnout inspirace, posi jej podrobn?ji. tvrzuje také Náv?t?vu královskéfakt, ?e do osho sídla, k n?mu? trovního královbyla jeho Hluboká ství odjel i se pozd?ji p?irovnávásvým architekna, vylí?il tehdy tem Wilhelmem Dobové vyobr azen í k r álovsk éh o zám k u ve Win dsor u takto: ?Jeli jsme Nevenhorstem. velmi rychle a dorazili do malé vesni?ky nedaleko Ji? nedlouho po návratu pak kní?e oznámil sv?j Winsoru [sic]. Tam jsme na?li v?z, který nás zám?r p?ebudovat Hlubokou ?ve st?edov?kém odvezl k venkovskému sídlu lorda Montigue stylu?, jeliko? zámek Hluboká [...] je skrze svou [Montagu], kde jsme si dali malou snídani. polohu, stá?í a historické vzpomínky, které se k Odtud p?es Maiden-hat [Maidenhead] k n?mu vá?í, velmi vhodný pro st?edov?ký styl?, a winsorskému parku. P?ijeli jsme ke vstupu, proto byl ?tento styl vybrán pro plánovanou nasedli na kon? a uhán?li nádherným parkem. p?estavbu?. Výsledek prací, je? je mo?né V?imli jsme si také p?kného výhledu. Co m? ale vymezit za?átkem ?ty?icátých let 19. století a t??ilo nejvíc, byla mo?nost, ?e u nás vytvo?ím rokem 1871 a na které nakonec Nevenhorst z je?t? hez?í místo. Takto jsem se projí?d?l s ne zcela jasného d?vodu nedohlí?el, u?inily z my?lenkami na Hlubokou [...].?

Hluboké jedno z nejmonumentáln?j?ích ?lechPráv? z posledních dvou v?t Jana Adolfa je tických sídel v celé monarchii a patrn? patrné, jak Velká Británie a její architektura neznám?j?í p?íklad romantické architektury v u?arovaly zástupc?m n?kterých aristokratic- ?eských zemích. kých rod? Rakouského císa?ství. Z uvedeného Pokud se v?ak ke Schwarzenbergov? druhému úryvku toti? vyplývá, ?e se Schwarzenberg pro britskému pobytu vrátíme, zjistíme, ?e tato romantickou p?estavbu svého v té dob? stále výprava nem?la konsekvence jen pro podobu Via Hist or iae 42

krajiny ji?ních ?ech. Hlavní d?vod dané cesty ? jak vyplývá z p?edchozích ?ádk? ? toti? nesouvisí s Hlubokou, ale s jinou zále?itostí.

Kní?e ze Schwarzenbergu byl toti? do Velké Británie vyslán císa?em Ferdinandem, aby se jako jeden z jeho zástupc? zú?astnil korunovace mladé královny Viktorie. K diplomatickému poselstvu, jeho? byl Schwarzenberg sou?ástí, v?ak pat?ili i n?kte?í aristokraté zmín?ní v souvislosti s dal?ími stavebními projekty ovlivn?nými romantismem. Jednalo se nap?íklad o hrab?te Franti?ka Arno?ta z Harrachu, který se Schwarzenbergem procestoval Velkou Británii ji? mezi lety 1825 a 1826 a jen? na konci t?icátých let 19. století zahájil výstavbu zámku Hrádku u Nechanic, nebo o Aloise II. Josefa z Liechtensteina. I v p?ípad? Liechtensteina (a?koliv p?estavba jeho sídla v Lednici vedená v duchu romantické neogotiky zapo?ala ve srovnání s Hlubokou a Hrádkem o n?kolik let pozd?ji) je t?eba tuto cestu (stejn? jako jeho dal?í britské pobyty) vnímat jako velmi d?le?itý inspira?ní zdroj pro romantismem podnícenou stavební ?innost na ji?ní Morav?. Pro úplnost je t?eba dodat, ?e ?lenem poselstva byl i hrab?

Emanuel Zichy-Ferraris, jeho? man?elka pocházela z Anglie a který ve ?ty?icátých letech 19. století inicioval neogotickou p?estavbu zámku v Rusovcích u Bratislavy.

Pakli?e se v?ak vrátíme k projev?m romantické architektury v ?eských zemích a jejím nejvý-

Zám ek Hr ádek u Nech an ic

znamn?j?ím p?íklad?m, je zapot?ebí znovu p?ipomenout jméno Vincence Karla z Auerpergu.

A?koliv Auersperg ?lenem zmín?ného poselstva patrn? nebyl, i on se je?t? p?ed polovinou 19. století odhodlal k úpravám zámku ve st?edo?eských ?lebech, jeho? podoba byla z velké ?ásti inspirována architekturou Velké Británie, a pravd?podobn? tedy i samotnou cestou Vincence Karla do dílny sv?ta, spadající do roku 1837. Proto je také více ne? jasné, ?e cesty aristokrat? z ?eských zemí do Británie (t?eba?e je na rozdíl od výprav Schwarzenbergových ?i Auerspergových ?asto nelze zrekonstruovat) slou?ily jako prost?edek ?i p?edpoklad pro ?í?ení romantismu ve st?ední Evrop? a d?le?itý inspira?ní zdroj.

Jiný p?íklad p?edstavuje severo?eský Sychrov kní?ete Kamila z Rohanu, jeho? p?estavbu patrn? nelze dát do vztahu k ?ádné konkrétní zahrani?ní cest?. Kní?e Kamil, potomek starého rodu pocházejícího z Bretan?, se kolem poloviny 19. století rozhodl upravit Sychrov tak, aby odrá?el historii Rohan? a p?ipomínal slavné ?iny jeho p?edk?. P?íchod Rohan? do ?eských zemí souvisí s Velkou francouzskou revolucí, po jejím? vypuknutí se rod usadil v ?eských zemích, kde zakoupil mimo jiné panství Svijany a k n?mu nále?ející barokní záme?ek Sychrov. Kamil?v strýc Karel Alan poté nechal Sychrov p?estav?t ve stylu empíru, aby jej posléze mohl Kamil upravit v duchu romantické neogotiky. Inspirace francouzským stavitelstvím je zde (a to ze zcela pochopitelných d?vod?) nep?ehlédnutelná. Pokud je tudí? schwarzenberská Hluboká ozna?ována za ?kus Anglie v ?echách?, lze stejn? tak i Sychrov ozna?it za ?kus Francie v ?echách?.

Navzdory odli?né orientaci na zahrani?ní vzory, je? p?edstavuje patrn? nejzásadn?j?í rozdíl mezi Francii evokujícím Sychrovem a (p?evá?n?) Británií ovlivn?nými zámky v Hluboké, Hrádku u Nechanic, Lednici a ?lebech, je ov?em nutné upozornit na n?co, co má naopak výtvor kní?ete Kamila s ostatními Via Hist or iae 43

Zám ek Sych r ov

jmenovanými projekty spole?ného ? toti? dal?í zdroje inspirace. V 19. století byly velmi oblíbenými jakési p?edlohové knihy zachycující exteriéry i interiéry sídel britské ?lechty ?i jednotlivé prvky jejich výzdoby a vybavení.

Nejeden aristokrat ?ijící v dob? romantismu, jen? hodlal své sídlo upravit, se t?mito knihami nechal inspirovat. Z prací n?mecké provenience lze jmenovat publikaci Entwürfe zu gotischen Möbeln, vydanou roku 1851 Georgem Gottliebem Ungewitterem. Podle v ní se nacházejících vyobrazení byl zhotovován nábytek pro n?které romantismem ovlivn?né zámky r?zných zemí, v?etn? ?eských, díky ?emu? lze hovo?it i o výrazném uplatn?ní n?meckých vzor? p?i zhotovování historizujícího nábytku do interiér? ?eských hrad? a zámk?.

Jako p?íklad mohou poslou?it práv? ?leby Vincence Karla z Auerspergu, Hrádek u Nechanic Franti?ka Arno?ta z Harrachu, Hluboká Jana Adolfa II. ze Schwarzenbergu i Sychrov Kamila z Rohanu.

Podobné práce v?ak vznikly i na území Velké Británie. Jednalo se nap?íklad o dílo Charlese Jamese Richardsona Architectural Remains of the Reigns of Elizabeth and James I. (jeliko? v interiérech romantických sídel v ?eských zemích i v Británii je mo?né pozorovat výrazné stopy al?b?tinské a jakobínské renesance), Designs for Mosaic and Tesselated Pavements Owena Jonese, The Ancestral Homes of Britain

Francise Orpena Morrise a Gothic Furniture in the Style of the Fifteenth Century Augusta W. N. Pugina. Práv? Pugin je pova?ován za jednoho z nejvýznamn?j?ích stoupenc? a obhájc? architektury gotického revivalu, který do ur?ité míry p?edur?il, jakým sm?rem se budou ubírat britské architektonické a um?lecké trendy 19. století, a jen? problematice revivalových proud? v?noval i n?kolik teoretických prací (za zmínku stojí p?edev?ím The True Principles of Pointed or Christian Architecture z roku 1841 a An apology for the revival of Christian Architecture z roku 1843). Vzhledem k významu Puginova odkazu je jasné, ?e stopy a odrazy jeho tvorby a my?lenek se dostaly i k aristokrat?m ze st?ední Evropy. To samé je mo?né ?íci o díle Josepha Nashe, jeho? ?ty?svazková práce o starých venkovských sídlech Anglie nesm?la ? ?e?eno s nadsázkou ? chyb?t v ?ádné ?lechtické knihovn? na území ?eských zemí. S jeho The Mansions of England in the Olden Time toti? nepracovali pouze brit?tí aristokraté a jejich architekti, jeliko? se kresby interiér? i exteriér? starých anglických ?castles? následn? staly vzorem i pro p?estavby mnohých hrad? a zámk? v pevninské Evrop?.

Vý?e jmenované památky nebyly v ?ádném p?ípad? výjimkou, a to dokonce ani Sychrov. I zde je toti? dolo?eno, ?e rohanský kní?ecí stavitel Josef Pruvot, mající za úkol vytvo?it rezidenci odrá?ející francouzské ko?eny Rohan?, pracoval s Nashovými p?edlohovými knihami, v d?sledku ?eho? je jasné, ?e byl Sychrov ?áste?n? ovlivn?n i britským stavitelstvím. Vý?e uvedené tvrzení týkající se Sychrova a role Velké Británie lze potvrdit je?t? na základ? jiné v?ci: V jedné z hlubockých knih host? z 19. století, je? jsou dnes ulo?eny v ?eskokrumlovské pobo?ce Státního oblastního archivu v T?eboni, je toti? krom? náv?t?vník? urozeného p?vodu uvedeno i jméno Josefa Pruvota.

V záznamu z 8. dubna 1855 se Pruvot podepsal jako ?fürstlich Rohan?scher Bau Via Hist or iae 44

Verwalter?, z ?eho? je jasné, ?e se nem??e jednat o ?ádnou jinou osobu ne? o stavitele v rohanských kní?ecích slu?bách. Z toho také vyplývá, ?e kní?e Kamil s nejv?t?í pravd?podobností Pruvota pov??il, aby nav?tívil Hlubokou za ú?elem hledání inspirace.

Krom? skute?nosti, ?e odkaz britského stavitelství slou?il jako ur?itý podn?t i v p?ípad? p?estavby severo?eského Sychrova, je mo?né na základ? p?ítomnosti Rohanova architekta v ji?ních ?echách poukázat na jinou zále?itost, a sice na to, ?e plody romantismu v ?eských zemích mohou být vnímány jako ur?itý vzor pro dal?í projekty. Zam??íme-li se toti? op?t na Hlubokou, uvádí se, ?e Schwarzenbergova sídlo zap?sobilo nap?íklad na Angela Picchioniho, který nechal posléze p?ebudovat zámek v ?eském Rudolci v duchu anglické neogotiky, nebo na Mo?ice rytí?e Heniksteina, jen? v tém?e stylu upravil sv?j zámek Dub. V souvislosti s inspira?ními zdroji a vlivy, je? stojí v pozadí romantické zámecké architektury ?eských zemí, nelze v neposlední ?ad? opomenout úlohu ?enského prvku. Byly to toti? ?eny budoucích stavitel?, je? své urozené man?ely podn?covaly k p?estavbám a výstavbám ?lechtických sídel i k aplikaci zahrani?ních forem. Práv? ony se také v nejednom

p?ípad? podílely na za?izování interiér?, jejich? podobu díky svému vkusu, znalosti uvedené p?edlohové literatury i výtvarnému nadání samy navrhovaly. Vynikajícím p?íkladem m??e být hrab?nka Anna, rozená z Lobkowicz, man?elka Franti?ka Arno?ta z Harrachu, její? jméno je neodmysliteln? spjato s východo?eským Hrádkem u Nechanic, Vilemína z Auerspergu, rozená z Colloredo-Mansfeldu, která se aktivn? zapojila do p?estavby ?leb?, nebo kn??na Eleonora ze Schwarzenbergu, rozená z Liechtensteina, je? se svým man?elem Janem Adolfem nav?tívila v roce 1838 Velkou Británii a díky ní? vypadají hlubocké interiéry tak jako dnes. ?ím v?ím se v?ak tyto dámy a jejich man?elé nechali p?i romantických úpravách ?i výstavbách svých sídel inspirovat, nelze bohu?el s jistotou ?íct. Vliv?, které p?edur?ily výslednou podobu Hluboké, Hrádku u Nechanic, ?leb, Lednice a Sychrova, toti? bylo nepochybn? daleko více ne? ty, které mohou být s jistotou identifikovány a je? byly na p?edchozích stránkách p?edstaveny. Zmín?né projekty (jako? i dal?í romantická sídla, jim? zde nebyla v?nována pozornost) byly toti? výsledkem dlouhodobého úsilí n?kolika osob se zcela svébytným a ojedin?lým vkusem a r?znými preferencemi i zájmy. Proto je jasné, ?e se tyto aspekty odrazily i ve stavební ?innosti, a to u ka?dého zcela jinak. Odpov?? na otázku, jaké v?echny oblasti je mo?né vnímat jako inspira?ní zdroje romantické zámecké architektury v ?eských zemích, proto nem??e p?inést tato studie, je? cht?la alespo? v krátkosti poukázat na ty nejd?le?it?j?í z nich, ale a? budoucí interdisciplinární výzkum historik? a historik? um?ní, kte?í by se pono?ili do pramen? a sledovali osudy romantismem ovlivn?ných aristokrat? v kontextu d?jinné atmosféry 19. století.

Zám ek Hlu bok á

Via Hist or iae 45

Ar ch ívn y m at er iál Státní oblastní archiv T?ebo?, odd?lení ?eský Krumlov 1. Fond Rodinný archiv Schwarzenberk? ? Hluboká nad Vltavou: 2. Cestovní deník Jana Adolfa II. z roku 1825, sg. Jan Adolf II. 3e 3. Sbírka rukopis? ?eský Krumlov: 4. Cestovní deník Jana Adolfa II. z roku 1838, inv. ?. 701 5. Náv?t?vní kniha zámku Hluboká do roku 1871, inv. ?. 497.

Sek u n dár n a lit er at ú r a 1. BINDER, Filip. Aristokrat v zemi historismu. Britské cesty kní?ete Jana Adolfa II. Schwarzenberga. In Historický obzor. ?asopis pro výuku d?jepisu a popularizaci historie. ro?. 26, 2015, ?. 7?8, s. 146?158. ISSN 1210-6097.

2. KUTHAN, Ji?í. Aristokratická sídla v ?eských zemích 1780?1914. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2014, 712 s. ISBN 978-80-7422-332-7.

3. M?YKOVÁ, Marie. Romantický historismus ? novogotika. Výb?rový katalog expozice na zámku Sychrov? a hradu Bítov?, Sychrov: Státni zámek Sychrov, 1995, 74 s.

4. POSPÍ?ILOVÁ, Marie. Podn?ty, zdroje a motivy inspirace pro uplatn?ní historismu v ?eských zemích s uvedením p?íklad?. In Marie M?yková (ed.), Kamenná kniha. Sborník k romantickému historismu ? novogotice. Sychrov: Zámek Sychrov, 1997, s. 54?64.

5. VYBÍRAL, Jind?ich. Století d?dic? a zakladatel?. Architektura ji?ních ?ech v období historismu, Praha: Ago, 1999, 216 s. ISBN 978-80-7203-205-1.

Kvalif ik a?n í pr áce 1. REJHA, Adam. Deník Vincence Karla Auersperga z cesty do Velké Británie roku 1837. (diplomová práce), Filozofické fakulty Univerzity Karlovy v Praze, 2016 (vedoucí práce doc. PhDr. Zden?k Hojda, CSc.)

Via Hist or iae 46

,,Bu? sa zriekne? trónu alebo grófky..." Grófka ?ofia Chotková v slu?bách Habsburgovcov au t or

Bc. Dian a Balogá?ová (Un iver zit a Kom en sk éh o v Br at islave)

Vojvodky?a ?ofia z Hohenbergu, rodená grófka Chotková z Chotkova a Vojnína, sa 1. júla 1900 vydala za následníka rakúsko-uhorského trónu, Franti?ka Ferdinanda d'Este. No e?te dva roky predtým sa zdala my?lienka na morganatický, teda nerovný sobá? následníka trónu nemo?ná. Franti?ek Ferdinand si vtedy mal vypo?u? cisárovo stanovisko: ,,Bu? sa zriekne? trónu alebo grófky, nemô?e? ma?oboje.?

Pre pochopenie toho, pre?o cisár so zväzkom na za?iatku nesúhlasil, je potrebné priblí?i? pôvod grófky a jej postavenie medzi Habsburgovcami.

Prvá písomná zmienka o rode Chotkovcov pochádza zo 14. storo?ia, z listiny, v ktorej sa spomína Otto Chotek z Chotkova a Vojnína.

Rod pochádzal pôvodne z Chockova severovýchodne od Plzne. A? do 16. storo?ia boli ?lenovia rodu aktívni vo vojenskej oblasti. Do grófskeho stavu bola línia Chotkovcov pový?ená v roku 1732 a o necelých 50 rokov neskôr sa cisárovná Mária Terézia rozhodla udeli? svojmu ministrovi, Rudolfovi Chotekovi rád ?elezného rúna. To sa u? príslu?níci rodu anga?ovali v správe, v ktorej najvä??ie úspechy zaznamenal starý otec ?ofie Chotkovej, Karol.

Bol guvernérom Tyrolska a Vorarbelska, zaslú?il sa o rozvoj priemyslu, dopravy, techniky, investoval do stavby ?elezníc a stal sa

do?ivotným ?lenom Panskej snemovne rakúskej Rí?skej rady. Popri rodoch ako Metternichovci, Claryovci ?i Lichtensteinovci, patrili práve Chotkovci medzi najvýznamnej?ie rody.

Grófka ?ofia Chotková sa narodila 1. marca 1868. Jej otec, Bohuslav, bol rakúskym ve?vyslancom v Drá??anoch, neskôr v Stuttgarte, no pracoval i vo Viedni, Petrohrade, Madride a Berlíne. ?ofiina matka, grófka Kinska pochádzala z významného ??achtického rodu, ktorého za?iatky sa datujú do 13. storo?ia. Podobne ako jej matka, i ?ofia sa stala dámou rádu hviezdového krí?a. Deti sa v grófskej rodine vzdelávali v nábo?enstve, hudbe, tanci, v cudzích jazykoch a ?ofia najviac vynikala v hospodárení.

V roku 1888 za?ala pracova? ako dvorná dáma na dvore arcivojvodu Fridricha Rakúsko-Te?ínskeho a arcivojvodkyne Izabely z Croy-Dülmenu. Jej postavenie v arcivojvodskej rodine bolo dôle?ité. Od roku 1891 sa jej meno pravidelne objavovalo v novinách Pre?burger Zeitung, v ktorých bola spomínaná ako spolo?ní?ka arcivojvodkyne na rôznych cestách. V?dy sa pohybovala v úzkom rodinnom kruhu, ?asto plnila i úlohy komornej, najmä po?as krátkodobých ciest.

Okrem toho bola prítomná na plesoch, ktoré Izabela usporadúvala.

Via Hist or iae 47

viedenskej spolo?nosti známa ako Nora Fuggerová, majite?ka salóna, vo svojich pamätiach ve?a miesta grófke Chotkovej nevenovala. Ove?a dôle?itej?ie bolo pre ?u jej dlhoro?né priate?stvo s Franti?kom Ferdinandom, ktoré sa otriasalo v základoch práve po vyhlásení o budúcom man?elstve. Mnoho príslu?níkov viedenského dvora sa od Franti?ka Ferdinanda di?tancovalo vo chvíli, ke? potvrdil svoj úmysel o?eni? sa s grófkou. Medzi nimi bol i jeho brat, Otto.

Nora Fuggerová v?ak neskôr tvrdila, ?e o grófke nepovedala nikdy ni?, ?ím by si Gr óf Boh u slav Ch ot ek s dcér am i. ?of ia, pr vá z?ava. arcivojvodu mohla znepriateli?. V pamätiach v?ak zárove? spomenula i Po ?iestich rokoch slu?by v rodine, v ktorej sa dobré postavenie grófky v rodine, ktoré mala podie?ala aj na výchove detí, jej bol venovaný zneu?i?. Arcivojvodky?a Izabela si ?ofiu ob?úbipríspevok v novinách Wiener Salonblatt o ,,náklonnosti? a ,,uznaní?, ktorú k nej arcivojvodky?a Izabela prechovávala. Po slovách chvály nasledoval zoznam ?ofiiných príbuzných, pri?om sa hlavne cenila slu?ba Bohuslava Chotka ako rakúskeho vyslanca. Zdalo by sa, ?e 28-ro?ná grófka si bude svoje povinnosti bezproblémovo plni? aj na?alej a s rodinou takpovediac zostarne. O dva roky neskôr sa v?ak situácia zmenila. Lidové noviny uviedli, ?e arcivojvoda Franti?ek Ferdinand za?al ?astej?ie nav?tevova? sídlo arcivojvodu Fridricha v Bratislave kvôli stretnutiam s dvornou dámou.

Je pravdepodobné, ?e ?ofiu stretol u? na za?iatku jej slu?by u Izabely alebo na jednej z po?ova?iek v ?echách. O vá?nosti tohto vz?ahu sa arcivojvodky?a Izabela dozvedela v roku 1898, no o udalostiach, ktoré k tomu mali prispie?, sa údaje rozchádzajú, a o ich ?of ia, dr u h á spr ava. pravdivosti neexistujú dôkazy. Na jednej strane sa v literatúre vyskytujú dohady o zabudnu- la a poskytovala jej ve?a osobného vo?na, potých hodinkách arcivojvodu, v ktorých bola ?as ktorého sa mala s arcivojvodom tajne ukrytá ?ofiina fotka, na druhej strane sú tu stretáva?. pravdepodobnej?ie zmienky o pozornom oku Okrem Nory Fuggerovej opísal svoje jednej z Izabeliných dcér. spomienky na Franti?ka Ferdinanda jeho lekár, K?a?ná Eleonóra Fugger von Babenhausen, vo Victor Eisenmenger. V spojitosti s grófkou Via Hist or iae 48

Chotkovou pí?e o ,,nedostatkoch? v jej rodokmeni, ktoré mal arcivojvoda prizna?.

Jeden z vá?nych nedostatkov v prípade ?ofie bol, ?e svojím pôvodom nezodpovedala podmienkam, ktoré platili pre man?elku arcivojvodu z Habsburského rodu. Tá mala pod?a rodinných zákonov z februára 1839 pochádza? z vládnuceho rodu, alebo z rodu, ktorý toto právo v minulosti mal, no stratil ho.

Uznaniahodná dvorná dáma, no spolo?nos?ou neakceptovate?ná man?elka budúceho cisára.

Grófka dostala po prezradení vz?ahu výpove?, a tak z paláca zmizla zo d?a na de?, oficiálne kvôli zdravotným problémom.

A? takmer o rok sa v tla?i za?ali objavova? bli??ie informácie o osude osirelej grófky. Z októbra 1899 pochádzajú prvé informácie o plánovanom sobá?i s následníkom trónu.

Neboli v?ak uverejnené na prvých stranách s patri?nou pompéznos?ou hodnou budúceho cisára. V mnohých prípadoch sa nachádzali na posledných stranách novín. Oznámenia sprevádzali pochybnosti o mo?nosti uskuto?nenia sobá?a, pri?om sa v?dy uvádzalo, ?e budúca nevesta pracovala ako dvorná dáma.

Nora Fuggerová ?alej uviedla, ?e cisár svojmu synovcovi poskytol rok na rozmyslenie. Jeho podmienka bola jasná. Franti?ek Ferdinand sa s grófkou mô?e o?eni?, no v tom prípade sa následníkom trónu stane jeho brat Otto, ?enatý s man?elkou v primeranom postavení, so saskou princeznou, no zárove? neslávne známy svojím búrlivým spolo?enským ?ivotom. V novembri 1899 sa v novinách ,,Bukowinaer Post? nachádzajú informácie o tom, ?e arcivojvoda sa nevzdá ani man?elstva, ani trónu, ke??e mo?nos?ou by bol morganatický sobá?. Grófka Chotková nechtiac spôsobila chaos v nástupníctve, preto?e v Uhorsku bolo morganatické man?elstvo neznámym pojmom, a preto by mal najstar?í syn budúceho krá?a právo sta? sa následníkom. Tým by mohla monarchia dospie? do bodu, kedy by bol následník cisárskeho trónu

iný ako toho krá?ovského.

Napokon sa Franti?kovi Ferdinandovi podarilo presadi? my?lienku morganatického sobá?a a presved?i? o správnosti tohto rie?enia aj cisára. O jednej veci nebolo pochýb, Franti?ek Jozef mal i v tejto otázke posledné slovo. Ten napokon privolil a 28. júna 1900 sa v Hofburgu konal renuncia?ný obrad, po?as ktorého sa Franti?ek Ferdinand prísa?ne okrem iného zriekol i nároku na trón pre svoju man?elku a deti. Z dvornej dámy sa tak nikdy nesmela sta? krá?ovná ani cisárovná.

Via Hist or iae 49

Lit er at ú r a 1. CERMAN, Ivo. Chotkové: p?íb?h ú?ednické ?lechty. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2008, ?lechtické rody ?ech, Moravy a Slezska. ISBN 978-80-7106-977-5.

2. HOLEC, Roman a Maria?n BOVAN. V slu?bách cisára Franti?ka Jozefa: z pamätí lokaja a dvornej dámy. Bratislava: SLOVART, spol. s.r.o., 2013, ISBN 978-80-556-0880-8.

3. LEDR, Josef. Hrabata Chotkové z Chotkova a Vojnína. Kutná Hora: Knihtiskárna Karla ?olce, 1886, Dobová t la?

1. Eine Liebesgeschichte des Erzherzogs Franz Ferdinand von Oesterreich. Bukowinaer Post [online].

1899, 7(921), 3 [cit.

2018-05-16].

Dostupné z: http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=bup&datum=18991121&seite=3&zoom=33 2. Fürstin Hohenberg und die Habsburger. Preßburger Zeitung. [online]. 1901, 138(191), 3 [cit.

2017-04-08].

Dostupné z: http://digitalna.kniznica.info/zoom/72499/view?page=3&p=separate&view=0,0,3257,5122 3. Gräfin Sophie Chotek. Wiener Salonblatt [online]. 1900, 31(26), 3 [cit. 2017-04-11]. Dostupné z: http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=wsb&datum=19000701&seite=3&zoom=33 4. Hofdame Gräfin Chotek. Wiener Salonblatt [online]. 1899, 27(44), 2 [cit. 2018-05-16]. Dostupné z:http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=wsb&datum=18961101&seite=2&zoom=43&query= %22Gr%C3%A4fin%2BSophie%2BChotek%22&ref=anno-search 5. Ke s?atku rakouského následníka. Národní listy [online]. 1900, 40(177), 2 [cit. 2017-04-12].

Dostupné: z: http://www.digitalniknihovna.cz/mzk/view/uuid:4f06f5b0-6ac5-11dc-a218-000d606f5dc6?page= uuid:262df7a0-66b6-11dc-8db0-000d606f5dc6&fulltext=chotka Kvalif ik a?e pr áce 1. BALOGÁ?OVÁ, Diana. Grófka ?ofia Chotková. Cesta k oltáru. (bakalárska práca) Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická Fakulta, Katedra v?eobecných dejín, 2017 (odborný konzultant doc. PhDr. Jarmila Boboková CSc.)

Via Hist or iae 50

Spor o po?ovné právo grófa Erd?dyho na príklade Drahoviec au t or

Ph Dr . Rom an a Lu ch avová (?t át n y ar ch ív v Tr n ave)

Aristokratický rod Erd?dyovcov sa s Hlohovcom priamo spája od roku 1720, ke? gróf Juraj odkúpil hlohovecký majorát. Panstvo dedené v priamej línii sa aj po smrti posledného Erd?dyho bez mu?ského potomka dedilo v ich bo?nej línii a? do konca druhej svetovej vojny, ke? bol majetok skonfi?kovaný. Posledný priamy potomok hlohoveckých Erd?dyovcov, Viliam nemal ?iadnych potomkov. A práve jeho otec Imrich figuruje v sporoch o po?ovné právo - ur?ite nielen s obcou Drahovce, ktorá patrila pod panstvo Hlohovec.

Z najstar?ích dokumentov, ktoré potvrdzujú vá?nos? sporu o po?ovné právo medzi grófom Erd?dym a obcou Drahovce je ?aloba, podaná na obec v roku 1919, ktorú rie?ila vtedaj?ia sedria v Nitre a? do roku 1921. V spore bol gróf zastúpený Josefom Polányim, advokátom v Hlohovci a Drahovce ?tefanom K?ú?ovským, advokátom v Nitre. Obec bola za?alovaná z dôvodu poru?enia nájomnej zmluvy. ?alobca zastupujúci grófa uviedol, ?e e?te 25. mája 1914 v Drahovciach najal od obce právo honitby (územie na ktorom je povolené po?ova?) na dobu 15 rokov, presne od 1. augusta 1914 do 31. júla 1929, pri?om k jej potvrdeniu pri?lo aj 10. augusta 1919.

Predstavenstvo obce v?ak e?te v tom istom roku zmluvu poru?ilo a vypísalo dra?bu na

nový prenájom tohto po?ovného revíra. ?alobca sa vo?i tomuto kroku odvolal na správny výbor nitrianskej ?upy, ktorý uznesenie obecného predstavite?stva zru?il a za?al právne konanie. Obec v?ak ve?mi nebrala do úvahy toto rozhodnutie a vypísala novú dra?bu na revír, ktorý nakoniec prenajala iným osobám. Následkom uvedeného u? nemohol gróf Erd?dy koncom roka 1919 vykonáva? svoje právo, a preto ?iadal náhradu ?kody, ktorá vznikla. Na základe výpo?tov a skúseností mohol ma? gróf od augusta do konca novembra roku 1919 úlovok z tohto revíru najmenej 300 zajacov po 20 korún, 300 koroptví (jarabíc) po 6 korún a 30 ba?antov po 16 korún, tak?e celková vý?ka od?kodného predstavovala sumu 8280 korún.

Obec uznala, ?e v roku 1919 zru?ila túto zmluvu a dala právo honitby inému nájomcovi, pri?om vzala na vedomie aj to, ?e bola odkázaná na právnu cestu výborom nitrianskej ?upy. Na svoju obranu odkazovala na bod ?. 4 danej zmluvy, v ktorom sa stanovovalo, ?e v prípade, keby nájomca neplatil nájomné a nesplnil by povinnos? ? vyrúbanie lesov ,,Kolostina a Malé Stavne? do roku 1915, mala právo zmluvu bez súdneho pokra?ovania zru?i? a revír da? do nájmu niekomu inému.

Obhajca obce ?iadal, aby teda ?aloba bola Via Hist or iae 51

zru?ená, aj povinnos? náhrady útrat. Na to rokoch 1915-1918. Pod?a svedkov bola nevyrúsedria zareagovala tak, ?e toto tvrdenie a baná ?as? lesov v obci Madunice. Drahovce sa odvolanie je formálne aj vecne nesprávne, s tým chceli popasova? tak, ?e za nevyrúbaný nako?ko vec u? bola rie?ená súdnou cestou a les mal doplni? ?alobca 1500 korún za v?etky snaha zotrva? v pôvodnom uznesení je proti- roky. Tým sa dokazuje, ?e bod ?. 4 je neplatný. zákonná.

V kone?nom dôsledku sa ustanovilo, ?e dôvod To, ?e Drahovce rie?ili vyrúbanie spomínaných zru?enia zmluvy obcou je bezpredmetný, a ak lesov dokazuje aj odpis zápisnice zo d?a 28. by do?lo k zru?eniu, tak koná protiprávne, a novembra 1921, ke? sa do obecného domu preto je povinná nahradi? ?alobcovi ?kody. dostavili zástupcovia ?tátneho lesného úradu v ,,Vý?ka ?kody dozajista pozustavá v hodnote té Nitre, aby pre?etrili prenájom obecného zv??e, kterou ?alobce mohl v tom honebním po?ovného práva. Okrem nesplnenia tejto pod- období zast?eliti a zu?itkovati." Svedkovia mienky Drahov?ania dodali, ?e gróf ,,...chová ve potvrdili, ?e drahovský revír je jeden z svojem honebnom revíru najlep?ích a ?e v tom období tolko zveriny, ?e táto velkú bolo mo?né v ?om ulovi? asi ?kodu na obecných rolách 280 zajacov, 300 jarabíc a robí a Emerich Erd?dy 24-30 ba?antov. Znalec ocenil ?iadnim sposobom sa jedného zajaca na 20 korún, nepostará o zmen?enie jej jarabicu na 6 korún a stavu.? Táto zverina sa mala ba?anta na 16 korún. Cena najviac ukrýva? a reproby teda predstavovala ako u? dukova? práve v nevybolo uvedené 8280 korún, rúbaných lesoch, ktoré boli ale ,,...soud tuto vý?ku ?kody doteraz iba zrezané. Najnemu?e vzíti do ohledu, vä??ia ?koda sa pripisovala ponevad? tato cena zv??e králikom, ktoré ni?ili klí?iace odpovída ji? zvý?eným draoziminy. Ne?lo teda len o hotním pom?rum, a placené nesplnenie podmienky výnájemné je stále j??te z dob rubu lesov, ale aj o mírových, tak ?e by obnos Gr óf Im r ich Er d?dy absenciu snahy zabráni?

8280 K nezodpovídal dobrým ni?eniu úrodnej pôdy mravum a spravedlnosti, zverou. Z uvedených dôvodov ,,...zamý?la ponevad? by u?itek ?alobcu z této honitby byl obecný výbor na základe právoplatnej smlúvy nadm?rný.? Súd nakoniec ustanovil vý?ku polovku znovu do prenájmu dat. Tymto sa od?kodného na 2939 korún, v ktorej bol zápisnica uzaviera a pravdivost udajov zahrnutý nájom, suma mo?nej vystrie?anej potvrdzuje...? Zaujímavý je aj fakt, ?e zástupca munície, dovozné za zver, strá?enie a grófa sa pred skon?ením pojednávania v o?etrovanie revíru a 30%-ný zisk. Dané tak Drahovciach vzdialil. bolo v Nitre 19. septembra 1921. ?alobca na obhajobu grófa po?as procesu Aj napriek tomu, ?e tento proces bol pred sedriou v Nitre tvrdil, ?e uvedené lesy uzatvorený, v roku 1923 sa opä? rie?ila chceli vyrúba?, ale nemohli kvôli vojne, problematika po?ovného práva, ale u? z iného nako?ko nebol dostatok robotníckych síl, a tak poh?adu. Na základe vý?ahu zo zápisnice sa sa s obcou vyrovnal tým, ?e jej dal 50 metrov dozvedáme, ?e d?a 19. 5. 1923 prebehlo kubických dreva ako doplatok za nájomné v mimoriadne zasadnutie obecného zastupiVia Hist or iae 52

te?ského zboru. Predmetom bolo prerokovanie po?ovného práva, v súvislosti s ktorým vtedaj?í richtár uzavrel e?te 23. 2. 1923 s grófovými zástupcami dohodu. Vo vý?ahu zo zápisnice sa uvádza, ?e notár celé tzv. ,,priate?ské pokonanie? medzi richtárom a grófom pre?ítal a doplnil poznámkami. Medzi body, v ktorých bada? opodstatnené oponovanie patrí napr. to, ?e richtár nepostupoval pod?a právoplatnej prenájomnej zmluvy, ?alej ?e toto pokonanie nie je vhodné pre zostavovanie ú?tov obce, po?kodilo by odvádzanie daní alebo aj palivového dreva z daných pozemkov, ?o by mohlo vies? k vä??ím konfliktom medzi obcou a da?ovníkmi. Notár sa taktie? domnieval, ?e gróf by mohol odopiera? obci platenie prirá?ky na kurivo obecných miestností s tým, ?e doposia? túto podmienku nemala obec stanovenú v po?ovnom práve. Notár teda navrhol, aby táto dohoda medzi richtárom a grófom nebola prijatá, aby sa znovu zo zástupcami grófa rokovalo aj v prítomnosti okresného ná?elníka, ktorý zastával funkciu právnika, preto?e on ,,...správny stav veci usudzova? pri novom jednani je schopný a povolený.? Na základe uvedených skuto?ností sa obecný výbor jednomyse?ne a jednohlasne

vyjadril, ?e dané priate?ské konanie oh?adom po?ovného práva v obci medzi richtárom a zástupcami grófa neschva?uje a neprijíma. Medzi dôvody patrilo to, ?e pokonanie nebolo uzavreté v zmysle vtedaj?ieho rozhodnutia obecného výboru z roku 1922, nezodpovedalo podmienkam zákazom a nariadeniam oh?adom hospodárenia v obci a ?asom by mohlo zaprí?i?ova? spory. Zárove? bolo notárom ?udevítom Schneiderom o?etrené aj právo ?iada? obecný výbor v prerokovaní danej veci o pomoc okresného komisára.

Zachované dokumenty pribli?ujúce jednak prístup aristokracie, ka?dodennos? obce aj konanie justície sú cenným prame?om poznania lokálnych dejín. ?iasto?ným výskumom nemo?no usúdi? rozsah a dorie?enie sporov o po?ovné právo grófa Erd?dyho s Drahovcami.

Ucelenej?í obraz rie?enia obdobnej problematiky v hlohoveckom panstve je teda podmienený náro?ným komplexným výskumom, v kontexte so v?etkými príslu?nými lokalitami.

Ar ch ívn e pr am en e 1. ?tátny archív v Trnave, Notársky úrad Drahovce 1918-1933, admin. spisy, fasc. 29.

Lit er at ú r a 1. MANÁK, Marián a kol. Drahovce ? dejiny obce. ?adca: MAGMA, 2010, 432 s. ISBN 978-80-89172-16-0.

2. NOVOSEDLÍK, Peter. Poslední Erd?dyovci v Hlohovci. In Genealogicko-heraldický hlas, 1996, ?. 2, s.

3-11. ISSN 1335-0137.

Via Hist or iae 53

Histór ia a aplikovaná histór ia v kyber pr iestor e Nový ?tudijný odbor, ktorý otvára Katedra historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave je reakciou na stále sa modernizujúce podmienky vedeckého výskumu, ako aj dopytu trhu práce, ktorý si ?iada absolventov s interdisciplinárnym teoretickým vzdelaním, ktoré v?ak bude vhodne prepojené s praktickými zru?nos?ami a znalos?ou aktuálnych technológií a trendov. Aj ke? je história vedou o dobách minulých, pri jej ?túdiu sa ?oraz viacej vyu?ívajú sú?asné digitálne technológie, v?aka ktorým je mno?stvo historických tém mo?né sprístupni? ?irokej verejnosti.

Odbor História a aplikovaná história v kyberpriestore spája tradi?né bádanie s modernou praxou. Ponúkame bakalárske (6 semestrov) a magisterské (4 semestre) ?túdium s mo?nos?ou následného zlo?enia rigoróznej skú?ky (PhDr.).

Základ ?túdia tvoria odborné predmety zamerané na výu?bu slovenských i v?eobecných dejín a príbuzných disciplín, ako sú pomocné vedy historické, dejiny umenia a jazyky prame?ov (latin?ina, ma?ar?ina a nem?ina). Dôraz je kladený na regionálne dejiny a tie? na enviromentálnu históriu a dejiny enviromentálneho myslenia, ktoré v slovenskom prostredí doposia? neboli komplexne vyu?ované.

Teoretické predmety sú doplnené o ?iroký výber prakticky zameraných predná?ok a seminárov, ktorých nápl?ou sú témy týkajúce sa kultúrneho dedi?stva v kyberpriestore ako aj digitalizácie, vizualizácie a prezentácie historických pamiatok. ?tudenti sa nenásilnou formou, ktorá je prístupná pre ka?dého, kto má záujem sa s po?íta?om nau?i? nie?o nad

rámec be?ných pou?ívate?ských zru?ností, dozvedia, ako sa dajú vyu?i? moderné technológie v klasickom historickom výskume.

Pre záujemcov o historickú vedu v jej tradi?nej podobe ponúkame plnohodnotné odborné vzdelanie, v rámci ktorého sa budú môc? zamera? na niektorú zo ?irokej palety ?pecializovaných tém zo slovenských aj v?eobecných dejín od najstar?ích ?ias a? po sú?asnos?.

Prednos?ou nového odboru História a aplikovaná história v kyberpriestore je inovatívny prístup, v?aka ktorému budú jeho absolventi schopní orientova? sa nielen v historickej vede, ale budú ju vedie? prepája? s modernými technológiami a najnov?ími trendami digitálnej humanistiky. Zameraním sa na praktické aspekty humanitného výskumu absolventi výrazne zvý?ia svoje mo?nosti pri h?adaní následného pracovného uplatnenia.

Viac informácií sa dozviete na stránke Katedry historických vied a stredoeurópskych ?túdií http://khist.ff.ucm.sk/sk/aktuality/ alebo na stránke Filozofickej fakulty UCM v Trnave http://ff.ucm.sk/.

Via Hist or iae 54

Vyh odn ot en ie vedom ost n ej sú ?a?e a pr edn á?k a M gr . Ivan a A. Pet r an sk éh o, Ph D. Vyhodnotenie vedomostnej sú?a?e 25. výro?ie vzniku nezávislej Slovenskej republiky spolu s predná?kou Mgr. Ivana A. Petranského, PhD.

Cesta slovenskej republiky k ?tátnej nezávislosti, sa uskuto?nili 9. mája v ?itárni univerzitnej kni?nice. Sú?a? vyhlásila Univerzitná kni?nica UCM v Trnave 1. januára 2018 a do sú?a?e sa mohli zapoji? ?tudenti do 30. apríla 2018. Ceny do sú?a?e venoval rektor UCM v Trnave a Univerzitná kni?nica UCM v Trnave. Do sú?a?e sa zapojilo 78 sú?a?iacich. Mimoriadnu cenu za detailne vypracované odpovede získal Michal ?lahov /FSV/.

Zo 69 sú?a?iacich, ktorí odovzdali správne odpovede výhercov vylosovali Mgr. Ivan A. Petranský, PhD. a Mgr. Silvia Haladová, PhD. z Katedry historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF a Mgr. Darina Krá?ová, riadite?ka Univerzitnej kni?nice UCM v Trnave. ?t u den t sk á vedeck á odbor n á ?in n os?

Do fakultného kola ?VO? (?tudentská vedecká a odborná ?innos?) sa aj v tomto roku zapojilo mno?stvo ?tudentov s aktuálnymi kultúrno-spolo?enskými témami. Za prínosné spracovanie tém blaho?eláme v?etkým zú?astneným a prajeme ve?a ?al?ích úspechov.

Na prvých troch miestach sa na Katedre historických vied a stredoeurópskych ?túdií umiestnili ?tudenti: 1. miesto: Bc. Matú? Burda ? Vznik a vývoj jednotriednej elementárnej ?koly v Ruskej Kajni do roku 1968.

2. miesto: Jozef Ol?ovský ? Kartáginci.

3. miesto: Zdenko Lehotský ? Vylodenie v Normandii.

3. miesto: Patrik Kubi?ka ? Misia Amerického ?erveného krí?a v Rusku ? 1917.

Exk u r zia ?t u den t ov Kat edr y h ist or ick ých vied a st r edoeu r ópsk ych ?t ú dií FF UCM v Tr n ave 26. apríla 2018 ?tudenti Katedry historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave absolvovali exkurziu v Tren?íne a pri?ahlom okolí. Najprv si ?tudenti pod vedením prof. RNDr. Petra Chrastinu, PhD. obhliadli okolie obce Hámre, kde sa 3. augusta 1708 odohrala bitka medzi vojskami Franti?ka II. Rákociho a habsburskou armádou vedenou

Sigbertom Heisterom a Jánom Pálfym.

Následne sa presunuli do mesta Tren?ín, kde si obzreli známy rímsky nápis na tren?ianskej skale, ktorý ohlasuje ví?azstvo II. rímskej légie nad Germánmi po?as Markomanských vojen v roku 179. Potom sa ?tudenti presunuli do podhradia, kde nav?tívili Katov dom, karner sv.

Michala a opevnenie. Na záver absolvovali krátku prehliadku Tren?ianskeho hradu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.

Via Hist or iae 55

De? ot vor en ých dver í UCM v Tr n ave Aj Katedra historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave sa zú?astnila univerzitného D?a otvorených dverí. 16. februára 2018 sa v nových priestoroch univerzity na Bu?ianskej ulici prezentovali v?etky fakulty a in?titút. ?tudenti histórie predstavili nové mo?nosti ?túdia (nový ?tudijný odbor Aplikovaná história a história v kyberpriestore), na?e perspektívy, ?ivot na katedre a pre náv?tevníkov si pripravili aj dobovú kuchy?u. Pozri bli??ie aj link: http://www.mtt.sk/up/clanky-spravodajstvo /DOD-na-UCM-19-02-2018

navzájom. Chronologicky ?lenená kniha zaznamenáva v rámci jednotlivých kapitol osudy katolíckej cirkvi, protestantských cirkví, pravoslávnej cirkvi a ?idovských nábo?enských obcí. Sleduje vnútorný vývoj cirkví, ich vplyv na spolo?enské, kultúrne a hospodárske procesy.

Táto vysoko?kolská u?ebnica je ur?ená najmä ?tudentom, svojou preh?adnos?ou a výsti?nos?ou má v?ak cie? oslovi? aj ?ir?iu verejnos?.

Nová pu blik ácia Dejiny cirkví a nábo?enských spolo?ností sú neodmyslite?nou sú?as?ou histórie Slovenska.

Od stredoveku ovplyv?ovali nielen jeho duchovný, ale aj politický, hospodársky ?i sociálny vývoj. Výrazne to platí aj v súvislosti s pôsobením cirkví v 20. storo?í, ktorému je venovaná nová publikácia Ivana A. Petranského (Katedra historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave) "Dejiny cirkví a nábo?enských spolo?ností na Slovensku v 20. storo?í". Odrá?a problémy v ich komplexnosti a zoh?ad?uje dynamický vývoj charakteristický pre toto obdobie aj v nábo?enskej oblasti. V?íma si v súhrnnej podobe najrôznej?ie aspekty diania: nábo?enskú ?truktúru, premeny právneho stavu, cirkevnopolitický vývoj, vz?ahy ?tátnej moci a cirkví i vz?ahy medzi cirkvami Via Hist or iae 56

Pr i pr íle?it ost i 100. výr o?ia vzn ik u ?eskosloven sk a bu de n asledu jú ce ?íslo ?asopisu Via Hist or iae ven ovan é obdobiu r ok ov 1918 a? 1939 (sloven ské dejin y, ?eské dejin y).

Svoje pr íspevk y posielajt e do 15. sept em br a 2018 n a m ail viah ist or iau cm @gm ail.com .