Via Historiae (8. ročník, č. 2-3)

?. 2 - 3

Via Hist or iae ?t u den t sk ý ?asopis Kat edr y h ist or ick ých vied a st r edoeu r ópsk ych ?t ú dií Filozof ick á f ak u lt a Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave

Vych ádza 3x r o?n e ISSN 1339 - 1801 (on lin e)

Redak ?n á r ada ?éf r edak t or Bc. Matú? Burda

Gr af ik a Bc. Matú? Burda

Jazyk ová k or ek t ú r a Bc. Gabriela Trulíková

Redak t or i Bc. Diana Balogá?ová Bc. Matú? Burda Bc. Nikola Hrebe?aková PhDr. Romana Luchavová Bc. Kristína Siladyová Bc. Gabriela Trulíková Martin Zelinka Bc. Jakub Kurák

Recen zen t Mgr. Ivan Albert Petranský, PhD.

Vá?ení ?itatelia, milí priaznivci histórie,

pred sebou máte spojené druhe a tretie ?íslo 8. ro?níka ?asopisu Via Historiae, ktoré sa venuje problematike cirkevných dejín. Mo?no sa pýtate, pre?o sme sa opätovne rozhodli zaradi? tému cirkevných dejín, ke? si v roku 2019 pripomíname viacero významných historických udalostí, ako 500 rokov od historickej plavby okolo Zeme, 100 rokov od Parí?skej mierovej konferencie, 80 rokov od vzniku vojnového Slovenského ?tátu na ?ele s prezidentom Jozefom Tisom a vypuknutia druhej svetovej vojny. Okrem týchto významných udalostí sme si 14. februára pripomenuli 1150 rokov od úmrtia Kon?tantína Filozofa, ktorý tesne pred svojou smr?ou v klá?tore v Ríme prijal mní?ske meno Cyril. Tento významný byzantský filozof, teológ, filológ, jazykovedec, misionár ?i prekladate? sa stal ústrednou postavou na?ich nielen cirkevných, ale aj politických, kultúrnych a spolo?enských dejín. Odkaz Kon?tantína - Cyrila a Metoda pretrvával celé stáro?ia. V 19. storo?í odkaz Ve?kej Moravy, na ktorú solúnski bratia pri?li, aby ?írili písmo, kres?anstvo, ale aj byzantskú kultúru, silnel vplyvom nacionálnych hnutí. Poslanie solúnskych bratov vyzdvihol v encyklike Grande munus z 30. septembra 1880 aj pápe? Lev III. Dokonca do?lo aj k presunutiu samotného sviatku Cyrila a Metoda z 9. marca na 5. júl, aby sa tak tlmili vplyvy husitského u?enia, ktoré k nám prichádzalo z ?iech a Moravy. Mô?eme teda poveda?, ?e nábo?enstvo vo vä??ej ?i men?ej miere ovplyv?ovalo kultúrno-spolo?enské ?i politické aspekty v na?om geografickom priestore naprie? celými stáro?iami a ?tátnymi útvarmi, ktorého územie Slovenska bolo integrálnou sú?as?ou.

Veríme, ?e v?etky príspevky v tomto ?ísle ?asopisu Via Historiae Vám prinesú zaujímavé a mo?no aj nové, doteraz nepoznané informácie z dejín cirkví, a ?e pri ?ítaní jednotlivých príspevkov si uvedomíte, ?e nábo?enstvo je výrazným prvkom na?ej spolo?nosti, ktoré formovalo na?e myslenie, kultúru a ovplyv?ovalo na?e tradície ?i zvyky.

Prajeme Vám príjemné a podnetné ?ítanie.

Bc. M at ú ? Bu r da ?éf r edak t or viah ist or iau cm @gm ail.com h t t ps:/ / w w w.f acebook .com / Viah ist or iae/ h t t p:/ / f f .u cm .sk / sk / casopis-via-h ist or iae/ h t t p:/ / k h ist .f f .u cm .sk / h t t ps:/ / issu u .com / viah ist or iae

Via Hist or iae 3

Obsah

5

Gor azd - n ást u pca M et odov

26

(Mgr. Pavol Kraj?ovi?)

Spom ien k y du ch ovn ých n a vpád r u sk ej ar m ády cez Kar pat y po?as pr vej svet ovej vojn y (Bc. Matú? Burda)

11

St r u ?n á ch ar ak t er ist ik a r ádov pôsobiacich v Tr n ave v pr iebeh u st or o?í

33

(Bc. Ondrej ?ály)

(PhDr. Martin Kleiman)

38 16

20

Dom in ik án i a Tr en ?ín

Význ am zaveden ia cir k evn ých m at r ík

Osvet ová pr áca Spolk u sv.

Vojt ech a n a vidiek u v r ok och 1939 - 1945

(PhDr. Romana Luchavová)

(Bc. Franti?ek Skovajsa)

Ju r Jan o?k a n ielen ak o pr vý gen er áln y bisk u p evan jelick ej cir k vi au gsbu r sk éh o vyzn an ia

44

M n ích alebo r eh o?n ík ?

Rozdieln ost i v ozn a?en iach (Bc. Ondrej ?ály)

(Bc. Nikola Hrebe?aková)

47

Bibliogr af ia pu blik ovan ých pr ác v r ok och 2016 - 2019 (Bc. Matú? Burda)

Via Hist or iae 4

Gorazd - nástupca Metodov au t or

M gr . Pavol Kr aj?ovi?

(Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave)

Pôsobenie byzantskej misie prostredníctvom osôb Kon?tantína Filozofa (cca 827 ? 869) a jeho brata Metoda (cca 815 ? 885) zanechalo nezmazate?né stopy v histórií a odkaze Ve?kej Moravy. Istým spôsobom v?ak ostávajú akoby na periférií ?ivotné príbehy ich u?eníkov a najbli??ích spolupracovníkov. Cie?om ná?ho príspevku je popísa? ?ivot a pôsobenie toho azda najznámej?ieho z nich Gorazda (cca 830 ?), ktorý sa mal sta? po smrti moravského arcibiskupa Metoda jeho nástupcom. Nezachoval sa o ?om ?iadny ?ivotopis, len nieko?ko zmienok v písomných prame?och. Av?ak ani tieto informácie nie sú úplne presné. Spolu s Klimentom, Naumom (cca 830 ? 910), Angelárom (? - 886/887), Sávom (? - ?) a Vavrincom (? - ?) patrí Gorazd k pätici najvýznamnej?ích ?iakov Kon?tantína a Metoda. Najstar?í prame?, ktorý túto päticu spomína je ?ivot Klimenta Ochridského od ochridského arcibiskupa Teofylakta (1078-1108).

Informácie o pôvode Gorazda a jeho ?ivote pred byzantskou misiou sú skúpe. Nemecký lexikón kres?anskej ikonografie (Lexikon der christlichen ikonographie) uvádza, ?e sa narodil v roku 830. Túto informáciu v?ak musíme bra? s rezervou. ?o sa týka jeho pôvodu zaujímavú informáciu mô?eme vy?íta? zo slov Metoda: ?Tento je va?ej zeme slobodný mu? (Gorazd), dobre u?ený v latinských knihách, pravoverný. ? (?ivot Metoda kapitola XVII. In: BAGIN, Anton.

Apo?toli Slovanov. Cyril a Metod a Ve?ká Morava. Trnava: Spolok sv. Vojtecha v Trnave,

1987, s. 97). O moravskom pôvode Gorazda sa pí?e aj v ?ivote Klimentovom, kde je ozna?ený za rodáka z Moravy. (?ivot Klimentov kapitola XII. In: BAGIN, Anton. Apo?toli Slovanov. Cyril a Metod a Ve?ká Morava. Trnava: Spolok sv.

Vojtecha v Trnave, s. 98). Slovné spojenie slobodný mu? napovedá, ?e Gorazd pochádzal z vy??ej vrstvy ve?komoravskej spolo?nosti.

K?azské povolanie príslu?níka nobility nebolo v dejinách Ve?kej Moravy ni?ím výnimo?ným.

Vo Fuldských letopisoch (Annales Fuldenses) sa k roku 871 spomína meno Slavomíra (? - ?), ktorý bol príbuzným Rastislava aj Svätopluka a zárove? mal k?azské svätenie. (Fuldské letopisy k roku 871 In: HAVLÍK Lubomír.

Kronika o Velké Morav?. Brno: Jota, s. 153) Je pravdepodobné, ?e Slavomír a rovnako tak aj Gorazd ako príslu?níci vy??ej spolo?enskej vrstvy, boli vzdelaní a vysvätení u? bavorskými misionármi okolo prvej polovice deviateho storo?ia. ?iroký okruh zahrani?ných aj domácich bádate?ov na základe toponomastiky predpokladá, ?e ve?mo?ský rod mal svoje domínium v okolí Nitry. Zaujímavou lokalitou, ktorú pova?ujú za spätú s menom Gorazda a v?eobecne s byzantskou misiou je obec nachádzajúca sa na juhozápade Slovenska - Mo?enok. Sú?as?ou obce je osada Gorazdov. Pri Galante sa taktie? nachádza obec Gara?d. Na základe týchto údajov sa bádatelia domnievajú, ?e na týchto lokalitách mal ve?mo?ský rod, z ktorého pochádzal Gorazd, svoj rodinný majetok.

Via Hist or iae 5

Spätos? Gorazda s latinským prostredím episkopáte.

Vyslal preto vyslancov k dosved?uje aj to, ?e Metod spomína jeho byzantskému cisárovi Michalovi III. (840 ? 867) dobrú u?enos? v latinských knihách. U? pred so ?iados?ou o vyslanie cirkevnej misie. Cisár príchodom byzantskej misie zrejme získal jeho ?iadosti z ?asti vyhovel a poslal na ur?ité vzdelanie v niektorej z franských (ba- knie?ací dvor knie?a?a Rastislava jedného z vorských) klá?torných ?kôl. V?aka tomu získal najvä??ích u?encov svojej doby - Kon?tantína dobrý preh?ad o latinskom obrade a kultúre. Filozofa a jeho star?ieho brata Metoda. Po ich Pod?a Metodovho zdôraznenia Gorazdovej príchode sa za?ala nová etapa nielen Ve?kej u?enosti v latinských knihách, niektorí sú?asní Moravy, ale aj ?ivota Gorazda. Na Ve?kej autori usudzujú, ?e ostatní u?eníci z okruhu Morave sa tak u? po roku 864 vytvorili dve cyrilometodskej cirkevnej ?koly nepoznali proti sebe stojace cirkevné skupiny (latinská a latinský obrad a kultúru do byzantská). Nielen Rastislav, takej miery ako Gorazd. Do ale aj prostý ?ud skôr inkliobdobia prvej polovice devianoval k byzantským misionáteho storo?ia tak mô?eme rom. klás? prvopo?iatky pôsobenia Podmienky, za akých pricháGorazda v cirkevnej sfére dzali solúnski bratia na MoraVe?kej Moravy. Práve v tomto vu neboli nijako priaznivé. Odobdobí sa cirkevnej správy hliadnuc od politickej situácie, Ve?komoravského knie?atstva prichádzali len s nedostato?ujal pasovský biskup a za?al nými silami a preto sa chceli spolu so svojím duchopri vytváraní novej moravskej venstvom intenzívnej?ie a cirkevnej organizácie oprie? o predov?etkým organizovanejdomáce duchovenstvo, ktoré ?ie usilova? o roz?írenie a tu mienili vychova?. Výu?ba, preh?benie jej christianizácie. akej sa Moravanom od byBavorské misie sa usilovali zantskej misie dostávalo, mazíska? medzi domácim obyla podstatne vy??iu úrove? vate?stvom ?iakov, ktorí by Najst ar ?ie vyobr azen ie sv. Gor azda - ne? tá, ktorú získavali v sa pre svoju znalos? miest- st en opis v Slivn i?k om m on ast ier i v bavorských ?kolách. Táto neho jazyka a pre svoj skuto?nos? spolu s tým, ?e M acedón sk u (1612) etnický pôvod mohli sta?

Kon?tantín priniesol na vítanými pomocníkmi pre ?írenie kres?anskej Moravu niektoré teologické diela prelo?ené do viery. K?azi slovanského pôvodu mohli potom slovanského jazyka, museli zapôsobi? aj na Godosahova? lep?ie výsledky tam, kde domáce razda. Stal sa tak dôverným spolupracovníkom slovanské obyvate?stvo prejavovalo vo?i k?a- a u?eníkom byzantských vierozvestcov, s ktozom cudzieho pôvodu nedôveru. K nim s ve?- rých my?lienkou slovanského písomníctva sa kou pravdepodobnos?ou patril aj Gorazd. osudovo spojil.

Po roku 850 nastal v dejinách Ve?kej Moravy V roku 867 byzantská misia úspe?ne skon?ila azda najzásadnej?í zlom. Knie?a Rastislav (846 svoju prvú epochu pôsobenia na Ve?kej ? 870) sa otvorene postavil vo?i franskej Morave a opustila krajinu. V sprievode, ktorý expanzii. Za?al sa predov?etkým dôsledne vyrazil s Kon?tantínom a Metodom na cestu, zaobera? my?lienkou novej politickej kon- sa nachádzal aj Gorazd. V Italskej legende sa cepcie, ktorá by nebola závislá na bavorskom toti? do?ítame, ?e vzali so sebou aj zopár zo Via Hist or iae 6

svojich ?iakov, o ktorých sa domnievali, ?e sú hodní prija? biskupskú hodnos? (Rímska legenda, kapitola 8, 9 In: HAVLÍK, Lubomír.

Kronika o Velké Morav?. Brno: Jota, 1993, s.

138).

V Ríme pápe? Hadrián II. (867 - 872) radostne privítal Kon?tantína s Metodom. Okrem schválenia slovanskej liturgie a vysvätenia Metoda sa podarilo vysväti? aj u?eníkov solúnskych bratov. Svätenia sa ujal portský biskup Formozus (816 ? 896) a veletrijský biskup Gauderik (? ? 897). (?ivot Metodov kapitola VI. In HAVLÍK, Lubomír. Kronika o Velké Morav?.

Brno: Jota, 1993, s. 138) Medzi vysvätenými u?eníkmi sa s ve?kou pravdepodobnos?ou nachádzal aj Gorazd.

Po smrti Kon?tantína v Ríme dopadla v?etka ?archa zodpovednosti na plecia Metoda.

Mohol sa v?ak oprie? o pomoc a lojalitu svojich u?eníkov na ?ele s Gorazdom. Na Ve?kej Morave nastala v roku 870 zlo?itá situácia (zrada Svätopluka, zajatie a oslepenie Rastislava, pusto?enie územia Ve?kej Moravy).

To v?etko povzbudilo bavorských biskupov, aby drasticky zasiahli proti arcibiskupovi Metodovi. Úplne tak odignorovali rozhodnutie pápe?a Hadriána II. o zriadení samostatnej slovanskej cirkevnej provincie, ktorej arcibiskupom sa stal Metod. Po?as cesty na Ve?kú Moravu sa podarilo pasovskému biskupovi Hermanarikovi zaja? Metoda a jeho u?eníkov.

Následne ho postavili pred súd, pravdepodobne v Rezne, kde ho odsúdili na do?ivotie a previezli do ?vábska. Tu ho najprv väznili v klá?tore v Ellwangene a potom v Reichenau. S ním bol väznený aj Gorazd, ktorého spolu s ostatnými u?eníkmi uvádza kniha spolubratstiev (Liber confraternitatum) v Reichenau.

Vyslobodenie Metoda a jeho u?eníkov sa podarilo a? na zásah pápe?a Jána VIII. (872 ?

882) v roku 873. Po návrate Metoda u? ako arcibiskupa sa za?ala ?al?ia etapa nielen v rámci cyrilometodskej misie, ale aj v ?ivote k?aza Gorazda. Po?as obdobia od roku 873 do

885 patril na?alej k najvernej?ím stúpencom moravského arcibiskupa. Byzantsko - slovanský cirkevný okruh okolo Metoda a Gorazda prevzal od nového ve?komoravského panovníka Svätopluka (871 ? 894) v?etku cirkevnú správu krajiny (?ivot Metodov, kapitola X In: HAVLÍK, Lubomír. Kronika o Velké Morav?.

Brno: Jota, 1993, s. 165). Gorazd v tomto období spolu so svojim arcibiskupom e?te zintenzívnil proces rozvoja slovanskej cirkevnej vzdelanosti. Nastal rozkvet staroslovanskej literatúry, na ktorej sa významnou mierou podie?ali nielen klerici, ktorí pri?li na Ve?kú Moravu s Kon?tantínom a Metodom z Byzancie, ale aj ich ?iaci moravského pôvodu. Medzi nimi vynikal najmä Gorazd. Okrem prekladov Písma a liturgických textov vznikajú v tejto dobe preklady iných literárnych ?ánrov, napr. literatúry homiletickej a polemickej. Zárove? v?ak u? vznikali aj pôvodné diela staroslovanskej literatúry. Predov?etkým jej dielo vrcholné ? ?ivot Kon?tantínov, oslava tvorcu slovanskej liturgie a slovanského písomníctva obsahujúca v staroslovanskom preklade vý?ahy z jeho vlastných spisov.

Na lokalite Sady u Uherského Hradi?te, ktoré býva pova?ované sa sú?as? aglomerácie bájneho Velehradu, ako sídla arcibiskupa Metoda sa predpokladá existencia významného slovanského u?ili??a. Na?lo sa tu nieko?ko stylusov, t.j. rydiel na písanie a olovený krí?ik s gréckym nápisom. Nález tohto sídliska opráv?uje bádate?ov predpoklada?, ?e sa tu nachádzala slovanská klá?torná komunita. Jej vedenie mala na starosti skupina u?encov okolo arcibiskupa Metoda a jeho verného stúpenca Gorazda.

Najvýraznej?í medzník Gorazdovho ?ivota nastal po smrti Metoda v roku 885. E?te pred svojím skonom za?al moravský arcibiskup uva?ova? o mene svojho nástupcu. Na otázku svojich u?eníkov, kto má po ?om nastúpi? na arcibiskupský stolec odpovedal a ukázal na Gorazda: ?Tento je va?ej krajiny slobodný mu?, Via Hist or iae 7

u?ený dobre v latinských knihách, pravoverný. To bu? vô?a Bo?ia i va?a láska, ako aj moja. ? (?ivot Metodov kapitola XVII. In: BAGIN, Anton.

Apo?toli Slovanov. Cyril a Metod a Ve?ká Morava. Trnava: Spolok sv. Vojtecha v Trnave, 1987, s. 97). Vo?ba nového arcibiskupa prezrádza, ako prezieravo Metod uva?oval. Aj ke? medzi slovanskými k?azmi nad iných vynikal jeho najstar?í ?iak Kliment, ktorý sa k nemu pripojil u? v Byzancii v klá?tore na hore Olymp, nezvolil za svojho nástupcu jeho, ale Gorazda. Ten ako sme u? uviedli, pravdepodobne pochádzal z prostredia moravskej aristokracie a Metod preto predpokladal, ?e jeho vo?ba bude príslu?níkom moravskej vládnucej vrstvy najviac vyhovova?, a ?e mu dajú prednos? pred k?azmi cudzieho pôvodu.

Gorazd bol navy?e vzdelaný rovnako dobre ako v slovanskom, ako aj v latinskom písomníctve a to mu dávalo najlep?ie predpoklady k tomu, aby sa stal hlavou bilingválnej a birituálnej ve?komoravskej cirkvi.

Metodova vo?ba sa v?ak neujala. Po jeho smrti sa situácia pre jeho u?eníkov zna?ne zhor?ila.

Nitriansky biskup (od roku 880) ?vábskeho pôvodu Wiching (? ? 900/912) usiloval u pápe?a ?tefana V. (885 - 891) o to, aby získal uvo?nený arcibiskupský stolec po Metodovi pre seba. Na základe Wichingových skreslených informácií poslal Svätoplukovi pápe? list, bulu Quia te zelo fidei (Preto?e si v horlivosti) s pokynmi ako má usporiada? cirkevné pomery vo svojej krajine. Okrem iného v liste zakázal pou?ívanie slovanskej liturgie a proti duchovným, ktorí by sa zákazu slovanskej liturgie nechceli podrobi?, nariadil pou?i? tie najprísnej?ie tresty. Pápe? sa v?ak neuspokojil len s vydaním tohto listu. V snahe zaisti? prevedenie svojich príkazov vyslal na Moravu zvlá?tnych legátov ? biskupa Dominika a k?azov Jána a ?tefana. Títo mali odovzda? Svätoplukovi jeho list a osobne sa postara? o to, aby jeho rozhodnutie bolo skuto?ne splnené.

Dal svojím legátom písomné in?trukcie

(commonitorium), ktoré doplnil predov?etkým o nariadenie, ?e Metodom ustanovený moravský biskup (Gorazd) sa má dostavi? do Ríma, aby ho mohol sám vypo?u? a preskú?a? a a? potom na základe toho rozhodnutia rozhodnú?, ?i potvrdí jeho vymenovanie alebo nie.

Nemo?no pochybova? o tom, ?e ve?komoravský metropolita Metod, vynikajúci znalec cirkevného práva, postupoval úplne kanonicky a neprekro?il svoju právomoc, ke? vzdelaného Gorazda ozna?il za svojho nástupcu. Je v?ak otázne, ?i Gorazd bol vysväteným biskupom.

Viacerí autori zastávajú mienku, ?e bol len vysväteným k?azom. Spor medzi wichingovcami a gorazdovcami sa dostal do bodu, kedy musel rozhodnú? sám ve?komoravský panovník.

Zástupcovia slovanskej strany - Gorazd a Kliment sa v tejto zlo?itej situácií sna?ili teologickými výkladmi presved?i? Svätopluka, ?e pravdu majú oni a nie ich franskí odporcovia. V?etky ich snahy v?ak boli márne. Svätopluk a jeho ve?mo?i podstate dogmatických sporov nerozumeli. Záujmom ve?komoravského panovníka bolo zachova? nezávislos? moravskej cirkvi a vôbec mu nezále?alo na tom, akým spôsobom má by? vedená. Pokia? mu pápe? túto nezávislos? potvrdzoval, bol úplne ochotný poslúchnu? v?etky jeho pokyny, a to predov?etkým v?aka tomu, ?e ?tefan V. vo svojom liste uznával nezávislos? ve?komoravského ?tátu na iných svetských panovníkoch. ?ivot svätého Klimenta, napísaný bulharským arcibiskupom Teofylaktom vystihuje situáciu touto udalos?ou, kedy opisuje, ako Svätopluk vyhlásil, ?e za pravoverných bude pova?ova? tých, ktorí ako prví odprisahujú, ?e ich u?enie je skuto?ne kres?anské. E?te ne? to ve?komoravský panovník dopovedal, franskí k?azi rýchlo prisahali a dosiahli tak to, ?e Svätopluk im dal za pravdu.

Wiching v?ak potreboval dosiahnu? e?te to, aby sa Gorazd nemohol dostavi? do Ríma.

Obával sa, ?e by jeho l?i mohli vyjs? najavo a, Via Hist or iae 8

?e by ?tefan V. mohol nakoniec Gorazdovo vymenovanie uzna? a udeli? mu biskupskú vysviacku. V tejto situácií si v?ak pomohol tým, ?e pápe?ovým príkazom majú by? v?etci, ktorí sa odmietnu vzda? slovanskej liturgie vypudení z krajiny. Osud slovanskej liturgie a tým pádom aj Gorazda bol spe?atený. Len niektorí sa rozhodli podriadi? Svätoplukovmu príkazu, preva?ná vä??ina slovanského duchovenstva na ?ele s Gorazdom ostala pri svojich zvyklostiach a odmietla sa vzda?. Odkaz jeho u?ite?ov mu bol priam ?ímsi posvätným a stal sa sú?as?ou jeho viery, preto sa rozhodne odmietol vzda? liturgie.

Grécky ?ivot sv. Klimenta podáva ve?mi ob?írnu správu o prenasledovaní Metodových u?eníkov. Pod?a nej Gorazd, Kliment, Naum, Vavrinec a Angelár boli uväznení a vystavení rozli?ným príkoriam a následne bola ?as? z nich násilne vyhnaná. Medzi u?eníkmi, ktorí museli opusti? Svätoplukovu d??avu sa v?ak meno Gorazda nespomína. O jeho ?al?ích ?ivotných osudoch sme informovaní nedostato?ne. Rozdiely mnohých bádate?ov sa v otázke zna?ne rozchádzajú. Je v?ak viac ne? pravdepodobné, ?e biskup Wiching si nemohol dovoli? Gorazda, ktorý mal vzne?ený pôvod, z krajiny vyhna?. Gorazd sa tak mohol pokojne utiahnu? na dvorec niektorého ve?mo?a, ktorý mal pozitívny prístup k slovanskej liturgii, prípadne k niekomu zo svojej rodiny. Po?as panovania Svätoplukovho syna Mojmíra II. (894 - ?) pri?li na Ve?kú Moravu legáti pápe?a Jána IX. (898-900) arcibiskup Ján a biskupi Benedikt a Daniel, ktorých úlohou bola reorganizácia ve?komoravskej provincie. Na Ve?kej Morave vysvätili jedného arcibiskupa a troch biskupov ? sufragánov. ?i sa vymenovaným arcibiskupom v?ak stal Gorazd je otázne.

Z postavenia, ktoré Gorazd medzi u?eníkmi Kon?tantína a Metoda zaujímal, je zrejmé, ?e bol nadmieru schopným a vzdelaným mu?om.

Medzi ich nasledovníkmi v rámci postavenia

zastával prvé miesto. Mnohí mu pripisujú autorstvo ?ivota sv. Metoda, Kyjevských listov alebo dokonca preklad svätoemerámskej spovednej modlitby z hornonem?iny do staroslovien?iny. Východná cirkev zaradila osobu Gorazda medzi tzv. svätých Sedempo?etníkov (po grécky hoi hagioi heptarithmoi). Úcta k nim bola ve?mi roz?írená a ich sviatok sa slávil 17. júla. V Bulharsku k ich úcte vznikli viaceré klá?tory a chrámy. V klá?tore svätého Nauma sú zobrazení v?etci svätí Sedempo?etníci a teda aj Gorazd. Na Slovensku sa sviatok na po?es? Gorazda slávi 27. júla. V obci Mo?enok sa dokonca ka?doro?ne organizuje na jeho po?es? udalos? s názvom Gorazdov Mo?enok.

Prebieha od 21. do 24. júla.

Via Hist or iae 9

Lit er at ú r a 1. BAGIN, Anton. Apo?toli Slovanov. Cyril a Metod a Ve?ká Morava. Trnava: Spolok sv. Vojtecha v Trnave, 1987, 228 s.

2. HAVLÍK, Lubomír. Kronika o Velké Morav?. Brno: Jota, 1993, 339 s. ISBN 80-85617-06-4.

3. VA?ICA, Josef. Literární památky epochy velkomoravské 863-885. Praha: Vy?ehrad, 2014, 368 s.

ISBN 978-80-74292-17-0.

4. ?KOVIERA, Andrej. Svätí slovanskí sedmopo?etníci. Bratislava: Slovenský komitét slavistov Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2010, 247 s. ISBN: 978-80-89489-02-2.

5. ?KOVIERA, Andrej. Pramene o ?ivote svätých Cyrila a Metoda a ich u?eníkov. Bratislava: Post Scriptum, 2013, 200 s. ISBN: 978-80-89567-23-2.

Via Hist or iae 10

Stru?ná charakteristika rádov pôsobiacich v Trnave v priebehu storo?í au t or

Ph Dr . M ar t in Kleim an

Trnava ako významné mesto v dejinách Uhorska a dne?nej Slovenskej republiky mala predpoklad na príchod a trvalé usídlenie sa reholí na svojom území. V?aka po?etnému mno?stvu kostolov sa duchovný ?ivot mohol vo ve?kej miere rozvíja?. V spolo?nosti tvorilo nábo?enstvo neoddelite?nú sú?as? ka?dodenného ?ivota. V hodnotovom systéme nábo?enskej ideológie bolo najvy??ím cie?om a zmyslom ?udskej ?innosti dosiahnutie spásy, nadpozemský ideálny svet. Tomuto cie?u boli zasvätené najmä mní?ske rády, ktoré svojim ?ivotom predstavovali pre spolo?nos? ideál a vzor. Významnú úlohu plnili cirkevné rády pri roz?irovaní kultúry a v sociálnej oblasti. Niektoré rády vyvíjali charitatívnu ?innos?, zakladali nemocnice a chudobince. Svoj nový domov tu na?lo mno?stvo mu?ských aj ?enských reholí. V kultúrnom a sociálnom ?ivote Trnavy zohrali významnú úlohu dva najvä??ie ?obravé rády, franti?káni a dominikáni. Prvou konkrétnou zmienkou o usadení ?obravej rehole v Trnave je listina pápe?a Gregora IX. (vlastným menom Ugolino dei Conti di Segni; pontifik v rokoch 1227 a? 1241) z roku 1239. Pápe? v nej zobral pod ochranu mní?sky rád sv. Damiána v Trnave. To znamená , ?e prvým rádom ktorý sa v Trnave usadil po pový?ení na slobodné krá?ovské mesto, boli franti?kánky, odvodzujúce názov svojho rádu od kostola sv. Damiána

v Assissi, pri ktorom pôvodne sídlili.

Po prvýkrát pri?li jezuiti do Trnavy v roku 1561, po uplynutí 21 rokov od zalo?enia Spolo?nosti Je?i?ovej v Ríme sv. Ignácom z Loyoly. Av?ak u?

Pápe? Gr egor IX. po ?iestich rokoch v roku 1567 po po?iari, v ktorom spolu so 150 domami zhorelo aj celé ich kolégium, opustili Trnavu. Druhýkrát pri?li jezuiti do Trnavy v roku 1615 a v nastávajúcom storo?í tu rozvinuli bohatú apo?tolskú ?innos?, o ?om sved?í okrem iného aj zalo?enie univerzity v roku 1635. Táto vzdelávacia in?titúcia mala po?as svojej existencie ? e?te dnes Via Hist or iae 11

nedocenený ? významný prínos pre kultúru katechetický cie?. Bolo to ?ivé rozjímanie o slovenského národa. U? len samotný ?tatis- umu?ení a oslávení Je?i?a Krista, ktoré zasiahlo tický údaj, ktorý uvádza, ?e v Trnave na konci celého ?loveka; jeho rozum, vô?u i srdce.

17. storo?ia bolo 7 000 obyvate?ov a 1 000 Nezanedbate?ný bol aj ? pre jezuitov u? cha?tudentov nazna?uje, ?e mesto v tomto ?ase rakteristický ? tla?ový apo?tolát. pre?ívalo taký kultúrny rozkvet kultúry ako nik- V roku 1950 jezuiti pre?ili ?al?ie zastavenie dy predtým. svojej ?innosti, spolu s ostatnými reho?níkmi.

Zru?enie Spolo?nosti Je?i?ovej (1773) pápe?om 2. júla 1990 sa v trnavskom noviciáte na Klementom XIV. (vlastným menom Giovanni Osvaldovej ulici v Trnave za?alo formova?

Vincenzo Antonio Ganganelli; pontifik v rokoch dvadsa? jezuitských novicov. Pri tejto príle1769 a? 1774) predznamenalo i zru?enie Tr- ?itosti magister novicov Ladislav Csontos SJ navskej univerzity v povedal otroku 1777. Tá bola covi arcibisprelo?ená do Budíkupovi Jánovi na. Hoci v ?ase pôSokolovi: sobenia univerzity ?Sme si vedobola Trnava stremí starostí i diskom kultúrneho radostí, ako a duchovného diaaj problémov, nia nielen v Uhorpred ktorými sku, ale aj v stredstojí Cirkev na nej Európe, po jej Slovensku, zru?ení sa mesto preto dvojro?dostáva na perifénú formáciu v riu Pre?porskej stonoviciáte zalice. Po obnovení meriavame Spolo?nosti Je?i?otak, aby noviHist or ick á bu dova Tr n avsk ej u n iver zit y vej pápe?om Piom ci boli pripraVII. (vlastným menom Giorgio Barnaba Luigi vení sta? sa apo?tolskými pracovníkmi novej Chiaramonti; pontifik v rokoch 1800 a? 1823) v evanjelizácie na Slovensku, zameraní na prácu roku 1814 pri?li jezuiti do Trnavy po tretíkrát. medzi tými, ?o stoja mimo cirkvi, alebo k nej Stalo sa tak v roku 1853. Hne? po príchode tu majú negatívny vz?ah.? Formácia má svoj základ zalo?ili noviciát pre rakúsko-uhorskú provinciu. v hlbokom duchovnom ?ivote. V roku 2000 Ke??e sa ocitli v nových historických a kul- mala reho?a Spolo?nosti Je?i?ovej 21 300 túrnych podmienkach, premý??ali o nových ?lenov z toho 15 000 k?azov, 4000 ?kolastikov formách apo?tolskej ?innosti. Ú?inným a- pripravujúcich sa na k?a?stvo a 2300 reho?po?tolským prostriedkom v tomto ?ase sa stali ných bratov. V závere je e?te treba spomenú? tzv. ??udové misie?. Prostredníctvom nich hlásali charakteristiku a poslanie jezuitov. Spolo?nábo?enské pravdy dr?iac sa systému du- nos? Je?i?ovu a ka?dý jej jednotlivý ?len bojuchovných cvi?ení, aby sa oby?ajný ?ud du- júci za Boha vo vernej poslu?nosti ná?mu chovne preporodil (anthrópos pneumatikos) a Svätému Otvoci, rímskemu pápe?ovi. Pápe? ju o?ivil svoj nábo?enský ?ivot. Známymi sa stali posiela, aby bojovala za Boha pod zástavou tie? pa?iové hry, ktoré neslú?ili len na útechu krí?a a slú?ila samému Pánovi a cirkvi. Sposrdca a pobavenie o?í, ale mali na zreteli lo?nos? je zalo?ená na to, aby sa venovala Via Hist or iae 12

hlavne obrane a ?íreniu viery a duchovnému dobrodincov sa podarilo opravi? najprv kostol pokroku ?udí v kres?anskom ?ivote. Vyu?íva a potom aj klá?tor. Stavbu nového kostola v?etky mravne dobré prostriedky, aby zves- podporoval ostrihomský arcibiskup Juraj tovala Je?i?ovo evanjelium v?etkým ?u?om. Szelepcsényi. Vo vizita?nej správe z roku 1823 Reho?né vydavate?stvo Dobrá kniha vydáva sa pí?e, ?e kostol bol 1. septembra 1714 konob?úbený mesa?ník slovenských katolíkov sekrovaný. Údajne ho vysvätil Luká? Nataly, Posol a ?asopis pre kres?anskú orientáciu Viera belehradský biskup. Ve?u dokon?ili a? v roku a ?ivot.

1717. Túto podobu má kostol dodnes. Klá?tor Druhým rádom, ktorému sa budeme venova? je spojený s kostolom sv. Jakuba Star?ieho, sú franti?káni, ktorých história siaha a? do apo?tola. obdobia krátko pred rokom 1240, kedy sa V roku 1303 sa v Trnave spomínajú dominiusadili v Trnave. Jestvuje káni, ktorí sem pri?li predpoklad, ?e prví bratia sa niekedy koncom 13. usadili pri Dolnej bráne, storo?ia. Usadili sa v av?ak ?oskoro sa presídlili ku klá?tore sv. Jána Krstite?a, kostolu svätého Jakuba pri ktorý stál ne?aleko tzv.

Západnej bráne mesta, kde Skladovníckej brány. Dobolo predtým benediktínske minikánsku reho?u pozopátstvo. V roku 1301 a 1340 náme aj pod názvom kazasa v tunaj?om klá?tore te?ská reho?a. Ordo praedikonala uhorská provinciálna catorum bola zalo?ená Dokapitula. V rokoch 1308-1309 minikom de Guzman. Dosa tu zdr?iaval pápe?ský minik, hlboko zasiahnutý legát, kardinál Gentilis, ktorý Kristovou láskou, ?erpajúc plnil v Uhorsku svoje múdros? z Bo?ieho slova, a politické poslanie. V roku zárove? hnaný láskou k 1327 bol klá?tor miestom blí?nemu a súcitom s jeho vyjednávania medzi Karolom duchovnou i telesnou Róbertom z Anjou a ?eským biedou, zalo?il v 13. storo?í krá?om Jánom LuxemReho?u kazate?ov. Poslaním burským. Krá??udovít I. Ve?ký bratov a sestier Rehole dal v roku 1363 postavi? kazate?ov (dominikánov) je Kost ol sv. Jak u ba v Tr n ave nový gotický kostol a ohlasovanie Bo?ieho slova zárove? zvä??i? jestvujúci prame? ?ivota a nádeje - v?etkým ?u?om. klá?tor. V roku 1590 bol zemetrasením ve?mi Da??ou významnou reholou v Trnave sú ur?ite po?kodený. V ?asoch povstania ?tefana aj saleziáni. V rámci rímskokatolíckej cirkvi sú Bo?kaja bol kostol a klá?tor v rokoch saleziáni tre?ou najpo?etnej?ou mu?skou re1605-1607 v moci kalvínov. V 17. storo?í bol ho?ou (17 000 ?lenov) s výrazným výchovným a nieko?kokrát opravovaný. V roku 1666 a 1683 apo?tolským zameraním. Tvoria ju i laici a úplne vyhorel. Ohe? zni?il klenbu, hlavný oltár spolubratia. Spolu so ?enskou vetvou Dcér Máa pä? ?al?ích bo?ných oltárov. Na popol sa rie Pomocnice, laickým apo?tolským zdru?eobrátila bohatá kni?nica, darovaná kardinálom Petrom Pázmá?om a archív klá?tora so v?et- ním saleziánskych spolupracovníkov a Don Boscovými dobrovo?ní?kami a ?a??ími kými protokolmi a listinami. Pomocou Via Hist or iae 13

reho?nými spolo?enstvami a hnutiami, tvoria v katolíckej cirkvi saleziánsku rodinu. Pevné pôsobenie saleziánov v Trnave sa datuje od 8. decembra 1941. Saleziáni vydávajú aj ?tyri ?asopisy. Spome?me aspo? dva, a to Svetlo (ur?ené pre chlapcov) a Don Bosco (ur?ený pre spolupracovníkov a priate?ov saleziánskeho diela).

Medzi ?enské reho?né rády je potrebné spomenú? kontemplatívny rád sestier svätej Kláry, ktorý zalo?ila Klára z Assisi. Mní?ky rádu sv. Kláry sa prvýkrát spomínajú v Trnave roku 1240, ke? im Belo IV. daroval dôchodky z dediny Boleráz. Klarisky pri?li do Trnavy pravdepodobne o nie?o skôr, mo?no e?te za krá?ovnej Kon?tancie. Ich poslaním bolo, pod?a vzoru svätého Franti?ka, ?i? v chudobe, ?istote a káza? pokánie. Klá?tor klarisiek spolu s kostolom Nanebovzatia Panny Márie bol v dne?nej budove Západoslovenského múzea v Trnave. Kostol za?ali stava? pri ju?ných hradbách krátko po príchode klarisiek a dokon?ili ho za?iatkom druhej polovice 13. storo?ia. Kostol zasvätili Nanebovzatiu Panny Márie. Spo?iatku tvorila klá?torný komplex budova kostola a iba jedna obytná stavba.

Jednolo?ový kostol mal presbytérium zaklenuté krí?ovou rebrovou klenbou a ukon?ené rovným uzáverom. V jeho ju?nej stene sa pri prieskume na?la stredoveká sedília s kamennou obrubou a ornamentálnou freskou.

Na kostol sa napájala mohutná obd??niková budova ? dne?né stredné klá?torné krídlo.

Stavba mala pravdepodobne dve podla?ia.

Jeho prvé podla?ie bolo ?iasto?ne zah?bené do terénu. Ved?a klá?tora stála jednoposchodová budova, v ktorej bývali kapláni slú?iaci om?e.

Ke??e klarisky ?ili v klauzúre a nemali povolené ?obra?, prostriedky na ?ivobytie získavali v?aka ?tedrej pomoci panovníkov a pápe?a. V auguste 1251 ich zobral pod svoju ochranu pápe? Inocent IV. (vlastným menom Sinibaldo de Fieschi; pontifik v rokoch 1243-1254) a dovolil im vlastni? domy,

Pápe? In ocen t IV. pozemky a usadlosti získané darom. O mesiac neskôr im pápe? zmiernil prísne reho?né pravidlá a povolil im, aby v zimných mesiacoch mohli nosi? ko?u?inový odev. Panovník ?tefan V. oslobodil majetky klarisiek v Bratislavskom komitáte od platenia daní a kolekty. Zna?ný zisk plynul klá?toru po získaní odpustkovej právomoci pre klá?torný kostol v roku 1301.

Ka?dý, kto nav?tívil tento kostol na sviatky Panny Márie, sv. Kláry alebo sv. Al?bety, ?i v rámci milostivého roku, získal 40-d?ové odpustky. V rámci klá?torného ?ivota boli klarisky viazané prísnymi regulami, ktoré ur?ovali ich povinnosti vo?i Bohu i rádu. Regula ?alej naria?ovala dodr?iava? ticho ? silencium - od Ve?kej noci a? po sviatok Narodenia Panny Márie. Cez de? dodr?iavali ticho od zvonenia na ve?pery po tretiu kanonickú hodinku.

V?etky povinnosti, ktoré v tom ?ase vykonávali, museli robi? v tichosti. V tom ?ase nesmeli prijíma? ani náv?tevy. Regula upravovala spôsob zbierania a rozdávania almu?ny i opatrovanie chorých. Zaoberala sa aj otázkami previnenia mní?ok. Rovnako zakazovala spieva? svetské pesni?ky, tancova?, pobehova?, ohovára? a holdova? jedlu ?i pitiu. ? al?ím rádom, ktorý pôsobil aj v meste Trnava, je Kongregácia Dcér Bo?ej Lásky alebo inak Via Hist or iae 14

známe ako mariánky. Ich heslom je ?V?etko pre Boha, pre chudobných a pre na?u Kongregáciu.? Snahou sestrier je kona? dobro, rozdáva? rados?, urobi? ?udí ??astných a vies? k nebu - urobi? Bo?iu lásku vidite?nou. Cie?om a zmyslom Kongregácie je výchovno-vzdelávacia, pastora?ná, sociálno-charitatívna a misijná ?innos?. V Trnave sestry za?ali pôsobi? od roku 1924.

Spo?iatku bývali v podnájme v kanonickom dome na Námestí sv.

Mikulá?a, no v roku 1925 za?ali s výstavbou klá?tora Mariánsky ústav.

Dom slú?il do roku 1950 ako provinciálny a forma?ný dom pre slu?obné diev?atá a siroty. Po?et obyvate?ov bol okolo 100. Dom bol v 90-tych rokoch 20. stor. vrátený a daný do prenájmu.

M ar ián sk y ú st av v Tr n ave

Lit er at ú r a 1. BABJAK, Ján. Rehole a kongregácie na Slovensku. Trnava: Dobrá kniha, 1998, 370 s. ISBN 80-7141-183-3.

2. BELÁK, Bla?ej. Katolícke Slovensko 2000. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2001, 796 s. ISBN 978-80-71623-74-8.

3. ?AMBÁL, P. Stru?ný vývoj areálu. In Re?taurátorský výskum fasád areálu Západoslovenského múzea ? bývalého klariského klá?tora v Trnave, Trnava, 2010, s. 101-102.

4. ?IMON?I?, Jozef. Dejiny Trnavy. Bratislava: Obzor, 1988, 504 s.

5. ?UKAJLOVÁ, Margita. Trnava dedi?stvo minulých storo?í: mestská pamiatková. 3. aktualizované a upravené vydanie. Bratislava: Ars Monument, 2005, 94 s. ISBN 978-80-96785-61-2.

Via Hist or iae 15

Význam zavedenia cirkevných matrík au t or

Ph Dr . Rom an a Lu ch avová (?t át n y ar ch ív v Tr n ave)

Neodmyslite?nou sú?as?ou cirkevného písomníctva sú matriky, ktorých výskum v sú?asnosti zaznamenáva rozmach, ke??e sa roz?iruje trend genealogického bádania a tvorba rodokme?ov. Okrem toho sú cenným zdrojom pre historickú demografiu, ?tatistiku a iné odbory.

Matri?ná agenda slú?ila primárne ako evidencia obyvate?ov, ktorá zdokumentovala hlavné skuto?nosti existencie ?loveka a slú?ila aj na duchovnú správu veriacich. Cirkev vystupujúca ako aj in?titúcia vzdelávania a výkonu intelektuálnej práce, ovplyv?ovala spolo?enské vedomie stredovekej spolo?nosti.

Vo Veszpréme sa v roku 1515 konal cirkevný snem, po ktorom bolo nariadené ka?dému farárovi vies? knihu, resp. register, do ktorého mal zaznamenáva? mená pokrstených, mená ich rodi?ov a krstných rodi?ov, de? a rok pokrstenia. Registre tak slú?ili na identifikáciu duchovného príbuzenstva pokrstených, ale aj zistenie veku s tým, ?e sprvu sa dátum narodenia nezapisoval. Av?ak ni? nenasved?uje tomu, ?e by sa toto nariadenie aj realizovalo, nako?ko z tohto obdobia absentujú matri?né záznamy. Otázkou vedenia matrík sa neskôr zaoberal aj Tridentský koncil prebiehajúci v rokoch 1545-1563, ktorý apeloval na upevnenie uzatvárania man?elstiev. Vydal nariadenie, ktorým ur?oval nielen postup uzavretia man?elstva, ale aj povinnos? farára vies? knihy, do ktorých, sa mali zaznamena? mená man?elov a svedkov, miesto a dátum uzavretia

man?elstva. Ke??e cirkevné právo uznávalo iba man?elstvo medzi pokrstenými osobami, znovu sa zdôraznilo vedenie registrov pokrstených. ? al?ie dve synody konané v Trnave v rokoch 1564 a 1611 zaviedli v oblasti matri?nej agendy ur?enie krstných rodi?ov pokrstenému. Tento postup sa mal ponecha? aj v prí pade, ?e die?a náhle pokrstila iná osoba, napr. pôrodná babica. Záznamy nemali obchádza? cigánske deti.

V roku 1614 vy?lo nariadenie Ritulae Romanorum, vydané pápe?om Pavlom V. Stanovovalo, ?e v kostoloch sa má vies? pä? kníh (evidencií), ktoré okrem pokrstených a sobá?ených zah??ali evidenciu birmovaných, knihu o stave veriacich a knihu zomrelých.

Nariadenie obsahovalo aj vzory vedenia týchto kníh. Okrem dátumu krstu sa mal zaznamena? u? aj de? narodenia a priezvisko. Pozornos? sa sústredila i na preberanie fary novým farárom, ktorému bol odchádzajúci farár povinný odovzda? aj v?etku matri?nú agendu. Vedenie kníh bolo kontrolované pri kanonických vizitáciách a prípadné nedostatky sa dokonca trestali.

V priebehu 17. storo?ia sa matriky postupne za?ali zavádza? na v?etkých farách. V jeho druhej polovici sa viedli u? aj protestantské matriky. Roz?írenie vedenia matrík zaujalo aj ?tát, v roku 1769 vydala Mária Terézia nariadenie o ochrane matrík pokrstených v takom zmysle, ?e farári ich okrem opatrovania nesmeli nikomu predlo?i?. V záznamoch o narodení neman?elského die?a?a sa mal uvies? aj Via Hist or iae 16

otec, po ktorom die?a dostávalo priezvisko.

Uviedol sa aj fakt, ?e die?a nie je legitímne.

Zakázané bolo uvádza? priezvisko iba na základe napr. miesta narodenia, malo sa povinne uvies? rodové meno. Zákaz platil aj na pou?ívanie zosmie??ujúcich ?i hanlivých mien a priezvisk, alebo dopisovanie podobných poznámok do záznamov. V tomto období sa do sobá?nych matrík dopisovalo u? aj meno farára, aby malo man?elstvo formálne právnu platnos?. Významným faktorom bolo ?íslovanie domov, ktoré sa postupne tie? za?alo zapisova? v matrikách, preto?e to bol jedine?ný rozli?ovací faktor, ktorý bol nápomocný napr. pri identifikácii menovcov.

Patentom Jozefa II. z roku 1781 boli rímskokatolícke matriky vyhlásené za právoplatné verejné knihy, ktoré mali pre ?tát v rámci verejnej správy význam vo vojenskej, hospodárskej ?i ?tatistickej oblasti. Významným bol patent z februára 1784, o vedení matrík narodených, sobá?ených a zomrelých farskými úradmi. Je pova?ovaný za prvú matri?nú normu. Zaviedol povinnos? vedenia troch rôznych kníh, osobitne pre ka?dý druh matri?nej udalosti. Dvorský dekrét z júla 1784 zase zaviedol jednotný postup pri vedení matrík. I?lo najmä o rozdelenie matrík pod?a obcí vo farnosti, pri?om ka?dá mala ma? svoju vlastnú knihu, alebo aspo? samostatný oddiel.

Zaviedli sa aj nové, tla?ené formuláre a pokyn k ochrane matrík. Z dôvodu ich bezpe?nej úschovy najmä pred po?iarom, mali fary nariadené zaobstara? si oh?ovzdorné schránky, ktoré neskôr nahradili vhodné skrine.

Od roku 1788 si viedli matriky aj ?idia, ktoré mali rabíni vyhotovova? v nemeckej re?i. Do za?iatku 19. storo?ia sa záznamy katolíkov, gréckokatolíkov aj evanjelikov viedli v latin?ine, kalvíni preva?ne v ma?ar?ine. A? národnostný zákon z roku 1868 umo?nil vlastný výber jazyka pre vedenie matrík.

Zaujímavé sú tzv. druhopisy cirkevných matrík, súvisiace s rokom 1827, kedy Franti?ek I. nariadil, aby si ka?dé vierovyznanie viedlo

matriky v dvoch vyhotoveniach. Z ka?dého druhu sa mal jeden exemplár po roku odovzda? príslu?nej vrchnosti, do ?upných a mestských archívov. Z originálov matrík vyhotovovali farári výpisy, iba v prípade ich zni?enia boli nahrádzané druhopismi. Niektoré vznikali zarovno s originálmi, niektoré sa odpisovali a? neskôr. Vzh?adom na túto skuto?nos? druhopisy cirkevných matrík nemusia by? presné ani úplné. Okrem cirkevných matrík a ich duplicít sa viedli aj iné, napr. matriky me??anov, vojenské ?i ?iacke matriky.

Záujem ?tátu o vedenie matrík spôsobil, ?e cirkvi sa sna?ili zachova? ich vedenie a bránili sa. Predmetom konfliktu bolo najmä man-

In dex pok r st en ých (Tr n ava) ?elské právo, ktoré v 19. storo?í po?adoval ?tát zavies? formou civilného sobá?a. Po?iadavku sa nakoniec podarilo zavies? do praxe a Via Hist or iae 17

zákonným ?lánkom ?. 33/1895 boli u? zavedené ?tátne matriky, pri?om prvé záznamy sa viedli od 1. októbra 1895. Cirkevné matriky tak strácali charakter úradných kníh, ale viedli sa na?alej pre potrebu cirkví. Vznikli matri?né obvody, ?tátni matrikári menovaní ministrom vnútra viedli záznamy v úradnej re?i, od roku 1895 teda v ma?ar?ine. Títo úradníci boli povinní tie? vies? duplikáty, ktoré odovzdávali a ka?dých desa? rokov vyhotovovali menný (abecedne usporiadaný) index k matrike. Samostatné zväzky ?tátnych matrík a indexy u? predstavujú 600-stranové knihy, ktoré obsiahli záznamy za viaceré roky (napr. 1907-1922) najmä v men?ích matri?ných obvodoch.

dátum a miesto sobá?a, mená a priezviská sobá?ených, ich vierovyznanie, zamestnanie, bydlisko, miesto narodenia a mená rodi?ov, u ?ien aj rodných. Záznam e?te obsahoval mená, vek a bydlisko svedkov, prípadne poznámku, napr. oprava dátumu narodenia ?enícha a pod. Úmrtné záznamy obsahujú meno a priezvisko zomrelého, vierovyznanie, zamestnanie, bydlisko a miesto narodenia, vek, meno man?ela/man?elky, mená, povolania a bydliská rodi?ov (ak ne?ili tak aj poznámka o tejto skuto?nosti). ? alej sa uviedlo miesto a dátum úmrtia, prí?ina smrti a poznámka ak sa vy?adovalo. Tieto matri?né knihy sa u? viedli pre v?etky vierovyznania a spolo?enské vrstvy rovnako, ako príklad mô?u poslú?i? matri?né záznamy izraelitov, evanjelikov augsburského vyznania, ?i konkrétne grófskej rodiny Chotekových z Dolnej Krupej pri Trnave, obsiahnuté v tej istej knihe.

V sú?asnosti sú cirkevné a ?tátne Evan jelick á m at r ik a (r odn é zázn am y z f ebr u ár a 1889) matriky ulo?ené v ?tátnych archíOb?ania mali u? v tomto období ohlasovaciu povinnos? a v?as mali nahlási? narodenie, voch, kam sa tie mlad?ie (?tátne) po 100 rokoch od vyhotovenia posledného záznamu v sobá? ?i úmrtie. Kým záznamy cirkevných príslu?nom roku odovzdávajú. Slú?ia na bámatrík boli stru?né, záznamy ?tátnych matrík danie genealogického ?i demografického chasa viedli ove?a rozsiahlej?ie, sprvu na celú rakteru a na úradné ú?ely. V neposlednom rastranu. Pri narodeniach detí sa v nich uvádzalo de sú matriky aj paleograficky zaujímavými aj pohlavie, ?as narodenia, miesto narodenia a prame?mi, ?tátnym matrikám pridávajú punc bydlisko rodi?ov, ich vek, vierovyznanie a originality signované záznamy, ktoré v cirkevpovolanie. Namiesto dátumu krstu sa uviedol dátum zápisu na matri?nom úrade a ohlaso- ných absentujú. Niektoré matriky obsahujú aj pe?ate farností, neskôr teda matri?ných vate? narodenia. Zapisovali sa aj neman?elské deti bez uvedenia otca. Do polovice 20. storo- úradov (obvodov), tak?e sa stávajú cennými aj ?ia bolo zvykom dopisova? k rodným zázna- v rámci sfragistiky. mom poznámku o mieste a roku úmrtia, s uvedením poradového ?ísla v príslu?nej knihe.

V sobá?nych záznamoch sa ?tandardne viedol Via Hist or iae 18

Ar ch ívn e pr am en e 1. ?tátny archív v Trnave, Zbierka druhopisov cirkevných matrík 1827-1895(1907).

2. ?tátny archív v Trnave, Zbierka ?tátnych matrík 1895-1917.

Lit er at ú r a 1. M?SÍ?KOVÁ, Ivana. Matriky a jejich historický vývoj (bakalárska práca). Plze? : Z?U, 2012, 54 s.

2. SARMÁNYOVÁ, Jana. Cirkevné matriky na Slovensku zo 16. ? 19. storo?ia. Bratislava: Odbor archívnictva MV SR, 1991, 541 s.

3. ?IMON?I?, Jozef ? GA?PARÍK, Alexander. Zbierka druhopisov matrík 1827-1895 (Inventár).

Trnava, 1972, 63 s.

In t er n et ové odk azy 1. https://www.familysearch.org

Via Hist or iae 19

J ur Jano?ka nielen ako prvý generálny biskup evanjelickej cirkvi augsburského vyznania au t or

Bc. Nik ola Hr ebe? ak ová (Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave)

Obdobie na rozhraní 19. a 20. storo?ia predstavuje v národných dejinách Slovákov pomerne búrlivú etapu dejín, kedy sa slovenský ?ud ?ijúci v multietnickom priestore dualistického Rakúsko-Uhorska stavia skrze národnoobranné aktivity na vlastné nohy. Hoci sú po?iatky týchto národnoemancipa?ných zápasov Slovákov spájané najmä s procesom slovenského národného obrodenia, nacionálne orientovaná politika uhorskej vlády neutíchala ani v nasledujúcom období. Za?iatok 20. storo?ia e?te vä??mi pridal na záva?nosti celej situácie a postavenia Slovákov v Rakúsko-Uhorsku, ktoré v dôsledku mocenských záujmov vstúpilo do vôbec prvého globálneho vojnového konfliktu.

Tento stav, samozrejme, nutne pozmenil i aktivity Slovákov, ktorí sa po vypuknutí prvej svetovej vojny stali prirodzenou sú?as?ou vojenských oddielov v slu?bách na strane Trojspolku bojujúcej monarchie.

Len ?tyri roky trvajúca, za to v?ak na obete neúprosná a krvila?ná vojna, priniesla svoju da? a zmenila obraz celej Európy. Nu?, a v ?om tkvie význam týchto udalostí pre slovenský národ? Na troskách spráchniveného Rakúsko-Uhorska sa toti? v roku 1918 rodí ?ivot nových ?tátov, v ktorých Slováci na desiatky ?al?ích rokov spe?atili svoj osud s ?echmi.

Pádom monarchie sa tak 28.10.1918 za?ínajú

písa? dejiny nezávislej ?eskoslovenskej republiky, ku ktorej sa slovenský národ oficiálne prihlásil o dva dni neskôr podpísaním Martinskej deklarácie. Mo?no práve súvislos? s realizáciou a prípravou tohto dokumentu je v my?lienkach mnohých spätá s menom Dr. Jura Jano?ku. O to silnej?ie sú v?ak asociácie s jeho menom v kontexte nielen aktívneho národného dejate?a, ale tie? ako ?loveka, ktorý v mnohom zasvätil svoj ?ivot evanjelickej cirkvi, v ktorej figuroval ako k?az a prvý generálny biskup okrem iného stojaceho pri znovuzrodení ?asopisu Cirkevné listy ?i pri zriadení vydavate?ského spolku Tranoscius.

Práve tieto skuto?nosti sa stávajú i motívom toho, aby sme v nasledujúcich riadkoch ?lánku aspo? s?asti priblí?ili Jano?kovu osobnos?, a síce ?loveka, ktorému skrze jeho zásluhy a aktivity v oblasti cirkevno-evanjelickej politiky na prelome 19. a 20. storo?ia nepochybne v slovenských dejinách prinále?í významné miesto. Jano?ka, narodený 25.12.1856 v Dolnom Kubíne, kde získal i základné vzdelanie, pokra?ujúc vo svojom ?túdiu na gymnáziách v Martine, Revúcej a Ke?marku, vyprofiloval svoju osobnos? do podoby národného budite?a a evanjelického k?aza ?túdiom teológie vo Viedni, kde mu bol v roku 1912 udelený doktorát. Významným sa v jeho Via Hist or iae 20

?ivote stalo práve obdobie o 10 rokov neskôr ? národnos? charakterizovaná skrze matev roku 1922 sa toti? Jur Jano?ka stáva bis- rinský jazyk a rovnako tak pobo?nos? boli kupom východného di?triktu a tie? zastáva odjak?iva pova?ované za základné atribúty, na funkciu prvého generálneho biskupa evanje- ktorých celá my?lienka o slovenskej pospolickej cirkvi a.v. na Slovensku. V znamení litosti stála. k?aza, národného budite?a i spisovate?a sa Z tohto dôvodu smerovali Jano?kove snahy ?ivot Jano?ku niesol a? do veku jeho 73 rokov, práve k obrane slovenského jazyka a dovov ktorom 27.01.1930 v Liptovskom Mikulá?i na lávania sa vyu?ívania materinskej sloven?iny v následky dlhodobej?ieho chradnúceho zdravia tej oblasti, ktorá ma?arizáciou trpela najviac, a zomiera. teda do ?udového ?kolstva. Takýmto spôV povedomí Slovákov sa pôsobnos? Jura(ja) sobom sa Jano?ka zapísal medzi najvýraznej?ie Jano?ku spája predov?etosobnosti obrany slovenských kým s funkciou prvého gecirkevných ?kôl, do ktorých nerálneho biskupa evanjesmerovala jeho iniciatíva vzdelickej cirkvi na Slovensku. láva? deti a mláde? v slovenOkrem tejto skuto?nosti je ?ine. Sám Jano?ka napísal v?ak potrebné vzia? do mnoho spisov, v ktorých upoúvahy i fakt, ?e cirkevné zor?uje, obracajúc sa najmä k kompetencie, ktorými Jasvojmu slovenskému národu, no?ka oplýval, sa do dejín na dôle?itos? vzdelávania v maslovenského národa zapísali terinskom jazyku. Spomenú? ?alekosiahlej?ie. Jeho prvotmô?eme napríklad jeho tézu o ná ?innos? toti? siaha do obtom, ?e ,,?omu die?a nerozumie, dobia nie príli? naklonenéto nemô?e ani pochopi?; a ?o do ho slovenskému etniku, a srdca nevnikne, zosta? musí bez síce do obdobia vlády Kolomravného, zo??ach?ujúceho ú?inmana Tiszu spojeného so ku i vtedy, ke? by pamä? i zasilnejúcim národnostným údr?ala v sebe (to, ?o je) diktlakom, v dôsledku ktorého tované, ale (predsa len) nepoJu r Jan o?k a (1856 1930) ?ubozvu?ná sloven?ina bola chopené. A preto i vyu?ovanie v u? i v základných ?kolách vytakej ?kole, ak má by? po?ehnatlá?aná zavádzaním ma?ar?iny ako povinného ním, musí sa dia?v zrozumite?nej re?i materskej.? vyu?ovacieho predmetu. Jano?ka si bol plne Hoci Jano?kove po?iatky kazate?skej ?innosti vedomý odnárod?ovacej politiky, ktorú razila spadajú do územia Oravy, kde pôvodne vo Tiszova vláda a citlivo vnímal vplyv tohto ne- funkcii evanjelického k?aza za?ínal, nezdr?al sa gatívneho javu, a to najmä po tom, ?o bol v tu príli? dlho. Miestom jeho cirkevnej pôsobroku 1879 menovaný do funkcie evanjelického nosti sa tak stala Liptovská Sielnica a práve tu k?aza, v ktorej udr?iaval dennodenný styk s narazil na tvrdý národnostný útlak zo strany miestnym obyvate?stvom, u ktorého badal uhorskej vlády. Najmä zemianske rodiny, ktoré zvý?enú mieru prihlasovania sa k ma?arskej sa stali úspe?ným ?a?iskom ma?arizácie, národnosti. Tieto okolnosti sa pre Jano?ku stali prilievali olej do oh?a, ke? sa pridali k vystupodnetným impulzom jeho národnoobran- povaniu proti liptovsko-sielnickým evanjených iniciatív. Tie sa v kone?nom dôsledku likom. Pod ?archou národnostného útlaku sa spájali aj s evanjelickou cirkvou, preto?e novým miestom cirkevného pôsobenia Jura Via Hist or iae 21

Jano?ku stala Jasenová, v ktorej si ho miestne obyvate?stvo u? za krátky ?as ve?mi ob?úbilo.

Jano?ka tu síce pre?il dvanás? aktívnych rokov a Jasenová sa stala pôsobiskom, ktoré je nielen v Jano?kom ?ivote, ale i v ?ivote slovenského národa späté s obnovením vydávania Cirkevných listov, na sklonku 19. storo?ia (1895) bol predsa len zvolený za farára v Liptovskom sv.

Mikulá?i.

Tu pre?il nasledujúcich tridsa?pä? rokov svojho ?ivota nielen ako vynikajúci kazate?, ale i ako obrodenec prostého slovenského ?udu, ktorý viedol proti opilstvu nielen káz?ami, ale i obdarovávaním ich knihami, ktoré strhávali pozornos? Slovákov od pijatiky. Liptovskému ?udu venoval Jano?ka zna?nú pozornos?. Aj v?aka jeho aktivitám sa Liptovský sv. Mikulá? dostáva do centra pozornosti slovenských evanjelikov ako duchovné i národné centrum.

Prispel k tomu i Jano?kom zalo?ený Nede?ný spolok, v ktorom trávil ?as s mladými Liptov?anmi sledujúc ich morálne i kultúrne povznesenie. Cirkevný spôsob ?ivota spätý so starostlivos?ou o mláde? prejavil Jano?ka i záujmom o ?iakov ? spolupracoval s miestnymi u?ite?mi, s ktorými uzavrel dohodu o tom, aby podporovali nadaných ?iakov (medzi nimi i M. R. ?tefánik) a privádzali mladú generáciu k múdrosti.

Napriek skuto?nosti, ?e pôsobnos? evanjelických k?azov na prelome storo?í nebola vôbec lichotivá, Jano?ka vytrvalo odolával a i napriek nepriaznivej situácii ostal verný evanjelickej cirkvi. Jeho zapálenie sa pre evanjelickú cirkev profilovalo jeho osobnos? aj do roly národného budite?a. Mo?nos? slovenského etnika písa? a hovori? v materinskom jazyku predstavovala pre Jano?ku základ duchovného a kultúrneho ?ivota. Sloven?inu, ktorú neraz po?astoval prívlastkom ,,dar Bo?í?, si nato?ko vá?il, ?e po?as svojho ?ivota neupustil od kongruencie a v?emo?ne sa ju sna?il uvádza? do ?ivota. V sloven?ine kázal, v sloven?ine spisoval nábo?enské knihy pre

slovenských evanjelikov, v sloven?ine verejnosti v ?asopise Cirkevné listy venoval rad príspevkov, v ktorých sa ne?títil poukáza? na odpor, ktorý prechovával vo?i nacionalizmu uhorskej vlády sna?iacej sa o ohrozenie luteránskej cirkevnej kultúry.

O syn ode ?ilin sk ej (Ju r Jan o?k a, 1910) Práve ?asopis Cirkevné listy, za redigovaním ktorého v rokoch 1887 ? 1921 stál Jur Jano?ka, toti? vä??mi prispel k jeho znamenitosti v slovenských dejinách. Podnetom k obnoveniu vydávania tohto ?asopisu bola najmä skuto?nos?, ?e i ke? Jano?ka písal pre rôzne periodiká, mal v záujme publikova? nielen príle?itostne, ale pravidelne a tie? sa netajil snahou publikova? práve v slovenskom jazyku. Z tohto dôvodu nadviazal na dedi?stvo ,,Cirkewných listov? J. M. Hurbana a podujal sa na ich znovuuvedenie do ?ivota. Kým v?ak Hurban vydával tento ?asopis v bibli?tine, Jano?ka ako redaktor pristúpil k radikálnej zmene a Cirkevné listy vydával v sloven?ine. Do redakcie ?asopisu síce Jano?ka vstúpil s Via Hist or iae 22

odhodlaním publikova? ?lánky, ktoré sa dotýkajú ?ivota a udalostí slovenskej evanjelickej cirkvi, av?ak predsa len neskôr z dôvodu pre Slovákov nepriaznivej politickej situácie pristúpil i na publikovanie textov, ktorými sledoval zve?a?ovanie slovenskej kultúry, a teda odkazoval nielen na cirkevnú, ale i na národnú, respektíve politickú problematiku.

Zásluhou Jano?ku a jemu verných evanjelických dejate?ov sa na prelome 19. a 20. storo?ia práve Cirkevné listy stali symbolom obrany slovenských evanjelikov a pou?ívania materinskej sloven?iny. Texty uverejnené na stránkach tohto ?asopisu vypovedali o cynickosti uhorskej vlády, nebojácnosti slovenských evanjelikov i kráse slovenskej kultúry a slova, ?írenie ktorej umo??ovalo publikovanie básní slovenských poetov, z ktorých najviac Jano?ka inklinoval práve k Hviezdoslavovi. Jeho tvorba bola toti? pre neho výrazom vzne?enej du?e. Redak?nú ?innos? v?ak Jur Jano?ka vykonával aj pre ?asopis pre evanjelické bohoslovie, Evanjelického kazate?a ?i Tranovského evanjelický kalendár, a preto, ke? sa v roku 1921 rozhodol upusti? od publika?nej ?innosti, zaslú?ene mohol odchádza? s ?istým svedomím a pocitom spokojnosti, ?e nemalou tro?kou prispel k rozvoju slovenského duchovného ?ivota.

Jano?kovým cie?om v?ak okrem uvedených skuto?ností bolo tie? posilni? vzájomnú komunikáciu a kooperáciu medzi slovenskými evanjelikmi v di?triktoch. Nádejou na dosiahnutie týchto zámerov bolo vytvorenie jedného centra, do realizácie ktorého sa Jano?ka s odu?evnením pustil v roku 1896, kedy svoje predstavy reálne zhmotnil zalo?ením vnútromisijného spolku Tranoscius, v zameraní ktorého stálo vydávanie nábo?enskej literatúry pre ?iroké vrstvy slovenského obyvate?stva. Ani vytvorenie tohto spolku v?ak nebolo úplne bezproblémové a opä? narazilo na odpor zo strany uhorskej vlády. Tá toti? odmietala povoli? jeho existenciu z dôvodu vidiny

Tranoscia ako konkurencie Luther tarsaságu, a síce spolku, ktorý mal posilni? ma?arskú evanjelickú stranu. Existencia tohto Luterovho spolku bola v kone?nom dôsledku i dôvodom, pre?o generálny konvent odmietol uzna?

Tranoscius ako spolok cirkevný, a preto sa Jano?ka, oddaný svojmu zámeru spolok zalo?i?, ujal podnikate?skej ?innosti a polo?il základy Tranoscia ako súkromná osoba.

Jur Jano?ka teda zaslú?ene a? do roku 1923 pôsobil vo funkcii predsedu Tranoscia, ktorý sa orientoval na vydávanie literatúry osvetového a nábo?enského charakteru písanej vo velebenej sloven?ine. Navy?e, Jano?ka v tom ?ase e?te stále pôsobiaci ako evanjelický k?az, si o to vä??mi uvedomoval nezastupite?nú úlohu evanjelickej cirkvi pre propagáciu slovenskej literatúry a kultúry vôbec, ?o dokazuje i jeho vyjadrenie publikované v Cirkevných listoch z roku 1908, na stránkach ktorých uviedol, ?e ,,my (t.j. k?azi) sa musíme pri?ini? o roz?irovanie na?ich spisov. [...] (Lebo) To je povinnos?ou ka?dého inteligenta [...], ale v prvom rade sú to farári a u?itelia, ktorí sú na to povolaní. [...]

(Lebo) Ka?dou kni?o?kou, ktorú som dal do rúk svojich veriacich, svojich bývalých ?iakov, vysielam domov misionára, ktorý pokra?uje v mojej práci.? Zárove?, na pôde spolku Tranoscius 32 rokov Jano?ka pôsobil ako zostavovate?

Tranovského evanjelického kalendára, ktorý sa stal nielen duchovným, ale i kultúrnym a historickým symbolom vtedaj?ích Slovákov.

Nu?, a ako pokra?oval ?ivot Jura Jano?ku po ukon?ení prvej svetovej vojny? U? v úvode sme spomenuli, ?e rozpad Rakúsko-Uhorska mal za dôsledok vznik nových ?tátov, medzi nimi i 1. ?SR (1918 ? 1938), pri zrode ktorej stál i Jano?ka vo funkcii jedného zo signatárov Martinskej deklarácie. Záva?nej?ou skuto?nos?ou v?ak boli zmeny, ktoré nastali na poli evanjelickej cirkvi, pre ktorú bolo nesmiernym pozitívom, ?e sa ?alej vyvíjala u? len pod kontrolou novovzniknutého ?tátu ?echov a Slovákov. Nové Via Hist or iae 23

geopolitické usporiadanie toti? zasiahlo v?etky oblasti spolo?enského ?ivota, otázku evanjelickej cirkvi nevynímajúc. Preto bola v roku 1920 zvolaná do Tur?ianskeho Sv. Martina generálna rada, na zasadnutí ktorej sa rokovalo o reorganizácii evanjelickej cirkvi. Jej záverom bolo vypracovanie návrhu zriadenia evanjelickej cirkvi na Slovensku, a teda sa sledoval zámer autonómie slovenského evanjelického ?ivota. K jeho potvrdeniu do?lo na trojd?ovej evanjelickej synode v Tren?ianskych Tepliciach vypracovaním Ústavy cirkvi evanjelickej a.v. na Slovensku. Výsledkom synody bolo i zvolenie biskupov do Východného a Západného di?triktu, v rámci ktorých ako jeden z kandidátov vystupoval i Jano?ka.

Vo?ba di?triktuálnych biskupov sa toti? odvolávala na dvojicu v zlo?ení Zoch ? Jano?ka, ktorí vystupovali ako dovtedaj?í administrátori.

Kým Samuel Zoch bol z rozhodnutia synody v roku 1922 menovaný do funkcie biskupa Západného di?triktu, Jano?ka po?núc týmto rokom nielen?e zastával funkciu biskupa Východného di?triktu, ale 22.10.1922 bol vzh?adom na jeho dlhoro?né pôsobenie v evanjelickej cirkvi, slu?obne star?iu pôsobnos?, zaslú?ilý vek i po?etné aktivity vymenovaný aj za prvého generálneho biskupa evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku.

Srde?nos? a oddanos?, ktorou oplýval Jano?ka pri výkone svojej biskupskej funkcie, mo?no podlo?i? viacerými faktami. Spome?me v?ak aspo? v krátkosti jeho vizita?nú ?innos? zacielenú na preskúmanie stavu kazate?skej ?innosti slovenských evanjelických k?azov. Ten ho doslova zarmútil, preto nieko?kokrát apeloval na vy??iu úrove? ?tátnych skú?ok pre potenciálnych k?azov, aby vedomostná úrove? a motivácia skuto?ne zodpovedali takému vzne?enému povolaniu, za aké on sám to k?azské pova?oval. Dôslednos? a precíznos?

Jano?kovho pôsobenia vo funkcii prvého slovenského generálneho biskupa a.v. sa nedala prehliadnu? ani v jeho biskupských správach,

kde kriticky zhodnotil vtedaj?í stav cirkvi. Poukázal pritom najmú na nedostatok duchovnej a k?azskej h?bky, ktorá bola spôsobená u? len v dôsledku toho, ?e samotné modlitby neboli dos? vrúcne a srde?né, ale tie? z dôvodu, ?e mnohé úkony oltárnej slu?by vnímal Jano?ka ako nedisciplinované, napríklad skuto?nos?, ?e zbor pri pozdrave nepovstane ?i to, ?e mu chýba zanietenos? pri speve, ktorý zhodnotil ako nevýrazný a únavný.

Za ú?elom roz?irovania evanjelickej cirkvi navrhol ?írenie nábo?enskej morálky aj mimo Bo?ieho chrámu, a to aj na úkor mláde?e, ke? podal návrh na obmedzenie tane?ných zábav v nede?né dni. Dôraz tie? kládol na roz?irovanie nábo?enských kníh a po?adoval, aby ich aj sami farári vlastnili vo svojich kni?niciach. Tieto aktivity v kone?nom dôsledku len dokazujú, ?e Jur Jano?ka bol skuto?ne ?lovekom, ktorý vieru nielen kázal, ale vo viere aj ?il. Celý ?ivot mu le?ala na srdci pravá viera slovenského ?udu, ktorý k nej priamo nabádal i týmito slovami: (Vy, ?udia) ,,Napl?te, prosím, ?iados?moju, ke? obraciam sa k Vám s výstrahou apo?tolskou, aby nebolo medzi Vami svárov, závisti, hnevu, zvád, ut?hania, reptania, nadýmania sa, rôznic... ?ite v láske, milujte sa, vospolok.?

Na záver pova?ujeme za vhodné poznamena?, ?e aktivity, ktorým sa po?as svojho ?ivota Jur Jano?ka venoval, boli ?alekosiahlej?ie ne? tie, ktorým sa v na?om ?lánku venujeme. Vzh?adom na zameranie sa tohto ?ísla ?asopisu toti? pribli?ujeme viac-menej iba Jano?kovu cirkevnú pôsobnos?, ktorá sa prelína s jeho národnobudite?skými aktivitami, a preto politické spektrum jeho ?ivota, v ktorom sa vyznamenal nielen ako signatár Martinskej deklarácie, ale tie? ako predseda Matice slovenskej ?i jeden zo slovenských poslancov prvého Národného zhroma?denia v Prahe po vzniku ?SR, bli??ie ne?pecifikujeme, aj ke? by zaiste stáli za úvahu. V ka?dom prípade, stopa, ktorú po sebe Jur Jano?ka v na?ich národných dejinách Via Hist or iae 24

zanechal v slovenskej cirkevno-evanjelickej, ale tie? v národno-obrodeneckej oblasti, je evidentná a ?iní z neho ?loveka, ktorý i popri svojich cirkevných funkciách ostal verný slovenskému národu, a preto nie je len prvým generálnym biskupom slovenskej evanjelickej cirkvi, ale tie? jedným z národných budite?ov, ktorého osobnos? si právom zaslú?i pozornos? aj zo strany sú?asníkov.

Hr ob Ju r a Jan o?k u vo Vr bici

Lit er at ú r a 1. ALBINI, Du?an. O Jurajovi Jano?kovi ? prvom generálnom biskupovi. In Tvorba, 2006, ro?. XVI, ?.

IV, s. 15 ? 20.

2. HANU?, Jí?í. Osobnost v církvi a politice : ?e?tí a sloven?tí k?es?ané ve 20.století. Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury, 2006, 688 s. ISBN 80- 7325-097-7.

3. JANO?KA, Jur. Roz?irovanie na?ich spisov. In Cirkevné listy. 1908, ro?. XXII. 4. JANO?KA, Jur. Vo svojom nie svoji. In Cirkevné listy. 1908, ro?. XXIII. 5. KOVA?KA, Milo?. K?az pod?a srdca Bo?ieho: Jur Jano?ka ? ?ivot a dielo. In Cirkevné listy. 2007, ro?. CXXXI, ?. 1, s. 34 ? 40. ISSN 0139-9217.

6. ?ILÁK, Ondrej. Dr. Juraj Jano?ka a jeho dielo. Bratislava : EBF Univerzity Komenského, 1966, 112 s.

7. ?IT? AN, Andrej. Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku v rokoch 1918 ? 1938.

In: Historické rozh?ady III. 2006.

Dostupné na internete: <http://files.rozhlady.webnode.sk/200000040-586e85967b/III.2.6%20zitnan-s.pdf>.

Via Hist or iae 25

Spomienky duchovných na vpád ruskej armády cez Karpaty po?as prvej svetovej vojny au t or

Bc. M at ú ? Bu r da (Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave)

Územie sú?asného severovýchodného Slovenska, ktoré bolo sú?as?ou Uhorska, sa stalo takmer okam?ite po vypuknutí prvej svetovej vojny strategicko-opera?nou a neskôr i bojovou zónou. Jednak cez Zemplínsku, ?ari?skú, U?skú, Bere?skú a Marmaro?skú ?upu prechádzali dôle?ité cestné a ?elezni?né trate, ktoré rakúsko-uhorská armáda vyu?ívala na presun obrovského po?tu vojakov na front v Hali?i, ale taktie? v spomínaných ?upách armádne velenie zria?ovalo nemocnice, pozorovacie stanice ?i logistické a zásobovacie centrá potrebné pre vedenie vojnového konfliktu. Optimistické plány rakúsko-uhorskej generality na ?ele s ná?elníkom generálneho ?tábu Franzom Conradom von Hötzendorfom, ktoré spo- Dobový poh ?ad n a ?ívali v rýchlom výpade rakúsko-uhorskej armády z Hali?e na územie ruského Po?ska a porá?ke cárskej armády na jej území, sa nenaplnili a nepriate?ská ruská armáda úspe?ne odrazila v polovici septembra

1914 ofenzívu vojsk Franti?ka Jozefa. Ju?ný úsek východného frontu sa v prvom roku Ve?kej vojny vyzna?oval vysokou mobilitou bojujúcich armád. Rakúsko-uhorská armáda utrpela ?a?ké porá?ky v septembri 1914, a tak sa Armeeoberkommando (najvy??ie armádne velenie Rakúsko-Uhorska ? pozn. autora) rozhodlo vyda? rozkaz na ústup na nové defenzívne línie vo vnútrozemí Hali?e. Pre ruskú armádu, ktorá neatakovala ustupujúce vojská dualistickej monarchie, sa tak vytvoril nový manévrovací priestor a mo?nos? prvýkrát preniknú? cez karpatské priesmyky na územie severovýchodných ?úp Uhorska. Aj ke? n ám est ie Bar dejova ruské armádne velenie nepova?ovalo prienik cez Karpaty za svoju prioritu, tak sa niektoré cárske jednotky pokúsili prelomi? chabé obranné línie a vpadnú? na územie ?ari?skej a Zemplínskej ?upy.

Via Hist or iae 26

Na prelome novembra a decembra 1914 ruské Sedembolestnej na humenskej kalvárií zasiavojská obsadili viacero miest na severový- hnutý v novembri 1914 delostreleckou muchode dne?ného Slovenska. Nieko?ko dní oku- níciou, ktorá na??astie nevybuchla. Druhým povali Humenné, Sninu ?i Bardejov. Nieko?ko- príkladom je monastyr (klá?tor ? pozn. autora) d?ová prítomnos? vojsk zanechala svoje v Krásnom Brode, ktorý zostal zni?ený po bonezmazate?ne stopy, ke??e obe bojujúce ar- jovej ?innosti v roku 1915. Ak sa vrátime k mády neváhali rekvirova? a rabova? domy ob- záznamu bardejovského rímskokatolíckeho ?anov ?i vyu?íva? drevený nábytok, kon?trukcie k?aza, tak sa do?ítame, ?e farská budova ?i strechy na pálenie a zohrievanie sa pri ohni. zostala neporu?ená ?len v záhrade majera Práve z Bardejova, ktoré cárska armáda prev- polámali mi ?topy, porúchali ve?kú stodolu a zala 2. decembra 1914 po krátkom boji s ne- v?etky obrady spusto?ili. ?koda ?iní asi tisíc priate?om, sa nám zachovalo korún. Z môjho majetku ozsvedectvo miestneho rímskobíjali komoru pre potravné katolíckeho k?aza Gejzu ?e?lánky, vzali mi dve bundy, bráckeho (ma?. Zsebraczky), dva zimníky, viac iných ?iat, pôsobiaceho v Bardejove od v?etku moju bielize?, da?o roku 1912. Ke??e správa, v perín, so pár kobercov, za koktorej nechýbalo konkrétne berce slú?iace ko?u?iny, nievy?íslenie ?kôd, bola adresoko?ko kusov kuchy?ského návaná rímskokatolíckemu bis?inia, v?etku hydinu, 2 o?íkupovi, tak Gejza ?ebrácky pané v hodnote 200 korún, (1869-1951) najprv musel opíale mi dali za ne 20 korún, zesa? stav budov patriacich cirmiaky, 3 strieborné ly?ice, 2 kvi. ?Na kostole ani zvonku, ani strieborné svietniky, 2 striednu nenarobili ?iadnu ?kodu, ani ni? zneuc?ujúceho. Kúpe?ný borné tácne, dolámali mi dve kostol vylámali a skri?ky pre pohovky, iné náradie mi nemilodari ozbíjali (asi 10-15 kopokazili, ani knihy, ani písma rún mohlo by? v nich), tabernebantovali. Kone?ne mi vzali nákulum (svätostánok ur?ený 2 sudy vína, asi 70 flia? draGejza ?ebr áck y (1916) pre ulo?enie nádob s Euchahého vína, 1 metrický cent ristiou priamo na oltár v kostole - pozn. jab?k a v?etku zeleninu a kapustu. Múku a autora) odzadku sekerou vylámali (tam nena?li mas? nena?li.? Mno?stvo domov zostalo v ni?oho). Táto ?koda ?iní asi 200 korún. V Bardejove opustených, ke??e ?idia e?te ostatných kostoloch, v kaplne na kalvárii nespravili ?kody, len v?etky ohrady okolo kostolov pred vpádom ruskej armády do mesta a cintorína spálili. Táto ?koda mô?e ?ini? dve utiekli do vzdialenej?ích miest ako Pre?ov ?i Ko?ice. Nevieme overi? ?íselné hodnoty, alebo tritisíc korún.? ?asto sa v literatúre ktoré Gejza ?ebrácky uverejnil vo svojej stretávame s tým, ?e Rusi prechovávali úctu ku kostolom iného vierovyznania na nepria- správe a mô?eme sa len nazdáva?, ?e o te?skom území, ale musíme poveda? aj tú sku- vojnových ?kodách týkajúcich sa kostolov a to?nos?, ?e ak sa sakrálna stavba nachádzala v cirkevných budov informoval pravdivo. ? apalebnej línií tak sa na ?u nebral oh?ad. Príkla- lej sa v správe do?ítame, ?e ?v?etky obchody dom mô?e by? kostol Panny Márie bez výnimky [Rusi] vylámali a ozbíjali.? V Via Hist or iae 27

obchodoch, ktoré zvä??a vlastnili ?idia, sa e?te nachádzali potraviny ?i alkohol. A ke??e mno?stvo ?idov utieklo pred ruským vojskom, tak obchody zostali nestrá?ené a stali sa primárnym zdrojom ob?ivy pre ruské vojská v Bardejove a okolí. Gejza ?ebrácky udr?iaval kontakty aj s k?azmi z okolitých obcí. Pod?a jeho slov ?v Zborove a v Rabóci (dnes Hrabovec)

Svetozárom Boroevi?om von Bojna, s ktorým Gejza ?ebrácky mal dobré vz?ahy, ?o dokumentujú aj tri kore?ponden?né karty zachované v ?ari?skom múzeu.

Velit e?Svet ozar Bor oevi?

Gejza ?ebr áck y v n esk or ?om období ?koda a zbíjanie bolo ve?ké. V Hertneku (dnes Hertník), v Lófalve (dnes Kobyly), v Osikove farári ostali tam, ?e ?i tam bolo ?kody, to e?te neviem. Z majetku mojich kaplánov Dobránszkemu ukradli jeden koberec, Lukácsovi jedno postelné prikrývadlo, Andrásovszkému ale vzali v?etko, ?aty, bielize? a? na posledný kus. ?koda kaplánov obná?a 30, 20, 450: spolu asi 500 korún.? Celkovú ?kodu na cirkevných majetkoch Gejza ?ebrácky vy?íslil na 3 800 korún, pri?om toto ?íslo bolo ur?ite vy??ie, ke??e e?te nemal informácie od ostatných k?azov z okolitých obcí a taktie? neboli zapo?ítané ?kody na majetku mesta ?i súkromných osôb. Adventný ?as v meste Bardejov teda ovplyvnila okupácia mesta Bardejov ruskými jednotkami. Po ich vyhnaní sa v meste usadil ?táb rakúsko-uhorskej 3. armády s generálom pechoty

Od 1. do 8. decembra 1914, kedy cárska armáda okupovala horno?ari?ské mesto Bardejov, v meste ?zhorela jedna pobo?ná budova, iné budovy neutrpely ?kodu.? Av?ak pri ústupe ruskej armády z mesta v no?ných hodinách 8. decembra 1914 ?na zpiato?nej ceste ve?ký most od Zborového podpálili.? S opravami sa nemohlo za?a? okam?ite, preto?e jednak mesto bolo stále v bojovej línií oboch armád a? do mája 1915, kedy sa front definitívne vzdialil z územia sú?asného Slovenska, ale taktie? sa úrady a obyvatelia nemohli pusti? do rekon?trukcie a obnovy svojich príbytkov, hospodárskych a verejných budov kvôli zime, mno?stvu snehu a nedostatku mu?skej sily. Systematické vy?íslovanie ?kôd sa za?alo a? v máji 1915, kedy sa front vzdialil od územia sú?asného Slovenska. Následne sa za?alo aj s opravou najviac po?kodených obcí a miest, ?o dokazuje mno?stvo novinových ?lánkov, v ktorých sa do?ítame, ?e obnovu financovali ?tátne i cirkevné in?titúcie, ako napríklad Jágerské arcibiskupstvo ?i mesto Skalica.

Via Hist or iae 28

Inú situáciu za?il istý, nám bli??ie neznámy, klerik Gojdi? v obci Liuta (dnes Ve?koberezniansky rajón, Ukrajina) v U?skej ?upe, ktorú v ?ase dualistickej monarchie obývali preva?ne Rusíni - Ukrajinci a v men?ej miere i Slováci a Ma?ari. Z jeho výpovede, ktorú uverejnili Slovenské noviny 17. februára 1915, sa dozvedáme, ?e ?v jedno studené, mra?ne rano ? ani nevieme, ko?ký raz u? ? Rusi sa spú??ajú dolu vrchom (...) Popredku pri?li ?tyria Rusi, zastanú sto krokov od ?andárskej kasárne, mieria a vystrelia. Obloky na dome ?andárov vybité ?trkocú na zem. ?tyria Rusi ?akajú. ?iadna odpove?. Teda mô?u vnis? (vojs? ? pozn. autora) do ?andárskeho domu.? Situácia na ju?nom úseku východného frontu sa oproti decembru 1914, kedy ruské vojsko okupovalo mesto Bardejov, rapídne zmenila, ke??e rakúsko-uhorské a ruské vojská museli prejs? z mobilnej vojny na zákopovú, a to v nehostinných ?a?ko priechodných a zasne?ených Karpatoch, kde proti sebe v boji stáli zvä??a men?ie vojenské útvary. Chladné po?asie, mno?stvo snehu, hornatý a husto zalesnený terén, nedostatok potravín a pitnej vody a nevhodné oble?enie i obuv spôsobili, ?e rakúsko-uhorskí i ruskí vojaci zostupovali do karpatských obcí s cie?om nájs? vhodný príbytok na krátky odpo?inok alebo h?adali potravinové a alkoholové zásoby miestneho obyvate?stva. To bol aj prípad ?tvor?lennej skupiny Rusov, ktorí zliezli z karpatských kopcov do dediny. K?az Gojdi? ?krá?a za nimi. Ke? vkro?í do prostrednej izby, vidí, ?e traja Rusi jedia mlieko s kukuri?ným chlebom a ?e asi ?es? pla?úcich ?ien stojí okolo nich. ?tvrtý Rus ?osi hovorí máchajúc rukami a päs?ou búcha na stôl.? V?eobecne sa v dennej tla?i objavovali ?lánky, ktoré zobrazovali príslu?níkov cárskej armády negatívne a v mnohých prípadoch mali u ?itate?a vzbudi? dojem, ?e ruskí vojaci sú krutí, agresívni, ?i necivilizovaní. Ur?ite aj svedectvo klerika Gojdi?a malo vyvola? v uhorskom, respektíve slovenskom, ?itate?ovi negatívne konotácie späté s ruskou armádou a na

druhej strane malo zakry? aktivity prorusky orientovaných gréckokatolíckych k?azov, ?o pozorne sledovali rakúsko-uhorské úrady prostredníctvom slú?nych úradníkov a hlavných ?upanov.

Na znak úcty jeden z ruských vojakov pobozkal ruku Gojdi?a a po?iadal ho v mene celej skupiny, aby im ukázal, kde sa nachádzajú rakúsko-uhorské vojská, preto?e sa chcú da? zaja?. Duchovný ich vyslal na ?dolný konec dediny a ?tyria Rusi sa viac nevrátili na horný konec obce. Ale pri?li druhí namiesto nich. U? sa na?i aj z dolného konca dediny utiahli a Rusi sa tak spú??ali dolu úbo?ím vrchu, ?e ich rady nemaly ani konca ani kraja. A vrhli sa na domy.?

V príbytkoch, ktoré zvä??a domáci opustili zo strachu pred postupujúcimi armádami, h?adali najmä potraviny a alkohol, ktorým zmier?ovali negatívne zá?itky z bojového nasadenia v nehostinných Karpatoch. Ruskí vojaci sa okrem vykrádania domov sna?ili dosta? do domu potravného spolku. Ke? to Gojdi? videl, tak sám ?doniesol k?ú?, otvoril dvere, vojaci sa navalili do sklepu, napili sa najtuh?ieho liehu, za ktorí jedni zaplatili, druhí nie.? Aj ?udia sa osmelili a za?ali chodi? do potravného spolku, aby si kúpili múku ?i so?. Získané peniaze si Gojdi? nechával u seba lebo sa obával, ?e by ich Rusi mohli ukradnú?. Raz k nemu pristúpil ruský kozák so ?ab?ou v ruke a ?iadal ho, aby mu dal peniaze, ktoré ukrýva vo vrecú?ku pod reverendou.

K?az sa v?ak nez?akol a vyhrá?al sa ruskému kozákovi lopatkou. Záver tejto príhody je v?ak prekvapujúci, preto?e kozákovi údajne ne?lo o kráde? celej sumy, ale chcel len nejaké mince, a tak zjednával s Gojdi?om. Nakoniec k?az dal kozákovi tri koruny, ale ten si musel vytrpie? úder lopatkou po chrbte. S kozákom sa stretol e?te raz, a to vtedy, ke? ruskí vojaci utekali pred rakúsko-uhorskými oddielmi a jedna strela zasiahla práve príslu?níka cárskej armády.

Gojdi? mu udelil posledné pomazanie, aby mohol ruský kozák v pokoji zomrie?. Rakúsko-uhorské a ruské vojská pre?li cez obec Via Hist or iae 29

Zn i?en á syn agóga v Zbor ove (1914) e?te nieko?kokrát a domáce obyvate?stvo bolo neustále v ohrození.

Na základe dvoch výpovedí k?azov si mô?eme urobi? obraz o pôsobení Rusov na území severovýchodného Uhorska, ktoré obývali Slováci, Rusíni, Ukrajinci, Poliaci, ?idia i Ma?ari.

V oboch prípadoch sú Rusi vykres?ovaní negatívne, ?o malo u ?itate?ov vytvori? dojem, ?e práve ruská armáda rabovala a ni?ila mestá, ktoré v priebehu rokov 1914 a? 1915 okupovala. A taktie? príslu?níci ruskej armády boli ozna?ovaní ako krutí, nehumánni, nadmieru po?ívajúci alkohol ?i tí, ktorí len kradli, rabovali ?i vyhrá?ali sa domácemu obyvate?stvu. Musíme si uvedomi?, ?e vtedaj?ia tla? sa sna?ila vytvori? negatívny obraz o ruskej armáde, aby zabránili obyvate?stvu na severovýchode Uhorska bli??ej spolupráci s nepriate?om.

Uhorskými úradmi bola prenasledovaná ka?dá osoba, ktorá vyjadrovala akúko?vek podporu ?i sympatiu s nepriate?om, namä s tým ruským. Príkladom je aj katolícky k?az Jozef Ka?ka pôsobiaci v tom

?ase v obci Donovaly, ktorý presvied?al vojakov, aby nebojovali proti Rusom.

Negatívne obrazy o ruských vojakoch pretrvali v kolektívnej pamäti obyvate?ov desiatky rokov po skon?ení prvej svetovej vojny. Ale nebola to len ruská armáda, ktorá devastovala mestá, mosty, budovy ?i okrádala obyvate?ov dualistickej monarchie.

Aj príslu?níci rakúsko-uhorskej armády sa uchy?ovali k okrádaniu vlastného obyvate?stva, ke??e v ?ase núdze, psychického a fyzického vypätia, na pokraji vy?erpania, hladu a smädu a na neznámom území bola priorita záchrana vlastného ?ivota. ? al?ím skúmaním udalostí prvej svetovej vojny a jej vplyvov na obyvate?ov vtedaj?ej Zemplínskej, ?ari?skej a U?skej ?upy mô?e dôjs? ku korekcii zau?ívaných stereotypov týkajúcich sa príslu?níkov cárskej armády.

V budúcnosti je nevyhnutné kriticky analyzova? dobovú tla?, ktorá by nám mohla poskytnú? viac relevantných informácii oh?adom vojnových ?kôd spôsobených rakúsko-uhorsVia Hist or iae 30

Poh ?ad n a zasn e?en é k ar pat sk é k opce (1914/ 1915) kou a ruskou armádou. Taktie? nesmieme zabudnú? ani na analýzu dobových prame?ov, ktoré sú ulo?ené v cirkevných archívoch. Istú cestu ?al?ieho výskumu nám na?rtol historik doc. Patrik Derfi?ák z Pre?ovskej univerzity v Pre?ove, ktorý vo svojom príspevku s názvom K histórii cirkevných objektov po?kodených vojnovými operáciami v rokoch 1914 - 1915 na severe ?ari?a uverejnenom vo vedeckom ?asopise Historia Ecclesiastica, analyzoval dobové hlásenia k?azov o vojnových ?kodách.

Pri ?al?om skúmaní udalostí prvej svetovej vojny na území dne?ného Slovenska by sme sa teda mali zameriava? nielen na vojenské udalosti znepriate?ených strán, ale i na sociálne, ekonomicko-hospodárske, kultúrne a demografické aspekty.

Via Hist or iae 31

Dobová t la?

1. Slovenské noviny, 24.12.1914, s. 2. Rusi v Bardijove.

2. Slovenské noviny, 17.02.1915, s. 2-3. Rusi v stolici ungskej.

3. Slovenské noviny, 20.05.1915, s. 3. Rusi v Zemplénskej.

4. Slovenské noviny, 19.03.1916, s. 3. Za karpátske obce.

5. Slovenské noviny, 31.03.1916, s. 2. Karpátska osada.

6. Slovenské noviny, 04.01.1916, s. 4. Na znovapostavenie karpátskych obcí.

Edovan é pr am en e 1. KOVÁ?, Du?an a kol. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov XI b. Bratislava: Literárne informa?né centrum, 2010, s. 43-45, 129-132. ISBN978-80-8119-027-8.

Lit er at ú r a 1. DROB? ÁK, Martin ? KORBA, Matú?. Frontové Vianoce v Karpatoch. In Obrana, 2009, ro?. 17, ?.

12, s. 18-19.

2. DROB? ÁK, Martin ? KORBA, Matú? ? TURIK, Radoslav. Mementá prvej svetovej vojny. Diel III. Humenné: REDOS, 2010, s. 7-18. ISBN 978-80-790617-0-8.

3. GAYER, Veronika. Slovjacké regionálne hnutie v rokoch 1907 ? 1918. In Mesto a dejiny, 2014, ro?. 3, ?. 2, s. 68-83. ISSN 1339-0163.

4. HORVÁTH, Jakub. Boje v Karpatoch 1914-1915. Banská Bystrica: Jakub Horváth, 2014, 131 s.

ISBN 978-80-971688-0-3.

5. KOVÁ?, Du?an a kol. Slovensko v 20. stor. Prvá svetová vojna 1914-1918. Bratislava: Veda, 2008.

323 s. ISBN 978-80-224-1014-4.

6. KÓNYA, Peter. Ruská okupácia v ?ari?i a Zemplíne r. 1914-1915. In. KÓNYA, Peter (ed.). Prvá svetová vojna v Karpatoch. Pre?ov: Universum, 2016, s. 75-85. ISBN 978-80-555-1717-9.

7. KÓNYA, Peter a 978-80-89628-59-9.

kol.

Dejiny Uhorska. Pre?ov:

Citadella, 2014, s.

612-757.

ISBN

8. LETZ, Róbert. Slovenské dejiny IV. 1914-1938. Bratislava: Literárne informa?né centrum, 2010, s. 9-82. ISBN 978-80-8119-028-5.

9. SEGE?, Vladimír a kol. Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov. Praha: Ottovo nakladatelství, 2015, s. 180-237. ISBN 978-80-7451-469-2.

9. SEGE?, Vladimír ? MRVA, Ivan. Dejiny Uhorska a Slováci. Bratislava: Perfekt, 2012, s. 305-383 ISBN 978-80-8046.586-5.

10. 140 rokov od narodenia Gejzu ?ebráckeho, bardejovského farára. In Mozaika, 2009, ro?. 19, ?.

2, s. 1,3.

Via Hist or iae 32

Dominikáni a Tren?ín au t or

Bc. On dr ej ?ály (Un iver zit a Kon ?t an t ín a Filozof a v Nit r e)

Rád k azat e?ov a Sloven sk o Východiskovým bodom pre príchod kazate?ov na územie dne?ného Slovenska, ako aj misií v Po?sku alebo v ?echách a na Morave, sa stal klá?tor v korutánskom Friesachu zalo?ený koncom roka 1217. Teda nedlho po tom, ako pápe? Honorius III. uznal Reho?u kazate?ov (Ordo praedicatorum) bulami Religiosam vitam z decembra 1216 a Nos attendentes z januára 1217. ?obravú (a de facto mariánsku) reho?u zalo?il sv. Dominik pochádzajúci z Kastílie.

Viacerí jej ?lenovia sa dostali na pápe?ský stolec. Konkrétne bl. Inocent V. (? 1276), bl.

Benedikt XI. (? 1304), sv. Pius V. (? 1572) a Benedikt XIII. (? 1730).

Pod vedením Pavla Uhorského, ktorý sa stal prvým uhorským provinciálom, mendikanti v rokoch 1220 ? 1221 zalo?ili konventy v Rábe, Vespréme a Stoli?nom Belehrade. V roku 1230 vznikol klá?tor v Pe?ti. Od roku 1252 za?ali obýva? reho?ní?ky dominikánky, vrátane sv.

Margity Uhorskej, nový konvent na Zaja?om ostrove (dnes Margitsziget). Do uhorskej provincie patrili územia dne?ného Ma?arska, Slovenska, Rumunska a ?as? Balkánu. Pod?a zoznamu klá?torov z roku 1303 malo stá? v tom ?ase v Uhorsku 33 klá?torov Rehole kazate?ov.

V 13. storo?í si dominikáni zalo?ili klá?tory v Ko?iciach, Banskej ?tiavnici, Trnave a Gelnici.

Dominikáni ? reho?a zameraná na apo?tolát v mestách ? si za pôsobiská vybrali (mo?no s výnimkou Gelnice, ktorá bola banským mestom) významné hospodárske a spolo?enské

centrá. Ko?ický, bansko?tiavnický a trnavský klá?tor zanikli v 16. storo?í. Zna?ným faktorom, ktorý ovplyvnil vývoj týchto komunít a prispel k ich kríze, predstavovalo ?írenie protestantizmu. V prípade Trnavy a Banskej ?tiavnice bol ve?kým problémom signifikantný nedostatok nových povolaní. Zánik ko?ického konventu spôsobil po?iar, ktorý zasiahol mesto 13. apríla 1556. Klá?tor opätovne bratia obsadili a? roku 1698 na ?iados? Leopolda I. O definitívne zru?enie bansko?tiavnického klá?tora sa postarala miestna mestská rada. Do trnavského klá?tora v roku 1576 pri?li reho?ní?ky z Margitsziget. Vy?e 20 rokov po tom ako dominikánsky konvent roku 1590 vyhorel, ho získali jezuiti. Dominikáni taktie? zohrali významnú rolu v dejinách univerzity Istropolitana.

Br at ia dom in ik án i v Tr en ?ín e Do Tren?ína pri?li slovenskí dominikáni nedlho po vypuknutí 2. svetovej vojny koncom roka 1939. Nitriansky biskup Karol Kme?ko im v meste dal do správy kuráciu sv. Anny s kaplnkou sv. Anny. Po?as existencie ?esko-Slovenska (1918-1939) mali dominikáni svoj klá?tor s kostolom na Slovensku len v Ko?iciach.

Boli teda na západnom Slovensku relatívne neznámym rádom.

Príchod reho?níkov do Tren?ína podnietilo pri?lenenie ju?ných území Slovenska, vrátene Ko?íc, k Ma?arsku po tzv. Viedenskej arbitrá?i v roku 1938. Ako prví pri?li k?azi Rafael Lexmann (1910-2004) z Bobotu a Martin Furman Via Hist or iae 33

(1913-1971) z Ni?nej My?le pri Ko?iciach. K nim Edíciu viedol páter Inocent, ktorý taktie? sa pridali onedlho aj páter Dr. Inocent Müller, organizoval nábo?enské predná?ky v Tren?íne absolvent Pápe?skej univerzity svätého Tomá- a okolí. Tie? usporadúval duchovné podujatia v ?a Akvinského v Ríme a páter Vojtech Müller. Bratislave a pri?inil sa o vznik Kongregácie Veriacim sa priblí?ili sériou kázní v piaristickom sestier dominikánok blahoslavenej Imeldy, kostole sv. Franti?ka Xaverského. ktoré na Slovensku pôsobia dodnes.

V auguste 1940 do tren?ianskeho klá?tora pri- V máji 1941 pri?iel do tren?ianskeho reho??iel z Olomouca aj dominikán Akvinas Mária ného domu Pius Ján Krivý pochádzajúci z BoGabura pochádzajúci z Dolného Kubína. Spo- ?áce. Po skon?ení základných teologických ?tú?iatku bývali reho?níci v dome miestneho k?a- dií v Olomouci absolvoval lie?enie v Tatrách. za ?tefana Pecára pod farskými schodmi. Od Nako?ko sa nemohol vzh?adom na politickú sileta 1940 u? v dome patriatuáciu vráti? spä? do Olocom kurácii na Námestí sv. mouca, d?a 22. 6. 1941 ho v Anny. Do kurácie patrilo okolo Nitre za k?aza vysvätil biskup sedemtisíc veriacich. ?as? z Karol Kme?ko. Po krátkom pônich pochádzala z Tren?iansobení v Tren?íne odi?iel v noskych Biskupíc (dnes sú?as? vembri 1941 na doplnkové mesta). Reho?níci mali na sta?túdiá do chorvátskeho Durosti aj spravovanie pútnickébrovníka. Na prelome mája a ho miesta Skalka pri Tren?íne, júna 1942 sa Pius vrátil do kde v stredoveku stál benedikTren?ína. Za?al sa venova? tínsky klá?tor. kázaniu medzi vojakmi, letDominikáni od januára 1941 cami a chlapcami zo Zdru?eza?ali vydáva? nový duchovný nia katolíckej mláde?e, a ?asopis s názvom Smer, ktopodobne ako iní jeho sporým sa chceli osobitne priholubratia sa zaoberal misijnou vori? katolíckej inteligencii na ?innos?ou a exercíciami. V Slovensku. ?asopis Smer, tomto ?ase tu popri pávychádzajúci mesa?ne s vý- Pr of . Dr . In ocen t M ich al M ü ller OP troch pôsobili dvaja frátri, a nimkou letných prázdnin, síce Metod Kollarovi? a (1911-1989) sa stal medzi veriacimi Albert ?pilar. V Tren?ianrýchlo populárnym. Jeho skych Bohuslaviciach Pius hlavným redaktorom bol pribli?ne do polovice Krivý spoznal Francúza Jakuba Maziera, ktorý roka 1946 Dr. Inocent Müller, ktorý do neho aj bol na Slovensku na nútených prácach. Neskôr ?asto prispieval. Prispievali aj zahrani?ní auto- sa Mazier ako partizán skrýval u Piových ri. Jeho neskor?í redaktor Akvinas Gabura v príbuzných a po vojne vstúpil vo Francúzsku ?om publikoval nieko?ko nábo?ných básní. do franti?kánskej rehole. Po uchopení moci koVychádzal v náklade pribli?ne 4 000 kusov. munistami bol Pius Krivý prenasledovaný a Posledné ?íslo vy?lo v októbri 1948. Potom väznený. Po roku 1968 pôsobil ako k?az vo viamesa?ník úrady zakázali. V Tren?íne zalo?ili cerých krajinách v emigrácii. dominikáni kni?nú edíciu Veritas, v ktorej vy?lo Tren?ianski dominikáni chodievali duchovne vy?e desa? kníh, a to najmä preklady za- slú?i? do mestskej väznice, organizovali predhrani?ných prác. Publikovali napríklad ?ivoto- ná?ky, pracovali s mláde?ou (?tudentskou i pis sv. Moniky ?i dielo sv. Kataríny Sienskej. robotníckou) a u?ili nábo?enstvo na ?kolách.

Via Hist or iae 34

Zva?ovali aj výstavbu vlastného kostola v meste, ?o sa im nakoniec nepodarilo zrealizova?. Pri prechode vojnového frontu roku 1945 bol reho?ný dom pri kaplnke svätej Anny zna?ne po?kodený. S reho?ou sa tu zoznámil a do nej aj vstúpil ?tefan Sokol (1919-1955) z Opatovej. E?te v roku 1942 reho?u opustil Vojtech Müller a stal sa diecéznym k?azom trnavského biskupstva.

vlakom s prestupmi a? do ?eských Doma?líc, odkia? zamý??al ís? pe?o krajinou. D?a 31. januára 1949 bol ne?aleko nemeckých hraníc zadr?aný a následne odsúdený na 6 rokov väzenia za proti?tátnu ?innos?. Po prepustení pracoval ako baník v Handlovej. Slovenská provincia Rehole kazate?ov roku 2013 vyhlásila iniciáciu procesu blahore?enia dominikána Mikulá?a Lexmanna, brata pátra Rafaela. Pre zaujímavos? mo?no uvies?, ?e Rafael Gregor Lexmann pred vstupom do rehole (1929) u? v Tren?íne ?il, a to ke? ?tudoval na miestnom gymnáziu.

Br at Ber n ar d Sok ol OP. V roku 1942 bol do slovenskej armády povolaný Rafael Lexmann. Ako vojenský duchovný strávil desa? mesiacov na východnom fronte.

Ostatných 16 mesiacov vojenskej slu?by absolvoval na Slovensku. Po rozpútaní povstania v roku 1944 slú?il aj ako k?az v Kostolných Miticiach (dnes Tren?ianske Mitice). Duchovne a materiálne pomáhal partizánom, ?idom a iným. Ke? sa vojna skon?ila, vrátil sa do Tren?ína.

Páter Rafael sa stal prvým v ilegalite sa schovávajúcim reho?ným rímskokatolíckym k?azom. Utiahol sa do Bo?áce, kde sa ukrýval pred pátrajúcou ?tátnou bezpe?nos?ou. V snahe emigrova? do Nemecka, pre?iel zo svojho úto?i??a pe?o do Starej Turej. Odtia?

Pát er Raf ael Prvým reho?ným domom nezákonne skonfi?kovaným na Slovensku bol práve dom tren?ianskych dominikánov. Jeho zru?enie sa udialo e?te pred tzv. Barbarskou nocou ?

Akciou K (1950), ktorá zlikvidovala mu?ské klá?tory a rehole v ?eskoslovensku. Ako posledný opustil Tren?ín Akvinas Gabura 12. novembra 1949. Reho?a kazate?ov v Tren?íne pôsobila pribli?ne desa? rokov. Jej ?innos? v tomto meste mo?no právom pova?ova? za plodnú.

Via Hist or iae 35

Dobová t la?

1. Smer, 1941-1948.

Lit er at ú r a

1. BRABANEC, Vojtech. Spomienka na tren?ianskych dominikánov. In Knihovník. Metodický ?asopis pre verejné kni?nice okresov Tren?ín, Nové mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou a Myjava, 2014, ro?. 32, ?. 2, s. 26-28.

2. Co je to dominikán? Olomouc: Krystal, 1948, 32 s.

3. FRIMMOVÁ, Eva. Podiel dominikánov na kultúrnom vývoji v Bratislave v 2. polovici 15. storo?ia. In ?IMON?I?, Jozef (ed.). Dejiny a kultúra reho?ných komunít na Slovensku. Trnava 1994, s. 181-191. ISBN 80-88774-00-4.

4. FRIMMOVÁ, Eva. Pôsobenie dominikánov na Istropolitane. In DOBROTKOVÁ, Marta ?

KOHÚTOVÁ, Mária (eds.). Slovensko a Svätá stolica. Trnava 2008, s. 81-112. ISBN 978-80-8082-238-5.

5. GABURA, Akvinas. Zadívaj sa do svojej h?bky...nájde? tam nasmerovanie na Nekone?no.

Zvolen: Dominikáni, 2015, 343 s. ISBN 978-80-970126-6-3.

6. HANULIAK, Milan. Výsledky archeologického výskumu dominikánskeho klá?tora v Banskej ?tiavnici. In ?IMON?I?, Jozef (ed.). Dejiny a kultúra reho?ných komunít na Slovensku.

Trnava 1994, s. 199-212. ISBN 80-88774-00-4.

7. HUN?AGA, P. Gabriel. Dominikáni na ceste k intelektuálnym elitám vrcholného stredoveku.

Kraków ? Bratislava: Centrum pre ?túdium kres?anstva, 2013, 460 s. ISBN 978-80-89027-37-8.

8. HUN?AGA, P. Gabriel. Vznik, vývoj a význam dominikánov v kontexte vývoja stredovekého reho?ného ?ivota v Európe. In KO?IAK, Rastislav ? MÚCSKA, Vincent (eds.).

Rehole a klá?tory v stredoveku. Bratislava 2002, s.149-170. ISBN 80-89027-05-9.

9. JANKOVI?, Vendelín. Zánik dominikánskych klá?torov na Slovensku v 16. storo?í. In ?IMON?I?, Jozef (ed.). Dejiny a kultúra reho?ných komunít na Slovensku. Trnava 1994, s.

213-223. ISBN 80-88774-00-4.

10. KLEINOVÁ, Mária. Mária Lexmannová. In Ru?enec, 2014, ro?. 19, ?. 5, s. 26-30.

11. LETZ, Dominik. Mikulá? Lexmann, OP. In LANGOVÁ, Veronika a kol. Smr? za mre?ami.

Pre?ov: Vydavate?stvo Michala Va?ka, 2006, s. 214-234. ISBN 80-7165-570-8.

12. LETZ, Dominik a kol. Verný pravde. Bratislava: Dominikáni, 2006, 212 s. ISBN 80-969536-1-3.

13. LETZ, Róbert.: Pohnutý osud pátra Rafaela. In Na?e svedectvo, 2011, ro?. 12, ?. 2, s. 8-13.

ISSN 1335-9606.

14. LÍ?KA, Anton. Páter Rafael Gregor Lexmann OP. K?az láskavého a milujúceho srdca. In Acta theologica et religionistica, 2012, ro?. 1, ?. 2, s. 83-104. ISSN 1338-7251.

Via Hist or iae 36

15. MATIS, Jozef Melichar. Dominikánsky kostol v Ko?iciach. Ko?ice: Dominikánske mariánske centrum ? Dominikánsky konvent v Ko?iciach, 2017, (nepaginované). ISBN 978-80-972388-4-1.

16. MELNÍKOVÁ, Marta. Nové poznatky o dejinách ko?ických dominikánov. In ?IMON?I?, Jozef (ed.). Dejiny a kultúra reho?ných komunít na Slovensku. Trnava 1994, s. 193-198. ISBN 80-88774-00-4.

17. ?ÁLY, Ondrej. Slovenskí dominikáni v rokoch 1918-1939. In Via Historiae, 2018, ro?. 8, ?. 1, s.

11-17. ISSN 1339-1801.

In t er n et ové zdr oje 1.https://blog.postoj.sk/30041/komunisti-ho-odsudili-na-dozivotie-dnes-ma-pater-akvinas-103-rokov

Via Hist or iae 37

Osvetová práca Spolku sv.

Vojtecha na vidieku v rokoch 1939 - 1945 au t or

Bc. Fr an t i?ek Sk ovajsa (Un iver zit a Kon ?t an t ín a Filozof a v Nit r e)

Zna?ný podiel na rozvoji kultúrneho a spolo?enského ?ivota na Slovensku mali dlhodobo celonárodné osvetové in?titúcie ako Spolok sv.

Vojtecha, Matica slovenská ?i Slovenská liga, anga?ujúce sa tak vo vedeckej, ako i ?udovýchovnej oblasti. Najsilnej?iu ?lenskú základ?u spomedzi v?etkých slovenských spolkov mal katolícky Spolok sv. Vojtecha (SSV), známy predov?etkým ako vydavate? nábo?enskej literatúry pre pospolitý ?ud. Aj v sú?asnej modernej dobe, nadväzujúc na svoju hlbokú tradíciu v slovenskom nábo?ensko-kultúrnom ?ivote, má ?o poveda? prostredníctvom podielových kníh, ?asopisov a publikácii nielen katolíckym ?itate?om. V roku 2020 uplynie 150 rokov od jeho zalo?enia.

Ustanovujúce valné zhroma?denie Spolku sa konalo 14. septembra 1870 v Trnave. Tento historický medzník mo?no chápa? ako úspe?né zav??enie snáh národných budite?ov v predchádzajúcich desa?ro?iach o vytvorenie samostatného slovenského cirkevno-literárneho spolku. S my?lienkou zalo?enia Spolku pri?iel katolícky k?az Andrej ?udovít Radlinský (1817-1879), ktorý chcel nadviaza? na osvetové aktivity niekdaj?ieho trnavského Slovenského u?eného tovari?stva, zalo?eného bernolákovcami. Edi?ný program Spolku sa spo?iatku

sústredil najmä na vydanie nového prekladu Svätého písma, ?ivotopisov svätých, slovenského kancionálu a ?kolských u?ebníc. Jeho rozvoj v?ak neustále brzdili mnohé ?a?kosti, vyplývajúce z nepriaznivého politicko-spolo?enského prostredia. Spolok ako vydavate? a ?írite? slovenských kníh musel v ?asoch národnostného útlaku zápasi? o holú existenciu a len v?aka prezieravosti jeho vedenia sa vyhol osudu Matice slovenskej, ktorú v roku 1875 uhorské úrady zatvorili. Idea Radlinského sa v národe ujala. Spolok si postupne dokázal vybudova? silnú ?lenskú základ?u a získa? ?tedrých dobrodincov, v?aka ktorým mohol nielen pokra?ova? v pôvodnom poslaní, ale aj podstatne roz?íri? svoj program. Po vzniku ?esko-slovenského ?tátu v roku 1918 mo?no hovori? o druhej etape jeho pôsobenia. Za výraznej pomoci zahrani?ných Slovákov prekonal ?a?kú finan?nú situáciu v prvých povojnových rokoch. Novej správe na ?ele s horlivým Jánom Pö stenyi sa do literárnej práce v Spolku podarilo zapoji? viaceré vynikajúce osobnosti z radov katolíckej inteligencie, ktorá nachádzala uplatnenie v odborných komisiách a od roku 1930 aj v Literárno-vedeckom odbore SSV. Vedeckú ?innos? v rámci Spolku vyvíjala tie? Muzeálna spolo?nos? Franti?ka Via Hist or iae 38

Richarda Osvalda, ktorá sa ustanovila v roku 1934. Vedenie Spolku preh?bilo kontakty aj s americkými krajanmi, ku ktorým vyslalo delegácie v rokoch 1923, 1926 a 1937.

Po vzniku samostatného Slovenského ?tátu v roku 1939 sa za?ala tretia a zárove? najúspe?nej?ia etapa jeho existencie. Priaznivej?ie podmienky pre rozvoj slovenskej kultúry a jej výdatná ?tátna podpora mu otvorili nové mo?nosti. V relatívne stabilnej hospodárskej a finan?nej situácii sa Spolok mohol lep?ie sústredi? na svoje vydavate?ské aktivity, zintenzívni? a roz?íri? osvetovú ?innos? a podstatne preh?bi? spoluprácu s inteligenciou a vedeckými odbormi, ktorá vyvrcholila zalo?ením Slovenskej katolíckej akadémie pri SSV v roku 1940. Vydávaním kníh a ?asopisov nap??al Spolok svoje primárne poslanie v slovenskom národe, no ani z?aleka tým nevy?erpával svoj program. Dôle?itou a nenahradite?nou sú?as?ou jeho ka?dodennej práce bola organizácia pou?ných predná?ok, kultúrnych podujatí a (putovných) výstav katolíckej tla?e. Zakladal a viedol verejné kni?nice, odha?oval pamätné tabule slovenským národným dejate?om a organiza?nými schôdzkami sa sna?il rie?i? úskalia kultúrneho napredovania Slovenska.

Zvlá?tnu pozornos? venoval Spolok kultúrnej práci na vidieku, kde mal tradi?ne pevné zázemie a mohol sa pri svojich aktivitách oprie? o po?etné ?lenstvo, zdru?ené v jednate?stvách (miestnych odboroch): ?Azda niet u? katolíckej obce, kde by Spolok nebol známy a mnoho je takých dedín, kde Spolok je známy ako skoro jediný vydávate? dobrého ?ítania pre ná? ?ud.?

(Slovák, 21. 11. 1943, s. 8). Na rozdiel od mestského prostredia sa tu stretával s mno?stvom preká?ok preva?ne organiza?ného charakteru. Správa Spolku z tohto dôvodu obetovala zna?nú ?as? svojich síl na roz?irovanie svojej jednate?skej siete a sna?ila sa preniknú? aj do od?ahlých kopaníc, kde sa ?ítanie kníh a ?asopisov ?asto pokladalo za

márnenie vo?ného ?asu a úsilie osvetových pracovníkov sa tu stretávalo s nepochopením alebo minimálnym záujmom. Takýto stav býval zvä??a odrazom roztrie?tenej osvetovej práce v predchádzajúcich rokoch, kedy sa ?kvantitatívne rozrastala tak, ?e jej výkazy plnili regály referátov, zatia??o kvalita nezniesla prísnej?ieho kritéria.? (Slovenský denník, 17. 11. 1938, s. 2).

Prí?iny treba vidie? aj v nedostatku ?itate?ských krú?kov ?i v úrovni obecných kni?níc, v ktorých sa neraz nachádzalo mno?stvo literatúry, neprimeranej potrebám a záujmom danému okruhu ?itate?ov.

Spolok preto rôznymi spôsobmi ?íril a sprístup?oval v jednoduchom vidieckom prostredí literatúru, ur?enú pre v?etky vekové kategórie a vyhovujúcu konkrétnym pomerom. ?lenovia Spolku dostávali za ka?doro?ný ?lenský poplatok 5 Ks tri podielové knihy. Z nich sa najvä??ej ob?ube te?il kalendár Pútnik svätovojte?ský, zaplnený duchovnými, pou?nými a zábavnými ?lánkami. Navy?e priná?al mno?stvo praktických rád pre ka?dú domácnos? ?i zaujímavosti z oblasti vedy, techniky, umenia, hospodárstva, ?portu a podobne. Nechýbala tu ani poézia a príbehy na pokra?ovanie. Podielové knihy tvorili základ mnohých rodinných kni?níc. Ich náklad v podstate kopíroval po?et ?lenov, ktorých sa ka?doro?ne hlásilo do Spolku v priemere okolo 8 000. V rokoch 1939-1945 tak vychádzali len samotné podielové knihy v náklade 300 000 ? 400 000 exemplárov.

V roz?irovaní Spolkových kníh a tla?e zohrali nezastupite?nú úlohu jeho dobrovo?ní spolupracovníci ? jednatelia. Stáli na ?ele jednate?stiev a zastupovali vo svojich obciach Spolok vo v?etkých be?ných zále?itostiach ako jeho tajomníci a dôverníci. ?innos? v týchto jednate?stvách sa pod?a stanov mala orientova? na propagáciu aktivít ústredia Spolku, roz?irovanie produktov slovenskej vedy, literatúry a umenia, zria?ovanie pou?ných predná?ok ?i zakladanie a spravovanie kni?níc. Jednatelia sa Via Hist or iae 39

mali vyzna?ova? horlivos?ou a bezúhonnos?ou podielové knihy na vlastnú adresu. Oproti ?lev nábo?enskom a národnom ?ivote. Svoju prá- nom, zdru?eným v jednate?stve, museli v?ak cu vykonávali bez nároku na finan?nú odme- plati? zna?ne vy??ie po?tovné náklady. V aunu. Bolo akýmsi v?itým zvykom, ?e táto guste 1939 sa mimo jednate?stiev nachádzalo ?funkcia? sa dedila z otca na syna, pri?om sa 1 347 ?lenov, z toho na Slovensku 407 a v zavyskytli viaceré prípady, kedy rodiny udr?iavali hrani?í 940. celé desa?ro?ia nepreru?enú tradíciu tejto Jednate? okrem spomenutých povinností slu?by. odporú?al miestnym ?kolám Spolkové u?ebZákladná práca ka?dého jednate?a spo?ívala v nice a literatúru pre ?tudujúcu mláde?. Zaujíka?doro?nom odovzdávaní podielových kníh mal sa tie? o stav obecných kni?níc vo svojom ?lenom Spolku, organizovaní predná?ok, okolí a navrhoval knihovníkom, aby objednávýstav a v neposlednom rade v získavaní no- vali knihy, vydávané Spolkom. Tieto aktivity vých ?lenov. Mnohí odu?evnení jednatelia významne prispievali ku ?íreniu katolíckej litezískali pre Spolok stovratúry a zárove? zatlá?aky, ba tisícky ?lenov. V li do úzadia knihy s netomto zmysle sa stal mravným ?i protikresprelomovým rok 1943, ?anským obsahom, ktokedy sa v?aka vytrvalej ré sa do kni?níc dostali práci jednate?ov prihlásinajmä v predchádzajúlo rekordných 12 000 cich dvoch desa?ro?iach: nových ?lenov, a to tak?...bo?avej?í je stav obecmer výlu?ne zo Slovenných kni?níc, do ktorých ska, nako?ko so zahraniza minulého re?imu ob?ím sa kvôli vojnovým jednávalo sa v?etko pomerom kontakt premo?né. Mnohé sú preru?il a preto aj tamoj?ie plnené husitskými ro?lenstvo postupne upamánmi, románmi nielen dalo (v auguste 1939, teprotikatolíckymi, ale aj da tesne pred vypukprotikres?anskými, ktoré Pr edseda Spolk u Jozef Bu day nutím vojny, mal Spolok do na?ich obecných kni?(1938-1939) v zahrani?í 17 379 ?leníc nasilu tla?ili.? (Pútnik, nov a 519 jednate?stiev). S trnavským centrom 1942, ro?. 33, ?. 7, s. 110).

Spolku udr?iavali niektorí jednatelia ?ulý osob- Následkom rozsiahlych územných strát po ný kontakt ? najmä jednatelia zo západného Viedenskej arbitrá?i ?stratil? Spolok 11% svoSlovenska ? no vä??ina bola odkázaná na jich jednate?stiev a necelých 6% ?lenov. V skukore?pondenciu. Podielové knihy pre svojich to?nosti ale ne?lo o straty, ke??e jednate?stvá ?lenov si mohli vyzdvihnú? priamo v hlavnom na zabratých územiach na?alej fungovali a zíjednate?stve, do vzdialenej?ích kon?ín a do skavali ?lenov. Po novom sa v?ak evidovali ako zahrani?ia sa knihy posielali po?tou alebo ná- zahrani?né. Ich pokles na domácej pôde podkladným vlakom. nietil predstavite?ov Spolku k intenzívnej?ej Nie v?etci ?lenovia sa organizovali v jedna- práci v teréne, ktorá sa úspe?ne a rýchlo odzrte?stvách. Stovky ?lenov, predov?etkým v za- kadlila v opätovnom náraste ?lenskej základhrani?ných krajinách, kde nebola taká hustá ne. Okrem usporadúvania predná?ok a výstav sie? jednate?stiev ako na Slovensku, dostávali rozosielali letáky a zoznamy kni?ných noviniek Via Hist or iae 40

správcom obecných kni?níc, ?itate?ských krú?- nielen roz?irovaním svojich kníh a ?asopisov, kov a slovenských ?kôl. Na základe odporú?a- ale tie? rôznymi podujatiami. Ka?doro?ne sa nia mali mo?nos? doplni? svoje kni?nice po- uskuto?nilo nieko?ko stoviek Spolkových zhromerne ?irokým výberom náu?ných, zábav- ma?dení a predná?ok po celom Slovensku, ných, ale i duchovných kníh, vydávaných Spol- zvä??a obohatených hudobným alebo recita?kom. ným pásmom. Správca Spolku Ján Pöstényi Organiza?nú sie? na území prvej Slovenskej re- naj?astej?ie pribli?oval posluchá?om význampubliky sa podarilo roz?íri? aj v?aka rozho- né momenty slovenských cirkevných dejín a dnutiu správy Spolku zriadi? pre ka?dú obec ?ivotné príbehy a dielo národných dejate?ov. samostatné jednate?stvo. Správcom vä??ích Najviac predná?ok odznelo z úst hlavného jednate?stiev tým mala by? u?ah?ená práca s jednate?a a redaktora ?tefana Schultza, ktorý rozosielaním podielových kníh a vyberaním prezentoval najnov?iu katolícku tla? a obozna?lenských príspevkov vo filiálnych jedna- moval ?lenstvo s aktuálnymi výsledkami Spolte?stvách. Zárove? mohli noví kovej práce. Tieto zhroma?Spolkoví pracovníci v obciach, denia vytvárali ideálny prieskde dovtedy neexistovali samostor na propagáciu Spolkových tatné jednate?stvá, získava? ove?a kníh a ?asopisov, zvlá?? v viac ?lenov. Filiálky sa mohli predviano?nom období. Pre osamostatni? v prípade, ak mali zaujímavos? mo?no uvies?, ?e aspo? 10 ?lenov. Do mája 1939 pou?né predná?ky odzneli aj sa takto podarilo zriadi? samosmedzi trestancami v Leopoltatné jednate?stvá vo vy?e 50 dove a v ústave pre slepcov v obciach.

Báhoni. Spolok tu mal zriaSystematicky sa za?alo pracova? dené samostatné jednate?aj na zvý?ení ?lenstva na výchostvá. Spolkových funkcionárov de krajiny, odkia? po Viedenskej a úradníkov pozývali prednáarbitrá?i pripadlo do Ma?arska ?a? na svoje ve?ierky celoná2 500 ?lenov a 60 jednate?stiev. rodné i regionálne spolky a Zárukou roz?írenia Spolkovej zdru?enia. Viaceré kultúrne my?lienky bola vo?ba nového podujatia usporadúvali v spopredsedu, ktorým sa po smrti lupráci s Maticou slovensJozefa Budaya stal bývalý kou, Slovenskou ligou, TraPr edseda Spolk u Jozef ?ár sk y ko?ický biskup Jozef ?ársky, nosciom, ?ivenou a inými (1940-1950) známy svojou vytrvalou kulspolkami. Po?etnou návtúrno-národnou prácou za ?ias Rakúsko-U- ?tevnos?ou sa vyzna?ovali Spolkové výstavy, horskej monarchie i ?eskoslovenskej republi- spojené s predajom kníh a ?asopisov. Konali ky. Vo?ba prebehla 30. júna 1940 v Pre?ove sa na ?iados? miestnych jednate?ov, k?azov po?as ve?kolepej katolíckej manifestácie, ktorej alebo u?ite?ov. Spolok disponoval od roku sa zú?astnil aj prezident Jozef Tiso. Pre?ov sa 1939 vlastnou prenosnou výstavou kníh, nastal novým Spolkovým strediskom slovenské- vrhnutou umelcami-odborníkmi, ktorú pri rozho východu, odkia? sa organiza?ná ?innos? li?ných príle?itostiach poskytoval obciam na rozvíjala po celom ?ari?i, Spi?i a Zemplíne. propagáciu svätovojte?skej literatúry. VystavoAko u? bolo spomenuté, Spolok sa ve?mi aktív- valo sa po?as národných a cirkevných slávnosne podie?al na kultúrnom rozmachu vidieka tí, ale zvlá?? pred Vianocami, kedy bol po Via Hist or iae 41

knihách mimoriadny dopyt: ?Viano?né výstavy Spolku sv. Vojtecha dokázali, ?e o svätovojte?skú knihu javí sa ve?ký záujem, veru mnohé knihy boli hne? v prvý de? výstavy rozobrané a museli sme ich na výstavy dodato?ne posiela?.? (Pútnik, 1943, ro?. 34, ?. 1, s. 4). Pred viano?nými sviatkami v roku 1943 usporiadali jednatelia vy?e 170 výstav. Pozoruhodný úspech zaznamenala výstava v Pre?ove, zahájená slávnostnou akadémiou 28. februára 1942. Pôvodne mala by? otvorená do 8. marca, no nakoniec ju pre neutíchajúci záujem verejnosti museli pred??i? a? do 14. marca. Zú?astnili sa jej popredné osobnosti slovenského cirkevného, kultúr-

Múzeum Franti?ka Richarda Osvalda v Trnave.

Ve?kými kultúrnymi udalos?ami na vidieku bývali slávnostné zhroma?denia, po?as ktorých sa odha?ovali pamätné tabule, sochy a pomníky slovenským národným dejate?om. Spolok týmto spôsobom od svojich po?iatkov prejavoval v?a?nos? svojim zakladate?om, mecénom a dlhoro?ným pracovníkom. Konal tak napriek tomu, ?e tieto akcie si vy?adovali ne?ahké finan?né obety. Sved?í o tom skuto?nos?, ?e po?as ?a?kej hospodárskej krízy odhalil v roku 1930 pri príle?itosti svojho 60-ro?ného jubilea 30 pamätných tabú? a 3 pomníky. V týchto aktivitách pokra?oval aj po?as prvej Slovenskej republiky. V rámci osláv 70. výro?ia svojho zalo?enia odhalil roku 1940 viacero pamätných tabú??

Jánovi Strakovi v Pre?ove, Jozefovi Kohúthovi v Dolnom Kubíne, Martinovi Kollárovi v Trstíne, Jánovi Baltazárovi Maginovi, Andrejovi Mesáro?ovi, ?tefanovi Dubnickému a Danielovi Kola?ániovi v Dubnici.

Spolo?ne s Maticou slovenskou osadil paIn f or m ácia o vian o?n ých výst avách Spolk u v den n ík u Slovák (1941) mätnú tabu?u desiatim ?lenom nitrianneho a politického ?ivota. Celkovo ju nav?tívilo skej odbo?ky Slovenského u?eného tovari?stva vy?e 15 000 ?udí. V tom istom roku v rámci na budove ve?kého seminára v Nitre. akcie ?Tý?de? katolíckej tla?e?usporiadal Spolok Zvlá?? manifesta?ný charakter mala slávnos? v 68 výstav po celom západnom Slovensku. Ich Trstíne, kde odhalili pamätnú tabu?u niekvýsledok mal ve?ký úspech nielen po morálnej, daj?iemu správcovi Spolku Martinovi Kollárovi. ale aj finan?nej stránke. Na týchto výstavách S príhovormi tu vystúpili minister ?kolstva Josa predali knihy za vy?e 400 000 korún a za zef Sivák, správca Ján Pöstényi, biskup Michal ?lenov sa dali zapísa? stovky náv?tevníkov.

Buzalka a iní. Význam podujatia pod?iarkovala Spolok prezentoval na svojich výstavách aj najtie? prítomnos? zástupcu Svätej stolice chargé cennej?ie diela bývalej Trnavskej univerzity, d´ affaires Mons. G. Burzia, ktorý pri spoktorej literatúru a dokumenty opatrovalo lo?nom obede predniesol prípitok po Via Hist or iae 42

slovensky a spamäti, ?o zhroma?denie prijalo s hlu?ným potleskom. V?aka Spolku do?lo ku obnoveniu temer zabudnutého hrobu k?aza, spisovate?a a botanika Andreja Trúchleho-Sytnianskeho v Sáse pri Zvolene. Roku 1943 odhalili v Dra?ovciach pri Nitre pamätnú tabu?u Jozefovi ??asnému. Do dejín Spolku sa zapísal ako jeho spoluzakladate? a ?tedrý podporovate? (na vydanie Svätého písma venoval 10 000 zlatých). Spolok týmito akciami upev?oval historické povedomie na vidieku a zárove? preukazoval v?a?nos? tým osobnostiam, ktoré sa výrazne zaslú?ili o sociálne, kultúrne a nábo?enské napredovanie slovenského národa.

Ar ch ívn e pr am en e 1. Archív Spolku sv. Vojtecha, Trnava: fond AS/A6.1. Stanovy Spolku sv. Vojtecha. fond AS/C3. Zápisnice správneho výboru SSV 1934-1944.

Dobová t la?

1. Pútnik svätovojte?ský, 1940.

2. Slovenský denník, 1938.

3. Katolícke noviny, 1940.

4. Pútnik, 1939-1944.

5. Slovák, 1939-1944.

Via Hist or iae 43

Mních alebo reho?ník?

Rozdielnosti v ozna?eniach au t or

Bc. On dr ej ?ály (Un iver zit a Kon ?t an t ín a Filozof a v Nit r e)

Zásadnou terminologickou a faktografickou chybou, ktorej sa mnohí svetskí autori v súvislosti s dejinami rímskokatolíckej cirkvi ?asto dopú??ajú, je ozna?ovanie reho?níkov, napríklad mendikantov (?obravých reho?níkov), ako mníchov. Slová mních a reho?ník v?ak nepredstavujú synonymá. Preto vyjadrenia typu ?franti?kánski mnísi? alebo ?dominikánski mnísi? nemô?u by? korektné. I ke? majú bratia z Rehole kazate?ov a Rádu men?ích bratov na poh?ad zdanlivý monastický ?nádych? (kvôli habitu), nie sú mníchmi. V publikáciách svetských historikov sú omyly v tejto súvislosti celkom be?né.

Za mní?ske rády sú v latinskej cirkvi (aj z perspektívy ?ivotnej praxe) pokladané len rády benediktínov a jeho odno?e. ?lenovia skladajú ve?né (do?ivotné) s?uby. Sv. Benedikt z Nursie, zakladate? benediktínov, sa pova?uje za otca západného mní?stva. Významnou odno?ou je cisterciánsky (mní?sky) rád, ktorý vznikol koncom 11. storo?ia v dôsledku reforiem medzi benediktínmi. Jedným z hlavných zakladate?ov cisterciánov bol sv. Róbert z Molesme, pôvodne benediktínsky opát. Mníchmi sú taktie? kartuziáni a kamalduli, ktorých ?ivot má zárove? aj pustovnícky charakter. Niektoré reho?né spolo?enstvá, ktoré vznikli v novoveku, upustili od skladania ve?ných s?ubov.

Medzi mu?ské (teda nemní?ske) rehole patria rády (mendikantské, kanonické, klerické ?i rytierske), kongregácie a spolo?nosti. Medzi tzv. spolo?nosti apo?tolského ?ivota sa radia

oratoriáni, vincentíni (resp. lazaristi) alebo sestry vincentky (dcéry kres?anskej lásky).

Reho?nými kanonikmi sú napríklad premon?tráti, zalo?ení v 12. storo?í sv. Norbertom.

Pre rehole, ktoré vznikli v stredoveku je typické latinské ?ordo? (t.j. rád) v ich oficiálnych latinských názvoch. Dodnes majú mnísi a reho?níci vo zvyku písa? za svoje meno a priezvisko skratku latinského mena svojho rádu/rehole. U benediktínov je to skratka OSB, u kartuziánov OCart, u cisterciánov OCist, u premon?trátov OPraem, u dominikánov OP, u jezuitov SJ (Societas Iesu), u verbistov SVD (Societas Verbi Divini) at?.

To, ?o robí mníchov fakticky ?pecifickými na rozdiel od reho?níkov, sú ich s?uby, ktoré skladajú. Reho?nými s?ubmi sú (vo v?eobecnosti) s?uby chudoby, ?istoty a poslu?nosti. Tie sú, pochopite?ne, vlastné reho?níkom (napríklad karmelitánom, redemptoristom, saleziánom, jezuitom at?.). Mnísi skladajú s?uby stálosti, zmeny mravov (resp. spôsobu ?ivota) a poslu?nosti. Tieto s?uby sú definované v regule sv. Benedikta (kapitola 58). S?ub stálosti umo??uje mníchovi ?i? stabilný ?ivot (v modlitbe a pokání) na jednom mieste. Za normálnych okolností mních po celý ?ivot ostáva v klá?tore, do ktorého vstúpil. To neplatí pre reho?níkov.

Tí nie sú fyzicky viazaní na jedno miesto, jeden konvent. Vieme dobre, ?e pre dominikánov a franti?kánov (po vzoroch ich zakladate?ov) bola typická nie stálos?, ale práve flexibilita, pohyblivos? a evanjelizácia.

Via Hist or iae 44

Aj napriek o?ividnej snahe zo strany cirkevných kruhov verejnos? (aj odborná) akoby stále nechce akceptova? správnu terminológiu a na?alej (takmer) v?etkých ?lenov katolíckych reholí ozna?uje za mníchov (prípadne za mní?ky).

Ako príklad mo?no uvies? benediktína (mnícha) Michala Máriu Kuku?u z klá?tora na Sampore, ktorý na svoj youtube kanál pridal v máji 2017 video blog s názvom ?Rozdiel medzi mníchom a reho?níkom?. Zdôraznil ?pecifické s?uby, ktoré skladajú mnísi a poznamenal, ?e v sú?asnosti jediní rímskokatolícki mnísi pôsobiaci na Slovenskú sú benediktíni v klá?tore Premenenia Pána na Sampore. Taktie? na margo toho dodal, ?e pivo Smädný mních, by sa v podstate malo vola? Smädný reho?ník, preto?e na jeho obale nie je vyobrazený mních. Zo sveta tak podobne urobil napríklad mladý franti?kán z Ameriky brat Casey Cole OFM, vlogom ?What's the Difference Between Friars, Monks, and Jedi?? uverejneným v decembri 2017 na svojom youtube kanáli pomenovanom ?Breaking in the habit?.

Kon?tatuje, ?e napriek tomu, ?e franti?káni jestvujú u? pribli?ne osem storo?í, ?udia majú stále tendenciu ich pova?ova? nesprávne za mníchov a poniektorí v USA dokonca za jediov (fiktívne postavy z filmov Star Wars).

Vo v?eobecnosti je dôle?ité informova? ?itate?ov odbornej, populárno-náu?nej a vedeckej literatúry zodpovedne a s korektným vyjadrovaním. Tak je to aj v prípade pou?ívania slov reho?ník a mních. V?etky mu?ské reho?né komunity teda jednoducho mní?skymi nie sú.

Sv. Ber n ar d z Clair vau x, cist er cián .

U?it e?Cir k vi.

Via Hist or iae 45

Lit er at ú r a 1. Annuario Pontificio 2018. Vatikán: Libreria Editrice Vaticana, 2018, 2309 s. ISBN: 978-88-266-0127-4.

2. Katechizmus Katolíckej cirkvi. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2017, 917 s. ISBN: 9788081612589. ?ehole Benediktova. Regula Benedicti. Praha: Benediktinské arciopatství sv. Vojt?cha a sv. Markéty, 1998, 238 s. ISBN: 802382676X. In t er n et ové zdr oje 1. http://www.vatican.va/archive/cod-iuris-canonici/latin/documents/cic_liberII_lt.html 2. https://www.youtube.com/watch?v=1k3FO8DnLcY 3. https://www.youtube.com/watch?v=xwBiBQztbYA 4. https://www.youtube.com/watch?v=GIjQGwlxM6Q 5. https://www.youtube.com/watch?v=K_dx4qIUadA

Via Hist or iae 46

Bibliografia publikovaných prác v rokoch 2016 - 2019 au t or

Bc. M at ú ? Bu r da (Un iver zit a sv. Cyr ila a M et oda v Tr n ave)

?t ú die 1. BALOGÁ?OVÁ, Diana. Zo súkromia cisára. Franti?ek Jozef I. na love. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 2, s. 14-16. ISSN 1339-1801 (online).

2. BALOGÁ?OVÁ, Diana. O vz?ahu u?ite?a a ?iaka pod?a Johanna Friedricha Herbarta. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 3, s. 19-21. ISSN 1339-1801 (online).

3. BALOGÁ?OVÁ, Diana. Martin Luther. O sláve univerzít a mladosti ?tudentov. In Via Historiae, ro?. 7, ?. 1, s. 7-9. ISSN 1339-1801 (online).

4. BALOGÁ?OVÁ, Diana. Grófka ?ofia Chotková v slu?bách Habsburgovcov. In Via Historiae, ro?. 7, ?. 3, s. 47-50. ISSN 1339-1801 (online).

5. BÍLOVÁ, Kristína. Poves?ami opradený hrad Korlátka. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 1, s. 4-6. ISSN 1339-1801 (online).

6. BINDER, Filip. Památník st?edov?kých hrdin? i Richarda Wagnera. Zámek Neuschwanstein a jeho tv?rce. In Via Historiae, ro?. 7, ?. 3, s. 30-35. ISSN 1339-1801 (online).

7. BINDER, Filip. Romantická aristokratická sídla v ?eských zemích a jejich hlavní inspira?ní zdroje.

In Via Historiae, ro?. 7, ?. 3, s. 40-46. ISSN 1339-1801 (online).

8. BURDA, Matú?. Epidémia cholery v roku 1831 z poh?adu gréckokatolíckych matrík Humenského dekanátu. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 1, s. 19-24. ISSN 1339-1801 (online).

9. BURDA, Matú?. Deti ako svedkovia Ve?kej vojny. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 2, s. 28-32. ISSN 1339-1801 (online).

10. BURDA, Matú?. Problematika vzniku a pôsobenia elementárnych ?kôl v Humennom a vybraných obciach okresu. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 3, s. 22-26. ISSN 1339-1801 (online).

11. BURDA, Matú?. Spor v Hornozemplínskom senioráte za Ve?kej vojny. In Via Historiae, ro?. 7, ?.

1, s. 27-31. ISSN 1339-1801 (online).

12. BURDA, Matú?. ?Slovenské? pe?ie pluky v bitke pri Krasniku v roku 1914. In Via Historiae, ro?.

7, ?. 2, s. 19-25. ISSN 1339-1801 (online).

13. BURDA, Matú?. ?Známej?í na zemi, mil?í na nebesiach.? Valentín Drugeth de Homonna a Krásny Brod. In Via Historiae, ro?. 7, ?. 3, s. 18-25. ISSN 1339-1801 (online).

Via Hist or iae 47

14. BURDA, Matú?. Spomienky duchovných na vpád ruskej armády cez Karpaty po?as prvej svetovej vojny. In Via Historiae, ro?. 8, ?. 2-3, s. 26-32. ISSN 1339-1801 (online).

15. FITO?OVÁ, Veronika. Vy?í?anie habsburských vojsk medzi pospolitým ?udom pod?a kroniky levo?ského richtára Sperfogla. In Via Historiae, ro?. 7, ?. 2, s. 9-12. ISSN 1339-1801 (online).

16. FITO?OVÁ, Veronika. Vo?ný ?as ??achty v stredoveku. In Via Historiae, ro?. 7, ?. 3, s. 5-9. ISSN 1339-1801 (online).

17. HREBE? AKOVÁ, Nikola. Historia Magistra Vitae. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 1, s. 25-26. ISSN 1339-1801 (online).

18. HREBE? ÁKOVÁ, Nikola. V duchu cyrilometodskej tradície alebo ?d?dictví otc? zachovej nám, Pane!? In Via Historiae, ro?. 6, ?. 2, s. 22-27. ISSN 1339-1801 (online).

19. HREBE? AKOVÁ, Nikola. Jur Jano?ka nielen ako prvý generálny biskup evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. In Via Historiae, ro?. 8, ?. 2-3, s. 20-25. ISSN 1339-1801 (online).

20. KOPPAN, Vladimír. Smr?, blato, beznádej ? ?ivot v zákopoch Ve?kej vojny. In Via Historiae, ro?.

6, ?. 2, s. 4-8. ISSN 1339-1801 (online).

21. KLEIMAN, Martin. Význam vyu?ovania dejepisu. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 3, s. 41-42. ISSN 1339-1801 (online).

22. KLEIMAN, Martin. Dejepisné vyu?ovanie a jeho vývoj na slovenských ?kolách do roku 1918. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 3, s. 43-44. ISSN 1339-1801 (online).

23. KLEIMAN, Martin. Ján Hus a jeho vplyv na reformáciu. In Via Historiae, ro?. 7, ?. 1, s. 4-6. ISSN 1339-1801 (online).

24. KLEIMAN, Martin. Stru?ná charakteristika rádov pôsobiacich v Trnave v priebehu storo?í. In Via Historiae, ro?. 8, ?. 2-3, s. 11-15. ISSN 1339-1801 (online).

25. KRAJ?OVI?, Pavol. Gorazd ? nástupca Metodov. In Via Historiae, ro?. 8, ?. 2-3, s. 5-10. ISSN 1339-1801 (online).

26. KURÁK, Jakub. Vojenské gardy v prvých rokoch vlády Arpádovcov. In Via Historiae, ro?. 7, ?. 2, s. 5-8. ISSN 1339-1801 (online).

27. LUCHAVOVÁ, Romana. Sú?innos? trnavských cechov na protipo?iarnej ochrane. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 1, s. 15-18. ISSN 1339-1801 (online).

28. LUCHAVOVÁ, Romana. ?tatúty trnavských ?evcovských tovari?ov ako prame? poznania ka?dodennosti. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 2, s. 4-8. ISSN 1339-1801 (online).

29. LUCHAVOVÁ, Romana. Vplyv Okresného ?ivnostenského spolo?enstva v Trnave na rozvoj ?kolstva po vzniku 1. ?SR. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 3, s. 32-36. ISSN 1339-1801 (online).

30. LUCHAVOVÁ, Romana. ?tátny archív v Trnave a Dni európskeho kultúrneho dedi?stva 2017. In Via Historiae, ro?. 7, ?. 1, s. 32. ISSN 1339-1801 (online).

31. LUCHAVOVÁ, Romana. Vojenské ?a?enie Franti?ka II. Rákociho z poh?adu leopoldovskej pevnosti. In Via Historiae, ro?. 7, ?. 2, s. 13-15. ISSN 1339-1801 (online).

32. LUCHAVOVÁ, Romana. Spor o po?né právo grófa Erd?dyho na prílade Drahoviec. In Via Historiae, ro?. 7, ?. 3, s. 51-53. ISSN 1339-1801 (online).

Via Hist or iae 48

33. LUCHAVOVÁ, Romana. Význam zavedenia cirkevných matrík. In Via Historiae, ro?. 8, ?. 2-3, s.

16-19. ISSN 1339-1801 (online).

34. MOLNÁROVÁ, Mária. Maria Montessoriová a jej alternatívne vzdelávanie. In Via Historiae, ro?.

6, ?. 3, s. 27-31. ISSN 1339-1801 (online).

35. MOLNÁROVÁ, Mária. Fenomén Báthory. In Via Historiae, ro?. 7, ?. 3, s. 10-17. ISSN 1339-1801 (online).

36. MOLNÁROVÁ, Patrícia. Gymnázium Janka Francisciho-Rimavského v Levo?i. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 3, s. 9-13. ISSN 1339-1801 (online).

37. OBERTÁ?, Filip. Bitka pri Viedni v roku 1683. In Via Historiae, ro?. 7, ?. 1, s. 14-18. ISSN 1339-1801 (online).

38. RIGOVÁ, Viktória. Filmová multiperspektivita vo výu?be dejepisu. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 3, s.

45-52. ISSN 1339-1801 (online).

39. RÜCKSCHLOSS, Tomá?. Ka?dodenný ?ivot v Nových Zámkoch po?as tureckého jarma 1663-1685. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 1, s. 11-14. ISSN 1339-1801 (online).

40. RÜCKSCHLOSS, Tomá?. Osmanské ?koly a vzdelávanie v kontexte Novozámockej pevnosti v rokoch 1663 ? 1685. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 3, s. 19-22. ISSN 1339-1801 (online).

41. SASHALMIOVÁ, Katarína. Komár?anská pevnos?. ?Nenc arte, nec marte.? In Via Historiae, ro?.

7, ?. 1, s. 10-13. ISSN 1339-1801 (online).

42. SOFKA, Jakub. Znaky socialistické propagandy ve filmu Dovolená s And?lem. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 3, s. 37-40. ISSN 1339-1801 (online).

43. SILADYOVÁ, Kristína. Slovenská folklórna stopa v Mexiku. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 2, s. 37-44.

ISSN 1339-1801 (online).

44. SKOVAJSKA, Franti?ek. Zápas slovenských katolíkov o zachovanie Spolku sv. Vojtecha. In Via Historiae, ro?. 8, ?. 1, s. 5-10. ISSN 1339-1801 (online).

45. SKOVAJSA, Franti?ek. Osvetová práca Spolku sv. Vojtecha na vidieku v rokoch 1939 ? 1945. In Via Historiae, ro?. 8, ?. 2-3, s. 38-43. ISSN 1339-1801 (online).

46. SZEGFÜOVÁ, Laura. Vplyv reformácie na ?arodejnícke procesy v ranom novoveku. In Via Historiae, 2017, ro?. 7, ?. 1, s. 10-13. ISSN 1339-1801 (online).

47. ?AVEL, Jozef. Evolu?ný zmysel vojny. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 2, s. 45-46. ISSN 1339-1801 (online).

48. ?ÁLY, Ondrej. Komenského ústav v Ko?iciach. In Via Historiae, ro?. 7, ?. 2, s. 16-18. ISSN 1339-1801 (online).

49. ?ÁLY, Ondrej. Zemiansky rod Píry z Tekovskej Breznice. In Via Historiae, ro?. 7, ?. 3, s. 26-29.

ISSN 1339-1801 (online).

50. ?ÁLY, Ondrej, Slovenskí dominikáni v rokoch 1918-1939. In Via Historiae, ro?. 8, ?. 1, s. 11-17.

ISSN 1339-1801 (online).

51. ?ÁLY, Ondrej. Dominikáni a Tren?ín. In Via Historiae, ro?. 8, ?. 2-3, s. 33-37. ISSN 1339-1801 (online).

Via Hist or iae 49

52. ?ÁLY, Ondrej. Mních alebo reho?ník? Rozdielnosti v ozna?eniach. In Via Historiae, ro?. 8, ?. 2-3, s. 41-43. ISSN 1339-1801 (online).

53. TRULÍKOVÁ, Gabriela. Postavenie ?ien na prelome stredoveku a novoveku v kontexte ?ilinskej mestskej knihy. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 1, s. 7-10. ISSN 1339-1801 (online).

54. TRULÍKOVÁ, Gabriela. Zo ?ivota na dedine v priebehu 19. storo?ia. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 2, s. 9-13. ISSN 1339-1801 (online).

55. TRULÍKOVÁ, Gabriela. Vývoj ?kolstva v Byt?i ? ?tátna me?tianska ?kola vo Ve?kej Byt?i. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 3, s. 14-18. ISSN 1339-1801 (online).

56. TRULÍKOVÁ, Gabriela. Evanjelické artikulárne kostoly na zozname svetového kultúrneho dedi?stva UNESCO. In Via Historiae, ro?. 7, ?. 1, s. 23-26. ISSN 1339-1801 (online).

57. TRULÍKOVÁ, Gabriela. Ve?kostatkár Leopold Popper de Podhragy. In Via Historiae, ro?. 7, ?. 3, s. 36-39. ISSN 1339-1801 (online).

58. TRULÍKOVÁ, Gabriela. Kultúrno-spolo?enský ?ivot v Byt?i po vzniku 1. ?SR optikou byt?ianskej kroniky. In Via Historiae, ro?. 8, ?. 1, s. 24-27. ISSN 1339-1801 (online).

59. VO?Í?EK, Jozef. Ka?dodenné starosti v ?asoch neoabsolutizmu. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 2, s.

17-21. ISSN 1339-1801 (online).

60. ZELINKA, Martin. Kurucké vpády na milotické panství z pohledu demografie. In Via Historiae, ro?. 6, ?. 3, s. 53-56. ISSN 1339-1801 (online).

61. ZELINKA, Martin. ?Násilnicka povaha ma?arská, je? barbarskou du?i skrýva.? In Via Historiae, ro?. 8, ?. 1, s. 18-23. ISSN 1339-1801 (online).

Spr ávy 1. BURDA, Matú?. Správa z konferencie v Ko?iciach (12. ? 13.10. 2017) a Bratislave (24. ? 26.11.

2017). In Via Historiae, ro?. 7, ?. 2, s. 26-31. ISSN 1339-1801 (online).

Recen zia 1. HUDÁKOVÁ, ?tefánia a kol. Hrubov. Premeny v ?ase. In Via Historiae, ro?. 8, ?. 1, s. 28-32. ISSN 1339-1801 (online). (Matú? Burda) Bibliogr af ia 1. BURDA, Matú?. Bibliografia publikovaných prác v rokoch 2016 ? 2019. In Via Historiae, ro?. 8, ?.

2-3, s. 47-50. ISSN 1339-1801 (online).

Via Hist or iae 50

Správy z Katedry historických vied a stredoeurópskych ?túdií Pr ezen t ácia Ve?k om

k n ih y

o

Alexan dr ovi

D?a 8. novembra 2018 sa o 10. hodine v rámci bratislavskej Bibliotéky konalo slávnostné predstavenie novej knihy o Alexandrovi Ve?kom, ktorej spoluautorom je doc. Mgr. Michal Habaj, PhD. (Katedra historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave). Nová publikácia mapuje dobu, ?ivot i význam najvä??ieho vojvodcu staroveku.

M edzin ár odn á k on f er en cia o m in or it ách v Eu r ópe V d?och od 6. do 7. novembra 2018 sa na pôde Univerzity sv.

Cyrila a Metoda v Trnave v Aule Jozefa Matú?a na Bu?ianskej ulici konala medzinárodná interdisciplinárna vedecká konferencia zameraná na minority v Európe. S príspevkami o Huncokároch vystúpili i ?lenovia Katedry historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave prof. RNDr. Peter Chrastina, PhD., PhDr. Ladislav ?up?án, PhD., Mgr. Ivan Albert Petranský, PhD., Mgr. Ta?ána Sou?ková, PhD. a Ing. Radovan Pondelík.

Sú?as?ou vedeckej konferencie bolo i hudobno-dramatické predstavenie, ktoré v?etkých prítomných uviedlo do ka?odenného ?ivota Huncokárov - nemeckých drevoruba?ov

so ?pecifickými zvykmi, jazykom ?i kultúrou, ?ijúcich v Malých Karpatoch. Viac o projekte ,,Rozmery revitalizácie etnickej minority na Slovensku: Interdisciplinárny záchranný výskum zanikajúcej etnickej skupiny Huncokárov" sa dozviete na stránke FF UCM v Trnave.

Via Hist or iae 51

Vedeck á k on f er en cia s n ázvom ,,Cest y h ist or ick ej geogt af ie: bádan ie, sm er y a per spek t ívy."

22. novembra 2018 sa na pôde Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda konala vedecká konferencia s názvom ,,Cesty historickej geografie: bádanie, smery a perspektívy". Vedeckým garantom konferencie bol prof. RNDr. Peter Chrastina, PhD. (Katedra historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave), ktorý taktie? prezentoval svoj výskum v príspevku "Potok Szeptencz pochybenie alebo..." Príspevok vznikol v spolupráci s doc. Mgr. Erikou Juríkovou, PhD. (Katedra klasických jazykov FF TU). Okrem iného prof. RNDr. Peter Chrastina, PhD. vystúpil s príspevkom "Krajina Waldleute" spolu s kolegom Ing. Radovanom Pondelíkom (Katedra aplikovanej ekológie FFE TU Zvolen).

Hist or ick á gast r on óm ia D?a 6. decembra 2018 sa konala u? tradi?ná akcia ?tudentov Katedry historických vied a stredoeurópskych ?tudií FF UCM v Trnave s názvom Historická gastronómia. ?tudenti uvarili ?i napiekli historické alebo tradi?né jedlá , ktoré následne odprezentovali pred svojimi kolegami a pedagógmi katedry. Na stoloch sa objavili pokrmy z ruskej, slovenskej, pre?porskej ?i vojenskej kuchyne.

Bo?st vá st ar ovek ej Per zie ?asopis Via Hist or iae v on lin e dat abáze Od 27. novembra 2018 je ?asopis Via Historiae v?aka národnému projektu ,,Digitálne pramene - webharvesting a archivácia e-Born obsahu", ktorý realizuje Univerzitná kni?nica v Bratislave, sú?as?ou vo?ne prístupnej online databázy.

4. decembra o 17:30 sa v Seminárnej sále Univerzitnej kni?nice v Bratislave (Klariská 5) konala predná?ka ,,Bo?stvá starovekej Perzie" doc. Mgr. Michala Habaja, PhD. (Katedra historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave). Doc. Habaj sa v predná?ke zameral na nábo?enský svet achajmenovskej Perzie, ktorý sa vyzna?uje rozmanitos?ou, ale i paradoxami ?i mnohými absurditami. V predná?ke sa doc. Habaj venoval bo?stvám Via Hist or iae 52

starovekej Perzie (Zoroaster, Ahura Mazda, Mithra, Marduk). Taktie? sa sna?il poukáza? na prepojenie politického a nábo?enského ?ivota obyvate?ov starovekej Perzie. Predná?ku zorganizovalo Informa?né a dokumenta?né stredisko UNESCO pri Univerzitnej kni?nici Bratislava.

20. storo?ia.

Sú ?a? k 100. výr o?iu Rast islava ?t ef án ik a

M ilan a

Pr of . RNDr . Pet er Ch r ast in a, Ph D. n a 15. h ist or ick ogeogr af ick ej k on f er en cii v Pr ah e

Pri príle?itosti 100. výro?ia úmrtia astronóma, vedca, politika, zakladate?a ?eskoslovenských légií a tvorcu prvého spolo?ného ?tátu ?echov a Slovákov, Milana Rastislava ?tefánika, sa Univerzitná kni?nica Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave rozhodla vyhlási? písomnú vedomostnú sú?a?, ktorá prebieha od 1. januára do 25. apríla 2019. Po skon?ení sú?a?e sa v priestoroch Univerzitnej kni?nice UCM v Trnave uskuto?ní slávnostné losovanie výhercov vecných cien. Viac informácií a podmienky sú?a?e nájdete na stránke Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave v sekcii Univerzitná kni?nica. Veríme, ?e sa do sú?a?e zapojíte v hojnom po?te a aspo? takouto formou si pripomeniete jednu z najvýznamnej?ích osobností slovenských dejín

D?a 23. januára 2019 sa prof. RNDr. Peter Chrastina, PhD. (Katedra historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave) zú?astnil 15. historickogeografickej konferencie ,,Stopy cest" konanej v Prahe. Prof.

Chrastina vystúpil s príspevkom ,,...v jednej kr?me (jaskyni) na noc?ah pán nepán sa zídeme - Jasky?a ?ertova pec poh?adom M. Bela".

ú m r t ia

Nová pu blik ácia Ph Dr . Ladislava ?u p?án a, Ph D. Vedúci Katedry historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave, PhDr. Ladislav ?up?án, PhD. koncom roka 2018 vydal v spoluautorstve novú publikáciu s názvom Via Hist or iae 53

,,Takmer zabudnuté fortifikácie. Východné Slovensko I.", ktorá je venovaná problematike aplikovanej histórie v kyberpriestore - digitálne rekon?trukcie fortifkácií z oblasti východného Slovenska.

ktorom vystúpil i prof. RNDr. Peter Chrastina, PhD. (Katedra historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave) s príspevkom ,,Kontexty Belovho diela v historickej geografii a environmentálnej histórii". Viac o vedeckom kolokviu si mô?ete pre?íta? v periodiku ,,Novinky z radnice" (marec 2019) na stranách 28 a 29.

Vedeck á k on f er en cia ,,Pot est as Episcopi Podoby m oci st r edovek ých u h or sk ých ar cibisk u pov a bisk u pov, a f or m y jej pr ezen t ácie"

M gr . Ivan Alber t Pet r an sk ý, Ph D. vyst ú pil n a m edzin ár odn om vedeck om k olok viu

26. marca 2019 sa na Filozofickej fakulte UKF v Nitre uskuto?nila vedecká konferencia ,,Potestas Episcopi - Podoby moci stredovekých uhorských arcibiskupov a biskupov, a formy jej prezentácie", na ktorej vystúpil aj Mgr. Dávid Jablonský, PhD. (Katedra historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave) s príspevkom ,,Prezentácia moci biskupa prostredníctvom neskorostredovekej uhorskej synody - synodálne zákonodarstvo na príklade nitrianskej diecézej synody z roku 1494".

Mgr. Ivan Albert Petranský, PhD. (Katedra historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave) sa d?a 21. februára 2019 zú?astnil medzinárodného vedeckého kolokvia s názvom ,,Alternatívna religiozita v stredoeurópskom priestore" s príspevkom ,,Neuznaná nábo?enská spolo?nos? v komunistickom ?eskoslovensku: príklad Jehovovi svedkovia". Podujatie sa uskuto?nilo na Trnavskej univerzite.

Pr of . RNDr . Pet er vedeck om k olok viu

Ch r ast in a,

Ph D.

na

7. februára 2019 sa na pôde Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity konalo vedecké kolokvium s názvom ,,Belovský výskum: Sú?asnos? a potenciál do budúcnosti", na Via Hist or iae 54

Tý?de? sloven sk ých k n i?n íc V rámci akcie ,,Tý?de? slovenských kni?níc? sa v Univerzitnej kni?nici Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave 6. marca o 10. hodine uskuto?nila zaujímavá predná?ka doc. Mgr. Michala Habaja, PhD. (Katedra historických vied a stredoeurópskych ?túdií FF UCM v Trnave) na tému ,,Alexander Ve?ký a MY?.

Autor prezentoval nielen poznatky o najvä??om starovekom vojenskom vojvodovi, ale aj novú publikáciu ,,Alexander Ve?ký" (autori Habaj - H?íbal).

o prácu na edíciách dokumentov alebo pri tvorbe a vydávaní rôznych publikácií. D??ka stá?e je jeden tý?de? a ?tudent ju vykonáva bu? priamo v Ústave pamäti národa alebo, pokia? to charakter práce umo??uje, aj z domu. Kontaktná osoba: Peter Ja?ek, PhD. peter.jasek@upn.gov.sk

Pon u k a st á?e v Úst ave pam ät i n ár oda Ústav pamäti národa ponúka ?tudentom mo?nos? neplatenej stá?e v tejto vedecko-výskumnej in?titúcii, v rámci ktorej sa mô?u ?tudenti zoznámi? s ka?dodennou ?innos?ou ÚPN a pomôc? pri prácach súvisiacich s vedeckým výskumom. Ide hlavne Via Hist or iae 55

Vá?en í k olegovia, ct en é k olegyn e, ke? som v letných mesiacoch roka 2016 preberal vedenie ?asopisu Via Historiae od vtedaj?ieho ?éfredaktora Mgr. Jozefa Vo?í?ka, tak som si ani neuvedomoval, ?o v?etko táto, pod?a m?a nedocenená, funkcia obná?a. Dovtedy som nemal ?iadne skúsenosti s vedením ?tudentského odborného ?asopisu, ktorý sa primárne zaoberá históriou v jej najrôznej?ích podobách a ?asových etapách. Mojou víziou sa v?ak stalo posunú? ?asopis po kvalitatívnej i kvantitatívnej stránke na vy??iu úrove? a poskytnú? mo?nos? publikova? vlastné ?túdie ?tudentom slovenských a ?eských vysokých ?kôl. Po?as trojro?ného obdobia ?asopis pre?iel i men?ími grafickými úpravami, aby bol zaujímavý nielen po obsahovej stránke, ale aj tej vizuálnej. Verím, ?e v?etky zmeny prispeli k naplneniu mojich prvotných ambícií a te?í ma, ?e po?as troch rokov sa podarilo vyda? celkovo 9 ?ísel ?asopisu, v ktorom bolo dovedna publikovaných 64 príspevkov, recenzií, správ ?i úvah od 25 autorov z ?eských (Masarykova univerzita v Brne, Univerzita Karlova v Prahe, Univerzita Hradec Králové) a slovenských univerzít (Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Univerzita Kon?tantína Filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzita Komenského v Bratislave, Pre?ovská univerzita v Pre?ove) ?i dokonca ?tátnych in?titúcií (?tátny archív v Trnave). Osobne ma te?í, ?e od posledného ?ísla 6. ro?níka boli v?etky príspevky recenzované Mgr. Ivanom Albertom Petranským, PhD. Okrem iného sa nám podarilo nadviaza? spoluprácu s webovým portálom regionalnedejiny.sk, kde sme mohli uverej?ova? príspevky týkajúce sa územia Slovenska. ? al?ím úspechom bolo zaradenie ?asopisu Via Historiade do národného projektu ?Digitálne pramene ? webharvesting a archivácia e-Born obsahu?, ktorý realizuje Univerzitná kni?nica v Bratislave. ?asopis je tak od 27. novembra 2018 sú?as?ou vo?ne prístupnej online databázy.

Samozrejme, v?etky spomínané zmeny a dosiahnuté úspechy by sa niky neudiali, ak by som nemal okolo seba nadaných a pre históriu zapálených a oddaných kolegov. Najprv sa v?ak chcem po?akova? môjmu predchodcovi, dnes u? absolventovi histórie Jozefovi Vo?í?kovi, ktorý ma s ponukou prevzatia ?asopisu oslovil. ? alej sa chcem po?akova? v?etkým ?lenom redak?nej rady a prispievate?om - Gabriele Trulíkovej, Kristíne Bílovej, Nikole Hrebe?ákovej, Romane Luchavovej, Tomá?ovi Rückschlossovi, Diane Balogá?ovej, Vladimírovi Koppanovi, Kristíne Siladyovej, Jozefovi ?avelovi, Veronike Fito?ovej, Márii Molnárovej, Filipovi Binderovi, Franti?kovi Skovajsovi, Ondrejovi ?álymu, Martinovi Zelinkovi, Viktórii Rigovej, Martinovi Kleimanovi, Jakubovi Sofkovi, Patrícii Molnárovej, Kataríne Sashalmiovej, Laure Szegfüvej, Filipovi Obertá?ovi a Pavlovi Kraj?ovi?ovi. Moja obrovská v?aka patrí i Mgr. Ivanovi Albertovi Petranskému, PhD., ktorý bol ochotný recenzova? príspevky, ?o prispelo k vy??ej odbornosti ?tudentského ?asopisu Via Historiae. Taktie? sa chcem po?akova? bývalým i sú?asným zamestnancom Katedry historických vied a stredoeurópskych ?túdií Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda a v?etkým Vám, ctení ?itatelia. Verím, ?e Vás ná? ?asopis obohatil a podnietil k intenzívnej?iemu historickému bádaniu ?i náv?tevám historických lokalít, hradov, zámkov a iných pamiatok.

Na záver mi dovo?te Vám popria?, u? naposledy z pozície ?éfredaktora, v?etko dobré a mno?stvo úspechov v osobnom ?i profesijnom ?ivote.

Bc. M at ú ? Bu r da Via Hist or iae 56

Via Hist or iae ?. 2 - 3/ ak adem ick ý r ok 2018 - 2019 ?tudentský ?asopis Katedry historických vied a stredoeurópskych ?túdií Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Edit or a ?éf r edak t or : Bc. Matú? Burda Kon t ak t n á adr esa: viahistoriaucm@gmail.com Gr af ick á ú pr ava: Bc. Matú? Burda

Redak ?n á r ada: Bc. Matú? Burda (FF UCM v Trnave) Bc. Gabriela Trulíková (FF UCM v Trnave) Bc. Kristína Siladyová (FF UCM v Trnave) Bc. Nikola Hrebe?aková (FF UCM v Trnave) PhDr. Romana Luchavová (?tátny archív v Trnave) Bc. Diana Balogá?ová (FF UK v Bratislave) Bc. Jakub Kurák (FF UK v Bratislave) Martin Zelinka (FF Masarykovy univerzity)

Recenzent: Mgr. Ivan Albert Petranský, PhD. (FF UCM v Trnave)

Vychádza trikrát za akademický rok v online podobe. ?asopis je zverej?ovaný na stránke Filozofickej fakulte UCM v Trnave.

Nepredajné.

ISSN (on lin e) 1339 - 1801

Na obálke je fotografia Kostola sv. Margity Antiochijskej pri Kop?anoch, ktorého vznik sa datuje do obdobia druhej polovice 9. storo?ia.