Page 1

3 ● NOVEMBER

2013/2014

Ak sadnete si z dlhej chvíle k šachom, pre šťastie lebo pre sklamanie hrať, nezabúdajte, že je problém, na kom závisí vaše víťazstvo či pád.

V partii často vyhrávajú kone; jedine kráľ však môže dostať mat.





Neukazujte svojmu súperovi päty a dámu strážte, ak ju máte rád. Nepúšťajte ju samu na výlety – nevieme nikdy, čo sa môže stať. Nakoniec sa to zvrtne na zákone, že silu umu zdolá sila zrád.

(Miroslav Válek: Šachy)

1


FINÁLE CELOROČNEJ SÚŤAŽE ZORNIČKY MOJA DEDINA MAĽOVANÁ

Víťazka Laura zo Starej Pazovy Naša celoročná výtvarná súťaž pod názvom MOJA DEDINA MAĽOVANÁ, ktorú sme organizovali spolu s Galériou insitného umenia v Kovačici, sa tešila Vašej obľube, milí zorničkári, lebo ste na ňu zaslali 428 prác. Mali ste nakresliť osadu v ktorej žijete, takú aká je alebo takú akú si prajete aby bola. Podľa poroty zloženej z významných insitných maliarov, členov svetoznámej Galérie Jána Glózika, Pavla Cicku a Jána Žolnaja najkrajšie to urobila LAURA HRUŠKÁROVÁ, žiačka ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy. Oni urobili aj Otvárači výstavy: Mária Raspírová, výber z uvedených prác, z ktorých kustód- riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici, a redaktor Zorničky Pavel Matúch ka Galérie Anka Žolnajová-Barcová urobila kolektívnu výstavu na práve novootvorenom poschodí uvedenej Galérie v KoČasť výstavného vačici 5. októbra. Najlepších zorničkárov ovzdušia – maliarov odmenili početní kovačickí maliari a maliar z Padiny Ján Bačúr, samotná Galéria, Ženský spolok z Kovačice, ktorý odmeneným oferoval nielen vyšívané ručné práce, ale aj opravdivú tortu! Samozrejme, nevystali ani knižné odmeny Slovenského vydavateľského centra – vydavateľa Zorničky. Otvárajúc výstavu redaktor Zorničky maliarom zaželal, aby v tom novootvorenom priestore chrámu umenia nejeden zo žiakov, maľba ktorého bola vystavená, Najlepší v celoročnej výtvarnej súťaži jedného dňa mali aj MOJA PAZOVA MAĽOVANÁ: samostatnú výstavu. MOJA DEDINA MAĽOVANÁ víťazný výkres Laury Hruškárovej Touto výstavou si ot1. LAURA HRUŠKÁROVÁ, STARA PAZOVA vorili nielen dvere Galérie insitného 2. DRAGANA JOVANOVIĆOVÁ, SELENČA umenia v Kovačici, ale i dvere umenia. Milí zorničkári-maliari, ako sa to u 3. MARTINA PETKOVIĆOVÁ, ŠID nás hovorí, vojdite-nevyzúvajte sa ☺ 4. ANASTASIA MIŠIĆOVÁ, BIELE BLATO pm 5. ANĐELA PETRÁŠOVÁ, PADINA foto: Anička Chalupová 6. MILAN JOKOVIĆ, KYSÁČ a Ján Špringeľ 7. EMA BOVDIŠOVÁ, LUG 8. MARTINA ČÍŽIKOVÁ, KOVAČICA 9. LÝDIA MARTINOVÁ, HLOŽANY Na súťaž prišlo spolu 428 10. LEA HERČEKOVÁ, PIVNICA prác: PADINA – 128, STARÁ 11. UROŠ PAVLOV, VOJLOVICA PAZOVA – 75, KYSÁČ – 74, 12. JOVANA HORVÁTOVÁ, HAJDUŠICA SELENČA – 35, HAJDUŠICA – 25, 13. EMÍLIA BAŽÍKOVÁ, LUG HLOŽANY – 24, KOVAČICA – 23, 14. XÉNIA VALENTOVÁ, PADINA PETROVEC – 18, LUG – 12, BIELE Kustódka Anka Žolnajová-Barcová mala tú najsladšiu 15. TIJANA ADÁMEKOVÁ, HLOŽANY BLATO – 11, ŠÍD – 2, PIVNICA – 1. robotu


 Milí zorničkári, október je mesiac plodov, vtedy máme žatvu toho, čo sme celý rok siali, pestovali. Zornička zožala dve – torty, aj to v jednom dni. Piateho októbra sa totiž udiali dve zorničkine akcie: 7. šachový turnaj Zornička OPEN v Padine a vyhodnotenie výtvarnej súťaže MOJA DEDINA MAĽOVANÁ v Kovačici, a obe boli ukončené chutnými tortami. Torta istotne najlepšie chutila VLADIMÍROVI KRIŠKOVI, ktorý sa stal šampión šacho-

vého turnaja, a LAURE HRUŠKÁROVEJ, ktorá bola vyhlásená za víťazku výtvarnej súťaže. Výtvarná súťaž pokračuje aj ďalej, na stranách Zorničky, kde každý mesiac uverejníme a odmeníme tie najlepšie výtvarné práce, ktoré nám zašlete. Téma je: voľná. Pokračujeme aj s celoročnou fotosúťažou VŠADE SO ZORNIČKOU, ktorá digitálnym foťákom odmení toho, kto bude na víťaznej fotke uverejnenej v našom časopise so Zorničkou v ruke. Kedysi dávno november bol mesiac, v ktorom sme oslavovali veľký sviatok Deň republiky. O tom veľkom sviatku si môžete prečítať na str. 4 – 5. Verím, že sa Vašej pozornosti teší aj rubrika na strane 14 ☺ Prajeme Vám veselý november. pm

časopis pre deti č. 3 november 2013 – 2014 ročník 24 (71)

Vydáva Slovenské vydavateľské centrum, v spolupráci s Fondom Slovenské tlačené slovo (NRSNM), Nový Sad / Riaditeľ SVC a hlavný redaktor: Vladimír Valentík / Zodpovedný redaktor: Pavel Matúch / Zástupca: Martin Prebudila / Členovia redakcie: Ján Žolnaj, Adam Ivan Hučok, Miroslav Demák, Antoine de Saint-Exupéry / Technicky upravil: Ján Hlaváč / Číslo ilustrovali: Pavel Koza, Ljubomir Sopka Renáta Milčaková, Miško Bolf a Zuzka Medveďová / Jazyková úprava: Anna Horvátová / Počítačová úprava: Vladimír Sudický / Distribúcia: Andrej Meleg / Adresa redakcie: ZORNIČKA, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6 21470 Báčsky Petrovec, Tel./fax: (021) 780-159, e-mail: svcentrum@stcable.rs / web: www.zornicka.com / Vychádza mesačne, okrem júla a augusta / Tlačí: D. O. O. „Magyar szó – OJ štamparija Forum“, Nový Sad / Číslo účtu: Banca Intesa 160-931760-45. / Časopis vychádza s finančným prispením Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava, Slovenská republika. Na titulnej strane: Šampióni 7. šachového turnaja Zornička Open 2013 – Hložančan Vladimír Kriška a druhoumiestnený Kulpínčan Maksim Teslić s unikátnymi figúrami pána majstra – umelca Martina Klátika v rukách. CIP – katalogizacija u publikaciji Narodna biblioteka Srbije, Beograd 82 - 053.2 ISSN-0353-877x COBISS.SR-ID 34103303

S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Časopis v minulosti vychádzal pod týmito menami: Naše slniečko (1939 – 1941, 1946 – 1947), Naši pionieri (1947 – 1970) a Pionieri (1970 – 1990).

www.zornicka.com

3


V ÚSTRETY 75-ROČNÉMU JUBILEU NÁŠHO ČASOPISU (1939 – 2014)

Zorničkine novembre ZUZKA MEDVEĎOVÁ

Ančička nám píše Ako ste sa, naši milí, so Slniečkom potešili? Akože sa vám páčilo, či vám všetkým postačilo? Čomu sa v ňom radujete, čoho viacej vedieť chcete, máte radšej obrázočky a či pekné rozprávočky? Ale dinárik je malý, aby ste zaň nežiadali ktovie koľko, – čo sa nedá, lebo deti naše – beda! Slniečko by zle prišlo, ešte by nám nevyšlo.

Všetko by nám zosmutnelo, keby Slniečka nebolo. Nikto z vás to iste nechce, Ančička vám preto šepce, všetkým pekne, múdre radí, keď aj píšete neradi:

Dobré rady tiež čakáme, ničoho sa neľakáme, spoločne si všetky viny vybavíme len v kuchyni; lebo sme, ako sa vraví, ,,všetci v jednom brde tkaní!“

Píšte všetci, naši milí! Slniečku do redakcie, čo vás teší, tiež čo viete, pekne krásne napíšete. Jeden vie to, druhý iné, spoločne sa pobavíme.

Spolupráca lepšia v tom, radšej s dobrým na bubon! S láskou rovnajme cestičku novému nášmu Slniečku!

Rozprávka kúzelnícka Bolo, bolo jedno koleso. Volalo sa O. To O vzalo kúzelnícku paličku a začalo kúzliť: Najprv si priložilo tú paličku zľava hore. Zmenilo sa na b. Potom sprava hore. Vzniklo d. Keď si ju priložilo zľava dolu, vykúzlilo zo seba p. Keď si ju priložilo sprava dolu, pred očami okúzleného obecenstva sa zjavilo zvláštne písmenko q. Na konci programu zakrúžilo paličkou okolo seba a všetko zmizlo. Ostalo len holé javisko. Preto musíme túto rozprávku, plnú kúziel, zakončiť. Viete aké kúzla robila palička? (Naši pionieri, november 1964)

4

www.zornicka.com

Ilustrovala: Zuzka Medveďová

Spolupráci sa tešíme, hneď aj pekne vyriešime: všetkých pilných na líčka vybozkáva Ančička.

PAVEL MUČAJI

Vyveste

zástavy

červené

Vyveste zástavy červené, dneska je sviatok veľký, na očiach svojich nesú ho chlapci a dievčatá všetky.

Zástavy vejú sem a tam aby sme šťastní boli: sviatok nám nesú do ulíc z tovární, dielní, polí.

Hľaďte do ulíc sfarbených čo sa to nimi vlní? Život je ako pohádka, život je krásy plný.

Vyveste zástavy červené, dneska je sviatok veľký, na očiach svojich nesú ho chlapci a dievčatá všetky. (Naši pionieri, november 1964)


TOMÁŠ ČELOVSKÝ

Narodeniny Ohlásila Republika svoj zrod ako každé dieťa plačom? Kto ju povíja? Otec a či mama? Vodievali ju do škôlky, alebo šla sama? Keď bola nezbedná, musela kľačať na kukurici, alebo na podobnom dačom? Musí sa starať o kuriatka? Musí čičíkať sestričku, keď je taká sladká? Kde býva, v Belehrade, uprostred Ľuby? Má chlapca, ktorého nad iných ľúbi? Dostáva orechovú tortu k narodeninám? Oslavuje ich doma, alebo cestuje inam? Sama na torte sviečky zháša? Ako vedela, že sa mala tu narodiť, že je naša? Ja z toho neviem vôbec nič. A v písomke nechcem písať to, čo píšu iní na tému Republika a jej narodeniny. Čo vedia všetci, nie sú tie najzaujímavejšie veci. Ale keď mám otca, dobre mi je. My Republike k narodeninám paprikáš navaríme a do neho sfúkneme. Nech žije! (Pionieri, november 1986)

Ilustroval: Ljubomir Sopka

www.zornicka.com

5


JOZEF PODHRADSKÝ (1823 – 1915), ZAKLADATEĽ ČASOPISU ZORNIČKA, 190 ROKOV OD NARODENIA

Všetečný zajko V peknom háji, v prostred krovia, štyria malí zajačkovia spokojne si sedeli, nič o zlom nevedeli.

Sotva matka preč sa vzdiali, tu hneď Zajko ušjak malý, na zadné sa postaví... Fuk! Do blízkej otavy.

Matka ku nim takto vraví: – Vôkol krúži sokol dravý, seďte len tu ukrytí, ináče vás uchytí.

Braček Ňuško za ním volá: – Sokol krúži dookola, vráť sa Zajko, vráť sa k nám, o teba strach veľký mám!

Ja musím preč, poza kríčky, do zelenej kapustičky, tam sa trochu popasiem, aj vám niečo donesiem.

Ale Zajko, ušiak mladý, nič nedbá na dobré rady: – Nech si krúži dookola, nebojím sa sokola! Očujúc to sokol dravý, kruh v povetrí veľký spraví a na Zajka sa hodí... Zajkovi sa zle vodí. Volá Zajko: – Jaj a beda! Ale sokol milosť nedá; na dub starý, stoletý, s malým Zajkom zaletí. Dietky, dietky, pozor dajte! Otca, matku poslúchajte! Múdra rada – dobrá vec, všetečnosť má zlý koniec!

Ilustroval: Pavel Koza

6

www.zornicka.com


Naša kura Naša kura, harabura, každé ráno príde k nám: – Zima vonku, pusťte ma dnu, vajce mám! Pusťte ma dnu, keď ho znesiem, vám ho dám!

tu i tam na stôl vyletí, radujú sa všetky deti: Pozri len Janíčko, znesie nám vajíčko! Keď ho znesie, von sa berie, otvoríme zase dvere.

Naša kura, harabura, ráno k nám zavíta, do chyže sa pýta, nakukne k nám i do skrinky, pozbiera si omrvinky,

– Kotkodák! Neborák, kohút si ju všade hľadá, ozýva sa dvor, záhrada, keď ju vidí, hneď je rád... – Kot-kot-kot-kot kotkodák!

Ilustroval: Pavel Koza

www.zornicka.com

7


NOVÉ KNIHY SLOVENSKÉHO VYDAVATEĽSKÉHO CENTRA

PAVEL MUČAJI

Rozprávka o troch muzikantoch a o smutnej princeznej V krásnom zámku s otcom kráľom princeznička žila. Mala zlata, mala striebra, a sa zarmútila.

Ilustroval: Pavel Koza

Otec, mama, slúžobníci veľkú starosť mali, že mladučká princeznička umára sa v žiali. Boli pri nej majstri smiechu, ba aj klaunov zvali, ale nikto nevylúdil úsmev na jej tvári.

Až napokon, keď neznali, čo by robiť mali, pod hradbami traja slávni muzikanti stáli. Zbadalo ich služobníctvo, aj otec, kráľ starý: Hneď ich dali pozvať hore, aby v zámku hrali. Núkali im drahokamy, zámky, hory-doly, len aby tej princezničke zahrali po vôli. 8

www.zornicka.com


A skutočne. Len čo jej tí pieseň zaspievali, mama, tata, všetci v zámku veľkú radosť mali. Princezničke zo srdiečka odleteli žiale a odvtedy spieva, plesá a vždy veselá je. Hneď jej z toho ako zore zružoveli líca a na zámku hneď sa stala veľká veselica.

Tešili sa, tancovali, točili sa v kole. tieklo víno červenučké po širokom stole. Matej mrmlal čos na base, Václav držal klarinet. Jakub pieseň ťahal z huslí... Tak obišli celý svet. Radi hrali starú pieseň: – Keď komára ženili... Tou princeznú rozosmiali a všetci sa opili.

www.zornicka.com

9




 

Celá škola kreslila na tému šach: víťazný výkres Tijany Masarykovej, tretiačky z Padiny

Na šachovnici stojí vojsko – pešiaci v pozore, jazdci vždy pripravení vyraziť napred, strelci s odvahou leva. Noblesa dámy je dôvodom, čo hýbe dva národy v bielych a čiernych uniformách. Kráľ vydáva príkazy, no za každým jeho úspechom stojí dáma a tú si treba chrániť. Najlepšími obrancami sú napodiv už školáci. Niekoľkoročná prax v službách šachového kráľa im prináša ovocie. Na kráľovskom dvore, ktorým je šachovnica, sa žiaci vedia veľmi dobre zabaviť. Nie nadarmo sa hovorí, že šach je kráľovská hra. Slovo šach pochádza z perzštiny a znamená kráľ. Každý, kto sa rozhodne zmerať si sily v šachu, rozvíja si strategické myslenie, logiku a pamäť.

Zorničkové šachové kráľovstvo Všetka česť preto Slovenskému vydavateľskému centru z Báčskeho Petrovca – organizátorovi šachového turnaja Zornička open. Siedmy ročník šachového turnaja sa konal 5. októbra 2013 v Základnej škole maršala Tita v Padine. Stovka mladších i starších žiakov súťažila v dvoch kategóriách. Švajčiarskym systémom. Hodinky tikali celý

Otvárací program pre zorničkárov: padinské Indiánky deň nad šachovnicou a napokon určili dvoch víťazov. Z kategórie mladších žiakov si prvenstvo vybojoval Maksim Teslić. Druhá sa umiestnila Rachel Balážová a tesne za nimi Aleksej Bartoš. V kategórii starších žiakov po napínavých súbojoch spomeňme, že najlepším šachistom je Vladimír Kriška, s cťou na druhom mieste

10

www.zornicka.com

Rastislav Širka a bronz získal Tony Hric. Na hru dozerali rozhodcovia Stanislava Nedeljkovićová – ako hlavná rozhodkyňa a pomohli jej Ondrej Chlpka a Radoslav Kolarski, učitelia z Hložian a Kulpína. Víťazi z oboch kategórií sa stretli v zorničkárskych tričkách v boji o majstrovský titul. V telocvični základnej školy sa rozprestrela obrovská plachtová šachovnica. Biele a čierne políčka razom obsadili živé figúrky – samotní žiaci. O kvalite a ume aktérov svedčí, že záverečný súboj nemal konca-kraja. Napokon predsa len zaznelo „šach-mat“. VÍŤAZSTVO SI ODNIESOL VLADIMÍR KRIŠKA Z HLOŽIAN. Obaja finalisti si zaslúžili nádherné vysokánske vyrezávané drevené šachové figúrky z dielne majstra Martina Klátika z Nového Sadu. Náruč plnú kníh od Slovenského vydavateľského centra mali okrem nich aj ostatní výborní súťažiaci. Myslenie si vyžaduje veľa energie. Na to sa nedá zabudnúť. Preto... najsladšou odmenou bola obrovská torta. Na dôkaz, že chutila vynikajúco, dodajme, že kým sme prišli, bola fuč a nášmu objektívu sa podarilo zachytiť jeden z posledných kúskov tesne predtým, ako posilnil hladné bruško. Síl bolo treba, pretože z Padiny sa žiaci presunuli do Kovačice, aby sa vyšantili na bazéne v Relax centre. Nuž, bodaj by takých hier, čo spájajú všetky figúrky do kamarátskych zväzkov, bolo čo najviac! Monika Necpálová, novinárka z Trenčína, Slovenská republika Foto: Andrej Meleg


 

 Šampión vysoko sedí a ďaleko vidí: Vladimír Kriška Finálový zápas so živými figúrami moderoval riaditeľ padinskej školy Ladislav Petrovič

Najviac úspechov zožali zorničkári z Hložian a Kulpína

Unikátne figúry pre víťazov – dar majstra – umelca Martina Klátika a šachová garnitúra – dar Výboru pre informovanie NRSNM

... a z chutnej torty padinskej zostalo iba a ☺

www.zornicka.com

11


KEĎ SOM BEHALA BOSÁ: ZUZANA MEDVEĎOVÁ-KORUNIAKOVÁ (1948)

PARAŠUTISTI

Spomienky na príbehy z môjho detstva mi vždy potešia dušu, zohrejú srdce a posilnia telo, preto si ich rada oživujem. Hľa, letný príbeh o parašutistoch. Veľa detí bolo voľakedy v našej ulici, ale väčšinou sa hrávali spolu približného veku. V ten letný deň sa ich zišlo sedem. Posadali si „do kutky“. Aj v Budžáku, tak ako po celom Petrovci, takmer každý dom mal „kutku“. „Kutka“ je výklenok, vyhĺbenina do múra, toho do ulice, čiže predného. Niektoré „kutky“ mali len jeden schodík, niektoré dva, ale boli aj také väčšie, s troma schodíkmi a široké viac ako meter a vysoké vyše dvoch metrov. Vzadu boli na niektorých dvere, takže sa z ulice schádzalo do gongu, alebo, ako sa to hovorilo, „na postrechu“. „V kutke“ sa sedávalo, keď boli „rady“, stretnutia susedov a kamarátov, obyčajne v nedeľu a vo sviatok, ale sa tam aj dievky a mládenci zabávali, aj lásky a plány sa tam rodili. Slnko pálilo, bolo práve po žatve, v každom dome už bola slama pozvážaná z poľa a naukladaná do veľkých kôp, do stohov. Zuzka, Katka, Anka, Marka, Paľko, Janko a Miško vyplnili „kutku“ s troma schodíkmi a začali rozmýšľať, ako sa budú hrať. Markini a Katkini rodičia práve odchádzali na koči ťahanom dvoma koňmi, do poľa. Vraj ešte jeden koč slamy doviezť a stoh navŕšiť. „Iďeme sa ihrať na padobráncov na našom stohu,“ navrhla Marka. „To misľíš na parašutistov,“ povedala Zuzka. „Aľebo vísatkárov, aľe ako to urobíme?“ zamiešala sa Katka, Markina sestra. 12

www.zornicka.com

„Paľko, vaša mamička ešťe sušia tie rubáče na štrángu?“ vážne sa spýtala Anka a hnevalo ju, že hneď vyhŕkol, vždy namýšľavý Janko, Paľkov brat: „Už viem, to nám budú padobráňi, parašuťi, či padáke. Istotne je rubáčov viac ako nás.“ „Bravo, zo stohu buďeme skácať ako s avijónu, po lojtre vínďeme hor, okolo hrla si uvjažeme galvom, čo je v rubáči, a keď buďeme skácať zo stohu, rubáč sa rošíri, ako keť sa padák rostvorí, keť viskočí z ľjetadla parašutista,“ veselo vysvetľoval Miško. „Tag už neseťťe, chitro pre rubáče!“ prvá vstala Anka. Utekali všetci do Paľkovho a Jankovho domu. Nikto nebol na dvore, tak mohli hneď každý zobrať zo štrángu pod pazuchu rubáš. Keď bežali, zdalo sa im, že nikto nie je ani na ulici, ale vysvitlo, že ich ňanička Mara predsa bola videla a zbadala, že voľačo každý niesol. Bolože to kriku a výskania, keď skákali zo stohu, pár ráz vychádzali hore po rebríku, rozšírili ruky, a namýšľali si, že padákmi zoskakujú z lietadla. „Ja som najľepší padobránec,“ kričal Paľko. „Ja som.“ „Ja som.“ ozývalo sa viackrát. Zrazu niekto zakričal: „Marka, idú vaší!“ Ako na povel všetci boli zaraz v pitvore. Ilustroval: Pavel Koza


„No ďe sa tje ďeťi? Čo nám ňikto ňeotvára vráta?“ prekvapovala sa Markina a Katkina mama. „Ácat, čo je to telko slame okolo stohu, sľjepke to ňemohľi telko rozhrabať,“ zhíkol Markin a Katkin otec. Všetky deti vybehli na dvor a nestačili sa ani vyhovoriť, prečo neotvárali vráta, lebo mamička Zuza

zbehli s krikom: „Čak tje ďeťi voľačo vivjedľi? Mara ich viďela, že každí ňjesov pod pazuchou ako kľinovňík a to boľi moje rubáče, ľebo sa ňi na štrángu. Hádam sťe jich nepostrihaľi na plachtu do ďivadla, vraj buďeme hrať ďivadlo a načim nám urobiť oponu?!“ A už chceli chytiť vnuka Janka. Ten rýchlo odskočil a zahlásil ako „povgár“: „Pozor, pozor, dáva sa na známosť, že tu boľi parašutisťi!“ Jedine on vybehol z izby s rubášom a hneď si ho aj pretiahol cez hlavu, uviazal okolo hrdla galônom a mával rukami, ako keď lieta. „Ďe sa tje ňedoluhe, uš som počula, že rubáče zafúľaľi, zľe robiľi, ve si vi viznáťe svoje!“ dobehla s krikom Miškova mama. „Žeňi, ňezazerajťe, ňesľubujťe, že buďe bitka. Zabudľi sťe, že sťe aj vi kceľi počúvať, keť zme rosprávaľi o vojňe, o desanťe na Drvár? Kata, veť si nám ti veľa rás visvetľuvala, že to bolo vo vojňe, a to je aj šport, parašutizmus, vísatkárstvo, zoskakovaňje z ľjetadla parašutmi, padákmi. A vi, ňaňa Zuza, sťe horekuvaľi, ako to, že sa ten Šťefáňik nemohou zachráňiť padobránom. A nak ďaľej nerefenďím, už nás je tu dosť, tak aj vi druhí, herci, či čo ste, si chojťe zobrať rubáče a nak viďíme tú vašu ihru padobránsku,“ rozkázal výrečný báči Samo, ktorý neraz zachránil nie iba svoje, ale všetky deti z ulice pred výpraskom, ak to bolo potrebné, a ak tie ich nezbednosti nikomu neublížili. Tak pekne-krásne ešte raz všetci so smiechom a krikom skákali zo stohu aj viac ráz, lebo videli, že sa to všetkým páči. „Zato som ja mala takí strašňí svom, že misím ešťe ras tie rubáče prať,“ zahudrali ňaňa Zuza, ale keď odchádzali domov, pozreli na vnukov, pohrozili prstom, a potom sa predsa usmiali. www.zornicka.com

13


NAJLEPŠIE KNIHY KREATÍVNEHO CENTRA V SLOVENSKOM PREKLADE

Jasminka Petrovićová a Dobrosav Bob Živković

Čo mám vedieť o sexe? Prečítal by si si knihu o sexe? Na túto otázku odpovedalo 99 opýtaných kladne („určite“, „áno, ak v nej budú obrázky“, „nemôžem sa dočkať“, „kúpim radšej dve – jednu pre seba a jednu pre moju najlepšiu kamarátku“…). Len jeden opýtaný odpovedal: „Budem muzikant!“ (pretože otázku zjavne nepochopil, odpoveď je neplatná). – DÔVERNÁ INFORMÁCIA: Odpovede v kategórii RÔZNE sme ešte nestihli roztriedi a spracova. Otázkou zostáva, či to vôbec niekedy urobíme. – ODBORNÝ ZÁVER AMATÉROV: Na základe týchto už na prvý pohľad vysokokvalifikovaných odpovedí môže aj úplný laik (o nás profesionáloch ani nehovoriac) konštatova, že sex mladých ľudí mimoriadne priahuje a zaujíma, ale zároveň je pre nich obostretý tajomstvom a záhadami. Preto sme anketu ukončili a radšej sme od výskumu prešli priamo k napísaniu náučnej publikácie. Pri jej vzniku sme okrem svojej odbornej erudície využili výsledky amatérskeho výskumu, konzultácie expertov, ale predovšetkým vlastné životné skúsenosti, chyby, pochybnosti a bláznivosť.

PUBERTA

DETSTVO

14

www.zornicka.com

PUBERTA A ADOLESCENCIA – obdobie, počas ktorého sa z dieťaťa stáva dospelý. Trvá približne od 11. roku (môže sa začať aj oveľa skôr) do 17. roku (môže sa skončiť aj oveľa neskôr). V období puberty a adolescencie sa odohrávajú všetky možné aj nepredstaviteľné premeny – fyzické, emocionálne, mentálne, sociálne a, samozrejme, najmä sexuálne. Takmer cez noc z malého vyrastá veľké, zaujímavé sa stáva nudným a z bezvýznamného sa stáva veľmi dôležité. Hlavnou príčinou týchto náhlych a nápadných premien sú nepatrné molekuly – hor móny, ktoré odrazu začnú búrlivo vylučovať žľazy s vnú tornou sekréciou. Pohlavné hormóny ovplyvňujú vývin vonkajších aj skrytých sexuálnych znakov (rast pohlavných orgánov, začiatok menštruácie, produkcia vajíčok a spermií), ale ovplyvňujú aj zmeny psychických vlastností. Pohlavné hormóny sa delia na ženské (estrogén a progesterón) a mužské (testosterón). Pretože ani pre skú se ných odborníkov nie je jednoduché pochopiť pôsobenie hormónov, rozhodli sme sa, že sa do toho nebu deme púšťať ani my. Usilovná práca hormónov stavia mladých ľudí v puberte pred mnoho problémov a ťažkých otázok.


webmajster JANKO ŽOLNAJ

Milí priatelia, máte doma mačičku? Chodí k Vám do izbe? Ak áno, tak ste už istotne zistili, s čím sa najradšej hrá. Samozrejme, s tým, čo je zakázané – s počítačovími káblami. Azda sa jej podobajú na myšací chvostík :) Potvora malá. Pridajme k tej kope drôtov ešte i ten, ktorým pripájate svoj smartphone s počítačom. Ten má asi najradšej. Keď mačička zaútočí naň, telefón sa v okamihu mení na vtáčika a iba tak poletúva izbou. Radosti neúrekom :) Je jasné, že sa tomu čo najskôr treba vyhnúť. Naštastie, nie ste jediný, čo máte problém s tým nezbedným zvieratkom. Skupinka naštvaných chlapíkov dala hlavy dokopy, hútali, zmýšľali a onedlho aj prišli na to: vyhútali AirDroid! Iste sa Vám otáznik zjavil nad hlavou. Ihneď ho zaženieme preč. AirDroid sa nachádza na webovej stránke www. airdroid.com. Uvidíte velikánske tlačidlo, na ktorom píše: Get AirDroid – it‘s free! Áno, je to aplikácia pre mobilný telefón, ktorú si môžete stiahnuť úplne zdarma ;) V okamihu to i urobte. Stiahnite a nainštalujte. Ťuk, ťuk a je to tam. Štartujte ju a do počítačového prehliadača naklepte: http://web.airdroid. com. Vytvorte si účet a prihláste sa. Vtedy sa div divúci objaví! Zrazu všetko to, čo obsahuje Váš telefón, Vám bude prístupné cez počítač. Bez žiadneho kábla! Olalalaláá! Ten otáznik sa, tuším, vrátil nad hlavu – no, ako je to možné?

V podstate, veľmi jednoducho – Váš počítač a mobilný telefón sa spriatelili na velikánskom internet ihrisku. Teraz telefón môžete bezpečne uložiť do vreca, školskej tašky alebo zásuvky a používať ho cez počítač. Môžete reprodukovať hudbu, ktorú máte v telefóne, kochať sa vo fotkách, pozerať videonahrávky, čítať SMS... Dokonca SMS môžete i písať na počítačovej klávesnici a zasielať ich. To, čo je najkrašie, môžete cez počítač i telefonovať a pochváliť sa priateľom, aký ste zázrak práve odhalili :) Krááása! Čo sa môže jedine nebezpečné prihodiť? Tá mačička, nezbeda šialená, sa môže uraziť, že zmizol jej obľúbený kábel a chmatne tentoraz celý telefón, ak ste ho dobre neupratali a hybáááj s ním rovno na ulicu! Ojojóóój, celá pohroma! Kto ju dohoní, keď je rýchla ako raketa? Kam ho zanesie, kde ho skryje, zatratí? Ojojóóój! Nebojte sa. Bez paniky. Jestvuje elegantné riešenie a pritom príliš nenáročné. Cez AirDroid, vlastne cez tú webovú stránku, na ktorej sa práve nachádzate, poľahky ho nájdete. Stačí stlačiť na tlačidlo, na ktorom píše: Find Phone. Pred Vami sa zobrazí mapka a na nej presné miesto, kde sa telefón práve nachádza! Ha! Prekabátili ste mačičku :) Nakoniec sme predsa dosiahli cieľ – aspoň jeden kábel menej v izbe. Iba pre tú mačičku nejakú inú hračku treba vysnoriť. Možno by sme sa proste mohli trochu pristaviť a osobne sa pohrať s ňou ;) Poooozdravujem.

www.zornicka.com

15


Vedie environmentalista ADAM IVAN HUČOK

Zelen· strana (Ne) uûitoËn· energia ñ teplo Brrr, na dvere nám klope babka zima. Táto pani pomocou svojho poštára vetra už dávno rozoslala všetkým listy zo stromov na domáce adresy, v ktorých sa píše, že ide zima, bude mráz. Dúfam, že ste aj Vy dostali aspoň jeden list a ste správne nachystaní. My ekozorničkári sme vždy prichystaní na každé ročné obdobie, a preto sa ani zimy nebojíme, ale sa na ňu tešíme. My vieme, že keď nastanú chladné časy, nie je jediným riešením zakúriť do pece, tak aby sa červenala, alebo otočiť radiátory tak, aby sa v izbe nedalo dýchať. V prvom rade si dáme pozor, aby sme mali okná dobre zatvorené, aby sa cez škáry nevkrádal zlodej vietor do našich príbytkov. Vetráme, samozrejme, ale krátko, a s dokorán otvorenými dverami, a potom dbáme, aby dvere nezostávali zbytočne a dlho otvorené. Naše piecky hrejú tak, aby nám nebola zima a radšej si oblečieme teplučký sveter. Nemu16

www.zornicka.com

síme chodiť v tričku vo vnútri, to si radšej necháme na leto. Energiou treba šetriť! Lebo aj drevo, nebodaj uhlie, ktoré spálime v našich pieckach, znečistí naše prostredie, a preto sa snažme znečisťovať čo najmenej. Toto všetko neplatí len pre náš dom, takto sa máme správať aj u starých rodičov, tete alebo susedov. Ak sa oni nebodaj ešte nenachystali na zimu, naučte ich, ako sa majú správať, alebo im prečítajte tento článok, veď zima tu bude každý rok a nebudeme ich, hádam, upozorňovať zakaždým (aj keď to nie je zlý nápad ☺). A čo vo Vašej škole? Radiátory máte naplno? Dvere, sú zatvorené? Nezostávajú dlho otvorené počas prestávok? Čím sa vykuruje Vaša škola a koľko znečisťuje alebo neznečisťuje okolie? Myslím si, že pani učiteľka alebo pán učiteľ Vám budú vedieť odpovedať na tieto otázky a keď nie oni, tak pán školník stopercentne odpovie.


www.zornicka.com

17

Vyhútala a nakreslila Renáta Milčáková


– Ocko, čo chceš aby som ti kúpil k narodeninám? – Nič. Práve nemám peniaze. Učiteľka: – Jožinko, ako vieme, že mrkvička je osožná pre oči? – Jednoducho: ste už videli zajaca s okuliarmi?!

Opytujú sa Jožinka: – Jožinko, prečo plače tvoj brat? – Neviem, iba som mu trochu pomohol. – A čo si mu pomohol? – Aby zjedol čokoládu.

– Jožinko, kedy sa oberajú jablká? – Keď je susedov pes na retiazke. Sedí Jožinko v autobuse oproti nejakej babke a žuje žuvačku. Zrazu mu babka povie: – E, synček môj, márne mi rozprávaš, nič ťa nepočujem. Sedí Jožinko v autobuse oproti nejakej babke a žuje žuvačku. Zrazu mu babka povie: – E, synček môj, márne mi rozprávaš, nič ťa nepočujem. Malý Jožinko odišiel do zoologickej záhrady s mamou. – Mama, sú tu aj bociany? – Sú, Jožinko, a prečo sa spytuješ? – Zvedavý som, či ma bude pamätať ten, čo ma priniesol.

18

www.zornicka.com

– Jožinko, prečo plačeš. – Zmizol papagáj, kým som čistil klietku... – A ako si ho čistil? – Vysaváčom... Jožinko: – Mama, chcem papať niečo sladké... Mama: – Može byť sladká kapusta?

Čo je to parochňa? – To sú vlasy bez hlavy.

– Mama, môže byť, aby som dnes nešiel do školy? – opytuje sa Jožinko. – Prečo? – opytuje sa mama. – Necítim sa dobre. – A kde sa necítiš dobre? – No... v škole.

Učiteľka: – Jožinko, nakresli nám jablko. – Chcete sladké či kyslé?

Učiteľka vyvolá Jožinka k tabuli a opytuje sa: – Koľko je 8 x 3? – On odpovedá: Noooo... 25! – Správna odpoveď, ak počítaš aj túto nedostatočnú známku, ktorú ti teraz zapíšem do denníka.


www.zornicka.com

19


Spoločná fotka so šampiónom Vladimírom Kriškom: pamiatka zorničkárov na 7. šachový turnaj ZORNIČKA OPEN, zo dňa 5. októbra 2013 v Padine

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Foto: Andrej Meleg

www.zornicka.com

20

Zornicka 2013 14 03 nov  
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you