poučky (11)
|
samuel koruniak |
NAŠE JAZYKOVÉ HLAVOLAMY
Môžeme pohnúť? Preveriť ešte, či máme všetci pasoše, ličnie karty...
P
očas letných mesiacov (zväčša v júli, v auguste a v poslednom období aj v septembri) väčšiu časť zamestnancov zastihne letný, dovolenkový ošiaľ. Azda sme na to zvyknutí, že si predovšetkým cez leto vyčerpáme väčšiu časť dovolenky a odchádzame niekam s rodinou, s kamarátmi osviežiť sa k moru, prípadne niekde na pohorie, alebo proste niekam vypadneme na pár dní, aby sme si oddýchli, nabili baterky na ďalšie pracovné obdobie. V súčasnosti už nie je ani prekvapujúce, že cestovné agentúry nás zaplavujú s ponukami v čase, keď ešte ani na žiaden oddych pri mori, čiže dovolenku nemyslíme. Pri bežnej komunikácii ešte vždy používame doslovne preložený srbský tvar, čiže kalk ročňí (zo srbského slovného spojenia godišnji odmor), na ktorý jazyková verejnosť už viackrát upozornila, a to s hodnotením, že je nespisovný. Je to asi aj z toho dôvodu, že ešte silno pretrváva ekonomická kríza, ktorá sa valí aj cez našu krajinu, pri ktorej si čas dovolenky, čiže cestovanie k moru, musíme aj dopredu naplánovať, aby sme si potom mohli počas ďalších mesiacov urobiť finančný plán a program. Preto už počas jarných mesiacov sa nám dostávajú ponuky cestovných agentúr, alebo vôbec rozmýšľame o nejakom dovolenkovom zájazde. Ak sme však v situácii, že nás v turistickej letnej sezóne peniaze nepočúvajú, čiže nemáme ich nadostač, obraciame sa na lacné ponuky cestovných agentúr (niekedy počuť aj štandardné, hovorené, univerbizované, skrátené slovo cestovka), čiže na ich last minute – sú to zľavnené zájazdy, zväčša v poslednú chvíľu. Ide o prebratý tvar z angličtiny, pričom sa v slovenčine pre toto slovné spojenie nenašiel vhodný slovenský ekvivalent. (SSSJ H – L, 2011) Keďže sme krajina, ktorá nemá morské pobrežie, čiže prístup k vlastnému morskému pobrežiu (sme tým vnútrozemskou krajinou), odchádzame na dovolenku k moru do iných susedných štátov, najmä štátov balkánskeho polostrova. Po rozpade socialistickej Juhoslávie a v dobe sankcií a ekonomickej krízy sme sa predovšetkým odchádzali osviežiť k čiernohorskému prímoriu, čiže do Čiernej Hory (keďže sme do roku 2006 boli v spoločnom štátnom zväzku), kým v posledných rokoch húfne odchádzame aj do Grécka, Turecka, ale aj Chorvátska a Bulharska. To znamená, že takýmto spôsobom opúšťame svoju krajinu a musíme si dovolenkové pohodlie v tvare kúpania sa v mori hľadať v inom, ale predsa v susednom štáte. Pri chystaní sa na cestu, dovolenku, keďže prechádzame štátnu hranicu, si musíme zobrať aj mnohé doklady, z ktorých najdôležitejší je asi cestovný doklad – pas (pri prechode do niektorých štátov stačí aj občiansky preukaz). Práve tu chceme upozorniť na slová, slovné spojenia, ktoré tak často preberáme z blízkeho jazyka, zo srbčiny. Aj pri takýchto každodenných situáciách, kde sme odkázaní aspoň trošku zapojiť jazykový cit, siahneme po nespisovnej, srbskej lexike. Zo srbčiny sme si prevzali aj výraz pasoš, čiže cestovný doklad, ktorý predkladáme na hraniciach.
24
Daný nespisovný, prebratý tvar slova pasoš musíme však vymeniť výrazom pas – cestovný pas (dokument, ktorý oprávňuje osobu cestovať von zo štátu, čiže do zahraničia a späť), a poznáme aj zbrojný pas (oprávňujúci nosiť so sebou zbraň) (KSSJ, 2003). Ako sme to už spomenuli, pri prechode niektorých hraníc (keď ide o občanov našej krajiny, pri vstupe napríklad do Čiernej Hory, alebo aj Bosny a Hercegoviny) nepotrebujeme sa preukázať cestovným pasom, ale iba občianskym preukazom. Slovné spojenie občiansky preukaz, s významom doklad o totožnosti občana, v súčasnej dobe je to kartička, kde sú uvedené všetky základné osobné údaje o občanovi, sa v našej bežnej slovenčine nevyskytuje, alebo je nie v našom diskurze veľmi rozšírené. V tomto prípade sme sa terminologicky a lingvisticky prispôsobovali k administratívnoprávnym termínom ešte počas socialistickej Juhoslávie. Bola vytvorená aj osobitná komisia, predovšetkým vojvodinských slovakistov, ktorí takéto termíny v 70-tych rokoch analyzovali a uviedli do súčasnej jazykovej situácie v socialistickej Juhoslávii. Vtedy sme sa práve takýmito administratívnoprávnymi termínmi vzdialili od slovenčiny na Slovensku, pričom tento akoby defekt cítime podnes. Výsledok tejto komisie bolo vydanie slovníka – Slovník samosprávnych a iných spoločensko-politických termínov a výrazov, Srbochorvátsko-slovenský (Nový Sad, 1979), keď sme zo srbochorvátskeho slovného spojenia lična karta vytvorili priamy preklad osobný preukaz, ktorý sa v súčasnej slovenčine vo Vojvodine zachoval podnes. Preto pri formálnych prejavoch a v tom duchu, že chceme slovenčinu uberať smerom spisovnosti a termínom využívaných na Slovensku, by sme odporúčali pri takomto druhu dokladu, s ktorým sa vždy identifikujeme, používať slovné spojenie občiansky preukaz (niekedy sa vyskytujú iba iniciálky OP). Opravíme ešte titulnú vetu spisovne takto: „Môžeme sa pohnúť? (zvratné sloveso) / Môžeme vyštartovať? Preveriť, či každý má pas, občiansky preukaz.“
V rámci tohto zájazdu Vám ponúkame cestovné poistenie zdarma. Cestovné agentúry, alebo aj mnohé internetové blogy, stránky, fóra venované cestovaniu odporúčajú si pred vycestovaním vybaviť aj cestovné poistenie, ktoré by v prípade úrazu, alebo nejakej inej škody, hradilo niekedy časť, alebo aj celú výšku nákladov. V súvise s výrazom poistenie sa do nášho bežného prehovoru dostalo srbské slovo osiguranje (v našej výslovnosti osigúráňe), ktoré, samozrejme, hodnotíme ako nespisovné, čiže ako prebratý srbský termín. Logicky sme si tak do našej slovenčiny prebrali aj nesprávne slovné spojenia, čiže zložené, adverbiálne tvary so zmeneným srbským výrazom osiguranje – putničko osiguranje (niekedy aj cestovné osigúráňe),