| množného čísla – päť hodín, desať hodín, dvadsaťštyri hodín, ale i dvadsaťštyri minút, sekúnd. Mnohokrát sa však stretneme s nespisovnými spojeniami, predovšetkým keď ide o spomenuté zložené číslovky s menom počítaného predmetu, ale aj so slovkom, ktoré reprezentuje čas: dvadsaťjeden žiak, prípadne dvadsaťštyri hodiny. Hoci zložená číslovka dvadsaťštyri má na druhom mieste štyri, nemôže byť meno počítaného času, ale i predmetu, v prvom páde množného čísla (hodiny), lebo to nie sú štyri hodiny, ale až dvadsaťštyri hodín, teda musí tam byť dodržaný druhý pád (genitív) množného čísla – hodín. Tak isto bude aj číslovka štyridsaťjeden, hoci je v druhej časti zloženiny jeden, nemôže byť meno počítaného predmetu v prvom páde jednotného čísla (žiak), lebo je to viacej žiakov ako jeden – štyridsaťjeden žiakov. Taktiež sa mnohokrát stretneme aj s nespisovným slovným spojením dvadsaťštyri percentá hlasov voličov. Tu zase robíme rovnakú chybu, keď si myslíme, že prioritu má druhoradá číslovka v zloženej číslovke. Správne, čiže v spisovnej slovenčine to bude dvadsaťštyri percent hlasov voličov, tridsaťtri percent, osemdesiatdva percent, ale tri percentá, štyri percentá, dve percentá. Spomenieme tu príklad v tvare viet: „O dvadsaťštyri minút bude jedna hodina.”, „Je jedna hodina tridsaťdva minút štyridsaťštyri sekúnd.” Samozrejme, môžeme aj vynechať slová hodina a minúta, stačí povedať: „O dvadsaťštyri minút bude jedna.” „Je osem.” Podobne môžeme použiť pri uvádzaní presného času spojky a, aj, avšak aj nemusíme: „Je desať hodín a päť minút.” Zopakujeme si. Keď ide o spojenia, kde udávame počet nejakého predmetu, hodnoty, či času, treba mať na zreteli tieto pravopisné a jazykové normy: s číslom jeden ide počítaný predmet, čas, hodnota vždy v nominatíve jednotného čísla, prípadne v nominatíve množného čísla: jedna hodina, jeden žiak, jedny dievčatá. Číslovka dva, tri a štyri v spojení s počítaným predmetom majú iné pravidlo. Počítaný predmet, čas, či nejaká hodnota budú v nominatíve množného čísla: tri hodiny, štyri kruhy, dve sekundy. Genitív množného čísla použijeme pri počítanom predmete, čase, keď pred ním máme číslovku päť a vyššie, až donekonečna: päť hodín, dvadsať minút, tristošesťdesiattri sekúnd. •
annamária boldocká-grbićová |
dobroducháreň (17)
O mostoch ešte raz... V
mojom sne skočil Dušan Imbronović z mosta do vody pri Kulpíne a tá sa pozmenila na slanú. Aj keby to nebol sen, bola by to pravda! S troškou preháňania smiem tvrdiť, že všetko, čo robil, či v odbore, či mimo neho, prichutil štipkou soli, chcel byť samá chuť, ingrediencia. Žiť a spríjemňovať život iným! Byť na úžitok a na osoh, k dispozícii! Galantne! Byť na stand by – ako to dnes zvyknú hovoriť! Uňho a od neho samotného vo všetkom, čo robil, bola silnejšia jeho dobrota. Aj teraz je tak, už z tej strany života. Nevravím, že to neurobil, aby sa mu, skvelému rybárovi s rešpektovaním férovej hry, lepšie vydarila rybačka, – aby ryba zahryzla skôr a štedrejšie – než jeho švagrovi Samuelovi Boldockému, ktorý by zasa jediný mohol, s nasadením veľkých ľudí pera, napísať, že by sa takto uzavrela borhesovská parabola o tom, že život – či sen na námet života – (a jeho prví protagonisti) býva silnejší od každej literatúry. Kulpínsko – má most a pod ním berie ryba! Z mosta ma učil skákať a dočkať sa na nohy roku 1980 môj poctivý a čestný švagor Duško so slovami: – A ty plávaj! Myslel tým, to teraz naisto tvrdím: ak raz budeš obkolesená „žralokmi”, to bude ich problém, nie tvoj! Po správe o jeho smrti – 22 dní po svojej manželke, mojej tete Zuzane, a po precitnutí zo sna som sa rozhodla: – Poslednýkrát hovorím o mostoch! Poviem to ešte teraz, a potom už navždy budem mlčať! Tu, u nás, sa hlavne falzifikuje, vyvracia, reeviduje každá metafora o mostoch. O spájaní a budovaní, o nadväznosti a o stykoch. Raz, nie až tak dávno, som totižto prehovorila o potrebe budovania mostov a lávok medzi ľuďmi, samozrejme, globálnou metaforou. Národný sentiment odpovedal výškerom. Bola som zakríknutá, inkriminovaná, pranierovaná – nielen na „pľaci”, ale aj v televízii! Aké mosty! Načo sú mosty, tie nás asimilujú! Ak asimilovať, tak sami sebou, čiže už sme sa dosť odslovenčovali, sami sebe si dovolili kolaps úrovne materčiny! Poriadne si ju „zaparložili” „asimilantmi” z našich vlastných radov, a tak radšej potom búrať mosty k iným! Máme dosť so sebou! Učičíkať sa trebárs v malosti, ale v žiadnom prípade neprechádzať mosty. Nepotrebovať tú druhú stranu! Len ak, občas, „prevesti žednog preko vode!” Ak aj, tak v súlade s oligarchiami a rekonfiguráciou sveta, stavať tajné a utajené súkromné lávky, či odskočne daske k zahraničným kontám a k tokom peňazí. Nech našich trápi materiálna choroba a dezolátny stav kultúry na tej našej strane! Dušan Imbronović bol svojráz. Asimilovaný, poslovenčený a „pokulpínčovaný” svojvoľne maximálne a systematicky! Zošľachtený láskou a jej inou kultúrou a jazykom. Tak ako náhodne patril k jednému národu osudovou spriaznenosťou prišpendlíkovaný bol k inému národnému kolektívu, ktorého si nielen rešpektoval, ale i celkom zámerne osvojil, človekom bol nutne. Človekom tak bol aspoň dvakrát, na druhú, dvojnásobne! Budovateľ z vokácie a presvedčenia.
Nazvime to groteskou, tú našu žalobu, či komplex, xenofóbiu, že sme nikomu nie potrební. Táto vyústila do kontraefektu: to, čo nechceš, aby robili tebe, najradšej to rob ty iným! Duškovi sme boli potrební. Nebol zaťažený, nevedel o „ my” a „oni”. „Drahuo mi je” (slová D. I.), že ukázal, ako byť súčasne jedno – vyšší cieľ. Dobrý duch. Že je zduchovnením svojpomoci spájať. A to sa nesmie ošúchať! Slovníček V texte sme sa dotkli spojení o mostoch. Pozrime sa, aké frazeologické spojenia v tomto kontexte ponúka Malý frazeologický slovník. (E. Smieškovej) MOST – spáliť (strhnúť zničiť a pod.) za sebou všetky mosty – pretrhnúť spojivá, prerušiť všetky styky, a tak si znemožniť návrat: Po takomto živote sa už nemohla vrátiť na dedinu, k rodičom. Spálila za sebou všetky mosty. (Smena) Načo už vopred spáliť všetky mosty? Spojivo, prechod: Citová báseň je mostom k poézii Jána Hollého. (Krčméry) Pod heslom most v Slovníku slovenského jazyka nájdeme aj porekadlo: Z mosta do prosta – povedať niečo z mosta do prosta – priamo, otvorene – treba si ho využiť namiesto srbského spojenia Što na umu, to na drumu.
MOSTÍK Namiesto srbského spojenia „odskočna daska”, ako sme uviedli v texte, treba použiť spojenie odrazový mostík – východisko, začiatok nejakého konania, nejakej činnosti – odrazisko; pren. východisko, príprava na dosiahnutie, získanie, nadobudnutie niečoho. Prebudenou drzosťou nazývame jej túžbu po šťastí, pretože si dovolia spraviť zo mňa „odrazový mostík”. Odrazový mostík k cieľom, o ktorých sa domnievala, že ju spravia šťastnou. (J. Johanides) Žedna čoveka preko vode (preko devet voda) prevesti. V Slovníku srbského jazyka nájdete vysvetlenie: prevariti nekoga, podvaliti nekome. Jeho slovenský ekvivalent je previesť niekoho cez lavičku, previesť dakoho cez lávku, expr. oklamať, prekabátiť niekoho (porov. prejsť niekomu cez rozum / preliať niekomu olovo). Rak kupčil s grófom Czákym a previedol ho akurátne cez lavičku, predal mu kopova za teľa. (J. Skalka)
neZábudka Určite! – Macher – z nemčiny nám prišlo toto krásne presné hovorové expresívne slovo: šikovný človek, odborník v nejakom odbore, výborný pracovník, znalec. Oprášte si ho vždy, keď sa Vám šikne, na počesť budovateľov a každej neopakovateľnej metafory! Pán boh daj šťastia, lavička! •
27