|
Na hranici kosodreviny zľava: Dušan Kubinec, Ján Tomáš a Miroslav Bielik
& andrej meleg | skvosty
Kriváň má hŕbu návštevníkov
Národný výstup na Kriváň 2013 P
ísal sa november roku 2012. Na bratislavskom knižnom veľtrhu Biblioteka 2012, na ktorom sa Slovenské vydavateľské centrum pravidelne zúčastňuje, s Miroslavom Bielikom, riaditeľom Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej a v súčasnosti aj predsedom Spolku slovenských spisovateľov, sme sa dohodli, že v auguste 2013 vystúpime na Kriváň. Vtedy to vyzeralo len ako rozprávka o peknom dobrodružstve, ktorá zostane rýchlo zabudnutá. Našťastie sa tak nestalo. Po niekoľkých nasledujúcich stretnutiach s Mirom Bielikom mi však bolo jasné, že tohto roku na Kriváň pôjdem a že sa aspoň pokúsim zdolať ten prekrásny tatranský vrch. Národný výstup na Kriváň 2013 bol venovaný 150. výročiu založenia Matice slovenskej a 1150. výročiu príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie Slovenska. Výstup na Kriváň možno začať z dvoch miest – z Troch studničiek alebo zo Štrbského Plesa popri Jamskom plese. My sme si zvolili prvú možnosť, výstup z Troch studničiek. Výstup je náročný, celodenný, ale zároveň aj jeden z najkrajších na Slovensku a Kriváň je jednoznačne najfotogenickejší a najslovenskejší štít, právom považovaný za symbol slovenskej zeme. Pohli sme sa zavčas rána. Naša výprava pozostávala, vrátane autora týchto riadkov, z piatich členov: Miroslav Bielik, predseda Spolku slovenských spisovateľov, Ján Tomáš, starosta obce Župkov, Jozef Lukáč, predseda Dozornej rady Matice slovenskej, a Dušan Kubinec, dlhoročný riaditeľ sklární v Utekáči, tiež riaditeľ Domu MS v Lučenci, v súčasnosti člen výboru MS a predseda krajskej rady MS v B. Bystrici, najskúsenejší člen našej expedície, pre ktorého bol toto už 41. výstup na Kriváň.
Spoločná fotka pri dvojkríži – v drepe, sprava: Miroslav Bielik a Andrej Meleg, stoja pri dvojkríži, sprava: Dušan Kubinec a Jozef Lukáč
Ako sme pomaly postupovali smerom k vrcholcu, začala sa zračiť pod nami prekrásna krajina. Krásne doliny, vrchy, údolia a plesá sa objavovali každým ďalším krokom a každým novým metrom nadmorskej výšky. V slávnostný deň sa spolu s nami na Kriváň vybralo okolo tisíc milovníkov prírody, horolezeckých zanietencov a slovenských národovcov.
Na vrchu zaviala aj srbská zástava
Cesta k vrcholu vedie najprv nádhernou jedľovou horou. Trochu vyššie sa objaví zranený les. Zničila ho pohroma, ktorá prehrmela Tatrami 19. novembra 2004. Končiac kosodreviny začína sa ďalšia zaujímavá časť výstupu – cez nízke porasty a prekrásne, horskými kvetmi rozkvitnuté, rozsiahle priestranstvo. Keď prekročíme nadmorskú výšku 2000 metrov, rozlúčime sa s rastlinným svetom a prechádzame kamennými chodníčkami. V záverečnej fáze výstupu, vo výške 2300 metrov, dotýkajú sa nás už kolmé steny a skaly. Samotný výstup začína byť nebezpečný, k slovenskému dvojkrížu na vrchole Kriváňa musíme pokračovať veľmi opatrne. Dvojkríž, skrášľujúci štít, presne pred desiatimi rokmi vyniesli a postavili naši kamaráti Jozef Lukáč a Dušan Kubinec a teraz sa oň z roka na rok starajú. Na vrchole sme všetci statoční spoločne zaspievali piesne Kto za pravdu horí a Na Kráľovej holi. Organizátori tohtoročného výstupu predniesli slávnostné príhovory. V svojom prívete Miroslav Bielik osobitne pozdravil aj hosťa zo Srbska, Andreja Melega. Bol som poctený týmto uvítaním a šťastný, že som sa dostal na vrcholec Kriváňa. Kto sa dostane na vrchol tohto krásavca, zostane stáť v nemom úžase, aké sú tie Tatry krásne! Naskytne sa mu pohľad na celé Vysoké Tatry z výšky takmer 2500 metrov. A na ten moment bude spomínať po celý život...