Page 1

SLOVENSKÝ MAGAZÍN číslo 7 – 8, 2013

ročník 20

cena 100 din

Bul. M. Pupina 1/IV 21000 Nový Sad Tel./fax: +381 21 422 989 e-mail: office@rada.org.rs www.rada.org.rs

Autoservis Triaška Ján Triaška · podnikateľ Báčsky Petrovec, 021/780-382

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

SIMPLY CLEVER

Oprávnený servis M. Kardelisa 22, Kysáč Tel./fax: 021/827-364


|

 &  annamária boldocká-grbićová

Centrum Levoče

/

 ľudmila berédiová-stupavská |

Banská Štiavnica – z pravej strany dom Maríny Pišlovej

ŠTUDIJNÝ POBYT NA SLOVENSKU – PO STOPÁCH SVETOVÉHO DEDIČSTVA UNESCO

Slovensko sa europeizuje V

dňoch 23. – 29. júna 2013 žiačky Gymnázia Jána Kol- na čele s vychovávateľkou profesorkou Ľudmilou Berédilára so žiackym domovom v Petrovci: Jaroslava Maje- ovou-Stupavskou, ako i krajania z Rumunska a Maďarska. Hostitelia – na čele s Mgr. Klaudiou Báčkaiovou ich privírová, Lýdia Speváková, Jana Domoniová, Miroslava Šimovičová, Svetlana Vrbovská a Gymnázia Mihajla Pupina tali v Modre –v krásnom areáli vilovej štvrte, ktorá vznikla v Kovačici Annamária Babincová, Alena Petríková, za sprie- ešte za čias Rakúsko-Uhorska, v stredisku Harmónia, kde vodu profesorky slovenského jazyka a literatúry Annamárie boli ubytovaní. Keďže zámerom tohto ročníka kurzu bola Boldockej-Grbićovej, pobudli na kurze Slovenčina na každý cesta po kultúrnych a prírodných pamiatkach Slovenska zaradených do svetovej deň a slovenské reálie klenotnice UNESCO, na v Slovenskej republike úvod odznela prednáška v organizácii Oddelenia na tému Svetové dedičpre odborné zdokonaľostvo UNESCO. Z Harmóvanie krajanov Filozonie vyrazili na trojdňovú fickej fakulty Univerzity exkurziu po Slovensku. Komenského v BratislaPrvá zastávka – Banská ve. Bola to študijná cesta, Štiavnica, krásne mesto, ktorú im zabezpečila Náktoré leží na sopečnom rodnostná rada slovenkrátri a má dom Sládkoskej národnostnej menvičovej Maríny Pišlovej. šiny – Výbor pre školstvo Artikulárny drevený kosza dosiahnuté úspechy tolík v Hronseku – evana republikovej súťaži njelici si ho svojho času z gramatiky. (Tieto úspemuseli vystavať za rok chy rovnako tak patria a nepoužívať klince. Na i profesorkám Marte PavNa ceste do Vlkolínca ich počesť sme tu začokovej z petrovského gymnázia a Anne Dudášovej z kovačického gymnázia.) spievali – z iniciatívy profesorky Ľudmily Berédiovej-StupavOkrem nich na tomto zájazde sa zúčastnili aj ďalší žiaci zo skej a žiaka Miroslava Poničana Hrad prepevný. Malebné Srbska – Kysáčania a Petrovčania, ktorí si to rovnako tak nízkotatranské Mýto pod Ďumbierom – penzión Rojas bol zaslúžili za úspechy v oblasti folklóru a na kultúrnom poli naším, domom dva dni. (Pokračovanie na s. 22.)

Za bránou Spišského hradu

Panoráma Spišského hradu


editoriál

| anna tomanová-makanová, predsedníčka NRSNM |

Desať rokov našej rady

V

roku bežnom jubiluje i Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny ako prvá celomenšinová organizácia Slovákov v Srbsku, ktorá v zmysle zákona zastupuje slovenskú menšinu v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania v jazyku národnostnej menšiny a úradného používania jazyka a písma, zúčastňuje sa v procese rozhodovania alebo rozhoduje o otázkach z týchto oblastí a zakladá ustanovizne, hospodárske subjekty a iné organizácie z týchto oblastí. Čo umožnil vznik tejto celomenšinovej organizácie Slovákov v Srbsku? Vytvoril predovšetkým novú príležitosť na posilnenie národného povedomia príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Prejavilo sa to už pri zakladaní Národnostnej rady, keď pri voľbe jej členov v roku 2003 svojich zástupcov delegovala väčšina slovenských organizácií, spolkov a inštitúcií. Ešte výraznejšie sa to prejavilo pri dobrovoľnom zápise príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny do osobitného voličského zoznamu, čo bolo podmienkou organizovania priamych volieb nového zloženia NRSNM. Aby sa uskutočnili priame voľby, do 9. marca 2010 bolo treba do osobitného voličského zoznamu zapísať minimálne 23 609 príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny. Do stanoveného termínu sa do tohto zoznamu zapísalo viac ako 31 000 príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny. Znamenalo to výrazné prekročenie zákonom stanoveného cenzu a priam plebiscitové vyjadrenie vôle príslušníkov našej menšiny. Jednou zo základných zásad práce Národnostnej rady je aj jej snaha o zapájanie čo najširšieho okruhu ľudí. V súčasnosti je do práce samotnej Národnostnej rady, okrem jej dvadsiatich deviatich zvolených členov a piatich zamestnancov odbornej služby, aktívne zapojených takmer 200 členov výborov a ich jednotlivých komisií, predovšetkým odborníkov zo štyroch oblastí, ktoré sú v kompetencii Národnostnej rady. Okrem toho s Národnostnou radou spolupracujú aj zástupcovia prakticky všetkých spolkov, organizácií, inštitúcií pôsobiacich v oblasti vzdelávania, informovania, kultúry a úradného používania jazyka a písma. V praxi to znamená, že Národnostná rada v oblasti vzdelávania priamo, alebo nepriamo spolupracuje so 41 vzdelávacími inštitúciami, a to s 11 predškolskými ustanovizňami, 31 základnými školami s dvomi strednými školami a so 4 vysokoškolskými ustanovizňami. V oblasti kultúry Národnostná rada doteraz spolupracovala so 79 slovenskými spolkami, inštitúciami, organizáciami a združeniami. V oblasti informovania táto spolupráca sa uskutočňuje s 11 médiami a v oblasti úradného používania jazyka a písma s 11 obcami,

v ktorých sa slovenčina používa v úradnom styku. Okrem kompetencií v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania v jazyku národnostnej menšiny a úradného používania jazyka a písma Národnostnej rade prislúchajú aj významné právomoci v oblasti ochrany získaných práv národnostnej menšiny. Národnostná rada v súlade so Zákonom o národnostných radách národnostných menšín zakladá ustanovizne, združenia, nadácie, hospodárske subjekty v oblastiach kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma. Vychádzajúc z týchto právomocí sa Národnostná rada stala zakladateľkou NVU Hlas ľudu, spolu s AP Vojvodinou založila Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, od Obce Báčsky Petrovec prebrala časť zakladateľských práv Múzea vojvodinských Slovákov a od Obce Kovačica prebrala časť zakladateľských práv Galérie insitného umenia v Kovačici. V oblasti školstva Národnostná rada prebrala od AP Vojvodiny časť zakladateľských práv Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci a v súčasnosti prebieha proces preberania časti zakladacích práv viacerých slovenských základných škôl. Národnostná rada sa najnovšie stala majiteľkou pamätného domu Martina Jonáša v Kovačici, ktorý by v budúcnosti mal byť súčasťou organizačnej štruktúry Galérie insitného umenia. Okrem toho Národnostná rada vyhlásila desať inštitúcií a štrnásť festivalov celomenšinového významu za inštitúcie osobitného významu pre slovenskú národnostnú menšinu a v súlade s týmto rozhodnutím sa podieľa na ich spravovaní a organizovaní. Národnostná rada je partnerom republikových, pokrajinských a lokálnych a orgánov štátnej správy, inštitúcií a mimovládnych organizácií. V tomto zmysle spolupracuje s ministerstvami, pokrajinskými sekretariátmi a inými inštitúciami a orgánmi lokálnej samosprávy, ktorých činnosť sa dotýka práv národnostných menšín. Významnú prácu Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny vykonávala aj v rámci Koordinácie národnostných rád, ktorej činnosť na realizácii spoločných aktivít mimoriadne úspešne koordinovala do roku 2008. Národnostná rada pravidelne spolupracuje s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa zaoberajú otázkami ľudských a menšinových práv. Významným segmentom činnosti Národnostnej rady je spolupráca s inštitúciami a orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky. Táto spolupráca sa realizuje na viacerých úrovniach – od miestnej až po tú najvyššiu úroveň vlády Slovenskej republiky a jednotlivých ministerstiev. Osobitný význam má spolupráca s Úradom pre Slovákov žijúcich

v zahraničí, ktorý zabezpečuje proces tvorby štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a výkon štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Práve Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí organizačne, a najmä finančne podporuje viaceré projekty Národnostnej rady. Viaceré projekty Národnostnej rady boli financované z rozpočtu Slovenskej republiky práve prostredníctvom tohto úradu. Národnostná rada ako orgán kultúrnej autonómie slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku nadviazala úspešnú a bohatú spoluprácu s viacerými partnerskými organizáciami v zahraničí. Osobitne úspešná spolupráca prebieha s partnerskými organizáciami v regióne, predovšetkým s Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku, Čabianskou organizáciou Slovákov, Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku, s Demokratickým zväzom Slovákov a Čechov v Rumunsku, Kultúrnou a vedeckou spoločnosťou Ivan Krasko z Nadlaku, Zväzom Slovákov v Chorvátsku atď. Spolupráca prebieha aj s inými spolkami a organizáciami zahraničných Slovákov, resp. so Svetovým združením Slovákov v zahraničí. Nie menej dôležitá je spolupráca Národnostnej rady s viacerými medzinárodnými organizáciami, ako sú Rada Európy, Európska komisia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, The Project on Ethnic Relations z USA a pod. Úradným sviatkom slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku sú Slovenské národné slávnosti. Vážení čitatelia a príslušníci našej menšiny, prajem vám všetko najlepšie k nášmu sviatku a tentoraz ku všeobecným blahoželaniam, v ktorých sa pripomína zdravie, šťastie a pohoda, pripisujem ešte jedno želanie – buďme si navzájom blízki, buďme si priatelia.

z obsahu Jej silná cnosť je skromnosť

..... 4

Grafika ako identifikačný kód . . . . . 6 Prečo písať a prečo tvorivosť odmeňovať? . . . . . . . . . . . . . . 8 Vždy pripravená odpovedať na najťažšie životné otázky . . . 10 Šafárik spojil naše životy

. . . . . . 12

Kroje nás robia vyhľadávanými . . 14 Kreslenie a opäť kreslenie a maľovanie . . . . . . . . . . . . . 16 Desať rokov Slovenského vojvodinského divadla . . . . . . 18 Ako zaobchádzať so psíkom . . . . . 33

3


kliknite na...

|

 svetluša hlaváčová /  archív adely obšustovej |

NAŠE DIEVČA Z TITULNEJ STRANY – ADELA OBŠUSTOVÁ

Jej silná cnosť je skromnosť

P

izbe. Okrem toho rada džoredtým než ju predstavíme, na Adelu Obšusgujem, plávam, jazdím na tovú z Aradáča si posvietime najprv z hľadiska bicykli, pletiem vlasy, hrám pôvodu jej mena. Nemecká podoba teda znamená na gitke, spievam... „vznešenú postavu” a francúzska zasa „ušľachtilú Po absolvovaní štúbytosť”. Nám sa však pri myšlienke na Adelu Obdia slovenčiny zamestšustovú vynára obraz mladej šľachtičny – Adely nala si sa ako učiteľka Ostrolúckej, priateľky Ľudovíta Štúra, ktorá v prna dvoch základných vej polovici 19. storočia vo väčšine súčasníkov školách. Bolo to náročevokovala ideál novej šľachty, sľachty ducha... né rovno z lavíc si hneď Niečo v tých významoch predsa len je, lebo naša zastať za katedru? skutočná Adelka je šarmantná mladá dáma, ktorá Mala som to šťastie, že žiari étericky a s poslaním ducha svojich predkov. som sa dostala najprv Jednak ako učiteľka slovenčiny na základných k tým malým osemročným školách v Bielom Blate a v Aradáči, jednak ako dieťatkám, ktoré si ešte osobnosť, ktorá v cirkvi hlbšie vníma kresťanské stále zvykajú na školské zásady. Do tretice hrá na heligónke, ktorá je nádlavice, a ktoré voči mne herným odkazom našich predkov... Sú to iba nieAdela v chýrečnej banátskej trstine prejavovali a prejavujú ktoré styčné body, ktoré nám pomôžu nakuknúť veľmi dobrý rešpekt. Takže mi moji noví žiačikovia v tom do sveta Adely Obšustovej a odhaliť jej svetonázory... Keďže sme úvodnú časť venovali pôvodu tvojho mena, najviac pomohli. Časom som si však zvykla celkom dobre a bez žiadneho prekvapenia reagovať na oslovenie ,,pani učiodhaľ nám, kto ti dal také ušľachtilé meno? Najprv som sa mala menovať Anna alebo Martina, ale potom teľka”. Našla si už za ten rok svoj vlastný systém vo vyučovaní? Myslím si a dúfam, že som našla nejaký svoj systémik, ale nechcem z toho robiť žiadnu vedu. Uvedomujem si, že som ešte mladá a že sa ešte stále každým dňom učím a veľmi rada počúvam rady starších, skúsenejších kolegýň, ktoré sú veľmi ochotné spolupracovať. Koľko pätoriek si najviac dala počas jednej hodiny? Najviac pätoriek som dala asi šesť. Ale žiaci si to naozaj poctivo zaslúžili. Žartuješ so žiakmi? Keď je tomu vhodná chvíľa, áno. Prečo nie? Myslím si, že dynamická a pestrofarebná hodina lepšie udrží koncentráciu hociktorého typu nového učiva ako monotónne rozprávanie bez kúsku osviežujúcej atmosféry. Berieš im mobily na hodine? Mala som šťastie, lebo zatiaľ som nevidela ešte, že ho používali. Počas fotografovania pre titulnú stranu Národného kalendára Ako si predstavuješ ideálneho učiteľa? musela prispieť i Adelina stará mama, aby vyzerala čím krajšia Ideálneho učiteľa si predstavujem ako osobu, ktorá predoa s dokonalými šestorkami (foto: Ján Hlaváč) všetkým miluje deti, svoj predmet, svoju úlohu preniesť na otcovi kamaráti predbehli s výberom týchto krásnych mien, žiakov vlastné vedomosti tým najlepším spôsobom. Avšak velebo ich venovali svojim dcérkam, takže sa moji rodičia rozhodli, že ešte raz skúsia pátrať po názve ich prvého dieťaťa. Skúmali kalendár, a keď prišli po 22. december, zastavili sa. Videli tam mená Adela, Etela. Do Adely sa zamilovali a spomenuli si aj na tú Štúrovu, čo ich ešte väčšmi motivovalo a stalo sa. Vznikla nová aradáčska Adela. Ako sa v tom mene cítiš? Ako sa cítim vo vlastnom mene? Zaujímavá otázka. Musím uznať, že sa ma to ešte doteraz nikto týmito slovami nespýtal. Cítim sa celkom ok. Nuž verím, že sa každý vo vlastnom mene, tak isto, cíti originálne a jedinečne, lebo aj keď sa stane, že jesto ešte aj iných ľudí s tvojím menom, tvoj charakter je len tvoj a pri myšlienke na určitú osobu môže vzniknúť len a len jedno zjavenie. Kedy a kde sa však najlepšie cítiš? To závisí od mojej nálady. Niekedy sa cítim naj s mojou rodinou, domácimi miláčikmi, kamarátmi S cirkevnou mládežou a z druhej strany mi super vypĺňa čas čítanie v mojej

4


|

 svetluša hlaváčová /  archív adely obšustovej | kliknite na...

domá som si toho, že im kamarátkou byť nemôžem. Keby to bolo tak, potom by odo mňa očakávali hru, a nie učivo. Doma máš vzor, čiže tvoja mamka je tiež učiteľka triednej výučby. Dáva ti nejaké rady, odhaľuje metodické pokyny? Mám maximálnu matkinu podporu, ale mi dáva voľné ruky, nech robím sama tak, ako si myslím, že je najlepšie, lebo si je vedomá toho, že sa tak najlepšie naučím. V prípade, že sa ocitnem v nejakej neznámej situácii, veľmi rada mi navrhne, čo mám robiť. So svojimi bieloblatskými žiakmi si nacvičila divadelné predstavenie. Čo táto tvorivá činnosť dala tebe a čo im? Táto činnosť mi dala novú skúsenosť. Doteraz som ešte nikdy nemala príležitosť nacvičovať divadlo. Musím uznať, že som tento záväzok nevnímala ako ľahký, čo ani nebol, ale šťastná som, že sa mi to podarilo úspešne absolvovať. Deti tiež získali novú skúsenosť divadelných dosiek, väčšie Adela s deťmi na besiedke spolu s pánom farárom Vladimírom sebavedomie a super kamarátenie sa. Lovásom ml. a pani farárkou Olinkou Lovásovou Aktívna si v evanjelickej cirkvi v Aradáči a širšie. Čo je konkrétne tvojou povinnosťou? ktorí mi pomohli zvíťaziť nad strachom a vystúpiť pred auditóTo vlastne ani povinnosť nie je. Je to moja prekrásne vypl- riom. ☺ nená časť týždňa. Spoločne s našou pani farárkou Olinkou LoAko kontrastom ku gitare je ľudový nástroj – heligónvásovou a katechétkou Annou Ľavroškovou máme na starosti ka. Kto ťa naučil na nej hrať? sobotňajšie detské besiedky, na ktorých prenášame od tých Áno, heligónka. Zvláštny ľudový inštrument, veľmi typický najmladších, trojročných, po tých najstarších, osemnásťroč- pre našu dedinu. Naučila ma na nej hrať moja stará mama ných, Biblické príbehy a vánok Ducha Svätého. Ak by som mala Zuzana Obšustová. typovať, tak mojou starosťou sú najviac hudobné body. V Aradáči sa hovorí „hrať na meškách” a chýrečná je Ako vnímaš tento druh tvojej aktiskupina aradáčskych meškárok. Koľvity, čiže ako ťa to napĺňa duchovne ko ich je dnes okrem tvojej starej ako veriacu? mamy? Boha – Ježiša vnímam ako zmysel Moja stará mama už s nimi nehrá, má môjho života. Viem, že všetko, čo mám, iné povinnosti. Avšak keď treba vytvoriť mám len skrze Neho. Myslím si, že toto, väčší kolektív, vždy je ochotná pomôcť. čo robím, je jednou z najmenších vecí Momentálne skupinu tvoria štyri ženy. a spôsobov, ako Mu môžem slúžiť. Sú to jedinečné hudobníčky. Ako Si samoukom na gitare. Čo ťa k todlho pôsobia? mu motivovalo? Ich pôsobenie je ako dvakrát ja. PôsoUž ako malá som mala veľmi rada bia vyše štyridsať rokov. hudbu a všetko, čo je s ňou späté. Počas Aký je pocit držať v rukách takýto štúdia na gymnáziu si môj mladší brat skvost – dych histórie a z neho nákúpil gitaru, ktorá ma vždy priťahovala. sledne vyčarovať melódie? Rozhodla som sa, že sa musím aj ja začať Každý inštrument je podľa niečoho veľna nej cvičiť. Prosila som brata, nech mi mi zvláštny, a tak aj tento. Je veľmi dobrý ukáže základné akordy. Začala som sa pocit držať v rukách heligónku. A keď ešte s nimi baviť, vždy, keď som prišla počas máš na vedomí, koľko má rokov, čo všetko víkendu domov, lebo som počas stredoprežila, dáva to človeku naozaj veľmi školského vzdelávania bývala v internáte. významné príjemné emócie. A tak som to po niekoľkých mesiacoch Máš nápad, ako prispieť k jej zaAdela v patine času pomaly začala ovládať. chovaniu pre ďalšie generácie? Musím povedať, že som veľmi veľkú podporu dostala aj od Jeden z problémov u nás v Aradáči je ten, že máme málo nášho pána farára Vladimíra a pani farárky Olinky Lovásovcov, heligónok, z čoho nemáme možnosť naučiť ostatné mladé dievčatá, ktoré by možno aj mali záujem. Bolo by veľmi dobre, keby sa jedného dňa podarilo pre Aradáč zaobstarať niekoľko takýchto harmoník, ktoré by patrili dedine a boli k dispozícii na používanie každému, kto by o to mal záujem. Som si istá, že by to bol veľmi dobrý krok k ich dlhoročnému životu. Čo všetko by si popri množstve uvedených aktivít v nasledujúcich rokoch chcela dosiahnuť? Zdá sa, že som momentálne vo fáze tzv. spontánnosti, čiže, keď sa niečo naskytne, tak sa s tým zaoberám... Myslím si, že je u človeka najdôležitejší ten duchovný pokoj, vnútorná satisfakcia... Vonkajšie veci, čiže veci, ktoré sú takpovediac „na výstave” pre iných ľudí, sú, podľa mňa, len sekundárne. Primárne je predsa, aby sme boli spokojní sami so sebou. Ostatné sa potom už urovná... ☺ Ešte ti chceme zaželať pekné prázdniny, aby si si poriadne vychutnala svoj zaslúžený oddych a v septembri Bieloblatskí žiaci so svojou učiteľkou Adelou Obšustovou sa naštartovala do nového pracovného cyklu a za novými na detskej divadelnej prehliadke 3xĎ v Starej Pazove úspechmi.  (foto: Andrej Meleg)

5


máme česť...

|

 ján hlaváč

/

 andrej meleg |

S NAJVÝZNAMNEJŠÍM SLOVENSKÝM GRAFIKOM VO VOJVODINE – PAVLOM ČÁNIM

Grafika ako identifikačný kód Umenie je krajšie a pôsobivejšie ako život, lebo ťou gratulujeme k sviatku a takto mu ďakujeme za nám predvádza ľudský život v koncentrovanej podo- všetko jeho úsilie i úspechy v grafickej a maliarskej be. Kvôli tomu sa však nemôžeme vzdať pôžitkov zo tvorbe. Keby ste si zaspomínali na svoje začiatky. života, lebo ten je skutočný, zatiaľ čo umenie predváPrvé roky života ste prežili v idylickej dedinke dza vymyslený život. (Matuška, A.) „Výtvarné dielo Mgr. Pavla Čániho vzniká vyše 30 na okraji Fruškej hory v Erdevíku v učiteľskej rokov. Jeho výtvarná tvorba je figurálneho rázu a má rodine Júlie a Pavla Čániovcov. Kde sa vzala vášeň ku kresleniu? fantastické črty. V podstaPrvé roky života sme te ide o postmoderný výprežili v Padine, už vtedy tvarný prejav, ktorý sa som veľa kníh dopĺňal zaoberá večnými témami vlastnými ilustráciami. Otec lásky, teda života a smrti. mal výtvarný talent, tak V navrstvenosti jeho výurčite genetika je po otcotvarného prejavu badať vi. V Erdevíku som strávil aj prvky zo slovenskej detstvo a základné škovojvodinskej ikonografie lenie, počas ktorého a kultúry. Jeho tvorbou priam explodoval môj zádominujú grafické hĺbkoujem o výtvarné umenie. tlačové techniky, ale rovOkrem otca Pavla a matky nako úspešne sa zaoberá Momentka oddychu Júlie určite i môj učiteľ aj maľbou. Vypracoval aj rad portrétov významných osobností z dejín a súčas- Vladimír Bartoš mi pomáhal získať informácie o umenosti kultúrneho života vojvodinských Slovákov...” ní. Moje školenie pokračovalo na petrovskom gymTakto to výstižne v istom rozhovore povedal profesor náziu, kde mi profesorka výtvarného umenia Zlata Kišgeciová pomohla rozšíriť a prehĺbiť vedomosti o výSamuel Čelovský. tvarnom umení. Zásobovala ma kopou kníh s reprodukciami a odviedla do ateliéru Zuzky Medveďovej. Tiež kamarátenie so staršími žiakmi, predovšetkým Miroslavom Dudkom a Samuelom Čelovským, teraz významnými osobnosťami našej komunity, ma upevnilo v rozhodnutí pokračovať v školení na umeleckej akadémii. Naozaj ste ani na chvíľku neuvažovali o inej škole, čiže o inej profesii? Nie. Úspešne ste vyštudovali nielen strednú školu, ale potom aj Umeleckú akadémiu v Novom Sade. Ako mladý začínajúci umelec mali ste v pláne robiť „veľké vážne” umenie? Podarilo sa mi dostať sa na Akadémiu umenia v Novom Sade a v štarte som mal ambície robiť veľké, Časť laureátov Ceny Identifikačný kód Slovenska – Ľubomír monumentálne umenie. Bolo to trochu pod vplyvom Feldek, Pavel Dvořák, Pavel Čáni a sochár Tibor Bartfay veľkých umelcov, ako sú Giotto, Michelangelo, OrozZa svoje výtvarné dielo Pavlovi Čánimu sa dostali co, Picasso, Mucha... Ale sny sú jedno, a život niečo početné uznania a ceny v Srbsku, na Slovensku a v Ta- iné... Kedy ste sa rozhodli pre grafiku? liansku. Vlani mu Spoločnosť Artem na Bratislavskom Profesori grafiky Halil Tikveš a Milan Stašević mali hrade udelila aj Cenu Identifikačný kód Slovenska. Usporiadal vyše 40 samostatných výstav v Srbsku veľký podiel v mojom rozhodnutí venovať sa grafike. a bývalej Juhoslávii, na Slovensku, v Poľsku, Nemec- Vážil som si ich umenie, ale i ako pedagógovia zapôku a Holandsku. Spoločne vystavoval po celom svete. sobili svojou skromnosťou a diskrétnym postupom Pavel Čáni v roku 2013 oslavuje svoje životné jubi- pri korigovaní našich prác. Tikveš mi ukázal aj na leum, šesťdesiatiny. Namiesto kytice ruží nasleduju- pragmatickú stránku štúdia grafiky. Maľovať možno cimi riadkami mu spolu s našou čitateľskou verejnos- takmer všade. Grafika si vyžaduje podmienky, akoby 6


|

 ján hlaváč

/

 andrej meleg | máme česť...

Neviem. Človek musí maľovať alebo venovať sa grafike aj vtedy, ak mu to nejde, pretože nevie, kedy to príde, hovoria výtvarníci. Je to tak? Ani nie! Človek je, alebo nie je umelec. Umenie je spôsob života, ktorý vás núti, aby ste dokázali byť tým, čo ste. Je možno niečo, čo kreslíte nerád? Áno, objednávky... Vediete svojich potomkov ku kresleniu? Snažím sa potomkom nič nevnucovať, veľa im ukazujem, vysvetľujem, poukazujem na zdroje, odkiaľ môžu čerpať informácie. Sedemročný syn Zoran mi občas poskytuje informácie, ktoré „stiahne” z Internetu. Dcéra Marína je akademická maliarka, ale to bol vyslovene jej výber. Ste prísny otec, alebo s vami deti dokážu „točiť”? Dbám, aby som bol spravodlivý rodič, teda nie som prísny v klasickom význame toho slova. Štvorročná Iris nás všetkých veľmi úspešne drží v hrsti. Záber z vernisáže samostatnej výstavy Padinský zázrak A čo robí výtvarník vo voľnom čase? Pavla Čániho v Galérii Jána Konjarka v Trnave v roku 2012 Tú a takú modalitu takmer nepoznám; ak nespím, tak mám vytypovaný čas. Predsa sa mi darí v tzv. Čo vám prináša grafika? Predovšetkým vytrvalosť v práci, dobré oko, pres- voľný čas byť s priateľmi. Na čom vám v živote naozaj záleží? nú ruku a jasnú, premyslenú ideu. Slovom, veľkú Na rodine, deťoch a manlásku ku kresbe. želke, priateľoch a umení, Aké techniky sú vám najbližšie? ktoré všetko to zjednocuje Lept a suchá ihla sú mi najobľúbeneja dáva zmysel. šie, ale čoraz častejšie uplatňujem komPokúsili ste sa spočítať bináciu rôznych, ručne vyrobených techvšetky výstavy, teda koľník. ko ich bolo? Povedzte Kto kupuje vaše grafiky? nám niečo o svojich poPredaj v galériách doma a v zahraničí sledných výstavách? mi znemožňuje poznať kupcov, ale pre Nezaujíma ma počet výzaujímavosť mám informácie, že sú to stav, ale ich kvalita. Myslím predovšetkým ženy. Teda na prvom miessi, že aspoň dve som mal, fakt te sú to ženy, ale kupujú i majitelia galérií, kvalitné. Takmer rok ide mozberatelia, známi a neznámi... ja putovná výstava v zahraOkrem grafiky váš život napĺňa i nieničí, dobré dozvuky sú z Bračo iné? tislavy, Žiliny, Trnavy, Krakova Odpoviem to tak, že na prvom mieste, a Martina... bez konkurencie, sú moje ratolesti – deti O najnovšej výstave i manželka. Okrem umenia veľa energie mi berie práca vo funkcii riaditeľa Múzea Pavel na Bratislavskom hrade po udelení v Galérii Zuzky Medveďoceny Identifikačný kód Slovenska vej už môžeme hovoriť vojvodinských Slovákov. nahlas. Čím sa tu prezentujete? Čomu teraz venujete najviac času? Komisár výstavy je Vladimir Valentík. Výstavu Mravčia práca, ktorej výsledky nevidno razom, a to, čo strašne vyčerpáva, je organizačná práca formou postavil ako retrospekciu grafík, malieb a inv múzeu. Postaviť na nohy staronovú inštitúciu podľa štalácií... Ja zatiaľ viem toľko... Do vašej umeleckej rodiny patrí i mladší brat európskych a zákonných noriem si žiada veľa snahy – básnik a hudobník Ladislav Čáni. Neplánujete a úsilia. Kde beriete inšpiráciu, čo stojí za to, aby ste s ním nejaký spoločný projekt? Rozprávali sme sa na tú tému, to už čas ukáže. ju nakreslili? Nuž nech vám to vyjde a vďaka za úprimné Vždy a všade... Ľudia vás poznajú podľa roboty, alebo podľa riadky…  ksichtu? šlo o menšiu továreň. Tlačiarenský lis, teda stroj, zinkové a medené platne, zodpovedajúce priestory na leptanie, rôzne nádoby pre kyselinu, vane, špeciálny papier, tlačiarenské farby, pigmenty. Akadémia to ponúkala a ja som to maximálne využil. Potom ma grafika očarila a pokračoval som v školení na postgraduálnom štúdiu grafiky v Belehrade na Fakulte výtvarných umení u profesora Marka Krsmanovića.

7


s otáznikmi...

|

 ján hlaváč

/

 archív v. b. |

ZA DRŽITEĽKOU CENY NOVÉHO ŽIVOTA SPISOVATEĽKOU VIEROU BENKOVOU

Prečo písať a prečo tvorivosť odmeňovať? Komisia pre udelenie Ceny Nového života za rok 2012 túto cenu udelila poetke Viere Benkovej za tri cykly básní uverejnených v tomto literárnovednom časopise. Všetky cykly sú súčasťou básnickej zbierky Exlibris morušových listov. Pri tejto príležitosti namiesto blahoželania poetke položme niekoľko otázok... Držiteľkou Ceny Nového života ste sa stali už po tretíkrát. Keby to teraz bola tá prvá cena, v závane stereotypu iste by ste nám odpovedali, že vás zaväzuje tvoriť aj ďalej. Avšak vy stereotypom nepodliehate a ako vás teda zaväzuje v poradí tretia Cena Nového života? Zaväzuje, aj to ešte viacej ako toho, kto tú cenu dostane hneď na začiatku svojej literárnej cesty. Prečo? Všetko potrebuje svoj čas, čas na vyzretie, čas na lásku, čas na tvorbu, čas pre seba... Keby sme v živote boli vždy mladí, (ale mladosť, a najmä tvorivosť treba odmeňovať, nás postarších už pomenej, nám to už toľko neznamená ako autorom na začiatku cesty k afirmácii (vstup do tvorby!); myslím si, že by to nebolo ani dobre, ba ani tvorbe by neprospelo.

Literárna Kanjiža, účastníci – spisovatelia z bývalej Juhoslávie v spoločnosti Viery Benkovej

Mnohé nápady, pravda, sa zrodia v chtivej zvedavosti v mladosti, v pokusoch urobiť dačo inak, skúsiť niečo urobiť podľa seba a hoci je to i opačne od zaužívaného úzu alebo ľudského chápania. Možno sa vám bude zdať trošku ošúchaná fráza, keď urobím prirovnanie: ... veľký Einstein bol v prírodnom drepe pod stromom a takto sa vraj zrodila teória relativity... No, je i to možné, prečo nie!? Možno mu „nápad” prišiel v tom „rozhovore so sebou” a v drepe pod stromom, keď sa myšlienky samy od seba z pamäte vyplavujú a sú inšpiratívne... Niečo iné mňa ako poetku oduševňuje a je pre mňa zázrakom: odkiaľ prichádzajú z nášho tkaniva poetické verše? Akoby sme mali otvorený „trezor” ku kolektívnej pamäti a potom z neho iba si podľa nášho kmitu a mysle „uberáme” odtiaľ báseň po básni... Ináč si myslím, že mnohé veci človek si nedokáže vysvetliť, a možno tak i treba.. Ja cítim, že som iba na začiatku cesty spoznať pravdy o živote, najmä doby, v ktorej žijem... Dalo by sa povedať, že je vaša tvorba takmer dodnes lineárne umiestnená v troch rovinách: v poézii,

8

próze a v novinárskych žánroch. Ako s takou rovnakou sviežosťou dokážete paralelne tvoriť a narábať? To ja nie, to ony ma tak privolávajú k sebe... Keď sa poézia rozhodne pozvať ma do jej zákutí, keď otvorí brány do svojich tajov, vtedy sa k nej pridám aj ja... Vtedy iba

Poetka Maša Haľamová a Viera Benková v Petrovci 1964

zapisujem, čo sa vyplavuje z môjho vnútra, iba to, čo chce cez moje vnútro a cez moje zoradené riadky svetu sa odhaliť. A čosi podobné je aj s prózou. Musí ma „pozvať”, aby som ju dala na papier. Keď nad mojou hlavou lietali kazetové bomby „mierutvorcov!” čiže záchrancov sveta! ako ja menujem „svätú vojenskú Alianciu”, ktorá nás v tých nešťastných 90-tych rokoch minulého storočia bombardovala, ja som sa v strachu o svoje deti, a najmä dcéru v byte na Novom Belehrade s malým vnukom Markom strašne obávala a proti tomuto strachu som zo vzdoru začala písať román – kroniku o našich predkoch! A práve o tom, čomu ma po celý život môj otec zaúčal, najmä pri nedeľnom stole alebo v tzv. chýrečných petrovských radách v nedeľu na ulici, totiž, že sú na svete iba agresori a na druhej strane zasa tí, čo sa bránia, a títo sú vlastne tie nevinné obete... Koľko museli aj naši predkovia „preskákať” vojen, bojovať za cudzie záujmy, a nie za vlastné? A vždy sa v cudzom svete presadzovať a stále dokazovať prácou?! Hoci patríme medzi najstarší národ v Európe, dokazovať pred veľkými, že sme tu, a že je naša prítomnosť navzdory nečasom predsa len presvedčivo prítomná, to musíme stále, a najmä dnes, keď sa kultúrnosť vytráca ako hodnotový tovar a na jej miesto prichádza agresia, sila a dravosť! Takto nastal ten môj tzv. román – kronika Stred sveta... Dokázala som ním prekonať strach a ďakujem Pána Bohu, že aj môj vnuk Marko Vo Zväze novinárov Juhoslávie Jelenković (predneako výpomocná Mirjane Jovovićovej v roku 1961 dávnom zapísaný do


|

 ján hlaváč

/

 archív v. b. | s otáznikmi...

Alexandra strednej hudobnej smer pianista), Popitova-Leenhouts ale najmä moje holandské vnučky Tamara a Xénia Leenhouts, hádam tento „studenohrozivodeštruktívny „zajaté” hlasy nasvet” a príliš k sebe odcudzený šich predkov, evasvet zjemnia svojou prácou a hudnjelického kňaza bou... (v Petrovci od roMotív morušových listov sa ku 1916), neskôr vo vašich veršoch zjavuje viacbiskupa Samuela krát. Ako tento jav definujete, Štarkeho, za ktoje to súčasť vašich riadkov rým dlho rokov a prečo? práve on sedával, Nad susedovým a naším sklabol skvelým vodcom i Petrovčanom. dom veľa rokov sa vypínala Povďačná som jeho dcére Ľudmile krásna košatá moruša. Dankovej, že mi tento stôl predsa V jej hustom náručí zolen „ustúpila”, hoci ho bolo treba stali všetky moje „našepvynoviť, ale s radosťou som to urobitané” tajomstvá detstva la... Vďaka jej za to... Za týmto stoa mladosti. Krstná mama lom nastali aj moje knihy Z našej Lovásová bola veľmi jemminulosti, Stretnutie s minulosťou ná a citová žena, mala a nastávajú pomaličky ako celok aj starosť aj o mňa, o svoje Perličky minulosti a všetky zbierky, „krsniatko”. Dovolila mi básne a príspevky... Mnohé uverejmnohé veci v hre v ich nené i v magazíne Rovina... Moja Dcéra Alena s neterami Xeniou dome alebo na dvore, túžba je poznať seba, komunikujem a Tamarou Leenhouts povale a v komore, ktoré Vnuk Marko Jelenković preto slovom, lebo inak neviem; z Belehradu mi zasa mama zakazovatvorbu treba odmieňať bez ohľadu na to, o akú tvorbu ide, la, obdivovala moju detskú fantáziu, ktorá nemala hra- to je jediné, čo činí národ, spoločnosť alebo národnosť níc. Mnoho toho táto dnešná moja pamäť uvoľňuje zo autentickým!... svojho zásobníka, najmä tie krásne roky detskej rozA namiesto poslednej otázky – dávam radšej poihranosti a sveta plného tajov a vkladá ich do veršov etickú odpoveď: a prózy, do spomienok. Tam v skrýši listov šumia moje básne... je to i symbol nášho podnebia, našej slnečnej Panónie; ale i malá historická perlička – morušu do Európy vraj priniesli z Afriky do Španielska Arabi, pesto- Moruša vali ju maurské plemená a zasa sem na juh Európy, teda i k nám, vraj Turci; mnohé dobré veci sa prešmykli cez Dávno tam stála, oká histórie a vojen s dobyvateľmi. Konečne možno by pri tehlovom múriku a starej vahadlovej studni, sme neodbremenili preľudnenú zemeguľu, nech ne- na samej hranici nášho a susedovho pozemku, vedieme vojny, však? Možno hrozba smrti otvára v nás sťa ochranca domu a ľudí... i tie poetické a vôbec tvorivé pramene, alebo je to láska?... Kto ju tam zasadil, nevedno, Čo bolo zdrojom inšpirácií vašich najnovšie odme- možno jej zrelé plody privial vietor nených cyklov? a možno dvor nadletovala hladná vrana Práve som vám odpovedala: človek/žena, ich citový svet, a jahôdka, budúca moruša, z vranieho zobáka umenie a láska! Láska vždy, i v našich rokoch, a najmä za vypadla sama... mladi, človek ju vždy potrebuje! Veď ňou býva poľudštený... Zjari bola, sťa hlboké smaragdové more, zelenooká; A aby sme sa trošku naladili úsmevom, zapisujem malé v lete pálivým slnkom a blyštiacim jasom prežiarená, ľudové tajomstvo: s hustou listovou sieťovinou, sťa tureckým stanom, V ednom kraji bívam, v druhom frajera mám, pre každého bola dokonalým chladivým slnečníkom... na prosjet ďeďiňe na vodu choďjevam… Aby som sa tam pri studni inšpirovala! Po nej som sa, sťa neposedné mača, neraz šplhala Nech mi pieseň odpustí tento môj úmyselný zásah do jej a detské sny v útlom listovom dome ukrývala. slohu! Aj s prvými láskami a túžbami v snivej duši Mohli by ste vysvetliť, ako si vaše tvorivé vnútro priateľke moruši som sa s dôverou zverovala... hľadá cestu k riadkom a ako vlastne prebieha váš tvorivý proces? Vždy tam bola, Ráno, keď sa zobudím, a to býva dosť neskoro (hoci sa pri tehlovom múriku a starej vahadlovej studni, stane, že sa zobudím do rosného rána, ak v noci nepracu- na samej hranici nášho a susedovho pozemku jem!), pozorujem prelievanie svetelného lúča po drevenej a ako to neraz býva: na vetre, snehu, daždi a slnku okenici na mojej spálni do dvora, v ňom je všetko – svetlo, časom ošumela a rýchle zostarla... farby, zvuk (len ho každý nepočuje!), pohyb, teda život... Potom si sadnem k písaciemu stolu, ktorý má dlhú históriu Chýbaš mi, dávna priateľka moruša, a je pre mňa poézia osebe; totiž, v jeho zásuvkách sú si trvalou spomienkou môjho detstva! 

9


osobnosti

|

 ružena kraticová /  archív a. p. đ. | PÁTRANIE PO VEDECKOM BOHATSTVE ČLOVEKA

Vždy pripravená odpovedať na najťažšie životné otázky DrSc. Anna P. Đurđevićová, klinická defektologička – so- úplne vžila. Moje šťastie a pôžitok boli obohatené vedomím, že matopédka, sa narodila v Padine 26. januára 1958. Základnú som bola samostatná a stala som sa svojím človekom. Zhodou okolností počas leta som volontérsky pracovala školu vychodila v rodisku a Strednú zdravotnú v Pančeve. V školení pokračovala na Vyššej zdravotnej škole v Belehrade v ambulancii v Padine, aby som nadobudla prax, a práve sa a na Defektologickej fakulte Univerzity v Belehrade, kde ukon- ukázala potreba za jednou zdravotnou pracovníčkou. Niekto si čila aj postgraduálne štúdiá (r. 2002) a úspešne obhájila ma- na mňa spomenul a zavolali ma do padinského domu zdravia, gisterskú prácu z oblasti somatopédie. Doktorskú dizertáciu že ma natrvalo zamestnajú. Tak som sa rozhodla pre návrat do obhájila r. 2008 na Fakulte pre špeciálnu edukáciu a rehabilitá- Padiny a žiť s mojimi rodičmi. Mala si ambície pokračovať v školení, alebo aj to bola ciu Univerzity v Belehrade. nejaká zhoda okolností? Profesionálnu prácu začala r. 1977 na – Rýchlo som pochopila, že mi nadobudnuté vedomosti neNeurochirurgickej klinike v Novom Sade. stačia, aby som mohla odpovedať na všetky výzvy a požiadavOd r. 1977 pracovala v kovačickom dome ky v praxi. Rozhodla som sa pokračovať v školení a zapísala zdravia, v zdravotníckej stanici v Padine. som sa na diaľkové štúdium na Vyššej škole v Belehrade. Vtedy Od roku 1987 pracuje v Inštitúte pre onbolo možné aj študovať, aj robiť a mala som aj vlastné proskológiu a rádiológiu Srbska v Belehrade. triedky, aby som to uskutočnila. Páčilo sa mi, že sa nadobudnuJe náčelníčkou Oddelenia pre vzdelávanie té vedomosti mohli vyskúšať aj v praxi. V praktických situáciách a rehabilitáciu pri Inštitúte pre onkológiu sa naskytujú nové otázky, pátra sa po nových vyriešeniach a radiológiu Srbska Univerzity v BelehraDrSc. Anna problémov. Získava sa báza na vývoj ideí, ako by sa mohlo de. Vo svojej vedeckej práci sa zaoberá P. Đurđevićová liečiť lepšie, inak, pomôcť ešte váčšmi... výskumom zmien, reakcií, problémami Počas štúdií som sa informovala o programových obsahoch chorých, ako i možnosťami špeciálnej edukácie a rehabilitácie v prekonávaní ťažkostí, uskutočňovaní adaptácie, zmierňovaní na relatívne mladej defektologickej fakulte a veľmi ma to zaunegatívnych reakcií, znemožňovaní sekundárnej invalidity a situ- jalo. Zdalo sa mi, a neskoršie sa to aj potvrdilo, že je defektoácie hendikepu, tiež pozdvihnutím kvality života osôb s malígnymi lógia – somatopédia vlastne krásne spojenie, medicínskych chorobami. Je členkou štyroch odborných združení a organizácií. vied, – psychológie, špeciálnej pedagógie a sociológie a tie Doteraz je autorkou dvoch a spoluautorkou dvadsaťdeväť kapitol, vedomosti mi práve poslúžili v mojom ďalšom školení. Nijako som sa nemohla uspokojiť s tým, že mi bude práca článkov a správ v zborníkoch, časopisoch a správach v publikálen rutinou. Bolo príliš namáhavé učiť sa, pracovať, starať sa ciách medzinárodného a nacionálneho významu. Nás zaujímalo, či Anna videla seba v tomto povolaní a ako o domácnosť a nezanedbať súkromný život, ale keď vojdete do podstaty vedeckej oblasti, v ktorej funguje jej súkromný život. ste našli seba, snažíte sa napredovať, Po základnej škole rozhodla si sa a to sa potom stane pátraním bez zapísať do strednej zdravotnej. Prečo konca, nemôžete sa zastaviť. si si zvolila práve takéto povolanie? Nevedela by som povedať, či som – Zdá sa mi, že som vždy chcela byť odjakživa mala ambície dosiahnuť učiteľkou. V dôsledku materiálneho stavu túto vzdelanostnú úroveň, ale som si mojej rodiny musela som si zvoliť najbola vedomá potenciálu, ktorý umožkratšiu cestu k získaniu diplomu, zamestňujú väčšie vedomosti, ako napríklad nania a svojho platu. Na Pedagogickej stredná a vyššia škola. Bola som noakadémii školenie trvalo šesť rokov. Positeľkou Vukovho diplomu v základnej kúsim sa spomenúť si na zápis do zdraškole, možno to už boli predispozície, votnej školy. Hlavný motív bol humánnosť alebo zhoda okolností nasmerovala tohto povolania, lebo som vždy chcela moju profesionálnu cestu. pomáhať druhým ľuďom. Predstavovala Život na dedine, a potom po som si, že pôjdem do vzdialenej dedinky vydaji život vo veľkom meste... vzdelávať ľudí a pomáhať tam chudobAnna s kolegyňami z oddelenia Ako si sa prispôsobila mestskéným, chorým, bezmocným a čo sa týka pre vzdelávanie a rehabilitáciu mu životu? zdravotníctva, negramotným. To by bola – Mala som rada život na dedine. Vedela som si všetko na nejaký spôsob kompenzácia môjho nesplneného želania – byť učiteľkou. Druhý motív bol spoznávať a skúmať ľudskú povahu, dobre zorganizovať a vyplánovať si čas. Každý deň mi bol vyto, ako funguje ľudské telo a organizmus. Čo je vlastne zdravie, užitý konštruktívne a kreatívne. Bola som vždy vo fókuse dianí, ako ho chrániť, zveľadiť? Mala som mnoho otázok a pátrala som samozrejme, toho, čo ma zaujímalo. Rada som spievala aj po odpovediach, ktoré mi školenie na strednej a neskoršie na slovenské ľudové piesne. Jeden rok som získala titul najkrajší hlas Padiny, ako i II. cenu na festivale v Pivnici, potom naslevyššej škole mohlo dať. Tak som spoznávala aj samu seba. dovalo pozvanie z Rádia Nový Sad a nahrala som štyri pekné Po skončení školy hneď si sa zamestnala? – Niekoľko mesiacov po skončení školy som si našla zamest- pôvodné slovenské piesne. Veľmi ma teší, že som ich zachráninanie v Klinickom centre v Novom Sade. Na vypísaný súbeh la pred zabudnutím. Bola som členkou folklórnej skupiny pri Dome kultúry Michav denníku Dnevnik som zaslala poštou dokumenty a dostala odpoveď o prijatí do roboty. Bola som šťastná a hrdá, že budem la Babinku, hrala som v divadelných predstaveniach... Ako členka vedenia mládežníckej organizácie v Padine zúčastvykonávať zodpovednú, namáhavú a ťažkú robotu. Ošetrovanie na neurochirurgii znamenalo starať sa o pacientov, ktorí často ňovala som sa v organizovaní kultúrno-zábavných a rekreačných boli úplne závislí od pomoci predovšetkým zdravotnej sestričky. manifestácií. Súťažila som v strelectve. Nedala som si ujsť ani Avšak bola to práca, ktorú som chcela a do ktorej som sa tanečné zábavy v mládežníckej sieni, neskoršie v miestnostiach

10


|

 ružena kraticová /  archív a. p. đ. | osobnosti

nového kultúrneho domu. Ako aktivistka mládežníckej organizácie často som nedeľné dopoludnie strávila v upratovaní mládežníckej siene, počítajúc aj toalety, a nebolo mi ťažko, ba naopak, boli sme plní entuziazmu, kamarátili sme sa a zabávali. Bola som aj členkou komunálnej komisie pri Miestnom spoločenstve. Vtedy to pre mňa bola významná úloha, lebo som ako zdravotná pracovníčka mohla vplývať na úpravu životného prostredia môjho mesta. V rámci Červeného kríža som bola angažovaná v tíme prednášateľov prvej pomoci. Prednášky bývali v mnohých pracovných organizáciách vo všetkých osadách Obce Kovačica (znovu kompenzácia mojej túžby byť učiteľkou!). Mala som dosť času aj na priateľky, hlavne počas víkendu sme sa vyrozprávali, poklebetili a jedna druhú posmeľovali. Popri bežnej práci boli sme spoločensky aktívne, študovala som a užila som si. Vydajom a odchodom do Belehradu nastali mnohé zmeny v mojom živote. Zmenila som životné a pracovné prostredie, spôsob života. Úplne sa mi zmenil život. Predovšetkým dynamickosť každodennosti sa urýchlila, všetko vôkol mňa sa odohrávalo intenzívnejšie, musela som sa namáhať, ale bolo to aj užitočnejšie, plnohodnotnejšie! Nikdy som však nerozmýšľala, kde budem žiť, ale s kým! Práve preto, že som urobila pravý výber osoby, s ktorou budem žiť, nebolo mi ťažko prispôsobiť sa všetkým životným a pracovným podmienkam v Belehrade. Musím sa priznať, že som nevedela, čo ma čaká vo veľkom meste?! Belehrad dával rôzne možnosti na rozličných poliach. Myslím si, že som všetko, čo som si želala, využila na pravý spôsob.

Anna sa radi fotografuje v kríkoch kvetov

Môžeš nám opísať svoj pracovný deň? Robiť s ťažko chorými ľuďmi je náročné. Keď odchádzaš z pracovného miesta a zatváraš dvere, zanechávaš tam aj všetky problémy? – Môj pracovný deň sa začína o 5.20 h. Každý deň je zvláštny, neopakovateľný a originálny. Choroby a liečenie našich pacientov sú podobné, ale ich ľudské potreby, reakcie a ťažkosti sú u každého zvláštne a každý z tohto aspektu je jedinečný, a preto mám individuálny prístup ku každému. Prísť do práce znamená pre mňa vyjsť na skúšku, na ktorú ste sa chystali, koľko ste mohli, ale nikdy sa nevie, aká otázka sa dostane a či je ten segment dobre naučený. Každý deň musím byť schystaná odpovedať na ťažké otázky, lebo osoby, ktoré majú malígne choroby, vždy kladú tie najťažšie otázky! Profesionálny prístup musí spočívať v tom, že sa vzťah s pacientom zakladá na dôvere, používaní empatického stavu, čo znamená, že uznávam i city pacienta, mám porozumenie a súcit s pacientom, ale vlastné city nikdy nestotožňujem s ním. Len tak môžem pomôcť pacientovi a chrániť si vlastné zdravie. Vzhľadom na to, že je moja hlavná odborná intervencia aktívne počúvať spolubesedníka – pacienta alebo člena rodiny, rozhovor, nikdy nie je skončený, pokračuje v myšlienkach. Vďaka tomu, že mám adekvátneho spolubesedníka aj doma, často vykladám svoje dojmy, podelím sa so svojimi skúsenosťami, myšlienkami, citmi

Anna v Benátkach pred chrámom svätého Marka na námestí sv. Marka vedľa Dóžovho paláca

v súvislosti s tým, čo pre mňa bolo významné v ten deň. Dôležité je to, že sa môžem a mám komu zdôveriť, kedy a prečo som sa cítila dobre, že som bola užitočná, a kedy som zlyhala vo svojej misii pomôcť tak, ako som si priala. Pozitívnu energiu, ktorú nazbieram v súkromnom živote, často si delím, najmä so svojimi spolupracovníkmi, ale i v práci s pacietmi. Pacienti spoznajú v odborníkovi jeho odbornosť, zodpovednosť, vážnosť a vedia oceniť jeho vynaložené úsilie. Najväčšou odmenou je pre mňa to, keď vidím že je pacient spokojný, lebo si sám sebe pomohol a obľahčil si vďaka môjmu usmerneniu. Rozhovor s pacientmi vybavujem v ambulancii, ale odchádzam i do stacionára, aby som sa porozprávala s nehybnými, ak sú ochotní rozprávať sa aj za takých podmienok. Okrem priamej práci s pacientmi moje pracovné miesto náčelníčky oddelenia má v opise aj organizáciu práce, rozvrh práce zamestnancov, písanie správ o zamestnaných, plány práce a odborné zdokonaľovanie zamestnaných, kontrolu práce, chystanie a vedenie odborných a organizačných zasadnutí, nadväzovanie spolupráce so združeniami pacientov, praktické cvičenia študentov master štúdií. Zúčastňujem sa v kreácii bádateľských projektov, písaní procedúr a protokolov pre oblasť psychosociálnej rehabilitácie chorých na rakovinu. Robím ako koordinátorka na projekte Otvorená telefónna linka pre chorých na rakovinu. Samozrejme, sukcesívne, nie každodenne. Ako si dobíjaš baterky? Máš nejaké hobby? – Svoju energiu regenerujem na viac spôsobov. Mnoho mi pomáha dobrý fidbek pri práci s pacientmi, keď spolubesedník poukáže a uzná, že moje intervencie boli užitočné, osožné a priviedli k zlepšeniu zdravotného stavu. Odborné zdokonaľovanie, obohacovanie vedomostí, zručností a skúseností účasťou na odborných zasadnutiach, konferenciách, kongresoch, seminároch, čítaním odbornej literatúry je významným spôsobom nabíjania bateriek. Dobré medziľudské vzťahy, ktoré je dnes príliš ťažko udržať, v súkromnom živote a v zamestnaní zvlášť vplývajú na moju dobrú náladu. Voľný čas využívam na domáce práce, mám rada upratovať svoj životný priestor a mám pôžitok z každej maličkosti, ktorá mi môže skrášliť okolie a urobiť teplé ovzdušie, príjemné na oddych a uvoľnenie. Mám rada vyšívanie, rada čítam knihy, počúvam hudbu, ktorá sa mi páči. S manželom radi pobudneme v prírode a využívame každú príležitosť vyjsť von z mesta, sme v združení horolezcov, to je naša fyzická a spoločenská aktivita. Radi cestujeme, vlani sme boli v Benátkach a ponavštevovali sme kláštory vo Fruškej hore. Prevencia proti stresu mi je prechádzka, zvlášť vedľa riek, a cvičenie čiže jazda na izbovom bicykli. Občas si zapíšem do svojho denníka, ktorý mám od svojich desiatich rokov, významné chvíle, udalosti, dojmy, dilemy, myšlienky alebo city. Je to pre mňa tiež významný a užitočný spôsob ochrany mentálneho zdravia. 

11


osudy

|

 aneta lomenová /  archív jána brtku |

Šafárik spojil naše životy Ž

ivotná púť človeka neraz narazí na zvláštne a nenahraditeľné tuziazmus v spolkových miestnostiach pretrváva až dodnes okolnosti a skúsenosti. V mladosti sa človek ani nenazdá, čo a že vedľa kopy mladého sveta schádzajú sa tu aj staršie genemu záhadná budúcnosť prináša a ako sa vycibrí. Príbeh manže- rácie. Vďaka patrí aj umeleckým vedúcim, ochotníkom a všetlov Juliány a Jána Brtkovcov sa totiž podobá historickému, či kým aktívnym členom v sekciách pre početné úspechy a dosiaľúbostnému románu. Stretli sa s nekaždodennými zážitkami, hnutia, ktoré sme získali v priebehu posledných dvanástich konfliktmi, zápasmi, no ich spolupráca nikdy nebola ohrozená. rokov. Bolo to obdobie, keď sa mnoho cestovalo, získalo mnoho Ich húževnatá celoživotná práca pramení ešte z útlej mladosti cenných uznaní, diplomov, tak pre tanečníkov, ako aj pre ďala verne zotrváva až podnes. Svojím zoznámením, rešpektova- ších členov umeleckých odbočiek. Dopracovali sme sa tak medzi najaktívnejšie, najlepšie ním sa navzájom, korunovaním obojstranného porozumenia a najproduktívnejšie spolmanželstvom, spoločnou národnostnou prácou a mnohými inými ky v tomto prostredí. vlastnosťami ich spoločného života dopracovali sa k vysokej pyZapájate sa aj do ramíde ziskov, tak súkromných, ako aj kolektívnych. Medzi inými činností v novosadskej záujmami Brtkovci zároveň neobmedzene pôsobia pri novosadcirkvi. Prezraďte niečo skom Slovenskom kultúrnom centre Pavla Jozefa Šafárika, kde viac o tom. sa aj zrodila ich spoločná zaujímavá historka. Áno, je to moje ďalšie Ján, kedy a prečo ste pôsobenie v rámci Šafárisa ocitli v Novom Sade ka. Pri Slovenskej evanjea aké sú vaše začiatky lickej a. v. cirkvi v Novom v Šafáriku? Sade som po dlhé roky bol Z rodnej Lalite prišiel poddozorca v našom nosom do Nového Sadu roku vosadskom zbore a v sú1974 na štúdiá a tu som sa časnosti, už niekoľko rozapísal na Právnickú fakulkov, konám funkciu tu, ktorú som úspešne Rodina Brtková: Julka, Ján dozorcu. Som rád, že sa skončil roku 1978. Práve a dcéra Anna môžem zapájať do tejto v roku 1973 sa začalo moje cirkevnej činnosti a vďaka skvelej spolupráci a porozumeniu pôsobenie v Šafáriku, keď s pánom farárom Vladimírom Obšustom vybudovali sme kvalitma sem, vtedy do tzv. Sloný cirkevný zbor. Veľký význam pre mňa má zároveň spoluprávenského domu priviedli ca medzi novosadským Miestnym odborom Matice slovenskej, moji kamaráti a tu sme sa cirkevným zborom a spolkom Šafárik, ktorá vyústila do trvaléhneď aktívne zapájali do Z galakoncertu pri príležitosti ho trojlístka, lebo len to nás Slovákov v Novom Sade môže práce. Najprv som tu pôso90. výročia Šafárika (r. 2010) zhromažďovať a podnecovať k národnej jednote. O čulej aktibil ako tajomník tri roky. V tom čase Šafárik mal málo členov, takže sme sa súčasne zapá- vite svedčí aj starší cirkevný zbor a len nedávno založený jali do viacerých aktivít. Bol som tu aj tanečník, moderátor prog- mládežnícky zbor Agapé. Nezanedbáva sa ani práca s deťmi ramov, organizátor kultúrnych a iných záležitostí. Snažil som sa a organizovanie detských programov na sviatky. Preto sa byť vytrvalý vo všetkom a pritom pokračovať aj v štúdiách. Ne- chcem osobne poďakovať novosadskej ev. cirkvi za veľkú podskôr sme založili odbočku pre kultúrno-zábavný život, v rámci poru a zjednocovanie Šafárika a Miestneho odboru Matice sloktorej sme organizovali spolkové zábavy a rôzne kultúrne pod- venskej v Novom Sade. S manželkou a niekoľkými ďalšími ujatia. To všetko zotrváva dodnes, keď plním 40 rokov aktívnej členmi spolku sme získali mnohé ocenenia a pochvaly aj pri činnosti v Šafáriku. Spolok pokladáme aj dnes ako stredisko voj- Šafáriku, aj pri Matici, a to nás podnecuje k ďalšej kvalitnej vodinskej Slovače, získali sme tu mnohé známosti, priateľstvá, práci. Chcem vyzdvihnúť aj to, že je moja ochota a práca kmotrovstvá a významný je aj preto, že som sa tu zoznámil v spolku neúnavná a budem sa snažiť vytrvať v nej ešte dlho. Máte už dospelú dcéru Annu, diplomovanú ekonómku, s mojou manželkou, takže je to manželstvo zo Šafárika. ktorá od malička sleduje Kde ste skôr pracovali vaše rodičovské kroky. Aká a čím sa dnes zaoberáte? je jej prosperita v Šafáriku? V deväťdesiatych rokoch, Aničku sme zapojili do činkeď v Srbsku boli nepokoje, nosti spolku, keď mala asi štyri odzrkadlilo sa to aj v mojom roky, najprv do detskej tanečnej zamestnaní. Právnickú prácu, odbočky, kde je aktívna doteraz. ktorú som vykonával od roku Bola členkou aj divadelnej sek1978 do 1994 v Zhromaždení cie a teraz je aj členkou dievAutonómnej pokrajiny Vojčenskej speváckej skupiny vodiny, v Komisii pre sťažnosti v Šafáriku, ako aj v zmiešanom a podania, musel som opustiť, Komornom zbore Agapé. Pevne pre neznáme dôvody. Dnes som dúfam, že sa jej sklony k tancu samostatný podnikateľ. a spevu budú prenášať aj na Pokračovali ste v práci mladšie pokolenia. v Šafáriku. Ako to tam ďalej Juliana, vy ste rodom prebiehalo? Družba šafárikovcov a Kysáčanov na Hlaváčovom salaši z Pivnice. Nový Sad a pôsoV Šafáriku som zintenzívnil svoje pôsobenie v roku 1995, keď som bol zvolený za člena benie v Šafáriku sa stalo pre vašu rodinu trvalým bydlispredsedníctva, ktorým som doteraz. V súčasnosti som aj čle- kom a pôsobiskom. Kedy a prečo ste sem prišli? Do Nového Sadu som prišla v dávnom sedemdesiatom ôsnom umeleckej rady a zároveň aj členom odbočky pre kultúrno-zábavný život, lebo mi tie šafárikovské tradičné zábavy mom roku, keď som sa zamestnala v Inštitúte v Sriemskej prirástli k srdcu ešte zo študentských čias. Teší ma, že ten en- Kamenici ako zdravotná sestra. Vtedy som začala chodiť do

12


|

 aneta lomenová /  archív jána brtku | osudy

spolku na chýrečné zábavy a tu som sa spoznala s mnohými ktoré im slúžili na radosť, a takýmito humánnymi spôsobmi sme ľuďmi, aj s mojím terajším manželom. A tak sa začala moja prilákali viacej detí do cirkvi. Postupne prichádzali aj školské deti práca v odbočke pre zábavno-kultúrny život a vôbec aktívny nuž som sa ujala aj tejto práce, zoskupovala som všetky slovenživot v Šafáriku. Spolkové zábavy organizujeme až podnes. ské deti v Novom Sade, o ktorých som počula, a to spolu s Annou S manželom sa dôverne zapájame do činnosti, aj napriek vý- Crveniovou, ktorá deti nacvičovala spievať. Teraz, keď je detí už mene generácií. Zosobášili sme sa v roku 1982 a potom sme veľa, nacvičujeme s nimi aj rôzne scénky na sviatky. Som rada, už spoločne navštevovali a organizovali tieto zábavy, dokonca že výmena generácií neochabovala v takejto charite, ale práve aj keď prišlo malé dieťa do rodiny, nevynechali sme príležitosť naopak, dnes tie deti, ktoré tu začínali, privádzajú svoje deti do zabaviť sa medzi našimi ľuďmi. Keď naša dcéra mala tri roky, prvýkrát sa zúčastnila na tradičnej krojovej zábave a odvtedy je aktívna v tanečnej zložke. S kamarátkou Vlastou Detkovou pred asi sedemnástimi rokmi sme prišli na ideu založiť ženskú spevácku skupinu, a tak sa Janko Zorjan, ktorý hral na harmonike, stal naším vedúcim. Počet členiek sa postupne zväčšoval a časom sa vykľul najprv do ženského komorného zboru a neskôr sa nám pripojili aj chlapi. Tak sme postupne začali vystupovať na cirkevných sviatkoch. Kedy ste sa zapojili do aktivít v súvislosti s tanečnou pobočkou? Začala som postupne poskytovať pomoc vtedajšiemu detskému súboru, keď ešte aj naša dcéra bola tam členkou. Bolo to obdobie, keď sa nemal kto ujať práce s krojmi, organizovaním zájazdov a vedením súboru na festivaly, rôzne vystúpenia, a tak si ma Ján so šafárikovcami ako tanečník roku 1974 deti obľúbili ako tetu Julku, ktorá ich obliekala do krojov a pripravovala na vystúpenie. V tom čase bola veľmi ťažká situácia so cirkvi, a to je hodné pochvaly a vďaky všetkým zúčastneným súbormi, tak detským, ako aj s mládežníckym. Dokonca sa v star- v tejto aktivite. V súčasnosti som členkou presbyterstva, a tak som povinná koordinovať prácu medzi šom súbore viacej hovorilo po srbsky ako cirkvou a spolkom a tu sa rozvíja aj po slovensky. Bolo aj také obdobie, keď spolupráca s inými zbormi, deťmi, mláv Šafáriku po slovensky rozprávali iba dve dežou. V tom období sme postupne deti. Väčšina boli srbské deti. Preto sme sa v spolku zakladali dievčenskú spevácku s členmi dohodli, že založíme slovenský skupinu, neskoršie aj chlapčenskú, ktoré folklórny súbor, v ktorom budú tancovať sa tiež začali preukazovať aj v kostole slovenské deti, a tak sme pri príležitosti s náboženskými piesňami. Takto pôsobia 75. osláv SKUS-u P. J. Šafárika usporiadaod roku 2005 a vtedy si svoj mladý koli spoločný koncert. Odvtedy sa k súboru morný zbor nazvali menom Agapé. Dnes pripájalo mnoho kvalitných, usilovných zbor Agapé je už zmiešaný komorný a nadaných tanečníkov, ktorí získavali zbor, odkedy sa k dievčatám pripojili aj mnohé ocenenia, úspechy a zvíťazili na chlapci. Nedávno vydali aj vlastné CD mnohých súťažiach. Medzičasom do Šafás náboženskými piesňami. Starší zbor rika ako umelecký vedúci prišiel Ján Slávik má v archíve tiež svoje CD-čka. Cirkev a ja som zotrvala v práci s mládežou nám umožňuje aj rôzne cestovania, niea deťmi. Dokonca som už druhý mandát Oslava 90. výročia Kultúrno-umeleckého len k susedným cirkvám, ale aj do zavedúcou šatne, čiže starám sa o kroje. spolku P. J. Šafárika roku 2010 hraničia. Práce je veľa, ale práve to nás Stala som sa podpredsedníčkou spolku nesmierne teší, lebo v minulosti neboli také pevné vzťahy a priaa ako vyrastal Šafárik, presunula som sa aj do cirkvi. Spomenuli ste vaše pôsobenie v cirkvi. Aká je tu vaša teľstvá s inými cirkvami, ako sú dnes. Len prednedávnom sa spolok Šafárik zmenil na cenpovinnosť? Hneď ako som sa zapojila do cirkevných záležitostí, dostala trum. Ako to prebiehalo? Zanechalo to nejaké zmeny som za úlohu prácu s deťmi. Slovenské deti prichádzali so svoji- v tamojšom spoločenstve? Kultúrno-umelecký spolok P. J. Šafárika prechádzal rôznymi mi starými mamami, naučili sa príležitostné básničky na Vianoce, Veľkú noc, a tak v kostole dostali cukríky alebo rôzne balíčky, spoločenskými zmenami. Robil sa nový štatút, ktorý sa musel zladniť s novými pravidlami v štáte a všeobecne v kultúre a potom sme si povedali, že by to pekne bolo, keby to nebol iba spolok, ale centrum, čiže v širšom spektre. Mám tu na zreteli to, aby Šafárik nezostal len umeleckým centrom, ale v budúcnosti, možno aj nejakým naším vydavateľským, produktívnym strediskom, a tak aby sme vlastne vytvorili možnosť zoskupovať v ňom čím viacej slovenského národa. Bohužiaľ, materiálne nedostatky a finančná situácia v celej spoločnosti zasahuje aj naše centrum, takže väčšie zmeny sa neudiali, ale sme radi, že bezpodmienečne pôsobíme aj ďalej a nevzdávame sa pri udržiavaní tohto krásneho a bohatého rozkvetu. Totiž, skrátka povedané, zmenil sa iba názov našej spoločnosti, a samým tým aj logo, čiže symbol šafárikovskej komunity, a dúfame, že sa tým Slováci v Novom Sade budú môcť širšie uplatňovať. Blahoželáme Jánovi k 40 rokom aktívnej činnosti v Šafáriku a vyslovujeme aj v mene svojich čitateľov vďaku za jeho prínos k zveľaďovaniu slovenského kultúrneho a cirkevného života Šafárikovskí aktivisti a priatelia: rodiny Detková, Juríková, Krížová a Brtková v Novom Sade. 

13


od predkov k potomkom |  &  olinka glóziková-jonášová | STRETNUTIE S VÝŠIVKÁRKOU EVOU KOTVÁŠOVOU Z PADINY

Kroje nás robia vyhľadávanými P

red nami je večne inšpirujúca téma – ľudový odev alebo len – kroj. Pre mladšie generácie súčasníkov je to už iba atrakcia, ale tí skôr narodení, verní tradícii a žijúci na dedinách, nosievajú ho ako každodenné oblečenie. Na vznik a vývoj kroja vplývali najmä domáce suroviny, druh práce a zamestnania, spoločenská a triedna príslušnosť, náboženstvo a svetonázor, styk s cudzinou a s historickou módou vyšších spoločenských vrstiev. Okrem toho naň pôsobili i spoločenské funkcie – odlišoval sa odev pracovný, sviatočný, obradový i na iné príležitosti. Význam mali aj biologické znaky, príslušnosť k pohlaviu, vek, stav a zadelenie do rodiny... Spojitosť viacerých faktorov vplývala aj na postupné utváranie krajových charakteristík kroja. Materiál na jeho zhotovenie určovali prírodné podmienky a potreby. Kroje sú dôkazom diferenciácie a drobenia predtým väčších regiónov na menšie podregióny, resp. ich varianty a podvarianty. Nositeľom týchto krajových alebo lokálnych špecifík je popri iných výzdobných prvkoch výšivka, jej techniky, ornamentika, farebnosť, či kompozícia. Všetky tieto danosti nás k rozhovoru viedli za osobou, ktorá uvedené teoretické elementy odvádza v praxi. Je to výšivkárka Eva Kotvášová z Padiny, ktorá sa od mladosti, takmer od detstva, venuje nielen vyšívaniu, ale aj šitiu ľudového kroja. Ako sama hovorí, šiť sa naučila, keď mala necelých deväť rokov, a vyšíva od svojich šestnástich. K tomuto remeslu ju nik nepoučil. Jej matka síce šíjavala, ale nikdy jej nedovolila šiť na šijacom stroji, s obavou, že ho pokazí...

Eva Kotvášová pri svojich krojoch

domu v Melbourne. „Zdá sa mi, že si Slováci v Austrálii ľudový kroj viac vážia než my. „U nás mladí odmietajú nosiť pôvodný ľudový kroj” doložila Kotvášová. Eva Kotvášová sa vyšívať a šiť naučila sama. Počas nášho rozhovoru si spomenula aj na to, čo prvé vyšila. „Bola to fialová keteňa. Neskôr som pre moju susedu, keď som mala len štrnásť rokov, vyhotovila celý oblek, ktorý pozostáva Bagatka – Evina z jedného rubáša, dvoch untroosudová kamarátka kov, gecele, šaty a kacabajky. „Vtedy nebolo ako dnes, nekuVtedy už bolo vidno, že mám povali sa šijacie stroje každý deň. vrodený talent na šitie a vyšíBoli mimoriadne vzácne a drahé,” vanie.” O tomto Evinom talente hovorí Kotvášová. Neskôr však, sa hneď dozvedela celá dedina. keďže sa jej láska k šitiu a vyšíSusedky, dievky, ženy – všetky vaniu stupňovala, otec jej kúpil chceli byť hrdé. Peniaze, ktoré Eva Kotvášová je veľmi šikovná výšivkárka šijací stroj značky Bagat. Keď si si zarobili, míňali hlavne na látk nemu sadla, sedela pri ňom veľa hodín. Často jej skrývali člnok, ku a na šitie kroja. Vtedy však kroje neboli až také parádne. aby šla k stolu, teda k obedu alebo do záhrady a či do vinice pomá- Dnes sú ľudové kroje štylizované a parádnejšie. Kedysi sa hať. Večer však po ukončení všetkých domácich povinností vyšívaozdoby na kroj nevyšívali, najozdobenejší bol čepiec. A rozdiel v požiadavkách mladých, keď hovoríme o vyšívaní kedysi a dnes, je obrovský. Takže dnes je s vyšívaním viac práce než kedysi.

Štatistiky, zaujímavosti, praktiky...

Eva Kotvášová s čepcom

la. Tak je tomu už vyše 25 rokov, lebo vyšíva intenzívne a stala sa známou výšivkárkou nielen vo svojej rodnej dedine, ale aj širšie. Kroje vyhotovené a vyšité rukami Evy Kotvášovej vlastnia aj Austrálčania, jej príbuzní, a zároveň aj členovia Slovenského

14

Na vyhotovenie jedného obleku Eva potrebuje zhruba dva mesiace. Na geceľu je potrebné zadovážiť 8 – 9 metrov látky dupľa šírky. Na vyhotovenie oplecka či kacabajky potrebné je meter a pol látky. A ešte iba taký detail, že stužtičky majú dĺžku asi 15 metrov. Pri vyšívaní Eva sama komponuje farby a kreslí vzorky. Všetky kroje majú iný vzor, takže sú naozaj originálne a jedinečné. Kedysi Eva šíjavala aj čepce a ručníky na hlavu, ako aj ručníky okolo hrdla. Dnes to už okrem čepca nik nenosieva. Ten je najparádnejší na mladej žene až dodnes. Látku na vyhotovenie kroja si zadovažuje prevažne z Turecka. Kedysi tá ponuka bola oveľa väčšia a bohatšia. Podľa Evy je obrovský rozdiel medzi látkami, najlepšie sa jej vyšíva na trevíre a najťažšie na hodvábe. Cverny na šitie si zadovažuje tiež z Turecka, skorej to bolo aj zo Slovenska, z Chorvátska a Slovinska. O tom, koľko oblekov doteraz vyhotovila, nemá údaj, ale niekoľko stovák určite. Okrem ženských ľudových krojov vyšívala aj kroje pre pánov a pre deti: chlapčenské košele, tiež kysáčsku kašmerínku a pod. Vyšíva aj ručníčky, ktoré mladá


|

 &  olinka glóziková-jonášová | od predkov k potomkom

nevesta na pytačkách dáva svojej svokre, ľudovo mamóšky. Hodvábne vyšívané ručníčky sa v Padine a Kovačici ľudovo nazývajú istota. S nimi mladá nevesta zaručuje svojej svokre, že sa do roka vydá za jej syna. Spravidla v istote má byť nepárny počet ručníčkov. Táto tradícia sa zachovala až dodnes. Evy sme sa tiež opýtali, ako treba skladovať a chrániť ľudový kroj: „Kroje treba občas oprať, dobre vyžehliť a vložiť do veľkých vriec. Občas ich však treba vyvetrať. Aj spodniaky, ľudovo untroky občas tiež treba oprať, dobre naškrobiť, vyžehliť a skladovať do vreciek. Škrob je najlepší ten domáci, teda nie umelý. Pri obliekaní ženského ľudového kroja dôležité je, aby bola dĺžka untrokov a gecieľ rovnaká.”

urobila. Keď šla do mesta, vždy cítila, ako sa na ňu ľudia pozerajú a obdivujú ju. Vtedy jej to veľmi nelichotilo, a preto sa rozhodla obliecť si súčasné oblečenie. Dnes ľutuje, že sa vtedy tak rozhodla. Aj keď je súčasný kroj oveľa jednoduchší, ľudový kroj mal svoje špecifickosti. Podľa ľudového kroja sa rozoznávala národnosť a príslušnosť. „Podľa kroja sme vedeli, kto pochádza z ktorej dediny,” spomína si Eva. Mladé ženy nemajú záujem o pôvodný kroj. Ľudové zvyky sa dodržiavajú aj dnes V súčasnosti len mladé nevesty sa rozhodnú tradičný tanec odtancovať v kroji. „Práve s takým rozhodnutím príde k zabúdaniu našich obyčají a tradície. Veď práve pri začepčení mladej nevesty bolo vidno tú premenu panenky na ženu,” zdôraznila nám Eva.

V ľudovom kroji sa pekne tančí

Vyšívané kroje sú ozajstné umelecké dielo, ktoré v Padine zatiaľ vyhotovujú len šikovné ruky dvoch Padinčaniek – Evy Kotvášovej a Zuzany Slivkovej. Kotvášová svoje zručnosti doposiaľ nepreniesla na nikoho, lebo vlastne nik neprejavil záujem. Avšak keby sa to stalo, Kotvášová by s radosťou venovala svoj čas a záujemkyne poučila…

Dúfajme, že kroj v budúcnosti neskončí iba v spomienkach Meniace sa hospodárske, spoločenské a politické podmienky v 20. storočí, ale najmä obidve svetové vojny a ich dôsledky urýchlili postupný prechod od tradičného kroja k mestskému odevu, ktorý v polovici 20. storočia prenikol do všetkých slovenských vojvodinských osád. Dnes je mestský odev prevládajúcim typom oblečenia. Výšivkárka Eva Kotvášová ako mladá nosila ľudový kroj aj na každý deň. Nespomína si, kedy presne prestala nosievať ľudový kroj, ale si zato dobre spomína na dôvod, prečo to

Zo sobášnych šiat do ľudového kroja

Lásku ku kroju Eve sa podarilo vštepiť svojej vnučke, ktorá si ho veľmi rada oblieka. Keď nám toto prezradila, Eva sa tajnostkársky pousmiala a prezradila s nádejou, že sa jej vnučka bude chcieť poučiť tomuto nekaždodennému remeslu, a tým naše ľudové kroje zachráni od zabudnutia. Slovenské ľudové kroje patria k tým najkrajším, aké ľudské ruky vytvorili. Práve to robilo našich ľudí krásnymi a vyhľadávanými. 

KAMENÁRSKA DIELŇA

BARTOŠ majiteľka MÁRIA ŽIAKOVÁ

SILBAŠ 021/ 764-560 764-083

Výroba kvalitného jogurtu, syra, tvarohu

– zo všetkých druhov prírodného kameňa náhrobné pomníky – kameň aj v exteriéri a interiéri domu 21470 Báčsky Petrovec Leninova 66 tel: 021/780-158, fax: 021/780-772 www.kamenbartos.co.yu e-mail office@kamenbartos.co.yu

15


na slovíčko |  & 

mária vršková |

S UMELKYŇOU BEÁTOU KRASŇANSKOU

Kreslenie a opäť kreslenie a maľovanie

M

aliarku a reštaurátorku, 30-ročnú Beátu Krasňanskú, pochádzajúcu z Pastuchova pri Hlohovci (Slovensko), som spoznala pri svojej pisateľskej práci. Jej úprimný, hlboký a srdce otvárajúci prejav ma zaujal natoľko, že som sa rozhodla priniesť vám kúsok jej pohľadu na svet. Verím, že sa nasledujúce riadky a obrazy s nehou dotknú aj vašich srdiečok. Ak sa vám tvorba tejto autorky páči, na www. beakrasna.eu nájdete ďalšie zaujímavé diela. Prezraď nám o sebe niečo bližšie... – Som výtvarníčka, od detstva sa tomu venujem. Navštevovala som Základnú umeleckú školu v Hlohovci – výtvarný odbor, potom Strednú umeleckú školu v Trenčíne – odbor módne návrhárstvo a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave som absolvovala prípravný ročník – odbor reštaurovanie maľby. Mala si v detstve aj iné záľuby okrem maľovania? – Áno, kreslenie a opäť kreslenie a maľovanie ☺. A k tomu som ešte veľmi rada šila pre bábiky šaty. Keďže sme nemali veľa peňazí a chcela som, aby bábiky mali kde bývať, tak som si domčeky pre ne zhotovovala sama. Mala som z toho väčšiu radosť, ako keby som ich dostala od iných. Mala Beáta Krasňanská som veľmi rada i tanec. Čomu sa venuješ dnes? Na čom pracuješ? – Venujem sa stále umeniu, prevažne maľovaniu portrétov, reštaurovaniu sôch, malieb, maľovaniu na kňazské ornáty, na krstné košieľky a mnoho iného z umenia. A ak mi popri tom všetkom zostane čas, tak sa venujem i vlastnej tvorbe. Chystám práve teraz jednu výstavu a tak si na ňu pomaly pripravujem skice. Je až neuveriteľné, ako krásne dokážeš pracovať so štetcom na plátne. Tvoje obrazy vyzerajú ako fotografie. Ako si sa k maľbe dostala? Kedy si objavila v sebe ten mimoriadny talent? – Ako sa hovorí, už od kolísky ☺. Ako som spomínala, maľovala som veľmi rada už od detstva. Pamätám si na okamih, keď sa tento sen dotkol môjho srdca prvýkrát. Bola som s roTajomstvo lásky, olej na plátne dičmi v chráme na

16

slávení svätej omše, mala som asi šesť rokov. Všade naokolo sa ozýval chválospev a pre mňa ako malé dieťa to bol veľkolepý zážitok umocnený freskami a maľbami, ktoré som sledovala so zatajeným dychom. Vtedy sa prebudila vo mne túžba venovať sa umeniu celý život. Veľmi ma priťahovala história, dejiny a obzvlášť som obdivovala maľby v chrámoch. Na ukážkach Tvojej práce vidíme aj portréty detí. Prečo si sa rozhodla maľovať detské tváričky? Aký máš vzťah k deťom? – Od detstva som veľmi rada sledovala ľudí, čo robia, ako sa majú a čo práve prežívajú. Oči veľmi veľa prezradia. Ak boli smutné, želala som si ich potešiť, ak boli šťastné, tešila som sa s nimi, ak prežívali bolesť, želala som si nájsť v tých očiach aspoň malú iskričku nádeje, ktorú som túžila zachytiť práve na portrétoch. Veľmi rada zachytávam vo svojej Realistický portret dieťaťa, tvorbe ľudí alebo olej na plátne, 2010 tváre. V portrétoch sa sústreďujem hlavne na komunikáciu s divákom práve cez pohľad, v ktorom sa odohráva určitý dej. Je preto mojím želaním docieliť čo najživší a najvernejší pohľad. Človek je rád, keď sa páči, ale krásu nerobí vzhľad, ale predovšetkým to, čo žiari z vnútra človeka. V Božích očiach sme všetci krásni. Ten najväčší umelec ľudských duší je Pán. Stvoril nás všetkých na Boží obraz krásnych. Aj keď sa počas života na nás objavia nánosy prachu, keď sa na nás spravia trhliny, alebo dolámu niektoré časti, ak sa mu s dôverou plne odovzdáme do rúk, vie všetko krásne ,,zreštaurovať”. A ja Mu z celého srdca ďakujem, že mi dal pochopiť práve cez dar umenia, obzvlášť cez reštaurovanie, ako pozerá On na nás a ako z nás tvorí veľkolepé krásne diela. Portréty maľujem na objednávku. Raz som dostala za úlohu namaľovať celú rodinu aj s deťmi. V očiach je vidieť úplne všetko a z detí tento ich krásny svet naplno žiari. Vtiahne nás aspoň na chvíľu do ich rozprávkového sveta. Ten ich svet je plný ľahkosti, radosti, sviežosti a bezprostrednosti. Ich duša je ako rozkvitajúci kvet plný farieb rôznych odbleskov. Odráža v sebe nevinnosť, čistotu a krásu a ja som sa mohla tohto kvetu pri tvorbe aspoň trochu dotknúť svojou dušou. Deti sú krásny a veľký dar, z ktorých máme čo i my dospelí čerpať. Ako vyzerá Tvoj pracovný deň? Kde berieš silu, inšpirácie, nápady pri výtvarnej práci? – Keďže sa venujem mnohým umeleckým činnostiam, môj pracovný deň je každý iný a pestrý. Každú prácu však začínam modlitbou na požehnanie. Keďže dar, ktorý som


| dostala, nie je mojou zásluhou, viem, že aj výsledok plne nezáleží odo mňa. Nájdu sa chvíle, keď nemám vždy inšpiráciu alebo silu tvoriť, ale keď všetku prácu s dôverou odovzdám do Božích rúk, pracuje a tvorí sa mi oveľa ľahšie. Ktoré techniky sú Ti blízke? Aké pomôcky používaš, keď tvoStrážny anjel, olej na plátne, 2010 ríš? – Vážim si ručnú prácu, preto najradšej používam olejomaľbu na ručne napnutom ľanovom plátne. Pri maľbe realistických portrétov si to ani neviem predstaviť inak. Olej zmiešaný s pigmentom v sebe skrýva široké pole vyjadrenia, a to vďaka lazúrovaniu, vrstveniu, čím sa docieli živší a žiarivejší vzhľad. Techniku olejomaľby používam niekedy aj v kombinácii s rôznymi inými technikami, a to vo vlastnej tvorbe. Na kňazské rúcha a krstové košieľky používam farby na látku. Na vitráž mám vitrážové farby. Čo prežíva Tvoje vnútro, keď držíš v ruke štetec a pred Tebou sa pomaly rodí nové dielo? – Raz som sa stretla s prirovnaním, že to je, ako keď matka radostne očakáva nový prírastok do rodiny, ktorý sa jej rodí pod srdcom. Deväť mesiacov som síce zatiaľ ešte žiadny obraz nemaľovala, ale je pravda, že čím viac času trávim nad obrazom, tým sa viem s tým, čo tvorím, viac stotožniť a na dielo tak ľahko nezabudnem. Mám veľmi rada trpezlivú a vysedenú prácu. Učí ma to i trpezlivosti v živote a vždy mi to pripomína veta: „Na dobré sa vždy dlho čaká.” ☺ Koľko času potrebuješ, kým vznikne taký nádherný obraz, perfektný v každom detaile? – Dva až dva a pol mesiaca, ak ide o jeden portrét. Mala si už aj nejaké výstavy svojich diel? Aký mali ohlas? – Vystavovala som po minulé roky v rôznych mestách samostatne i kolektívne, doma i v zahraničí. Čo sa týka ohlasov na výstavy – ťažko môžem hovoriť za druhých, každému človeku sa páči niečo iné. Čo môžem však povedať za seba, že ma vždy potešilo, keď sa ľudia prišli pozrieť na výstavu mojej dlhej práce. Vernisáž beriem ako takú malú slávnosť, kde sa zídu ľudia, blízki, priatelia, aby sa vzájomne potešili, porozprávali, pozdieľali a každý z nich si môže nájsť niečo, čo ich osloví a trochu vytrhne zo všedného dňa. Navštívila si aj Srbsko. Prečo si navštívila našu krajinu? – Srbsko som navštívila štyrikrát pri príležitosti pozvania na medzinárodné umelecké sympózium a výstavy. Vždy som tam veľmi rada zavítala, lebo Srbsko je mi v srdci veľmi blízke a vždy sa tam rada stretávam s mojimi dobrými priateľmi. Čo myslíš, prečo by si deti mali kresliť? Ako ich môže obohatiť čas strávený nad papierom s ceruzami alebo farbami v ruke? – Umenie povznáša, potešuje a deti rozvíjajú nielen kreativitu, vnímavosť a cit, ale stávajú sa takými malými

&

mária vršková |

na slovíčko

tvorcami svojho i vonkajšieho sveta, a tak sú priamo účastní na budovaní jeho krás. Ktoré zaujímavé techniky by si odporučila mladým umelcom? – Všetko, čo nájdete doma a dá sa s tým kresliť, maľovať, tak smelo do toho. Len farbičky, prosím, nehľadajte v maminkinom kozmetickom kufríku. A keď sa vám minie papier ako podklad pre vaše krásne a pestré dielka, radšej si zvoľte chodník pred domom, ako stenu v obývačke, rodičia by tým priveľmi nadšení neboli ☺. A na záver trochu filozofie, ako je to? Človek sa s veľkým talentom narodí, alebo je možné získať talent počas života usilovnou prácou? – Raz som počula že: „Talent ťa nestojí nič, ale venovať sa mu, ťa stojí celý život.” Je na tom kus pravdy. Každý človek dostal do vienka rôzne dary, nemôžeme sa porovnávať s inými. Každý dar je preto jedinečný a výnimočný, nájde si miesto v spoločnosti a keď každý vloží ten svoj dar, vytvorí sa jeden nádherný celok. Tento talent sme však dostali nie preto, aby sme ho vlastnili, ale aby sme ho ďalej rozvíjali a ním druhým slúžili. Preto ak človek v srdci cíti toto povolanie slúžiť iným s tým darom, ktorý dostal, dostane i priestor ho ďalej rozvíjať a budovať či už v detstve, alebo v dospelosti. 

Pečate v nás Prišli k nám prišli A nikam neodišli Aj keď ich matka Zaprisahala návratom Zostali s nami Ako každodenný chlieb Pod stromom života Ktorý zasadili naučili nás odriekať OTČENÁŠ Všetci pred nimi ustúpili Aj Perún vzdal sa vlády Na všetky časy Synovia vyhnancov z raja Pod stromom života zhromaždení Spievajú OTČENÁŠ V dávnom Cyrilometodskom znení Čas Ako pastva vyprahnutý Len po ich láske Túži tu Sme na ich Slovo napojení Žijeme Len z ich úsvitu Pavel Mučaji

17


divadlo |  &  miroslava blažićová

|

Desať rokov Slovenského vojvodinského divadla (2003 – 2013)

P

rvým predstavením SVD bola Zuzka Turanová Jána Čajaka Petráš. Inšpicientka a rekvizitárka: Nataša Simonovićová.Výroml. v úprave Márie Kunčákovej a v réžii Ľuboslava Majeru. ba scény: Ondrej Mištec. Technická skupina: Ján Mega, Jozef Kostýmy mal na starosti Peter Čanecký. Hudba: Miroljub Tárnoci. Premiéra: 29. mája 2004. Štvrtou premiérou bolo predstavenie Klinč Alexeja SlapovAranđelović-Rasinski. Herci: Kristína Turjanová, Alexander Bako, Ivan Sabolčki, Katarína Kolárová, Katarína Melegová- ského v réžii Jána Makana. Výprava: Željko Piškorić. Hudobná Melichová, Pavel Čiliak, Ružena Šimoniová-Černáková, Helena spolupráca: Stevan Lenhart. Herci: Miroslav Fábry, Danka Hriešiková, Anna Chrťanová Papová, Katarína Bujzášová, Miljan Matijević, Ondrej Brna, Miluška Anušiaková-Majerová, Zuzana Tárnociová, Hana Maje- a Ján Žolnaj. Text sleduje: Pavel Čiliak. Technické vedenie: Branislav rová, Anna Struhárová, Zlatko Fábry, Andrej Matúš, Samer Hamadeh, Samuel Medveď. Organizátor predstavenia: Ján Ušiak. Svetlá: Jaroslav Hlaváč. Zvuk: Andrej Medveď. InšpiČernák. Asistent réžie: Ivan Hansman. Výroba scény a technic- cientka je Nataša Simonovićová. Rekvizitár: Miroslav Babiak. ká skupina: Ondrej Mištec, Ján Mega, Jozef Tárnoci. Svetlo: Technik: Branislav Dobrijević. Premiéra: 28. mája 2005. Nasleduje (5. predstavenie) Arabská noc podľa textu RoPeđa Jerković, Milan Knežević a Jaroslav Hlaváč. Zvuk: Zdeno Medveď a Vladimír Petráš. Návrh na plagát a program: Mr. Pa- landa Schimmelpfenninga. Dramaturgia: Vladislava Fekete. vel Čáni. Garderóba: Milina Chlipcová a Anna Ponigerová. Vý- Réžia: Dušan Bajin. Scéna a kostýmy: Đula Šanta. Hudba: Igor Lečić. Herci: Júlia Hansmanová, Ružena Šimoniová-Černáková, roba kostýmov: Anna Čapeľová. Premiéra: 30. augusta 2003. Druhé predstavenie SVD je autorský projekt Miroslava Ben- Miroslav Babiak, Samer Hamadeh a Ján Žolnaj. Premiéra: 28. augusta 2005. ku pod názvom Panem et circenses (Chlieb a hry). Koprodukciou SVD so Slovenským komorným divadlom Réžia, totál design a svetlo: Miroslav Benka. Hudba: akustické sochy Vladimíra Labáta, ako i Arvo Pärt, Eleni Karaindrou, v Martine bolo predstavenie Nebojšu Romčevica pod názvom Vina. Réžia: Ľuboslav Majera. VýKronos Quartet. prava: Jozef Ciller. Herci: Lucia Herci: Miroslav Benka, Edit Tot Jašková a Martin Hronský. Hlasy: Trubintová, Alena Klátiková, ZdenAndrej Hrnčiar, Miroslav Kráľ a Mako Kožík, Anna Kovárová, Helena rek Geisberg. Hudba: Miroljub A. Popová, Dragan Cvejić, Miroslav Rasinski. Vedúci predstavenia: Kožík, Zlatko Gašpar, Pavel Kožík Andrej Meleg. Inšpicientka a šepArkaška, ako i meškárky z Aradákárka: Daniela Legíňová-Sabová. ča: Anka Puderková, Alžbeta JánoZvuk: Andrej Medveď. Svetlo: šíková, Zuzana Zelenáková, AlžbeBranislav Ušiak. Vedúci techniky: ta Jančová a Anna Hučoková. Branislav Dobrijević. Premiéra: 4. Pomocníci režiséra: Zdenko Komarca 2006. žík a Dragan Cvejić. Odborný konProjektom na základe commedií zultant režiséra: Dr. Ján Kišgeci. erudity Angela Beolca Ruzanteho Sochárske a maliarske práce: prof. Muška a Bilora je predstavenie koMgr. Jozef Klátik. čovného typu Ruzante na ceste. Hudobný aranžmán: Anna ĐurToto je siedme predstavenie v prođevićová. Kvetný aranžmán: Vlasta dukcii SVD. Vedúci projektu: Ján Šarkézyová. Návrh plagátu: Attila Makan a spolupracovníci sú Miroslav Kapitány. Počítačová príprava: Fábry a Ján Čáni. Herci: Andrej VeAlexander Vereš. Fotografie: Jareský, Andrea Speváková, Samer roslav Pap. Technické vedenie Hamadeh, Danka Hriešiková, Igor projektu: Ján Šarkézy, Ján Vereš. Piksla, Anna Kovárová / Aleksandra Zvuk: Vladimír Ďarmotský. Svetlo: Lendjerová, Ján Jambrich a Anna Ján Žiga. Stolárske práce: Miroslav Snidová. Preklad: Ján Makan st. VýLešťan. Zámočnícke práce: Jarosprava: Đula Šanta. Pohybová spolulav Litavský Čile. Krajčírske práce: práca: Maja Grňová. Hudobná spoluMilka Vujanovićová, Nada Milecopráca: Vladimír Zima a Branislav vá, Andrej Demeter. Kostymerka a rekvizitárka: Katarína Fábryová. Záber z najúspešnejšieho predstavenia SVD Chlieb a hry Červený. Scénu, osvetlenie, zvuk, autora a režiséra Miroslava Benku rekvizity a kostýmy: Nataša MelegoTechnická skupina: Ján Šarkézy, Ján Vereš, Mladen Trajković, Jaroslav Litavský Čile, Vladimír vá, Andrej Medveď a Andrej Meleg. Premiéra: 1. júla 2006. Predstavenie pre deti Piráti v réžii Jána Čániho bola ôsma Ďarmotský, Miroslav Lešťan. Organizátori predstavenia: Katarína Verešová, Michal Lovráš a Ján Žiga. Premiéra: 26. marca premiéra SVD. Text a hudba: Miloš Janoušek. Výprava: Nataša Nikolajevićová. Scénický pohyb: Maja Grnjová. Lektorka: Milina 2004. Tretia inscenácia v SVD a prvá premiéra predstavenia pre Florianová. Inšpicientka: Daniela Legíňová-Sabová. Majster deti je Duchovplná rozprávka alebo Nedotýkajte sa trol- efektov: Miroslav Benka. Svetlá: Branislav Ušiak. Zvukár: Anlov... Podľa textu Miloša Janoušeka dramaturgiu podpisuje drej Medveď. Vedúci techniky: Branko Dobrijević. Členovia Vladislava Fekete. Réžia: Ján Čáni. Výprava: Nataša Nikolaje- technického tímu: Nataša Simonovićová, Nataša Melegová, vić. Hudba: Stevan Mošo. Pohybová spolupráca: Maja Grnja. Miroslav Tatliak a Ljiljana Gligorová. Dizajnér: Đula Šanta. Kúzelnícke efekty: Rossy a Pavel Marčok. Herci: Miroslava Herci: Aleksandra Lendjerová, Ondrej Brna, Miroslav Babiak Dudková, Miroslav Babiak, Pavel Matúch, Ján Žolnaj a Ján a Samer Hamadeh. Premiéra: 12. novembra 2006. Literárne posedenie s Ch. B. je záverečné predstavenie Jambrich. Technické vedenie: Ondrej Mištec. Svetlo: Jaroslav Hlaváč a Branislav Ušiak. Zvuk: Andrej Medveď a Vladimír adeptov Štúdia hereckej tvorby SVD. Herci: Danka Hriešiková,

18


| Anna Kovárová, Aleksandra Lendjerová, Andrej Verský, Ján Jambrich a Igor Piskla. Premiéra bola v Kulpíne 16. júna 2007. Podľa motívov románu Oblomov I. A. Gončarova v kulpínskom kaštieli bola deviata premiéra SVD pod názvom Zbytočný človek. Réžia: Michal Babiak. Dramaturgia – spolupráca na texte: Vladislava Fekete. Scéna a výtvarný design: Pavel Čáni. Kostýmy: Eva Farkašová. Výber hudby: Michal Babiak. Choreografia: Michal Čiliak. Herci: Michal Čiliak, Miroslav Babiak, Ján Hansman, Anna Stanivuková, Daniela Legíňová-Sabová, Andrej Matúš, Anna Chrťanová-Leskovac. Tajomník divadla: Andrej Meleg. Organizátorka: Katarína Bujzášová. Šepkárka a inšpicientka: Miroslava Blažićová- Petrášová. Svetlo: Zdeno Medveď. Zvuk: Vladimír Petráš. Výroba scény: Vladimír Kováč. Garderobierka a krajčírka: Nataša Melegová. Premiéra: 29. júna 2007. Desiate predstavenie SVD: známa hra Tenessi Williamsa Sklenený zverinec. Réžia, výber hudby a scénografia: Andrej Privratský. Výtvarný dizajn: Pavel Čáni. Herci: Katarína Kolárová, Danka Hriešiková, Ján Jambrich, Michal Čiliak, Ondrej Brna, Ján Sklenár, Ondrej Spevák, Andrej Meleg ml., Marína Triašková, Martina Martinková, Nataša Melegová, Vladimír Kováč, Zdenka Bobáčeková, Kristína Čiliaková, Michaela Čiliaková, Jaroslav Meleg, Andrej Meleg st., Zuzana Tárnociová a pianistka Marína Kaňová. Manažérka: Mariena Marčoková. Inšpicientka: Miroslava Blažićová-Petrášová. Tajomník divadla a technické zabezpečenie inscenácie: Andrej Meleg. Technická spolupráca: Ondrej Mištec a Ján Mega. Majster scény: Vladimír Kováč. Výroba kostýmov: Nataša Melegová. Zvuk: Vladimír Petráš. Svetlo: Zdeno Medveď. Premiéra: 29. decembra 2007. Jedenáste predstavenie v produkcii SVD bolo predstavenie pre deti pod názvom Nebojsa. Réžia a scenár (podľa ľudovej rozprávky): Ivan Blahút. Scéna a výtvarný dizajn: Pavel Čáni. Hudba: Andrej Kalinka. Herci: Ján Jambrich, Danka Hriešiková, Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová a Judita Hansman. Tajomník divadla: Andrej Meleg. Technické zabezpečenie inscenácie a výroba scénografie: Ondrej Mištec. Zvuk: Vladimír Petráš. Svetlo: Zdeno Medveď. Výroba kostýmov: Nataša Melegová. Vedúca predstavenia: Miroslava Blažićová-Petrášová. Premiéra: 15. mája 2008. Nasledujúce predstavenie v SVD je monodráma Kontrabas Patricka Süskinda. Preklad: Martin Porubiak. Scéna a kostým: Đula Šanta. Hudobná spolupráca: Stevan Mošo. Réžia: Vladislava Fekete. Herec: Miroslav Babiak. Šepkárka a inšpicientka: Daniela Legíňová-Sabová / Miroslava Blažićová-Petrášová. Svetlo: Zdeno Medveď (a Vlastimír Pavelka). Zvuk: Vladimír Petráš. Výroba scény: Ondrej Mištec. Organizácia predstavenia: Andrej Meleg. Premiéra: 27. augusta 2008. Predstavenie Vij podľa N. V. Gogoľa v dramatizácii Niny Sadurovej je trináste predstavenie SVD. Réžia a výprava: Ján Čáni. Choreografia a pohybová spolupráca: Maja Grnja. Hudba a ruchy: Miroslav Benka. Jazyková poradkyňa: Milina Florianová. Herci: Miroslav Babiak, Andrej Matúš, Ján Žolnaj, Andrej Vereský, Aleksandra Lendjerová a Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová. Inšpicientka: Nataša Simonovićová. Vedúci techniky: Ján Sklenár. Svetlá: Zdeno Medveď. Zvuk: Miroslav Benka. Výroba scény: Ondrej Mištec. Výroba kostýmov: Nataša Melegová. Grafický návrh: Ivana Vereská. Premiéra: 14. februára 2009. Štrnáste predstavenie SVD podľa textu známeho slovinského spisovateľa Matijaža Zupančiča bolo Manželské hry. Preklad, réžia a výber hudby: Michal Babiak. Scéna a kostýmy: Pavel Čáni. Herci: Michal Čiliak, Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová, Anna Chrťanová-Leskovac a Ivan Sabolčki. Organizátorka a inšpicientka: Miroslava Blažićová-Petrášová. Svetlo: Zdeno Medveď. Zvuk: Vladimír Petráš. Spolupráca pri výrobe kostýmov a scény: Nataša Melegová. Spolupráca pri inscenácii: Anna Dobrijevićová. Premiéra: 4. septembra 2009. Pätnáste predstavenie v produkcii SVD je divadelná hra Maratón, ktorú napísal Claude Confortès. Preklad do slovenčiny: Soňa Šimková. Réžia: Vladislava Fekete. Scéna a kostýmy:

 &  miroslava blažićová | divadlo

Đula Šanta. Pohyb a choreografia: Maja Grnja. Svetelný dizajn: Miroslav Čeman. Herci: Andrej Matúš, Miroslav Babiak, Miroslav Fábry a Jaroslav Leporis. Organizátor a inšpicient: Ján Pavlis. Šepkár: Jaroslav Vitéz. Svetlo: Zdeno Medveď. Zvuk: Vladimír Petráš. Rekvizitárka: Mira Lainovićová. Vedúca predstavenia Miroslava Blažićová. Premiéra: 3. septembra 2010. Na motívy poviedok Lewisa Carolla, Miloš Janoušek napísal text pre divadelnú hru pre deti pod názvom Alica v zázračnej krajine. Réžia a dramaturgia: Ján Čáni. Scéna a kostýmy: Đula Šanta. Hudba a ruchy: Stevan Mošo. Choreografia a pohyb: Maja Grnja. Herci: Hana Majerová, Miroslav Babiak a Samer Hamadeh. Organizátor a inšpicient: Ján Pavlis. Šepkár: Jaroslav Vitéz. Svetlo: Zdeno Medveď. Zvuk: Vladimír Petráš. Rekvizitárka: Mira Lainovićová. Vedúca predstavenia: Miroslava Blažićová. Premiéra: 11. februára 2011.

Záber z predstavenia pre deti pod názvom Alica v zázračnej krajine

Nasleduje autorský projekt Miroslava Benku ako sedemnáste predstavenie pod názvom Bydlisko /Abode/ Obitavalište. Scenár, réžia, scénografia, návrh kostýmov a výber hudby: Miroslav Benka. Hudba: Arvo Pärt. Spolupráca na scénickom pohybe a choreografii: Maja Grnja. Spolupráca na scénografii a grafický dizajn: Pavel Čáni. Herci: Ista Stepanov-Pavlović, Rastislav Varga, Bojan Radnov, Vlasta Petrovićová, Ján Sklenár, Ilinka Grnja, Vladimír Kováč, Miroslav Benka. Šéf techniky: Ján Pavlis. Zvukový dizajn: Vladimír Ďármotský. Zvuk: Vladimír Petráš. Svetlo: Zdenko Medveď. Líčenie: Miluška Đurikin. Rekvizitárka: Mira Lainovićová. Vedúca predstavenia: Miroslava Blažićová. Výroba kostýmov: STKR „Norwich” a Katarína Gubečková. Výroba scény a technická skupina: Ján Pavlis, Vladimír Kováč a Nataša Melegová. Premiéra na otvorení 16. PDD 2. septembra 2011. Podľa textu rumunského autora Mimi Cornel Branesca Fedor Popov režíroval pre SVD ako osemnáste predstavenie Smetiar. Herci: Miroslav Babiak, Andrej Matúš, Mária Koruniaková a Branislav Ušiak. Technika: Ján Pavlis. Svetlo: Zdeno Medveď. Zvuk: Vladimír Petráš. Inšpicient a sufler: Miroslava Blažićová. Premiéra 22. júla 2012. Ďalšie predstavenie (devätnáste) roku 2012 je predstavenie pre deti pod názvom Štyria škriatkovia a víla podľa textu Jána Uličianskeho. Réžia a výprava: Ján Čáni. Hudba: Stevan Mošo. Choreografia: Ista Stepanov-Pavlović. Dizajn propagačných materiálov: Đula Šanta. Herci: Mira Lainovićová, Janja Urbančeková-Fejzulahiová, Ján Sklenár, Ján Žolnaj, Miroslav Babiak, Pavel Matúch. Spievajú: Anna Struhárová, Slovenka Benková-Martinková, Ondrej Pavčok, Ján Žolnaj, Adam Stupavský a Rasťo Struhár. Vedúca predstavenia a šepkárka: Miroslava Blažićová. Vedúci techniky: Ján Pavlis. Zvuk: Vladimír Petráš. Svetlo: Zdeno Medveď a Branislav Ušiak. Výroba scény: Andrej Mištec a Štefan Abrahám. Premiéra na otvorení 17. PDD 29. augusta 2012. 

19


|

 milan vereš

|

V tridsiatom treťom sa kúpali na petrovskom bazéne... N

veľmi šarmantný a s vycibreným štýlom a etiketou, takže nejedno dievčenské srdce zatúžilo byť v jeho blízkosti. Mal rád spoločnosť, kde si vedel rozumne poradiť s trúnkom a rád si aj zaspieval. Bol atleticky stavaný, čo vidno aj z fotografie, ktorú som poskytol čitateľom. Zdatný športovec a bežec, ale svoju silu nezneužíval, lež komunikoval s ľuďmi zdvorile a úprimne. Môj osobný postreh v súvislosti s Jankom Bulíkom: mimoriadne si cením jeho predsavzatie byť principiálnym človekom, o čom svedčí aj údaj, že nechal byť ďalej predsedom MS, keď sa rozhodol pre politickú činnosť. Jeho príkladom by sa mohli riadiť aj terajšie generácie. Ľutujem, že taká popredná osobnosť musela dať svoj mladý život v krútňave 2. svetovej vojny. Aj v tých najhorších chvíľach pre človeka tvár Jána Bulíka zostala nepoškvrnená, lebo aj v koncentráku hájil dôstojnosť človeka a vyjadroval lojalitu k svojej vlasti. Osoba v klobúku, ktorá sedí vedľa Jána Bulíka (označená č. 3) je dobre známa Petrovčanom a mne taktiež, lebo do tejto tváre som sa pozeral mnohé roky v zborovni základnej školy, kde som pracoval. Tú tvár na obraze zvečnila naša akademická maliarka Zuzka Medveďová. Na maľbe a osoba na fotke je ten istý človek, náš baťko Čajak. Neviem, či jestvuje Slovák na Dolnej zemi, ktorý nepočul o Jánovi Čajakovi st. Narodil sa na Slovensku a prišiel na Dolnú zem, aby tu učil, podúčal tunajších Slovákov, deti, mládež a dospelých. Baťko Čajak, učiteľ, bol aj spisovateľom a zaznamenávateľom spôsobu života a osudov nášho slovenského ľudu na týchto priestoroch. Týmito riadkami chcem odovzdať hold nášmu učiteľovi, spisovateľovi a patrónovi Základnej školy v Petrovci, ktorá dodnes nesie jeho meno a na ktorej som si odpracoval celú svoju pracovnú dobu. Z ľavej strany Dr. Bulíka (označený č. 4) sedí prof. Andrej Sirácky. Bol profesorom na petrovskom gymnáziu. V roku 1944 bol vymenovaný za riaditeľa tohto gymnázia. Vyznačoval sa mimoriadnymi organizačnými schopnosťami, z ktorých rezultovalo aj založenie samovzdelávacieho krúžku Sládkovič na gymnáziu. Veľkú pozornosť venúval žiakom – mladým talentom, usmerňoval ich a pomáhal, aby sa ich prejavené schopnosti zveľadili. V roku 1948 odchádza na Slovensko, kde v Bratislave pracoval na univerzite ako profesor filozofie a sociológie. Jediná žena (označená č. 5), ktorej sa mi podarilo zistiť meno, je pani učiteľka Oľga Garajiová. Jeden čas pracovala ako učiteľka na školách v Petrovci a v 50. rokoch spolu s manželom sa presťahovali do Chorvátska, kde žili v prímorskom meste Dubrovník. 1 Ako vidno z tejto fotografie, ale aj z iných, petrovský bazén bol aj spoločenským strediskom, kde sa stretávali poprední ľudia, inteligencia a školská a mimoškolská mládež, kde získavali pokrokové idey pre budúci život a školenie. Miesto, kde sa nachádzal 3 5 tento náš bazén, teraz zem 2 4 prekrýva a takéto fotozáznamy sú trvalou spomienkou na pekné časy, ktoré sa nenávratne minuli. V Petrovci sa znovu plánuje výstavba nového bazénu, čo by som doprial všetkým nám, tiež to, aby sa stal, ako i ten starý, spoločenským, kultúrnym a rekreačným strediskom tak Petrovčanom, ako i tým cezpoľným, ktorí by sa prišli do Petrovca Takto to vyzeralo na petrovskom bazéne v roku 1933 – a dnes máme len sľuby, že bazén bude... okúpať a pobaviť sa. 

áš ľud hovorí: „Naše paláše skrývajú mnoho tajomstiev.” O pravdivosti tejto ľudovej výpovede som sa presvedčil práve tohto roku, keď som, koncom februára, v rodičovskom dome upratoval povalu na dolnom stavaní. Medzi kadejakými haraburdami sa objavila aj ambalážna škatuľa, v ktorej bola stará tlač, kalendáre a väčšia obálka s pohľadnicami, listami a fotografiami. Jedna fotografia malého formátu zvlášť zaujala moju pozornosť. Na nej sa mi vynorili tri známe tváre a priestor petrovského bazénu. Záber vyfotografoval, predpokladám, môj otec. Na opačnej strane fotografie, čiernym tušom, je napísaný dátum 12. august 1933. Teda na deň písania tohto textu fotografia je stará 79 rokov, 8 mesiacov a 3 dni. Ako som už spomenul, na fotografii som postrehol niekoľko známych tvárí. Svojvoľným poradím uvediem ich mená. Na prvom mieste chcem spomenúť meno osoby (označená č. 1), bez ktorej by tento bazén ani nebol jestvoval. Je to MuDr. Jozef Šuster, pivnicky rodák, ktorý mnohé roky ordinoval vo svojom dome na Ulici Kvačalovej č. 14 v Petrovci. Celé generácie Petrovčanov si ho zapamätali ako obetavého, dobrosrdečného človeka-lekára, ktorý poskytoval svoju lekársku pomoc všetkým občanom rovnako bez ohľadu na ich majetkový stav. Tým chudobnejším neraz prehľadel cez prsty a po intervencii povedal: „Veď zaplatíte na druhýkrát.” Pán doktor vystačil na celú dedinu a na svojom bicykli navštevoval pacientov aj v tých najvzdialenejších uliciach Petrovca. Ja osobne si s úctou neraz zaspomínam na pána doktora, lebo v mojom detstve ma viackrát vizitiroval a predpisoval mi účinné medikamenty. Z jeho úst som počul aj výpoveď, že slnko, voda a vzduch sú najlepším lekárom, a preto mi vždy odporúčal pobyt pri mori a v horách. Vďaka tomuto človeku Petrovec mal skorej vybudovaný bazén ako väčšie mestá v jeho okolí. Ďalšou markantnou osobou (označený č. 2) na fotografii je, Dr. Ján Bulík, kovačický rodák, prvý predseda Matice slovenskej v Juhoslovanskom kráľovstve. Teším sa, že môžem spomenúť tohto nášho popredného a významného matičiara, práve k 80. výročiu založenia našej Matice slovenskej, ktoré sme oslávili vlani. O prvom predsedovi MS by sa hodne toho dalo napísať aj pri tejto príležitosti, ale si neprajem opakovať tie záznamy, ktoré som prečítal v rôznych publikáciách. Spomeniem iba to, čo som počul od starších ľudí, ktorí sa s ním stretávali. Medziiným som sa dozvedel, že Ján Bulík rád navštevoval Petrovec a vážil si Petrovčanov a spolupracovníkov, s ktorými pracoval na „roli dedičnej”. Hovorili mi, že bol

20


|

Akoby

 ružena kraticová |

Guča bola v Padine

T

uristická organizácia Obce Kovačica aj toho roku organizovala, a to v Padine, podujatie Sústredenie trubačov Vojvodiny a mesta Belehrad. Program trval tri dni. V Rádiu Padina vtipne ho zahlasovali amatérske herečky Anna Širková a Snežana Garafiatová – ako Guču v najslovenskejšej dedine vo Vojvodine. V prvý večer vystúpili skupiny Gale (ex Kerber) & Najda (ex Smak); Marljivo čudo; Zarđali ekser pop-rock band. Nasledujúci deň tamburáši z Pančeva. Najbohatší program bol v nedeľu: otváranie výstavy Združenia maliarov Smäd v galérii

V galérii bola výstava obrazov, ale aj vystúpenie trubačov

Dievky zaspievali a potom sme si pozreli výstavu

Kým sme vnútri vykonávali dozor, bolo počuť starodávny zvuk karík. Nebolo nám jasné, čo je to. Nakukli sme von a v jarku Bieloblatčanka Eržika Milenová a Pavel Vereský s bičom vyvolávali špecifický zvuk. Pavel Vereský posledné roky skúša robiť aj s kožou, vraj mu je výzvou. Vyrába parádne biče. Eržika nám povedala, že sa plieskať bičom naučila ešte v detstve. Teraz je penzistka a je členkou Spolku žien v Bielom Blate. Bičom práskala aj v Mužlji a nezahanbila sa.

Domu kultúry Michala Babinku a otváranie výstavy Spolku žien, tiež v miestnostiach domu kultúry. Na tému mužský odev okrem domácich mužské kroje priniesli ženy zo združenia Bakice z Uzdína. Debeljačanky sa predstavili svojimi výšivkami, na ktorých sú klasy a vlčie maky. Najviac rôznych ručných prác priniesli členky Spolku kovačických žien.

Na stánkoch: „z každého rožka troška”

Eržika a Pavel: Kto z nich vyvolá v plieskaní bičom špecifickejší zvuk?

Pred domom kultúry bol jarmok umenia s rozličnými prácami. Okrem domácich stánok mali Bieloblatčanky, Jánošíčanky a Kovačičan Pavel Vereský, stolár-tokár.

Sledovali sme aj defilé účastníkov po športové stredisko, kde bolo slávnostné otváranie sústredenia. Vystúpili mládežnícky orchester trúb MAKO z Maďarska, Mestský orchester zo Zreňanina, tiež folklórne skupiny. Nasledovalo revuálne vystúpenie orchestrov, ktoré bolo súťažiaceho rázu. Vyhlásenie víťaza bolo na javisku športového strediska Dolina. Do Guče pôjdu orchester Brass junior Pančevo a v seniorskej konkurencii orchester „Šidski trubači” zo Šídu. Bol to deň, keď sa padinskou dolinou ozývali zvuky trúb. 

21


|

 &  annamária boldocká grbićová /  ľudmila berédiová stupavská |

Aj sprievodcovia sa na Spišskom hrade dozvedeli niečo nové

Víťazi kvízu

ŠTUDIJNÝ POBYT NA SLOVENSKU – PO STOPÁCH SVETOVÉHO DEDIČSTVA UNESCO

Slovensko sa europeizuje (Dokončenie zo s. 2.) dijného pobytu naši žiaci si mohli vyskúšať nové poznatky Odtiaľ sme cestovali ďalej – videli sme krásy dvoch jaskýň v rámci vedomostného kvízu Ako dobre poznám Slovensko. – Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Demänovskú jaskyňu. Spišský A slávnostným udelením certifikátov dali peknú bodku za týmto hrad, Levoču, Ružomberok – cesta lanovkou bola strašidelná! veľmi užitočným kurzom, ktorý vcelku splnil svoj zámer a naše a horská dedinka Vlkolínec. Profesori Rastislav Krasko a Ale- očakávania. Nie ako poznámku, skôr ako návrh na ďalšie ročníky tohto xander Horák zabezpečili zaujímavých sprievodcov týmito pamiatkami a sami sa postarali o to, aby žiakom táto cesta kurzu, sme si organizátorom dovolili pripomenúť, že by tie praktické cvičenia mohli prebiehala v uvoľnenom byť náročnejšie, zameraovzduší. Žiaci totižto sami né na modernú slovenčinu v jednotlivých mestách mali od samotných občanov v praxi, teda to, čo by našim žiačkam s výborzískať informácie o pamiatnou znalosťou slovenčiny kach a dominantách ich bolo ešte prospešnejšie. mesta. Za najpresnejšie získané a prezentované Namiesto záveru – zmienka. Keďže sme si, informácie typu: kto bola pravdaže, na naliehanie levočská Biela pani, čím sa žiačok, nenechali ujsť Brazaoberal majster Pavol z Levoče a podobne boli v autotislavu a ani veľké nákupné centrá Evroveu a Tescá buse „sladko” odmenení. (značkový tovar namiesto A nadôvažok aj obedom na Kozom vŕšku – v exklusuvenírov) Slovensko (čízívnej reštaurácii, jedinej, taj: okrem Bratislavy aj v ktorej sa dá jesť do neniektoré väčšie mestá, ostatné je to asi materiálmoty! Spoločná fotografia Modra – Harmónia Okrem krásnej cesty po ne dosť na tom zle, viSlovensku, dva dni v Modre – Harmónii prebiehali praktické diecke mestá chátrajú!) sa pomaly, ale iste evropeizuje. Necvičenia zo slovenského jazyka INLINGUA. A premietané boli chceme veriť, že sa od nás takto bude vzďaľovať! Také si ho len filmy zo slovenskej kinematografie, okrem iného aj jedna málo budeme môcť dopriať vo vlastnej réžii. Skôr ako takéto z novších snímok O dve slabiky dozadu Kataríny Šulajovej. študijné cesty. A tie naozaj motivačne pôsobia. Na školákov V Modre sme navštívili Múzeum Ľudovíta Štúra. Na záver štu- zvlášť! 

Úsmevy v lanovke pod Ružomberkom

22

Čaro Vlkolínca


|

 janko čérný

|

V rodine Činčurákovej aj Pivnica mala významných ľudí N

V Pivnici priezvisko Činčurák bolo prítomné a bolo aj veľa rodín a Slovenských národných slávnostiach v roku 2011 sledujúc filmovú časť programu fotografia vedenia Matice slovenskej (v magazíne Rovina o tom písal Ján Guba), toho času ich je už v Juhoslávii z roku 1932 mi nejako utkvela v pamäti, lebo tam menej a aj rodina môjho starého otca zanikla, lebo nemala mužbol aj Dr. Ján Bulík, prvý predseda Matice, a rozpamätal som sa, ského pokračovateľa a pred piatimi rokmi je zrúcaný aj rodinný že niekde v archíve sa nachádza fotografia, na ktorej je meno- dom tejto rodiny. Teraz je na tom mieste novovystavaný dom... Môj starý otec, Ondrej Samuela Činčurák, boli skromný človaný. Neskoršie prehŕňajúc sa po starých fotografiách a záberoch našiel som fotografiu, na ktorej sa nachádzajú okrem iných aj vek, veľmi málo a zriedkavo rozprávali o svojom detstve, o tom, kde a čo robili vo svojom živote – jednu časť mi vyrozprápán Ján Bulík a môj starý otec Ondrej Činčurák... Nevedel som, že písať o svojom príbuznom je veľmi ťažko. vala moja mama a menšiu časť aj moja stará mama ČinčurákoPísať o tom, ako to bolo v minulosti a pozerajúc sa na staré a vá. Zábery z fotografií potvrdzujú údaje, že starý otec boli zavyblednuté fotografie a pritom berúc do ohľadu to, čo som sa pojený a spoločensky sa angažovali na rôznych úsekoch, že sa dozvedel, keď som bol mladučký, lebo vtedy som nepochopil vyznačovali bohatou životnou skúsenosťou a organizátorskými úplne význam a hodnotu vypovedaných slov v rozhovoroch pri schopnosťami. Touto spomienkou na starého otca Ondreja Činčuráka, ktorú v duchu prežívam, vydávam verejné svedecrôznych príležitostiach. tvo a zároveň vzdávam aj verejnú poctu... Fotografie, prevažne tie rodinné, Veľmi málo viem o živote môjho starého otca v detstve, o majú veľmi veľkú hodnotu, keď si ich tom, kde chodili do školy, kto im bol učiteľom, kde sa vyučili pozrieme a analyzujeme s odstupom remeslu a u ktorého remeselníka, kde bývali, kým si nekúpili času. Vtedy si zaspomíname aj na dom v roku 1931 od rodiny Týrovej v terajšej Mlynskej ulici. dávne časy, na mladosť a predovšetŽivot je niekedy príliš krutý a nedovolí nám dozvedieť sa to, čo kým na svet vôkol nás. Ľudia v živote je pre nás teraz už veľmi dôležité, a čo by sme ako potomkovia zažijú veľa toho a niekedy nie je ani chceli vedieť. Vynára sa mi mnoho otázok, ale nie aj zodpovemožné zachovať si to všetko v pamädajúcich odpovedí, lebo sa o všetkom ani nerozprávalo, a aj to, ti, ale zábery na fotografiách zachočo sa povedalo vtedy, ako dieťa som nepochopil úplne, o čo vávajú dobu, ktorú mi mladší len vlastne šlo. Som tej mienky, že spomienky treba oživovať, lebo spomínaním oživujeme, lebo spoOndrej Činčurák, len tak sa zachová to, čo bolo v minulosti a ako to bolo v tom mienky sú jediná vec, ktorú si vždy ako vojak v roku 1916 období, a k tomu pomôže aj zachytený moment na fotografii, nesieme so sebou. Udalosti z minulosti nám umožňujú cez spomienky ukázať aj druhým to, čo a ktorý môže veľa toho vysvetliť. Môj starý otec – Ondrej Činčurák (23. 10. 1898 – 7. 5. 1969) ako bolo, a už sa pominulo... Je dobre, že máme na čo spomíboli podnikavý a pokrokový remeselník – obuvník, činný na vianať... Napísať tento príspevok bolo pre mňa morálnou otázkou, cerých úsekoch spoločenského života, a to nielen v Pivnici, ale lebo som vnukom a snažil som sa byť nie príliš osobný, a aj aj širšie... Vyučili sa za remeselníka – obuvníka (mne nezostalo takýmto spôsobom, hoci aj čiastočne, splniť tú citovú časť a v pamäti, u ktorého majstra sa učili remeslu), boli vo vedení Zdruprejaviť úctu tomuto vzácnemu Pivničanovi... Mám na zreteli ženia remeselníkov so sídlom v Novom Sade, boli členom správnej rady mliekarského spolku a pracovali aj jeho lásku k rodine, jeho schopnosť dať aj to pov okresnom úrade v Odžaku v obchodnosledné, urobiť pre najbližších aj to nemožné, jeho -hospodárskom odbore. Do prezenčnej presvedčenie, že peniaze sú tu na to, aby plnili svoj služby – za vojaka – odišli v roku 1916 účel a pomáhali ľuďom, jeho odhodlanosť pri riešedo Pančeva, teba že boli vojakom rakúsní problémov, jeho nekonečná ochota pomáhať ko-uhorskej ríše a zúčastnili sa aj na dobrej veci a nepozerať pritom na osobné ohodnotalianskom fronte. Oženili sa v roku 1920 tenie či uznanie zásluh... takže mu vzdávajúc hold, s Katarínou Nímetovou (1900 – 1989) vyjadrujem vďaku a úctu. Nechcem, aby sa zabud– v manželstve sa im narodili tri dcéry, a lo na neho, na jeho životný príklad, jeho myšlienky, to Katarína (1922 – 1975), Zuzana (1927 jeho rýdzi slovenský a ľudský charakter... Našou – 2005), moja mama, a Juliána (1931), povinnosťou zostáva pamätať, lebo tí, na ktorých si ktorá zomrela ako trojtýždňové dieťa. Ani spomíname, vedeli, že raz niekto príde aj po nich starý otec a ani stará mama nespomínali, a že do národnej pamäti niečo musia vložiť... že utratili dcéru, ale to spomenula iba V roku 2012 sa bude oslavovať 80 rokov založemoja mama. Dcéry do výbavy dostali nia Matice slovenskej na týchto priestoroch – a vo pozemok, orechový nábytok, poľnohosmne žiari veľká žiadosť a potreba, aby sa niečo pri podárske náčinie, šínový koč a kone... takejto slávnostnej príležitosti povedalo, a tým aj Starý otec si uctievali pracovitých a svezachovalo niečo o Pivničanovi Ondrejovi ČinčurákoKatarína Nímetová a Ondrej domitých ľudí, boli vždy ochotný pomôcť vi, ktorý v prvej polovici dvadsiateho storočia bol Činčurák ako mladomanželia a poradiť... na svadbách bývali aj starejveľmi činný v spoločenskom a verejnom živote a je fakt, že urobil veľa pre rozvoj družstevníctva v Pivnici... Poze- ším, ako aj odavačom (ako malý chlapec odchádzal som s nimi na rajúc staré fotografie pohľad mi zastal na jednej z nich, na svadobné veselia – zaujímalo ma to, a zvlášť keď muzikant vyhráktorej su matičiari – vedenie Matice slovenskej v Pivnici z roku val tým, čo boli v pivnici – podrume). Mali naozaj namáhavý a nie 1935 s hosťami, záber, ktorý je urobený, keď na návšteve bol ľahký život, ale krátka a zákerná choroba ich za mesiac skosila aj predseda Dr. Janko Bulík. Keď sa v období obnovenia Matice a predčasne odišli spomedzi nás. Mali veľmi rád svoje obuvnícke slovenskej spomínal aj jej prvý predseda Janko Bulík, tak moja remeslo – nadšene o ňom rozprávali – a po druhej svetovej vojne mama spomenula, že pán Bulík bol v Pivnici a navštívil aj rodi- boli aj opravdivým poľnohospodárom a obrábali zem, nakúpili si nu Ondreja Činčuráka (môjho starého otca) a teraz tento údaj poľnohospodárske stroje, samoviazač a iné... (Pokračovanie v nasledujúcom čísle.) potvrdzuje aj uvedená fotografia.

23


|

 &  aneta lomenová | 240.VÝROČIE PRÍCHODU SLOVÁKOV DO KYSÁČA

Raz zrána, keď bolo nebo plné hromov, šli naši otcovia hľadať nový domov... J

ednou z dedín, kde sa osídlili slovenskí otcovia v dávnom 18. a hlboko otriasla svetovým dianím aj v tomto prostredí. Hneď storočí, pátrajúc po novom živote, čistej pôde a zdravom po vojne, roku 1919, založili Kysáčania prvú stranícku organiživote, bola aj osada Kysáč. Územie, na ktorom sa dnes na- záciu – miestny výbor Socialistickej robotníckej strany komuchádza osada Kysáč, bolo obývané už v dávnej minulosti. nistov. Kysáčania sa už vtedy mohli popasovať množstvom Roku 1318 tu jestvovala menšia osada, ktorá sa menovala užitočných aktivistických organizácií a mimoriadnymi výzvami. Acsa. V maďarčine to znamená tesár. Bola to teda maďarská V osade pôsobil remeselnícky a hasičský spolok, Kysáčsky dedina. Osadu údajne zachvátil veľký požiar, avšak život sa vo športový klub (dnes Tatra), ľudové kapely a v roku 1921 vyšiel vyhorenom sídlisku predsa začal obnovovať. Osada vtedy do- v redakcii farára Pavla Turčana aj prvý evanjelický časopis Nástala pomenovanie Kis Acsa (malá Ača). Pramene z roku 1464 dej. Základnou organizáciou rozvíjania slovenského povedomia svedčia, že osada bola súčasťou majetku zemianskej rodiny sa v roku 1932 stala Matica slovenská v Juhoslávii a v tom isGarayovej. Časom sa tieto dve slová spojili a už v roku 1722 sa tom roku bola založená aj miestna organizácia MS v Kysáči. Okrem toho v osade bol zalouvádza pod názvom Kysáč, v ktorej vtedy žilo 110 žený aj Spolok Českoslovensrbských rodín. Srbi sa do osady nasťahovali najmä ských žien, ktorý má pozitívne v roku 1690. Slováci prichádzajú do Kysáča až v roohlasy až dodnes. Kysáčania koch 1773 – 1791. Prvý slovenský osadník, ktorý sa si zaobstarali aj budovu, ktorej usídlil v Kysáči, bol Juraj Vardžík z Piliša – Peštianska dali názov Národný dom Kystolica. Postupne sa sem prisťahúvali Slováci zo stolíc sáč. V ňom sa zhromažďovala severného Uhorska: Hontianskej, Peštianskej, Noväčšina kultúrnych činností vohradskej, Trenčianskej, Nitrianskej, Liptovskej, Kysáčanov. V roku 1957 bol Turčianskej, Zvolenskej a iných. V roku 1795 bolo Kysáč pripojený k Obci Nový v Kysáči 1289 Slovákov evanjelického vierovyznania. Sad a bol to rozhodujúci dôV dôsledku rôznych hospodárskych a iných okolností vod pre intenzívny rozvoj. sa Slováci prisťahovali do Kysáča aj zo starších dolnoO niekoľko rokov neskôr vyzemských osád, napr. z Petrovca, Kulpína, Selenče, stavali Základnú školu ĽudoHložian a ďalších. Noví osadníci sa chceli osamostatniť víta Štúra a budovu Preda založiť si na tomto území vlastné kráľovstvo. Neškolského zariadenia Lienka mohli si hneď vystavať kostol a faru, dokonca to nea onedlho bola zavedená aj bolo ľahké ani po vydaní Tolerančného patentu. Podaautobusová linka Nový Sad – rilo sa im vystavať školu s cisárskym povolením Kysáč. Ďalší pokrok v kultúrv roku 1785. Prvým učiteľom bol Štefan Záborskýnom živote Kysáča bol rok -Chovan. Hlavné zamestnanie chudobného dedin1957, keď sa Kultúrno-osveského ľudu bolo poľnohospodárstvo, ktoré je typické tový spolok Dr. Janka Gombáa pravdepodobné pre naše rovinaté kraje. Obchody ra rozdelil a keď vznikli ďalšie vtedy vlastnili židovské rodiny. V roku 1795 si slovenDnešná mládež organizácie, ako Ochotnícke skí prisťahovalci vymohli kostol a prvým evanjelickým v tradičnej kysáčskej kašmerínke divadlo, Ľudová knižnica, Ľufarárom bol Michal Slamay. Týmto ich snahy o zachovanie svojbytnosti neprestali, ale sa dová univerzita a Správa domu. Prácu divadelníkov v Kysáči pozmenili na boj proti tvrdej maďarizácii. V roku 1881 bolo dokumentoval v podobe knižnej publikácie Divadelný život v Kysáči prvé divadelné predstavenie pre deti a v roku 1894 v Kysáči 1905 – 2005 autor Michal Gombár. Kysáč sa spomína bola založená Dedinská knižnica. O dva roky neskoršie vznikol aj v biografiách známych vojvodinských dejateľov. Medzi inými aj spevokol. Na prelome 19. a 20. storočia mal Kysáč už 4252 významnými a tvorivými osobnosťami Kysáča bol aj kysáčsky rodák, uznávaný básnik z radov vojvodinských Slovákov a lekár obyvateľov, z toho 3953 Slovákov. Nasledujúcim ohnivkom narastajúceho slovenského povedo- Andrej Ferko (1925 – 2011), ako aj známy spisovateľ Pavel mia bolo založenie Čitateľského spolku roku 1913, tesne pred Grňa (1937). Dnes je Kysáč vyspelou dedinou s bohatou kultúrnou, šporprvou svetovou vojnou. Prvá svetová vojna zanechala stopy tovou a hospodárskou tradíciou. Kysáč sa právom pýši značným počtom akademicky vzdelaných a úžitkových výtvarníkov, vďaka ktorým bola zariadená galéria pri Slovenskom národnom dome. Tu svoje klenoty pravidelne uskladňujú aj matičiari. Kultúrnu mozaiku aktívne prezentuje aj Spolok žien, ktorý svojou náročnou, ale vitálnou činnosťou nadväzuje na niekdajší Československý spolok žien. Ženy s veľkou hrdosťou prezentujú kultúru vojvodinských Slovákov na rôznych etnogastronomických veľtrhoch a jarmokoch, avšak tu sa vo svojich voľných chvíľach rady stretávajú, spolu cestujú a spolu zveľaďujú zachované starožitnosti svojich starých mám. Spolok organizuje rad podujatí na zachovávanie slovenských tradičných hodnôt a tradičných slovenských jedál. Vedúca spolku je šíriteľka slovenskosti, zberateľka predmetov slovenskej ľudovej kultúry, starých fotografií a pritom vášnivá pestovateľka slovenských Etnoizba Spolku žien

24


|

 &  aneta lomenová |

vojvodinských tradícií Ľudmila Berédiová-Stupavská. V roku 1974 sa zrodila nová organizácia Kultúrno informačné stredisko, ktoré pod jednu strechu zahrnulo všetky kultúrne a informačné inštitúcie. Toto stredisko aj dnes organizuje najmä divadelné predstavenia, večierky, rôzne výstavy, filmové stretnutia, prácu s odbočkami v rámci kultúrno-umeleckého ochotníctva, a to s folklórnou, divadelnou, literárnou, výtvarnou a inými odbočkami. Takisto vysiela informatívny program prostredníctvom vlastného rozhlasu. V súčasnosti je predsedníčkou KIS-u Anna Chrťanová-Leskovac. Kysáč je známy aj ako stredisko detského folklóru. Detský folklórny festival Zlatá brána, ktorý organizuje KIS, prebieha každoročne koncom júna a na tomto rozprávkovom zámku si zatancuje mnoho malých tanečníkov zo slovenských menšinových úzov, ale aj zo zahraničia. Zlatá brána ako darček pre všetky deti vznikla z idey umeleckého pracovníka Jána Slávika za spolupráce ďalších kultúrno-umeleckých dejateľov. KIS je organizátorom aj miestneho festivalu ľudových piesní Kysáčsky Na zámku Zlatej brány aj malí hostitelia z Kysáča spevník, Večer humoru a divadelného Festivalu Zuzany Kardelisovej. Za zakladateľov divadelnej tradície v Kysáči možno „sármy”, kde sármu pripravujú tak ako v minulosti, v sedliacpokladať rodinu Mičátkovcov. V súčasnosti kysáčski ochotníci kych peciach. Toto podujatie sa čoraz viac stáva prestížnou aktívne pôsobia na troch divadelných scénach: bábkovej, det- udalosťou kysáčskych gazdiniek s veľkým počtom záujemcov a obdivovateľov. Spolok má aj svoju skej a činohernej. etnoizbu so starými maľovanými posteFolklórny súbor Kulľami, rôznymi výšivkami a všelijakými túrno-informačného starodávnymi exponátmi a tam usilovné strediska bol založený ženy nachádzajú svoje pohodlie. Týmito roku 1973 a od roku zachovanými starožitnosťami a boha1980 pôsobí pod náztým počtom kultúrnych podujatí sa Kyvom Vreteno. Ide o mlásáč vyšplhal medzi najslovenskejšie dežnícky súbor a ich osady vo Vojvodine. repertoár pozostáva Tohto roku si Kysáčania pripomínajú z pôvodných a štylizojubilejné 240. výročie príchodu Slovávaných slovenských kov do Kysáča a pre zapečatenie takétancov a piesní. Okrem hoto dlhoročného pôsobenia slovenským FS Vreteno aktívne obyvateľstvom si Kysáčania pripravujú pôsobí aj Detský folMonografiu, ktorá, síce oneskorene, klórny súbor Krôčik, bude prezentovať túto mohutnú dedinu Detský folklórny súbor Záber z divadelného predstavenia Páva 1973 na poli kultúrnej, umeleckej a spoSlniečko a Detský folklórny súbor Vienok. Tanečná zložka je bezpochyby bohatá ločenskej mozaiky vojvodinských Slovákov. V rámci osláv si a kultúrni pracovníci na tomto poli sa svedomite snažia zacho- 7. marca tohto roku charizmatické členky Spolku žien pripovať kvalitné prejavy typických kysáčskych hodnôt. Súbory menuli 10 rokov od obnovenia činnosti a k jubileu im hlasľuúspešne prezentujú svoju osadu na domácom javisku, ale aj na dovci vydali Kuchárku s kysáčskym receptárom. Vynaliezavosť rôznych podujatiach mimo dediny a v zahraničí. Spevácke a nezištná práca kysáčskych aktivistov umožnila do našich končín privítať aj sloskupiny – dievčenská, ženská a mužská vensko-srbského všemajú tiež podobne ilustrovanú tradíciu. stranného literárneho Pod strechou Kultúrno-informačného tvorcu Dušana Šimku strediska sa dnes nachádza Knižnica žijúceho 40 rokov vo Michala Babinku, ktorá v súčasnosti Švajčiarsku. Návštevpozostáva z 13 252 kníh, z toho 5818 níkom vzácny hosť sú slovenské knihy. Život v dedine denhrdo prezentoval eunodenne už roky sleduje a verejnosť rópske kultúrne streo tom informuje Rádio Kysáč. Začalo disko svojho rodiska pôsobiť v roku 1965 ako Mládežnícka v Košiciach, avšak aurozhlasová stanica a v čase svojho tor sa popýšil aj svovzniku bolo prvou lokálnou rozhlasovou jou tvorbou po slovenstanicou vo Vojvodine. Iniciátorom zasky, ktoré do srbčiny loženia rádia a neskôr aj vlastnej amaobdivuhodne prekladá térskej televízie bol všestranný kultúrny Zdenka Valentová-Bepracovník Ján Lomen. Rozhlas mal aj lićová. svoje nahrávacie štúdio a piesne v ňom Je to iba začiatok nahraté sa zachovali dodnes. KaždoročHuch paródia na Červenú čiapočku – aktívni divadelníci slávnostných podujane sa pred Novým rokom organizuje pestrý celovečerný koncert Novoročná estráda, v rámci ktorého tí, ktoré s veľkou dôverou pripravuje kysáčska Slovač na sa predstavuje celoročná činnosť KIS-u, vrátane všetkých kul- zachovanie a zveľadenie svojej, zo skaly vybudovanej tradítúrno-umeleckých činností strediska. Medzi najpozoruhodnejšie cie, pre ktorú ako národnostná menšina bojuje všetkými sia najčerstvejšie podujatia Spolku žien patrí aj Ďeň kysáčskej lami. 

25


dobroducháreň (9)

|

 annamária boldocká grbićová

|

S o ž i v o t o m v o h ro z e L

en tri slová v srdci maj, miluj, trp a odpúšťaj! Táto kvetnatá ošúchaná syntagma, dvojveršie, bola najobľúbenejším ornamentom pamätníkov siedmačok. A prečo ma teraz, v letný čas na báčskej rovine ako štyridsiatničku plus jeden rok prepadla! Lepšie povedané, prečo si ma našla, teraz po rokoch! Vtedy sme sa, v raných 80. rokoch, ako pionierky, prirodzene, nevedeli vhĺbiť a vysvetliť jej význam. Ešte sme vtedy na to nedočiahli. A nebolo potrebné vtedy ešte dočahovať. Ako debutantky, ktoré vstupujú do života a do habitu ženy, sme si toto krásne patetické dvojveršie automaticky osvojili a potom sme si ho navzájom a i každému spolužiakovi a aj vyšiakom, písali do každého pamätníčka a lexikónu. Stále a stále. Bola to naivnučká a idealistická medzifáza od Pionierov po Vzlet. S akým nadšením dievčatká rastú, ako naivne a prostoducho a v plnom nasadení očakávajú svoj budúci život ženy, manželky, matky, slúžky. Neuvedomujúc si pritom, aké je to – táto syntagma vlastne – výstražné volanie! Aké to búrlivé a ťažké a na momenty neznesiteľné v budúcnosti bude. A kúštik, momenty, okamihy aj pekné! A za ne je život hodný žitia a útrap! Takýto pátos dnes potrebujem v mojej kuchyni! Nechcem zhadzovať tento výrok, ktorý niekto napísal a konečne – v ktorom je taká pravdivá myšlienka. Hádam je, keď ma teda omína! Priam ma prepadla, kým stojím za kuchynským drezom a umývam riady. Leto v plnom prúde, dcérka v nafukovacom bazéniku, nie akurát prisladký (taký je rok, daždivý, málo slnka nám dal!) melón v chladničke. Pekný, jednoduchý, provinčný prázdninový pondelok na sklonku júla. Rutinovane, ale v súlade s pocitmi, aké ma omínajú, zrazu seba prichytím, že akosi v plnom nasadení, ostrejšie, a nahnevanejšie stískam handru, akoby v horúčke začínam glancuvať poháre! A vyhadzujem si z kopýtka v premýšľaní o živote. Z perspektívy takto nastolenej – aktualizovanej voľakedajšej syntagmy. Milovať – milujem. Milovať viem a chcem zo zvyku, z pohodlia, z čistej, írečitej lásky (pravdaže, som stvorená na tú bezvýhradnú a najoslnivejšiu lásku, akou sa len potomkovia vedia milovať). Pokiaľ ide o protistranu – silnejšie pohlavie?! Tú milujeme z komócie, po troške sebecky a zhovievavo a sme v tom učičíkaní. Trpieť – trpím, asi ako viac-menej, alebo, lepšie povedané, veľká väčšina žien (a táto ich veľká väčšina si to nikdy neprizná, by the way, dobre im tak, to by som sa chcela naučiť, nevyrozprávať si všetko a stále vzbudzovať dojem dokonalosti v spoločnosti iných žien – mať dokonalý poriadok v dome, manželstve, vo výchove detí, v tom, čo robím, v plánoch, predsavzatiach. Ale, nedá sa proti prúdu seba sa!). Odpúšťam – odpúšťať viem – nielen tým, že som „namäkko zamiesená”, ale to je v súlade s mojím JA, to mi dobre robí. Ba čo viac, skôr omilosťujem – prosím o omilostenie ľudstva – ale to je determinované výchovou a charakterom. A trošku i takým zámerne fatálnym nasadením života a jeho situácií. To kvôli dynamike! A idealisticky! Milujem ľudí, altruisticky, bezvýhradne! Natoľko, že sa veľakrát zahanbím za ich skutky a počiny i prečiny! Ale to tak má byť. Živý človek si na všeličo zvykne. A to, čo človek znesie, to, vraj, neznesie nik! A radšej iných ľudí prehnane chválim, ale zato som zhovievavá, keď

26

kritizujem! A na to isté sa obráti! Vo mne je chyba, povedali by ste, povedali by aj psychoterapeuti! Nikto ti nepovie ďakujem! Keby som teraz namiesto v mojej kuchyni bola na terapeutickom lôžku (ale to by som mala byť materiálne zabezpečenejšia, a vonku by mali byť Spojené štáty americké) asi by si so mnou dali rady! Mám na to túto – pre mňa terapeutickú – stranu Roviny, a preto tu pokračujem. Viem, neviem milovať seba, odpúšťať neviem sebe – stále sa analyzujem, premýšľam o svojich nedopatreniach, nedostatkoch, o večnom heglovskom trápení, že nemám na to, že to, čo robím, nestojí za nič (viem, že nič neviem). Ale tieto neistoty ma aj ženú zdokonaľovať sa! V súlade s možnosťami. Milujem úspech iných (ale naozaj, verte mi na slovo!) A viem byť opravdivá trpiteľka, keď to chcem! Jozefka Maková! Lebo utrpenie vie byť aj motivačné. Ale to je môj problém a nechcem Vás týmto unudiť a nechcem byť zdĺhavá! Viem, že málo bývam v týchto dňoch spokojná. Volá mi známa žijúca s rodinou v Dubaji, toho času na dovolenke v Novom Sade. Sťažujem sa, čo iné. Ťažký život umelecký! Sme kolektívne viac-menej ubijeni u pojam, uponáhľaní, no bez peňazí, žiadostiví mora, už pomaly aj drobností, je to aj naša vina, nevieme zarobiť, ale nemôžu byť ani všetci manažéri trhu a nevedia sa všetci dohadzovať na pozície, ktoré im skutočne nepatria! Ťažko žijeme, život sa nám zviedol na číre živorenie! Pretromfli nás takí, čo sa vedia predať, čo vedia! Čo milujú, trpia a odpúšťajú! (Zasmialo sa zo slúchadla.) Známa mi prisviedča, ale Dubaj je nemilosrdný. Predsa však oni v ňom vedia, za čo robia! Aký humanizmus! Teda je z toho osoh! My tu u nás máme len morálny osoh. A musím sa naučiť užívať si všednosť! Ale ako? Ako sa to ženám darí!? Darí sa to vôbec niekomu? Ako, len pozitívne, viem, teta Zuzka. Robiť si z každého dňa deň D. Šitý na seba. Toto treba natrénovať. Svet miluje víťazov! Ale toto všetko povedané je len také úprimné sťažovanie sa, ktoré tieto strany znesú a dúfam, aj Vy! Tá pravá otázka znie: Kedy oguglám na priemernosť, na všednosť, na rutinu. Na neprávosť. Na všetko to, čo nám zapríčinili iní. Na krivdy, hlúposť, nemravnosť, povrchovosť, pokrytectvo, zlodejov, odídencov od svojeti, veľkých hráčov, schopných, necitných a necitlivých! Vtedy bude dobre, perfektne, nevídane. Keď raz oguglám! Nikdy! Radšej si (aj takouto štipkou) budem robiť po svojom: Slovníček UBITI U POJAM: Veľmi často, v snahe vyhnúť sa tomuto srbskému slovu, povieme, že sme ubití u pojam. Treba tu však použiť slovo zdeptať. Aj v našom texte bolo reči o ľuďoch, súčasníkoch, ktorí sú zdeptaní neblahou realitou, situáciou, v akej žijeme. Povieme teda – zdeptať, pošliapať, pogniaviť: zdeptať kvetnice (Rázus). Prenesene: zničiť: zdeptať sebavedomie, zdeptať dôstojnosť niekoho (Slovník slovenského jazyka) OGUGLATI: Keď sme v pomykove, čo povedať, keď máme do činenia s takýmto stavom, siahneme po takomto slove: otupieť, zriedkavejšie i otupnúť. Týchto slov sa často chytáme, aby sme, ako vidno z uvedeného, dočarili pocit úzkosti. Slovník slovenského jazyka uvádza slovo otupieť a to znamená stať sa otupeným, tupým,


|

ní duševne ľahostajným, letargickým, necitným, apatickým. Človek duševne otupie, srdce, rozum otupie, city otupejú, otupnú zmysly (Hviezdoslav). Slovník slovenského jazyka uvádza i otupiť – urobiť (koho, čo) otupeným i prídavné meno otupený i príslovku otupene a slovesné podstatné meno otupenosť. Otupa je zase nárečové slovo: Klop, burcuj, krič... nedbalstvo, otupa hrozná! (Hviezdoslav) (Slovník slovenského jazyka) Ne Zábudka Vyglancovať Neprajem si, v mene všetkých nás, aby sme zabúdali na slovo vyglancuvať – pekné dokonavé sloveso, ktoré používame v našom nárečí. Aj v našom texte. Zdá sa mi, že nie tak často, ako by si to ono zaslúžilo. Je presné, veľavravné, trefné vo viacerých jazykových situáciách vie tak celkom šťavnato a expresívne zapôsobiť! Vyglancuj si tie topánky. Vyglancujem okná pred Slávnosťami a podobne. V pátraní po slove glanc som našla, že má nemecký pôvod, potvrdil to Slovník cudzích slov (M. Ivanová-Šalingová, Z. Maníková, SPN, Bratislava 1978). A potom je od slova glanc odvodené krásne hovorové slovo glancovať – knižne i hovorovo leštiť (Slovník cudzích slov). V Krátkom slovníku slovenského jazyka pod heslom glanc sa uvádza: glanc, – a m subšt. lesk, ale i stratiť glanc, stratiť istotu, naľakať sa. V Slovníku slovenského jazyka pod heslom glanc sa píše: glanc,-u m. niž. hovor. lesk – stratiť glanc, stratiť smelosť, duchaprítomnosť, naľakať sa. Nesmieme stratiť glanc! Nesmieme sa naľakať, báť, i keď sme tu nastálo, ako takí, so životom v ohrození, nesmieme strácať nádej, bojovať, lebo život je o tom. Neustále vzostupy a pády, dialektika pádov. Po páde vstať, a to nie s prázdnymi rukami – vravia starí Číňania, potvrdzujú ich potomkovia – naši susedovci. Musíme sa vyglancovať! Stráviť! Bojovať o nás! A hlavne sa snažiť nikdy neotupieť, aby nám život nebol otupný (nudný, jednotvárny, clivý)! Ako je to tu s nami krásne popletené!

 zuzana medveďová-koruniaková | poučky SLOVENČINA NAŠA

To značí, to znamená, skratka tzn. S

lovné spojenia to značí a to znamená sa v Krátkom slovníku slovenského jazyka (Bratislava 2003) uvádzajú ako osobitné heslo v podobe skratky tzn. a v Pravidlách slovenského pravopisu (Bratislava 2000, s. 441): „to značí, to znamená skr. tzn.” V našej slovenčine sa často používajú iba slová znamená, značí, bez zámena to, vplyvom srbského „znači”. Spisovne po slovensky sú to vždy dvojslovné spojenia, so zámenom to. Napríklad v srbčine „Dolazimo sutra, znači u utorak. Početkom tridesetih godina, znači između dva rata.” nebude v slovenčine „Prichádzame zajtra, znamená (značí) v utorok. Začiatkom tridsiatych rokov, znamená (značí) medzi dvoma vojnami.”, ale: „Prichádzame zajtra, to znamená (to značí) v utorok. Začiatkom tridsiatych rokov, to znamená (to značí) medzi dvoma vojnami.” Alebo môže to byť aj takto: „Prichádzame zajtra, čo znamená (čo značí) v utorok. Začiatkom tridsiatych rokov, čo znamená (čo značí) medzi dvoma vojnami.” Treba zdôrazniť, že často sa tu hodia aj iné slová: teda, čiže, takže, to jest (skratka t. j.)... Avšak ak použijeme slová znamená a značí vo význame priraďovacieho vzťahu, musia byť v spojení so slovkom to: to znamená, to značí. Platí? Platí! V každodennom dorozumievaní, keď sa napríklad s niekým na niečom alebo o niečom dohodneme, na niečom zhodneme, ak sa o niečom dohovoríme, alebo na niečo pristaneme, privolíme, súhlasíme s niečím, dačím, dáme súhlas, použijeme neraz slová: „Váži? Váži!” Alebo povieme: „Váži, ideme zajtra. Všetko váži, ako sme sa dohodli.” To však nie je spisovne po slovensky, ale vplyvom srbského slova „važiti” používame v našej slovenčine slovo vážiť, ktoré sa tu nehodí, pretože znamená zis-

ťovať váhu, hmotnosť, tiež merať, mať istú váhu, hmotnosť. V spisovnej slovenčine je tu slovo, sloveso platiť. V srbčine: „Važi?” Važi! Važi, idemo sutra. Sve važi, kako smo se dogovorili.”; v slovenčine: „Platí? Platí! Platí, ideme zajtra. Všetko platí, ako sme sa dohodli.” Pravdaže, namiesto slova platí často možno použiť aj iné slová: „Dohodnuté? Dohodnuté! Súhlasím, ideme zajtra. Pristávam, ideme zajtra. Je dohovorené. Je dohodnuté.” Mienim, že návrh možno považovať za správny. Uvedenú vetu tejto poučky by možno niektorí povedali takto: „Považujem, že návrh možno pokladať za správny.” Slovo považovať a pokladať vyjadrujú to isté, totiž: hodnotiť, posudzovať, oceňovať nejako, mať za, rátať za, držať za, nazerať na niečo iným spôsobom. A vždy v spojení s predložkou za: považovať za, pokladať za: považoval ho za dobrého priateľa, pokladali ho za výborného poľnohospodára. Oproti týmto slovám je v srbčine slovo smatrati, avšak ak treba vyjadriť význam: domnievanie sa, ak ide o mienku, o názor, o mienenie, o zdanie sa, myslenie si o niekom, o niečom, v srbčine je tu napríklad smatram, smatramo, ale v slovenčine nebude považujem, považujeme, lež: mienim, mienime. Preto uvedená veta bude spisovne po slovensky znieť takto: „Mienim, že návrh možno považovať za (pokladať za) správny.” Samozrejme, namiesto slova mieniť môžeme použiť aj iné rovnoznačné či blízkoznačné slová: myslím, myslím si, nazdávam sa, zdá sa mi, domnievam sa, mám dojem, som tej mienky, som toho názoru. Pri týchto dvoch posledných spojeniach treba zdôrazniť, že musia byť s odkazovacím zámenom, teda nie som mienky, som názoru, ale: som tej mienky, som toho názoru.

27


kamarátenie

|

 pripravila mária vršková

|

Stránky Ježka Dežka Čau kamaráti, jááááj, leto, slnko, pohoda, žiadna škola – no to je hotový raj. Ako však tento čas užitočne stráviť, aby sme celé dni nepresedeli pred televízorom, nepreležali na gauči, alebo sa nenudili na dvore na lavičke? Ešteže ste si otvorili tento časopis a môžeme sa takto cez písmenká kamarátiť ☺. Niekto ide cez leto k moru alebo na dlhšiu návštevu k príbuzným, niekto má radšej hory, lesy a turistiku s mapou v ruke, iní plánujú ostať doma a napríklad si nanovo vymaľujú izbičku, alebo sa idú zabaviť do zoo či aquaparku. Čo z toho čaká vás? Dúfam, že si všetci oddýchnete od učenia, prežijete mnoho veselých dobrodružstiev, a že si na svojich prázdninových potulkách nájdete aj nových kamarátov. Tak foťte, kreslite, čítajte, spievajte a smejte sa ... prázdniny 2013 máme v živote len raz! Váš Ježko Dežko

Rady na prázdniny – Kto dlho spí – prespí aj sny. ( Neprelež pol prázdnin. Radšej vstaň skôr, aby si zažil čo najviac dobrodružstiev.) – Elektrický káblik – pozor, je to diablik. (Nie je nutné trikrát denne zapájať kábel od počítača do elektriny. Ono to bude fungovať aj zajtra, aj o týždeň...)

Hádanky Sedí ti na vlasoch strieška ako ochrana a v slnečných časoch úpal z hlavy odháňa. Čo je to? (kičúbolk) V zime je ho všade, aj v lete ho chceme, pláva v limonáde, voda si v ňom drieme. Čo je to? (daľ) Jedna pravá, druhá ľavá, sú to sestry – dvojičky. Nosíš ich, keď je páľava, vykúkajú z nich špičky. Čo je to? (eládnas)

– Inteligent vie, že lievik do hlavy si drží sám. (Ležíš pri vode, zjedol si už tri zmrzliny a funíš od nudy? Vytiahni z tašky farebné knihy plné ilustrácií ako „Detská encyklopédia do vrecka”, „Atlas pre zvedavcov” alebo „Otestuj si IQ”.) – Najprv urob to, čo sa ti nechce. (Ak máš počas leta v domácnosti nejaké povinnosti, neodkladaj ich, urob to hneď. Takto sa ich rýchlo zbavíš a nebudú ti celý deň zaťažovať hlavu.)

Na dvore ho nafúkame, pozor, ostrie nemá rád. Vo vode sa v lete hráme, osvieži ťa, kamarát. Čo je to? (nézab ícavokufan)

– Keď chytíš do ruky mobil, chyť aj pohár vody. (Pitný režim je dôležitý v lete, aj v zime. Mnohí však zabúdame piť – ale nezabúdame esemeskovať. Preto vždy, keď vezmeš do rúk mobil, siahni aj po pohári vody.).

Básnička

Leto a Števko Prvák Števko prázdninuje, o lete rád hovorí a od rána vyhutuje, čo na dvore vytvorí.

Ohradu má prvotriednu, všetko je už hotové, zvieratká sám ženie ta dnu a oni – sú plyšové!

Zatiahlo sa čerňou nebo, voda z mrakov kvapká, farmár viac na dvore nebol, čaj mu varí babka.

Najprv zobral dáke drevo a urobil ohradu, zvieratká chce farmár Števo vypustiť na záhradu.

Krava ihneď trávu žuje, lev zaľahol do kúta, papagáj si vyspevuje, pes skáče do kohúta.

K tomu banán v čokoláde, aká chvíľa presladká, čo tam po tom, že v ohrade premokli mu zvieratká.

Musí ešte palíc zopár ako plôtik poskladať, miesto dverí kladie lopár, veď zver nesmie zutekať.

Žirafa smäd hasí z vedra, zajko spí pri strome, z tieňa ticho hľadí zebra a Števko? Je v dome!

Veď slnko zas vygúľa sa, všetko uschne hneď, v prázdninovej hre je krása, kto chce školu späť?

28


|

 pripravila mária vršková | kamarátenie

Doplňovačka Do prázdnych okienok dopíšte odpovede. Pospájajte písmenká z vyznačených políčok, dostanete tak tajničku. Dnes sa v nej ukrýva odpoveď na otázku: Čo si musíme zbaliť do tašky, keď ideme k vode? 1. v jeseni sa ukrýva v tvrdej hnedej škrupinke

__ __ __ __

2. piaty deň v týždni

__ __ __ __ __ __

3. po anglicky „car”, po slovensky...

__ __ __ __

4. vec, ktorou odomykáme dvere

__ __ __ __

5. v septembri končia prázdniny a začína...

__ __ __ __ __

6. rastú nám na hlave

__ __ __ __ __

7. ôsmy mesiac v roku

__ __ __ __ __ __

8. ako sa volá samec kozy

__ __ __

9. alkoholický nápoj z hrozna

__ __ __ __

10. Katarína, domácky

__ __ __ __

11. hlavné mesto Talianska

__ __ __

12. opačne od slova „dobré”

__ __ __

13. domáce zviera, chytá myši

__ __ __ __ __

Tajnička znie:

__ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ Hra

Úloha Preškrtnite všetky veci, ktoré k letu nepatria:

ZMRZLINA SNEHULIAK SANE BAZÉN AQUAPARK SLNEČNÍK

PLÁŽ RADIÁTOR KABÁT MORE RUKAVICE BICYKEL

PLAVKY VIANOCE PRÁZDNINY VÝLET LYŽE HOJDAČKA

Okienko tety Sovy Aj teraz v lete sme našli pani Sovu Sovákovú zahrabanú v knižnici. Kdeže by tá išla na dovolenku k moru! Musí predsa študovať nové a nové knihy, aby všetko vedela. Na chvíľočku sme ju vyrušili s otázkou: Prečo je morská voda slaná? Kto nasypal do mora soľ? Naša Zem sa volá Modrá planéta, pretože až dve tretiny Zeme tvoria oceány a moria. Poznáme 4 svetové oceány a okolo sto morí. Voda v nich je slaná pre eróziu (premiestňovanie, odnášanie hornín pôsobením vody, vetra). To znamená, že keď prší a fúka, z pevniny (z pôdy, zeme, hliny) sa cez tečúce toky dostane do mora soľ. Voda z mora sa odparuje, ale soľ ostáva v mori. Existujú podmorské výbuchy sopiek, ktoré prispievajú k slanosti mora. Vedci hovoria, že v jednom litri morskej vody je rozpustených 35 gramov soli. A čo znamená slaná voda pre dovolenkárov? Síce sa nedá piť, ale hovorí sa, že more nadľahčuje, a preto sa nám ľahšie pláva ☺.

Čelovka

Ak by sa vám počas leta nebodaj stalo, že sa trošku nudíte, možno vám náladu pozdvihne táto hra. Môžu ju hrať dvaja aj viacerí hráči, je vhodná pre deti aj dospelých. Ako na to? 1. Navzájom si tajne napíšte na lístočky rôzne mená (napr. postavičky zo známych filmov, rozprávok, známych spevákov, hercov...). 2. Lístočky si navzájom nalepte na čelo (pomocou lepiacej pásky, samolepiacich papierikov alebo čelenky). Nikto nesmie vidieť, čo má napísané na svojom čele. 3. Pomocou otázok sa musíme dopracovať k odpovedi = kto som, čo mám napísané na čele. Otázky kladieme tak, aby ostatní odpovedali iba „áno” alebo „nie”. 4. Ak bola odpoveď „áno”, ten istý hráč sa pýta a zisťuje ďalej. Ak bola odpoveď „nie”, je na rade druhý hráč. Vyhráva ten, kto prvý uhádne meno, ktoré má na čele. Hru si môžete obmeniť tak, že namiesto mena si napíšete rôzne zamestnania (povolanie) alebo zvieratká. Príklad: (na čele mám meno Harry Potter) Som muž? Áno. Som postava z filmu? Áno. Mám menej ako 40 rokov? Áno. Som zo srbského filmu? Nie. (negatívna odpoveď – hráči sa striedajú) 29


zorove príbehy

|



mária vršková |

Zoro sa balí alebo Kilo peria a kilo železa vážia rovnako

Č

osi sa stalo, zrazu bolo oveľa teplejšie a celý deň sa po ulici premávali deti. Kamarát Jano na kolieskových korčuliach, susedka Eva na kolobežke a jej brat Ďuro na bicykli. Prázdniny sa začali a školské tašky ostali ležať v kúte pod stolom. Zoro je ešte malý, aktovku bude potrebovať až o dva roky – ale aj on vníma tieto prázdniny so vzrušením. Po prvé, mama práve balí kufre, ide sa k moru. A po druhé, držte sa, po prázdninách ide malý lapaj prvýkrát do škôlky. Kým otec kontroloval auto, poprezeral kolesá, olej a ešte čosi v motore, mama navláčila do izby tašky a kufre. Bola chorá, mala už totiž cestovnú horúčku. Zoro to poznal, lebo bola nervózna, stále popíjala kávu, chodila po dome so zoznamom v ruke a ceruzku si odkladala netradične – zapichla ju do veľkého drdola, ktorý si narýchlo urobila z vlasov. Preto sa on radšej múdro stiahol, nezavadzal a rozmýšľal, že radšej pôjde na ulicu pohrať sa s deťmi. Potichučky sa prešmykol do predsiene, zobral si športové topánky, keď tu zrazu počul známe: „Zoróóó, kde si? Poď sem,” volá mama. A tak chlapček prevrátil oči dohora a dal spiatočku. „Zlatíčko, prosím ťa, choď do svojej izby a pobaľ si veci, ktoré si chceš zobrať na dovolenku,” povedala mama a Zoro sa zľakol. „A to sa mám zbaliť sám? Veď som ešte maličký, neviem to robiť,” odpovedá ustráchane. „Neboj sa, fešák, určite to zvládneš. Šaty ti zbalím ja a ty si priprav na kopu len zopár hračiek a kníh, zober si niečo zaujímavé pre prípad dažďa alebo nudy.” To sa už Zorovi videlo ako jednoduchá úloha, dokonca sa na takéto balenie tešil a usmial sa. V izbičke pootváral všetky skrinky, aby mal prehľad. Najprv vytiahol dve autíčka, väčšie zelené a menšie modré. Ktoré si vezme? Vybral si zelené, ale veď to druhé je menšie, nezaberie veľa miesta, môže cestovať so Zorom tiež. Potom pozeral na plyšové hračky a rozmýšľal, ktorej dá prednosť. Asi žltému levíkovi, pretože je to zároveň aj vankúšik a keď levovi stlačíš labku, zareve. Treba aj nejaké papiere, farbičky. Aha, rubikova kocka, aj tá sa zíde. Je tu aj novučký Detský atlas sveta, sú tam krásne obrázky a otec mu občas číta všelijaké zaujímavosti, až má Zoro otvorené ústa. A na dovolenke bude mať otec celý čas voľno, takže môžu čítať od rána do večera, hurá. Ďalej si Zoro vybral lego stavebnicu, ešte tri knižky, detský fotoaparát, loptu, puzzle a malý klavírik na baterky. A ešte zopár drobností do malej plechovej škatuľky. Skontrolovať, či je tu všetko, tramtadadááá, hotovo. „Mama má aj tak veľa práce, pobalím si to do tašiek sám,” pomyslel si Zoro. Vytiahol svoj modrý batôžtek, jedna hračka šup dnu, druhá, aj tretia ... a batoh bol plný. Nuž sa malý cestovateľ vybral do kuchyne, v spodnom šuplíku má mama odložené nákupné tašky a tam sa zmestí oveľa viac. Keď sa vrátil s taškami do izby, robotu mal hneď hotovú. Sám si spokojne zatlieskal a teraz už poďho na ulicu. Vo dverách sa však zrazil s mamou. Tá, keď videla v strede izby päť tašiek a jeden malý batoh, chytila sa 30

za čelo, či jej nestúpla cestovná horúčka. A hneď ako otvorila ústa, Zoro by si najradšej zakryl uši. „Chlapče, ty sa sťahuješ? Si normálny?!” začala kričať. „Povedala som – zopár hračiek – a nie pol izby! Kde to chceš natlačiť, keď je kufor auta už takmer plný? A to ešte treba zobrať topánky, ovocie, aj vodu a deku...” mama radšej mávla rukou a urobila hroznú, naozaj hroznú vec. Chytila všetky tašky, vytriasla ich na koberec a kričala, že polovica týchto somarín ostane doma. Potom sa otočila a buchla dverami. Zoro sa veľmi urazil a zosmutnel. Rýchlo sa šuchol do stanu a po lícach sa mu spustilo hrachobitie. Plyšoví kamaráti na tento dážď okamžite zareagovali. Chvíľku len ticho pozerali a hladkali úbohého chlapca, ktorý nebol schopný reči. Čakali, kým sa vyplače. A keď hrášky na lícach boli menšie a ľahšie sa dalo dýchať, Zoro smutne rozpovedal priateľom, aká krivda sa mu stala. Tak usilovne si povyberal zo skriniek hračky, s takým potešením ich dával do tašiek a mama tú radosť za sekundu zničila. A ešte nazvala jeho poklady somarinami. Ach jaj... Slon pokrčil ušami a somárik sa takmer rozplakal. „To od mamy vôbec nebolo pekné,” povedal hroch. „Ale pochop ju, je nervózna, so ženami je to ťažké,” zahlásil a ovečka len pokrútila hlavou: „Pfffchch!” Sloník mal jedinú radu, pretriediť hračky a zbaliť ich ešte raz, ale iba do dvoch tašiek. Zorovi sa však nechcelo, plač ho vysilil a želal si teraz len odpočívať v náručí svojich milých kamarátov. A tí ho tíško láskali a dávali mu svoju mäkkosť, až Zoro zaspal. Prebudil ho škripot dverí. Mama po špičkách vošla do izby, poobzerala sa, a keď našla z detského stanu trčať dve nôžky, kľakla si a hryzúc si peru pomaly vošla dovnútra. Chvíľu pozerala na synčeka, potom si hlavu oprela o plyšového hrocha a pritúlila sa k červeným rozospatým očkám. „Prepáč mi, láska moja, prepáč.” Jemne chytila Zora za ruku a hodnú chvíľu takto mlčky vedľa seba ležali. „Máš to tu pekné, ale trochu tesné,” povedala nakoniec a pošteklila unaveného chlapca po brušku. „Idem upratať ten neporiadok, čo som ti narozhadzovala z tašiek. Prosím ťa, poď mi poradiť, čo naozaj zbalíme,” smutne sa usmiala a hlboko si povzdychla: „Kilo peria a kilo železa vážia rovnako.” „Čóóó?” Zoro nechápavo vypleštil oči. „Ale nič, to sa tak hovorí. Pre nás to znamená, že ak si chceš zobrať čo najviac hračiek, musíme vybrať menšie, ľahšie, ktoré nezaberú veľa miesta. Táto lopta aj lego stavebnica sú veľké, mali by ostať doma.” Zoro súhlasil. Aj hrubý atlas a klavírik odložili do skrinky a napokon zbalili zo všetkého trošku, ale vyberali také veci, aby sa ich čo najviac zmestilo do jednej tašky. A zmestilo sa tam toho veru dosť. Na záver sa obaja spokojne usmiali, mama ešte raz objala Zora a povedala mu: „Si zlatý, veľmi dobrý chlapec, ľúbim ťa. A ... sľubujem, že pri mori ti s ockom kúpime novú hračku, akú len budeš chcieť. Dnes sa musíme dobre vyspať, lebo zajtra po raňajkách nastupujeme a arrivederci!” 


na pobavenie I naďalej pokračujeme s odmeňovaním troch vyžrebovaných výhercov, ktorí dostanú odmeny Slovenského vydavateľského centra. Rozlúštenie tajničky zašlite na našu adresu: Slovenské vydavateľské centrum, pre Rovinu, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec.

ŠKANDINÁVKA Ľudia sa radujú v júli letu a... (dokončenie je v tajničke)

PYRAMÍDA VODOROVNE: 1. 2. 3. 4. 5.

značka pre kelvin značka pre kilometer priemyselná rastlina hlboké bezvedomie tajná správa z väzenia alebo doň 6. nebeské teleso 7. vrstva malty, ktorou sa prikrýva povrch steny 8. vedný odbor zaoberajúci sa metódou 9. ROMÁN JANKA JESENSKÉHO

KRÍŽOVKA Pojmy zo súpisu umiestnite do krížovky tak, aby ste v označených stĺpcoch dostali názov známej svetovej ženskej rockovej skupiny. 8 písmen: CESTOPIS, SMEROVKA 6 písmen: ANKARA, KRESLO, LETELI, MENILO, ŠKOREC, ŽRALOK 5 písmen: CIROK, ETIKA, LÁMAL, OPLAN, OSKAR, PROTI 4 písmená: AMOR, ELET, OLEG, OTKÁ, PAKA, PAKT 3 písmená: INK, KER, KTO, LIS, VLK, ŽÚR 2 písmená: AK, AO, KA, LA, LL, MA, MÚ, OV, PE, RO, TE, TV

Vylúštenie škandinávky číslo 5 – 6 VODOROVNE: Voľakade, kb, humor, lep, bude, Arab, Rab, dosyp, LO, národ, s, l, Kotov, oh, norit, dom, mier, idol, stá, anjel, ov, reaktory. Správne znenie tajničky: ...BUDE HODNE TRÁVY Výhercov žrebovala pracovníčka SVC Katica Matićová a šťastie mali: 1. Luka Bibić, Bratstvo Jedinstvo 73a, 26 000 VojlovicaPančevo 2. Anna Šusterová, Petra Drapšina 11, 21 469 Pivnica 3. Anna Spišiaková, Jánošíková 125, 26 000 VojlovicaPančevo

Enigmatické jednotky Jána Bažíka na tejto strane sú zo Vzletu a Hlasu ľudu.

VTIPY Ide Pedro s manželkou na kobyle, a zrazu kobyla zakopne. Pedro: „Tak to bolo po prvý raz...” Idú ďalej a kobyla zakopne zase. Pedro: „Tak to bolo po druhý raz...” Po chvíli stará kobyla zase zakopne. Pedro: „Tak to bolo po tretí raz...” ... a vytiahne búchačku a kobylu zastrelí. Manželka: „Pedro, ty si úplný dilino, čo si to urobil, ako teraz pôjdeme ďalej, keď je kobyla mŕtva, čo budeme robiť, ty hlupák...?!” Pedro: „Tak to bolo po prvý raz...” o O o Pýta sa cigán belocha: – Dik móre, poznáš film Cigáni idú do neba? – Áno, poznám. A čo tak Cigáni idú do práce? – Jaj, dilino, horory nepozerám.

31


pre deti Milé deti, aj tentoraz sme vám pripravili rôznorodé rozptýlenia. Veríme, že nám i naďalej budete pravidelne zasielať vylúštenia našich doplňovačiek. Zároveň nám môžete zasielať i svoje práce alebo návrhy, ktoré radi uverejníme alebo uplatníme. Vopred sa tešíme na spoluprácu. Správne vylúštenie napíšte na pohľadnicu alebo na korešpondenčný lístok a zašlite na našu adresu: Slovenské vydavateľské centrum, pre Rovinu, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21470 Báčsky Petrovec. Trom šťastlivcom zašleme knižné odmeny.

MAGICKÝ ŠTVOREC Pomocou pojmov zo súpisu a mena hrdinu Jána Čajaka ml. (BICKOŠ), utvorte magický štvorec! ZAJAC OVEĽA LOMOZ OBAVA

RYBÁR Rybár lapil rybičku. Ale ktorú?

DOPLŇOVAČKA

OSEMSMEROVKA Pojmy zo súpisu (všetky majú zo samohlások iba O) vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám sedem neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov tradičného rock-koncertu v Petrovci. (Taktiež obsahuje iba samohlásku O.)

VODOROVNE: 1. obvinenie, žalovanie; 2. dovoz zo zahraničia (lat.); 3. značka v horoskope; 4. upozorňujúce poznámky; 5. miestnosť v škole pre vyučovanie; 6. anonymný list. Ak ste správne rozlúštili doplňovačku, v označených stĺpcoch dostanete názov básnickej zbierky Paľa Bohuša.

SMIECHOTY Mamička oznamuje synčekovi: – Jožinko, budúci rok už budeš v druhej triede, a to už budeš môcť utierať riad... – Tak to radšej prepadnem... * * * Stretne babka Móricka a pýta sa ho: – Ešte šušleš, Móricko? – AAAAle šem tam... Správne vylúštenie doplňovačky z minulého čísla je JEDNOTA. Žreboval pracovník počítačovej úpravy Vladimír Sudický a šťastie mali: 1. Ľudmila Pániková, Námestie XII. V. B. 8, 26 000 Vojlovica-Pančevo 2. Benjamín Širka, Edvarda Kardelja 19, 26 215 Padina 3. Michael Rybár, Savska 14, 22 000 Sriemska Mitrovica

32

DOKTOR DOMOV HOROSKOP HROMOZVOD KLOKOT KMOTOR KOLMO KOPČOK LOMOZ MOST OLOVO OSTROV

POLNOC POLOBOH POSOLSTVO POTOMOK PROSO PROTOKOL ROVNO SLOVKO SPODOK STROM VOSPOLOK VRKOČ

LABYRINT Ktorou cestou motýľ priletí ku kvetu?


|



dipl. vet. med. juraj pálenkáš |

okom odborníka

Ako zaobchádzať so psíkom P

rvým zvieraťom, ktoré si človek zdomácnil pred asi 11 000 rokmi, bol pes. Od tých čias až po dnešnú dobu vytvorili sa silné putá, ktoré viažu ľudí a týchto jeho štvornohých priateľov. Príčiny takého dlhého spolunažívania pramenia vo zvláštnych povahových črtách psov a ich schopnosti nanútiť sa ľuďom, či už láskou, prívetivosťou, inteligenciou a inými spôsobmi. Predsa však i napriek takému dlhému pobytu v blízkosti ľudí mnohí ich dobre nepoznajú, korektne sa voči nim nesprávajú a často ich rôznymi spôsobmi týrajú. Z týchto príčin na život v blízkosti psov treba byť pripravený a poznať základné pravidlá postupu s nimi. Predtým ako sa niekto rozhodne zadovážiť si malé, utešené šteniatko, prípadne dospelého psíka, mal by dôkladne pouvažovať o tom, či má podmienky na jeho umiestnenie a opateru, či sa chce oňho starať, či mu bude odpúšťať, ak urobí nejakú chybu a škodu, či ho chce prijať ako člena svojej domácnosti, a nie iba ako hračku deťom, ktorú odhodí, keď im zunuje. Treba vedieť, že psík veľmi priaznivo vplýva na psychický vývin detí a ich získavanie pracovných zvykov od najútlejšieho veku. Dokázané bolo, že ľudia, ktorí majú nejaké zviera, vo väčšine prípadov sú dobrej povahy, menej náchylný ku konfliktom od tých, ktorí zvieratá namajú radi. Tiež bolo zistené, že podľa správania sa ľudí voči psom a iným zvieratám dá sa usúdiť o stupni všeobecnej vyspelosti určitého prostredia, národa a štátu. V psíkoch treba vidieť živé bytosti majúce svoje psychické prejavy, teda vášne, radosť, žiarlivosť, dôstojnosť, zvyky, ako i intenzívny pocit strachu. Potrebné je vedieť, čomu sa tešia a čo nenávidia, a vyhýbať všetkému, čo ich vzrušuje. Ich určité nežiaduce správanie sa treba predchádzať trpezlivým zisťovaním príčin takých postupov a odstraňovať pekným spôsobom, nie bitkou. Treba si zapamätať, že krik, bitka a iné hrubé postupy vyvolávajú urazenie, veľké vzrušenie a strach majúce nepriaznivé následky na ich vzťah voči nám a často sú na príčine ich agresívnosti. I s nimi, podobne ako s ľuďmi, pekným zaobchádzaním dá sa docieliť oveľa viac ako krikom a bitkou, ktoré často vyvolávajú opačný účinok od toho, čo si prajeme. Zistené bolo, že podľa vzťahu k psíkom a iným zvieratám pomerne presne sa dá usúdiť o charaktere ľudí. Každý, kto sa zhovievavo správa voči zvieratám, má správny vzťah i voči ľuďom. Psy majú veľmi citlivú nervovú sústavu, veľmi ľahko sa urazia a ťažko znášajú majiteľove slovné a fyzické krutosti, tiež hlad a smäd, vystavovanie mrazu, dažďu a páľave, ako i pobyt v malej klietke a uviazanie na krátkom povraze. Najradšej majú slobodný pobyt na otvorenom priestore. Pretože väčšina psov, a zvlášť mladé sú dynamické a šantivé, veľmi ťažko znášajú nudu a samotu. Vždy, keď sa im nemôžeme venovať, dajme im nejakú hračku prípadne predmet, ktorý môžu naťahovať a hrýzť. Znemožníme tak trhanie vecí, ktoré sú nám potrebné. Podobne i šaty sušme mimo ich dosahu. To znamená, že psík okrem zabezpečenia existenčných podmienok, teda výživy, potrebuje i psychickú vyrovnanosť a bezstresové prostredie. Tento najvernejší štvornohý priateľ človeka veľmi rýchle zistí, či ho jeho majiteľ má skutočne rád, či mu toleruje a odpúšťa niektoré chyby, či ho netresce za každú ma-

ličkosť, či chápe jeho až smrteľný strach pred hrmením, či vie, že jeho prítulnosť k papučiam a inej obuvi je vlastne snaha o nepriamy kontakt s nami, prípadne v nich vidí hračku. Všetko je to prirodzené v jeho určitom štádiu vývoja. Ak sa nám to nepáči, obuv a iné veci netreba nechávať na dosah šteňaťu. Dávno sa zistilo, že veľmi často pes býva takým, akým ho majiteľ vychová. To znamená, že v princípe nejestvuje zlý pes, je len zlý majiteľ, pretože v podstate je každý pes dobrej a miernej povahy a od majiteľa v najväčšej miere závisí, akým bude. Ak sa stretneme s agresívnym psom, buďme si istí, že má, alebo mal majiteľa, ktorý ho zle vychoval, alebo hrubo s ním zaobchádzal, prípadne je veľmi hladný. Len ojedinele ide o vrodenú agresivitu. Psík sa má tešiť majiteľovej prítomnosti, má cítiť teplo v jeho hlase a pohľade a v žiadnom prípade sa ho nemá báť. To znamená, že i so psíkom treba zaobchádzať ako dobrý a skúsený pedagóg a psychológ. Treba ho tak rozumieť, ako on rozumie nás. Treba sa mu prihovárať, rozprávať mu. Náš hovor veľmi priaznivo vplýva na jeho psychický život. Keď sa mu pekne prihovárame, cíti, že sme dobre naladení, a že sa nás nemá báť. Ten, ktorý sa mu viac venuje, s prekvapením zistí, že má pomerne vysokú úroveň inteligencie, že má svoj hovor a že jeho oddanosť a láska k majiteľovi je obdivuhodná, úprimná a trvalá. Treba iba zistiť, akým spôsobom ľuďom prejavuje svoju prívrženosť. Psík, ktorý má dobrého majiteľa, urobí všetko, čo len môže, aby sa mu odvďačil za to, že ho pritúlil, že ho chová a ošetruje. To dokazuje strážením domu, hrou s deťmi, výrazom očí, vrtením chvostom, vyskakovaním, otieraním o nohy, líhaním na chrbát a na iné spôsoby. Je veľmi užitočný i slepým osobám, pri odhaľovaní ľudí zasypaných lavínou, hľadaní drog a výbušnín. Presne vie, čo majiteľ od neho žiada, teda dobre ho rozumie, kým majiteľ často nechápe jeho priania. Štekanie psov treba chápať ako ich spôsob dorozumievania sa, a nie iba ako prejav agresívnosti. Každý psík, ktorého zlý a nesvedomitý majiteľ vyhodí na ulicu, prípadne do poľa, prežíva veľmi ťažké chvíle. Je priam nepochopiteľné, ako v extrémne surových podmienkach, bez prístrešia zdoláva nespavosť, hlad a smäd, daždivé a mrazivé počasie, potulky z jedného miesta na druhé v snahe nájsť si stravu, týranie zo strany bezcitných ľudí i napriek tomu, že pravým vinníkom, že sa stal tulákom, je práve človek. Nakoniec ak sa nad ním niekto nezľutuje, predsa podľahne pôsobeniu krutých životných podmienok. Z týchto dôvodov každý majiteľ, ktorý vyhodí psa na ulicu, musel by si predstaviť, ako by bolo jemu, keby sa trvalo ocitol na ulici. Preto by musel existovať zákon, ktorý by ho za ten skutok prísne potrestal a on sám by dlho musel cítiť výčitky svedomia. Podobne ako každá živá bytosť i psík môže ochorieť. Preto vždy, keď zmení svoje správanie sa, osmutnie, odmieta stravu, zvracia alebo má hnačku a iné príznaky chorobného stavu, treba mu čím skôr poskytnúť odbornú pomoc. Aby sa vyhlo výskytu niektorých nákazlivých chorôb, treba ho pravidelne očkovať, dávať prostriedky proti hlístom a kožným príživníkom. Táto starostlivosť o neho a určité výdavky nám mnohonásobne vynahradí jeho vďačný pohľad, veselosť a radosť zo života, ktorú prenáša i na nás. 

33


užitočné

|

 pripravila mária lučetincová |

Aby zelenina dlhšie vydržala

V

tomto období vrcholí dozrievanie plodovej zeleniny. plody po zbere rýchle dozrejú. Ak chceme rajčiaky preAk ju chceme konzumovať čerstvú, oberáme plody vážať alebo krátkodobo uskladniť, zberáme ružové plody, postupne. Keď ju nestíhame spotrebúvať, môžeme ju na spracovanie na šťavy červené, nie však prezreté. V konzumnej zrelosti ich uskladňujeme v jednej vrstve krátko uskladniť. Baklažán – Pri zbere plody odrezávame nožom alebo pri teplote 8 – 10 °C a vlhkosti vzduchu 85 – 90 %, jeden nožnicami so stopkou dlhou 2 centimetre. Na konzumá- až dva týždne, najlepšie v prepravkách. Zrelé rajčiaky ciu sú najvhodnejšie plody s jemnou dužinou a s mäkký- môžeme uskladňovať aj v spodnej časti chladničky. mi, jemnými, nevyzretými semenami. Plody majú mať Predpokladom je rýchle vychladenie a zabalenie do typické vyfarbenie a veľkosť, charakteristickú pre pesto- mikroténových vrecúšok. Pred príchodom mrazov povanú odrodu a lesklú, väčšinou tmavofialovú šupku. Pred zbierame aj menej zrelé plody. Lepšie sa uskladňujú príchodom mrazov pozberáme všetky plody a uskladníme oberané so stopkou. Môžeme tiež vybrať celé rastliny a zavesiť ich do pivnice. Plody postupne doich rozložené na policiach pri teplote 8 – 12 °C zrejú. a relatívnej vlhkosti vzduchu 90 %, kde vydržia Paprika – Pri zbere musí byť dva až tri týždne. Ak takú vlhkosť v pivnici oplodie dostatočne hrubé, lesknemáme, môžeme plody vložiť do miklé a krehké. V technickej zreroténových vrecúšok. losti sú plody podľa odrôd Dyňa – Zrelosť posudzujeme žltobiele, zelenožlté alebo zepodľa veľkosti plodu, sfarbenia lené rôznych odtieňov. V bošupky a jej pevnosti. Pri tanickej zrelosti má väčšina zbere musí byť plodová odrôd plody červené, ale stopka zaschnutá. Trvácmôžu byť aj žlté a orannosť plodov závisí od sklažové. Pri oboch stupňoch dovacej teploty a stupňa zrelosti sú vhodné na zber, zrelosti. Uskladňovať ich konzumáciu a spracovanie. môžeme pri teplote 5 – 7 °C Plody zeleninovej papriky sú asi sedem týždňov. Ak sme zberali menej zrelé plody, postupne pri tejto teplote citlivé na nízku teplotu. Môžeme ich uskladňovať pri dozrejú. Uskladňujeme ich v jednej vrstve. V pivniciach teplote 7 – 10 °C, relatívnej vlhkosti vzduchu 80 – 95 % ich môžeme zavesiť v sieťkach, ktoré sa používajú na a pri stredne silnom vetraní. Ak ich budeme skladovať pri teplote nad bodom mrazu do 2 °C, vydržia asi 5 balenie zemiakov alebo citrónov. Melón – Najspoľahlivejšie je zrelosť plodov zisťovať týždňov. Po vyskladnení ich hneď spotrebujeme. Patizóny a cukety – Plody oboch druhov zberáme podľa zasýchania plodovej stopky a stopkových úponkov. Pri poklopávaní vydáva zrelý plod tupo dutý zvuk, mladé a spracujeme ich do troch dní. Uskladňujeme pri pokožka je lesklá a na mieste styku s pôdou prechádza teplote 8 – 13 °C, najlepšie v tmavej miestnosti, vydržia z bielej do bledožltej až žltej. Keďže plod mimo rastliny jeden týždeň. Neskôr už šupka tvrdne, mení sa dužina a nedozrieva, zberáme ich až v plnej zrelosti. Pri nízkych plody strácajú kvalitu. Nie sú vhodné na dlhodobé teplotách vydržia dlhšie, ale strácajú svoju typickú farbu uskladnenie. Tekvica špargľová – Má podlhovasté, smotanovo-zea arómu, preto sa neodporúča skladovať ich pri teplotách nižších ako 7 °C. Uložené v jednej vrstve pri teplote 13 lenkasté plody, ktoré zberáme postupne. Znakom vhodnosti na zber a konzumáciu až 15 °C si uchovajú kvalitu je dĺžka 20 až 25 cm a hmotpočas dvoch týždňov. nosť asi jeden kilogram. Uhorky šalátové a naVäčšie plody sú vhodné na kladačky – Uhorky šalátové – Mokrý júl všetkému škodí. kuchynskú úpravu, iba kým zberáme, keď sú krehké a ne- – Chladný júl, celé leto ochladí. nie je stvrdnutá šupka – keď majú vyvinuté semená. Na– Keď zarodí mak a lieska, bude mnoho snehu a tuhá ju veľmi ľahko prepichneme kladačky zberáme zasa nevyzima. nechtom. V konzumnej zrevinuté. – Ľudia sa radujú v júli letu a včely kvetu. losti je skladovateľná pri Najkvalitnejšie sú tzv. korteplote 10 °C asi dva týždne. nyšonky, s dĺžkou 3 až 5 cm. – V júli ženci na pole, včely z poľa. Tekvica na pečenie – Má Skladovanie uhoriek dlhšie – Keď v júli dňa ubúda, horúčosti pribúda. guľaté, oválne alebo ploché obdobie je zriedkavé. V prí- – V júli volá prepelica: poďte žať, poďte žať... pade potreby ich trvanlivosť – Keď je v auguste v prvých týždňoch horúčosť, bude plody rôznej veľkosti, zväčša zima dlho biela. oranžovej, žltej či ružovej asi dva týždne zabezpečí farby. Zberáme ich až v úplteplota 7 – 10 °C. Aby sa za- – Aký je august spočiatku, taký je až do konca. chovala vysoká vlhkosť, od- – Pekné dní na Vávra (10. august) a Bartolomeja (24. nej zrelosti pred príchodom mrazov, keď sú už plody porúčame uhorky zabaliť do august), peknú jeseň sľubujú. mikroténových vrecúšok. Dlh- – Keď pinky ráno pred východom slnka spievajú, bude prezreté, semená tvrdé a samy sa oddeľujú od dužiny. šie vydržia pri teplote 1 – 5 °C, dážď. Vtedy je dužina sladšia, s tyale po vyskladnení ich treba – Chladný vietor v auguste, trvalé počasie donáša. pickou tekvicovou arómou. hneď spotrebovať. – Čím väčšie kopce mravce naznášajú, tým väčšiu Pozberané plody skladujeme Rajčiaky – Na priamu konzimu prorokujú. tri až sedem mesiacov pri zumáciu zberáme plody ru– Čo júl a august nedovarí, to september nedosmaží. teplote 8 – 13 °C.  žové až červené. Ružové

Príslovia o počasí

34


|

 pripravila mária lučetincová | užitočné

Škola záhradkára Semená nečakajú – Poznáte tú radosť, keď sa vám podarí dopestovať pekné kvetiny z vlastných semien? Je to trocha napätia, niekedy milého prekvapenia, inokedy sklamania, keď vykvitne niečo iné, ako sme očakávali. Pri pestovaní kvetín si

najviac všímame farby a tvar kvetu. Desaťročia šľachtiteľskej práce tu vytvorili širokú paletu farieb a tvarov, ktoré sa vzdialili od pôvodných, v prírode rastúcich foriem. Zaujímavé je, že šľachtenie neovplyvňuje jednu ich životne dôležitú vlastnosť – schopnosť uvoľňovať a „posielať” semená i do väčšej vzdialenosti, a to v ten správny čas. Dobre poznáme biele páperové gule zrelej púpavy, z ktorých roznáša vietor semienka na „padáčikoch” do veľkej vzdialenosti. Podobne sa správajú semená i ďalších druhov kvetov. Na úspešný zber semien musíme vystihnúť správny čas, keď už dozrievajú, ale ešte nevypadávajú. Zrelé semená na nás nečakajú. Najlepšie je tesne pred dozretím odrezať kvety s dlhšími stopkami a zavesiť ich na dosušenie alebo uložiť v tenkej vrstve do plytkých debničiek. Nesmieme zabúdať, že niektoré druhy majú schopnosť po dozretí semena takmer vystreľovať, ako napríklad sirôtky, a z voľne zavesených sa ich môže veľa stratiť. Kto si chce dopestovať semená kvetín, musí dobre poznať, ako dozrievajú, i to, ako sa uvoľňujú z materskej rastliny. Podľa toho musí prispôsobiť zber a sušenie. Spôsob dozrievania a uvoľňovania semien je odlišný pri rôznych druhoch. Je to zaujímavá vlastnosť, ktorá patrí k taktike boja o prežitie. 

Štíhle vreteno a úrodnosť Tvar štíhle vreteno sa v posledných rokoch teší veľkej obľube. V západnej Európe sa systém pestovania jabloní v tvare štíhleho vretena uplatňuje takmer celoplošne. Tento systém je natoľko spoľahlivý, že v týchto ovocinársky vyspelých krajinách už rad rokov nedochádza k veľkým výkyvom úrody, skôr sú nadúrody ako neúrody. Ako podpníky sa používajú vegetatívne bezvirózne podpníky M 9, M 27, J-TE-G, ale prevláda M 9 a jeho zlepšené klony. Naštepené alebo naočkované sú kvalitné odrody, osvedčené v mnohých krajinách a vhodné aj pre naše podmienky. Holandskí ovocinári, aby dosiahli úrodu v prvom roku 4-5 ton z hektára, sadia 3-ročné štíhle vytvarované vretená so zapestovaným rodivým obrastom. Ďalšou dôležitou podmienkou v Holandsku je výsadba takmer s úplným vylúčením presádzacieho šoku. Pri vyberaní stromčekov zo škôlky sa dodržiava, aby sa maximálne za-

choval a nepoškodil koreňový systém, prípadne sa zachoval koreňový bal. Zásada presádzania zo zeme najviac eliminuje presádzací šok. Stále vo väčšom rozsahu sa v holandských škôlkach dopestúvajú nielen okrasné, ale aj ovocné dreviny v tvare štíhleho vretena v kontajneroch. Po vysadení na stanovište vretená potom pokračujú v raste a prinášajú úrodu. To však predpokladá dôkladnú prípravu pôdy a dôslednú výsadbu. Keď ide o získavanie úrody, treba sadiť najmenej 2-ročné, ale najlepšie 3-ročné stromčeky. Pri okulátoch a štepencoch v ruke sa odďaľuje úroda o 3 roky, pri jednoročných hrotiakoch o 2 roky a pri dvojročných stromčekoch o 1 rok. Výsadby z 3-ročných stromčekov nasadzujú primerane významnú úrodu už v prvom roku po výsadbe. Dosiahnutím skoršej úrody už v prvom roku po výsadbe teda šetríme čas, priestor aj náklady. 

SUR

ROVINA Ul. Ruda Hrubíka 9 Báčsky Petrovec Tel.: 021/780-429

Vitajte u nás!

Spolok Aroma predsedníčka

Jasna Podkonjaková 062/225-706

– reštaurácia – denné menu – ubytovanie – prednášky z gastronómie

Báčsky Petrovec XIV. VÚSB 14 Tel.: 021/780-557 www.nacionalnakuca-aroma.net

35


tvorivosť

|

 mária vršková |

Letné variácie na ušká T

akmer všetky ženy nosia na svojich ušiach ozdoby – náušnice. Malé či dlhé, zlaté alebo pestrofarebné... každá žena má svoj štýl, ktorý sa jej páči. Kým jedna nosí svoj obľúbený šperk na ušiach dlhé roky, druhá si náušnice strieda často a rada, napríklad podľa nálady alebo farby oblečenia. Aby sme boli so svojím outfitom spokojné a originálne, poďme si urobiť náušnice vlastnými rukami. Postup je veľmi jednoduchý a výsledok závisí nielen od použitého materiálu (korálky, perličky, retiazky, gombíky, stužky, farebné perie...), ale najmä od našej fantázie a odvahy ☺.

Čo potrebujeme? – háčiky na zavesenie (kúpime v špecializovaných obchodoch, dá sa aj cez internet, prípadne použijeme háčiky zo starých náušníc) – bižutérny drôt – korálky, perličky (môžu byť aj z potrhaných náhrdelníkov, starých náramkov...) – kliešte na strihanie drôtu – keltovacie (guľové) kliešte na ohýbanie, formovanie tvaru drôtu

36

Ako na to? 1. Premyslíme si, aký tvar bude mať náušnica a vyberieme vhodné korálky. 2. Odstrihneme si zodpovedajúcu dĺžku drôtu, dva kusy. 3. Keltovacími klieštikmi urobíme na konci drôtu malé očko, aby nám korálka z drôtu nevypadla. 4. Pridávame na drôt korálky podľa fantázie. 5. Na záver si drôt mierne ohneme, pridáme háčik na zavesenie a dokončíme ohnutie drôtu tak, aby vzniko pevné očko. Vyhotovenie ozdoby podľa spomínaného návodu trvá 10 minút, pretože tvar náušníc je veľmi jednoduchý. Ak sa pohráte s viacerými drôtikmi, prípadne namiesto drôtu použijete kúsok retiazky, na ktorú pripínate korálky ako na stromček – vzniknú zaujímavejšie, pestrejšie výsledky. Tisícky inšpirácií nájdete na internete po zadaní hesla „handmade earrings”. A keď prepadnete tejto ručnej práci, vaše ušká sa môžu popýšiť novými náušnicami hoci aj každý deň ☺.


|

 pripravila mária lučetincová | receptáreň

Aj uhorky sa dajú variť Studená uhorková polievka: 400 g uhoriek, 70 g orechov, 2 – 3 strúčiky cesnaku, soľ, korenie, cukor, kôpor, 2 jogurty. Uhorky olúpeme a nakrájame na menšie kocky, pridáme polovicu nasekaných orechov, rozotretý cesnak, nasekaný kôpor a dobre premiešame. Zalejeme jogurtom, pridáme všetky koreniny a opäť dôkladne zamiešame. Necháme vychladnúť a podávame posypané druhou polovicou posekaných orechov. Dusené uhorky s mäsom: 400 g bravčového stehna, 1 kg uhoriek, 2 rajčiaky, 400 g zemiakov, 1 cibuľa, 2 lyžice oleja, soľ, korenie, 0,25 l vývaru, smotana, syr, kôpor. Umyté mäso nakrájame na rezančeky, osolíme, okoreníme a krátko opečieme na horúcom oleji. Očistenú cibuľu nadrobno nasekáme, pridáme k mäsu a dosklovita opražíme. Uhorky olúpeme, rozkrojíme po dĺžke na polovice, vyberieme semienka a dužinu nakrájame asi na 1 cm kúsky. Rajčiaky pokrájame na osminky a očistené zemiaky na kocky. Zeleninu pridáme k mäsu a asi 5 minút podusíme. Podlejeme vývarom a dusíme ďalších 20 minút. Keď je mäso mäkké, primiešame smotanu a syr, osolíme a okoreníme. Hotové jedlo posypeme nasekaným kôprom. Pečené uhorky s mäsom: 300 g mletého mäsa, 1,5 kg uhoriek, 12 pásikov prerastenej slaniny, 200 g cibule, 2 strúčiky cesnaku, 6 rajčiakov, lyžica oleja, 0,25 l vývaru, soľ, korenie, tymian, rozmarín, petržlenová vňať.

Mäso osolíme a okoreníme. Uhorky olúpeme a rozkrájame tak, aby sme mali 12 kúskov. Lyžičkou vyberieme semienka a naplníme ochuteným mäsom. Ovinieme pásikmi slaniny. Cibuľu nakrájame na väčšie kúsky, cesnak na plátky, rajčiaky na polovice a rozmarín a tymian nasekáme. Cibuľu opražíme na oleji, pridáme uhorky, rajčiaky a podlejeme vývarom. Posypeme nasekané bylinky a cesnak, osolíme, okoreníme, dolejeme olej a asi 40 minút pečieme pri teplote 200 °C. Hotové jedlo posypeme nasekanou petržlenovou vňaťou. Uhorky s kuracinou: 600 g menších zemiakov, 2 uhorky, 700 g kuracích pŕs, 3 lyžice oleja, lyžica múky, 0,25 l vývaru, 0,25 l bieleho vína, 1 dl sladkej smotany, 40 g kapár, soľ, korenie, lyžička nastrúhanej citrónovej kôry, 40 g masla, kôpor. Zemiaky očistíme a rozkrojíme na polovice, uhorky olúpeme, rozkrojíme po dĺžke, pomocou lyžičky vyberieme semená a osolíme. Mäso nakrájame na malé kúsky, ktoré na rozpálenom oleji opražíme do zlatista. Zaprášime múkou a podlejeme vývarom a vínom. Premiešame, osolíme, okoreníme a pridáme citrónovú kôru a šťavu. Napokon zamiešame smotanu a kapary. Zemiaky naukladáme do nádoby, ktorú sme vymazali maslom, na ne položíme polovičky uhoriek a naplníme kuracím mäsom. Dáme na 20 až 30 minút zapiecť do rúry. Pred podávaním posypeme nasekaným kôprom. 

Slivkové hody Koláč s orechovou plnkou: Cesto – 350 g polohrubej Pečené slivkové guľky: Cesto – 500 g polohrubej múky, 80 g masla, 30 g droždia, 1 vajce, 0,25 l vlažného mlieka, múky, 120 g cukru, 220 g margarínu, 1 žĺtok, štipka soli; Plnka štipka soli, 60 g cukru; Plnka – veľké slivky, 100-120 g bieleho – 3 vajcia, 250 g kyslej smotany, 100 g cukru, 140 g pomletých orechov, 2 lyžice Gustinu, 700 – 800 g sliviek. marcipánu; Na potretie – 1 vajce, práškový cukor. Z múky, cukru, margarínu, žĺtka a štipky soli vypracujeme Do 1 dl teplého mlieka dáme droždie, štipku soli, trochu cukru a necháme nakysnúť kvások. Do misky vložíme preosiatu cesto, ktoré na 20 minút odložíme do chladničky. Potom ho múku, zvyšný cukor, vajce, nakysnutý kvások a zmäknuté rozvaľkáme na pomúčenej doske, prenesieme na vymastený maslo. Vypracujeme cesto, ktoré necháme nakysnúť. Umyté a múkou vysypaný plech a prepečieme vo vyhrietej rúre 8 až slivky rozkrojíme, vyberieme kôstky a namiesto nich vložíme 10 minút. Cesto z rúry vyberieme, uložíme naň vykôstkované kúsok pokrájaného marcipánu a slivku spojíme. Vykysnuté slivky, ktoré prikryjeme orechovou plnkou. Vložíme späť do cesto rozvaľkáme na pomúčenej doske a pokrájame ho na rúry na 25 až 35 minút dopiecť. Plnka: Z bielkov a cukru vyšľaštvorce. Do každého štvorca dáme naplnenú slivku. Vytvaruje- háme tuhý sneh. Žĺtky vymiešame so smotanou a Gustinom. me guľky, ktoré uložíme na vymastený plech a necháme ich na Do tuhého snehu zľahka pridáme vymiešané žĺtky, pomleté plechu 20 minút nakysnúť. Potom ich potrieme rozšľahaným orechy a dobre premiešame. Koláč s posýpkou: Cesto – 400 g polohrubej múky, 100 g vajcom a vo vyhriatej rúre pečieme pri teplote 180 °C asi 30 pomletých mandlí, 80 g cukru, jedno vajce, 80 g margarínu, – 40 minút. Po upečení posypeme práškovým cukrom. Slivkovo-tvarohová torta: Cesto – 220 g polohrubej 0,25 – 0,3 l mlieka, 30 g droždia; Plnka – 1,5 kg sliviek, posýpmúky, 60 g cukru, 100 g masla, 2 žĺtky; Plnka – 250 g tvarohu, ka 100 g masti, 100 g cukru, 200 g hrubej múky. Do 1 dcl vlažného mlieka dáme droždie, štipku soli, trochu 40 g vanilkového pudingu, 1 žĺtok, vrecúško vanilkového cukru, cukru a dáme nakysnúť kvások. Do misky nasypeme múku, 50 g cukru 600 g sliviek. Múku zmiešame s cukrom, maslom a žĺtkami. Vypracujeme pomleté mandle, cukor, celé vajce, zmäknutý margarín, zvyšné mlieko a nekysnutý kvások. cesto, ktoré odložíme na 20 Vypracujeme hladké cesto, ktominút do chladničky. Po odležaré prikryjeme a na teplom miesní ho rozvaľkáme na pomúčenej doske a prenesieme do vymas- – Existuje množstvo rôznych receptov na tie najlepšie mari- te necháme 30 minút kysnúť. nády. Na ich prípravu používame slnečnicový alebo olivový Po nakysnutí cesto rozvaľkáme, tenej, múkou vysypanej okrúholej, bylinky môžeme pridať čerstvé aj sušené. Aby vyni- preložíme na vymastený plech lej formy, kde ním vystelieme kajúca chuť z nálevu prenikla do mäsa, nechajte ho v ma- a naukladáme naň umyté a podno i boky. Na cesto dáme rináde aspoň niekoľko hodín. krájané slivky. Posypeme potvarohovú plnku a očistené slivky. Pokvapkáme rozpuste- – Veľa gazdiniek nevie, že ak sa im minie strúhanka alebo sýpkou pripravenou zmiešaním majú chuť neskúšať niečo nové, môžu použiť aj sezam, masla, cukru a múky. Pečieme ným maslom a vložíme piecť do sekané mandle alebo orechy. Toto navyše jedlu dodá prí- vo vyhriatej rúre pri teplote vyhriatej rúry. Pečieme pri jemnú chuť, vôňu aj atraktívny vzhľad. 180 °C 40 – 50 minút. teplote 180 °C 60 až 70 minút. Cesto môžeme urobiť aj bez Vychladnutú tortu posypeme – Ak chceme vytlačiť všetku šťavu z citróna, na chvíľku ho ponoríme do vriacej vody a potom pogúľame v dlaniach. pridania mandlí a namiesto popráškovým cukrom. Plnka: tvaroh zmiešame s vanilkovým – Smotana sa dá oveľa ľahšie vyšľahať, keď je studená misa sýpky z múky môžeme ho poaj šľahačka. Ak sa nám šľahanie napriek tomu nedarí, sypať zomletým makom zmiecukrom, cukrom, žĺtkom a pupomôže pridať jednu až dve kvapky citróna. šaným s cukrom.  dingovým práškom.

Rady do kuchyne

37


|

 pripravila mária lučetincová | gastro

Plnené baklažány Vydáva: Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci / Riaditeľ SVC: Vladimír Valentík / Šéfredaktor: Ján Hlaváč / Členovia redakcie: Viera Benková, Anna Dudášová, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Alena Gajanová, Michal Gombár, Marína Hríbová, Ružena Kraticová, Aneta Lomenová, Vladislava Lovásová, Mária Lučetincová, Dipl. vet. Juraj Pálenkáš, Viera Tomanová, Jaroslav Zaťko / Jazyková úprava: Zuzana Medveďová-Koruniaková / Korigovala: Zuzana Sudická / Technická úprava: Ján Hlaváč / Počítačová úprava: Vladimír Sudický / Návrh hlavičky: Martin a Karl Kizúrovci / Manažér reklamno-inzerčného oddelenia & distribúcia: Andrej Meleg, mobtel: 064 4 184 359 / Objednávky na predplatné: e-mail: svcentrum@stcable.rs; Slovenský magazín Rovina, Slovenské vydavateľské centrum, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec / Tlačí: NEOGRAFIA DOO, Báčsky Petrovec / Periodicita: mesačník / Cena: 100 din / Adresa redakcie: Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec / Tel./fax: (021) 780-159 / www.svcentrum.com / e-mail: svcentrum@stcable.rs alebo rovina@svcentrum.com / Číslo účtu v Banca Intesa: 160-931760-45 / Magazín vychádza s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava, Slovenská republika; Pokrajinského sekretariátu pre kultúru Nový Sad, Srbsko, a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Nový Sad / Nevyužité rukopisy a fotografie sa nevracajú. CIP – Katalogizacija u publikaciji, Narodna biblioteka Srbije, Beograd 323.15 (497.113) ISSN 0354-8929 98 = Rovina COBISS.SR-ID 17620482

Na obálke: Adela Obšustová z Aradáča. Foto: Ján Hlaváč

38

Potrebujeme: 2 baklažány, 150 g mletého mäsa (bravčového alebo jahňacieho), 30 g cibule, petržlenovú vňať, 4 paradajky, 80 g paradajkového pretlaku, 1 lyžičku masla, 2 lyžice posekaných orechov, mleté čierne korenie, soľ, olej na opekanie. Kolieska ošúpaných baklažánov, hrubé asi 3 cm, ponoríme na desať minút do osolenej vody. Vybraný, osušený baklažán opražíme do hneda na horúcom oleji po oboch stranách. Poukladáme ho na pekáčik. Olej z panvice zlejeme. Do panvice vložíme mäso, osolíme ho a opekáme, kým sa z neho šťava neodparí. Potom ho odstavíme zo sporáka. Pridáme orechy, posekanú petržlenovú vňať, mleté čierne korenie a posekanú cibuľu, predtým do sklovita udusenú na masle. Do baklažánov, uložených na pekáčiku, lyžičkou vytláčame hlbšie jamky. Vrchovate ich naplníme mäsovou plnkou. Na vrch uložíme polovičky paradajok bez jaderníkov. Polejeme ich paradajkovým pretlakom, zriedeným vodou a prichuteným soľou. V rúre pečieme 20 minút. Podávame s ryžou. 

Nepečená medová roláda Tmavé cesto: 250 g piškót, 150 g práškového cukru, 100 g medu, 40 g kakaa, 1 lyžica mletej čiernej kávy. Bledé cesto: 100 g masla, 1 vanilínový cukor, 100 g práškového cukru, 50 g medu, 100 g kokosovej múčky. Tmavé cesto môžete upraviť aj tak, že namiesto klasických piškót použijete kakaové – chuť cesta sa tak zvýrazní. Postup: Tmavé cesto: Piškóty pomelieme, pridáme práškový cukor, med, kakao a mletú čiernu kávu. Ak sa nám cesto mrví, podľa potreby ešte pridáme med. Všetko premiešame, spojíme a vypracujeme hladké cesto. Bledé cesto: Z masla, vanilínového a práškového cukru, medu a kokosovej múčky vypracujeme cesto rovnakým spôsobom. Tmavé cesto rozvaľkáme na podlhovastú placku, prikryjeme druhým cestom a zvinieme do rolády. Necháme stuhnúť v chladničke a pred podávaním priečne nakrájame. 


|

 &  michal ďurovka |

KYSÁČSKI CIRKEVNÍCI BOLI NA VÝLETE

Ach, tá Praha... N

ezabudnuteľný výlet do Bratislavy by do slovenského evanjelického kostola a Prahy kysáčsky cirkevný zbor sv. Michala, kde ich privítal pán farár Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srb- Marián Čop, ktorý sa postaral aj o strasku realizoval v dňoch 10. až 12. mája vovanie a ubytovanie. Zvesťou Božieho 2013. Okrem Kysáčanov na Slovensko a slova poslúžil kysáčsky pán farár Ondrej do Česka vycestovali i cirkevníci z Nové- Marčok a spieval aj kysáčsky cirkevný ho Sadu, Báčskeho Petrovca, Hložian, spevokol, ktorý vedie pani farárka Darina Pivnice a Padiny. Piatkové popoludnie Marčoková. Nedeľné popoludnie v kúzelprvého dňa výletu patrilo obhliadke Bra- nej Prahe patrilo obchôdzke históriou tislavy, kde si obzreli Bratislavský hrad, voňajúcich krás tejto európskej metromúzeum hodín, tiež kostol, v ktorom poly. Pozreli si Pražský hrad, Hradčany, bola korunovaná kráľovná Mária Teré- barokový chrám sv. Mikuláša a katedrálu zia, Michalskú bránu, starú časť mesta a sv. Víta, nadchýnali sa riekou Vltavou a nábrežie Dunaja. Nocovali v Svätom Karlovým mostom postaveným roku Jure, kde sa o nich v cirkevnej ubytovni 1357, ktorý hýri umelcami, hudobníkmi, postarala Hanka Filová, manželka býva- a, pravdaže, turistami. Obdivovali aj Orlého pána generálneho biskupa. V sobo- loj, založený roku 1410 hodinárom Mikutu ráno navštívili slovenský evanjelický lášom z Kadane a astronómom Jánom kostol, ktorého dejiny im sprítomnil pán Šindelom, hodiny, kde sa na okienku farár Michal Koreň. Po nákupoch nasledovala cesta do jedného z najkrajších miest sveta – Prahy, do ktorej docestovali v predvečer a ubytovaní boli v hoteli Meritum. I keď bol hotel vzdialený od starej časti mesta 13 km, malá čiastka výletníkov vychutnala čaro rozprávkovej Prahy aj v noci. V nedeľu ráno poBohoslužby v evanjelickom kostole sv. Michala sádka šla na bohosluž-

Priečelie katedrály sv. Víta

Vchod na Hradčany z Karlovho mosta

Cirkevníci pred Bratislavským hradom

každú hodinu vystrieda 12 apoštolov. Navštívili i Betlehemskú kaplnku, kde kázal predreformátor Majster Ján Hus, Staromestské námestie a obchôdzka sa skončila Václavským námestím vedľa jazdeckého pomníka kniežaťa Václava a sôch štyroch českých patrónov, sv. Ľudmily, Prokopa, Anežky a Vojtecha. Nasledovala už len cesta domov. Duchovným pastierom Marčokovcom patrí veľká vďaka za ochotu a úsilie zorganizovať tento výlet do Prahy, z ktorého účinkujúcim výletníkom nezmazateľne vpísané dojmy isteže dlho, dlho nevyblednú. 


|

& juraj berédi-ďuky |

Anna Zorňanová

Jarmila Papová a Pavel Šimoni

TRETÍ RETROSPEKTÍVNY KONCERT LYRICKÝCH SKLADIEB FESTIVALU ZLATÝ KĽÚČ

Retrospektíva pozlátených skladieb V

Selenči v nedeľu večer 19. mája v dome kultúry odznel tretí Hriešikovej, Ľudmily Berédiovej-Stupavskej, Samuela Medveretrospektívny koncert lyrických skladieb festivalu Zlatý ďa, Juraja Feríka mladšieho, Jána Dobríka a Ondreja Maglovkľúč. Tento festival sa zrodil v Selenči v roku 1970 z iniciatívy ského. Na výzvu organizátora sa na koncerte zúčastnili aj nieučiteľa hudobnej výchovy Mr. Jána Nosála. Konal sa v rôznych koľkí autori, ktorých skladby tu boli predvedené. Na koncerte boli aj predstavitelia kultúrneho a politického životvaroch a pod rozličnými menami a prerástol vo významnú hudobnú manifestáciu Slovákov. Tentoraz na koncerte odzneli ta tak Slovákov, ako aj Obce Báč a predstavitelia podnikov, ustanoodmenené skladby z obdobia rokov 1986 – 1996. vizní a združení zo Selenče. Koncert zapadá do osláv 255. výročia Pod prípravu festivalu, výber skladieb a prípravu orchestra sa založenia Selenče a jeho organizáciu mali na starosti MOMS Selenpodpisuje Ján Šimoni, ktorý dlhé roky bol predsedom organizač- ča v čele s Jánom Šimonim a Združenie pre pestovanie kultúry, tradícií a umenia Selenča. ného výboru festivalu. Ľudový orchester, ktorý sprevádzal speKoncert hmotne podporili aj MS Selenča, Obec Báč, podniky vákov, viedol Valentín Michal Grňa Slovan progres, Zdravo organic a okrem domácich hudobníkov a RipeFruidFarm. O zvuk, scénu vystúpili v ňom aj už osvedčení hudobníci z iných prostredí. a audio-vizuálne efekty sa postaralo štúdio Jan audio z Kysáča. Okrem domácich spevákov, Koncert moderoval Rastislav ZorSelenčanov Pavla Šimoniho, Jarňan. Pred začiatkom koncertu si mily Papovej, Leonóry Súdiovej, bratov Juraja a Jána Súdiovcov, návštevníci mohli obzrieť nainštalovanú výstavu v etnopriestoMargaréty Častvanovej, Márie re v dome kultúry, ktorý má na Faďošovej, Márie Turanskej vystarosti etnosekcia. Vďaka Jánovi stúpili aj členovia Komorného zboru Zvony, mužská a ženská Šimonimu, ktorý vložil nemalé Mária Turanská úsilie do vyhľadávania skladieb, skupina, ako aj speváci hostia Anna Zorňanová, Juraj Kubečka, Ivan Slávik a Rastislav Struhár. textov, autorov, spevákov a hudobníkov, ale aj ostatným, ktorí Na koncerte odznelo sedemnásť skladieb trinástich autorov. prispeli k organizácii koncertu, Selenčania a vzácni hostia z nieNiektorí autori už ani nie sú medzi živými a niektorí sú ešte aj koľkých slovenských osád mali príležitosť stráviť príjemný večer dodnes činní. Tak odzneli skladby Juraja Berédiho, Juraja Súdi- na koncerte a odniesť si domov krásny kultúrny zážitok. ho, Miroslava Madackého, Michala Bolehradského, Samuela Obecenstvo nešetrilo dlane a štedro potleskom odmenilo Kováča staršieho a mladšieho, Michala Ďarmotského, Alžbety vystúpenie každého speváka a orchestra. 

Mária Faďošová

Mužská skupina Komorného zboru Zvony

Rovina 2013 07 08  
Rovina 2013 07 08  

Rodinný magazín vydáva Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci, vychádza od roku 1994 a práve je v XVIII. Ročníku vychádzania. Je...

Advertisement