ANNA MAKIŠOVÁ
Jozef Valihora zostavovateľ učebníc a čítanky Doktor literárnych vied Jozef Valihora bol mojím profesorom a neskoršie aj kolegom. V Slovníku slovenských spisovateľov Dolnej zeme píše, že Jozef Valihora je literárny kritik, prekladateľ a profesor na Oddelení slovakistiky v Novom Sade. V súčasnosti dôchodca. Oblasťou záujmu profesora Valihoru bola a je slovenská literatúra, predovšetkým staršia slovenská literatúra, klasicizmus a romantizmus. Z mojich študentských čias si spomínam, že sme mávali s profesorom semináre z fonetiky a fonológie slovenského jazyka v prvom ročníku a semináre z morfológie slovenského jazyka v druhom ročníku. V treťom ročníku to boli hodiny z teórie a praxe prekladu. Bolo to blízko späté a súvisí to aj s jeho srdcovou záľubou, keďže prekladal texty zo srbčiny do slovenčiny, najmä literárne texty, ale osvedčil sa aj ako prekladateľ. Treba povedať, že kolega Jozef Valihora prednášal na fakulte aj slovenský jazyk študentom, ktorí neštudovali slovenský jazyk, ale slovenčina im bola materinský jazyk. Prednášal študentom, ktorí študovali angličtinu a nemčinu. Ako osvedčený odborník v oblasti jazyka a literatúry spolupracoval s Ústavom pre vydávanie učebníc. Osvedčil sa ako autor učebníc, zapísal sa do zoznamu autorov čítaniek. S ústavom spolupracoval aj inak. Dlhý rad rokov prekladal učebnice, najmä z dejepisu, pre základnú školu, dejepisné čítanky, dejepis pre strednú školu a Prírodu a spoločnosť pre základnú školu. Písal vedecké posudky učebníc a robil jazykové úpravy učebníc. Prvá jazyková učebnica pre naše slovenské školy, ktorej autorom je Jozef Valihora, vyšla v roku 1986 Slovenský jazyk a kultúra vyjadrovania pre 6. ročník základnej školy. Treba povedať, že vyšlo viacej vydaní. Učebnica zo slovenského jazyka bola zostavená podľa vtedajších učebných osnov. Recenzentmi učebnice boli Dr. Mária Myjavcová, Viera Diovčošová a Mária Lavircová. V učebnici sa striedajú state, učivo z jazyka a kultúry vyjadrovania. Podelená je do siedmich celkov, vlastne podľa tematických okruhov. 1. O jazyku; 2. Veta a súvetie; 3. Veta a slovo; 4. Podstatné mená; 5. Prídavné mená; 6. Slovesá; 7. Neohybné slová. Celky nie sú rozsahovo rovnaké, ale sú podobne koncipované. Aby si žiak osvojil učivo, autor vo forme výkladu podáva učivo, ktoré je popretkávané úlohami, na ktoré treba odpovedať, dopísať a podobne. Žiak je neustále aktívne zapojený do vyučovacieho procesu na hodine. Prostredníctvom učebnice žiak sa zoznámi s jednotlivými rovinami jazykovedy, s národnosťami, ktoré žijú na území Vojvodiny. Na ilustráciu v učebnici sa uvádzajú príklady napísané v jednotlivých jazykoch. Ďalej žiak získa vedomosti aj o slovenskom jazyku vo Vojvodine a nárečiach. Každá tematická časť sa končí kultúrou vyjadrovania, písomné a ústne vyjadrovanie, čo je to správa, ale aj o tom, kde všetko sa môžu informovať po slovensky keď ide o písané a hovorené prejavy. Nová oblasť o vete a súvetí, je rozsahovo najobsiahlejšia v šiestackej učebnici slovenského jazyka. Spomenutá tematická časť je podelená na štyri menšie celky – prísudok, prívlastok, predmet a súvetie. Každá časť je podobne koncipovaná. Prostredníctvom úloh žiaci sa naučia o prísudku, prívlastku, predmete a súvetí. Dôležité definície sú zarámčekované. Nasleduje časť zhrnutie učiva a znovu žiak formou doplnenia viet má možnosť zopakovať si už naučené učivo. Zhrnutie rozsahovo nie je obsiahle a náročné, takže žiak to zvládne. Nasleduje časť úlohy a cvičenia, ktoré súvisia s predchádzajúcim učivom, je ich primerane, ani veľa, ani málo. Prehľadne je podané NOVÝ ŽIVOT / 2016 / č. 11 – 12
60. LITERÁRNE SNEMOVANIE 47