Mamom, pán a kráľ profitu a celá nová škola sveta nás núti zapojiť sa, alebo sa z toho sveta vymknúť, ak je možné, vyhýbať sa mu. Osobný postoj je záležistosť jednotlivca – či si zvolí slúžiť neúprosným pravidlám sveta, alebo si sám zvolí svoje geto. Platná novinka modernej doby je aj globalizácia, ktorá redefinuje vnímanie vlastného sveta a vlastnej kultúry a ňou je všetko nasiaknuté. Prvá a základná hodnota na tabuľke hodnôt je profit. Postup jej nadobudnutia je taký, že sa najprv dve strany zvadia, najlepšie, ak sú obe ďaleko. Podobné kontroverzie sa javili aj skôr v iných civilizáciach: starovekých, gréckej, rímskej, osmanskej a iných. Každá mala svoj zenit a po ňom rýchly pád. Aktuálna civilizácia svoj plný rozmach zažila rozvojom médií. Osobne si pamätám, že v dedine pred polstoročím boli len dva televízne prijimače, a dnes ich je toľko v každej domácnosti. Podobne aj telefóny. Prostredníctvom tých médií, ktoré vystriedali starovekých bubnárov, oznamovateľov novín a noviniek, na ktorých si tiež pamätám, sa pozmenila aj kultúra na riadenú kultúru. Všetci sme po troche ako miláčikovia, či psíčkovia dresovaní. Práve preto je táto kultúra na vrchu, na vrchole populistická a ochotnícka. Kultúra sa stala použíteľnou, spotrebiteľskou a profitnou. Pestovanie takých hodnôt má len krátkotrvajúcu, chvíľkovú opodstatnenosť, ad hoc efekt a umožňuje rýchly zárobok. Avšak pomýlené hodnoty, aj keď sú pekne zabalené, netrpia vedľa seba opravdivé hodnoty. Jedny vedľa druhých neobstoja. Súčasne s explóziou mediálneho priestoru sa odohráva globalizácia a do nej sú injektované aj iné požiadavky vládnucej moci. Dnes možno vládnuť rôznymi technickými spôsobmi a zdá sa, že jedinú záchranu možno hľadať len v gete, či vzdore. Vzdor je spôsob vyhýbania sa vplyvu vládnucej ideológie. Nové, moderné pravidlá a zákony sa často stotožňujú s osobnou vôľou pánov, ktorí dnes panujú spôsobmi feudálnych grófov. Vyhľadávanie vlastnej cesty, buď vzdorovanie mocenstvám, alebo umelé nastolenie hraníc vlastného sveta – getoizácia – je možno ten správny spôsob trvania. Vyhýbať sa všetkému, čo nenúka budúcnosť, čo nenúti, čo nevnucuje... Nie je to ľahká úloha v mori tabloidov a v diktatúre glamúru. Hovorí o tom moja dvojveršová báseň: Plné je more ulít Nájdi perlu. Spisovateľ, ktorý tvorí, píše v svojej pracovnej izbe a vytvára niečo nové, musí byť osamote. A ak sa už ocitol sám, pre neho je znovu jediné východisko tvoriť. Niektoré prírodné javy potvrdzujú tézu o getoizácii. Napríklad rieka. Ak sa na jednom priestore vyskytuje mnoho rozličných jedincov, všetky sú rovnoprávne, slobodné a rovnaké. Ak ich je málo, formujú sa skupinky a každá má svoju identitu, ktorá je protirečivá identite inej skupiny. Umelci a umelecké hodnoty dnes, vytvorené v podmienkach globaliácie a getoizácie, nemôžu očakávať skorože nič – ani potvrdenie ani uplatnenie na rebríku hodnôt. Za veľké sa dnes považujú diela, ktoré pôsobia ihneď. Na veľký počet osôb. Veľký počet osôb je priemerne monofázny v umeleckom zážitku. Naposledy nie je ľahko uzavrieť, kto, ako a prečo niečo varí vo veľkom hrnci sveta. A vo veľkom hrnci sveta sa varia nákazlivé choroby, ale hneď aj lieky na tie choroby, ktoré prinesú veľký profit. Veľké umelecké diela v takom svete nemajú svoje miesto, ani žiadnu platnosť. Hodnota umeleckého diela sa prejaví po čase. O Kafkovi napríklad nik nevedel za jeho života. Keby nebolo Maxa Broda, ktorý uverejnil jeho pozostalosť, nevedeli by sme ani my. 2 ROZKOŠ Z TEXTU
č. 7 – 8 / 2016 / NOVÝ ŽIVOT