Rybárstvo na Slovensku 01/2023

Občasník vydaný v spolupráci SRZ a ZCHRS, čiastka 01/2023

RYBÁRSTVO na Slovensku

Obsah čísla:

• Úvodník

• Príhovor Ing. Bohuš Cintula

• Predstavenie SVP, š.p.

• PCB látky v povodí Bodrogu

• Muškárska nedeľa

• Ichtyologický prieskum CHRO Váh - Krpeľany

• Jarné ošetrenie kaprov

• Produkcia rýb v roku 2022

• Program rybné hospodárstvo SR 2021-2027

• TV relácia „Na rybách - Petrov zdar!“

Milý čitateľ!

Kliknutím sa Ti otvorilo nové rybárske, internetové periodikum - Rybárstvo na Slovensku.

Tento rybársky občasník sa bude diametrálne líšiť od ostatných rybárskych periodík, na ktoré si bol v posledných rokoch zvyknutý. Určite nebude popretkávaný reklamami, nenájdeš tu ani osočovanie a útoky proti fyzickým, či právnickým osobám, nenájdeš tu vykonštruované polopravdy. Toto periodikum nebude bulvárom, ktoré sa snaží prilákať čitateľov tým že útočí, ohovára a schováva sa za pomyselnú väčšinu nespokojných rybárov.

Skôr ako ti prezradím, čo bude obsahom nášho občasníka si dovolím vysvetliť prečo vznikol.

Posledný Snem Slovenského rybárskeho zväzu (ďalej len SRZ), ktorý sa konal v roku 2022 prijal uznesenie, v ktorom zaväzuje vedenie SRZ informovať členskú základňu formou televíznej relácie, internetu a sociálnych sietí. Každý člen má právo byť informovaný o dianí v SRZ a s každým členom je potrebné udržiavať kontakt a vnímať jeho potreby.

Z toho dôvodu Rada SRZ na jednom zo svojich zasadnutí schválila výrobu internetovej relácie Rybárstvo na dlani a tiež internetového časopisu Rybárstvo na Slovensku.

Okrem SRZ sa na výrobe časopisu Rybárstvo na Slovensku podieľa aj Združenie chovateľov rýb na Slovensku. Na jeho stránkach si nájdu priestor všetci rybári, a tiež inštitúcie, ktoré so SRZ úzko spolupracujú.

Možnosť prezentovať svoju činnosť ponúkame všetkým organizačným zložkám SRZ, Štátnej ochrane prírody SR, Slovenskému vodohospodárskemu podniku, Slovenskej ichtyologickej spoločnosti, Slovenskému zväzu športového rybolovu, vedúcim detských rybárskych krúžkov a všetkým, ktorí prejavia záujem o publikáciu svojich postrehov a nápadov.

Na našich stránkach nájdeš odborné články od ichtyológov SRZ, chovateľov rýb, informácie od vedenia SRZ a samozrejme nezabúdame ani na prácu s deťmi a mládežou.

Cieľom vedenia SRZ je posunúť rybárstvo ako také na vyššiu úroveň a nemárniť čas a energiu riešením útokov, ktoré sa objavujú na sociálnych sieťach a za ktorými väčšinou stojí úzka skupinka ľudí, ktorým ide v prvom rade o dosiahnutie vlastných cieľov.

Ponúkame objektívne názory a pravdivé informácie pre všetkých členov a budeme radi, ak nás bude čítať čo najviac rybárov, lebo len na týchto stránkach nájdu reálne a pravdivé informácie. Samozrejme sme ochotní a pripravení prijať aj objektívnu kritiku, na ktorú budeme reagovať len na stránkach SRZ. Nečakajte naše reakcie vo fórach a FB stránkach rôznych záujmových skupín.

Svoje reakcie, názory a podnety píšte na FB stránku SRZ, alebo ich posielajte mailom na adresu redaktor@srzrada.sk.

Reagovať na Vaše otázky sú pripravení pracovníci organizačno-právneho oddelenia SRZ, ichtyológovia a svoje poradenstvo ponúka aj veterinárny lekár, či znalec z odboru rybárstva.

Tešíme sa na spoluprácu s Vami priatelia!

Peter Martiš a Rudolf Schwarz

Na fotografii: Peter Martiš a Rudolf Schwarz, autor: Jaroslav Heler

Príhovor Ing. Bohuša Cintulu - tajomníka SRZ

Príhovor Ing. Bohuša Cintulu

tajomníka Slovenského rybárskeho zväzu

Milí priatelia rybári a spolupracovníci!

Dovoľte, aby som sa Vám prihovoril na prvých stránkach najnovšieho čísla časopisu Rybárstvo na Slovensku, ktorého výroba sa od roku 2023 dostala pod krídla Slovenského rybárskeho zväzu a na jeho výrobe budeme participovať spoločne so Združeních chovateľov rýb na Slovensku.

Vďaka úsiliu našich predchodcov nie je Slovenský rybársky zväz, čo do majetku a členskej základne, nejaká malá „firmička“. Je to obrovský, zložitý kolos, máme vyše 117-tisíc členov združených vo viac ako 120 organizačných zložkách. Zväz realizuje dlhodobo odchov rýb vo výrobných strediskách, čo predstavuje riadenie nie málo ďalších odborných zamestnancov. Rovnako Rada SRZ obhospodaruje zverené rybárske revíry, kde sú ustanovení profesionálni rybárski hospodári a profesionálna rybárska stráž. Veľa ľudí vo vnútri zväzu má určitú, povedal by som, svojskú predstavu o jeho fungovaní. Mnohých rybárov napríklad uspokojuje, keď sa do vody nasypú ryby a majú možnosť si zachytať, ale úloha zväzu v tom rybárskom procese, a to mi určite dáte za pravdu, je iná, omnoho dôležitejšia. A to udržať kvalitu životného prostredia pre rybie spoločenstvá, teraz i do budúcna. Preto je rybársky zväz účastníkom mnohých konaní a pripomienkovaní. Stavby, odbery, vypúšťanie a manipulácia s hladinou vody a podobne. Mám za to, že v určitých procesoch sme chýbali, musíme to urýchlene napraviť a stať sa v rozhodovacích konaniach rovnocennými partnermi.

Aká by teda mala byť úloha zväzu, pýtate sa zároveň so mnou? Nuž podľa môjho názoru a skúseností by zväz mal byť tímom ľudí, odborne erudovaných a zdatných, ktorí budú reagovať na nové podnety či konania zo strany spoločnosti. Neustále musíme sledovať legislatívne zmeny a operatívne ihneď na ne reagovať. Od štátu sme dostali možnosť

Príhovor Ing. Bohuša Cintulu - tajomníka SRZ

spravovať vody a som si vedomý, že niektoré veci, čo sa týka rybárstva, budeme musieť za štát suplovať. Týka sa to výskumu, vedy a tiež vzdelávania. Samozrejme, dôležitá je spokojnosť našich členov, preto chceme neustále zlepšovať servis, ktorý od nás vyžadujú a možno sa čoskoro dostaneme aj k digitalizácii či vytváraniu aplikácií, ktoré uľahčia rybárom pobyt pri vode. Pri schvaľovaní realizácie tejto vízie narážam síce na určitý odpor, avšak doba ide dopredu. Dnes sa veľa vecí rieši prostredníctvom digitálnej komunikácie a ak s týmto trendom nebudeme držať krok, tak sme druh na vymretie. Teší ma, že sa medzi Vami rozširujú rady rybárov, ktorým inovácie nie sú cudzie, takisto, že čoraz viac rybárov púšťa zdolané ryby späť do vody, že si všíma okolie, samotnú prírodu, aj pôsobenie rybích predátorov na rybie spoločenstvá, a že nám prináša na základe toho nové podnety k práci. Samozrejme od člena našej najmasovejšej organizácie – SRZ – sa v 21. storočí aj niečo očakáva. Určite je výhodou vzdelanosť, dostatočná informovanosť, prípadne hlad po informáciách. Tiež nie je na zahodenie všímavosť i zdravé pro ochranárske zameranie. Cení sa u našich členov aktívna spolupatričnosť, morálna vyspelosť a záujem, v rámci zväzu, o veci verejné. Z toho pramení osobná angažovanosť, zodpovednosť a chuť pracovať vo zväze, najmä na regionálnych úrovniach, pretože či chceme alebo nie, čaká nás generačná výmena kádrov. Mala by však prebiehať pod dohľadom ľudí, ktorým na chode organizácie úprimne záleží. A je to aj o určitej motivácii. Preto odporúčam zaoberať sa výchovou mladých, šikovných ľudí, ktorí postupne prevezmú žezlo riadenia a určitú zodpovednosť za chod organizácie. Takto postavená členská základňa môže Slovenský rybársky zväz posunúť na piedestál modernej organizácie. A hlavne sa musíme naučiť sebakontrole a spolunažívaniu. V modernej dobe, keď už veľa rybárov vlastní čln, prípadne vyvážacie zariadenia, to ani inak nie je možné. Kedysi sme nahadzovali z brehu a viac menej si pri vode neprekážali. Dnes kaprár vyvezie nástrahu aj 500 metrov, potom sa tam objaví vláčkar a je hotová pohroma. A nemusela by byť, keby sme sa trochu tolerovali. Určite sa to dá. A našou úlohou je napríklad rokovať so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. napríklad aj o tom, aby si mali rybári kde spustiť čln na vodu, prípadne, aby tí poriadkumilovnejší mali na vyhradených miestach kde zaparkovať autá a mohli sa nerušene venovať výkonu rybárskeho práva.

Vrátim sa ešte k otázke financií a zamerania činnosti zväzu, kde budeme cielene pracovať aj na realizácii rozvojových projektov s možnosťou čerpania dotácií, aby finančná ťarcha nezostávala len na pleciach členov zväzu. Preto je moja predstava v blízkej budúcnosti jednoznačná. Už v novom rozpočte plánujem, že prijmeme človeka, ktorý sa bude venovať projektom. Je viacero projektov, niektoré by sme riešili s pomocou ichtyológov a v spolupráci so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, kde ide o kvalitu životného prostredia. Momentálne dobieha staré operačné obdobie a práve teraz je čas pripraviť projekty, pretože od 1. januára 2024, i skôr, začnú prichádzať nové výzvy na ich predkladanie do „dvadsaťštvorky“. Tam je veľký potenciál a množstvo finančných prostriedkov. Zväz by mohol v spolupráci s vodospodármi a ochranou prírody participovať na projektoch pri zveľaďovaní rybárskych revírov. Zaujímavá je spolupráca s VÚC a takisto cezhraničná - s Čechmi, Maďarmi či Poliakmi. Ale to všetko musí niekto vyhľadávať, nemôžeme čakať, že nás niekto osloví. Na niektorých projektoch už participujeme a snažíme sa pre zväz priniesť čo najviac. Operačný program Rybné hospodárstvo je momentálne totálne

Príhovor Ing. Bohuša Cintulu - tajomníka SRZ

nefunkčný. Pracujeme na tom, aby sme v novom operačnom programe boli oprávneným žiadateľom, núka sa tam asi 20 miliónov eur a Slovenský rybársky zväz by mohol byť naozaj partnerom. Chceli by sme v rámci programu zveľaďovať naše rybochovné zariadenia, možno rozširovať a možno kde - tu vymeniť technológie, aby sme boli moderní aj v chove rybích násad. V Čechách už niečo čerpajú, už majú prvé výzvy a my sme ešte na začiatku. Nevravím, že musíme byť priamo realizátorom projektov, ale budeme aktívni vo výskume, budeme zbierať dáta v prieskumoch, budeme robiť kvalitu vody, aby sme na mnohých projektoch v rámci Kvality životného prostredia participovali. Poviem to na rovinu a celkom otvorene, zatiaľ mám však ešte taký nezdravý pocit, akoby sme na zväze neustále len niečo hasili, stále riešime problémy, ktoré nás z minulosti dobiehajú, a to nás brzdí v práci. Preto potrebujeme začať tvoriť, budovať a chystať sa na spoluprácu s partnermi. Som za dostatočnú informovanosť, rovnako transparentnosť a hlavne komunikáciu. Či už vnútorne, medzi zamestnancami, alebo aj navonok, s našimi partnerskými organizáciami ako napríklad Ministerstvom životného prostredia SR, Štátnou ochranou prírody SR či Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p.. Preto medzi svoje priority po zvolení bolo kontaktovať sa s mnohými inštitúciami, a môžem povedať, že sme boli už asi všade. Partnerov sme oboznámili s našimi myšlienkami, ako chceme spolupracovať a tvoriť moderné rybárstvo na Slovensku. Napokon, informujeme o tom od prvej chvíle aj prostredníctvom internetových stránok zväzu. Nadobudol som aj presvedčenie, že treba rozšíriť tím spolupracovníkov na zväze. Bude to čosi stáť, ale očakávam, že odborná činnosť týchto ľudí bude zasa získavať nemalé financie spätne pre zväz.

Veľa peňazí ide, podľa môjho názoru do zarybnenia, sú to doslova milióny. Ale je to tá správna cesta? Osobne si myslím, že nie. Mali by sme, ako dostatočne personálne a odborne fundovaná organizácia, postupne posúdiť potenciál jednotlivých rybárskych revírov, ich hodnotu a podľa toho stanovovať zarybňovacie plány pre každý jednotlivý rybársky revír. Niekedy je menej viac. Niekde dávame veľa rýb, pričom tam nie je dostatok potravy a správne nastavený potravný reťazec, takže sa snaha minie účinku. Nebavíme sa o kaprovi, bavíme sa o našich pôvodných druhoch - o potočákoch, lipňoch a o chránených živočíchoch. Ak to správne nastavíme, aj s Vašou pomocou,  potom budeme vedieť finančne zhodnotiť naše správne zadelené zarybňovanie. Sami dobre viete, že veľakrát mladé šťuky či potočáky pri zarybňovaní sypeme na jedno miesto, stráca sa tak zarybňovací efekt a uniká nám finančná hodnota. Toto by si už mali ustrážiť naši ichtyológovia. Určite ich nie je na naše vody dostatok, preto budem pracovať aj na rozšírení ich radov.

Milí priatelia rybári, mojou výhodou je, že som na zväze pôsobil viac ako desať rokov a získal som široký prehľad viac-menej o každej problematike týkajúcej sa zväzu, jeho aktivitách a potrebách vo vnútri aj navonok. Takže zbytočne vo svojej práci nestrácam čas. Viem sa vžiť do pozícií jednotlivých pracovníkov a s určitosťou posúdiť, či sa stanovené úlohy dajú realizovať alebo nie. A keďže rozumiem aj číslam, nastavujem a plánujem úlohy, ktoré vieme splniť. Ale nepoľavujeme a poľavovať ani nebudeme. Tým si môžete byť rybári, členovia SRZ, a rovnako aj naši partneri istí!

Ing. Bohuš Cintula

tajomník Slovenského rybárskeho zväzu

Predstavenie Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p.

Foto: Hydrocentrála vodného diela Krpeľany

Predstavujeme:

Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.

SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik (ďalej SVP) je zaradený medzi strategicky dôležité štátne podniky s upraveným spôsobom hospodárenia, pretože má v správe i majetok, ktorý podľa Ústavy SR (čl. 4) je vo výhradnom vlastníctve štátu. Zabezpečuje starostlivosť o vodné toky a na nich vybudovaný hmotný investičný majetok, stará sa o kvantitu a kvalitu povrchových a podzemných vôd. Časť činností Slovenského vodohospodárskeho podniku má charakter výkonov vo verejnom záujme – je to predovšetkým protipovodňová ochrana a vytváranie plavebných podmienok.

SVP má celoštátnu pôsobnosť. Riaditeľstvo sídli v Bratislave a prostredníctvom šiestich odštepných závodov: Povodie Dunaja, Povodie dolného Váhu, Povodie horného Váhu, Povodie Hrona,  Povodie Hornádu a Povodie Bodrogu, zriadených na báze prirodzených povodí (odštepné závody – t. j. bývalé samostatné štátne podniky Povodie Dunaja, Povodie Váhu, Povodie Hrona a Povodie Bodrogu a Hornádu) spravuje vodné toky v dĺžke viac ako 55 tisíc kilometrov, 46 veľkých vodných nádrží a 255 ostatných vodných nádrží vrátane poldrov, 3 158 km ochranných hrádzí a kanálovú sieť v dĺžke 1 605 km. Celková plocha povodí je 49 034 km2.

Činnosť Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p.:

1. Spravuje zverené vodné toky a vodohospodárske diela a zodpovedne s nimi hospodári. Pod týmto bodom môžete rozumieť všeobecnú ochranu, dohľad a hospodárne konanie s prideleným majetkom štátu.

2. Vykonáva správu hraničných tokov a osobitné činnosti vyplývajúce z dohôd medzi SR a susednou krajinou. V rámci hraničných vodných tokov si plníme záväzky voči partnerom zo susedných krajín s ktorými aktívne spolupracujeme pri povodňových stavoch, plavbe, zveľaďovaní, ale aj spoločných projektoch a revitalizáciách.

Predstavenie Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p.

3. Zabezpečuje dodávku vody z vodných tokov a z nádrží, vrátane jej využitia na výrobu elektrickej energie. SVP spravuje vodné stavby ako pri povodniach, tak pri obdobiach sucha. Počas celého roka nastavuje efektívne hospodárenie, vďaka čomu môže efektívne dotovať vodné toky pod vodnou stavbou v obdobiach sucha a zabezpečuje stály biologický prietok. SVP vlastní pár malých vodných elektrární na vodných, ale aj vodárenských stavbách, zároveň však plní záväzky voči Slovenským elektrárňam, a. s., z čoho nám prináleží časť zisku z tzv. hydroenergetického potenciálu.

4. Vykonáva zabezpečovacie práce na ochranu pred nepriaznivými účinkami vôd na vodných tokoch a vodohospodárskych dielach, rieši úlohy počas povodňovej aktivity. Počas povodní, ale i po povodniach aktívne vykonávame zabezpečovacie práce, ktoré zahŕňajú rôznorodé činnosti, ako napríklad montáž mobilných hradení, zásypy lomovým kameňom, rozrušenie hrádze, odstraňovanie naplavenín, odčerpávanie vody, odstraňujeme vzniknuté škody a realizujeme protipovodňovú ochranu života a majetku obyvateľov.

5. Vykonáva stavebno-montážne a údržbárske práce, ťažby riečnych materiálov, ťažby a výroby kameniva a výrub stromov rastúcich mimo lesa. V rámci stavebno-montážnych prác vykonávame protipovodňové úpravy vodných tokov, ale patrí sem aj bežná údržba, technicko-pestovateľské zásahy, odstraňovanie nánosov, revitalizácie, opravy, úpravy a iné činnosti, ktoré realizujeme pre zachovanie, alebo zlepšenie stavu vodných tokov a vodných nádrží. Ťažbu riečneho materiálu realizujeme napríklad aj v meste Piešťany nad Kolonádovým mostom, kde náš korčekový bager zohráva dôležitú úlohu v ochrane pred povodňami. Prehlbuje najužší profil rieky Váh v centre mesta Piešťany, čím prispieva k zvýšeniu retencie a v prípade povodne sa tak povodňová vlna nevyleje do mesta. Výruby realizujeme len na základe povolení od nášho zriaďovateľa Ministerstva životného prostredia SR.

6. Zabezpečuje účinnú ochranu vôd, vodných tokov a vodohospodárskych diel. Tu spadá i ochrana pred znečistením, úniku ropných alebo iných látok, kedy včasný zásah vie predchádzať možným katastrofám. Pomocou norných stien zachytávame škvrny plávajúce po hladine, ktoré následne neutralizujeme. Na kontrolu vodných stavieb funguje dozorný orgán tzv. Technicko-bezpečnostný dohľad vodných stavieb spadajúci pod Vodohospodársku výstavbu, štátny podnik, ktorý skúma a vyhodnocuje aktuálny stav vodných stavieb, akútnosť opráv. Môže prikázať aj vypustenie vodnej stavby pre jej nevyhovujúci stav, ako naposledy pri vodnej stavbe Radošovce, kde sa zistili masívne priesaky.

7. Sleduje a vyhodnocuje akosť vôd vodných tokov, odberov vôd a iného nakladania s vodami. Naši zamestnanci chemických laboratórií, tzv. vzorkári zabezpečujú pravidelné odbery vody z vodných tokov, ktoré sú následne vyhodnocované. Vďaka tomu vieme zistiť aj nadlimitnú prítomnosť látok, ktoré môžu odhaliť znečisťovateľa, alebo poruchu na čistiarni odpadových vôd.

8. Vytyčuje vodnú cestu. Našou povinnosťou je starať sa o vodné cesty. Za pomoci vytyčovacieho plavidla vytyčujeme plavebnú dráhu pre lode, ako na Dunaji, tak i napríklad na Oravskej priehrade.

9. Realizuje dozornú činnosť v chránených vodohospodárskych oblastiach. Podnik dohliada na to, aby okolitou činnosťou nedochádzalo k možnému znehodnoteniu napr. podzemných vôd v chránených vodohospodársky významných oblastiach.

Predstavenie Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p.

10. Udržiava dostatok vody v ekosystémoch, revitalizuje životné prostredie na zachovanie pôvodných biotopov v území (mokrade, oživovanie mŕtvych ramien a pod. – napr. NPR Šúr, CHVÚ Senianske rybníky, CHVÚ Medzibodrožie). Svojou činnosťou prispievame k náprave a rozvoju dotknutých ekosystémov, tým že tieto oblasti umelo zatápame a oživujeme. V minulosti došlo zviazaním riek do ohraničeného koryta k tomu, že rieky prišli o svoje prirodzené meandre a zátopové oblasti. Počas povodní, alebo silnejších prietokov sa voda už v takom rozsahu nerozlievala do okolia, čím dochádzalo k vysychaniu mŕtvych ramien a mokradí a to sa snažíme aspoň čiastočne napraviť.

11. Plní aj ďalšie úlohy vyplývajúce zo Zákona o vodách v znení neskorších predpisov a súvisiacich právnych predpisov.

V úvode Vám bola predstavená štruktúra podniku, rozsah pôsobnosti a krátky súhrn činností. Sme veľmi radi, že po pár rokoch od podpísania Memoranda o vzájomnej spolupráci medzi SVP a SRZ Rada Žilina, sa stále budujú lepšie vzájomné vzťahy. O čom svedčí aj to, že sme sa zapojili do zimného sčítavania Kormorána veľkého na nocoviskách a v pláne máme na žiadosť SRZ realizovať po období neresu aj prehĺbenie dvoch vytipovaných štrkových lavíc na rieke Domanižanka, vďaka čomu dôjde k odstráneniu migračnej bariéry a zlepšeniu prietoku vody. V posledných rokoch prešiel podnik veľkými zmenami, či už generačnými v podobe nových študovaných zamestnancov, samotnom zmýšľaní pri realizáciách stavieb protipovodňovej ochrany obcí a správy vodných tokov, kedy sa snažíme oveľa viac prihliadať na spojenie s prírodou a volíme, ak to situácia umožňuje tak povediac prírode blízke opatrenia. Zmena sídla z Banskej Štiavnice do Bratislavy alebo zmena z trojstupňového riadenia na dvojstupňové umožňuje efektívnejšie vedenie podniku. Čo možno mnohí z Vás nevedia, SVP taktiež prevádzkuje rybno-hospodársku činnosť na našich vodárenských nádržiach, kde účelovo nasádzame zväčša dravé druhy rýb ako napr. pstruh potočný, pstruh dúhový, šťuka severná, zubáč veľkoústy alebo aj tolstolobik biely, ktorý požiera planktón. Uvedené ryby zabezpečujú požadovanú kvalitu surovej pitnej vody a zároveň sú akýmsi bioindikátorom kvality vody.

V závere tohto článku ďakujeme za možnosť pravidelného prispievania a prezentovania sa v novom rybárskom periodiku. Pevne veríme, že členom SRZ, ale i verejnosti máme čo ponúknuť a naše príspevky budete radi čítať. Do budúcna vidíme spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými a dotknutými stranami pre lepšie a krajšie Slovensko ako kľúčovú.

Foto: Vytyčovacie plavidlo Katka na Dunaji

Tomáš Janus Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.

Foto: Rozdelenie povodí a ich správa odštepnými závodmi

PCB látky v telách rýb a ich parazitov v povodí rieky Bodrog

Hodnotenie environmentálnej záťaže PCB látkami v povodí Bodrogu s využitím rýb a ich parazitov

Polychlórované bifenyly (PCB) sú skupinou organických látok, ktoré vznikajú chloráciou bifenylov. PCB boli dlho považované za neškodné látky a na ich únik do prostredia nebol braný ohľad. Až po desaťročiach ich používania bolo zistené, že sa v prírode nerozkladajú, tým, že majú lipofilný charakter, koncentrujú sa v telách živočíchov a šíria sa v potravových reťazcoch. Majú nepriaznivé účinky na živé organizmy vrátane človeka. U vodných živočíchov boli pozorované rôzne negatívne účinky, ako napríklad narušenie rovnováhy spoločenstiev bezstavovcov, narušenie endokrinného systému u stavovcov, malátnosť (žaby) alebo strata orientácie (vodné vtáky). U ľudí sa účinok PCB prejavil vo forme kožného ochorenia tzv. chlórakné, vývojových chýb plodu a detí, v narušenej hormonálnej stabilite, porúch funkcie pečene a imunitného systému a bol potvrdený aj ich karcinogénny účinok. Hoci výroba PCB bola zakázaná už pred mnohými rokmi, ich koncentrácie sa len veľmi pomaly znižujú v životnom prostredí.

Zemplínsky región na východnom Slovensku je známy vysokým stupňom znečistenia PCB látkami. Príčinou tohto znečistenia je dnes už nefungujúci priemyselný závod Chemko v Strážskom, v ktorom sa po dlhé roky vyrábali zdraviu škodlivé chemické látky. Najvyššie hodnoty týchto znečistenín boli namerané v sedimentoch vodnej nádrže Zemplínska šírava. V súčasnosti je situácia s PCB o to vážnejšia, že koncom roka 2019 bolo v areáli Chemka Strážskeho nájdených množstvo korodujúcich sudov s PCB látkami, ktoré voľne vytekali do okolitého prostredia a preto vláda vyhlásila mimoriadny stav. Vysoký stupeň znečistenia VN Zemplínska šírava znamená, že značne ohrozená môže byť aj vodná biota rieky Laborec, ktorá je s nádržou spojená kanálom, rovnako ako rieky horného povodia Bodrogu, vrátanie rieky Latorica, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti. Poznatky o stave životného prostredia sú obzvlášť dôležité v prípade chránených území. Doposiaľ však nie sú k dispozícii žiadne komplexné údaje o šírení nebezpečných zlúčenín zo Zemplínskej šíravy do povodia rieky Bodrog.

Foto: rieka Laborec

PCB látky v telách rýb a ich parazitov v povodí rieky Bodrog

V súčasnosti sa na bioindikáciu znečistenia vodného prostredia vo veľkej miere využívajú ryby na najvyšších stupňoch potravového reťazca. Sumec veľký (Silurus glanis) je dravá ryba so širokým spektrom potravy, usadlým spôsobom života a potenciálom kumulovať vysoké koncentrácie kontaminantov. Špecifickým črevným parazitom sumca je pásomnica (vedecký názov – Glanitaenia osculata). V ekotoxikologickej literatúre sa v posledných rokoch objavilo viacero štúdií, ktoré poukazujú na dobré bioindikačné schopnosti črevných parazitov rýb. V našej štúdii sme preto, vo vodnej nádrži Zemplínska šírava a priľahlých riekach Laborec, Latorica a Bodrog, využili úzky parazito-hostiteľský vzťah (sumec - G. osculata) na zhodnotenie priestorovej distribúcie polychlórovaných bifenylov.

Na analýzu polychlórovaných bifenylov bolo odlovených 47 sumcov pochádzajúcich zo Zemplínskej šíravy (12 kusov), riek Laborec (11 kusov), Latorica (11 kusov) a Bodrog (13 kusov). Ryby boli odlovené na základe Osobitného povolenia na rybolov na vedecko-výskumné účely vydané Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. U rýb bola stanovená celková dĺžka tela a hmotnosť. Odobrali sa vzorky chrbtovej a brušnej svaloviny, pečene a čreva. Črevá rýb boli parazitologicky vyšetrené a zistila sa prítomnosť pásomníc G. osculata Orgány rýb a tkanivá parazitov boli uložené do plastových vrecúšok, resp. mikroskúmaviek a zmrazené na následnú PCB analýzu. Vo vzorkách tkanív rýb a parazitov chromatograficky zisťovaných 6 tzv. indikátorových PCB kongenérov a ich suma.

Výsledky nášho výskumu preukázali štatisticky významnú klesajúcu tendenciu PCB látok v rybách od zdroja kontaminácie s najvyššími hodnotami nameranými vo vodnej nádrži Zemplínska šírava, Laborec, Latorica a Bodrog.

Zároveň, však naše výsledky naznačujú vysokú kontamináciu rýb na všetkých sledovaných lokalitách, pretože maximálne povolené limity stanovené pre PCB v rybom mäse (125 ng/g čerstvej hmotnosti – č. h.) boli prekročené v 27% analyzovaných vzoriek z riek Latorica (najvyššia PCB koncentrácia bola 1377 ng/g

Foto: Lokality (červený krúžok) lovu vyšetrených rýb v povodí Bodrogu

Graf 1: Pomer PCB koncentrácií (biokoncentračné faktory – BCF) u pásomnice G. osculata a orgánov rýb (ng/g čerstvej hmotnosti). SvalCH – chrbtový sval; svalB – brušný sval.

Graf 2: Závislosť medzi vekom rýb a sumou PCB stanovenou vo svalovine rýb zo sledovaných lokalít. Červená priamka predstavuje maximálne povolené limity sumy PCB v rybom mäse (125 ng/g č. h.)

PCB látky v telách rýb a ich parazitov v povodí rieky Bodrog

č. h.) a Laborec, v 8% vo vzorkách svaloviny z rieky Bodrog a v 25% v rybách z vodnej nádrže (1285 ng/g č. h.). Najviac nadlimitných hodnôt bolo nameraných u 8 a 9 ročných rýb. Avšak najvyššie namerané koncentrácie PCB sa vyskytovali u najstarších rýb (16 a 17 ročných) a to z VN Zemplínska šírava. Najvyššia hodnota bola nameraná u sumca z rieky Latorica, patriaca do Chránenej krajinnej oblasti, ktorú tvorí unikátny súbor pôvodných lužných lesov a meandrov osídlených vzácnymi a jedinečnými zástupcami vodných a močiarnych živočíšnych a rastlinných druhov, a doposiaľ bola považovaná za „nedotknutú“. Avšak zo súčasných výsledkov vyplýva, že je značne ohrozená znečistením toxickými PCB látkami.

Navyše, nadlimitné koncentrácie týchto zdraviu škodlivých látok boli zistené aj v mäse rýb z rieky Bodrog, vzdialenej od zdroja znečistenia až 60 km. Tieto zistenia sú alarmujúce s ohľadom na ľudské zdravie a volajú po určitých obmedzeniach prinajmenšom u vekovo starších jedincov v ktorých boli namerané najvyššie koncentrácie PCB látok.

V ekotoxikologickej literatúre sa čoraz častejšie objavujú dôkazy o úzkom vzťahu medzi znečistením a parazitizmom. Niektoré parazity poskytujú informácie o stave prostredia prostredníctvom zmien druhového spektra alebo prevalencie, iné zasa majú schopnosť kumulovať toxické látky vo svojich tkanivách, a to vo viacnásobne vyšších koncentráciách než ich hostitelia, čo potvrdili aj naše súčasné výsledky. Pri porovnaní pomeru PCB koncentrácií u pásomníc a orgánov rýb sme zistili, že pásomnice kumulovali tieto kontaminanty v štatisticky významne vyššej miere ako sumce. Najvyšší rozdiel v kumulácii PCB medzi parazitmi a orgánmi rýb bol zaznamenaný pre chrbtovú svalovinu, kde pásomnice G. osculata kumulovali 58-násobne vyššie množstvá PCB.

Foto: Práca výskumníkov v teréne

Foto: Odber vzoriek svaloviny sumca pre analýzu PCB látok

Foto: Pásomnice v čreve sumca

PCB látky v telách rýb a ich parazitov v povodí rieky Bodrog

Na záver môžeme konštatovať, že koncentrácia PCB látok v rybách štatisticky významne klesala od vodnej nádrže Zemplínska šírava, cez rieky Laborec a Latorica a najnižšie hodnoty týchto látok boli namerané v rybách z rieky Bodrog, vzdialenej až 60 km od Chemka Strážskeho. Nie veľmi potešujúcim zistením sú nadlimitné koncentrácie polychlórovaných bifenylov vo svalovine sumcov na všetkých sledovaných lokalitách, čo odhalilo vysokú kontamináciu Zemplínskeho regiónu hlavne u starších vekových skupín rýb. Vzhľadom k tomu, že sme na lokalitách v povodí Bodrogu (južne od vodnej nádrže Zemplínska šírava) namerali vysoké hodnoty PCB látok v mäse rýb, neodporúčame konzumáciu hlavne vekovo starších jedincov. Prvýkrát bola potvrdená schopnosť pásomníc (G. osculata) akumulovať výrazne vyššie koncentrácie PCB v porovnaní s orgánmi rýb. Vzhľadom na enormnú akumulačnú kapacitu odporúčame tieto parazity ako bioindikátory kontaminovaného vodného prostredia PCB látkami.

Náš výskum bol financovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV 18-0467 a grantovou agentúrou VEGA, projekt č. 2/0126/20.

RNDr. Tímea Brázová, PhD., RNDr. Mikuláš Oros, PhD. Parazitologický ústav v.v.i. SAV, Košice

Foto: Pásomnice vo fyziologickom roztoku izolované z čreva sumca

Muškárska nedeľa

Muškárska nedeľa

V poslednú februárovú nedeľu sa v Kysuckom Novom Meste uskutočnila akcia s názvom Muškárska nedeľa, ktorú zorganizovalo občianske združenie Deti a mládež slovenského rybárstva. Plánovaný začiatok akcie bol o 8:30. Už okolo ôsmej hodiny sa začali zbiehať deti a vedúci krúžkov z celého Slovenska. Celkovo sa zišlo na tejto skvelej akcii 38 detí. Zastúpené boli organizácie Dolný Kubín, Svit, Poprad, Martin, Liptovský Hrádok, Trstená, Ružomberok, Žilina a samozrejme domáce deti z Kysuckého Nového Mesta. Záštitu nad celou akciou mal prezident Rady Slovenského rybárskeho zväzu Ivan Orovčík. Deti boli podľa veku rozdelené do troch kategórií: kategória do 10 rokov - 7 detí, kategória od 10 do 15 rokov - 17 detí a v kráľovskej kategórii od 15 do 19 rokov viazalo mušky 14 detí.

Kritériá boli pre každú kategóriu odlišné. Prvá kategória do 10 rokov viazala iba jednu mušku a to mokrú mušku Red tag (červenoritka) a to na veľkosť háčika č.12, kategória od 10 do 15 rokov mala za úlohu naviazať dve mušky a to mokrú muchu Red tag na velkoť hačika č. 12 a nymfu Gammarus (krivák) tak isto na velkosť háčika č.12. Tretia kráľovská kategória mala za úlohu naviazať tri mušky. Rovnako ako prvé dve kategórie mali naviazať mokrú muchu Red tag č.12 a Gammarus na č.12, plus suchú mušku Brčko Quil na veľkosť hačika č.16.

Muškárska nedeľa

Všetky tri kategórie mali rovnaký čas na viazanie a to jednu hodinu. Po úvodných príhovoroch sa deti rozišli k svojim zverákom a začali si pripravovať svoje veci na viazanie. Bolo veľmi zaujímavé sledovať ako dokonale už ovládajú rozdeľovanie materiálu na viazanie, prípravu zverákov a všetky potrebné veci. Správali sa ako skúsení viazači. Po zvukovom znamení začali deti viazať svoje umelecké diela. Chalani a dve dievčatá zručne narábali s bobinami, štipcami, navíjali rôzne farby dabingov, každý mal svoju obľúbenú farbu páva, každý jeden viazač mal svoj trik ako uviazať čo najlepšiu mušku.

Foto: Zľava: Ivan Orovčík, Mgr. Dušan Jaššo, Peter Žúbor, Peter Ambróz, Ľubomír Kordoš, Peter Ďurišík, Peter Vrablec a Ján Táborecký.

Foto: Deti počas nástupu na zahájení súťaže

Muškárska nedeľa

Foto: Na viazanie je potrebné plné sústredenie sa

Nad týmto všetkým dohliadala odborná porota zložená zo skúsených viazačov - Peter Vrablec, Janko Táborecký, Ľubomír Kordoš, Peťo Žubor, Peter Ambroz a Peter Durišík. Sú to mená, ktoré poznajú azda všetci, ktorí sa venujú muškáreniu a viazaniu múch. Predsedom poroty bol Ivan Orovčík. Bodovali sa všetky muchy naraz a to systémom od jedna po päť, pričom najlepšie hodnotenie bolo päť. Každý z porotcov mal svoje kritéria hodnotenia vzorov múch. Svoje kritéria nám ozrejmila legenda viazania Peter Vrablec z Prievidze. Red Tag piemerne hustý, v dĺžke cca 1/3 dĺžky tielka a v smere osi mušky. Tielko viazané z ľubovolného počtu lúčov pávieho pera, pravidelného valcovitého tvaru s možnoťou krúžkovania lametkou alebo drôtikom. Nožičky boli prípustné aj dlhšie a šikmo sklonené dozadu. Hlavička dôkladne vyviazaná priväzovacou niťou.

Gammarus - základ tielka so záťažou alebo bez záťaže vyviazané zo srsti, chrbátik vytvorený z ľubovoľnej fólie alebo UV laku, celá muška prekrúžkovaná pravidelným krúžkovaním drôtikom, niťou alebo silonovým vláknom. Hlavička vyviazaná konického tvaru, nožičky vyčesané v spodnej časti tielka.

Foto: Prednáška Petra Vrableca o hľadaní rýb

Quill - brčko v suchej variante štetinky z 3-5 lúčov kohútieho krčného pierka, samotné tielko mušky z očisteného pávieho brčka vytvarované do kužeľovitého tvaru, krídelka z CDC peria alebo výrezov letiek v dĺžke cca po koniec tielka, vztýčené kolmo na tielko, nožičky vo farbe štetiniek vyviazané ako venček kolmo na ramienko háčika alebo okolo základu krídiel na spôsob padáčika. Toľko z kritérii Petra Vrableca.

Po odovzdaní mušiek si všetci súťažiaci a rovnako aj ich vedúci vychutnali skvelú pizzu. Po výbornom obede nastala pre porotcov náročná chvíľa a rozhodovanie o víťazoch bolo veľmi náročné. Po celkovom zrátaní súčtov bodov nastala chvíľa, na ktorú deti asi najviac čakali.

Foto: Poháre pre víťazov

V kategórii do 10 rokov skončila na 1. mieste Alžbetka Mlynárová z Popradu, 2. miesto

Muškárska nedeľa

obsadil Richard Vavro z Liptovského Hrádku a 3. miesto Dávid Bartoš z Dolného Kubína. V kategórii do 15 rokov 1. miesto obsadil Andrej Mažari z Trstenej, 2. miesto patrí Gabrielovi Benčovi z Ružomberku a 3. miesto obsadil Rastislav Šikulaj z Liptovského Hrádku. V kategórii do 19 rokov sa na 1. mieste umiestnil Oliver Pačaj z Popradu, 2.miesto patrí Michalovi Troppovi taktiež z Popradu a 3. miesto obsadil Miroslav Bumbera z Ružomberku.

Ocenené boli obidve dievčatá, ktoré sa zúčastnili súťaže a aj najmladší spomedzi všetkých viazačov Dávid Bartoš. Na záver sa patrí poďakovať všetkým nadšencom, bez ktorých by toto krásne podujatie nebolo možné zorganizovať. Vďaka patrí O. Z. Deti a mládež slovenského rybárstva, Slovenskému rybárskemu zväzu - Rade Žilina, Slovenskému zväzu športového rybolovu, Michalovi Leibiczerovi, mestu Kysucké Nové Mesto, pizzérii Pizza Robinson, firme Thymallus fishing sport Ružomberok, firme Paver Fly Tying Vise, Rybárske potreby Martin Hubinák, firme Starfish Liptovský Mikuláš, firme Delphin, Stanovi Benkovi za pitný režim pre deti, porotcom, prezidentovi SRZ Ivanovi Orovčíkovi a samozrejme vedúcim krúžkov, rodičom. Najväčšie ďakujem však patrí deťom, ktoré prišli na toto nedeľné podujatie. Už teraz sa tešíme na budúci ročník.

Petrov zdar!

Mgr. Anton Ošťadnický vedúci detského rybárskeho krúžku v Dolnom Kubíne

Foto: Súťažné družstvo z MO SRZ Dolný Kubín

Foto: Partia mladých rybárov - kamarátov

Foto: O kvalite uviazaných mušiek rozhoduje porota

Ichtyologický prieskum CHRO Váh - Krpeľany

Ichtyologický

prieskum chránenej rybej oblasti

Váh - Krpeľany

Ichtyologický prieskum chránenej rybej oblasti Váh-Krpeľany bol vykonaný na základe žiadosti Slovenského rybárskeho zväzu - Rady Žilina a následného súhlasného stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Samotnej rieke Orave resp. záujmovej oblasti pri sútoku s Váhom sa z ichtyologického hľadiska venovali viacerí autori. Staršie údaje o charaktere rybích spoločenstiev na tomto území poskytujú práce Balona (1956), Kirku (1967) alebo Kirku et al. (1982), novšie poznatky naopak uvádzajú Holčík et al. (2000), Koščo & Košuth (2000) resp. najnovšie Mužík (2012).

V rámci rybárskeho obhospodarovania je sledovaný úsek evidovaný ako revír č. 3-5230-6-3, vedený v databáze rybárskych revírov Slovenska ako lososový lipňový revír s výskytom hlavátky.

Metodika:

Charakteristika záujmového územia

Rieka Váh v úseku pod sútokom s Oravou a pred vtokom do VN Krpeľany predstavuje typický príklad podhorskej rieky (hyporitrál) so striedaním perejovitých partií s rýchlym prúdením a dlhších plání s pomalšie tečúcou vodou. Dno sledovaného úseku je na miestach s miernejším prúdením tvorené hrubšími frakciami štrku, v perejnatých častiach je dno kamenisté, s prítomnosťou väčších balvanov. Pri pravom brehu (voda pritekajúca z rieky Oravy) do koryta toku

Ichtyologický prieskum CHRO Váh - Krpeľany

zasahujú početné korene pobrežnej vegetácie. V týchto miestach sa na dne roztrúsene nachádzajú aj viaceré väčšie balvany, za ktorými sa vytvárajú mikrohabitaty s nánosmi jemného substrátu (piesok), resp. organickej hmoty. Podobný mikrohabitat sa nachádza aj pri ľavom brehu na začiatku lokality pod vymletým panelom prístupovej cesty. Výška vodnej hladiny je na celom úseku výrazne ovplyvňovaná prevádzkou vodných elektrární na Váhu (Liptovská Mara, resp. vyrovnávacia nádrž Bešeňová), resp. na rieke Orave (Oravská priehrada).

Prelovený bol úsek od panelovej cesty na konci parkoviska v k. ú obce Krpeľany po most cesty I/18 o celkovej dĺžke 200 m (obr. 1). Priemerná šírka koryta dosahovala 70 m.

Odber vzoriek

Ichtyologický prieskum bol realizovaný dňa 11. augusta 2022 metódou elektrolovu (Holčík & Hensel 1972) za použitia 3 batériových elektrických agregátov (typ SAMUS 1000, 12 V, 50 A, 2-99 Hz). Samotný odber vzoriek bol uskutočnený v 2 po sebe nasledujúcich odlovoch, pričom prvý odlov bol realizovaný v pravej polovici toku (časť Váh) a naopak druhý v ľavej polovici sledovaného profilu (časť Orava). Tento spôsob následne umožnil sledovať možné odlišnosti v druhovej skladbe ako aj početnosti a biomase rýb vzhľadom na rozdielne fyzikálno-chemické parametre vodného prostredia oboch tokov tesne pod ich sútokom (tabuľka 1).

Obr. 1: Odberová lokalita pod sútokom riek Orava a Váh

Ichtyologický prieskum CHRO Váh - Krpeľany

Po determinácií do úrovne druhu, zmeraní dĺžky tela (po bázu kaudálnej plutvy s presnosťou na 1 mm) a individuálnej resp. celkovej hmotnosti (s presnosťou na 1 g) boli ryby opätovne vypustené do miesta ich pôvodného výskytu. Časť vzoriek bola fixovaná v 6 %-nom roztoku formaldehydu pre následné laboratórne spracovanie.

V čase biometrického spracovania úlovku oboch odlovov súčasne prebehol kontrolný prieskum nižšie položeného hlbšieho úseku pomocou elektrolovu z člna. Cieľom bolo doplniť údaje o prípadnom výskyte ďalších druhov (najmä hlavátky podunajskej) ako aj sledovanie koncentrácie rýb v nižšie položených častiach toku s väčšou hĺbkou a pokojnejším prúdením, kde bol odlov pomocou brodenia nerealizovateľný.

Hodnotené vlastnosti ichtyocenóz

Tabuľka 1: Základná charakteristika a zaznamenané fyzikálno-chemické parametre vodného prostredia na sledovaných lokalitách

V rámci štrukturálnych znakov bola vyhodnotená relatívna početnosť (dominancia) podľa Lososa et al. (1984) ako aj indexy diverzity (druhovej rozmanitosti) a ekvitability (vyváženosti spoločenstva), vypočítané podľa Shannona (1948), resp. Sheldona (1969). Status druhovej ochrany bol prevzatý z Červeného zoznamu mihúľ a rýb Slovenska od Košča & Holčíka (2008). Názvoslovie je prevzaté od Froese & Pauly (2021), systematické zaradenie z práce Nelson et al. (2016).

Kvantitatívne zhodnotenie ichtyocenóz bolo spracované ako úlovok na jednotku rybolovného úsilia (CPUE), vyjadrené početnosťou ako aj biomasou jednotlivých druhov. Tieto ukazovatele boli vyhodnotené zvlášť pre časť rieky Váh a Oravy (z dôvodu rozdielnych fyzikálno-chemických ukazovateľov vodného prostredia daných recipientov) ako aj sumárne pre celý hodnotený úsek. Údaje boli prepočítané na časový úsek 1 hod. elektrolovu s použitím 3 (čiastkové výsledky jednotlivých tokov), resp. 6 elektrických agregátov (sumárne výsledky celého úseku).

Výsledky:

Druhové zloženie a ekologická charakteristika zaznamenaných druhov rýb

Celkovo sme na sledovanom úseku ulovili 19 druhov rýb. Pozorovaný však bol aj jeden exemplár hlavátky podunajskej, ktorý unikol dosahu elektrického poľa. Napriek tomu tento druh zaraďujeme do sumárneho zoznamu, ktorý tak celkovo predstavuje 20 zistených druhov v 7 čeľadiach (tabuľka 2). Najpočetnejšie zastúpenou bola čeľaď kaprovitých (Cyprinidae) s 10 druhmi, nasledovaná lososovitými (Salmonidae) so 4 druhmi a ostriežovitými (Percidae) s 2 druhmi. Zvyšné

Ichtyologický prieskum CHRO Váh - Krpeľany

čeľade (Balitoridae, Cottidae, Gadidae a Gobiidae) boli reprezentované len 1 druhovým zástupcom. Mierne odlišnosti v druhovej skladbe rýb boli zistené aj v rámci jednotlivých prelovených častí predmetného profilu (časť Váh / časť Orava).

Tabuľka 2: Zoznam zistených druhov rýb na sledovanom profile

Z ekologického hľadiska zloženie tunajšej ichtyofauny zodpovedá charakteru daného biotopu. V rámci preferencií vo vzťahu ku prúdu prevládajú reofilné druhy (60 %) nad eurytopnými (35 %), z hľadiska reprodukcie zase nehniezdiace (35 %), resp. ikru ukrývajúce litofily (20 %).

Ichtyologický prieskum CHRO Váh - Krpeľany

Z pohľadu ochrany predstavuje až 19 druhov rýb predstaviteľov jedného zo stupňov ohrozenia v zmysle klasifikácie IUCN. Z tohto počtu je hlavátka podunajská druh zaradený v kategórii zraniteľných druhov (VU), 4 druhy reprezentujú skupinu takmer ohrozených druhov (NT) a zvyšných 14 druhov je zaradených do kategórie menej dotknutých (LC).

Z celoročne chránených druhov v zmysle Vyhlášky 381/2018 Z. z. boli v čase prieskumu prítomné 4: býčko rúrkonosý, čerebľa pestrá, hlaváč bieloplutvý a hrúz tuponosý. Druhy európskeho významu reprezentovali hlaváč bieloplutvý (Príloha V Vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z), resp. hlavátka podunajská, mrena severná a lipeň tymiánový (Príloha VII rovnomennej vyhlášky).

Hlavátka podunajská a hlaváč bieloplutvý zároveň predstavujú druhy, pre ochranu ktorých sú vyhlasované osobitne chránené územia. Národný význam v zmysle uvedenej vyhlášky (Príloha VII) majú nosáľ sťahovavý, podustva severná, ploska pásavá a mieň sladkovodný. Ploska pásavá, podustva severná, hlavátka podunajská a lipeň tymiánový sú zároveň druhmi chráneným aj na základe Prílohy III (chránené druhy živočíchov) Bernského dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť.

Dĺžkovo-hmotnostná charakteristika

Charakteristika zaznamenaných druhov rýb z hľadiska ich dĺžkovej a hmotnostnej frekvencie je uvedená v tabuľke 3. Grafické znázornenie dĺžkových skupín jednotlivých zistených druhov s vyššou početnosťou poskytuje obrázok 2.

Tabuľka 3: Zoznam zistených druhov rýb na sledovanom profile

Obr. 2: Dĺžková štruktúra zaznamenaných druhov rýb s vyššou početnosťou

(Al bi – Alburnoides bipunctatus, Ba ba – Barbus barbus, Bt bt – Barbatula barbatula, Co go – Cottus gobio, Go ob – Gobio obtusirostris, Ch na –Chondrostoma nasus, Lo lo – Lota lota, On my –Oncorhynchus mykiss, Pe fl – Perca fluviatilis, Ph ph – Phoxinus phoxinus, Pr se – Proterorhinus semilunaris, Sa tr – Salmo trutta, Sq ce – Squalius cephalus, Th th – Thymallus thymallus, Vi vi – Vimba vimba)

Ichtyologický prieskum CHRO Váh - Krpeľany

Kvantitatívna charakteristika (CPUE)

Sumárna hodnota abundancie ichtyofauny sledovaného profilu dosiahla úroveň 357 ks.hod-1 Najvýraznejšie (eudominantné) postavenie (< 10 %) z pohľadu početnosti dosiahli ploska pásavá (20.90 %) a jalec hlavatý (19.62 %). Triedu dominantných druhov (5 – 10 %) zastupovali podustva severná (9.81 %), ostriež zelenkavý (7.68 %), slíž severný (7.04 %), hlaváč bieloplutvý (6.82 %) a pstruh potočný (5.33 %). Kategóriu subdominantných druhov (2 - 5 %) dosiahla čerebľa pestrá (4.90 %) nasledovaná zubáčom veľkoústym (3.84 %), lipňom tymiánovým spolu s hrúzom tuponosým (3.62 %) a mrenou severnou (2.13 %). Ako recedentné (1 - 2 %) boli z hľadiska abundancie vyhodnotené nosáľ sťahovavý (1.28 %) a mieň sladkovodný (1.07 %). Poslednú kategóriu subrecedentných (< 1 %) zastupovali zvyšné druhy v nasledovnom poradí: býčko rúrkonosý (0.85 %), pstruh dúhový (0.84 %), plotica červenooká (0.43 %) a belička európska spolu s jalcom maloústym (oba po 0.21 %).

V rámci celkovej biomasy (57.25 kg.hod-1) dosiahli eudominantné zastúpenie jalec hlavatý (50.21%) a podustva severná (38.80 %), ktoré tak sumárne predstavovali majoritný hmotnostný podiel z celkového počtu zaznamenaných druhov. Ďalšou kategóriou z pohľadu relatívnej biomasy bola až trieda subdominantných druhov, kde boli zaradené 2 druhy, a to pstruh dúhový (2.81 %) a lipeň tymiánový (2.22 %). Recedentné postavenie dosiahli mieň sladkovodný (1.53 %), pstruh potočný (1.51 %) a mrena severná (1.01 %). Zvyšné druhy (celkom 12) boli z hľadiska ich podielu na celkovej vylovenej hmotnosti rýb klasifikované ako subrecedentné.

Diverzita a ekvitabilita

Index druhovej diverzity dosiahol hodnotu 2.69 (bez zaradenia hlavátky podunajskej), ktorá tak odráža pestrý a cenný charakter tunajšieho rybieho spoločenstva. Miera vyrovnanosti zastúpenia jedincov jednotlivých druhov spoločenstva (ekvitabilita) bola vyhodnotená na úrovni 0.91. Takto vysoká hodnota poukazuje na takmer rovnomerné zastúpenie jedincov jednotlivých druhov z hľadiska ich početnosti na danej lokalite.

Záver:

V priebehu ichtyologického prieskumu bolo na sledovanom úseku Váhu pod sútokom s riekou Oravou zdokumentovaných 20 druhov rýb v 7 čeľadiach. Oproti minuloročným výsledkom sme tak potvrdili prítomnosť ďalších 7 druhov: Alburnus alburnus, Vimba vimba, Hucho hucho, Oncorhynchus mykiss, Lota lota, Sander lucioperca a  Proterorhinus semilunaris. Výskyt týchto druhov je možné vysvetliť jednak z pohľadu ich prirodzenej migrácie z VN Krpeľany, resp. driftom (splavením) z vyššie položených nádrží na Váhu a Orave (belička európska, pstruh dúhový, zubáč veľkoústy, býčko rúrkonosý) alebo sa jedná o druhy vzácne (hlavátka podunajská), prípadne na danom úseku všeobecne málo početné (nosáľ sťahovavý, mieň sladkovodný).

Ichtyologický prieskum CHRO Váh - Krpeľany

Pstruh dúhový ako jediný predstavuje nepôvodný (alochtónny) druh, ktorého populácie sú závislé výhradne od umelého zarybňovania. Umelým zarybňovaním možno zdôvodniť aj výskyt mieňa sladkovodného, ktorý je ako druh súčasťou zarybňovacieho plánu na VN Krpeľany.

Z hľadiska druhového zloženia boli zistené viaceré rozdiely v porovnaní sledovaných častí predmetného profilu. Zatiaľ čo v chladnejšej vode pritekajúcej z rieky Váh bolo výraznejšie zastúpenie druhov čeľade lososovitých (pstruh dúhový, pstruh potočný, lipeň tymiánový) a hlaváčovitých (hlaváč bieloplutvý), v teplejšej vode s vyššou mierou turbidity pritekajúcej z Oravy naopak výrazne dominovali kaprovité druhy (mrena severná, podustva severná, jalec hlavatý, hrúz tuponosý, ploska pásavá, nosáľ sťahovavý).

Z ekologického hľadiska zostáva charakter miestnej ichtyocenózy zdá sa konštantný. Prevládajú zástupcovia reprodukčných skupín nehniezdiacich (kaprové reofily s vedľajším hospodárskym významom) ako aj ikru ukrývajúcich litofilov (zástupcovia čeľade lososovitých), ku ktorým sa v menšej miere pridávajú psamofily (hrúz, slíž), resp. speleofily (hlaváč, býčko). Z pohľadu preferencií vo vzťahu ku prúdu dominujú reofilné druhy nad eurytopnými. O konštantnosti zastúpenia jednotlivých ekologických skupín nasvedčuje aj porovnanie údajov s predošlými ichtyologickými štúdiami predmetného úseku (Holčík et al. 2000, Mužík 2012), na základe ktorého tak zostáva takmer nezmenené.

Kvantitatívne zhodnotenie ichtyofauny vyjadrené pomocou ukazovateľov CPUE prinieslo oproti minulému roku vyššie sumárne hodnoty v rámci početnosti (357 vs. 233 ks.hod-1) ako aj ichtyomasy (57.25 vs. 36.33 kg.hod-1). Pod tento fakt sa podpísal najmä výraznejší podiel kaprovitých reofilov, predovšetkým jalca hlavatého a podustvy severnej, ktoré dosiahli úroveň eudominantov v rámci oboch kvantitatívnych ukazovateľov. Celkovo však početnosť ako aj biomasa zostávajú na úrovni podpriemerných hodnôt. Jedným z vysvetlení môže byť prirodzené stiahnutie sa rýb do hlbších a pokojnejších častí rieky pod nami sledovaným úsekom, z dôvodu výrazne nižšieho prietoku v rieke v čase vykonávania ichtyologického prieskumu. Tento názor podporujú aj pozorovania v rámci kontrolného odlovu z člna v nižších častiach rieky, kde boli vo výraznejšej miere koncentrované väčšie exempláre prevažne kaprovitých reofilov (mrena severná, podustva severná). Ďalšou z možných príčin je zvýšený výskyt rybožravých predátorov, a to najmä kormorána veľkého (niekoľko kusov bolo pozorovaných priamo pred začiatkom ichtyologického prieskumu). Zvýšená miera predácie kormoránov sa čiastočne prejavila aj na charaktere ulovených rýb z hľadiska ich veľkostnej štruktúry. U vybraných druhov (podustva severná, jalec hlavatý) prakticky absentovali jedince vo veľkostnej kategórii 10 až 30 cm. Táto veľkosť rýb je pritom podľa viacerých autorov (Govedič & Janžekovič; Čech 2012) najviac preferovanou z hľadiska lovenej koristi u kormorána veľkého. V prípade jedincov väčších rozmerov bolo v úlovku zaznamenaných taktiež viacero rýb s poraneniami, ktorých charakter zodpovedal útoku tohto predátora.

Pozitívnym faktom bolo naopak potvrdenie výskytu juvenilných štádií u takmer všetkých druhov vyskytujúcich sa rýb (veková kategória 0+), čo opätovne potvrdzuje schopnosť ich auto-

Ichtyologický prieskum CHRO Váh - Krpeľany

reprodukcie na danej lokalite. Zvýšená miera juvenilných exemplárov pstruha potočného (s minimálnou veľkostnou variabilitou) bola naopak spôsobená umelým zarybnením, ktoré prebehlo len niekoľko dní pred vykonaním ichtyologického prieskumu.

V rámci celkového zhodnotenia vývoja a formovania tunajšej ichtyofauny navrhujeme pokračovať v monitoringu aj v nasledujúcich rokoch. Cieľom by malo byť práve sledovanie zmien kvalitatívnych i kvantitatívnych parametrov s ohľadom na negatívne faktory prirodzeného (rybožravé predátory, klimatická zmena) alebo antropického charakteru (úroveň znečistenia). Zachovanie chránenej rybej oblasti však zároveň považujeme za potrebné z hľadiska zachovania ochrany cenného biotopu a tunajšej ichtyocenózy pred možnou výstavbou malej vodnej elektrárne. Snahy o vybudovanie vodných diel na tomto úseku Váhu boli predmetom diskusií už pred niekoľkými desaťročiami (Holčík & Bastl 1996; Holčík et al. 2000; Mužík 2012). Podrobné zhodnotenie a predikciu negatívneho dopadu týchto stavieb na daný ekosystém poskytuje práca Holčíka et al. (2000).

Z hľadiska rybárskeho obhospodarovania navrhujeme pokračovať v zarybňovaní mieňom sladkovodným aspoň po obdobie 3 rokov a nahradiť ním zarybňovanie nepôvodným pstruhom dúhovým.

Mgr. Peter Križek, PhD. Odbor ichtyológie a ekológie rybárskych revírov Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina

Zoznam použitej literatúry:

Balon, E. 1956. K ichtyofaune Oravy pred naplnením údolnej nádrže. Zoologické Listy. 5 (4): 325-337

Čech, M. 2012. Potrava kormorána velkého (Phalacrocorax carbo) v povodí Vltavy: shrnutí výsledků. Sylvia. 48: 39–55

Froese, R. & Pauly, D. 2021. FishBase. World Wide Web electronic publication. www.fishbase.org, version (06/2021).

Govedič, M. & Janžekovič, F. 2003. The diet of Great Cormorant Phalacrocorax carbo on the Drava river in the winter of 1995/96 (Slovenia). Acrocephalus. 24 (116): 11-19

Holčík, J. Ichtyológia. Bratislava: Príroda. 310 s.

Holčík, J., Stráňai, I., Zontág, M. & Hensel, K. 2000. Ryby, rybárstvo a plánovaná výstavba sústavy malých vodných elektrární na Váhu nad Kraľovanmi. Ochrana prírody, Banská Bystrica. 18: 161-184

Kirka, A. 1967. Ichtyologický výskum Karpatského oblúka. 5. Ichtyofauna povodia rieky Oravy (niže priehrady) a pramennej oblasti Váhu. Acta Rerum Naturalium Musei Nationalis Slovaci. 13(1): 121-165

Kirka, A., Nagy, Š. & Kovrižnych, J. 1982. Čo sme zistili na Váhu. Poľovníctvo a rybárstvo. 34(4): 33

Koščo, J. & Košuth, P. 2000. Ichtyocenózy Váhu v úseku Ružomberok – sútok s Oravou. In Mikešová, J. (ed.): Sborník referátů ze IV. České ichtyologické konference. Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích. Výzkumný ústav rybářský a hydrobiologický ve Vodňanech. s. 177-180. ISBN 80-85887-32-0

Koščo, J. & Holčík, J. 2008. Anotovaný červený zoznam mihúľ a rýb Slovenska – verzia 2007. In Lusk S. – Lusková V. (eds.): Biodiverzita ichtyofauny České republiky (VII). Brno: Ústav biologie obratlovců AV ČR. s. 119–132. ISBN 978-80-87189-01-6

Losos, B., Gulička, J, Lellák, J, & Pelikán, J. 1984. Ekologie živočichů. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1984. 320 s. Mužík, V. 2012. Ichtyologická štúdia rieky Váh pre potreby povoľovacích konaní vodného diela „MVE Kraľovany“. Banská Bystrica: Fish Consulting, s. r. o. 43 strán

Nelson, J. S., Grande, T. C. & Wilson, M. V. H. 2016. Fishes of the World. 5th edition. New John Wiley & Sons, Inc., Hoboken, New Jersey, USA. doi:10.1002/9781119174844

Shannon, C. E. 1948. A mathematical theory of communication. The Bell System Technical Journal. 27:. 379–423, 623–656

Sheldon, A. L. 1969. Equitability Indices: Dependence on the Species Count. Ecology. 50 (3): 366-367

Jarné ošetrenie kaprov

Jarné ošetrenie kaprov

Aj keď sme teraz v zimnom období, treba začať myslieť na jar. Oteplením vody v mnohých lokalitách sa začnú vyskytovať zvýšené úhyny rýb. Je to podmienené tým, že ryby vyčerpali zimné telesné rezervy, teplota vody zvýšila ich látkovú výmenu a u takto oslabených rýb často dochádza k vzplanutiu ochorení. Podľa nadmorskej výšky deje sa tak zväčša v mesiacoch apríl a máj. Ryby majú pomerne primitívny imunitný systém, ktorý začína „fungovať“ až pri teplote vody nad 14 °C. Preto je vyššie uvedené obdobie najkritickejším obdobím. U kaprov sa na mnohých lokalitách začína vyskytovať vírusové ochorenie – jarná virémia kaprov, prejavujúce sa zväčšením dutiny telovej v dôsledku nahromadenej tekutiny, zježením šupín, vypúlením oči a pod.(obr. 1). Jarná virémia kaprov je špecifické ochorenie kaprov a prenáša sa prenosom vírusom nakazených rýb, prípadne ním kontaminovaných predmetov a vody. K tomuto ochoreniu sa často pridružuje, ale aj samostatne vyskytuje erytrodermatitída kaprov (obr.2) - u iných druhov rýb označovaná ako škvrnitosť) spôsobená baktériami z rodov Aeromonas a Pseudomonas.

Toto ochorenie sa prejavuje výskytom vredových rán na rôznych častiach tela rýb. Na rozdiel od jarnej virémie kaprov sú baktérie uvedených druhov všade prítomné na rozkladajúcich sa organických látkach a preto patria do skupiny podmienečne patogénnych baktérii, to znamená, že nájdu uplatnenie na oslabenom organizme rýb, či už iným ochorením, parazitmi, poranením rybími predátormi, nedostatočnou výživou, zlým prezimovaním a pod.

Ako vieme, vírusy nie je možné v organizme likvidovať chemickými látkami, pretože nemajú vlastnú látkovú výmenu. Naopak, baktérie je možné priamo likvidovať, tým, že určitá chemická látka vstúpi do niektorého životného procesu a zastaví rozmnožovanie, alebo zlikviduje priamo baktérie. Na tomto princípe sú postavené antibiotiká.

Pre rybárske účely bol v osemdesiatych rokoch minulého storočia vyvinutý prípravok RUPIN, ktorý obsahoval antibiotikum chloramfenikol. Chloramfenikol však bol v neskoršom období zakázaný používať u potravinových zvierat, teda zvierat pre ľudský konzum. Preto bol vyvinutý prípravok a aj na Slovensku zaregistrovaný RUPIN SPECIAL, ktorý obsahuje antibiotikum oxyte-

Autor fotografie: Rudolf Schwarz

Jarné ošetrenie kaprov

tracyklín. Okrem toho obsahuje vitamín A, ktorý ochraňuje sliznice a kožu, vitamín D, pozitívne pôsobiaci na imunitný systém, ako aj látky na schutnenie pre lepší príjem. Všetky tieto látky sú naviazané na kŕmny základ glycidového krmiva vo forme granúl.

Použitie prípravku RUPIN SPECIAL (obr. 3)je vhodné všade tam, kde sa v predošlých rokoch vyskytlo niektoré z uvedených ochorení. Aj keď v prípade jarnej virémie kaprov priamo neničí pôvodcu, zabraňuje však sekundárnej infekcii, posilňuje prirodzené bariéry – kožu a sliznice, taktiež posilňuje imunitný systém a zároveň ako krmivo prispieva k zlepšeniu kondície po zime vyhladovaných rýb pri jarnom nedostatku prirodzenej potravy.

Preto je ho dobré podať v kritickom období, ešte pred vypuknutím klinických prípadov ochorenia. Podáva sa 15 g na kg ž. hm. obsádky v čase aplikácie na jedno kŕmenie dva dni za sebou. Opakuje sa max. 4krát s intervalom 3 dní.

Obecná dávka je 15 g na kg ž. hm. obsádky v čase aplikácie na jedno kŕmenie. Opakuje sa max. 4krát s intervalom 3 dní, pri trvalej teplote vody nad 14 °C vždy v dvojdennom intervale.

5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17

Aj keď odporúčaná teplota je 20 °C, kapry začínajú prijímať potravu už pri 12 °C, čo je možné využiť najmä v jarných mesiacoch, ale tiež na jeseň pred zazimovaním. V období podávania prípravku sa neprerušuje kŕmenie rýb bežnými krmivami iba sa ich dávka zníži. Liečivo sa podáva na používaných kŕmnych miestach, tak aby sa dalo skontrolovať spotrebovanie liečiva. Skonzumované rybami by malo byť do 6 hodín po podaní.

Foto: Jarná virémia kaprov. Autor foto: Doc. MVDr. Miroslava Palíková, PhD.

Jarné ošetrenie kaprov

Pretože ide o liečivo (medikovanú kŕmnu zmes - MKZ) s obsahom antibiotika, ktoré podľa zákona 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a nasledovných predpisov môže predpisovať iba veterinárny lekár, nie je možné ho voľne predávať. Použitie MKZ musí byť zapísané v ambulantnej knihe, hlavne z dôvodu dátumu skončenia podávania, odkedy sa počíta ochranná doba t.j. doba počas ktorej je zakázané konzumovať ošetrené ryby. Táto doba u RUPIN SPECIAL je 378 denných stupňov (napr. pri teplote vody 12°C - 378:12=31,5 dní, pri teplote 20 °C - 378:20=18,9 dní).

Príklad vyplnenia strany ambulantnej knihy: .

Profylaxia / terapia Hromadné úkony

Podpisy

5.4.2023 pis kapor rybničný

Predpísaný veterinárny liek (presný názov lieku /veľkosť balenia/sila balenia)

Rupin Special / 25 kg / 5g/kg

Podávaná dávka (celkové množstvo)/ počet dávok na deň

Veterinárny lekár

Aplikácia (spôsob) Objekt Počet ošetrených zvierat

Diagnóza Trvanie ošetrovania

Ochranná doba druh/ kategória identifikácia

erytrodermatitída 5.4.202322.4.2023 378°d

Vlastník / držiteľ

Ošetrujúci veterinárny lekár môže poveriť podľa zákona 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a nasledovných predpisov zodpovednú osobu: Poverujem Jána Šťuku, hospodára MO SRZ Bytča , podaním veterinárneho lieku Rupin Special granulát (medikované krmivo) v revíry 3-4610-1-1. Poverený bol poučený o liečbe, o spôsobe aplikácie, dávkovaní, diagnóze, trvaní ošetrovania, ochrannej lehote, nežiadúcich účinkoch.

Podľa mnohoročných skúseností prevenciou jarných ochorení je výhodná rajonizácia dodávok násad pre jednotlivé ZO, to značí odoberať násady stále od rovnakého dodávateľa. Ukázalo sa, že každá vodná nádrž je samostatnou ekologickou jednotkou, ktorá ma takzvanú homeostázu, to je rovnováha medzi rybami, pôvodcami ochorení, potravovou základňou, fyzikálno chemickými vlastnosťami a podobne. Ak sa niektorý z týchto článkov zmení môžu nastať zdravotné problémy. Niektoré tieto vlastnosti si ryby berú zo sebou do nového prostredia, ako je napríklad imunita proti niektorým typom pôvodcov ochorení. V dôsledku manipulačného, či prepravného stresu sa ešte zvýši citlivosť rýb na nové prostredie. Preto je výhodné stále uprednostňovať odoberanie násad od toho istého chovateľa, kde sa vyvinie akési vzájomné prispôsobenie sa rýb. Hospodárske strediská Rady SRZ sú určené na produkciu násad. Ich množstvo a sortiment však nedokáže plne pokryť požiadavky ZO SRZ, preto tieto musia nakupovať aj od komerčných chovateľov, ktorých hlavným produktom sú ryby určené do tržnej siete. Nešťastím je v tomto prípade tzv. „Výberové konanie „ za najnižšiu cenu. Malo by tu skôr platiť „že nie sme tak bohatí, aby sme kupovali lacné ryby“. V mnohých prípadoch sa jedná o brakové ryby a zvlášť je to pri nákupe na jar, kedy sú to často nezazimované ryby s následným úhynom často celej dodávky. Aj keď dnes sa nevyžaduje pri nákupe na Slovensku veterinárne osvedčenie, odporúčal by som vyžiadať od neznámeho chovateľa „Potvrdenie o klinickej prehliadke“ vystavenom dozorujúcim veterinárnym lekárom.

MVDr. Juraj Příhoda, CSc. veterinárny lekár

Foto: Erytrodermatitída kaprov. Autor foto: Doc. MVDr. Miroslava Palíková, PhD.

Predaj rýb v roku 2022

Produkcia rýb v roku 2022

Máme za sebou rok 2022. Podľa komunikácie s chovateľmi rýb u nás bola produkcia rýb vlani nižšia alebo podpriemerná v porovnaní s rokom 2021. Aký bol z pohľadu produkcie rýb, sme sa opýtali niektorých členov Združenia chovateľov rýb na Slovensku.

Ing. Ján Gulas, Slovenský rybársky zväz: „Rok 2022 sa dá považovať za priemerný primárne v chove nížinných druhov z dôvodu nedostatku zrážok. Tento významný faktor nám neumožnil napustiť vodné nádrže (VN) a rybníky na plnú hladinu a tým nám neumožnil využiť plnú produkčnú kapacitu. Produkčné plochy sme na jar nasádzali na plnú kapacitu. Nedostatok vody vyvážilo veľa svetelných dní, čo prispelo k zvýšeniu prirodzenej produkcie, ktorá nám produkčne čiastočne vyvážila nedostatok vody. Dostatok prirodzenej potravy prispel k zníženiu spotreby obilných krmív a tým k zníženiu nákladov s tým spojených. K rozsiahlym mimoriadnym úhynom v našom chove z dôvodu sucha nedošlo, evidujeme kyslíkové deficity a drobné úhyny v štandardnom množstve. Náklady na energie sa nám v roku 2022 zvýšili v porovnaní z rokom 2021 o 2,47 násobok čo predstavuje čiastku 91 542 Eur, náklady na nakupované krmivá sa zvýšili o 1,29 násobok čo predstavuje čiastku 131 916 Eur, uvedené vstupy najvýznamnejšie ovplyvnili náklady v roku 2022. Bohužiaľ sme sa nevyhli ani v roku 2022 extrémnemu tlaku rybožravých predátorov – čo sa odzrkadlilo na konkrétnych strediskách. Tlak predátorov narastá aj v mimo

„Ako hodnotíte uplynulý rok 2022 z pohľadu chovateľa rýb?“

Autor fotografie: Rudolf Schwarz

Predaj rýb v roku 2022

migračnom období. Náhrady škôd dlhodobo nekompenzujú celkovú stratu na produkcii, čo sa ukazuje na hospodárskych výsledkoch. Strediská zamerané na produkciu lososovitých druhov máme primárne umiestnené na prameňoch a výdatných zdrojoch, ktoré sucho negatívne ovplyvnilo minimálne. Strediská na chov lososovitých vykázali stabilné výsledky na úrovni priemeru predošlých rokov. Čo sme si všimli je mnohokrát odrieknutie zarybnenia zo strany OZ SRZ z dôvodu mimoriadneho sucha a presunutie zarybnenie na vhodnejšie obdobie prípadne až na rok 2023.“

Jozef Kupec, Slovryb, a. s.:

„Pracujem vo firme Slovryb a.s., ako vedúci strediska Biely Potok pri Ružomberku. Špecializujeme sa na chov pstruha dúhového, pstruha potočného a lipňa tymianového. Čo sa týka produkcie v roku 2022 ako najhoršie hodnotím kombináciu dlhotrvajúceho sucha a tepla v ktorého dôsledku sme nemohli využiť výrobnú kapacitu strediska na 100%. Naše stredisko je napájané z dvoch zdrojov vody. Pri oboch zdrojoch vody boli prietoky minimálne a čo sa týka rieky Revúcej počas letných mesiacov sa prehrievala až na vyše 20°C čo nám spôsobovalo nemalé problémy. Prejavilo sa to menšou veľkosťou rýb z dôsledku nekŕmenia, horším kŕmnym koeficientom a následnou zníženou produkciou tržnej ryby. Ďalšou ranou bol extrémny nárast cien, najmä krmív a energií, ktoré sa nie vždy dajú premietnuť do cien rýb. Nemalí problém nám spôsobuje aj volavka popolavá, ktorej výskyt na našom stredisku je cca 40-50ks denne a vedľa strediska aj pravidelne hniezdi.“

Ing. Ivan Beňo, Hornonitrianske bane, a.s.:

„V roku 2022 sa AGRO RYBIA FARMA, o.z. dostala na úroveň výroby pred epidémiou COVID 19. Za rok 2022 sme vyprodukovali 895 941 kg živých rýb, čo pri priemernej hmotnosti 1,5 kg predstavuje 597 294 ks rýb. Z uvedeného množstva sme 811 413 kg rýb sami spracovali a 28 200 kg predali ako živú rybu. V roku 2022 sme zrealizovali 14 výterov sumčeka afrického. Pre vlastnú potrebu sme vyprodukovali cca 672 000 ks plôdika a 202 300 ks plôdika sme predali. Objemom dochovaných rýb sme sa dostali na 90 percent kapacity nášho chovného zariadenia.“

Martin Vaľo, Dona, s.r.o. Veľké Revištia, riaditeľ spoločnosti:

„Rok 2022 bol jeden z najslabších rokov vzhľadom na to, že na východnom Slovensku bolo 100 ročné sucho a extrémne teplo. Kvôli suchu, aktivitám ochranárskych združení a obmedzeniam ministerstva ŽP sa produkcia rýb znížila výrazným spôsobom.

Veríme, že rok 2023 aspoň z pohľadu počasia bude priaznivejší a produkcia rýb sa vráti do normálu.“

Ing. Michal Madžunkov, PhD., Spojená škola SNP.30, 900 28 Ivanka pri Dunaji:

„Produkcia rýb na rybničnej sústave Veľké Blahovo bola v roku 2022 ako celok dobrá. Počas celého roka sme mali dostatok prítokovej vody (napájanie z Malého Dunaja). Aj napriek tomu, že rybníky Veľké Blahovo patria medzi chránené vtáčie územia podarilo sa vyprodukovať viac ako 1200 kg násadovej šťuky, 200 kg násadového zubáča, cez 5000 kg ťažší kapor výber, 1000 kg amur výber, 1500 kg amur násada a viac ako 13 000 ton kapra rybničného. Najväčšie problémy chovu rýb spôsobujú rybožravé predátori (kormorán a volavka).“

Ing. Róbert Sládeček, Rybárstvo S&B, s.r.o.: „Produkčný rok 2022 môžeme vyhodnotiť ako mierne podpriemerný. Za hlavné príčiny považujeme sucho a extrémne horúčavy v priebehu vegetačného obdobia. Nemalý podiel na znížení produkcie pripisujeme aj vysokému tlaku rybožravých predátorov a to najmä v jarných mesiacoch. Keď k tomu prirátame aj neúmerné zvýšenie nákladov na kŕmenie, elektrickú energiu a pohonné hmoty, tak prepad ekonomických ukazovateľov je značný. Do budúcna budeme musieť venovať zvýšenú pozornosť

Predaj rýb v roku 2022

vodozádžným opatreniam a prevenciám na ochranu rýb pred rybožravými predátormi, čo bude vyžadovať značné zvýšenie investícií do chovu. Nášmu sektoru by určite pomohlo aj zastabilizovanie cien hlavných vstupov a podpora investícií do akvakultúry zo strany štátu.“

Združenie chovateľov rýb na Slovensku oslovilo svojich členov aby zodpovedali otázky v krátkom dotazníku týkajúcom sa maloobchodného predaja rýb v predvianočnom období v decembri 2022. Dotazník vyplnilo viac ako 50 % členov združenia, ktorí chovali a predávali ryby na Slovensku. Prinášame Vám výsledky tohto prieskumu a ďakujeme za spoluprácu.

Z 22 subjektov, ktorí vyplnili dotazník iba 2 nepredávali v mesiaci december 2022 ryby prostredníctvom maloobchodných predajní alebo vôbec.

Viac ako polovica respondentov hodnotí decembrový predaj rýb ako zlý, alebo horší ako v predchádzajúcom roku. Tejto skutočnosti sa budeme musieť v združení venovať, nakoľko predaj rýb v mesiaci december tvorí významný podiel na celkových príjmoch väčšiny chovateľov rýb u nás.

Takmer 43 % respondentov (9) predalo v decembri 2022 menej rýb ako v predchádzajúcom roku. Naopak takmer 24 % (5 subjektov) predalo viac rýb. Sedem subjektov predalo rovnaké množstvo rýb ako v roku 2021. Čo je za poklesom predaja sa dozvedáme z ďalšej otázky.

Za hlavnú príčinu zníženého predaja považujú chovatelia rýb hlavne aktivity zamerané proti predaju živých rýb na stánkoch a predajniach, následne bola ako príčina poklesu identifikovaná nízka kúpyschopnosť obyvateľstva a ako tretí významný faktor považujú chovatelia rýb vysokú cenu rýb. Kapor stál na niektorých miestach 6,50 EUR za 1 kg živej hmotnosti.

Napriek zníženému množstvu predaných rýb, takmer 50 % predajcov zaznamenali vyššie tržby, čo je dôsledkom vyšších predajných cien. Na ziskovosť sme sa v dotazníku bohužiaľ už nepýtali.

Predaj rýb v roku 2022

Trend požiadavky na spracované ryby pri malopredaji rýb jasne poukazuje na skutočnosť, že zákazníci sú náročnejší a žiadajú si produkty akvakultúry spracovať, na čo sa bude musieť sektor akvakultúry včas pripraviť a ponúknuť túto službu štandardne a pravidelne svojím zákazníkom.

Pokles množstva predaných rýb bol zaznamenaný u dvoch hlavných komodít, a to u živého kapra a pstruha dúhového. Tomuto bude potrebné venovať zvýšenú pozornosť, ale hlavne pracovať s konkrétnymi hodnotami o predaji rýb v maloobchode na Slovensku.

Niektorí predajcovia rýb zaznamenali priamy dopad aktivít zameraných proti predaju živých rýb, ale viacerí túto skutočnosť vnímajú najmä prostredníctvom sociálnych sietí. Napriek tomu je zjavné, že tieto aktivity sú pravidelné, a že ZCHRS musí byť pripravené im čeliť, lebo inak hrozí úplné zastavenie predaja rýb touto formou u nás.

Na otázku čo navrhujú chovatelia rýb uskutočniť na zlepšenie podmienok predaja rýb v decembri 2023, sme zaznamenali nasledovné podnety:

• Modernizácia predajne - technológia, logistika.

• Zlepšiť marketing a propagovanie rybárstva v pozitívnom svetle.

• Spracovať a propagovať tzv. Desatora správneho predaja živých rýb na verejných priestranstvách. Zohľadňovalo by etický a morálny kódex manipulácie , usmrcovania a spracovania rýb počas ambulantného predaja v predvianočnom období zo zreteľom na „tradície“ prípadne by zohľadňovalo opodstatnené požiadavky aktivistov usilujúcich o celkové zrušenie ambulantného predaja rýb.

• Zabezpečenie lepších služieb pri predaji, získať podporu pri predaji na zlepšenie podmienok predaja.

• Platené PR články - reklamu na konzum rýb u nás, mediálna kampaň so zámerom zvýšiť konzumáciu rýb, zamerať sa na ryby predávané počas Vianoc, medializovať chovateľov rýb, ktorý predávajú ryby maloobchodne. Šíriť väčšiu osvetu o konzumácií Rýb, že ryby je dobré konzumovať aj počas roka nielen na Vianoce.

• Anti - kampaň proti nepravdám šírených pseudo ochranármi, osveta ľudí.

• Vyjasnenie vzťahov medzi rybármi a mimovládnymi organizáciami.

Uveďte prosím, ďalšie podnety a návrhy, ktoré by viedli k zvýšeniu predaja a spotreby rýb na Slovensku:

• Celoročná osveta a propagácia konzumácie rýb vo verejných oznamovacích prostriedkoch.

• Akcie na verejných priestranstvách v rámci celej SR podporujúce konzumáciu rýb, propagácia konzumácie čerstvej sladkovodnej ryby, lepšia dostupnosť čerstvých rýb počas celého roka.

Predaj rýb v roku 2022

• Nezavádzanie zákazníkov nepravdivými informáciami v snahe o získanie si ich priazne, ktoré vedú k poškodzovaniu ostatných predajcov a chovateľov rýb.

• Znížiť náklady na chov . Ceny: el. energie, PHM, krmiva a odvodové zaťaženie sú hlavnými faktormi tvorby cien. Dotovať nás tak, ako poľnohospodárov, aby sme mohli byť na trhu lacnejší.

• Zdaniť na priamo ryby dovezené zo zahraničia, či už živé alebo spracované.

• Zníženie DPH na krmivá.

• Viac podporovať domácich chovateľov, viac informovať a motivovať ľudí médiami a nie práve opak ako sa deje teraz že nič iné nepočuje človek november - december len to, že bude zákaz predaja kaprov a rýb bude málo.

• Rybári musia začať kampaň za zdravé potraviny, ktorými sú ryby.

Toto bol stručný prehľad zosumarizovaných a zaznamenaných odpovedí na dotazník. Dosiahli sme 50 % návratnosť dotazníka, ale mohli by sme byť aj lepší. Toto cestou chceme vyzvať aj ďalších našich členov k zvýšenej aktivite.

Dovoľte nám Vám všetkým, ktorí sa zapojili svojimi odpoveďami do tohto dotazníkového prieskumu, poďakovať za Váš čas a aktívny záujem o naše spoločné problémy.

PETROV ZDAR!

Ing. Tibor Krajč, PhD. Združenie chovateľov rýb na Slovensku

Foto: Výlov tržných kaprov, ktoré patria k najkvalitnejším rybím produktom dostupným na Slovensku

Autor fotografie: Rudolf Schwarz

Schválenie nového Programu rybné hospodárstvo SR 2021 - 2027

Schválenie nového Programu rybné hospodárstvo SR 2021 - 2027

Návrh Programu rybné hospodárstvo Slovenskej republiky 2021 – 2027 (PRH SR 2021 – 2027) bol schválený vládou SR 6. júla 2022 (Uznesenie vlády č. 448/2022). Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) ako riadiaci orgán (RO) odoslal návrh programu Európskej komisii (EK) 7. júla 2022 na proces formálneho schvaľovania. EK zaslala svoje pripomienky k návrhu programu 15. septembra (spolu išlo o 31 pripomienok). RO následne viedol rokovania s EK, ako aj s členmi pracovnej skupiny. Výsledkom bolo úspešné vyrokovanie všetkých pripomienok, pričom došlo aj k úprave niektorých častí samotného návrhu programu. Aktualizovaná verzia programu bola v decembri zaslaná opätovne EK na proces formálneho schvaľovania, pričom EK potvrdila ešte pred koncom roku 2022, že súhlasí so zaslaným návrhom upraveného programu a nemá ďalšie pripomienky. Posledným krokom, potrebným pre oficiálne schválenie programu, je dokončenie procesu strategického environmentálneho hodnotenia (SEA).

RO svojimi krokmi v zmysle dodržania zákonom stanovených lehôt vyplývajúcich z príslušného zákona procesu posudzovania strategického dokumentu na životné prostredie s celoštátnym dosahom (SEA), vyvíjal maximálne úsilie s cieľom úspešného ukončenia predmetného procesu SEA. Dňa 2. marca 2023, bolo zo strany Ministerstva životného prostredia zverejnené Záverečné stanovisko (https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/program-rybne-hospodarstvo-2021-2027), ktoré bolo následne aj zaslané EK. Dňa 13.03.2023 bol zo strany Európskej komisie schválený Program rybné hospodárstvo SR 2021-2027, rozhodnutím EK č. C(2023) 1795 final.

PRH SR 2021 – 2027 je nástrojom čerpania prostriedkov z Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu v programovom období 2021 – 2027 a národných zdrojov vo výške 21,7 mil. EUR. Program prispieva predovšetkým k plneniu cieľov Spoločnej rybárskej politiky EÚ, Európskej zelenej dohody a Strategického plánu rozvoja akvakultúry Slovenskej republiky do roku 2030.

V Slovenskej republike je PRH SR 2021 – 2027 zameraný na odvetvie sladkovodnej akvakultúry a jeho hlavným cieľom je podpora konkurencieschopnej a udržateľnej akvakultúry, zabezpečenie vysokej úrovne verejného zdravia a vytváranie vyššej pridanej hodnoty produktov akvakultúry a rovnako zvýšenie povedomia o sektore akvakultúry a skvalitnenie zberu údajov, čo je zároveň hlavným cieľom pre oblasť akvakultúry definovanej v Zelenej dohode a stratégii Európskej komisie „Z farmy na stôl“.

Autor fotografie: Rudolf Schwarz

Schválenie nového Programu rybné hospodárstvo SR 2021 - 2027

PRH SR 2021 – 2027 je rozdelený do nasledovných priorít:

• Priorita 1 - Podpora udržateľného rybolovu a obnova a ochrana vodných biologických zdrojov.

• Priorita 2 - Podpora udržateľných akvakultúrnych činností a spracovania a uvádzania produktov rybolovu a akvakultúry na trh.

• Technická pomoc. [MM2]

Schválenie nového programu je len prvým a základným predpokladom na to, aby sa prostriedky zo zdrojov EÚ a SR mohli nasmerovať do sektoru akvakultúry. Z hľadiska riadenia a implementácie programu čaká RO intenzívna práca pri nastavovaní nevyhnutných procesov, ako je príprava riadiacej dokumentácie, výberových kritérií, zriadenie Monitorovacieho výboru, nastavovanie parametrov nových výziev a pod.

Ukončovanie Operačného programu rybné hospodárstvo 2014 – 2020:

Implementácia aktuálneho Operačného programu rybné hospodárstvo 2014 – 2020 sa dostáva do záverečnej fázy. RO pristúpil k aktualizácii vyhlásených výziev, pričom za najvýznamnejšie zmeny možno považovať zrušenie limitu pre oprávnené výdavky, ale najmä stanovenie termínu pre uzavretie výziev – a to do 31.03.2023. RO vyzýva všetkých potenciálnych záujemcov, aby ešte využili tento priestor pre realizáciu svojich investičných zámerov a predložili svoje žiadosti o nenávratný finančný príspevok najneskôr do konca marca 2023. Aktuálne otvorené výzvy sú zverejnené na webovom sídle MPRV: https://www.mpsr.sk/?navID=47&sID=43&navID2=1226

Jedným z pretrvávajúcich závažných nedostatkov a problémov, ktorému RO čelí sú nedostatočné administratívne kapacity. Napriek veľkej snahe zástupcov RO sa nedarí obsadiť voľné pracovné miesta. RO naďalej hľadá šikovných a odhodlaných ľudí, ktorí prispejú svojimi vedomosťami, skúsenosťami a zanietenosťou ku kvalitnej a úspešnej realizácii programu rybné hospodárstvo. V tejto súvislosti sa prípadní záujemcovia o prácu na MPRV SR môžu prihlásiť na: martin.majerech@land.gov.sk

Ing. Martin Majerech

Odbor koordinácie Spoločnej poľnohospodárskej politiky a Riadiaceho orgánu Operačného programu Rybné hospodárstvo Sekcia rozvoja vidieka a priamych platieb

TV relácia „Na rybách - Petrov zdar!“

Relácia „Na rybách - Petrov zdar!“ je publicistický dvojtýždenník vyrábaný za účelom informovať rybárov, ich sympatizantov, ale aj širokú verejnosť o aktuálnom dianí v najväčšej organizácii na Slovensku, ktorou Slovenský rybársky zväz je. Okrem toku informácií má relácia aj výchovno - zábavný charakter, pričom jej hlavnými cieľmi je reálne zobrazenie života slovenských rybárov, výchova mládeže a snaha zasvätiť mladú generáciu do umenia rybolovu a krás našej prírody, ktorá je v posledných rokoch poznačená zásahom ruky človeka.

Za vznikom relácie, ktorá slúži na propagáciu SRZ vo verejnoprávnom médiu stojí dnes už bývalý tajomník SRZ Ing. Ľuboš Javor.

Začínali sme doslova v extrémnych podmienkach v januári 2017, keď teplota vzduchu dosahovala mínus 25 st. Rieka Váh v Krpeľanoch bola pod ľadom a tak isto aj výrobné stredisko SRZ v Slovianskej Doline, kde sme sa zúčastnili umelého výteru pstruha. Na tie podmienky sa nedá zabudnúť.

Čas plynie, ako voda v rieke a naša relácia začala v roku 2023 už siedmy rok svojho pôsobenia na obrazovkách RTVS. Za ten čas sa nám podarilo navštíviť desiatky organizácií SRZ, mali sme možnosť zistiť ako žijú a fungujú jednotlivé organizačné zložky v rámci krajov. Môžeme konštatovať, že počas našich návštev sme videli všade nadšenie a elán funkcionárov, ktorí sa s nami ochotne podelili o všetky dôležité poznatky. Je radosť vidieť, ako si aj malá organizácia dokáže vážiť a zveľaďovať revíry na ktorých hospodári.

TV relácia „Na rybách - Petrov zdar!“

alebo šesť rokov propagácie SRZ na obrazovkách verejnoprávnej televízie

TV relácia „Na rybách - Petrov zdar!“

Samozrejme nie len organizácie SRZ sa stali cieľom objektívu našej kamery. Obľubu medzi televíznymi divákmi si získalo aj predstavovanie jednotlivých revírov a nepoznaných miest. Aj za toto patrí naša vďaka hlavne rybárskym hospodárom, ktorí sú nám nápomocní.

Do povedomia verejnosti sa prostredníctvom našej kamery dostala aj činnosť vykonávaná na výrobných strediskách SRZ. Tu sme sa väčšinou venovali umelým výterom takmer všetkých hospodársky cenných druhov rýb. A naše ďakujem patrí odboru výroby násad SRZ a samozrejme hlavne vedúcim stredísk, za ich ochotu vysvetliť divákom niečo z ich rutinnej, ale pre diváka nepoznanej činnosti. Veľmi potešujúcou a zároveň motivujúcou bola pre nás informácia o tom, že naše relácie a umelé výtery jednotlivých druhov rýb sa sledujú v rámci výučby na odborných školách.

Práca v teréne, riešenie mimoriadnych udalostí, komunikácia so štátnymi inštitúciami a poradenstvo pre organizácie SRZ. Tak by sa mohla definovať mravenčia práca ichtyológov SRZ. Ich elán, nadšenie a ochota pracovať častokrát v extrémnych podmienkach si určite zaslúži uznanie. Počas výroby viecerých častí relácie nám bolo cťou zúčastniť sa s našimi priateľmi z odboru ichtyológie a ekológie rybárskych revírov prieskumov, záchrany rýb, záchranných odlovov, čipovania rýb pri skúmaní priechodnosti rybovodov a pod.

Opísať detailne šesť rokov našej práce by zabralo veľa času a takisto miesta v tomto periodiku. Možno by bolo vhodnejšie venovať sa prínosu relácie pre našu spoločnosť. Podľa dostupných informácií, ktoré dostávame z RTVS, je sledovanosť relácie „Na rybách – Petrov zdar!“ na požadovanej úrovni a v rebríčku TOP 10 relácií Dvojky jej pravidelne patrí popredné umiestnenie. Ak by sme mali byť konkrétni, tak priemerná sledovanosť každej časti relácie je cca 130 000 TV prijímačov, pričom najvyššia sledovanosť, ktorú relácia dosiahla bola viac ako 200 000 prijímačov. V týchto štatistikách nie je zahrnutá sledovanosť archívu RTVS,

Foto:

Foto: V teréne za každého počasia, aj pri -15°C

Foto: Jedno z prvých natáčaní v Slovianskej doline

Počas lovu rýb na Malom Dunaji

Foto: Spolupráca s políciou Slovenskej republiky

TV relácia „Na rybách - Petrov zdar!“

ktorý podľa dostupných informácií navštevuje nezanedbateľné množstvo divákov. Možno sa to nezdá, ale ak priemer sledovanosti porovnáme s počtom obyvateľov tak zistíme, že reláciu sleduje každý 43-tí občan.

Môžeme konštatovať, že relácia Na rybách – petrov zdar s vysielacím časom  nedeľa dopoludnia si našla svojich stálych divákov z radov rybárov, ale aj nerybárov.

Široká divácka verejnosť dnes už nevníma rybárov ako „tichých bláznov“, ktorí sedia a čumia do vody, prípadne robia pri vode neporiadok. Divácka verejnosť dnež už vie, ako sa rozmnožujú ryby, ako sa dostávajú do rybárskych revírov a ako sa lovia. Sme radi, že k zmene verejnej zmienky sme sa mohli pričiniť aj my našou prácou.

Pred nami je ešte dlhá cesta. Vedenie SRZ sa rozhodlo posunúť rybárstvo na vyššiu úroveň. Prebiehajú rokovania s príslušným ministerstvom, štátnou ochranou prírody, či správcom vodných tokov. A pri tomto všetkom budeme aj my s našou kamerou a o všetkých zaujímavostiach budeme následne informovať všetkých vás.

Samozrejme počítame aj s vašou pomocou, s pomocou obyčajných radových rybárov, rybárskych funkcionárov a všetkých sympatizantov, ktorým nie je SRZ ľahostajný. Vždy radi prijmeme vaše pozvanie k zaujímavým rybárskym akciám, či už príjemným, alebo nepríjemným.

Držíme sa hesla: „Rybári budú aj bez TV relácie, ale relácia bez rybárov existovať nemôže.“

Preto sa tešíme na spoločné stretnutie s každým z vás.

Peter Martiš moderátor relácie

Na fotografii zľava: Ivan Orovčík - prezident SRZ, Peter Martiš - moderátor relácie

Rybolov v mesiaci apríl:

Individuálna druhová ochrana v apríli platí pre tieto ryby: pstruh potočný, pstruh jazerný (do 15. apríla), lipeň tymiánový, ploska pásavá, šťuka severná, hlavátka podunajská, kapor rybničný, boleň dravý, jalec hlavatý, jalec maloústy, jalec tmavý, jeseter malý, jeseter sibírsky, lieň sliznatý, mrena severná, nosáľ sťahovavý, pleskáč siný, pleskáč tuponosý, pleskáč vysoký, podustva severná, sumec veľký, zubáč veľkoústy a zubáč volžský.

Kapra rybničného je povolené loviť a privlastňovať si na kaprových revíroch, ktoré sú ostatnou vodnou plochou.

Denná doba lovu v apríli:

Kaprové vody 06,00 hod. – 21,00 hod.

Lipňové vody: všeobecný zákaz lovu

Pstruhové vody: 06,00 hod. – 20,00 hod.

Športové podujatia: žiadne

Najočakávanejšou udalosťou v apríli je začiatok sezóny lovu na pstruhových vodách. Pstruhové potoky a jazerá čaká nápor loviacich rybárov. Pstruhy potočné sú však po zime a nerese v slabšej kondícií, často majú na koži a plutvách množstvo pijavíc /Piscicola geometra/. Ulovené potočiaky by sme mali po ulovení vrátiť do revíru, nech naberú kondíciu a neskôr budú dôstojnejší súperi na prúte.

Na tečúcich vodách pozorujeme hromadný neres podustvy, po nej nasleduje neres hlavátky a lipňa. Neresiská je potrebné vo zvýšenej miere monitorovať a chrániť. V stojatých kaprových vodách prebieha neres šťuky a zubáča. Pri zubáčovi je vhodné do vody aplikovať umelý neresový substrát. Vhodné sú buď syntetické materiály ako umelá tráva, alebo prírodné – vetvy z ihličnanov alebo hniezda z kokosového vlákna. Tento neresový substrát využijú po zubáčovi aj ďalšie druhy rýb, predovšetkým plotica a pleskáč. Jedná sa o účinný a lacný spôsob zvyšovania rybnatosti rybárskych revírov.

Autor fotografie: Rudolf Schwarz

Rybolov v mesiaci máj:

Individuálna druhová ochrana v máji platí pre tieto ryby: lipeň tymiánový, ploska pásavá, šťuka severná, hlavátka podunajská, kapor rybničný, boleň dravý, jalec hlavatý, jalec maloústy, jalec tmavý, jeseter malý, jeseter sibírsky, lieň sliznatý, mrena severná, nosáľ sťahovavý, pleskáč siný, pleskáč tuponosý, pleskáč vysoký, podustva severná, sumec veľký, zubáč veľkoústy a zubáč volžský.

Kapra rybničného je povolené loviť a privlastňovať si na kaprových revíroch, ktoré sú ostatnou vodnou plochou. Individuálna doba ochrany kapra rybničného neplatí ani počas rybárskych pretekov konaných od 1.5. do 31.5.

Denná doba lovu v máji:

Kaprové vody 04,00 hod. – 24,00 hod.

Lipňové vody: všeobecný zákaz lovu

Pstruhové vody: 05,00 hod. – 21,00 hod.

V máji sa naplno rozbieha sezóna lovu pstruhov, na kaprových vodách očakávane príchod hlavnej rybárskej sezóny.

Po chladnom apríli môžeme v máji očakávať neres mnohých druhov rýb na stojatých aj tečúcich vodách. Rybársky hospodár monitoruje priebeh neresu ako aj jeho úspešnosť. Druhy rýb neresiace sa v teplejšom období roka majú kratšiu inkubačnú dobu liahnutia ikier. Po úspešnom nerese predovšetkým sprievodných druhov rýb ako sú pleskáče, plotica a červenica, je kaprové revíry vhodné zarybniť násadou rýchleného plôdika zubáča veľkoústeho. Pri dobrom logistickom naplánovaní zarybnenia dokážeme takto veľmi efektívne zvýšiť populáciu zubáča pri pomerne malých nákladoch.

Združenie chovateľov rýb na Slovensku - ZCHRS Slovenský rybársky zväz

Na príprave aktuálneho čísla sa podieľali: Peter Martiš, Ing. Bohuš Cintula, Tomáš Janus, RNDr. Tímea Brázová, PhD., RNDr. Mikuláš Oros, PhD., Mgr. Anton Ošťadnický, Mgr. Peter Križek, PhD., MVDr. Juraj Příhoda, CSc., Ing. Martin Majerech, Ing. Tibor Krajč, PhD.

Aktuálne číslo pripravili: Peter Martiš, Ing. Tibor Krajč, PhD., Rudolf Schwarz

Kontakt: redaktor@srzrada.sk, zchrs@zchrs.sk

Text: Richard Štencl Ichtyológ Slovenského rybárskeho zväzu