Page 1

MESAČNÍK 10 Slovenského rybárskeho zväzu 2019

Práca s deťmi a mládežou v podmienkach SRZ Mimoriadny Snem Slovenského rybárskeho zväzu Sezóna odlovu kormoránov odštartovala Seminár k spriechodňovaniu migračných bariér Projekt lipeň Zemplínsky kapor 2019 Predstavenie MsO SRZ Nové Zámky


Práca s deťmi a mládežou v podmienkach SRZ

Práca s deťmi a mládežou v podmienkach Slovenského rybárskeho zväzu očami Mgr. Dušana Jašša referenta pre prácu s deťmi a mládežou Pred dvomi rokmi uskutočnil Slovenský rybársky zväz rozhodnutie vedúce k tomu, aby na Sekretariáte Rady SRZ vznikla pozícia referenta pre prácu s  deťmi a mládežou. Som nesmierne rád, že som dostal príležitosť a  priložiť tak v  tejto neľahkej úlohe ruku k dielu. Začala sa tak séria krokov zameraných na zistenie potrieb pracovníkov s  deťmi a  mládežou, začali sa systematicky hľadať príčiny všeobecne zanedbaného stavu v  tejto oblasti a hľadali sa dobré príklady fungovania, aby ich bolo možné aplikovať celoplošne a  zlepšiť momentálnu situáciu. Prostredníctvom 6 celoslovenských stretnutí a  jedného československého počas 2 rokov vznikol celý zoznam problémov zoradených od najpálčivejších až po také, ktorých riešenie sa stalo víziou do budúcna. Niektoré nevyžadujú vynakladanie veľkých finančných prostriedkov, väčšina riešení však vyžaduje zásadnú podporu z  rozpočtu zväzu. Veľmi obohacujúcim bolo stretnutie a spolupráca s  kolegami z  Českej republiky. Nepretržité fungovanie odboru mládeže v ČRS umožnilo v uplynulých rokoch získať z externých zdrojov množstvo finančných prostriedkov na tvorbu didaktických pomôcok a  metodických materiálov, a rozvíjať celonárodnú sieť detských rybárskych krúžkov prostredníctvom vedúcich územných zväzov. Na Slovensku po prevrate (1989) zanikli krajské výbory, ktoré mali pracovníka s  deťmi a  mládežou. Preto je práca s  deťmi a  mládežou na Slovensku v  úplne inej situácii. Paradoxne hlavné problémy odboru mládeže ČRS, ktorými sú ubúdajúci počet dobrovoľných pracovníkov s  deťmi a  mládežou a  klesajúci záujem o  celonárodnú súťaž Zlatá udice majú rovnaké príčiny ako zlý stav v tejto oblasti na Slovensku. Bohužiaľ značne veľká časť členských základní obidvoch organizácií zameriava svoju pozornosť v rámci sledovania diania v rybárskom zväze na témy súvisiace s obhospodarovaním rybárskych revírov. Nedokážu vnímať zväz ako celok, ktorý má aj ďalšie nemenej 2  Mesačník SRZ, 10/2019


Práca s deťmi a mládežou v podmienkach SRZ

dôležité ciele. Jedným z nich je zameranie pozornosti na výchovu novej generácie rybárov, ktorí budú o niekoľko rokov náš zväz formovať. Tento nedostatok v hodnotovej sfére našej členskej základne sa premieta do rozhodovania a činnosti na úrovni mnohých našich organizačných zložiek. Detské rybárske krúžky máme iba v 54 zo 122 organizácií. Priamy vplyv na systematickú prácu s deťmi a mládežou máme prostredníctvom 112 vedúcich krúžkov iba na približne 2500 detí z 22 tisíc detí a mládeže. V ČRS je táto situácia vďaka spomínanému neprerušenému fungovaniu odboru podstatne lepšia. Vedúcich krúžkov má zväz 818, čo umožňuje formovať 10,5 tisíca detí. Stále je to však nedostatočné, pretože ČRS je z hľadiska počtu členov dva krát väčšie občianske združenie ako SRZ. Hlavnou príčinou je, ako sme sa spoločne zhodli na československom stretnutí, že v našich zväzoch chýba podpora zameraná na pracovníkov s deťmi. Treba sa zamerať na vedúcich krúžkov, ktorý sa často na úkor osobných financií, svojho voľného času a často aj na úkor vlastnej rodiny obetujú pre našu budúcnosť. Najvyššie kolektívne riadiace orgány obidvoch zväzov akoby ešte nedospeli k poznaniu, že pokiaľ významnou mierou nevyčlenia finančné prostriedky z rozpočtov na túto skupinu ľudí, upadajúca tendencia sa nebude dať zastaviť. Okrem priamej finančnej podpory vedúcich krúžkov – čo je priorita, je potrebné vytvoriť sieť koordinátorov na úrovni krajov a zároveň motivovať organizácie, ktoré sa systematickej práci s deťmi venujú.

C

Á

ŽO

U

PR

E

Našťastie na Slovensku a rovnako aj v Českej republike existuje množstvo obetavých ľudí, ktorí sa tejto problematike venujú. Množstvo výborov organizačných zložiek SRZ a ČRS venuje rozvoju tejto sféry pozornosť a nemalé finančné prostriedky. Sú to základy, na ktorých možno stavať. V Českej republike už veľa rokov funguje a na Slovensku práve vzniká veľmi iniciatívna komunita pracovníkov s deťmi a mládežou, ktorí sa odhodlali na neľahkú cestu. Vytvoriť pre prácu s deťmi čo najlepšie podmienky. Uľahčiť prácu začínajúcim kolegom a obohatiť skúsených vedúcich krúžkov o svoje poznatky a skúsenosti. Spoluorganizovať podujatia regionálneho či celoslovenského charakteru a  vytvárať tak príležitosti, aby si deti na Slovensku ŤMI A M vypestovali vzťah k rybárstvu, rybárDE LÁ S skemu zväzu a k prírode okolo nás. D A V  prípade, že Vás táto téma zaujala pozrite: http://www.srzrada.sk/category/deti-a-mladez/ Mgr. Dušan Jaššo Slovenský rybársky zväz Rada Žilina Referent pre prácu s deťmi a mládežou

Mesačník SRZ, 10/2019  3


Mimoriadny Snem Slovenského rybárskeho zväzu

Mimoriadny Snem Slovenského rybárskeho zväzu sa bude konať 23. novembra 2019 v Žiline Sekretariát Rady SRZ oznamuje zvolanie XIII. Snemu SRZ – mimoriadneho na 23.11.2019 v Žiline. Rada Slovenského rybárskeho zväzu na svojom zasadnutí dňa 7. septembra 2019 prijala uznesenie: č. 153/2019, ktorým schvaľuje konanie XIII. Snemu Slovenského rybárskeho zväzu - mimoriadneho na 23.11.2019 v Žiline. Zároveň Uznesením č. 154/2019 Rada Slovenského rybárskeho zväzu nariadila organizačným zložkám Slovenského rybárskeho zväzu uskutočniť mimoriadne členské schôdze a mimoriadne mestské konferencie s cieľom voľby dvoch delegátov a jedného náhradníka na XIII. Snem Slovenského rybárskeho zväzu- mimoriadny  a nahlásiť na Sekretariát Rady Slovenského rybárskeho zväzu dvoch delegátov a jedného náhradníka na Snem Slovenského rybárskeho zväzu do 31. októbra 2019. V súlade s § 20 ods. 2 Stanov Slovenského rybárskeho zväzu Sekretariát Rady Slovenského rybárskeho zväzu oznamuje zvolanie XIII. Snemu Slovenského rybárskeho zväzu – mimoriadneho na 23.11.2019 v Žiline s nasledujúcim programom: 1. Odvolanie tajomníka Slovenského rybárskeho zväzu 2. Novela Stanov Slovenského rybárskeho zväzu 3. Voľby tajomníka Slovenského rybárskeho zväzu Hlavným cieľom snemu je vyvodenie osobnej zodpovednosti za vzniknutú situáciu v Slovenskom rybárskom zväze po uzatvorení kúpnej zmluvy na predaj Výrobného strediska v Považskej Bystrici a úprava Stanov Slovenského rybárskeho zväzu s cieľom zabrániť zopakovaniu sa takéhoto konania. Metodický pokyn pre konanie mimoriadnych ČS/MK si môžete stiahnuť tu: https://www.srzrada.sk/wp-content/uploads/2019/09/Metodick%C3%BD-pokyn-pre-konanie-%C4%8CSMK-a-priebeh-a-sp%C3%B4sob-volieb.pdf Ing. Róbert Kadnár člen Rady SRZ poverený dočasným vedením Sekretariátu Rady SRZ 4  Mesačník SRZ, 10/2019


Sezóna odlovu kormoránov odštartovala

Sezóna odlovu kormoránov veľkých

odštartovala!!! Jeseň je pre rybárov dôležitým obdobím. Prebiehajú výlovy produkčných rybníkov, v plnom prúde je aj zarybňovanie kaprových vôd násadami kaprov, šťúk či lieňov. Športoví rybári zaznamenávajú zvýšenú aktivitu dravých druhov rýb. V posledných pätnástich rokoch však rybárski hospodári s obavami práve na jeseň očakávajú prílet veľkých kŕdľov kormoránov, ktoré na našich tokoch a nádržiach zimujú. Keďže sa živia výlučne rybami, obavy hospodárov sú namieste. Kormorán veľký /Phalacrocorax carbo/ je totiž vynikajúci predátor špecializovaný na lov rýb. Denne ich musí spotrebovať v priemere 400 – 700 g, v čase vyvádzania mláďat a v zimnom období to môže byť aj viac. Na Slovensku patrí medzi zákonom chránené živočíchy. U nás spôsobujú problémy predovšetkým migrujúce kŕdle kormoránov prilietajúce z Baltu, najčastejšie z pobrežia Fínska a Estónska. Každoročne ich u nás zaznamenávame 4500 – 9500 ks. Z časového hľadiska sa u nás zdržujú v priemere od polovice septembra do konca marca, kedy odlietajú späť na hniezdiská na pobreží Baltu. Pokiaľ vynásobíme spotrebu rýb s  počtom kormoránov a  počtom dní, ktoré tu strávia, dostaneme sa k  neuveriteľne veľkému číslu skonzumovaných rýb. Tieto škody označujeme ako priame, nepriame škody vznikajú poranením rýb, ktoré následne uhynú a stresom obsádok revírov. Kormorán si samozrejme nevyberá či bude loviť na lovnom alebo chovnom, či na kaprovom alebo lipňovom revíri. Prioritou je dostatočné množstvo potravy v okolí ich nocoviska. Po takmer dvoch dekádach zaznamenávame nocoviská kormoránov opakovane na rovnakých miestach. Počas zimovania sa môžu meniť, na to má vplyv zámrz okolitých vodných plôch. Najvyššie počty kormoránov pravidelne zaznamenávame na hlavnom toku Dunaja, dolnom Váhu, dolnom Hrone, veľké kŕdle až v počte 1000 ks sa vyskytujú na VN Kráľová. Spravidla v  druhej polovici januára, po zámrze veľkých vodných nádrží na juhozápade Mesačník SRZ, 10/2019  5


Sezóna odlovu kormoránov odštartovala

Slovenska sa kormorány presúvajú na sever Slovenska, na tečúce vody, ktoré vplyvom väčšieho spádu ťažšie zamŕzajú. V potrave kormorána sa nachádza väčšina našich druhov rýb, ktoré kormoránovi tvarovo a veľkostne vyhovujú. Spravidla sa jedná o ryby s dĺžkou 3 – 40 cm, výnimočne dokáže uloviť aj väčšiu rybu. V potrave však prevažujú ryby s dĺžkou okolo 20 cm s prúdnicovým tvarom tela. V zimnom období sa často stáva potravou mrena, ktorá vytvára početné húfy, nie je potravne aktívna a zhromažďuje sa na zimoviskách. Na podhorských riekach dokázal kormorána zlikvidovať populáciu lipňa. Tento druh je preň ideálna potrava, je to ryba voľnej vody, aktívne nevyhľadá úkryt, tvarom tela aj veľkosťou kormoránovi najviac vyhovuje. Rieky ako Orava a Váh pod VVN Bešeňová totiž vplyvom vypúšťania spodnej vody z veľkých priehrad nezamŕzajú a predstavujú prestretý stôl aj počas extrémne chladného počasia. Hoci platí, že najlepšou ochranou revírov pred kormoránom je zámrz hladiny, revíry je možné chrániť aj aktívne. Na väčšine rybárskych revírov v správe Slovenského rybárskeho zväzu je v platnosti výnimka na plašenie a odstrel kormorána veľkého. Od 1.9. do 31.3. je kormorána možné loviť pri dodržaní konkrétnych, nie veľmi náročných podmienok. Základom je nahlasovanie poľovačiek a ich výsledkov na príslušný útvar Štátnej ochrany prírody SR. Hoci sa odlov kormorána môže zdať drastickým opatrením, je jedinou účinnou aktívnou metódou ochrany rybárskych revírov. Kormorány sú veľmi inteligentné a miestam kde sa pravidelne lovia sa začnú vyhýbať. V  susednom Česku dokonca začal štát vyplácať poľovníkom za každého uloveného kormorána zástrelné vo výške 500 českých korún. Tamojší predstavitelia štátu pochopili, že je efektívnejšie a aj lacnejšie znižovať stavy populácií kormorána, ako do nich nezasahovať a potom platiť každoročne viac financií za škody spôsobené kormoránom. Na príklade niektorých základných organizácií Slovenského rybárskeho zväzu je vidieť, že problematiku kormorána možno efektívne riešiť. Vyžaduje si to však veľa času a financií z vlastných zdrojov, pričom sa snažia chrániť populácie pôvodných druhov rýb – prírodné bohatstvo štátu. Text a foto: Richard Štencl Ichtyológ Rady Slovenského rybárskeho zväzu

Foto: Úspešná poľovačka na kormorány 6  Mesačník SRZ, 10/2019

Foto: Odlovený jedinec kormorána veľkého


Seminár k spriechodňovaniu migračných bariér

Foto: MVE Starý Tekov - rieka Hron

Seminár k spriechodňovaniu migračných bariér na vodných tokoch V Banskej Bystrici v Hoteli Dixon sa 24.septembra 2019 uskutočnil odborný seminár, prvý svojím zameraním na Slovensku, ktorý bol venovaný spriechodňovaniu migračných bariér na vodných tokoch. Migračné bariéry tvoria hlavne priečne vodné stavby, medzi ktoré môžeme zaradiť napríklad hate malých vodných elektrární, hrádze vodných nádrží, rôzne stavidlá a priečne prahy budované za účelom spomalenia rýchlosti vody znížením pozdĺžneho sklonu koryta vodného toku. Zoznam migračných bariér na Slovensku je uvedený napríklad aj v poslednej Aktualizácii Vodného plánu Slovenska (2015). https://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/vodny-plan-2015/vodny-planslovenska-2015_ sup-dunaja-sup-visly.pdf Migračné bariéry v súvislosti s rybárstvom na Slovensku radíme medzi významné negatívne faktory, ktoré zhoršuje stav vodných útvarov, podľa ktorých sa hodnotí ekologický stav našich riek. Narušenie pozdĺžnej spojitosti (konektivity) tokov bolo vyhodnotené ako jeden z najvýznamnejších negatívnych faktorov, ktoré tento stav výrazne zhoršujú. Keďže ryby sú indikátor kvality životného prostredia a to aj v zmysle hodnotenia stavu vôd podľa Rámcovej smernice o vodách (Smernica 2000/60/ES), význam rybárstva a dopad rôznych negatívnych vplyvov na ichtyofaunu našich vôd je pravidelne sledovaný a vyhodnocovaný. Nakoľko sa na Slovensku aktuálne spriechodňuje pomerne veľa migračných bariér, dominantný správca vodných tokoch na Slovensku Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Banská Štiavnica sa rozhodol informovať o týchto aktivitách prostredníctvom odbornéMesačník SRZ, 10/2019  7


Seminár k spriechodňovaniu migračných bariér

ho seminára, ktorý bol organizovaný pod záštitou Ministra životného prostredia SR pána Ing. Lászla Sólymosa. Spoluorganizátorom tohto odborného seminára bola aj Slovenská ichtyologická spoločnosť, ktorá združuje odborníkov z oblasti ichtyológie a rybárstva na Slovensku. Viac ako 80 prihlásených účastníkov seminára si mohlo v osemnástich prezentáciách vypočuť množstvo zaujímavých príspevkov na jednom mieste. Medzi účastníkmi seminára boli aj pracovníci Ministerstva životného prostredia SR, výskumní pracovníci, prevádzkovatelia MVE, ako aj zástupcovia občianských združení. Príspevky boli zoradené podľa obsahu do štyroch blokov: 1. Legislatívny rámec problematiky spriechodňovania vodných tokov v podmienkach SR a v zahraničí 2. Postup prác pri spriechodňovaní vodných tokov v rámci uplatnenia cieľov RS EU o vodách 3. Skúsenosti s prípravou a realizáciou stavieb spriechodňovania migračných bariér v SR a zahraničí 4. Monitoring migračnej priechodnosti rybovodov, poznatky a skúsenosti

Foto: Teleso hrádze VN Veľké Kozmálovce počas výstavby rybovodu

Najviac príspevkov bolo samozrejme od slovenských autorov. Medzi zaujímavé témy z pohľadu rybárstva boli príspevky o praktických skúsenostiach s budovaním rybovodov na Slovensku a práce zamerané na overovanie ich funkčnosti. 8  Mesačník SRZ, 10/2019


Seminár k spriechodňovaniu migračných bariér

V rámci legislatívnej oblasti bola úvodná téma venovaná histórií budovania rybovodov na Slovensku. Od hlavného organizátora seminára Ing. Martina Rybára sme sa dozvedeli, že prvé zmienky o rybovodoch a o potrebe spriechodňovania bariér sa datujú do roku 1885. Od vtedy v každom novom zákone či už o vodách, o rybárstve, ale aj v zákone o ochrane prírody a krajiny sa nachádzajú ustanovenia, ktoré majú za cieľ stanoviť povinnosti vlastníkov vodných stavieb pri prevádzkovaní zariadení, ktoré môžu narušiť pozdĺžnu priechodnosť našich riek. V príspevku bol spomenutý aj nový zákon o rybárstve č.216/2018 Z.z. a zároveň jeho úplne nová vykonávacia vyhláška č. 383/2018 Z.z., ktorá sa migračným bariéram a rybovodom venuje podrobne. Zahraniční autori príspevkov predstavili svoje skúsenosti so spriechodňovaním riek v Čechách a v Maďarsku. Od našich južných susedov sme sa dozvedeli napríklad ako pokračuje spriechodňovanie bariér na našej hraničnej rieke Ipeľ a čo sa pripravuje v nadchádzajúcom období. Kolegovia z Výskumného ústavu vodného hospodárstva v Prahe oboznámili účastníkov seminára o aktuálnych projektoch a o problémoch pri budovaní rybovodov v Čechách. Na rozdiel od Slovenska, finančné prostriedky v ČR neboli problém, problematike sa venujú systematicky už veľa rokov. Viaceré bariéry, ktoré spriechodňovali boli veľmi komplikované a bola to pre nich veľká výzva ako stav v migrácií rýb zlepšiť. Viackrát počas seminára bolo vyslovené známe príslovie: „Kto chce hľadá spôsoby, kto nechce zase dôvody“, prečo sa to nedá urobiť. Kolegovia z ČR odprezentovali riešenia napríklad obnovy spriechodnenia labskej cesty na rieke Labe v Střekově na hraniciach s Nemeckom, ktorá je významná najmä z hľadiska umožnení migrácií pre lososa, ktorému sa na tejto rieke venuje v Čechách veľká pozornosť. Z domácich príspevkov zaujali viaceré. Podrobne bolo vysvetlené prečo je potrebné spriechodňovať migračné bariéry, dozvedeli sme sa odpoveď na otázku: „Prečo ryby potrebujú migrovať?“ Pracovníci jednotlivých správ SVP, š.p. Banská Štiavnica vo svojich príspevkoch oboznámili účastníkov seminára s vyhodnotením činností zameraných na migračné bariéry a ich spriechodňovanie na vodných tokoch Slovenska. Získali sme aktuálne informácie, koľko bariér na Slovensku máme, koľko sa ich doposiaľ podarilo spriechodniť a čo sa chystá v nadchádzajúcom období. Veľmi zaujímavý príspevok mal RnDr. Vladimír Druga, ktorý sa približne 20 rokov venuje rybovodom na Slovensku a zabezpečuje u nás aktuálne tzv. ekologický dozor pri výstavbe rybovodov na Slovensku. Dozvedeli sme sa, aké najčastejšie chyby sa robia pri výstavbe rybovodov a ako sa dá takýmto chybám predísť. Pomerne veľkú časť príspevkov odprezentovali na seminári členovia Slovenskej ichtyologickej spoločnosti. Boli to príspevky venované niektorým významným bariéram na Slovensku. O rybovode na MVE Želiezovce, známej posekanými mrenami severnými v jarnom období, referoval Ing. Jaroslav Andreji, PhD., ktorý overuje funkčnosť rybovodu na tejto elektrárni. Označené ryby odchytávali do vrše umiestnenej nad poslednou komorou rybovodu. RNDr. Mužík informoval o vykonanom monitoringu rybovodu pri MVE Šálková zameraný tiež na overenie jeho funkčnosti. V kamerovom zázname priblížil široké spektrum rýb vrátane hlavátky, lipňa a pstruha potočného. ZaMesačník SRZ, 10/2019  9


Seminár k spriechodňovaniu migračných bariér

ujímavý príspevok predniesol Mgr. Juraj Hajdu, PhD., pracovník Štátnej ochrany prírody SR, ktorý referoval o migračných bariérach z pohľadu ochrany prírody, pričom svoju pozornosť venoval najmä problematike spriechodňovania malých tokov. V programe tiež boli príspevky od kolektívu pracovníkov Slovenského rybárskeho zväzu – ichtyológov SRZ: Richarda Štencla a Ing. Dušana Hajňuka s názvom Spriechodňovanie migračných bariér z pohľadu Slovenského rybárskeho zväzu a tiež príspevok dnes už bývalého pracovníka SRZ Ing. Tibora Krajča, PhD., ktorý vo svojej prezentácii predstavil biokoridor na VD Žilina, ktorý je výnimočný najmä z hľadiska jeho dĺžky (cca 9km), poukázal na jeho nedostatky a informoval o pripravovaných úpravách rybovodu, s cieľom zlepšiť jeho funkčnosť. Zároveň uviedol informácie o takmer 20 ročnom monitoringu ichtyofauny na tomto type rybovodu , ktorý tvorí samostatný rybársky revír v užívaní SRZ (jedná sa o chránenú rybiu oblasť). Samotný biokoridor je súčasťou vodnej stavby, ktorej správcom je Vodohospodárska výstavba, š.p. Bratislava. V záverečnej diskusii sa pozornosť venovala viacerým témam a otázkam k jednotlivým príspevkom, pričom rezonovala hlavne jedna z nich. Bolo konštatované, že je nanajvýš žiadúce, aby sa pri výstavbe nových bariér v budúcnosti zohľadnili nie len dopady na ekosystém, ale aj hľadisko ekonomické, nakoľko sa dnes na Slovensku investuje do spriechodnenia bariér obrovské množstvo finančných prostriedkov z Eurofondov, pričom sa jedná o bariéry, ktoré sme v minulosti sami budovali. Je preto potrebné sa ponaučiť z týchto chýb.

Foto: MVE Podtureň - rieka Váh 10  Mesačník SRZ, 10/2019


Seminár k spriechodňovaniu migračných bariér

Čo dodať na záver? Odstraňovanie a spriechodňovanie migračných bariér je teda jedna z možností, ako zlepšiť aktuálny stav. Prirodzená reprodukcia pôvodných druhov rýb je totiž základným predpokladom na dlhodobé udržanie optimálneho zloženia rýb v našich riekach. Tam kde sa situácia zhoršuje, druhové zloženie klesá, klesá početnosť pôvodných druhov rýb a tieto sú nahradzované nepôvodnými, častokrát s inváznym charakterom. Výsledkom tohto stavu je zmena ichtyofauny a z hľadiska kvality vodných útvarov sa tento stav mení na nevyhovujúci. Dovoľte mi poďakovať organizátorovi (pracovníkom SVP, š.p.) za vynikajúcu organizáciu odborného seminára. Verím, že takýchto informačných stretnutí bude viac. Pre záujemcov je zoznam prezentácií k možnosti na stiahnutie TU: https://www.svp.sk/wp-content/uploads/2017/01/Semin%C3%A1r-k-spriechod%C5%88ovaniu-migra%C4%8Dn%C3%BDch-bari%C3%A9r-2.pdf Informáciu o priebehu odborného seminára spracoval aj hlavný organizátor Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Banská Štiavnica. TU: https://www.svp.sk/sk/seminar-k-spriechodnovaniu-migracnych-barier-na-vodnych-tokoch/ Pozvánka na seminár k spriechodňovaniu migračných bariér na vodných tokoch: https://issuu.com/srzrada/docs/semin_r_k_spriechod_ovaniu_migra_n_ch_bari_r_na_ vo Ing. Tibor Krajč, PhD. bývalý dlhoročný zamestnanec Slovenského rybárskeho zväzu

Foto: MVE Hronská Dúbrava - rieka Hron Mesačník SRZ, 10/2019  11


Projekt lipeň

Projekt lipeň Minulý rok odštartoval projekt pod záštitou Slovenského rybárskeho zväzu - Rady Žilina v spolupráci s Juhočeskou univerzitou v Českých Budějoviciach – Fakulta rybárstva a ochrany vôd, ktorý mal dať odpoveď na problematiku úbytku lipňa na rieke Poprad. V tomto roku projekt pokračoval aj na rieke Hron. Do spolupráce boli zapojené organizácie MsO SRZ Banská Bystrica, MO SRZ Podbrezová a MO SRZ Brezno. Účelom projektu je podrobná analýza aktuálneho stavu, poukázanie na problémy a navrhnutie opatrení na zlepšenie situácie s úbytkom lipňa v rieke Hron. Súčasťou projektu je zarybnenie násadou lipňa tymiánového, za účelom sledovania prežitia, rastu a migrácie. Aby bolo ryby možné rozoznať od pôvodnej populácie v rieke Hron, boli v hlavovej časti označené elastomerovými farbami. Tieto sa následne odlovovali elektrickým agregátom v mesiaci september. Počas projektu sa každú hodinu zaznamenávala aj teplota a chemické vlastnosti vody pomocou špeciálnych prístrojov, ktoré boli osadené vo vytipovaných lokalitách. Okrem toho sa samozrejme zisťovali aj potravné možnosti rýb, a to odchytom bentosu do špeciálnych sietí. Výsledkom bude záverečná správa z rieky Hron, ktorú vypracujú pracovníci Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach – Fakulty rybárstva a ochrany vôd. Nás zaujíma, aké dojmy má z projektu venovanému lipňovi hospodár MO SRZ Brezno Ivan Nosko. Vaša organizácia bola oslovená s možnosťou zapojenia sa do projektu Lipeň v úseku rieky Hron, ktorú obhospodaruje. Aké množstvo rýb a do koľkých lokalít ste ich vypustili? Naša organizácia do tohto projektu navrhla lokalitu v katastri obce Beňuš. Jedná sa o úsek Hrona nad cestným mostom – oproti železničnej stanici. V rámci projektu sme dostali 5000ks lipňa 1 ročného prezimovaného Li 1+ zo strediska Svit. Z toho bolo označených 12  Mesačník SRZ, 10/2019


Projekt lipeň

2500 kusov oranžovou farbou v hlavovej časti. Tieto boli vysadené už v spomínanej lokalite a zvyšných 2500 kusov sme vysadili nad mesto Brezno.

Foto: Lipeň označený elastomerovou farbou

Foto: Vysádzanie označených lipňov do rieky Hron

Bolo možné zaznamenať prítomnosť označených rýb aj počas rybárskej sezóny? Samozrejme, ihneď po vypustení označených rýb sme aj našich členov poprosili o spoluprácu na tomto projekte. V prípade, že ulovia označeného lipňa mimo danej lokality v priebehu sezóny, požiadali sme ich o sprostredkovanie informácie či už telefonicky, alebo akýmkoľvek možným spôsobom. Počas sezóny sme teda aktívne sledovali výskyt označeného lipňa a dnes môžem konštatovať, že lipňa sme zaznamenali zhruba na úseku štyroch kilometrov po toku od miesta vysadenia. Bol si aj pri odbere bentosu z rieky Hron? V ktorom úseku rieky sa tento odber vykonával a s akým výsledkom? Áno, osobne som sa zúčastnil pri odbere bentosu. Odoberali sme ho na už spomínanej lokalite. Výsledok ma osobne veľmi neprekvapil, keďže dobre poznám miestne pomery. Okrem rôznych podeniek, pošvatiek, krivákov bol vysoký podiel schránok potočníka, ktorý sa enormne vyskytuje na celom úseku nášho Hrona. Takže rybka u nás určite nehladuje.

Foto: Odoberanie bentosu z rieky Hron

Foto: Triedenie odobraných vzoriek Mesačník SRZ, 10/2019  13


Projekt lipeň

Si hospodár MO SRZ Brezno. Koľko rokov vykonávaš túto funkciu a ako hodnotíš situáciu s lipňom v rieke Hron počas svojho pôsobenia? Vo funkcii hlavného hospodára som druhý rok. No problematike úbytku lipňa sa venujem podstatne dlhšie. Keďže lipeň je krátko veká ryba, je relatívne skoro vidieť kroky ktoré urobíte. Pomohlo nám napríklad zarybňovanie vo vyšších partiách rieky Hron, kde sa ryby po zarybnení usadili v nami obhospodarovanom úseku rieky. Veľmi som uvítal aj zvýšenie minimálnej lovnej miery na 33cm. Podľa záznamov o dochádzke k vode a úlovkoch si naši členovia často privlastňovali ryby od 27 do 30cm, čo bola podľa predošlej vyhlášky štandardná lovná miera lipňa. To už sú ale 3-ročné ryby, ktoré sa v jarnom období dokážu neresiť. A práve tie boli odlovované našimi členmi a spolu s nimi sme prichádzali aj o samoreprodukciu. Od budúceho roku chceme obmedziť výkon rybárskeho práva aj na časti v pstruhovom úseku rieky, kde je prirodzené neresisko lipňa. Už čakáme iba na odobrenie našej požiadavky Ministerstvom životného prostredia SR na obmedzenie v danom úseku. Už teraz však môžeme konštatovať, že situácia s lipňom sa na celom našom úseku výrazne zlepšila. Čo ma neskutočne teší. A nie sú to len moje poznatky, ale je to aj spätná väzba od spokojných muškárov.

Foto: Lovná skupina počas odlovu rýb

Foto: Odlovené lipne z rieky Hron

Tento článok je zameraný na lipňa, ale čo ostatné druhy rýb? Bola pozornosť počas odlovu zameraná aj na ne? Samozrejme, počas odlovu značených lipňov sme samozrejme odlovovali všetky ryby, ktoré boli v danom úseku rieky prítomné. A skladba bola skutočne bohatá so zastúpením prevažne lipňa tymiánového všetkých vekových kategórií vrátane plôdika, pstruha potočného a dúhového, čereble pestrej, hlaváča pásoplutvého a bieloplutvého, slíža severného a vzácnej mihule ukrajinskej. Čo všetko má podľa Teba negatívny dopad na ryby? V prvom rade predátori. Neskutočne sa nám na revíroch rozmohla vydra či volavka. Čo 14  Mesačník SRZ, 10/2019


Projekt lipeň

sa týka vydry, osobne si myslím, že jej veľmi pomáhajú prežiť rôzny domáci chovatelia rýb, ktorým pravidelne vyčistí rybník. Ďalej je to výstavba MVE, bez akýchkoľvek funkčných rybovodov. A ako sa ukázalo pred pár mesiacmi v úseku rieky Hron pri Polomke, aj usádzanie sedimentov v prívodných kanáloch a následné neodborné vypúšťanie je ďalšou hotovou katastrofou pre naše revíry. Myslím, že na túto nešťastnú udalosť si všetci veľmi živo pamätáme a dúfam, že sme sa z nej aj poučili.

Foto: Meranie a váženie odlovených lipňov

Foto: Mihuľa ukrajinská

Ako vnímaš úsilie Slovenského rybárskeho zväzu o zlepšenie tohto stavu prostredníctvom projektu Lipeň? Celkovo vnímam veľmi pozitívne kroky SRZ. Roky 2019 a 2020 boli vyhlásené za roky Lipňa. Čo sa týka informácií, Rada SRZ organizuje odborné prednášky či konferenciu, ktorá sa konala k danej problematike. Ďalej je to zvýšené zarybňovanie z fondov rady, zvýšenie minimálnej lovnej miery na 33cm v aktuálne novelizovanej vyhláške, obmedzenie počtu privlastnených rýb a samozrejme aj samotný projekt Lipeň. Je to jedinečná šanca zistiť migračný pohyb, či prírastky lipňa v danej lokalite. Celkové výsledky z projektu budú známe koncom roka, no všetky tieto informácie sa budeme snažiť využiť na zlepšenie situácie lipňa tymiánového v našich revíroch. Tejto téme sa samozrejme budeme opätovne venovať. Vrátime sa k nej po spracovaní správy odborných pracovníkov z Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach – Fakulty rybárstva a ochrany vôd.

Foto: Úsek rieky hron v obci Beňuš

Foto: Lipeň tymiánový Mesačník SRZ, 10/2019  15


Zemplínsky kapor 2019

XI. ročník preteku Zemplínsky kapor VN Zemplínska šírava 14.9.-21.9.2019 Tohtoročný september bol už po 11-krát na Zemplínskej šírave stretnutím vybraných družstiev , aby súťažili o celkového víťaza v  love kaprov družstiev a  po tretí krát družstva zo Slovenska aj o  Majstra Slovenska v  love kaprov družstiev. Už v januári 2019 , keď po odsúhlasení konania preteku na zasadnutí Rady SRZ v Žiline bola zverejnená prihláška, všetko napovedalo že 11 ročník bude v záujme družstiev jedným z tých , keď organizátor preteku bude mať ťažkú úlohu vo výbere. Prihlásilo sa 65 družstiev, no kapacita a možnosť umiestnenia družstiev bola maximálne 52 tímov. Pri dodržaní všetkých bodov postupu vypracovaného organizátorom nakoniec bolo vybratých 52 družstiev. Už v marci bolo jasné , že v roku 2019 dostane príležitosť súťažiť na Zemplínskej šírave 18 nováčikov. Vybraté družstvá štartovné vyplatili včas a tak náhradníci nedostali vôbec šancu. Rok 2019 bol zaujímavý aj v zabezpečení cien , nakoľko nám s cenami pomohol VUC Košice a pretek sa stal podľa nového zákona športovým pretekom. Zakázali sme lov z člna nesúťažiacich rybárov, takže súťažiaci neboli obmedzovaní pri love, čo sme včas zverejnili na stránke Rady SRZ. Pretek začal už v  piatok 13.9.2019, čo je už zaužívaný termín zoznámení a rozhovorov pri dobrom pivečku od organizátora a živej hudbe. Na ďalší deň ráno o 10:00 hod. začal pretek oficiálne uvítaním, príhovorom primátora a podrobným oboznámením súťažiacich s pravidlami. Uvítací ceremoniál a následné losovanie viedol vedúci organizačného štábu. Prvého k losovaniu vylosoval pán primátor a ten si losoval sektor s číslom stanovišťa. Tento systém máme už rokmi vyskúšaný . Tak ako predošlé roky, aj tento každý chcel byť na

Foto: Organizačný štáb a rozhodcovia 16  Mesačník SRZ, 10/2019


Zemplínsky kapor 2019

Paľkove, no lístky sa míňali a Paľkov nikto nevytiahol. Najviac sa tešili losu chlapi zo Žarnovice ,keď vylosovali Lúčky č.1 . Paľkov prišiel na rad až na koniec . Dlho očakávanú Paľkov č.1 si vylosovali Urbanovi. Radosť z nich nesršala, lebo vedeli aká zodpovednosť ich čaká, čo od nich ľudia budú očakávať. Po lose si rozhodcovia prebrali družstvá a miesto losovania osirelo. Všetci sa ponáhľali na svoje stanovištia, aby využili sobotu na zakŕmenie a  zoznámenie sa vodnou hladinou a tým čo sa skrýva pod ňou. Najlepšie si viedli na Lúčkach , kde po prvýkrát vďaka hlavnému rozhodcovi S.Hrehovi mali družstva už vytýčene podľa GPS svoje stanovišťa. Súradnice obdržali aj vo forme knihy. Bolo to pre nich veľké prekvapenie. Hlavne , že sa nemuseli zdržiavať a  dojednávať so susednými tímami. Tieto dojednania so susedmi nás čakali na Paľkove, kde sme jednotlivé družstvá riešili do stredy. Nakoniec sa Lúčky ukázali ako sektor číslo jedna. Či v úlovkoch, disciplíne, rozhodcoch. Musíme povedať, že 10 družstiev sa tu venovalo rybolovu na sto percent. Hoci to čo sa dialo na ostatných sektoroch - Zalužice, Prímestská ,Kamenec – kameňolom a  zatracovaná Hôrka prekvapili každého zainteresovaného. Veď už v prvý deň preteku pribúdali úlovky na týchto sektoroch, čo po minulé roky bolo až posledné tri dni. Na Zalužiciach sa dokonca družstvu Zemník Bodovka podarilo chytiť najväčšieho amura o váhe 17kg. Tento nebol prekonaný do konca preteku. Najťažší kapor bol ulovený tiež na sektore, kde sa s tým nepočítalo a to Kamenec Kameňolom. Ulovilo ho družstvo menej známej MO SRZ Žiar n/Hronom - A  Baits. Lysca o  váhe 21,5kg doteraz ešte nevideli a tak im získal aj cenu o najťažšieho lysca. Od nedele do konca preteku šlapali naplno družstvá na Lúčkach č. 1 a č.2. V organizačnom štábe sme doslova nestíhali dvíhať telefóny a  pripisovať úlovky. Zverejňovali sme už iba fotografie rýb od 10kg. Aj napriek tomu fotografie pribúdali,

Foto: Ceny pre víťazov

Foto: Najťažší amur 17kg, CT Zemník Bodovka

Foto: Najťažší kapor 21,59kg, CT MO ZH, A-Baits

Foto: Prvá bodovaná ryba, CT Rybochňapi Jet Fish Mesačník SRZ, 10/2019  17


Zemplínsky kapor 2019

Foto: 3. miesto, CT Urbancarp

Foto: 2. miesto, CT Massive Baits

Foto: Oslava víťazov

Foto: Lúčenie pretekárov s organizačným štábom 18  Mesačník SRZ, 10/2019

no hlavne sa celkové úlovky blížili k vytúženej 500kg hranici. Urbanovi na Paľkove č. 1 nestíhali. Lovili kapra menších hmotností a to na Lúčky nestačilo. V tabuľke sme konštatovali, že vytúženú hranicu 100kg už prekonalo 18 tímov. To tu ešte nebolo. Začala sa prekonávať doterajšia hranica 5,3 tony ulovených rýb počas preteku. Lúčky začali loviť na všetkých stanovištiach, ostávalo tu jedno družstvo bez úlovku. Po radách od hlavného rozhodcu a  susedoch ,nakoniec MO Topoľčany ulovil peknú osmičku. To ste mali vidieť, tu radosť , radosť od srdca. Všetci sme sa tešili s nimi. Už nám zostávalo iba jedno družstvo bez úlovku, družstvo priateľov z Poľska. Rozhodoval piatok a hlavne nočný piatkový lov. Družstvo Massivu začalo loviť väčšie úlovky a nebezpečne znižovať náskok Žarnovičanov. Všetci boli unavený, rozhodcovia sa premiestnili k  týmto družstvám a neustále vážili. V sobotu ráno 8:00 hod. bol pretek odpískaný. Šťastné družstvá predpokladali výsledok, no nakoľko od polnoci výsledky organizátorom neboli zverejňované, neboli si istý výsledkom. Až po už zaužívanom a osvedčenom porovnávaní výsledkov medzi rozhodcami a  organizačným štábom sme výsledky zverejnili. Víťazom XI. ročníka Zemplínskeho kapra sa stalo družstvo Orthodoxu Žarnovica, ktoré ulovilo 509kg . Druhé skončilo družstvo CT Massive baits s  výsledkom 476 kg a  tretí skončili CT Urbancarp s  352 kg. Tieto družstvá sa v  rovnakom poradí umiestnili aj v  súťaži o  Majstra Slovenska. Novým Majstrom Slovenska pre rok 2019 sa stalo družstvo CT Orthodox Žarnovica . Prvý kapor bol ulovený na Lúčkach č.3 a cenu získalo družstvo Rybochňapi Jetfish. Ročník 2019 bol súbojom, na aký si nepamätáme. Bol to rok, keď sa lovilo po celej Zemplínskej šírave. K celkovej bilancii - Najlepší rok je teda rok 2019 , keď sa celkovo ulovilo 6,1 tony rýb a  bol tak prekonaný rekord z roku 2017,


Zemplínsky kapor 2019

kedy sa ulovilo 5,2 tony rýb. S týmto výsledkom sme vôbec nepočítali. Je to ďalší rébus pre organizačný štáb, ktorý smeruje k úprave váhovej hranice. Ďalšia úloha nás čaká vo vytýčení celej šíravy do GPS. Návrhy niektorých družstiev súťažiť iba o 5 najťažších rýb si vážime, no ostávame pri osvedčenom systéme, kde aj tímy čo ulovili iba jedného kapra sa vo výsledkovej listine nestratia a ich meno figuruje v celkovej tabuľke. A o to v tomto preteku ide. Vieme že hodnota peňazí je veľká zbraň, no Zemplínsky kapor je extrémna súťaž, pretekári sem chodia radi, a to aj tie čo odchádzajú s malými úlovkami. XII. ročník je pred dverami. Po odsúhlasení konania preteku Radou SRZ začne kolotoč príprav znovu. Znovu začneme s  úpravami . Začneme spolupracovať so sponzormi ohľadom cien. Veď ceny pre sektor sa stali veľmi hodnotné a ich sponzorovanie sa stalo prestížou. Ostatné už záleží na výbere družstiev ,počasí a  chuti našich šíravských kaprov. Vladimír Šaffa predseda MsO SRZ Michalovce Foto: Majstri Slovenska 2019 - CT Orthodox Žarnovica

Foto: Víťazné družstvá preteku Zemplínsky kapor 2019 Mesačník SRZ, 10/2019  19


Predstavenie MsO SRZ Nové Zámky

MsO SRZ Nové Zámky Už v prvých rokoch po prvej svetovej vojne vojne vďaka niekoľkým nadšencom a náruživým rybárom začalo svitať pre založenie rybárskej spoločnosti, ktorá by zakotvila v stanovách práva a povinnosti spoločenskej organizácie. Tieto prvé iskierky založenia spolku sa vlastne zrodili v hostinci zvanom ľudovo „DIERA“. Schádzali sa tu väčšinou železničiari - rybári. Boli prvými priekopníkmi organizovaného rybárstva v našom meste. Vo februári roku 1921 sa v uvedenom hostinci zišli traja železničiari: František Balogh, Bedřich Kadula a Štefan Kassa. Táto trojica si založila prvý „Novozámocký rybársky spolok“. Myšlienka dostala organizačnú platformu, stala sa vlastnou viacerým rybárom. Prvý výbor rybárskeho spolku mal toto zloženie: Štefan Pokorný - predseda, František Balogh - tajomník a pokladník, výbor ďalej tvorili J.Kadlec, Štefan Kassa, Ondrej Fujas, Bedřich Kadula, Štefan Halla, Jozef Vágner, Karol Neckár a Štefan Kaderábek. Dobré organizačné schopnosti Františka Balogha mu otvorili cestu k funkcii predsedu Krajského výboru rybárskych spolkov. Novozámocký rybársky spolok mal zo začiatku v prenájme od mesta tieto vody: rieku Nitru od Bánova po Nesvady, potok Chrenovka /Tormáš/ a jazero zvané „Nagy Kopolya“ /pri štrande na rieke Nitre/. Ostatné vody mali prenajaté od mesta jednotlivci, alebo skupiny osôb, ktorým organizačný život rybárstva nevoňal a rybolov zdegradovali na drancovanie, pretože pozerali len na výťažok a lovili všetkými prostriedkami. Celkom zvláštnu kapitolu rybárstva tvorili záhradkári, ktorým ponechalo mesto právo lovu rýb v rozmedzí ich záhrad. Novozámocký rybársky spolok mal za krátky čas evidovaných už 120 členov. Z jeho činnosti sa dozvedáme, že zarybňovanie rieky a potoka počas trvania spolku od roku 1938 sa neurobilo ani raz. Jediné zarybňovanie sa uskutočnilo na jazierku Nagy Kopolya násadou úhorou - monté v roku 1925. Spolok zažil aj jednu mimoriadnu udalosť. V roku 1926 bola zistená hromadná otrava rýb v rieke Nitra. Prieskumom zistili, že vinníkom je Šuriansky cukrovar, z ktorého vypustili do rieky otravné chemikálie, používané pri výrobe cukru. Novozámocký rybársky spolok si dal vyčísliť škodu a požadoval od cukrovarskej spoločnosti náhradu. Ja pravda, že rybársky spolok svoje nároky na súde vyhral, no neustále odvolávačky a nové súdne pojednávania spor predĺžili na 12 rokov. Súdne trovy činili úctyhodnú sumu 300.000 korún, avšak tieto vplyvom zmeny režimu nikto nezaplatil. Počas okupácie spolok neexistoval. Jeho činnosť úrady zastavili a právo na udeľovanie povolení prešlo pod správu mesta. V spoločensko-záujmovej oblasti rybárov nastala prestávka. Vody boli bohaté na šťuky, kapry, sumce, zubáče a liene. Úlovky rýb za prvej ČSR a to hlavne sumcov na Nitre a Cítenke vo váhe 40-50 kg neboli zriedkavosťou. Rybárom oných čias je teda čo závidieť. Nechýbali ani dobrí rybári rybári. Medzi najúspešnejšími uvádza kro20  Mesačník SRZ, 10/2019


Predstavenie MsO SRZ Nové Zámky

nika Ondreja Fujasa bratov Jôliusa a Štefana Kaderábeka, Štefana Kassu, Karola Nitraiho, Karola Tarhayho, Karola Ščasného, Ernesta Banyára a Alexandra Jánosyho. Prvé kroky po oslobodení, roky 1945-1950 Toto obdobie, významné pre celú spoločnosť, je dôležité aj v činnosti a živote rybárov v Nových Zámkoch. Nielen vojnou zničené mesto, ale aj spoločenské organizácie, ktorých činnosť bola počas okupácie násilne prerušená sa začínajú aktivovať v nových podmienkach. Táto doba sa viaže s najkrajšími spomienkami na rybolov. Bolo to obdobie, kedy priemysel a chemizácia nemali citeľnejší vplyv na znečisťovanie vodných tokov, navyše na mnohých miestach bolo takéto znečisťovanie úplne neznáme. Hranice revírov z tohto obdobia boli teritoriálne veľmi rozsiahle. Do novozámockých revírov patrili rieka Nitra od Nitrianskeho Hrádku až po sútok s Váhom spolu so svojimi ramenami. Do revíru ďalej patrili Váh s Malým Dunajom, Vážsky Dunaj, všetky kanály až po Hurbanovo, spodná časť Hronu pod Štúrov- Foto: Archív MsO SRZ Nové Zámky skom, Ipeľ, Parížsky kanál, dobre zarybnená Cítenka zo spodnej Nitry, ako i všetky jestvujúce priemyselné nádrže. Do revíru patrili aj všetky spojovacie kanály jestvujúce v oblasti. Činnosť rybárov a práva lovu boli viac-menej viazané na tradičný lov, najmä lov čereňom. Znamená však súčasne aj začiatok rabárstva v love rýb udicou. Charakteristickým znakom je záujem osobného zisku rybára, keď už pri platení riadnych príspevkov a poplatku za povolenky rybári videli možnosť z tohto športu získať čo najviac, či už z rýb pre vlastnú potrebu, alebo odpredaja ulovených rýb. Rybársky spolok sa aktivizuje, roky 1950-1960 Na Začiatku päťdesiatych rokov, po založení Ústredného výboru Československého zväzu rybárov, novelizované vyhlášky o r&bárskom práve vytvárajú možnosť zakladania rybárskych organizácií v jednotlivých teritóriách našej republiky. I.novozámocká organizácia - Novozámocký rybársky spolok sa začína aktivizovať. Do jeho čela sa dostáva po p.Olgyaim, ktorý bol predsedom od roku 1946 Eugen Šupala a členmi výboru sa stali Garban, Molnár, Lemény, Pones, Bachorec, Fujas a Štefan Kašša. Tu spomenieme aj ostatných predsedov, ktorí stáli v čele Novozámockého rybárskeho spolku pre Eugenom Šupalom. Prvými predsedami boli Ďuriš, Ján Fudrík, neskôr Štempel a Olgyai. Za predsedovania E.Šupalu sa výbor neustále skvalitňuje. V jeho radoch postupne pracujú mnohí oduševnelí rybári, ako Gabran, Jánosy, Prónai, Ozorák, Július Kašša, Ladislav Kašša, Viktor Mausch, Jozef Petráš, Karol Gremen, Ján Szabó, Ladislav Procházka, Róbert BitMesačník SRZ, 10/2019  21


Predstavenie MsO SRZ Nové Zámky

tó, Ladislav Kopáčik, Imrich Kaczbek, Gejza Tesár a ďaľší, ktorí sa svojou aktivitou pričinili o rozvoj novozámockého rybárstva. V Tomto období sa začína aj systematické zarybnenie a využívanie všetkých druhov vôd. Organizácia nadobúda finančné prostriedky z členských príspevkov a z hospodárskeho lovu, ktorý uskutočňuje lovná skupina v Kolárove na čele so starším rybárom Štefanom Halaszom a jeho skupinou a Gejzom Molnárom na úseku Malého Dunaja od Asódskeho kanálu po sútoky Váhu. Z tejto činnosti, ako i iniciatívy členskej základne organizácia začína nadobúdať podstatný finančný efekt. Zakupuje nákladné autá, ktoré používa na rozvoz predávaných rýb, ale i zapožičiava iným organizáciám. Táto doba je už poznačená vplyvom riadiacej štruktúry Československého zväzu rybárov so sídlom v Žiline. Realizuje sa plán výstavby liahne na Sihoti v Nových Zámkoch, ktorá slúži na rozmnožovanie rýb umelým výterom / šťuky, neskôr aj niektoré druhy kaprovitých rýb a pokusne i sumce/. Je to prvé zarybnenie tohto druhu na Slovensku. Organizácia má v tomto čase 300 členov. Pod vedením E.Šuplu, za pomoci členov výboru J.Kaššu, I.Kaczbeka, L.Kaľľu, L.Kopáčika ako i ostatných spolupracovníkov odpracovali množstvo brigádnických hodín a činnosť ešte stále tzv.spolku je charakteristická veľkou aktivitou. Rozsiahla činnosť liahne v rokoch 19561957 zabezpečovala produkciu rôznych druhov plôdikov a tak sa násady na zarybňovanie expedovali viac-menej do všetkých jestvujúcich vôd Slovenska. Pre lepšiu koordináciu tejto činnosti prechádza zarybňovanie násadami delimitáciou doFoto: Archív MsO SRZ Nové Zámky kompetencie Ústredného zväzu rybárov v Žiline, ktorý preberá starostlivosť o zabezpečenie intenzívneho hospodárenia v rámci Slovenska. V NovýchZámkoch sa vytvorilo hospodárske stredisko. Týmto rozhodnutím sa mení aj štruktúra miestnych organizácií rybárskeho zväzu. Neustály rast záujmu o rybárstvo vytvára nové kvalitatívne smery. Rozdelením starých revírov vznikajú nové základné organizácie, popri MO Nové Zámky, MO Kolárovo a MO Šurany. Zároveň sa odčleňuje i hurbanovská časť. Toto obdobie je poznamenané nešvárami, nepochopením a zbytočnými hádkami ne brehoch vôd medzi jednotlivými rybármi, členmi starej veľkej organizácie a členmi novozrodených organizácií. MO SRZ Nové Zámky - Športové rybárstvo si razí cestu, roky 1960-1970 Výbor novozámockej MO v tomto období začína prebudovávať svoju činnosť. Jej poslanie dostáva nový charakter a začína sa aktívne venovať športovému rybárstvu a rybolovnej technike. Tejto úlohy sa veľmi dobre zhostil Otakar Mészáros za podpory E.Šupalu, K.Gremena, L.Kaššu a Š.Ozoráka. Do výboru popri E.Šupalovi boli zvolení - ako predseda Jozef Tykač, členovia Otakar Mészáros, Gejza Tesár, Fridrich Prónai a ďaľší. Športová činnosť sa rozprúdila v tomto čase aj v iných organizáciách po celej republi22  Mesačník SRZ, 10/2019


Predstavenie MsO SRZ Nové Zámky

ke, podnietená hlavne tým, že sa začína organizovať súťaž v jednotlivých disciplínach. Tu už tradičné rybárske preteky zostávajú v pozadí a venuje sa viac-menej rybolovnej technike a levu rýb na udicu. podľa krotérií CIPS /Svetová organizácia rybárstva/. Táto disciplína si vyžaduje od organizácie veľkú finančnú podporu, čo sa záujemci snažia nahradiť odmenami za odpracované brigády /napr. v poľnohospodárstve/, venujú sa na to i ďaľšie príjmy, ako napríklad z tradičných rybárskych zábav a podobne. Z rozpočtu organizácie sa na tento účel môže venovať len minimálna čiastka. Radoví členovia majú na tento šport rôzne názory. Jedni tvrdia, že náklady naň odčerpávajú financie určené na systematické zarybňovanie vôd. Iní sa domnievajú, že rybár má svoju záľubu pestovať na brehoch riek a nie na ihrisku, prípadne v telocvični. Treba poznamenať, že v tomto období vývoja je športová disciplína nepopulárna, hádem i preto, že je pre širokú rybársku verejnosť neznáma, je málo propagovaná a preto i málo podporovaná. Mravčia práca kolektívu v čele s pánom Otakarom Mészárosom predsa prináša svoje ovocie. Nešetria svoj voľný čas a námahu pre tento šport, združujú okolo seba mladých záujemcov. V roku 1963 Eugen Šupala požiadal Otakara Mészárosa, aby si prácu s mládežou vzal za svoje. Bol poverený vedením športového odboru, ktorý započal svoju činnosť na jeseň roku 1963. Medzi prvé úlohy športového odboru patrilo získanie finančných prostriedkov na zakúpenie vybavenia, neskôr na úhradu cestovných výloh. Osobitná pozornosť sa venovala zimnej príprave, neskôr sa začali systematické tréningy. Skúsení funkcionári Laco Kassa, Karol Gremen, J.Szabó, Štefan Ozorák podali odboru pomocnú ruku. Finančná otázka sa zo začiatku riešila z príjmov za odpracované brigády, napríklad pri zbere kukurice, čím sme získali ročne okolo 6-8.000,- Kčs. V ďaľších rokoch začali odbory organizovať rybárske zábavy a čistý zisk z nich išiel na podporu činnosti odborov - hlavne športového. Hodnotenie činnosti v roku 1964 svedčí o úspechoch tak mladých, ako i dospelých pretekárov. Uvedieme mená niektorých: Jozef Solčan, Peter Gábriš, Ján Szúdor, Imrich Šupák, Tibor Kiss, Juraj Mészáros, Juraj Ďurko, Ján Petrányi, František Belány Mikuláš Mészáros, Juraj Varga, Alžbeta Vargová, Edita Szabová a Alexander Adler. 1965 - v tomto období sa naši pretekári už zúčastnili mnohých súťaží. Juraj Mészáros po prvý raz získal prvé miesto na dorasteneckej olympiádem ktorá bola prehliadkou najlepších dorastencov z celej ČSSR. Získal aj prvé miesto na majstrovstvách republiky a súčasne Edita Szabová 2.miesto v súťaži dievčat. Roky 1966-1967 zaznamenali stúpajúcu tendenciu úspechov. Na krajských majstrovstvách v love rýb udicou, ako i v rybolovnej technike sme získali 2.miesto, na celoštátnych majstrovstvách 2.miesto a Juraj Mészáros získava už po tretíkrát na Tatranskej olympiáde prvé miesto. V Budapešti na memoriáli Istvána Fehéra Juraj Mészáros získal zlatú medailu vo svojej kategórii. 1968 - v tomto roku sa zrodilo mnoho krásnych výsledkov. Druholigové družstvo Foto: Archív MsO SRZ Nové Zámky v rybolovnej technike získalo prvé miesto. Na krajských pretekoch Juraj Mészáros 3.miesMesačník SRZ, 10/2019  23


Predstavenie MsO SRZ Nové Zámky

to, Alžbeta Vargová 1.miesto. V súťaži pionierov Peter Varga 1., Juraj Varga 2. a Severín Minárik 3.miesto. Na krajských rybárskych pretekoch v love rýb udicou obsadilo 3.miesto naše družstvo v zložení: Kapačka, Huszár, O.Mészáros. Niekoľkí naši mladí pretekári sú už zaradení do reprezentácie ČSSR. Na majstrovstvách republiky v rybolovnej technike sme v súťaži družstiev získali 1.miesto a súčasne v jednotlivcoch Edita Szabová tiež 1.miesto. Činnosť MsO SRZ, roky 1970-1980 Po náhlom úmrtí Eugena Šupalu, ktorého meno je úzko spojené s vývojom novozámockého rybárstva, sa začína nové obdobie a volí sa nový výbor. Predsedom sa stáva Jozef Takáč, za tajomníka bol zvolený Dezider Šantúr - riaditeľ Odborného učilišťa Priemstyv, za podpredsedu Štefa Dostál - vedúci stavebnej prevádzky Agrostavu, vedúcim hospodárskeho strediska ÚV SRZ je Ing. Július Šupala, vedúcim športového odboru Otokar Mészáros, funkciu predsedu stavebného odboru organizácie zastáva Ondrej Tomík, predsedom kultúrno-propagačného odboru sa stal František Omasta. Do výboru boli zvolení ešte títo členovia: Karol Gremen, Juraj Petráš, Ján Szabó, Mikuláš Meszáros, Imrich Nagy, František Ágh, Štefan Žáčik, Ing.Róbert Karasz, Ján Fabuľa, Tibor Záboj, František Huszár, Jozef Pones a Ing.Ladislav Pálfy. V revíznej komisii sú: Alexander Kašša, Ján Jakšič, Elemír Balogh, Ladislav Lénárt a Barnabáš Bóna. Po nástupe nového výboru sa začína v organizácii systematická a plánovitá činnosť, na základe premysleného konania a v súlade so stanovami, podľa potrieb a špecifických požiadaviek na plnenie úloh a poslanie organizácie. Prvým závažným krokom nového výboru bolo zastavenie prevádzky „Rybárskej čárdy“, ako nerentabilného zariadenia a zároveň pre nevyhovujúce hygienické podmienky. Činnosť tohto zariadenia počas svojej existencie nezodpovedala jeho poslaniu. Nedarilo sa zabezpečiť požadované produkty, plynulé zásobovanie čerstvými rybami a iným sortimentom potravinových surovín, z čoho vznikla nerentabilnosť a tým aj strata morálneho opodstatnenia tohoto zariadenia. Nové vedenie sa venuje hlavnezarybňovaniu jednotlivých nádrží a takto vatvára jednoúčelové revíry zriadené pre potreby členstva. Sleduje plánovité zarybňovanie s úmyslom umiestniť do vôd čo najväčšie množstvo rýb. V tomto období združuje organizácia okolo 300 členov. Osobitná starostlivosť sa venuje mládeži. Prehodnocuje túto prácu v minulosti, sústreďuje svoju pozornosť na kvalitatívne náročné metódy a chce dotovať záujem mládeže z hľadiska aktívneho využívania oddychového prostredia v meste, kde je rozsiahla výstavba a životné prostredie dostávaráz moderného mesta s rozsiahlym priemyslom - teda i zamestnanosťou. Príprava pretekárskej činnosti dostáva novú tvár. Táto oblasť vývoja športového rybárstva sa dostáva Foto: Archív MsO SRZ Nové Zámky 24  Mesačník SRZ, 10/2019


Predstavenie MsO SRZ Nové Zámky

na najvyššiu úroveň. Roky 1970-1972 boli bohaté na úspechy. Organizácia v týchto rokoch mala dve druholigové družstvá v love rýb udicou a jedno prvoligové v rybolovnej technike. No a Zuzana Mészarosová od tohto roku patrí do širšieho kádra reprezentácie. 1973-1974 tieto roky boli pre nás ešte krajšie. Na základe júlových plén najvyšších orgánov bolo jednou z hlavných úloh plánu činnosti MO venovať sa výchove mladej generácie. 1. Krajský prebor usporiadaný našou Miestnou organizáciou, kde všetky tituly majstrov kraja zostali doma v našej MO. 2. Celoštátna akcia usporiadaná Radou ČSRZ, tieto výsledky ešte potvrdila. Naše družstvo po prvom obsadilo 2.miesto za domácim družstvom Gottwaldova so stratou 27 bodov. V celkovom hodnotení súťaže I.ligy RT novozámocké družstvo obsadilo 2.miesto. 3. So súhlasom našej Miestnej organizácie viacerí pretekári získali hosťovacie povolenia do družstiev II.ligy Komárna a Kolárova, pričinili sa o to, že Komárno obsadilo v II.lige 1.miesto a Kolárovo 3.miesto. Na majstrovstvách republiky mládeže a žiactva v RT Zuzana Mészárosová a Margita Dostálová získali titul majsteriek republiky v súťaži družstiev aj jednotlivcov. Reprezentáciou ČSSR na majstrovstvách sveta v Nemecku boli poverení členovia našej organizácie súrodenci Zuzana a Juraj Mészárosovci. Spomedzi 82 štartujúcich obsadila Zuzana 7.miesto a Juraj bol 9. V odbore LRU na majstrovstvách kraja. kde štartovalo 13 družstiev, získali naši titul majstra kraja, v súťaži jednotlivcov putoval majstrovský titul do Nových Zámkou zásluhou Ľudovíta Kapačku. Vo vrcholných pretekoch I.ligy obsadilo naše družstvo v zložení: František Huszár, Otokar Mészáros a Ľudovít Kapačka 3.miesto. V celoslovenskej súťaži II.ligy bolo naše B družstvo celkove na 7.mieste. Zarybňovanie 1970 - 1980 Spätný príliv členov začína v roku 1973. Napríklad v roku 1973 predstavuje hodnota členských príspevkov 73 200 korún, hoci plán predpokladal 49 500 korún. Veľkým úspechom dobrej práce je vlastná produkcia kaprov rýchlených. Hodnota predstavuje 31 500 korún. V uvedenom roku sa uskutočnilo zarybňovanie na siedmych miestach. Sortiment nasadených rýb tvorili šťučie plôdiky, amur, pleskáč vysoký, sumec, lieň, karas, kapor Kr, Kapor K1, kapor K2, ka- Foto: Archív MsO SRZ Nové Zámky por K3. Raritou násad bolo 10 000 ks zubáčov. Naše vnútoprné vody boli takto perfektne pripravené pre rybárov. No nielen to. Medzi hlavné úlohy patrí aj prvotné zarybnenie melioračných nádrží ako Svodín II. a nádrže v Rúbani s násadami kaprov, šťúk a lieňov. V roku 1974 potom zarybňovanie vykazuje značný trend. Aby mali rybári úlovok, aby naše vody boli čo najčistejšie, stáva sa zarybňovanie najintenzívnejším prvkom konania. Do nádrže Svodín sa nasadzuje 50 000 ks Kr, do rybníkov na stredisku Zúgov 60 000 ks Kr, do štrkoviska Dvory I. 400 kg K1, ďaľších Mesačník SRZ, 10/2019  25


Predstavenie MsO SRZ Nové Zámky

1 000 kg K2, do štrkoviska Dvory III. 1 500 kg K2 a ďaľšie tisíce do iných vôd. Z 10 000 ks zubáčov sa dostáva väčšie množstvo opäť do Dvorov a Kurz.jazera. Ďaľšie kilogramy tolstolobikov a amurov prichádza do štrkovísk vo Dvoroch a zarastených nádrží. Šťukami Šo sa zarybňujú vody v lokalite obce Bánov, Kurz. jazera v Nových Zámkoch a opäť aj vo Dvoroch nad Žitavou. Hodnota vlastnej produkcie tu predstavuje viac ako 26 000 korún. Napriek veľkej snahe v zarybňovaní bolo za uplynulé obdobie aj veľa nedostatkov v dodržiavaní disciplíny. Nedodržiavali sa zásady obmedzenia predpísaného množstva lovu rýb, miera jednotlivých druhov a zákaz používania nedovolených vnadidiel. Predpisy sa často porušovali aj v tom, že sa používali väčšie počty udíc, ako bolo povolené. Vyskytli sa aj priestupky porušením zákona v čase hájenia. Disciplinárna komisia zasiahla asi v 20 prípadoch a v súlade s platnými predpismi stanov udelila i finančné pokuty. Organizácia sa súčasne snaží predísť takýmto priestupkom výchovnou prácou. V roku 1975 pri vydávaní nových povolení dostane každý člen i nový rybolovný poriadok, ktorého rešpektovanie sa bude neustále vyžadovať. Stupňuje sa aj boj proti pytliactvu, proti porušovateľom predpisov každého druhu i proti znečisťovaniu vôd. Pre ilustráciu uvádzame, že napríklad Šuriansky cukrovar zaplatil v roku 1973 našej MsO po prehratej arbitráži finančnú náhradu v hodnote 192 447 korún. Roky 1980-1990 Činnosť mestskej organizácie v rokoch 1980 - 1990 pokračovala v rozvoji vo všetkých oblastiach veľmi dobre a to v starostlivosti o revíry, v športovej činnosti LRU ako i RT, v chove rýb, ochrane životného prostredia a v oblasti spoločenských udalostí. Roky 80-te sa môžu v mestskej organizácii zapísať zlatými písmenami hlavne v oblasti investičnej výstavby. Od začiatku organizovaného rybárstva v Nových Zámkoch nepoznala takýto rozmach. V tomto období bola zahájená rekonštrukcia rybničného hospo- Foto: Archív MsO SRZ Nové Zámky dárstva na Zúgove, kde sa vybudovali sústavy rybníkov, ktoré sa dajú samostatne napúšťať a vypúšťať vodou. Vybudovali sa kancelárske priestory, sociálne priestory, sklady, garáže, umelá liaheň a služobný byt. V tomto období sa prevádzalo rozšírenie rybníka na Nesvadskej ceste, kde sa vybudovala trafostanica, ako i pevná budova pre účely RT - šatne, sociálne priestory ako i zatrávnená plocha určená pre tréningy RT. V tomto období už boli pripravené projekty II.etapy výstavby ubytovacích priestorov v podobe zastavaných buniek pre účely letných táborov pre mladých rybárov. Žiaľ, druhá etapa sa nezrealizovala z dôvodov, že mestská organizácia vždy sídlila v prenajatých priestoroch a bolo nevyhnutné postaviť rybársky dom. Po výbere staveniska a projektovej príprave sa zahájila výstavba rybárskeho domu a úspešne sa aj dokončila v roku 1991. V osemdesiatych rokoch sa prevádzala i rekonštrukcia potoku Chrenovka, 26  Mesačník SRZ, 10/2019


Predstavenie MsO SRZ Nové Zámky

kde sa vybudovala násoska naplňovania potoku Chrenovka vodou z rieky Nitra a koryto potoka bolo vyčistené a prehĺbené. Aj táto investičná výstavba bola úspešne dokončená. V tomto období sa previedla aj rekonštrukcia jazera dôchodcov. Uvedená investičná činnosť, ktorú prevádzala mestská organizácia bola v plnom rozsahu podporovaná ústredným výborom v Žiline ako i štátnymi orgánmi mesta. Tiež bola vyhlásená súťaž „O najlepšiu organizáciu na Slovensku“. Naša organizácia bola hodnotená v rámci Slovenska ako najlepšia a štandardu ÚV SRZ sme získali trikrát po sebe a ostala natrvalo majetkom našej organizácie. Toto obdobie bolo mimoriadne náročné na prácu celého funkcionárskeho aktívu, aj na prácu našich rybárov, ktorí odpracovali nespočetné množstvo brigádnických hodín. Týmto výstavbám venovali veľmi veľa svojho voľného času. Veľký podiel na investičnej výstavbe mal tajomník mestskej organizácie p.Jozef Pones a Ing.Žigmund Szegheo. Predsedami v tomto období boli Ing.Karas Róbert a dve funkčné obdobia p.Róbert Cimbalík. Členovia výboru boli p.Mészáros Otokar, Huszár František, Nagy František, Záboly T.,Szabó E., p.Pálfy, Halás K.,Tykač J.,Vagyovszký F.,Huszár R., Svetko S.,Kováč F., Kočiš R., Harcsa K. Toto obdoie si vyžaduje poďakovanie všetkým funkcionárom a všetkým rybárom mestskej organízácie, ale aj tým, ktorí sa nejakým dielom, prácou pričinili o úspešné dokončenie vyššie uvedených investičných stavieb. Investičné výstavby, ktoré boli realizované, slúžia i teraz našim rybárom a treby zdôrazniť, že budú slúžiť i nasledovným generáciám našich rybárov. V oblasti ochrany životného prostredia, konkrétne v čistote našich revírov bolo toto obdobie poznamenané hlavne častými otravami rieky Nitra Cukrovarom Šurany, ktorý každoročne pri zahájení repnej kampane znečisťoval rieku Nira a následne spôsoboval ťažké otravy a hromadné úhyny rýb. Výbor na čele s p.Ponesom Jozefom úspešne riešil súdnou cestou vymáhanie škôd, ktoré boli spôsobené mestskej organizácii. Súdne procesy boli ukončené začiatkom 90-tych rokov a získané finančné prostriedky boli vynaložené na znovu oživenie tejto krásnej časti rybárskeho revíru. Výsledky stálej starostlivosti prinášajú ovocie v podobe úlovkov našich rybárov. Otravy neboli spôsobené len na rieke Nitra, ale aj Žitava, Cergáte a niektorých štrkoviskách. Škody boli vymáhané tak isto úspešne, ako pri otravách rieky Nitry. Po roku 1990 nastali zmeny celospoločenského charakteru, ktoré mali dopad aj na organizované rybárstvo na Slovensku, nevynímajúc MsO SRZ Nové Zámky. Vzhľadom ku skutočnosti, že naša organizácia mala dostatočné materiálno-ekonomické zázemie, všetky problémy boli úspešne vyriešené. Z hľadiska rybárskych revírov sme v rokoch 1991 - 1992 stratili skoro všetky chovné rybníky z dôvodov zmien v splavovaní týchto vôd. Rokovaniami a iniciatívnou prácou členov výboru sa nám však podarilo do roku 1994 získať späť všetky revíry, vrátane VN Svodín, ktorú sme predtým neobhospodarovali a dnes spolu s VN Branovo patrí medzi najlukratívnejšie revíry v našej organizácie. Napriek tomu, že od roku 1990 začína nárast cien povolení a členských povinností na stave členskej základne nebola táto skutočnosť badateľná, Foto: Archív MsO SRZ Nové Zámky Mesačník SRZ, 10/2019  27


Predstavenie MsO SRZ Nové Zámky

skôr naopak, kým v roku 1990 bol stav členskej základne 1450 členov, tak v roku 2000 to bolo 2280 členov, čo za 10 rokov predstavuje nárast o viac ako 800 členov. Tento nárast je možné zdôvodniť aj skutočnosťou, že hlavnou úlohou výboru v uplynulom desaťročí je maximálna starostlivosť o členskú základňu, hlavne v oblasti zarybňovania revírov MsO. Ročne sa zarybňuje násadami kapra, šťuky, karasa, pleskáča, amura, zubáča a úhora v celkovom množstve 110q až 130q. Z hľadiska nárastu cien násad v roku 1991to predstavovalo sumu 680 000 Sk a v súčasnosti 1,5 mil.Sk. Vo výbore v tomto roku pracovali: Ing.Szegheo Žigmund, Ing.Ivičič Peter, Cimbalík Róbert, Varga Gabriel, Huszár Róbert, MVDr.Mészáros Juraj, MVDr.Markusek Jozef, Tykač Jindřich, Révai Ladislav, Ing.Szabó Ernest, Mészáros Otokar, Huszár František st. a iní, ktorí sa aktívne pričinili o úspešné napredovanie MsO SRZ Nové Zámky. Od roku 1993 vychádza každoročne spravodaj MsO SRZ Nové Zámky, ktorý podrobne informuje členskú základňu o činnosti MsO SRZ. V tomto desaťročí sa na novú vyššiu úroveň dostáva aj spolupráca s okolitými organizáciami rybárskeho zväzu, MsO Šurany, MO Hurbanovo a MO Kolárovo, máme vytvorené spoločné revíry, v rámci obojstranných dohôd a veľmi dobrá spolupráca je aj s MsO Komárno, MsO Štúrovo, MsO Dunajská Streda, MsO Šaľa a MsO Levice. Aj spolupráca s Radou v Žiline je na patričnej úrovni, kým v 80-tich a začiatkom 90-tich bol členom Rady pán František Nagy, v súčasnosti je členom Prezídia Rady viceprezident p.Róbert Cimbalík za Nitriansky kraj, ktorý háji záujmy širokej rybárskej základne južného Slovenska. V rámci športovej činnosti v oblasti LRU je vhodné spomenúť postup družstva v roku 1993 do druhej ligy v zostave: Varga Gabriel, Kárász Norbert, Lovei Štefan, Vagyovszký František, neskôr Rácek Branislav. Neskôr sa postupom do druhej ligy prebojovalo aj druhé družstvo v zostave: Varga Juraj, Varga Peter, Šťastný Róbert a Miskolczi Zoltán. Začali sme sa venovať aj mládeži: Varga Gabriel ml., Lénárd Ladislav, Gál Tomáš a Vagyovszký František ml., ktorí dosiahli vynikajúce výsledky na Majstrovstvách Slovenska v LRU. Vagyovszký František ml. a Varga Gabriel ml. sa zúčastnili aj na Majstrovstvách sveta juniorov v Chorvátsku a v Belgicku. V tomto období sa dosiahlo veľa pohárových víťazstiev a snahou výboru a športovcov LRU je aj naďalej postup do I.ligy LRU a RT. Deväťdesiate roky v rybolovnej technike znamenajú prienik našich pretekárov medzi svetovú elitu. Bilancia 12 zlatých, 7 strieborných a 7 bronzových medailí z ME, MS a Svetových hier v rybolovnej technike za roky 1993-2000 je prezentácie úrovne slovenského castingu. Je zvlášť potešiteľné, že do jej krátkej histórie sa zlatými písmenami zapísali práve novozámockí pretekári Ján Mészáros, František Vagyovszký, Róber Mészáros, ktorí za toto obdobie vybojovali pre Slovensko 18 medailí. Najúspešnejším slovenským juniorským aj seniorským pretekárom je Ján Mészáros, trojnásobný majster sveta /1994, 1998, 2000/ v diaľke jednoruč, ktorý sám získal 9 zlatých, 3 strieborné a 3 bronzové medaily. Z novozámockých pretekárov si reprezentačný dres obliekli aj Richard Ďurkovský, Roman Ember, Marek Mészáros a Lucia Petrányiová. Na pôde Nových Zámkou sa uskutočnili viaceré turnaje Európskeho pohára a v roku 1998 majstrovstvá sveta seniorov, ktorých sa zúčastnilo 109 pretekárov z 20 krajín. Novozámockí pretekári si veľmi úspešne počínali na medzinárodných podujatiach doma i v zahraničí a získali vo viacboji 11 prvenstiev, 22 druhých miest a 18 tretích miest. Je príjemné konštatovať, že za týmito úspechmi stojí Slovenský zväz rybolovnej techniky so sídlom v Nových Zámkoch. ktorý od roku 1993 zabezpečuje štátnu športovú reprezentáciu v rybolovnej 28  Mesačník SRZ, 10/2019


Predstavenie MsO SRZ Nové Zámky

technike. Veľmi dobré Zázemie tejto činnosti vytvára po roku 1990 MsO SRZ Nové Zámky vrátane členskej základne. Súčastnosť MsO SRZ Nové Zámky sa aj naďalej podieľa na hospodárení a zveľaďovaní svojich revírov. V súčasnosti obhospodaruje 7 revírov tečúcich vôd 13 stojatých vôd respektíve materiálových jám a 6 vodných nádrží z toho sú dve nádrže chovné. V posledných rokoch prišla organizácia o  3 revíry z  dôvodov vlastníckych práv k  pozemkom pod vodnou plochou. Tieto straty sme niesli a stále nesieme veľmi ťažko. Členská základňa sa stabilizovala na zhruba 1900 členoch z Nových Zámkov a blízkeho okolia. O chod organizácie, členov a rybárske revíry sa stará 13 členný výbor spolu s rybárskou strážou a  hospodárskou skupinou. Veľký počet rozmanitých revírov láka stále nových členov a návštevnosť revírov stúpa aj u hosťujúcich členov z okolitých organizácií. O kvalite našich revírov svedčí aj fakt že sa na nich organizujú ligové a divízne preteky ktoré vypožičiavame pre tento účel. Za posledné roky nás teší najmä nárast členov medzi deťmi a mládežou. Pre deti organizujeme ročne 3 preteky. Pre dospelých usporadúvame dvoje tradičné preteky v Nových Zámkoch a vo Dvoroch nad Žitavou. Zarybňovanie sa vykonáva niekoľko krát ročne v jarnom a jesennom období. Chov vlastných násad sa stal už tradíciou ktorá pretrváva až doteraz. Každý rok sa na dvoch vodných nádržiach dochováva násada kapra rybničného dvoj a  trojročného a šťuky ročnej ktoré pokryjú celú potrebu organizácie. Ročne sa na chov týchto násad spotrebuje 40ton krmiva. Ostatné druhové a vekové kategórie rýb sú realizované nákupom od externých dodávateľov alebo z vlastnej liahne na stredisku Zúgov. Hospodárenie na revíroch je každým rokom náročnejšie a  ťažšie. Klimatické zmeny ku ktorým dochádza spôsobujú dlhé suchá a následné prívalové dažde. Často sa stáva že splachy z okolitých polí spôsobujú škody na rybej obsádke. Ďalšou negatívnou vecou je stav v akom sa nachádza rieka Nitra. Dlhodobo ide o najznečistenejšiu rieku na Slovensku. Obsah ťažkých kovou vo svalovine rýb je na vysokej úrovni a konzumáciu takýchto rýb nedoporučujeme. Výstavba MVE na Zúgove mala veľmi zlý dopad na ichtiofaunu aj celkový ekosystém rieky a jej prisluhujúce vodné kanály. Športová činnosť má v Nových Zámkoch dlhú tradíciu. Organizáciu reprezentujú družstvá RT, LRU feeder aj LRU plávaná. Naši pretekári sú viac násobný majstri sveta, majstri Európy a majstri Slovenska v rôznych disciplínach. Dobré meno nám robia na pohárových aj ligových pretekoch na Slovensku ale aj v zahraničí. Text: https://www.srz-novezamky.sk/historia Jozef Vašek - Hospodár MsO SRZ Nové Zámky

Foto: Archív MsO SRZ Nové Zámky

Mesačník SRZ, 10/2019  29


Záverečná strana

Denný čas lovu rýb v mesiaci október podľa § 11 Vyhlášky MŽP SR č. 381/2018 Z.z. kaprové vody: od 00.00 h do 24.00 h, pstruhové vody: všeobecný zákaz lovu, lipňové vody: od 5.00 h do 21.00 h.

Na rybách - Petrov zdar - stránka televíznej relácie pre rybárov Slovenský rybársky zväz - stránka Slovenského rybárskeho zväzu, Rada Žilina Na príprave aktuálneho čísla sa podieľali: Mgr. Dušan Jaššo, Ing. Róbert Kadnár, Richard Štencl, Ing. Tibor Krajč, PhD., Ivan Nosko, Vladimír Šaffa, Jozef Vašek, Peter Szaló, Rudolf Schwarz

www.srzrada.sk 30  Mesačník SRZ, 09/2019

Profile for Slovenský Rybársky Zväz

Mesačník Slovenského rybárskeho zväzu 10/2019  

Mesačník Slovenského rybárskeho zväzu 10/2019  

Profile for srzrada
Advertisement