Page 1

MESAČNÍK 09 Slovenského rybárskeho zväzu 2019

Rozhovor na úvod - PhDr. Jaroslav Sámela, PhD. Množstvo úhynov počas leta KHV na Počúvadlianskom jazere Obmedzenie výkonu rybárskeho práva v okolí Žiliny Ichtyologické prieskumy a prezentácia výsledkov Zákaz konzumácie boleňa dravého z VN Liptovská Mara Predstavenie MsO SRZ Michalovce


Rozhovor na úvod

Rozhovor na tému: vznik Slovenského zväzu športového rybolovu, o.z. s jeho prezidentom PhDr. Jaroslavom Sámelom, PhD. 21.9. 2017 vznikol Slovenský zväz športového rybolovu o. z. (ďalej len SZŠR). Jeho vznik súvisel s novým Zákonom o  športe. Keďže Slovenský rybársky zväz (ďalej len SRZ) nemohol získať štatút národného športového zväzu, pretože jeho hlavnou činnosťou nie je športová činnosť a ak sa chceli športoví rybári uchádzať o dotácie z Ministerstva školstva na športovú činnosť, musel vzniknúť nový zväz. Zakladajúcimi členmi boli p. M. Pavelková, Mgr. B. Roobová a  PhDr. Jaroslav Sámela, PhD. Na vzniku sa podieľali aj ostatní členovia jednotlivých sekcií, vedúca sekretariátu oddelenia športovej činnosti (ďalej len OŠČ) M. Sprušanská a tajomník SRZ Ing. Javor. V súlade s uvedeným zákonom, museli byť vypracované stanovy, pridelené IČO, zriadený účet, členstvo v medzinárodných organizáciách, evidencia klubov a členov (pretekárov) na stránke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len MŠVVaŠ SR), dokladovanie pretekárskej činnosti a niektoré ďalšie požiadavky v zmysle uvedeného zákona, na ktorých sa stále ešte pracuje. Stanovy boli niekoľkokrát kontrolované hlavnou kontrolórkou športu a  vrátené na dopracovanie, či prerobenie. Na konferencii konanej dňa 7.4. 2019 v  Žiline boli schválené aktuálne stanovy v  zmysle požiadaviek MŠVVaŠ SR, zvolený výkonný výbor a  za prezidenta SZŠR bol zvolený PhDr. Sámela Jaroslav, PhD. J. Sámela je členom SRZ od r. 1978, niekoľko rokov bol členom výboru MsO SRZ Trenčín, 25 rokov sa venuje krúžku mladých rybárov v Trenčíne, je zakladajúcim členom a vedúcim sekcie Prívlač pri OŠČ, aktívnym pretekárom a členom reprezentačného družstva Slovenska v LRU - Prívlač, ktoré je niekoľkonásobným majstrom sveta. V tomto roku bude mať 50 rokov. Spýtali sme sa ho, ako vníma vznik nového zväzu. Pôvodne som sa s myšlienkou vzniku samostatného zväzu nestotožnil. Vnímal som ju ako 2  Mesačník SRZ, 09/2019


Rozhovor na úvod

snahu SRZ zbaviť sa zodpovednosti a starostí spojených s chodom OŠČ . Vedel som, že niektorí členovia to môžu vnímať aj ako oslabenie jednoty SRZ. Až po diskusii a vysvetlení si situácie s členmi Rady a s tajomníkom SRZ, som sa rozhodol podporiť túto myšlienku. Pôvodne sme uvažovali vytvoriť nový zväz, ktorý by ale bol súčasťou SRZ, čo však Zákon o športe neumožňoval. Preto po porade s právnikmi a hlavnou kontrolórkou športu MŠVVaŠ SR, musel vzniknúť nový zväz. Samozrejme, stále som mal obavy, aby sa k nám SRZ nezachovala macošsky a  preto bola vypracovaná a  prijatá smernica o  spolupráci so SZŠR. Pripravujeme aj zmluvu o spolupráci medzi SZŠR a SRZ. Treba zdôrazniť, že SZŠR je neoddeliteľnou súčasťou SRZ a zabezpečiť ich vzájomné prepojenie v zmysle zákona. Prečo teda nový zväz vlastne vzniká? Financií na športovú činnosť nie dostatok. OŠČ doteraz fungoval vďaka financiám, ktoré dostával zo SRZ a  z dotácie z  MŠVVaŠ SR, pre športové zväzy, ktoré nemajú štatút národného športového zväzu. Tu je práve veľký rozdiel medzi výškou dotácie pre národné športové zväzy a ostatné športové zväzy, kam sme doteraz patrili aj my. Ako príklad spomeniem Národný športový Zväz Rybolovnej techniky, ktorý sa osamostatnil už pred pár rokmi a ktorý dostal tento rok dotáciu, ktorej výška prekračuje celkový rozpočet OŠČ pre všetky disciplíny, ktoré zastrešuje. Som členom OŠČ asi 15 rokov, za tú dobu pribudli k plávanej, muške, RT aj prívlač a feeder, a záujem majú i ďalšie odbory ( napr. lov kaprov, lov z člna..). Vznikli nové súťaže - 2. ligy, divízie, súťaže pre juniorov, majstrovstvá Slovenska, Európy, či sveta. Rozpočet a financie sa ale za tie roky, napriek našej snahe, zo strany SRZ nezmenil. Postupne sme sa snažili šetriť náklady, obmedzovali výdavky... Pričom veľkú časť nákladov si hradia športovci sami, hľadáme si sponzorov, vkladáme do činnosti vlastné financie, skladáme sa napr. na zarybnenie vôd pred pretekmi, prispievame pretekárom na účasť na MS, na juniorské súťaže... Stále ale nemáme dostatok financií napr. na spomínanú prácu s mládežou a talentami, účasť na medzinárodných podujatiach ale i MS, či ME, kde sa často radšej ani nezúčastníme, keďže náklady pre pretekárov sú vysoké. Bez sponzorov by asi skončila aj väčšina ostatných reprezentácií. Ak chceme športovú činnosť udržať na doterajšej úrovni, podporiť jej rozvoj,  vznik nových disciplín, venovať sa mládeži a talentom, bude si to vyžadovať ďaleko viac financií ako doteraz. SRZ poskytuje OŠČ aj ďalšie služby ako napr. kancelárske priestory, činnosť ekonomického oddelenia, právneho oddelenia, techniku a vybavenie... A  predovšetkým revíri, na ktorých sa konajú preteky. Taktiež dotácia z ministerstva nie je nárokovateľná a nemusí prísť každoročne a v rovnakej výške. Z tohto dôvodu je dôležité zabezpečiť súčinnosť a garanciu zo strany SRZ, aby športová činnosť nezanikla úplne. Treba si uvedomiť, že ak SZŠR získa finančné prostriedky, ušetrí financie z rozpočtu SRZ. Nový zväz ešte stále nemá štatút národného športového zväzu, po posledných rokovania na MŠVVaŠ SR, ktoré sa konali minulý týždeň, to vyzerá, že konečne by sa veci mohli dotiahnuť do úspešného konca. Pred nami ale aj tak zostáva množstvo práce. Aj touto cestou chcem poďakovať všetkým, ktorí sa na príprave a vzniku SZŠR, podieľajú. PhDr. Jaroslav Sámela, PhD. - prezident Slovenského zväzu športového rybolovu o. z. Mesačník SRZ, 09/2019  3


Množstvo úhynov počas leta

Foto: Domaša na konci leta 2012 v jej hornej časti

Množstvo úhynov počas leta O tom, že ľahostajnosť človeka voči životnému prostrediu nemá hraníc, nás denne presviedča množstvo negatívnych správ, ktoré nám poskytujú rôzne médiá. Nás, rybárov pochopiteľne najviac uvedie do pozornosti každá zlá správa týkajúca sa vodného prostredia. A tých počas letného obdobia bolo pomerne dosť. Hynuli ryby, hynuli raky a rovnako tak aj iné vodné živočíchy. A ako to už býva zvykom, všetky tieto nešťastné udalosti majú jedinú príčinu. No schválne, či si my samy vieme odpovedať a zároveň vstúpiť do svedomia. Možno aj toto je príležitosť, ako sa aspoň k niektorým udalostiam vrátiť a opätovne sa samy seba pýtať, či sa to muselo stať. RIEKA HRON, AKO AJ ŽIVOČÍCHY V NEJ BY MALI BYŤ V PORIADKU. Ako sme vás dnes ráno informovali, polícia bola vyslaná na preverenie udalosti výskytu bielej peny na toku rieky Hron. Na mieste bolo vykonanými opatreniami zistené, že nedošlo k úhynu vodných živočíchov. Situácia bude priebežne kontrolovaná a v prípade zistenia akýchkoľvek rušivých skutočností bude polícia kontaktovaná. Na mieste boli aj pracovníci z inšpekcie životného prostredia, pričom pracovníčka uviedla, že merania nepreukazujú zmenené hodnoty vody, ktoré by boli nebezpečné pre vodné živočíchy. Pena sa vyskytuje iba v povrchových častiach a dochádza k jej výskytu na prepadliskách, ktoré sa nachádzajú po vodnom toku. Okrem iného uviedla, že včera vo večerných hodinách sa táto 4  Mesačník SRZ, 09/2019


Množstvo úhynov počas leta

pena vyskytovala na toku rieky Hron v mestskej časti Šalková, kde boli odobraté vzorky a vykonané merania, ktorých výsledky boli rovnaké ako dnes vo Zvolene. K úhynu vodných živočíchov taktiež nedochádzalo. Podľa doterajších zistení ide s najväčšou pravdepodobnosťou o povrchovo aktívne látky, ktoré reagujú pri okysličovaní vody a vytvárajú aktívnu penu. Zamestnanec z povodia rieky Hron, ktorý má v správe úsek, kde k výskytu peny došlo, taktiež vykonal potrebné merania a nezistil vo vodnom toku nebezpečné hodnoty. Nie je vylúčené, že vzniknutá pena bude postupovať v smere vodného toku aj do iných okresov. Zdroj: FB – Polícia SR – Banskobystrický kraj UHYNULA VIAC AKO TISÍCKA CHRÁNENÉHO RAKA RIEČNEHO. ČO BOLO PRÍČINOU UŽ VYŠETRUJE POLÍCIA! Ide o takmer kilometrový úsek potoka v katastri mesta Hriňová, kde bolo počas včerajšieho dopoludnia nájdených viac ako tisíc uhynutých rakov riečnych. Ide o zákonom chránený druh jedinca, pričom spôsobené škody predstavujú nie menej ako 108-tisíc eur. Polícia včera miesto nálezu zadokumentovala. Na mieste boli aj pracovníci inšpekcie životného prostredia, zo správy povodia horného Hrona, taktiež chránenej krajinnej oblasti Poľana, ako aj miestnej organizácie slovenského rybárskeho zväzu z Detvy. Čo bolo príčinou úhynu týchto vzácnych zvierat je predmetom vyšetrovacích úkonov. Na mieste boli odobraté vzorky uhynutých rakov, ako aj vzorky vody, ako aj ďalšie potrebné vzorky, pričom budú tieto podrobené laboratórnemu, resp. expertíznemu skúmaniu. V súvislosti s udalosťou sme začali trestné stíhanie vo veci prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov. Zdroj: FB – Polícia SR – Banskobystrický kraj HRON SA MÔŽE SPAMÄTÁVAŤ Z EKOLOGICKEJ KATASTROFY CELÉ ROKY POLOMKA. Hromadný úhyn rýb a vodných živočíchov, škody obrovského rozmeru a narušený ekosystém na približne osemkilometrovom úseku rieky Hron pri Polomke. Taký je podľa odborníkov dosah ekologickej katastrofy, ktorá sa stala uplynulý víkend na hornom Mesačník SRZ, 09/2019  5


Množstvo úhynov počas leta

toku rieky Hron neďaleko Polomky. Tú podľa doterajších zistení zrejme spôsobili sedimenty, ktoré do rieky vypustili počas opravy na prívodnom kanále tunajšej malej vodnej elektrárni. V bahne a nánosoch sa ryby udusili, členovia Slovenského rybárskeho zväzu vyťahovali z Hrona kadávery počas uplynulých dní a na mieste sú aj teraz. Prípad už prevzala polícia aj Inšpekcia životného prostredia. O katastrofálnych dopadoch havárie ako prvý informoval magazín Slovenský rybár. Richard Štencl, ichtyológ Slovenského rybárskeho zväzu pre stredné Slovensko odhaduje, že môže potrvať niekoľko rokov, kým sa ekosystém na tomto úseku Hrona vráti do normálu. V posledných rokoch totiž členovia rybárskeho zväzu v spolupráci s mestom Brezno a miestnymi podnikateľmi intenzívne pracovali na tom, aby sa do Hrona opäť vrátil život a pôvodné druhy rýb. Počas vlaňajška do rieky Hron vysadili tisícky pstruhov potočných a lipňov tymiánových. Teraz je ich snaha z veľkej časti zmarená a budú musieť začať prakticky od začiatku. „Rozsah katastrofy ešte nie je presne určený, rybári stále vyberajú z rieky uhynuté ryby,“ doplnil Richard Štencl s tým, že budú žiadať doplnenie trestného oznámenia aj o škodu na vodných organizmoch. Táto situácia podľa neho zmarila aj výskumnú úlohu, keďže po vysadení lipňov do Hrona chceli sledovať ich migráciu. Polícia už začala trestné stíhanie vo veci prečinu porušovania ochrany vôd a ovzdušia. Krajská policajná hovorkyňa Petra Kováčiková informovala, že predbežné škody stanovili na 27 tisíc eur a prípad je v štádiu objasňovania.

Čítajte viac: https://mybystrica.sme.sk/c/22177670/hron-pri-polomke-sa-moze-spamatavat-z-ekologickej-havarie-roky.html#ixzz5xsw1XNLq Zdroj: portál mybystrica.sme.sk 6  Mesačník SRZ, 09/2019


KHV na Počúvadle

KHV na Počúvadle Text a foto: Richard Štencl, ichtyológ Rady SRZ pre stredoslovenskú oblasť

Situáciu ohľadne zvýšeného úhynu kapra rybničného na banskoštiavnických tajchoch som sledoval od začiatku, keďže mi bola nahlásená ako príslušnému oblastnému ichtyológovi. Keďže problematika výskytu uhynutých rýb bola intenzívne vnímaná hlavne nerybárskou verejnosťou – rekreantmi – po konzultácií s predstaviteľmi MO SRZ Banská Štiavnica som vycestoval na terénnu obhliadku Počúvadlianskeho jazera. Nachádzali sa tu uhynuté kapry, boli však vo vysokom štádiu rozkladu a nebolo možné vykonať základnú anatomicko – patologickú pitvu. Namerané fyzikálno – chemické parametre vody nenasvedčovali, že by príčinou úhynu mohlo byť nevyhovujúce vodné prostredie. Nakoniec sa nám podarilo nájsť čerstvo uhynutý exemplár kapra, ktorý mal špecificky poškodený žiabrový epitel, čo vyvolalo podozrenie na virózu CEV, ktorá bola v jarnom období potvrdená na viacerých rybárskych revíroch na Slovensku. Po konzultácií s riaditeľkou RVPS v Žiari nad Hronom sme zabezpečili odber vzoriek rýb a ich odoslanie do ŠVPÚ v Dolnom Kubíne, odkiaľ prišiel verdikt že pôvodcom ochorenia je KHV – koi herpes virus. Obratom boli doručené aj opatrenia, ktoré majú slúžiť na eradikáciu a zabránenie šírenia tohto ochorenia. Príslušná RVPS samozrejme pátrala po pôvode násad kapra rybničného, ryby mali byť dodané z rybochovného zariadenia pri meste Skalica. Súčinnosť MO SRZ Banská Štiavnica pri eradikácií vírusu spočíva v monitorovaní jednotlivých revírov, likvidovaní prípadných kadáverov uhynutých rýb a pri odbere vzoriek rýb na ďalšie vyšetrenia. V súčasnosti sme obdržali už druhý list od RVPS v Žiari nad Hronom o zrušení niektorých vydaných opatrení. Týka sa predovšetkým vydaného zákazu lovu rýb na okolitých rybárMesačník SRZ, 09/2019  7


KHV na Počúvadle

skych revíroch, ako aj na samotnom Počúvadlianskom jazere. Má sa za to, že odlovom rýb, ktoré sú potencionálnymi prenášačmi vírusu sa hustota vírusu v prostredí zníži do takej miery, že medzi rybami neprepukne samotné ochorenie. Ostatné opatrenia však naďalej zostávajú v platnosti. Do budúcna budú odobrané ďalšie vzorky na vyšetrenie, ich výsledky rozhodnú o trvaní, resp. zrušení prijatých opatrení a ich rozsahu. Športoví rybári, ktorí lovia na týchto rybárskych revíroch by mali mať na mysli to, že tento vírus sa dokáže šíriť abioticky – to znamená aj samotnou vodou. Preto, pokiaľ budú loviť na iných rybárskych revíroch, mali by dezinfikovať svoje lovné náradie ako podberáky, úlovkové sieťky alebo podložky na ryby. Na dezinfekciu stačí podľa veterinárov tieto veci umyť vodou o teplote 50 a viac stupňov, ideálne 2x. Otázka odstránenia vírusu z Počúvadlianskeho jazera je zložitá. Na Slovensku bola táto nákaza potvrdená iba druhý krát /prvý krát na Štrkovisku Tona pri Šuranoch/. V Česku bola nákaza zaznamenaná na produkčných rybníkoch, štandardným postupom je vypustenie rybníka a obsádka rýb je usmrtená a zlikvidovaná v kafilérií. Tu sa však jedná a vodnú nádrž, ktorá má 150 rokov a nie je možné ju vypustiť. Problematické by bolo aj jej samotné napustenie, susedná Veľká Richňava nateká už 5 rokov a stále nie je plná. Osobne si myslím, že bude nutné zmeniť spôsob rybárskeho hospodárenia na tomto jazere, čo bude spočívať v preferovaní dravých druhov rýb a salmonidov, ktoré na týchto vysoko položených, hlbokých a studených vodách majú lepšie podmienky ako teplomilné kapry. Špecifickosť miestnych podmienok je jeden z faktorov prepuknutia tejto nákazy – ryby boli v tomto roku extrémne dlho bez prirodzenej potravy, ich kondičný stav sa zhoršil, následne aj pri menšej virulencií prepukla uvedená nákaza. Richard Štencl, ichtyológ Rady SRZ pre stredoslovenskú oblasť

Foto: Počúvadlianske jazero 8  Mesačník SRZ, 09/2019


Obmedzenie výkonu rybárskeho práva v okolí Žiliny

Obmedzenie výkonu rybárskeho práva v okolí Žiliny

Foto: VN Hričov (revír č.3-5090-1-1)

Všeobecný zákaz lovu rýb v dobe od 12.8.2019 do 6.11.2019 na kaprových revíroch z dôvodu opráv a čistenia: VN Hričov (revír č.3-5090-1-1) Váh č.13 (revír č. 3-4620-1-1) v úseku od železničného mosta pri Rajčianke po cestný most Žilina - Budatín. Všeobecný zákaz lovu rýb sa rozširuje na celý úsek Váhu č.13 3-46201-1 od 26.8.2019 až do odvolania. Hričovský kanál č. 2a (revír č. 3-1031-1-1) Hričovský kanál č. 2b (revír č. 3-1030-1-1) VN Mikšová (revír č. 3-5400-1-1) Hričovský kanál č. 1 (revír č. 3-1040-1-1)

Foto: VN Mikšová (revír č. 3-5400-1-1)

Foto: Hričovský kanál a Váh pod VN Hričov Mesačník SRZ, 09/2019  9


Ichtyologické prieskumy a prezentácia výsledkov

Ichtyologické prieskumy a prezentácia výsledkov Každý rybársky hospodár sa určite už niekedy stretol, že na „jeho“ rybárskom revíri (potrebné rozumieť na revíri, na ktorom je ustanovený za rybárskeho hospodára), bol alebo bude vykonaný ichtyologický prieskum. Ichtyologický prieskum je podľa §2 ods. 2 písm. ab) zákona č. 216/2018 Z.z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rybárstve) definovaný nasledovne: „ichtyologický prieskum je odborná činnosť zameraná na zistenie aktuálneho stavu ichtyofauny vo vodných tokoch, vodných nádržiach, vodárenských nádržiach a ostatných vodných plochách prostriedkami hromadného lovu, ktorého výsledkom je správa alebo ichtyologická štúdia; prostriedkami hromadného lovu sú všetky druhy sietí, vrše, koše, čerene, elektrický rybolovný agregát, špeciálne rybolovné zariadenia a vo výnimočných prípadoch aj udica“. Požiadavky na vykonanie ichtyologického prieskumu môžu byť zo strany tímu realizátora prieskumu rôzne. Najčastejšie sa jedná o požiadavku rybárskeho hospodára, prípadne výboru základnej organizácie SRZ o zistenie aktuálneho stavu ichtyofauny v tom-ktorom rybárskom revíri pre potreby optimálneho nastavenia zarybňovacieho plánu. Povinnosť vykonať ichtyologický prieskum sme dávali (SRZ-Rada Žilina) - užívateľ revíru, ako požiadavku aj vo vodoprávnych konaniach pri investičných zámeroch hlavne pri budovaní vodných stavieb s predpokladaným negatívnym dopadom na ichtyofaunu. V neposlednom 10  Mesačník SRZ, 09/2019


Ichtyologické prieskumy a prezentácia výsledkov

rade je poznanie druhovej skladby a vekovej štruktúry vyskytujúcich sa rýb jedným z rozhodujúcich faktorov pri budovaní, príp. rekonštrukcií rybovodov na migračných bariérach na vodných tokoch. Problematiku ichtyologického prieskumu rieši aj nový zákon o rybárstve. Napríklad výsledky ichtyologického prieskumu zakladajú dôvod na vznik časti, alebo celého revíru, ako Chránená rybárska oblasť (CHRO). V novom zákone naďalej zostalo pravidlo, že ichtyologický prieskum v CHRO je možné uskutočniť len na základe žiadosti a po udelení povolenia z Ministerstva životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“). Výsledky ichtyologického prieskumu môžu pomôcť užívateľovi zdôvodniť napr. aj jeho požiadavku v žiadosti o zrušenie CHRO podľa §7 ods. 7 zákona o rybárstve ak sa ukáže takáto ochrana ako neopodstatnená.Ichtyologický prieskum v rybárskych revíroch s účelovým rybárskym využitím (napríklad u vodárenských nádrží) smie byť vykonaný len so súhlasom ministerstva s určenými podmienkami lovu. Podľa § 15 ods. 2 písm. c) zákona o rybárstve sa na užívateľa, ktorý vykonáva niektoré činnosti, napr. aj ichtyologický prieskum,nevzťahujú napr. niektoré zákazy podľa § 9 ods. 3 písm. a), § 10 ods. 5, § 13 ods. 1 až 3, § 14 písm. a) až e) a § 15 ods. 1 písm. b) až i), § 16 písm. j), § 17 písm. k) a § 18 písm. l). Jedná sa tak o možnosť odoberať vzorky rýb aj na revíroch s režimom Chyť a pusť, alebo chovných rybárskych revíroch, a to aj v čase všeobecného zákazu lovu na vodách pstruhových, lipňových a kaprových. Pri ichtyologických prieskumoch sa tak na užívateľa nevzťahujú ani niektoré zakázané spôsoby lovu uvedené v § 14 až 18.

Foto: Sumarizácia úlovkov získaných počas ichtyologického prieskumu Mesačník SRZ, 09/2019  11


Ichtyologické prieskumy a prezentácia výsledkov

Pri ichtyologickom prieskume sa používajú rôzne spôsoby lovu podľa dopredu stanovenej metodiky. Kým na potokoch a riekach sa najčastejšie využíva lov rýb pomocou elektrického lovného agregátu, na stojatých vodných plochách je najčastejším spôsobom odlovu a odberu vzoriek rýb lov pomocou rôznych druhov sietí.

Fotografie: Ichtyologický prieskum zameraný na zber bentosu

Výsledkom ichtyologického prieskumu je správa, resp. štúdia z ichtyologického prieskumu, ktorá obsahuje množstvo dôležitých zaznamenaných údajov. Okrem už spomenutej metodiky, správa obsahuje najmä zistené druhové zloženie ichtyofauny, dĺžkovo hmotnostné ukazovatele zaznamenaných druhov, údaje o teplote vody, vodivosti, prípadne obsah kyslíku a iné. V posledných rokoch sa na Slovensku realizuje množstvo ichtyologických prieskumov avšak výsledky z nich nie sú častokrát dohľadateľné, pričom pre užívateľa rybárskeho revíru sa častokrát jedná o žiadúce informácie využiteľné pre nastavenie optimálneho obhospodarovania rybárskych revírov, prípadne pri šetrení úhynov rýb a následnom vyčísľovaní vzniknutých škôd. Podľa nových legislatívnych predpisov v oblasti rybárstva je okrem užívateľa oprávnení vykonávať ichtyologický prieskum aj držiteľ Osobitného povolenia na vedeckovýskumné účely a prieskumné účely, ktoré vydáva ministerstvo. Podľa § 9 ods. 4 vyhlášky č. 381/2018 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve, každý držiteľ takéhoto osobitného povolenia je povinný predložiť správu o plnení úloh ministerstvu v termíne do 15. januára. Odovzdanie správy je jednou z podmienok pre získanie povolenia v nasledujúcom roku. Podľa § 9 ods. 7 uvedenej vyhlášky predložená správa obsahuje informáciu o mieste vykonania úlohy, použitej metodike, spôsobe odlovu a tiež informáciu o druhovej skladbe ichtyofauny. Od roku 2019 budú tieto správy od držiteľov osobitných povolení na plnenie vedeckovýskumných a prieskumných úloh každoročne zverejňované na webovom sídle ministerstvahttps://www.minzp.sk/oblasti/voda/rybarstvo/. Držiteľ Osobitného povolenia je povinný minimálne 3 dni dopredu písomne, prípadne elektronicky oznámiť užívateľovi rybárskeho revíru termín a spôsob lovu hromadnými lovnými prostriedkami (§9 ods.3 písm. h) vyhlášky). Na základe uvedených legislatívnych zmien sa dá tak predpokladať, že užívateľ rybárskych revírov bude mať lepšie informácie o ichtyologických prieskumoch na revíroch SRZ a tak12  Mesačník SRZ, 09/2019


Ichtyologické prieskumy a prezentácia výsledkov

tiež prístup k výsledkom ichtyologických prieskumov, ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch. Jedným z veľkých projektov zameraných na hodnotenie stavu ichtyofauny na Slovensku je aktuálne prebiehajúci monitoring pre potreby Rámcovej smernice o vodách, pričom ryby sú jedným z ukazovateľov na základe, ktorých sa sleduje a vyhodnocuje kvalita našich vôd. Celý monitoring koordinuje Výskumný ústav vodného hospodárstva so sídlom v Bratislave. Keďže som jedným z osôb, ktorá sa tohto monitoringu zúčastnila,považoval som za veľmi dôležité aby tieto zozbierané dáta boli poskytnuté Slovenskému rybárskemu zväzu, ako dominantnému užívateľovi rybárskych revírov na Slovensku. Požiadali sme preto VÚRH o sprostredkovanie výsledkov za roky 2011 a 2015 pre potreby SRZ. Uvedené výsledky nám VÚVH poskytol samostatne za rok 2011 a tiež za rok 2015. V uvedených výsledkoch sa nachádzajú zozbierané údaje z viac ako 200 profilov (lokalít), ktoré tvoria jednotlivé monitorované vodné útvary (rybárske revíry). Výsledky obsahujú údaje o druhovom zložení rýb na monitorovaných lokalitách ako aj početnosť jednotlivých druhov a množstvo ďalších dôležitých údajov, ktoré využijú oblastní ichtyológovia SRZ pri svojej každodennej práci, no najmä pri písaní odborných stanovísk k jednotlivým investičným zámerom s negatívnym dopadom na ichtyofaunu predmetného rybárskeho revíru. Na záver je potrebné povedať, že zber dát z oblasti ichtyológie je pomerne náročná práca hlavne čo sa týka odborných vedomostí a zároveň aj požiadaviek na technické vybavenie a finančný rozpočet. Vykonávatelia týchto prieskumov sú častokrát odmenení za svoju prácu s podmienkou, že nie sú oprávnení získané údaje ďalej poskytovať tretím osobám. Aj toto je jeden z dôvodov prečo doposiaľ nebolo jednoduché sa k uvedeným výsledkom dostať a SRZ nemá doposiaľ vytvorenú databázu výsledkov z ichtyologických prieskumov. Som však rád, že sa nám (SRZ) počas legislatívneho procesu, pri tvorbe nového zákona o rybárstve a vyhlášky podarilo nastaviť také pravidlá zberu a poskytovania dát, že v ďalšom období by už nemalo nič brániť tomu, aby sme mohli tieto výsledky sumarizovať na jednom mieste a zároveň ich využívať pri našej každodennej práci a pri starostlivosti o pridelené rybárske revíry v užívaní Slovenského rybárskeho zväzu. Ing. Tibor Krajč, PhD. - referent ichtyológa a ekológie tečúcich vôd

Fotografie: Úlovky z ichtyologických prieskumov Mesačník SRZ, 09/2019  13


Zákaz konzumácie boleňa dravého z VN Liptovská Mara

Zákaz konzumácie boleňa dravého z VN Liptovská Mara! Téma boleň dravý na VN Liptovská Mara medzi rybárskou verejnosťou rezonuje už dlhšie, a to v súvislosti zvýšených hodnôť ortuti vo svalovine tohto druhu ryby. V mesiaci august 2019 bol Slovenský rybársky zväz vyzvaný Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, aby označil revír VN Liptovská Mara (3-5340-1-1) informačnými tabuľami s nápisom: „Pozor, zvýšený obsah škodlivej látky vo svalovine boleňa dravého (Leuciscus aspius)! Z dôvodu ochrany zdravia sa zakazuje boleňa dravého (Leuciscus aspius) uloveného v tomto revíri konzumovať!“. Predchádzal tomu opakovaný pozitívny nález odobraných vzoriek, ktoré boli z revíru odobrané 25.6.2019. O priblíženie svojho pohľadu na túto vysoko aktuálnu tému sme oslovili Ing. Andreja Píša, rybárskeho hospodára MsO SRZ v Nitre. A nie náhodou. Pôsobí aj ako externý doktorand na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, katedre hydinárstva a malých hospodárskych zvierat. Momentálne pracuje na dizertačnej práci s názvom: Úroveň kontaminácie rýb vybranými xenobiotikami v regióne Ponitria. A teda sa zaoberá veľmi podobným problémom, ktorý trápi aj VN Liptovská Mara. Viac už ale v nasledujúcich riadkoch, ktoré navyše doplníme aj niekoľkými otázkami na túto tému. Autor nasledujúceho textu: Ing. Andrej Píš, rybársky hospodár MsO SRZ Nitra Situácia škodlivých látok vo svalovine rýb a nielen na VN Liptovská Mara je veľmi aktuálna téma, nakoľko ryby ako určité bioindikátory poukazujú hlavne na dva závažné aspekty. Jednak je to hygienicko – sanitárny aspekt, viazaný na konzum rýb ako potravín a potom aspekt, vyplývajúci z postavenia a začlenenia rýb do ekologicko-energetického, či trofického reťazca vo vodnom ekosystéme. Z tohto vyplýva, že vedecko – výskumné úlohy realizované v rámci kontaminácie rýb škodlivými a zaťažujúcimi látkami, napr. ťažkými kovmi možno považovať vhodný indikátor nielen kvality rýb ako potravín, ale teda aj ako vhodný indikátor zaťaženosti vodného ekosystému, v ktorom ryby žijú a tento akvatický 14  Mesačník SRZ, 09/2019


Zákaz konzumácie boleňa dravého z VN Liptovská Mara

systém ich aj priamo ovplyvňuje. Vyššie uvedené konštatovanie priamo súvisí s kvalitou životného prostredia v danej oblasti – nakoľko sa kontaminanty poveternostnými vplyvmi (rôzne splachy pôdy, výluhy a pod.) dostávajú (či už hydrografickou, alebo orografickou rozvodnicou) do najnižšie položených miest v danom území a negatívne ovplyvňujú povrchové a podzemné vody. Tak ako je zrejmé z vyššie uvedeného, situácia škodlivých látok v rybách žijúcich v tzv. voľných vodách, alebo teda v rybárskych revíroch je veľmi rozsiahla téma, nakoľko je veľmi ťažké určiť primárneho producenta kontaminácie, zdroje znečisťovania a pod. Je to téma s veľkým počtom premenných ukazovateľov, ktorých negatívny dopad je veľmi komplikované preukázať(staré environmentálne záťaže, skládky odpadov uložených v rozpore so zákonom o odpadoch, vypúšťania odpadových vôd do recipientov a pod). Avšak pre ďalšie zachovanie aspoň dobrých stavov povrchových a podzemných vôd je nutné aby sa téme znečisťovania vôd rôznymi xenobiotikami venovalo dostatočné množstvo pozornosti a situácia sa nevymykala kontrole. Ako vnímaš situáciu so škodlivými látkami vo svalovine rýb, teda boleňa na VN Liptovská Mara? Situácia škodlivých látok vo svalovine rýb (v tomto prípade bola vyhodnotená vzorka iba na požívateľnú časť tkaniva ryby, teda svalovinu) konkrétne preukázaná v protokole č. 3176/2019 zo dňa 12.07.2019 u rybieho druhu boleňa dravého (Leuciscus aspius), v ktorého svalovine bol opätovne prekročený obsah ťažkého kovu v ukazovateli ortuť o hodnote 0,914, pričom limitná hodnota povolená v aktuálne platnom znení smernice ES1881/2006, ktorou sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu u niektorých kontaminantov v potravinách je definovaná numerickou hodnotou 0,5. Je teda zrejmé, že sa jedná o takmer jednonásobné prekročenie limitnej hodnoty, čo už indikuje možný negatívny dopad pre prípadného konzumenta, spojeného s možnými zdravotnými rizikami (veľmi závažné choroby). Ako sa tieto látky do svaloviny rýb dostávajú? Cudzorodé látky sa do svaloviny rýb najčastejšie dostávajú cez trofický reťazec, pričom sa kumulujú najskôr v tkanivách vnútorných orgánov, ktoré sa postupne krvným transportom dostávajú do svaloviny rýb. Vnútorné orgány rýb sú často viac, dokonca zvyčajne niekoľkonásobne viac kontaminované cudzorodými látkami ako samotný sval (požívateľná časť ryby). Je teda na mieste aj zákaz konzumácie takto nakazených rýb? Samozrejme, že toto opatrenie je na mieste, nakoľko je riadne potvrdený a kontaminovaný druh ryby v tomto prípade boleň dravý (Leuciscus aspius) a nadradený orgán Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vydal rozhodnutie s výrokovou časťou nekonzumácie boleňa dravého (Leuciscus aspius). Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky vydalo výzvu užívateľovi rybárskeho revíru (SRZ RADA) na označenie rybárskeho Mesačník SRZ, 09/2019  15


Zákaz konzumácie boleňa dravého z VN Liptovská Mara

revíru č. 3-5340-1-1 VN Liptovská Mara podľa § 8 ods. 3 zákona č. 216/2018 Z. z. o rybárstve, aby rybársky revír č. 3-5340-1-1 VN Liptovská Mara označil dodatkovou tabuľou s nápisom „Pozor, zvýšený obsah škodlivej látky vo svalovine boleňa dravého (Leuciscus aspius). Z dôvodu ochrany zdravia sa zakazuje boleňa dravého (Leuciscus aspius) uloveného v tomto revíri konzumovať!“. Je vhodné tiež širokú rybársku verejnosť upozorniť na skutočnosť, že pokiaľ je tkanivo rýb už raz kontaminované napr. ťažkými kovmi (Pb, Cd, Hg a pod.), tak tieto škodlivé látky sa z neho už neodbúravajú a zostávajú v ňom obsiahnuté. Takže ani dlhodobé kúpele v nekontaminovaných a neznečistených prostrediach (presuny do iných vodných útvarov) nedokážu znížiť mieru kontaminácie tkanív. Čo tieto látky môžu spôsobiť človeku? Tak ako bolo už vyššie v texte uvedené, xenobiotiká obsiahnuté v svalovine rýb v závislosti od množstva, koncentrácie a doby požívania môžu u ľudí spôsobovať rôzne ťažké ochorenia, resp. môžu pôsobiť ako ich „spúšťače“. Rovnako sa po požití stavovcami (teda aj po požití ľuďmi) ukladajú v tele, kumulujú sa a zvyšujú svoju koncentráciu. Vylučovanie väčšiny týchto cudzorodých látok (napr. ťažkých kovov) z tkaniva je u človeka minimálne, až zanedbateľné a preto je na mieste dobre zvážiť možné dopady konzumácie rýb, ale aj ich prenosu do iných vodných útvarov, kde sa môžu napr. neopatrnosťou dostať do potravinového reťazca a pod. Je podozrenie, že tieto látky môžu obsahovať aj iné druhy rýb? Samozrejme, pokiaľ je prostredie, v ktorom živočíchy dlhodobo žijú kontaminované (voda, potrava rýb, detrit a.i.) je pravdepodobné, že sa rovnako najmä prostredníctvom trofického reťazca dostáva aj do iných druhov rýb. Avšak pri rybách je povolená určitá tolerancia, teda norma (napr. pre ťažké kovy aktuálne platná smernica ES1881/2006), ktorá deklaruje zdravotnú nezávadnosť, pokiaľ vybrané ťažké kovy v nej určené (Pb, Cd, Hg) neprekročia stanovený limit. Takto boli v rámci programu - odber vzoriek poľovnej zveri a rýb a rozsah vykonania určených analýz na rok 2019 odobraté ďalšie vzorky troch druhov rýb (šťuka severná, zubáč veľkoústy a kapor rybničný), u ktorých sa nepotvrdili zvýšené hodnoty rizikových cudzorodých látok v konfrontácii s aktuálne platnými smernicami a nariadeniami na tomto hygienickom úseku ochrany konzumentov. Prekročené povolené množstvá boli zistené opakovane u druhu boleňa dravého (Leuciscus aspius), u ktorého sa potvrdila zvýšená miera koncentrácie ortute. Samozrejme je na príslušných kontrolných orgánoch v danej oblasti dohliadať na to, aby sa daná situácia v tejto súvislosti nezhoršila a postupne neboli kontaminované viaceré druhy rýb. Nakoľko je preukázané, že najväčšie koncentrácie xenobiotík sa v tkanivách rýb zaznamenávajú u dravých druhov rýb, tak ako to bolo v prípade boleňa dravého. Šťuka severná bola zatiaľ ako dravý druh ryby vyhodnotená ako druh s neprekročeným obsahom sledovaných cudzorodých látok, avšak treba sa mať aj v tomto prípade na pozore, nakoľko obsiahnuté kontaminanty v tkanivách môžu ovplyvňovať aj viaceré faktory (vek, miesto odberu a pod.). 16  Mesačník SRZ, 09/2019


Zákaz konzumácie boleňa dravého z VN Liptovská Mara

Momentálne sa bavíme o kontaminácii rýb vo VN Liptovská Mara. Je predpoklad, že zasiahnuté môžu byť aj iné revíry? Tak ako je pri boleňovi dravom (Leuciscus aspius) kontaminovaná VN Liptovská Mara, tak je v rámci Slovenska potvrdených viacero lokalít s hodnotami presahujúcimi sledované limitné hodnoty určené v tvz. hygienických smerniciach. Jedná sa napr. o rieku Nitra takmer v celom svojom pozdĺžnom profile, kde sa táto skúma a vyhodnocuje pomerne dlhý čas na skúmanom rybom druhu jalcovi hlavatom (Squalius cephalus) reprezentujúcim dané rybie spoločenstvo. Bohužiaľ, dosiahnuté výsledky neustále vykazujú zvýšené koncentrácie ťažkých kovov v skúmaných vzorkách. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že aj vizuálne „čistá“ voda a všetky živočíchy žijúce v nej môžu byť kontaminované nebezpečnými látkami až tak, že môžu mať negatívny dopad na ľudské zdravie. Preto je nutné pristupovať k vedecko – výskumných úlohám zodpovedne a na zodpovedajúcej úrovni, vykonávať pravidelné odbery vzoriek rýb príslušnými organizáciami a vypracovať adekvátnu metodiku na danom úseku monitorovania škodlivých látok vo vodách a živočíchoch pre zhodnotenie reálnej situácie s následnou informovanosťou širokej, nielen rybárskej verejnosti. Ing. Andrej Píš – rybársky hospodár MsO SRZ Nitra

Foto: boleň dravý (Leuciscus aspius) ulovený vo VN Liptovská Mara Mesačník SRZ, 09/2019  17


Predstavenie MsO SRZ Michalovce

80 rokov MsO SRZ v Michalovciach Korene organizovaného rybárstva na Zemplíne siahajú do obdobia Podkarpatskej Rusi, keď v dvadsiatych rokoch minulého storočia bol založený spolok rybárov so sídlom v Užhorode (kedy mal názov Ungvár- starý názov mesta Užhorod). Vďaka niekoľkým nadšencom a náruživým rybárom začalo svitať pre založenie rybárskej spoločnosti, ktorá by zakotvila v stanovách práva a povinnosti spoločenskej organizácie aj v Michalovciach. Tieto prvé iskierky založenia spolku sa zrodili až koncom tridsiatych rokov a z Užhorodského spolku sa oddelil spolok rybárov z Michaloviec, ich členmi boli v tom čase aj rybári z Trebišova a južného Zemplína. Zatiaľ prvá a zároveň najstaršia písomná zmienka sa našla v denníku Slovenská sloboda z 25. júla 1939, kde sa spomína schôdza spolku pod názvom – Ochranný rybársky spolok Michalovce. Bohužiaľ, mená zúčastnených funkcionárov sa tam nenachádzajú. Obdobie po druhej svetovej vojne je významné pre celú spoločnosť, je dôležité aj v činnosti a živote rybárov v Michalovciach. Vojnou zničené spoločenské organizácie sa začali postupne aktivovať v nových podmienkach. Toto obdobie patrí v spomienkach rybárov medzi najkrajšie. Bolo to obdobie, kedy priemysel a chemizácia nemali vplyv na znečistenie vodných tokov, navyše korytá riek boli neregulované a pre zdravý vývin a život vodných živočíchov priam ideálne. Pohovory so staršími rybármi ohľadom prvých mien zakladateľov rybárskeho zväzu v Michalovciach splnili naše očakávania. Bohužiaľ, mená zúčastnených funkcionárov sa tam nenachádzajú. Zakladajúci členovia spolku boli páni Fedorko a Dr. Bachman. Na začiatku päťdesiatych rokov, po založení Ústredného výboru československého zväzu rybárov, novelizované vyhlášky o rybárskom práve vytvárajú možnosť zakladania rybárskych organizácií v jednotlivých teritóriách našej republiky. Aj Michalovská organizácia - rybársky spolok sa začína aktivizovať. Do jeho čela sa dostáva pán Jozef Králik, ktorý bol našim prvým predsedom od roku 1952. členská základňa v tej dobe mala okolo 20 členov. člen rybárskej organizácie bol zároveň aj členom rybárskej stráže. Členské schôdze sa konali každý mesiac a boli povinné. V krátkosti spomenieme aj ostatných predsedov, ktorí stáli na začiatku v čele Michalovskej rybárskej organizácie. Medzi prvými predsedami boli pán Podstavský st. (1962), pán Fulstr (1966), pán Pigoš (1970), pán Popadák (1974), pán Popík. Za predsedovania pána Podstavského staršieho a pána Popadáka sa výbor neustále skvalitňuje. V jeho radoch postupne pracujú mnohí oduševnení rybári a funkcionári ako pán Cibík, pán Balický Ján a ďalší , ktorí sa svojou aktivitou pričinili o rozvoj Michalovského rybárstva. Na koho sa nedá zabudnúť a koho 18  Mesačník SRZ, 09/2019


Predstavenie MsO SRZ Michalovce

určite musíme spomenúť, je dlhoročný člen, funkcionár, rybársky hospodár a tajomník v jednej osobe, pán Brindzák. Tento rybár telom aj dušou prispel svojou svedomitou a obetavou prácou k rozvoju našej rybárskej organizácie podstatným dielom. V našej organizácii ako funkcionár strávil viac ako dve desaťročia. V tomto období sa začína aj systematické zarybňovanie a využívanie všetkých druhov vôd. Organizácia nadobúda finančné prostriedky z členských príspevkov a z hospodárskeho lovu. Členský príspevok v tej dobe činil 80 Kčs. V šesťdesiatych rokoch bolo evidovaných veľmi málo rybárov, do 100 členov. Väčšinou boli zameraní na rieky a lov bielej ryby, čiže podustiev, pleskáčov, plotíc, mrien, jalcov a taktiež dravcov ako zubáč, štuka, sumec. V roku 1966 boli prvýkrát zavedené celoslovenské povolenky. V šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch začali vznikať rybníky Materiálová jama Michalovce, VN Pozdišovce, VN Vinné Jazero, VN Vyšná Rybnica a tak začalo pribúdať aj evidovaných rybárov. Ich počet postačoval pre zarybňovanie týchto revírov. Rok 1966 bol prelomový v rybárstve na Zemplíne. Zo zaplavených močarísk a pôdy pri obciach Vinné, Klokočov, Kaluža, Kusín, Jovsa, Zalužice , Lúčky, Hnojné, vznikla vodná plocha, ktorá v prvom rade mala slúžiť pre novovybudovanú elektráreň Vojany a mala zabrániť záplavám na južnom Zemplíne. Pomenovaná bola podľa Zemplína a to Zemplínska šírava. Bola to najväčšia vodná plocha na Slovensku v rozlohe 3600ha. Štátne rybárstvo Stupava dostalo za úlohu zarybniť túto vodnú plochu. Zhostilo sa jej výborne a táto nádrž sa stala rajom rybárov. Tým stúpla rapídne aj členská základňa Miestnej organizácie Michalovce. Organizácia tak zosilnela a prišli k nám za členov šíravskí rybári, ktorí si kupovali

Foto: Výstavba materiálovej jamy v Michalovciach, brehy bolo treba vyčistiť od smetí / rok 1982.

Foto: Výstavba Zemplínskej Šíravy.

Foto: Časť výboru, ktorý sa zúčastnil prvého ročníka preteku na ťažko na Z. Šírave – prímestská oblasť v roku 1988: Demčák, Milan Podstavský (predseda MO SRZ Mi), Petrik, A.Ondo, Hornák, Šeketa, Sisák, Š. Ondo, Ondrejka, Bilík, Šaffa

Mesačník SRZ, 09/2019  19


Predstavenie MsO SRZ Michalovce

povolenky v tej dobe za 25 korún. Z tristo členov sme mali zrazu 1000 členov. Zarybňovanie a dobrá práca výboru priťahovali ďalších a ďalších členov. 10. marca 1994 ministerstvo Pôdohospodárstva schválilo za užívateľa revíru Zemplínska Šírava SRZ Radu Žilina. Od 1. apríla 1994 je teda VN Zemplínska Šírava obhospodarovaná radou Žilina. Členská základňa sa v tom období zvýšila na 849 členov a počet detí sa taktiež zvýšil na 512. V šesťdesiatych rokoch výbor zakúpil na námestí spolu s chovateľmi budovu, ktorú si podelili na polovicu. S rastom členskej základne výbor začal uvažovať o stavbe nového rybárskeho domu. S pomocou Rady Žilina, v roku 2001 bola zahájená výstavba novej budovy, ktorou sa môžeme pýšiť až doteraz. 1. januára 1991 zanikol Krajský výbor SRZ. V tom období je naším predsedom Daniel Fryk. 27. marca 1994 sa konali nové voľby a členská základňa si na schôdzi zvolila nový výbor v tomto zložení: predseda: p. Podstavský, tajomník p. MUDr. Rudáš, podpredseda p. Sisák, hospodár p. Šeketa, členovia výboru p. Ondo, p. Žofčák, p. Hornák, p. Nadzam. Revízna komisia bola zvolená v tomto zložení: p. Pucek, p. Šaffa, p. Hric. Na schôdzi sa zúčastnilo 167 členov MO SRZ Michalovce. Po náhlej smrti pána Milana Podstavského v roku 2006 výbor na svojom zasadnutí jednohlasne zvolil za nového predsedu pána Šaffu Vladimíra. Výbor sa za tie roky obmieňal, ale popredný funkcionári ostali, napr. tajomník MUDr. Rudáš, podpredseda Sisák, hospodár Šeketa Juraj, členovia výboru p. Hujdic, p. Kravec, p. Demcák, p. Mgr. Oravec, p.Kehl. Ale do výboru prišli aj nove tváre: p. Balint, p. Tegi a p. Kulcár. 2. apríla 2006 sme sa transformovali z MO SRZ Michalovce na MsO SRZ Michalovce a tým oficiálne vznikli aj Obvodné organizácie. 28. februára 2010 na Mestskej konferencii si členská základňa zvolila vo voľbách nový výbor v zložení: predseda p. Šaffa , tajomník p. MUDr. Rudáš, podpredseda p. Sisák , hospodár p. Kačmarský, členovia výboru p. Tegi, p. Balint, p. Angi, p. Mgr. Oravec, p. Hujdic, p. Ing. Tadian, p. JUDr. Sabadoš, p. Seman, p. Kulcár. Do kontrolnej komisie boli zvolení p. Pucek, p. Snínsky, p. Husár. Za doby p. Podstavského a pána Šaffu bol našim hospodárom pán Juraj Šeketa - hospodár podobného typu, ako bol p. Brindzák. Spoľahlivý, riadil všetky činnosti. Bol prvým hospodárom odsúhlaseným Radou Žilina na Zemplínskej šírave. Choroba v najlepšom veku mu v rozbehnutej práci zabránila pokračovať. Členská základňa MsO SRZ Michalovce sa neustále mení, nakoľko zohnať prácu na Zemplíne je veľký problém. Ku koncu roka 2009 evidujeme 1600 dospelých rybárov a 320 deti. Výbor za posledné funkčné obdobie vytvoril pre rybárov ideálne podmien-

Foto: Na fotografiách je starý Laborec v Michalovciach, časť pri Stráňanskom moste

20  Mesačník SRZ, 09/2019


Predstavenie MsO SRZ Michalovce

ky v zarybňovaní revírov, veľkým počtom rôznych súťaží, usporiadaním plesu, tábora mladých rybárov a nakoniec sa podujal usporiadať veľkú medzinárodnú súťaž v love kaprov na Zemplínskej šírave „Zemplínsky kapor“. V roku 2011 naša členská základňa eviduje 1378 dospelých, mládež 125 a 145 detí. Spolu aj s tými čo prerušili členstvo z rôznych dôvodov nás bolo v roku 2011 spolu 1668 členov. Veľký pokles nastal hlavne u detí a mládeže. Nemôžeme nespomenúť vytvorenie novej internetovej webovej stránky v roku 2008 - www.srzmichalovce.sk . Hoci aj pred tým mala organizácia webovú stránku, no pre zlú ovládateľnosť bola zrušená a nahradená stránkou vyhovujúcou nám rybárom. Tu môžete sledovať život v organizácii. Dozviete sa o všetkých novinkách, o zasadnutiach výboru a práci výboru, cenách povoleniek, rybárskom poriadku, pláne brigád, o úspechoch, ale aj o počínaní našich reprezentantov v športových súťažiach. Zvláštnou kolónkou sú úlovky v jednotlivých rokoch. Zo starších no nezdokumentovaných tu patrí úlovok p. Balického sumec z roku 1954 o váhe 73 kg. Ján Balický sa môže popýšiť aj tromi zlatými odznakmi, ktoré mu boli udelené v roku 1985 za tri úlovky v kategórii zlatý odznak. Krásneho rekordného kapra o váhe 27930g ulovil aj MUDr. Rudáš Anton v roku 1994 na Zemplínskej šírave. Tento úlovok donedávna figuroval na čele úlovkov kapra v súťaži vyhlásenej časopisom Poľovníctvo a rybárstvo. Každoročne sú úlovky našich rybárov vyhodnocované na Mestskej konferencii a najťažšie úlovky po losovaní v kategóriách sú odmeňované. Záverom chceme poďakovať všetkým Vám skôr narodeným, ktorí ste nám pomohli nahliadnuť a zorientovať sa v rokoch, keď sa rybári na Slovensku začali združovať do spolkov, neskôr do organizácii. Patrí vám veľká vďaka za to, že teraz môžeme povedať, že 25. JÚL 1939 JE SVIATKOM RYBÁROV V MICHALOVCIACH. V roku 2019 bolo to teda výročie 80 rokov rybárstva a našej organizácie.

Predsedovia organizácie v rokoch 1974-2019: p. Popadák - bol predsedom našej organizácie od roku 1974 do roku 1982. Počas tohto obdobia sa začal organizovať spolkový život. Začali sa postupne zarybňovať revíry, ktoré nám boli pridelené. Od základu sa formovala rybárska stráž a členská základňa. Zloženie výborov sa často menilo, ale predsedníctvo ostávalo to isté. Hospodár: Vojtech Brindzák, Tajomník: p. Farkašovský, podpredseda: Ján Cižmár. p. Daniel Fryk - bol predsedom v rokoch 1982 - 1993. Bol strojcom zveľaďovania našich revírov, bol zástancom čistoty a poriadku, počas jeho funkčného obdobia sa začala spolupráca s Povodím Bodrogu a Hornádu, ktorá trvá dodnes. Organizoval množstvo brigád, nielen na rybníkoch, ale aj na riekach a potokoch. Bol hnacím motorom nielen pre rybárov, ale aj pre celý výbor. Ukázal všetkým cestu, ktorou sa dobrá organizácia má vydať, aby si zabezpečila do budúcnosti nielen kvalitnú členskú základňu, ale aj čisté životné prostredie. Zomrel tragicky, čest jeho pamiatke! Hospodár: Jozef Sandrej, tajomník: Anton Michalka, podpredseda: Juraj Jackuliak. p. Milan Podstavský - bol predsedom v rokoch 1994 až 2006. Počas jeho funkčného obdobia sa nanovo upevnila a sformovala rybárska stráž, nastolil poriadok v dodržiavaní rybárskych predpisov. Rybárska stráž začala bojovať proti pytliactvu s väčším nasadením. Mesačník SRZ, 09/2019  21


Predstavenie MsO SRZ Michalovce

Bol vynikajúci rybár, ale hlavne dobrosrdečný človek. Vedel byť prísny, ale stále ľudský. Pri jeho mene každý s úctou spomína na časy kedy bol predsedom. Do organizácie vniesol disciplínu a poriadok. Pod jeho vedením sa sformovala členská základňa, ktorej základy pretrvávajú dodnes. Zomrel v roku 2006, česť jeho pamiatke. Hospodár: Juraj Šeketa, tajomník: MUDr. Anton Rudáš, podpredseda: Ján Sisák, pokladník: Vladimír Šaffa. p. Vladimír Šaffa - je predsedom našej organizácie po smrti M. Podstavského, od roku 2006. Pod jeho vedením sa začalo raziť heslo „Nielen loviť, ale aj budovať a zviditeľňovať organizáciu“ a ktoré sa snaží vštepovať všetkým rybárom až doteraz. Vniesol do organizácie a do výboru „nový vietor“, nové myšlienky a nápady, ako viac zveľadiť našu organizáciu. Neostal len pri slovách, ale jeho práca je viditeľná všade okolo nás. Je zakladateľom najťažšieho preteku na Slovensku - ZEMPLÍNSKY KAPOR. Pod jeho vedením sa začalo kvalitné zarybňovanie našich revírov, zveľaďovanie a úprava našich VN, veľmi pozitívne naštartoval nadštandardnú spoluprácu s okolitými organizáciami. Práca s mládežou a výchova budúcej generácie rybárov sú pre neho veľkou prioritou.

Športová činnosť: So športovou činnosťou začal výbor s p. Brindzákom, ktorý usporadúval preteky výboru. Až za predsedovania p. Daniela Fryka vytvorila naša organizácia družstvo v zložení p. Ján Sisák, p. Jozef Pliško, p. Gabriel Onuša, p. Dušan Volovár, p. Milan Podstavský, p. Ladislav Valkovič, ktoré sa zúčastňovalo už aj pretekov usporiadaných okolitými organizáciami. V roku 1997 sme usporiadali na Zemplínskej Šírave Majstrovstvá Slovenska v LRU plávaná. Na Šírave v roku 2003 už za predsedovania p. Podstavského sme uskutočnili so súhlasom RADY pretek dvojčlenných družstiev v love rýb na plávanú. Tieto 6 hodinové preteky sa postupne stali najkvalitnejšími pretekmi, keď rekord utvorený pretekármi z Humenného predstavoval 85kg a doteraz nebol prekonaný. Tým sme pritiahli kvalitu v podobe Majstrov sveta z Maďarska. Po smrti p. Podstavského tento pretek niesol meno nášho predsedu - Memoriál Milana Podstavského. Škoda, že sme v ňom nemohli pokračovať na Zemplínskej Šírave! Od roku 2012 sa tento pretek uskutočňuje na VN Vinné jazero ako dvojkolový pretek na položenú. Naše športové družstvo LRU plávaná sa definitívne etablovalo v roku 1995, koncom 90.rokov sa vytvorili dve družstvá Michalovce A a Michalovce B. Družstvá pôsobili v druhej lige a divízii.

Foto: zasadnutie výboru, z prava: p. Fryk, p. Sisák, p. Sandrej, p. Michalka

22  Mesačník SRZ, 09/2019

Foto: Terajší pretekári LRU plávaná MsO SRZ Michalovce.


Predstavenie MsO SRZ Michalovce

Rybárske revíri v obhospodarovaní MSO SRZ Michalovce: Názov revíru

Číslo

Charakter

Výmera

Čierna voda

4-0330-1-1

kaprové vody

23 km

Duša

4-0440-1-1

kaprové vody

41,5 km

Laborec č.2

4-1130-1-1

kaprové vody

41 km

Materiálová jama MI

4-1450-1-1

kaprové vody

3 ha

VN Pozdišovce

4-3710-1-1

kaprové vody

9 ha

VN Budkovce I, II

4-3260-1-1

kaprové vody

3 ha

VN Vinné jazero

4-3900-1-1

kaprové vody

8 ha

VN Vyšná Rybnica

4-3970-1-1

kaprové vody

8 ha

VN Kolibabovce

4-3490-1-1

kaprové vody

2,75 ha

VN Blatce (Lapoš)

4-3230-1-1

kaprové vody

1 ha

VN Zemplínska Šírava (prítoky) Výpustný kanál VN Zemplínska Šírava

4-4040-4-1

lososové vody pstruhové

21 km

4-4140-1-1

kaprové vody

2,9 km

Okna č.1

4-1560-4-1

9,5 km

Olšinský potok

4-1640-4-1

Orechovský potok

4-1860-4-1

lososové vody pstruhové lososové vody pstruhové lososové vody pstruhové

14,6 km

Sobranecký potok č.1

4-2380-1-1

kaprové vody

2 km

Sobranecký potok č.2

4-2390-1-1

kaprové vody

18 km

3,2 km

Mesačník SRZ, 09/2019  23


Predstavenie MsO SRZ Michalovce

4-3710-1-1 VN POZDIŠOVCE Revír kaprový, rozloha 9 ha, vodná plocha nádrže pri obci Pozdišovce, ktorú postavili v roku 1987 Pozemné stavby Michalovce. Max. hĺbka 8m. Dno prírodné - bahnisté. Napájanie „rybníka“ prichádza z viacerých miestnych prameňov, z ktorých je najväčší Pekárka. Ten v minulosti napĺňal potok Lipovec. Rybia osádka: Kapor, Karas, Amur, Štuka, Zubáč, Sumec, Pstruh dúhový, Jalec, Pleskáč, Plotica, Červenica, Belica. 4-3900-1-1 VN VINNÉ JAZERO Revír kaprový, rozloha 8 ha, vodná plocha nádrže pri obci Vinné, napájaná z malých potôčikov, ktoré tečú z pohoria Vihorlat. Max. hĺbka 3m. Dno prírodné - bahnisté. Rybia osádka: Kapor, Karas, Amur, Tolstolobik, Štuka , Zubáč, Sumec, Pstruh dúhový, Jalec, Pleskáč, Plotica, Červenica, Belica. 4-1450-1-1 VN MATERIÁLOVÁ JAMA Revír kaprový, rozloha 3 ha, vodná plocha nádrže v Michalovciach - mestská cast IBV. Max. hĺbka 6m. Dno bahnisté. Brehy regulované, vykladané panelovými blokmi. Rybia osádka: Kapor, Karas, Amur, Tolstolobik, Štuka, Zubáč, Sumec, Pstruh dúhový, Jalec, Pleskáč, Plotica, Červenica, Belica. 4-3230-1-1 VN BLATCE/LAPOŠ Revír kaprový, rozloha 1ha, vodná plocha nádrže vzniknutá dažďovými zrážkami z bývalého kameňolomu pri obci Chonkovce. Dno kamenné. Max. hĺbka vody 3m. Rybia osádka: Kapor, Karas, Štuka,, Pleskáč, Plotica, Červenica, Belica. 4-3260-1-1 VN BUDKOVCE II./KOMANICE Revír kaprový, rozloha 1,75ha, vodná plocha nádrže pri obciach Budkovce a Dúbravka. Dno bahnisté. Max. hĺbka 3m. Rybia osádka: Kapor, Karas, Amur, Štuka, Zubáč, Sumec, Jalec, Pleskáč, Plotica, Červenica, Belica. 4-3970-1-1 VN VYŠNÁ RYBNICA Revír kaprový, rozloha 8ha, vodná plocha nádrže pri obci Vyšná Rybnica. Max. hĺbka 6m. Dno prírodné bahnisté. Napájanie riekou Okna. Rybia osádka: Kapor, Karasa, Amur, Štuka, Zubáč, Sumec, Pstruh dúhový, Jalec, Pleskáč, Plotica, Červenica, Belica. Na fotografii je aj vozidlo MsO SRZ Michalovce zakúpení pre potreby RS a nášho hospodára v roku 2011. 24  Mesačník SRZ, 09/2019


,

Predstavenie MsO SRZ Michalovce

Vznik OO Sobrance. Založenie siaha do 40.rokov minulého storočia. Po roku 1960 po delimitácii okresov sa organizácia zrušila a následne preniesla do Michaloviec. Prvé zloženie výboru OO SRZ SOBRANCE: predseda p. Ladislav Rejta, Jozef Bojacko, p. Ing. Zdeno Kondík, p. Ing. Mikuláš Repka, p. Jozef Geroc. V roku 1992 mala OO SRZ SOBRANCE 69 členov. Výbor od roku 2014 pracuje v zložení: Predseda Mgr. František Oravec, tajomník Ing. Miroslav Marcin, hospodár Miroslav Hofman, pokladník Martin Buksár, brigádnická činnosť Marcel Rožko, rybárska stráž Ing. Igor Gavula. V rokoch 2009 až 2013 Foto: Na fotografii zľava: Milan Valo, prvý predseda OO SRZ Sobrance Ladislav Rejta a predseda MO SRZ Micha- za predsedovania Mgr. Františka Oravca lovce Daniel Fryk. sa počet členov pohyboval okolo 150. Vodná nádrž Vyšná Rybnica je čistotou a kvalitou rýb jednou z najkrajších vôd našej organizácie. OO Sobrance v spolupráci s MsO SRZ Michalovce obhospodaruje aj tieto revíry: VN Kolibabovce, Okna č.1, Sobranecký potok 1 a 2, Orechovský potok a Olšinský potok, VN Blatce-Lapoš. Výbor OO Sobrance zvolený na členskej schôdzi dňa 4.2.2018 v Sobranciach: Martin Buksár - tajomník OO, Ing. Igor GavulaRS, Marcel Rožko – novozvolený predseda Foto: Výbor OO Sobrance zvolený dňa 4.2.2018 v OO, predseda MsO Michalovce Vladimír Sobranciach. Zľava: Martin Buksár - tajomník OO, Ing. Šaffa, Peter Mochtak, Marián Hornák. Igor Gavula- RS, Marcel Rožko - novozvolený predseda OO, predseda MsO Michalovce Vladimír Šaffa, Peter Mochtak, Marián Hornák.

Vznik OO Budkovce. Dňa 15. mája 1982 sa v priestoroch hasičskej zbrojnice uskutočnilo stretnutie 12-tich miestnych rybárov, z ktorého vznikol trojčlenný výbor na čele s autorom myšlienky Jankom Valom. Bol vytvorený realizačný výbor v zložení z ďalších členov Nadzama Jozefa a Volovára Dušana. Rybári, ktorí stáli pri jej zrode: Ján Valo, Dušan Volovár, Jozef Nadzam, Miloš Pastornický, Ján Lastomírsky, Gabriel Vašarhely, Ján Palo, Ján Parchovianský, Michal Gajdoš, Štefan Buchtík, Michal Litt, Marián Husták, Ján Valo ml., Jozef Nadzam ml. Vo voľbe do výboru boli zvolení takto: predseda Ján Valo, tajomník Dušan Volovár a hospodár Jozef Nadzam. Medzi revíry OO Budkovce patria Duša, ktorá mala rozšírené koryto, ktoré bolo v tom čase už značne zarastené krovinami a zabahnené. Počítalo sa s tým, že po vyčistení od porastu sa zabezpečia potrebné mechanizmy a prehĺbi sa koryto. Išlo o koryto Duše pred reguláciou s plochou asi 1 ha, toho času zarastené krovinami a ostatnými stromami, hlavne vŕbami o počte asi 650 kusov. MNV zobral na seba Mesačník SRZ, 09/2019  25


Predstavenie MsO SRZ Michalovce

úlohu investora. Po takmer trojročnom vybavovaní na príslušných úradoch a množstve pracovných porád bolo vydané stavebné povolenie. Následne sa podarilo cez Financný odbor KNV Košice zabezpečiť finančné krytie (vďaka predrevolučným podmienkam), aj dodávateľa, Hutné stavby Košice. V roku 1986 sa dielo podarilo zrealizovať. MO SRZ Michalovce zabezpečila prvotné zarybnenie novovzniknutého rybníka kaprom a následne aj inými druhmi rýb. V menšom rozsahu došlo aj k samovoľnému zarybneniu z Duše. Rok predtým, t.j. v roku 1985, Povodie BaH zavŕšilo svoj zámer na toku Duša, prečistilo koryto, vybudovalo betónovú hrádzu so stavidlom a panelovú prístupovú cestu. Tým vznikla nová nádrž o rozlohe asi 0,8 ha. Razom tu boli dva pekné rybárske revíry. Vďaka poznatkom získaným pri výstavbe prvého rybníka a veľkej pomoci zo strany ONV a oveľa menšími problémami ako predtým a v roku 1988 bol na svete tretí rybník. Tri vodné plochy v chotári urobili z Budkoviec novú baštu rybárstva v regióne.

Foto: Prebiehajúca výstavba rybníkov v Budkovciach.

Foto: Zakladatelia OO Budkovce: Dušan Volovár, Ján Valo, Jozef Nadzam.

Vznik OO Strážske. Založenie sa datuje od roku 1989, jej členskú základňu tvorili osemdesiati šiesti rybári. Pod vedením predsedu OO Strážske p. Jána Sisáka a hospodára Ladislava Žofčáka sa organizovali pravidelné členské schôdze, brigády a usporadúvali sa preteky na Laborci, časti Krivoštany. Aj tu sa prejavila „demokracia po svojom“ a v 90-tych rokoch začala hlavne mládež odchádzať za prácou do zahraničia. Tým poklesla členská základňa na 67 rybárov a začala stagnovať práca celej OO Strážske. Postupne sa rozpadol výbor a organizačné práce zabezpečuje iba jeho predseda, p. Ján Sisák. V roku 2001 mala OO Strážske 149 členov.

Foto: Rieka Laborec v Strážskom vyzerala kedysi takto (nezregulované brehy).

26  Mesačník SRZ, 09/2019

Foto: Zakladajúca listina OO SRZ Strážske z roku 1989.


Predstavenie MsO SRZ Michalovce

Pár slov na záver od výboru MsO SRZ Michalovce: Ubehlo 80 rokov existencie MsO SRZ v Michalovce. Tí, ktorí nám pomáhali pri objasnení našich začiatkov nás už opustili. No patrí im veľké poďakovanie za prácu ktorú odviedli, za to, že boli neraz príkladom pre nás mladších. Hoci aj predsedovia ako p. Podstavský, Fryk odišli z našich radov ešte mladí. Veď p. Daniel Fryk by sa tohto roku dožil 70 rokov. Ale môžeme povedať, že zaučili nových funkcionárov, ktorí pokračujú a snažia sa o skvalitnenie a rozvoj športového rybárstva a propagáciu svojej činnosti v širokej verejnosti. Základné ciele boli orientované na uspokojovanie potrieb svojich členov, ale i rybárov hosťujúcich na našich revíroch. Medzi hlavné priority v tejto novej dobe patrilo správne využitie nadobudnutého majetku a oživenie a obohatenie našich rybárskych revírov. Významným prvkom v cielenej činnosti MsO SRZ Michalovce bolo zvyšovanie znalosti funkcionárov a členov o rybách a rybárstve. Vznikol nenahraditeľný odborný potenciál, ktorý svoje znalosti využíva v prospech rybárstva. Michalovská organizácia sa postupne dostala na úroveň, keď je uznávanou organizáciou nielen na východe, ale aj na celom Slovensku. Touto publikáciou chceme vzdať poctu a uctiť si obetavú prácu našich predchodcov a čestných radových členov, ktorí svojou činnosťou prispeli a kládli základy našej organizácie, ale i tým, ktorí sa neboja prevziať zodpovednosť a naďalej zveľaďujú športové rybárstvo v našom regióne. Podkladom pre vznik tohto diela bola predovšetkým kronika MsO SRZ Michalovce a zachovaná písomná dokumentácia výboru MsO SRZ Michalovce, ale taktiež dokumentácie okolitých rybárskych organizácií.

Foto: Výbor MsO SRZ Michalovce zvolený na Mestskej konferencii dňa 11.3.2018 na roky 2018-2021 Zľava hore: Andrej Seman, predseda Vladimír Šaffa, JUDr. Vladimír Sabadoš, Ing. Anton Tadián, Ján Sisák, tajomník Peter Angi, Milan Tegi, Michal Kalkahuz Zľava dole: Marcel Rožko, Tibor Balint, Rastislav Kačmarský, Stanislav Mesaroš, Štefan Macko, (na fotografii chýba Ing. Andrej Ivanko)

Mesačník SRZ, 09/2019  27


Záverečná strana

Denný čas lovu rýb v mesiaci september podľa § 11 Vyhlášky MŽP SR č. 381/2018 Z.z. kaprové vody: od 00.00 h do 24.00 h, pstruhové vody: od 6.00 h do 20.00 h, lipňové vody: od 5.00 h do 21.00 h.

Na rybách - Petrov zdar - stránka televíznej relácie pre rybárov Slovenský rybársky zväz - stránka Slovenského rybárskeho zväzu, Rada Žilina MESAČNÍK 09 2019 árskeho zväzu Slovenského ryb

Na príprave aktuálneho čísla sa podieľali: PhDr. Jaroslav Sámela, PhD., Richard Štencl, Ing. Tibor Krajč, PhD., Ing. Andrej Píš, Vladimír Šaffa, Rudolf Schwarz

Sámela, PhD. - PhDr. Jaroslav Rozhovor na úvod ov počas leta Množstvo úhyn adlianskom jazere Počúv na KHV v okolí Žiliny u rybárskeho práva Obmedzenie výkon ntácia výsledkov prieskumy a preze Ichtyologické boleňa Zákaz konzumácie vská Mara Lipto dravého z VN e SRZ Michalovc Predstavenie MsO

28  Mesačník SRZ, 09/2019

www.srzrada.sk

Profile for Slovenský Rybársky Zväz

Mesačník Slovenského rybárskeho zväzu 09/2019  

Mesačník Slovenského rybárskeho zväzu 09/2019  

Profile for srzrada
Advertisement