Ichtyologický prieskum CHRO Váh - Krpeľany

Po determinácií do úrovne druhu, zmeraní dĺžky tela (po bázu kaudálnej plutvy s presnosťou na 1 mm) a individuálnej resp. celkovej hmotnosti (s presnosťou na 1 g) boli ryby opätovne vypustené do miesta ich pôvodného výskytu. Časť vzoriek bola fixovaná v 6 %-nom roztoku formaldehydu pre následné laboratórne spracovanie.

V čase biometrického spracovania úlovku oboch odlovov súčasne prebehol kontrolný prieskum nižšie položeného hlbšieho úseku pomocou elektrolovu z člna. Cieľom bolo doplniť údaje o prípadnom výskyte ďalších druhov (najmä hlavátky podunajskej) ako aj sledovanie koncentrácie rýb v nižšie položených častiach toku s väčšou hĺbkou a pokojnejším prúdením, kde bol odlov pomocou brodenia nerealizovateľný.

Hodnotené vlastnosti ichtyocenóz

Tabuľka 1: Základná charakteristika a zaznamenané fyzikálno-chemické parametre vodného prostredia na sledovaných lokalitách

V rámci štrukturálnych znakov bola vyhodnotená relatívna početnosť (dominancia) podľa Lososa et al. (1984) ako aj indexy diverzity (druhovej rozmanitosti) a ekvitability (vyváženosti spoločenstva), vypočítané podľa Shannona (1948), resp. Sheldona (1969). Status druhovej ochrany bol prevzatý z Červeného zoznamu mihúľ a rýb Slovenska od Košča & Holčíka (2008). Názvoslovie je prevzaté od Froese & Pauly (2021), systematické zaradenie z práce Nelson et al. (2016).

Kvantitatívne zhodnotenie ichtyocenóz bolo spracované ako úlovok na jednotku rybolovného úsilia (CPUE), vyjadrené početnosťou ako aj biomasou jednotlivých druhov. Tieto ukazovatele boli vyhodnotené zvlášť pre časť rieky Váh a Oravy (z dôvodu rozdielnych fyzikálno-chemických ukazovateľov vodného prostredia daných recipientov) ako aj sumárne pre celý hodnotený úsek. Údaje boli prepočítané na časový úsek 1 hod. elektrolovu s použitím 3 (čiastkové výsledky jednotlivých tokov), resp. 6 elektrických agregátov (sumárne výsledky celého úseku).

Výsledky:

Druhové zloženie a ekologická charakteristika zaznamenaných druhov rýb

Celkovo sme na sledovanom úseku ulovili 19 druhov rýb. Pozorovaný však bol aj jeden exemplár hlavátky podunajskej, ktorý unikol dosahu elektrického poľa. Napriek tomu tento druh zaraďujeme do sumárneho zoznamu, ktorý tak celkovo predstavuje 20 zistených druhov v 7 čeľadiach (tabuľka 2). Najpočetnejšie zastúpenou bola čeľaď kaprovitých (Cyprinidae) s 10 druhmi, nasledovaná lososovitými (Salmonidae) so 4 druhmi a ostriežovitými (Percidae) s 2 druhmi. Zvyšné

Ichtyologický prieskum CHRO Váh - Krpeľany

čeľade (Balitoridae, Cottidae, Gadidae a Gobiidae) boli reprezentované len 1 druhovým zástupcom. Mierne odlišnosti v druhovej skladbe rýb boli zistené aj v rámci jednotlivých prelovených častí predmetného profilu (časť Váh / časť Orava).

Tabuľka 2: Zoznam zistených druhov rýb na sledovanom profile

Z ekologického hľadiska zloženie tunajšej ichtyofauny zodpovedá charakteru daného biotopu. V rámci preferencií vo vzťahu ku prúdu prevládajú reofilné druhy (60 %) nad eurytopnými (35 %), z hľadiska reprodukcie zase nehniezdiace (35 %), resp. ikru ukrývajúce litofily (20 %).

Ichtyologický prieskum CHRO Váh - Krpeľany

Z pohľadu ochrany predstavuje až 19 druhov rýb predstaviteľov jedného zo stupňov ohrozenia v zmysle klasifikácie IUCN. Z tohto počtu je hlavátka podunajská druh zaradený v kategórii zraniteľných druhov (VU), 4 druhy reprezentujú skupinu takmer ohrozených druhov (NT) a zvyšných 14 druhov je zaradených do kategórie menej dotknutých (LC).

Z celoročne chránených druhov v zmysle Vyhlášky 381/2018 Z. z. boli v čase prieskumu prítomné 4: býčko rúrkonosý, čerebľa pestrá, hlaváč bieloplutvý a hrúz tuponosý. Druhy európskeho významu reprezentovali hlaváč bieloplutvý (Príloha V Vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z), resp. hlavátka podunajská, mrena severná a lipeň tymiánový (Príloha VII rovnomennej vyhlášky).

Hlavátka podunajská a hlaváč bieloplutvý zároveň predstavujú druhy, pre ochranu ktorých sú vyhlasované osobitne chránené územia. Národný význam v zmysle uvedenej vyhlášky (Príloha VII) majú nosáľ sťahovavý, podustva severná, ploska pásavá a mieň sladkovodný. Ploska pásavá, podustva severná, hlavátka podunajská a lipeň tymiánový sú zároveň druhmi chráneným aj na základe Prílohy III (chránené druhy živočíchov) Bernského dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť.

Dĺžkovo-hmotnostná charakteristika

Charakteristika zaznamenaných druhov rýb z hľadiska ich dĺžkovej a hmotnostnej frekvencie je uvedená v tabuľke 3. Grafické znázornenie dĺžkových skupín jednotlivých zistených druhov s vyššou početnosťou poskytuje obrázok 2.

Tabuľka 3: Zoznam zistených druhov rýb na sledovanom profile

Obr. 2: Dĺžková štruktúra zaznamenaných druhov rýb s vyššou početnosťou

(Al bi – Alburnoides bipunctatus, Ba ba – Barbus barbus, Bt bt – Barbatula barbatula, Co go – Cottus gobio, Go ob – Gobio obtusirostris, Ch na –Chondrostoma nasus, Lo lo – Lota lota, On my –Oncorhynchus mykiss, Pe fl – Perca fluviatilis, Ph ph – Phoxinus phoxinus, Pr se – Proterorhinus semilunaris, Sa tr – Salmo trutta, Sq ce – Squalius cephalus, Th th – Thymallus thymallus, Vi vi – Vimba vimba)

Ichtyologický prieskum CHRO Váh - Krpeľany

Kvantitatívna charakteristika (CPUE)

Sumárna hodnota abundancie ichtyofauny sledovaného profilu dosiahla úroveň 357 ks.hod-1 Najvýraznejšie (eudominantné) postavenie (< 10 %) z pohľadu početnosti dosiahli ploska pásavá (20.90 %) a jalec hlavatý (19.62 %). Triedu dominantných druhov (5 – 10 %) zastupovali podustva severná (9.81 %), ostriež zelenkavý (7.68 %), slíž severný (7.04 %), hlaváč bieloplutvý (6.82 %) a pstruh potočný (5.33 %). Kategóriu subdominantných druhov (2 - 5 %) dosiahla čerebľa pestrá (4.90 %) nasledovaná zubáčom veľkoústym (3.84 %), lipňom tymiánovým spolu s hrúzom tuponosým (3.62 %) a mrenou severnou (2.13 %). Ako recedentné (1 - 2 %) boli z hľadiska abundancie vyhodnotené nosáľ sťahovavý (1.28 %) a mieň sladkovodný (1.07 %). Poslednú kategóriu subrecedentných (< 1 %) zastupovali zvyšné druhy v nasledovnom poradí: býčko rúrkonosý (0.85 %), pstruh dúhový (0.84 %), plotica červenooká (0.43 %) a belička európska spolu s jalcom maloústym (oba po 0.21 %).

V rámci celkovej biomasy (57.25 kg.hod-1) dosiahli eudominantné zastúpenie jalec hlavatý (50.21%) a podustva severná (38.80 %), ktoré tak sumárne predstavovali majoritný hmotnostný podiel z celkového počtu zaznamenaných druhov. Ďalšou kategóriou z pohľadu relatívnej biomasy bola až trieda subdominantných druhov, kde boli zaradené 2 druhy, a to pstruh dúhový (2.81 %) a lipeň tymiánový (2.22 %). Recedentné postavenie dosiahli mieň sladkovodný (1.53 %), pstruh potočný (1.51 %) a mrena severná (1.01 %). Zvyšné druhy (celkom 12) boli z hľadiska ich podielu na celkovej vylovenej hmotnosti rýb klasifikované ako subrecedentné.

Diverzita a ekvitabilita

Index druhovej diverzity dosiahol hodnotu 2.69 (bez zaradenia hlavátky podunajskej), ktorá tak odráža pestrý a cenný charakter tunajšieho rybieho spoločenstva. Miera vyrovnanosti zastúpenia jedincov jednotlivých druhov spoločenstva (ekvitabilita) bola vyhodnotená na úrovni 0.91. Takto vysoká hodnota poukazuje na takmer rovnomerné zastúpenie jedincov jednotlivých druhov z hľadiska ich početnosti na danej lokalite.

Záver:

V priebehu ichtyologického prieskumu bolo na sledovanom úseku Váhu pod sútokom s riekou Oravou zdokumentovaných 20 druhov rýb v 7 čeľadiach. Oproti minuloročným výsledkom sme tak potvrdili prítomnosť ďalších 7 druhov: Alburnus alburnus, Vimba vimba, Hucho hucho, Oncorhynchus mykiss, Lota lota, Sander lucioperca a Proterorhinus semilunaris. Výskyt týchto druhov je možné vysvetliť jednak z pohľadu ich prirodzenej migrácie z VN Krpeľany, resp. driftom (splavením) z vyššie položených nádrží na Váhu a Orave (belička európska, pstruh dúhový, zubáč veľkoústy, býčko rúrkonosý) alebo sa jedná o druhy vzácne (hlavátka podunajská), prípadne na danom úseku všeobecne málo početné (nosáľ sťahovavý, mieň sladkovodný).

Ichtyologický prieskum CHRO Váh - Krpeľany

Pstruh dúhový ako jediný predstavuje nepôvodný (alochtónny) druh, ktorého populácie sú závislé výhradne od umelého zarybňovania. Umelým zarybňovaním možno zdôvodniť aj výskyt mieňa sladkovodného, ktorý je ako druh súčasťou zarybňovacieho plánu na VN Krpeľany.

Z hľadiska druhového zloženia boli zistené viaceré rozdiely v porovnaní sledovaných častí predmetného profilu. Zatiaľ čo v chladnejšej vode pritekajúcej z rieky Váh bolo výraznejšie zastúpenie druhov čeľade lososovitých (pstruh dúhový, pstruh potočný, lipeň tymiánový) a hlaváčovitých (hlaváč bieloplutvý), v teplejšej vode s vyššou mierou turbidity pritekajúcej z Oravy naopak výrazne dominovali kaprovité druhy (mrena severná, podustva severná, jalec hlavatý, hrúz tuponosý, ploska pásavá, nosáľ sťahovavý).

Z ekologického hľadiska zostáva charakter miestnej ichtyocenózy zdá sa konštantný. Prevládajú zástupcovia reprodukčných skupín nehniezdiacich (kaprové reofily s vedľajším hospodárskym významom) ako aj ikru ukrývajúcich litofilov (zástupcovia čeľade lososovitých), ku ktorým sa v menšej miere pridávajú psamofily (hrúz, slíž), resp. speleofily (hlaváč, býčko). Z pohľadu preferencií vo vzťahu ku prúdu dominujú reofilné druhy nad eurytopnými. O konštantnosti zastúpenia jednotlivých ekologických skupín nasvedčuje aj porovnanie údajov s predošlými ichtyologickými štúdiami predmetného úseku (Holčík et al. 2000, Mužík 2012), na základe ktorého tak zostáva takmer nezmenené.

Kvantitatívne zhodnotenie ichtyofauny vyjadrené pomocou ukazovateľov CPUE prinieslo oproti minulému roku vyššie sumárne hodnoty v rámci početnosti (357 vs. 233 ks.hod-1) ako aj ichtyomasy (57.25 vs. 36.33 kg.hod-1). Pod tento fakt sa podpísal najmä výraznejší podiel kaprovitých reofilov, predovšetkým jalca hlavatého a podustvy severnej, ktoré dosiahli úroveň eudominantov v rámci oboch kvantitatívnych ukazovateľov. Celkovo však početnosť ako aj biomasa zostávajú na úrovni podpriemerných hodnôt. Jedným z vysvetlení môže byť prirodzené stiahnutie sa rýb do hlbších a pokojnejších častí rieky pod nami sledovaným úsekom, z dôvodu výrazne nižšieho prietoku v rieke v čase vykonávania ichtyologického prieskumu. Tento názor podporujú aj pozorovania v rámci kontrolného odlovu z člna v nižších častiach rieky, kde boli vo výraznejšej miere koncentrované väčšie exempláre prevažne kaprovitých reofilov (mrena severná, podustva severná). Ďalšou z možných príčin je zvýšený výskyt rybožravých predátorov, a to najmä kormorána veľkého (niekoľko kusov bolo pozorovaných priamo pred začiatkom ichtyologického prieskumu). Zvýšená miera predácie kormoránov sa čiastočne prejavila aj na charaktere ulovených rýb z hľadiska ich veľkostnej štruktúry. U vybraných druhov (podustva severná, jalec hlavatý) prakticky absentovali jedince vo veľkostnej kategórii 10 až 30 cm. Táto veľkosť rýb je pritom podľa viacerých autorov (Govedič & Janžekovič; Čech 2012) najviac preferovanou z hľadiska lovenej koristi u kormorána veľkého. V prípade jedincov väčších rozmerov bolo v úlovku zaznamenaných taktiež viacero rýb s poraneniami, ktorých charakter zodpovedal útoku tohto predátora.

Pozitívnym faktom bolo naopak potvrdenie výskytu juvenilných štádií u takmer všetkých druhov vyskytujúcich sa rýb (veková kategória 0+), čo opätovne potvrdzuje schopnosť ich auto-