Eticka-vychova-ucebnica-4-rocnik-ZS

Batoh plný elaní

Sem napíš svoje meno.

• Pracovný list pošli spolužiakovi, ktorý sedí po tvojej ľavej strane.

• Do listu, ktorý ti spolužiak podal, napíš alebo nakresli pre neho želanie do nového školského roka.

• Postupne budú listy putovať medzi vami tak, aby ti každý mohol napísať želanie, až kým sa ti list nevráti.

• Prečítaj si želania, ktoré sú určené tebe. Oslovilo ťa niektoré z nich?

Ktoré?

• Do veľkého batoha napíš želanie určené celej triede.

S ede.

• Zaspievajte si spoločne pieseň Keď si šťastný.

Keï si šťastný

Keď si šťastný, tlieskaj rukami (tlesk, tlesk),

keď si šťastný, tlieskaj rukami (tlesk, tlesk).

Keď si šťastný, tlieskaj, šťastný, tlieskaj, keď si šťastný, tlieskaj rukami (tlesk, tlesk).

Keď si šťastný, lúskaj prstami (lusk, lusk),

keď si šťastný, lúskaj prstami (lusk, lusk).

Keď si šťastný, lúskaj, šťastný, lúskaj,

keď si šťastný, lúskaj prstami (lusk, lusk).

Podľa uvedenej schémy sa ďalej spieva:

Udri do kolien (buchnúť po stehnách). Dupaj nohami (dupnúť).

Zvolaj hola-hej! (zakričať hola-hej!).

Všetko pri tom robte (postupne po 2x tlesknúť, zalúskať, buchnúť, dupnúť, 1x hola-hej! a na úplnom konci pesničky 3x hola-hej!).

Veselo

Prosím, ïakujem, prepáè

• Prečítajte si príbeh Florentský pisárik.

• V čom je podstata príbehu?

• Napíš slová, ktorými otec a syn vyjadrili vzájomné porozumenie.

• Ktoré ďalšie čarovné slová otvárajú ľudom srdcia pri vzájomných stretnutiach?

• Kedy si ty naposledy vyslovil niektoré z čarovných slov?

• Kedy teba niekto oslovil čarovným slovíčkom?

• Pripravte si vo dvojiciach niektorú zo scénok príbehu a zahrajte ju svojim spolužiakom.

Malý florentský pisárik

V chudobnej rodine železničného úradníka vo Florencii žil dvanásťročný chlapec. Otec mal chlapca rád a bol k nemu dobrý a ohľaduplný. Ale čo sa týkalo školy, bol náročný a prísny. Otec v ťažkej práci predčasne ostarel. Aby uživil rodinu, brával si okrem svojho zamestnania aj mimoriadnu prácu pre jedno nakladateľstvo a veľkú časť noci strávil za stolom pri prepisovaní textov.

„Oči mi na to doplatia,“ vravieval, „táto nočná práca ma zloží.“

Jedného dňa mu syn povedal: „Otecko, nechaj ma pracovať namiesto teba. Vieš, že píšem skoro ako ty.“

No otec mu odvetil: „Nie, synáčik. Ty sa musíš učiť.“

Syn vedel, že v tejto veci je zbytočné nástojiť na otca. Čo spravil? Vedel, že presne o polnoci otec prestane písať a odíde do spálne. Počkal, až zaspí, ticho sa obliekol, potme zašiel do izbičky, znovu zažal petrolejku, sadol si k písaciemu stolu. Začal písať, pričom presne napodobňoval otcovo písmo. A strany sa vŕšili. Napísal ich päť: pol líry! Vtedy prestal, odložil perá, zhasol svetlo a po špičkách sa vrátil do postele.

Ten deň sedel otec pri stole v dobrej nálade. Nezbadal nič. Robieval tú prácu mechanicky. Hotové strany zratúval až na druhý deň. S radosťou tľapol rukou synovi na plece:

„Ej Giulio,“ povedal, „tvoj otec je ešte dobrý pracovník. Včera som za dve hodiny urobil o dobrú tretinu práce viac ako zvyčajne.“

Dobrý výsledok Giulia posmelil a v nasledujúcu noc, len čo odbilo dvanásť, opäť sa dal do práce. Tak to robil po niekoľko nocí. Otec nespozoroval nič.

Keďže Giulio každú noc takto prerušil spánok a dostatočne si neoddýchol, ráno sa zobúdzal unavený. Večer zaspával nad domácimi úlohami. Otec si začal robiť starosti.

„Giulio,“ povedal mu raz ráno, „nepáčiš sa mi, už nie si taký ako kedysi. Pozri,

všetka nádej našej rodiny spočíva na tebe. Som veľmi nespokojný. Chápeš?!“

Prísne pokarhanie chlapca rozrušilo a rozhodol sa, že povie pravdu. Ale v ten istý deň pri večeri bol otec naradostený.

„Tak počúvajte,“ povedal, tento mesiac som zarobil o tridsaťdva lír viac ako minulý mesiac!“ a spod stola vytiahol vrecúško cukríkov, ktoré kúpil, aby spoločne so synmi oslávil mimoriadny zárobok.

„Nie, úbohý otecko,“ povedal si chlapec. „Neprestanem ťa klamať,“ a zanovito pokračoval v práci.

Postupne sa chlapec natoľko vyčerpal v nočnej práci, až ochorel. Matka úzkostlivo riekla otcovi: „Pozri, aký je bledý, určite je chorý.“

Otec naňho letmo pozrel a povedal: „Zlé svedomie ho ničí. Nebýval taký, keď bol usilovným žiakom a citlivým synom.“

Giulio otcove slová prijal s ťažkým srdcom, nechcel prísť o jeho lásku. Naisto sa rozhodol, že už nebude klamať. No i tak vstal aj v túto noc a azda zo zotrvačnosti začal robiť obvyklú prácu. Ako pohyboval rukou, vrazil do veľkej knihy, ktorá spadla. Giuliovi stuhla krv v žilách. Chvíľu sa však nič neudialo. Giulio sa upokojil a písal vytrvalo ďalej. A tak nezbadal, že mu otec tíško stojí za chrbtom a s úžasom a nehou ho pozoruje. Znenazdajky objal svojho syna a pokryl mu čelo bozkami: „Odpusť mi, Giulio, pochopil som všetko, poď so mnou.“ Vzal ho do náručia a odniesol do postele k matke.

„Pobozkaj tohto anjelského syna. Už tri mesiace nespáva a robí pre nás. A ja som ho trápil.“ Matka so slzami v očiach syna objala a uložila do postele.

„Ďakujem, otecko,“ opakoval Giulio. Ustatý a spokojný po dlhom čase pokojne zaspal.

Edmondo de Amicis (skrátené a upravené)

• Porozprávajte sa o príbehu Okuliarnik.

• Ako sa správal Rudko k novému spolužiakovi?

• Ako by si sa zachoval ty?

• Pospájaj farebné písmená a nájdeš ponaučenie, napíš ho (začni vždy písmenom s číslom).

• Vyfarbi slovo tolerancia.

• Napíš, čo je to tolerancia. ......................................................... ..........

• Ako sa môže ešte prejavovať medzi ľuďmi?

• Stalo sa aj tebe niečo podobné?..............................................................

• Napíš, čo. .........................................................................................................

• Ako si sa pritom cítil? ........................................................................ .........

Okuliarnik

Dvere triedy sa otvorili a ešte cez prestávku vošla do 4. A pani učiteľka. Viedla za ruku chlapca nižšieho vzrastu, s rovnými čiernymi vlasmi, ktorý mal na očiach silné okuliare.

,,Deti, predstavujem vám nového spolužiaka. Volá sa Viktorko a je z Vietnamu. Žije na Slovensku už päť rokov, a práve teraz sa s rodičmi presťahoval do nášho mesta. V treťom ročníku mal samé jednotky a verím, že aj na našej škole sa mu bude dariť. Dúfam, že medzi vami nájde veľa dobrých priateľov.“

Cez ďalšiu prestávku väčšina detí obiehala lavicu malého Viktora. Niektoré zo zvedavosti, ako vyzerá Vietnamec zblízka, iné v snahe pomôcť mu s nejakými maličkosťami. Iba Rudo, najväčší silák z triedy, sa nemal k ničomu. Bol urazený, že deti zaujal niekto iný a nahnevane sa na ne osopil: ,,Čo sa tomu okuliarnikovi indickému vnucujete!“

Deň za dňom ubiehal. Deti si postupne na Viktora zvykli a on si našiel v triede veľa dobrých kamarátov. Len Rudko, kde mohol, tam sa Viktorovi posmieval. Keď hrali chlapci futbal, pokrikoval na Viktora: ,,Okuliarnik indický, prihraj!“ Aj deťom v triede to už prekážalo. Najmä tým, ktorí nosili okuliare. Upozornili na to pani učiteľku. ,,Rudko, musím sa s tebou porozprávať!“ zavolala pani učiteľka Rudka do kabinetu. ,,V tretej triede si bol dobrý žiak a teraz... zhoršené známky z čítania, z matematiky, aj správanie nie je celkom v poriadku. Chceš mi k tomu niečo povedať?“ Rudko mlčal ako hrob.

Pani učiteľka pokrútila hlavou a ustarostene povedala: ,,Porozmýšľaj, v čom robíš chybu a ako sa to dá napraviť. Keď na to prídeš, môžeme sa o tom porozprávať. Budem si ťa všímať pozornejšie, hádam na to spolu prídeme.“ Rudkovi však do reči nebolo. Blížilo sa rodičovské združenie a polročné hodnotenie.

Na rodičovskom združení Rudkova mamička pozorne počúvala, čo hovorí pani učiteľka o Rudovom čítaní a výsledkoch z ostatných predmetov. ,,Pani učiteľka, Rudko sa sťažoval, že nevidí na tabuľu, preto začal minulý týždeň nosiť okuliare. Možno práve preto zle čítal,“ snažila sa mamička obhájiť Rudkove zlé výsledky.

,,Rudko žiadne okuliare v škole nemal,“ začudovane povedala pani učiteľka. ,,Ja už viem, kde je pes zakopaný. V pondelok máme triednickú hodinu a porozprávame sa o vzájomnej tolerancii.

Mária Otottová

Deti, viete, čo je tolerancia?

Dievèa tá a chlapci

Janko a Janka

Janko s Jankou, veruže, majú radi kaluže.

Mamička len hlavou krúti, bielizeň, tak tá ju rmúti.

Tričká, tielka, nohavice, samý fľak a trhanice.

„Čo ste spolu vystrájali?“

„Mami, my sme sa len hrali!“

Zahrajte sa hru: Vstane ten, kto... (má rád..., dobre ovláda..., nosí..., zaujíma sa o...).

Čo ste zistili?

Čo majú spoločné chlapci a dievčatá?

O čo sa najviac zaujímajú chlapci, o čo dievčatá?

Aké sú medzi nimi rozdiely?

Ako sa správajú chlapci a dievčatá vo vzájomných vzťahoch?

Menuj povolania mužov, ktoré môžu vykonávať aj ženy.

Povedz povolania žien, ktoré vykonávajú aj muži.

• Dokonči myšlienku: Buďme k sebe... Nájdeš ju v tajničke s povolaniami. Nakresli, čím by si chcel byť ty.

U È I E Ľ K A V D I È

P I O T H R E È K A

L E K Á K A

P R E D V A È

Ú R A D Í K

L E U Š K A

P R Á V I K

È A Š N K

Predstav si

Volám sa , teda som chlapec/dievča (nevhodné preškrtni)

Aký by mal byť podľa tvojich predstáv správny chlapec či správne dievča?

Nakresli alebo napíš svoju predstavu.

Ak si dievča, vyber si chlapca, ak si chlapec, predstav si dievča.

• Podeľ sa so svojimi predstavami so spolužiakmi.

• Čo si vážia a obdivujú chlapci na dievčatách a čo dievčatá na chlapcoch?

• Je niečo, čo sa nepáči chlapcom na dievčatách a čo dievčatám na chlapcoch? Čo to je?

• Aké výhody máš, že si chlapcom alebo dievčaťom?

• Čo môžeš urobiť pre to, aby sa zlepšili vzťahy medzi chlapcami a dievčatami vo vašej triede?

• O svojich postrehoch a návrhoch sa porozprávajte so spolužiakmi.

Ako spolu vychádzame

• Čo majú spoločné dvojice na obrázku?

• V čom sa odlišujú?

• Porozprávajte sa, čo všetko ich môže spájať, čo prospešné môžu spolu vykonať.

Hviezdne dieťa

Raz, práve keď padala hviezda, našli v lese dvaja drevorubači dieťa. Aj keď boli chudobní, jeden z nich si ho vzal domov a vychovával ho so svojimi deťmi. Chlapca nazvali Hviezdne dieťa. Vyrástol do nevídanej krásy a to ho pokazilo. Začal byť pyšný a vyvyšovať sa nad svojich kamarátov, zhadzoval ich, vysmieval sa im a bol k nim krutý. Oni ho obdivovali pre jeho krásu a začali nasledovať jeho zlý príklad. Hviezdnemu dieťaťu sa zvieratká zďaleka vyhýbali, lebo im ubližoval a trýznil ich. Do žobrákov, ktorí prechádzali okolo, hádzal kamene.

Raz prišla do dediny úbohá žobráčka a posadila sa na námestí pod strom. Keď ju Hviezdne dieťa uvidelo, začalo dobiedzať:

„Pod takým pekným stromom sedí taká nepekná žobráčka,“ a chcelo ju vyhnať.

Vysvitlo však, že žobráčka je jeho matka, ktorá ho pred rokmi stratila a teraz ho všade hľadá. Hviezdne dieťa sa urazilo, že tá úbohá žobráčka je jeho matka, a s odporom jej povedalo:

„Vôbec ti neverím, že si moja matka, si príliš škaredá. Odíď, odkiaľ si prišla a mňa nechaj na pokoji!“

Žobráčka sa zmohla iba na krátku odpoveď:

„Veď sa pozri na seba, celkom sa na mňa podobáš.“

Chlapec neveril vlastným ušiam. Utekal sa pozrieť do studničky, ako vyzerá, a naozaj, až sa zľakol svojho obrazu. Bol úplne zmätený. Vtedy si uvedomil, že ho stihol trest za to, že zaprel svoju

matku. Rozplakal sa a rozhodol sa, že ju musí nájsť a odprosiť. Vydal sa teda do sveta.

Dlho putoval, až prišiel do mesta, kde ho prichýlil zlý čarodejník. Ten mu prikázal, že musí nájsť v lese zlatý peniaz a priniesť mu ho, lebo inak bude zle. Hviezdne dieťa blúdilo po lese, ale nič nenašlo, len v pasci zamotaného zajačika. Zajačik prosil, aby ho vyslobodil. Potom mu poradil, kde nájde zlatý peniaz. Hviezdne dieťa sa naradované vracalo do mesta s peniazom, ale tu ho pred mestskou bránou o peniaz poprosil úbohý starček. Hviezdne dieťa mu ho dalo, aj keď vedelo, že sa to s ním zle skončí.

Vtom sa otvorili všetky brány a ľudia ho vítali ako svojho kráľa, ktorého podľa dávnej veštby očakávali. Hviezdne dieťa skromne vysvetlilo dvoranom, že musí nájsť svoju matku žobráčku, ktorej kedysi veľmi ublížil. A zrazu ju spozoroval v dave. Rozbehol sa k nej, padol pred ňou na kolená a odprosoval ju. Ale matka mu už dávno odpustila a nechcela, aby pred ňou kľačal.

Vtedy sa stal zázrak. V okamihu vedľa neho miesto starej žobráčky stála krásna kráľovná a po jej boku kráľ.

Tak sa všetko dobre skončilo. Hviezdny chlapec, teraz už kráľ, bol opäť krásny ako predtým, ale navyše bol aj dobrý a múdry. Nikdy sa už nad nikoho nevyvyšoval, nikoho nezhadzoval a vládol spravodlivo.

Darina Harmanová

Tolerujme a vážme sa navzájom

Vystrihni nasledujúce obrázky.

• Pozorne počúvaj príbeh z pracovného listu 6a. Vyber obrázky o prejavoch:

• prijatia, úcty, dobrých skutkov, pomoci, tolerancie,

• vysmievaní sa a o krutosti.

• Z obrázkov zostav skladačku o tolerancii a úcte.

• Vytvor pravidlo o tolerancii a úcte. Napíš ho.

inemuzo e

H¾adám e p o r

• Dokresli tvár tak, aby sa ti trochu podobala.

Do čiapky napíš svoje meno.

Ďalej napíš: Čo rád vidíš

Čo rád počúvaš

Akú vôňu máš najradšej

Čo chceš povedať ostatným

• Porovnaj si so spolužiakom/spolužiačkou, čo si napísal a porozprávajte sa o tom.

• Porozumel si želaniam svojho kamaráta?

• V čom sa podobali tvojim? Ktoré sa odlišovali?

• Pozri si aj želania ostatných spolužiakov. Čím ťa prekvapili?

• Dokážeš prijímať želania, záujmy a potreby iných v škole, doma, medzi kamarátmi?