Opä sme spolu
Do pripraveného krúžku napíš svoje meno.
Po obvode veľkého kruhu doplň krúžky podľa počtu spolužiakov.
Doplnené krúžky vyfarbi a napíš do nich mená.
Moje meno
1
Spievajme si o menách
Niet krajšieho mena
Vymyslite k tejto piesni ďalšie verše o menách.
Zaspievajte si známe piesne o menách, ktoré ste sa učili v nižších ročníkoch.
Vytvorme si pravidlá
Napíš, ktoré pravidlo je podľa teba najdôležitejšie:
v rodine –
v triede –
Vo dvojici vyberte pravidlo, bez ktorého by vaša trieda nemohla existo vať.
Napíšte ho a predstavte ostatným.
Nakoniec spoločne zostavte pravidlá vašej triedy a napíšte ich na veľký plagát.
2
Modrinové dvojièky
Keď nedodržiavame pravidlá
Teplé jarné slniečko svojimi lúčmi volalo Janku von na preliezky. Napísala si úlohy a volá na mamičku:
,,Vonku je krásne, môžem sa ísť hrať?“ Mama pozrela do jej izby a zachmúrene vraví:
,,Nezabudla si na niečo?“ Janka sa poobzerala okolo seba a uvidela rozhádzané hračky.
,,Už aj poupratujem!“ uistila mamičku.
,,A čo nového je v škole?“ pýta sa mama.
,,Ondrej má modrinu pod okom, narazil do dverí, bolelo ho to a deti sa mu ešte smiali.“
,,A čo nemá oči, kde sa pozeral?“
,,Oči síce má, ale cez prestávku sa chlapci naháňali, pozhadzovali z lavíc knihy a Ondrej sa o ne potkol,“ vysvetľovala Janka.
,,Ale dvere sa nikomu neuhnú,“ podotkla mamička.
„Ako to myslíš, mamička?“
,,Vieš, sú isté pravidlá doma aj v triede, ktoré treba dodržiavať, aby sa nám nič podobné nestalo.“
,,Ja viem, pani učiteľka nám ich na začiatku školského roku čítala a viackrát zopakovala.“
,,Nuž, niekedy nestačí pravidlá iba počúvať, ale musíme ich aj dodržiavať. Je len škoda, že mnohé deti musia veľa vecí vyskúšať na vlastnej koži, až potom sa poučia. Tebe sa to mohlo prihodiť práve teraz a možno by ste boli s Ondrejom modrinové dvojičky.“
,,Ale nie sme, ja som si už upratala izbičku,“ veselo vraví Janka.
Mária Otottová
S kým si rád pohovorím
O čom bol rozhovor princa s líškou?
Čo priniesol princovi a čo priniesol líške?
Najviac sa rozprávam
Najmenej hovorím s s
Prečo? Prečo?
3
podpis podpis
Malý princ
Stretnutie princa s líškou (úryvok)
Vtom sa zjavila líška.
„Dobrý deň,“ povedala líška.
„Dobrý deň,“ zdvorilo odpovedal malý princ, obrátil sa, ale nič nevidel.
„Som tu,“ ozval sa ten hlas, „pod jabloňou.“
„Kto si?“ spýtal sa malý princ. „Si veľmi pekná.“
„Ja som líška,“ povedala líška.
„Poď sa so mnou hrať,“ navrhol jej malý princ. „Som taký smutný.“
„Nemôžem sa s tebou hrať,“ povedala líška. „Nie som skrotená.“
„Ach, prepáč!“ povedal malý princ.
Ale po krátkej úvahe dodal:
„Čo znamená skrotiť?“
„Ty nie si odtiaľto,“ povedala líška, „čo tu hľadáš?“
„Hľadám ľudí,“ povedal malý princ. „Čo znamená skrotiť?“
„Ľudia,“ povedala líška „majú pušky a poľujú. Je to veľmi nepríjemné! Chovajú aj sliepky. Je to ich jediná prednosť. Hľadáš sliepky?“
„Nie,“ odpovedal malý princ. „Hľadám priateľov. Čo znamená skrotiť?“
„Je to už takmer zabudnutá vec,“ povedala líška. „Znamená to vytvoriť putá.“
„Vytvoriť putá?“
„Pravdaže,“ povedala líška. „Ty si pre mňa zatiaľ len malý princ podobný stotisícom malých chlapcov. Nepotrebujem ťa a ani ty ma nepotrebuješ. Ja som pre teba iba líška podobná stotisícom líšok. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete. Ja budem pre teba jediná na svete...“
„Začínam rozumieť,“ povedal malý princ. „Jestvuje jedna kvetina... Myslím, že si ma skrotila...“
„To je možné,“ poznamenala líška. „Na zemi sa dá všeličo zažiť...“
Antoine de Saint−Exupéry
Pav uèina
Napíš vlastnosti, ktoré umožnia pavúkovi opraviť a dostavať jeho sieť.
Namaľuj svojho pavúka a obrázok pomenuj.
4
Èo, keï spolu iak...
Vystrihni z dolnej časti listu puzzle, poskladaj ich a nalep do tohto rámčeka.
Porozprávaj sa so susedom o situáciách, ktoré sú na poskladanom obrázku.
Čo si o nich myslíte?
Stáva sa niečo podobné aj u vás?
Ako reaguješ ty v takomto prípade?
Ako môžeš pomôcť kamarátovi, ktorého šikanujú?
5
Èo cítiš?
Pozri si pozorne jednotlivé obrázky.
Zakresli do krúžkov výraz tváre podľa toho, čo pri pohľade na obrázok prežívaš.
Vyfarbi krúžok: červenou pri situácii, ktorá by ťa potešila, fialovou pri situácii, ktorá by ťa zarmútila, žltou pri situácii, ktorá by ťa nahnevala, modrou pri situácii, ktorá v tebe vyvoláva strach.
Nájdi situácie, v ktorých by si mohol pomôcť, a označ ich zelenou bodkou. Porovnajte si v skupinkách vaše výsledky a porozprávajte sa o nich.
6
Pozná t e s a dbo
Meno spolužiaka
Napíš o sebe a o spolužiakovi Tvoje meno
Obľúbené jedlo
Obľúbený nápoj
Najmilšia pieseň
Obľúbená farba
Želaný darček k narodeninám
Záľuba vo voľnom čase Tri vlastnosti, ktoré si ceníte u iných
Vymeňte si so spolužiakom pracovné listy.
Prečítajte si ich a odpovede porovnajte. Za správnu odpoveď o partnerovi si napíšte bod.
Nakoniec sa v skupine porozprávajte o tom, čo ste zistili.
7
?er
Škaredé káèatko
Pozorne počúvaj rozprávku a pozoruj obrázky.
V skupinke sa porozprávajte o tom, čo cítilo káčatko v jednotlivých situáciách. Ako by si tieto situácie prežíval ty?
8
Škaredé káèatko
Na starom gazdovskom dvore žila kačacia rodina. Mamka kačka zohrievala vajíčka, z ktorých sa jedného dňa vyďobalo na svet šesť žltučkých káčatiek – páperových guľôčok. Iba jedno vajíčko bolo väčšie ako ostatné. Vyliahlo sa z neho čudné sivé káčatko. Mamka kačka krútila hlavou nad tým čudom.
„Odkiaľ som len nabrala také škaredé káčatko!“ vzdychla mamka kačka zakaždým, keď naň pozrela. Sivé káčatko nielenže nebolo pekné, ale odháňalo bratov a sestry od jedla, pretože bolo ustavične hladné.
Úbohé škaredé káčatko bolo čoraz nešťastnejšie. Ostatné sa s ním nechceli hrať, lebo bolo nešikovné. Všetci z gazdovského dvora sa mu vysmievali. Káčatko bolo veľmi opustené.
„Úbohé škaredé káčatko,“ túlila ho k sebe mamka kačka, „prečo si iné ako ostatné káčatká?“
A vtedy bolo káčatku najhoršie, potajomky plakalo. Cítilo, že ho okrem mamky nikto nemá rád.
Napokon jedného rána na úsvite utieklo káčatko z dvora. Stalo si na breh rybníka, kde sa pásli husi. „Také škaredé káčatko sme ešte nevideli,“ vykrikovali pohŕdavo a odháňali ho. Káčatko sa chcelo vrátiť domov, ale nepoznalo cestu. Zatúlalo sa k chalúpke, v ktorej bývala stará sedliačka. Keďže táto dobre nevidela, myslela si, že je to hus. Strčila ho do klietky, aby jej znieslo niekoľko vajec. No škaredé káčatko vajíčka nie a nie zniesť. „Keď neznášaš vajcia, budeš na pečienku,“ dudrala starena.
Jednej noci, keď gazdiná zabudla zatvoriť dvierka na klietke, káča utieklo. Opäť bolo samo. Letelo, kým vládalo, a potom zosadlo v hustom lese. „Ukryjem sa tu navždy, keď ma nikto nechce,“ povedalo si. Jedno ráno, len čo po spánku otvorilo oči, zazrelo na modrej oblohe letieť veľké nádherné vtáky. Boli biele, mali dlhé štíhle krky a žlté zobáky. Sťahovali sa na juh do teplých krajín.
„Keby som aspoň jeden deň mohlo vyzerať ako ony,“ vzdychlo si káčatko. „Aspoň jedinký deň, hádam by si ma niekto obľúbil.“
Prišla zima a voda v rybníku zamrzla. Úbohé káčatko sa pustilo hľadať v snehu potravu. Vysilené od únavy kleslo na zamrznuté jazero. Náhodou naň naďabil sedliak a vložil si káča do kapsy.
„Úbožiatko, celé je premrznuté! Vezmem ho domov žene a deťom, postarajú sa oň,“ poľutoval ho. Káčatko konečne našlo lásku. V sedliakovom domci prežilo dlhú zimu v hojnosti a teple.
Na jar si sedliak povedal: „Káčatko podrástlo, pustím ho na slobodu, nech si užije voľnosti.“
Káčatko odletelo k rybníku. Sadlo si na vodu a vtom v nej uvidelo svoj obraz. „To som naozaj ja?“ čudovalo sa. V tej chvíli zosadli na rybník labute, ktoré sa vracali z teplých krajín. Káčatku hneď svitlo, že patrí k nim, a rýchlo sa k vtákom pridalo.
„Aj my sme labute ako ty,“ privraveli sa mu priateľsky. „Kde si zimovala?“ vypytovali sa.
„To by bolo na dlhé rozprávanie,“ odvetila šťastne mladá labuť a majestátne plávala so svojimi družkami po rybníku.
„Pozrite sa, aká je tá mladá labuť krásna,“ volali deti z brehu. „Je najkrajšia zo všetkých.“
A šťastná labuť – káčatko – na ne veselo zamávala.
Zahrajte si časť z príbehu o káčatku.
Hans Christian Andersen (skrátené)