Dejepis-ucebnica-7-rocnik-ZS

Ján Lukačka

Mária Tonková

Ľuboš Kačírek

Soňa Hanová

DEJEPIS

Autori © prof. PhDr. Ján Lukačka, CSc. PhDr. Mária Tonková, CSc. Mgr. Ľuboš Kačírek, PhD. Mgr. Soňa Hanová

Odborný garant: prof. PhDr. Róbert Letz, PhD.

Lektorovali: Mgr. Jana Brišová PhDr. Peter Mulík, PhD.

Grafický dizajn a obálka © SPN – Mladé letá, s. r. o.

Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pod č. 2019/4817:71-A1001 ako učebnicu Dejepis pre 7. ročník základnej školy a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Schvaľovacia doložka nadobúda účinnosť 9. októbra 2019 a má platnosť do 31. augusta 2023.

Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv.

Siedme vydanie, 2024

ISBN 978-80-10-04279-1

OBSAH

Predkovia Slovákov v Karpatskej kotline 6

1. Život našich predkov 6

2. Nitrianske kniežatstvo a Veľká Morava 9

3. Misionári Konštantín a Metod 13

4. Kultúrny prínos Veľkej Moravy 16

Slováci v Uhorskom kráľovstve 20

1. Kráľovstvo svätého Štefana 20

2. Nitrianske údelné vojvodstvo 23

3. Ústupčivý panovník 27

4. Tatársky vpád 29

5. Pán Váhu a Tatier 33

6. Zlatá baňa Uhorska 35

7. Prvý cisár na uhorskom tróne 39

8. Kráľ s havranom v erbe 42

Čo sme sa naučili 45

Rodí sa európska novoveká spoločnosť 47

1. Talianske mestské štáty 47

2. Európa humanistov – filozofov a vedcov 50

3. Európa si podmaňuje svet 54

4. Objavitelia a objavovaní 59

5. Reformácia a katolícka reforma 63

6. Svetové hospodárstvo a nové usporiadanie štátov 68

7. Vek rozumu – osvietenstvo 72

Habsburská monarchia v novoveku 76

1. Moháčska katastrofa 76

2. Na hranici s Osmanskou ríšou 79

3. Šírenie reformácie v Uhorsku 82

4. Bratislava – hlavné mesto Uhorska 85

5. Osvietená panovníčka 88

6. Reformátor na tróne 91

7. Epocha osvietenských vzdelancov 94

Čo sme sa naučili 97

Milí žiaci, pozývame vás na ďalšiu cestu za poznaním minulosti. Dejepis sa učíte už tretí rok, a tak ste už určite zistili, že odpovede na otázky Odkiaľ sme prišli? Kam ideme? pomáha rozlúštiť práve hlbšie poznanie dejín. Poznatky o minulosti našich predkov sú súčasne poznatkami o nás samých, o ceste, ktorú sme za stáročia prekonali a ktorá pokračuje ďalej do budúcnosti.

V učebnici budete sledovať veľký časový oblúk: od stredoveku až po Francúzsku revolúciu. Ale neobávajte sa. Naším cieľom nebolo sústrediť čo najviac faktov, ale ukázať vám základné súvislosti vývoja týchto storočí. Oboznámite sa s dôležitými udalosťami, vzťahmi a spoznáte zaujímavé osudy tých, ktorí sa významne zapísali do dejín. Vaša učebnica nezahŕňa iba slovenské, ale aj svetové dejiny, takže budete môcť spoznávať a porovnávať, aký bol vývoj u nás a v iných častiach Európy a sveta.

Dozviete sa, prečo sa naši predkovia usídlili práve na území, ktoré obývame dodnes, aké mali zvyky, čo radi robili, ako sa správali a organizovali. Dozviete sa, že naši predkovia sa vďaka svojim schopnostiam a kresťanstvu postupne zapojili do kultúrneho sveta a založili si prvé štátne útvary. Neskôr sa spolu s ďalšími národmi podieľali na tvorení Uhorského kráľovstva. Vďaka spoločnému rozprávaniu o národných a svetových dejinách ľahšie zistíte, čo naši predkovia vložili do veľkej pokladnice kultúry a civilizácie.

Veríme, že ste si už zvykli aj na novú podobu dejepisných učebníc. Historické informácie sme spracovali tak, aby vám poskytovali veľa priestoru na samostatné osvojovanie učiva. Učebnica si kladie za cieľ spojiť znalosti z dejepisu s ostatnými predmetmi, ale predovšetkým umožniť vám, aby ste sami vedeli hľadať vlastné odpovede na rozmanité otázky o minulosti človeka. Vaši pedagógovia už vedia, že sa to odzrkadľuje v tzv. didaktických častiach učebnice. Návody na uľahčenie svojej práce nájdu v ukážkach historických prameňov, mapách, obrázkoch, prehľadných schémach a v otázkachaúloháchktextu,ktorémajúrozličnýstupeňnáročnosti. Ich výber ponechávame na samostatnom zvážení každého učiteľa.

Časti Vedeli ste, že? ponúkajú priestor na prebudenie zvedavosti, zároveň by vám však mali pomôcť iným spôsobomsiupevniťnovéznalosti. V rubrike Precvičujme si vám

ponúkame inšpiráciu, ako dať do súvisu dejepis s ďalšími vyučovacími predmetmi. Námety na vlastnú prácu nájdete v Miniprojektoch. Práve v nich najviac využijete svoju zručnosť pri využívaní moderných digitálnych technológií. Aj tieto úlohy sú pripravené tak, aby sa vám stali prostriedkom na vlastné aktívne hľadanie a osvojovanie neznámych súvislostí minulosti s prítomnosťou. Časť Č o sme sa nau č ili slúži na upevnenie a systematizáciu nadobudnutých poznatkov. Môžete ju využiť aj ako inšpiratívny zdroj pri tvorbe esejí, na prácu v skupinách či vytváranie pojmových máp. Najvýznamnejšie pojmy z každého učiva obsahujú Moje kľúčové slová Pomôžu vám uvedomiť si najpodstatnejšie udalosti a osobnosti, o ktorých hovorí učivo. Pri čítaní učebnice sa zaiste stretnete aj s výrazmi, ktoré ste doteraz nepoznali. Ich význam vám vysvetľujeme v Slovníčku.

Učebnica je rozdelená na štyri tematické celky, dopĺňajú ju dve kapitoly určené na opakovanie učiva a jedna téma, ktorá vašim učiteľom pomôže pripraviť si pre vás ďalšie vyučovacie hodiny, aby vám ukázali, do akej miery je dejepisné učivo spojené s učivom iných predmetov a s našou súčasnosťou. Vaši učitelia zistia, že úpravy, ktoré sme v tomto vydaní urobili, súvisia s prispôsobením učebnice novým požiadavkám na učivo siedmackeho dejepisu.

Prajeme vám šťastnú cestu pri poznávaní minulosti.

Autori

PREDKOVIA SLOVÁKOV V KARPATSKEJ KOTLINE

Formovanie každého národa predstavuje zložitý, jedinečný a neopakovateľný proces. Začiatky niektorých veľkých národov sú relatívne jasné a zachytené v dobových prameňoch. Zrod menších etník už nie je taký zreteľný a ľahko zdokumentovateľný. Toto konštatovanie platí aj o Slovákoch. Najstaršie pomenovanie nášho národa (etnonymum) znelo Sloveni, čo je veľmi blízke všeobecnému označeniu Slovanov. Navyše sa toto starobylé pomenovanie v priebehu 14. storočia zmenilo v mužskom rode zo Sloven na Slovák. V ženskom rode (Slovenka) a v prídavnom mene (slovenský) sa však zachoval pôvodný tvar. Kultúrny a liturgický jazyk používaný na Veľkej Morave budeme označovať ako slovanský liturgický jazyk či slovanská liturgia, pretože nešlo o jazyk Slovenov, ale jeho základom bolo nárečie macedónskych južných Slovanov.

ZOPAKUJME SI

 Kde pôvodne žili naši predkovia?

 Na ktoré tri veľké skupiny sa rozvetvili Slovania a kedy prišli na naše územie?

 Ktoré druhy ľudskej činnosti zabezpečovali obživu vtedajšieho obyvateľstva?

1. ŽIVOT NAŠICH PREDKOV

Koncom 5. a začiatkom 6. storočia sa na území Slovenska usadil kmeň Slovenov. Pokojný život nových osadníkov však narušili kočovní a výbojní Avari. V úsilí vymaniť sa spod nadvlády Avarov vytvorili Sloveni spolu s ďalšími slovanskými kmeňmi začiatkom 7. storočia kmeňový zväz – Samovu ríšu.

SPOLOČNOSŤ SLOVENOV

Naši predkovia si aj po príchode do Karpatskej kotliny zachovali svoj spôsob života. Žili v menších otvorených osadách, ktoré tvorili jednoduché, čiastočne do zeme vhĺbené drevené obydlia so sedlovou strechou – zemnice. Zariadenie príbytku bolo veľmi skromné. V jednom rohu stála kamenná pec, dym sa odvádzal otvorom v strope. Pri stenách stáli nahrubo otesané lavice, na ktorých sa sedelo i spávalo. Vnútri sa uschovávali aj pracovné nástroje vyrábané zručnými kováčmi a pri ohnisku stáli keramické nádoby potrebné pri varení jedla. Spočiatku Sloveni vyrábali keramiku bez použitia hrnčiarskeho kruhu. Preto mala pomerne hrubé steny a nie vždy pravidelné tvary.

Naši predkovia boli predovšetkým roľníci. Žili a stravovali sa pomerne jednoducho. Základ stravy tvorili rôzne kaše z obilnín, strukovín a mlieka. Chlieb piekli v podobe menších placiek na otvorenom ohnisku. Jedli aj mäso z ulovenej divej zveri alebo z chovaného dobytka, ošípaných a hydiny. Vítaným doplnkom boli ryby, ktoré vtedy ešte žili vo všetkých riekach a potokoch. Jediným sladidlom bol med, ktorý

Rekonštrukcia jednoduchého obydlia Slovenov –zemnice

Keramika pražského typu

slamená strecha obilná jama kamenná pec

Sloveni získavali brtníctvom. Skvasením medu vyrábali alkoholický nápoj medovinu. Časť dopestovaných obilnín si museli odkladať do obilných jám na založenie novej úrody. Na čele jednotlivých kmeňov stáli náčelníci (vladykovia), ktorí viedli do boja vojenskú družinu. Tvorili ju všetci bojaschopní muži. Zásadné rozhodnutia týkajúce sa kmeňa sa prijímali na zhromaždení všetkých slobodných mužov. Takého zhromaždenia sa nazývali veča. Neskoroantickí autori to charakterizovali ako demokratický spôsob vlády.

AVARI A SAMOVA RÍŠA

V druhej polovici 6. storočia prenikli do Podunajskej nížiny kočovní Avari. Boli to krutí bojovníci, ktorí žili koristnícky a prepadávali susedné krajiny. Brali tam obilie, dobytok, odvádzali ľudí do otroctva. Takmer 250 rokov žili Avari v susedstve našich predkov, ktorých kronikári nazývajú Sloveni Ťažko znášali avarskú nadvládu a v rokoch 623 – 624 zorganizovali spoločne s ostatnými slovanskými kmeňmi povstanie proti Avarom. Počas neho sa na stranu našich predkov pridal aj franský kupec Samo a pomohol im zvíťaziť. Preto si ho zvolili za kráľa. Tak vznikol prvý známy kmeňový zväz západných Slovanov – Samova ríša. Samo vládol 35 rokov a vybojoval veľa víťazných bitiek proti Avarom i proti Frankom. Keď franský kráľ Dagobert napadol Samovu ríšu, Sloveni roku 631 v bitke pri Vogastisburgu (v dnešnom Rakúsku) jeho vojská porazili. Samo potom spravoval ríšu až do konca života. Po jeho smrti sa ríša rozpadla.

Dodnes nepoznáme presný rozsah územia Samovej ríše ani kde sa nachádzalo jej centrum. Samova ríša bola kmeňovým zväzom, ktorý vytvoril podmienky na vznik štátu. O vývoji na našom území v nasledujúcich dvoch storočiach sa nezachovali takmer žiadne písomné správy. Z archeologických nálezov však vieme, že osídľovanie územia nad Dunajom pokračovalo a v druhej polovici 8. storočia si Sloveni začínajú budovať svoj prvý štátny útvar – Nitrianske kniežatstvo.

RE Č PRAME Ň OV

Kronikár Fredegar o Samovi

Keď Slovania s vojskom zaútočili proti Avarom, kupec menom Samo, národnosťou Frank, postupoval s nimi vo vojsku. A pri tom preukázal takú veľkú schopnosť v boji proti Avarom, že to vzbudilo obdiv. Slovania, spoznajúc Samovu užitočnosť, zvolili si ho za kráľa a tu šťastlivo panoval 35 rokov. Za jeho vlády Slovania viedli mnohé boje s Avarmi. S jeho rozvahou a schopnosťou ich vždy porazili. Samo mal 12 žien z pokolenia Slovanov, s ktorými splodil 22 synov a 15 dcér.

Všetci Slovania uctievali mnoho bohov, bôžikov a modiel. Najvyššie stál boh Perún, vládca neba a blesku. Jeho meno sa nám dodnes zachovalo vo výrazoch hnevu „do paroma!“ alebo „aby to všetko parom vzal“. Bohom vojny bol Svarožič, bohom stád Veles, bohyňou jari a znovuzrodenia Vesna, bohyňou zeme a úrody Mokoš(ka), bohyňou zimy a smrti Morena. Verili aj v iné nadprirodzené bytosti – víly, démonov a škriatkov, ktoré by im mohli uškodiť alebo pomôcť. Okrem toho uctievali aj prírodné úkazy (letný i zimný slnovrat) a ďalšie výrazné prírodné útvary: mohutné stromy, chránené háje, studničky. Výraznejšie zmeny nastali až koncom 8. a začiatkom 9. storočia vďaka pôsobeniu kresťanských misionárov.

Avarský bojovník (rekonštrukcia)

Umelcova predstava Sama v kruhu jeho družiny

Perún

Rekonštrukcia hradiska v Pobedime (pri Piešťanoch)

Cestovateľ z Andalúzie Ibráhim ibn Jakúb v polovici 10. storočia o západných Slovanoch

Ako stavajú hrady (hradiská)

Naši slovanskí predkovia si hradiská stavali na obranu proti cudzím útočníkom. Budovali ich na kopcoch alebo na miestach chránených vodnými tokmi.

Väčšinu svojich hradov budujú Slovania takýmto spôsobom: nájdu si lúky bohaté na vodu a kroviská a vyznačia si na nich okrúhle alebo štvorcové miesto podľa toho, akého tvaru a veľkosti chcú mať hrad. Potom kopú dookola, navršujú zem, ktorú spevňujú kolmi a doskami. Vytvárajú tak valy, ktoré budujú až kým hradby nemajú požadovanú výšku. Potom vymerajú pre hrad na výhodnej strane bránu a postavia k nej most. Po ňom doň vchádzajú.

Dešifrujeme pramene

1. Ako opisuje kronikár Fredegar vznik Samovej ríše?

2. Opíšte, ako vyzerali hradiská, ktoré stavali naši predkovia. Pomôžte si aj obrázkom hradiska v Pobedime.

Slovníček

brtníctvo – lesné včelárstvo rekonštrukcia – obnovenie pôvodného stavu, prestavba

Moje kľúčové slová

pravlasť Slovanov

Avari

Samova ríša hradiská

Vedeli ste, že

 obilné jamy zhotovovali naši predkovia tak, že do zeme vyhĺbili dostatočne veľkú jamu hruškovitého tvaru, do ktorej natlačili slamu alebo ďalší horľavý materiál a zapálili ho? Vďaka vysokej teplote vznikla pomerne hrubá prepálená nepriepustná vrstva zeminy. Jamu naplnili obilím a utesnili jej otvor tak, aby sa dovnútra nedostala voda. V takejto jame vydržalo obilie aj niekoľko rokov

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Charakterizujte spôsob života našich predkov.

2. Opíšte, ako vyzeral príbytok našich predkov. Aké materiály používali pri jeho stavbe? Na základe opisu si jeho model môžete nakresliť do zošita.

3. Kedy a prečo vznikla Samova ríša? Kde sa rozprestierala? Vieme to určiť presne?

4. Vysvetlite, prečo si Sloveni začali stavať opevnené hradiská.

5. Aké druhy historických prameňov nám hovoria o dávnej minulosti našich slovanských predkov?

Precvičujme si biológiu

Čo pestovali a čo konzumovali naši predkovia? Predstavte si, že ste roľníci a žijete v dobe Slovenov. Ako by vyzeralo vaše denné menu? Porozprávajte, aké jedlo by ste si dali na raňajky, obed a večeru. Čo si myslíte, zodpovedala strava našich predkov požiadavkám zdravej výživy?

Chcete vedieť viac?

Dvořák, Pavel: Stopy dávnej minulosti 3 – Zrod národa. Budmerice: Rak, 2004. Kučera, Matúš: Stredoveké Slovensko. Bratislava: Perfekt, 2002.

2. NITRIANSKE KNIEŽATSTVO A VEĽKÁ MORAVA

Keď franský kráľ Karol Veľký definitívne porazil Avarov, vytvorili sa podmienky na rozvoj dvoch kniežatstiev naddunajských Slovanov: Nitrianskeho a Moravského. Spojením oboch kniežatstiev vznikla Veľká Morava, ktorá sa stala významným mocenským činiteľom v stredovýchodnej Európe. Za kráľa Svätopluka zaznamenala nielen najväčší hospodársky, ale aj civilizačný vzostup.

okolo 825 – 833 – vláda Pribinu v Nitre

833 – Mojmír I. vyhnal z Nitry Pribinu, vznik Veľkej Moravy

846 – 870 – vláda Rastislava

871 – 894 – vláda Svätopluka

894 – 906 – vláda Mojmíra II.

907 – bitka pri Bratislave, Veľká Morava pravdepodobne už predtým zanikla

VZNIK VEĽKEJ MORAVY

S upadajúcou mocou Avarov rástol vplyv a sebavedomie Slovenov. Postupne si vybudovali silné hradiská v Bojnej, Pobedime, vo Vyšnom Kubíne a v Spišských Tomášovciach. Najdôležitejšie hradisko – sídlo kniežaťa bolo v Nitre. Keď sa vojskám Karola Veľkého podarilo Avarov poraziť, Nitrianske kniežatstvo vystupovalo úplne samostatne. Rozprestieralo sa od Malých a Bielych Karpát na západe po východný oblúk Karpát a od ohybu Dunaja po severné karpatské hrebene. Prvým známym kniežaťom bol Pribina. Hoci bol ešte pohan, roku 828 dal na svojom hradisku v Nitre postaviť prvý známy kresťanský kostol u nás. Svedčí to o pokračujúcej kristianizácii. Západným susedom Nitrianskeho kniežatstva bolo Moravské kniežatstvo so sídlom v Mikulčiciach. Vládol v ňom knieža Mojmír.

Okolo roku 833 moravský knieža Mojmír I. vyhnal Pribinu a obsadil Nitrianske kniežatstvo Spojením Moravského a Nitrianskeho kniežatstva vznikla Veľká Morava. Nitrianske kniežatstvo si zachovalo istú mieru samostatnosti. Panovali v ňom mladší členovia mojmírovského rodu. Pribina po úteku z Nitry odišiel na územie Franskej ríše. Tu sa dal pokrstiť a neskôr získal územie pri Blatenskom jazere (dnešný Balaton v Maďarsku). Založil Panónske kniežatstvo so sídlom v Blatnohrade. Po Pribinovej smrti v kniežatstve vládol jeho syn Koceľ

Susedná Franská ríša pokladala územie Veľkej Moravy za svoju záujmovú sféru, preto sa oba štáty neraz dostávali do konfliktov. Veľkomoravské kniežatá jej nadvládu striedavo uznávali, inokedy bojovali za nezávislosť.

Knieža Mojmír I. sa vzpieral podriadiť Frankom, preto ho roku 846 nechal východofranský kráľ Ľudovít Nemec zosadiť

ZOPAKUJME SI

 Akým spôsobom sa formovali prvé štáty v západnej Európe v období raného stredoveku?

 Kedy a prečo sa rozpadla Franská ríša?

Socha kniežaťa Pribinu v Nitre od Tibora Bártfaya

Mojmír I. (okolo 800 – 846), zakladateľ Veľkej Moravy, prvý známy panovník Moravského kniežatstva. Portrét od výtvarníka Jozefa Cincíka

Rastislav sa narodil okolo roku 820, jeho ujom alebo strýkom bol veľkomoravský knieža Mojmír I. Do roku 846 bol pravdepodobne nitrianskym údelným kniežaťom, v rokoch 846 až 870 veľkomoravským kniežaťom.

Pravdepodobne takto vyzeral príslušník veľkomoravskej kniežacej družiny.

Vedeli ste, že

 hrad Devín bol významnou pohraničnou pevnosťou Veľ kej Moravy? Práve tu bol hrad „Dowina“ (podľa Fuldských letopisov), kde v roku 864 Rastislav potvrdil prísahu vernosti východofranskému kráľovi Ľudovítovi Nemcovi.

z kniežacieho stolca a namiesto neho dosadil jeho synovca Rastislava. Nový vládca spočiatku podporoval Franskú ríšu, ale postupne začal posilňovať svoje mocenské postavenie v stredodunajskom priestore. Rozširoval rady svojich družiníkov a budoval ďalšie opevnené hradiská.

Rastislav šikovne využíval rozpory medzi franskou elitou a uzatváral dočasné spojenectvá s jednotlivými odbojnými veľmožmi. Tak sa mu podarilo pripojiť k Veľkej Morave severovýchodnú časť Zadunajska. Najvýznamnejším počinom Rastislava bolo pozvanie kresťanských misionárov z Byzancie, solúnskych bratov Konštantína a Metoda, ktorí v reči ľudu šírili na území Veľkej Moravy kresťanstvo. Rastislav považoval svojho synovca Svätopluka sídliaceho v Nitre za vážneho konkurenta a chcel sa ho zbaviť. No ten sa o zámeroch svojho strýka dozvedel, zajal ho a vydal Frankom. Rastislav bol odsúdený na smrť, ale napokon ho oslepili a zavreli do kláštora, kde aj zomrel.

SVÄTOPLUKOVA RÍŠA

Ukážka opevňovacích techník v období Veľkej Moravy. Pomocou komorovej konštrukcie bol vybudovaný val a na jeho vrchole drevená palisáda.

Po uväznení Rastislava Frankovia obsadili Veľkú Moravu. Tu však vypuklo protifranské povstanie, ktoré viedol kňaz Slavomír. Franský kráľ sa rozhodol postaviť na čelo vojska, ktoré malo poraziť povstalcov, knieža Svätopluka. Ten bol od uväznenia Rastislava tiež v rukách Frankov. Svätopluk však nemal v úmysle pomôcť Frankom, pridal sa na stranu povstalcov a uštedril Frankom zdrvujúcu porážku. Roku 874 uzavrel Svätopluk s Ľudovítom Nemcom mier. Svätopluk bol mimoriadne schopný vládca. V krátkom čase stabilizoval vnútorné pomery v krajine a začal si podmaňovať okolité slovanské krajiny. Podrobil si územie zadunajských Slovenov, územie českých, poľských, sliezskych a lužickosrbských kmeňov Za necelé štvrťstoročie Svätopluk pretvoril Veľkú Moravu na silnú a rozsiahlu ríšu, ktorú museli rešpektovať aj východofranskí králi. Uznanie Veľkej Moravy sa Svätopluk usiloval dosiahnuť aj prostredníctvom pápežskej kúrie. Pápež Svätoplukovi vyhovel a roku 880 vzal Veľkú Moravu pod svoju ochranu. Zároveň Svätoplukovi povolil zriadiť biskupstvo v Nitre na čele s Nemcom Wichingom. Uznal tým nezávislosť Veľkej Moravy a Svätopluka postavil na roveň ostatným panovníkom vtedajšej Európy. Preto ho môžeme označiť za kráľa.

ČECHY LUŽICE

Praha

VÝCHODOFRANSKÁRÍŠA

SLIEZSKO

MORAVA VISLIANSKO

Brno

Staré Město

Mikulčice

Pohansko

Trenčín

Vyšehrad

Ducové

Bojná

Nitra

Bratislava

NITRIANSKO

Stoličný Belehrad

ZÁTISIE

BULHARSKO

ZÁNIK VEĽKEJ MORAVY

Po Svätoplukovej smrti roku 894 na trón nastúpil jeho starší syn Mojmír II. a mladší syn Svätopluk II. sa stal nitrianskym údelným vojvodom. Bratia od samého začiatku nenažívali v zhode a bojovali proti sebe, čo využili pripojené krajiny a odtrhli sa. Odtrhnutím českých kmeňov a Lužických Srbov sa začal vnútorný rozklad ríše. Na prelome 9. a 10. storočia do Karpatskej kotliny prenikol staromaďarský kmeňový zväz. Bratovražedné vojny boli jednou z príčin zániku Veľkej Moravy. Roku 906 sa odohrala bitka medzi Mojmírom II. a staromaďarským vojskom. Zahynuli v nej knieža i väčšina jeho družiny. To bola ďalšia z príčin jej zániku. V nasledujúcom roku 907 staromaďarskí bojovníci zvíťazili aj nad Bavormi v bitke pri Bratislave a stali sa novými vládcami Karpatskej kotliny. Po tomto roku sa už Veľká Morava v prameňoch nespomína.

Pádom Veľkej Moravy v rokoch 906 – 907 zanikol najvýznamnejší štátny útvar západných Slovanov v 9. storočí.

RE Č PRAME Ň OV

Vývoj Veľkej Moravy Pomocou zemepisného atlasu zistite, ktoré súčasné štáty sa nachádzajú na území niekdajšej Veľkej Moravy.

územie jadra ríše

územie získané za Rastislava

územie ovládané za Svätopluka

územie pravdepodobne ovládané

Svätoplukom

Kráľ Svätopluk I. bol najvýznamnejším panovníkom Veľkej Moravy (okolo 840 – 894). Asi v rokoch 860 – 870 bol nitrianskym údelným vojvodom, od roku 871 veľkomoravským panovníkom. Bol dvakrát ženatý, prvá manželka bola Svätožízňa a druhá pravdepodobne Gizela, ktorá mala bavorský pôvod. Legenda hovorí, že mal troch synov: Mojmíra, Svätopluka a Predslava.

Arabsko-perzský geograf Ibn Rusta (po roku 903) o Svätoplukovi Ich panovník je korunovaný. Poslúchajú ho a konajú podľa jeho príkazov. Jeho sídlo je uprostred krajiny Slovanov. Najvýznamnejší a najznámejší je medzi nimi vladár, ktorý má hodnosť kniežaťa kniežat. Volajú ho Svätopluk. Je mocnejší ako župan a župan je jeho zástupca. Tento panovník má veľa jazdeckých koní a jedlá mu pripravujú z kobylieho mlieka. Má vynikajúce, pevné a vzácne brnenia a mesto, v ktorom sídli, sa volá Džirváb (hradisko pri Mikulčiciach). V tomto meste sa koná trh každý mesiac tri dni. Vtedy Slovania medzi sebou uzatvárajú obchody a predávajú.

Regino z Prümu, kronika k roku 894

Asi v tomto období zomrel aj Svätopluk, kráľ moravských Slovanov, muž medzi svojimi najrozvážnejší a duchom najbystrejší. Jeho kráľovstvo držali jeho synovia nešťastne krátky čas, lebo Uhri (Maďari) všetko až do základov spustošili.

Fuldské letopisy k roku 898

Potom však roku 898 od Vtelenia Pána vznikol veľmi ťažký rozkol a svár medzi dvoma bratmi národa Moravanov, čiže Mojmírom a Svätoplukom a ich ľuďmi. Bol taký, že keby jeden druhého mohol vlastnými silami dostihnúť a zajať, podstúpil by (ten druhý) rozsudok smrti...

Vedeli ste, že

v kláštore v talianskom mestečku

Cividale neďaleko hraníc so Slovinskom sa nachádza evanjeliár, do ktorého sa v 7. – 9. storočí zapisovali mená pútnikov a darcov?

Medzi viac ako 300 menami sa nachádzajú aj mená Pribina, Koceľ, Rastislav, Svätopluk. Pri mene Svätopluka sú zapísané mená

Svätožízňa (Svätoplukova manželka) a Predslav (asi Svätoplukov tretí, najmladší syn).

Slovníček

elita – najlepší, vybraní jednotlivci, skupiny, výkvet

kristianizácia – zavádzanie kresťanstva, obracanie na kresťanskú vieru

palisáda – ohrada vytvorená z drevených kolov župan – správca župy

Moje kľúčové slová

Nitra – Pribina

Nitrianske kniežatstvo

Morava – Mojmír vznik Veľkej Moravy

Devín

Rastislav

solúnski bratia

Svätopluk obrana proti Frankom

starí Maďari

zánik Veľkej Moravy

Dešifrujeme pramene

1. Ako charakterizoval Ibn Rusta vládu Svätopluka?

2. Porovnajte pramene na tejto strane a povedzte, akú udalosť potvrdzujú.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Ako a kedy vznikla Veľká Morava, ktoré osobnosti zohrali významnú úlohu pri jej vzniku?

2. Spomeniete si na spor Rastislava so Svätoplukom? Vysvetlite, ako dopadol pre oboch vládcov.

3. Porovnajte rozsah Veľkej Moravy za vlády Rastislava s rozsahom Svätoplukovej ríše. Pomôžte si mapou v učebnici. Porovnajte Veľkú Moravu so Samovou ríšou.

4. Vyhľadajte na mape, s ktorými štátmi susedila Veľká Morava.

5. Objasnite, aký bol vzťah medzi Franskou ríšou a Veľkou Moravou.

6. Akú úlohu zohral kráľ Svätopluk v dejinách Veľkej Moravy?

7. Poznáte vo svojom okolí nejakú pamiatku alebo archeologické nálezisko z obdobia Veľkej Moravy? Pomôžte si vyhľadávaním na internete.

8. V ktorom roku sa poslednýkrát spomína Veľká Morava ako existujúci štát?

Chcete vedieť viac?

Kučera, Matúš: Postavy veľkomoravskej histórie. Bratislava: Perfekt, 2007.

Cividalský evanjeliár

3. MISIONÁRI KONŠTANTÍN A METOD

Knieža Rastislav sa usiloval zachovať nezávislosť Veľkej Moravy od Franskej ríše. Preto potreboval samostatnú cirkevnú organizáciu, ktorú mu mali pomôcť vybudovať misionári z Byzantskej ríše.

863 – príchod Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu

869 – Konštantín (Cyril) umiera v Ríme

885 – arcibiskup Metod umiera na Veľ kej Morave

Rastislav chcel dokončiť kristianizáciu svojej krajiny. Kresťanstvo však šírili najmä franskí kňazi, ktorí sa snažili pripútať Veľkú Moravu k Franskej ríši. To si Rastislav dobre uvedomoval a rozhodol sa vytvoriť vlastnú cirkevnú organizáciu Preto najprv požiadal o vyslanie kňazov rímskeho pápeža. Ten mu však nevyhovel, pretože nemal vhodných misionárov. Okrem toho nechcel zasahovať do oblasti, ktorú franskí biskupi považovali za svoje cirkevné územie.

Keď Rastislav neuspel v Ríme, obrátil sa roku 862 so žiadosťou na byzantského cisára Michala III., aby mu poslal učiteľa (biskupa), ktorý by učil v domácom jazyku. Michal III. využil príležitosť, aby mohol rozšíriť vplyv Byzantskej ríše v strednej Európe. Roku 863 vyslal na Veľkú Moravu misiu vedenú solúnskymi bratmi Konštantínom Filozofom a Metodom. Hoci boli gréckeho pôvodu, obaja dobre ovládali macedónske slovanské nárečie. Konštantín ešte pred odchodom na Veľkú Moravu zostavil z malých písmen gréckej abecedy prvé slovanské písmo hlaholiku. Do slovanského bohoslužobného jazyka preložil omšové knihy a modlitby.

Bratia Konštantín Filozof (827 – 869) a Metod (815 – 885) pochádzali z byzantského mesta Solún (dnešné grécke mesto Thessaloniki). Konštantín sa z poverenia cisára zúčastnil na viacerých diplomatických misiách. Okrem bohoslužobných textov je autorom básne Proglas či Chersonskej legendy . O jeho živote rozpráva najvýznamnejšia literárna pamiatka Život Konštantína

Metod bol najvyšší predstaviteľ veľkomoravskej cirkvi, arcibiskup moravsko-panónskej cirkevnej provincie. Bol starším z oboch bratov, po Konštantínovej smrti ho pápež Hadrián II. vysvätil najskôr za biskupa, neskôr za arcibiskupa a pápežského vyslanca pre krajiny ovládané Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom. Pri ceste z Ríma na Veľkú Moravu ho v Panónii zajali Frankovia a viac ako dva roky väznili. Zomrel v roku 885 na Morave obklopený svojimi žiakmi. Pochovali ho s veľkou pietou v katedrálnom chráme v centre Veľkej Moravy. Je autorom veľkomoravského zákonníka a kázne Napomenutie vladárom . Obaja bratia boli neskôr vyhlásení za svätých.

Svätý Cyril a svätý Metod

ZOPAKUJME SI

 Akým spôsobom prebiehala kristianizácia pohanských národov?

 Kto vykonával misie na území dnešného Slovenska a Moravy v ranom stredoveku?

Portrét byzantského cisára Michala III. na zlatej minci nazývanej solidus

Bazilika San Clemente v Ríme

Najstaršie časti pochádzajú z 1 storočia. Je pomenovaná podľa pápeža sv. Klementa, ktorého telesné ostatky priviezli do Ríma solúnski bratia Konštantín a Metod v roku 867. V tejto bazilike je pochovaný aj sv. Konštantín.

Fiktívny portrét sv. Gorazda na medaile, ktorú vyrazila mincovňa v Kremnici.

Solúnski bratia pôsobili na dvore kniežaťa Rastislava asi tri a pol roka. Založili tu učilište, v ktorom vychovávali a vzdelávali svojich učeníkov a nástupcov. Potom sa rozhodli vrátiť do vlasti. Cestou do Benátok sa zastavili u Pribinovho syna Koceľa v Blatnohrade, kde údajne vyučili novému slovanskému písmu ďalších 50 žiakov.

Na jeseň roku 867 sa uskutočnila v Benátkach dišputa s tzv. trojjazyčníkmi. Tí tvrdili, že Božie slovo možno hlásať iba po latinsky, grécky a hebrejsky. Konštantín však tieto názory ľahko vyvrátil. Solúnski bratia pokračovali v ceste do Ríma. Vo večnom meste im pápež Hadrián II. pripravil slávnostné uvítanie. Stalo sa to aj preto, lebo priniesli ostatky mučeníka sv. Klementa. Pápež po preskúmaní schválil slovanské bohoslužobné knihy a vysvätil Metoda za kňaza. Koncom roka 868 Konštantín v Ríme ochorel. V predtuche skorej smrti vstúpil do kláštora a prijal rehoľné meno Cyril. V kláštore roku 869 aj zomrel. Pred smrťou požiadal Metoda, aby pokračoval v začatom diele na Veľkej Morave.

Konštantín a Metod – freska v rímskej bazilike San Clemente. Je to najstaršie zobrazenie oboch misionárov. Odráža vtedajšiu predstavu o prenesení telesných ostatkov sv. Klementa do baziliky. Na ľavej strane fresky je zobrazený pápež Hadrián II. (s tiarou a svätožiarou), naľavo od neho so svätožiarou je Konštantín a napravo Metod.

„Evanjeliu svätému som Predslovom: ako nám dávno s ľ ubovali proroci...“

Hlaholika

Prvé dva verše básne Proglas

Pápež vysvätil Metoda v Ríme za arcibiskupa. Metod sa potom vybral na Veľkú Moravu, kde sa napokon roku 873 ujal správy veľkomoravskej cirkvi. Postupne sa však vzťahy medzi Svätoplukom a Metodom zhoršovali. Metod totiž prísne vyžadoval, aby aj vládcovia dodržiavali kresťanské zásady. Svätopluk uprednostňoval latinských kňazov. Metod so svojimi žiakmi dokončil v prvej polovici 80. rokov 9. storočia preklad biblických textov do slovanského liturgického jazyka. Život mu však strpčoval nitriansky biskup Wiching, ktorý neustále spochybňoval jeho činnosť. Začiatkom apríla roku 885 Metod zomrel. Pred smrťou si vyhliadol za svojho nástupcu kňaza domáceho pôvodu Gorazda. Po Metodovej smrti bola

slovanská bohoslužba zakázaná a Metodových žiakov z krajiny vyhnali. Tí našli útočisko na Balkáne a pokračovali vo svojej činnosti – upravili hlaholské písmo na cyriliku (dnešnú azbuku). Ich zásluhou sa rozšírilo používanie slovanského liturgického jazyka u južných a východných Slovanov. Na Veľkej Morave sa znova presadila latinská bohoslužba.

RE Č PRAME Ň OV

Konštantín: Proglas

A preto čujte, čujte toto, Sloveni: dar tento drahý vám Boh z lásky daroval, dar Boží darom spravodlivej čiastky je, dar dušiam vašim, čo sa nikdy neskazí, dušiam tých ľudí, ktorí vďačne prijmú ho.

Dešifrujeme pramene

Rozprava mnícha Chrabra o slovanskom písme Sloveni dovtedy, kým boli ešte pohania, nemali knihy ani písmo, ale čítali a dorozumievali sa pomocou kresieb a zárezov. Keď však boli pokrstení, snažili sa zapisovať svoju reč latinskými a gréckymi písmenami bez úpravy. Potom však Boh, ktorý človeka miluje, spravuje všetko a nenecháva ľudský rod bez poznania, ale všetko k poznaniu privádza, zmiloval sa nad slovenským rodom a poslal mu svätého Konštantína Filozofa, zvaného aj Cyril, muža spravodlivého a pravého. A ten pre nich vytvoril 38 písmen, niektoré podľa vzoru písmen gréckych a iné podľa slovanskej reči, začnúc od prvého podľa gréčtiny: oni totiž začínajú od „alfa“ a on od „azb“. Začínali teda obidve na „a“. Pre slovanský jazyk však svätý Konštantín, nazývaný Cyril, celkom sám vytvoril písmená a knihy preložil za niekoľko rokov. Preto sú slovanské písmená svätejšie a úctyhodnejšie, lebo ich vytvoril svätý muž, grécke však pohanskí Heléni. Ak však niekto povie, že ich nezostavil dobre, pretože sa ešte aj teraz upravujú, takým ľuďom odpovieme: Rovnako aj v gréčtine mnoho ráz upravovali, lebo je ľahšie neskôr upraviť, ako tvoriť po prvý raz. A tak keď sa opýtaš gréckych vzdelancov: „Kto vám vytvoril písmo alebo preložil knihy (z hebrejčiny) a v akom čase?“, iba málokto z nich to vie. Ak sa však opýtaš slovanských vzdelancov, to všetci vedia a rieknu: „Svätý Konštantín, nazývaný Cyril. Ten –a jeho brat – aj písmená vytvoril, aj knihy preložil. Veď ešte žijú ľudia, ktorí ich videli!“

1. Nájdite v texte prvého prameňa časť, kde mních Chrabr obhajuje slovanské hlaholské písmo.

2. Zdôvodnite, prečo musel vytvoriť Konštantín Filozof abecedu na zapisovanie slovanského liturgického jazyka a prečo nestačilo použiť len latinské a grécke písmená bez úpravy.

3. Prečo je dôležité vedieť čítať a písať, veľa vedieť a byť vzdelaným? Je aj v súčasnosti vzdelanie „nad zlato“?

4. Porozmýšľajte, prečo je pre nás dôležitý materinský jazyk a prečo je dôležitá možnosť používať ho.

Vedeli ste, že

 jednotlivé slovanské nárečia si boli v 9. storočí ešte veľmi blízke a navzájom zrozumiteľné? Preto sa Konštantínov slovanský liturgický jazyk vychádzajúci z macedónskeho nárečia mohol stať na Veľkej Morave bohoslužobným a literárnym jazykom.

Slovníček

dišputa – rozhovor o odbornej téme, učená vedecká rozprava mučeník – osoba, ktorá bola umučená alebo zomrela za svoju vieru

Pohľad na tzv. Starú kaplnku v Regensburgu , ktorú si nechal postaviť mocný protivník veľkomoravských vládcov Ľudovít

Nemec ako svoju hradnú kaplnku.

Moje kľúčové slová

knieža Rastislav, Byzancia Konštantín (Cyril) a Metod šírenie kresťanstva, hlaholika slovanský liturgický jazyk cyrilika

Bazilika Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) v Ríme sa nachádza blízko Lateránu, pôvodného sídla pápežov. Bazilika má spojitosť i s dejinami nášho národa. Na tomto mieste totiž v roku 867 pápež Hadrián II. slávnostne povolil používať slovanský liturgický jazyk ako štvrtý bohoslužobný jazyk (po latinčine, gréčtine a hebrejčine).

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Aký význam malo šírenie kresťanstva medzi Slovanmi?

2. Čo viete o Konštantínovi a Metodovi? Prečo patria medzi významné osobnosti našich dejín?

3. Spomeniete si na najvýznamnejšie písomné pramene, ktoré zaznamenávajú udalosti z obdobia Veľkej Moravy?

4. Vyhľadajte na internete, kde pôsobili Konštantín a Metod pred príchodom na Veľkú Moravu a kde sa naučili slovanský jazyk.

5. Poznáte lokality, kde archeológovia odkryli pamiatky z veľkomoravského obdobia? Viete ich ukázať na mape?

6. Pokúste sa na internete zistiť, kde leží nálezisko Bojná a ktoré ďalšie nálezy súvisiace s kresťanskými misiami tam archeológovia našli.

Plakety z Bojnej

ZOPAKUJME SI

 Akým spôsobom sa udržiavala „kolektívna pamäť“ na významné udalosti a postavy?

 Kto a kedy začal objavovať najstaršie dejiny Slovákov? Na základe akých prameňov?

 Viete, ktorý deň je slovenským štátnym sviatkom, keď si pripomíname príchod Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu?

4. KULTÚRNY PRÍNOS VEĽKEJ MORAVY

Veľkomoravské obdobie predstavuje veľmi významnú etapu našich najstarších dejín. Naddunajskí Sloveni sa po prijatí kresťanstva v priebehu 9. storočia priblížili civilizačnej úrovni západoeurópskych krajín. Liturgia v domácom jazyku bol unikátny jav v kresťanskej cirkvi, ktorý sa nevyskytol nikde inde v Európe až do čias reformácie.

Kyjevské listy , najstarší súvislý text napísaný hlaholikou. Zachovalo sa celkom sedem pergamenových listov. Pochádzajú z 10. storočia.

O vplyve a rozšírení kresťanstva svedčia aj nálezy bronzových alebo strieborných krížikov. Na obrázku je bronzový kríž byzantského štýlu z Veľkej Mače –zobrazuje Svätú Trojicu.

PÍSOMNÍCTVO VEĽKEJ MORAVY

Počas existencie Veľkej Moravy prebiehal na našom území proces kristianizácie. Vytvorenie hlaholiky umožnilo preložiť bohoslužobné knihy do jazyka, ktorému domáce obyvateľstvo rozumelo. Aj naši predkovia sa tak zaradili medzi kultúrne národy vtedajšej Európy. Vznik hlaholského písma podnietil rozvoj slovanského písomníctva. Vďaka pôsobeniu Konštantína a Metoda sa na Veľkej Morave rozvíjala literatúra. Do staroslovanského jazyka bolo preložené evanjelium a Konštantín k nemu napísal predslov – Proglas Ďalšími pamiatkami, ktorých autormi boli žiaci solúnskych bratov, sú životopisy Konštantína a Metoda (Moravsko-panónske legendy).

HRADISKÁ

Veľkomoravskí panovníci podporovali zakladanie a rozvoj nových opevnených hradísk. Okolo nich sa sformovalo husté vidiecke osídlenie. Hradiská sa stali strediskami väčších územných celkov. Nachádzali sa nielen v nížinách, ale aj na vyššie položených miestach. Vznikali pri významných riekach, brodoch a priesmykoch. Naši predkovia pomenovali všetky svoje sídla a výraznejšie prírodné útvary vo svojom okolí (vrchy, vodné toky), a tak vtlačili celej krajine nezameniteľný charakter. Iba názvy najvýznamnejších horstiev (napr. Tatry, Fatra) a najväčších riek (napr. Hron, Váh, Orava) prebrali od predchádzajúcich neslovanských etník. Významnými centrami Veľkej Moravy boli Nitra a Bratislava s Devínom. V Nitre bol podľa písomných prameňov vysvätený vôbec prvý kostol na území západných Slovanov (roku 828). Na moravskej strane boli významné hradiská Mikulčice a Staré Město. Pribúdali aj murované paláce, resp. obydlia s kamennou podmurovkou, a nový typ opevneného sídla (veľmožské dvorce).

Začala sa budovať aj cirkevná organizácia, ktorá sa v najstaršom období prispôsobovala svetskému územnému členeniu. Zachovali sa základy viacerých kostolov, napr. v Bratislave, v Nitre, na Devíne a aj dodnes stojace stavby v Kostoľanoch pod Tribečom, Nitrianskej Blatnici a v Kopčanoch. Okrem písomných pamiatok nové poznatky o Veľkej Morave prináša archeológia. Predstavujú ich náleziská sídlisk a pohrebísk s bohatými nálezmi keramiky, šperkov, zbraní a iných predmetov.

SPÔSOB ŽIVOTA

Vo veľkomoravskom období sa v spôsobe života našich predkov postupne objavovali nové prvky. Najmä vládnuca vrstva (panovnícka dynastia, príslušníci vojenskej družiny) začala napodobňovať Frankov spôsobom obliekania, bývania a vojenským výstrojom a výzbrojou (meče). Veľkomoravské ženy sa krášlili honosnými šperkami. Boli to bohato zdobené

Rekonštrukcia veľkomoravského dvorca s rotundou v Ducovom

Rekonštrucia veľkomoravskej baziliky na Bratislavskom hrade

Bazilika patrí k najväčším kostolom Veľkej Moravy.

Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch Je to jediný doteraz zachovaný veľkomoravský kostol. Patrí k najstarším v strednej Európe. Najnovšie výskumy potvrdili, že pochádza z 9. storočia.

Meč –symbol moci veľkomoravských kniežat Kosmas – autor Kroniky českej, v ktorej zachytil ešte živú svätoplukovskú tradíciu na juhozápadnom Slovensku.

Veľkomoravské šperky (náušnice, gombíky, náhrdelník – nálezy z územia dnešného Slovenska)

náušnice, prstene, závesky, gombíky zo striebra, zlata, bronzu, ojedinele zo skla. Na spôsob života malo zásadný vplyv aj prijatie kresťanstva. Staré pohanské obyčaje nahradili kresťanské rituály, zmenil sa pohrebný obrad.

SVÄTOPLUKOVSKÁ TRADÍCIA

Hoci sa Veľká Morava napokon rozpadla, nezaniklo tunajšie etnické spoločenstvo ani jeho kultúra a kresťanstvo, ktoré už mali pevné korene. Ako dosvedčujú archeologické výskumy, nikde nedošlo k trvalému prerušeniu sídelného vývoja. Sloveni si aj vďaka živej historickej tradícii udržiavali povedomie spoločného pôvodu, spôsob života, vlastnú ľudovú kultúru a jazyk. V ústnej tradícii sa zachovávala spomienka na Svätopluka a istý čas aj na pôsobenie sv. Metoda. Ako prvý zaznamenal časť zo svätoplukovskej tradície byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos, ktorému bola známa táto významná osobnosť a vedel aj o zániku Veľkej Moravy a jeho príčinách. Pamiatka na kráľa Svätopluka sa dostala do povedomia všetkých okolitých národov. Živú svätoplukovskú tradíciu na juhozápadnom Slovensku na prelome 11. a 12. storočia zaznamenal aj český kronikár Kosmas

Veľkomoravská tradícia mala významnú úlohu v období formovania slovenského národa a v bojoch za národné práva. V priebehu 18. storočia sa cyrilo-metodská a svätoplukovská tradícia objavovala vo všetkých historických dielach slovenských vzdelancov. Veľkomoravskú tradíciu rozvíjali bernolákovci a štúrovci. Táto tradícia sa stala neoddeliteľnou súčasťou slovenskej literatúry, výtvarného a hudobného umenia a hlásime sa k nej aj dnes.

Význam Veľkej Moravy spočíva v tom, že Sloveni vytvorili v strednej Európe silný štátny útvar, okolo ktorého sa zoskupili ďalšie slovanské etniká a kmene pod vedením Svätopluka. Tento štát bránil franskej rozpínavosti, podmaneniu a asimilácii našich predkov, ako sa to stalo polabským a pobaltským Slovanom. Vďaka pôsobeniu byzantskej misie a priamym kontaktom s pápežskou kúriou v Ríme sa dosiahla samostatnosť v cirkevnej oblasti.

RE

Č PRAME Ň OV

Konštantín Porfyrogenetos píše vo svojom diele O spravovaní ríše aj o zániku Veľkej Moravy

Treba vedieť, že vládca Moravy Svätopluk bol statočný a u národov s ním susediacich obávaný muž. Tento Svätopluk mal troch synov. Keď zomieral, rozdelil svoju krajinu na tri časti a každému zo synov zanechal jednu časť. Prvého z nich slávnostne ustanovil za veľkého vládcu s tou podmienkou, aby zostávajúci dvaja synovia boli podriadení zvrchovanosti najstaršieho syna. Potom ich napomenul, aby sa nedostali do rozbrojov a nepostavili sa navzájom proti sebe. Ukázal im takýto príklad: nechal priniesť tri zviazané prúty a postupne ich podal všetkým trom synom, aby ich zlomili. Keď sa im to nepodarilo, rozdelil prúty a znovu ich podal po jednom svojim synom. Tí ich vzali a na jeho pokyn, aby ich zlomili, to aj vykonali. Týmto príkladom ich napomenul a povedal: „Ak budete žiť v svornosti a láske, stanete sa nerozdeliteľnými, nepriatelia vás nepremôžu a neporazia. Ak však medzi vami nastanú sváry a súperenie a rozdelíte krajinu na tri samostatné panstvá nepodliehajúce prvému bratovi, zničíte sa navzájom a aj susední nepriatelia vás úplne zničia.“

Dešifrujeme pramene

1. Pred čím varoval Svätopluk svojich synov? Správali sa podľa otcových rád?

2. Prerozprávajte alebo zdramatizujte príbeh o Svätoplukovi a troch prútoch.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Ako a čím ovplyvnila existencia Veľkej Moravy naše dejiny?

2. Poznáte nejaké pamiatky veľkomoravského písomníctva?

3. Čo viete zistiť na internete o literárnych, hudobných a výtvarných dielach vzťahujúcich sa na kráľa Svätopluka?

4. Zhodnoťte kultúrny význam Veľkej Moravy v slovenských dejinách.

5. Čo si myslíte, sú dôležité historické tradície? Akú úlohu zohrávajú v živote každého národa?

6. Zistite, ktoré národy dnes píšu azbukou.

Miniprojekt

Predstavte si, že ste členom veľkomoravskej delegácie k anglosaskému kráľovi Alfrédovi Veľkému (871 – 899). Chcete ho požiadať o spojenectvo proti Východofranskej ríši. Predstavte Alfrédovi svoju krajinu a panovníka Svätopluka. Nájdite podobnosti medzi obidvoma panovníkmi a krajinami, kde vládli. S ktorými krajinami susedili? K akej viere sa hlásili? Aký bol ich spôsob života a kultúrna vyspelosť? Vychádzajte aj z poznatkov, ktoré ste získali v 6. ročníku.

Vedeli ste, že

 Veľká Morava bola dôležitou obchodnou križovatkou?

Obchodníci sem dovážali soľ, korenie a vzácne látky. Do iných krajín zasa vyvážali najmä kožušiny, vosk a striebro.

Chcete vedieť viac?

Ratkoš, Peter: Veľkomoravské legendy a povesti. Bratislava: Tatran, 1990.

Slovníček

asimilácia – prispôsobenie (sa), splývanie s inou kultúrou etnikum – národné spoločenstvo, národ, národnosť

Moje kľúčové slová písomníctvo Veľkej Moravy historická a kultúrna pamäť

Povesť o troch prútoch kráľa Svätopluka zachytáva kresba.

SLOVÁCI V UHORSKOM KRÁĽOVSTVE

ZOPAKUJME SI

 V čom spočívali príčiny rozpadu

Veľkej Moravy?

 Aké boli dôsledky rozpadu Veľkej Moravy?

1. KRÁĽOVSTVO SVÄTÉHO ŠTEFANA

Uhorsko sa vytvorilo ako kresťanský štát mnohých národov. Slováci a Slovensko boli súčasťou tohto štátu až do r. 1918. Uhorské kráľovstvo sa zaradilo do spoločenstva európskych kresťanských štátov a prijalo jeho hodnotový systém, umenie, vzdelanosť a čiastočne aj spôsob hospodárenia.

997 – vojvoda Štefan porazil vojvodu Kopáňa 1000/1001 – korunovácia vojvodu Štefana za prvého uhorského kráľa 1038 – smrť Štefana I. – zakladateľa Uhorského kráľovstva 1083 – Štefan I. vyhlásený za svätého za zásluhy pri kristianizácii

Štefan I. (997 – 1038)

Zakladateľ uhorského štátu a jeho prvý kráľ. Pôvodne sa volal Vajk. Meno Štefan dostal až pri krste. Pre panovanie Štefana I. bolo charakteristické upevňovanie kresťanstva, preto bol po smrti vyhlásený za svätého.

Staromaďarskí bojovníci po príchode do Karpatskej kotliny podnikali koristnícke nájazdy do západnej Európy. Roku 955 im však nemecký cisár Oto I. pripravil krutú porážku. Po nej už boli nútení vzdať sa výbojov a prejsť na usadlý spôsob života. Po smrti veľkokniežaťa Gejzu z rodu Arpádovcov roku 997 odmietol jeho príbuzný z rovnakého rodu vojvoda Kopáň rešpektovať nástupnícke práva Gejzovho syna Štefana a sám sa chcel stať vládcom Uhorska. Zhromaždil okolo seba nespokojencov z radov pohanov a vyvolal proti Štefanovi vzburu. Mladý vojvoda sa v tiesni prepravil cez Dunaj a na území dnešnej Bíne nechal vybudovať rozsiahle opevnenie, do ktorého sa schádzali jeho prívrženci. Na brehu Hrona ho slovenskí veľmoži Hont a Poznan „opásali mečom” a vojvodovo vojsko posilnené ich družinami porazilo vojsko povstalcov. Mladý vojvoda potom odmenil slovenských veľmožov časťou majetkov na juhu Uhorska za riekou Drávou, ktoré predtým patrili Kopáňovi.

Horlivému šíriteľovi kresťanstva vojvodovi Štefanovi z rodu Arpádovcov poslal roku 1000 pápež Silvester II. so súhlasom nemeckého cisára Ota III. kráľovskú korunu. Tak sa Štefan I. stal prvým uhorským kráľom a krajina, ktorej vládol, kráľovstvom. Nový kráľ dal pri tejto príležitosti raziť v Bratislave prvé uhorské strieborné mince.

Štefanovi I. sa pripisuje rozdelenie územia na župy (kráľovské komitáty). Na ich čele stáli župani, ktorých sám menoval. Štefan tak cieľavedome nadviazal na starší hradský

systém, s ktorým sa oboznámil v Nitrianskom kniežatstve. Preto sa prvými sídlami komitátov celkom prirodzene stali niekdajšie veľkomoravské hradiská (Nitra, Bratislava, Starý Tekov, Novohrad, Gemer, Zemplín). Okolo týchto správnych centier vznikli župné (hradské) obvody s presne vymedzenými hranicami. Na území dnešného Slovenska bolo vtedy približne 9 komitátov. Obyvateľstvo usadené v rámci hradského obvodu podliehalo županom a ich úradníkom. Župan z kráľovho poverenia spravoval župu, rozsudzoval všetky spory a vyberal pre kráľa dane i mýtne poplatky od obyvateľstva. Okrem toho v čase ohrozenia zvolával komitátne vojsko a osobne mu velil. Ako odmenu za vykonávanie týchto činností si mohol ponechať tretinu z vybraných poplatkov a súdnych pokút.

Kráľ Štefan I. podporoval šírenie kresťanstva u dovtedy prevažne pohanského maďarského obyvateľstva. Najrýchlejšie tento proces prebehol v regiónoch, kde žilo maďarské etnikum premiešané so starousadlým slovenským obyvateľstvom. Naopak problémy prijať kresťanstvo malo maďarské obyvateľstvo v dolnom Potisí, kde sa pridržiavalo aj tradičného spôsobu života. Štefan I. vo svojom kráľovstve postupne zriaďoval biskupstvá ako strediská kristianizačnej činnosti. Jej centrom sa stalo arcibiskupstvo v Ostrihome. Nie je iste náhodou, že takmer celé územie Ostrihomského arcibiskupstva ležalo na území dnešného Slovenska a krylo sa s rozsahom zaniknutého veľkomoravského Nitrianskeho biskupstva. Územie východného Slovenska patrilo pod Jágerské (Eger) biskupstvo. Kráľ Štefan okrem toho zakladal a bohato obdarúval aj kláštory, kapituly a prepoštstvá, ktoré pomáhali upevňovať kresťanstvo v Uhorsku. S upevňovaním kresťanKomitáty v Nitrianskom údelnom vojvodstve v rokoch 1029 – 1110

Staromaďarský jazdec Lukostrelci sa pohybovali na rýchlych koňoch. Predstavovali základný pilier vojenskej sily maďarských dobyvateľov.

významné sídla, komitátne hrady súčasné hranice Slovenska

Rozštvrtenie mŕtveho Kopáňa

Vedeli ste, že

Uhorská kráľovská koruna

Hovorí sa jej aj svätoštefanská.

 každých 10 osád malo na vlastné náklady vybudovať kamenný kostol, zabezpečiť faru potrebným pozemkovým majetkom a farské hospodárstvo živým inventárom? Odev a bohoslužobné rúcha mal zaobstarať kráľ, kňazov a bohoslužobné knihy biskupi. Obživu kléru Štefan zaručil ďalším nariadením, podľa ktorého museli všetci farníci (sedliaci) odvádzať cirkvi desiatok z produkcie svojich hospodárstiev.

 dňa 2. septembra 1031 utrpel kráľovič Imrich pri poľovačke na diviaka smrteľné zranenie a krátko nato zomrel bez potomstva? Na príkaz kráľa Štefana I. oslepili v Nitre väzneného Vazula (Vasila), aby sa nemohol uchádzať o vládu nad Uhorskom.

RE Č PRAME Ň OV

stva šírili novú kultúru a vzdelanosť, starali sa o chorých a bedárov, liečili, učili roľníkov účinnejšie obrábať pôdu.

Štefan si tiež uvedomoval, že kresťanstvo v jeho kráľovstve zvíťazí nad pohanstvom až vtedy, keď sa v krajine vybuduje sieť farských kostolov, ktoré budú dostupné všetkým obyvateľom. Preto nariadil, aby sa v celom Uhorsku začali na príhodných miestach budovať kamenné farské kostoly, v ktorých sa vykonávali všetky bohoslužobné úkony (okrem slúženia omší aj sobáše, krsty a pohreby). Pochovávať sa malo iba do vysvätenej pôdy v najbližšom okolí farských kostolov. Cirkev dbala, aby sa pozostalí zriekli zaužívaných starších pohanských zvyklostí a mŕtvym nedávali do hrobov milodary. Štefan I. si uvedomoval zložitosť spravovania rozsiahleho a rôznorodého kráľovstva. Preto v Knihe mravných poučení adresovaných svojmu synovi a následníkovi vojvodovi Imrichovi formuloval potrebu rešpektovať rôznosť jazykov a zvykov všetkých jeho obyvateľov a dal mu aj ďalšie cenné rady týkajúce sa nielen cirkevných, ale aj svetských záležitostí.

Kostol sv. Michala v Dražovciach pochádza pravdepodobne z 11. storočia.

Väčšia legenda svätého Štefana kráľa

Potom z vôle svätého mladíka prekvitalo panónske kráľovstvo: Štefan spoľahlivo upevnil mier uzavretý s národmi okolitých krajín, aby v mieri mohol s väčšou istotou splniť v novej siatbe kresťanstva zámer, ktorý mal v mysli. Ale protivník všetkého dobrého, diabol, plný závisti a zloby, pozdvihol proti nemu domáci odboj, aby narušil svätý úmysel Kristovho vojaka. Z jeho návodu odmietal pohanský ľud skloniť svoje šije pod jarmo kresťanskej viery a usiloval sa vymaniť zo Štefanovho panstva aj so svojimi kniežatmi. Toho však chránilo najslávnejšie znamenie kríža a boli mu záštitou zásluhy Božej rodičky Panny Márie, keď pod zástavou Bohu milého biskupa Martina a svätého mučeníka Juraja pozabíjal ich vodcov, všetkých zakrátko podrobil svojej službe a donútil ich prostredníctvom verných kňazov, udeľujúcich spasiteľné napomenutia, aby obmytí krstnou vodou uctievali jediného Boha.

Kniha mravných ponaučení

Veď kráľovstvo jedného jazyka a jediného mravu je slabé a krehké.

Dešifrujeme pramene

1. O akej udalosti rozpráva prvý prameň?

2. Prečo druhý prameň hovorí o tom, že Uhorsko bude slabé, ak bude kráľovstvom jedného jazyka a mravu?

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Ktorá udalosť prinútila staromaďarský kmeňový zväz zmeniť spôsob života?

2. Kto je zakladateľom prvej panovníckej dynastie v Uhorsku?

3. Akú úlohu zohrávala cirkev za vlády Štefana I. a akú zohráva dnes? Je podľa vášho názoru potrebné aj v súčasnosti v niečo veriť?

4. Charakterizujte župné zriadenie. Vymenujte tri právomoci, ktoré mal župan.

5. Ako vlastnými slovami zhodnotíte osobnosť kráľa Štefana I.?

6. Zistite, ktoré najstaršie farské kostoly alebo kláštory sa nachádzajú vo vašom okolí.

2. NITRIANSKE ÚDELNÉ VOJVODSTVO

Po páde Veľkej Moravy stratilo dnešné územie Slovenska samostatnosť. Ale významné znaky jeho osobitého a vplyvného postavenia dlho pretrvávali aj v novom štáte.

Slovníček

kapitula – zbor cirkevných predstaviteľov klérus – duchovenstvo, kňazstvo opásanie mečom – slávnostný obrad, ktorý včleňoval mladíka medzi bojovníkov a mohol sa po ich boku zúčastňovať na bojoch župa (kráľovský komitát) –územnosprávna jednotka Uhorského kráľovstva

Moje kľúčové slová

Gejza Štefan I. vznik Uhorského kráľovstva župy založenie Ostrihomského arcibiskupstva rod Arpádovcov

ZOPAKUJME SI  Čo viete o nástupníckom práve na uhorský trón?

okolo roku 971 – Gejza sa stal veľkovojvodom, jeho mladší brat Michal údelným nitrianskym vojvodom 995 – 1048 – na stolci údelného vojvodu v Nitre sa striedajú významní mladší členovia vládnucej dynastie

Arpádovcov

1108 – kráľ Koloman zrušil Nitrianske údelné vojvodstvo

V druhej polovici 10. storočia sa pod vedením dynastie Arpádovcov položili základy uhorského štátu. V rámci deľby moci veľkovojvoda Gejza zostal sídliť v Ostrihome a jeho mladší brat Michal získal údel ako vojvoda v Nitre, teda vládu nad špecifickým a jasne ohraničeným územím. Správa takéhoto územia dávala tušiť, že jej správca má postavenie, ktoré ho predurčuje na budúce najvyššie hodnosti. Zriadenie údelu v Nitre nebolo náhodné, ale vychádzalo z ešte živej tradície Nitrianskeho kniežatstva v 9. storočí. Údelný vojvoda Michal si na svoju stranu získal aj miestnych veľmožov. Hranice údelného vojvodstva sa rýchlo rozširovali a dosiahli územný rozsah niekdajšieho Nitrianskeho kniežatstva. To znamená, že vojvodstvo siahalo aj na územie dnešného severného Maďarska, ale nezahŕňalo dnešné východné Slovensko. Michal ako kresťan nechal obnoviť kostol sv. Emeráma v Nitre a súhlasil aj s tým, aby veľmožský rod Poznanovcov obnovil schátraný kláštor sv. Hypolita na Zobore.

 Uveďte príčinu vzniku Kopáňovho povstania v roku 997.

Zoborská listina z roku 1113 Ide o najstarší súpis majetkov zoborského kláštora a ich názvov (napr. Kostoľany pod Tribečom, Piešťany, Trebatice).

Uherské Hradiště

R S K O NITRIANSKO Nitra Hont Váh

U

Boršod

Nitrianske údelné vojvodstvo asi do roku 1029

(podľa J. Steinhübla)

ZNÁMI NITRIANSKI ÚDELNÍ VOJVODOVIA OD 10. STOROČIA

Michal (asi 971 – asi 995)

Vajk-Štefan (asi 995 – 997)

Ladislav Lysý (1001 – asi 1015)

Vazul (asi 1015 – 1029)

Imrich (1029 – 1031)

Domoslav (1042, 1046 –1048)

Belo (1048 – 1060)

Gejza (1063 – 1074)

Ladislav (1074 – 1077)

Lampert (1077 – 1095)

Almoš (asi 1095 – 1108)

významné sídla územie

Nitrianska súčasné hranice Slovenska

Silnejúcu pozíciu vojvodu Michala s obavami sledoval veľkoknieža Gejza, ktorý chcel, aby po jeho smrti nastúpil na uhorský trón jeho syn Štefan. Preto okolo roku 995 odstránil Michala a do Nitry dosadil svojho syna Štefana. Ten sa oženil s bavorskou princeznou Gizelou. Michalovi synovia Ladislav Lysý a Vazul (Vasil) ušli do cudziny, a tak si zachránili holé životy.

Do Nitry sa vrátili, keď poľský kráľ Boleslav Chrabrý obsadil v roku 1001 územie Nitrianskeho údelného vojvodstva a odovzdal ho Michalovmu staršiemu synovi Ladislavovi Lysému. Po Ladislavovej smrti prebral správu údelu jeho mladší brat Vazul, toho však okolo roku 1029 zosadil a uväznil bratranec, uhorský kráľ Štefan I. Aby zabránili Vazulovi nastúpiť na trón, v nitrianskom väzení ho oslepili. Po týchto udalostiach Vazulovi synovia Levente, Ondrej a Belo ušli z Uhorska.

Niekoľko rokov po Štefanovej smrti v Uhorsku vypuklo pohanské povstanie (1045 – 1046) proti novému kráľovi Petrovi Orseolovi, ktorého si vybral sám Štefan. Uhorskí veľmoži poslali posolstvo do Kyjevskej Rusi, aby povolali do krajiny Vazulových synov. Tí naozaj na čele ruskej družiny vstúpili do Uhorska a za nového kráľa bol korunovaný Vazulov syn Ondrej I. Aj Ondrej I. čoskoro uznal význam a vplyv Nitrianskeho údelného vojvodstva. Roku 1048 prijal svojho brata Bela žijúceho v Poľsku a odovzdal mu do správy Nitrianske údelné vojvodstvo.

Za čias Bela I. a jeho synov Gejzu I. a Ladislava I. zažilo údelné vojvodstvo najväčší rozkvet. Nitrianski údelní vojvodovia disponovali vlastným vojskom, razili vlastné mince, ktoré boli kvalitnejšie ako kráľovské, udeľovali svojim verným majetky a dokonca v niektorých obdobiach viedli aj samostatnú zahraničnú politiku.

Pomerne samostatné postavenie nitrianskych údelných vojvodov sa stávalo zdrojom napätia a konfliktov medzi panujúcimi kráľmi a údelníkmi. Kráľ Koloman po zlých skúsenostiach s bratom, nitrianskym údelným vojvodom Almošom, ktorý proti nemu viackrát povstal, vojvodstvo v roku 1108 zrušil. Predtým nechal oslepiť svojho brata a jeho maloletého syna Bela a poslal ich do kláštora.

Na území vojvodstva žilo prevažne slovenské obyvateľstvo. Takto vlastne až do začiatku 12. storočia žili naši predkovia v osobitnom územnosprávnom celku, ktorý oprávnene považovali za pokračovanie Nitrianskeho kniežatstva z 9. storočia

Nitriansky evanjeliár vznikol na prelome 11. – 12. storočia v Hronskom Beňadiku. Je to najstaršia zachovaná rukopisná kniha na území Slovenska. Tento iluminovaný kódex obsahuje 50 pergamenových fólií, ktoré sú vložené do pozlátených drevených dosiek zdobených nádherným reliéfom.

Evanjeliáre sa používali pri slávnostných príležitostiach, napr. pri vysviacke biskupa či korunovácii kráľa.

Kráľ Koloman necháva oslepiť svojho brata Almoša a jeho syna Bela ako trest za vzburu proti sebe.

Fiktívny portrét kráľa Kolomana

RE Č PRAME Ň OV

Uhorsko-poľská kronika o hraniciach Poľského a Uhorského kráľovstva Štefan, kráľ Uhrov po uplynutí troch mesiacov po svojej korunovácii vyslal bez zaváhania ostrihomského arcibiskupa Astrika a vojvodu menom Alba (Aba) k svojmu ujcovi Meškovi (v skutočnosti k Boleslavovi Chrabrému) pozývajúc ho, aby sa dostavil so svojimi veľmožmi na hranice Poľska a Uhorska. Ten zhromaždil svoje vojsko, prišiel ku kráľovi (Štefanovi) pred Ostrihom a tu na hraniciach Poľska a Uhorska postavil svoje stany: lebo hranice Poliakov siahali k brehu Dunaja k hradu ostrihomskému. Odtiaľ mierili k hradu jágerskému, ďalej k rieke, ktorá sa nazýva Tisa, ustupujúc skrúcali sa pozdĺž rieky, ktorá sa nazýva Topľa, až k Soľnému hradu a tam medzi Uhrami, Rusmi a Poliakmi mali koniec.

Viedenská obrázková kronika o bitke pri Mogyoróde (14. storočie)

Vedeli ste, že

 nitriansky údelný vojvoda Štefan s manželkou Gizelou založili na Nitrianskom hrade pri Katedrále sv. Emeráma kapitulu a obdarovali ju majetkami? Nitrianska kapitula bola jedným z deviatich hodnoverných miest ležiacich na území dnešného Slovenska, to znamená miest, ktoré vykonávali notárske funkcie a uschovávali dôležité listiny štátu.

Slovníček

iluminácia – farebná kresba v starých rukopisoch kanonik – cirkevný hodnostár, člen kapituly

údel – časť krajiny, ktorú spravoval člen panovníckeho rodu zvrchovaný – ničím neobmedzený, nezávislý, samostatný

Moje kľúčové slová

dynastické spory Arpádovcov

Nitra

údelní vojvodovia

Na úsvite v sobotu (14. marca) zoradil kráľ svoje šíky a prešiel na koni vrcholom vrchu Mogyoród. Skoro ráno zoradili svoje šíky aj Belovi synovia. Vojvoda Ladislav jazdil na ohnivom tátošovi popri svojom vojsku, povzbudzoval ho a dodával mu odvahy. Keď teda kráľ dorazil k Ladislavovmu šíku a spoznal ho, v strachu nariadil vlajkonosičom nasmerovať oddiely na šíky vojvodu Gejzu. Ladislav zbadal, že sa kráľ otočil, a prvý sa vrhol na kráľove šíky; všetci jeho vojaci odzadu napadli kráľa. Prudko zaútočil aj vojvoda Gejza so svojimi oddielmi. Ladislavove oddiely vohnali Šalamúnove oddiely do náručia krutej smrti. Tie sa napokon pod údermi mečov obrátili v údolí na ústup.

Dešifrujeme pramene

1. Pokúste sa na súčasnej mape ukázať hranicu medzi Poľským a Uhorským kráľovstvom tak, ako ju opisuje Uhorsko-poľská kronika. 2. Ktorý vojenský konflikt a medzi ktorými stranami opisuje Viedenská obrázková kronika?

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Objasnite, akú úlohu plnilo Nitrianske údelné vojvodstvo.

2. Prečo sa centrom údelného vojvodstva stala práve Nitra?

3. Ukážte na mape, kde sa rozprestieralo územie Nitrianskeho údelného vojvodstva.

4. Vedeli by ste vysvetliť, prečo v stredoveku vraždili, resp. mrzačili mužských potomkov vedľajších dynastických vetiev?

5. Prečítajte si Legendu o sv. Svoradovi-Ondrejovi a sv. Benediktovi a zistite, kde na území Slovenska pôsobili títo pustovníci. Čo dokumentuje táto najstaršia uhorská legenda?

Chcete vedieť viac?

Marsina, Richard: Legendy stredovekého Slovenska. Budmerice: Rak, 1997. http://zlatyfond.sme.sk/dielo/94/Maurus_Legenda-o-sv-Svoradovi-a-svBenediktovi

http://panoramy.sme.sk/panorama/429/nitra/?pr=429 (panoráma Nitrianskeho hradu)

3. ÚSTUPČIVÝ PANOVNÍK

Slabý panovník Ondrej II. si vernosť šľachty zväčša zabezpečoval štedrým rozdávaním kráľovských majetkov. Výsledkom bol úpadok autority kráľa a posilnenie moci šľachty. Tento proces sa pokúsil zvrátiť jeho syn Belo IV.

1205 – 1235 – vláda Ondreja II. 1217 – 1218 – Ondrej II. sa zúčastnil na križiackej výprave do Svätej zeme 1222 – Ondrej II. vydal Zlatú bulu

V 13. storočí Uhorsko prežívalo vnútornú krízu. Na tróne sa vystriedalo niekoľko slabých panovníkov, postupne sa rozpadala stará hospodárska organizácia a oslabovala kráľovská moc. Ondrej II. vládol v Uhorsku 30 rokov, no neustále zápasil s nedostatkom financií. Krajinu vyčerpávali predovšetkým jeho početné vojenské výpravy, ktorými zadlžil krajinu. Nedostatok financií riešil prenájmom kráľovských majetkov a práv šľachte a cudzincom.

Nezodpovedný spôsob vládnutia Ondreja II. vyvolal nespokojnosť šľachty, ktorá sa obávala, že príde o svoje výsady. Šľachta prinútila Ondreja II. vydať v roku 1222 Zlatú bulu. Listina zaručovala šľachte dedičnosť majetkov. Ondrej sa zaviazal, že nebude rozdávať majetky a úrady cudzincom. Dokonca súhlasil s ustanovením, podľa ktorého môže šľachta vystúpiť proti nemu so zbraňou v ruke, ak nebude dodržiavať prijaté záväzky. Namiesto upokojenia situácie však tento dokument priniesol len ďalšie spory. Napriek viacnásobným potvrdeniam a sľubom kráľ záväzky neplnil a svojim obľúbencom naďalej rozdával kráľovské majetky.

Tri desaťročia Ondrejovej vlády priniesli krajine málo úžitku. Zlatá bula a jej neskoršie úpravy boli však základom práv uhorskej šľachty, ktorá si výsadné postavenie v Uhorsku udržala až do revolúcie v rokoch 1848/1849.

Belo IV. pri korunovácii

Panovník s veľmožmi a remeselníci pracujúci na stavbe chrámu – dva póly stredovekej spoločnosti

ZOPAKUJME SI

 Vysvetlite, čo znamená, že šľachtici mali v stredoveku tzv. privilegované postavenie.

 Aj v iných krajinách sa šľachtici búrili proti autorite kráľa. V roku 1215 bola vydaná Veľká listina slobôd. Ktorý panovník ju vydal a ako sa v nej riešili vzťahy medzi panovníkom a šľachtou?

Ondrej II. na Zlatej bule

Ondrej II. sa v roku 1217 spoločne s ďalšími európskymi panovníkmi zúčastnil na križiackej výprave, ktorá však nedosiahla významnejší úspech. Bol jediným uhorským kráľom, ktorý sa zúčastnil na križiackej výprave do Svätej zeme, takže ešte dlhé roky zostal v pamäti obyvateľov krajiny ako Jeruzalemský.

Ondrejov syn Belo IV. sa snažil úpadok kráľovskej moci zastaviť. Po nastúpení na trón roku 1235 preto nariadil kontrolu otcových darovaní a pomoc hľadal aj v novozaložených mestách. Podporoval rozvoj kráľovských miest. Tie sa mali stať jeho oporou voči silnejúcej šľachte. Napríklad v roku 1238 udelil mestské privilégiá Trnave. Tie sa tak stali najstaršími známymi mestskými výsadami na území dnešného Slovenska.

RE Č PRAME Ň OV

Ondrej II. v liste pápežovi Honoriovi III. po návrate zo Svätej zeme

A nech aj Vaša Svätosť vie, že po návrate do Uhorska sme našli nie Uhorsko, ale zúboženú a rozvrátenú krajinu s rozkradnutými kráľovskými príjmami, takže ani za najbližších 15 rokov nedokážeme splatiť naše dlhy, do ktorých sme sa dostali kvôli našej svätej púti, ale ani prinavrátiť naše kráľovstvo do niekdajšieho stavu.

Z ustanovení Zlatej buly Ondreja II. z roku 1222

Ak by nejaký šľachtic zomrel bez syna, štvrtinu jeho majetku zdedí dcéra (dcéry). O ostatnom majetku rozhoduje, ako sám chce.

Ak kráľ chce viesť výpravu (vojenskú) mimo krajiny, šľachtici nie sú povinní ísť s ním, iba ak na jeho náklady.

Ak však zvonku vpadne do krajiny vojsko, všetci do jedného sú povinní ju brániť.

Palatín môže súdiť všetkých obyvateľov krajiny bez rozdielu postavenia, ale spory šľachticov, za ktoré by mohli byť popravení alebo stratiť majetok, nemôže rozhodnúť bez vedomia kráľa.

Celé komitáty alebo akékoľvek hodnosti s večným právom na majetky nebudeme udeľovať.

Komorskými grófmi, mincovníkmi, správcami soľných komôr a mýtnikmi nech sú šľachtici kráľovstva, Izmaeliti a Židia sa nimi nemôžu stať.

Slovníček

bula – kovová obojstranná pečať zo zlata alebo olova; listina s kovovou pečaťou (bulou)

kríza – ťažká situácia, obdobie úpadku

palatín – najvyšší kráľovský úradník, druhý muž po kráľovi

Moje kľúčové slová

úpadok kráľovskej moci

Zlatá bula

Belo IV. mestá

Dešifrujeme pramene

1. Porozprávajte, ako kráľ opisoval stav svojej krajiny po návrate zo Svätej zeme. Kde videl príčiny tohto stavu?

2. Čo riešil Ondrej II. Zlatou bulou?

3. Vyhľadajte v druhom prameni časti, z ktorých vyplýva obmedzenie kráľovej moci v prospech šľachticov.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Charakterizujte obdobie vlády Ondreja II. a opíšte pomery v Uhorskom kráľovstve počas jeho vlády.

2. Prečo sa vznikajúce mestá postavili na stranu kráľa Bela IV. a nie na stranu šľachty?

3. Aké hlavné nariadenia obsahovala Zlatá bula?

Vedeli ste, čo všetko sa odohrávalo pri protikráľovských rebéliách?

 Veľmožov popudzovalo aj to, že kráľ na podnet svojej manželky Gertrúdy udeľoval majetky a hodnosti cudzincom. Ich hnev postupne prerástol do sprisahania s cieľom odstrániť ju. Pre svoj plán sa snažili zís-

kať aj súhlas ostrihomského arcibiskupa. Ten svoje stanovisko napísal stručne po latinsky. Háčik bol v tom, že list bol bez čiarok, ktoré v stredovekej latinčine neboli záväzné. Zmysel arcibiskupovej odpovede si sprisahanci vyložili takto: „Zabiť kráľovnú netreba báť sa Vám, bude dobre, a ak všetci súhlasia, ja nie som proti.“ Sprisahanci prepadli kráľovnú a jej sprievod a zabili ju. Väčšine sprisahancov sa podarilo vyhnúť okamžitému trestu, ba mnohí naďalej zostali vo vysokých funkciách. Správny výklad listu však znel: „Zabiť kráľovnú netreba, báť sa Vám bude dobre, a ak všetci súhlasia, ja nie, som proti.“

4. TATÁRSKY VPÁD

Belo IV. sa snažil o konsolidáciu pomerov v Uhorsku. Jeho úsilie však narušil ničivý vpád Tatárov. Hlavnou úlohou kráľa sa tak stala obnova zničenej krajiny a budovanie nového systému obrany založeného na kamenných hradoch. Do spustošených oblastí kráľovstva povolával osadníkov z cudziny a udeľoval im osobitné privilégiá.

1235 – korunovácia Bela IV. za uhorského kráľa marec 1241 – chán Batu na čele tatárskych vojsk vtrhol do Uhorska apríl 1241 – porážka uhorského vojska v bitke pri rieke Slaná koniec jari 1242 – odchod tatárskych vojsk z Uhorska

Kráľ Belo IV. prijal v roku 1239 do krajiny Kumánov, ktorí utekali pred Tatármi. To sa stalo formálnou zámienkou ich vpádu do Uhorska na jar roku 1241. Tatári prišli z Ázie. Pustošili všetko, čo im prišlo do cesty. V bitke pri rieke Slaná rozdrvili početnejšie, ale zle organizované uhorské vojsko na čele s kráľom Belom IV.

ČESKÝ ŠTÁT SLIEZSKO POĽSKO HALIČ

Vpád Tatárov do Uhorska a ich odchod

príchod odchod

ZOPAKUJME SI  V akom stave zanechal Ondrej II. kráľovstvo svojmu synovi Belovi IV.?

 Kde sa stavali stredoveké hrady a komu patrili?

Kráľ Belo IV. na úteku pred Tatármi Jeho útek sa skončil až na dalmátskom pobreží. O pomoc žiadal aj západoeurópskych panovníkov, tí mu však nevyhoveli. Do vlasti sa vrátil až po náhlom odchode Tatárov.

Moje kľúčové slová tatársky vpád bitka pri rieke Slaná Belo IV. obnova spustošenej krajiny privilégiá

Tatárske vojsko do Európy priviedol chán Batu.

Tatárska jazda

Tatári sú často označovaní ako krutí plienitelia. Taktika ich boja bola veľmi premenlivá a ľstivá. Často pred nepriateľmi ustupovali, aby ich vzápätí prekvapili rýchlym útokom. Nepoznali pešie oddiely, na koňoch rýchlo prekonávali obrovské vzdialenosti. V ich armáde vládla na svoju dobu priam neuveriteľná disciplína, poriadok a vyšší velitelia sa za svoje úspechy či neúspechy zodpovedali priamo veľkému chánovi. Vojenské ťaženia si podrobne plánovali, jednotky mali dokonale vyzbrojené. Prezrite si obrázok tatárskeho vojska a opíšte, aké zbrane používali. Viac informácií nájdete aj v rubrike Vedeli ste, že alebo na internete.

Väčšina vojska bola pobitá, iba kráľovi sa podarilo s malým sprievodom ujsť až k Jadranskému moru. Celá krajina bola vydaná napospas krutým plieniteľom. Koncom apríla 1241 vtrhol na územie dnešného Slovenska ďalší oddiel Tatárov, ktorý sem prenikol z Moravy a začal pustošiť husto obývané juhozápadné Slovensko. Tatárom odolali iba dobre opevnené kamenné hrady a mestá. Na Slovensku to boli Bratislava, Nitra, Komárno, Fiľakovo a Abovský Novohrad. Na niektorých miestach obranu pred Tatármi začali organizovať aj jednoduchí ľudia. Využili prírodné danosti horského terénu, a tak sa dokázali pred nájazdníkmi ubrániť.

Uhorsko pred úplným zničením zachránila náhoda. V Mongolskej ríši totiž zomrel veľký chán Ogotaj a chán Batu, kedže sa chcel stať jeho nástupcom, vrátil sa naspäť do ríše.

Tatári po sebe zanechali spustošenú krajinu. Nasledujúcu zimu vypukol hladomor, ktorému údajne podľahlo viac ľudí ako plieniacim Tatárom, lebo roľníci zo strachu pred nimi nedokázali obrobiť polia a zasiať obilie.

NOVÉ SPÔSOBY OSÍDĽOVANIA

Následky vpádu Tatárov boli pre Uhorsko katastrofálne. V centrálnych oblastiach krajiny zahynula takmer polovica obyvateľov. Dediny i kostoly boli vypálené a celé oblasti zostali opustené. Pred mongolským plienením sa zachránili iba tí, ktorí sa skryli v lesoch alebo na dobre opevnených miestach. Kráľ Belo IV. povolil šľachte stavať kamenné hrady a vybudovať tak nový systém obrany Okolo hradov sa začali vytvárať hradné panstvá, čo zmenšovalo kráľovské majetky v prospech šľachty. Spustošenú krajinu bolo potrebné doosídliť. Kráľ i šľachtici pozývali na svoje majetky hostí. Prichádzali sem predovšetkým nemeckí osadníci a usádzali sa vo vznikajúcich mestách, v stredoslovenskej banskej oblasti a na Spiši. Nemci boli dobrí remeselníci a obchodníci. Priniesli nové spôsoby ťažby a spracovania rúd. Zaviedli aj nové metódy práce v poľnohospodárstve. Do Uhorského kráľovstva tak pribudlo ďalšie etnikum.

Hrad Gýmeš (nad obcou Jelenec pri Nitre) bol jedným z hradov, ktoré sa začali budovať hneď po odchode Tatárov. Hrady úspešne odolávali útokom, keďže sa vtedy bojovalo chladnými zbraňami, teda bez pušného prachu.

MESTSKÉ VÝSADY – PRIVILÉGIÁ

Mestá, resp. sídliská s remeselníckym a kupeckým obyvateľstvom vznikali na Slovensku už pred príchodom nemeckých kolonistov. Koncom 30. rokov 13. storočia začal kráľ Belo IV. udeľovať prvé privilégiá, vznikali mestá nového typu. Takto sa staršie trhové osady a novovzniknuté mestá menili na výsadné mestá. Najvýznamnejšou mestskou výsadou bolo právo na samosprávu. Mešťania získali právo voliť si richtára, mestskú radu a farára. Mohli tiež slobodne nakladať so svojím majetkom a sťahovať sa z miesta na miesto.

V najstarších privilégiách pre mestá sa spomína aj povinnosť postaviť do kráľovského vojska istý počet ozbrojencov. Za udelené privilégiá museli mestá platiť do kráľovskej pokladnice pravidelnú daň. Panovníkovi tak plynuli z bohatých miest značné príjmy.

Ďalšie mestské privilégiá

PRIVILÉGIUM

Míľové právo

Právo skladu

Hrdelné právo

Trhové právo

Právo rúbať drevo, poľovať a rybárčiť

Ťažiarske –kutacie právo

VÝZNAM

Zakazovalo cudzím remeselníkom usadzovať sa a vykonávať svoje remeslo v okruhu jednej míle (uhorská míľa mala cca 8,5 km) od mesta.

Prikazovalo zahraničným kupcom zostať v meste niekoľko dní a ponúkať svoj tovar na predaj.

Povoľovalo vydržiavať si kata, stíhať ťažké zločiny trestom smrti.

Povoľovalo konanie trhov, jarmokov; remeselníci predávali svoje výrobky a kupovali najmä potraviny vyprodukované okolitým vidieckym obyvateľstvom.

Vymedzovalo, kde smú mešťania rúbať (za poplatok mestu), rybárčiť a poľovať.

Povoľovalo vyhľadávať a ťažiť zlato, striebro a ostatné vzácne kovy.

Banská Štiavnica sa stala po udelení výsad okolo roku 1238 najstarším a najvýznamnejším banským mestom na Slovensku. Ešte pred tatárskym vpádom získali mestské privilégiá mestá Trnava, Krupina, Zvolen a Starý Tekov.

Rozvrstvenie obyvateľov v stredovekom Uhorsku

Panovník

Duchovenstvo

Šľachta: vyššia nižšia Poddaní

Mešťania slobodných miest

Medzi významné výsady kráľovských miest patrilo aj opevňovacie právo (právo postaviť si hradby). Z 13.–16. storočia pochádza rozsiahle opevnenie Trnavy . Je to skutočný stavebný unikát – pôvodný hradbový múr dosahoval dĺžku viac ako 2,5 km a dodnes sa z neho zachovalo približne 1,5 km. Bol vysoký 8 až 10 m a jeho súčasťou bolo 42 murovaných veží. Vstup do mesta umožňovali štyri brány. Poznáte aj ďalšie slovenské mestá, v ktorých sa aspoň čiastočne zachovali mestské hradby?

Pamätník tragickej bitky pri rieke Slaná

RE Č PRAME Ň OV

Rogeriova žalostná pieseň o zničení Uhorského kráľovstva Tatármi

(Rogerius bol kronikár talianskeho pôvodu, ktorý sa stal očitým svedkom ničivého tatárskeho vpádu a neskôr napísal pútavé dielo o tatárskom pustošení.)

Na poliach a po cestách ležali telá mnohých mŕtvych, niektoré bez hlavy, iné rozsekané na kúsky v dedinách alebo zhorené v kostoloch, do ktorých sa ukryli. Táto skaza, záhuba a spustošenie sa rozkladali na dva dni cesty (od miesta bitky), celá zem bola zmáčaná krvou dočervena a telá ležali na zemi tak, ako stoja na paši osamelé stáda dobytka, oviec a prasiat alebo v kameňolomoch kamene určené na stavbu. Vo vode plávalo mnoho mŕtvych utopených tiel, požierali ich ryby, červy a vodné vtáctvo. Spočinutie v zemi bolo týmto telám odopreté, lebo čo bolo zabité otrávenými kopijami, šabľami a šípmi, to po krvi bažiace nebeské vtáky a zubaté zvieratá, tak domáce ako aj divé, poobhrýzali až do kosti. Telá, ktoré zhoreli v kostoloch a v dedinách, strávil oheň. Časom však oheň z tohto veľkého požiaru zahasili. Tieto telá plameň za krátky čas stráviť nedokázal. A tak na mnohých miestach sa dlho nachádzali kosti so sčernetou kožou. Vzduch bol zápachom taký otrávený a znečistený, že ľudia, ktorí zostali ležať po utrpení zranení polomŕtvi na poliach, cestách a v lesoch, by možno mohli aj prežiť, no pre zamorenie vzduchu vypustili dušu.

Vedeli ste, že

 v odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s dvoma rozličnými menami (Tatári alebo Mongoli) útočníkov, ktorí v roku 1241 vtrhli do Uhorska? Základom vojska totiž boli potomkovia veľkého mongolského chána Džingischána. Ktoré z týchto mien je správnejšie? Odpoveď znie: obidve. Ide totiž v podstate o synonymá. Mnohí historici však presadzujú názor, že správne je predsa len označenie Mongoli. Pojem „Tatár“ – „Ta(r)tar“ pochádza z grécko-latinského slova tartarus, čo znamená „peklo“; Tartari – pekelníci. Týmto pojmom stredovekí súčasníci označovali ľudí páchajúcich ohavné –pekelné skutky.

Slovníček

chán – kmeňový náčelník, neskôr panovník Mongolov a ďalších turkotatárskych kmeňov Kumáni – kočovný kmeň, ktorý v 11. storočí prenikol z Ázie do Čiernomoria a neskôr sa jeho časť dostala aj do Uhorska. Slúžili ako strážcovia hraníc. V našich dejinách ich poznáme aj pod menom Polovci, Plavci. Odtiaľ máme názvy niektorých dedín a mestečiek na Záhorí – Plavecký Štvrtok, Plavecký Mikuláš. privilégiá – výsady udeľované jednotlivcom alebo mestám formou privilegiálnej listiny

Dešifrujeme pramene

1. Ako vyzerala naša krajina po vpáde Tatárov? Prečo Tatári všetko ničili a plienili? Zistíte to, keď si spomeniete, aký bol spôsob života kočovníkov.

2. Čo myslíte, ktorá spoločenská vrstva doplatila na ich plienenie najviac?

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Čo spôsobil vpád Tatárov do Uhorska?

2. Porovnajte vládu Bela IV. s vládou jeho otca Ondreja II. V čom vidíte odlišnosti?

3. Ako sa snažil Belo IV. riešiť katastrofálny stav svojho kráľovstva po odchode Tatárov?

4. Väčšina kamenných hradov bola vybudovaná po roku 1242. Ak sa pozriete na mapu, zistíte, že najviac ich bolo na území dnešného Slovenska. Prečo?

5. Aký význam mala pre Slovensko tzv. nemecká kolonizácia?

6. Vysvetlite, aké výhody mali z udeľovania privilégií mestá a aké panovník. Charakterizujte tri najvýznamnejšie privilégiá. Zistite, ktoré privilégiá malo vaše mesto alebo mesto vo vašom okolí.

Precvičujme si geografiu a informatiku

Bitku s Tatármi nám pripomína kopec pri obci Muhi. Ide o predpokladané miesto bitky. Kde sa tento pamätník nachádza?

Zistite to pomocou internetovej mapy a vyhľadajte o ňom viac informácií v elektronickej knižnici.

Chcete vedieť viac?

Tatári či Mongoli v Európe. In: Historická revue, 19, 2009, č. 4. Hradský, Juraj: Bratislavskí majstri kati. Bratislava: Marenčin PT, 2005.

5. PÁN VÁHU A TATIER

Pokojná obnova po tatárskom vpáde trvala len niekoľko desaťročí. Vystriedali ju vnútorné rozbroje. Príslušníci najmocnejších šľachtických rodov zhromaždili veľké majetky a postavili si kamenné hrady, ktoré dokázali odolať kráľovskému vojsku. To ešte viac zvýšilo nezávislosť šľachty od panovníka. Najbohatšie šľachtické rody medzi sebou zápasili o najvyššie dvorské úrady na kráľovskom dvore.

1295 – Matúš Čák palatínom Uhorského kráľovstva

1301 – smrť posledného uhorského kráľa z arpádovskej dynastie Ondreja III.

1308 – Karol Róbert z Anjou druhý raz korunovaný za uhorského kráľa

1312 – porážka vojsk Omodejovcov v bitke pri Rozhanovciach

1321 – smrť Matúša Čáka Trenčianskeho

NARASTANIE MOCI VEĽMOŽOV

Najmocnejší veľmoži vytvárali veľké dŕžavy, v ktorých nerozhodoval kráľ, ale oni. Na východnom Slovensku sa stali neobmedzenými pánmi Omodejovci a na juhozápadnom Slovensku Matúš Čák Trenčiansky. Títo samozvaní vládcovia nezaberali iba kráľovské majetky, ale plienili a obsadzovali aj majetky cirkvi a svojich menej vplyvných šľachtických susedov.

Omodejovci

Prešporok

Záhreb Budín Pešť Ostrihom Jáger

Boršovci

Babonić z Kysaku z Kysaku Pok Štefan

ZOPAKUJME SI

 Ako sa zmenilo postavenie šľachty v Uhorsku po tatárskom vpáde?

 Akými opatreniami kráľ ustálil pomery v Uhorsku?

 Kto bol palatín?

Varaždín

Mikuláš Ladislav Kán Šopron

Henrich Mikuláš

Vesprém Stoličný Belehrad

Päťkostolie

Šubićovci

sídla

Rozdelenie územia Uhorska medzi kráľa a veľmožov v prvých dvoch desaťročiach 14. storočia Všimnite si mená nových mocných rodov. Pomocou názvov významných sídel môžete určiť, aké ďalšie etniká pribudli do Uhorského kráľovstva.

Karol Róbert (1308 – 1342)

Bitka pri Rozhanovciach podľa Viedenskej obrázkovej kroniky

Vedeli ste, že

 metódami bohatého veľmoža Matúša Čáka pri získavaní majetku a vplyvu boli intrigy, zastrašovanie a násilie? Jeho arogancia vyvrcholila spustošením a vypálením Nitrianskeho hradu i katedrály Rozkázal dokonca rozváľať múry a veže nitrianskeho opevnenia, začo ho vylúčili z cirkvi. Obsadil aj Trnavu a mešťanov verných kráľovi vyhnal.

Trenčiansky hrad v druhej polovici 1 4. storočia, rekonštrukcia A. Fialu. Obytná veža Trenčianskeho hradu pochádza pravdepodobne z 11. storočia. Matúš Čák dal vybudovať opevnenie horného hradu a dolného nádvoria. Tčkhd dhl

ZÁPAS O UHORSKÝ TRÓN

Anarchia vyvrcholila po roku 1301, keď zomrel posledný príslušník arpádovskej dynastie Ondrej III. Záujem o uhorský trón mali viacerí kandidáti. Napokon zvíťazil Karol Róbert z dynastie Anjouovcov. V prvých dvoch desaťročiach musel bojovať s odbojnými veľmožmi, ktorí nerešpektovali jeho vládu a vo svojich rozsiahlych panstvách sa správali ako nezávislí vládcovia. Prvý raz sa kráľovi podarilo silou zbraní zlomiť moc Omodejovcov na východnom Slovensku, ktorých porazil v bitke pri Rozhanovciach (1312). Karol Róbert okamžite využil svoje víťazstvo na konfiškáciu väčšiny ich majetkov. Ostal mu ešte jeden silný protivník – Matúš Čák Ten sa nezľakol ani najťažších cirkevných trestov a na svojom panstve vládol ako neobmedzený panovník. Matúš Čák ostal „pánom Váhu a Tatier” do svojej smrti roku 1321. Až potom sa kráľ postupne zmocnil všetkých Matúšových majetkov.

ČESKÝ ŠTÁT MORAVA

Uherské Hradiště Trenčín

Prešporok (Bratislava)

Trnava

Fiktívny portrét Matúša Čáka

Trenčianskeho Rod Čákovcov pochádzal zo Zadunajska. Matúš Čák sa zmocnil hradu v Trenčíne, kde si zriadil dvor na spôsob uhorského kráľovského dvora. Na začiatku svojej kariéry sa vyznamenal ako statočný bojovník v službách Ondreja III. Zastával aj úrad palatína. Neskôr sa od kráľa odvrátil a cieľavedome začal budovať svoje panstvo. Na vrchole moci ovládal 14 žúp a 60 kamenných hradov (z tohto počtu sa 50 nachádzalo na území Slovenska). Ešte aj v 15. storočí sa jeho dŕžava nazývala „Matúšova zem“.

SLIEZSKO KRAKOVSKO

Orava

Banská Bystrica

Banská Štiavnica

Ostrihom Komárno

Kežmarok

Levoča Prešov

Košice Užhorod

Dŕžavy Matúša Čáka Trenčianskeho a Omodejovcov

územie Matúša Čáka územie Omodejovcov

RE Č PRAME Ň OV

Viedenská obrázková kronika o bitke pri Rozhanovciach

Dešifrujeme pramene

1. Ako kronikár opisuje víťazstvo Karola Róberta?

2. S ktorou inou bitkou ju porovnáva?

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

V piatok na sviatok mučeníkov sv. Víta a Modesta (15. júna) sa odohrala na stráni uvedeného vrchu veľmi krutá bitka, aká sa v Uhorsku neprihodila od čias vpádu Tatárov. V bitke padli mnohí spomedzi kráľovských familiárov, všetko znamenití šľachtici. Jednako kráľ (Karol Róbert) získal slávne víťazstvo. Veríme a vyhlasujeme, že to bolo Božie dielo.

Slovníček

anarchia – bezvládie familiár – drobný šľachtic v závislom postavení, ktorý slúžil na dvore veľmoža konfiškácia – zhabanie majetku veľmož – príslušník vysokej šľachty

1. Vysvetlite príčiny feudálnej anarchie v Uhorsku na prelome 13. a 14. storočia.

2. Navštívili ste niekedy hrad, na ktorom sa najčastejšie zdržiaval Matúš Čák? Ak áno, porozprávajte, čo vás tam najviac zaujalo. Pamätáte si z učiva zo staroveku, s ktorou historickou udalosťou je ešte spojené toto mesto?

3. Zhodnoťte osobnosť Matúša Čáka. Akými vlastnosťami by ste ho charakterizovali?

4. Akú pozíciu mal Karol Róbert na začiatku svojej vlády? Objasnite, s čím sa musel najskôr vysporiadať.

Chcete vedieť viac?

Kučera, Matúš: Stredoveké Slovensko. Bratislava: Perfekt, 2002. Matúš Čák – pán Váhu a Tatier. In: Historická revue, 2009, č. 9. http://www.matusovo-kralovstvo.sk/ – park miniatúr slovenských hradov v obci Podolie

6. ZLATÁ BAŇA UHORSKA

1308 – 1342 – vláda Karola Róberta 1342 – 1382 – vláda Ľudovíta I. Veľkého 1381 – Ľudovít I. vydal privilégium pre žilinských Slovákov 1466 – vznik zväzu siedmich stredoslovenských banských miest

Po porážke veľmožov sa Karol Róbert sústredil na hospodárske reformy. Obnovil mier v krajine, podporoval rozvoj miest a baníctva. Práve vďaka rozvoju baníctva a zavedeniu novej zlatej meny sa Uhorsko stalo významnou stredoeurópskou krajinou. Rozmach Uhorska pokračoval aj za vlády

Moje kľúčové slová koniec vlády Arpádovcov anarchia

Matúš Čák Trenčiansky boje o uhorský trón

Omodejovci

Karol Róbert

ZOPAKUJME SI

 Ktorý uhorský kráľ a ako prispel k zlepšeniu hospodárskych pomerov v krajine v 14. storočí?

 Ako sa delila stredoveká spoločnosť? Ktorí obyvatelia sa sústreďovali v mestách?

Ľudovít I. Veľký (1342 – 1382)

Florén Karola Róberta

Karol Róbert zaviedol peňažnú reformu. V Kremnici dal raziť strieborné groše a zlaté florény. Vďaka svojej rýdzosti a stálej hmotnosti patrili k najžiadanejším platidlám v strednej Európe.

Baníka s kahancom spúšťajú do bane, drevoryt zo 16. storočia Opíšte prácu baníkov podľa obrázka.

jeho syna Ľudovíta I. Veľkého. Roku 1370 sa Uhorsko spojilo s Poľskom a toto súštátie siahalo od Baltského po Jadranské more

BANSKÉ MESTÁ

Už od začiatkov Uhorského kráľovstva zohrávalo významnú úlohu baníctvo. Za vlády Anjouovcov boli objavené nové ložiská drahých kovov, najvýznamnejšie sa nachádzali v okolí Banskej Štiavnice a Kremnice. Známym sa stal i spišský región (Smolník, Gelnica, Spišská Nová Ves). V Gelnici a Smolníku sa ťažili meď a striebro, v oblasti Spišskej Novej Vsi železná ruda. Banská Bystrica bola známa ťažbou medi, v okolí Banskej Štiavnice a Kremnice sa nachádzali zlato a striebronosné rudy. Karol Róbert udelil v roku 1328 mestské práva Kremnici a vzápätí tu vznikla banská komora a mincovňa.

Práca v stredovekej mincovni

V ktorom meste by ste ešte aj dnes mohli vidieť podobný výjav?

V ťažbe a spracovaní medi, zlata a striebra patrilo Slovensko medzi najvýznamnejších producentov nielen v Uhorsku, ale aj v celej Európe. K základným výsadám banských miest patrilo právo vyhľadávať, ťažiť a spracúvať rudné bohatstvo ukryté v zemi. Banské mestá odvádzali z vyťaženej rudy banskú daň Rozširovali sa aj obchodné kontakty, ktoré si vyžadovali zlepšenie starších a budovanie nových cestných ťahov. Kráľ preto podporoval výstavbu bezpečnej cestnej siete v krajine.

MEŠŤANIA

V 14. storočí sa v Uhorsku sformoval štvrtý stav – meštianstvo. Jeho príslušníci sa výrazným spôsobom uplatnili v remeselnej výrobe a v obchode. Vďaka osobnej slobode sa snažili presadiť aj v politickom živote. Zástupcovia slobodných kráľovských a banských miest získali zastúpenie v uhorskom sneme. V mestách mali nemeckí mešťania dominantné postavenie, z čoho vznikali národnostné spory. Slováci v Žiline si svoje právo na účasť v mestskej rade vymáhali priamo od kráľa pri jeho návšteve mesta. Kráľ Ľudovít I. im vyhovel a roku 1381 zaviedol rovnaké (paritné) zastúpenie Slovákov a Nemcov v mestskej rade

patriciát bohatí mešťania

stredne zámožní mešťania obchodníci, remeselníci

vzdelanci

mestská chudoba slúžky, sluhovia, námezdní robotníci

RE Č PRAME Ň OV

Rozvrstvenie mestskej spoločnosti Hoci život v mestách bol slobodnejší ako život poddanského obyvateľstva, mestská spoločnosť bola takisto rozvrstvená a možnosť prechodu z jednej spoločenskej vrstvy do druhej nebola veľmi častá.

Banská Štiavnica ako prvá na Slovensku začala používať mestský erb, ktorý sa zachoval na pečati listiny z r. 1275. Na erbe je znázornené mestské opevnenie a nástroje, ktoré sú symbolom baníctva. Viete ich pomenovať?

Z výsad trnavských mešťanov udelených roku 1238

Richtára, ktorého si zvolia spoločne, alebo ich väčšia a zámožnejšia časť, musí potvrdiť kráľ. Keby sa zistilo, že tento je nespôsobilý, odstráni sa z richtárskeho úradu kráľovskou mocou. Richtár má právo súdiť vo všetkých civilných a hrdelných kauzách, ktoré vzniknú medzi nimi, alebo medzi nimi a cudzincami. Ak sa zistí, že je nedbanlivý alebo nespravodlivý pri vysluhovaní spravodlivosti, alebo ak je celá komunita zainteresovaná na spore, nech sa až potom obrátia na kráľovský súd.

Privilégium pre žilinských Slovákov Ľudovíta I. Veľkého z roku 1381

My, Ľudovít z Božej milosti kráľ Uhorska (...) dávame touto listinou na známosť všetkým, ktorých sa to týka. (...) Pretože Slováci, obyvatelia a hostia naši z menovaného mesta Žiliny (...) sú početnejší ako Nemci, obyvatelia a hostia naši, akékoľvek dane, dávky a služobnosti platia, odvádzajú nám (...) rovnako ako spomínaní Nemci, má sa v budúcnosti dbať na to, aby zo Slovákov (...) na jednej a týchže Nemcov na strane druhej sa prísažní v rovnakom počte volili a pripúšťali do mestskej rady.

Dešifrujeme pramene

Listina Privilegium pro Slavis Ľudovíta I. Veľkého z roku 1381

1. Vysvetlite, akým spôsobom sa volil richtár v Trnave, a porovnajte to s voľbou starostu alebo primátora v súčasnosti. Akú úlohu mal pri voľbe richtára kráľ?

2. Čo bolo príčinou sporu žilinských mešťanov? Pomenujte znepriatelené strany v konflikte. S akou sťažnosťou sa Slováci v Žiline obrátili na kráľa? Ako rozhodol v spore?

3. Spomeňte si, v ktorom období prichádzali Nemci do Uhorska. Prečo?

Červený Kameň

Príkladom spolupráce medzi domácimi a zahraničnými podnikateľmi je turzovsko-fuggerovská spoločnosť. V 15. až 16. storočí to bol najväčší a najmodernejší banský podnik na ťažbu a spracovanie medi. Založili ho uhorský šľachtický rod Turzovcov a nemeckí mešťania z Augsburgu Fuggerovci. Červený Kameň kúpili Fuggerovci v roku 1535 od Turzovcov a prestavali ho na pevnosť s mohutnými podzemnými skladmi. Mala byť prekladiskom tovaru na obchodnej ceste do západnej Európy. Hrad však funkciu skladov nikdy neplnil.

Baníctvo na S lovensku

v st re do ve ku

Skalica

Trenčín

Trnava

Modra Hlohovec

Sv. Jur Pezinok

Prešporok (Bratislava)

Žilina

Martin

Kremnica

Nová Baňa

Ružomberok

Liptovský Sv. Mikuláš

Brezno

Banská Bystrica

Zvolen

Banská Belá

Banská Štiavnica

Krupina Nitra

Pukanec Levice

Bardejov

Stará Ľubovňa Podolínec

Komárno

Tisovec Revúca

Lučenec

Fiľakovo

Spišská Nová Ves Dobšiná

Rožňava Gemer Medzev Smolník Kežmarok

Rimavská Baňa Rimavská Sobota

Sabinov Levoča

Prešov

Gelnica

Humenné

Michalovce

Košice

ťažba zlata

ťažba striebra

ťažba medi

ťažba železnej rudy

2. Na mape nájdite banské mestá. Ktoré z nich patrili medzi najväčšie?

3. Vyhľadajte banské mestá, ktoré sa nachádzajú najbližšie k vašej obci.

Vedeli ste, že

 v niektorých stredovekých mestách nemeckí mešťania bránili osobitnými ustanoveniami prílevu mešťanov slovenského pôvodu ešte aj v druhej polovici 15. storočia?

Zlatá

Kremnice

slobodné kráľovské mestá banské mestá majetky turzovsko-fuggerovskej spoločnosti

1. Podľa mapy zistite, v ktorej časti Slovenska mala majetky turzovsko-fuggerovská spoločnosť.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Charakterizujte jednotlivé stavy stredovekej spoločnosti.

2. Aké významné hospodárske zmeny nastali za vlády Anjouovcov?

3. Kam siahalo súštátie kráľa Ľudovíta I.? Na historickej mape ukážte, medzi ktorými moriami sa rozprestieralo.

4. Prečo kráľ považoval dobrú a bezpečnú cestnú sieť v krajine za dôležitú?

5. Zistite, ktoré mestá patrili do zväzu siedmich stredoslovenských banských miest a prečo vytvorili takéto združenie. Pomôže vám napr. internet.

6. Ktoré mestá dostali označenie banské mestá? Čím potvrdíte, že sa Slovensko za vlády Anjouovcov stalo „zlatou baňou Uhorska“?

Precvičujme si informatiku

Viete si predstaviť, ako vyzeralo univerzálne stredoveké mesto? Pozrite si internetovú vizualizáciu súčasného mesta (napr. v programe Google Zem – Galéria 3D), ktoré si uchovalo svoj stredoveký charakter, napr. francúzsky Carcassone a náš Bardejov. Nájdite ďalšie slovenské mestá, v ktorých sa zachovalo pôvodné stredoveké jadro.

ruda, mestská pečať a mince –symboly hlavných zdrojov bohatstva a slávy kráľovského banského mesta

Miniprojekt

1. Zistite, ktoré významné lokality na Slovensku boli zaradené do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v rámci kultúrnych pamiatok. Pomôžu vám napr. vedomosti, ktoré ste získali na hodinách geografie.

2. Gotická cesta je prvou tematickou kultúrno-poznávacou cestou na Slovensku. Zistite si o nej viac.

a) Kedy vznikol gotický sloh a čím sa vyznačuje? Pomenujte tri základné stavebné prvky gotickej architektúry. Pomôžu vám vedomosti, ktoré ste získali na hodinách dejepisu a výtvarnej výchovy v 6. ročníku.

b) Zistite dĺžku a jednotlivé okruhy gotickej cesty.

c) Do obrysovej mapy zakreslite nájdené miesta.

d) Zvýraznite miesta gotickej cesty, ktoré ste sami navštívili.

e) Predstavte si, že by ste mali sprevádzať zahraničných turistov po gotickej ceste. Ako by ste im vysvetlili, čo je gotická cesta? Ktoré pamiatky by ste s nimi navštívili? Vedeli by ste celý obsah pomenovania „gotická cesta“ vyjadriť v grafickej podobe?

3. Infografika „Sprievodca po banských mestách“. Skúste vytvoriť poster, na ktorom predstavíte základné podobnosti a odlišnosti slovenských banských miest v grafickej podobe (teda s čo najmenším použitím slov).

7. PRVÝ CISÁR NA UHORSKOM TRÓNE

Uhorská spoločnosť prešla v období vrcholného a neskorého stredoveku (14. – 15. storočie) výraznými premenami. Vďaka silnej kráľovskej moci a hospodárskym reformám sa podarilo stabilizovať vnútorné pomery. To sa premietlo aj do rastúceho mocenského postavenia Uhorska v strednej Európe. Intenzívne sa pokračovalo v budovaní miest a doosídľovali sa redšie osídlené regióny. V druhej polovici vlády Žigmunda Luxemburského začalo pre dlhotrvajúce husitské vojny stagnovať hospodárstvo a po nečakanej smrti jeho následníka Albrechta Habsburského prepukla anarchia a dlhoročný zápas o uhorský trón.

1387 – 1437 – Žigmund Luxemburský uhorským kráľom 1396 – turecké vojsko porazilo uhorských, nemeckých a francúzskych rytierov v bitke pri Nikopole 1403 – 1404 – povstanie časti uhorskej šľachty proti Žigmundovi 1428 – 1434 – husitské výpravy na Slovensko

Slovníček

banská komora – banský úrad na čele s komorským grófom, ktorý dohliadal na chod kráľovských baní, vykupoval od ťažiarov rudu a vyberal banskú daň pre kráľa prísažný – člen mestskej rady

Moje kľúčové slová

Anjouovci rozkvet banských miest privilégiá kremnické dukáty mešťania

Nemci

Chcete vedieť viac? http://www.bardejov.sk/ – virtuálna prehliadka a letecká snímka Bardejova

Žigmund Luxemburský bol vzdelaný a sčítaný muž, podporoval vedy a umenie. Ovládal niekoľko jazykov a v každej krajine hovoril so svojimi poddanými ich rečou: česky, maďarsky, nemecky, taliansky, francúzsky. Vynikajúco ovládal aj jazyk vzdelancov a diplomatov – latinčinu. Zaslúžil sa o viacero reforiem. V stredoveku bol jediným uhorským kráľom, ktorý získal cisársku korunu

Svätej rímskej ríše nemeckého národa.

ZOPAKUJME SI

 V čom vidíte prínos miest pre stredovekú spoločnosť?

 Ktoré boli najdôležitejšie hospodárske reformy v 14. storočí a kto ich uskutočnil?

Žigmund Luxemburský

s prvou manželkou Máriou z Anjou a druhou manželkou Barborou. Prvé manželstvo sa skončilo tragickou smrťou kráľovnej Márie. Tehotná kráľovná spadla z koňa počas poľovačky a po predčasnom pôrode zomrela.

Ľudovít I. Veľký nezanechal mužského potomka. Preto bola za uhorskú kráľovnú korunovaná jeho iba 12-ročná dcéra Mária, ktorá bola prvou ženou na uhorskom tróne. Keďže bola maloletá, vládla za ňu jej matka a kráľovná vdova Alžbeta. Z uchádzačov o uhorský trón sa nakoniec presadil Žigmund Luxemburský, ktorý sa oženil s kráľovnou Máriou. V tom čase podnikali nebezpečné výboje na Balkáne turecké vojská. V roku 1389 porazili v bitke na Kosovom poli srbské vojsko. Turecká ríša sa tak stala nebezpečným susedom Uhorska. Žigmund Luxemburský zorganizoval križiacku výpravu proti tureckému nebezpečenstvu, no nebol úspešný. Križiacka armáda utrpela veľkú porážku pri Nikopole

Cisárska koruna Svätej rímskej ríše nemeckého národa

Bratislavský mestský erb na erbovej listine Žigmunda Luxemburského Vysvetlite, čo je erb. Pokúste sa navrhnúť a nakresliť vlastný erb a svoj návrh (použité symboly) zdôvodnite.

Po svojej korunovácii za nemeckého a českého kráľa začal Žigmund kompletne prestavovať Bratislavský hrad. Vystavané boli aj dve vstupné brány do hradu, ale zachovala sa len jedna, tzv. Žigmundova brána (na obrázku vľavo dolu).

Ctižiadostivý mladý panovník chcel upevniť kráľovskú moc, narazil však na odpor uhorskej šľachty. Jej sympatie si nezískal ani štedrým rozdávaním kráľovských majetkov. Naopak, roku 1401 a v rokoch 1403 – 1404 proti nemu povstala a chcela ho nahradiť novým panovníkom. Žigmund však vďaka svojim verným stúpencom v zápasoch obstál a nakoniec sa zmieril s predstaviteľmi uhorskej šľachty. Keď ho roku 1411 nemecké kniežatá zvolili za nemeckého kráľa, čoraz viac sa podieľal na utváraní európskej politiky. Stal sa jedným z najvýznamnejších panovníkov v Európe. Zasadzoval sa aj za slobodné sťahovanie poddaných a podporoval mestá udeľovaním čiastkových privilégií. V roku 1405 vydal tzv. menší dekrét, ktorým podporil rozvoj kráľovských miest a snažil sa vytvoriť osobitný meštiansky stav, ktorý by mal zastúpenie aj na sneme.

BOJE PROTI HUSITOM

Na Žigmundov podnet sa v rokoch 1414 – 1418 zišiel koncil v Kostnici (Konstanz v Nemecku), ktorého hlavným cieľom bolo odstrániť veľkú schizmu v cirkvi. Súčasťou koncilu bol aj proces s reformným českým kazateľom Jánom Husom, ktorý bol nakoniec 6. júla 1415 ako „nenapraviteľný kacír” upálený.

Žigmund sa takmer dve desaťročia venoval bojom proti husitom, ktorí po víťazstvách na domácej pôde prešli do pro-

tiútoku a začali organizovať vojenské výpravy do susedných krajín. Ich cieľom bolo jednak šíriť husitské myšlienky a jednak samozrejme získať korisť. V rokoch 1428 – 1434 zorganizovali viacero úspešných výprav smerujúcich na územie Slovenska. Stúpencami husitizmu sa stali niektorí Slováci študujúci v Prahe a viacero príslušníkov zemianskych rodov, ktorí sa chceli obohatiť.

Na konci vlády sa mu podarilo splniť všetky svoje zámery: v Ríme bol korunovaný za cisára, v roku 1434 sa skončili husitské vojny a o dva roky neskôr bol slávnostne korunovaný aj za českého kráľa.

Žigmund v roku 1437 zomrel a nezanechal po sebe mužského potomka. Novým kráľom sa stal jeho zať Albrecht Habsburský, manžel dcéry Alžbety. Vládol necelé dva roky, zomrel na výprave proti Turkom. Zanechal po sebe syna Ladislava, ktorý sa narodil až po smrti svojho otca, preto bol nazývaný Pohrobok.

RE Č PRAME Ň OV

Upálenie Jána Husa

Ján Hus patril medzi najvýznamnejších kritikov nedostatkov cirkvi. Zástancovia jeho učenia sa nazývali husiti.

Eberhard Windecke v Pamätihodnostiach z čias vlády cisára Žigmunda o tom, ako pápež Eugen IV. v Bazilike sv. Petra v Ríme korunoval Žigmunda za cisára

Potom cisár pred pápežom pokľakol, pápež sa postavil na pravú nohu a nasadil Žigmundovi cisársku korunu tak, aby bola rovno. Takto sa to odohrávalo podľa práva a tradície. Potom cisára pomazal. Meč, ktorý je pápež povinný odovzdať novému cisárovi, keď odspieva evanjelium, mu dal do ruky, keď sa Žigmund dostal k slovám „et dat sibi gladium“ (a vzal si meč). Meč mu vložil do rúk ostrím, tak ako to vyžaduje tradícia. Cisárov dvormajster meč potom obrátil a vložil ho cisárovi správne do ruky. Potom odspieval cisár zvyšok evanjelia. Hneď ako sa akt korunovácie skončil, dali pápežovi pobozkať svätú relikviu. Potom pápež pobozkal cisára na pravé líce a ten jeho bozk opätoval. Následne vzal cisár do ruky svoj meč, pápež svoj kríž a dal cisárovi svoje požehnanie a priateľsky sa rozlúčili.

Kronikár Ján z Turca o husitskom pustošení Slovenska

Ako prudká víchrica vrútil sa (Blažek z Borotína s husitmi) do severných oblastí krajiny, ktoré my nazývame Matúšovou krajinou, nešetriac ani cirkevné imanie, ani pohlavie, ani vek a všetko až po Dunaj ohňom a mečom spustošil a ukojil nenásytnú túžbu po koristi. A bol by prenikol ešte ďalej, keby určení ochrancovia neboli zhromaždili v celom Uhorsku početné vojsko a neskrotili jeho chúťky.

Dešifrujeme pramene

Dešifrujeme pramene

1. O akej udalosti rozpráva prameň?

2. Kto korunoval panovníka?

3. Vysvetlite, aký význam mal pri korunovácii meč.

4. Ktorú časť Uhorska nazývame „Matúšovou krajinou“ alebo „Matúšovou zemou“?

Vedeli ste, že  Žigmund Luxemburský bol najdlhšie vládnucim panovníkom na uhorskom tróne v stredoveku? Vládol celých 50 rokov. Na stredoveké pomery bol vo veľmi dobrej fyzickej kondícii aj v pokročilom veku. Je známe, že sa ako päťdesiatročný ešte aktívne zúčastňoval na rytierskych súbojoch. Počas jedného turnaja, na ktorom sa zúčastnil anonymne, vyhral dvakrát po sebe a oveľa mladších protivníkov vyhodil zo sedla. Až po turnaji odhalil svoju totožnosť.

Slovníček

kacír – bludár, odpadlík od cirkvi koncil – zhromaždenie najvyšších hodnostárov katolíckej cirkvi reformný – usilujúci sa o nápravu, zmenu relikvia – telesné pozostatky svätca schizma – cirkevný rozkol, rozdelenie cirkvi

Moje kľúčové slová vláda Žigmunda Luxemburského uhorský kráľ rímsky cisár

český kráľ boje s Turkami a husitmi

Ladislav Pohrobok

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Charakterizujte osobnosť Žigmunda Luxemburského. S ktorými krajinami bola spätá jeho vláda?

2. S kým viedol Žigmund dlhé vojny a prečo?

3. Vysvetlite, aký bol vzťah Žigmunda Luxemburského k husitskému hnutiu a prečo sa snažil všetkými dostupnými prostriedkami tento sociálny pohyb umlčať.

4. Aký bol vzťah Žigmunda Luxemburského k mestám? Akým konkrétnym spôsobom sa jeho vzťah prejavoval?

5. Aké dôsledky mali výpravy husitov pre Slovensko?

6. Predstavte si, že ste kronikármi a súčasníkmi kráľa Žigmunda. Ktoré významné momenty z jeho vlády by ste určite zaznamenali?

Chcete vedieť viac?

Dvořáková, Daniela: Rytier a jeho kráľ. Budmerice: Rak, 2003.

8. KRÁĽ S HAVRANOM V ERBE

Po smrti Albrechta Habsburského sa v Uhorsku opäť rozhoreli boje o trón. Rozvrat krajiny sa podarilo zastaviť až Matejovi Korvínovi, ktorý sa pokúsil vybudovať z Uhorska silnú centralizovanú monarchiu.

ZOPAKUJME SI

 Aká bola hospodárska a politická situácia v Uhorsku za vlády Žigmunda Luxemburského?

 Kde v Európe vznikli najstaršie univerzity? Ktoré z nich boli pre našich študentov najbližšie?

1437 – 1439 – vláda Albrechta Habsburského 1458 – 1490 – vláda Mateja Huňadyho (Korvína) 1465 – založenie Academie Istropolitany 1514 – sedliacke povstanie Juraja Dóžu 1525 – 1526 – vzbury baníkov v stredoslovenskej banskej oblasti

Po náhlej smrti Ladislava Pohrobka uhorská šľachta zvolila za kráľa Mateja Huňadyho (Korvína). Matej Korvín sa najskôr vysporiadal s jiskrovcami i bratríkmi Pokoril odbojných veľmožov a vládu nad celou krajinou sústredil vo svojich rukách.

Matej Huňady, známejší ako Matej Korvín. Prívlastok Korvín získal až neskôr podľa rodového znaku, na ktorom bol zobrazený havran (latinsky – corvus). Za uhorského kráľa bol zvolený v roku 1458 ako 15-ročný. V mladosti získal nevšedné vzdelanie a rozsiahle jazykové znalosti. Súčasníci zaznamenali, že ovládal aj slovenčinu (lingua slavica), vďaka ktorej sa s vyslancami okolitých slovanských krajín dorozumieval bez tlmočníkov.

Bol cieľavedomý panovník, s veľkými ambíciami. Charakterizujú ho ako pohotového, bystrého kráľa, s vycibreným jazykom a pamäťou, ktorú si neustále cvičil. Presadil viaceré reformy, vybudoval žoldnierske vojsko, tzv. čierny pluk, vďaka ktorému viedol dobyvačné vojny proti susedným krajinám. Preslávil sa aj ako podporovateľ umenia a vzdelanosti – na kráľovský dvor povolal mnohých humanistov a renesančných umelcov. Jeho slávna knižnica v Budíne bola po pápežskej azda druhá najväčšia na svete. Obsahovala do 2 500 bohato ilustrovaných rukopisných kníh. Matej zomrel v roku 1490 vo Viedni na mozgovú mŕtvicu. Patrí medzi najpozoruhodnejšie osobnosti uhorských dejín. Meno Mateja Korvína je opradené mnohými povesťami, v ktorých vystupuje ako dobrý, spravodlivý kráľ. Poznáte niektorú z nich?

Vďaka viacerým reformám (najmä daňovej) vybudoval silnú armádu, ktorá sa stala mocenským nástrojom jeho domácej i zahraničnej politiky. V hospodárskej politike postupoval podobne ako Karol Róbert. Podporoval rozvoj remesiel, obchodu a baníctva. Usiloval sa oživiť hospodársky život Uhorska, modernizovať súdnictvo a posilniť moc panovníka na úkor šľachty. Na to však potreboval vzdelaných úradníkov. Preto sa rozhodol založiť v Uhorsku vlastnú univerzitu, Academiu Istropolitana (Ister – Dunaj, polis – mesto, Istropolis = mesto na Dunaji), na ktorej pôsobili vynikajúci učenci.

Aj keď sa mu podarilo zvýšiť príjem do kráľovskej pokladnice, neustále zápasil s nedostatkom peňazí. Jeho pokladnicu vyčerpávalo vydržiavanie silnej žoldnierskej armády a chod okázalého kráľovského dvora. Vojsko využíval na obranu južných hraníc Uhorska proti Turkom, ale aj na útočné vojny proti svojim susedom – Čechom, Poliakom a Rakúšanom.

Matej Korvín nezanechal legitímneho mužského potomka a po jeho smrti si uhorská šľachta zvolila za nového panovníka Vladislava II. Jagelovského. Na rozdiel od Mateja Korvína Vladislav ustupoval požiadavkám šľachty, čím oslaboval postavenie panovníka. Na požiadavky šľachticov súhlasne prikyvoval, preto dostal hanlivú prezývku „kráľ Dobre”. Za jeho vlády vypuklo sedliacke povstanie, ktoré viedol Juraj Dóža (1514), a neskôr banícke povstanie, čo krajinu vnútorne oslabovalo. Rozvrat Uhorska sa zavŕšil bitkou pri Moháči (1526).

RE Č PRAME Ň OV

Z iniciatívy kráľa Mateja Korvína vznikla roku 1465 v Bratislave prvá univerzita na území Slovenska – Academia Istropolitana podľa vzoru univerzity v Bologni. Medzi jej profesorov patril matematik Ján Müller – Regiomontanus, hvezdár Martin Bylica, taliansky encyklopedista Ján Gattus. Kancelárom univerzity bol ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz. Dušou univerzity však bol vicekancelár Juraj Schomberg, ktorý na jej chod využíval príjmy kanonikov bratislavskej kapituly. Po jeho smrti roku 1486 univerzita zanikla pre nedostatok financií. O jej osude sa nezachovali priame správy, no ku koncu Matejovej vlády už nejestvovala.

Galeotto Marzio bol jedným z renesančných mysliteľov a umelcov, ktorí pôsobili na dvore Mateja Korvína. V úryvku rozpráva o Matejovom vzdelaní.

Všetky listy, ktoré posiela do rozličných krajín, buď sám diktuje, alebo aspoň číta, ak ich zostavili iní. Listy, ktoré prídu, bez otáľania prebehne očami, nech sú odkiaľkoľvek. S Čechmi, Poliakmi, Rusínmi, Dalmatmi, Bulharmi, Srbmi... aj ďalšími sa zhovára bez tlmočníka. Nemecky sa naučil ešte ako chlapec vo väzení a zdokonalil sa v nej už ako dospelý častými stykmi s Nemcami. Kráľ Matej aj píše vlastnou rukou. Zostavuje síce pomerne krátke listy, no jeho rukopis zachováva prekrásne tvary písmen, niečo medzi modernými a starobylými. Píše najmä svojim blízkym priateľom, ako sme sami niekedy videli, a to zväčša ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi, vtedy kráľovi najmilšiemu. Toho povolal k sebe vlastnoručným listom.

Budín – sídlo kráľa Mateja Korvína

Z listu ostrihomského arcibiskupa Jána zo Sredny mestu Bratislava (1467)

Ján, z Božej milosti arcibiskup ostrihomský ... prímas Uhorska ... pozdrav rozumným mužom ... mesta Bratislavy. Viete, že z povolenia Apoštolskej stolice a z vôle ... nášho kráľa bude zriadená v meste univerzita a pre tú príčinu ... tam posielame profesorov ... aby sa začali prednášky. V krátkom čase tiež prídu aj iní profesori, po ktorých som poslal jednak do Talianska, ako aj do Francúzska... Nedovoľte, aby im niekto robil ťažkosti, ale naopak, chráňte a hájte ... profesorov a študentov ... proti akýmkoľvek prekážateľom. Dané v Ostrihome v sobotu po sviatku Rozoslania apoštolov roku 1467.

Vedeli ste, že

 ostrihomský arcibiskup zvolal križiacku výpravu proti Turkom? Jej účastníkom bola prisľúbená odmena a získanie osobnej slobody. Na výzvu sa zhromaždilo viac ako 40-tisíc osôb, prevažne sedliakov, remeselníkov a chudobných študentov. Keď si účastníci výpravy uvedomili, že ich bez dostatočného výcviku a slabo vyzbrojených poslali bojovať, vypuklo v ich radoch povstanie. Na jeho čelo sa postavil zeman Juraj Dóža. Povstalci však boli porazení a Juraj Dóža zomrel krutou smrťou: ako „sedliackeho kráľa“ ho upálili na rozžeravenom železnom tróne a na hlavu mu položili rozpálenú korunu. Na najbližšom uhorskom sneme prijala šľachta tvrdé zákony voči poddaným – stali sa nevoľníkmi, úplne závislými od svojho zemepána: bez jeho súhlasu sa nemohli sťahovať, sobášiť ani študovať.

Slovníček

bratríci – vojenské skupiny bývalých husitských bojovníkov, ktoré obsadili a kontrolovali rozsiahle územia Slovenska centralizovaný štát – štát spravovaný z jedného centra (silným panovníkom) jiskrovci – žoldnierske vojsko Jána Jiskru, ktoré chránilo záujmy kráľovnej Alžbety a jej syna Ladislava Pohrobka monarchia – štátny útvar, na čele ktorého stojí panovník; forma vlády jednej osoby

Moje kľúčové slová

Matej Korvín hospodárske reformy rozvoj vzdelanosti humanizmus Academia Istropolitana

Dešifrujeme pramene

1. Podľa ukážky vysvetlite, prečo sa Matej Korvín považuje za vzdelaného renesančného panovníka. Aké jazykové znalosti mal kráľ Matej Korvín?

2. Ako ľudia v minulosti vnímali hodnotu vzdelania? Zamyslite sa, ako dnes vnímame múdrosť a vzdelanie.

3. Koho poveril pápež založením univerzity? Z ktorých krajín boli pozvaní profesori, ktorí tu vyučovali?

Upálenie „sedliackeho kráľa“

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Vysvetlite, prečo Matej Huňady dostal prezývku Korvín.

2. Charakterizujte vládu Mateja Korvína. Aké dôležité úlohy musel riešiť po nástupe na trón?

3. Porovnajte vládu Mateja Korvína s vládou Jagelovcov. Ktoré rozdiely ste našli?

4. Ako sa nazýva prvá univerzita na Slovensku a aký význam malo jej založenie? Poznáte nejakú univerzitu v blízkosti vašej obce/mesta?

5. Pokúste sa vysvetliť výrok Mateja Korvína: „Nevzdelaný kráľ je korunovaný somár.“

6. Vedeli by ste povedať, prečo bolo stredoveké súdnictvo také nemilosrdné a tresty také kruté? Ako je to dnes?

7. Akým iným pomenovaním by ste dnes nazvali žoldnierske vojsko?

Miniprojekt

S Matejom Korvínom sa spájajú rôzne zaujímavé príbehy a legendy, napr. Matejova lipa v Bojniciach či Matejov dom v Banskej Bystrici. Vypátrajte ďalšie miesta a udalosti na Slovensku, ktoré súvisia s jeho menom. Zistite, či tieto informácie odzrkadľujú historickú pravdu, alebo sú len legendou. M S n V

Čo sme sa naučili

I. PREDKOVIA SLOVÁKOV V KARPATSKEJ

KOTLINE

Vytvárame pamäťovú mapu

Napíšte osem slov, ktoré vám ako prvé napadnú v súvislosti s pojmom Veľká Morava. Vopred si k téme pripravte aj obrazový materiál a priraďujte ho podľa významu k centrálnemu pojmu.

Porovnajte svoje slová v skupine: rovnaké – odlišné. Diskutujte o tom, prečo ste ich zvolili. Vyberte z nich najčastejšie sa opakujúce.

Vytvorte si pamäťovú mapu. Slová pripojte k centrálnemu pojmu, naznačte vzťahy medzi nimi. Snažte sa zostaviť čo najkomplexnejšiu štruktúru poznatkov.

Ako centrálny pojem si môžete zvoliť aj ďalšie kľúčové pojmy: hradisko, Nitra, panovníci Veľkej Moravy, šírenie kresťanstva. Využijte aj kľúčové slová na konci každého učiva.

Návrhy pamäťových máp

Veľká Morava

panovníci

Veľkej Moravy

Veľká Morava

Na ľavú stranu vypíšte podmienky vzniku Veľkej Moravy a na pravú príčiny, dôsledky jej zániku.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Urobte rekonštrukciu každodenného života našich predkov.

2. Opíšte, ako vyzeralo veľkomoravské hradisko. Pomôžte si obrázkami známych archeologických nálezov. Na základe tohto opisu si hradisko nakreslite do zošita.

3. Čím potvrdíte, že počas existencie Veľkej Moravy prebiehala na našom území kristianizácia?

Konštantín a Metod

Bronzový náprsný kríž

Kostol sv. Margity v Kopčanoch

Proglas

II. SLOVÁCI V UHORSKOM KRÁĽOVSTVE

1. Aký druh prameňov máte pred sebou?

2. Prezrite si a opíšte mesto na prvom obrázku. Ktoré jeho časti ste rozoznali? Porovnajte stredovekú podobu mesta so súčasnou (pomôžte si aj obrázkami z obrazových publikácií a z internetu). Povedzte, ako sa mesto odvtedy zmenilo. Ktoré mestá na Slovensku si ešte zachovali svoju stredovekú podobu?

3. Môžete postupovať aj tak, že si skopírujete obrázok mestského jadra Bardejova z internetovej satelitnej mapy. Zakreslite a správne priraďte funkcie k priestorom: námestie, radnica, farský kostol, domy najbohatších mešťanov, mestské hradby, veža, bašty, brána.

4. Spoznali ste na snímke stredoveké a moderné časti mesta? Pokúste sa rozdeliť tento priestor.

5. Aká vrstva mešťanov bývala v centre mesta? Kto býval v okrajových častiach? Je to tak aj v súčasnosti?

6. Podľa toho, čo viete o usporiadaní a zástavbe stredovekého mesta, si do zošita nakreslite jeho plán.

7. Napíšte krátky príbeh zo života stredovekých mešťanov. V príbehu použite kľúčové slová: radnica, richtár, trhové právo, cech, erb, tovariš, privilégium.

8. Spomeňte si z učiva 6. ročníka, ako vyzerali staroveké mestá. V čom vidíte podobnosti a odlišnosti medzi stredovekými a starovekými mestami?

9. Vysvetlite, čo sú privilégiá a kto ich mestám udeľoval. Uveďte tri práva mestského obyvateľstva a vysvetlite ich prínos. Zistite, či aj vášmu mestu/obci boli udelené nejaké privilégiá.

10. Zistite napr. na internete, ktoré slovenské mestá patrili medzi tzv. kráľovské a ktoré medzi zemepanské (poddanské). Aký bol medzi nimi rozdiel? Ktoré banské mestá poznáte? Čím boli známe?

11. Objasnite príčiny osídľovania nemeckého obyvateľstva (tzv. hostí) v Uhorsku, resp. na Slovensku, po tatárskom vpáde roku 1241.

12. Uveďte mená uhorských panovníkov, ktorí sa zaslúžili o podporu a rozvoj stredovekých miest.

13. Nakreslite štruktúru stredovekej spoločnosti a objasnite práva a povinnosti jednotlivých skupín obyvateľov.

14. Uveďte dva znaky, ktoré vystihujú obdobie vlády posledných Arpádovcov, dynastie Anjouovcov, Žigmunda Luxemburského a Mateja Korvína. Prostredníctvom pojmovej mapy vyberte spoločné znaky ich vlády a základné odlišnosti.

15. Nakreslite na časovú priamku udalosti, ktoré pokladáte za kľúčové počas vlády týchto panovníkov.

16. Nájdite na internete priestorové makety významných gotických a renesančných pamiatok na Slovensku. Prezrite si ich a pomenujte tri základné znaky, ktorými sa od seba odlišujú.

Model stredovekého Bardejova

Bardejov a súčasná podoba centra mesta

Letecká snímka Bardejova

RODÍ SA EURÓPSKA NOVOVEKÁ SPOLOČNOSŤ

Na začiatku 16. storočia nazvali učenci dobu, v ktorej práve žili, epochou renesancie – znovuzrodenia. Verili totiž, že svet sa po údajnom „temnom stredoveku“ odznova rodí a vracia k „správnej dobe“: k antickej civilizácii. Renesančná epocha chcela nadviazať na antiku. V skutočnosti však vznikala nová etapa ľudskej civilizácie – novovek.

1. TALIANSKE MESTSKÉ ŠTÁTY

12. storočie – začiatky talianskych mestských štátov

14. – 16. storočie – obdobie renesancie a humanizmu v Európe

Začiatky renesančnej epochy môžeme pozorovať najskôr na Apeninskom polostrove (dnešné Taliansko). Už od 12. storočia sa na severe polostrova rozvíjali tzv. mestské štáty V iných častiach Európy vtedy existovali rozľahlé ríše na čele s dedičným kráľom či cisárom. V dnešnom Taliansku však ako štáty fungovali samostatné mestá. Vládli im mestské rady volené z obyvateľov mesta.

OBYVATELIA MESTSKÝCH ŠTÁTOV

Apeninské mestské štáty sa čoskoro zaradili medzi najvyspelejšie štáty Európy. Zdrojom ich sily a bohatstva sa stal obchod a remeselná výroba. Remeselníci v týchto mestách vyrábali drahé a vo svete žiadané látky (hodváb, súkno) a kvalitné zbrane. Ich obchodníci nakupovali a predávali rozličný tovar po celom svete – obchodovali s Arabmi aj so severnou Európou.

Najvplyvnejšími obyvateľmi mestských štátov sa tak stali bohatí obchodníci, majitelia dielní, remeselníci Vďaka bohatstvu si mohli stavať luxusné domy a kupovať aj umelecké predmety. Ich sebavedomie rástlo. Práve preto prestávali veriť, že by nad nimi musel panovať niekto s dedičnými privilégiami a radšej si vytvárali mestské rady. Mnohé apeninské mestské štáty sa riadili myšlienkou známou z antického staroveku – vláda

SAVOJSKÉVOJVODSTVO

Turín

Rokom 1492, keď Európania pre seba objavili americký svetadiel, sa symbolicky končí stredovek.

Začína sa nová doba – novovek, ktorá podľa historikov trvá až do súčasnosti. V tejto časti učebnice sa dozviete, prečo je to tak.

ZOPAKUJME SI

 Ktoré štáty a v ktorej epoche vytvorili antickú kultúru?

 Kde leží Apeninský polostrov?

Bohaté mestá a štáty Apeninského polostrova v 1 5 . storočí

MILÁNSKEVOJVODSTVO

Miláno

BENÁTSKAREPUBLIKA

Padova Benátky

JANOVSKÁ REPUBLIKA

Stredozemné more

FLORENTSKÁREP . Janov

Pisa

SARDÍNSKE KRÁĽOVSTVO KORZIKA

DŔŽAVY ARAGONSKÉHO KRÁĽOVSTVA

mestá

BENÁTSKEDŔŽAVY

Florencia Jadranskémore

Siena

PÁPEŽSKÝ ŠTÁT

Rím

NEAPOLSKÉ KRÁĽOVSTVO

Neapol

Palermo

SICÍLSKE KRÁĽOVSTVO

DŔŽAVY ARAGONSKÉHO KRÁĽOVSTVA

Takmer ako dnešný priemysel. Množstvá vlny už spracúvalo veľa robotníkov na dômyselných strojoch naraz. Pracovalo aj veľa žien.

štátu má byť spoločnou vecou všetkých občanov a zákony má vytvárať všetok ľud. Florencia, Janov, Benátky, Pisa, ale aj iné mestské štáty boli republikami.

Všetci chceli byť úspešní. Dbali na dobré vedenie svojich podnikov, na presnú evidenciu svojho rozsiahleho obchodovania, preto potrebovali aj zodpovedajúce vzdelanie. Všetci vedeli čítať, písať a počítať a svojich synov dávali do škôl. A čoraz viac ich bavila aj pozemská stránka života a jeho svetské radosti.

Životný štýl bohatnúcich mešťanov dokonca napodobňovali aj šľachtici. Šľachtické rodiny sa zo svojich pôvodných sídel sťahovali do miest a stavali si mestské paláce.

Aby obchod dobre fungoval, boli potrebné dobré bankové služby Vo Florencii túto úlohu úspešne vykonávala napríklad rodina Mediciovcov. Mediciovci postupne vybudovali jednu z najsilnejších bánk vtedajšej Európy (pomohlo im aj to, že v mnohých európskych krajinách sa obchodovanie s peniazmi – požičiavanie peňazí pre zisk – stále považovalo za hriech). Postupne prenikli do politiky. Rodinu politicky upevnil Cosimo de Medici (vľavo); jeho synovec Lorenzo (vpravo) sa stal jedným z najvýznamnejších podporovateľov renesančných umelcov.

Florencia – „Atény renesancie“ Za symbolické hlavné mesto renesancie sa niekedy považuje Rím, inokedy Miláno, ale hlavne Florencia. V meste sa rozvíjalo podnikanie a obchod, budovali sa prepychové súkromné paláce a verejné stavby, florentské ulice a námestia krášlili budovy a sochy najslávnejších umelcov doby. Na dobovom obrázku dobre vidieť dve z najslávnejších renesančných budov mesta: katedrálu (dóm) a budovu mestskej rady.

ČO JE RENESANCIA A HUMANIZMUS

Sebavedomí obyvatelia talianskych miest si čoraz viac pripomínali, že na ich území kedysi existovala mocná Rímska ríša. Učenci a umelci mestských štátov sa o pamiatky antickej civilizácie zaujímali ešte viac. Obdivovali ich, skúmali, učili sa antické jazyky (teda aj gréčtinu) a tvrdili, že nová doba musí po tisícročnej prestávke znovu nadviazať na jej myslenie, aby obnovila slávu a úspechy antiky (preto sa hovorí o „renesancii” – znovuzrodení princípov antickej doby). V mnohom to bola pravda. Napodobňovali sa antické staviteľské štýly, spisovateľom bola vzorom rímska a grécka literatúra. Renesanční vzdelanci sa však v skutočnosti nanovo pokúšali odpovedať na otázku o mieste človeka – jednotlivca vo svete. Preto chceli zlepšiť a reformovať kresťanstvo a kritizovali mnohé neporiadky politického a cirkevného života. Začali poukazovať aj na to, že vo vedeckej činnosti sa treba venovať vedám, ktoré sa zaoberajú výskumom človeka a jeho pozemskej činnosti Nadchýnali ich rozmanité možnosti ľudského života a ľudských aktivít. Tieto vedy nazývali humanitné. Nový smer myslenia tak dostal názov humanizmus. V centre záujmu učencov v predchádzajúcich storočiach bola najmä teológia, ktorá sa zameriavala na otázky Boha a ľudský život skúmala hlavne ako smerovanie do večnosti.

Aj prepychové domy a paláce sa v renesancii stavali tak, že napodobňovali stavebný štýl antiky Porovnajte mestský dom z čias rímskeho cisárstva a renesančný palác z toho istého mesta. Ktoré spoločné znaky ste našli?

CESTY ŠÍRENIA RENESANCIE A HUMANIZMU

Od druhej polovice 15. storočia sa o renesanciu a humanizmus začali zaujímať vo všetkých európskych štátoch. V priebehu dvoch storočí si renesancia získala celú Európu Najskôr umelci z Apeninského polostrova začali v iných krajinách rozširovať renesančné umenie. Čoskoro sa stali populárni a ich služby si žiadali všetky kráľovské i šľachtické dvory. Na kráľovské dvory prinášali renesančnú kultúru aj princezné a dcéry vysokých talianskych šľachticov vydávajúce sa do zahraničia.

Fazetový palác v Kremli Renesančná architektúra prenikla dokonca do vzdialeného Ruska. Cár pozval talianskych architektov, aby prestavali jeho hlavné sídlo v Moskve. Talianski umelci dokázali skĺbiť renesančný štýl s ruskou tradíciou.

Rím v čase renesancie. Prečo sa poučenie z antiky najrýchlejšie znovu ujalo na Apeninskom polostrove? Aj preto, lebo ľudia mali stále pred očami pamiatky na starovekú Rímsku ríšu. Mohli spomínať na jej slávu a veľkosť.

Na uhorský kráľovský dvor prišla renesancia aj vďaka manželke kráľa Mateja Korvína neapolskej princeznej Beatrici. Spomeňte si, ako sa volala renesančná univerzita, ktorú Matej Korvín u nás založil.

Aj na Slovensku máme niekoľko vzácnych stavieb v renesančnom slohu, ktoré pomáhali stavať talianski umelci. Pôvabný renesančný palác dal vo svojom sídle v Bytči vybudovať uhorský palatín gróf Juraj Turzo. Určil ho na svadby svojich siedmich dcér.

Tento anglický renesančný básnik a dramatik je autorom asi najznámejších divadelných hier. Do talianskeho mesta Verona umiestnil jeden z najznámejších ľúbostných príbehov: o láske Romea a Júlie. Zistite, ako sa volá autor.

Vedeli ste, že

 Atény boli pre antickú civilizáciu asi také dôležité ako bola Florencia pre renesanciu? Viete toto tvrdenie zdôvodniť?

Slovníček humanizmus – myšlienkové hnutie 14. – 16. storočia spojené s talianskou renesanciou; kládol dôraz na štúdium človeka a ľudských vlastností mestské štáty – v renesancii malé štátiky okolo niektorého mesta riadené mestskou samosprávou renesancia – kultúrny a umelecký prúd, ktorý sa hlásil k obnove antických ideálov

Moje kľúčové slová

dedičstvo antiky renesancia myšlienky humanizmu mestské štáty mešťania

Mnohí európski šľachtici začali navštevovať Apeninský polostrov ako stredisko vtedajšieho kultúrneho sveta. Viacerí študovali na talianskych univerzitách – vtedy najslávnejších vysokých školách. Potom učenci s novým humanitným vzdelaním začali prednášať na všetkých dôležitých európskych univerzitách . Myšlienky renesancie a humanizmu sa šírili.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Prečítajte si na mape názvy najdôležitejších renesančných miest na Apeninskom polostrove. O ktorých ste už počuli?

2. Prečo sa najvplyvnejšími obyvateľmi talianskych mestských štátov stali bohatí mešťania? Viete povedať, ktoré boli najvplyvnejšie skupiny obyvateľstva v stredoveku?

3. Prečo učenci a umelci chceli, aby si ľudia znovu osvojili myslenie antickej doby?

4. V šiestom ročníku ste sa učili, aký spôsob vládnutia existoval v antických Aténach a iných gréckych štátoch. Ako sa dá porovnať s vládou renesančných mestských štátov na Apeninskom polostrove? Ktoré štáty v Európe sú dnes republikami?

5. Aké vedy začal rozvíjať humanizmus?

6. Aké pamiatky renesančného umenia poznáte? Prečo je ich hlavným znakom napodobňovanie antického umenia?

7. Vysvetlite, prečo obdobie od začiatku renesancie nazývame novovek.

Miniprojekt

Zistite, ktorí najslávnejší renesanční umelci pracovali vo Florencii a ktoré ich sochy alebo iné umelecké diela sa vo Florencii zachovali. Pomôže vám internetový glóbus Google/Zem a jeho aktívna galéria 360 Cities, ktorá ponúka panoramatické snímky rôznych miest a objektov. Predstavte svoje zistenia spolužiakom. Zistite, aké ďalšie renesančné stavby sa zachovali na území Slovenska. Pripravte o nich prezentáciu pre spolužiakov.

2. EURÓPA HUMANISTOV – FILOZOFOV

RENESANČNÍ MYSLITELIA EURÓPY

V druhom desaťročí 16. storočia v krátkom čase za sebou vydali výsledky svojho bádania traja asi najslávnejší filozofi renesancie: humanisti Erazmus Rotterdamský, Thomas More, Niccolo Machiavelli [tomas mór, nykolo makiaveli]. Všetci traja dobre vystihli dobré i zlé znaky doby, v ktorej žili, teda rozhrania medzi stredovekom a novovekom. Všetci tiež ponúkli odpovede na to, ako možno prekonať jej nedostatky a vytvoriť nový, harmonickejší

svet pre všetkých. Nezhodovali sa vo všetkom, ale spoločne verili, že lepší svet pre všetkých sa dá vybudovať až potom, keď všetci ľudia budú vzdelaní

RENESANČNÍ INŽINIERI A VEDCI

Renesancia sa stala aj dobou technického rozkvetu Vynálezcovia vytvárali stroje a pomôcky, ktoré používame dodnes: vysokú pec, hodinové stroje (orloje), arkebúzy, ale napríklad aj okuliare. Zdokonaľovali rôzne výrobné postupy – zlepšovala sa tak výroba textilu, zbrojárska výroba, stavebníctvo. Najdôležitejším objavom sa však stala kníhtlač – prvýkrát v histórii nebolo potrebné knihy odpisovať ručne, ale pomocou kníhtlačiarskeho lisu sa dalo naraz vytlačiť viacero kusov.

Erazmus Rotterdamský

Niccolo Machiavelli

Gutenberg a jeho vynálezy : kníhtlačiarsky lis a matrica

Thomas More

Ako rýchlo sprístupniť informácie: Objav Johannesa Gutenberga

Nemecký zlatník a výrobca zrkadiel zistil, že viacero písmeniek možno odtlačiť naraz na list papiera, ak sa písmenká vyrobia z kovu, natrú farbou a potom odtlačia pomocou lisu. Kovové písmenká potom možno znovu ľubovoľne pospájať –teda vytvoriť nový text a ten znovu naraz celý vytlačiť. Navonok jednoduchý vynález mal – a doteraz má – úžasné dôsledky. Ukázalo sa to čoskoro. Všetky informácie sa zrazu mohli veľmi rýchlo sprístupňovať. Vlády a cirkev začali napríklad tlačiť a rozširovať rôzne inštrukcie a príkazy. Tlačené knihy pomáhali šíriť myšlienky humanizmu.

Aký má byť ideálny svet?

Traja najslávnejší renesanční filozofi boli z rozličných krajín: Erazmus bol nezávislý vedec pochádzajúci z Rotterdamu a učil na univerzite, Thomas More bol vysokým hodnostárom na dvore anglického kráľa, Niccolo Machiavelli vplyvným politikom vo Florencii. Nemali na všetko rovnaký názor, ale zhodovali sa, že správne usporiadaný svet je ten, v ktorom ľudia budú žiť v mieri, budú mať slobodu a nikto nebude nikoho ponižovať. Taký svet sa dosiahne výchovou v duchu humanizmu

Leonardove zápisníky sú plné pozoruhodných náčrtov z optiky, hydrauliky, vojenstva, anatómie, biológie. Ako mohol Leonardo bez moderných meracích prístrojov navrhovať lietajúce stroje? Opieral sa o svoje postrehy: pozoroval vtáky i netopiere, študoval rozpätie ich krídel, sklon letu, polohu vo vzťahu k vanúcemu vetru. Pochopil, že hmotu tela vo vzduchu udržiava odpor vzduchu.

Symbolická mapa Kopernikovej heliocentrickej sústavy, 17. storočie

Význam kníhtlače bol však trvalejší. Výroba kníh sa zrýchlila, a preto aj zlacnela. Ku knihám získalo prístup viac ľudí. Z dostupnejších kníh sa môže učiť väčšie množstvo záujemcov: preto kníhtlač pomohla šíriť vzdelanosť.

Stroje Leonarda da Vinciho

Jednou z najslávnejších osobností renesancie je Florenťan Leonardo da Vinci Jeho nadanie bolo všestranné: bol umelcom i vedcom. Zaujímal sa o konštrukciu najrôznejších strojov (predovšetkým takých, ktoré by mohli lietať vo vzduchu) a zároveň bol skvelým maliarom. Vo všetkom sa opieral o vlastné skúsenosti a prenikavé pozorovania. Bol tiež presvedčený, že logické myslenie sa musí opierať o zákony matematiky.

Kopernikov objav: Zem nie je stredom vermíru

V renesancii sa rozvinuli aj prírodné vedy. Mnohé prírodovedné informácie sa takisto objavovali vďaka štúdiu diel starovekých učencov, na ďalšie prichádzali humanisti samostatne. Humanistickí učenci sa zaoberali výskumom ľudského tela i svetom, ktorý obklopuje človeka.

Mikuláš Kopernik, poľský kňaz, ktorý sa venoval astronómii, dlhé roky pozoroval vesmírne telesá. Potom vyslovil názor, ktorý úplne prevracal dovtedy platné teórie založené na tvrdení, že Zem je stredom vesmíru a okolo nej obieha Slnko. Kopernik dokazoval presný opak: Zem a spolu s ňou ďalšie planéty krúžia po vlastných obežných dráhach okolo Slnka.

Kopernikov objav vyvolal údiv a dokonca pobúrenie. Ani učenci si spočiatku nevedeli predstaviť, čo všetko to bude pre ľudí znamenať. Kopernikovo zistenie však znamenalo, že ľudia sa musia rozlúčiť s názorom, ktorému verili celé stáročia. Aj takto symbolicky sa končil stredovek.

RE Č PRAME Ň OV

Niccolo Machiavelli: Vladár

Vážnosť si panovník získa aj vtedy, ak dokáže byť skutočným priateľom i skutočným nepriateľom –teda, keď bez dlhých rozpakov zaujme otvorený postoj k jednej alebo druhej strane (...)

* * *

Dešifrujeme pramene

Vladár sa má ... prejaviť ako milovník umenia a vied, má zamestnávať vynikajúcich mužov a preukazovať pocty vynikajúcim umelcom. Má povzbudzovať mešťanov, aby sa pokojne venovali svojmu zamestnaniu... aby sa nikto nebál zveľaďovať svoj majetok z obavy, že mu bude odňatý, alebo otvoriť si dielňu zo strachu pred daňami. Má odmieňať príčinlivých občanov a vôbec každého, kto chce tak či onak prispieť k rozkvetu mesta alebo štátnej moci. Okrem toho má v príhodných ročných obdobiach usporiadať pre ľud slávnosti a iné oslavy.

(Zjednodušené)

Vedeli ste, že

1. Prerozprávajte myšlienky Niccola Machiavelliho vlastnými slovami.

2. Vytvorte z jeho myšlienok zoznam vlastností, ktoré podľa neho mal mať ideálny panovník.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Ktorých najznámejších renesančných učencov poznáte? V akých odboroch pracovali, čím sa preslávili?

2. Aj dnes rozdeľujeme vedecké odbory na humanitné, technické, prírodovedné. Viete vymenovať niektoré z každej skupiny?

3. Zopakujte si, prečo renesančných učencov – filozofov nazývame humanistami.

4. Spomeňte si, ako vyzerali stredoveké knihy. Čím sa vyznačovali?

5. Aký je najnovší typ knihy v súčasnosti? Používate ho alebo ho používa niekto z vašej rodiny?

6. Najslávnejší obraz Leonarda da Vinciho je opradený tajomstvom pre záhadný úsmev zobrazenej dámy. Viete, ako sa obraz volá a v ktorej európskej galérii je vystavený?

7. Nájdite nejaké praktické príklady toho, že ľudia sa k sebe správajú lepšie, keď sú vychovanejší a vzdelanejší.

8. Ako sa v novoveku zmenilo myslenie v porovnaní so stredovekým? Akými znakmi renesančnej doby potvrdíte, že ňou sa končil stredovek a začínala sa nová etapa ľudských dejín?

Miniprojekt

Od lietajúceho stroja Leonarda da Vinciho po kozmickú raketu. Využite vedomosti z iných predmetov a pripravte malý obrázkový prehľad vývoja leteckej dopravy a tabuľku, v ktorej porovnáte princípy pohonu da Vinciho lietajúceho stroja a modernej rakety. Čo ste zistili? Pripravte prezentáciu svojich zistení spolužiakom.

Precvičujme si výtvarnú výchovu

Renesančné stavby majú svoje charakteristické znaky. Zistite v spolupráci s vyučujúcim výtvarnej výchovy, ktoré sú to a nakreslite ich do zošita. u

 Leonardo da Vinci bol ľavák a všetky poznámky do svojich zápisníkov písal zrkadlovým písmom, teda sprava doľava?

 pozorovania Leonarda presvedčili, že pri lete (vtáka či stroja) netreba, aby krídla mávali? Presne nám to vysvetlí fyzika.

Slovníček

heliocentrizmus – teória, že stredom (centrom) vesmíru je Slnko, nie Zem

Moje kľúčové slová vedy o človeku prírodné a humanitné vedy objavy vedy a techniky kníhtlač

Chcete vedieť viac?

Ayres, Charlie: Životy veľkých umelcov. Bratislava: Slovart, 2008. http://www.bbc.co.uk/science/leonardo/ / interaktívny ateliér/ http://www.universalleonardo.org/ /hrajte sa a spoznávajte Leonardovu tvorbu / www.louvre.fr /slávna parížska galéria/

ZOPAKUJME SI

 Kto v stredoveku putoval do vzdialených krajín? Kto z Európy sa dostal napríklad na Stredný východ a prečo?

3. EURÓPA SI PODMAŇUJE SVET

Sebavedomí, aktívni renesanční ľudia sa uplatnili aj ako objavitelia nových svetov. A nové informácie získavané odkrývaním antických vedomostí im v objavovaní pomáhali. V roku 1492 pristáli tri malé španielske lode na pobreží neveľkého ostrovčeka v Bahamskom súostroví v Karibskom mori. Na palubách lodí boli prví Európania, ktorí vôbec prišli do tejto oblasti. Tak sa začali veľké výpravy Európanov do zámoria. Európania čoskoro dobyli veľké časti sveta.

Stredozemné

Indický oceán

Hodvábna cesta a obchod s korením cesta po mori cesta po súši

Henrich Moreplavec , jeden zo synov portugalského kráľa Jána I., vysielal prieskumné výpravy na africké pobrežie. Mal povahu objaviteľa: obdivoval umenie moreplavcov a hľadanie nových území. Zároveň sa však snažil, aby Portugalci našli cestu k vzácnemu koreniu a bohatstvu Ďalekého východu. Zhromaždil okolo seba najslávnejších cestovateľov a pre úspech výprav založil aj kartografickú školu.

15. – 16. storočie – objavné plavby Európanov 1488 – Európania na najjužnejšom cípe Afriky 1492 – objavenie Ameriky 1498 – oboplávanie Afriky, objavená nová cesta do Indie

16. storočie – Španielsko, Portugalsko, Británia, Nizozemsko koloniálnymi mocnosťami

PREČO HĽADAŤ NOVÉ CESTY DO ĎALEKÝCH KRAJÍN

Od konca 14. storočia obyvatelia talianskych republík na pobreží mora, ale aj iní Európania čoraz dychtivejšie načúvali chýrom o rozprávkovo bohatých krajinách: o Indii, Číne, Japonsku. Do týchto krajín sa Európania dostávali len náhodne. Po Marcovi Polovi už takmer nik nenašiel odvahu na nebezpečnú cestu do takých vzdialených oblastí.

Prečo boli chýry o týchto krajinách čoraz populárnejšie? V roku 1453 padla Byzantská ríša. Dobyli ju osmanskí Turci. Turci potom ovládli mnohé významné obchodné stanice talianskych štátov vo východnom Stredomorí a prekazili ich obchodovanie s Arabmi. Význam mocných talianskych prístavných miest preto klesal. Obľúbený tovar, ktorý sa od Arabov dovážal z krajín Ďalekého východu – korenie, prepychové látky, voňavky, bol čoraz drahší. Bolo treba nájsť novú cestu k bohatstvám Orientu: takú, ktorá by nešla cez územie Turkov.

OBOPLÁVANIE AFRIKY

Objaviť novú cestu do Indie sa prví pokúšali Portugalci. V čase, keď turecký sultán dobýval Konštantínopol, sa už plavili okolo pobrežia severnej Afriky. Portugalský princ Henrich Moreplavec zhromažďoval vzácne mapy a staré cestopisy a radil sa s učencami, ako postupovať. Najskôr bolo treba prekonať strach a povery námorníkov, že na južnom cípe Afriky bude každá loď zničená.

Portugalci hľadali cestu niekoľko desiatok rokov. Ich lode plávali čoraz ďalej okolo afrického pobrežia. Z Afriky privážali do Európy cenný tovar: africké korenie, zlato, slonovinu, ale aj ľudí – otrokov. V roku 1488 objavil portugalský kapitán Bartolomeo Diaz pri svojej plavbe najjužnejší bod Afriky. Portugalci ho nazvali Mys dobrej nádeje – pretože im dodával nádej, že teraz už indické brehy čoskoro dosiahnu. O desať rokov neskôr (1498) k nim skutočne doplával ďalší portugalský moreplavec Vasco da Gama Nová cesta do Indie bola objavená. Vyvolalo to zdesenie medzi arabskými obchodníkmi. Tušili, že ich výsadné postavenie v obchode s orientálnym tovarom sa čoskoro pominie.

OBOPLÁVANIE SVETA: OBJAVENIE AMERIKY

Portugalci hľadali cestu do Indie smerom na východ od Portugalska a Európy: oboplávaním Afriky. K španielskej kráľovnej Izabele práve vtedy prišiel moreplavec, ktorý tvrdil, že Ďaleký východ možno dosiahnuť plavbou opačným smerom cez Atlantický oceán. Prekvapivú myšlienku (ako sa možno plavbou západným smerom dostať na východ) mu vnukla antická Ptolemaiova mapa sveta. Volal sa Krištof Kolumbus

Kolumbovi sa podarilo presvedčiť španielsku kráľovnú a jej manžela, aby ho vyslali hľadať novú cestu. Vyplával na ňu s troma loďami (Santa Maria, Pinta a Nin~a) a po niekoľkomesačnej ceste pristál pri jednom z Bahamských ostrovov v Karibskom mori. Mapa, ktorej veril, však obvod Zeme vyrátala trochu menší, než je v skutočnosti. Kolumbus si preto pri nájdení novej zeme myslel, že sa už doplavil oveľa ďalej – až na Ďaleký východ, do Indie. Nevedel, že došiel na úplne iný svetadiel. Domorodcov, ktorých stretol, nazval Indiáni. Nesprávny názov sa napodiv ujal. Kolumbus navštívil Ameriku ešte tri razy. Nikdy však nepochopil, že kontinent, na ktorom pristál, nie je Ázia. Neobjavil ani kopy zlata, o ktorom tiež sníval.

Loď portugalských objavných plavieb: plachetnica karavela. Mala taký druh plachiet, ktorý jej dovoľoval preskúmavať neznáme oblasti, v ktorých lodivodi ešte nemohli poznať smery a silu vetrov. Na takejto karavele sa plavil aj Bartolomeo Diaz.

Vedeli ste, že

 prví Európania, ktorí priplávali k americkému kontinentu, boli Vikingovia? Objavenie Ameriky pre Európu však nedatujeme rokom ich plavby. Neosídlili kontinent, a tak ich cesta upadla do zabudnutia.

Najslávnejší moreplavec

Krištof Kolumbus (1441 – 1506) pochádzal z talianskeho prístavného mesta Janov. Trvalo mu viac rokov, než presvedčil mocných ľudí, aby mohol hľadať cestu do Indie. Po návrate z prvej najslávnejšej cesty uskutočnil ešte tri. Objavil a pomenoval mnohé ostrovy v Karibskom mori.

Jedna z najznámejších lodí sveta –Kolumbova Santa Maria (súčasná rekonštrukcia)

Čo bola Ptolemaiova mapa?

Staroveký grécky astronóm Ptolemaios žil v Egypte v 2. storočí. Podľa vtedy dostupných poznatkov zostavil mapu sveta, ktorá bola najlepšou až do 15. storočia. Tejto mape veril Krištof Kolumbus.

PREČO AMERIKA A NIE KOLUMBIA

Na začiatku 16. storočia začali ľudia tušiť, že Kolumbus a Európania objavili nový svetadiel. Preto mu začali hovoriť Nový svet. Moreplavec a cestovateľ Florenťan Amerigo Vespucci [vespuči] bol o tom skalopevne presvedčený. Aj on skúmal americké pobrežie. Na jeho počesť dostal kontinent pár rokov po objavení meno Amerika.

ÚSPECHY MOREPLAVCOV A ICH POMÔCKY

Európania uskutočnili v 15. a 16. storočí ešte viac úspešných zámorských výprav. Do objavovania nových území sa zapojili aj iní: Angličania napríklad objavili dnešnú Kanadu. Holanďan Willem Barents sa pokúšal doplaviť na Ďaleký východ severovýchodným smerom. Doplával až na Špicbergy. Počas polárnej zimy jeho loď zovreli a rozdrvili ľadové kryhy. V ďalších storočiach sa však ukázalo, že aj táto cesta existuje.

Ako to, že Európania boli takí úspešní? Poháňala ich túžba po bohatstve, ale aj zvedavosť a túžba po poznaní. Pomôcky, ktoré mali k dispozícii pri cestách, boli pritom jednoduché.

SEVERNÁ AMERIKA

KUBA

JAMAJKA

HAITI New York

Karibské more

GUYANY

Tichý oceán

JUŽNÁ AMERIKA

Amsterdam Paríž Londýn

FRANCÚZSKO

ŠPANIELSKO Lisabon PORTUGALSKO

Ceuta

Hornský mys

Atlantický oceán

AFRIKA

ZLATÉ POBREŽIE

MADAGASKAR MOZAMBIK

Mys dobrej nádeje

Kalikat

Indický oceán

Najslávnejšie objavné cesty

Krištof Kolumbus (1492 – 1493)

Vasco da Gama (1497 – 1498)

Bartolomeo Diaz (1486 – 1488)

Plavili sa na plachetniciach, teda lodiach poháňaných len silou vetra. Kapitáni však dokázali úspešne využívať kompas a rôzne iné prístroje na zisťovanie polohy: astroláby a kvadranty.

Zem je guľatá. Ferna ~ o Magalha ~ es [magalenš] – portugalský moreplavec v službách Španielov ako prvý prakticky dokázal, že Zem je guľatá. Roku 1519 vyplávalo jeho päť lodí zo Španielska, plavilo sa okolo pobrežia Južnej Ameriky, prešlo prielivom medzi Južnou Amerikou a Ohňovou zemou a r. 1521 doplávalo na Filipíny. Potom sa lode vrátili späť do Španielska – ale z opačnej strany. Vyplávali teda na západ a vrátili sa od východu.

Pri Ohňovej zemi vplávali Magalha esove lode do úplne neznámeho oceána. Kapitán ho nazval „Tichý“, pretože práve vtedy bol náhodou pokojný.

Navigačné prístroje moreplavcov: kvadrant – drevená alebo kovová platňa v tvare štvrtiny kruhu. Po obvode má vyznačenú stupnicu. Keď námorník držal platňu zvisle, mohol odrátať výšku pozorovanej hviezdy nad obzorom a pomocou tabuliek určiť polohu lode.

Pomôž si geografiou: Kde sú Špicbergy a Barentsovo more? V mori dnes pomenovanom na počesť moreplavca zachytila výpravu Willema Barentsa polárna zima. Členovia výpravy ju prežili v chatke, ktorú postavili z dreva rozobranej lode. Na jar sa pokúsili vrátiť na otvorených člnoch. Nezachránili sa všetci, zahynul i Barents. Ale jeho severovýchodnú trasu dnes využívajú ruské lode, pravda, väčšinou sú to mohutné ľadoborce.

Veterná ružica –moreplavci pomocou nej určovali smer a silu vetra. Spomeniete si, čo ste sa pri oboznamovaní s dejepisom dozvedeli o astrolábe?

Pomôž si biológiou: Čo sú lietajúce ryby a ako vyzerajú v skutočnosti? Objavitelia na svojich cestách spoznávali množstvo neznámych rastlín a živočíchov. Umelci, ktorí sa pokúšali zobraziť ich rozprávanie, neraz správne nepochopili, čo im moreplavci opisovali. Na obrázku lietajú „lietajúce ryby“ ako vtáky – medzi plachtami lode.

RE Č PRAME Ň OV

Z lodného denníka Krištofa Kolumba

Piatok 12. októbra. V piatok dospeli k jednému ostrovčeku v Lucayskom (Bahamskom) súostroví, ktorý Indiáni vo svojej reči nazývali Guanahaní. Veľmi skoro uvideli nahých ľudí a admirál spolu s Martinom Alonsom Pinzónom a jeho bratom Vincentom, kapitánom Nin~e sa v ozbrojenom sprievode vydali na člne k pobrežiu. Admirál so sebou vzal kráľovskú vlajku a obaja kapitáni zástavy so zeleným krížom, ktoré mal admirál ako znak na všetkých svojich lodiach; na zástavách boli písmená F (Ferdinand) a Y (Ysabella), každé po jednej strane kríža a nad nimi admirálova korunka. Keď vystúpili na breh, zbadali sviežozelené stromy, mnoho vodných tokov a ovocie najrozličnejšieho druhu.

Thomas Harriot o tabaku

... Je to rastlina, ktorú domorodci sejú na zvláštne miesta a nazývajú ju Uppowoc ... Jej listy sušia a drvia a potom ju satím z hlinených nástrojov vdychujú – čiže fajčia, čím im vniká do žalúdka a do hlavy; takto čistí všetky prebytočné šťavy flegmy a aj iné škodliviny a roztvára všetky póry a prieduchy tela.

Vedeli ste, že

 pre vzácne koreniny sa Európania rozhodli hľadať nové cesty do krajín, kde rástli?

Dešifrujeme pramene

Toto je obrázok obchodníka, ktorý s ním obchodoval. tový

Viete, čo je muškátový oriešok?

Slovníček

kartografia – veda, ktorá sa zaoberá zhotovovaním zemepisných máp

Orient – označenie pre krajiny Ďalekého východu (z latinského slova orient, orientalis – východný)

Moje kľúčové slová obchodovanie nové cesty plavebné pomôcky

Ďaleký východ

India

Krištof Kolumbus

Amerika

1. Spíšte si zoznam jednotlivých informácií z lodného denníka Krištofa Kolumba a vlastnými slovami povedzte: keby sme doteraz nemali žiadne iné poznatky o americkom kontinente, čo všetko by sme vydedukovali len z Kolumbovho rozprávania?

2. Ako si Európania po objavení tabaku predstavovali jeho účinky? Čo vieme o jeho účinkoch dnes?

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Prečo sa príčinou zámorských objavov stalo hľadanie cesty do Indie?

2. Aký tovar sa dovážal z krajín Orientu do Európy?

3. Kadiaľ hľadali cestu do Indie Portugalci? Boli úspešní?

4. Kadiaľ hľadal cestu Krištof Kolumbus? Prečo si myslel, že sa doplavil do Indie?

5. Ako sa najskôr volal svetadiel, ktorý objavil Krištof Kolumbus? Prečo?

6. Čo myslíte, prečo sa námorníci báli plaviť sa do neznámych končín? (Nájdite na internete obrázky, čomu všetkému veril stredoveký človek. Aké živočíchy si napríklad predstavoval v mori?)

Precvičujme si geografiu

Pozrite sa, kde na mape leží Portugalsko, a povedzte, prečo práve námorníci z tejto krajiny začali prví objavovať Afriku. Po ktorom jej pobreží postupovali – západnom alebo východnom? Prečo?

Keď sa Magalha~es vybral na plavbu, ktorou dokázal, že Zem je guľatá, priplavil sa najskôr k Južnej Amerike. Okolo ktorého jej pobrežia sa musel najskôr plaviť? (Postupoval od Španielska.)

Cez ktorý oceán a cez ktoré moria sa plavil Krištof Kolumbus pri svojej objavnej plavbe do Ameriky?

Aké predstavy o podobe a tvare Zeme poznáte? Prečo bola myšlienka o tom, že Zem je guľatá, taká neobvyklá?

Miniprojekt

1. Som cestovateľom v 15. storočí. Zistite, akými dopravnými prostriedkami by ste mohli cestovať do Indie, Číny alebo Japonska, keby ste boli obyvateľmi Janova, Benátok (alebo hoci stredovekej Bratislavy či vášho mesta) predtým, než žil Krištof Kolumbus. Napíšte fiktívny cestopis, správu o ceste, koľko by vám asi trvala, cez ktoré štáty by ste cestovali, čo všetko by ste pri nej potrebovali atď. Nakreslite možnú trasu svojho putovania.

2. Som objaviteľom z 15. storočia. Predstavte sa svojim spolužiakom ako: Francis Drake, Vasco Nunez de Balboa (informácie o živote týchto moreplavcov získate na internete). Čím z „vášho“ životopisu sa pred spolužiakmi pochválite najviac?

4. OBJAVITELIA A OBJAVOVANÍ

1494 – zmluva medzi Španielskom a Portugalskom, začiatok kolonializmu

1519 – 1521 – Hernán Cortés dobyl ríšu Aztékov

1531 – 1533 – Francisco Pizarro dobyl ríšu Inkov

DOBYVAČNÉ VÝPRAVY

Po prvých objavoch nasledovali dobyvačné výpravy. V Kolumbových stopách sa vydalo viacero španielskych dobrodruhov, aby dobývali nové územia a získali ich bohatstvá. Prvý z nich bol Hernán Cortés V roku 1519 vyplával so štyristo mužmi z Kuby, aby dobyl ríšu Aztékov v dnešnom Mexiku. Aztécka civilizácia bola veľmi vyspelá. Cortésovi sa však podarilo rozvrátiť ju za krátky čas. Pomohli mu dokonalejšie európske zbrane. Hernán Cortés bol pri dobývaní taký krutý, že aj v samom Španielsku vyvolal pohoršenie. Zomrel roztrpčený, že mu jeho úspechy nepriniesli väčšie uznanie.

3. Som kuchárom námorníkov na objaviteľskej námornej plavbe. Pripravte „jedálny lístok“ pre námorníkov – zistite, ako sa asi stravovali – teda ktoré potraviny poznali, ktoré si mohli vziať so sebou na dlhú plavbu, čo im asi najviac chýbalo, aké ťažkosti pri uchovávaní potravín na dlhej plavbe mohli mať. Hlavné predkolumbovské civilizácie

Aztékovia mali vlastné obrázkové písmo. Toto je strana z jednej ich knihy.

AZTÉKOVIA

Konflikt dvoch civilizácií

Aztécke hlavné mesto Tenochtitlán [tenočtytlán] bolo obkolesené ďalšími veľkolepými mestami. Toto sú zvyšky jedného z nich – Teotihuacánu [teotyhuakánu].

Druhým španielskym dobyvateľom bol Francisco Pizarro. Lákali ho zlaté poklady civilizácie Inkov. Ríša Inkov sa rozprestierala v Južnej Amerike na území dnešného Peru. Inkovia mali vyspelé poľnohospodárstvo, plodiny pestovali na obdivuhodne vybudovaných terasovitých poliach na strmých svahoch Ánd. Vysoko v horách si vybudovali rozsiahlu sieť dláždených ciest, tunelov a povrazových mostov a dokonalú sieť zavlažovacích kanálov. Ich liečitelia vedeli robiť zložité operácie.

Prvé Pizarrove pokusy dobyť túto civilizáciu neboli úspešné. Potom mu k víťazstvu takisto pomohli lepšie zbrane, zmätky medzi Inkami a intrigy. Ale aj Pizarra šťastie napokon opustilo. Zavraždili ho.

Aj umenie Inkov a Aztékov svedčí o ich zručnosti.

Pevnosť a sídlo Inkov vysoko v horách: Machu Picchu [maču pikču]. Dlho ležala zabudnutá. Objavili ju až v 20. storočí.

DELENIE NOVÉHO SVETA

Španieli a Portugalci sa hneď po prvých zámorských objavoch navzájom dohodli na rozdelení objavovaných území. Vytýčili si medzi sebou symbolickú čiaru. Toto delenie znamená začiatok kolonializmu Pod kolonializmom totiž rozumieme prisvojovanie si cudzích území a ich riadenie tak, ako to vyhovuje podmaniteľom.

Aj ďalšie európske štáty sa usilovali pripojiť k objavovaniu a ovládnuť čo najviac zámorských území. K Portugalsku a Španielsku sa čoskoro zaradilo Anglicko a Nizozemsko. Zo všetkých štyroch štátov sa v 16. storočí stali bohaté koloniálne mocnosti. Najsilnejšou koloniálnou mocnosťou však bolo po celé 16. storočie Španielsko Malo takú veľkú rozlohu, že sa o ňom hovorilo ako o „ríši, nad ktorou slnko nezapadá”.

DÔSLEDKY ZÁMORSKÝCH

OBJAVOV

Po veľkých zámorských objavoch a dobyvateľských výpravách sa svet „rozšíril”: Európania jednoducho zistili, že ich svetadiel tvorí len malú časť Zeme. Ale s postavením „malých” sa nezmierili. Naopak. Snažili sa všetky objavené priestory osídliť a zaviesť tam svoju kultúru. Obyvateľstvo podmanených krajín obracali na kresťanskú vieru, často násilím.

Európania zároveň začali spoznávať odlišné civilizácie Spoznávanie malo svetlé aj tienisté stránky. Mnohí sa postupne snažili pochopiť, že ľudia, ktorí vyzerajú inak, môžu mať rovnaké city a rovnaké práva ako oni. Iným išlo len o bohatstvo.

Život Európanov pomohli zlepšiť mnohé dovtedy neznáme plodiny (pozri tabuľku). Zo zámoria si však doviezli aj mnohé neznáme choroby (syfilis), do zámoria zase zavliekli európske (chrípku, kiahne, záškrt). Európania čoskoro v Amerike objavili aj zlato a drahé kovy. Do Európy tak prúdilo ohromné bohatstvo. Z Ázie zase Európania dovážali luxusný tovar: orientálne výrobky, korenie, hodváb. Z Afriky privážali otrokov na práce v Amerike. Kruté obchodovanie s ľuďmi bolo neobyčajne výnosné.

ČO DALI EURÓPE OBJAVITEĽSKÉ VÝPRAVY

Náš nový jedálny lístok:kukuricaananás paradajkytrstinový cukor zemiakyvanilka kakaotabak

Náš nový slovník:kanoe, kanibal, hurikán

Portugalci Španieli

Dohoda o rozdelení novoobjavených území medzi Španielsko a Portugalsko

„Otec Indiánov“

Jedným zo zástancov indiánskeho obyvateľstva pred spôsobmi bielych dobyvateľov bol katolícky kňaz –dominikán, sám bývalý bohatý majiteľ plantáží v dnešnom Mexiku Bartolomé de Las Casas . Roky kritizoval vraždy, týranie a utláčanie domorodého obyvateľstva, ktorého sa dopúšťali španielski kolonizátori. Celý život bojoval za rovnoprávnosť všetkých rás a ľudí.

RE Č PRAME Ň OV

Z listov Krištofa Kolumba o cieľoch zámorských výprav

Hlavným cieľom výprav bolo rozšírenie slávy kresťanstva. V mene Svätej Trojice je odtiaľ možné poslať toľko otrokov, koľko ich je možné predať, a takisto aj mahagón.

Bartolomé de Las Casas: Krátka správa o pustošení západoindických krajín, 1543

Jediným a skutočným dôvodom, prečo kresťania zabili a zničili nesmierne množstvo nevinných ľudí, bolo ich úsilie získať do svojich rúk zlato... Španieli prišli medzi týchto Bohom bohato obdarovaných ľudí ... len čo ich uvideli, vrhli sa na nich ako diví vlci a v priebehu tridsiatich, štyridsiatich rokov, ktoré s Indiánmi strávili, nerobili nič iné, než že tieto ovečky hrdúsili, trhali, zastrašovali, týrali, mučili a rôznymi násilnými spôsobmi vyhladzovali, takže z troch miliónov duší, ktoré na ostrove Haiti žili ... ich nezostalo nažive viac než dvesto ... Dôvodom, prečo Španieli zničili toľko ľudských životov, je ich chamtivosť: ich myšlienky smerovali len a len k získaniu zlata ... za všetkým sa skrýva ich chamtivosť a pýcha.

Vedeli ste,

 čo to znamená, keď hovoríme o „eldoráde“? Španieli našli v Južnej Amerike obrovské množstvo zlata. Desiatky dobrodruhov sa preto vydávali čoraz hlbšie do vnútra svetadielu, verili, že nájdu „Zlatého muža“ (El Dorada) a dostanú sa do šťastnej krajiny bohatstva.

Slovníček kolonializmus – podmanenie a ovládanie slabších území niektorým veľkým, mocnejším štátom mahagón – kvalitný druh dreva, využíval sa na výrobu najluxusnejšieho nábytku a časti lodí

Moje kľúčové slová koloniálne mocnosti kolonializmus neeurópske civilizácie (Inkovia, Aztékovia)

(Zjednodušené)

Dešifrujeme pramene

Porovnajte informácie z listov Krištofa Kolumba a zo správy Las Casasa. Myslíte si, že len jeden z cieľov zámorských výprav bol skutočný? Alebo sa všetky ciele prelínali?

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Kedy začali Európania tušiť, že Kolumbus objavil úplne nový kontinent? Ako to zistili?

2. Ktoré štáty sa v 16. storočí stali najsilnejšími štátmi sveta?

3. Čo znamená koloniálne dobývanie území?

4. Aké plodiny dovezené zo zámoria považujete pre Európu za najdôležitejšie? Prečo? Viete zistiť, kedy sa začali pestovať u nás?

5. O akých ďalších kultúrach a ríšach, ktoré existovali v Amerike ešte pred príchodom belochov, ste počuli? Kto boli napríklad Mayovia?

Miniprojekt

1. Na internete môžete zistiť, kto bol princ Atahualpa a vládca Montezuma II. Zo získaných informácií pripravte spolužiakom krátku prezentáciu na tému: Španielske dobývanie ríše Inkov (ríše Aztékov), ako som to videl ja Atahualpa (Montezuma).

2. Vždy v dvojiciach si pripravte krátke zamyslenie: „Rozmýšľam/-e, či sa zabíjaniu Indiánov, dovozu otrokov a drancovaniu cudzích krajín dalo predísť. Ja (my) by som (sme) to riešil/-i inak...“

Precvičujme si geografiu

Prečo bolo Španielsko ríšou, nad ktorou nikdy „slnko nezapadá“? Vysvetlite to pomocou mapy a poznatkov z astronómie.

5. REFORMÁCIA A KATOLÍCKA REFORMA

Život mešťanov v renesančných mestských štátoch severného

Talianska nám ukázal, prečo stáročné pravidlá života stredovekej spoločnosti prestávali platiť. Aj v iných častiach Európy sa narúšal tradičný spôsob života a zvyklosti. Tam to spôsobovali aj následky neporiadkov v cirkvi.

1517 – Lutherove tézy – vznik samostatných kresťanských cirkví 1540 – vznik jezuitského rádu 1618 – 1648 – tridsaťročná vojna

ÚPADOK CIRKVI

Aj pre ľudí, ktorí žili na prelome stredoveku a novoveku, bola viera v Boha hlavnou oporou života. Veriacich však znepokojovali dlhoročné spory medzi najvyššími cirkevnými predstaviteľmi. Spory zasiahli aj pápežstvo. V ich pozadí často stáli záujmy najmocnejších európskych panovníkov. Na prelome 14. a 15. storočia sa tak niekoľko rokov cítili pápežmi dokonca dvaja aj traja „pápeži” naraz. Preto sa vzájomne dávali do kliatby.

Rozpory v cirkvi sa zhoršovali nerovnakým postavením kňazov. Vysokí hodnostári žili v prepychu, obyčajní kňazi často na pokraji biedy. Do cirkevných úradov sa na konci stredoveku často dostávali ľudia bez vzdelania a schopností – len preto, že pochádzali z privilegovanej (šľachtickej) rodiny alebo rozdávali úplatky. Verejne sa predávali odpustky. To všetko veriacich veľmi pohoršovalo. Mnohí kresťania preto začali veriť, že svet sa blíži k svojmu koncu, k záhube. Iní zase šírili názory o potrebe obrody v cirkvi.

Odvrátená stránka renesančného sveta. Do prepychového života bohatých renesančných miest sa zapájali aj vysokí cirkevní hodnostári vrátane pápežov. Nelíšili sa od iných renesančných vládcov. Nebola im cudzia márnivosť a zhŕňanie peňazí. Často mali zlú morálku. Neslávne známy pápež Alexander VI. Borgia [bordža] mal dokonca nemanželské deti a škandály jeho rodiny boli povestné.

VYSTÚPENIE MARTINA LUTHERA

Najznámejším kritikom neporiadkov v cirkvi sa napokon stal nemecký rehoľník a profesor na univerzite vo Wittenbergu Martin Luther. Na jeseň v roku 1517 poslal svojmu

ZOPAKUJME SI  Čo bolo príčinou krízy v cirkvi?

Aj známy renesančný maliar Albrecht Dürer vo svojom obraze vyjadril, že podľa všetkých predpovedí sa blíži koniec sveta – Apokalypsa.

Martin Luther – reformátor učenia katolíckej cirkvi

Martin Luther spolu so študentmi hádže do ohňa pápežskú bulu, ktorá mu hrozí vylúčením z cirkvi. Dobový drevoryt

Kníhtlač práve vtedy dobýjala Európu a pomáhala rýchlejšie šíriť protestantizmus. Protestantské cirkvi rýchlo pochopili jej význam. Vydávali Biblie a svoje náboženské spisy. Toto je Apokalypsa podľa sv. Jána.

predstavenému arcibiskupovi list, v ktorom sa sťažoval na predávanie odpustkov. K listu pripojil 95 téz: v nich vyložil svoj názor na to, čo je v cirkvi zlé, a vyzval na veľkú diskusiu o možnostiach nápravy.

Lutherove tézy boli koncom toho istého roka vytlačené pomocou nedávneho vynálezu – kníhtlače a po Nemecku sa rozšírili rýchlosťou vetra. Tézy prijali aj mnohí humanistickí myslitelia. Veľký počet vzdelancov a veriacich však s nimi nesúhlasil. Cirkevná roztržka sa dostala až k pápežovi. Cirkev vyzvala Luthera, aby sa vzdal svojich tvrdení. Ten sa však verejne prihlásil k rozkolu s oficiálnym učením Ríma. Vyhlásil, že najvyššou autoritou pre neho nie je pápež, ale Biblia

O čom hovoril Luther

Martin Luther za hlavný základ kresťanskej viery vyhlásil Bibliu. Zastával radikálny názor, že kresťanské zvyklosti a tradície, ktoré v Biblii nie sú priamo zachytené, sú iba povery. Rozhodol sa teda odvrhnúť význačný zdroj kresťanstva – tradíciu. Sústredil sa na to, čo vnímal ako najviac pokrivené. Napríklad ani kňazi nemali podľa Luthera taký význam, aký im prikladala stredoveká cirkev. Podľa Luthera človek od nich nepotrebuje sprostredkovanie spasenia. Dôležitejšie je, aby si každý človek sám vybudoval svoj osobný vzťah k Bohu – a potom plnil svoje povinnosti (ktoré takisto vychádzajú z Biblie).

NOVÉ CIRKVI

Lutherovo učenie sa stalo populárne z rôznych dôvodov. Bohatšie skupiny obyvateľstva nemeckých miest a nemecké kniežatá napríklad bojovali proti rastúcej samovládnej moci cisára. Roľníci sa zase bránili preto, lebo veľké kniežatá obmedzovali ich staré práva na samosprávu. Šľachta mala veľký záujem o rozsiahle cirkevné majetky. Všetci sa odvolávali na Lutherove myšlienky o slobode kresťana, o jeho postavení voči Bohu, voči ktorému je akákoľvek svetská vrchnosť druhoradá. Lutherovi prívrženci (najskôr ich nazývali jednoducho luteráni) sa v roku 1530 oddelili od katolíckej cirkvi.

Nová cirkev hovorila, že uskutočňuje nápravu – reformáciu kresťanskej cirkvi Stúpencom tejto reformácie hovoríme aj protestanti. Oni sami sa tak nazvali, keď na jednom zo snemov Svätej rímskej ríše protestovali proti tomu, aby sa sporné otázky viery riešili obyčajným hlasovaním medzi prívržencami jedného a druhého smeru (vyhrajú tí, ktorých je viac). Presné zásady učenia novej cirkvi vypracoval snem, ktorý sa konal v meste Augsburg. Nové kresťanské vierovyznanie sa odvtedy nazýva augsburské

ĎALŠIE KONFLIKTY – ĎALŠIE ŠTIEPENIE

Spory medzi prívržencami katolicizmu a protestantizmu trvali niekoľko rokov. No aj stúpenci reformácie sa ďalej štiepili. Pôvodné Lutherove myšlienky niektorí považovali za prislabé, a tak vznikali nové a nové vetvy reformácie: nové a nové kresťanské cirkvi. (Často ich nazývame podľa mien hlavných iniciátorov.)

Spory o kresťanské učenie boli často krvavé. Na viacerých miestach Európy sa náboženské sváry končili dlhotrvajúcimi občianskymi vojnami. Protestantizmus sa v mnohých krajinách uplatnil (Švajčiarsko, Anglicko, Nizozemsko, škandinávske štáty), niekde bol porazený (Francúzsko).

Myšlienky reformačných cirkví boli sympatické sebavedomým mešťanom z bohatnúcich miest. Páčil sa im predovšetkým názor, že odpustenie hriechov a spásu človeku nemusia sprostredkúvať kňazi.

KATOLÍCKA REFORMA

Nemecká sedliacka vojna. Veľký ohlas vzbudili myšlienky reformácie u nemeckých roľníkov. Ich postavenie sa na konci stredoveku zhoršovalo. Veľké kniežatá obmedzovali ich staré práva, roľníci sa bránili. Pod vplyvom reformácie začali hovoriť o potrebe vytvoriť „kráľovstvo Božie na zemi“ –teda rovnosť všetkých ľudí, ktorí nepotrebujú nad sebou vrchnosť. Nakoniec sa vzbúrili. Ich povstanie známe ako nemecká sedliacka vojna ( 1524 – 1526) však bolo kruto potlačené.

Na rýchle sa šíriacu reformáciu katolícka cirkev spočiatku reagovala veľmi nepružne. Jej predstavitelia dúfali, že po vypočutí odbojníkov sa všetko vyrieši dohodou, niekedy však reagovali aj násilím. Napokon však katolícka cirkev pochopila, že musí prijať zmeny. Premenu katolíckej cirkvi označujeme ako katolícka reforma (nekatolícke cirkvi používajú pojem protireformácia). Pravidlá katolíckej reformy záväzne určil najvyšší cirkevný snem (koncil), ktorý niekoľko rokov pracoval v severotalianskom meste Trento (po latinsky: Tridentum, preto hovoríme o tridentskom koncile).

Staré a nové články katolíckej viery

Tridentský koncil potvrdil, že katolícka cirkev bude ďalej považovať cirkevné tradície za rovnako dôležité ako text Biblie, no neuzavrel ju pred novými podnetmi, ktoré priniesol humanizmus a renesancia. Sprísnil disciplínu medzi kňazmi. Od všetkých budúcich kňazov sa vyžadovalo vzdelanie. Veľký

Najsilnejšou cirkvou v Anglicku je dnes protestantská cirkev: nazýva sa anglikánska. Jej korene – odtrhnutie od rímskeho pápeža – položil anglický kráľ Henrich VIII. z osobných dôvodov. Poznáte príbeh o jeho šiestich manželkách?

Vo Francúzsku bola dlho silná iná protestantská cirkev: hugenoti [ügenoti]. Nenávisť medzi katolíkmi a hugenotmi vyvrcholila Bartolomejskou nocou. Na úsvite 24. augusta 1572 v Paríži zmasakrovali asi tritisíc hugenotov, aby sa posilnila jednota štátu. Potom sa vraždenie hugenotov rozšírilo po celom Francúzsku.

Úvodné zasadnutie tridentského koncilu v novembri 1545 v kostole Santa Maria Maggiore [madžore] otvoril pápež Pavol III. Toto je zasadnutie jednej z jeho sekcií.

Zakladateľ rehole jezuitov

Ignác z Loyoly

Viete, ako

 odôvodniť názov Bartolomejská noc?

Pozrite sa do kalendára.

cieľ – dosiahnuť dohodu s nekatolíkmi – sa nepodarilo splniť. Protestantské cirkvi zostali oddelené.

BIBLIE V NÁRODNÝCH JAZYKOCH

Katolíci a protestanti sa medzi sebou preli o to, ako vykladať text posvätných kníh kresťanstva – Starého a Nového zákona (Biblie). Ako však znel úplne pôvodný text týchto kníh? Veď nebol napísaný v latinčine. Aj takými otázkami sa zaoberali humanistickí vzdelanci. Dospeli k názoru, že pre kresťanskú vieru je dôležité, aby jej princípy každý poznával vo vlastnom jazyku. Teda aj Bibliu treba prekladať. V čase humanizmu a pod vplyvom reformácie začali vznikať preklady Biblie do najrozmanitejších jazykov.

VZNIK REHOLE JEZUITOV

Ďalším veľkým prínosom pre katolícku obnovu sa stalo založenie nového cirkevného rádu: Spoločnosti Ježišovej (Societas Jesu) alebo jezuitov (1540) Jezuitský rád založil španielsky šľachtic Ignác z Loyoly [lojoly]. Sústredil okolo seba krúžok nadšencov, ktorí sa chceli venovať šíreniu a posilňovaniu katolíckej viery.

V európskych krajinách sa jezuitský rád začal venovať učiteľskej činnosti, budoval kvalitné školy a univerzity. Jezuiti dokázali, že aj vo vzdelávaní možno skĺbiť princípy renesančného humanizmu a katolíckej vierouky. Práve vynikajúca úroveň jezuitských škôl získala pre katolicizmus po celej Európe tisíce nových veriacich.

Jezuiti svoju činnosť čoskoro rozšírili aj do zámoria. S úspechom sa venovali šíreniu kresťanstva hlavne v krajinách Južnej Ameriky, ale aj v Indii, Číne a Japonsku

NÁBOŽENSKÉ VOJNY

Moje kľúčové slová nespokojnosť s cirkvou odpustky reformácia

Martin Luther rozdelenie cirkvi jezuitský rád katolícka reforma

Spory medzi prívržencami jednotlivých cirkví sa neskončili vnútri jednotlivých štátov. Prerástli do ozbrojených bojov medzi európskymi štátmi. V prvej polovici 17. stor. vojnové konflikty zasiahli väčšinu Európy. Trvali takmer tridsať rokov (nie vo všetkých štátoch naraz) a mimoriadne postihli strednú Európu. Pravda, náboženstvo v nich často bolo len zámienkou na boj o výsadné postavenie a mocenskú nadvládu. Navonok to však vyzeralo, že protestantské krajiny (napr. Švédsko, Nizozemsko, Dánsko), ich spojenci (Rusko, Francúzsko) a protestantská šľachta bojujú proti katolíckej dynastii španielskych a rakúskych Habsburgovcov. Na boje si obe strany najímali žoldnierov. Tridsaťročná vojna nemala jednoznačného víťaza. Vyčerpané strany napokon podpísali mierovú dohodu (vestfálsky mier, 1648). Bol to však prvý moderný novoveký celoeurópsky konflikt. Premrhalo sa v ňom viac prostriedkov než v hociktorej predchádzajúcej vojne. Zbedačil obrovské oblasti, zruinoval množstvo miest.

RE Č PRAME Ň OV

Erazmus Rotterdamský o renesančnom pápežovi Júliusovi II.

Ako sa zlučuje biskupská berla a meč, biskupská mitra a prilba, evanjelium a štít? Ako je možné kázať o Kristovi a zároveň podporovať vojnu: je hádam možné velebiť súčasne Boha aj diabla?

Protestantský reformátor Ján Kalvín vytýka katolíkom

Žalujeme na vás, že ste zvrátili službu Božiu, z ktorej zostáva u vás len prázdne slovo bez obsahu.

Pokiaľ potom ide o ... starostlivosť o ľud, už deti pozorujú, že biskupi a kňazi sú nemé figúrky; a smrteľníci zo všetkých vrstiev sa presviedčajú, že sa majú k svetu, len keď im ide o zisk a sústo...

Dvíhame hlas proti neblahému kupčeniu s omšovými obradmi a sťažujeme si, že kresťanský ľud bol pripravený o polovicu Večere Pána...

Odsudzujeme zločinné klaňanie sa obrazom...

Učíme, že sa odpustky so strašnou nehanebnosťou prisali na kríž Kristov.

(Zjednodušené)

Katolícky reformátor Ignác z Loyoly: List mladým jezuitom, 1547

Večná Božia láska je viac ochotná dávať nám dokonalosť, ako sme my ochotní prijímať ju... Môžem vám povedať, že máte veľmi vyniknúť vo vede i čnosti, aby ste tak splnili očakávanie toľkých osôb nielen vo vašom kráľovstve, ale aj v mnohých iných krajinách. Aby nízke záujmy nedržali váš rozum a vaše srdce, Boh chcel, aby ste sa mohli celkom oddať cieľu, pre ktorý vás stvoril, a to je jeho česť a sláva, vaša spása a pomoc vašim blížnym. Nech má každý pred očami najhorlivejších a najodvážnejších. Nepripustite, aby vás synovia tohto sveta prevýšili tým, že starostlivejšie a usilovnejšie hľadajú časné dobrá ako vy večné.

Dešifrujeme pramene

1. Čo vytýkajú prvé dva pramene katolíckej cirkvi?

2. Aké vlastnosti majú mať mladí jezuiti podľa Ignáca z Loyoly?

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Ktoré neporiadky v cirkvi trápili kresťanov na prelome stredoveku a novoveku?

2. Prečo reformačné cirkvi nazývame spoločným názvom protestanti?

3. Čo bolo podstatou učenia reformácie? Prečo bola úspešná?

4. Aká bola odpoveď katolíckej cirkvi na reformáciu? Čo znamená katolícka reforma?

5. Protestantské augsburské vierovyznanie je dodnes druhou najsilnejšou kresťanskou cirkvou na Slovensku. Viete, ako sa táto cirkev presne volá? Viete, aké iné kresťanské cirkvi okrem katolíckej existujú na Slovensku? Zistite ich názvy, informácie o nich a povedzte svojim spolužiakom, čo o nich viete.

6. Ako by podľa vás mali spolunažívať kresťanské cirkvi?

Slovníček

občianska vojna – vojna, v ktorej sú bojujúce strany z tej istej krajiny odpustky – odpustenie dočasného trestu za hriechy v očistci Svätá rímska ríša – voľný zväz, ktorý nadväzoval na tradíciu Západorímskej ríše a ríšu Karola Veľkého. Zahŕňal kráľovstvá a kniežatstvá v stredozápadnej Európe, najmä na území dnešného Nemecka, Rakúska, Česka, Slovinska, časti Poľska, Nizozemska, Francúzska a severného Talianska. Názov sa používal v 13. až 16. storočí. Predtým sa používal názov Rímska ríša a potom názov Svätá rímska ríša nemeckého národa. téza – dokazované tvrdenie, zásadná myšlienka

ZOPAKUJME SI

 Čím sa zaoberala turzovsko-fuggerovská spoločnosť?

6. SVETOVÉ HOSPODÁRSTVO A NOVÉ

USPORIADANIE

17. storočie – rozšírenie absolutizmu

ZNAKY NOVÉHO ČASU

Tridsaťročná vojna kruto poznamenala Európu. Klesol počet obyvateľov a tí, ktorí prežili, schudobneli. Najťažšie následky niesla stredná Európa.

Európa však spoznala aj úspechy. Zámorské plavby prestali byť výsadou dobrodružných objaviteľov a dobyvateľov. Za oceán sa vydávali aj ľudia, ktorí chceli nové oblasti osídliť. Spoza oceánu prúdilo do Európy rozmanité bohatstvo.

Rástla vzdelanosť. Všetky cirkvi zakladali školy, ktoré súperili o to, ktorá poskytne kvalitnejšie vzdelanie. Pribúdali aj stredné školy a takmer v každom európskom štáte vznikli univerzity. Mnohé európske štáty bohatli preto, lebo sa v nich rýchlo rozvíjalo hospodárstvo – zavádzali nové moderné výrobné postupy

SPÔSOBY VÝROBY V RANOM NOVOVEKU

Gobelín zo 17. storočia Aj toto už bola manufaktúrna výroba. Na začiatku novoveku sa rozšírila po celej Európe, najznámejšie gobelíny však boli flámske, francúzske, anglické.

1. Manufaktúry

Počas celého stredoveku zväčšovali mocní ľudia svoje bohatstvo tak, že získavali nové územia. Keď chcel byť vladár či šľachtic ešte bohatší, musel získať viac ľudí, ktorí naňho pracovali. Od začiatku novoveku to už nebolo treba. Bohatstvo sa čoraz viac získavalo z nových výrobných postupov a z podnikania. Aké výrobné postupy to boli?

Postupne sa presadzovala manufaktúrna výroba Na rozdiel od remeselníckej dielne, v ktorej remeselník zhotovil celý výrobok sám, v manufaktúrnej dielni vyrábalo viac pracovníkov spoločne jeden výrobok, ale každý len niektorú jeho časť. Takto sa mohlo rýchlejšie vyrobiť viac výrobkov. Manufaktúrnym spôsobom v ranom novoveku úspešne pracovali predovšetkým textilné a sklárske dielne, metalurgia a výrobcovia luxusného tovaru.

2. Poľnohospodárska výroba

Na začiatku novoveku sa rozvíjala aj výroba potravín. Roľníkom pomohli mnohé technologické zlepšenia (napríklad sa začalo lepšie hnojiť). Oboznámili sa s pestovaním nových – pre Európu dovtedy neznámych plodín dovezených zo zámoria, ktoré mali vysoké výnosy (zemiaky, kukurica, pohánka).

V 17. storočí roľníci začali inak obrábať pôdu: prešli z trojpoľného na striedavý systém. To všetko postupne zlepšovalo život na vidieku a výživu ľudí. Aj poľnohospodárstvo mohlo začať vyrábať čoraz viac potravín pre trh, nielen pre svoju spotrebu.

Bohatí majitelia pôdy aj šľachta napokon zistili, že je pre nich lepšie najímať si pracovníkov, ktorí u nich pracovali za mzdu. Bolo to výhodnejšie než prijímanie dávok starých poddanských povinností (roboty). Preto sa začal uvoľňovať starý systém – končilo sa poddanstvo.

3. Obchod

Rozvoj výroby pomohol rozvoju obchodu. Rástol obchod s prepychovým tovarom, ale kupci už neobchodovali len s luxusom. Čoraz viac nakupovali a predávali aj predmety bežnej dennej potreby. Dokonca sa im vyplatilo prevážať ich na veľké vzdialenosti

Veľké obchodné strediská Európy bohatli čoraz viac na rýchlom rozvoji obchodovania. Na rozdiel od renesancie to už neboli talianske mestá, centrum obchodovania sa prenieslo do miest na pobreží Atlantického oceána. Na pevnine bohatli na obchode so zámorím mestá, ktoré s oceánom spájali rieky. Rovnako na diaľkovom zámorskom obchode bohatli kupci z týchto miest. Zámorský obchod sa stal hnacím motorom hospodárstva celých štátov.

Obraz svetoznámeho maliara Rubensa zachytáva práce na poliach v 17. storočí.

drahé kovy káva tabak trstinový cukor bavlna

látkyzbranealkohol

S čím a ako sa obchodovalo

Najvýznamnejšie obchodné centrá novoveku

London Bridge – lode plávajúce po Temži do Londýna boli zdrojom obchodného bohatstva mesta.

Haarlem – prosperujúce nizozemské mesto v 17. storočí

Dobová slávnosť bohatých mešťanov

Výrobcovia látok (súkna, plátna, hodvábu) a obchodníci s nimi patrili medzi najbohatšie vrstvy mestského obyvateľstva. Svoje postavenie radi dávali najavo: usporadúvali pompézne slávnosti, stavali reprezentačné sídla pre svoje organizácie i pre seba.

Meštianska nizozemská rodina Bohatí mešťania – kupci boli čoraz vplyvnejšou vrstvou obyvateľstva v každom štáte.

Jakub Fugger (1459 – 1529)

Na jeho potomkoch možno ukázať rastúci význam neurodzených bohatých ľudí. Fuggerovci pochádzali z Augsburgu. Podnikali v bankovníctve, textile, baníctve a napokon spoluurčovali aj osudy strednej Európy. Spomeniete si, ako ovplyvnili Slovensko?

ZMENY V ROZDELENÍ SPOLOČNOSTI

Novoveká spoločnosť už nebola taká ako stredoveká. Zmeny vo výrobe a v obchodovaní spôsobili, že sa premenila. Veľkí feudáli – dlhé stáročia hlavná a najvplyvnejšia skupina každého štátu – ešte stále mali veľké privilégiá, ale rástli im konkurenti: zvyšoval sa vplyv neprivilegovaných, ale bohatých mešťanov. Strácal sa aj význam rytierskeho stavu. Rytierov vo vojnách nahrádzali námezdní vojaci – žoldnieri.

Aj v poľnohospodárstve sa začalo pracovať za mzdu. Takisto už nebolo treba, aby pôdu obrábali poddaní. To všetko znamenalo, že stredoveký lénny systém sa rozpadal.

PREMENA STREDOVEKÉHO ŠTÁTU

Namiesto stredovekého feudálneho štátu sa pomaly rodilo nové štátne usporiadanie. Keďže šľachta strácala svoj vplyv, jej dovtedajšie právomoci na seba strhával panovník. Začal vládnuť ako samovládca, preto takémuto zriadeniu hovoríme panovnícky absolutizmus

Panovník si svoju vládu zabezpečoval pomocou oddaných úradníkov Úradníkmi sa stávali rodom neurodzení, zato však vzdelaní ľudia. Začali vznikať centrálne spravované štátne úrady, ktorých činnosť zaisťovali profesionálni úradníci.

NAJSILNEJŠIE ŠTÁTY

V priebehu 17. storočia absolutizmus ovládol temer celú Európu. Najsilnejšími absolutickými štátmi boli Francúzsko, Španielsko, habsburská monarchia v strednej Európe a Rusko. Len v Anglicku a Nizozemsku absolutizmus odmietli.

VEDA

Žiadne zmeny by nemohli nastať bez rozvoja vedy. V ranom novoveku sa začali rozvíjať hlavne prírodné vedy: matematika, fyzika, biológia, chémia a lekárstvo.

Na podporu vedy a vedeckého poznania vznikali vedecké spoločnosti Ich zrod naznačoval, že pomaly sa končí obdobie, keď význačné osobnosti svojimi vedomosťami obsiahli takmer všetky oblasti ľudského poznania. Vedecké poznanie sa rozrástlo. Preto sa jednotlivé vedné odbory aj vedci čoraz viac špecializovali (osamostatňovali a vzájomne oddeľovali).

K najväčším postavám vedy patril Isaac Newton [aisak ňutn] so svojím zákonom všeobecnej gravitácie a základnými poučkami z mechaniky. Za všetkých ďalších vynikajúcich prírodovedcov doby: francúzsky fyzik Denis Papin [papen]. Poznáte jeho aplikovaný praktický vynález – tlakový hrniec?

kráľ

XIV.

je jeden z najznámejších absolutistických panovníkov.

Na vyjadrenie svojej moci si dal postaviť prepychové sídlo: zámok vo Versailles neďaleko Paríža. Stavbu začali napodobňovať ďalší panovníci.

Vedeli ste, že

 Versailles je najväčším zámkom v Európe? Jeho priečelie má dĺžku až pol kilometra, má 2 000 miestností a 375 okien. Viete si predstaviť, koľko musela stáť stavba takého prepychového sídla, koľko ľudí ju muselo stavať? Porovnajte stavbu a budovanie Versailles s inými prepychovými sídlami, napr. s ruským Petrodvorcom alebo s rakúskym Schönbrunnom. Využite pri tom možnosti internetu.

Francúzsky

Ľudovít

– „kráľ Slnko“

Slovníček absolutizmus – forma moci sústredená v rukách panovníka a malej skupiny jemu oddaných ľudí manufaktúrna výroba – ručná výroba založená na rozdelení práce na výrobkoch striedavý systém – obrábanie pôdy založené na pravidelnom striedaní plodín na jednej ploche a na prírodnom hnojení

Moje kľúčové slová nové výrobné postupy manufaktúrna výroba práca za mzdu diaľkový obchod mešťania absolutizmus

ZOPAKUJME SI

 Ako sa rozvíjala veda pred osvietenstvom? Kedy a prečo sa jednotlivé vedné odbory začali čoraz viac špecializovať?

Mikroskopy ako tento model umožnili v čase osvietenstva rozvoj nových vedných odvetví. Pomohli objaviť napr. „animalkulov“, t. j. „nekonečne malé živé bytosti“ (až neskôr sme ich nazvali „baktérie“). Vznikla mikrobiológia.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Aké nové spôsoby výroby začali vznikať v ranom novoveku?

2. Vysvetlite rozdiel medzi remeselníckou dielňou a manufaktúrou.

3. Aký význam malo obchodovanie so zámorím v ranom novoveku?

4. Prečo v novovekej spoločnosti rástol význam mešťanov? Ktorú skupinu obyvateľstva svojím vplyvom postupne nahrádzali?

5. Čo je absolutistický štát?

6. Ktoré boli najväčšie európske mestá? Čo ich spájalo?

Chcete vedieť viac?

http://chateauversailles.fr/homepage – virtuálne prehliadky expozícií paláca Versailles

7. VEK ROZUMU – OSVIETENSTVO

Osemnáste storočie sa nazývalo „veľkým“ alebo osvietenským storočím. Osvietenskí učenci boli totiž presvedčení, že žijú v dobe vedy a pokroku a vedecký pokrok postupne „osvieti“ celé ľudstvo. Osvietení ľudia si napokon vybudujú šťastnú spoločnosť.

koniec 17. – 18. storočie – doba osvietenstva

STOROČIE VEDY A VEDECKÉ POKROKY

V 18. storočí sa v Európe urobili veľké pokroky vo vede a technike. Medzi mnohými vzdelanými ľuďmi preto prevládol pocit, že nastal „vek rozumu”. Ľudia pokladali dobu, v ktorej žili, za prelomovú. Podľa nich sa skončil „temný” stredovek. Namiesto neho prišla rozumom presvetlená, „osvietená” doba (odtiaľ názov osvietenstvo).

Prívrženci takýchto názorov – teda osvietenci – bezvýhradne verili, že nastupujúca doba bude oveľa lepšia. Tvrdili, že pomocou vedy sa presne rozpoznajú všetky neduhy starých čias a vedecky sa určí spôsob ich nápravy. Podľa osvietencov bolo teda treba rozširovať vedecké poznávanie. Osvietenci verili v silu vzdelávania

Už od konca 17. storočia sa skutočne úspešne rozvíjali mnohé vedné odbory – teoretické aj praktické. Vedci vynašli parný stroj, spoznali zákony zemskej príťažlivosti, nové druhy živočíchov, prvé vakcíny proti nákazlivým chorobám, začali spoznávať i elektrinu. Osvietenská veda sa zároveň usilovala, aby sa objavy využili v praxi: výsledky botanikov chcela využiť v poľnohospodárstve, pokroky v mineralógii v baníctve či hutníctve a podobne. Hlavnými centrami vedeckého života sa stali Londýn a Paríž.

Encyklopedisti

Francúzski osvietenci – filozofi a vedci rôznych vedných odvetví – sa v polovici 18. storočia rozhodli, že všetko dovtedajšie vedecké poznanie zhrnú a vydajú knižne, aby sa mohlo ľahšie šíriť. Začali vydávať tzv. Encyklopédiu Slovník vychádzal 29 rokov. Bol populárny (za štvrťstoročie vyšlo 25 000 výtlačkov) a mal aj obrovský finančný úspech, a to aj napriek tomu, že ho francúzske úrady často zakazovali. (Nepáčili sa im niektoré časti.) Proti Encyklopédii boli aj tí, ktorí neverili, že pomocou vedy sa dá dosiahnuť pokrok. Francúzska Encyklopédia sa stala vzorom pre podobné slovníky, ktoré v nasledujúcom storočí vychádzali v ďalších krajinách.

Deizmus

Osvietenci verili, že vedecký pokrok môže odpovedať na všetky zásadné otázky človeka. Nemožno však povedať, že by úplne odmietali kresťanskú vieru. Kritizovali to, ako sa prejavovala navonok. Nepáčil sa im vonkajší cirkevný prepych a okázalosť. Niektorí však išli ešte ďalej: tvrdili, že Boh síce existuje, stvoril svet, ale po jeho stvorení už do ľudských osudov nezasahuje. Podľa toho by teda osudy sveta záviseli len od ľudskej činnosti. Prívržencov takýchto koncepcií nazývame deisti

Voltaire

Veľký francúzsky spisovateľ a filozof François-Marie Voltaire [voltér] bol tiež deistom. Podľa neho vesmír funguje presne podľa gravitačných zákonov a ďalších len nedávno odhalených zákonitostí. Keď týchto zákonov odhalíme ešte viac, budeme vedieť svet riadiť ešte lepšie. To však znamená, že svet sa má riadiť vedou – nie svojvôľou jedného človeka. Nemá ho riadiť ani cirkev, lebo ani jej názory podľa Voltaira nevychádzajú z vedy. Tieto jeho názory často prijímané v zjednodušenej podobe zožali vo veľkej časti spoločnosti úspech.

Takto vyzerali prvé časti francúzskej Encyklopédie . Dnes vieme, že z ich vydávania bol väčší finančný osoh, než bol zisk z francúzskych kolónií v Ázii.

Najvýznamnejší osvietenský filozof Voltaire bol presvedčený, že ľudstvo speje k pokroku. To však podľa neho tiež znamenalo, že všetko, čo sa odohralo v minulosti, bolo horšie.

Ch. L. Montesquieu

Ako správne skúmať ľudskú povahu?

Montesquieu

Ďalším veľkým francúzskym filozofom bol Charles Louis Montesquieu [monteskjé]. Ten bol presvedčený, že nielen vesmír a prírodu, ale dokonca aj povahu človeka možno úplne exaktne rozpoznať. Možno skúmať základné znaky jeho správania a príčiny konania. Z týchto poznatkov chcel zostaviť základné pravidlá, podľa ktorých by mala konať „rozumná vláda”, teda vláda, ktorá bude povahu ľudí usmerňovať rozumným smerom. Podľa jeho teórie sa tak mohlo vytvoriť najlepšie riadenie štátu.

Vedecké zbierky a zberatelia

Medzi takmer všetkými bohatými ľuďmi rástol záujem o vedecké poznatky. Prepukla medzi nimi aj zberateľská horúčka. Bohatí zberatelia si začali budovať zbierky vzácnych stromov a rastlín (arboréta i botanické záhrady), zbierky nerastov i herbáre, dokonca si stavali súkromné laboratóriá. Ale nielen to. Verejné predvádzanie fyzikálnych a chemických pokusov sa stalo spoločenskou záležitosťou. A na spoločenských stretnutiach vzdelancov sa zasvätene diskutovalo o osvietenskej filozofii.

Vzdelávanie a národné jazyky

Aj ruská cárovná Katarína II. bola absolutistickou panovníčkou. Jej osvietenské reformy pomohli upevniť a zmodernizovať Rusko. (Preto dostala prídomok Veľká.) Reformy sa často presadzovali brutálnym spôsobom.

Všetci osvietenci považovali za najdôležitejšiu vec vzdelávanie. Ak však treba učiť všetkých ľudí, aj jednoduchých, musia všetci tomu, čo sa učia, rozumieť. Kedysi bola vzdelávacím jazykom latinčina. Vysokovzdelaní osvietenci medzi sebou používali francúzštinu. Teraz sa však vo vzdelávaní začali používať národné jazyky.

OSVIETENSKÝ ABSOLUTIZMUS

Myšlienky osvietenstva – teda že pokrok možno dosiahnuť, keď budeme v živote racionálne uplatňovať poznatky vedy –očarili aj mnohých európskych vladárov. Pokúšali sa ich presadiť vo svojich krajinách. Vznikol tak osvietenský absolutizmus: panovník mal takmer neobmedzenú moc a zavádzal osvietenské reformy, ktoré mali zlepšiť postavenie ľudu. Takéto krajiny existovali v časti strednej a východnej Európy. Najznámejší osvietenskí panovníci vládli v Prusku (Fridrich II.), Rakúsku (Jozef II.), Španielsku, Portugalsku, Švédsku, Dánsku a v mnohých malých nemeckých štátoch. Všetci dúfali, že zavedením osvietenských reforiem sa zlepší aj postavenie celého ich štátu. Niektorí vladári však osvietenské názory skôr predstierali (Katarína II. v Rusku).

Reformy osvietenských panovníkov sa vo všetkých krajinách podobali: zjednodušovali zákony, odstraňovali neľudské

zaobchádzanie (zákaz mučenia), podporovali vedeckú, technickú i literárnu činnosť a usilovali sa o vyššiu úroveň verejného vzdelávania. V cirkevných záležitostiach sa snažili o zmierlivosť, ale aj o obmedzenie vplyvu katolíckej cirkvi. Všetci osvietenskí panovníci stále tvrdili, že majú právo na absolútnu moc. Už sa však neodvolávali na Bohom dané práva, ako to bolo v stredoveku, ale na rozumové dôvody: na myšlienku, že vláda funguje lepšie, keď je riadená jednou osvietenou osobou.

RE Č PRAME Ň OV

Ruský vedec M. V. Lomonosov, 1746

Moje kľúčové slová osvietenský absolutizmus rozum veda encyklopédia

Žijeme v dobe, v ktorej sa vedy ... blížia k dokonalosti. Barbarský vek, v ktorom ... sa vedy narušili a temer úplne zničili, sa skončil. ... (Uvedomujeme si) aký veľký rozmach v astronómii v krátkom čase spôsobili svojimi pozorovaniami a dômyselnými úsudkami Kepler, Galileo ... a veľký Newton (?) ... Slovom, v poslednom čase sa úroveň vied tak zvýšila, že by si to ťažko vedeli predstaviť ľudia žijúci nielen pred tisíc, ale aj pred sto rokmi. Udialo sa tak predovšetkým preto, že dnes sa učenci – predovšetkým však prírodovedci – neobzerajú na výmysly a prázdne reči..., presviedčajú sa dôveryhodnou skúškou. Najdôležitejšia súčasť prírodovedy – fyzika je teraz založená práve na tom. Závery vyvodzujeme zo spoľahlivých a mnohokrát opakovaných pokusov.

(Zjednodušené)

Dešifrujeme pramene

Čo je podľa Lomonosova najdôležitejšie, keď chce vedec dosiahnuť úspešný výsledok? Aké metódy práce vedec používa?

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Kto boli osvietenci a čo chceli dosiahnuť?

2. Prečo sa začala vo Francúzsku vydávať Encyklopédia?

3. Charakterizujte Voltairove názory. Prečo o ňom hovoríme, že bol deista?

4. Podľa čoho chcel rozpoznávať ľudskú povahu Montesquieu?

5. Aká mala byť podľa neho „rozumná vláda”?

6. Je vedecké spoznávanie sveta dôležité? A dá sa ním spoznať skutočne všetko?

7. Diskutujeme. Môže byť pravdou, že všetko, čo sa odohralo v minulosti, bolo horšie? A teda všetko, čo sa udeje v budúcnosti, bude lepšie?

8. Ak naozaj všetko vo svete závisí od ľudskej činnosti, ak poznáme všetky zákonitosti, dajú sa veci aj predvídať. Ale akú úlohu potom zohráva náhoda?

Slovníček

arborétum – špeciálna botanická záhrada, v ktorej sa pestujú dreviny na študijné a výskumné účely deizmus – viera, že Boh stvoril svet, ale ďalej sa oň nestará empirické skúmanie – skúmanie podstaty vecí na základe našej skúsenosti (empírie) s nimi encyklopédia – náučný slovník, literárne dielo, ktoré krátko, stručne a jasne vysvetľuje dosiahnuté poznatky ľudstva z určitého odboru koncepcia – spôsob chápania niečoho osvietenský absolutizmus –neobmedzená vláda panovníka, ktorý však zavádza osvietenské reformy

HABSBURSKÁ MONARCHIA V NOVOVEKU

1. MOHÁČSKA

KATASTROFA

Neposlušnosť šľachty mala pre Uhorsko tragické následky. Práve v tomto ťažkom období sa Osmanská ríša rozhodla pre veľký útok proti susedným štátom. Uhorsko však naň nebolo vôbec pripravené. Bitkou pri Moháči sa končí obdobie rozkvetu Uhorského kráľovstva a súčasne aj obdobie stredoveku u nás. Slovensko ako súčasť Uhorska vstupuje do novoveku. V strednej Európe vzniká nový štátny útvar na čele s dynastiou Habsburgovcov. Ich nástup na uhorský trón však spočiatku nebol jednoduchý.

ZOPAKUJME SI

 Ako vzrastalo osmanské nebezpečenstvo v Európe?

 Ktorí uhorskí panovníci bojovali proti Turkom? S akým úspechom?

Ľudovít II. (1506 – 1526), mladý, sotva dvadsaťročný panovník zostal v boji proti tureckým vojskám osamotený. Ľudovítovi sa nepodarilo postaviť dostatočne veľkú armádu. Mnohé jeho výzvy na obranu krajiny uhorská šľachta nesplnila.

Zrážka uhorského vojska (25 000 mužov) s výborne vycvičenou armádou tureckého sultána

Süleymana I. (60 000 mužov) dopadla katastrofálne. Keď Ľudovít II. videl, že boj je stratený, utiekol z bojiska. Pri prechode cez rozvodnené rameno Dunaja spadol z koňa a utopil sa. Krajina zostala bez ochrany napospas Turkom.

29. augusta 1526 – bitka pri Moháči – symbolický začiatok novoveku v strednej Európe 1541 – osmanská armáda obsadzuje centrálnu časť Uhorska

Za dvesto rokov vyrástol Uhorsku mocný protivník – Osmanská ríša. Hoci osmanskí Turci dlhodobo ohrozovali Uhorsko, krajina im nevenovala dostatočnú pozornosť. Slabosť Uhorska využila Osmanská ríša a jej armáda vtrhla do krajiny. V auguste 1526 v bitke pri Moháči rozdrvila početne slabšie uhorské vojsko. Pri úteku z bitky zahynul aj uhorský kráľ Ľudovít II. Porážka pri Moháči otvorila Turkom dvere do Uhorska, aj keď ešte neznamenala jeho vojenské obsadenie.

Smrťou bezdetného kráľa prišlo Uhorské kráľovstvo o panovníka. Na trón si nárokovali dvaja silní kandidáti: rakúsky arcivojvoda Ferdinand Habsburský a sedmohradský knieža Ján Zápoľský, najmocnejší uhorský šľachtic. Oboch zvolila

Bitka pri Moháči

časť uhorskej šľachty za panovníka. Keďže ani jeden z nich nedokázal poraziť svojho protivníka, napokon sa dohodli na rozdelení Uhorska. Ferdinand vládol v severnej a západnej časti, Ján ovládal východnú časť krajiny. Po smrti Jána Zápoľského mal celé Uhorsko získať Ferdinand. Ján Zápoľský sa v snahe získať uhorskú korunu neváhal spojiť s Turkami. Osmanská ríša v duchu príslovia „kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí” dokázala z tohto zápasu vyťažiť maximum. Ferdinandovi sa podarilo naplniť sen Habsburgovcov: založiť stredoeurópsku podunajskú monarchiu. Tvorili ju dedičné krajiny Habsburgovcov (dnešné Rakúsko a Slovinsko), České a Uhorské kráľovstvo. Hlavným mestom tejto novej ríše sa stala Viedeň. Panovník sa usiloval zjednotiť získané krajiny do centralizovanej monarchie, kde by vládol neobmedzene – absolutisticky. Proti tomu však vystupovala šľachta jednotlivých krajín. Habsburská monarchia pretrvala takmer 400 rokov a zanikla v roku 1918 po 1. svetovej vojne.

Po smrti Jána Zápoľského vtrhlo na jar roku 1541 do Uhorska turecké vojsko a obsadilo centrálnu časť krajiny vrátane hlavného mesta Budína. Okupované územie vyhlásilo za súčasť Osmanskej ríše. Táto okupácia rozdelila Uhorsko na tri časti: územie okupované Osmanskou ríšou, západná a severná časť patrila Habsburgovcom a Sedmohradské kniežatstvo formálne patrilo Uhorsku, zachovalo si autonómne postavenie, ale ochrannú ruku nad ním mala Osmanská ríša. Územie dnešného Slovenska sa na vyše 150 rokov stalo jadrom Uhorska. Prejavilo sa to popri ekonomickom význame aj na rozvoji kultúry a vzdelanosti obyvateľstva.

Ferdinand Habsburský (1503 – 1564)

Ján Zápoľský (1487 – 1540)

Dráva

Dunaj

Váh

Trenčín B. Bystrica

Trnava Bratislava

Ostrihom N. Zámky

Šopron

Pešť Budín

Záhreb Moháč

Prešov

Košice

Tisa

Debrecín

Mukačevo

Kluž V. Varadín

Segedín Arad

Sibiu

Hranice Uhorska po roku 1541

územie pod kontrolou Habsburgovcov

územie obsadené Turkami

Habsburgovco v Turkam i

Sedmohradské kniežatstvo

S d h d ké k i ž tt

Turecká jazda

Vojská Osmanskej ríše sa na 150 rokov stali súčasťou každodenného života obyvateľov Uhorska žijúcich v prihraničných regiónoch. Jazdci boli vyzbrojení lukmi, kopijami, šabľami a sekerkou s obojstranným ostrím. Mali vytrvalé a rýchle kone. Pešie a jazdecké jednotky dopĺňalo delostrelectvo, ktoré tvorili žoldnieri so stálym platom.

Vedeli ste, že

 obyvateľstvo Osmanskej ríše tvorilo množstvo národov? Zakladateľmi

štátu boli osmanskí Turci. Okrem moslimov krajinu obývali aj kresťania, tí však nepatrili k privilegovanému obyvateľstvu.

RE Č PRAME Ň OV

Bitkou pri Moháči Uhorsko symbolicky vstupuje do nového dejinného obdobia – novoveku. Prvú etapu do roku 1711 nazývame raný novovek. Je to nepokojné obdobie ovplyvnené tureckými výbojmi, šírením reformácie a rekatolizácie a povstaniami uhorskej šľachty proti panovníkovi.

Pápežský legát Antonio Giovanni de Burgio o situácii v Uhorsku, júl 1526

Musím otvorene vyznať, že táto krajina nie je schopná brániť sa a je vydaná na milosť nepriateľa. Aj z vojny vyjde tak, ako si to bude želať nepriateľ... Kráľ je v takej situácii, že často nemá čím uhradiť výdavky na svoju kuchyňu. Magnáti sa svária medzi sebou a šľachta je rozbitá do mnohých, proti sebe stojacich skupín... Môžu iba raz začať vojnu, a tá sa skončí ich porážkou.

Turecké plienenie, 1530

(Belehradský beg) Mehmet... postupoval po ľavej strane Dunaja smerom k Ostrihomu takou rýchlosťou, že skôr než to nič netušiace ... obyvateľstvo mohlo spozorovať, pustil sa na území medzi riekou Váhom a Nitrou páliť, drancovať a ničiť všetko, čo mu prišlo do cesty. Premnoho ľudí bolo buď zabitých, alebo uvrhnutých do otroctva.

Slovníček

centralizácia – sústreďovanie

štátnej správy na jednom mieste Moháč – maďarské mesto, asi 180 km juhovýchodne od Budapešti monarchia – štát, ktorý spravuje jeden panovník (pozri aj s. 46) privilegovaný – zvýhodňovaný

Moje kľúčové slová

Ľudovít II. Jagelovský Moháč Turci

boje o uhorský trón

Ján Zápoľský

Ferdinand I. Habsburský rozdelenie Uhorska

Dešifrujeme pramene

1. Prečo bol pápežský legát presvedčený, že Uhorsko nie je schopné brániť sa proti nepriateľovi?

2. Vysvetlite, prečo postupovala turecká armáda práve popri Dunaji?

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠ

Ľ AJME

1. Prečo bolo v stredoveku dominantné prepojenie medzi panovníckou dynastiou a štátom?

2. Viete vysvetliť, prečo došlo k moháčskej bitke a aké dôsledky mala porážka pre Uhorsko?

3. Ktoré udalosti historici označili ako medzník medzi stredovekom a novovekom? Rozmýšľajte prečo.

4. Ktorá panovnícka dynastia nastúpila v Uhorsku po moháčskej bitke? Ako dlho vládla?

Chcete

vedieť viac?

Kučera, Matúš: Stredoveké Slovensko. Bratislava: Perfekt, 2002. Kopčan, Vojtech: Turecké nebezpečenstvo a Slovensko. Bratislava: Veda, 1986.

2. NA HRANICI S OSMANSKOU RÍŠOU

V 16. a 17. storočí ohrozovali slovenské územie Turci a čoraz viac rozširovali svoje panstvo. Využívali vzájomné boje medzi panovníkom a uhorskou šľachtou, ktorá pripravila viacero povstaní.

1604 – 1711 – obdobie stavovských povstaní

1683 – bitka pri Viedni, začiatok postupného vytláčania Turkov z Uhorska

1711 – satmársky mier, ukončenie stavovských povstaní

Po bitke pri Moháči sa územie Slovenska stalo súčasťou nového štátneho útvaru, ktorý vznikol spojením Uhorska, Českého kráľovstva a rakúskych krajín. Územie Slovenska sa ocitlo na hranici s Osmanskou ríšou. Považovalo sa za baštu kresťanstva brániacu kresťanskú civilizáciu pred islamom. Na jeho obranu finančne prispievali aj ostatné európske krajiny. Osmanská ríša sa neuspokojila so získaným územím, ale snažila sa ho rozšíriť. Jej hlavným zámerom bolo postupovať ďalej na západ

Na obsadenom území Uhorska vznikol Budínsky pašalík, ktorý sa delil na okresy – sandžaky. Na územie Slovenska zasahovali štyri sandžaky: ostrihomský, novohradský, sečiansky a fiľakovský.

Veľký hospodársky a vojenský význam v protitureckých bojoch mali stredoslovenské banské mestá, kde sa ťažili drahé kovy. Z nich monarchia financovala obranu krajiny. Osmanská ríša sa ich snažila dobyť a začleniť do pašalíka. Mestá sa chránili výstavbou vlastných protitureckých opevnení, akými sú aj vartovka v Krupine a Nový zámok v Banskej Štiavnici. Vďaka dobrému výhľadu mohli včas upozorniť na blížiace sa nebezpečenstvo. V Novom zámku sa v súčasnosti nachádza múzeum protitureckých bojov.

Vartovka v Krupine a Nový zámok v Banskej Štiavnici

Vartovky boli veže, odkiaľ stráže pozorovali krajinu, aby včas upozornili na turecký útok.

ZOPAKUJME SI

 Kedy prestala existovať Byzantská ríša a prečo?

 Kto bol zakladateľom islamu? Vysvetlite jeho podstatu. Má islam niečo spoločné s kresťanstvom?

Janičiari – elitná pechota tureckej armády Neustále výboje Turkov ohrozovali život obyvateľov pri hranici. Neraz museli platiť dane obom štátom. Počas vojnových konfliktov im hrozilo zajatie a odvlečenie do Osmanskej ríše. Mnohí zo zajatých chlapcov sa stali janičiarmi – členmi elitného vojska. Turci vedeli, že na zabraných územiach nemôžu pobiť všetko pôvodné obyvateľstvo. Potrebovali ho na prácu a platenie daní. Dokonca tolerovali aj vierovyznanie týchto obyvateľov, ktorí však mali podradné postavenie. Výhody mali len tí, ktorí prestúpili na islam.

Fiľakovský hrad

Sídlo správcu okresu – sandžaku. Dnes sa na hrade nachádza múzeum, ktoré nám pripomína tieto udalosti.

Nové Zámky

Pevnosť Nové Zámky vznikla na „zelenej lúke“ a chránila rovinaté oblasti krajiny. Bola po stavená podľa vtedy najmodernejších vojenských techník. Tvar hviezdice umožňoval dokonalý spô sob ochrany pred napadnutím.

Nájdite na internete satelitnú mapu Slovenska a zistite, kde sa na našom území zachoval podobný typ opevnenia. Reprezentatívnu podobu hviezdicovej pevnosti si môžete pozrieť aj pomocou satelitnej snímky holandského mesta Naarden alebo pevnosti Palmanova v severnom Taliansku.

Protiturecké pevnosti

STAVOVSKÉ POVSTANIA

Na snahy panovníka o centralizáciu ríše a šírenie katolíckej viery odpovedala uhorská šľachta organizovaním povstaní. Odmietala aj panovníkovu snahu o zdanenie šľachty, čo viedlo až k zbaveniu Habsburgovcov nárokov na uhorský trón. Toto obdobie trvalo vyše sto rokov (1604 – 1711). Povstalci využívali aj vojenské konflikty: v Európe napr. tridsaťročnú vojnu. Spojencom povstalcov bola Osmanská ríša, ktorej súboj medzi panovníkom a domácou šľachtou vyhovoval, lebo takto mohla dosiahnuť svoj plán: dobyť Viedeň a preniknúť ďalej do západnej Európy. Bitka pri Viedni roku 1683 sa však skončila porážkou Osmanskej ríše a znamenala jej postupný ústup z Uhorska.

Boje medzi šľachtou a panovníkom využívali mnohí šľachtici a vyháňali poddaných z ich domovov a pôdu, ktorú obrábali, začleňovali do svojich majerov. Mnohí poddaní preto odchádzali do iných oblastí, od začiatku 18. storočia najmä do južných častí Uhorska, kde mali lepšie životné podmienky. V tomto období sa začalo rozmáhať zbojníctvo. Šírilo sa predovšetkým v hornatých oblastiach a blízko severných hraníc. K takýmto zbojníkom patril aj Juraj Jánošík, ktorý sa neskôr stal legendárnou postavou. Posledné stavovské povstanie, ktoré viedol František II. Rákoci, sa skončilo roku 1711 podpísaním mieru v Satmári (Satu Mare v Rumunsku) medzi povstalcami a panovníkom. Vďaka povstaniam uhorskej šľachty si protestanti zachovali oproti ostatným krajinám habsburskej monarchie aspoň čiastočnú cirkevnú slobodu, ktorú im zaručoval aj panovník.

Sedmohradský knieža Štefan Bočkaj v sprievode svojich hajdúchov. Stál na čele prvého protihabsburského odboja v rokoch 1604 – 1606.

Skalica

Dobrá Voda

Plavecký hrad Červený Kameň

Devín

Trenčín

Topoľčany

Prešporok (Bratislava) Leopoldov

Hlohovec Trnava

Nitra

Modra Komárno

Kremnica

Banská Bystrica

Zvolen Vígľaš

Banská Štiavnica Krupina

Bzovík

Nové Zámky Čabraď

Levice

Fiľakovo

Stará Ľubovňa

Bardejov

Kežmarok Levoča Sabinov

Spišský hrad

Krásna Hôrka

významné opevnené mestá na území vý znamné úze m dn eš né ho S lo v e n s ka vý znamné p evnosti a hrad y

RE Č PRAME Ň OV

Vojenský poriadok na obranu stredoslovenských banských miest a okolia pred Turkami, 1564

Keďže možno každý deň očakávať vpád nepriateľa, všetky panstvá a mestá nech spíšu svojich (zbraneschopných) ľudí, zadelia ich do zástupov, vymenujú ich kapitánov..., aby vedeli, koho majú v čase nebezpečenstva poslúchať.

Plukovník, iní páni panstiev i poddaní majú poslať na priesmyky schopných vyzvedačov, ktorí zabezpečia dobrý prehľad a vopred ich upovedomia o úmysloch a pohybe nepriateľa.

Okrem toho, aby vpád nepriateľa bol zavčasu známy, treba držať strážnikov, ktorí výstražnými ohňami dajú na vedomie blíženie sa nepriateľa, a to: na vrchu Čabraď, na strážnej veži v Krupine, na vrchu Sitno, na vrchu Pri pekných lipách pri Banskej Štiavnici, na zvolenskom panstve na Starom (Pustom) hrade... Výstražné ohne (sa majú) v prípade vpádu a nebezpečenstva... zapáliť a aj výstrelmi dať znamenie...

Panstvá a mestá, podľa starého zvyku, majú zvonením a výstrelmi oznámiť vpád nepriateľa, zariadiť všetko potrebné a v prípade krajného nebezpečenstva s ním bojovať.

Dešifrujeme pramene

1. Kto zabezpečoval obranu krajiny pred Turkami?

2. Akým spôsobom oznamovali panstvá a mestá, že sa blíži nepriateľ?

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Kam smerovali hlavné útoky tureckých vojsk na Slovensku a prečo?

2. Uveďte dôvody, prečo sa Osmanská ríša stala pre strednú Európu v 16. storočí vážnym nebezpečenstvom.

3. Vymenujte najznámejšie protiturecké pevnosti a vyhľadajte ich na mape v dejepisnom atlase.

4. Spomeňte si, aký podobne hrozivý vpád cudzieho vojska už Uhorsko v minulosti zažilo.

5. Ako pristupovali Turci ku kresťanom na územiach, ktoré dobyli?

Vysvetlite slovné spojenie: Poturčenec horší od Turka.

6. Charakterizujte dôsledky stavovských povstaní v Uhorsku.

7. Poznáte nejakú povesť alebo pieseň o Turkoch? Spomeňte si na hodiny literárnej a hudobnej výchovy. Porozprávajte o nej spolužiakom.

Precvičujme si biológiu

Vojny vytvárajú živnú pôdu na šírenie epidémií a najčastejšou z nich bol mor. V roku 1632 morová epidémia zasiahla aj slovenské mestá, napr. Bratislavu a Trnavu. Zistite, čo bolo pôvodcom šírenia tejto choroby, ako sa prenášala a akými príznakmi sa prejavovala. Existuje mor ešte aj v súčasnosti?

Chcete vedieť viac?

Horák, Jozef: Slovenské povesti. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2002. Drenko, Jozef: Fiľakovský hrad. Lučenec: Regionálne kultúrne stredisko, 1992. Jánošík, Československo 1935, réžia: Martin Frič (filmové stvárnenie J. Jánošíka)

Vedeli ste, že

 na území Slovenska je viacero pamiatok spojených s Turkami?

V Modrom Kameni rastú jedlé gaštany, ktoré zasadili ešte Turci. V Poltári sa nachádza turecký most z 2. pol. 17. storočia. V Sobôtke pri Rimavskej Sobote stoja základy najsevernejšej tureckej pevnosti z obdobia Osmanskej ríše.

 pitie kávy v našich končinách súvisí s tureckou okupáciou?

Slovníček

Osmanská ríša – založili ju osmanskí Turci, ktorí postupne ovládli Malú Áziu a Balkán pašalík – administratívny, vojenský a územný celok Osmanskej ríše, ktorý spravoval vysoký turecký hodnostár – paša sandžak – správny okres v Osmanskej ríši

Moje kľúčové slová Turci

Budín vojny sandžak opevnené hrady stavovské povstania spustošená krajina

ZOPAKUJME SI

 Vymenujte najvýznamnejších reformátorov katolíckeho náboženstva.

 Čo a prečo kritizoval Martin Luther? Aký priebeh mala reformácia v Nemecku?

 Čo už viete o jezuitoch?

Patrónom evanjelickej cirkvi v Uhorsku bol gróf Juraj Turzo (1567 – 1616). Roku 1610 ako palatín odčlenil evanjelickú cirkev od katolíckej. Bol podporovateľom renesancie a humanizmu. Ovládal viacero jazykov, hovoril a písal aj po slovensky.

Drevený kostolík v Hronseku

Artikulárne kostoly boli drevené a pri ich stavbe sa nesmeli použiť klince. Kostoly nemali vežu a vchod nesmel byť priamo z ulice.

3. ŠÍRENIE REFORMÁCIE V UHORSKU

Myšlienky humanizmu a renesancie sa na našom území začali šíriť už za vlády Mateja Korvína a vo väčšej miere od 16. storočia. Významnú úlohu zohráva aj náboženská otázka: šírenie reformácie a neskoršie snahy katolíckeho duchovenstva a panovníka o opätovný návrat veriacich do radov katolíckej cirkvi.

1610 – samostatná organizácia evanjelickej cirkvi v Uhorsku

1635 – vznik Trnavskej univerzity

1646 – vznik gréckokatolíckej cirkvi

Ešte pred bitkou pri Moháči sa v Uhorsku začala šíriť reformácia hlavne prostredníctvom kňazov a učiteľov v mestách. Šírenie reformácie využila aj šľachta, najmä na zaberanie cirkevného majetku a vlastné obohatenie. Poddaní museli prijať vieru svojho zemepána. Len slobodné obyvateľstvo sa mohlo z vlastnej vôle rozhodnúť pre výber viery. Medzi Slovákmi a Nemcami sa šírila prevažne Lutherova reformácia, kým medzi Maďarmi Kalvínova Hlavnými strediskami reformácie boli mestá Bardejov, Košice, Levoča, Prešov a Žilina. Ako samostatná kresťanská cirkev sa evanjelická cirkev definitívne utvorila na začiatku 17. storočia.

ZÁPAS O CIRKEVNÚ JEDNOTU

Predstavitelia katolíckej cirkvi reagovali na prenikanie reformácie až od polovice 16. storočia. Postavenie katolíckej cirkvi bolo oslabené tureckou rozpínavosťou a obsadením jej cirkevného centra – Ostrihomu. Novým sídlom ostrihomského arcibiskupa sa stala Trnava.

V 17. storočí sa už v Uhorsku šírila rekatolizácia. Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh pozval do Uhorska jezuitov, ktorí tu zakladali katolícke gymnáziá. Arcibiskup Peter Pázmaň založil v roku 1635 v Trnave univerzitu, ktorú spravovali jezuiti. Protestantom panovník nedovolil zakladať univerzity, najvyššie vzdelanie mohli získať na kolégiu v Prešove (1667). Šírenie rekatolizácie podporoval cisársky dvor i vysoká cirkevná hierarchia.

Pravoslávne obyvateľstvo v severovýchodnom Uhorsku (najmä na území Zakarpatskej Ukrajiny a severovýchodného Slovenska) sa po užhorodskej únii (1646) začlenilo do gréckokatolíckej cirkvi. Po odhalení Vešeléniho sprisahania museli protestanti väčšinu kostolov, ktoré dovtedy používali, odovzdať katolíckej cirkvi a veľa kňazov muselo odísť z krajiny. Až po šopronskom sneme (1681) si mohli protestanti postaviť nové, tzv. artikulárne kostoly

Po obsadení Ostrihomu sa hlavným katolíckym strediskom Uhorska a sídlom arcibiskupa stala Trnava. Svoje postavenie si udržala až do 20. rokov 19. storočia.

V meste sa nachádza veľa kostolov, preto sa nazývala aj „malý“ či „slovenský Rím“.

HUMANIZMUS A RENESANCIA

V nepriaznivých podmienkach sa rozvíjal v Uhorsku nový myšlienkový názor humanizmus a nový umelecký smer renesancia. Humanizmus presadzoval myšlienky slobody človeka a rozvoj vied a školstva. Renesancia sa prejavila najmä v staviteľstve. V mestách sa stavali meštianske domy, radnice, verejné budovy. Medzi najvýznamnejšie stavby patrí radnica v Levoči. Na vidieku si šľachta stavala kaštiele, ktoré boli pohodlnejšie ako hrady, ale zároveň mali aj obrannú funkciu. K najznámejším na území Slovenska patria kaštiele v Bytči, Fričovciach a v Strážkach.

Radnica v Levoči Radnice boli miesta, kde sa stretávali správcovia mesta –richtári a radní páni. Levočská radnica je postavená uprostred Námestia Majstra Pavla. Typické renesančné prvky –oblúky sú tu spojené do súvislého radu, ktorý nazývame arkáda.

Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh (1553 – 1568) patril medzi významných humanistických vzdelancov na Slovensku, aktívne podporoval rozvoj školstva.

Peter Pázmaň Významnú úlohu pri rekatolizácii Uhorska mal Peter Pázmaň (1616 – 1637), od roku 1616 ostrihomský arcibiskup a neskôr kardinál. Podporoval návrat obyvateľstva ku katolíckej viere najmä prostredníctvom školstva. Založil Trnavskú univerzitu.

Pochovaný je v Katedrále sv. Martina v Bratislave.

RE Č PRAME Ň OV

Založenie evanjelickej cirkvi, 1610

Oznamujeme všetkým, že sme sa zišli 29. marca 1610 v meste Žilina, aby sme si na žiadosť a z poverenia osvieteného pána palatína na základe platných zákonov a ústavy kráľovstva zvolili superintendentov (t. j. biskupov) evanjelickej cirkvi augsburského vyznania pre desať preddunajských stolíc. ... Nakoľko je územie týchto desiatich stolíc také rozsiahle, ... budú ustanovení traja superintendenti: ctihodný pán Eliáš Láni pre stolice Liptovskú, Oravskú a Trenčiansku, ctihodný pán Samuel Melík pre stolice Turčiansku, Novohradskú, Zvolenskú a Hontiansku a ctihodný pán Izák Abrahamides, bojnický duchovný, pre stolicu Prešporskú, Nitriansku a Tekovskú.

Keďže v našom kráľovstve pôsobia cirkevné zbory nielen slovenskej, ale aj maďarskej a nemeckej národnosti, ustanovujeme, aby aj nemecká a maďarská národnosť mali svojich dozorcov (duchovných), ktorí budú podriadení superintendentom a budú s nimi v písomnom styku.

Z listu ostrihomského arcibiskupa M. Oláha o situácii v katolíckej cirkvi v Uhorsku cirkevnému koncilu v Tridente z roku 1563

Koho za kňaza posvätíme, prísahou ho zaviažeme, že sa nikdy neožení. Ale vysvätení kňazi manželky si berú. Ja každý rok synodu držím a kňazi sa tam ustanovia, ale s tým, že radšej opustia kňazstvo ako ženy. A preto som niektorých uväznil, iných odohnal, aby sa ostatní naľakali, ale všetko nadarmo. Jedných zemskí páni zastávajú, druhí sa klonia ku kacírstvu. Mnohí väčší i menší zemskí páni, hoci v inom ohľade dobrí katolíci, proti všetkému nášmu prehováraniu žiadajú požívať Večeru Pána oboma spôsobmi... Prosíme Vás, svätí otcovia, pre utrpenie Ježiša Krista, dajte nám radu, čo máme robiť uprostred týchto starostí a ťažkostí.

Vedeli ste, že

 v roku 2008 bol drevený kostolík v Hronseku s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi Karpatského oblúka zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO? Vyhľadajte na internete ďalšie kostoly, ktoré sem patria.

Slovníček

kolégium – vyššia stredná škola protestant – označenie kresťana, ktorý prijal reformáciu Martina Luthera (evanjelická cirkev) alebo Jána Kalvína (kalvínska cirkev) rekatolizácia (alebo aj protireformácia) – snaha o návrat obyvateľstva ku katolíckej viere

Moje kľúčové slová reformácia rekatolizácia (protireformácia) školstvo synoda – Žilina šírenie humanizmu a renesancie

Dešifrujeme pramene

1. Vysvetlite, ako sa utvárala samostatná evanjelická cirkev na Slovensku.

2. Na čo sa sťažuje arcibiskup Mikuláš Oláh v liste tridentskému koncilu? Ktorej cirkvi sa týkali tieto problémy? pramene

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Akým spôsobom sa na Slovensku šírili myšlienky reformácie?

2. Ako reagovali predstavitelia katolíckej cirkvi na prenikanie reformácie do Uhorska?

3. Ktoré osobnosti sa výrazne zaslúžili o rekatolizáciu na územní Slovenska?

4. Vymenujte, ktoré obmedzenia boli typické pre artikulárny kostol.

5. Ktorý uhorský panovník podporoval šírenie myšlienok humanizmu a renesancie?

6. Ktoré európske mesto sa stalo kolískou renesancie? Ktorí významní umelci tu žili a tvorili? Uveďte aspoň jedno dielo, ktorým sa preslávili.

7. Zistite, či sa vo vašej obci alebo v jej okolí nachádza nejaká pamiatka renesančného staviteľstva.

Chcete vedieť viac?

Kučera, Matúš: Novoveké Slovensko. Bratislava: Perfekt, 2004.

4. BRATISLAVA – HLAVNÉ MESTO

UHORSKA

Máloktoré mesto sa môže popýšiť tým, že sa v ňom konali korunovačné slávnosti. Bratislava túto poctu dostala na viac ako 250 rokov, keď tu korunovali uhorských kráľov a kráľovné.

1536 – Bratislava sa stáva hlavným mestom Uhorska

1563 – 1830 – v Katedrále sv. Martina sa konali korunovácie uhorských kráľov a kráľovien

1783 – Jozef II. nariaďuje presťahovanie centrálnych úradov do Budína

1848 – v Bratislave posledný raz zasadá uhorský snem

Neustála turecká hrozba prinútila v roku 1536 uhorský snem, aby za dočasné hlavné mesto Uhorska vyhlásil Bratislavu – vtedajší Prešporok. V 16. až 18. storočí sa tak stala najvýznamnejším centrom Uhorska. Novým hlavným mestom sa stala z viacerých príčin. Ležala severnejšie ako dovtedajšie hlavné mesto Budín. Nachádzala sa blízko Viedne, sídla Habsburgovcov a hlavného mesta novovzniknutej podunajskej monarchie. Bratislava sa tak stala sídlom centrálnych úradov – uhorskej komory (finančného daňového úradu), uhorského snemu a miestodržiteľskej rady. Nové postavenie mesta sa prejavilo aj v zmene jeho sociálnej štruktúry. Väčšinu mesta tvorili remeselníci a obchodníci, ale aj inteligencia, roľníci a nádenníci. Pre Bratislavu a ostatné malokarpatské mestá bolo typické, že mešťania vlastnili vinohrady a ich víno sa dostávalo na mnohé európske kráľovské stoly. Do mesta sa postupne sťahovali úradníci štátnych inštitúcií. Podľa nariadenia uhorského snemu sa mohli v mestách usádzať aj šľachtici. Zachovávali si svoje výsady, čím narúšali mestskú nezávislosť.

Bratislava už predtým patrila k najvýznamnejším mestám Uhorska. Tvorilo ju viacero obcí: okrem samotného slobodného kráľovského mesta, ktoré chránili mestské hradby, sa pred ním nachádzali rozsiahle predmestia chránené vonkajším prstencom hradieb. Nad mestom sa vypínal hrad a pod ním ďalšie podhradské osady. Najväčší rozmach mesta je spojený s panovaním Márie Terézie. Keďže sa často zdržiavala v Bratislave, mnohé šľachtické rody si tu postavili výstavné paláce. Rodí sa urbanizmus – plánovaný rozvoj mesta, reguluje sa tok Dunaja, čím vznikali nové priestory, ktoré predtým nemohli byť zastavané pre povodne (napríklad dnešné Hviezdoslavovo námestie). V 18. storočí už stredoveké opevnenie nezodpovedalo moderným vojenským technikám, preto ho panovníčka nariadila zbúrať. Spojením starého mesta s predmestiami vznikalo moderné mesto s promenádami a kaviarňami. Tento trend postupne zasiahol všetky mestá. V 18. storočí bola Bratislava najväčším a najľudnatejším mestom Uhorska a počet jej obyvateľstva sa strojnásobil. Žilo tu najviac remeselníkov

ZOPAKUJME SI

 V akých súvislostiach sme doteraz spomínali Bratislavu?

 V ktorých mestách Uhorska sídlili uhorskí panovníci?

Bratislava v 16. storočí

Na začiatku 16. storočia patrila Bratislava k najvýznamnejším mestám Uhorska. Bola sídlom župana a kapituly. Hrad chránil západné hranice Uhorska až do vzniku podunajskej monarchie.

Korunovačné insígnie sa odovzdávali panovníkovi ako symbol moci. Tvorili ich koruna (nazývaná svätoštefanská), žezlo, krajinské jablko, korunovačný plášť a meč, ktoré boli bohato zdobené a vyrobené zo vzácnych materiálov.

V dnešnej Katedrále sv. Martina korunovali ako prvého panovníka v roku 1563 Ferdinandovho syna Maximiliána . V rokoch 1563 až 1830 sa tu konalo 19 korunovácií. Z nich najznámejšia je korunovácia Márie Terézie. Práve za jej panovania bola na vežu kostola umiestnená kópia uhorskej koruny ako pamiatka na túto slávnostnú udalosť.

združených v cechoch a v okolí mesta vznikali prvé manufaktúry. Za Jozefa II., ktorý za hlavné mesto Uhorska opäť určil Budín, nastáva postupný úpadok mesta. V meste však až do roku 1848 zasadal uhorský snem Miestny farský kostol – Katedrála sv. Martina – sa stal miestom korunovácií uhorských kráľov. Hrad sa stal oficiálnou rezidenciou panovníka počas návštevy Uhorska a prešiel viacerými stavebnými úpravami.

Bratislavský hrad

Jadro hradu tvorí palác lichobežníkového tvaru, ktorý dal postaviť cisár Žigmund Luxemburský ako svoju rezidenciu a zároveň pevnosť proti husitom. Dnešnú podobu so štyrmi nárožnými vežičkami získal hrad v 17. storočí. V najväčšej z nich – Korunnej veži – sa uschovávali korunovačné klenoty. Najreprezentatívnejší charakter získal hrad počas panovania Márie Terézie, ktorá k hradnému palácu pristavala nové hospodárske budovy a založila záhrady. Do hradného paláca sa vchádzalo cez Čestné nádvorie, kde čestná stráž skladala panovníčke hold. Roku 1811 hrad vyhorel, keď v ňom sídlila vojenská posádka. Hrad nedávno prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, nachádzajú sa v ňom aj expozície Slovenského národného múzea.

Korunovačný sprievod smeroval z Katedrály sv. Martina, cez centrum mesta a cestu zakončil na dnes už neexistujúcom korunovačnom pahorku pri Dunaji. Panovník na koni vyšiel na vŕšok a mečom požehnal krajinu na všetky svetové strany. Bolo to znamenie, že svoju krajinu bude chrániť pred nepriateľmi z celého sveta. Cestu, po ktorej kráčal korunovačný sprievod, pokrývalo červené plátno. To si neskôr diváci mohli rozdeliť medzi sebou, aby si tak domov odniesli pamiatku na takýto výnimočný deň. Potom sa sprievod pohol k Michalskej bráne. Tu pod holým nebom panovník zložil prísahu, ako každý nový uhorský panovník. Kráľovský sprievod rozhadzoval medzi ľud mince, aby tak vyjadril svoju štedrosť. Korunovačná slávnosť pokračovala kráľovskou hostinou. Veľkolepú atmosféru dopĺňali rytierske turnaje, slávnosti tanca a ohňostroje. Oslavy trvali aj niekoľko dní.

Pozorne si prezrite obrázok a porozmýšľajte, ktorú časť korunovačnej slávnosti zobrazuje. Viete, kedy a kde sa môžete na chvíľu vrátiť do minulosti a zažiť atmosféru kráľovských korunovácií aj dnes?

RE Č PRAME Ň OV

Ján Matej Korabinský: Geograficko-historický a hospodársky lexikón Uhorska, 1786, heslo Bratislava

Pressburg, Pozsony, Pressporek, Posonium, tiež Pisonium – slobodné kráľovské mesto patriace v mnohých ohľadoch k najzaujímavejším mestám. Je veľké, pekné a ľudnaté, má príjemnú a výhodnú polohu... Severne od mesta je kráľovský hrad a viničom vysadené vŕšky, na južnej strane plynie tok Dunaja, na ktorého ľavom brehu mesto leží. Sú tu pekné a na ovocie bohaté lužné lesy, široká rovina na

juh a východ a veľa ďalších pozoruhodností. ... Bratislava ako hlavné a korunovačné mesto uhorského štátu, sídlo najvyšších úradov a stredisko veľkého počtu vzdelancov je už 250 rokov... Najmä pod nežným žezlom Márie Terézie rozkvitlo, rozrástlo sa, získalo na lesku a blahobyte... Uhorská koruna spolu s klenotmi bola uschovávaná až do roku 1784 na tunajšom hrade. ...

Mesto obohnané priekopou... sa delí na vnútorné mesto, vonkajšie mesto a predmestia. V každej z týchto častí sa nachádzajú široké rovné ulice, ktorých je viac ako sto, rôzne panské paláce a ďalšie zaujímavé budovy... Obyvateľstvo mesta sa živí obchodom... Počet obyvateľov je podľa najnovšieho sčítania 27 000 duší.

Jozef II.: Nariadenie z roku 1783

Do Budína sa majú presťahovať uhorská miestodržiteľská rada a uhorská komora, ďalej kráľovská kúria alebo kráľovská tabuľa a septemvirálna tabuľa (súdne inštitúcie).

... Do Bratislavy sa má preniesť teologická fakulta (Generálny seminár). ... Z Bratislavského hradu vysťahovať mobiliár (zariadenie objektu).

Dešifrujeme pramene

1. Zistite, prečo mala Bratislava v minulosti niekoľko rôznych názvov.

2. Kde boli uložené korunovačné klenoty?

3. Porozprávajte, ako vyzerala Bratislava v 18. storočí. Pomôžte si vydanou mapou Bratislavy z tohto obdobia. Porovnajte ju so súčasnou podobou Bratislavy.

4. Po koľkých rokoch prestala byť Bratislava hlavným mestom? Ktoré inštitúcie sa presťahovali do Budína a ktoré v Bratislave ešte pôsobili?

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Vysvetlite, ako sa zmenilo postavenie Bratislavy po bitke pri Moháči.

2. Ktorá udalosť spôsobila, že Bratislava sa roku 1536 stala hlavným mestom Uhorska? Spomeňte si aspoň na dva dôvody, prečo bola vybraná práve Bratislava.

3. V ktorom storočí zažila Bratislava najväčší rozkvet? Porozmýšľajte prečo.

4. Navštívili ste už niekedy Bratislavu? Doniesli ste si odtiaľ nejaké zaujímavé pohľadnice alebo fotografie mesta? Porozprávajte sa so spolužiakmi, ktoré významné kultúrne a historické pamiatky ste tam videli. Môžu vám pomôcť aj dostupné virtuálne prehliadky pamiatok na internete.

5. Už viete, že v Bratislave bolo spolu korunovaných 11 uhorských panovníkov. Nájdite, ktorí to boli, a informácie odprezentujte spolužiakom.

Miniprojekt

Zakreslite na mape historického jadra Bratislavy korunovačnú cestu a vysvetlite, kde a prečo sa na nej panovník zastavoval a aké ceremónie sa tam konali. Žiaci z Bratislavy a okolia si túto cestu môžu prejsť a zmapovať prostredníctvom exkurzie. Pomôžte si internetovým programom GoogleZem. Urobte si virtuálnu prechádzku, preskúmajte celú trasu korunovácie a pozrite si priestorové modely budov (hradu, katedrály) zo všetkých svetových strán. Objekty sa dajú priblížiť a vy tak môžete pozorovať zaujímavé detaily celkom zblízka. Podarí sa vám nájsť a pomenovať gotické prvky Katedrály sv. Martina?

Vedeli ste, že

 už od roku 1761 boli hlavné ulice mesta osvetlené? Okrem iného zvyšovali v noci bezpečnosť obyvateľov.

 Mária Terézia založila v roku 1774 v Bratislave najstarší verejný park v strednej Európe – dnešný Sad Janka Kráľa?

Slovníček

insígnie – symboly moci alebo nejakej vysokej hodnosti miestodržiteľská rada – vládna inštitúcia promenáda – prechádzková cesta rezidencia – sídlo

Moje kľúčové slová

Bratislava – hlavné mesto uhorská komora

Prešporok korunovácie

insígnie rozvoj

Chcete vedieť viac?

Holčík, Štefan: Korunovačné slávnosti. Bratislava: Ikar, 2005.

Šudová-Tomčániová, Kristína: Za tajomstvami mesta. Bratislava: Marenčin PT, 2009.

http://panoramy.sme.sk/panorama/501/ bratislava-dom-sv-martina/?pr=608 (panoráma Dómu sv. Martina)

ZOPAKUJME SI

 Poznáte nejaké významné panovníčky? Čím sa preslávili? Spomeniete si, ktorá žena sa stala prvou uhorskou kráľovnou?

 Ktorí európski panovníci sa pokúšali vo svojich krajinách presadiť myšlienky osvietenstva? Nakoľko boli úspešní? Ukážte na mape krajiny, kde vládli.

 Pokúste sa vysvetliť, čo spôsobilo nerovnomerný vývoj západnej a východnej časti habsburskej monarchie.

Mária Terézia s uhorskou korunou

Mária Terézia (1717 – 1780), najstaršia dcéra nemeckého cisára Karola VI., posledného mužského potomka Habsburgovcov, nastúpila na trón na základe tzv. pragmatickej sankcie (1713). Aj keď nebola vychovávaná ako budúca vládkyňa, dokázala sa tejto úlohy naplno zhostiť. Ako žena i panovníčka vždy volila zlatú strednú cestu, vyhýbala sa konfliktom a svoje panovnícke rozhodnutia konzultovala s okruhom spolupracovníkov. Jej manželstvo s Františkom Štefanom Lotrinským i napriek tomu, že bolo politicky dohodnutým sobášom, bolo veľmi šťastné. Okrem vladárskych povinností si Mária Terézia príkladne plnila aj materské povinnosti. Aj v dospelosti so svojimi deťmi udržiavala písomný kontakt, radila im a zaujímala sa o ne. Nie všetky deti sa dožili dospelého veku. Šesť z nich zomrelo ešte počas jej života. Niektoré mali tragické životné osudy, napríklad Mária Antoinetta, neskoršia francúzska kráľovná, ktorú popravili počas Francúzskej revolúcie.

5. OSVIETENÁ PANOVNÍČKA

Roku 1740 na trón habsburskej monarchie prvý a posledný raz nastúpila žena. Mala 23 rokov a volala sa Mária Terézia. Jej nástup na uhorský trón nebol ľahký, pretože spočiatku musela čeliť nepriazni vtedajších európskych panovníkov. Ovplyvnená myšlienkami francúzskeho osvietenstva sa pustila do veľkého reformného diela – pretvoriť monarchiu na moderný európsky štát.

1740 – 1780 – vláda Márie Terézie 1741 – 1745 – vojna o rakúske dedičstvo 1767 – urbárska regulácia 1777 – školská reforma (Ratio educationis)

Za vlády Márie Terézie habsburská monarchia prešla významnými zmenami. Panovníčka spočiatku musela brániť svoje postavenie proti susedným štátom, najmä Prusku a Bavorsku. V takmer bezvýchodiskovej situácii Márii Terézii vojensky pomohla uhorská šľachta, vďaka čomu sa podarilo zastaviť prenikanie cudzích vojsk. V roku 1742 uzavrela s Fridrichom II. prímerie vo Vratislavi (Vroclave). V ňom sa formálne vzdala Sliezska, najpriemyselnejšej časti monarchie. Opätovne získať Sliezsko sa panovníčka snažila v sedemročnej vojne (1756 –1763), čo sa jej však nepodarilo.

Obe vojny odkryli zaostalosť ríše. Cisársky dvor sa ju rozhodol odstrániť rozsiahlymi reformami. Cieľom reforiem bolo hospodársky a mocensky posilniť monarchiu. Spočiatku sa reformy sústreďovali na rakúsku časť monarchie. Od polovice 60. rokov sa rozšírili aj na Uhorsko. Snahy panovníčky o reformy narazili na odpor uhorskej šľachty, preto reformy presadzovala formou nariadení. Mária Terézia pokračovala v úsilí svojich predchodcov vytvárať jednotnú centralizovanú monarchiu a v nej presadzovať svoje predstavy o postavení ríše – teda absolutisticky. Vytvárala si okruh poradcov, ktorí pre ňu pripravovali návrhy reforiem a ich rád sa aj pridŕžala. Boli ovplyvnení ideou osvietenstva, preto formu vlády Márie Terézie nazývame osvietenský absolutizmus. Tereziánske reformy označujeme za začiatok osvietenského absolutizmu v monarchii.

REFORMY MÁRIE TERÉZIE

Najvýznamnejšou hospodárskou reformou bolo vydanie urbárskeho patentu v roku 1767. Reforma bola zavŕšená vydaním celokrajinského urbára (tereziánsky urbár) v rokoch 1770 – 1772. Upravoval povinnosti poddaných voči zemepánovi. Štát chránil poddaného pred nadmerným zaťažením a určením maximálnych povinností zlepšil jeho postavenie v spoločnosti. V 18. storočí sa na našom území začali pestovať aj nové plodiny – zemiaky a kukurica. Ďalšie nariadenia obmedzovali vznik cechov, ktoré sa už stávali brzdou hos-

Tereziánsky urbár.

Prvá strana urbára

s úvodnými vysvetlivkami a zoznam poddaných

s výškou ich poddanských povinností

podárskeho rozvoja. Naproti tomu panovníčka podporovala rozvoj manufaktúr. K hospodárskemu rozvoju prispieval aj rozvoj baníctva, predovšetkým v stredoslovenskej oblasti (Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica).

K urýchleniu hospodárskeho rastu monarchie prispievalo aj zvyšovanie úrovne školstva. V školskej politike sa presadila zásada, že vzdelanie treba sprístupniť každému. Cieľom reformy školstva bolo, aby školy vychovávali nielen dobrých kresťanov, ale aj užitočných občanov. V roku 1777 Mária Terézia nariadila reformu školstva. Reforma vytvorila jednotný školský systém od ľudových škôl až po univerzity a zaviedla povinnú školskú dochádzku pre deti od 6 do 12 rokov. Počet škôl od poslednej štvrtiny 18. storočia prudko narastal, čo sa prejavilo vo zvyšovaní úrovne všeobecného vzdelania.

Reforma školstva zavádzala tri typy škôl. V triviálnych (ľudových) školách sa žiaci okrem čítania, písania a počítania učili aj základy moderného hospodárenia. Školy boli prevažne cirkevné a vyučovalo sa v materinskom jazyku. Škôl bol nedostatok a jeden učiteľ niekedy vyučoval aj sto žiakov. Mnohí rodičia chápali posielanie detí do školy ako „luxus”, keďže mali v prvom rade pracovať na poli. Z tohto dôvodu sú aj prázdniny v lete, aby sa mohla zbierať úroda z polí.

Veľkou reformou prešli aj univerzity. Boli poštátnené a začali sa meniť na vedecké inštitúcie. V 18. storočí existovali na Slovensku dve univerzity: v Trnave a v Košiciach Rozvíjalo sa aj odborné školstvo: roku 1763 vznikli odborná poľnohospodárska škola v Senci a Banícka akadémia, vysoká banská škola v Banskej Štiavnici.

Vývesný štít manufaktúry na súkno v Holíči

Ratio educationis –titulný list

Mária Terézia uskutočnila aj rozsiahle súdne reformy. Najvýznamnejšie z nich boli zrušenie tortúry – vynucovanie priznania mučením a zrušenie procesov s čarodejnicami.

RE Č PRAME Ň OV

Úryvok zo Všeobecného školského poriadku (Ratio educationis), 1777

1. Každý jednotlivý národ (pokiaľ je to pravda možné) by mal mať školy s vlastným vyučovacím jazykom, na čele ktorých majú stáť učitelia dobre ovládajúci nielen rodný jazyk, ale aj iné jazyky, ktoré sa v kráľovstve častejšie používajú, aby, keď to budú okolnosti vyžadovať, mohli vyučovať tento jazyk.

2. Aby toto školské nariadenie svojím prispôsobením vyhovovalo všetkým občanom rovnoprávne, aj keď vyznávajú rozdielne náboženstvá, a aby priamo smerovalo jedine k spoločenskému vzdelaniu všetkých, k prospechu verejnej veci bez akéhokoľvek rozlišovania náboženstiev.

Kráľovná Mária Terézia na uhorskom sneme v Bratislave V júni 1741 Máriu Teréziu korunovali za uhorskú kráľovnú. Práve uhorská šľachta výrazne vojensky prispela, že si Mária Terézia udržala dedičstvo po otcovi. Túto tzv. vojnu o rakúske dedičstvo medzi Rakúskom a Pruskom ukončil drážďanský mier z roku 1745, kde Mária Terézia dosiahla zvolenie svojho manžela Františka Lotrinského za nemeckého cisára.

Vedeli ste, že

 Mária Terézia mala 16 detí? Len 10 z nich svoju matku prežilo. Vysoká detská úmrtnosť sa nevyhýbala ani kráľovským rodinám.

 Mária Terézia hovorila po nemecky, taliansky, francúzsky, španielsky a ovládala aj latinčinu?

 manžel Márie Terézie F. Š. Lotrinský založil v Holíči manufaktúru na výrobu keramiky a v Šaštíne na výrobu textilu?

Dešifrujeme pramene

1. V čom spočíva význam zavedenia povinnej školskej dochádzky? Prečo napriek tomu nechodili všetky deti do školy?

2. Aký je váš názor na povinnú školskú dochádzku? Čo by ste robili, keby školská dochádzka nebola povinná? Majú v súčasnosti deti v každej krajine možnosť chodiť do školy?

3. Prečo Mária Terézia zaviedla vyučovanie v materinskom jazyku? Zistite, koľkými jazykmi sa hovorilo v krajine. Ktoré jazyky sa v súčasnosti vyučujú vo vašej škole? Myslíte, že je potrebná znalosť cudzích jazykov?

4. Spomeniete si, ktorý bol spoločný komunikačný jazyk vzdelancov v stredoveku? Viete vysvetliť, prečo sa v súčasnosti povinne učíte angličtinu?

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Vysvetlite, čo umožnilo Márii Terézii stať sa ženou na tróne.

2. Vymenujte tri najdôležitejšie reformy Márie Terézie. Ktorá z nich bola podľa vášho názoru najpotrebnejšia? Spomeňte si na panovníkov, ktorí uskutočňovali reformy podobného rozsahu.

3. Aký bol prínos zavedenia povinnej školskej dochádzky? Myslíte si, že je dôležité, aby každé dieťa dostalo aspoň základné vzdelanie?

Vysvetlite svoj názor.

Slovníček

pragmatická sankcia – nariadenie, ktoré vyhlasovalo nedeliteľnosť vlády Habsburgovcov nad všetkými krajinami ríše a v prípade vymretia mužských potomkov Habsburgovcov pripúšťalo vládu aj v ženskej línii triviálny – základný

4. Mária Terézia svoje reformy nepripravovala sama, ale spolu so svojimi poradcami. Zistite meno aspoň jedného z nich. Ak pôjdete na exkurziu do Viedne, všimnite si na Námestí Márie Terézie jej sochu a zapíšte si mená osobností, ktoré dotvárajú súsošie.

5. Pomocou internetu zistite, ako sa volali deti Márie Terézie. Vypátrajte, koľko z nich bolo dcér a koľko synov. Ktorí z nich sa niečím preslávili?

Precvičujme si občiansku náuku

Čo si myslíte, mali to ženy panovníčky ťažšie ako panovníci muži?

Ako je to v súčasnosti? Poznáte ženy političky, ktoré riadia nejaký štát?

Mária Terézia v rodinnom kruhu

Chcete vedieť viac?

Bled, Jean-Paul: Mária Terézia. Bratislava: Slovart, 2007. Ružbárska, Marta: Mária Terézia, panovníčka reforiem. In: Historická revue, 14, 2003, č. 11, s. 16 – 17. Segeš, Vladimír a kolektív: Kniha kráľov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2010. Weissensteiner, Friedrich: Dcéry Márie Terézie. Bratislava: Ikar, 1996. Žáčiková, Simona: Životné roly Márie Terézie. In: Historická revue, 5, 2005, č. 6, s. 6 – 8.

6. REFORMÁTOR NA TRÓNE

Jozef II. bol vychovávaný v duchu osvietenských myšlienok a na ich základe chcel premeniť monarchiu na moderný štát. Jeho reformy boli väčšinou pokračovaním a dovŕšením matkiných reforiem.

1780 – 1790 – vláda Jozefa II. 1781 – Tolerančný patent

1785 – patent o zrušení nevoľníctva

V reformách Márie Terézie pokračoval jej syn Jozef II., ktorý bol už za jej života spoluvládcom. Vyrastal pod vplyvom osvietenských myšlienok a podriadil im celú svoju vládu. Cieľom jeho reforiem bolo vybudovať jednotnú ríšu s centralizovanou štátnou správou a úradným jazykom nemčinou. Na druhej strane podporoval používanie domácich jazykov. Jozef II. bol presvedčený o neobmedzenosti moci panovníka, ktorý vykonáva reformy. Reformné plány a zámery mu pomáhal uskutočňovať profesionálny úradnícky aparát a novovybudovaná polícia. Počas svojej desaťročnej vlády vydal množstvo patentov. Mnohé z nich vyvolávali odpor šľachty a cirkevných kruhov, iné narážali na nepochopenie v ďalších vrstvách spoločnosti.

Moje kľúčové slová pragmatická sankcia

Mária Terézia osvietenská panovníčka reformy

Jozef II. bol pripravovaný na to, že sa raz stane panovníkom. Ako šesťročný vedel písať a čítať vo viacerých jazykoch. Dostal dôkladné vzdelanie, jeho učiteľmi boli významní osvietenci. Nedal sa korunovať za uhorského a českého kráľa, preto ho šľachta posmešne nazývala „klobúkový kráľ“. Ešte v roku 1765 však bol korunovaný za nemeckého cisára. Už ako spoluvládca Márie Terézie kritizoval pomalé a nedôsledné zavádzanie reforiem. Keď nastúpil na trón, usiloval sa ich čo najskôr uviesť do života, a to aj napriek nesúhlasu obyvateľov. Bol známy tým, že tvrdohlavo presadzoval svoje názory a často konal neuvážene. Veľkosť jeho reforiem vtedajšie obyvateľstvo dostatočne nepochopilo a ich nesmierny význam sa prejavil až neskôr.

ZOPAKUJME SI

 Akými zmenami prešla spoločnosť za vlády Márie Terézie?

 Aký typ vlády označujeme termínom „osvietenský absolutizmus”?

Jozef II. ako oráč na propagačnej kresbe Väčšinu obyvateľov krajiny tvorili poddaní, ktorí často žili v nevyhovujúcich životných pomeroch. Venovali sa prevažne poľnohospodárstvu. Ťažko pracovali. Uhorsko dodávalo poľnohospodárske výrobky do celej monarchie. Zlepšenie životných podmienok poddaných a ich postupné zrovnoprávnenie so slobodným obyvateľstvom bolo výraznou zložkou jozefínskych reforiem.

Jozef II. vo vojenskej uniforme

Aby Jozef II. ušetril, používal vojenskú uniformu aj na slávnostné príležitosti. Ako panovník bol veľmi skromný a šetrný, odmietal všetko, čo nepovažoval za účelné pre štát a spoločnosť, a vyžadoval to aj od svojich súrodencov a členov panovníckeho dvora.

Tolerančný patent Jozefa II.

RE Č PRAME Ň OV

Tolerančný patent, 1781

Jeho Výsosť povoľuje zvlášť:

Predstavy o absolutistickej moci panovníka sa odrazili aj vo vzťahu medzi štátom a cirkvou. Podľa Jozefa II. aj cirkev mala byť zapojená do služieb štátu. Prvým zásahom do nezávislého postavenia katolíckej cirkvi bolo zrušenie kláštorov, ktoré podľa neho nevykonávali spoločensky užitočnú činnosť (ponechal len tie, ktoré sa venovali výchove mládeže, opatrovaniu chorých a starých ľudí či zdravotníctvu). V duchu osvietenských myšlienok presadzoval náboženskú a sociálnu rovnoprávnosť. K postupnému náboženskému zrovnoprávneniu obyvateľov prispel Tolerančný patent z roku 1781. Evanjelici, kalvíni a pravoslávni veriaci získali lepšie podmienky na vykonávanie cirkevných obradov a mohli získať miesto v štátnej správe. Iným nariadením Jozef II. zlepšil spoločenské postavenie židovského obyvateľstva v monarchii. Najväčší význam z jeho reforiem mal patent o zrušení nevoľníctva z roku 1785. Umožnil poddaným, aby sa slobodne sťahovali, sobášili, dávali deti na remeslo a štúdium. Predtým potrebovali súhlas zemepána. Vydanie patentu urýchlilo sťahovanie voľnej pracovnej sily do miest a priemyselných stredísk.

K vytvoreniu spravodlivejšej spoločnosti prispelo rozšírenie školskej dochádzky medzi najchudobnejšie vrstvy. Vydaním moderného právneho poriadku sa zavádzala rovnosť obyvateľov pred zákonom a zrušil sa trest smrti. Mimoriadny význam malo aj zrušenie cenzúry. Časť reforiem posilnila vytvorenie jednotného centralizovaného štátu. Okrem zavádzania nemčiny ako úradného jazyka v celej monarchii reformoval Jozef II. štátnu správu a župné zriadenie nahradil rozdelením Uhorska do desiatich dištriktov (tri z nich boli na území Slovenska). Plánoval zaviesť všeobecnú daňovú povinnosť, teda aj pre šľachtu. Tejto reforme predchádzalo sčítanie obyvateľstva a očíslovanie všetkých nehnuteľností. Toto nariadenie však vyvolalo veľký odpor uhorskej šľachty.

Otvorený nesúhlas s vládou Jozefa II. narastal od konca 80. rokov. Nespokojnosť s jeho vládou sa stupňovala po vypuknutí revolúcie vo Francúzsku. Monarchia sa zapojila do vojny proti Osmanskej ríši, na ktorej sa Jozef II., už s podlomeným zdravím, osobne zúčastnil. Krátko pred smrťou odvolal väčšinu svojich reforiem okrem patentu o zrušení nevoľníctva a Tolerančného patentu.

I. Nekatolícki poddaní budú môcť vybudovať si modlitebňu so školou, kde ich býva 100 rodín. ...

Vzhľadom na to Jeho Výsosť výlučne rozkazuje, aby im bolo slobodne ponechané, z akého materiálu chcú si postaviť svoj kostol, avšak nemá mať zvony ani vežu a verejný vchod nemá viesť z ulice...

II. Nech im je povolené pozývať si vlastných učiteľov, ktorí majú byť vydržiavaní (cirkevným) zborom, ale čo sa týka učebných metód, podliehajú tuzemskej školskej správe.

VII. V budúcnosti nekatolíci mohli by byť pripustení k nákupu domov a statkov, k občianskomajstrovskému právu, k akademickým hodnostiam a k civilným službám.

Jozef II. v patente o zrušení nevoľníctva v Uhorsku, 1785

Celé naše pracovné úsilie jedine na to obraciame, aby sme vykonali prospešnosť pre všetok nášmu vladárstvu poddaného ľudu, bez rozdielnosti stavu alebo úradu, a ustanoviť rovnosť medzi národmi a náboženstvami.

Dešifrujeme pramene

1. Prečo ešte nemôžeme hovoriť o úplnom zrovnoprávnení kresťanských nekatolíckych náboženstiev?

2. Aké obmedzenia mali nekatolícki poddaní, ak si chceli vybudovať vlastný kostol?

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Ktorú reformu Jozefa II. považujete za najdôležitejšiu? Vysvetlite prečo.

2. Porozmýšľajte, ktoré z jozefínskych nariadení pomáhali pri centralizácii štátu.

3. Ktoré reformy podľa vášho názoru najviac prispeli k rovnoprávnemu postaveniu obyvateľov monarchie?

4. Porovnajte reformy Márie Terézie a Jozefa II. Ktoré z nich na seba nadväzovali?

5. Prečo Jozef II. na konci svojho života odvolal väčšinu svojich reforiem?

6. Reformy osvietenských panovníkov sa vo všetkých európskych krajinách podobali. Uveďte dva typické znaky osvietenskej vlády.

Chcete vedieť viac?

Gombrich, Ernst H.: Stručné dejiny sveta pre mladých čitateľov. Bratislava: Slovart, 2008.

Kol. autorov: Tvorcovia svetových dejín 2. Od renesancie po osvietenstvo. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2003. Uhlíř, Dušan: Habsburgovci na uhorskom tróne. Jozef II. – kráľ v klobúku.

In: Historická revue, 7, 1996, č. 1, s. 11 – 12.

Vedeli ste, že

 cisár si krátko pred smrťou žiadal vytesať na náhrobok nápis (epitaf): „Tu leží Jozef II., ktorý sklamal vo všetkom, čo podnikal.“? Stotožňujete sa s týmto výrokom?

 Jozef II. nariadil prvé sčítanie obyvateľstva v Uhorsku? Pre odpor šľachty zahŕňalo len nešľachtické obyvateľstvo.

 nariadil súpis domov vrátane šľachtických palácov a kúrií?

Slovníček

cenzúra – úradná kontrola a obmedzovanie informácií, ktoré sa šíria hovoreným slovom alebo tlačou dištrikt – územnosprávna jednotka, kraj

patent – listina, ktorá zverejňuje rozhodnutia panovníka v rôznych oblastiach

Moje kľúčové slová

Jozef II. Tolerančný patent zrušenie nevoľníctva centralizovaná vláda

ZOPAKUJME SI

 Uveďte tri základné myšlienky osvietenstva.

 Čo si mysleli osvietenci o vzťahoch medzi ľuďmi a o úlohe rozumu?

Notície – Historicko-zemepisná vedomosť o novom (t. j. súčasnom) Uhorsku. Vyšli v latinčine, z ktorej pochádza aj pomenovanie slovníka. Bel v tomto diele obhajoval pôvodnosť a rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku. Za typické vlastnosti Slovákov označil pracovitosť a veselosť.

7. EPOCHA OSVIETENSKÝCH VZDELANCOV

Rozum sa stal skúšobným kameňom poznávania a objasňovania sveta. Osvietenstvo spôsobilo ďalekosiahle zmeny vo vedeckom bádaní, v prírodovednom výskume. Tieto nové moderné trendy sa šírili aj medzi slovenskými vzdelancami, ktorí podporovali reformné úsilie osvietenských panovníkov v Uhorsku.

1735 – Matej Bel vydal prvý diel Notícií

1741 – 1792 – obdobie osvietenstva v monarchii

1764 – Adam František Kollár vydal spis O pôvode a stálom používaní zákonodarnej moci

Pod vplyvom osvietenských myšlienok sa aj u nás začalo rozvíjať vedecké bádanie. Dôraz sa kládol na rozvoj prírodovedného výskumu. Už v predchádzajúcom období navštevovali naše územie zahraniční vedci. Zaujímali ich predovšetkým technické vynálezy v baníctve. Všímali si prírodu, geologické zloženie krajiny, ale aj miestne obyvateľstvo a spôsob života. Svoje poznatky publikovali v odborných časopisoch. Centrom vedeckého bádania učencov boli učené spoločnosti či akadémie, ktoré už v 17. storočí vznikali v západnej Európe. Návrh prvej učenej spoločnosti v Uhorsku vypracoval Matej Bel. Počiatky zakladania učených spoločností siahajú do obdobia vlády Márie Terézie. Od 50. rokov 18. storočia sa centrami vedeckého bádania stali univerzity, kde sa väčšia pozornosť začala venovať prírodovedným predmetom: matematike, fyzike a chémii.

K jedným z najvýznamnejších vedeckých osobností 18. storočia patrí Matej Bel. Bol členom viacerých európskych vedeckých spoločností. Zaujímal sa predovšetkým o zemepis, prírodopis a históriu. Usiloval sa spracovať históriu a súčasnosť Uhorska. Napokon so svojimi spolupracovníkmi zostavil geografiu jednotlivých uhorských stolíc – Notície, akúsi predchodkyňu moderných encyklopédií. Notície obsahujú

Matej Bel (1684 Očová – 1749 Bratislava) pôsobil ako rektor evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici a Bratislave. Neskôr bol evanjelickým farárom v Bratislave. V školstve sa zameriaval na výučbu „praktických predmetov“. Matej Bel vypracoval viacero učebníc, predovšetkým učebnicu zemepisu. Pre jeho rozsiahle vedomosti a mnohostrannú organizačnú činnosť ho prezývali „veľká ozdoba Uhorska“.

Samuel Mikovíni – mapa Turčianskej stolice

historické a zemepisné poznatky o vtedajšom Uhorsku. Podrobne opisujú jednotlivé obce, mestá, život obyvateľstva, národnostné zloženie. Mapy a rytiny k textu nakreslil slovenský kartograf Samuel Mikovíni. Dodnes sú významným historickým prameňom.

RE Č PRAME Ň OV

Náčrt osobných úvah Mateja Bela o verejnom hospodárstve Uhorska, 1722

III. Ako by sa mohli rozhojniť peniaze vnútri krajiny?

1. Keby sa slobodné kráľovské a banské mestá udržiavali v čo najlepšom rozkvete...

2. Keby so všetkou starostlivosťou a úsilím dolovali kráľovské rudné bane...

3. Keby sa postavili výrobné zariadenia pre všetky druhy rúd...

4. Keby sa ťažba soli rozširovala pre spoločné dobro...

5. Keby sa súkromné hospodárstvo budovalo s väčšou starostlivosťou a úsilím, a to:

a) Dobytkárstvo. Ide o: – chov väčšieho počtu rožného dobytka – zväčšenie počtu koní...

– početnejšie stáda oviec...

b) Prospešné rozhojnenie obilnín. Hoci je Uhorsko veľmi bohaté na obilie, jednako by mohlo prinášať oveľa väčšiu úrodu..., keby – sa poľnohospodári podnecovali primeranými spôsobmi na starostlivejšie obrábanie polí...

– Do obilných skladov by sa dovážalo obilie alebo múka z cudziny iba v čase najväčšieho nedostatku potravín.

– Keby sa zabránilo roľníkom v nepotrebných prácach, a tým by sa nútili pestovať obilniny.

Adam František Kollár: O pôvode a stálom používaní zákonodarnej moci, 1764

Predvídavá láskavosť našej pani cisárovnej bola nútená uložiť väčšie dane na nášho poddaného roľníka. Táto povinnosť bude trvať až do dňa, kým všetci bohatí budú sa brániť povinnosti znášať verejné ťarchy a kým podľa starých výsad nešťastný poddaný roľník, ktorý okrem tvrdého a nehodného života takmer nič vlastné nemá, tieto zvýšené dane bude znášať. A to je... pravá príčina, že poddaní nášho štátu chcú radšej žiť kdekoľvek na svete, ako tráviť život vo svojej vlasti. Koho totiž, pýtam sa, teší žiť alebo plodiť deti v takej krajine, kde verejné ťarchy (dane) sa neznášajú rovnako, ale bohatí si prisvojujú všetky výhody v štáte, ťarchy však odmietajú, čo je proti právu a princípu rovnosti, a proti svätým zákonom nášho kráľovstva na nešťastného poddaného roľníka a ubiedený ľud všetko váľajú?

Dešifrujeme pramene

1. Nájdite v texte myšlienky ovplyvnené osvietenstvom.

2. Ktoré konkrétne opatrenia navrhoval M. Bel, aby sa zlepšila finančná situácia v krajine?

3. Koho A. F. Kollár v spise ostro kritizuje? V čom vidí príčinu zlého stavu krajiny?

Jozef Karol Hell bol významným konštruktérom banských čerpacích strojov. V roku 1749 vytvoril na svoju dobu skutočne moderný a veľmi výkonný vodnostĺpcový stroj. Aj v dôsledku jeho využívania patrila banskoštiavnická banská technika v 18. storočí k najprogresívnejším v Európe.

Vedeli ste, že

 znalca viacerých vedných odborov nazývame polyhistor? Naposledy sa s nimi môžeme stretnúť v 18. storočí – jedným z nich bol aj Matej Bel. V 18. storočí už tak vzrástli prírodovedné poznatky, že nebolo v ľudských silách venovať sa bádaniu vo všetkých odboroch. Vedci si museli vybrať, čomu sa chcú hlbšie venovať. Tým dochádza k špecializácii jednotlivých vedných odborov.

 Banská Štiavnica, pamiatka UNESCO, získala svoj vzhľad v 18. storočí? Vtedy boli v okolí mesta vybudované vodné nádrže – tajchy. Ich voda sa využívala pri banskej ťažbe.

 Mária Terézia bola krstnou matkou dcéry A. F. Kollára? Čo to napovedá o ich vzájomných vzťahoch?

K slovenským rodákom, ktorí získali významné postavenie na panovníckom dvore vo Viedni, patril Adam František Kollár (1718 Terchová – 1783 Viedeň). Bol členom dvorského osvietenského okruhu a poradcom Márie Terézie, naposledy zastával post riaditeľa Dvorskej knižnice vo Viedni. Podporoval reformné úsilie Márie Terézie vrátane práva panovníka na absolutistické zásahy do riadenia štátu. Medzi predstaviteľmi mal veľa nepriateľov, pretože kritizoval privilégiá šľachty a cirkvi. Spolupracoval na školskej reforme, uvažoval nad založením vedeckej spoločnosti. Bol uvedomelým Slovákom a Slovanom, svoje národné povedomie vyjadroval aj vo svojich odborných spisoch. Pre jeho výnimočné vedomosti a schopnosti ho jeho rovesníci nazývali „slovenský Sokrates“.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Prečo 18. storočie nazývame aj „storočie osvietenstva”?

2. Prečo bol Matej Bel považovaný za „veľkú ozdobu Uhorska”?

3. Vymenujte aspoň troch osvietenských vzdelancov pochádzajúcich zo Slovenska.

4. Porozmýšľajte, na ktorých vyučovacích predmetoch najčastejšie využívate encyklopédie a prečo. Kde by ste ešte vedeli rýchlo vyhľadať potrebné informácie?

5. Spomeňte si na najväčších európskych osvietencov a povedzte, ktorí z nich boli tvorcami veľkých náučných diel – encyklopédií.

Precvičujme si občiansku náuku

Súhlasíte s názorom, že vzdelanie je pre nás hodnotou do budúcnosti? Oceňuje a podporuje súčasná spoločnosť vzdelancov? Vytvorte si diskusné skupiny a svoje tvrdenia obhájte.

Chcete vedieť viac?

Slovníček

akadémia – vzdelávacia inštitúcia, typ vyššej školy

Moje kľúčové slová

osvietenstvo vedecké bádanie

Matej Bel

Adam František Kollár

Jozef Karol Hell

Samuel Mikovíni

Nuoška, Andrej: Sága rodu Belovcov. Veľká ozdoba Uhorska a jeho blízki. In: Historická revue, 11, 2000, č. 7, s. 18 – 19. Šimončič, Jozef: Smútok jeho očí. Národný kalendár 1998, s. 61 – 64. Uhlíř, Dušan: Rozum na piedestáli. Život v osvietenstve. In: Historická revue, 12, 2001, č. 3, s. 14 – 15.

o sme sa naučili

III. RODÍ SA EURÓPSKA NOVOVEKÁ

SPOLOČNOSŤ

IV. HABSBURSKÁ MONARCHIA

V NOVOVEKU

Uveďte kľúčové pojmy, ktoré sú charakteristické pre 16. storočie v Uhorsku. Na základe nich si vytvorte pamäťový zápis.

Vytvorte pojmovú alebo myšlienkovú mapu k témam: príčiny moháčskej katastrofy, príčiny a dôsledky reformácie, osvietenskí vzdelanci a pod. Využite aj kľúčové slová na konci jednotlivých tém.

Ktorých najznámejších európskych učencov renesancie poznáte? V ktorých odboroch sa preslávili? Pokúste sa vysvetliť, prečo Leonarda da Vinciho nazývame aj „génius renesancie”.

Čo umožnilo rozvoj moreplavby? Uveďte mená troch významných moreplavcov. Kto ako prvý oboplával zemeguľu a čo tým dokázal?

Uveďte dve osobnosti z obdobia humanizmu, ktoré pôsobili na Slovensku.

Existencia Bratislavského hradu sa spája s mnohými panovníkmi. Zistite mená tých, ktorí urobili na hrade významné prestavby, a spomeňte si na udalosti, ktoré sú spojené s jeho dejinami.

Bratislava sa stala aj korunovačným mestom. Spomeňte si, ktorý panovník tu bol korunovaný ako prvý. Na akom mieste sa konali obrady korunovácie a čo ich tam dodnes pripomína? Ktorá panovníčka tu bola korunovaná ako jediná žena? Ktorý panovník v 18. storočí odmietol korunováciu za uhorského kráľa?

V 16. storočí došlo v Európe k rozdeleniu kresťanskej cirkvi – reformácii. Ako sa volal nemecký mních, ktorý vystúpil s kritikou neporiadkov v cirkvi? Prečo reformačné cirkvi nazývame spoločným názvom protestanti?

Vysvetlite pojmy osvietenstvo a osvietenský absolutizmus. Ktorí európski panovníci vládli v duchu osvietenských myšlienok?

Charakterizujte dve významné reformy, ktoré sa uskutočnili za vlády Jozefa II. Posúďte dôsledky týchto reforiem pre Uhorsko.

Vytvorte si pamäťový zápis a opíšte, ktoré významné udalosti ovplyvnili naše dejiny v 18. storočí. Pripomeňte si aj osobnosti tej doby.

Predstavte si, že ste kronikárom na dvore Márie Terézie. Pokúste sa opísať jej pracovný deň.

NA PRECHÁDZKE INFORMAČNÝM

SVETOM – OD KNIHY K INTERNETU

ZOPAKUJME SI Z DEJEPISU

Zapisovanie = zaznamenávanie, uchovávanie ľudských myšlienok písmom

1. Kedy a prečo vznikli prvé písma? Akými rôznymi formami sa zapisovala ľudská reč? Ktoré informácie sa zapisovali najskôr? Prečo sa ľudia rozhodli zapisovať aj spomienky na svoju minulosť?

2. Ako sa volali prvé knihy? Na internete zistite, aké najstaršie zachované knihy existujú vo svete a u nás. Poznáte názvy niektorých známych knižníc z obdobia staroveku a stredoveku?

3. Čo všetko zmenil vynález kníhtlače?

4. Na čo sú dobré časopisy a noviny?

5. Bolo vzdelávanie v minulosti privilégiom?

VYUŽITE VEDOMOSTI Z GEOGRAFIE

Až do vynájdenia kníhtlače knihy prepisovali mnísi v kláštoroch.

1. V ktorých častiach sveta vznikli najstaršie uchované zápisy ľudských myšlienok: písmo, prvá literatúra? Viete tieto krajiny starých civilizácií ukázať na mape? Ako ste si pomohli (názvy miest, riek...)?

2. Viete povedať, prečo sa prvé civilizácie vyvinuli práve na miestach, ktoré ste ukázali na mape? Ako ich vývoj ovplyvnili prírodné podmienky?

VYUŽITE VEDOMOSTI Z BIOLÓGIE

Pisárovi trvalo zhruba dva a pol roka, kým prepísal Bibliu. Musel sa sústrediť a pracovať veľmi precízne. Písal zhrbený pri slabom osvetlení. Ale ani práca kníhtlačiarov nebola jednoduchá. Obsluha strojov si vyžadovala fyzickú silu. Používali sa zdraviu škodlivé prísady do farieb (napr. olovo).

1. Viete si predstaviť, aký účinok to muselo mať na zdravie týchto ľudí?

2. Dnes veľa hodín trávime prácou pri počítači. Vysvetlite, prečo lekári tvrdia, že nám to škodí.

VYUŽITE VEDOMOSTI Z INFORMATIKY

1. Kedy vznikli prvé počítače? Na akom princípe pracovali?

2. Ako čo najvýstižnejšie opíšete princíp práce s počítačom?

3. Aký nový typ informácií poskytujú počítače zapojené do celosvetovej siete – internetu?

4. Povedzte, kto alebo čo vo svete počítačov znamená: Bill Gates, Steve Jobs, Google, Apple, Facebook.

5. Získajte informácie prostredníctvom kníh a internetu. Porovnajte, za aký dlhý čas ste získali informácie z obidvoch zdrojov. Overujete si informácie, ktoré získavate z internetu? Myslíte si, že je to dôležité?

VYUŽITE VEDOMOSTI ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY

1. Zistite, ktoré sú prvé slovenské tlačené knihy. Čoho sa týkajú?

2. Aká literatúra existovala (sa písala) v stredoveku? Ako ju rozlišujeme? Aké najstaršie literárne pamiatky týkajúce sa našich dejín poznáte?

3. Akým typom literatúry sú rozprávky? Ako sa kedysi šírili?

Myslíte si, že ich možno prirovnať k dnešnej populárnej literatúre? Ktoré rozprávky poznáte?

4. Opíšte, ako mohlo objavenie kníhtlače pomôcť šíreniu literatúry.

VYUŽITE VEDOMOSTI Z NÁBOŽENSTVA

A ETICKEJ VÝCHOVY

1. Prečo nás rodičia, učitelia a vychovávatelia vystríhajú pred niektorými knihami, časopismi, internetovými stránkami?

2. Povedzte vlastnými slovami, ktoré informácie môžeme považovať za škodlivé.

3. Čo sú podľa vás falošné informácie? Kde sa s nimi stretneme najčastejšie?

Pri písaní rukopisných textov sa vynechávali miesta na zdobenie. O kresby sa staral iluminátor. Vyzdoboval najmä začiatočné písmená textov, rohy a boky jednej strany. Išlo o rôzne motívy ornamentov, ktoré súviseli s obsahom textu. Nakoniec sa kódex zviazal do dosiek v podobe kníh či väzieb. Po vynájdení kníhtlače iluminácie nahradili tlačené ilustrácie.

V minulosti bola kniha obrazom sveta a ukazovala cestu, v modernej dobe sa stala labyrintom, v ktorom sa dá zablúdiť. Takto svoj postoj ku knihe vyjadruje slovenský výtvarník Matej Krén. Ten v jednej galérii nainštaloval dielo Pasáž približne z 15 000 vyradených kníh. Pomocou zrkadiel tu vytvoril ilúziu nekonečného priestoru. Podobne je to s informáciami aj dnes: je ich veľa a môžeme sa v nich stratiť.

1. Vytvorte si ručne písanú miniknihu. Píšte brkom a atramentom. Využite texty a obrázky z vyradených kníh, časopisov a novín. Pohrajte sa s písmenami: vystrihujte ich, lepte, dokresľujte. Doplňte knihu aj vlastnými ilustráciami. Nezabudnite vyzdobiť aj obal knihy.

2. Podobnú knihu si zostavte z textov napísaných na počítači a z obrázkov získaných z internetu. Na záver si texty vytlačte.

3. Porovnajte, koľko času ste venovali zostaveniu prvej a druhej knihy. Čo vám robilo najväčší problém?

4. Cítili ste sa niekedy presýtení, zavalení, zmätení informáciami alebo vedomosťami?

5. Zistite, v ktorom meste a v akej galérii sa dielo Pasáž nachádza.

6. Vedeli by ste aj vy na hodinách výtvarnej výchovy postaviť podobný objekt z vyradených kníh, časopisov alebo novín?

ZÁVEREČNÉ PROJEKTY

Úloha

Vytvorte tri pracovné skupiny. Pripravte si projekt na tému: Na prechádzke informačným svetom. Pri práci využite encyklopédie, slovníky, obrázky, učebné texty. Svoje argumenty k zadaným úlohám môžete predstaviť ľubovoľnou formou: napr. vytvoriť plagát, obrazový a textový projekt, komiks alebo sa pokúste o dramatické stvárnenie. Ak vám to umožňuje technické vybavenie učebne, navštívte internetovú knižnicu a vytvorte prezentáciu na interaktívnej tabuli.

1. skupina

Kľúčová myšlienka: Uchovávanie ľudských myšlienok v minulosti a dnes

V čom sa líši spôsob zapisovania ľudských myšlienok v minulosti a súčasnosti? Ukážte, akú dlhú cestu prešiel vývoj ich zapisovania. Vysvetlite, prečo je dnes ich zapisovanie oveľa ľahšie, rýchlejšie a účinnejšie. Porovnajte výhody a nevýhody elektronickej a klasickej knihy.

2. skupina

Kľúčová myšlienka: Vzdelávanie v minulosti a súčasnosti

Ukážte, aké skupiny ľudí sa vzdelávali v staroveku a aké v stredoveku, aký bol rozdiel medzi vzdelávaním chlapcov a dievčat. Zistite aj názvy predmetov v antike a v stredoveku, kedy vznikli prvé univerzity a aký bol ich význam. Vysvetlite, prečo je dnes dôležité, aby bolo veľa ľudí vzdelaných.

3. skupina

Kľúčová myšlienka: Je rýchle a voľné šírenie informácií osožné?

Porovnajte možnosti získavať informácie v stredoveku s možnosťami v súčasnosti.

Pokúste sa obhájiť výhody získavania informácií, ktoré máme dnes, s možnosťami, ktoré mal stredoveký človek.

Vysvetlite, čo môže spôsobiť, keď sa informácie šíria voľne a neobmedzene.

Autori Ján Lukačka

Mária Tonková

Ľuboš Kačírek Soňa Hanová

Odborný garant Róbert Letz

DEJEPIS

pre 7. ročník základnej

školy

a 2. ročník gymnázia s osemročným

štúdiom

Zodpovedná redaktorka Mgr. Zuzana Andrezálová

Odborná redaktorka Monika Gúčiková

Technická redaktorka Ivana Bronišová

Vyšlo vo vydavateľstve Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, s. r. o.

Sasinkova 5, 811 08 Bratislava

Vytlačili TBB, a. s., Banská Bystrica

ISBN 978-80-10-04279-1

z

ISBN 978-80-10-04280-7

DEJEPIS

pre 7. ročník základnej školy

a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom

www.spn-mladeleta.sk

Slovenské pedagogické nakladateľstvo

Publikácia bola hradená

finančných prostriedkov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.