INZERCIA
Vyrobiť kvalitné víno je veda, prírode treba pomôcť.
Zber hrozna.
Dorota Pospíšilová, prvá dáma slovenského šľachtenia.
Na pestovanie modrých odrôd máme tu u nás málo slnka.
Dorota Pospíšilová považovala za dôležitejšie, že ju vláda poslala ako expertku pre vinič na dva roky do Alžírska. Naspäť do Bratislavy cestovala vlakom a cestou navštevovala šľachtiteľské ústavy v Nemecku a vo Francúzsku. Tak získala cenné informácie a kontakty. Normálne mohla cestovať len do Sovietskeho zväzu a krajín RVHP. Obohatila aj svoju génovú banku viniča. Momentálne v nej je vyše tisíctristo odrôd.
Božská trpezlivosť
Vinohrady v zime.
tenia predĺži minimálne o desať rokov. Ale vďaka tejto metóde preniesla Dorota Pospíšilová tie najlepšie vlastnosti z dvoch pôvodných druhov rastlín do nového kríženca. Predstavte si, že roky pracujete na skrížení určitých odrôd, keď sa ukáže vážny kaz, nedostatok novej rastlinky, napríklad prílišná
„Charakteristickú chuť slovenských vín ešte len spoznávame.“
Práca šľachtiteľa je náročná a hlavne zdĺhavá. Na neistý výsledok treba čakať roky. Celý proces šľachtenia viniča, od nasadenia náchylnosť na plesne, a vy môžete všetko semenáčov až po zápis novej odrody, trvá zahodiť a začať odznova! Šľachtiteľ potrev tom najpriaznivejšom prípade dvadsaťo- buje okrem vedomostí aj božskú trpezlivosť. sem rokov! Dorota Pospíšilová navyše ako „Zo svetového sortimentu som vybrala sto prvá na svete postupovala metódou hete- odrôd, ktoré by sa hodili na naše podmienrózy a príbuzenského kríženia. Používali ju ky, a tri roky som ich sledovala v rozličných väčšinou pri kukurici. Vinohradníkom sa prostrediach,“ opisuje Dorota Pospíšilová zdala asi príliš náročná, pretože dobu šľach- svoj postup pri krížení nových odrôd vini-
12
Igor Blaho zariskoval a vysadil nový vinohrad zo slovenských odrôd.
ča. „Z nich som si potom zvolila najvhodnejšie. Z červených odrôd mi ako najlepšie vyšli abouriou, pretože je to skoršia odroda a u nás máme menej slnka, a castest s výrazným buketom kabernetu.“ Keď po rokoch ochutnala prvý pohárik v malom dorobeného vína, cítila, že to stálo za to. Jeho vlastnosti sa javili fantastické. Ibaže na zápis novej odrody sa vyžaduje jej stálosť. S Dorotou Pospíšilovou spolupracovalo niekoľko vinárov, napríklad Ondrej Korpáš zo Strekova alebo Karol Braniš z Horných Orešian. Nasadili nové odrody do svojich vinohradov a pestovali ich v Orešanoch sedem, v Strekove dokonca dvadsať rokov. Našťastie, výsledky boli excelentné.
Víno s chuťou ruže V posledných rokoch zaregistrovali na Slovensku dvadsaťšesť nových odrôd viniča, stolových aj na víno. Dvadsaťštyri z toho je Doroty Pospíšilovej, zvyšné dve registrova-
Vína u Igora Blaha dozrievajú v drevených sudoch z Chorvátska.
la výskumná stanica v Šenkviciach. Šľachti- skôr priemerné,“ usmieva sa Igor vo svoteľka svoju úlohu splnila, teraz ešte zostá- jej vínotéke. Jeho vína chutia prekvapivo va rozšíriť novinky s rýdzo slovenskými ná- plno, výrazne a harmonicky. Aj tu, na sezvami medzi vinohradníkov. Vyžaduje si to vere, môžeme pestovať červené vína. Ibaodvahu. Založenie jedného hektára vinohra- že to musia byť odrody, ktorým naše podmienky vyhovujú. du stojí tridsaťtritisíc eur! Igor Blaho zo Zelenča sa nových odrôd ne- Nebolo príliš riskantné pustiť sa do nových zľakol. Pestuje všetky slovenské novošľach- odrôd? Predsa len, nie sú odskúšané pestence a dorába z nich víno. Dunaj, Nitriu, tovateľmi a ani konzumenti ich ešte nepoVáh, Hron, Rimavu, Rudavu, Torysu. A Rosu. znajú... Teda, Dunaj už áno. Ale taká Rimava Unikátne slovenské víno s vôňou ružových či Torysa predsa len ešte nie sú úplne vžité. lupeňov a chuťou naozaj po ružiach. Vznik- „Okolo Zelenča je rovina, sprašové pôdy. Biela skrížením troch odrôd: picpoul, frankovky le vína odtiaľto sú priťažké. Ale pre červené modrej a tramínu červeného. Je s ňou vraj odrody máme ideálne podmienky.“ Igora Blaveľa práce a výnosy minimálne. ha nové slovenské odrody okamžite zaujali. Igor Blaho nepochádza z vinohradníckej Na výskumnom ústave pil ich vzorky. Chutirodiny. Hoci si nejaké vínko doma vždy do- li mu. Ale hlavne sa mu páčilo, že sa narodirábali. V roku 2004 nanovo vysadil v Zelen- li na Slovensku a pre naše podmienky. „Je to či vinohrad, na mieste, kde ho kedysi vykl- úplne iná chuť, než na akú sme zvyknutí. Tú čovali. Odvtedy sa venuje vínu naplno. „No- charakteristickú vlastne ešte ani nepoznávošľachtence dosahujú špičkové paramet- me. Tie vína sú ešte príliš mladučké. Len sa re, hoci iné červené vína sú na Slovensku ich učíme rozoznávať.“