Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov – Komentár

Martina Gajdošová

Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov

Recenzenti:

prof.JUDr.SoňaKošičiarová,PhD.,Právnickáfakulta,TrnavskáuniverzitavTrnave, Katedra správneho práva, práva životného prostredia a finančného práva

prof.JUDr.LadislavOrosz,CSc.,Právnickáfakulta,UniverzitaPavlaJozefaŠafárika v Košiciach, Katedra ústavného práva a správneho práva

doc.JUDr.KristiánCsach,PhD.,LL.M.,Právnickáfakulta,TrnavskáuniverzitavTrnave, Katedra občianskeho a obchodného práva

© prof. JUDr. Mgr. Martina Gajdošová, PhD. Katedra teórie práva a filozofie práva

Právnická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave

prvé vydanie, Žilina: Poradca podnikateľa, s. r. o., február 2024. 200 s.

ISBN 978-80-8186-159-8

www.eurokodex.sk

Predhovor

NazákladeúpravyzákonaozdružovaníobčanovvSlovenskejrepublikevsúčasnosti pôsobípribližne60-tisícobčianskychzdružení,odborovýchorganizáciíaorganizáciízamestnávateľov. [1]

Predkladanýkomentárjevzásadeprvýmkomplexnýmslovenskýmkomentáromkzákonuč.83/1990Zb.ozdružovaníobčanov.Nadväzujevšaknastaršiuodbornúavedeckú spisbuvoblastispolkovaspolčovania,združeníazdružovaniaznášhoprostredia.[2] Komentárreflektuječeskéodbornéavedeckédielazobdobiaeštespoločnejprávnejúpravy zákonaozdružovaníobčanov[3],aleajzobdobiapoúčinnostinovéhočeskéhoobčianskeho zákonníka, ktorý do seba prevzal úpravu spolkov. [4]

Komentárnadväzujenanedávnevedeckéaodbornédielazoblastizdruženíaslobody združovaniavzdruženiachautorky,napríklad: Gajdošová,M.: Združeniaaprávoslobodne sazdružovať.Bratislava:C.H.Beck,2013; Gajdošová,M.: Judikatúravoveciachprávaslobodysazdružovať.Bratislava:WoltersKluwer,2016; Gajdošová,M.: Združeniaasloboda združovania.2.prepracovanévydanie.Bratislava:C.H.Beck,2019; Gajdošová,M.: Slobodazdružovaniaaobčianskezdruženia.Vysokoškolskáučebnica.Bratislava:Právnickáfakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2020, no aj na ďalšie diela z tejto oblasti. [5]

[1]K1.4.2019bolonaMinisterstvevnútraSRregistrovaných56818občianskychzdružení,3288odborovýchorganizáciíazamestnaneckýchorganizácií.In: Vallová,J.: Združovacieprávoaaplikačnéproblémyvpraxisozavedenímnovejprávnejúpravyzákonomč.346/2018Z.z.oregistrimimovládnychneziskovýchorganizáciíaozmeneadoplneníniektorýchzákonov;in: Gajdošová,M., Košičiarová,S.(eds.): Slobodazdružovania–verejnoprávneasúkromnoprávneaspekty.Trnava: Typi universitatis tyrnaviensis, 2019, s. 78

[2]Napríklad:SpolčovanieashromažďovanienaSlovenskuspríslušnýmiplatnýmiprávnymipredpismi.UpraviliDr. Ľ.ČernoaČeněkSykora.Nákladomvlastným.TlačouSlovenskejkníhtlačiarne vBratislave,1925; Bohuslav,J.V.: Rukověťživotaspolkového.2.přepracovanévydání.Praha: Jindř.Bačkovský,Československéknihkupectví,antikvariátanakladatelstvívPraze,1923; Dusil, V.,Kliment,J.: Spolky,shromážděníapolitickéstranypodleprávačeskoslovenského.Praha:PrávnickéknihkupectvíanakladatelstvíV.Linhart,1936; Dusil,V.: Československéprávospolkové. Praha:Aventinum,1924; Dudeková,G.: DobrovoľnézdružovanienaSlovensku.http://www.dejiny.sk/eknihy/gd.htm; Fajnor,V.Záthurecký,A.: NástinsúkromnéhoprávaplatnéhonaSlovensku aPodkarpatskejRusi,sozreteľomnabansképrávoanaprávnepredpisyopozemkovejreforme. III.vydanie,Šamorín:Heuréka,1998; Luby,Š.: Základyvšeobecnéhosúkromnéhopráva.Šamorín :Heuréka,2002; Peška,Z.: Československáústavaazákonysnísouvislé.I.díl.Nákladem„ČeskoslovenskéhoKompasu“,tiskařskéavydavatelskéakc.spol.,1935; Sedláček,J.,Rouček,F.: KomentářkčeskoslovenskémuvšeobecnémuobčanskémuzákoníkuaobčansképrávoplatnénaSlovenskuaPodkarpatskéRusi.DílI.PrávnickéknihkupectvíanakladatelstvíV.LinhartvPrahe,1935, reprintpôvodnéhovydania,Praha:ASPIPublishing,s.r.o.,2002; Řehůřek,M.: Společenskéorganizace v Československu. Praha : Nakladatelství Svoboda, 1985.

[3]Napríklad: Telec,I.: Spolkovéprávo.Praha:C.H.Beck,1998; Jemelka,L.,Břeň,J., Zákonosdružovnáníobčanů,zákonoprávushromažďovacím,zákonoprávupetičnímskomentářem.Praha: ASPI,a.s.,2007; Černý,P.: Zákonosdružováníobčanů.Komentář.Praha:C.H.Beck,2010; David, L.,Bílková,J.,Podivínová,M.:Přehledjudikatury,Soudníochranačlenaspolku,církveapolitické strany. Praha : Wolters Kluwer ČR, a.s., 2011;

[4]Napríklad: Ronovská,K.,Vitoul,V.,Bílková,J.akol.: Novéspolkovéprávovotázkáchaodpovědích. Praha:Leges,2014; Švestka,J.,Dvořák,J.,Fiala,J.,Pelikánová,I.,Pelikán,P.,Dvořák,T.,Svoboda, K.,Pavlík,Pakol.: Občanskýzákoník.Komentář.SvazekI.Praha:WoltersKluwer,a.s.,2014.

[5]Napríklad: Košičiarová,S.: Právoapovinnosťzdružovaťsa(verejnoprávneaspekty).Praha:Leges,2019; Magurová,Z.,Magurová,H.: (Ne)ziskovéprávnickéosoby.Bratislava:ÚstavštátuaprávaSAV,2018.

Keďžeprávoslobodnesazdružovaťvzdruženiachjejednýmzústavnegarantovaných politickýchpráv,komentárkomunikujeajsvedeckouaodbornouliteratúrouústavného práva[6].Právoslobodnesazdružovaťvzdruženiachmáinterdisciplinárnyrozmer,preto komentárnadväzujetaktiežnazákladnúcivilistickúspisbu,spisbuobchodnéhoasprávneho práva, napokon aj na spisbu trestného práva. [7]

Napokonkomentárzahŕňanielenaplikačnúpraxslovenskýchačeskýchsúdov,aleaj rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva.

Komentárnadväzujetaktiežnazákonč.346/2018Z.z.oregistrimimovládnychneziskovýchorganizáciíaozmeneadoplneníniektorýchzákonovaprijednotlivýchustanoveniachprepájaprávaapovinnostizdruženíaministerstvavnútraprizapisovaníúdajovvdanom registri.

Komentárjeurčenýprávnickejverejnostivoblastitvorby,realizácieaaplikáciepráva, voblastiprávnejvedy,tiežjeurčenýštudentompráva,noazdabudenápomocnýajširokej verejnosti.

Poďakovanieautorkypatrírecenzentomdiela,profesorkeSoniKošičiarovej,profesoroviLadislavoviOroszoviadocentoviKristiánoviCsachovizaichkritikuacennépripomienky k rukopisu.

V Bratislave január 2023

Martina Gajdošová

[6]Napríklad: Molek,P.: Politickápráva.Praha:WoltersKluwer,2014; Svák,J.: Ochranaľudských práv(zpohľadujudkatúryadoktrínyštrasburskýchorgánovochranypráva),II.rozšírenévydanie. Bratislava:EuroKódex,2006; Wagnerová,E.,Šimíček,V.,Langášek,T.,Pospíšil,I.akol.: Listina základníchprávasvobod.Komentář.Praha:WoltersKluwerČR,2012; Kmec.J.,Kosař,D.,Kratochvíl,J.,Bobek,M.:Evropskáúmluvaolidskýchprávech,Komentář.Praha:C.H.Beck,2012; Čič,M.akol., KomentárkÚstaveSlovenskejrepubliky.Bratislava:Eurokódex,2012; Drgonec,J.: ÚstavaSlovenskejrepublikyKomentár.Šamorín:Heuréka,2004; Orosz,L.–Svák,J.akol.: Ústava Slovenskejrepubliky.Komentár.ZväzokI.Bratislava:WoltersKluwerSRs.r.o.,2021; Svák,J., Grűnwald,T.: Nadnárodnésystémyochranyľudskýchpráv.1.zväzok.Štruktúrasystémov a ochrana politických práv. Bratislava : Wolters Kluwer SR s.r.o., 2019.

[7]Napríklad: Števček,M.,Dulak,A.,Bajánková,J.,Fečík,M.,Sedlačko,F.,Tomašovič,M.akol.: ObčianskyzákonníkI.Komentár.2.vydanie,Praha:C.H.Beck,2019; LazarJ.akol.: Občianskeprávo hmotné.1.Bratislava:Iurislibri,2018; Patakyová,M.akol.: Obchodnýzákonník.Komentár.Bratislava:C.H.Beck,2022; Vrabko,M.akol.: Správneprávohmotné.Všeobecnáčasť.2.vyd.,Bratislava :C.H.Beck,2018; Košičiarová,S.: Správneprávohmotné:všeobecnáčasť.Plzeň:VydavatelstvíanakladatelstvíAlešČeněk,s.r.o.,2017; Burda,E.,Kordík,M.,Kurilovská,L.,Strémy,T.akol.: Zákon otrestnejzodpovednostiprávnickýchosôb.Komentár.I.vydanie.Bratislava:C.H.Beck,2018.

Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov

Úvod

I.Pôsobnosť zákona upravujúceho právo slobodne sa združovať v združeniach......................................................................................1

II.Vzťah zákona o združovaní občanov k iným zákonom upravujúcim združenia osôb realizujúcich slobodu združovania..............................5

Úvodné ustanovenia

§ 1.....................................................................................................................8

I.Právo slobodne sa združovať (k § 1 ods. 1)..........................................9

II.Neprípustnosť vyžadovania povolenia štátneho orgánu na výkon práva slobodne sa združovať (k § 1 ods. 2)..........................................11

III.Negatívna pôsobnosť zákona (k § 1 ods. 3)..........................................12

§ 2.....................................................................................................................15

I.Členeniezdruženípodľazákonao združovaníobčanov(k§2ods.1)....17

II.Právoslobodnesazdružovaťpatríkaždejfyzickejosobe(k§2ods.1)...18

III.Fyzické osoby a právo slobodne sa združovať v občianskych združeniach (k § 2 ods. 1)....................................................................19

IV.Právnické osoby a právo slobodne sa združovať v občianskych združeniach (k § 2 ods. 2)....................................................................20

V.Právo slobodne sa združovať v odborových organizáciách a organizáciách zamestnávateľov (k § 2 ods. 1 a 2)..............................21

VI.Obmedzenie vytvárať odborové organizácie pre niektoré profesie (k § 2 ods. 4)........................................................................................25

VII.Právna subjektivita združení (k § 2 ods. 3)...........................................28

VIII.Zásah do činnosti združení orgánmi štátu (k § 2 ods. 3).......................29

3.....................................................................................................................31

I.Dobrovoľnosť ako základná zásada práva slobodne sa združovať (k § 3 ods. 1)........................................................................................32

II.Členstvo v združení, účasť či podpora činnosti združenia alebo absenciatohtonemôžebyťnikomuobčianskynaujmu(k§3ods.2)....32

III.Úprava práv a povinností člena združenia v stanovách, člen združenia a členstvo v združení (k § 3 ods. 3)......................................................34

III.1Úprava práv a povinností člena združenia v stanovách................34

III.2Člen, členstvo, práva a povinnosti člena......................................34

III.3Údaje o členoch...........................................................................37

III.4Počet členov................................................................................37

§ 4.....................................................................................................................39

I.Nedovolené združenia.........................................................................40

II.K § 4 písm. a).......................................................................................41

III.K § 4 písm. b)......................................................................................43

IV.K § 4 písm. c).......................................................................................44

§ 5.....................................................................................................................46

Oddelenosť združení od štátu.......................................................................46

Registrácia a vznik združení

§ 6.....................................................................................................................49

I)Registrácia a vznik združenia (k § 6 ods. 1).........................................51

II)Register mimovládnych neziskových organizácií.................................52

III)Založenie združenia, prípravný výbor a splnomocnenec prípravného výboru (k § 6 ods. 2 a 3)......................................................................54

IV)Návrh na registráciu združenia (k § 6 ods. 2 a 4)..................................55

V)Stanovy združenia – obligatórne a fakultatívne náležitosti (k § 6 ods. 2 a 4)..................................................................................55

V.a)– Názov združenia [k § 6 ods. 2 písm. a) a k § 6 ods. 4)]..............57

V.b)– Sídlo združenia [k § 6 ods. 2 písm. b)]......................................59

V.c)– Cieľ činnosti združenia [k § 6 ods. 2 písm. c)]...........................60

V.d)– Orgány združenia, spôsob ich ustanovovania a určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia [k § 6 ods. 2 písm. d)]..................................................................63

V.e)– Ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene [k § 6 ods. 2 písm. e)].......67

V.f)– Zásady hospodárenia združenia [k § 6 ods. 2 písm. f)]..............73

V.g)– Práva a povinnosti člena združenia (k § 6 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 3).................................................................................80 § 7.....................................................................................................................93

I)Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako registrujúci orgán združení (k § 7 ods. 1).........................................................................94

II)Fáza od doručenia návrhu ministerstvu do začatia konania o registrácii združenia (k § 7 ods. 2 a 3)..................................................................95 § 8.....................................................................................................................97

I)Rozhodnutie o odmietnutí registrácie združenia (k § 8 ods. 1 a 2).......98

II)Právne prostriedky ochrany proti rozhodnutiu o odmietnutí rozhodnutia (k § 8 ods. 2)....................................................................102

III)K bývalým spôsobom vzniku združenia...............................................102

§ 9.....................................................................................................................105

I)Registrácia združenia (k § 9 ods. 1).....................................................106

II)Poskytovanie údajov a zapisovanie údajov do príslušných registrov po vzniku združenia (k § 9 ods. 2).......................................................108

§ 9a.....................................................................................................................109

I)Evidencia odborovej organizácie a organizácie zamestnávateľov (k § 9a ods. 1)......................................................................................110

II)Primerané použitie niektorých ustanovení zákona o združovaní občanov pre evidenciu odborových organizácií a organizácií zamestnávateľov (k § 9a ods. 2)...........................................................112

III)Negatívna pôsobnosť niektorých ustanovení zákona o združovaní občanov pre odborové organizácie a organizácie zamestnávateľov......113

§ 10zrušený s účinnosťou od 17. 3. 1993.............................................................114

Povinnosť združenia registrovaného na ministerstve v jednej republike, ktoré hodlalo vyvíjať činnosť aj na území druhej republiky v rámci federatívneho Československa.............................................................114

§ 11.....................................................................................................................114

I)Zmena stanov združenia (k § 11 ods. 1)...............................................116

II)Postup po zmene stanov združenia zo strany združenia (k § 11 ods. 1)......................................................................................116

III)Postup pri zmene údajov o štatutárnom orgáne zo strany združenia (k § 11 ods. 1)......................................................................................116

IV)Konanie o zmene stanov združenia (k § 11 ods. 2 a 3).........................117

§ 11aOrganizačné jednotky združenia..................................................................119

I)Organizačná jednotka združenia – všeobecne (k § 11a ods. 1 a 2)........120

II)Organizačná jednotka občianskeho združenia (k § 11a ods. 1 a 2).......121

III)Organizačná jednotka odborovej organizácie a organizácie zamestnávateľov (k § 11a ods. 1 a 2)....................................................123

Zrušenie a zánik združenia

§ 12.....................................................................................................................124

I)Všeobecne k zrušeniu a zániku združenia (k § 12 v spojení s § 13)......126

II)Zrušenie združenia dobrovoľným rozpustením [k § 12 ods. 1 písm. a) a § 12 ods. 2]....................................................127

III)Zrušenie združenia zlúčením s iným združením [k § 12 ods. 1 písm. a) a § 12 ods. 2]....................................................128

IV)Zrušenie združenia rozhodnutím súdu v trestnom konaní [k § 12 ods. 1 písm. c)]........................................................................130

V)Zrušenie združenia vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku [k § 12 ods. 1 písm. d)]........................................................................134

VI)Upozornenie združenia na vyvíjanie nedovolenej činnosti a výzva na upustenie od takej činnosti ministerstvom (k § 12 ods. 3)...............135

VII)Zrušenie združenia rozpustením združenia ministerstvom a právny prostriedok ochrany proti takému rozhodnutiu (k § 12 ods. 3)............137

VIII)Zrušenie organizačnej jednotky občianskeho združenia rozpustením ministerstvom (k § 12 ods. 4)...............................................................144

§ 13.....................................................................................................................147

I)Primerané použitie Obchodného zákonníka pre zrušenie a zánik združenia (k § 13 ods. 1).....................................................................149

II)Zánik združenia (k § 13 ods. 2)............................................................150

III)Likvidácia združenia (k § 13 ods. 1, ods. 3 a ods. 4).............................151

IV)Povinnosť združenia používať svoj názov spoločne s dodatkom označujúcim jeho súčasný právny stav (k § 13 ods. 5).........................159

V)Zrušenie organizačnej jednotky združenia, ktorá koná vo svojom mene, a jej zánik (k § 13 ods. 6)...........................................................160

§ 14zrušený s účinnosťou od 1. 1. 2019 (novelizácia v dôsledku zákona

č. 346/2018 Z. z.).........................................................................................162

Povinnosť ministerstva vnútra voči Federálnemu štatistickému úradu..........162

§ 15zrušený s účinnosťou od 1. 7. 2016 (novelizácia v dôsledku zákona

č. 125/2016 Z. z.).........................................................................................163

Súdna ochrana člena združenia....................................................................163

§ 16Zmluvy o súčinnosti.....................................................................................169

I)Zmluva o súčinnosti združení (k § 16 ods. 1).......................................171

II)Obsah zmluvy o súčinnosti (k § 16 ods. 2 a ods. 5)..............................171

III)Zväz a primeraná pôsobnosť zákona na zväz občianskych združení, na zväz odborových organizácií a na zväz organizácií zamestnávateľov (k § 16 ods. 2 a ods. 4).........................................................................171

Spoločné ustanovenia

§ 17.....................................................................................................................173

Povinnosti osôb na podujatiach združenia prístupných verejnosti (k § 17)...173

§ 17a.....................................................................................................................174

Identifikácia združenia (k § 17a)..................................................................175

§ 18.....................................................................................................................175

Petície združení (k § 18)..............................................................................176

Prechodné a záverečné ustanovenia

§ 19.....................................................................................................................176

I)Pôsobnosť zákona o združovaní občanov na dobrovoľné organizácie podľa z. č. 68/1951 Zb. o dobrovoľných organizáciách a zhromaždeniach (k § 19 ods. 1)........................................................177

II)Pôsobnosť zákona o združovaní občanov na spolky, ktoré vznikli pred 1.10.1951 (k § 19 ods. 2)..............................................................178

III)Oznamovacia povinnosť ministerstva voči štatistickému úradu (k § 19 ods. 3)......................................................................................178

IV)Povinnosť združení registrovaných na českom ministerstve vnútra ukončiť činnosť na území Slovenskej republiky (k § 19 ods. 4)............178

§ 20.....................................................................................................................179

I)Vzťah zákona o združovaní občanov k z. č. 116/1985 Zb. o podmienkach organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike...........................................179

II)Vzťah zákona o združovaní občanov k organizáciám podľa z. č. 116/1985 Zb. o podmienkach organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike..............................180

§ 20aPrechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2019........................180

I)Povinnosť združení zaslať údaje o štatutárnom orgáne

(k § 20a ods. 1)....................................................................................181

II)Povinnosť združení zaslať údaje o organizačnej jednotke

(k § 20a ods. 2)....................................................................................181

III)Prechodné ustanovenie pre konania začaté pred 1.1.2019 (k § 20a ods. 3)....................................................................................182

IV)Prechodné ustanovenia pre zapisovanie údajov do uvedenia registra do prevádzky (k § 20a ods. 4)..............................................................182

§ 21.....................................................................................................................182

§ 22.....................................................................................................................182

Odkazy k textu zákona č. 83/1990 Zb. .............................................................183

Zoznam použitej literatúry ................................................................................184

č. 83/1990 Zb.

o združovaní občanov

Komentár Úvod

Obsah výkladu

I.Pôsobnosť zákona upravujúceho právo slobodne sa združovať v združeniach

II.Vzťah zákona o združovaní občanov k iným zákonom upravujúcim združenia osôb realizujúcich slobodu združovania

I.Pôsobnosť zákona upravujúceho právo slobodne sa združovať v združeniach

Zákonozdružovaníobčanovjezákonnouúpravouprávaslobodnesazdružovaťvzdruženiach.ÚstavaSlovenskejrepublikyhozakotvujevdruhejhlave(Základnéľudsképráva aslobody)systematickyvrámcipolitickýchprávakoprávokaždéhospolusinýmizdružovaťsavspolkoch,spoločnostiachalebovinýchzdruženiach(čl.29ods.1, 3a4ÚstavySR). GaranciaprávaslobodnesazdružovaťvzdruženiachmáoporupredovšetkýmvÚstaveSR, včl.29ods.1,3a4,pričompodľačl.31ÚstavySRzákonnáúpravavšetkýchpolitických právaslobôdajejvýkladapoužívanie–tedaajzákonnáúpravaprávaslobodnesazdružovaťvzdruženiach–musíumožňovaťaochraňovaťslobodnúsúťažpolitickýchsílvdemokratickejspoločnosti.Zprameňovprávazdružovaťsavzdruženiachnaúrovniústavougarantovanýchprávjepotrebnéspomenúťajčl.34ods.1(právanárodnostnýchmenšín aetnickýchskupín– právoobčanovtvoriacichvSlovenskejrepublikenárodnostnémenšiny aleboetnickéskupinyzdružovaťsavnárodnostnýchzdruženiach ),čl.37(hospodárske,sociálneakultúrnepráva– právokaždéhoslobodnesazdružovaťsinýminaochranusvojich hospodárskychasociálnychzáujmov ,odborovézdružovanie),noajčl.24(združovanie vcirkváchanáboženskýchspoločnostiach).Rovnakojepotrebnéuviesťčl.16,20,22,25, 27Listinyzákladnýchprávaslobôd(úst.z.č.23/1991Zb.,ďalejajlenListina)[8] čiústavný zákonč.227/2002Z.z.obezpečnostištátuvčasevojny,vojnovéhostavu,výnimočného stavuanúdzovéhostavu,ktorýurčujepodmienkyarozsahobmedzeniazákladnýchpráv a slobôd v mimoriadnych pomeroch.

Zmedzinárodnýchdohovorovainýchaktovjepotrebnéspomenúťnajdôležitejšie,ato Všeobecnúdeklaráciuľudskýchprávzroku1948(čl.20),ktorásastalazákladomďalšej medzinárodnejzmluvnejivnútroštátnejúpravygarantovaniazákladnýchprávaslobôd. Podstatným,atoajprerozhodovaciučinnosťEurópskehosúdupreľudsképráva(ďalejaj

[8]KinterpretačnémuaaplikačnémupoužitiuListinypozri: Orosz,L.: II.2.9Listina;In: Orosz,L.–Svák,J.akol.: ÚstavaSlovenskejrepubliky.Komentár.ZväzokI.Bratislava:WoltersKluwerSR s.r.o., 2021, s. LXIV-LXVI.

lenESĽP)jeDohovoroochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdzroku1950(čl.11;ďalejajlenDohovor).Kďalšímľudskoprávnymdohovorom,ktorýmijeSlovenskárepublika viazanáaktorýgarantuje(o.i.)sloboduzdružovaniavzdruženiach,patríMedzinárodný paktoobčianskychapolitickýchprávach(čl.22)aMedzinárodnýpaktohospodárskych, sociálnychakultúrnychprávach(čl.8),Dohovoroprávachdieťaťa(čl.15),Dohovoroprávachosôbsozdravotnýmpostihnutím(čl.29).JepotrebnéuviesťajEurópskusociálnu chartu(čl.5)ainštrumentyMedzinárodnejorganizáciepráce(ďalejajlenMOP),najmäDohovoroslobodezdružovaťsaaochraneprávaodborovosaorganizovať(ozn. č.489/1990Zb.).Zdohovorovdotýkajúcichsaodborovéhozdružovania,ktoréboliprijaté napôdeMedzinárodnejorganizáciepráceaktorésúplatnépreSlovenskúrepubliku,možnouviesťnasledovné: [9] DohovorMOPč.11oprávachpoľnohospodárskychpracovníkov združovaťsaazlučovaťsazroku1921,platnýodroku1923[10],DohovorMOPč.87oslobodezdružovaniaaochraneprávaorganizovaťsazroku1948,platnýodroku1950[11],pre Československúsocialistickúrepublikunadobudolplatnosťvroku1965,DohovorMOP č.98opoužitízásadprávaorganizovaťsaakolektívnevyjednávaťzroku1949,platnýod roku1951,preČeskoslovenskoplatnýodroku1965[12],DohovorMOPč.151oochraneprávaorganizovaťsaaopostupochpriurčovanípodmienokzamestnaniavoverejnejslužbe zroku1978,platnýodroku1981,preSlovenskoplatnýodroku2010[13],DohovorMOP č.154opodporekolektívnehovyjednávaniazroku1981,platnýodroku1983,pre Slovensko platný od roku 2010. [14]

Podľačl.13ods.2a4ÚstavySR medzezákladnýchprávaslobôdmožnoupraviťzapodmienokustanovenýchústavoulenzákonom a priobmedzovanízákladnýchprávaslobôdsamusí dbaťnaichpodstatuazmysel,takétoobmedzeniasamôžupoužiťlennaustanovenýcieľ.

PrávoEurópskejúnieproblematikuzdruženínereglementuje [15],tedaponechávajuna vnútroštátnuúpravujednotlivýchčlenskýchštátov.NonemožnovynechaťChartuzákladnýchprávEurópskejúnie(čl.II-12Slobodazhromažďovaniaazdružovania),ktorásavzťahujenainštitúcie,orgány,úradyaagentúryEurópskejúnie,pričomnačlenskéštátyEurópskejúniesavzťahujevprípade,akvykonávajúalebopoužívajúprávoEurópskejúnie, nevzťahuje sa na uplatňovanie vnútroštátneho práva.

Zhľadiska vecnejpôsobnosti zákonozdružovaníobčanovjestatusovýmzákonompre osobitnétypyprávnickýchosôb,atopreobčianskezdruženia,preorganizáciezamestnancovapreorganizáciezamestnávateľov(odbory).Ideoprávnickéosobysúkromnéhopráva, ktorésúorganizáciamiosôb,tedasúpostavenénačlenoch.Zároveňideozdruženiaosôb, ktorésavyznačujúdobrovoľnosťou,samosprávnymcharakterom,autonómnosťouaoddelenosťouodštátu.Zákonjestatusovýmzákonomtaktiežprezväzyobčianskychzdružení, zväzyodborovýchorganizáciíazväzyorganizáciízamestnávateľov,akoajpreorganizačné jednotkysvlastnouprávnousubjektivitouobčianskychzdružení,odborovýchorganizácií a organizácií zamestnávateľov.

[9]PodrobnejšieojednotlivýchdohovorochMedzinárodnejorganizácieprácepozri: Lantajová,D.: PrávozdružovaťsavdohovorochMedzinárodnejorganizáciepráce;in: Gajdošová,M.,Košičiarová,S.(eds.), Slobodazdružovania–verejnoprávneasúkromnoprávneaspekty.Trnava:Typiuniversitatis tyrnaviensis, 2019, s. 255 a nasl.

[10]Publikovaný pod č. 98/1924 Sb., resp. 4. bod oznámenia č. 110/1997 Z. z.

[11]Publikovaný pod č. 489/1990 Zb., resp. 28. bod oznámenia č. 110/1997 Z. z.

[12]Publikovaný pod č. 470/1990 Zb. resp. 33. bod oznámenia č. 110/1997 Z. z.

[13]Publikovaný pod č. 171/2010 Z. z.

[14]Publikovaný pod č. 14/2010 Z. z.

[15] Švestka,J.,Dvořák,J.,Fiala,J.,Pelikánová,I.,Pelikán,P.,Dvořák,T.,Svoboda,K.,Pavlík,P a kol.: Občanský zákoník. Komentář. Svazek I. Praha : Wolters Kluwer, a.s., 2014, s. 661.

Zákonvýlučnýmspôsobomupravujezaloženieavznik,zrušenieazánikobčianskych združení,taktiežzriadenie,vznik,zrušenieazánikorganizačnýchjednotiekobčianskych združení.Zákontaktiežvýlučnýmspôsobomupravujezaloženieavznikazrušenieazánik organizáciezamestnancovaorganizáciezamestnávateľov,akoajzriadenieavznik,zrušenieazánikichorganizačnýchjednotiek.Zákonvýlučnýmspôsobomupravujevznikazánik zväzov občianskych združení, odborových organizácií a organizácií zamestnávateľov. Zákonjerelatívnestručnouavzásaderámcovouúpravou.Vnútornesaformálnenečlenínačasti,aleobsahovohojemožnéfaktickyrozdeliťnanasledovnéčastipodľajednotlivýchrubrík:(i)úvodnéustanovenia(§1–§5),ktoréupravujúzákladnézásadyslobodného združovaniavzdruženiachaformulujúnedovolenézdruženia;(ii)registráciaavznikzdružení(§6–§11a),kdeosobitnýmspôsobommožnovyčleniť§11a(organizačnéjednotky združenia);(iii)zrušenieazánikzdruženia(§12a§13);(iv)zmluvyosúčinnosti(§16–je systematickyvyčlenenýprespoluprácuzdruženíbuďvoformezmlúvosúčinnostibezvytvoreniasamostatnejprávnickejosoby,alebosvytvorenímprávnickejosoby–zväzu); (v)spoločnéustanovenia(§17,§17a,§18);(vi)prechodnéazáverečnéustanovenia(§19–§ 22).

NazákladezákonaozdružovaníobčanovmožnotaktiežvykonávaťÚstavouSRgarantovanéprávoobčanovSlovenskejrepublikytvoriacichvSlovenskejrepublikenárodnostné menšinyaleboetnickéskupinyzdružovaťsav národnostnýchzdruženiach (čl.34Ústavy SR).Tujepotrebnédoplniťajďalšiuprávnuúpravu.Podľakompetenčnéhozákona[§18 ods.1písm.i)z.č.575/2001Z.z.]jeMinisterstvokultúrySlovenskejrepublikyústredným orgánomštátnejsprávyo.i.prepodporukultúrynárodnostnýchmenšín.ObčianskezdruženiealeboorganizačnájednotkaobčianskehozdruženiaakokultúrnaorganizácianárodnostnejmenšinymôžezískaťfinančnéprostriedkyformoudotáciealeboštipendiazFondu na podporu kultúry národnostných menšín (z. č. 138/2017 Z. z.).

NapokontentozákonupravujeÚstavouSRgarantovanéprávokaždéhoslobodnesa združovaťsinýminaochranusvojichhospodárskychasociálnychzáujmov(čl.37Ústavy SR).Právaapovinnostiorganizáciízamestnancovazamestnávateľov(odborov )súupravenéajďalšímiprávnymipredpismi,atopredovšetkýmZákonníkompráce(najmäúčasťodborovýchorgánovnapracovnoprávnychvzťahochvrátanekolektívnehovyjednávania),zákonomč.2/1991Zb.okolektívnomvyjednávaníazákonomč.124/2006Z.z.obezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Zákontiežupravujeprávaapovinnostivšetkýchtýchtodosiaľuvedenýchzdruženíaich organizačných jednotiek s právnou subjektivitou.

Zákonozdružovaníobčanovveľmiúzkosúvisísozákonomč.346/2018Z.z.o registri mimovládnychneziskovýchorganizácií aozmeneadoplneníniektorýchzákonov,preto výkladustanovenísadotýkaajjednotlivýchpovinnostízdruženíohľadomzapisovaných údajov podľa uvedeného zákona č. 346/2018 Z. z.

MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky(ďalejajlenministerstvovnútraaleboministerstvo)jepodľakompetenčnéhozákonaústrednýmorgánomštátnejsprávyprevšeobecnú vnútornúsprávu,(o.i.)prezhromažďovanieazdružovanievrátaneregistrácieniektorých právnickýchosôb,oktorýchtoustanovízákon[§11písm.b)z.č.575/2001Z.z.].Zákon ozdružovaníobčanovministerstvuurčujejehokompetencievsúvislostisovznikomazánikomzdruženíaupravujekonania,ktoréministerstvovnútravedieoregistrácii,oevidencii, orozpustenízdruženiaaozmenestanov.Ministerstvovnútrajeregistrujúciorgánaj registrový orgán, lebo vedie register mimovládnych neziskových organizácií.

Zhľadiska chronologickéhopohľadu nanášdejinnývývojjepotrebnéupozorniťjednaknamedzinárodnésúvislostidemokratizačnéhoprocesuodkonca80.rokov20.storočia,ktorénastúpilijednotlivéštátytakzvanéhobývaléhovýchodnéhobloku,aleosobitne o združovaní občanov

nanášvývoj–vývojvbývalejfederatívneusporiadanejČeskoslovenskejsocialistickejrepublike(ďalejajlenČSSR)krátkoponovembri1989.Zákonozdružovaníobčanov,ktorý prijaloFederálnezhromaždenieČSSR,patrídozákladnýchzákonnýchpredpisovupravujúcichpoliticképrávaaktoréspoločnepoložilizákladpredemokratizáciuspoločensko-politickéhoživotavnašomprávnomprostredíazákladpreprávneformovaniebudovania demokratickéhoaprávnehoštátu.Priamhektickélegislatívneobdobieponovembri1989 otváralocestukpolitickémupluralizmuakslobodnejsúťažipolitickýchsílavytváralobudúcesmerovaniedemokratizačnéhoprocesu.Už29.11.1989bolschválenýústavnýzákon, ktorýmsazústavyvypustilčlánok4anovelizovalčlánok6,tedaopustilsaprincípvedúcej úlohyKomunistickejstranyaobnovilsaprincíppolitickéhopluralizmu.[16] Chronologicky, FederálnezhromaždenieČSSRsavjanuári1990uznieslonazákoneč.15/1990Zb.opolitickýchstranách,vofebruárinazákoneč.47/1990Zb.ovoľbáchdoFederálnehozhromaždeniaadňa27.3.1990sauznieslonadôležitejtrojicizákonov,ktorésistýmizmenami dodnestvoriapevnúsúčasťprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky.Toutotrojicouzákonovschválenýchvmarci1990bolzákonč.83/1990Zb.ozdružovaníobčanov,zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve a zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve.

Čosatýka časovejpôsobnostizákona,zákonvznikolvčasefederatívnehoČeskoslovenskavroku1990apozánikufederáciesastalprávnouúpravoupreSlovenskúrepubliku, atoodroku1993.Predoplnenie,vČeskejrepublikeboltentozákonúčinnýtakmervidentickejpodobeakonaSlovenskueštedokoncaroku2013,pričomod1.1.2014bolaoblasť spolkoviodborovaichorganizačnýchjednotiek(pobočnýchspolkov)včlenenádočeskéhoObčianskehozákonníka(§214–§302z.č.89/2012Sb.).Ztohtodôvodujeprecelkové porozumenieproblematikyvhodnáiúčelnáaplikačnápraxzčeskéhoprávnehoprostredia, a preto sú ďalej využité aj rozhodnutia súdov Českej republiky.

Zákonozdružovaníobčanovjepreslovensképomeryrelatívnestabilný,vzásade„starý“azaužívanýprávnypredpis(účinnýužtakmer33rokov),pričomjehozmenyvdynamikevývojasúpodrobnejšievysvetlenéprijednotlivýchustanoveniach.Zákonzaznamenal osemnovelizácií.Prvánovelizáciapriniesladozákonaevidenčnýprincípprevznikodborov(z.č.300/1990Zb.,pozrikomentárk§9aa§16),druhounovelizáciou–vdôsledkuprijatiaObchodnéhozákonníka(z.č.513/1991Zb.)–sazrušilipôvodnéodkazyzákonana úpravuHospodárskehozákonníka(pozrikomentárk§13a§16).Vdôsledkunovelizácie uskutočnenejzákonomč.62/1993Z.z.zákonodarcareagovalnavznikSlovenskejrepublikyanaúpravuprezdruženia,ktoréboliregistrovanénačeskomministerstvevnútraavyvíjaličinnosťnaúzemíSlovenskejrepublikypozánikufederácie(pozrinajmäkomentár k§7,§10,§19ods. 4a§20 ods.2).Ďalšízákon,ktorýnovelizovalzákonozdružovaníobčanov,bolzákonč.274/2009Z.z.opoľovníctveaozmeneadoplneníniektorýchzákonov, ktorývyčlenilzpôsobnostizákonaozdružovaníobčanovzdružovanienavýkonpoľovníctva(pozrikomentárk§1ods.3).Vporadípiatounovelizácioubolzákonč.91/2016Z.z. otrestnejzodpovednostiprávnickýchosôbaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,ktorýzaviedolďalšíprávnydôvodvedúcikzánikuzdruženia,atoprávoplatnérozhodnutie súduvtrestnomkonaní(pozrikomentárk§12).Kšiestejnovelizáciizákonaozdružovaní občanovdošlozákonomč.125/2016Z.z.oniektorýchopatreniachsúvisiacichsprijatím Civilnéhosporovéhoporiadku,CivilnéhomimosporovéhoporiadkuaSprávnehosúdneho poriadkuaozmeneadoplneníniektorýchzákonov.Dovtedajšiamožnosťpodaťopravný prostriedoknanajvyššísúdprotirozhodnutiuoodmietnutíregistráciezdruženiaaproti rozhodnutiuorozpustenízdruženiabolazrušená,atovdôsledkuzavedeniasprávnychžalôbvSprávnomsúdnomporiadku(pozrikomentárk§8,§9,§11,§12).Podstatnouzmenoubolotiežvypustenieustanoveniaosúdnejochranečlena(komentárk§15).Veľa

zmienpriniesolzákonč.346/2018Z.z.oregistrimimovládnychneziskovýchorganizácií aozmeneadoplneníniektorýchzákonov,ktorýzaviedolregistermimovládnychneziskovýchorganizáciíaustanovilpovinneidobrovoľnedoňzapisovanéúdajeaktorýzasiaholdo veľkejčastiustanovenízákonaozdružovaníobčanov,pretojemuďalejvenovanápodrobnejšiapozornosť.Stručnemožnododať,žetentozákonzaviedolregistračnýaevidenčný princípprevznikorganizačnýchjednotiekobčianskychzdruženíoodborovýchorganizácií aorganizáciízamestnávateľov,ktorédovtedyvznikalinaprincípeliberality.Zatiaľostatná–ôsmanovelazákonaozdružovaníobčanovjezákonč.390/2019Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákonč.513/1991Zb.Obchodnýzákonníkvzneníneskoršíchpredpisovaktorým sameniaadopĺňajúniektorézákony.Tátonovelapodstatnýmspôsobomsystematicky zasiahladoúpravyzrušeniaazánikuzdruženíazaviedlazánikzdruženiakudňuvýmazu zregistramimovládnychneziskovýchorganizácií.Taktiežvložiladozákonapravidlo ustálenérozhodovacoučinnosťousúdov,podľaktoréhozrušenímzdruženiasazrušujúaj jehoorganizačnéjednotkyazdruženienezanikneskôr,kýmnezaniknújehoorganizačné jednotky (pozri komentár k § 12 a § 13).

Zhľadiskatejtodynamikyjepotrebnéupozorniťajnaaktuálneprebiehajúceprácena prípraverekodifikácieObčianskehozákonníkanaúrovniMinisterstvaspravodlivostiSR, ktorý má novým spôsobom upraviť aj združenia osôb a majetku. [17]

Sohľadomna územnúaosobnúpôsobnosť pôsobízákonnaúzemíSlovenskejrepublikyavzťahujesanakaždého,osobitnevšaknatých,ktorísarozhodnúrealizovaťprávoslobodnesazdružovať,respektívenatých,ktoríhovykonávajú,atonafyzickéiprávnické osoby a, prirodzene, zákon reguluje postup orgánov aplikácie práva.

II.Vzťah zákona o združovaní občanov k iným zákonom upravujúcim združenia osôb realizujúcich slobodu združovania

Zákonozdružovaníobčanovjezákonnouúpravouústavnegarantovanéhoprávaslobodnesazdružovaťvzdruženiachaodboroch,noniejetojedinýzákonupravujúcisubjektyrealizujúcesloboduzdružovaniavzdruženiach.Slovenskýprávnyporiadokobsahuje veľaďalšíchzákonov,ktoréupravujúosobitnétypyzdruženíosôb,ktorévosvojejpodstate realizujúsloboduzdružovaniaaichprávnaúpravajeviac-menejprepojenásozákonom ozdružovaníobčanov.Priporovnávanímedzinormamivšeobecnýmiašpeciálnymimožno tiežuviesť,žezákonozdružovaníobčanovjevoblastistatusu(vznikazánik)týchtoďalšíchprávnickýchosôbistýmspôsobom lexgeneralis vovzťahukjednotlivýmosobitným zákonom(legesspecialis )upravujúcimrozmanitétypyzdružení.Idenapríkladorybárske združeniapodľazákonaorybárstve(z.č.216/2018Z.z.),pričomMinisterstvoživotného prostrediaSlovenskejrepublikyprideľujeSlovenskémurybárskemuzväzuvýkonrybárskehopráva,keďžerybárskeprávopatríštátu.Zákonorybárstveurčujeajďalšieprávaapovinnosti,napokonajpôsobnosťSlovenskéhorybárskehozväzunaúsekurybárstva.Slovenský rybárskyzväzvšakpôsobívprávnejformeobčianskehozdruženiaamiestneamestskéorganizácieSlovenskéhorybárskehozväzupôsobiaakoorganizačnéjednotkytohto

[17]Napr. Csach,K.: Návrhrekodifikácieprávnejúpravyprávnickýchosôbsúkromnéhopráva.Justičná revue6-7/2022,s.809anasl.;Možnoupozorniťnareakciusystémovéhocharakteru(Košičiarová,S.: Súkromnoprávnycieľzáujmovejkorporácieaverejnýzáujem)anareakciuvsúvislostisoslobodou združovaniavobčianskychzdruženiachazáujmovýchzdruženiachprávnickýchosôb(Gajdošová, M.:Združeniaosôb –reakcianarekodifikáciuObčianskehozákonníka),obapríspevkysúdostupné: Záujmovákorporáciaaverejnýzáujem.Zborníkreferátovzvedeckejkonferencie. Košičiarová,S. (ed.). Trnava:PrávnickáfakultaTrnavskejuniverzityvTrnave,2022.176s.ISBN978-80-568-0502-2 (on-line).;s.25-47,89–100http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2022/10/ Kosiciarova-Zaujmova-korporacia-a-verejny-zaujem_online-2.pdf

občianskehozdruženia.ObdobneDobrovoľnápožiarnaochranaSlovenskejrepublikypôsobívprávnejformeobčianskehozdruženiaajehoorganizačnýchjednotiek,pričomjej úlohy,právaapovinnostišpecifikujezákonoDobrovoľnejpožiarnejochraneSlovenskej republiky(z.č.37/2014Z.z.).Slovenskýzväzprotifašistickýchbojovníkovjeprávnická osobapôsobiacanacelomúzemíSlovenskejrepublikyvprávnejformeobčianskehozdruženia,zákonmuumožňujetvoriťzákladnéorganizácie,kluby,skupinyaoblastnéorganizácie,pričomjehojednotlivéoblastnéorganizáciepôsobiaakoorganizačnéjednotkytohto občianskehozdruženia.Jehoúlohy,právaapovinnostiupravujezákonoprotifašistickomodboji,postaveníapôsobnostiSlovenskéhozväzuprotifašistickýchbojovníkov (z.č.487/2013Z.z.).Voblastišportumožnouviesť,ževeľkáčasťšportovýchklubovpôsobívoformeobčianskehozdruženiaajehoorganizačnýchjednotiek,pritomoblasťšportu, atedaajprávapovinnostíšportovýchorganizácií,márelatívnepodrobnúúpravuvyjadrenú zákonomošporte(z.č.440/2015Z.z.),pričomsúregistrovanéajvregistriprávnických osôb v športe.

Možnouviesťajpríkladyprávnickýchosôb,naktorésazákonozdružovaníobčanovnevzťahuje,hocitiežrealizujúsloboduzdružovania,pretožesúkomplexneprávneupravenéinýmzákonom,pričomideobdobneoorganizácieosôbpostavenénadobrovoľnosti,samosprávnomcharaktere,autonómnostiaoddelenostiodštátu.Idenapríkladozáujmové združeniaprávnickýchosôbupravenév§20f–§20jObčianskehozákonníka[18],prípadne poľovníckeorganizáciepodľazákonaopoľovníctve [19] (z.č.274/2009Z.z.).Zákonozdružovaníobčanovjevšakvočivšetkýmtýmtoosobitnýmzákonomupravujúcimjednotlivé typyprávnickýchosôb(vrátanedvochposledneuvedených)aj lexgeneralis vzmyslevšeobecnejúpravyzákladnýchzásadslobodyzdružovania,ktorýspolusústavnouúpravou imedzinárodnýmiľudskoprávnymidohovormivrátanerozhodovacejčinnostiESĽPspoludotvárajúpodkladpreinterpretáciuslobodyzdružovaniavzdruženiachvnajširšommožnom poňatí.

Ktomutonázoru,žesloboduzdružovaniavzdruženiachjemožnéinterpretovaťextenzívne(sohľadomnaškáluzdružení),jemožnésaprikloniťzdôvodujudikatúryESĽP(Pojemzdruženiemásvojautonómnydosah,lebokvalifikáciavovnútroštátnomprávejerelatívnouhodnotouapredstavujevýchodiskovýbod.Chassagnouaostatnív.Francúzsko ). Aj podľaÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(nálezÚSSRzodňa23.11.2011,sp.zn.PL.ÚS 11/2010-42)„ústavnýpojemzdruženiačispolkujepojmomautonómnym,čozodpovedáaplikačnémupoňatiuEurópskehosúdupreľudsképráva(ďalejaj„ESĽP“)vovzťahukčl.11 ods.1Dohovoruochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(ďalejlen„dohovor“),ktorý garantujekaždémuprávonasloboduzdružovaťsasinými(rozsudokz29.apríla1999vo veciChassagnouaostatníc.Francúzsko).Zákonodarcovitotižnemožnopriznaťprávovylúčiťpôsobnosťčl.29ústavynasubjektypožívajúceochranuzdružovaciehoprávalenprostredníctvom formálneho legálno-typového označenia určitej právnickej osoby.“

Vdanomrozhodnutíšlooodpoveďnaotázku,čineziskovéorganizácieposkytujúcevšeobecneprospešnéslužbypodľazákonač.213/1997Z.z.súvýrazomuplatňovaniazákladnéhoprávazaručenéhočl.29ods.1ústavy.Pretosaústavnýsúdzaoberalčlenskýmprvkom akozákladnýmkritériompremateriálnustránkutejtoústavnejnormy[20].„Veďužlensamotnýfakt,žeinštitútobčianskychzdružení podľazákonač.83/1990Zb.ozdružovaníobčanov

[18]Pozrinapr.: Gajdošová,M.: Záujmovézdruženiaprávnickýchosôb(§20f–§20j,§875OZ);In: Števček,M.,Dulak,A.,Bajánková,J.,FečíkM.,Sedlačko,F.,Tomašovič,M.akol.: Občianskyzákonník. Komentár. I. a II. zv. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 131 – 157 a 3230 – 3237.

[19] Ľupták,M.,Sarvaš,M.: Zákonopoľovníctve–komentárkvybranýmustanoveniam.Bratislava: Wolters Kluwer, 2015.

[20]Nález ÚS SR zo dňa 23.11.2011, sp. zn. PL. ÚS 11/2010-42, časť B, bod 1.1.

vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonozdružovaní“)akotypickáformarealizácie združovaciehoprávajeprávneregulovanývsamostatnomprávnompredpisenevzťahujúcomsananeziskovéorganizácieanisubsidiárne,vyvolávaotáznikyopovaheneziskových organizáciízhľadiskazákladnéhoprávapodľačl.29ústavy.Jetotakhlavnepreto,lebo vprípadeneziskovýchorganizáciínastoľujevážnepochybnostiabsenciačlenskéhovzťahu,ktorýbybolzákladňouprekreáciuorgánovneziskovejorganizácie,atýmajpretvorbu jejvôle.Kýmtotižobčianskezdruženiasúvýraznecharakterizovanéčlenskouzákladňou podliehajúcoudokoncavurčitejmierevôlireprezentantovzdruženia(§3,§5druháveta a§15zákonaozdružovaní),zákononeziskovýchorganizáciáchnaprvýpohľadnepovažuje členský princíp pre fungovanie neziskových organizácií pojmovo za nepostrádateľný.“

Ústavnýsúdargumentovalajnemeckouúpravou,pričomzvýraznil,žeprezdruženieje základnoucharakteristikouslobodnézlúčeniefyzickýchaleboprávnickýchosôbsospoločnýmcieľom,srelatívnoustálosťouexistencie,podriaďujúcesaorganizovanejtvorbevôle, súkromnoprávnehocharakteru,atobezohľadunaprávnuformu(dokoncaajbezprávnej subjektivity) [21] .„Podľačl.9ods.1ZákladnéhozákonaSpolkovejrepublikyNemecko(ďalej len„GG“)majúvšetciNemciprávozakladaťspolkyaspoločnosti.PodľaSpolkovéhoústavnéhosúducitovanéustanoveniegarantujejednotlivcovislobodusústreďovaťsazvlastnej súkromnejiniciatívysinýmidozdruženíakéhokoľvekdruhu(svýnimkouzakázaných združenípodľaodseku2),tietozdruženiazakladať,aleajprávovystúpiťznichčinezúčastňovaťsaichčinnosti(rozhodnutiez18.decembra1974voveciach1BvR430/65a259/66). Pojemzdruženia(Vereinigung)preberánemeckáústavnáteóriaz§2ods.1zákonana úpravuverejnéhospolkovéhopráva[GesetzzurRegelungdesöffentlichenVereinsrechts(Vereinsgesetz)vom5.August1964(BGBl.IS.593)],podľaktoréhojespolkombezohľaduna právnuformukaždézdruženie,ktorévzniklonadlhšíčasslobodnýmzlúčenímviacerých (Mehrheit)fyzickýchosôbaleboprávnickýchosôbsospoločnýmcieľom,podriaďujúcesa pritomorganizovanejtvorbevôle(organisierteWillensbildung).Aplikáciačl.9ods.1GGvyžadujesúkromnoprávnycharakterzdruženia(rozsudokz29.júla1959voveci1BvR 394/58).Zcitovanéhoustanoveniamožnovyvodiť,žekesenciálnymznakomústavnerelevantnéhopojmuzdruženiasazaraďujeslobodnézoskupenieminimálnedvochosôb(fyzickýchaleboprávnických),existenciaspoločnéhocieľa,zámervyvíjaťčinnosťdlhšíčasapodriadeniesavôlivytvorenejorgánmizdruženia.Nemeckáústavnoprávnateóriainterpretuje uvedenéznakypomerneextenzívne,čovšakjedôsledkomužšieavšeobecnejšieformulovanéhokatalóguzákladnýchprávvGG.Napríkladpožiadavkynaorganizovanútvorbuvôle niesústriktneurčené,čomázanásledok,žeajcelkomvoľnézdruženiaspadajúpodčl.9 ods.1GG.Rozhodujúcuúlohunezohrávaanivyužitáprávnaforma,prípadneabsencia právnejsubjektivity.Článku9ods.1GGpodliehajúzdruženia29sledujúceneziskovéciele, akoajhospodárskeciele[Merten,D.in:Isensee,J. – Kirchhof,P.(Hrsg.):HandbuchdesStaatsrechtsderBundesrepublikDeutschland:Freiheitsrechte.BandVI.Heidelberg:C.F.Müller Juristischer Verlag 1989, Rn. 787 – 790].“

Zákonozdružovaníobčanovtým,žeupravujevznikazánikurčitýchprávnickýchosôb súkromnéhopráva,jetiežosobitnouprávnouúpravouvočivšeobecnémupredpisusúkromnéhopráva–vočiObčianskemuzákonníku,tedaObčianskyzákonníktuvystupuje vpozícii lexgeneralis .ZákonozdružovaníobčanovvýslovneodkazujenaprimeranépoužitieObchodnéhozákonníkaozrušeníazánikuobchodnýchspoločností,atoprereguláciu zrušeniaazánikuzdružení,pričomvýlučneupravujeosobitnépravidláprezrušenie a zánik združení.

[21]Nález ÚS SR zo dňa 23.11.2011, sp. zn. PL. ÚS 11/2010-42, časť B, bod 1.2.

Zákon

Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky č. 83/1990 Zb. zákon z 27. marca 1990

o združovaní občanov

FederálnezhromaždenieČeskoslovenskejsocialistickejrepublikysauznieslonatomto zákone:

Úvodné ustanovenia

§ 1

(1) Občania majú právo slobodne sa združovať.

(2) Na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu.

(3) Tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanov

a)v politických stranách a politických hnutiach, b)na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní, c)v cirkvách a náboženských spoločnostiach, d)na výkon práva poľovníctva.

Súvisiace ustanovenia:

§ 2, § 3, § 4, § 5, § 6, § 7, § 8, § 9, § 9a, § 11, § 11a

Súvisiace právne predpisy a medzinárodné dohovory:

Čl.29,34,37,24ÚstavySR,čl.9a11Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(ozn. č.209/1992Zb.),vyhl.MZVč.120/1976Zb.oMedzinárodnompakteoobčianskychapolitickýchprávach aoMedzinárodnompakteohospodárskych,sociálnychakultúrnychprávach,čl.20Listinyzákladných právaslobôd(úst.z.č.23/1991Zb.),ústavnýzákonč.227/2002Z.z.obezpečnostištátuvčasevojny,vojnovéhostavu,výnimočnéhostavuanúdzovéhostavu,OznámenieFMZVč.104/1991Zb.–Dohovoroprávachdieťaťa,č.317/2010Z.z.–Dohovoroprávachosôb sozdravotnýmpostihnutím,Európskasociálna charta(revidovaná),ozn.č.273/2009Z.z.,Dohovor oslobodezdružovaťsaaochraneprávaodborovosa organizovať(ozn.č.489/1990Zb.),z.č.346/2018Z.z.oregistrimimovládnychneziskovýchorganizácií aozmeneadoplneníniektorýchzákonov,zákonč.311/2001Z.z.Zákonníkpráce,z.č.2/1991Zb.okolektívnomvyjednávaní,124/2006Z.z.obezpečnostiaochranezdraviapripráciaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,z.č.575/2001Z.z.oorganizáciičinnostivládyaorganizáciiústrednejštátnejsprávy, z.č.138/2017Z.z.oFondenapodporukultúrynárodnostnýchmenšínaozmeneadoplneníniektorých zákonov,z.č.216/2018Z.z.orybárstveaodoplnení zákonač.455/1991Zb.oživnostenskompodnikaní (živnostenskýzákon)vzneníneskoršíchpredpisov,z.č.37/2014Z.z.oDobrovoľnejpožiarnejochrane Slovenskejrepublikyaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,z.č.460/2007Z.z.oSlovenskomČervenomkrížiaochraneznakuČervenéhokrížaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,z.č.487/2013Z.z. oprotifašistickomodboji,postaveníapôsobnostiSlovenskéhozväzuprotifašistickýchbojovníkov,z. č.440/2015Z.z.ošporteaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,z.č.40/1964Zb.Občianskyzákonník, z.č.513/1991Zb.Obchodnýzákonník,z.č.530/2003Z.z.oobchodnomregistriaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,z.č.308/1991Zb.oslobodenáboženskejvieryapostavenícirkvíanáboženskýchspoločností,z.č.274/2009Z.z.opoľovníctveaozmeneadoplneníniektorýchzákonov

Z literatúry:

Gajdošová,M.: Združeniaaslobodazdružovania.Bratislava:C.H.Beck,2019(2.vyd.); Gajdošová,M.: Záujmovézdruženiaprávnickýchosôb(§20f–§20j,§875OZ);In: Števček,M.,Dulak,A.,

Bajánková,J.,FečíkM.,Sedlačko,F.,Tomašovič,M.akol.:Občianskyzákonník.Komentár.I.aII. zv.Praha:C.H.Beck,2019,s.131–157a3230–3237; Ľupták,M.,Sarvaš,M.: Zákonopoľovníctve–komentárkvybranýmustanoveniam.Bratislava:WoltersKluwer,2015; Domin,M.,Bujňák,V.:Zákonopolitickýchstranáchapolitickýchhnutiach.Komentár.Bratislava:WoltersKluwerSR,2019; Orosz,L.: II.2.9Listina;In: Orosz,L.–Svák,J.akol.: ÚstavaSlovenskejrepubliky.Komentár.Zväzok I.Bratislava:WoltersKluwerSRs.r.o.,2021,s.LXIV-LXVI;Orosz,L.: Volebnákoalíciaakoosobitné združenieprávnickýchosôbvprávnomporiadkuSlovenskejrepubliky.In: Gajdošová,M.,Košičiarová,S. (eds.):Združeniaosôbakoprvokdemokracieaslobodazdružovania.Trnava:Typiuniversitatis,2019,dostupnéajon-line:http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2020/02/ Gajdosova-Kosiciarova_Zdruzenia-osob_on-line7.2.2020.pdf; Švestka,J.,Dvořák,J.,Fiala,J.,Pelikánová,I.,Pelikán,P.,Dvořák,T.,Svoboda,K.,Pavlík,Pakol.: Občanskýzákoník.Komentář.SvazekI.Praha:WoltersKluwer,a.s.,2014; Košičiarová,S.: Právoapovinnosťzdružovaťsa(verejnoprávneaspekty).Praha:Leges,2019; Gyuri,R.: Zákonoslobodenáboženskejvieryapostavenícirkví anáboženskýchspoločností.Bratislava:WoltersKluwer,2022;Moravčíková,M.: Združovanievcirkváchanáboženskýchspoločnostiachvmodernomdemokratickomaprávnomštáte.In: Gajdošová, M.,Košičiarová,S. (eds.):Združeniaosôbakoprvokdemokracieaslobodazdružovania.Trnava: Typiuniversitatis,2019,s.58-71;dostupnéajon-line:http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content /uploads/2020/02/Gajdosova-Kosiciarova_Zdruzenia-osob_on-line7.2.2020.pdf; Gajdošová,M.: Sekulárnyštátaslobodazdružovania.In: Moravčíková,M.(ed.): Sekulárnyštát.Trnava:TYPI,vydavateľstvoTrnavskejuniverzityvTrnave,2020,s.129-141;dostupnéajon-line:http://publikacie.iuridica. truni.sk/wp-content/uploads/2021/03/Moravcikova-M-ed-Sekul%C3%A1rny-stat.pdf; Košičiarová, S.: Súkromnoprávnycieľzáujmovejkorporácieaverejnýzáujem.In: Záujmovákorporáciaaverejný záujem.Zborníkreferátovzvedeckejkonferencie.Košičiarová,S.(ed.).Trnava:Právnickáfakulta TrnavskejuniverzityvTrnave,2022.ISBN978-80-568-0502-2(on-line);89-100,http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2022/10/Kosiciarova-Zaujmova-korporacia-a-verejny-zaujem_ online-2.pdf; Gajdošová,M.: Združeniaosôb–reakcianarekodifikáciuObčianskehozákonníka.In: Záujmovákorporáciaaverejnýzáujem.Zborníkreferátovzvedeckejkonferencie.Košičiarová,S. (ed.).Trnava:PrávnickáfakultaTrnavskejuniverzityvTrnave,2022.ISBN978-80-568-0502-2 (on-line).;s.25-47,http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2022/10/Kosiciarova -Zaujmova-korporacia-a-verejny-zaujem_online-2.pdf; Orosz,L.–Svák,J.akol.: ÚstavaSlovenskej republiky.Komentár.ZväzokI.Bratislava:WoltersKluwerSRs.r.o.,2021; Lantajová,D.: Právo združovaťsavdohovorochMedzinárodnejorganizáciepráce;in: Gajdošová,M.,Košičiarová,S. (eds.), Slobodazdružovania–verejnoprávneasúkromnoprávneaspekty.Trnava:Typiuniversitatis tyrnaviensis,2019,s.249-266,http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2019/09/ Gajdosova-Sloboda-zdruzovania_on-line-12.9.2019.pdf; Csach,K.: Návrhrekodifikácieprávnej úpravy právnických osôb súkromného práva. Justičná revue 6-7/2022, s. 809 a nasl.

K § 1

Obsah výkladu

I.Právo slobodne sa združovať (k § 1 ods. 1)

II.Neprípustnosť vyžadovania povolenia štátneho orgánu na výkon práva slobodne sa združovať (k § 1 ods. 2)

III.Negatívna pôsobnosť zákona (k § 1 ods. 3)

I.Právo slobodne sa združovať (k § 1 ods. 1)

Právoslobodnesazdružovaťjeprávom„všeobecnejpovahyaakotakésatýkanielen združovaniavspolkoch(združeniach),aleajvinýchsúkromnoprávnychkorporáciách “.[22]

[22] Švestka,J.,Dvořák,J.,Fiala,J.,Pelikánová,I.,Pelikán,P.,Dvořák,T.,Svoboda,K.,Pavlík,P a kol.: Občanský zákoník. Komentář. Svazek I. Praha : Wolters Kluwer, a.s., 2014, s. 665.

Právoslobodnesazdružovaťjepotrebnéinterpretovaťvkontexteustanoveníceléhozákonaozdružovaníobčanovakoprávokaždéhospolusinýmivytvoriťsizaúčelomnapĺňania spoločnéhodohodnutéhoprávomdovolenéhocieľasamostatnýsubjektpráva.Vrámci ústavnejzárukyslobodyzdružovaniatrebadodať,žemôžeísťajovytvoreniezdruženia bezprávnejsubjektivity,takzvané defacto združenie,vktoromzdruženéosobymôžuobdobnenapĺňaťdohodnutéciele.Taktoosobyajreálnekonajú,nielensamostatnedosahujú svojeciele,aleajspoločnesinými,napríkladpodľazmluvyozdružení(§829–§841Občianskehozákonníka).Nadruhejstrane,zvýraznenieprávemožnostivytvorenianového subjektupráva–samostatnejnovejprávnickejosoby–vprípade„záujmuzdružujúcichsa“ –jepodstatougarancietejtoslobody,pretoževytvoreniesamostatnejprávnickejosobyje jednýmzpodstatnýchznakovslobodyzdružovania.Právedanáprávnickáosobaumožní kolektívnekonaťčlenomvnejzdruženýchnazabezpečeniesvojichzáujmovatakátoprávnickáosobasamostatnevystupujevprávnychvzťahoch.Tedakaždýsamôžezdružiťsinýmizaúčelomnapĺňaniaspoločnéhocieľaapreprípad,žesichcúnatenúčelzaložiťsamostatnýsubjektpráva,totoústavnéizákonnéprávoimštátgarantuje.Zákonozdružovaní občanovobsahujepodmienky,ktorésúprevznikaexistenciutakejtonovejprávnickejosoby potrebné.

Pretavenieslobodyprejavucezspoločnedohodnuténázorovo„spriaznené“osobyna vykonávaniedohodnutýchčinnostísmerujúcichkdosiahnutiuspoločnéhocieľasataktostanesamostanýmsubjektompráva.Oddelenieprávnejsubjektivitynovéhosubjektu (združenia)odčlenovvňomzdruženýchznamená,žezdruženieneručízazáväzkysvojich členovaninaopak.Združenieexistuje,ajkeďčlenoviasamôžuobmieňať(iúplnevymeniť),existujesvlastnýmipravidlami,korésičlenoviamôžuajmeniť,existujesosvojimiorgánmi,ktorésapostupneobsadzujúpodľavlastnýchpravidielavykonávačinnosti,ktorými si členovia v ňom združení dobrovoľne realizujú svoj cieľ.

Právoslobodnesazdružovať(aleboajslobodazdružovania)aprávozdružovaťsamožnoodlíšiťtým,že„slobodazdružovaťsapožívavyššístupeňprávnejochrany,pretožejegarantovaná Ústavou SR “.[23]

Obsiahlejšiucharakteristikuzdruženiaavýkonuprávaslobodnesazdružovaťvzdruženiachpodľačl.29ods.1ÚstavySRposkytolÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvroku2011. Jevhodnézodôvodneniarozhodnutiavybraťkomplexnejšiupasáž[24]: „Vosvojejdoterajšej rozhodovacejčinnostiústavnýsúdskôrokrajovoaibanegatívnedefinovalrozsahpôsobnostičl.29ústavytak,žezakladanieobchodnýchspoločnostínemožnopovažovaťzavýkon združovacieho„politického“právavzmyslečl.29ods.1ústavy,alezákladného„hospodárskeho“právapodnikaťauskutočňovaťpodnikateľskúčinnosťpodľačl.35ods.1ústavy (PL.ÚS8/96).Vnálezesp.zn.PL.ÚS10/08zaszdôraznil,žeprávonasloboduzdružovania sanevzťahujenazakladanieverejnoprávnychinštitúciíazdruženíakonapríkladkorporácií verejnéhopráva.Tomuzodpovedánázorvyjadrenývovecisp.zn.III.ÚS205/07,podľaktoréhočl.29ods.1ústavyzaväzuještátnu,resp.verejnúmoc,abynezasahovaladoslobody združovania,ktorápatrísúkromnýmosobám.Vnálezesp.zn.PL.ÚS10/08ďalejústavný súduviedol,žezdružovanievcirkváchanáboženskýchspoločnostiachniejeformouuplatneniazákladnéhoprávaslobodnesazdružovaťpodľačl.29ústavy,alepodliehaúprave čl.24ods.2ústavy.(...)Judikatúraústavnéhosúduokremtohozjavnezdôrazňuje„politickú“podstatuzákladnéhoprávagarantovanéhočl.29ústavyacelkomsamozrejmevylučuje previazanosťrealizácietohtozákladnéhoprávasvýkonomverejnejmoci.(...)Pokiaľide opolitickýcharakterzdružovaciehopráva,tenznamenáambíciupodieľaťsanaformovaní atvorbepolitickéhosystému.Vtomtozmyslepredstavujezdružovacieprávovýznamnú

[23] Košičiarová,S.: Právoapovinnosťzdružovaťsa(verejnoprávneaspekty).Praha:Leges,2019,s.16. [24]Nález ÚS SR zo dňa 23.11.2011, sp. zn. PL. ÚS 11/2010-42, časť B, bod 1.1.

úroveňprocesu,prostredníctvomktoréhosajednotlivecpochádzajúcizatomizovanejmasy individuálnychprávnychsubjektovintegrujedospoločnostinaúčelypresadzovaniaapretváraniavlastnejvôleaindividuálnychzáujmovdorovinyzáujmovcelospoločenských.Uvedenýprocesjeústavnoprávnedeterminovanývprvomstupnislobodouprejavu(čl.26ods.1 a2ústavy),právompokojnesazhromažďovaťnadruhomstupni(čl.28ústavy),právom slobodnesazdružovaťnatreťomstupni(čl.29ods.1ústavy)avrcholírealizácioupráva združovaťsavpolitickýchstranáchahnutiach(čl.29ods.2ústavy).Slobodazdružovaniazohrávavnačrtnutomprocesekľúčovúrolu.Odnejvmodernomprávnomštáterozhodujúcou mierouzávisíuskutočňovaniedemokracie,pretožezabezpečujepremosteniepomyselnejpriepastimedzištátomajednotlivcom.Prostredníctvomčrtyorganizovanostidávadorúkizolovanýmbezmocnýmjednotlivcommoc,ktorájeschopnámeniťspoločenskúrealituaovplyvňovať výkonverejnejmoci(Stein,E.:Staatsrecht.13.,neubearbeiteteAuflage.Tübingen:Mohr 1991,s.126).(...)Ambíciapodieľaťsanaformovaníatvorbepolitickéhosystémuprostredníctvomzdružovaciehoprávavšaknevyhnutnevyžadujeajplatformuintenzívnejšejalebo menejintenzívnejorganizovanosti,ktorávytvárapreobsahovopríbuznéindividuálnezáujmyjednotlivcovreálnejšiepredpokladyefektívnehopresadeniaauplatnenia.“

Vuvedenomrozhodnutíústavnýsúduzavrel,žesloboduzdružovanianepožívajúzdruženiafundatívnehotypu,tedazdruženiamajetku,alezdruženiaosôb:„Fundatívneprávnickéosoby(nadácie)súzaloženénamajetkovomsubstráte,pretosloboduzdružovania podľačl.29ústavynepožívajú .(...) [E]xistenciačlenskejzákladnejeconditiosinequanon aplikovateľnostiústavnýchnoriemgarantujúcichsloboduzdružovania.Podstatnýmjetu prvoksebaurčenia(samosprávy)členovzdruženia,ktorísapodieľajúnatvorbevôlezdruženiabuďpriamo,aleboprostredníctvomznichkreovanýchorgánov.Sebaurčenieznamená právo regulovať (upraviť) si vlastné záležitosti bez vplyvu pochádzajúceho zvonku. “[25]

Právoslobodnesazdružovaťpatrívýlučnefyzickýmaprávnickýmosobám,(podrobnejšie pozri komentár k § 2).

Právoslobodnesazdružovaťvzdruženiachpodľazákonaozdružovaníobčanovsa vplnejmiererealizujetým,ževdôsledkuspoločnevyjadrenejvôlejednotlivcovvzniknenovýsubjektpráva(združenie),ktorésiplnísvojecielenaprincípedobrovoľnosti, samosprávnehoaautonómnehocharakteruaoddelenostiodštátu.Združeniesamo rozhodujeosvojejorganizácii,osvojichvnútornýchpravidláchatom,kohoprijmeza svojhočlena,tiežrozhoduje,akúčinnosťavakejintenziteaakodlhobudevykonávať, prípadnerozhodneovznikunovýchsubjektovpráva(vytvorísvojeorganizačnéjednotky),rozhodujetiežosvojomzániku.Združenietiežsamorozhodujeotom,čisa spojísinýmzdružením(sinýmizdruženiami)dozväzuzdružení.Združenienapokon samorozhoduje,čiaskýmvstúpidozmluvnýchvzťahov,prípadnečiakohozamestná.

II.Neprípustnosť vyžadovania povolenia štátneho orgánu na výkon práva slobodne sa združovať (k § 1 ods. 2)

Právnavedarozlišujevzásadetriprincípyvznikuprávnickýchosôbsúkromnéhopráva. Prvýmjeprincípliberality,ktorýviaževznikprávnickejosobynasplneniepodmienokvyžadovanýchzákonom.Tedajetuvôľasubjektovvytvoriťnovúprávnickúosobuaposplnenízákonnýchpodmienokpriamovzniknenováprávnickáosoba,bezingerencieštátu.Druhýmjeprincíplegality(nazývanýtiežprincípregistračný),ktorýznamená,ženavznik právnickejosobysavyžadujezápisvzákonomurčenomregistri,pričomorgánštátuvýlučnepreverí,čisúzákonnépodmienkysplnenéaregistráciuvykoná.Napomedzímedziprincípomliberalityaprincípomregistračnýmsanachádzaprincípevidenčný,ktorýviaže

vznikprávnickejosobynaevidenciupríslušnýmorgánom(unástakvznikajúodbory).Tretímjeprincíppovoľovací(vminulostinazývanýajkoncesný),kedyprevzniknovejprávnickejosobyjepotrebnénielensplneniezákonnýchpodmienok,aleajzískaniepovolenia príslušnéhoorgánuštátu,kdespravidlaideorôznerozsiahlumieruuváženiadanéhoorgánu štátu, či povolenie udelí, alebo nie.

Presloboduzdružovaniasaustálilprístup,ktorýnepripúšťaviazaťvýkonprávaslobodnesazdružovaťnapovolenieštátnehoorgánu.Vzásadesatakvylučujevoľnéuváženiepre orgánštátu,ktorýbytýmmoholmaťoprávnenierozhodnúť–ajpodľakritériíinýchako právnych – či nová právnická osoba vznikne, alebo nie.

III.Negatívna pôsobnosť zákona (k § 1 ods. 3)

Zákonozdružovaníobčanovsatradičnevymedzujevočizdružovaniuosôb,naktorésa nevzťahuje, pretože celkom podlieha inej osobitnej právnej úprave.

Prvouvyčlenenouoblasťouspodpôsobnostitohtozákonajezdružovaniev politických stranáchahnutiach,ktoréupravujezákonopolitickýchstranáchapolitickýchhnutiach (z.č.85/2005Z.z.)[26].Keďževšakzdružovanievpolitickýchstranáchahnutiachjejednou zpodoblastíslobodyzdružovaniaakopolitickéhopráva(čl.29ods.2, 3a4ÚstavySR), garancietejtoslobodyvyplývajúcezústavyaľudskoprávnychdohovorovvrátanerozhodovacejčinnostiESĽPsúvzásadeobdobné,vniečomdokoncatotožné,akoprepolitickéstrany,takiprezdruženia(vrátaneodborových).Vyplývatozospoločnejhistórieprávnejúpravytýchto„druhov“združovania(spolky,osobitnepolitickéspolkyaodbory),aletiež zrozhodovacejčinnostiESĽP,podľaktorejsaslobodazdružovaniapodľačl.11Dohovoru interpretujeakoslobodazdružovaniavpolitickýchstranáchahnutiach,vzdruženiach a v odboroch.

Zákonozdružovaníobčanovsanevzťahujenazdružovanieosôb nazárobkovúčinnosťalebonazabezpečenieriadnehovýkonuurčitýchpovolaní.Taktiežideotradičné historickévymedzeniesazákonavočizdružovaniuvedúcemuvprvomradekziskualebo vočizdružovaniuprivýkonepovolanízastrešenýchsamosprávnoukomorou.Idetedapredovšetkýmoobchodnéspoločnosti,aleajdružstvá,ktorépodliehajúObchodnémuzákonníku(z.č.513/1991Zb.)azákonuoobchodnomregistri(z.č.530/2003Z.z.).Napokonaj vzmysleinterpretáciezákladnýchprávaslobôdsazakladanieobchodnýchspoločnostínepovažujezavýkonpolitickéhoprávaslobodnesazdružovať,alezavýkonhospodárskeho práva podnikať a uskutočňovať podnikateľskú činnosť (PL. ÚS 8/96).

Tovšakneznamená,žesubjektyzaloženépodľazákonaozdružovaníobčanovnemôžu generovaťzisk.Právnaveda,aleajaplikačnápraxpriznávamožnosťpretietosubjektyvykonávaťzárobkovúčinnosťalebopodnikateľskúčinnosťadosahovaťzisk.Podmienkouje, žepôjdeočinnostivsúladesprávnymipredpismiažedosiahnutýziskjemožnépoužiťiba načinnosťurčenúvstanováchtohtosubjektuanasprávutohtosubjektu.Zisktakéhoto subjektusanemôže„deliť“medzičlenovzdruženýchvdanomsubjekteanimedzičlenov orgánovdanéhosubjektu.Kmožnostipodnikaniazdruženípozrikomentárk§6bodV) písm. f).

[26]Napr.: Domin,M.,Bujňák,V.:Zákonopolitickýchstranáchapolitickýchhnutiach.Komentár.Bratislava:WoltersKluwerSR,2019; Orosz,L.: Volebnákoalíciaakoosobitnézdruženieprávnických osôbvprávnomporiadkuSlovenskejrepubliky.In: Gajdošová,M.,Košičiarová,S. (eds.):Združeniaosôbakoprvokdemokracieaslobodazdružovania.Trnava:Typiuniversitatis,2019,s.9-30;dostupnéajon-line:http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2020/02/GajdosovaKosiciarova_Zdruzenia-osob_on-line7.2.2020.pdf; Orosz,L.–Svák,J.akol.: ÚstavaSlovenskejrepubliky. Komentár. Zväzok I. Bratislava : Wolters Kluwer SR s.r.o., 2021.

Slobodazdružovanianekonkurujeanizdružovaniuosôbpodľazákonov,ktoréupravujújednotlivéverejnoprávnekorporácie(komory).Takétokomorysúvzásadepostavenéna povinnomčlenstvealebonadobrovoľnomčlenstve,charakterizujúichvšakspoločnévšeobecnéznaky:majúsamostatnúprávnusubjektivitu,vzniklizozákona,jeimurčenýistý druhúlohspojenýsplnenímverejnéhozáujmu,disponujúpretourčenýmrozsahomvýkonuverejnejsprávy,majúpersonálnysubstrát(členov)amajetkovýsubstrát,majúvlastný normatívnysystém(schvaľujúsiinternénormatívneakty)avlastnéorgány.Priverejnoprávnychkorporáciách(zdôrazniac,žeanipritých,ktorésúpostavenénapovinnomčlenstve)všaknemožnohovoriť,žesvojouexistencioučidaným„nútením“kčlenstvuako podmienkouprevýkonurčitéhopovolaniasaporušujeprávonasloboduzdružovania. Združovanievkomoráchspovinnýmčlenstvomniejezdružovanímvzmyslečl.11Dohovoru,anivzmyslečl.29ÚstavySR.Vyplývatoakozhistorickéhopoňatia,takajzaktuálnehoprávnehopoňatiakomôraverejnoprávnychkorporáciívôbec,zrozhodovacejčinnosti ESĽPisúdovSlovenskejrepubliky.Slobodazdružovaťsasinými(vovšeobecnosti)sanevzťahujenazdruženiaverejnoprávnehocharakteru.Nevzťahujesanaverejnoprávnekorporácie,ktorézriadilštátzákonomaštátnanepreniesolplnenieúlohvoblastiadministratívnejčidisciplinárnej.Trebavšakdodať,žekomorynemôžubrániťsvojimčlenom,abysi zakladalirôzneinéstavovskéaleboprofesijnédobrovoľnézdruženiaazdružovalisa v nich.[27]

Združovanieosôb,hociajdefinovanýchpodľaprofesií(napr.advokát)aleboinýchčinnostíprodukujúcichzisk(napr.autoopravár)vobčianskychzdruženiach,jedovolené. Združovanievodborovýchorganizáciáchjepodmienenéprávnymstatusomčlenov–zamestnanci (pracovníci) a zamestnávatelia.

Zpôsobnostizákonaozdružovaníobčanovsú,taktiežtradičneajsohľadomnahistorickývývin,vyňatézdruženiaosôb vcirkváchanáboženskýchspoločnostiach .Združovanie vcirkváchanáboženskýchspoločnostiachmásvojzákladnýprávnyrámecpredovšetkým včl.24ÚstavySR,včl.9Dohovoruavzákoneoslobodenáboženskejvieryapostavenícirkvíanáboženskýchspoločností(z.č.308/1991Zb.)[28].Trebavšakdodať,žezdruženiasa môžuzakladaťajnaplneniecieľov,ktorémajúnáboženskýcharakter.Nielenvnašejspolkovejhistóriipôsobilirôznenáboženskéspolky,najmäkatolícke,evanjelické,židovské, pravoslávneagréckokatolícke,ktorépôsobilivoblastivzdelávania,charity,sociálnejoblasti,kultúrnej,publikačnejavydavateľskejčinnosti,športuainé(napríkladajpohrebnéspoločenstvá).Občianskezdruženiaajvsúčasnostimôžurealizovaťciele,ktorémajúnáboženskýrozmer,neviažusavšaknaneprávaapovinnostiregistrovanýchcirkvíanáboženských spoločností [29].Združovanievcirkváchanáboženskýchspoločnostiachsanepovažujeza výkonpolitickéhoprávaslobodnesazdružovaťvzdruženiach.Novzájomnéprelínanie týchtodvoch„združovaní“vyplývaajzrozhodovacejčinnostiESĽP,ktorýichinterpretuje

[27]Podrobnejšienapr.: Gajdošová,M.: Združeniaaslobodazdružovania.Bratislava:C.H.Beck,2019 (2.vyd.),s.108–112,210–213; Košičiarová,S.: Právoapovinnosťzdružovaťsa(verejnoprávneaspekty). Praha : Leges, 2019, s. 304-352.

[28]Napr.: Gyuri,R.: Zákonoslobodenáboženskejvieryapostavenícirkvíanáboženskýchspoločností.Bratislava:WoltersKluwer,2022;Moravčíková,M.: Združovanievcirkváchanáboženských spoločnostiachvmodernomdemokratickomaprávnomštáte.In: Gajdošová,M.,Košičiarová,S. (eds.):Združeniaosôbakoprvokdemokracieaslobodazdružovania.Trnava:Typiuniversitatis, 2019,s.58-71;dostupnéajon-line:http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2020/02/ Gajdosova-Kosiciarova_Zdruzenia -osob_on-line7.2.2020.pdf

[29]Napr. Gajdošová,M.: Sekulárnyštátaslobodazdružovania.In: Moravčíková,M.(ed.): Sekulárny štát.Trnava:TYPI,vydavateľstvoTrnavskejuniverzityvTrnave,2020,s.129–141;dostupnéaj on-line:http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2021/03/Moravcikova-M-ed-Sekul%C3%A1rny-stat.pdf

vspojeníčlánkov9i11Dohovoru.Slobodazdružovaniatotižpodporujeslobodnéapluralitnéprostredieavovývojiobčianskejspoločnostivlastneochraňujeajrôznemenšiny,ato politické, náboženské, kultúrne či iné menšiny.

Zčasovéhohľadiskadodatočne(vroku2009)bolivyňatézpôsobnostizákonaozdružovaníobčanov poľovníckezdruženia.Pôvodne(odroku1990)sanavznikazánikpoľovníckychzdruženívzťahovalzákonozdružovaníobčanovaprávaapovinnostipoľovníckychzdruženíaichčlenovboliupravenézákonomč.23/1962Zb.opoľovníctve. Vdôsledkunovéhozákonaopoľovníctve(z.č.274/2009Z.z.)sasamostaneupraviloprávnepostaveniepoľovníckychorganizáciíiSlovenskejpoľovníckejkomory.Napriektomuaj prezdružovanievpoľovníckychzdruženiachsauplatňujúzákladnézásadyslobodyzdružovania,ktorýmisúdobrovoľnosť,samosprávnyaautonómnycharakteraoddelenosťod štátu.PreSlovenskúpoľovníckukomorunaopakplatíto,čosatýkaverejnoprávnychkorporácií.

Z judikatúry:

RozhodnutieESĽP,LeCompte,VanLeuvenaDeMayerev.Belgicko,z23.6.1981,sťažnosť č.6878/75;7238/75,časti62-66: Združovanievkomoráchspovinnýmčlenstvomniejevyjadrenímprávaslobodnesazdružovať,chránenýmpodľačl.11Dohovoru.Slobodazdružovaťsasinýmisanevzťahujenazdruženiaverejnoprávnehocharakteru.Nevzťahujesanaverejnoprávneinštitúcie,ktorésúzriadenéštátom(zákonom)aštátnanepreniesolplnenieúlohnaúseku napríkladadministratívnomalebodisciplinárnom.Verejnoprávnekorporácietypuprofesijných komôrspovinnýmčlenstvomnemôžubrániťsvojimčlenom,abysizakladalirôzneiné,ajstavovské, alebo profesijné organizácie.

RozhodnutieESĽP,Chassagnouaostatnív.Francúzsko,z29.4.1999,sťažnostič.25088/94, č.28331/95ač.28443/95: Súkromnoprávnycharaktercieľavylučujespodrežimučl.11Dohovoru združovanievsubjektoch,ktorébolizaloženézvrchnostenskejpozícienositeľaverejnejmociaobdarenéadministratívnoučidisciplinárnouprávomocou,ktoráichintegrujedoštátnychštruktúr aumožňujeimpoužívaťpostupyverejnejmoci.(...)Pojemzdruženiemásvojautonómnydosah, lebokvalifikáciavovnútroštátnomprávejerelatívnouhodnotouapredstavujevýchodiskovýbod.

RozhodnutieESĽP,Sidiropoulosaostatnív.Grécko,z10.7.1998,sťažnosťč.26695/95: Slobodazdružovaniaprispievakvytváraniuzdravejobčianskejspoločnosti,pôsobínaochranu politických,náboženských,kultúrnychainýchmenšín,ktorýmzdružovaniepomáharozvíjaťsvoju identitu

RozhodnutieESĽP,HasanandChaushv.Bulharsko,z26.10.2000,sťažnosťč.30985/96: Od doby,kedynáboženskéspoločenstvámajúvnútorneorganizovanúštruktúru,musíbyťčl.9Dohovoruinterpretovanývzmyslečl.11Dohovoru,ktorý chrániinštitútzdružovaniaprotineoprávneným zásahomštátu.Autonómnaexistencianáboženských spoločenstievjenepostrádateľnáprepluralitu vdemokratickejspoločnosti,pretojejčlánok9poskytujeosobitnúochranu.Topriamozahŕňanielen organizáciukomunityakotakej,aleajvýkonprávanaslobodunáboženskéhovyznaniavšetkými aktívnymičlenmi Akbynebolorganizačnýživotkomunitychránenýčl.9Dohovoru,všetkyďalšie aspektyindividuálnejslobodynáboženskéhovyznaniabysastaliohrozenými. (...) Organizácianáboženskejkomunitypodľačl.9Dohovorumusíbyťinterpretovanávosvetlečl.11,ktorýchrániživot združeníprotineodôvodnenémuzásahuštátu.

RozhodnutieESĽP,MetropolitnácirkevBessarábieadalšív.Moldava,z13.12.2001, sťažnosťč.45701/99: Štátysúoprávnenéurčiť,čihnutiealebospoločenstvonevykonávaprizdanlivomdosahovanínáboženskýchcieľovčinnosti,ktorésúškodlivépreobyvateľstvoalebopreverejnúbezpečnosť.Jednýmzprostriedkovvýkonuprávaprejaviťsvojenáboženstvo,najmäpri kolektívnychnáboženskýchspoločenstvách,jeto,abymalimožnosťzaistiťsúdnuochranuspoločenstvu,ichčlenov,majetku.Načlánok9takmusíbyťnazeranénielenvsúvislostisčlánkom11, ale i s článkom 6 Dohovoru

RozhodnutieVeľkéhosenátuESĽP,Gorzelikv.Polsko,z17.2.2004,sťažnosťč.44158/98: Najdôležitejšímaspektomprávanasloboduzdružovaniajeto,žeobčaniabymalimaťmožnosť vytvoriťprávnickúosobuscieľomkolektívnekonaťvoblastiichvzájomnéhozáujmu.Spôsob, akýmvnútroštátnalegislatívachránisloboduzdružovaniaaspôsob,akýmštátneorgányaplikujú relevantnéustanoveniavpraxi,vypovedáorozvojidemokracievpríslušnejkrajine.Účasťobčanov nademokratickomprocesejedoveľkejmieryzabezpečenáprostredníctvomspolupatričnostiso spolkami, do ktorých sa môžu občania zapojiť a spolu navzájom presadzovať spoločné ciele.

RozhodnutieESĽP,TheUnitedMacedonianOrganisationIlindenandothersv.Bulharsko,z19.1.2006,sťažnosťč.59491/00: Združeniemáprávnusubjektivituodlišnúodsvojichčlenov,jesvojbytnýmsubjektom,nielenzoskupenímosôb.Nezískaniestatusuprávnickejosobyje obmedzením pre mnohé prípady, kedy sa to očakáva vo verejnom dianí.

NálezÚSSR,z9.9.1997,sp.zn.PL.ÚS8/96: Zakladanieobchodnýchspoločnostínemožno považovaťzavýkonzdružovacieho„politického“právavzmyslečl.29ods.1ústavy,alezákladného „hospodárskeho“ práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy

NálezÚSSR,zo4.9.2002,sp.zn.PL.ÚS6/01: Združovanievkomoráchspovinnýmčlenstvomniejezdružovanímvzmyslečl.11Dohovoruačl.29ÚstavySlovenskejrepubliky.Komory slobodnýchpovolaníniesúzdruženiamivzmyslečl.11Dohovoru,ktorýgarantujesloboduzdružovania,alesúpovažovanézasúčasťsústavyorgánovštátu.ZjudikatúryESĽP,resp.bývalejEurópskejkomisiepreľudsképráva(...)vyplýva,ženiekaždáprávnickáosobaustanovenápodľa vnútroštátnehoprávasamôžepovažovaťzapoškodenúvdôsledkuporušeniaprávpriznanýchdohovoromalebojehoprotokolmi.Taknapríkladkomoryslobodnýchpovolaní,akosúadvokátske, lekárskealebonotárskekomory,ustanovenépredpismiverejnéhoprávaalebonaichzáklade(zákonomaleborozhodnutímverejnéhoorgánu)zaúčelomkontrolyarozvíjaniatýchtopovolanípri plneníimzverenýchvýznamnýchverejnoprávnychfunkciínaochranuobčanov,niesúzdruženiamivzmyslečl.11Dohovoru,ktorýgarantujeprávonasloboduzdružovania,alesúsúdompovažovanézasúčasťsústavyorgánovštátu(pozrisťažnosťč.44319/98,rozhodnutiez3.apríla2001 a v ňom citované ďalšie rozhodnutia).

NálezÚSSR,z9.9.1997,sp.zn.PL.ÚS8/96: Zakladanieobchodnýchspoločností(...)nemožnopovažovaťzavýkonzdružovacieho„politického“právavzmyslečl.29ods.1ústavy(...),alezákladného„hospodárskeho“právapodnikaťauskutočňovaťpodnikateľskúčinnosťpodľačl.35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

NálezÚSSR,z3.2.2010,sp.zn.PL.ÚS10/08: Združovanievcirkváchnepožívaochranupodľačl.29ÚstavySlovenskejrepubliky.Združovanievcirkváchanáboženskýchspoločnostiachmá svoju osobitnú úpravu

§ 2

(1)Občaniamôžuzakladaťspolky,spoločnosti,zväzy,hnutia,klubyainéobčianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len „združenia“) a združovať sa v nich.

(2) Členmi združení môžu byť aj právnické osoby.

(3)Združeniasúprávnickýmiosobami.Doichpostaveniaačinnostimôžuštátneorgány zasahovať len v medziach zákona.

(4)Vojacivčinnejslužbenemôžuvytváraťodborovéorganizácieazdružovaťsavnich. RozsahoprávneníodborovýchorganizáciízdružujúcichpríslušníkovZborunárodnejbezpečnostiazborovnápravnejvýchovypriuplatňovaníaochraneichsociálnychzáujmov ustanoví osobitný zákon.

Súvisiace ustanovenia:

§ 1, § 6, § 16, § 9a, § 11a, § 16, § 17a

o združovaní občanov

Súvisiace právne predpisy a medzinárodné dohovory:

Čl.29,34,37,52,54ÚstavySR,čl.9a11Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd (ozn.č.209/1992Zb.),vyhl.MZVč.120/1976Zb.oMedzinárodnompakteoobčianskychapolitickýchprávachaoMedzinárodnompakteohospodárskych,sociálnychakultúrnychprávach,Európskasociálnacharta(revidovaná),ozn.č.273/2009Z. z.,úst.z.č.23/1991Zb.,ktorýmsauvádzaListinazákladnýchprávaslobôdakoústavnýzákonFederálnehozhromaždeniaČeskejaSlovenskej FederatívnejRepubliky,z.č.346/2018Z.z.oregistrimimovládnychneziskovýchorganizáciíaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,z.č.85/2005Z.z. opolitickýchstranáchapolitickýchhnutiach, z.č.301/2005Z.z.Trestnýporiadok,z.č.40/1964Zb.Občianskyzákonník,Dohovoroprávachdieťaťa(ozn.FMZVč.104/1991Zb.),Dohovoroprávachosôbsozdravotnýmpostihnutím(ozn.MZVSR č.317/2010Z.z.),DohovorMedzinárodnejorganizáciepráceoslobodezdružovaniaaochranepráva odborovosaorganizovať(ozn.FMZVč.489/1990Zb.),Dohovoroprávachdieťaťa(ozn.FMZV č.104/1991Zb.),z.č.311/2001Z.z.Zákonníkpráce,z.č.2/1991Zb.okolektívnomvyjednávaní, z.č.36/2005Z.z.orodine,z.č.73/1998Z.z.oštátnejslužbepríslušníkovPolicajnéhozboru,Slovenskejinformačnejslužby,Zboruväzenskejajustičnej strážeSlovenskejrepublikyaŽeležničnejpolície, zákonč.281/2015Z.z.oštátnejslužbeprofesionálnychvojakovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,zákonč.378/2015Z.z.odobrovoľnejvojenskejprípraveaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,úst.z.č.227/2002Z.z.obezpečnostištátuvčasevojny,vojnovéhostavu,výnimočnéhostavuanúdzovéhostavu,zákonč.103/2007Z.z.otrojstrannýchkonzultáciáchnaceloštátnejúrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite)

Z literatúry:

Gajdošová,M.: Združeniaaslobodazdružovania.Bratislava:C.H.Beck,2019(2.vyd.); Jurčová,M.: Zastúpenie.In: Števček,M.,Dulak,A.,Bajánková,J.,FečíkM.,Sedlačko,F.,Tomašovič,M.akol.: Občianskyzákonník.Komentár.I.zv.Praha:C.H.Beck,2019,§22–§33b; Gajdošová,M.: Odborovéorganizácieakoosobitnésubjektyslobodyzdružovaniaaichaktuálnevýzvy.In:Justičnárevue. Roč.70,č.5(2018),s.574–585; Orosz,L.: Právnickéosobyakosubjektyzákladnýchprávaslobôd. Právnyobzor,87,2004,č.5; Drgonec,J.: ZákladnéprávaaslobodypodľaÚstavySlovenskejrepubliky,zv.I.Bratislava:MANZ,1977, Svák,J.akol.: RozsudkyVeľkejkomoryEurópskehosúdupre ľudsképráva(kompletnévydanie).Bratislava:EuroKódex,2006; Svák,J.: Komentárkčl.54.In: Orosz,L.–Svák,J.akol.: ÚstavaSlovenskejrepubliky.Komentár.ZväzokI.Bratislava:WoltersKluwerSRs.r.o.,2021,s.729-735; Molek,P.: Politickápráva.Praha:WoltersKluwer,2014; Csach,K.: Členorgánuakozamestnanec–obchodnoprávneodpovedenapracovnoprávneotázky?In:Križan, V.(ed.):OPUSLAUDATARTIFICEM.Poctaprof.JUDr.HeleneBarancovej,DrSc.,Trnava:Právnická fakultaTrnavskejuniverzity,2019,s.101–113; Štefko,M.: Pseudo-odborováorganizaceaobrana protiní.In:Križan,V.(ed.):OPUSLAUDATARTIFICEM.Poctaprof.JUDr.HeleneBarancovej,DrSc., Trnava:PrávnickáfakultaTrnavskejuniverzity,2019,s.113–124,online:https://www.truni.sk/sites/default/files/uk/f000309.pdf; Barancová,H.etal.: Základnéprávaaslobodyvpracovnompráve.Plzeň:AlešČeněk,2012; Prusák,J.: Bratislava:Teóriapráva,VOPFUK,1995; Lazar,J.akol.: Občianskeprávohmotné1.Bratislava:Iurislibri,2018;Svobodasdružování.Přehledrozhodnutí azásadsvobodnéhosdružováníformulovanýchVýboremprosvobodusdružováníSprávnírady MOP,5.upravenévydání,2006(Mezinárodníúřadpráce,Ženeva),Českomoravskáfederaceodborových svazů, 2017

K § 2

Obsah výkladu

I.Členenie združení podľa zákona o združovaní občanov (k § 2 ods. 1)

II.Právo slobodne sa združovať patrí každej fyzickej osobe (k § 2 ods. 1)

III.Fyzické osoby a právo slobodne sa združovať v občianskych združeniach (k § 2 ods. 1)

IV.Právnické osoby a právo slobodne sa združovať v občianskych združeniach (k § 2 ods. 2)

V.Právo slobodne sa združovať v odborových organizáciách a organizáciách zamestnávateľov (k § 2 ods. 1 a 2)

VI.Obmedzenie vytvárať odborové organizácie pre niektoré profesie (k § 2 ods. 4)

VII.Právna subjektivita združení (k § 2 ods. 3)

VIII. Zásah do činnosti združení orgánmi štátu (k § 2 ods. 3)

I.Členenie združení podľa zákona o združovaní občanov (k § 2 ods. 1)

Zozákonaozdružovaníobčanovmožnopriamovyvodiťtridruhyčlenenízdružení.Po prvé,ideozdruženianedovolenéatieostatné,takzvanédovolené(porovnajkomentár k§4).Podruhé,idevzásadeočlenenienaobčianskezdruženia,odboryazdruženiatýchto združení(zväzyzúčastnenýchzdružení,pozrikomentárk§16).Potretie,združeniaaich organizačnéjednotkysvlastnouprávnousubjektivitou(pozrikomentárk§9aa§11a). Hocipreorganizačnéjednotkyobčianskychzdruženíiodborovvzásadeplatíprávnaúpravazdružení,ktorésiichzriaďujú,sútuosobitosti,prektoréjemožnéuviesťajtakétorozdelenie.

Členenienajednotlivédruhyprávnickýchosôb,ktorémôžuvznikaťnazákladezákona ozdružovaníobčanov,jeešteočosičlenitejšie.Zákonodarcavčaseformulovaniatohtozákonavychádzalzpluralitypomenovanítýchtotypovprávnickýchosôb,ajsohľadomnaich historickývývoj.Zaviedolpojmy,ktoréjepotrebnévykladaťextenzívne(občianskezdruženie, odborová organizácia, zväz), a legislatívnu skratku („združenie“).

Prvýmpojmomje občianskezdruženie,ktorézahŕňaspolky,spoločnosti,zväzy,hnutia,kluby,pričommožnopokračovaťvovýpočte,pretožespoločnesúzhrnutéako„ainé občianskezdruženia“.Pokračovaťtedamožnonapríklad:aliancie,združenia,asociácie atakďalej.Praxprinieslapostupnézjednotenievpoužívanítohtopojmu„občianskezdruženie“,dokoncasapostupnedostaloajdoinýchzákonnýchúprav.NapríkladTrestnýporiadokpočítasospoluprácouorgánovčinnýchvtrestnomkonanívzáujmevýchovnéhopôsobeniatrestnéhokonaniasozáujmovýmizdruženiamiobčanov,pričomzazáujmové združeniaobčanovsapretietoúčelyrozumejúnajmäobčianskezdruženia,odborovéorganizácie,kolektívspolupracovníkovaštátomuznanécirkvianáboženskéspoločnosti,no nie politické strany a hnutia (§ 4 ods. 1 a 2 Trestného poriadku).

Druhýmpojmomje odborováorganizácia.Tentopojemmožnopovažovaťzakvázilegislatívnuskratku,lebozákonsícev§2ods.1uvádzaprávozdružovaťsavodborovýchorganizáciách,nov§9a,§11aužspomínajednakodborovéorganizácie,jednakorganizáciezamestnávateľov,dokoncav§16uvádzazväzyodborovýchorganizáciíazväzyzamestnávateľov.Tieto subjektysatradičnespolunazývajúodbory,alevždysačlenianaorganizáciezdružujúcezamestnancovanaorganizáciezdružujúcezamestnávateľov.Odborováorganizáciaužzpovahy veciniejezdruženímajzamestnancov,ajzamestnávateľov,alevždyzastupujezáujmyjednej stranyvočidruhej.Pojemodborováorganizáciatakvtomtočlenenívyjadrujeorganizáciuzamestnancov.Vregistrimimovládnychorganizáciísavšakprivyznačení„cieľčinnosti“uvádza buďodborárskezdruženie,alebozamestnávateľskézdruženie.

Vspojenísozákonomoregistrimimovládnychneziskovýchorganizáciítrebauviesť,že tentozákonvypočítavamedzimimovládnymineziskovýmiorganizáciamiobčianskezdruženia, odborové organizácie a organizácie zamestnávateľov (§ 2 z. č. 346/2018 Z. z.).

Tretímpojmomje zväz alebotiežpodľa§16ods.4 zväzzúčastnenýchzdružení Vzhľadomnato,žemôžeísťbuďozväzobčianskychzdružení,zväzodborovýchorganizáciíaleboozväzorganizáciízamestnávateľovazákonsanevzťahujeprimerane,tiežich o združovaní občanov

možnopodradiťpodľacharakterumedziobčianskezdruženia,odborovéorganizácieaorganizácie zamestnávateľov.

Zákonnoulegislatívnouskratkouje„združenie“,ktorézahŕňavšetkyužuvedenézdruženia.Rozčlenenieustanovenízákonapodľatoho,čosavzťahujenaten-ktorýkonkrétny druhzdruženia,vyplývaz§9a,ktorývýslovnevymenúva,ktoréustanoveniasavzťahujú výslovnenaodborovéorganizácieaorganizáciezamestnávateľov,ktorésananevzťahujú obdobneaktorésananenevzťahujú.Obdobnúrozčleňovaciufunkciuplní§11aa§16,vo vzťahukichorganizačnýmjednotkámazväzom.Ztohovyplýva,žeostatnéustanovenia zákonasavzťahujúnavšetkyzdruženiapodľaichvnútornéhočlenenia(občianskezdruženia,odborovéorganizácie,organizáciezamestnávateľov,ichzväzy,dokoncaajichorganizačné jednotky).

Pretoajtentokomentárpoužívapojem„združenie“vnajvšeobecnejšomrámciaakje potrebnézvýrazniť,žeúpravajeodlišnáprejednotlivétypyprávnickýchosôb,uvádza konkrétnejšie pomenovanie.

Pluralitnévyjadreniev§2ods.1zabezpečuje,žejezachovanáúplnádobrovoľnosťpri zvolenísisvojhonázvu,čovzásadekomplikujeprehľadnosť,aledotváraslobodnýpriestor, ktorýjeslobodezdružovaniagarantovaný.Niejeprávnapovinnosť,abyzdruženievnázve aleboakododatokknázvuobsahovalo„občianskezdruženie“,„odborováorganizácia“, „organizáciazamestnávateľov“.Anipoužitieslova„zväz“vnázvenemusíznamenať,žeide ozväzzúčastnenýchzdružení.Nadruhejstrane,odroku2019užzdruženiejepovinnépoužívaťvúradnomstyku,vzmluvnýchvzťahochanasvojomwebovomsídle,akhomá zriadené, označenie právnej formy (porovnaj komentár k § 17a).

II.Právo slobodne sa združovať patrí každej fyzickej osobe (k § 2 ods. 1)

Napriektomu,že§2ods.1priznávaprávoslobodnesazdružovať„občanom“,dokonca ajzákonsanazýva„ozdružovaníobčanov“,právoslobodnesazdružovaťjeprávom „každého“.Historickýmvýkladommožnovychádzaťjednakzdôvodovejsprávyzákona, kdenavrhovateľzákonavysvetľoval,žetotoprávosapriznávakaždému.Vroku1991bolo právoslobodnesazdružovaťzakotvenévListinezákladnýchprávaslobôdapriznalosa každému(čl.20)anapokonÚstavaSRzroku1992vosvojejdruhejhlaveprávoslobodnesa združovaťrovnakopriznalaprekaždého(čl.29).Výkladovépravidlovústavepomáharozlišovaťsubjektyprávaslobôddruhejhlavyústavynaobčanov,cudzincovčikaždého.Podľa čl.52ÚstavySRsapoužitiepojmu„občan“vprvejadruhejhlaveviaženaštátnehoobčana Slovenskejrepubliky.Použitiepojmu„občan“vdovtedajšíchprávnychpredpisoch(tedaaj vzákoneozdružovaníobčanovzroku1990)sarozumeloako„každýčlovek“,akideoprávaaslobody,ktoréústavapriznávabezohľadunaštátneobčianstvo.Tútointerpretáciupriniesla už Listina základných práv a slobôd (čl. 42).

Slobodazdružovaťsavzdruženiachpatríkaždejfyzickejosobe ,štátnemuobčanovi Slovenskejrepubliky,osobesoštátnymobčianstvominéhoštátu,napokonajosobebezobčianstva.Každáfyzickáosobamôževykonávaťprávoslobodnesazdružovať,tedarozhodnúťsasinýmiazaložiťzdruženie,vstúpiťdoexistujúcehozdruženiaabyťčlenomzdruženia, vystúpiť zo združenia, či má právo rozhodnúť sa vôbec sa nezdružovať.

Ďalšiepodmienkypreprávofyzickýchosôbslobodnesazdružovaťvodborochpozrivýklad v bode III., V. a VI.

Napokonjepotrebnédodať,žeslobodazdružovaťsavpolitickýchstranáchahnutiach patríobčanomSlovenskejrepubliky,pričomzákonopolitickýchstranáchapolitických hnutiachneskôrrozšíriltotoprávoajpreobčanovčlenskéhoštátuEÚ.Ústavaazákonyurčujúnezlučiteľnosťvýkonuniektorýchfunkciíalebopovolanísčlenstvomvpolitickej

strane,napríkladsudca,sudcaústavnéhosúdu,verejnýochrancapráv,generálnyprokurátor,prokurátor,profesionálnyvojak,policajt,predsedaapodpredsedaNajvyššiehokontrolného úradu a iné.

III.Fyzické osoby a právo slobodne sa združovať v občianskych združeniach (k § 2 ods. 1)

PrávnaúpravaSlovenskejrepublikynemážiadneobmedzeniaprefyzickéosobyprevýkonprávaslobodnesazdružovať vobčianskychzdruženiach.Nietžiadnehozákonného obmedzujúcehokritéria,anizdôvoduveku,pohlavia,vzdelania,zastávanianiektorejfunkcie, povolania, náboženského vyznania, politického presvedčenia, ani z iného dôvodu.

Fyzickáosobamôžebyťprizaloženíajviacerýchobčianskychzdruženíamôžebyťčlenom viacerých občianskych združení.

Fyzickáosobasimôžerealizovaťprávoslobodnesazdružovaťvobčianskychzdruženiachnasledovnýmispôsobmi .Môžebyť:i)jednýmzozakladateľovobčianskehozdruženia,ii)členomprípravnéhovýboru,iii)členomobčianskehozdruženia,iv)členomorgánuobčianskehozdruženia,v)uchádzačomočlenstvoobčianskehozdruženia,vi)vzásade môžunastaťtiežsituácie,keďsiuplatňujesvojeprávavylúčenýalebobývalýčlenobčianskeho zruženia voči samotnému združeniu.

Obmedzeniespôsobilostinaprávneúkonyfyzickejosoby nemábezďalšiehovplyv navýkonprávaslobodnesazdružovať.Aksohľadomnarozumovúavôľovúvyspelosť,ako ajsohľadomnamieruschopnostiposúdiťdôsledkysvojhokonaniajepredpokladjehovyužitia,napríkladstaťsavkonkrétnomprípadečlenomobčianskehozdruženia,využívaťjeho aktivity,podieľaťsanajehočinnostiaorganizácii,nietprávnychprekážok.Zákonozdružovaníobčanovnepodmieňujespôsobilosťnaprávneúkonyvplnomrozsahuakopodmienkuvýkonuprávaslobodnesazdružovaťvobčianskychzdruženiach,notakútopodmienkumusiaspĺňaťosoby,ktorévystupujúvichmene,tedaštatutári.Taktiežtakouto osoboumusíbyťaspoňjedenčlenprípravnéhovýboru,prípadnesplnomocnenecprípravnéhovýboru(pozri§6).Spôsobilosťnaprávneúkonyaposudzovaniesamotnéhoúkonusa viaže na ustanovenie Občianskeho zákonníka. [30]

Právoslobodnesazdružovaťvobčianskychzdruženiachmajúaj deti.Potvrdzujetotiež Dohovoroprávachdieťaťa,ktorývčl.15priznávaprávodieťaťanasloboduzdružovania aslobodupokojnéhozhromažďovania.Prideťochsavyžadujesúčinnosťrodičov,prípadne inýchzanezodpovednýchosôb,atovmiere,vakejsapostupnedopĺňakapacitapatričnej spôsobilostidieťaťa,napríkladprihláškuzačlenaobčianskehozdruženiazadieťapodpíše jehozákonnýzástupca.Zákonnýmzástupcommaloletéhojerodič(obajarodičia).Zastupovaťmaloletéhotiežmôžeprípadnesúdomustanovenýporučníkaleboopatrovník. [31] Podmienkypreaktívneapasívnevolebnéprávodetíakočlenovvobčianskomzdružení,teda voliťdoorgánovalebozastávaťpozíciučlenaorgánu(mimoštatutára),akoajmierupodieľaniasanatvorberozhodnutíobčianskehozdruženiaalebotvorbepravidielzdruženia (voliť/hlasovať na členskej schôdzi) môžu upraviť stanovy.

[30]§38ods.1a2OZ:Neplatnýjeprávnyúkon,pokiaľten,ktohourobil,nemáspôsobilosťnaprávne úkony.Takistojeneplatnýprávnyúkonosobykonajúcejvduševnejporuche,ktorájurobínatento právny úkon neschopnou

[31]Napr.zastupovaniemaloletého–§28,§31,§39,§57a§60z.č.36/2005Z.z.orodine,ozastúpení všeobecneipodrobnejšieporovnaj: Lazar,J.akol.: Občianskeprávohmotné1.Bratislava:Iuris libri,2018,s.156,175anasl.a396anasl.; Jurčová,M.: Zastúpenie.In: Števček,M.,Dulak,A.,Bajánková,J.,FečíkM.,Sedlačko,F.,Tomašovič,M.akol.: Občianskyzákonník.Komentár.I.zv.Praha : C. H. Beck, 2019, s. 177 a nasl.

Právoslobodnesazdružovaťpatrífyzickýmosobám,atoaj bezohľadunaichzdravotné postihnutie.Dohovoroprávachosôbsozdravotnýmpostihnutím(čl.29)zaväzujeSlovenskú republikuzabezpečiť,abysaosobysozdravotnýmpostihnutímmohliúčinneaplnepodieľať napolitickomaverejnomživotenarovnakomzákladesostatnými.Slovenskárepublikasatiež zaviazala,žebude aktívnepodporovaťprostredie,vktoromsaosobysozdravotnýmpostihnutímmôžuúčinneaplnezúčastňovaťnariadeníverejnýchzáležitostí,atobezdiskriminácieana rovnakomzákladesostatnými,podnecovaťichúčasťnaverejnomživote,ato vrátaneúčasti vmimovládnychorganizáciáchazdruženiachzúčastňujúcichsanaverejnomapolitickomživotekrajinyaúčastinačinnostiasprávepolitickýchstrán,taktiežvrátane zriaďovaniaorganizácií osôbsozdravotnýmpostihnutímačlenstvavnichscieľomzastupovaťosobysozdravotnýmpostihnutímnamedzinárodnej,národnej,regionálnejamiestnejúrovni.

Obmedzeniaprefyzickéosoby–členovzdruženia–môžudefinovaťstanovyzdruženia –napríkladpodmienkazískanéhovzdelaniavurčitomodbore,profesijnéhopôsobeniavistejoblasti,určitejzáľuby,určitýchmentálnychschopnostíalebofyzickýchzručností,dosiahnutiaurčitéhovekualebourčitejtelesnejzdatnosti.Takátoexkluzivitabezďalšiehonepredstavujediskrimináciuinýchosôb.Občianskezdruženiesipodmienky,ktorémusí spĺňaťfyzickáosobaakočlenobčianskehozdruženia,určísamostatnevstanovách,ato sohľadomnazameraniesvojejčinnostiasohľadomnavôľuzakladateľovprispisovanístanov,prípadnevčaseexistencieobčianskehozdruženiasohľadomnavôľučlenovpriformulovaní zmeny stanov.

IV.Právnické osoby a právo slobodne sa združovať v občianskych združeniach (k § 2 ods. 2)

Právnickouosobourozumiemeorganizáciuosôbalebomajetku,ktorájevytvorenáza určitýmúčelomaktorejplatnéprávopriznávaprávnusubjektivitu,pričomzajejzákladné prvky sa považuje jej vnútorná organizácia, substrát a účel. [32]

Právoslobodnesazdružovaťpatríajprávnickýmosobám.[33] „Subjektamizákladných právaslobôdupravenýchvdruhejhlaveÚstavySlovenskejrepublikysúzásadnefyzickéosoby,(...)pričomústavaneobsahuježiadnešpeciálneustanovenie,zktoréhobybolomožné priamoapritomspoľahlivovyvodiťokruhzákladnýchprávaslobôd,ktorýmidisponujú(aj) právnickéosoby. “[34] ÚstavaSlovenskejrepublikyvkontexteprávaslobodnesazdružovať výslovnespomínaprávnickéosoby,atopolitickéstranyapolitickéhnutia,akoajspolky, spoločnostiainézdruženiaatietosúoddelené,respektívenezávisléodštátu.Právoslobodnesazdružovaťpatrípolitickýmstranámahnutiam,spolkom,spoločnostiamainýmzdruženiam,vrátaneodborovýchzdružení,atotoprávojeneodňateľné,nescudziteľné,nepremlčateľnéanezrušiteľné.Ústavazaručujeprávnickýmosobámlentiepráva,ktoréim výslovnepriznáva.Právnickýmosobámústavaposkytujeokremtohonepriamuochranu cezústavnéprincípyaústavouurčenépovinnostištátnychorgánov,ktorémusiaplniťvoči právnickým osobám.

Právoslobodnesazdružovaťvzdruženiachpatríobčianskymzdruženiam,odborovýmorganizáciámaorganizáciámzamestnávateľov,taktiežichorganizačnýmjednotkám

[32] Prusák, J.: Bratislava : Teória práva, VO PF UK, 1995, s. 282.

[33]Použitépodľa: Orosz,L.: Právnickéosobyakosubjektyzákladnýchprávaslobôd.Právnyobzor, 87,2004,č.5,s.418,vnadväznostina Drgonec,J.: ZákladnéprávaaslobodypodľaÚstavySlovenskej republiky, zv. I. Bratislava : MANZ, 1977, s. 37.

[34] Orosz,L.: Právnickéosobyakosubjektyzákladnýchprávaslobôd.Právnyobzor,87,2004,č.5, s. 416.

správnousubjektivitou,akoajzväzomzúčastnenýchzdružení,prostredníctvomktorýchsa slobodazdružovaniarealizuje.

Zákonozdružovaníobčanovuvádza,žeprávnickáosobamôžebyťčlenomzdruženia. Ztohovyplýva,žeprávnickáosobasamôžestaťčlenomužexistujúcehozdruženia,tedanemôžebyťzakladateľomzdruženia.Zcelkovéhokontextuzákonavšakprávnickáosobamôžebyť ajzakladateľomzdruženia,atovprípadezakladaniazväzovobčianskychzdružení,zväzovodborovýchorganizáciíalebozväzovorganizáciízamestnávateľov.Zväzyzdruženímajúsvojich zakladateľovičlenov–právnickéosoby,atojednotlivézdruženia(pozrikomentárk§16).

Zákonozdružovaníobčanovnešpecifikujetypprávnickejosoby,ktorásamôžestaťčlenomzdruženia,pretovychádzajúczosmernicelogickéhovýkladu–nerozlišujeme,akprávnanormanerozlišuje.[35] Vzásade„takmervšetky“právnickéosobysamôžustaťčlenomobčianskehozdruženia,členomorganizáciezamestnávateľovsamôžestaťibaprávnickáosoba –zamestnávateľačlenomorganizáciezamestnancovsaprávnickáosobastaťnemôže.

Pretojepotrebnésasústrediťnato,akétypyprávnickýchosôbsamôžustaťčlenomobčianskehozdruženia,respektívektorénemôžu.Členomobčianskehozdruženiasanemôže staťštátaniorgánštátusprávnousubjektivitou(napríkladministerstváaostatnéústredné orgányštátnejsprávysúprávnickéosobypodľa§35ods.1z.č.575/2001Z.z.).Slobodu združovaniaštátgarantuje,pretonemôžebyťnanejúčastný.Právnickéosobyreprezentujúceštátnumocmusiaoperovaťlen vpriestoresecundumetintralegem,pretoichdobrovoľnáúčasťvdobrovoľnejsférezdružovanianiejemožná.Súčasťouslobodnéhozdružovania jepovinnosťštátuumožniťzdružovanieosobámachrániťhopredneprimeranýmizásahmi.Základnýzáväzokchrániťprávoslobodnesazdružovaťvzdruženiachjezáväzkom štátnejmoci.Štátnamociverejnámocnemôžezasahovaťdoslobodyzdružovania,ktorá patrí súkromným osobám.

Čosatýkasubjektovreprezentujúcichúzemnúalebozáujmovúsamosprávu,ichčlenstvovobčianskychzdruženiachjevzásademožné.Právnickéosobyvzásademôžubyťčlenom občianskeho združenia, ak to nevylučuje osobitný právny predpis.

Ďalšieobmedzeniaprečlenstvoprávnickýchosôbvobčianskomzdruženíužvyplývajú zo stanov združenia.

V.Právo slobodne sa združovať v odborových organizáciách a organizáciách zamestnávateľov (k § 2 ods. 1 a 2)

Právozdružovaťsa vodboroch máobmedzeniapodmienenécharakteromaúlohamitakýchtosubjektov,ktoréichodlišujúodobčianskychzdružení–(pozrikomentárk§6, §9a).Odborovéorganizácieaorganizáciezamestnávateľovsledujúdosahovaniehospodárskychasociálnychzáujmovsvojichčlenov,atovprvomprípadezáujmyzamestnancov, vdruhomprípadezáujmyzamestnávateľov.Dosahovaniehospodárskychasociálnychzáujmovsvojichčlenovvšakmôžunapĺňaťajobčianskezdruženia.Rozhodujúceje,čiide odosahovaniehospodárskychasociálnychzáujmovbuďvýlučnezamestnancov,alebovýlučnezamestnávateľov–vtedypôjdeoodborovéorganizácieaorganizáciezamestnávateľov.Vprípadeinakformulovanéhočlenstvapôjdeoobčianskezdruženie(uznesenieKS Praha, z 19.3.2003, sp. zn. 30 Co 116/2003).

Slobodaodborovéhozdružovaniaješpecifickoupodobouzdružovacejslobodya Molek upozorňujenajejakúsi„pridanúhodnotu“.Pridanouhodnotoujeslobodnýpriestorreguláciepracovnéhoživotaaslobodnékolektívnevyjednávaniesociálnychpartnerov.Čiže pridanouhodnotoujeochranazáujmovodborovozdruženýchzamestnancovakoproti

[35] Prusák, J.: Teória práva, Bratislava : VO PF UK, 1997, s. 297.

zamestnávateľom,takprotištátu,respektíveochranavyjednávaniačonajpriaznivejších podmienokvšetkýmtromvrcholomtrojuholníkahospodárskehoživotaspoločnostivpodobe konania tripartity sťaby orgánu sociálneho dialógu. [36]

Slobodazdružovaniavpracovnomprávemápodobuodborovéhozdružovania,ktorésa považujezazákladnýnástrojobranyhospodárskychasociálnychprávazáujmovzamestnancov.[37] Zákonníkpráceupravujeprávaapovinnostiodborovýchorganizácií,odborovýchorgánovazohľadňovanievýkonuodborovejfunkcie.Zákonokolektívnomvyjednávaníupravujeprávaapovinnostinielenodborovýchorganizácií,aleajprávaapovinnosti zamestnávateľovaorganizáciízamestnávateľovpridojednávaníkolektívnychzmlúvapodmienky štrajku a výluky.

Právoslobodnesazdružovaťvodborovýchorganizáciách patrífyzickýmosobám, ktorésúvpozíciizamestnancaalebopracovníkavykonávajúcehozávislúprácupresvojho zamestnávateľa.DohovorMedzinárodnejorganizáciepráceoslobodezdružovaniaaochraneprávaodborovosaorganizovaťpoužívapojmy„pracovníciazamestnávatelia“.Pojem „pracovník“ješiršínežpojem„zamestnanec“,nosanetýkaosôb,ktorésaunásoznačujú ako„samostatnezárobkovočinnéosoby“.Právoslobodnesazdružovaťvodborovýchorganizáciáchsatedanetýkavšetkýchosôb,ktorépracujú,aleviažesanaosoby,ktorévykonávajúzávislúprácu.Idepredovšetkýmofyzickéosoby,ktorésúvpracovnoprávnomvzťahu so zamestnávateľom, najmä v pracovnom pomere.

Keďženiejelegislatívneohraničenýokruhosôb,ktorésúoprávnenérealizovaťslobodu odborovosazdružovať,jemožnésempriradiťajďalšítyppracovníkov,atoosoby,ktorévykonávajúzávislúprácuprezamestnávateľanazákladedohôdoprácachvykonávaných mimopracovnéhopomeru.Ideodohoduovykonanípráce,dohoduopracovnejčinnosti adohoduobrigádnickejprácištudentov,ktorúuzatvárazamestnávateľsozamestnancom (§223ods.1Zákonníkapráce,ďalejajlenZP).VrámcičleneniaZákonníkaprácesúdohodyoprácachvykonávanýchmimopracovnéhopomeruvloženédodeviatejčastiav§223 ods.2jeurčené,ktoréďalšiečastiZákonníkaprácesananevzťahujú.Napriektomu,že tuniejeuvedenádesiatačasť(Kolektívnepracovnoprávnevzťahy),jemožnévztiahnuťsloboduodborovosazdružovaťajpretietoosoby.Hocisaprečlenovodborovejorganizácie predpokladáichdlhodobejšívzťahsozamestnávateľom,vočiktorémusausilujúvrámci odborovejorganizácieopresadeniesvojichhospodárskychasociálnychzáujmov,niejevylúčenéanikrátkodobépôsobenievpozíciičlenapočastrvaniaichzmluvnéhovzťahu.Určujúcimisúvtomtoprípadestanovyodborovejorganizácie.Akoargumentmôžeslúžiťpravidlo,podľaktorého„pracovníciazamestnávateliabezakéhokoľvekrozdielumajúprávo bezpredchádzajúcehoschváleniaustanovovaťorganizáciepodľavlastnejvoľby,akoajstať sačlenmitakýchorganizácií,atopodjedinoupodmienkou,žesapodriadiastanovámtýchto organizácií. “[38]

[36] Molek,P.: Politickápráva.Praha:WoltersKluwer,2014,s.399.Autorvychádzal(o.i.)zdielaJ.Kyselu,In: Wagnerová,E.,Šimíček,V.,Langášek,T.,Pospíšil,L.akol.: Listinazákladníchprávasvobod. Komentář. Praha : Wolters Kluwer, 2012, s. 595 – 596.

[37] Barancová,H.etal.: Základnéprávaaslobodyvpracovnompráve.Plzeň:AlešČeněk,2012,s.157. [38]Čl.2DohovoruMOPoslobodezdružovaniaaochraneprávaodborovosaorganizovať.Včeskejliteratúresamožnostretnúťsvýrazom,žeideo„právozaměstnancůazaměstnavatelů“,ktorésainterpretujeakozárukabezdiskriminácieakéhokoľvekdruhunazákladezamestnania,pohlavia,farby pleti,rasy,viery,štátnejpríslušnosti,politickéhonázoruatď.,nielenpracovníkomvsúkromnom sektorehospodárstva,aletiežverejnýmzamestnancomazamestnancomverejnýchslužieb.In: Svobodasdružování.PřehledrozhodnutíazásadsvobodnéhosdružováníformulovanýchVýboremprosvobodusdružováníSprávníradyMOP,5.upravenévydání,2006(Mezinárodníúřadpráce,Ženeva),Českomoravskáfederaceodborovýchsvazů,2017,s.67,Zborníkzroku1996,odst. 205 a prípad č. 1900, odst. 182.

Členomodborovejorganizácienemôžebyťprávnickáosoba.Napriektomu,žepodľa §2ods.2členmizdruženímôžubyťajprávnickéosoby,totoustanoveniesanevzťahujepre odborovéorganizácie.Zamestnancomaleboširšiepracovníkomtotižmôžebyťvýlučnefyzickáosoba.VyplývatozoZákonníkapráce: zamestnanecjefyzickáosoba,ktorávpracovnoprávnychvzťahoch,aaktoustanovujeosobitnýpredpis,ajvobdobnýchpracovnýchvzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu (§ 11 ods. 1 ZP).

Členstvo detívodborovýchorganizáciách možnoodvodiťodichspôsobilostimať vpracovnoprávnychvzťahochprávaapovinnostiakozamestnanecaodichspôsobilosti vlastnýmiprávnymiúkonminadobúdaťtietoprávaabraťnasebapovinnosti.Takátospôsobilosťvznikádňom,keďfyzickáosobadovŕšila15rokovveku,pričomdohodnutýdeňnástupudoprácenemôžebyťskôr,akomaloletýskončípovinnúškolskúdochádzku(§11 ods.2ZP).Teda,aksadieťadostanedopozíciezamestnanca,môžesatiežzdružovať v odborovej organizácii, ak to pripúšťajú stanovy.

Právoslobodnesazdružovaťvorganizáciáchzamestnávateľovpatrízamestnávateľom. PodľaZákonníkapráce: Zamestnávateľjeprávnickáosobaalebofyzickáosoba,ktorá zamestnávaaspoňjednufyzickúosobuvpracovnoprávnomvzťahu,aaktoustanovujeosobitnýpredpis,ajvobdobnýchpracovnýchvzťahoch.(...)Zamestnávateľomjeajorganizačnájednotkazamestnávateľa,aktoustanovujúosobitnépredpisyalebostanovypodľaosobitnéhopredpisu (§7ods. 1a2ZP).Členomorganizáciezamestnávateľovtedamôžebyť fyzická i právnická osoba, výlučne však spĺňajúca charakteristiku zamestnávateľa.

Preprávoslobodnesaodborovozdružovaťplatiazásady,ktorévyplývajúzrozhodovacej činnostiESĽPaktorésúzhrnutévrozhodnutí Vlahovv.Chorvátsko (sťažnosťč.31163/13, rozhodnutiez5.5.2022):

(i)vniektorýchprípadochjednotlivéprávapodľačl.11Dohovorusimôžuzaslúžiťrovnakú ochranu (napr. Sindicatul „Păstorul cel Bun“);

(ii)právovstúpiťdoodborov„naochranu[svojich]záujmov“nemožnovykladaťakovšeobecnéprávovstúpiťdoodborovpodľavlastnéhovýberu,bezohľadunaprávodotknutéhoodborovéhozväzurozhodovaťosvojomčlenstvevsúladesodborovýmipravidlami (Associated Society of Locomotive Engineers and Firemen – ASLEF);

(iii)článok11Dohovorunemožnovykladaťtak,žepovoľujeakýkoľvekdruhdonútenia voblastičlenstvavodboroch,pretožebytozasiahlodosamotnejpodstatyslobody, ktorúmázaručiť;nemožnonaosobuvyvíjaťnátlakscieľomprinútiťju,abyvstúpila doodborovalebobolavzdruženístými,ktorínezdieľajújejnázory(Young,James and Webster v. Spojené kráľovstvo);

(iv)osobitnesaposudzujúodboryakosúkromnéosoby(osobysúkromnéhopráva)oddelenéanezávisléodštátuaosobitne,akideoprípadytzv.closedshopagreement[39], kdesamôžuuplatniťinéúvahy(AssociatedSocietyofLocomotiveEngineersandFiremen – ASLEF);

(v)prigarantovaníslobodyodborovéhozdružovaniajepotrebnédosiahnuťrovnováhu, ktorázabezpečíspravodlivéariadnezaobchádzaniesmenšinamiazabrániakémukoľvekzneužitiudominantnéhopostavenia,štátmusíchrániťjednotlivcapredakýmkoľvekzneužitímdominantnéhopostaveniazostranyodborovýchorganizácií(Cheallv.Spojenékráľovstvo,Johanssenv.Nórsko,AssociatedSocietyofLocomotive Engineers and Firemen – ASLEF);

[39]„Closedshopagreement“jevzásadezmluvamedzizamestnávateľomaodborovouorganizáciou, vktorejsastanovuje,žezamestnávateľbudezamestnávaťlenpracovníkov,atočlenovkonkrétnej odborovejorganizácieatítopracovnícimôžuzostaťuzamestnávateľalendovtedy,kýmsúčlenmi odborovej organizácie, na ktorú sa dohoda vzťahuje.

(vi)kzneužitiudominantnéhopostaveniazostranyodborovejorganizáciemôžedôjsťnapríkladvtedy,akvylúčeniezodborovejorganizácieniejevsúladesvnútornýmipravidlamiodborovejorganizáciealeboaksútietopravidláúplneneprimeranéalebo svojvoľné,aleboakdôsledkyvylúčeniaalebovylúčeniavedúkmimoriadnymťažkostiam;kformezneužitiabymohlodôjsťajvprípadediskriminačnéhozaobchádzania, protiktorémuještátpovinnýprijaťskutočnéaúčinnéopatrenianaochranu(Danilenkov a ďalší v. Rusko);

(vii)odborováorganizáciamáprávokontrolovaťsvoječlenstvo,rozhodnúťoprijatíuchádzačaočlenstvo,aleboojehoodmietnutí;odborováorganizáciamôžeurčiť,ženebudeprijímaťďalšíchčlenov,alebonebudeprijímaťďalšíchčlenovaždonajbližšieho výročnéhozasadnutiapríslušnéhoorgánu,aktýmzároveňneporušízásadyuvedené sub (v) a (vi).

ZnedávnehorozhodnutiaESĽPvoveciStraumev.Lotyšsko(sťažnosťč.59402/14,rozhodnutiez2.6.2022)možnotiežvyhodnotiť,žepotrestanieodborovéhofunkcionárazaodborovúčinnosť–zakritikunazamestnávateľaadresovanúministerstvu–vkontexteďalšíchnižšieuvedenýchokolností,jeporušenímčl.11Dohovoruvosvetlečl.10Dohovoru. Vodborovomkontextejeprávonasloboduprejavuúzkospojenésprávomnaslobodu združovania.

Ťažiskomsťažnosti(Straumev.Lotyšsko)bolo,žesťažovateľka(paniStraume)akodispečerkaleteckejprevádzkyapredsedníčkaodborovéhozväzu,potom,čosaukázalo,že školenieinštruktorovleteckejprevádzkynebolo,vrozporesosľubmivedeniaspoločnosti, započítavanédopracovnejdoby,napísalavmeneodborovlistministerstvudopravy.Vliste (o.i.)uviedla,žekonanieleteckejspoločnostijeprotiprávne,porušujeprávazamestnancov amôžepotenciálneohroziťbezpečnosťletovejprevádzkyakvalituposkytovanýchslužieb. Potomspoločnosťvyzvaladispečerovnapodpísanielistu,žesúschopnízabezpečiťbezpečnosťletovejprevádzky,inakbudúprepustení.Spoločnosťsťažovateľkupostavilamimo službu,určitéobdobiejejnebolvyplácanýplat,napokonbolaprepustená.Sťažovateľkasa bránilapredsúdom,kdenanávrhleteckejspoločnosti(sohľadomnamožnéobavyverejnostivsúvislostisdodržovanímpravidielbezpečnostileteckejprevádzky)bolokonanie neverejné.Súdjejžalobenevyhovelstým,žesvojimitvrdeniamizbytočnevyvolalakrízu, čo spochybnilo jej schopnosť vykonávať pracovné povinnosti.

Keďžeťažiskomsporubolopotrestaniezavykonávanieodborovejčinnostiavnútroštátnesúdysvojvoľneodmietliodborárskyprvoksporu,ESĽPvecpreskúmalpodľačl.11vykladanéhovosvetlečl.10Dohovoru.ESĽPvyhodnotil,žezásahdoprávsťažovateľkymal právnyzáklad,prijatéopatreniamalilegitímnycieľchrániťprávainých,vtomtoprípadezamestnávateľapaniStraume.ESĽPzvážil,čivnútroštátneorgánydosiahlispravodlivúrovnováhumedziprávamisťažovateľkyajejzamestnávateľa.Bolodôležitézvážiťkontext, vktoromsavyhlásenieurobilo(vrátanetoho,čitvorilosúčasťlegitímnejodborovejčinnosti);povahuvýrokov(vrátanetoho,čibolihraniceprijateľnejkritikyprekročené);škodu, ktorávzniklazamestnávateľovialeboinýmosobám;akoajpovahuazávažnosťsankcií alebo iných následkov.

ESĽPkonštatoval,žebolopreukázané,žesťažovateľkapodpísalavyhlásenieakopredsedníčkaodborovejorganizácieažetobolojednoznačnesúčasťouodborovejčinnostitýkajúcejsaprácečlenov.ESĽPuviedol,ževnútroštátnesúdyneposúdili,čizáveryuvedené vlistemalidostatočnýskutkovýzáklad,atedačibolivskutočnostiprijateľnoukritikou. Taktiežneoveriliuvedenéskutočnosti,ktorébolizákladompretietozávery,namiestotoho lenoverili,čitvrdenépotenciálnedôsledkyužnastali.ESĽPuviedol,želistbolodborným posúdenímmožnýchdôsledkovzistenýchnedostatkov,ktorémalidostatočnýskutkovýzákladanemožnohopovažovaťzabezdôvodnýútoknaleteckúspoločnosť.Dôsledkypre

sťažovateľkubolimimoriadnetvrdéamohlibymaťodradzujúciúčinoknačlenovodborovejorganizácie.OkremtohoESĽPusúdil,žemnohézopatreníleteckejspoločnostibolijasnezameranénavyvíjanietlakunačlenovodborovejorganizácie.Opatreniaprijatévtomto prípadeneboliprimeranésledovanémulegitímnemucieľu,atedanebolinevyhnutné v demokratickej spoločnosti, čo je v rozpore s článkom 11 Dohovoru vo svetle článku 10. OkremtohoESĽPkonštatovalajporušeniečl.6Dohovoru(právonaspravodlivýproces).Dôvodombolo,žepojednávanievovecisamejvprvostupňovomkonaníboloneverejnévzáujme„účinnejšiehoaúspešnejšiehovýkonuspravodlivosti“,odvolacísúduviedol, ženeverejnépojednávaniebolo„nevyhnutnézdôvoduochranyštátnehotajomstvaalebo obchodnéhotajomstva“,pričomnajvyššísúdpreskúmalvecvpísomnomkonaní.ESĽPnemoholuzavrieť,ženeverejnékonaniebolonevyhnutnénaochranuuvedenýchverejných záujmov,pretoževnútroštátnesúdyneuviedlitietodôvodydosúvislostisoskutočnýmprípadom,najmäneskúmali,čiúdajnecitlivéinformácietýkajúcesabezpečnostiletovodôvodňovaliuzavretúsúdnusieň.ESĽProzhodol,žepotrebaverejnejkontrolybolaobzvlášť silnávtomtoprípadevzhľadomnapredmetkonania.Okremtohožiadnyzrozsudkovnebol vyhlásený verejne, ani neboli zverejnené ich úplné znenia.

VI.Obmedzenie vytvárať odborové organizácie pre niektoré profesie

(k § 2 ods. 4)

Ustanoveniezákonaozdružovaníobčanovobmedzujúceniektorépovolaniazpráva slobodnesazdružovaťvodborovýchorganizáciáchnadväzujenačl.11Dohovoru: (1)Každýmáprávonaslobodupokojnéhozhromažďovaniaanasloboduzdružovaťsasinými,včítaneprávazakladaťnaobranusvojichzáujmovodboryalebovstupovaťdonich.(2)Navýkontýchtoprávsanemôžuuvaliťžiadneobmedzeniaokremtých,ktoréustanovujezákon asúnevyhnutnévdemokratickejspoločnostivzáujmenárodnejbezpečnosti,verejnejbezpečnosti,predchádzanianepokojomazločinnosti,ochranyzdraviaalebomorálkyalebo ochranyprávaslobôdiných. Tentočlánoknebrániuvaleniuzákonnýchobmedzenínavýkon týchto práv príslušníkmi ozbrojených síl, polície a štátnej správy.

Podľačl.9ods.1DohovoruMedzinárodnejorganizáciepráceoslobodezdružovania aochraneprávaodborovosaorganizovať(ozn.FMZVč.489/1990Zb.), doakejmierybudú zárukyvyplývajúceztohtoDohovoruuplatnenévozbrojenýchsiláchavpolícii,ustanoví vnútroštátne zákonodarstvo.

VSlovenskejrepublikemajúosobitnúúpravupreodborovéorganizovanie policajti apríslušníciZboruväzenskejajustičnejstráže. Zákonsíceuvádzastarýaprekonanýnázov–príslušníciZborunárodnejbezpečnostiapríslušnícizborovnápravnejvýchovy,vsúčasnostiideopríslušníkovPolicajnéhozboruSlovenskejrepublikyapríslušníkovZboru väzenskejajustičnejstráže(ďalejajpríslušníkovZVJS).Zákonč.79/1992Zb.(predošlýzákonoZVJS)v§25ods.1uvádzal: Aksavinýchvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisoch hovoríoZborenápravnejvýchovySlovenskejrepublikyalebojehopríslušníkoch,rozumiesa týmZborväzenskejajustičnejstrážeSlovenskejrepublikyalebojehopríslušníci .Zákon č.4/2001Z.z.oZboreväzenskejajustičnejstrážeúpravuodborovéhoorganizovania príslušníkov ZVJS neobsahuje.

Zákonč.204/1991Zb.(predošlýzákonoPolicajnomzboreSR)v§70uvádzal: Aksa vinýchzákonochalebovšeobecnezáväznýchprávnychpredpisochhovoríoZborenárodnej bezpečnosti,Verejnejbezpečnostialeboopríslušníkochnárodnejbezpečnostialeboverejnej bezpečnosti,rozumiesatýmpolicajnýzboralebopolicajti .Zákonč.171/1993Z.z.oPolicajnom zbore odborové organizovanie príslušníkov Policajného zboru neupravuje.

Zákonč.73/1998Z.z.oštátnejslužbepríslušníkovPolicajnéhozboru,Slovenskejinformačnejslužby,ZboruväzenskejajustičnejstrážeSlovenskejrepublikyaŽelezničnej

polícieuvádzapodrobnejšiepravidlápreodborovéorganizovaniepríslušníkovPolicajného zboruapríslušníkovZboruväzenskejajustičnejstráže.Podľa§1ods.3z.č.73/1998Z.z.: PolicajtomsanaúčelytohtozákonarozumiepríslušníkPolicajnéhozboru,príslušníkinformačnejslužby,príslušníkbezpečnostnéhoúraduapríslušníkZboruväzenskejajustičnej stráže .Pretomožnojedenástučasťtohtozákona„Činnosťodborovýchorgánovvštátnej službe“(§225–§230)vztiahnuťajnapolicajtov,ajnapríslušníkovZVJS(tátočasťsaneuplatňujevNárodnombezpečnostnomúradeavSlovenskejinformačnejslužbe).Ajďalšie ustanoveniaz.č.73/1998Z.z.upravujúvzťahymedzislužobnýmúradomaodborovýmorgánom,odborovýmzväzom,odborovýmfunkcionárom(§41,§85,§135,§137).Zákonneuvádzaodborovúorganizáciu,uvádzavšakodborovýorgán,odborovýzväzaodborového funkcionára.Zároveňzákonodborovúčinnosťuvádzaakojednuzmožností(dôvodov), kdetiežplatízákazdiskriminácie,tedazásadarovnakéhozaobchádzaniasavzťahujeajna prípadnúodborovúorganizovanosťosôb–privstupedoštátnejslužbyiprivýkoneštátnej služby (§ 2a ods. 1).

Policajti(apríslušníciZVJS)majúprávozakladaťazdružovaťsavodboroch.Činnosť odborovýchorgánov,ktorévystupujúnaochranuprávaoprávnenýchzáujmovpolicajtov, jeosobitneupravená.Napríkladdočinnejzálohysazaradípolicajt,ktorýbolsjehosúhlasomdlhodobouvoľnenýnavýkonfunkcievodborovýchorgánoch[§41ods.1písm.c)], zaradeniejednotlivýchfunkciídoplatovýchtriedurčíministerpoprerokovaníspríslušným odborovýmzväzomvtabuľkáchzloženiaapočtovslužobnéhoúradu(§85ods.2).Služobnýúradjepovinnýumožňovaťpríslušnýmodborovýmorgánomvykonávaťkontroluplneniaúlohvoblastibezpečnostiaochranyzdraviaprivýkoneštátnejslužby,akoajzisťovaní okolnostíapríčinvznikuslužobnýchúrazovachorôbzpovolania[§135ods.2písm.f)].

Príslušnýodborovýorgánmáprávovykonávaťkontrolunadbezpečnosťouaochranou zdraviaprivýkoneštátnejslužbyapritommáprávokontrolovať,akonadriadenýplnísvoje povinnostivstarostlivostiobezpečnosťaochranuzraviaprivýkoneštátnejslužby(§137).

Služobnýúradjepovinnývopredprerokovaťspríslušnýmodborovýmorgánompodkladynasystemizáciunapríslušnýkalendárnyrok,návrhnaprevedenie,preloženiepolicajta nainúfunkciualeboprepusteniepolicajta,zásadykariérnehopostupuainédôležitéskutočnosti(§225).Osobitnesúchránenípolicajti,ktorívykonávajúfunkciuvodborovomorgáne(§226–§227).Právneupravenésúajaktivitynadriadenýchaodborovýchorgánov, ktorépredstavujúsúčinnosťaformyjejuskutočnenia(§228).Zákontiežposkytujemožnosťuzatváraťkolektívnezmluvy.Nazabezpečenieoprávnenýchzáujmovapotriebpolicajtov,nazlepšeniepodmienokvýkonuštátnejslužby,zdravotných,sociálnychakultúrnychpodmienokvrátanepodmienoknavyužívanievoľnéhočasujemožnéuzatvárať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa a podnikové kolektívne zmluvy (§ 229).

Policajti(ajpríslušníciZVJS)nemajúobmedzeniazdružovaťsavobčianskychzdruženiach.Existenciuzáujmovýchzdruženípolicajtovzákonpredpokladá.Zákondokoncaza výkonštátnejslužbypolicajtapovažujeajčinnosťvykonávanúpreslužobnýúradnapodnetzáujmovéhozdruženiapolicajtov , prípadneajčinnosťvykonávanúpreslužobnýúrad zvlastnejiniciatívy,aknaňupolicajtnepotrebujeosobitnéoprávneniealeboakjunevykonáva proti výslovnému zákazu nadriadeného (§ 188a ods. 2).

Policajt (anipríslušníkZVJS)nemôžebyťčlenompolitickejstranyalebohnutia,anivyvíjať činnosť v ich prospech [§ 14 ods. 1 písm. g), § 33a ods. 7 písm. e), § 48 ods. 5]. [40]

SpomedzievidovanýchodborovýchorganizáciímožnouviesťOdborovýzväzpolície vSlovenskejrepublike(ajehoorganizačnéjednotky),Novýodborovýzväzpolície(NOZP)

[40]Pozriaj: Svák,J.: Komentárkčl.54.In: Orosz,L.–Svák,J.akol.: ÚstavaSlovenskejrepubliky.Komentár. Zväzok I. Bratislava : Wolters Kluwer SR s.r.o., 2021, s. 734.

aKonfederáciuslovenskýchpolicajnýchodborov.VSlovenskejrepublikepôsobíajOdborový zväz Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Vojaci včinnejslužbepodľazákonaozdružovaníobčanovnemôžuvytváraťodborové organizácieazdružovaťsavnich.Totoobmedzeniejesúčasťouprávnejúpravytýkajúcejsa postaveniaosôbvykonávajúcichpovolanieso„štátnouzbraňouvruke“.Monopolštátuna použitiesilyanaochranufungovaniavšetkýchfunkciíštátujegarantovanýajtakýmitoobmedzeniamiadresovanýmivojakom.Profesionálnyvojak(vojačka)jefyzickáosoba,ktorá vykonávaštátnuslužbuvslužobnompomerekSlovenskejrepublike.Domožnostívojakov združovaťsavšakzasiahlaostatnánovelazákonaoštátnejslužbeprofesionálnychvojakov. Profesionálnivojaci majúzákonomč.281/2015Z.z.oštátnejslužbeprofesionálnych vojakovobmedzenývýkonniektorýchpolitickýchpráv.Obmedzenievýkonuniektorých politickýchprávvojakovjehistorickystabilnousúčasťouprávnehoporiadku(napríkladurčovalatakajpredošláúprava–§11zákonač.346/2005Z.z.oštátnejslužbeprofesionálnychvojakovozbrojenýchsílSlovenskejrepublikyaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,§6zákonač.370/1997Z.z.ovojenskejslužbe).Petičnéprávoprofesionálnych vojakovvoveciachštátnejslužbysaobmedzujenaindividuálnežiadosti,návrhyasťažnosti(§12ods.1).Profesionálnyvojakmázákazčlenstvavpolitickejstranealebohnutíazákazaktívnejúčastinazhromaždeniachorganizovanýchpolitickýmistranami(§12ods.2 a3).Profesionálnyvojaksanesmiezdružovaťvodborovýchorganizáciách,ktorépôsobia v ozbrojených silách, a na pracoviskách, kde vykonáva štátnu službu (§ 12 ods. 4).

Profesionálnivojacivšakmajúzákonompredpokladanýprepojenývzťahsoštátomprostredníctvom„svojichprofesijných“združení(organizácií).Podstatnánovelazákonaoštátnejslužbeprofesionálnychvojakovsúčinnosťouod1.1.2023(zákon.č.420/2022Z.z.) prinieslaniekoľkozmienohľadomochranyprávazáujmovprofesionálnychvojakov.Pôvodnemohlivýlučneobčianskezdruženiasprofesijnýmvzťahomkozbrojenýmsilámpredkladaťvedúcimslužobnýchúradovnávrhysúvisiacesodmeňovanímaďalšímipeňažnýmináležitosťami,sociálnymazdravotnýmzabezpečenímprofesionálnychvojakov,pričomna zabezpečenieoprávnenýchzáujmovapotriebprofesionálnychvojakov,nazlepšeniepodmienokvýkonuštátnejslužby,zdravotných,sociálnychakultúrnychpodmienokvrátane podmienoknavyužívanievoľnéhočasuuzatváralvedúcislužobnéhoúraduaštatutárnyorgántakéhoobčianskehozdruženiadohody(§120ods.7a8,vzneníúčinnomdo31.12.2022). Vsúčasnostijeužzákonomvýslovneurčenápovinnosťveliteľavytváraťpodmienkynazvyšovaniestarostlivostioprofesionálnychvojakovaichrodiny(§120ods.1písm.j).Prevytváraniepodmienoknazvyšovaniestarostlivostioprofesionálnychvojakovaichrodinymôže priamosMinisterstvomobranySlovenskejrepublikyuzatvoriťzmluvuospoluprácimimovládnaneziskováorganizácia,ktorejúdajesazapisujúdoregistramimovládnychneziskovýchorganizácií.Taksaprávneotvorilpriestorokremobčianskychzdruženíajprenadácie, neziskovéorganizácieposkytujúcevšeobecneprospešnéslužby,neinvestičnéfondy,organizáciesmedzinárodnýmprvkom,aleajpreodborovéorganizácie(§120ods.7zákona č.281/2015Z.z.,§2ods.2zákonač.346/2018Z.z.).Stakoutomimovládnouneziskovouorganizáciou,sktoroumáministerstvouzavretúzmluvu,môževeliteľaštatutárnyorgándanej organizácieuzavrieťdohodunazabezpečenieoprávnenýchzáujmovapotriebprofesionálnychvojakov,nazlepšeniepodmienokvýkonuštátnejslužby,zdravotných,sociálnych, kultúrnychpodmienokapodmienoknavyužívanievoľnéhočasu.Mimovládnanezisková organizáciasprofesijnýmvzťahomkozbrojenýmsilám,ktorámásministerstvomzmluvu, môžepredkladaťnávrhysúvisiacesodmeňovanímaďalšímipeňažnýmináležitosťami,sociálnymazdravotnýmzabezpečenímprofesionálnychvojakov.Okremtohoposilnenie právnejochranyprofesionálnychvojakovpriniesoltaktiežvdôsledkuuvedenejnovelyzakotvenýinštitútvojenskéhoombudsmana,ktorýosobitnýmspôsobomchránizákladné práva a slobody profesionálnych vojakov (§ 4a – § 4g, § 219 ods. 6).

VSlovenskejrepublikenapríkladpôsobíAsociáciaslovenskýchvojakov(odr.1991), K-KLUBprofesionálnychvojakovaobčianskychzamestnancovVVPLEŠŤ(odr.2001), Združeniepreuplatňovanieprávprofesionálnychvojakov–Právovojaka(odr.2009),[41] Zväz vojakov Slovenskej republiky (od r. 1992). [42]

Právnaúpravapoznáaj vojakadobrovoľnejvojenskejprípravy ,ktorýmještátnyobčanSlovenskejrepubliky,ktorémuvzniklabrannápovinnosťaleboktorýbrannúpovinnosť dobrovoľneprevzalaktorýnazákladedohodypodľazákonač.378/2015Z.z.odobrovoľnejvojenskejprípravevykonávadobrovoľnúvojenskúprípravu.Obmedzeniapolitických právvojakovdobrovoľnejvojenskejprípravysatýkajúpetičnéhoprávaazákazupropagáciečinnostipolitickýchstránalebopolitickýchhnutívovojenskýchútvarochavojenských zariadeniach (§ 5).

Napokontrebadodať,žesúčasťouhospodárskych,sociálnychakultúrnychprávjeokrem slobodyzdružovanianaochranusvojichhospodárskychasociálnychzáujmovajprávona štrajkatotosanepriznávasudcom,prokurátorom,príslušníkomozbrojenýchsílaozbrojenýchzborovapríslušníkomazamestnancomhasičskýchazáchrannýchzborov(čl.37ods.4 ačl.54ÚstavySR).

VII.Právna subjektivita združení (k § 2 ods. 3)

Občianskyzákonníkupravujezákladnúprávnuúpravuprávnickýchosôb.Právnické osobymajúspôsobilosťmaťprávaapovinnosti.Podľa§18ods.2OZprávnickýmiosobami súzdruženiafyzickýchaleboprávnickýchosôb,účelovézdruženiamajetku,jednotky územnejsamosprávyainésubjekty,oktorýchtoustanovujezákon.Združeniapodľazákonaozdružovaníobčanovsúzdruženiamifyzickýchaleboprávnickýchosôb,zároveňzákonozdružovaníobčanovichvýslovneoznačujezaprávnickéosoby.Združeniapodľa zákonaozdružovaníobčanovsúsamostatnéprávnickéosoby,vystupujúsamostatne vprávnychvzťahoch,atoprostredníctvomsvojhoštatutárnehoorgánualebovzastúpení nazákladeplnomocenstva.Združeniasúsamostatnouprávnickouosobouodokamihu vzniku do okamihu zániku (pozri komentár k § 6, § 9a, § 12, § 13).

Združeniejesamostatnouprávnickouosobou,neručízazáväzkysvojichčlenovačlenovianeručiazazáväzkyzdruženia.Združeniejezteoretickéhopohľaduzdruženímosôb, tedajezdruženímčlenov,pričomplatí,žečlenstvomôžezostaťpočasexistenciezdruženia bez zmeny, ale tiež sa môže obmieňať, aj celkom sa vymeniť.

Právnaformazdruženiajepovinnýmúdajomzapisovanýmvregistrimimovládnychneziskovýchorganizácií[§3ods.1písm.c)z.č.346/2018Z.z.],zapisujesa„občianskezdruženie,odborováorganizácia,organizáciazamestnávateľov“.Vsúčasnostisícevaplikáciiregistrajemožnévyhľadaťsubjekt,kdesaprijehoprávnejformeoznačujúvšetkytri možnostiprávnickejosobypodľazákonaozdružovaníobčanov.Jemožnéočakávať,žepostupnýmmenenímfunkcionalítregistrasaoddeliaajtietotritypyprávnickýchosôb,atoaj pre označenie právnej formy.

[41]MožnosťvyhľadávaniavevidenciiobčianskychzdruženínawebovomsídleMVSR,registermimovládnych neziskových organizácií; https://ives.minv.sk/rmno/

[42]„Zväzzdružujepoberateľovdávokvýsluhovéhozabezpečenia,vojnovýchveteránov,vojakovvovýslužbe,vojakovvzálohe,profesionálnychvojakov(ďalejlen„vojakov“),súčasnýchabývalýchzamestnancovrezortuobrany,rodinnýchpríslušníkovasympatizantov,ktorísúhlasiascieľmiačinnosťouZväzu(...).ZákladnouúlohouZväzujezlepšovaniepodmienokvýkonuštátnejslužby,zlepšovaniezdravotných,sociálnychakultúrnychpodmienokživota,obhajovanieoprávnenýchzáujmovapotrieb,vrátanepodmienoknavyužívanievoľnéhočasu,účinnáefektívnaochrana sociálnychpráv,spoločenských,kultúrnychašportovýchzáujmovvojakov“.webovésídlozväzu: https://zvazvojakov.sk/o-nas/ (náhľad 17.10.2022).

VIII.Zásah do činnosti združení orgánmi štátu (k § 2 ods. 3)

Ústavnázásadaoddelenostizdruženíodštátu(čl.29ods.4ÚstavySR)saprejavuje vmožnostizásahuštátnychorgánovdoichpostaveniaadoichčinnostivýlučnelenvmedziachzákona.Ideoprepojenienazákladnýprincíplegality,ktorývprávnomštáteumožňujeorgánomštátukonaťibanazákladeústavy,vjejmedziachavrozsahuaspôsobom, ktorýustanovízákon(čl.2ods.2ÚstavySR).Taktiežideoprepojenienaústavnúgaranciu právaslobodnesazdružovaťvzdruženiach,pričomjehovýkonmožnoobmedziťlenvprípadochustanovenýchzákonom,akjetovdemokratickejspoločnostinevyhnutnéprebezpečnosťštátu,naochranuverejnéhoporiadku,predchádzanietrestnýmčinomalebona ochranu práv a slobôd iných (čl. 29 ods. 3 Ústavy SR).

Vzásadezásahydoprávaslobodnesazdružovaťzostranyštátumožnorozdeliťnaštyri oblasti.Poprvé,registrujúciorgánodmietneregistráciuzdruženia,podruhé,existujúce združenievyzve,abyupustiloodnedovolenejčinnosti,potretie,registrujúciorgánzdruženierozpustí(resp.súdvtrestnomkonanírozhodneojehozrušení)apoštvrté,súdmôžezasiahnuťdovnútornéhoprostrediazdruženiavrámcisúdnehosporuvovnútrizruženia.Ustanovenie§2ods.3(druháveta)zákonaozdružovaníobčanovsatýkavýslovnezásahovdo postaveniaačinnostiexistujúcehozdruženia,ktorékaždéjednomusímaťoporuvzákone. Vmimoriadnychsituáciáchprávnaúpravapočítaajsozásahomdoslobodyzdružovania,atopodľaústavnéhozákonač.227/2002Z.z.obezpečnostištátuvčasevojny,vojnovéhostavu,výnimočnéhostavuanúdzovéhostavu.Podľačl.2ods.3písm.m)včasevojny možnovnevyhnutnomrozsahuananevyhnutnýčasvzávislostiodpriebehuudalostíobmedziťzákladnéprávaaslobodyauložiťpovinnostinacelomúzemíSlovenskejrepubliky alebonajejčasti,atonajviacvtomtorozsahu:obmedziťprávoslobodnesazdružovaťaobmedziťalebozakázaťčinnosťspolkovainýchobčianskychzdružení,politickýchstránapolitickýchhnutíaodborovýchorganizácií.Obdobneajvčasevojnovéhostavu,podľačl.3 ods.3písm.m),vtedyvšakvrozsahu:obmedziťprávoslobodnesazdružovaťaobmedziť činnosť spolkov a iných občianskych združení.

Z judikatúry:

ESĽP,Sidiropoulosv.Grécko,sťažnosťč.26695/95,rozhodnutiez10.7.1998: Právozakladaťzdruženiajeneoddeliteľnousúčasťouprávazakotvenéhovčl.11Dohovoru.Možnosťzakladať právnesubjektynaspoločnépresadzovaniezáujmovjejednýmznajdôležitejšíchaspektovpráva slobodnesazdružovať,bezktoréhobytotoprávobolozbavenéakéhokoľvekobsahu.Spôsob,akým národnáprávnaúpravavnímatútosloboduaakojuorgányaplikujú,svedčíomierevyspelostidemokracie v danom štáte.

ESĽP,Gorzelikv.Polsko,sťažnosťč.44158/98,rozhodnutieveľkéhosenátuz17.2.2004: Akorgányštátuodmietnuudeliťprávnystatuszdruženiujednotlivcov,ideozásahdoichpráva slobodne sa združovať.

ESĽP,Sigurdura.Sigurjónssonv.Island,sťažnosťč.16130/90,rozhodnutiez30.6.1993: Ideoprávozakladaťzdruženiaakoorganizáciesúkromnéhopráva,ktorévzniklinazákladesúkromnoprávnychpredpisovamajúplnúautonómiuprivydávanírozhodnutíaprisprávesvojich vnútorných vecí.

ESĽP,Maestriv.Taliansko,sťažnosťč.39748/98,rozhodnutiezo17.2.2004: Udelenímdisciplinárnehoopatreniasudcovizačlenstvovslobodomurárskejlóžidošlokzásahudoprávasudcu slobodnesazdružovať(čl.11),nakoľkodošlokzásahudopráva,ktorýnebolstanovenýzákonom, nakoľkozrelevantnýchpredpisovnebolozrejmé,žebyúčasťvslobodomurárskejlóžibolavkaždomprípadepriestupkom,tedatietopredpisynebolinatoľkojasné,abysudcamoholpredvídať hrozbu disciplinárnej sankcie.

ESĽP,Communautégenevoised´actionsyndicale(CGAS)v.Švajčiarsko,sťažnosť č.21881/20,rozhodnutiez15.3.2022: Jeporušenímčl.11Dohovoru,akštátzakáževšetky

súkromnéiverejnézhromaždenia,azabránitakzorganizovaniutradičnýchprvomájovýchosláv 1.5.2020združeniu,ktoréhoposlanímjeochranazáujmovzamestnancovnajmävoblastiodborovýchprávademokratickýchslobôd,zaúčelomzabráneniašíreniakoronavírusu,akporušenietohtozákazujetrestnýmčinom,zaktorýmôžebyťuloženýtrestodňatiaslobodydotrochrokovčipeňažnýtrest,pričomobmedzeniatrvalirelatívnedlhéobdobie(od1.6.2020bolipovolené zhromaždeniado30osôbaod1.9.2020bolipovolenézhromaždeniado1000osôb),apričomFederálnynajvyššísúdvyslovil,žesúdyniesúpríslušnéposúdiťprimeranosťzákazuzhromaždenia apreskúmaťsúladvládnehonariadeniasústavnýmporiadkom,azároveňvzhľadomnacelosvetovúkrízuvoblastiverejnéhozdraviasaŠvajčiarskonemohloodvolaťnačl.15Dohovoru,ktorý umožňujezmluvnémuštátuprijaťurčitéopatreniaodchyľujúcesaodjehozáväzkovvyplývajúcich zdohovoruvčasevojnyaleboinejmimoriadnejsituácieohrozujúcejživotnároda.Pretosaodneho vyžadovalo,abydodržiavaloDohovorpodľačl.1avplnejmieredodržiavalopožiadavkyčl.11 vrámcivrámcipriestorunavoľnúúvahu.Navyšeprístupnapracoviská,akosútovárneakancelárie,bolnaďalejmožnýaajobsadenýstovkamiľudí,pritomorganizovaniepodujatianaverejnom priestranstvenebolopovolenéanivprípadedodržaniaverejnozdravotníckychprotokolov.Všeobecnéopatrenietohtodruhusivyžadovalosilnéodôvodnenieavyžadovalosiobzvlášťdôkladnú kontroluzostranysúdovoprávnenýchzvažovaťdotknutézáujmy.Ajzapredpokladu,žebytakýto dôvodexistoval-konkrétnepotrebaúčinneriešiťcelosvetovúpandémiuCOVID-19-,zpreskúmaniavyčerpaniavnútroštátnychopravnýchprostriedkovESĽPvyplynulo,žesúdyvrátaneSpolkovéhonajvyššiehosúdužiadnutakútokontrolunevykonali.Podľavnútroštátnehopráva–vdanom čase,vzhľadomnacelkovúverejno-zdravotnúapolitickúsituáciunemalozdruženiesťažovateľa účinnýavpraxidostupnýprostriedoknápravy,ktorýmbysamohlosťažovaťnaporušeniečl.11 Dohovoru.ZatiaľčofederálnenariadeniabyzanormálnychokolnostímohlibyťpredmetomprejudiciálnehorozhodnutiaoústavnostizostranySpolkovéhonajvyššiehosúdu,atoajvprípadeabsencieaktuálnehozáujmu,tentosúdzaveľmišpecifickýchokolnostívšeobecnéholockdown-uvyhlásenéhoSpolkovouradouvrámciúsiliaoriešenieproblémuCOVID-19,neskúmalžiadosti osloboduzhromažďovaniavovecisamejaneposudzovalsúladnariadeniaO.2COVID-19sústavou.Zatakýchtookolnostívšaknezávisláaúčinnásúdnakontrolaopatreníprijatýchvýkonnou mocoubolaotodôležitejšia.(Rozhodnutieboloprijatéväčšinou4:3hlasov.Dňa5.9.2022bolavec postúpená Veľkej komore na základe žiadosti švajčiarskej vlády.)

ESĽP,Straumev.Lotyšsko,sťažnosťč.59402/14,rozhodnutiez2.6.2022: Vodborovom kontextejeprávonasloboduprejavuúzkospojenésprávomnasloboduzdružovania.Potrestanie zavykonávanieodborovejčinnosti(kritikazamestnávateľaadresovanáodborovoufunkcionárkoupríslušnémuministerstvuanáslednéprepusteniezozamestnaniaodborovejfunkcionárky)je potrebnéskúmaťakozásahdoslobodyzdružovania(odborovéhozdružovaniapodľačl.11)vo svetlečlánku10(slobodaprejavu).Jepotrebnéskúmať,čiideooprávnenúadôvodnú(prijateľnú) kritiku,čidôsledkyopatreniasúprimeranéačinemajúsilnýodradzujúciúčinokprečlenovodborovej organizácie.

UznesenieÚSSRz21.8.2007,sp.zn.III.ÚS205/07: Ustanoveniečl.29ods.1ústavy(právo slobodnesazdružovaťvspolkoch,spoločnostiachaleboinýchzdruženiach)zaväzuještátnu,resp. verejnú moc, aby nezasahovala do slobody združovania, ktorá patrí súkromným osobám .

NálezÚSSRz20.12.1995,sp.zn.PL.ÚS33/95: Podľačl.12.ods.1)ústavy:„Ľudiasúslobodníarovnívdôstojnostiivprávach.Základnéprávasúneodňateľné,nescudziteľné,nepremlčateľné,anezrušiteľné.“Prvouvetoučl.12ods.1ústavapriznávarovnaképrávavšetkýmľudskýmbytostiam.Vdruhejvetesagarantujevšetkýmsubjektompráva,žezákladnéprávaimnemožno odňať,scudziť,niesúpremlčateľné,aniimichnemožnozrušiť.Základnéprávaaslobody,ktoré podľaústavypatriaprávnickýmosobám,súchránenéspôsobomvymedzenýmvdruhejvetečl.12 ods. 1

NálezÚSSRz24.6.1998,sp.zn.PL.ÚS13/97: Ústavnýsúdvyslovilprávnynázor,žeústava zaručujeprávnickýmosobámlentiepráva,ktoréimvýslovnepriznáva.Právnickýmosobámposkytujeokremtohonepriamuochranucezústavnéprincípyaústavouurčenépovinnostištátnych orgánov, ktoré tieto musia plniť aj vo voči právnickým osobám