JUDIKATÚRA
Mgr. Barbora Magočová
Vzor citácie: Podielové spoluvlastníctvo – Judikatúra/Magočová, B., Žilina: Poradca podnikateľa, spol. s r. o., 2025, 548 s.
„Spravodlivosť je pevná a trvalá vôľa priznávať každému, čo mu právom patrí.“
Ulpianus Domitius
Podielové spoluvlastníctvo – Judikatúra
Judikatúru zostavila: Mgr. Barbora Magočová
Žilina: Poradca podnikateľa, spol. s r. o., júl 2025. 548 s.
ISBN 978-80-8186-248-9
Predhovor
Podielové spoluvlastníctvo predstavuje majetkový režim, ktorý často vzniká za špecifických okolností. Značná časť jeho prípadov je založená v dôsledku dedičskej postupnosti – spolumajiteľmi určitého majetku sa teda bežne stávajú aj osoby, ktoré môžu mať veľmi rozdielne názory na to, ako by sa mala spoločná vec využiť.
Už vyššie uvedené predznačuje, že spoluvlastníctvo (na rozdiel od tzv. výlučného vlastníctva) generuje až dva osobitné okruhy práv a povinností. Prvý z nich je reprezentovaný právnym postavením spoluvlastníkov voči tretím osobám; druhý (a v praxi neraz omnoho komplikovanejší) okruh sa týka vzájomných vzťahov spoluvlastníkov.
Základ právnej úpravy podielového spoluvlastníctva tvorí len zopár paragrafov Občianskeho zákonníka. Možno aj to je dôvodom, prečo sú súdne spory medzi podielovými spoluvlastníkmi pomerne frekventované. Okrem konaní o jeho zrušenie a vyporiadanie patria k tým najobvyklejším napríklad spory ohľadom užívania či zhodnocovania spoločnej veci alebo konania, v ktorých sú uplatňované nároky zo zákonného predkupného práva spoluvlastníkov.
Táto publikácia si kladie za cieľ poskytnúť prehľad o slovenskej a českej judikatúre týkajúcej sa otázok, ktoré sú v súvislosti s podielovým spoluvlastníctvom posudzované najčastejšie. Obsahuje až 150 rozhodnutí usporiadaných do jednotlivých tematických okruhov.
Informácie obsiahnuté v knihe využijú nielen advokáti, sudcovia, notári či exekútori, ale aj ďalší odborníci, ktorí sa v rámci svojej profesie venujú správe majetku alebo realitnej agende. Vďaka redakčnej úprave rozhodnutí a prehľadne vyextrahovaným právnym vetám umiestneným v úvode každého spracovaného judikátu sa však môže stať cenným zdrojom rýchlo dostupných informácií aj pre bežných ľudí, ktorí sa snažia nájsť odpoveď na konkrétny problém spojený s podielovým spoluvlastníctvom.
autorka
O autorke
Mgr. Barbora Magočová
Vysokoškolské štúdium absolvovala na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Od jeho ukončenia pôsobí v oblasti advokácie. Venuje sa najmä poskytovaniu služieb v rámci súkromnoprávnych odvetví; jej špecializáciou je občianske právo, obchodné právo, rodinné právo a súvisiaca zmluvná a súdna agenda. Popri vykonávaní právnej praxe rozvíja aj publikačnú činnosť; okrem odbornejších textov píše aj články vysvetľujúce právnu problematiku širšej verejnosti. V knižnej podobe vyšli jej publikácie Trovy súdneho konania – Judikatúra (2021), Povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel – Judikatúra (2024), Odmeny a náhrady advokátov – Judikatúra (2024), Súdne poplatky – Judikatúra (2025) a Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – Judikatúra (2025).
1 PODIELOVÉ SPOLUVLASTNÍCTVO A VZÁJOMNÉ VZŤAHY MEDZI SPOLUVLASTNÍKMI
1.1 Vznik podielového spoluvlastníctva
1 Poskytnutie peňažných prostriedkov na nadobudnutie nehnuteľnosti nezakladá právo na nadobudnutie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
2 Dohoda o založení spoluvlastníctva nemusí byť písomná, ale musí byť dostatočne určitá
3 Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k novovytvorenej stavbe nie
4 K vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe vytvorenej na zákazku na základe
5 Zriadenie vecného bremena k stavbe postavenej spoločnou činnosťou oprávneného a povinného z vecného bremena ako simulovaný právny úkon zastierajúci
6 K otázke vzniku podielového spoluvlastníctva k novovytvorenému pozemku v procese pozemkových
7 K možnosti vzniku podielového spoluvlastníctva k stene oddeľujúcej susediace stavby rôznych vlastníkov podľa historicky účinných právnych úprav
1.2 Právna povaha a obsah vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na veci
8 V prípade spoluvlastníckeho podielu ide o tzv. ideálny podiel, nie o podiel na reálne vydelenej časti veci 23
9 NS ČR na rozdiel od NS ČR, sp. zn. 26 Cdo 2867/2006: Právo na ochranu obydlia a súkromia má prednosť pred právom spoluvlastníka na užívanie spoločnej veci
10 NS ČR na rozdiel od NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 863/2004: Ak väčšina spoluvlastníkov rozhodne tak, že menšinový spoluvlastník nemá vec užívať, dá sa na tomto základe domáhať vypratania bytu 28
1.3 Hradenie nákladov vynaložených na spoločnú vec a nákladov súvisiacich s jej užívaním
11 K náhrade pomernej časti poplatkov za služby súvisiace s užívaním nehnuteľnosti, ak spoluvlastník v určitom období nehnuteľnosť neužíval ..... 31
12 K nároku na náhradu investícií do spoločnej nehnuteľnosti rodičov a detí vynaložených rodičom v dobe, keď boli deti maloleté .........................
13 K vymedzeniu nákladov nevyhnutných na opravu alebo údržbu spoločnej veci a prieskumná činnosť dovolacieho súdu k tejto otázke ........... 39
14 K premlčaniu práva na náhradu investícií do spoločnej veci .........................
15 K možnosti spoluvlastníka žiadať úhradu podielu na poistnom, ak dal spoločnú vec poistiť bez toho, aby o tom druhého spoluvlastníka informoval ..........................................................................
16 Použitie zisku z nájmu spoločnej veci na jej opravu podľa dohody spoluvlastníkov a možnosť žiadať bezdôvodné obohatenie po prevode podielu jedného z nich ...............................................................................
1.4 K dohode o úprave užívania spoločnej veci
17 Dohoda o úprave užívania spoločnej veci nemení ideálnu povahu spoluvlastníckeho podielu
18 K možnostiam úpravy užívania spoločnej veci dohodou ..............................
19 Ak je uzavretá dohoda o užívaní spoločnej veci, nemôže rozhodnúť o úprave užívania súd, ak nedôjde k zmene pomerov 65
20 Zmena v osobe spoluvlastníka nie je podstatnou zmenou pomerov odôvodňujúcou ukončenie trvania dohody o užívaní spoločnej veci
21 Príčinou ušlého zisku z dôvodu nemožnosti užívania veci v spoluvlastníctve určitým spôsobom nie sú prieťahy konania o jeho zrušení a vyporiadaní, ale absencia dohody o užívaní veci ................. 75
1.5 K oprávneniam spoluvlastníkov vyplývajúcich z vlastníctva spoluvlastníckeho podielu a k ich ochrane
22 Menšinovému spoluvlastníkovi musí byť poskytnutá možnosť vyjadriť svoj názor ohľadom hospodárenia s vecou aj napriek predpokladu, že bude prehlasovaný ............................................................ 78
23 K povoleniu užívania spoločnej veci tretej osobe v rozpore s § 139 ods. 2 ObčZ a k možnosti spoluvlastníka podať negatórnu žalobu bez ostatných spoluvlastníkov .......................................................................................... 82
24 Vyjadrenie spoluvlastníka v stavebnom konaní nemožno stotožňovať s procesom rozhodovania spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou ............................................................. 85
25 Petit žaloby o úpravu užívania veci v podielovom spoluvlastníctve podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka ................................................. 88
26 Postupom podľa § 139 ods. 2 ObčZ možno riešiť len jednorazovú nezhodu spoluvlastníkov; k možnosti spoluvlastníkov podať návrh na určenie správcu spoločnej veci 91
27 K (ne)možnosti obmedzenia užívacieho práva podielového spoluvlastníka k nehnuteľnosti v prípade násilia 95
28 Kritériá pre rozhodnutie súdu o úprave užívania veci v podielovom spoluvlastníctve ....................................................................................... 102
29 Úprava striedavého užívania spoločnej záhrady súdom je neúčelná; účelnejšie je vymedziť každému zo spoluvlastníkov časť záhrady, ktorú bude užívať
30 K vymedzeniu pojmu dôležitej zmeny veci z hľadiska možnosti prehlasovaných spoluvlastníkov žiadať o rozhodnutie podľa § 139 ods. 3 ObčZ
107
110
31 K možnosti menšinového spoluvlastníka domáhať sa zmeny rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou 118
32 K možnostiam petitu žaloby pri nezhode spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnosti vecou
120
33 Pasívna legitimácia podielového spoluvlastníka k vydaniu bezdôvodného obohatenia, ak prijal od nájomcu plnenie z neplatnej zmluvy o nájme nebytových priestorov v dome v podielovom spoluvlastníctve. Solidárne práva a záväzky a bezdôvodné obohatenie 125
34 Spoluvlastník veci môže podať žalobu na náhradu škody ohľadom spoločnej veci voči tretím osobám aj sám bez ostatných spoluvlastníkov 129
1.6 Užívanie spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu
35 Ak si jeden zo spoluvlastníkov prisvojí alebo spotrebuje bez súhlasu ostatných plody spoločnej veci, majú títo nárok na vydanie bezdôvodného
36 Povinnosť spoluvlastníka poskytnúť náhradu za užívanie spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu v prípade zamedzenia prístupu druhého spoluvlastníka do domu v spoluvlastníctve .................................. 134
37 Právny režim nároku na náhradu za užívanie spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu a jeho premlčanie ............................................ 137
38 Rozsah náhrady za užívanie veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu nemôže byť modifikovaný rozhodnutím ostatných spoluvlastníkov ........................................................................................
39 Náhrada za užívanie veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu nenáleží len z toho dôvodu, že z podielu nebol kvôli právam iných spoluvlastníkov dosiahnutý výnos podľa predstáv jeho majiteľa ......................................... 143
40 K náhrade za užívanie nad rámec podielu, ak väčšinový spoluvlastník rozhodne o nájme časti veci, časť užíva a nájomné je rozdeľované medzi spoluvlastníkov ........................................................................................ 146
41 K možnosti žiadať náhradu za užívanie rodinného domu nad rámec podielu, ak je dosť veľký na spoločné užívanie a spoluvlastník reálne neprejavil vôľu ho spoločne užívať ............................................................ 150
42 K výške bezdôvodného obohatenia z titulu užívania veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu ........................................................................ 155
43 Pre výšku náhrady za užívanie spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu nie je podstatná výška dohodnutá s inými spoluvlastníkmi ........................................................................... 159
44 K podielu na nájomnom za časť spoločnej nehnuteľnosti, ak spoluvlastník zároveň užíva jej časť presahujúcu veľkosť jeho podielu ............................ 161
45 Spôsob obrany spoluvlastníka proti rušeniu práva užívať spoločnú vec zo strany iného spoluvlastníka ............................................................ 163
46 K určeniu výšky náhrady za užívanie motorového vozidla nad rámec spoluvlastníckeho podielu 166
2 PODIELOVÉ SPOLUVLASTNÍCTVO A JEHO NÁSLEDKY VO
2.1 Zmena vlastníctva a právne dispozície súvisiace s vecou v podielovom spoluvlastníctve alebo so spoluvlastníckym podielom
47 Ak sa predáva nehnuteľnosť ako celok, nemusia byť v zmluve špecifikované spoluvlastnícke podiely predávajúcich .................................
48 Ak sa prevádzajú viaceré spoluvlastnícke podiely, právny režim každého podielu sa posudzuje samostatne
49 Zriadenie vecného bremena
50 K uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy, ktorej účelom je vyhľadanie kupca veci v podielovom spoluvlastníctve len niektorými spoluvlastníkmi ................................................................ 179
51 Spoluvlastnícky podiel ako predmet vydržania vlastníckeho práva
2.2 Zákonné predkupné právo k spoluvlastníckemu podielu
52 Zmysel zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov podľa Občianskeho zákonníka .................................................................. 183
53 Predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri darovaní 186
54 K odlišnému výkladu k otázke darovania spoluvlastníckeho podielu z pohľadu uplatnenia predkupného práva 188
55 Vklad spoluvlastníckeho podielu do základného imania a otázka porušenia predkupného práva .................................................................. 190
56 Ponukou využitia predkupného práva je povinný až do uplynutia lehoty k jej platnému prijatiu viazaný, nemôže ju odvolať .......................... 197
57 K prijatiu ponuky na odkúpenie podielu v súvislosti so zákonným predkupným právom dôjde až zaplatením kúpnej ceny ............................. 199
58 Odlišnosti zmluvných podmienok od ponuky realizovanej z dôvodu predkupného práva spoluvlastníka a otázka platnosti prevodu na 3. osobu ................................................................................. 201
59 Ponuka na realizáciu predkupného práva a viazanosť dedičov povinného spoluvlastníka takouto ponukou
60 K povinnosti znovu ponúknuť podiel ostatným spoluvlastníkom, ak sa už raz rozhodli predkupné právo nevyužiť
61 Ak podielový spoluvlastník v súvislosti s konkrétnou transakciou nechce využiť predkupné právo, neznamená to, že sa ho pro futuro úplne vzdal ..............................................................................................
62 K spôsobom konania spoluvlastníka, ktoré odôvodňujú záver, že nároky z predkupného práva nechce uplatňovať
63 Vzdanie sa predkupného práva v súvislosti s dohodou spoluvlastníkov o predaji veci tretej osobe platí, len ak sa predaj uskutoční v súlade s
64 K odlíšeniu ponuky odkúpenia podielu realizovanej z titulu predkupného práva a k návrhu dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva odkúpením podielu
65 K spôsobu uplatnenia relatívnej neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu porušenia predkupného práva
66 Predkupné právo a možnosť čiastočnej relatívnej neplatnosti; opätovné uplatnenie predkupného práva po vyslovení relatívnej neplatnosti ............
67 K možnosti domáhať sa kúpy podielu pri porušení predkupného práva, ak s ním na nadobúdateľa jednou zmluvou prešli aj iné veci a
68 K možnosti domáhať sa v súvislosti s určením neplatnosti kúpnej zmluvy pre porušenie predkupného práva aj nahradenia prejavu vôle predávajúceho .................................................................................. 238
69 K procesnej kvalifikácii žaloby o neplatnosť zmluvy pre porušenie predkupného práva a k právnickej osobe ako k osobe blízkej ....................
70 Nerešpektovanie zákonného predkupného práva a jeho dopad na (ne)platnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi povinnou a treťou osobou
71 K uplatneniu oprávnení spoluvlastníka z predkupného práva; spoluvlastník nepotrebuje na predaj podielu súhlas ostatných spoluvlastníkov ........................................................................................ 252
72 K právu nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy pre porušenie predkupného práva ................... 257
73 Záver, že spoluvlastník sa môže pri porušení predkupného práva domáhať kúpy len ohľadom pomernej časti podľa veľkosti jeho podielu, je ústavne konformný
74 Konkludentná dohoda spoluvlastníkov o predaji podielov na veci bráni úspešnosti námietky relatívnej neplatnosti zmluvy pre porušenie predkupného práva .................................................................................
75 Dlhší časový odstup medzi zistením porušenia predkupného práva spoluvlastníka a uplatnením nároku z uvedeného porušenia a rozpor s dobrými mravmi ......................................................................
76 Nárok spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, domáhať sa od nadobúdateľa ponúknutia veci na predaj a jeho premlčanie 272
77 Premlčanie nároku spoluvlastníka, ktorého predkupné právo nebolo rešpektované, dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu ................ 276
3 ZÁNIK A VYPORIADANIE PODIELOVÉHO SPOLUVLASTNÍCTVA
78 K posudzovaniu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ak bola uzatvorená súčasne v písomnej aj v ústnej forme ......................................................................................
79 Súdy rozhodujúce o vyporiadaní spoluvlastníctva musia vždy aj napriek rôznym návrhom vyporiadania posudzovať, či nie je možné reálne rozdelenie veci .......................................................
80 Ak sa podielové spoluvlastníctvo dá vyporiadať reálnym rozdelením veci, súd účelnosť využitia veci neskúma ..................................................
81 Ak je jeden zo spoluvlastníkov ochotný niesť zvýšené náklady na rozdelenie veci, malo by byť spoluvlastníctvo vyporiadané reálnym rozdelením .................................................................................
82 K vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením stavby ....................................................................................
83 Rozdelenie nehnuteľnosti s jedinou elektrickou, vodovodnou a plynovou prípojkou ...............................................................................
84 K vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva reálnym delením pozemku priliehajúceho k rodinnému domu 303
85 K prejazdu motorovým vozidlom k pozemku ako podmienke pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva jeho reálnym rozdelením ................................................................................. 306
86 K možnosti horizontálneho rozdelenia stavby s nebytovými priestormi v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva
87 Možnosť využitia veci niektorým z členov rodiny spoluvlastníka a schopnosť zaplatiť primeranú náhradu ako kritériá pre rozhodnutie o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva .............................................. 315
88 Veľkosť podielu a účelné využitie veci môžu byť pre rozhodnutie o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozhodujúcejšie, než čiastka ponúkaná ako primeraná náhrada ostatným spoluvlastníkom .................... 320
89 K významu vyššej ponuky za spoluvlastnícky podiel v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva oproti obvyklej cene ................................. 322
90 Zriadenie vecného bremena v konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva .................................................................... 325
91 Súd môže pri vyporiadaní zriadiť aj vecné bremeno, ktoré má slúžiť inej nehnuteľnosti než tej, ktorej sa vyporiadanie týka ............................... 328
92 Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti slúžiacej na podnikanie .......................................................................................... 330
93 Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku v súvislosti so zamedzením drobeniu pozemkov 333
94 Primeraná náhrada z titulu vyporiadania spoluvlastníctva zodpovedá príslušnému podielu všeobecnej ceny veci 336
95 Primeraná náhrada z titulu vyporiadania spoluvlastníctva k stavbe a pozemku 338
96 K základu pre určenie primeranej náhrady v súvislosti s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a k možnosti zriadenia vecného bremena, ak sa vyporiadava inak než reálnym rozdelením veci .................................
97 Primeraná náhrada za podiel pri zrušení spoluvlastníctva by mala zodpovedať peňažnému ekvivalentu potrebnému na obstaranie podobného podielu v danej lokalite
98 Nemožnosť zníženia peňažnej náhrady z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva s poukazom na dobré mravy ........................
99 Ak strany sporu nezahrnú do žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj príslušenstvo veci, nemôže sa ním súd zaoberať 353
100 Zlý zdravotný stav, nízke príjmy a prikázanie veci spoluvlastníkovi v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva 356
101 Prekážkou pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže byť aj ohrozenie záujmu osoby blízkej spoluvlastníkovi 359
102 K dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva 363
103 Likvidácia podielového spoluvlastníctva vzniknutého transformáciou majetku tvoriaceho súčasť spoločného majetku manželov na základe nevyvrátiteľnej domnienky vyporiadania
104 K prípadu, v ktorom je princíp, podľa ktorého nemožno nútiť k zotrvaniu v spoluvlastníctve, nadradený princípu právnej istoty
105 K zohľadneniu preddavku na náhradu z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v rozhodnutí o jeho vyporiadaní
106 Rozhodnutie o určení podielového spoluvlastníctva k veci musí byť vydané voči všetkým spoluvlastníkom; k primeranej náhrade z titulu vyporiadania spoluvlastníctva k motorovému vozidlu ....................
372
377
107 K vyporiadaniu investícií do spoločnej veci a k výroku rozsudku v prípade, že je nárok na vyporiadanie uplatňovaný v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva ................................................... 389
108 V rámci širšieho vyporiadania nárokov z podielového spoluvlastníctva sa nevyporiadajú náklady vynaložené jedným spoluvlastníkom na vec vo výlučnom vlastníctve iného spoluvlastníka ................................. 401
109 Pri vyporiadaní spoluvlastníctva pozemkov nemožno zohľadniť ich reálne užívanie realizované bez súhlasu ďalších spoluvlastníkov a nad rámec podielu 405
110 K súbežnému poukazovaniu na dôvody pre nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedľa návrhu na jeho vyporiadanie určitým spôsobom ................................................................................... 408
111 Možné budúce napojenie sa na inžinierske siete nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva .......................................................................................
4 SPOLUVLASTNÍCKY PODIEL K VECI A EXEKÚCIE
112 K zabráneniu exekučného predaja spoluvlastníckeho podielu, ak je postihnutý v súbežne prebiehajúcich exekučných konaniach ............ 419
113 Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva a exekúcia na majetok spoluvlastníka ........................................................................ 423
5 OTÁZKA PODIELOVÉHO SPOLUVLASTNÍCTVA PRI
POSUDZOVANÍ DELIKTOV
114 Krádež veci v podielovom spoluvlastníctve jedným zo spoluvlastníkov
115 K posúdeniu existencie podielového spoluvlastníctva k veci za účelom rozhodnutia o spáchaní trestného činu .....................................................
425
428
116 K posudzovaniu prípadov ťažby dreva v lesoch patriacich pozemkovému spoločenstvu členom tohto spoločenstva 431
117 K bráneniu v užívaní nehnuteľnosti zo strany väčšinového spoluvlastníka v súvislosti s naplnením znakov trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru ................................ 436
6 K PROCESNOPRÁVNYM ASPEKTOM SÚVISIACIM S
6.1 Procesnoprávne aspekty s výnimkou trov konania
118 Neúspešný pokus o vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou nie je podmienkou pre následné podanie žaloby
438
119 Pasívna legitimácia v konaní o určenie, komu patrí spoluvlastnícky podiel ...................................................................................................... 440
120 Rozhodnutie o žalobe ohľadom určenia spoluvlastníctva k veci nie je prekážkou rozsúdenej veci, ak sa žalobcovia pôvodne domáhali určenia v iných podieloch ........................................................................ 442
121 Ak je súdne rozhodnutie podkladom pre zápis spoluvlastníctva do katastra nehnuteľností, musí z neho vyplývať veľkosť podielov ............. 445
122 K možnosti podania žaloby o určenie neplatnosti zmluvy pre porušenie predkupného práva spoluvlastníka podľa § 137 písm. d) CSP 448
123 Procesný význam zmeny navrhnutého spôsobu vyporiadania v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ................................ 454
124 Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením pozemku musí byť geometrický plán už súčasťou žaloby, inak musí súd žalobcu poučiť o nutnosti jeho doplnenia .............................................................. 456
125 Otázku reálnej deliteľnosti stavby v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí zodpovedať znalec
126 K postupu pri podaní žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak pred podaním spoluvlastník umrel a dedičské konanie nie je právoplatné skončené .........................................................
127 K možnosti vydania medzitýmneho rozsudku v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
128 Ak strana sporu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je ako spoluvlastník zapísaná v katastri nehnuteľností, mal by súd poučiť o nutnosti samostatného súdneho doriešenia vlastníctva
129 Naliehavý právny záujem na určení podielového spoluvlastníctva manželov k stavbe vzniknutej pred uzatvorením manželstva ..................... 471
130 Hrozba predaja spoluvlastníckeho podielu v priebehu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia ..................................... 474
131 Odkladný účinok odvolania podaného jedným z viacerých podielových spoluvlastníkov ........................................................................................
132 Konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a úmrtie účastníka
133 Spochybnenie určenia veľkosti spoluvlastníckych podielov ako skutková otázka, ktorá nemôže byť riešená dovolacím súdom ..................................
134 Neodkladné opatrenie, ktoré má zabrániť zbúraniu stavby pred vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nej, ak sú predložené rozporné statické posudky ............................................
135 Cena spoluvlastníckych podielov pri ich predchádzajúcich prevodoch ako relevantný dôkaz pre stanovenie primeranej náhrady pri vyporiadaní spoluvlastníctva
136 K prekážke veci rozhodnutej pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak sa vec nepodarilo speňažiť v pôvodne nariadenom predaji ................................................................................. 488
137 K okruhu pasívne legitimovaných subjektov, ak sú imisie spôsobované v súvislosti s vecou v podielovom spoluvlastníctve .................................... 491
138 Nutnosť vyplatenia primeranej náhrady z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva je odôvodneným prípadom pre určenie dlhšej paričnej lehoty ............................................................. 494
139 Pri zriadení záložného práva na spoluvlastnícky podiel zabezpečovacím opatrením nemusia byť účastníkmi konania aj ostatní spoluvlastníci 496
140 Prerušenie sporu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva kvôli sporu o určenie výlučného vlastníctva; rozsah prieskumu prerušenia odvolacím súdom ................................................................... 498
6.2 Podielové spoluvlastníctvo a trovy konania
141 Žaloba podaná viacerými spoluvlastníkmi a výška náhrady trov konania pre každého z nich 500
142 K posudzovaniu úspechu v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k jednotlivým výrokom rozhodnutia
502
143 K náhrade trov znaleckého dokazovania v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ............................................. 505
144 K určeniu úspechu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak je spor len o výplatu čiastky pre ustupujúceho spoluvlastníka ......................................................................................... 507
145 Náhrada nákladov konania pri zmene procesných stanovísk účastníka konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ............... 510
146 Aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebné aplikovať zásadu procesného úspechu 513
147 Pri ustálení úspechu v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemožno vziať do úvahy správanie strán pred konaním 516
148 K výpočtu tarifnej odmeny v konaní o určenie vlastníctva, ak sa týka podielového spoluvlastníctva .................................................................... 520
149 K náhrade trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva proti nezisteným vlastníkom zastúpeným SPF ................. 525
150 K náhrade trov pri späťvzatí žaloby o prevedenie spoluvlastníckeho podielu na žalobcu, ak k nemu došlo po tom, čo žalobca previedol na žalovaného aj svoj podiel ..................................................................... 528
Poznámka redakcie: výňatky z rozhodnutí súdov neprešli jazykovou úpravou.
PODIELOVÉ SPOLUVLASTNÍCTVO A VZÁJOMNÉ
VZŤAHY MEDZI SPOLUVLASTNÍKMI
1.1
Vznik podielového spoluvlastníctva 1
Poskytnutie peňažných prostriedkov na nadobudnutie nehnuteľnosti nezakladá právo na nadobudnutie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
I. Poskytnutie peňažných prostriedkov tretej osobe na nadobudnutie nehnuteľnosti, prípadne zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby je zásadne považované za investíciu do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na prípadné vymáhanie poskytnutých prostriedkov ako bezdôvodného obohatenia, zásadne však samo osebe nepredstavuje právny titul na nadobudnutie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.
II. Krajský súd neposkytol sťažovateľke dostatočnú ochranu jej základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy najmä z toho dôvodu, že interpretoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, k bytu, natoľko extrémne, že svojím rozhodnutím vybočil z medzí ústavnosti.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 288/2015, dátum rozhodnutia: 25. 11. 2015
Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o sťažnosti Z. Z., ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 82/2013 z 13. júna 2013 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 384/2013 z 2. decembra 2014, takto
rozhodol:
1. Základné právo Z. Z. na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 82/2013 z 13. júna 2013 porušené bolo.
2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 82/2013 z 13. júna 2013 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Z. Z. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 533,60 € (slovom päťstotridsaťtri eur a šesťdesiat centov), ktorú je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ivana Husára, Advokátska kancelária, Vojenská 14, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovuje.
Odôvodnenie:
1. Ústavnému súdu SR bola doručená sťažnosť Z. Z., ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného právapodľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 82/2013 z 13. júna 2013 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 384/2013 z 2. decembra 2014.
2. Sťažovateľka je v procesnom postavení žalovanej účastníčkou konania vedeného na Okresnom súde Košice II o určenie vecí patriacich do podielového spoluvlastníctva.
Žalobca sa v označenom konaní domáhal proti sťažovateľke ako žalovanej, ktorá bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučný vlastník nehnuteľnosti (bytu), určenia, že byt vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku patrí do podielového spoluvlastníctva účastníkov v podiele 1/2.
Okresný súd žalobe vyhovel a určil, že predmetný byt patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej sťažovateľky v podiele 1/2.
Sťažovateľka v tejto súvislosti uviedla, že okresný súd: „Vychádzal z toho, že účastníci konania sa bližšie poznali a od roku 2004 žili spolu ako druh a družka. Dňa 23.7.2004 uzavrela iba sama sťažovateľka kúpnu zmluvu na sporný byt na základe ktorej bola ako jediná zapísaná ako výlučná vlastníčka uvedeného bytu v KN. V konaní bolo nesporné, že žalobca sa finančne podieľal na úhrade kúpnej ceny a bol ručiteľom úveru, ktorý sťažovateľka čerpala na kúpu uvedeného bytu. K podaniu žalobného návrhu došlo následne potom, čo sa účastníci konania rozišli a sťažovateľka sa od žalobcu odsťahovala.
Na základe uvedených skutkových zistení súd prvého stupňa dospel k záveru, že bolo vôľou účastníkov konania založiť podielové spoluvlastníctvo k spornému bytu.“
Proti rozsudku okresného súdu podali sťažovateľka aj žalobca odvolania, o ktorých rozhodol krajský súd tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.
Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie. Najvyšší súd dovolanie odmietol ako procesne neprípustné.
3. Ústavný súd prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.
4. Sťažovateľka namieta arbitrárnosť rozsudku krajského súdu, ktorý podľa jej názoru nedal odpovede na relevantné námietky sťažovateľky uvedené počas konania, predovšetkým
– ústavne nesúladným spôsobom interpretoval ustanovenia § 46 ods. 2 a § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nezaoberal sa zákonnou požiadavkou obligatórnej písomnej formy zmlúv týkajúcich sa prevodu nehnuteľností,
– svoj právny názor o vzniku a platnosti ústnej dohody medzi účastníkmi o vzniku podielového spoluvlastníctva k bytu založil na judikatúre, ktorá sa týkala vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb, čo však nekorešponduje so skutkovým a právnym stavom v danej veci; krajský súd sa odklonil od konštantnej rozhodovacej praxe súdov v obdobných veciach.
Porušenie označených základných práv uznesením najvyššieho súdu sťažovateľka vidí v tom, že najvyšší súd v predmetnom uznesení o dovolaní neodstránil pochybenia súdov nižšieho stupňa a nevykonal nápravu, ale namietaným uznesením odmietol dovolanie ako procesne neprípustné.
5. Okresný súd uvedeným rozsudkom rozhodol, že predmetný byt vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu a sťažovateľky v podiele 1/2.
6. Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu a k predmetu v podstatnom uviedol:
„Súd (okresný súd, pozn.) použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania), takže ani tento odvolací dôvod nie je daný a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.
K dôvodom uvedeným v rozsudku je treba poznamenať a odvolací súd zdôrazňuje, že zmluvu o spoluvlastníctve možno uzavrieť aj samostatne pred predmetným úkonom, keďže zákon pre ňu nevyžaduje žiadnu osobitnú formu, ohľadne určenia výšky spoluvlastníckeho podielu k predmetnému bytu, lebo nepochybne zistil, že po získaní peňazí z predaja bytu na H. ulici žalobca mal dávať asi 400 000,- Sk a svedkyňa, t. j... - matka žalovanej, mala uviesť v konaní a aj uviedla, že oni dali, t.j. starí rodičia žalovanej 200 000,-Sk, avšak si nepamätala presný dátum a peniaze mali slúžiť ešte na kúpu bytu na H. ulici, túto svedeckú výpoveď nemohol súd akceptovať a ako tendenčnú ju tak aj vyhodnotil. Svedok M. U. tiež vypovedal, že byt na J. predal o zníženú hodnotu za milión Sk, jednania ohľadom kúpnej ceny so žalovanou nerobil, kúpna zmluva znela na meno žalovanej, ale žalobca mu to vysvetľoval tak, že má vo výhľade nájomný byt a nemohol by tento kúpiť, lebo by mu nebol pridelený iný nájomný byt v čase, keď sa uzatvárala kúpno-predajná zmluva, účastníci konania ešte neboli manželia, ale sa chceli brať a práve zháňali byt. Toto v podstate potvrdil, t.j. že ide o spoločný byt aj svedok...“
7. Najvyšší súd v namietanom uznesení, ktorým odmietol dovolanie proti uvedenému rozsudku krajského súdu, uviedol:
„Pri zvažovaní dôsledkov zistených procesných nesprávností treba mať vždy na zreteli, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje proti už právoplatnému rozhodnutiu, vykazujúcemu atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti. Z tohto hľadiska dochádza v dovolacom konaní v istom zmysle k stretu dvoch základných práv (resp. ústavných princípov). Ide jednak o právo na spravodlivý súdny proces, jednak o zásadu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy. Vzhľadom na princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorý do určitej miery obmedzuje právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 ústavy, treba rozhodujúce otázky v dovolacom konaní posúdiť aj z pohľadu vzájomného vzťahu oboch týchto ustanovení. Daná procesná situácia musí byť totiž vyriešená z pohľadu oboch dotknutých ústavných článkov tak, aby boli zachované označené ústavné práva.
V prejednávanej veci najvyšší súd nemohol brať na zreteľ len žalovanou zdôrazňované právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ale musel dbať o to, aby zachoval ústavnoprávne relevantnú rovnováhu medzi týmto právom a ústavným princípom právnej istoty, ktorý bol vyjadrený právoplatnými rozhodnutiami súdov nižších stupňov. Dovolací súd pri riešení otázky
prípustnosti podaného dovolania nemohol nedať prednosť ústavnému princípu právnej istoty, lebo namietaný nedostatok odôvodnenia rozhodnutí nevykazoval znaky odňatia možnosti konať pred súdom. Dovolaním napadnuté rozhodnutie [odôvodnenie ktorého nemožno posudzovať izolovane od odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, lebo prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok], uvádza v primeranom rozsahu skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, obsah odvolania, ako aj právne predpisy, z ktorých odvolací súd vyvodil svoje právne názory. Za vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovanej. ...
So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že i keby dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemohlo by to založiť prípustnosť dovolania, lebo nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu nie je vada konania uvedená v § 237 O.s.p. ...“
K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 82/2013 z 13. júna 2013
8. Z citovaného rozsudku krajského súdu je zrejmé, že sa stotožnil s odôvodnením okresného súdu, ktorý poukázal na finančný vklad žalobcu pri nadobúdaní nehnuteľnosti, na zhodnocovaní nehnuteľnosti a na to, že konanie účastníkov, ako aj závery vyplývajúce z výpovedí svedkov mali svedčiť o úmysle založiť podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti. Nad rámec argumentácie okresného súdu zdôraznil, že podľa právneho názoru krajského súdu je možné uzavrieť dohodu o spoluvlastníctve aj samostatne, pred uzatvorením zmluvy o prevode nehnuteľnosti.
9. Krajský súd však neuviedol žiadne relevantné ustanovenia právnych predpisov, ktoré by umožňovali vznik podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takýmto spôsobom, t. j. ústnou dohodou pred uzatvorením zmluvy o prevode nehnuteľnosti a bez zápisu podielového spoluvlastníctva do katastra nehnuteľností. Odkaz na § 132 ods. 1 ObčZ, ktorý všeobecne definuje možnosti nadobúdania vlastníckeho práva k veciam, prípadne na § 137 ods. 1 a 2 ObčZ, ktorý upravuje pojem „podiel“, na ktoré je navyše poukázané len v rozsudku okresného súdu, nie je v tomto prípade dostatočný vzhľadom na skutočnosť, že predmetom prevodu bola v danom prípade nehnuteľnosť - byt, na nadobudnutie vlastníctva ktorého sa vzťahujú osobitné podmienky. Právna úprava SR jednoznačne upravuje podmienky prevodu vlastníckeho práva k bytom, pričom krajský súd sa s podmienkami prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zmluvou v kontexte okolností danej veci vôbec nezaoberal.
Pokiaľ krajský súd poukazuje na judikatúru, ústavný súd k tejto argumentácii uvádza, že označené súdne rozhodnutia nepredstavujú ustálenú judikatúru týkajúcu sa nadobúdania spoluvlastníckeho podielu k bytu zmluvou. Uvedené rozsudky Najvyššieho súdu ČR sa síce týkajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, rozsudok sp. zn. 22 Cdo 1174/2001 sa týka návrhu na určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vzniknutej výstavbou ako vlastníctva k novo vzniknutej veci (t. j. originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) a druhé označené uznesenie sp. zn. 22 Cdo 1456/2003 sa vzťahuje na nadobúdanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam a vymáhanie peňažných prostriedkov investovaných do nehnuteľnosti. Vzťahujú sa teda na odlišný skutkový a právny stav, ako to je v prerokúvanej veci.
V predmetnej veci na rozdiel od označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1174/2001 nejde o situáciu tzv. originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale naopak, o derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva jeho prevodom od predchádzajúceho vlastníka.
10. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia, vzhľadom na preukázané skutkové okolnosti veci sa javí ako extrémne nelogický záver krajského súdu o úmysle žalobcu stať sa spoluvlastníkom nehnuteľnosti, keď aj samotný žalobca súhlasil s tým, aby sa napriek jeho finančným investíciám výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti stala sťažovateľka, čo potvrdila aj výpoveď svedka M. U., ktorú krajský súd sám uvádza.
11. Akceptovanie výkladu krajského súdu by v konečnom dôsledku znamenalo, že ktokoľvek, kto poskytol tretej osobe peňažné prostriedky (či už darom, pôžičkou, alebo úverom), aby nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti prevodom, by sa mohol súdnou cestou úspešne domáhať vydania rozhodnutia o jeho spoluvlastníctve k tejto nehnuteľnosti len z tohto titulu. Takýto výklad nielenže nenachádza oporu v právnom poriadku SR, ale prieči sa zmyslu a účelu striktnej právnej úpravy nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, bytom derivatívnym spôsobom, písomnou zmluvou, za zákonom ustanovených podmienok a vkladom do katastra nehnuteľností.
Poskytnutie peňažných prostriedkov tretej osobe na nadobudnutie nehnuteľnosti, prípadne zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby je zásadne považované za investíciu do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na prípadné vymáhanie poskytnutých prostriedkov ako bezdôvodného obohatenia, zásadne však samo osebe nepredstavuje právny titul na nadobudnutie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.
12. Ústavný súd konštatuje, že závery krajského súdu nie sú dostatočne odôvodnené, pretože krajský súd nezohľadnil všetky okolnosti a špecifiká prerokúvaného prípadu, z namietaného rozsudku krajského súdu nie je zrejmé, akými právnymi predpismi sa súd pri rozhodovaní v merite veci riadil, a vzhľadom na to nie je možné ani zistiť úvahu súdu pri aplikácii zisteného skutkového stavu na relevantnú právnu úpravu.
Krajský súd neposkytol sťažovateľke dostatočnú ochranu jej základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy najmä z toho dôvodu, že interpretoval príslušné ustanovenia ObčZ o nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, k bytu, natoľko extrémne, že svojím rozhodnutím vybočil z medzí ústavnosti.
Dohoda o založení spoluvlastníctva nemusí byť písomná, ale musí byť dostatočne určitá
Podľa názoru dovolacieho súdu sa pri vyriešení právnej otázky odvolací súd neodklonil od žalobcom citovanej ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (R 16/1983), keď konštatoval, že: „Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva je rozhodujúca dohoda o založení spoluvlastníckych vzťahov k predmetu vlastníctva. Takáto dohoda nemusí byť vo všeobecnosti, v tom je možné so žalobcom súhlasiť, písomná, z jej obsahu však musí byť jednoznačne identifikovateľným, že účastníci takejto dohody chceli založiť podielové spoluvlastníctvo ku konkrétnemu predmetu.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/187/2019, dátum rozhodnutia: 22. 7. 2020
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu C.. P. proti žalovanému L. F., vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 3 C 1/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. marca 2019 sp. zn. 9 Co 162/2018, takto rozhodol:
Dovolanie odmieta.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 budovy potravín ako aj parcely C-KN a tiež že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k budove pohostinstva stojacej na parcele C-KN.
2. Okresný súd Bardejov žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania. Na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o nadobudnutí spoluvlastníckych podielov 1 na označených nehnuteľnostiach dražbami realizovanými Komisiou pre privatizáciu národného majetku v Bardejove. Zo žalobcom v konaní predložených listín vydaných touto komisiou vyplýva, že vydražiteľom prevádzkových jednotiek Potraviny s obsluhou V. ako aj Pohostinstva V. bol žalovaný, ktorý je v predloženej dokumentácii označený svojím rodným číslom, číslom občianskeho preukazu ako aj bydliskom. Vlastníctvo k prevádzkovým jednotkám, vrátane nehnuteľností k nim prináležiacim, prešlo v zmysle § 11 zákona č. 427/1990 Zb. príklepom licitátora na vydražiteľa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na podklade uvedenej zápisnice o dražbe č. 4 z 22. septembra 1991 bolo na osobu žalovaného zapísané aj vlastnícke právo k špecifikovanej budove ako aj k označenej parcele. Listiny vydané Komisiou pre privatizáciu národného majetku v Bardejove, v konaní oboznámené, považoval za verejné listiny, ktoré boli vydané v zmysle citovaných ustanovení príslušným štátnym orgánom. Opak toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, nebol v konaní preukázaný takým spôsobom, aby bolo bez pochybností možné dôjsť k iným právnym záverom, než ktoré z nich priamo vyplývajú. Vykonaným dokazovaním
žalobca nepreukázal, že by bol spolu so žalovaným vydražiteľom daných prevádzkových jednotiek, keďže okrem iného nepreukázal ani svoju účasť na dražbách, ktorú žalovaný popieral a ani udelenie splnomocnenia žalovanému na jeho zastupovanie v prípade prevádzkových jednotiek týkajúcich sa predmetu konania. Udelenie takéhoto splnomocnenia nevyplývalo ani zo stanoviska Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku z 3. februára 1998 vychádzajúceho z archivovanej dokumentácie. K záveru o vydražení prevádzkových jednotiek a k nim prináležiacim nehnuteľnostiam nemohlo dôjsť ani v spojitosti so zmluvou o konzorciu z 19. septembra 1991, keďže táto bola rozsudkom súdu prvej inštancie z 13. novembra 1996 č. k. Cb 189/96-31 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 Cob 105/98 určená za absolútne neplatnú z dôvodu, že sa v čase jej uzavretia priečila platným ustanoveniam Hospodárskeho zákonníka, pričom uzavretie inej dohody medzi stranami sporu o spoločnom podnikaní nebolo preukázané. Prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaný existenciu inej dohody, ako neplatnej zmluvy, popieral. Preto nemohol vziať na zreteľ pre súd nezáväzné názory obsiahnuté v stanovisku Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku z 3. februára 1998 v tom smere, že zo zmluvy o konzorciu, pripojenej k dokumentácii o dražbách, možno vyvodzovať žalobcom tvrdené nároky, keďže označené stanovisko bolo žalobcovi zaslané ešte pred právoplatným skončením konania o určení neplatnosti zmluvy. Aj pokiaľ by iná, konkludentná dohoda medzi stranami sporu existovala, čo ale preukázané nebolo, bez ďalšieho by nemohlo znamenať, že vydražením prevádzkových jednotiek jedným z účastníkov tejto dohody, dôjde k vzniku spoluvlastníckeho práva k vydraženým veciam, pretože pre nadobudnutie vlastníctva k nim, bol rozhodujúci priebeh dražby, účasť konkrétne označeného vydražiteľa na nej, spôsob jeho konania na dražbe a príklep licitátora, momentom ktorým dochádza k prechodu vlastníckeho práva k vydraženým veciam. Teda skutočnosť, že sa aj strany sporu konkludentne riadili isté obdobie neplatnou zmluvou o konzorciu, o čom svedčia daňové priznania za obdobie 1991 - 1994, čo žalovaný ani nepopieral, nemôže mať za následok nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k označeným nehnuteľnostiam žalobcu, pretože k prechodu ich vlastníctva došlo príklepom licitátora na vydražiteľa, ktorým bol preukázateľne žalovaný. Nemohol akceptovať výklad, že žalovaný konal pri dražbách v mene konzorcia, pretože toto nemalo právnu subjektivitu, tú mali len fyzické osoby, ktoré uzavreli neplatnú zmluvu o konzorciu a preto len tieto mohli nadobudnúť vlastnícke právo k veciam. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný konal na dražbách aj za žalobcu. Teda vykonaným dokazovaním neboli preukázané také podstatné skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali iný právny záver v otázke vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, než ktorý bol ustálený ako záver o predbežnej právnej otázke predovšetkým v konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom v konaní pod sp. zn. 1 C 509/2001, v ktorom súd dospel k záveru, že výlučným vlastníkom nehnuteľností je žalovaný z dôvodov podrobne v rozsudku rozvedených.
3. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca.
5. Najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu treba odmietnuť.
6. Žalobca označil za rozhodnutia, od ktorých sa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nasledovné rozhodnutia:
R 16/1983 (rozsudok NS SSR, 2 Cz 13/82): Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych vzťahov. Táto dohoda nemusí byť písomná. Nie je potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby.
Z obsahu dohody musí však byť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe napr. s tým, že veľkosť podielov bude závisieť od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov dohody na postavení stavby. Ak podiely spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké (§ 137 ods. 2 OZ).
Pokiaľ ide o rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1456/2003 toto v zmysle citovaného judikátu č. R 71/2018 nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ale jeho právny záver je v súlade s rozhodnutím publikovaným v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 16 ročník 1983, z ktorého vyplýva, že pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k veci je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi účastníkmi o založení spoluvlastníckych vzťahov, ktorá nemusí byť ani písomná.
7. So zreteľom na označené rozhodnutia a podľa obsahu dovolania možno za otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorú podľa názoru žalobcu oba súdy vyriešili nesprávne považovať otázku, či pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi účastníkmi o založení spoluvlastníckych vzťahov, ktorá nemusí byť ani písomná.
8. Podľa názoru dovolacieho súdu sa pri vyriešení tejto právnej otázky odvolací súd (zhodne so súdom prvej inštancie) neodklonil od žalobcom citovanej ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (R 16/1983), keď konštatoval, že: „Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva je rozhodujúca dohoda o založení spoluvlastníckych vzťahov k predmetu vlastníctva. Takáto dohoda nemusí b y ť vo všeobecnosti, v tom je možné so žalobcom súhlasiť, písomná, z jej obsahu však musí byť jednoznačne identifikovateľným, že účastníci takejto dohody chceli založiť podielové spoluvlastníctvo ku konkrétnemu predmetu“.
9. Odvolací súd nedospel k záveru o nedôvodnosti predmetnej žaloby z dôvodu, že by, ako namietal žalobca, nesprávne vyriešil uvedenú právnu otázku, t. j. v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, ale z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal uzavretie, aj ústnej dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva so žalovaným. Žalobca však tvrdí, že súdy nesprávne vyhodnotili dokazovanie, lebo podľa jeho názoru medzi ním a žalovaným vznikla dohoda o vzniku podielového spoluvlastníctva k vydraženým nehnuteľnostiam a to minimálne konkludentná (neformálna dohoda), preto v podstate spochybňuje skutkové závery odvolacieho súdu. K tomu dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri právnom posúdení veci však rieši právne otázky, nie skutkové, preto nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových záverov odvolacieho súdu, ktorých riešenie predchádzalo riešeniu právnych otázok. Preto námietky dovolateľa týkajúce sa spochybňovania skutkových zistení a skutkových záverov boli právne nevýznamné.
10. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol ako procesne neprípustné.
Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k novovytvorenej stavbe nie je rozhodný obsah stavebného povolenia
Spoluvlastníctvo k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb môže vzniknúť aj v prípade, ak takéto osoby neuzavreli o vlastníctve k novej stavbe žiadnu dohodu. Je tomu tak preto, že vlastníctvo k novo zhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s (právne relevantne prejaveným) úmyslom mať ju pre seba (stavebník), pričom nie je rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Ak stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, pričom z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb, stavebníkmi sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby.
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo 227/2013, dátum rozhodnutia: 29. 4. 2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne D. proti žalovanému Ľ., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15 C 242/2008, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 28. januára 2013 sp. zn. 23 Co 357/2011 takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného zamieta.
Odôvodnenie:
Žalobou podanou na Okresnom súde Galanta sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu, a to v jednej polovici spoluvlastníckeho podielu. Uviedla, že so žalovaným uzavrela manželstvo, pričom pred uzavretím manželstva žili spolu asi štyri roky v druhovskom pomere a v tejto dobe začali na pozemku vo vlastníctve žalovaného s výstavbou rodinného domu s tým, že dom spoločne vytvoria, spoločne ho budú užívať a bude v ich spoluvlastníctve v rovnakých podieloch.
Okresný súd Galanta žalobu zamietol. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že medzi účastníkmi došlo síce k uzavretiu dohody o spoločnej výstavbe domu, no tento právny úkon je neplatný pre neurčitosť spočívajúcu v absencii jasného vymedzenia spôsobu podieľania sa účastníkov na financovaní spoločne budovanej nehnuteľnosti. Poukázal tiež na to, že z výpovedí svedkov i žalobkyne vyplynulo, že spoluvlastnícky podiel v jednej polovici mala nadobudnúť až po dokončení výstavby domu, a to darovaním od žalovaného. Konštatoval aj nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení z dôvodu, že jej zámerom nie je nadobudnúť právo spoluvlastníka, ale domôcť sa finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel. Vyslovil názor, že žalobkyňa mala podať žalobu na plnenie – zaplatenie hodnoty spoluvlastníckeho podielu.
Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – rodinného domu, a to každý v jednej polovici. Zmenu prvostupňového rozsudku súdu odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Na rozdiel od prvostupňového súdu bol toho názoru, že pre platnosť dohody o spoločnej výstavbe domu nebolo potrebné, aby jej súčasťou bola aj dohoda o spôsobe financovania spoločne budovanej nehnuteľnosti. Pre jej platnosť bolo postačujúce, aby z jej obsahu bolo zrejmé, že účastníci chceli založiť spoluvlastnícky vzťah. Uviedol, že zo skutkových zistení vyvodených z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný sa dohodli na spoločnej výstavbe domu, v ktorom budú spoločne bývať. Aj s prihliadnutím na skutočnosť, že účastníci žili v druhovskom pomere od roku 1998, že ich spolužitie bolo harmonické a ich vzťah v čase výstavby domu vyústil do uzavretia manželstva, vyslovil záver, že sledovali zámer založil podielové spoluvlastníctvo k domu.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný.
Najvyšší súd SR dospel k záveru, že dovolanie žalovaného nie je dôvodné.
V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že darovacou zmluvou nadobudol žalovaný vlastnícke právo k pozemku, už v tomto období existoval medzi žalovaným a žalobkyňou partnerský vzťah, dňa 11. 10. 2004 bolo na meno žalobcu vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu. Na stavbe domu sa podieľali obaja účastníci, k výstavbe základných konštrukčných prvkov rodinného domu došlo ešte pred uzavretím manželstva účastníkov a na základe rozhodnutia o pridelení súpisného čísla stavby, vydaného na meno žalovaného, bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník domu žalovaný. Súčasťou skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa boli aj skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výpovedí svedkov, a to svedka M. – „z komunikácie účastníkov vyplývalo, že majú záujem spoločne stavať dom“, svedkyne M. – „žalovaný vyhlásil, že len čo sa dom skolauduje, polovicu daruje žalobkyni“, svedka M. – „účastníci pri každej príležitosti rozprávali, že po ukončení výstavby budú spoluvlastníkmi rodinného domu“, svedkyne P. – „žalovaný osobne pred ňou deklaroval spoluvlastníctvo žalobkyne k nehnuteľnosti“, svedkyne S. – „pred ňou účastníci uviedli, že stavať dom budú pol na pol“, svedkyne E. – „mala vedomosť, že účastníci začali spolu stavať rodinný dom, pričom tento mal byť v ich spoluvlastníctve“ .... aj rodičia žalovaného sa vždy vyjadrovali, že účastníci stavajú rodinný dom spoločne ... sám žalovaný povedal, že každý bude vlastniť polovicu“ a svedka M. – „medzi účastníkmi bola ústna dohoda, že keď sa dom dostavia, každý bude spoluvlastníkom v jednej polovici“.
Od skutkového stavu zisteného v konaní pred súdom prvého stupňa, najmä od podstatného skutkového záveru, ku ktorému dospel prvostupňový súd, a to že medzi účastníkmi došlo k dohode o spoločnej výstavbe domu, sa odvolací súd neodklonil, ale naopak dôsledne z neho vychádzal. Zmenu rozsudku súdu prvého stupňa odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci prvostupňovým súdom v otázke platnosti či neplatnosti tejto dohody. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorú ju považoval za neplatnú z dôvodu neurčitosti, keďže z jej obsahu nevyplývalo akým spôsobom sa každý z účastníkov bude podieľať na financovaní spoločne budovanej nehnuteľnosti, odvolací súd vyslovil záver, že bola uzavretá platne, pretože pre jej platnosť sa uvedená náležitosť nevyžaduje. Uviedol, že pre posúdenie otázky vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda medzi nimi, ktorá nemusí mať písomnú formu, no z obsahu ktorej musí byť zrejmé, že jej účastníci aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti sledovali zámer založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe.
Vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu je správny a zodpovedá ustálenej judikatúre, podľa ktorej dohoda o založení spoluvlastníckych vzťahov k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb nemusí byť písomná a nie je ani potrebné, aby sa v nej
účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov, no z obsahu ktorej musí byť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo. Dovolací súd k tomu považuje za potrebné uviesť, že spoluvlastníctvo k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb môže vzniknúť aj v prípade, ak takéto osoby neuzavreli o vlastníctve k novej stavbe žiadnu dohodu. Je tomu tak preto, že vlastníctvo k novo zhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s (právne relevantne prejaveným) úmyslom mať ju pre seba (stavebník), pričom nie je rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Ak stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, pričom z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb, stavebníkmi sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby.
Pokiaľ v preskúmavanej veci odvolací súd komplexne posúdil vzťahy medzi účastníkmi, žijúcimi v čase stavby domu spolu ako druh a družka, a s prihliadnutím na ich dobrý a trvalý partnerský vzťah, ktorý vyústil do uzavretia manželstva a plánovania si spoločného bývania, vyslovil záver, že dohodou o spoločnej výstavbe domu sledovali zámer založiť spoluvlastníctvo k stavbe, bol aj tento jeho právny záver správny a zodpovedajúci výsledkom vykonaného dokazovania. Správnosť tohto záveru nebola spôsobilá spochybniť dovolacia námietka žalovaného, že z výpovede samotnej žalobkyne ako i z výpovedí niektorých svedkov vyplynulo, že žalobkyňa mala získať spoluvlastnícky podiel k domu v jednej polovici až po jeho dokončení darovaním. Uvedeným vyjadreniam nebolo možné pripisovať striktný právnický význam, pretože od osôb účastných na bežnej spoločenskej komunikácii, ktoré nemajú právnické vzdelanie, nemožno vyžadovať presnú znalosť podmienok a spôsobu zápisu spoluvlastníckeho práva k novo zhotovenej stavbe do katastra nehnuteľností. Naopak, práve tieto vyjadrenia (citované ako vyjadrenia niektorých svedkov na str. 4 tohto rozsudku), posudzované v kontexte všetkých zistených okolností, potvrdzovali vôľu účastníkov založiť spoluvlastníctvo k stavbe od jej vzniku, a to v rovnakých podieloch, a následne realizovať aj zápis tejto skutočnosti v katastri nehnuteľností.
K vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe vytvorenej na zákazku na základe objednávky viacerých osôb
I. Ak je objednávateľov viac, stávajú sa spoluvlastníkmi stavby, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Uzatvorenie zmluvy o zhotovení veci na zákazku viacerými objednávateľmi v sebe zahŕňa aj dohodu o nadobudnutí spoluvlastníctva k zhotovovanej veci, ak nebolo, hoci aj konkludentne, dojednané niečo iné.
II. Vlastníctvo k novo zhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s (právne relevantne prejaveným) úmyslom mať ju pre seba. Problém vzniká v prípade, že takto uskutoční spoločne stavbu viac osôb, bez toho, aby medzi nimi bola ohľadom právnych vzťahov k vytvorenej stavbe uzatvorená výslovná dohoda. V takom prípade nemožno iba konštatovať, že spoluvlastníctvo nevzniklo, pretože by nebolo zrejmé, ktorá z viacerých osôb vytvárajúcich vlastnou činnosťou stavbu sa stane jej vlastníkom.
Preto pokiaľ stavbu uskutočňuje viac osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzatvorili výslovnú dohodu, pričom z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorej z týchto osôb, stavebníkmi sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby.
Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 349/2004, dátum rozhodnutia: 21. 10. 2004
ČESKÁ REPUBLIKA
ROZSUDEK JMÉNEM REPUBLIKY
Nejvyšší soud České republiky rozhodl ve věci žalobce Ing. M. M. proti žalované D. M., o určení spoluvlastnictví k nemovitosti, vedené u Okresního soudu v Mladé Boleslavi pod sp. zn. 8 C 77/2001, o dovolání žalobce proti rozsudku Krajského soudu v Praze ze dne 13. května 2003, č. j. 31 Co 122/2003-240, ve znění usnesení z 22. ledna 2004, č. j. 31 Co 126/2002, 31 Co 122/2003−277, takto:
Rozsudek Krajského soudu v Praze ze dne 13. května 2003, č. j. 31 Co 122/2003-240, ve znění usnesení z 22. ledna 2004, č. j. 31 Co 126/2002, 31 Co 122/2003-277, a rozsudek Okresního soudu v Mladé Boleslavi ze dne 20. listopadu 2002, č. j. 8 C 77/2001-202, ve znění usnesení ze dne 17. prosince 2003, č. j. 8 C 77/2001-273, se zrušují a věc se vrací Okresnímu soudu v Mladé Boleslavi k dalšímu řízení.
Odůvodnění:
Žalobce se domáhal určení, že je rovnodílným spoluvlastníkem níže uvedeného rodinného domu. Ačkoliv ohledně jeho výstavby uzavřeli jako objednatelé spolu se žalovanou se stavební firmou dvě smlouvy o dílo a společně se podíleli financování stavby, byla v příslušném listu vlastnictví, vedeném Katastrálním úřadem v M., jako jediný vlastník domu po jeho kolaudaci zapsána žalovaná, která jeho právo popírá.
Okresní soud v Mladé Boleslavi zamítl žalobu „na určení, že žalobce je spoluvlastníkem 1/2 stavby rodinného domu.
Soud prvního stupně vyšel ze zjištění, že účastníci žili v době výstavby domku v „družském poměru“ a měli shodný úmysl postavit dům na pozemku ve vlastnictví žalované. Žalobce se podílel na obstarání technických záležitostí týkajících se výstavby domu; společně se žalovanou uzavřel smlouvu o hypotečním úvěru a podílel se na financování stavby. Soud konstatoval, že veškeré následně vystavené doklady, a to zástavní smlouvy a kolaudační rozhodnutí nesvědčily ve prospěch žalobcova spoluvlastnictví k předmětné nemovitosti; neprokázal, že by se žalovanou uzavřel dohodu o vzniku spoluvlastnictví, která sice nemusela mít písemnou formu, ale bylo nezbytné prokázat, že existoval shodný projev vůle účastníků směřující k založení podílového spoluvlastnictví. Uzavřel, že ze samotné smlouvy o dílo nelze na vznik spoluvlastnictví k dané nemovitosti usuzovat.
Krajský soud v Praze rozsudek soudu prvního stupně potvrdil.
Odvolací soud se ztotožnil se skutkovými i právními závěry soudu prvního stupně. Jeho skutková zjištění shrnul tak, že vlastnicí stavebního pozemku byla žalovaná, které bylo vydáno stavební povolení na stavbu domu na této parcele. Stavba vznikla společnou účastí obou účastníků, kteří uzavřeli se stavební firmou dvě smlouvy o dílo, na základě nichž firma dům postavila. Stavbu finančně zálohovala ve výši 1,108.000,- Kč ze svých peněz žalovaná a obnosem 2,000.000,-Kč ji financovali oba účastníci společně z úvěru, poskytnutého jim peněžním ústavem. Tento úvěr splácela žalovaná a žalobce se na jeho úhradě podílel nezjištěnou částkou. K zajištění úvěru oba uzavřeli dvě zástavní smlouvy, v nichž jako zástavce a vlastník zastavovaných nemovitostí byla uvedena žalovaná. Kolaudační rozhodnutí vydal příslušný stavební úřad jako stavebníku pouze žalované, která byla posléze jako vlastnice domku zapsána v příslušném listu vlastnictví. Nebylo prokázáno, že by účastníci řízení spolu uzavřeli dohodu o vzniku spoluvlastnictví k předmětnému domu. Odvolací soud se ztotožnil i s právním závěrem soudu prvního stupně, opřeným o § 132 odst. 1 občanského zákoníku a rozhodnutí R 16/1983. Uzavřel, že pouze na základě smlouvy o dílo, bez existence dohody o založení spoluvlastnictví, nelze dovodit vznik podílového spoluvlastnictví účastníků. Ti uzavřeli smlouvu o dílo podle § 631 a násl. ObčZ, ale taková smlouva řešila pouze vztahy mezi objednateli a zhotovitelem, nikoliv spoluvlastnické vztahy mezi objednateli.
Proti rozsudku odvolacího soudu podává žalobce dovolání.
Nejvyšší soud zjistil, že dovolání je důvodné.
Při posuzování věci soudy přihlížely k rozhodnutí publikovanému pod č. 16/1983 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, podle kterého platí: „Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych vzťahov. Táto dohoda nemusí byť písomná. Nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby“.
Vlastnictví k nově zhotovené stavbě nabývá ten, kdo stavbu uskutečnil s (právně relevantně projeveným) úmyslem mít ji pro sebe (stavebník ve smyslu občanského práva). Problém vzniká v případě, že takto uskuteční společně stavbu více osob, aniž by mezi nimi byla ohledně právních vztahů k vytvořené stavbě uzavřena výslovná dohoda. V takovém případě nelze prostě konstatovat, že spoluvlastnictví nevzniklo, neboť by nebylo zřejmé, která z více osob vytvářejících vlastní činností stavbu se stane jejím vlastníkem. Proto pokud stavbu provádí více osob, které o vlastnictví k nové stavbě neuzavřely výslovnou dohodu, přičemž z okolností věci není zřejmé, že mělo jít o stavbu ve vlastnictví jen některých z těchto osob, stavebníky jsou všechny
tyto osoby, které se stávají podílovými spoluvlastníky stavby (rozsudek Nejvyššího soudu, sp. zn. 22 Cdo 1174/2001).
Shora uvedená pravidla jsou v dané věci modifikována tím, že účastníci nestavěli svépomocí, ale uzavřeli se stavebním podnikem smlouvu o zhotovení věci na zakázku (§ 644 a násl. ObčZ), která je jedním z případů smlouvy o dílo (§ 631 a násl. ObčZ). I když občanský zákoník otázku vlastnického práva u smlouvy o dílo výslovně neupravuje, vyplývá z jeho obsahu, že vlastníkem zhotovované stavby je objednatel, a to od počátku výstavby. Je-li objednatelů více, stávají se spoluvlastníky stavby, nebylo-li ujednáno něco jiného. Uzavření smlouvy o zhotovení věci na zakázku více objednateli v sobě zahrnuje i dohodu o nabytí spoluvlastnictví ke zhotovované věci, nebylo-li, byť i konkludentně, ujednáno něco jiného.
V dané věci účastníci společně uzavřeli smlouvu o zhotovení stavby, oba se podíleli na jejím financování a žalobce též zařizoval záležitosti týkající se výstavby; odvolací soud konstatoval, že „předmětná stavba rodinného domu vznikla společnou činností obou účastníků“.
Za tohoto stavu pak nebylo na žalobci, aby prokázal existenci dohody o vzniku podílového spoluvlastnictví, ale bylo věcí žalované, která jej popírala, aby tvrdila a prokázala existenci dohody o jejím výlučném vlastnictví k domu. Lze dodat, že skutečnosti uváděné žalobcem v jeho výpovědi nevylučují vědomí účastníků (nebo alespoň žalobce) o existenci spoluvlastnictví; pokud totiž uvádí úvahy o třech variantách vypořádání vztahů mezi účastníky, může jít o varianty vypořádání podílového spoluvlastnictví („…zůstanu spoluvlastníkem…nebo mě žalovaná přenechá výše uvedený byt nebo vyplatí ze spoluvlastnického podílu“. Skutečnost, že v rámci téže výpovědi se žalovaný zmínil o možnosti, že „se stanu spoluvlastníkem“ pak nelze interpretovat izolovaně a dovozovat z ní, že se spoluvlastníkem necítil).
Pokud tedy odvolací soud vyšel z názoru, že v dané věci bylo ke vzniku podílového spoluvlastnictví třeba zvláštní smlouvy mezi účastníky, jejíž existence nebyla doložena, spočívá jeho rozhodnutí na nesprávném právním posouzení věci.
Zriadenie vecného bremena k stavbe postavenej spoločnou činnosťou oprávneného a povinného z vecného bremena ako simulovaný právny úkon zastierajúci vznik podielového spoluvlastníctva
Ak osoby, ktoré sa spoločne podieľali na zhotovení budovy, neskôr uzatvoria zmluvu o zriadení vecného bremena k budove v prospech jednej z týchto osôb, a v zmluve sa výslovne uvádza, že vecné bremeno zriaďuje budúci povinný ako výlučný vlastník, a takto je jeho právo zapísané aj v katastri nehnuteľností, možno vytvoriť záver o tom, že v skutočnosti ide o budovu v podielovom spoluvlastníctve týchto osôb najmä v prípade, že bude na isto preukázané, že dohoda o zriadení vecného bremena je oboma účastníkmi simulovaným právnym úkonom; to predpokladá aj zistenie motívu, prečo k simulácii došlo.
Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 5461/2007, dátum rozhodnutia: 26. 3. 2009
ČESKÁ REPUBLIKA
ROZSUDEK JMÉNEM REPUBLIKY
Nejvyšší soud České republiky rozhodl ve věci žalobce Ing. V. Z. proti žalované J. Z., o určení, že žalobce je podílovým spoluvlastníkem nemovitosti, vedené u Okresního soudu v Karviné pod sp. zn. 17 C 39/2004, o dovolání žalované proti rozsudku Krajského soudu v Ostravě ze dne 6. června 2007, č. j. 8 Co 216/2007-195, takto:
Rozsudek Krajského soudu v Ostravě ze dne 6. června 2007, č. j. 8 Co 216/2007-195, a rozsudek Okresního soudu v Karviné ze dne 31. října 2006, č. j. 17 C 39/2004-168, se zrušují a věc se vrací Okresnímu soudu v Karviné k dalšímu řízení.
Odůvodnění:
Okresní soud v Karviné určil, „že žalobce je podílovým spoluvlastníkem ve výši jedné ideální poloviny objektu bydlení“.
Soud prvního stupně zjistil, že ještě za trvání později rozvedeného manželství účastníků Okresní soud v Karviné zrušil jejich bezpodílové spoluvlastnictví. V roce 1997 účastníci prodali svůj rodinný dům postavený za trvání manželství a téhož roku koupili pozemek pro stavbu nového domu, s jehož stavbou započali v roce 1998. Jako stavebníky uvedl příslušný stavební úřad do stavebního povolení z 31. 3. 1998 oba účastníky; v kolaudačním rozhodnutí z 31. 1. 2001 je však jako vlastnice domu uvedena toliko žalovaná, která byla jako výlučná vlastnice domu zapsána v katastru nemovitostí. Soud dále konstatoval, že na stavbě domu se účastníci podíleli společně jak finančně, tak prací s tím, že dům budou užívat k bydlení oba, a dále, že „dohoda o vlastnických vztazích mezi účastníky uzavřena nebyla“. Tvrzení žalované o existenci dohody a důkazy k tomu provedené shledal rozporuplnými a nevěrohodnými. V této souvislosti kromě dalšího posoudil obsah „dohody o věcném břemeni“ obsahující údaj, že žalovaná je vlastnicí domu, a obdobné prohlášení žalobce při rozvodovém řízení; z nich učinil závěr, že nešlo o vyjádření vůle žalobce, ale jeho pouhé konstatování, že žalovaná je „evidovaná v příslušných
záznamech jako vlastník“. Uzavřel, že žalobce je spoluvlastníkem předmětného domu s podílem jedné ideální poloviny.
Krajský soud v Ostravě potvrdil rozsudek soudu prvního stupně. Ztotožnil se s jeho skutkovým zjištěním i s právním posouzením. Zmínil zejména, že žalovaná neunesla důkazní břemeno ohledně dohody účastníků o jejím výlučném vlastnictví domu.
Proti rozsudku odvolacího soudu podává žalovaná dovolání.
Nejvyšší soud zjistil, že dovolání je důvodné. Z napadeného rozsudku odvolacího soudu činí rozhodnutí po právní stránce zásadního významu otázka vztahu nabytí vlastnického práva k budově zhotovené společnou činností více osob ke zřízení věcného břemene k této budově ve prospěch některé z těchto osob.
Vlastnické právo k věci lze nabýt i jejím zhotovením. Nejvyšší soud konstatoval, že vlastnictví k nově zhotovené stavbě nabývá ten, kdo stavbu uskutečnil s (právně relevantně projeveným) úmyslem mít ji pro sebe (stavebník). Není rozhodné, komu bylo adresováno rozhodnutí o stavebním povolení. Při posouzení vlastnických a jiných právních vztahů ke stavbě vzniklé společnou činností více osob je třeba vycházet z obsahu dohody uzavřené mezi těmito osobami. Taková dohoda, která nemusí být písemná, založí spoluvlastnictví, jen je-li z jejího obsahu zřejmé, že účastníci dohody chtěli založit spoluvlastnický vztah. Pokud stavbu provádí více osob, které o vlastnictví k nové stavbě neuzavřely žádnou dohodu, přičemž z okolností věci není zřejmé, že mělo jít o stavbu ve vlastnictví jen některých z těchto osob, stavebníky jsou všechny tyto osoby, které se stávají podílovými spoluvlastníky stavby.
Věcná břemena omezují vlastníka nemovité věci ve prospěch někoho jiného tak, že je povinen něco trpět, něčeho se zdržet, nebo něco konat. Práva odpovídající věcným břemenům jsou spojena buď s vlastnictvím určité nemovitosti, nebo patří určité osobě. Z tohoto ustanovení i z povahy věci je zjevné, že věcné břemeno může zřídit jen výlučný vlastník věci nebo všichni spoluvlastníci (viz např.R 45/1986, R 12/1988 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). Spoluvlastník může věcným břemenem zatížit jen svůj spoluvlastnický podíl, připouští-li to povaha zřizovaného břemene.
Jestliže osoby, které se společně podílely na zhotovení budovy, posléze uzavřou smlouvu o zřízení věcného břemene k budově ve prospěch jedné z těchto osob, a ve smlouvě se výslovně uvádí, že věcné břemeno zřizuje budoucí povinný jako výlučný vlastník, a takto je jeho právo zapsáno i v katastru nemovitostí, lze učinit závěr o tom, že ve skutečnosti jde o budovu v podílovém spoluvlastnictví těchto osob zejména v případě, že bude najisto postaveno, že dohoda o zřízení věcného břemene je oběma účastníky simulovaným právním úkonem; to předpokládá i zjištění motivu, proč k simulaci došlo.
V dané věci uzavřeli účastníci dne 5. února 2001, ještě před kolaudací stavby, smlouvu o zřízení věcného břemene ve prospěch žalobce; ve smlouvě se uvádí, že žalovaná je výlučnou vlastnicí předmětného domu. Vklad práva do katastru nemovitostí byl proveden s účinky k 14. únoru 2001. Pokud za této situace odvolací soud dospěl k závěru, že žalovaná není výlučnou vlastnicí budovy, aniž by se zabýval touto právně významnou skutečností a subsumoval ji pod právní normu upravující nabývání vlastnického práva, je tento závěr předčasný a jeho rozhodnutí spočívá na nesprávném právním posouzení věci.