Vzlet 04 2013

Film

Info-svet

Bezpečnosť mobilných zariadení PC hry

Hudba

pohľadnica

Neodolateľná Rijeka R

ijeka je chorvátske prístavné mesto na brehu Jadranského mora.

Je to tretie najväčšie mesto v Chorvátsku, žije v ňom 155 000 obyvateľov. Rijeka je jedným z najdôležitejších chorvátskych prístavov a lode sa tu aj vyrábajú. Je to i turistické letovisko, bohaté tak barokovými, ako aj rímskymi pamiatkami. Sú tu aj divadlá, univerzita, galérie a múzeá.

V čase Rímskej ríše tu bola liburnská osada, od 7. storočia je mesto osídlené Slovanmi. V stredoveku tu vládli aquilejskí patriarchovia, od 13. storočia získala titul mesta. Roku 1471 sa stala majetkom Habsburgovcov, v ktorých područí zostala ďalších 300 rokov. Až v 18. storočí, v roku 1717 bola vyhlásená za slobodný prístav.

V rokoch 1808 až 1814 ju držali Francúzi, potom bola vrátená Rakúsku a od roku 1822 spadala pod Uhorsko. Po páde Rakúsko-Uhorska v roku 1918 sa väčšina obyvateľov priklonila k pripojeniu k Taliansku, čomu bolo vyhovené.

V medzivojnovom období bola tak Rijeka rozdelená medzi Juhosláviu a Taliansko,

od roku 1947 bola už celá juhoslovanská.

Rijeka je prístavné mesto a zároveň centrum Prímorskogorskokotarskej župy.

Symbolom tohto mesta je morčič, čo je vlastne šperk, ktorý nosili námorníci ako istý spôsob ochrany od nepriazne na mori a populárny je najmä od obdobia, keď ho vojvodkyňa Ana Mária v 19. storočí priniesla na Viedenský dvor.

Z bohatých dejín Rijeky vyplývajúca architektúra a neodolateľné pobrežie mora sú dôvodmi navštíviť toto mesto. Je to región, ktorý činí nekaždodenný spoj mora a hôr. Zo západnej strany Rijeky sa nachádza Opatijská riviéra, najstarší a najelitnejší chorvátsky turistický región a z druhej strany je Crikvenicko-vinodolská riviéra s jedinečným vzduchom a pitnou vodou vrcholnej kvality.

Tiež živosť a rôznorodosť verejného života Rijeky a otvorenosť pre nové iniciatívy robí toto mesto osobitne urbánnym strediskom.

Pohľad na prístav z kostola panenky Lurdskej Kapucínsky chrám panenky Lurdskej s rozkošným neogotickým priečelím

Korzom premávajú početní turisti

Michal ĎUROVKA

Zaujímavá je aj baroková mestská veža s hodinami

Veža – zvonica chrámu Nanebovstúpenia blahoslavenej Panny Márie je ohnutá o 40 cm

Ulice fascinujú svojou architektúrou

Chrám svätého Vida

V Rijeke možno stretnúť zaujímavé sochy...

2 vzlet | apríl 2013

Stredoveká pevnosť Trsat v sebe ukrýva početné tajnosti a hodnotné pamätníky

Ahoj, vzletovci, som jedným z vtákov, ktorí nekaždodenným vzhľadom spestrujú vaše okolie. Začiatkom apríla prilietam z ďalekého juhu – ak trávite dosť času v prírode, možno sa stretneme a rozpoznáte môj ľahký let pripomínajúci veľkého motýľa.

Dovidenia!

Dudok chochlatý (Upupa epops)

OBSAH

INTRO

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Z archívu dátumov / Úrovne občianskej spoločnosti / Filotínky

.........................

Interview: Projekt In for In Helverova noc

5

.................

6

..................

Marína a Tabita z Pivnice /

7

...

8

....................

9

Dária Petráková z Boľoviec Domiáda / List od šídskych gymnazistov

4

..............

Renáta Milčáková

Divadlo: Učené ženy /

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Jana Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Vesna Valihorová-Filipovićová, Ivana Vereski, Jana Žiaková • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

Pohľadnica: Rijeka . . . . . . . . . . . . . . 2

Profesionálna orientácia v Padine / Deň žien v Jánošíku / Citáty / Listujeme v Slovníku

cudzích slov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 Anketa: padinskí ôsmaci Story

.....................

Vaša tvorba

....

11

12-13

...................

13

Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14-15 Knihy . . . . . . . . . . . . . . . . .

16-17

PC hry: Tiny and Big: DEŇ PLANÉTY ZEM sa oslavuje každoročne 22. apríla. Možno ho oslavovať rôznymi užitočnými a tvorivými spôsobmi: vysádzaním stromčekov, zberom odpadkov, organizovaním prednášok alebo rozhovorov na tému ochrany životného prostredia, rôznymi inými ekologickými, ale aj umeleckými a športovými akciami...

Grandpa’s Leftovers . . . . . . . . . . . 17 ....

18

.......................

19

Komiks: William Henrich Info-svet

Horoskop / Svetové zaujímavosti /

NAVŠTÍVTE www.vzlet.rs !!

Svetové mestá . . . . . . . . . . . . . . . . 20 Enigma / Humor

.............

Film: Gangster Squad

........

21 22

Film: Perks of Being a Wallflower / Správy zo sveta filmu /

Móda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23 Hudba: Undead Pulse / Green Day

Aktuality – Zaujímavosti – Galéria – Hudba – Film – Info-svet – Mladá tvorba – Rozlety – Archív vydaní...

.....................

Nové albumy / The Beatles

.

24 25

DJ Miss Kay Dee . . . . . . . . . . . . . . 26

Na titulnej strane: Trino a Frino – kreslení hrdinovia autorky Renáty Milčákovej zo Slovenska hosťujú v tomto čísle Vzletu apríl 2013 |

vzlet 3

úrovne občianskej spoločnosti

z archívu dátumov 13. apríla 1963

(pred 50 rokmi) narodil sa Garri Kimovič Kasparov, ruský šachista, bývalý niekoľkonásobný majster sveta v šachu. V novembri 1985 Kasparov vyhral nad vtedajším majstrom sveta Anatolijom Karpovom a stal sa najmladším majstrom sveta.

Napísal niekoľko kníh z oblasti šachovej teórie.

Profesionálnu šachovú kariéru ukončil roku 2005. V súčasnosti sa zaoberá politikou.

20. apríla 1893

(pred 120 rokmi) narodil sa Joan Miró, známy španielsky maliar. Jeho tvorbu charakterizujú abstraktné motívy a zaraďuje sa medzi predstaviteľov nadrealizmu.

Zaoberal sa tvorením olejomalieb, nástenných malieb, sôch, grafík a tapisérií. Svojou tvorbou ovplyvnil niektoré umelecké smery druhej polovice 20. storočia. Zomrel roku 1983.

30. apríla 1883

(pred 130 rokmi) narodil sa Jaroslav Hašek, český spisovateľ a novinár.

Typickým znakom jeho próz bol odpor k dobovým mravným a literárnym konvenciám. Jeho najznámejším dielom je satirický román Osudy dobrého vojaka Švejka za světové války, v ktorom sa humorným spôsobom kritizuje vojenská autoritatívnosť a nezmyselnosť.

Tento román bol preložený do 54 jazykov, viackrát sfilmovaný a zdramatizovaný. Jaroslav Hašek zomrel roku 1923.

Pripravil: sl

4 vzlet | apríl 2013

Nezamestnanosť, politická príslušnosť a mladí M

ladí občania Srbska vnímajú politickú angažovanosť ako lepšie riešenie pre zamestnanie, než je to úspech v škole – takto znie záver výskumu organizácie CeSID, ktorý skúmal postoje žiakov belehradských stredných škôl pre organizáciu KOMS* (Strešná mládežnícka organizácia Srbska). Až 50 % belehradských stredoškolákov si totiž myslí, že členstvo v politickej strane bude užitočnejšie pre budúce zamestnanie než vedomosti získané v škole. Dnes je v Srbsku asi 207 000 mladých nezamestnaných. Z Ministerstva práce, zamestnanosti a sociálnej politiky bolo v marci 2013 povedané, že 51,2 % mladých občanov Srbska vo veku 15 – 30 rokov nemá zamestnanie a že sa

miera nezamestnanosti mladých ľudí za posledné štyri roky zvýšila až o 16 %.

Problém nezamestnanosti

mladých je problém nie iba v Srbsku. V poslednom čase aj mnohé krajiny Európskej únie zápasia s veľkým počtom mladých ľudí bez možností zamestnania.

Jedna zo štyroch osôb mladších ako

25 rokov v EÚ je nezamestnaná, zatiaľ čo v Španielsku a Grécku jedna z dvoch mladých osôb nemá zamestnanie. V roku 2011 boli v Španielsku zaznamenané masívne demonštrácie mladých na centrálnom námestí Madridu, keď sa Španielsko stalo krajinou EÚ s najvyššou mierou nezamestnanosti (21 %).

V súčasnosti prebieha verejná diskusia o návrhu Európskej komisie o paneurópskom mládežníckom systéme na riešenie rekordnej úrovne nezamestnanosti mladých ľudí. Ide o opatrenie na úrovni EÚ, cieľom ktorého je zabezpečiť občanom EÚ vo veku medzi 16 a 25 rokov tréningy, školenia a pracovné pozície.

Nezamestnanosť mladých je mnoho rokov dozadu horúcim spoločenským problémom v Srbsku. Odborníci sa zhodujú v tom, že riešenie musí byť systematické a obsiahle a problém nezamestnanosti mladých sa nevyrieši, pokiaľ sa neuskutoční seriózna reforma vzdelávacieho systému, bližšie pripojenie škôl s podnikateľským prostredím a potrebami trhu práce, ako aj väčšia finančná podpora pre mladých podnikateľov.

Boris BÍLEK

* KOMS (Krovna organizacija mladih Srbije, čiže: Strešná mládežnícka organizácia Srbska) je najvyšším zastupiteľským orgánom mladých ľudí v Srbsku. KOMS je aliancia združení, ktorá v súčasnosti zjednocuje 68 členských organizácií z celého územia Srbskej republiky (www.koms.rs).

Zastrešujúce mládežnícke organizácie (zložené z viacerých mládežníckych združení) má väčšina európskych a svetových krajín. Pôsobia pod rôznymi menami, zvyčajne pomenované ako Národné rady mládeže.

FILOTÍNKY: životno-neživotné filozofie o všeličom

Aprílovka alebo: O lenivosti a športe...

L

enivosť je vraj choroba. Dobrá aprílová, však? Pritom zasa celkom vedecká a na rozmýšľanie. A keby vám aj rozum olenivel, nohy vraj nemusia.

Samozrejme, žiadna choroba dobrá nie je, ale... Uznajte, bola by to výhoda, keby sa dalo ísť za lekárom a povedať – som chorý. Čo vám je? Nuž – trpím na lenivosť, potrebujem dovolenku. Žiaľ, zatiaľ to nie je možné, ale ktovie – budúcnosť všeličo môže priniesť.

Odborníci upozorňujú, že lenivosť by sme mali liečiť, kým je čas. Winston Churchill bol vynikajúcim štátnikom, no vo všeobecnosti sa preslávil najmä svojím výrokom: „No sports.“ Odpovedal tak vraj na otázku reportéra, ako sa vo výbornej duševnej kondícii dožil vysokého veku. Je to však jedna strana medaily. Tá druhá určite bude o niečom inom... Ako však prekonať lenivosť? Prvým predpokladom je vraj nájsť si motivujúcu náplň života. Je skutočne frustrujúce pokúšať sa zaplniť čas činnosťou, ktorá vás neuspokojuje alebo vám neprináša nijaké ocenenie. V tom prípade by človek nemal váhať zmeniť zamestná-

vateľa alebo profesiu. Niekedy celkom stačí aj menšia zmena. V každom prípade, akákoľvek činnosť je vraj lepšia ako ničnerobenie. My tvrdíme – možno. No odporučenia sú takéto: skúste nenáročnú fyzickú aktivitu, naučte sa hrať nejakú hru, alebo zvládnuť šport. Nijakú hru nemôžete hrať s niekým, kto leží doma na gauči. Síce – uznáte, na gauči sa dá všeličo robiť. Či pozeranie televízneho programu patrí do lenivosti, to sa nám zatiaľ zistiť nepodarilo.

Vieme si vymýšľať množstvo dôvodov, ako a prečo sa niečo nedá.

Napríklad ľudia, ktorí pracujú psychicky, sú večer unavení. V skutočnosti je unavený iba ich mozog. Preto je nevyhnutné nepoddať sa syndrómu chronickej únavy, ktorý sa vyskytuje čoraz viac, a nevnímať cvičenie a pohyb ako povinnosť. Je preto naozaj zvláštne, že najmä z pohodlnosti opakovane uprednostňujeme nečinnosť. Síce krátkodobo môže vyvolať príjemný pocit, no z dlhodobého hľadiska tým organizmus trpí. Lenivosť možno definovať ako stav, keď je človek schopný vykonať určitú činnosť, no neurobí ju iba preto, že sa mu nechce. Aj lenivý človek s priemerným zdravím by bol určite schopný zabehnúť maratón, no otázka znie: prečo by to robil? Pri fyzickej aj duševnej lenivosti je motivácia zrejme

rozhodujúcim problémom.

Mel Levine, profesor na Univerzite Severnej Karolíny v USA napísal už dávnejšie knihu Mýty o lenivosti. Snaží sa v nej ukázať, že človek má vo svojej prirodzenosti zakódovanú univerzálnu túžbu po aktivite a produktivite. Jej dlhodobá strata je chorobným stavom, na ktorý musia existovať nejaké závažné dôvody. Napríklad, človek, ktorého nápady jeho pracovné okolie sústavne ignoruje, sa môže rozhodnúť, že chodiť do práce nemá zmysel. A teraz ešte krajšia: „Ak niekoho označíme za lenivého, odsudzujeme tým ľudskú bytosť,“ píše Levine. Možno však dotyčný človek nie je lenivý, ale chýba mu iba uznanie bezprostredného okolia. „Energiu a dobrý pocit získavame vtedy, keď naši priatelia, naša rodina, naši učitelia alebo šéfovia odobria náš prístup, keď získame ich rešpekt a keď si tak získame rešpekt sami pred sebou.” Teda nik z nás lenivý nie je, povedať niekomu také čosi bolo by urážkou.

O lenivosti, o knihe a všeličom inom by sme mohli ešte veľa toho napísať, ale nejako... Viete čo? Keďže leniví nie sme, celkom normálne môžeme dať takúto bodku: nechce sa nám a čo nás po tom…

Asp-asp

Interview: Renáta Milčáková, ilustrátorka

Na lietajúcej ceruzke M

eno Renáty Milčákovej, ilustrátorky zo Slovenska, ktorá vypracovala obálku pre toto číslo nášho časopisu, nám nie je neznáme. Stretáme sa s ním v detskom časopise Zornička, v ktorom pravidelne zverejňuje kreslený seriál Trino&Frino. Okrem toho táto autorka ilustruje knihy pre deti a prekladá rozprávky talianskych autorov. Viac sa dozvieme z nasledujúceho interview… Čo vás prilákalo k oblasti výtvarníctva a ilustrácie?

Vplývalo na to aj vaše rodinné umelecké zázemie?

S ktorými spisovateľmi ste nateraz spolupracovali, t. j. čie knihy ste ilustrovali?

– Kreslila som odjakživa rada. Je to stále moja najobľúbenejšia činnosť.

Listovala som si knihy s obrázkami, počúvala rozprávky a pritom kreslila.

Do niektorých knižiek som prikreslila niečo svoje. Vtedy by sa mi nebolo snívalo, že aj ja budem mať tú česť vytvoriť ilustrácie, ktoré niekto použije k svojim textom a vydá ich a že vo výklade kníhkupectva sa budú ľudia pozerať na knihu s mojimi ilustráciami a dokonca si ju kúpia! Rozprávky ma stále držia a nikdy nepustia, dobre, že ich ľudia už oddávna vymýšľali. Škoda, že i v reálnom živote si nedokážu vytvárať šťastné konce, práve preto sú rozprávky také dôležité, sú pre človeka prvým umeleckým stvárnením krutosti i krásy života. Stále, ako sa len dá, si zájdem do ich sveta, no nikdy bez štetcov a farieb!

Tie mi rodičia vždy kupovali, nehovoriac o knihách, lebo videli, že inej pomoci niet.  Je šťastím, že bratranec približne pred dvadsiatimi rokmi založil vydavateľstvo Modrý Peter a že jeho otec, môj strýko Ján Milčák, píše rozprávky a vymýšľa ich neobyčajne. Inak by nevznikli knihy Rozprávkový vláčik (Modrý Peter, 2008) a Trinásta komnata (Modrý Peter, 2011).

Alebo sme spolu vymýšľali pre slovenské časopisy. Najnovšie vyšla Rozprávka o oslíkovi (Trio Publishing, 2012). Sympatické postavičky sa v nich pohybujú...

Vodník Vonko, mačka Frederika,

v jednotlivých kategóriách.

Rozprávkový vláčik sa stal Najkrajšou detskou knihou zimy 2008, Sedem rokov nemá bola ocenená ako Najkrajšia kniha Slovenska 2009 v oblasti detskej knižnej tvorby a kniha Rozprávka o oslíkovi sa stala Najkrajšou detskou knihou leta 2012.

Renáta Milčáková

Prekladáte aj z taliančiny...

O aké preklady ide? Máte za sebou už zverejnené preklady v knižnej podobe?

– Vybrala som a preložila rozprávky od štyroch talianskych autorov – sú to Giambattista Basile, Luigi Capuana, Guido Gozzano a Italo Calvino. Vystupujú v nich princovia a princezné, pričom práve tie svojou múdrosťou a dôvtipom

mužíčkovia Ameník, Kopišík a Lopašík, starček Simenon...

A najviac sa snáď kamarátim s kocúrom Kilimandžárom, v poslednom čase ma prenasleduje, keď kráčam mestom, a vyvaľuje na mňa zelené oči... mňau!

Peter dokonca vymyslel, že aj knihy pre nevidiacich môžu byť pekné. Vydali sme Andersenove a Perraultove rozprávky a Medvedíka Pú od A. A. Milneho s hmatovými ilustráciami, ktoré som strihala, lepila a skladala z rôznych materiálov tak, aby ich tvary a povrchy predstavovali bruškám prstov to, čo oku obraz.

Prvá moja publikovaná kniha však nepochádza z rodinnej dielne.

Vyšla v roku 2008 Ilustrácia z knihy Rozprávka o oslíkovi pod veselým názvom Triky-liky, dosiahnu vytúžený cieľ. sú to básničky a riekanky pre Rozprávky spája aj motív deti. premeny človeka na zviera, všetky sú veľmi Za svoju umeleckú tvorbu elegantné a romantické. ste získali niekoľko cien...

Urobila som k nim asi Ktoré sú to ceny? osemdesiat celostránkových – Na Slovensku sa venuje i drobných ilustrácií. veľká pozornosť detskej knižnej Sedem rokov nemá vyšla vo tvorbe. Bibiana, Medzinárodný vydavateľstve Modrý Peter. dom umenia pre deti a mládež, vyhlasuje každoročne súťaž Ako a kedy sa začala Najkrajšia a najlepšia detská spolupráca s vojvodinským kniha jari, leta, jesene a zimy časopisom pre deti Zornička? a Najkrajšia kniha Slovenska

– Tuším niekedy pred troma rokmi som si vygúúúglila Zorničku, vtedy som netušila, že tento názov nesie aj časopis vydávaný v Báčskom Petrovci, a to, čo ponúkala webová stránka, mi pripomenulo časopisy z môjho detstva.

Práve vtedy som mala nakreslených zo dvadsať častí kresleného seriálu Trino&Frino a ak sa ich domovom mal stať časopis, tak určite Zornička, úprimná i veselá, poučná, nepresiaknutá plytkými hodnotami, ktoré súčasný svet s ľahkosťou vyznáva.

Je zábavné vymýšľať pre ňu rôzne hry, teším sa, že som mohla aj obálku nakresliť. Ďakujem za príležitosti.

Kto sú vlastne Trino&Frino?

– Dvaja kamaráti...

Nevedno odkiaľ prišli na lietajúcej ceruzke, ale sú pre každého, komu nechce byť smutno, kto rád pomôže, kto sa rád hrá a nikdy sa nenudí.  Jestvuje internetová prezentácia vašej výtvarnej tvorby vo forme webovej stránky alebo v niektorej sociálnej sieti?

– Príspevky Zorničky nie sú prospešné iba deťom, aj ja som sa raz zahrala. Čítam v nej poctivo všetky stránky (vlastne celá rodina) a dočítala som sa v rubrike Počítajte na počítač, ako si možno ľahko urobiť vlastnú webovú stránku. Skúsila som a kto chce, nech mrkne na: www.ArtRM. weebly.com. Ďakujem za inšpiráciu!

Prezradíte nám, na čom pracujete v týchto dňoch?

– Na stole mám položený papier. Je na ňom nakreslený obchod s drevenými hračkami. Niekto vojde dnu a kúpi si malú žltú myš, ktorá sa čoskoro ocitne v nebezpečenstve... Ako si poradí, tuším iba sčasti...

Možno už od septembra v Zorničke.  Stevan LENHART apríl 2013 |

vzlet 5

projekty

IN(ternational) FOR IN(dependence) P

rojekt IN FOR IN je venovaný mladým ľuďom a zameraný je na neformálne získanie schopnosti vedieť si ujasniť svoj názor, vyjadriť, prezentovať a obhájiť ho na verejnosti. Tento projekt sa realizoval vo februári 2013 v organizácii združenia YMCA v Nitre, Slovensko, a zúčastnilo sa 25 mladých ľudí vo veku od 16 do 25 rokov zo Slovenska, Poľska, Čiech, Nemecka, Rumunska a Srbska.

Koordinátorkami projektu boli študentky Ivana Jankovska a Ekaterina Paneva.

V priebehu trvania projektu uskutočnili sa rôzne prezentácie a prednášky na tému nezávislosti, hovoru tela, brainstorming... Účastníci boli rozdelení do troch skupín. Zadanú tému prenášali do dramatického (divadelného) stvárnenia, fotografie či do rozhovoru s verejnosťou, kde všetky svoje produkty prezentovali na záverečnom programe v Gymnáziu svätého Jozefa Kalazanského. Svoje idey, povahu tohto projektu zverejnili v nitrianskych nákupných strediskách, kde tancovali na pestrú zmes hudby z rôznych kultúr.

Mnohí prišli do ďalekej Nitry, len aby sa zúčastnili v projekte, ktorý prispel k ich životným zážitkom a hlavne neformálnemu vzdelaniu. Pre niekoho toto bol prvý projekt, v ktorom sa zúčastnil, a samým tým jedna z veľkých internacionálnych skúseností...

Hüseyin Örs (24), Turecko: – V rámci tohto projektu som sa chcel zoznámiť so slovenskou

kontakty. Páčila sa mi zábava, ako aj ľudia, miestnosti a tunajšie aktivity, centrum v Nitre...

Majkl van Zutphen (18), Česká republika:

kultúrou, ľuďmi, zdokonaliť si svoje zručnosti, naučiť sa niečo od druhých, lebo v Turecku je iná kultúra, iné vierovyznania, princípy... Chcem si vymeniť skúsenosti z mojej krajiny s ľuďmi z iných krajín, ktorí hovoria iným jazykom, viac sa naučiť o tom, čo vlastne znamená mládežnícky projekt.

Ivan Stojanov (22), Macedónsko:

– Mám rád zoznamovanie sa s inými ľuďmi, mimochodom chcem pracovať na určitom serióznom probléme, hľadať odpoveď na danú problematiku mladých, skúmať význam slov individualita, nezávislosť...

Julia Weiss (24), Nemecko: – Vždy som chcela navštíviť Slovensko, najmä sa mi páči téma tohto projektu, určite mi to pomôže v živote. Je dobré ovzdušie v skupine, témy sú

kreatívne, spoločne si zdieľame naše návrhy.

Magdalena Żak (16), Poľsko:

– V tomto projekte som sa zúčastnila kvôli tomu, lebo som sa chcela zabaviť, naučiť sa niečo o slovenskej kultúre, spoznať nových ľudí, zdokonaliť si angličtinu. Urobiť niečo zaujímavé, čo nikdy nezabudnem, získať nové skúsenosti.

Baleanu Andrei Razvan (19), Rumunsko:

– Chcel som sa dozvedieť, akým spôsobom ľudia žijú v tejto krajine. Spoznal som ľudí, ktorí majú veľmi zaujímavé idey, ktorí ma zároveň inšpirovali a sú kreatívni. Som rád, že som získal nové skúsenosti, kontakty.

Nikola Voráčková (22), Česká republika:

– Zúčastnil som sa v projekte kvôli novým kontaktom. Tunajší ľudia sú super, páčia sa mi internacionalizmy, poznávanie kultúry a spôsobu fungovania celého systému v krajine, skupinová práca.

Kristin Spreen (21), Nemecko:

– V projekte som sa zúčastnila s cieľom spoznať iné kultúry, mne ešte neznáme. Teším sa na internacionálne večierky, kde budú prezentované kultúry rôznych krajín. Pozdáva sa mi aj samé mesto Nitra.

Moritz Barlage (26), Nemecko:

– Dôvodom mojej účasti v projekte bolo prevažne to cestovanie. Nemôžem určiť konkrétnu vec, ktorá sa mi páčila, ale môžem povedať, že z dňa na deň to bolo čoraz lepšie.

Účastníci projektu spolu

6

vzlet | apríl 2013

– Mojím cieľom je, aby som sa zoznámila s ľuďmi z rôznych krajín sveta, aby som získala

Marína VALENTÍKOVÁ Fotografie: autorka textu, Rafał Ciupiński, Ekaterina Paneva

divadlo v kovačickom gymnáziu

Učené ženy podľa Moliéra P

od názvom Gymko teáter prezradila: od školského roku 2003/04 „Predstavenie funguje divadelná sekcia kovasme nacvičického Gymnázia Mihajla čovali dlho a Pupina. Táto divadelná sekcia namáhavo a dej bola založená z iniciatívy Scény vlastne nemá až VHV a Domu kultúry 3. októbra takú súvislosť v Kovačici. so súčasnou „Malo to taký nezvyčajný dobou. V tomto Annamária Chalupová a Jelena Kirićová začiatok. Keď sa mala uskutočniť predstavení je veľmi zaujímavé.“ slovenská divadelná prehliadka v hlavnou témou V predstavení hrajú: Želislav Kovačici, bolo potrebné mať čím to, že sa dievča chce Kukučka, Annamária Chalupová, viac divadelných predstavení, vydať za mládenca, ktoJelena Kirićová, Anička a tak kultúrny dom do divadelŽelislav Kukučka, Katarína Kadancová a rého miluje, ale jej matka Príbeľová, Katarína Kadancová, ných vôd zapojil aj základnú to nedovoľuje, lebo ona Debora Pavelová Debora Pavelová, Vlastimír školu, ako i gymnázium. Veľkou má v pláne svoju dcéru vlasov (réžiu mal na starosti Jano Povolný, Miloslav Zloch, Darko pomocou nám bolo aj to, že nám vydať za filozofa z dobrej Čáni; pomoc poskytla profeMunťan, Ivana Povolná, Vladimír našli režiséra,“ povedala nám rodiny. Ďalej je tu konflikt matky sorka telesnej výchovy Tatiana Halaj a Anna Mária Babincová. profesorka Jarmila Jonášová, a otca, keďže otec podporuje Brtková, keďže divadlo bolo viac Od mladých hercov sme sa ktorá prebrala starosť o divadlo v svoju dcéru. Práve skrze tieto pohybové). dozvedeli, že všetky tie hoditejto škole.

Aktuálne divadelné predstaveny a hodiny ťažkej práce na Prvé predstanie Učené ženy skúškach boli namáhavé, ale venie, ktoré gym(podľa predlohy všetko sa oplatilo, keď uvidenazisti zahrali, Jeana-Baptistu li, ako obecenstvo pozitívne bola hra Výcuc Moliéra) režíroreagovalo. Herci sa spolu so Dublin, ktorú val bývalý žiak svojím režisérom a profesorrežíroval Jano kovačického mi chystajú na stredoškolské Čáni z Báčskeho gymnázia divadelné stretnutie, ktoré sa Petrovca a tiež Ivan Kornović. uskutočňuje v Novom Sade. dopomohli nieMohlo by sa Všetci očakávajú, že s hrou ktorí profesori. povedať, že to Anička Príbeľová a Vlastimír Povolný Učené ženy budú mať úspech Po tejto úspešnej nemal ľahké… a zároveň povolávajú do hre žiaci zahrali V predstavení divadelnej siene všetkých, ktorí ďalšie predstatémy nám na začiatku bolo okrem iných si túto hru ešte nepozreli… venia, akými ťažké prispôsobiť sa tomu hrá Annamária boli Popoluška obdobiu, v ktorom vznikol text Chalupová, Saňa STRAKÚŠEKOVÁ (režírovala Danka predlohy, ale časom sme to Foto: sl Hriešiková) a Sila Miloslav Zloch a Darko Munťan ktorá nám zvládli a všetko sa ukázalo ako

Helverova noc S

lovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci v spolupráci s Divadlom Jozefa Gregora Tajovského zo Zvolena realizovali dňa 30. marca premiéru predstavenia Helverova noc podľa textu poľského dramatika a režiséra Ingmara Villqista (vlastným menom Jarosław Świerszcz).

Villqistove diela priamo nadväzujú na umelecký prúd, ktorý významne ovplyvnil plejádu osobností európskeho divadla a filmu, okrem iných Ingmara Bergmana, Pera Olova Enquista alebo Larsa von Triera. Stredobodom autorovej pozornosti je utajený a magnetický vnútorný svet postáv, z neho vyplýva vzájomné napätie a expre-

sívny jazyk inscenácií. Výraznejšie medzinárodné uznanie autorovi priniesla práve jednoaktovka Helverova noc, v ktorej sa stretávame s netypickými hrdinami Karlou (ktorú hrá Daniela Legíňová-Sabová) a Helverom (Branislav Čeman) v ich spoločnom priestore plnom spomienok, ktorý kontrastuje s rozvášnenou atmosférou priemyselného veľkomesta, v ktorom sa rozmáha extrémistická anarchia.

Zvýraznený je metaforický portrét európskej histórie. Villqist tu varíruje svoje obľúbené motívy: problém vnímania odlišnosti, pozíciu menšiny, krajné emócie v zdanlivo bezvýchodisko-

Daniela Legíňová-Sabová a Branislav Čeman

vej situácii, obrovskú metropolu požierajúcu ľudskú individualitu, samotu v dave, ľudskú nezávislosť od iných.

Režisér inscenácie Richard Sanitra pochádza zo Zvolena, kde momentálne žije a pracuje

divadlo v Divadle Jozefa Gregora Tajovského. Za šesť rokov pôsobenia vo zvolenskom divadle sa okrem hereckej tvorby režijne podieľal na viacerých projektoch. Okrem toho je pedagógom a doktorandom na Akadémii umení, kde sa dlhodobo vedecky zameriava na hereckú techniku reči. V Báčskom Petrovci režíruje prvýkrát.

Dramaturgiu a bulletin zostavil Ján Chalupka, realizáciu dizajnu Irena Ilićová (riaditeľka SVD) a Rastislav Levársky. Inscenácia vznikla za podpory Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie.

Divadelné predstavenie sledovala Marína Valentíková Foto: Hana Majerová POZNÁMKA: V článku sú použité časti textu z bulletinu. apríl 2013 |

vzlet 7

talenty

Úspech za úspechom

likovej v Novom Sade bola prvá Marína, kde získala maximálnych 20 bodov. Vo ôsmom ročníku Tabita Vágalová a Marína Imreková z Pivnice dosahujú skvelé výsledky na jazykových súťažiach sa tiež obidvom darí, na obvodnej prvé miesto získala Tabita a Marína bola tretia. Na republiaj Banskú Štiavnicu, Donovaly, a úspechom stoja Tabita (vľavo) a Marína kovej súťaži zo srbčiny ako nemaHabakuky, dediny Malachov a snaživá práca, chtivosť, v školskej knižnici terinského jazyka v marci 2013 v Jakub, vozili sa na železničke.“ vedomosti, ale i láska.

Mužlji obidve žiačky boli rovnako Výlet bol možnosťou zoznámiť Každý úspech znamená úspešné a rozdelili si prvé miesto. sa aj s kultúrnymi a historickými i podnet na získavanie Tieto usilovné ôsmačky nedávpamiatkami Banskej Bystrice. nových poznatkov a dosano účinkovali aj na obecnej Času bolo i na relax a jedným z hovanie vyšších cieľov. súťaži z ruského jazyka v Báčskej obľúbených miest obom dievUsilovné a talentované Palanke, aj v tejto oblasti boli čatám bolo nákupné stredisko ôsmačky zo Základnej medzi najlepšími, školy 15. októbra v Pivnici (Tabita obsadila 2.

Tabita Vágalová a Marína Krásne dojmy zo a Marína 3. miesto).

Imreková za sebou už Slovenska Obidve žiačky sa majú veľa pozoruhodných vlani zúčastnili aj sol ešte jeden krásny úspechov. na obecnej súťaži a nezabudnuteľný dar.

Obe už niekoľko rokov praviz chémie. Okrem Národnostná rada slodelne majú účasť na súťažiach zo školských povinvenskej národnostnej slovenského jazyka. Ako piatačky ností zaujímajú sa menšiny im darovala na medziobecnej súťaži dosiahli aj o knihy, filmy cestu na Slovensko. najlepšie výsledky, Tabita vtedy a hudbu.

Spolu s profesorkou obsadila 1. a Marína 2. miesto.

V pivnickej škole Gabrielou Gubovou Aj v šiestej triede sa im darilo a je realizovaný propočas vlaňajších lettešili sa rovnakým výsledkom na jekt Profesionálna ných prázdnin pobudli medziobecnej súťaži. Na vlaňajorientácia, do ktov Banskej Bystrici, šej takejto súťaži sa osvedčili aj rého je zapojená aj na Univerzite Mateja ako siedmačky (Marína obsadila Marína Imreková.

Bela, kde absolvovali 1. a Tabita 2. miesto). Zároveň Spolu s pedagozaujímavé prednášky. vo vlaňajšom školskom roku sa gičkou Mirjanou Radićovou, ako V rámci programu boli usporiadaEurópa.  A najkrajšie pocity po prvýkrát zúčastnili na repubi spolužiakmi Sárou Valentíkovou né aj zábavy, ako aj jeden zaujív každom dni im prinášala slovenlikovej súťaži organizovanej a Rastislavom Milecom vo februmavý večierok, keď účastníci mali čina, ktorú bolo počuť všade. v Starej Pazove. Výsledky žiackej ári pobudli v Národnej službe pre prezentovať svoje krajiny.

Marína a Tabita majú slovenský usilovnosti priniesli aj zaslúžené zamestnávanie v Novom Sade. „My sme povedali niečo o jazyk vo veľkej láske a obidve plody – Tabita bola najlepšia (1.

Potom vo svojej škole všetci traja našich slovenských obyčajach žiačky majú všeobecne bližšie k miesto) a hneď po nej aj Marína žiaci prezentovali poznatky z v Srbsku, potom sme aj zaspiejazyku. O svojej pani profesorke (2. miesto). Obe boli prešťastné Nového Sadu aj ostatným ôsmavali jednu našu ľudovú pieseň Vierke Papovej, ktorá ich učí sloa hovoria, že im tieto ceny prikom. Projekt má pomôcť žiakom a zatancovali,“ hovoria Marína venčinu, povedali, že je najlepšia. niesli najväčšiu radosť na svete. v správnom výbere zamestnania, a Tabita. „V posledný deň sme šli Tieto dve mladé Pivničanky Byť najlepší dáva chuť do ďalšej ale pomôže i lepšie spoznať do radnice na slávnostné ukonokrem materinského majú rady aj práce, zveľadenie vedomostí a je samého seba. čenie krajanskej univerzity, kde iné jazyky. Srbčinu ich učí profepodnetom na nové úspechy (tie Tabita a Marína premýšľajú sme dostali diplomy a šatky ako sorka Karolína Gašparovská a obe nevystali ani na nedávnej medzio svojich povolaniach a čoskoro pamiatku na túto univerzitu. Bola žiačky sa môžu pochváliť vyniobecnej súťaži zo slovenčiny dňa sa rozhodnú aj pre stredoškolské to možnosť navštíviť aj iné mestá kajúcimi výsledkami aj z tohto 22. marca t. r. v Selenči – Marína vzdelanie. a tento desaťdňový pobyt zostane jazyka. Vlani obidve účinkovali bola prvá a Tabita druhá).

Jaruška FERKOVÁ nezabudnuteľný. Navštívili sme na obvodnej súťaži, a na repubTitul najlepších im vlani prinie-

Z

za sebou dve titulné strany – v časopisoch Krása a zdravie a Blic žena. Okrem toho robila reklamu na šaty pre mladuchy v časopise Shopping News, Styl & Svet a v iných časopisoch. Má aj nahrávky so spevákmi – vo videoklipe účinkuje ako aktérka choreografie.

Dária Petráková z Boľoviec pracuje ako fotomodelka Momentálne sa nachádza doma a v zahraničí spolu s ešte tromi dievčatami z našej krajiny v Miláne, kde asto sa roky usilujeme vyšplhať do druhej triedy Strednej ekonopracuje pre agentúru Elit sa rebríkom ku šťastiu a keď sa mickej školy v Zemune. Má rada Milano, čo jej akiste pomôže, po zdĺhavej ceste ocitneme v cieli, knihy a jazyky, a preto plánuje aby postúpila na manekýnnejak nám je tam nevoľno... Avšak zapísať sa na Filologickú fakultu skej dráhe. niekedy sa za krátky čas vyšvihne- v Belehrade.

– Páči sa mi tu, všetko je me vysoko a stačí nám na to iba Vráťme sa však k jej úspechu, super. Mnoho pracujem, ale pekný, milý úsmev. ktorý dosiahla v priebehu krátnepadá mi to ťažko, lebo Podarilo sa to mladej Dárii kych troch mesiacov. Na návrh ma táto práca baví, – píše Dária na titulnej strane Petrákovej z Boľoviec. Jej rodičia kamarátky prihlásila sa na súbeh veselá a krásna Dária svojim časopisu Blic žena pochádzajú z Lugu a pred určitým do módnej agentúry Elit Model najbližším. A skutočne, či to časom sa odsťahovali do staroLook a hneď bola povšimnutá. nie je žiadosťou každého mladého čas tak vysoko, pracovať a byť otcovského domu do Boľoviec.

Nasledovali neustále telefonáty Dária je výbornou žiačkou, chodí a rôzne pracovné ponuky. Dária má dievčaťa ocitnúť sa za taký krátky šťastná?

talenty

Mať šestnásť je také krásne

Č

8 vzlet | apríl 2013

RK

úspešní na Domiáde

Folkloristi šíria dobré meno svojho gymnázia S

obota! Obyčajná sobota, ale pre nás to bolo vynikajúce ráno. Oči nám túžili po spánku, ale myšlienka na odchod do Ruského Kerestúru bola silnejšia. Jedným slovom tešili sme sa – tak folkloristi, ostatní účastníci, podporovatelia, ktorí si nedali ujsť a nechať náhode, ako to tam všetko dopadne, a spolu s nami aj profesorky, vychovávateľky. No a tak sme odcestovali plní nádeje, že niečo získame.

Nakoniec sa nám to aj podarilo.

Ako každoročne, aj v tomto roku sa tradične uskutočnila domiáda – 18. Stretnutie žiackych domovov Vojvodiny, tentoraz v Ruskom Kerestúre. Súťažilo sa v tancoch, speve, džez balete, literárnej, výtvarnej činnosti a v iných kategóriách žiakov bývajúcich v žiackych domovoch. Tohtoročná bola v Ruskom Kerestúre 23. marca.

Dopadlo to tak, že najprv sme boli pekne uhostení a dostali

Spoločná fotka ako pamiatka z Ruského Kerestúru niečo pod zúbok. Nasledovalo otváranie programu, kde riaditeľ školy v Ruskom Kerestúre pozdravil všetkých žiakov z viacerých miest (Nový Sad, Sriemska Mitrovica, Kikinda, Futog, Sombor atď.), ktorí sa zúčastnili v mnohých súťažiacich kategóriách. Náš petrovský žiacky domov vznešeného Gymnázia Jána Kollára sa predstavil v literárnej tvorbe, výtvarnej tvorbe, populárnej a ľudovej hudbe, džezbalete a vo folklóre. Profesorky, ktoré nacvičili, a tým vlastne pripravili

program našich žiakov z internátu, sú: Daniela Triašková, Anna Medveďová, Milena Borovčanin a Tatiana Kriváková-Amidžićová.

Spomeňme tiež vychovávateľku Annu Pavlovovú-Banovićovú a úradníčku zo žiackeho domova Danielu Koruniakovú, ktoré tiež prispeli. Nasledovali predstavenia iných žiackych domov, t. j. predstavili sa vo všetkých kategóriách a na konci všetkého bolo vyhlasovanie víťazov.

A zabodovali sme: 2. miesto v kategórii ľudovej hudby si

hrdo vyspievali dievčatá, ktoré sa predstavili zmesou ľudových piesní pod názvom Odávať še budú. Naše speváčky nacvičila profesorka A. Medveďová. A 2. miesto obsadila aj folklórna skupina nášho gymnázia s tancom pod názvom Bažalička.

Folkloristi si pekne zatancovali; hrdí na seba a na profesorku T. Krivákovú-Amidžićovú, ktorá ich takto vynikajúco nacvičila. Veľká vďaka od našich žiakov patrí všetkým profesorkám, vychovávateľkám a najviac správcovi internátu Ondrejovi Korošovi, ktorý umožnil a chcel, aby sa žiaci z Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom zúčastnili aj na tohtoročnej domiáde. Aj tí žiaci, ktorí nezískali odmeny, verím, že sa tešili s ostatnými z úspechu. Ako i fanúšikovia, ktorí boli ochotní pomôcť našim predstaviteľom a podporiť ich.

Po súťažnej časti pokračovala zábava, na ktorej sme sa všetci rozptýlili. Na každej našej tvári žiarili úsmevy. V pamäti nám zostane priateľstvo. Domov sme sa vrátili s peknými spomienkami a s nádejou, že sa aj o rok zúčastníme na domiáde.

Marína Horvátová, 2. a Foto: Miloš Popin, 3. c Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci

list od šídskych gymnazistov

So Vzletom na hodinách slovenčiny Ahoj, Vzlet,

roku ťa netrpezlivo každý mesiac čakáme a s radosťou ťa čítame. voláme sa Katarína, Taňa, Keďže v Šíde nemáme často Dušan, Dragan, Alexandra, príležitosť stretávať sa so sloSrđan, Maja a Tamara. Sme žiaci venským jazykom a používať Gymnázia Savu Šumanovića v ho, tým viac nás teší, že nám aj Šíde. S tebou sme sa po prvý ty pomáhaš v zdokonaľovaní sa v slovenčine a v našej snahe rozšíriť mieru používania slovenčiny v Na ceste zo Sriemu do Báčky tomto prostredí.

S cieľom, aby sme si najprv my pripomenuli, a potom aj iným rozširovali vedomosti o tom, čo nám všetko naša „slovenskosť“ umožňuje, zoznámili sme sa s Gymnáziom Jána Kollára, s internátom a najstarším domom v Báčskom Petrovci. Navštívili sme aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Oddelenie raz stretli v minulom školskom slovakistiky na Filozofickej fakulroku, keď sa na našej škole začala te v Novom Sade a Národnostnú vyučovať slovenčina s prvkami radu slovenskej národnostnej národnej kultúry ako fakultatívny menšiny. Vedeniu našej Obce Šíd predmet. Od tohto školského

Na návšteve v petrovskom gymnáziu a Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny ďakujeme, že nám umožnili tento edukačný výlet.

Z príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka chystáme program po slovensky a oslavu obohacovania našej školskej knižnice slovenskými

knihami, ktoré nám darovala pani Vierka Madacká z Maglića a Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca.

Pozdravujeme všetkých tvojich čitateľov a netrpezlivo očakávame nové číslo.

S pozdravom, tvoji noví fanúšikovia zo Šídu apríl 2013 |

vzlet 9

v padinskej škole

Aktuálna téma: profesionálna orientácia Ô

smaci sa pomaly Ktoré stredné lúčia so školškoly sa padinským skými lavicami ôsmakom priamo v základnej predstavili? škole, so spo– Je to stredná lužiakmi, s učiškola zo Starej teľmi... Nikdy Turej zo Slovenska, nie je ľahko byť Gymnázium Mihajla na nejakom Pupina z Kovačice, rázcestí, zvlášť strojnícka a poľnov takej situácii, hospodárska škola v ktorej si títo z Pančeva. mladí ľudia volia budúO ktoré stredné Anna Povolná, pedagogička ce školenie. školy má táto geneV dileme „kam rácia ôsmakov najďalej“ žiakom v Padine pomáhaväčší záujem? jú aj prednášky o profesionálnej – Je to kovačické gymnáorientácii. Na túto tému sme zium, elektrostavebnícka škola si pohovorili s pedagogičkou Annou Povolnou, ktorá je už mnoho rokov padinským ôsmav ZŠ v Jánošíku kom nápomocnou rukou pri voľbe profesionálnej orientácie.

Pripravuje: VVF

Ako sa v padinskej škole pomáha ôsmakom pri výbere strednej školy?

– V spolupráci s triednymi učiteľmi organizujeme prednášky o profesionálnej orientácii, ako i individuálne rozhovory so žiakmi, ktorí sú nerozhodní. Okrem toho mávame aj reálne stretnutia s ľuďmi rôznych zamestnaní, aby žiaci priamo videli, ako sa niečo robí. To sa im páči. Tak žiaci v prvom rade vidia prácu školských zamestnancov, aj ako pracujú zamestnanci domu zdravia, kozmetička, automechanik alebo sústružník. Na záver sa organizuje porada s rodičmi, kde sa rozprávame o školách, ktoré si žiaci vyvolili, vzdelávacích profiloch, ako aj o tom, akú majú perspektívu ukončiť školenie a zamestnať sa.

v Zreňanine, poľnohospodárska a ekonomická škola v Pančeve a je záujem školiť sa pre kuchárov...

ánošícki žiaci aj tohto roku usporiadali program pre svoje milé mamy, staré mamy a učiteľky. Najprv najmladší účastníci programu – škôlkari – zahrali divadielko Snežienky.

Potom žiačky ôsmeho ročníka zaspievali ľudovú pieseň Mama, moja mama. Dueto Valentína Supeková – Anka Mosnáková pripravilo pieseň a páčivú choreografiu pod názvom Láska je sloboda. Prváčik Stevan Berđan recitoval báseň Mamino srdce, kým druhák Dávid Staňo recitoval báseň Mamičkino, poď.

Mladá hudobníčka Anežka Horniaková zaspievala ľudovú pieseň Čijže si, šuhajko a po nej nám Anđela Mrđová recitovala

úvery, pôžičky a vklady – masív – väčší horský celok, pohorie – maskér – ten, kto robí masky – maskulínum – podstatné meno mužského rodu – masonit – tmavozelený až čierny nerast – mastika – druh bulharského liehového nápoja

báseň Kto to for Me, pokým mamke pomáha?

Vinona Dudková, V srbčine nám Mája Kotuľačová, piataci zaspieValentína vali pieseň Chrťanová a Ovo je pesma Alena Halabrínová za naše mame, sa predstavili Anita Petrášová piesňou pod báseň Tetkin sin názvom Wings. V a Darko Staňo nemčine odznela báseň Osmi mart. pieseň Grün, Štvrtáčka Ingrid grün, grün, sind Miloševićová alle meine Kleider. sa predstavila Na koniec nám básňou Moje roz- Anka Mosnáková a talentovaný Brane právkové varechy Valentína Supeková Nikolić prečítal a Emil Brik básňou jeho najnovšiu Moja matka. V angličtine odzneli báseň venovanú mame, Mama, dve piesne, Dragana Privracká hvala ti za sve. zaspievala pieseň Number One zh

Citáty

Pripravuje: Vesna Valihorová-Filipovićová

Vaše ciele mínus vaše pochybnosti rovná sa vaša realita.

Ralph Marston Vy musíte naplniť svoje sny.

Paulo Coelho Vieme, pred čím utekáme, ale nevieme, čo hľadáme.

Montaigne Budúcnosť patrí tým, ktorí veria v krásu svojich snov.

Eleanor Roosevelt Najväčším rizikom väčšiny z nás nie sú príliš veľké ciele, ktoré

10 vzlet | apríl 2013

Eliana Ďuríčeková, 8. 3 ZŠ m. Tita v Padine

Program ku Dňu žien J

Listujeme v Slovníku cudzích slov – maršal – najvyšší stupeň vojenskej dôstojníckej hodnosti – maršruta – šablónovitý, schematický návod na činnosť – martenzit – najtvrdšia základná štruktúra ocele – martýr – trpiteľ, mučeník – marža – rozdiel medzi úrokovou sadzbou pre

Žiaci na návšteve u automechanika

nedosiahneme, ale tie malé, ktoré dosiahneme.

Michelangelo Svet pripravuje priestor pre ľudí, ktorých slová a činy smerujú za určitým cieľom.

Napoleon Hill Ľudia, ktorí majú cieľ, uspejú, lebo vedia, kam smerujú.

Samotný moment, v ktorom sa rozhodnete ísť za svojím vytúženým cieľom, znamená úspech.

Chuck Carlson

anketa: padinskí ôsmaci

Pred zápisom do strednej školy...

V

šetci ôsmaci netrpezlivo očakávajú koniec školského roka, a to znamená aj zápis do strednej školy. Všetkých však trápi tá istá otázka: Kam ďalej? Odpoveď na túto otázku sa nám pokúsili dať aj niektorí žiaci Základnej školy maršala Tita v Padine...

PAVEL DUBOVSKÝ:

ktoré ma najviac lákajú, sú prírodné vedy a zvlášť biológia.

PAVEL PETRÁŠ:

Je to môj sen ešte od malička.

BORIS UGRENOVIĆ: – Netrpezlivo očakávam ten deň, keď sa budem zapisovať do strednej školy.

Som výborným žiakom, zaujímajú ma predmety, ako sú: technika, informatika a fyzika. Chcel by som sa zapísať do elektrotechnickej školy v Zreňanine a stať sa vynikajúcim elektrikárom.

ELIANA ĎURÍČEKOVÁ:

– Som veľmi dobrým žiakom. Po skončení základnej školy chcel by som sa zapísať do elektrotechnickej školy v Pančeve. Mám záujem o informatiku a techniku.

Nádejam sa, že sa v budúcnosti budem zaoberať informatikou.

ANETA SRDANOVIĆOVÁ: – Som výborným žiakom a najviac ma lákajú vyučovacie predmety, ako sú informatika a technika, ale predsa viac sa mi páči informatika. Chcel by som ísť na Slovensko a tam sa dostať do takej školy.

Mám nádej, že sa mi to splní.

– Som výbornou žiačkou, mám rada jazyky a najviac slovenský. Zvolila som si kovačické Gymnázium Mihajla Pupina, lebo chcem pokračovať aj v ďalšom školení. V budúcnosti seba vidím ako profesorku slovenčiny alebo srbčiny.

Mám nádej, že sa mi to splní.

DARINKA ŠIRKOVÁ:

– Vždy ma lákala práca v kuchyni a pomáhala som matke pri chystaní jedál.

Preto by som sa chcela zapísať do ekonomickej školy – odbor kuchár. V budúcnosti vidím seba ako úspešnú kuchárku.

KRISTÍNA BOBOROVÁ:

– Som výbornou žiačkou.

Lákajú ma jazyky, najviac anglický, srbský a slovenský.

Po skončení základnej školy by som chcela zapísať ekonomickú školu alebo gymnázium v Zreňanine. A v budúcnosti seba vidím ako učiteľku anglického jazyka alebo vychovávateľku v škôlke.

KRISTÍNA SLÁDEČEKOVÁ: – V škole nie je vyučovací predmet, ktorý sa mi nepáči.

Mám záujem o kozmetiku.

Páči sa mi všetko súvisiace s ňou. Preto by som sa chcela zapísať do strednej odbornej školy v Belehrade na štúdium v oblasti starostlivosti o krásu a stať sa výbornou kozmetičkou.

– Odmalička som sa zaujímala o zvieratá. Vždy ma to bavilo. A preto by som sa chcela zapísať do Poľnohospodárskej školy vo Futogu, odbor zverolekár.

Mám nádej, že budem výbornou zverolekárkou a budem pomáhať chorým zvieratám vo svojej zverolekárskej ordinácii.

NINA GARAFIÁTOVÁ:

– Po základnej škole by som sa chcela dostať na kovačické gymnázium alebo zdravotnícku školu v Zreňanine. Predmety,

Anketovali: Marína Ľavková a Milina Sojáková, 8. 2, ZŠ m. Tita v Padine

apríl 2013 |

vzlet 11

story

More vody yslela som si, že jarné prázdniny budú zábava.

Musím však uznať, len čo je pravda pravdivá, nudím sa.

Už ma naozaj nebaví ani vylihovanie na posteli, ani pred televízorom. Aj vysedávanie pri počítači ma omrzelo.

– Mája ti je unudená, – hovorím mame.

– Vyjdi na ulicu, možno tam niekoho stretneš.

– Na ulici? Koho? – pýtam sa jej. – V našej ulici sami dedkovia a babky žijú. Čo si s nimi počnem?

– Aby si vedela, tí dedkovia a tie babky sa s tebou, keď si bola malá, hrávali. Kupovali ti sladkosti. Takže len úctu k tým starým ľuďom.

– Uhm, – zahundrem, no predsa sa poberiem na ulicu.

– Čao, Mája, – prefrndží vedľa mňa bicykel, sotva vystrčím hlavu z brány.

Hľadím, kto ma zdravil? Žeby to bol on? Srdce zabubnovalo ako divé.

– Kto si? – kričím za hlasom. Nepočul ma, už bol na druhom konci ulice.

– Možno sa vráti, – poviem si. Vrátil sa.

– Čauko, – škerí sa zďaleka spolužiak Andrej. Nie som najšťastnejšia, že ho vidím.

Správa sa panovačne, niekedy až posmešne. Za ním však fičal ten, ktorého hlas ma oslovil.

–Ty nepoznáš Dávida? – pýta sa ma Andrej, keď sa pri mne pristavili.

– Dávida? Poznám, – hovorím tak trochu zmätene. Cítim, ako mi tvár horí. Blkoce. Že či ho poznám? Akoby som ho nepoznala, je to môj Dávid, moja životná láska. Je úžasný.

A pekný!

– Čao, – ešte raz sa mi prihovorí Dávid.

– Č.. a.. o, – odvetím habkavo. – Čo vy tu?

– Vieš, – prizná sa Andrej, – hanbím sa povedať, ale už neviem, čo mám so sebou robiť, chýba mi škola, tak sme

12 vzlet | apríl 2013

si my traja dohodli bicyklovanie. A je to vynikajúce.

– Ako traja? Vidím len dvoch.

– S nami bicykluje aj Miro, ale má takú starú drkotavú rapotačku, – poobráti sa a ukazuje smerom na koniec ulice, – počuješ ho? To šprintuje Miro.

– A kde bicyklujete?

– Všade, každou ulicou, každým chodníčkom.

– Vieš čo? – opýta sa ma Miro, keď dobicykluje k nám. – Je

hnusné, – odrádzam ich.

– Niéé, to bude srandička.

– Héj, – spomenie si Andrej, – v mojej ulici máme jedného starého dedka. Chudáčisko, keď ide o paličke, široko-ďaleko sa počuje jeho klepot: Klep, klop, a v ulici vedľa žije jedna baba, síce nemá zvonček, ale môžeme jej búchať na okno.

– To bude adrenalín, čo? – Dávid priam jasá.

– Adrenalín? – nechápavo pozerám na neho.

– Také vzrušenie, zazvoníš, čakáš, a keď sa ľudkovia zjavia, ty im ujdeš.

Chápeš? – pýta sa ma. – Vzrušenie.

– Čo ak nás chytia?

– Starí ľudkovia?

– Ja do toho nechcem ísť. Je to obťažovanie, – nijako sa mi nepáči ich nápad.

– Je to hra! – Dávid pozrie na mňa velikánskymi očami.

– Poď, – náhodne sa dotkne mojej ruky. Celé telo mi priam stuhne.

– Neboj sa, – obdarí ma tým jeho pekným úsmevom.

No kto nepôjde?

– Najprv zazvoníme tomu dedkovi, – rozhodnú.

Zvoníme, o chvíľočku sa na dvore rozžiari žiarovka, a keď zaznie: – Klopi-klep, klopi-klep, – vysadneme na bicykle a bež.

Potom sa prikradneme k domu starých manželov. Zazvoní Dávid. O chvíľu sa na dome rozsvieti, počujeme cvakot kľúča, viac nečakáme. Dáme sa vnohy, vlastne v kolesá. Posledná v našom zozname je babka.

– Buch, buch, – búcha Miro na okno. My sa za ten čas skrývame za stromami. Čakáme.

– Buch, buch! – zabúcha strmšie.

– Kto je? – ozve sa neistý hlas z izby. Miro stále stojí pri okne. Nič nehovoriac, zabúcha znovu. O chvíľu sa izba rozsvieti. Vidíme, ako sa babka Ilustrácia: Sandra Živkovićová

M

to super naháňačka. Pôjdeš s nami?

– Mája? – vycerí sa Andrej. – Hádam ani bicykel nemá.

– Mám. Nový.

– Tak ideš?

– No jasné.

Musela som sa ísť s nimi bicyklovať, mala som nový bicykel a bol tam Dávid.

Celý deň sme lietali na bicykloch ako šašovia. To bola zábava. Večer Dávid navrhol: – Decká, mám nápad. V mojej ulici žijú dáki starí ľudkovia. O takomto čase už spia. Čo keby sme im trochu porušili spánok?

– Čo robiť? – zvolám.

– Vieš, pôjdeme k ich domu, na dome majú elektrický zvonček, zazvoníme, a potom ujdeme.

– Ej, to je super! – oduševňujú sa tí dvaja.

– Alééé, to je nechutné, aj

približuje k oknu, záclona sa odchýli. Babka otvára okno. Či ho otvorila, neviem. To sme už na bicykloch a trielime k starému manželskému páru. Tí traja sa jašia ako blázni. Mne sa to nepozdáva. Ale čo mám robiť?

– Sme dobrá bandička, – objíme ma Dávid. Cítim, že sa rozpúšťam ako zmrzlina na slnku. Dávid a ja. To budú kamarátky závidieť. Všetky sú zbláznené do neho. A ja som s ním.

Takmer hodinu sme opakovane zvonili a búchali. Babke, potom dedkovi, starým manželom, potom znovu dedkovi, babke. Raz Dávid, potom Miro, Andrej a potom znovu Dávid, Miro.

– Ja už musím ísť domov, – vravím po čase.

– Si sila, dievča, – pochváli ma Dávid. Podíde ku mne a neočakávane ma pobozká.

Mnou zatrasie. Pre toto celú noc s nimi lietam. Nebanujem.

Aj sa mi to, uznám, trochu páči. Lietanie. Ale treba ísť domov.

– Moji sa istotne trápia, musím ísť, – kokcem.

– Počkaj, pôjdeme, – zahľadí sa mi do očí. Vari ma hypnotizuje?

– Vieš, – stále sa mi pozerá do očí, – doteraz sme zvonili my, čo keby si pre zmenu zazvonila ty?

– Ja? Ja to nemôžem, nechcem, – bránim sa.

– My sme mohli a ty, panička, nemôžeš? – vybuchne Andrej.

– Mám strach. Nespravím to.

– Vedel som, nechaj ju, nech si ide domov. Je to obyčajná trasorítka.

– Ona nie je bojko, – ozve sa Dávid. – Nebojíš sa, však?

Prosebne pozriem na Mira.

– Aj ja už musím ísť domov, – zaklame.

– Nie. Nech to Mája skúsi, a potom sa rozídeme, – nedá sa prehovoriť Dávid.

– Mája. Mája! – ziape Andrej.

Ako blázon.

– Mája, Mája, Mája, – ozýva sa nočnou ulicou.

– Iba raz, – uisťuje ma Dávid.

– Neviem, – zneistene hovorím. Ak odmietnem, strápnim sa pred nimi, budú rozprávať,

vaša tvorba

Práce pre rubriku Vaša tvorba môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs že som úbohá. A zvoniť?

– Sme družina a ty si oddnes moja frajerka, – ticho prerečie Dávid.

A je po odpore.

Dobicyklujeme k dedkovmu domu.

– Teraz, – súri ma Dávid.

Ruky a nohy sa mi trasú, aj každučičký vlások na hlave.

Bojím sa, len čo je pravda. Ale cítim sa zvláštne. Je to napätie, strach. Hádam je to ten adrenalín. Zazvoním.

– ZRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRR. Prst mi priam stuhol na zvonci. Trochu ho uvoľním, naraz: – CVOK, – cvokne kľučka, dverce sa roztvoria a v nich dedko. Čo teraz? Čo teraz?!

Bezmocne stojím. Kútikom oka si všímam vedro v dedkových rukách. Keď ním ovalí, zabije ma! Ujdi! Hovorím si. Bež! Nohy kamene. To vedro sa zrazu zdvihlo a... čľap. Zalialo ma more vody.

Hneď sa mi v mysli vynoril zážitok spred niekoľkých rokov. Šli sme s rodičmi na letovanie k moru. Keď sme vyložili batožiny, otec vyhlásil: – Kto bude prvý vo vode, dostane véééľkú zmrzlinu. – Pravdaže som letela ako divá.

Otec cupkal za mnou a jačal: – Ja budem prvý, ja, ja...

Keď som pocítila more v členkoch, zastala som, zohla som sa, že si naberiem trochu mora a poprskám rodičov, no v tom sa prihnala vlna, ohromná, celú ma zaliala, zvalila na zem.

Pamätám si otcovu silnú ruku, ako ma ťahá z vody.

Teraz ocko pri mne nebol.

Dedko sa bez reči otočil, zavrel dverce. Za nimi sa ozývalo príšerné duňanie paličky.

Dduumm-dduumm! Potom všetko zatíchlo. Žiarovka zhasla. Ticho. Tmavé hrozivé ticho.

Po chvíli: – Čľap, čľap, – čľapká voda z mojich nohavíc, z košele, z vlasov. Z celého tela. Tak ako aj slzy. Čľapocú od strachu, hanby.

Pomaly sa pootočím. Pouličné žiarovky nevysvecujú. Aj mesiac sa skrýva za veľkým domom na náprotivnej strane ulice. Tma. Všade.

V diaľke počuť pridusený smiech.

Mária Kotvášová-Jonášová

Odkedy sa oslavuje Deň žien?

Ž

eny kedysi nemali žiadne práva, často boli potláčané a museli veľa pracovať, ale časom sa to zmenilo vďaka tomu, že ženy bojovali a robili protesty.

práva ženy bojovali veľa, veľa rokov a nemali by sme si na ne spomínať iba raz ročne, ale častejšie, aby sa nezabudlo, ako si ženy vybojovali svoje právo na rovnoprávnosť, ktoré si dnes takmer naplno užívajú.

Anka Mareková, 7. ročník ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Moje hobby

V

Jana Urbanová, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

oľný čas mám niekedy menej, inokedy viac. Vtedy navštívim priateľov a starých rodičov. Alebo jednoducho robím niečo, čo mám rada.

Mám mnohé záľuby. Rada kreslím, čítam, pestujem rastliny, ozdobujem veci, zbieram pohľadnice a servítky a vymieňam si ich.

Servítkam a pohľadniciam nevenúvam tak veľa času, ale zbieranie ma baví. Čítam vtedy, keď si nájdem dobrú knihu. Mám rada kreslenie. Najradšej kreslím prírodu a miešam všelijaké farby. Kreslím tak, ako je v skutočnosti a na papieri to ožije, lebo do tej práce vkladám svoje city a náladu. Páči sa mi to od malička. Pamätám sa, ako ma starká učila kresliť. Ach, boli to pekné chvíle... Ale keď kreslím, potrebujem ticho, ktoré málokedy býva

Ako sa to začalo? Ešte dávno v antickom Grécku ženy museli sedieť doma, pokým muži mohli ísť kam chceli a mali právo rozhodovať o ich živote. Ani v starom Ríme postavenie ženy nebolo lepšie a ako siahame do dávnejšej minulosti, bolo to iba horšie. V stredoveku napríklad cirkev veľmi často trestala ženy aj pre tie najmenšie hriechy. A tie ženy, čo liečili ľudí nejakou alternatívnou medicínou, boli vyhlásené za bosorky a boli zaživa spaľované. V 19. storočí ženy museli veľmi ťažko pracovať v továrňach.

Tam im bolo ťažko – ak im napríklad v práci spadla škatuľka so zápalkami na zem, nedostali ani plat. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia ženy v celom svete robili protesty a dožadovali sa Danijela Sabadošová, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči 8-hodinového pracovného času, lebo pracovali v neprajných a zlých podmienkach po 10 hodín. Dožadovali sa svojho v našom dome. A tak kreslím iba vtedy, keď mám hlasovacieho práva a zlepšenia špeciálneho zákona to príležitosť. Rada aj ozdobujem veci, napríklad školské zošity. Vezmem si obrázky vystrihnuté z novín a farebné papiere a pozliepam ich tak, aby to malo zmysel.

Potom čosi dopíšem, dokreslím – a mám fajnový zošit. Ozdobujem tak aj škatule a do nich si odkladám veci. Podobnú takúto záľubu má aj moja teta. Vždy dostávam nové idey. Jednoducho chcem, aby všetko bolo pekné. Sú tu aj rastliny. Zbožňujem ich nádhernú vôňu, pestré farby, zaujímavé tvary.

Pestujem niekoľko rastlín. Preto musím vedieť, čo potrebujú – slnečné teplo alebo tieň, mnoho vody alebo sypkú pôdu. Kvety sa mi páčia, lebo sú plné života a sú krásne. V záhrade môžem stráviť mnoho času.

Trhám burinky, kým mi slnko ohrieva chrbát a rozmýšľam o niečom peknom.

Eva Kulíková, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči Je dobre mať nejaké hobby. Môže to byť hocičo, len nech to máš rád. Pomôže ti zabudnúť na záväzky, dobre sa cítiť a byť na na, ktorý by obhajoval aj práva žien. Po veľkých chvíľu sám vo svojom svete. nepokojoch a protestoch žien v Rusku 8. marec bol roku 1917 vyhlásený za Medzinárodný deň žien Rebeka Majdlíková ako pamiatka na boj žien o ich rovnoprávnosť.

ZŠ m. Tita v Padine Tak si v tento deň máme pripomenúť, o aké apríl 2013 |

vzlet 13

Rozlety

Š.

Objímam sa s dymom v tom dome kde ľudia sedia na strome pijú život a lásku hľadajú východisko v pokosenej jarnej tráve a filozofii vlastnej duše Chcem si zapáliť cigaretu, počujem oheň a v tom momente nikotínom umýva sa dvadsať duší stratenej generácie Je to láska Vy a ja Preto hovorím, že Descartes nemal pravdu konám, teda som nie myšlienky, skutky sú cieľom teda, táto báseň je o Vás lebo Vy konáte, kvôli Vám ja konám a spolu Sme Možno číslom sa staneme ale vieme, že v tom dome okrem starca a rukou v tme, jestvovali sme aj my Možno v dyme a v alkohole ale prežili sme v tom dome v našom Dome Aranea Kysáč

Vidíme sa... asi Tá noc ma zmenila.

Mám odvahy to povedať.

Vedela som, že tvojmu úsmevu nebudem môcť odolať.

Vedel si, že som slabá na teba, vidno mi bolo v očiach.

Sladko mi pomyslieť si na tie pohľady v nociach.

Tvoj hlas mi v hlave vracia film, ťažko tratiť hlavu ešte stále a pred tebou to kryť.

Vieš, že dotyk tvojej dlane mi minulosť krášli?

Myslím o tebe, a vidíme sa... asi.

Tatiana Krížová Selenča Stredná zdravotnícka škola 7. apríla v Novom Sade

14 vzlet | apríl 2013

Krv

Chcem ťa navždy pre seba mať Tak, ako zrána vidieť vychádzať slnko, na tebe možno vidieť radosť a smiech.

Tak ako vidno zamračený oblak, na tebe možno vidieť smútok a plač.

Keď vidieť ako slnko zachádza, a mesiačik ako vychádza, tak na tebe vidieť oheň a žiarlivosť, lebo však premýšľaš a veľmi trápiš sa, prečo to tak muselo byť.

A keď sa zjaví búrka, v tebe vládne veľký hnev, a hlas, ktorý by s celou silou kričal: Milujem ťa, veď vieš.

Poznám každý tvoj cit, každý tvoj smiech, každý tvoj dotyk, a blbosti tiež!

Mám ťa rada, aj keď to tak muselo byť.

Tak nemaj viac trápenie, stať sa tak malo, bola to minulosť, ktorá už dávno je preč.

Pre teba som tu vždy, ochotná pomôcť v každej ťažkej chvíli.

Veď bol si tu tiež pri mne, keď cítila som túžbu, ktorú si vždy odohnal preč.

Keď príde tá chvíľa, že budem ti niečo povedať mať, budú to slová: Chcem ťa navždy pre seba mať!

Sandra Grňová Pivnica Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

Prúdila mnou, prúdila mnou Prúdila, prúdila...

Dala som lásku do každej krvinky Srdce, SRDCE je väčšie, je sväté, sväté Všetci plesali, bolesť necítili Bolesť – dáva mi najavo, že žijem cítim ju ako prechodný stav Fáza.

Ako keď štepím ružu...

Vie o tom, že ju bolí, No vie aj to, že bude krajšia...

Ako raketa.

Odhodiť a zostať jadrom vo výšinách žiť život ako krv, ktorá prúdi.

Nič nie je isté, ani už rovnaké.

Svietili dúhy na uličných stĺpoch.

Jeden strom a moje oko boľavé.

Vy traja.

Ona ako matka.

On ako kamoš.

On tretí, aj kamoš aj frajer – mlčal.

Triasol sa a bál sa o život.

Paralyzoval svoje srdce.

Chcela som ísť domov.

Nie domov, ale Domov.

No, priviedla som ho sem.

So mnou, žije.

Mám v krvi Morské panny.

Moje telo je darom.

Moje telo je časťou esencie.

Vyššieho Ja. Všetko zobudila vo mne.

KRV. Adora Naiad Kysáč

Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Rozlety

*

Zamilovaný Zamiloval som sa, len sa to stalo…

Len tak, znenazdajky a srdce mi len pre teba hralo.

Pohľady sa nám stretli, hneď som si ťa všimol.

Povedala si mi vtedy, že som ti jediný.

Uveril som, že iba so mnou cestou života kráčať chceš.

Myslel som si, že hovoríš to, čo cítiš a srdcom vieš.

Stalo sa po krátkom čase, že som z mesta odišiel a… stratil som ťa skôr, než som ti do srdca vošiel.

Po čase vrátil som sa k tebe, ale vtedy po prvý raz videl som ťa s ním a musel som už svojim očiam uveriť.

Vydýchol som si, aj keď viem, že cítiš ako mi srdce plače.

Dnes iba chodím ulicou sám, tam, kde som sníval, že sa budem s tebou prechádzať.

Teraz, keď je po všetkom a mne je jedno…

Uznať musím, že ťa milovať navždy … už neskúsim.

Pre mňa si mohla byť jediná, keby tvoja láska nedostala krídla.

Odišla si bez pozdravu a mne na srdci spôsobila iba hlbokú ranu.

Deň ako deň, prejde, vliezne sa pomaly, ale sa skončí...

A noc, je to potvora, ktorá ľahko neodchádza, ale hryzie srdce a kochá sa bolesťou.

Do hlavy vkladá rôzne otázky a premieta filmy, nahrané v minulosti so spomienkami, o ktorých som si myslela, že som ich dávno zabudla a že o nich viac neviem ani ja, ani nikto iný...

A, hľa, dnes tu mám projekciu toho, čo som viac vidieť nechcela. Čo ma viac bolí, o to je ona väčšia a dlhšia...

Len čo si pomyslím, že hneď bude zora a že ju slnko zlomí, nadíde tmavý oblak, slnko skryje a potvora je tu pri mne...

Mam akýsi pocit, že pokým bojujem s týmto netvorom, zora je začarovaná na storočný spánok ako spiaca krásavica v rozprávke a že čo by sa aj zobudiť chcela a do pomoci mi prišla, pre mágiu to nemôže, ale spí a sníva sny...

Avšak s bolesťou sa už uspokojujem a sebe samej svedčím, že to tak byť musí, ten čierny tvor bledne a pomaly utečie...

Ako on skape, aj mágia v zoru sa rozbije.

Ale keď slnko zájde, noc nastane a dej sa opakuje...

Vesna Hudecová Padina

Je to veľduch Poď so mnou, ty moja milovaná bytosť, poď vkročiť so mnou do mojich snov!

Poď so mnou, ak nemáš z toho strach, poď so mnou, veď sa ma nemáš čo báť.

Chytáš ma za ruku, či marí sa mi?

Veď poď, poďže bližšie, milovaný.

Neboj sa, dôveruj mi, len k tvári bližšie pristúp mi!

Pozri sa do mojich zamilovaných očí, nuž ony pravdu hovoria ti.

Vži sa s nimi do môjho sveta, veď ty budeš sen nasledujúceho leta.

Nie, nepovedz mi, že lásku cítim iba ja, lebo zostanem sklamaná.

Pozri si ma ešte raz, veľduch môj, veď ti ja nespôsobím bôľ.

Pozeráš sa a vravíš si: pravdu ona mala!

A ja ti len prikývnem, že som doma sama.

Preto príď pre mňa a prejdeme sa, za ruky držať budeme sa.

Možno dostanem bozk, ale aj ty; tak mi je dosť.

Lebo s tebou byť, všetci by mali sniť.

Ale všetko to zmizne, keď ráno vstanem, pomyslím si na teba a v tej chvíli spadnem.

V skutočnosti ma nepoznáš, ale v sne mi ruku podáš.

Martina Benková Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

Brane Nikolić ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku Rubriku Rozlety v tomto čísle ilustroval Denis Kočovský z Kovačice.

apríl 2013 |

vzlet 15

knihy

Odkaz Malého princa

Alica Činčárová: Piatok dvanásteho (Vydavateľstvo Ikar, 2010)

N

ie je to kniha pre deti. Deti majú radšej Snehulienku a sedem trpaslíkov, lebo je jednoduchá, opisuje boj medzi dobrom a zlom a má šťastný koniec.

Nemusia nad ňou mnoho rozmýšľať, čítať medzi riadkami, všetko je jasné. Malého princa deti nevedia a nemôžu pochopiť.

Môžu ich zaujať kresby a obraz malého chlapca, ale iný význam nebudú hľadať.

Predsa to nie je detská záležitosť. Antoine de Saint-Exupéry venoval túto knihu dospelým ľuďom, ktorí kedysi boli deťmi, lebo iba oni môžu do tohto príbehu vniknúť, ak sa dostatočne nad ním zamyslia. Tí, ktorí tvrdia, že je to kniha len

pre deti, určite patria medzi tých, ktorých Malý princ na svojej ceste navštívil.

Prečo? Otázka, ktorou deti často začínajú vetu, a na ktorú dospelí už dávno zabudli. Nehľadajú krásu a dokonca aj šťastie v detailoch a každodenných veciach. Nesledujú západ slnka, pre nich je to samozrejmosť, a nič výnimočné v tom nevidia. Už sa nepýtajú prečo, myslia si, že všetko vedia, že na všetky otázky už dostali odpoveď.

Sú múdri, dokonalí, vážni ľudia. Postava malého princa je dieťa, ktoré sa skrýva v každom z nás. Len my sme asi zabudli, že sme niekedy boli deťmi, aj napriek tomu, že na otázku prečo vôbec nemáme odpoveď.

Autor touto knihou chcel pripomenúť všetkým, ktoré veci v živote sú tie najdôležitejšie. Pre Malého princa to boli jeho tri sopky a ruža, ktorú doslovne držal pod skleným zvonom, strážil ju tak, akoby sme všetci mali strážiť milované veci a osoby. Aj keď sa mu na prvý pohľad zdala namyslená, postupne si uvedomil, že sa v nej

16 vzlet | apríl 2013

skrýva krehkosť a citlivosť. Pravdou je, že niekedy nepátrame po tom, aký človek v skutočnosti je, zameriavame sa iba na tú vonkajšiu stranu, neunúvame sa odhaliť pocity a vlastnosti, ktoré ten dotyčný v sebe utajuje. A mali by sme.

Malý princ svoju ružu tak zbožňoval, že aj keď videl veľa ruží, ktoré sa na tú jeho podobali, len tá jeho zostávala jedinečnou a výnimočnou. Autor nám týmto spôsobom ukázal, aká má byť opravdivá láska – mali by sme s ňou opatrne narábať, lebo je osobitná a naša.

Na svojej ceste sa Malý princ stretol s viacerými dospelými ľuďmi a po každej návšteve si uvedomoval, že dospelí sú strašne divní. Zabudli na ozajstné životné hodnoty, a zameriavali sa iba na tie, ktoré sú povrchné a bezvýznamné.

Peniaze, túžba nad niečím vládnuť, zbytočné čísla...

Zabudli na to, čo ako deti chceli dosiahnuť a nechali sa stratiť vo svete dospelých. Stratili seba, svoje sny a túžby a prijali hodnoty, ktoré tí „múdrejší“ určili. Zabudli na to, že sa v tvare klobúka skrýva veľhad.

Baobaby – vysoké stromy sú jedinou vecou, ktoré Malému princovi na jeho planéte prekážajú. Preto sa ich snaží odstrániť, kým sa nerozšíria.

Baobaby symbolizujú všetky zlé veci, s ktorými sa v živote môžeme stretnúť, a ktorých by sme sa hneď pri prvom stretnutí mali zbaviť. Nedovoliť im, aby nás urobili nešťastnými, aby narušili náš ťažko dosiahnuteľný duševný pokoj.

Budeš pre mňa jediný na svete. Ja budem pre teba jediná na svete. Tieto slová líška povedala princovi, keď mu vysvetľovala, čo sa stane, ak si ju skrotí. Len postupom času môžeme niekomu dovoliť, aby si nás skrotil, aby sme boli svojimi. Keď sa k niekomu pripútame, pochopíme, že práve po tom sme túžili, že práve toto nám chýbalo. A sme kompletní i pokojní.

Dúfajme iba v to, že sa žiadny had neobjaví, aby nám narušil naše šťastie.

Možno, že táto kniha je jednoduchým návodom na dobrý život, ale je tiež upomienkou na to, že vždy by sme si mali udržať dieťa, ktorým sme kedysi boli. Je to naozaj veľká záhada. Pre vás, čo máte radi Malého princa, práve tak ako pre mňa nebude vesmír rovnaký ako predtým, ak niekde, nevie sa kde, ovečka, ktorú nepoznáme, zožrala, možno áno, možno nie, jednu ružu... Zahľaďte sa na nebo. Pýtajte sa: zožrala ovečka ružu – áno, alebo nie? A uvidíte, ako sa všetko zmení... A nijaký dospelý nikdy nepochopí, že je to také dôležité! Chápeme to?

Teodora ILIĆOVÁ

R

omán Piatok dvanásteho hovorí o živote na súčasnom Slovensku, osudoch a každodenných problémoch tamojších ľudí.

Igor Tollár a Leona Medková sú novinári, ktorí si kariéru budovali na investigatívnej žurnalistike a pred nimi je životné rázcestie, čiže rozhodnutie o tom, či pokračovať na vyššie rebríčky v brandži (odísť do Bruselu a Štrasburgu, a tam byť zahraničným spravodajcom) alebo zostať v Bratislave a zápasiť s korupciou, politikmi a ľahostajnosťou verejnosti a vlastnej rodiny.

Laco Pavelka je jedným zo súčasných stroskotancov, ktorí sa v ekonomickej tranzícii nevynašli práve najlepšie. Po nešťastí na pracovisku stal sa invalidom a nemôže sa viac primerane starať o svoju rodinu (má syna Petra a manželku Irenu) – je na invalidnom dôchodku a pracuje ako nočný strážca. Laco je málovravný, cynický a depresívny, chce si niekedy aj vypiť, lebo sa často cíti opotrebovaným, zbytočným a neprospešným. Šimon Hrabko a Klara Uhrinová sú spolupracovníci a cudzoložníci. Šimon je lekárom a najmladším primárom v dejinách Prvej fakultnej nemocnice v Bratislave, pokým Klara je v tej istej nemocnici zdravotnou sestrou. Pred nimi je rozhodnutie o tom, či opustiť svoje manželstvá a venovať sa láske alebo prerušiť vzťah a zachovať si rodiny.

Jedna ťažká dopravná nehoda spojí všetky tieto postavy a pred nami je zaujímavý román, v ktorom sa prepletajú ľudská dráma, napätie, politika, kriminál a súčasný život na Slovensku. Tento román vyniká vďaka skutočnosti, že autorka Činčárová majstrovsky predstavuje postavy ako reálne a ľudské – nemorálne a materialistické, korumpované a sebecké, často veľmi hriešne a úmyselne zlé. Všetko to prináša osviežujúcej priamosti a životnosti Piatka dvanásteho.

Alica Činčárová pochádza z Popradu, absolvovala Filozofickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne, pracuje ako novinár tlačových médií (SME, Národná obroda) a ako prekladateľ zahraničnej literatúry. S touto knihou sa Činčárová stala víťazkou ceny Mám talent 2010. Žije a tvorí v Bratislave.

Janko TAKÁČ

PC hry Mileta Mijatović: Bez rupe za odvod (Vydavateľstvo Rende, 2012)

Z

N

ájsť inšpiráciu v spoločnosti, ktorá je poznačená všeobecnou materiálnou a mravnou krízou, ani nemusí byť ťažko. Avšak vytvoriť z tej inšpirácie verše, ktoré zároveň odzrkadlia brutalitu a trpkosť každodennej reality, a pritom sa neutopia v otravnej patetickosti, ba naopak, oplývajú duchaplnosťou a (hoci výrazne ironickým a často čiernym, ale určite terapeutickým) humorom – je to už svojrázny kumšt.

Darí sa to pančevskému alternatívnemu umelcovi Miletovi Mijatovićovi (1977), ktorému vlani vyšla prvá zbierka básní pod názvom Bez rupe za odvod (čiže: Bez odvodného otvoru). Verše v tejto zbierke skutočne hovoria o tom, čo sa stáva, keď v jednej spoločnosti nefunguje (je upchatý) odvodný otvor, cez ktorý by sa mali odstraňovať deštruktívne vplyvy a negatívna energia. Samozrejme, utvára sa ovzdušie priaznivé na vznik a rozvoj všelijakých sociálnych deviácií, akými sú nacionálny šovinizmus (či deformovaný patriotizmus), antisemitizmus, homofóbia, chorobná posadnutosť mýtickými dejinami a vojnovou tradíciou, pôžitok z korupcie, kriminality a nezmyselnej trendovej zábavy, hatenie individuálnosti a idealizovanie mediokrity atď. Všetky tieto javy sa v Mijatovićovej prvej zbierke básní rozoberajú vo svojráznej podobe naratívnej poézie, ktorá najčastejšie vzniká z odpozorovaných dianí alebo z pouličných a trhových historiek a povrávaní ľudí z autorovho prostredia.

Z Mijatovićových veršov zároveň vychádza určitá komiksová komickosť (v minulosti sa zaoberal písaním scenárov pre alternatívne komiksy, tiež je autorom fanzínu Ceger) a punková priamosť a drsnosť (je spevákom v undergroundovej hudobnej skupine Klopka za pionira).

Tieto prvky významne vplývajú na autorov celkový prejav, ktorý by mal mať zabezpečené viditeľné miesto na nejakej novej scéne srbskej (anti)poézie.

Stevan LENHART

a mladým nezávislým štúdiom Black Pants stojí šesťčlenná skupina programátorov a umelcov z nemeckého mesta Kassel. Výsledkom ich snahy o vývoj inovačnej hernej mechaniky a jedinečného vzhľadu hier je akčná plošinovka pomenovaná Tiny & Big: Grandpa’s Leftovers (čiže: Tiny a Big: Dedkove pozostalosti).

Pre tento projekt je príznačný nadovšetko originálny prístup, ktorý herný zážitok posúva na celkom novú úroveň v oblasti tohto druhu hier.

Tiny a Big sú dve hlavné postavy v tomto príbehu. Hráč sa dostane do roly malého knihomoľa a technofila Tinyho, ktorého cieľom je vrátiť dedičstvo svojho starého otca.

Sú to pohodlné biele gate, ktoré majú magické a telekinetické schopnosti. Tie mu však ukradol jeho hlavný a trochu švacnutý nepriateľ Big a spolu s nimi zutekal do púšte. Za pomoci gatí on

vám stále uniká a bude vám celou cestou robiť všelijaké nepríjemnosti s cieľom, aby vás spomalil a dokonca aj zastavil vo vašom zámere.

Na samom začiatku hry dostanete tri nástroje, ktorých používaním budete môcť čeliť vášmu súperovi v podivnej

púšti, ale zároveň budete musieť byť príliš zručný. Laserom môžete sekať obrovské skaly, za pomoci háka budete môcť vyliezť na rôzne objekty, pokým raketami možno posúvať predmety, ktoré sa vám dostanú do cesty. Tieto tri nástroje vám umožnia vyriešiť najrozličnejšie prekážky rôznymi spôsobmi. Budete vlastne môcť rezať, ťahať a posúvať hociktorý objekt v hre a vlastná imaginácia vás zavedie cez šesť levelov, na konci ktorých budete mať možnosť získať späť dedkove gate.

Ak si však zle naplánujete niektorý ťah, môže sa stať, že zahyniete, ale to v žiadnom prípade neruší hernú náladu, keďže na jednom istom mieste možno prísť po správne riešenie nespočítateľne mnohými spôsobmi.

Umelecký dizajn inšpirovaný komiksom, bláznivé dialógy a bizarný humor prinášajú vcelku originálnemu ovzdušiu, zážitok spestria nezvyčajné hudobné skladby indie-rockových skupín a hudobníkov z rôznych krajín.

Ak chcete vypočuť všetky skladby, musíte ich (spolu s ostatnými vecami) zbierať cestou v podobe kaziet,

odomkýnať a v súlade s rytmom vyriešiť rôzne duchaplné problémy.

Demo-verziu hry si možno stiahnuť z oficiálnej webovej stránky štúdia Black Pants: www.tinyandbig.com. jm apríl 2013 |

vzlet 17

DUŠAN DURMAN

komiks Ty grázel! Raz si ma porazil, William, ale teraz som ja hlavným Veľkým agentom.

Eresine kňažky sú strážcami Veľkého agenta.

A teraz si prišli po teba.

Čo? Nie!

Ta

k. s ohň A d te a o bo u!

Čo ty tu chceš?

Strať sa, ryšaňa!

Máš pravdu.

Už som prestal dúfať, že sa objavíš, Ilsa.

Nová vojna zachvátila galaxiu. Kňažka Ixchel, ako aj niektoré ďalšie frakcie Nin’gu smerujú k planéte Ta Lam. Zničili kolóniu, ktorá tam existovala, a teraz sa zabíjajú navzájom. Je to masaker!

William, mám zlé správy.

Poď, zlatá moja. William!

Odídeme...

Hej, čo sú toto za múmie?

Moji noví bojovníci.

Ixchel!

18 vzlet | apríl 2013

No toto. Prídem si po Eresinu kňažku, a natrafím na starého priateľa...

info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Bezpečnosť mobilných zariadení

používateľa, ktorý toto dovolí, často ani nevediac, o čo vlastne ide. Situácia ešte nie je taká alarmujúca ako v prípade počítačov, ale nie je ani drasticky lepšia.

Najnovšia hrozba pre bezpečnosť mobilných zariadení sa vzťahuje zase na súkromie. V tomto prípade ide však o to, že internet začína byť natoľko prístupný všetkým, že je už aj hackerom a niektorým spoločnostiam veľmi ľahko dostať do rúk údaje o niekom alebo dozvedieť sa

Android Avast

O

d samotného vzniku mobilných telefónov a podobných zariadení, ich bezpečnosti sa venuje menej pozornosti ako bezpečnosti osobných počítačov, čo je dosť veľká chyba, lebo je cez mobilný telefón alebo tablet o dosť ľahšie napr. ukradnúť niečiu identitu a tomu podobne.

Problém je v tom, že sú mobilné zariadenia omnoho prenosnejšie ako klasické počítače. Môže sa napr. stať, že používateľ takéto zariadenie stratí, niekomu sa ono dostane do rúk a hneď môže (v prípade

Cabir Disinfect nedostatočnej starostlivosti) zistiť informácie o prvom používateľovi, napríklad kto je, ako vyzerá, aké sú jeho SMS – správy a iné.

Takéto prípady sú pomerne časté, podobne ako krádeže, pri ktorých je tiež

ohrozené súkromie a bezpečnosť používateľov mobilov. Väčšina zlodejov má za cieľ ukradnúť iba mobil, zahodí SIM kartu a vymaže všetko, aby sa nevidelo, že to práve oni ukradli, ale toto hore napísané aj tak platí.

Na rozdiel od tejto hrozby, ktorá existuje ešte od čias, keď sa mobilné telefóny a iPhone – sledovanie iné zariadenia tohto typu stali prenosnými, pred nejaké tajomstvá. Väčšina zhruba desiatimi rokmi sa používateľov a výrobcov objavili nové bezpečnostné súčasných mobilných problémy, podobné ako pri osobných počítačoch.

Ide o škodlivý softvér pre smartfóny, ktorý sa začal vzmáhať v období, keď tento druh mobilov začali používať aj obyčajní ľudia a nielen nadšenci nových technológií – sú to rôzne vírusy, červy, trójske kone...

Prvým rozšírenejším vírusom pre mobily bol Cabir, vírus pre Symbian, ktorý vznikol v júni 2004 a nebol až taký škodlivý, bol vytvorený nadšencami a bol určený ako ukážka, že je takéto niečo možné vytvoriť aj pre inteligentné telefóny.

Odvtedy však prešlo takmer 10 rokov a škodlivý softvér je pre smartfóny takmer rovnakou hrozbou ako pre osobné počítače.

V oboch prípadoch je zaujímavé to, že sa mnoho takýchto programov vlastne inštaluje s vedomím

operačných systémov totiž vôbec nerozmýšľa o bezpečnosti a súkromí, takže sú predvolené nastavenia také, že je často veľmi ľahko možné „vytiahnuť“ z mobilu alebo tabletu údaje o niekom alebo niečom. Najhoršie na tom je, že sú špiónmi niekedy aj samotní výrobcovia mobilov. Konkrétne vlani bolo zistené, že niektorí výrobcovia mobilov úmyselne inštalujú softvér na sledovanie aktivity používateľa, lokácie a iných parametrov.

Bude zaujímavé sledovať, ako sa táto oblasť bude vyvíjať v nasledujúcich rokoch, lebo, zdá sa, že je každým rokom bezpečnosť mobilných zariadení čoraz viac a viac ohrozená a výrobcovia mobilných operačných systémov a zariadení nielenže nedávajú dostatočný dôraz na to, ale často aj sami ohrozujú bezpečnosť a súkromie svojich používateľov, čo je neprijateľné, a potrebné je to zmeniť.

Toto sa však stane iba vtedy, keď im používatelia začnú byť dôležitejší než sám zisk – a nemožno vedieť, či a kedy sa to aj stane…

Drobnicky • Spoločnosť Samsung ohlásila svoj nový mobil najvyššej triedy – Samsung Galaxy S4, ktorého predaj sa mal začať koncom apríla.

Samsung Galaxy S4 • Aktuálne verzie webových prehliadačov: Internet Explorer 10, Mozilla Firefox 19.0.2, Google Chrome 25.

• Spoločnosť Apple od 1. mája 2013 bude zmenšovať podporu pre iPhone aplikácie, ktoré neboli prispôsobené pre novú veľkosť obrazovky, akú používa tento mobilný telefón.

• Čínska vláda na svojich počítačoch nahradí OS Windows vlastným operačným systémom založeným na Linuxovej distribúcii Ubuntu.

• Po Google a Facebook aj Apple zavádza dvojstupňovú autentifikáciu. apríl 2013 |

vzlet 19

zaujímavosti

horoskop BARAN

SVETOVÉ ZAUJÍMAVOSTI

21. 3. – 20. 4. Čaká na vás skutočne pekné obdobie, budete sršať optimizmom a dobrou náladou. Nedáte si ju pokaziť ani neprajníkmi vo svojom okolí, ktorí číhajú na každú vašu chybu, aby sa vďaka nej posunuli nad vás. Čerpáte z lásky a pohody, ktorú máte doma, len tak ďalej. Ak sa vám vzťah zamotáva, mali by ste sa úprimne porozprávať.

Tsingy. Ostrov Madagaskar sa pred miliónmi rokov oddelil od Afriky a odvtedy sa na ňom vytváral jedinečný ekosystém na svete.

Súčasťou tohto zázračného miesta je i mohutný kamenný les, tvorený ostrými, strmými vápencovými stenami, ktoré sa stojac jedna vedľa druhej pospolu podobajú na akýsi divný hrad z inej planéty. V domorodom malgašskom jazyku sú tieto formácie pomenované Tsingy. Najzaujímavejšie tunajšie živočíchy sú početní lemuri – príznačný je druh Decken’s sifaka, ktorý má snehovo-bielu srsť a čiernu tvár a často sa môže vidieť skákať po vrchoch tohto vysokánskeho zázračného lesa.

BÝK 21. 4. – 20. 5.

Spoliehajte sa iba na svoj vlastný inštinkt, hoci vám chcú ostatní dobre poradiť, sami si viete lepšie zhodnotiť situáciu. Ak máte pocit, že si musíte dávať pred niekým pozor, tak viac vážte slová.

V prípade pochybností sa pokojne poraďte so svojou láskou. Naučte sa rozhodovať správne, aby ste vykročili svojou vlastnou cestou.

Vedie: Jasminka ČINČURÁKOVÁ-GALAMBOŠOVÁ

VÁHY 24. 9. – 23. 10.

Držte sa pri zemi a nelietajte v oblakoch, mohlo by vás to stáť aj osobný život. Príliš totiž tlačíte druhých do uskutočnenia svojich vlastných predstáv, ale tie sú len vaše a nie všetky sú reálne. Zvoľnite a všetko si ešte raz poriadne premyslite.

ŠKORPIÓN 24. 10. – 22. 11.

Už začiatkom mesiaca vás čaká prekvapenie, aj keď ťažko povedať, či bude milé. Celkovo sa bude okolo vás točiť priveľa nových ľudí, čo vás poriadne znervózňuje. Nebojte sa ich poznať, ale rozhodne si poriadne všímajte každý detail, aby ste vedeli, kto je s vami a kto proti vám.

jm

BLÍŽENCI 21. 5. – 21. 6.

SVETOVÉ MESTÁ

ČESKÝ KRUMLOV (Česko): V tomto meste nahrali film Pinocchio. ČESKÉ BUDĚJOVICE (Česko): Určitú dobu sa tu vyrábalo pivo pre cisára Svätej rímskej ríše.

KUTNÁ HORA (Česko): Americký dolár svoj názov dostal podľa strieborného tolára z Kutnej Hory.

KARLOVE VARY (Česko): V tomto najznámejšom kúpeľnom meste okrem kráľovských rodín často pobudli aj Casanova, Beethoven, Mozart a Kafka.

KOŠICE (Slovensko): Morový stĺp z roku 1723 označuje roky moru 1710 − 1711. Postavený je na námestí, na mieste, kde niekedy stála šibenica.

SEGEDÍN (Maďarsko): Zdravotnícka fakulta Alberta Szent-Gyorgyi v Segedíne názov dostala podľa tohto nositeľa Nobelovej ceny za zdravotníctvo, ktorý prvý vyčlenil vitamín C z lokálneho výrobku – segedínskej papriky.

BUDAPEŠŤ (Maďarsko): Budapešť pozostáva z troch samostatných častí, ktoré sa roku 1873 zjednotili do jedného celku.

KRAKOV (Poľsko): Počas holokaustu v 2. svetovej vojne Židia doslovne vyhynuli, takže ich v židovskej časti mesta viac niet.

POZNAŇ (Poľsko): Počas pruskej nadvlády Poznaň bol vojenským strediskom známym ako Poznanská pevnosť.

GDANSK (Poľsko): Tu sa začala 2. svetová vojna. vl

20 vzlet | apríl 2013

Tešte sa z pekného obdobia, keď bude všetko vychádzať podľa vašich plánov. Obdobie pohody zažívate v škole, ale aj v osobnom živote, preto sa vám ľahko darí zamerať sa na úspech a postupovať vpred. Možno len doma by ste mohli prejaviť viac vďaky za podporu. Zmeňte spôsob stravovania, pomôžete si k celkovému zdraviu.

RAK 22. 6. – 22. 7.

Neodsudzujte chyby ostatných, každý má na ne právo a hovoriť o tom, že vám by sa to nestalo, nie je fér. Zamerajte kritiku radšej na seba, aby ste mohli niektoré veci zmeniť a pohnúť sa vpred lepším smerom. Celkovo tak získate viac sympatií. Nezabúdajte ani na svoje zdravie, to je predsa polovica úspechu.

LEV 23. 7. – 23. 8. Čakajú na vás dni plné zmien a nových príležitostí. No úspech záleží priamo na zodpovednej príprave a presnom plnení povinností.

Nenechávajte nič na náhodu a budete spokojní nielen vy, ale aj vaše okolie. Nedávajte partnerovi dôvody na žiarlivosť a nedôveru.

Vyvážená strava pomáha k ľahšiemu tráveniu a vy naberiete energiu.

PANNA 24. 8. – 23. 9.

Neposudzujte svoje výkony tak prísne, ak sa neviete zhodnotiť, požiadajte o to priateľa, alebo niekoho, komu naozaj veríte. Pohľad z inej strany vám pomôže posunúť sa vpred a môžete objaviť možnosti, o ktorých ste doteraz ani len netušili. Využite svoj talent naplno. Keď ide o peniaze, istota je lepšia, ako miliónové vzdušné zámky.

STRELEC

23. 11. – 21. 12.

Nebojte sa všetkých tých úloh, ktoré vás zavalili, všetko zvládnete ako ste si naplánovali a vyhnete sa aj zbytočným chybám, pokiaľ sa nenecháte rozptyľovať klebetami. Konečne upevníte svoj vzťah a budete sa cítiť veľmi dobre. Nebojte sa povedať, čo cítite, všetko sa len zlepší.

KOZOROŽEC 22. 12. – 20. 1.

Ovládol vás pocit, že sa všetko otáča vo váš prospech a vy sa už môžete len viezť? To je ale veľká chyba, pretože by ste mohli prepásť nové príležitosti. Ku koncu mesiaca sa zrejme objaví osoba, ktorá vám pripomenie boľavú minulosť a zobudí vo vás smútok. Skúste sa im nepoddať.

VODNÁR 21. 1. – 20. 2.

Buďte pripravení na náročné obdobie, ale s dobrým plánom by ste všetko mohli zvládnuť ľavou zadnou. Nezabúdajte na obozretnosť, vždy je tu niekto, kto vám nepraje a mohol by vás podraziť v tej najneočakávanejšej chvíli.

Ak premýšľate nad novou kúpou, skúste to, hviezdy vám prajú.

RYBY

21. 2. – 20. 3.

Neodmietajte priateľa v núdzi, aj keď ste zavalení svojimi vlastnými. Možno práve pomoc druhému pomôže aj vám a získate potrebný nadhľad nad vlastným životom. Do budúcna vás očarí niekto, kto radikálne zmení vaše názory. Ak vám peniaze ponúkajú cudzí, tak im určite neverte.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman

enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA

V tajničke je meno a priezvisko populárneho anglického herca (James Bond).

nástroj na pálenka z kapustovitá strašil odleteli sever osvetlenie kvasenej rastlina ryže

farbivo ako indikátor

R O T K E

P

Ó O B Á S N L

Š N I

K S U K O Č

O I L

E V O R

I

K N I

Š

E

T

R N D A F N V A A

klepetovec

priestor

T A O K M O

Í

D L

N CH Č V Č P R K A malta (srb.)

O E I

autorka: južné Anna Bičia- prídavok ovocie rová

konečne

alt

m. meno

telúr

otec

pohybuje sa

Č A V A D E mesto v Španielsku

prací prostriedok

auto škola

volt

polomer

horúca

súlad

irídium

romb

pozemok

egyptský boh slnka nájomné pre zem vpíšte ÁP

rytmus

T

ad notam granátové jablko ARO (srb.)

R P R

Zamestnania zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám osem neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov ešte jedného zamestnania.

ADVOKÁT AUTOMECHANIK BÁSNIK HOLIČ HORÁR INŠPEKTOR INŠTALATÉR KANTOR KLAMPIAR KOČIŠ

vypestovala opytov. zám.

P

V T V H O R Á R H

liter

kelvin solmiz. slabika zelený porast

I

O O O Ú T CH Á O R

tajnička hmyz podobný veľkej muche

I

Á U K A N T O R O

v poriadku (angl. skr.)

tona

I

K M D L O N L A É

otec slovinsky vpíšte AKR

Petar Kočić

S

KONTROLÓR KOVÁČ NOVINÁR OBUVNÍK PREDAVAČ PROFESOR SLUHA SOCHÁR VODIČ

dinár

prejavovala odolnosť

Taliansko

rastlina pestovaná pre vlákna

Ilustrácia: Dušan Durman

melódia

Ide zajac do lesa a spieva si veselo: – Idem do lesa, medvede, traste sa!

Stretne sa s vlkom a ten mu hovorí: – A ty sa nebojíš?

– A prečo by som sa mal báť? – a pokračuje s pesničkou.

Zrazu nadíde medveď a opýta sa: – Čo to hovoríš, zajac?

Zajac zajachtal: – No iba spievam pesničku s refrénom Idem na maliny, trepem somariny… * Stretnú sa dvaja spisovatelia a jeden z nich sa hneď začne chvastať: – Práve som dostal prestížnu cenu, všetky televízie chcú urobiť so mnou interview, lebo som napísal taký dobrý román, ktorý sa nevypúšťa z rúk až po koniec.

Ten druhý spisovateľ sa uškrnie a odpovedá: – Je to nič, ja som pred niekoľkými mesiacmi napísal takú skvelú detektívku, že dodnes neviem, kto je vrah. * Ide Šibnutý, Opľul a Nikto.

Opľul opľul Šibnutého, ale

našťastie tam bol Nikto a videl to. Šibnutý sa išiel sťažovať na políciu: – Opľul ma opľul.

– A kto vám to dosvedčí?

– Nikto.

– Vy ste hádam šibnutý.

– My sa poznáme? * Otec tresce syna a poslal ho skoro spať. O chvíľu sa z izby ozve: – Oci? – Čo je?

– Mám smäd. Mohol by si mi priniesť pohár vody?

– Nie. Mal si sa chovať lepšie.

A ak sa ešte raz spýtaš, tak ťa prídem vyplieskať!

O päť minút neskôr: – Ocii?

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme z časopisu Vzlet z roku 1997. Rozlúštenie z predchádzajúceho čísla: Rockton.

– ČO JE???

– Keď ma prídeš vyplieskať, mohol by si so sebou vziať pohár vody? * Dvaja chlapci dlho čakajú na stanici a jeden začne rozprávať: – Založili sme kvarteto!

– Kto? – No my traja.

– Ako vy traja?

– No tak ja s bratom!

– Ty máš brata?

– Ale nie vlastného… * Učiteľ sa pýta žiakov: – Čo je vietor?

Všetci čušia, a o chvíľku sa ozve Jožo: – Pán učiteľ, ja si myslím, že je to výdych, čo sa ponáhľa! apríl 2013 |

vzlet 21

film

Réžia: Ruben Fleisher Hrajú: Sean Penn, Josh Brolin, Ryan Gosling, Giovanni Ribisi, Emma Stone, Nick Nolte...

K

kovať život, ničiť jeho podniky a zisky, čo, pravdaže, neprejde bez gangstrovej odpovede.

Gangsterky sú špecifickým filmovým žánrom a pri nich divák vie, ako postavy majú byť oblečené, všetci musia fajčiť, nesmie chýbať femme fatale v červených šatách, prestrelky z tommy gunov a honičky na autách. Vieme, že policajti sú tí dobrí, aj keď používajú nelegálne postupy. Toto preslávilo tento žáner už v období filmu noir a aj v 80. a 90. rokoch minulého storočia bolo natočené niekoľko filmov, ktoré tieto postupy veľmi efektne využili a zvečnili. Preto neprekvapuje, že keď sa objaví nejaký film, ktorý sa tvári ako klasická gangsterka, prakticky to už stačí, aby sa dobre predal. Posledné roky však diváci Emma zostávajú sklamaní. I Stone keď sa hádam každý a Ryan rok objaví niečo, čo by Gosling si nárokovalo patriť do tohto žánru, máločo sa čo i len priblíži sláve (a kvalite) starších filmov.

Tohto roku sa zdalo (teda aspoň podľa reklám), že film Gangster Squad by tento fakt mohol napraviť.

Námet na film, v ktorom skusi nevie dať rady, policajný velipinka policajtov používa nezáteľ Bill Parker (Nick Nolte) dáva konné postupy pre všeobecné medzi štyrmi očami pokyn vojenskému veteránovi a veľkému Cohenovmu odporcovi, poručíkovi Johnovi O’Mareovi (Josh Brolin), aby zničil Cohenovu operáciu, zaútočil na jeho biznis a vyhnal ho z L. A. aj keby mal použiť nelegálne prostriedky.

O’Mareovej tehotnej manželke sa toto najprv nepozdáva, lebo sa bojí, čoho je všetko obávaný gangster schopný, ale nakoniec manželovi pomáha zostaviť skupinku policajtov, ktorí sú ochotní postaviť sa proti Codobro občanov, kde členovia henovi. V skupine, ktorá seba skupinky ešte majú ďalší prínazýva gangster squad, medziibeh (chlap z rodiny, vojenský nými sa nachádza aj mladý Jerveterán, policajt, ktorý zostal v ry Wooters (Ryan Gosling), ktorý minulosti, policajt, čo má aféru si celkom náhodou už predtým s gangstrovou priateľkou a pozačal aférku s Cohenovou priadobne) sa zdá ako výhra, lebo teľkou Grace Faraday (Emma tam niet čo pokaziť. V námete Stone). Skupinka šiestich polije však toľko menších príbecajtov začína Cohenovi komplieby niekto zostavoval kuchárku o tom, ako natočiť úspešný film, určite by napísal, že v prvom rade musíme mať dobrý príbeh, zaujímavé zvraty a postavy, musíme sa vedieť pohrať s vizuálnym podaním, dať tomu napätie, trochu humoru a dobrí, známi a pekní herci to nemôžu nikdy pokaziť. Medzitým, často sa pridržiavame receptu a aj tak z toho nevypadne sľubovaná hostina.

V Los Angeles sa roku 1949 najvplyvnejšou osobou stáva mafián Mickey Cohen (Sean Penn), ktorý už nielenže eliminuje všetkých svedkov jeho zločinov, ale má na svojej výplatnej páske prakticky všetky policajné úrady a súdy. Keďže sa jeho moc stále zväčšuje a zákon

22 vzlet | apríl 2013

hov, ktorými možno dokresliť postavy, že jeho tvorcov to celkom zmýlilo a nedokreslili ani jeden. Postavy sú tak povrchne zobrazené, že divák o nich vie minimálne, a nie je šanca, aby sa s nimi stotožňoval a aby mu záležalo na tom, čo sa s tou postavou vo filme stáva. Všetko o nich akoby bolo podané v zmysle: „Sú tu základné údaje o postavách, tí dvaja sa majú radi, tí dvaja spolu nevychádzajú

atď. a vy diváci si domyslíte o čo vlastne ide, ako sa oni vyrovnajú s danou situáciou a prečo robia to, čo robia.” Žiaľ, toto sa v súčasných filmoch stáva dosť často, ibaže pri niektorých filmoch môžeme ich tvorcom „pozrieť cez prsty”, pokým pri niektorých, ako je aj tento, človek sa neustále pýta: Prečo?

Film síce obsahuje všetky vyššie uvedené prvky, ktoré sú nevyhnutné pre tento žáner, ale nefunguje to ako celok.

Podobne tak dialógy využívajú slovník, ktorý by bol v tom čase aktuálny, sú často vtipné, ale zase vynútia nejaký ten úsmev a koniec, človek na to hneď zabudne. Vo filme je vlastne dosť vtipných scén, ktoré ma niekedy prinútili zamyslieť sa nad tým, či vlastne ide o vážny film, alebo len komické podanie pocty tomuto žánru.

Niektoré postupy pôsobia až prehnane a ešte k tomu keď viete, že film režíroval Ruben Fleischer, ktorý natočil Zombieland a 30 Minutes or Less, zdá sa celkom možné, že ide len o poctu žánru. Ale na druhej strane film nie je dostatočne šibnutý ako Zombieland aby fungoval čo i len ako paródia. A k tomu, že jeho tvorcovia

počítali s vážnym filmom, nasvedčujú veľmi vážne upútavky, ktoré fakt obsahujú najlepšie scény (v lepšom kontexte než je to v samom filme) a všeobecné múdrosti v dialógoch, ktoré by filmu akože mali dávať hlbší zmysel.

Vizuálne sa s tým jeho tvorcovia dosť pohrali a z tejto strany to vypadá celkom dobre, i keď tiež niekedy až vtipne. Humoru vo filme naozaj nechýba a to je asi jeho najväčšou prednosťou, spolu s dobre urobenými akčnými scénami (ako sú prestrelky).

Ako je v úvode spomenuté, dobrí a známi herci filmu neuškodia a len ho pomôžu lepšie predať. V tomto filme známe mená rozhodne nechýbali, i keď pochybujem, že si väčšina k svojmu životopisu pridá toto ako jeden z ich najlepších výkonov. Sean Penn síce niekedy musí až prehrávať, ale predsa je jeho výkon najpútavejší a robí z postavy Mickeyho Cohena jedinú postavu, o ktorú má divák aký-taký záujem. Ryan Gosling a Emma Stone si už spolu zahrali v romantickej komédii Crazy Stupid Love, ale z tej chémie, čo bola medzi nimi v tom filme, si do Gangster Squad nič nepriniesli. Dokonca sa zdá, že celá ich linka a obsadenie bolo len preto, aby ako mladí a pekní herci lákali do kín. Ostatní herci buď neukázali nejaké veľmi dobré výkony alebo jednoducho za tých asi 100 minút nemali medzi všetkými ostatnými postavami dostatok času, aby sa prejavili.

Napriek spomínaným nedostatkom, film v kinách pochodil ešte relatívne dobre, t. j. hrubý zárobok je vyšší než jeho rozpočet. U divákov sa medzitým dočkal dosť negatívneho ohlasu a ani u kritikov nepochodil veľa lepšie. Väčšinou sa mu vytýka práve to, že neupúta a človek na neho zabudne po desiatich minútach. Pravda, film mal nevýhodu v tom, že všetci od neho očakávali nový The Untouchables a porovnávajú ho s klasikami tohto žánru, ktorým sa vôbec máloktorý novší film vyrovná.

Každopádne na film sa dá pozerať ak od neho neočakávate veľa. To, že film má všetky prvky, ktoré by mali dať vznik výborného filmu, a predsa sa stretá s negatívnym ohlasom, len potvrdzuje fakt, že aj naďalej nám divákom nestačí, aby to len vizuálne vypadalo dobre – stále je najdôležitejšie, ako nám ten príbeh niekto vyrozpráva.

Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

film

Réžia: Stephen Chbosky, 2012 So, this is my life. And I want you to know that I am both happy and sad and I’m still trying to figure out how could that be.

K

nihy na tému problémov odrastania tínedžerov sa nazývajú bildungsromány a známe sú napríklad Kto chytá v žite (J. D. Salinger), Ako zabiť vtáčika (Harper Lee) a Pod kolesom (Herman Hesse). Medzi známejšie tínedžerské filmy na túto tému patria napr. The Breakfast Club, Stand by Me, Ferris Bueller’s Day Off a Almost Famous...

Knižné dielo The Perks of Being a Wallflower amerického spisovateľa Stephena Chboskyho bolo vydané roku 1999, neskoršie bolo sfilmované a koncom minulého roku sa dostalo do kín.

Sú deväťdesiate roky 20. storočia a po odchode jeho brata na vysokú školu tichý a vnímavý stredoškolák Charlie (Logan Ler-

man) je veľmi citlivý a túži po priateľstve a láske. Spoznávanie nových ľudí mu nejde poľahky a prvý deň v novom školskom roku a v novej škole Charlie je schopný nadviazať kamarátstvo len s jeho učiteľom anglického jazyka. Aj keď sa snaží stať sa spisovateľom, hanblivý Charlie sa na škole stáva osobou, ktorá

Správy zo sveta filmu 60. BELEHRADSKÝ FESTIVAL DOKUMENTÁRNEHO A KRÁTKOMETRÁŽNEHO FILMU sa usporiadal od 2. do 6. apríla 2013. Ide o podujatie, ktoré vzniklo z Festivalu juhoslovanského filmu, založeného roku 1953 v meste Pula v Chorvátsku. Na tom festivale boli premietané aj hrané, aj dokumentárne filmy, časom sa však počet dokumentárnych filmov natoľko zväčšil, že sa pocítila potreba po založení osobitného festivalu. A tak v Belehrade roku 1959 vznikol Festival dokumentárneho a krátkometrážneho filmu, ktorý existuje až dodnes.

Na tohtoročnom festivale v súťažnom programe bolo premietaných 35 domácich a 48 zahraničných filmov. Návštevníci mali možnosť tiež sledovať zaujímavý sprievodný program, v rámci ktorého boli predstavené krátke filmy z nedávnych festivalov v Tokiu a Londýne, ako aj niekoľko tematických celkov: Kontrasty Ruska: patrioti a smilníci (filmy hovoriace o spoločenskej problematike súčasného Ruska), Angry Ukrainians (filmy mladých autorov z Ukrajiny), Rockumentary Revolutions (film o slovinskej punkovej skupine Otroci socijalizma a film o revolúcii v Litve) a Komšiluk (v tomto roku boli predstavení autori tzv. nového čiernohorského filmu). Grand prix festivalu získal film Tajomstvá v réžii Margerity Spampinato z Talianska.

Viac informácií o festivale: www.kratkimetar.rs. jm

móda

M

sa v ničom nezúčastňuje a ktorú si nikto nevšíma (stadiaľ termín wallflower, označujúci osobu, ktorá sa v sociálnych situáciách „stopí s múrom“ a nevidíme ju). Konečne, predtým než sa stane úplne neviditeľným, Charlie spoznáva Sam (Emma Watson) a jej brata Patricka (Ezra Miller), ktorí sú maturanti a patria do skupiny mladých, ktorí sú – rovnako ako aj Charlie – nepochopení zo strany spoločnosti. Spolu so Sam – do ktorej sa okamžite zamiluje – Charlie zažíva dobrodružstvá, ktoré pomôžu, aby sa ešte jedno škaredé káčatko zmenilo v labuť. Ale s tými zmenami a s búrlivým životom Charliemu sa z podvedomia vynárajú aj mnohé traumy z detstva a odkrýva sa, že on je psychicky príliš narušený a pomoc priateľov mu je potrebná viac ako predtým. Žiaľ, Sam a Patrick končia školenie a odchádzajú na fakultu. Charlie znovu musí bojovať sám...

Emma Watson a Logan Lerman Vo filme sa striedajú mnohé vážne témy, ktoré trápia mladých – osamelosť a neprispôsobivosť v škole a v spoločnosti, psychické poruchy, pokazené rodinné vzťahy, kultúrne rozdiely v spoločnosti, homosexualita a pod.

Keďže The Perks of Being a Wallflower sa vzťahuje na obdobie konca osemdesiatych a začiatok deväťdesiatych rokov, môžeme si vypočuť aj výborný soundtrack – David Bowie, Dexys Midnight Runners, Galaxie 500, New Order, The Smiths, Sonic Youth, XTC, Cocteau Twins...

Janko TAKÁČ

Apríl

esiac plný závratných zmien, ani tento rok sa nerozhodol ktorému variantu sa prikloní – teplu alebo chladu. Preto ešte celkom nemôžeme odložiť zimné, i ked tie tenšie, bundy. V prípade, že slnko predsa len rozosmeje uzimené ulice, výborne poslúži bavlnená mikina s krátkym rukávom.

Mgr. art. Iveta JELINEK

apríl 2013 |

vzlet 23

hudba Nové sily: UNDEAD PULSE

Alternatívny metal zo Selenče M

ladá metalová skupina Undead Pulse, ktorá skôr hrala pod menom Middle of Nothing, pôsobí už niekoľko rokov. Za sebou má niekoľko lokálnych koncertných vystúpení a zatiaľ realizovala aj dve demo-nahrávky v štúdiu. Dnešní členovia skupiny sú: Dino Polijak (spev), Dalibor Jerotić (gitara), Ján Rybársky (gitara), Robert Berédi (basgitara) a Ivanko Kolár (bubny). Spoločne odpovedali na niekoľko otázok...

koncertovať v určitom prostredí?

– Koncertne nie sme veľmi aktívni. Je málo priestorov na hranie v okolí a mali sme aj dosť problémov so zložením skupiny...

Reakcie obecenstva sú pozitívne, ľuďom sa páči naša hudba. Naše podmienky na koncert sú hradenie cestovných trov. Kontaktujte nás a dohovoríme sa.

Prečo názov Undead Pulse? Ide o nejaký osobitný význam alebo symboliku v tomto názve?

– Chceli sme meno, ktoré je špecifické a v súlade s naším štýlom hudby...

Vlastný hudobný štýl opisujete ako „alternative metal“, čo je príliš široké označenie... Ktoré metalové štýly a skupiny vlastne ovplyvnili váš zvuk? Máte radi ešte nejaké hudobné smery okrem metalu?

– V našej hudbe je najviac prítomný thrash-metalový zvuk gitár, hardcore-rytmy na bubnoch a ostrý zvuk slap-basu... Skupiny, ktoré ovplyvnili našu hudbu, sú KoRn, Avenged Sevenfold, Children of Bodom a podobné skupiny...

Keď ide o iné smery hudby, ktoré radi počúvame, je to rock...

O čom hovoria vaše texty piesní? A prečo sú v angličtine – je to najlepší jazyk na tento druh piesní? Pokúsili by ste sa tiež zložiť pieseň po slovensky?

– Naše texty odkazujú, aby ľudia prestali konzumovať narkotiká, tiež hovoria o kadejakých vampíroch, o večnom živote a o paranormálnych aktivitách. Áno, angličtina je definitívne najlepší jazyk na metalovú hudbu. Možno

24 vzlet | apríl 2013

Je to hendikep, keď metalová skupina žije a tvorí v menšom prostredí? Alebo tomu nemusí byť tak?

– Áno, omnoho ťažšie je hrať v malom prostredí než v meste, lebo v meste je viac koncertných priestorov.

Okrem toho, čím viac obyvateľov, to sú väčšie šance, že je tam aj viac fanúšikov metalovej hudby...

Jestvuje nejaká internetová prezentácia vašej skupiny?

– Na Facebooku máme stránku Undead Pulse a na Youtube sú zverejnené naše piesne Dope a Immortal (pod pôvodným názvom skupiny Middle Of Nothing, ktorý bol potom zmenený v Undead Pulse). Čo možno očakávať od Undead Pulse do konca roka 2013 a aké máte plány do budúcna?

– Plánujeme nahrať prvý album a čím viac koncertovať.

S. L.

v budúcnosti budú aj slovenské piesne...

Kde a ako často máte skúšky?

– Skúšky mávame v kamarátovom starom dome, ktorý sme upravili na tieto účely. Hrávame v závislosti od toho, ako máme času.

Povedzte niečo o vašich demo-nahrávkach... Kde ste nahrávali a kde boli zverejnené tieto vaše skladby? Aký je pocit nahrávať v štúdiu?

– Demo sme nahrávali v štúdiu Headroom v Báčskom Petrovci. Tieto skladby si možno vypočuť na Youtube. Je to veľmi dobrý pocit a chceli by sme znovu mať príležitosť nahrávať naše skladby v štúdiu.

Ako ste na tom s koncertmi? Koncertujete pravidelne alebo len občas? Aké sú reakcie obecenstva? Aké sú podmienky v prípade, že niekto chce povolať Undead Pulse

Prichádza Green Day

M

ilovníci punkrockovej hudby sa 27. mája 2013 na známom festivale Belgrade Calling v parku Dolného mesta (Donji grad) pred belehradskou pevnosťou Kalemegdan môžu kochať v piesňach svetovo známej kapely Green Day. Kapela sa zoskupila v roku 1987 v East Bay v Kalifornii.

Dnes má za sebou 11 štúdiových albumov, ktoré sú vypredané vo viac než 65 miliónov kusov. Získala mnohé uznania, ako sú päť cien Grammy a niekoľko cien MTV v kategóriách

koncerty

za najlepšiu rockovú kapelu, album, video atď. Vďaka tomu sa nachádzajú na vrchole popularity.

Bude to premiérové vystúpenie Green Day v tejto časti sveta na aktuálnom turné, ktorým prezentujú albumovú trilógiu ¡Uno!, ¡Dos! a ¡Tré!.

Nateraz je známe, že okrem skupiny Green Day na javisku vystúpia aj Hladno pivo z Chorvátska, Superhiks z Macedónska a domáci Atheist Rap. Viac informácií získate na: www.belgradecalling.com.

Marína VALENTÍKOVÁ

NICK CAVE AND THE BAD SEEDS :: Push the Sky Away

(Vydavateľstvo Bad Seed Ltd., 2013)

P

o päťročnej prestávke, ktorú Nick Cave využil na to, aby sa venoval bluesovej skupine Grinderman (pôsobila v období 2006 – 2011 a realizovala dve vydania s jednoduchou, príliš hlučnou a hrubou hudbou), na rad prišiel nový album. Skupinu Nick Cave and The Bad Seeds (ktorá

poslednýkrát spolupracovala pred piatimi rokmi na albume Dig, Lazarus, Dig!!!) okrem speváka dnes tvoria aj Warren Ellis, Martyn P. Casey, Barry Adamson, Conway Savage, Thomas Wydler a Jim Sclavunos.

Prvé singlové vydanie bola mierna a rozjímavá pieseň We No Who U R, ktorá sa rýchlo dostala na play-listiny mnohých rozhlasových staníc. S ohľadom na to, čo Cave robil v minulých rokoch, táto pieseň bola naozaj príjemným prekvapením a bol to svojrázny návrat ku štýlu, akým sa Nick Cave zaoberal koncom 90. rokov (napr. vrátil sa za klavír) a správne sa to porovnáva s albumami The Boatman’s Call (1997) a No More Shall We Part (2001). Krehká pochmúrnosť a spovedné texty pokračovali aj na druhom single, čiže v piesni Jubilee Street a hneď bolo jasné, že Cave vydá album, po ktorom sa určite stane Leonardom Cohenom pre nové generácie.

Tak sa to aj stalo, Push the Sky Away je rafinovaný a prenikavý album. Svojím skleslým ovzduším pripomína sychravú jeseň a stratenú lásku, rovnako je perfektný pre osamelých knihomoľov a romantických bohémov. Vynikajú

tiež piesne Wide Lovely Eyes, Highs Boson Blues a Push The Sky Away.

Neodporúčame však počúvať, ak trpíte depresiou alebo ste nešťastne zamilovaní...

Janko TAKÁČ

VOIVOD :: Target Earth

(Vydavateľstvo Century Media, 2013)

K

anadský Voivod nikdy nebol obyčajnou metalovou skupinou. Keď sa v 80. rokoch stali súčasťou svetovej thrashovej scény, ich zvuk sa odlišoval od vtedajších kolegov – Voivod totiž do skladieb zapájali disonančné gitarové prvky, psychedelický spev, sci-fi/apokalyptické texty piesní a nezvyčajné, náhle zmeny tempa,

vďaka čomu si už na prvých albumoch vybudovali unikátny štýl. Neskoršie zachádzali aj do vôd tzv. progresívneho rocku (a v súlade s tým spracovali piesne Pink Floyd a King Crimson), potom sa v určitom období (v polovici 90. rokov) ocitli v temnom industriálnom ovzduší, neustále experimentovali, avšak nikdy netratili charakteristickú „voivodovskú” pečať.

Na ich nový – v poradí trinásty – oficiálny album Target Earth fanúšikovia netrpezlivo čakali. Roku 2005 totiž zosnul gitarista a ideový vodca tejto skupiny Denis „Piggy” D’Amour (predchádzajúce dva albumy Katorz a Infini vyšli po jeho smrti, ale on nahral gitarové časti) a budúcnosť Voivod bola neistá.

Nový gitarista Daniel Mongrain však hrá pod silným Piggyho vplyvom a vydanie Target Earth možno v určitom zmysle porovnať s vynikajúcim albumom Voivod Nothingface z roku 1989. Niekomu sa to možno bude zdať ako regresívny krok, ale v tomto prípade aj naďalej ide o zvuk, ktorý je v porovnaní s prejavom veľkej väčšiny dnešných metalových skupín jednoducho z inej planéty.

Stevan LENHART

50 rokov od vydania prvého albumu The Beatles

Please Please Me He is the sweetest guy. Have you ever looked into his eyes? It was like the first time I heard the Beatles.

(Superbad)

U

plynulo päťdesiat rokov od vydania prvého albumu skupiny The Beatles – Please Please Me (vydavateľstvo Parlophone, 1963). Dejiny hovoria, že John Lennon, Paul McCartney, George Harrison a Ringo Starr nahrali týchto 14 piesní – vcelku trochu viac ako pol hodiny hudby – za jeden deň v štúdiu.

Album Please Please Me fakticky predstavoval vtedajší koncertný repertoár skupiny – tvoria ho jednoduché a harmonické autorské piesne (ako sú známe Love Me Do, Please Please Me, I Saw Her Standing There), ako aj efektne spracované piesne iných autorov (napr. Twist and Shout, ktorú napísali Phil Medley a Bert Russell), ktorých dĺžka zriedkavo prevyšovala dve a pol minúty.

Skupina, ktorá albumom Please Please Me dobyla celý svet, bola na vtedajšiu dobu špecifická z mnohých dôvodov – chlapci

písali vlastné piesne (ktoré konečne mali váhu a mohli sa analyzovať, lebo ľudia chceli vedieť, „čo Lennon a McCartney vlastne chcú povedať“), hrali na vlastných inštrumentoch, vedeli, skadiaľ pochádzajú (povojnový Liverpool, černošská hudba – blues a R&B) a boli koncertne už príliš skúsení (hrali od roku 1957). Skupina bola formovaná ako tzv. boy band – John bol chladný, túžobný a politický, Paul bol bezstarostný a roztomilý, George bol tichý, pokým Ringo bol maznavý – ale jestvovala aj špecifická spoločná identita: boli inteligentní, dômyselní, vtipní, často sarkastickí a iskriví. Všetko to ich udržalo v stredobode pozornosti a v čele globálnych zmien v priebehu 60. rokov.

Pozorované z dnešnej perspektívy, album Please Please Me predstavuje skutočne seizmický jav – týmto vydaním sa

skupina dostala na čelo jednej všeobecnej revolúcie, navždy sa zmenila hudba, kultúra a mόda, šírom sveta sa zmenili postoje mladých. Mladí sa stali novou, špecifickou triedou spoločnosti (bola to prvá povojnová, tzv. baby boom generácia), ktorá sa chce vyjadriť sociálne (aké chce pomery v spoločnosti) a tiež ako spotrebiteľ (ako sa bude obliekať, aký bude mať účes, čo

si bude kupovať atď.). Svet sa dnes definitívne može rozdeliť na ten pred nástupom The Beatles a po ich nástupe – tak z hľadiska morálky (autorita rodičov klesá, javia sa sexuálne slobody) a hedonizmu (ekonomický rozvoj priniesol koniec povojnovej chudoby a šetrenia), ako aj individualizácie a antiautoritárnej radikalizácie mladých (hnutie hippies, protivojnové hnutie).

The Beatles definovali žiadosť každého mladého človeka vyslobodiť sa (spod vplyvu reštriktívnej a represívnej spoločnosti) a byť schopný vyjadriť sa kreatívne (po The Beatles prišli ich veľkí súperi The Rolling Stones a The Who) – priniesli nové normy a hodnoty mladých a súčasnú masovú pop-kultúru.

Janko TAKÁČ apríl 2013 |

vzlet 25

hudba Interview: DJ Miss Kay Dee

Mix hudby, talentu a sexappealu S

vetová DJ-ingová scéna je takmer každým dňom bohatšia o jedno meno.

O niektorých interpretov vládne záujem iba určitý čas, iní zase pretrvávajú roky. Všetci sa uzhodnú v tom, že v tejto sfére sú zatiaľ prítomnejší muži, než ženy. Situácia je rovnaká aj v našej krajine.

Avšak Dušana Škrbić – známejšia ako DJ Miss Kay Dee – si vybojovala svoje miesto pod hudobným nebom, vo väčšinovom mužskom svete House DJ-ingu stala sa svetoznámou a dokázala, že patrí medzi najlepších.

Táto Novosadčanka (sčasti aj Kysáčanka) do sveta hudby vstúpila ešte v mladých rokoch. Spev, hranie na klavíri, latinskoamerické tance... O všetko mala záujem a mala v tom aj pozoruhodné úspechy. Elektronickú hudbu si obľúbila ešte ako tínedžerka, a ako povedala, ihneď vedela, že sa s tým bude zaoberať aj v budúcnosti. V súčasnosti pracuje v Rádiu AS fm, kde má aj svoju vlastnú šou.

Kedy si sa začala zaoberať DJ-ingom?

DJ Miss Kay Dee: DJ-ingom sa zaoberám už celých osem rokov. Keďže sa mi elektronická hudba veľmi páčila a lákal ma DJ-ing, začala som ihneď maximálne pracovať na sebe. Mala som šťastie, že ma od samého začiatku zaúčal profesionálny DJ. Teda nešlo o DJ-ingové pokusy doma, ale hneď na profesionálnych gramofónoch a s učiteľom – profesionálom.

Vystupuješ aj doma, ale aj v zahraničí. Jestvuje rozdiel medzi domácim a zahraničným publikom?

DJ Miss Kay Dee: Áno, vystupujem aj v Srbsku, ale aj v regióne – v Bosne, Macedónsku, Maďarsku...

26 vzlet | apríl 2013

V Poľsku, vo Varšave, som mala jeden vynikajúci výstup a vystupovala som

aj v Dubai. Či je rozdiel medzi publikom? Rozdiel cítiť už medzi vojvodinským

a nevojvodinským publikom, a samým tým rozdiel je aj medzi domácim a zahraničným.

V zahraničí je to inak, ľudia sú iní. Neznáme prostredie a neznáme publikum je určitou výzvou pre mňa, ale aj potešením, lebo, pravdaže, rada cestujem a spoznávam nové prostredia a nových ľudí. Avšak vojvodinské publikum je definitívne najveselšie. Na moje vystúpenia sa prídu zabaviť,

a to je najdôležitejšie.

Väčšina ľudí si myslí, že DJ iba reprodukuje piesne. Z čoho pozostáva práca jedného DJ-a?

DJ Miss Kay Dee: DJ môže reprodukovať, teda mixovať piesne napr. z dvoch prehrávačov, môže robiť na gramofónoch, ale to sa už pomaly stráca z praxe, lebo kluby, v ktorých vystupujeme, nemajú podmienky na prácu s gramofónmi. DJ môže tvoriť aj vlastnú produkciu, čím sa aj ja zaoberám.

Sú to dve najpodstatnejšie veci, ktorými sa zaoberá, ale Kay Dee má na svojom zozname aj tretiu – Radio Show. Vysielanie House of Grooves na vlnách Rádia AS fm robí spolu s britským DJ-om a producentom

Audio Jackerom a túto vydarenú show majú možnosť počúvať milovníci funky / disco house zvuku v Európe, Južnej Amerike, Ázii a Austrálii...

Keďže sú vo svete DJ-ingu prevažne muži, aké postavenie má žena DJ? DJ Miss Kay Dee: Byť žena DJ je ťažko, ťažko je dostať sa na scénu. Moje doterajšie

úspechy hovoria, že som jedna z mála, ktorej sa to podarilo. Sú ešte takí, ktorí si myslia, že žena patrí len do kuchyne, a tak sa aj správajú ku mne, s určitou zdržanlivosťou, avšak počas týchto osem rokov som sa naučila vôbec si to nevšímať. Neustále pracujem na sebe, a to, čo hovoria či už kolegovia alebo niekto iní, to sa ma nedotýka.

Istotne sú medzi našimi čitateľmi takí, čo by sa chceli vyskúšať v DJ-ingu.

Máš pre nich nejakú radu?

DJ Miss Kay Dee: Najdôležitejšie je mať pevnú vôľu a vedieť, prečo to chceš robiť. Keď to vieš, potrebné je do toho vložiť celého seba, vložiť seba na 150 %. Každý začiatok je ťažký. Aj mne bolo a je aj teraz, ale naučila som sa, že mám stále pracovať, a tým prekonávam každú prekážku. Dobrý DJ musí byť stále vo svete hudby, sledovať nové diania, mať dobrý výber piesní a byť vynikajúci performer.

Práca DJ-a sa nekončí hraním piesní, on musí animovať a zabávať publikum.

DJ Miss Kay Dee je určite vynikajúci DJ a performer. Svedčia o tom aj početné party, ktoré organizuje AS fm, vystúpenia pred tisícovým publikom na Exite, Soundlovers festivale, RU Foam feste... A na výbornú je aj jej vlastná produkcia. Jej debutový mix Do It Right, ktorý vyšiel v minulom roku, zaznamenal pozoruhodné úspechy. Kay Dee nám prezradila, že ďalší výsledok jej vlastnej produkcie sa ocitne v éteri už o mesiac – v máji.

Jasmina PÁNIKOVÁ Foto: J. P. a Vladimir Škrbić