Hlas 32 2015

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

32

/4659/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 8. 8. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Následky vysokých teplôt vo Vojvodine

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Extrémne suchá ohrozujú úrodu

Odpadlo susedské derby!

Z obsahu

8. 8. 2015 | 32 /4659/

Uzávierka čísla: 5. 8. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Vedecká os Bystrica – Belehrad 6 Priama účasť menšinových národnostných rád

8 SLOVENSKO 8 Nežijem, ako chcú iní

9 ĽUDIA A DIANIA 10 Hojdačky potešili najmladších 16 Na kvety sú potrební dvaja

Reprodukciou známeho obrazu Zuzky Medveďovej Žatva (1922) Etnografické múzeum v Belehrade, Múzeum vojvodinských Slovákov v Petrovci a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade informovali verejnosť o spoločnej výstave Slovenský ľudový odev z Báčky a obrazy prvej slovenskej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej nainštalovanej v Belehrade. (s. 35) A. Francistyová

19 Keby jej vnučka nebránila...

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Rozprávky inšpirujú...

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Najviac sa obchodovalo so pšenicou 26 Škodcovia cesnaku a cibule (4) 28 Prečo sú včely také jedinečné?

31 KULTÚRA

Odmalička Pivničanka Julka Blatnická zbožňuje rastlinný svet, tobôž kvetiny.

Osobitný vzťah má najmä ku kaktusom. (s. 17) J. Bartoš

32 Jeden žiak na opravnú 34 Laureát Kantilény 2015 v Galante 36 Vstúpme si do svedomia

37 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Spravodlivá remíza 49 Šachisti – prvé lastovičky Slávností 2015 50 Najväčší pohár za kanál – do Petrovca Autorka titulnej fotografie: Anna Lešťanová

Niekoľkí mladí ľudia, rodičia malých detí z Jánošíka z vlastnej iniciatívy na pozemku tamojšej evanjelickej cirkvi postavili ihrisko pre deti a v nastávajúcom období plánujú vysadiť aj park. V tomto predsavzatí im doteraz pomohlo viacero podnikov, inštitúcií a jednotlivcov. (s. 11) V. Hudec

Editoriál

Stretnutie človeka s človekom

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

V

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC W E B

Báčsky Petrovec

SRBIJA P R I N T

•

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Slovenské národné slávnosti.

Sviatok všetkých Slovákov žijúcich v Srbsku. Žeby SNS (bez narážok na politickú stranu) naozaj predstavovali sviatok všetkých tunajších Slovákov?

Alebo iba tých petrovských a okolitých? Či aj tých zahraničných – dolnozemských?

eď augustové trojdňové (až týždňové, keď máme na mysli všetky sprievodné akcie) podujatie, ktoré má troch organizátorov, významovo a priestorovo, keď ide o domovské zázemie návštevníkov, presahuje lokálne, ba i štátne rámce.

Tento fakt nasvedčuje, že tunajší Slováci chrám svojbytnej, jedinečnej kultúry v širokom zmysle slova budujú aj vďaka spolupráci, priateľstvu a tolerancii.

Veď aj jeho základy predstavujú práve tieto tri pevné piliere rozvoja jednej spoločnosti.

Slovenské menšinové spoločenstvo sa na tomto územnom celku rozvíja už 270 rokov, keď prví osadníci vedení Matejom Čánim zložili svoje batohy na petrovskej rodnej zemi, pustiac korene hlboko, aby ich prichádzajúce nepokojné vetry čias nerozkolísali a opäť nevytrhli. Našim predkom sa darilo odolávať rôznym spoločensko-politickým a prírodným nástrahám. No súčasníkom akoby síl ubúdalo.

Rozhádaní sme, závistliví, neprajní. Ale nedovidíme za roh ulice, vedúcej v budúcnosť, ktorá, ak sa nevzchopíme, nebude pestrofarebne vykreslená. Kým sme my kreatívni pri výmysloch, ako čo najrýchlejšie vykopať jamu pre niečo alebo niekoho, jama sa sama osebe prehlbuje a hrozí, že nás zhltne všetkých.

Preto treba podporiť snahu každého jednotlivca a organizácie pridať ruku k úspešnému priebehu augustových Slávností v Petrovci, prípadne poukázať na nedopatrenia a ráznejšie podporovať nové, kreatívne obsahy, ktorých tohto roku ani niet. Ale v záujme kvalitnejšej a lepšej budúcnosti treba už teraz konať a uvažovať nad možnou zmenou koncepcie Slovenských národných slávností, čo vlastne predstavuje potenciálnu tému na širšiu verejnú debatu.

Významný slovenský básnik Ján Kostra výstižne napísal: Každý deň stretnúť človeka, to stačí. Práve vzájomné stretanie sa ľudí, rodákov, priateľov, známych a neznámych počas tohto víkendu v Báčskom Petrovci možno hodnotiť ako najväčší prínos Slovenských národných slávností. Preto je dobre, že ich máme.

SRBIJA

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

ABC

Foto: www.unsplash.com

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová



Čítajte nás aj na www.hl.rs.  32 /4659/ 8. 8. 2015

3

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



AKTUÁLNE V POLITIKE

Učebnice Minútka ticha Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Michal Ďuga

K

oncom minulého týždňa Zhromaždenie Srbska schválilo nový zákon o učebniciach, ktorý by mal zabezpečiť kvalitné učebnice, prístupné všetkým žiakom, ale zároveň aj chrániť rodinný rozpočet.

Novým zákonom, ktorý podporilo 137 poslancov (proti sa vyjadrili iba traja) je stanovené obmedzenie maximálnej ceny, ako aj nového plánu učebníc. Minister osvety totiž na návrh Komisie pre určovanie najvyššej maloobchodnej ceny učebníc každý rok schvaľuje rozhodnutie o cene učebníc, aj to najneskoršie do 15. marca bežného roku na nasledujúci školský rok. Pritom toto ministerstvo každý štvrtý rok zverejní verejnú výzvu na podávanie žiadostí o schválenie učebníc. Plánované je aj použitie elektronického dodatku pre tie obsahy, predovšetkým v odborných školách, ktoré sa musia často revidovať.

Je chvályhodné, že všetkým právnickým osobám, ktoré sa zaoberajú vydavateľskou činnosťou, bude umožnené podať požiadavku o schválenie učebníc a poradovník ich hodnotiteľov bude verejný. Pritom je zakázané sprostredkovanie škôl a zamestnancov v predaji učebníc za peňažnú úhradu, ako aj to, aby vydavatelia poskytovali škole a učiteľom nejakú donáciu, dar alebo prostriedky na reprezentáciu v hocijakom výnose alebo tvare. Stojí za pochvalu aj to, že všetci vydavatelia ako záväzok budú mať vyčleňovanie dvoch percent z maloobchodného obratu do Fondu pre učebnice v jazykoch menšín a pre deti s osobitnými potrebami, a zárukou bude odovzdanie bianko zmenky vo výške 10 miliónov dinárov.

O novom zákone o učebniciach sa tohto týždňa hovorilo aj na zasadnutí v Ministerstve osvety, kde boli prítomní členovia Koordinácie NRNM Srbska, kde sa prerokovala i úloha národnostných rád v uplatňovaní tohto nového zákona, predovšetkým keď ide o vydávanie učebníc v jazykoch národnostných menšín, ale aj keď ide o schvaľovanie učebných plánov a programov. Je však zrejmé, že sľubné začiatky až prax overí!

4

www.hl.rs

S

tred uplynulého pracovného týždňa poznačila minútka ticha. Na pravé poludnie sa rozozvučali sirény a zvony všetkých kostolov Srbskej pravoslávnej cirkvi, na pamiatku všetkých obetí vojen v rokoch 1991 – 1995.

V našej krajine a v Republike Srbskej streda bola vyhlásená za Deň smútku na znak spomienky na utrpenie a hromadný odchod viac ako 200-tisíc Srbov a okolo 2 500 tých, čo prišli o život počas chorvátskej vojensko-policajnej akcie Búrka v roku 1995. Pred dvadsiatimi rokmi na území Banije, Liky, Korduna a severnej Dalmácie vyčíňala ľudská zaslepenosť nacionalizmom, ktorá priviedla k masovému násilnému vysťahovaniu z rodných domov početných príslušníkov srbského národa.

Most na Drine neďaleko Sriemskej Rače, ten symbol utrpenia srbského národa v uvedenom období, v utorok večer z príležitosti oficiálnej ceremónie vzdávania pamiatky obetiam akcie Búrka zaplnilo množstvo ľudí. Prítomných – členov najvyššieho štátneho vedenia dvoch susedných krajín, cirkevných hodnostárov, občanov, ktorí pred dvomi desaťročiami s batohom najpotrebnejších vecí a kopou spomienok prešli cez tento most, utekajúc pred ľudskou



nevraživosťou, ak aj početných obyčajných, spolucítiacich ľudí – spájal jeden odkaz celému svetu: Odpustili sme, ale nezabúdame.

Symbolicky, vrhajúc vence do rieky, ale aj vo svojich prejavoch to odkázali srbský premiér Aleksandar Vučić a prezident Republiky Srbskej Milorad Dodik.

Nemožno sa však zbaviť dojmu, že aj túto udalosť, keď sa v Srbsku smútilo, a v Chorvátsku oslavovalo (!), podobne ako tú v Srebrenici, sprevádzalo viac alebo menej viditeľné politikárčenie, prejavovanie sklonov k samoviktimizácii, pokrytectvo. Kto nespomína cudzie obete, nehanebne je pokrytecký aj voči svojim vlastným, napísal publicista Pavle Radić. Aj v tomto možno vidieť náznaky, že ešte veľa vody riekou (Drinou) musí pretiecť predtým, než sa dôjde k pomereniu medzi dvomi národmi...

Obeťou, ako napovedá súčasná situácia, aspoň keď ide o privatizáciu médií, by sa mohol stať aj novosadský mediálny podnik Dnevnik. Začiatkom týždňa postup predaja jeho kapitálu vyhlásili totiž za neúspešný, keďže na jeho kúpu neprišla žiadna ponuka.

Konečná lehota na privatizáciu médií v štátnom vlastníctve je 31. október a v prípade, že dovtedy nezískajú nových majiteľov, privatizácia sa uskutoční tým spôsobom, že sa akcie rozdelia

zamestnancom bez úhrady.

Toto platí aj pre Dnevnik, ktorého osud ešte stále nie je známy. Podobne ako nie je známa odpoveď na otázku, čo bude s priestormi Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu na piatom poschodí Dnevnikovej budovy, keď sem príde nový majiteľ. Vzápätí sa tu vynárajú aj ďalšie otázky z oblasti menšinových mediálnych práv, na ktoré odpovede takrečeno visia vo vzduchu, ale ich ešte stále nevidíme. Len tušíme ich obrysy. Čo sa stane s lokálnymi médiami, napríklad Petrovským rozhlasom, ktorý práve v deň, keď tunajší Slováci začínajú oslavovať svoj trojdňový sviatok, možno získa nových majiteľov, ktorí nebudú mať porozumenie pre slovenský „diván“ v jeho éteri, alebo možno ani nedostane nového vlastníka?

Alebo s rozhlasom v Šíde, o osude ktorého sa má rozhodnúť začiatkom budúceho týždňa? Niektorí jeho zamestnanci, včítane príslušníkov slovenského spoločenstva, neveria v rozprávkový happy end a rozhodli sa radšej sedieť doma. Čo sa teda stane so zamestnancami našich dedinských či obecných elektronických médií – lokálnymi novinárskymi profesionálmi, ak zostanú bez príležitosti zarobiť si na chlieb? Rozmýšľa vôbec niekto o tom...?

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

IVAN KARL, PORADCA PRE LICENČNÝ PROGRAM RTV

Kvalitné regionálne filmy Oto Filip

– Ktorými kritériami ste sa riadili pri výbere filmov do nových televíznych programov?

– Okrem kvality, pútavosti a popularity, rozličnej tematiky, získaných cien a uznaní, treba tiež podotknúť, že všetko to

Informačno-politický týždenník

bohatstvo a pestrosť, ktoré Vojvodina má, sa istým spôsobom premietne aj prostredníctvom filmového plátna.

Odvysielame teda rôzne cykly programov povodiacich na Slovensku, v Českej republike, v Maďar-

sku, Rumunsku... Čiže dosť filmov zo susedných a neďalekých štátov sa v nadchádzajúcich mesiacoch ocitne aj v programoch vojvodinskej televízie. Pôjde vlastne o dobrý, kvalitný segment regionálnych filmov. Nazdávam sa, že diváci budú spokojní, lebo sa vynasnažíme zabezpečiť im kvalitnú vzorku známych stredoeurópskych a iných kinematografií.

• TÝŽDEŇ •

SRBSKO DO VYŠEHRADU

Vedecká os Bystrica – Belehrad Monika Necpálová

S

polu s letnými mesiacmi prišli na návštevu do Srbska aj pedagógovia z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB). Spolupráca medzi univerzitami v Novom Sade, Belehrade a Banskej Bystrici sa rozvíja už niekoľko rokov a možno slobodne povedať, že napreduje.

Cieľom návštevy podľa slov docenta Rastislava Kazanského, vedúceho Katedry bezpečnostných štúdií Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov banskobystrickej Univerzity Mateja Bela, bolo prerokovať spoločné vedecko-výskumné projekty s Fakultou bezpečnostných štúdií v Belehrade. Okrem neho do Srbska zavítali z tej istej fakulty doktor Marek Syrný z Katedry medzinárodných vzťahov a diplomacie a z Filozofickej fakulty z Katedry histórie docenti Miroslav Kmeť a Peter Mičko.

Momentálne je v procese schvaľovania a posudzovania veľký spoloč-

ný projekt financovaný zo štruktúr cia sa uskutoční v budúcom roku, kde krajiny V4 a univerzity môžu zoNATO. Pripravujú sa však aj granty lebo proces schvaľovania projektov hrávať rolu akéhosi partnera a môžu z programu Vyšehradského fondu je trochu dlhší. „Zdroje financovania si odovzdávať skúsenosti z rôzpod hlavičkou Vyšehrad +. „V tomto na podobné vedecké fóra sa nájdu, nych oblastí. Keďže stále hovoríme programe je prioritou zapájať do ak sa ľudia dohodnú na spolupráci. o problematike medzinárodných projektov nielen členské krajiny Od akademickej kooperácie sa po- štúdií a politológie, tak spoločnú V4, ale aj krajireč je podľa hostí zo Slovenska ľahko nájsť. ny západného Treba zdôrazniť, že Balkánu, kde Fakulta politických Srbsko môže využiť fondy pre vied a medzinárodoblasť rozvoja ných vzťahov UMB vedy, vzdelávaje rešpektovanou nia, výskumu inštitúciou aj z pozície Ministerstva a kultúry,“ vysvetľuje docent zahraničných vecí Kazanský. Ide a európskych zálenapríklad o prížitostí Slovenskej pravu spoločrepubliky. Balkán je ných publikácií Návšteva pedagógov z Univerzity Mateja Bela v Banskej v tomto kontexte Bystrici na srbskej pôde; zľava: Marek Syrný, Miroslav Kmeť, či konferencií. strategickou prioriPeter Mičko a Rastislav Kazanský Ako banskotou slovenskej diplobystrický pedagóg približuje, „ta- stupne dostávame aj k hmatateľnej,“ macie. Slovenská ambasáda v Belehkýmto konkrétnym projektom bude podotýka Rastislav Kazanský. rade napomáha práci fakulty, čoho zborník z pripravovanej konferencie, Otázky v rámci tejto problematiky dôkazom bolo aj júlové stretnutie týkajúcej sa otázok bezpečnostného sa týkajú Srbska a jeho integračných zástupcov Univerzity Mateja Bela sektora a verejnej správy“. Konferen- ambícií do štruktúr Európskej únie, s oficialitami veľvyslanectva.

ZO 6. SCHÔDZE VÝKONNEJ RADY NRSNM

ÚKVS s dočasnou riaditeľkou Juraj Bartoš

„V

ýkonná rada Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa ohrádza od vystupovania jednotlivých členov NRSNM v mene celej Národnostnej rady na straníckych zasadnutiach.“ Citát je zo záverov, ktoré prijali členovia VR NRSNM 30. júla na 6. schôdzi, po diskusii o tom, čo sa dialo na nedávnych sústredeniach Miestneho výbor Srbskej pokrokovej strany v Padine (5. júla) a Kovačici (18. 7.). Prítomní si pozreli televízne záznamy vyhlášok účastníkov sporných podujatí, kriticky sa o nich zmienili a uzavreli: „V Padine bolo povedané, že zasadnutie organizovala Srbská pokroková strana spolu s NRSNM, čo nie je pravda. Podľa štatútu NRSNM Národnostnú radu predstavuje predseda tejto inšti• TÝŽDEŇ •

túcie na všetkých úrovniach, ktorý schôdzu NRSNM aj zvoláva (článok 23). V tomto zmysle vystupovanie členov NRSNM na straníckych

zapojili do práce NRSNM skutočne v záujme slovenskej národnosti a nie v záujme politických strán“.

V zasadačke NRSNM členovia

Prítomní so záujmom sledovali príspevky RTV Obce Kovačica

zasadnutiach s politickými cieľmi predstavuje porušenie najvyššieho právneho aktu NRSNM.“ VR NRSNM v písomnom vyhlásení vyzvala členov NRSNM z listiny Slováci vpred!, „aby sa konštruktívne

Výkonnej rady schválili demisiu doterajšej predsedníčky Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Miliny Sklabinskej (odchádza do Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave). Na post

úradujúcej riaditeľky ÚKVS navrhli jedinú kandidátku Katarínu Mosnákovú-Bagľašovú a namiesto zosnulého člena VR NRSNM Samuela Boldockého vymenovali Máriu Raspírovú z Kovačice. Predsedníčka VR Katarína Melegová-Melichová informovala, že o návrhu na dočasnú riaditeľku ÚKVS, ktorý musí schváliť aj NRSNM, sa 26. augusta zmieni vojvodinská vláda. Budúca dočasná riaditeľka začiatkom septembra vypíše súbeh na riaditeľa ÚKVS. „Aby sme, kým úradujúca riaditeľka pôjde na materskú dovolenku, stihli všetko potrebné urobiť,“ povedala predsedníčka VR. Zároveň podčiarkla, že stanovy ústavu bude treba zosúladiť so Zákonom o kultúre. Na schôdzi absolvovali súhrnne 11 bodov rokovacieho programu. Okrem iného poskytli súhlas na otvorenie slovenskej kombinovanej triedy s menším počtom žiakov v Slankamenských Vinohradoch. Odznela aj informácia, že „v prvý deň SNS v Petrovci otvárajú ponuky pre kúpu Rádia Petrovec“.

32 /4659/ 8. 8. 2015

5

Týždeň PRÍPRAVY NA VYPRACOVANIE AKČNÉHO PLÁNU PRE NÁRODNOSTNÉ MENŠINY V PROCESE EUROINTEGRÁCIE

Priama účasť menšinových národnostných rád

6

www.hl.rs

Anna Tomanová-Makanová (foto: O. Filip)

podľa niektorých informácií, už niekoľko verzií tohto dokumentu štátne vedenie „ponúklo“ eurokomisárovi pre susedskú politiku a rozšírenie Johannesovi Hahnovi, pri vypracovaní ktorých však národnostné menšiny, resp. menšinové národnostné rady vôbec nekonzultovali.

– Dobre je, že nás zapojili, lebo predtým boli vypracované dve – tri verzie, ale vtedy národnostné rady ,zaobišli‘, ale sme rýchlo reagovali v patričných orgánoch a teraz sa už spoločne podieľame na vypracovaní AP, – hovorí pre Hlas ľudu predsedníčka Koordinácie národnostných rád národnostných menšín a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová. – Vypracovanie AP je dlhotrvajúci proces, v ktorom aj my zisťujeme, čo patrí do konkrétnej časti kapitoly 23, týkajúcej sa národnostných menšín. Prednedávnom v Kovačici na trojdňovom pracovnom stretnutí koordinácie sme napríklad zistili, že sem patrí aj ekonomické postavenie príslušníkov menšinových spoločenstiev a sloboda vierovyznania, takže sme aj to vsunuli medzi tzv. podstatné prvky akčného plánu.

Saša Gajin, hlavný expert na vypracovanie AP, na stretnutí pripomenul, že sa AP zaoberá témami, ktoré sú zoskupené v jednotlivé celky, akými sú osobné statusové postavenie, zákaz diskriminácie,

Informačno-politický týždenník

ktorí boli prítomní na stretnutí, sú minimálne, takmer neexistujúce.

My sme žiadali, aby náš návrh bol základný, keďže sa táto časť týka národnostných menšín a aby sa prípadné dobré návrhy a riešenia, ktoré sme my eventuálne vypustili, vsúvali k nemu.

Podľa slov Tomanovej-Makanovej do konca tohto týždňa by Ministerstvo spravodlivosti malo zaslať na adresy všetkých národnostných rád konečný návrh tzv. podstatných prvkov akčného plánu, ktorý následne musia odsúhlasiť členovia všetkých NRNM. Po tom by sa do práce komisie na vypracovanie AP mali zapojiť aj rezortné komisie národnostných rád, ktoré znovu prostredníctvom Koordinácie NRNM vypracujú jednotný návrh aktivít, ktorý budú predstavitelia koordinácie obhajovať pri vypracovaní AP.

INÝ NÁHĽAD

S

rbsko by v decembri mohlo oficiálne odštartovať rokovania o členstve v Európskej únii.

Aspoň takto vývoj predprístupovej situácie vidí hlavná negociátorka Tanja Miščevićová. Aj obyčajnému občanovi sa môže takto zdať, keďže v médiách bolo dosť správ o tom, že sa v tejto chvíli zintenzívnili prípravy akčných plánov pre kapitoly 23 a 24, týkajúcich sa právneho poriadku. Aby sa mohlo pristúpiť k otvoreniu kapitol, musia sa schváliť akčné plány (aj našimi štátnymi orgánmi, aj Európskou komisiou), a až potom môže prísť k otvoreniu kapitol.

Pre príslušníkov národnostných menšín kapitola 23 predstavuje bytostne dôležitý dokument, keďže sa v rámci nej, okrem reformy súdnictva, antikorupčnej politiky a práv občanov EÚ, ako tematický celok nachádzajú aj základné práva, v ktorých je obsiahnutá aj ochrana národnostných menšín.

Práve pretavenie ochrany národnostných menšín do akčného plánu pre implementáciu existujúceho zákonného rámca našej krajiny (v ďalšom texte: AP) 29. júla t. r. v Belehrade bolo témou tretieho stretnutia pracovnej skupiny, ktorá má na starosti vypracovanie tohto dokumentu.

Pomocník ministra spravodlivosti a šéf rokovacej skupiny pre kapitolu 23 Čedomir Backović, ktorý je zároveň aj predseda pracovnej skupiny pre vypracovanie AP pre národnostné menšiny, zdôraznil, že schválenie formálnych a podstatných častí tohto dokumentu, o ktorých sa rokovalo na stretnutí, a precizovanie dynamiky práce na vypracovaní AP, predstavuje veľký význam pre zveľadenie oblasti práv národnostných menšín. „Novinkou“ na stretnutí členov tímu pre vypracovanie AP pre národnostné menšiny bola prítomnosť Koordinácie národnostných rád národnostných menšín, keďže,

oblasť kultúry a médií, sloboda vierovyznania, používanie jazyka a písma, vzdelávanie, demokratická participácia, proporcionálne zastúpenie príslušníkov národnostných menšín v štátnych orgánoch, organizáciách, polícii a i., národnostné rady národnostných menšín, ekonomické postavenie príslušníkov menšinových spoločenstiev a medzinárodná spolupráca. Zároveň vyzdvihol úlohu Koordinácie národnostných rád národnostných menšín v procese vypracovania AP, v ktorom účinkujú aj predstavitelia štátnych orgánov a civilného sektoru. O spolupráci medzi Koordináciou NRNM a inými činiteľmi v procese vypracovania AP sa Anna Tomanová-Makanová vyjadrila takto: – Rozdiely v názoroch Koordinácie NRNM a iných zainteresovaných relevantných činiteľov,

Ďuro Varga

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

• TÝŽDEŇ •

Týždeň

54.

PROGRAM 2015

Štvrtok 6. augusta 18.00 – Slávnostné zasadnutie NRSNM (Slávnostná sieň GJK) 20.00 – Výstava portrétov slovenských osobností (ÚKVS, Nový Sad) 20.30 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže (Slovenský dom, B. Palanka) Piatok 7. augusta 10.00 – Otvorenie 11. medzinárodnej filatelistickej výstavy PETROVEC FILA 2015 (ZŠ Jána Čajaka) 11.00 – Otvorenie výstavy Biblia na cestách (Dom MSS Ľudovíta Mišíka) 12.00 – Prijatie delegácií partnerských miest u predsedu Obce B. Petrovec 17.00 – Ľudová veselica s baraním paprikášom (Klub poľnohospodárov) 18.00 – Vernisáž Insita kovačickej galérie – 60 rokov (GZM) 20.00 – Petrovec vo svojej jedinečnosti – slávnostné otvorenie SNS a Ajhľa, Strom – vstupný program SNS (sieň SVD) 22.00 – Rockton 2015 – 50 rokov v znamení rockovej hudby v Petrovci (Vrbara) Sobota 8. augusta 9.00 – Futbalový turnaj kohútikov (Vrbara) 9.00 – Vítanie hostí (predsieň SVD) 10.00 – Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS (sieň SVD) 13.00 – Slávnostné otvorenie Jarmoku umenia (Ul. maršala Tita) 13.00 – Súťaž vo varení zajačieho paprikáša (Klub drobnochovateľov)

13.30 – 18.00 Deň otvorených dverí s príležitostným programom (chrám Boží SEAVC v Petrovci) 15.30 – Prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii ASSŽ (sieň obce) 16.30 – Koncert Komorného miešaného zboru Cantica Collegium Musicum z Martina (chrám Boží SEAVC v Petrovci) 17.30 – Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov (sieň obce) 20.30 – Požehnajme nášmu kraju – galakoncert našich folklórnych súborov (ihriská ZŠ Jána Čajaka) Nedeľa 9. augusta 7.00 – Súťaženie športových rybárov (kanál DTD) 9.00 – Súťaženie stolných tenistov (ZŠ Jána Čajaka) 9.00 – Súťaženie poľovníkov (Poľovnícky dom Lesík) 9.30 – Slávnosťové služby Božie (chrám Boží SEAVC v Petrovci) 15.00 – Kde bolo, tam bolo... – detské divadelné predstavenie SVD z B. Petrovca (sieň SVD) 16.00 – Stretnutie slovenských novinárov (reštaurácia Aróma) 16.30 – Futbalový zápas veteránov (Vrbara) 17.00 – Organový koncert MgA. Vladimíra Kopáčika (chrám Boží SEAVC v Petrovci) 18.00 – Futbalový zápas (Vrbara) 19.00 – U nás tak milo zvončeky zvonia – galakoncert detských folklórnych súborov (ihriská ZŠ Jána Čajaka) 21.00 – Starý frfloš – divadelné predstavenie Divadla VHV z Kovačice (SVD)

SPRIEVODNÉ PODUJATIA Sobota 8. augusta 8.30 – 14.00 – 3. stretnutie zberateľov s burzou (ZŠ Jána Čajaka)

Expozície MVS prístupné verejnosti počas SNS: Slovenská izba a Detský oblek (Dom MSS Ľudovíta Mišíka) Najstarší dom (Ul. Branislava Mokića 7/9)

• TÝŽDEŇ •

32 /4659/ 8. 8. 2015

7

Slovensko Nežijem, ako chcú iní

SEDEM OTÁZOK PRE BRANISLAVA KOBÁRA, ODBORNÍKA NA MÉDIÁ A MARKETING

Rastislav Boldocký

P

ivničan Branislav Kobár (48) prišiel v roku 1987 študovať do Československa. Odvtedy sa naozaj veľa zmenilo – od spoločenského zriadenia až po štátne hranice. Ale nesťažuje sa, ako mnohí ďalší z jeho generácie si so zmenami poradil. Jednoducho musel. „Od roku 1992 pracujem v mediálnej oblasti, primárne v obchode, reklame, marketingu,“ zhrňuje v skratke svoju profesionálnu kariéru. Skúsenosti zbieral v Slovenskej televízii, Slovenskom rozhlase, TV Markíza a v niekoľkých mediálnych agentúrach. V jednej z nich pracuje aj v súčasnosti.

– Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie?

– Ako povedal John Travolta ústami Vincenta Vegu v Pulp Fic-

tion: „Drobné rozdiely.“ Človeku to zaberie nejaký čas, kým si uvedomí, že je mentalita Slovákov zo Slovenska o niečo iná ako mentalita dolnozemských Slovákov. A práve prispôsobenie sa týmto drobným rozdielom bolo – a aj po dlhých rokoch stále je – pre mňa to najnáročnejšie, s čím sa musím vyrovnať.

– Kedy si si uvedomil, že tu zostaneš žiť?

– Asi v rovnakom čase ako väčšina ľudí s podobným životným príbehom. Navyše, keď som sa oženil, stalo sa to istotou.

– Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru?

– Nie, nemal. Okrem toho, že som pracoval v rámci niekoľkých globálnych či nadnárodných spo-

ločností, takže som občas prichádzal do kontaktu aj s kolegami z pobočiek tých spoločností v krajinách bývalej Juhoslávie.

Som však presvedčený, že môj pôvod, respektíve vedomosti a skúsenosti získané v bývalej Juhoslávii, ovplyvnili moju kariéru. V čase, keď som začínal, mal som určité výhody pred tunajšími ľuďmi. Jednou z nich bola znalosť angličtiny, k štúdiu ktorej sa väčšina Slovákov počas socializmu nedostala a ktorá je v mojej práci takmer rovnako využívaná, ako slovenčina, takže som dostal šancu zamestnať sa na zaujímavých, aj keď nie vždy dobre platených pozíciách.

Mohol som tak profesijne rásť a posúvať sa dopredu.

– Čo považuješ za svoj najväčší úspech?

– Jedna z najčastejších odpovedí na otázku „Jak si?“ bola pre ľudí v prostredí, v ktorom som vyrastal: „Jak druhí kcú.“ Možno preto som si kedysi dávno dal skromný cieľ, že ja budem žiť tak, ako ja sám chcem. A mám pocit, že sa mi to celkom darí, takže svoj cieľ úspešne plním (úsmev).

– Ľutuješ niekedy, že si odišiel?

– Moja obľúbená parafráza známeho príslovia znie: „Všade doma, dobre najlepšie.“ Čiže nie, neľutujem.

– Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil?

– Nič mi nenapadá.

– Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe?

– Už strašne dávno nesledujem športy, v ktorých sa môžu stretnúť Slovensko a Srbsko.

TOHTOROČNÉ SUCHÁ SA NA SLOVENSKU PODPÍŠU POD NIŽŠIU ÚRODU ZEMIAKOV ČI KUKURICE

Nečakane dobrá žatva R. Boldocký

K

atastrofa sa nekoná, mimoriadne zdražovanie potravín nehrozí. Naznačuje to doterajší zber obilnín, aj napriek mimoriadne suchému roku. Ale na druhej strane poľnohospodári nemôžu ani jasať.

Budú sa musieť zmieriť s nižšou úrodou zemiakov, kukurice či repky olejnej. „Poľnohospodári pozberali obilniny už z dvoch tretín výmery a doterajší priemerný hektárový výnos 5,19 tony upokojil pestovateľov. Do sýpok prúdi toľko zrna ako vlani, keď Slovensko zobralo rekordnú úrodu za celé ponovembrové obdobie,“ napísal denník Pravda. Ale to je len jedna strana mince. „Keďže žatva postupuje na sever, výnosy budú nižšie, ale aj tak by sme mohli mať lepšiu ako priemernú úrodu. Všetko však ukáže až žatevné finále, keď bude známy konečný výsledok,“ varoval pre Pravdu Milan Semančík, šéf roľníckej samosprávy. Navyše upozornil na to, že dobrá žatva s vy-

8

www.hl.rs

nikajúcou potravinárskou kvalitou obilia neprekrýva škody, ktoré sucho narobilo napríklad na úrode repky (medziročne pokles o jednu štvrti-

od apríla vylial na polia už milión kubických metrov vody, pričom zalieval aj pšenicu. Ako píše Pravda, v prípade zemiakov mu napriek

nu), a celkom určite aj na porastoch kukurice, cukrovej repy a zemiakov.

Denník ako príklad uviedol seneckého farmára Zdenka Černaya, ktorý

tomu úroda v porovnaní s minulým rokom poklesla o 20 – 30 percent. „A to má zemiaky pod stálou umelou dažďovou clonou. Počas tropického

Informačno-politický týždenník

júla však hľuzy jednoducho prestali rásť, pretože nadzemná časť rastliny len vegetovala,“ zdôraznil denník.

Vzhľadom na to, že by sa podľa klimatológov suché letá mali stať akýmsi štandardom, podľa odborníkov bude dôležité investovať do melioračnej sústavy. Vláda prostredníctvom Programu rozvoja vidieka na tento účel plánuje vynaložiť sto miliónov eur, pričom program spustí už na jeseň.

Ako informuje Pravda, ešte pred rokom 1989 boli na Slovensku vybudované závlahy dovedna na ploche 320-tisíc hektárov. Zo závlahovej sústavy, vybudovanie ktorej stálo štát dnes nepredstaviteľnú sumu dve miliardy eur, však zostalo torzo. Čerpacie stanice, srdcia celého systému, sú rozkradnuté, dosluhujú štyridsaťročné potrubia. Obmedzene funkčné sú podľa riaditeľky š. p.

Hydromeliorácie Laury Nagyovej závlahy na ploche 118-tisíc hektárov a naplno sa zavlažuje len na výmere 53-tisíc hektárov.

Foto: Peter Krčmár • SLOVENSKO •

Ľudia a diania Pokračuje ošetrovateľská služba V VEREJNÉ PRÁCE V OBCI BÁČSKY PETROVEC

Jaroslav Čiep

pondelok 3. augusta 2015 podpísaním Zmluvy o vykonaní programu verejných prác účastníci potvrdili, že ošetrovateľská služba v Obci Báčsky Petrovec bude pokračovať s prácou aspoň do konca bežného roka. S aktivitami pomoci starším a nevládnym spoluobčanom sa inak začalo roku 2010 a v rôznych tvaroch to pretrváva dodnes pod vedením obecného Strediska pre sociálnu prácu a Obce Báčsky Petrovec. V rámci podpory, pomoci a opatery starých, chorých a invalidných osôb v dome niekoľko volontérov si našlo zamestnanie a mnohí starší spoluobčania, dovtedy zväčša izolovaní od spoločnosti, získali spoľahlivých pomocníkov pri vykonávaní základných prác v dome, spoľahlivé služby

a nie naposledy aj pekné slovo.

Slávnostné podpisovanie najnovšej zmluvy sa uskutočnilo v malej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec a novinkou je to, že táto užitočná aktivita bude pokračovať do konca roku 2015.

Projekt Gerontodomáce pokračuje za finančnej podpory Obce Báčsky Petrovec a uskutočňuje sa prostredníctvom Ekumenickej

humanitárnej organizácie (EHO).

Predseda obce Pavel Marčok ako podpisovateľ zmluvy pri tejto príležitosti vyzdvihol význam sociálnej starostlivosti pre občanov a riaditeľ EHO, petrovský pán farár Vladislav Ivičiak vyzdvihol, že nateraz majú zo 50 užívateľov služieb a že táto služba má význam, lebo naša spoločnosť starne a v budúcnosti jej bude treba venovať ešte

väčšiu pozornosť. Koordinátorka EHO Borka Brekićová oboznámila prítomných, že podali žiadosť o certifikovanie ich aktivistov, aby získali aj oficiálne papiere, že pracujú podľa štátnych štandardov. Význam práce so staršími spoluobčanmi zdôraznila aj riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Aleksandra Arseninová.

V novom cykle práce do konca roka ošetrovateľské služby v Petrovci, Kulpíne, Hložanoch a v Maglići budú poskytovať Gordana Milićevićová, Vesna Macková, Slavica Bakošová, Milina Častvenová, Elena Andrevská, Miladinka Milićevićová, Ján Mucha a vedúca projektu Anna Chlpková.

Záujemcovia o opatrovateľskú službu v obci sa môžu hlásiť v kancelárii v Ulici Kollárovej 4 (nad poštou), alebo na telefónne číslo: 781-724.

TECHNIKA V SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOCH

Zburcovať počítače z hlbokého spánku Monika Necpálová

P

očítačová klasika? Hádam tak možno označiť výpočtovú techniku v dnešnej dobe. Azda je jej prebytok? Čo by nejeden z nás pred pár rokmi dal za to dostať počítač, alebo mať k nemu aspoň permanentný prístup. V Slankamenských Vinohradoch, v priestoroch Miestneho spoločenstva, ten pocit poznali dokonale. Ale v rámci minigrantu slovenskej ambasády Brehovčania dostali techniku v roku 2000. Dnes štyri počítače spia spánkom spravodlivých. Spoločnosť im robia práve tri spiace tlačiarne a skener.

Do počítačovej miestnosti nevstúpila už dva-tri roky ani noha.

Vybavenie Miestneho spoločenstva počítačovou technikou je naozaj dobré. „Plánovali sme túto miestnosť vybaviť čo najlepšie, aby sa deti mali kde schádzať,“ spomína predseda Rady Miestneho spoločenstva Janko Alexa a dodá: „Aj učiteľka vedela, že do miestnosti • ĽUDIA A DIANIA •

Počítačové vybavenie v miestnosti, ktorá by mohla slúžiť pre služby verejnosti

možno kedykoľvek prísť so žiakmi a učiť sa aj za pomoci počítačov.“ Lenže medzitým dostali počítače aj do školy. Dnes je preto záujem zo strany verejnosti o využitie počítačov v Miestnom spoločenstve v Slankamenských Vinohradoch len minimálny. „Mašinky“ len stoja a čakajú, aký osud ich postihne. Ľudia ich viac nepotrebujú, lebo sú už v každej domácnosti. Podľa predsedu Rady

MS málokedy sa mládež zozbierala, aby sem prišla aspoň kvôli internetu. Internet v Slankamenských Vinohradoch majú zhruba v 80 % domácností. „Priestor by mohol byť prístupný, ale starší ľudia by sem neprichádzali. Keď sa toto tu postavilo, prichádzali aspoň mladí. Voľakedy sa ľudia stretávali a učili sa tance. Teraz panuje všeobecný nezáujem,“ vysvetľuje Janko Alexa. V dedine

je asi 40 mladých ľudí. Mnohí odišli do sveta. Dodajme, že 65 % obyvateľstva je vyššieho veku.

Je tu však ešte jeden háčik.

Zakaždým, keď by chcel do miestnosti s počítačmi v tomto období niekto prísť, bolo by treba nájsť niekoho zodpovedného, kto by prišiel otvoriť a bol by tu počas prevádzky miestnosti.

Hoci využitie informačnej techniky v prospech obyvateľstva dedinky by sa iste našlo; aj keď na prvý pohľad každý si dnes môže pomôcť sám. Miestne spoločenstvo by mohlo poskytovať napríklad kopírovacie či skenovacie služby. Ako sa dozvedáme, dakedy tu naozaj bol prítomný jeden človek, ktorý dokumenty mohol vytlačiť a vyskenovať.

Teraz tajomník prichádza len raz do týždňa. „Viackrát bolo povedané, že by opäť bolo dobre mať tu jednu osobu zamestnanú,“ nadhodí Janko Alexa. Otázka však znie: V moci koho je dať niekomu prácu?

32 /4659/ 8. 8. 2015

9

Ľudia a diania NOVÉ DETSKÉ IHRISKO V KYSÁČI

Hojdačky potešili najmladších Elena Šranková

N

a priestore pred bývalým mládežníckym domom v Kysáči, roky opustenom a zabudnutom, vyrástlo krásne detské ihrisko.

Ako sme sa dozvedeli od Jána Pálika, predsedu Občianskeho združenia Vrana, ide o detské ihrisko vhodné pre deti s osobitnými potrebami, ktoré je vyfinancované z projektu NIS Spoločenstvu spolu (Zajednici zajedno).

NIS totiž každoročne vyčleňuje prostriedky na takéto a podobné účely v obciach a prostrediach, kde má svoje objekty. Na výstavbu detského ihriska v Kysáči vyčlenili milión dinárov. „Projekt som sám vypracoval a na súbeh ho zaslalo združenie Vrana, ktoré malo na starosti jeho realizáciu,“ hovorí náš spolubesedník. „Bývalý predseda RMS Ján Slávik nás skontaktoval s riaditeľkou Školy pre základné a stredné vzdelávanie Milana

Náradie na hru detí je certifikované a kvalitné

Kolísadlo pre dve sestričky a iné detičky

Petrovića v Novom Sade, lebo budovu mládežníckeho domu dostala na používanie táto škola.

V nej by mali zariadiť priestory pre denný pobyt detí s osobitnými potrebami. Občianske združenie Vrana najprv podpísalo so školou zmluvu o spolupráci a úprave priestoru pred mládežníckym domom, lebo ten priestor nie je v kompetencii školy. So spomenutou zmluvou o spolupráci a projektom sme sa uchádzali v NIS a podarilo sa nám zabezpečiť primeraný priestor s certifikovaným náradím pre detské hry a zábavu.“ Na ihrisku je rozmiestnených asi 17 kvalitne vyrobených elementov: hojdačiek, kolísadiel,

BÁČSKY PETROVEC

Seminár z oblasti transportu Katarína Gažová

V

rámci projektu Implementácia programu rozvoja AP Vojvodiny 2014 – 2020 podporovaného Národnou agentúrou pre regionálny rozvoj a pokrajinskou vládou v stredu 22. júla v Báčskom Petrovci usporiadali seminár z oblasti transportu a logistiky, keďže je aj táto obec partnerom v uvedenom projekte. Účastníkov seminára na území obce privítal predseda obce Pavel Marčok, ktorý poznamenal, že v rámci stratégie udržateľného rozvoja obce vypracovali tieto akčné plány: pre konkurenčnosť hospodárstva a podnikateľstva, pre rozvoj poľnohospodárstva a rurálny rozvoj, pre turistiku a ochranu životného prostredia, pre

10

www.hl.rs

Zo seminára v Petrovci

infraštruktúru a komunálne práce, pre vzdelávanie a zamestnávanie.

Vedúcim seminára bol Milan Gučinić z Klastra transportu a

Informačno-politický týždenník

logistiky Vojvodiny a prednášali ešte aj Dr. Mirjana Kranjac a doc.

Predrag Stojić z Fakulty technických vied v Novom Sade.

hojdačiek vážok, preliezačiek, šmýkačiek, ako i päť lavičiek.

Kysáčske deti ihrisko hneď s radosťou vyskúšali. Podľa slov J. Pálika ihrisko je určené pre všetky deti, dobre zapadlo do parku pred mládežníckym domom a vhodné je aj pre deti, ktoré budú chodiť do tohto objektu.

Stalo sa, žiaľ, že aj neznámi neprajníci navštívili ihrisko ešte predtým, než bolo celkom hotové. Napriek nočnému stráženiu podarilo sa im uvoľniť skrutky na hojdačkách. Zarážajúci skutok, ktorý necháva bez slov. Zostávajú len obavy, či ihrisko pretrvá a ako zachovať pred nočnými výtržníkmi to, čo potešilo kysáčske deti?

Milan Gučinić hovoril o vízii a cieľoch Klastra transportu a logistiky vo Vojvodine. Ako príklad uviedol, že sa tovar preváža kamiónmi do Ruska, čo je príliš drahé. S cieľom znížiť cenu, treba plánovať prepravu vodnou cestou alebo železnicou, čo prispeje k zníženiu trov a zvýši konkurenčnosť na trhu. Dôležitým cieľom projektu je aj edukácia a vypracovanie praktických príkladov transportu pre jednotlivé obce.

Treba vychádzať z programu rozvoja APV, ale zároveň treba animovať obce, ktoré akčné plány potrebujú vypracovať. Za uplynulých 25 rokov nebolo realizované ani jedno logistické centrum.

V poslednom čase sa však na tom pracuje a najviac pokročilo mesto Subotica, ktoré má logistické centrum celonárodného rázu. Na tomto pláne pracuje aj Apatin, kde je logistické centrum urobené a v pláne je aj výstavba prístavu.

• ĽUDIA A DIANIA •

PEKNÁ INICIATÍVA SKUPINY MLADÝCH JÁNOŠÍČANOV

Namiesto buriny – detské ihrisko Vladimír Hudec

N

a konci Ulice Edvarda Kardelja v Jánošíku je voľný priestor rozlohy bezmála jedného hektára.

Jánošíčania ho odjakživa volajú starý cintorín, lebo na tom mieste pred viac ako sto rokmi bol cintorín, ktorý roky nikto neudržiaval. Keďže mnohým to prekážalo, pred niekoľkými rokmi jánošícky farár Slađan Daniel Srdić spolu s učiteľom a odnedávna aj jánošíckym richtárom Ivanom Listamajerom prišli s ideou, aby sa ten priestor pozmenil na park alebo čosi podobné. Idea však niekoľko rokov zostala len ideou a konečne začiatkom tohto roka ju doplnila a začala realizovať skupina mladých entuziastov – susedovci a kamaráti z jánošíckej Ulice 3. októbra Janko Chrťan, Daniel Supek a Michal Žiak, ktorých podporil aj jánošícky farár.

– Naša ulička je úzka a deti sa nemajú kde hrať, takže sa museli hrať na ceste. Pritom, samozrejme, robili krik, čo nám, ktorí máme malé deti, prekážalo. Napomínali sme ich, oni sa na nás hnevali a z toho všetkého sa zrodila idea očistiť starý cintorín a zariadiť ihrisko pre deti, – hovorí Janko Chrťan. – Na jednom zo stretnutí sme sa dohovorili, že sa najprv pokúsime animovať rodičov, ktorí majú malé deti, a tak nazbierať začiatočnú sumu peňazí. Tak sa nám podarilo nazbierať 30-tisíc din., s ktorými sme začali.

Iniciatíva padla na úrodnú pôdu a podnietila nielen mnohých Jánošíčanov, ale aj podniky a súkromných podnikateľov z dediny a okolia, aby buď finančne, alebo prácou strojov pomohli v realizácii. Doteraz na uvedené účely bolo vložených viac ako 200-tisíc din., okrem dobrovoľnej práce samých Jánošíčanov. Najprv buldozérom vyklčovali početné korene a kláty, odviezli nahromadený odpad a celý priestor vyrovnali. V jednej časti hneď posiali trávu, postavili hojdačky, tobogany a iné náradie, doviezli piesok, vyrovnali ihrisko pre malý futbal, opravili brány, zasadili vŕby a sibírske bresty. Vystavali aj

Janko Chrťan s dcérami denne chodí na ihrisko

korčuľovať. Peňazí na to sa však nezvýšilo, a preto v tomto roku mienia už iba udržiavať priestor, aby ho znovu nepohltila burina a zároveň budú

Do akcie na úpravu ihriska sa zapojili aj ochotníci SKOS Jánošík, ktorí usporiadali humanitárny koncert, a tak zozbierali bezmála 17-tisíc din.

záhradku, v ktorej si rodičia, ktorí dozerajú na deti, môžu posedieť.

V druhej časti plánovali vysadiť park a vybetónovať zo 400 metrov chodníkov, po ktorých sa deti budú môcť

hľadať sponzorov na kúpu stromkov a materiálu na chodníky. Početné deti, ktoré denne chodia na ihrisko sa hrať, sú najlepším potvrdením, že ich snaha nebola márna a že vykonali

dobrý skutok. Povďační sú všetkým, ktorí doteraz pomohli, ale očakávajú, že túto akciu spoločne dotiahnu do konca, aby roky zanedbaný priestor dostal nový vzhľad a účel.

– Na ozeleňovanie osady v pokrajinských fondoch istotne sú peniaze, a verím, že by sme ich aj my mohli dostať, – hovorí jeden z iniciátorov akcie Daniel Supek. – Problém je však v tom, že na to treba vypracovať projekt a my peniaze už nemáme.

Nehovoriac o tom, že my ako neformálna skupina sa o prostriedky uchádzať nemôžeme. Mohol by to urobiť cirkevný zbor, ktorý je majiteľom pozemku, ale je otázne, či by dostal peniaze. Nezostáva nám teda nič iné ako hľadať súkromných sponzorov a ľudí dobrej vôle, ktorí sú ochotní pomôcť. Možno nám dokonca pomôže aj Obec Alibunár.

Verím, že začaté dokončíme a že už na rok sa budeme prechádzať novým parkom.

Z TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE OBCE STARÁ PAZOVA

Kategorizácia pohostinských objektov Anna Lešťanová

V

Staropazovskej obci sú utvorené podmienky na kategorizáciu pohostinských objektov, potvrdila Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka obecnej Turistickej organizácie. Všetky zainteresované fyzické osoby, ktoré vlastnia ubytovacie objekty, ako aj hotelieri, či už ide o podnikateľa v pohostinstve, hospodársku spoločnosť, objekty domácej alebo zahraničnej právnickej osoby, ktorá vykonáva pohostinskú činnosť, • ĽUDIA A DIANIA •

Dragana ZorićováStanojkovićová

môžu podať žiadosť o vykonanie kategorizácie domu, apartmánu, izby alebo dedinskej turistickej domácnosti s cieľom poskytnúť služby ubytovania turistom na území Staropazovskej obce. Žiadosť treba podať patričným obecným orgánom, presnejšie Oddeleniu pre hospodárstvo Obce Stará Pazova. Významné je poznamenať, že na oficiálnej webovej stránke Obce Stará Pazova (Oddelenie pre hospodárstvo – turistika) možno vyhľadať potrebné dokumenty a informácie (dotazník,

žiadosť, predpisy…). Tak napríklad informátor o kategorizácii pohostinských objektov obsahuje všetky potrebné informácie o spôsobe kategorizácie na základe Zákona o turistike a iných zákonných predpisov (Pravidlá o štandardoch a Pravidlá o podmienkach a spôsobe vykonávania pohostinskej činnosti).

Z Turistickej organizácie Obce Stará Pazova pozývajú všetkých záujemcov – občanov, aby sa prihlásili a vykonali kategorizáciu svojich ubytovacích kapacít, ak sa chcú zapojiť do turistickej aktivity.

32 /4659/ 8. 8. 2015

11

Ľudia a diania PÁĽAVA A DLHOTRVAJÚCE SUCHO V JUHOVÝCHODNOM BANÁTE

Takmer zničené porasty kukurice a sóje Vladimír Hudec

H

oci je pre rítsku černozem, ktorá dominuje v jánošíckom a hajdušickom chotári, príznačné, že porastom dlhšie poskytuje potrebnú vlahu než iné druhy pôdy, aj v tejto časti Banátu cítiť následky júlových tropických páľav a nedostatku spŕšok. Veď tuná naposledy pršalo pred mesiacom, čiže 8. júla, ale aj vtedy napadalo iba päť litrov na štvorcový meter. Jún bol síce trochu bohatší na spŕšky, ale ani tých 32 litrov, koľko v priebehu júna napadalo na štvorcový meter, nestačilo v úplnosti uspokojiť potreby porastov po vode. To tým skôr, že v júli celé Srbsko, ba aj celý región zasiahli tropické teploty, ktoré vysušili aj tie posledné zásoby vlahy a zhubne vplývali na porasty.

Ohrozené sú tak kukurica, ako aj sója, ktoré dominujú chotárom v tejto časti Banátu. Následky páľav a sucha sú viditeľné už na prvý pohľad. Tri až štyri spodné listy, miestami aj viac, na porastoch kukurice sú totiž úplne suché. Okrem toho určité percento rastlín zostalo, ako tomu tuná povedia, jalové, a mnohé šúľky

Následky tropických teplôt a nedostatku vlahy sú viditeľné aj na sóji, ktorú v Hajdušici vysádzajú aj na prázdnych plochách v samotnej osade

Všetko vynahradíme Pokým značná časť občanov Srbska, ktorým existencia závisí od toho, či bude pršať, pozerá smerom do neba, iným záleží iba na tom, aby bolo pekne a slnečno, aby sa mohli prechádzať, kúpať, slniť... A tak príliš ironicky vyzneli slová moderátorky jednej populárnej rozhlasovej stanice po niekoľkých oblačných dňoch, ktoré miestami aj priniesli dlho očakávaný, ale, žiaľ, nedostatočný dážď. Povedala doslova takto: Netrápte sa. Zajtra všetko vynahradíme, lebo nás znovu očakáva pekný a slnečný deň!

Mnohé polia kukurice v jánošíckom a hajdušickom chotári sú v takomto chúlostivom stave

sú malé a nevyrastené.

Podobne je to aj so sójou. Aj

12

www.hl.rs

keď je na väčšine parciel ešte stále bujná a zelená, už vidieť

Informačno-politický týždenník

prvé znaky sušenia. Okrem toho tropické páľavy nastali práve vo chvíli kvitnutia a zapríčinili opadávanie kvetov, čo v štarte významne zredukovalo úrodu.

Avšak aj tam, kde kvety zostali a vytvorili sa struky so zrnami, nevyhnutná je vlaha, aby rastliny naliali zrno. Škody sú teda evidentné, avšak skúsení poľnohospodári sa o ich rozmeroch stále nevyjadrujú.

Sú však čoraz presvedčenejší, že už ani dažde nepomôžu, aby kukurica a sója naliali zrná, to tým skôr, že meteorológovia aj na prvé augustové dni nepredpovedajú dažde, ale znovu len a len teplo. Treba však povedať, že sa stav porastov, tak kukurice, ako aj sóje líši od jednej parcely po druhú parcelu, čo závisí predovšetkým od kvality pôdy, uplatnenej agrotechniky a obdobia sejby. Skúsení sedliaci však pripomínajú, že nedostatok

vlahy v hajdušickom chotári, kde sú melioračnými kanálmi popretínané takmer každé hony zeme, mohol byť aspoň trochu menší, keby VP Vojvodina vody tie kanály naplnil vodou z kanálu DTD, a tá by sa potom podzemnými kanálmi dostala ku koreňom porastov. V podniku Vojvodina vody zostali však hluchí voči ich prosbám.

Bez ohľadu na to, čo sa v nasledujúcich niekoľkých dňoch udeje, už teraz je celkom jasné, že sedliaci tohto roku nemôžu očakávať bohvieaký zisk. Z toho dôvodu všetky ich pohľady sú obrátené do neba v očakávaní dažďa, ktorý by im, ako veria, zachránil aspoň vložené prostriedky.

Do neba však pozerajú aj jánošícki pestovatelia višní. Tohtoročnú úrodu síce pooberali, v čom im viac než usilovne „pomáhali“ aj škorce, ale z nej vonkoncom nezbohatli. Od toho, či bude, alebo nebude pršať, im však závisí budúca úroda, lebo aj višne potrebujú dážď, aby dokončili vegetáciu. Ak listy v nedostatku vlahy už teraz začnú opadávať, stromy nebudú dostatočne pripravené na nadchádzajúci vegetačný cyklus, čo by sa, pravdaže, mohlo odzrkadliť aj v budúcej úrode.

• ĽUDIA A DIANIA •

V STAROPAZOVSKOM CHOTÁRI

Vládne horúčava a sucho Anna Lešťanová

J

úlové tropické horúčavy bez výdatnejších dažďov na siatinách zanechali obrovské škody. Ešte stále situácia na poliach údajne nie je katastrofálna, avšak viacdňové páľavy pripomínajú rok 2012, keď sucho drasticky znížilo úrodu. O škodách, ktoré každopádne budú veľké, hovoria aj staropazovskí poľnohospodári, ale zatiaľ nemožno presne odhadnúť, aké vysoké percento dosiahnu. Sedliaci sklamane upozorňujú, že napriek beztak ťažkej situácii v poľnohospodárstve v tomto roku ich zasiahla aj ďalšia pohroma – tropická horúčava, následky ktorej určite pocítia vo svojich rodinných rozpočtoch.

– Z poľnohospodárskych plodín najohrozenejšie sú sója a kukurica. Slnečnica a cukrová repa ešte ako-tak znášajú sucho a páľavu, – hovorí Janko Forgáč,

mlieko tamojšej mliekarne bol prinútený všetok statok predať, hoci mu to veľmi ťažko padlo.

– Niet pochýb, že sucho drasticky zníži tohtoročnú úrodu.

Podľa môjho názoru výnosy kukurice budú o 30 až 40 percent nižšie, a výnosy sóje ešte viac.

Sója je ešte stále zelená, no listy sa pre vysoké denné teploty zakrúcajú. Na niektorých parcelách sója zožltla a nemá ani struky riadne vyplnené zrnami. Zrie nasilu, teda neprirodzene, čo nie je dobre. Následkom júlového tropického obdobia kukurica zažila opravdivý tepelný šok a teraz je otázne, či by jej aj eventuálne výdatnejšie spŕšky vôbec ešte mohli pomôcť, – prízvukoval Forgáč. Čo sa týka výberu osiva kukurice, ako nám povedal náš spolubesedník, on na svojich parcelách výlučne uplatňuje

Stav sóje znepokojuje poľnohospodára Janka Forgáča

pazovský roľník, ktorý sa v neďalekých Slankamenských Vinohradoch zaoberá i ovocinárstvom a vinohradníctvom. Donedávna sa venoval i dobytkárstvu, ale pre nespoľahlivé vyplácanie za • ĽUDIA A DIANIA •

novosadské hybridy, ktoré sú vraj odolnejšie proti suchu a páľave, o čom sa i sám presvedčil pred niekoľkými rokmi. Vtedy mal 22 ton kukurice z jutra, a to sa mu podarilo vďaka uplatneniu agro-

Slnkom spálené listy kukurice v pazovskom chotári

technických opatrení a hybridom kukurice, ktoré vtedy odolali, a verí, že i tentoraz zvíťazia v boji so suchom.

Keďže slnečnica chce slnko, v značnej miere je tolerantná proti týmto poveternostným podmienkam a úroda tejto plodiny by nemala byť drasticky nižšia ako obvykle. – Slnečnica sa určite bude môcť skôr žať, – konštatoval pazovský poľnohospodár Janko Forgáč.

Ako sa ukazuje, aj stav cukrovej repy na pazovských poliach dosť znepokojuje, lebo okrem tropických horúčav majitelia parciel obsiatych repou sa sťažujú i na rôzne ochorenia.

V sprievode J. Forgáča vybrali sme do častí pazovského chotára zvaných Zovice a Staro selo, kde je situácia spôsobená vysokými teplotami a suchom alarmujúca. Úvrate plné prachu a zem od sucha stvrdnutá na kameň nasvedčovali, že tu naozaj dávno nepršalo. Následky sucha a páľavy boli viditeľné na každom kroku a na každej poľnohospodárskej kultúre. Najsmutnejšie však vyzerá kukurica, ktorá má tri až štyri spodné listy úplne žlté a suché.

Na mnohých miestach šúľky sú malé a nevyvinuté, alebo ich jednoducho ani niet.

– Ani ovocné stromy nech-

cú tropické horúčavy, – hovorí Forgáč. Vo svojom vinohrade v populárnych Brehách už totiž na viacerých miestach videl slnkom spálené strapce hrozna a jablká. Zatiaľ len broskyne úspešne odolávajú horúčave.

– Keď dlho vládne páľava a sucho, stáva sa, že jabloň odhodí vlastné plody, alebo naopak, že z nich čerpá vodu. Ovocné jabloňové sady treba zalievať a vítané sú aj viacúčelové ochranné siete, ktoré chránia sad proti krupobitiu a vhodné sú i na tienenie proti silným slnečným lúčom.

Môj ovocný sad v Sl. Vinohradoch je malý, takže v ňom nemám zavlažovací systém, – poznamenal náš spolubesedník.

Ako sme už povedali, po rokoch vytrvalej práce Janko Forgáč sa vzdal dobytkárstva.

Konštatuje však, že tohtoročné sucho sa v negatívnom zmysle odzrkadlí aj v dobytkárstve, lebo dobytčie krmivo bude drahé a mnohí dobytkári budú nútení predať dobytok, čo reťazovite privedie k zmenšeniu dobytčieho fondu.

To sú niektoré problémy, s ktorými každodenne zápasia naši pracovití poľnohospodári, dobytkári, ovocinári, ktorí by primeranú pomoc štátu vďačne privítali.

32 /4659/ 8. 8. 2015

13

Ľudia a diania S POĽNOHOSPODÁROM JÁNOM GAŠKOM Z KYSÁČA

Slabá podpora zo strany štátu Elena Šranková

M

edzi popredných mladých kysáčskych poľnohospodárov patrí aj 33- ročný Ján Gaško, ktorý si pracovnú príležitosť nikdy nehľadal mimo rodinného gazdovstva.

Ján Gaško

Mali ste možno iné plány, čo sa týka zamestnania?

– Nemal. Pokračoval som v rodinnej tradícii, lebo tu som mal všetko pripravené na prácu v poľnohospodárskej výrobe. Odmalička sa mi to páčilo a popri otcovi som býval v traktoroch a poľnohospodárskych strojoch. Zakončil som strednú strojársku školu, do ktorej som sa zapísal s úmyslom naučiť sa opravovaniu strojov. Môžem povedať, že mi to teraz pomáha a stroje si bez problémov sám opravím.

Je zvykom v Kysáči, že synovia zostávajú na väčších rodinných poľnohospodárskych gazdovstvách?

– Nemusí byť pravidlom, že tí, čo majú väčší kapitál, zostanú na majetku svojich predkov. Sú viacerí, čo odišli za lepším životom. Najmä tí, čo zakončili fakultu, alebo takí, čo mali celkom iné záujmy a nasledovali ich. Len tí, čo majú vzťah k tomu, zostali obrábať pôdu, i keď je to ťažká práca. Kto nezačal odmalička robiť poľnohospodárske roboty, ten odišiel. Keby však štát viac pomáhal mladým poľnohospodárom, iste by viacerí zostali na dedine.

Pokračujete v pestovaní tých istých kultúr, aké pestoval váš otec?

14

www.hl.rs

– Stále robíme spolu s otcom a počet kultúr, ktoré pestujeme, sme dokonca zmenšili. Pestujeme to, čo sa na kysáčskej pôde najlepšie darí a čo sa nám najväčšmi oplatí. To je kukurica, sója a cukrová repa. Skôr sme sa pokúsili pestovať aj zeleninu, takisto aj slnečnicu a pšenicu, ale to, čo sa neoplácalo, sme vyradili.

Zadovážili ste si novšie poľnohospodárske stroje od tých, aké mal otec?

– Niektoré stroje ešte otec zdedil a niektoré nové dokúpil. Odkedy robíme spolu, mechanizáciu sme obnovili, čiže nakúpili sme i nové stroje.

Kupovali ste z vlastných prostriedkov alebo pomocou úverov?

– Väčšinou z vlastných peňazí.

Mali sme aj úver, ale sme sa snažili čím skôr ho splatiť, lebo sa neoplatí. Snažíme sa aj výrobu vyfinancovať z vlastných prostriedkov.

Bývajú niekedy súbehy, ale všetko je to na sklenených nohách. Štát pomáha mladým poľnohospodá-

o tom ešte málo vieme a nie je nám to dostupné. I keď vidíme, že je inde lepšie, musíme v tejto robote zotrvať, lebo sme už do nej vložili hodne energie a úsilia.

Následkom sucha výnosy kukurice budú znížené

Páľava a sucho situáciu dodatočne komplikujú. Zanechá sucho následky aj na vašich porastoch?

Bez dobrej mechanizácie pôdu nemožno obrábať

rom, ale veľmi málo. Subvencie, ktoré dostávame, sú skôr sociálnou pomocou. V porovnaní so štátmi Európskej únie nás štát veľmi zanedbáva. Tam mladí perspektívni poľnohospodári majú oveľa lepšie podmienky a čerpajú prostriedky z európskych fondov, kým u nás

Informačno-politický týždenník

výnosy očividne budú znížené, až podpriemerné. Konkrétne u nás najväčšiu škodu zapríčinili dažde, a to na cukrovej repe, ktorá je v nižších polohách. Čo sa týka následkov sucha v kysáčskom chotári, situácia nie je všade rovnaká. Niekde sú kultúry v lepšom stave, inde v horšom, čo závisí od množstva zrážok.

Problémov v roľníctve je veľa.

Ktoré sa vás najviac dotýkajú?

– Tohto roku máme už druhý problém. Najprv sme mali nadmerné zrážky, ktoré zapríčinili hodne škody. Tam, kde bola voda, porasty sú zničené. Potom prišlo sucho, takže sa na ďalších plochách plodiny sušia. Ešte nemôžeme odhadnúť škody, tie sa ukážu pri zbere, ale

– Najviac ma trápi to, že v našom štáte nič nie je isté. Každý rok sa mení politika Ministerstva poľnohospodárstva, často sa menia zákony a predpisy. Založíme si výrobu a nevieme, za akú cenu dopestované výrobky predáme.

Najväčší problém je práve v tej cenovej neistote.

Máte kde odpredať úrodu?

– Výkupom sa zaoberá dosť firiem a v poslednom čase robím aj s burzou. V samom Kysáči je tiež dostatok výkupných miest. S predajom nie je problém. Ani pri výplate za sóju a kukuricu nebolo nedopatrení, avšak za vlaňajšiu úrodu cukrovej repy nás vyplácali donedávna. Práve z dôvodu takej neadekvátnej výplaty sme plochy pod cukrovou repou zredukovali.

Ak sa problém zopakuje, je otázne, či repu budeme vôbec pestovať.

Aké sú plány do budúcnosti?

– Rozmýšľame o budovaní vlastných skladovacích priestorov. Lebo dopestovať nie je problém, ale dobre predať úrodu, to už je problém. V období zberu úrody cena je najnižšia, a preto by sme zožaté chceli uskladniť a predať vtedy, keď je cena zodpovedajúca, alebo keď potrebujeme prostriedky.

• ĽUDIA A DIANIA •

SVIATOK MIESTNEHO SPOLOČENSTVA STARÁ PAZOVA

Odmenili najúspešnejších Anna Lešťanová

M

roky dosahuje pozoruhodné úspechy tak na domácich, ako aj na zahraničných súťaženiach. V oblasti kultúry uznanie udelili Lýdii Gedeľovskej, učiteľke v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, ktorá úspešne pracuje s recitátormi a tohto roku sa jeden žiak dostal i na republikovú súťaž (keďže dovolenkuje, na oslave sa nezúčastnila), a Mirjane Rado-

iestny sviatok svätého Iliju v Starej Pazove oslávili v dňoch 1. a 2. augusta v organizácii tamojšieho Miestneho spoločenstva. V sobotu večer v hoteli Vojvodina najzaslúžilejším občanom v oblasti kultúry, športu a zdravotníctva slávnostne udelili výročné plakety a sošky MS Stará Pazova.

Zo zahraničných delegácií na oslave sa zúčastnili predstavitelia poľského mesta Wegierska Górka.

Prítomní bol predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović so spolupracovníkmi, ako aj početní predstavitelia náboženských spoločenstiev, kultúrno-umeleckých spolkov, športových klubov a združení občanov. Hostí privítal Svetislav Subotić, predseda VV RMS Stará Pazova, pokým oslavu miestneho patróna vykonal pravoslávny farár Nikola Despot.

Tohtoročnými nositeľmi Predstaviteľka poľského mesta Wegierska plakiet a sošiek MS v ob- Górka s čelnými ľuďmi obce a MS Stará lasti športu sú Aleksandra Pazova

Úspešná volejbalistka Aleksandra Kotarac

Nositeľ uznania Dr. Milivoje Srećković s Dr. Snežanou Tabakovićovou

troch pazovských základných škôl – Anabele Stošićovej (ZŠ h. Janka Čmelíka), Mariji Dimitrijevićovej (ZŠ Simeona Aranického) a Marine Anastasovovej (ZŠ Boška Palkovljevića-Pinkiho) odovzdali peňažné odmeny v hodnote 20-tisíc dinárov. V hudobnej časti programu na oslave vystúpil Mr. Ljubinko Lazić so spolupracovníkmi.

V druhý deň oslavy, v nedeľu 2. augusta sa konali športové podujatia: futbalový zápas a šachový turnaj. Vo večerných hodinách a po prvýkrát v rámci Mestskej oslavy sv.

Iliju na nádvorí divadelnej sály prebiehala koštovka vína v organizácii SKUS hrdinu Janka Čmelíka, MOMS Stará Pazova a pazovských vinárov.

Na tomto podujatí sa zúčastnili predstavitelia sriemskych vinární a milovníkov domácich vín (z Irigu, Čortanoviec, Erdevíka, Golubiniec, Šídu, Starej Pazovy – Slankamenských Vinohradov), ako aj hostia z Macedónska. Prvoradým cieľom usporadúvania koštovky vína bolo šíriť vínnu kultúru a prezentovať kvalitné sriemske vína.

OSLAVY DŇA PADINY 2015

PROGRAM

Piatok 7. augusta 21.00 – Rock večierok: Arsenovo ogledalo, Grupa Građana, DJ Babo (ŠS Dolina) Sobota 8. augusta 10.00 – Obecná súťaž v šachu (sieň MS) 19.00 – Otvorenie výstavy Lúče z temného kúta (galéria DK) 20.00 – Divadelné predstavenie Šťastný lós v prednese Ochotníckeho divadelného súboru Domadice, Slovenská republika (veľká sieň DK) 21.00 – Rock večierok: Ime ostaje isto, DJ Babo

Z koštovky vína

Kotarac, volejbalistka Jednoty, členka juniorského družstva, ktoré obsadilo štvrté miesto v Srbsku, a členka kadetského tímu, ktorý získal zlatú medailu na Balkánskych majstrovstvách, ako aj KK Front Stará Pazova, ktorý už • ĽUDIA A DIANIA •

vanovićovej, dlhoročnej aktivistke v KUS Branka Radičevića. Uznanie v oblasti zdravotníctva sa dostalo Dr. Milivojovi Srećkovićovi, náčelníkovi Pohotovostnej služby v staropazovskom DZ Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja. Žiakom generácie z

Nedeľa 9. augusta 8.00 – 19. Gulašiáda (ŠS Dolina) 9.00 – Humanitárny turnaj v plážovom volejbale (KŠMP) 9.30 – Slávnostné bohoslužby 16.00 – Tortiáda 20.00 – Kultúrno-umelecký program Ľudová veselica 32 /4659/ 8. 8. 2015

15

Ľudia a diania V NEDEĽU POOBEDE U ČELOVSKOVCOV V KULPÍNE

Na kvety sú potrební dvaja za ten-ktorý korienok vlastnoručne vypestovaný. Veľmi im pomáha internet, Ján tam nájde odpovede na všetky svoje dilemy a otázky. A my sme dostali odpoveď na jeho otázku a zároveň zistili podstatu ich úspešnej záhradkárskej práce: Viete, kde je srdce rastliny? Predsa – v koreni.

Pri pestovaní kvetov (a to nielen letničiek a trvaliek, ale aj izbových), tiež ovocia a zeleniny vo svojom dvore a v záhrade sa riadia i vlastnou skúsenosťou.

Všimli si, že tropickým horúčavám, ktoré nás a rastliny v našom

Ján a Mária Čelovskovci našli zmysel dôchodcovských dní

Anna Francistyová

K

to aspoň raz prešiel Školskou ulicou v Kulpíne, nemohol si nevšimnúť v dome číslo 55 vkusne upravenú predzáhradku, zakvitnuté záhony v záhradke a vo dvore, balkón a terasu vždy v kvete. Tu akoby všetko rástlo a kvitlo ako na povel. Ale nie je to tak, nevládne tu žiadna vojenská disciplína: takto sa všetky tie známe i exotickejšie kveti-

ny odplácajú za stálu opateru a lásku majiteľov Jána a Márie Čelovskovcov.

– Na kvety sú potrební dvaja.

A to nielen preto, že vrecia so zeminou a výživou pre kvety sú ťažké. Treba, aby ich obidvaja mali radi a boli ochotní maximálne sa im venovať. A u nás je to presne tak, – dozvedáme sa od ochotných spolubesedníkov,

16

www.hl.rs

len čo sme v to nedeľné poobedie otvorili ich uličnú bránku. A kým sme boli pri kaktusoch, vypočuli sme si, že sa na tú ich zakvitnutú krásu pred pár dňami prišla pozrieť z neďalekej hôrky aj okolí skúšajú rok čo rok, lepšie zvláštna návštevníčka – sova. odolávajú, či vlastne si na ne Prekrásna okaňa zletela práve lepšie zvykajú ťahavé muškáty. do kaktusov a pobudla tu dosť Podľa toho už plánujú ozdobu dlho na to, aby sa z jej návštevy svojho dvora, balkóna a terasy stihli tešiť aj susedovci. na budúci rok. Na severnej straČelovskovci sa spoločnej záľube venujú desať rokov, odkedy sú obaja na dôchodku.

Predtým boli zamestnaní v obchode, krátko boli aj na dočasnej práci v Nemecku. A už sme znovu pri téme našej návštevy.

V tomto dvore vraj ani jeden kvietok nie je kúpený.

Všetko si sami dopestujú: muškáty výlučne z kvalitných semiačok z Nemecka (a to tak úspešne, že zo 100 semiačok majú ak nie 100, tak iste 98 rastliniek), z odrezkov, alebo mladé Aj tento paradajkový les rastlinky dostanú výmenou vznikol zo semiačok...

Informačno-politický týždenník

ne budú iba obyčajné muškáty (záväzne červené), vo dvore ťahavé. Márii tohto roku učarili vinky a jej snom je o rok týmito letničkami a muškátmi jednu stranu dvoru „vyfarbiť“ do červena a druhú do fialova.

Zeminu si sami pripravujú, na zalievanie majú stále pripravených tristo litrov vody, pomáhajú si tromi „motoríkmi“. Trávnik pestujú i na náprotivnej strane ulice, kde je hôrka.

V záhrade sú černice, chren, ukážkové paradajky, koreňová zelenina, ale aj figovníky, vedľa popínavého viniča doplneného gladiolami v zadnej časti dvora sa zakoreňujú granátové jablká... Na zazimovanie majú Čelovskovci pre svoje kvetiny špeciálne upravené slnečné priestory, podľa potreby ich trochu aj vykurujú. Mnohé črepníky vtedy aj rozdelia iným. Tak ako sa ochotne podelia s láskou ku kvetom. Kvety sú pre nich nielen záľuba, ale aj oddych, relax, liek.

Aj srdcové ťažkosti si náš spolubesedník Ján lieči vychádzkou do tejto voňavej a krásnej oázy: kde-tu odtrhne suchý lístok, kvietok, prekontroluje hriadky, črepníky a hneď mu je lepšie.

Nedeľná návšteva u týchto dobrých ľudí a úprimných milovníkov kvetov nás skutočne obohatila a naplnila ďalšou dávkou lásky ku kvetom. A teraz si predstavte, že sú vraj aj takí ľudia, ktorí odvracajú pohľad, keď prechádzajú popred ich dom. Nedá sa to ani predstaviť, ani pochopiť.

Foto: autorka a z archívu spolubesedníkov • ĽUDIA A DIANIA •

JULKA BLATNICKÁ Z PIVNICE

Miluje kvetiny, kaktusy nadovšetko Juraj Bartoš

P

ivnica. Slnkom nasýtené posledné májové nedeľné popoludnie. Aha, tamtá žena

v tmavomodrých „sedliackych“ šatách na priedomí... Po chvíli ma, už ani dobrého známeho, pani Julka Blatnická vedie za bránu. Keď tam... ozajstná kvetinová pohádka!

Spustím nahrávanie a hneď sa pýtam, čo je čo v tejto takrečeno Getsemanskej záhrade? Jej prívetivá pivničtina perfektne pasuje k nádhere, ktorá sa tu rozhostila ani dáky veľký sviatok. „Toto sa volá skala, tento nevím, ako sa volá, tomuto hovorá svekrušin jazyk, je trojaký: červený, rózavý a bílý.

Tento hore máva citrónové kvety, večer sa zatvorá a drží ich vyše dní. Toto ja volám kniha... a to tam ma nechce, vždy sa mi osuší... Vidíte, bude mať bílé kvety a tento tu má pomarančový. Toto je kamenná ruža a tento had mi ešte nekvitol... Tento mal štrnásť kvetú.

Títo som sadela do zemi, tam sa im vácej lúbelo... Tento tu kvitne ako hvézda... a toto je Ďuro, bude kvitnúť pozdejšie, na červeno.“ O chvíľu chrumkám, osviežujem sa kyselkavým plodom kaktusa, ktorý, žiaľ, „nemá meno“. Odovzdávam sa príjemnej melódii nadšenia rozvravenej panej tejto zmyslom lahodiacej záhradky: „Bílá lalia, tá, čo ide do pálena, klívia, asparagus, oleander, rozmarín, papraď, menta, muškáty, pivonky.

Tu mám slonove ucho a tam dračú hlavu; tam je ,kukurék’– má zelený kvet, volakedy si ho ženy dávali, aby neotehotneli. Toto je slezová

rúža... Orgován, hrebíčky, jesenná ruža: drobnučká – drobná, kvitne žltým. Táto žltá fajalka kvitne na jar, vtedy voňá celý dvor; naseje sa sama. A toto je božé drefko – dobré na žalúdek.“ S príjemnou chuťou paliny čiže

božieho drievka na jazyku vstupujem za pani domácou dnu a pýtam sa: „Kde beriete toľko lásky voči kvetinám?“ „Víte, čo vám povím? Kvety a deti – to je najvačšie bohatstvo. A keho lúbá deti, teho lúbá aj kvety.“ Vonku si hviezda s chuťou robí robotu, páli k nevydržaniu. V obývačke pani Julky Blatnickej je príjemne. Izba zariadená „ako

kedysi“. Husté záclony chránia proti slnku, na stole, akože inak, váza s kvetmi. Na stenách staré rodinné fotografie. S posvätným tichom kontrastuje len hrdličí hlas pani domácej. Deti, povie, odleteli, manžel sa pominul vlani. Zostali spomienky, čakanie na návštevy detí a vnúčeniec... A jej láska, jej kvetiny.

Zvonku počuť šelest lístia moruše, na ktorej dozrievajú kedysi vzácne plody „jahody“. Zo zadného dvora dolieha vrava hydiny. Obzeráme nádherné fotky Julkiných kaktusov, ktoré urobila pivnická fotografka Zdenka Mandáčová.

Ako dobre, že nám zopár poslala do redakcie... „V zime si hádam pri nich krátite čas...“ Po krátkej psychologickej prestávke pani Julka povie rezko: „Ale čoby... V zime já vyšívám!“

Foto: Z. Mandáčová a autor

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

Č

i je Pravda a či nie, len sme sa dočítali, že ministri a úradníci vo vláde Srbska zostali bez obľúbeného nápoja. Lebo v dôsledku sťažnosti istej spoločnosti musel byť stornovaný tender na objednávku menšieho množstva kávy (20 T, áno: dvadsať ton), tiež trochu čaju, teplej čokolády a kapučína.

Aj v takejto neutešenej situácii • ĽUDIA A DIANIA •

Náš pán premiér našiel peniaze na penzie a na platy. Kurníkšopa, kde!? Tiež ich potrebujem – na záplaty.

Leto je, no a tak, vraj, skupina cestujúcich, ktorá sa vracala z Grécka (a pekne Náš pán premiér radí: dovolenkujte doma!) musela čakať štyri hodiny na druhý autobus. Motor toho, ktorým sa viezli,

vzbĺkol. Ešte sa, aj, čertili!? A vedia, že v kanikule je každá prestávka počas jazdy vítaná.

V lete sa najlepšie hráva. Napríklad na skrývačku. Ako toť, len ak je pravda, radniční páni v Novom Sade. Pracovná skupina pre zistenie zneužitia úradných vozidiel v podnikoch a ustanovizniach, ktorých zakladateľom je mesto

NS, vraj doteraz nenašla (ukryté?) dôkazy.

Aj Naša Nárrada sa hrá celkom rada. Začiatkom týždňa vraj usporiadala telefonickú schôdzku. Ibaže pougára na ňu nepozvala, takže zostáva už len udrieť, keď nie po ušiach, aspoň na bubon

32 /4659/ 8. 8. 2015

BUMBUMBUM!

17

Ľudia a diania NAŠI V NEMECKU (8)

Srdce neoklameš...

Juraj Bartoš Niektorí odišli s cieľom privyrobiť si a vrátiť sa domov. Iní hneď rátali s tým, že zostanú tam. Všetci mali plány a sny; niektorým sa splnili. Prinášame, hľa, životné príbehy, v kocke, zo stretnutí v Gomaringene s našimi ľuďmi žijúcimi v Nemecku.

„V

y ste novinár?“ „Áno, Juraj...“ „Aj ja som Ďuro; my Ďuráci, keď sa nájdeme... Čo máte nové u vás...“ Tak ma, ľudsky, spontánne oslovil Juraj Valent (Selenča 1953) vo virvare zábavy, ktorá nasledovala po oslave jubilea Slovenského spolku Gomaringen. Samozrejme, len čo sme si potykali, ihneď som vyrazil do „protiútoku“. Po chvíli som zvedel, že chlap s tvárou dobráka sa vyučil za strojného zámočníka.

Strednú odbornú školu absolvoval v Novom Sade roku 1972, čoskoro potom sa i zamestnal v novosadskom Novomonte. Všetko šlo po kostolnom poriadku, ibaže... „Ja som tam robil ako učeň, tam bol veľký človek, vynikajúci inžinier, Selenčan, Ďuro Junčoviar. Raz mi vraví: Ďurko, choď si ty vyslúžiť vojsko a vráť sa...“ Navliekol si teda Juraj Valent, keď mal osemnásť a pol roka, vojenskú rovnošatu, odbúchal 15 mesiacov a hneď zašiel do NS, že sa vráti do „svojho“ podniku. Lenže znamenitý pán inžinier už tam nebol, a tak mladého chlapca neprijali. Odišiel, hovorí, do Odžakov, do Biroradu, že či majú dačo pre strojného zámočníka... Vraj iba to, čo vidí zavesené na tabuli. Avšak kde sa vzala, tu sa vzala, len zaúradovala pani šťastena: „Pri susednom stole bol úradník Biroradu zo Somboru a vraví: Chlapec, šiel by si ty do Nemecka?

Bol piatok, ani včera čo by bolo, tak sa pamätám, ako hovorí: Keď chceš, príď v pondelok, budú brať do Benzu... A ja nemám poňatia, čo to je Benz, neviem, že ide o firmu Mercedes Benz. Prídem domov, mama plače a vraví: Ďurko môj, len ty choď...“ No a tak šiel. Odpracoval si poctivo 42 rokov v Mercedeske, na rôznych úsekoch, najdlhšie, posledných 18 rokov, ako brúsič. A teraz je na zaslúženom dôchodku, vlastne, spresňuje:

18

www.hl.rs

„Od prvého augusta idem. To tu vo veľkých nemeckých firmách beží tak, že kto chce, a ja som chcel, podpíše... Takže som robil od svojich 56 do 59 rokov za plat o 15 % menší. Od 59 do 62 rokov som už nerobil, ibaže som stále na zozname Mercedesa ako ich robotník a stále dostávam o 15 % menší plat. Dôchodok budem mať nižší o 10,2 %, lebo mi chýbajú

Juraj Valent

tri roky do úplnej penzie. Aj moja manželka podpísala, nebojíme sa, zaokryjeme sa...“ Obe dcéry Valentové sú vydaté za Nemcov... Juraj s manželkou Annou pravidelne chodia do dediny, nad ktorou „vyšla hviezda jasná“ – do rodnej Selenče. On má v rodisku brata, v Laliti, vraví, má vydatú sestru. Aj Anna má v Selenči brata, tiež sestru, ktorá v Nemecku žila 42 rokov a vrátila sa, keďže vraj má trochu menšiu penziu. „Máme tri vnúčence, vedia aj po slovensky. Vnučka Hana bola už štyrikrát v Selenči, naučila sa.

Je zaujímavé, ako. Raz som ich tak pozoroval, deti, ako sa hrajú: ona drží v ruke jablko a selenčské

Informačno-politický týždenník

deti sa pýtajú, ako sa to volá. Hana hovorí: Apfel. Oni jej na to: Jablko, ja-bl-ko... Došlo mi zájsť sa od smiechu a zároveň mi bolo teplo pri srdci.“ ZAŤ MÁ DVE ZÁSTAVY...

Jurajova aj inak usmievavá tvár sa náhle vyjasní ešte väčšmi. Len tak svieti do tmavej nemeckej noci, do ktorej sa ponárajú tóny slovenskej piesne zvnútra haly.

Ako sa asi cíti človek, keď ich počuje? Ako prežíva návraty do rodiska...? „Ja sa cítim dobre, ale moja do Selenče neodchádza s osobitným nadšením; viete ako – nikto sa na stretnutie s problémami neponáhľa.“ Nie, nechceme zaťať, kde netreba; radšej presedláme na príjemnejšiu tému, ako je napríklad šport... „Pravdaže ma zaujíma.

Predovšetkým futbal a Bundes liga. Keď hrajú reprezentácie alebo kluby zo Srbska a Nemecka? Ešte stále si prajem, aby zvíťazilo Srbsko. Mám zaťa, má srbskú zástavu... Keď boli svetové majstrovstvá vo futbale, vyvesil nemeckú, ale aj srbskú zástavu. Sľúbil som, že mu zaobstarám aj slovenskú.“ Samozrejme, že Juraj Valent jediným slovom nenaznačí, nie to, že by sa chvastal ako (a koľkí!) tunajší chvastúni, že je, povedzme, patriota. To, čo cíti voči zvyškom krajiny, z ktorej kedysi odišiel, je prirodzeným obsahom jeho intelektu a jeho emócií. O tom sa nehovorí; to človek proste má.

Alebo nemá a je ochudobnený.

Jeho zaťa som síce nestretol, aj keby, nepostavil by som mu otázku, ktorú by si iste neodpustili mnohí našinci; veď, čo by si o mne a o mojej zúženej vlasti myslel?

O to skôr, že odpoveď na ňu sa

„hovorí“ sama: jeho počínanie mu v Nemecku nikto nevyčíta, ani mu neprischne nálepka zradcu. Lebo ťah so zástavami a jemu podobné ťahy navrávajú dačo o kultúre národa a jeho jedincov.

K základnej kultúre, osobnej i všeobecnej, patrí starať sa o materinský jazyk, pestovať vzácnu rastlinku, aj keď sa ocitne ďaleko od svojho prirodzeného stanovišťa. Jurajovi Valentovi sa táto práca darí navidomoči. Po slovensky hovorí pekne, plynule, bez prízvuku, ktorý neraz postrehneme u podaktorých našich, ktorí sa domov z cudzieho lesa vrátili trebárs po niekoľkých mesiacoch. „Ja sa nedám, slovenčinu som sa dobre učil a teraz čítam Hlas ľudu na internete. Zaujíma ma predovšetkým šport, tiež informácie zo Slovenska...“ O „príbuznosti“ mentalít je azda zbytočné plytvať slovami. Aké väzby si človek dokáže vytvoriť, aké vzťahy nadviazať v okolí, ktoré sa – aj z lietadla vidno – v mnohých ohľadoch a veru enormne líši od jeho pôvodného domova? „Musím byť úprimný... Hádam aj preto, že sám som taký človek, ja s každým dokážem vychádzať dobre. Za tých 42 rokov som nemal nijaké nepríjemnosti, nie to nepriateľa. Vo firme som sa nepohádal so žiadnym Juhoslovanom, Turkom či Švábom. Ja som sa integroval, ale srdce neoklamem: iná je tu mentalita.“ Anna a Juraj Valentovci žijú v Gagenau, je to asi 9 kilometrov od Baden-Badenu. Kedysi tam mali Juhoslovanský klub a Juraj bol dva roky domovníkom... Radosť zo stretnutí s krajanmi pretrváva.

Teraz radi prichádzajú na zábavy do Gomaringenu. Vrana k vrane a svoj len k svojmu sa tisne... Veď si tu pohovoria so známymi po slovensky, poinformujú sa navzájom, čo nové v starom kraji... „Stále dochádzame... Žiaľ, je nás čoraz menej. Veľa ľudí sa vrátilo, veľa ich zomrelo... Okrem toho, sprísnili sa predpisy, už nie je jednoduché prísť sem a zamestnať sa.

Teraz ľudia od nás hlavne odchádzajú na Slovensko; pol Selenče je na Slovensku...“ Pri dúrovom závere rozhovoru ruky sme si s Jurajom Valentom, predsa, podali s úsmevom. A s prianím, aby nám vydržal... Kdekoľvek sme. Kým sme.

• ĽUDIA A DIANIA •

ZUZANA KUĽOVÁ Z PADINY SI PRIVYRÁBALA V BELEHRADE

Keby jej vnučka nebránila...

Juraj Bartoš

S

ú ľudia, ktorým sa, zvykneme povedať, oči usmievajú.

Alebo im z tváre sála pokoj.

Hoci má 78 a celých 31 rokov je vdovou, Zuzana Sľúková z Padiny je stále usmievavá a na okolie pôsobí upokojujúco.

Ocitli sme sa u nej doma spolu s televíznym kolegom Ljubišom Sremčevićom, keď sme pripravovali hlasľudovské Živé noviny.

Popri všetkých povinnostiach v domácnosti rovnako ako na desiatky či dokonca stovky jej spoluobčianok celé desaťročia prispievala do rodinnej pokladnice aj peniažkami zarobenými v Belehrade. Veď sa jej nikdy žiadna robota nebridila. Potvrdí to aj lesk v jej očiach, len čo si spomenie, ako kedysi s manželom nielen sedliačili, ale aj... „To by ste ani neuverili, čo sme my všetko s mojím mužom sami robili: okná, dvere, rebríky, schody, stoly, stoličky, ešte sme si urobili aj voz a čoboľu na vodu... Môj muž bol stolár, a keď sme sa oddelili, nemali sme ani stôl, iba lopár na beučove, takže sme si všetko museli urobiť sami; ešte som aj tehly robila...

Keď sme stavali dom, tak sme 42 000 tehál urobili pri tehlárke a doviezli na voze. Ani teraz sa roboty nebojím, len keby som smela na výšku... Moja vnučka mi trochu zakazuje, inak by som ešte všeličo stihla. Veď som prvý raz bola u doktora, keď som dovŕšila 77 rokov; vlani.“ Hovorí, že 42 rokov odchádzala do Belehradu „bedinovať“, a že ešte aj teraz... „Chodievam, ale toto sa neráta...“ KEĎ ZAMESTNÁVATEĽ PLAKAL Neudržíme srdečný smiech na uzde. Ten sa rozbehne ako žriebä, ako spomienky na krajšie časy. Akože sa neráta, myslíme nahlas... Pravdaže sa nepohoršuje, nie to uráža nad našou reakciou. Iba pokojne, akože inak, dodá: „Predtým som odchádzala každý deň a teraz len občas.“ • ĽUDIA A DIANIA •

Jej dcéra Zuzana Kuľová ihneď spresní, v snahe odstrániť rozpaky: „Teraz už len trocha chodí merkovať istú ženu, ale pred dvoma rokmi ešte do Belehradu odchádzala riadne...“ „Pred rokom; nie pred dvoma.

Do svojich sedemdesiatsedem

chala; rozplakal sa a rozťažkal, naskutku dotknutý spomienkou na dobrú ženu...“ U koho len nerobili usilovné Padinčanky... Ich, podmienečne povedané, zamestnávatelia im natoľko dôverovali, že im nechávali kľúče od svojich bytov.

Jedny robili v rodine podnika-

Zuzana Sľúková (zľava) s vnučkou Taňou, dcérou Zuzanou, pravnučkou Leonou a zaťom Pavlom

som odchádzala upratovať, variť...“ opraví matka dcéru. „A neviete, koľko asi tak žien robí v hlavnom meste?“ púšťame zvedavosť na pašu.

V matematike je doma zať Pavel Kuľa: „Ha, koľko: takých osem autobusov krát 35 – 40 osôb...“ „Ale nie sú všetky len z Padiny...“ podotkne jeho Zuzka, na čo Pavel vytasí ďalšie eso: „Máš pravdu, ale idú aj kombíkmi, aj autami...“ Kolega Ljubiša má poruke pomerne čerstvý veľavravný zážitok: „Nie je tomu tak dávno, nahrávali sme dačo o Jovanovi Ćirilovovi. Aj k nemu chodila upratovať istá Slovenka, ktorá krátko predtým zomrela. Museli sme prerušiť prácu, keď nám ukazoval šamlík, ktorý mu ne-

teľov Karićovcov, ďalšie u magnáta Miškovića, iné u Slobodana Miloševića, či u Zdravka Čolića... V podaktorých rodinách sa proste „remeslo odovzdávalo z kolena na koleno“. „Ja som napríklad robievala tam, kde predtým moja mama a moja dcéra Taňa zase pomáhala mne, kým chodila v Belehrade do školy. Teraz už má vlastnú robotu, je kaderníčka, robí doma.“ BANUJE ZA BELEHRADOM Nemožno sa nespýtať na detaily, napríklad, kedy ženy odchádzajú a kedy sa vracajú? „Skôr sa chodievalo včaššie než teraz, ráno o štvrtej – piatej hodine a robilo sa osem hodín; teraz sa to znížilo na šesť hodín.

Ja som robila od pondelka do soboty, každý deň. Roku 1968 dokončili výstavbu kemenice,

teda asfaltky smerom do Belehradu. Predtým naše ženy odchádzali vlakom, aj to na týždeň, ako slúžky. Keď pribudla nová cesta, tak začali ženy z Pančeva chodievať prvým autobusom, ráno o pol piatej. Záujem o robotu v Belehrade sa aj u nás v Padine šíril rýchle; ženy jedna druhej hovorili, ako to ide, takže ich bolo čoraz viac. Každé ráno sa naraz štyri autobusy zaparkovali pri mlyne. O pár rokov pribudol aj spoj o pol šiestej, potom aj samošský autobus...“ Voľakedy, spomína si tetuška Sľúková, prášili, t. j. vytriasali koberce, dreli parkety... Za tých 42 rokov sa Belehrad veľmi zmenil. „Robievala som pri starej pošte, chodievala som aj do Ulice majke Jevrosime, robila som v Rakovici aj na Banovom Brde, v Zemune, v Šumiciach... Ako mi paničky mreli, tak som si musela hľadať nové.“ Mimochodom, k robote v Belehrade sa vraj dostala náhodou; ak náhody vôbec existujú. „Takto to bolo: moja suseda Petrovičová boli chorá, stratili zrak. Šli na kontrolu do Belehradu a doktorka im povedala, že počula, že ženy z Padiny chodievajú do Belehradu robiť. Nuž sa ma spýtali, či by som chcela... a tak som začala. Predtým som v Belehrade bola len dva razy a teraz poznám Belehrad ako Padinu. Neviem... to bol život... banujem za Belehradom.“ Keby tie naše Slovenky, napadne nám, neboli pracovité, spoľahlivé a poctivé, sotva by „páni v Belehrade“ práve ich vyhľadávali pre prácu v bytoch.

Alebo reku aj pre niečo iné...? – nedá nám pokoj šibalská otázka.

Prásk! Ako rana z pušky zaznie odpoveď: „Ak niekto aj chcel od Slovenky niečo ukradnúť, mohol ukradnúť prípadne podaktorý bozk a nič iné.“ S pekným tlmeným úsmevom Zuzana Sľúková dodá, že veru nikdy nemala ani ona, ani iné Padinčanky nijaké nepríjemnosti s ľuďmi, u ktorých pracovali.

32 /4659/ 8. 8. 2015

19

Ľudia a diania EVANJELICKÝ CHRÁM V BAJŠI

Posledné útočište hŕstky Slovákov Juraj Bartoš

D

ominantami dediny Bajša, iba šesť kilometrov vzdialenej od mesta Báčska Topola, sú, bezo sporu, tri jej srdcia, tri kostoly: katolícky, pravoslávny a evanjelický.

Základný kameň evanjelického chrámu Božieho bol položený roku 1823 počas farára Mateja Ambróziho, ale výstavbu dokončili až roku 1846, keď ho vtedajší farár Štefan Homola aj vysvätil. Dlho slovenskí evanjelici v Bajši služby Božie odbavovali tajne, v súkromnom dome (v Mušickej ulici). Inak prvým slovenským ev. farárom tu bol (od roku 1875) Ján Tomka.

Múry ev. chrámu, tobôž zvonku, načína vlaha. Kostolný organ, ktorý zaobstarali roku 1866, je dávno pokazený. Stále však fungujú vežové hodiny. Sú

svojráznou zvláštnosťou, keďže ich veľká rúčka ukazuje hodiny a malá – minúty. Na území Voj-

vodiny je vraj len päť takýchto exemplárov.

Aktuálna farárka slovenského evanjelického a. v. zboru v Bajši Marta Dolinská sa už-už chystá do dôchodku. Tvrdí, že „Bajša je najstaršou slovenskou osadou

NÁVŠTEVA Z PÚCHOVA. Ôsmi mládežníci zo Spoločenstva evanjelickej mládeže z Púchova od 1. do 12. augusta po druhý raz navštívili Srbsko.

Skupina, ktorú viedol Miroslav Mudrák, v rámci projektu Helping hand najprv zavítala do západného Sriemu, keď v sobotu a nedeľu predpoludním pobudli na bohoslužbách v cirkevnom zbore Slovenskej evanjelickej cirkvi v Šíde a popoludní sa venovali práci s deťmi a mládežou na nádvorí Evanjelickej metodistickej cirkvi. So sebou priniesli aj atraktívne hry pre deti a mládež, ktorá sa zhromaždila vo veľkom počte a strávila tu príjemné popoludnie. Hostia z Púchova ďalej navštívia Višnjićevo, Binguľu, Lug, Erdevík, Silbaš, Kovačicu, Pivnicu, Báčsky Petrovec a Kulpín.

St. S.

20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

na území terajšieho Srbska“. Vraj tu Slováci evanjelici bývali už roku 1720. V druhej polovici 20. storočia prevládol názor, že sa sem nasťahovali v rokoch 1754 a 1755. Čoraz zriedkavejšie (aj) v kostole zaznieva slovenčina.

Môžbyť posledná slovenská ev. farárka v Bajši vraví:

viera alebo národnosť. Zatiaľ sa snažíme zachovať aj jedno, aj druhé...“ Slovenský jazyk sa v bajšianskej základnej škole už nevyučuje, nuž je slovenský evanjelický zbor posledným útočišťom tamojších Slovákov. Pokiaľ ide o dve sestry – nábožnosť a národ-

„Služby Božie mávame aj v maďarskom, aj v slovenskom jazyku, aj čisto slovenské a čisto maďarské, ako i zmiešané. Inak v Bajši, otvorene vám poviem, vždy bola otázka, čo sa zachová:

nosť – táto druhá, ako sa ukazuje, dodýcha skôr. Veď sa roku 2011 z celkove 2 297 občanov Bajše len 86 vyjadrilo ako Slováci. Mimochodom, roku 1835 ich tam bolo 1 250...

PADINČANIA V SRIEMSKYCH KARLOVCIACH. Na pozvanie Obecnej organizácie invalidov práce (OOIP) na miestnej oslave v Sriemskych Karlovciach sa zúčastnili aj predstavitelia OOIP Kovačica z Padiny. Padinčania priniesli obrazy a výšivky so slovenskými motívmi, a tak prispeli k výstave, kde boli aj práce domácich autorov. Návštevníci si mohli pozrieť aj obrazy z výtvarného tábora OOIP, ktorý bol v Beočíne 20. a 21. júla.

E. Ď.

Foto: z archívu OOIP • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Láska farára Juraja Kerďa pod dohľadom cirkevníkov Katarína Verešová

P

ri popisovaní archívnej pozostalosti Sriemskeho seniorátu SEAVC z rokov 1928 a 1929 nemožno si nevšimnúť početné listy a zápisnice zo šiestich mimoriadnych konventov zaslané z Boľoviec do Starej Pazovy na adresu vtedajšieho sriemskeho seniora a farára Vladimíra K. Hurbana. V listoch sú opisované roztržky v boľovskom cirkevnom zbore počas úradovania farára Juraja Kerďa.

Pozorným čítaním listov jednotlivcov a skupín ľudí (ako aj biskupa Adama Vereša) možno zistiť, že boľovský cirkevný zbor vtedy stratil nielen značný prílev peňazí, ale aj čestného farára Juraja Kerďa.

Juraj Kerďo (1886 – 1936), slovenský evanjelický kňaz, národný buditeľ a autor prvých dejín Bieleho Blata, sa narodil v Slovenskom Komlóši (Maďarsko). Ako neženatý mladý kňaz do služby v Boľovciach nastúpil roku 1925, po krátkom pôsobení farára Karola Žilinského. Stalo sa však tak, že si mladý farár Kerďo nezamiloval bohatú školenú slečinku z inej osady, ale Boľovčanku Katarínu Benkovú. „Vybral som si jedno chudobné dievča za životný pár. Zloba postavila sa proti tomu. ,Dobroprajúci’ rozniesli o nej tie nejpodlejšie pletky, že je nemorálna. Prirodzene, keď som to každodenne počul, sdelil som jej, jestli sa to dokáže, nemôžem ju vziať. Preto musel byť súd. Ale keď súd očistil všetky tie tendenciózne hanebnosti, hneď som sa zasnúbil s ňou. To isté sdelil som konventu 8. jan. 928, ako aj to, že si ju už teraz môžem vziať za ženu. Všeobecný cirkevný konvent sa uspokojil a na žiadosť cirkevného inšpektora S. Moravčíka – ktorý mi bol aj svedkom pri sobáši – bolo to vziate dodatočne aj do zápisnice, aby som vraj neoklamal!

Naši tkzv priatelia, ktorí nám pri • ĽUDIA A DIANIA •

Narušené medziľudské vzťa- aj minulosti ev. a. v. cirkvi, školy, sobáši želali pokoj a požehnania sa s tým neuspokojili, ale započali hy v Boľovciach vyvolali lavínu výstavby kostola a iné. Tieto údaje kalváriu ďalej. Prečo? Títo inte- previerky dôvery v celom Sriem- z našej minulosti uverejnil v knihe ressanti cirkevní mi už od dávna skom senioráte. Preto 4. júna 1929 SLOVENSKÁ EVANJELICKÁ CIRKEV staväli sídlo. Nemôžu zabudnúť, že usporiadali mimoriadny volebný A. V. v Kráľovstve juhoslovanskom som im prekazil sebecko – hmotné konvent. Tajným hlasovaním za v slove a obrazoch, ktorú zostavil plány, keď si chceli cir. zem 393 kat. seniora znovu zvolili Vladimíra Adam Vereš, ev. biskup,“ uvádza jut previesť gruntovne na svoje Hurbana (druhým kandidátom Adam Jonáš v knihe Slováci v Biemeno i to po lacnej cene pomocou bol Ladislav Zgúth, erdevícky lom Blate (1883 – 2013) (MOMS cirkevných vrchností... Nuž, to farár) a za seniorálneho dozorcu Biele Blato, SVC B. Petrovec 2014, s. bola moja vina a myslím aj príčina zvolili Samka Babíka, pazovského 88 a 89). Zo skromnosti Juraj Kerďo všetkého zlého, čo sa so mnou úradníka. si do Verešovej knihy nedal portrét robí,“ uviedol v podrobnom štvorstranovom dôvernom liste Juraj Kerďo kolegovi Hurbanovi v júli 1929 a položil otázku: „Ak som na konvente tajným hlasovaním v Boľovciach dostal Z otvoreného listu Boľovčanov adresovaného farárom väčšinu, prečo a dištriktuálnemu konventu 25. augusta 1929 mi radil Biskup formálne poďakovanie slovami: V listoch možno prečítať, že (ako to robili iní farári). Preto v ÚA ,ak je vraj väčšia čiastka spokojná farár Vladimír K. Hurban ako SEAVC jeho podobizeň nemožno v cirkvi, keď prídem do Boľoviec človek a dramatický spisovateľ na iných fotkách nájsť. pošlem 3-členný výbor či odvo- verejne podporoval kolegovu V knihe Boľovce. Kultúrne tradície láte Vaše poďakovanie? Prečo ma voľbu milovanej partnerky, ale to Slovákov v Srieme (SVC, B. Petrovymenoval hneď po poďakovaní nebolo všetkým po vôli. Z Pazovy vec, Filozofická fakulta, Univerzita za administrátora v cirkvi akže do Boľoviec Hurban na schôdze Konštantína Filozofa v Nitre 2011) ma nemyslel tu nechať, poneváč často cestoval a zisťoval skutočný senior sriemsky a farár boľovský ani mňa ani moju ženu nebudú stav, ako aj chýry po dedine, čo Ján Vinkovič o tej dobe uviedol: chcieť?!’“. ho veľmi vyčerpávalo a nie vždy „Na konvente 20. 2. 1905 bolo Podobné fakty (lenže na de- každému odpovedal tak, ako sa rozhodnuté, že cirkev dá 140 jutár siatich stranách) opísali 25. au- komu páčilo (čo sa dá prečítať zo ornice do zákupu, ale iba členom gusta 1929 v otvorenom liste sťažností anonymných pisateľov Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, dištriktuálnemu konventu tajným listov). a to na dvadsať rokov. Majitelia hlasovaním vyvolení noví boľovskí Po tejto dvojročnej nepriaznivej ornej pôdy získali aj právo na presbyteri a veriaci (58 podpisov životnej epizódke farár Juraj Kerďo pasienok, čím cirkevný zbor výmužov) s tým, že presnými su- s rodinkou odišiel úradovať do razne zlepšil sociálnu situáciu mami opísali spôsob finančného Bieleho Blata. väčšiny svojich členov. Kúpou hospodárenia bývalej cirkevnej „Život ukončil tragicky ako majetku v zbore bola vytvorená správy, ako aj to, ktorí cirkevníci 50-ročný 21. augusta 1936. Po- dobrá materiálna báza aj na vydrskrývali účty. Vo finančnej správe chovaný bol na bieloblatskom cin- žiavanie farára.“ Z toho hľadiska z roku 1928 (podpísaný je Pavel toríne za hojnej účasti domácich možno predpokladať, že k dlhom Zloch, novozvolený správca far- veriacich a 8 kňazov na čele s p. nájomníkov pozemkov došlo v ského úradu) sa uvádza, že dlhy biskupom S. Štarkem. Farár Kerďo období, keď začala ekonomická po národe nevyplatené za árendu bol aj matične činný... Jeho veľká kríza. Zostáva len otázka, prečo dosahovali až 25-tisíc dinárov, zásluha pre Bieloblatčanov je, že svojmu zamilovanému farárovi kým celoročný farársky plat bol zanechal napísané krátke dejiny Boľovčania strpčovali najkrajšie 3 000 dinárov. osady od začiatku roka 1883, ako obdobie mladosti?!

32 /4659/ 8. 8. 2015

21

Miloslav

Fu

I

udovíta ntík, ZŠ Ľ

ysáči Štúra v K

Rozprávky inšpirujú...

ste sa aj vám stalo, keď ste prečítali nejakú peknú rozprávku, že ste sa aj sami pokúsili nejakú vymyslieť a položiť na papier. O to sa úspešne pokúsili aj naši kamaráti z Rumunska. Čítanie kníh je tiež veľmi dobrý spôsob pobavenia počas letných prázdnin. A zvlášť, keď sú to knihy, ktoré vás bavia. Odporúčame vám, milé deti, aby ste leto využili aj takým spôsobom, že si prečítate niektoré zaujímavé knihy. Možno vás práve tie knihy prečítané nezáväzne vo voľnom čase inšpirujú, aby ste aj vy napísali nejakú literárnu prácu alebo rozprávku, báseň a podobne. Aj naďalej vám prajeme krásne prázdninové chvíle!

Ivana Šmitová ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Láska všetko premôže Raz dávno bol jeden zámok, v ktorom bývala jedna princezná s rodičmi. Blízko toho zámku bol iný, v ktorom býval jeden princ. Princezná sa volala Helena a princ Dávid. On ju vždy počul spievať, ale nevedel, ako vyzerá a ako sa volá. Princ sa zaľúbil do princezninho hlasu. Dávid ju chcel vidieť, ale bol tu jeden veľký problém. Medzi zámkami býval jeden drak. Ale keď ju už tak veľmi ľúbil, šiel ju vidieť. Ten drak mal osem hláv a keď mu princ jednu odsekol, narástli dve. Ale potom mu hodil šabľu do srdca a drak umrel. Na mieste, kde drak zmizol, sa zjavilo veľa krásnych kvietkov. Už by bol v zámku, keby okolo neho nebola rieka s otravnými hadmi. No riskoval, že prepláva rieku, aby sa dostal k princeznej. Podarilo sa mu preplávať bez toho, aby bol otrávený. Keď prešiel rieku, ona zmizla a princ mal celkom suché šaty.

Keď princezná Helena uvidela princa Dávida, hneď sa zaľúbila do neho. Urobili veľkú svadbu a asi žijú aj dnes šťastní, ak nepomreli.

Martina Zelenáková Teoretické lýceum v Nadlaku, Rumunsko

Bianka Kro meková, Te ore lýceum v N adlaku, Rum tické unsko

Anna Urbanová ZŠ Ľudovíta Štúr a v Kysáči

22

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ingrid Harazinová Teoretické lýceum v Nadlaku, Rumunsko • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Extrémne suchá ohrozujú úrodu

U

ž teraz je jasné, že pestovatelia jesenných plodín kvôli dlhotrvajúcemu suchu a vysokým teplotám nemôžu očakávať dobré úrody. Napr. v Banáte na veľkých plochách kukurica nemá nahodené klasy a ak bude sucho pretrvávať, nebude mať ani zmysel niektoré porasty zberať. Z veľkej časti bežne pestované poľnohospodárske plodiny sú bez závlah.

Vo Vojvodine sa zavlažuje len okolo 30 000 – 40 000 hektárov, v ostatnej časti Srbska je to ešte horšie. Pri porovnávaní s rokom 2012, keď sucho zapríčinilo obrovské škody nielen na nízkych úrodách, ale aj výskyte toxínov, v tomto roku je situácia o niečo lepšia. No o výške škôd je ešte predčasne hovoriť. Z rastlinných plodín najohrozenejšia je sója a kukurica. Vo veľkej miere závisí od lokality a najviac od použitej agrotechniky. Na ľahkých piesočnatých pôdach v určitých častiach Báčky, na Deliblatskej piesočine, Titelskom a Telečkom brehu, v lokalite Futog – Čelarevo – Báčska Palanka kukurica veľmi rýchlo skončí vegetáciu.

Číslo

16 /1898/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Najviac sa obchodovalo so pšenicou

AKTUÁLNE

Ľubica Sýkorová

Ročník XLV 8. august 2015

Ľ. Sýkorová

V

Pri zlej agrotechnike mnohým porastom nepomôže ani dážď.

Stovky hektárov kukurice a sóje na parcelách od Báčskej Palanky smerom na Mladenovo, vo Vajske, v Plavne a v mnohých ďalších oblastiach sú úplne suché. Aj v okolí Subotice je ohrozená asi štvrtina porastov. Podľa viacerých odborníkov zlá agrotechnika, neskorá sejba, jarná orba, zmenená štruktúra pôdy a nevhodné poveternostné podmienky môžu zapríčiniť, že hektárové výnosy kukurice môžu byť nižšie od 30 do 50 %. Sója je na tom ešte horšie. V celkom dobrom stave sú porasty slnečnice.

Aj napriek tomu, že proti prírode človek bojovať nemôže, riešenie nedostatku vody však sčasti môžu riešiť aj sami prvovýrobcovia agrotechnickými prístupmi.

Pristupuje sa k technológiám, kde sa používa plytšie kyprenie, polia nebývajú hĺbkovo kyprené, používajú sa technológie ochraňujúce pôdu. Všetky tieto prístupy majú za úlohu udržať požadovanú vlahu v pôde a zamedziť jej zbytočnému vyparovaniu.

Rastlinné zvyšky plodín, ktoré sa tam pestovali v predchádzajúcom období, treba nechať na poli.

dňoch od 27. 7. do 31. 7. 2015 bol na Produkčnej burze v Novom Sade zaznamenaný trojnásobne väčší obrat v porovnaní s predchádzajúcim týždňom.

Obchodovalo sa najmä so pšenicou, ktorá predstavovala 80 % z celkového obratu. Za Ide o zabezpečenie pšenicu, ktorá mala aj potvrdenie o vykonanej lepšieho zadržiavaanalýze a údaje zodpovedali stanoveným nia vody v pôde a parametrom pre vývoz, sa platilo od 18 do presakovania vody zo 18,50 din./kg (bez DPH). No pre nízku hladinu zrážok, ktorých býva čoraz menej. Rastlina Dunaja značne je blokovaný vývoz, takže lepšie využije vodu vo dopyt po tejto obilnine je ešte stále slabý. svojom vegetačnom Na začiatku týždňa cenový skok zaprocese. Pozberové zvyznamenala kukurica, ktorá sa predávala šky na pôde pri zrážkach po 19,50 din./kg (bez DPH). To je za a návalových dažďoch posledné dva roky najvyššia cena na zabraňujú vodnej erózii domácom trhu. Keďže ku koncu týždňa a pomáhajú tým, že voda bol o kukuricu po tejto cene slabý lepšie do pôdy presiakne záujem, cena klesla na 18,50 din./ a lepšie je využitá. kg (bez DPH).

Extrémne sucho a vysoké Cena sóje na novosadskej burteploty nie sú iba regionálnou ze bola v uvedenom období záležitosťou. Napr. v Nemecku je súčasné sucho tiež označované 44,33 din./kg (40,30 din./kg za najhoršie v období posledných bez DPH).

40 rokov a prejavuje sa okrem Obchodovalo sa aj iného aj na hladinách a prietoso pšeničnou kŕmkoch niektorých riek. Americký nou múčkou, ktorá Národný úrad pre ovzdušie a sa predávala po oceány (NOAA) zverejnil, že jún 15,60 din./kg bol aj najteplejším mesiacom od (13,00 bez začiatkov merania v roku 1880.

DPH). ○ Priemerná teplota povrchu pevni- takmer vylúčené, ny a oceánu bola o 0,88 °C vyššia ako je priemer 20. storočia, ktorý bol 15,5 °C. V roku 2015 mimoriadna bola celá prvá polovica.

Teplotné rekordy pokorili hneď štyri mesiace. Podľa NOAA je

že sa tento rok nestane najteplejším zaznamenaným rokom.

Počasie aj v tomto roku potvrdilo, že bez zavlažovania to v budúcnosti už nepôjde. ○

Z obsahu Všetko je na sklenených nohách

Str. 3

Sucho a horúčavy vyhovujú roztočom Str. 5

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZABUDNUTÉ KONOPE – NÁVRAT K TRADÍCII (2)

Navštívili sme Deň polí ľanu a konopy v Šumperku Ľubica Sýkorová

N

a pokusných políčkach s konopou siatou, ktoré sa nachádzajú neďaleko Šumperka, hostia mali možnosť prezrieť si kompletný odrodový sortiment, ktorý tu výskumná spoločnosť Agritec v rámci projektu MULTIHEMP pestuje a testuje. Ako sme už spomenuli v prvej časti seriálu, po celý čas exkurzie nás sprevádzala Ing. Mária Bjelková, PhD., ktorá prítomných podrobne informovala o odrodových vlastnostiach pestovaných konôp.

V Európe najväčšie plochy pod konopou siatou sa nachádzajú vo Francúzsku. V roku 2013 ju pestovali na 11 605 ha, v roku 2014 na 10 720 ha. Z celkovej plochy pod konopu v EÚ v roku 2014 to bolo až 70 %. Nasleduje Holandsko (1 950 ha), Taliansko (900 ha) a ostatné krajiny EÚ (1 680 ha). Osevné plochy v Česku v rokoch 2010 – 2013 sa pohybovali okolo 200 hektárov. V roku 2014 sa pestovala na 212 ha a v roku 2015 už na 360 ha. O pestovanie konopy bol v minulých rokoch záujem pestovateľov minimálny, pretože nemali kapacity na spracovanie pozberanej konope.

V súčasnosti sa pestuje prevažne kvôli semenu a v obmedzenom množstve pre list a kvet, pričom najväčšia časť rastliny – stonka je nevyužitá.

Od roku 2014 je v Česku možné legálne spracovanie nielen stonky a semena, ale aj celého kvetu pod podmienkou, že spĺňa stanovenú normu obsahu THC, ktorý musí byť nižší ako

24

0,3 %. Konopné vlákno využíva predovšetkým papiernický priemysel na výrobu papiera (napr. na výrobu cigaretových papierikov), stavebnícky priemysel na výrobu izolačných materiálov a geotextílií, poľnohospodárstvo na mulčovacie textílie a rôzne nové materiály.

Keďže suroviny je málo, českí

celkovej ploche väčšej od 100 m2 príslušnému colnému úradu podľa miesta pestovania.

Na konopu siatu sa vzťahuje aj legislatívne opatrenie, a to je zákaz pestovania rastlín konopy (rod Cannabis), ktoré môžu obsahovať viac než 0,3 % látok zo skupiny tetrahydrokanabinolov – THC.

spracovatelia musia konopné vlákno dovážať (najviac sa dováža z Francúzska).

Pestovanie konopy siatej je v Česku dodatočne podporované. Výber odrôd je stanovený Nariadením komisie (ES). Podľa neho je možné vyplácať podporu pre všetky odrody konôp uvedené v zozname v Spoločnom katalógu odrôd druhov poľnohospodárskych plodín.

Pri pestovaní konopy s dotačnou podporou obsah THC nesmie byť vyšší od 0,2 %. Platí taktiež ohlasovacia povinnosť pri pestovaní konopy siatej na

Na popise registrovaných a zastupovaných odrôd konôp spoločnosti Agritec sa nachádza poľská odroda Bialobrzeskie a maďarská odroda Monoica. Odroda Bialobrzeskie je jednodomá, stredne skorá, rastliny sú stredne vysoké až vysoké, výnosy celkového vlákna stredné až stredne vysoké, obsah celkového vlákna vysoký, obsah THC výrazne pod hranicou 0,2 %. Odroda Monoica je jednodomá, poloneskorá, rastliny sú stredne vysoké až vysoké, výnos celkového vlákna stredne vysoký a

II

obsah THC výrazne pod hranicou 0,2 %.

Z celkového pohľadu konopa siata je pre európskych poľnohospodárov finančne čoraz atraktívnejšou komoditou. Výrobky z nej sú stále drahšie, takže sa viac platí aj za surovinu.

Podobne ako u nás, aj v Česku najväčšou prekážkou rozvoja komerčného pestovania konopy siatej je dostupnosť – alebo lepšie povedané nedostupnosť spoľahlivých zberacích a pozberových strojov.

K problémom so zberom – rezanie a balovanie sa pridáva aj nedostatok spracovateľských kapacít a neskúsenosť pri spracovaní semena. V súčasnosti sa intenzívne rozvíja najmä predaj kozmetických prípravkov s obsahom konopy, rôzne potravinárske výrobky, konopné potraviny. Spotrebitelia prejavujú čoraz väčší záujem o rôzne izolačné produkty z konopy, textilné výrobky, ktoré sa však musia dovážať zo zahraničia. Z krajín Európskej únie sa najviac konopnej kozmetiky predáva práve v Česku. Problémom je, že v množstve rôznych hojivých mastičiek, šampónov či olejov je veľmi ťažko rozpoznať tie, ktoré naozaj obsahujú významnejšie množstvo konopných látok a sú liečivé.

Po návšteve Dňa polí ľanu a konopy v Šumperku môžeme konštatovať, že konopa siata má svoje opodstatnené miesto v systéme rastlinnej výroby nielen v krajinách Európskej únie, ale aj u nás. ○ (Pokračovanie nabudúce)

8. 8. 2015 • 32 /4659/

O POĽNOHOSPODÁRSTVE (NIELEN V PADINE) OČAMI PAVLA BREZINU

Všetko je na sklenených nohách

Juraj Bartoš

P

adinčania sú aj v širšom okolí známi ako znamenití poľnohospodári. Nestačí im pôda vo vlastnom chotári, ale obrábajú polia aj v niekoľkých susedných. Navštívili sme jedného z nich, povedali nám, že „dobre stojaceho“. Pavel Brezina (1985) je zatiaľ slobodný, žije s otcom a matkou. Má síce diplom poľnohospodárskeho inžiniera, ale robotu nehľadal nikde. Veď prečo by aj, keď u Brezinovcov je poľnohospodárstvo „dedičné remeslo“. Poľnohospodárske družstvo Brezina založili pred pätnástimi rokmi Pavlov otec a starý otec. Teraz Brezinovci vlastnia 120 hektárov a obrábajú ďalších 132 ha. Pomáhajú im dvaja robotníci, ktorí sú u nich riadne zamestnaní. Pravdaže, podobne ako všetci pokrokoví padinskí poľnohospodári, vlastnia i najsúčasnejšiu mechanizáciu. „Zaoberáme sa rastlinnou výrobou. Pestujeme kukuricu, slnečnicu, pšenicu, repku olejnatú a sóju. Máme tiež kooperáciu, robíme výkup poľnohospodárskych výrobkov, zároveň predávame osivo a ochranné prostriedky. Nimi zásobujeme asi 10 % poľnohospodárskych gazdovstiev v našej dedine.“ Štruktúra siatin sa tu vraj nie veľmi mení. Citeľne sa zvýšili iba plochy obsiate repkou olejnatou, ktorej vyhovuje aj „chudobnejšia“ zem. Charakteristikou padinského chotára je, že leží na nadmorskej výške až 110 metrov, takže Padinčania majú problémy s vlahou, o to skôr, že pôda je prevažne piesočnatá, nie príliš kvalitná, väčšia časť sa radí do 3. až 5. akostnej triedy. Poprosíme nášho spolubesedníka o komparáciu poľnohospodárstva v období socializmu a súčasného. „Z rozprávania starších vieme, že vtedy boli nižšie vklady, lacnejšie bolo minerálne hnojivo

a palivo, na druhej strane po- len v Padine) šomrú na štátnu mocou vtedajšej mechanizácie politiku aj preto, že pokuľháva sa robilo pomalšie a ťažšie plánovanie. Už dávnejšie sa než teraz; čiže teraz je ľahšie opakuje rovnaká situácia: pred obrábať pôdu, ale otázne je, či zberom úrody nie sú známe sa táto robota oplatí tak ako ceny jednotlivých poľnohospočas socializmu, keď sa, podľa podárskych výrobkov. Keď aj slov starších, žilo ľahšie.“ Nesporné je, konštatujeme, že naši poľnohospodári vedia dopestovať kvalitné; v čom je teda problém, žeby v štátnej poľnohospodárskej politike? „Problém je v tom, že predávame suroviny, že sa primárne výrobky nespracúvajú. Ďalší problém je, že veľké podniky sa privatizujú prevažne privádzaním ľudí zo zahraničia, ktorí sa zaoberajú spracovaním základných výrobkov a vývozom, a že teda nezostáva všetko v našom štáte.“ Zaujíma nás tiež, či kon- Pavel Brezina krétne v Padine alebo trebárs v Kovačickej obci boli sú známe, nikdy nie je isté, pokusy zacielené na spraco- kedy poľnohospodári dostanú vanie základných výrobkov. peniaze za vyprodukované a Pavel Brezina mieni, že nie je odpredané. Ako sa na to pozerá nadostač jasne definovaná Pavel Brezina? otázka subvencií, a dodáva: „Starší ľudia hovoria, že kým „Výška subvencií nie je určená v boli mladí, vedel sa poriadok: súlade s akostnou triedou pôdy. siali prevažne pšenicu, slnečniPravdaže, vklady sú približne cu a kukuricu. Príjmy za predarovnaké pre prvú a povedzme nú pšenicu a slnečnicu vystačili piatu triedu a úroda, teda aj na vyrovnanie všetkých výdavpríjmy z kvalitnejšej pôdy sú kov súvisiacich s vkladmi, ako i vyššie. Boli u nás pokusy s na zaplatenie celoročných tzv. výrobou biopaliva pre naftové režijných poplatkov. Kukurica motory, ale keďže na tento druh stála v sýpkach a predávali podnikania nie sú subvencie, ju len vtedy, keď dosiahla výrobky neboli konkurenčné, dobrú cenu. Z príjmov za ňu takže pokusy zlyhali. Pritom ide mali čistý profit, ktorý mohol o tzv. obnoviteľný zdroj energie, poslúžiť na kúpu pôdy, čiže na na ktorý by subvencie mali byť rozšírenie majetku, na novšiu zabezpečené. V Kovačici existuje mechanizáciu alebo trebárs na výroba krmiva pre dobytok a stavbu nového domu a kúpu funguje úspešne.“ výbavy. Teraz je všetko akosi na sklenených nohách, nikdy ÚVERY – MEČ S DVOJITÝM nevedno, či príjmy občiahnu OSTRÍM na zaplatenie všetkých trov.“ Poľnohospodári (a veru nie- Neistotu umocňuje aj fakt,

III

že vklady sú „viazané“ na euro, ak poľnohospodári osivo, minerálne hnojivá ochranné látky a iné potreby kupujú na splátky. Keď hodnota dinára klesá, čo sa veru občas stáva, ľudí to udiera po vrecku. Ako hovorí náš spolubesedník, „tí, ktorí obrábajú len vlastnú zem, platia najčastejšie hotovými, a tí, ktorí si pôdu prenajímajú, sa orientujú na splátky“.

Je síce pravda, že vojvodinské poľnohospodárstvo v Srbsku dávno má povesť dojnice, ktorá dáva čoraz menej mlieka.

Predsa umožňuje, aspoň tým, ktorí vedia, ako na to, slušne žiť. Čo teda treba robiť, ako sa správať, aby sa poľnohospodári naprieky neprajnej situácii udržali „nad vodou“? „Úspešní poľnohospodári sú hlavne tí, ktorí sa touto robotou zaoberajú sústavne, keď to ide z kolena na koleno.

Druhá možnosť na úspech (nie vždy zaručuje želaný výsledok) je – podnikanie so zvýšeným rizikom, čiže poberanie vysokých úverov, čo vie byť nebezpečné, najmä v prípade, že siatiny zasiahne dáka živelná pohroma. Je paradox, že pokým za socializmu na normálny život jednej rodine stačilo 10 hektárov pôdy, teraz naň potrebuje 50 hektárov...“ ÁRENDA „Súkromníci v Padine dávajú do árendy 1 katastrálne jutro pôdy priemerne za 250 eur. Štátna zem sa prenajíma cestou verejnej dražby a záujemcovia zaplatia 40 000 – 70 000 dinárov za hektár. Mnoho je nás tu poľnohospodárov a pôdy je málo, preto je drahšia,“ hovorí Pavel Brezina.

VÝNOSY Priemerné výnosy závisia veľkou mierou od poveternostných podmienok. Padinčanom robí problém aj vysoká nadmorská výška ich chotára, nuž sa na závlahu (ani na zeleninárstvo) neorientujú, keďže by studne museli vŕtať aj do hĺbky 80 metrov, takže na katastrálnom jutre dopestujú priemerne 4 – 5 ton kukurice, asi 3 – 3,5 ton pšenice, približne 1,5 – 1,8 tony slnečnice a repky olejnej sa urodí zhruba 3 – 4 tony na 1 hektári. ○

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Po optimalizácii podmienok sa znovu aktivujú. Vývoj jednej generácie trvá 3 – 5 týždňov, pri teplote 15 °C – 3 týždne. Počas roka majú 5 – 6 generácií.

Háďatko zhubné je polyfág, napáda viac ako 450 druhov rastlín. Najviac mu vyhovuje cibuľová zelenina, ďatelina, lucerna, obilniny, cukrová repa, slnečnica, tabak, zemiaky a jahody. Napadnuté rast-

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

a neskôr semená, pomocou ktorých sa prenáša. Napadnutý cesnak nemá skrútené listy, ale listy žltnú a sušia sa. Cibule sú mäkké a prázdne.

Pre tento druh je charakteristické, že malý počet jedincov (8 – 10) môže zničiť celú rastlinu.

Už jeden jedinec v 1 kg hlinitej pôdy môže spôsobiť vyschnutie rastlín. Stupeň poškodenia závisí od prítomnosti konkrétnej biologickej rasy, ak sú v pôde zmiešané populácie viacerých rás, poškodenia sú ešte väčšie. Toto háďatko sa často vyskytuje spolu s viacerými chorobami. Na cibuli je často spolu s hubou Botritis allii a tiež prenáša bakteriálne choroby.

HÁĎATKO ZHUBNÉ (DITYLENCHUS DIPSACI) Tento škodca (srb. stabljikina nematoda) má nitkovitý tvar tela s jemne krúžkovanou kutikulou. Dĺžka tela samičky je od 1,1 – 1,8 mm a samčeka 1,0 – 1,5 mm. V prírodných podmienkach sa toto háďatko najčastejšie udržuje vo zvyškoch rastlín. V pôde sa nachádza len zriedka, a to len v prípade, keď opustí poškodenú a vyhľadáva zdravú rastlinu. Do rastliny prenikajú larvy rôznych instarov, ale aj dospelci.

Najčastejšie však rastlinu napádajú larvy 4. instaru EKOLÓGIA (L4), preto sa označujú ako Tomuto háďatku vyhovuinvázne larvy. Po prenikje vlhké prostredie. Dobre nutí do rastlinných pletív znáša aj nízke teploty. Je to sa ešte raz zvliekajú a stáškodca rozšírený v chladvajú sa pohlavne zrelé. Po ných a mierne chladných oplodnení samičky kladú regiónoch. Larvy môžu navajíčka. Jedna samička Cibuľa napadnutá háďatkom zhubným pádať rastliny už veľmi skonakladie od 200 do 500 (foto: z internetu) ro na jar, ak je pri nízkych vajíčok. Vyliahnuté larvy teplotách zvýšená vlhkosť. sa 4-krát zvliekajú a doliny cibule majú listy skrútené Vo vlhkej pôde a vo vode pri rastajú do dospelých jedincov. a deformované, viac sú napá- teplote 3 – 5 °C žijú jeden rok.

Rastlinu opúšťajú, len ak rast- dané vnútorné listy. Cibule sú Optimálna teplota pre vývoj je lina vyschne. V tomto prípade vodnaté, praskajú a korene 15 – 18 °C. Pri vyšších teplotách vyhľadávajú ďalšie rastliny a predčasne odpadávajú. Silnej- rýchlo hynú. Háďatko zhubné ak ich nenájdu, prechádzajú šie napadnuté rastliny hnijú. je chladno-vlhkomilný druh. do diapauzy (anabióza). Všetky Menej napadnuté cibule môžu Zvýšenie teploty bude mať na štádiá v nepriaznivých pod- zostať nezmenené počas celej neho negatívny vplyv, takže je mienkach môžu prejsť do stavu vegetácie, symptómy sa môžu možné, že pestovatelia budú anabiózy a v takomto stave si náhle prejaviť až v sklade. Há- mať menej problémov s týmmôžu udržať vitalitu aj 23 rokov. ďatko môže infikovať aj kvety to druhom. Možný je aj posun

26

IV

Cesnak

(foto: Ľ. S.)

Škodcovia cesnaku a cibule (4) škodcu do vyšších nadmorských výšok.

OCHRANA Z agrotechnických opatrení je dôležité dodržiavať správny osevný postup. V prípade výskytu tohto škodcu treba 4 – 6 rokov pestovať plodiny, ktoré nie sú hostiteľské rastliny danej rasy a tiež ničiť buriny. Pri rase vyskytujúcej sa v cibuľovej zelenine treba do osevného postupu zaradiť pšenicu, kukuricu, repku, ďatelinu, lucernu, šalát.

Niektoré odrody sú proti tomuto škodcovi odolné. Významným opatrením je vysádzanie zdravých sadbových materiálov, ničenie napadnutých rastlín počas vegetácie a ničenie pozberových zvyškov. Háďatká sa dajú v sadovom materiáli zničiť aj termicky: skladovaním cibule v miestnosti, kde sa dodáva teplý vzduch (teplota vzduchu 29,5 – 30 °C) počas 7 dní. Okrem toho struky cesnaku môžeme ponárať do vody pri teplote 25 °C počas dvoch hodín. Do vody treba pridať 5 % formaldehydu. Následne ich treba ponoriť do vody pri teplote 49 °C na 20 minút. Na menších plochách pred sadbou alebo sejbou cibuľovín sa môže urobiť dezinfekcia a dezinsekcia pôdy prípravkami na báze dazometu.

K zníženiu populačnej hustoty háďatiek dopomáha aj pestovanie predkultúry rastlín z rodu Tagetes (aksamietnica – ľudovo malá ruža).

8. 8. 2015 • 32 /4659/

8. – 14. 8. 2015

POČASIE

VLNOVNÍK CESNAKOVÝ (ACERIA TULIPAE) Dospelá samička vlnovníka cesnakového (srb. eriofida lukovičastih biljaka) má červíkovitý tvar tela, dĺžku 0,21 – 0,25 mm. Na brušku má 75 – 90 prstencov. Vajíčka sú okrúhle, podobajú sa na kvapky vody. Prezimujú všetky štádiá škodcu na cibuliach v skladoch aj na poli. Zdrojom infekcie sú na poli napadnuté rastliny. Samičky kladú vajíčka na listy vedľa hlavného nervu.

Pri priaznivých podmienkach prostredia trvá vývoj 8 – 10 dní. Optimálne podmienky pre vývoj sú teplota okolo 25 °C a vysoká relatívna vlhkosť vzduchu 80 – 95 %. Na poli sa tieto roztoče zriedka šíria z cibule na cibuľu, ale v skladoch sa šíria aktívne alebo pasívne prúdením vzduchu z ventilácie a rôznymi aktivitami ľudí v sklade. Hostiteľské rastliny sú z čeľade Lilaceae, v prvom rade cibuľa, cesnak, ale aj okrasné rastliny z rodu Tulipa a Allium.

Prvé viditeľné symptómy na cibuliach môžeme pozorovať až dva mesiace po zbere úrody.

Roztoče prenikajú pod vrchnú časť suchej šupiny a vyciciavajú šťavy z dužinatej suknice, čím spôsobujú na normálnych bielych cibuliach červené, ružové alebo krémovo-žlté škvrny. Postupne sa škvrny zväčšujú a môžu prekryť celý povrch cibule, neskoršie škodca preniká aj medzi vnútorné suknice a poškodzuje ich. V jednej cibuli môže byť aj niekoľko tisíc jedincov tohto roztoča.

Silne napadnuté cibule sa vysušujú a hnijú. Z cibúľ, ktoré sú poškodené na 50 – 75 %, sa vyvinú zakrpatené rastliny, kým zo slabo poškodených cibúľ sa vyvinú normálne, zdravé rastliny. Poškodenie kvetov sa prejavuje okrúhlymi zelenými

škvrnami alebo stratou farby a tvaru. Listy mladých rastlín cesnaku a cibule sa krútia, žltnú a v porovnaní so zdravými rastlinami zaostávajú v raste.

EKOLÓGIA Vlnovník cesnakový je vlhkomilný a teplomilný druh.

Vyhovuje mu vysoká relatívna vlhkosť vzduchu (80 – 90 %) a vysoká teplota vzduchu okolo 25 °C. V podmienkach globálneho otepľovania môže byť tento druh zvýhodnený, ale len v prípade, ak bude aj vysoká vlhkosť.

OCHRANA Základným preventívnym opatrením je sejba zdravého sadbového materiálu a osevný postup. Tomuto škodcovi vyhovujú vysoké teploty, preto cesnak treba skladovať pri nižších teplotách. Poškodenia cibúľ sa môžu znížiť ich skladovaním pri určitých teplotách. Napríklad cibule tulipánov pre včasnú sadbu nie sú poškodené, ak sa hneď po zbere skladujú 4 týždne pri teplote 20 °C, nasledujúce 4 týždne pri 17 °C a 9 až 18 týždňov pri teplote 9 alebo 5 °C. Väčšina cibúľ iných druhov sa nedá ochrániť riadenými teplotami pri uskladnení.

Vyššie teploty pri uskladnení ničia roztoče, ale často poškodzujú aj cibule. Napríklad teplota vyššia ako 35 °C ničí tohto roztoča na cibuliach, ale poškodzuje aj cibule. Chemická ochrana sa robí aplikáciou insektoakaricídov v skladoch a tiež morením sadiva. Morenie sadiva prípravkami na báze síry je účinné aj proti tomuto škodcovi. Biologická ochrana je možná – potenciálnymi prírodnými nepriateľmi roztoča cesnakového sú dravé roztoče Amblyseius cucumeris, Cheyletus spp., Lasioseius spp a Amblyseius barkeri. 

KONTROLUJTE PORASTY SÓJE

Sucho a horúčavy vyhovujú roztočom Ľubica Sýkorová

V

o Vojvodine na viacerých porastoch sóje sa vyskytli nebezpečné roztoče (srb. grinje). Ich rozmnožovaniu a šíreniu vyhovuje počasie, ktoré sme mali počas júla na celom území Srbska. Niektorí pestovatelia si myslia, že škody sú spôsobené spálou, no po kontrole rastlín pod mikroskopom bola potvrdená prítomnosť roztočov (Tetranychus urticae – roztoč chmeľový).

Včasným zistením škodcu a chemickým postrekom sa škody môžu značne znížiť. Pri kontrole porastov sóje najskôr treba prezrieť okraje porastov, a potom aj stred. Po zistení prítomnosti roztoča sa odporúča vykonať postrek akaricídom. Ak nebola potvrdená prítomnosť tohto škodcu, porasty sóje je potrebné kontrolovať po pár dňoch dovtedy, kým trvajú horúčavy a sucho.

Roztoče sa obyčajne nachádzajú na spodnej strane listov, kde sa živia cicaním rastlinných štiav. Na dolnej strane napadnutých listov sa nachádzajú kolónie roztočov, ktoré spriadajú pavučinku. Po vyciciavaní sa vytvárajú drobné škvrny, ktoré sa pri silnom napadnutí spájajú a postupne rozširujú po celom liste. Na začiatku napadnutia sa

na vrchnej strane listov vytvárajú striebristé škvrny. Listy žltnú, v suchých rokoch menia farbu na medeno-červenú, neskôr vädnú a rastliny predčasne odumierajú. Masovému výskytu roztočov vyhovujú vysoké teploty a nižšia relatívna vlhkosť vzduchu.

Preventívny postrek porastov proti roztočom nemá žiadny úči-

nok. Výber akaricídov na našom trhu je pomerne široký. Z ponúkaných prípravkov môžeme použiť napr. Vertimec, Envidor, Sanmite 20-WP, Apollo 50 SC, Ortus 5 SC, Demitan 200-SL, Basudin 600 EW, Nissorun 10 EC, Talstar 10 EC. Pri postreku treba použiť silnejší tlak postrekovača a najmenej 500 litrov vody/ha.

Ak zakročíme načas, postrekujeme iba okraje porastov. Postrek treba zopakovať po 8 – 10 dňoch, podľa možnosti iným akaricídom. Pred postrekom je vhodné poradiť sa s oblastnou službou pre ochranu rastlín. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

18˚ | 35˚

18˚ | 34˚

18˚ | 34˚

18˚ | 33˚

19˚ | 33˚

18˚ | 33˚

18 | 34˚

V

27

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VEDELI STE?

Prečo sú včely také jedinečné? Ľubica Sýkorová čielka – toto drobné stvorenie nás fascinuje svojou usilovnosťou už dlhé storočia. Napísalo sa o nej množstvo kníh, odborných článkov, no vždy sa objaví niečo nové, zaujímavé.

Je až neuveriteľné, čo toto malé stvorenie dokáže. Koľko len námahy stojí včely výroba jedného kilogramu medu. Med by si mali ľudia vážiť a zaobchádzať s ním ako s niečím vzácnym. Veď na vypro-

pri horčici o 50 %).

Medzi veľmi zaujímavé údaje o včelách, ktorých je veľmi veľa, patria napr. aj tieto: Včely majú viac zmyslov ako človek a mnohé z nich sa doteraz nepodarilo preskúmať. Okrem hlavných zmyslov, ktoré máme aj my, včely majú zmysel pre čas, orientáciu a iné dorozumievanie, ktoré nazývame „včelia reč“. Aj keď majú pätoro očí, sú pomerne krátkozraké. Vidia len približne do vzdialenosti 0,4 – 0,6 m. Ako farba úľov

je o objavenej potrave spresňujú kmitaním bruška. Čím viac kmitov urobia, tým vzdialenejší je zdroj potravy.

Pri jednom výlete navštívi včela robotnica okolo 50 – 100 kvetov; za jeden deň navštívia robotnice do 10-tisíc kvetov.

Ak z úľa odoberieme matku, do 15 minút o tom vie celý úľ.

Austrálsky vedec Adrian Dyer zistil, že včely sú schopné rozoznať ľudské tváre. Včely je možné naučiť rozoznať trhaviny.

dukovanie len jedného kilogramu musia včely navštíviť približne 3 až 4 milióny kvetov! Len si predstavte to množstvo. Keby sme im mali za med platiť, asi by si to len málokto mohol dovoliť.

Včely pri hľadaní a zbieraní nektáru mimovoľne opeľujú kvety a prispievajú tak k ich oplodňovaniu. Pri zbieraní nektáru z kvetov zostáva na chĺpkoch nôh zachytený peľ, ktorý sa pri návšteve ďalších kvetov prilepí na ich lepkavú bliznu. Vtedy nastáva opelenie. Včela sa podieľa na opelení hmyzoopelivých rastlín asi 95 % (napr. pri repke ozimnej sa zvyšuje výnos prísunom včiel o 33 % a

sa využíva hlavne modrá, červená a žltá. Aj podľa farby včely rozoznávajú svoj úľ, a preto by sa nemali vedľa seba klásť úle rovnakej farby. Na signalizáciu nájdenia potravy používajú signalizačné tance. Včely, ktoré pozorujú tancujúcu včelu, vnímajú vôňu prijatej potravy, podľa čoho sa orientujú pri hľadaní zdroja potravy. Rozoznávame dva druhy tancov – kruhový, ktorým včely upozorňujú na nový zdroj potravy nachádzajúci sa vo vzdialenosti asi do 100 m, a osmičkový tanec, nazývaný tiež kmitavý, ktorým včely signalizujú potravu nachádzajúcu sa vo väčšej vzdialenosti ako 100 m. Úda-

Med sa nekazí. Archeológovia našli v Egypte tisícky rokov starý med a bol jedlý.

Kráľovná sa pári so 6 až 10 trúdmi a so spermiami uloženými v semennom vačku vystačí klásť oplodnené vajíčka niekoľko rokov. Matka nakladie v čase najvyššieho rozvoja asi 1 500 vajíčok denne, čo je asi dvojnásobok vlastnej váhy. Počas roka nakladie 150- – 200-tisíc vajíčok, za celý život okolo 1 milióna.

V úli je na vrchole sezóny 50 000 – 60 000 jedincov. Bzukot, ktorý počujeme, keď sa k nám blíži včela, je pohyb jej krídiel – 11 400 kmitov za minútu (180 za sekundu).

Trúd (včelí samec) žije iba preto,

V

28

VI

aby oplodnil kráľovnú a po oplodnení zomiera.

Každá robotnica má krátky život, ale plní viacero funkcií. Prvé tri dni po vyliahnutí čistí plásty a chystá ich na kladenie vajíčok.

Potom sa asi desať dní stará o larvy, ktoré kŕmi výlučkom z hltanových žliaz. Medzitým sa jej tvoria voskové žľazy a robotnica začne stavať a opravovať plásty.

Odoberá i peľ a nektár, ktoré ďalej spracúva. Po dvanástom dni vylieta sama z úľa a zbiera nektár, peľ, vodu a medovicu, všetky látky prepotrebné na život včiel.

Ako sme už spomenuli, včely si podávajú správy o hojnosti potravy, aj o smere a vzdialenosti od úľa. Orientačným bodom je slnko, a to aj vtedy, ak je zamračené. Včela môže naraz priniesť do úľa až 60 mg nektáru, medovice a vody.

Počas letu zbiera peľ do košíka na zadných končatinách a presunie ho do úľa. V mede môže byť až 100-tisíc peľových zŕn v 10 g medu.

Sú také malé, že ich nie je možné vidieť voľným okom. A práve pomocou týchto zŕn môžeme určiť, v prípade pochybností, aký má med pôvod.

Ak má včela po pichnutí a strate ži­hadla možnosť voľne lietať, hynie v priebehu niekoľkých hodín. Vo včelstve nie je už vítanou členkou a včely sa k nej správajú nepriateľ­sky.

Včely vôbec nepoškodzujú šupky do­zrievajúceho ovocia vrátane hrozna. Z ovocia vysávajú sladinu až vte­dy, keď šupky dozrievajúcich plodov už predtým nahrýzli osy, mravce a sršne. Včelie hryzadlá sú slabé a vče­ly nimi za nijakých okolností nedo­kážu plody nahryznúť a poškodiť šupky. Výnimku tvoria jedine plody dozrievajúcich malín, ktoré včely s obľubou navštevujú a v čase do­znievania vysá­ vajú z nich sladkú malinovú šťavu.

Včely sú jediný hmyz, ktorý produkuje potravu pre ľudí. Včela nás živí, lieči a obohacuje našu prírodu.

Preto, keď najbližšie uvidíte včielku vo svojej blízkosti, nezabíjajte ju, spomeňte si, aká je usilovná a pre nás ľudí užitočná. 

8. 8. 2015 • 32 /4659/

ZDRAVIE A MY

Trápi vás zub?

Z

abudnite na lieky, tieto 4 triky zatočia s bolesťou už za 5 minút! Ide to aj bez tabletiek. Siahnite po prírodných receptoch, ktoré vás zbavia bolesti zubov. Toto zaberá okamžite!

Vyskúšajte citrón. Šťavy z ovocia dokážu zmiasť ubolené nervy.

Tie potom nevedia posielať okamžité signály do mozgu. Pri bolestiach zubov sú účinnou prvou pomocou. Vložte si do úst kúsok citróna, priložte ho na bolestivé miesto. Potom zľahka cmúľajte.

Opakujte viackrát po sebe.

Žujte klinček. Tlmí bolesti. Toto voňavé korenie obsahuje antibakteriálne a dezinfekčné látky, ktoré pomáhajú zmierňovať utrpenie. Klinček môžete žuť, ale dá sa z neho pripraviť aj odvar, a tým si treba ústa vyplachovať. Účinná je aj tinktúra.

Stláčajte špeciálne body.

Keď sa bolesť nedá nijako vydržať, tlak na bod medzi ukazovákom a palcom pomáha bojovať proti bolestiam zubov.

ŠTÍHLA A ZDRAVÁ

Ďalšie miesta sú medzi hornou perou a nosom a na zadnej stra-

ne ušných lalôčikov.

Miesta treba tlačiť asi desať sekúnd, potom uvoľniť. Opakujte niekoľkokrát po sebe s malými prestávkami. Čaje z byliniek.

Upokojujú a pekne voňajú. Uvarte si repíkový, šalviový, mätový či harmančekový čaj. Vlažným odvarom si vyplachujte ústa, napite sa, chvíľu prevaľujte a vypľujte. Vyskúšajte aj osvedčený obklad. Čistú bavlnenú vreckovku alebo tampón namočte do čaju a priložte na bolestivé miesto. 

DOM A ZÁHRADA

Radi Neviete si poradiť kávičkujete? so zelenou vodou v bazéne?

N everili by ste, čo s vaším telom urobia 3 šálky denne! Aký vplyv má na náš organizmus káva? Ak si bez svojej šálky neviete predstaviť ani jediný deň, čítajte ďalej! Tri šálky kávy denne

prispejú k zdravšiemu životu. Je to množstvo, ktoré pôsobí blahodarne, pomáha udržiavať štíhlejší pás, a tiež chráni pred cukrovkou typu 2.

Tri šálky kávy denne – napriek domnienkam lekárov v minulosti – pomáhajú znižovať krvný tlak.

Tukové vankúšiky v páse, vyšší BMI a vysoký krvný tlak prispievajú k metabolickému syndrómu, čo je skupina symptómov, ktorá zvyšuje riziko mŕtvice, vzniku cukrovky, ochorení srdca a ciev. Osoby, ktoré pijú tri až štyri šálky kávy denne, majú o štvrtinu menej symptómov metabolického syndrómu, zrejme preto, že látky obsiahnuté v tomto nápoji pôsobia proti zápalovým látkam v tele, tvrdia autori výskumu z University College London. Ich štúdie sa opierajú o údaje získané od 9-tisíc osôb. Káva je na tom podobne ako alkohol. Nadmerná konzumácia tohto nápoja – štyri a viac šálok denne – môže poškodiť zdravie. Striedma konzumácia ale môže mať rovnaké blahodarné účinky na organizmus, ako striedma konzumácia alkoholu. 

M

áte v záhrade vlastný bazén a chcete, aby voda v ňom bola stále čistá?

Potom sa vám hodí zopár rád, čo s nečistotami vo vode. Kvalita vody sa môže narušiť prírodnými vplyvmi, ako je teplo či dážď. Vodu znečisťujeme aj my, pretože sme prirodzenými nositeľmi miliónov baktérií a spolu s opaľovacími prípravkami vytvárame dobré podmienky na ich ďalšie množenie. Z okolia sa do bazéna dostáva aj prach, piesok, zemina alebo lístie. Všetky tieto nečistoty za pomoci tepla podporujú množenie baktérií a spôsobujú zdravotné riziko pri kúpaní.

Neriskujte. Zo zle vyčistenej a neudržiavanej bazénovej vody môžu vznikať zdravotné ťažkosti.

Sú to najmä kožné alebo plesňové ochorenia. Preto okrem používania pieskového filtra, sieťky alebo plachty na povrchu bazéna je potrebné používať aj dezinfekčné prípravky.

Ako dezinfikovať. Potrebnú dávku dezinfekčného prípravku najskôr rozmiešajte v niekoľkých litroch vody. Potom pokropte hladinu bazéna pripraveným roztokom, alebo ho po častiach vlievajte do bazéna. Udržiavacia dávka závisí od počasia a od toho, či sa vo vode pravidelne kúpete. V dňoch kúpania sa odporúča opakovať

dezinfekciu každý deň. Najvhodnejšie je dezinfikovať večer, pretože vstup do bazéna hneď po dezinfekcii nie je možný. Chlór by mal byť v bazéne prítomný v koncentrácii 0,3 – 0,6 mg na liter vody.

Na čo by ste nemali zabúdať: • starať sa o správny obsah aktívneho chlóru alebo aktívneho kyslíka • preplachovať filtračnú vložku • pravidelne dávkovať chlór a prípravky proti riasam • čistiť steny bazénu • zbierať z hladiny i dna hrubé nečistoty 

VII

29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Losos s ryžovými cestovinami Suroviny (bezlepkové): 1 balenie ryžových cestovín, sójová omáčka (soja sos), losos, olivový olej, bazalka, soľ, korenie, citrón.

Takto sa to podarí: Ryžové cestoviny uvaríme a ochutíme sójovou omáčkou. Losos upražíme na olivovom oleji, osolíme a posypeme bazalkou a korením.

Ozdobíme krúžkami citróna. 

(foto: E. Š.)

Kuracie stehná s rezancami

Suroviny (bezlepkové): vykostené kuracie stehná, olivový olej, ryžové rezance, sójová omáčka (soja sos), citrónová šťava, oregano, soľ.

Takto sa to podarí: Kuracie stehná upečieme, použijeme

olivový olej. Uvaríme ryžové rezance a dochutíme sójovou omáčkou. Urobíme si omáčku z citrónovej šťavy, olivového oleja a soli a dochutíme jed lo.  (foto: E. Š.)

Malinové osvieženie Suroviny: Na cesto: 8 vajec, 200 g cukru, 10 lyžíc múky; Na plnku I: 2 kyslé smotany, 200 g cukru a 1 vanilínový cukor; Na plnku II: 6 dl vody, 2 vanilínové pudingy, 1 (alebo aj 2) step s malinovou príchuťou a 6 lyžíc cukru; Na potretie: 2 šľahačky, 1 kremfix, 2 dl minerálnej vody, cukru podľa chuti.

Takto sa to podarí: Cesto: Šľaháme mixérom bielky do-

penista a postupne pridávame cukor. Keď získame tuhý sneh, pridáme žĺtky, nakoniec i múku.

Dobre premiešame. Kypriaci prášok nepridávame. Zmes vylejeme na pomastený a pomúčený plech alebo na plech vystlaný papierom veľkosti 25 x 35 cm.

Pečieme asi 30 minút na 180 ºC. Plnka I: Vymiešame smotanu s cukrom a vanilínovým cukrom a natrieme na horúcu piškótu.

Ovocná zmrzlina Suroviny: melón a nanukové (zmrzlinové) paličky Takto sa to podarí: Melón nakrájame na asi 2 cm hrubé trojuholníky, štvorce či obdĺžniky. Zaujímavé tvary dosiahneme pomocou formičiek. Do každého tvaru zapichneme nanukovú paličku a takto pripravené ovocie vložíme na 3 – 4 hodiny do mrazničky. Kto nechce mať melón zmrazený úplne, môže ho z mrazničky vybrať aj skôr.

Keďže červený melón pozostáva z veľkej časti hlavne z vody a

celkovo obsahuje málo kalórií, môžete si s čistým svedomím dopriať aj viac porcií tejto melónovej zmrzliny. 

Nepečená maková torta Suroviny: 250 g maku, 100 g masla, 250 g práškového cukru, 100 ml rumu, 100 g mletých vlašských orechov, strúhanú kôru z polovice citróna alebo pomaranča, piškóty, pomarančový lekvár, čokoládová poleva a šľahačka.

Takto sa to podarí: Nemletý mak prelejeme na sitku vriacou vodou, necháme dôkladne odkvapkať a pomelieme. Maslo (alebo stužený rastlinný tuk) vymiešame s práškovým cukrom do peny, pridáme mak, rum, mleté vlašské orechy a strúhanú kôru z polovice citróna alebo pomaranča. Do pripravenej tortovej Plnka II: Vymiešame pudingové prášky s cukrom a stepom. Zo 6 dl vody odlejeme trochu do pudingových práškov a dobre premiešame. Zvyšnú vodu dáme na sporák prevrieť a do vriacej zavaríme pudingové prášky s cukrom a stepom. Ešte horúcou zmesou potierame koláč, pretože rýchlo stuhne. Na potieranie: Mixérom vyšľaháme práškovú šľahačku s minerálkou a kremfixom a pridáme

formy uložíme vrstvu piškót, na ňu natrieme makový krém. Postup podľa veľkosti formy zopakujeme raz či dvakrát. Tortu dáme do chladničky stuhnúť. Vychladnutú tortu vyklopíme, natrieme mierne rozpusteným pomarančovým lekvárom a polejeme čokoládovou polevou. Podávame ozdobenú šľahačkou. Dobrá rada: Torta bude chutnejšia, ak piškóty pokvapkáte pomarančovou šťavou. 

cukru podľa chuti. Šľahačku navrstvíme na koláč a ľubovoľne vyzdobíme.  (foto: E. Š.)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 398 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

VIII

Kultúra „Prileteli“ aj aradáčske Govličky FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI V DULOVCIACH

Ivica Grujić-Litavský

L

ietajúce bociany a Aradáč – jasná kombinácia. A tak ako bociany v Aradáči rady lietajú, aj aradáčske Govličky „lietajú“ tanečným krokom po javiskách...

Totiž mladšia skupina DFS Govličky Kultúrneho centra Aradáč od 3. do 5. júla „zaletela“ na Slovensko – do vlasti svojich predkov, do Duloviec v Okrese Komárno. Ako absolútny víťaz minuloročného 21. DFF Zlatá brána v Kysáči dostali príležitosť reprezentovať Srbsko na 19. južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnostiach. Aradáčania ináč v Dulovciach boli po tretí raz.

Už v piatok 3. júla bol v tamojšom amfiteátri zrealizovaný večerný program detských a mládežníckych folklórnych súborov pod názvom Málo nás, málo nás... Po programe sa všetci zabávali na tanečnej zábave.

Sobota bola ústredným festivalovým dňom. Režisérka a dramaturgička Elička Hrbíková všetko úspešne držala „pod palcom“. Hostia, zástup-

Kežmarku, Prievidze, Hurbanova, zo Starého Tekova a hostiteľský DFS Lúčik z Duloviec.

Aradáčske Govličky sa v piatok predstavili minuloročnou víťaznou choreografiou, zvykom Smrtnuvacovia a vedúci DFS sa najprv stretli ním uzavrel Univerzitný folklórny nia detskej choreografky Maríny na spoločnej recepcii v priestoroch súbor Mladosť z Banskej Bystrice. Malovej, a v sobotu predviedli zvyk ZŠ Dulovce, kde ich srdečne prijal Nedeľu účastníci festivalu strávili Z múčneho vreca tej istej autorky. a uhostil starosta obce Dulovce v Hurbanove, kde boli aj ubytova- Prevažne detský orchester hral pod taktovkou harmoŠtefan Caletka. nikára Jana ZvaruPodvečerné -Mocu. hodiny patrili Hlavní organikrojovanému zátori 19. ročníka sprievodu obJDMFS Dulovce cou. Početní boli Obecný úrad občania DuloDulovce a Úrad pre viec na svojich Slovákov žijúcich priedomiach v zahraničí, ktopotleskom či rý bol garantom mávnutím rúk tohto podujatia a pozdravili vyfinančne ho podpofintených mlaril. Hostitelia sa ako dých nádejných Spoločne pred fotoobjektívom po piatkovom vystúpení aj roky doteraz netanečníkov. Na sklonku dňa v amfiteátri festival ní. Najsilnejší dojem z tohto dňa únavne, ochotne, srdečne a láskavo vyvrcholil. ... Poďte deti medzi nás! na všetkých nechala prehliadka starali o všetkých účastníkov tohto bol názov galakoncertu detských Slovenskej ústrednej hvezdárne jedinečného detského folklórneho a mládežníckych folklórnych sú- v Hurbanove. Okrem DFS Govličky festivalu na Slovensku. Za to všetko borov. Detské spevy, úsmevy, ni- KC Aradáč (Srbsko) zo zahraničia im patrí srdečná vďaka a úprimný čím nenahraditeľná zdravá detská na festival pricestovali aj naši suse- obdiv! energia a silný potlesk obecenstva dia: po jeden súbor z Chorvátska a Foto: z archívu vytvorili rozprávkovú atmosféru z Rumunska. Zo Slovenska vystúpili Maríny Malovej v srdci Duloviec. Festival vystúpe- súbory z Bratislavy, Dunajskej Stredy,

ZVOLENOVCI NA ZÁJAZDE

Aj Maďarsko, aj Slovensko Anna Francistyová

V

polovici júla ochotníci Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen z Kulpína absolvovali dosť náročný, ale zaujímavý zájazd, keď na jedno vycestovanie so svojím divadelným predstavením oslovili divákov aj v Maďarsku, aj na Slovensku. Čabianska organizácia Slovákov – Dom slovenskej kultúry a Slovenská samospráva župného mesta Békešská Čaba pozvali kulpínskych spolkárov na Radničné oslavy zaradené do programu Čabianskeho leta. Zvolenovci majú toho času na repertoári tri divadelné predstavenia, ale Slováci z Maďarska si vyžiadali to najstaršie – Frajerčenia na Tretej ulici, lebo si ho pozreli pred dvomi rokmi, keď Kulpínčania vystupovali v Nadlaku. Vďaka obnoveniu tohto predstavenia do práce divadelnej sekcie sa zapojili i noví mladí ľudia, s ktorými predseda spolku Michal Čiliak počíta aj do budúcna. S pred• KULTÚRA •

Pri pomníku Ľudovíta Štúra stavením kulpínski spolkári vystúpili v Békešskej Čabe v Divadle Jókai 17. júla. Malo trochu inú dimenziu od plánovanej, lebo sa hralo na otvorenom javisku v podvečer, teda ešte za denného svetla, ale herci sú

spokojní a hostitelia tiež. Dokonca už ich pozvali na svoje oslavy aj na budúci rok.

Po obchôdzke najväčšieho evanjelického kostola v Európe, ktorý sa nachádza práve v Békešskej Čabe,

Kulpínčania pokračovali v ceste na Slovensko. Nasledujúci cieľ im boli Topoľčany, kde boli aj vlani.

Svojim známym ponúkli obnovené predstavenie, s ktorým vystúpili aj v Maďarsku, s čím hostitelia súhlasili.

Dokonca z Bratislavy prišiel i režisér Michal Babiak. Znovu sa im podarilo vyplniť sieň kultúrneho strediska a divákov predstavenie tak oslovilo, že sa púšťali aj do diskusie ohľadom námetu predlohy. Celý pobyt s návštevou rodného domu Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka a účasťou na oslavách ku Dňu zvrchovanosti Slovenskej republiky Kulpínčanom sprostredkoval František Ďurina z regionálnej odbočky Matice slovenskej.

Divadelníci sa vrátili domov 20. júla a teraz majú kratší oddych, lebo ich čaká príprava ďalšieho predstavenia s režisérom Jánom Chalupkom.

A práve počas SNS – od 7. do 9. augusta – druhá časť kulpínskych spolkárov, folkloristi KUS Zvolen spolu so SUS Krajan – Vojvodina budú na Medzinárodnom festivale slovenského folklóru v Českej republike Jánošíkov dukát 2015.

32 /4659/ 8. 8. 2015

Foto: z archívu KUS Zvolen

31

Kultúra PO SKONČENÍ ŠKOLSKÉHO ROKU V ZÁKLADNEJ ŠKOLE NESTORA ŽUČNÉHO V LALITI

maturitných skúškach, úspešne ich zložili a dosiahli veľmi dobré výsledky. Podľa celkového úspechu sme na štvrtom mieste z desiatich škôl v Odžackej obci, pričom ZŠ Ratka Pavlovića-Ćićka z Ratkova nás predbehla o 0,6 bodu. Ján Zelenák, Dário Čriepok a Anita Ďurčianska test z materčiny skladali v slovenskom jazyku, kým ostatní šiesti úlohy riešili v srbčine.“ Do ktorých škôl sa zapísali a ako sa im splnili vyjadrené žiadosti?

„Všetci naši včerajší žiaci sa zapísali do stredných škôl už v prvej zápisnej lehote. Siedmim sa splnila prvá žiadosť, kým sa dvaja museli uspokojiť s ostatnými odbormi, ktoré uviedli na listine. Šiesti v školení budú pokračovať v susedných Odžakoch, po jeden v Sombore, Novom Sade a Belehrade. Na Gymnáziu a Ekonomickej škole Jovana Jovanovića-Zmaja v Odžakoch bude vo vzdelávaní pokračovať žiak generácie Ján Zelenák, kým sa ostatní rozhodli hlavne pre výrobné povolania automechanika, elektrotechnika, strojného technika pre počítače, kuchára, čašníka a stolára.“ Koľko ste zapísali prváčikov? „V novom školskom roku budeme mať dvanástich nových žiakov.

Z tohto počtu ôsmi sa budú učiť v srbčine, medzi nimi aj žiak, ktorého otec je Líbyjčan a matka Srbka z Lalite, kým slovenskú triedu budú tvoriť štyria prváčikovia.“ Aké je odborné zastúpenie učiteľských kádrov a či niekomu hrozí, že sa stane technologickým zvyškom? „Všetky predmety sú zastúpené odbornými kádrami, okrem 8 hodín matematiky. To sa pokúsime riešiť v spolupráci so Školskou správou v Sombore. Žiadnemu učiteľovi v našej škole nehrozí nebezpečenstvo, že zostane bez práce.“

a pobyt na ostrove Korfu.

Prezentácia tejto užitočnej akcie bola v budove staropazovského obecného zhromaždenia 31. júla.

Tam sa záujemcovia dozvedeli, že počas desaťdňového pobytu na Korfu aj deviati žiaci generácií základných škôl z úze- Vladana Bzovská svoje dojmy predostrela mia Staropazovskej v hudobno-speváckom čísle obce budú mať príležitosť obzrieť si pamätihodnosti Radinović, predseda Obce Stará späté s pobytom srbského vojska na Pazova, Dimitrije Stikić, predstaviteľ Korfu počas prvej svetovej vojny. Na Patrijaršije SPC, a Lazar Đukić, náspomenutej prezentácii o veľkom mestník predsedu Aktívu riaditeľov význame projektu hovorili Đorđe základných škôl z územia Staropa-

zovskej obce. Všetci traja vo svojich príhovoroch zdôraznili, že Obec Stará Pazova zvýšenú pozornosť venuje vzdelávaniu mladých ľudí a odchod najúspešnejších žiakov na túto cestu je odmenou za ich úsilie.

Krásne spomienky z desaťdňového letného kempu na Korfu v roku 2014 si do Pazovy priniesli i Vladana Bzovská, profesorka hudobnej kultúry v tamojšej ZŠ Boška Palkovljevića-Pinkiho, a žiačka Marija Kuzmanovićová. V krátkych črtách ich pri tejto príležitosti sprítomnili tohtoročným účastníkom projektu – odmeneným žiakom a ich rodičom. Keďže je Staropazovská obec multinárodnostným a multikonfesionálnym prostredím, táto rozličnosť sa bude v pozitívnom zmysle akceptovať aj počas ich pobytu na Korfu v dňoch 17. až 29. augusta. Ináč deväť žiakov generácií základných škôl v školskom roku 2014/2015 budú na tomto známom slnečnom ostrove s ešte 40 úspešnými žiakmi z Republiky Srbskej a Čiernej Hory.

Jeden žiak na opravnú Juraj Pucovský

Z

vonec v Základnej škole Nestora Žučného už dávnejšie zamĺkol, žiaci sú na prázdninách, ôsmaci majú za sebou maturitné skúšky a už sa aj zapísali do stredných škôl. V lete si trochu vydýchnu aj učitelia a riaditeľ Vladislav Popović nám porozprával o tom, ako uplynul školský rok 2014/2015.

Koľko ste mali žiakov v laviciach? „V minulom ročníku do našej školy chodilo 80 žiakov, 41 v nižších ročníkoch a 39 od piatej po ôsmu triedu. Mali sme štrnástich prvákov, jedenástich v srbskej triede a iba troch v slovenskej.“ Aký prospech dosiahli vaši žiaci? „Výsledky prváčikov, ako je známe, učiteľky hodnotia opisne. Školský rok s výborným prospechom ukončilo 31 žiakov, mali sme 22 veľmi dobrých dievčat a chlapcov, kým dvanásti dosiahli dobrý úspech. Iba jeden žiak mal jednu nedostatočnú známku a koncom augusta pôjde na opravnú skúšku.“ Kto dosiahol najlepší úspech?

Lalitskí malí maturanti v očakávaní maturitnej skúšky z materčiny; v strede stojí riaditeľ školy prof. Vladislav Popović „Žiakom generácie je Ján Zelenák. Vladimír Vozár získal Vukov diplom. Obaja rodičia sú mu Slováci, ale výučbu sledoval od prvej po ôsmu triedu v srbskom jazyku. Obec Odžaci odmenila troch najlepších žiakov z každej školy. Okrem Zelenáka a Vozára z našej školy odmenu získal aj Dário Čriepok.“ Koľko ste mali malých maturantov? Vydarili sa im skúšky? „Deviati žiaci ukončili základné vzdelávanie, všetci sa zúčastnili na

STARÁ PAZOVA

Zájazd ako odmena Anna Lešťanová

P

rojekt Po stopách našich predkov je jedinečný konceptuálny projekt na tému z dejín srbského národa z obdobia prvej svetovej vojny. Realizuje ho úradný vestník pre deti Srbskej pravoslávnej cirkvi Svetosavsko zvonce v spolupráci s ministerstvami a lokálnymi samosprávami. Jeho prvoradým cieľom je, aby si najlepší žiaci na krásnom slnečnom ostrove oddýchli a zároveň sa naučili niečo z dejín srbského národa, zúčastnili sa v rozličných umeleckých dielňach, vymenili si vedomosti a skúsenosti a nadviazali nové známosti s rovesníkmi. V rámci tohto projektu sa od roku 2012 pre najúspešnejších žiakov základných škôl zo Srbska, z Republiky Srbskej a Čiernej Hory organizuje odchod

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

RECITÁTORKA Z PADINY

Prosba k próze Monika Necpálová

I

veta Galasová z Padiny (17) je žiačkou Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Počas školského roku cez víkendy chodí domov, kde trávi čas na skúškach speváckej skupiny. Vášňou jej je však recitácia. Už od prvého ročníka základnej školy striedali sa u nej jedna súťaž za druhou.

Na strednej škole v prednese pokračuje.

Ivetina jeseň sa bude niesť v znamení prózy, lebo sa pod patronátom Asociácie slovenských spolkov žien zúčastní na celoslovenskej súťaži v recitácii Vansovej Lomnička v Starej Ľubovni. Hoci sa táto súťaž organizuje každý rok, zastúpenie bude mať Srbsko vďaka Ivete a jej spolužiačke z gymnázia prvý raz. Zatiaľ sa naše predstaviteľky zúčastňovali iba na tej časti súťaže, ktorá prebieha v Banskej Bystrici. „Básne pre školské súťaže mi vyberajú zväčša profesori. Ale

na takéto veľsúťažou čítam ké súťaže si ich viac a riadky sa volím sama. samy dostanú Nechám si iba do hlavy,“ priporadiť, kde bližuje Iveta Galasová. Obhľadať. Vždy nájdem nejačas je naporúký zaujímavý dzi aj mama. úryvok z knihy.

Preskúša, vyNa Vansovej počuje. Iveta Lomničke by zdedila sluch som chcela p o n e j. J e j predniesť časť dcéra už pred z knihy Kláry publikom tiež Jarunkovej Jenemá prob diná,“ opisuje lém stáť. Hoci recitátork a, spočiatku aj ju ktorú viac zamorila tréma. ujíma próza Na rôznych ako poézia. recitačných „Te x t y s a súťažiach je učím dosť vždy veľa rerýchlo, na roz- Mladá recitátorka citátorov. Ale diel od učiva, Iveta Galasová z Padiny aj podľa Ivety, ktoré máme do čím viac sa ich školy. Keď je v dome ticho, vždy stretne, tým lepšie. „Na pokrasi kúsok prečítam a nejako mi jinskej súťaži v recitácii v Sečnji to utkvie v pamäti. Tesne pred nás bolo 65, ale Slovákov asi len

šesť. Samozrejme, bolo by pekné, keby aj nás Slovákov bolo viac,“ hovorí ako jedna zo súťažiacich.

Iveta sa dostala medzi osemnásť najlepších, z nich deviati postúpili do republikovej súťaže.

Talentovaná stredoškoláčka si už vyskúšala aj rozhlasovú hru, ktorú pripravovalo Združenie YMCA Serbia v Báčskom Petrovci. „Keď sme začínali, nevedela som, ako mám pracovať s hlasom bez tela. Je to ťažšie ako recitácia. Ľudia nevidia mimiku, gestá. Ale keďže chcem študovať herectvo na Slovensku, tak to bola pre mňa veľká skúsenosť,“ spomína si. Iveta sa snaží do svojich aktivít zapojiť aj rovesníkov. Žiaľ, ako aj ona vidí, mnohí sa ani nepokúsia niečo vyskúšať, len povedia, že im chýba talent. Nájdu sa však aj kamarátky, s ktorými chodieva recitovať, alebo vystupuje na podujatiach v Padine. Žeby predsa len mladosť zvestovala slová spisovateľov obyčajným dňom?

NA DIVADELNEJ SCÉNE V OSADE „MLETEJ“ VODY

Komédia je tá, ktorá zaujme Padinčanov Anička Chalupová

P

adina, najslovenskejšia dedina na Dolnej zemi, sa môže pochváliť vytrvalou a bohatou kultúrnou tradíciou. Divadelná činnosť tu má presvedčivo najdlhšiu tradíciu, keďže prvé divadelné predstavenie Starý zaľúbenec v réžii Michala Oberciana bolo inscenované už v roku 1919. Divadlo sa v tejto dedine hlbokých studní a „mletej“ vody začalo hrávať hneď po skončení prvej svetovej vojny a tá tradícia sa zachováva podnes.

Padinskí divadelníci majú za sebou už mnoho úspešných predstavení. Koncom februára Andrej Tomek, riaditeľ Domu kultúry Michala Babinku, oslovil ochotníkov, či by pre novú diva• KULTÚRA •

Snažia sa kultúru v Padine držať na čo najvyššej úrovni: (sprava) Andrej Tomek s padinskými ochotníkmi na tohtoročnom zájazde na Slovensku

delnú sezónu chceli nacvičiť nové predstavenie.

– Navrhol som nášmu osvedčenému hercovi Pavlovi Brezníkovi, aby sa ujal réžie a spracoval s členmi padinského ochotníckeho divadla Nová scéna novú inscenáciu. Rozhodli sme sa, aby to bola komédia, lebo Padinčania k nej majú najbližší vzťah. Proste zbožňujú komédiu. Už o mesiac sa zoskupil náš divadelný tím a začal nacvičovať novú predlohu, komédiu Čo?. Ide tu o príbehy zo súčasného života, ktoré sa môžu adaptovať nielen na padinské, ale hociktoré slovenské prostredie.

Premiéru komédie si tento skvelý padinský divadelný mančaft naplánoval v druhej polovici septembra a bude to v poslednej časti osláv Dňa Padiny.

32 /4659/ 8. 8. 2015

33

Kultúra RASTISLAV STRUHÁR Z HLOŽIAN

Laureát Kantilény 2015 v Galante Jasminka Činčuráková-Galambošová

M

eno Rastislava Struhára z Hložian je väčšine dobre známe už roky. Najmä priaznivcom slovenskej ľudovej, ale aj tanečnej hudby a ľudových piesní.

Kariéru rozbiehal ako školák v miestnom Kultúrno-osvetovom spolku Jednota v Hložanoch. Širšej verejnosti sa predstavil ako sólista po prvýkrát v roku 1990 na celomenšinovom festivale Stretnutie v pivnickom poli. Dobrého interpreta s kvalitnými hlasovými možnosťami si všimli i diváci, i odborníci. Už 25 rokov je prítomný na slovenskej vojvodinskej hudobnej scéne a to bez prestávky. Za prácu, ktorú robí zo záľuby, získal množstvo odmien. V kariére speváka má blízko aj k hudbe. Hovorí sa, že niečo sa dedí, ale niečo je Bohom dané, a tak je aj u Rastislava Struhára; čiže svoju prácu na hudobnom poli obohatil skladateľskou a textárskou tvorbou.

Spolupracuje s početnými sólistami a odborníkmi vo svete hudby na

bratom Vlastimírom tvoria muzikantskú dvojicu, ktorá vydala CD nosič so slovenskými ľudovkami.

Okrem iných obaja sú spolupracovníkmi speváčky Jarmily Bohušovej.

Rastislav nezištne rad rokov pracuje v KOS Jednota ako hudobník, tiež osvedčený nacvičovateľ spevákov, ako aj speváckych skupín. Naposledy, keď ide o činnosť v hložianskom spolku, kde je toho času predsedom, plody jeho práce sú viditeľné, aj keď ide o miestne spevácke skupiny.

Na tohtoročnom Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... húževnatá práca so speváckymi skupinami rezultovala Na 16. ročníku spomienkového koncertu ďalšou cenou. Dievčen- na Karola Duchoňa ská spevácka skupina KOS Jednota tu totiž po prvýkrát za hranicami našej krajiny, krajine získala prvú cenu za prednes ľu- našich predkov. Síce ani na Slovensku nie je neznáme jeho meno ako dových piesní.

Súťažilo osem spevákov

našom území. Nemožno nespomenúť jeho úspešnú účasť na našich festivaloch, kde sa predstavuje i vlastnými skladbami a textami. S

34

www.hl.rs

Jeho kariérnu mozaiku ako hudobníka, textára a skladateľa doplnila ďalšia nová skúsenosť, ale aj úspech. Ide o spev, tentoraz

Informačno-politický týždenník

úspešného vokalistu. No tentoraz sa uplatnil v zmysluplnom kontexte a chvályhodne reprezentoval seba a svoju krajinu. Koncom apríla sa

Rastislav Struhár na pozvanie Matice slovenskej z Galanty zúčastnil na 16. ročníku spomienkového koncertu na Karola Duchoňa, galantského rodáka. Ide o podujatie pomenované Kantiléna a tohto roku bolo v znamení nedožitých Duchoňových 65. narodenín. Ako poznamenal R. Struhár, o pozvaní na Kantilénu dlho neuvažoval a prijal ho s cieľom zmerať si sily so slovenskými spevákmi.

Rastislavovou účasťou Kantiléna nadobudla medzinárodný charakter. Podujatie je súťažného rázu, spievajú sa tu výlučne piesne Karola Duchoňa a pozostáva z dvoch kôl.

Publikum volí víťaza hlasovaním.

R. Struhár tamojšie obecenstvo, ale aj účastníkov presvedčil, že Duchoňove piesne žijú aj v Srbsku a bok po boku s renomovanými slovenskými spevákmi dôstojne dokázal zaspievať, ako to v Galante hovoria, tradičné „duchoňovky“.

Trefne zaspieval najprv podľa výberu organizátorov pieseň Na srdci mi hraj. Jeho skvelý prednes učaril aj divákom, ktorí, nešetriac dlane, ho odmenili hlučným potleskom.

V druhom kole súťaženia zaspieval podľa svojho výberu pieseň Znie mi pieseň o decembri. Tohto roku sa na Kantiléne zúčastnilo osem spevákov, ale, ako poznamenáva Struhár, konkurencia je vždy silná.

Medzi účastníkmi bola aj slovenská spevácka osobnosť Monika Stanislavová. Morálnu podporu Rastislavovi na tvári miesta dával brat Vlastimír a dlhoročný kolega zo spolku KOS Jednota Jaroslav Kriška. Ako laureát Kantilény 2015 Rastislav získal sošku, plaketu a finančnú odmenu.

V rozhovore uznal, že mal obavy zo silnej konkurencie a na cenu Kantiléna si netrúfal. Spomenul ešte, že ani v tomto prípade tamojší Slováci nevedeli takmer nič o dolnozemských a netušili, že niekto vie tak skvele spievať. Inak toto podujatie organizujú Dom Matice slovenskej v Galante a mesto Galanta.

Foto: Z. Gažová, Dom Matice slovenskej Galanta • KULTÚRA •

V ETNOGRAFICKOM MÚZEU V BELEHRADE

Rozprávka o Slovákoch Anna Francistyová

C

ieľom podujatia, ktoré už na vernisáži v utorok 4. augusta oslovilo prekvapujúco veľa návštevníkov, bolo v základných črtách predstaviť belehradskej kultúrnej verejnosti Slovákov žijúcich vo Vojvodine, resp. v Srbsku. Etnografické múzeum v Belehrade a Múzeum vojvodinských Slovákov v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov a za podpory Ministerstva kultúry a informovania Republiky Srbsko zorganizovali výstavu Slovenský ľudový odev z Báčky a obrazy prvej slovenskej akademickej maliarky Na výstave Zuzky Medveďovej.

V Etnografickom múzeu v Belehrade na otvorení výstavy o prí-

chode Slovákov do týchto končín a o dejinách Múzea vojvodinských Slovákov hovoril riaditeľ múzea Pavel Čáni, o tradičnom odeve vojvodinských Slovákov a o samotnej výstave autorka Miroslava Blažićová, o diele Zuzky Medveďovej a o jej vystavených obrazoch výtvarný kritik Vladimír Valentík.

Podotkol, že by aj samotná au-

torka bola šťastná z toho, že sú jej maľby po 14 rokoch – po výstave

v Národnom múzeu – znovu v Belehrade. Zuzkine obrazy dnes nadobúdajú aj etnografický význam, preto tu krásne korešpondovali s exponát- Na vernisáži mi každodenného, slávnostného a obradového kroja vojvodinských Slovákov. Nejeden návštevník si to uvedomil pri pohľade na jej obrazy Petrovské dievča v kroji, Slovenská svadba v Petrovci, Žatva... A pochopil celú rozprávku o S l ová k o c h vyrozprávanú prostredníctvom obrazov a odevných exponátov, ale aj vďaka spevu aradáčskych meškárok, hre na

fujare Branislava Kováča, vďaka jánošíckym piesňam, ktoré za sprievodu Ondreja Maglovského zaspievala Katarína Mosnáková-Bagľašová. Predtým ju však pred očami návštevníkov po aradáčsky začepčila Mária Viliačiková.

Riaditeľka Etnografického múzea Dr. Mirjana Menkovićová sa potešila darom – printu najznámejšieho obrazu Z. Medveďovej Slovenská svadba v Petrovci, monografii SVC o tejto akademickej maliarke a reprodukcii portrétu Ľudovíta Štúra.

Potenciálni ďalší návštevníci tohto múzea si ponúknuté podklady na rozprávku o tunajších Slovákoch tu nájdu do 25. augusta.

NA ZAČIATKU TOHTOROČNÝCH SNS

Konopa kedysi všedná, dnes vzácna Jaroslav Čiep

A

j v rámci tohtoročných v poradí 54. Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci vstupným podujatím bola etnografická výstava, ktorú prichystali aktivistky Spolku petrovských žien a prezentovali na nádvorí svojich miestností. V nedeľný podvečer 2. augusta sme boli svedkami nekaždodennej vernisáže Konope, konope... a do vena mladej nevesty.

Po svojsky spracovaných rastlinách ciroku a chmeli tohto roku sa početným návštevníkom SNS petrovské ženy rozhodli predstaviť konope. Petrovským spolkárkam sa podarilo touto výstavou názorne priblížiť návštevníkom túto tunajšiu tradičnú rastlinu. V roku 2015, keď si Petrovec a Petrovčania pripomínajú 270 rokov príchodu Slovákov na toto územie, aj táto výstava trefne zapadla tak do programu SNS, ako i do vejára podujatí, ktorými si zachovávame tradície, povedomie a kolektívnu hrdosť.

• KULTÚRA •

Predsedníčka spolku Mária Gašparovská privítala prítomných s potešením, že si prišli osviežiť pamäť, ako to bolo kedysi v Petrovci, keď sa tu pestovali konope,

a obyčaje, nevdojak nás zavedú ku konope – rastline, od ktorej sme stáročia tvrdo záviseli a ktorej sme sa v malom úlomku života jednej generácie ľahko zriekli. Neúprosný

Názorná ukážka zvážania konôp a tých mladších, že sa prišli niečo nové naučiť. „Spomienky na zašlé časy, nostalgia, ktorú v nás vyvolávajú, úcta ku všetkému, čo je ľudové, čo tvorí tradíciu, zvyky

pokrok nemal pochopenie pre bylinu, ktorá kedysi verne sprevádzala panónskeho človeka od prvého plaču na čistej bielej doma vyrobenej konopnej plachtičke

v kolíske, až do posledného výdychu na zodranej, ale ešte bielej, z konopnej priadze utkanej, slamenici,“ povedala okrem iného.

O tom, ako sa kedysi spracovala konopa, podľa knihy Dr. Jána Kišgeciho Konope, konope, zelené konope prítomným sa príležitostnými textami prihovorili Anna Dudášová a Ondrej Brna a veršami aj Nataša Rybárová a Anna Hansmanová. Spolkárky a členky speváckej skupiny Petrovčanky nielenže zaspievali ľudové piesne, ale aj ukázali, ako sa kedysi pestovali a dorábali konope. Na harmonike ich sprevádzal Ján Andrášik.

Súčasťou výstavy vo výstavných miestnostiach je aj truhlica s ručne vyrobenými artefaktmi, ktoré v tvare výbavy prinášala do svojho nového domu každá mladucha v Petrovci. Je tu i fotografické znázornenie tradičného spracovania konôp, tiež všetky časti odevu a domácich potrieb, ktoré vznikali z konopy.

32 /4659/ 8. 8. 2015

35

Kultúra OSUDY ARCHÍVOV

Vstúpme si do svedomia Juraj Bartoš

M

nožia sa, pribúdajú na policiach domácich knižníc publikácie obsahujúce texty a fotografie týkajúce sa prevažne minulosti a čiastočne aj súčasnosti jednotlivých prostredí či úsekov činnosti Slovákov žijúcich vo Vojvodine. Niektoré tituly, tých je a(ko)si menej, hovoria rečou vedy, podložené sú výskumami. Iné majú ráz populistický, vytýčené témy spracúvajú pomerne povrchovo. Autori príspevkov sa – viac alebo menej, ale predsa – usilujú siahnuť po faktografickom materiáli. Zavše zakopnúc do kameňa, pod ktorým sa skrýva niečia (teda naša) nesvedomitosť, neprípustná nedbalosť, neznesiteľná ľahostajnosť, proste nedostatok neúnosne často a veľa do nemoty omieľaného národ-

n(ostn)ého povedomia, respektíve starostlivosti o vlastné korene.

Archívy mnohých našich spolkov a inštitúcií sú buď v ohromne povážlivom stave, prípadne

je cesta k nim zatarasená. Buď sú „pod kľúčom“ jednotlivcov, ktorí sa nazdávajú, že ide o ich vlastníctvo, alebo sa rôzne úradné listiny a spisy, zápisnice, korešpondencia, fotografie, plagáty, letáky a iné vzácne archívne materiály nachádzajú

kadekde rozhádzané, poukrývané, ba čo je najhoršie, veľké množstvá vzácneho hmotného dedičstva skončili ako popol a dym na dedinských odpadoch. Háčik je aj v tom, že drvivá väčšina kultúrno-umeleckých (dokonca kultúrno-osvetových), športových a iných spolkov, čiže občianskych združení nemala a nemá vlastné miestnosti, ani osobitných (tobôž nie odborných) zamestnancov.

Archívy sa sťahovali a aj teraz sa sťahujú z miesta na miesto.

Ich cesta najčastejšie súvisí so zmenami funkcionárov (predsedov, respektíve tajomníkov) a ich osud závisel a závisí od starostlivosti dotyčných.

Niektorí sa o ne starali a/lebo to robia aj v súčasnosti, ako o vlastné vzácnosti, iní všeličo z toho, čo sa im dostalo do rúk, zahodili, stratili, alebo niekomu (kto „zabudol” vrátiť) vypožičali, alebo si čosi

sami ponechali po tom, čo archív odovzdali svojim nástupcom. Tak či onak, len sa, čo je najhoršie, najstaršie archiválie dostávajú z dosahu odbornej verejnosti a veru i nenávratne miznú.

Sú ľudia, jednotlivci v podaktorých našich prostrediach, ktorí si uvedomujú význam starých listín, spisov a iných zdrojov informácií hovoriacich o jednotlivých segmentoch vzniku a vývinu, ako i o zániku spolkov, inštitúcií či organizácií, ktoré lemovali cestu duchovného a hmotného rastu (tiež úpadku) našej komunity. Je najvyšší čas vstúpiť si do svedomia a zachrániť to, čo je ešte vôbec „pri živote“. Pochopiť, že je síce dôležité pekne tancovať a spievať a vyhrávať a maľovať a písať a tak ďalej a podobne (trebárs to nie vždy dopadne pekne a najmä nie kvalitne), ale že rovnako, keď nie i značne dôležitejšie, je zachovať archívy, to jedinečné spojivo minulosti so súčasnosťou vedúcou k budúcnosti, ktorá sa tiež stane minulosťou. O archívy by sa nemali starať (len) svedomití jednotlivci, lež celé spolky, organizácie ako naše odborné inštitúcie. V čele so svojimi vedúcimi. Či (ani) nie?

 RECENZIA

Rozhovor so žitom a životom...

(Zapisi bez redosleda (Záznamy bez poradia), Daniel Pixiades, vyd. Prometej, Nový Sad 2015, redaktor vydania Zoran Kolundžija) Martin Prebudila

Z

akaždým, keď čítam takéto a podobné exilové memoárové záznamy našich dolnozemských rodákov, ale aj srbských, a, samozrejme, i svetových autorov, nastoľujem si otázku, či každému z nich tak učaril osud, alebo to bola iba zhoda rôznych historicko-spoločenských okolností.

V každom prípade, mám taký pocit, že sa nič na tomto svete nedeje náhodou a vari ani cesta na druhý koniec sveta nášho Kysáčana, učiteľa, básnika a najnovšie aj memoárového prozaika Daniela Pixiadesa nebola náhodou (O jeho životopise sa viac dočítate v júlových Obzoroch, teda v Hlase ľudu číslo 27, kde naša poetka a spisovateľka Viera Benková predstavila až dve Pixiadesove knihy, ktoré vydalo SVC).

Táto štyristostranová monumentálna kniha svetlo sveta uzrela na začiatku leta, teda len prednedávnom, a už si našla cestu k nejednému čitateľovi.

Začiatkom školského roka sa dosta-

36

www.hl.rs

ne i do každej z našich žiackych knižníc. Ide teda o dobré čítanie, nepovedal by som aj o tzv. ľahké čítanie, lebo kniha obsahuje početné údaje, záznamy, priam historické fakty, ktoré treba od začiatku do konca držať v hrsti a pamäti, aj keď sa kniha na konci nekončí... Iba keď ju dočítate, prídete na to, že by malo nasledovať aj jej pokračovanie. Kedy, kde a ako – uvidíme, necháme sa prekvapiť. S takou radosťou a prajnosťou, akými nás prekvapil jej autor a priamy aktér dobrodruh Daniel Pixiades.

Zhodou rôznych okolností rukopis tejto knihy som prečitoval ešte vlani na jar, keď mi pani Smiljana Pixiadesová (autorova manželka) kapitolu po kapitolu elektronicky posielala na dobré čítanie a „malé redigovanie“, keďže rukopis bol vytváraný dlhé roky,

Informačno-politický týždenník

a to v istom MIX jazyku. Autor ho síce písal po srbsky, ale v tomto zmiešanom jazyku bolo cítiť dominantný vplyv anglického súvetia, časté boli čiernohorské alebo chorvátske slová a termíny, a potom aj čisto slovenské zmýšľania a rozmýšľania. Najčastejšie mi to pripadalo sympatické, no na druhej strane dalo dosť roboty tým, čo text upravovali, aby kniha získala nielen dobrú obsahovú percepciu, ale aj vysokú jazykovú úroveň, čo zase treba vďačiť renomovanému novo-

sadskému vydavateľstvu Prometej. Životná púť Daniela Pixiadesa sa začala v Kysáči, krátku dobu pokračovala v Čiernej Hore a v roku 1974 sa s rodinou presťahoval do Kanady, kde dodnes žije v meste Thunder Bay v provincii Ontario. Futbalovým slovníkom povedané: prvý polčas 43 rokov v bývalej Juhoslávii a už 41 rokov v druhom kanadskom polčase.

O tomto všetkom sa dočítate v tejto nadovšetko úprimnej a zaujímavej memoárovej Pixiadesovej knihe, ktorú autor rozdelil do 28 častí, či už kapitol, hoci ju možno čítať aj ako istý beletrizovano-dokumentárny celok. Tak ako každý jeden ľudský život vie byť istým románom, tak život Daniela Pixiadesa je pútavým a zaujímavým čítaním na pokračovanie – pri konci knihy autor sa prizná, že by chcel dokončiť aj rukopis ďalšej memoárovej knihy, ktorou by uzatvoril istý životný kruh...

Držíme palce a v očakávaní novej knihy autorovi želáme dobré zdravie a tiché kanadské more.

• KULTÚRA •

Oznamy UNIVERZITA HOSPODÁRSKEJ AKADÉMIE V NOVOM SADE

BLAHOŽELANIE ADELINE ROSIĆOVEJ z Nového Sadu, ktorá na Lekárskej fakulte v Novom Sade s výborným prospechom ukončila štúdium a získala titul diplomovaný doktor lekárstva, k úspechu blahoželajú a v budúcom povolaní veľa zdaru a v živote splnenie všetkých snov prajú

PRÁVNICKÁ FAKULTA PRE HOSPODÁRSTVO A SÚDNICTVO V NOVOM SADE

FAKULTA PRE EKONOMIKU A INŽINIERSKY MANAŽMENT

AKREDITOVANÉ

rodičia Diana a Zdravko, brat Dávid Rosićovci, teta Malvína a starí rodičia Božena-Natália a Dr. med. Jozef Benkovci z Kovačice.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a

Vlaha v stenách?

Izolovanie vlhkých objektov strojmi.

33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m.

Záruka na vykonané práce.

ZÁKLADNÉ AKADEMICKÉ ŠTÚDIÁ Podnikateľská ekonomika a financie Medzinárodná ekonomika a ekonomická diplomacia Inžiniersky manažment v agrobiznise Ekológia Informatika

ZÁKLADNÉ AKADEMICKÉ ŠTÚDIÁ Študijný program Právo Všeobecné právo Hospodárske právo MASTERSKÉ ŠTÚDIÁ Študijný program Právo Všeobecné právo Vnútorné veci

MASTERSKÉ ŠTÚDIÁ Podnikateľská ekonomika a financie Ekonomicko-právnické štúdiá EÚ Inžiniersky manažment v agrobiznise Ekológia Informatika

Študijný program Hospodárske právo DOKTORANDSKÉ ŠTÚDIÁ Študijný program Trestné právo Študijný program Hospodárske právo

DOKTORANDSKÉ ŠTÚDIÁ Podnikateľská ekonomika Inžiniersky manažment v agrobiznise Ekológia

Radšej vysušovať – ako búrať!

021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

hlasludu.info | www.hl.rs

Geri Karolja 1, 21 000 Nový Sad

Cvećarska 2, 21 000 Nový Sad

+381 21 400 499 +381 21 469 513

+381 (0)21 400 484 +381 (0)21 469 513

info@pravni-fakultetinfo

info@fimek.edu.rs

/PravniNoviSad

/FIMEK www.fimek.edu.rs

www.pravni-fakultetinfo

PRACOVNÁ PONUKA NEVÁHAJTE A VOLAJTE NA SUPER PONUKU!!! PRÁCA NA SLOVENSKU !!!

Pracovná agentúra PERSONÁLNY SERVIS – EUROTRADE SK, s. r. o., so sídlom v GALANTE, Slovensko – hľadá spolupracovníkov v SRBSKU, ktorí by vedeli sprostredkovať ľudí so štatútom zahraničného Slováka, ktorí majú záujem pracovať na Slovensku.

Dohodnutá odmena 200 € za osobu.

V prípade záujmu volajte na mobilné číslo: 00 421 918 651 968 alebo mailom: peter.kuna@pseurotrade.sk.

• OZNAMY •

32 /4659/ 8. 8. 2015

37

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

SMUTNÁ SPOMIENKA na manželku a matku

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 22. 7. 2015 schválil rozhodnutie o nevypracovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1249 + 000 do km 1249 + 800, na k. p. č. 6610/1 a 6610/2, k. o. Petrovaradín, ZO Nový Sad, nositeľa projektu Tribeks, s. s r. o., Sriemska Kamenica, Ul. vojvodu Putnika č. 79.

Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

MIRKU JAŠOVÚ

1957 – 2014 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Človek odchádza, ale všetko krásne, čo nám dal, ostáva v nás.

S láskou, vďakou a úctou Tvoji: manžel Miroslav a dcéra Ivana

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje, Ul. Laze Nančića č. 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 31. júla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-625/15, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje, Ul. Laze Nančića č. 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie.

2. Určuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje, Ul. Laze Nančića č. 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05).

ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje, Ul. Laze Nančića č. 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava pre GSM 900, GSM 1800 a UMTS. Pre rozsah GSM 900 sa používajú antény K739636 pre všetky tri úseky, pre rozsah GSM 1800 sa používajú antény 739495 pre všetky tri úseky, kým pre UMTS sa používajú antény K742213 taktiež pre všetky tri úseky. Azimuty antén sú 90 ° (úsek 1), 210 ° (úsek 2) a 330 ° (úsek 3). Konfigurácie vysielača základnej stanice pre sústavy GSM 900 a GSM 1800 sú 4 + 4 + 4 a pre UMTS je 3 + 3 + 3.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS 7. júla.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US, 98/13

38

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 25. júla 2015 po krátkej a ťažkej chorobe tíško usnula naša suseda

ANNA TRPKOVÁ

rod.

Kuzmanovićová 27. 9. 1953 – 25. 7. 2015 z Kulpína

Tí, ktorých máme radi, neumierajú, zostanú žiť v našich spomienkach.

Susedovci Tatliakovci

– Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu.

S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil nasledujúce: Zmluvu o prenájme uzavretú medzi podnikom Magyar szó z Nového Sadu, Ul. vojvodu Mišića 1, a Podnikom mobilnej telefónie BK PTT Belehrad, Bulvár umenia 16a, Zmluvu o ústupe zmluvy uzavretú medzi podnikom Magyar szó z Nového Sadu, Ul. vojvodu Mišića 1, Podnikom mobilnej telekomunikácie BK PTT, Belehrad, Bulvár umenia 16a, a Hospodárskou spoločnosťou MOBI 63, s. s r. o., Anex zmluvy o prenájme uzavretej medzi Magyar szó z Nového Sadu, Ul. vojvodu Mišića 1, a Telenor, s. s r. o., Belehrad, Omladinskih brigada 90, Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje, číslo správy: 1704/15-51 AR, a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje, číslo správy: 1704/15-51 AR ID-ZMENY A DOPLNKY, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu.

Základná stanica mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje má celkovú efektívnu vyžiarenú silu 1210,77 W (pre GSM 900 pre všetky tri úseky), 1499,89 (pre GSM 1800 pre všetky tri úseky) a 3838,14 (pre UMTS pre všetky tri úseky).

Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané.

Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia.

Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj.

Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV našej susede

ANNE TRPKOVEJ

rod. Kuzmanovićovej 27. 9. 1953 – 25. 7. 2015 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba budú navždy spomínať susedovci: Abrahámovci, Petrášovci, Tatliakovci, Virágovci, Zabunovovci, Hašková, Maglovskovci, Triašková, Činčurákovci st., Činčurákovci ml., Leporisovci, Vidovci, Šimovci, Kukučkovci, Poparićovci, Síčovci, Melichovci, Žilaji a teta Katica Čemanová

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS58/NSX58/NSU58 NS-NIS 1 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS58/NSX58/NSU58 NS-NIS 1, Ul. Narodnog fronta č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. júla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-587/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS58/NSX58/NSU58 NS-NIS 1, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS58/NSX58/NSU58 NS-NIS 1, Ul. Narodnog fronta č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie.

2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS58/NSX58/NSU58 NS-NIS 1, Ul. Narodnog fronta č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05).

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS58/NSX58/NSU58 NS-NIS 1, Ul. Narodnog fronta č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základnej stanice, a to tak, že bude postavená dvojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 900, GSM 1800 a UMTS, ktoré budú pozostávať z dvoch panelových antén výrobcu Kathrein K80010492, po jedna anténa po úseku pre všetky tri sústavy.

Antény budú usmernené s azimutmi 60 ° (úsek 1) a 140 ° (úsek 2). Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4, pre sústavu GSM 1800 je 4 + 4 a pre sústavu UMTS je 3 + 3.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Liman III.

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

ANNOU TRPKOVOU rod. Kuzmanovićovou 27. 9. 1953 – 25. 7. 2015 z Kulpína

V jednom okamihu zmizlo tak veľa. Drahá, usmievavá tvár a usilovné ruky, láska a dobrota, ktoré navždy zostanú v našich srdciach.

S láskou si na Teba budeme spomínať.

Manžel Štefan, dcéra Anna-Paulína s rodinou, syn Dušan s rodinou a švagriná Milojka

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Nositeľ projektu doručil Zmluvu o prenájme podnikateľského priestoru, prenájme časti strechy na inštalovanie základnej rozhlasovej stanice zavedenú v Podniku pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., číslo: 72014/1 z 8. marca 2011, uzavretú medzi Naftovým priemyslom Srbska, a. s., Nový Sad, Ul. Narodnog fronta č. 12, a Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., ako i Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad číslo V-353-429/15 z 30. júna 2015.

S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS58/NSX58/NSU58 NS-NIS 1, číslo správy 2111/14-110 MK, a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS58/NSX58/NSU58 NS-NIS 1 – ZMENY, číslo správy 2111/14-110 MK/I, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Vatrogas z Nového Sadu.

Základná stanica mobilnej telefónie NS58/NSX58/NSU58 NS-NIS 1 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W na všetkých úsekoch a pre všetky rozsahy (GSM 900, GSM 1800 a UMTS).

Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané.

Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia.

Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj.

Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

32 /4659/ 8. 8. 2015

39

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovanou mamou

kmotre

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Rozlúčka so svojou starostlivou a skromnou mamou

MÁRIOU KLINKOVOU

rod. Martinkovou 26. 1. 1939 – 1. 8. 2015 z Kysáča

MÁRII KLINKOVEJ

rod. Martinkovej 26. 1. 1939 – 1. 8. 2015 z Kysáča

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza moja láska.

Za Tvoju dobrotu Ti ďakujem.

Tvoja dcéra Mária

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS81/ NSX81/NSU81/NSL81 NS-Hotel Putnik Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS81/NSX81/NSU81/NSL81 NS-Hotel Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 24, Nový Sad, na katastrálnych parcelách číslo 1 a 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. júla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-688/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS81/NSX81/NSU81/NSL81 NS-Hotel Putnik, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS81/NSX81/NSU81/NSL81 NS-Hotel Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 24, Nový Sad, na katastrálnych parcelách číslo 1 a 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie.

2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS81/NSX81/NSU81/NSL81 NS-Hotel Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 24, Nový Sad, na katastrálnych parcelách číslo 1 a 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05).

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS81/NSX81/NSU81/NSL81 NS-Hotel Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č.

24, Nový Sad, na katastrálnych parcelách číslo 1 a 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy s komponentmi: tri multiband antény Kathrein K80010492 po jedna pre úseky GSM 900, GSM 1800 a UMTS. Tri antény Kathrein K80010504 po jedna pre sústavu LTE. Pre sústavy GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE azimuty sú: 50 °, 170 ° a 330 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 2 + 2, pre GSM 1800 je 4 + 4 + 4, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE 1 + 1 + 1.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Stari grad.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13

www.hl.rs

14. 10. 1935 – 25. 7. 2015 z Báčskeho Petrovca

Syn Samuel

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs

Kmotrovci Ožvátovci

40

ZUZANOU MEDVEĎOVOU

Informačno-politický týždenník

– Rozhodnutie US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu.

S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi HOP Putnik, Nový Sad, Ul. Iliju Ognjanovića 24, a Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS81/NSX81/NSU81/NSL81 NS-Hotel Putnik, číslo 1002/15-51 MK, a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS81/ NSX81/NSU81/NSL81 NS-Hotel Putnik, číslo 1002/15-51 MK/D, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu.

Základná stanica mobilnej telefónie NS81/NSX81/NSU81/NSL81 NS-Hotel Putnik má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W na všetkých troch úsekoch pre všetky rozsahy (GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE).

Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané.

Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia.

Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj.

Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

PAVLOM MEDOVARSKÝM 23. 7. 1935 – 20. 7. 2015 z Petrovca

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal.

Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti nech Ti dá Pán Boh milosti.

S nádejou na večný život s Tebou sa lúčia zarmútená manželka a dcéry Zuzana a Mariena s rodinami Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 2-NS69/NSX69/NSU69/NSL69 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 2-NS69/NSX69/NSU69/NSL69, Ul. Dr. Iliju Đuričića č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3653/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. júla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-700/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 2-NS69/NSX69/NSU69/ NSL69, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 2-NS69/NSX69/ NSU69/NSL69, Ul. Dr. Iliju Đuričića č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3653/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie.

2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 2-NS69/NSX69/NSU69/NSL69, Ul. Dr. Iliju Đuričića č.

1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3653/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05).

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 2-NS69/NSX69/NSU69/NSL69, Ul. Dr. Iliju Đuričića č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3653/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy s tromi pentaband panelovými anténami typu K80010892 pre sústavy GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE. Antény sú usmernené podľa azimutov 105 °, 225 ° a 350 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4, pre GSM 1800 je 4 + 4 + 4 pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE 1 + 1 + 1.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Liman.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanove-

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným starkým a prastarkým

PAVLOM MEDOVARSKÝM 23. 7. 1935 – 20. 7. 2015 z Petrovca

Život bez Teba bude smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu navždy zostanú v našich srdciach.

Tvoje vnúčence a pravnúčence ný osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu.

S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme nehnuteľnosti uzavretú medzi Verejným podnikom PTT saobraćaj Srbija, Belehrad, Takovská 2, a Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 2-NS69/NSX69/NSU69/NSL69, číslo 1604/15-51 AR, a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 2-NS69/NSX69/NSU69/NSL69, číslo 1604/15-51 AR/I, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu.

Základná stanica mobilnej telefónie NS-Liman 2- NS69/NSX69/NSU69/NSL69, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W na všetkých troch úsekoch pre všetky rozsahy (GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE).

Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané.

Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia.

Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj.

Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

32 /4659/ 8. 8. 2015

41

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

ZA SVOJÍM KAMARÁTOM

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 4-NS167, NSU167, NSL167 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 4-NS167, NSU167, NSL167, Ul. Balzakova č. 64, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. júla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-709/15, ktorým je schválený súhlas k štúdii.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 4-NS167, NSU167, NSL167, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 4-NS167, NSU167, NSL167, Ul. Balzakova č. 64, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie.

3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia.

4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 4-NS167, NSU167, NSL167, Ul. Balzakova č. 64, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie anténovej sústavy s tromi úsekmi pre GSM 900, UMTS a LTE. Na anténových nosičoch pre prvý úsek sa postaví panelová anténa typu K80010929 (pre GSM 900, UMTS a LTE) s azimutom 25 °, pre druhý úsek sa postaví panelová anténa typu K80010486 (pre GSM 900 a LTE) a anténa K80010505 zostáva rovnaká (pre UMTS) s azimutom 85 °, a pre tretí úsek sa postaví panelová anténa typu K80010486 (pre GSM 900 a LTE) a anténa typu K80010505 zostáva rovnaká (pre UMTS) s azimutom 290 °.

Konfigurácia prijímača základnej stanice pre rozsah GSM 900 je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 2 + 2 + 2 a pre LTE je 1 + 1 + 1.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 20. júla 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 21. júla 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-709/15 z 21. júla 2015.

Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 4-NS167, NSU167, NSL167, Ul. Balzakova č. 64, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-709/15, z 29. júna 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501709/15 z 27. júla 2015 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas.

Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-23/15 z 11. marca 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SAMUELOM HRICOM 1975 – 2015 z Petrovca

Po predčasnej rozlúčke so svojím kamarátom už len spomienky nám zostali.

Rodiny: Chalupková, Parkániová a Vargová

POSLEDNÁ BOĽAVÁ A ŤAŽKÁ ROZLÚČKA

Dňa 24. júla 2015 nás navždy opustil náš milý, dobrý a nenahraditeľný syn, manžel a oci

SAMUEL HRIC

1. 9. 1975 – 24. 7. 2015 z Petrovca

Bol si našou smernicou, našou oporou, bol si pre nás všetko... Bol si človek, ktorého všetci milovali – skromný v živote, veľký v láske. Vždy si bol veľký optimista, až do posledného dňa... Žiaľ, osud je občas krutý: nedoprial Ti s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť!

Navždy zarmútení Tvoji najmilší: matka Mária, manželka Gabriela, syn Martin a dcéra Ema

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826- 92-05 a 021/782-278.

NA PREDAJ starší dom v Báčskom Petrovci, Ulica partizánska č. 8. Kontakt telefón: 021/781-748, mobil: 063/727-40-42.

• OZNAMY •

SPOMIENKA na susedu

BOŽENU POTRANOVÚ – BOBU 1952 – 2015 z Hložian

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so zaťom a švagrom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Je tomu rok, čo nás opustila matka a stará matka

ZUZANA PUDELKOVÁ

SAMUELOM HRICOM

21. 5. 1942 – 8. 8. 2014 – 8. 8. 2015 z Pivnice

1. 9. 1975 – 24. 7. 2015 z Petrovca

Tichú spomienku na Teba si zachovávajú Turdeľovci a Huďanovci

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s bratrancom

SAMUELOM ZORIANOM 1949 – 2015 zo Šídu

Sesternica Zuzana Valentová a bratranec Ján Zorian s rodinami

Odišiel si náhle a predčasne. Pusto a prázdno, ktoré po Tebe zostalo, nemôžeme ničím nahradiť.

V žiali a so spomienkami na Teba: testiná Juliana, švagriná Mirka s rodinou a starká Petrášová

Prečo bol osud taký krutý a nedoprial Ti žiť?

Prečo si nás musela navždy opustiť? Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže na Teba zabudnúť.

Tvoji: syn Ján, dcéra Anka s manželom a vnuk Vlastislav

POSLEDNÉ ZBOHOM

BOĽAVÁ SPOMIENKA

otcovi a apkovi

na učiteľku

ELENU POUČKOVÚ -MARKUŠOVÚ

SAMUELOVI ZORIANOVI 17. 10. 1949 – 26. 7. 2015 zo Šídu

rod. Mlynárčekovú 31. 7. 1954 – 29. 5. 2015 z Bieleho Blata

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 6. augusta 2015 uplynulo 16 boľavých rokov smútku, čo ma navždy opustil môj milovaný syn

Mgr. MICHAL FORGÁČ 29. 9. 1969 – 6. 8. 1999 – 2015 evanjelický farár zo Starej Pazovy

Mladé srdce prestalo biť. Nebolo mu dané, aby mohlo ďalej žiť.

Až po hrob si s láskou na Teba bude spomínať

Rodičovský dom bez Teba je prázdny. Čím bol si nám, to vie len ten, kto stráca, čím bol si iným, Boh Ti to už spláca...

Dcéra Olinka, zať Darko a vnučky Maja a Soňa

SPOMIENKA

na syna a brata

Uplynuli dva mesiace, čo nám krutý osud vytrhol z rúk našu najmilšiu Elenku.

Rozlúčka bola ťažká, spomienka zostáva večná a Tvoja neprítomnosť je nenahraditeľná.

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich najmilších

večne zarmútená mama

RASTISLAVA CESNAKA

23. 6. 1964 – 9. 8. 2014 – 2015 z Kulpína

ĎURA POLIAKA

26. 8. 1931 – 9. 8. 2005 – 2015 Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú otec Michal a brat Branislav s rodinou

• OZNAMY •

a

JÁNA HAVIARA

13. 3. 1953 – 12. 4. 2012 – 2015

z Kovačice S láskou a úctou si na Vás spomínajú: manželka a svokra Anna Poliaková a syn a švagor Juraj s manželkou Ankou a synmi Jurom a Janym 32 /4659/ 8. 8. 2015

43

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 7. augusta 19.30 Zostrih z Festivalu populárnej hudby Zlatý kľúč Selenča 2007, 2. časť 20.00 Priamy prenos otvorenia Slovenských národných slávností Nedeľa 9. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 4. augusta 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Pondelok – sobota Kronika našich osád 18.00 Denník (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) REPRÍZY Súzvuky (štvrtok) Sobota 8. augusta Z každého rožka troška 2.00 Repríza piatkových vysielaní (piatok) a Palety Kaleidoskop (sobota) 10.00 Repríza piatkových vysielaní Hudobné relácie (nedeľa) a Palety 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Piatok 14. augusta

16.45 Repríza nedeľných vysielaní

Sobota 15. augusta 5.30 Repríza nedeľných vysielaní

Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Priamy prenos – V prvej časti odznie dokumentárny príspevok autorky Kataríny MelegovejMelichovej Petrovec vo svojej jedinečnosti o najdôležitejších míľnikoch 270-ročných dejín Petrovca a o inštitúciách, ktoré tam vznikli; druhá časť otváracieho TV STARÁ PAZOVA programu pod názvom Ajhľa, strom Utorok – sobota bude tiež ladená k 270. výročiu 17.00 Správy Slovákov na Dolnej zemi. Pásmo 22.00 Správy slova, hudby a tanca sprítomní Nedeľa oslavu života občanov Petrovca od 13.00 S vami a pre vás ich príchodu až do dnešných čias.

Dúhovka odznie pod názvom Hold jedlám zašlých čias a uvedené budú niektoré tradičné slovenské jedlá podľa receptúr starých mám, ktoré sa pripravovali v letnom období.

44

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí.

V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 7. augusta – Príbeh o rytierovi Sobota 8. augusta – Alžbetin dvor: Fatamorgána Pondelok 10. augusta – Žoldnier Utorok 11. augusta – Späť na Zem Streda 12. augusta – Dostaňte agenta Smarta Štvrtok 13. augusta – Profesor v ringu 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 9. augusta 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Alžbetin dvor: Nová zmluva 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Ma. Rastislav Struhár, riaditeľ Petrovského mlyna, hovorí o múke z tohtoročnej pšenice

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 9. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Matičný turnaj v kolkoch Padina oslavuje Utorok 11. augusta 16.00 Lúče z temného kúta Šťastný lós v Padine Gulašiáda po padinsky Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 14. augusta 16.00 Slovenský film: Tri dcéry Čo nového v našom chotári?

Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 32 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov sviatku tunajších Slovákov.

autorka: S 3. časť 1. časť Verdiho mesto vo cukorný rovnaké ANNA LA BIČIA- H UDU tajničky ampér tajničky opera Francúzsku roztok samohl. Ľ ROVÁ jarný AS horský HL DU kvietok ĽU m. meno

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. hliník Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

vylievala romb Anna (expr.)

2. časť tajn. oheň

televízia

Nemecko

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 9. augusta 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 12. augusta 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

north

elektrón vpíšte OAA

vpíšte ONDE

spisovateľ Stodola

kto nosí

vyjadruje súhlas

4. a 2. samohl.

Valjevo

lalova AS manželka HL DU ĽU zaspal

liter (gen.)

peňažná odmena

rýchlo sa pohybovala

pond

vpíšte INP

dlhá samohl.

solmiz. slabika

vykonávateľ trestu

kelvin majstrovstvá Európy

vpíšte VÉR

vyššia tarifa ono

autoškola konská sila

robí zo záľuby

výhonok

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 31 VODOROVNE: odoslaná, poslala, ež, árešt, riava, ii, an, N, ale, kros, AN, oo, sok, I, svetlosť, vé, II, V, e, U, skok, terakota, apeloval TAJNIČKA: DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 29 z čísla 29 Hlasu ľudu z 18. júla 2015 bolo: V ARADÁČSKOM ŠÍROM POLI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA STANOVÁ, Ul. Nikolu Teslu č. 95, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

32 /4659/ 8. 8. 2015

45

Šport Spravodlivá remíza SUSEDIA USPOKOJILI DIVÁKOV V PADINE

DOLINA – SLÁVIA 1 : 1 (0 : 0)

Ján Bokor

U

ž dlhšie nehrávajú o body, a preto susedovci z dvoch najväčších slovenských dedín v Banáte majstrovskú prestávku využívajú, aby zohrali priateľské zápasy. Rivalita medzi padinskou Dolinou a kovačickou Sláviou pokračuje v peknej tradícii. Susedia ako aj vždy vylákali na ihrisko veľký počet fanúšikov a po dobrom výkone uspokojili okolo 400 divákov.

Slávia postúpila do Banátskej ligy a priblížila sa na krok k Doline, ktorá súťaží v Srbskej lige – skupina Vojvodina. Hráči Slávie vybehli na trávnik bez čísel na dresoch, ale to obecenstvu neprekážalo, lebo je v zostave väčšina hráčov, ktorí hrávali v Doline. Väčšie trampoty mali diváci spoznať domácich hráčov, lebo tohto leta v Doline vykonali veľké kádrové zmeny.

Hráči z Kovačice začali zápas odvážnejšie a v prvom polčase boli lepším mužstvom. Najagilnejší bol Slobodan Gigović, ktorý prenikal k bráne Trivunovića, ale

svoje šance nevyužil. Dolina odpovedala útokmi z ľavej strany, odkiaľ rýchly Čišić raz rozvlnil sieť brány Krstića. Gól neuznali, lebo postranný rozhodca signalizoval postavenie mimo hry. Či mal pravdu, to len on vie! Lončarski zmaril dve šance, keď kopol vedľa a raz umožnil vyznamenať sa Krstićovi. Útoky Slávie boli nebezpečnejšie, Vladul nevyužil tri vyložené šance a strelu Smailagića brankár Trivunović kryl.

Po prestávke mladší a kondične lepšie pripravenejší hráči Doliny ukázali viac. Útok Baića sa skončil strelou vedľa brány. Potom sa na scénu dostal Pavel Čížik so svojou ľavačkou, z voľného kopu silne strelil, lopta trafila obrancu domácich a ocitla sa v sieti prekvapeného Trivunovića – 0 : 1. Snahy domácich vyrovnať výsledok sa oplatili. Strelu Labovića z hranice pokutového územia brankár Krstić odrazil a nabiehajúci Čišić loptu zaslal pod brvno – 1 : 1.

Do konca zápasu sa výsledok nemenil aj preto, že domáci útoč-

Aleksandar Čišić (s loptou) bol nebezpečný v útoku a vyrovnal výsledok na 1 : 1

ník Radivojević kopol vedľa brány.

Remíza je reálna. Oba celky si zaslúžili pochvaly za vynaložené úsilie a korektnú hru. Noví tréneri Doliny Nikola Bala a Slávie Dejan Živkov môžu byť spokojní s tým, čo ich zverenci produkovali. Slávia dokázala, že má skúsený celok, ktorý môže hrať významnú úlohu v novej súťaži. Dolina zasa má nových, mladých futbalistov, ktorí potrebujú čas, aby sa naplno prejavili. Prvá pekná príležitosť sa im naskytne už v nedeľu 9. augusta na štadióne Karađorđe v Novom Sade, keď o 17.30 h zohrajú finálový zápas o Pohár FZ Vojvodiny. Súperom Doliny bude nový prvoligista ČSK Pivara z Če-

PRÍPRAVNÉ ZÁPASY FK HAJDUŠICA

Cieľ – konsolidácia mužstva HAJDUŠICA – VRŠAC UNITED 0 : 1 (0 : 0)

Vladimír Hudec

P

o príliš neslávnom „výlete“ do Prvej juhobanátskej ligy, hajdušickí futbalisti začali prípravy na majstrovstvá v Druhej juhobanátskej lige – východná skupina, v ktorej predtým súťažili bezmála 20 rokov. Staronový tréner Rajko Tasovski mužstvo zoskupil 18. júla 2015 a po kratších kondičných prípravách začalo hrať aj priateľské zápasy.

Najprv na vlastnom ihrisku Hajdušica deklasovala mužstvo obnoveného klubu Mladost z Veľkej Gredy 9 : 3. Pred týždňom tiež doma Melich a spoluhráči porazili aj Proleter z Neuziny 1 : 0.

Minulú nedeľu však Hajdušičania mali omnoho ťažšiu úlohu,

46

www.hl.rs

V 71. min. Melich bol po strele Subića bezmocný – 0 : 1

keďže na vlastnej pôde uvítali člena Banátskej ligy Vršac United.

Domáci v prvom polčase boli rovnocenným súperom omnoho kvalitnejšiemu tímu z Vršca. Hostia po zmene strán začali neúnavne obliehať bránu Hajdušice a iba vďaka výborným zákrokom domá-

Informačno-politický týždenník

ceho brankára Melicha nevyhrali presvedčivejšie. Predsa v 71. min.

Melich bol bezmocný. Peknou strelou z voľného kopu ho matoval mladý útočník z Vršca Subić. Vo výhľadných príležitostiach sa ocitli Hrudka a Ružić, ale sa pred brankárom hostí nevynašli najlepšie.

lareva. Čelarevčania sú favoritom, ale Padinčania iste vynaložia úsilie, aby sa nezahanbili.

DOLINA: Trivunović, Mrđa, Brkić, Labović, Mačužić, Čišić, Subašić, Radosavljević, Lončarski, Baić, Kiš. Náhradníci: Pustinjaković, Ugrenović, Slivka, Bančov, Paul, Kolárik, Durgala, Matuľa, Mastilo, Stekić, Zupković.

SLÁVIA: Krstić, Sachter, P. Čižik, Čerňoš, Radenković, Ivanišević, Matić, Smailagić, Vladul, Stojanović, Gigović. Náhradníci: Popović, Vojnović, V. Dudáš, S. Dudáš, Šćepanović, Anđelović, Jovanov, Ćirić, Válovec.

Foto: P. Rohárik Podľa slov predsedu klubu Vladimíra Maliara výsledky v tejto fáze príprav sú v druhom pláne.

Omnoho dôležitejšia je konsolidácia a súhra mužstva, ktoré ešte stále nie je kompletné, lebo sú viacerí hráči na dovolenkách. Teší však skutočnosť, že po debakli v Prvej juhobanátskej lige hráči zostali pokope. Klub opustil iba Branislav Đapa, ale sa medzičasom vrátili zranení Radulović, Milorad Mršić, Đukić a Stojkovski. Z plandištskej Slogy sa vrátil spoľahlivý zadák Ivan Maliar a ďalšími posilami sú aj bratia Mario a Dario Guranovci zo susedného Konaku. Zaktivizoval sa aj Janko Hrudka a tréner bude môcť počítať aj s mladými hráčmi: Atilom Liptákom a Ilijom Mršićom, ktorí vyrástli vo futbalovej škole Hajdušice.

HAJDUŠICA: Melich, D. Guran, Z. Lipták, Stojkovski, Maliar, M. Mršić, Pomorišac, Anđelovski, Ružić, M. Guran, Hrudka. Hrali aj: Miksád, A. Lipták, I. Mršić, Đukić.

• ŠPORT •

PRÍPRAVNÝ ZÁPAS V KYSÁČI

Turnaj o pohár MS

Pod očakávanie

Tradičný turnaj o putovný pohár Miestneho spoločenstva Kysáč bude prebiehať na ihrisku Tatry 8. a 9. augusta 2015. V sobotu o 15.30 sa stretnú Omladinac Stepanovićevo – Jedinstvo Rumenka, o 17.30 budú hrať Tatra – Čenej. V nedeľu o 15.30 bude zápas o 3. miesto (porazené mužstvá), kým o 17.30 na programe je finále (víťazi zo soboty).

TATRA – SOFEKS 1 : 2 (0 : 1) Pavel Pálik

O

kolo 100 divákov iste nemôže byť spokojných s tým, čo videli na tomto priateľskom zápase.

Aj keď sa domáci futbalisti usilovali, bojovali o každú loptu, predsa to nebolo tak, ako sme očakávali. Hráči Tatry nemohli dlhšie zadržať loptu vo svojich nohách, založiť útok, vážnejšie ohroziť bránu mužstva z Futogu. No uvidíme však, ako to dopadne na turnaji počas tohto víkendu, keď mužstvo Tatry bude kompletné.

Hostia vo väčšej časti zápasu boli lepším mužstvom, hrali rýchlo a technicky na pozoruhodnej úrovni.

Sofeks sa v 23. min. po rohovom kope z ľavej strany ujal vedenia. Po zmene strán, v 50. min.

Savić dobre odcentroval Na zápase Tatra – Sofeks 1 : 2 nechýbali pekné z ľavej strany a nováčik momenty pred bránami Trninić hlavou vyrovnal.

V 72. min. hostia založili TATRA: Privizer, Srnka, Funtík, vić. Hrali aj: Munjaz, Kohút, Budík, rýchly protiútok, z ktorého vsietili Dragoljević, Ábelovský, Daneček, Martinko, Kulík, V. Vozár, Červený, víťazný gól.

Jambrich, Trninić, Klajić, Hric, Sa- Daniel Ožvát I., J. Vozár.

PRÍPRAVY PAZOVSKEJ JEDNOTY

Generálka bude vo Vrbare Matej Bzovský

S

taropazovskí futbalisti podľa všetkého pripravení privítajú nové majstrovstvá v Novosadsko-sriemskej lige, ktoré odštartujú 15. a 16. augusta 2015. Rozhodli to na schôdzi Konferencie predstaviteľov NSL, ktorú nečakane usporiadali v pazovskej Bielej budove, údajne v organizácii Oddelenia pre šport Obce St. Pazova. Na zhromaždenie však neprišiel nikto z organizátorov.

Predstaviteľov klubov pred zasadnutím pozdravil Goran Jović, ale nevieme, v mene koho!?

Predstaviteľov FZ Vojvodiny, medzi ktorými boli predseda Dragan Simović a generálny tajomník Uroš Milojković, uhostili vedúci FK Sremac z Vojky a jeho predseda Dušan Uzelac. Na posedení v hoteli Vojvodina nebol nikto z organizátorov, ale ani z Jednoty. Čudné, viac nevážne, lebo sú staropazovskí futbaloví entuziasti a ich nový predseda Mićo Stojaković podcenení, lepšie povedané urazení.

Pre Staropazovčanov, ktorí na túto hanbu už zabudli, najdôležitejšie je, aby mužstvo v dobrej nálade privítalo majstrovstvá. Na tréningoch • ŠPORT •

a zápasoch je dosť nováčikov, ešte stále pribúdajú noví hráči.

Stretnutie Mladosti a Jednoty v rámci Slovenských národných slávností vzbudilo veľký záujem v radoch priaznivcov Jednoty.

Po dlhšom časovom odstupe sa stretnú starí rivali a mnohí očakávajú aj ich majstrovské zápasy. V predzápase si sily zmerajú aj veteráni Mladosti a Jednoty.

Prvý majstrovský zápas Jednota zohrá s novosadským Kabelom v nedeľu 16. augusta 2015, čo potešilo fanúšikov „modro-bielych“, lebo po pracovnej sobote a prípadnom návrate z Brehov (Slankamenské Vinohrady), budú si môcť oddýchnuť pri sledovaní futbalu z tribúny štadióna povedľa Remeselníckeho domu. Medzičasom Jednota zohrala zápas s Borcom v Šajkaši (2 : 3, góly dali Jelović a Marković), kým si v nedeľu zmerala sily so Sremcom z Jakova a vyhrala 2 : 1 (2 : 0). Góly dali Lukić a Marković.

JEDNOTA: Travica, Milosavljević, Jelović, Stegnjajić, Ninić, Denić, Andreata, Filipović, Krunić, Milaković, Marković, Igrač, Maksimović, Lukić, Krivokuća, Milanović, Uzelac, Krstić, N. Bojić, Dukić.

IN MEMORIAM

Momir ERDELJAN-Moša 10. 7. 1956 – 2. 8. 2015

V

eľký smútok doľahol na duše futbalových veteránov lalitského FK Panónia. Najprv sa v sobotu 1. augusta 2015 na slovenskom evanjelickom cintoríne rozlúčili s Jánom Cechmajstrom (1942 – 2015), svojím technickým riaditeľom, ktorý umrel v Rakúsku.

Minulú nedeľu lalitskí veteráni hrali priateľský zápas so starými rivalmi v Ruskom Kerestúre.

V druhom polčase na trávnik vybehol aj Momir Erdeljan-Moša.

O niekoľko minút mu prišlo zle, spoluhráči rýchlo zareagovali, ale pred šatňou FK Rusín znova zákerný úder.

Viac pre záchranu Mošovho života nemohli nič urobiť ani lekári!

Momir Erdeljan začal hrať futbal v doraste Panónie roku 1970 pod taktovkou trénera Gavru Tatomirova. Vďaka mimoriadnemu talentu tričko prvého mužstva Laliťanov si obliekol už ako šestnásťročný. Keď mal 20 rokov, vyskúšal sa v radoch subotického Spartaku. Nemal však trpezlivosti, nemohol ani bez rodiska a svojej Panónie, nuž sa vrátil domov.

Moša bol vynikajúci stredopoliar, vyznačoval sa dobrou technikou, presnými prihrávkami, ale nedbal

mnoho na taktiku, šablóny trénerov, chcel voľnosť v hre, a preto možno nedosiahol viac ako futbalista. Hoci najradšej prihrával spoluhráčom, aj sám vedel streliť, ba až niekoľko gólov na zápase. Pamätná je jeho päťka v sieti somborského ŽAK-a, keď hral v drese OFK Odžaci.

Futbal bol veľká športová láska Mošu Erdeljana, a preto sa po skončení aktívnej kariéry zapojil medzi veteránov. Nemohol sa uspokojiť s tým, že prestali súťažiť seniori jeho Panónie, chýbali mu zápasy v Laliti, chcel pomôcť... Futbalové prázdno minulej jari si nahrádzal návštevou zápasov Rusína na ihrisku, kde prvé kroky v kopačkách urobil jeho syn Dušan a kde 2. augusta celkom nečakane vlastným životom doplatil vášnivej láske k futbalu.

Telesné pozostatky Momira Erdeljana-Mošu, s prímenom Paolo Rossi, ktoré mu tak pekne lahodilo, pochovali 3. augusta na pravoslávnom cintoríne v Laliti. Moša zostane v spomienkach spoluhráčov, ale najviac bude chýbať svojej rodine, manželke Jaruške, dcére Nevene a synovi Dušanovi, ktorý sa o tri týždne stáva stredoškolákom.

J. P.

32 /4659/ 8. 8. 2015

47

Šport V ERDEVÍKU USPORIADALI 33. FUTBALOVÝ MEMORIÁL

náskok. Domáci pokračovali s útokmi, takže sa hostia celkom zmýlili… V ďalšom priebehu zápasu Sloga vsietila ešte päť gólov ako z futbalových učebníc.

Konečný výsledok príležitosť sledozápasu Sloga – LSK vať ešte krajší je 6 : 1. futbal, lebo sa Najlepším hráčom hralo o konečturnaja je Čobanoné umiestnenie vić, najlepším strelna turnaji. O 3. com Simeunović a miesto bojovali brankárom Savić, tímy Hajduk a všetci traja z radov Podrinje. Záhostiteľskej Slogy. pas sa skončil Turnaj podporil nerozhodne 1 Đorđe Tošić, futbaNajlepší strelec: Milenko : 1 a po kopaní Simeunović (Sloga Erdevík) lová legenda z Erdepenált zvíťazilo víka, ktorý teraz žije mužstvo z Mana ďalekom Islande. čvanskej Mitrovice 6 : 5.

SLOGA: Savić, Tešić, Zec, VuFinálový zápas Sloga – LSK ković, Vlaisavljević, Čobanoospravedlnil očakávania, zvlášť vić, Bojanić, Cvijić, Kovačević, domácich fanúšikov. Sloga už Krainović, Simeunović. Strievo 8. min. prostredníctvom Bo- dali: Babić, Mamić, Považan, janića, ktorý trafil zboku, získala Arežina.

Sloga presvedčivo zvíťazila Károly Vig

V

Erdevíku minulý víkend usporiadali 33. futbalový memoriál. Organizátor, domáci FK Sloga, pekne uvítal a pohostil účastníkov, športových pracovníkov a rozhodcov. Na dvojdňovom turnaji sa zúčastnili LSK Laćarak, Podrinje Mačvanska Mitrovica, Hajduk Divoš a

domáca Sloga.

V sobotu 1. augusta 2015 LSK v peknom a zaujímavom zápase prekonal Podrinje 2 : 1. Všetci netrpezlivo očakávali, aby na trávnik vybehli hráči domácej Slogy, ktorí si zmerali sily s Hajdukom z Divoša. Omladenému mužstvu domácich nebolo ťažko prekonať Divošanov 4 : 2.

Diváci v nedeľu 2. augusta mali

TURNAJ KLUBU MLADÝCH KASPER V HAJDUŠICI

F. Fali všetkých prekvapili Vladimír Hudec

K

Fali 3 : 0, nastrieľalo až 13 gólov...

Vo finále však mladým Hajdušičanom ubudli sily, ale aj šťastie.

Na všetkých zápasoch na turnaji autoritatívne pískali známi rozhodcovia Marjan Sarka a Nikola Ćirović z Vršca, čo prispelo k regulárnosti súťaže. Povedzme ešte i to, že podnikaví mladí Hajdušičania organizáciu turnaja využili, aby na ihrisku ZŠ Jovana Jovanovića Zmaja, kde turnaj prebiehal, za pomoci sponzorov opravili reflektory. Tak vlastne umožnili, aby sa tam aj po turnaji mohlo športovať vo večerných hodinách. Okrem toho dôkladne opravili a ofarbili brány, ktoré boli v zlom stave.

lub mladých Kasper v Hajdušici aj tohto roku z príležitosti slavy hajdušického pravoslávneho kostola v dňoch 25. a 26. júla 2015 zorganizoval druhý v poradí turnaj v malom futbale. Na turnaj sa prihlásilo desať mužstiev, z toho päť z Hajdušice a ďalších päť z okolitých dedín a Vršca. Po vyraďovacích zápasoch v skupinách, do finále sa dostali celky F. Fali Plandište a BFF Hajdušica. Lepší boli hostia z Plandišta, keďže svojho domáceho súpera zaslúžene porazili 2 : 1.

Svojráznou kuriozitou je, že sa víťaz turnaja do štvrťfinále dostal ako štvrtý v skupine, potom oba zápasy na ceste do finále hral nerozhodne 0 : 0 a postúpil vďaka lepšiemu penaltovému rozstrelu. Na druhej strane mužstvo BFF dominovalo na turnaji, vyhralo štyri zápasy, okrem iných Mužstvo F. Fali Plandište zaslúžene zvíťazilo v skupine aj F. na turnaji v Hajdušici

48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

NA MAJSTROVSTVÁCH SRBSKA V KOŠUTNJAKU

Jednota znovu najúspešnejšia Stanislav Stupavský

C

získať šampiónsky titul v tejto kategórii. Najväčšie a najpríjemnejšie prekvapenie celku Jednoty priniesol mladší senior Stefan Radivojević, ktorý obsadil tretie miesto. Vo svojich kategóriách

yklisti šídskej Jednoty boli najúspešnejší na Majstrovstvách Srbska v horskej cyklistike, ktoré zorganizovali 18. júla 2015 na dráhe v belehradskom Košutnjaku. Absolútny šampión Predrag Tomić na teplote 40 °C sa najviac pričinil o tento veľk ý úspech Jednoty. Vďaka tretiemu miestu Nikolu Đokića a piatej priečke Milana Borojevića, Jednota získala aj prvenstvo v kon- Šampiónske mužstvo CK Jednota na tróne v Košutnjaku kurencii mužstiev.

Pretekárka Mária Tanciková bola mladší kadeti Ognjen Đurašinović druhá, Emilija Đačaninová tretia a Nenad Topalov v konkurencii a Jovana Radovanovićová štvrtá, mužstiev boli tretí. Dorastenec čo umožnilo mladému ženskému Nemanja Đokić skončil na štvrtom dorasteneckému celku Jednoty mieste.

• ŠPORT •

NA MATIČNOM TURNAJI MENEJ HRÁČOV, ALE KONKURENCIA SILNEJŠIA

Šachisti – prvé lastovičky Slávností 2015 Juraj Pucovský

B

rány športovej haly Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci boli dokorán otvorené týždeň skôr ako obvykle, už v sobotu 1. augusta 2015. Urobili to preto, aby do svojho hniezda zlietli šachisti – prvé lastovičky športovej časti programu tohtoročných Slovenských národných slávností.

Rozhodca Bogoljub Danković sparoval hráčov a dbal o regulárnosť súťaže

Milovníci starobylej hry s bielymi a čiernymi figúrkami na 64 čierno-bielych políčkach znova takmer naplno obsadili šachové stoly na tradičnom Otvorenom turnaji v rapid šachu Slovenské národné slávnosti 2015. Umožnil im to hlavný organizátor, petrovský Šachový klub Mladosť za podpory Matice slovenskej v Srbsku, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Obce Báčsky Petrovec, patričného sekretariátu AP Vojvodiny a početných sponzorov.

Najmladší šachista Petrovčan Jakob Franka dostal tablet • ŠPORT •

Tentoraz vystala účasť Po množstve matov, parekordného počtu šachistov, radosti z víťazstva, nie tov, ktorých v uplynulých najlepšej nálady po prehre rokoch vedelo byť aj do 150. a takmer osemhodinového Pred týždňom biele a čierne hrania šachu, zvíťazil veľkamene na šachovniciach majster Danilo Milanović premiestňovalo „iba“ 102 z Belehradu (7,5 bodu), hráčov, medzi nimi aj štydruhý bol medzinárodný ri hráčky. Keď ide o kvalitu majster Miloš Stanković šachistov, chceme kvitovať, z Belehradu (7 bodov), že to bol dosiaľ najsilnejší na treťom mieste zakotvil turnaj. O tom najlepšie veľmajster Dušan Popović hovorí účasť deviatich veľzo Somboru (7 bodov)... majstrov, rovnaký počet Adilkhan Kozhabekov, šachista z Kazachstanu, Najlepší traja hráči dostali medzinárodných majstrov, s úsmevom prihlasuje výhru u zapisovateľky poháre, medaily, pričom dvanástich FIDE majstrov Márie Hricovej organizátori pre prvých a viac ako sedemdesiat desiatich šachistov zabezhráčov rôznych výkonnostných každý hráč, ktorý si sadá k šachov- pečili aj peňažné odmeny v sume tried, ktorým je šachová hra pre- nici, v hlave má iba jeden cieľ – vy- 1 500 až 15 000 dinárov. hrať nad súperom, zvlášť v rapid dovšetkým veľká záľuba.

Traja najlepší šachisti vo veku nad Riaditeľ turnaja Pavel Marčok, šachu, a to v najkratšom možnom 65 rokov sú: FIDE majster Vladimir zároveň i predseda ŠK Mladosť čase. O regulárnosti partií, ktoré Kostić, Zlatko Párnický (po 6 bodov) a hráč na turnaji, sa pochválil, sa hrali švajčiarskym systémom, 9 a FIDE majster Milan Ilijić (5,5 bodu). že okrem šachistov z takmer kôl v trvaní 15 minút na hráča, dbal Tri najlepšie šachistky sú: veľmajvšetkých našich slovenských de- dlhoročný rozhodca na slávnosťo- sterka Anđelija Stojanovićová (5,5 bodu), medzinárodná majsterka Ljiljana Drljevićová (5 bodov) a Milica Milivojevićová (4,5 bodu). Najviac úspechu medzi hráčmi do 15 rokov mali Matilda Navrátilová (3 body), Jakob Franka a Miloš Pisarić, obaja získali po 2,5 bodu.

Odmenili aj prvých troch hráčov s ratingom 1 800 – 2 000 bodov: Gavru Kolarića, Milenka Mandića a Bobana Milojevića, ktorí získali po 5 bodov a trojicu s ratingom do 1 800 bodov: Pavla Pecníka (5 bodov), Petra Radosavljeva a Ivana Garašanina (4,5 bodu).

Vecné odmeny a najlepší aj pohár Selenču tentoraz reprezentovali Pavel Pecník st., Ján Sľúka a Ján Krížov (zľava) dostali traja šachisti z Báčskopetrovskej obce: Kuldín, ale i Belehradu, Nového pínčan Petar Radosavljev, Sadu, Nišu, Somboru, ČelaPetrovčan Samuel Častven reva..., prišli aj viacerí hráči a Hložančan Juraj Červenák zo susedného Chorvátska, (všetci po 4,5 bodu). Traja Bosny a Hercegoviny, Tanajlepší hráči z Petrovca lianska, ale i ďalekých krajín, si tiež odniesli odmeny.

Fínska a Kazachstanu.

Sú to Pavel Marčok (4,5 V športovej hale v Petrovci bodu), Pavel Topoľský (3,5 vládlo príjemné športové bodu) a Michal Medveď (2,5 ovzdušie, lebo nebolo tak bodu). Najlepší mládežník, teplo ako počas minulých možno povedať ešte pioročníkov. Šachisti sa mohli nier, Jakob Franka (8 rokov) naplno venovať iba rozmýš- Nežnejší pohľad na partie mužov z Báčskeho Petrovca získal ľaniu, hre a šachovým ťahom, krásnu odmenu – tablet. ktoré sú základom pre úspech v vých turnajoch Bogoljub Danković, Prví štyridsiati na turnaji dostali jednotlivej partii. Či hráč vyhrá, medzinárodný šachový rozhodca metly a všetci hráči aj vstupenky remizuje, alebo prehrá! A, pravdaže, z Nového Sadu. do petrovského akvaparku.

32 /4659/ 8. 8. 2015

49

Šport MLADOSŤ TRIUMFOVALA NA OSLAVÁCH FK KULPÍN

Najväčší pohár za kanál – do Petrovca Juraj Pucovský

O

slavy 85 rokov pôsobenia Futbalového klubu Kulpín prebiehali v dňoch 1. a 2. augusta 2015 na ihrisku povedľa kanála Dunaj-Tisa-Dunaj. Kulpínčania zorganizovali turnaj, na ktorom sa zúčastnili petrovská Mladosť, Bačka Despotovo, báčska Tvrđava a, pravdaže, domáci oslávenec.

MLADOSŤ – TVRĐAVA 2 : 1 (1 : 0) V prvom sobotňajšom zápase v horúcom počasí sa stretli dve mužstvá z Oblastnej ligy ÚFZ Nový Sad, petrovská Mladosť a báčska Tvrđava. Bol to kvalitný zápas, v ktorom zvíťazili Petrovčania. Zverenci trénera Jovanovića sa ujali vedenia vlastným gólom Báčanov. Pavlis zacentroval, jeden

Tento skúsený hráč najprv prihral Zečevićovi v 12. min., ktorému nebolo ťažko prekonať Ćorovića.

O sedem min. neskoršie kanonier z Maglića trafil pravý horný roh brány Bačky – 2 : 0. Nebezpečná strela vedľa ľavej žrde brány Vezmara a cvendžanie tej istej žrde o niekoľko minút neskoršie dali domácim na vedomie, že sa súper tak ľahko nevzdá. Gól Kresoju tri min. pred odchodom na prestávku to aj potvrdil.

V pokračovaní veľmi rýchlo domáci tréner Benka vystriedal viacerých hráčov, a to akoby sa vypomstilo mužstvu Kulpína.

Hostia z Despotova čoraz častejšie a smelšie útočili. Taký postoj im čoskoro priniesol sladké ovocie. Živković vyrovnal, a potom aj Gojkov prekonal náhradníka Ďugu.

Tak sa z náskoku domácich 2 : 0

Po strele Hašku z penalty lopta sa odrazila od pravej žrde...

hráč Tvrđavy chcel vyraziť loptu, ale to urobil tak nešikovne, že trafil sieť svojho brankára Vučkovića.

Po prestávke Báčania vyrovnali podobne, keď hráč Tvrđavy strelil na bránu, lopta trafila obrancu Mladosti a skončila v sieti. Do konca zápasu víťazný gól pre Petrovčanov vsietil Vlaisavljević.

KULPÍN – BAČKA 2 : 3 (2 : 1) Očakávalo sa, že si oslávenci ľahko poradia s mužstvom z Despotova, ktoré hrá o ligu nižšie. Udalosti na trávniku to aj zahlásili, lebo zverenci nového trénera Kulpína Samuela Benku už v prvej dvadsaťminútovke získali dvojgólový náskok. O to sa najviac pričinil Santrač, ktorý sa z Maglića vrátil do radov Kulpína.

50

www.hl.rs

zrodilo 2 : 3 v prospech Bačky, ktorej hráči pred zápasom ani len hádam nesnívali, že sa prebojujú do nedeľného finále.

Kanonier Mladosti Mijin (vo výskoku v modrom drese) bol veľkým nebezpečenstvom pre brankárov Bačky

MUŽSTVÁ SUSEDOVCOV MLADOSŤ: Fejdi, Fábry, D. Babiak, Jakuš, Pavlis, Kajtez, A. Babiak, Severíni, Mijin, Milenković, Vlaisavljević. Striedali: Leňa, Ilić, Milićević, Rupar, Širka.

KULPÍN: Vezmar, Ignjatović, Krivák, Todorović, Kolarski, Rodić, Lutkić, Haška, Chalupka, Zečević, Pereza. Striedali: Ďuga, Lakić, Santrač, Kozarov.

KULPÍN – TVRĐAVA 3 : 0 (1 : 0) Neúspech v súboji s Bačkou akoby rozhneval Kulpínčanov, ktorí v prvom nedeľnom zápase o 3. miesto za sparného počasia priam „zbúrali“ Tvrđavu. Dobrá strela Chalupku nad bránu už v 18. min. zahlásila, že domáci boli odhodlaní pred asi 200 divákmi opraviť dojem zo soboty.

Sieť Báčanov sa prvýkrát vlnila v 33. min., potom ako Haška z penalty trafil pravú žrď, vzápätí Chalupka opečiatkoval brvno, aby v treťom pokuse najvynaliezavejší bol Ignjatović a lopta skončila za bránkovou čiarou.

Jeden z pohárov odovzdal aj nový predseda FK Kulpín Spasoje Prodanov (prvý zľava)

Informačno-politický týždenník

Na 2 : 0 zvýšil Chalupka už v 47. min., keď vybehol sám pred brankára Németha a ľahko ho matoval.

Skóre zápasu po rohovom kope, ktorý zahral práve Chalupka, uzavrel Rodić v 69. min.

MLADOSŤ – BAČKA 2 : 0 (1 : 0) Finálový zápas sa očakávane stal korisťou vskutku najpripravenejšieho tímu na turnaji, petrovskej Mladosti. Strelcom prvého, zároveň najkrajšieho gólu na turnaji bol Mijin v 23. min., keď z polovoleja ľavačkou spoza šestnástky zmietol pavučinu z pravej šibenice brány mladého brankára Mirkovića. Zaslúžený triumf nad Despotovčanmi a zároveň na turnaji Petrovčanom zaistil Rupar v 75. min., keď strelou z osemnástich metrov prekonal náhradníka v bráne Bačky Ćorovića – 2 : 0.

Mnohí v hľadisku banovali, že sa nehralo susedské derby Kulpín – Mladosť, ktoré by iste prilákalo omnoho viac divákov. Tomu na vine je práve mužstvo oslávenca, ktoré v súboji s Bačkou nečakane premrhalo veľký náskok – 2 : 0... FK Kulpín doprajme, aby pri ďalšom jubileu dosiahol lepší výsledok a získal najväčší pohár.

• ŠPORT •

OSLAVY 85 ROKOV FK KULPÍN

Odpadlo susedské derby!

Mužstvo Kulpína v jubilejnom roku s novým trénerom Samuelom Benkom (stojí prvý zľava)

J. Pucovský

M

inulý víkend sa v Kulpíne niesol v znamení futbalu. Na ihrisku vedľa kanála Dunaj-Tisa-Dunaj rovnomenný domáci klub oslávil 85 rokov pôsobenia. Najpopulárnejší šport v Kulpíne zaštepili chlapci, ktorí mali styk s Petrovcom, kde sa futbal už hrával.

V roku 1930 založili prvý klub KŠK, ktorý neskoršie premenovali na Sokol, potom Junak, po oslobodení Jadran a od roku 1958 kolektív nesie meno dediny, v ktorej pôsobí – FK Kulpín.

Kulpínčania k oslavám zorganizovali turnaj, na ktorom sa zúčastnili petrovská Mladosť, Bačka z Despotova, báčska Tvrđava a hostiteľ FK Kulpín.

V prvom zápase na turnaji 1. augusta 2015 Mladosť preDruhý gól pre Kulpín s Bačkou 2 : 3 konala Tvrđavu 2 : 1 (1 : 0). Potom sa stretli futbalisti Kulpína (2 : 1) vsietil Santrač... s Bačkou a výsledok bol 2 : 3 (2 : 1). Výsledkový zvrat rozčaroval mnohých milovníkov futbalu v susedných dedinách, lebo bolo jasné, že z očakávaného finále Kulpín – Po strele Mijina, Po treťom góle Kulpína, ktorý Mladosť nebude nič! ktorá zmietla vsietil Rodić na zápase s V nedeľu 2. augusta pavučinu – 1 : 0, Tvrđavou 3 : 0 (1 : 0) 2015 o tretie miesto hrali brankár Bačky Kulpín a Tvrđava. Domáci Mirković zostal úspešne zložili opravnú meravo stáť! skúšku a vďaka triumfu 3 : 0 (1 : 0) obsadili tretie miesto. Vo finále Mladosť očakávane porazila Bačku 2 : 0 (1 : 0) a zaslúžene si domov odniesla najväčší pohár.

... radosť strelca (číslo 3) so spoluhráčom

Strelu Rupara vo finále nemohol zastaviť náhradný brankár Bačky Ćorović – 2 : 0

Kapitáni štyroch mužstiev s pohármi

Najlepší na turnaji v Kulpíne: mužstvo petrovskej Mladosti

Nová pionierska škola s trénermi Jaroslavom Báďonským a Samuelom Kolárom (1978/1979)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Stolnotenisový klub Mladosť Petrovec Predseda Mladosti Ján Lačok (vpravo) preberá Plaketu Dr. Janka Bulíka od Pavla Baláža (SNS 2005)

Úspešné hráčky: zľava Andrea Čániová, Zuzana Záborská, Vesna Čiliaková (SNS 2008)

Zlatý trojlístok hráčok pri odchode do Zadru: zľava Katarína Čániová, Katarína Sirácka, Milina Mikušová a tréner Čedomir Dangubić

K dejinám stolného tenisu v Petrovci určite pripisujeme meno Pavla Vargu, priekopníka tohto športu, ktorý ešte pred druhou svetovou vojnou v tomto prostredí propagoval hru s raketou a celuloidovou loptičkou na stole. Tak ako futbal, potom volejbal, v krátkom čase i ľadový hokej, aj stolný tenis začali hrávať poprední, športove všestranní mládežníci, študenti, stredoškoláci: Ján Labát, Vladimír Fekete, bratia Šusterovci, Samuel a Miroslav Boldockovci...

Rok 1968 sa považuje medzníkom vo vzniku STK Mladosť. Veľké zásluhy na tom mali Radomir Domanović, Božidar Vujović, Danilo Filipović, Josip Hiel, Ondrej Turan... Do Petrovca vtedy prišiel ambiciózny Čedomir Dangubić, ktorý nezaháľal a za pomoci odborného učiteľa Štefana Kaňu vedel prilákať do Vrbary húfy školákov, vštepiť im lásku k stolnému tenisu. Pracovalo sa naplno. Prvé úspechy prišli začiatkom sedemdesiatych rokov. Predovšetkým ženský celok dosahoval pekné úspechy. Boli to vtedy Katarína Sirácka, Milina Mikušová a Katarína Čániová. Keď odišiel tréner Dangubić, akoby nastalo stolnotenisové vákuum. Práce s mladými sa chytil Zoroslav Spevák, po jeho odchode na štúdiá najviac zotrvali Samuel Kolár a nenahraditeľný bard petrovského stolného tenisu Jaroslav Báďonský.

Prichádzali nové generácie chlapcov a dievčat. Začiatkom osemdesiatych rokov STK Mladosť mal úspešnú generáciu stolných tenistiek; boli to Katarína Megová, Jaroslava Melichová, Miroslava Šusterová, Anna Makanová a Vesna Čiliaková. Predtým v klube bola aj Anna Sýkorová, ktorá odišla do Austrálie, kde sa stala i juniorskou majsterkou tohto štátu. Najväčší úspech v ženskej konkurencii STK Mladosť dosiahol v sezóne 1987/1988, keď sa prebojoval do Druhej stolnotenisovej ligy. Vtedy hrali: Andrea Čániová, Zuzana Záborská, z Vrbasu sa vrátila Vesna Čiliaková, taktiež hrali i dve Tatiany, Topoľská a Ferková, ako i Nataša Červenská.

Za najväčšie úspechy mužov možno považovať majstrovské ročníky 1999/2000 a 2004/2005, keď hrali v Prvej stolnotenisovej lige. Mužstvo tvorili Ján Lačok, Michal Šramka, Miroslav S legendou: Pavel Bažík Lomen, Vlastimír Záborský, Pavel Bažík a Pavel Turan, z ktorých väčšina hrá dodnes. a Dragutin Šurbek (zľava) Toho času STK Mladosť má len mužský tím, ktorý súťaží v Prvej vojvodinskej lige. Hráči úspešne nastupujú na rôznych turnajoch: v Šabci, Bečeji, Kragujevci, Sombore, Sarajeve, Skopje...

Samuel Medveď Snímky: z archívu STK Mladosť

Mužstvo Mladosti z polovice sedemdesiatych rokov

STK Mladosť na Deň Petrovca (2007)

Dueto priekopníkov práce STK Mladosť: zľava Štefan Kaňa a Čedomir Dangubić (1968)

Najúspešnejšia generácia stolných tenistiek STK Mladosť: Katarína Megová, Jaroslava Melichová, Miroslava Šusterová, Anna Makanová, Vesna Čiliaková (zľava)

Prvá zostava Petrovčanov dodnes: zľava Ján Lačok, Michal Šramka, Miroslav Lomen, Vlastimír Záborský, Pavel Bažík a Pavel Turan (2007/2008)

Predseda Ján Lačok (zľava) a alfa a omega STK Mladosť Jaroslav Báďonský (1999)