Hlas ľudu 26/2022

Page 1

Ján Triaška
ISSN0018-2869
Báčsky Petrovec Laureáti polstoročného FF Tancuj, tancuj... v Hložanoch

V utorok 14. júna sa uskutočnila záverečná konferencia projektu Zlepšenie kvality zdravotných služieb pre cezhraničné spoločnosti, ktorý Kovačická obec realizovala v spolupráci s rumunskou Obcou Berlište. Prostredníctvom tohto projektu dom zdravia v Kovačici dostal špičkové zdravotnícke zariadenia pre Oddelenie pediatrie, gynekológie a laboratórium.

O. Glóziková-Jonášová Foto: Obec Kovačica

Jedinečné medzinárodné podujatie Festival vážnej hudby Jarné nôty po 26-krát odznel v Petrovci. Slávnostná sieň Gymnázia Jána Kollára bola vyplnená do posledného miesta. Obecenstvo nešetrilo dlane a oduševnene potleskom odmenilo každého z početných účinkujúcich mladých hudobných talentov tak z domova, ako i zo zahraničia. Mládež muzicírovala na rôznych hudobných inštrumentoch. Po skončení prednesov bola predstavená kniha o uplynulých 25 ročníkoch festivalu Jarné nôty a vydal ju organizátor tohto hudobného podujatia MOMS Petrovec za pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento ročník Jarných nôt bol čo do počtu účastníkov najbohatší, bolo ich až 20 a prítomných naplnili krásnom a hudobne obohatili. K. Gažová

Hmotné kultúrne dedičstvo Slovákov v Bajši od nedele 19. júna je vystavené v obnovenom Slovenskom etnodome. V nedeľu sa tu konala diskusia venovaná slovenským etnodomom vo Vojvodine v kontexte zviditeľnenia a rozvoja, ďalej bol slávnostne otvorený slovenský etnodom, ktorého rekonštrukciu finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a do tretice si návštevníci mali možnosť pozrieť aj kultúrno-umelecký program.

Emeritný člen Učenej spoločnosti Slovenska, popredný slovenský vedec, mikrobiológ a biotechnológ Ing. Vladimír Farkaš, DrSc. (1941), sa narodil v rodine dolnozemských Slovákov v Binguli vo Vojvodine a v rámci akcie Mať volá sa s rodičmi presťahoval na Slovensko, kde aj dodnes žije. Prednedávnom vyšla kniha jeho spomienok pomenovaná typicky po našsky Ja som ňi sťato. S autorovým súhlasom na niekoľko pokračovaní v pravidelnej mesačnej prílohe Mozaika uverejníme časť jeho spomienok, predovšetkým týkajúcich sa tunajších reálií.

 Z obsahu 25. 6. 2022 | 26 /5017/ Uzávierka čísla: 22. 6. 2022

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA

SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA

NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ

USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU

V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA

1944 V BÁČSKOM PETROVCI

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA

V NOVOM SADE

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY

SO STRIEBORNÝM VENCOM

Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová

Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová

Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová

Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Gra cká redaktorka: Irena Lomenová

Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs

E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Editoriál

Prvé letné číslo na obzore

V dňoch

uplynulého víkendu a najmä v sobotu si milovníci folklóru, slovenskej ľudovej hudby a spevu, pôvodných či štylizovaných krojov, ale aj tradičných gastronomických pochúťok prišli na svoje. Po dvojročnej prestávke pre dobre známu pandemickú situáciu v Hložanoch sme do dejín zapísali jubilejný 50. ročník Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...

Po dvoch rokoch sa do tejto slovenskej dedinky hrnuli ochotníci zo všetkých troch strán Vojvodiny, Banátu, Báčky a Sriemu. Nejeden si spomenul, aké je to chystať si kroje, zvlášť ženy, ktoré si slovenský ľudový odev na vystúpenie musia náležite pripraviť, oprať, vyškrobiť, vyžehliť, aby v deň najväčšieho folklórneho festivalu boli vyobliekané tak ako voľakedy chodievali odetí naši predkovia. Lebo aj toto sa na festivale, okrem spevu, hudby a tanca, hodnotí. Ľudový odev. Čím pôvodnejší, čím starší – tým lepší. A v Hložanoch ich v túto sobotu bolo neúrekom.

Aj len hosťujúci súbor z Banskej Bystrice predviedol choreogra u Obrazy z Dolnej zeme v pôvodných jánošíckych krojoch. Skutočné hody pre oči, dušu a myseľ.

O deň neskoršie po najväčšom vojvodinskom folklórnom festivale sa k slovenským koreňom hlásili a slovenskosť oslavovali aj Slováci v Bajši, a to otvorením slovenského etnodomu v tomto multietnickom prostredí. Teší skutočnosť, že sa hŕstka Slovákov v tejto dedinke drží pokope a snaží sa zachovať si slovenské tradície a národnosť. Veď o tom to aj je, uctievať si cudzie a svoje velebiť.

V najnovšom čísle sa dočítate aj o pozoruhodnom výročí Oltárneho krúžku žien v Silbaši, ale aj o poslednej nedeli slávnostnej časti cirkevného roka – Trojice Svätej v Kysáči. V prvom letnom čísle sa ďalej dočítate aj o aktivitách Slovákov v susednom Chorvátsku, ktorí oslávili 30. výročie pôsobenia Zväzu Slovákov. Prinášame aj riporty z maturitných či literárnych večierkov, ale aj výstav a koncertov. Nuž, tancovali sme, hrali a spievali, a teraz čo? Najnovšie informácie zo zasadnutia najvyššej strešnej organizácie Slovákov v Srbsku – NRSNM ozrejmujú, že sa v októbri t. r. uskutoční sčítanie obyvateľstva, ako aj to, že budú voľby do národnostných rád odročené. Veríme, že vám aj toto číslo Hlasu ľudu, ale aj všetky nasledujúce spríjemnia horúce letné dni.

Tlač: VP Službeni glasnik Belehrad celomenšinový Folklórny festival Tancuj, tancuj... Po jubilejný päťdesiatykrát bol v Hložanoch v sobotu 18. júna, kde zoskupil všetkých našich aktívnych rozospievaných a roztancovaných ochotníkov z celej Vojvodiny. Laureátom 50. Folklórneho festivalu sa stal a Cenu a sošku NRSNM získal domáci KOS Jednota Hložany. O rok na Folklórne slávnosti pod Poľanou do Detvy pocestujú druhí Pivničania. Na fotogra i sú tohtoroční laureáti.

326 /5017/ 25. 6. 2022• •
TÝŽDEŇ 8 Voľby do národnostných rád budú odročené ĽUDIA A UDALOSTI 14 Myšlienka prepojenia kávy a umenia MOZAIKA 28 My sme boli prví škôlkari KULTÚRA 34 Jarné nôty sa rozliehali Petrovcom ŠPORT 48 – 49 Nekaždodenný futbalový zážitok Na titulnej strane: Prinavrátil sa nám náš
V tomto čísle

Týždeň

Pripravil: Miroslav Pap

Koniec

školského roka pre končiacich ôsmakov a stredoškolákov predstavuje stresové obdobie, ktoré vrcholí záverečnými skúškami. Aj to obdobie tohto roku bude ešte ťažšie, nakoľko sa záverečné skúšky budú realizovať iba vo vybraných školách, a to 27., 28. a 29. júna. Prvý podpredseda vlády a minister školstva, vedy a technického rozvoja Branko Ružić uviedol, že operačný plán záverečnej skúšky je pripravený. „Robíme všetko pre to, aby nastávajúce záverečné skúšky prebehli v najlepšom poriadku a deti boli v bezpečí, aby to nebol traumatický zážitok aj pre deti, aj pre rodičov. Sme v dennom kontakte s ministerstvom vnútra a máme podrobný plán činností pre prípad nahlásenia bomby v školách,“ povedal minister Ružić. Upozornil, že Republiková prijímacia komisia rozhodla o zmene postupu pri vykonávaní záverečného testu a z dôvodu bezpečnosti sa znižuje počet

škôl, na ktorých sa bude záverečná skúška realizovať. Počet škôl, v ktorých sa bude konať záverečná skúška, sa znížil až o 60 percent. Presnejšie namiesto 1 260 škôl sa záverečné skúšky budú konať iba v 522. Všetci žiaci a rodičia by mali byť informovaní o tom, kde sa bude skúšať. Testy budú vytlačené na stanovených miestach a v policajnom sprievode budú odvezené do jednotlivých, vybraných škôl. Aj počas skúšok bude v okolí každej školy rozmiestnená policajná hliadka, ktorá bude dbať o bezpečnosť žiakov a učiteľov. V každom prípade končiaci žiaci to nebudú mať ľahké, no iné im nezostáva, iba preukázať svoje vedomosti hoci aj mimo svojej školy.

*

Riaditeľ Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu Petar Petković sa v utorok 21. júna stretol v Bruseli s Miroslavom Lajčákom počas nového kola dialógu Belehradu a Prištiny. Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) oznámila, že hlavní vyjednávači Belehradu a Prištiny Petar Petko-

vić a Besnik Bislimi sa dohodli na pláne implementácie energetických dohôd, ktorý počíta s konkrétnymi povinnosťami pre obe strany. Osobitný predstaviteľ EÚ Miroslav Lajčák oznámil, že Delegácie Belehradu a Prištiny prijali plán implementácie dohody o energetike v rámci dialógu so sprostredkovaním EÚ. „Je to veľký krok vpred,“ uviedol Lajčák na Twitteri a zverejnil dokument, ktorý bol prijatý. „Dnešnou dohodou začne srbská spoločnosť Elektrosever, založená na Kosove, podľa kosovského práva, dodávať elektrinu spotrebiteľom v štyroch obciach s väčšinovým srbským obyvateľstvom na severe. To otvára cestu k ukončeniu netransparentných a neregulovaných praktík,“ uvádza ESVČ.

*

Americká organizácia Startup Genome zverejnila nové vydanie svojej pravidelnej výročnej správy (The Global Startup Ecosystem Report), v ktorej poukázala na mimoriadne výsledky srbského startupového ekosystému. Srbsko je podľa správy svetovým

lídrom v priťahovaní priamych zahraničných investícií podľa počtu obyvateľov, uvádza sa vo vyhlásení Kabinetu Ministerstva inovácií a technologického rozvoja. Podľa správy je jedným z kľúčových bodov tohto úspechu nová Stratégia rozvoja startupového ekosystému na roky 2021 až 2025, ktorej cieľom je urýchliť rozvoj startupových ekosystémov a podporiť inovácie. Konkrétne to znamená zlepšenie infraštruktúry a podporných programov, zlepšenie podnikateľského vzdelávania na všetkých úrovniach, ako aj všeobecný cieľ, ktorým je udržateľnosť 1 200 aktívnych startupov v Srbsku. V roku 2021 tunajšie startupy zarobili viac ako 135 miliónov dolárov na investíciách, čo je 600-percentný nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Zisk1,7 miliardy dolárov bol evidovaný aj v príjmoch z exportu technologického sektora,“ povedal minister inovácií a technologického rozvoja Nenad Popović.

Zdroj: RTV, Euronews

Jedna

z najväčších a najvýznamnejších udalostí tohto roku vo svete klasickej hudby Beethoven maratón sa uskutoční v rámci programového oblúku Pevnosť pokoja európskeho hlavného mesta kultúry. Belehradská a Dortmundská lharmónia, spolu so Slovenským filharmonickým chórom a štyrmi sólistami (Ana Maleša Kutni, Michaela Zelinger, Kim Jang Woo a Robert Bork),

pod dirigentskou palicou Gabriela Feltza, predvedú všetkých 9 Beethovenových symfónií v jednom dni – 26. júna v Mestskej koncertovej sieni a na Petrovaradínskej pevnosti.

Vchod na koncert na Petrovaradínskej pevnosti je voľný, kým sa lístky na koncerty v Mestskej koncert-

nej sieni budú predávať pre všetky 4 koncerty osobitne. Pri príležitosti 21. júna – Svetového dňa hudby lístky na prvé dva koncerty v Mestskej koncertnej sieni sa predávali s 50-percentnou zľavou.

Riaditeľ Nadácie Nový Sad –Európske hlavné mesto kultúry Nemanja Milenković vyhlásil, že tento koncert kladie nové štandardy, že je dôležité mať nové obecenstvo na každom koncerte, a verí, že sa tak stane aj na tomto.

Zdroj a foto: novisad2022.rs

Danuška Berediová-Banovićová
4 • TÝŽDEŇ •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
7 DNÍ Bezpečnosť záverečných skúšok EURÓPSKE HLAVNÉ MESTO KULTÚRY Beethoven maratón v Novom Sade

Prezident

Srbska Aleksandar Vučić sa v pondelok 20. júna zúčastnil na slávnostnom odovzdávaní pracovných zmlúv najúspešnejším absolventom všetkých lekárskych fakúlt a stredných zdravotníckych škôl v Srbsku. V príhovore uviedol, že zdravotníctvo je jedným zo štyroch pilierov štátu, preto je obzvlášť dôležité mať stále viac mladých ľudí, ktorí chcú zmeniť Srbsko a posilniť naše zdravotníctvo.

V rámci Programu zamestnávania pre najúspešnejších

spustilo v roku 2018, v pondelok 20. júna 100 najlepších absolventov štátnych lekárskych fakúlt z Prištiny, Nišu, Kragujevca, Nového Sadu a Belehradu získalo prácu v niektorom zo zdravotníckych zariadení našej krajiny, ako aj možnosť profesionálneho rozvoja prostredníctvom bezplatnej špecializácie a doktorandského štúdia. Okrem 100 najlepších mladých lekárov pracovné zmluvy získalo 250 najúspešnejších absolventov stredných škôl, budúcich sestier a technikov s priemerom 5,00.

priemer známok, ukázali ste, že ste iní, že ste seriózni, pracovití, usilovní, oddaní svojej práci. Prosím vás, pokračujte takto, lebo to, čo robíte, nie je vždy ľahké,“ povedal prezident Vučić a dodal, že len pred šiestimi rokmi Srbsko opustilo osemkrát viac lekárov, sestier a technikov ako pred rokom.

absolventov lekárskych fakúlt a stredných zdravotníckych škôl, ktorý Ministerstvo zdravotníctva

Prostredníctvom tohto programu od roku 2018 doteraz bolo zamestnaných 811 lekárov a 1 650 zdravotných sestier a technikov.

„Doteraz ste boli vo svojej generácii najlepší, mali ste najvyšší

„To hovorí, že sme urobili jednu dôležitú vec. Zregulovali sme verejné nancie, máme viac peňazí a nebyť tejto vojny, situácia by bola oveľa lepšia. Navyše do konca roka nebudú už žiadne nízke platy v zdravotníctve,“ vyhlásil prezident a uviedol, že ho teší najmä rast platov sestier a technikov, ale aj lekárov, pretože tým spôsobom väčšina z nich zostane pracovať v Srbsku.

„Je to pre vás istý druh uznania, za úsilie a prácu, ktorú si zaslúžite, ale aj dodatočná povinnosť byť vždy zodpovedný na každom mieste. Buďte takí a buďte oddaní svojej práci,“ povedal prezident Srbska. Upozornil, že zdravotníctvo je pre štát veľmi dôležité a bude mať čoraz väčší význam. Štát po dlhých rokoch výrazne investoval do nemocníc a iných zdravotníckych zariadení.

„Preto je dôležité mať stále viac mladých ľudí, ktorí chcú zmeniť Srbsko a zmeniť naše zdravotníctvo k lepšiemu, ktorí majú energiu, entuziazmus, vieru v seba a lásku k práci, aby poskytovali čo najlepšie výsledky. Ak sme mohli byť krajinou s celkovo najvyšším kumulatívnym rastom v Európe za posledné dva roky, prečo by sme sa neposunuli aj v zdravotníctve a nepredbehli niektoré európske krajiny? Byť jedným z top 10 v Európe, ale nie s drahým zdravotníctvom, ale s takým, ktoré je dostupné každému,“ povedal prezident a poďakoval sa mladým zdravotníkom za doterajšie výsledky.

Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

526 /5017/ 25. 6. 2022• TÝŽDEŇ •
S NAJLEPŠÍMI ABSOLVENTMI LEKÁRSKYCH FAKÚLT A STREDNÝCH ZDRAVOTNÍCKYCH ŠKÔL V SRBSKU Zamestnanie získalo ďalších 100 lekárov Zmluvy podpísalo 100 lekárov a 250 zdravotných sestier a technikov Podpora štátu je nevyhnutná Zamestnaní najúspešnejší zdravotníci

Možná energetická kríza počas zimy

Pripravil: Ján Pálik

Prezident Vučić oznámil, že na nasledujúci týždeň podrobne vysvetlí, čo sa robí na tom, aby sa všetci včas prichystali na nadchádzajúcu zimu.

„Dnes je situácia s ropou o niečo priaznivejšia, ale pre nás nepriaznivá situácia nastáva de facto od 1. novembra a s plynom je to zo dňa na deň nepriaznivejšie, no nie pre nás, ale pre všetkých ostatných v Európe. Ale keď pre všetkých ostatných v Európe cena plynu stúpa, nám potom stúpa za ďalšiu miliardu kubických metrov

plynu, ktorý musíme dokúpiť mimo už zadovážených 2 až 2,2 miliardy kubických metrov plynu,“ povedal prezident Vučić. Upozornil, že teraz sú v letných mesiacoch takmer najdrahšie uhlie a elektrina.

„Všetko sa uberá zlým smerom. Mám veľké obavy zo zimy, no pracujeme a robíme všetko. To znamená, že urobíme viac ako väčšina ostatných a postaráme sa o to, aby zásob bolo čím viac,“ povedal prezident Vučić.

Prezident dodal, že krízu v pravom zmysle slova u nás zatiaľ nepociťujeme, ako aj to, že naša krajina nežiada o súhlas MMF na plánované zvyšovanie

Podpísaná zmluva spolupráce

Primátor Nového Sadu Miloš Vučević a primátor Alanye v Turecku Adem Murat Yücel podpísali v pondelok 20. júna za prítomnosti veľvyslanca Tureckej republiky v Belehrade zmluvu o nadviazaní spolupráce medzi mestami.

Vedúci predstavitelia oboch miest zhodnotili, že existujú objektívne podmienky na rozvoj partnerstiev, predovšetkým v oblasti turizmu, vzhľadom na veľký potenciál oboch miest v tomto odvetví, potom aj v oblasti kultúry, pričom treba brať do úvahy, že Nový Sad je aktuálne európske hlavné mesto kultúry. Spolupráca sa tiež bude týkať oblasti športu a vzdelávania.

„Je pre mňa veľkou cťou a potešením, že Nový Sad v týchto náročných časoch rozširuje sieť priateľov a miest, s ktorými spolupracuje, čo je pre všetkých Novosadča-

nov hrdosťou. Som hrdý na to, čo mesto urobilo za posledných desať rokov zdvojnásobením počtu spriatelených miest. Začali sme s talianskou Modenou a dnes máme veľké množstvo priateľských miest.

Toto je dôležitý deň pre všetkých, keďže Alanya je prvým mestom v Turecku, s ktorým Nový Sad realizuje tento typ spolupráce na najvyššej úrovni. Som rád, že v praxi uplatníme to, čo je napísané na papieri,

a to je spolupráca v oblasti ekonomiky, kultúry, školstva, športu a turistiky. Ide o potvrdenie dobrých vzťahov medzi

dvomi krajinami. Strategickým záujmom Srbska je mať s Tureckom čo najlepšie vzťahy vzhľadom na jeho dôležitý vplyv na krajiny západného Balkánu. Netreba zabúdať, že Turecko je jedným z najväčších investorov v Srbsku. Počas histórie sme mali rôzne vzťahy, ale dnes sme pripravení otvoriť novú kapitolu dobrej spolupráce. Pred pár dňami našu krajinu navštívil aj minister zahraničných vecí Turecka a v priebehu leta očakávame príchod prezidenta Erdogana, čo je len indikátorom dobrých vzťahov medzi dvomi krajinami,“ povedal primátor Vučević.

Primátor Alanye Adem Murat Yücel poukázal na to, že sa urobil prvý krok k nadviazaniu

platov a dôchodkov.

„Nevzďaľujeme sa od MMF, ako to niektorí urobili v rokoch 2010 a 2011,“ dodal prezident Vučić.

Dodáva, že v tomto smere neočakáva žiadne problémy, pokiaľ sa niečo nestane, ako napríklad to, že cena plynu bude až 5 000 dolárov za 1 000 kubických metrov alebo že sa cena ropy zvýši na 170 dolárov za barel.

„Niektorí by povedali, že ide o vyššiu silu, ale určite budeme bojovať. Nebudeme utekať pred všetkými problémami, ale pôjdeme proti nim a budeme im čeliť a pokúsime sa ich predvídať a včas zvládnuť,“ povedal prezident Vučić.

trvalého priateľstva medzi dvomi mestami.

„Podpísaním zmluvy o zámere prispievame k nadviazaniu vzťahov v oblasti kultúry, turistiky, športu, histórie a školstva. Alanya už 30 rokov pestuje dobré vzťahy s 21 svetovými krajinami. Okrem toho je Alanya multikultúrne a multietnické mesto, v ktorom našlo svoj domov viac ako 50 000 cudzincov, príslušníkov 130 rôznych národov. Dúfam, že podpísanie tohto dokumentu prinesie úžitok obom mestám,“ povedal Adem Murat Yücel a dodal, že zámerom je urobiť konkrétne kroky na dosiahnutie tohto cieľa v čo najkratšom čase.

Zdroj a foto: novisad.rs

Spolupráca v oblasti ekonomiky, kultúry, školstva, športu a turistiky Pre dobrú spoluprácu Nového Sadu s Alanyou MEDZI NOVÝM SADOM A TURECKOU ALANYOU Zdroj a foto: vucic.rs Srbsko zatiaľ vzdoruje energetickej kríze
6 • TÝŽDEŇ •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Týždeň
V SNAHE PREDÍSŤ NEPRÍJEMNOSTIAM

Nové projekty v oblasti cyklistiky

na autá.

Primátor

mesta Nový Sad Miloš Vučević sa zúčastnil na samite Velo-city 2022 v Ľubľane. Samit sa konal od 14. do 17. júna a zúčastnili sa ho primátori, starostovia a aktivisti, ktorí sa venujú udržateľnej mobilite.

Počas panelovej diskusie, na ktorej sa zúčastnili primátor Nového Sadu M. Vučević a primátor Ľubľany Zoran Janković, primátor Banje Luky Draško Stanivuković, primátor Dubrovníka Mato Franković a primátorka Sarajeva Benjamina Karić, sa účastníci diskusie zamerali

V prvý deň samitu sa zúčastnili na regionálnom plenárnom stretnutí Politická odvaha k prelomovým rozhodnutiam, na ktorom sa stretli primátori balkánskych miest a obcí, ktoré sú členmi siete CIVINET Slovinsko – Chorvátsko –juhovýchodná Európa, najväčšej siete pre udržateľnú mobilitu, ktorej členstvo tvorí vyše 200 miest a mimovládnych organizácií.

Diskutovali o prevratných rozhodnutiach, ktoré treba v regióne prijať, aby sa začala rozvíjať cyklistická mentalita medzi občanmi, keďže región je veľmi orientovaný

na najťažšie rozhodnutia v balkánskych mestách. Rozhodnutia na začiatku nebudú akceptovateľné vzhľadom na to, že auto je pre väčšinu občanov stále primárnou možnosťou.

Primátor Vučević rozprával o tom, ako sa vyrovnáva s najdôležitejšími rozhodnutiami, pokiaľ ide o zmenu zvykov ľudí, a poukázal na to, že cyklistická komunita v Novom Sade je rôznorodá a pokrýva takmer všetky kategórie obyvateľstva a že Mesto Nový Sad neustále investuje do cyklistickej siete.

„Bolo mi veľkou cťou vystúpiť na

paneli samitu Velo-city 2022, kde som rád zdieľal skúsenosti nášho mesta v oblasti rozvoja cyklistickej dopravy. Hlavnými témami boli aktuálny stav cyklistiky v Novom Sade, štatistiky aktívnych jazdcov, budúce ciele a koľko sa Nový Sad naučil od iných miest a ako kopírovať osvedčené postupy z celého sveta. S hrdosťou konštatujem, že v meste Nový Sad je aktívnych takmer 40 000 pravidelných cyklistov. Pracujeme na infraštruktúre, chodníkoch, prenájme bicyklov, zriaďovaní staníc pre verejné opravy bicyklov. Účastníkov som oboznámil s náročnou prácou na úprave chodníkov na Futockej ceste, ako aj s rekonštrukciou Divadelného námestia tak, aby bol vjazd cyklistov povolený z Jevrejskej ulice, čím by boli občania

povzbudzovaní prísť do centra na bicykli namiesto autom. Výzvy, ktorým čelia novosadskí cyklisti, súvisia s bezpečným parkovaním a s tým, že sriemska strana nemá takmer žiadnu cyklistickú dráhu, tiež ani Most slobody. Všeobecným cieľom mesta je, aby bol náš Nový Sad rozpoznateľný a funkčný ako cyklistické mesto.

„Cyklistickú mentalitu si treba vybudovať,“ zdôraznil Vučević.

Mesto Nový Sad priebežne investuje do rozširovania siete cyklistickej dopravy, ktorá má v súčasnosti viac ako 90 kilometrov. V období rokov 2012 až 2020 bolo vybudovaných 22,5 kilometra nových cyklistických dráh. Výsledkom spolupráce a práce na rozvoji cyklistickej dopravy za posledných desať rokov je stabilný rast počtu každodenných cyklistov o takmer 300 percent. Nezastavíme sa, cyklistika je budúcnosťou Nového Sadu,“ povedal na samite primátor Vučević.

FESTIVAL VÍNA INTERFEST patrí medzi najväčšie gastronomické podujatia v Novom Sade. Tohto roku sa konal od 16. do 18. júna na Námestí slobody. Ponuku vín prezentovalo okolo 90 účastníkov tak z domova, ako aj zo zahraničia. Cieľom festivalu je podporiť vínny cestovný ruch, ako aj menšie vinárstva, ktoré sa tu mohli predstaviť svojimi kvalitnými vínami. Najviac sa predstavili vinárstva z Fruškej hory, ale aj z celej Vojvodiny. Zo zahraničia prišli účastníci z Maďarska, Chorvátska, Čiernej Hory a zo Slovinska. Po prvýkrát sa festivalu zúčastnili aj predstavitelia zo Slovenska. Okrem vín návštevníci mohli degustovať aj destiláty, likéry, potom klobásy, syr, koláče a med. V rámci festivalu boli propagované aj vínne cesty vo Vojvodine, ako aj publikácie, v ktorých turisti získajú všetky potrebné informácie o tomto druhu cestovného ruchu.

Na snímke Danušky Berediovej-Banovićovej vidieť stánok slovenských vinárov.

Zdroj: Dnevnik.rs mp

SAMIT Stretnutie s primátormi z regiónu Samit Velo-city 2022 v Ľubľane
726 /5017/ 25. 6. 2022• TÝŽDEŇ •
VELO-CITY 2022 V SLOVINSKU

Týždeň

Voštvrtok 16. júna v miestnostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa konalo podpisovanie zmlúv na podporu projektov v oblasti vzdelávania z rozpočtu Výboru pre vzdelávanie NRSNM.

Výbor pre vzdelávanie NRSNM 6. mája vypísal súbeh na podporu programov a projektov v oblasti vzdelávania, ktorý bol uzavretý 31. mája. Úhrnne bolo poslaných 19 prihlášok, z ktorých komisia schválila 11. Komisiu tvorili: predsedníčka Výboru pre vzdelávanie Tatiana Naďová, členka výboru

Miluška Kolárová, členka Výkonnej rady pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová a predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová.

Prítomných predstaviteľov škôl a združení privítali a spoločne udelili zmluvy Libuška Lakatošová a Svetlana Zolňanová.

Výbor mal k dispozícii 300-tisíc dinárov, ktoré sa komisia rozhodla rozdeliť tým projektom, ktoré zveľaďujú materinský jazyk a zachovávajú vzdelávací systém v slovenčine.

Prostriedky získali nasledujúci žiadatelia: Stredná technická škola 9. mája z Báčskej Palanky, MOMS Selenča, Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici, ZŠ Bratstva a jednoty v Bielom Blate, ZŠ

maršala Tita v Padine, Asociácia slovenských pedagógov, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, ZŠ 15. októbra v Pivnici, ZŠ

Mladých pokolení v Kovačici, ZŠ Jána Kollára v Selenči a Združenie slovenských vojvodinských vychovávateľov.

V priestoroch

Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v utorok 21. júna konalo 28. zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Prítomných bolo 17 členov.

Na začiatku zasadnutia boli schválené zápisnice z 26. pracovnej a 27. elektronickej schôdze NRSNM. Schválené boli aj polročné správy výborov NRSNM za rok 2022, ktoré podali ich predsedovia, ktorí tiež boli prítomní. V pokračovaní schôdze všetci prítomní členovia NRSNM dali pozitívnu mienku o všetkých bodoch, ktoré sa týkali NVU Hlas ľudu.

Ďalší bod sa týkal nadchádzajúceho sčítania obyvateľstva, domov a domácností na rok 2022, ktoré sa malo vlani uskutočniť. Sčítanie sa bude konať tohto roku, a to od 1. do 31. októbra. Predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, ktorá aj viedla zasadnutie, informovala, že Koordinácia národnostných rád

spoločnými silami vybojovala to, aby každá menšina mala svojich predstaviteľov pri obecných súpisových komisiách. NRSNM bude mať svojich predstaviteľov v nasledujúcich lokálnych samosprávach: Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Báč, Kovačica, Nový Sad, Stará Pazova a Šíd. „Okrem členov súpisových komisií Národnostná rada plánuje zorganizovať aj aktivistov, ktorí budú nápomocnou rukou týmto členom. Národnostná rada sa bude snažiť v spolupráci s lokálnymi médiami a RTV urobiť určité spoty, aby sme ľudí vyzvali, aby účinkovali v tomto sčítaní obyvateľstva,“ ozrejmila Lakatošová. K tomuto bodu sa prihovoril aj predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík a povedal, že aj Matica vyvíja aktivity spolu s NRSNM, keď ide o sčítanie obyvateľstva. Nasledujúci bod, čiže informácia o vykonaných aktivitách pri riešení otázky volieb do národnostných rád, súvisí s predchádzajúcim. Tieto voľby sa totiž majú realizovať najneskôr do 13. no-

vembra tohto roku. Podľa slov Lakatošovej všetky medzinárodné inštitúcie odporúčajú, aby sa voľby neprelínali so sčítaním obyvateľstva, z dôvodu, aby obyvatelia nedostali zlý dojem, že niekto na nich robí nátlak, aby sa vyjadrili k hociktorej národnosti. Vysvetlila, že rovnaký názor má aj Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva, ako aj Republiková volebná komisia, a že je navrhnuté, aby voľby boli posunuté. O tom, kedy sa voľby budú konať, ešte nie je rozhodnuté.

Slovenské národné slávnosti sa budú konať v druhý víkend v auguste, a to 12., 13. a 14., informovala Lakatošová pri nasledujúcom

bode. Povedala, že sa o programe ešte dohodne Organizačný výbor, ktorý sa má stretnúť, a že nositeľmi Slávností sú ako aj vždy Matica slovenská v Srbsku, Obec Báčsky Petrovec a NRSNM.

V záverečnej časti stretnutia členovia rady dali pozitívnu mienku o všetkých projektoch Výboru pre informovanie a schválili rozhodnutia, ktoré vyniesla Výkonná rada NRSNM.

Pod bodom rôzne Lakatošová zdôraznila, že Národnostnej rade, čiže Výboru pre úradné používanie jazyka a písma sa konečne podarilo vytlačiť Srbsko-slovenský slovník administratívnoprávnej terminológie.

D. Berediová-Banovićová
8 • TÝŽDEŇ •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
NRSNM Schválené projekty v oblasti vzdelávania Z 28. ZASADNUTIA NRSNM Voľby do národnostných rád budú odročené Prítomní predstavitelia škôl a združení, ktoré dostali prostriedky Zasadnutie sa konalo v priestoroch ÚKVS

Zlepšenie kvality zdravotných služieb pre cezhraničné spoločnosti

Vutorok

14. júna sa uskutočnila záverečná konferencia projektu, ktorý Kovačická obec realizovala v spolupráci s rumunskou Obcou Berlište.

Za prítomnosti predstaviteľov Obce Berlište a hostiteľov, čiže predstaviteľov kovačickej lokálnej samosprávy, predstaviteľov Oddelenia pre lokálno-ekonomický rozvoj a predstaviteľov domu zdravia v Kovačici zhodnotili význam a úspešnosť

ozrejmil, že je to projekt, ktorý nancuje Európska únia, presnejšie Interreg – IPA CBC fond. Ide o cezhraničný projekt Srbska a Rumunska, ktorého cieľom je zlepšiť medicínske služby.

Hodnota projektu je vyčíslená na 418 639 eur, z čoho pre Kovačickú obec bolo vyčlenených 120 498 eur. Z uvedenej sumy 102 423 eur sú z prostriedkov IPA II a 18 074 eur vyčlenila Obec Kovačica, ktoré získala od Pokrajinského sekretariátu pre nancie. Partnerom v realizácii projektu je Obec Berlište, Krašovsko-severinská župa v Rumunsku. Prostredníctvom tohto projektu dom zdravia v Kovačici dostal dva ultrazvukové aparáty, jeden pre Oddelenie pediatrie a druhý pre Oddelenie gynekológie. „Všeobecným cieľom projektu

bolo zlepšiť základné zdravotné služby prostredníctvom inovačných a vysoko kvalitných služieb, resp. zabezpečiť stále

lekári usporiadali prednášky, ktoré päťdesiatim prítomným ozrejmili význam prevencie, teda koľko je dôležité vykonávať pravidelné preventívne analýzy a lekárske vyšetrenia. Zároveň im priblížili aj základné metódy liečby.

Tento projekt bol 9. mája predstavený na výstave úspešných cezhraničných projektov v organizácii EÚ info point De-

projektu, ktorý sa niesol pod názvom Zlepšenie kvality zdravotných služieb pre cezhraničné spoločnosti.

Prítomných na úvod privítal Daniel Magdu, manažér projektu, ktorý vo svojom prejave

služby v marginalizovaných oblastiach,“ hovorí Magdu a dodáva: „Projektová idea vznikla ešte v roku 2017, kým sme s realizáciou začali v roku 2020, a musím podotknúť, že sme ho realizovali v stanovenej lehote.“

Okrem uvedených ultrazvukových aparátov prostredníctvom projektu zabezpečili aj aparát pre laboratórium a stoličky pre pacientov, ktoré sú umiestnené v čakárňach. Edukácia a prevencia v oblasti zdravotníctva bola ďalším z cieľov projektu. Traja

legácie EÚ v Srbsku. Výstava bola usporiadaná z príležitosti Dňa Európy. „Prezentácia sa uskutočnila na námestí v Novom Sade a sme mimoriadne hrdí na to, že aj náš projekt bol zaradený ako jeden z najúspešnejších projektov cezhraničnej spolupráce,“ uzavrel Magdu.

JÚN – MESIAC DUŠEVNÉHO ZDRAVIA. Predstavitelia zdravotníckych ustanovizní, ktoré sa zaoberajú duševným zdravím obyvateľov Srbska, v spolupráci s ministrom zdravotníctva Zlatiborom Lončarom vyhlásili jún za mesiac duševného zdravia. Ťažké dvojročné kovidové obdobie značne vplývalo na mentálne zdravie obyvateľov Srbska, ale aj na celosvetovú populačnú úroveň. Pandémia, vojna na Ukrajine a šíriace sa opičie kiahne či zlá ekonomická situácia značne vplývajú na stres u ľudí. Preto Ministerstvo zdravotníctva od tohto mesiaca bude organizovať početné podujatia v domoch zdravia, ktoré budú orientované na témy: psychiatrické liečenie, stres a panika, zachovanie mentálneho zdravia. „V prvom rade je potrebné pracovať s deťmi a mladými ľuďmi, aby si vytvorili ten správny obraz o význame duševného zdravia, ale musíme vplývať aj na starších ľudí, ktorí nemajú dostatočné znalosti z tejto oblasti. Neznamená to, že týmto zmeníme niečí názor, ale musíme naučiť ľudí, ako problémy čo najskôr riešiť a načas reagovať, lebo iba včasná intervencia môže ľudí zachrániť,“ upozornil minister.

Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva

Ultrazvuk Aparát pre laboratórium, ktorý určuje sedimentáciu erytrocytov, biochemický analyzátor a laboratórna chladnička Traja lekári usporiadali aj prednášky pre takmer 50 ľudí
926 /5017/ 25. 6. 2022• TÝŽDEŇ •
mp
ZO ZÁVEREČNEJ KONFERENCIE PROJEKTU
Ultrazvuk pre Oddelenie pediatrie
pre Oddelenie gynekológie

Ľudia a udalosti

Zachované prvky hmotného kultúrneho dedičstva

Miroslav Pap

je Slovákov v Bajši čoraz menej, ich aktivít veru nie je. Podieľajú sa na zachovaní tradičných hodnôt vlastného etnika, hoci to nemajú ľahké. Bajša je predsa známa svojou tolerantnosťou, multikultúrnosťou a multikonfesionálnosťou a vzťahy Slovákov, Maďarov a Srbov sú v tomto prostredí na chvályhodnej úrovni.

Hoci

Nedeľa 19. júna bola pre Bajšanov veľmi slávnostná. Totižto otvorený tu bol obnovený Slovenský etnodom, ktorý predsta-

spoločenstva Bajša Karol Lackovič. V rámci stretnutia odzneli aj návrhy a podnety účinkujúcich, ktoré sa týkali hlavne založenia asociácie, ktorá by zastrešovala všetky slovenské etnodomy vo Vojvodine. Toto združenie by následne mohlo žiadať o granty z Európskej únie, keďže vlastnenie etnodomov je finančne náročná oblasť. Medzi návrhmi bolo aj vydanie publikácie, ktorá by sa venovala tejto tematike, a tiež sa hodnotilo samotné propagovanie jednotlivých etnodomov, ktoré by sa stali súčasťou vidieckeho cestovného ruchu.

svoje etnodomy. Jedným z nich je Dr. Sándor Tóth Isaszégi, ktorý si zachováva pamiatku na svojich predkov,“ zhodnotila Mgr. art. Milina Sklabinská, PhD., predstaviteľka ÚSŽZ.

Po ukončení diskusie sa prítomní presunuli do obnoveného Slovenského etnodomu, kde sa konalo aj slávnostné otvorenie. „Združenie Etno Bajša v roku 2003 na Blatnej ulici zariadilo v Slovenskom etnodome iba jednu izbu. V roku 2020 sa začala rekonštrukcia celého domu, kto-

do budúcna plánuje aktivovať odborníkov, ktorí by spracovali zbierkový fond etnodomu a vytvorili katalogizáciu.

Medzi ďalšími prítomnými hosťami boli Boris Konček, tretí tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, a Dr. Tatjana Vujačićová, podpredsedníčka NRSNM. Po otvorení si návštevníci mali možnosť pozrieť aj tradične upravený interiér novootvoreného etnodomu. Spevácke body v rámci otváracieho programu malo na

vuje súhrn prvkov hmotného kultúrneho dedičstva Slovákov v tomto prostredí. Do konceptu otváracieho programu boli zaradené dokonca tri podujatia, ktoré zorganizovali: Miestny odbor Matice slovenskej v Bajši, Združenie Etno Bajša a Slovenské kultúrne stredisko Bajša.

Bohatý program sa začal v priestoroch miestneho spoločenstva, kde sa konala prezentácia slovenských etnodomov vo Vojvodine. Na začiatku prítomných privítal predseda MOMS Bajša Sándor Tóth Isaszégi, ktorý podujatie viedol a koordinoval. Slova sa ujal aj najstarší žijúci Slovák v Bajši 89-ročný Jozef Kolár a predseda Rady Miestneho

„Je veľmi dôležité, že vôbec prišlo k stretnutiu majiteľov slovenských etnodomov vo Vojvodine. Verím, že tých majiteľov je ešte viac a že sa stretneme pri nejakom ďalšom podujatí. Oceňujem iniciatívu organizátorov, lebo každý sa jednotlivo snaží, ale keď budeme spolu ťahať za jeden povraz, bude to prospešné pre nás všetkých. Vlastniť etnodom je záľuba, ale veľmi drahá, keďže vieme, koľko stoja reštaurácie, odborné rekonštrukcie, nákup exponátov a pod. Teší ma, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí prispel k činnosti zachovania našej ľudovej kultúry a podal pomocnú ruku tým, ktorý majú

rú financoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a dnes tento celkový komplex tvorí kompletný etnodom. Fond etnodomu bol vytváraný dlhodobo a ešte stále ho dopĺňame. Snažíme sa, aby to malo určitú koncepciu,“ uviedol majiteľ etnodomu a predseda MOMS Bajša Dr. Sándor Tóth Isaszégi a dodal, že

starosti dueto Marína Šimeková z Lalite a Dušan Ratić z Bajše.

Na letnom pódiu v lokálnom etnodome prítomní na záver mali možnosť pozrieť si aj kultúrno-umelecký program, na ktorom vystúpili miestne kultúrne spolky, ako aj tanečníci a speváci z Kultúrno-umeleckého spolku Štefánik z Lalite.

Stretnutie majiteľov slovenských etnodomov vo Vojvodine Majiteľ etnodomu, zberateľ a predseda MOMS v Bajši Dr. Sándor Tóth Isaszégi Laliťania prispeli k slávnosti
10 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
V SLOVENSKOM ETNODOME V BAJŠi

Dňa

3. marca 1962 počas pôsobenia evanjelického farára Pavla Strehárskeho bol v slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Silbaši založený oltárny krúžok žien, ktorý dostal meno Mária a Marta podľa biblických postáv sestier Ježišovho kamaráta Lazára z Betánie. Tieto dve sestry sú symbolom modlitby a práce, lebo kým Mária pri nohách Pánových počúvala Jeho múdre slová, Marta posluhovala.

V nedeľu 18. júna aktuálneho roku tento jubilujúci oltárny krúžok oslavoval 60. výročie založenia.

Na slávnostné nešporné služby Bo-

žie prišli hostia temer zo všetkých prostredí v Báčke, kde žijú Slováci evanjelici. Medzi najvýznamnejších hostí patrili Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, Mgr. Jaroslav Kopčok, senior báčsky a farár hložiansky, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí PhDr. Peter Prochácka, Ingrid Slaninková zo Slovenskej republiky, ako i Mgr. art. Milina Sklabinská,

PhD., silbašská rodáčka pôsobiaca na Slovensku v ÚSŽZ. Jubilantky svojou prítomnosťou poctila aj zástupkyňa predsedu Miestneho spoločenstva v Silbaši Snežana Grbićová.

Z kňazov SEAVC sa osláv zúčastnili Mgr. Anna Petrovićová, farárka belehradská a vedúca všetkých oltárnych krúžkov SEAVC, Mgr. Zuzana Poničanová, farárka lalitská, Mgr. Ján Zahorec, farár pivnický, Mgr. Vladimír Lovás st., bývalý silbašský farár na dôchodku, a vdova po zosnulom farárovi Štefanovi Valášekovi, tiež bývalom silbašskom farárovi, Anna Valášeková.

Služby Božie mali slávnostnú

nôtu a k sviatočnej atmosfére značne prispelo vystúpenie zborového spevokolu pod taktovkou Tomislava Tamašiho, zborového kantora. Svojím príspevkom služby občerstvili Katarína Širková, predsedníčka Oltárneho krúžku žien v Silbaši, a jeho tajomníčka Mária Faboková, ktoré sa prihovorili úvahou a krátkou históriou oltárneho krúžku žien.

Na záver služieb Božích predstaviteľky oltárnych krúžkov žien domácim jubilantkám srdečne zablahoželali k ich významnému jubileu a popriali mnoho zdaru v práci aj do budúcna.

Nedeľa 12. júna sa niesla v znamení sviatkov Trojice Svätej. Nedeľa je aj tak dňom sviatku a odpočinku, ale tentoraz je zdupľovaný sviatok – Trojica Svätá. Je to posledná nedeľa slávnostnej časti cirkevného roka.

Slávnostnou kázňou poslúžil domáci kňaz Vladimír Lovás. Vysvetlil text z Biblie, ktorý sa opieral o Skutky apoštolské 28, 1 – 6: „V Trojici Svätej nám Boh dáva pocítiť štedrosť a milosť a my sa môžeme v tom utvrdzovať. Hospodin Boh zostáva prítomný pre všetkých, ktorí sa k nemu priznávajú. Všímajme si duchovnú službu apoštolov. Pri každom z nich sa naplnili Pánove slová o prenasledovaniach. Je tu kontrast... učeníci stáli v službe Svetla uprostred Tmy sveta. Boh uprostred Tmy učeníkom dáva Svetlo. Tak je to aj s nami. V ťažkostiach života nám dáva dobrú a spoľahlivú ochranu.“

Na službu veriacim v chráme Božom v Kysáči na hlavných službách Božích poslúžila aj evanjelická mládež, ktorá veľmi dojímavo zaspievala dve piesne: Prikázanie lásky a  Ty si môj pastier za výnimočného sprievodu na syntetizátore kantora Vladimíra Gabriela Lovása a emotívnou hrou na husliach Lucie Stajićovej. Všetko to mala na starosti Olinka Lovásová.

Keď mládež pookreje srdcia prítomných, veruže je ľahšie. Je v tom plamienok nádeje, že cirkevný zbor nezostarne, že má predsa mladé sily a budúcnosť, ktorá mu patrí. Ešte, keď vypadne slza z oka pri speve, je to znak, že piesne prežívajú, že ich prenášajú s citom a emóciami na veriacich. Je to dôkaz, že odkaz piesní dotkol srdcia prítomných a splnil svoje poslanie.

Jasmina Kotasová-Medveďová Kázeň biskupa SEAVC z príležitosti 60. založenia
1126 /5017/ 25. 6. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
Mládež dojímavo spieva
výročia
OKŽ Členky s farárkou Jasminou Kotasovou-Medveďovou SViATKY TROJicE SVÄTEJ V KYSÁČSKOM cHRÁME Mládež spevom zabodovala SiLBAŠ Šesť desaťročí Oltárneho krúžku žien Márie a Marty

Jaroslav Čiep

transfúziu krvi.

Periodicky

každých niekoľko rokov sa vedenie Obecnej organizácie Červeného kríža Obce Báčsky Petrovec dobro-

Podujatie začalo krátkym umeleckým programom, kde sa predstavili petrovskí žiaci základnej školy a gymnázia. Hudobníčka Marta Milašinovićová zahrala na

voľným darcom krvi symbolicky poďakuje za ich ochotu darovať krv, ktorá život znamená. Napo-

sledy sme na takejto slávnosti boli roku 2018.

Tohto roku práve vo Svetový deň dobrovoľných darcov krvi (utorok 14. júna) v predvečerných hodinách do veľkej siene domu lokálnej báčskopetrovskej samosprávy zase povolali týchto obetavých ľudí, aby im odovzdali uznania. Tie sa dostali do rúk všetkým dobrovoľným darcom krvi, ktorí v období rokov 2018 až 2021 dali krv 5-, 10-, 20-, 35-, 50-, 75- a 100-krát. Tento súpis koná pokrajinská služba pre

flaute a žiačky Gymnázia Jána Kollára Ema Pudelková a Jelena Ardalová predniesli básne po slovensky a po srbsky. Prítomných privítala a

program moderovala úradujúca tajomníčka petrovského Červeného kríža Mariana Valtnerová.

Pri tejto príležitosti z hovorne sa prihovorili a význam darcovstva krvi zdôraznili aj predsedníčka obecného Červeného kríža Jarmila Davidovićová, tajomník Červeného kríža Vojvodiny Boško Mitrašinović a predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová, ktorí potom aj asistovali pri udeľovaní ocenení.

Tuná sme mali možnosť dozvedieť sa, že za sledované obdobie bolo 18 darcov, ktorí darovali krv 5-krát, z toho 9 žien (získali odznaky), 35 darcov, ktorí krv darovali 10krát, z toho 12 žien (získali diplomy), 20 darcov, ktorí krv darovali 20-krát, z toho 4 ženy (získali diplomy), 14 darcov, ktorí krv darovali 35-krát, 6 darcov, ktorí krv darovali 50-krát (1 žena), 7 darcov, ktorí krv darovali 75-krát (1 žena) a 5 darcov, ktorí krv darovali 100-krát. Prítomným humánnym občanom z Petrovca, Kulpína, Hložian a Maglića, ktorí tridsaťpäťkrát, päťdesiatkrát, se-

demdesiatpäťkrát a stokrát darovali krv, odovzdali plakety.

Iba súčtom terajších jubilujúcich darcov, ktorých bolo dokopy 105,

krv v uvedenom období darovali až 2 655-krát a spolu bolo darovaných až 1 195 litrov krvi.

Už známe informácie sú, že dolnou hranicou pre darcov krvi je osemnásť rokov a hornou životnou hranicou darovať krv je šesťdesiatpäť rokov.

Časť odznakov, diplomov a plakiet Predsedníčka Benkovci nie sú ojedinelí, u ktorých celá rodina darúva krv Tošo Govorčin v „klube 100“ darcov krvi
12 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Ľudia a udalosti
obecného Červeného kríža Jarmila Davidovićová Tajomník Červeného kríža Vojvodiny Boško Mitrašinović Spoločná fotografia prítomných na podujatí
ČERVENÝ KRÍž BÁČSKY PETROVEc Uznania k Svetovému dňu darcov krvi

Rozmanitá činnosť

Červeného kríža Stará Pazova je zmierňovanie ľudského utrpenia, ktorého úlohou je poskytovať pomoc zraniteľným osobám v prípade vojnových, prírodných, ekologických alebo iných katastrof na záchranu ohrozených životov

Cieľom

a zdravia, a šírenie poznatkov o medzinárodnom humanitárnom práve a v prípade sociálnej ochrany a starostlivosti, ako aj úlohou preventívneho pôsobenia a výchovy občanov v oblasti zdravia a sociálnej ochrany a presadzovania humanitárnych hodnôt spoločnosti.

UDELENÉ UZNANIA

DARCOM KRVI

Svetový deň dobrovoľných darcov krvi – 14. jún si pripomíname od roku  2004. Je vyjadrením vďaky dobrovoľným darcom krvi, ktorí darujú ľuďom v núdzi ten najväčší dar – svoju vlastnú krv. A práve v tento deň aj Červený kríž Stará Pazova usporiadal malú slávnosť, na ktorej udelili uznania darcom, ktorí túto drahocennú tekutinu darovali mnohokrát (20, 25, 75, 100 ráz).

Slávnosť v staropazovskom Klube pre dospelých v mestskom parku sa konala pod heslom Darcovstvo krvi je skutkom solidarity, zapoj sa aj ty do záchrany života.

A práve takto svoju solidaritu od roku 1981 preukazuje aj Radovan

Trivičević z Vojky, ktorý krv tým, ktorí ju najviac potrebujú, daroval až 106-krát. Prvý raz krv daroval na vojenčine a následkom nepríjemnej situácie v rodine. Hovorí, že vie, čo znamená nemať ju, a preto ju chce radšej darovať.

Červený kríž Stará Pazova v každej dedine Staropazovskej obce raz do mesiaca organizuje,

nedostatok. Prostredníctvom i tohto dňa organizátori podujatia chceli upriamiť pozornosť na túto skutočnosť, ako aj viesť ľudí k dobrovoľnému darcovstvu a informovať o dôležitosti tohto život zachraňujúceho skutku.

MEDZINÁRODNÝ DEŇ BOJA PROTI NÁSILIU NA STARŠÍCH ĽUĎOCH

O deň neskôr – 15. júna v miestnostiach Červeného kríža Stará Pazova  si pripomenuli Medzinárodný deň boja proti násiliu na starších ľuďoch pod heslom Zdravé starnutie a medzigeneračná solidarita v boji proti násiliu na starších osobách.

prednášku na uvedenú tému. Všetky tri úspešne absolvovali 60-hodinovú prax v Červenom kríži Stará Pazova a ich mentorkou bola Branka Pantelićová, odborná spolupracovníčka v tejto organizácii, ktorá aj moderovala tento program.

V druhej časti programu predstavitelia tamojšieho domu zdravia, stredných škôl, Strediska pre sociálnu prácu  a iní zahrali scénky z reálneho života, na ktorých prezentovali násilie na starších ľuďoch zo strany príbuzných a v mestskej doprave.

V rámci tretej časti toho podujatia predstavitelia relevantných

a to veľmi úspešne, akcie dobrovoľného darcovstva krvi. Uznania darcom krvi udelili Dragana Kosovićová, podpredsedníčka Červeného kríža Stará Pazova, a Jasna Petrovićová-Živkovićová, odborná spolupracovníčka.

Letné mesiace sú každoročne najkritickejším obdobím, v ktorom darovaná krv zachraňuje ľudské životy, a je jej spravidla akútny

Pri tejto príležitosti tri študentky Fakulty politických vied v Belehrade (odbor sociálna práca a sociálna politika) – Kristina Bezgradicová a Tijana Lukićová z Novej Pazovy a Sara Grubićová zo Starej Pazovy usporiadali

inštitúcií a ustanovizní v obci sa zhodli, že je potrebné zmapovať aktuálnu situáciu aj v lokálnom prostredí a preventívne vplývať na to, aby takýchto rôznych druhov násilia na starších ľuďoch bolo čím menej.

Z ČERVENÉHO KRÍžA STARÁ PAZOVA Radovan Trivičević z Vojky doteraz krv daroval až 106-krát Medzi darcami krvi je aj Pavel Očovaj zo Starej Pazovy, ktorý krv daroval 20-krát. Keďže bol znemožnený zúčastniť sa podujatia po operácii, uznanie prebrala jeho matka Anna Študentky so svojou mentorkou Brankou Pantelićovou Z pripomínania si Medzinárodného dňa boja proti násiliu na starších ľuďoch Staropazovčan Janko Turčan túto drahocennú tekutinu daroval 35krát
1326 /5017/ 25. 6. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •

Myšlienka prepojenia kávy a umenia

Vlani

insitné umenie z Kovačice prekročilo ďalšiu hranicu, keď majiteľ Múzea kávy Oravakafe Roman Florek z Krušetnice (Slovenská republika) oslovil insitného maliara Jána Glózika z Kovačice, aby pre jeho Múzeum kávy namaľoval obraz, totižto aby namaľoval obraz, ktorý bude krášliť obal kávy z Peru. „Káva je symbolom prepájania ľudí“ – píše sa na oficiálnej stránke spomenutého múzea – „prepája ľudí, ktorí pri nej radi diskutujú, a je spojená s umením. V kaviarňach sa stretávala umelecká bohéma, kaviarne boli symbolom architektonickej a dizajnovej noblesy, pri káve (a o káve) vzniklo množstvo umeleckých diel.“ Myšlienka prepojenia kávy, ľudí a umenia je nosným motívom snahy zakladateľa múzea Romana Floreka, mladého nadšenca, ktorého vášeň k spoznávaniu kávy ako takej doviedla k myšlienke vytvoriť expozíciu Oravakafe, ktorej súčasťou nie je len najväčšia mozaika z kávovníkových zŕn, ale aj zbierka 650 exponátov

stranu etikety kávy tvoria obrazy maliarov, ktorých témou bola krajina, z ktorej pochádza daná odroda kávy, kým sme zadné strany etikety prenechali známym spisovateľom, aby vyjadrili svoj postoj k tomuto čiernemu moku,“ nuž azda z uvedených riadkov vyplýva, prečo

týkajúcich sa kávy. Súčasťou múzea je aj predaj praženého kávovníkového zrnka v exkluzívnych obaloch. Predajňa je spojená s kaviarňou, v ktorej si milovníci kávy môžu ochutnať pripravené  kávovníkové zrná pochádzajúce rovno z pražiarne. „Súčasťou nášho múzea sú predovšetkým ľudia, a tak prednú

sa rozhodli osloviť umelcov, aby svojským spôsobom dali pečať na ich originálne a exkluzívne balenia kávy. Na každom originálnom balení kávy píše takto: „Na balenia kávy z Peru vytvoril obraz svojím typickým ,maľbopisom‘ s ľudovými prvkami Ján Glózik z Kovačice. Prepojenie Oravy a Peru v maliarskej skratke zachytáva príbeh kávovníkového zrna a jeho plavbu do Oravakafe. Obal kávy Colombia umelecky stvárnil Daniel Hevier, ktorý sa nechal inšpirovať kolumbijským spisovateľom Gabrielom García Márquezom. Kávu z Hondurasu reprezentuje patrónka úbočí Fincas a šálka s kávou pred ňou. Autor Martin Augustín si zvolil tmavšiu paletu v hnedých zemitých tónoch, ktoré ladia s hlavnou témou obrazu, avšak ktorý umelec by reprezentoval Mexiko lepšie ako Frida Kahlo? Vášnivá žena a maliarka, ktorá dokázala zobraziť krásu, ale aj utrpenie, sedí na maľbe Andreja Augustína na mexickej pyramíde s kávou v ruke. Básne o káve napísal spisovateľ Kamil Peteraj.“

O tom, ako došlo k spolupráci,

nám prezradil kovačický insitný maliar Ján Glózik. „Majiteľ Múzea kávy Oravakafe ma oslovil, aby som na balenie kávy namaľoval príbeh z Peru. Bola to pre mňa obrovská výzva, ale aj záväzok splniť jeho očakávania. Dostal som teda tú česť – namaľovať obraz na balenie kávy z Peru, kým spisovateľ Kamil Peteraj napísal báseň o nej. Je to káva, distribuovaná priam z Peru, ručne zberaná a spracovaná prírodným sušením na slnku. Kávu od roku 2015 vyrába, totiž distribuuje spomenuté múzeum. Sú rozličné druhy kávy a každá je v zvláštnom a originálnom balení. Skutočne originálna a jedinečná idea mladého podnikateľa,“ hovorí Glózik.

Múzeum kávy Oravakafe zahŕňa stálu expozíciu, predaj kávy, ale aj kaviareň

V stredu 15. júna bola v priestoroch Múzea kávy usporiadaná slávnostná recepcia ohľadom oficiálneho púšťania do prevádzky expozície Oravakafe. Zúčastnili sa jej všetci maliari a spisovatelia, ktorí sa podieľali na tomto projekte. Prítomní si okrem ochutnávky rôznych druhov kávy, ktoré alternatívnymi spôsobmi pripravoval Ján Fuksa, víťaz súťaže Slovak Barista (Pražiareň Veronia) mohli vychutnať aj oprav-

divú atmosféru z Brazílie, a to v brazílskej šou, plnej obdivuhodných sprievodných podujatí, popretkávaných hudbou, tancom a spevom. V programe vystúpili Campana Batucada (bubnová šou), predviedli brazílske tance, Funny Fellows, ako aj Latte art show v podaní Jána Vassa. Nevystala však ani ochutnávka brazílskej kávy. Slávnostná recepcia vyvrcholila spoločným prestrihnutím bielej pásky majiteľa a umelcov. „Som nesmierne rád, že sa nám takáto spolupráca vydarila. Srdečne ďakujem vedeniu Oravakafe za preukázanú dôveru. Slávnostná recepcia bola neskutočná, na chvíľu sme sa nechali previesť exotickými krajinami, v ktorých pestujú kávu, a vďaka originálnej atmosfére na chvíľku sme sa ocitli v Brazílii. O ochutnávke kávy sa však nemusím ani zmieňovať, poviem len toľko, že chutila božsky!“ povedal na záver náš spolubesedník.

Zdroj: muzeumkavy.sk Foto: J. Glózik ml.

Pre zaujímavosť: Expozícia v Múzeu kávy Oravakafe vyčaruje príbeh kávovníkového zrnka od svojho počiatku až po lahodný koniec. Interiér domčeka zdobí mozaika z kávovníkových zŕn a dojmy dotvárajú exponáty vystavené v jeho priestoroch. Je v ňom zbierka exponátov, ktorá si drží slovenský rekord a je ocenená certifikátom za najväčšiu zbierku. V tejto zbierke nájdete staré mlynčeky, kávovary, hrnčeky, šálky, pokladnice a pod. Dominantou Oravakafe je mozaika, ktorá je so svojou rozlohou 107 m2 najväčšia na svete. Na jej tvorbe sa podieľalo viac ako 250 dobrovoľníkov počas štyroch rokov. Oravakafe, aj keď jestvuje od roku 2015, doposiaľ získala certifikát zo Slovenska, avšak cieľom jej zakladateľa je zapísať sa aj do svetovej Guinnessovej knihy rekordov.

Slávnostné prestrihnutie bielej pásky na otváracom ceremoniáli Obraz Jána Glózika znázorňuje príbeh o káve z Peru
14 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Ľudia a udalosti
V Múzeu kávy Oravakafe je vyše 650 exponátov
KOVAČicA - KRUŠETNicA

Za lásku vám lásku opätujú

dielo, ktoré prehlbuje naše poznania duchovných hodnôt, treba osobitne uví tať. Medzi také nepochybne patrí aj projekt pre deti so špeciálnymi

Každé

potrebami nad 26 rokov. Tohto ročný sa začal 1. apríla za podpory Obce Stará Pazova. Ide o projekt pre deti so špeciálnymi potrebami nad 26 rokov, ktoré sa každý deň môžu stretávať na evanjelickej fare v Starej Pazove. Takéto deti môžu navštevovať Základnú a strednú školu Antona Skalu. Po ukončení školy až do 26 rokov sa môžu stretávať v dennom pobyte, ktorý pracuje v rámci školy. Po

tomto veku deti sú najčastejšie doma, lebo si ťažko môžu nájsť zamestnanie. Práve preto pred desiatimi rokmi skupina rodičov založila mimovládnu organizáciu, ktorá začala spolupracovať aj s evanjelickým cirkevným zborom.

„Prvý projekt bol zameraný na kresťanské symboly, ktoré sme po olíčení múrika vôkol fary v mestskom parku aj namaľovali,“ spomína si Jarmila Havranová, jedna z vedúcich tohtoročného projektu, a pokračuje: „Odvtedy každý rok píšeme projekty na rôzne súbehy, aby sme si zabez pečili finančné prostriedky na rôzne dielne, ktorými umožníme stretnutia detí a rodičov na evan jelickej fare.“

V čom sa tohtoročný projekt líši od ostatných?

„Tohtoročný projekt sa od ostatných líši v tom, že sme si naplánovali stretávať sa každý deň od 8. do 13. hodiny, dote raz sme každodenné stretnutia nemali. Deti sú tu bez rodičov a preto okrem mňa ešte jedna mama Jarmila Baková je tiež vedúca. Iba dve deti sú tu s ma mami, lebo bez rodičov nemôžu, jedno nevidí a druhé je autista. Maximálny počet detí je desať, sú to deti, ktoré sa už poznajú a zvykli si už na nás.“

Čo všetko na stretnutí ro bíte?

„Keď sa stretneme, najprv si vypijeme čaj alebo kávičku a

môžeme porozprávať, vymeniť si skúsenosti. Na tom utorkovom stretnutí máme aj učiteľku teles nej výchovy Mirelu Vješticovú, ktorá s deťmi cvičí.“

Vaše projekty podporujú rôzne organizácie či inštitúcie. Tentoraz je to Obec Stará Pazova. Na aký časový úsek ste si ho naplánovali realizovať?

„Projekt sme plánovali realizo vať celý rok, ak bude záujem detí,

porozprávame sa, čo by sme chceli robiť. Niekto chce tkať, iný vyšívať, či niečo iné robiť, alebo sa chcú hrať, tak sa tým riadime. Napríklad pred Vianocami a tiež

pred Veľkou nocou sme robili medovníkové domčeky, me dovníkové vajíčka a zajačikov. Potom si deti pripravujú desiatu a po nej pokračujeme v práci. Takéto stretnutia sú dôležité nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Preto raz v týždni, a je to v utorok poobede, máme stretnutie, keď sú prítomní aj rodičia. Tak sa

ak sa nám bude dariť v práci a budeme mať finančné prostried ky. Zatiaľ tri mesiace sa budeme stretávať každý deň a uvidíme, ako to bude ďalej. Dôležité je, aby sme sa stretávali, aby sa deti, ale aj rodičia kamarátili. To, že naše stretnutia organizujeme na fare, nám umožňuje, aby sa deti kamarátili aj s mládežou alebo s inými cirkevníkmi, ktorí často prídu na naše stretnutia, alebo s nimi organizujeme spoločné akcie. Často si tu organizujeme aj malé oslavy narodenín alebo niekde spolu odcestujeme.“

Práca s deťmi so špeciálnymi potrebami je veľmi náročná, vy žaduje si celého človeka a veľa trpezlivosti. Avšak nikdy a nič nie je také ťažké, aby sa pocítila radosť, ktorá sála z očí týchto detí už pri prvom stretnutí. A veru veľa toho sa od nich môžeme aj naučiť.“

Jarmila Havranová stojí a Jarmila Baková sedí Niekto sa aj učí Príprava kraslíc Cvičíme spolu
1526 /5017/ 25. 6. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
Deti pracujú
STARÁ PAZOVA

Hodnotia talent a nadanie

Voveľkej zasadačke Obecnej správy v Kovačici 16. júna sa uskutočnila slávnosť udeľovania odmien najúspeš nejším žiakom základných škôl v Obci Kovačica a žiakom Gymnázia Mihajla Pupina. Udelenie odmien najlepším žiakom v Kovačickej obci má dlhú tradíciu a koná sa pod organizáci ou Obce Kova čica, Kabinetu predsedu OK a Obecnej správy Kovačica.

Prítomných na úvod pri vítal zástupca predseda Obce Kovačica Petar Višnjički, ktorý

spoločne s Tanjou Bubeskovo vou, vedúcou Obecnej správy a náčelníčkou pre spoločenské činnosti, až 150 najlepším žiakom vrátane ôsmim žiakom generácie a 28 nositeľom Vukovho diplomu udelili za ich úsilie knihy a tablety. Základné osemročné vzde lanie s výborným prospechom teda ukončilo 28 žiakov, ktorí sú nositelia Vukovho diplomu,

a spomedzi gymnazistov toto uznanie si zaslúžili dvaja žiaci.

Žiakom generácie ZŠ Mladých pokolení v Kova čici je Adam Farkaš a no siteľkami Vukovho diplo mu sú aj Ivona Miháľová a Anđela Bekićová.

Nositeľmi Vukovho diplomu ZŠ maršala Tita v Padine sú Aleksa Chrťan, Anna Tália Juricová, Daniela Šimáková a Tijana Bíleková, ktorá je aj žiačkou generácie. Žiakom generácie medzi žiakmi tohto ročnej generácie maturantov Gymná zia Mihajla Pupina je Samuel Barca, ale

Vukov diplom sa dostal aj do rúk Miroslavovi Dišpiterovi. Nositelia Vukovho diplomu dostali knižné vydania, kým žiakov generácie odmenili tabletmi a knihami.

Odmenení sú aj žiaci, ktorí na republikových predmetových súťaženiach v školskom roku 2021/2022 dosiahli pozoruhod né úspechy, respektíve obsadili niektoré z prvých troch miest.

Foto: Obec Kovačica

Vladimír Hudec

AjZákladná škola T. G. Masa ryka v Jánošíku do života vyprevadila poslednú ge neráciu malých maturantov. Boli iba ôsmi – štyria chlapci a štyri dievčence, avšak pre jánošícke po

mery to bola jedna z početnejších generácií žiakov za posledných 10 a možno aj viac rokov. To im však neprekážalo, aby boli svorní a úspešní. Síce neučili sa na vý bornú, čiže medzi nimi nebolo výborných žiakov, ale šiesti vzde lávanie ukončili s veľmi dobrým prospechom a dvaja s dobrým. Priemerná známka triedy bola 3,77. Keďže neboli výborní, nikto z nich si nezaslúžil ani titul žiaka generácie. V škole však zdôraz ňujú, že všetci dostali výbornú známku za vzorné správanie, čo im v nastávajúcom živote vari bude naj dôležitejšie. Všetci úspešne zdolali aj pr ijímacie skúšky a vo svojom vzde lávaní budú pokra

čovať v stredných školách v Alibunari, vo Vršci a v Belehra de. Rozhodli sa pre povolania zubného technika, zdravot nej sestry, kuchára... Špeciálne diplomy sa dostali Denisovi Supekovi za do siahnutý úspech na súťaži v oblasti informatiky a Stefánii Šterbovej, ktorá vynikla na súťaži z hudobnej kultúry.

Mladšie generácie žiakov v škole sú podstatne menšie, takže v jed notlivých ročníkoch žiakov možno napočítať na prstoch jednej ruky. V nasledujúcom školskom roku naj menšia bude určite ôsma trieda, v ktorej bude iba jeden žiak, čiže žiačka Andrea Brostiancová. Z tých dôvodov v mladších ročníkoch sú už vytvorené kombinované triedy, čiže jeden učiteľ pracuje so žiakmi dvoch ročníkov, čo za následok malo aj nadbytok uči teľov. Podľa slov riaditeľky školy Zuzany Halabrínovej situácia s

počtom žiakov je veľmi kritická. Totižto v práve ukončenom škol skom roku v škole bolo 38 žiakov a v nasledujúcom ich bude už iba 30. Je to následok už povestnej nízkej natality, ktorá otriasa celou krajinou, ale aj skutočnosti, že sa mnohé rodiny so svojimi deťmi odsťahovali preč a svoj odchod v tomto roku zahlásili aj ďalšie. Predsa v nasledujúcom školskom roku do školských lavíc si sadne jedna z „početnejších“ generácií, ktorá bude počítať 9 detí. Kiežby sa toto stalo pravidlom, aby aj do budúcna generácie žiakov boli aspoň také početné ako táto.

Foto: z archívu školy

Olinka Glóziková-Jonášová Odmenení Knižné odmeny a tablety pre najlepších
16 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rs Informačno-politický týždenník Ľudia a udalosti
žiaci Kovačickej obce
Aj oni sa rozpŕchnu po svete, alebo sa po ukončení školy vrátia do rodnej dediny? Generácia jánošíckych ôsmakov so svojou triednou profesorkou Anželikou Pešićovou. Budúci prváčikovia V ZÁKLADNEJ ŠKOLE T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU Čoraz menej detí O DMENENÍ NAJLEPŠÍ ži Aci V OB ci KOVAČ ic A
vedomosti,

Na rázcestí k stredoškolskému vzdelaniu

Ajzákladná škola v Kulpíne podobne ako iné školy sa lúči s ďalšou generáciou ôsmakov po ukončení ešte jedného školského roka. Posledné riadne vyučovanie mali žiaci záverečného ročníka v piatok 10. júna. Odvety majú možnosť denne v škole navštevovať prípravné hodiny na záverečné kvalifikačné skúšky na zápis do želaných stredných škôl.

– Základná škola v Kulpíne vyprevádza tentoraz hlavne početnú generáciu žiakov, akú sme dlhšie na škole nemali.

A to je 20 žiakov slovenskej 8. a triedy a 13 žiakov 8. b. triedy, čo je pre Kulpín naozaj pekný počet žiakov, lebo zvyčajne mávame menšie generácie. Všetci žiaci ukončili základné školenie s pozitívnym prospechom.

Najúspešnejší boli traja žiaci – nositelia Vukovho diplomu, a to sú: Kora Vágala z 8. b triedy a dvaja Dávidovia z 8. b triedy: Dávid Obucha a Dávid Martuliak. Slovenská trieda často menila triednych učiteľov a nakoniec generáciu do konca základnej

a 29. júna, a to toho roku na zmenenej lokalite, totižto skladať skúšky budú chodiť do Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, podobne ako všetci ôsmaci z Báčskopetrovskej obce. Na profesionálnej orientácii žiakov ôsmakov v ZŠ v Kulpíne

roch školy, ako je to už v Kulpíne tradíciou.

– Keď ide o prvákov, ktorí si od septembra sadnú do lavíc našej školy, súhrnne je ich zapísaných do slovenskej triedy 11 a do srbskej 8, teda nová generácia našich žiakov bude

Uždruhá generácia maturantov jedinej strednej školy v Obci Kovačica, teda Gymnázia Mihajla Pupina oslávila 50 rokov od ukončenia vzdelávania.

Táto generácia počítala 42 žiakov, zmaturovala v roku 1972 pod vedením triednych profesorov Juraja Lačoka a Predraga Adamova, informoval profesor informatiky vo výslužbe Samuel Kráľovský.

Na tohtoročné stretnutie zo 42 zmaturovaných žiakov prišli desia-

školy vyviedol profesor Branislav Cesnak, a zasa v srbskej triede triednou bola Jarmila Marčeta, –povedala riaditeľka školy Milina Grňová.

Záverečné skúšky budú mať kulpínski malí maturanti 27., 28.

pracovala hlavne pedagogička školy Zagorka Marinkovićová a  predmetoví profesori.

Po ukončení záverečných skúšok žiakov ôsmakov čaká rozlúčkový večierok, ktorý budú mať v piatok 1. júla v priesto-

málopočetnejšia. O tom, kto budú triedni učitelia, ešte bude dodatočne rozhodnuté, – doplnila informácie o odchádzajúcej a prichádzajúcej generácii žiakov základnej školy v Kulpíne riaditeľka školy.

ti a traja bývalí profesori Juraj Lačok, triedny profesor prírodovedno-matematického odboru a učitelia technického vzdelávania Živa Stojanov a Samuel Kráľovský.

Po viac ako dvojhodinovej návšteve gymnázia, na pôde ktorého sa im osviežili spomienky a zaspomínali si na stredoškolské časy a anekdoty, pobrali sa do reštaurácie osláviť toto jubileum tak, ako sa patrí. V príjemnom rozhovore, ktorý vyčaril úsmevy na tvárach, objavila sa aj podaktorá slza, hlavne pri spomínaní spolu-

žiakov, ktorí už nie sú s nimi. Avšak aj so slzami v očiach si sľúbili, že si navzájom na seba zabudnúť nedajú a že sa budú stretávať každý rok.

Foto: z archívu S. Kráľovského

Tablo malých maturantov záverečného ročníka slovenskej a srbskej triedy Olinka Glóziková-Jonášová
1726 /5017/ 25. 6. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
ZÁKLADNÁ ŠKOLA JÁNA AMOSA KOMENSKÉHO V KULPÍNE
Už DRUHÁ GENERÁciA MATURANTOV KOVAČicKÉHO GYMNÁZiA OSLÁViLA 50 ROKOV OD UKONČENiA STREDNEJ ŠKOLY Sľúbili si každoročnú stretávku

Prišlo k nám leto, zavítalo v plnej svojej kráse. V ovocných sadoch dozrieva prvé ovocie, trávička krásne rastie a zelená sa. Slniečko usilovne hreje. Pestré rozkvitnutékvietky svojou krásou a vôňou vítajú najteplejšie obdobie roka. Kamaráti z Kulpína také kvetinky nakreslili, aby označili príchod leta. Žiakom zostali pekné spomienky aj na školské výlety, na spoločné chvíle so spolužiakmia učiteľmi, na všeličo zaujímavé a pekné, čo počas výletu mali možnosť vidieť. Milé deti, aj vy ste už na prahu letných Prajemeprázdnin. vám veselé prázdniny plné pohody, hier, šantenia a oddychu. Užite si každú chvíľku letného voľna!

Katuša

18 • DETSKÝ KÚTIK •www.hl.rsInformačno-politický týždenník DETSKÝ KÚTIK
Leto vítame kvietkami Marína Andrášiková, 3. aZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne Noemi Gajdošová, 3. aZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne Mateja Kajtez, 3. aZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne Dária Kolárová, 4. aZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Zážitky z výletu

Prišiel ten deň, presne ten deňvýletu. Sadli sme si do autobusua pohli sme sa do Bieleho Blata.Najprv sme navštívili etnodom,ktorý bol vystavaný z blata a trstiny.Navštívili sme aj továreň, ktoráspracúva trstinu. Potom sme šlina sálaš Luiza. Tam sme obedovalia po obede sme obchádzali sálaša zvieratká, mne sa najviac páčilsomárik Srećko.

Po obchôdzke sme mali voľný časna hru a zmrzlinu.

Na výlete v Bielom Blate mi boloveľmi pekne.

Mateja Kajtez, 3. aZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Paulína Zimová, 3. aZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne Petra Šúšerská, 4. aZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne Filip Šúšerský, 4. aZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne Sara Pankovićová, 4. aZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne
1926 /5017/ 25. 6. 2022• DETSKÝ KÚTIK • ilustrácia: freepik

Hypertenzia v tehotenstve

a ďalšie významné komplikácie;

• odtrhnutie placenty – preeklampsia zvyšuje riziko tohto stavu, keď sa placenta pred pôrodom oddelí od vnútornej steny maternice. Ak je toto odlúčenie výrazné, môže ohroziť život matky aj plodu;

kontrole je mimoriadne dôležité merať krvný tlak a odporúča sa aj rutinná kontrola doma. Okrem gynekológa sa na liečbe tohto stavu často podieľa aj kardiológ.

Vysoký krvný tlak je jedným z najčastejších patologických stavov, ktoré sa môžu vyskytnúť počas tehotenstva. Odhaduje sa, že každá desiata tehotná žena je ohrozená vysokým krvným tlakom.

Zvýšený krvný tlak môže mať pre matku a plod rôzne následky, od takmer nepostrehnuteľných symptómov až po život ohrozujúce stavy.

Typy vysokého krvného tlaku

Niekedy je vysoký krvný tlak prítomný už predtým, zatiaľ čo v iných prípadoch sa vyvinie počas tehotenstva.

Gestačná hypertenzia. Ženy s tehotenskou hypertenziou majú vysoký krvný tlak, ktorý vzniká po 20. týždni tehotenstva. U niektorých žien s gestačnou hypertenziou sa nakoniec rozvinie preeklampsia.

Chronická hypertenzia. Chronická hypertenzia je vysoký krvný tlak, ktorý bol prítomný pred tehotenstvom, alebo sa vyskytol pred 20. týždňom tehotenstva.

Chronická hypertenzia s konjunktiviálnou preeklampsiou Tento stav sa vy-

skytuje u žien s chronickou hypertenziou pred tehotenstvom, u ktorých sa počas tehotenstva zhorší vysoký krvný tlak a bielkoviny v moči alebo iné komplikácie súvisiace s krvným tlakom. Preeklampsia. Keď sa hypertenzia rozvinie po 20. týždni tehotenstva a je spojená s príznakmi poškodenia iných orgánových systémov vrátane obličiek, pečene, krvi alebo mozgu, vzniká preeklampsia. Neliečená preeklampsia môže viesť k závažným, dokonca smrteľným komplikáciám pre matku a plod vrátane eklampsie – objavenia sa tonických / klonických záchvatov.

Dôsledky vysokého krvného tlaku v tehotenstve Vysoký krvný tlak počas tehotenstva predstavuje rôzne riziká, ako sú:

• znížený prietok krvi placentou – dieťa by mohlo dostávať menej kyslíka a menej živín, čo môže viesť k pomalému rastu (obmedzenie vnútromaternicového rastu), nízkej pôrodnej hmotnosti alebo predčasnému pôrodu. Predčasne narodené deti môžu mať problémy s dýchaním, zvýšené riziko infekcie

• obmedzenie vnútromaternicového rastu – hypertenzia môže viesť k spomaleniu alebo zníženiu rastu bábätka;

• poškodenie iných orgánov – zle kontrolovaná hypertenzia môže viesť k poškodeniu mozgu, srdca, pľúc, obličiek, pečene a iných dôležitých orgánov. V závažných prípadoch to môže byť ohrozujúce pre život;

• predčasný pôrod. Diagnóza Kontrola krvného tlaku je dôležitou súčasťou prenatálnej starostlivosti. Ak máte chronickú hypertenziu, váš lekár pri meraní krvného tlaku zváži tieto kategórie. Hovoríme o zvýšenom krvnom tlaku, keď bol systolický tlak vyšší ako 140 mmHg a diastolický tlak vyšší ako 90 mmHg. Vysoký krvný tlak sa časom zhoršuje, ak sa nepodniknú žiadne kroky na kontrolu krvného tlaku. Po 20 týždňoch tehotenstva sa za tehotenskú hypertenziu považuje krvný tlak presahujúci 140/90 mmHg – dokumentovaný pri dvoch alebo viacerých príležitostiach s odstupom najmenej štyroch hodín, bez akéhokoľvek poškodenia orgánov. Pri každej

Príznaky preeklampsie Okrem vysokého krvného tlaku ďalšie príznaky a symptómy preeklampsie zahŕňajú: zvýšené hladiny bielkovín v moči (proteinúria) alebo ďalšie príznaky problémov s obličkami; bolesti hlavy; zmeny videnia vrátane dočasnej straty zraku, rozmazaného videnia alebo citlivosti na svetlo; bolesť v hornej časti brucha, zvyčajne pod rebrami na pravej strane; nevoľnosť alebo vracanie; znížená produkcia moču; znížený počet krvných doštičiek v krvi; zhoršená funkcia pečene.

Náhly nárast hmotnosti a opuchy, najmä na tvári a rukách, často sprevádzajú preeklampsiu, ale vyskytujú sa aj pri mnohých normálnych tehotenstvách, takže zvýšenie hmotnosti a opuchy sa nepovažujú za spoľahlivé príznaky preeklampsie.

Liečba

Liečba hypertenzie v tehotenstve je primárne založená na zmene stravy, menšom príjme soli, pohybovej aktivite. Používajú sa aj magnéziové prípravky, ako aj benzodiazepínové anxiolytiká. Ak tento prístup neupraví krvný tlak, zavedie sa metyldopa.

Preložila: Anna Horvátová

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu Foto: . Pexels
20 • Z MEDICÍNY •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Z medicíny

VEDELi STE?

Višňa má viac ako desať účinkov na zdravie

Pripravila: Glóziková-Jonášová

Obdobie

zrenia višní je pomaly preč, dúfame však, že ste si ich naplno užili, buď urobili z nich zaváraniny, alebo odložili do mrazničky a tým pádom si ich budete vychutnávať po celý rok, či budete z nich piecť koláče a iné dobrôtky.

Aj keď višne ani zďaleka nie sú také obľúbené ako čerešne, pravdepodobne pre ich trpkú chuť, majú predsa pre ľudský organizmus aj viacnásobné dobré a hlavne zdravé účinky.

Višne sú bohaté na vitamíny a minerály, podľa odborníkov 100 g višní obsahuje 48 kalórií, 1,4 g tuku, 11 g sacharidov, 0,9 g bielkovín, 1 g vlákniny, antioxidanty, antokyaníny, triesloviny a kyseliny. Ďalej obsahujú vitamín A, B, C, E a K, z minerálnych látok obsahujú jód, vápnik, železo, draslík, mangán, fosfor, zinok, horčík, sodík, meď a bór.

Údajne sa v liečiteľstve používajú aj stopky plodov, ktoré predstavujú prostriedok proti kašľu, pôsobia protikŕčovo aj ako močopudný prostriedok. Mierne pôsobia aj pri hnačkách. Višne

Ich pôvodnou oblasťou výskytu je Malá Ázia, Kaukaz, juhovýchodná Európa a Balkán, avšak dnes ich už nájdete v každom kúte sveta a takmer v každej slovenskej domácnosti.

Varíme s Vami

Višňové naliate koláča

Z prísad potrebujeme:

700 g odkôstkovaných višní (špánky) g droždia

1 vajce

2 plné lyžice cukru trochu soli dl mlieka dl vody g múky

1 plnú lyžicu masti plnú lyžicu margarínu

Na posypanie potrebujeme: plné lyžice masti plných lyžíc cukru plných lyžíc múky

majú aj protizápalové vlastnosti, pomáhajú pri liečbe artritídy, bojujú proti nespavosti, sú prospešné pre srdce, bránia vzniku zubného kazu, bránia vzniku rakoviny, udržujú zdravú pokožku, znižujú oxidačný stres, bránia vzniku málokrvnosti, podporujú zdravie vlasov. Sú vhodné na prečistenie celého tela, hlavne pre lepší spánok, ale aj v boji s nadváhou.

Po jedení však višne netreba zapíjať vodou. Rovnako ako čerešne ani višne sa nesmú zapíjať vodou, pretože spôsobujú tráviace problémy spojené so silnými bo-

lesťami brucha. Avšak ich trpká, kyslastá chuť vynikne oveľa lepšie po kuchynskej úprave, veľakrát v prekvapivých kombináciách. Takú jednu vám prinášame aj v rubrike Varíme s Vami.

Zdroj: melina.sk a zdravopedia.sk

POSTUP

Cesto: Droždie necháme vykysnúť v zmesi z mlieka, vody a cukru. Pridáme soľ, vajce, margarín, masť a múku. Zamiesime mäkučké cesto, ktoré rozvaľkáme na veľkosť plechu. Plech má byť čím väčší, aby nám koláč nebol veľmi hrubý.

Cesto ihneď dáme na plech, poskladáme višne (špánky), posypeme hmotou, ktorú si pripravíme tak, že masť, cukor a múku zmiešame. Ak sa nám hmota zdá veľmi mastná, môžeme dodať múku a cukor v rovnakom pomere.

Koláč pečieme na 180 – 200 stupňov Celzia približne 25 – 30 minút.

Foto: Alenka Makanová
2126 /5017/ 25. 6. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
25
2
½
500
1
Ľudia a udalosti
2
6
6
Olinka

Máj v júni

pochybovať o tom, že je stavanie a váľanie mája jedným z najstarších zvykov lalitských Slovákov, ktorý pretrváva až dodnes. Odkedy sa od roku 1790 prisťahovali na Dolnú zem, Laliťania, Slováci evanjelici, takmer každoročne na Turíce vztyčovali vysoký drevený stĺp, na ktorého vrchu bol pripevnený zelený konár ozdobený farebnými mašľami, ručníkmi, fľašami s vínom, pálenkou a pivom.

Netreba

Zo spomienok našich predkov sme sa dozvedeli, že sa máje v minulosti stavali pred domami dievok na vydaj. Jeden centrálny sa dlhé roky vypínal aj pred evanjelickým kostolom a posledné desaťročia

mládenci máje spravidla stavajú pred domom kultúry v Čmelíkovej ulici.

Tak to bolo i toho roku, 4. júna, v noci na Turíčnu nedeľu, keď mladí Laliťania vystavali dva máje; ten pred kultúrnym stánkom, ale i domom Juraja Turčana na začiatku Čmelíkovej ulice.

Hoci už bol začiatok júna, názov vystavaných okrášlených drevín – máj sa nemení ani vtedy, keď svätodušné sviatky ako menlivé oslavujeme v šiestom mesiaci. Tento symbol končiaceho sa obdobia veľkonočných sviatkov, nového života, prebudenej prírody a našej krásnej ľudovej tradície v Laliti bol vždy

centrom pozornosti, lebo sa máje stavali a váľali so spevom, hudbou a tancom.

V súčasnej dobe, keď mnohí mladí ľudia odišli z dediny a starších je tiež čoraz menej, pri máji sa nezoskupí sto alebo i viac ľudí ako kedysi. Nieto viac ani muzikantov, akými boli primáš báči Ďurko, harmonikár Zajac, basista Zolňan zo Selenče, domáci kontráš Valach a podaktorý Cigán. V svätodušný pondelok predvečerom, keď v Laliti váľajú máj, už roky sa netancuje. Jednoducho nemá sa kto zvŕtať! Ozýva sa len hudba z cédečiek, počuje sa výskanie šarvancov, ktorí sa nemôžu dočkať zvalenia májového dreva, aby si zhurta jeden pred druhým odtrhli aspoň kúsok stužky. Mládencom dobrý kuchár uvarí chutnú fazuľu, lebo paprikáš, ktorí si to všetko najčastejšie zapijú chladným pivom a zabávajú sa dlho do noci.

Máje naše, máje, ani vy už nie ste ako voľakedy. Predsa, lepšie aj takéto, ako nijaké. Už aj preto, aby sme nesklamali predkov.

Jaroslav Čiep

Naniekdajších jamách vedľa tzv. špóru na južnej strane Báčskeho Petrovca vznikol nový areál. Nie tak dávno bolo to iba zanedbané močaristé územie a iba v posledných dvoch rokoch začalo dostávať kultivovanú podobu. Naposledy sme tam boli, keď púšťali vodu z vyvŕtanej studne, a dobrovoľníci, skupina aktivistov, ktorí pôsobia pri miestnom klube športových rybárov, vyklčovali duté stromy, ktoré mali tendenciu samy sa zváľať. Vtedy sme si všimli, že sú vôkol jazierka nasadené už aj mnohé mladé stromčeky.

Tento areál sa im podarí postupne zmeniť na relaxačný kútik a jazierko, resp. upravený priestor na športový rybolov. Na to povolenie dostali od obecných štruktúr.

„Akcia čistenia jazierka Špór v Petrovci práve prebieha. Kto má čas a chuť, môže sa ešte pridať. Každá ruka je vítaná,“ zachytili sme na sociálnych sieťach. Od samotných dobrovoľníkov sme sa dozvedeli, že akciu zorganizovali v nedeľu 12. júna predpoludním. Mimochodom, išlo o jednu z najúspešnejších akcií, čo sa týka počtu účinkujúcich. Celkovo ich bolo asi 20 a prispeli aj členovia Ekohnutia Zelení –Petrovec.

Malé zhrnutie akcie by bolo

nasledujúce: prinesené kusy betónu sa rozložili po nábreží a do vody, aby sa silon nezdvíhal z dna jazera, zbieral sa porast, vytiahnutý na breh v predchádzajúcej akcii, zbierali sa tehly, betón, kamene z dolnej časti Partizánskej ulice. Zozbierané tehly plánujú využiť tak, že z nich vystavajú sanitárne zariadenia. Keďže je úprava jazera neustály proces, plánujú zorganizovať aj viac akcií. Priestor ešte plánujú ohradiť a okolie sa dodatočne osvetlí. Výsledkom bude krásne

prostredie s obsahom pre rybárov, návštevníkov a deti.

Aby mohli spravovať tento priestor, aktivisti si založili aj nové združenie a pomenovali ho Jazero Špór. Po nedeľnej akcii sa konalo aj prvé zhromaždenie združenia. Predsedom združenia je Pavel Čáni a ich prvým cieľom je kúpiť ryby do jazera. Takto Petrovec na skultivovanom priestore v blízkej budúcnosti dostane upravený kútik pre športový rybolov.

Foto: V. Zabunov

STARODÁVNY ZVYK NA TURÍcE V LALiTi Máj pred lalitským domom kultúry v Turíčnu nedeľu Aktivisti v akcii na jazierku Špór Krátka prestávka pre občerstvenie a spoločnú fotografiu
22 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Ľudia a udalosti
PRETRVÁVA
BÁČSKY PETROVEc Akcia čistenia jazierka Špór

Mozaika

Tieto spomienky venujem pamiatke na svojich rodičov, ktorí ma priviedli na svet, dali mi šancu vnímať a spoznávať jeho krásy, naučili ma tvrdo pracovať a spoliehať sa predovšetkým na seba, a ktorým som nestihol o tomto všetkom porozprávať.

nukleotidov pomocou enzýmov izolovaných z kvasiniek.

spoločenskej praxe.

Dostáva

sa vám do rúk kniha spomienok môjho priateľa a kolegu, popredného slovenského bádateľa doc. Ing. Vladimíra Farkaša, DrSc. (ďalej Vlado), ktorý celý svoj profesionálny život zasvätil vede, vzdelávaniu a prenosu vedeckých poznatkov do praxe. Vlado sa narodil v rodine dolnozemských Slovákov vo Vojvodine, v Srbsku, v dedinke Binguľa. Jej názov jedni odvodzujú z turečtiny, iní z macedónčiny. Podľa jedných to znamená sto ruží, a podľa iných sto prameňov. Zdá sa, že Vlado z týchto prameňov načerpal dostatok energie pre svoju životnú púť a túžbu odhaľovať záhady prírody, spoznávať okolitý svet a tešiť sa z poznatkov získaných vlastnou tvorivou činnosťou.

Hoci pôvodne vyštudoval jadrovú chémiu na Fakulte technickej a jadrovej fyziky ČVUT v Prahe, vrátil sa na Slovensko a v Chemickom ústave SAV pokračoval vo vedeckej príprave ako doktorand školiteľa Dr. Štefana Bauera. Ten, ako riaditeľ a žiak nositeľa Nobelovej ceny profesora T. Reichsteina, dokázal predvídavo, na polstoročie dopredu, nasmerovať zameranie ústavu na chémiu sacharidov. Pod jeho vedením sa Vlado venoval výskumu biochémie sacharidov, naučil sa pracovať s mikroorganizmami, vybudoval izotopové pracovisko a úspešne zvládol prípravu rádioaktívne značených cukorných

S Vladom som sa prvý raz stretol koncom šesťdesiatych rokov na Výročnej konferencii o kvasinkách v Smoleniciach. V tom čase, na rôznych pracoviskách, sme obaja končili doktorandské štúdium. Spájal nás však spoločný záujem o kvasinky ako objekt výskumu, záujem o organizačnú prácu v Československej spoločnosti mikrobiologickej a podobné názory na spoločenské udalosti uplynulých rokov. Po úspešnom ukončení vedeckej prípravy Vlado nastúpil na ročný postgraduálny pobyt v prestížnom vedeckom ústave National Institutes of Health v Bethesde, USA. Tu sa mu podarilo objaviť zymogénny charakter kvasinkovej chitín-syntázy, enzýmu, ktorý katalyzuje tvorbu chitínu, dôležitej zložky bunkových stien húb. Bunkové steny húb sa mu potom stali vodiacou témou výskumu do ďalších rokov. Okrem enzýmov zúčastňujúcich sa tvorby polysacharidov bunkových stien sa venoval aj výskumu fungálnych celuláz, ktoré štiepia celulózu na menšie fragmenty, medzi nimi i na celobiózu. Tento vzácny disacharid sa využíva ako hlavná zložka živného média pre mikroorganizmy syntetizujúce špeciálne antibiotiká. I v tomto výskume sa uplatnil jeho tvorivý prístup riešenia problémov a snaha doviesť výsledky výskumu do

Vlado a jeho neveľký kolektív úspešne vyšľachtili kmene mikroskopickej pôdnej huby Trichoderma produkujúce vysoké hladiny celuláz a vypracovali technológiu na ich priemyselnú výrobu. Vypracovali tiež nový biotechnologický proces výroby celobiózy, vďaka čomu sa Chemický ústav SAV stal svojho času najväčším svetovým producentom tohto disacharidu. Mikroskopická huba Trichoderma sa však ukázala nielen ako výborný producent celulázy, ale dala sa použiť aj ako biopesticíd na ochranu rastlín pred patogénnymi hubami poškodzujúcimi poľnohospodárske plodiny. Ohlasy farmárov na účinnosť nového biopesticídu boli veľmi dobré a odpovedajúci patent na kmene Trichoderma získal v roku 2020 Cenu Jána Bahýľa od Úradu pre duševné vlastníctvo Slovenskej republiky. S Vladom sa spájajú aj ďalšie ocenenia. Je nositeľom titulu Technológ roka SR (1998), bola mu udelená Zlatá medaila SAV (2001), Patočkova medaila za rozvoj mikrobiológie (2008) a jeho celoživotné dielo predstavujúce originálne výsledky výskumu metabolizmu fungálnych a rastlinných polysacharidov, biologickej ochrany rastlín vrátane ich využitia v praxi bolo v roku 2018 odmenené ministerskou Cenou za vedu a techniku.

Napriek bohatým výsledkom vedeckej práce, ich vysokým ohlasom vo svete, ako aj ich úspešnej transformácii do spoločenskej praxe zostal Vlado skromným človekom, ochotným každému pomôcť. Aktívne sa zapojil do práce viacerých vedeckých spoločností a pôsobil aj ako vysokoškolský pedagóg. Vyškolil šestnástich doktorandov, z toho štyroch zahraničných. Prispieval k

S novým Doc.
23I
MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA
internátom už štvrťstoročie (5) s. 26 Ja som ňi sťato s. 23 My sme boli prví škôlkari s. 28 Z obsahu ROČNÍK XXIV 25. júna 2022 ČÍSLO 273 Ja som ňi sťato (1) SPOMIENKY
Ing. Vladimír Farkaš, DrSc. Kniha spomienok Ja som ňi sťato

popularizácii vedy, bol predsedom alebo členom organizačných vý borov viacerých domácich i medzi národných vedeckých konferencií. Prednášal na početných konfe renciách a úspešne spolupracoval s viacerými laboratóriami vo svete. Ako hosťujúci profesor pôsobil na vedeckých pracoviskách a univer zitách v USA, Kanade, vo Fínsku, v Japonsku, Austrálii, Nemecku i v Škótsku.

vhodnou inšpiráciou pre mladých adeptov vedy.

Mladým ľuďom odkazuje, aby neváhali dať sa na štúdium prí rodných vied, ale len vtedy, ak sú stopercentne presvedčení, že chcú byť vedeckými pracovníkmi. Vtedy zistia, že veda je krásna, že sa s ňou nebudú nikdy nudiť a že každý deň im môže priniesť ne tušené objavy, jasavé triumfy, ale aj trpké sklamania. Odporúča im, aby po skončení štúdia išli na skusy do sveta, naučili sa čo najviac, a potom sa vrátili a zužitkovali svoje poznatky doma. V tomto ohľade je Vlado Farkaš živým a žiarivým príkladom.

Prof. RNDr. Július Šubík, DrSc., október 2021

Čo píšem a prečo?

ktorí by mohli byť na moje zápisky úprimne zvedaví.

Etka prišla s nápadom, že tieto záznamy by mohli zaujímať aj ľudí mimo blízkej rodiny, preto že okrem opisu osobnej životnej cesty za poznaním obsahujú aj všeobecnejšie úvahy o zmysle bádania, o vede ako o rozhovore s prírodou, o hľadaní odpovedí na otázky, ktoré jej možno klásť, o vytrvalosti a najmä o trpezli vosti a pokore, ktoré sú potrebné na to, aby človek mohol prírode rozumieť...

ako Binguľa) v bývalej Juhoslávii postupne dostával k vzdelaniu a k vede, sú to spomienky na roky prežité s vedou a popri vede.

Vladove spomienky v tejto knihe, popretkávané s osobnými životnými skúsenosťami a zážit kami, vás určite oslovia. Prevedú vás osudom človeka, ktorého detstvo bolo poznačené vojnou a repatriáciou. Ako dieťa po vojne s rodičmi opustil rodisko a ocitol sa na Slovensku. Roky študoval v Prahe, odkázaný iba na svoje schopnosti a samostatnosť. Po návrate do Bratislavy ho záujem o vážnu hudbu spojil s Etelou (Et kou), dnes významnou filozofkou a spisovateľkou, s ktorou sa delí o všetky radosti a strasti vedec kého i rodinného života. Počas štúdia v zahraničí získal bohaté skúsenosti, nové vedecké poznatky a stretával významné osobnosti svetovej vedy. Prioritné výsledky jeho výskumu mu otvorili cestu na mnohé zahraničné inštitúcie a vedecké konferencie. Na po tulkách svetom vníma vedu ako krásne dobrodružstvo poznávania záhad prírody, nových ľudí a kul túr na celom svete. Svoje zážitky a postrehy z týchto ciest púta vo sprostredkúva v tejto knihe a je presvedčený, že môžu byť

Približne v roku 2006 sme sa s mojím pražským priateľom Nor bertom K. postihnutým mozgovou mŕtvicou a pripútaným na lôžko dohodli, že si budeme písať a vzá jomne si vymieňať zápisky so spo mienkami na dni minulé. Rozhodli sme sa tak preto, lebo sme zistili, že aj napriek vyše 40-ročnému priateľstvu vieme o sebe menej, ako by sa na dobrých priateľov patrilo. Tajne som dúfal, že pra videlné písanie vytrhne Norber ta z letargie a pomôže mu ľahšie prekonávať svoj údel.

Ďalším dôvodom bolo, že pí sanie pamätí dáva príležitosť za myslieť sa nad svojím životom, pozrieť sa naň s určitým odstu pom, preskúmať prelomové roz hodnutia a ich príčiny a zhodnotiť ich dôsledky a význam. Chvíľu to tak aj fungovalo, Norbert diktoval manželke Marike svoje spomienky a posielal ich mne a ja svoje zas jemu, ktoré on a jeho žena a deti čítali s veľkým záujmom. Bohužiaľ, po dvanásťročnom martýriu nás Norbert navždy opustil. A tak som stratil motiváciu. Načas som prestal písať, veď kohože by mohli zaují mať osudy jedného zrnka piesku na saharskej púšti? Možno moju ženu Etku, alebo dcéru Zuzku... Samozrejme, je tu aj brat Mirko a jeho rodina, na druhej strane Norbertova žena Marika a deti,

Neskromne si nahováram, že môj životný príbeh by azda mohol motivovať niekoho, kto ešte len uvažuje o svojej profesionálnej dráhe spätej s vedeckou prácou, no z rozličných dôvodov otáľa s rozhodnutím, napríklad preto, že si nedôveruje, že sa neodva žuje snívať. Rád by som mladým adeptom vedy ukázal, že život

V dnešných časoch, keď vírus COVID-19 visí ako Damoklov meč nad celým ľudstvom, má písanie, a to nielen písanie pamätí, ale pí sanie vôbec, aj terapeutický výz nam. Zamestnáva myseľ do tej miery, že neostáva čas venovať sa chmúrnym myšlienkam o ne bezpečenstvách a následkoch pandémie. Otázkou ostáva, čo písať, resp. o čom písať? Nuž, naj jednoduchšie je písať o tom, čo je človeku najbližšie, to znamená o sebe a o svojich zážitkoch.

Nebudem tvrdiť, že všetko, čo píšem, presne zodpovedá skutoč nosti. Na niektoré veci a udalosti je spomienka dosť nejasná, na niektoré som celkom zabudol a na niektoré by som najradšej zabu dol. Je takmer nemožné opisovať jednotlivé udalosti chronologicky tak, ako sa stali. Držať sa striktne časovej osi by sa dalo asi len ťažko, navyše nijaké záznamy nezachytia udalosti a súvislosti medzi nimi v  úplnosti. Niekedy sa zdá, že za celé dlhé obdobia sa neudialo nič podstatné, inokedy sú zasa dni nabité udalosťami, ktoré sa odohrávajú súčasne, a niekedy aj nezávisle od seba. Obdobia, keď čas plynie pomaly, život beží svo jím zabehnutým spôsobom a nič zvláštne sa neodohráva, nemám rád, a preto sa im v  spomienkach vyhýbam.

s vedou je neobyčajne zaujíma vý, že veda je vzťah, ktorý člove ka spája s prírodou, so svetom okolo nás, že dáva krídla našej fantázii, že človeka nikdy neomr zí a premieňa prácu na zábavu a hru. Veda otvára dvere do sveta a umožňuje svojim adeptom vstú piť do celosvetového spoločen stva slobodných, mysliacich ľudí. Nechystám sa písať životopis ani kroniku či autobiografický román, ale skôr usporiadať fragmentárne spomienky na to, ako som sa ja, človek nezrelý a nedeterminovaný, pochádzajúci z malej vojvodinskej dedinky Bingula (dolnozemskí Slováci jej meno vyslovujú mäkko

Kto som, čo som?

Kto sme, odkiaľ prichádzame, kam ideme? Otázky, ktoré si kaž dý, kto sa chce seriózne zamýšľať nad životom, musí zodpovedať. V dnešnom globalizovanom a anonymnom svete sa ľudia čoraz častejšie vracajú k svojim koreňom, k predkom svojich predkov, aby si ozrejmili, odkiaľ sa vlastne vzalo to prepletené klbko génov, ktoré vytvárajú ich osobnosť, a prečo sú takí, akí sú.

Narodil som sa na Vianoce voj nového roku 1941. Bol štvrtok. Udialo sa tak v dedinke Binguľa v Srbsku, v bývalej Juhoslávii. Rodičia boli príslušníkmi sloven

Autorov rodný dom v Binguli Mladá rodinka
24 II Mozaika

skej národnostnej menšiny, ktorá žije v Srbsku už vyše 250 rokov. Môj rodný kraj sa volá Vojvodina, oblasť Sriem. Táto oblasť je vyslo vene multietnická: žijú tam vedľa seba Srbi, Slováci, Maďari, Nemci, Rumuni. Národnosti, ktoré tam prichádzali, sa vzájomne mieša li, ženili a vydávali, takže dnes je zväčša ťažké jednoznačne určiť etnickú identitu jednotlivých rodín. V našom prevažne slovenskom rodostrome sú okrem slovenskej prítomné aj iné národnosti, naprí klad obe prababky z otcovej strany pravdepodobne pochádzali z rodín karpatských Nemcov (svedčia o tom ich priezviská Poniger, Her čok alias Herzog)… Pátranie po prapredkoch je skomplikované aj tým, že na území vtedajšieho Uhorska dochádzalo koncom 19. storočia k násilnému pomaďarčo vaniu priezvisk národnostných menšín. Napríklad naša rodina pri odchode zo Slovenska údajne mala írečito slovenské priezvisko Petrík, ale potom ho niektorému z predkov, pravde podobne pri ne jakom adminis tratívnom úkone, úradníci svojvoľne zmenili na Farkaš, jedno z najbežnej ších maďarských mien. Obaja moji rodičia pochádza li z evanjelických roľníckych rodín, potomkov tých, ktorí od polovice 18. storočia prichádzali kolonizo vať južné kraje monarchie, kde im nehrozilo náboženské prenasledo vanie. Prichádzali do nehostinných močaristých oblastí, opustených po vyhnaní Osmanov, zakladali si tu dediny, začali vysúšať a kul tivovať pôdu a premieňať ju na úrodnú prsť.

Slováci sa podieľali na kultivova ní tejto krajiny aj duchovne. Prvými verejnými stavbami v slovenských dedinách boli vždy kostol a škola. A práve Slováci sa v miestach, kde sa usadili, zaslúžili aj o rozvoj srb ského školstva. Dôkazom je fakt, že prví štyria riaditelia na prvom

srbskom gymnáziu v Sriemskych Karlovciach boli vzdelanci zo Slo venska. Za zmienku takisto stojí, že Pavol Jozef Šafárik, literárny vedec a národný buditeľ, ktorý bol počas piatich rokov riaditeľom srbského gymnázia v Novom Sade, napísal viacero prác o srbskom jazyku a literatúre. Z ďalších spomeniem aspoň jeho synovca Janka Šafárika, všestranného vedca, spoluzakla dateľa a riaditeľa srbského Národ ného múzea a Národnej knižnice v Belehrade, alebo slovenského maliara a ilustrátora Cyrila Kut líka, ktorý založil prvú maliarsku školu v Belehrade. Keď sme už pri maliaroch, celý svet pozná dnes slávnych insitných maliarov z voj vodinskej Kovačice.

Ale vráťme sa ešte k mojim ro dičom. Keď sa brali, mama mala sedemnásť, otec dvadsať rokov. Dnes sa nám zdajú primladí, ale v tých časoch sa ľudia, najmä na dedinách, ženili a vydávali veľmi skoro. V čase, keď sa rodičia zobrali, začala sa druhá svetová vojna.

v kraji. V noci partizáni prichádzali až do dediny a odnášali si do hôr potraviny získané od dedinča nov. Nemci sa usilovali zabrániť dedine kontaktom s partizánmi evakuáciou obyvateľstva a na pokon vypálili veľkú časť dediny. Náš dom, našťastie, nebol veľmi poškodený. Dedina prežívala ťažké časy, ale ako dieťa som tie krušné chvíle nevnímal.

ROZPAMÄTÁVANIE

Skôr než začnem písať, pokúšam sa dopátrať, kedy sa vlastne začalo moje uvedomelé žitie. Usilujem sa zistiť, kam až siaha moja pamäť, ktoré momenty z raného detstva ostali v nej zafixované a prečo? Niektoré spomienky sú pozoru hodne ostré, iné epizódy akoby nemali pevné miesto na časovej osi. Sú ako neočíslované listy vy trhnuté z knihy života a rozviate vetrom, postupne zbierané jeden po druhom bez toho, aby sa dalo určiť, čo bolo najprv a čo potom. Čokoláda

Otec musel čoskoro narukovať do tzv. chorvátskej domobrany (Sriem vtedy patril k fašistickému Chorvátsku). Dlho tam však ne pobudol. Pri najbližšej príležitosti prebehol aj so zbraňou k Titovej národnooslobodzovacej armáde. Mama a ja sme bývali v dome ot cových rodičov Ondreja a Kataríny v Binguli spolu s otcovou sestrou Máriou. Z ranej mladosti si pamä tám len niektoré epizódky. Vojna sa prehnala aj ponad našu dedinu. V neďalekom pohorí Fruška gora, na mieste zvanom Rohaľ báza, mali svoje sídlo partizáni, ktorí napá dali nemecké vojsko lokalizované

Moje prvé spomienky sa viažu k vojne, ktorá sa rozhárala práve v čase, keď som sa narodil. Do nášho binguľského domu sa na sťahovala skupina asi desiatich nemeckých vojakov. Ubytovali sa v „zadnej chyži“, odkiaľ vyniesli vše tok nábytok a na dlážku si rozložili hrubú vrstvu slamy, ktorá im slúžila ako matrac. Vidím ich, ako sedia na dvore okolo studne, vyťahujú z nej vedrom vodu a veselo sa umývajú polievajúc jeden druhého. Kusy ich sivozelených uniforiem, prilby a pušky sa povaľujú naokolo. Zve davo na nich zízam spoza dverí. Jeden z nich ma zbadá a zavolá na

mňa, držiac v ruke čosi zabalené v svetlohnedom baliacom papieri. „Na, komm!“ Nesmelo si beriem ponúkanú lakôtku a dávam si ju do úst. Nikdy doteraz som nič také nejedol. Čokoláda. Vojenská čoko láda, vyrobená z náhradiek cukru a kakaa, príkro sladká, ale chutí. Je den z mladých vojakov ma berie na ruky a posadí si ma na šiju ako na koníka. Chodí so mnou po dvore pomedzi polonahých mužov, ktorí sa mi prihovárajú neznámou rečou a núkajú ďalšie kúsky čokolády. Jazda sa mi páči, aj čokoláda je výborná, som uveličený. Prichádza apko (na Dolnej zemi tak nazývajú starého otca) a dáva sa s vojakmi do reči. Apko ovláda nemčinu, kedysi sa učil u nemeckého majstra za kováča a v prvej svetovej slúžil v cisársko-kráľovskej armáde ako delostrelec. Je vojnový invalid –šrapnel granátu mu odtrhol dva prsty na ľavej ruke a prišiel o oko. Má aj vojnové vyznamenania, ktoré ukazuje vojakom. V ich očiach je hrdina. Správajú sa k nemu zdvo rilo, s rešpektom počúvajú jeho rozprávanie. Venovali mu knižku – nemecký šlabikár s farebnými obrázkami, ktovie, odkiaľ ho v tých vojnových časoch zohnali. Vraj aby som sa aj ja naučil po nemecky. Obdivujem farebné obrázky a opa kujem po apkovi slová: der Topf, die Katze, die Mutter... Učenie však čoskoro pretrhol vojnový virvar a apkov sen naučiť ma po nemecky som zrealizoval až po dvadsiatich rokoch v celkom iných podmien kach, keď som sa ako študent vy sokoškolák zapísal do pražskej jazykovej školy a potom sa v jazyku zdokonaľoval v kontakte s nemec kými mládežníckymi skupinami, ktoré som sprevádzal ako turistický sprievodca po Prahe. Starý otec bol nesmierne šťastný a hrdý, keď som prichádzal na prázdniny do rodnej dediny a mohli sme sa rozprávať po nemecky. Obyčajne prechádzal v rozhovore do nemčiny vtedy, keď prišla nejaká návšteva, a on sa mohol pred žasnúcimi tetkami a susedmi predvádzať.

In: Vladimír Farkaš Ja som ňi sťato (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2022)

Otec ako vojak JNA Rodina Farkašovcov v Binguli. Sediaci uprostred sú mamička a apko Ondrej. Autor je označený hviezdičkou.
HLAS ĽUDU | 25. 6. 2022 • 26 /5017/ 25III

S novým internátom už štvrťstoročie (5)

domov pri Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, ktorý v tomto roku oslávi dvadsiate piate narodeniny, je svedectvom toho, že i v korpuse dolnozemských Slovákov sú jednotlivci, ktorí

(1947 – 2015), ktorá na gymnáziu od roku 1969 vyučovala chémiu a na poste riaditeľky petrovského gymnázia pôsobila v rokoch 1983 – 1986 a neskoršie aj v rokoch 1990 – 2005, takže bola priamou aktérkou diania. Teraz pokračujeme s prehľadom činnosti žiackeho domova.

x x x

kvalitné okná. Podkrovné okná pretekali pri každom prudšom daždi a z kúpeľní cez podlahy premokala voda do priestorov pod nimi.

Sanácia kanalizačného potrubia sa konala až v troch etapách: najprv štyri najkritickejšie kúpeľne – 3. januára 2001 rekonštruoval Slovan Progres

vidia i ďalej, i širšie než obyčajní ľudia, a ktorým zachovanie svojho jazyka a kultúry, čiže národnostnej identity bolo a je takmer prioritným cieľom v živote. O podrobnostiach výstavby, začiatku činnosti žiackeho domova sa čitatelia mohli v predchádzajúcich číslach Mozaiky dozvedieť z textu uverejneného na pokračovanie Viery Boldockej

Správcom žiackeho domova prvé dve desaťročia jeho existencie (1997 – 2017) bol profesor Ondrej Koroš (1953), ktorý predtým bol profesorom psychológie na gymnáziu v rokoch 1976 až 1997. O tom, čo nasledovalo po otvorení internátu v príspevku V prácach sa muselo pokračovať po desiatich rokoch práce žiackeho domova, napísal aj tieto riadky: Žiacky domov sa budoval v časoch, ktoré boli veľmi zložité, a jeho ukončenie môžeme považovať za malý zázrak. Hyperinflácia a ekonomická kríza vrcholili, stavebný materiál, ktorý sa používal pri výstavbe, bol často nekvalitný, drahý a ťažko sa zaobstarával. Táto skutočnosť, ako i fakt, že aj niektoré stavebné a remeselnícke práce neboli vykonané na žiaducej úrovni, sa veľmi rýchlo prejavila v naliehavej potrebe vykonávania rekonštrukčných prác. Najväčším problémom boli vodovodná a kanalizačná vnútorná sieť a ne-

I. Krátky chronologický prehľad rekonštrukčných prác: Rekonštrukcia podkrovia sa vykonala v dvoch etapách (čo bolo podmienené hmotnými

Selenča a potom 20. júla 2006 a 15. augusta 2007 –SZR MIMA z Báčskeho Petrovca trinásť. Tretím naliehavým problémom, ktorý sa priebežne riešil,

prostriedkami). V prvej fáze – 30. augusta 2001 – Slovan Progres zo Selenče rekonštruoval tri takéto izby a v auguste 2006 SZGR – Pavel Sýkora z B. Petrovca jednu.

boli okná. Ťažké drevené obločné krídla, ktoré sa časom stali nefunkčné až nebezpečné, a ktoré v zime vôbec netesnili, sa vymenili za ekonomickejšie, trvanlivejšie a estetickejšie – plastové. Vý-

Ondrej Koroš, príhovor ku Dňu školy, 2002 Internátnici kopú základy garáže 2001 Účastníci trvalo vo Vojvodine
26 IV Mozaika V BÁČSKOM PETROVCI
REPORTÉRI
Členovia folklórnej a hudobnej sekcie
projektu Podpora výchovy pre
udržateľný rozvoj

menu okien vykonali: 17. mája 2005 SZR MIMA z B. Petrovca (10 okien), 24. novembra 2005 Fenster AS z M. Mitrovice (7) a 15. júla 2006 SZGR – Pavel Sýkora z B. Petrovca (20).

Okrem uve dených väčších rekonštrukčných prác pozornosť bola venovaná aj bežným opravám postelí, písacích stolíkov, stoličiek a výmene podla hových krytín plá vajúcou podlahou. Tieto práce vo väčšom rozsahu vykonali: 10. feb ruára 2004 Sto larija Opavski, tiež 1. februára 2004 J. Franka a 18. apríla 2006 Stolaria Topoľský – všetci z B. Petrovca.

ako aj na prepravu žiakov a pro fesorov na rôzne súťaže.

– Výstavbu garáže 20. júla 2001 (SZGR – Pavel Sýkora, B. Petrovec).

– Pavel Sýkora z B. Petrovca.

– Po staveb ných prácach nasledovalo zadovažovanie zodpovedajúce ho kuchynské ho nábytku z nehrdzavejúcej ocele, čo bolo realizovane 22. septembra 2005 prostredníctvom podniku Sani z B. Maglića.

Treba zdôrazniť i to, že sa v žiackom domove nekonali iba opravy. Značné úsilie sa sústavne vynakladalo na skvalitňovanie bývania a vytváranie predpokla dov pre úspešnejšiu výchovnú prácu.

II. Medzi najvýznamnejšie investície z tejto oblasti možno zaradiť:

– Zadováženie osobného auta – donátorský dar p. Jána Triašku z Báčskeho Petrovca dňa 2. mája 2001 – ktoré slúži i na zásobo vanie internátu, prevoz žiakov do ambulancie a do nemocnice,

– Výstavbu kotolne na plynové vykurovanie 20. júla 2001 (SZGR – Pavel Sýkora, B. Petrovec).

– Inštaláciu plynového vykuro vania (26. apríla 2004, Tehno magterm, N. Sad).

– Vybavenie internátu s plyno vými sporákmi do žiackej kuchy ne (10. marca 2003 Tehnobiro, N. Sad).

– Keď sa na vykurovanie pre stalo používať tvrdé palivo, piv ničné priestory boli upravene na sklady (21. mája 2004, SZR – Pavel Sýkora, B. Petrovec).

Vybudovanie nových skla dových priestorov umožnilo vyriešiť najboľavejší internát ny problém, „Achillovu pätu“ kuchynského priestoru – otvor pre príjem špinavého riadu, ktorý dovtedy nejestvoval. Tieto práce vykonal 19. októbra 2005. SZGR

– Bezpečnosť bývajúcich a sa mého objektu vždy bola a je na prvom mieste. Dňa 4. mája 2006 podnik DMD alarm z N. Sadu do žiackeho domova nainštaloval alarm a videodozor, čím sa uro bil jeden z dôležitých krokov k

nie vody do kuchyne a jedálne – 15. augusta 2007. Vykonal ju podnik z Inđije Prot-Jet, takže žiaci majú neustály prístup k čistej a zdravej vode.

Všetky uvedené investície si vyžiadali aj značné finančné zdroje, ktoré sa zabezpečovali rôznymi spôsobmi: z Ministerstva

vyššej bezpečnosti chovancov internátu.

– Za veľmi významnú novinku sa považuje inštalácia káblovej televízie a stálych liniek na internete.

Bežné nákupy kosačiek, práčok, mrazničiek, žehli čiek, počítačov, tla čiarní alebo TV pri jímačov sa konali v súlade s potrebami a možnosťami.

– Poslednou investíciou v žiac kom domove bola inštalácia troch fil trov na prečisťova

školstva – Oddelenie pre žiacky a študentský štandard, z Pokra jinského sekretariátu pre vzdelá vanie a kultúru APV, z vlastných prostriedkov a z projektov.

Aj pre nastávajúce obdobie sú naplánované aktivity, ktoré budú zvyšovať kvalitu bývania, stravovania a výchovnej práce v žiackom domove.

Takto písal Ondrej Koroš v roku 2007, keď sa rozbehol život v internáte a keď sa skrátka pokúsil sumarizovať, čo všetko sa ešte vkladalo, aby žiacky domov bol a zostal na vysokej úrovni, azda aj najväčšej v našej krajine.

Foto: J. Čiep a archív GJK

Aj sanitné uzly a kúpeľne viackrát rekonštruovali, V pivničných priestoroch gymnázia upravená miestnosť pre fitnes, 2012 Nádvorie Žiakom v žiackom domove sú aktivity Namontované slnečné kolektory na streche internátu pre úsporu energie, 2012
HLAS ĽUDU | 25. 6. 2022 • 26 /5017/ 27V
sa
2009
školy a internátu vždy lákalo športovcov, 2014
k dispozícii i rôzne
na relax, 2009

VČERA, DNES, ZAJTRA...

My sme boli prví škôlkari

Dejiny školstva v Laliti, najmenšej dediny v Obci Odžaci, musíme pozorovať z dvoch zorných uhlov, čiže dodnes tam žijúcich najpočetnejších príslušníkov slovenského a srbského národa. Uhorská kráľovná Mária Terézia v roku 1759 povolila na územie dnešnej Lalite nasťahovať 150 – 160 srbských rodín. Na to sa podujal slobodník Todor Lukić, ktorý za každú dovedenú rodinu dostal úhradu jeden forint. Srbskí prisťahovalci si čoskoro vystavali Kostolík svätého Dimitrija, veľkého mučeníka, v ktorom roku 1765 pôsobili až traja popovia (farári). Mali aj učiteľa, ktorý vo svojom dome učil deti, za čo ho platila tak dedina, ako aj štát.

Krátko po prisťahovaní prvých slovenských rodín do dnešnej Lalite – 1790 už roku

1791 uprostred novozaloženej Slovenskej ulice, dnes je to Janka Čmelíka, vystavali mod-

litebnicu, ktorá v pracovných dňoch slúžila ako škola pre slovenské deti. Prvým učiteľom – levitom bol Ján Kramár, ktorý tam aj býval.

Také sú začiatky školstva v Laliti. No v ďalších riadkoch nemienime obšírnejšie a dôkladnejšie hovoriť o tomto, lež pozornosť venujeme predškolskej výchove a vzdelávaniu. Zatiaľ čo väčšie mestá už mali bohatú tradíciu v tejto oblasti,

Laliťania si počas dvoch školských rokov 1929 – 1932, zriadili tzv. prípravnú triedu. V nej učiteľka Emilija Petrovićová učila, lepšie povedané, pripravovala najmladších žiakov, aby im bolo ľahšie nastúpiť do prvej triedy a pritom sa čím „správnejšie vyjadrovať po srbsky“.

Po výstavbe novej školskej budovy na rohu ulíc Titovej a Juhoslovanskej v roku 1961 žiaci zo slovenskej evanjelickej a srbskej pravoslávnej školy sa zlúčili a tam presťahovali. Voľný priestor v srbskej škole je využitý na založenie predškolskej ustanovizne –škôlky, ktorú prvá v školskom roku 1961/62 navštevovala generácia dievčat a chlapcov narodených v roku 1955. Bolo ich štyridsať! Prvou vychovávateľkou tri školské roky bola odborná učiteľka Anna Očenášová, rod. Valentová, ktorá predtým krátko pôsobila v Jánošíku, potom v Selenči, Báčskej Palanke, aby sa potom s manželom Jánom vrátila do rodiska.

Hoci odvtedy uplynulo už plných šesť desaťročí, v hlavách prvých lalitských škôlkarov sa ešte stále, možno trochu hmlisto, predsa roja spomienky, ako zvykneme hovoriť o najkrajšom období života každého z nás. Jaroslav Maršal si na tie dni zaspomínal takto: „Dodnes sú mi pred očami tmavozelené lavice, podobné tým v kostoloch, lenže nižšie, v ktorých sme sedávali po traja. Som si istý, že vedľa mňa sedel môj už nebohý sused Ján Valent a tretí bol asi jeho bratranec Jaroslav Valent. V zime a keď bolo špatné počasie, my chlapci sme sa hrávali v učebni s hračkami, najčas-

ŠESŤDESIAT ROKOV PREDŠKOLSKEJ USTANOVIZNE V LALITI Prví lalitskí škôlkari v školskom roku 1961/62. Vychovávateľka Anna Očenášová drží v náručí synčeka Rastislava, vpravo stojí kuchárka Alinka Rajkovićová. Tu bola budova a nádvorie prvej škôlky v Laliti
28 VI Mozaika

tejšie kamiónmi, traktormi, ale nie takými luxusnými, aké majú dnešné deti. Skladali sme spolu s dievčatami kocky, aby sme na konci z toho dostali obraz domu, lesa, zvieraťa, auta... V lete sme zasa na dvore behali za loptou, ktorá bola z gumy, pekná viacfarebná, ale sa nám nejedna prepichla, ak sme ju kopli do bodľačia.“

Aj Mária Macková, rod. Tu šiaková, vynorila spomienky z dávneho detstva a zo za čiatku vzdelávania v škôlke: „Mne navždy utkvelo v pamäti, keď sme dostali prvé bábiky. Ja som bola hádam najviac hrdá, lebo nám ich priniesol môj starý otec Pavel Šajben, vtedy školník v novej škole, ktorý často prišiel niečo urobiť, upratať aj k nám do škôlky. My dievčence sme okrem hra nia sa s hračkami veľmi rady preskakovali povraz. Samy alebo tak, že dve z nás okrú cali povrázok a tretia v strede preskakovala. Keď sa niektorá zaplietla, vystriedala ju iná ka marátka.“

Aj sám som bol v tej prvej generácii škôlka rov. Naša vychováva teľka nás učila aj rôz nym detským hrám, spievali sme spolu, recitovali, tancovali počas osláv sviatkov, akými boli Deň repub liky, Nový rok, 1. mája, Deň bojovníka, Deň povstania, Deň oslo bodenia od fašizmu, 8. marec, pričom nás pozorne sledovali, posmeľovali a mali radosť z toho naši rodičia, starí rodičia, príbuzní, susedovci...

Vychovávateľka A. Očená šová s nami komunikovala rovnoprávne v slovenčine a srbčine. Medzi sebou sme sa tiež dorozumievali v oboch jazykoch. Pritom my Slováci

sme viac so Srbmi hovorili ich jazykom, ale jednotlivci z nich sa aj dodnes vedia solídne vy jadrovať po slovensky.

ich stále v škôlke, ale putovali s nami v kapsičkách s reme ňom prehodeným cez naše malé plecia. Niektorí z nás si

pravdu, predsa kúpili pekný, nový hrnček. Ešte krajší ako sme dovtedy mali. Ináč varili a podávali nám sušené mlie ko, chlieb natierali nátierkou podobnou maslu alebo mar garínu z veľkých plechových nádob, ktoré vtedy naša kraji na dostávala ako medzinárod nú pomoc zo zahraničia. Teta Alinka nám občas pripravila pampúchy, ktoré sme zjedli s takou chuťou, že sme si aj prsty oblízali.

O to, aby sme neboli hlad ní, ani smädní, sa starala naša dobrá, starostlivá, čistotná kuchárka Alinka Rajkovićová. Teta Alinka, ako sme ju lás

hrnčeky priväzovali o kapsu. Tak sa nám nezriedka stalo, keď sme sa naháňali najmä pri návrate domov, že sme sa hrnčekom šuchli, buchli

Keďže je takmer každá roz lúčka predpokladom na nové stretnutie, aj nám osud, možno náhoda, neskoršie zasa pridelili našu dobrú vychovávateľku Annu Očenášovú. Bolo to 1. septembra na začiatku nového školského roku 1966/67, keď sme sa stali piatakmi. Pani Očenášovú nám určili za tried nu učiteľku, ktorá nás do konca základnej školy učila slovenči nu a domácnosť. Potom sme sa rozpŕchli každý na svoju stranu, za ďalším školením, za prácou, niektoré dievčence sa vydali nielen na území niekdajšej na šej milej Juhoslávie, ale aj do zámoria, do Kanady, Austrálie, Nemecka...

kavo oslovovali, nám varila mlieko, bielu kávu, čaj, robila citrónovú šťavu a nalievala do emailových hrnčekov, ktoré sme si každý deň nosievali so sebou. Nenechávali sme

o stenu domu či múrik a otĺkli ho. Vtedy sme doma materiam museli vysvetľovať, že nám vypadol počas vypíjania čaju či kávy a ony nám po čase, aj keď vedeli, že nehovoríme

Šesť desaťročí je úctyhodný časový úsek v ľudskom živote. No predsa všetci hovoria, že je to len zdanlivá skutočnosť, ktorá uplynie akoby člo vek pleskol dlaňami. Nech je, ako je, ale my Laliťania naro dení v roku 1955 si vždy s radosťou spomíname, že sme prví písali dejiny predškolskej výchovy a vzdelávania v našej dedine.

(Dokončenie v budúcom čísle Mozaiky)

Dnešná
HLAS ĽUDU | 25. 6. 2022 • 26 /5017/ 29VII
To sme my tanečníci: (zľava) Mária Tušiaková-Macková, Jaroslav Valent, Milina PucovskáČriepková, Michal Benka, Radmila Jovanovićová, Juraj Pucovský, Milina MackováPavlovičová a Pavel Benka
škôlka

Pražené kura a zelenina s rezancami (stir fry)

Rýchle jedlo, kto ré si zamilujete v ďaka perfektné mu dochuteniu so špéciami typickými pre ázijskú kuchyňu. Príprava: 20 min. Úprava: 15 min. Porcie: 2. Suroviny: Na mari nované mäso: 300 g kuracích pŕs alebo stehien (vykostených), štipku mletého čierneho korenia, strúčik ces

naku, 1 KL sójovej omáčky, 1 KL ryžového octu, 1 KL medu; ešte potrebujeme: 2 PL oleja, 1 jarnú

Makový koláč s marhuľami

cibuľku, strúčik cesnaku, 1 zázvor (3 cm), 5 väčších šampiňónov, 1/2 menšej brokolice, 1 červe nú hrubostennú papriku, 1 PL sójovej omáčky, 1 PL ustricovej omáčky, 1 PL čili omáčky, rezance – ryžové, vaječné Takto sa to podarí: 1. Kuracie mäso pokrájame na kocky a v miske ho vymiešame s pretlačeným cesnakom, čiernym korením, sójovou omáčkou, oc tom a medom. Necháme postáť 30 minút pri izbovej teplote.

2. Neskôr vo woku alebo hlb šej panvici dobre rozpálime olej a kuracie kúsky na ňom sprudka opečieme, kým sa nezatiahnu

a nezačnú nadobúdať zlatohne dú farbu. Potom ich vyberieme bokom.

3. Rezance pripravíme podľa návodu na obale.

4. V tej istej panvici na strednom plameni opečieme na kolieska nakrájanú jarnú cibuľku (vňať odložíme na ozdobenie), pridá me nasekaný cesnak a zázvor.

5. Po minútke opekania pridáme na plátky pokrájané šampiňóny, ružičky brokolice a tiež na kocky pokrájanú papriku. Všetko spolu opekáme zhruba 4 minúty.

Rýchly, vláčny koláč, na ktorý môžete pou žiť zrelé i kompótové marhule.

Príprava: 15 min. Úprava: 30 min. Porcie: 20.

Suroviny: 250 g hladkej múky, 1,5 KL kypriaceho prášku,

150 g mletého maku, 200 g kryš tálového cukru, 100 ml oleja, 300 ml mlieka, 4 vajcia. Posýpka: 50 g hladkej múky, 50 g práškového cukru, 70 g masla; ešte potrebujeme: 500 g marhúľ Takto sa to podarí:

1. Vo väčšej miske spolu pre miešame múku, mak, kypriaci prášok a cukor.

2. Prilejeme mlieko, olej, roz šľahané vajíčka a všetko spolu vymiešame do cesta.

3. Cesto zarovnáme na papie rom na pečenie vystlaný plech a na vrch poukladáme na menšie kúsky pokrájané marhule.

4. Zo zmäknutého masla, cukru a múky vypracuje končekmi prs tov posýpku, ktorú rozsypeme na marhule.

5. Koláč pečieme v rúre vyhriatej na 190 °C zhruba 30 minút.

Zdroj: recepty.aktuality.sk

Zdroj: recepty.aktuality.sk ZDRAVIA

Vysvetlenia pre zvláštne veci, ktoré vaše telo robí

Ľudské

telo je skutočný zázrak a často robí veci, o ktorých ani my sami nevie me, prečo a ako. Aj keď zívanie, zostáva záhadou, o ktorej sa vedú diskusie, mnohé iné veci, ktoré sa vám každý deň dejú, majú logické a v medicíne overené vysvetlenie.

Prečo nám slzia oči z cibule? To sa vám určite stáva, keď krájate cibuľu. Vysvetlenie je veľmi jednoduché ,a čo je

najlepšie, môžete použiť niekoľko trikov, ktoré vám pomôžu urobiť z krájania cibule oveľa príjemnejší zážitok. Keď krájate cibuľu, krájate bunky, ktoré sa v nej nachádzajú a ktoré uvoľňujú enzýmy. Tieto enzýmy produkujú plyn nazývaný propanetylsulfoxid. Keď sa tento plyn do stane do kontaktu s vašimi očami, reaguje s vodou vo vašich očiach a vytvára miernu

kyselinu sírovú. Samozrejme, táto kyselina vytvára nepríjemné pálenie a niekedy bolesť v očiach, ktoré potom reagujú slzami. Čím viac sekáte, tým viac tohto plynu sa uvoľňuje a tým viac plačete. Táto vlastnosť cibule je jej obranný mechanizmus. Teraz keď už viete, prečo plačete, je čas naučiť sa, ako tomu zabrániť alebo ho zmier niť. Existuje niekoľko spôsobov, z ktorých najobľúbenejší je dať cibuľu pred krájaním do mrazničky. Nízke teploty spomaľujú uvoľ ňovanie enzýmov. Môžete namočiť aj nôž, ktorým krájate, pretože potom tento plyn bude reagovať s vodou na noži a nedostane sa vám do očí.

30 VIII Mozaika Mozaiku číslo 273 pripravil Jaroslav Čiep RADY A NÁPADY IBA PRE LABUŽNÍKOV
ZO

Kultúra

Jubilejný 50. Folklórny festival Tancuj, tancuj...

Podvoch rokoch sme mali zase novú edíciu Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... ako celomenšinového hudobno-tanečného a folklórneho podujatia súťažného charakteru. Po jubilejný päťdesiatykrát. V Hložanoch sa v sobotu 18. júna zoskupilo množstvo rozospievaných a roztancovaných ochotníkov z celej Vojvodiny.

števníci mali možnosť vypočuť si 18 bodov. Nasledovalo slávnostné defi lé účastníkov z centra dediny až po amfiteáter. Na pekne upravenom areáli amfiteátra boli dva koncerty. Poobedňajší, ktorý zahrnul aj otvárací ceremoniál a v ktorom potom účinkovalo sedem našich tanečných telies. Vo večerných hodinách v priamom televíznom prenose nasledovalo ešte desať tanečných bodov. Kým odborná porota hodnotiaca výkon taneč-

etnografická výstava Sviatočný ženský odev a príprava výbavy pre mladuchu v organizácii Spolku žien Slovenka, výstavu starých fotografií prichystal MOMS Hložany a otvorená bola aj výstava hložianskych výtvarných umelcov.

Koncert speváckych skupín a ľudových orchestrov Na jubilejnom celomenšinovom festivale sa na koncerte speváckych skupín a ľudových orchestrov predstavilo 17 an-

kov z 9 prostredí, v ktorých žijú Slováci. Spievali a hrali folkloristi z Kovačice (MOMS, Dom kultúry 3. októbra a KC pre cestovný ruch, umenie a kultúru), Starej Pazovy, Báčskeho Petrovca, Pivnice, Vojlovice, Hajdušice, Hložian, Nového Sadu a Padiny... Poobedňajší koncert tanečníkov

Otvárací ceremoniál v amfiteátri sa začal o 17. hodine, keď sa súbory po slávnostnom defilé účastníkov z centra dediny dostavili na túto lokalitu. Každý

Festival celkovo splnil svoje základné poslanie: zachovávať slovenské vojvodinské ľudové tance, piesne, kroje, zvyky a obyčaje a tiež dokumentovať a prezentovať tvorivú činnosť v oblasti slovenského vojvodinského folklóru. Hložančania ako dobrí hostitelia sa na túto príležitosť dôkladne pripravovali a návštevníci ich snahu upraviť dedinu a za príjemné chvíle strávené v Hložanoch môžu len pochváliť. Aj počasie tohto roku žičilo.

Samotný festival pozostával z viacerých segmentov. Najprv v Dome kultúry odznel koncert speváckych skupín a ľudových orchestrov. V rámci neho náv-

ných skupín rozhodovala, kto sa ovenčí cenami, početné obecenstvo malo možnosť pozrieť si revuálnu časť, v ktorej účinkovali dva súbory –Vila z Nového Sadu a Mladosť z Banskej Bystrice zo Slovenskej republiky.

Ponuka pre milovníkov slovenských vojvodinských špecialít nevystala ani tohto roku. Bol to jarmok starodávnych jedál v organizácii Asociácie slovenských spolkov žien a Spolku žien Slovenka. V rámci neho sa predávali dobroty z viacerých dedín.

Ako sprievodné podujatia, okrem uvedených, v sobotu na poschodí domu kultúry pre návštevníkov bola otvorená

sámblov, z čoho 9 ženských a 6 mužských skupín a dva orchestre. Na koncerte vystúpilo 157 spevákov a okolo 20 hudobní-

účinkujúci súbor v Hložanoch obecenstvu predstavili moderátori festivalu Elena Vršková a Ivica Grujić Litavský. Autor

Pivničania o rok pocestujú na Detvu Hložiansky súbor je laureátom jubilejného festivalu Vojlovickí Korheli
3126 /5017/ 25. 6. 2022• KULTÚRA •
V HLOŽANOCH

otváracieho programu Michal Hataľa privítal vzácnych hostí a prítomné publikum a zaspomí nal si na snaživcov z jednotlivých prostredí. V mene Organizačno -správnej rady sa prihovorila zástupkyňa predsedu Rady MS Hložany Soňa Ďurišová, v mene Obce Báčsky Petrovec predsed níčka Jasna Šprochová, v mene Matice slovenskej v Srbsku pred seda Branislav Kulík, v mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny pred sedníčka Libuška Lakatošová a festival otvorili potomkovia niekdajších zakladateľov tohto

pôvodným tancom Zagajduj, gajdoš... Ako tretí vystúpili Pivničania, staršia tanečná skupina FS V pivnickom poli SKUS Pivnica, s pôvodným tancom Nedala si... Po nich si zatancovali Vojlovičania. Mladšia tanečná skupina SKOS Detvan sa predstavila štylizovaným tancom Ani tak nevonia drobná bažalič ka. Piaty v poradí FS SKUS Slnečnica z Padiny obecen stvu predstavil zvyk Takto to voľakedy bolo. Spoza hraníc krajiny, ale vzdušnou vzdia lenosťou veľmi blízki, sú aj

stavili tanečníci FS KUS Štefá nik z Lalite. Priniesli štylizovaný tanec Išlo diovča na vodu.

Druhý koncert tanečných skupín

a tance znázorňujúce zábavu pri kolotoči.

festivalu v Hložanoch – vnukovia Ľuboslav Hataľa a Tijana Adáme ková, inak pár z víťazného súbo ru 49. FF Tancuj, tancuj… – KOS Jednota z Hložian. Po vztýčení festivalovej vlajky, zaspievaní hymny festivalu a spoločnom otváracom tanci predstaviteľov všetkých folklórnych súborov javisko patrilo už jednotlivým súborom, ktoré prišli predviesť to, na čo sa v minulých mesia coch pripravili.

Nasledoval prvý koncert ta nečných skupín. Ako prví sa predstavili domáci Hložančania, presnejšie staršia tanečná sku pina KOS Jednota, s pôvodným tancom Povedzže mi, moja milá. Po nich sa na pódium revuálne dostali Kovačičania, seniorský FS V šírom poli hruška Domu kultúry 3. októbra. Predstavili sa

hostia z Chorvátska. FS SKOS Ľudovíta Štúra pri MOMS Ilok z Iloka sa revuálne predstavil oby čajou Vohľady. Na záver prvého koncertu sa obecenstvu pred

Druhý koncert tanečných skupín sa začal v plnom hlo žianskom amfiteátri o 20. ho dine. Koncert tvorila súťažná a revuálna časť. V tej súťažnej pred obecenstvom a v priamom televíznom prenose Rádio-te levízie Vojvodina vystúpilo 10 folklórnych súborov z Nového Sadu, Báčskeho Petrovca, Voj lovice, Pivnice, Hložian, Kulpí na, Kovačice, Kysáča a zo Starej Pazovy, ktorí zatancovali 5 šty lizovaných tancov a 2 pôvodné tance v štylizovanej podobe. Tance z obyčajového cyklu boli vo večernom koncerte iba tri – chmeľová oberačka, priadky

Revuálna časť mala multikul túrny charakter. Vystúpili v nej srbský Folklórny súbor Vila z No vého Sadu a Univerzitný fol klórny súbor Mladosť z Banskej Bystrice.

Nasledovalo vyhlásenie od menených, a to v kategóriách – tanec, spev, orchester a tra dičný odev. Odmeny oceneným súborom udelili: Libuška Laka tošová, predsedníčka NRSNM, Jasna Šprochová, predsedníčka Obce Báčsky Petrovec, a Soňa Ďurišová, zástupkyňa predsedu Rady Miestneho spoločenstva Hložany.

Prvé vyhlásenie patrilo tra dičnému odevu, ktorý hodnotil etnológ Patrik Rago. „Hodnotiť tradičný odev je veľmi zložité, lebo každé prostredie má vlastné, špecifické prvky, ktoré tradičný odev robia jedinečným a vzácnym. Musíme však dbať na to, ako sú tanečníci oblečení a či ich odev ladí s prvkami tradičnej kultúry,“ zhodno til medziiným Patrik Rago, ktorý udelil tri ceny za tra dičný odev. Získali ich: FS Petrovčan Mládežníckeho združenia YMCA z Báčske ho Petrovca, FS Klasy SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a mladšia tanečná skupina FS V piv nickom poli SKUS Pivnica.

Príchod folkloristov a vlajka Dievčenská spevácka skupina KC pre cestovný ruch, umenie a kultúru z Kovačice
32 • KULTÚRA •www.hl.rs Informačno-politický týždenník
Kultúra Šafárikovci druhí v speve a tretí v tanci

Odborná porota pre hodno tenie speváckych skupín a ľudo vých orchestrov, ktorá pracovala v zložení: Dr. Juraj Súdi, pred seda, Pavel Tomáš st. a Nataša Kolárová, sa rozhodla udeliť prvú cenu dievčenskej speváckej sku pine KC pre cestovný ruch, ume nie a kultúru z Kovačice. Druhé miesto získala ženská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika z No vého Sadu a tretie dve rovnaké ceny v kategórii speváckych skupín získali mužská spevácka skupina KUS Petrovská družina a ženská spevácka skupina SKOS Detvan z Vojlovice. Dve špeciálne ceny dostali Staršia mužská spe vácka skupina Korheli z Vojlovice a mužská spevácka skupina KOS Jednota z Hložian. Na festivale

miesto získal FS Šafárik SKC P. J. Šafárika z No vého Sadu. Špeciálna cena sa dostala do rúk FS SKUS Slnečnica z Padiny. Laureátom 50. Folklórneho festi valu je a Cenu a sošku NRSNM získal KOS Jed nota z Hložian. O rok na Folklórne slávnosti pod Poľanou do Detvy pocestujú Pivničania. Po vyhlásení od menených súborov v amfiteátri nasledo val program Obrazy z Dolnej zeme Univerzitného folklórneho súboru Mladosť z Ban skej Bystrice.

Doznel 50. Folklórny festival Tancuj, tancuj... Bol masový, veľmi navštívený, úspešný, s bohatým programom, no

v rámci hudobného koncertu v dome kultúry vystúpili iba dva orchestre a z nich prvé miesto obsadil ľudový orchester SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu a druhé ľudový orchester DK Michala Babinku z Padiny.

Folklórne súbory sledovala porota v zložení: Ružena Čer venská, Milorad Lonić a Michal Spišiak. V kategórii tancov prvé miesto získala mladšia tanečná skupina KOS Jednota Hložany, druhým sa ovenčila mladšia tanečná skupina FS V pivnic kom poli SKUS z Pivnice a tretie

s menším počtom účinkujúcich súborov. Absencia početných slovenských súborov najmä zo Sriemu bola badateľná, ale ani tých z Banátu ne bolo v takom počte, ako po minulé roky. Azda pokovidové obdobie a úspešný jubilejný 50. Folklórny festival Tancuj, tancuj... iba motivujú vedúcich folklórnych súborov a skupín, aby sa chopili práce a zno vu oprášili tanečný repertoár zo svojho prostredia a o rok sa s ním predstavili na 51. Folklórnom festivale Tancuj, tancuj...

Otvorenie festivalu spoločným tancom Časť z Obrazov z Dolnej zeme Diváci sa poobede tlačili do chládku, ale večer bola skutočná tlačenica Entuziastické vyhodnotenie festivalu
3326 /5017/ 25. 6. 2022• KULTÚRA •

Jarné sa

Katarína Gažová

sieni Gymnázia Jána Kollára v Petrovci v nedeľu 19. júna odznel ďalší ročník – v poradí 26. – prednesu vážnej hudby mladých hudobných talentov z domova a zo zahraničia. Večierok bol dvojho-

VSlávnostnej

dinový a početné obecenstvo si užilo krásne prednesy talentovaných hudobníkov, pred ktorými je skvelá hudobná kariéra v oblasti vážnej hudby.

Doktorand Marek Stupavský virtuóznou hrou na klavíri otvoril tohtoročný ročník festivalu Jarné nôty. Na pôde petrovského gymnázia prítomných privítala riaditeľka Jarmila Vrbovská. Mo-

derátorka Viera Dorčová-Babiaková menovite pozdravila vzácnych hostí festivalu. Potom predsedníč-

konaľovaní, lebo v značnej miere obohacujú kultúrnu jedinečnosť vojvodinských Slovákov. V poradí

ka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová vo svojom príhovore pochválila tento festival ako jedinečné medzinárodné podujatie v oblasti vážnej hudby a mladým hudobníkom, účastníkom tohto ročníka Jarných nôt popriala, aby sa im darilo v ďalšom zdo-

26. ročník festivalu otvorila magistra umenia, klavírna odborníčka Marijana Marčeková-Valentová, ktorá vyučuje hudbu v školách v Pančeve. Ako žiačka tiež tuná účinkovala a spolu s týmto festivalom hudobne rástla.

Tento ročník čo do počtu účast-

níkov bol najbohatší a prítomných naplnil krásnom a hudobne obohatil. Na koncerte vystúpili početní mladí hudobníci, domáci, ale aj zo zahraničia – z Maďarska a Rumunska, mladší a aj tí starší študujúci hudbu a ktorí majú za sebou už aj hodne hudobných úspechov a ocenení z rôznych súťaží vážnej hudby. Koncert pokračoval vystúpením Orchestríka ZŠ Jána Kollára zo Selenče pod vedením Juraja Súdiho st., ďalej vystúpili mladí, ale aj osvedčení hudobníci: Petra Dobríková, Leona Majdlenová, Timea Tomanová, Matej Gagulić, Emília Tárnociová, Lea Šimová, Réka Timea Gulyásová (Békešská Čaba), Lucia Stajićová, trio: Lucia Stajićová, Andrej Struhár a Zoran Mitić, Lukáš Juráš (Nadlak), Ksenija Vujačićová, Marta Milašinovićová, Jasmina Poláčeková (Nadlak), Vladimír Gabriel Lovás, Iveta Kováčová, Juraj Súdi ml., Anna Havranová-Ilićová a Marína Cerovská.

Festival vážnej hudby otvorila Marijana Marčeková-Valentová Hosť Rumunska Lukáš Juráš oduševnil obecenstvo Trio (sprava): Lucia Stajićová, Zoran Mitić a Andrej Struhár Husľová virtuózka Marína Cerovská z Petrovca
34 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Kultúra
Účastníci 26. ročníka Jarných nôt 26. FESTIVAL VÁŽNEJ HUDBY
nôty
rozliehali Petrovcom
z
Obecenstvo v Slávnostnej sieni GJK

Po virtuóznych vystúpeniach početných účastníkov Jarných nôt predstavili aj knihu o festivale vážnej hudby, ktorá vyšla tohto roku a zahŕňa uplynulých 25 ročníkov festivalu Jarné nôty. Vydal ju organizátor tohto festivalu MOMS Petrovec za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. O knihe hovoril redaktor Hlasu ľudu a podpredseda

Po prvýkrát v ÚKVS

V stredu15. júna bola v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade otvorená výstava Korene 8. Na otvorení výstavy Sava Stepanov povedal, že sú Korene nejakým druhom prehľadu toho, čo sa deje v aktuálnom umení vojvodinských Slovákov. „Keď sa výstava Korene a bienále v Petrovci zjednotia, vtedy dostaneme jeden kompletný a komplexný obraz. Veľmi je dôležité zachovať kontinuitu, lebo máloktorej národnostnej menšine sa to podari-

lo dosiahnuť,“ povedal Stepanov. Zdôraznil, že je týmto urobené pekné rozdelenie medzi insitným umením, ktoré je u Slovákov veľmi rozvinuté, a moderným umením.

Keďže ide o výstavu malého formátu, Stepanov si myslí, že práve v tých malých formátoch je viac vášne, expresie a že je vzťah umelcov bezprostrednejší k tomu, čo robia, ako napr. vo veľkom ambicióznom projekte.

Prihovoril sa aj jeden z organizátorov tejto výstavy Ján Agarský. Povedal, že sú Korene po prvýkrát v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov

a že v nej účinkuje 24 autorov s rôznymi technikami.

Udelili aj ceny, ale laureáti neboli prítomní na otvorení výstavy. Na tohtoročnej výstave Korene bola ocenená séria drobných kresieb Zdenky Márie

MOMS Petrovec Jaroslav Čiep. Následne sa predsedníčka petrovských matičiarov Katarína Melegová-Melichová záverečne prihovorila početným návštevníkom večierka a udelila knihy autorom, ktorí do nej prispeli. Účastníkom tohtoročného festivalu zároveň odovzdali diplomy a darčeky za účasť.

Madackej a špeciálnu cenu porota udelila grafikovi a maliarovi Pavlovi Čánimu.

Výstava Korene 8 bude v ÚKVS otvorená do konca júla a potom sa v septembri sťahuje do Starej Pazovy.

ako aj porota obecenstva.

V dňoch

17. až 25. júna v Kule prebiehal 63. republikový festival ochotníckych divadiel Srbska. Divadlá sa každý večer hrali na scéne Kultúrneho strediska Kula, ktorý je spolu s Centrálnym zväzom ochotníkov v kultúre Srbska organizátorom tohto podujatia. Patrónom festivalu je Obec Kula.

Na programe bolo osem divadelných predstavení, a to z Ubu, Prokuplja, Belehradu, Trstenika, Crvenky, Veľkej Plany, Novej Pazovy a Rumy, a výkony hercov sledovala tak odborná porota,

Na tohtoročnom 58. Festivale ochotníckych divadiel Vojvodiny, ktorý sa konal v Báčskej Palanke (jedno predstavenie bolo zahrané v divadle v Báčskom Petrovci), prvú cenu získali ochotníci z Novej Pazovy – Ochotnícke divadlo Mirka Talovića-Ćiru s predstavením Ljubomira Simovića Putujuće pozorište Šopalović v réžii Alexandra Baka. Druhé miesto obsadili divadelníci z Crvenky a tretie z

Rumy. Tieto divadlá prezentujú Vojvodinu práve na tomto 63. republikovom festivale v Kule. Zapálením tradičnej festivalovej pochodne a vztýčením festivalovej vlajky sa v piatok 17. júna v Kule oficiálne začal 63. republikový festival ochotníckych divadiel Srbska. Po otvorení výstavy obrazov nasledoval slávnostný

otvárací program a festival slávnostne otvoril Damjan Miljanić, predseda Obce Kula. Vyhlásenie najúspešnejších je naplánované na sobotu 25. júna a na počesť odmenených bude zahrané i hosťujúce divadelné predstavenie z Belehradu.

Foto: z archívu divadla

Autori výstavy Korene 8 Anna Lešťanová Z predstavenia pazovských ochotníkov Putujuće pozorište Šopalović v réžii Alexandra Baka Knihu o uplynulých 25 ročníkoch festivalu Jarné nôty obecenstvu predstavil podpredseda MOMS Petrovec Jaroslav Čiep
3526 /5017/ 25. 6. 2022• KULTÚRA •
VÝSTAVA KORENE 8
NA REPUBLIKOVOM DIVADELNOM FESTIVALE V KULE Aj novopazovskí ochotníci

Úspešný v pestovaní umeleckého dorastu

Umenie

má čaro, ktoré veľmi ľahko priláka do svojich radov aj deti. Deti sú ešte také neformované, otvorené pre nové skúsenosti, chcú experimentovať a tešiť sa z produktu svojej aktivity. Veď pri nich je to aj najdôležitejšie: proces stvárňovania a odhaľovania sveta, jeho zákonitostí, farieb, zložitosti a elegancie. Tak sa vyvíja detský záujem, tak sa pestujú budúci umelci. Príležitosť vyskúšať farby, štetec, paletu a rôzne kombinácie mali aj deti v Kysáči na 4. Detskom výtvarnom tábore v Kysáči, v Dome penzistov, v sobotu 18. júna.

Ako povedala predsedníčka

ľubovoľnú, zväčša však kreslili prírodu, respektíve stromy, no hlavne s blížiacim sa letom prevládala voda, more, vodopády a

Tancuj, tancuj..., považujeme počet zúčastnených detí na tábore za uspokojujúci a postačujúci. Na detskom tábore sú deti prioritou, a tak sme privítali tohto roku každého, kto prejavil záujem prísť kresliť. Šancu dostali aj mladšie ročníky, ako napríklad Vaneska Súdiová, ktorej starí rodičia sú akademickými maliarmi, ale aj Naďa Červená, a môžem povedať, že sa videl na ich tvorbe talent a genetické vlohy po predkoch. V každom prípade, či mladší, či starší, všetci zúčastnení sa snažili a tešilo nás, že boli aj detské očká žiarivé a spokojné a aj my členovia

materiálu pre tábor dospelých, ktorú členovia Spolku M. Geržu plánujú realizovať 3. septembra 2022.

Srdečne sa však chceme poďakovať aj sponzorom, a to pekárni v centre, Leka grill a pani Anne Budićovej za čerešne. Všetkým nech sa darí a veríme, že o rok sa znovu uvidíme.“

Je zrejmé, že v spolku nechýba vôle a entuziazmu, aby sa do práce a života zapájali a pripravovali mladé sily, ktoré budú pokračovať v cieľoch a víziách spolku. Je to pekne, že sa na mladých nezabúda a že sa dorast pestuje. Kiežby

Umeleckého spolku Michala Geržu Ivana Medveďová-Potocká: „Tento rok však bol trošku iný ako po minulé roky, nakoľko ju spolok robil vo vlastnej réžii, teda šlo skôr o internú záležitosť členov spolku. Finančný príspevok na detský tábor spolok získal z projektu od NRSNM – Výboru pre kultúru a na tento účel nancie boli rozumne využité. Z prvej časti nancií sme nakúpili potrebný materiál pre deti (temperové farby, vodové farby, bloky, ceruzky, palety na vytláčanie temperových farieb a iné pomôcky), ale aj na občerstvenie a pitný režim. Tohto roku sa na tábor nahlásilo 17 detí, všetci sú žiakmi základnej školy v Kysáči. Tému sme deťom dali

západy slnka.“

Aby deťom bolo ľahšie maľovať a kresliť, pomáhali im insitné maliarky, členky spolku. Do Domu penzistov sa deti hrnuli hneď zrána s radosťou, lebo vedeli, že sa tu bude konať niečo pekné, poučné a kreatívne. Kto nevedel, čo má maľovať, inšpiroval sa obrazmi, ktoré boli vystavené na stenách spomínaného domu. Za usilovnosť deti boli odmenené pizzou a občerstvením.

Ivana prezradila ešte niečo: „Tohto roku sme nevyhodnocovali ich umelecké tvorby, nakoľko sa každé dieťa snažilo kresliť čo najkrajšie. Tešilo nás, že aj napriek tomu, že v ten istý deň bol v Hložanoch Folklórny festival

Umeleckého spolku Michala Geržu sme prežili peknú a pokojnú umeleckú sobotu.

Spomenula by som tiež, že druhá, zvyšná časť nancií z projektu od NRSNM bude využitá na nákup

sa uzreli na kovačických insitných umelcov a boli bohatší o veľký počet členov, ktorý budú šíriť dobré meno Kysáča a prezentovať Slovákov nielen doma, ale i v zahraničí.

36 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Kultúra
4. DETSKÝ VÝTVARNÝ TÁBOR V KYSÁČI

Koniec v Oáze v Hložanoch

Nakonci školského roka 2018/2019, keď svoje vzdelávanie na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom ukončili dve triedy žiakov so slovenskou a jedna so srbskou vyučovacou rečou, naposledy bola zorganizovaná aj predmaturitná zábava, aké sme mali možnosť

písali svoje maturitné práce a napokon ich aj obhajovali. V utorok 14. júna slávnostne im boli odovzdané aj diplomy o úspešne

všetko dialo, podujatie moderovala dvojica Jelena Ardalová a Stefan Trkulja. Na úvod vyzvali riaditeľku Jarmilu Vrbovskú, aby

sledovať celé desaťročia predtým. Potom nastali dva mimoriadne roky. V zmysle toho negatívneho. Pre šírenie sa chrípkového ochorenia vyučovanie bolo zredukované, pozmenené na online alebo kombinované a po skupinách, v závislosti od celosvetovej pandemickej situácie, ktorá sa odzrkadľovala aj v Srbsku, a od sociálnych opatrení, ktoré sa denne nastoľovali.

Pred týždňom sa maturantom v stredných školách ukončilo obdobie pravidelného denného školského vyučovania. Tento posledný školský rok našťastie pravidelného v triedach spolu. Skladali maturitné skúšky,

absolvovanej strednej škole, resp. gymnáziu, a teraz už sú v obehu zápisy na jednotlivé fakulty.

V záverečnom období ich vzdelávania na petrovskom gymnáziu tohtoroční maturanti sa chystali na maturitnú zábavu. Tá bola v piatok 17. mája, ale nie v upravenej telocvični petrovského gymnázia, ako bolo zvykom dlhé roky predtým, lež v areáli Oáza v Hložanoch.

Tuná sa zoskupili maturanti a maturantky, vyparádení a v sviatočných odevoch a šatách, so svojimi rodičmi a blízkymi, ako

sa prihovorila zoskupeným rodičom: „Vážení rodičia, dnes ste sa zoskupili, aby ste vyprevadili svoje deti, ale nie do prvého ročníka ako pred štyrmi rokmi, keď ste nám ich doviedli s obavou a s veľkým očakávaním. Teraz ich odprevádzate na dlhú cestu, ktorá sa volá život.

zostaneme navždy ich učiteľmi...“ Potom sa prítomným prihovoril aj správca žiackeho domova Pavel Turan a predstavitelia jednotlivých tried Dajana-Jana Brnová, Karmena Kováčová a Bojana Zarupská. Zároveň pripomenuli, že s touto generáciou končí vzdelávanie aj generácia kuchárskeho odboru (III. k trieda) a s nimi sa lúči ich triedna profesorka Adriana Halajová. Nakoniec svojich žiakov oslovili aj triedni profesori tejto generácie: Ján Kopčok a Marta

aj ich profesori. Ceremoniálne vo dvojici títo mladí ľudia za potlesku prítomných vstupovali do siene, kde pre nich boli prichystané stoly a zábava. Pred vchodom, kde sa

To už nie sú stratené a vyľakané tváričky. Sú to mladí ľudia, ktorí sú pripravení ísť. Teraz, keď sú dospelí a v sviatočnom odeve, vyzerajú, akoby ani neboli vaši. Buďte hrdí na nich, je čas, aby ste ich pustili. Drahí rodičia, dovoľte svojim deťom, aby rozšírili svoje krídla, aby dosiahli svoju víziu. Dovoľte im, aby vykročili svojou cestou. Vy budete navždy ich najmilšími a my

Pavčoková v slovenských triedach a Branislava Jankovićová v srbskej triede. Žiaci sa im za vedomosti a venovaný čas zavďačili primeranými darčekmi.

Potom 69 tohtoročných petrovských maturantov ceremoniálne vyvolávali vo dvojici sa predstaviť obecenstvu. V pokračovaní nasledovala voľná časť, kamarátenie pri hudbe, tanci a večeri.

Zástup maturantov smeruje do siene Riaditeľka Jarmila Vrbovská Príhovor predstaviteľov tried a triednej profesorky Marty Pavčokovej Slávnostné predstavovanie maturantov Odovzdávanie darčeka triednemu profesorovi Jánovi Kopčokovi
3726 /5017/ 25. 6. 2022• KULTÚRA •
MATURITNÁ ZÁBAVA PETROVSKÝCH GYMNAZISTOV

Rozlúčkový program malých maturantov

Pazovskí

malí maturanti Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka usporiadali rozlúčkový program vo štvrtok 16. júna v divadelnej sále pred početným obecenstvom, v ktorom boli hlavne ich rodičia, starí rodičia a príbuzní. V školskom roku 2021/2022 je v tejto slovenskej škole 30 malých maturantov, ktorých viedli triedne profesorky Libuša Simendićová a Marienka Ďuricová. V mene celej generácie sa poďakovali aj svojim učiteľkám – Miruške Stošićovej, Vlaste Kardelisovej-Stanisavljevićovej a Irene Babíkovej slovami: „Nielen, že ste nás naučili čítať, písať, počítať, ale ste nás naučili aj ozajstným hod-

notám života.“

Medzi týmito žiakmi narodenými v roku 2007 piati sa stali nositeľmi Vukovho diplomu: Daniela Savićová, Daniel Šarkézy, Anita Tirindová, Lea Popovićová a Ivan Demeter, ktorý je žiakom generácie. Žiakom boli udelené aj špeciálne diplomy.

Na štvrtkovom príležitostnom programe žiakom k dosiahnutému dobrému úspechu gratuloval Janko Havran, riaditeľ školy. Pri tejto príležitosti pazovskí malí maturanti predviedli aj vydarený hodinový program pozostávajúci z tancov, spevov, hier na hudobných nástrojoch… So svojou základnou školou sa rozlúčili aj poeticko-prozaickými prácami,

ktoré predviedli v až štyroch jazykoch – po slovensky, srbsky, nemecky a anglicky. Osobitným bodom sa zavďačili profesorom za vynaložené úsilie a podporu počas ich vzdelávania a program ukončili spoločným tancom, kde sa emócie z rozlúčkového večierka nedali skryť.

Po o ciálnej časti nasledoval žiacky žúr.

Voštvrtok 16. júna v padinskej základnej škole bolo rušno, ale predsa slávnostne. Prebiehal tam ďalší maturitný večierok, ktorý do sveta vyprevadil generáciu žiakov narodených v rokoch 2007

– 2008. Táto generácia počítala 58 žiakov, ktorí osemročné vzdelanie absolvovali v slovenskom jazyku.

Tri žiačky Anna Tália Juricová,

Žiak generácie Ivan Demeter a riaditeľ školy Janko Havran Pazovskí malí maturanti STARÁ PAZOVA Olinka Glóziková-Jonášová
38 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Kultúra
Spoločná fotografia padinských malých maturantov MATURITNÝ VEČIEROK V PADINE Jedna z početnejších generácií sa rozlúčila so školou

Maturitný večierok s vypúšťaním balónov

Dátum

17. júna bežného roku sa navždy zapísal do pamäti tohtoročných kovačických ôsmakov a ich triednych učiteľov a rodičov

volaných 44 malých maturantov, ktorí sa však pri preberaní svojich diplomov v tento večer zdali veľkí a dospelí, ako to povedala vo svojom príhovore riaditeľka školy Anička Bírešová.

ako dátum, keď sa slávnostne rozlúčili so základnou školou. V podvečerných hodinách v areáli ZŠ Mladých pokolení bolo pred-

O tom, ako rýchlo ubehli spoločné roky, sa zmienili vo svojich príhovoroch aj triedni učitelia, keď svojim žiakom poradili a popriali všetko dobré do budúcna. „Zdá sa, akoby týchto osem rokov preletelo. Preletelo od momentu, keď ste ich nesmelých a zmätených priviedli do tejto školy, až do dnes, keď ich sebaistých, chápavých a vzdelaných vyprevádzame.

Ďakujem rodičom a kolegom za spoluprácu a podporu,“ uviedla riaditeľka Bírešová predtým, ako rozdelila špeciálne diplomy najúspešnejším žiakom, ktorí sa zúčastnili na súťažiach a mimoškolských aktivitách.

Udelené boli tri Vukove diplomy, a to Ivone Miháľovej (8. 1), Anđele Bekićovej (8. 3) a Adamovi Farkašovi (8. 2), ktorý sa stal i žiakom generácie. Adam

sa v mene svojich rovesníkov v príhovore poďakoval triednym, učiteľom, riaditeľke, všetkým zamestnancom školy a rodičom za vedomosti, podporu, porozumenie a všetky zážitky. Maturanti symbolicky vypustili balóny a následne sa presunuli do slávnostnej sály, kde si so svojimi rodičmi zatancovali valčík a ďalej na veselú nôtu pokračovali vo svojom maturitnom večierku.

Tijana Bíleková a Daniela Šimáková a jeden žiak Aleksa Chrťan sú nositeľmi Vukovho diplomu. Žiačkou generácie sa stala Tijana Bíleková. Okrem týchto žiakov uznania, diplomy, ďakovné listy či knižné odmeny sa dostali aj žiakom, ktorí dosiahli výnimočné úspechy na poli vzdelávania, ale aj v mimoškolských aktivitách.

Ukončenie osemročného základného vzdelania padinskí malí maturanti oslávili vo svojej škole, teda tam, kde sa všetko začalo a kde sa aj skončilo. Bol to večierok popretkávaný silnými a zmiešanými pocitmi, keď sa v slávnostnej atmosfére rozlúčili so základnou školou, osemročným vzdelaním, pro-

fesormi, triednymi učiteľmi a spolužiakmi.

Za osemročné vzdelanie padinskí malí maturanti vďačia predovšetkým svojim triednym učiteľom Márii Valentovej, Anke Megovej a Erke Nemogovej v nižších ročníkoch, Zuzane Kotvášovej, Jane Štaubovej, Miroslavovi Dudášovi, Želimírovi Babincovi vo vyšších ročníkoch a v špeciálnom oddelení Elzine Murtezaniovej.

Po slávnostných príhovoroch nasledovala zábava, no prvý tanec však maturanti zatancovali so svojimi rodičmi.

Foto: RTV OK

DIPLOMATICKÝ PROTOKOL

AJ V BELEHRADE. V utorok 7. júna v miestnostiach Klubu vydavateľstva 4SE sa uskutočnil zaujímavý literárny večierok. Prezentovali knihu Diplomatický protokol v hospodárstve Marice Vučićovej-Kišgeciovej. Početným prítomným sa prihovoril riaditeľ tohto vydavateľstva Slobodan Petrović, ako i redaktor vydania Martin Prebudila. Potom slovo patrilo autorke, ktorá prítomným priblížila nielen obsah knihy, ale aj vlastné skúsenosti a zážitky počas svojej viac ako dvadsaťročnej kariéry na poli diplomatického protokolu.

Anna-Andrea Holíková Symbolické vypúšťanie balónov Generácia maturantov v Kovačici (foto: J. Mlynárček)
3926 /5017/ 25. 6. 2022• KULTÚRA •
V KOVAČICKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Náš prvý diplomovaný novinár

Miroslava

Demáka asi všetci považujeme v prvom rade za spisovateľa, prekladateľa a redaktora. Len veľmi málo ľudí však vie, že je to aj prvý Slovák z Vojvodiny, ktorý získal vysokoškolský diplom zo žurnalistiky. V roku 1967 sa síce zapísal na Fakultu politických vied v Belehrade, kde chcel študovať žurnalistiku, ale na podnet vtedajších vedúcich osobností Obzoru a Hlasu ľudu Ondreja Čelovského a Ivana Majeru prestúpil na Filozo ckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave.

Na Slovensku sa na žurnalistiku každoročne mohlo zapísať iba 20 vysokoškolákov. V roku 1967, keď už bolo cítiť, že sa približuje tzv. Pražská jar, tento počet sa zvýšil na 25. Možno k tomu prispel aj fakt, že sa na štúdiá žurnalistiky prihlásili aj traja študenti z bývalej Juhoslávie:

Anna Šprochová, Savo Delić a Miroslav Demák. Nik vtedy netušil, že už o rok vstúpia vojská Varšavskej zmluvy a okupujú Československo a že medzi emigrantmi budú aj niektorí ich spolužiaci.

Postupne sa počet v ročníku znižoval (najmä pre v termínoch nezvládnuté štátnice, ktoré mali počas piatich rokov štúdia až tri) a tak promovala necelá polovica z prvotnej „zostavy“ ročníka. Jedným z tých, ktorí všetky skúšky absolvovali v termíne, bol aj náš Miroslav Demák, ktorý sa tak stal (rok skôr než jeho kolegyňa a kolega z Juhoslávie) naším prvým diplomovaným novinárom. Po štúdiách bol síce prijatý do belehradského denníka Politika, ale on si vybral inú cestu.

Ročník 1967 sa, najmä po Nežnej revolúcii, rozhodol stretávať

v zostave, v akej boli v prvom ročníku. Pred pandémiou Covidu-19 sa tak stalo, že sa na každoročnom stretnutí zúčastnili aj kolegyne, ktoré emigrovali do USA a do Švédska.

V tomto roku, 55 rokov od zápisu na vysokú školu a 50 rokov od promócií, na stretnutie prišli (na fotogra i zľava): Zuzana Krútka (rod. Mešťanová), Ján Sand, Tomáš Grossman, Bibiana Blahútová (rod. Raková), Edvard Rosa, Dana Viestová, Klára Grosmannová (rod. Máčiková),

Dana Millerová (rod. Ertlová), Stanislav Bebiak a Miroslav Demák. Neúčasť všetci ospravedlnili Judite Gembickej (rod. Adamovičovej) a Júliusovi Gembickému, ktorí práve v ten deň oslovovali svoju zlatú svadbu. Pozdravy poslali aj ostatní spolužiaci, ktorí nemohli prísť. Všetkým však bolo veľmi ľúto, že sa nikomu už niekoľko rokov vôbec neozýva Anna Dudášová, r. Šprochová, a preto jej odkazujú: „Anička, aspoň sa ozvi!“ M. P.

Pekné správanie a bontón boli, sú a budú vždy IN

Voštvrtok podvečer 16. júna v priestoroch Obecnej knižnice v Kovačici bola predstavená kniha, ktorú mnohí kolegovia novinári, ale aj iní ľudia označili za veľmi praktickú a užitočnú. Je to kniha Diplomatický protokol v hospodárstve autorky Marice Vučićovej-Kišgeciovej, v ktorej sa, okrem pravidiel diplomatického protokolu v hospodárstve dočítate aj o všeobecných etických normách či peknom správaní a bontóne, ktoré môžu každému jednotlivcovi byť osožné a užitočné v spoločnosti.

Od toho, ako sa máme v spoločnosti a na recepciách správať, čo si obliecť, ako a kedy osloviť

vzácnych a najmä starších hostí a funkcionárov, autorka do knihy zahrnula aj také detaily, ako je

napr. rozvrh sedenia za stolom pri rokovaní, ale aj pri obede, na čo treba prihliadať pri výbere jedál a nápojov, ale aj darčekov. Takéto rady skutočne môžu prospieť každému. Prítomných na pôde knižnice privítal riaditeľ Slobodan Stevanovski. O samotnom vydaní hovoril Martin Prebudila, redaktor vydania, kým autorka Marica Vučićová-Kišgeciová prítomným zaujímavým spôsobom priblížila obsah knihy a zaspomínala si na vlastné skúsenosti a zážitky počas svojho pôsobenia v diplomatickom protokole, v ktorom má viac

než dvadsať ročné skúsenosti.

Na záver prezentácie sa rozprúdila zaujímavá diskusia a prítomní sa s autorkou rozdelili o svoje vlastné skúsenosti a požiadali ju aj o dobré rady.

Odkazom večierka bolo, že je viac než potrebné osvojiť si tú základnú kultúru či bontón, s ktorým sa ako jednotlivci predstavujeme vo verejnosti na spoločenských dianiach. Aj napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, v ktorom sa mladé generácie snažia prekonať, či vzbúriť sa proti storočným tradíciám a presadiť svoje „moderné“ správanie a zmýšľanie – skutočnosťou ale je, že pekné správanie a bontón, ako aj uctievanie si dobrých pravidiel a zvykov nikdy z módy nevyjdú.

Olinka Glóziková-Jonášová DIPLOMATICKÝ PROTOKOL V HOSPODÁRSTVE PREDSTAVENÝ AJ V KOVAČICI Zo stretnutia generácie promovaných novinárov
40 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Kultúra
50 ROKOV, ČO PROMOVAL

Zväz Slovákov v Chorvátsku tridsaťročný

päťtisícovú menšinu Slovákov v Chorvátsku kultúrne zastupuje Zväz Slovákov v Chorvátsku. Pod jeho gesciou pracuje 15 slovenských Matíc (MS Rijeka, MS Záhreb, MS Lipovljani, MS Međurić, MS Miljovce, MS Jakšić, MS Zokov Gaj, MS Markovec, MS Jelisavec, MS Josipovec, MS Jurjevec, MS Osijek, MS Soľany, MS Ilok a MS Radoš) z piatich žúp dnešného Chorvátska. Podľa slov predsedu zväzu Mirka Vavru sa história zväzu datuje od 14. júna 1992, keď krajania založili vlastnú spoločenskú organizáciu pod názvom Matica slovenská v Chorvátsku (dnes Zväz Slovákov v Chorvátsku) s cieľom zachovať slovenskú rodinu, jej povedomie a identitu, zapájať príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny do svojich radov a odborov, otvoriť výchovno-vzdelávacie centrum, pestovať materinskú reč a krásnu literatúru v školách, rozvíjať vydavateľskú činnosť, rozhlas, folklórne festivaly a starať sa o politické zastúpenie predstaviteľov slovenskej národnostnej menšiny na lokálnej a celoštátnej úrovni.

Takmer

Úspechy zväzu krajania oslávili za účasti vzácnych hostí v priestoroch sídla zväzu v Našiciach v druhú júnovú sobotu. Podujatie otvorila ženská spevácka skupina Matice slovenskej z Jurjevca hymnami oboch národov. V mene Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa prihovoril podpredseda J. E. Peter Prochácka a predsedovi zväzu M. Vavrovi udelil vyznamenanie a poďakoval sa za prácu v adresnom príhovore.

Maticu slovenskú reprezentovali 1. podpredseda MS Marek

Hanuska a Zuzana Pavelcová, riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej, ktorí v príhovoroch ocenili dlhoročnú prácu všetkých funkcionárov zväzu, ako aj jednotlivých Matíc slovenských. Zdôraznili, že udržovanie slovenského povedomia má v širšom

centrum hostí pozvalo na vernisáž Osobnosti Chorvátov na Slovensku.

Za činnosťou krajanov v Slavónii (i v geogra cky južnejších oblastiach) je vyrytá nemalá stopa. Zväz koordinuje kultúrne ochotníctvo, folklórne podujatia, má bohaté vydavateľské aktivity, gestoruje vydávanie krajanského periodika Prameň, pracuje v oblasti školstva, spolupracuje s rádiami Našice, Osijek, Ilok, Slatina a Đakovo, ktoré raz do týždňa informujú o aktivitách zväzu, spravuje vlastnú knižnicu a spolupracuje so Slovenským kultúrnym centrom v Našicich, ktoré založil v roku 2010. Investuje aj do svojich budov a vytvára pre prácu krajanov moderné podmienky. Jeho úspechy do istej miery limitujú nancie a nedosta-

Na oslavách Zväzu Slovákov v Chorvátsku: (zľava) Tatjana Buhová, pracovníčka SKC Našice, Josip Krajči, predseda Matice slovenskej Lipovljani, Sandra Kraljová-Vukšićová, riaditeľka SKC Našice, Zuzana Pavelcová, riaditeľka KM MS, a Marek Hanuska, 1. podpredseda MS

tok kvali kovaného personálu, ktorý by dokázal zväz rozvíjať ešte o čosi plnohodnotnejšie.

Napriek všetkému sa zväz neúnavne posúva vpred, jeho predstavitelia majú mnohé nápady ohľadom jeho budúceho rozvoja a chuť neoblomne pracovať. Zo sídla Matice slovenskej zväzu, pri príležitosti jeho 30. výročia, vyjadrujú úprimné blahoželanie s prianím dlhoročného trvania, bezhraničného entuziazmu a chuti pracovať.

Foto: účastníci podujatia

zmysle význam aj pre majoritu vo vlasti. Prácu krajanov Matica slovenská ocenila odovzdaním bronzových medailí predsedovi zväzu Mirkovi Vavrovi, tajomníčke zväzu Branke Baksovej a riaditeľke Kultúrneho centra v Našiciach Sandre Kraljovej-Vukšićovej. Zlatú medailu odovzdali predsedovi zväzu ako ocenenie všetkým tým, ktorí sa akokoľvek pričinili v oblasti udržiavania, šírenia a propagácie slovenskosti doma i v zahraničí. Pamätné listy spoločne s knižným darom venovali predsedom jednotlivých Matíc. Ďakovné príhovory mali aj predstavitelia slovenskej a chorvátskej diplomacie, celoštátni i lokálni politici, podporovatelia zväzu i jednotliví matičiari.

Slávnostnú časť podujatia krajania obohatili prezentáciou novej fotomonogra e Naše deti, naša radosť. Slovenské kultúrne

Chystajú sa na 7. detský festival Keď si ja zaspievam

Blaženka Dierčanová

Festival,

ktorý bol založený s ideou prilákať mladých spevákov vo veku 6 až 15 rokov a vštepovať im lásku k slovenskej ľudovej piesni, kliesni svoju cestu a zoskupuje stále viac a viac účastníkov.

Tento rok na adresu organizátora SKUS Jednota Šíd prišlo 20 prihlášok. Spievať budú talentovaní sólisti zo Starej Pazovy, z Erdevíka, Bingule, Lugu, zo Šídu a po dvoch rokoch znovu účinkujú aj deti z Iloka v Chorvátsku. Od založenia festivalu organizátori majú veľmi dobrú spoluprácu

s Orchestríkom Základnej školy Jána Kollára zo Selenče a profesorom Jurajom Súdim st., ktorí aj tentoraz budú sprevádzať účastníkov. Okrem o ciálnej časti a programu bude to zároveň príležitosť, aby sa predstavitelia slovenských spolkov zo Sriemu porozprávali o situácii a činnosti v spolkoch, lebo počet aktivít po rokoch pandémie klesol. Pre účastníkov to bude príležitosť na stretnutie a kamarátenie.

Šídski spolkári všetkých srdečne vítajú na tomto hudobnom podujatí, ktoré sa uskutoční v sobotu 25. júna o 19. hodine v sále SKUS Jednota.

Zástupcovia Matice slovenskej: 1. podpredseda MS Marek Hanuska (napravo) a riaditeľka KM Zuzana Pavelcová (druhá zľava) s predsedom Zväzu Slovákov v Chorvátsku Mirkom Vavrom (naľavo) a tajomníčkou zväzu Brankou Baksovou (druhá sprava)
4126 /5017/ 25. 6. 2022• KULTÚRA •
JUBILEÁ
ŠÍD

Prvá

publikácia o Festivale slovenskej hudobnej tvorby

Zlatý kľúč vyšla tlačou v roku 2005 pod názvom XXV. festival slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč Selenča 2005 z príležitosti 25. ročníka, keď odznela aj retrospektíva tanečných skladieb z minulých ročníkov. Jej autormi sú Anna Dudášová a Ján Šimoni. V rokoch 1970 – 1977 festival sa konal v Selenči, 1978 – 1980 v Báči, 1981 – 1984 súčasne v Selenči a v Báčskom Petrovci, 1985 – 1987 v Selenči, 1988 – 1989 súčasne v Selenči a v Báčskom Petrovci, 1991 a 1995 – 1998 v Báčskom Petrovci (od roku 1996 so súčasným pomenovaním Zlatý kľúč) a od roku 2005 zase v Selenči. V uvedenom období v rokoch 1990, 1992 – 1994, 1999 – 2002 a 2005 festival sa neuskutočnil. Vlani vyšla aj ďalšia publikácia nadväzujúca na túto tému a mala za cieľ širšie ozrejmiť

problematiku organizovania tohto nášho najvýznamnejšieho slovenského hudobného festivalu. Nesie pomenovanie Festival slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč 1970 – 1998 autora Jána Šimoniho (1944), dlhoročného predsedu organizačného výboru festivalu, ktorý bol aktívnym účastníkom v prípravách a zrode tohto podujatia od roku 1970 a kontinuálne až do roku 1998 a neskoršie aj do roku 2007. V uvedenej publikácii je daný prehľad dianí tohto festivalu podľa jednotlivých ročníkov a sú spresnené údaje o počte skladieb z jednotlivých žánrov, zložení odborných porôt, udelených cenách a niektoré iné momenty. Uvádzajú sa mená autorov hudby a počet skladieb v jednotlivých žánroch, fotogra e a niektoré údaje o ľuďoch, ktorí sa najviac pričinili o úspešnú organizáciu festivalu. Spoločne ju vydali Združenie pre zachovanie kultúry, tradícií a umenia

„Uf, čo je dosáďené, len sa dosadzujem...“

Selenča a Kultúrno-umelecký spolok Jána Kollára v Selenči. Prednedávnom vyšlo aj jej ďalšie pokračovanie. Tretí zväzok je pomenovaný Lyrické skladby

z Festivalu slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč 1970 – 1998. Jej autorom je tiež Ján Šimoni, ktorý napísal aj slová na úvod. Jadrom knihy sú notové zápisy piesní, ktoré začínajú zoznamom skladieb po ročníkoch a dokopy ich je 174 od početných našich

autorov a textárov. Po nich nasleduje Zoznam lyrických skladieb, predvedených na verejných koncertoch festivalu, ktoré sa mi nepodarilo nájsť. Takých piesní je 10 a ich autormi sú Vladimír Bartoš, Samuel Kováč st., Michal Činčurák, Želmíra Benková, Ján Ďurica, Rastislava Krásniková, Ján Nosál, Juraj Kulík a Juraj Berédi dvakrát. Na záver je uvedená aj poznámka o autorovi. Hoci je v obsahu uvedený aj doslov na s. 197, v samotnej knihe ho nieto. Zbierku piesní zostavovateľa Jána Šimoniho Lyrické skladby z Festivalu slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč 1970 – 1998 spoločne vydali Matica slovenská v Srbsku v Báčskom Petrovci a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Táto kniha rozmerov 23 x 17 cm vytlačená v rozsahu 200 strán, zviazaná je do tvrdého prebalu, vyšla s vročením 2021 v náklade 500 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Ondrej Print – HD v Hložanoch.

Určite

ste sa dostali do takej situácie, a zvlášť teraz počas koronavírusovej pandémie, keď sme mali obmedzený pohyb a väčšinu času trávili doma, ale aj vyučovanie prebiehalo online a zamestnanci pracovali mimo pracovných priestorov, že musíte niekam vypadnúť, lebo sa zbláznite. V prvých dňoch toho domáceho pohodlia nám to prišlo aj vhod, ale už po určitom čase a víkendovom zákaze pohybu pre mnohých to nebolo najlep-

ším riešením. „Dosadzujeme sa“, „dosáďené“ alebo „dosáďenvo nám je“...

A tu je znova problém?! Ako je to v spisovnej slovenčine s tým „dosadzovaním“? „Dosadzovať“ bez zvratného slovesa „sa“ – odvodené z nezvratného slovesa dokonavého tvaru dosadiť, je nám používateľom nárečovej podoby dobre známe – totiž ide o  sadením doplniť, dodatočne zasadiť. Nie je to však aj význam slov „dosadzovať sa“, „dosáďené nám je“, ktorými vyjadrujeme pocit nudy. Tieto navonok slovenské slová sú pre-

kladové nepodarky, ktoré vznikli pri poslovenčení srbských slov dosadno mi je, dosaditi, dosađivati se. Je to, žiaľ, výsledok našej nedbalosti či nezáujmu o našu spisovnú slovenčinu, keďže nám je srbčina veľmi blízka.

Namiesto našského „dosáďené nám je“ v slovenčine máme použiť sloveso nudíme sa. Slovesom nudiť (sa) vyjadrujeme: spôsobovať nudu: nudiť spoločníka, román, kniha, lm ho nudí; nudiť sa na zábave, nudiť sa doma v karanténe...

Podstatné meno nuda je nepríjemný pocit prázdnoty, otupenosti... pri nedostatku činnosti, dlhá chvíľa: zmocnila

sa ho nuda, je tu nuda, nudno. Môžeme povedať aj, že zabíjame nudu. A my namiesto tohto slovenského slova použijeme nič iné len srbské slovo dosada Význam nášho srboslovenského slova „dosádiť“ v slovenčine vyjadrujeme slovesami zunovať či zvratným zunovať sa: stálym opakovaním, nepríjemnosťami prestať zaujímať: život sa mu zunoval, život ho zunoval, hra ho zunovala, hra sa mu zunovala, maľovať jej zunovalo. Druhý význam je prestať sa zaujímať o niečo, pre stále opakovanie, nepríjemnosti a pod., znepáčiť sa: zunovala sa im práca, zunoval život, zunoval ženu, žena sa mu zunovala.

Anna Horvátová
42 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Kultúra
Ján Šimoni: Lyrické skladby z Festivalu slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč 1970 – 1998 (ISBN 978-86-87947-58-0) VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Kultúra

KRÍŽOVKA 26

autor: JÁN BAŽÍK austrálska zbraň druh hmyzu

HLASĽUDU rádium prvé písmeno tĺkla

ženské meno diagram nikto utlačilo

tekutina, nápoj ampérhodina meter v zadnej časti elektrický spojka mužské meno Karol holmium juh niečo strašidelné vodný hlodavec

1. časť tajničky časť tajničky

nudno

2. časť tajničky

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa.

Uroševac Ivo Andrić kráča, chodí plakal sivý kov magnetka 55 (rím.) jestvuje postavenie predložka rádius deň v týždni Trstenik

pevná látka jedna planéta

dve samohlásky včasný, raný eventuálne vlastnila srsť na šiji mládza Libanon

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 25

– VODOROVNE: lomenica, Emir, vid, ten, laso, íl, lanár, obe, ara, P, Oto, In, op, Íri, t, tis, ako, letel, Ho, esej, krk, sen, chren, kňazstvo TAJNIČKA: LETÍ PIESEŇ, LETÍ

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 25 z čísla 25 Hlasu ľudu z 18. júna 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala:

ANNA KARASOVÁ, Ul. Ľudovíta Štúra č. 72, 26 215 PADINA. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

OZNÁMENIE rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobného objektu, skladu a nádrže v Kovilji, na katastrálnej parcele číslo 4427/8, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu EXIM COMMERCE, s. s r. o., Palić, Tuk Ugarnice číslo 19

Nositeľ projektu EXIM COMMERCE, s. s r. o., Palić, Tuk Ugarnice číslo 19, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobného objektu, skladu a nádrže v Kovilji, na katastrálnej parcele číslo 4427/8, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad.

Predmetovým projektom sa predpokladá výstavba výrobnej haly určenej na priemyselnú výrobu skrutiek z valcovaného drôtu procesom kutia – lisovania, prania, valcovania závitov, tepelného spracovania skrutiek a galvanizácie, výšky časťou prízemie (P), časťou prízemie a galéria (P+G) a časťou prízemie a jedno poschodie (P+1), výstavba prízemného skladu na uskladnenie TNG fliaš a montáž propánovej nádrže kapacity 2,7 m3.

Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. júla 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-377/22, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs

Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

4326 /5017/ 25. 6. 2022• KULTÚRA • OZNAMY •
• Oznamy
3.
ČÍSLO
unsplash.com Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje
o schválení

Oznamy

BLAHOŽELANIE

Na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave dňa 15. júna 2022 ukončila štúdium bakalárskeho študijného programu architektúra a urbanizmus, v študijnom odbore architektúra a urbanizmus, a získala titul Bc BLANKA GAŽOVÁ z Kulpína. K úspechu jej blahoželajú a veľa úspechov do budúcna prajú

rodičia Katarína a Pavel Gažovci.

BLAHOŽELANIE

Dňa 15. júna 2022 na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave ukončila štúdium bakalárskeho študijného programu architektúra a urbanizmus, v študijnom odbore architektúra a urbanizmus, a získala titul Bc BLANKA GAŽOVÁ z Kulpína.

K úspechu jej blahoželá a veľa úspechov do budúcna praje starká Katarína Gažová.

BLAHOŽELANIE

Dňa 15. júna 2022 na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave ukončila štúdium bakalárskeho študijného programu architektúra a urbanizmus, v študijnom odbore architektúra a urbanizmus, a získala titul Bc BLANKA GAŽOVÁ z Kulpína.

K úspechu jej blahoželá a veľa zdaru do budúcna praje sestra Martina Dýrová s manželom Miroslavom a synčekom Noahom.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na zákla de článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu EE WASTE GROUP, s. s r. o., Nový Sad, Ul. primorska číslo 82a, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Sklad bezpečného odpadu, Primorska číslo 82a, na katastrálnej parce le číslo 2221/12, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliad nutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SMUTNÁ SPOMIENKA

BLAHOŽELANIE

Na Fakulte biotechnológie a potravinárstva v študijnom odbore agrobiotechnológie na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre MARÍNA HORVÁTOVÁ z Petrovca 23. mája obhájila diplomovú prácu na tému Mikrobiologická a antimikrobiálna aktivita čokolád. Na slávnostnej promócii 17. júna jej bol udelený diplom s akademickým titulom Dipl. Ing.

Život Ti otvára náruč, nekráčaj vždy po vyšliapanej cestičke. Objav svoju vlastnú, zanechaj za sebou stopy pre ďalších, úprimne Ti želajú

sestra, oci a mami.

BLAHOŽELANIE

Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, Fakulte biotechnológie a potravinárstva, diplomovú prácu na tému Mikrobiologická a antimikrobiálna aktivita čokolád v študijnom odbore agrobiotechnológie MARÍNA HORVÁTOVÁ z Petrovca obhájila 23. mája. Na slávnostnej promócii 17. júna jej bol udelený diplom a zároveň akademický titul Dipl. Ing.

Škola je už minulosťou a Teba láka svet. Tak využi vedomosti a smelo vykroč vpred, zo srdca Ti želajú

starká a apko Čúsovci.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na zákla de článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik W-LINE, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žia dosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu zák ladňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2421_04 NS_Novi_Sad_ Avijatičarsko_naselje_3, v Ul. Milenka Grčića 33 v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5601/4, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliad nutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Uplynuli dva roky od smrti nášho drahého

ONDREJA AGARSKÉHO 23. 5. 1945 – 16. 6. 2020 – 2022 z Kulpína z Kysáča

SMUTNÁ 23. 5. 1945 – 16. 6. 2020 – 2022 z Kulpína rodom z Kysáča

Kto zahladí čo nás tlačí, ho poznal, ten si spomenie, kto ho miloval, nikdy nezabudne.

Dotĺklo srdce, utíchol hlas, mal si rád život a všetkých nás.

Tichú spomienku si na Teba zachováva

brat blíženec Samuel s rodinou 47-20-840

Manželka Anna, syn Kvetoslav a Anna s otcom

44 • OZNAMY •www.hl.rs Informačno-politický týždenník
rodom
smútok,
kto zotrie slzy horké v plači? Kto
SPOMIENKA na svojho brata ONDREJA AGARSKÉHO
Oznamujte v Hlase ľudu 021/
021/47-20-844 inzercia@hl.rs

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 23. júna 2022 uplynul rok, čo nás navždy opustila naša milovaná manželka, mama a starká

MÁRIA KORUNIAKOVÁ

rod. Čelovská

17. 9. 1957 – 23. 6. 2021 z Kulpína

Sú chvíle, ktoré ťažko prežívame, sú okamihy, na ktoré tisíckrát spomíname. More lásky si so sebou vzala, more bolesti zanechala. Prázdno je tam, kde znel Tvoj hlas, spomienka na Teba zostáva v nás. V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme.

Manžel Samuel a dcéry Andrea a Jarmila s rodinou

Na večnú

SMUTNÁ SPOMIENKA MÁRIA KORUNIAKOVÁ

rod. Čelovská

17. 9. 1957 – 23. 6. 2021 – 2022 z Kulpína

Osud je občas krutý, nevráti, čo vzal, zostanú iba spomienky a v srdci veľký žiaľ.

Na Teba si spomínajú:

otec Ján a brat Ján s deťmi Máriou, Danielou a Jankom s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 24. júna 2022 uplynulo päť rokov, čo nie je s nami náš ocko, starký, brat, ujo a švagor

JANKO LABÁT

19. 8. 1945 – 24. 6. 2017 – 24. 6. 2022 z Báčskeho Petrovca

Tak ako slnko vychádza a zase zapadá,tak ako kvet z púčika rozkvitne a raz opadá,každý z nás dokončí púť života.

A zostáva navždy zapísaný v našich srdciach.

Za lásku, dobrotu, obetavosť, za všetko Ti ďakujeme.

S láskou a úctou:

syn, sestra a synovec s rodinami manžela, otca a starkého

SPOMIENKA na ONDREJA LABÁTA

1947 – 2018 – 2022 Báčskeho

Už štyri roky nie si s nami. Často si na Teba spomíname, chýbaš nám všetkým.

Tvoji najmilší

1942 – 2006 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Už dlhých 16 rokov nie si s nami, ale stále žiješ v našich spomienkach.

Tvoji najmilší

4526 /5017/ 25. 6. 2022• OZNAMY •
Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 021/47-20-844 inzercia@hl.rs SMUTNÁ SPOMIENKA na
PAVLA MELICHA
z
Petrovca
BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželkou a mamou ZUZANOU SĽÚKOVOU rod. Dýrovou 30. 5. 1951 – 14. 6. 2022 z Báčskeho Petrovca
spomienku manžel Pavel a syn Vladimír

RTV Panoráma

TELEVÍZIA

Piatok 24. júna

20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30)

21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30)

22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)

Nedeľa 26. júna

10.30 Zostrih z Detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči z roku 2018, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35)

11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30)

11.30 Náboženské vysielanie (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

Utorok 28. júna

11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35)

17.30 Čaroslovník

Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelný piatkový kolážový blok ponúkne vejár príspevkov z rozličných slovenských prostredí. Okrem iného bude aj príspevok o jubilejnom 50. ročníku Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...

Spektrum. V pokračovaní piatkového bloku bude v ústrety Detskému folklórnemu festivalu Zlatá brána odvysielaná reportáž nakrútená v roku 2018.

Dúhovka bude pozostávať z reportáže práve ukončeného 50. jubilejného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch.

Náboženské vysielanie. Vo vysielaní Boh náš je láska budú odvysielané príspevky: o inštalácii pána farára Miroslava Poničana do selenčského cirkevného zboru, o dvadsaťročnej kantorskej činnosti Nataše Kolárovej zo Šídu a z novosadského cirkevného zboru, kde prebiehali oslavy pri príležitosti pripomínania si 100 rokov od osamostatnenia Slovenskej evanjelickej cirkvi.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Každý pracovný 18.25 Objektív slovenskej

TV PETROVEC

Pondelok – sobota

18.25 Začiatok vysielania 18.30 Dokumentárny lm 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený lm 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy:

Piatok 24. júna

– Láska stojí za všetko Sobota 25. júna

– 1917

Pondelok 27. júna

– Závan smrti

Utorok 28. júna

– Tajná misia

Streda 29. júna

– Opatrovateľka Štvrtok 30. júna

– Padlý anjel

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Nedeľa 26. júna

17.00 Film: Hotel Transylvánia 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Láska sa nedá spočítať 24.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

RÁDIO PETROVEC

Utorok – piatok

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa

12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

TV STARÁ PAZOVA

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA

Utorok – piatok 18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny 18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy 19.30 Malé oznamy 19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

Sobota 15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny

Nedeľa 7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy 8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor

18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra

18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 26. júna

16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Slávnostná akadémia – Kovačica 220-ročná

Utorok 28. júna

16.00 Divadelné predstavenie: Satiry Kreslený lm: Rút

Piatok 1. júla

16.00 Koncert 30 rokov festivalu Rozspievané klenoty

Nedeľa 26. júna

7.00 Repríza relácie Dobrý deň

Streda 29. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Predpoludňajší program

Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Sobota

8.00 Správy

8.30 Envirosféra

9.00 Správy Týždeň

Nedeľa 8.00 Správy

8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy

9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program

14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota)

15.00 Správy

15.05 Rádiošport (pondelok)

Kronika našich osád (utorok)

Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00)

Súzvuky (štvrtok)

Z každého rožka troška (piatok)

Kaleidoskop (sobota)

15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa)

16.00 Motívy (nedeľa)

17.00 Rozhlasové noviny

17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program

23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok)

24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

46 • RTV PANORÁMA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
VOJVODINA 2
TV OBCE KOVAČICA
TELEVÍZIA PANČEVO
deň
v
reči

Zhromaždenia obce Stará Pazova predseda obce Đorđe Radinović v piatok 17. júna usporiadal slávnostné prijatie pre dvoch vynikajúcich staropazovských športovcov – strelkyňu Streleckej družiny Jednota Alexandru Havranovú a karatistu Karate klubu Front Đorđa Tešanovića s trénermi.

Vbudove

Po kratšom rozhovore predseda Radinović vynikajúcim mladým športovcom za dosiahnuté krás

ne výsledky na súťažiach udelil príležitostné darčeky, náramkové hodinky s venovaním Obce Sta rá Pazova. Ich trénerom Sašovi Ikerovi a Ninkovi Vojnovićovi sa poďakoval za to, čo robia s mla dými športovcami, a odovzdal im aj skromné darčeky pozornosti. Pritom konštatoval, že títo dvaja športovci, ktorí dosahujú vynika júce výsledky na európskych a svetových súťaženiach, spolu so svojimi trénermi, tým najlepším možným spôsobom prezentujú aj Staropazovskú obec. Zároveň

im zaželal veľa úspechov aj na nadchádzajúcich súťa ženiach a prisľúbil, že Obec Stará Pazova bude vždy ich nápomocnou rukou.

Alexandra Havranová má 17 rokov, je žiačkou staropazovského Gymná zia Branka Radičevića a

strelectvom sa zaoberá 6 rokov. Đorđe Tešanović je o 5 rokov starší, je študentom Policajnej akadémie v Belehrade a členom KK Front už 18 rokov. Obaja sú aj členmi reprezentácie Srbska vo svojich športoch. Aj počas nastávajúceho

leta Alexandru očaká vajú početné súťaže, ktoré budú svojráz nou prípravou na nad chádzajúce svetové majstrovstvá, ktoré sa v októbri uskutočnia v Egypte. Do Afriky, presnejšie do Alžírska už v týchto dňoch od cestuje aj Đorđe Te šanović, kde v dňoch 25 júna až 6. júla pre biehajú Mediteránske hry. Inak Tešanović je vicemajster sveta vo svojej kategórii a generálnou skúškou pre Mediteránske hry mu boli Majstrovstvá Balkánu v máji v Belehrade, na ktorých získal bronz.

viedli členovia ZŠR, ale aj učiteľ triednej výučby Ján Stupavský.

Súčasná

doba ovplyvnená rýchlym rozvojom nových technológií značne odpú tava deti od športových aktivít. Predsa to nie je potrebné brať za všeobecné, lebo pri tom správ nom nasmerovaní a výchove dieťaťa doma a v škole alebo za pomoci početných spolkov, združení a klubov sa dá u detí vzbudiť záujem o mimoškolské, voľné aktivity. K takým patrí aj Združenie športových rybárov Kapor z Hložian, ktorého členovia svoje úsilie venujú vzdelávaniu tých najmenších v oblasti špor tového rybolovu.

Škola rybolovu v Hložanoch bola dlhodobo aktívna. Počas

posledných troch rokov však aktivity stagnovali, ale od tohto roku opäť naplno funguje. Z toho dôvodu aj členovia ZŠR Kapor začiatkom júna zorganizovali preteky pionierov v love rýb na plavák v dvoch vekových ka

tegóriách. Tú prvú tvorili žiaci od prvého do štvrtého a druhú žiaci od piateho do ôsmeho ročníka. Súťaže sa zúčastnilo 25 žiakov Základnej školy Jozefa Marčoka -Dragutina. Predtým žiaci absol vovali vzdelávacie aktivity, ktoré

Súťaž sa konala na prvom kanáli od Dunaja, resp. treťom od Hložian, smerom k Dunaju, kde sa aj v rámci Dní Hložian realizovala súťaž v love rýb, ale pre dospelých. Ako naznačil je den z organizátorov Emil Čipkár, detská súťaž bola omnoho lepšia a úspešnejšia, čo bolo vidieť aj na váhe. Každý dokázal uloviť ryby, čo, samozrejme, potešilo tak deti, ako aj dospelých, ktorí ich sprevádzali a usmerňovali.

V prvej kategórii prvé miesto obsadila Ivona Repčeková, druhý bol Milan Zahorec a tretia Aňa Hložanová. V staršej vekovej ka tegórii bol najúspešnejší a naj šikovnejší Vlastislav Báďonský, za ním bol Martin Čipkár a na treťom mieste zakotvil Marek Toman.

Foto: z archívu ZŠR Kapor

Miroslav Pap Strelkyňa Alexandra Havranová na streleckej dráhe (Foto: RTV St. Pazova) Đorđe Tešanović v akcii (Foto: z archívu KK Front)
4726 /5017/ 25. 6. 2022• ŠPORT •
Šport
PAZOVA Vynikajúci športovci u predsedu obce SÚŤAŽ V RYBOLOVE HLOŽIANSKYCH ZÁKLADOŠKOLÁKOV Od malička s udicou v ruke Predseda Đorđe Radinović so športovcami a ich trénermi Účastníci súťaže s organizátormi

Ťažko je nájsť primera né slová, ktorými by sa mohla opísať dvojdňová nálada, ktorá bola na ihriskách

Športového strediska Dolina v Padine v dňoch 18. a 19. júna. Bol to nekaždodenný futbalový zážitok. Do Padiny prišli nádej ní mladí futbalisti, aby ukázali získané vedomosti a futbalový

talent. V povestnej padinskej Doline od rána do večera ko ženú naháňalo vyše 660 detí. Podporovaní svojimi rodičmi a súrodencami malí futbalisti hodne toho ukázali. Šikovne kľučkovali, silne kopali loptu a vlnili siete brankárov, ktorí

sa im snažili zastať do cesty a peknými obranami zachrániť svoju sieť. V hre s chlapca mi rovnoprávne účinkovali aj dievčence, ktoré sa nedali zahanbiť.

Na 11. prehliadku nádejných futbalistov, budúcich šampió nov, ktorú organizátori po menovali Padina cup 2022, prišli deti zo Zreňaninu, Uljmy, Botoša, Pančeva, Banátskeho Nového Sela, Kačareva, Ali bunara, Veľkej Gredy, Kleku, Banátskeho Karlovca, Vršca, Plandišta, Izbišta, Meleniec, Belehradu, Glogonja, Mužlje a hostitelia z Padiny. Škoda, že sa ani tentoraz nezjavili kluby z najbližšieho okolia, čiže z úze mia Kovačickej obce. Mužstvá boli rozdelené do vekových skupín, čiže generácie detí narodených v rokoch 2009 až 2015. Hralo sa na šiestich ihris kách zodpovedajú cich rozmerov. Kaž dé mužstvo malo na zozname 10 hráčov a trénera. V závis losti od generácie v hre mohlo byť 5 + 1 alebo 6 + 1 hráčov. Zápasy trvali 15 a 20 minút. Regulárnosť zápasov a uctievanie pravidiel futbalovej hry na starosti rozhodcovia, aktív ni hráči z Kačareva, Pančeva a Padiny.

Mužstvo OFK Plandište, generácia 2009, získalo striebornú medailu Dievčence po chlapcov Nevena Novakovićová,
48 • ŠPORT •www.hl.rs Informačno-politický týždenník
mali
Šport
boku
a medzi nimi aj
najlepšia brankárka v generácii 2012 Tri odmenené celky generácie 2014 ŠF Dolina, generácia 2014: Chýbal iba krok k odmene Pohár v rukách kapitána mužstva ŠF Dolina, generácia 2013, Mihajla Tomina PADINA CUP 2022 Nekaždodenný futbalový zážitok

ODMENENÍ

GENERÁCIA 2009: 1. Dinamo A, Pančevo, 2. OFK Plandište, 3. Dinamo B, Pančevo. Naj brankár: Danilo Despotović, Dinamo A, Pančevo; naj strelec: Mihajlo Pečeničić, Dinamo A, Pančevo; naj hráč: Ognjen Prica, OFK Plandište

GENERÁCIA 2010: 1. Dinamo A, Pančevo, 2. OFK Klek, 3. Proleter, B. Karlovac. Naj brankár: Vlada Bićanin, Proleter, B. Karlovac; naj strelec: Srđan Pjevač, OFK Klek; naj hráč: Mateja Radosavljević, Di namo A, Pančevo

GENERÁCIA 2011: 1. Dinamo A, Pančevo, 2. Lehel, Mužlja, 3. Dinamo B, Pančevo. Naj brankár: Stefan Jeremić, Dinamo A, Pančevo; naj strelec: Nemanja Topal, Dinamo A, Pančevo; naj hráč: Vule Knežević, Lehel, Mužlja

GENERÁCIA 2012: 1. Dinamo B, Pančevo, 2. FK Voju Gačića, Pančevo, 3. Dinamo A, Pančevo. Naj bankár: Nevena Novaković, Pančevo; naj strelec: Matea Tepšić, Dinamo B, Pančevo; naj hráč: Uroš Okuka, Dinamo B, Pančevo

GENERÁCIA 2013: 1. Dinamo, Pančevo, 2. FK Voju Gačića, Pančevo, 3. Dolina, Padina. Naj brankár: Dušan Popov, Dinamo, Pančevo; naj strelec: Lazar Tomić, FK Voju Gačića, Pančevo; naj hráč: Dejan Beška, Dolina, Padina

GENERÁCIA 2014: 1. Dinamo A, Pančevo, 2. Partizan, Uljma, 3. Lehel, Mužlja. Naj brankár: Sergej Panajotović, Dinamo A, Pančevo; naj strelec: Hunor Pakai, Lehel, Mužlja; naj hráč: Stefan Pečenčić, Dinamo A, Pančevo

GENERÁCIA 2015: 1. Gradnulica junior, Zreňanin, 2. Proleter, BK, 3. Zvezdara, Belehrad. Naj brankár: Nikola Rajić, ŠF Gradnulica junior, Zreňanin; naj strelec: Matija Nikolić, Zvezdara, Belehrad; naj hráč: Veljko Žižaković, Proleter, BK

O tom, ako vykonali svoju prácu, svedčí fakt, že k ich pískaniu nikto nemal žiadnu pripomienku.

Aj keď sa na takýchto podujatiach dôraz kladie na kamarátenie, rozvíjanie súťažného ducha a lásky k športu, predsa sa nezabúda ani na výsledky zápasov. Pohármi a medailami boli odmenené tri najlepšie mužstvá v každej generá cii. Primerané sošky dostali i jednotlivci, čiže najlep ší brankár, strelec a hráč v každej generácii. Odmeny zabezpečila Obec Kovačica.

Po udelení odmien všetci si podali ruky a povedali si dovidenia o rok. Hostiteľom sa poďakovali za skvelú pohostinnosť a úspešnú or ganizáciu podujatia, ktoré si určite zaslúžilo pozornosť aj futbalových organizácií tak v obci, ako aj širšie, ale sú tieto, žiaľ, stále po boku.

O to, aby náročný program turnaja prebie hal nehatene, sa postaralo vedenie školy futbalu, ktorá roky úspešne pôsobí pri FK Dolina, a rodičia detí frekventantov tejto školy. Turnaj finančne pomohla Obec Kovačica a početní sponzori, bez ktorých by sa toto podujatie určite nemohlo uskutočniť.

Mužstvo padinskej Doliny, generácia 2013, obsadilo tretie miesto Naj brankár generácie 2015 Nikola Rajić, ŠF Gradnulica junior, Zreňanin Naj strelec generácie 2015 Matija Nikolić, ŠF Zvezdara, Belehrad Dejan Beška, ŠF Dolina, je vyhlásený za najlepšieho hráča v generácii 2013
4926 /5017/ 25. 6. 2022• ŠPORT •

Očakávajú úspechy na všetkých poliach

Matej Bzovský

Stredobodom

pozornosti staropazovskej športovej verejnosti sú volejbalistky. Najnovšou príjemnou správou je odchod žiačok staropazovského Gymnázia Branka Radičevića na svetové majstrovstvá stredoško lákov v ďalekej Brazílii do mesta Foz do Iguaçu, kde sa volejbalistky, ktoré hrajú v superligovej Jednote, pred štyrmi rokmi ovenčili zlatou medailou. Zverenkyne profesora Miroslava Markovića, inak riaditeľa Gymnázia Branka Radičevića a trénera Ivana Markovića, profe sora telesnej výchovy, do ďalekej Brazílie odcestovali s nádejou, že v konkurencii volejbalistiek z 19 krajín tento úspech zopakujú.

Veľký úspech prednedávnom dosiahli aj juniorky Jednoty, ktoré ako filiálka staropazovského klubu hrajú v Nových Bánovciach pod menom Omladinac. Získali totiž nový titul majstra Srbska. Pred tým kadetky boli tiež najlepšie na štátnych majstrovstvách. Zároveň veľmi mladý seniorský celok Omla dinca po získaní titulu majstra v Prvej lige postúpil do superligovej spoločnosti, kde ináč dlhšie hrajú volejbalistky Jednoty, a posledné 4 roky ukončili majstrovstvá na štvrtej priečke. Dlho boli v mi

nulej sezóne na prvej pozícii, ale v dohrávaní poľavili, čo sa môže ospravedlniť ich neskúsenosťou, lebo v silnej súťaži boli najmladším mužstvom. Tak sa toto sriemske prostredie môže pochváliť veľkými úspechmi v tomto športe. Až tri ženské seniorské celky budú v nadchádzajúcej sezóne súťažiť v najvyššej lige Srbska. Ak k tomu pripojíme aj volejbalistov Jednoty, ktorí sa po dvojročnej prestávke vrátili medzi superligistov, tak

ale bez patričnej ozveny. Boli iba sľuby, že sa vybuduje nová hala. To je skutočne nevyhnutné, lebo v tejto hale okrem tréningov vo lejbalistov prebiehajú aj hodiny telesnej výchovy staropazovských stredoškolákov. Možno teda pred pokladať, aká je núdza o termíny používania haly, čo je skutočne hanbou a stálou výstrahou, že takúto nepriaznivú situáciu ne možno dlho trpieť.

Futbalová lopta v športovej

možno konštatovať, že sú dosahy v tomto športe vskutku závidenia hodné. Žiaľ, aj napriek všetkému volejbal v Starej Pazove nemá podmienky, aké majú iní. Volej balisti trénujú a hrajú v zostarenej športovej hale vybudovanej pred viac ako polstoročím, s tribúnami s drevenými lavicami, na čo sme už dávno niekoľkokrát upozorňovali,

Starej Pazove odpočíva, a kedy sa znovu zakotúľa, zatiaľ možno iba predpokladať, lebo v tejto chvíli neurčili začiatok príprav na novú nádejnejšiu sezónu v Srbskej lige, v ktorej po slabých výsledkoch Jednota znovu zostala vďaka iným. Na opačnej strane Ulice Branka Radičevića, na ihrisku príliš zanedbaného štadiónu Jednoty,

počas tejto letnej horúčavy zatiaľ vládne ticho. Na tomto mieste je aj úplne zanedbané ihrisko malých športov, na ktorom občas tunajší mládežníci zorganizujú futbalové turnaje, kde si diváci nájdu miesto v zničených sedadlách, práve ako i na opačnej strane povedľa spomí nanej športovej haly. Údajne, pod ľa nepotvrdenej správy, štadión Jednoty je na predaj. Futbalisti Jednoty sa majú presťahovať na súkromnú Feniks Arenu, či už na jeseň, alebo po zimnej prestávke, je zatiaľ neisté a závisí od rokovaní terajšieho majiteľa so zodpoveda júcimi obecnými činiteľmi. A za zeleným stolom ešte prebiehajú záverečné administratívne práce na pripájaní už bývalého Feniksu 1945 pod zástavu Jednoty, ktorá aj do budúcna bude hrávať pod týmto historickým menom. Zá verečnou fázou tejto fúzie bude valné zhromaždenie, na ktorom  zvolia orgány staronovej Jednoty, po čom bude nasledovať práca na vytváraní nového hráčskeho zloženia. Bude tu veľa noviniek, lebo viacerí hráči tak Jednoty, ako i Feniksu 1945 žiadali výpustku z klubu, ale viacerí, s ktorými nové vedenie nebude počítať, budú musieť sami pátrať po novom prostredí. A či selekcia nových hráčov bude lepšia ako bola tá v Jednote v uplynulých majstrov stvách, čas ukáže. Možno minulé sezóny priniesli nejaké užitočné ponaučenia.

LEHEL – MLADOSŤ

Darko Sládeček

Vdruhom kole Pohárovej súťaže FZ mesta Zreňa nin Bieloblatčania si v susednej Mužlji sily zmerali s domácim mužstvom FK Lehel. Mladosť do druhého kola po stúpila kontumačne, keďže sa OFK Gradnulica zo Zreňaninu vzdala účasti, lebo nemali na

dostač hráčov. Bieloblatčania do Mužlje tiež odcestovali nekomplet ní, bez štandardných Necso va, Poničana a Kurunciho, ale predsa chceli byť rovnocenný súper domáceho celku, ktorý zápas otvoril veľmi dobre, a už v druhej minúte sa Perišićova sieť vlnila. Skóroval Rajić. V 12. minúte svoj prvý gól na zápase

dal Ilbašić. Snažili sa Bielob latčania prerušiť dominanciu domáceho celku, ale bolo vidieť, že netrénujú a nemajú silu. V 30. minúte ďalší náskok domácich. Strelcom znovu bol Ilbašić. O tri minúty neskoršie bolo už 4 : 0. Tentoraz Perišića preko nal Mihajlov. Vtedy sa zdalo, že sieť hostí bude plná. Predsa do polčasu sa hostia zobudili a najprv výsledok v 38. minúte korigoval Kalapiš a potom v 41. minúte do listiny strelcov sa zapísal aj náhradník Stojić, ktorý dve minúty predtým vystriedal zraneného Šofranka.

V druhom polčase hostia boli lepší, ale bolo jasné, že futbalisti oboch mužstiev nemajú síl, čo za následok malo trochu nervóz nejšiu hru na oboch stranách, takže rozhodca bol prinútený viackrát použiť žlté karty. Vý sledok sa však viac nemenil, mužstvo Lehela postúpilo do tretieho kola tejto súťaže a Bie loblatčania odchádzajú na letnú prestávku.

MLADOSŤ: Perišić, Kuchárik, V. Gál, Đurić, Šuľa, Kalapiš, Šofranko (Stojić), Vukajlović, Jašin, Džemailovski a Szabó

Radosť junioriek Omladinca z úspechu (Foto: Volejbalový zväz Srbska)
50 • ŠPORT •www.hl.rs Informačno-politický týždenník Šport
4 : 2 (4 : 2)
STAROPAZOVSKÁ ŠPORTOVÁ MOZAIKA
POHÁROVÁ SÚŤAŽ FZ MESTA ZREŇANIN A teraz oddych

ZAUJÍMAVÉ

Podvojročnej prestávke zapríčinenej pandémiou koronavírusu na zelenom trávniku v Hložanoch sa stretli starí športoví priatelia veteráni hložianskej Budúcnosti a ich rovesníci z Ostrova pri Piešťanoch na Slovensku. Zo 200 divákov na ihrisku vedľa základnej školy sledovalo zaujímavý zápas. Od prvého hvizdu rozhodcu Jána Hrubíka, hložianskej brankárskej legendy, domáci sa ukázali ako lepší celok, ale všetky ich útoky končili na skvelom brankárovi hostí, internacionálovi zo Starej Pazovy Michalovi Balážovi, ktorý v bráne robil divy. No v 14. minúte v

iný celok hostí, ktorí prebrali iniciatívu a vytvorili si aj zopár šancí.

situácii zoči-voči s Dudkom odrazil loptu, ale nadbehol Zahorec a skóroval pre 1 : 0. Do konca polčasu (hralo sa 2 x 35 minút) tutovky Bučíka, Dudka a Vojinovića Baláž zlikvidoval.

V druhom polčase na trávnik akoby stúpil

Túto prevahu gólom v 41. minúte korunoval Roman Bobák. Naladení Nedelka a Svetlík pripravili spoluhráčom ďalšie 3 – 4 šance, ktoré zostali nevyužité. Avšak keď sa v 55. minúte zranil Baláž, hosťom začalo ísť dolu kopcom. Adámek už v 57. minúte z voľného kopu priniesol vedenie domácim, aby v 65. a 70. minúte Dudok a Vojinović po protiútokoch prekonali náhradníka v bráne hostí pre, zdá sa, prevysokých 4 : 1.

BUDÚCNOSŤ: Greksa, Toman, Horvát, Supek, Benko st., Benko ml., Zahorec, Bartoš, Šranka, Bučík, Adámek, Dudok,

Hataľa, Vojinović, Žembery, Beliač a Potfaj SLOVAN: Baláž, B. Svetlík, Zubák, Medunický, Vicen, Urbánek, Labuda, Valko, R. Bubák, B. Bubák, Metelka, Regína, L. Svetlík, Brunovský, Braško, Motýľ

Pravdaže, aj tento zápas mal tretí polčas, v ktorom sa starí priatelia do neskorej noci kamarátili pri chutnom stolovaní a na rozlúčku rok znovu zmerajú

Foto: J. Pucovský

Kapitáni Brankár Budúcnosti Ján Toman krásne boxoval strelu Spoločná
si prisľúbili, že sa o
stretnú a
si sily v Ostrove na Slovensku.
FUTBALOVÉ PREDSTAVENIE V HLOŽANOCH
Ján Benko a Bernard Svetlík s rozhodcom Jánom HrubíkomGól Milana Adámeka z voľného kopu – 2 : 1 Kým bol v bráne Michal Baláž, Ostrovčania držali výsledok 1 : 1
z voľného kopu
fotka pred zápasom Starí páni nezaháľali BUDÚCNOSŤ – SLOVAN 4 : 1 (1 : 0)
FK FENIKS 1995 STARÁ PAZOVA –SRBSKÁ LIGA –SKUPINA VOJVODINA  Milenko Mijatović, Nikola Marjanović, Aleksa Matić, Luka Dević, Vukašin Pilipović, Aleksa Radišić (stoja zľava) Aleksandar Popović, Brana Ilić, Nikola Anđelković, Slaviša Juriša, Aleksandar Dimitrić (v drepe zľava) Foto: M. Bzovský
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.