Hlas 12 2015

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

12

/4639/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 21. 3. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Naša téma:

Ako dýcha zdravotníctvo na dedinách?

Ján Triaška Báčsky Petrovec

OBZORY

ŠPORT

Krása – (ženský) klam a mam?

Nečestný gól Ašćerića

Z obsahu

21. 3. 2015 | 12 /4639/

Uzávierka čísla: 18. 3. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Vojvodina aj naďalej bez tradičných symbolov 6 Miesto pre nové idey 7 Trasy a otrasy

8 SLOVENSKO 8 Za mreže za pesničku?

9 NAŠA TÉMA 9 Počet lekárov diktujú štandardy 10 Porozumenie medzi zdravotnými pracovníkmi a pacientmi 11 Dôvera a ochota pomôcť

Výbor pre vzdelávanie NRSNM v pondelok 16. marca uskutočnil druhé zasadnutie v tomto mandátnom období. Desaťbodový rokovací program mal prevažne informačný charakter. (s. 6) J. Pániková

12 ĽUDIA A DIANIA 13 Chcú ukázať, že spoločne dosiahnu viac 15 Krásna smutná synagóga...

19 Tortárka zo záľuby

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Môj prvý výkres v novinách

23 OBZORY 23 Krása – (ženský) klam a mam?

24 Okno do nových okien 28 Plusquamperfektum

31 KULTÚRA

Správna rada Matice slovenskej v Srbsku po prvýkrát zasadala v Dobanovciach. Dvadsiate piate zasadnutie SR MSS a predsedov MOMS sa uskutočnilo v sobotu 14. marca 2015 v tamojšom Slovenskom národnom dome a hostitelia – Dobanovčania – sa predstavili v tom najkrajšom svetle. (s. 31) J. Čiep

32 Zamiloval sa do slovenskej piesne 33 Cestovanie v čase bolesti 35 Viditeľné stopy v prostredí

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Bezproblémový výlet do Kačareva 48 Revanš za jesenných 2 : 2 49 Hviezdna chvíľa Lukića Autorka titulnej ilustrácie: Jarmila Takáčová

Herci Ochotníckeho divadla KIS Kysáč v sobotu 14. marca pred domácim obecenstvom zahrali divadelné predstavenie autora Jána Chalupku Sladká päťdesiatka v réžii Jána Privizera. (s. 32) E. Šranková

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Už to začína byť fenomén

J

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

•

Také boli aj začiatky Stretnutia v pivnickom poli: nenápadné, nie prehnane ambiciózne, ale s presným cieľom a presným dátumom. A známy pivnický festival pretrváva už päťdesiat rokov...

Aj festival DIDA sa do povedomia verejnosti dostal vďaka entuziazmu hŕstky nadšencov, ustálenému termínu, a tiež neupúšťa od svojich cieľov. A všetko sa to deje v tom istom prostredí.

V Pivnici.

ubilejný 50. festival spevákov sólistov pôvodných slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli bude od 22. do 24. mája. V tomto termíne preto, lebo je práve vtedy 50. výročie založenia Súboru piesní a tancov V pivnickom poli (teraz SKUS Pivnica), iniciátora a organizátora tohto teraz už polstoročného festivalu. Záujemcovia o účasť už iste postrehli výzvu NRSNM a SKUS Pivnica, že do 10. apríla treba poslať prihlášky.

Dovtedy, presnejšie do 5. apríla, budeme mať za sebou ten druhý spomínaný, trochu mladší a tiež nielen vojvodinský festival sídliaci v Pivnici – tematický a vyprofilovaný divadelný festival dolnozemských inscenácií dolnozemských autorov – DIDA. Aj on sa dostal už na prah svojej tretej dekády, lebo zahlasujeme jeho 21. ročník. Veríme, že i tohto roku, ako i v jeho ďalšom organizovaní a zveľaďovaní neúnavným a obetavým členom OD Janka Čemana vždy bude mať kto tiež pomáhať. Dni Janka Čemana so svojím ústredným divadelným podujatím – festivalom DIDA si zatiaľ udržali svoj presný termín: posledný marcový a prvý aprílový víkend. Tak sa zdá, že to nie je malá vec. Ďalej je tu náplň scénických hodov v Pivnici. Ide o súťaž ochotníckych divadiel, ktoré majú inscenovanú predlohu dolnozemského autora, ak priamo alebo nepriamo hovoria o živote Slovákov na Dolnej zemi. Ale nejde len o obraz zo života nášho etnika, lebo jedným z hlavných cieľov festivalu je odmeniť nový divadelný text. Vznik tohto festivalu skutočne podnetne vplýva na rozmach pôvodnej dramatickej tvorby vojvodinských Slovákov, lebo mnohí za perom siahli práve vďaka nemu a vďaka semináru Píšeš? Píšem! Neodškriepiteľným dôkazom sú aj dve zbierky nových textov, v ktorých je spolu 26 nových divadelných textov.

Naši ochotníci majú záujem o tento festival, tým skôr, lebo kým tradičná „veľká“ prehliadka prebiehala v apríli a máji, pivnická DIDA im bola svojráznou generálnou skúškou.

Bývali ročníky aj „tenšie“, aj priemerné (napríklad vlani bolo 9 predstavení, z čoho 6 súťažných), ale tohto roku nás čaká skutočný rekord: až 17 predstavení. A mohlo byť aj viac, lebo napríklad Kulpínčania sa aj prihlásili, ale potom z určitých dôvodov odstúpili. Osobitný deň (pondelok 30. marca) je dokonca vyhranený na detské divadelné predstavenia a táto miniprehliadka pre najmladších sľubuje až päť inscenácií.

Pritom tohto roku DIDA nebude iba víkendová, lebo okrem utorka 31. marca bude prebiehať každý každučký deň od 27. marca do 5. apríla.

Obidva „pivnické“, ale predovšetkým naše slovensko-vojvodinské festivaly sú aj o skvelom obecenstve, ale i o dobrosrdečnosti, ochote a dobrote hostiteľov. Preto sem nielen účastníci, ale aj diváci z bližšieho a ďalšieho okolia radi chodia. A so smútkom, ako nám to výstižne vlani povedala dramatička a režisérka Katarína Hitzingerová, potom odtiaľto odchádzajú: „Je ťažké odchádzať od ľudí, ktorí vám dali viac, než vie srdce či duša prijať.“

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •



Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  12 /4639/ 21. 3. 2015

3

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Život

Dramatický týždeň

U

Samuel Žiak

Michal Ďuga

dalosti, ktoré nás postihli v posledných dňoch, sa ťažko dajú jednoducho vysvetliť. Nie preto, že sú na hranici neskutočného, ale preto, že sa pohybujú na hraničnej životnej čiare a smerujú od krajnosti do krajnosti, a pritom sa udejú takou intenzitou, akú jednoducho nedokážeme považovať ani za každodennú, ani za normálnu.

Nie, nie nám je cieľom zakročiť do oblasti vedeckej fantastiky, čiže zahmliť tento vypuklý problém našej skutočnosti, ale snažíme sa iba o to, ako racionálne vysvetliť tento záhadný aspekt ľudskej existencie, čiže život človeka. Veď pretrvávajú tam v neustálom boji dva nezmieriteľné protiklady – je to zápas dobra a zla.

Nie je pritom otázne, ktorá strana má zvíťaziť, ale to, či máme vždy nadostač času, v tých krízových, hraničných situáciách, aby sme zvolili ten pravý postup, ktorý nás privedie k tomu vytúženému cieľu.

Dôkazom toho, že ide predovšetkým o časovú dimenziu, je aj známe príslovie, že po boji je každý generál.

Totiž vtedy, keď je už po všetkom, odrazu všetci vedia, čo a ako bolo treba konať. Ako aj to, kto je za všetko vinný. Vedia, lebo práve oni sú tí, ktorí boli vtedy mimo všetkého – ďaleko od pravdy a skutočnosti, takže sa odrazu cítia byť najpovolanejší, aby všetko to, čo sa udialo, vysvetľovali a kritizovali. Veď aj tak všetko prebehlo mimo nich a oni nenesú za to, čo sa stalo, žiadnu zodpovednosť. Áno, život je veľká neznáma a určite bude tak až dovtedy, kým na svete budú žiť ľudia. A nielen, že budú žiť, ale zároveň ako najvyspelejšie živé bytosti, budú aj tvoriť a dotvárať celý svet vôkol nás. Len niekedy sa trochu pozastavia nad tým, že občas na našu planétu Zem zamieri aj nejaká vonkajšia veľká sila, ako napríklad slnečná erupcia, ktorá však dokáže spôsobiť len veľké výpadky elektriny a elektronických zariadení, či narušiť satelitné signály a rádiovú komunikáciu. Tá hlavná sila je predsa v rukách človeka, možno práve preto žijeme tak, ako žijeme.

4

www.hl.rs

T

omuto týždňu predchádzal Deň smútku. Akcia vojenskej helikoptéry, ktorá mala byť rutinovaná a mala zachrániť ľudský život, sa stala tragédiou. Posádka v čele s najlepším naším pilotom vrtuľníka majorom Omerom Mehićom a s jeho mladším kolegom, tiež pilotom kapitánom Milovanom Đukarićom, mala v ten hmlistý a daždivý večer, v piatok trinásteho, previesť päťdňové bábätko s ťažkými zdravotnými poruchami z Nového Pazaru do Belehradu, do Ústavu pre ochranu matky a dieťaťa Dr. Vukana Čupića. Predtým sa sanitke novopazarskej nemocnice nepodarilo ťažko choré dieťatko previesť do Kraljeva. Osud tak chcel, že premávku na Ibarskej magistrále zastavil veľký zosun. Situácia bola dramatická, detský život ohrozený. Súrne ho bolo treba pripojiť na zdravotnícke prístroje. Helikoptéra prebrala novorodenca, lekára Dr. Dževada Ljajića a zdravotníckeho technika Miroslava Veselinovića. Podmienečne povedané normálny postup pre nenormálne podmienky, akými sú kalamity. Vo vyspelejších krajinách rutinovaná operácia aj v sťažených dopravných podmienkach a zápchach. Ani u nás angažovanie letectva pre zdravotnícke potreby nie je až takou zriedkavosťou.



Totiž na letiskách v Batajnici a v Niši dennodenne pohotovostnú službu majú posádky vojenskej vrtuľníkovej záchrannej služby.

Základnou príčinou havárie vrtuľníka Mi-17, v ktorej v blízkosti Letiska Nikolu Teslu zahynuli štyria členova posádky, dvaja zdravotnícki pracovníci a bábätko, boli, podľa všetkého, komplikované meteorologické podmienky. V tlači a na sociálnych sieťach sa špiritizuje, že začo, že prečo, či bolo potrebné, či nebolo treba, čo kto kedy povedal, že aké politické alebo iné záujmy tu boli zapletené. Faktom je však, a veľkým smútkom, že jeden statočný čin mal epilóg na cintoríne: majora Mehića v pondelok pochovali na novosadskom, kapitána Đukarića na mošorinskom.

Toho trinásteho marca, v piatok, sa odohrávala aj iná dráma, akoby podľa filmového scenára: únos dvojročného dievčaťa v Belehrade sa však súhrou šťastných okolností a šikovných policajtov zakončil happy endom. Únoscovia, o ktorých sa potom dozvedelo, že sú francúzskej štátnej príslušnosti, surovo vytrhli dieťa z matkiných rúk. Polícia na prihlášku pohotovostne zareagovala, podľa matkinho opisu únoscov identifikovala na diaľnici smerom do Chorvátska. Pri Šimanovciach ich

akoby v nemeckom dobrodružnom seriáli Kobra 11 angažovaním aj policajného vrtuľníka chytili a dievča šťastne vyslobodili.

Ku koncu sa blíži aj dráma, ktorá už desaťročia prebieha v Smedereve; totiž vláda Srbska v utorok zvolila spoločnosť, ktorá bude spravovať železiareň. Podľa vládneho oznámenia ňou sa stala Holandská spoločnosť HPK engineering Johna Goodisha a slovenského biznismena Petra Kamarása z Košíc. Trochu sme v pomykove, lebo spoločnosť identického názvu je zaregistrovaná aj v Košiciach. Na jej stránke www.hpke.sk je uvedené, že sa zaoberá práve štúdiami rozvoja jestvujúcich závodov a prevádzok s vyhodnotením najvhodnejších technologických procesov a že má takmer šesťdesiatročnú tradíciu v hutníckom inžinierstve.

Nie je dobre predvídať, predpovedať ani keď ide o počasie, a nie to v politike a hospodárstve.

Ale podľa doterajších skúseností s angažovaním slovenských manažérov v Srbsku asi by sme aj v Smedereve mohli očakávať pozitívne rozuzlenie. Osobne sme boli svedkami, že slovenský manažment vzkriesil Gošu v Smederevskej Palanke a v Subotici úspešne spravuje spoločnosť Tatravagonka Bratstvo.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ALEKSANDAR KOVAČEVIĆ, OXFORDSKÝ INŠTITÚT PRE ŠTÚDIÁ ENERGETIKY

Výhody nevyužívame Oto Filip – Možno aj hospodársku konkurencieschopnosť zveľadiť prostredníctvom účinnejšej energetiky?

– Myslím si, že je najlepšie začať parafrázou výroku, ktorý David McKay napísal vo svojej knihe o klimatických zmenách. Ten vraví, že ak všade a všetci urobia málo, tak aj všetci spolu dosiahneme len málo a nedostatočne potrebného. U nás teda prednostne ide o ekonomiku objemu vo využívaní biomasy na

Informačno-politický týždenník

energetické účely. Aj o ten zásadný rozdiel, kde sa veľký počet malých zariadení nevyrovná jednému zariadeniu veľkému. Existuje istá dodatočná ekonomická a energetická účinnosť, ktorá by musela prameniť v samotnej veľkosti príslušného objektu. Vojvodina má tú výhodu, že je úplne jedinečným priestorom v Európe, keďže má aj pôdu, aj možnosti prepravy, aj takú zemepisnú pozíciu, že by mohla využívať biomasu vo veľkom objeme. Žiaľ, táto výhoda a potenciál európskych rozmerov sa nevy-

užíva. Pritom môže ísť o také úspory, že by sa náklady na vykurovanie dali zmenšiť o polovicu. Dokonca, aj keby jeho cena zostala rovnaká, je veľký rozdiel v tom, či ste palivo zabezpečili v cudzine a zaplatili ho cudzou menou, alebo ste ho zaplatili našou menou, domácim, tunajším výrobcom, dodávateľom, zamestnancom.

• TÝŽDEŇ •

38. ZASADNUTIE ZAPV

Vojvodina naďalej bez tradičných symbolov Juraj Bartoš

N

ávrh pokrajinského uznesenia o podobe a používaní symbolov a tradičných symbolov Autonómnej pokrajiny Vojvodiny nezískal nevyhnutnú dvojtretinovú podporu z úhrnne 120 poslancov v Zhromaždení APV. Na 38. schôdzi, v utorok 17. marca, za návrh hlasovalo 50 poslancov opozície, ako i Zväzu vojvodinských Maďarov, ktorý participuje vo vládnucej koalícii. Proti návrhu sa vyslovilo 10 poslancov Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny a hlasovania sa zdržalo 42 poslancov Demokratickej strany a Novej demokratickej strany; zvyšných 8 prítomných poslancov nehlasovalo. Doterajšie úradné symboly (vlajka a erb), ktoré Zhromaždenie AP Vojvodiny schválilo roku 2002, pravda, zostávajú naďalej platné.

K návrhu uznesenia sa kladne vyjadril pokrajinský Výbor pre otázky ústavno-právnického postavenia Vojvodiny a kolégium Zhromaždenia APV.

Odôvodňujúc návrh na prijatie tradičných symbolov Vojvodiny (vlajku a erb z roku 1848), jeden z jeho autorov, profesor na Právnickej fakulte Novosadskej univerzity Slobodan Orlović podčiarkol, že podstatou návrhu je, aby sa navrhnuté tradičné symboly používali spolu a rovnoprávne s platnými úradnými symbolmi APV. Poďakoval sa autorovi kresby erbu (tunajšiemu slovenskému umelcovi) Vladimírovi Labátovi (ktorý stvárnil aj úradné symboly Vojska Juhoslávie).

Stanoviská k návrhu radom prezentovali vedúci poslaneckých skupín.

Irena Zečevićová povedala, že Srbská radikálna strana návrh podporí.

Rovnako sa vyjadril aj Sándor Egeresi (Zväz vojvodinských Maďarov) s poznámkou: „Naše zásadné stanovisko je, že dnes za historickou otázkou musíme dať bodku, a že sa už od zajtra musíme zaoberať životnými otázkami tejto spoločnosti.“ Dušan Jakovljev (Liga sociálnych demokratov Vojvodiny) oboznámil poslancov

s celým radom dôvodov, ktoré zavážili, aby ligisti hlasovali proti návrhu, podčiarkujúc, že prijatím predostretých symbolov Zhromaždenie APV zároveň schváli „aj inakšiu percepciu a inakšiu koncepciu Vojvodiny“. Pravdaže, Pavle Budakov (koalícia v čele so Socialistickou stranou Srbska), Predrag Matejin (Srbská národná strana) a nakoniec i Milenko Jovanov (Demokratická strana Srbska) povedali, že ich poslanecké skupiny zaujali kladný postoj k navrhnutým symbolom a teda podporujú ich schválenie. Pobúrenie vyvolal výklad Borislava Novakovića (Demokratická strana), z ktorého jasne vyplynulo, že demokrati navrhnutým tradičným symbolom Vojvodiny nedajú zelenú.

Novaković o. i. zdôraznil, že by symboly vždy mali korešpondovať s kolektívnou identitou, pričom „kolektívna identita nikdy nie je napojená len na jeden národ“. Považuje tiež za samozrejmosť, že „o nich sa má viesť široká

rozprava a má sa dosiahnuť najvyšší kolektívny konsenzus“.

Pokrokár Matejin ostro kritizoval odklon od stanoviska, ktoré vraj demokrati pôvodne tiež podporili.

S cieľom predísť porušeniu rokovacieho poriadku, teda nepripustiť debatu o navrhnutých symboloch „od začiatku“, hlava Zhromaždenia István Pásztor určil desaťminútovú prestávku. Po polhodine oznámil, že poslanecké skupiny nemienia zmeniť stanoviská, a tak nasledovalo hlasovanie. Jednotliví predáci poslaneckých skupín tvrdili, že „nečakaný zvrat“ na utorkovom zasadnutí nemá nič spoločné s témou 39. zasadnutia (avizovaného na piatok 20. marca), čiže so zisťovaním zodpovednosti súvisiacej so zaobstarávaním výbavy pre potreby inštitútov pre onkológiu a choroby pľúc v Sriemskej Kamenici.

O PRIVATIZÁCII MÉDIÍ NA ZASADNUTÍ VÝKONNEJ RADY NRSNM

Potenciálne možné východiská Jasmina Pániková

Č

sa pokúsil odpovedať na doposiaľ nezodpovedané otázky. Ako povedal, zákony sú jasné, ale iba pri samotnom uplatnení vidno, koľko problémov nesú so sebou.

Známy je dôvod, prečo sa štát rozhodol pre privatizáciu médií – odstrániť vplyv štátu, čiže politiky na nezávislú redakčnú politiku. Známy je aj priebeh privatizácie – listy

lenovia Výkonnej rady NRSNM majú za sebou tretie zasadnutie. Prebiehalo v utorok 17. marca a ústredným bodom zasadnutia bola téma týkajúca sa privatizácie lokálnych médií.

Na zasadnutí sa okrem členov Výkonnej rady zúčastnili aj členovia Výboru pre informovanie, ako aj redaktori, respektíve riaditelia jednotlivých lokálnych médií. Z dôvodu, že sú niektoré časti zákonov týkajúcich sa privatizácie médií príliš konfúzne, na odporúčanie Nezávislého združenia novinárov Srbska pozvali advokáta Miloša Stojkovića z Advokát- Miloš Stojković a Anna Jašková skej kancelárie Živković i Samardžić v Belehrade, aby pretl- o záujme, predaj kapitálu verejnou močil zákony a spolu s prítomnými aukciou, príp. rozdelenie účastín • TÝŽDEŇ •

zamestnaným. V prípade nerealizovania privatizácie médium prestane jestvovať. Otázne je, či jestvuje spôsob, ktorým by sa zachovali médiá?

Akú úlohu v zachovaní slovenských médií môže mať Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny? „Národnostná rada môže založiť určitú nadáciu, ustanovizeň alebo združenie, ktoré môžu byť zakladateľom médií, ale nemôžu prebrať zakladateľské práva nad už jestvujúcimi médiami,“ hovorí Stojković. „V prípade nerealizovania predaja média a nezáujmu zamestnaných o rozdelenie účastín prvé riešenie by bolo vyhľadať niekoho, kto by chcel kúpiť médium, druhou je založenie mimovládnej organizácie, ktorej prostriedky by boli formované z rôznych fondov,

a treťou je vytvorenie siete médií, ktoré sa zaoberajú verejným informovaním v jazykoch národnostných menšín. Vo vašom prípade som tej mienky, že by jestvujúca Asociácia lokálnych médií mohla participovať ako kupec médií. Keď ide o nadáciu, ktorú by založila Národnostná rada, v tejto chvíli je nejasné, či by sa tá nadácia mohla zúčastniť v privatizácii, keďže sa aj nadácia formuje z verejných fondov.

Ohľadom tejto otázky, ako aj tej, či by sa tá nadácia mohla uchádzať o prostriedky na lokálnej úrovni, sa skontaktujeme s Ministerstvom pre kultúru a informovanie, ako aj Agentúrou pre privatizáciu.“ Ako zabezpečiť zamestnancom platy, ak je projektové financovanie určené iba na financovanie programu? Budú účastiny rozdelené aj bývalým zamestnancom? Je možné rozšírenie rozpočtu národnostných rád s cieľom financovania určitej nadácie? Otázok skutočne veľa...

12 /4639/ 21. 3. 2015

5

Týždeň NOVÉ TURISTICKÉ STREDISKO NA STRAŽILOVE

Miesto pre nové idey Jasmina Pániková

P

očet turistov v našej pokrajine každoročné stúpa. Podľa údajov Republikového štatistického ústavu celkový počet turistov, ktorí navštívili Vojvodinu v minulom roku, je zvýšený o 7 % v porovnaní s rokom 2013 a počet zahraničných turistov je väčší o 11 %. Stredisko, v ktorom by sa mali zrealizovať početné projekty a to iba s jedným cieľom – zvýšiť počet turistov, otvorili v piatok 13. marca.

Ide o adaptované Rezortné stredisko Fruškohorsko-dunajského regiónu, ktoré sa nachádza na Fruškej hore, na Stražilove. Adaptácia strediska je spoločným projektom pokrajinskej vlády, Rakúskej rozvojovej agentúry a Európskej únie a je časťou projektu Udržateľný rozvoj turizmu Fruškohorsko-dunajského regiónu. „Základným účelom strediska je edukácia, nové iniciatívy a projekty, ktoré sa budú realizovať v spolu-

Stredisko je umiestnené v krásnej fruškohorskej prírode (Foto: www.vojvodina.gov.rs)

práci s Národným parkom Frušká hora,“ povedal nám Ivan Ivanović, podpredseda Kemping asociácie Srbska, ktorá bola nositeľom projektu. „Rezortné stredisko nie je určené pre služby v turizme, v zmysle ubytovania či už kempujúcich, alebo iných návštevníkov, ale ako

edukačné stredisko, pre nositeľov rozvoja Fruškohorsko-dunajského regiónu a všetkých iných, ktorí sú zainteresovaní o druhy edukácií, ktoré ponúka Kempingová asociácia Srbska, Národný park Frušká hora a ďalší početní partneri, s ktorými spolupracujeme.“

Stredisko je umiestnené v rekonštruovanej niekdajšej horskej chate. Projekt je hodnoty 205-tisíc eur, z čoho 160-tisíc zabezpečila Rakúska rozvojová agentúra, 20-tisíc Národný park Frušká hora, 15-tisíc Turistická organizácia Srbska a Kempingová asociácia Srbska a 10-tisíc pokrajinská vláda. Pri tejto príležitosti predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić zdôraznil, že je stredisko výsledkom dobrej dlhoročnej spolupráce pokrajinskej administratívy s Rakúskou rozvojovou agentúrou, ako aj s Európskou úniou. „Rakúsko cez svoju rozvojovú agentúru za posledných niekoľko rokov do programov rozvoja hospodárstva vo Vojvodine investovalo päť miliónov eur a toto je iba pokračovanie dobrej spolupráce, ktorá so sebou prináša nové pracovné ponuky a hospodársky rozvoj,“ povedal predseda vlády. Podľa neho krásna príroda, početné monastiere a turistické objekty činia bohatú ponuku Fruškej hory. Otvorením tohto strediska návštevníci sa nebudú kochať iba v kráse prírodného bohatstva, ale budú im umožnené aj vzdelávacie služby.

ZO ZASADNUTIA VÝBORU PRE VZDELÁVANIE

Štartujú s odborným zdokonaľovaním J. Pániková

V

poradí druhé zasadnutie Výboru pre vzdelávanie NRSNM prebiehalo v pondelok 16. marca. Členovia výboru mali na rokovacom programe prevažne informácie týkajúce sa možností spolupráce, odborných zdokonaľovaní a pod.

Pred necelým mesiacom delegácia Prešovského samosprávneho kraja pobudla na pracovnej návšteve v našej pokrajine. Tejto návšteve avšak predchádzalo podpísanie dohody o spolupráci medzi týmito dvomi regiónmi, ktorú v novembri podpísali predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny István Pásztor a predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Hudík. Počas februárovej návštevy sa hostia z Prešova stretli aj s predstaviteľmi slovenskej a rusínskej národnostnej rady a vyjadrili záujem o spoluprácu, o čo

6

www.hl.rs

má výbor, podľa slov predsedu výboru Jána Brnu, pravdaže, záujem. Ďalšia spolupráca so Slovenskou republikou, presnejšie so Žilinským samosprávnym krajom, ktorý plánuje spoločný projekt s výborom.

Keďže má výbor vo svojom pláne poznačené aj odborné zdokonaľovanie, prvé také sa uskutoční už v tomto mesiaci, na ktorom prezentujú softvér zo slovenčiny, ako aj prednášky, ktoré budú mať profesorky z Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade, a začiatkom apríla bude aj seminár v Žiline.

Podľa návrhu nového zákona o učebniciach do jazykov národnostných spoločenstiev sa budú prekladať iba tie učebnice, pre ktoré sa rozhodne jednotlivá menšina.

Z toho dôvodu už založené aktívy učiteľov slovenčiny, dejepisu, výtvarnej kultúry a iné budú mať dôležitú úlohu (a iniciatíva, aby sa

Informačno-politický týždenník

založil Aktív učiteľov zemepisu iba doplní túto skupinu) a jednotne rozhodnú, ktoré učebnice budú tlačené v slovenskom jazyku.

Bezplatné učebnice (či už preložené, alebo tie v srbčine) v školskom roku 2015/2016 nedostanú všetci žiaci základných škôl, ale iba deti zo sociálne slabších rodín. V Starej Pazove však odznela

informácia, že učebnice nedostanú iba žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka.

Výbor túto informáciu, pravdaže, dementuje a vysvetľuje, že sa to rozhodnutie vzťahuje na celý štát, a nie na príslušníkov národnostných menšín. Otázne je, či ide o niečí nevkusný žart, alebo aj o pokus o odvrátenie zapísať žiakov do slovenskej školy.

• TÝŽDEŇ •

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (4)

Trasy a otrasy Oto Filip

N

rokovalo o fondoch Európskej únie ako o príležitostiach a skúškach, najmä pre ľahšie financovanie malých a stredných podnikov. Toho 20. marca sa v belehradskom mediálnom stredisku konala i národná

ších úrovniach je omnoho viacej.

Zdá sa však, že celkové európske pohyby, mnohé otrasy na medzinárodnej scéne a naše dlhé a nenaplnené očakávania ohľadom vstupu robia trasu eurointegrácie

Snahy

O

brovský nárast počtu a modelov digitálnych fotoaparátov, tabletov, telefónov a iných technických prostriedkov a pomôcok, ktorými možno fotiť, nesleduje, žiaľ, ani približne rovnaké množstvo odbornej literatúry, ktorá by sa zaoberala týmto fenoménom dneška. V Srbsku celoplošne vychádza, raz s dvojmesačnou, inokedy s mesačnou periodicitou, jediný odborný, skutočne kvalitný časopis pre kultúru fotografie menom ReFoto.

Teší však, že sa v smere nápravy ľady pohýnajú i mimo Belehradu, vo väčších alebo menších miestach, v ktorých úspešne pôsobia milovníci fotografie a ich kluby a spolky.

Jedným z príkladov toho je Šabac, kde na sklonku vlaňajška prebiehala v poradí jedenásta výstava fotografií s názvom Focus, ktorej usporiadateľom bolo Združenie výtvarných umelcov mesta. Prvá výstava sa konala ešte v roku 2004, a s rokom 2006 sa spája vznik • TÝŽDEŇ •

Oto Filip Ročnej ceny za fotografiu Ristu Marjanovića, kedysi najväčšieho srbského fotografa, narodeného pred 130 rokmi v meste pri Sáve.

Bol žiakom, neskoršie spolupracovníkom najznámejších umelcov Viedne, Paríža a Belehradu, svojím foťákom zvečňoval tragické chvíle prvej a druhej svetovej vojny, takže jeho zábery vystavovali v parížskom Louvri, Londýne, New Yorku. Ďakujúc súčasnej spolupráci fotografov zo Šabcu s klubmi zo Somboru, Osijeku, Travnika, z iných miest a zo zahraničia, na poslednej decembrovej výstave Focus účinkovalo až 124 autorov zo šestnástich krajín zo štyroch kontinentov. Medzi nimi aj Ján Valo z Nového Sadu.

Azda rovnako dôležité ako počet účinkujúcich a kvalita ich prác je i to, že uvedené podujatie zostalo sprítomnené v podobe kvalitného katalógu pre fotografiu Focus, ktorým tiež možno sledovať súčasné dosahy a trendy tohto média. A pritom zároveň úspešne zapĺňať dosť široký priestor absencie odbornej fotografickej literatúry.

Ďuro Varga

 LETMO

INÝ NÁHĽAD

apriek tomu, že nám je členstvo v Európskej únii v tejto chvíli skôr želaním ako konkrétne vznikajúcou reálnou záležitosťou, eurointegrácia sa hlboko dostala do mnohých oblastí spoločenského žitia a bytia. Svedčí o tom i celý rad udalostí, ktoré sa v uplynulých dňoch konali u nás. Tak v Belehrade v utorok prebiehal Veľtrh projektov Európskej únie, kým streda v Zhromaždení Srbska bola vyhranená aj na záverečnú konferenciu twinningového projektu Posilnenie štátnej auditorskej inštitúcie Srbska. Európske informačné stredisko press info oznámilo, že na Univerzite v Novom Sade riaditeľ Direkcie pre rozšírenie Európskej komisie Christian Danielson úradne otvoril novú budovu Z jedného zo stretnutí na tému európskych projektov v Novom Sade Departementu pre matematiku a informatiku a Departementu pre fyzi- konferencia o multikultúrnych po- čoraz komplikovanejšou. Veľavravku Prírodovedno-matematickej fa- litikách v Srbsku. Sú to len niektoré né v tomto kontexte sú odpovede kulty, vystavané prostriedkami, ktoré udalosti širšieho významu. Iných, na otázku, ktorej základom je – čo ako donáciu poskytla únia. V piatok vyplývajúcich z mnohých projektov, sme osobne prichystaní podnikať sa v Hospodárskej komore Srbska prebiehajúcich na lokálnych a ďal- s cieľom priblížiť sa únii v tomto

predprístupovom období. Prvou možnosťou je ďalej sa školiť, zdokonaľovať alebo zmeniť kvalifikáciu, druhou je ešte istý čas žiť skromne a s neuspokojujúcim životným štandardom, treťou zmeniť doterajšie životné zvyky, štvrtou mať inakšie pracovné zvyky, týkajúce sa pracovného času, ročnej dovolenky, istých výhod. V období od júna do decembra 2014 všetky z nich mali vyslovene klesajúci trend.

Aj pri iných aspektoch otázok vzťahujúcich sa na podporu členstvu, opakujú sa doterajšie argumenty a tiežargumenty. Napríklad ten, že by vstup bol pre nás drahou záležitosťou, alebo, že by znamenal koniec našej národnej meny, že by sme prišli o vplyv, národnú identitu, sociálne výhody... Viac ako polovica anketovaných, ich 51 percent, sa nazdáva, že by členstvo spôsobilo hlavne viac problémov domácim poľnohospodárom. Pred polrokom si to isté myslelo 50 percent respondentov. Z takýchto odpovedí vidieť, že mnohí obyvatelia nemajú všetko jasné, keď ide o podstatu politiky Európskej únie. Čosi na tom pláne informovanosti stále zlyháva, zrejme vinou oboch strán.

(Dokončenie v budúcom čísle: Záujem, pomoc a model)

12 /4639/ 21. 3. 2015

7

Slovensko Za mreže za pesničku?

jú napríklad komerčné televízie na svoj archív. „Stiahnete si tam napríklad film a máte možnosť si ho pozrieť povedzme do 48 hodín. Za to zaplatíte sumu, ako keby ste šli novely Trestného do kina,“ povedal Ondrej Macko z touchIT. zákona vypadla. „Nateraz došlo Opozícia namieta, že k rozhodnutiu, súčasné nastavenie zákože sa prostredna drakonicky penalizuje níctvom novely bežných ľudí. Ministerstvo upravia iba nespravodlivosti však tvrdí, vyhnutné veci, Nič sa nemení: Minister že k zatváraniu drobných ktoré Slovensku spravodlivosti Tomáš pirátov do basy za niekoľvyplývajú z člen- Borec ko pesničiek pre vlastnú stva v Európskej potrebu nedochádza ani únii a medzinárodných organizáci- dnes. Odvoláva sa pritom na inú ách,“ zdôvodnila nový postoj rezor- časť trestného zákona, podľa ktorej tu hovorkyňa Alexandra Donevová sťahovanie načierno nie je prečiKto je teda ohrozený? Zrejme nom, ak jeho okolnosti a následky takmer všetci, čo niečo sťahujú majú nepatrnú závažnosť. Plagiáz internetu. Ako pre Hospodárske tori tak často končia s pokutami noviny vysvetlil odborník na IT, podľa autorského zákona, a to legálne sa dnes totiž dá sťaho- za vyhotovovanie nelegálnych vať len zo stránok, ktoré využíva- rozmnoženín.

SŤAHOVANIE FILMOV Z INTERNETU NA SLOVENSKU AJ NAĎALEJ ZOSTANE TRESTNÉ

Rastislav Boldocký

K

aždý Slovák, čo si po apríli minulého roka stiahol z nelegálnych zdrojov na internete film alebo pesničku, spáchal trestný čin, za ktorý mu teoreticky hrozí až dvojročné väzenie. Hoci vláda už dávnejšie sľúbila, že zmierni tvrdosť tohto zákona, zrejme všetko aj naďalej zostane po starom.

Za všetko môže rozhodnutie Európskeho súdneho dvora z apríla minulého roku, podľa ktorého je akékoľvek sťahovanie mimo legálnych zdrojov trestným činom.

Keďže je európska legislatíva nadradená slovenskej, verdikt automaticky pozmenil slovenské zákony.

Tie dovtedy drobných pirátov

tolerovali. Mimoriadne obľúbené sťahovanie rôznych obsahov zo stránok, ako je napríklad uloz.to sa zo dňa na deň stalo nebezpečné a hrozia zaň prísne tresty.

Minister spravodlivosti Tomáš Borec preto v júni minulého roku sľúbil zmiernenie tvrdosti zákona.

Súčasťou pripravovanej novely Trestného zákona mala byť aj zmena, podľa ktorej by bolo sťahovanie trestným činom, len ak v jeho dôsledku vznikne škoda väčšia ako 265 eur. „Zmierňujeme trestný zákon tak, aby nešli do väzenia ľudia napríklad za stiahnutie jednej MP3,“ vysvetľoval v júni pre Hospodárske noviny pohnútky návrhu rezort spravodlivosti. Ibaže po 8 mesiacoch spomínaná pasáž z návrhu

KRAJSKÝ SÚD ZRUŠIL ZMLUVU O PRENÁJME VODNEJ ELEKTRÁRNE TALIANSKEJ SPOLOČNOSTI ENEL

Gabčíkovo opäť iba štátne R. Boldocký

V

odné dielo Gabčíkovo opäť mieša karty na slovenskej politickej scéne. Spor s Maďarskom o jeho dostavbe dlhé roky rozdúchaval nacionalistické vášne, teraz je elektráreň predmetom sváru medzi slovenskou vládou a talianskou spoločnosťou Enel.

Konflikt kulminoval 10. marca, keď Krajský súd v hlavnom meste rozhodol o neplatnosti tridsaťročnej zmluvy o prenájme najväčšej slovenskej riečnej elektrárne. V skutočnosti by to však mohol byť len začiatok ďalších sporov

a nekonečných arbitráží.

O čo teda ide? V rámci privatizácie Slovenských elektrární v roku 2006 spoločnosť Enel dostala Gabčíkovo do dlhodobého prenájmu. Slovenské elektrárne na základe zmluvy dostávali každý rok 35 percent z výnosov z elektriny vyrobenej v Gabčíkove a zvyšných 65 percent zostávalo v štátnej Vodohospodárskej výstavbe. Ročné tržby elektrárne sa pritom pohybujú okolo sto miliónov eur.

Súčasný premiér Robert Fico je dlhodobým kritikom privatizácie

elektrární, ktorá sa udiala v čase vlády jeho politického soka Mikuláša Dzurindu. Označuje ju ako nevýhodnú pre štát. Po nástupe ľavicového Smeru k moci sa aj preto stupňoval konflikt medzi vládou a Enelom. Taliani sa napríklad v rámci privatizačnej zmluvy zaviazali do roku 2012 dostavať dva bloky jadrovej elektrárne Mochovce, avšak medzičasom sa termíny posunuli na rok 2016 a 2017.

Pokiaľ ide o Gabčíkovo, vláda sa rozhodla odstúpiť od zmluvy.

Podľa nej Taliani neinvestovali do

NA SLOVENSKO BY MOHOL PRÍSŤ ĎALŠÍ VÝROBCA ÁUT, TENTORAZ JE V HRE LUXUSNÁ ZNAČKA

Stále automobilovou veľmocou

R. Boldocký

V

iete, v čom Slovensku patrí svetové prvenstvo? V počte vyrobených áut na obyvateľa.

Pokiaľ sa potvrdia najnovšie informácie bratislavskej tlače, krajina pod Tatrami by si líderskú pozíciu mohla v nasledujúcich rokoch dodatočne upevniť. „Slovensku patrí prvé miesto s produkciou 183 áut na tisíc obyvateľov. Českej republike druhé miesto s 118 autami na tisíc obyvateľov,“

8

www.hl.rs

informovala UniCredit banka podľa predbežných údajov Medzinárodnej organizácie výrobcov automobilov (OICA). Slovensko aj Česká republika kraľujú rebríčku výroby osobných áut v prepočte na obyvateľa. Podľa banky zostala produkcia približne na úrovni roku 2013, keď sa podľa predbežných odhadov OICA zvýšila z 988-tisíc na 993-tisíc nových osobných áut.

Za úspech Slovensko vďačí trom automobilkám – ide o Volkswagen Slovakia, Kia Motors Slovakia a PSA Slovakia. Vyrábajú značky áut Peugeot, Citroën, Volkswagen, Kia či

Informačno-politický týždenník

Hyundai. Ako informuje denník Plus jeden deň, bratislavský Volkswagen sa dokonca podieľa na výrobe karosérie pre luxusné SUV značky Bentley, pričom kompletná montáž auta prebehne v Británii. V tomto roku, ako zdôraznil šéf automobilky Volkswagen, začne výroba novej Audi Q7 – e-tron, čím sa bratislavský závod stane prvým na svete, ktorý vyrába naftový plug-in hybrid automobil.

Nie je vylúčené, že sa výroba áut na Slovensku bude naďalej rozširovať. Podľa zistení Hospodár-

údržby elektrárne, ako sa zaviazali, navyše došlo k technickým nepochybeniam pri verejnom obstarávaní. Súd nakoniec uznal argument o verejnom obstarávaní. Ale spor sa tým zďaleka nekončí. Kabinet Roberta Fica chce súdnou cestou vymáhať 350 miliónov eur, ktoré si talianska spoločnosť ponechala na základe teraz už neplatnej zmluvy.

Taliani zasa chcú od vlády vymáhať stomiliónové kompenzácie za odstúpenie od zmluvy.

Vyzerá to teda na maratón arbitráží. Aj keď podľa niektorých analytikov až také tragické to nemusí byť. Zadlžený Enel totiž Slovenské elektrárne predáva a vleklý spor so slovenskou vládou by sa mohol premietnuť do nižšej ceny. Nedá sa tak vylúčiť ani rýchla dohoda. skych novín si na Slovensku obzerá priestory ďalšia automobilka. A ide o pôvodne anglickú firmu Jaguar Land Rover, patriacu indickej Tata Motors. V strednej Európe sa výrobca luxusnej značky rozhoduje medzi Slovenskom, Poľskom, Českom a Maďarskom. Podľa spravodajského portálu zatiaľ ale nie je jasné, či by išlo o výrobu áut, čiže priamo výrobnú továreň alebo len o logistický sklad či doplnkovú výrobu.

Výrobné kapacity tejto luxusnej značky však idú na plné obrátky a svoju výrobu zrejme budú chcieť rozšíriť. Hovorkyňa Jaguar Land Rover pre magazín Automotive News Europe niekoľko dní dozadu uviedla, že budú pokračovať vo vyhodnocovaní príležitostí na rozšírenie výroby.

• SLOVENSKO •

Naša téma 

Domy zdravia a lekárne Jaroslav Čiep

V

chladnom zimnom počasí sú aj chodby v miestnych ambulanciách plnšie ako inokedy.

Hemžia sa tam chorí, s prechladnutím, chronickými ochoreniami, ale aj rôznymi úrazmi, ktoré sa vybraní lekári spolu so zdravotnými

sestrami snažia ošetriť a za pomoci patričných liekov a prípravkov i utíšiť. Reformy v krajine trvajúce už takmer štvrťstoročie nechali stopy vo všetkých oblastiach spoločnosti.

A nepreskočili ani zdravotníctvo, špecialistov, nemocnice, ale ani lekárov, domy zdravia a lekárne.

V zdravotníctve sa navidomoči všet-

ko štandardizuje, treba si vybrať lekára a podpísať s ním zmluvu.

Podľa štandardov na druhej strane je určené, že lekár má mať na starosti 1 200 až 2 000 zdravotne poistených občanov a ak treba, denne má vyšetriť aj nadpriemerný počet pacientov. A k tomu byť „online“ na počítači, diagnostikovať a vypĺňať

všetky políčka v elektronickej kartotéke pacienta.

V marcovom vydaní Našej témy sme si predsavzali aspoň sčasti pootvoriť dvierka do tohto citlivého humanistického odvetvia, ktoré je v neustálom rozpore, a zmapovať súčasnosť v tejto oblasti. Na nasledujúcich stranách si prečítate o pôsobení Domu zdravia v Petrovci a o svojich skúsenostiach s pacientmi hovoria lekárky v Kulpíne a v Erdevíku.

AKTUÁLNY STAV V ZDRAVOTNÍCTVE

Počet lekárov diktujú štandardy z doterajších 18 lekárov tohto roku Ako oceňujete súčasné vybave- a aj ceny v štátnych a súkromných jedna lekárka odišla do dôchodku nie, s ktorým lekári pracujú v DZ? lekárňach budú vyrovnanejšie.

– V porovnaní s okolitými domami Aké problémy mapujete v súúčasná budova Domu zdravia a jedna dočasne prerušila prácu. v Báčskom Petrovci je vo funkcii Požadovali sme nahradiť ich, ale zdravia môžeme povedať, že sme časnom pôsobení zdravotníckej už viac ako pol storočia. Časom ministerstvo nám to ešte neschváli- až nadštandardne vybavení. V po- ustanovizne?

– Dvaja lekári nám chybujú najk nej pristavali lekáreň v priľahlom lo. V obecnej evidencii úradu práce slednom desaťročí sa dosť dbalo, však máme i niekoľko skon- aby DZ nadobudlo nové vybavenie. viac. Pacienti v Maglići a v Kulpíne prízemí obytnej čených lekárov, ktorí čakajú Máme jednu novšiu sanitku a dve boli zvyknutí, že mali službu vo budovy, tiež detskú na pracovnú príležitosť. Dú- staršie, röntgenovú techniku sme dvoch zmenách, hoci podľa normaambulanciu a nefam, že ju aj dostanú. celú zdigitalizovali a aj iné služby sú tívov mali mať iba jedného a pol leskôr i prístavok pre Okrem primárneho už vybavené súčasnými prístrojmi. kára. Teraz je v každej dedine jeden službukonajúcich zdravotného vyšetrenia, Keď ide o lekáreň, ako obstá- lekár, kým v Petrovci sú traja, k tomu lekárov s garážami čo je k službe občanom? va v konkurencii súkromných dvaja sú neustále službukonajúci i a najnovšie dostav noci a jednotliví lekári si potom – U nás pracuje aj labo- lekární? vali aj časť na reharatórium s odberom krvi, – Lekárne máme vo všetkých fond hodín doplnia dva dni v týždni bilitačné účely. Úramoču a biochemickými štyroch osadách a v nich dostať v Kulpíne a v Maglići. dujúci riaditeľ DZ analýzami, xxx Dr. Jaroslav Danko máme aj dvoch Oslovili sme aj zanám ozrejmil, podľa pediatrov v Petkladateľa DZ a o tejto akých zákonitostí Úradujúci riaditeľ téme sa v mene lopôsobia obecné DZ Báčsky Petrovec rovci, ako i rádiológiu, kam kálnej samosprávy domy zdravia, akým Dr. Jaroslav Danko patrí ultrazvuk, vyjadril predseda je i petrovský.

Obce Báčsky PetroČo v rámci zdravotnej starostli- röntgen, tiež fyziatriu vec Pavel Marčok: vosti občanom tejto obce ponúka s rehabilitáciou, potom gynekológiu a stoma„Obec sa snaží svojim DZ? občanom umožniť – Svojou činnosťou kryjeme všet- tológiu, čiže dve prečím kvalitnejšiu a príky osady v obci, v ktorých máme aj ventívne detské zubárky stupnejšiu zdravotnú ambulancie a od pondelka do piatka a jednu pre seniorov. a sociálnu ochranu. v nich poskytujeme služby našim Lekári majú na starosti Okrem služieb geronobčanom. Dokopy máme 16 lekárov aj prácu v pohotovosti, to domácich v našej a vo víkendových dňoch v Petrovci čiže sú i službukonajúci Budova DZ je vystavaná pred polstoročím, občas obci sa úspešne popracujú službukonajúci lekári. Inšti- v noci a cez víkend. To aj prestavaná, a funkčná je dodnes skytujú služby kardiotút pre zdravotnú ochranu podľa ale neznamená, že sú počtu zdravotne poistených nám tímy pohotovostnej služby, na tie lieky na predpis, ktoré financuje lóga, gynekológa, pneumológa, podľa ich noriem schvaľuje počet nemáme nárok. Podľa dohovorenej republikový zdravotný fond, ako i logopéda, pedagogických a persolekárov. V obci máme zhruba 12,5-ti- dynamiky k nám do DZ prichádzajú lieky vo voľnom predaji, podobne nálnych asistentov, ktorých prácu síca poistencov a na tento počet aj ďalší odborníci – kardiológovia ako v súkromných lekárňach. Záso- obec dokáže finančne uhradiť. by malo prislúchať iba 14 lekárov. zo Sriemskej Kamenice, ale to už bovanie lekární je však sťažené pre Spolu s DZ sa snažíme zabezpečiť Podľa kádrového plánu schváleného nepatrí do primárnej zdravotnej verejné obstarávanie. Počuli sme prostriedky a možnosť zamestnať rezortným ministerstvom sme však starostlivosti. Raz do týždňa ordinuje však, že verejné obstarávanie bude nových lekárov primárnej zdravotmali právo na 18 lekárov. Teraz sme aj pneumológ. Špecializované služ- centralizované na úrovni štátu. Do nej ochrany, a tým skvalitniť služby niekde v strede dvoch noriem, lebo by sa hradia z obecného rozpočtu. toho budú zapojení aj súkromníci našim občanom.“

J. Čiep

S

• NAŠA TÉMA •

12 /4639/ 21. 3. 2015

9

Naša téma S LEKÁRKOU ZORANOU PONJEVIĆOVOU Z KULPÍNA

Porozumenie medzi zdravotnými pracovníkmi a pacientmi

K

ulpínčania novú budovu dedinskej ambulancie s lekárňou začali používať v roku 1993.

Medzičasom boli vykonané niektoré rekonštrukčné práce vnútra a okolia budovy, a tak ona dodnes účelovo slúži občanom Kulpína.

Okrem samotnej ambulancie a ošetrovne je v rámci budovy aj stomatologická ordinácia a lekáreň. Ordinujúcu lekárku Zoranu Ponjevićovú sme na konci pracovného dňa požiadali o rozhovor.

Koľko lekárov všeobecnej praxe pracuje toho času v Kulpíne? − Do tejto osady som prišla pracovať v roku 2011. Predtým tu ordinoval Dr. Nikola Gašparević, a potom aj Dr. Vera Tašićová.

Kulpínčania musia ísť na pohotovosť do Petrovca.

Kulpín má viac ako 2 800 obyvateľov, koľko pacientov vyšetríte denne? − Počas pracovného dňa máme viac ako 70 pacientov, teda zo 37 pacientov v jednej zmene. Spolupráca medzi mnou ako lekárkou a pacientmi je vynikajúca.

Chronicky chorí pacienti na diabetes a hypertenziu chodia pravidelne na vyšet- Budova ambulancie v Kulpíne s lekárňou renia. Vo februári sme mali aj viac chrípkových ochorení, ktoré sa Treba sa len prihlásiť na okienku zväčša javia dvakrát ročne: v jarnom u sestry. Zásobenie lekárne pri a v jesennom období. Pracujeme ambulancii je solídne a lieky, ktoré aj s deťmi predškolského a škol- predpisujeme, v lekárni sú. Máme ského veku. Do terénu odchádzam na pozvanie spolu so zdravotnou sestrou. A keď treba, • Zdravie je predpokladom všetkého. napr. pri infarktoch a podobne, spreváMiloš Kopecký dzame pacientov aj • Vo víne je pravda, vo vode je do Kamenice. V tazdravie. (In vino veritas, in aqua kých prípadoch, čo sanitas.) je, žiaľ, v našej praxi Latinský výrok celkom normálne, pacienti v čakárni • Zdravé telo je hostiteľ, chromé žalárnik. musia počkať na vyLekárka Zorana Ponjevićová na pracovnom šetrenie, lebo vtedy Francis Bacon mieste v kulpínskej ambulancii majú prednosť pa- • Pri toľkých chorobách nech naše cienti v kritickom zdravie radšej ani nevystrčí nos Onedlho potom v Kulpíne začala stave, ktorým ide o život. z tela. pracovať aj Dr. Daniela Pašićová, Aká je situácia s objednávaAmerické príslovie ktorá vlani na sklonku roka odišla ním vyšetrenia a zásobením • Zdravie je najdôležitejšou kvado zahraničia. Od januára 2015 liekmi v lekárni? litou tela. tuná pracujú ešte dve lekárky − Vyšetrenia sa objednávajú Domu zdravia Báčsky Petrovec, každý pracovný deň na okienAristoteles ku ktorému patrí aj ambulancia ku ambulancie alebo telefonic- • Skoro spať, zavčasu vstať, to v Kulpíne. Dr. Jarmila Šprocho- ky v čase od 11. do 13. hodiny. je cesta k zdraviu, múdrosti a vá-Beličková a Dr. Mila Baljová Pravdaže, ak príde niekto, kto si šťastiu. v Kulpíne ordinujú v pondelok a vo nemohol objednať termín, lebo Benjamin Franklin štvrtok popoludní. Ja pracujem vopred nevedel, že v ten deň každý deň predpoludním, okrem bude chorý, určite ho prijmeme. • Nie je nič ohavnejšie pre zdravého človeka, ako strata času. stredy, keď ordinujem popoludní. Pri okienku ľudia neraz nepoveKeď ide o zdravotné sestry, v Kulpí- dia, že sú chorí, nevysvetlia, o čo George Bernard Shaw ne je pacientom k dispozícii sestra vlastne ide, ale revoltovaní odídu • Kto zistí, že spravil chybu, nech Anna Kolárová a podľa potreby preč. A potom kolujú chýry, že sme neklesá na mysli. Aj chyby proprichádza ešte jedna zdravotná ich neprijali, hoci my sa snažíme spievajú zdraviu. sestra z Petrovca. Vo víkendové prijať každého chorého pacienta, Ignác z Loyoly dni je ambulancia zavretá, takže aj ak nemá objednaný termín.

zamestnanú jednu farmaceutku a lekáreň pracuje každý pracovný deň predpoludním, len v stredu popoludní.

Výroky o zdraví

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• Každý človek je zámožný, ak má zdravé ruky a trochu rozumu.

Tomáš Baťa • Dobré zdravie stojí viac ako najväčšie bohatstvo. (Bona valetudo melior est quam maximæ divitiæ.)

Latinský výrok • Šťastie sa podobá zdraviu. Dokiaľ ho máš, ani si ho nevšimneš.

Ivan Sergejevič Turgenev • Priateľov a zdravia nikdy nemáme dosť.

Adolf Peter Záturecký • Mladosť je božská choroba, z ktorej sa každý deň trocha uzdravujeme.

Talianske príslovie • Zdravý chorému neverí, sýty hladnému a slobodný ženatému.

Slovenské príslovie • Zdravý ako repa.

Slovenské prirovnanie • Kto má zdravie, pokoj chleba, ten má všetko, čo mu treba.

Adolf Peter Záturecký Výber: Anička Chalupová • NAŠA TÉMA •

ERDEVÍK

Dôvera a ochota pomôcť Oto Filip

Pôvodom Belehradčanka, kde i vyštudovala, v Erdevíku je už valita, úroveň, rozsah či do- niekoľko rokov. Predtým dva roky stupnosť lekárskych služieb pôsobila v Sriemskej Mitrovici. sú zvlášť v súčasnosti jednou – Okrem Erdevíka máme na z prvých vizitiek spoločnosti. starosti aj Ľubu a Binguľu, ktoré V zásade sú v messme nie tak dávno tách s nimi na tom navštevovali ako lepšie, na vidieku terén. Ale z našej horšie. Aj pre dosť iniciatívy sme podprázdne vrecká nikli a dosiahli, aby odvetvia, aj pre ablekár odchádzal a senciu potrebných trávil celý pracovný špecialistov alebo čas v utorok (často aj zariadení. Základv piatok) v Binguli, vo ným princípom je štvrtok v Ľube, čím vynachádzať sa, ako sa pacientom naše kto dokáže a môže. služby stali dostupLekári v mestečnejšie. Dôraz dávakách či v dedinách Dr. Mirjana Mitrovićová me aj na evidenciu v mnohom prizdravotných kariet, pomínajú niekdajších starých čo je veľmi dôležité. Z aspektu a dobrých domácich lekárov, prepravy chorých máme k disktorí nielenže boli lekármi nie- pozícii jednu menšiu záchranku, ktorých rodín, ale aj ich priateľ- ako i väčšiu sanitku, ktorou trikrát mi v dobrom a v zlom. Kedysi za týždeň prevážame pacienobyvatelia vidieka boli v prí- tov na dialýzu. Keď ide o kádre, pade zdravotnej starostlivosti z lekárov sme tu hlavne dvaja. zabezpečení najmacošskejšie. Tretia kolegyňa pôsobila pár dní Dnes je to omnoho lepšie, ďa- tu, trochu v Bačinciach, trochu leko však od stavu ideálneho. v Binguli, no v súčasnosti je na Pevnosť spojív medzi chorými, materskej. Z aspektu špecializácií zdravím a lekármi bolo treba okrem všeobecného lekárstva zistiť prostredníctvom rozhovoru máme stomatológa, tiež viaces lekárkou zdravotnej stanice rých odborníkov, ktorí pravidelne v Erdevíku šídskeho Domu zdra- prichádzajú sem na služby, previa Dr. Mirjanou Mitrovićovou. hliadky, intervencie. Záväzkov je

K

však vždy dosť, nielen preto, že sa zdravotne staráme o niekoľko tisíc tunajších obyvateľov. Keďže je Erdevík i turistickým mestečkom, chodia k nám na celú jar i leto aj dôchodcovia z inokadiaľ, z Belehradu, zo Sriemskej Mitrovice, z Nového Sadu, zo Somboru. Sú tu

Erdevícka zdravotná stanica, v ktorej je i lekáreň

i turisti, takže je intervencií veľmi veľa, – vyzdvihuje Dr. Mitrovićová.

Vraví, že si nevyčíta príchod z hlavného mesta do Sriemu, keďže jej prianím bolo pôsobiť v pokojnejšom prostredí ako je Belehrad. No aj to, že ani jej kolegovia, ani ona nemajú to

PRIMÁRNA ZDRAVOTNÁ OCHRANA

V zajatí EÚ štandardov Vladimír Hudec

U

ž aj vrabce na strome čvirikajú o tom, že primárna zdravotná ochrana v Srbsku je na nízkej úrovni a veľmi komplikovaná. Problémy sú zvlášť vypuklé na dedinách, kde mnohí občania čoraz viac upozorňujú na nedostatočnú prítomnosť lekára v ich ambulancii.

Tomu na vine sú normatívy Mi• NAŠA TÉMA •

nisterstva zdravotníctva, ktorými je v súlade so štandardmi EÚ

zvlášť v poslednom roku ľahko.

Nejde len o nedostatok peňazí: – Sme nielen lekármi, ale nás situácia núti k tomu, aby sme občas boli aj sociálnymi pracovníkmi, policajtmi, psychológmi či pedagógmi... – podčiarkuje.

Rozhovor končíme konštatovaním, že je nevyhnutnou podmienkou spolupráce lekára a chorého predovšetkým dôvera, snaha pomôcť. V tomto kontexte rozpráva príbeh, ktorý treba pochopiť ako kompliment:

presne určené, koľko lekárov, ale aj ktorých špecialistov možno zamestnať v domoch zdravia na daný počet občanov. Tak v súlade s tým napr. v Jánošíku lekár ordinuje iba dvakrát v týždni, ale v prípade znemožnenia jedného z dvoch lekárov v ambulancii v susednej dedine Lokve, ktorí ordinujú aj v Jánošíku, aj redšie.

– Istá pacientka sa ma opýtala, koľko rokov mi zostáva do dôchodku. Keď som povedala, že ich je pomerne dosť, tak si vydýchla, vraviac, že je to dobre.

Na otázku, prečo, odpovedala slovami: Lebo zostanete u nás, s nami a pri nás ešte dlho...

Do Bieleho Blata lekár prichádza trikrát v týždni. Aj v Hajdušici lekár ordinuje trikrát v týždni, ale vcelku nie viac ako desaťkrát v mesiaci, čo závisí od angažovanosti tohto lekára v nočnej pohotovostnej službe. Aradáčania majú jedného lekára počas celého týždňa, ale na bezmála 3 500 obyvateľov to je veľmi málo.

Spomedzi týchto prostredí najmenej príčin na hromženie majú Vojlovičania, ktorým sú k dispozícii dvaja lekári v miestnej, ako aj lekári v petrochemickom priemysle, tiež zdravotné sestry a lekáreň. V Jánošíku sme zastihli zamknuté vchodové dvere do ambulancie a na nich túto informáciu:

12 /4639/ 21. 3. 2015

11

Ľudia a diania Rozuzlenie, alebo...

ZHROMAŽDENIE OBCE PLANDIŠTE O POLETE

Vladimír Hudec

vlády Srbska spravova- riaditeľa na šesť mesiacov znovu vyla majetok, resp. volila menovala Vladimira Kiseljeva. ituácia v komunálriaditeľa podniku, kto– Na to vonkoncom nemali právo. nom podniku Polet rý je na sto percent vo V rozhodnutí Ministerstva hospodárv Plandišti sa naďalej vlastníctve Republiky stva sa jasne uvádza, že majetok DJKP komplikuje. Po rozhodnuSrbsko. Poznamenali Polet, ktorý je sám sebe zakladateľom, tí Ministerstva hospodáraj to, že tým, že volí je na sto percent v štátnom vlastníctve stva, ktorým je zrušené úradujúceho riaditeľa a obec nemá právo odvolať riaditeľa rozhodnutie Agentúry spoločenského, a nie bez súhlasu vlády, – hovorí výborník pre hospodárske registre verejného podniku, Zoran Vorkapić. o zapísaní podniku Polet lokálna samospráva V lokálnej samospráve naďalej trako verejného podniku vlastne nepriamo vajú na tom, že týmto chránia štátny a jeho status vrátený na Už tretíkrát ho menia: uznala, že to, čo dote- majetok. ten spred 30. septem- Miloš Popović raz robi– Očakávame, že bra 2013, keď podnik la, keď v nasledujúcich dňoch bol spoločenský, súrne bolo zvolané podnik registrovala ako dostaneme rozhodnuzasadnutie Zhromaždenia obce so verejný, nebolo v súlade tie, ktorým vláda sprazdôvodnením, že je nevyhnutné za- so zákonom. Upozornili vovanie tohto majetku bezpečiť jeho nehatené fungovanie. aj na svojrázny paradox, zverí Obci Plandište.

Na rokovacom programe boli iba dva že úradujúceho riaditeľa V každom prípade body – uvoľnenie z funkcie riaditeľa volia na základe Štatútu nedovolíme, aby spriMiloša Popovića a voľba Vladimira DJKP Polet z roku 2003, vatizovali podnik, ktoKiseljeva za úradujúceho riaditeľa ktorý schválením norý dávneho roku 1974 DJKP Polet. vého štatútu v procese založila obec, – povedal Opozícia, čiže skupina občanov transformácie vyhlásili po zasadnutí predseVladimir Kiseljev, teraz už Zoran Vorkapić – URS mala, pravdaže, za neplatný. da Zhromaždenia obce ako úradujúci riaditeľ početné pripomienky, tvrdiac, že všetVládnuca výbornícka Rade Klašnja. ko doteraz urobené nebolo v súlade so väčšina tieto poznámky neakceptovala Opozícia sa však nevzdáva a už zákonom a že aj táto kádrová rošáda a v pokračovaní zasadnutia Miloša avizovala, že pred patričnými orgánmi je protizákonná. Lokálnej samospráve Popovića odvolala z funkcie, na ktorej anuluje aj toto rozhodnutie obecného totiž popierali právo, aby bez súhlasu síce bol iba formálne, a za úradujúceho parlamentu.

S

SLUŠNÝ ŠTANDARD TURIZMU

Dobro došli u Novi Sad! Monika Necpálová

„D

celárie prichádza veľa zahraničných turistov, hlavne z Nemecka. Aj Slováci sa však nájdu.

obar dan! Izvolite,“ prihovára sa po srbsky jedna z pracovníBez váhania dostanem do rúk mapu čok Turistického informačné- Nového Sadu a stručnú, ale veľmi pekne spracovanú knižku o Petho centra mesta Nový rovaradínskej pevnosti.

Sad na Futockej ulici.

Na knižke je česká vlajka V priestrannej miesta na otázku, či tomu jazyku nosti niet okrem nás budem rozumieť, zdôrazv stredu dopoludnia ňujem, aká je čeština blízka nikoho, ústretovosť slovenčine. Po poznámke, personálu je preto že som tu už dlhšie a nie je zrejmá. Porozumeli potrebné hľadať materiály sme si aj v srbčine, v slovenčine, dostanem hoci iní zahraniční bulletin o Novom Sade naturisti by asi ocenili písaný latinkou. No keďže aj komunikáciu v an- Informačné materiály sa snažím čítať aj cyriliku, gličtine. Nadšenie vy- o zaujímavostiach mesta rozbehne sa zamestnanskúšať si znalosti zo kyňa infocentra pohľadať srbčiny zapôsobili však aj na prívetivú niečo v tomto písme, ale materiálov zamestnankyňu. „Sve razumem,“ od- v cyrilike nie je až tak veľa. Je to popovedala a jej úsmev bol podnetom chopiteľné, veď do infocentra zavítajú k našej obšírnejšej komunikácii. Do- väčšinou cudzinci, ktorí tunajšie písmo zvedám sa, že do informačnej kan- nemusia ovládať. Napokon sa predsa len

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

niečo nájde, knižka o Svätej Fruškej hore.

V infocentrách si môžete dostatočné množstvo materiálu o turistických zaujímavostiach zaobstarať každý pracovný deň, na niektorých miestach aj v sobotu.

Mapu centra Nového Sadu dostanem bez vyzvania, ba čo viac, pracovníčka spustí všetko o tunajších atrakciách – od kostolov po Dunajský park. A čo planetárium? Zvedavo sa pýtam. Razom sa hľadá telefonický kontakt, aby sme zistili, kedy na Petrovaradínskej pevnosti možno pozorovať hviezdy. Dostali sme sa aj k otázke, koľko času by som prehliadke centra chcela venovať – azda by ste podobne dostali presné odporúčanie, čo sa dá stihnúť navštíviť za deň a čo za týždeň. Hoci magnetka na chladničku sa vtedy v infocentre kúpiť nedala, najdôležitejšie informácie o hlavnom meste Vojvodiny sú naporúdzi. A kde inde, ak nie na tvári miesta, si bez obáv môžete vyskúšať cudzí jazyk? Preto úsmev na pery a hor sa spoznávať človečenstvo Nového Sadu!

SPOMIENKU NA DR. ZORANA ĐINĐIĆA, bývalého premiéra Srbska a lídra Demokratickej strany, si zachovávajú aj členovia Demokratickej strany a občania Starej Pazovy. Prejavili to aj vo štvrtok 12. marca, keď uplynulo 12 rokov od jeho tragickej smrti v atentáte. V ten deň presne o 11. hodine položili veniec k pomníku na Námestí Dr. Zorana Đinđića a minútkou ticha vzdali poctu prvému demokraticky zvolenému premiérovi Srbska.

K. V-ová



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Ekologické hnutie Zelení Petrovec vyzýva spoluobčanov, aby si spoločne pripomenuli Svetový deň lesov a Svetový deň vôd – 21. a 22. marca a zapojili sa do akcie jarného upratovania osady v sobotu 21. marca, keď si buď upracú svoje priedomie, alebo sa pridajú do spoločnej akcie, ktorá odštartuje o 9.30 na nádvorí Spolku žien. Tuná sa vytvoria tímy, ktoré pôjdu na určené miesta. Akcia by mala potrvať do 13. hodiny. Zelení odkazujú: Spolu urobíme viac a v spoločnosti sa práca lepšie darí. j. č-p • ĽUDIA A DIANIA •

ŽENSKÁ VÝBORNÍCKA SIEŤ OBCE STARÁ PAZOVA

Chcú ukázať, že spoločne dosiahnu viac Katarína Verešová

„Ž

eny sa musia silnejšie prejaviť v tíme a muži nás nesmú chápať ako nebezpečenstvo, lež ako silnejšiu pravú ruku,” povedala Marija Obradovićová, predsedníčka Ženskej parlamentnej siete Národného zhromaždenia Srbska, v pondelok 9. marca pred zakladateľským zhromaždením Ženskej výborníckej siete Obce Stará Pazova. Zároveň vysvetlila prednosti spájania poslankýň a výborníčok z rozličných politických strán, tak z vládnych, ako aj z opozičných.

Staropazovčanka Libuša Lakatošová, poslankyňa v republikovom parlamente, zdôraznila, že je potrebné, aby ženy otvorenejšie a ráznejšie vystupovali vo verejnosti so svojimi požiadavkami, lebo len tak možno dosiahnuť ciele

Výborníčky a poslankyne zo Starej Pazovy zamerané na všeobecné dobro a záujmy všetkých občanov – teda aj žien.

Druhá poslankyňa z Obce Stará Pazova Gorjana Marinkovićová sa vo svojom príhovore všeobecne zmienila o rovnoprávnosti mužov a žien.

Staropazovské výborníčky medzi prvými založili Ženskú výbornícku

sieť, a to – ako povedali – vďaka podpore predsedu Zhromaždenia obce Stará Pazova Radoja Blagojevića.

Program práce im pomohla vypracovať Tamara Savovićová, výborníčka zo Somboru.

Na schôdzi sa prihovorili aj Stojanka Lekićová, predsedníčka Výboru pre

rodovú rovnosť Zhromaždenia AP Vojvodiny, Gordana Dostanićová, koordinátorka Ženskej parlamentnej siete v Sriemskej Mitrovici, a Katarína Zorňanová, vedúca Rady pre rodovú rovnosť z Báčskeho Petrovca.

Cieľom Ženskej výborníckej siete je sprístupniť rodovú perspektívu aj v lokálnej politike. Plánuje sa poviazať s rozličnými organizáciami civilnej spoločnosti, a tým zlepšiť postavenie žien vo verejnom živote. Prvou úlohou bude iniciovať podpísanie Európskej charty, lebo tento významný dokument, ktorým sa regulujú vzťahy týkajúce sa rodovej rovnosti, chybuje v Obci Stará Pazova.

Výborníčky plánujú v tomto roku založiť materský dom, tesnejšie spolupracovať so Strediskom pre sociálnu prácu, policajnou stanicou a základným súdom, a tak zistiť stupeň a rozmery násilia na ženách. Pripomenú si aj Svetový deň zdravia 7. apríla a Medzinárodný deň rodiny 15. mája.

Po jednohlasnej voľbe sedemčlennej Výkonnej rady (z 18 výborníčok v Zhromaždení obce Stará Pazova prítomných bolo 12) za koordinátorku zvolili Draganu Stevićovú, ktorá túto prácu bude vykonávať pol roka.

ŽENY Z HLOŽIAN, OBROVCA, PALANKY A PETROVCA O RODOVEJ ROVNOSTI

Na lokálnej úrovni je to stále tabu Juraj Bartoš

P

rvú časť projektu O rodovej rovnosti na lokálnej úrovni, ktorým Spolok žien Slovenka z Hložian získal hmotnú podporu Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť, absolvovali Hložianky spolu s hostkami minulý pondelok. Vstupná téma projektu (Nevyhnutné vedomosti o rodovej rovnosti) natoľko zaujala 40 členiek spolkov žien z Obrovca, Báčskej Palanky, Báčskeho Petrovca a Hložian, že sa ňou zaoberali bezmála tri hodiny v kuse.

Krátky prívet mala predsedníčka SŽS Viera Miškovicová. Prezentáciu projektu pripravila riaditeľka Ústavu pre rodovú rovnosť (v Novom Sade) Vesna Šijačká so spolupracovníčkou Katarinou Krajinovićovou. Najprv ženám rozdelili noviny a časopisy a vyzvali ich, aby samy zistili, ako v praxi vyzerá rovnosť na mediálnom pláne.

Po desaťminútovej analýze dospeli k záveru, že muži sú oblečení pracovne, v periodikách sú zastúpení neporovnateľne viac než ženy, patria im úderné • ĽUDIA A DIANIA •

strany a najčastejšie sú v strednom veku a starší, pokým ženy sú spravidla mladšie, takmer výlučne krásne, vyzývavo oblečené a nalíčené. Pokým muži hovoria o zásadných otázkach týkajú-

predovšetkým v domácnosti, zatiaľ čo pre mužov je verejné prejavovanie, t. j. riešenie spoločensky závažných problémov. Ako podčiarkli prezentérky projektu, veci sa menia. Až 50 % žien

Médiá sú zrkadlom pohŕdania ženami u nás; k takému záveru dospeli v Hložanoch účastníčky debaty o rodovej rovnosti cich sa stavu a perspektív spoločnosti, ženy sa vyjadrujú k tzv. ľahším témam: móde, hudbe, estráde... Z postrehov je zrejmé, že v médiách, ako i v živote vládnu stereotypy, podľa ktorých je (aj) u nás „normálne“, že ženám je miesto

sa orientuje na vysokoškolské vzdelávanie; iba 46 % mužov sa zapisuje na fakulty, pričom sa vlani prvýkrát v Srbsku vyrovnal počet žien a mužov z hľadiska získaných doktorátov. Je teda nevyhnutné podnecovať ženy (aj) na

lokálnej úrovni k búraniu stereotypov.

Preto sa musia vyzbrojiť poznatkami o mechanizmoch na uskutočňovanie rodovej rovnosti; o nich bola reč v pokračovaní debaty.

Vari najväčší záujem v debate účastníčky prejavili ohľadne otázok násilia na ženách, o čom sa ešte stále hovorí s ostychom, keďže rodinné násilie je u nás stále tabu. Ženy obete násilia sa alebo hanbia, alebo boja o ňom hovoriť. Často si vraj samy lámu hlavu nad tým, „kde robia chyby“, za ktoré sú „spravodlivo trestané“. Pritom je zarážajúce, že podľa mienky (niektorých) žien s akademickým vzdelaním, v tunajších slovenských rodinách niet násilia na ženách... Prítomné sa dotkli aj problému odbytu suvenírov a iných predmetov, ktoré vyrábajú členky ženských spolkov, tiež iných segmentov širokého spektra rodovej rovnosti.

Projekt bude pokračovať druhou sesiou (1. apríla v Báčskej Palanke), keď ženy budú hovoriť o spolupráci s mimovládnymi organizáciami. Ich hostkou bude Marija Srdićová, predstaviteľka Centra pre podporu žien v Kikinde.

12 /4639/ 21. 3. 2015

13

Ľudia a diania NEŠTIN SA TURISTICKY ZVIECHA

Nestačí len pohnúť rozumom Oto Filip

štruktúry pre oblasť Dunaja a Fruškej hory. Na otváracej ú rôzne spôsoby konferencii rečnil vzniku autentickej o význame maa atraktívnej turislých rodinných tickej ponuky. Podstavínnych pivníc a tou všetkých zostáva a vinární pre štrukje, aby každý čím lepšie túru destinačnévyužil vlastné výhody. ho manažmenPočas nedávneho potu. Možno práve bytu v Novom Sade preto, že medzi riaditeľ Kempingového prvými vo svozdruženia Chorvátska jom prostredí Adriano Palman ozrejpochopil výzmil viaceré možnosti nam úhrnnej turozvoja nového turis- Milan Kurilić ristickej ponuky, tického produktu vo ktorej seriózne vnútrozemí, založeného na lokál- prispôsobuje svoju činnosť. Preto nych prírodných, gastronomických sa okrem toho, že tri desaťročia, a iných zdrojoch. Pre svoju polohu, pôsobí vo sfére pohostinských blízkosť rieky, povahu produkcie služieb, zaoberá aj vinárstvom, a iné vymoženosti je aj mesteč- rastlinnou výrobou, dobytkárko Neštin prostredím, ktoré by sa stvom... rád vymaniť z rámcov turistického – Kapacita mojej vinárne je priemeru. okolo 25 000 litrov. Okrem nej Jedným z konkrétnych akté- mám i sálaš, ako i letné sídlo rov toho je Milan Kurilić, už od pre hostí. V rámci pobytu návzačiatku zapojený do nedávno števníkom usporadúvame rôzne prezentovaného projektu vzniku podujatia, akcie, oslavy. A aby destinačnej manažmentovej všetko bolo tak, ako sa patrí, je

S

tu i vlastná ponuka založená na výrobe viacerých druhov mäsa i údenín, čiže všetkého kvalitného určeného hosťovi, ktorého treba prilákať, aby nás navštívil nie iba prvý, poslednýk rát a nikdy viac, ale i o rok či dva, – uvádza.

Ako dlhoročný vinár prezrádza, že jedným z tromfov pri takýchto zámeroch je práve víno: cabernet sauvignon, víno burgundské i merlot, alebo i s a u v i gn o n Ukážka vína blanc, rizling fruškohorský, rosé. Nie náhodou jeho vína boli základným nápojom po prezentácii turistického projektu, na ktorom sa spolu angažujú Vojvodina a Istria, ktorá prebiehala v budove pokrajinskej vlády v Novom Sade. Samozrejme, koštovka sa

V ÚSTRETY PODUJATIU VEĽKÁ NOC V KULPÍNE

Tentoraz v Poľovníckom dome Katarína Gažová

T

ak ako každý rok, aj tentoraz kulpínsky Spolok vinárov a vinohradníkov vo Veľkonočnú nedeľu usporiada záverečnú časť podujatia Veľká noc v Kulpíne. V pondelok 16. marca bola prvá schôdza organizačného výboru tohto podujatia.

Predseda vinárskeho spolku Michal Dovičin úvodom zasadnutia oboznámil prítomných, že tohto roku funkciu koordinátora od neho preberie Branislav Plachtinský. Koordinátor potom informoval o programe viacdňových aktivít Spolku vinárov a vinohradníkov. Do podujatia sa každý rok okrem vinárov zapájajú aj iné spolky, združenia a ustanovizne: KUS Zvolen, ZŠ Jána Amosa Komenského, Spo-

14

www.hl.rs

Koordinátor Branislav Plachtinský ozrejmil program Veľkej noci v Kulpíne 2015 lok kulpínskych žien, poľovníci, rybári, Mládežnícke združenie Terra...

Tohtoročnou novinkou je po prvé to, že vzorky vína a klobás budú prijímať iba jeden deň, a to poslednú marcovú nedeľu v miestnostiach Poľovníckeho

Informačno-politický týždenník

domu. Odborné hodnotenie vzoriek vína a domácej klobásy naplánovali na štvrtok 2. apríla. Ústredná a záverečná časť podujatia bude v nedeľu 5. apríla o 17. hodine. Zmenilo sa aj miesto konania podujatia. Tentoraz nebude v areáli

nemohla obísť bez otázky na záver: ako sa dostať k takej kvalite obľúbeného nápoja?

– Zopakujem to známe, že si vinica nepýta pána, ale sluhu.

Základom je jej dobrá údržba, ako prvý predpoklad kvality hrozna, čo zase vplýva na kvalitu vína. Ak je hrozno nekvalitné, kyslé, zlé, tak z neho ťažko vyťažiť

dobré víno, aj keď sa o to mnohí zbytočne pokúšajú rôznymi spôsobmi. Predpokladom je i dostatok slnka, vinohradnícka oblasť, spôsob uskladnenia a chránenia. Stačí, aby len niečo z toho zlyhalo, a už ani víno nebude to pravé.

muzeálneho komplexu, ale v Poľovníckom dome. Koordinátor veľkonočného podujatia vysvetlil, že im tento priestor väčšmi zodpovedá, keďže sa tu koná aj prijímanie a hodnotenie vzoriek. Prax k tomu ukázala, že pivničný priestor pod galériou kulpínskeho múzea je už príliš tesný na toto veľké podujatie, ktoré je rok čo rok masovejšie. V záverečnej časti vo Veľkonočnú nedeľu udelia ceny najlepším výrobcom vína a domácich klobás a usporiadajú degustáciu prezentovaných vzoriek.

Ako bolo povedané na zasadnutí organizačného výboru, na tohtoročnom, v poradí deviatom, podujatí Veľká noc v Kulpíne očakávajú 50 až 60 vzoriek vína a okolo 50 vzoriek klobás.

Záujemcovia majú odovzdať 4 x 0,7 l alebo 3 l vína a zaplatiť poplatok za účasť v sume 500 din. za každú vzorku. Za domácu klobásu sa poplatok neplatí.

• ĽUDIA A DIANIA •

BUDAPEŠŤ (5)

Krásna smutná synagóga...

Juraj Bartoš

K

ým chvíľku čakáme na odchod z hotelu Ibis, vraciame spiatky sobotný film. Včera sme si totiž my štyria – Šanko, Radovan, Mladen a ja – zanovinárčili. Na medzinárodný veľtrh FeHoVa nás pustili zdarma. Náš „predník“ Šanko ubezpečil slečnu pri pokladnici, že všetci sme novinári: „Kolega z Hlasu ľudu je vedúci skupiny; on má novinársky preukaz...“ Povedal to tak presvedčivo, že stačilo ukázať...

Večer sme sa z mesta vrátili modrým metrom. Metro je hlavný pilier hromadnej dopravy v Budapešti.

Má štyri linky celkovej dĺžky 38,6 kilometra. Najstaršiu linku, čiže M1 (známu aj ako Miléniová dráha, po maďarsky Millenniumi Földalatti Vasút) spustili roku 1896 pri príležitosti osláv výročia príchodu Hunov do Panónie (dokončili ju roku 1900); je žltej farby. Po londýnskom metre je najstaršou stavbou metra na svete.

Vedie z juhozápadu (z Ulice Mexikói) na severovýchod (na Námestie Vörösmarty). M2 čiže červenú trasu dali do prevádzky roku 1970.

Veľká synagóga v Budapešti (Dohány Zsinagóga) 52 zastávok a každý pracovný deň sa ním zvezie 830 000 ľudí. Nakoľko sme si všimli, je čisté, cestujúci sú pohrúžení do seba, počúvajú hudbu alebo sa venujú mobilným hrám, sem-tam sa ticho rozprávajú...

Mikrobus sa zastavil neďaleko autobusového parkoviska pri Reťazovom moste. Dr. Sándor Totisaszegi

Bazilika sv. Štefana čiže Szent István Bazilik Smeruje z južnej železničnej stanice (Déli pályaudvár) na Námestie Örs vezér. Modré metro alebo M3 má smer sever – juh; jeho prvú časť sprístupnili roku 1976. Najnovšia zelená trasa, čiže M4 meria 7 km a spája budínsku časť mesta s peštianskou; otvorili ju 28. marca 2014.

Budapeštianske metro má súhrnne • ĽUDIA A DIANIA •

v roli sprievodcu bez nároku na honorár nás rezkým krokom vedie Rákocziho triedou (Rákóczi út) v 7. obvode známom i ako Erzsébetváros. Kraľuje tu pokojné nedeľné predpoludnie. Všímame si prekrásne budovy, koktail architektonických štýlov; dvaja žobráci sediaci na úslní si všímajú nás, okoloidúci dvaja

policajti sa mlčky, prenikavo dívajú na nich... Výkladov je tu habadej, sú však prevažne prázdne, podaktoré aj špinavé. V jednom z pomenej pekne upravených sa leskne vzácna Žolnajova keramika a zopár etno výrobkov. Zrejme neďaleké nové veľkoobchody vyprázdnili kedysi dobre zásobené útulné predajne.

Na križovatke, na ktorej zaregistrujeme hotel Astoria, odbočíme doprava, smerom k Námestiu Ferenca Deáka. Po chvíli sa, na začiatku Ulice Dohányho, odrazu vynorí prekrásna veľká synagóga. Najväčšia v Európe a po synagóge v New Yorku druhá najväčšia na svete. Dohány Zsinagóga bola postavená v období rokov 1854 – 1859 v maorsko-španielskom štýle, podľa plánu viedenského architekta Ludwiga Förstera. Je dlhá 75 metrov a široká 27 m. Vraj sa do nej vmestí 2 964 sediacich veriacich: 1 492 mužov a 1 472 žien.

Nepripojíme sa k narastajúcemu hlúčku návštevníkov, čakajúcich v rade na lístky, lebo máme iný program. Poberieme sa teda ďalej Ulicou Dohányho, ktorá v júni 1944 bola hranicou budapeštianskeho geta. Pán doktor Totisaszegi hovorí, že interiér synagógy, dielo maďarského architekta Frigera Herzla, vyráža dych. Bez textu zostávame po ďalšom vysvetlení: – Vo dvore je v masových hrobkách pochovaných na tisíce Židov.

Je tam i pamätník všetkým maďarským obetiam holokaustu a hovorí sa, že ich bolo viac než pol milió-

na. Pamätník má podobu smutnej vŕby s oceľovými prútmi a na jej „listoch“ sú vyryté mená nešťastníkov... Zhruba polovica z celkove asi 180 000 Židov, koľko ich predtým žilo v Budapešti, zahynula počas druhej svetovej vojny.

Prečo je takmer každá krása smutná? Ruka v ruke s chúlostivou myšlienkou, o poznanie menej vzletným krokom stúpame vpred. Po chvíli sme pri ďalšej budapeštianskej dominante. Bazilika svätého Štefana na námestí Szent István tér bola asi dve desaťročia nesprístupnená verejnosti; je tomu asi osem rokov, čo ju opäť navštevujú tamojší veriaci a početní turisti. Najväčší rímskokatolícky chrám v Budapešti postavený v prvej polovici 19. storočia v klasicistickom štýle siaha do výšky 96 metrov. Vmestí sa doň 8 500 osôb. Dostal meno podľa prvého uhorského kráľa Štefana (997 – 1038), známeho aj tým, že vydal prvé písané zákony v Uhorsku. Roku 1083 bol rímskokatolíckou cirkvou vyhlásený za svätca a roku 2000 ho ako svätca prijala aj pravoslávna cirkev. V kostolnej kaplnke je vraj nabalzamovaná ruka sv. Štefana; koruna, ktorou ho korunovali na kráľa, je umiestnená v budove parlamentu.

Len čo sa vyberieme k dunajskému nábrežiu, na priestrannú plošinu pred bazilikou doľahne poludňajšie zvonenie. Znamenie, že nám na prvé rande s Budapešťou zostala už len hodina.

12 /4639/ 21. 3. 2015

15

Ľudia a diania ZO SPOLKU FILATELISTOV BÁČSKY PETROVEC

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Prostredníctvom Zmenili Sinišu Sevića známok cestujú J po svete Elena Šranková

Jaroslav Čiep

S

vojou aktivitou sa petrovský Spolok filatelistov zaraďuje k tým najúspešnejším spolkom v Srbsku.

Petrovským minucióznym zberateľom známka učarila, cez ňu si osvojili poznatky z rôznych oblastí a prostredníctvom nej cestovali po celom svete. Ich listy cestujú do všetkých svetadielov a takisto aj prichádzajú zo všetkých končín. Skupinka entuziastov

bornú medailu. Keď ide o príležitostné vydania filatelistov, predseda spolku Pavel Lomiansky v správe uviedol, že ich bolo deväť. Príležitostnou obálkou s osobitnou pečiatkou zaznamenali Otvorené majstrovstvá Srbska v tlaku na lavičke, 185. výročie osvieteneckej spoločnosti Societas Slavica, 95. výročie tragickej smrti M. R. Štefánika, 3. Dni filatelie a 5. Memoriál Štefana Grňu, obálku vydali na počesť výstavy Petrovec fila 2014, k 10. výročiu hu-

elena Crnogorac (JS) je novou predsedníčkou Zhromaždenia mesta Nový Sad. Na tejto funkcii vystriedala prof. Dr. Sinišu Sevića (SPS). Na zasadnutí v piatok 13. marca prišlo k zmene aj v čele Komisie pre kádrové, administratívne a mandátno-imunitné otázky. Predsedom sa stal Aleksandar Milovančev, šéf výborníckej skupiny SNS, namiesto Dr. Đorđa Petrovića zo SPS. Opoziční výborníci odmietli inak hlasovať za zmenu predsedu Zhromaždenia mesta a pripomenuli, že S. Sević robil dobre. Kritizovali, že sa zmena robí za jeho neprítomnosti (bol na služobnej ceste v USA) a vyslovili obavy o ďalšie fungovanie Zhromaždenia mesta, keďže sa nová predsedníčka stala matkou iba pred niekoľkými dňami. Dožadovali sa, aby SNS, ako najpočetnejšia strana v ZM Nový Sad, prebrala zodpovednosť a na čelo zhromaždenia vymenovala svojho človeka.

Ako uviedol Petar Ćirović, oficiálny navrhovateľ zmeny S. Sevića, k zmene doterajšieho predsedu ZM Nový Sad prišlo v dôsledku vnútrostraníckych

vzťahov v SPS, ako i kvôli tomu, aby sa urýchlila práca ZM. Návrh na zmenu S. Sevića podporilo 45 výborníkov. Po tajnom hlasovaní a voľbe na čelnú funkciu v mestskom zhromaždení Jelena Crnogorac vyhlásila, že sa s minimálnou prestávkou vráti do Zhromaždenia mesta, kde nebude dostávať plat, lebo si ponechala pracovné miesto v Elektrovojvodine, kde je na materskej dovolenke. Po jej návrat funkciu predsedajúceho v Zhromaždení mesta Nový Sad bude vykonávať Miroslav Ilić (Treća Srbija), zástupca predsedu ZM. Primátor Nového Sadu Miloš Vučević vyhlásil, že je hrdý na to, že je v čele zhromaždenia mesta žena a matka.

Informoval, že do konca marca sa uskutoční ďalšie zasadnutie ZM, na ktorom predovšetkým budú body týkajúce sa vypisovania súbehov na riaditeľov verejných komunálnych podnikov.

Výbornícka skupina Voľba za lepší Nový Sad – Bojan Pajtić navrhla, aby sa rokovací program piatkového zasadnutia ZM doplnil o ďalšie body, v rámci ktorých by sa rokovalo o Informatike, avšak väčšinou hlasov ich návrh bol aj tentoraz zamietnutý.

DELTA HOLDING V STAREJ PAZOVE Čo sa dohodnú, to aj zrealizujú a príkladne reprezentujú svoje prostredie združená v spolku s minimálnymi finančnými prostriedkami a veľkou sebaobetavosťou dokáže v súčasnosti príkladne reprezentovať vlastné prostredie nielen doma, ale aj v zahraničí.

Filatelistickí a numizmatickí nadšenci v poslednom čase pôsobia pod jednou strechou a pravidelne sa stretávajú v čitárni Knižnice Štefana Homolu. Tak tomu bolo aj v stredu 4. marca, keď sa stretli, aby zhodnotili všetko vykonané v minulom roku a aby sa dohodli, čím sa predstavia verejnosti v roku 2015.

Spolok filatelistov v Petrovci už rad rokov vydáva príležitostné obálky a pečiatky, organizuje výstavy s medzinárodnou účasťou a svoje zbierky prezentuje vo viacerých krajinách. Aj v roku 2014 usporiadali filatelistickú prehliadku 3. Dni filatelie (známky) Petrovca v máji a v auguste medzinárodnú výstavu Petrovec fila 2014.

Okrem toho svoje zbierky prezentovali v Hložanoch, Kysáči a Apatíne, tiež na Slovensku, v Nitre, a v Maďarsku, odkiaľ si Ján Rybársky priniesol strie-

16

www.hl.rs

dobného festivalu Kulpin fest, k 25. výročiu práce Galérie Zuzky Medveďovej. Príležitostne zaznamenali i 70. výročie vychádzania Hlasu ľudu a 150 rokov tlačeného slova, či 50. výročie ľadového hokeja v Petrovci.

Rok 2015 je pre petrovských filatelistov jubilejný, takže plánujú vydať osobitnú publikáciu, ktorá by mala obsahovať i katalóg príležitostných vydaní od roku 1975 dodnes. V tom im v mene Matice slovenskej v Srbsku pomoc prisľúbila predsedníčka Katarína Melegová-Melichová.

Keďže výročné zhromaždenie bolo i volebným, filatelisti do Správnej rady zase zvolili Fedora Červenského a Ondreja Ivičiaka, do Dozornej rady za predsedníčku Máriu Širkovú, a za členov Ondreja Zahorca a Tomáša Častvena. Súd cti budú zastupovať Andrej Myjavec, Milan Vereš a Zuzana Lomianska, kým sekciu numizmatikov tvoria predseda Slavko Černivec a členovia Tomáš Častven a Pavel Lomiansky.

Informačno-politický týždenník

Otvorili log center Katarína Verešová

V

utorok 10. marca na území Obce Stará Pazova slávnostne otvorili logisticko-distribučné stredisko spoločnosti Delta holding. Ide o moderný skladovací priestor potravín a tovaru širokej spotreby, ktorý vidno z diaľnice E-75 (Belehrad – Nový Sad) a ku ktorému sa zo Starej Pazovy možno dostať cestou Nová Pazova – Staré Bánovce. Ako je známe, asi pred dvomi týždňami v Starej Pazove už otvorili aj logistické centrum rakúskej spoločnosti Еyemaxx Real Estatе.

Do tejto investície rozlohy 20 760 štvorcových metrov spoločnosť Delta holding vložila 10,2 milióna eur. Ide zatiaľ o prvú fázu komplexu, ktorý plánujú vystavať na 9-hektárovej ploche. Logistické centrum je vystavané podľa najsúčasnejších štandardov s piatimi termálnymi režimami, ktoré zaručujú kvalitnú úschovu potravín a rýchly transport do supermarketov,

hypermarketov a iných predajní.

Objekt bol vybudovaný v pomerne krátkom čase, za sedem a pol mesiaca, a podľa slov majiteľa spoločnosti Delta Miroslava Miškovića bude to najväčšie distribučné stredisko v juhovýchodnej Európe. Hovoriac o účele tejto investície a procese jeho výstavby Miroslav Mišković oznámil skorú realizáciu ďalších projektov na troch lokalitách, do ktorej sa zapojí okolo 20-tisíc stavebných robotníkov.

Vojin Milić, generálny riaditeľ, sa pri tej príležitosti poďakoval Obci Stará Pazova za rýchlosť a kvalitu vystavených stavebných dokladov. „Toto logistické centrum na území Starej Pazovy zamestná 400 robotníkov. Som rád, že jedna domáca spoločnosť práve v Starej Pazove realizovala takúto investíciu európskej kvality,” povedal predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović na slávnosti z príležitosti otvorenia DTS centra, na ktorej sa zúčastnili početní hostia.

• ĽUDIA A DIANIA •

Z EKOLOGICKÉHO ZDRUŽENIA ZELENÍ PETROVEC

Ráznejšie s novým vedením Jaroslav Čiep

U

ž štvrť storočia v Petrovci možno postrehnúť výsledky práce Ekologického združenia Zelení Obce Báčsky Petrovec. V niektorých obdobiach tá práca bola viditeľnejšia, v iných zase trochu ochabla.

Medzi také, zdá sa, patrí aj toto posledné, keď aspoň navonok nebolo cítiť ich entuziazmus, ochrannú ruku a upozornenia na všelijaké prečiny voči prostrediu a ekologickému systému v osade. A tých prečinov nielen v osade, ale aj v chotári bolo v poslednom čase viac ako dosť.

V stredu 25. februára v učebni biológie ZŠ Jána Čajaka ekológovia usporiadali výročné volebné zasadnutie. V poslednom štvorročnom období združenie pracovalo pod taktovkou Vladislavy Vakanjcovej. Rokovací program bol zvyčajný – najprv správa o činnosti a finančná správa za minulý rok, a potom plány na aktuálny rok. Na úvod dlhoročný predseda združenia Ján Kolár združeniu do budúcna poprial viac členov. Zo správy o vlaňajšej činnosti vyplynulo, že v apríli minulého roka zelení v Ulici

generála Štefánika vedľa Begeja vysádzali stromky a prezentovali sa aj v rámci Dňa Petrovca. V spolupráci s Akadémiou ženského podnikania prichystali jednu prednášku. Združenie nebolo veľmi aktívne a s tým ani jeho členovia nie sú spokojní. Keď ide o plány práce na rok 2015, podľa slov Marieny Stankovićovej-Krivákovej, ekológovia plánujú rozprúdiť svoju činnosť a neustále vzdelávať a vychovávať predovšetkým deti predškolského a školského veku, resp. rozvíjať u nich povedomie o prospešnom žití človeka s príro-

dou. Separovanie a zber sekundárnych surovín do budúcna plánujú rozšíriť o papier a sklo. Bolo počuť aj o pláne osobitného viacročného projektu Petrovec – najzelenšia osada vypracovaného podľa vzoru mesta Sombor.

Na zasadnutí si zvolili i členov rád. Správnu radu tvoria Danuša Ukážka členského preukazu Majerová, Vladislava Vakanjco- ekologického združenia Zelevá, Milada Stankovićová, Dr. Ján ní Petrovec Červenský, Mariena Stankovićová-Kriváková, Jarmila Pálenkášo- níka združenia. V nastávajúcom vá a Andrej Medveď, ktorí si na období DR Zelených budú tvoriť nasledujúcom zasadnutí zvolia Milina Krajčíková, Božena Levárska predsedu, tajomníka a poklad- a Tatiana Milina Turanová.

PRVÉ VČIELKY NA FARE. V novembri minulého roku v jánošíckom cirkevnom zbore bola založená skupina malých detí − najmenšie má 16 mesiacov, najstaršie 5 rokov, – ktoré chodievajú na náboženstvo. Učia sa cez kreslené filmy, hry, rozprávky, hudbu a spev. Každú sobotu deti sa stretávajú s katechétkou Marínou Listmajerovou, pokým spev a hudbu má na starosti Ivan Listmajer. V sobotu 7. marca sa deti zúčastnili v kreatívnej dielni, kde vyrábali včielky mamkám k 8. marcu. Týždeň predtým prebiehala dielňa pre staršie deti, ktoré sú v skupine katechétky Ľudmily Gábrišovej a ktoré pre svoje mamy vyhotovili kvetinky.

M. L.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbmu!

V iem, že viete, vážení, že prvé bociany už prileteli. Čo nevidieť, budú tu, keď už nie sú, aj lastovičky. Vari len počuli dobrú správu: do Srbska, opäť, zavíta(la) jar. Oteplenie cítiť na každom kroku. Svedčí o tom aj husársky kúsok déesu, ktorého predák pán Bojan Pajtić zostavil vládu v tieni. V duchu starého dobrého príslovia Komu sa nelení, pracuje v tieni. Že slečna jar práve preberá žezlo od tety zimy, nasvedčuje aj predveľkonočná ministerská oblievačka. V rámci ktorej štrajkujúci osvetári výdatne poliali rezortného ministra pána Srđana • ĽUDIA A DIANIA •

Verbića. Ktorý pán minister v duchu kvalitnej kresťanskej výchovy a obzvlášť v súlade s propagovaním budúceho duálneho vzdelávania, keď ho poliali z jednej strany, nadstavil polievačom aj druhú stranu svojej osobnosti, respektíve tváre.

Pravdaže, páni osvetári výzvou nepohrdli. Čím – akiste momentálne – vzbudili i pozornosť aktuálnej pani ministerky poľnohospodárstva; kto uhádne, ako sa dotyčná volá, získa jedno bubnovanie značky Tíško na uško. Nie je totiž vylúčené, že čoskoro naši osvetári budú nasadení na donebasapýtajúce zavlažovacie práce,

ktorými prácami – jedinou ranou – zmárnime dve muchy. Vlastne celé roje. Zvýšime výnosy na našich na roliach a dosiahneme ohromné úspory v oblasti investícií na drahé závlahové sústavy. Zároveň znemožníme ohrozujúce nálety rojov múch nad prezidentským sídlom, a tak poslúžime príkladom susedným krajinám, čím si vydobyjeme vyvodiace postavenie a teda i vytúžený titul lídra regiónu. Ten sa na nás beztak už zďaleka – zoširoka zhovievavo usmieva – priamo z budúceho Belehradu na vode, čiže z BG na, prirodzene, peknej modrej Sáve

a peknom modrom Dunaji. Nie div, že sa občania už teraz na plné obrátky zaujímajú o kúpu budúcich bytov v budúcich vežiakoch budúceho Belehradu na peknej budúcej modrej vode terajších pekne sivozelených riek. Tam, kde jedného dňa jeden muž (viem, že viete, ktorý Muž) povie: Dlho ste čakali, môžete začať..., už vyrástla krčmička, či kaviarnička, či čo je, len nech je sa kde pokochať v budúcej modrej budúcnosti, trebárs pri refréne pesničky z istého filmu (kto neuhádne, z ktorého, získa bubnovanie značky Na uško – potíško): Za Beograd... za Beograd...

12 /4639/ 21. 3. 2015

17

Ľudia a diania U STOLÁRA MARTINA PETROVIČA V KOVAČICI

Pre dobrého majstra roboty vždy dosť 1957 až 1960 bol učňom, neskoršie som v rodnej Padine pri majstroch tolárske remeslo sa dávno za- pracoval ako pomocník. Keď som páčilo Martinovi Petrovičovi, sa oženil, zamestnal som sa v novozaloženom Kovačičanopodniku Nový vi padinského pôvodu.

Remeslo je zlatá baňa, hovorí dom, kde som – V mlados- stará ľudová múdrosť. V mno- pracoval osem ti som spolu s hých slovenských prostrediach rokov. Neskoršie bratmi a ses- vo Vojvodine remeselníctvo sa som sa s manželtrami chodil dávno a rýchlo rozšírilo a už v kou presťahoval ,na prikolicu 19. storočí sa rozvíjali početné do Kovačice a nádničiť, vtedy druhy remesiel, medzi nimi aj odišiel som do sa ešte peniaze stolárstvo. Stolári vyrábali nábytok Nemecka, kde zarábali prácou prispôsobený vkusu svojich zákaz- som sa pokúsil v poli, kde sme níkov. Používali tokárske prvky, zamestnať naokopávali a lá- intarziu, maľbu, mramorovanie a trvalo. Po roku mali kukuricu a pod. Osobitnú pozornosť venovali som sa musel pod. Pamätám výzdobe truhlíc na výbavu ne- vrátiť späť dosa raz, keď som vesty, ale i nábytku, policiam na mov a stolársku so sestrami pri- taniere s vešiakmi na kuchynské prácu som si šiel z roboty nádoby, rámom, laviciam, stolom vyhľadal v kovado parádnej, prednej izby a pod. čickom podnidomov, unaveku Staviteľ. Tam ný a zmoknutý, mama mi povedala, že ma už viac som sa vyučil vykladať parkety, ktoré nepustí do poľa, aby som sa rad- boli v tom čase veľmi populárne, šej šiel vyučiť nejakému remeslu. takže robotu som si ľahko našiel aj Otec hneď odišiel do stolárskeho mimo pracovného času. V Kovačici družstva (zádrugi) v Padine, kde ma a okolí som pre zákazníkov vyrábal zapísal do školy. Tam som v rokoch a montoval dvere, okná, nábytok…

Anička Chalupová

Koľko rokov si užívate na dôchodku?

– Dôchodcom som už bezmála desať rokov, ale stolárstvo je pre

mňa srdcová záležitosť. Neviem žiť bez práce, dodnes si robotu beriem, hoci mi už niekedy na pomoc príde aj vnuk Željko Mihajlov. Aj druhý

vnuk sa tiež zaoberá stolárstvom, na čo som veľmi hrdý.

V ktorých rokoch bolo stolárske remeslo ozajstnou zlatou baňou?

– Obdobie od 70. do 90. rokov bolo asi najlepšie a najkrajšie, vtedy bolo najviac práce. Stolárska práca vzbudzovala úctu a bola aj veľmi dobre platená. V tých rokoch sa nám poľahky podarilo deťom finančne pomôcť pri výstavbe nového domu.

Tak napr. v jednom roku, od apríla do Kračúnu, vystavali sme a kompletne zariadili dom, v ktorom sme hneď nainštalovali ústredné vykurovanie.

Okrem kolegov stolárov, parketárov, niekoľko rokov mi v práci pomáhala aj manželka Mária. Maximálne sa snažila a spolu so mnou vykladala parkety a pripravila všetko to, čo som pri práci potreboval. V súčasnosti sa tiež zaoberám stolárskymi prácami. Hoci som dovŕšil 73 rokov, spoluobčania chodia za mnou a volajú ma, aby som im poskytol rôzne stolárske služby. Ja mám stále robotu, a to je úžasné. Teší ma to a do budúcna si prajem hlavne zdravie, lebo len tak sa robota môže dariť.

dávnom Festivale klobás v Bielom Blate. Pozornosť návštevníkov zvlášť upútalo delo, ktorým klobásy nadieval Zreňaninčan Michal Hucky.

– Toto je vylievané delo. Vyliali Vladimír Hudec ho v známej zreňaninskej zlievarni Bobek, ktorá sa naadievanie klobás vždy chádzala na starej aradáčskej bolo a dodnes zostalo ceste, v dávnom roku 1939, vrcholom každej zabí– hovorí Michal Hucky. – Pojačky, nevšedným zážitkom užíval ho môj otec Štefan, pre všetkých milovníkov tejktorý v období rokov 1945 až to špeciality. Neprekážalo 1959 bol mäsiarom v Bielom veru ani to, že to nebola ani Blate, a potom aj v Zreňanitrochu ľahká práca. V Báčke ne. Žiaľ, otec zomrel pomersi síce už pred rokmi pománe mladý a po ňom zostalo hali na tie účely prispôsoberôzne náčinie, okrem iného ným strojom na mletie mäsa, aj toto delo. Ja to náčinie avšak v Banáte rovnako starostlivo opatrujem a delo, ako pred druhou svetovou pravdaže, aj používam na vojnou ešte aj roky po nej Michal Hucky (vpravo) a Aradáčan Ján nadievanie klobás, ale o ňom klobásy nadievali len a len Markuš s liatym delom na Festivale klobás som nevedel vonkoncom nič. pomocou ručného dela, čo v Bielom Blate Roku 2000 som však v meste nebolo vôbec ľahko. Aby stretol pána majstra Bobeka, Delá, ktoré sú dnes už oprav- ktorý inak bol otcov spolužiak. sa mäso dalo ľahšie vytlačiť von z dela, muselo sa mu dokonca pri- divými muzeálnymi exponátmi, Pekne sme sa vyrozprávali a medať určité množstvo vlažnej vody. návštevníci mohli vidieť aj na ne- dziiným sa ma opýtal, či sa delo

zachovalo. Bol veľmi šťastný, keď som mu povedal, že ešte stále pomocou neho nadievam klobásy, a prezradil mi, že to moje delo je jedno z desiatich, ktoré vylial krátko pred vojnou. Nevedel mi však povedať, kde sa nachádzajú ostatné delá a či sú vôbec zachované.

Ide teda o opravdivú raritu, svojrázny unikát, ktorý v tom čase akiste bol významnou mäsiarskou pomôckou pri výrobe klobás.

– Najprv bolo treba vyrobiť model a vyliať delo. Tým sa však výroba nekončí. Keď sa ochladilo, najprv na stroji, potom aj ručne sa muselo spracovať a uviesť do funkcie. Delo je naozaj praktické: doň sa vmestí 6,5 kg mäsa a tu vzniká príliš veľký tlak. Výhoda je aj v tom, že jeden človek môže sám nadievať klobásy, lebo jednou rukou tlačí a zároveň kontroluje tlak, kým druhou kontroluje, ako sa črevo plní mäsom. Jedinou nevýhodou je to, že je dosť ťažké, – vysvetlil na záver Michal Hucky.

S

Z minulosti

LIATE DELO NA NADIEVANIE KLOBÁS Z ROKU 1939

Opravdivý unikát

N

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Lásky k stolárstvu neubúda

• ĽUDIA A DIANIA •

S PIVNIČANKOU MILUŠKOU BELÁNIOVOU

Tortárka zo záľuby Elena Šranková

torty pre seba, potom deťom k narodeninám, tu v susedstve, iluška Belániová je jednou neskoršie známym... Tak sa to zo šiestich pivnických tor- rozšírilo a zákazníci pribúdali. tárok. Je činná aj v tamoj- Uplynulo odvtedy viac ako desať šom Spolku žien a veľmi šikovná rokov. v ručných prácach.

Ako sa treba Zakončila strednú zorganizovať, keď textilnú školu, ale je veľa objednánikdy nerobila ako vok? krajčírka.

– Po rokoch akSpomínate si na tívneho pečenia svoje začiatky v to nie je problém. pečení tort?

Najviac som mala – Mala som suseobjednaných 17 du tortárku Julianu tort odrazu. Prácu Rumanovú, ktorá si treba naplánoma občas volala na vať, a potom to už pomoc, keď mala ide. Keď mám veľa mnoho roboty. Mne objednávok, prídu sa to zapáčilo, lebo Miluška Belániová mi pomáhať svokra veľmi rada varím Vierka a andika Kaa pečiem. Pomáhajúc susede tarína Hložanová. I keď nás je získala som zručnosť a naučila v Pivnici viac tortárok, každá som sa remeslu. Najprv som piekla má svojich zákazníkov. A pritom

M

Sladká kreativita

sú torty každej jednej tortárky poznateľné.

Pečiete aj iné sladkosti okrem tort? Ktoré torty najviac?

– Pečiem torty, muffiny a napadlo ma upiecť koláče v tvare šálky kávy, ktoré som pomenovala Káva, zjedz ma! Koláče pečiem iba vtedy, keď idem na nejaké podujatie so spolkom. Teraz sú inak v móde torty z fondánu, ktoré sa pripravujú deťom k narodeninám, najmä prvým. Toho času sa najviac objednávajú torty Milka a Nutella, avšak v Pivnici je najpopulárnejšia bílková torta. Podľa mojej mienky je aj najistejšia, najmä v letných

horúčavách, keď sú svadby, lebo sa nemá čo pokaziť.

Robíte torty iba z prineseného materiálu?

– Najčastejšie z prineseného, ale aj zo svojich surovín.

Zákazníkom sa snažím vyhovieť, aj čo sa týka chuti, aj tvaru.

Darí sa vám?

– Idey neraz čerpám z internetu, a potom ich korigujem. Bola som i na kurze v Belehrade, aby som sa zdokonalila v práci s fondánom, s ktorým robím v posledných troch rokoch. Predtým som zdobila torty vyšľahanými bielkami alebo šľahačkou. Firma, v ktorej sa zásobujem pomôckami a náčiním na výrobu tort, organizovala kurz, kde som získala zručnosť v práci s fondánom. Naučila som sa aj drobnostiam, na ktoré by som sotva sama prišla.

Môže sa z pečenia tort zarobiť?

– Áno, najmä v lete, keď sú svadby. V zime trošku menej, ale nemôžem sa sťažovať. Tejto zimy som skutočne mala dosť roboty.

ZNOVU NA PRIADKACH

V tej Padinej na Doline…

Anička Chalupová

T

21. – 27. 3. 2015

POČASIE

ejto zimy sme boli svedkami, že spomienky na priadky v Padine znovu ožívajú, mnohé padinské rodiny sa rozhodli obnoviť tento spoločensko-zábavný zvyk. Nedávno padinský Spolok žien usporiadal priadky v etno domácnosti Zuzany Masarykovej.

Po návštevách spolkov žien v Dobanovciach a Starej Pazove, kde sa zúčastnili na podobných akciách, v sobotu 14. marca sa padinské ženy v príjemne upravenej a dobre vykúrenej starodávnej

izbe stretli na priadkach. Pravda, neboli to priadky ako kedysi, s kolovratom a kúdeľou, členky Spolku žien tentoraz plietli, vyšívali, háčkovali, niektoré sa pobavili pri rôznych spoločenských hrách, pomáhali gazdinej pripraviť tradičnú pochúťku − krumple na ťapši s domácou klobásou. Okrem toho každá účastníčka akcie sa privďačila nejakou slanou alebo sladkou pochúťkou. Harmonikára účastníčky akcie nepotrebovali, lebo aj samy bez muziky výborne spievali, a pritom sa pekne do neskorej nočnej hodiny bavili.

Účastníčky akcie so špičkovým výšivkárom Wiehlerových gobelínov Johanom Hanom

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

1˚ | 15˚

3˚ | 14˚

2˚ | 15˚

3˚ | 15˚

3˚ | 17˚

5˚ | 18˚

6˚ | 19˚

• ĽUDIA A DIANIA •

12 /4639/ 21. 3. 2015

19

Ľudia a diania Z VÝROČNEJ SCHÔDZE HLOŽIANSKYCH PENZISTOV

Nevzdávajú sa Juraj Bartoš

O

bidve sály kaviarne Pod lipami minulú nedeľu popoludní vyplnili hložianski penzisti a ich hostia, vrstovníci z Kysáča, Kulpínu, Maglića a Báčskeho Petrovca, ako i predstavitelia miestnych združení občanov. Po hodinke úradného pretrasu vlaňajšej práce ešte si voľne podebatovali pri prestretých stoloch, tentoraz bez obvyklej hudby, keďže 15. marec v Srbsku bol vyhlásený za Deň smútku. Preto po úvodných slovách predsedu Jána Hašku minútou ticha vzdali poctu obetiam piatkovej havárie vrtuľníka neďaleko Surčínu.

Tajomníčka Miestneho výboru penzistov a invalidov práce v Hložanoch Zuzana Turóciová podala výstižnú správu o činnosti v roku 2014. Už v januári usporiadali prezentáciu publikácie, ktorú vydali k 30. výročiu založenia niekdajšej

Miestnej organizácie penzistov v Hložanoch. V apríli odpratávali smeti a odpad a bielili stromy (na vlastné náklady), v máji sa

Palićské jazero. V októbri, Mesiaci starých osôb, prvý raz usporiadali poobedie pri kávičke a svojim členom zabezpečili 60 kariet na

Usilovný štvorlístok: Zuzana Turóciová, Ján Haška, Ondrej Pavčok a Pavel Baďan

zapojili do osláv Dňa Hložian – uhostili penzistov z partnerského mesta Holíč na Slovensku. V júni zorganizovali tradičné stretnutie pod lipami a v auguste si urobili obvyklý výlet k Dunaju, taktiež i na

zľavnené nákupy. V decembri v spolupráci so Spolkom žien Slovenka pripravili už zachodený prednovoročný večierok, taktiež odovzdali vianočné balíky najstarším, respektíve sociálne

najohrozenejším dôchodcom.

Aj vlani umožnili členom kúpiť drevo a uhlie na splátky (3 až 10 mesiacov), ako i zásobiť sa čerstvým mäsom niekoľkokrát v roku. Samozrejme, že sa predstavitelia hložianskych penzistov a invalidov práce zúčastnili na viacerých podujatiach v iných prostrediach a v akciách miestnych združení občanov. V rámci debaty im práve hostia vyslovili uznanie za to, čo všetko dokázali s veľmi skromnými prostriedkami. Rozpočet invalidov práce na rok 2014 vynášal iba 32 000 din. a penzisti mali v pokladnici len 104 000 din. (zvýšilo sa viac než 33 000).

Správy o činnosti a hospodárení prítomní prijali jednohlasne.

Aklamáciou schválili aj plán práce a finančný plán na rok 2015, ktoré predostreli tajomníčka Turóciová a pokladník Pavel Baďan. Ani v tomto roku sa hložianski penzisti nevzdávajú. Budú sa, povedali, činiť, koľko im len zdravie a financie dovolia. Hoci ani sami veľmi neveria, že sa uskutoční zaplánovaný prílev v sume 225 000 din.

SNEMOVALI KULPÍNSKI PENZISTI

Bez peňazí ťažko pracovať Katarína Gažová

V

ústrety sviatku žien v sobotu 7. marca výročnú schôdzu v priestoroch základnej školy mala Miestna organizácia penzistov v Kulpíne. Penzisti sa zhromaždili v pozoruhodnom počte. V súvahe minuloročnej práce predseda MOP Ján Činčurák povedal, že sa pracovalo toľko, koľko to finančné možnosti dovolili.

Aktivita penzistov sa prevažne vzťahovala na zásobovanie rôznym tovarom a kurivom na splátky. Okrem toho kulpínski penzisti privítali vlani vo svojom prostredí penzistov z Padiny.

Aktívne sa zúčastnili na väčších podujatiach, ako boli oslavy Dňa Kulpína a Predslávnosťové dni v Kulpíne. Na týchto podujatiach vystúpila spevácka skupina MOP pod vedením Jána Kopčoka-Uča.

Medzi vlaňajšie aktivity patrí líčenie miestnosti v hlavnej ulici, kde

20

www.hl.rs

sa penzisti stretávajú. Aj napriek finančným ťažkostiam v roku 2014 hospodárili pozitívne. Jedným zo zdrojov financovania organizácie penzistov je členské, ktoré si vlani zaplatilo 208 penzistov. Z toho

ale nie všetci si zaplatili členské v MOP Kulpín. Pripomenuli teda, že by všetci mali zaplatiť členské, a potom by bolo viac prostriedkov v pokladnici miestnej organizácie.

V snahe poradiť vedeniu kul-

Výročné stretnutia penzistov v Kulpíne sú spravidla masovo navštívené

170 starobných penzistov a 38 penzistov invalidov práce. V diskusii bolo povedané, že si poistné síce zaplatilo 389 penzistov,

Informačno-politický týždenník

pínskych penzistov, ako ďalej pracovať a rozprúdiť aktivitu, do diskusie sa zapojili i hostia – vedúci MOP z Hložian, Petrovca

a Maglića, ako aj predstavitelia obecnej organizácie penzistov Báčskopetrovskej obce, ktorí predostreli svoje skúsenosti a aktivity.

Pritom prízvukovali, že treba aj v Kulpíne rozvíjať tímovú prácu, a potom ani výsledky nevystanú. V diskusii sa penzisti dotkli tiež otázky, že sa žiada väčšia miestnosť pre aktivity tejto organizácie. Odznel aj návrh, že treba pomôcť hmotne slabším starým spoluobčanom. Členovia MOP sa na tejto výročnej schôdzi darčekom odvďačili dlhoročnej pokladníčke združenia Márii Hlaváčovej, ktorá odstúpila z funkcie. Za novú pokladníčku zvolili Vidu Rakićovú. Po zasadnutí nasledovalo spoločné posedenie penzistov pri občerstvení.

• ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Zásluhy a agresivita kysáčskeho farára Štelcera Katarína Verešová

I

keď sa vo svete sem-tam objaví aféra, kde hlavnú úlohu má farár alebo učiteľ, ktorý zbil veriaceho alebo žiaka, dnes je proste neprípustné, aby sa verejné osobnosti v našom duchovnom a osvetovom živote správali agresívne. Normy spoločenského a osobného správania sú totiž sústavnou zložkou činnosti každej osobnosti.

V dejinách vojvodinských Slovákov sa (predsa) nájdu aj takí ľudia, ktorí po dôkladnom vyšetrovaní a výpovedi svedkov boli za svoje správanie pokutovaní. Takú nevďačnú povinnosť – vyšetrovať medzi pospolitým ľudom – mal aj Félix Kutlík (1843 – 1890), evanjelický farár, osvetový pracovník a publicista. Úlohu dostal na seniorálnom konvente roku 1886, aby vyšetril správanie kysáčskeho farára Fridricha Štelcera.

Fridrich Štelcer (Stelzer, 1839 – 1916) sa narodil v Prietrži ako najstarší syn teológa Pavla Karola Štelcera. „V Holíči chodil do základnej školy Andreja Vaculu... Študoval v Šoprone, kde aj maturoval v roku 1858. Najprv bol vychovávateľom v šľachtických rodinách a v roku 1862 sa stal kaplánom v Crvenke a po dvoch rokoch bol profesorom na gymnáziu vo Vrbasi, od roku 1865 ev. a. v. farárom v Kysáči až do roku 1894. Konzistorium báčsko-sriemského seniorátu ho odsúdilo na stratu úradu pre neprístojné chovanie. Ďalej sa uplatnil ako novinár a cestovateľ po Európe a Palestíne. Zomrel v Budapešti. Bol nespratnej povahy a protislovenský šovinista – odrodilec horší od Rurka. Michal Boor v Korouhvi na Sionu spomína jeho reči ako „bláznivé reči jedného zakukleného ztřeštěnce“.

Napísal: „Geschichte der Bacska“ (Nový Sad 1883) a „Enlékezzünk regiékról“ (Spomienky na staré veci a udalosti v Holíči v 19. storo• ĽUDIA A DIANIA •

čí),“ uvádza Pavel Proksa v článku 1886 v rubrike Zprávy našiel sa Osobnosti Holíča (www.ezahorie. ostrý komentár na úkor posviacky sk). Pavel Proksa pripomína, že novosadského kostola. Anonymsa v encyklopédiách mylne uvá- ný pisateľ z Kysáča komentuje: dza, že sa Štelcer narodil v Holí- „Chrám ‚Páně’ v Novom Sade či. V Evanjelickej encyklopédii bol v nedeľu Rogate posvätený; Slovenska (Bratislava 2001) sa vrchný pastier hovoril ovečkám spomína ako odporca patentu. v cudzej nezrozumiteľnej reči; Fridrich Štelcer v Kysáči pôsobil slovenčina akoby z milosti bola v rokoch 1865 až 1894. Počas trpená... Ako by sa asi tvárili Majeho úradovania v Kysáči začali písať zápisnice, boli vybudované cirkevné školy a bol rekonštruovaný kostol, s novým oltárom a organom. „Friedrich Steltzer bol prísny kňaz, ktorý však v národnom ohľade prejavil málo súcitu so slovenskými záujmami. Mnohokrát energicky zastal sa ľudu proti všeliakým prechmatom zemských a stoličných pánov, takže ho niektorí i dnes spomínajú ako obrancu ľudu. Avšak mal on i nepekné výstupy proti nášmu slávne mu biskupovi K. Kysáčsky kostol zo začiatku 20. storočia Kuzmánymu. Po búrlivom účinkovaní utiahnute ďari, keby vrchný pastier, príduc žil v Paríži a v Budapešti. Po ta- im posvätiť kostol, činil to po kom pohnutom období nasledo- slovensky? – Či snáď je posvätevala horlivá činnosť znamenitého nie chrámu tiež ‚diplomatickým’ kňaza Karola Langhoffera,“ uvá- úkonom, či sa v Uhrách už len dza Pavel Turčan, kysáčsky evan- v ‚diplomatickom’ jazyku diať jelický kňaz v článku Kysáč, ktorý musí?“ Tento komentár na účet bol uverejnený v knihe Slovenská biskupa Gustáva Seberíniho (ktoevanjelická kresťanská cirkev a. rý v Novom Sade vo vtedajšom v. v Kráľovstve juhoslovanskom slovensko-nemeckom kostole káv slove a obrazoch (zostavil Adam zal po maďarsky) napísal Fridrich Vereš, ev. biskup, 1930). Štelcer? Či práve kvôli tomuto Listujúc v časopise Evanjelický „verejnému názoru“ Štelcerovo cirkevník z roku 1886 možno nájsť správanie sa v Kysáči dostalo pred dosť toho zaujímavého. Tesne po Báč-sriemsky seniorát? vysvätení nového evanjelického Evanjelický cirkevník (roč. XVII., kostola v Novom Sade 30. mája september 1886, č. 9, s. 226 – 227)

v rubrike Zprávy preniesol správu z časopisu Ev. Egyh. és Isk číslo 35, zo dňa 28. augusta 1886: „Mimoriadny seniorálny konvent ev. seniorátu a. v. báč-sriemskeho, dnešného dňa odbavovaný, uložil mne, abych – cieľom uspokojenia – od kysáčskeho farára uverejneným hanopisom – pobúreného uhorského protest. všeobecného zmýšľania – uvedomil vlastenecké protestantské obecenstvo o tom, že konvent pojednával vedľa onoho hanopisu – i o ústnych a písomných stiažnostiach kysáčskymi cirkevníkmi podaných a, aby započaté zákonité pokračovanie proti dotyčnému farárovi i čo do formy vyhovelo požiadavkám zákonu, vyslal na deň 28. augusta do Kysáča päťčlennú vyšetrujúcu komisiu, na deň 2. septembra pak zvolaný bol opäť mimoriadny konvent k učineniu ďalších prísnych nariadení. Félix Kutlík, cirkevný hlavný notár, a vyšetrujúca komisia úlohu svoju vykonala a konvent, 2. septembra odbavovaný, jednohlasne suspendoval z úradu p. Štelcera, ponechal k nemu dľa cirkevného poriadku 40 % farného dôchodku až do ukončenia; zbývajúcich 60 % služného pripadá ustanovenému administrátorovi p. Langhofferovi, kaplánovi laliťskému, ktorý dňa 4. septembra z Lalite do Kysáča odišiel. – Seniorátny konvent dľa cirkevného poriadku odovzdal p. Štelcera pre 21 príčin súdu konzistoriálnemu. Medzi tými príčinami sú i takéto: Starostu obce uderil holí do hlavy za súdnym stolom, istej žene vybil zub, inú ženu ubil v príbytku farskom, inú v kostole pri príležitosti prisluhovania sviatosti krstu až do krvi pohlavkoval. Znalci pomerov myslia, že p. Štelcer – poneváč je prívržencom zradcov slovenskej národnosti – pred svetský súd postavený nebude, len pred konzistoriálny.“

12 /4639/ 21. 3. 2015

21

, č ní k 1. ro ci: , k í t i len v Pivn k Va i Mare . októbra ejšie vec n 5 t 1 u Š n Z evyh ke.

Najn lskej taš v ško

Miriam 15. ok Kalková, 1. tó r vyprá bra v Pivni očník, ZŠ z d ni p ci: Keď ere vyzerá sa takto. čník, tak to

Tatiana Filipovićová, 1. a, ZŠ J. Čajaka v Petrovci: Aj nová jar bude istotne plná motýľov, kvietkov a úsmevov.

Môj prvý výkres v novinách

lkarka ianska, škô Ivana Selešt jačiky za , a Kuriatk z Petrovca: ty jíčka v ústre a farbené va Veľkej noci.

– A

le, ako len tie naše výkresy tam do Detského kútika „zalepia“? – zvedaví sú naši malí kamaráti, ktorí nám ešte neprispievali.

Nebojte sa, veľmi ľahko ich sem „zalepíme“. A nielen výkresy, aj slohové práce, koláže. Len vy kreslite, maľujte, píšte a za pomoci rodičov, starých rodičov, vychovávateľov alebo učiteľov nám ich posielajte.

My sa už postaráme. A za spoluprácu vám už vopred ďakujeme.

Petra Sele š v Petrovc tianska, 2. b, ZŠ J . i: Sladko sti, sladk Čajaka osti...

22

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Marko Kratica, šk ôlkar z Padiny: Mama, starká a kolportérka Hlas u ľudu u nás.

Kulpína ík, škôlkar z rn vo Ja f ze Andrej Jo školu.

Teším sa na

: A. F. a J. T.

• DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Monografia o Vladimírovi Hurbanovi

str. 3

Všetko na nej musí mať svoj zmysel

str. 4

Netreba stagnovať, treba zostať čerstvý

str. 7

Nový Sad 21. 3. 2015 Ročník XXXII Číslo 3/370

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

TVORBA

Krása – (ženský) klam a mam?

Viera Švenková

Z

nova je tu jar, prílev životnej miazgy, očarenie peknotou. Krása prišla! (Tak znie v preklade meno egyptskej kráľovnej Nefretete.) O zvodoch krásy sa vedelo odjakživa, zrejme už rajské jablko muselo byť dokonalé. Dionýzios Areopagites, žiak sv. Pavla a prvý aténsky biskup, ju zbožštil: „Boh je krása.“ Erazmus Rotterdamský ju v Chvále bláznovstva prisúdil ženskému pokoleniu, ženy „majú výsadu krásy, ktorú si ony samy právom cenia nadovšetko na svete a pomocou nej tyranizujú aj svojich tyranov“.

Krása je ako zbraň, ktorú šikovná žena obratne využíva, ako o tom svedčia stáročné divadelné hry či najmodernejšie filmy, nespočetné poetické veľdiela – kráse celý svet sa korí.

Krása však nie je len pastva pre oči. Už Sokrates učil, že nemôže byť bezduchá, naopak, mala by sa spájať s duchovnom. Podobnú požiadavku vyslovil aj Giordano Bruno a mnohí ďalší. Osvietenec Denis Diderot spájal krásu s užitočnosťou. Uznáva, že „les je pekný, krásne sú skaly i kvapky vody, ktoré slnečné lúče menia na oslepujúce diamanty“, no na očarujúcom pozadí sa pasú užitočné zvieratá, kravičky či ovečky. Diderot vidí zásah vyššej moci v tom, že jeho hrdina neodolá peknej žene a dobrému vínu – „tak to bolo dané zhora jemu, vám, čitateľ, mne i mnohým iným“.

Zaujímavé teórie sa týkajú kategórie vznešenosti. Obdivujeme vznešenosť labute na vodnej hladine, vznešenosť umenia. Ak je reč o umení, aj

Diderot mení nároky. Už nie je prekrásne to, čo je užitočné, ani to, čo je pravdivé, dokonca ani to, čo je mravné! Krása v umení je zrejme takisto daná zhora, nezodpovedá realite, preduchovnené obrazy krásnych žien, ako ich v postavách olympských bohýň, madon či svätíc zachytili najoceňovanejší svetoví maliari a sochári (Raffael, Poussin...), je len výmyslom, predstavou,

mohlo hovoriť aj najkrajšie Shakespearovo dielo, vrcholne poetické Sonety, keby sa nešepkalo, že mali aj úžitkový cieľ – majster ich údajne nevenoval dáme svojho srdca, ale mecenášovi, ktorý podporoval jeho divadlo. Vďačné venovania boli v literatúre časté – napríklad náš Karol Štúr nezištne, na zvečnenie pamiatky, venoval zbierku básní cirkevnému nadriade-

VIERA ŠVENKOVÁ (1937), prozaička, prekladateľka, publicistka, vydala 16 kníh, poviedky boli preložené do desiatich jazykov, na ich námety vznikli dva televízne filmy (Steny a Prstienky z kukučiny), je zastúpená v mnohých domácich i zahraničných antológiách. Vydala na desiatky prozaických diel a medzi nimi: Tatranské romance (2005), Keď sa ženy odhalia (2007), Rozmarné sebalásky (2010) a zatiaľ poslednú Hory na dosah (2014). Autorka svoju Foto: Peter Procházka prózu tematicky ukotvuje v rodnom podtatranskom kraji, protagonistkami jej príbehov sú zväčša ženy, ktoré sa pokúšajú zvládať zložité citové problémy v čoraz bezcitnejšom svete. V knihe Rýchlokurz sebaobrany (2001, 2012, 2013) zhrnula filozoficky a politicky orientované minieseje. Venuje sa aj tvorbe pre deti. Za svoju tvorbu získala viaceré ocenenia a medzi nimi je i Prémia Literárneho fondu za rok 2006 za prózu Listy vo vetre. snom talentovaných umelcov, vraj také dokonalé bytosti v skutočnosti nikdy po zemi nechodili!

Aj literatúra zaznamenala nemálo príkladov obdivu k ženskej kráse – Tristan a Izolda, Danteho Beatrice, Sládkovičova Marína... Známy je Dostojevského povzdych: „Krása spasí svet.“ V Besoch zasa čítame: „Škaredosť zabíja.“ O obdive k ženám by

nému, superintendentovi a národovcovi Jozeffymu. Bola to užitočná móda, našťastie sa dodnes udržala, mecenášov potrebujeme.

Užitočnosť – hoci bez ohľadu na pravdu, ba aj na morálku – dnes prevláda nielen v úžitkovom umení. Každodenný život dostal umelecký šmrnc; človek musí byť umelec, aby vyžil z mizerného platu či ešte mizernejšieho dôchodku. Vr-

cholnú umeleckú úroveň však odjakživa dosahujú ženy. Umelé riasy, umelý rumenec na lícach, umelo vyplnené pery, silikóny... Estetické operácie tváre i postavy, odstraňovanie vrások i tukových vankúšikov, takých oceňovaných v časoch, keď sa nosili kroje s vypchávkami pod spodnicou – patrilo sa, aby žena mala výrazné boky, o krinolíne ani nehovoriac. Dnes je v móde chlapčenský typ postavy v priliehavých džínsoch... V láske je klam prípustný, veď, ako píše Erazmus, „aj sám veľký otec bohov a kráľ ľudí Zeus, pred ktorým sa triasol celý Olymp, si musí nasadiť masku, ak sa mu žiada robiť to, čo robieva tak často, totiž deti“.

V moderných časoch sa ženská krása mení na tovar, pekne vynáša – privábi bohatého milenca, zabezpečí kariérny postup, dláždi cestu k úspechu. Dnes je všetko tovar! Česť, uznávaná a oceňovaná v minulosti (rytierske turnaje na obranu cti krásnej panej), je dnes na smiech, čisté donkichotstvo. Klam sa stal novodobým božstvom, schopnosť klamať prináša úspechy v súkromných poľovačkách a, pravdaže, najmä v politike.

Osobitne sa cení v obchode, na svetových burzách. Nie div, že sa nájdu kritici prevládajúcej morálky na Wall Street, ktorá vraj hlása: „Ak chceš byť dobrý, buď dobrý v klamstve, potom budeš dobrý vo všetkom.“ Krása sa dá vyrobiť, možno ju kúpiť, a ak nás ohúri kráska na červenom koberci slávy, možno v podvedomí zabliká otázka: Je to ešte vôbec žena? Čo ak má pravdu Stanislaw Jerzy Lec, keď upozorňuje: „Nie všetko, čo trčí nad vodou, je labuť!“

KNIHY

21. 3. 2015 • 12 /4639/

DO ODBORNEJ ALEBO POPULÁRNO-VEDECKEJ KNIŽNICE

Okno do nových okien Oto Filip

Ď

alší, v poradí štvrtý šperk pribudol na sklonku februára do edície Ramsarské lokality Vojvodiny. Ako aj tie tri predošlé: Obedská bara, Slané Kopovo a Cárska bara, i ten najnovší s názvom Labudovo okno vznikol v prvom rade vďaka úpornosti, verve a nesmierne-

24/II

Obálka monografie

témov, predstavujúcim významné biotopy s výskytom mnohých vzácnych a ohrozených spoločenstiev, rastlinných a živočíšnych druhov. A Ramsarské lokality, ku ktorým patrí i Labudovo okno, sú mokrade medzinárodného významu, ktorých ochrana si vyžaduje zvýšenú pozornosť, najmä z hľadiska vodného vtácRiečny ostrov Žilovo tva. V duchu snáh o adekvátny opis tým aj vznik jedinečného ekorozmanitosti rastlinné- logického rámca na existenciu ho a živočíšneho sveta mimoriadne bohatého živého členený je aj obsah kni- sveta. Zhodou hy. Okrem zemepisných rôznych okolcharakteristík lokality ností, spoluumiestnenej na juhový- p ô s o b e n í m chode Banátu, kde sa prírody a čloširoký Dunaj a močiare veka, pásmo pri ňom dotýkajú Deliblatskej L a b u d o v o piesočiny, sú v nej i kapitoly o okno sa stalo flóre a faune, vzťahu pásma a jednou z najdôležitejších európskych m i g r a č ný c h staníc alebo zimných stanovíšť vtáctva.

Prečo ale náČasť vtáctva zov Labudovo okno, keď je v tejto oblasti labutí menej než inde vo Vojvodine a ani tzv. okná

mu individuálnemu a kolektívnemu úsiliu aspoň pätnástich autorov zo známeho štvorlístka – Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody, Prírodovednomatematickej fakulty Univerzity v Novom Sade a Verejného podniku Vojvodinašume. S nimi, celkom logicky, opodstatnene a vítané, vzhľadom na to, kde lokalita je, pri poslednom projekte spolupracovala i Obec Bela Crkva. Šéfredaktorom monografie, ktorá svetlo sveta uzrela v náklade sedemsto výtlačkov, je Dr. Slobodan Nový deň na rieke Puzović, redaktormi Mr. Nikola Stojnić a Mr. Olivia Đurekovićová-Tešićová, človeka, jej ohrozenosti a ochrakým sú redaktormi fotografie ne… Pohľad dozadu vysvetľuje, Géza Farkas a Dr. Lazar Lazić. že stavaním hydroelektrárne Publikácia je azda najkrajším Đerdap bol významne spomadarom a prínosom k tohtoročné- lený Dunaj, zmenšili sa oscilácie mu 2. februáru – Svetovému dňu vody, stúpla hladina rieky. To na mokradí. Tieto už roky patria k Ramsarskej lokalite umožnilo najohrozenejším typom ekosys- opätovný dotyk vody a piesku,

Orol – jeho je let a pohľad zhora na svet

– zrkadlá statickej vody, okolo ktorých nie je vegetácia – nie sú tam dominujúcim druhom stanovíšť? Ide vlastne o pomenovanie jednej menšej lokality,

ktorú pôvodne lokálne obyvateľstvo pomenovalo Labudovo oko, aby sa neskôr z oka stalo okno.

A aby potom a podľa toho pomenovali celé pásmo mimoriadne rozvetvených stanovíšť na stretoch Dunaja a Deliblatskej piesočiny.

Labudovo okno so svojím nesmierne bohatým rastlinným a živočíšnym svetom nielenže potvrdzuje a umocňuje význam

Dunaja ako prírodnej chrbtice Európy, ale nám zároveň pripomína, že príroda zostane krásnou len potiaľ, kým si ju adekvátne chránime. Najnovšou monografiou, ktorá vznikla na jej počesť, je zdolaná polovica cesty zmapovania ôsmich ramsarských lokalít, koľko ich vo Vojvodine je.

Nebolo to jednoduché, no zostáva dúfať, že autorom tvorivý dych vystačí aj do rokov ďalších. Čo znamená, že sa im už teraz treba vážne chytať do roboty, začať naplno angažovať na vzniku publikácie piatej.

HLAS ĽUDU • OBZORY

KNI HY

Monografia o Vladimírovi Hurbanovi (Katarína Verešová: Vladimír Hurban 1850 – 1914. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum; Ústredný archív Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku – cirkevný zbor SEAVC Stará Pazova, 2014)

Anna Horvátová

L

Bol horlivým národovcom, a ako to Verešová uvádza: „Za svoj slovenský pôvod sa nehanbil, ba naopak – výrazne a otvorene bojoval za práva svojho ľudu a za práva Slovanov. (...) Snažil sa každému tunajšiemu pazovskému Slovákovi vštepiť lásku k materinskému

jazyku a zachovávať spisovnú slovenčinu.“ Do knihy prispela aj farárska dvojica – manželský pár Svetlana Vojnićová-Feldyová a Igor Feldy; texty sú síce v knihe zaradené ako posledné, ale nie menej dôležité, lebo z nich sa dozvedáme o ďalších cenných hodnotách a pozitívnych vlastnostiach Hurbana.

Vojnićová-Feldyová v článku Snahy Vladimíra Hurbana o vznik samostatného slovenského Sriemskeho seniorátu načrela do toho obdobia, keď aj Hurban horlivo bojoval o osamostatnenie seniorátu: „Rok po prebraní farárskej stanice v Starej Pazove Vladimír Hurban, okrem mnohých aktivít na úrovni cirkevného zboru, začal konať veľké veci aj na úrovni celého seniorátu. Už 11. júna 1876 na svojom zborovom konvente staropazovský cirkevný zbor podal návrh na rozdelenie Báč-sriemskeho seniorátu na dva senioráty.

Toto rozdelenie by bolo podľa jazyka. Najmä Báč-sriemsky seniorát bol seniorátom pre slovenské a pre nemecké zbory.

Na seniorálnom konvente sa rokovalo na túto tému, ale návrh neprešiel. To ale neodradilo V. Hurbana. On vo svojej snahe pokračoval.“ Staropazovský farár Igor Feldy sa upriamil na kazateľské schopnosti a v článku Kazateľský profil Vladimíra Hurbana spomína aj toto: „Vychádzajúc z jeho rodinného zázemia, ako syna Dr. Jozefa Miloslava Hurbana a Anny, rod.

Jurkovičovej, môžeme predpokladať, že práve toto zázemie malo rozhodujúci vplyv aj na jeho osobnosť, aj na teologicko-kazateľský profil. Otec farár hádam najvýznamnejší národný dejateľ a matka tiež spoločensky angažovaná, najmä ako priekopníčka slovenského divadelného herectva, určite zanechávali na jeho osobnosť bremeno zodpovednosti za aktívne konanie v prospech svojho národa. Toto sa muselo prejaviť aj v jeho kazateľskom usmerňovaní. Veríme, že z toho rodinného vplyvu získal podnety na to, aby jeho kázne boli nie nejaké „pobožnícke rečnenia“ bez praktickej aplikácie pre reálny život ľudí, ale inšpirujúce k praktickým činom v prospech všeobecného dobra.“ Monografii zvláštnosť dávajú aj články, ktoré písal sám Vladimír Hurban, a zostavovateľka k nim priradila tiež nekrológ a poďakovanie rodiny Hurbanovej. Z textov tohto staropazovského evanjelického farára a spoločenského dejateľa V. Hurbana možno sledovať aj smer vývinu jazyka, na čo aj sám Hurban prihliadal. Možno by sme si mali brať príklad z týchto historických osobností, ktorým záležalo na svojom jazyku a ani svoj pôvod nezaznávali, ba čo viac, horlivo zaň bojovali.

25/III

ákavou oblasťou na výskumy, analýzy, prehodnocovanie sú dejiny.

Dejiny vraj píšu historici, avšak a azda aj v dôsledku toho, že je to náročná a zdĺhavá práca, v skúmaní archívnych materiálov sa osvedčili aj tí nadšenci, ktorí nie sú historikmi z povolania. A možno v tom spočíva hodnota diel, vzniknutých práve pre zanietenie osôb, lebo to nie je len prehrabávanie sa v starých rukopisoch, je to predovšetkým starostlivé uschovávanie a správne dešifrovanie rukopisov, presné prenesenie údajov, scelené podanie tak rokov, ako i udalostí spätých s rokmi, a predovšetkým veľký kus ľudskej obetavosti.

Katarína Verešová, archivárka Ústredného archívu Slovenskej evanj. a. v. cirkvi, pri skúmaní cirkevných dejín Starej Pazovy a vôbec slovenských prostredí nešetrila seba, ale vo svojej archivárskej činnosti sa podujala aj na zhrnutie alebo lepšie povedané minuciózne spracovanie života a samým tým aj obdobia, v ktorom žil a pôsobil evanjelický farár Vladimír Hurban, v monografii pod názvom Vladimír Hurban (1850 – 1914). Kniha vďaka Slovenskému vydavateľskému centru v Báčskom Petrovci a Ústrednému archívu SEAVC – cirkevnému zboru v Starej Pazove mala uzrieť svetlo sveta vlani na sklonku roku (aj vročenie v knihe je rok 2014), avšak pre technické nedopatrenie vyšla začiatkom tohto roku a premiéry sa dožila 29. januára. Týmto skvelým skutkom pred zabudnutím zachovala jedno obdobie dôležité pre nás tunajších Slovákov, a čo je azda ešte cennejšie, touto monografiou vzdala hold Vladimírovi Hurbanovi, ktorý zostal akoby v tieni svojho syna Vladimíra

Konštantína Hurbana (1884 – 1950), evanjelického farára v Starej Pazove a slovenského dramatika, známejšieho pod pseudonymom VHV (Vladimír Hurban Vladimírov) a svojho otca Jozefa Miloslava Hurbana, horlivého národovca a Štúrovho priateľa, ako aj jeho najusilovnejšieho spolupracovníka.

Na prvých stranách je článok zostavovateľky Vnímanie Vladimíra Hurbana po sto rokoch, v ktorom Verešová prezrádza v podstate charakteristiky tejto dôležitej historickej osobnosti: „Analyzujúc archívnu pozostalosť V. Hurbana, nemožno nepostrehnúť dojem, že bol nesmierne pedantným človekom. Z toho všetkého, čo zachoval v písomnej forme, vidno, akoby chcel nechať svoju písomnú pozostalosť potomkom a iným ľuďom – čítať, systematizovať a uverejňovať.

K tomu tvrdeniu patrí aj poznanie, že sa o svojej rodine snažil zachovať aj osobné doklady a intímne listy. Je zrejmé, že sa za žiadny skutok, čin a pocit nehanbil. Veľa času venoval aj popisu rodín vo svojom cirkevnom zbore – v Starej Pazove, v ktorej žil a pôsobil štyridsať rokov.“ Aj v ďalších riadkoch si pozorne všíma črty osobnosti: „Archívna pozostalosť prezrádza aj to, že Vladimír Hurban bol spoločenský typ človeka. Zachovaná je pamätnica, kniha návštev, popísaný cirkevný poriadok, kopy listov...

Je zrejmé, že sa celou svojou dušou venoval povolaniu byť duchovným pastierom a veľkým radcom, staral sa o kvalitnejší a bezstarostnejší život svojich veriacich a všetkých spoluobčanov. Sledujúc nepretržite lekárske a technické objavy, prostredníctvom tlače a kúpou odborných kníh a kalendárov ukazoval pospolitému ľudu, ako žiť zdravšie, bezpečnejšie a bohatšie...“

FOTO G R A F IA

21. 3. 2015 • 12 /4639/

(S)ÚVAHY: NOVINÁRSKA FOTOGRAFIA

Všetko na nej musí Oto Filip

N

a úvod by bolo treba zvolať: nech rozpráva fotografia!

Je naším spoločníkom a sprievodcom po celý život, od prvých jeho chvíľ po posledný výdych. A aj trochu dlhšie a viac od toho. Veď azda žiaden iný moderný technický prostriedok nedokáže v takom objeme, tak výrazne, trvale, univerzálne, jedinečne a aktuálne zachytiť život a svet vôkol nás, či nás v ňom. Je sondou do pohybu tváre či ovzdušia prostredia, ódou na cielenú sústredenú po-

digitálnej dobe, prístupné všetkým. Aj keby sa mohlo zdať, že fotografovať vie každý, kto vlastní prístroj (keďže iné prichádza samo), nie je to tak. Zásadnou záležitosťou je nielen to, čo sa fotografuje, ale aj ako sa to robí. Najmä v masovokomunikačných prostriedkoch. Už dávno snímky v novinárstve hrajú nenahraditeľnú rolu. Každá z nich by mala byť príbehom, ale i odkazom: čím jasnejším, tým lepším. Takým, ktorý pozorovateľa triafa priamo a bez okľúk, priam do srdca.

Nebolo vždy tak. Keď sa v štyridsiatych rokoch 19. storočia

storočie odvtedy, francúzsky L’Illustration (1843 – 1944), Die Woche v Nemecku, niekoľko ďalších v USA. Na sklonku 19. storočia Joseph Pulitzer aktívne používa fotopublicistiku s prísadou senzačnosti vo svojich prvých novinách New York World. Boli to časy, keď sa aj fotka omnoho častejšie ako predtým stáva doplnením správy.

Na štarte minulého storočia, po objavení kvalitných

štočkov umožňujúcich snímkam zachovať autentický realizmus, po výrobe lepších filmov, lepších kamier, lepších tlačiarní aj fotožurnalistika sa zbavuje mnohých technických obmedzení. Uvedomujúc si, že sú spoločenské choroby zodpovednosťou každého z nás, reportéri, ako je napríklad Richard Hein, vyrážajú do fabrík, aby seriálom záberov ukázali na neľudskosť využívania a postavenia detí v nich.

SLOVO MAJÚ FOTOREPORTÉRI

V správnej chvíli na strane druhej sú i kolegovia, ktorí sa sústredia na okamih, no všetko iné im pritom unikne. Uzavriem tým, že každý reportér musí sústavne robiť na sebe, ak sa chce dopracovať k špičke.

Darko Dozet, Večernje novosti

26/IV

Darko Dozet: Monastier Gračanica 2005 zornosť, dokumentom každej reality okrem absolútnej tmy, povahou informačným alebo emotívnym, námetom upriameným na človeka alebo dej.

Samozrejme, aj s tematickou škálou neskutočne pestrou.

Nik nemá také široké laboratórium či tvorivú scénu ako fotoreportér: je ním celý svet. Štatistiky tvrdia, že je fotografovanie na prvom alebo druhom mieste vecí a možností obohacujúcich náš život.

Snáď preto, že nám pomáha priblížiť a zachovať spomienku na to, čo nám bolo najmilšie, alebo aj kvôli tomu, že je v podstate, zvlášť v tejto

fotožurnalistika v pôrodných bolestiach len dostávala na svet, nepriali jej všetci. Tak literárny laureát vtedajšieho Anglicka William Vordevort vystríhal čitateľov pred obrázkami na stránkach kníh a novín označujúcich ich za nevkusné a vulgárne, navyše vážne ohrozujúce tlačené slovo.

Boli to výkriky do vetra, keďže sa manželstvo medzi slovom a obrázkom dokázalo udržať napriek všetkému, prehlbovať až dodnes. Už v polovici 19. storočia je na svete celý rad ilustrovaných časopisov ako je Illustrated London News (1842), pôsobiaci dlhšie ako

– Dobrá novinová fotografia musí zvečniť ten okamih, po ktorom všetci pátrame, ku ktorému sa náhlime. Vo väčšine denníkov sme ďaleko od nej, keďže zväčša ide o ilustrácie a záplaty prispievajúce k pestrosti strán. Keď ide o aktuálnosť, autentickosť, dokumentárnosť a iné príznačnosti novinovej snímky, dobre by bolo, keby obsahovala zo všetkého po troche. Čosi jej však musí dominovať, niesť ju: radosť, smútok, nálada, zápal, pohyb... Súbežne s tým fotografia musí uspokojovať viaceré estetické a výtvarné štandardy, ktoré sú kvalitou navyše, pôsobiacou v tom smere, že si pozorovateľ jej obsah najľahšie a najrýchlejšie všimne, pristaviac sa pri nej plný dojmov. Uvediem príklad Jovana Vajdla, ktorý bol veľkým fotoreportérom práve tým, že jeho zábery mali všetky potrebné kvality: váhu momentu, výraz tváre účastníkov, estetické náležitosti, čo všetko zapadlo do jedného celku, kruhu. Preto sú aj fotky Jaroslava Papa fantastické, lebo i pre neho a nich to platí. Na

– Snímka v novinách sa musí vyznačovať aktuálnosťou, tiež istou presnosťou. Má teda byť tým, čo z nej a od nej chceme mať. Nehovorím o žiadnych montážach, ale o tematických záberoch, ktoré obsahujú rôzne tematické a iné zložky, napríklad aj umenia. Prvou a základnou zásadou je rešpektovať princípy fotografie, druhou, aby si ňou v novinách úspešne ukázal to, čo si zaumienil. Keďže som ja v poľnohospodárstve, tak tú tematiku, iný zase záber športový, tretí záber politický, štvrtý hospodársky. Práve tá jej autentickosť novinovú fotografiu často rozlišuje napríklad od snímky

M ÉDI Á

HLAS ĽUDU • OBZORY

mať svoj zmysel A keďže sú zábery fragmentmi života vytrhnutými z kontextu, spravidla sú, no nie i zákonite vždy pravdivými. Aj tieto dokážu skresliť dianie, informovať, ale aj dezinformovať.

Naznačiť napríklad pocit viny na tvári obžalovaného, no nie aj odsúdeného, zverejniť záber zrúcaniny, prípadne chatrče ako následok zemetrasenia, ktoré vlastne nebolo. Či už svedčili o ľuďoch, o tom, čo títo cítia, prajú si,

myslia (ako ilustrovaný magazín Look kedysi), alebo aj o denných krízach, dilemách, otrasoch a zločinoch (ako časopis Life, tiež kedysi), jasné je, že ani dnešné noviny ešte stále nepovedali posledné slovo v oblasti fotografického žurnalizmu. Všimol si to už pred desaťročiami Ansel Adams, naznačujúci, že ani po všetkých dramatických zmenách, ktoré sa dovtedy udiali, ešte nikto nevyužil

správnom mieste umeleckej. My stále filozofujeme o tom, ktorá fotografia do ktorej kategórie patrí, aká je, čo má obsahovať. Mojou snahou ako autora v Poljoprivredniku je ukázať aj to, že i novinová fotografia môže byť krásnou fotografiou.

Aj že nie je v tej triede čiernych kroník, keďže jej námetom je dnes pekná krajinka, zajtra pole, pozajtra poľnohospodár... Všetko prezentujúce aktuálny, súčasný stav. Účinkoval som novinovými fotografiami na výstave Žisel (Život dediny) v Omoljici, keďže usporiadatelia chceli ukázať, že aj novinová fotografia je alebo môže byť fotografiou umeleckou.

Veď obidve druhy majú mnohé styčné body.

Goran Mulić, Poljoprivrednik

Jaroslav Pap, Tanjug

všetky možnosti novinárskej fotografie.

Fotoreportér je stálym hľadačom okamihov života a dokonalosti, povahou univerzálnym, lebo novinám nestačia len úzke špecifické pohľady a zábery, spôsobené tým, že si reportér obmedzí vlastné horizonty

Goran Mulić: Sálaš hranicami, ktoré si sám kladie.

Reportér ako autor, pritom neraz i umelec, tiež záchranca spomienok a svedok dejín musí mať manko zvyku a rutiny, no zvyšok vycibreného citu, riadnu dávku smelosti, ale aj istej opatrnosti. Všetko v záujme úspešného prenosu portrétu, pohybu, diania, scény, vôbec

života, ktorý sa pred ním odvíja. Jeho nevýhodou je krátkosť zlomkov, ktorými zachytáva to pozoruhodne vôkol seba – nie náhodou reportér Dnevnika Jovan Vajdle pri odchode do dôchodku poznamenal, že jeho pracovný vek trval celých pol hodiny – výhodou zase krása, pestrosť a plnosť odkazu, ktorý prenáša.

Veď žiadna fotografia nepotrebuje žiadne preklady. V zásade môže byť len vydarená, menej vydarená alebo nevydarená. Tým prvým prípadom je, keď všetko na nej má svoj zmysel, opodstatnenie. Istým spôsobom je i ako dnešok, ktorý ju stvára, ktorému sa obracia a z ktorého čerpá: nevyčerpateľná a nevyspytateľná. A pritom i svojská. Tak ako dvakrát do tej istej rieky nevkročíš, ani dvakrát v hľadáčiku ten rovnaký okamih neobjavíš. No hľadať ho treba, alebo musíš stále.

Snímky: Monografia Fotoreportéri Vojvodiny

27/V

– Agentúrna fotografia je najnáročnejším, azda najnešikovanejším druhom novinárskej fotografie. Nielenže musí mať

kvalitu, reportážny ráz, vecný obsah, ale ide aj o vystihnutie toho správneho okamihu v tej správnej chvíli, o rýchlosť a sústavný boj s časom, o snahu o prvenstvo, primát. Reportér pritom má tú výhodu, že sa neraz dostáva i tam, kde sú dvere iným zavreté, nevýhodu zase v tom, že napriek trvaní na rýchlosti nesmie chybiť.

Nehovoriac o tom, že musí byť univerzálnym znalcom tematiky zo všetkých oblastí: od politiky po šport. Princíp je byť prvý, urobiť a zaslať snímku vrátane podpisu čím skôr, najlepšie hneď.

Vcelku, dá sa to obrazne povedať tak, že agentúrny fotoreportér musí pôsobiť ako tri v jednom: okrem správneho načasovania a kvality fotografie, súbežne musí mať dostatok znalostí aj o moderných technológiách, aby vyhovel požiadavke rýchlosti a do tretice i kopu poznatkov o aktéroch a dianí, ktoré sleduje.

Napríklad: už počas prvého polčasu futbalového zápasu zasielam niekoľko fotiek, opatrených menami hráčov v danej situácii.

Agentúrna fotografia musí teda byť v prvom rade aktuálna, súrna, plná deja, tematicky univerzálna, nasýtená údajmi. Zachytávajúca zmenu, dianie, vôbec život v plnej pestrosti, tu a práve teraz.

Jaroslav Pap: Život v Novom Sade počas NATO agresie na Juhosláviu 1999

DIVAD LO

21. 3. 2015 • 12 /4639/

AKO REŠTARTOVAŤ DIVADLO

Plusquamperfektum Ján Čáni

Veci tu priam oplývali fraškou, ako žánrom, do ktorého sa všetko avyše od minulého. vtesná. Všimnime si Niečo, čo sa udialo herecký prejav: saešte pred minulým moúčelný komický konaním. efekt, na ktorom sú V našom prípade predmibudované postavy s nulým označíme dobu, keď grotesknosťou, pohldivadlu predchádza zábava tili charakter tejto, dá popretkávaná vtipnými scénsa povedať, komédie kami väčšinou na pobavenie charakterov. hostí. Ako sa to na poriadny Réžiu predstaveples aj patrí. nia podpisuje Dragan Ostojić. Tento na podnet hercov oprášil inscenáciu Bogoljuba Braše Krajnova, s ktorou niektorí herci Plagát predstavenia tohto osadenstva získali aj diplom. Základom je bozrná forma. O hudbe a jej Krajnovo ocenené a pozícii v predstavení prezráuznávané ochotnícke dza umiestnenie samotného predstavenie Mládež- orchestra pod čardak – sýpku níckeho divadla zo do chlieva, ústrania. Funkciu Žablju Ženba a vydaj ťažko určiť. Iba tu tak posez roku 1978. V tomto dávali. Za susedným stolom.

Novosadské nové divadlo / Orchester Romansa Snáď by šťastnejšia voľba čase Bogoljub Braša predlohy tvorivému tímu poV tomto kontexte pripo- zápletkou sprostredkovate- Krajnov režíroval aj v Báčskom mohla vytvoriť predstavenie ľa sobášov.

Rovnako ako za Petrovci.

S členmi Ochotnícmeňme ešte i to, že je takéto kultúrne podujatie vo čias, keď sa v krčme cibrili keho divadla scény v Petrovci takého rázu, aké v sebe zahŕňa atribút Nového väčšine prípadov späté so aj kultúrne, nielen divadla, uvedenom v slávou dedinských krčiem. politické, národprograme k predstané či spoločenské Ján Cicka o tomto fenoméveniu: Nové divadlo je ne píše (Na slávu dedinských témy, predstavenie inovačné – novátorské krčiem. In: Zborník prác. 125 nás aj vďaka pohádivadlo, ktoré skúma rokov ochotníckeho divadla riku, ponúknutému nové formy divadelnej nielen vo foyeri, voSlovákov v Juhoslávii.): hry. „Zo starších dejín viem, že viedlo do obdobia Dokonca aj rovnakaždá naša dedina po založení ochotníckych divako svieža belehradská najprv mala kostol, školu – a delných bálov. premiéra Popovićovej Tak voľakedy, ako krčmu. Divadlá prišli potom. Ženby a vydaja vo forKrčmy divadlo pritúlili pod i dnes sa profesime muzikálu, v predonálny súbor kosvoju strechu. vedení Divadla na TePrvé divadlo v Petrovci bolo merčného divadla raziách (Pozorište na neštítil podliezania 27. augusta 1866 v krčme Terazijama) sa netešila Karola Slavku. Neskoršie v chuti obecenstva. teatrologickej priazni.

Lošerovej. Prvé divadelné Nielen ponúknuŠkoda. Možno treba predstavenie v Kovačici bolo tie pohárika, ale aj hľadať pomoc u Gostrojená – pozérska 22. februára v Jarmockovej goľa. Jeho Ženba v inkrčme. V Starej Pazove v priama komunikáDivadlo na Teraziách terpretačnej tradícii Uhríkovej. V Padine Komin- cia s obecenstvom, doposiaľ málokedy kovej. V Aradáči v Labátovej. v danom prípade inzlyhala. terakcia javiska a hľadiska, obpripravil Plautovho Chvastúňa.

V Kulpíne v Rumanovej. V Pokus o reštartovanie divadVráťme sa k predstaveniu.

Laliti v Benkovej. V Erdevíku menila iba na číre vtieranie sa do pozornosti zo strany kome- Scéna a kostýmy sú dobovo la návštevou doby dávno miv Mockovej...“ Na fundamente – pôdo- diantov. Malo rafinovaný štýl. štandardné – priehľadné. Hru- nulej posunieme do aoristu.

28/VI

N

ryse zašlej slávy takýchto dedinských krčmových výjavov vybudovalo Novosadské nové divadlo (Novosadski novi teatar) svoju tamburovo-činohernú komédiu Ženba na čardáku, hambáre... či sýpke (Ženidba na čardaku). Ide o prepracovanie často hrávanej komédie otca tunajších komediografov Jovana Steriju Popovića Ženba a vydaj (Ženidba i udadba) s ošúchanou

UNDERGROU ND

HLAS ĽUDU • OBZORY

ARMANTAS GEČIAUSKAS (ARMA AGHARTA), AUTOR A VYDAVATEĽ EXPERIMENTÁLNEJ HUDBY Z LITVY

Netreba stagnovať, treba zostať čerstvý Stevan Lenhart

L

o Prírodu, ktorá hovorí vlastným jazykom a tomu jazyku my ľudia nerozumieme, takže sa správam podľa toho. Nesnažím sa, aby ma niekto rozumel, ale aby ma pocítil. Je to priamy dojem.

Arma Agharta: Inšpirácia v prírode a mystických javoch

– V rámci turné príliš často cestuješ a vystupoval si v rôznych krajinách. Je nejaký rozdiel medzi záujmom a reakciami obecenstva v rozličných krajinách?

– Skúsil som, že je ťažšie objednať si priestor na koncert v západnej Európe. Je to ľahšie vo východných krajinách, lebo tu je menej hosťujúcich umelcov a samým tým obecenstvo je zvedavejšie a úprimnejšie. Môžem povedať, že väčšina mojich turné boli úspešné – dokonca aj vtedy, keď som mal určité finančné straty, lebo pozitívne reakcie obecenstva a organizátorov sú pre mňa dôležitejšie.

– Si organizátorom festivalu Vilnius Noise Week. Čo ťa motivovalo založiť toto podujatie a aké obsahy ono ponúka?

– Spočiatku to vlastne bol taký „vážny žart“, lebo v tomto meste už jestvovalo podujatie Vilnius Music Week a ja som

29/VII

itovčan Armantas Gečiauskas vošiel do sveta undergroundovej hudby koncom 90. rokov minulého storočia. Najprv vydával vlastné fanzíny, potom si založil nezávislé vydavateľstvo a nakoniec sa aj sám stal interpretom nezvyčajných zvukových performancií, ktoré možno všeobecne označiť ako experimentálne. V určitom období tvoril pod menom Bruzgynai a v súčasnosti vystupuje ako Arma Agharta. Chodieva na koncertné potulky po rôznych krajinách, a tak vlani zavítal aj do Srbska...

– Kedy si sa začal zaujímať o undergroundovú hudobnú a umeleckú scénu? Čo ťa vlastne prilákalo k nej?

– Koncom 90. rokov minulého storočia som sa zoznámil s touto scénou prostredníctvom fanzínov. Bol som skutočne udivený pri stretnutí sa s takou veľkou a úprimnou svetovou komunitou a okamžite ma to zaujalo. Roku 1997 som začal korešpondovať s hudobnými skupinami, vydavateľstvami a fanzínmi. Spočiatku to súviselo hlavne s punkovým hnutím, ale nie výlučne, lebo vždy ma zaujímala rôznorodá hudba, síce zväčša extrémne veci, ale nebolo to pravidlom.

– Čím sa inšpiruješ a ovplyvňuješ pri tvorení zvukových performancií? Ako by si opísal zvuk, ktorý vytváraš?

– Hlavné vplyvy sú: Príroda, okrajovosť, ezoterické a mystické veci. V poslednom čase svoj zvuk opisujem ako drone / lo-fi / experimental, ale, samozrejme, sú to len obyčajné označenia. Nerád sa prikláňam k určitým smerom a nechcem obmedzovať sám seba. Niekedy počas vystúpenia prekvapím niečím celkom bláznivým, čo nesúvisí s obvyklým opisom dro-

ne / experimental – napríklad predvediem tanec alebo operu, takže obecenstvo nedostane práve to, čo očakáva, ale získa nejaký celkom nový dojem.

A práve to všetci potrebujeme. Netreba stagnovať, treba zostať čerstvý.

– Pre svoje vystúpenia používaš motto: Bez počítačov, len analógové zvuky. Znamená to, že sa nudíš pri súčasných interpretoch, ktorí na javisku len stoja alebo sedia pri počítačoch a celý čas zízajú do obrazovky?

– Áno, veľmi sa nudím! V poriadku, môžem počúvať hudbu so zatvorenými očami, ak ma nezaujíma pozerať sa na interpreta pri počítači, ale pri vystúpení predsa chcem vidieť skutočného umelca, skutočné show, akciu a interakciu. Každé vystúpenie chápem ako svojráznu oslavu a chcem to pocítiť čím silnejšie.

– Okrem určitých efektov používaš aj niektoré nezvyčajné nástroje na vytváranie zvukov... Aké sú to nástroje?

– Myslím si, že rôzne efekty a vybavenie ani nie sú tak veľmi významné. Podstatné je to, čo chceš vyjadriť svojím prejavom, ako používaš tie rôzne nástroje, ako pociťuješ prúd zvukov, ktoré zvuky chceš zapojiť do svojho prejavu a ako organizuješ celý zvukový priestor. Samozrejme, potrebné je pritom vytvoriť aj zaujímavý zvuk, takže treba nájsť adekvátny prameň zvuku, ale skvelú skladbu je možné vytvoriť aj za pomoci kusu dreva.

– Dosť experimentuješ aj so svojím hlasom – sú tam nejaké slová, alebo používaš hlas iba ako ešte jeden nástroj na vytváranie zvukov?

– Používam svoj hlas iba ako ešte jeden nástroj, vytváram ním nesúvislé hlásky a nezmyselné zvuky. Necítim potrebu vypovedať nejaké slová. Ide teda

chcel urobiť opačnú akciu, z ktorej dokonca vznikol skutočný festival s týždňovým programom, zahŕňajúcim koncerty, prednášky, tvorivé dielne a podobné akcie súvisiace s experimentálnou hudbou (nemusí to byť výlučne noise). Každý ročník festivalu venúvame výročiu určitej významnej udalosti alebo osobnosti z oblasti svetovej experimentálnej hudby. A tak prvý ročník (2012) bol venovaný stému výročiu narodenia Johna Cagea, nasledujúci rok sme venovali jubileu 100 rokov Noise manifestu (Luigi Russolo) a minulý rok bol v znamení 100 rokov od narodenia Williama Burroughsa. Niektorí umelci, ktorí boli doteraz účastníkmi tohto festivalu, sú Felix Kubin, Id m Theft able, Andrea Pensado, Marburg, IOIOI... Mnoho úsilia vkladám do organizácie tohto podujatia a ono je príliš významné pre obohatenie kultúrneho života v meste Vilnius, takže máme slušnú podporu obecenstva a niektorých médií.

– A pracuješ na organizovaní ešte jedného festivalu: Speigas. Aký má program a v čom sa líši od Vilnius Noise Week?

– Festival Speigas sa organizuje od roku 2010, každého februára v dvoch mestách, vo Vilniuse a Kaunase. Podujatie má vlastný duch a energiu, zameriava sa na chladnú, hlbokú hudbu a štýly, aké sú noise, drone, ambient, taktiež postpunk alebo nové formy coldwave.

Na tomto festivale doteraz vystupovali napr. Sudden Infant, Grunt, Jaakko Vanhala, Maaaa, Voyvoda, Tesa, Jiku 55, Girnų Giesmės, Oorchach. V programe tiež máme edukačnú časť s prednáškami a tvorivými dielňami. Festival má slušný ohlas, vlani vo Vilniuse bolo zhruba 300 a v Kaunase viac ako 100 návštevníkov.

– V akom zmysle undergroundová hudba a umenie pozmenili tvoj život?

– Je to dnes môj hlavný životný záujem, aktivita a pasia.

Skutočne sa dobre cítim ako súčasť tejto svetovej komunity, pokým na lokálnej úrovni sa snažím pozdvihnúť veci na vyššiu úroveň ohľadom organizácie rôznych podujatí a upútania pozornosti ľudí na nezvyčajnú, čudnú hudbu.

VÝSTAV Y

21. 3. 2015 • 12 /4639/

V BUDAPEŠTI NA VÝSTAVE REMBRANDT A HOLANDSKÉ ZLATÉ OBDOBIE

Radosť z dotykov s dávnou minulosťou Juraj Bartoš

va holandských umelcov 17. storočia, akú doteraz zrušenie, ktoré nás natápa Budapešť videla, pozostápri vstupe do majestát- va(la) z niekoľkých segmennej stavby, v ktorej sídli tov. Na začiatku vzácnej Múzeum krásnych umení zbierky z najznámejších v Budapešti, má minoritnú váhu európskych múzeí sú obrazy svedčiace o historických súvislostiach, najmä nám laikom málo vraviace dobové osobnosti nás sotva oslovia.

Zato pri rozbúrenom mori, pri zrážkach lodí so stovkami bojovníRembrandt Harmenszoon van kov, z ktorých Rijn: Autorpotrét v orientálnom tvárí srší zúrikostýme, 1631 – 1633, olejomaľba vosť i strach, ktorých oči upierajú znázorňujúcich veľkoleposť, hojposledné pohľady vy- nosť a lesk doby na jednej strane, soko do nebies, cítime respektíve chudobu a úbohosť beznádej a nezmysel dedinských či mestských periférvýbojov, súbojov a vô- nych zákutí a krčiem. Nechýbajú Willem Pietersz Buytewech: Veselá spoločnosť, 1620 – 1622, olejomaľba bec všetkých možných ani témy náboženské či osviežujúce spôsobov odnímania krajinomaľby.

Frans Hals: Dvaja chlapci Zbierka, z ktorej si odnášame v porovnaní s katarziou, ktorú ľudských životov. Akoby na utíšenie spievajú, 1625 – 1627, pocítime po absolvovaní výsta- pobúrených emócií, tu sú, hľa, por- butilku radosti s chuťou starého olejomaľba vy Rembrandt a holandské zlaté tréty mocnárov a boháčov, sem-tam vína, obsahuje viac než 170 prác obdobie. Udalosť, ktorej cieľom i tváre obyčajných ľudí, ktorí oslovili svetovo známych autorov, z ktorých rozlúčku s pánom Rembrandtom, je predstaviť jedno z najkrajších umelcov nie cvengotom peňazí, asi 40 originálov vlastní Múzeum pleskne bič, a zase je tu trma-vrma. období v dejinách svetového ma- ale vlastnými charaktermi. A už krásnych umení. Ostatné organi- Pred obrazom, ktorý kunsthistorici liarstva, sa začala 31. októbra 2014. tu máme kontrast: časť obrazov považujú za najväčšie My sme jej svedkami deň Rembrandtovo dielo: pred spustením opony 15.

Nočná hliadka (olej na februára 2014. Splynieme plátne, 1642). s prúdom stovák ľudí (ako Čas neúprosne letí, kvapôčka vo vlečúcej sa musíme pridať obrátrieke), ktorí chcú vychutnať ky a po chvíli odísť. krásu obrazov holandských S nozdrami plnými a flámskych barokových vôní holandských kamajstrov. Pristaviť sa, vžiť nálov, mora a prístasa do obsahu, nebodaj vov, bohatší o pohľady sa pokúsiť o úvahy nad na zátišia či krajinky detailmi, pozorne si preSimon de Vlieger: Loď princeznej Isaaca van Ostadeho, čítať sprievodné inforAelberta Cuypa, Jana zátori zabezpečili z múzeí, galé- van Goyena, Jana Vermeera van mácie? Abstraktná túžba! rií a od súkromných zberateľov Delfta, Jacoba Isaacka Ruisdaela, Prirodzene, fotografovanie v Amsterdame, Štokholme, Paríži, Fransa Halsa. Lúčime sa s čarovným nie je povolené, katalóg Londýne, Los Angeles, New Yorku, svetom dávnej minulosti, v ktorom (objemná kniha) stojí viac Johannes Vermeer: Astronóm, Florencii, Madride... Hoci sa podá- sme sa, malí ľudkovia, nasýtili dieako 20 eur...

1668, olejomaľba val „na lyžičku“, Rembrandt bol lami veľkých majstrov.

Najobsiahlejšia výsta-

V

30/VIII

skutočným magnetom výstavy. Je známe, že sa ako prvý špecializoval na autoportréty. Mimochodom, nie je to jediné nóvum, ktoré holandské maliarstvo 16. a 17. storočia prinieslo do dejín umenia. Kunsthistorici práve holandským umelcom pripisujú aj prvenstvo skupinového portrétu. To teda je (bol) „obraz v obraze“! Prúdiaci dav naraz len uviazol a spŕška pohľadov, ani oblak šípov dobyvateľov pevnosti, zasypala obraz maestra R. známy ako Hodina anatómie u doktora Tulpa (olej na plátne, 1632). Ani čo by odrazu všetci zúčastnení chceli byť „v prvom pláne“, teda rovnocenní pozorovatelia, akými sú portrétované osoby v čele s Dr. Tulpom, s ich vlastnými charaktermi... Ó, áno: tu je aj čosi životne veselšie: aha ho, majster s manželkou (a pohárom vína v ruke): Rembrandt a Saskia (olej na plátne, 1635). Nakoniec, akoby na

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra Prosím, nevnášať politiku na matičnú pôdu!

ZO ZASADNUTIA SPRÁVNEJ RADY MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU A PREDSEDOV MOMS

pôdu.“ S očividným rozčarovaním predsedníčka niekoľkokrát spomínala svoje náhle ťažké ochorenie, edenie Matice slovenskej v Srbako i to, že jej osobne v takej situsku sa s predstaviteľmi MOMS ácii žiadne voľby neboli potrebné. nestretlo v spoločnom zložení O tom, prečo sa matiod augusta minulého čiari rozhodli podporoku (keď schválili listiriť listinu Slovenská nu Matice slovenskej v identita, predsedníčka Srbsku vo voľbách do Melegová-Melichová NRSNM a koordinačného povedala: „Zvažovali telesa v ústrety voľbám sme ponuky aj jednej, do NRSNM), a preto na aj druhej listiny. Výriadnom 25. zasadnusledok je taký, aký je. tí Správnej rady MSS a Matica sa aj v jednom, predsedov MOMS v Doaj v druhom prípade banovciach 14. marca musela starať o vlastviedli až šesťhodinovú debatu.

Podpredseda MSS Pavel Baláž verzus predsedníčka né záujmy a o to, ako z tej pozície zinkasuje I keď všetci prítomní Katarína Melegová-Melichová to najviac, čo môže – na tejto schôdzi v písomnej forme dostali správu prehlasovaním, lež dohovorom, záujmy našej národnosti, prácu a o aktivite predsedníčky a správu a prízvukovala: „Síce Národnostná financie.“ Keď rozoberali vlaňajšiu činnosť o činnosti MSS za rok 2014 (v ktorej rada nie je politický orgán, ale to, vidno, že aktivita bola mimoriadne že sa politizovalo a že sa všetky veci MOMS, bolo povedané, že bude čulá pri vypracovaní a realizácii po- okolo nej politizujú, je fakt. Mne treba revitalizovať činnosť v niečetných projektov a v spolupráci je veľmi ľúto, že sa aj na matičnú ktorých slovenských prostrediach, so štátnymi orgánmi a inštitúciami v krajine, na Slovensku a v Maďarsku), účastníci rozpravy sa na tejto schôdzi zaoberali organizáciou Slovenských národných slávností a aktivitami počas voľby do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Debatu o volebných aktivitách do NRSNM otvoril Ivan Zafirović otázkou, prečo koordinačné teleso volieb do NRSNM nebolo do prípravných a postvolebných aktivít viac zapojené. Svoje videnie vlaňajších volieb predostreli Pavel Kukučka, Pavel Turan, Juraj Červenák, Pavel Dobanovčania sa vynasnažili, aby sa matičiari u nich dobre cítili Baláž (podpredseda), ako aj niektorí ďalší predstavitelia banátskych pôdu prenášajú niektoré politické najmä v sriemskych. V Lugu sa MOMS, ktorí mali pripomienky konflikty a záujmy. Myslím si, že bude treba zaoberať aj stavom k tomu, ako sa na matičnej listi- to nedonáša dobré našej Matici. podúčtu tamojšieho MOMS. Na ne posúvali do úzadia kandidáti Hovorím o Matici, pretože sme my tejto schôdzi bola nastolená aj z Banátu. Čestný predseda MSS tu matičiari a máme mať na srdci otázka, s ktorým počtom členov Rastislav Surový pri tej príležitosti a na zreteli naše matičné záujmy. môže počítať Matica slovenská vysvetlil, prečo kandidoval na lis- Ja som povedala, že nechcem roz- v Srbsku, či s počtom tých, ktorí tinu 4 a v závere diskusie povedal: mýšľať o tom, či sú niektorí v tej či platia členské, alebo tých, ktorí „Ja som osobne vedúcemu 4. sku- onej politickej strane, pretože mne prakticky pracujú na zachovávaní piny poradil, aby na zasadnutiach je najpodstatnejšie, či je dobrý ma- slovenskej reči a kultúry.

V roku 2014 Matica slovenská Národnostnej rady neboli ostré tičiar, a ja by som vás poprosila, aby duely medzi Pavlom Surovým ste nevnášali politiku na matičnú v Srbsku uskutočnila celkové príj-

Katarína Verešová

V

• KULTÚRA •

a Annou Tomanovou-Makanovou.“ Predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová vysvetlila, že sa všetko počas volieb do NRSNM nerobilo

my v hodnote takmer 13 miliónov 360-tisíc dinárov. Strovilo sa menej, takže pre tento rok zostal zisk vo výške 66 703 dinárov. Najviac peňazí (eur a dinárov) pribudlo z projektov a iných dotácií a donácií. Keď ide o trovy, najväčšia suma šla na školské potreby pre prvákov – milión 730-tisíc dinárov (donácia vlády SR). V tomto roku sa počíta, že do matičnej pokladnice pribudne 12 miliónov 600-tisíc dinárov. Plán práce MSS na rok 2015 bude podobný tomu minuloročnému.

Na návrh podpredsedu MSS Pavla Baláža a banátskych MOMS osobitným bodom bola rozprava o porušení stanov MSS. Po dlhej rozprave o tom, či niektoré matičné stanovy boli porušené v predvolebnej kampani do NRSNM a v príprave Slovenských národných slávností, bolo navrhnuté, aby sa tou témou zaoberala Dozorná rada MSS. Tento návrh bol odhlasovaný takto: desiati hlasovali za a desiati proti. Ostatní nehlasovali, preto sa nevie, aký bude osud tohto návrhu.

Na tejto schôdzi schválili aj návrh na matičné uznania na rok 2015, zvolili inventúrnu komisiu a návrh, aby Matica slovenská v Srbsku zaslala návrh Telekomu, aby do svojej káblovej siete zaradila aj televízie zo Slovenska.

Účastníci tejto schôdze sa veľmi pochvalne zmienili o činnosti SKOS Šafárika v Dobanovciach. Keď počuli od vedúceho SKOS Željka Čapeľu, koľko programov a s akým elánom sa pracuje v dobanovskom Slovenskom národnom dome, povedali, že si iné prostredia majú práve od Dobanovčanov brať príklad svornosti a spolupatričnosti v pestovaní kultúry a tradícií.

Foto: J. Čiep

12 /4639/ 21. 3. 2015

31

Kultúra DIVADELNÁ PREMIÉRA V KYSÁČI

Krízový vek v komédii Elena Šranková

H

erci Ochotníckeho divadla KIS Kysáč v sobotu 14. marca pred početným domácim obecenstvom zahrali komédiu Jána Chalupku Sladká päťdesiatka.

Je to hra na mieru divákov, ktorí v premiérový večer vyplnili sieň Kultúrno-informačného strediska do posledného miesta, a tak si pripomenuli atmosféru z dávnejších rokov, keď v Kysáči divadelné predstavenia boli významnou zložkou kultúrneho života. Nikto iste neoľutoval, že sa rozhodol takto stráviť sobotňajší podvečer, lebo vynikajúci herecký tím a kolektív divadla pod vedením režiséra Jána Privizera rozosmial a naladil prítomných.

Z afišu prepisujeme, že scenár napísal Ján Privizer; hrali: Ján Jambrich (Ľubo), Tatiana Klin-

Záverečná scéna: (zľava) Milan Klinko, Tatiana Klinková, Dušan Francisty, Svetlana Chrťanová, Branislav Čeman a Denisa Miháľová

ková (Lydka), Branislav Čeman (Peter), Denisa Miháľová (Alena), Svetlana Chrťanová (Júlia), Dušan Francisty (Kvi(j)etok) a Milan Klinko (Ďuro); šepkár: Jaroslav Marčok; fotografie a trailer: Ivan

Čief; scénografia: kolektív; kostýmy: kolektív a Mária Kohútová; svetlo: Branislav Agársky; zvukár: Dobroslav Filko; technika: Ondrej Srnka, Pavel Surový, D. Francisty, Ondrej Gaško, Ján Kohút,

Miroslav Chrťan. Na projekte pracovali: Alena Páliková a Vladimír Medveď; produkcia: Anna Chrťanová-Leskovac. Predstavenie vyfinancovali Správa pre kultúru Mesta Nový Sad, NRSNM a kolektív Ochotníckeho divadla KIS Kysáč.

Premiéra vždy poukáže, na čom v predstavení treba ešte pracovať, ale ukázala i to, že sa aj tentoraz dbalo na javiskovú reč a že herecké výkony jednotlivcov boli na profesionálnej úrovni.

Predstavenie Sladká päťdesiatka (požičaný príbeh) možno len odporučiť ďalším divákom, lebo okrem zábavnej črty nesie v sebe aj odkaz na zamyslenie sa nad krízou stredného veku, najmä mužov, ktorí sa chcú dokázať, že sú stále príťažliví pre ženy a pokúšajú sa nadväzovať vzťahy s mladšími ženami.

ROBERT ZGRABLIĆ Z OSIJEKU

Zamiloval sa do slovenskej piesne Juraj Bartoš

M

nohí boli prekvapení, keď na festivale Stretnutie v pivnickom poli počuli meno speváka Roberta Zgrablića (1974), a najmä keď počuli, že chlapík z Osijeku spieva (a ako!) – po slovensky. Prednedávnom sme tohto prívetivého, vľúdneho, zrejme i skromného človeka stretli na istom podujatí v Osijeku. Ako sa dostal k slovenským piesňam? – spýtali sme sa úvodom krátkeho rozhovoru.

– Roku 2012 som sa stal členom Matice slovenskej v Osijeku, a to práve preto, aby som spieval. Keď prišla chvíľa na zasielanie prihlášok na pivnický festival, Darinka Siládiová, ktorá potom bola so mnou aj v Pivnici, mi navrhla, aby som sa prihlásil. Poslúchol som ju.

– Máte možno niekoho príbuzného so slovenským pôvodom?

– Nie, nie som Slovák ani ja,

32

www.hl.rs

ani nikto v rodine. Ja som sa iba zamiloval do slovenskej hudby.

– Ako? Prečo?

– Taký som už raz: keď sa raz niečím zaoberám, tak sa tomu venujem úplne, skúmam... Keď som prišiel do Matice, vyhľadával som slovenské piesne na internete, započúval som sa do nich, prenikol som do tajov slovenskej hudby, ona prenikla do mňa...

– Čím sa inak zaoberáte, čo ste z povolania?

– Pracujem v škole, vyučujem anglický a nemecký jazyk. Hlas som si školil u môjho otca, ktorý je operný spevák, avšak ja nie som profesionálny spevák.

– Ako sa vám viedlo v Pivnici?

– Výborne. Účasť na Stretnutí v pivnickom poli bola a zostala pre mňa jedinečnou skúsenosťou.

Vynikajúci ľudia, prekrásna pieseň, orchester, aký si len možno priať, organizácia fantastická, na vysokej úrovni, vynikajúce obecenstvo... Prijali ma prekrásne,

Informačno-politický týždenník

naskutku som spokojný až-až...

– Koľko asi slovenských piesní ovládate?

– Približne 120.

– Nebude z toho samostatný koncert?

– Zatiaľ nie. Na každom podujatí, ktoré organizuje Matica, mám samostatný výstup, to mi zatiaľ stačí.

– Ktorý druh hudby najradšej počúvate?

– Klasiku. Predovšetkým oper-

nú klasiku. Zo skladateľov mám najradšej Pucciniho a zo spevákov Pavarottiho.

– Odkiaľ máte kroj?

– Obstarala mi ho Matica, len klobúk som si dal ušiť sám, perie je z Međimurja...

– Boli ste na Slovensku?

– Áno, už niekoľkokrát ako turista a vlani s Maticou na turné.

Bolo nám prekrásne. Slovensko je nádherné, najmä príroda a ľudia sú príjemní, milí, ústretoví...

• KULTÚRA •

DIDA 2015 Pivnica 27. marca – 5. apríla

Program

Piatok 27. marca 18.00 Otvorenie výstav 150 rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine Autor: Vladimír Valentík v spolupráci s Múzeom vojvodinských Slovákov Subjektívne vnímanie priestoru (výkresy, maľby, fotografie) Autorka: Andrea Merníková Spomienkový kútik Janka Čemana Autor: Vladimír Brňa 20.00 Otvorenie programu 21. festivalu DIDA Divadelný súbor Jána Chalupku mesta Brezno, Slovenská republika Staroba (Na motívy rovnomennej novely Mila Urbana) Autorka, réžia: Dana Turanská Laureát festivalu Palárikova Raková, Čadca 2014 Sobota 28. marca 18.00 Vítanie jari s knihou Knižná vydavateľská produkcia SVC, Báčsky Petrovec

20.00 Hosťujúce predstavenie DS Daxner, Tisovec, Slovenská republika Slučka pre dvoch Autor: Ivan Bukovčan Réžia: Michal Stejskal

17.00 Kultúrno-umelecké stredisko Zvolen, Kulpín Soľ nad zlato Ľudová rozprávka Pavla Dobšinského Réžia: Monika Necpálová

Nedeľa 29. marca 17.00 Kolektív kreatívnych amatérov Kovačica KOKRAM I na U Autor: Dragan Karlečík Réžia: Danka Svetlíková a Dragan Karlečík

18.30 Divadelná sekcia ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova Cesta ku šťastiu Autor: Ján Uličiansky Réžia: Anička Balážová a Ivan Ječmen

20.00 KC Aradáč, Divadelná sekcia Branislava Vierga Láska alebo niečo tomu podobné Autor: Jano Hrubík Réžia: Jano Hrubík a Ján Zvara

19.30 Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Pivnica Pes Jeana Labadieho (kanadská rozprávka) Réžia: Peter Hudák

Pondelok 30. marca Detské divadelné predstavenia 15.00 Základná škola 15. októbra, Pivnica Len tak? (na motívy knihy Márie Kotvášovej-Jonášovej Mať 15 je také ťažké alebo Striptíz) Autorky, réžia: Vesna Kámaňová a Jarmila Čobrdová 16.00 Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko, Kysáč Zázračná kniha Autorka, réžia: Svetlana Gašková

K VÝSTAVE PORTRÉTY A SPOMIENKY V MÚZEU VOJVODINY

Streda 1. apríla 19.00 OD Michala Benku-Uču pri KUS Štefánik, Laliť Byko sa pustil Autor: Jano Hrubík Réžia: Marína Párnická 21.00 Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Pivnica Dokonalá analýza v podaní papagája Autor: Tennessee Williams Réžia: Ján Kmeťko Štvrtok 2. apríla 18.00 Divadlo VHV Petrovec, Báčsky Petrovec Hore nohami Autorka: Katarína Hitzingerová Réžia: Hana Tanciková

21.00 Divadlo VHV Petrovec, Báčsky Petrovec Od zajtra nepijeme Autor a réžia: Peter Serge Butko Piatok 3. apríla 18.00 Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika, Nový Sad Naša Autor: Vladimír Hurban Vladimírov Réžia: Rastislav Zorňan 20.00 Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko, Kysáč Sladká päťdesiatka Autor: Ján Chalupka Réžia: Ján Privizer Sobota 4. apríla 20.00 SKUS hrdinu J. Čmelíka – Slovenské divadlo VHV, Stará Pazova Živý bič Autor: Milo Urban Réžia: Anička Balážová Nedeľa 5. apríla 19.30 Vyhodnotenie a záver festivalu DIDA 2015 Hosťujúce predstavenie Divadlo VHV scéna pri Dome kultúry 3. októbra, Kovačica Starý frfloš Autor: Carlo Goldoni Réžia: Ján Makan

Je viac príčin, prečo je dobre, že takáto výstava uzrela svetlo sveta. V prvom rade kvôli tomu, aby rokov vinou nacisticsa nezabudlo. kých vrahov stali najV druhom preprv číslami, onedlho to, aby sa z nej aj ich obeťami. Podľa i poučilo. V treniektorých údajov žiťom, aby sme dovské spoločenstvo viac vedeli jedni pred holokaustom poo druhých: o zvyčítalo v Srbsku okolo 35 koch, kultúre, 000 osôb, v Kráľovstve tradíciách... Vo Juhoslávii pred začiatštvrtom kvôli kom vojny 69 984. Vojuvedomeniu, že nu prežilo len niekoľko Iná snímka, iný(é) zločiny nestarnú. tisíc z nich. Tak v Beleh- príbeh(y)...

V piatom pre rade pred vojnou bolo 11 800, aby sa oslobodenia dožilo len konfuciovský poznatok, že najväčší približne 2 200 Židov. V Zreňanine ich úspech človeka nie je v tom, že nez 1 300 zostalo len 92. Čo iné miesto, padne, ale v tom, že vždy opäť vstane.

V šiestom... to iné tragické ukazovatele.

Cestovanie v čase bolesti Oto Filip

K

edysi a potom. Časy predvojnové a vojnové. Život všedný, tragicky neúprosne vystriedaný týraním a masovými popravami v koncentračných táboroch. Hromady bolesti na tak malom priestore. Desiatky podobných asociácií spôsobuje návšteva výstavy Portréty a spomienky, ktorá od 19. februára do 15. marca prebiehala v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade. Stadiaľ jej púť pokračovala do Subotice. Ďalšími dejiskami sa stanú Zreňanin, Šabac, Belehrad...

Takmer dvadsať panelov s približne tisíc fotografií členov židovského spoločenstva pred holokaustom, z ktorých • KULTÚRA •

každá rozpráva vlastný smutný príbeh. Ďalšie snímky a vysvetlivky na obrovskom stole uprostred výstavného priestoru. Do tretice i škatuľky s inými snímkami a rozhovormi s členmi rodín a pozostalými, ktoré vznikli počas viac než ročného pátrania po fotografiách a iných údajoch z čias predvojnových.

Iniciátorom bol Zväz židovských obcí Srbska, cieľom vznik digitálnej bázy snímok Židov pred holokaustom.

Snímky, ako aj spoločenstvo, ktoré prežilo hromadné ničenie, je len časťou toho, čo kedysi existovalo. Sú na nich ľudia, ktorí sa, kedysi ako aj iní, tešili, prechádzali, rozprávali, slovom žili plnými dúškami. Ibaže ich od iných rovesníkov líši to, že sa o niekoľko

12 /4639/ 21. 3. 2015

33

Kultúra ZIMA S KNIHOU V PADINE A KOVAČICI

Sviatok – literátom na úžitok Anička Chalupová

rivým a zaujímavým prístupom k deťom vniesla prezentácii ima s knihou, tradičná ak- patričnú dynamiku, duch hravej cia Slovenského vydavateľ- zvedavosti, a pritom vysvetliského centra, po mnohých la, ako vzniká kniha. Výroky o prezentáciách v slovenských knihe, tiež úryvky z literatúry prostrediach vo Vojvodine v pre deti, ako i z poviedky Bapiatok 13. marca nátsky korčuliar zavítala do bapredniesli žiaci nátskych osád padinskej ZákPadiny a Kovaladnej školy marčice. šala Tita Mária Po úvodných Ondríková, Emili slovách knihovValentová, Svetníčok Zdenky lana Sládečeková, Obšustovej a Marta Marčeková, Evy Taubertovej Zuzana Hlavčová, na pôde Obecnej Valentína Valenknižnice v Kovatová, Simona Pačici, pobočky v pugová, Sandra Padine, Vladimír Trajanová, Ivana Valentík, riaditeľ Haníková, Ivana SVC, zoznámil Najmladší milovníci Megová, Dina obecenstvo s literatúry v Kovačici Grnčová, Monika edíciami a pred- mali možnosť načrieť Macáková, Tijana stavil vlaňajšiu do bohatého žriedla Bešková a Marív ydavateľsk ú vydavateľskej činnosti SVC na Mikulášová. produkciu. OsoK slávnostnému bitný dôraz bol na knihe Jed- ovzdušiu akcie prispela mladá nozubý úsmev Kataríny Mos- hudobníčka Tijana Nemogová nákovej-Bagľašovej. Početným skladbou na flaute. Po prezenmilovníkom literárnej tvorby sa tácii si prítomní zadovážili najprihovorila aj autorka, ktorá tvo- novšie tituly kníh.

Z

Neskoršie sa večierok venovaný akcii Zima s knihou usporiadal v kovačickej knižnici. Hosťami okrem predstaviteľov SVC

Podujatie bolo mimoriadne dobre navštívené aj v Kovačici, aj v Padine (na snímke)

a autorky už spomínanej knihy boli aj insitní maliari Zuzana Vereská, Ján Žolnaj, Pavel Hajko a Mária Raspírová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici. Hovorili o kovačickej insite a 60-ročnej tradícii svetoznámej obrazárne. Keďže sprievodným podujatím akcie bola fotodo-

ZIMA S KNIHOU ZAVÍTALA DO HAJDUŠICE, osady v ktorej literárne večierky nie sú až takou častou udalosťou. V nedeľu 15. marca v hajdušickom Slovenskom dome riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík skrátka predstavil knižnú produkciu SVC, a potom o svojej knižnej prvotine Jednozubý úsmev prítomným hovorila autorka pre deti Katarína Mosnáková-Bagľašová.

Na ilustráciu toho, čo vyrozprávala, žiačky Základnej školy J. J. Zmaja Anastázia Dodićová, Tatiana Orgovánová a Aňa Zlatkovićová prečítali tri poviedky z knihy. Pod organizáciu tohto podujatia sa podpísal Miestny odbor Matice slovenskej v Hajdušici. vlh

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kumentárna výstava 150 rokov slovenskej tlače vo Vojvodine autora V. Valentíka, o spomienkach na slovenský časopis Banátsky



rozsievač hovoril Jozef Šifel st., učiteľ vo výslužbe. V kovačickej knižnici moderovala knihovníčka Anna Tomanová.

Ako to už býva zvykom, v záverečnej časti podujatia V. Valentík odovzdal knižné darčeky Márii Ďurišovej, riaditeľke Obecnej knižnice v Kovačici.

KRÁTKE SPRÁVY

Kysáč Zasadnutie SR MOMS. Na 17. zasadnutí Správnej rady MOMS Kysáč v stredu 11. marca v Slovenskom národnom dome v Kysáči predseda kysáčskeho MOMS a čestný predseda MSS Rastislav Surový v ústrety výročnému zasadnutiu podal prehľadnú správu o práci MOMS v roku 2014. Odznela aj pokladničná správa Michala Šranku o príjmoch a výdavkoch na obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014. Predostreli i orientačný plán práce na rok 2015, ktorý bude v znamení 25 rokov kysáčskeho MOMS a 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra. Pri tej príležitosti okrem iného plánujú realizovať výlet do Bratislavy, Modry a okolia.

Navrhli kandidátov na udelenie matičných uznaní a určili dátum valného zhromaždenia, ktoré bude v nedeľu 22. marca 2015 o 18.00 M. Ď. h v Slovenskom národnom dome.

• KULTÚRA •

BILANCOVANIE PETROVSKÝCH MATIČIAROV

Viditeľné stopy v prostredí Jaroslav Čiep

T

o, čo už dlhý rad rokov zostáva natrvalo zapísané v pamäti spoluobčanov, sú aktivity a podujatia petrovských matičiarov. Tak tomu bolo aj v roku 2014. Práve o tomto bola reč v Štefánikovej sieni Domu Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka v stredu 11. marca, kde sa zhromaždili matičiari a hostia na výročnom zhromaždení MOMS Petrovec.

Všetci dostali nové siedme číslo občasníka petrovského MOMS Náš život, v ktorom sú správy o práci petrovských matičiarov v minulom roku a základný prehľad plánovaných aktivít na bežný rok. Preto predsedníčka MOMS Katarína Melegová-Melichová po privítaní skrátka naznačila obsahy, ktorým sa venovali v roku 2014.

Predtým, ako sa prešlo k pracovnej

časti, Komorný zbor Musica viva zaspieval dve pesničky z vlastného repertoáru a do pracovného predsedníctva prítomní matičiari zvolili podpredsedov Jarmilu Pálenkášovú a Jaroslava Čiepa a za zapisovateľku Zdenku Chalupkovú. Vlaňajšie aktivity tohto MOMS boli početné a viaceré i v spolupráci s matičným ústredím alebo s inými spolkami a združeniami. Petrovskí matičiari v roku 2014 usporiadali premiéru knihy Jána Kišgeciho Petrovec Vladimíra Urbančeka, spolu s cirkevným zborom SEAVC v Petrovci prezentáciu knihy Tichá noc, svätá noc a CD platne Vianočné rozprávky Kvetoslavy Benkovej. Realizovali koncert mladého pianistu Mareka Stupavského, večierok venovaný životnému jubileu Viery Benkovej a premiéru knihy Perličky minulosti,

večierok k nedožitým 70. narodeninám novinára, reportéra a publicistu Vladimíra Dorču. V spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí usporiadali akadémiu a prezentáciu osobnosti a diela generála Dr. Milana Rastislava Štefánika, 18. festival vážnej hudby Jarné nôty, 15. Cyrilo-metodský večierok. V spolupráci s cirkevným zborom SEAVC v Petrovci uskutočnili premiéru knihy Jána Čaniho Pátos národných prísah, tiež program ku Dňu obce, scenáristkou a režisérkou ktorého bola K. Melegová-Melichová, ktorá získala Cenu obce za rok 2014. K životnému jubileu predsedníčky odznel primeraný večierok a na záver roka v spolupráci s KUS Petrovská družina a ZŠ Jána Čajaka i tradičný koncert 21. ročníka festivalu Spievajže si, spievaj. Členovia MOMS Petrovec sa aktívne

zúčastnili na Medzinárodnej vedeckej konferencii Historické aspekty života dolnozemských Slovákov v Nadlaku.

Okrem toho, že usporadúvajú vlastné podujatia, podporujú humanitárne akcie a prácu iných združení a inštitúcií v Petrovci. V rámci prijatej správy matičiari evidovali bohatú činnosť a veľký počet programov, ktorými zveľaďujú kultúrny život v Petrovci; v roku 2014 na tie účely minuli 457 094 dinárov.

V roku 2015 MOMS Petrovec bude pokračovať vo svojej zachodenej matičnej aktivite a usporiada premiéry kníh, ale aj rad iných podujatí, vrátane závažnej práce pri realizovaní Slovenských národných slávností.

Uvedené aktivity matičiarov prítomní hostia a zástupcovia iných spolkov vysoko vyhodnotili. Na záver zasadnutia ustálili návrh kandidátov z MOMS na matičné uznania za rok 2014 a nevystala obsiahla rozprava o aktuálnej privatizácii lokálnych médií a predovšetkým o zachovaní vysielacej schémy po slovensky v Petrovskom rozhlase.

OBECNÁ SÚŤAŽ RECITÁTOROV V BÁČSKOM PETROVCI

Chýbala dlhoročná predsedníčka komisie J. Čiep

O

rganizovanie obecnej Pred začiatkom súťaže najmladšej vekovej skupiny súťaže mladých recitátorov v Báčskopetprednese básní alebo pro- sú žiaci nižších ročníkov, aj teraz ich rovskej obci dlhý rad rokov zaických úryvkov hodnotila bolo až 25, najviac Kulpínčanov. má na starosti Slovenské komisia v zložení Miroslav Do ďalšej súťaže postúpili druháci: vojvodinské divadlo. Tak sa Babjak, Anna Stanivuková Milan Hansman a Emília Vujačićová aj v tomto roku vo štvrtok a Svetluša Hlaváčová. Zo z Petrovca, Zoran Mitić z Kulpína, 12. marca v Modrom salóne zdravotných dôvodov sa tretiačka Marcela Gániová z Petrovca SVD stretli žiaci zo všetkých vedenia komisie musela a štvrtáčka Timea Čemanová z Kulpíštyroch základných škôl, vzdať Milina Florianová. Ko- na. V skupine žiakov od 5. do 8. ročktoré sú v osadách obce, misia mala za úlohu vybrať níka podľa rozhodnutia poroty ďalej ako i žiaci Gymnázia Jána 12 najlepších žiakov v troch postúpili piatačka Tamara Ninićová Kollára. V Petrovci sa o zachovekových skupinách, ktorí z Maglića, šiestaci Martin Ján Javorník vanie recitačného umenia Víťazi v skupine starších žiakov základných škôl budú ďalej súťažiť na ob- z Kulpína a Peter Zahorec z Hložian u žiakov dlhodobo usilujú lastnej súťaži v Báči. V mene a siedmačka Kristína Šranková z Hloučiteľky a profesorky Miluška Anu- Huďanová, kým v Kulpíne so žiackym organizátorov pred začiatkom súťaže žian. Z radov gymnazistov napodiv šiaková-Majerová, Marta Pavčoková dorastom sústavne pracujú učiteľky účastníkov posmelili riaditeľka SVD súťažili iba štyri žiačky a postup si a Annamária Boldocká-Grbićová, Jana Šramková, Tatiana Kováčová a Viera Krstovská a organizátorka pod- vyrecitovali prváčka Iveta Galasová, v Hložanoch zase Viera Sklenárová, Anna Peťkovská a v Maglići Milan ujatia Miroslava Blažićová. tretiačka Elena Vršková a štvrtáčka Mária Bartošová-Korčoková a Anna Bokić. Vlohy účinkujúcich žiakov pri Tradične najpočetnejšou skupinou Monika Bažaľová.

• KULTÚRA •

12 /4639/ 21. 3. 2015

35

Kultúra BINGUĽSKÉ ZNOVUOŽIVENIE ZÁBAV

Žeby predsa do tanca?

Monika Necpálová

S

lovenský kultúrno-umelecký spolok v Binguli má za sebou dlhý, nie vždy ľahký život. Založený bol ako Slovenský čítací spolok pred 95 rokmi. Úspechy striedali pády a s pribúdajúcimi rokmi si kultúrna inštitúcia privykala na nové názvy. V jednom období sa toho ani veľa nedialo.

Keďže nebola včas urobená preregistrácia, spolok formálne zanikol.

Pri novom založení dovtedajší Štefánik premenovali na Slovenský kultúrno-umelecký spolok Milana Rastislava Štefánika. Až súčasné predsedníctvo sa však pomaly začína uchytávať v mravčej práci, ktorú si spolok vyžaduje, ak chce žiť, nielen existovať. Mladšia generácia spolkárov má motiváciu angažovať sa hlavne kvôli svojim deťom.

Milko Horvát pravdivo o ťažkostiach aj ambíciách SKUS M. R. Štefánika

Dnes tak môžeme badať skutočný záujem znovu podnietiť činnosť spolku. Nové aktivity sa len pomaly rozbiehajú. O dôvodoch nám rozpráva predseda spolku Milko Horvát: „Detské divadlo sa tu kedysi robilo v rámci cirkevných aktivít. Chceli by sme ho však rozvinúť pod patronátom spolku. Máme v pláne ísť s deťmi aj na Zlatú bránu. Veci, žiaľ, zatiaľ stoja, lebo deti v podstate nemá kto viesť a na vystúpenia si nemajú poriadne ani čo obliecť.“ Napriek tomu malých záujemcov do desať rokov vraj jesto viac ako dosť. Tí, čo si už vyskúšali divadlo, by iste aj tancovali. Nedávna

36

www.hl.rs

skúsenosť s divadelným vystúpe- je však nepriateľom číslo jeden Ich znovuoživenie si pripomenuli ním v Aradáči je inšpirujúca. „Pošili vlaha. Tá predstavuje prekážku v silvestrovskou zábavou i rybacím sme im kostýmy, aspoň také, aké sme mohli. No aj tak to pre nich veľa znamenalo,“ rozpráva nám babička Horvátová, spomínajúc s radosťou na prípravy prvého detského vystúpenia. „Detí je tu málo, ale aj za to sme vďační.

V Binguli nie je veľa Slovákov. Dovtedy sa deťom nik nevenoval a im sa tvorivosti zažiadalo. Dokonca na Štedrý večer sa niektoré kvôli balíčkom naučili aj recitovať po slovensky.“ O umeleckom potenciáli svedčí aj minuloročná druhá cena na festivale Rozospievaný Sriem. Tanečníkov aj hudobníkov sa našlo. Škoda, že aj divadlo dospelých Na zábave ku Dňu žien (Foto: D. Bábeľa) nemá takú základňu. Na druhej strane naskytá sa otázka, kde sa praktickom využívaní. Technické bálom, na ktorý sa predala viac ako stretávať. Modrá budova, na kto- zabezpečenie je tiež len hudbou stovka vstupeniek. A v čase našej rej svieti nápis Slovenský čítací budúcnosti. Podujatia sa preto návštevy sa piekli torty na zábavu spolok, je v súčasnosti len torzom organizujú v kultúrnom dome. k MDŽ! V auguste pre zmenu do zašlých aktivít. Keď sa oslavovalo V Binguli je však v poslednom Bingule vďaka úspešnému pro90. výročie spolku, nehnuteľnosť čase veselo každý mesiac. Dô- jektu zavítajú kolegovia folkloristi odkúpili za päť stolov a dvadsať slednou periodicitou sa domáci z Detvy. Tak vidíte, kultúrnych výstoličiek. Na kúpu budovy ľu- môžu pochváliť práve vďaka or- ziev si binguľskí Slováci v kalendári dia prispeli svojpomocne. Dnes ganizovaniu slovenských zábav. napočítali viac ako dosť!

HODINA PESTOVANIA – HODINA NEHY. V piatok 6. marca v ZŠ 1. vojvodinskej brigády v Novom Sade za účasti skupinky tamojších žiakov a žiakov zo základných škôl Iva Lolu Ribara a Sándora Petőfiho z Nového Sadu prebiehala hodina slovenského jazyka pre žiakov, ktorí chodia na hodiny slovenčiny. Ide o žiakov, ktorí ju majú ako pestovanie materčiny, ale väčšina žiakov sa ju učí ako nematerinský, teda jazyk prostredia. Slovenčina sa v školách v Novom Sade a v okolí vyučuje veľa rokov a pretrváva hlavne vďaka entuziazmu učiteľov. Aj napriek nehoráznym problémom, ktorým musia čeliť, so svojimi skupinkami žiakov dosahujú dobré výsledky zvlášť na recitačných a divadelných súťažiach.

Samuel Medveď, učiteľ slovenského jazyka v novosadskom prostredí a viac ako pätnásť rokov hybná sila v organizovaní žiackych akcií v SKC Pavla Jozefa Šafárika, v tomto školskom roku si predsavzal (pre rôzne narážky a obvinenia zo strany časti členov Správnej rady tohto centra) usporadúvať v školách so svojimi žiakmi také verejné hodiny hlavne pre rodičov, príbuzných a známych. Ďalšie hodiny slovenčiny sú naplánované v Begeči a v Sriemskej Kamenici.

Informačno-politický týždenník

S. M. • KULTÚRA •

IN MEMORIAM

Dr. Andrej Myjavec 1933 – 2015

Z

časnosti do večnosti, iba štyri dni po oslávení 82. narodenín odišiel náš eminentný vedecký pracovník, šľachtiteľ Dr. Andrej Myjavec, profesor biológie z Báčskeho Petrovca. Odborník odchádza a jeho dielo zostáva v podobe zapísaného – scripta manent, alebo genetického kódu, ktorý vtesnal do rastlín, čo sa s nimi hral takmer počas celého svojho života. Práve preto si petrovský farár Vladislav Ivičiak pri rozlúčke s ním zvolil veľmi primeranú pohrebnú kázeň: „Zem vydala sviežu zeleň, semenoplodné byliny rozličného druhu a stromy rodiace ovocie, v ktorom je semeno rozličného druhu. I videl Boh, že to bolo dobré (1. Mojžišova 1, 12).

Keby sme si pozreli do 1. kapitoly Biblie, videli by sme, že je tu opísaný tretí deň stvorenia. Človek podľa tohto príbehu a na tomto mieste ešte nie je stvorený. Subjektom, teda tým, ktorý koná, je sám Boh. Ako poznáme túto prvú správu o stvorení, človek bol stvorený až v šiesty deň. A tam čítame: Hospodin stvoril človeka ako muža a ženu a prikázal im: Ploďte a množte sa a naplňte zem; Potom riekol Boh: Ajhľa, dal som vám všetky semenoplodné byliny, ktoré sú na celej zemi, a všetky stromy, na ktorých je ovocie s ich semenom; to vám bude za pokrm. Hospodin človeka, a teda aj nás všetkých, vyzval k tomu, aby sme zveľaďovali to Jeho stvorenie, aby sme si ho vážili. Aby sme s Jeho

pomocou stvárali podmienky pre náš život, ale aj život všetkých ľudí. Tu vidíme, že sa z vôle Stvoriteľa, aj z toho objektu – človeka stvoreného, stáva subjekt – človek, ktorý má spoluúčasť na Božom stvoriteľskom diele. Pre človeka je to obrovské uznanie, ale ešte väčšia výzva a zodpovednosť.“ Andrej Myjavec sa narodil 6. marca 1933 v Báčskom Petrovci, v poľnohospodárskej rodine.

Základnú školu a gymnázium skončil v rodisku.

Prírodovedeckú fakultu v Belehrade absolvoval roku 1958. O dva roky neskoršie sa zamestnal vo Výskumnej stanici pre chmeľ a konope v Báčskom Petrovci, svetoznámeho Poľnohospodárskeho ústavu v Novom Sade. V tejto vedeckej inštitúcii, ktorá neskoršie menila meno podľa toho, ako sa menil jej výskumný program, strávil celý svoj pracovný vek.

Od samotného začiatku jeho výskumníctva dostali sa mu náročné úlohy – vytvárať nové, úrodnejšie, kvalitnejšie odrody chmeľu a ciroku.

Všetko, čo robil, zakončil veľmi úspešne.

Tu prichádzame k podstate významu slov kazateľa. „Dr. Andrej Myjavec sa zodpovedne vmešoval do odkazu a diela všemohúceho tvorcu. Je autorom alebo spoluautorom 15 domácich

odrôd chmeľu, metlového ciroku, zrnového ciroku, prosa a sudánskej trávy.“ Doktorát z poľnohospodárskych vied pod názvom Odolnosť genotypov ciroku, Sorghum bicolor (L.) Moench, proti vírusu MDMV obhájil na Poľnohospodárskej fakulte Belehradskej univerzity v Zemune v roku 1989. Dr. Andrej Myjavec je autorom alebo spoluautorom množstva vedeckých a odborných prác a kníh, ako i prvej monografie v našej krajine o chmeli.

Pobudol na študijných pobytoch: v Chmeliarskom ústave v Žytomyre, na Ukrajine, a Výskumnej stanici Asukyno pri Moskve; na Wye College v Kente, v Anglicku; Výskumnom ústave pre chmeľ v Žatci, v Československu; v Ústave pre pestovanie a šľachtenie rastlín (JUNG) v Pulawach pri Lubline, v Poľsku.

Kratšie pobudol v chmeliarskom ústave vo Wolnzachu, v Nemecku.

Získal viac ocenení, verejných uznaní a vyznamenaní. Spomenieme iba niektoré: Zlatá plaketa Hospodárskej komory SAPV udelená k 200. výročiu vojvodinského chmeliarstva 1970; Zlatá plaketa Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v Novom Sade udelená za mimoriadne úspechy na vedecko-výskumnom poli 1976; Medzinárodné vyznamenanie Rytier chmeliarstva prvého stupňa v Sofii 1976; Októbrová cena Obce Báčsky Petrovec za rok 1984; Zlatá metlina, vojvodinské uznanie za prínos k rozvoju cirokárstva za rok 1986.

Verejná a spoločenská činnosť Dr.

Andreja Myjavca bola tiež bohatá.

Bol predsedom Obecného fondu pre rozvoj hospodárstva a podpredsedom Obecného zhromaždenia (1983 – 1984), ako i predsedom Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec (1984 – 1985).

Osobitne treba vyzdvihnúť jeho ľudské vlastnosti. Vedecká činnosť je v súčasnosti založená na tímovej práci. Bez dobrého tímu sa dnes vo vede nedá nič urobiť. V petrovskom ústave Andrej Myjavec ako stožiarový vedecký pracovník so schopnosťou koučingu vedel motivovať a rozvíjať osobné potenciály kreativity početných kolegov a nasledovníkov. Podarilo sa mu u každého, s kým spolupracoval, zobudiť jemnocit zvedavosti pre nové objavy.

Usilovný vedecký pracovník nikdy nezanedbal svoju rodinu. Rodinný zväzok si usporiadal s Máriou Sýkorovou a obaja manželia dosiahli vysoké odborné tituly, každý vo svojej oblasti.

Mária Myjavcová sa stala doktorkou a docentkou – eminentnou odborníčkou slovakistiky. V manželstve sa im narodili dve deti: dcéra Blažena a syn Branislav.

Vo výslužbe sa venoval dlhoročnému koníčku – filatelii. Bol členom petrovského Spolku filatelistov a svoje zbierky vystavoval na domácich a medzinárodných výstavách poštových známok.

Mnoho dobrého je poznačené pečaťou neúnavného vedeckého pracovníka Andreja Myjavca. Zostáva po ňom veľké, nesmrteľné dielo, ktoré bolo zmesou tvrdej práce a veľkých snov.

záujem záujmom kolektívu.“ V tom čase na tejto škole existovalo osem tried. Mária Čániová učila i matematiku, fyziku, chémiu, ba aj slovenčinu. V roku 1957 dočasne opustila gymnázium, keď sa vydala za novozvoleného petrovského farára Pavla Škantíka. Spoločenské pomery vtedy nežičili pracovať v štátnej službe nábožensky založenému človeku, a preto sa Mária venovala povinnostiam vyplývajúcim z úlohy farárovej manželky. V nedostatku odborných kádrov na gymná-

ziu predsa ju povolali späť a na prosbu kolektívu roku 1961 sa na dva roky vrátila do práce. Po siedmich rokoch ju zase žiadali o pomoc a roku 1970 znovu nastúpila do práce. V posledných rokoch pôsobenia v gymnáziu pracovala ako účtovníčka, až po rok 1979, keď odišla do dôchodku.

Posledných 28 rokov Mária Škantíková žila ako vdova, sama, keďže v manželstve nemala deti. Pochovaná je na petrovskom cintoríne 11. marca 2015 a jej nezištnosť a obetavosť zostali v pamäti nielen jej kolegom, ale aj početným generáciám petrovských žiakov. Česť jej pamiatke!

J. Č-p

Dr. Ján Kišgeci

IN MEMORIAM

Mária Škantíková 1924 – 2015

V

krátkom čase po Anne Hlaváčovej v utorok 10. marca v Báčskom Petrovci sa na večný odpočinok pobrala ďalšia profesorka petrovského gymnázia. Vo veku 91 rokov zomrela odborná učiteľka matematiky Mária Škantíková, rodená Čániová, dlho rokov vdova po niekdajšom miestnom evanjelickom farárovi Pavlovi Škantíkovi.

Tichá a prívetivá žena, ktorú sme v minulých desaťročiach stretali vedľa • KULTÚRA •

trhoviska, sa narodila v roku 1924. V Pamätnici 2 – 60 rokov petrovského gymnázia sa kolegovia o nej takto zmienili: „Na gymnázium bola vymenovaná onedlho po oslobodení našej krajiny v roku 1946. Boli to roky nadšenia plodiace nadšencov, čo svoju energiu, čas a prácu, seba celého dávali do služieb celku, úplne podraďujúc svoj osobný

12 /4639/ 21. 3. 2015

37

Kultúra PADINA

Priadky podľa receptu invalidov práce Ondrej Kotváš

V

Padine už dlhší čas pôsobí organizácia penzistov invalidov práce, ktorá zoskupuje občanov, ktorí zo zdravotných dôvodov museli predčasne zanechať svoje pracovné miesto.

Táto organizácia je súčasťou Obecnej organizácie, a tak invalidi práce

Na stretnutie, ktoré prebiehalo v popoludňajších a večerných hodinách, účastníci z Kovačice a Padiny si priniesli veci potrebné na prácu. Jedni vyrábali suveníry maľovaním banátskych motívov na sklo, iní skrášľovali veľkonočné kraslice alebo robili vianočné ozdoby z papiera. Boli tu i výšivky, pletené košíky z prútia a iné.

Na priadkach je vždy veselo spoločne podnikajú početné akcie a podujatia. Na zasadnutiach spravidla vystúpia s novými ideami a návrhmi.

Tentoraz sa rozhodli v Padine uskutočniť dielňu, ktorú Padinčania ako hostitelia usporiadali podľa starých zvykov a nazvali ju jednoducho priadky.

Tak sa v sobotu 14. marca zhromaždili v miestnostiach Miestneho spoločenstva, kde pracovali a zabávali sa. Úvodom si vypočuli odbornú prednášku etnologičky Zdenky Obšustovej o význame takýchto podujatí.

No priadky by neboli priadkami bez občerstvenia a všelijakých pochúťok, o ktoré sa postarali sami účastníci.

Každý niečo priniesol: varenú kukuricu s medom a makom, pukance, pagáčiky, rožky a pod. Pri spoločnej práci bolo veselo, zabávali sa pri speve a spoločenských hrách.

Bolo to krásne posedenie, ktoré sa vskutku podobalo niekdajším dedinským priadkam, na ktorých si dedinčania krátili zimné večery.

Foto: M. Ďuriš

NADLAK, RUMUNSKO. V dňoch 20. a 21. marca je zahlásená medzinárodná konferencia V tvorivej symbióze medzi Dolnou zemou a Slovenskom, ktorú organizujú Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Kraska a Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku. Pri tejto príležitosti udelia aj prestížne ocenenie Cenu Ondreja Štefanka.

J. Č-p www.hl.rs

Anna Horvátová

S

ilný vplyv srbčiny na vojvodinskú slovenčinu do pomykova občas privádza aj tých, ktorí vo svojom povolaní dennodenne používajú spisovnú slovenčinu, a stáva sa, že aj napriek veľkej ostražitosti unikne to-ktoré nenáležité slovo. Tých nenáležitých jazykových špecifík je neúrekom. Žiaľ, len málo ľudí sa snaží zachovať národné povedomie a jazyk, čo i len z úcty k našim predkom, ktorí si svoj materinský jazyk cez stáročia zachovali aj v inojazyčnom prostredí.

Medzi frekventované poslovenčené srbské slovká patrí aj sloveso „zadĺžený“, o ktorom azda niet pochybností, že nepatrí do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, avšak skutočnosť je iná. Slovko „zadĺžený“ pochádza zo srbského zadužen. Tieto dve slová sa pritom aj významovo líšia. V situáciách, keď niekoho poveríme dákou činnosťou, v srbčine sa to povie takto: „... zadužen za program“, čo sa ujalo aj v nárečovej podobe slovenského jazyka: „... zadĺžený za program“, pokým spisovná slovenčina takéto väzby nepripúšťa. Jasné je, že tu nejde o zadlženie, resp. zaťaženie dlhmi. Zadlžený je ten, kto sa dostal do nemilej situácie, narobil

si dlhy, či zadlžil sa. Písmeno „l“ v týchto slovách je záväzne krátke.

Keďže sa tu nemyslí na zaťaženie dlhmi, ale ide o splnomocnenie na vykonanie istej úlohy, namiesto populárneho „zadĺžený“ treba použiť sloveso poveriť, napr. poverili ho funkciou tajomníka, bol poverený zostavovaním vlády / zostaviť vládu. Osoba, ktorá poveruje inú osobu vykonávať niečo, je poverovateľ. Úradné splnomocnenie na vykonanie istej úlohy je poverenie. V prípadoch zabezpečenia, obstarania, pričinenia sa napr. o ubytovanie, o náhradu škody použijeme nedokonavé sloveso starať sa, dokonavé sloveso postarať sa alebo siahneme po podstatnom mene starosť, ktorým sa okrem nepokoja spôsobeného ťažkosťami, obavami, trápeniami, vyjadruje aj starostlivosť o úspešný priebeh niečoho, napr.: stará sa o chorého / zvieratá, mať na starosti domácnosť, pohostenie, program budú mať na starosti dievčiny. Aj pri zaisťovaní, zaobstarávaní použijeme sloveso starať sa, napr. o prísun materiálov. Pozornosť venovaná dobrému stavu niekoho, niečoho alebo úspešnému priebehu niečoho je starostlivosť: zdravotná starostlivosť, starostlivosť o matku a dieťa, o hostí.

LISTY ČITATEĽOV

CHÝRNIK

PETROVEC. V Slovenskom vojvodinskom divadle v sobotu 21. marca o 20. hodine budú hosťovať mladí herci z Belehradu s predstavením Čekanje (produkcia UK Parobrod, réžia Ivan Jevtović).

38

Kto je zadĺžený za program?!

Kedy Kysáč dostane slovenského matrikára?

S

om pravidelnou čitateľkou našich novín Hlas ľudu, už veľa rokov ich odberám a spravidla pozorne celé prečítam. Pozorne som si prečítala aj článok o našich osadách s nadtitulkom Rok 2014 vo svetle časti báčskych matrík, uverejnený 21. februára 2015. Zistila som, koľko slovenských matrikárov majú naše slovenské dediny Kulpín, Selenča, Hložany, Petrovec, a taká veľká dedina, akou je Kysáč, nemá slovenského matrikára už dlhší čas. Našich mladých teda sobáši srbský matrikár z Čeneja. Hovorilo sa už o tom v televíznom Denníku po slovensky. Toľko máme našich mladých vyškolených a nezamestnaných

Informačno-politický týždenník

ľudí... Akú by to školu mal mať Slovák matrikár?

Tí, čo študujú na Slovensku, spravidla majú civilný sobášny obrad na Slovensku a cirkevný v Kysáči. Tak sa vlani sobášili v Kysáči tri páry a teraz 9. mája bude ďalšia taká svadba: civilný sobáš bude na Slovensku, lebo je odtiaľ nevesta a po srbsky by nerozumela, a cirkevný bude v Kysáči.

Začali to naši úradníci aj prekladať, ale to nie je to.

Máme Národnostnú radu slovenskú pre potreby Slovákov. Myslím si, že by to mohli riešiť tí, za ktorých sme hlasovali. Ako Slováci.

Mária Kyseľová z Kysáča • KULTÚRA •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Hotel Vigor-NS211, NSU211 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Hotel Vigor-NS211, NSU211, v Ul. Jožefa Atilu č. 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 5062, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 10. marca 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1463/14, ktorým je schválený súhlas k štúdii.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Hotel Vigor-NS211, NSU211, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Hotel Vigor-NS211, NSU211, Ul. Jožefa Atilu č. 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 5062, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie.

3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia.

4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na

• OZNAMY •

životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Hotel Vigor-NS211, NSU211, Ul. Jožefa Atilu č. 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 5062, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavovanie anténovej sústavy s tromi úsekmi pre GSM 900 a UMTS. Anténová sústava pre všetky tri úseky bude pozostávať z jednej antény v každom úseku typu Kathrein 80010485. Azimuty antén sú 20 ° (prvý úsek), 135 ° (druhý úsek) a 290 ° (tretí úsek). Konfigurácia prijímača základnej stanice pre rozsah GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre UMTS je 2 + 2 + 2.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 2. februára 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 3. februára 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-1463/14 z 3. februára 2015.

Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Hotel Vigor-NS211, NSU211, Ul. Jožefa Atilu č. 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 5062, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, číslo VI-501-1463/14, z 5. januára 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-5011463/14 z 9. marca 2015 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej dal súhlas.

Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-933/14 z 3. novembra 2014, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Standard gas, s. s r. o., Bulvár Mihajla Pupina č. 12/IV, Nový Sad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba jednej čističky na plnenie autocisterien pentán hexán frakciou s nevyhnutným manipulačným potrubím v rámci komplexu Výrobno-distribučného centra Standard gas v Odžakoch, na katastrálnej parcele č. 6069/54, k. o. Odžaci. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

12 /4639/ 21. 3. 2015

39

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 4-NS167, NSU167, NSL167 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 4-NS167, NSU167, NSL167, Ul. Balzakova 64, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. marca 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-23/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 4-NS167, NSU167, NSL167, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 4-NS167, NSU167, NSL167, Ul. Balzakova 64, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie.

2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 4-NS167, NSU167, NSL167, Ul. Balzakova 64, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05).

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu pravidelnú žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 4-NS167, NSU167, NSL167, Ul. Balzakova 64, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie anténovej sústavy s tromi úsekmi pre GSM 900, UMTS a LTE. Na anténových nosičoch pre prvý úsek bude postavená panelová anténa typu K80010929 (pre GSM 900, UMTS a LTE), s azimutom 25 °, pre druhý úsek bude postavená panelová anténa typu K80010486 (pre GSM 900 a LTE) a anténa K80010505 zostáva rovnaká (pre UMTS), s azimutom 85 ° a pre tretí úsek bude postavená panelová anténa typu K80010486 (pre GSM 900 a LTE) a anténa K80010505 zostáva rovnaká (pre UMTS), s azimutom 290 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS 2 + 2 + 2 a pre LTE 1 + 1 + 1.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Ostrov.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 –

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 19. marca 2015 uplynulo šesť rokov, čo nie je s nami náš dobrý a nenahraditeľný manžel a otec

Rozhodnutie US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu.

S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi zhromaždením obyvateľov budovy v Ul. Balzakova 64, Nový Sad, a Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 4-NS167, NSU167, NSL167, číslo 1811/14-111 AR, a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 4-NS167, NSU167, NSL167, číslo 1811/14-111 AR/ZMENY, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu.

Základná stanica mobilnej telefónie NS-Liman 4-NS167, NSU167, NSL167, má celkovú efektívnu vyjadrenú silu 250 W pre všetky tri úseky pre sústavy (GSM 900, UMTS a LTE).

Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyjadrenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané.

Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia.

Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj.

Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich rodičov

MARTIN GALÁT

hlasludu.info www.hl.rs

1933 – 2009 – 2015 z Kovačice

Smutný je náš dom, nieto radosti bez Teba v ňom, len cestička do cintorína nás vedie k Tebe von.

Tvoji najmilší

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

JÁNA GARAJA

1930 – 2003 – 2015 insitného maliara

MÁRIU GARAJOVÚ a

rod. Jaškovú 1934 – 2014 – 2015

z Kovačice Očiam ste odišli, ale v srdciach ste zostali…

Povďačné za lásku, ktorou ste nás vychovávali, navždy Vás budú milovať Vaše dcéry, ako i zaťovia, vnučky, vnukovia a pravnúčatá • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

MÁRIOU ŠKANTÍKOVOU rod. Čániovou 1924 – 2015 z Petrovca

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Viac ako 33 rokov Dňa 16. marca 2015 uplynul ťažký a boľavý uplynulo, čo umrel vrele milovaný syn rok, čo nás opustil a brat nenahraditeľný manžel a ocko

s manželom, otcom a starkým

PAVLOM MADACKÝM 14. 5. 1943 – 10. 3. 2015 z Kysáča

VLADKO

MICHAL

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať Tvoji najbližší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MÁRIA ŠKANTÍKOVÁ rod. Čániová 1924 – 2015 z Petrovca

Hospodin je mojím hradom a môj Boh mi je skalou útočišťa. (Ž 94, 22) Rozlúčili sme sa v nádeji, že sa opäť stretneme v krajine živých.

Sestry a bratia v Pánovi

SPOMIENKA

na manžela, otca a starého otca

SAMUELA TURČANA

6. 10. 1947 – 19. 3. 2005 – 2015 z Petrovca

Spomienku na Teba si stále uchovávame v našich srdciach.

Manželka Anna a synovia Miroslav, Samuel a Rastislav s rodinou

• OZNAMY •

1959 – 1981 – 2015

20. 9. 1932 – 16. 3. 2014

KUKUČKOVCI

S láskou a úctou sa s Tebou lúčia: manželka Zuzana, syn Pavel a dcéra Anna s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

z Nového Sadu Za nimi smútia: zarmútené manželka a mama Anna a dcéra a sestra Zdenka s manželom Peđom

SMUTNÁ SPOMIENKA na

MÁRIA KOLÁROVÁ rod. Beličková 1932 – 2015 z Petrovca

Lež milosť Hospodinova je od vekov až naveky nad tými, ktorí sa Ho boja. (Ž 103, 17) Veríme, že náruč nášho Pána jej priniesla večný pokoj.

Sestry a bratia v Pánovi

TICHÁ SPOMIENKA

PAVLA KAŇU

z Báčskeho Petrovca Sestra Katarína

s rodinou z Novigradu

SPOMIENKA

Dňa 18. marca 2015 uplynuli dva roky, čo nie je s nami

na manžela, otca, starého a prastarého otca

ONDREJ KARDELIS

SAMUELA KEVENSKÉHO

21. 12. 1961 – 18. 3. 2013 z Kysáča

30. 11. 1929 – 19. 3. 1995 – 2015 z Petrovca

Odišiel si ticho, niet Ťa medzi nami, ale pamiatka na Teba navždy žiari.

V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme.

Manželka Katarína, dcéra Jasnička s rodinou a syn Miloslav s priateľkou Ivanou

S láskou v srdci si spomínajú: manželka Katarína, dcéra Katarína Rašetová, vnuk Dušan a vnučka Jasna s rodinou

12 /4639/ 21. 3. 2015

41

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

ROZLÚČKA so spolužiakom Dňa 10. marca 2015 odišiel z našich radov

SMUTNÁ ROZLÚČKA so starkou

s mamou

ZUZANOU ŽILAJIOVOU

ZUZANOU ŽILAJIOVOU

6. 1. 1930 – 5. 3. 2015 z Kulpína Boli rozlúčky mnohé, ale nie tak boľavé, keď hruď bôľ tlačí a slzy pália oči.

To nik neuľaví, iba láska, čo matka môže dať a viem, že ma bude tam hore čakať.

Dcéra Zuzana a zať Daniel z Kanady SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratrancom

1930 – 2015 z Kulpína

Náhle a nečakane si nás opustila, smútok v našich srdciach zanechala.

Vnukovia Ľubi a Zoki s manželkami z Kanady BOĽAVÁ SPOMIENKA na milovaného manžela

13. 3. 1966 – 25. 2. 2015 z Kulpína

Tichú spomienku si zachovajú sesternice Zuzana Zimová a Mária Zelenáková s rodinami

27. 4. 1935 – 22. 3. 2008 – 2015 z Padiny Manžel môj milý, odvtedy, čo si mi tíško navždy zaspal, žiadneho slovíčka od Teba nepočuť.

Darmo Ťa volám…

S láskou a úctou Tvoja manželka Zuzana

SPOMIENKA Dňa 19. marca 2015 uplynulo päť rokov, čo nás navždy opustil môj drahý manžel a náš otec

1933 – 2015 z Báčskeho Petrovca Rady rednú, ale trvalá spomienka zostáva. Úprimnú sústrasť manželke a našej spolužiačke, tiež jeho najbližším, vyjadrujú bývalí spolužiaci maturanti slovenského Gymnázia v Petrovci v školskom roku 1951/52 SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 3. marca 2015 uplynul rok, čo nás po ťažkej chorobe navždy opustil otec, apko a dedík

MICHALA ČÍŽIKA

JÁNOM VALENTÍKOM

DR. ANDREJ MYJAVEC

JÁN MAĎAR

1. 3. 1936 – 3. 3. 2014 z Pivnice

S láskou a so žiaľom v srdci si na Teba spomínajú: dcéra Anka, vnučka Anna a vnuk Rastislav s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 16. marca 2015 uplynulo päť rokov, čo ma navždy opustil môj drahý otec

SAMUEL ARŇAŠ – ARES 24. 1. 1955 – 19. 3. 2010 – 2015 z Petrovca

hlasludu.info www.hl.rs

S láskou a úctou si na neho spomínajú: manželka a dcéry s rodinami Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU191, NSL191, NS-Bulevar oslobođenja IV, Bulvár oslobodenia číslo 115, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 933, k. o.

Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

MARCI BERACKA 1. 10. 1929 – 16. 3. 2010 – 16. 3. 2015 z Vojlovice

Už päť smutných a boľavých rokov prešli bez Teba, apko môj. Čas nemôže vymazať spomienky na Teba a matku, ktorá ma opustila onedlho za Tebou. Stále ste v mojich myšlienkach a v srdci, ktoré krváca bôľom. Nech sú anjeli s Vami.

Navždy zarmútený Váš syn Mirko

• OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so strýkom

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so strýkom

DR. ANDREJOM MYJAVCOM

DR. ANDREJOM MYJAVCOM

S hlbokým zármutkom v srdci sa lúčime s naším strýkom Ondrom, ktorý nás opustil v požehnanom veku 82 rokov života a ktorý nám natrvalo zostane v našich spomienkach ako láskavý najstarší brat nášho zosnulého manžela a otca Pavla.

S hlbokým žiaľom sme ďaleko od Petrovca – v Kanade prijali smutnú správu, že nám po ťažkej chorobe umrel náš obľúbený strýko Ondro, starší brat nášho zosnulého otca Jána, bývalého lekára v Novom Sade. Budú nám veľmi chýbať občasné telefonické stretnutia s naším strýkom.

1933 – 2015 z Petrovca

1933 – 2015 z Petrovca

Zarmútená švagriná Zuzana s dcérou Jarkou Lomianskou a jej rodinkou

Synovci Dušan a Vladimír s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 10. marca t. r. ukončil svoj zápas s ťažkou chorobou náš milovaný manžel, otec, starý otec a prastarý otec

DR. ANDREJ MYJAVEC 6. 3. 1933 – 10. 3. 2015 z Petrovca

Jeho telesné pozostatky boli uložené k večnému odpočinku na petrovskom cintoríne 11. marca t. r. Ďakujeme príbuzným, priateľom, susedovcom a všetkým známym, ktorí spolucítili s nami v našom zármutku a ktorí nášho zosnulého prišli vyprevadiť na jeho poslednú cestu. Súčasne vyslovujeme aj úprimnú vďaku ctenému p. farárovi Mgr. Vladislavovi Ivičiakovi za dojímavú pohrebnú kázeň a kantorovi za vedenie spevu pri pohrebnom obrade.

Zarmútená manželka Mária, dcéra Blažena a syn Branislav s rodinami

• OZNAMY •

12 /4639/ 21. 3. 2015

43

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 20. marca 19.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2014, 3. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 22. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 24. marca 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

www.hl.rs

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 22. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Priadky v Padine Inštalácia obrazu 1150 rokov od príchodu Cyrila a Metoda autora Jána Glózika na Slovensku Utorok 24. marca 16.00 Zasadali členovia NRSNM Obecná súťaž recitátorov Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 27. marca 16.00 Slovenský film: Ľalie poľné Čo nového v našom chotári?

Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 22. marca 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programu SKUS P. J. Šafárika 22.00 Film: Chlap na roztrhanie 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí.

V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

44

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 20. marca – Hra pre troch Sobota 21. marca – Collateral Pondelok 23. marca – Bledý jazdec Utorok 24. marca – Finty Dicka a Jane Streda 25. marca – Závan smrti Štvrtok 26. marca – G. I. Joe 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

TV Týždeň – prinesie príspevky zo schôdze Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, o návšteve generálneho biskupa ECAV na Slovensku Miloša Klátika u nás, o tom, ako Aradáčania zápasia s problémom povrchových vôd a z ovzdušia divadelnej premiéry Sladká päťdesiatka v Kysáči.

Dúhovka – v prvej polhodinke nedeľného vysielania bude odvysielaný portrét insitného maliara Michala Povolného z Padiny z príležitosti jeho osemdesiatin a 50 rokov tvorby.

TV PETROVEC

Z rozhovoru s Máriou Máľachovou o pekárni Sústavy Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 12 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Správy v slovenskej reči nebudú.

Reprízovo budú odvysielané staré vysielania o 10.15: Pondelok 23. marca Úryvok z festivalu Zlatý kľúč 2010 Streda 25. marca Úryvok z festivalu Zlatý kľúč 2011

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov divadelného podujatia, ktoré sa každoročne usporadúva v Pivnici. autorka: dutina pri ANNA spievaná pridal plemeno Eduard rozpade BIČIA- modlitba soľ tkaniva ROVÁ

lámaním Rumunsko tona odstránila

opravovateľ tlačových chýb

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. sídelná Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. jednotka

lebo vpíšte ALO nábojnice naplnené brokmi

žreboval

TELEVÍZIA PANČEVO

životné nadšenie

ženské meno

vpíšte CH

ochrnutá

Kikinda

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 22. marca 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 25. marca 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

pozerá north vpíšte RSI

vpíšte TLO alt

1. písmená drahé (prísl.)

dopúšťalo sa krádeže

tabuľa Eden

AS opasok HL DU U tajnička Ľ

speváčka Novaković

Španielsko

Samsonova partnerka

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

oživni značka lepidla vysoké napätie

vpíšete INI položí do vnútra

písmeno D

elektrón

ž. meno

ilínium

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 11 VODOROVNE: Jozef, ts, amerikán, Maliak, í, a, ekl, pv, inakšia, iná, apel, Ma, K, os, U, pokrok, nerv, tko, iba, ao, C, telocvik, Anat, ona TAJNIČKA: JOZEF MALIAK

druh zeminy

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 9 z čísla 9 Hlasu ľudu z 28. februára 2015 bolo: JARMILA SABOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JÁN ŠMIT, Ul. Jánošíkova č. 11, 21 211 KYSÁČ.

BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

12 /4639/ 21. 3. 2015

45

Šport Nečestný gól Ašćerića!

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor V pokračovaní majstrovstiev mužstvá zaznamenali zaujímavé výsledky. Tri zápasy vyhrali domáci, dva hostia, kým sa tri duely skončili bez víťaza. Derby v Temeríne vyhrala vedúca Senta. ČSK Pivara nemal ťažkú úlohu so somborským Radničkim. Sriemskomitrovický Radnički nepríjemne prekvapil Dinamo v Pančeve. Derby sa hralo aj v Starých Bánovciach, kde domáci nečestne prišli k bodu v zápase s Dolinou. Posledný Teks- Kým sa hostia (červeno-čierne dresy) radovali, domáci gólom tilac remizoval s Banatom v Zreňa- Ašćerića vyrovnali na 1 : 1 nine, ako i Vršac v Beočíne. Cenné zahrala veľmi dobre, vytvorila si víťazstvá doma dosiahli Šíďania a Subotičania.

Výsledky 16. kola: Dinamo – Radnički (SM) 1 : 2, Dunav – Dolina početné šance, ale Mačužić, Vasić, 1 : 1, ČSK Pivara – Radnički (S) 8 : 0, Sloga – Senta 0 : 1, Banat – Šušnjar a Pavlović už v prvom Tekstilac 1 : 1, Cement – Vršac 0 : 0, Radnički (Š) – Prigrevica 3 : 2, polčase nepremenili pekné akcie spoluhráčov.

Bačka 1901 – Radnički (NP) 3 : 1.

Ani v druhom polčase kondične Program 17. kola: Bačka 1901 – Dinamo, Radnički (NP) – Radnički (Š), Prigrevica – Cement, Vršac – Banat, Senta – ČSK Pivara, Radnički lepšie pripravení hráči Doliny nedovolili domácim ohroziť brá(S) – Dunav, Dolina – Radnički (SM), Tekstilac – Sloga. nu Trivunovića. Čakal sa iba gól DUNAV – DOLINA 1 : 1 (0 : 0) v sieti Dunava. Konečne rýchly horoba, zranenia a karty tímom, v ktorom bola polovica Šušnjar v 76. min. vybehol pred zmenšili počet hráčov Doliny, bonusových hráčov. spoľahlivého brankára Trifunoktorí mohli zahrať v Starých Pred zápasom Padinčania zahla- vića a prinútil ho vyberať loptu Bánovciach. Preto tréner M. Sto- sovali, že by boli spokojní s bodom zo siete – 0 : 1. Radosť hostí bola janoski musel do mužstva zaradiť z ťažkého hosťovania. Teraz, keď okamžite prerušená. Kým si hráči i troch dorastencov. Dolina teda majú zápas za sebou, iste s tým navzájom gratulovali pri striedačvyšla na súboj vždy dobrému nie sú spokojní. Dolina pred asi ke, domáci postavili loptu na stred mužstvu Dunava s najmladším 500 divákmi v Starých Bánovciach ihriska. Rozhodca Nenko Karakaš

C

FUTBALOVÁ ŠKOLA V PETROVCI BILANCUJE

Deň otvorených dverí na Deň Petrovca Pavel Hansman

A

lebo presnejšie a menej obrazne: terajší riaditeľ Futbalovej školy FK Mladosť v Petrovci (čítaj predseda organizačného výboru) Dr. Vladimír Sýkora zvolá rodičovskú poradu v deň 270. narodenín Petrovca a pätnástich rokov futbalovej školy. Nebude to porada triedneho a rodičov jednej triedy, jedného ročníka, ale porada všetkých tried a ročníkov školy v Petrovci, ktoré žiaci navšte-

46

www.hl.rs

vovali, tréneri v nej učili a rodičia takúto zábavu podporovali.

Od jej založenia po dnešné dni.

Niečo ako deň otvorených dverí.

V ten deň, presnejšie 23. mája 2015 sa vo Vrbare stretnú tí, Tréner FŠ Mladosť Ján Čáni (žlté tričko) ktorí školu zakladali, na pracovnom mieste tréneri a tí, čo školu pomáhali. verejne povedalo, čo sa v škole Členovia organizačného výbo- robilo, ako sa robilo, prečo školu ru navrhujú, aby sa v ten deň založili, koľko detí ju zakončilo,

Informačno-politický týždenník

z Ravneho Topolovca nedočkal, aby sa hráči hostí vrátili na svoje miesta a dovolil domácim, aby sa pohli zo stredu. Keďže pred sebou nemal žiadneho súpera, kapitán Ašćerić poslal loptu do nechránenej siete – 1 : 1. Nepochopiteľný čin rozhodcu a hráčov Dunava znemožnil Dolinu, aby vyhrala!? Vyvolalo to rôzne komentáre a väčšina divákov súhlasila s tým, že je Dolina poškodená a domácim by sa inak nepodarilo získať nezaslúžený bod!

DOLINA: Trivunović, A. Šušnjar, Mrđa, Nedučić, Jokić, Vasić, M. Šušnjar, Brkić, Vukotić, Pavlović, Mačužić.

Foto: P. Rohárik

1. Senta 2. ČSK Pivara 3. Dolina 4. Sloga 5. Cement 6. Dunav 7. Bačka 1901 8. Radnički (SM) 9. Radnički (Š) 10. Dinamo 11. Prigrevica 12. Radnički (NP) 13. Banat 14. Vršac 15. Radnički (S) 16. Tekstilac

16 12 16 12 16 7 16 7 16 6 16 7 16 7 16 5 16 5 16 6 16 5 16 5 16 4 16 3 16 3 16 0

2 2 31 : 7 38 2 2 30 : 6 38 6 3 21 : 13 27 5 4 17 : 13 26 7 3 20 : 17 25 4 5 15 : 17 25 2 7 19 : 19 23 6 5 19 : 15 21 6 5 17 : 16 21 3 7 14 : 24 21 3 8 19 : 20 18 3 8 27 : 29 18 6 6 11 : 14 18 6 7 12 : 21 15 4 9 14 : 30 14 3 13 11 : 36 3

aké výsledky kohútiky a pionieri dosiahli, kto školu podporoval.

Okrem dôkladných údajov o škole v ten slávnostný deň nebude vo Vrbare chýbať ani videoprezentácia, výstava fotografií a ukážka získaných trofejí – pohárov, diplomov a iných uznaní. V ten deň organizátori plánujú realizovať i kvalitný futbalový turnaj detí narodených v rokoch 2005 a 2001.

Súperi im budú vrstovníci z Vojvodiny a zahraničia.

Taký rámec osláv schválili členovia organizačného výboru na svojom druhom zasadnutí a podrobnejšie o turnaji, slávnostnej schôdzi a výstavách budeme milovníkov futbalu informovať v nasledujúcich číslach týždenníka Hlas ľudu, ako aj v rozhlasových a televíznych vysielaniach.

Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Bezproblémový výlet do Kačareva JEDINSTVO STEVIĆ – SLÁVIA 1 : 3 (0 : 1)

Ján Špringeľ

P

ravý krajný hráč Miroslav Ivanišević zavlnil sieť po chybe obrancu hostiteľov už v 2. min. a jasne dal najavo Kačarevčanom, kto je lídrom v tabuľke – 0 : 1.

Bývalý bojovný futbalista Doliny potvrdil tak na priateľských, ako i na prvom majstrovskom zápase v slávistickom drese, že bude skvelou posilou aj Kovačičanov.

Cez celý zápas Slávia mala územnú prevahu. Obe mužstvá nehrali veľmi páčivo pre divákov, ale hostia si svoj cieľ splnili na výbornú.

Nátlak na defenzívu a zadných stredopoliarov domácich robili zvlášť Vulišić, Vukajlović a nováčik Milošević. Nebyť nerovného ihriska, Kovačičania by vsietili Jedinstvu Stević aj viac gólov.

Hráči z osady insity hrali bez troch vykartovaných kvalitných hráčov (hrotoví útočníci Gigović

a Bíreš, ako i stredopoliar Petković), a preto sa do najzrelších šancí dostával trikrát Jovan Vukajlović; úspešnejší od neho boli brankár Milić a obrancovia Jedinstva.

Po prestávke Vulišića nedovoleným spôsobom zrazil obranca domácich a píšťalka pančevského rozhodcu Maričića nezostala nemá: Pavel Čížik znásobil skóre z bieleho bodu v 71. min. – 0 : 2. Šesť minút pred koncom tretí gól pre isté tri body zabezpečil po prihrávke Ivaniševića vo veľkom vápne Poljak – 0 : 3. Dve minúty pred záverečným hvizdom zmenšil výsledok po chybe obrancov Slávie Stojkovski – 1 : 3.

Kačarevčania začiatkom 21. storočia hrali významnú rolu v Srbskej lige – skupina Vojvodina, a potom aj vo Vojvodinskej lige – východná skupina. V posledných rokoch Jedinstvo a Slávia hrali iba štyri zápasy. V sezóne 2008/09, keď

Spravodlivá remíza HAJDUŠICA – RADNIČKI 0 : 0

Vladimír Hudec

R

emíza s celkom z Barandy na vlastnej pôde je predsa len úspechom, aj keď Hajdušičania očakávali, že z tohto zápasu inkasujú všetky tri body.

Už v 5. min. domáci mali peknú príležitosť. Zambo centroval

a Miksád hlavičkoval, ale brankár hostí sa nedal prekvapiť. Vcelku to bol tvrdý, opravdivý majstrovský zápas, v ktorom domáci futbalisti mali prevahu, ale hostia boli nebezpečnejší a niekoľkokrát vážne pohrozili z protiútokov. Obrana Hajdušice sa však nedala zmýliť, pričom viackrát útočníkov hostí

Nebezpečná akcia hostí pred bránou Hajdušice • ŠPORT •

Kovačičania z nižšej súťaže postupovali do Prvej juhobanátskej ligy: v Kačareve bolo 11 : 1 a v Kovačici 4 : 1 pre Sláviu. V tejto sezóne, keď sa Jedinstvo vrátilo do vyššej súťaže, bola Slávia rovnako tak dvakrát úspešná: na štarte sezóny bolo v osade insity 4 : 2 pre domáci klub.

Na meraní síl v Kačareve boli v prvej zostave alebo náhradníkmi, ktorí sa zjavili na trávniku, až šiesti futbalisti z Kovačice. Tajomník klubu Jaroslav Žolnaj informuje, Neustály tlak: stredopoliar Slávie že v zostave Slávie sú odneNemanja Vulišić dávna znovu aj bratia Staňo a Vlasto Dudášovci. Z úspešnej Ján Čerňoš, Radenković, IvaniFutbalovej školy Kovačica ´94 je šević, D. Čížik, Milošević, Vulišić, tak v širšom zostave Slávie kvarteto Vukajlović (Poljak).

Do Kovačice 22. marca 2015 prihráčov.

SLÁVIA: Krstić, Sachter, P. Čí- chádza posledný v tabuľke Vulturul žik, Jaroslav Čerňoš (Strakúšek), Grebenac. „chytila“ do ofsajdovej pasce a aj brankár Melich bol istý.

Ani po zmene strán sa v podstate nič nezmenilo. Hra aj ďalej bola hlavne vyrovnaná s ojedinelými pološancami na oboch stranách. Očakávalo sa, že nevyhnutnú živosť do útoku domáceho celku prinesú Hrudka, Radović a Demse, ktorí na tomto zápase boli náhradníkmi. Veľmi rýchlo sa potvrdilo to, čoho sa všetci obávali, že títo hráči nie sú dostatočne pripravení pre majstrovské zápasy. Predsa v polovici polčasu Hajdušičania mali peknú príležitosť ujať sa vedenia. Najprv strieľal Anđelovski a Pomorišac odrazenú loptu z dvoch metrov zaslal vedľa brány. Posledných desať minút však patrilo hosťom, ale výsledok zostal rovnaký.

HAJDUŠICA: Melich, Radulović, Mršić, Pomorišac, G. Stojkovski, Folťan, Đaković, Anđelovski, Zambo (Hrudka), Đapa (Ra-

dović), Miksád (Demse).

Výsledky 16. kola: Jugoslavija – Sloga 3 : 0, BAK – Polet 1 : 0, Vojvodina – Omladinac 2 : 0, Vulturul – Mladosť (V) 1 : 2, Jedinstvo Stević – Slávia 1 : 3, Partizan – Budućnost 2 : 2, Crvena zvezda – Mladost (O) 0 : 1, Hajdušica – Radnički 0 : 0.

V nedeľu Hajdušica uvíta Jugoslaviju z Jabuky.

1. Slávia 2. Radnički (B) 3. Vojvodina 4. Mladosť (V) 5. BAK 6. Polet 7. Jedinstvo St. 8. Mladost (O) 9. Sloga (BNS) 10. Hajdušica 11. Jugoslavija 12. Partizan 13. Omladinac 14. Budućnost(-1) 15. C. zvezda 16. Vulturul

12 /4639/ 21. 3. 2015

16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16

14 2 0 58 : 11 9 3 4 29 : 15 9 3 4 28 : 18 10 0 6 31 : 25 9 3 4 26 : 25 9 2 5 40 : 22 7 2 7 39 : 40 6 2 8 27 : 29 6 1 9 22 : 30 5 2 9 21 : 29 5 2 9 28 : 43 4 4 8 28 : 31 4 4 8 30 : 47 5 2 9 26 : 50 4 3 9 19 : 29 33 10 17 : 25

44 30 30 30 30 29 23 20 19 17 17 16 16 16 15 12 47

Šport OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Revanš za jesenných 2 : 2 TITEL – MLADOSŤ 0 : 0

Samuel Medveď

V

prvom súťažnom zápase v tomto roku futbalisti petrovskej Mladosti získali cenný bod na hosťovaní v Titeli. Tak sa vlastne revanšovali domácim, ktorí majú v tomto roku kvalitné mužstvo za jesenných 2 : 2 v Petrovci. Titelčania na tom zápase dvakrát viedli a chudobná remíza neskoršie udávala celý priebeh nie veľmi úspešnej jesene Petrovčanov.

Zápas v Titeli sa začal minútkou ticha pre obete nedávnej tragickej leteckej havárie pri Surčíne.

Takmer počas celých deväťdesiat minút sa hralo viac na polovici ihriska domácich. Mladosť podala lepší výkon než domáci. Zrelých gólových šancí takmer ani nebolo.

Vynovený tím hostí pôsobil celistvo, najmä obranné rady „modrých“ tentoraz prejavili nadostač istoty. Zvlášť dobrý výkon podal Jaroslav Jakuš.

ćnost 0 : 2, Tvrđava – Mladost radost 0 : 0, Bečej – Proleter 4 : 1, Obilić – Hajduk 0 : 1, Kulpín – Sutjeska 2 : 2, Titel – Mladosť 0 : 0, Krila Krajine – Vojvodina 0 : 0.

Program 17. kola: Krila Krajine – Maglić, Vojvodina – Titel, Mladosť – Kulpín, Sutjeska – Obilić, Hajduk – Bečej, Proleter – Tvrđava, Mladost radost – Borac, Budućnost – Stari grad.

Foto: J. Pucovský

Čisté konto v Titeli: Pavel Fejdi, brankár Mladosti A rozhodca Sipos zo Srbobranu, hoci pískal dobre, mohol možno odpískať jedenástku za Mladosť.

Petrovčania si vyslúžili dve žlté karty: Fábry a nováčik Celin. Nehrali zranený Kajtez a nováčik Vlaisavljević, ktorému registračná dokumentácia meškala.

MLADOSŤ: Fejdi, Fábry, Celin,

Rupar, Babiak, Jakuš, Severíni, Torbica, Milenković (Haška), Mijin, Pavlis (Milićević).

Zverenci trénera Jakuša v predzápase zahrali tak ako zvyknú – dobre, a svojich titelských rovesníkov porazili 2 : 0.

Výsledky 16. kola: Maglić – Stari grad 3 : 0, Borac – Budu-

1. Bečej 16 14 2. Mladost radost 16 11 3. Hajduk 16 9 4. Borac 16 9 5. Titel 16 7 6. Proleter 16 7 7. Tvrđava 16 6 8. Vojvodina 16 6 9. Sutjeska 16 5 10. Maglić (-1) 16 6 11. Mladosť 16 3 12. Kulpín 16 5 13. Krila Krajine 16 3 14. Budućnost 16 3 15. Stari grad 16 3 16. Obilić (-1) 16 2

1 1 54 : 8 43 4 1 44 : 18 37 5 2 28 : 14 32 1 6 33 : 19 28 3 6 22 : 18 24 3 6 29 : 28 24 5 5 19 : 24 23 3 7 22 : 14 21 4 7 21 : 24 19 1 9 21 : 40 18 7 6 20 : 25 16 1 10 26 : 51 16 6 7 17 : 30 15 4 9 21 : 31 13 4 9 10 : 28 13 6 8 12 : 27 11

MIMORIADNE ZHROMAŽDENIE A PREHRA FK SLÁVIA V PIVNICI

Nový predseda Zlatko Valihora Ján Šuster

Brňa-Pajo, Vojislav Ivančić, Ondrej Blažek, Rastislav Brňa starší, Viliam Slavka, Miroslav Hemela, Daniel Salčák, Jozef Žigmund a Dalibor Milec. Členmi Dozornej rady sú Rastislav Šuster, Goran Panić a Vlastimír Nímet. Novým tajomníkom klubu je Vojislav Ivančić a funkciu športového riaditeľa bude zastávať Rastislav Brňa – Pajo.

V

nedeľu 15. marca 2015 v miestnostiach na ihrisku v Pivnici prebiehalo mimoriadne volebné Zhromaždenie FK Slávia za prítomnosti 35 členov.

Predstaviteľ iniciatívneho výboru schôdze najvyššieho orgánu klubu Ondrej Blažek úvodom vyzval účastníkov, aby minútkou ticha vzdali úctu obetiam tragédie vrtuľníka Vojska Srbska.

Na rokovacom programe bolo odvolanie z funkcie doterajšieho predsedu, členov Správnej rady FK Slávia, členov Dozornej rady, voľba nového predsedu, členov Správnej a Dozornej rady, tajomníka a športového riaditeľa.

Po odvolaní doterajších členov správy väčšinou hlasov za nového predsedu FK Slávia zvolili Zlatka Valihoru. Členmi Správnej rady sa stali: Daniel Blatnický, Rastislav

48

www.hl.rs

Debutant, a neprijal gól: Dávid Šuster (Slávia Pivnica)

Informačno-politický týždenník

SLÁVIA – NAŠA HVIEZDA 1 : 5 (1 : 2) Minulú sobotu silbašská Naša hviezda po omnoho lepšom výkone v priateľskom zápase porazila domácich futbalistov.

Prvých dvadsať min. sa hralo hlavne v strede ihriska a potom útočník hostí Zelen ľahko prekonal mladého Juliána Čobrdu. V 35. min. Vig ušiel strážcom, Perišić ho zrazil v šestnástke a J. Žigmund z penalty vyrovnal. Dve min. pred odchodom na prestávku Bulatović

odcentroval pred bránu, obranca domácich nešikovne zachytil loptu a trafil vlastnú sieť – 1 : 2.

V druhom polčase domáci vymenili niekoľkých futbalistov čo malo za následok, že Silbašania prebrali hru a strieľali góly. Tak Gašić v 57. min. nečakane z tzv. mŕtveho uhla trafil sieť, potom Bulatović po peknej prihrávke Perišića zvýšil na 1 : 4, aby pred koncom tentoraz Bulatović uvoľnil Perišića, ktorý vsietil piaty gól za Našu hviezdu.

SLÁVIA: J. Čobrda, Novak, Milec, Séč, Nímet, Marek, Benka, Petrović, Kalko, J. Žigmund, M. Žigmund. Striedali: Šuster, Vig, Čolović, Vachula, Vladimír Kuchta, Ćutilo, Pintír.

NAŠA HVIEZDA: Plavšić (Križan), Zorić, Ninkov, Grňa, Đaković, Marković, Maksimović, Perišić, Gašić, Bulatović, Zelen.

• ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Hviezdna chvíľa Lukića BUDÚCNOSŤ – LJUKOVO 3 : 0 (1 : 0)

Parádna strela Lukića (s kapitánskou páskou) v 77. min. rozhodila brankára Miloševića, ale potešila fanúšikov Budúcnosti a spoluhráčov – 3 : 0

Ján Murtin

F

utbalisti Budúcnosti zaznamenali cennú výhru v prvom zápase pokračovania majstrovstiev.

Dosť zmenené mužstvo Sinišu Stanivuka od začiatku prejavilo viac vôle vyhrať nad slušným súperom z Ljukova.

Začiatočné skúšanie síl súperov netrvalo dlho. Už v 7. min. po voľnom kope Lukića stredný útočník

Krstić bol rýchlejší od brankára Miloševića, no jeho strela skončila na žrdi.

Dvesto divákov videlo prvý gól v 13. min., keď rýchly N. Kobilarov ušiel pravou stranou, pri bližšej žrdi uvoľnil Krstića, ktorý trafil sieť popod Miloševića – 1 : 0. Do konca polčasu aj solídni hostia, ktorí hrali za pomoci vetra, mali dva sľubné voľné kopy zo 17 – 18 metrov. Prvú strelu cez múr vychytal pozorný Zeljković a v druhom pokuse Ljukovčanov

lopta tesne minula cieľ. V 29. min. rozhodca Kedža z Nového Sadu sa neozval v podozrivej situácii v šestnástke domácich.

V pokračovaní domáci futbalisti boli oveľa lepším celkom. V 52. min., po akcii N. Kobilarova a Lukića, obranca Uglješa Joksimović z 25 metrov zboku trafil pravý horný roh v tej chvíli príliš nepozorného a prekvapeného Miloševića – 2 : 0.

Hložanci hrali iste, kým si hostia iba

Výhra na ťažkom trávniku JEDNOTA – SLOGA 1 : 0 (0 : 0)

Matej Bzovský

P

red zápasom všetci na štadióne Jednoty minútkou ticha vzdali úctu obetiam tragickej havárie vojenskej helikoptéry v blízkosti letiska v Surčíne. Od začiatku stretnutia s nepríjemným súperom z mestečka dobrého vína sa videlo, že domáci postúpili do hry zodpovedne. Bola prítomná chuť, húževnatosť a zodpovednosť každého hráča, čo sa na konci oplatilo.

Hracia plocha bola veľmi ťažká, klzká, rozbahnená a veľmi prekážala obom mužstvám, aby sa predstavili v krajšom svetle.

Aco Lukić v 18. min. z rohu „posadil“ loptu na hlavu nabiehajúceho Ninića, ale jeho strela mierila nad • ŠPORT •

bránu. Čoskoro odpomavejšiu akciu mali domáci v 64. min., vedali hostia z Erdevíno prízemná strela ka z protiútoku. Lopta z nohy náhradníka Krstovića otriasla Rankića (predčasne žrďou. Po útoku hráčov Slogy v 84. vystriedal v 19. min. zraneného Borisa Pomin. obrana domávažana) skončila svoju cich zaváhala, rýchly cestu vedľa cieľa. Novú a nebezpečný Dupríležitosť mali domáci šan Sovilj sa nečav 37. min., keď pohybkane ocitol úplne sám pred brankálivý A. Lukić uvoľnil na ľavej strane Markovića, rom Travicom, no ktorý vypálil prudko, Odmena za obetavosť: tento však šikovne ale nepresne. nohou odrazil lopMilutin Jelović V druhom polčase (Jednota St. Pazova) tu do poľa. Konečne hostia z Erdevíka častejv nadstavenom čase, šie útočili, menej sa bránili, ale sme keď sa diváci už začínali rozchádzať dlho nevideli vyložené príležitosti, nespokojní s remízou, prišla cenná ktoré by zavoňali gólom. Najzaují- výhra do rúk hostiteľov. Režisérom

po prerušení vytvorili 2 – 3 pološance. V ostatných chvíľach zápasu bezchybní stopéri Alić a Rodić nedovolili ohroziť Zeljkovića.

Hviezdna chvíľa zápasu prišla v 77. min., keď po akcii Dujakovića a nesebeckého Jelića kapitán Lukić z osemnástich metrov zmietol pavučinu z pravého rohu brány Miloševića – 3 : 0. Potom domáci rutinovane priviedli zápas do konca, znemožniac každú hrozbu brankárovi Zeljkovićovi. Rozhodca Kedža žltými kartami pre ťahanie za dres súperov potrestal domácich M. Kobilarova, Jelića a za bezohľadný zákrok hosťa Vidovića.

BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Uglješa Joksimović, Ožvát (Trivunović), M. Kobilarov, Alić, Rodić, N. Kobilarov (Dujaković), Jelić, Krstić, Lukić, Mitrović (Štefek).

Mladší pionieri Budúcnosti v Mestskej lige Nový Sad na hosťovaní porazili vysoko novosadskú Bystricu 7 : 2 a dostali sa na tretie miesto. Tri góly vsietil Rodić a raz trafili Miškovic, Lokić, Kovačević a Ralević.

Výsledky 16. kola: Budúcnosť – Ljukovo 3 : 0, Jugović – Omladinac 0 : 3, LSK – Mladost 2 : 2, Borac – Kabel 2 : 0, Index – Sremac, zápas odročili, Hajduk – C. zvezda 1 : 0, Jednota – Sloga 1 : 0, ŽSK – Kupinovo 1 : 0.

Budúcnosť teraz hosťuje v Žablji.

Snímky: J. Pucovský gólu bol kapitán Nikola Igrač, ktorý z voľného kopu výborne nahral do srdca pokutového územia a lopta sa z hlavy vynaliezavého Milutina Jelovića ocitla v sieti za chrbtom bezmocného brankára Tojagića – 1 : 0. „Nebolo to pre nás jednoduché, Sloga prišla s jasným cieľom zatvoriť sa na vlastnú polovicu. Tento prvý jarný zápas je pre nás výzvou do budúcnosti, aby sme sa lepšie naučili otvárať defenzívneho súpera,“ povedal nám po zápase tréner Milan Vujasin.

JEDNOTA: Travica, G. Lukić, Jelović, Igrač, Ninić, Uzelac (Gačić), Milaković, Furtula, Krstović, A. Lukić, Marković.

SLOGA: Tojagić, Kovačević, Radin, Čobanović, Vuković, Raičević, Bojanić, Miščević, Považan (Rankić), Simeunović, Sovilj.

Jednota v budúcom kole bude hrať v Kupinove, kým Erdevíčania uvítajú Hajduk z Bešky.

12 /4639/ 21. 3. 2015

49

Šport SNEMOVALI KULPÍNSKI POĽOVNÍCI

Vždy robia niečo nové V Katarína Gažová

eľká sieň Poľovníckeho domu v Kulpíne aj v sobotu 14. marca 2015 bola plná, ako to zvyčajne býva, keď majú výročné zasadnutie členovia domáceho Poľovníckeho spolku Fazan. Vzhľadom na to, že tento rok je pre toto združenie aj rokom volebným, doterajší a zároveň aj staronový predseda PS Fazan Branislav Plachtinský oznámil, že voľbu vedenia vykonali predtým na zasadnutí Správnej rady spolku.

Prítomných tiež informoval o zmenách vo vedení PS Fazan. Správna rada má jedenástich členov. V jej zložení sú teraz aj mladší členovia spolku. Namiesto dlhoročného revírnika Vladimíra Hašku zvolili Miroslava Stupavského. Funkcie dlhoročného pokladníka sa vzdal Ján Lačok a na jeho miesto nastúpil Andrej Širka.

Minuloročné aktivity sprítomnil predseda B. Plachtinský, a potom predostrel aj plány na bežný rok.

Pre výročné stretnutie poľovníkov kulpínskeho PS Fazan bola príznačná tradičná masová účasť členov spolku a hostí z okolia Vlani sa Fazan zameriaval hlavne na dva ciele, ktoré sa prelínajú. Po prvé, je to zachovávanie kultúrno-historického dedičstva Kulpína v oblasti lovu, rozvoj tak lovného, ako aj športového strelectva, ochrana životného prostredia prostredníctvom zveľaďovania lovných revírov

NEÚSPEŠNÁ GENERÁLKA V KYSÁČI

Bude ťažko...

TATRA – ŽELEZNIČAR 1 : 2 (0 : 2) Pavel Pálik

T

atre sa generálka pred majstrovstvami nevydarila. V prvej časti domáci hrali slabo, rozhárane a ani raz nekopli na bránu Novosadčanov. Taký slabý výkon mužstva Tatry sme už dávno nevideli. Na druhej strane hostia z Nového Sadu začali naplno, takže ich tlak domáce mužstvo nevydržalo. Gólmi Petkovića v 11. min. a Samardžiju v 20. min. Železničar do polčasu získal pekný náskok.

V druhom polčase tréner Bogdanović uviedol do hry štyroch náhradníkov, a to veľmi rýchlo prinieslo ovocie. V 46. min. po rýchlom protiútoku Milunović mal šancu, obrancovia ho faulom zastavili. Správne nariadenú penaltu Grijak premenil – 1 : 2. Domácim sa do konca nepodarilo nič viac konkrétne urobiť.

S výkonom nikto v domácich radoch nemôže byť spokojný a zvlášť tréner Bogdanović, ale máme nádej, že to bude lepšie... V prvom zápase bude najťažšie bez štyroch hráčov

50

www.hl.rs

a starostlivosť o divú zverinu. Potom je tu zveľadenie lovnej turistiky, ktorá prispieva k rozvoju samého prostredia pôsobenia poľovníckeho spolku. Poľovnícky dom v Kulpíne je vystavaný pred niekoľkými rokmi. Predvlani dokončili a vybavili dva apartmány a jednu spoločenskú miestnosť pre

turistov. Vlani pracovali na úprave okolia. Upravili veľké parkovisko, na jar vysadili dvesto sadeníc agátov a topoľov zo zadnej strany domu, a potom v jeseň ešte 80 tují z prednej strany budovy. Vo vnútri postavili priehradu, ktorá oddelila pohostinskú časť od ubytovacej. Druhý, tiež dôležitý cieľ PS Fazan, je jeho pôsobenie ako sekcie v rámci Poľovníckeho združenia Petrovec a spĺňaní záväzkov, ktoré z toho vyplývajú.

Medzi plány na tento rok predseda zaradil realizáciu už vypracovaných projektov: montovanie solárnych panelov na budovu, výstavbu miestnosti na čistenie diviny, potom na umiestnenie poľovníckych zbraní a vybavenia, vysádzanie kvetných záhonov vôkol objektu a iné. O minuloročnom hospodárení spolku správu podal doterajší pokladník Ján Lačok a finančný plán predostrel novozvolený pokladník Andrej Širka.

Prácu PS Fazan a dobrú spoluprácu s ním pochválili predstaviteľ lokálnej samosprávy Siniša Stanivuk, vedúci poľovníckych spolkov z Pivnice, Petrovca a Maglića. Stretnutie poľovníkov v Kulpíne sa skončilo posedením pri poľovníckom paprikáši.

OBECNÁ LIGA ŠÍD VYKRAČUJE DO JARNEJ ČASTI

Sedmička v sieti Bingule

prvej jedenástky, ktorí majú párne žlté karty. Kanonier Milunović je k noty v Šíde OFK Bikić z rovnomennej tomu potrestaný zákazom nástupu Stanislav Stupavský dediny zohral odročený zápas z jesenaž na piatich majstrovských zápaa zasadnutí súťažnej komisie nej časti s mužstvom OFK Binguľa. soch, len preto, že v jeseň povedal Obecnej futbalovej ligy Šíd roz- Bikićania, jesenní vicemajstri, podľa rozhodcovi Grujićovi: „Hanba, ako hodli, aby sa jarná časť majstrov- očakávania vyhrali presvedčivo až 7 pískate na zápasoch v Kysáči!“ Ta- stiev sezóny 2014/15 začala 14. kolom : 0. Týmto zápasom konečne uzavreli kýto trest je priam neuveriteľný. 22. marca 2015. Ľubská Jednota sa prvú časť súťaže OFL Šíd, kde prvé No netreba strácať nádej, chlapci stretne so Sremcom z Berkasova, miesto obsadil Napredak z Vašice usilovnosťou a bojovnosťou môžu šídska Jednota bude hosťovať v Ba- s 39 bodmi. Šídska Jednota je na 6. dokázať mnoho. činciach, Hajduk z Višnjićeva pocestuje mieste (24 bodov), Hajduk Višnjićevo TATRA: Privizer, Srnka, Kulík, do Gibarca a OFK Binguľa má hosťovať je siedmy (19 bodov), ľubská Jednota drží 10. priečku (10 bodov) a OFK D. Ožvát, Milanov, Jakšić, Tót, v Molovine.

V nedeľu 15. marca na ihrisku Jed- Binguľa je na 12. mieste (8 bodov).

Daneček, Grijak, Klaić, Hric. Hrali aj: Milunović, Budík, Martinko, Kohút, Račko.

Program 16. kola: Susek – Fr. partizan, Tatra – Sirig, TSK – Mladost, Slavija – Vinogradar, Sofeks – Veternik, Petrovaradín – Šajkaš, Jedinstvo – Futog, Dinamo – Proleter.

Dorastenci Tatry v sobotu remizovali s rovesníkmi zo Sirigu 1 : 1.

Jediný gól vsietil Martinko. V sobotu 21. marca 2015 dorastenci Kysáčanov v prvom jarnom majstrovskom Fanúšikov OFK Binguľa zaujíma, či jar ich futbalistov bude zápase uvítajú Bačku z Ďurdeva. úspešnejšia od jesene

Informačno-politický týždenník

N

• ŠPORT •

Hráči FŠ Dolina narodení roku 2003 s vlani získanými trofejami

Mužstvo FŠ Dolina (ročník 2004) v Kačareve tentoraz obsadilo tretie miesto

ZIMNÝ TURNAJ NAJMLADŠÍCH FUTBALISTOV V KAČAREVE

Poháre aj do Padiny Ján Bokor

K

aždú zimu Futbalová škola Jedinstvo z Kačareva organizuje turnaj pre najmladších futbalistov.

Celé štyri mesiace nádejní futbalisti v tamojšej športovej hale behali za koženou, užitočne a zdravo trávili čas.

Mužstvá mladých futbalistov rozdelili do skupín podľa rokov narodenia.

V tomto roku sa zúčastnilo sedem ročníkov: 2000 až 2006, ktoré zohrali ligu trojnásobným systémom. Potom štyri najlepšie celky z každej kategórie bojovali o poháre a medaily.

Medzi množstvom účastníkov v Kačareve sa ocitli aj tri ročníky futbalistov padinskej Futbalovej školy Dolina. Mužstvo chlapcov narodených roku 2003 skončilo ligu na 5. mieste a ročník 2006 bol o stupienok nižšie.

Najlepšie sa darilo chlapcom narodeným roku 2004, lebo sa prebojovali medzi odmenených. Títo futbalisti súťaž v skupine skončili na druhom mieste a získali právo bojovať o trofe-

je. V semifinále im aj šťastie obrátilo chrbát. Po nerozhodnom výsledku 1 : 1 s vrstovníkmi FŠ OFK Stenli Vojvodina Glogonj prehrali po kopaní penált 3 : 2. V boji o tretie miesto padinské nádeje presvedčivo porazili hostiteľov, mužstvo Jedinstvo Kačarevo. Výsledok bol 4 : 1 v prospech zverencov trénera Ivana Miháleka.

Trom najúspešnejším mužstvám z každého ročníka organizátori odovzdali poháre, medaily a diplomy.

Vyhlásili i najlepších strelcov a brankárov. Tieto uznania sa dostali aj do rúk členov padinskej FŠ Dolina. Ročník 2004 získal pohár za tretie miesto a všetci hráči bronzové medaily.

Soška pre najlepšieho brankára sa ocitla v rukách Padinčana Sebastiána Čapeľu a sošku určenú najlepšiemu strelcovi si z Kačareva odniesol jeho klubový kolega Pavel Čížik.

Kačarevčania aj tentoraz boli výborní hostitelia a organizátori tradičného turnaja, ktorý sa skončil pohostením a spoločným kamarátením všetkých účastníkov.

Rozcvička a posledné pokyny pred zápasom

„Bronzová“ radosť padinských futbalistov

Najlepší hráč Pavel Čížik s pohárom

• ŠPORT •

Najlepší brankár Sebastián Čapeľa s trofejou

Pohár za 3. miesto mužstiev 2004 sa zaleskol v rukách kapitána Luku Štopulja

12 /4639/ 21. 3. 2015

51

FK Jánošík (1955) Mužstvo, ktoré postúpilo do Juhobanátskej ligy (1971)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Jánošík – Kriváň Selenča 4 : 4 (2014)

Futbalový klub Jánošík

Futbal sa v Jánošíku hráva od roku 1937, keď Martinovi Huťkovi rodičia, inak známi jánošícki obchodníci, kúpili opravdivú futbalovú loptu.

V tú jeseň Jánošíčania odohrali aj svoj prvý zápas. Po druhú svetovú vojnu, a potom aj určitý čas po nej, hrávali hlavne priateľské zápasy s celkami z okolitých dedín. Klub úradne registrovali roku 1947 a už v nasledujúcom roku sa zapojili do súťaže o Pohár maršala Tita. Vtedy prvýkrát hrali aj v kvalifikácii o postup do Juhobanátskej ligy.

Doma vyhrali nad mužstvom Zmaj z Vojlovice 2 : 1. Na odvetnom zápase vo Vojlovici, na ktorý odišli na bicykloch, prehrali 4 : 1. Klub začal súťažiť začiatkom šesťdesiatych rokov v Obecnej lige Alibunár. Roku 1971 zaznamenali najväčší úspech v dejinách, keď v obecnej lige obsadili prvé miesto a po kvafikačných zápasoch s mužstvom Fortuna z Kovinu postúpili do Juhobanátskej Najkvalitnejšie mužstvo v dejinách (1973) ligy. Najprv v Kovine hrali nerozhodne 2 : 2 a o týždeň zohrali odvetný zápas na novom ihrisku v Jánošíku. Dedina doslova žila pre ten zápas, ktorý sledovalo viac ľudí (1 400), než osada v tej chvíli mala obyvateľov (1 200). Jánošíčania dvoma gólmi Kolárika a Listmajera vyhrali 3 : 1. Po tomto zápase vystavali aj prvé obliekarne. Jánošík mal v sezóne 1973/74 asi najsilnejšie mužstvo v dejinách klubu, ktoré sa vážne uchádzalo o postup do Banátskej zóny, ibaže v závere majstrovstiev predsa len poľavili.

Významný úspech dosiahli aj dorastenci FK Jánošík, ktorí v roku 1979 boli majstri Juhobanátskej ligy.

Začiatkom osemdesiatych rokov dospela plejáda mladých futbalistov, ktorí tiež hrali vynikajúci futbal, ale nedosiahli významnejšie výsledky. V tom období vznikla aj nová Juhobanátska B liga – východná skupina, do ktorej zaradili aj FK Jánošík, kde hral do konca osemdesiatych rokov.

Roku 1991 vystavali novú tribúnu pre 300 divákov a nové šatne, avšak iba o rok neskoršie klub pre nedostatok peňazí prestal súťažiť. Znovu sa aktivoval roku 1994. Svoju kvalitu Jánošíčania potvrdili už roku 2005, keď postúpili do Druhej juhobanátskej ligy. V tejto lige potom s menšou prestávkou na rozhraní dvoch tisícročí súťažili až po rok 2007, Dorastenci FK Jánošík – majstri južného Banátu keď pre reorganizáciu museli zostúpiť. Odvtedy súťažia v Obecnej lige Alibunár (1979) – Plandište, v ktorej sa spravidla umiestňujú v hornej časti tabuľky.

Vladimír Hudec Foto: autor, J. Pániková a z archívu M. Listmajera

Mužstvo Jánošíka po návrate do Druhej juhobanátskej ligy (1995)

Tým ktorý sa rozlúčil s II JBFL (2007)

Ukladanie mačiny na ihrisku (2000)

Futbalisti Jánošíka (2014)

Veteráni Jánošíka a bieloblatskej Mladosti (2011)