Hlas06 2012

ROČNÍK 69 ČÍSLO 6 /4477/ Nové regionálne politiky a európske skúsenosti

11. 2. 2012 Naša téma: Zdravotná starostlivosť

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Vedeckú konferenciu pomenovanú Bačka kroz vekove usporiadali Vukova zadužbina Belehrad a Obec Báčska Palanka v hoteli Grand pri Báčskej Palanke 3. februára.

J. Bartoš

Konštituovanie a zároveň pracovné zasadnutie novej Vydavateľskej rady Slovenského vydavateľského centra Báčsky Petrovec uplynulý piatok v zasadačke NRSNM v Novom Sade signalizovalo nové momenty v ďalšom pôsobení SVC. A. Francistyová

Novinárska dielňa na tému Premostenie rozdielov prebiehala 2. februára v belehradskom mediálnom stredisku.

O. Filip

Seminár o úlohách médií v informovaní o sústave sociálnej ochrany a užívateľoch sociálnych služieb sa konal začiatkom februára v Belehrade.

O. Filip

V sobotu 4. februára v Novom Sade prebiehala ďalšia kvalifikačná súťaž Debaty na počesť Zorana.

Víťazom sa stal Veljko Martinović (na snímke), ktorý si vybojoval účasť v semifinále, ktoré bude 3. marca taktiež v Novom Sade.

J. Pániková

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČíSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Počítačové spracovanie: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: priezvisko@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs hlasludu@open.telekom.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

SEDEM DNí

Mimoriadna zima Z

ima 2012 zostane zapamätaná ako jedna z najchladnejších v dejinách. Nie úplne najchladnejšia, ani nie najsnežnejšia, lebo podobných už bolo aj predtým. Nie často, ale bolo. Je to však prvá zima u nás, ktorá si vyžiadala vyhlásenie mimoriadnej situácie v celej krajine. „Nenapadal sneh prvý raz v Srbsku, ale prvý raz sa štátne orgány spoločne angažujú s cieľom umožniť ľuďom bežný chod každodenného života aj za daných podmienok, a nielen čakať, až sa sneh roztopí,” povedal zástupca premiéra a veliteľ štábu pre mimoriadne situácie Ivica Dačić.

Mimoriadnu situáciu v krajine vláda vyhlásila v nedeľu 5. februára a od tej chvíle Štáb pre mimoriadne situácie koordinuje všetky aktivity za odstránenie následkov snehovej kalamity. Na zasadnutí štábu, na ktorom sa hodnotila situácia a navrhovali smery ďalšieho pôsobenia, sa zúčastnili ministri obrany, zdravotníctva, školstva, práce a infraštruktúry, ako aj predstavitelia vojska, polície a iní. Náčelník štábu Predrag Marić vyjadril odhady, že mimoriadna situácia potrvá sedem až desať dní a upozornil, že by odročovanie rozhodnutia o jej vyhlásení mohlo draho stáť.

Minister školstva Žarko Obradović zopakoval odporúčanie všetkým lokálnym samosprávam, aby sa na školách nevyučovalo od 6. do 10. februára. V tejto súvislosti uviedol, že nútené februárové prázdniny bude mať 90 000 žiakov a 120 000 zamestnancov, k tomu aj určitý počet študentov. Keďže na fakultách majú skúšobné obdobie, odporučil im, aby skúšky odročili, a keby to nebolo možné, aby všetky realizovali v ten istý deň.

Minister infraštruktúry a energetiky Milorad Mrkonjić informoval, že sú autostrády, magistrálne a regionálne cesty zjazdné, že železničná doprava funguje a že nie sú zjazdné väčšinou iba lokálne cesty. Doložil, že energetická situácia je stabilná a že v prípade potreby je možnosť elektrický prúd zabezpečiť z dovozu.

Medzi dôvodmi vyhlásenia mimoriadnej situácie sa uvádza predovšetkým veľké množstvo napadaného snehu a nízke teploty, ktoré si vy-

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

žiadali desať obetí. Okrem toho približne 70 000 osôb je už dlhšie bez spojenia so svetom, pričom v 37 obciach už predtým vyhlásili mimoriadnu situáciu. Najťažšie je v obciach Sjenica, Crna Trava, Surdulica, Prijepolje, Nova Varoš a inde. Odhaduje sa, že najmenej 7 000 rodín nevyhnutne potrebuje pomoc, predovšetkým keď ide o potraviny a hygienické potreby. Tu však vznikol ďalší problém. Keďže týchto výrobkov v Červenom kríži Srbska nemajú v zásobe v dostatočnom množstve, táto organizácia sa rozhodla požiadať o pomoc (v hodnote 100 000 eur) Medzinárodnú federáciu Červeného kríža.

V mestách, ako sú Belehrad a Nový Sad, orgány lokálnej samosprávy vyzvali občanov, aby sa zúčastnili v čistení snehu z verejných plôch a mestských ulíc.Výzva padla na mimoriadne úrodnú pôdu: stovky nezamestnaných, ale aj stredoškolákov a študentov s ozajstným nadšením privítali možnosť trochu si zarobiť (denná mzda bola 1 700 dinárov) a zároveň prispieť k normálnemu chodu života v meste.

V zimnej mimoriadnej situácii osobitný význam nadobudlo rýchle informovanie občanov.

Na tieto účely sa najčastejšie používa telefón, ktorý má síce svoje klady, ale aj zápory. Internet je lepší, no v prvom rade nie je všetkým prístupný a k tomu sa zistilo, že mnohé lokálne samosprávy neažurujú svoje stránky v súlade s potrebami. Pre ľudí v núdzi sú ešte stále platné tri čísla pre záchrannú službu, políciu a požiarnikov a v tej súvislosti sa ukázalo, že by bolo potrebné čím skorej uviesť jednotné číslo 112, ktoré používa aj väčšina ostatných krajín.

Hoci je teraz najpodstatnejšie čím účinnejšie prekonať problémy a ťažkosti spôsobené snehom a mrazom, treba rozmýšľať aj o tom, čo príde potom. Ak sa sneh začne náhle topiť, hrozí totiž nebezpečenstvo povodní, zvlášť tam, kde odvodové kanály nie sú čisté a priepustné. Zostáva nám teda len jedno: čakať na príchod jari a dúfať, že sa veľmi nerozleje.

Anna Lazarevićová

Zima a sánkovačka rvé februárové dni nám priniesli treskúcu zimu a snehovú kalamitu, s veľkou bielou pokrývkou. O tom, že sneh neprináša vždy iba trampoty, ale aj zimné radosti, svedčí i táto sánkovačka v Dobanovciach (na fotografii Dejana Vladisavljevića) na veľkých drevených saniach ťahaných konským záprahom.

Stanićovci a Vladisavljevićovci, majitelia koní v osade, vytiahli staré drevené sane a pekne sa bavili pri sánkovačke. Teda dedinská sánkovačka na drevených saniach má svoje čaro a veľa snehu a štípajúci mráz tentoraz neboli dostatočným argumentom pre mnohých Dobanovčanov zostať doma v teplých príbytkoch.

A. Lš.

P

3

FÓKUS ANALÝZY A TRENDY: EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (4)

O trovení a budúcnosti j keď sa nám zdá, že o Európskej únii vieme dosť, zrejme to platí len o niektorých vrstvách obyvateľstva a prostrediach. Na jednu z posledných otázok v dotazníku Môžete uviesť niektorý projekt alebo niektorú oblasť financovanú prostriedkami Európskej únie?, zápornú odpoveď poskytlo až 70 percent anketovaných. Pozostávajúcich 30 percent, ktorí mali možnosť viacnásobnej odpovede, najčastejšie uvádzali, že sú to vzdelávacie objekty (budovanie a obnovenie škôl), čo si myslí 11 percent respondentov. Osem percent si všimlo európsku pomoc našim zdravotníckym ustanovizniam, kým štyri percentá skloňovalo dopravnú infraštruktúru, najmä obnovenie, prípadne budovanie mostov. Tri percentá uviedlo pomoc štátnej správe a lokálnej samospráve, dve percentá infraštruktúru vôbec, toľko percent aj mestskú prepravu a objekty predškolských ustanovizní. Pomoc poľ-

A

Srbsko vlani navštívil i José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie – záber z návštevy vlády Srbska

nohospodárstvu, vybudovaniu mostu cez Adu, ochrane životného prostredia, vklady do športových objektov a budovanie koridoru 10 si všimlo po jedno percento opýtaných.

Následkom tak neinformovanosti, ako aj všetkého, čo sa v súvi-

slosti s európskou integráciou deje, je i prierez odpovedí na predposlednú otázku týkajúcu sa vlastného názoru na budúcnosť EÚ. Počet nerozhodných v tomto prípade klesol: z 12 percent v decembri 2010 na 4 percentá koncom vlaňajška. Až 37 percent anketovaných je mienky, že únii budúcnosť prinesie ešte väčšie problémy, výsledkom čoho bude skôr jej uzatváranie sa, možno aj rozklad, ako ďalšie (roz)šírenie. Čosi nad 30 percent si myslí, že EÚ pravdepodobne dokáže zdolať súčasné problémy, ale sa pritom bude musieť čoraz viac uzatvárať a tým aj ťažšie priberať nových členov. To, že si únia poradí s terajšími problémami a že je pred ňou skvelá budúcnosť, sa nazdáva 17 percent anketovaných, kým si ich 11 percent myslí, že EÚ problémy síce prekoná, ale sa tým aj zmení, takže budúce členstvo ani nám samotným nebude znamenať to isté, čo dnes.

Poslednou otázkou dotazníka bolo, aký model budovania

MÉDIÁ A SÚSTAVA SOCIÁLNEJ OCHRANY

Mimoriadne citlivá problematika o iný človek, to iný príbeh. Neraz aj dráma. Otázkami, ako informovať o problémoch citlivých sociálnych vrstiev, sa zaoberali účastníci seminára, ktorý začiatkom februára v belehradskom mediálnom stredisku zorganizovalo Nezávislé združenie novinárov Srbska (NZNS) v spolupráci s Ministerstvom práce a sociálnej politiky. Jeho ústredný názov Úloha médií a uplatnenie etnických štandardov v informovaní o reforme sústavy sociálnej ochrany a užívateľoch sociálnych služieb zahrnul v podstate oblasti, ako je etnický prístup témam spätých s užívateľmi sociálnych služieb, význam reformy sociálnej ochrany, úloha inšpekčných služieb v sústave tejto ochrany, ako aj medziodvetvová spolupráca v boji proti chudobe.

Podľa Jasminy Ivanovićovej, vyššej poradkyne Ministerstva práce a sociálnej politiky a vedúcej, poverenej zveľadením systému sociálnej ochrany, práve novinárom možno

Č

4

vďačiť, že sa mnohé citlivé témy dostali na verejnosť a že táto dnes s väčšou senzibilitou vníma váhu a opatrenia na riešenie početných problémov sociálnej oblasti. Podpredsedníčka NZNS Jelka Jo- Dobre informovať znamená aj prínos k riešeniu vanovićová po- nahromadených problémov – Jelka Jovanovićová dotkla, že je a Jasmina Ivanovićová práve rešpektovanie novinárskeho kódexu tou dičov zostalo sirotou, a ktorému tasmernicou, orientáciou, ktorá zne- kéto texty o niekoľko rokov, keď možňuje novinárovi blúdiť pri pre- všetko začne hlbšie chápať, zrejme spôsobia riadnu psychickú trauzentovaní citlivých tém.

Napriek istým posunom vpred, mu. Skloňoval sa i prípad znásilneešte sa však v tomto smere treba nia žiaka v Požarevci, o ktorom sa hodne činiť. Uviedla príklady roz- školské orgány dozvedeli len z mévláčneho a senzačného písania dií, aj to dosť oneskorene. Medvedenníkov o belehradskej dráme dia služba maloletým a iným sa časdecka, ktoré pre tragický odchod ro- to robí prostredníctvom úradných

vlastnej budúcnosti by Srbsko malo akceptovať? Inými slovami, ktorá z krajín by nám mala byť vzorom v tom. Až dve tretiny odpovedí sa vzťahuje na tri štáty. Na prvom mieste je Švajčiarsko – 37 percent, na druhom Nemecko – 16 percent, na treťom Nórsko – 12 percent.

Model Ruska je blízky jedenástim percentám opýtaných, za Japonsko je ich deväť percent, za Čínu štyri percentá, za USA dve percentá, za Poľsko a Brazíliu po jedno percento. Päť percent uviedlo, že to nevie, kým tri percentá žiadnu inú krajinu nepovažujú za možný model alebo vzor.

Po všetkých uvedených údajoch a názoroch jasné je, že aj v prípade európskej integrácie platí ten starý a známy výrok: Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí. Bolo by však dobre, keby tých prekážok na nej, tak našou, ako i cudzou vinou, bolo hodne menej. Z urýchleného tempa by sme – v tom prípade – profitovali oveľa viac a skôr.

Oto Filip oznámení, v ktorých sú síce len ich iniciálky, ale často aj iné údaje, z ktorých ľahko dešifrovať, o koho vlastne presne ide.

Všetko to dokáže riadne ohroziť integritu užívateľov sociálnych služieb, zvlášť citlivých vrstiev obyvateľstva, akými sú deti, staršie osoby, osoby s invaliditou, chudobní, Rómovia…

S cieľom predísť a znemožniť, aby dochádzalo k zneužívaniu a narúšaniu práv užívateľov sociálnych služieb, novinári nielenže musia vedieť, ako na to, ale sa zároveň žiada aj ich mimoriadna obozretnosť pri spravodajstve o citlivých témach a drámach. Kladom v tom všetkom je vystupňovaný záujem médií o tematiku sociálnej ochrany: pomoc chudobným, pozíciu bezdomovcov, pôsobenie národných kuchýň, ako aj o celý rad iných námetov a dilem, trápiacich najchudobnejších občanov. Lebo, keď sa o nich viac vie, ľahšie je i hľadať východiská z bludiska chudoby. Najmä v situácii, keď veľký počet užívateľov sociálnych služieb vlastne ani nevie, aké všetko má práva, ani nároky.

11. 2. 2012

O. Filip 6 /4477/

HLAS ĽUDU

FÓKUS Z MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE NOVÉ REGIONÁLNE POLITIKY A EURÓPSKE SKÚSENOSTI

Podstatná potreba štátu „R egionalizmus sa líši podľa historických kontextov, líši sa i zemepisne, rozličný je aj vo vzťahu k regionálne organizovaným štátom, líši sa i od decentralizácie, s ktorou ho neraz stotožňujú. To, čo je pre mňa zaujímavé, je, že sú cudzie skúsenosti vzácne, no musíme si byť vedomí toho, že výmena skúseností ohľadne spôsobu, ako iní riešili problém územného organizovania štátu, neznamená automatické kopírovanie iných. Lebo každá krajina je iná, tak podľa historického, ako aj podľa politického vývoja. Dialóg je však vzácny preto, že zdieľame rovnaký priestor, no nie aj čas. A preto sa musíme navzájom pomáhať,“ podotkla podpredsedníčka Národného zhromaždenia Gordana Čomićová, vítajúc účastníkov dvojdňovej medzinárodnej konferencie Nové regionálne politiky a európske skúsenosti, ktorú náš parlament organizoval spolu s Ministerstvom ekonomiky a regionálneho rozvoja 2. a 3. februára.

Podpredsedníčka vlády pre hospodárstvo a regionálny rozvoj Verica Kalanovićová vyzdvihla, že občania Srbska prejavujú veľký

záujem o regionalizmus, čo je diktované ich prianím aktívnejšie účinkovať v schvaľovaní rozhod-

Srbsko síce v oblasti regionálnych politík na dobrej ceste, no musí sa na tom pláne oveľa viac angažovať, aby prichystané privítalo udelenie kandidátskeho štatútu. Jeden z prvých jeho odkazov bol: pre zredukovanie regionálnych rozdielov nestačí nám len podpora Európskej únie, ale sa i štát musí

Účastníci – domáci a zahraniční

nutí tesnejšie spätých s ich životom, ako aj to, že jasné definovanie regionálnych politík môže umožniť rozvoj celého Srbska. A realizácia tých politík si vyžaduje zásadné zmeny v spoločnosti, ako aj účinnejšie inštitúcie.

Vedúci Delegácie EÚ v Srbsku Vincent Dégert podotkol, že je

výraznejšie angažovať v tom smere. Dégert je takisto názoru, že Srbsko má lepšie upraviť systém revízie, zlepšiť riadenie finančných prostriedkov, umožniť lepšiu koordináciu medzi ministerstvami a podnecovať lokálnych aktérov, aby sa angažovali na príprave projektov. Niektoré predpoklady

DÁNSKA KOMPÁNIA GRUNDFOS INVESTUJE DO SRBSKA. V stredu 1. februára t. r. oficiálne v Inđiji začala výstavba jednej z najväčších direktných zahraničných investícií v Srbsku, dánskej kompánie Grundfos, vedúceho svetového výrobcu púmp. V halách rozholy 25 000 štvorcových metrov sa budú vyrábať cirkulárne pumpy pre zahraničný trh.

Výstavba továrne Grundfos v Inđiji má byť zakončená do konca roka a jej hodnota vynáša 50,8 miliónov eur. Túto kapitálnu investíciu podporilo i Ministerstvo ekonómie a regionálneho rozvoja 6 miliónmi eur, lebo v tejto továrni si zamestnanie nájde asi 350 robotníkov. Základný kameň novej továrne Grundfos v Inđiji (na snímke Z. Garašaninovej-Stefanovićovej položili vysokí štátni funkcionári Boris Tadić, prezident Srbska, Dr. Bojan Pajtić, predseda Výkonnej rady AP Vojvodiny, Nebojša Ćirić, minister ekonónie a regionálneho rozvoja, potom Mate Kjuel Nilsen, veľvyslankyňa Kráľovstva Dánska v Belehrade, ako i čelní ľudia kompánie John Toft Nilsen (hlavný manažér), Krund Krafot (predseda Správnej rady) a Goran Ješić, predseda Obce Inđija.

A. Lš.

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

na to všetko už sú: dobrý národný plán regionálneho rozvoja, strategický prístup k tejto tematike, ako i existencia Zákona o regionálnom rozvoji schváleného v roku 2009.

Po štvrtkovej úvodnej časti snemovania nasledovali tri panelové tematické rozpravy, na ktorých regionalizácia a všetko, čo s ňou súvisí, bolo dôkladne rozanalyzované z viacerých uhlov a perspektív. Na prvej sesii sa hovorilo o ústavných a zákonných predpokladoch zveľadenia systému a procesu regionalizácie, na druhej o korelácii národných, regionálnych a lokálnych orgánov a organizácií moci, na tretej o modalitách regionálnych politík v Európe. V rozpravách účinkovali tak naši poprední politickí a iní experti pre uvedenú oblasť, ako aj celý rad hostí zo zahraničia: z Rakúska, z Českej republiky, zo Španielska, z Talianska, z Bulharska... Lebo aj cudzie skúsenosti, aj dialóg o nich sú potrebné. Najmä dnes, keď vlastne trasujeme mnohé cesty do budúcna.

Oto Filip

DO POZORNOSTI!!!

Vážení čitatelia Hlasu ľudu!

Nasledujúce číslo kvôli Dňu štátnosti Srbska, ktorý oslavujeme dva dni – 15. a 16. februára, ktoré sú pritom dňami pracovného pokoja – vyjde s dátumom 25. februára. Teda výrobný proces novín si vyžiada prestávku a ďalšie číslo bude vlastne dvojčíslom 7 – 8 a vyjde na zvýšenom počte strán. Ďakujeme za porozumenie.

Red.

5

FÓKUS PRÁVA O ÚRADNOM POUŽÍVANÍ JAZYKA A PÍSMA NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

Často iba na papieri P

výpis z matriky narodených, sobášených a zosnulých. Vo väčšine lokálnych samospráv, v ktorých je slovenský jazyk úradný, matrikári na zvláštnom tlačive vydávajú taký doklad, ibaže v týchto prostrediach výpis z matriky narodených môžu dostať iba starší občania narodení vo svojej osade, kde sú aj zapísaní do matriky narodených.

Deti sa však už dávno rodia v pôrodniciach, vo väčších strediskách, kde sa aj zapisujú do matrík, a ak v obci, v ktorej sa nachádza pôrodnica, nie je úradný aj jazyk tej-ktorej menšiny, výpis z matriky môžno dostať výlučne v srbčine. Slováci z Aradáča, Bieleho Blata, Petrovca, Kysáča, Selenče, Kulpína, ktorí na svet prichádzajú v zreňaninskej, resp. novosadskej nemocnici, ten problém nemajú, lebo v tých dvoch lokálnych samosprávach medzi úradné jazyky patrí aj slovenský jazyk, a ak si to žiadajú dostanú dvojjazyčný slovensko-srbský výpis. Slováci z Jánošíka, Vojlovice, Hajdušice, Padiny, Kovačice, ktorí na svet prišli a prichádzajú v pôrodniciach vo Vršci, resp. Panče-

Kovačičania, Dobanovčania, Pazovčania, ktorí si vybavujú doklady na získanie osvedčenia zahraničného Slováka. Totižto všetky doklady v srbskom jazyku oprávnený tlmočník musí preložiť do slovenčiny, čo dodatočne zdražuje celú záležitosť. Ani potvrdenie o slovenskom pôvode nemožno všade dostať v slovenskom jazyku.

Napr. Slováci z Petrovca, Selenče, Kysáča, Hajdušice, Jánošíka... potvrdenie dostanú vypísané po slovensky, kým Vojlovičania to šťastie už nemajú, lebo tam slovenský jazyk nie je úradný. V Zreňaninskej a Kovačickej obci, v ktorých je slovenský jazyk úradný, toto potvrdenie predsa len vydávajú na tlačive po srbsky so zdôvodnením, že nejestvuje slovenské tlačivo.

Uvedené príklady svedčia o tom, že príslušníci menšín mnohé práva vyplývajúce zo zákona v praxi jednoducho nemôžu uskutočniť, alebo je cesta k nim tŕnistá. K tomu na zamyslenie je aj skutočnosť, že príslušníci jednej komunity nie sú všade rovnoprávni v uskutočňovaní jednotlivých práv. Kým ich jedni viac-menej nehatene využívajú, iným sa do cesty stavia zákonná nedôslednosť a neúprosná byrokracia. Je to na zamyslenie, nie?

V. Hudec

INFORMAČNÝ SEMINÁR SMERNICE O POSKYTOVANÍ DOTÁCIÍ ÚSŽZ prebiehal vo štvrtok 2. februára v priestoroch SKC P. J. Šafárika v Novom Sade. S cieľom prekonať začiatočné ťažkosti, uľahčiť pochopenie a osvojenie si nových pravidiel čo najskôr, traja zamestnanci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (na snímke) na čele s vedúcim Oddelenia teritoriálnych operácií doc. Milanom Kuruczom, CSc., stručnou prednáškou vysvetlili aktuálne smernice a podmienky na vypracovanie projektov a získanie finančnej podpory. O hlavných pojmoch a popise projektu sa zmienila ekonomická expertka Viera Krajčovičová, pokým o povinnostiach súvisiacich s vyúčtovaním projektu hovorila teritoriálna expertka Ing. Magdaléna Janíková. Po skončení seminára početní záujemcovia mali možnosť aj osobne sa poradiť, príp. vysvetliť si určité nejasnosti s predstaviteľmi ÚSŽZ. Zamestnanci ÚSŽZ rovnaký seminár usporiadali 3. februára aj v priestoroch Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax v Kovačici pre predstaviteľov kultúrnych inštitúcií, štátnych úradov, médií a neziskových organizácií z Obce Kovačica.

J. Pániková a J. Špringeľ

6

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

latnými predpismi Republiky Srbska je stanovené, že príslušníci národnostných menšín majú právo na úradné používanie svojho materinského jazyka. Tak napr. v Zákone o úradnom používaní jazykov a písiem sa okrem iného uvádza, že „na území, na ktorom je úradný aj jazyk menšiny, svedectvá o získanom vzdelaní, keď sa výučba konala v jazyku menšiny, iné verejné doklady, ako aj iné doklady, ktoré sú významné pre uskutočnenie zákonom určených práv občanov na žiadosť príslušníka menšiny, budú vypísané aj v jeho jazyku“. Tak je tomu na papieri. A v praxi?

Osobný preukaz ako základný verejný doklad každého občana sa nateraz tlačí výlučne v srbčine a v angličtine, ale nie aj v materinskom jazyku majiteľa osobného preukazu.

Sú síce prípady, že si jednotliví príslušníci menšín vybojovali doklad aj vo svojom jazyku, ale sú to skutočne ojedinelé prípady a cesta k tomu bola tŕnistá. Naďalej príslušníci menšín, a tak aj Slováci, majú právo na dvojjazyčný

ve to privilégium však nemajú, lebo vo Vršackej a Pančevskej obci slovenský jazyk nie je úradný. Podobne je tomu aj so Slovákmi zo Starej Pazovy, Boľoviec, Dobanoviec, ktorí sa narodili v pôrodniciach v Belehrade, Zemune a v Sriemskej Mitrovici.

Spomínaným zákonom je naďalej určené, že príslušníci menšín majú právo meno dieťaťa do matriky okrem cyrilikou zapísať aj v súlade s pravopisom svojho materinského jazyka. V praxi je však znovu celkom inak. V prostrediach, kde sú matrikári Slováci, to asi nie je problém, kým všade tam, kde matrikár nie je Slovák, sa mená píšu výlučne cyrilikou, a vo svojom jazyku si dieťa zapíšu iba tí najvytrvalejší. Nuž a raz zapísané meno cyrilikou sa potom tak musí prepisovať aj do výpisu z matriky bez ohľadu, či je výpis srbský alebo dvojrečový. Tak Chrťan vo výpise bude Hrćan, Chúri bude Huri, Folťan – Folćan, Maliar – Maljar, Peťkovský – Pećkovski a na Slovensku tieto priezviská budú čítať: Folcan, Hrcan, Huri, Peckovski...

Treba si však uvedomiť, že tu nejde iba o obyčajné trvanie na občianskych právach, ale že má všetko aj svoju praktickú, či finančnú dimenziu, v čo sa presviedčajú všetci tí Hajdušičania, Jánošíčania, Vojlovičania, Padinčania,

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

FÓKUS DIELŇA PRE NOVINÁROV ASOCIÁCIE NEZÁVISLÝCH ELEKTRONICKÝCH MÉDIÍ (ANEM)

Stereotypy dominujú očetné odpovede na otázku, ako nás iní vidia, priniesli výskumy v rámci projektu Premostenie rozdielov, ktorý ANEM realizuje v spolupráci s belehradskou Fakultou politických vied a za finančnej podpory Európskej únie. Štvrtková dielňa pre novinárov staníc ANEM sa konala v znamení tak teoretickej, ako i praktickej časti, na ktorých sa v prvom rade hovorilo o kultúrnych odlišnostiach etnických menšín.

Základným podkladom tréningu bola prezentácia prieskumu realizovaného výskumným tímom Fakulty politických vied, o ktorom hovorila prof. Snježana Milivojevićová. Vychádzajúc z kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy programov 24 staníc, zo stanovísk členov fókus skupín, v ktorých bolo 39 novinárov a 37 konzumentov programov v štyroch mestách: Nový Sad, Niš, Čačak a Belehrad, podotkla, že v zásade si možno všimnúť tri spôsoby prezentácie obsahov týkajúcich sa menšín.

Prvým a najčastejším je prezentácia, v ktorej dominujú stereotypy, druhý je poznačený diskrimináciou (neraz zameranou na výlučnosti a obsahujúcou i prvky prejavov nenávisti a pohŕdania), pre tretí je príznačná akási neviditeľnosť menšín: alebo ich ignorovanie, alebo nerešpektovanie.

Vcelku sa o nich píše málo a málo sa pritom i navzájom mediálne spolupracuje.

O hlbokých koreňoch etnických stereotypov, ich pretrvávaní a podnecovaní prostredníctvom médií, populárnej kultúry a v každodennej komunikácii hovoril účastníkom dielne i prof.

Dragan Popadić z Filozofickej fakulty v Belehrade. Citoval výrok Hechta z roku 1998, ktorý stereotyp označil za rozšírené presvedčenie o menšinových skupinách a spoločenstvách, podnecujúce a ospravedlňujúce predsudky a redukujúce nejasnosti.

Na záver ako ilustráciu toho, nakoľko sú stereotypy prítomné v

P

11. 2. 2012

6 /4477/

bežnom živote, uviedol jedno z obrazných chápaní raja ako miesta, kde sú policajtmi Briti, kuchármi Francúzi, mechanikmi Nemci, milen- Účastníci dielne cami Taliani, a to všetko organizujú Švajčiari. Na strane cajtmi Nemci a všetko to organidruhej, podľa akejsi analógie, pek- zujú Taliani.

Záver je jasný: stereotypy sú síce lo by bolo miestom, kde sú kuchármi Briti, mechanikmi Fran- hlboko zakódované v mnohých cúzi, milencami Švajčiari, poli- sférach myslenia a konania, čo

však neznamená, že sú automaticky aj žiaduce. Skôr sa im treba vyhýbať, najmä v žurnalistike.

Oto Filip

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: ZORAN MARTINOVIĆ, ŠTÁTNY TAJOMNÍK MINISTERSTVA PRÁCE A SOCIÁLNEJ POLITIKY

Chudobných bude viac – Aký je toho času stav a počet národných kuchýň u nás?

– Hoci je pôsobenie národných kuchýň v príslušnosti Červeného kríža a lokálnych samospráv, ktoré ich aj financujú, aj naše ministerstvo podporuje ich činnosť. Podľa našej evidencie v tejto chvíli uvedené kuchyne existujú v sedemdesiatich dvoch obciach. Ich služby využíva približne 31 500 najchudobnejších občanov. To sa nevzťahuje na hlavné mesto, ktoré si tieto otázky reguluje samostatne. Pre vlnu novej ekonomickej krízy očakáva sa, že počet chudobných stúpne, takže i počet národných kuchýň bude v najlepšom prípade rovnaký, pravdepodobne aj väčší... V porovnaní s rokom 2010 došlo vlani k nie tak výraznému rastu počtu užívateľov uvedeného druhu sociálnych služieb. Predvlani ich totiž bolo ponad 30 000.

Zaznamenal: O. Filip

K VA L I F I KAČNÁ SÚŤAŽ DEBATY NA POČESŤ ZORANA prebiehala v Novom Sade v sobotu 4. februára. V plnej sieni Kultúrneho centra Nový Sad svoje debatné zručnosti potvrdilo 11 účastníkov, ktorých hodnotila päťčlenná komisia v zložení: Anna Tomanová-Makanová, podpredsedníčka vlády AP Vojvodiny, Andrej Bursać, člen Mestskej správy pre kultúru Mesta Nový Sad, Laslo Bošković, riaditeľ Kultúrneho centra Nový Sad, Gordana Đurđevićová-Dimićová, herečka Srbského národného divadla, a Radoje Čupić, herec Srbského národneho divadla. Porota sa uzhodla, že najkvalitnejší prednes mal Veljko Martinović, žiak Strednej ekonomickej školy Svetozara Miletića z Nového Sadu, ktorý týmto víťazstvom postúpil do semifinále súťaže, ktoré bude prebiehať 3. marca v Novom Sade. Na snímke sú traja najlepší besedníci a členovia poroty.

J. Pániková

HLAS ĽUDU

7

Z NAŠICH OSÁD ZASADALA BÁČSKOPETROVSKÁ OBECNÁ RADA

Súvaha práce komunálnych podnikov V

utorok 7. februára na 96. schôdzi Obecnej rady Báčsky Petrovec najviac pozornosti venovali činnosti troch komunálnych podnikov z územia obce.

Predseda rady Vladimír Turan na zasadnutí privítal medzi inými aj riaditeľov komunálnych podnikov z Petrovca, Maglića a Hložian.

Program hospodárenia a finančný plán na rok 2012 Verejného komunálneho podniku Progres ozrejmil riaditeľ Ondrej Benka, ktorý poukázal hlavne na ťažkosti, ktoré tento podnik má so zastaralou mechanizáciou, ako aj na vysoké náklady jej údržby. Členovia rady podali iniciatívu, aby sa urobil rozdiel vo výške poplatkov za komunálne služby podľa počtu členov domácnosti, teda aby jednočlenná domácnosť neplatila rovnaké poplatky ako napríklad štvorčlenná. Túto iniciatívu postúpili Správnej rade VKP Progres na zváženie. Rada takisto žiadala, aby k svojim plánom práce podniky priložili i listinu platov zamestnancov Progresu.

Nasledovali správy o práci a finančné správy za rok 2011, ako aj programy hospodárenia a finančné plány na rok 2012 komunálnych podnikov Komunalac Maglić a Gloakvalis Hložany. O práci podniku Komunalac podrobnejšie hovoril riaditeľ Čedomir Rupar. Keď ide o kanalizáciu uviedol, že bolo podpísaných 780 zmlúv s občanmi Maglića a že vyše 460 domácností je už pripojených na kanalizáciu. Poukázal takisto, že vlani boli určité ťažkosti, keďže to bol skúšobný rok fungovania kanalizácie v tejto osade.

Riaditeľ Gloakvalisu z Hložian Ondrej

Srnka hovoril o prioritnej aktivite podniku, ktorou je rekonštrukcia vodovodnej siete. V súvislosti s kanalizáciou poukázal, že je potrebné, aby sa aj v Hložanoch do budúcna orientovali na klasickú čističku, a nie mokré polia ako doteraz. Keď ide o odvoz odpadkov povedal, že vlani zadovážili kamión na tieto účely. Správy a plány komunálnych podnikov Progres, Komunalac a Gloakvalis Obecná rada schválila.

V pokračovaní schválili sumu finančných príspevkov pre rodiny s novorodeniatkami z územia obce v hodnote 150 eur. Pre Slovenské vojvodinské divadlo v Petrovci schválili prostriedky z rozpočtovej rezervy na vypracovanie plánu odstraňovania následkov požiara a pravidelnej ochrany pred požiarom v hodnote 70-tisíc din. Vyhoveli i požiadavke združenia Herkul z Petrovca, pre ktoré z rozpočtovej položky reprezentačný šport vyčlenia 30-tisíc din na účasť tohto športového združenia na európskych majstrovstvách v Slovinsku. V súvislosti so sťažnosťou rodiny Kovačevićovej z Maglića, ktorej šesťročné dieťa uhryzol pouličný pes, rada navrhla vyplatiť 75-tisíc dinárov spolu so súdnymi trovami.

V záverečnom bode zasadnutia predseda V. Turan informoval o schôdzi Štábu pre mimoriadne situácie Obce B. Petrovec, na ktorej prácu komunálnych podnikov počas uplynulého víkendu, keď aj túto obec zasiahlo objemné sneženie, zhodnotili ako úspešnú.

K. Gažová

V SURČÍNSKEJ OBCI vo štvrtok 2. februára pobudol Dragan Đilas, primátor mesta Belehrad. Stretnutie s občanmi obce mal v miestnostiach Domu kultúry v Boľovciach, na ktorom sa zúčastnil i Vojislav Janošević, predseda Mestskej obce Surčín. Témou stretnutia pod názvom Akcia bolo zmapovať aktuálnu situáciu v tejto najmladšej belehradskej obci, o ktorej sa – vzhľadom na dosiahnuté pekné výsledky v činnosti – pozitívne zmienil aj Dragan Đilas. Početní občania mali príležitosť opýtať sa na všetko, čo ich zaujíma z oblasti ich života a práce. a. lš.

Foto: Željko Čapeľa

8

OZNÁMENÉ ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA, ktoré malo byť vo štvrtok 2. februára 2012, sa neuskutočnilo. Dôvodom, ako vysvetlil predseda obecného parlamentu Ján Puškár, bolo neuskutočnenie ani predchádzajúceho 30. zasadnutia Zhromaždenia obce Kovačica, ktoré malo byť 27. januára t. r. a nemohlo sa usporiadať z opodstatnených dôvodov. Na tom zasadnutí mali výborníci rokovať o demisii predsedu obce Miroslava Krišana, ktorú podal 23. decembra 2011, a o výsledkoch hlasovania na referende, ktoré sa uskutočnilo 18. decembra.

“O tom, kedy sa uskutoční 30. a 31. zasadnutie, výborníci budú načas informovaní,” informoval predseda Zhromaždenia obce Kovačica Ján Puškár.

A. Chalupová

AJ NA ÚZEMÍ STAROPAZOVSKEJ OBCE snehová kalamita zapríčinila početné komplikácie, takže obecný štáb pre mimoriadne situácie pracuje naplno. Ako v utorok 7. februára uviedol Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova, štáb podnikol početné opatrenia zamerané na pravidelné zásobovanie potravinami, plynom, elektrinou, vodou, ako aj na poskytovanie zdravotnej a každej inej pomoci občanom. Vo všetkých osadách v obci je angažovaná mechanizácia na čistenie snehu. Občania, ktorí potrebujú pomoc, môžu sa hlásiť na tel. čísla: 311-999 (od 8. do 20. hodiny s odkazovačom) a 310-170 (24 hodín denne).

K dispozícii je aj mailová adresa: kontaktcentar@starapazova.co.rs.

Najohrozenejším domácnostiam najnovšie udelili balíky potravín a po dve tony brikiet na vykurovanie.

Na fotografii: Chodníky v strede Pazovy sú vo väčšine prípadov očistené. a. lš.

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

Z nAŠicH OSÁD ZASADALA RADA MieSTneHO SPOLOČenSTVA bÁČSKy PeTROVec

Zaoberali sa Vrbarou a predajom pozemku poradí šestnáste a zároveň prvé tohtoročné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva báčsky Petrovec sa uskutočnilo v utorok 31. januára. Zástupcovia ľudu na miestnej úrovni rozobrali šesť bodov rokovacieho programu.

Po schválení výpisu zo zápisnice zo zasadnutia RMS zo dňa 14. decembra 2011, ktoré prebiehalo za zatvorenými dverami, najprv sa oboznámili s návrhom na predaj pozemku na Ulici Tomášikovej 19 rozlohy dvoch kvadrátov a s problémom odvodňovania nízko ležiacich záhrad na začiatku Ulice Jána Husa. Uvedený pozemok je v štátnom vlastníctve a v správe MS Petrovec a doteraz sa hlásil jeden záujemca o jeho kúpu. Riaditeľ Direkcie pre stavebný pozemok, cestné hospodárstvo a komunálne činnosti Obce báčsky Petrovec Miroslav Častven vysvetlil, aká je možnosť účinného odvodnenia záhrady, ktorá susedí s uvedenou parcelou. Uviedol, že to sa dá efektne riešiť rúrami pod povrchom zeme tiahnucimi po sklade pozemkov rodín Tordajiovej a Vrbovskej, ktoré by potom po-

V

pod cestu vodu odviedli do jarku v Ulici prvomájovej. na to sa žiada zabezpečiť aj súhlas majiteľov pozemkov, a ako bolo počuť, je-

Záber zo zasadnutia Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec

den z majiteľov už písomne súhlasil. Keď ide o terajší sadzobník Obce báčsky Petrovec, ako sa vyjadril predseda obce Vladimír Turan, ten je ešte z roku 2002 a v súlase s tým by pozemok stál zo 400 000 din, čo je podľa súčasných trhových relácií v Petrovci veľmi málo. Práve v týchto dňoch obec novelizuje cenník stavebných pozemkov. Členovia RMS sa uzhod-

STARÁ PAZOVA

Husquarna darovala obci fúkač snehu poločnosť Husquarna Srbsko, s. r. o., je dcérskou spoločnosťou poprednej švédskej firmy na výrobu prístrojov určených na ošetrenie lesov, parkov a záhrad a strojov pre stavebníctvo. Pracovnú jednotku má i v Starej Pazove, ktorej vedenie v čele s riaditeľom Predragom Kneževićom v piatok 3. februára obci venovalo hodnotný darček – fúkač lístia, resp. snehu.

V mene Obce Stará Pa- Takto pracuje nový fúkač snehu zova tento užitočný prí-

S

11. 2. 2012

6 /4477/

li, že pozemok ponúknu na dražbe so začiatočnou cenou jeden milión din. nájomca Vrbary podnik Hansman, ktorý prevádzkuje tento pohostinský podnik, požiadal Radu MS, aby mu schválila platenie nájomného prostredníctvom investícií, ktoré vykonáva na objekte a ktoré zmluvou neboli definované.

Mesačná úhrada je určená v hodnote 401 eur. Členovia RMS v sú-

HLAS ĽUDU

vislosti s týmto návrhom boli veľmi obozretní, lebo mali zlé skúsenosti s predchádzajúcim nájomcom. Preto to riešili tak, že v doplnku zmluvy stanovia, aby nájomca periodicky informoval o plánoch adaptácie a aby Radou vymenovaná komisia posudzovala, či sú práce reálne vyhodnotené. V záveroch sa tiež píše, že sa od nájomcu žiada, aby preukazo-

val, že načas platí účty za strovenú energiu a komunálne služby. informátor o práci MS Petrovec, ktorý doteraz vychádzal dvakrát mesačne, od tohto roku zmení periodicitu. Dlhoročná zodpovedná redaktorka Petrovských novín Anna Dudášová sa vyjadrila, že jej periodicita časopisu spôsobuje záťaž, a tak sa spolu s radou uzhodli, že informátor bude mesačníkom a bude vychádzať druhý štvrtok v mesiaci. Zmení sa aj koncepcia časopisu, ktorý sa doteraz tlačil v náklade 700 výtlačkov. na zasadnutí bolo počuť, že ak noviny chcú obstáť, treba nájsť sponzorov.

Tohto roku Deň Petrovca oslávia v sobotu 26. mája – rozhodli na zasadnutí. Ak bude záujem, tak oslavy budú trvať aj v piatok, resp. v nedeľu v ten istý víkend. S týmto rozhodnutím oboznámia aj obecnú Turistickú organizáciu, od ktorej očakávajú, že tento sviatok Petrovčanov bude propagovať na rôznych podujatiach.

Predbežný návrh Programu práce Zhromaždenia obce báčsky Petrovec v roku 2012 miestni výborníci schválili bez diskusie. na konci zasadnutia odznel návrh, aby sa inštitúcia MS Petrovec a práca RMS Petrovec zviditeľňovala aj prostredníctvom sociálnych sietí, eventuálne aby sa pokúsili zariadiť aj vlastnú internetovú stránku.

J. Č-p

stroj v období inzimnom období tenzívneho snežepoužívať ako fúnia prijal Goran kač snehu na čisVranješ, zástupca tenie. Hodnota predsedu obce, prístroja je okolo ktorý sa poďakoval 650 eur.“ a prejavil nádej, že Riaditeľ Verejbudú aj v budúcného podniku nosti spolupracoČistoća Miloš vať. „V súčasnosti je Grković povedal, málo takých veľkože takýto prístroj dušných firiem, ešte nemajú, a akou je Husquarna bol rád, že mohol – pracovná jednotna tvári miesta ka Stará Pazova,“ Riaditeľ Husquarna Srbsko – vidieť, ako fúkač povedal okrem iné- pracovná jednotka Stará Pa- snehu pracuje. ho zástupca pred- zova Predrag Knežević „Tento prístroj sedu obce. budeme použíO tomto univerzálnom prístro- vať na čistenie chodníkov a veji na piatkovom udeľovaní hovo- rejných plôch a verím, že nám v ril Dragan Petković, komerčný v Čistoći pomôže zvýšiť komunáljednotke Husquarny v Starej Pa- ny štandard v našej obci,“ povedal zove, ktorý povedal: „Tento prístroj riaditeľ Grković. je fúkač listov, ktorý sa môže v A. Lš.

9

Z NAŠICH OSÁD ŠÍD

Situácia je pod kontrolou j v Šídskej obci sneh vyvolal viaceré problémy, ale ich lokálna samospráva úspešne zdoláva. Začiatkom týždňa v Šíde napadlo vyše 30 centimetrov snehu. V mimoriadnej situácii patričné verejné podniky vykonávajú svoje služby načas a bez väčších problémov. Všetky lokálne cesty, o ktoré sa stará Verejný podnik pre bývanie a komunálne služby, ako aj cesty v meste a vo všetkých 19 osadách Šídskej obce, sú očistené a zjazdné. O regionálne cesty a diaľnice sa stará Verejný podnik Rumaput a aj tieto sú vo funkcii. Chodníky v meste čistí VKP Standard. Do ak-

A

Záber z akcie mládeže na čistení snehu pred Domom zdravia v Šíde

cie čistenia snehu sa zapojila aj Kancelária pre mladých v Šíde, ktorá organizovala mládež na čistenie snehu pred verejnými objektmi.

V Obecnej organizácii Červeného kríža tiež organizovali svojich aktivistov, ktorí pomáhajú očistiť sneh pred domami starobných domácností a stálym používateľom verejnej kuchyne roznášajú stravu domov, pretože prevažne sú to staršie osoby.

Obecný štáb pre mimoriadne situácie oznámil občanom, že sa od 15. do 7. hodiny môžu hlásiť v budove Zhromaždenia obce, kde štáb má pohotovosť, a požiadať pomoc alebo odovzdať svoje pripomienky v súvislosti so snehom a celou situáciou.

St. S. ČISTENIE ZASNEŽENÝCH CIEST. Poriadna dávka minulovíkendového snehu a sneženie, ktoré neustáva, narobilo hodne trampôt, hlavne na cestách.

V Kulpíne sneh čistili obecné komunálne služby. Cestu v hlavnej ulici čistili častejšie, pokiaľ vo vedľajších uliciach situácia s hrubou vrstvou snehu bola omnoho horšia. Do niektorých ulíc sa stroje na čistenie dostali iba v sobotu popoludní. Mnohí občania sa preto len ťažko mohli dostať z vedľajších ulíc na hlavnú cestu a ich rozhorčenie, že sa vedľajšie cesty načas nezačali čistiť, bolo opodstatnené. V pondelok ráno (6. februára) – ako to vidno na fotografii – v hlavnej ulici Kulpína sme videli jeden kamión s lopatou na čistenie a z protismeru cestu čistil traktor s prívesom. Pre mimoriadnu situáciu vyhlásenú v celej krajine aj v Kulpíne žiaci nemali vyučovanie a mnohé plánované podujatia v osade boli odročené.

K. Gažová

SNEHU SA STARŠÍ OBČANIA SILBAŠA iste veľmi nepotešili, lebo často vie priniesť veľa starostí a problémov. Najväčšiu radosť z bielej pokrývky mali najmladší. Ani nízke teploty pre nich neboli prekážkou, takže sa zimným radovánkam venovali úplne.

Jaruška Ferková

10

Z AKCIE odhadzovania snehu pri slovenskom evanjelickom kostole a pri Slovenskom dome v Báčskej Palanke.

E. Hložanová 11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD CENTRUM VEDOMOSTí V RURÁLNEj TURISTIKE V PETROVCI plánuje zaoberať sa dedinskou tu-

Druhá fáza – vzdelávanie ba týždeň po tom, čo typu, ktoré pôsodali do prevádzky obbí vo Vukovári. jekty Centra pre zveľaV nových učebdenie vedomostí v deniach centra sa dinskej, resp. rurálnej tustretol veľký poristike v Báčskom Pečet účastníkov trovci, v pondelok 30. a dvojdňového sev utorok 31. januára sa minára, ktorí si pustili do práce. V spoprišli vypočuť lupráci s obecnou Turisšpičkového odtickou organizáciou zorborníka a dlhoganizovali seminár. ročného pracovDruhá fáza viacročníka v oblasti deného projektu Formo- Školiteľ Vladimir Ivanović dinskej turistiky vanie centra pre zveľaVladimira Ivanodenie vedomostí v rurálnej turisti- vića, riaditeľa Turistickej organizácie ke, podporovaného eurofondmi v Obce Ljig a predsedu Národnej rámci programu cezhraničnej spo- asociácie dedinskej turistiky Srbska. lupráce Chorvátska a Srbska v ro- Prednášky vychádzajú z jeho skúkoch 2007 – 2013 zahrnuje aj teo- seností a poznatkov, ktoré získal vyretické a praktické školenie frek- konávajúc podobné aktivity v rodventantov, aby si osvojili určité zruč- nom kraji, kde dosiahol výborné výnosti a vedeli využiť svoje potenciály sledky. na dedine. Teoretická časť školenia, Cyklus edukačných modulov v ktoré je inak bezplatné, má prebie- oblasti rurálnej turistiky zahrnuje bahať v Petrovci a praktická časť sa lík základných informácií, nevyhuskutoční v zariadení podobného nutných každej domácnosti, ktorá

I

ristikou, ale aj tým, ktorí v tejto oblasti už majú určité poznatky.

Témy spracované na seminári mali ozrejmiť spôsoby, ako čím precíznejšie definovať oblasť dedinskej turistiky pre vlastnú domácnosť, kam sa obracať za informáciami (lokálna samospráva, obecná turistická organizácia, inšpekčné služby...), ako

Početní účastníci dvojdňového seminára získali vzácne rady, ako čím lepšie zužitkovať domáce kapacity

zabezpečiť nevyhnutnú dokumentáciu a vyplniť tlačivá, ktoré pravidlá a zákony treba dodržiavať, ako vypracovať finančnú konštrukciu – biznis plán domácnosti, ako or-

PRERUŠENÉ ZASADNUTIE ZREŇANINSKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

Ligisti opustili zasadačku Z

asadnutie Zhromaždenia mesta Zreňanin v piatok 3. februára predseda Aleksandar Marton pre nedostatok kvóra prerušil už na samom začiatku pri schvaľovaní rokovacieho programu, lebo výborníci Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny, nespokojní s tým, že ich koaličný partner, Demokratická strana, podporil návrh Srbskej radikálnej strany na utvorenie anketového výboru, ktorý by mal preskúmať nesprávnosti vo fungovaní verejnej ustanovizne Lekárne Zreňanin.

Výborníci na tomto zasadnutí o. i. mali prerokovať aj rozhodnutia o rozšírení Voľnej obchodnej zóny a o znížení ceny stavebného pozemku pre nemeckú spoločnosť Gutta werke.

– Toto sú dve veľmi dôležité hospodárske príležitosti pre hospodársku prosperitu nášho mesta a pozdvihnutie kvality života občanov a ani jedna politická strana nemá právo brzdiť alebo zastaviť takéto rozvojové príležitosti, – uvádza sa vo vyhlásení primátora Zreňaninu Dr. Miletu Mi11. 2. 2012

6 /4477/

hajlova v súvislosti s prerušením 39. zasadnutia zhromaždenia. – Spoločnosti, ktoré mienia podnikať v tejto voľnej obchodnej zóne, plánujú už v tomto roku uskutočniť výrobu v hodnote 200 miliónov eur, a pritom zamestnať zo 2 000 osôb. Účinnou spoluprácou s novými investormi a pripravenosťou vyhovieť ich požiadavkám Zreňanin ako mesto, ktoré chce otvárať dvere novým investorom, dostáva na význame.

Mestský výbor LSV v najväčšom banátskom meste na toto vyhlásenie ihneď reagoval a vo svojom vyhlásení poprel tvrdenie primátora, že oputili zasadnutie s úmyslom brzdiť rozvoj mesta. Tvrdia, že primátor veľmi dobre vie, prečo ligisti opustili zasadnutie a obvinili ho z tendenčného klamania verejnosti. Zároveň primátora a Demokratickú stranu, ktorej prislúcha, vyzvali, aby sa verejne vyjadrila, s kým sú v Zreňanine v koalícii, či s radikálmi alebo s demokraticky orientovanými stranami. vlh

HLAS ĽUDU

ganizovať spravovanie na úrovni domácnosti, ako skúmať dopyt, sledovať reakcie hostí ap. Na záver nechybovala ani diskusia, v rámci ktorej odborník odpovedal na otázky frekventantov a spoločne komentovali určité postrehy z reálneho života.

Vedúca projektového tímu Majda Adlešićová sa poďakovala všet-

kým, ktorí sa podieľali v tejto akcii a skrátka ozrejmila, čo všetko sa v rámci projektu adaptovalo a vystavalo.

J. Č-p

TRESKÚCA ZIMA ZMRAZILA AJ EKOSTUDŇU V KULPÍNE. Nízke vonkajšie teploty koncom januára a začiatkom februára priniesli všelijaké trampoty.

Chladná noc pred Hromnicami priniesla trápenie občanom Kulpína a predovšetkým tým, ktorí sa zásobujú pitnou vodou z ekologickej studne v centre osady. Nepozornosťou používateľov voda zostala tiecť vo večerných hodinách a do rána prúd tečúcej vody celkom zmrzol, ako aj voda vôkol studne. Ráno 2. februára pri ekologickej studni sme uzreli situáciu, akú vidno na fotografii. Na vodu do centra osady chodí mnoho občanov Kulpína a takýto obraz ich nemilo prekvapil. Ale proti nízkym vonkajším teplotám, ktoré ohrozujú i ľudské životy, v takomto prípade ťažko možno niečo podniknúť.

K. Gažová

11

Z NAŠICH OSÁD PREDNÁŠKA V KLUBE POĽNOHOSPODÁROV V KYSÁČI

Z ÚSTREDIA MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU

Zimné poznatky na správny postrek K

Pokračuje zatepľovanie budovy

lub poľnohospodárov v Kysáči dvakrát týždenne pre svojich členov organizuje prednášky. Bývajú v utorok a piatok na Starej fare a všetky sú zamerané na zveľadenie poľnohospodárskej výroby.

V piatok 3. februára 2012 odznela prednáška na tému postrekov a prezentáciu postrekovačov. Prednášal Ing. Igor Šalko z firmy Green-

u nás priniesť dlhoročné poznatky o postrekoch, ako ich robiť, aby neškodili, ale boli účinné, aby neodsávali peniaze z vreciek farmárov, ale im prinášali najvyšší efekt. Za tie roky, čo to robia, nazbierali ozaj veľké množstvo skúseností, ktoré sú ochotní sprístupniť aj iným. Na prednáške v Kysáči sa prítomní dozvedeli niečo viac o činiteľoch, ktoré ovplyv-

Nové plastové okná na severnej časti Domu Matice slovenskej – pohľad zo dvora

a priečelí budovy Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta MišíN ka pred začiatkom zimy v roku 2010

Pozornosť kysáčskych poľnohospodárov upútali moderné zariadenia zo Slovenska

pon Poniky zo Slovenskej republiky, ktorá sa zaoberá výrobou a predajom postrekovačov a inej poľnohospodárskej techniky. Do Kysáča a Klubu poľnohospodárov sa dostali prostredníctvom kysáčskej firmy Agromercator, s ktorou majú dohodu o obchodnom zastupovaní v tejto oblasti.

Ako po prednáške prezradil I. Šalko, v Srbsku už majú aktivity z minulých rokov, ale boli to voľné ukážky strojov pre zákazníkov alebo poľné výstavy. Stretnutia tohto typu, aké bolo to v Klube poľnohospodárov v Kysáči, ešte nezažili. Boli príjemne prekvapení účasťou ľudí a ich pozornosťou a veľmi dobrým ohlasom. Napriek zlému a chladnému počasiu na prednáške sa podľa slov predsedu Klubu poľnohospodárov Vladimíra Peťkovského zúčastnilo 65 záujemcov a bežne ich tu býva do 80.

Treba uviesť, že činnosť firmy Greenpon zo Slovenska nie je zameraná len na predaj postrekovačov, ale zahrnuje aj edukáciu v tom zmysle, aby stroje, ktoré vyrábajú, neškodili ani ľuďom, ani prostrediu. Tak sa snažia partnerom aj na Slovensku, aj

12

ňujú kvalitu postreku. Okrem klimatických a technologických vplyvov pozornosť upriamili na technické vplyvy, ale i nedostatky postreku odpozorované v praxi.

Na prezentácii postrekovačov, ktoré slovenská firma vyrába, predstavili malé, stredné a veľké, od záberu 12 metrov až po veľké ťahané postrekovače záberu 36 metrov.

Vyrábajú stroje určené pre malých farmárov, aj pre veľké podniky a veľké plochy. Typickou črtou ich postrekovačov je, že ramená, ktoré na nich používajú, sú odpružené, kopírujú terén, nekývajú sa, čo znamená, že rovnomerne striekajú drahú chémiu, ktorú poľnohospodári musia kupovať. Tohto roku začali distribuovať i nový typ postrekovača s revolučným otáčaním nápravy.

Majú tiež zariadenia, ktoré sledujú pohyb traktorov a postrekovačov po poliach, ako i špeciálne trysky, čiže dýzy, ktoré rozstrekujú chemikálie.

Používajú prvky tzv. moderného poľnohospodárstva, rôzne N-Sensory, N-Testery a iné moderné zariadenia.

E. Š.

sa konali opravné práce. Zatepľovanie budovy, na kúpe ktorej sa podieľali mnohí Slováci v Srbsku, sa realizovalo na podklade projektu, ktorý im vtedy schválil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) z Bratislavy.

Hoci predtým budova bola rekonštruovaná, okná predsa zostali tie staré, a tak prichádzalo k veľkému úniku tepla. Za peniaze, ktoré Matica vtedy získala (v hodnote 8 000 eur), vymenili všetky okná a dvere z južnej, čiže uličnej strany budovy. Plastové okná a dvere osadili nielen na prízemí, ale aj na poschodí v miestnostiach, ktoré používa Národné mú-

zeum v Petrovci. O rok neskôr matičiari sa opäť uchádzali s projektom, ktorým by sa malo pokračovať s prácami zo severnej strany budovy zo dvora. Peniaze sa pokúsili získať z fondov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ale tam pre Maticu nemali pochopenie. Projekt zaslali aj na ÚSŽZ, kde získali grant v hodnote 5 000 eur, a tak vymenili ďalšiu časť starých okien a dverí na budove. Keďže nebolo nadostač peňazí na všetky okná, jedna časť budovy i naďalej zostala v starom rúchu a ako sme sa v dozvedeli v ústredí, Matica sa v bežnom roku pokúsi dokončiť výmenu okien na reprezentačnej budove.

J. Č-p

BEZ KOMENTÁRA: Novosadský Bulvár oslobodenia v pondelok ráno...

O. F. 11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SELENČA

Hasiči dosiahli pozoruhodné výsledky ýročné zhromaždenie v nedeľu 5. februára usporiadali selenčskí hasiči. Prítomných hasičov v miestnostiach hasičského spolku privítal predseda Ján Švec, ktorý po voľbe pracovného predsedníctva v čele s

V

ozrejmil plány práce na tento rok, ktoré sa hlavne vzťahujú na dokončenie adaptácie miestností, ako aj na bežné celoročné aktivity spolku. Správu o rote podal veliteľ roty Ján Horvát. Veliteľ sa hlavne po-

Pracovné predsedníctvo na zasadnutí

Danielom Durandzim podal správu o minuloročnej činnosti. Uviedol okrem iného, že prebiehali práce na oprave hasičského domu a oslavy storočnice založenia hasičského spolku v Selenči. Ďalej v skratke

chvalne zmienil o úspešných akciách požiarnikov, čo sa hlavne vzťahovalo na akciu protipožiarnej prevencie v Selenči a na účasť na Májových stretnutiach požiarnikov v Báčskom Petrovci, kde selenčskí

hasiči zaznamenali pozoruhodné výsledky (prvé a druhé miesto obsadili seniori a prví boli aj pionieri).

Hasiči si tiež pripomenuli Deň sv.

Floriána, ochrancu požiarnikov, a podnikli akciu previerky protipožiarnych prístrojov. V minulom roku hasili dva požiare, ktoré našťastie neboli veľkých rozmerov, ale predsa zapríčinili hmotnú škodu. Toho času hasičský spolok v Selenči počíta 70 členov, z toho 65 aktívnych a piatich čestných členov. V spolku majú aj jedenástich pionierov.

Finančnú správu podal tajomník Ján Ralbovský, ktorý uviedol, že koncom roka saldo na účte bolo pozitívne, ale iba vďaka tomu, že niektoré finančné záväzky neboli zaplatené. V novom roku sa očakáva prísun citeľne menších finančných prostriedkov, lebo – ako tajomník povedal – selenčskí hasiči jednu časť finančných prostriedkov, hlavne z obecného združenia, minuli vopred na oslavu storočnice.

Všetky tri správy boli schválené bez pripomienok.

JÁNOŠÍČANOV NAVŠTÍVILI PREDSTAVITELIA OSADY IGRAM ZO SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Na obzore je úspešná spolupráca zasnežený piatkový večer do Jánošíka zavítali hostia zo Slovenskej republiky, z Igramu, a to hlavne vďaka Pavlovi Piktorovi, ktorý žije v Igrame, no korene má v Jánošíku. S cieľom získať nové priateľstvá a nadviazať spoluprácu, hostia sa stretli s predsedom Miestneho spoločenstva Milanom Kotrucom a riaditeľkou ZŠ T. G. Masaryka Zuzanou Halabrínovou. O tom, ako došlo k spolupráci a v ktorej oblasti ju plánujú rozvíjať, povedal nám starosta osady Igram Štefan Kovaľ: „K nadviazaniu tohto nového priateľstva došlo vďaka nášmu občanovi a vášmu rodákovi Pavlovi Piktorovi. Radi nadväzujeme kontakty so Slovákmi mimo Slovenska a myslíme si, že by sme aj s Jánošíčanmi v budúcnosti mohli mať peknú spoluprácu. Preto sme aj prišli, lebo sme mienky, že

V

11. 2. 2012

6 /4477/

Tešia sa na budúcu spoluprácu: (zľava) Zuzana Halabrínová, Martin Listmajer, Štefan Kovaľ, Miroslav Brna, Pavol Hollý, Pavel Piktor a Milan Kotruc

ak má nejaká úspešná spolupráca vzniknúť, najprv sa treba skamarátiť, a potom aj oficiálne podpísať určité dohody. O nejakých

HLAS ĽUDU

konkrétnych plánoch zatiaľ nemôžeme hovoriť, no keďže sa teraz nachádzame v škole, chceli by sme napr. podporiť knižničný

V bežnom roku znovu štartuje akcia protipožiarnej prevencie, v rámci ktorej hasiči navštívia domácnosti a občanom poskytnú pokyny na správne skladovanie a nakladanie s horľavinami. V tomto mesiaci, a to v sobotu 18. februára, plánujú usporiadať tradičný hasičský bál. Bude to príležitosť, aby sa hasiči a ostatní občania pobavili pri hudbe v novom priestrannejšom priestore.

Hasiči občanom Selenče zazlievajú nekorektné správanie pri hasení požiarov. Občania hlavne nevkusne a nevhodne komentujú účasť selenčských požiarnikov v hasení, zabúdajúc pritom, že ide o dobrovoľnú a neprofesionálnu jednotku, ktorá sa snaží pomôcť zachrániť majetok zasiahnutý požiarom. Pritom sa občania Selenče nikdy nezúčastňujú na výročných zasadnutiach, na ktorých by mohli povedať svoju mienku, ale aj počuť, v akých podmienkach hasiči pracujú a čo majú k dispozícii pri hasení požiaru.

Dúfame, že v budúcnosti takýchto nedorozumení nebude a že požiarnici aj naďalej budú aktívni vo svojom prostredí v prospech občanov.

J. Berédi-Ďuky fond v školskej knižnici a, samozrejme, mohli by sme rozviť partnerstvá na kultúrnom či športovom poli,“ povedal Š. Kovaľ.

Potešenie z budúcej spolupráce vyjadrila aj riaditeľka školy Zuzana Halabrínová, ktorá počíta najmä s výmennými pobytmi žiakov, užitočných pre obe strany. „Boli by sme radi, keby sme privítali deti z Igramu u nás v Jánošíku, ukázať im našu osadu a okolie a, pravdaže, keby aj naše deti odcestovali na Slovensko, z čoho by, samozrejme, mali pôžitok,“ povedala riaditeľka Halabrínová.

O plánoch spolupráce Jánošíka a osady Igram sa zmienil predseda MS Jánošík Milan Kotruc, ktorý vyjadril očakávanie, že rozvinú spoluprácu na kultúrnospoločenskom poli. Do spolupráce plánujú zapojiť folkloristov, ako aj športovcov a všetkých ostatných záujemcov.

J. Pániková

13

Z NAŠICH OSÁD VÝROČNÉ VOLEBNÉ ZHROMAŽDENIE DPS KYSÁČ

Metelica zredukovala návštevnosť ohtoročné výročné snemovanie kysáčskych požiarnikov v sobotu 4. februára 2012 bolo aj volebné. Namiesto doterajšieho predsedu Mirka Perovića novým čelným človekom Dobrovoľného požiarnického spolku v Kysáči je Ján Hloška. Tajomníkom je Dobroslav Filko, veliteľom operatívneho veliteľstva Jaroslav Funtík a pokladníkom Vladimír Križan.

Pre snehovú metelicu a nezjazdné cesty na snemovaní sa zúčastnil trochu menší počet požiarnikov z iných prostredí, avšak aj napriek tomu účasť bola hojná. Predtým než začali s prácou, prítomní minútou ticha vzdali poctu zosnulým dlhodobým a mimoriadne aktívnym členom Jánovi Kolárovi, Michalovi Hrivovi a Vladkovi Urbanovi.

Správu o práci operatívneho veliteľstva za uplynulý rok prečítal J. Funtík a informoval, že vlani v DPS mali 89 členov: 50 detí vo veku 6 – 18 rokov, 20 požiarnikov, 7 čestných členov a 12 predstaviteliek nežnejšieho pohlavia. Na zasadnutiach sa zamestnávali problémami týka-

T

Vedenie DPS v Kysáči: (zľava) Jaroslav Funtík, Vladimír Križan, predseda Ján Hloška a Dobroslav Filko

júcimi sa zabezpečenia paliva, registrácie a opravy vozidiel a obstarávania náhradných súčiastok. Za pomoci donátorov sa im podarilo vozidlá udržať v pojazdnom stave.

Ani minulé leto nechybovali aktivity počas žatvy, kde sa angažovali po dvaja požiarnici v zmene, a to v Kysáči, Stepanovićeve a na Čeneji.

Bum-bum-bum! Čujte a počujte, ctení skrehlí občania!

S ohľadom na skutočnosť, že sa nás táto zima zmocnila ako baranica čiže „šubara” plešivej čiže „telavej” hlavy, vrchnostiam nezostáva iné, než vyhlásiť mimoriadnu situáciu, ktorú situáciu za mimoriadnu týmto pádom aj vyhlasujú.

Bum-bum!

Následne vyhlásenia mimoriadnej situácie súvisiacej s ničím vyvolanou a neľudsky sa správajúcou zimou, nakladá sa občanom, aby po jeden občan z každej domácnosti, ktorá domácnosť počíta jedného až štyroch členov, per-pers-perspektívne… prepáčte, prznú, vlastne mrznú pery, reps-resp-respektíve, áno – respektíve po pol druha občana z viacčlenných domácností (z tých a takých, v ktorých žije päť a viacej členov, t. j. občanov rodiny) sa… sa… aby sa súrne dostavili pred úrad národnej ochrany, najlepšie s fľaškou teplého čaju (bez rumu!) a dvoma obloženými chlebíkmi čiže „sendvičmi” (trebárs len prázdnymi), pred ktorým úradom, prikazuje sa, aby sa

14

P

Vlani intervenovali osemkrát, z toho trikrát na stavebných a päť ráz na otvorených priestoroch. Podobne ako roky predtým kysáčski požiarnici sa zúčastnili na súťaženiach a dosiahli pekné výsledky v Petrovaradíne a Budisave. V spolupráci s Požiarnickým zväzom Nového Sadu organizovali školenie, a potom i

UGÁR

zaradili do radu, v ktorom rade aby potom disciplinovane chvíľku, také dve-tri hodinky, nie viacej, počkali, teda kým im nebude pridelený prostriedok na odpratovanie snehových závejov, to jest – lopata. Po pridelení lopaty každý občan podstúpi výcvik zameraný na boj so snehovou kalamitou, po ktorom výcviku bude nasadený do niektorého protikalamitového oddielu a vyslaný na vopred určený úsek ochrany od snehovej pliagy.

Osobitne sa upozorňujú budúci záchrancovia alias upratovači snehu, aby mimoriadne pozorne a citlivo narábali s pridelenými lopatami, jednak preto, aby dotyčné nepoškodili, jednak z toho dôvodu, aby pri upratovaní snehových závejov nepoodhalili to, čo snehová prikrývka tak krásne prikryla, a čo sa odporúča držať ďaleko od očí verejnosti domácej i medzinárodnej.

Lebo: sneh síce padá, zima štípe, ale ani nepriateľ nedrieme-nespí!

Bum-bum-bum! jbš

skúšku na požiarnika – pioniera, ktorú zložilo pätnásť žiakov. Na adaptáciu Požiarnického domu z Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo dostali prostriedky v hodnote 165-tisíc dinárov.

Finančnú správu za uplynulý rok a plán práce na bežný rok prečítal pokladník Vladimír Križan. Požiarnici hospodárili pozitívne a bezmála 355-tisíc dinárov, s ktorými nakladali, účelovo strovili. Na tento rok plánujú príjmy a výdavky v sume 300-tisíc dinárov. Správu Dozornej rady, v čele ktorej bol Pavel Čapeľa, na zasadnutí prečítal Vladimír Filko.

Po uvoľnení z funkcie doterajšieho vedenia požiarnického spolku nasledovala voľba nového vedenia, potom príhovory hostí a udelenie uznaní. Čestnými členmi spolku na výročnom snemovaní sa stali Samuel Babiak a Ondrej Macák. Hodnosť požiarnika 1. triedy udelili Ladislavovi Kekezovi, Ľubomírovi Čemanovi, Ivanovi Grňovi, Michalovi Urbanovi, Dejanovi Predojevićovi, Jánovi Abelovskému a Dobroslavovi Filkovi. Najviac sympatií vyvolalo udelenie diplomov pätnástim pionierom – požiarnikom.

E. Šranková

LISTUJEME VO VLAŇAJŠEJ MATRIKE V SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOCH

Potešili detské hlasy Samuela a Emílie odľa údajov Pavla Ďarmockého, šéfa Miestnej kancelárie v Slankamenských Vinohradoch, vlani sa na Slovensku narodil Samuel Menďan, ktorého dodatočne zapísali do knihy narodených v Slankamenských Vinohradoch. Dňa 14. decembra 2011 na svet prišla Emília Mitnáverová zo Slankamenských Vinohradov. To je dobrá správa, keďže roku 2010 sa v tejto dedinke nenarodilo ani jedno dieťa.

Osudové áno vyslovili tri snúbenecké páry. Dva sobáše sa konali na Slovensku a v knihe sobášených v roku 2011 ich majú iba zaevidované. Manželstvo uzavreli Zlatko Menďan a Veronika Chalasová, ako aj Jaroslav Menďan a Miroslava Záhorská. V roku za nami sa sobášili i Nataša Kukićová a Zlatko Mitnáver. Ďalšia dobrá zvesť, keďže v predminulom roku sa nekonal ani jeden sobáš.

V knihe zosnulých sú zapísaní dvaja občania, kým v roku predtým zomrel jeden občan viac. a. lš.

P

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

Z NAŠIcH OSÁD Z KLUBU PODNIKAVýcH ŽIeN OBce BÁČSKY PeTROVec

Dielňa vyšívania resne podľa harmonogramu, ktorý si ženy združené v Klube podnikavých žien (KPŽ) v Báčskom Petrovci stanovili na začiatku realizácie projektu Afirmácia ženskej tvorivosti, prvé pracovné stretnutie alebo inak povedané úvod do dielne Anđelka Samardžićová z Veternika (stojí) na úvod hovorila aj o dejinách vyšívania usku- tkania a vyšívania točnili v stredu 1. februára v miestnostiach Podnikateľ- lo 25 žien z Petrovca, Kulpína, Hložian, Maglića a Kysáča, prevažne z miestnych ského a inovačného centra. cieľom tohto projektu je zapojiť spolu- združení žien. Inštruktorka pre dizajn a občianky, edukovať ich a usporiadať diel- prípravu suvenírov Anđelka Samardžićová z Veternika, ktorá už ne pre ženy, ktoré roky pracuje v strechcú podnikať a disku ekumenickej ktoré sa chcú zahumanitárnej organimestnať alebo si nezácie, prichystala jakým spôsobom úvodnú prednášku o privyrobiť. Balkánvyšívaní a návrhy mosky fond pre lokálne tívov. Hovorila aj o iniciatívy (BcIF) v výšivkových technirámci programu Akkách a rôznych drutívne spoločenstvá hoch tkanív a ich chapodporil aktivity rakteristikách, aj o výKPŽ sumou 320 000 bere nití, napnutí dinárov. Konečným plátna na rám a ostatcieľom tejto akcie nom, čo súvisí s touto je – ako nám povetechnikou ručných dala vedúca Viera prác.

Miškovicová – otvoPočas prednášky renie domčeka pre ženy predstavili svosuveníry, kde by si ju doterajšiu výšivnávštevníci každokársku prácu, navrhli denne mohli kúpiť svoje motívy a dorozličné suveníry z hodli sa na látkach, Báčskopetrovskej ktoré v dielni budú obce. používať. Všetko si to Na úvod dielne Svojrázny výkladový stôl ručných prác žien pedantne zapisovala vyšívania prítom- z Báčskopetrovskej obce jedna z koordinátoným ženám, ktoré prejavili záujem o tento druh ručných prác, riek Jasna Đogová. Stoly a police učebne predsedníčka Miškovicová podrobnejšie boli ozdobené ručnými prácami, ktoré vysvetlila jednotlivé úseky, ktoré absolvu- frekventantky kurzu priniesli na ukážku jú v nasledujúcich troch – štyroch mesia- toho, čo robili doteraz. Skúsenosti si ženy coch. Prvou fázou sú dielne vyšívania, kto- navzájom vymieňali aj v zoznamovacej ré budú prebiehať každú stredu vo fe- časti, kde ich tvorivosť a nápady evidovabruári, v marci usporiadajú dielňu tkania, a la edukátorka Marina Šovljanská z Nového potom spolu so Strediskom pre zveľadenie Sadu. Spolu so ženami vybrala motívy a vôvedomostí v oblasti rurálnej turistiky uspo- bec typy suvenírov na ďalšiu prácu žien v riadajú aj odborný seminár a kreatívne rámci dielní.

J. Č-p dielne. O dielňu vyšívania záujem prejavi-

P

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

HLOŽANY

Za príklad teraz uvidíte, ako vyzerá poriadna dedina. Pozrite sa, ako si Hložančania udržiavajú cesty!“ Tieto slová istého vodiča autobusu kotúľajúceho sa minulý pondelok hlavnou hložianskou ulicou právom možno považovať za správu týždňa z tejto osady. Snehová kalamita Hložančanov neprekvapila. Robotníci komunálneho podniku Gloakvalis hravo zvládli zápas so snehom, takže všetky vozovky v dedine boli zjazdné. Ani občania sa nedali zahanbiť a – až na nepatrné výnimky – sústavne odpratávali sneh z chodníkov pred svojimi domami. Čisté cesty a chodníky umožnili uskutočnenie temer všetkých plánovaných aktivít početných hložianskych spolkov a združení. Neuskutočnil sa iba večierok Zima s knihou, ktorý posunuli na nasledujúci pondelok 13. februára. jbš

„A

SURČÍN

Drevo ako pomoc Surčínskej obci zabezpečili drevo na vykurovanie pre najohrozenejšie domácnosti. Tento druh nevyhnutnej pomoci v zimnom období v priebehu januára distribuovali 75 domácnostiam. Každá domácnosť dostala meter a pol dreva, čo stačí na mesačné, resp. dvojmesačné vykurovanie. Na území tejto obce najbližšie plánujú realizovať akciu Strecha nad hlavou, v rámci ktorej stavebný materiál udelia tým, ktorí to najviac potrebujú. Mestská obec Surčín v čele s predsedom Vojislavom Janoševićom okrem toho udeľuje aj iné druhy pomoci najchudobnejším kategóriám občanov. a. lš.

V

BÁČSKY PeTROVec

Poľnohospodárstvo v popredí utorok 31. januára vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec sa uskutočnila verejná debata, na ktorej predstavili program Zjednotení za poľnohospodárstvo, ktorý propagujú Zjednotené regióny Srbska.

Hostkou na podujatí bola Dr. Ivana DulićováMarkovićová, bývalá ministerka poľnohospodárstva (2004 – 2006) a podpredsedníčka Výkonnej rady Vojvodiny a do roku 2009 pokrajinská tajomníčka pre regionálnu a medzinárodnú spoluprácu.

V

J. Č-p

15

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

Zdravie naše každodenné O

chorobe spravidla nerozmýšľame, pokiaľ sme zdraví. Len čo nás postihne nejaká choroba, zdravie sa stáva jedinou témou, o ktorej sme schopní rozmýšľať a hovoriť. Zdravotnícke ustanovizne sa vtedy menia na najčastejšie navštevované miesta a lekári na našich najbližších priateľov – ak máme šťastie.

Ako ochrana zdravia obyvateľstva funguje v praxi, pokúsili sme sa ozrejmiť v rámci našej témy venovanej zdravotnej starostlivosti. Zdá sa, že skúsenosti sú naozaj rôzne, niektoré dobré, iné menej dobré. Niektoré novinky v práci domov zdravia pacienti vítajú s potešením, k iným sa stavajú odmietavo, k niektorým

ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ V BÁČSKOPETROVSKEJ OBCI

Novinky pre pacientov

V Dome zdravia Báčsky Petrovec zabezpečujú zdravotnú ochranu svojich pacientov

Dome zdravia Báčsky Petrovec zdravotná starostlivosť funguje dobre, poznamenal úvodom riaditeľ Dr. Ján Rybovič.

Novinkou však je, že dvaja lekári všeobecnej praxe odišli do dôchodku. „Do dôchodku nám odišli Dr. Tašićová z Kulpína a Dr. Chorvát z Petrovca. Zatiaľ nám z Pokrajinského fondu pre zdravotníctvo nepovolili pribrať nových lekárov. Prácu si rozdelili ostatní lekári, ale aj naďalej sa budeme dožadovať, aby nám povolili zamestnať ešte dvoch lekárov. Toho času máme sedem lekárov na území celej obce.

Mali by sme v tomto roku dostať i pohotovostnú službu, ktorá by pôsobila iba v súrnych prípadoch a chodila k pacientom v teréne.“ Na jar plánujú zadovážiť dodávku pre pacientov, ktorí chodia na dialýzu mimo obce. Zhromaždenie obce v rozpočte na

V

16

tento rok schválilo prostriedky na tieto účely. Taktiež očakávajú aj nové prístroje do laboratória v Petrovci, ako je prístroj na sedimentáciu a koaguláciu a tiež na biochemickú analýzu.

Pomôže to predovšetkým pacientom, ktorí majú predoperačné vyšetrenie, aby nemuseli cestovať mimo obce. „Novinkou v zdravotnej ochrane našich pacientov je aj kardiologické vyšetrenie odborníkmi zo Sriemskej Kamenice, ktorých financuje naša obec. Záujem pacientov je veľký, máme vopred prihlásených takých 200 pacientov a denne lekár vyšetrí 10 až 12 pacientov. Čas čakania je teda dlhší, a preto by som odporúčal pacientom, aby sa objednávali u kardiológa iba vtedy, keď ich lekár všeobecnej praxe usmerní na také vyšetrenie.

Pacienti sú spokojní, že máme kardiologické služby tuná v Petrovci, možno nie aj s ich obje-

lekárom chodia s dôverou, k iným len keď musia... Najviac pripomienok je však na cenu služieb a liekov, takže si ich mnohí ani nemôžu dovoliť v stanovenom rozsahu.

Chráňme si teda zdravie, ako sa len dá, lebo Zdravý má milión prianí, chorý len jedno.

A. L.

mom, ale nás limitujú prostriedky, ktoré na tie účely máme.“ V detskom dispenzári v Petrovci pracuje teraz iba jedna pediatrička, Dr. Danková, pokiaľ sa zo špecializácie nevráti Dr. Vujačićová. Podľa slov riaditeľa uprednostňujú sa súrne prípady a deti do sedem rokov. Deti nad sedem rokov sa usmerňujú na všeobecnú prax. Novinkou je, že podľa predpisov Ministerstva zdravotníctva deti do 15 rokov musia ísť k lekárovi v sprievode rodičov. „Chcel by som spomenúť aj tú novinku, že sme dostali humanitárnu pomoc z Nemecka, presnejšie z domova pre seniorov.

Táto pomoc pozostáva z invalidných vozíkov, pomôcok na chodenie a podobne. Len čo sa skončí procedúra s papierovačkami, tieto pomôcky budú k dispozícii našim pacientom, keď im to lekár predpíše.“ Objednávanie vyšetrení u vy-

voleného lekára, ako pripomenul riaditeľ, sa koná každý pracovný deň na telefónne číslo 780-094, a to od 12. do 15. hodiny. A keď ide o špecialistické vyšetrenia, tie sa tiež objednávajú na uvedenom čísle od 11. do 12. hodiny.

Pritom riaditeľ upozornil pacientov, aby boli trpezliví a volali v stanovenom termíne, alebo si môžu osobne prísť objednať termín, a to od 12. do 15. hodiny. „Keď ide o tieto extrémne vonkajšie podmienky, ktoré teraz máme, poradil by som hlavne starším občanom, aby nevychádzali von, lebo cesty a chodníky sú klzké a starší ľudia majú redšie kosti, takže môže prísť ku zlomeninám. Keď ide o chronicky chorých pacientov, dobrá novinka je, že sme z ministerstva dostali rozhodnutie, že sa lieky budú vypisovať na trojmesačné obdobie, aby nemuseli často chodiť k lekárovi.“ K. Gažová

PRVÚ TOHTOROČNÚ AKCIU dobrovoľného darcovstva krvi v Silbaši zorganizovali vo štvrtok 2. februára. Do Domu zdravia od 8. do 10. hodiny prišlo a do akcie sa prihlásilo 43 občanov (35 občanov Silbaša a 8 občanov Paragov), medzi nimi aj traja noví darcovia. Štyroch však odmietli zo zdravotných dôvodov. Akciu usporiadali Miestna organizácia Červeného kríža a Ústav pre transfúziu krvi v Novom Sade. Spolu nazbierali 20 litrov krvi.

Rastislav Kopčok 11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA V JÁNOŠÍKU MIENIA

Treba si voliť ambulanciu, nie lekára redseda jánošíckeho Miestneho spoločenstva Milan Kotruc pred rokom pre náš týždenník vyjadril nespokojnosť s organizáciou zdravotnej ochrany v osade. Domu zdravia v Alibunári zazlieval, že lekár v jánošíckej ambulancii pracuje iba dva dni v týždni, čo je podľa jeho mienky veľmi málo, vzhľadom na veľký počet starých a chorých ľudí. Dom zdravia však nevyhovel žiadosti Jánošíčanov o častejší príchod lekára do dediny. „Lekár z osady Lokve chodil iba dvakrát do týždňa, v dôsledku čoho sa v čakárni vytvárali veľké rady a cez lekársku ordináciu denne prešlo vyše 40 pacientov,“ hovorí tajomník jánošíckeho MS Janko Tomeček. „Mnohí z nich prichádzali už o šiestej ráno, aby si obsadili miesto, lebo tí, čo prišli neskoršie, čakali 4 až 5 hodín. Občas sa však stávalo, že sa mnohí ani nedostali k lekárke, lebo už o jedenástej musela odísť do osady Lokve, kde ju tiež čakali pacienti. Dodatočný problém vznikal, keď lekár mal službu v Alibunári. Vtedy v Jánošíku ordi-

P

Ambulancia v Jánošíku

noval v niektorom inom termíne, s čím občania spravidla neboli oboznámení, takže zbytočne prichádzali do ambulancie. To všetko spolu vyvolalo veľkú nespokojnosť a nervozitu našich spoluobčanov,“ vysvetlil Janko Tomeček.

Taká situácia potrvala do konca leta minulého roku, čiže po návrat jánošíckej lekárky z materskej dovolenky.

ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ V SILBAŠI

„Teraz lekár v našej ambulancii pracuje 5 dní v týždni a na prehliadku alebo vypísanie receptov sa nečaká dlho. Vcelku to dobre funguje, ale sa obávam, že to nepotrvá dlho. Neúradne sme sa totiž dozvedeli, že naša doktorka odchádza na špecializáciu, takže možno očakávať rovnaké problémy ako počas materskej dovolenky.“ Náš spolubesedník upozorňuje,

že voľba lekára na dedine vonkoncom nie je možná takým spôsobom, ako je to zákonom určené, čo vyvoláva početné nedorozumenia a dilemy. „Normatívmi je určené, že lekár musí mať 1 000 pacientov, ktorí ho zvolili za svojho lekára. Od počtu pacientov závisí aj plat lekára, a preto lekári, ktorí prichádzali do Jánošíka, často preberali pacientov svojim kolegom. Neodmietli síce pacienta, ktorý si ich nezvolil za svojho lekára, ale ak sa to zopakovalo, tak ho už verbovali, aby si ich zvolil. Ľudia sú z toho veľmi zmýlení.

Dnes sú u jedného, a zajtra už u druhého lekára. Podľa mojej mienky pacienti by si nemali voliť lekára, ale ambulanciu, v ktorej sa chcú liečiť, bez ohľadu na to, ktorý lekár v nej pracuje. Výkon lekára možno hodnotiť aj podľa toho, koľko pacientov prezrel počas jedného dňa alebo mesiaca. Sám fakt, že lekár na zozname má 1 000 pacientov, vonkoncom neznamená, že robí viac od lekára, ktorého si zvolilo iba 500 pacientov. Všetko závisí od toho, aká je štruktúra pacientov, resp. kto má viac pacientov, ktorí častejšie potrebujú pomoc lekársku pomoc.“ V. Hudec

lekární v B. Palanke. Je nevýhodou, že u nás v Silbaši krv možno vyberať iba raz v týždni – v stredu, niekedy si termín treba dohodnúť i týždeň alebo dva vopred. Keď potrebujeme súrnu analýzu krvi, tak si ju často dáme urobiť v súkromnej nemocnici v Báčskom Petrovci alebo v novosadskom laboratóriu Medlab.

Pri rôznych vyšetreniach internisOlinka Gašićová Elenka Móricová tu, kardiológa a bo zajtra. S otcom sme chodievali na ostatných lekárov špecialistov sa môkontroly do nemocnice v Sriem- žeme rozhodnúť pre Dom zdravia v skej Kamenici, vždy sme si príchod Báčskej Palanke, ale na termín sa museli ohlásiť aspoň 10 dní vopred. dlho čaká, mesiac alebo dva. Aby sme Teraz niekedy pre otca musíme za- sa vyhli dlhému čakaniu, často sa obvolať pohotovostnú službu z Báčskej raciame na súkromných lekárov. Ku Palanky. gynekológovi Dr. Kopčokovi chodím Elenka Móricová: – Z času na čas do Petrovca a v prípade iných vypotrebujem navštíviť silbašskú le- šetrení mám dobré skúsenosti od Dr. kárku Draganu Nikolaševićovú. Naj- J. Vindišovej a Dr. M. Miháľa v súviac dôverujem liekom na bylinkovej kromnej nemocnici Zdravlje v B. Pebáze, za niektoré lieky, i keď sú na re- trovci, kde si príchod treba dohodnúť cept, musím platiť, takže si ich neraz len deň alebo dva vopred. kupujem v niektorej zo súkromných Jaruška Ferková

Majú porozumenie pre pacientov D

o silbašskej ambulancie sa pacienti nemusia vopred ohlásiť, stačí, keď sa telefónom poinformujú o pracovnom čase lekárky. Keď potrebujú recept na lieky, môžu u zdravotnej sestry nechať knižku a po recepty si prídu neskôr alebo na druhý deň. Iná je situácia pri analýze krvi.

Krv odoberajú iba v stredu. Pred niekoľkými rokmi silbašská ambulancia mala vlastné laboratórium, ktoré pracovalo každý deň. Keď teraz pacient potrebuje analýzu krvi, lekárka musí určiť termín. Čas čakania závisí od počtu pacientov, niekedy treba čakať i dva týždne.

Miško Belička: – S manželkou Annou a 16-mesačnou dcérou Aňou sme pacienti silbašskej lekárky Dragany Nikolaševićovej. Táto mladá lekárka sa vždy venuje pacientovi a pre každého má nadostač času. Každá informácia súvisiaca s chorobou ju zaujíma, pritom vysvetlí, poradí.

Zdravotné sestry v silbašskej ambulancii tiež majú porozumenie 11. 2. 2012

6 /4477/

pre pacientov. S dcérou chodievame i k pediatrovi Dr. Čérnému v Dome zdravia v Báčskej Palanke a sme veľmi spokojní. Každú prehliadku si však musíme dohodnúť telefónom vopred. Keďže tu Miško Belička ide o najmenších pacientov, ešte sme nikdy dlho nečakali, lekár presne dodržiava určené termíny. Mám skúsenosť i s pohotovostnou službou z B. Palanky, ktorú pred niekoľkými mesiacmi potrebovala manželka a tiež sa môžem kladne zmieniť.

Olinka Gašićová: – Silbašskú ambulanciu navštevujem vždy, keď lieky potrebujú stará mama alebo otec. Našou lekárkou je Dr. Mirjana Pejaková. Nemusím čakať v rade, nechám iba zdravotnú knižku a po lieky prídem buď v ten deň neskôr ale-

HLAS ĽUDU

17

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

ANNA ČERNÁKOVÁ Z HAJDUŠICE MÁ PODLOMENÉ ZDRAVIE

Chudobným je vždy ťažšie ajdušičanku Annu Černákovú život nikdy nemaznal a už okolo štyridsiatky zdravie ju začalo opúšťať. V súčasnosti život jej denne strpčuje 21 rôznych chronických ochorení – diabetes, angina pectoris, zvýšený krvný tlak, srdcová astma... Prežila aj operáciu na otvorenom srdci, keď jej lekári vbudovali 3 bypassy. Ambulanciám a nemocniciam teda v jej živote patrí významné miesto a v uplynulom období už všeličo zažila. O lekároch a ich práci sa však nechce verejne vyjadrovať (aj keby vraj mala čo povedať), lebo sú jej potrební. Veľmi dobre pozná pomery v zdravotníctve a myslí si, že by všetko mohlo byť aj inak.

– Myslím si, že by štát musel trochu viac prihliadať na hmotný stav chorých ľudí, a tým, ktorí nemajú peniaze, umožniť, aby liek dostali na recept.

Podľa mojej mienky na pozitívnej listine by musel byť aspoň jeden liek na každé ochorenie, práve kvôli pacientom, ktorí si liek nemôžu kúpiť. Takto vypadá, že sa liečiť môžu iba tí, ktorí majú peniaze. Omnoho viac je totiž ľudí, ktorí podobne ako aj my, najčastejšie nie z vlastnej viny, žijú na okraji existencie. Preto, že som si nemohla kú-

H

piť liek, mala som aj nepríjemnosti a so mnou aj moja doktorka. Užívala som totiž liek, ktorý som o trove fondu mohla dostávať iba jeden rok a po vypršaní tej lehoty som si ho musela sama kúpiť. Stál 3 000 dinárov, čo pre mňa bolo skutočne mnoho, takže som poprosila doktorku, aby mi vypísala recept. Zľutovala sa, vypísala a – zaplatila pokutu. Okrem toho moja zdravotná dokumentácia už dvakrát bola na kontrole vo fonde v Pančeve, lebo mali podozrenie, že neopodstatnene dostávam mnoho (v danej chvíli vyše 20) liekov.

Podľa mienky tejto 55-ročnej Hajdušičanky štát by musel umožniť chronickým pacientom, aby dostali recepty aspoň na pol roka.

– Veď chronické ochorenia sa liekmi iba držia pod kontrolou a nemožno ich vyliečiť, – hovorí. – Mne je napríklad veľmi ťažko chodiť k lekárovi. Potrebujem najmenej pol hodiny na cestu do ambulancie a na každých 50 metrov si musím oddýchnuť. Je to síce len raz mesačne, ale ak mi lekár zle vypíše recept, zabudne niektorý liek vypísať, alebo vypíše menej než je potrebné, čo sa veru stáva, tak aj niekoľkokrát do me-

siaca idem do ambulancie. A zakaždým musím v čakárni presedieť niekoľko hodín, čo je vskutku vyčerpávajúce. Pre chorého človeka je to veľký problém.

Keby sa lieky predpisovali na pol roka, zmenšili by sa rady v ambulanciách, lekári by sa zbavili zbytočnej administrácie a chorí ľudia by ľahšie znášali svoje ochorenie.

Naša spolubesedníčka sa pohoršuje aj nad organizáciou zdravotnej ochrany v Plandištskej obci.

– Lekár k nám do Hajdušice chodí iba dvakrát týždenne, čo je veľmi málo. Svedčia o tom dlhé rady pred ordináciou a zdĺhavé vyčkávanie na prijatie u lekára. Nemáme však na výber.

Zvolili sme si lekára, ktorý prichádza do Hajdušice, a ak sa náhodou pokúsime recepty vypísať v Plandišti, vykričia sa na nás, prečo sme prišli, keď máme lekára aj u nás. Keby lekár chodil častejšie, takých problémov by nebolo. Veľkým problémom v poslednom období sú takisto laboratórne analýzy.

V plandištskom laboratóriu nerobia totiž všetky analýzy a za niektorými treba ísť do Vršca. To znamená, že ten, kto potrebuje kompletnú analýzu krvi, musí si na to vyhradiť dva dni, dvakrát

Anne Černákovej život strpčujú choroby a neúčinné zdravotníctvo vyberať krv, zbytočne mrhať čas a peniaze. Skorej sa kompletné vyšetrovanie krvi a moču robilo vo Vršci, avšak teraz tam robia iba tie analýzy, ktoré nerobia v Plandišti. Na vine sú údajne nevyrovnané účty dvoch ustanovizní. Či je tomu naozaj tak, neviem, ale mienim, že by to nemal byť až taký problém.

Veď obe ustanovizne patria Fondu zdravotného poistenia v Pančeve. Jedno je však úplne isté – hrubší kraj aj v tomto prípade vytiahnu tí chudobní, ktorí na rozdiel od tých s plnšími vreckami nemôžu zaplatiť analýzy v súkromnom laboratóriu.

V. Hudec

URGENTNÉ STREDISKO KLINICKÉHO STREDISKA VOJVODINY (KSV)

Nadštandardná úroveň zdravotných služieb P

re rôzne príčiny sa naň dlho čakalo, no trpezlivosť a úsilie sa konečne oplatilo. Moderné Urgentné stredisko KSV bolo otvorené 25. júna 2010, ale začalo pôsobiť 20. augusta predvlani, keď prijalo prvých pacientov. Na potešenie všetkých, ktorí si uvedomujú, že najvyššou hodnotou ľudstva je život, ako je všeobecným záujmom vyspelej spoločnosti budovať systém takých zdravotníckych zariadení, v ktorých človek v zdravotnej tiesni nájde kvalitnú a účinnú pomoc.

Podľa podmienok, ktoré má, kádrov, ktoré v ňom robia, vybavení, ktorými disponuje, Urgentné stredisko akoby patrilo dákej inej, lepšej planéte. Veľmi, dlhými míľami vzdialenej od niektorých iných zdravotníckych ustanovizní, ktoré istý humorista pomenoval legendami opradenými domami hrôzy, kde človeka môže postretnúť úplne všetko, vo vzácnych prípadoch aj uzdravenie.

Do nového zloženého a moderného medicínskeho komplexu vláda Vojvodiny investovala približne 3,7 miliardy dinárov. Podľa slov premiéra

18

Bojana Pajtića vyslovete mal diagnózy, na ďalšom ných vlani v auguste k sa robil odber krvi či iné laprvému výročiu práce najboratórne služby, v modermodernejšej zdravotnícných zdravotníckych inštitúkej ustanovizne tohto druciách je to všetko koncenhu v Srbsku a regióne, ide trované, čím je procedúra o jedinú umiestnenú v kratšia, pre hospitalizovanécelkom komputerizovaho pacienta zrejme omnoho nej budove. Jej experti ľahšia. Urgentné stredisko je za prvý rok pôsobenia organizované podľa tzv. hozvládli až 81 560 zákrorizontálneho princípu, čo je kov a lekárskych prehliaprincípom veľkých a moderdok. ných nemocníc vo svete. To Ukážkou vysokej úrovznamená, že všetci pacienti, ne zdravotnej starostliktorí si vyžadujú jednu úrovosti a kvalitného posunu Tak to bolo v deň otvorenia – jedna z jednotiek in- veň služieb, sú na jednej najvýraznejšieho za uply- tenzívnej starostlivosti úrovni, napríklad na prízemí, nulých tridsať rokov, je tie zložitejšie prípady sú na poskytovanie služieb najťažším pa- tory a všetko iné je tu, lebo tá tech- poschodiach ďalších, podľa vážnosti cientom: tým, ktorí sú vitálne ohrození. nológia prislúcha hospitalizovaným, prípadov.

Toto odvetvie lekárstva je aj najdrah- ktorí sú najohrozenejší, ktorí takmer Aj Nový Sad a Vojvodina majú teda šie. Treba vedieť, že vybavenie len nedýchajú, ktorých srdcová činnosť je ustanovizeň v kategórii najmoderjedného anesteziologického miesta na minime... nejších zariadení tohto druhu v EuAk príznačnosťou nie tak dávnej ur- rópskej únii a USA. Veď je zdravie alebo jednej postele so všetkým vybavením, podľa slov riaditeľa KSV gentnej procedúry bolo, že sa pa- najvzácnejšie a je hodnotou, pre ktoprof. Dr. Dragana Draškovića, stálo cient z jedného miesta premiestňoval rú žiadna cena nie je privysoká... od 50 000 do 70 000 eur. Najmoder- na iné, že chodil po zdravotné snímnejší monitoring, ventilátory, respirá- ky do inej budovy, že na inom miesO. Filip 11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA ANKETA V PADINE

Zdravie nadovšetko dravie je telesné, duševné a sociálne bohatstvo. Význam zdravia pre jedinca a spoločnosť je jasný.

V zdravej spoločnosti sa môže vyvíjať zdravý jedinec a zdraví jedinci tvoria zdravú spoločnosť. Občania majú každodenne do činenia so zdravotníctvom. Buď cez rozhlas, televíziu, tlač, najčastejšie však − priamo. Skúsenosti z praxe možno hodnotiť všelijako. Rovnako tak zdravotnú starostlivosť hodnotili aj Padinčania v našej ankete. O svojich skúsenostiach nám občania Padiny odpovedali takto: Ondrej Kotváš: − S rokmi nám je aj zdravotná ochrana čoraz bližšia, lebo s rokmi prichádzajú aj rôzne choroby. Už keď sa musí ísť k lekárovi, tak dobré je to, že každý pacient má svojho zvoleného lekára, ktorý sleduje jeho zdravotný stav, má jeho kompletný chorobopis. Zvolený lekár sústavne sleduje údaje v počítači, ktoré má o pacientovi, o čom som sa aj sám presvedčil. O moje zdravie dbá Dr. Lýdia Oleárová-Nemčeková a keď mi je niečo potrebné, len vyhľadá môj chorobopis, kde píše všetko o mojich chorobách a liekoch, ktoré užívam. Samozrejme, keď je niečo súrne a zvolený lekár nepracuje,

Z

nie je žiaden problém navštíviť iného lekára, čo je pre pacientov veľmi dobre. Nikdy sa teda nestalo, že lekár nevyšiel pacientovi v ústrety.

Celkom som spokojný aj so vzťahom lekára k pacientovi. Pozitívne hodnotím aj to, že sa stretnutie s lekárom v Dome zdravia môže telefonicky dohodnúť niekoľko dní skôr. Presne sa teda môže dohodnúť deň, hodina a minúta návštevy, nevytvárajú sa pritom rady pacientov pred dverami ordinácie a lekár sa pokojne môže rozprávať s pacientom, venovať mu

viac času a pozornosti. Keď ide o lieky, tak v štátnej lekárni sa často môžu dostať všetky lieky, ktoré po-

trebujeme, a iba nejaké vitamínové dodatky si zaobstarávam v súkromných lekárňach, ktoré sú obyčajne dobre zásobené.

Katarína Bájová: − V tomto období proste nemám času byť chorá.

K lekárovi chodím až vtedy, keď naozaj musím. Mojím zvoleným lekárom je Dr. Vinkovič a nikdy sa nestalo, že by som sa s lekárom nestretla a musela prísť znovu. Vždy som dostala lieky a v prípade, že lekár v ten deň nepracoval, vypísal mi ich iný lekár,

ktorý ho zastupoval, a nikdy nebol žiadny problém. Rovnako tak je aj u pediatra, ku ktorému chodím s malou trojročnou dcérkou Leontínkou.

Problém je iba vtedy, keď potrebujem navštíviť gynekológa. Za gynekológom musím ísť do susednej Kovačice, lebo v padinskom Dome zdravia nateraz ešte gynekologické oddelenie nemáme.

ŠPECIALISTA RADÍ A UPOZORŇUJE

Veľký význam preventívnych prehliadok U

ž úvodom rozhovoru Dr. Anna Balážová, špecialistka všeobecnej medicíny v staropazovskom Dome zdravia, zdôraznila, že „veľký význam pre zachovanie zdravia občanov majú preventívne lekárske prehliadky, potom včasná diagnostika a adekvátna liečebná starostlivosť o pacientov s chronickými chorobami, akými sú napr. artériová hypertenzia, ischemické choroby srdca, chronické respiračné choroby a najmä cukrovka“.

Podľa slov doktorky Balážovej diabetes mellitus, čiže cukrovka je ochorenie všeobecne známe, ktoré však pacienti často podceňujú. „Cukrovka je chronické metabolické ochorenie, ktorého základnou črtou je zvýšená hladina cukru v 11. 2. 2012

6 /4477/

krvi – hyperglykémia. Spôsobuje ju porucha tvorby a uvoľňovania hormónu podžalúdkovej žľazy – inzulínu, prípadne jeho nedostatočné využitie v tkanivách. Ide o chorobu, ktorá v prípade neskorého odhalenia alebo nesprávnej liečby prináša mnohé komplikácie,“ podčiarkla naša spolubesedníčka. Cukrovka je zdĺhavé ochorenie, ktoré spôsobuje nepríjemné, niekedy aj väčšie komplikácie. „Najčastejšiou komplikáciou je ateroskleróza, čo súvisí so zvyšením tukov, cholesterolu a triglyceridov. Aterosklerózou sú postihnuté cievy srdca, mozgu, obličiek, očí a dolných končatín. Z tohto potom vyplýva zvýšený výskyt srdcového infarktu, ischemickej choroby srdca, mozgová porážka,“ prízvukovala Dr.

HLAS ĽUDU

Dr. Anna Balážová

Anna Balážová, ktorá v staropazovskom Dome zdravia pracuje hlavne s pacientmi chorými na cukrovku.

Podľa jej slov najväčší význam majú preventívne prehliadky a včasné odhalenie choroby, ako aj správna liečba.

Začiatkom roka v pazovskom DZ konajú systematické prehliadky, pri ktorých kompletnou analýzou krvi, biochemickými analýzami, EKG,

Katarína Đurovićová: – Niekoľkokrát sa stalo, že som mala dohodnutý termín prehliadky u lekára, ale z nejakého dôvodu musel súrne odísť. Chvíľu som počkala a ďalej už

bolo všetko v poriadku. Keď ide o zásobovanie liekmi, myslím si, že ceny antibiotikov nie sú vysoké, možno ich dostať v našej lekárni v Padine, ale niektoré špeciálne lieky sú naozaj drahé a môžu sa kúpiť len vo väčších mestách, ako napríklad v Belehrade.

Používam trochu aj alternatívnu medicínu a verím liečeniu čajmi, dosť používam šalviu a mätu. Keď som mala zlomenú ruku, tak mi radili vínové obklady, ktoré pomáhajú rovnako dobre, ako tzv. búrové tablety.

V každom prípade najdôležitejšie je zachovať si zdravie, lebo bez neho vykonáme veľmi málo. Zdravie nadovšetko.

A. Chalupová ultrazvukovým vyšetrením vnútorných orgánov, prehliadkou u očného lekara a internistu odhaľujú u pacientov chronické choroby. „Už dlhšie v Starej Pazove pracuje aj Stredisko pre prevenciu chronických chorôb. Občania si tam každý deň v predpoludňajších hodinách môžu skontrolovať krvný tlak a hladinu cukru v krvi. Ak sú hodnoty zvýšené, ihneď ich usmernia na príslušného lekára. V stredisku organizujú aj prednášky o chronických chorobách, kde sa občania môžu informovať o všetkom, čo ich zaujíma. U pacientov, kde už máme stanovenú diagnózu, laboratórne vyšetrenia konáme každé tri mesiace, a ak je zlá glukoregulácia, vtedy sa nám záväzne hlásia s dennými výsledkami,“ akcentovala okrem iného Anna Balážová a dodala, že správnym spôsobom života, správnou výživou, primeranou fyzickou aktivitou a pravidelnými prehliadkami u lekára si môžu občania zachovať zdravie.

A. Lešťanová

19

Z NAŠICH OSÁD SPÝTALI SME SA KYSÁČANOV

Naokolo bližšie? ysáčania si vyšetrenie u lekára musia dohodnúť v call centre v Novom Sade. Preto sme sa ich spýtali, čo si myslia predovšetkým o tom, ale aj o zdravotníckej službe v kysáčskej ambulancii a o iných aspektoch tejto mimoriadne významnej oblasti, a toto nám povedali: Pavel Chrťan: – Myslím si, že skôr, keď sme sa nemuseli prihlasovať v call centre, bolo lepšie. Prišiel si do ambulancie, počkal svoj rad, ale si v ten istý deň prehliadku vybavil, prípadne dostal recept na lieky. Teraz je potrebné zavolať do Nového Sadu, kde návštevu u lekára dohodnú o dva-tri dni. Výnimkou sú súrne prípady, keď skutočne v ambulancii vyjdú v ústrety aj bez zahlásenia prostredníctvom call centra. Lekári a zdravotné sestry v našej ambulancii sa správajú zdvorilo a služby sú na úrovni. Iba-

K

NAŠA TÉMA že to objednávanie prehliadok je takým krokom dozadu, lebo sa aj napriek tomu stáva, že na rad treba čakať rovnako ako skôr. Objavia sa súrne prípady alebo niečo iné a napriek tomu, že vám v Novom Sade dohodli lekára na ôsmu hodinu, počkáte v čakárni aj do jedenástej.

Michal Hric: – Ešte sme s manželkou Gizelou nezažili nijaké nedorozumenie v súvislosti so zahlasovaním prostredníctvom call centra. Aj keď sme si nestačili objednať návštevu u lekára, aj tak nás v ambulancii vždy prijali. Ako srdcový pacient mal som dva razy zákroky v nemocnici v Kamenici a manželka nedávno podstúpila operáciu na urgentnom oddelení v pokrajinskej nemocnici. Všade sme dostali adekvátnu zdravotnícku službu. Skutočne sa nemôžeme sťažovať, všetko fungovalo dobre, a to od chvíle, keď sme pozvali záchranku, až po operáciu a ošetrovanie, tak mňa v Kamenici, ako i manželky v pokrajinskej nemocnici. Aj neskoršie zákroky na srdci, ktoré som postúpil, prebiehali tak, ako vopred určili, včítane troj-

ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ

Spojív je neúrekom dravie je azda jediným bohatstvom, ktoré pôvodne vlastníme všetci a ktoré v konečnom dôsledku, takmer absolútne, na približne deväťdesiat percent, závisí len a len od nás: najmä od správnej životosprávy. Je i jediným bohatstvom, ktoré – v prípade straty – žiadnym iným nemožno ani nahradiť, ani vrátiť. Preto si ho vážme.

Starostlivosť o zdravie je najmä na jedincovi, bez ohľadu na to, či ide o prevenciu alebo liečenie, ale aj na celom rade iných subjektov. V prvom rade na lekárovi – praktickom či odbornom – pričom je nevyhnutnou podmienkou spolupráce s chorým dôvera – ktorého práca je nielen zamestnaním, ale i povolaním a poslaním.

V duchu Hippokratovej prísahy, že poskytne pomoc trpiacemu a chorého nikdy neopustí. K úspešnej liečbe nestačí iba pocit zodpovednosti a poznatky lekára získané na univerzite a v ďalšom štúdiu, ale musí tu byť aj porozumenie chorých a dobromyseľná spolu-

Z

20

práca, adekvátny vzťah liečeného k liečbe. Inými slovami, treba vedieť, kedy volať lekára alebo pohotovostnú službu, kedy je okamžitá lekárska pomoc nevyhnutná (ťažké úrazy, náhle stavy s kolikami, náhla a trvalá strata vedomia, ochrnutie niektorej končatiny alebo polovice tela, náhle vracanie krvi...). Ďalším segmentom starostlivosti sú ambulancie, domy zdravia, nemocnice, klinické strediská, ktorých stupeň fungovania závisí nielen od kádrov, ale aj od vybavenosti, čo všetko je priamo úmerné stupňu spoločenskej starostlivosti o zdravotníctvo.

Na pacientovi je, aby vedel, s čím čakať ošetrujúceho lekára (zväčša v prípadoch, keď až takú súrnu pomoc nepotrebuje, ale doma musí ležať) a aby si po jeho odchode, v spoločnom záujme chorého a príbuzných, plne osvojil rady lekára a dodržal jeho pokyny. Skúsenosti ukázali, že najmä deti a starší ľudia, ale aj iní dospe-

týždňovej rehabilitácie v kúpeľoch Niška Banja koncom minulého roka.

Mária Kulíková: – Objednávanie termínu prostredníctvom call centra mi nepredstavuje problém. Robím to aj pre susedovcov a známych, ktorí sa v tom slabšie vynachádzajú. Už neraz sa však stalo, že som do ambulancie prišla načas, teda v dohodnutom termíne, ale som predsa musela čakať, lebo v čakárni bolo ešte dosť pacientov.

Boli prípady, že zlyhal počítačový systém, niekedy niečo iné. Našťastie, nie je vždy tak, stáva sa, že sa návšteva lekára vykoná v objednanom termíne. Najnovšie sa aj odber krvi objednáva počítačom. Lekár totiž objedná analýzy v laboratóriu prostredníctvom kompútera, nuž pacient nemusí nosiť laborantovi žiadne ceduľky. Keďže je toto novinka, v našej ambulancii zo začiatku praktizovali oba spôsoby. Na kontroly chodím aj do kamenickej nemocnice, kde si tiež treba vopred určiť termín. Čo sa týka služieb v kysáčskej ambulancii, nemám pripomienky.

E. Šranková

lí, nezávisle od školského vzdelania a inteligencie, viac ako polovicu lekárskych pokynov zabudnú. Preto si ich treba stručne zapísať, najmä názov predpísaného lieku, dávkovanie, diétu, obklady a podobne.

Jedným z prvých krokov lekárskej starostlivosti je i správanie v čakárni a ošetrovni. V čakárni sa najčastejšie stáva práve to, čo by sa diať nemalo: že o našich ťažkostiach hovoríme spolučakajúcim pacientom, že z nudy zisťujeme ich diagnózu, dokonca mnohí chorí majú sklony odporúčať iným spôsob liečenia alebo lieky, dokonca tešiť spolutrpiacich slovami, akoby títo boli bez žiadnej nádeje. V ošetrovni sú niektorí pacienti zase rozvláčni, nedokážu stručne vyjadriť podstatné ťažkosti, odbočujú, majú kopu zbytočných rečí…

K lekárovi nikdy netreba chodiť s hotovou diagnózou, lebo sa za ním ide práve preto, aby ju určil on.

Na to, aby lekár zistil chorobu pacienta, musí poznať nielen chorého, ale aj jeho prostredie, životné podmienky. Súhrn údajov, ktoré zisťuje v súvislosti s chorobou, má odborný názov anamnéza. Sem patria dedičné choroby, nákazlivé

choroby prekonané v detstve, zdravotný stav rodičov, manžela, detí… Najpodstatnejšie však je vymenovať súčasné ťažkosti, kedy sa začali, koľkokrát a ako často sa opakovali, ako sa doteraz liečili. Lekár pre úplnosť má vedieť aj to, ako chorý žije, aké sú jeho rodinné okolnosti a pracovné prostredie, či má úspechy, aké má starosti, radosti alebo problémy…

Vonkoncom nie je prehnané tvrdenie, že sa na zdravotnej starostlivosti zúčastňujú nielen úzke spoločenské vrstvy (lekári, farmaceuti, vedci, vzdelávacie ustanovizne, celá sústava zdravotnej výchovy…), ale prakticky všetko obyvateľstvo. A preto je veľmi zodpovednou, ako i zložitou úlohou úspešne poskytnúť odpovede na všetky zdravotné problémy každodenného života: od jedinca po spoločnosť. Prispieva k tomu priam závratný vývoj lekárskej vedy v poslednej dobe, ale i zvyšujúci sa záujem obyvateľstva o ochranu a zveľaďovanie svojho zdravia. Lebo je skutočne bohatstvom nenahraditeľným. A tým i zostane. Tým trvácnejším, o koľko sa oň budeme patrične starať.

Oto Filip

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA Z MINULOSTI ZDRAVOTNÍCTVA V KOVAČICI

Užitočné kurzy „P red piatimi desaťročiami, v roku 1962, mládež Kovačice trávila čas na užitočných prednáškach zo zdravotníctva.

Počas chladnejších dní organizovali aj trojmesačný kurz v poskytovaní prvej pomoci. Prednášal nám v dnešnej budove súdu na prvom poschodí Dr. Karol Senohradský a pomáhal mu zdravotný technik Pavel Bartoš,“ spomína si Zuzana Cicková, jedna z vtedy početných poslucháčok kurzu.

Vyše päťdesiat poslucháčov absolvovalo pred päťdesiatimi rokmi teoretické prednášky a praktické cvičenia z poskytovania prvej pomoci. „Každý človek je v núdzi odkázaný na pomoc iných ľudí.

Ak niekto očakáva, že dostane pomoc v núdzi, potom by si mal byť vedomý vlastnej mravnej povinnosti pomáhať iným a byť schopný poskytnúť účinnú pomoc,“ upozorňuje Dr. Jozef Benka z Kovačice.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska roku 1918 vznikli spolky Červeného kríža pre Báčku, Banát a Baranju. Onedlho vznikla táto organizácia i v Kovačici, ktorá v stredisku banátskych Slovákov pôsobí dodnes. „Medzi svetovými vojnami Červený kríž pôsobil väčšinou v škole a v cirkvi. Často sa ich

práca navzájom doplňovala.

Usporadúvali všelijaké akcie na pomoc chudobným deťom a rodinám. Tieto akcie sa organizovali prevažne z iniciatívy učiteľov a farárov. Dospelí a žiaci zbierali stravu, šaty, obuv, peniaze a dávali chudobným. Činní boli zvlášť učitelia Vladimír Gábriš, Andrej Miháľ a Milica Milanovićová. Už vtedy sa uskutočňovali aj prednášky. Napríklad v roku 1935 v Kultúrnoosvetovom spolku Pokrok pred-

Časť účastníkov kurzu zo zdravotníctva v roku 1962 v dnešných miestnostiach súdu s prednášateľom Dr. Karolom Senohradským a jeho asistentom Pavlom Bartošom

nášal Dr. Jozef Struhárik na tému Krvný tlak a mŕtvice. V tom istom roku sa zrealizoval aj samaritánsky kurz, na ktorom prednášali ôsmi prednášatelia, z ktorých polovica boli lekári,“ ozrejmil

údaje z vlastného výskumu Dr. Benka.

Miestna organizácia Červeného kríža po roku 1961 rozšírila svoje aktivity. Od roku 1962 až do roku 1965 robotnícka mládež

absolvovala aj kurzy správnej výživy, prípravy stravy a tomu podobne. Okrem zdravotníckych pracovníkov prednášali aj agronómovia. Záverom kurzu mládež dostávala diplomy. Kurzy zo zdravotníctva počas štyroch rokov absolvovalo 600 mládežníčok a mládežníkov. „Čo robiť pri nehode, ako zhodnotiť situáciu, privolať pomoc, čo robiť v stavoch bezprostredne ohrozujúcich život, ako treba poskytovať prvú pomoc pri úrazoch hlavy, svalov či kĺbov, pri zlomeninách, poraneniach hrudníka, brucha, chrbtice, ako používať zdravotnícke prístroje a všeličo iné, naučili sme sa na užitočných prednáškach,“ povedala záverom Zuzana Cicková.

Ján Špringeľ

O zdraví

Chorému nepomôže, ani keď leží v zlatej posteli. Španielske príslovie

Nik tak neničí ľudské telo, ako trvalá nečinnosť.

Zdravie je najdôležitejšia kvalita tela.

Aristoteles

Žiadny lekár nepozná taký liek na utrápené telo a dušu, ako je nádej.

S. Zweig

Traja najlepší lekári na svete. Dr. Striedmy, Dr. Pokojný a Dr. Veselý.

J. Swift

Aby sme posilnili ducha, musíme posilniť svaly.

M. de Montaigne

Ľahni si a stonaj – dozvieš sa, kto to s tebou myslí dobre a kto nie. Španielske príslovie

Choroba umožňuje poznať hodnotu zdravia, zlo hodnotu dobra, hlad sýtosti, únava hodnotu pokoja.

Hérakleitos

Keď zdravý ochorel, uvedomil si, čo mal.

T. Carlyle

Účastníci Kurzu zo zdravotníctva pred budovou Obce Kovačica

Zdravie a rozum sú dva životné statky.

Menandros

Zdravé telo je hostiteľom, choré žalárnikom.

F. Bacon

Chceš udržať svoje zdravie? Nejedz do sýtosti a neľakaj sa námahy.

Hippokrates

Čo koho bolí, o tom i reč volí.

Na lekára nemyslí, kto je veselej mysle. České príslovie

Chorôb je mnoho, zdravie je vždy len jedno.

Francúzske príslovie

Kto nemá čas na to, aby cvičil, má dosť času na to, aby bol chorý.

Dév Vohra

Mnoho ľudí volá lekára, hoci potrebujú len poslucháča.

Americký výrok

Človek je človekovi najlepšou medicínou.

Nigérijské príslovie

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

Najaktívnejším spojencom choroby je skleslý duch chorého.

M. Gorkij Zo všetkých liekov najlepší je odpočinok a zdržanlivosť.

B. Franklin Výber: O. Filip

21

Krajinka

Pestrá februárová ponuka eď sme si už mysleli, že sa snehových vločiek tejto zimy v našich končinách ani nedočkáme, predsa sa nad nami zľutovali. A tak sme primerane počasiu mohli do tohto februárového Detského kútika nabrať trochu aj z tej snehovej časti hložianskeho súdka. Krásne naplnený kovačický súdok vždy s radosťou otvárame, lebo tam máme nielen pestrý výber tém, ale aj skvelých mladých autorov.

Máme nádej, že s touto našou februárovou ponukou budete spokojní a že sme tentoraz radosť urobili všetkým tým, čo si v Detskom kútiku radi prečítajú slohové práce.

K

m obiu sa teší čnému obd sne sviatro to u m To rá tu máme k aj preto, že . y in n zd prá Zima o kráľovná ky a zimné re mňa ak lymi rué p n č je ro a é n im e Z je obľúb lom, s bie ima je mo ď napadá sneh, oblečená v bie korunou na hlae K lo ku. kavicami a s bie u obdobie. eď sa táto hrám von y d te v aj ten čas, k sa k u a d ď ša ro v ra st e i d se rí ľm ve ve. P i a so ás preč. Ke kamarátm uliaka, guberie od n o s p te sa á v n ť, m v a rá ľo ri H krá e sneh plejšie h ím te b o o R k . č u ro ie o u n k Simon a v sneh začne sl a jar. sánkujeme aj iné dy vieme, že prišl si e m ľujeme sa, a šľ ý m y V . y k li ranková, bíme anje nás chlapKristína Š hry. Neraz im 5. ročník zaujímavé ce ievčen d y m a , jú ragutina ci guľu e. Vonku je ZŠ J. M. D m ti rá v ch m poto , ale v Hložano i chladno ľm e v e c sí ob ždy dobre všetci sa v sme nepreby lečieme, a eochoreli. chladli a n

Z

Princ na bielom k o

ni

B

ol pekný slnečný de ň. Bolo to asi v roku 555 nášho letopoč dzala som sa po ve ľkej kráľovskej záhr tu. Precháade a bola som veľm som si uvedomila, že pre mňa na svet i sm utná, lebo e nieto vhodný princ slzami. Vtedy som . Oči sa mi naplnili si spomenula na ča rodejníka Zusa a na lez − stroj času. Zavo jeho nový vynálala som ho mobilo m. Ešte šťastie, že so kredit. Vyrozpráva m mala kráľovský la som mu o tom, aká som nešťastná princezná a že súrne potrebujem pr inca. O bieleho ko ňa sa postarám aj sama. Zus chvíľu m lčal, nakoniec súhl asil vyskúšať svoj vynález. „Abrakadabra, nech sa tu objavia pano vníci z dejín,“ povedal, pleskol ru kami a už pred nam i stáli Konštantín, Karol Veľký a Július Caesar. Boli to silní muži, každý jeden mi ponúkol ne smierne bohatstvo , ale ja som nebola spokojná: an i jeden z nich nebo l princ. Vyskúšal čarodejník svoj stroj času ešte raz a už tu stál Miro Šmajda. Neváhala som ani chvíľku a be žala som kráľovstvu oznámiť no vinu: dávam výpo veď ako princezná a oficiálne sa stávam rokerkou .

Všade zima.

Padá sneh.

Deti robia snehový bre h.

Snehuliaky stoja, zimy sa neboja.

Všetko biele.

Vločky si tancujú.

Polia pusté.

Zvieratá hladné.

Pokoj a tíš.

Počuješ? Či spíš?

Marcela Potfajová, 5. ročník ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch

Moja rodin

a

R

odina, to sú otec, matka a ich slím, že žije m v šťastnej ro deti. Ja si myje každý de dine, lebo n ňv ám móniou. M yplnený porozumen ím oji rodičia sa môj brat ne snažia, aby a harcítili ťažkost sme ja a i každ Obaja moji ro dičia sú zam odenného života. z práce dom estnaní ov, aj keď sú − svojim de unavení, ve a keď prídu ťom. Opýta nujú sa aj jú sa nás, čo sme strávil máme nové nám i deň, aké so ho, a m dostala zn potom dosť ámky. Mam ko d a má dome niečo omácich povinností, aj p vému koníč racuje. Najnovšie sa za otec stále po ku − chovu čal venova p ť ko druhov, všetky veľm apagájov. Máme ich n noiekoľi pekne spie vedať, že sú vajú a aj on všetkých ro i členmi našej rodin môžem poy. zveselí. S b ratom sa n Ich spev nás dame, ale a iekedy aj p spoň nám oh je každý de Moji starí ro ň zaujímav ádičia sú tiež ý. nežijú s na ča sťou mojej mi. rodiny, hoci napečie ne Stará mama nás často jaké sladko navštívi, ke st ď Starý otec i alebo nás je u zavolá k nim . práva o svo ž dosť starý, ale stále jom detstv nám rád ro e a o svoje znám je pek j mladosti. ne, kým ho Vždy počúvame .

Alen ZŠ Mladých a Puškárová, 8. 1 pokolení v Kovačici

Martina Čížiková, 5. 1 ZŠ Mladých poko lení v Kovačici

22

Pripravili: Anna F. a Jana S. 11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 7.2.2012 15:15 Page 2

M OzA i K a

roČnÍK Xii ČÍSLo 151 11. februára 2012

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Vzácne uznanie pre Vedca nášho pôVodu

Hľadanie neotrasiteľného dôkazu pravdivosti V aule Slovenskej akadémie vied na pa- zosieťovanie cukrov. trónke v Bratislave 18. januára 2012 Treťou kategóriou pre doc. Vladimír Farkaš, drSc., z chemického rast je rast iných veústavu SaV Medailu SaV prevzal za vedy, kto- deckých pracovníkov, rú mu pri príležitosti jeho životného jubilea teda tých mladších, (70 rokov) udelila Vedecká rada SaV. na sláv- do ktorých ste vštepinosti sa zúčastnili podpredsedovia SaV prof. li iniciáciu rastu. štvrtá daniela Ježová a doc. albert Breier. Medzi kategória je rast výhosťami bol aj prodekan Fakulty chemickej znamu vedy ako aplia potravinárskej technológie STu v Bratislave kácie do praxe, a to prof. anton Gatial, vedúca Katedry mikro- sa týka celej Slovenbiológie a virológie prírodovedeckej fakul- skej akadémie vied.“ ty uK v Bratislave a slovenská zástupkyňa ako ďalej povedala predsedu Česko-slovenskej spoločnosti mi- prof. Ježová, išlo o krobiologickej doc. helena Bujdáková a technický postup pri ďalší. výrobe celulóz, neriaditeľ chemického ústavu SaV Miroslav škodný biotechnoloKoós na úvod povedal, že celá vedecká kariéra jubilanta je spojená s chemickým ústavom SaV. Vždy patril a stále patrí k pilierom a k významným osobnostiam ústavu, ale aj Slovenskej akadémie vied, o čom svedčia vyznamenania, ktoré od SaV dostal, ale aj ocenenia z iných ustanovizní. Život a prácu doc. Vladimíra Farkaša predstavil jeho dlhoročný spolupracovník a priateľ peter Biely. hovoril nielen o pracovných výsledkoch Ocenenie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU a úspechoch jubilanta, odovzdáva prof. Anton Gatial ale priblížil aj jeho životnú púť. ako zdôraznil, dielo doc. V. Far- gický spôsob prípravy vzácneho disacharikaša je výrazom jeho obrovského talentu, du celobiózy a vývoj technológie na masívnu cieľavedomosti, usilovnosti, húževnatosti, ale produkciu spór huby Trichoderma na účeaj zodpovednosti a vlastenectva. ly biologickej ochrany rastlín. „a tak nám vyLaudácio na doc. Vladimíra Farkaša pred- rástol človek veľkých rozmerov, ktorého by niesla prof. daniela Ježová. K mnohým prí- som charakterizovala slovom výnimočný,“ vlastkom, ktoré jubilantovi venoval peter Bie- dodala prof. Ježová. ly, pridala prívlastok: výnimočný. „pre dopotom podpredseda SaV doc. albert centa Farkaša je najcharakteristickejší pojem Breier odovzdal jubilantovi Medailu SaV za rast,“ povedala prof. Ježová. „Ten by som roz- podporu vedy. okrem blahoželania doc. delila na štyri kategórie. V prvom rade by Breier povedal, že si v doc. Farkašovi cení niesom sa zmienila o osobnostnom raste, teda len vynikajúceho vedca, ale aj výnimočnéo raste vedeckej kariéry pána docenta Far- ho človeka a priateľa, a človeka, s ktorým je kaša. druhou kategóriou je proces rastu mi- vždy zaujímavé sa porozprávať. kroorganizmov a rastlín. Bunková stena pre pozdravný a ďakovný list Fakulty chesvoj rast vyžaduje expanziu a tá potrebuje mickej a potravinárskej technológie STu a

Medailu SAV za podporu vedy pre doc.

Vladimíra Farkaša (vľavo) odovzdávajú prof. Daniela Ježová a doc. Albert Breier

pamätnú medailu ako výraz ocenenia dlhoročnej spolupráce doc. Vladimírovi Farkašovi odovzdal prodekan fakulty prof. anton Gatial. zástupkyňa predsedu Česko-slovenskej spoločnosti mikrobiologickej doc. helena Bujdáková v krátkom príhovore o. i. ocenila jeho organizátorskú činnosť pri príprave konferencií o kvasinkách, ktorá sa pravidelne uskutočňovala v Smoleniciach. ocenila aj jeho pedagogickú aktivitu pri výchove mladých vedcov. Ďakovný list chemického ústavu SaV doc.

V. Farkašovi odovzdal riaditeľ chemického ústavu SaV Miroslav Koós. Vyzdvihol v ňom jeho vedeckú, riadiacu, organizátorskú, vedecko-popularizačnú, ako aj pedagogickú prácu. zdôraznil, že v ústave si vysoko vážia jeho dlhoročnú činnosť v oblasti mikrobiológie a enzymológie sacharidov, výsledky, ktoré významne prispeli k rozvoju tejto vednej disciplíny, čím napomáhali rozvoju chemického ústavu SaV a šíreniu jeho dobrého mena vo svetovej vedeckej verejnosti. na záver slávnostného podujatia vstúpil doc. Vladimír Farkaš. poďakoval sa všetkým svojim spolupracovníkom. uviedol, že na otázku, ktorý z výsledkov jeho práce považuje za najcennejší, povedal by, že tie, ktoré sa dostali do praxe. Jednak preto, lebo je to neotrasiteľný dôkaz o pravdivosti a jednak pretrvávajú, žijú ďalej v rukách iných ľudí, prinášajú osoh. podľa www.sav.sk J. Č-p

mozaika2:0 7.2.2012 15:20 Page 4

PRÍLOHA

M O Z A I K A V ŠÍDE A NIELEN V ŇOM (2)

Spomienky na život a osudy niekdajšie ivot je už raz taký: striedajú sa v ňom chvíle bežné s tými nevšednými, obdobie pokoja s obdobím neistoty, dni šťastné a nešťastné. Ani početná rodina Stupavskovcov nebola v tom výnimkou.

Tak ako zažila mnohé dni v pohode, neobišla sa ani bez tých iných, plných smútku a bolesti. Jedno z prvých veľkých nešťastí ju postihlo v roku 1908, keď vo dvore v sušiarni oheň zasiahol sukničku Pavlovmu vnúčatku Samkovi – Samovmu synovi. Na následky popálenín dieťa na tretí deň umrelo.

Osud k rodine bol odvtedy krutý plných niekoľko desaťročí. Starým rodičom v mladom veku zomierajú ešte tri vnúčatá: Samova dcéra Anna, ako aj Paľovi synovia Samko a Peter. Nebolo to všetko. Paľov a

dom starého strýka Miša, v ktorom žije najmladší syn Miroslav.

Potom mi na chvíľu zmizne z obzoru a úvah nová asfaltka a celá ulica si akosi vráti niekdajší výzor: je taká, aká bola kedysi, keď sa strýko Mišo vracali s plným kočom detí z poľa. A tak by som bol rád, keby

vnuk Jozef – syn najstaršieho syna Jozefa z prvého manželstva, bol dlho rokov predsedom, režisérom a choreografom v Slovenskom kultúrno-osvetovom spolku v Iloku. A hrdili by sa i tým, že sa jeho vnuk Daniel Dudok – syn dcéry Julky, ktorá sa vydala do Dudkovcov v Erdevíku – stal vedcom, vysokoškolským pedagógom a doktorom vied, ako aj jeho pravnuk Miroslav Dudok. Alebo tým, že sa jeho vnuk, syn druhej dcéry Erže, Ján Struhár stal prvým hlásateľom našej slovenskej televízie. A prastarý otec by možnože mohli vedieť i to, že sú niektorí jeho potomkovia roztrúsení dnes aj po svete: v Austrálii jeden vnuk a dvaja pravnuci, v ChorSamuel Stupavský v košieľke, vátsku dvaja pravnuci, niektorí pov ktorej prišiel o život v roku tomkovia sú i na 1908 Slovensku, mnojeho syn Daniel, hí zostali tu vo o rok neskoršie Vojvodine.... prišiel o život na A to všetko len fronte i druhý syn z jedného alebo Martin, aby – za- Jozef Stupavský – sobášpár životov z čiatkom roku na fotka niekdajších osu1945 – zmizol aj dov: občas krássyn Samko. V polovi- som svojmu praapnych a plných láci roku 1945 zahynul kovi Pavlovi mohol sky, inokedy aj najstarší syn Pa- povedať, že v roku smutných, ťažvel. Všetkého toho 1968 jeho nevesta – kých, trampotasmútku sa nedožila manželka najstarmi stíhaných...

Katariena, keďže zo- šieho syna z druhého Martinov najstarší syn Mar- Vytrhnuté sú zo mrela predtým, v manželstva Pavla – tin, ktorý zahynul v druhej spomienok tých, Pravnuci Pavla Stupavského: Peter, Ján a Štefan, roku 1935. dokázala zhromaž- svetovej vojne ktorí si čo-to ešte ktorí boli úspešní športovci Dnes, keď už aj strý- diť takmer celú rodipamätajú, aby sa Katarienin syn Martin odišiel v roku ko Mišo dvadsať rokov odpočívajú nu. A veruže ich vtedy bolo viac ako vryli do spomienok ďalších. Aj to je 1935 do Argentíny, skadiaľ sa už nik- v pokoji na slovenskom cintoríne, deväťdesiat. tradícia, aj to sme my... dy viac ani nehlásil, ani nevrátil. V sa často prechádzam Ulicou MaIsté je, že by boli môj predok Paroku 1943 zahynul ako partizán sarykovou. V nej je ešte aj dnes vel hrdý aj na to, keby vedeli, že ich Stanislav Stupavský

Ž

Martinov druhý syn Ján s rodinou, s ktorou žije v Austrálii

24/II

Záber z mrvenia kukurice u Pavla Stupavského mladšieho v roku 1939 11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

mozaika3:0 7.2.2012 15:20 Page 4

M O Z A I K A

PRÍLOHA K 150. výrOčIu nArOdenIA výZnAMnéhO vedcA

Získa si Ján Kvačala našu primeranú pozornosť?

P

etrovčan podľa narodenia a predsa svetobežník dr. Ján Kvačala sa narodil pred 150 rokmi – 5. februára 1862 v Petrovci. umrel 9. júna 1934 vo viedni. Pochovaný je na cintoríne na Kozej ulici v Bratislave. Bol pedagógom, kultúrnym historikom, evanjelickým kňazom, skvelým komeniológom. v najkratších črtách treba spomenúť napríklad to, že dr. Ján Kvačala bol trojnásobný doktor vied. Ľudovú školu navštevoval v Petrovci, gymnázium v Sarvaši a teologickú ev. akadémiu v Brati-

koch 1919 – 1920 bol knihovníkom gubernského múzea a zastupujúcim farárom vo voreneži v rusku. roku 1920 sa vrátil na Slovensko a bol pracovníkom Slovenského národného múzea a súčasne aj rukopisného oddelenia knižnice Matice slovenskej v Martine, až napokon, od roku 1921 do smrti, bol profesorom cirkevných dejín a patristiky na Teologickej vysokej škole v Bratislave a jej dekanom. Túžba stať sa profesorom na práve vtedy vznikajúcej univerzite Komenského v Bratislave, ktorá niesla meno človeka,

hoval aj do vývinu súčasnej slovenskej kultúry a literatúry. Okrem toho vydával Spisy J. A. Komenského a redigoval viacero časopisov. Je autorom desiatok väčších kníh, stovák štúdií a separátov a tisícok drobnejších prác.

Kvačala bol členom rôznych vedeckých spoločností − v Prahe, v Berlíne, vo viedni, v Petrohrade a v Přerove. Zúčastnil sa na sve-

Vedec Dr. Ján Kvačala

Plagát Knižnice Štefana Homolu pre výstavu o Dr. Jánovi Kvačalovi

Faksimile knihy Johann Amos Comenius z roku 1892

slave. Študoval teológiu a filozofiu v Lipsku. roku 1884 bol vysvätený za kňaza, 1886 sa stal doktorom filozofie, 1888 získal diplom stredoškolského profesora klasickej filológie, 1892 sa stal doktorom teológie, 1893 sa stal univerzitným profesorom a roku 1929 mu udelili aj čestný doktorát teológie na lotyšskej univerzite.

Ján Kvačala po vysvätení bol v rokoch 1884 – 1886 najprv kaplánom v novom Sade, v rokoch 1886 – 1893 výpomocný, a potom aj riadny profesor na katedre klasických jazykov lýcea v Bratislave. v rokoch 1893 – 1918 bol profesorom na katedre cirkevných dejín ev. teologickej fakulty univerzity v Tartu (dorpat alebo Jurjev) v Lotyšsku a jej dekanom. v ro11. 2. 2012

6 /4477/

Faksimile podpisu Jána Kvačalu

ktorému venoval najväčšiu časť svojho života, sa mu nesplnila.

Tento významný komeniológ vo svojom vedeckom skúmaní precestoval celý kultúrny svet. Za poznatkami podnikal študijné cesty po archívoch celej európy, odhodlal sa ísť aj do Ameriky. vedec Kvačala perfektne ovládal osem jazykov, preskúmal celú dovtedy známu literatúru o Komenskom a objavil a spracoval množstvo dovtedy neznámych rukopisov a materiálov o učiteľovi národov. v menšej miere zasa-

hLAS Ľudu

tových vedeckých kongresoch v chicagu, Paríži, varšave, Poznani a v Prahe, kde aj prednášal. roku 1904 bol vyznamenaný prémiou ruskej akadémie vied v Petrohrade za vydanie korešpondencie J. A. Komenského.

Po unavujúcom a únavnom cestovaní svetom a prekutávaní rôznych archívov po celej európe takmer každý rok sa vracal oddýchnuť si do rodiska, kde si zbieral energiu na ďalšiu prácu. naši medzivojnoví kultúrni dejatelia si v úplnosti uvedomovali hodnotu prác Jána Kvačalu a cenili si dosahy tohto našinca. Tomu svedčí aj to, že po založení Matice slovenskej v Juhoslávii dr. Ján Kvačala sa stal prvým čestným predsedom MSJ. Po druhej svetovej vojne zmenou režimu, kde len preto, že bol farárom, aj Ján Kvačala sa akoby vytratil z povedomia vojvodinských Slovákov a dnes už len malý kruh tunajších ľudí vlastne pozná prácu najväčšieho komeniológa – Jána Kvačalu. do popredia sa dostali mená, ktoré boli aktívne na lokálnej úrovni a na

ľudí, významných vo svetových meradlách, akým bol aj Ján Kvačala, pomaly neprávom zabúdame. na takýchto ľudí by sme ako malá národnosť mali azda byť najhrdší, lebo pochádzajú z nášho prostredia.

Smutné je, že sme si príležitostne ani tou najmenšou akciou nepripomenuli ani sté (roku 1962) ani stodvadsiate piate výročie narodenia (roku 1987). dokonca ani päťdesiate výročie smrti (roku 1984) nášho rodáka. v jubilejných rokoch sa v našej tlači objavovali iba stručné, zo desaťvetové poznámky o ňom. Iba v roku ani nie natoľko významného jubilea: 135. výročia narodenia v Knižnici Štefana homolu bola dokumentárnou výstavou upovedomená širšia verejnosť o význame životného diela tohto dôležitého vedca. Bol to pokus vystavať mu duchovný pomník s nádejou, že sa mu v budúcnosti dostane patričného ocenenia aj v našom prostredí. Z množstva štúdií a prednášok, ktoré Ján Kvačala vydal, ani jednu sme nevydali my vojvodinskí Slováci, dokonca ani len ten najmenší separát. Azda preto, že ďaleko presahoval tú ľudskú priemernosť. Azda aj preto, že po ňom nemáme nikoho, kto by poznal toľko jazykov ako on, aby mohol prečítať všetky jeho práce v desiatich rečiach a zhodnotiť jeho celkovú prácu.

Pamiatkou na Kvačalovcov u nás je iba pomenovanie malej uličky v strede Petrovca, kde žila táto rodina. Tá ulička sa hrdí jeho menom alebo možno menom jeho otca, petrovského učiteľa – ani nevieme celkom presne.

J. Č-p

III/25

mozaika4:0 7.2.2012 15:19 Page 8

PRÍLOHA

M O Z A I K A

po vianočných a novoročných nákupných horúčkach a prázdnych peňaženkách zákazníkov obchodníci konečne pochopili, že aštartovať sa na pátranie po nevšedných obrat je obrat a radšej sa zbaviť toumeleckých zážitkoch možno síce kedy- varu aj s veľkou zľavou, než čakať koľvek a kdekoľvek, no nie sú dojmy ako doj- celý tento rok na novú príležitosť my. O tie výraznejšie a výdatnejšie, najmä v Be- predať ho. lehrade, nie je nikdy núdza.

Akcie, akcie... Päťdesiatpercentné, sedemdesiatpercentné − či už ide o Terranovu, Zaru, Benetton, Sergio Tachini, Adidas... Raz darmo − chuť nákupnej horúčky, hoci prchavá a chvíľková, v spoločnosti konzumnej definitívne zvíťazila nad chuťou Ulica knez Mihajlova − najviac predajní a galérií umenia. A toľko pekného bolo vidieť len počas jednej jedinej prechádzky najpoV Galérii Združenia výtvarných umelcov Srbska expozíciu mala Mirjana Stojković-Mit pulárnejšou belehradskou ulicou.

Aj keď sú vo veľkých reprezentačných galé- Na potvrdenie − záberiách, ako je Galéria Srbskej akadémie vied a ry tieto. umení (SAVU) alebo galéria Zepter, spravidla stále alebo aspoň dlhšie trvajúce expozície, svojOto Filip Od 23. januára v galérii Progres sú obrazy Dejana Trajkovića ráznym závanom nového − autorov, prác a štýlov − dýchajú početné menšie, prípadne galérie strednej veľkosti. Čo nový priestor, to ďalší autor, čo nový týždeň − to ďalšia výstava. Škoda však, že je len tých návštevníkov (po)menej. Aspoň ich nebolo v ten sychravý posledný januárový štvrtok, keď sa metropola len-len zvítala s prvým snehom. Napriek tomu, alebo možno práve preto, obchody v strede mesta boli na prasknutie. V Galérii Fakulty výtvarných umení od 18. do 30.

Výklad Francúzskeho kultúrneho strediska vyhlásili Príčinu pravdepodobne januára prebiehala výstava prác Ivany Milevovej za jeden z najkrajších v meste menom Vnútorné vrstvy treba hľadať v okolnosti, že

V GALÉRIÁCH STREDNÝCH A MALÝCH

Chuť umenia N

Všetky tváre Tolstého je názov výstavy v priestoroch Knižnice mesta Belehrad

26/IV

Napriek špatnému počasiu vystavovať obrazy (zväčša na predaj) možno i na ulici 11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

mozaika5:0 7.2.2012 15:18 Page 8

PRÍLOHA

M O Z A I K A

RETROSPEKTÍVNE POHĽADY: TVORBA FOTOREPORTÉRA GAVRILA GRUJIĆA (1946 – 2006)

Život cez objektív otografia bola jeho životom. V plnom zmysle slova. Bolo ho všade: v meste, v podniku, v divadle, na športovom zápase... Dennodenne vypisoval vzácnu fotografickú kroniku dní, ktoré sme žili a v ktorých každý mal čosi svojské. Bol jedným z popredných členov Foto-kino klubu Branka Bajića v Novom Sade, v ktorom za všetko, čo mu dal, zíZ novších križovatiek skal i hodnosť zaslúžilého člena. Bol fotoreportérom, ktorý nadovšetko miloval vojvodinskú rovinu, maestrom neopakovateľných a nezabudnuteľných okamihov žitia, bol vzorom, uznávaným a rešpektovaným, neraz odmeňovaným umelcom fotografie...

Tanečníci Teda – Gavrilo Grujić, v novinárskych kruhoch zväčša oslo- kym: Gavra. Svedectvom vovaný len tým ľudským, blíz- mnohého, čím (nám) bol, je i retrospektívna výstava jeho prác vo vestibule Zhromaž- zom o mnohých oblastiach denia mesta života Nového Sadu, VojvoNový Sad, kto- diny, iných miest a dejísk.

– Jeho umenie je umením rej vernisáž bola koncom januá- chvíle, v ktorej je skoncen- Gazdiná a chlieb ra, usporiadaná trované toľko k piatemu výro- toho: od počiu jeho odcho- strehu cez du, zrejme i k koncentráciu Dňu mesta. Vy- po všímanie si Pestro do výšin stavených je pri- povahy, ktorú bližne päťdesiat rozmer- dokázal vyjaných záberov s mnoho- driť azda jedirakou tematikou, ktoré ným záberom sú iba neveľký zlomok tváre fotograjeho niekoľko desaťroč- fovaného... – nej tvorby. Oveľa viac z podotkla na nej je v monografii o Gru- vernisáži hejićovi, ktorej prezentácia rečka Mira tiež bola v sobotu, a na Banjac.

Stručne, foktorej o jeho tvorbe hovoril autor, takisto maest- t o r e p o r t é r Prestávka ro fotografie, a niekdajší Gavrilo Grujić kolega Borivoj Mirosavl- bol osobnosrečou: rečou fotografie. A skujević. Gavrila Grujića oz- ťou a umelcom so zlatým okom. točne sa to aj darilo – tých nenačil za vzor mnohým A ono pravdepodobne už od všedných autorských okamihov mladým umelcom foto- včasného detstva vedelo, že chce Gavru Grujića je aspoň na niegrafie, za osobnosť, kto- a bude môcť hľadieť a rozprávať koľko rozsiahlych, kvalitných enrá bola nenahraditeľná nespočetné príbehy najzrozu- cyklopédií. pri informovaní obra- miteľnejšou a najširšou svetovou Oto Filip Pár novosadských pohľadníc

F

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

V/27

mozaika6:0 7.2.2012 15:24 Page 11

PRÍLOHA

M O Z A I K A KEĎ JE POVOLANIE ZÁĽUBOU A ZÁĽUBA POVOLANÍM: DIPL. ING. ARCH. VLADIMÍR FEKETE

Umenie funkčnosti a estetiky

Vladimír Fekete

eraz obdivujeme veľkolepé, alebo aj iné stavby, ktorých krása a hodnota vyplynuli z tvorivej práce a úsilia človeka. Vladimír Fekete si už v detstve v Petrovci všímal spôsob stavania domov, bytov, budovy, ako je kníhtlačiareň a iné, keď sa mu i zrodila láska k architektúre.

Po ukončených vysokoškolských štúdiách sa s titulom Dipl.

Ing. arch. zamestnal v roku 1970 v Báčskom Petrovci v KP Pokrok. O dva roky začal pracovať v báčskopalanskom podniku Ústav pre urbanizmus (neskôr Komunalprojekt), kde bol zamestnaný do r. 1990. Ďalších šesť rokov pracoval tiež v Palanke, v podniku Građevinar, potom v súkromnom podniku Proingrad v Petrovaradíne, skadiaľ odišiel do výslužby.

Hoci je dva roky už penzistom, neoddychuje ani dnes. Plánuje pracovať stále, kým zdravie bude žičiť.

Vo svojom odbore sa nešpecializoval len na jednu oblasť: venoval sa rôznorodým projektom, ako sú budovy kolektívne, úradné, predškolské, školské, špor-

N

28/VI

tové (pri školách v Kulpíne, Pivnici, v Bačkom Novom Sele, v Aradáči, Selenči...). Tiež na športové haly: v Petrovci (už vybudovaná) a v Bačkom Dobrom Polji (vo výstavbe), ako aj na atómové skrýše, domy smútku (Selenča, Laliť, Jánošík, Silbaš, Despotovo). Niekto- Model domu, na ktorom najradšej pracoval ré budovy rekonštruoval.

Najradšej projektoval rodinné ry) v Báčskej Palanke, Slovan v Se- le dbať na zachovanie svojej idendomce. Pri vytváraní funkčnosti lenči, ako i športová hala pri ZŠ tity“.

Druhou Vladimírovou záľubou a estetiky bral do úvahy žiados- Jána Čajaka v Petrovci. Slovenský ti majiteľa, nevnucujúc spôsob dom v Báčskej Palanke pre Slo- je šport. Hral futbal pre pebývania, ale sa snažiac, aby sa vákov znamenal a znamená vznik trovskú Mladosť, stolný tenis, hoprostredníctvom rozhovoru spo- kompletného objektu kultúry, kej, ktorý hrávali na zamrznutom rybníku. Najviac sa vyskúšal vo volejbale, vďaka ktorému si aj zmenil pracovné miesto. Odišiel z Petrovca do Palanky, kde si potom vystaval dom a od roku 1988 sa natrvalo presťahoval.

Pri projektovaní, tej tvorivej robote, mu pomáha tichá hudba s príjemnými evergrínmi. Najväčší pôžitok má z práce, ľudia na neho nezabúdajú, i keď Slovenský dom v Báčskej Palanke je dôchodcom. O to ločne dostali k organizovanosti umožňujúceho rôzne stretnutia, je jeho radosť väčšia, keď sú zábývania, ktorá najviac vyhovovala usporadúvanie programov, čo kazníci s jeho prácou spokojní. zrejme prispelo k rozprúdeniu Relaxuje na Tikvare pri Dunaji, hrá budúcemu užívateľovi.

Ak by sa však z toho množstva matičnej a vôbec kultúrnej čin- tenis. A stačí navštevovať i subudov, na vzniku ktorých sa po- nosť. Pán Fekete bol predsedom sednú osadu Ilok v Chorvátsku, dieľal, hľadali tie najvýznamnej- MOMS neplné dva mandáty, vyše kde má tiež mnoho dobrých šie, alebo i najmilšie pánovi Fe- dvoch rokov je podpredsedom priateľov. ketemu, v tej súpiske by musel MSS pre Báčku. Je hrdý, že je Jaruška Ferková byť Slovenský dom (Dom kultú- Slovákom, lebo „mali by sme stá-

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

mozaika7:0 7.2.2012 15:17 Page 14

PRÍLOHA

M O Z A I K A

(DUCHA)PLNKY

Smiech je liek Stretnú sa dvaja kamaráti a jeden povie: – Poďme na pivo.

– Nemôžem, – povie na to druhý.

– Čo si sa zbláznil?

Akože nemôžeš? – čuduje sa prvý.

– Po prvé, lekár mi to zakázal, a po druhé, už ich mám v sebe šesť. xxx – Počul si, vraj sa Peter bude ženiť, – vraví prvý kamarát.

– No veď už má aj načase, – povie druhý.

– Načase hej, len neviem, ako mu to v man-

želstve bude klapať...

– Prečo, vari si našiel zlú ženu?

– To, či je zlá, to neviem, ale neviem si predstaviť, že on, hrobár, bude v zhode nažívať s pôrodnou asistentkou. xxx – Je to pravda, že ste dali zaucho tu prítomnej?

– Nie, bráni sa srditý obvinený, – ale ak bude ešte tak tárať ako doteraz, dám jej ešte jedno!

MESTÁ NAŠE Ak chcú ľudia viesť vojnu, mali by to robiť farbami. Namaľujte v noci nepriateľské mesto na ružovo a na zeleno.

Yoko Ono

Povedali o ŽIVOTE Daj každému dňu príležitosť, aby sa mohol stať tým najkrajším dňom v tvojom živote.

M. Twain Umenie života spočíva v tom, že sa učíme trpieť a že sa učíme usmievať.

H. Hesse Nikomu nebol daný život do vlastníctva, všetkým bol daný len na užívanie.

L. Caro Život je to najlepšie, čo tu dolu môžeme konať.

J. Laforgue Podstatou života je neustála premena.

W. Grobius Život je ako zrkadlo: usmievaj sa naň, a bude nádherný, mrač sa, a bude protivný.

E. Feuilliére Vlastný život trávime túžbou po tom, čo ešte nemáme, a ľútosťou nad tým, čo už nemáme.

J. Roux

Z myšlienok človeka obyčajného – Aká úspora času, zaľúbiť sa na prvý pohľad.

– Bozkami sa prenášajú nákazlivé choroby. O to príjemnejšie je však dostať chrípku týmto spôsobom než prechladnutím.

– Kto má veľa peňazí, je šťastný. Kto má peknú ženu, je šťastný. Kto nemá ani to, ani to, môže spokojne spievať.

– S láskou je to ako s hubami. Keď zistíš, že sú jedovaté, je už neskoro.

Mestá s dedinou sa vyrovnávajú, najmä v počte malomeštiakov.

Bohumil Synek Mestá by mali budovať na dedine.

Tam je lepší vzduch.

Emmanuel Mounier

Civilizácia má sklon skaziť ľudí, ako veľké mestá kazia povetrie.

Ján Werich

Architekti tvoria mestá, anjeli lesy.

Teran Arrabal

Mestský idiot si vždy robí posmech z dedinského hlupáčika.

Jacques Prévert

Vidiek, to je kniha. Mestá sú potom noviny plné lží.

Garcia Pavón

Múdrosť je cnosť

Múdry človek mlčí o tom, čo nevie.

Vzácnu múdrosť dá ti hlavne skúsenosť dlhá.

Cato Rozum je ako svetlo, žiara života.

Sofokles Je rozdiel: múdre sa tváriť a múdrym byť.

Publilius Syrus

Cicero Buď múdrejší ako ostatní, ale ak môžeš, nepovedz im to.

P. Chesterfield

Múdrosť nepriateľov mi nikdy toľko neuškodila, koľko hlúposť priateľov.

G. B. Shaw Výber: O. Filip

Mozaiku číslo 151 pripravil Oto Filip 11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

VII/29

mozaika8:0 7.2.2012 15:16 Page 15

PrÍloha

M O Z A I K A iba Pre labUŽniKoV

„lepkavé“ kura Potrebujeme: Na 2 porcie: 1 PL (polievková lyžica) hladkej múky, 1 strúčik cesnaku nakrájaný nadrobno, 1 ČL (čajová lyžička) mletej papriky, 2 PL sladkej čili omáčky, 2 celé kuracie stehná prekrojené na polovičky, 1 PL olivového oleja.

Takto sa to vydarí: Predhrejeme rúru na 180 °C. Spolu v miske vymiešame múku, papriku, cesnak a čili omáčku. Kožu na každej časti kuracích stehien narežeme ostrým nožom. Takto pripravené mäso namočíme do omáčky. V panvici zohrejeme olej a mäso opražíme zo všetkých strán 5 minút dozlatista. Mäso vyberieme na rošt, položíme na plech a dáme do rúry na 30 minút, pokiaľ nám nezačne z mäsa kvapkať číra šťava. Podávame so zemiakmi alebo ryžou. Ak chceme, tak môžeme mäsko namáčať počas jedenia do smotany.

bielková roláda s čokoládovým krémom Potrebujeme: 6 bielkov, 170 g práškového cukru, 60 g rozpusteného masla, 170 g hrubej múky, 1 lyžička kypriaceho prášku. Plnka: 400 ml mlieka, 2 lyžice hrubej múky, 2 žĺtky, 80 g čokolády na varenie, 80 g práškového cukru, 150 g masla.

Takto sa to vydarí: Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh, pridáme cukor a vyšľaháme dohladka. Do cesta striedavo vmiešame po lyžiciach maslo a múku zmiešanú s kypriacim práškom.

Plech vyložíme mastným papierom, rozotrieme naň cesto, vložíme do vyhriatej rúry a upečieme doružova. Cesto aj

s papierom vyklopíme na vlhkú utierku, zvinieme do rolády a necháme vychladnúť. Z vychladnutej rolády stiahneme papier, potrieme ju plnkou, zvinieme, vrch rolády potrieme zvyšnou plnkou a vidličkou urobíme pásy. Na niekoľko hodín dáme na chladné miesto. Plnka: V časti mlieka rozmiešame múku a žĺtky. Zvyšné mlieko, rozlámanú čokoládu a cukor za stáleho miešania necháme zovrieť, vlejeme mlieko rozmiešané s múkou a žĺtkami a uvaríme hustú kašu. Do ešte teplej kaše postupne zašľaháme vymiešané maslo a necháme vychladnúť.

zdraVá ŽiVoToSPráVa

Schudnite za pomoci fáz mesiaca V edecky je dokázané, že fázy mesiaca nevplývajú len na rieky, moria a oceány, ale aj na úroveň vody v našom organizme. Za 24 hodín, koľko fázy trvajú, ľudský organizmus sa ľahšie zbavuje zvyšku tekutín, tukov a toxínov, ktoré sa hromadia ako následok nezdravej výživy, zlého trávenia a stresu.

Ak sa prísne pridržiavate pravidiel, za mesiac môžete schudnúť do šesť kilogramov.

KToré Sú PraVidlá Diétu začnite v presne stanovenom čase, keď Mesiac vojde do jednej zo svojich štyroch fáz. Počas tých 24 hodín nesmiete nič jesť, ale by ste mali popiť okolo 3 litre te-

kutín. Dovolené sú voda, čaje a šťavy, pripravené z čerstvého ovocia, bez cukru a aditívov. Alkohol a mlieko sú prísne zakázané.

Ak napríklad fáza mesiaca začína 31. januára o 5.10, nezobúdzajte sa, aby ste sa napili vodu, ale diétu začnite, keď vstanete, a dodržiavajte ju presne 24 hodín. Nakoľko fáza začína 14. februára o

TabUĽKa lUnárnych zmien od febrUára do decembra 2012 MESIAC

prvá štvrť

spln mesiaca

posledná štvrť

nov mesiaca

Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December

− 1. 3. o 2.21 a 30. 3. o 21.41 29. 4. o 11.57 28. 5. o 22.16 27. 6. o 5.30 26. 7. o 10.56 24. 8. o 15.54 22. 9. o 21.41 22. 10. o 5.32 20. 11. o 15.31 20. 12. o 6.19

7. 2. o 22.54 8. 3. o 10.39 6. 4. o 21.19 6. 5. o 5.35 4. 6. o 13.12 3. 7. o 20.52 2. 8. o 5.27 a 31. 8. o 15.58 30. 9. o 5.19 29. 10. o 20.49 28. 11. o 15.46 28. 12. o 11.21

14. 2. o 18.04 15. 3. o 2.25 13. 4. o 12.50 12. 5. o 23.47 11. 6. o 12.41 11. 7. o 3.48 9. 8. o 20.55 8. 9. o 15.15 8. 10. o 9.33 7. 11. o 1.36 6. 12. o 16.31

21. 2. o 23.35 22. 3. o 15.37 21. 4. o 9.18 21. 5. o 1.47 19. 6. o 17.02 19. 7. o 6.24 17. 8. o 17.54 16. 9. o 4.11 15. 10. o 14.02 13. 11. o 23.08 13. 12. o 9.42

30/Viii

18.04, normálne jedzte do toho času. Ale keď fáza začne, 24 hodín nesmiete nič jesť, teda postíte sa až do 15. februára do 18.04.

Najlepšie výsledky dosiahnete, ak držíte diétu v období novu a splnu Mesiaca. V tom období sa telo najľahšie zbavuje tuku a toxínov, najlepšie využíva a spracúva stravu. Vo fáze rastu Mesiaca ľahšie priberiete, lebo sa v tom období telo sústreďuje na silnenie a rast a vo fáze ubúdania Mesiaca ľahšie ubúdajú aj kilogramy.

KToré Sú PrednoSTi Základný význam diéty podľa lunárnych fáz je detoxikácia a chudnutie je výborným vedľajším účinkom. Ak pocítite hlad, iba popite veľký pohár sviežej ovocnej alebo zeleninovej šťavy.

Pravdaže medzi obdobím pridržiavania sa tejto diéty by ste sa mali zdravo stravovať a zabudnúť na tuky a sladkosti.

11. 2. 2012

Výber: E. Šranková 6 /4477/

HLAS ĽUDU

CMYK

K U LT Ú R A NOVÁ VYDAVATEĽSKÁ RADA SVC

Dudka Celebes, Celebes, eseje a interpretácie Víťazoslava Hronca Viacrukosť poézie, postmoderná zbierka básní Jána Salčáka To, čo sa vo mne o mňa chvie, posledná ktuálne mimoriadne ťažké V premyslene formovanej Vy- čovej Kontúry slovenskej vojvo- zbierka vizuálnej poézie Jaroslaspoločenské a ekonomické davateľskej rade SVC sú štyria dinskej literatúry a kultúry, dra- va Supka (1952 – 2009) Vyšinuté podmienky pocítilo aj vydavateľ- priami tvorcovia – literáti: Víťazo- matické predlohy Jana Hrubíka slová a zbierka básní Miroslava Šistvo Slovákov v Srbsku, ale ako po- slav Hronec (ináč aj šéfredaktor Štyri hry, lingvistické štúdie Anny pického pod názvom Kruhy na vedal v piatok 3. februára Vladimír knižných vydaní v SVC), Michal Marićovej O jazyku a výber z tvor- vode alebo Kruhy na hladine; v edíValentík, riaditeľ Slovenského vy- Ďuga (vedúci Sekcie slovenských by Jána Salčáka Poviedky a diva- cii Korene rozsiahla monografia delné hry; v edícii Korene Jána Kvačalu Komenský a druhá vyšiel 4. zväzok súbor- časť drámy Jozefa Podhradského ného diela Jána Labátha Tragédia Tatry 2, v edícii Mosty roPoviedky, v edícii Spec- mán Martina Prebudilu No tak, tator fejtón Pavla Muča- usmej sa..., v edícii Máj posledná jiho o akademickej ma- zbierka poviedok pre deti Andreliarke Zuzke Medveďo- ja Čipkára (1932 – 2009) Detekvej Povolaná zo spomie- tívna agentúra Čo vy stratíte – my nok, v edícii Máj chresto- nájdeme, v edícii Bratislava dve matia slovenskej vojvo- diela slovenských spisovateľov dinskej literatúry pre deti preložené do srbčiny, a to Dve draJarmily Hodoličovej Me- me o Francu Kafki autora Milana Ridovník, v edícii Včielka chtera v preklade Zdenky Valenbásne pre deti Pavla Mu- tovej-Belićovej a zbierka básní čajiho Básnik a hra, v no- Miroslava Bielika Pesme v preklavej spoločnej edícii SVC a de Martina Prebudilu; mimo edíV snahe zachovať a zveľadiť vydavateľskú činnosť vojvodinských Slovákov: ÚKVS Doktorské dizertá- cií majú vyjsť tri stredoveké krocie kniha mladej literárnej niky Zuzany Hurtajovej Rytierske takmer kompletná nová Vydavateľská rada SVC vedkyne Emílie Čelovskej príbehy a Národný kalendár na davateľského centra (SVC) v Báč- spisovateľov v Spolku spisovate- Epický priestor a rok 2013. SVC skom Petrovci: „Koniec bude len ľov Vojvodiny a šéfredaktor Hlasu jeho dve podoby v vstúpilo do 5. vtedy, keď sa celkom vzdáme, a ľudu), Martin Prebudila (predseda modernej slovenskej ročníka svojho my sme sa nevzdali.“ literárnej komisie VPK NRSNM) a novelistike, v edícii pôsobenia a ak Hovoriť možno len o premy- Ladislav Čáni (tajomník NRSNM), Vedecké zošity vysa tento vydaslenom ústupku, lebo sa SVC ako dvaja literárni vedci Dr. Adam šla lingvistická štúvateľský plán podnik vzdal svojej funkcie v Svetlík z Filozofickej fakulty v No- dia Anny Makišovej podarí splniť, kreovaní vydavateľského plánu vom Sade (tiež šéfredaktor časo- Komunikácia v ma5 rokov exisa Národnostná rada slovenskej pisu Nový život) a Dr. Zuzana Čí- terskej škole, v novej tencie oslávi so národnostnej menšiny (NRSNM) žiková z Filologickej fakulty v Be- edícii Tália monozhruba 100 vyna sklonku uplynulého roku nie- lehrade, a riaditelia troch usta- grafia o režisérovi daných titulov, lenže si tie kompetencie prebra- novizní, ktoré sa venujú aj vyda- Ľuboslavovi Maječo je pozorula, ale SVC zaradila medzi inštitú- vateľskej činnosti: Samuel Žiak rovi zostavovateľa hodný úspech. cie osobitného významu a vy- (NVU Hlas ľudu), Milina Sklabins- Pavla Matúcha MaPritom je SVC menovala mu aj novú Vydava- ká (Ústav pre kultúru vojvodin- jera a mimo edícií priamy pokrateľskú radu. Táto 9-členná rada pr- ských Slovákov) a Vladimír Va- vyšli dve knihy: močovateľ už 90výkrát zasadala v spomenutý lentík (SVC). Predsedom Vydava- nografia Boľovce, Nový predseda Vydavateľskej ročnej organiuplynulý piatok v zasadačke teľskej rady SVC sa na tomto za- kultúrne tradície Slo- rady Dr. Adam Svetlík zovanej vydaNRSNM v Novom Sade, keď sa prí- sadnutí stal Dr. Adam Svetlík. vákov v Srieme a Návateľskej čintomným prihovorila aj Anna ToNasledoval prehľad realizácie rodný kalendár na priestupný rok nosti Slovákov na týchto priemanová-Makanová, predsedníč- vydavateľského plánu SVC v roku 2012. stranstvách. ka NRSNM. Reálne uznala, že si- 2011 a návrh vydavateľského pláV smelom, ale veríme, že aj V závere piatkovej schôdze si tuácia je ťažká nielen u nás, ale aj nu na rok 2012, ktoré prezentoval reálnom vydavateľskom pláne prítomní posvietili na potrebu na Slovensku, preto sa vo finan- a zdôvodnil V. Hronec. Zdôraznil, SVC na rok 2012, ktorý Vydava- dodržiavania stanovených termícovaní treba čím viac obracať na že vlani vydaných 18 titulov vzhľa- teľská rada tiež schválila, je menej nov v odovzdávaní rukopisov do vlastné zdroje. V snahe doriešiť sú- dom na neprajnú ekonomickú kníh – 16 – ale, ako podotkol V. tlače, informovali sa o zmenách stavné financovanie, sľúbila ná- situáciu predsa nie je žart. Náš Hronec, tlačených hárkov asi ne- kritérií pri prihlasovaní projektov šmu vydavateľstvu pomoc i z roz- knižničný fond obohatili tieto kni- bude menej. Svetlo sveta by mali na granty v Srbsku a na Slovenspočtu Výboru pre kultúru NRSNM hy: v edícii Živý prúd sú to zbier- uzrieť tieto knihy: v edícii Živý ku, o otázke honorovania recena v presvedčení, „že sa nám podarí ky básní Zlatka Benku Najvyšší prúd zbierka básní Anny Balážo- zií a V. Valentík zahlásil ďalší cyklus postaviť vydavateľskú činnosť na čas, Viery Benkovej Modrotlač, vej Oči v piesku, výber z kritík Sa- akcie SVC a VPK NRSNM Zima s pevné základy“, zaželala SVC v Michala Bíreša Juliette, Michala muela Čemana Kritické postoje, knihou, kde budú predstavené čele s novou Vydavateľskou radou Ďugu Pozrieť slnku do očí a Daniela súbor časopisecky zverejnených aj tituly, ktoré SVC vydal spoločne úspešnú prácu v nadchádzajú- Pixiadesa Úlet za srdcom, literár- rozhovorov Zuzany Čížikovej Roz- s ÚKVS, resp. s NVU Hlas ľudu. com období. novedné štúdie Jarmily Hodoli- hovory, výber básní Miroslava A. Francistyová

Na ceste k pevnejším základom A

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

31

K U LT Ú R A KNIŽNICA V PADINE

s kreslenými filmami, čo je veľmi chvályhodné, − hovorí knihovníčka. − Žiaci nižších ročníkov Základnej školy maršala Tita prichádzajú do knižnice nielen pri skupinových návštevách, ale aj samostatne. Prezerajú si encyklopédie, vyhľadávajú knihy o princeznách, vílach, škriatkoch, časopisy o autách, zvieratkách, vypožičiavajú si filmy. Starší žiaci sa zaujímajú o príručky zo zdravovedy, psychológie, dejepisu, zemepisu, domáce čítanie a krásnu literatúru s tematikou o láske. Mládežníci a stredoškoláci sa najviac sústreďujú na povinné čítanie, na literatúru pre seminárne práce z rôznych oblastí a radi si prečítajú aj propagované tituly rôznych vydavateľstiev, často beletriu. Dôchodcovia a domáce majú odlišné potreby po knihách slovenských a dolnozemských autorov, ako aj Letné a zimné prázniny si školopovinné deti krátia kreatívnymi po časopisoch zo Slovenska. Najdielňami v knižnici vyhľadávanejší autori toho času sú: období je tu aj ďalej problém s vy- takmer všetkých vekových kate- P. Coelho, T. Ševalie, H. Hosseini, G. kurovaním. górií, ako sa tomu hovorí: od 7 do Musou, K. Follett, S. King, S. HooToho času knižnica v Padine ne- 77 rokov. V poslednom období sa king, M. Kapor, G. Kuićová, D. Steesie meno básnika Michala Babin- zvyšuje počet rodinných návštev, lová a slovenskí spisovatelia P. Doku. Dôležité je, že členovia tejbšinský, Ľ. Feldek, Š. to knižnice majú možnosť poMoravčík, J. Šimulčíužívať knižničný fond všetkých ková, M. Ďuríčková a knižníc Kovačickej obce, vo iní. všetkých jazykoch národov a Pre predĺžený pranárodností, ktoré žijú v tomto covný čas knižnice viacnárodnostnom prostredí. zmluvne zamestnaKnižničný fond sa každoročne li ešte jednu kniobohacuje novými výtlačkami hovníčku − Zdenku domácich a svetových autorov Obšustovú. V roku v slovenskom a srbskom jazy2012 si naplánovaku. Podľa slov knihovníčky Evy li bohatý program a Taubertovej, ktorá v knižnici dúfajú, že ho aj pracuje veľa rokov, nové knihy splnia. Najbližšie sa si zabezpečujú vďaka pro- Spisovateľka Ružena Kraticová (sprava) chystajú usporiadať striedkom z rôznych donácií, odovzdala knihovníčke oddelenia v Padine stretnutie školopodo daru im prinášajú samotní Eve Taubertovej svoju zbierku poézie vinných detí pod náobčania a spisovatelia, takže teraz keď deti od troch rokov so svojimi zvom Rozprávkový trh. ich je v knižničnom fonde až 13 rodičmi spoznávajú knižnicu, vy000. V súčasnosti knižnicu na- požičiavajú si leporelá, devedečká A. Chalupová

Lásku ku knihe rodičia vštepujú deťom od malička K nižnica v Padine je dnes strediskom stretávania sa milovníkov písaného slova, a to aj preto, že im zo svojho fondu ponúka takmer 13 000 kníh, z ktorých je polovica v slovenskom jazyku.

Kultúrny život Slovákov v Padine sa začal naplno rozbiehať v povojnovom období vďaka novému spoločensko-politickému zriadeniu. Tu začínajú aj dejiny knižnice. Do roku 1960 nemala svoje miestnosti a pracovala podľa potrieb svojich členov. Nový moment v rozmachu jej činnosti sa udial v roku 1976 a bolo to schválenie pracovného miesta knihovníka v rámci Domu kultúry. Vtedajšia miestnosť knižnice sa nachádzala v budove Miestneho spoločenstva a mala vtedy okolo 1 700 kníh v srbskom a slovenskom jazyku. V zozname mala okolo 160 členov, kde bolo najviac školopovinných detí, menej stredoškolákov, najmenej dospelých. V rokoch 1978 − 1982 knižnica pracovala v Hasičskom dome a počet čitateľov sa zvýšil na 500. Knižnica sa vtedy volala: Ľudová knižnica a čitáreň Alberta Martiša – Padina.

Knižnica, ktorej základy položili ešte Albert Martiš a Dr. Jozef Holúbek, sa do Domu kultúry Michala Babinku presťahovala hneď po jeho založení a od roku 1998 je pobočkou Obecnej knižnice v Kovačici. Knižnica získala nový priestor pre prácu s čitateľmi, funguje v prízemí Domu kultúry v zrenovovanom priestore, ale v zimnom

vštevuje vyše 660 milovníkov písaného slova, z čoho polovicu aj naďalej tvoria školopovinné deti, potom sú tu študenti, zamestnaní, penzisti, domáce. − V Padine čítajú knihy občania

KNIHA O KLÁŠTORE CHILANDÁR svetlo sveta uzrela 2. februára ako ôsmy zväzok edície Kláštory Nemanjićovcov. Viacerí účastníci prezentácie, ktorá prebiehala v belehradskom mediálnom stredisku, podčiarkli, že je táto monografia nielen svedectvom historických stykov srbského národa a cirkvi s duchovným prameňom Chilandárom, ale má aj význam budovateľský, keďže je súčasťou obnovenia kláštora, ktorý pred niekoľkými rokmi zasiahol veľký požiar. Podľa slov mitropolitu Amfilohija vydavateľstvo Svetigora a Mitropolija týmto spôsobom chceli vbudovať aspoň jednu tehlu do uvedenej obnovy. Na snímke je záber z nedávnej prezentácie.

O. Filip

32

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A RENOVOVALI KYSÁČSKU KNIŽNICU

Od podlahy po povalu nižnica Michala Babinku v Kysáči mala od 24. novembra 2011 do 22. januára 2012 v práci dvojmesačnú prestávku. Knihovníčka Alena Uhláriková nám na túto tému povedala: – Odvtedy, čo sa knižnica presťahovala do terajších priestorov v Ulici slovenskej 22, nebolo väčších úprav miestností, len takých menších úprav a investícií. Je tomu bezmála 40 rokov. Tentoraz sme vďaka Mestskej knižnici v Novom Sade, kam patrí kysáčska knižnica, dôkladne osviežili miestnosť od podlahy až po povalu. Kládla sa laminátová podlaha nielen v knižnici, ale aj v chodbe, líčili sa steny, ofarbili sa okná a radiátory, leštili sa dosky na povale a dostali sme i nový počítač. Dva dni trvalo, kým sme všetky knihy zložili z políc a zbalili do škatúľ. Nakoniec sme potrebovali ešte dva až tri dni, kým sme ich vrátili na svoje miesto. Pomohli mi kolegyne z Nového Sadu, – uznáva spolubesedníčka, i keď najväčšie bremeno čo sa týka kníh padlo na jej plecia.

dujatí, na ktorých sa zúčastnilo 430 návštevníkov. Boli to výstavy, literárny večierok, spoločná návšteva žiakov, kreatívna dielňa ručných prác. S dvomi žiakmi – naj-čitateľmi

K

Plávajúca laminátová podlaha, vyfarbené okná, voňavé steny a zaujímavé čítanie v kysáčskej knižnici

V takýchto vynovených priestoroch plánujú mimo bežnej činnosti pokračovať v organizovaní rozličných podujatí a najbližšie to bude už v tomto mesiaci.

– Z príležitosti Dňa zaľúbených to bude kreatívna dielňa pre žiakov vyšších ročníkov a témou pravdepodobne bude: žiarlivosť. V minulom roku sme v knižnici mali 15 po-

V STAROPAZOVSKEJ ĽUDOVEJ KNIŽNICI DOSITEJA OBRADOVIĆA v stredu 1. februára hosťoval známy detský spisovateľ Robert Takarič zo Senty. Je nositeľom prvej ceny za detskú drámu Májových stretnutí v roku 2003, jeho dramatické texty pre deti boli odmenené i v roku 2007 v Ústave pre kultúru Vojvodiny a v roku 2010 dostal aj plaketu Mali princ. V roku za nami ho detská porota odmenila Zlatým Dositejovým perom. Na literárnom stretnutí s Robertom Takaričom v pazovskej knižnici sa zúčastnili žiaci tamojších základných škôl. Oduševnilo ich spisovateľovo zaujímavé vystúpenie a najmä keď im čítal úryvky zo svojej tvorby, a to monodrámy. Na fotografii: Robert Takarič so žiakom.

A. Lš.

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

sme navštívili slávnostný program v Novom Sade, robili sme tiež anketu medzi členmi knižnice, – ujasňuje A. Uhláriková.

– Vlani v Knižnici Michala Babinku bolo začlenených 414 členov, čo je o 36 menej než v roku 2010. Z toho najviac bolo detí do 14 rokov (183) a zamestnaných (91). Potom podľa počtu nasledovali žiaci stred-

ných škôl, ostatní, penzisti a študenti. Vyšli sme v ústrety 2005 našim členom a tí prečítali spolu 3 979 kníh. To znamená, že si jeden člen v priemere vypožičia 2 knihy, – dozvedáme sa zo slov spolubesedníčky.

Zisťujeme aj to, že je od minulého roku kysáčska knižnica bohatšia o 564 titulov.

– Z toho v srbskom jazyku pre dospelých pribudlo do knižničného fondu 192 kníh a pre deti 286. V slovenskom jazyku sme dostali omnoho menej kníh: pre dospelých 54 a pre deti 32. Okrem kníh si čitatelia v knižnici môžu prečítať aj noviny a časopisy, a to Hlas ľudu, Vzlet, Rovinu, Nový život a po srbsky Dnevnik, Politikin zabavnik, Istoriju, Praktiku a Neven, – hovorí A. Uhláriková.

Keď ide o praktické informácie pre tých, čo by sa chceli stať čitateľmi kysáčskej knižnice, spomeňme, že je členské v bežnom roku pre deti 300 dinárov, pre dospelých 500 a rodinné 800 dinárov. Šesť- a sedemročné deti a dospelí nad 70 rokov členské neplatia. Inak členské platí rok od dátumu zápisu a členský lístok je platný v hociktorej odbočke Mestskej knižnice Nový Sad. E. Šranková

V GALÉRII OBRAZOV SAVU ŠUMANOVIĆA V ŠÍDE v utorok 24. januára bola otvorená výstava pod názvom Sava Šumanović – lično, porodično i nacionalno. Ide o výstavu fotografií, zachovaných v Savovom legáte tejto galérie, jeho odevných predmetov a dokumentov z jeho poštovej korešpondencie s príbuznými a priateľmi počas jeho pobytu v Záhrebe, Paríži a v Šíde. Lokálna samospráva z obecného rozpočtu vyčlenila potrebné finančné prostriedky na tlač katalógu, v ktorom je táto dokumentácia predstavená na jednom mieste. Šíďania aj tentoraz potvrdili, že si uctievajú dielo Savu Šumanovića, lebo na otvorení tejto výstavy sa zúčastnilo viac ako 200 priaznivcov umelcovho diela (na fotografii). Program spestrila hudobná skupina Vojvodina z Nového Sadu krátkym koncertom srbských ľudových piesní z konca 19. storočia a zo súčasnosti.

St. S.

33

K U LT Ú R A brijela Ristićová (veverička) a v rolách trpaslíkov: Vladko Mučaji (Vedko), Damián Mudroch (Plaško), Robert Koza (Smejko), Sandra Cinkotská (Kýblik), Janko Matúš (Dudroš), Dajana Češková (Šťastko) a Štefan Čelovský (Spachtoš). Minimalistickú scénu pripravila Kristína Hrubíková: vľavo „hovoriace zrkadlo“, vpravo obraz: izbietka siedmich trpaslíkov, s „one, too, ... sevan“ stolmi, „ein, zwai..., sieben“ stoličkami, siedmimi postieľkami, mištičkami...

Masky urobila Milinka Menďanová. Aby to hercom na javisku šlo ako po masle, pričinil sa autor originálnej hudby Ivan Šándor (študent zo Slovenska, Martina Menďanová ako Snehulienka t. j. z tamojšej Sniny; robil aj zvukára) a chodášová (Rosička, lesná víla), Sára reografka Anna Miksádová (IloPudelková (Kvapôčka, lesná víla), čanka, ktorá tiež študuje na SloTimotej Menďan (medvedík), Ga- vensku). Rekvizitami hercov zá-

DIVADLO NA HROMNICE V ILOKU

Snehulienke tlieskali epovieme nič nové, ale predsa nezamlčíme: ilockí divadelní ochotníci sú skutoční nezmari. Tým ani zima neublíži. Zase a znova sme sa o tom presvedčili – akože inak – „na Mary“. Aj večer 2. februára 2012, na Hromnice, sieň Slovenského domu v Iloku vyplnili milovníci divadla, hoci podstatne menej než tomu bývalo zvykom pred rokmi. Pozreli si predstavenie Snehulienka. Rovnomenný text Ľubomíra Feldeka dramaticky upravil (a kto iný, než práve on?) Vladko Miksád. Pod jeho režisérskou taktovkou herci, t. j. žiaci, ktorí sa v základnej škole v Iloku učia (aj) slovenčinu, vdýchli život páčivej klasickej predlohe.

Na javisku sa predstavili: Martina Menďanová (ako Snehulienka), Andrea Ristićová (macocha), Darko Ježík (princ), Boris Cinkotský (vychovávateľ), Stanislava Drozdovski (zrkadlo), Daniela Mučajiová (poľovníčka), Dajana Du-

N

DEŇ DIVADLA V STAREJ PAZOVE

109. výročie od prvého predstavenia Č

lenovia Slovenského divadla VHV Stará Pazova v sobotu 4. februára t. r. si predstavením Neresti ľudstva, autorským projektom Miroslava Kožíka a tamojších troch inštitúcií – Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova, SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Strediska pre kultúru – pripomenuli 109. výročie prvého slovenské- Momentka z predstavenia Neresti ľudstva ho predstavenia „Iste súhlasíte s tým, že nás v Starej Pazove (2. februára 1903).

Odvtedy dodnes toto divadlo malo všetkých Vladimír Hurban Vladivyše 300 divadelných premiér a mírov nenechal ľahostajnými, lebo zlaté obdobie sa začalo v 80. ro- písal, tvoril, značil tak, že aj dnes v koch minulého storočia, keď zí- jeho rukopisoch nachádzame čosi skalo početné uznania na juho- nového. Také je aj Slovenské divadlo s jeho menom, pôsobiace pri slovanskej úrovni v Trebinji.

34

SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Nikdy nás nenechá ľahostajnými. Vie nás rozveseliť, zarmútiť, rozosmiať a rozplakať. A vždy to musí byť niečo nové – povzbudzujúce, pokročilé... Také je aj dnešné predstavenie Neresti ľudstva, autorský projekt

sobili: Josip Miškulin, Vera Hrubíková a Vera Miksádová, technickú výpomoc poskytli Mário Miksád, Janko Zolňan, Želko Hrubík, Ďurko Dubovský a Vladimír Činčurák; o afiš a plagát sa postaral Vladko Mudroch.

Polhodinovému predstaveniu na samom štarte chýbal „pohonný materiál“, čiže suverénnejší nástup protagonistov. Ale už v druhom a v každom nasledujúcom obraze sa stále lepšie rozohrávali, dostávajúc sa čoraz hlbšie pod kožu postavám, ktoré stvárňovali, za čo sa im ušiel zaslúžený potlesk na otvorenej scéne. Ako dobre zohratý tím fungovalo najmä sedem trpaslíkov (akiste zásluhou mladej choreografky), určite aj vďaka hravej, rezkej, ich veku primeranej hudbe, ktorá, žiaľ, miestami prehlušila spev. Režisér V. Miksád zase raz našiel kvalitné prúty, z ktorých, využívajúc svätoplukovskú taktiku, uplietol ďalšiu divadelnú rozprávku, ktorá sa páči(la) nielen ilockým šarvancom, ale aj ich rodičom a rodičom ich rodičov.

Juraj Bartoš

mladého Miroslava Kožíka. A on je z historického hľadiska 44. režisér pazovského divadelníctva,“ povedala okrem iného v divadelnej sieni pred predstavením kronikárka a archivárka Katarína Verešová.

Diváci sa na tejto minioslave Dňa divadla dozvedeli z príhovoru K. Verešovej i to, že sa pred 50 rokmi v Starej Pazove hralo prvé detské divadelné predstavenie.

Hrali žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a Komornú scénu založil režisér a profesor Ján Molnár. V tom období sa do divadelnej sály kúpili aj kvalitné reflektory. Pritom doložila: „Aj tento rok sľubuje pekné správy do kroniky divadelného života. Hádam také, aké pribudli vlani, aj v predošlom desaťročí, dokonca od samotného založenia.“ Divákov pozdravila aj Miruška Kočišová, vedúca SD VHV Stará Pazova. Aj dnes je toto divadlo v samotnom vrchole divadelného ochotníctva v Srbsku. A na začiatku 110. výročia okrem aktuálneho pohybového divadla naplánované sú ešte dve premiéry.

11. 2. 2012

A. Lš.

6 /4477/

HLAS ĽUDU

CMYK

K U LT Ú R A V KYSÁČI PREDSTAVILI PUBLIKÁCIU SLOVÁCI V SRBSKU

Cesta k čitateľom Slovenskom národnom dome v Kysáči v utorok 7. februára t. r. predstavili najnovšie vydanie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, publikáciu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. V rámci prezentácie bola nainštalovaná výstava fotografií autora Michala Madackého, ktoré sa nachádzajú v spomenutej knihe.

Podujatie zorganizoval Miestny odbor Matice slovenskej v Kysáči v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Prítomných v mene matičiarov, tiež Galérie SND a KUS Vladimíra Mičátka privítal predseda MOMS Rastislav Surový. Pripomenul, že kniha Slováci v Srbsku z aspektu kultúry dopĺňa knihu Kultúra Slovákov v Juhoslávii a obe dokumentovane hovoria o malej hŕstke Slovákov žijúcich na týchto priestranstvách. Večierok sa začal spevom v predvedení ženskej a mužskej speváckej skupiny KIS a recitáciou Eleny Surovej. Nasledovala videoprezentácia knihy a kultúry Slovákov žijúcich v Srbsku.

Kultúrnej mapy, nazbieralo veľa dokumentačného materiálu o našich jednotlivých prostrediach, nuž sa rozhodli urobiť publikáciu, ktorá osloví nielen kultúrnu ve-

V

Riaditeľka Milina Sklabinská odovzdala knihu i kysáčskemu pánovi farárovi Ondrejovi Marčokovi

Riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská potom prítomným vyrozprávala o tom, ako prišlo k vzniku tejto publikácie a vrátila sa k začiatkom vzniku samotného ústavu. Ujasnila, že sa na internetovom portáli ústavu, v rámci

rejnosť, ale i širší počet ľudí. Ako povedala, základná charakteristika celého prístupu je afirmatívnosť, lebo sa aj v tom najmenšom prostredí snažili nájsť niečo, čo by pošteklilo a upútalo pozornosť čitateľa. Spomenula dvoch spolupracovníkov, ktorí obsahovú

stránku publikácie doplnili vizuálne: Michala Madackého a Ďulu Šantu, ktorí na večierku nielenže boli prítomní, ale zaujímavým spôsobom vyrozprávali skúsenosti a zážitky z terénu, keď kniha vznikala. Tak napríklad M. Madacký spomenul, že počas obchôdzky slovenských prostredí precestoval 3 000 kilometrov, nafotil 1 260 fotografií, z čoho je v knihe 465.

Riaditeľka M. Sklabinská potom odovzdala knihy predstaviteľom MOMS, KIS, Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, Základnej školy Ľudovíta Štúra, Knižnice Michala Babinku, Spolku kysáčskych žien a Miestneho spoločenstva.

Dojímavým spôsobom sa autorom za knihu a predstavenie Slovákov v nej poďakoval 88-ročný Michal Anušiak. Všetci záujemcovia si ju mohli kúpiť za 2 000 dinárov. Pritom zo zárobku v Kysáči polovicu sumy venovali tým, ktorí umožnili urobiť prezentáciu, teda Kysáčanom.

Predstavovaním knihy Slováci v Srbsku v Kysáči začali túto publikáciu približovať širšej verejnosti, lebo podobné večierky plánujú usporiadať aj v iných slovenských prostrediach.

E. Š.

DIVADELNÁ PREMIÉRA VO VOJLOVICI

Rozprávka na javisku rozprávkou sa stretáme takmer na každom kroku. Je synonymom čohosi zázračného, krásneho, ušľachtilého a najmä pozitívneho. V rozprávke sa všetko končí šťastne a v nej dobro víťazí nad zlom.

Rozprávka Táto loď sa nazýva cirkev autorky Ksenije Milosavljevićovej práve preto zaujala veľkú pozornosť učiteľov Základnej školy Bratstva a jednoty vo Vojlovici. Ináč tu sa každý rok režírujú spoločné žiacke divadelné predstavenia a koncom januára t. r. vyše 40 žiakov nižších ročníkov predstavilo na premiére nové predstavenie Táto loď sa nazýva cirkev. Divadielko vzniklo v rámci projektu republikového Ministerstva školstva a vedy Poskytovanie zdokonalených miestnych služieb.

S

11. 2. 2012

6 /4477/

Podľa slov učiteľky Branislavy Zeljkovićovej cieľom predstavenia je prepojiť a prekonať rozdiely: – V popredí je loď, v pozadí cirkev – kostol. To je loď, na ktorej cestujú rôzni cestujúci s rôznymi záujmami, starosťami a problémami. Prihodí sa strašná búrka a vtedy zistia, že sú všetky ich problémy a obavy nedôležité, keď ide o život. Pobožní cestujúci pomáhajú tak, že všetkých usmerňujú k Bohu a Žiaci ako herci, aj tvorcovia scénografie modlitbe. Tým sa aj zachránili a všetci cestujúci sú ako sobom. Doslova sme použili materiál z papiera a reťaze. Myslím vymenení vďaka láske a viere.

– Na účasť v predstavení sa po- si, že sa nám to podarilo, – potenciálni herci, teda žiaci, sami pri- vedala učiteľka Snežana Đorđehlasovali. Mnohí z nich sa zapo- vićová.

Keďže je táto divadelná hra jili aj do výroby scénografie. Chceli sme to urobiť zvláštnym spô- realizovaná v rámci projektu Mi-

HLAS ĽUDU

nisterstva školstva a vedy, učiteľky zapojili aj žiakov s poruchami vo vývoji. Okrem zábavy tento rozprávkový príbeh ponúkol deťom najprirodzenejší spôsob poučenia, ako odlišovať dobro a zlo.

Alena Gajanová

35

K U LT Ú R A Z VEDECKEJ KONFERENCIE V BÁČSKEJ PALANKE

Krok k ďalšej kapitálnej publikácii Z

áverečné zhromaždenie vedcov z Belehradu, Nového Sadu, Somboru, Kulpaína a iných vojvodinských miest vrhlo svetlo na budúci zborník Bačka kroz vekove – slojevi kulture (v našom preklade: Báčka cez storočia – stupne kultúry).

V piatok 3. februára v hoteli Grand pri Báčskej Palanke takmer 30 vedcov v zhustenej forme prednieslo svoje práce, ktoré budú zaradené do chystanej publikácie. V prestávke bola založená Spoločnosť Matice srbskej Báčska Palanka. Organizátormi Jednu z dvoch sekcií na konferencii viedol konferencie, akademik Miodrag Maticki (v strede), na ktorú neDr. Ján Babiak (stojí) hovoril o Slovákoch prišli všetci v Báčke a Dr. Jovo Radoš pozvaní o filozoficko-právnických názoroch vedci (preG. Trlajića a I. Jugovića važne v dôsledku snebáčsky Dr. Predseda Vukovej zadužbiny, záhovej meteIrinej Bulo- roveň i predseda Výboru pre prílice) boli Vuvić. Ako po- pravy vedeckého zhromaždenia kova zaduždotkol: „Báč- akademik Dr. Miodrag Maticki bina Beleka je osobit- ozrejmil koncepciu budúcej puhrad a Obec ne význam- blikácie. Zborník vraj „podstatne Báčska Paný región osvetlí samotné matice kultúrneho lanka. pre Vojvodi- života národov, ktoré žijú na tomDr. Dubravka Đukanovićová predstavila Po príve- svoju publikáciu Srpske pravoslavne nu a srbstvo, to území počas storočí“. Prvá časť te predsedu crkve 18. i 19. veka, na snímke ktoré má bo- publikácie bude venovaná dejiObce Báčs- s organizátorom Dr. Nebojšom haté a vý- nám Báčky od čias predhistorických ka Palanka Kuzmanovićom znamné kul- po koniec druhej svetovej vojny. Do Dragana Botúrne dedič- druhej časti zaradia príspevky z zala, ako i priameho organizátora stvo a vyznačuje sa súladom roz- tém, akými sú o. i. etnologický konferencie Dr. Nebojšu Kuzma- dielnych kultúr a cirkevných spo- prehľad pokrajiny (podobným spônovića, k prítomným prehovoril a ločenstiev; spájajú ich spoločné sobom, ako naposledy Báčku, vedzhromaždenie požehnal episkop územie a ciele pre úspešný život.“ ci predtým spracovali Sriem a Ba-

nát), obyčaje a zvykoslovie u Srbov, folklór, portrétové maliarstvo, maľby ikon, vydavateľskú, knižničnú a muzeálnu činnosť, ako i životopisy významných Báčanov.

Obsiahla publikácia zahrnie 65 príspevkov a bude mať zhruba 1 000 strán. Väčšinu tém týkajúcich sa Báčky minulý piatok prezentovali prítomní vedeckí pracovníci.

Medzi nimi aj príslušníci národnostných menšín a etnických skupín. Z radu vojvodinských Slovákov sa na konferencii aktívne zúčastnili Dr. Ján Babiak (hovoril na tému Slováci v Báčke) a Dr. Ján Kišgeci (Poľnohospodárstvo v Báčke). Našej menšiny sa týkal aj príspevok Dr. Nebojšu Kuzmanovića (Srbsko-slovenská vzájomnosť). Ako jeden z členov prípravného výboru konferencie N. Kuzmanović sa po jej skončení pre Hlas ľudu zmienil takto: – Cieľom výskumov je osvetliť predovšetkým oblasť kultúry. Myslím si, že sme sa z výkladov vedeckých pracovníkov dozvedeli veľa toho, čo nám bolo neznáme.

Okrem toho, mali sme príležitosť aj osobne sa navzájom zoznámiť, tiež predostrieť niektoré nové idey, ale aj vrhnúť nové lúče na niektoré z najstarších tunajších inštitúcií, ako to povedzme urobil najstarší účastník Alojz Ujes v príspevku Divadelná kultúra na území Báčky v 18., 19. a 20. storočí.

Záverom sme sa dozvedeli, že kniha v náklade 1 000 výtlačkov by mala vyjsť tlačou v priebehu tohto roku.

Juraj Bartoš

Založili Spoločnosť Matice srbskej v Báčskej Palanke V

prestávke vedeckej konferencie Báčka cez storočia – stupne kultúry Báčky, 3. februára 2012 v báčskopalanskom hoteli Grand založili Spoločnosť Matice srbskej Báčskej Palanky. Jej prvým predsedom sa stal Dr. Nebojša Kuzmanović, profesor srbského jazyka a literatúry, autor viacerých vedeckých publikácií, zamestnanec Obce Báčska Palanka.

Na volebnom zasadnutí najprv prezentovali navrhnutý štatút, ktorý predtým dostal zelenú na schôdzi Zhromaždenia Matice srbskej v Novom Sade. Potom pristúpili k voľbám orgánov Spoločnosti; jednohlasne boli schválené návrhy zakladajúceho výboru, a tak sa zástupcom predsedu stal Dr. Jovo Radoš a tajomníčkou Dr. Milica Mihajlovićová. Zároveň sú členmi Správnej rady Spoločnosti, do

36

Prvé predsedníctvo novozaloženej Spoločnosti Matice srbskej v Báčskej Palanke ktorej zvolili aj: Milana Nešića, Svetozara Boškova a Ljiljanu Žižićovú, pokým siedmeho člena vymenuje Matica srbská v Novom Sade. Dozornú radu tvoria taktiež jednohlasne zvolení: Dragana Milanovićová, Neboj-

ša Ilić, Smiljana Milićová, Jelena Kuzmanovićová a Goran Hajrić.

Zakladajúci výbor pracoval v zložení: Dr. Nebojša Kuzmanović (predseda), Dr. Jovo Radoš, Dr. Svetozar Boškov, Dr. Milan Nešić, Dr. Nebojša Ilić,

Smiljana Milićová a Ljiljana Nišićová.

Ako bolo počuť na zakladajúcej schôdzke v Báčskej Palanke, zakladanie spoločností Matice srbskej (v Srbsku a zahraničí) by malo viesť k rozšíreniu jej základne, zhromažďovaniu matičiarov a im blízkych ľudí s cieľom plynulejšieho a rýchlejšieho prúdenia informácií o činnosti Matice srbskej. Poďakúvajúc sa za dôveru, prvý predseda báčskopalanskej matičnej spoločnosti Nebojša Kuzmanović o. i. podčiarkol: – Definitívne, hoci sme v 21. storočí, akoby sme žili na konci 18. alebo začiatku 19. storočia, prichádzajú časy, keď takéto združenia budú môcť a musieť zadefinovať hodnoty, pre ktoré je hodné žiť. Mienim, že my to budeme vedieť, a že toto združenie ukáže cestu k svetlu.

J. B.

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VALNÉ ZHROMAŽDENIE MOMS NOVÝ SAD

razie. Máj už tradične patril mladým matičiarom a večierok patril štyridsiatke mládežníckeho časopisu Vzlet. Po letnej prestávke oci v pokladnici a na žíro- tivít MOMS, február v znamení val- v septembri hosťami matičiarov a vom účte je sotva niekoľko ného zhromaždenia a premiéry ÚKVS bolo vedenie Nadácie M. R. stoviek dinárov, novosadskí ma- publikácie MOMS Nový Sad Na Štefánika z Bratislavy. Sledovala tičiari sa nevzdávajú, skôr na- krídlach jubilea. V marci bola ďal- účasť v oslave 85. narodenín spisovateľa a bývalého opak. V matičných aktivipredsedu MOMS Jána tách, okrem v lete, plánujú Labátha, a potom októpokračovať dvakrát za mebrová prednáška Dr. Josiac. Ide o tradičné matičné zefa Jašu na tému zo večierky – ktorých od obzdravotníctva. V nonovenia MOMS bolo asi 160 vembri sa novosadskí – naplánovaných na začiamatičiari tešili hosťom z tok každého mesiaca, a o jubilujúcich Dobanopravidelné pracovné stretviec, ktorí okrem iného nutie Správnej rady konusporiadali aj výstavu com mesiaca. Takéto uznefotografií, a v decembsenie Správnej rady podri starým priateľom maporilo valné zhromaždenie tičiarom zo Starej PaMOMS Nový Sad, ktoré sa zovy. Profesor vo výuskutočnilo 1. februára t. r. službe Veno Nechvátal Prvá časť snemovania Správu o činnosti, nové pravidlá a kádrové záležimatičiarov bola zameraná tosti prezentovali predseda MOMS Jaroslav Feldy pri tejto príležitosti prednášal o apoštolovi na zváženie minuloročnej a podpredsedníčka Jarmila Struhárová slovanstva, kazateľovi a činnosti. V správe, ktorú podal predseda MOMS Jaroslav Fel- šia promócia, tentoraz knihy J. spisovateľovi Jánovi Kollárovi.

Finančnú správu a návrh, ako dy, sa kvitovala čulá aktivita. Tak Feldyho Život píše poviedky, a apjanuár roku 2011 vyznel v zna- ríl bol venovaný slovenským obe- zlepšiť matičný rozpočet, podal na mení plánovania celoročných ak- tiam zlopovestnej novosadskej valnom zhromaždení pokladník

Jaroslav Boldocký, kým nové Pravidlá MOMS Nový Sad, ako i niektoré kádrové záležitosti prezentovala podpredsedníčka MOMS Jarmila Struhárová. Matičiari na nositeľov odmien MSS za rok 2011 navrhli Katarínu Tótovú, Jaroslava Boldockého a Jaroslava Lačoka.

Okrem realizácie spoločného projektu s MOMS Kysáč a Múzeom Vojvodiny – brožúrka, respektíve kniha Padli aj Slováci – 70 rokov novosadskej razie – pokračovania webovej prezentácie činnosti, ktorú na stránke www.momsns.org vedie Pavel Ľavroška, matičiari si naplánovali aj rad iných aktivít. Do popredia vysunuli témy o slovensko-srbskej spolupráci, jubileum Matice, výročie úmrtia P. J. Šafárika, spolu s cirkvou tradičnú cirkevnú čajovú zábavu, so SKC P. J. Šafárika zábavné podujatie a so žiakmi základných škôl v Novom Sade a okolí spoločné programové večierky.

KUS BRATSTVO A MOMS V HAJDUŠICI

na Mostarlićová. Časť tohto domu matičiari pozmenili na etno dom, ktorý už navštívili početní záujemcovia. Na spomenutom februárovom zasadnutí odznel návrh o spoločnom používaní týchto dvoch slovenských stánkov, a to tak, aby Matičný dom bol celý upravený na

Aktivity každý mesiac

H

Prekonali nedorozumenia edenia Kultúrno-umeleckého spolu s mládežníckou tanečnou svetovej vojne – k dispozícii majú spolku Bratstvo a Miestneho skupinou pripraviť celovečerný pro- nie jeden, ale dva kultúrne stánky. odboru Matice slovenskej v Haj- gram, s ktorým by chceli zorgani- Totiž KUS Bratstvo z prostriedkov od dušici sa na spoločnom zasadnutí zovať zájazd na Slovensko, prípad- Národnostnej rady slovenskej náv piatok 3. februára v Matičnom dome uzhodli, že treba zabudnúť na doterajšie dvojročné nedorozumenia a v nadchádzajúcom období spoločnými silami pracovať na pestovaní kultúrnych tradícií hajdušických Slovákov. Spoločne konštatovali, že je v osade veľmi málo Slovákov, ktorí si nesmú dovoliť, aby trieštili sily na nesváry dvoch organizácií, ktoré v podstate majú rovnaké záujmy, ale si navzájom protirečili, a pritom ani jedna nemala dosť síl naplno sa prejaviť.

Ako prvý krok v obnovení spolupráce bude, že sa spevácka sku- Kým nemali ani jeden, teraz majú dva domy – Slovenský a Matičný.

Do budúcna ich budú používať spolu. pina, ktorú na sklonku minulého roku založili v MOMS, pripojí spe- ne do niektorej slovenskej osady vo rodnostnej menšiny kúpil dom v strede osady, v ktorom prebieha činváckej skupine KUS Bratstvo. Tak sa Vojvodine.

Treba však povedať, že z tých nosť spolku a Združenia žien Oko. vytvoria kvalitné a početnejšie spevácke skupiny – mužská a ženská. nedorozumení hajdušickí Slováci Nezaháľali ani matičiari a upravili si Hovorilo sa aj o tom, aby sa spo- mali aj určitý osoh. Kým napríklad dom v niekdajšej slovenskej časti ločnými silami pokúsili obnoviť ešte pred dvomi rokmi nemali osady, ktorý miestnemu matičnému niekoľko starých choreografií, pre- miestnosti na stretnutia a vlastnú odboru na používanie poskytla hajdovšetkým mejačky, svadbu, a tak činnosť, teraz – prvýkrát po druhej dušická rodáčka z Belehradu Zuza-

V

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

Text: J. F. Foto: P. Ľ.

etno dom a výstavný priestor na ručné práce združenia žien, do ktorého by bola presťahovaná aj etno izba, ktorá sa toho času nachádza v Slovenskom dome. Na druhej strane spolok by svoje miestnosti poskytol aj na matičné aktivity. vlh

37

K U LT Ú R A V PIVNICI

Úspešný seminár pre spevákov lani sa členky Komorného zboru Nádeje v Pivnici vzchopili a s cieľom pomôcť aj sebe, ale aj ostatným záujemcom usporiadali začiatkom februára seminár zborového spevu. Tomuto školeniu dali názov Nová pieseň a ako školiteľa si zavolali známeho hudobného pedagóga, dirigenta a skladateľa PaedDr. Juraja Súdiho zo Selenče. S výsledkom podujatia boli spokojné nielen hostiteľky, ale aj členovia speváckych zborov z niekoľkých našich dokonca aj vzdialenejších – banátskych osád.

Posmelené vlaňajším úspešným krokom Pivničanky z Komorného zboru Nádeje takmer presne o rok – 4. februára 2012 – zorganizovali ďalší ročník seminára. Ten-

V

toraz im bolo trochu ľahšie, lebo kým vlani im nikto finančne nepomohol, tentoraz ich projekt podporila Obec Báčska Palanka. Úlohy vedúceho seminára sa ochotne znovu prijal J. Súdi. Pre snehovú kalamitu, ktorá rovno uplynulý víkend zasiahla aj Vojvodinu, nemohli však do Pivnice prísť všetci prihlásení účastníci, a tak zo seminára mali úžitok len Pivničania a niekoľkí Selenčania. Aj tak účastníkov bolo takmer 50, lebo okrem členiek hostiteľského zboru Nádeje prišli členovia spevokolu slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Pivnici, záujemcovia z metodistickej cirkvi, duchovnej cirkvi, z pivnického Spolku žien, učiteľky a žiaci tamojšej ZŠ 15. októbra a mládežníci.

Momentka zo sobotňajšieho seminára v sieni hostiteľského Komorného zboru Nádeje (foto: Miluška Macková)

Pracovalo sa od 10. do 16. hodiny, najprv s dospelými, potom s deťmi a mládežníkmi. Účastníci si prichvaľujú tak teoretickú, ako aj praktickú časť seminára, spracovali sa duchovné, ľudové a detské piesne a všetci sú povďační pedagógovi J. Súdimu za vzácne rady a pokyny. Hosti-

teľky teší nielen dobrý pocit z úspešného seminára, ale aj prísľub niekoľkých záujemkýň o zapojenie sa do Komorného zboru Nádeje. A aj to bol jeden z cieľov tohto zimného hudobného školenia.

A. F.

NA MATIČNEJ ZÁBAVE V KOVAČICI

Tanec do rána známej a dobre vykúrenej kovačickej reštaurácii Glamour bolo v sobotu 4. febrára t. r. veľmi veselo: Miestny odbor Matice slovenskej v Kovačici po 13-krát usporiadal tu matičnú zábavu tradične venovanú oslave menín Márií a Pavlov.

V

za chotára, z Padiny a Vojlovice.

Svoju účasť na matičnom podujatí zahlásili aj členovia MOMS z Aradáča a Bieleho Blata, ale sa napokon predsa nevydali na cestu, lebo sa zhoršilo počasie. Hneď po privítaní hostí, ktoré mala na staros-

Momentka z tanečného pódia

Najsympatickejší Pavel a Mária s organizátormi podujatia

Na pavlovsko-hromničnom bále do tanca hral trojčlenný padinskokovačický orchester: Ján Petráš a dvaja Pavlovia − Ďuriš a Tomáš ml. Na zábavu aj napriek studenému počasiu a sneženiu prišlo mnoho milovníkov dobrej zábavy tak z domáceho prostredia, ako aj spo-

38

ti predsedníčka MOMS v Kovačici Zuzana Lenhartová, tanečné pódium sa zaplnilo a voľné bolo iba počas chutnej večere a vo chvíľach tombolových prestávok, párového tanca a počas výberu najsympatickejšej Márie a najsympatickejšieho Pavla. V hudobnej časti pro-

gramu vystúpili aj tohtoroční predstavitelia Kovačice na Stretnutí v pivnickom poli Vierka Telečanová a Zlatko Karlečík. Keď ide o voľbu najsympatickejšieho páru, komisia, ktorá pracovala v zložení: Martin Koreň, Dušan Babinec a Pavel Baláž, zvolila Máriu Šimonovú za najsympatickejšiu na matičnej zábave, a podľa rozhodnutia druhej komisie v zložení: Mária Kováčová, Zuzana Jonášová a Zuzana Špringeľová, najsympatickejším Pavlom večierka bol Pavel Tomáš ml. Organizátor a sponzori boli štedrí, a preto sa darčeky dostali do rúk aj manžel-

skému páru Pavlovi a Márii Koreňovcom, ako i Pavlovi Šimonovi. Čerešničkou na torte bol párový tanec, v ktorom zvíťazili Anna Šišková z Kovačice a Pavel Štaub z Padiny. Na zábave nechýbala ani bohatá tombola a viac než sto vecných odmien pripravili neúnavní matiční aktivisti Katarína Petríková, Vierka Babincová, Vierka Telečanová a Lýdia Tomanová v čele s predsedníčkou MOMS Z. Lenhartovou.

Tí, ktorí váhali a zameškali si kúpiť lístok na zábavu za 1 000 dinárov, zostali ukrátení aj o dobrú náladu, aj o chutnú večeru. Teraz len zostáva tešiť sa na ďalšiu matičnú zábavu o rok.

A. Chalupová

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V ZÁKLADNEJ ŠKOLE SAVU ŠUMANOVIĆA V ERDEVÍKU

Žiaci slovenčinu radi, rodičia – ako ktorí H ovoriť materinskou rečou je prirodzené aspoň tak, ako dýchať, spať, jesť... Pravdaže, nie vždy to, čo je prirodzené, má rovnaké možnosti. Menšina v okrúžení väčšiny to má vždy o trochu či trochu viacej ťažšie.

Zaujímalo nás, ako sa slovenské deti v Erdevíku, v tamojšej ZŠ Savu Šumanovića, učia materinský jazyk. Hovorili sme s učiteľkou, profesorkou slovenského jazyka a literatúry Ruženkou Ďuríkovou a s niekoľkými žiakmi. V 1. až 4. ročníku sa vraj všetky predmety vyučujú v materinskom, slovenskom jazyku. V 5. ročníku sa už učia slovenský jazyk ako materinský päťkrát v týždni, v 6. až 8. ročníku štyrikrát v týždni. Všetky ostatné predmety sa učia po srbsky.

– Slovenčinu sa učí 12 piatakov, 9 šiestakov, 5 siedmakov a 9 ôsmakov. V nižších ročníkoch sa žiaci učia slovenčinu v kombinovaných triedach (1. a 3., tiež 2. a 4.). V Binguli sa deti slovenskej národnosti učia aj v nižších ročníkoch po srbsky a slovenčinu majú iba raz do týždňa – ako voliteľný predmet. Taktiež raz do týždňa chodím aj do Ľuby. Keď prídu do 5. ročníka, tí, ktorí chcú, pripájajú sa Erdevíčanom. Žiaľ, sú žiaci, ktorých rodičia odvracajú od slovenčiny, s „argumentmi“, že „to je ťažké“, že „deti sa len pomýlia“...

Tak hovorí učiteľka, a čo na to sami žiaci? Pýtame sa ich, či ozaj je tá a taká slovenčina naskutku taká hrozná, a oni na to svorne jednohlasne a riadne hlasne vravia: NIE! Taňa Zorňanová je ôsmačka.

Výborná žiačka. Vlani obsadila 3. miesto na republikovej súťaži zo slovenčiny, 4. miesto zo srbčiny a získala aj diplomy z biológie a dejepisu. Prednedávnom jej Obec Šíd udelila Svätosávsku plaketu. Mieni sa zapísať do strednej zdravotníckej – v Bratislave.

Vyhľadala ju vraj na internete.

Okrem dvoch spomenutých jazykov učí sa aj angličtinu a ruštinu. Tanine odpovede sú kratšie ako naše otázky: Sú žiaci, ktorí sa nechcú učiť po slovensky? Áno.

11. 2. 2012

6 /4477/

O slovenčine v Erdevíku otvorene a s radosťou: učiteľka Ruženka Ďuríková, Emília Pálešová, Dávid Šerfezi, Taňa Zorňanová a Daniela Matúšová

Prečo? Lebo je, vraj, nudná. Pani učiteľka? Nie... gramatika, texty, literatúra... Čítaš Vzlet? Áno. Prečo? Lebo sa možno dozvedieť, čo sa deje v iných školách, aké majú žiaci aktivity, čím sa zaoberajú. Živý sebavedomý piatak je Dávid Šerfezi. Plný energie. Na čo ju využíva? Prednedávnom som recitoval... Čo? Takú prózu, volá sa Derby. To napísal... jój... Zoroslav Spevák. Posledné dva-tri týždne som sa pripojil k tanečníkom... teraz sa nehrá divadlo... Ale počuli sme, že sa chystá. Aj ja som počul. A zahral by si si, keby ťa zavolali? Pravdaže, už som hral. Čo? Kráľa. Ejha, pozorne, s kráľom; radšej sa ho spýtajme, či je tá slovenčina naskutku taká ťažká, že mnohí žiaci a najmä ich rodičia od nej bočia: je, alebo nie je? Ale, kdeže... nie je. Máš spolužiakov, ktorí na slovenčinu predsa nechodia... Mám. Prečo sa ju boja?

Neviem, nehovoríme o tom. A čo sa tebe najviac páči na slovenčine? Hm-hm... neviem. Čo robievate na hodinách slovenčiny? Čítame, píšeme, spievame. Spievate? To je teda nuda. Akurát! Práve naopak: preto ju máme radi, lebo je na hodinách veselo. Ako sa daria písomné úlohy? Dobre.

Tak nám pošli do Detského kútika. Čítate z neho na hodinách?

HLAS ĽUDU

Nie, dostávame Zorničku. Čím by si chcel byť? To ešte neviem.

Ale rozmýšľam.

Nad javiskom, keď v deň osláv sv. Sávu žiaci tancovali slovenské ľudové tance, len tak poskakovalipoletovali, ako chvostíky hravých mačiatok, dva krásne čierne vrkôčiky. Patria Emílii Pálešovej. Žeby ôsmačke? Nie, piatačke!

Ktorá tiež recituje, tancuje, hrá divadlo a má rada materinský jazyk... Čo z toho najradšej? Hm, ťažká otázka... všetko. Nie je po-

tom z toho slabší prospech v škole? Veru nie! (Dobrá je ona žiačka! To povedal kráľ. Teda Dávid. Len dobrá? Kráľ pridal apendix: Výborná!) Taktiež bola na súťaži, a to s Uspávankou pre bábiku (od Jána Andela).

Aj Daniela Matúšová je ôsmačka, ibaže sa slovenčinu – neučí.

Lebo ju rodičia nezapísali hneď v prvom ročníku... V komunikácii po slovensky sa orientuje dobre, hoci sem-tam uviazne hľadajúc správny výraz, iba čítanie sa jej darí ťažšie. Daniela predsa chodí na folklór. Prečo? Páčia sa mi slovenské pesničky a tance. Konfirmačnú sviatosť v evanjelickom chráme tiež absolvovala – po slovensky.

Deti, s ktorými sme hovorili, sú výborní žiaci, ale aj dobrí folkloristi, recitátori a herci. Sú názorným príkladom toho, že učiť sa materinský jazyk „na dôvažok“ neohrozuje ani ich zdravie, ani úspech v škole. „Sú deti“, uzaviera tému učiteľka Ruženka Ďuríková, „ktoré by sa chceli učiť slovenský jazyk, ale rodičia, aj keď sú obaja Slováci, sa ich na to nepýtajú, podľa ich mienky „to je namáhavé“.

Veď iste: neučiť sa a teda zabúdať vlastný, materinský jazyk je podstatne ľahšie. Ibaže nie aj rozumnejšie a užitočnejšie.

Juraj Bartoš

STARÁ PAZOVA

Kultúrny informátor na február Stredisku pre kultúru Stará Pazova 1. februára vyšiel tlačou kultúrny informátor na tento mesiac. Ako nám pri tej príležitosti povedal riaditeľ strediska Alexander Bako, okrem filmového repertoáru v tomto mesiaci majú naplánovaných zo 20 rozličných podujatí. V galérii strediska februárovú výstavu obrazov otvoria v pondelok 13. februára, kým 24. februára do Pazovy zavítajú umelci zo Zreňanina a Rumy a spolu s maliarmi Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy usporiadajú v pred-

V

sieni divadla výstavu svojich prác. Ku Dňu zamilovaných – 14. februára na programe Strediska pre kultúru Stará Pazova je koncert skupiny FIT z Rijeky, Chorvátsko. Tradičná Zuzanská zábava v organizácii SKUS hrdinu Janka Čmelíka odznie v sobotu 25. februára v divadelnej sieni. V spolupráci s Ľudovou knižnicou Dositeja Obradovića v Starej Pazove v stredu 22. februára hosťom literárneho večierka v knižnici bude nositeľ Ceny NIN za rok 2011 Slobodan Tišma. a. lš.

39

K U LT Ú R A ZO ZÁKLADNEJ ŠKOLY HRDINU JANKA ČMELÍKA V STAREJ PAZOVE

Nové číslo školskej Oázy V

t ýc h t o dňoch vyšlo tlačou 7. číslo (3. od obnovenia) časopisu ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove Oáza.

Jeho premiéra bola vo štvrtok 2. februára v infor matickom kabinete. Najnovšie číslo Oázy predstavili členovia redakcie a technickej úpravy: Členovia redakcie s profesorkami a riaditeľom školy, tentoraz zodpovedný re- v úlohe zodpovedného redaktora školského časopisu daktor Janko Havran, riaditeľ školy, a jazykové redak- polroku, fotoreportáž zo školy v prírotorky profesorky Lýdia Gedeľovská, Ka- de na Rudniku, ukážky zo žiackej litetarína Topoľská a Jarmila Dolinajová. rárnej tvorby, poučky zo slovenčiny, výSiedme číslo školského časopisu pripra- tvarný kútik, tiež zaujímavé a zábavné vila usilovnejšia, kreatívnejšia a inovač- obsahy. Na titulnej strane najnovšieho nejšia redakcia Oázy, v ktorej sú žiaci 6., školského časopisu Oáza je Klára Horvátová, víťazka vlaňajšieho literárneho 7. a 8. ročníka.

Na príprave čísla intenzívne pracovali súbehu Čo dokáže pekné slovo. Do konpočas zimných prázdnin. Sú tu správy ca školského roku plánujú vydať ešte o tom, čo sa udialo v škole od letných jedno číslo.

A. Lš. prázdnin do konca prvého školského

S veľkým začiatočným písmenom píšeme...

K

edy treba písať veľké začiatočné písmená? Táto dilema je sem–tam prítomná aj napriek skutočnosti, že sa s touto témou stretáme ešte v základnej škole.

Keďže je opakovanie matkou múdrosti, nebude od veci zopakovať si hoci len tak skrátka zásady písania veľkých písmen.

Popri pomenovaniach, ktoré sú iba vlastnými menami, napr.: Anna, Nový Sad, Hlas ľudu,... používajú sa ako vlastné mená aj rozličné všeobecné podstatné mená, napr.: kováč – Kováč, slnko – Slnko.

Vlastnými menami bývajú aj viacslovné pomenovania (oficiálne názvy), resp. mená zosobňujúce (personifikujúce) niektoré zjavy, najmä mená alegorických a rozprávkových bytostí: Čierny princ, Červená čiapočka, Šípková Ruženka, Popoluška, Snehulienka, Panna Orleánska, Zlatovláska, Miesiželezo, Lomidrevo, Popolvár, Mikuláš...

40

Narodeniny a výročia vo februári 2012 1. februára 1812 sa narodil staropazovský publicista a kultúrny dejateľ Ján Tobiáš Langhoffer. (Pripomíname si 200. výročie narodenia.)

1. februára 1957 sa v Kovačici narodil akademický maliar a grafik Martin Kizúr. Teraz žije a pôsobí v Austrálii.

(Blahoželáme k 55. narodeninám.)

3. februára 1812 na Slovensku, v Záborí, sa narodil Jonáš Záborský, slovenský básnik, prozaik, dramatik, historik, novinár, kňaz a teológ. Zomrel 23. januára 1876 v Župčanoch. (200. výročie narodenia) 5. februára 1862 sa v Petrovci narodil pedagóg a komeniológ Ján Kvačala. (150. výročie narodenia) 14. februára 1867 v Zmajeve zomrel Ján Bysterský, organizátor študentského národného hnutia a evanjelický farár. (145. výročie smrti) 18. februára 1827 sa v Aradáči narodil básnik a prozaik Leopold Branislav Abafi. (185. výročie narodenia) 19. februára 1937 sa v Kysáči narodil Pavel Grňa, prozaik, autor literatúry pre deti, učiteľ v Aradáči, v Kysáči a v Báčskom Petrovci, bol redaktorom Kysáčskych novín. (Blahoželáme k 75. narodeninám.)

23. februára 1932 sa na Slovensku, v Banskej Štiavnici narodil Anton Hykisch, slovenský prozaik, dramatik a autor literatúry pre deti a mládež. (Blahoželáme k 80. narodeninám.)

27. februára 1812 sa na Slovensku, v Hornej Lehote, narodil Samo Chalupka, slovenský romantický básnik a evanjelický kňaz. Zomrel 19. mája 1883 v rodisku – v Hornej Lehote. (200. výročie narodenia) 27. februára 1902 sa v Ružomberku narodil slovenský maliar Ľudovít Fulla. (110. výročie narodenia)

Prívlastky pri rodných menách panovníkov alebo iných historických osobností a postáv (skutočných alebo vymyslených) sa pokladajú za vlastné mená a píšu sa s veľkým začiatočným písmenom (obdoba priezvisk), napr.: Mojmír Prvý (I.), Jozef Druhý (II.), Peter Veľký, Ivan Hrozný, Kliment Bulharský, Konštantín Filozof.

Treba spomenúť i miestne predikáty, pseudonymy (krycie mená), mená po otcovi (otčestvá), prezývky, pomenovania osôb v literárnych dielach, obrazné pomenovania osôb: Vavrinec Benedikt z Nedožier, Leonardo da Vinci, Ludwig van Beethoven, Vincent van Gogh, Pjotr Iľjič Čajkovskij, Anton Pavlovič Čechov, Nadežda Pavlovna Jegorovová, Majster Pavol z Levoče, Neznámy vojak – hrob Neznámeho vojaka, Matka Tereza.

Národné a kmeňové mená a mená príslušníkov iných etnických skupín, obyva-

teľské mená utvorené od vlastných mien: Slovák, Neslovák, Srb, Lužický Srb, Bulhar, Protobulhar, Maďar, Nemaďar, Nemec, Ultranemec, Polosrb, Poloukrajinec, Exjuhoslovan, Exnovosadčan, Američan, Juhoameričan, Petrovčan, Valach, Žid, Hind, Slovan, Praslovan, Západoslovan, Stredoslovák, Západoslovák, Východoslovák, Juhoameričan, Praaustrálčan, alebo aj Marťan, Mesiačan – domnelý, fiktívny obyvateľ Marsu, Mesiaca; kozmonaut na Mesiaci.

Názvy sviatkov, pamätných dní: Nový rok, Štedrý deň, Vianoce, Hromnice, Veľká noc, Kvetná nedeľa, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Turíce, Sviatok všetkých svätých, Sviatok práce, Prvý máj (1. máj), Deň matiek, Deň víťazstva nad fašizmom, Deň zeme, Deň zaľúbených, Svetový deň zdravia, Medzinárodný deň detí, Pamiatka zosnulých. ah 11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Chýrnik BÁČSKY PETROVEC. V pondelok 6. februára zasadala Správna rada Komorného zboru Musica viva. Členovia rady debatovali o činnosti zboru v roku 2011 a prezreli si aj financie. Predsedníčka Správnej rady a vedúca zboru Mariena Stankovićová-Kriváková podala analýzu vlaňajšieho koncertu zborov, ako i informáciu o nákupe drobných inštrumentov z grantu zo Slovenska. Spoločne sa dohodli aj o prioritách v tomto roku, tak keď ide o vystúpenia zboru, ako i o jeho materiálnom zabezpečení.

J. Č-p BÁČSKA PALANKA. Začala s prácou detská tanečná odbočka pri MOMS Báčska Palanka. Pozývajú sa všetky deti, ktoré majú záujem o slovenský ľudový tanec, aby prišli do Slovenského domu v pondelok, stredu alebo piatok o 19. hodine.

Vedúci odbočky je Ferenc Štandi z Báčskej Palanky.

E. H.

HLOŽANY. V pondelok 13. februára v Hložanoch štartuje nový cyklus akcie Zima s knihou. Organizáciu prvého podujatia majú na starosti Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci, Výbor pre kultúru NRSNM a Spolok žien Slovenka v Hložanoch. Táto prvá prezentácia nových slovenských kníh bude v tamojšej kaviarni Pod lipami o 18. hodine.

A. F. NOVÝ SAD, KOVAČICA, BÁČSKY PETROVEC. V utorok 14. februára t. r. o 18. hodine v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade bude posedenie s úspešnou slovenskou spisovateľkou Andreou Coddingtonovou z New Yorku. Zamilované páry prítomné na tomto večierku budú mať možnosť získať zľavu na kúpu kníh s podpisom autorky.

Literárne posedenie s A. Coddingtonovou sa uskutoční aj v Obecnej knižnici v Kovačici (vo štvrtok 16. februára o 19. hodine) a v predsieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci (v piatok 17. februára o 18.30). ÚKVS

BLAHOŽELANIE Dňa 31. januára 2012 na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre na Pedagogickej fakulte, smer učiteľstvo akademických predmetov – telesná výchova a ekológia, úspešne ukončil a získal titul magistra PAVEL MEDVEĎ z Báčskeho Petrovca. Mladému magistrovi mnoho šťastia do budúcna a veľa úspechov v práci želajú rodičia Medveďovci.

MILOVNÍCI KNÍH, spríjemnite sviatky svojich najmilších peknou knihou.

Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Víťazoslav Hronec: Povetrie nazajtra, výber z publicistiky, cena 350 din 2. Víťazoslav Hronec: Odfotografovať odchod odinakiaľ, antológia poézie z rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 300 din 3. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din 4. Jaroslav Feldy: Život píše poviedky, rozprávky o príbehoch zo života, cena 300 din 5. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, kniha pre tínedžerov, cena 250 din 6. Mária Kotvášová-Jonášová: Samí dobrí žiaci, kniha o žiackych dobrodružstvách, cena 200 din 7. Pavel Mučaji: Povolaná zo spomienok, o živote maliarky Zuzky Medveďovej, cena 500 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47–20–840, 021/47–20–844 alebo 063/47–20–84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662–565), v Starej Pazove (022/317–505) a v Báčskom Petrovci (021/782–208).

ROZLÚČKA S boľavými, ale vďačnými srdcami sa lúčime s našou milovanou mamičkou a pramamičkou

ANNOU DUDÁŠOVOU rod. Matuľovou 1922 – 2012 z Padiny

BLAHOŽELANIE PAVLOVI MEDVEĎOVI z Báčskeho Petrovca, ktorý získal akademický titul magister telesnej výchovy a ekológie na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre veľa zdaru v budúcej práci prajú strýko a strynka Medveďovci.

Slnko Ti už nebude svetlom vo dne a nebude Ti svietiť svit mesiaca, ale Hospodin bude Tvojím večným svetlom a Tvoj Boh bude Tvojou slávou.

GRATULÁCIA Na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre štúdiá telesnej výchovy a ekológie po obhajobe diplomovej práce úspešne ukončil PAVEL MEDVEĎ z Báčskeho Petrovca.

Z úspechu mladého inžiniera sa tešia a mnoho zdaru v živote a v ďalšej práci mu prajú sesternice Marína a Anna s Michalom.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu METALCOMMERCE, s. s r. o., Ul. Milevy Marić č. 9, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Dočasné uskladňovanie a mechanické spracovanie kovového odpadu v Ulici regionálna cesta Vrbas – Rumenka číslo 127, na katastrálnej parcele číslo 47, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

(Izaiáš 60-19) Na jej lásku, dobrotu a obetavosť, ktorou nás zahŕňala počas svojho života a ktorú nám už nik nenahradí, nikdy nezabudnú: vnuk Ján Šimák s manželkou, pravnučka Ivanka s manželom a pravnuk Janko s priateľkou

DROBNÉ OZNAMY

Oznamujte

VYKUPUJEME poľnohospodársku pôdu na území Obce Báčsky Petrovec. Do úvahy prichádzajú aj väčšie celky. Tel. č.: 060/0585053; 062/880 3606.

PONUKA prekladov zo srbského do slovenského jazyka a opačne. Preklady sú so slovenskou pečiatkou platné na Slovensku. Kontakt v Srbsku: 064/167 22 06; na Slovensku: 0 903 83 45 87; mailová adresa: preklad.prevod@gmail.com.

v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844

41

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 25. januára 2012 v Pánovi usnula moja milovaná matka

so svojou drahou a dobrou tetou

ANNA DUDÁŠOVÁ rod. Matuľová 1922 – 2012 z Padiny Boh mi je útočišťom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. (Žalm 46-1) Tvoja obetavá láska a nezištná pomoc, ktorú nik nenahradí, zostane navždy v mojom srdci.

S boľavým srdcom sa s Tebou lúči

SMUTNÁ SPOMIENKA na

ZUZANOU BÁĎONSKOU 1933 – 2012 z Báčskeho Petrovca

na ktorú si budeme vždy s láskou spomínať.

Ivan a Štefan s manželkou Milenou Zolárekovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ZUZANU BOVDIŠOVÚ 1936 – 1992 – 2012 z Báčskeho Petrovca Úprimnú spomienku si na ňu zachovávajú Jej najbližší

Tvoja dcéra Anna

BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 30. januára 2012 nás opustila svokra, stará mama a pramamička

ANNA CICKOVÁ rod. Pavlovicová 26. 11. 1934 – 30. 1. 2012 z Padiny Tichú spomienku si na Teba zachovávajú a nikdy na Teba nezabudnú Tvoji najmilší, ktorých si Ty milovala a ktorí Teba milovali a dávali Ti nádej a silu znášať všetky ťažké bremená tohto života a tíško v Pánu usnúť.

Nevesta Mária, vnuk Ján s manželkou Danielou, pravnúčence Vladko a Monika a vnuk Paľo s manželkou Vesnou

SMUTNÁ SPOMIENKA na

ANNU KARDELISOVÚ rod. Haškovú 1944 – 2009 – 2012 Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

Tvoji najmilší

42

ZUZANA BÁĎONSKÁ 1933 – 2012 z Báčskeho Petrovca

SPOMIENKA Dňa 8. februára 2012 uplynul dlhý a boľavý rok, čo nás opustila naša milovaná manželka, mama a mata

Večný pokoj Vám prajeme a na Vás si vždy s láskou a úctou spomínať budeme.

ANNA BENKOVÁ

Rodina Zoláreková zo Selenče

rod. Danková 1940 – 2011 – 2012 z Kulpína

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 8. februára 2012 uplynuli 4 roky, čo nás opustila manželka, mama a starká

MÁRIA GAŠPAROVÁ 1950 – 2008 – 2012 z Hložian Ťažko je bez Teba žiť, úzkym chodníkom k Tvojmu hrobu chodiť. S plačom Ťa hľadáme, ale už niet návratu, ani nádeje, iba láska v našich srdciach navždy zostane.

Navždy zarmútení: manžel Ján a syn Ján s rodinou

Na jej lásku a dobrotu nezabúdajú a v srdci si ju zachovávajú: manžel Juraj, syn Vladimír, syn Jaroslav s manželkou Máriou a vnúčatá Svetlana, Peter a Ivan

POSLEDNÝ POZDRAV našej dlhoročnej členke a spolupracovníčke

MÁRII CHOVANOVEJ rod. Čelovskej 25. 3. 1934 – 30. 1. 2012 z Hložian S úctou a vďakou v spomienkach si Ťa zachovajú členky hložianskeho Spolku žien z rokov 1973 – 1990, ako i členky Spolku žien Slovenka.

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom

na moju mamu

Dňa 30. januára 2012 nás nečakane navždy opustil

MÁRIU KEVENSKÚ

VLADIMÍROM FEJDIM

rod. Bohušovú 12. 2. 201 – 12. 2. 2012 z Petrovca

ŽIVKO KRSTIĆ

25. 8. 1938 – 6. 2. 2012 z Petrovca

5. 7. 1943 – 30. 1. 2012 z Petrovca

Ten večný pokoj Ti prajem a na Teba nikdy nezabudnem.

S láskou si na Teba budem spomínať.

S láskou a úctou si na neho vždy budú spomínať

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Na Teba si s láskou a úctou spomínajú

Manželka Mária

dcéry s rodinami

dcéra Mária a zať Pavel Spevákovci

POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ SPOMIENKA na našu starkú a prababičku

VLADIMÍROVI FEJDIMU

VLADIMÍROVI FEJDIMU

MÁRIU KEVENSKÚ

25. 8. 1938 – 6. 2. 2012 z Petrovca

25. 8. 1938 – 6. 2. 2012 z Petrovca

rod. Bohušovú 12. 2. 2011 – 12. 2. 2012 z Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba navždy zachová

Tichú a trvalú spomienku si na Teba navždy zachová

syn Vladimír s manželkou Vesnou a synmi Ivanom a Vladimírom

dcéra Anna s manželom Sinišom a synmi Borisom a Sašom

Starká naša, na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudneme. Navždy zostaneš v našich srdciach a v našich spomienkach.

Vnukovia Rastislav a Pavel s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

S hlbokým zármutkom sa lúčime s naším priateľom, členom Dozornej rady MOMS Báčsky Petrovec a čestným členom Matice slovenskej v Srbsku

na

KATARÍNU FLORIANOVÚ VLADIMÍROM FEJDIM 1938 – 2012 z Petrovca ktorý navždy zostane v našich spomienkach.

Matica slovenská v Srbsku

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

rod. Tkáčovú 12. 11. 1933 – 20. 2. 2011 – 2012 z Petrovca Uplynie smutný a boľavý rok, čo nie si s nami, no v našich srdciach zostaneš navždy.

Manžel Michal, syn Michal a dcéra Katarína

43

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 10. februára: •19.40 DETSKÉ VYSIELANIE • O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v prvej časti v TV TÝŽDNI zmapuje týždeň za nami. Príspevok z poľnohospodárstva bude o uzavieraní zmlúv o pestovaní cukrovej repy. Ostatné témy budú z kultúry: venované 2. semináru zborového spevu v Pivnici, oslave výročia divadla v Starej Pazove, aktuálnej situácii v Divadle VHV v Petrovci, výstave fotografií Michala Madackého v Kysáči, prípravám na pivnický festival. Pripravený je aj riport zo súťaže o najkrajšie priedomie v Hložanoch, príspevok o Stolnotenisovom klube Mladosť v Petrovci a na záver ako zaujímavosť bude uvedený príspevok o drevorezbárovi z Aradáča.

• 20.30 SPEKTRUM: Druhej časti piatkovej relácie sa potešia najmä mladí, lebo v tridsaťminútovke odznie svojrázny osobný preukaz známej punkovej skupiny Lude krawe z Kulpína. V pokračovaní sa uvedie tretia časť filmu Sváko Ragan z produkcie STV Bratislava.

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 13. februára: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – za sprievodu Ľudového orchestra RTV Nový Sad zaznejú ľudové piesne, ktoré predvedú duety.

Utorok 14. februára: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo hudby a poézie venované sviatku zamilovaných.

Streda 15. februára: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – tanečné piesne; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – ľudové piesne predvedú spevácke skupiny SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu. Štvrtok 16. februára: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zmes ľudových piesní.

Piatok 17. februára: 17.25 – 18.00 Z vašich listov – výber z hudby Ondreja Maglovského.

NEDEĽA 12. februára: • 11.00 DÚHOVKA: Milovníci slovenskej ľudovej hudby si prídu na svoje v prvej nedeľnej polhodinke vďaka výberu piesní z niekoľkých ročníkov festivalu Stretnutie v pivnickom poli.

• 11.30 VYSIELANIE PRE PENZISTOV: V tejto relácii sa uvedie príspevok z Padiny o Martinovi a Zuzane Ďurišovcoch. Bude sa hovoriť aj o činnosti Obecnej organizácie invalidov práce v Kovačici a o ich záľubách. Zuzana Šranková z Hložian prezradí televíznym divákom, čo sa učia v tkáčskej a výšivkárskej dielni Spolku žien Slovenka. Pozornosť sa venuje aj zdraviu.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h.

Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h.

Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 12. februára 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Hromnično-pavlovská zábava Odbor na Ulici Jána Jonáša Informačný seminár Utorok 14. februára 16.00 – 18.00 Klenotnica

Predsedníčka MOMS v Kovačici Zuzana Lenhartová hovorí o tradičnej 13. hromnično-pavlovskej zábave

Penzisti sa vedia zabávať Atraktívne ponuky našej obce na Slovakiatour 2012 Láskavosť k starším osobám v Kovačici Sneh zasypal aj našu obec Piatok 17. februára 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Postav dom, zasaď strom Čo nového v našom chotári?

Výber z programu TV Petrovec

44

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 11. februára: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Slovenská ľudová hudba.

NEDEĽA 12. februára: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Slovenská populárna hudba. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Mozartove orchestrálne skladby. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Superstar na Slovensku. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba.

UTOROK 14. februára: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Ravelove symfonické skladby.

STREDA 15. februára: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody; vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 10. do 16. februára Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 10. februára – Turbulencia Sobota 11. februára – Katarína Melegová-Melichová v rozhovore s Máriou Lovreovou Osemnásty anjel Pondelok 13. februára hovorí o činnosti MSS v roku 2011 – Žralok útočí 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 14. februára – týždňa Úskalia lásky 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Streda 15. februára – Únik Štvrtok 16. februára – Ostrov s vami 22.00 Film: Zápas smrti 24.00 Záver vysielania 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon Každý pondelok o 20.15: 23.00 Záver vysielania Hudobný mix Nedeľa 12. februára Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV 18.00 Hudobné blahoželania Patriot, TVOK a TV Pančevo 18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Molí

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 6 V tajničke je meno a priezvisko insitnej maliarky narodenej roku 1955 v Padine. Prvú samostatnú výstavu uskutočnila roku 1984 v Kovačici. Zúčastňovala sa na mnohých výtvarných táboroch. Od roku 1986 je členkou Galérie insitného umenia v Kovačici.

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 15. februára o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii odznie ďalší príspevok venovaný zájazdu Vojlovičanov a Hložančanov v Austrálii.

Repríza v nedeľu 19. februára o 7.30 h.

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 5 – VODOROVNE: najazdil, agát, ono, hen, mrak, on, mačka, vtom, ašj, oib, t, I, r, starel, ekavka, a, naho, lak, Ir, RM, no, elaborát, Apacola TAJNIČKA: JÁN DORČA Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 3 z čísla 3 Hlasu ľudu z 21. januára 2012 bolo: KAROL MILOSLAV LEHOTSKÝ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MARTIN ĎURICA, Maršala Tita č. 25, 26 215 Padina.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: hlasludu@open.telekom.rs alebo obsustova@hl.rs

45

ŠPORT KRIVÁŇ V JESEŇ NA ôSMOM MIESTE

Zle začali – solídne skončili obré výkony a výsledky v prí- „vymietol“ pavučinu z rohu brány pravnom období, keď súpe- Kašikovića, hostia položili na lorove siete trafili viac ako dvad- patky dovtedy neporaziteľnú dosaťkrát, futbalistom a vedeniu STRELECKÝ ÚČET Kriváňa dávali nádej, že aj v novej majstrovskej sezóne vykročia Šiesti hráči Kriváňa si v jeseň úspešne. Také plány im už v 1. kole otvorili strelecký účet. Maprekazil nováčik v lige Kulpín, lina dal tri góly (jeden z pektorý uprostred Selenče triumfonalty), ako aj Anđelić. Jovović val až 5 : 1! Veterán Fabók a Osmabol strelcom dvoch gólov, a jić boli na tomto zápase priam neprvý raz trafil proti Kulpínu z zadržateľní. Prvý dal dva góly a jedenástky. Po jednom góle druhý o jeden viac. dali Dejan Mučaji, Alexy a Na hosťovaní v B. Palanke v súdebutant Darko Pavlov. boji s tímom Krila Krajine sa kriváňovci dobre držali, aj keď im chýbali až siedmi hráči, ale predsa prehrali 2 : 0. V 3. kole v príliš nervóznej hre hložianska Budúcnosť gólom J. Štajfera prekonala hostiteľa v Selenči 1 : 0. Na štvrtej prehre v slede v Karađorđeve 3 : 0, doplatil tréner Rajko Sirar, ktorý podal demisiu!?

Od 5. kola mužstvo viedol tandem Michal Nosál-Mitík a aktívny hráč Dragan Jovović. Tak v piatom zápase doma s Maglićom prišla prvá ra- Mužstvo FK Kriváň v jeseň roku 2011 dosť Selenčanov – 2 : 0.

D

Selenčania na Zelený štvrtok 21. apríla 2011 dostali nové moderné šatne a tribúnu s prístreškom

Hneď o týždeň neskoršie mužstvo Kriváňa druhý raz načrelo do studne radosti. V Paragoch nádherným gólom Jovovića, ktorý z voleja

46

mácu Budućnost 1 : 0. Do tretice Selenčania boli úspešní v 7. kole, keď doma ľahko premohli Bačku z Despotova 4 : 0. Obe mužstvá zá-

Čo navarí súperom v jarnej odvete? Tréner Selenčanov Michal Nosál-Mitík (vpravo) na vlaňajšom Zlatom kotlíku Kriváňa.

Na hosťovanie do Tovariševa, kde ich čakala dovtedy vedúca Vojvodina, Kriváň odcestoval bez deviatich futbalistov, prakticky s dorastom. Nečudo, že tento zápas hostitelia vyhrali až 6 : 1. V 9. kole sa v Selenči hralo obecné derby: Kriváň – Tvrđava. Výsledok bol dlho nerozhodný 0 : 0, až do 84. min., keď v trestnom území spadol jeden Báčan. Hostia, ale i rozhodca Ćur(Foto: JBĎ) čić to akoby ledva dočkali. Z podozrivej penalty Dražen Krstić vsietil jediVŠETCI HRÁČI KRIVÁŇA ný, víťazný gól za Tvrđavu – 1 : 0.

Ani v ďalšom zápase na domácej Tričko Kriváňa v jesennej sezóne si obliekalo 23 hráčov. pôde so seberovným mužstvom A. Strehársky a Malina zoSoko z Novej Gajdobry selenčskí hrali všetkých jedenásť zápafutbalisti nevyhrali. Dlho viedli 1 sov. O jeden menej v nohách : 0, ale potom rozhodca Vučković mal Anđelić. Dobrík, Krížov a z Báča v 54. min. hosťom uznal neAlexy na trávnik vybehli deregulárny gól, keď jeden hráč v väťkrát. Po osem zápasov zoskoku fauloval brankára Njenjića hrali Jovović, Lipták a Dejan a zápas sa skončil nerozhodne 1 Mučaji. Šesť ráz si kopačky : 1. Najkrajší bol hádam záver jeobuli Dejan Pavlov, Nosál, sene, keď Kriváň po mimoriadBanjac, Krstić a Kolek. Njenjić, Milašinović, Darko Pavlov nom výkone porazil Borac v Oba Cechmajster hrali na piarovci 1 : 0. Veď ani najstarší fanútich zápasoch. Štyri razy šikovia Selenčanov sa nepamäfarby klubu hájili Boškić a tajú, kedy naposledy ich miláčiUhlárik. Dvakrát hral Dalibor kovia získali tri body na horúcom Mučaji. Jeden zápas zohrali trávniku Obrovčanov. Tak sa SeGajdoš a debutant v Tovarilenčanom po štyroch úvodných ševe Bujzáš. prehrách podarilo získať 13 bopas skončili s desiatimi hráčmi, dov, ktoré im umožnili na konci jelebo predčasne pod sprchy museli sene obsadiť ôsme miesto.

J. P-ský domáci Krížov a hosť Popin.

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PREMENLIVÉ VÝSLEDKY LALITSKÝCH FUTBALISTOV

Úspech a pád Panónie STRELCI PANÓNIE Najlepším strelcom v jesennej časti je Bojan Stojanović (10 gólov, jeden z penalty), Moguš dal hetrik (3) v 1. kole, a potom odišiel z klubu, Budimir Stojanović a Valent (2), Jovanović a Dobrić strelili po jednom góle.

Nikdy viac spolu?: mužstvo lalitskej Panónie, ktoré z posledných piatich zápasov získalo len dva body (Foto: archív klubu)

alitská Panónia po debakli hrala aj v Superlige našej krajiny, tedoma s Graničarom (3 : 5) v po- raz vypadla zo Srbskej ligy – skuslednom kole, ktorý ju stál postu- pina Vojvodina, a domáci zaslúžepu, v lete významne zmenila muž- ne získali bod (1 : 1). Hosťovanie v stvo. Až trinásť futbalistov odišlo do Ribareve a ľahké víťazstvo (3 : 1) iných klubov, prerušilo kariéru, ale- proti domácemu Jedinstvu, dobo nemohlo hrať pre zranenie. K vtedy druhé mužstvo v tabuľke nim sa po prvom kole pripojil aj draho zaplatilo. Valent, Bradić, JoIvan Moguš, ktorý si po nedorozumení s vedením klubu znova obliekol tričko mužstva Odžaci! Do klubu prišli šiesti nováčikovia a mužstvu pripojili aj dvoch mladých domácich hráčov – Milana Stoisavljevića a Srđana Dobrića.

Novú sezónu v Medziobecnej lige Sombor pod vedením trénera Dragana Miletića Laliťania začali výborne. V 1. kole na domácej pôde deklasovali Dunav (8 : 0), a potom v Laliti zložil Ťažké bremeno v jeseň: Dávid Lamoš (Pazbraň aj Törekvés (1 : 0). nónia Laliť) Ani tretíkrát za sebou sa Panónii nepodarilo poraziť Šikaru, HRALO 21 HRÁČOV keďže sa vlani oba zápasy skončili nerozhodne 1 : 1. Tentoraz v Všetkých 12 zápasov, neSombore lalitské mužstvo podrátajúc ten s Ratkovčanmi, ľahlo 1 : 0, po góle náhradníka Tozohrali len Kužić a Bojan Stopalova v 87. min. janović. Nasledujú: Pavlíni, V štvrtom zápase body v Laliti Marjanović, Bradić, Milisanechal somborský Metalac (2 : 0). vljević, Budimir Stojanović, Na druhom jesennom hosťovaní v Medić (11), Lamoš a JovaRastine si hostia v súboji s dovčenović (10), Valent (9), Dobrić rajším treťoligistom vybojovali cen(6), Stoisavljević, Terek a Farné body (1 : 0). V 6. kole po tridkaš (3), Nemanja Šipka (2), siatich rokoch Panónia v majsTatomirov, N. Krivokuća, A. trovskom zápase uhostila apatinsPopović, Moguš a Ćirić (1). kú Mladost, ktorá medzičasom

L

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

A potom 6. novembra 2011 do Lalite pricestoval Radnički z Ratkova. Malo to byť susedské derby, ale nebolo. Len preto, že na ihrisko neprišiel ani jeden futbalista Panónie, tréner Vuković, funkcionári klubu… Objavil sa len predstaviteľ domácich A. Popović, odomkol šatňu, aby úradné osoby mohli napísať protokol. Mužstvo Ratkovčanov márne vybehlo na trávnik, hoci sa im to oplatilo, lebo bez kvapky potu získali tri body kontumačne. Pre Laliťanov nieto žiadne ospravedlnenie za takúto blamáž nezaznamenanú v dejinách klubu, a najmenej to, že bol kirbaj, alebo hráči mali niektoré iné príčiny… Všetko sa to dalo inak doriešiť! Posledný jesenný zápas hrali susedovci v Ruskom Kerestúre. Vlani Rusín a Panónia do posledného

vanović a Milisavljević dostali párne žlté karty.

Keďže vo 8. kole do Lalite pricestovalo dovtedy posledné mužstvo Dinama zo Sonty s nula bodmi na konte (!?), tréner Miletić vynechal všetkých štyroch hráčov so „žltačkou”. Azda počítal, že aj bez nich jeho tím získa body.

Veru sa oklamal, predovšetkým preto, že pre malý počet hráčov do mužstva musel zaradiť aj takmer celkom nepripravených N. Krivokuću a A. Popovića, ktorý v letnej prestávke zakvačili kopačky o klinec. Húževnatí hostia zo Sonty to najlepšie využili, hoci aj trochu šťast- Hlúčik hráčov pred bránou Panónie na zápase ne a vo finiši vlast- s Dinamom (0 : 1), keď lalitské mužstvo začalo ným gólom stopé- ísť rapídne dolu kopcom ra domácich Kužića vyhrali 1 : 0! Po tomto nečakanom kola bojovali o postup, kým tenneúspechu z postu trénera odišiel toraz hrali len o prestíž. Zápas sa Dragan Miletić. Pre športovú ve- skončil nerozhodne − 1 : 1.

Keď sa teda pozrieme na celkorejnosť zostalo nejasné, či podal demisiu alebo ho vedenie zmeni- vú bilanciu, Panónia jeseň začala veľmi úspešne a skončila zle. Mužlo!

Na lavičku si už v priebehu týžd- stvo pod vedením trénera Miletića ňa pred zápasom v Lipare sadol tré- z ôsmich zápasov získalo 16 bodov. ner Miloje Vuković-Žika zo Srbské- Tréner Vuković z piatich stretnutí vyho Miletića. Panónia v Lipare pre- ťažil iba dva body. Avšak keď Lalihrala hladko (3 : 1), potom trochu ťanom odňali bod, lebo nevyšli na nešťastne v Laliti remizovala s muž- súboj, Ratkovčanom vysvitá, že z stvom Odžakov (1 : 1), keď hostia možných pätnástich si na konto prigólom Ćirića vyrovnali v nadsta- písali iba jeden bod. Tak z druhej povenom čase – 90. + 3. min! Na zície, ktorú pevne držali do 7. kola, hosťovaní v dedine Aleksa Šantić klesli na 7. miesto. Po úspešnom proti rovnomennému domácemu štarte to vari žiaden fanúšik Panómužstvu Panónia utŕžila najťažšiu nie nečakal. A odpoveď, prečo sa to porážku (4 : 0), vrátane i minulých stalo, od nikoho nedostal!

J. Pucovský majstrovstiev.

47

ŠPORT VÝROČNÁ KONFERENCIA ŠRS SMUĐ V KYSÁČI

Kadeti sú najlepší V

nedeľu 5. februára 2012 za prí- Menďan získal tretie, druhé a prvé tomnosti viac ako 50 členov miesto, takže na konci v silnej bola Výročná konferencia Špor- konkurencii sa mu okolo krku zatovo-rekreačného spolku Smuđ v leskla bronzová medaila. Ivan MaKysáči, ktorú úspešne viedol pred- dacký skončil na šiestom mieste. seda Michal Harpáň.

Správu o činnosti podali tajomník Milan Kulík a vedúci komisie pre akcie Ivan Ravza. Finančnú správu predostrel pokladník Vladimír Nasádi.

Vlani kysáčski športoví rybári zí- Ján Menďan (prvý sprava) s pohárom a medaiskali viac ako lou za tretie miesto v kadetskej Lige Vojvodiny dvadsať trofejí, 2011 (Snímka: J. P.) ktoré si účastníci schôdze mohli aj obzrieť. NajV medziklubovej súťaži seniori väčší úspech dosiahli kadeti, kto- ŠRS Smuđ dosiahli tiež pozorurí prvýkrát súťažili v Lige Vojvo- hodné úspechy. Kysáčski pioniediny. Súťaž prebiehala tri kolá, a to ri v Kulpíne boli najlepší. Svoje kuna pretekárskych dráhach v Beo- chárske vlohy si vyskúšali aj dvačíne, Srbobrane a v Laliti. Ján ja kysáčski rybári. Vladimír Ma-

Všetky vlani získané medaily a poháre kysáčskych športových rybárov na stole pred pracovným predsedníctvom Výročnej konferencie ŠRS Smuđ (Foto: PP)

dacký v Petrovci obsadil druhé miesto a Pavel Medveď v Kysáči zvíťazil vo varení rybacej polievky.

Kysáčski rybári vlani zorganizovali aj niekoľko pracovných akcií. Upravovali rybárske miesta na pretekárskej dráhe, riadili okolie rybárskeho domu v strede osady a rybárskej chaty na kanáli D-T-D, úspešne zorganizovali ekologickú akciu... Odpracovali vcelku 753 hodín. ŠRS Smuđ finančne úspešne hospodáril, takže rok 2011 skončili

so suficitom 14 000 dinárov. Členské na tento rok je 400 dinárov, celoročné povolenie na chytanie rýb udicou stojí 4 600 dinárov a za jednodňovú rybačku treba zaplatiť 500 dinárov. Deti, ženy a starší rybári od 65 rokov majú 50-percentnú zľavu. Po skončení schôdze si všetci spoločne prisadli ku stolu, ochutnávali rybaciu polievku, „chytali ryby v spomienkach“, ohovárali pytliakov, že lovia ryby bez povolenia. Rybári si veru aj upíjali a veselo zaspievali...

Pavel Pálik

BIELA KALAMITA MÁ VŽDY DVE STRANY MINCE

Snehové starosti a radosti O

djakživa vari bolo tak. Silná fujavica a hlboká snehová pokrývka prinášala ľuďom starosti, ale i radosti. Potvrdila to aj tohtoročná snehová kalamita, najmä v jednotlivých častiach na juhu Srbska, predovšetkým na Peš-

Hromady snehu na automobiloch, v úzadí čierne auto jazdí

Letia sánky dolu kopcom...

Ťahaj ma, ocko, rýchlejšie!

terskej plošine, v Sjenici, Ivanjici a inde, kde hlboká snehová vrstva sťažuje, priam paralyzuje život. Cesty sú zaviate, čo sťažuje ľuďom pri obstarávaní potravinových článkov, ešte ťažšie sa dostávajú k lekárom, ak im je ich pomoc potrebná, často je prerušená dodávka elektrického prúdu, vodiči majú priam ne-

48

zdolateľné prekážky niekam sa dostať. „Biela“ smrť si aj v našej krajine do utorka 7. februára t. r. vyžiadala 9 ľudských obetí.

Snehové radosti majú predovšetkým športovci – lyžiari a skokani, tiež aj deti. Z nášho najznámejšieho zimného športového strediska Kopaonika prišli správy, že dosiaľ už zaznamenali návštevy lyžiarov o 30 percent viac ako v tom istom období vlani. Preto si turistickí pracovníci spokojne mädlia ruky.

Prvý výdatný sneh vo Vojvodine tejto zimy začal padať pri konci dňa, keď Márie oslavo-

vali svoje meniny. Porekadlo hovorí, že Hromnice, to je čas, kedy je zimy polovica, keď zadúva ulice, prichádzajú chumelice a každý obúva onuce. Veru je to tentoraz istá pravda, lebo nastali skutočne ľadové dni, keď je ortuť v teplomeri stále pod nulou. Tomu sa potešili hádam iba deti, ktoré dostali týždňové „snehové“ prázdniny. Najčastejšie ich využívajú na sánkovanie a hru na snehu. Nič to zato, že mráz štípe líčka dočervena a nohy sú mokré od snehu. Dospelí ľudia, ktorí musia odmetávať sneh, brodiť sa cez bielu chladnú pokrývku každý deň do roboty, majú na mysli hádam ešte jedno naše porekadlo: Keď sú na Hromnice snežné povetrice, objaví jar skoro usmievavé líce!

Počkajme a zbadáme!

J. Pucovský 11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

ŠPORT ŠPORTOVÁ AKADÉMIA LAUREUS ODMENILA NÁŠHO TENISTU

Novak najlepší na planéte! ášho a svetového tenistu číslo don a US Open, a hral aj semifiná- ne a mojim fanúšikom na 1 Novaka Đokovića Športová le Roland Garrosa. celej planéte. Využijem „Viem, že to bola ťažká voľba. Bol túto príležitosť, aby som akadémia Laureus na ceremónii v Londýne vyhlásila 6. februára 2012 som v konkurencii veľkých špor- sa zavďačil Laureus akaza najlepšieho športovca svedémii, ktorá ta v roku 2011! Koľko je toto robí dobre v cešportové ocenenie významné lom svete. Šport a prestížne, ktoré porovnávajú je vskutku inšBritský premiér David Cameron (vľavo) s americkým filmovým Oscapirácia a moti- prijal nášho tenistu pred slávnostným cerom, hovorí aj skutočnosť o vácia pre mno- remoniálom udelenia Laureus odmeny nominovaných kandidátoch hých z nás, jana jeho nositeľov. Medzi nimi zyk, ktorý všetci rozumie- a samo si voliť cestu, ktorou chce boli chýrečný argentínsky futme a máme ho radi. Na- kráčať,“ povedal šťastný Novak Đobalista Lionel Messi, nemeczdávam sa, že môj príklad ković, keď prebral cennú odmenu ký basketbalista Dirk Werner odošle silný odkaz deťom od legendárneho nemeckého teNowitzki, nemecký vodič Forv celom svete. Ja som bol nistu Borisa Beckera.

Za najlepšiu športovkyňu roka muly 1 Sebastian Vettel, jašarvanec odrastajúci v kramajský atlét Usain Bolt, aujine, v ktorej bola vojna a 2011 vyhlásili kenskú atlétku Vivistrálsky cyklista Cadel Evans... Novak Đoković (vľavo) prestížnu trofej prebral mladí ľudia nemohli oča- jen Ceriotovú, svetovú šampiónku Odmena Laureus sa udeľuje z rúk Borisa Beckera kávať pomoc a ťažko na 5 000 a 10 000 metrov. Najlepod roku 2001 a najlepšieho uskutočňovali svoje sny. ším mužstvom v lanskom roku bol športovca sveta volí 47 športových tovcov sveta. Nemám slová, aby Trúfol som si, že sa stanem najlep- FC Barcelona, majster Ligy šamsom objasnil, koľko mi znamená ším športovcom sveta. A, hľa, sto- piónov Európy a najlepší futbalolegiend a novinárov.

Novak Đoković v roku 2011 zví- toto uznanie. Poviem len toľko, že jím dnes pred vami s touto zvlášt- vý kolektív sveta. ťazil na troch grandslamových tur- ocenenie Laureus mnoho zname- nou a milou odmenou a nazdávam Pripravil: J. P. najoch: Australian Open, Wimble- ná mne, môjmu tímu, mojej rodi- sa, že sa každé dieťa opováži snívať

N

NOVÝ ŠPORTOVÝ ČASOPIS

Šport južného Banátu rinásteho januára uzrel svetlo sveta čerstvý športový mesačník Šport južného Banátu. Vydavateľom je Združenie športových novinárov Pančeva. Hlavným a zodpovedným redaktorom je Dragan Kostić, predseda združenia. „Združenie športových novinárov Pančeva je založené v roku 2000. V priebehu dvoch mandátov vtedajšiemu predsedovi Goranovi Mihajlovovi sa podarilo na webovej stránke Polčas (Poluvreme) prenášať priame prenosy športových zápasov. Boli sme v tom prví v pokrajine. Na post predsedu som prišiel vlani, po Aleksandrovi Živkovićovi.

V dome pančevského športu sme dostali jednu miestnosť. Zorganizovali sme ihneď Školu športového novinárstva – päť adeptov ju úspešne absolvovalo. Prax mali v športovej TV SOS kanal a v podniku Novosti. Poslucháči kurzu sú dnes súčasťou dvanásťčlennej redakcie nášho mesačníka. Prvé číslo sme zrealizovali aj vďaka veľkej finančnej pomoci Mesta Pančevo, ako i morálnej podpory primátorky Ves-

T

11. 2. 2012

6 /4477/

ny Martinovićovej. Inak Pančevo malo celkový rozpočet na minulý rok 5 miliárd dinárov. Športu zo spomínanej sumy patrilo 60 miliónov. Tlačenie nultého čísla stálo stotridsaťtisíc dinárov. Od prvého čísla budú na stranách Šport južného Banátu i reklamy,“ informuje šéfredaktor Kostić.

Všetkých 36 strán nultého čísla časopisu je vytlačených na kvalitnom papieri. Polovica z nich sú farebné. Nulté číslo sa delí zdarma, od prvého bude cena 99 dinárov. Titulná „dvojstrana“, vnútorné obálky a ďalších sedem strán sú venované vyhláseniu najlepších športovcov a trénerov Pančeva v roku 2011. Z kolektívnych športov je päť strán venovaných futbalu, tri basketbalu a dve hádzanej. Citlivo je vyberaný aj obsah ďalších strán. Dbalo sa o to, aby nechýbal azda ani jeden šport z územia veľkej Obce Pančevo: atletika, fitness, plávanie, vodné pólo, veslovanie, športová streľba, kolky, triatlón, volejbal, ragby, americký futbal, tenis, karate, džudo, aikido, box, pozemný hokej, automobiliz-

HLAS ĽUDU

Titulná strana mesačníka Šport v južnom Banáte

mus a šach. Redakcia nezabudla ani na najlepších medzi najlepšími – veľvyslancov pančevského športu – karatistov Stojadinova a Bitevića a plavkyňu Higlovú. Ďalšie príspevky sú zo školského športu a športu detí s osobitnými potrebami. Nezabudlo sa ani na športové jubileá a športových veteránov. Tanec patrí k predmetom na telovýchovnej fakulte. Šéfredaktor Kostić sa preto rozhodol zaradiť na stredné dvojstrany tanečníkov KUS Banat z Pančeva spolu s nástenným kalendá-

rom na tento rok. V tomto čísle sa na atletických stranách spomína Kovačičan Damián Šuľa a je v ňom i článok o FK Mladosť z Vojlovice.

Hoci na titulnej strane píše, že je to jediný športový časopis vo Vojvodine, údaj nie je presný. Prvého januára tohto roku sa zjavila v novinových stánkoch Voša, revue FK Vojvodina. Cieľom časopisu by mala byť afirmácia detského športu a takzvanných menších športov, ktoré sa často nezjavujú v iných médiách. Rovnako tak by, podľa šéfredaktora Kostića, mali priestor dostať i športové kluby a športovci z iných obcí južného Banátu – Vršca, Kovinu, Kovačice, Opova, Alibunára, Plandišta a Belej Crkvy. Len v samej Obci Pančevo pôsobí 67 klubov (v Obci Kovačica 26). V čísle je na snímkach až 970 osôb. Najčastejšie ide o fotografie klubov. Zo 78 fotografií je však iba sedem snímok dynamiky a dramatiky športu – športovcov či fanúšikov počas zápasov alebo súťažení. Také zábery by v budúcnosti obohatili mesačník.

Začiatkom deväťdesiatych rokov v Pančeve vychádzalo športové periodikum pod názvom Panorama.

Ján Špringeľ

49

ŠPORT MEDZINÁRODNÁ STOLNOTENISOVÁ SÚŤAŽ V KOVAČICI

Pre turnaj – hurhaj!

Skorenovac. Cestovať na turnaje na sever Báčky je finančne náročné, lebo okrem štartovného treba vyčleňovať dosť i na palivo. Márne ale máme každodenné tréningy, ak necestujeme alebo neorganizujeme previerky naučeného medzi sú-

Marko Petrović (STK Đurđev grad Smederevo). V kategórii najstarších žiakov základných škôl sa šampiónmi prvého Kovačica Open stali Brigita Đolaiová (STK Tornado Mihajlovo) a Damir Hamzić (Stolnotenisová akadémia Kocić). Z Padinčanov a Kovačičanov na stupienku víťazov stáli ešte vicešampiónka Magdaléna Štaubová (Dolina) (3. a 4. triedy) a treťoumiestnení – slávistka Tatiana Kráľovská (3. a 4. triedy) a Alex Petráš (Dolina) (5. a 6. triedy). Ženský stolnotenisový klub Slávia ´96 má už viac ako mesiac nového trénera.

Je ním Danijel Toađer (narodený roku 1987), výhonok známej uzdinskej školy stolného tenisu. Bol najmladším hráčom v dejinách Ligy európskych majstrov, keď roku 2000 hral pre Unireu. S Tatiana Kráľovská patrila medzi šesticu hráčok z hostiteľskej Slávie Uzdinčanmi sa stal štátnym ´96 a získala tretie miesto majstrom roku 2003. Sedem rokov úspešne hrával v bestavnými prípravami,“ mieni Kar- lehradskej Crvenej zvezde, s kuš. ktorou bol i štátnym klubovým V kategórii žiakov 1. a 2. tried juniorským a seniorským majsnajúspešnejší boli Daniela Kar- trom (oba tituly v roku 2005). Pokušová (Slávia ´96 Kovačica) a An- sledné dva roky bol v dvoch nedrej Menger (Rapid Nikolinci). meckých kluboch majstrom druPrvé miesta v kategórii tretiakov hej Bundesligy. Stál na stupiena štvrtákov získala dvojica z Voj- ku víťazov aj na mnohých vývodiny Bačko Gradište: Barbara znamných stolnotenisových poGyurcsíková a Akos Benke. Vo dujatiach v dvojhre, štvorhre a veku žiakov 5. a 6. tried na ví- zmiešanej štvorhre. ťaznom stupienku stáli Tijana Ján Špringeľ Popovićová (STK Barajevo) a (Snímky: autor)

ž stodvadsaťšesť stolných tenistiek a stolných tenistov zo Srbska a Rumunska predminulú sobotu súťažilo desať hodín v telocvični ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. Pokrikovanie po získaných bodoch bolo počuť od talentovaných stolných tenistov z Mihajlova, Belehradu (účinkovali „Strieborná“ Magdaléna Štaubová je jednou až štyri kluby: z hráčok najpočetnejšieho kolektívu Stolnotenisová – STK Dolina Padina akadémia Kocić, IMT, Crvena zvezda, Palilula), Bečeja, Nikoliniec, Uzdina, rumunskej Dumbrăviţy, Zreňanina (dva kluby – Banat a Stenes), Smedereva, Báčskeho Gradišta, Dobanoviec, Barajeva, Kanjiže, Padiny, Malej Krsny, Veľkej Plany, Temerína, Skorenovca, Debeljače, Nového Sadu, Pančeva a Kovačice. Najviac súťažiacich žiakov základnej školy bolo z Doliny Padina, až dvanásť. Po deviatich Danijel Toađer je novým trénestolných tenistov mali Banat Zre- rom STK Slávia ´96 ňanin a Dózsa Skorenovac. Na pr- ganizujeme na vlastnej paluvom pingpongovom Kovačica bovke. Hlavným dôvodom je Open nebolo núdze nielen o však to, že v Banáte podobné turkvantitu, ale i o kvalitu: naje chýbajú, organizuje ich iba „Keď ide o najmladšie stolné tenistky do desať rokov, tak tvrdím, že sa v Kovačici zhromaždil výkvet srbského stolného tenisu. Podobne môžem povedať i o kategórii chlapcov do desiatich rokov. Staršie ročníky už, pre záväzky, ktoré niektoré kluby mali v ligových súťažiach, možno nepricestovali v najsilnejších zloženiach,“ riportuje iniciátor a jeden z organizátorov turnaja Ján Karkuš.

Predseda STK Slávia ´96 sa zmienil i o tom, čo bola hlavná pohnútka zorganizovať takýto turnaj: MAŠKARNÝ PLES FK TATRA usporiadali v sobotu 4. februára 2012. O dobrú náladu sa postarala ara„Skúsenosti, ktoré máme z ordáčska kapela Moco pod vedením Jána Zvaru-Moca. Organizátori pre účastníkov prichystali chutnú ganizovania turnaja pri príleživečeru a tombolu. Zvolili aj najkrajší ženský účes (Elena Privizerová), najveselšieho hosťa (Ján Balca) tosti Kovačického októbra, naa najšťastnejší tanečný pár pod maskami (Milina a Ján Kardelisovci). Program úspešne moderoval svedčujú, že v týchto krízových Pavel Pálik. Zábava potrvala až do bieleho rána... časoch nám ľahšie vychádzajú v Foto a text: PP ústrety sponzori, keď niečo or-

A

50

11. 2. 2012

6 /4477/

HLAS ĽUDU

V PADINSKEJ ŠKOLE FUTBALU

Deti zaúčajú do tajomstiev koženej

Začiatočníci FK Dolina

Kohútiky Padinčanov

Mančaft pionierov z Padiny

Mužstvo padinských kadetov

odobne ako inde, aj v Padine sú mladí futbalisti v tieni prvého mužstva Doliny. Prácu s futbalovými nádejami v tomto klube dlho zanedbávali a deti netrénovali systematicky. Preto pred troma rokmi na žiadosť rodičov a fanúšikov založili školu futbalu. Úlohu tajomníka komisie, ktorá má na starosti prácu futbalovej školy, zverili mladému Danielovi Kadancovi. Trénermi mladých chlapcov sa stali Ivan Mihálek a János Csanki.

Robota v škole sa rozbehla na plné obrátky. Záujem o futbal sa neustále zvyšoval, a tak dnes v Padine za loptou behá asi sto chlapcov a niekoľko dievčat. Naj-

P

mladšiu skupinu, štyridsiatich začiatočníkov (deti vo veku 7 až 10 rokov) má na starosti Ivan Mihálek. Nehrajú súťaž, ale iba na turnajoch a priateľských zápasoch.

Podľa pravidiel Srbskej ligy – skupina Vojvodina Dolina do súťaže musela zapojiť kohútiky (11 a 12 rokov), pionierov (13 a 14 rokov) a kadetov (14 a 15 rokov). S nimi pracuje osvedčený tréner János Csanki. Trojročná práca začala prinášať plody.

Csankiho zverenci sú pri vrchu tabuliek Pančevskej a Juhobanátskej ligy.

Potvrdením dobrej práce a výsledkov je aj rozhodnutie

Športového zväzu Obce Kovačica, ktorý kadetský tím FK Dolina vyhlásil za najúspešnejšie mužstvo v roku 2011. Z futbalovej školy Padinčanov vyšla i terajšia členka ženskej futbalovej reprezentácie Srbska Alexandra Papová.

Do prvého mužstva Doliny sa chlapci z tejto školy ťažko dostávajú. Deti po skončení základnej školy odchádzajú mimo Padiny na ďalšie školenie, za prácou a zárobkom. Preto nemôžu každodenne trénovať, ako si to vyžaduje mužstvo súťažiace v Srbskej lige – skupina Vojvodina.

Niektorí mladí hráči odchá-

dzajú do menších klubov, kde menej trénujú, nemôžu si zdokonaliť vedomosti a nezriedka opúšťajú futbal!? Chyba je aj to, že ligu pravidelne nehrajú dorastenci, kde by mladí futbalisti mohli čakať šancu, aby sa dostali do prvého mužstva.

Záverom treba povedať, že je FK Dolina jedným zo zriedkavých klubov, ktorý mladým futbalistom poskytuje optimálne podmienky na činnosť a rozvoj.

Skromné členské platia iba začiatočníci, kým prácu kohútikov, pionierov a kadetov financuje padinský klub.

Text a foto: Ján Bokor