Page 1

Trojité oslavy v Kulpíne ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 3. 8. 2019 | CENA 50 DIN.

Ján Triaška Báčsky Petrovec

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4866/

31


Z obsahu

Piati insitní maliari Galérie insitného umenia na sklonku júla absolvovali päťdňový pobyt na umeleckom tábore v Boľovciach. Traja maliari z Kovačice a dvaja z Padiny tento plenér v Nautickej dedine Biser hodnotia na výbornú. J. Špringeľ

V Novom Slankamene, v chladiarenskom vagóne Roľníckeho družstva Voćar, sa v piatok 26. júla konala tribúna pod názvom Čo ďalej?. Ovocinári nielen z územia Inđijskej obce, kam patria aj Slankamenské Vinohrady, hľadajú pomoc od štátu v odbyte dopestovaných výrobkov. Jedným z najväčších problémov pestovateľov je predaj ovocia. A. Lešťanová

3. 8. 2019 | 31 /4866/

Uzávierka čísla: 31. 7. 2019

Ľudové liečiteľstvo predstavuje formu alternatívnej medicíny, ktorá sa v poslednom desaťročí stáva čoraz atraktívnejšou. Hoci záujem o pestovanie liečivých rastlín klesá, dopyt po prírodných liečivých produktoch každoročne stúpa. V príspevku o ľudovom liečiteľstve predstavujeme bylinkárku a zároveň najstaršiu Pivničanku Zuzanu Činčurákovú. M. Pap V prílohe Mozaika prinášame reportáž na tému začiatku prác na rekonštrukcii mostíka Zuzky Medveďovej v Petrovci, ktorý bol vystavaný pri príležitosti prvých obnovených Slávností roku 1992. Už dlhší čas je ťažko prejazdný a schátralý. Susedia z Ulice generála Štefánika a aktivisti Zelených spoločnými silami na móbu chcú zrekonštruovať tento mostík, jeden zo symbolov Petrovca. J. Čiep

Počas predchádzajúceho týždňa od 23. do 27. júla v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci sa uskutočnili tvorivé výtvarnofilmárske dielne pomenované Zaostrené na obrazy pre deti od 8 do 14 rokov. Absolvovalo ich 15 detí a školiteľkou im bola Monika Necpálová. J. Čiep


Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

A je tu aj tá ľudská dimenzia

U

ž tu máme august. Letný, prázdninový, dovolenkový. Tohto roku bude vari dlhší než obvykle: má až 5 sobôt... Môžete teda očakávať, vážení čitatelia, že vám ponúkneme 5 nových čísel týždenníka Hlas ľudu. S ustálenými rubrikami, prílohami a keďže hovoríme o augustových týždenných tlačených vydaniach, osobitné miesto v nich budú mať i riporty z bohatého programu Slovenských národných slávností. Iste ste zvedaví, čo organizátori ponúkajú k jubilejným Slávnostiam, veď 100 rokov od ich prvého usporiadania nie je malá vec. Nuž nahliadnuť do ich programu ste mohli aj v minulom čísle, nájdete ho aj na poslednej strane tohto prvého augustového Hlasu ľudu. Niektoré sprievodné podujatia, ktoré sa tam uvádzajú, už máme za sebou, zopár výstav, ktoré budú k dispozícii návštevníkom SNS 2019, slávnostne budú otvorené už v túto nedeľu. Spolu s týmito tromi vernisážami napočítali sme až 49 časovo spresnených podujatí, akcií, stretnutí, prijatí. Rad podujatí majú výsostne príležitostný ráz, lebo sú venované storočniciam. Preto do programu jubilejných Slávností pribudlo Medzinárodné sympózium Slovenské národné slávnosti – fakľa národného cítenia, dôstojne sa plánuje osláviť i 100 rokov od založenia petrovského gymnázia, kníhtlačiarne, je tu i odhalenie pamätnej tabule Adele Greisingerovej... K slávnostným zasadnutiam NRSNM, MSS

a k už tradičným stretnutiam študentov, učiteľov, novinárov, zdravotníckych pracovníkov pribudlo i sústredenie dobrovoľných hasičov. Nezabúdame na galakoncerty, divadelné predstavenia, literárne večierky, kuchárske fiesty a veľa, veľa športových súťaží. Z najnovšieho čísla našich novín sa dozviete – ak ste tam neboli – ako prebiehali oslavy v Kulpíne. Pochvaľujeme organizátorov, že všetky tri júlové podujatia (Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadba voľakedy a dnes) zhrnuli aj tentoraz do jedného víkendu. Až na to, že ten víkend bol tiež vďaka bohatému programu „rozšírený“ až na štyri dni. Oslavne a slávnostne bolo od štvrtka do nedele. Nehovoriac o tom, že s týždňovým predstihom tu bol Slovenský výtvarný tábor... A ako bohato to budú mať Padinčania, ktorí rovno počas ústredných dní SNS začínajú realizovať program osláv svojej dediny? Oni si koncerty, súťaže a ďalšie programy (ako to tiež vidieť v tomto čísle Hlasu ľudu) rozložili na celý mesiac – od 10. augusta do 11. septembra. Teda nech sa páči na ktorékoľvek sústredenie, koncert, výstavu, večierok, jarmok, zápas... Lebo vždy je to aj o stretnutí príbuzných, o utužovaní známostí, priateľstiev, o nadobúdaní nových. O tej ľudskej dimenzii, ktorá pretrváva najdlhšie. Anna Francistyová

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 RTVS pomôže technikou RTV v novej budove

ĽUDIA A UDALOSTI

10 Na slávnej minulosti k budúcnosti

MOZAIKA

19 Profesor petrovského gymnázia Karol Peternell

 KULTÚRA

30 Zborník ako produkt štvrťstoročného divadelného ochotníctva

ŠPORT

43 Chuť športovcov neochabuje Na titulnej strane: Počas trojitých osláv v Kulpíne v otváracom programe Svadby voľakedy a dnes kulpínske svadobné obyčaje predviedli najmladší členovia KUS Zvolen. Foto: Katarína Gažová

31 /4866/ 3. 8. 2019

3


Týždeň 

InPress

7 DNÍ 

Reálna Verbálne vlnobitie štatistika? P Jasmina Pániková

N

edávne vyhlásenie ministra financií, že priemerný hrubý zárobok v máji vynášal 76 500 dinárov (čiže 55 380 dinárov čistý zárobok) prekvapil mnohých. Ihneď sa nastolila otázka, kto má taký plat. Osoby zamestnané okolo ministra nie. Predsa nejde o priemerných občanov, ktorí každý mesiac pozerajú na kalendár, čakajú, kedy banka oznámi, že plat prišiel, a pustia sa do platenia účtov, prípadne splácania dlžôb. A potom ďalšia agónia a poďakovanie tomu, kto vymyslel povolené prečerpanie. Nahliadnutím do údajov Republikového štatistického úradu sme zistili, že najvyšší čistý zárobok v máji mali občania belehradského regiónu – 68 104 dinárov. Novobelehradčania boli na tom najlepšie. Priemerný zárobok vynášal takmer 87-tisíc. A potom nasleduje známy výrok: „Čím južnejšie, tým smutnejšie.“ Ibaže v tomto prípade sa výrok môže trochu pozmeniť, keďže je smutno aj trochu severnejšie. Prvý rozdiel máme medzi belehradským a vojvodinským regiónom. V tomto druhom priemerný plat bol nižší o viac ako 15-tisíc dinárov, zatiaľ čo je v podaktorých obciach ten rozdiel ešte viditeľnejší. Najlepšie to vedia občania troch obcí: Kovačica (42 805 din.), Malý Iđoš (42 783 din.) a Báč (42 728 din.). Všeobecne v našej krajine najnižší plat mali občania Obce Svrljig – 35 834 dinárov. Je to iba priemerný ukazovateľ, no otázne je, koľko občanov skutočne malo taký plat a koľko je tých, ktorých májová výplata bola oveľa menšia, ak máme na zreteli, že aj vo veľkých mestách, v ktorých je podľa štatistiky ako-tak lepšia situácia, zamestnanci v novinových stánkoch či supermarketoch sotvaže mesačne zarobia 25-tisíc dinárov. A náš „malý minister“ nech aj naďalej zaviera oči pred realitou a presviedča nás, že nám je lepšie než akokoľvek predtým.

4

www.hl.rs

o stretnutí s premiérkou Annou Brnabićovou komisár Európskej únie pre susedskú politiku a rokovania Johannes Hahn koncom predchádzajúceho týždňa oznámil, že EÚ chce podporiť Srbsko. Podčiarkol, že kľúčové veci na ceste integrácie našej krajiny do EÚ sú pluralistická mediálna scéna, uctievanie demokracie a normalizácia vzťahov s Prištinou. Zároveň prízvukoval význam medzistraníckeho dialógu v parlamente, ako i práce na mediálnej stratégii. Predsedníčka vlády o. i. podotkla, že čoskoro zvolá schôdzku pracovnej skupiny, ktorá má (konečne!) rokovať o troch sporných otázkach v predbežnom návrhu mediálnej stratégie. Napodiv, už v pondelok tu zarezonovala dobrá správa: na pôde Fakulty politických vied v Belehrade celé tri hodiny rokovali zástupcovia koalície pri moci a opozície. Fakticky vraj šlo o iniciálnu schôdzu, ktorá mala za cieľ identifikovať problémy súvisiace s nadchádzajúcimi riadnymi parlamentnými voľbami v Srbsku. Je nesporne viac než želateľné, aby po prvom kroku nasledovali aj ďalšie, čiže, aby konečne došlo k skutočnému a najmä férovému dialógu dvoch temer zhavranených strán. Prirodzene, s „hmatateľnými“ výsledkami. Čo sa týka eurointegrácie Srbska, na domácej pôde predsa vládne nezhoda názorov, dokonca aj medzi

členmi koalície. Tunajšiu politickú hladinu v sobotu pred týždňom riadne rozvlnila vyhláška Nenada Popovića, ministra bez kresla vo vláde Republiky Srbska, povereného inováciami a technologickým rozvojom: „Po všetkých odkazoch, ktoré sme dostali od západných krajín – fraške s teroristom Ramushom Haradinajom, nových rozsudkov, že sme genocidný národ, zatýkania Srbov a útokoch na naše štátne územie na Kosove – je zrejmé, že európska integrácia viac neexistuje a že Bruselská dohoda je mŕtva.“ Zjavne rozčúlil premiérku Brnabićovú, ktorá mu odkázala, že ak nie je ochotný pôsobiť v duchu spoločnej politiky vlády Srbska, môže ju opustiť. Následne prezident Aleksandar Vučić povedal: „Nie je na Popovićovi, aby usúdil, že Bruselská dohoda je mŕtva, jedine ak to robí ako predseda svojej strany...“ Zároveň ale skonštatoval: „Predsa nemienim, že by mal akýkoľvek zlý úmysel.“ A uzavrel: „Vždy podporujem Anu Brnabićovú a verím, že túto situáciu je možné riešiť rozhovorom.“ Povedali by sme, že v usporiadaných štátoch je dokonca podobným „situáciám“ možné predísť. Je zrejmé, že s približovaním termínu volieb, ktoré by u nás mali byť niekedy na jar, sa politická voda ešte len má riadne rozbúriť. Nasvedčujú tomu nielen (inak chabnúce) protesty 1 z 5 miliónov, ale aj diania v lokál-

nych polohách. Tak napríklad v Šabci protestujú pokrokári a podaktoré médiá tvrdia, že prišli odinakiaľ. Pred Kultúrnym centrom vraj pokrikovali: „Škipetári, Škipetári!“ Čo je inak obľúbený výraz ministra obrany Aleksandra Vulina – pre Albáncov na Kosove. Ďalšie verbálne šípy predáka radikálov Vojislava Šešelja, tentoraz namierené na historika a kolumnistu Nikolu Samardžića už sotva niekoho prekvapujú. Žiaľ, neprekvapuje ani indolencia najvyšších štátnych činiteľov voči jeho slovníku, ktorý úžasne kontrastuje s maniermi civilizovanej spoločnosti. Aj na Kosove je na scéne vlnobitie. Pokým sa tamojší premiér Ramush Haradinaj (po vypovedaní pred medzinárodným tribunálom v Haagu sa ihneď vrátil do Prištiny) dožaduje volieb, kosovský prezident Hashim Thaçi v tejto veci zjavne otáľa. Mimochodom, uplynulý piatok americké veľvyslanectvo na Kosove vyslalo upozornenie z možných teroristických útokov a vyzvalo občanov, aby sa vyhýbali verejným miestam, obchodným strediskám, verejnej doprave a turistickým miestam. V utorkovom vydaní denníka Danas sme si všimli smútočný oznam: zomrel niekdajší diplomat Milan Vereš (91), staropazovský rodák. Na záver predsa pekná správa: prezident Vučić informoval verejnosť, že japonská spoločnosť na výrobu pneumatík Tojo tires čoskoro investuje 390 miliónov eur na výstavbu továrne v Inđiji, ktorá zamestná takmer 600 ľudí. Pripravil: Juraj Bartoš

Iný  uhol reality 

Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •


RTVS pomôže technikou RTV v novej budove Martin Prebudila

„R

ozhlas a televízia Slovenska (RTVS) a Rádio-televízia Vojvodina (RTV) prehĺbia svoje dlhoročné partnerstvo.“ Vyplýva to z dohody, ktorú v Bratislave v stredu 24. júla t. r. podpísali generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník a štatutárny zástupca RTV József Klemm, pri čom sa zúčastnili aj riaditeľ Sekcie programovej služby RTVS Marek Ťapák a šéfredaktor Slovenskej redakcie RNS Martin Prebudila. V záujme rozširovania spolupráce a kultúrnej výmeny medzi Slovenskou republikou a Srbskom účastníci dohody na základe doterajších skúseností touto dohodou, ktorá bude trvať do 31. 12. 2025, vyjadrujú svoj zámer pokračovať v dobrej spolupráci a rozvíjať vzájomné kontakty v oblasti rozhlasového

Počas návštevy nových štúdií v Slovenskom rozhlase (zľava): riaditeľ Slovenského rozhlasu Michal Dzurjanin, vedúca Odboru medzinárodnej spolupráce RTVS Slavomíra Kubičková, József Klemm, vedúci rozhlasového spravodajstva Peter Nittnaus, televízna redaktorka Svetlana Surová a Martin Prebudila

a televízneho vysielania. Dohoda podľa Jaroslava Rezníka umožní intenzívnejšiu spoluprácu napríklad pri príprave rôznych

Momentka z podpisovania dohody o spolupráci: Jaroslav Rezník a József Klemm

Ospravedlnenie Nepríjemná neúmyselná chyba sa stala pri technickej príprave Hlasu ľudu č. 30 / 27. 7. 2019. Na strane 6 pod titulkom listu Mr. Pharm. Dariny Greisingerovej Bude memorandový náramok vystavený počas jubilejných SNS?, sa nesúvisle uvádza meno Stevana Lenharta. Následne sa za nedopatrenie ospravedlňujem autorke listu p. Greisingerovej a čitateľom z postu zastupujúceho redaktora rubriky Týždeň. J. Bartoš • TÝŽDEŇ •

relácií, ktoré mapujú a viac priblížia život slovenskej komunity v Srbsku a zvyky jej príslušníkov, ktoré udržiavajú presne také, ako keď po prvýkrát prišli na Dolnú zem. „RTVS sa zase bude snažiť tam vyviesť svoju aktuálnu televíznu a rozhlasovú produkciu, aby sme udržali čo najsilnejšie puto medzi našimi rodákmi a ich domovskou krajinou. V súčasnosti sa spolupráca dostala do tej podoby, že im pomáhame aj technologicky, pretože považujeme za našu povinnosť prispieť slovenskej redakcii aj takýmto vybavením,“ ozrejmil Jaroslav Rezník. Po podpísaní dohody zástupca generálneho riaditeľa RTV József Klemm pre slovenské médiá povedal, že Rádio-televízia Vojvodina je špecifický mediálny dom, ktorý vyrába rozhlasový program v šestnástich jazykoch národnostných menšín, televízny v jedenástich menšinových jazykoch a online vysielanie v siedmich. „Práve preto sa usilujeme vybudovať čo najlepšiu spoluprácu s verejnoprávnymi inštitúciami v okolí a môžem zhodnotiť, že najlepšiu máme

práve s televíziou zo Slovenska. Ako jediná z našich partnerov v okolí sa rozhodla podporiť nás aj materiálne, čo nám pomôže vo vylepšení našich programov,“ poznamenal Klemm. Okrem výmeny hudobných a slovných programov sa budú organizovať i študijné a pracovné pobyty redaktorov, moderátorov či technických pracovníkov. Účastníci dohody sa uzhodli, že na podporu spracovania tém uvedených v tomto článku dohody redakciou slovenského vysielania Rozhlas a televízia Slovenska prenechá Verejnej mediálnej ustanovizni Rádio-televízii Vojvodina technické vybavenie podľa článku 7 tejto dohody. Technika bude využitá v novej budove, do ktorej sa vojvodinský rozhlas a televízia plánujú presťahovať už 25. novembra. Ako je dobre známe, RTV v súčasnosti vysiela z viacerých prenajatých budov. Pôvodné spoločné sídlo totiž pred 20 rokmi bolo zničené počas bombardovania. V novembri si RTV zároveň pripomenie vzácne jubileum – 70. rokov pôsobenia Rádia Nový Sad, ktorého jedným z plnoprávnych zakladateľov bola aj Slovenská redakcia RNS. Foto: z archívu RTVS

31 /4866/ 3. 8. 2019

5


Týždeň TURIZMUS

Letná sezóna a význam domáceho cestovného ruchu Miroslav Pap

absolvujú poznávacie zájazdy. Pobyt v morských destináciách je v letnom období najatraktívnejší pre všetky vekové kategórie. More, pohoria, čisté a upravené pláže, bohatý kultúrny program, množstvo kultúrno-historických pamiatok, tradičná gastronómia, kvalitné služby predstavujú iba základnú ponuku cieľových prímorských destinácií. Cieľovú destináciu si pritom určujú samotní turisti v závislosti od záujmov, politickej a ekonomickej situácie. Obyvatelia Srbska v prípade záujmu o prímorský cestovný ruch musia vycestovať do zahraničia. Najatraktívnejším cieľovým miestom aj tohto roku zostáva Čierna Hora, najmä kvôli blízkosti a cenovo dostupným službám, hoci sú pomerne slabšie a nekvalitnejšie v porovnaní s inými štátmi. Medzi najnavštevovanejšie

narušujú prítomnosť ešte väčšieurizmus by sa najjednoho počtu turistov duchšie dal definovať ako z našej krajiny. Pre súbor činností zameraných obyvateľov Slona uspokojenie vlastných povenska aj tohto trieb. Ide vlastne o pohyb osôb roku predstavumimo miesta trvalého bydliska je Chorvátsko najčastejšie vo voľnom čase. Na hlavnú cieľovú začiatku príspevku treba zdôrazniť destináciu, ktorú neodborné používanie pojmov paradoxne naturizmus a turistika, ktoré nie zývajú slovenské sú synonymá. Turistika je forma more. Podľa údašportového cestovného ruchu jov Čiernohorskej a jedna z najúčinnejších foriem turistickej orgaaktívneho odpočinku. Čiže ide nizácie v čiernonajčastejšie o výlety do hôr, alebo horskom prímorí dokonca až o samotné horolezecdominujú susední Dubrovník – Stradun tvo. Pre turistiku je typická zmena Srbi a čoraz pomiesta pobytu a vykonávanie četnejší Rusi, ktorí odkupujú uby- hoci niektorí odborníci tvrdia, že pohybových aktivít, pričom človek tovacie zariadenia a zameriavajú začiatok sezóny kvôli zlým povynakladá fyzické sily. sa dokonca až na výstavbu nových veternostným podmienkam bol Turistický priemysel v súčaskvalitných hotelov v najatraktív- veľmi slabý. Pri dobrom počasí by nosti predstavuje najrýchlejšie nejších lokalitách. Chorvátske koniec sezóny mohli poznačiť leprastúce hosposlužby v porovna- šie štatistické výsledky ako vlani. K ďalším vyhľadávaným destidárske odvetvie. ní s čiernohorskýKaždoročne sa mi sú na značne náciám patrí aj Grécko, ktoré je stáva čoraz povyššej úrovni, čo každý rok – spolu s Chorvátskom pulárnejší, čo predstavuje jeden – čoraz príťažlivejšie pre turistov v  každom príz hlavných dôvo- zo Srbska. Cestovanie do Grécka pade využívajú dov čoraz väčšie- prestavuje možnosť rozvoja docieľové destiho počtu turistov. máceho cestovného ruchu z toho nácie a  štáty, Pre ekonomicky dôvodu, že cestujúci si dlhú cestu v  ktorých sú vyspelejšie štáty krátia kratším, často iba jednoumiestnené. Chorvátsko pred- dňovým pobytom v horských V  niektorých stavuje jednu z ce- oblastiach v Srbsku. Podľa Gréckej krajinách toto novo dostupných národnej turistickej organizácie odvetvie preddestinácií, čo sa zo (Greek National Tourism Orgastavuje hlavný strany obyvateľov nization) počet návštevníkov zo zdroj príjmov Srbska, žiaľ, nedá Srbska v roku 2018 stúpol o 15 a  zisku. Najpovedať. Ubyto- percent, čiže približne o 850 000 častejšie ide vanie v cieľových turistov. Na porovnanie: z celkoo menšie štátdestináciách je vého počtu turistov v Grécku sú ne útvary, kto- Gospa od Škrpjela umiestnená v srdci Boky Kotorskej rôznorodé. Určené to iba 4 percentá. Mierne zvýšenie ré disponujú je predovšetkým počtu turistov očakávajú aj tohto potenciálom lákajúcim turistov. destinácie patria Budva, Herceg rozpočtom turistov. Napríklad roku. Grécki turizmológovia odhaO tom, ktorý druh cestovného Novi, Ulcinj, Bar, Tivat, Kotor, v kto- na dovolenke v  Čiernej hore dujú, že ich krajina v budúcnosti ruchu v štáte dominuje, určuje rých ubytovacie kapacity boli a Chorvátku si turisti aj tohto roku bude hlavnou destináciu pre obynapríklad ročné obdobie, ekono- zarezervované ako prvé. zadovažujú ubytovanie v súkrom- vateľov Srbska, najmä v oblasti mická situácia či štátna politika. Chorvátsko sa stáva čoraz viac ných apartmánoch alebo izbách, prímorského cestovného ruchu. Do čoraz navštevovanejších RÔZNORODÉ MOŽNOSTI príťažlivé, čím každoročne stúpa čo je cenovo výhodné v porovnaní destinácií by sme mohli zaradiť aj Pohyb obyvateľstva je v letnom aj počet návštevníkov v prímor- s ubytovaním v hoteloch. období značne zvýšený, nakoľko ských destináciách zo Srbska. Letná sezóna v  Chorvátsku africký kontinent, predovšetkým sa turisti premiestňujú zo svojich Diania od začiatku 20. storočia, a Čiernej hore z hľadiska náv- Egypt a Tunisko. Pri návšteve týchbydlísk na krátkodobé pobyty naj- súčasná politická situácia a naru- števnosti podľa doterajších od- to krajín je potrebné zabezpečiť častejšie k moru, jazerám, alebo šené vzťahy medzi dvomi štátmi hadov je rovnaká ako vlaňajšia, si rozsiahlejšiu dokumentáciu

T

6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •


a výhodné letenky. V súčasnosti TREND.sk ktorý spracoval domáci Suboticu, Niš. Napríklad od roku je čoraz populárnejší low cost, čiže CR, v Srbsku a na Slovensku ešte 2018 je pomerne ľahko sa dostať nízko nákladový presun turistov stále dominujú domáci turisti z Bratislavy do Nišu, nakoľko na do cieľovej destinácie. V časo- nad zahraničnými. V prípade že tejto relácii dvakrát týždenne lieta vom predstihu si zákazníci majú sa nezvýši podiel zahraničných Ryanair. Tento let patrí medzi možnosť bookovať (rezervovať) turistov, štát sa nemôže spoliehať nízko nákladové, pretože letenka lacnejšie letenky do všetkých na rast turistického priemyslu. stojí iba 20 eur. Zavedenie tejto krajín sveta. Populárne sú najmä letecké transporty spoločnosti Ryanair. Medzi nedostatky spomínaných afrických destinácií patria pomerne časté teroristické útoky, čo na druhej strane pre odvážlivcov znamená lacnejšiu dovolenku. Napríklad v roku 2016 teroristické útoky v Tunisku zapríčinili zastavenie sezóny a skrachovanie turistického priemyslu. Až tohto roku sa letná sezóna v Tunisku vrátila do pôvodného stavu. Rovnaký prípad sprevádzal aj Egypt. Africký kontinent láka návštevníkov aj kvôli kvalitným službám, priemerným cenám ubytovania a stravovania, ale aj kvôli bohatému kultúrnemu dedičstvu. Ako ďalšia vyhľadávaná moslim- Hurghada v Egypte (foto: redseahotels.com) ská krajina je Turecko. Podobne ako africké destinácie, Turecko Prírodné bohatstvá a kultúr- linky sa dobre osvedčilo, nakoľko disponuje bohatým prírodným ny potenciál často určujú rozvoj krajiny Balkánu ešte stále turisti potenciálom a atraktívnymi kul- domáceho cestovného ruchu. nie veľmi poznajú. Dôvodom toho túrnymi pamiatkami. Kvalitné Napríklad v Srbsku dominuje hor- sú nie tak dávne vojnové konflikty služby pridávajú Turecku na hod- ský a agrárny cestovný ruch. Po medzi juhoslovanskými krajinami note. Na rozdiel od Čiernej hory rozpade Srbska a Čiernej Hory a, samozrejme, dodnes trvajúci a Chorvátska sú turisti v Grécku, prímorský CR zanikol, čo spôso- konflikt s Kosovom. Pri domácom CR je potrebné afrických štátoch, či Turecku nú- bilo ďalší nedostatok v štátnej tení ubytovať sa predovšetkým pokladnici. Pre našu krajinu sú dať veľký dôraz na jeho propagáv hoteloch, ktoré ciu a na celkový ponúkajú celkove marketing. Srbkomplexné služby. sko v porovnaní V prípade týchto so Slovenskom cieľových destináinvestuje do cii a pri ubytovaní propagácie v hoteloch si turisti domáceho CR zvolia aj all inclusiznačne menšie ve ponuku daného prostriedky, čo ubytovacieho zasa možno odráriadenia. ža aj na návštevDOMÁCI CESnosti. SúčasnýTOVNÝ RUCH mi efektnými Hoci prezident formami proAleksandar Vučić pagácie sú reuž viackrát zdôrazklamné videá, nil význam domávlog na Youtuceho cestovného be, turistami píruchu a jeho vplyv sané súkromné na našu ekonomiblogy ako forma ku, predsa sa jeho Sálaš rodiny Tatić v Turiji (foto: salastatic.rs) recenzie, alebo slová vo verejnosdokonca čoraz ti veľmi neujali. V prípade domáce- predovšetkým typické prírod- populárnejšie cestovateľské veho CR najpodstatnejší je tzv. inco- né bohatstvá. Dominujú oblasti čery, alebo prezentácie cieľových ming, alebo príjazdy zahraničných Zlatibor, Tara, Kopaonik či Div- destinácií. Problém nespočíva iba turistov, ktorí by za používanie čibare. Z urbánneho turizmu by v propagácii, ale aj v samotnom služieb zaplatili vyššie sumy ako sme medzi favorizované mestá vzťahu obyvateľov k turistom domáci turisti. Podľa časopisu mohli zaradiť Belehrad, Nový Sad, a  turizmu. Kým si obyvatelia • TÝŽDEŇ •

Srbska neuvedomia bohatstvo potenciálu krajiny a aký by mal turizmus význam pre ekonomiku, lepšiu situáciu asi nemôžeme očakávať. Medzi ďalšie nedostatky v oblasti turizmu by sa dalo zaradiť aj znečistenie prírody, ale aj miest a dedín. Žiaľ, potrebné je konštatovať, že Srbsko v hore spomínaných blogoch a recenziách je charakterizované ako krajina so zvýšeným znečistením. K ďalším nedostatkom v oblasti domáceho CR sú nekvalifikované služby, či už ide o ubytovacie, stravovacie, sprievodcovské a pod. VOJVODINSKÝ VIDIECKY CESTOVNÝ RUCH Vojvodinu by sme mohli vyznačiť ako časť našej krajiny s  veľkým množstvom atrakcií. Prírodné podmienky pridali Vojvodine ráz regiónu s rozvinutým vidieckym cestovným ruchom, známeho aj pod názvom agroturizmus. Vo Vojvodine sa pomaly, ale iste rozbieha tento druh turizmu, hoci nie všetok potenciál je adekvátne spracovaný a je menej propagovaný. Tu hlavnú ponuku predstavujú sálaše, na ktorých návštevníci majú možnosť prenocovať, užiť si tradičnú architektúru a zažiť spôsob života na vidieku. Pobyty turistov v extraviláne (na okrajoch dedín) sú čoraz atraktívnejšie, najmä kvôli potrebe vzdialenia sa od veľkých miest. V takom prostredí si zákazníci z miest môžu vyskúšať sedliacke práce a konzumovať produkty zo samotného sálaša, čo je ďalšie pozitívum najmä kvôli čoraz väčšiemu záujmu o eko- / bioprodukty. Ponuka agroturizmu vo Vojvodine je pomerne široká, avšak ohľadne využitia existujúceho potenciálu by sa domáci mohli uzrieť najmä na slovinský vidiecky CR. Tohtoročnú letnú sezónu poznamenal mierny nárast odchodového cestovného ruchu. Čo sa do určitej miery dá chápať ako samozrejmosť, nakoľko Srbsko nevychádza na žiadne more. Na štátnych inštitúciách zostáva povinnosť rozvinúť existujúci turistický potenciál, a to hlavne horský, kúpeľný či vidiecky, ktoré by mohli do budúcna predstavovať významný zdroj príjmov a ekonomického rastu.

31 /4866/ 3. 8. 2019

7


Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Zmluvy o rozdelení stavebného materiálu Anna Lešťanová

M

inislávnosť, na ktorej udelili zmluvy o rozdelení stavebného materiálu 38 utečeneckým rodinám z územia Staropazovskej obce v rámci 5. Regionálneho stavebného programu v Srbsku, sa konala v stredu 24. júla. Maximálna hodnota stavebného materiálu vynáša na rodinu 9 000 eur. Prostriedky sú zabezpečené z donátorského fondu Regionálneho stavebného programu, ktorému najväčšiu donáciu udelila Európska únia. Po uvítacích slovách Đorđa Radinovića, predsedu Obce Stará

Spoločná fotografia z minislávnosti Pazova, za rečníckou tribúnou vo veľkej obecnej zasadačke na Námestí Dr. Zorana Đinđića sa zhromaždeným hosťom a utečeneckým rodinám z Bosny a Hercegoviny a Chorvátska prihovorili Duško Ćutilo, riaditeľ pokrajinského Fondu

ZASADAL LOKÁLNY PARLAMENT V KOVAČICI

Nové názvy ulíc Ján Špringeľ

z územia Kovačickej obce. Dôverníkmi sa stali Martin Chrťan z ovačická Ulica VII. vojvo- Kovačice, Milan Đukić z Crepaje, dinskej údernej brigády sa László Horti z Debeljače, Jarmila kráti, prvá tretina ulice (kde Trnovská z Padiny, Lavinel Panbol obchod) zostáva s pôvodným karičan z Uzdinu, Dejan Tomin názvom a ďalšie časti dostanú zo Samoša a Duško Belić z Idvora. názvy po Jankovi Kráľovi a Vukovi V poslednom štvrtom bode výKaradžićovi, rozhodli medziiným borníci schválili názvy doposiaľ na 27. zasadnutí ZO Kovačica v nemenovaných ulíc a ďalších častí stredu 24. júla. sídiel na území obce. Na zasadnutí, ktoré trvalo desať Okrem už vymenovaných čerminút a na programe ktorého boli stvé názvy ulíc v Kovačici sú: Kaštyri body, bolo prítomných 22 z nálska, Cukrovarská, Konopnická, Uzdinská, Padinská cesta, Lesná a Debeljačská cesta. Nové mená ulíc v Padine sú: Utvina, Mládežnícka a Kovačická cesta. Nové pomenovania ulíc v Crepaji sú: Dr. Živina ulička (sokače), Školská ulička, Ulička, Za názvy nových doteraz nemenovaných ulíc: Hasičská ulička, Študentská, Vodimomentka zo zasadnutia v Kovačici ca a Vinohradská. celkového počtu 39 výborníkov. Novoprijaté mená ulíc v Putnikove V rámci prvého bodu prijali Sprá- sú Námestie Blagoja Radovanovu o realizovaní rozpočtu Obce vića a Ulica Milana Radovanovića. Kovačica za obdobie január – jún V Uzdine pribudnú tieto názvy 2019. V rámci nasledujúcich dvoch ulíc: Putnikovská cesta, Petra Mebodov najprv odvolali členov rád zina, Jovu Sosedana, Georgea Lifu miestnych spoločenstiev v Obci a Dejana Pavlovića. Priemyselná, Kovačica a vymenovali dôverníkov Kovačická cesta, Opovská cesta sú obce pre miestne spoločenstvá nové názvy ulíc v Debeljači.

pre poskytovanie pomoci utečencom, John Clayton, šéf Oddelenia pre demokraciu Misie OBSE, Ivan Gerginov, námestník komisára pre utečencov a migrácie, a Jadranka Marićová, predstaviteľka Vysokého komisariátu pre utečencov Spojených národov. Pri tejto príležitosti I. Gerginov okrem iného vyzdvihol, že Obec Stará Pazva patrí medzi obce, ktoré vážne pracujú na zabezpečovaní trvalého bydliska pre utečencov. John Clayton na minislávnosti v

Starej Pazove hovoril v mene Misie OBSE a UNHCER – dvoch dôležitých medzinárodných inštitúcií, ktoré sa zúčastňujú v Regionálnom stavebnom programe. V mene 38 rodín utečencov, ktoré dostali nevyhnutnú stavebnú pomoc na úpravu svojich teraz už nových domov, sa zahraničným donátorom poďakovala Sandra Čalićová, pôvodom z Obrovca a toho času so svojou rodinou žijúca v Golubinciach.

K

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PREMIÉR IGOR MIROVIĆ V STAROPAZOVSKEJ OBCI. Predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović a predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović so spolupracovníkmi v pondelok 29. júla vykonali obchôdzku zrekonštruovanej križovatky v Ulici kráľa Petra Prvého v Starej Pazove a stavenisko v Starých Bánovciach, kde sa buduje športová hala Bair. Spolu s I. Mirovićom na tejto pracovnej návšteve boli Nedeljko Kovačević, riaditeľ Správy pre kapitálové vklady APV, prostredníctvom ktorej sa tieto investície spolufinancujú, Vladimir Batez, pokrajinský tajomník pre šport a mládež, a Nenad Grbić, pokrajinský tajomník pre energetiku, stavebníctvo a dopravu. Premiér Mirović vyjadril spokojnosť s realizáciou týchto projektov, kým predseda Radinović poznamenal, že sa všetky veľké projekty v obci uskutočňujú práve vďaka dobrej spolupráci a podpore s pokrajinskými orgánmi. Športová hala v Starých Bánovciach má byť zakončená do polovice budúceho roka. Na fotografii A. Maliovej: Čelní ľudia pokrajinských orgánov a lokálnej samosprávy počas obchôdzky nového kruhového objazdu na magistrálnej ceste M-22 smerom do Inđije. A. Lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •


MAĎARSKÍ KOLEGOVIA V SLOVENSKÝCH VOJVODINSKÝCH PROSTREDIACH

Na bicykloch za spoznávaním nových ľudí a miest Anna Horvátová

N

etreba azda osobitne zdôrazňovať, že športovanie a zvlášť bicyklovanie nielenže je zdraviu prospešné, ale spája aj ľudí. Zabicyklovať si na vojvodinskú rovinu prišla aj trojica maďarských kolegov – Imrich Full, novinár, redaktor, vydavateľ, fotograf, Štefan Kraslán, vedúci národnostného odboru na Ministerstve školstva, a Anton Paulík,

Spevákovou a pozreli si bohatý knižničný fond. V Galérii Zuzky Medveďovej práve prebiehala dielňa Zaostrené na obrazy, čo si so záujmom pozreli, ako i výstavu našej prvej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej, čo im priblížila riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová-Pintírová. Samozrejme, že ich zaujímala aj činnosť Slovenského vydavateľského centra, o čom ich informoval riaditeľ Vladimír Valentík a zároveň

HLOŽANY

Studňa znovu funguje

Juraj Bartoš

C

hýrečná hložianska reštaurácia Studňa začala úradovať roku 1982. Posledných päť – šesť rokov bola mimo funkcie. Po tom, čo ju kúpili miestni podnikatelia, majitelia spoločnosti Agroplod, s. r. o. (spolu s pozemkom miestneho cirkevného evan-

zamestnáva 120 robotníkov; v Studni pracuje 14 ľudí. Súčasťou spoločnosti je aj známy hložiansky skleník (naposledy funguje pod názvom Doline plus), ako i Café pizzeria Alexandria v Báčskom Petrovci. „V skleníku pestujeme paradajky, zelenú štipľavú papriku a uhorky. Ostatné potravinové články obstarávame u miestnych

Vynovená a dostavaná hložianska Studňa (pohľad spredu)

V Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny hostí z Maďarska privítala predsedníčka Libuška Lakatošová

parlamentný hovorca na ministerstve, ktorí športové bicyklové túry realizujú už desať rokov. Trasu Dolnej zeme či Vojvodiny si zvolili prvýkrát. Vo vojvodinských krážoch pobudli v dňoch 22. až 27. júla. Prvou zastávkou im bol Petrovec. Navštívili miestne spoločenstvo, kde ich privítali predseda RMS Ondrej Bovdiš a tajomník Šťastko Durgala, zhromaždenie obce, kde sa im venovali predseda zhromaždenia obce Dr. Ján Šuľan, zástupca predsedu obce Ján Brna a námestníčka Jasna Šprochová, pričom zistili dosť styčných bodov aj v minulosti, ale aj dnes, a uzavreli, že treba popracovať na ďalšej spolupráci. O dejinách petrovského cirkevného zboru a kostola im rozpovedal petrovský farár Ján Vida a v Knižnici Štefana Homolu si posedeli s riaditeľkou Annou • ĽUDIA A UDALOSTI •

ich pozval na detský tábor do Jánošíka. Pozvanie prijali, a tak v stredu 24. júla pobudli v banátskych krážoch na 2. Detskom letnom tábore v Jánošíku, ktorý sa konal v prekrásnej scenérii kostolnej záhrady. Štvrtkový horúci deň bol vyhradený na návštevu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, kde ich privítala predsedníčka Libuška Lakatošová. V priateľsko-diplomatickom rozhovore sa uzhodli, že toto bol iba prvý krôčik k jednej úspešnej spolupráci, v prospech slovenskej komunity v obidvoch štátoch, aj napriek jazykovej bariére. Ale predsa po slovensky sa ešte dá dorozumieť. Niektoré inštitúcie zostali mimo, lebo sa to za jeden deň všetko pozrieť nedalo, ale dali sme si sľub, že sa o rok stretneme znova.

jelického zboru v okolí), teraz už pod názvom Etno reštaurácia Studňa, prijala prvých hostí 2. mája. Uplynulý piatok sa v nej konala prezentácia pre médiá. Manažér Jovica Preradović ozrejmil jej nový gastro-turistický koncept: „Naši profesionálni kuchári pripravujú širokú paletu jedál. Ponúkame kompletné programy z mäsa kurčacieho, morčacieho,

výrobcov,“ hovorí prívetivý manažér a dodá, že v Studni organizujú oslavy narodenín, krstín, maturít, ako aj stretnutia generácií... Vo výhľade sú vraj ubytovacie kapacity, minipivovar a iné novinky. Prízvukuje, že hostia majú k dobru aj rybník a možnosť loviť ryby. Je tu i pekne upravené detské ihrisko, opatrené toboganmi, hojdačkami, šmykľavkami, preliezačkami... Z terasy sa vchádza do fajčiarskej miestnosti a z nej do oddelenia pre nefajčiarov, ktorej dominuje šenk so „studňou“. Všetko je tu nové a čisté, rovnako v kuchyni; personál je prevažne mladý, usmievavý, čo je celkom v zhode s etno nábytkom a početnými detailmi na policiach Jedlo okorenené úsmevmi chutí lepšie   a stenách. Ponúkajú tu kvalitné nápoje a večer bravčového, teľacieho, paprikáš zo vyhrávajú tamburáši. Pozvanie srňacieho a ovčieho mäsa a ešte na ukážkovú večeru sme, vedení celý rad špecialít.“ inými povinnosťami, neprijali. Celkove Agroplod (vlastníc- Kolegyne a kolegovia, ktorí netvo hložianskych podnikateľov mali naponáhlo, gastronomickú Jána a Jarmily Bohušovcov) vraj ponuku posúdili kladne. 31 /4866/ 3. 8. 2019

9


Ľudia a udalosti VSTUPNÉ PODUJATIA SNS V TVARE TROJLÍSTKA OSLÁV KULPÍNA

Na slávnej minulosti k budúcnosti Katarína Gažová

T

ohtoročné koncojúlové tradičné oslavy Kulpína tvorili tri celky v jednom: oslava Dňa Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadba voľakedy a dnes. V porovnaní s minulými rokmi novinkou bolo viac podujatí roztriedených na päť oslavných dní: od štvrtka 25. do nedele 28. júla. Podujatia boli vydarené, návštevníkov neúrekom a počasie prajné. Čo viac si organizátori osláv mohli priať?

na Fakulte architektúry, na podujatí uvítali i Magdalenu Fazekašovú, riaditeľku vydavateľstva TRIO Publishing z Bratislavy, ktoré vydalo obe knihy o Harmincovi: prvá vyšla roku 2014 a druhá roku 2019, k životným jubileám architekta. Výstavu otvorila profesorka a spoluautorka oboch kníh o Harmincovi Jana Pohaničová a návštevníkov do chodby Veľkého kaštieľa, kde bola nainštalovaná, voviedol potomok architekta Harminca Zlatko Harminc, tajomník MS Kulpín. Podujatie výstupmi

Spoločne na záver akadémie hostia zo Slovenska a hostitelia z Kulpína

V druhý deň osláv Kulpína, v piatok 26. júla, bolo naplánované jedno významné podujatie: otvorenie výstavy fotografií. Ide o vzácny materiál, ktorý je prebraný z dvoch publikácií o architektovi dvoch storočí, Slovákovi z Kulpína Michalovi Milanovi Harmincovi. Na slávnostnom otvorení na hlavnom vchode do Veľkého kaštieľa hovoril predseda MOMS Kulpín Pavel Gaža a o významnom architektovi hovorila profesorka Jana Pohaničová, spoluautorka dvoch kníh, ktoré doteraz vyšli o nestorovi slovenskej architektúry. Podotkla, že vystavené fotografie stavieb Harminca, ktorý projektoval viac ako 300 budov, sú iba časťou jeho bohatého a plodného architektonického diela. Bližšie údaje o Harmincovi sprítomnila v sprievodnom texte Viera Dorčová-Babiaková. Okrem profesorky Jany Pohaničovej, ktorá pracuje na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave,

10

www.hl.rs

spestrila mužská spevácka skupina Lidovec zo Solčian, zo Slovenska. Návštevníci si so záujmom

Na slávnostnej akadémii o Harmincovom diele hovorili hostky zo Slovenska – (sprava) profesorka Jana Pohaničová a vydavateľka Magdalena Fazekašová

Kulpína: Dňa Kulpína, PDvK a Svadby voľakedy a dnes bola sobota 27. júla. Do areálu Muzeálneho komplexu v Kulpíne sa hrnuli húfy návštevníkov z domova a zo zahraničia. V popoludňajších hodinách nasledoval rad podujatí v budove kaštieľa a v prírodnej scenérii v parku za kaštieľom. Najprv na javisku predviedli otvárací program Svadby voľakedy a dnes. Príhovorom ho otvorila a hostí – konzulku Slovenského veľvyslanectva v Belehrade Barboru Galovičovú, predstaviteľov NRSNM, účastníkov programu z Kovačice, zo Solčian, zo Slovenska, domácich mladučkých folkloristov a spolkárov, ktorí neďaleko javiska mali stánky na tému svadby, privítala Katarína

čají ratolesti z KUS Zvolen Kulpín. Ústrednú časť programu tvoril výstup detí z Kovačice, z Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka s vedúcim Pavlom Balážom. Kovačické ratolesti zapôsobili predvedením časti kovačickej Detskej svadby, teda svadobných obyčají z toho prostredia, ktoré zachovávajú, aby neupadli do zabudnutia už 13 rokov. Program bol doplnený výstupom mužskej speváckej skupiny Lidovec zo Slovenska. Vystupujúcich programu uvádzala Viera Dorčová-Babiaková. Vedľa v parku za kaštieľom boli postavené stánky, na ktorých sa predstavili spolky žien z viacerých prostredí, ako aj niektoré združenia. V miestnostiach Spolku kul-

Kovačická Detská svadba oduševnila obecenstvo

pozreli fotografie očarujúcich impozantných stavieb Michala Milana Harminca, pôvodom práve z Kulpína. RÔZNORODOSŤ SOBOTŇAJŠÍCH PODUJATÍ OSLÁV KULPÍNA Ústredným dňom v rámci osláv

Informačno-politický týždenník

Zorňanová, predsedníčka Spolku kulpínskych žien, ktorý mal na starosti túto časť osláv vyhradenú pre svadbu. Na javisku za kaštieľom vystúpili a predviedli časť svadobných oby-

pínskych žien bola nainštalovaná výstava Výbava mladuchy, ktorú si tiež prítomní mohli pozrieť, a nevystala ani tradičná tortiáda kulpínskych spolkárok. Na chutných kulpínskych tortách si pomaškrtili • ĽUDIA A UDALOSTI •


SLÁVNOSTNÁ AKADÉMIA mnohí návštevníci osláv Kulpína. démie venovanej kulpínskemu účastníčka literárno-hudobného V miestnostiach Veľkého kaštieľa A MONOGRAFIE O ARCHITEK- rodákovi M. M. Harmincovi host- večierka, ktorý bol vo štvrtok 25. bola nainštalovaná výstava ob- TOVI M. M. HARMINCOVI ky zo Slovenska predstavili obe júla v Kulpíne, a venovala ho Kulrazov namaľovaných počas 3. V slávnostnom salóne kaštieľa monografie a ozrejmili bohaté pínčanom a Kulpínu. Hudobné Slovenského výtvarného tábora usporiadali slávnostnú akadémiu architektonické dielo a životné predely prezentácie zahralo husv Kulpíne (v sobotu 20. júla) a venovanú jubileám architekta súvislosti, v ktorých pôsobil nestor ľové dueto: Martin Ján Javorník a 24. výstava obrazov Výtvarnej Aleksandar Lučić. Obaja skončili skupiny KEBY… Prítomným základnú Hudobnú školu Josipa hosťom výstavy sa prihovorili Slavenského v Novom Sade a predseda MOMS Kulpín Papôsobia v Kultúrnom centre Huvel Gaža a predseda Výtvardobného ateliéru v Novom Sade. nej skupiny KEBY… Vladimír Vo večerných hodinách na Grňa, farár v Báčskej Palanke. javisku usporiadali galakoncert Výtvarný kritik Vladimír Valentík kultúrno-umeleckých súborov: FS odborne vyhodnotil výstavu, Petrovčan, KUS Zvolen Kulpín, KUS ktorú otvorila odborná výtvarmetropolitu Stefana Stratimirovića ná pedagogička a maliarka a mužskej speváckej skupiny LidoAnna Babiaková, ktorá tohto vec zo Solčian, zo Slovenska. Sólo roku oslávila sedemdesiate zaspievali Andrea Koruniaková a narodeniny. Tohto roku svoje Maja Levárska. Tanečníkom a spepráce vystavovali: Vladislav Mevákom hral orchester pod vedením dovarský, Anna Babiaková, Mi- Domáci tanečníci Zvolena rozveselili a potešili obecenstvo Zdenka Makovníka. Dvojhodinový chal Virág, Daniel Zelenák, Ján program bol pútavý s veľkou návVrbovský, Blanka Gažová, Vlasta Michala Milana Harminca (1869 – slovenskej architektúry, rodák z števnosťou. Prítomných v Kulpíne Zelenáková, Michaela Plachtinská, 1964), čiže 150. výročiu narodenia Kulpína. Na tému sa prihovoril i privítali predseda Rady MS Kulpín Dejan Šuľan, Ján Maglovský, Mi- nestora slovenskej architektúry a Vladimír Valentík, ktorý sa zmienil Miroslav Čeman a predseda machal Hasík, Mária Struhárová, Anna 55. výročiu jeho úmrtia. Predseda o Harmincovi ako o kulpínskom tičného odboru v Kulpíne P. Gaža. Struhárová, Samuel Legíň, Zoja MOMS Kulpín Pavel Gaža privítal rodákovi. Na slávnostnej akadémii Po programe nasledovala ľuvzácne hostky zo medzi hosťami privítali i pravnuka dová veselica pri hudbe skupín: Slovenska. Boli to M. M. Harminca Miloša Harminca Trio MIO a Ex Yu bendu a Marka profesorka na STU v Bratislave Jana Pohaničová, spoluautorka dvoch kníh o Harmincovi: prvú knihu Michal Milan Harminc (1869 – 1964), architekt dvoch storočí napísala spolu s prof. Matúšom Dullom a najnovšiu, Z výstavy fotografií Stavby M. M. Harminca ktorá vyšla v tomto roku a pomenovaná Medovarská, Katarína Legíňová, je Harminc, so spoluautorom prof. Katarína Beruningová, Miloslav Petrom Vodrážkom, a Magdalena Zaťko, Branislav Galamboš, Martin Fazekašová, riaditeľka vydavateľ- Otvorenie výstavy obrazov v kaštieli Semartonský, Zuzana Ferková, Pa- stva TRIO Publishing, ktoré tieto vel Vozár, Zuzana Madacká, Anna dve monografie o Harmincovi a ďalších príbuzných. Žigmanovića zo Subotice. Raritou Nosálová a Juraj Berédi. vydalo. Počas slávnostnej akaPo prezentácii kníh nasledo- tohtoročných osláv a sobotňajších vala projekcia udalostí bolo to, že sa nápoje pre dokumentárneho návštevníkov v komplexe múzea filmu o Harminco- podávali zdarma. vi, autora Michala Trojité oslavy Kulpína podporili: Babiaka. Program Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraslávnostnej aka- ničí, Pokrajinský sekretariát pre démie uvádzala poľnohospodárstvo, NárodnostViera Dorčová-Ba- ná rada slovenskej národnostnej biaková a úryvky menšiny, Pokrajinský sekretariát z monografií čítal pre vzdelávanie, predpisy, správu, Ján Chalupka. Ka- národnostné menšiny –národnosttarína Pucovská né spoločenstvá, Obec Báčsky Petprečítala báseň rovec, Matica slovenská v Srbsku, Pozvanie, ktorú na- Múzeum Vojvodiny v Novom Sade Galakoncert a ostatné podujatia osláv svojím krásnym spevom obohatil výstup písala spisovateľka a Miestne spoločenstvo Kulpín. Jana Kaššovicová, mužskej speváckej skupiny Lidovec zo Solčian • ĽUDIA A UDALOSTI •

31 /4866/ 3. 8. 2019

11


Ľudia a udalosti NESPOKOJNÍ OVOCINÁRI Z ÚZEMIA INĐIJSKEJ OBCE

Verejná rozprava Čo ďalej? Anna Lešťanová

V

Novom Slankamene, v tamojšom chladiarenskom vagóne Roľníckeho družstva Voćar, sa v piatok 26. júla konala verejná rozprava pod názvom Čo ďalej?. Ovocinári nielen z územia Inđijskej obce, kde patria aj Slankamenské Vinohrady, hľadajú pomoc štátu v odbyte svojich dopestovaných výrobkov. Jeden z najväčších problémov ovocinárov je predaj ovocia. Bola to prvá z radu naplánovaných debát, organizovaná so zámerom doriešiť aktuálny problém. Nespokojní ovocinári po tejto rozprave zašlú list rezortnému ministerstvu, aby im súrne pomohlo. O aktuálnom probléme ovocinárov s predajom výrobkov v úvodnej časti rozpravy sa zmienil Nikola Kotarac, riaditeľ RD Voćar. O vývoze a dovoze ovocia a návrhoch opatrení pre zväčšenie vývozu hovoril prof. Zoran Keserović z Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade a predseda Spolku ovocinárov Vojvodiny.

Ako bolo počuť rozprave, problém s vývozom srbského ovocia je aktuálny a problematický. Hoci

broskýň, jabĺk a sliviek, predsa svoje výrobky nemajú kde a komu predať. Naša krajina všetko uvedené subvencovala s 50 percentami prostriedkov, kým ostatnú časť do ovocinárskej výroby vložili samotní majitelia prostredníctvom úverov. Usilovní ovocinári, ktorí nepoznajú pracovný čas a nemajú ani voľné dni v týždni, sa Nespokojní ovocinári na verejnej rozprave nazdávali, že v Novom Slankamene predajom svojich ovocinári z tejto časti Vojvodiny výrobkov budú nielen systemamajú krásne vysadené ovocné ticky splácať zadlžené finančné sady, s dobrými chutnými odro- prostriedky na splátky, lež svoju dami, inštalovanými systémami výrobu zveľadia v zmysle vysádzana zalievanie stromcov, krytými nia nových ovocných sadov a výochrannými sieťami, súčasnou stavbou chladiarenských vagónov. mechanizáciou na obrábanie pôdy Ako ovocinári hovoria: „Všetky a uplatnenie agrotechnických segmenty dobrej výroby sa nám opatrení, s dopestovanými plodmi podarilo dosiahnuť a teraz, keď

štát a my spolu máme ísť dopredu, niekto z vyšších orgánov rezortnej administrácie zhotovil také smernice pre vývoz, že ich 80 percent vývozcov nemohlo splniť.“ Ostatní vývozcovia, ako bolo počuť na piatkovej verejnej debate v Novom Slankamene, nemôžu, ba ani nechcú kúpiť výrobky z menších gazdovstiev a predať na zahraničný trh. Ak to vraj aj urobia, výkupná cena je oveľa nižšia a s predĺženou valutou platenia. Ovocinári v slankamenskom chotári, ktorým sa na verejnej rozprave pripojili aj ich nespokojní kolegovia z Topoly a zo Subotice, evidovali ohromné straty i z vlaňajšej úrody jabĺk: „Ak štátna administrácia pre poľnohospodárstvo mieni, že netreba, aby sme viac pestovali ovocie, žiadame od nej, aby prevzala naše úvery a ovocné sady.“ Je to iba jeden zo záverov tribúny v N. Slankamene. Teda podmienky na vývoz ovocia sú prísnejšie a mnohí to nemôžu splniť. Problémy treba však zmapovať vcelku – z jednej strany smernice o vývoze a z druhej strany aj ostatné štandardy, ktoré ovocinári musia splniť, t. j. štandardizovať technológiu kvality svojho ovocia.

HLOŽANY

Škody kričia Juraj Bartoš

P

ohroma v podobe západného vetra a krupobitia, ktorá sa v  prvú júlovú

Zvyšok platana

12

www.hl.rs

nedeľu prehnala dedinou a jej okolím, spôsobila značné škody predovšetkým zeleninárom a ovocinárom. Smršť úradovala aj uprostred cintorína, kde odvalila polovicu vysokého platana, starého približne tri desaťročia. Jeho kmeň riadne poškodil dva náhrobné kamenné pomníky. Miestni komunálnici kmeň stromu a konáre popílili a odviezli, avšak triesky, piliny, menšie haluze, lístie a polámaný pamätník a betónový chodník doteraz „krášlia“ časť hložianskeho cintorína. Druhá časť plataniska, nahnutá na juh, zostala ako výstraha nad skupinou najbližších náhrobných pomníkov. Ľudia majú obavy, že pri ďalšom silnejšom náraze aj „zvyšok“ platana padne a spôsobí ešte väčšie škody. Zároveň kladú rečnícku otázku: Čí to len

Informačno-politický týždenník

Poškodené pomníky

mohol byť „múdry“ nápad – zasadiť práve platan uprostred cintorína? Odpoveď, pravdaže, poznajú a je im známe aj to, že keď pred niekoľkými rokmi vtedajší riaditeľ Komunálneho podniku Gloakvalis chcel ten strom dať spíliť, veľmi tvrdo sa proti jeho návrhu postavili obecní a miestni ekológovia. Takže vtedajšia „obecná direkcia“ platan spíliť nepovolila. Predseda Rady Miestneho spolo-

čenstva Hložany Pavel Žembery hovorí, že po spomenutom nečase „volali obecnú komunálnu inšpekciu“, aby vyčíslila škody na pomníkoch. „Dostali sme z obce povolenie spíliť zvyšnú časť stromu, mala by to urobiť Elektrovojvodina,“ vraví richtár a na otázku, prečo to nie je urobené, povie: „Lebo sú dovolenky...“ Dovolenkujú zrejme aj tí, ktorí by ľuďom mali uhradiť škody, ktoré kričia už temer celý mesiac. • ĽUDIA A UDALOSTI •


DEŇ PADINY 2019

213 rokov od príchodu Slovákov do Padiny PROGRAM Sobota 10. augusta 10.00 – 2. medzinárodný šachový turnaj mužstiev – Šach centrum Padina Memoriálny futbalový turnaj Miroslava Kováča-Koviho, Športové stredisko Dolina (FK Dolina Padina, FK Kozara Banatsko Veliko Selo, FK AŠK Aradáč), FK Dolina Padina 16.00 – prvý zápas 18.00 – druhý zápas Nedeľa 11. augusta 10.00 – Súťaž v streľbe do asfaltových terčov – Poľovnícky spolok Zajac Padina, lovecký dom Memoriálny futbalový turnaj Miroslava Kováča-Koviho, Športové stredisko Dolina (FK Dolina Padina, FK Kozara Banatsko Veliko Selo, FK AŠK Aradáč), FK Dolina Padina 16.00 – prvý zápas – semifinále 18.00 – druhý zápas – finále Piatok 16. augusta 19.00 – Otvorenie výstavy Starodávne porcelánové šálky – Spolok žien Padina, etnodom Padina 20.00 – Koncert kresťanskej duchovnej hudby – Spolok kresťanských padinských cirkví 22.00 – Skupina Praerupta vallis 23.00 – Skupina Fratelo 00.30 – DJ, Športové stredisko Dolina Sobota 17. augusta 8.00 – Otvorenie 10. tradičného výtvarného tábora, Obecná organizácia invalidov práce Kovačica Otvorenie výstavy obrazov z detskej dielne uskutočnenej v júli 2019 Otvorenie výstavy ručných prác členov Obecnej organizácie invalidov práce 10.00 – Otvorenie prvej samostatnej výstavy Alexandry Valen-

tovej, Základná škola maršala Tita 11.00 – Privítanie hostí zo Slovenskej republiky – Rajecké Teplice, združenie U Zuzany nad Dolinou, sála MS Padina 18.00 – Otvorenie výstavy Drotári – Sem Petráš, Slovenské etnomúzeum Petráš 21.00 – Skupina Uzemljenje 21.30 – Skupina High nation sensation 22.30 – Skupina Vlasto a sachariny 23.30 – Skupina YU grupa 1.30 – DJ, Športové stredisko Dolina Nedeľa 18. augusta 8.00 – 23. gulašiáda 9.30 – Slávnostné bohoslužby – Zbor SEAVC v Padine, kostol 11.00 – Otvorenie novej kolkárne – Kolkársky klub Padina 11.30 – Turnaj jednotlivcov v kolkovaní – Kolkársky klub Padina 13.00 – Jarmok remeselníctva, domácej výroby a umenia – CKST Padina 16.00 – Tortiáda – Spolok žien Padina 17.00 – Otvorenie spoločnej výstavy insitných maliarov z Padiny – Združenie výtvarných umelcov Smäd, Slávnostná sála Miestneho spoločenstva Padina 19.00 – Kultúrno-umelecký program – Ochotníci svojej dedine a hostia DFS Matičiarik z Banskej Bystrice – Dom kultúry Michala Babinku a Základná škola maršala Tita 21.00 – Slovenská ľudová veselica – Vladimír Halaj – XL bend z Erdevíka, Športové stredisko Dolina Nedeľa 1. septembra 19.00 – 44. Babinkove stretnutia – Sviatok jazier k 45. výročiu smrti básnika Michala Babinku – Obecná knižnica Kovačica, pobočka v Padine, Základná škola maršala Tita 20.30 – Otvárací program 100 rokov divadla v Padine 21.30 – Emigranti – VHV Kovačica – underground rock music club, Underground caffe Streda 11. septembra 19.00 – Slávnostná akadémia – pripomínanie si dňa rozhodnutia o príchode Slovákov na Dolnú zem, sála MS Padina

FOTO  OKO OBRAZ PRE PRIATEĽA, S KTORÝM DRALI NOHAVICE NA PETROVSKÝCH ULICIACH. Cirkevné návštevy sú okrem oslavovania Pána slovom i spevom aj príležitosťou na stretnutia známych, priateľov, príbuzných, ktorí sa možno roky nevideli. Tak bolo aj nedávno v Báčskom Petrovci, kde novosadskí cirkevníci domácim oplatili návštevu. Po službách Božích a pred obedom v Lesíku hostitelia pripravili Novosadčanom obchôdzku Galérie Zuzky Medveďovej, Spolku petrovských žien a navštívili aj výstavu obrazov Čaro štetca 8. Tam sa stretli jeden z vystavujúcich autorov Dr. Daniel Chorvát (vľavo), teraz už dôchodca, a Ján Kmeť. Srdečne sa pozdravili, s veľkou radosťou si zaspomínali na dávne dni detstva a mladosti, ktoré kedysi ako susedia a veľkí kamaráti spoločne trávili na petrovských uliciach. V jednej chvíli D. Chorvát sňal zo steny svoj obraz Pri vode, olejomaľba (55,5 x 40,5), 2016, a odovzdal ho kamarátovi J. Kmeťovi, ktorý neskrýval radosť, že dostal taký pekný dar. J. P-ský • ĽUDIA A UDALOSTI •

31 /4866/ 3. 8. 2019

13


Ľudia a udalosti BÁČSKY PETROVEC

Vôňa horúceho asfaltu Jaroslav Čiep

O

bec Báčsky Petrovec po verejnom obstarávaní 22. mája oznámila, že uzavrela zmluvu s vykonávateľom prác Put-Invest, s. r. o., Nový Sad pre rehabilitáciu vozovkových konštrukcií ulíc v Báčskom Petrovci – práce na povrchovej vrstve ciest v hodnote zákazky 59 395 824,72 dinára, vrátane DPH. Kritérium na vyhodnotenie ponúk bola najnižšia ponúkaná cena a na súbeh sa prihlásil jeden záujemca. Následne obec a Put-Invest 5. júna uzavreli zmluvu o vykonávaní prác. V nej je určené, že obdobie platnosti zmluvy je 60 kalendárnych dní, začnúc dňom uvedenia dodávateľa do práce. Na

základe toho sme svedkami, že od polovice júla v Báčskom Petrovci je rušnejšie ako predtým. Sem-tam často premávajú naložené kamióny. Pri vylievaní záverečnej vrstvy asfaltu jednotlivé ulice, prevažne v severnej časti Petrovca, sú dočasne uzavreté a obyvatelia týchto ulíc za ten čas osobné automobily parkujú na vchode či východe z týchto ulíc. V rozhovore s koordinátorom týchto prác Ing. stroj. Miroslavom Častvenom sme sa dozvedeli, že sa z týchto peňazí asfaltujú ulice JNA, Komenského, Jána Husa, Kukučínova, Martina Hrubíka, tiež uličky Jána Čajaka, Štúrova, Jánošíkova, Karla Marxa, Jána Labátha, Kvačalova, Svätoplukova – druhá časť, Hurbanova a Prvomájová od Kul-

Práce cestárov na konci Ulice Jána Husa

pínskej po Jána Čajaka. V druhej fáze novú vrstvu asfaltu dostane aj časť Detvanskej a Janka Kráľa. Hoci je lehota do septembra, práce by sa mali čoskoro skončiť. Treba poznamenať, že viaceré z ulíc, kde teraz vyliali záverečnú vrs-

tvu asfaltu, tú predchádzajúcu vrstvu dostali až pred štyridsiatimi rokmi, keď sa občania z vlastnej iniciatívy zbierali a pričinili o to, aby ulice boli vyasfaltované. Neskoršie niektoré z petrovských ulíc boli asfaltované prostredníctvom samozdanenia.

nasledovali práce na značení horizontálnej dopravnej signalizácie. Po skončení asfaltovania týchto ulíc zamestnanci spoločnosti Srem put z Rumy stavebné stroje presunuli na železničný priechod v úseku výjazdu zo Šídu smerom na

Adaševce, cez ktoré vedie cesta k diaľnici Belehrad – Záhreb. Spolu s pracovníkmi Železnice Srbije 22. júla začali pracovať na obnove tohto železničného priechodu, ktorý bol skôr zanedbaný z dôvodu hustoty premávky a veľkého počtu ťažkých nákladných vozidiel, ktoré prispeli k poklesu asfaltu. Rekonštrukcia tejto časti cesty by podľa plánu mala byť dokončená do 1. augusta. Na tejto časti cesty sa zmenia koľajnice a prahy a potom sa vyleje nový asfalt. Počas prác je v tejto oblasti úplne zastavená cestná doprava a presmerovaná na dedinu Vašica. Na práce dohliada verejná spoločnosť Putevi Srbije.

ŠÍD

Ulice ako labyrint Blaženka Dierčanová

P

očas uplynulých týždňov sa v Šíde uskutočnili práce na rekonštrukcii štátnej cesty vedúcej k hraničnému priechodu Tovarnik. Z toho dôvodu bola premávka dočasne zastavená a presmerovaná do vedľajších ulíc, ktoré vyznačené mnohými dopravnými značkami pre zahraničných turistov a vodičov nákladných vozidiel vyzerali ako labyrint (bludisko)! Toto mesto je

silne zaťažené osobnými a nákladnými vozidlami, najmä preto, že sa časť diaľnice do Kuzminu obnovuje a mnohí vodiči kamiónov sa rozhodujú opustiť Srbsko cez hraničné priechody, ktoré sú v Obci Šíd. Podľa štatistiky v júni cez Šíd prejazdilo viac ako 1 000 kamiónov denne! To je dôvod zničenia cesty a otvorenia nárazových jám. Obnovenie cesty bolo realizované v dĺžke 655 m. Po oprave cesty

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum! Č ujte a počujte, vážení! Kým ešte máte čím počuť. A kým počuť máte čo. Vypočujte, pouvažujte, zastrúhajte plajbas a napíšte. Tam, kde načim. Čo a prečo nám, takým priebojným, pokrokovým už veru niakovsky-niako, aj to (pra)dávno, nenačim. A nenačim, hádam len je to už každému aj z helikoptéry, ba i z aeroplánu jasné (ó, ale nám tých letúňov na našom nebíčku pribúda, ani húb po výdatnom daždi; vie to tak, všakáno, chodiť ruka v ruke s nebývalým rozmachom produktivity a rastom životnej úrovne), nenačim nám... no..., čo nenačim? Nenačim

14

www.hl.rs

nám, nepotrebujeme (však sú už akosi beztak opotrebovaní) no... no... no-no-no-novinárov! Áno, správne, vážení, pokrokovo zmýšľajúci a ešte pokrokovejšie konajúci, míľovými krokmi do vytúženej Európy sa rýchlosťou bleskov, ženúci, máte pravdivú pravdičku-pravdu: nepotrebujeme novinárov. Viac než dosť sa nám veru rozumu nasolili, nakritizovali i bezohľadne napucovali našich neomylných vodcov, našich neochvejných bojovníkov za jej veličenstvo demokraciu, za slobodienku-slobodu verejného prejavu bojujúcich, vo vyšších a v celkom nizučkých polohách,

Informačno-politický týždenník

keď treba, aj po zemi sa plaziacich. Načo, no hajde, vážení, povedzte, ale úprimne, nieže budete filozofovať ako oni, drevení novinárikovia, načo, na kieho čerta-diabla nám vôbec boli a načo sú nám teraz. Keď sa kozmickou rýchlosťou blížime k samotnému hrotu špirály smerujúcej k (za)sľúbenému blahobytu. Veru tak, priatelia: my tu a teraz a ani potom, už žiadnych novinárov nepotrebujeme. Teda, aby bolo cele nad slnko jasné: potrebujeme informovanie; akože by sme informovanie nepotrebovali. Nepotrebujeme tzv. novinárov. Aspoň nie tých a takých,

ktorí si dovoľujú myslieť vlastnou hlavou a vystrkovať rožky. Potrebujeme novinárov, ktorí bez akýchkoľvek predsudkov, v pevnom presvedčení, že robia výsostne svätú a potrebnú robotu, budú s nevídanou chuťou a energiou zaraďovať do zvyšných periodík, vysielaní, blogov a iných médií, respektíve prostriedkov verejného informovania len a len čisté, nikým a ničím nepoškvrnené znamenité osvietené Zhora prichádzajúce Veľké Jasné Myšlienky a Pokyny Našich Lodivodov. Veruže tak. Tak sa tlčie mak! Bumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •


93-ROČNÁ BYLINKÁRKA Z PIVNICE

Pomáhať a liečiť Miroslav Pap

dovŕšila 85. rok, vyrobila nechtíkovú masť zo 7 500 kvetov, čo v prepočte bolo okolo 15 kg masti. Kantarionový olej vyrába ako jediná v širšom okolí. Využíva ho najmä na kožné ochorenia

Na Zuzane Činčurákovej je zaujímavé to, že výrobky všetkým takpovediac zákazníkom daruje. Tvrdí, že je pre ňu poznanie ľudového liečiteľstva dar od Boha a že taký dar je usmernený iba na

ostatné mladšie vyšívať, háčkovať, tkať. Dala by sa ocharakterizovať udové liečiteľstvo alebo vše- ako optimistická, usilovná, múdra obecne známe bylinkárstvo a predovšetkým veriaca. patrí medzi odvetvia, ktoréVo svojej záhrade má ponad mu sa venuje čoraz menej ľudí. 20 rozličných druhov liečivých V minulosti bolo omnoho viac rastlín. Intenzívnemu spracovaniu zaužívané, nakoľko farmaceutické liečivých rastlín sa začala venovať, lieky neexistovali alebo v prípade keď mala 50 rokov. Ako spomína: existencie často nepomáhali pri „Človek sa ničomu sám nenaučí, musí počúvať rady skúsených, zdokonaľovať sa a potom to ďalej prenášať na druhých.“ Spracovaniu liečivých rastlín Zuzanu Činčurákovú naučila manželka bývalého pivnického farára Viera Babylonová. Neskôr si V záhrade zadovážila aj odbornú a poranenia. Podľa bylinkárky pomoc, a nie na zisk. Pri hocijakom literatúru, ale v každom sa lieky pre všetky typy ocho- zdravotnom probléme vie poradiť prípade väčšinu receptov renia nachádzajú v prírode, ale či pomôcť. Vedomosti, ktoré má, získala od spomínanej často ich nevieme nájsť a využiť ocenilo aj niekoľko lekárov, ktorí V. Babylonovej. Dnes správnym spôsobom. Domnieva sú svedkami kvality jej výrobkov. Žiaľ, Zuzana Činčuráková pre dokonca ovláda okrem sa, že mladší ľudia liečivé rastliny slovenských aj latinské nevedia správne využiť. Tvrdí, že pokročilý vek vyrába už čoraz a srbské názvy všetkých farmaceutický priemysel na obal menej liečivých produktov. Aj rastlín, ktoré má vo svojej výrobkov nepíše pravdivé údaje, tohto roku všetko, čo vyrobila, sazáhrade. Vlastnú, bohatú občas je napríklad na krémoch mozrejme, darovala. Počas posledzáhradu vysádzala a aj v napísané iba: rastlinná masť. V prí- ných 40 rokov výrobe liečivých súčasnosti vysádza naj- pade, že by na každom kréme produktov naučila veľký počet rôznejšími rastlinami, písalo, aké má zloženie, vedela prevažne žien, ktoré, podľa nej, sa ktoré nachádzala na lú- by odporučiť, ktorá je kvalitná, tomu nevenujú s takou záľubou Zuzana Činčuráková – najstaršia Pivničanka kach, pohoriach, pri práci a ktorá zasa nie. Ako tvrdí: „Kto ako ona a tiež produkty vyrábajú zdravotných ťažkostiach. Aj popri v poli, v jarkoch popri cestách. Na ku mne príde, odchádza s plnou iba pre osobné potreby, a nie aj veľmi rozvinutom farmaceutic- každom výlete so spolkom žien si rukou. Buď mu dám masť, olej, pre ostatných ľudí v núdzi. kom priemysle liečenie rastlinami domov prinášala Svoj dlhý vek odôvodňuje zostalo zaužívané dodnes. tým, že mala pekný život, ďalšie u nás meCeloživotnú záľubu v pestovaní nej rastúce byvedela si užiť každú chvíľu, liečivých rastlín má najstaršia oby- linky. Nie všetmyslela pozitívne (ako je vateľka Pivnice 93-ročná Zuzana ky sa pritom na tomu aj dnes) a odbúravala Činčuráková. Témou o pestovaní našej pôde ujali. negatívne veci, ktorých porastlín akoby sme nadväzovali na Pri spracovaní a čas jej dlhšieho života bolo príspevok z minulého čísla (30) výrobe v súčaspomerne dosť. Ako spomína: Hlasu ľudu, kde bol zverejnený nosti najviac „Mala som prekrásne detpríspevok o pestovateľke kvetov používa nechstvo a dievocké dni, a potom Márii Činčurákovej, ktorá je záro- tík, šalviu lekárprišla nešťastná vojna, ale veň manželkou vnuka spomínanej sku, rozmarín, prešla..., prežili sme, to je bylinkárky. Zuzana Činčuráková ľubovník bodnajdôležitejšie. Prešlo aj to z tzv. Veľkej ulice je pre Pivničanov, kovaný (kantaa prišli ďalšie krásne roky.“ ale aj široké okolie známa ako rion), materinu Taký optimizmus Zuzanu osoba, ktorá vie pomôcť v núdzi, dúšku, saturejku Činčurákovú sprevádza najmä tej zdravotnej. Známa je aj záhradnú (v Pivkaždý deň, možno to chýsvojou aktívnou činnosťou v žen- nici známu ako Zriedkavá rastlina – ľubovník bodkovaný (kantarion) ba ostaným ľuďom, ktorí sa skom spolku, kde bola aj vedúcou. šťubrík), rebríček obyčajný (myší ponáhľajú za životom a neV spolku žien organizovala po- chvost) a levanduľu. Z byliniek sirup, výhonok rastliny, alebo se- užívajú si ho. Nakoniec dodala, že četné prednášky, výlety po celej vyrába krémy, sirup, oleje a čaje. mienka, aby si sám doma zasadil. za dobré zdravie a bystrosť ďakuje Juhoslávii, pracovné akcie a učila Konzumentmi najžiadanejším Potom je na ňom, on by mal ďalej Bohu a, samozrejme, svojim byspolu s ostatnými staršími ženami výrobkom je masť z nechtíka. Keď dať svoj výrobok, svoje rastlinky.“ linkám.

Ľ

• ĽUDIA A UDALOSTI •

31 /4866/ 3. 8. 2019

15


Ľudia a udalosti V DETSKOM KEMPE V EMC V KYSÁČI

Biblické, i životné lekcie Elena Šranková

V

priestoroch a na dvore Evanjelickej metodistickej cirkvi (EMC) v Kysáči v dňoch 22. až 26. júla bolo ako v úli. Prebiehal tu totiž Detský kemp Život, ktorý v rámci tejto cirkvi usporiadali tretíkrát. Aktivity v detskom kempe má na starosti výbor pre prácu s deťmi v rámci EMC. Tomuto šesťčlennému výboru pomáha i tím pre kempy a, pravdaže, časť bremena padne i na cirkevný zbor, v ktorom sa podujatie realizuje. Ako informuje Ján Bako, staropazovský kazateľ, ktorý je v čele spomenutého výboru, pondelok 22. júla bol vyhradený na zoznamovanie a informovanie detí o tom, čo ich v kempe očakáva. Tri ústredné dni, ktoré nasledovali, boli od rána až do večera maximálne užitočne využité. Začínali sa piesňou, rannou rozcvičkou a ústrednými aktivitami, čiže biblickými lekciami o stvorení, predĺžení a zachovaní života. Samozrejme, počas dňa boli aj iné akcie a hry, športové aktivity, robili sa ručné práce, nevystal táborový oheň a veľmi obľúbené vodové hry. V práci kempu sa aktívne podieľali aj šiesti dospelí hostia z Ameriky, z Commonwealth of Kentucky, a vďaka nim sa deti učili aj anglický jazyk. V kempe vypomáhala i jedna hostka zo Švajčiarska. Posledný rozlúčkový deň poslúžil na opakovanie naučeného a, pravdaže, odchod domov. V  rámci týždňového kempu v ňom pobudli deti z EMC v Srbsku, a to z Pivnice, Jabuky, Padiny, Vrbasu, zo Šídu a, pravdaže, z Kysáča. V rámci vyučovania sa hovorilo po srbsky, ale prekladalo sa do slovenčiny a angličtiny, kým vo voľných chvíľach jazyky v komunikácii neboli problémom. Pomáhalo sa neraz i rukami a nohami. V kempe v Kysáči počas týždňa pobudlo 55 detí a 13 dospelých, ako i spomenutí zahraniční účastníci. Okrem nich zo desať kysáčskych detí do kempu prichádzalo iba počas dňa. O všetkých účastníkov sa denne starali početní kysáčski veriaci z EMC, a najmä ženy v kuchyni, ktoré pripravovali chutné jedlá. Ako hovorí Ján Bako, kemp finan-

16

www.hl.rs

starali o deti v kempe, a to nielen o ich stravovanie, hygienu a fungovanie, ale mala na starosti aj výučbu a olympiádu, čiže rozličné hry, v ktorých deti súťažili v rámci skupín. Ako ujasňuje, počas priebehu kempu sa vyskytli aj mnohé iné úlohy, začnúc tým, že bolo treba vypočuť, čo deti trápi, alebo ich jednoducho objať a prejaviť im lásku. K tým naplánovaným jej teda

cujú z dobrovoľných príspevkov a s minimálnou účasťou rodičov detí zúčastnených v kempe. Podľa jeho slov sa trovy snažia znížiť organizovaním týchto kempov v cirkevných zboroch, v ktorých jestvujú na to podmienky. Tak prvý kemp bol v Šíde, druhý v  Padine a tohto roku v Kysáči, kde jestvujú aj ubytovacie, aj jedálenské priestory. Predsa sa však museli pridávať aj nafukovacie postele a deti spávali i v stanoch, ktoré nazvali krajinou stanov. Spávalo tam okolo dvadsať detí, pričom sa nie- Začína sa kamarátenie pri táborovom ohni ktoré striedali, čiže spali vnútri, a potom i v stane. Ta- pribudli ďalšie všestranné úlohy. kýmto ubytovaním, ale aj prípravou Informuje tiež, že z Padiny prišli do jedál vo vlastnej réžii sa v cirkvi kempu tri deti, kým z Kovačice deti podarilo znížiť finančné náklady tentoraz v kempe neboli. O deťoch sa vyjadruje iba pozitívne a hovorí, pri organizovaní kempov. Predtým než začali detské kem- že boli poslušné, aktívne a sústrepy organizovať v rámci domácich dené počas biblických lekcií. Inak

Vystúpenie pred kysáčskym zborom

zborov EMC, deti z tejto cirkvi odchádzali do kempu vo Feketići a potom i do Letného kempu Betel. Spolubesedník Bako sa pochvalne zmieňuje aj o týchto kempoch. Hovorí tiež, že je veková úroveň detí, ktoré sa v kempoch EMC zúčastňujú, od šesť do dvanásť rokov. Elena Sjantová z Kovačice patrila do tímu dospelých, ktorí sa

Informačno-politický týždenník

Sjantová sa 12 – 13 rokov aktívne zúčastňuje v práci kempov. Najprv do kempov chodila s evanjelickou a. v. cirkvou, kým posledných sedem rokov v nich pracuje ako členka EMC. Zoznámila sa s mnohými deťmi, spolupracovala s viacerými tímami a leto si nevie predstaviť bez účasti v detskom kempe. O Kysáčanoch ako o hostiteľoch

nemala nadostač pochvalných slov a najmä o ženách, ktoré sú veľmi usilovné, schopné a dbajú na všetko. V kuchyni to podľa jej slov bolo namáhavé, lebo bolo veľa účastníkov, ale napriek tomu Kysáčanky pripravili pre nich viac od očakávaného. Zmienila sa aj o zdravotných problémoch, ktoré boli s deťmi a na ktoré prihliadala jedna členka kysáčskeho zboru, inak zdravotná sestra v penzii. Našťastie šlo iba o bolenie hlavy alebo bruška, a to na začiatku kempu, čo asi bolo následkom toho, že sa deti odlúčili od mamy, ocka a najbližších. Na konci kempu sa zasa objavil ten problém, že sa deti rozplakali, lebo im bolo ťažko rozlúčiť sa s kamarátmi. Ako Sjantová konštatovala, zdravotných problémov okrem spomenutého nebolo. Anna Blažeková z Pivnice bola v kempe spolu s bratmi Petrom a Martinom a povedala i to, že z tejto dediny do kempu prišlo desať detí a dvaja dospelí. V kempe boli od začiatku do konca a ona osobne rada účinkovala vo všetkých úlohách. Zoznámila sa s mnohými novými kamarátkami a najviac priateľov získala medzi Kysáčami. Hovorí, že bratia spávali v stanoch, kým ona bola ubytovaná vnútri. Pochvalne sa zmienila o výučbe anglického jazyka, i keď sa jej páčilo všetko. Povedala, že im bolo super, medziiným aj jedlá boli chutné a desiate tiež s chuťou zjedli. Vlani sa zúčastnila v kempe v Padine a počas prázdnin majú v rodine ešte naplánovanú cestu k moru. Osemapolročná Kysáčanka Lea Kocková v kempe aj spávala. Najviac sa kamarátila s deťmi z Pivnice, ale aj s domácimi, s ktorými chodieva do nedeľnej školy v EMC v Kysáči. Vlani bola v kempe v Padine, kde sa jej páčilo rovnako ako i v Kysáči a medzi najzaujímavejšie podľa nej patrili vodové hry. Z Kysáča ináč v kempe pobudlo 27 detí a keď ide o dospelých, skutočne mnohí sa pričinili o to, aby kemp prebiehal tak ako si to naplánovali. Treba spomenúť, že počas kempu denne vydávali i Nebeské noviny a deti sa niekoľkými pesničkami v stredu 24. júla predstavili domácemu zboru. • ĽUDIA A UDALOSTI •


SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (23)

Ako ďalej? DrSc. Ján Babiak

E

šte ani dva týždne od Slávností v roku 1939 neprešlo a svet zastihlo nové prekvapenie – útok Nemecka (aj Sovietskeho zväzu) na Poľsko. Potom aj Anglicko a Francúzsko vyhlásili Nemecku vojnu. Túto však zima akoby zastavila, čo Hitler využil na konsolidáciu a prípravy na nové bojové ťaženie. Aj stalo sa. V apríli Nemci napadli Dánsko, Nórsko, Belgicko a Holandsko a v júni aj Francúzsko. Aj Veľká Británia už trpela nemecké letecké útoky a talianske vojsko napadlo Grécko. Tak potom biele škvrny na starom kontinente boli ešte Portugalsko, Švajčiarsko a Juhoslávia. V celkovej dynamike ani v Juhoslávii sa nestálo, aj tu sa niečo dialo. A Slováci? Ten náš drobizg celkom na juhu Panónskej nížiny v celkovom zmätku sa cítil ešte zmätenejšie. Už si ani len v núdzi nemohol nárokovať na svojich rodákov zo severu, lebo spony tu pukli ešte vlani. Bolel ten pocit podťatosti slovenskej duše priamo v koreni, pocit, keď uvidíš, že si stratil pôdu pod nohami. Aj východisko sa hľadalo. Tak zo slovenskosti, keď už bližšieho nemáš, prešlo sa na slovanskosť, aj sa analyzovala možnosť spoločnej podpory v širšom bratstve národov žijúcich na tomto priestore. Aj z ľudských ideálov o bratstve prešlo sa na realitu. Ale v podmienkach života akoby na piesku, bez prílivu miazgy zo starej dobrej pravlasti, predsa, tu u nás, medzi našincami zapracoval ešte cit slovenský. Aj konala sa zbierka na pomoc bratom na Horniakoch. Vtedy sa po slovenských osadách zozbieralo viac ako 200-tisíc dinárov, „aby boli i posilou, i obodrením. Toto je potom naša veľká aktíva: to zistili sme takto – nebojte sa ľudia, je nás ešte mnoho so starým tepom, so starou citovou náplňou. Nuž bude mať hlas minulosti kde žiť a čím sa živiť. Štúrova duchovná stavba nezamrela...“1 Boli to posledné pokusy zelenej ratolesti pomôcť už zmrzačenému kmeňu. 1 2 3 4

bať vojsko aj vojenské vrchnosti pozývať slovenských chlapcov na vojenské cvičenia, aj tým najtvrdším zástancom Slávností bolo celkom jasné, že tohto roku z nášho A náš Petrovec? Ten začal hneď najväčšieho kultúrneho podujatia v novom roku s čulou prednáško- pôžitok nebude, že Slávnosti sa vou aktivitou, aj výročnými snemo- konať nebudú, a potom, že nevaniami v spolkoch a matičnými budeme ani sláviť Slávnosti. Aj zasadnutiami. Spočiatku tu bolo aj nebolo ľahké rozlúčiť sa s touto už divadelných predstavení, aj orga- nad dvadsať rokov dlhou tradíciou, nizovaných zábav, najmä pre tých na ktorej sme prejavovali svoju slovenskosť, čo mala mladších – veď žiaspoň dvojsmernú vot ide ďalej. Tým komunikáciu. Tú starším však do dovnútra, medzi zábavy nebolo. slovenským nároA  naše až dom, ale aj tú oriendo toho roku tovanú voči druhým priam povestné národom, keď sme Slávnosti? Na zaim týmto podujačiatku roku bola tím dokazovali, že aj dilema, či ich sme tu, že žijeme, že realizovať, alebo máme progresívne nie, ale už v apríli mienky, ale aj že sa bolo celkom jasné, nedáme. že z toho nebude Hej, boli to ťažnič, a tak Slávnosti ké chvíle. Ťažšie ako toho roku asi vystanú. Po prvýkrát Namiesto riportu zo SNS len tie v štarte Slávností, od ich jestvovania. skľučujúci matičný záznam ako chvíle hľadania ich pravej podoby Možno to bolo tušiť ešte vlani, keď tu už tej pravej alebo možností ich obstátia v čase radosti ani nebolo. Aj v radoch celosvetovej krízy, keď ani na chleorganizátorov prestali náhlenia, ba nebolo. A teraz, aj keď sme si „nebolo túhy po novom a novom. založili Maticu a keď ona začala Skôr naľakaný pohľad sprevádzal vracať dlh Slávnostiam, venujúc kroky naše. Veď museli sme sa sa aj ich organizácii, keď sa zdalo, obzerať, aby nás vietor neodvial, že všetko ide už zachodenými keď celým svetom veje. Nuž a preto chodníkmi, musí sa s tým prestať. nebolo času na mnohé veci, ktoré Preto túžba po Slávnostiach tým sme po minulé roky robievali...“ viac rástla. Aj keď august prišiel, aj tí, čo Tak aj Slávnosti vystali, aj „vystať museli, lebo povaha účtovania žia- najpevnejšie verili, že Slávnosti dala iný rámec... Ale s nimi vystalo budú, sa presvedčili, že to tak predi mnoho iného. Nebolo návštev, sa nebude. Matica slovenská však nebolo pozdravov, ani rečí“, len zostala im verná a dňa 15. augusta „hlavy dokopy, to bol tón... Všetko 1940 zmohla sa na svoje ôsme iné sme odstránili, všetko ponecha- v poradí valné zhromaždenie. li na doby pozdejšie a krajšie...“2 Konalo sa ako obvykle, s pracovVyznelo to v štýle toho latinského: ným programom, ako to bolo skôr, Inter arma silent musae, lebo keď ale už ani radosti, ani len vzletu rinčia delá, tak múzy mlčia. Aj tie ako v minulých rokoch tu nebolo na kultúrnom poli, aj tie na našom vidieť. Vidno to hneď z prvého najväčšom národnom podujatí odseku správy z tohto zhromaž– na Slovenských národných sláv- denia: „Valné zhromaždenie Matice nostiach. Tak potom zatíchli múzy, slovenskej v Juhoslávii tohoto roku zamreli oslavy, lebo zamrelo ľudské bolo neobvyklé, mimoriadne (nie nadšenie, aj radosť a tichý pocit v okázalom zmysle) a konané bolo neistoty začal sa vnášať medzi v rámci skromnom, až príliš skromnašincami. A potom už bolo vidieť nom. V prvom rade, do Petrovca sa iba ustrašené pohľady, čo hľadali zišli naozaj len niekoľkí horliví naši okolo seba ešte človeka, čo verí národní pracovníci, matiční členov človeka. Aj to pravé ľudské v ňom. via (z Banátu a Sriemu pomerne Keď sa aj v Petrovci začalo hý- veľmi málo) a nemali sme vôbec

nijakých úradných, zvláštnych hostí. Nekonali sa Slávnosti s dnes už hodne rozvetvenými podnikmi (podč. J. B.), a preto nebolo ani veľkej návštevy (ľudu). To všetko, a všeličo iného, dodávalo terajšiemu nášmu valnému zhromaždeniu ráz zvláštny, skromný, povedali by sme, skľučujúci. Prečo, netreba vysvetľovať.“3 Aj všetkým, ak nie skôr, tak vtedy, bolo už celkom jasné, že je to koniec predvojnových Slávností a že aj tento kýpeť podujatia, ktorým sa ešte vykonala tá pracovná časť Slávností, lebo výročné zasadnutia mali v rôznych termínoch aj iné spolky, sa márne snažil o nejakú kontinuitu. Tých ďalších podujatí už nebolo a ten fakt jasne naznačil koniec nášho národovecky ladeného kolosa. Veď len pracovná verzia, toho, čo tu skôr bolo, keď tu nie je ani oslava, ani zábava, už nie sú ani Slávnosti, a tak rok 1940 sa ako slávnosťový ani nepočíta. Potom, o  rok neskoršie, keď sa Hitlerova soldateska potkla aj o Juhosláviu, na Slávnosti už neboli ani teoretické šance. Veď maďarská fašistická elita, „bezuzdné jednotky, pozostávajúce predovšetkým z výstredných veľkomestských peštianskych ,číbesov‘ “, sa ostošesť usilovali podniknúť „systematické vyhladzovanie všetkých stôp medzivojnovej éry v dejinách vojvodinských Slovákov“.4 Potom aj okupačné vrchnosti, riadené ideou o vzkriesení veľkej „svätoštefanskej“ ríše, si dali za cieľ hneď na začiatku dať najavo všetkým o fakte, že sa vrátilo staronové obdobie, v ktorom budú platiť zákony ako vo voľakedajšom Uhorsku. Tak to, čo sa budovalo viac ako dvadsať rokov, v snahe okupanta transformovať všetko na nové poriadky, prakticky sa chcelo zničiť za pár dní. Aj nútené prešľapovanie našincov v  zmysle: keď to nemáš v obci, tak ho nájdeš v srdci bolo na rade. Dejiny sa akoby opakovali. A potom našincom už nezostávalo nič iné ako zamrznúť ideu o Slávnostiach, aj podujatie slovenskosti na nich a čakať na novú jar – na nové, aj pre slovenské národné cítenie priaznivejšie, aj vhodnejšie časy. Aj prídu, len čo sa vojna skončí. V novom štáte, aj v novej obmene.

M. T.: Kronika nášho národného života. Národný kalendár, Petrovec 1940, roč. 21, s. 154. Ibidem, Petrovec 1941, s. 143. N. N.: Valné zhromaždenie Matice slovenskej v Juhoslávii. Národná jednota, Petrovec 1940, roč. 21, č. 33, s. 1. J. Kmeť: 50 rokov Slovenského gymnázia v Petrovci. Zborník prác, Obzor, Báč. Petrovec 1969, s. 80.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

31 /4866/ 3. 8. 2019

17


DETSKÝ KÚTIK

o, Anđela Hríbová, 4. 2, ZŠ Bratstv Aradáč

a, Kysáč 1, ZŠ Ľudovíta Štúr Lucia Stajićová, 6.

Okolie tiež inšpiruje V prostredí, v ktorom žijeme, sa nám zdá byť všetko také známe a samozrejmé. No predsa v každej budove, prírode vôkol nás a vôbec vo všetkom, čo nás zaujme, môžeme nájsť podnet na nejakú tvorbu. Naši kamaráti z Kysáča, Jánošíka, Pivnice, Aradáča si tiež všímali okolie, v ktorom žijú, alebo prírodu, ktorá sa im ponúkla ako inšpirácia, alebo sú to aj vecné predmety, letné osvieženie a podobne. To, čo ich prilákalo, preniesli na papier a vznikli z toho vydarené práce. Nemusíme niekde odcestovať, aby sme sa inšpirovali, stačí sa pozrieť okolo seba a je to. Katuša

Darinka Vanková, ôsmačk a, ZŠ T. G. Masaryka, Jánoší k

Natália Belániová, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Laura Pustinjaková, 7. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

č víta Štúra, Kysá , 7. 1, ZŠ Ľudo Andrej Chrťan Amadea Čemanová, 7. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •


Mozaika

ROČNÍK XXI 3. augusta 2019 ČÍSLO

239

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

K STOROČNICI PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Profesor petrovského gymnázia Karol Peternell Viera Benková

Z

generácií, ktoré si pamätajú prvých profesorov na vtedajšom slovenskom gymnáziu v Petrovci, už dávno ubudlo a spomienky sa takto natrvalo vytrácajú z našej pamäti. Avšak najstarší žijúci obyvatelia, ktorí si pamätajú začiatky Gymnázia Jána Kollára v Petrovci po prvej svetovej vojne, vedia, že okrem iných obľúbených prednášateľov profesor Karol Peternell bol „otcom“ žiakov. Kto bol a odkiaľ pochádzal tento profesor, ktorý mal takéto láskavé dobroprajné rodičovské vlastnosti? Karol Peternell sa narodil roku 1883 na Slovensku v okresnom meste Veľká Slatina (od roku 1927 nesie názov Zvolenská Slatina). Bol vraj človek rázovitej, ale láskavej povahy, mal veľmi prísny vzťah k ľuďom a žiakom. Keď ho životný osud zaviedol k nám na Dolnú zem, do Petrovca,

rodiny, musel tvrdo bojovať, aby sa dostal na vysokú školu, podarilo sa mu to. Jeho vzdelávanie doma mu dalo nádej, že bude pokračovať aj na vyššej úrovni, a tak sa vybral do Budapešti na štúdium medicíny, ale po čase prešiel na prírodovedeckú fakultu a stal sa profesorom prírodných vied. Diplom získal v roku 1918 po návrate z prvej svetovej vojny, zamestnal sa v dnešnom Maďarsku, v mestečku Cegléd; istý čas bol aj dočasným profesorom v Šahách. V roku 1921 sa dopočul o možnostiach zamestnať sa na novootvorenom gymnáziu v Petrovci, dlho neuvažoval a ponuku pracovať medzi Slovákmi za hranicami materskej krajiny prijal. Najprv bol suplentom – výpomocným profesorom, avšak od roku 1926 sa stal riadnym profesorom. Medzi nami, na tomto našom gymnáziu, pobudol plných 17 rokov. Návrat do rodiska dlho odďaľoval, bol priam spriaznený nielen so

Z výstavby budovy petrovského gymnázia (foto: z archívu J. Čiepa)

tieto jeho povahové vlastnosti sa naplno prejavili a prispôsobili aj jeho pedagogickému povolaniu a životu medzi nami... Pochádzal z chudobnej

školou, ale najmä s prostredím a ľuďmi, ktorí ho z lásky oslovovali Karlíček. Z Petrovca odišiel v roku 1937. Karol Peternell bol veselej a žar-

Vstup si nekúpite ani za obrovské peniaze Str. 20

Karol Peternell

tovnej povahy, vždy ochotný pomôcť, preto nie div, že bol obľúbeným nielen v profesorskom zbore, ale najmä medzi žiakmi. Chystal aj nejedno divadelné predstavenie, skeče, písal malé scénky, prispieval i do tunajšej tlače a bol poruke ako nápomocný v boji o spoločenské postavenie gymnázia v novovytvorenom štáte juhoslovanskom. Zasadzoval sa za rovnoprávnosť slovenčiny a orodoval za jeho profesorov. Na samých začiatkoch slovenského gymnázia v Petrovci z nedostatku kádrov pracovali tu aj výpomocní pedagógovia z radov miestnych utečencov – Rusov z ďalekého Ruska – najmä po Októbrovej revolúcii, ale hodne profesorov prišlo na pozvanie gymnaziálneho kuratória a na prísľub prezidenta Masaryka ako pomoc starej vlasti dolnozemským Slovákom. Stali sa takto stĺpmi tejto nielen doma, ale i vo svete známej výchovno-vzdelávacej ustanovizne – nášho storočného slovenského Gymnázia Jána Kollára, nestora nášho života a pretrvávania...

Noc múzeí 2019 trochu netradične

Str. 23

Festivaly, prehliadky a súťaže

Str. 24


Mozaika NA CESTÁCH...

DESAŤ MIEST NAŠEJ PLANÉTY

Vstup si nekúpite ani za obrovské peniaze Pripravil: Jaroslav Čiep

N

ič na svete nás neláka viac ako práve to, čo máme zakázané. Dnes vám ukážeme zakázané miesta našej planéty, kde aj pred najbohatšími

Hadí ostrov Hadí ostrov sa nachádza vo vodách Atlantického oceánu, blízko Brazílie. Je to jediné miesto, kde sa vyskytuje jeden z najjedovatejších hadov našej planéty – krovinár ostrovný. Na zachovanie ich populácie bol ostrov navždy uzatvorený pred verejnosťou.

Hrobka Qin Shi Huanga Hrobka cisára Qin Shi Huanga, objavená už v roku 1974, nebola nikdy otvorená. Veľa aktivistov bojovalo za to, aby sa v tejto hrobke nevykonávali žiadne ďalšie

20

ľuďmi Zeme ostávajú zatvorené dvere. Bunkre, tajomné zóny, celé ostrovy a podzemné laboratóriá – to všetko je obklopené množstvom znepokojujúcich príbehov a v očiach verejnosti vyvoláva značný záujem.

Úrady vydali zákaz vstupu na ostrov, a to nielen kvôli vyhynutiu ohrozených druhov, ale aj kvôli bezpečnosti ľudí, pretože návšteva tohto miesta môže mať vážne následky. Záznamy hovoria, že na jeden štvorcový meter pripadá aspoň jeden had.

vykopávky. Citovali skutočnosť, že počas vykopávok mohlo dôjsť k zničeniu alebo poškodeniu vecí, ktoré sú vzácne pre vedu a históriu.

II

Ostrov Surtsey Nachádza sa v blízkosti Islandu a vznikol v dôsledku erupcií niekoľkých podvodných sopiek. Existuje od roku 1963 a má roz-

lohu 3 km2. Jeho vznik vzbudil vlnu záujmu medzi vedcami z celého sveta. Ostrov Surtsey je vizuálnym modelom toho, ako sa zrodil život na našej planéte.

Zóna 51 Do roku 2013 americká vláda usilovne popierala všetky fakty a fámy o tzv. Zóne 51 a tvrdila, že v ich krajine nič také nie je. Dnes je to najtajnejšia a najzáhadnejšia vojenská základňa na planéte. Nachádza sa 135 km od Las Vegas a je ideálnym miestom na vyko-

návanie testov nových zbraní a nového vojenského vývoja. Podľa nepotvrdených informácií bola zóna vytvorená na mieste havárie kozmickej lode cudzieho pôvodu, a preto sa tak usilovne snažili samotnú existenciu zóny skryť pred celým svetom.


HLAS ĽUDU | 3. 8. 2019 • 31 /4866/ Svetový sklad osiva Obrovský bunker, ktorý sa nachádza v Nórsku. Jeho hĺbka dosahuje 140 metrov a bezpečnostné opatrenia sú jednoducho výnimočné. A nie bez dôvodu, pretože vo vnútri je uložených viac ako stotisíc semien rôznych kultúr. Tento sklad vznikol v prípade vážnych katastrof, ktoré by mohli mať globálny charakter. Každá krajina má svoje vlastné oddelenie.

Ostrov Sentinel Nachádza sa pri pobreží Indie a je uzavretý kvôli domorodcom žijúcim na ňom. Doteraz nemali kontakt s civilizáciou, takže sa indická vláda rozhodla nezasahovať do života tohto kmeňa.

Vatikánsky tajný archív Pápež má nevyčísliteľné množstvo literatúry, ktorá patrí do jeho súkromného archívu a ten sa nachádza v múroch Vatikánu. Iba

Keď nastalo silné cunami, ktoré zasiahlo ostrov, boli im na pomoc vyslané helikoptéry z pevniny. Domorodci ich však privítali paľbou šípov, čím len potvrdili, že si neželajú, aby im niekto zasahovali do ich životov.

dĺžka regálov je 90 kilometrov. Podľa informácií, ktoré, žiaľ, nie je možné potvrdiť, asi polovica kníh a materiálov sú zbierky okultnej literatúry z celého sveta.

Jaskyňa Lascaux Jedinečný prírodný úkaz, ktorý sa nachádza vo Francúzsku. Na stenách jaskyne sú neobvyklé a jedinečné kresby, ktoré majú viac ako 17-tisíc rokov. Jaskyňa Lascaux bola dlhý čas skvelým

miestom na exkurzie, ale od istého momentu sa začali obrazy na stenách strácať. Dôvodom bol oxid uhličitý, ktorý človek vydychoval, takže jaskyňa sa pre verejnosť uzavrela.

Ostrov opíc Na pobreží Južnej Karolíny sa nachádza dosť nebezpečné miesto, ktoré je známe pod názvom Ostrov opíc. Žije tam asi 5-tisíc opíc rovnakého druhu. Opice sa tam dostali vďaka úsiliu

ľudí z Portorika a ak aj niektoré z nich pôvodne boli infikované herpesom, aktuálne je každý primát nosičom choroby. Ľudia majú striktne zakázaný vstup na ostrov, pretože to môže spôsobiť vážne choroby.

Ostrov Niihau Od roku 1864 ostrov prešiel do vlastníctva rodiny Robinsonovcov, čo spôsobilo, že ostrov nemôže nikto navštíviť. Na tomto mieste nenájdete žiadny internet ani mobilné spojenie. Tu taktiež

nie sú cesty, autá, ani obchody. Elektrická energia je vyrábaná solárnymi panelmi. Príbuzní, ktorí opustili ostrov, sa sem môžu vrátiť len s pozvánkou. Použitá zahraničná tlač a internet

III

21


Mozaika ZACHOVAŤ SI PAMIATKU...

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Začiatok rekonštrukcie mostíka Zuzky Medveďovej Jaroslav Čiep

T

ak ako oživotvorenie Matice slovenskej v Juhoslávii roku 1990 v Báčskom Petrovci bolo celonárodnostnou slávnosťou, aj obnovené Slovenské

mostík, ktorý upomína na prvú školenú maliarku z našich radov, vznikla ako národná iniciatíva. O jej realizáciu sa najviac pričinili susedovci z Ulice generála Štefánika. Keďže je mostík drevený a tento prírodný materiál chátra,

Už roku 2002 mostík Zuzky Medveďovej bol schátralý a následne aj niekoľkokrát čiastočne opravovaný

národné slávnosti v auguste roku 1992 boli prijaté medzi Slovákmi s otvorenou náručou. Na zasadnutí Slávnosťového výboru v septembri roku 1992 sa konštatovalo aj to, že Petrovcu k dvestopäťdesiatke v roku 1995 z obnovených Sláv-

vznikla aj iniciatíva za rekonštrukciu mostíka Zuzky Medveďovej. Susedia v júni z bývalých chmeľníc AS Petrovec zadovážili a priviezli chmeliare, ktoré naplánovali vymeniť za staré. Na túto iniciatívu aktívne nadviazali aj aktivisti združenia Zelení Petrovec. Keďže sú napojení aj na miestne a obecné inštitúcie, navrhli, aby sa aj okolie mostíka zošľachtilo viacerými obsahmi a príchod k nemu sa sprístupnil aj pevným chodníkom. V sobotu 20. júla spoločnými silami susedia a aktivisti Zelených sa dali do práce. Na Aby mal dobré základy, mostík treba móbu prišiel aj bagrista Tan- presne rozmerať cik a vlečku na odvoz zvyškov zeme a konárov poskytol Verejný strany aj vymurovať pevnejší komunálny podnik Progres. V tú podklad. Potom už pridať a prisobotu sa rozobrala stará kon- pevniť aj oporné vertikálne stĺpy, štrukcia mostíka, opílili sa zbytoč- ako aj dosky, po ktorých sa bude

zub času po štvrťstoročí na ňom zanechával stopy. Ale aj ľudská povaha devastovať všetko okolo seba. Po rokoch z mostíka zmizli zábradlia, dosky, po ktorých sa kráča, schátrali. Tie susedia vlastnými silami po rokoch aj dvakrát

Zadosťučinenie z vykonanej dobrovoľnej práce (foto: H. Tanciková)

Príprava pre nový pevný chodník

ností zostanú: zriadený najstarší dom v Petrovci, Troháky a mostík Zuzky Medveďovej. Práve idea vystavať tento

22

menili. Už dlhší čas pri susedských radách sa občas pripomenulo, že treba niečo urobiť s mostíkom, lebo sa už celkom rozpadne. Tak

IV

né a suché konáre v okolí, označil sa smer a následne sa vykopali základy budúceho chodníka z oboch strán Begeja. Keďže v Petrovci práve prebieha asfaltovanie ciest, v utorok bol starý asfalt prinesený aj sem. Valcom ho popritláčajú, aby chodník bol pevnejší. Práce je ešte dosť a budú aj ďalšie akcie a vítaná je každá pomoc. Nosné stĺpy treba nivelizovať a z jednej

chodiť, a zábradlia. Aj slávobránu s drevenou tabuľkou hore a naznačením, že ide o mostík Zuzky Medveďovej. Aj dnes po viac ako 30 rokoch od maliarkinej smrti jej meno u Petrovčanov naplno utkvieva v povedomí. A právom môžu byť hrdí na túto svoju spoluobčianku, ktorá celé umelecké dielo nechala svojmu prostrediu.


HLAS ĽUDU | 3. 8. 2019 • 31 /4866/

INÍ PÍŠU

NA MARGO PODUJATIA V PADINE

Noc múzeí 2019 trochu netradične Mgr. Jarmila Gerbocová SNM – Historické múzeum, Bratislava

Č

aro noci, jedinej opakujúcej sa noci každoročne so zvláštnym nádychom, má svoju tajomnú a neopakovateľnú atmosféru. O múzeách, ktoré dýchajú históriou prostredníctvom svojich zbierok, veľakrát ukrytých pred očami návštevníkov v útrobách svojich depozitárov dlhé obdobie, sa všeobecne vie. No príde oná magická noc, kedy sa ich brány otvárajú širšie ako inokedy a navyše v čase, keď sa Slnko na oblohe ukladá do svojej slnečnej postele, aby nabralo silu svojich hrejivých lúčov na nasledujúci deň. „Do práce“ nastupuje jeho legendami opradený brat Mesiac, ktorý raz do roka prichádza v podvečerných hodinách so zvláštnym poslaním. A práve vtedy nastáva Noc múzeí. Svojím čarovným neviditeľným kľúčom otvára dvere múzeí, hradov, zámkov, kaštieľov a galérií. Nie je to iba prehliadka výstavných priestorov či otvorených depozitárov s odborným výkladom kurátorov príslušných inštitúcií. Vďaka nim ožívajú pred návštevníkom príbehy predmetov, ich história. A vtedy akoby zastal čas. Čas v čase, minulosť v prítomnosti a naopak. Vchádzame do deja rozprávača, narátora, sme jeho súčasťou. Čaro imaginárneho prežíva návštevník každoročne aj v Etnodome Pavla Petráša, v priestoroch jeho súkromnej, takmer 17 000. zbierky v ďalekej Padine, nachádzajúcej sa v srbskej Vojvodine. Dedine, ktorú Slováci kolonizovali príchodom z horných Uhier, dnešného Slovenska, v roku 1806. Nenadarmo sa dodnes o nej hovorí ako o najslovenskejšej lokalite v celom slovenskom zahraničí, kde sa k slovenskej národnosti hlási viac ako 99 percent jej obyvateľov. Petrášovo múzeum, jediné slovenské súkromné múzeum v celom slovenskom zahraničí..., ba ani u nás na Slovensku nemáme jeho obdobu!

Okoloidúceho už na prvý pohľad z ulice upúta malebný biely okalený domček s namodro namaľovanými okienkami a okenicami. Treba vstúpiť bránkou domu, kde vás hneď pri vchode víta jeho majiteľ v tradičnom padinskom odeve – biela halena a široké nohavice z doma dávno tkaného hrubšieho plátna. Na hlave neodmysliteľný čierny klobúk so širokou strechou a na tvári široký úsmev. Príjemnú atmosféru hneď pri prvom zvítaní dotvára záplava kvetov, zelene a stromov, čo dokumentuje vkus a cit pre krásu pani Dušanky, manželky majiteľa etnomúzea. Človek má dojem, akoby tento domček, tichý svedok histórie, bol utopený v ich farbách a vôňach. Ešte predtým, ako vstúpime do jeho útrob, pozastavme sa na chvíľu na priedomí. Vahadlové studne. Svedok dávnych čias, čias

kými dvermi a zrazu sa ocitáme v Petrášovom kráľovstve, ktoré dokumentuje vďaka svojim pokladom históriu, dejiny a súčasnosť tejto osady. Rozmanitosť zbierok,

príchodu prvých Slovákov na toto nehostinné územie, ktoré ich vítalo suchom, nedostatkom vody a pravidelnými vetrami, zvanými košava. Vďaka usilovnosti a umu osadníkov sa všetko zmenilo. Až na tie vetry. Tie podúvajú dodnes. Vstupujeme nízkymi klasic-

* V skromných malých priestoroch klasického domčeka, architektonicky zrejme najstaršieho v celej Padine, svorne vedľa seba ležia na policiach, v skriniach, na schodoch na paláš či voľne v priestore dávne odevy mužov

ktorých základ tvoria predmety od starej mamy a následne od mamy, sú toho dôkazom. Nezabúda však pripomínať – zberateľská vášeň aj jeho drží už viac ako 60 rokov!

V

a žien na dni všedné i sviatočné, v kasni ručníky, čepce mladých žien, bytové textílie, množstvo predmetov, ktoré charakterizujú vybavenie niekdajšej kuchyne, ale aj ukážky „výdajovej“ izby, ktorá tvorila súčasť vena budúcej padinskej nevesty. V jednej z izieb, či skôr izbičiek, vidíme staré krosná s príslušenstvom. Pri schodoch na paláš zasa množstvo zvoncov, zvončekov, ktoré používali pastieri dobytka; v malom priestore sa tiesnia prútené a slamené predmety, ale i stará hrnčina. Návštevník nevie, kam má skôr upriamiť svoju pozornosť... Prechádza hore-dolu, vracia sa k veciam, pred niektorými z nich o čosi viac postojí. Do uší mu neustále pritom prúdi množstvo zaujímavých informácií. Petráš vie predsa zaujať každého. Veď je to jeho múzeum, jeho dieťa... V hlave máme zmätok z množstva zaujímavých informácií. To ešte nie je koniec. Opúšťame klenotnicu tradícií a ocitáme sa na voľnom priestranstve. Vpravo je pod prístreškom uložená zbierka častí dreveného poľnohospodárskeho náradia, ktorým Padinčania kedysi bez mechanizácie zúrodňovali a obrábali piesčitú pôdu až do konca 19. storočia. Zbierku dopĺňa množstvo iných predmetov; mnohé z nich nedokážeme identifikovať bez odborného výkladu ich terajšieho majiteľa. Hoci sa pomaly zvečerieva, Petrášovo múzeum to necíti. Návštevníci neustále prichádzajú, aj zahraniční. Sila čarovnej noci (vlastne celého dňa) pokračuje, stupňuje sa. Blíži sa polnoc a svetlá sa pomaly zhasínajú. Odchádzame s pocitom šťastia, spokojnosti a s vedomím, že sme predsa o čosi vnútorne bohatší. A čo povedať na záver? Iba ak – Pánboh daj šťastia rodine Pavla Petráša a jeho slovenskému etnomúzeu v Padine! Nech ešte dlho víta v svojich priestoroch každého, kto chce bližšie spoznať tento čarovný kút Dolnej zeme a v ňom domček s modrými okienkami.

23


Mozaika ÚLOMKY Z KULTÚRNEHO, UMELECKÉHO, OSVETOVÉHO A ZÁBAVNÉHO ŽIVOTA SLOVÁKOV V LALITI

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Festivaly, prehliadky a súťaže Juraj Pucovský

O

d prvých dní svojho založenia a neskoršieho pôsobenia kultúrne inštitúcie v Laliti vždy chystali programy predovšetkým pre domáce obecenstvo. Pravdaže, lalitskí Slováci – divadelníci, tanečníci, spevácke skupiny, sóloví interpreti s radosťou hosťovali azda vo všetkých našich slovenských dedinách, ale aj v zahraničí, najviac na Slovensku.

Milina Macková, dvojnásobná víťazka v Pivnici

Laliťania sa veľmi často, hoci nie pravidelne, zúčastňovali na hudobno-folklórnych, divadelných, speváckych a iných festivaloch, prehliadkach a súťažiach, ktoré tunajší Slováci organizovali, bez ohľadu na to, ako sa krajina, v ktorej žijú, menuje. Patrí sa vari začať s tým najstarším kultúrnym podujatím, festivalom spevákov Stretnutie v pivnickom poli, ktorý vznikol, samozrejme, v Pivnici roku 1966. Prvé dve speváčky z Lalite – Anna Hrnčiarová a Mária Žiaková na Stretnutí vystúpili v roku 1970. Potom tri roky za sebou spievala Milina Macková (1971 – 1973), dvakrát sa predstavil Michal Valent (1973 a 1977), Mária Valentová vystúpila trikrát (1977, 1978 a 1980), v roku 1978 Laliť predstavovala Katarína Častvanová, Jaroslav Babinka si k mikrofónu zastal v roku 1979, Vladimír Terek spieval v roku 1982, Božena Bohušová spievala dvakrát (1983 a 1984), trikrát za sebou účinkovala Anna Farkašová (1985 – 1987), aj Zdenka Turčanová trikrát reprezentovala Laliť (1987, 1988 a 1990), Štefan Benka ml. sa

24

zúčastnil v rokoch 1995 a 2001, Ján Zorňan- Boky, potom jeho Dušan Ratić tiež dvakrát (1995 brat Miroslav, Ladislav Tamaši... a 1997), Marína Hrnčiarová hosDlhoročný choreograf Ján Tancik ťovala na pivnickom javisku dvakrát nám svojho času rozprával, že veľká (2001 a 2004), Juraj Pecník spieval vďaka za hudobnú podporu patrí tri razy, v rokoch 2003 a 2004, poSelenčanom, harmonikárovi Pavlovi tom v duete s Vesnou Holičovou Zajacovi a Jurajovi Zolňanovi, báči v roku 2007, Alexandra Janšíková Ďurkovi, ktorým nebolo ťažko na bola v Pivnici v roku 2003, Vesna motocykli cez chotár prísť do LaHoličová spievala v duete s Jurajom lite na nácvik tanečníkov. Spolku Pecníkom (2007) a sama sa predhudobne občas pomáhali aj Ján stavila o rok neskoršie. V rokoch Macko- Kantor, harmonikári Ján 2010 a 2012 predstaviteľkou Lalite Terek a Štefan Benka, kým ťažko bola Annamária Tamašiová. zozbieraných hudobníkov na fesPrvú cenu odbornej poroty za tivale v Boľovciach úspešne viedol prednes získala Milina Macková profesionálny huslista ľudového (1972 a 1973) a bola prvou speorchestra Novosadského rozhlasu váčkou, dvojnásobnou víťazkou Gyula Lakatos. Na záver ešte jedna Stretnutia. Tretiu cenu za predzaujímavosť: tanečníci KUS Štefánik nes získali Jaroslav Babinka (1979), Zdenka Turčanová, tretie miesto nikdy neboli našimi predstaviteľAnna Farkašová (1985) a Zdenka v roku 1978 mi na Podpolianskych slávnosTurčanová (1987). Cena za najau- skončila ako víťazka. Tieto vzácne tiach na Detve. Ani len vtedy, keď tentickejší kroj sa dostala Alexandre údaje sme získali vďaka Jankovi boli organizátormi 13. prehliadky Janšíkovej (2003). Čérnemu, kultúrnemu nadšencovi Tancuj, tancuj... v roku 1982, hoci Na Májovom stretnutí v Kysáči, z Pivnice, ktorý už dlho žije v Če- mali naozaj kvalitný tanečný súbor ktoré prebiehalo v období 1961 – lareve. 1972, lalitskí speváci boli iba dvaKeď sme už raz pri hudbe a spekrát: v roku 1969 Anna Hrnčiarová ve, sprítomnime účasť Laliťanov a Miroslav Farkaš, o rok neskoršie na Prehliadke ľudových tancov len Anna Hrnčiarová. Na festivale vojvodinských Slovákov, dnes je to Selenča v znamení mladosti (1962 Folklórny festival Tancuj, tancuj..., – 1971) z Lalite spievali Zuzana ktorá sa prvýkrát uskutočnila 5. Tereková, Ondrej Králik, Božena apríla 1970 v Hložanoch. Medzi zakladateľmi prehliadky, folklórnymi súbormi z Aradáča, Báčskeho Petrovca, Kovačice, Pivnice, Starej Pazovy, Šídu a domácich Hložian, boli aj tanečníci lalitského KUS Štefánik s tancom Kdeže si mi moja milá..., ktorý nacvičil Ján Tancik. Napriek tomu, že spolok nemal vlastný orchester, tanečníkom najviac Katarína Častvanová v Pivnici bola hrali hudobníci zo Selenče, roku 1978 Laliťania boli nepretržite účastníkmi tanečného fes- a solídny orchester. Ale to je prípad tivalu až 23 rokov (1970 – pre osobitnú analýzu, na čo teraz 1992). Neskoršie festivaly nechceme márne mrhať časom, v Hložanoch, ale aj v iných ani priestorom. Kedysi pred vojnou a do začiatku dedinách často boli bez účasti tanečníkov z Lalite, ktorí zatiaľ šesťdesiatych rokov lalitskí divaposlednýkrát v hložianskom delníci, keď s nimi pracovali učitelia a najviac Michal Benka, boli uznáamfiteátri tancovali vlani. Lalitským tanečníkom vaní, lebo patrili medzi najúspešAnnamária Tamašiová, dvakrát na Stretnutí prvýkrát na festivale v Piv- nejších na regionálnych závodoch či Hmiráková, Anna Burčiarová, Miro- nici (1975) zahral vlastný orchester prehliadkach, kde účinkovali súbory slav Farkaš štyrikrát a svoju jedinú pod vedením Jána Galamboša, od z troch – štyroch k sebe najbližších účasť v roku 1971 Milina Macková ktorého žezlo neskoršie prebral dedín.

VI


HLAS ĽUDU | 3. 8. 2019 • 31 /4866/ Odkedy sa od 11. októbra do 8. novembra 1970 zorganizovali stretnutia pokročilejších slovenských ochotníckych súborov v rámci Kultúrnej jesene v Báčskom Petrovci, Laliťanov sme nevideli mnohokrát na súťaži, ktorú dnes poznáme ako Prehliadku slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín. Niežeby nemali naštudované hry – mali, ale ich často znechucovali negatívne kritiky odborných porôt.

KUS Štefánik, na základe ktorého v rámci spolku založili Ochotnícke divadlo Michala Benku- Uču. A potom 9. júna 2001 štartovali prvé Dni Michala Benku-Uču, nesúťažné divadelné podujatie na počesť tohto učiteľa a dlhoročného kultúrneho pracovníka z príležitosti jeho nedožitých deväťdesiatych narodenín. Už v prvý večer sa lalitskí divadelníci predstavili drámou Zlatka Benku Dvadsiaty štvrtý Orió-

Aj Laliťania boli zakladateľmi dnešného FFTT

lo viac súborov ako na niektorom Divadelnom vavríne. Škoda len, že sa Laliťanom takmer celý niekdajší divadelný súbor natrvalo či dočasne (?!), presťahoval na Slovensko, do Nového Sadu, Belehradu, iných miest a dedín. Vždy keď mali hru s tematikou

Michala Benku-Uču dosiahol na 19. festivale DIDA 2013, keď za predstavenie Tango miliardo autora Jána Hrubíka v kolektívnej réžii získalo Cenu Janka Čemana od komisie, ktorú tvorili Zuzana Tárnociová, Mr. Zuzana Týrová a Vladimír Valentík. Potešiteľné je, že 10. februára

Orchester KUS Štefánik je založený roku 1975. Prvý zľava sedí vedúci

Ján Galamboš Nemožno povedať, že keď sa na prehliadke zjavili, nepočuli o svojom výkone aj pochvalné slová. No najviac im zazlievali nesprávnu slovenskú výslovnosť, neadekvátnu scénu, nedostatočne uvoľnené správanie sa hercov na javisku, nedostatočne dobre nacvičenú predlohu... Keď je tak, často povedali Laliťania, radšej

nov život. Pravdaže, s výnimkou dvoch-troch rokov Dni... prebiehajú dodnes, na ktorých sa pravidelne zúčastňujú Pivničania a Kysáčania, ale aj Báčskopalančania, Vojlovičania, Novosadčania, Selenčania, Staropazovčania, Binguľčania, Aradáčania, ochotníci domáceho srbského spolku Branislava Nušića, Drámu Zlatka Benku Dvadsiaty štvrtý Oriónov život lalitskí divadelníci zahrali na 1. Dňoch Michala Benku-Uču roku 1991

divadelných inscenácií dolnozemských autorov – DIDA, zúčastnili sa tohto renomovaného štvrťstoročného festivalu v Pivnici. Pivnickému obecenstvu a odbornej porote sa na siedmich festivaloch Laliťania predstavili ôsmimi predstaveniami. Už na prvej účasti v roku 1995 s hrou VHV Podarilo sa našu mačičku prekvapiť, v spoločnej réžii Jána Zorňana a Dušana Párnického, porota v zložení: Pavel Čiliak, Jaromír Grňa a Vladimír Valentík v správe Divadelníci KUS Štefánik v hre Tá naša Marča, ktorú v roku 1974 režíroval konštatovala: „Porota si nárokuje pochvalne sa zmieniť o lalitskom Ján Tancik (sedí zľava) súbore, že sa vzmohol na činnosť, nepôjdeme súťažiť, zahráme pred susedia Rusíni z Kerestúra, ako aj a tiež sa teší, že staršia časť súbodomácim obecenstvom, ktoré naše hostia zo Slovenska: z Dražkoviec, ru pestuje kultivovanú slovenčinu snahy aspoň potleskom odmení. Mane, Plechotíc... Boli roky, keď na a mladšia časť súboru si berie príV roku 1997 zmenili Štatút Dňoch Michala Benku-Uču zahra- klad od nej.“ Najväčší úspech OD

VII

2019 v Laliti, presne po dvoch desaťročiach, uviedli premiéru najmladších divadelníkov OD Michala Benku-Uču. Sú to deti vo veku 12 až 14 rokov, ktorých zhromaždila Jana Burčiarová a nacvičila s nimi Rozprávku z parku autorky Đurđe Liliovej. Mladučkí herci potom hosťovali v Ruskom Kerestúre, videli ich aj v Pivnici na 25. DIDA a po dlhšom čase sa zúčastnili na 26. prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď v Starej Pazove. Tak sa vštepuje láska k divadlu a ochotníčeniu vôbec! Snímky: z archívu autora (V budúcom čísle dokončenie: Tanečné a divadelné hody a rekordy)

25


Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Karfiolový guláš Suroviny: 500 g karfiolu, 3 mrkvy, 1 špagetová cuketa (dlhá zelená tekvička), 3 paradajky, 1 cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 1 lyžica múky, 1 lyžička soli, 1 lyžička sójovej omáčky, 1 dl mlieka, 50 g syra, 1 vajce, za hrsť

petržlenovej vňate Takto sa to podarí: Na oleji speníme cibuľku a cesnak. Pridáme na ružičky natrhaný karfiol, na kúsky nakrájanú cuketu a na kolieska nakrájanú mrkvu. Prilejeme sójo-

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Ako si v lete nezničiť vlasy?

S

lniečko, vietor, more a bazén – balzam pre dušu, záťažová skúška pre našu hrivu! Ako sa o ňu postarať, aby aj po dovolenke zostali vlasy zdravé a krásne? Časté chyby, ktoré robíte aj vy: Zákaz alkoholu! Pozor na tužidlá, laky a pod. s obsahom alkoholu. Slnkom namáhané vlasy budú vysušené ešte viac a začnú sa rýchlejšie lámať. Navyše dráždia vlasovú pokožku, ktorá sa v lete výdatnejšie potí a mastí. Stavte na šetrné produkty bez alkoholu alebo s jeho zníženým obsahom. Ležérne vyčesané. Sú najpraktickejšie! Vlasy si jednoducho vyčešte do voľného drdolu. Ešte predtým im však doprajte dávku nezmývateľného kondicionéru v spreji, čím im zabezpečíte extra porciu starostlivosti. Váš krk a šija môžu voľne dýchať a vlasy budú šik upravené. Umývajte ich vlažnou vodou! Vlasy obsahujú sotva 10 percent vody. Pôsobením slnka sa tento podiel znižuje. Pri umývaní vlasov horúcou vodou sa otvára šupinkatý povrch vlasu a uniká ešte viac vlhkosti. Nečudo, že naša hriva potom vyzerá ako slama. V lete si zvyknite vlasy umývať len vlažnou vodou a nezabudnite ich ošetriť výživným kondicionérom. Buďte k nim jemné. Nesťahujte mokré vlasy napevno gumičkou a pozor na kovové sponky! V týchto miestach sa môžu nenávratne poškodiť a dokonca aj polámať.

Vlhké vlasy si viažte len do voľného chvosta, prípadne ich zľahka zopnite umelohmotnou pinetou alebo štipcom. Nestraťte farbu! Pre farbené vlasy sú letné radovánky malou pohromou, preto ich chráňte klobúkom alebo šatkou. Ak na hlave nič neznesiete, každé ráno ich ošetrite sprejom s UV ochranou a večer po umývaní naneste expresnú kúru, ktorá vlasy obalí ochrannou vrstvou, ošetrí poškodené miesta a pomôže predchádzať vymývaniu farebných pigmentov. Zbavte ich soli! Morská voda prospieva telu aj pokožke, no našej korune krásy škodí. Problémom sú kryštáliky soli, ktoré sa držia vo vlasoch, viažu slnečné svetlo, čím zvyšujú pôsobenie tepla a odčerpávajú prepotrebnú vlhkosť. Soľ narúša vlasovú štruktúru a uberá lesk. Po každom kúpaní v mori si vlasy dôkladne vysprchujte a večer umyte šampónom. Stop fénom a žehličkám! Vlasom poriadne zavaríte, ak ich v letných horúčavách budete fénovať a žehliť. Zbytočne ich netrápte a sušte voľne na vzduchu. Alebo ich ešte jemne vlhké spleťte do chvosta a ráno upravte prstami. Výsledkom bude ležérna hriva v plážovom štýle. Šikovný tip: Ešte pred plávaním si vlasy dôkladne opláchnite pod sprchou. Takto už nemôžu nasať škodlivú chlórovanú vodu .

vú omáčku a pridáme soľ. Potom i nakrájané paradajky a dusíme pod pokrievkou 15 minút. Pridáme trochu vody a dusíme, kým zelenina nie je mäkká. Medzitým si v mlieku rozrobíme vajíčko, primiešame nastrúhaný syr a múku. Vylejeme do panvice, premiešame a na záver pridáme petržlenovú vňať.. Foto: E. Š.

KRÁSA

Spálili ste sa na slnku?

Ž

e vám sa to nemôže stať? Ups, zaspali ste na slnku alebo ste podcenili natieranie a je to tu! Koža je červená, páli a bolí a krém po opaľovaní nepomáha. Vyskúšajte tieto domáce tipy. Možno ste si to počas dňa ani neuvedomili, no

minút. Pri ošetrení partií tela naneste produkt na bavlnený uterák a priložte na postihnuté miesta. Je dôležité, aby ste mliečne produkty nenechali na tele zaschnúť, pretože zmývanie by mohlo pokožku ešte viac podráždiť. Ako náhle sa zábal

večer priniesol krutú realitu. Pokožka je červená, horúca a boľavá a pri pohľade do zrkadla vám nie je všetko jedno. Pokiaľ sa vám netvoria pľuzgieriky, nemusíte vyhľadať lekára. Základom je schladiť pokožku a dodať jej vlhkosť. Stavte na jeden z osvedčených domácich receptov na spálenú pokožku! Octový zábal. Organické kyseliny v jablkovom octe pomôžu pokožke obnoviť vlastný kyslý ochranný plášť. Zmiešajte ocot a vodu v pomere 1 : 2 a do tekutiny namočte bavlnený uteráčik. Položte na spálené miesta a nechajte pôsobiť 20 minút. Tvaroh alebo jogurt. Mliečne kyseliny stabilizujú rovnováhu pokožky a príjemne ju schladia. Ak máte spálenú tvár, jednoducho si jogurt alebo tvaroh naneste na tvár ako masku, ktorú necháte pôsobiť 15

na pokožke zohreje, postup nanovo zopakujte. Aloe Vera. Priehľadná a hustá šťavička z Aloe Vera je zázračný balzam pre slnkom spálenú pokožku. Obsahuje až 270 účinných látok, minerálov a vitamínov, ktoré podporujú regeneráciu kože a majú chladivý účinok. Ak pestujete Aloe, jednoducho pozdĺžne prekrojte list a potrite ním začervenané miesta. Zelený čaj. Pri spálenej pokožke pomáha zvnútra aj zvonka. Obsahuje triesloviny a flavonoidy, ktoré sťahujú zápal a tlmia bolesť. Má hydratačné účinky a chráni pokožku pred vysušením. Aj v tomto prípade pomôže zábal zo silného (a vychladeného) zeleného čaju. Namočte doň veľkú bavlnenú vreckovku a priložte na začervenané miesta.

Mozaiku číslo 239 pripravil Jaroslav Čiep

26

VIII


Kultúra

LITERÁRNO-HUDOBNÝ VEČIEROK V KULPÍNE

TúryLITERAtúry II spisovateľov zo Slovenska Katarína Gažová

uvítal hostí zo Slovenska, delegáciu z Maďarska a všetkých prítomných. vodným podujatím zaradeSlova sa potom ujala predsedným do programu trojlístka níčka KNS – Klubu nezávislých júlových osláv v Kulpíne bol spisovateľov zo Slovenska Judita literárno-hudobný večierok túry- Kaššovicová, ktorá sa okrem iného LITERAtúry II. Organizátori osláv poďakovala Vladimírovi Valentíkovi ho usporiadali vo štvrtok 25. júla a Pavlovi Gažovi za usporiadanie v záhrade na nádvorí reštaurácie ich vystúpenia v Kulpíne. SpomeLipa, kde privítali spisovateľov a nula si aj na podobný večierok hudobníkov zo Slovenska. spred dvoch rokov v kulpínskom Na začiatku večierka v príjem- kaštieli. Aj príchod do Kulpína menom ovzduší sa prihovoril predse- dzi Slovákov bol súčasťou projektu, da MOMS Kulpín Pavel Gaža, keď v rámci ktorého sa slovenskí autori predstavujú v zahraničí. V pásme slova a hudby najprv svoju bohatú prozaickú tvorbu predstavil spisovateľ Juraj Šebesta, riaditeľ Mestskej knižnice v Bratislave. Tento autor píše hlavne pre deti a Účastníci večierka zo Slovenska a hostitelia

Ú

Obecenstvo literárno-hudobného pásma

mládež. Na večierku prečítal úryvok z knihy Hévíz 2090. Na ukážku milovníkom krásneho slova priniesol i svoje ďalšie knihy: Venussha (Ťažký týždeň), Keď sa pes smeje, Triezvenie. Premiérovo svoje najnovšie verše na večierku v Kulpíne prečítal básnik, literárny kritik a publicista Miroslav Brück zo Skalice. Na záver svoje verše sprítomnila Judita Kaššovicová, ktorá píše meditatívnu poéziu. Na večierku prečítala úryvok z básnickej zbier-

ky Dokonalá modrá. Hudobné predely v tvare skvelej gitarovej hudby zahral a spisovateľov pri ich prednese sprevádzal Miloš Železňák, známy slovenský hudobník a skladateľ. Večierok v Kulpíne nadobudol medzinárodný ráz aj vďaka návšteve vzácnej delegácie predstaviteľov slovenskej národnej menšiny z Maďarska, ktorí svojím príchodom príjemne prekvapili organizátorov literárno-hudobného podujatia.

7. ROČNÍK PODUJATIA POD KORUNAMI STROMOV NA ŠTRANDE

Menšinové jazyky a posunková reč vo fókuse Jasmina Pániková

„A

ko sa voláš a koľko máš rokov?“ spýtal sa malý chlapec a ihneď bolo jasné, že dielňa slovenského jazyka a kultúry má pozitívne výsledky. Na novosadskom kúpalisku Štrand už siedmy rok po sebe deti vo veku 5 až 12 rokov majú možnosť naučiť sa najfrekventovanejšie slová podaktorých menšinových jazykov a nadobudnúť tak zručnosť pre základnú komunikáciu. Umožnili im to aj tento rok Heror Media Pont a Mestská knižnica. „Som rada, že podujatie Pod korunami stromov na Štrande má za sebou už siedmy ročník,“ hovorí Nataša Herorová z Heror Media Pont. „Štartovali sme 1. júla a záverečný deň sme mali 27. júla, keď bola pre deti previerka vedomostí zo slovenského jazyka a kultúry. V ten deň skúšku mali i mládežníci, ktorí sa v priebehu júla učili slovinský jazyk. V tomto roku sme v spolupráci s Výborom pre • KULTÚRA •

vzdelávanie Národnostnej rady slovinskej národnostnej menšiny a spoločnosťou Slovincov Kredarica usporiadali mesačný kurz slovinského jazyka pre tínedžerov a v tejto praxi budeme pokračovať aj na budúci rok. Tohto roku to bol slovinský jazyk, o rok bude niektorý iný,“ hovorí Herorová.

Cez hru k vedomostiam

Účastníci podujatia mali možnosť učiť sa maďarský, slovinský a slovenský jazyk, ako aj posunkovú reč. Kurz posunkovej reči organizovali po druhýkrát, a to s cieľom vyzdvihnúť dôležitosť posunkového jazyka a tým spôsobom uľahčiť integráciu nepočujúcich do spoločnosti. „Tento kurz

sme mali v prvý týždeň podujatia a deti ho zvládli perfektne. Boli by sme radi, keby sa na posunkovú reč pozeralo ako na menšinový jazyk, ktorý by bol zaradený do bežného vzdelávania. Celkove tento rok hodnotím pozitívne. Síce v porovnaní s minulým rokom sme mali menej účastníkov, ale fakt, že niektorí účastníci boli aj v minulom roku, alebo aj v predminulom, hovorí o tom, že je o naše podujatie záujem aj po siedmich rokoch, keď sme skromne začínali náš príbeh,“ zhodnotila. Nadobúdanie vedomostí o jazyku a kultúre menšín je prvoradým cieľom organizátorov a dôležitou zložkou je aj propagácia pobytu v prírode a pozitívny vzťah k životnému prostrediu. V súlade s tým aj tento rok mali účastníci svojrázny výlet na lokalitu Rím pri Beočine, kde si nielen preverili jazykové vedomosti, ale sa aj bližšie zoznámili s krásami Fruškej hory a zodpovednosťou človeka k prírode.

31 /4866/ 3. 8. 2019

27


Kultúra TVORIVÉ VÝTVARNO-FILMÁRSKE DIELNE V PETROVCI

Zaostrené na obrazy Jaroslav Čiep

T

vorivé výtvarno-filmárske dielne v Petrovci pre deti od 8 do 14 rokov pomenované Zaostrené na obrazy v rozsahu 5 dní (utorok – sobota) sa konali od 23. do 27. júla v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci. Organizátorom tohto poduja-

Dielne viedla lektorka Monika Necpálová, boli bezplatné a počet miest obmedzený. Ako prišlo k vzniku týchto dielní a čo je ich náplňou, pýtali sme sa lektorku Necpálovú. − Projekt Zaostrené na obrazy sme podali na ÚSŽZ, kde bol teda podporený, čo nás veľmi potešilo, a vďaka tomu je možné

Hravo a s fókusom na obrazy

tia bolo Múzeum vojvodinských Slovákov s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Obce Báčsky Petrovec.

organizovať spoločne s Múzeom vojvodinských Slovákov výtvarno-filmárske dielne so zameraním na rozvoj jazyka, verejného vystupo-

vania, písomného a hovoreného prejavu, ale aj na tú výtvarnú časť. Postupne takýmto spôsobom sa deti môžu vyjadrovať k obrazom, ktoré sú súčasťou Galérie Zuzky Medveďovej. V súčasnosti je tu nainštalovaná výstava obrazov Zuzky Medveďovej a svojím spôsobom ju deti spracúvajú vo videozáznamoch a takisto dotvárajú. Dotvárajú v podstate obrazy, ktoré v tejto chvíli existujú, nejakými svojimi nápadmi, samozrejme, mimo tých obrazov, takže vytvárajú taký veľký spoločný obraz. A celý tento proces sa potom zaznamenáva na kameru. Deti sa učia používať rôzne videoaplikácie, pripravujú si dramaturgiu, réžiu. Je to proces, kde sa prechádza od výtvarnej časti až k tej filmárskej, − ochotne nám odpovedala. Riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová-Pintírová nám povedala, že na záver v sobotu 27. júla napoludnie na verejnú prezentáciu detského tábora Zaostrené na obrazy pozvali aj rodičov detí. Zároveň zorganizovali aj krst

Monika Necpálová

knihy pre deti autorky Moniky Necpálovej Dvojbodka, ktorá jej vyšla v Petrovci v Slovenskom vydavateľskom centre. Na záver sa Monika Necpálová vyjadrila takto: − Zaostrili sme na obrazy a dokonca sme jeden spoločný aj urobili. Presahuje hranice výtvarna a podáva ruku filmárstvu. Neuveriteľné dielne plné uveriteľných detí obohatili letné dni počas celého jedného júlového týždňa. Vo veľkom finále uviedli performanciu, prepojili výtvarníctvo, herectvo i kumšt detskej kamery. Zuzka Medveďová sa im stala priateľkou cez svoje obrazy a jej galéria − prostredníctvom Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci − tvorivým laboratóriom.

STARÁ PAZOVA

Čitateľský kútik na bazénoch Anna Lešťanová

P

o prvý raz staropazovská Ľudová knižnica Dositeja Obradovića otvorila miničitateľský kútik na Pazovských bazénoch. V spolupráci s vedením tohto športovo-rekreačného komplexu na vchode do areálu bazénov postavená je polička s knihami na čítanie. Hoci je toto iba začiatok, nie s veľkým počtom ponúknutých kníh na čítanie, predsa zamestnanci knižnice majú nádej, že tento nový čitateľský kútik priláka početných

28

www.hl.rs

návštevníkov bazénov. Podľa slov Dragany Milašovej, riaditeľky staropazovskej knižnice, ich ustanovizeň tohto leta pripravila malé letné osvieženie na bazénoch počas letnej sezóny. Čitateľský kútik je tu so zámerom, aby návštevníci bazénov mali možnosť, kým sú na tomto komplexe, niečo si prečítať a tak si spríjemniť pobyt. Od stredy 24. júla sa tu nachádzajú hlavne romány pre dospelých, o čosi menej je literatúry pre deti, a niektoré časopisy. Vypožičiavanie kníh z tohto čitateľského kútika je zdarma a na

Informačno-politický týždenník

čítanie knihy a časopisy si môžu vypožičať všetci návštevníci bazénov, bez ohľadu na to, či sú začlenení, alebo nie do Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića. Ako uviedla riaditeľka Milašová, podmienkou je, aby sa po zakončení pobytu na bazénoch knihy, resp. časopisy vrátili na poličku, kde sú aj pokyny o používaní tohto čitateľského kútika. „Ak niekto doma má zvyšok kníh, taktiež ich môže nechať na poličke ako knižný darček pre našu knižnicu,“ zdôraznila D. Riaditeľka knižnice Dragana Milašová pri novom čitateľskom kútiku Milašová. • KULTÚRA •


PO ZÁJAZDE NA SLOVENSKU

Orchestrík nôtil aj na Orave Dr. Juraj Súdi

O

rchestrík ZŠ Jána Kollára a Komorného zboru Zvony v Selenči má za sebou úspešne absolvovaný nezabudnuteľný tábor na Slovensku. Dvadsaťdva malých veľkých muzikantov pod dohľadom Renáty a Juraja Súdiovcov od 13. do 23. júla strávilo 10 prekrásnych dní v tábore Párnica na Orave. Veľká vďaka patrí skvelým animátorom: Dobs, obom Marekom, Dominikovi, Karolíne, Márii, lekárke Monike a vedúcej Renáte Kamenarovej. Oni sa o deti z Orchestríka nielen starali,

Selenčania v horskej prírode

ale pripravovali im i mnohé zaujímavosti. Každý deň bol jednou nezabudnuteľnou rozprávkou. Navštívili spolu Oravský hrad, Ostrov umenia, Skanzen, Jáno-

Spoločná fotka pri vláčiku

DETSKÉ FILMY V STAREJ PAZOVE. Počas júla a augusta sa v rámci bohatého programu Detského kultúrneho leta 2019 v Starej Pazove na Námestí Dr. Zorana Đinđića premietajú detské filmy. Organizátorom podujatia za podpory Obce Stará Pazova je Stredisko pre kultúru Stará Pazova a najnovšie premietaný film bol v sobotu 27. júla. Najmladší Pazovčania (na fotografii) si pozreli zaujímavý detský film Kto sa bojí vlka ešte. Dve projekcie detských filmov sú naplánované ešte na 10. a 24. augusta. a. lš. • KULTÚRA •

šíkove diery, akvapark, Dolný Kubín, plavili sa loďou a cestovali vláčikom a autobusom... Naučili sa veľa nových a zaujímavých hier a upevnili si slovenčinu. Vďaka

patrí aj: ÚSŽZ, NRSNM, Matici slovenskej v Srbsku, Akadémii vzdelávania, ako i rodičom detí z Orchestríka. Rozlúčka s novými kamarátmi bola veľmi dojímavá. Na podnet predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dr. Jána Varšu a z pera skladateľa Juraja Súdiho st. vznikli tu text a hudba piesne Hymna táborov. Deti z Orchestríka, ako i niektorí animátori sa ju naučili hrať a kamarátov z USA, zo Švajčiarska, z Poľska, Francúzska a Írska naučili spievať. Na záverečnej slávnosti a uzávierke tábora ju spoločne zahrali, zaspievali a urobili i videozáznam. Celý tábor sa niesol pod heslom: Milujeme... Slovensko! Foto: z archívu autora

N O VÁ D I VA D E L N Á PREMIÉRA V PETROVCI. V petrovskom Divadle VHV, presnejšie v miestnostiach jeho klubu, v júli bolo rušno. A tvorivo. Od polovice júla tam pripravovali a potom aj skúšali nové divadelné predstavenie. Ide o predstavenie Franza Kafku Proces v réžii Petra Serge Butka. Ide o koprodukčný divadelný projekt Divadla „A“ / Shanti z Prievidze zo Slovenska, Divadla VHV z Petrovca a Next Picture z Prahy, z Česka. V predstavení budú hrať Peter Hlavatý, Patrik Hostačný a Lucia Bakaiová, všetci z prievidzského divadla, a Nataša Dobrovoljská, Ján Bohuš a Ján Sklenár z petrovského divadla. Premiéru Kafkovho Procesu v Báčskom Petrovci naplánovali na sobotu 17. augusta 2019 a neskoršie bude premiéra aj v Prievidzi. J. Č-p 31 /4866/ 3. 3. 2019

29


Kultúra RECENZIA

Zborník ako produkt štvrťstoročného divadelného ochotníctva (Štvrťstoročná DIDA 1995 – 2018. Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Pivnica 2019) Miroslav Pap

K

25. v ýročiu festivalu Divadelné inscenácie dolnozemských autorov, alebo všeobecne známeho pod názvom DIDA, bol tohto roku publikovaný zborník Štvrťstoročná DIDA 1995 – 2018. Samotná publikácia má formu zborníka, pričom má črty aj spomienkovej knihy organizátorov či účastníkov. Pivnickým divadelníkom sa v publikácii podarilo zosumarizovať údaje z 24 ročníkov festivalu a následne ich odborne spracovať. V úvodnej časti Vladimír Brňa uvádza: „Publikácia je výsledkom práce nielen nás, ktorí sme sa priamo pričinili o jej zrod, ale aj všetkých milovníkov divadelného umenia, ktorí sa na našom festivale zúčastňovali. Azda všetci sme tu doteraz nechali hodný kus života, ktorý našim divadelníkom chceme pripomenúť a vyvolať príjemné pocity.“ DIDA počas štvrťstoročného pravidelného fungovania obohatila kultúrny sektor a podnietila aktívnu účasť ochotníckych divadelných súborov z Vojvodiny a celej Dolnej zeme každoročne sa zúčastňovať a prezentovať svoju činnosť a tvorbu, čo malo, ale aj v súčasnosti má pozitívny vplyv na slovenskú menšinovú kultúru. Zborník by sme mohli rozčleniť do niekoľkých tematických okruhov a sú to: historický aspekt divadelníctva v Pivnici a vo Vojvodine, potom časť publikácie venovaná chronologickému spracovaniu vytýčených oblastí, určité kulturologicko-estetické chápanie festivalu v kontexte slovenskej minoritnej kultúry a poslednú časť tvoria príspevky hodnotiace divadelné publikácie, účasť víťazných súborov na Palárikovej Rakovej a význam Seminára tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem!. Úvodný príspevok zostavil hlavný a zodpovedný redaktor zborníka Vladimír Brňa, v ktorom

30

www.hl.rs

zdôraznil význam divadelného festivalu DIDA, ale aj význam novovzniknutej publikácie. Tá má význam nielen pre domácich

divadelníkov, ale všeobecne pre slovenskú vojvodinskú kultúru, najmä z toho dôvodu, že chronologicky interpretuje činnosť ochotníckych divadiel a ich tvorbu. Do úvodnej časti je zaradený aj príspevok Jozefa Valihoru, ktorý špecifikoval osobnosť a dielo pivnického spisovateľa Janka Čemana, po ktorom aj divadelný súbor nosí pomenovanie. Historický aspekt podrobnejšie spracúva pivnický lokálny historik Ján Guba, presnejšie v dvoch príspevkoch, v ktorých charakterizuje vývoj slovenského divadelníctva v Pivnici a jeho význam v kontexte lokálnej a regionálnej kultúry. Ján Guba počas svojej celoživotnej výskumnej činnosti z oblasti histórie pozná a v príspevkoch detailne spracúva lokálnu históriu a spolkovú činnosť ako základnú potrebu združovania sa na etnickom princípe. Z  kulturologického aspektu funkciu tohto divadelného festivalu v kontexte minoritnej kultúry hodnotil Miroslav Pap. V príspevku sa zmieňuje o význame menšinových podujatí v inoetnickom prostredí. V  texte zvýrazňuje potrebu prepájania slovenských ochotníckych divadiel z Vojvodiny, Maďarska, Rumunska či Chorvátska s úmyslom vzájomného stre-

Informačno-politický týždenník

távania sa a udržiavania spisovnej slovenčiny a slovenskej kultúry na Dolnej zemi. Do prvej časti sú zaradené aj príspevky Jána Salčáka a Michala Týra hodnotiace prehliadku ako nenahraditeľnú súčasť kultúrneho sektora. Tieto príspevky, ako i príspevok Jozefa Valihoru sú prevzaté z bulletinov (č. 1, 4, a 6) minuloročných ročníkov. Spisovateľ Ján Salčák význam festivalu hodnotí slovami: „Tento festival, ktorý by mal byť obrazom života tunajších Slovákov spolu s ostatnými žijúcimi od samotného prisťahovania po dnešok, bude potenciovať vzájomnú toleranciu, vyšší stupeň prelínania sa rozličných kultúr a boj všetkých o vyššiu úroveň kultúry a primeranú spoluprácu.“ Do zborníka zostavovatelia s jasným úmyslom zaradili aj pravidlá festivalu, ktoré prioritne definujú, že autorom divadelnej predlohy môže byť iba dolnozemský Slovák. Týmto pravidlom sa pivnický divadelný festival odlíšil od ostatných. Spomínaným pravidlom akoby si organizátori priali viac publikačnej činnosti, ktorá by bola následne inscenovaná na javisku. Dané pravidlo preto do koncepcie festivalu zapája aj ostatné slovenské ochotnícke a dolnozemské divadelné súbory. Pritom je potrebné zdôrazniť, že dopyt obecenstva po klasických domácich dielach je ešte stále prítomný, čo sa do určitej miery nedá zhodnotiť ako pozitívne, možno sčasti až zastarané. Možno by práve nové diela dolnozemských autorov, ktoré by boli inscenované na javisku, prilákali mladšiu cieľovú skupinu. Druhú a najrozsiahlejšiu časť zborníka predstavujú odborne, chronologicky a štatisticky spracované údaje o počte inscenovaných hier, počte priamych účastníkov a sprievodných podujatí, ďalej zoznam vystúpení domácich a za-

hraničných divadelných súborov s počtom vystúpení na festivale a v konečnej forme aj ceny laureátov podľa ročníkov. Určite treba pochváliť prácu zostavovateľov práve druhej časti. Ku každému ročníku sa im podarilo zozbierať všetky údaje a k tomu priložiť fotografiu. Vďaka dobre spracovanému divadelnému archívu je táto časť publikácie spracovaná na vysokej úrovni. Poslednú časť publikácie zostavovatelia nazvali Produkty festivalu DIDA, medzi ktoré zaradili publikácie Nová slovenská vojvodinská dráma a Seminár tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem!. Medzi autorov poslednej časti patria: Ľuboslav Majera, Michal Týr, Vladimír Valentík, Vesna Kámaňová a Katarína Mišíková-Hitzingerová. Príspevok o spolupráci medzi divadelnými festivalmi Palárikova Raková a DIDA napísala Silvia Petreková, riaditeľka Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci a riaditeľka Palárikovej Rakovej. Prínosom publikácie je bohatá fotodokumentácia, ktorá mapuje kontinuitu pôsobenia festivalu DIDA. Na fotografiách sú scény z inscenácií, sprievodné podujatia, obecenstvo. Fotodokumentácia svedčí o práci divadelníkov pri organizovaní podujatia a o jeho vývine a úspechu. Graficky spracované fotografie a celková grafická úprava publikácii pridávajú určitú estetickú hodnotu. Ochotnícke divadlo Janka Čemana oslavuje 25 úspešných ročníkov divadelného festivalu. Pivnickí divadelníci môžu a majú byť spokojní so svojou prácou a úrovňou, ktorú dali tomuto festivalu. Sami budeme svedkami ďalšieho obdobia dolnozemského divadelníctva a migračných vplyvov na budúce ročníky festivalu. Jedno však určite vieme, že pivnický festival DIDA bude aj naďalej udržiavať národnú a kultúrnu identitu predovšetkým vojvodinských Slovákov. • KULTÚRA •


KOVAČICKÁ OBEC NA 10. BOJČINSKOM KULTÚRNOM LETE

Vydarený výtvarný plenér na rieke Ján Špringeľ

P

ätica insitných maliarov päťdňový pobyt na umeleckom tábore v Boľovciach oceňuje päťkou. Na výbornú bola organizácia a pohostinnosť

že boli na mnohých podobných táboroch krížom-krážom Európou, ale plenér v Obci Surčin sa im vrezal do pamäte a – do sŕdc. „Všetko sa motalo zôkol-vôkol Sávy. Na tvorbu vplývala rieka Sáva a v ústretovosti exceloval

hostí za veľkou mlákou – KUS Opančić z New Yorku. Zaujímavé je, že banátska (Kovačická) a sriemska (Surčinská) obec majú rovnaký počet miest a dedín – po sedem. Pritom aj Podnikateľsko-rekreačné stredisko Relax v Kovačici, aj Nautickú dedinu Biser dali do prevádzky v roku 2008. „S organizáciou Bojčinského kultúrneho leta sme začali na sklonku minulého a na začiatku tohto desaťročia, hneď po Pavel Cicka odovzdáva olejomaľbu výstavbe amfiteátra do daru Obci Surčin na okraji Bojčinského lesa. Tohtoročné skupín, divadlá, predstavenia jubilejné trvá od 8. júna pre deti... V auguste ešte vystúpia do konca augusta. Nechý- Neverne bebe a Sergej Ćetković, bajú koncerty známych Zvezdara teatar a Teater Tália. Mo-

Hostitelia a hostia

hostiteľov, tiež blahodarný a nerušený pokoj: tak jednoznačne hodnotia členovia Galérie insitného umenia bývanie v prvej plavebnej dedine v Srbsku – v Nautickej dedine Biser od 23. do 27. júla.

Krásne Jakovčanky

Kovačičania Pavel Cicka, Anna Kňazovicová a Zuzana Vereská i Padinčania Pavel Povolný-Juhás a Anna Kotvášová prízvukujú, • KULTÚRA •

Sava, vedúci Biseru,“ zdôraznili maliari na slávnostnom otvorení diel. Výstavu tvorili po jedna maľba od každého autora, ktoré venovali Obci Surčin 27. júla na otvorenom javisku v Boj- Vystúpenie KUS Opančić z New Yorku činskom lese. Na vernisáži sa zúčastnila aj delegácia Obce Kovačica v čele s asistentkou predsedu obce Marianou Melišovou, ako aj Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia. Svojou prítomnosťou a príhovorom si dielo umelcov uctil i Stevan Šuša, predseda Surčinskej obce. Nebolo dňa, keď maliarov nenavštívil aspoň jeden TV tím, v druhý deň pobytu ich a Boľovčanov navštívila aj Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa SR v Belehrade. Po vernisáži viac ako tisíc divákov sledovalo kvalitné hudobné, speNápomocná ruka maliarom: vácke a tanečné body v prednese Marina Kuzmanovićová KUS Sriem z Jakova, ba aj ich z Kultúrneho strediska Surčin

tozraz s koncertmi skupín Login bend a Atomsko sklonište je podľa harmonogramu na programe 24. augusta. A keď ide o výtvarný plenér insitnej tvorby, ten bude aj o rok,“ podčiarkla Marina Kuzmanovićová z Kultúrneho strediska Surčin, spoluorganizátora výtvarného plenéru. Ak sa o Surčine hovorí, že je nebeskou bránou Belehradu, tak sa o Bojčinskom kultúrnom lete v Bojčinskom lese medzi Progarom a Boľovcami môže povedať, že je štepnou umeleckou baštou celej Surčinskej obce. Výtvarnou, divadelnou a hudobnou.

31 /4866/ 3. 8. 2019

31


Kultúra POCTA ZOSNULÉMU PAVLOVI HRICOVI

Odišiel oddaný kolega a priateľ Juraj Bartoš

gyňa Anna Jašková, prihovárajúc sa v pondelok 29. júla početným áš televízny kolega a ka- prítomným na spomienkovom marát Pavel Hric (1956) zhromaždení na pôde Televízie umrel v rodnom Petrovci Vojvodina. Zároveň vyjadrila v sobotu 27. júla 2019; tam bol sústrasť v mene TVV jeho ovdovelej manželke a rodine. Po vzdaní pocty minútou mlčania nebohému zodpovedný redaktor Slovenskej redakcie TVV Milan Kulík sprítomnil Hricovu pracovnú cestu. Zdôraznil, že bol jedným z  priekopníkov televízneho programu v slovenskej reči v  niekdajšej Televízii Nový Sad, kde sa zamestnal roku 1981; v období 1996 – 2001 robil i  zástupcu zodpovedného redaktora Slovenskej redakcie. Z pietneho zhromaždenia na pôde Televízie Vojvodina „O Pavlovi Hricovi by bolo možv nasledujúci deň i pochovaný. né napísať knihu,“ podčiarkol „Rozum nemôže prijať fakt, že kameraman Jozef Maďar, ktorý s sa pominul,“ povedala jeho kole- ním pripravil desiatky kvalitných

N

Najbližší príbuzní a kolegovia

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

reportáží a dokumentárnych filmov. Niektoré boli ocenené doma i v zahraničí. Pripomínajúc kolegiálnosť, profesionálnu oddanosť a obetavosť zosnulého, osobitne podčiarkol: „V prvom rade chcem zdôrazniť jeho ľudskosť a lásku voči kolegom a priateľom, hoci na to dakedy doplácala rodina... Pavel nám bude chýbať; aj dnes som ho tu hľadal...“

Niekdajší televízny novinár, teraz zodpovedný redaktor Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad Martin Prebudila pripomenul, že celý rad rokov kolega Hric bol členom syndikátnej organizácie, ktorá sa svojho času zasadzovala za to, aby novinári získali zvýhodnenú pracovnú stáž: „To sa, žiaľ, nestalo, inak by Pavel odišiel do zaslúženého dôchodku...“

NAMIESTO ROZLÚČKY

Pavel Hric

15. 5. 1956 – 27. 7. 2019

R

ady tunajších televíznych priekopníkov opustil posledný z aktívnych, ktorí stáli pri osamostatnení televíznej redakcie TV NS 1. apríla 1981. Ako väčšina jeho dobových kolegov, ktorí sa ocitli v novom prostredí, inom, pre nich neznámom médiu, aj Pavel Hric sa musel zdokonaľovať a spoločnou, tímovou prácou nadobúdať vzácne skúsenosti. A tých počas svojej 39-ročnej praxe nazbieral a nám, mladším kolegom, ktorí sme prišli hodne po ňom, nezištne rozdával. Veď prešiel dlhou, tŕnistou cestou žurnalistického dozrievania. Bol radovým novinárom, redaktorom mládežníckej relácie Objektív M, neskoršie redaktorom rodinného magazínu Dotyky, či najstaršieho vysielania Dúhovka a v istom období aj zástupcom zodpovedného redaktora. Za tieto desaťročia privyrábania si horkého novinárskeho chlebíka zažil hodne príjemných, ale aj tých trpkých a nepríjemných chvíľ. S radosťou si spomínal na spoluprácu s vtedy redakčnými kameramanmi Zorkom Bešlićom a Dušanom Čekićom, režisérmi Andrejom Privratským a Ľuboslavom Majerom, či so šéfredaktorom Jánom Makanom. V poslednom čase sa zameral na dokumentaristiku, ktorá mu, do-

volíme si poznamenať, bytostne ležala. Dlhodobá prax, vycvičené novinárske oko a zrodený inštinkt ho vždy viedli tým správnym smerom. V spolupráci s režisérom Jánom Čánim a  kameramanom Jozefom Maďarom vznikali dokumenty zobrazujúce javy pomaly sa utrácajúce z našej každodennosti. Spomeňme si cyklus Osud sálašov a sálašanov, či Hold jedlám zašlých čias, alebo polhodinky Ovečkám vďaka, Tri Harmincove kone, či Zabíjačka u Rybovičov, ktorá bola ocenená na medzinárodnom bienále Etno Čadca na Slovensku. Ako človek bol skromný, nehovoril veľa, najmä nie zbytočne, a to, čo povedal, presne klapalo. Aj týmto sa trvale zapísal do dejín slovenskej televíznej žurnalistiky. Nám, jeho mladším kolegom, zostane v spomienkach ako dobrý človek, kamarát, kolega a učiteľ, ktorý napriek nespočetným vydareným portrétom obyčajných ľudí zostane bez toho svojho. Pevne veríme, že z novinárskeho neba bdelo bude dozerať na pokračovateľov televízneho prejavu, aby sa tento voz nedajbože nezošmykol z tých, aj jeho zásluhou vyšliapaných koľají. Pavel, budeš nám chýbať. Kolegovia Slovenskej redakcie TV Nový Sad • KULTÚRA •


SCÉNA

Víťazoslav Hronec

Nite Keď v ruke držíš kameň, ktorý z vás dvoch je bližší K ďalekým víchrom zajtrajška, k plameňu, čo sa chveje V žiarivom, suchom poludní, pred zástupmi, na kríži? Kto koho drží v hrsti? Ktorý z vás, bez nádeje

Definitívna retrospektíva Kylie Minogue. Austrálska kráľovná pop a disco hudby Kylie Minogue vydala kolekciu najväčších hitov z jej doterajšej 30-ročnej kariéry. Vydanie má názov Step Back in Time: The Definitive Collection (vydavateľstvo BMG/Parlophone) a vyšlo v podobe rôznych formátov: ako dvojité CD alebo gramofónová platňa na farebnom vinyle, tiež ako audiokazeta. Obsahuje 42 piesní zo všetkých období činnosti známej speváčky, takže podáva retrospektívu jej tvorby od včasných hitov I Should Be So Lucky a The Loco-Motion, cez duety s Jasonom Donovanom, Robbiem Williamsom a Nickom Caveom, až po neskoršie kusy Can’t Get You Out of My Head, In Your Eyes, Slow a iné. Bonus predstavuje nová funky/disco skladba New York City, ktorá vznikla počas nahrávania vlaňajšieho albumu Golden, ale nebola naň zaradená. Kylie práve končí európske koncertné turné Summer 2019, počas ktorého vystupovala v Anglicku, Belgicku, Španielsku a v Poľsku. Usmiata Kezz. Kikindská hudobníčka Tamara Ristićová, známejšia ako Kezz, získala si pozornosť

obecenstva vynikajúcimi sólovými vystúpeniami a originálnym mixom electropopu a tradičnej ľudovej hudby z rôznych prostredí. Za sebou má jeden dlhohrajúci album z roku 2017 a práve vydala nový singel pod názvom Nasmejan, o ktorom hovorí, že predstavuje jej doteraz najintímnejšiu pieseň. V utorok 6. augusta Kezz vystupuje na festivale Nišville (javisko River Stage).

KONCERTY 3. augusta, Brod Teatar v Novom Sade: Nemi pesnik (alternatívny rock) 3. augusta, Dom mládeže v Belehrade: Bas i Stega (psychedelický rock, dub/funk) 5. augusta, Dom mládeže v Belehrade: Loup-Garou (alternatívny blues) 7. augusta, Kultúrna zastávka Svilara v Novom Sade: Magnus & Ferenc Mehl Quartet (džez z Nemecka) Pripravuje: S. Lenhart • KULTÚRA •

Už zajtra bude čakať, že sa oň ktosi potkne? Boľavým krídlom nahmataj silný sen v tvrdom tielku, Roznieť ho spevom, usúkaj na tenulinké ohne A jemnú priadzu rozprestri za rána na podstienku, A vtkávaj, vtkávaj postupne do svojho času nite, Zdĺhavé púte štvaných žien a nežijúcich mužov, Ktorí sa halia do svetla, po smrti, na úsvite, Vzbĺkajú strachom z návratu a žehnajú sa ružou, Uvzato postávajúc na otvorenej lúke S iskierkou márnej nádeje – s kameňom v pravej ruke. (1971) Báseň uverejňujeme k autorovým 75. narodeninám, ktorých sa dožije 7. augusta tohto roku.

„Praťíťe nás?“ Anna Horvátová

U

rčite sa prekvapíme, keď nazrúc do slovníka slovenského jazyka zistíme, že sloveso „praťiť“ tam nie je. Je to vôbec možné, že nejde o slovenské slovo?! A také rozšírené, udomácnilo sa v našej nárečovej podobe ako jedno zo slovenských výrazov. Sloveso „praťiť“ patrí do srboslovenského slovníka, teda medzi tie našské prehrešky proti spisovnému jazyku. Pôvod slovesa je ako aj mnohých iných v srbskom jazyku, ktoré sa do nášho jazyka dostávajú poslovenčením srbských slov, buď pridaním dĺžňov alebo mäkčeňov. Vzniklo zo srbského slovesa pratiti, a pre nás samozrejmé vetné konštrukcie: „Praťťe nás po ceste.“; „Títo nás praťia.“; „Prať ma, aby si sa nestratila.“; „Praťila delegáciu po

meste.“ obsahujúce srboslovenský tvar „praťiť“ nie sú správne. Spisovná slovenčina totiž sloveso „praťiť“ nepozná. Namiesto tohto srboslovenského slova v slovenčine máme sloveso sledovať, čo v každom zmysle vystihuje význam srbského pratiti. Ísť za niekým, niečím, je sledovať, nasledovať: sledovali ich na každom kroku, sledovala mamu vo všetkom ako svoj vzor. Slovenčina ponúka aj tieto termíny: pokračovať, sprevádzať: pokračovali v otcovom diele, alebo sprevádzala muža na reprezentačné slávnosti – ísť s niekým ako spoločník. V slovenčine vety majú znieť: „Sledujte nás / nasledujte nás po ceste.“; „Títo nás sledujú.“; „Sleduj ma, aby si sa nestratila.“; „Sprevádzala delegáciu po meste.“

Výzva k mladým výtvarníkom MOMS Hložany a Združenie výtvarných umelcov Hložianska paleta vyzývajú mladých výtvarných umelcov, aby sa prihlásili na účasť na Bienále mladých slovenských výtvarníkov v Srbsku. Prihlásiť sa môžu mladí umelci vo veku do 25 rokov. Prihlášky je potrebné zaslať na mailovú adresu: igorzahorec@gmail.com alebo do MSS v Báčskom Petrovci najneskoršie do 1. októbra 2019. Účinkovať môže každý s 2 (dvoma) exponátmi. Bienále sa uskutoční 12. októbra 2019 v Hložanoch. Dodatočné informácie možno získať u Ondreja Zahorca na tel. číslo: 064 55 43 867. 31 /4866/ 3. 8. 2019

33


Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 31

V tajničke je meno a priezvisko kysáčskeho fotografa narodeného 8. mája 1955. Je členom UPIDIV. Za sebou má početné samostatné a spoločné výstavy. V roku 2015 vydal knihu Môj Kysáč.



CHÝRNIK

KYSÁČ. V rámci Kultúrneho leta, ktoré organizuje KUS Vladimíra Mičátka, v sobotu 3. augusta v miestnostiach Slovenského národného domu o 19. hodine otvoria prvú samostatnú výstavu Master Chef Carving Pavla Chrťana. Carving je umenie dekoratívneho vyrezávania krásnych tvarov do ovocia a zeleniny. E. Š. BÁČSKY PETROVEC. Slávnostné otvorenie výstavy Storočnice bude v Parku Zuzky Medveďovej v nedeľu 4. augusta o 19. hodine v Báčskom Petrovci. Otvorenie výstavy autorských fotografií a premiéra fotomo-

nografie Igora Bovdiša Fókus na Báčsky Petrovec bude v nedeľu 4. augusta o 20. hodine v predsieni SVD. Otvorenie výstavy Petrovské pohľady 11 Združenia petrovských výtvarných umelcov bude vo štvrtok 8. augusta o 19. hodine NOVÝ SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiada vernisáž obrazov Portréty akademického grafika a maliara Pavla Čániho v stredu 7. augusta o 19. hodine v galérii ÚKVS na Njegošovej ulici 16/2 v Novom Sade. A. F.

BLAHOŽELANIE Na Fakulte technických vied v Novom Sade MARÍNA BARTOŠOVÁ z Hložian získala titul Dipl. Ing. ochrany životného prostredia. K úspešnému skončeniu štúdia srdečne jej blahoželajú rodičia, sestra, staré mamy Kukučková a Bartošová a dedka Chovanová.

DROBNÝ OZNAM

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 30 – VODOROVNE: Zelinová, ananás, N, basovalo, L, oko, a, op, adept, kord, ako, Ozren, AR, von, on, E, Ar, OV, ha, luk, Arad, Jankino, Fero, dar TAJNIČKA: HANA ZELINOVÁ 34

www.hl.rs

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 28 z čísla 28 Hlasu ľudu z 13. júla 2019 bolo: DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: VLADIMÍR SUDICKÝ, Ul. osloboditeľská č. 9, 21 412 Hložany. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs Informačno-politický týždenník

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Oprava VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

V Hlase ľudu číslo 30 z 27. 7. 2019 na str. 29 v texte Vysťahovalectvo a menší počet žiakov v predposlednom odseku posledná veta má znieť: Nasledujúci súbeh bude od 26. do 29. augusta. Pôvodne tam bolo: Nasledujúci súbeh bude 15. augusta. Prosíme čitateľov, aby si chybu v tom zmysle opravili. K. Gažová

• KULTÚRA· OZNAMY •


Oznamy REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Služba pre spoločenské práce Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/529-770

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Službe pre spoločenské práce Mesta Nový Sad Pracovné miesta: vykonávateľ pre finančné práce, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas, a vykonávateľ v oblasti finančných prác, ktoré je roztriedené v hodnosť mladší poradca, osoba s invaliditou, ktorá sa zamestnáva pod všeobecnými podmienkami, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu – stanice na zásobovanie palivom

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU268/NSL268 NS – TC Promenada, v Novom Sade, na Bulvári oslobodenia 119, na katastrálnej parcele číslo 900/18, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 26. augusta 2019. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 27. augusta 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.00 h. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik MARURI, s. s r. o., Ul. Ćirpanova 1, Nový Sad, po oprávnení nositeľa projektu BLOK ENERGY, s. s r. o., Bulvár Zorana Đinđića 81/11, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu – stanice na zásobovanie palivom, na rohu ulíc Temerínskej a Put šajkaškog odreda, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách čísla: 2727/3 – časť, 2739 – časť, 2737 – časť, 2736 – časť, 2734/2 – časť, 2732/1, 2733/2 a 2728/1 – z ktorých sa formuje jedna stavebná parcela, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. júla 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-385/19, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Mađar so, Ul. vojvode Mišića 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 685, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 22. 7. 2019 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Stanovenie vyvodeného stavu a pokračovanie v exploatácii ropy rozloženého plynu na exploatačnom poli Lokve. Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ul. narodnog fronta č. 12. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 16. 7. 2019 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Exploatácia plynu a kondenzátov na exploatačnom poli Melenci hlboko – Ložisko J-1. Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ul. narodnog fronta č. 12. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SMUTNÁ SPOMIENKA

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićovo naselje, Ul. Laze Nančića 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

MÁRIA VITÉZOVÁ

19. 10. 1940 – 5. 8. 2018 – 5. 8. 2019 z Kysáča V myšlienkach trochu obzrieť sa a skúsiť vrátiť čas... Pietne mlčať a spomínať na tých, čo stále žijú v nás. Tvoji: manžel Ján, dcéra Jaroslava, vnuk Milan a zať Ján Kulíkovci 31 /4866/ 3. 8. 2019

35


Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo jedenásť rokov, čo sme zostali bez manžela, otca, svokra a dedka

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovaným manželom, otcom a dedom

JÁNOM KYSEĽOM 1. 1. 1941 – 26. 7. 2019 z Kysáča

DIPL. ING. PAVLA SLÁDOKA 1942 – 2008 – 2019 zo Starej Pazovy

Život a smrť, v nich nikdy nie si sám. Tvoj odchod žije s nami a roky smútku do nádejí prekvitajú. Ty žiješ v nás – my v sebe nie sme sami. Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

PAVLOM HRICOM

JÁNOM KOLÁROM

15. 5. 1956 – 27. 7. 2019 novinárom z Báčskeho Petrovca

ktorý nás zrazu a nečakane zanechal bez posledného pozdravu. S úctou a láskou si na neho budú spomínať: manželka Evica, dcéra Ema s manželom Pavlom a vnučka Lea

www.hl.rs

Zarmútená manželka Mária, s ktorou spolu prežil 59 rokov

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s drahým manželom, otcom a starkým

36

Keď človek netuší, priletí prúd... Veď život krehkejší, sťa suchý prút... Jak vhupne do jasu čierna zvesť úžasu, čierna zvesť úžasu, až ruje hruď... Čo teda môžeme, ó, Bože náš? Len vyznať skrúšene, že nás Ty znáš. A Ty vieš najlepšie, čo treba pre duše, čo treba pre duše, to pre ne máš... Ó, pomôž mieriť sa vždy s údelom a balzam do srdca vlož úbeľom...! Ty časom utíšiš, čo razom úder v tíš, čo razom úder v tíš a zdá sa zlom...

Informačno-politický týždenník

s

4. 11. 1953 – 17. 7. 2019 z Báčskeho Petrovca

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú, ťažko je bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť, potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. So slzami v očiach si na Teba budú spomínať: manželka Anna a synovia Miroslav a Branislav s rodinami • OZNAMY •


SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÉ ZBOHOM

JÁNOM KYSEĽOM

JÁNOM KYSEĽOM

JÁNOVI KYSEĽOVI

s otcom

1. 1. 1941 – 26. 7. 2019 z Kysáča

Odišla naša pomoc, odišla naša rada, ale v našich srdciach zostaneš navždy. Syn Ján s rodinou Každodenne si na mamu starú

s otcom

1. 1. 1941 – 26. 7. 2019 z Kysáča

Keď si bol s nami, mali sme všetko. Teraz, keď si nás navždy opustil, mnoho sme stratili. Syn Pavel s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželkou, mamou a starkou

MÁRIU VITÉZOVÚ

19. 10. 1940 – 5. 8. 2018 z Kysáča

vnučka Danijela Anušiaková s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

JÁN KOLÁR 1953 – 2019 z Petrovca

Ako tá tenisová loptička si odskočil preč..., tam ku hviezdam žiarivým. Nestihli sme Ti povedať: „Zbohom, starký Janko, tichučko vo svojom spánku leť, teraz si tou hviezdou žiarivou, usmievajúcou sa na nás.“

Jarka, Sárinka a Miminka • OZNAMY •

1. 1. 1941 – 26. 7. 2019 z Kysáča

V spomienkach sme pri Tebe každučký deň. Bratranec Pavel Kyseľa so synmi Vladom a Jarom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s andikou a ujčinou

ZUZANOU MAGLOVSKOU

ZUZANOU MAGLOVSKOU

rod. Mesarošovou 18. 10. 1929 – 19. 7. 2019 z Kulpína

Na Tvoju lásku, starostlivosť a dobrotivosť nikdy nezabudneme.

spomína

svojmu bratrancovi

Zarmútení: manžel Michal, dcéra Zuzana, vnučka Nada s rodinou a vnuk Zoran

POSLEDNÉ ZBOHOM môjmu zaťovi

18. 10. 1929 – 19. 7. 2019 z Kulpína

Spomienky na krásne spoločne strávené chvíle s Tebou si v srdciach natrvalo zachová rodina Detková z Nového Sadu

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

JÁNOVI KOLÁROVI

JÁNOM KOLÁROM

4. 11. 1953 – 17. 7. 2019 z Báčskeho Petrovca

S láskou si na Teba bude spomínať

1953 – 2019 z Petrovca

Tichú spomienku na Teba si zachováva

svokra Lačoková so synom Jánom s rodinou

Mariena Radićová s rodinou 31 /4866/ 3. 8. 2019

37


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 2. augusta 19.30 Zostrih Detského folklórneho festivalu Zlatá brána z roku 2018, 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 4. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 TV spomienky

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 6. augusta 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom kolážovom bloku okrem iného budú uvedené príspevky o návšteve evanjelických cirkevných zborov zo Slovenska v petrovskom chráme Božom, ako aj o dožinkových oslavách v Kovačici. V pokračovaní nasleduje Spektrum venované trojlístku kulpínskych osláv, ktoré sa konali minulý víkend. Ide o tradičné Predslávnosťové dni v Kulpíne, podujatie Svadba voľakedy a dnes, ako i Deň Kulpína, s bohatým kultúrnym a športovým programom.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 2. augusta – Mária Terézia, 1. časť Sobota 3. augusta – Mária Terézia, 2. časť Pondelok 5. augusta – Experiment Utorok 6. augusta – Rex – superpes Streda 7. augusta – Neznesiteľná krutosť Štvrtok 8. augusta – Závan smrti

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 4. augusta Film: Scooby Doo a škola príšeriek Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Chmeľové leto Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Dúhovka. V prvú augustovú nedeľu, keď si pripomenieme 135 rokov od narodenia staropazovského Každý piatok evanjelického kňaza, dramatika 18.15 Výber z programu a publicistu Vladimíra Hurbana TV Kovačica Vladimírova, odvysielaný bude dokument pomenovaný Nedokončený portrét. Vznikol v koprodukcii Televízie Každú sobotu Nový Sad a Slovenskej televízie 18.15 Výber z programu Bratislava, dokument bol nakrútený TV Pančevo roku 1978 vo vojvodinskom prostredí a na Slovensku. O živote a diele, najmä tom dramaturgickom, jedného z najväčších dolnozemských umelcov RÁDIO PETROVEC hovorili doboví odborníci, ale i divadelní ochotníci. Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu NOVOSADSKÁ 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia TELEVÍZIA 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Každý pracovný deň 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 18.25 Objektív v slovenskej reči relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí TELEVÍZIA týždňa PANČEVO 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Nedeľa 4. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 7. augusta 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

38

www.hl.rs

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok)

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

16.00 – 18.00 Nedeľa 4. augusta 16.00 Kronika týždňa

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Slovo na týždeň Dožinkové slávnosti po kovačicky Na výtvarnom tábore v Boľovciach aj insitní umelci z Kovačickej obce Utorok 6. augusta

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

16.00 Kultúrny potenciál Slovákov v Banáte Rozhovor so starostom obce Pôtor na Slovensku Divadelné predstavenie: Commedia dell’arte Piatok 9. augusta 16.00 Film: Mišo Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •


Šport IN MEMORIAM

IN MEMORIAM

Ljubomir Stolić-Ljuba

Vlastimír Cicka

8. 11. 1945 – 28. 7. 2019

M

inulý pondelok 29. júla v Laliti pochovali bývalého futbalistu lalitskej Panónie Ljubomira Stolića. Ljuba si modro-červený dres obliekal v rokoch 1968 až 1974, lebo mu to životné povolania holiča a neskoršie čašníka nedovoľovali. Preto si často pozýval kolegov, aby ho vystriedali v holičskej dielni, lebo nechcel meškať na tréning alebo zápas. Stávalo sa však aj to, že na ihrisko vybehol bez nedeľného obedu. Pamätáme sa na zápas s Jedinstvom na lalitský kirbaj, keď vtedy silné mužstvo z Kolutu vedené výborným Hinićom v prvom polčase viedlo 0 : 2. Majster holič Ljuba nemohol hrať od začiatku, ale prišiel na polčase, a tréner ho hneď v pokračovaní poslal na trávnik. Oplatilo sa, Ljuba vždy s číslom 4 na drese dal dva krásne góly, čo povzbudilo spoluhráčov, sieť hostí sa ešte dvakrát vlnila a Panónia vyhrala 4 : 2. Keď 1. mája 1974 spolu s manželkou Zuzanou odišli pracovať do reštaurácie Loveckého spolku Bažant, pre futbal nebolo času. K lopte

a na zelený trávnik sa Ljuba vrátil už ako penzista, keď v mužstve veteránov hral v majstrovstvách Ligy Anteho Bačića-Badžu. Bol aj v tíme roku 2003, keď starí páni Panónie nadviazali spoluprácu s mošovskými rovesníkmi FO ŠS Drienok. Na tie stretnutia v Kollárových Mošovciach či v Laliti vždy s radosťou spomínal. Pred dvanástimi rokmi Ljuba vážne ochorel, v najťažších chvíľach mu s láskou pomáhala a ošetrovala ho manželka. Odvtedy sme ho vídali na lalitských uliciach, zápasoch veteránov a prvého mužstva Panónie už iba na štvorkolesovom motorovom vozíku. Vedľa ihriska v čase a nečase povzbudzoval vnuka Ljubomira, bol nešťastný, keď sa jeho Panónii nedarilo. Spolu a za pomoci rodičov niekoľkých spoluhráčov svojho vnuka chodil aj na hosťovania. Ljubu Stolića veľký žiaľ zahalil pred dvoma rokmi, keď ho nečakane opustila najväčšia opora, manželka Zuzana, pri ktorej teraz sníva večný sen. J. P-ský

8. 5. 2008 – 26. 7. 2019

A

ko úder blesku zasiahla nás neuveriteľná správa o tragickom odchode nášho nádejného člena KK Dolina Padina. Po dopravnej nehode namiesto v športovej hale začal si zápasiť v nemocnici o život. Poznávajúc tvoju vytrvalosť, verili sme, že i tentoraz zvíťazíš. No ťažké zranenia a smrť boli silnejšie od tvojej mladosti, vôle za životom a zápasením na tatami. Namiesto trofejí a medailí do nášho klubu prišla najsmutnejšia správa, že si posledný zápas, tentoraz so smrťou, prehral. Vlastík, bol si výnimočným karatistom, obľúbeným členom Karate klubu Dolina v Padine. Za štyri roky pôsobenia v KK Dolina zúčastnil si sa na mnohých súťažiach v celom Srbsku, vyrastal si v opravdivého šampióna. Za krátky čas si získal

Dunja bola najrýchlejšia Lazar Pavković

Ján Kyseľa-Tozo

a 9. a 10. cyklistických pretekoch o 27. Dunajský pohár minulý víkend v Báčskom Petrovci cyklisti šíd-

O

dišla ešte jedna legenda kysáčskeho futbalu. V piatok 26. júla 2019 po ťažkej chorobe umrel známy bývalý futbalista, ľavý záložník FK Tatra Kysáč Ján Kyseľa-Tozo. Narodil sa 1. januára roku 1941 v Kysáči. Futbal začal hrávať v  drese dorastencov a  druhého mužstva Tatry už ako pätnásťročný. Hráčom prvého mužstva bol v rokoch 1957 až 1965. Bol v zostave mužstva, ktoré hralo kvalifikačný zápas o postup do Vojvodinskej ligy. Starší fanúšikovia si Kyseľu pa-

• ŠPORT •

mätajú ako stredopoliara, tvrdého hráča, ktorý vedel z 20 – 30 metrov tak vystreliť, že lopta takmer zakaždým skončila v sieti alebo zlomila žrď či brvno! Keď zavesil kopačky na klinec, niekoľko rokov bol vo vedení klubu a o Tatru sa neprestal zaujímať až do posledného dňa svojho života. Telesné pozostatky Jána Kyseľu pochovali v sobotu 27. júla na kysáčskom cintoríne za prítomnosti členov rodiny, príbuzných a veľkého počtu priateľov z Kysáča a okolia. PP

Karate klub Dolina Padina

DUNAJSKÝ CUP V PETROVCI A HLOŽANOCH

IN MEMORIAM

1. 1. 1941 – 26. 7. 2019

priazeň milovníkov karate a zozbieral za priehrštie medailí: 6 zlatých,10 strieborných a 8 bronzových. Zostane to trvalá spomienka na nášho najlepšieho člena, ktorého osud prerušila nečakaná smrť a znemožnila kráčať cestou k ešte väčším úspechom.  Rodine Vlastimíra Cicku, ktorej  šport prirástol k srdcu, karatisti Doliny odkazujú: Bolestne sa nás dotkla nečakaná smutná správa o náhlom skone vášho syna, z ktorého ste mali toľko radosti a pekných nádejí. Spolu s vami cítime veľkú stratu a vyslovujeme vám úprimnú sústrasť. Kamarát Vlastimír, ty žiješ v nás – my v tebe, nie sme sami. Nech ti je ľahká rodná zem padinská!

N

vcelku tri kruhy. Jazdili tiež aj na chronometer na relácii Petrovec – Hložany v celkovej dĺžke 15,5 km. Šídska cyklistka Dunja Čobanovićová obsadila prvé miesto, druhá bola Emilija Đačaninová

Z cyklistických pretekov v Petrovci a Hložanoch

skeho CK Jednota dosiahli pekné výsledky. Na štarte bolo 41 pretekárov, ktorí mali za úlohu zdolať cestnú dráhu 52,5 km na relácii Petrovec – Hložany – Petrovec,

a tretia Jovana Radovanovićová. Slobodan Radovanović v konkurencii veteránov bol piaty. .

31 /4866/ 3. 8. 2019

Foto: Dunavski cup

39


Šport POHÁROVÝ TRIUMF V DEBELJAČI

Nečas skrátil zápas SPARTAK 1911 – DOLINA 0 : 0

(po kopaní penált 3 : 4) Ján Bokor

FZO Kovačica – Opovo do programu príprav klubov zo svojho územia zaradil i pohárové zápasy. Už na štarte prišlo k narušeniu žrebu. Padinská Dolina mala v 1. kole hosťovať v Kovačici, ale Slávia odvolala účasť v pohárovej súťaži, takže Padinčania cestovali k ďalšiemu susedovi do Debeljače. Tam si sily zmerali domáci Spartak 1911 a hosťujúca Dolina. Obom súperom to bol prvý zápas v rámci príprav na nové majstrovstvá Prvej juhobanátskej ligy. Tréneri nemohli počítať so všetkými hráčmi, lebo niektorí sú na dovolenkách a nemohli prísť. Tí, čo na zápas prišli, usilovali sa ukázať čím viac futbalových vedomostí, aby potvrdili, že sa s nimi môže počítať. Stretnutie kvalitou uspokojilo nepočetných divákov. Vo vyrovnanej a veľmi korektnej hre sa videlo, že obom mužstvám chýba lepšia súhra a vynaliezavosť strelcov. Koncom

prvého polčasu sa nebo zamračilo a začal silný dážď. Keď rozhodca Miloš Maksimović odpískal koniec prvého polčasu, hráčov do šatní „vyprevadili“ silné blesky. Keď nečas trochu utíchol, hráči pred niekoľkými zmoknutými divákmi chceli dotiahnuť zápas do konca. Nepodarilo sa im zohrať všetkých 90 minút, ale po spoločnom dohovore predstaviteľov FZO, trénerov, hráčov a rozhodcov o víťazovi rozhodli pe-

Brtka ďalšia posila P odobne ako aj v iných kluboch prípravy na nový majstrovský ročník Vojvodinskej ligy – južnej skupiny naplno prebiehajú aj v staropazovskej Jednote. Pre Staropazovčanov nová sezóna 2019/2020 asi nebude o nič ľahšia ako minulá. Tréneri Vladimir Livaja a Dragan Ogrizović na každom tréningu majú k dispozícii 22 hráčov, ktorí sa uchádzajú o najlepšiu jedenástku. A zo zápasu na zápas pred majstrovstvami, ktoré odštartujú 17., resp. 18. augusta 2019, forma mužstva stúpa. Skúšajú sa možnosti každého jednotlivca, zvlášť nováčikov, ktorí zatiaľ prišli: Slavka Gavrilovića, Davida Panjka, bratov Milana a Željka Mitrovićovcov a najnovšie aj Borisa Brtku z vlastnej pazovskej liahne, ktorý po dorasteneckej

40

www.hl.rs

Padinčania zohrajú ešte zápasy s FK Mladost v Omoljici, s Borcom v Starčeve a v Padine usporiadajú Memoriál Miroslava Kováča-Koviho, na ktorý pozvali Radnički z Barandy, Polet z Idvora, aradáčsky AŠK a nebude chýbať ani domáca Dolina. V 1. kole Prvej juhobanátskej ligy 17. / 18. augusta o 17.00 sa stretnú: Jedinstvo Vlajkovac – Dolina Padina, Partizan Uljma – Potporanj, Jugoslavija Jabuka – Polet Idvor, BAK Bela Crkva – Spartak 1911 Debeljača, Crvena zvezda Pavliš – Strela Ivanovo, Partizan Gaj – Sloga Banatsko Novo Selo, Radnički Baranda – Radnički Kovin, Budućnost Alibunar – Hajdušica.

Zápas v Debeljači sa pre nečas nehral do konca, o víťazovi rozhodli penalty                   

PRÍPRAVY PAZOVSKEJ JEDNOTY

Matej Bzovský        

nalty, lebo výsledok bol bez gólov. Domáci strelci dvakrát z bieleho bodu namiesto siete trafili do brvna, kým hostia boli veľmi presní a výsledok znel 3 : 4. Tak Dolina postúpila do ďalšieho kola pohárovej súťaže na území FZO Kovačica – Opovo. DOLINA: Králik, Ugrenović, Radenković, Popović, Jovanović, Mitovski, Ilić, Hlavča, Tošić, Mamojka, Radivojev; striedali: Kotváš, Vlček Vidíme, že sa objavili nové mená hráčov, ktorí prišli zo strany, ale aj domáceho dorastu. Keďže zatiaľ z Doliny nikto neodišiel, nový tréner Dragan Kovačević počíta i so skúsenými hráčmi, ktorí na tomto zápase chýbali. Do začiatku majstrovstiev

stáži pokračoval v susedných mužstvách, Podunavac v Belegiši, ako i v radoch republikového ligistu Omladinac v Nových Bánovciach,

Vždy spoľahlivý: Nikola Igrač (Jednota Stará Pazova)

Informačno-politický týždenník

odkiaľ sa prednedávnom vrátil do materského klubu. Ide o disciplinovaného futbalistu so solídnymi vlastnosťami v kopačkách a príkladným správaním sa na hracej ploche a mimo nej. Chvályhodná je skutočnosť, že sa v mužstve tohtoročného jubilanta zjavuje čoraz viac domácich hráčov v porovnaní s minulými rokmi, keď v mužstve bol jeden alebo žiaden. Získava sa dojem, že v Jednote nemajú prehnané očakávania, rozhodli sa pre chlapcov, ktorí budú poctivo bojovať o body v oveľa silnejšej Vojvodinskej lige – južnej skupine. Pokiaľ ide o posilnenie hráčskeho kádra, vládne tiež spokojnosť. Očakáva sa reálne umiestnenie v hornej polovici tabuľky, kým sa minulé majstrovstvá musia zabudnúť. Po odchode veľmi dobrého Nebojšu Vukmirovića do FK Radnički v Novom Belehrade zostala nová medzera v strede poľa, lebo predtým odišli Mihajlović a Živanović. A či sa vedeniu mužstva podarí do

skončenia letného prestupového termínu zabezpečiť aspoň jedného stredopoliara, treba predsa počkať. Chýba aj skúsenejší stopér, hoci sa mladý Nikola Delić na tomto mieste dobre vynachádza. Po prehre s Lokomotivou v Belehrade (0 : 2) Jednota si v nedeľu zmerala sily s ešte jedným republikovým ligistom, tentoraz zo skupiny Vojvodina, Prvým májom v Rume. V sparnom počasí hosťujúci hráči dlho viac ako úspešne odolávali, v závere trochu poľavili, čo stačilo skúsenejším domácim na minimálnu výhru 1 : 0. Počas cirkevného sviatku svätého Iliju Jednota sa v piatok stretla s Omladincom z Nových Bánoviec a teraz nasledujú ďalšie kontrolné zápasy. JEDNOTA: Jovišić, Cvijanović, Delić, Subotić, Milovčević, Brtka, Cvetanović, Gavrilović, Milanović, M. Mitrović, Ž. Mitrović; striedali: Verenčević, Lukač, Tošić, Denić, Grubor, Đuran, Vujčić, Prodanović, Bodganović, Ivić • ŠPORT •


PRVÝ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS VO VRBARE

Najprv s Pačirom doma MLADOSŤ – ČSK 0 : 3 (0 : 2) Samuel Medveď

M

ladosť štartovala s prípravami ešte 7. júla 2019 pod taktovkou nového trénera Vladimira Karakaša. Predminulý víkend vyhrala v Pivnici nad Sláviou až 5 : 2. Minulú sobotu prvý prípravný zápas bol aj vo Vrbare s čelarevským mužstvom ČSK Pivara,  ktoré vypadlo zo Srbskej ligy – skupina Vojvodina po kvalifikácii s Vojvodinou Perlez (2 : 2, 0 : 0), a od jesene bude hrať vo Vojvodinskej

lige – severnej skupine. Petrovským hráčom sú nohy ešte ako olovené. Čelarevčania preukázali viac sviežosti a hravosti. V drese domácich sa zjavili aj piati – šiesti nováčikovia. Upútali pozornosť stredopoliar Leško a na ľavom krídle aj rýchly Plavšić. Čelarevčania sa rýchlo vďaka dvom strelám spoza veľkého štvorca ujali vedenia, ktoré prekvapili tentoraz akoby driemajúceho Leňu. Mladosť len ojedinele útočila, ale nedala žiaden gól.

TRÉNUJÚ AJ ARADÁČANIA

Hetrik Kristiána Gála! Törekvés z dediny Hetin, Csabu Kurunciho z bieloblatskej Mladosti, Dar pondelok 22. júla 2019 aradáč- ka Miletića z FK Radnički z dediny Jaša sky AŠK začal s prípravami na Tomić, Vladu Zakića zo zreňaninského nadchádzajúce majstrovstvá. Proletera 2006 a Jankovića, doterajAŠK má nových hráčov, a to: Mladena šieho člena Rusandy z Meleniec. AŠK Kujundžića, ktorý prišiel z mužstva neopustil ani jeden hráč, takže tréner Srđan Zakić má ambície na vysoké umiestnenie. Prvý priateľský zápas Aradáčania zohrali doma 28. júla na dedinskej oslave. Uhostili Rusandu z Meleniec, ktorú porazili 6 : 3 (0 : 1). Zápas začali štyria noví hráči, ktorí neuspokojili očakávania trénera Zakića. Aradáčania mali viac loptu na nohách, ale nie aj gólové Prvý hetrik: Kristián Gál (v prúžkovanom šance. Hostia z prvej šance drese) po protiútoku v 25. min. dali Vladimír Gál

V

MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Ivetić, Valentík, Jakuš, Beronja, Đumbić, Zagorčić, Kaňa, Leško, Plavšić; striedali: Šproch, Andrej Babiak, Ožvát, Lomen, Milenković Na schôdzi Konferencie klubov Vojvodinskej ligy – severnej skupiny vykonali žreb pre nadchádzajúcu sezónu 2019/2020. V 1. kole 17. augusta sa stretnú: Mladosť Petrovec – Bačka Pačir, Mladost Apatin – Vrbas, Tisa Adorjan – Vojvodina Bačko Gradište, ČSK prvý gól. V 40. min. domáci mali veľa šťastia, lebo hráč hostí z voľného kopu trafil do žrde. Na začiatku druhého polčasu tréner vymenil až štyroch hráčov. Na trávnik vykročili otec a syn Gálovci, Striško a Životin. To prinieslo zmenu na ihrisku a už v prvej akcii K. Gál z dvanástich metrov výsledok vyrovnal na 1 : 1. V 50. min. K. Gál mal novú šancu, dobre zareagoval na odrazenú loptu brankára Rusandy, ale jeho strela skončila vedľa brány. V nasledujúcom útoku po nedorozumení brankára a obrancu Melenčanov lopty sa zmocnil K. Gál a rutinovane obrátil výsledok 2 : 1. V 60. min. pekne opäť trafil K. Gál z desiatich metrov, a tak sa mu podarilo dať prvý hetrik v seniorskej konkurencii. Hostia o päť min. neskoršie skorigovali výsledok na 3 : 2. V 70. min. V. Gál prebehol po ľavej strane, prihral synovi Kristiánovi, ktorý nevyužil ozaj veľkú šancu. V 72.

Stevan Adámek (v modrom) nebude hrať v drese Mladosti s Bačkou z Pačiru

Pivara Čelarevo – Sloga Čonoplja, Mladost Turija – Radnički Sombor, Tavankut – Crvenka, Bajša – Stari grad Báčska Palanka, Krila Krajine Báčska Palanka – Tekstilac Odžaci. Foto: J. Pucovský min. V. Gála hostia nedovolene zastavili v trestnom území a rozhodca odpískal jedenástku, ktorú premenil V. Zakić. V 75. min. V. Gál tretíkrát prebehol ľavou stranou, prihral Striškovi, ktorému nebolo ťažko z troch metrov trafiť – 5 : 2. Presným realizátorom šiesteho gólu domácich bol Mitrović v 80. min., aby hostia päť min. pred koncom uzavreli skóre zápasu – 6 : 3. AŠK: Kurtešan (Zahorec), Kujundžić (Životin), Korać (V. Gál), Janković (Jovanović), Matein, Mijić, Števko (S. Zakić), Miletić (Jurić), V. Zakić, Birmanac (K. Gál), Apostolović (Striško) Adamov nehral pre zdravotné problémy a s jeho službami Aradáčania nebudú môcť rátať dlhší čas. Chýbal aj kapitán Ďuríček, ktorý dovolenkuje pri mori. V stredu Aradáčania mali naplánovaný priateľský zápas so silným Jedinstvom v Novom Bečeji. Foto: Ivan Pančić

SKONČIL SA TURNAJ V PIVNICI

Anonimusi nie sú anonymní Ján Šuster

T

akmer tri týždne trval nočný turnaj v malom futbale, ktorý na ihrisku ZŠ 15. októbra v Pivnici usporiadal domáci FK Slávia. Po zápasoch v základných skupinách do semifinále sa prebojovali AMK Báčka Selenča, Anonimusi Pivnica, Mig elektronik Báčska Palanka a Farma Zukić Vrbas. V prvom semifinále Anonimusi • ŠPORT •

porazili AMK Báčka 4 : 3, kým potom Farma Zukić zdolala Mig elektronik 3 : 0. V posledný večer Palančania neprišli do Pivnice, takže AMK Báčka zvíťazila kontumačne a obsadila tretie miesto. Vo finále hrali domáci Anonimusi a Farma Zukić. Bol to zaujímavý zápas dvoch približne kvalitných mužstiev a taký bol aj výsledok – 2 : 2. V kopaní penált úspešnejší boli Anonimusi, zvíťazili 5 : 4 a tak triumfovali na tohtoročnom

turnaji. Finále, ktoré viedli palanskí rozhodcovia Mudrinić a Šolaja, sledovalo asi 300 divákov. Najlepším strelcom turnaja je Saša Pisarev (Anonimus), najlepší Víťazné mužstvo Anonimusi, za ktoré hrali: Mladenović, Benka, Keravica, Pintír, Pisarev, Babić, brankár Alen Marković Grnja, Leškov, Gašić, Tucić (Farma Zukić), kým za najlepšieho hráča vyhlásili Janka mužstvá, ako aj jednotlivci okrem poGašića (Anonimusi). Tri najlepšie hárov dostali aj peňažnú odmenu. 31 /4866/ 3. 8. 2019

41


Šport AKTUALITY Z FUTBALOVÉHO ZVÄZU OBLASTI PANČEVO

Prvá juhobanátska liga sa zmenšuje Ján Špringeľ

P

rvú juhobanátsku ligu zmenšili z osemnásť na šestnásť klubov, epilóg je rokovania Výkonného výboru Futbalového zväzu oblasti Pančevo 11. júla v Športovo-rekreačnom stredisku Relax v Kovačici. Sezónu otvoria hráči Hajdušice zápasom v Alibunari proti Budućnosti. Dolina z Padiny cestuje v nedeľu 18. augusta na meranie síl do Vlajkovca s Jedinstvom. Derby dvoch klubov z prostredí, kde žijú Slováci, Dolina – Hajdušica je na programe už 25. augusta v Padine o 17. hodine. VOJLOVIČANIA A SLÁVIA DVA TÝŽDNE NESKÔR Druhá juhobanátska liga – východná skupina odštartuje 24. a 25. augusta. Hajdušica ako vicešampión v minulej sezóne postúpila do vyššej súťaže cez baráž s porazeným finalistom play-off Kolonijou Kovin. Jánošík skončil majstrovstvá na poslednej priečke a zostúpil do Obecnej ligy Alibunar – Plandište. Západná skupina Druhej juhobanátskej ligy bude mať až dvadsať klubov v nasledujúcej sezóne, ktoré budú rovnoprávne rozdelené na Sever a Juh. Šampionát v oboch západných

skupinách začne v sobotu 31. augusta alebo v nedeľu 1. septembra. Súperov Slávie a oboch vojlovických klubov vyžrebujú vo štvrtok 8. augusta na Konferencii klubov Druhej juhobanátske ligy Západ na Starom Tamiši alebo vo Vojlovici. Kovačičania budú ako aj v predchádzajúcich dvoch sezónach hrať v Druhej juhobanátskej lige Západ – severná skupina spolu s Vojlovicou 2018. Súpermi im budú: Jedinstvo Stević Kačarevo, Vojvodina Crepaja, Glogonj, Unirea Uzdin, Omladinac 1927 Opovo, Tempo Sefkerin, Pobeda Samoš a Mundial Pančevo. Mladosť z  Vojlovice bude v  Druhej juhobanátskej lige Západ – južná skupina spolu s Dolovom, Budućnostou Banatski Brestovac, Kolonijou Kovin, BSK Bavanište, Proleterom Mramorak, Borcom Pločice, Omladincom Deliblato, Jedinstvom Dubovac a Starim Tamišom. LIGY MLADŠÍCH KATEGÓRIÍ Na zasadnutí schválili aj správu oboch skupín Mládežníckej ligy južného Banátu. Dolina v  severnej časti zakotvila na druhom mieste, s rovnakým počtom bodov, ale lepším skóre od tretej Mladosti Omoljica (21

bodov) a pätnásť bodov menej od šampióna súťaže – Borca Starčevo (36 bodov). V Prvej pionierskej lige Dolina skončila ako vicešampión v tesnom závese za majstrom Dinamom 1945 z  Pančeva (Dinamo – Dolina 33 : 31 bodov). Rovnaký počet ako Padinčania (31) má aj Momentka zo zápasu Druhej juhobanátskej ligy Borac Starčevo. Do- Slávia Kovačica – Vojlovica 2018 – duel útočníkov, lina v spomínanej domáceho Bakoša (vľavo) a Stanojevića elitnej pionierskej Dolina v Debeljači vyhrala nad súťaži mala v minulej sezóne až o 28 bodov viac Spartakom po penaltovom rozod druhého najlepšieho klubu strele výsledkom 4 : 3. Zápas z Kovačickej obce Spartaka De- boli predtým prerušili pred koncom pre nečas pri bezgólovom beljača (31 : 3). Ďalšie celky boli rozmiestnené výsledku. Polet Idvor porazil na tri pionierske ligy: Juh, Západ v Samoši Pobedu 3 : 1. Unirea a Sever. V západnej skupine maj- Uzdin bola v prvom kole voľná, strami sa stali pionieri Mladosti kým sa Vojvodina a Slávia vzdali Vojlovica (34 bodov), kým Slávia pohárovej súťaže. Fanúšikovia Kovačica bola tretia (27 bodov). crepajského a kovačického Vo východnej skupine Hajdušica klubu ale pevne veria, že tieto skončila majstrovstvá na sied- dva kluby, z ktorých aj v letnom prestupovom období odišla hŕstmom mieste. ka futbalistov do iných klubov, POHÁROVÁ SÚŤAŽ Úvodné kolo pohára na území bude majstrovskú súťaž v Druhej Kovačickej obce sa už zohralo. juhobanátskej lige hrať.

HLOŽANČANIA UŽ ZOHRALI ŠTYRI ZÁPASY

Dve výhry, dve prehry Ján Murtín

P

rípravy hložianskej Budúcnosti pokračujú pod vedením nového trénera Zlatka Hrubíka. Prvý prípravný zápas Hložančania zohrali za hranicami našej krajiny, v chorvátskom Iloku, kde podľahli domácemu mužstvu Fruškogorac 3 : 1 (1 : 0). Po minimálnom náskoku domácich v prvom polčase vyrovnal Čipkár. O výhru domácich sa značne „pričinil“ rozhodca Bosnić, lebo odpískal až dve penalty, ktoré domáci strelci premenili. O deň neskoršie Budúcnosť

42

www.hl.rs

uhostila novozaložený FK Orlovi z Báčskej Palanky, ktoré svoje zápasy bude hrávať v Karađorđeve. Skúsenejší domáci hráči zvíťazili 3 : 2 (2 : 1), keď trafili Čipkár, Molnár a nováčik Carić z Čelareva, ktorý môže byť veľkou posilou. Pred týždňom Budúcnosť uvítala begečskú Báčku a prehrala 1 : 2. Jediný gól za domácich dal Zahorec. V nedeľu do Hložian zavítalo mužstvo kysáčskej Tatry. Bol to príliš slabý zápas, lebo obom mužstvám chýbali niekoľkí dovolenkári. Hložianske mužstvo sa v prvom polčase ujalo vedenia 2

Informačno-politický týždenník

Zakaždým trafil: Emil Čipkár (Budúcnosť Hložany)

: 0 a na konci zvíťazilo 3 : 2. Dva góly za domácich dal Čipkár, tretí pridal Molnár, kým za hostí trafili Munjaz a Klaić. Do hložianskeho kádra pribudli nováčikovia Kolár a Tomić z FK Neštín, reaktivovali sa brankár Pagáč, Šepši a Rojka. To potešilo

trénera Hrubíka, lebo zosilnela konkurencia o každé miesto v najlepšej jedenástke. Tatra v ďalších prípravných zápasoch bude hrať s temerinskou Slogou a Jedinstvom Rumenka. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •


ŠPORTOVANIE JE SÚČASŤOU OSLÁV V KULPÍNE

Najlepší pionieri v športovom rybolove osláv Kulpína

Z prezentácie kickboxu dievčat z klubu Vatreni udarac Kulpín

Chuť športovcov neochabuje Katarína Gažová

N

eodmysliteľnou časťou trojitých osláv Kulpína sú športové súťaže. V sobotu 27. júla 2019 hneď ráno pionieri súťažili v športovom rybolove. Žiaľ, boli to iba deti z  Petrovca a  Kulpína, lebo ostatní účasť odvolali. Kulpínsky kanál je veľmi znečistený, a preto súťaž prebiehala v  Petrovci, v  blízkosti pontóno vého mosta. No aj napriek tomu rybačka sa Najlepší strelec Slovák Miroslav Pavčok z Hložian vydarila. Zv í ť a z i l (vľavo) s predsedom MOMS Kulpín Pavlom Gažom Ján Abrahám, druhý bol Miroslav Meleg a tretí Darko Meleg, všetci z Petrovca. Skupinovo prvé miesto obsadil ZŠR Petrovec a druhí boli mladí rybári ZŠR Smuđ z Kulpína. Traja víťazi úsekov boli Darko

Účastníci šachového turnaja s organizátormi

bryndzových halušiek, ktoré hostia z bratskej Riečky delili všetkým záujemcom zdarma. Štyri kotly halušiek navaril profesionálny kuchár z Riečky Jozef Hucman, za čo dostal odmenu Meleg, Mirko Meleg a Ján Abrahám. Odmeny hostiteľov, ako aj starosta Riečky Marián Spišiak. – medaily, poháre a ďakovné listiny najlepším Do asfaltových terčov strieľalo 30 poľovníkov. mladým rybárom odovzdal predseda MOMS Keď ide o kotlíkové paprikáše z diviny, prvé Kulpín Pavel Gaža. miesto obsadili hostia z PS Rybárska chatka vedľa kaz Hložian, druhé miesto si nála v Kulpíne zasa bola vhodvybojoval Spolok vinárov ným miestom pre Obecný a vinohradníkov z Kulpína šachový turnaj tak detí, ako a na treťom mieste skončili aj dospelých šachistov. Aj tu kuchári zo skupiny Agrobola podobná situácia: súťa-Zima. Keď ide o strelcov, žili Petrovčania, Kulpínčania najúspešnejší boli členovia a jeden Hložančan. V disciplíPS Lesík z Petrovca, druhí ne rapid (2 x 15 minút na boli poľovníci spolku Ural hráča) víťazom sa stal Milan 2017 zo Srbského Miletića Radosavljev z Kulpína, druhý a tretí bol PS Hložany. bol Petar Radosavljev a na tre- Kotlíkový paprikáš MOMS Kulpín Odmenu za najstaršieho ťom mieste skončil Miroslav chystali Vlastislav Zelenák (zľava) poľovníka strelca dostal Majtán. V hre bleskovka vý- a radil mu skúsený kuchár papriká- ako aj vlani Pavel Šuľan (84 sledok bol takýto: 1. Branislav šov Vladimír Širka (sprava) rokov) z Lalite. Novinkou Beláni, 2. Petar Radosavljev, 3. súťaže poľovníkov bola Milan Radosavljev, 4. Juraj Červenák z Hložian. odmena PS Fazan Kulpín: poľovačka na baV skupine detí súťažilo sedem mladých žanta v revíri Kulpín pre štyroch poľovníkov. šachistov a prvé miesto obsadil Borislav Ra- Najlepším strelcom Slovákom bol tohto roku dosavljev. Odmeny pre všetkých šachových Miroslav Pavčok z Hložian. víťazov zabezpečil MOMS Kulpín. Na trávniku FK Kulpín medzinárodný futNa námestí v centre Kulpína súťažili pionieri balový zápas zohrali Riečania a Kulpínčania. v cyklistike. Súťaž usporiadal CK Vihor z Maglića Proti sebe hrali zmiešané riečansko-kulpínske s cieľom zveľadiť, rozvíjať a propagovať cyklis- mužstvá tučných a chudých. Zápas sa skončil tiku medzi deťmi. remízou 5 : 5 a zábavy bolo neúrekom. Vo veV nedeľu 28. júla na svoje si prišli hlavne černých hodinách v starej telocvični kulpínskej milovníci poľovníckeho paprikáša a futbalu. školy sa predstavil klub Vatreni udarac z Kulpína Paprikáš varilo 30 skupín a raritou bola príprava v úpolovom športe kickbox.

Žart a zábava na futbalovom zápase Riečanov a Kulpínčanov, keď hráči hrali futbal bosí


Nedeľa 4. augusta 18.00 – Vernisáž Z klenotnice našej ľudovej tvorivosti (SPŽ) 19.00 – Otvorenie výstavy Storočnice, Park Zuzky Medveďovej 20.00 – Výstava umeleckých fotografií Igora Bovdiša Petrovec vo fókuse, foyer SVD Streda 7. augusta 12.00 – Výstava archívnych dokumentov venovaná stému výročiu Slovenských národných slávností, Gymnázia Jána Kollára a tlačiarne v Petrovci, Archív Vojvodiny, Nový Sad 18.00 – Literárny večierok s Máriou Kotvášovou-Jonášovou, KŠH 19.00 – Výstava umeleckých diel Pavla Čániho Portréty, ÚKVS, Nový Sad Štvrtok 8. augusta 10.00 – Medzinárodné sympózium – Slovenské národné slávnosti – fakľa národného cítenia, veľká sieň Obce Báčsky Petrovec 17.00 – Slávnostné zasadnutie NRSNM, veľká sieň Obce Báčsky Petrovec 19.00 – Vernisáž Petrovské pohľady XI. Združenia petrovských výtvarných umelcov, priestory TO 20.30 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže, Slovenský dom, B. Palanka Piatok 9. augusta 10.00 – Odhalenie pamätnej tabule Adele Greisingerovej, budova VKP Progres 12.00 – Prijatie delegácií partnerských miest u predsedu obce, veľká sieň Obce Báčsky Petrovec 17.00 – Otvorenie 15. medzinárodnej filatelistickej výstavy Petrovec fila 2019, ZŠ Jána Čajaka 17.00 – Ľudová veselica, Klub poľnohospodárov 17.00 – Etudy gymnaziálneho kuratória, Slávnostná sieň GJK 18.00 – Vernisáž Život tlačiarne počas sto rokov, KŠH 19.00 – Vítanie hostí u predsedu obce, malá sieň Obce Báčsky Petrovec 20.00 – 100 rokov s národom, v národe, pre národ, vstupný program SNS, sieň SVD 22.00 – Rocktón 2019, koncert slovenských rockových skupín, ihriská ZŠ Sobota 10. augusta 9.00 – Futbalový turnaj mladších pionierov, Vrbara 9.00 – Vítanie hostí, SVD 10.00 – Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS, sieň SVD 11.00 – Ukážkový výcvik dobrovoľných hasičov, pri budove VKP Progres – verejnej studni 13.00 – Slávnostné otvorenie Jarmoku umenia, Ul. maršala Tita 13.00 – Predajná ochutnávka králičieho paprikáša, Klub drobnochovateľov 13.00 – Varenie svadobnej kapusty, nádvorie SPŽ 14.00 – Stretnutie zdravotníckych pracovníkov, veľká sieň obce

15.00 – Súťaž vo varení králičieho paprikáša Zlatý kotlík, Klub drobnochovateľov 15.30 – Prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii ASSŽ, veľká sieň obce 17.00 – Ľudová veselica, Klub poľnohospodárov 17.30 – Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov, veľká sieň obce 17.30 – Promócia bakalárov VŠZ a SP sv. Alžbety v Bratislave, Detašovaného pracoviska Martina Luthera v B. Petrovci, Slávnostná sieň GJK 18.00 – Futbalový zápas veteránov, Vrbara 19.45 – Defilé všetkých účastníkov od Námestia slobody, Ul. XIV. VÚSB po ihriská ZŠ 20.30 – S vďačnosťou voči predkom, galakoncert našich folklórnych súborov, ihriská ZŠ Nedeľa 11. augusta 7.00 – Súťaž športových rybárov, kanál DTD 9.00 – Turnaj SNS v šachu, športová hala ZŠ Jána Čajaka 9.00 – Súťaž stolných tenistov, telocvičňa ZŠ Jána Čajaka 9.00 – Súťaž poľovníkov, Lovecký dom Lesík 9.30 – Príležitostné služby Božie, chrám Boží SEAVC v Petrovci 10.00 – Tenisový turnaj, ihriská SA-HA 12.00 – Slávnostné bohoslužby v katolíckom kostole sv. Vojtecha 15.00 – Futbalový zápas Tuční – Chudí, Vrbara 15.00 – Divadelné predstavenie pre deti, sieň SVD 16.00 – Stretnutie slovenských novinárov, veľká sieň obce 17.00 – Futbalový zápas FK Mladosť – seniori, Vrbara 18.00 – Cyklistika pre deti, Námestie slobody 19.00 – V ježkovej komôrke, galakoncert detských folklórnych súborov, ihriská ZŠ 21.00 – Divadelné predstavenie pre dospelých, sieň SVD SPRIEVODNÉ PODUJATIA: Sobota 20. júla 10.00 – Slovenský výtvarný tábor, Muzeálny komplex Kulpín Sobota 20. júla 10.00 – Turnaj v malom futbale o putovný pohár veľvyslankyne Slovenskej republiky, Aradáč Nedeľa 21. júla 10.00 – Predslávnostný turnaj v kolkoch, Kovačica Sobota 27. – nedeľa 28. júla 21. Predslávnosťové dni v Kulpíne Sobota 10. augusta 8.00 – 12.00 – 11. Stretnutie zberateľov s burzou, ZŠ Jána Čajaka Expozície Múzea vojvodinských Slovákov sprístupnené na SNS: Výstava prác Zuzky Medveďovej, Galéria Zuzky Medveďovej Najstarší dom v Báčskom Petrovci

Profile for NVU Hlas ľudu

Hlas ludu 31/2019  

Hlas ludu 31/2019  

Advertisement