__MAIN_TEXT__
feature-image

Page 1

KATALÓG

CE ZA AR 2020

CATALOQUE


KATALÓG

CE ZA AR 2020

CATALOQUE


OBSAH

CONTENT


POROTA 4 THE JURY ROZHOVORY 8 Q/A NOMINÁCIE 40 NOMINATIONS OSTATNÉ PRIHLÁSENÉ DIELA OTHER ENTRIES

168

3


TÁŇA BUIJS-VÍTKOVÁ (NL)

Slovenská rodáčka pôsobiaca od roku 1988 v Amsterdame, kde vedie ateliér Aiscube. Do roku 2011 pracovala v renomovanom ateliéri Uytenhaak, kde autorsky zrealizovala niekoľko ocenených a široko publikovaných projektov, ako napríklad Life Sciences University of Groningen (NL) alebo ERIBA Groningen (NL). Aj v súčasnosti sú ťažiskom jej práce univerzitné projekty, vrátane renovácií a interiéru. Popri práci vo vlastnom ateliéri úzko spolupracuje v oblasti bytovej výstavby s ateliérom ONB Utrecht a pôsobí aj ako hosťujúca pedagogička na Fakulte architektúry Technickej Univerzity v Delfte, kde vedie diplomový ateliér bakalárov.

A Slovak national working in Amsterdam since 1988, where she leads the Aiscube studio. Until 2011, she worked in the renowned Uytenhaak studio, where she authored several award-winning and widely published projects such as Life Sciences University of Groningen (NL) or ERIBA Groningen (NL). At present, the focus of her work still lies in university projects including refurbishments and interiors. Besides working in her own studio, she closely works with the ONB Utrecht studio in the field of residential construction, and is also active as a visiting lecturer at the Faculty of Architecture at the Technical University in Delft, where she leads the diploma workshops for bachelor students.

POROTA

THE JURY


PETER MORAVČÍK (SK)

Peter Moravčík (1964) absolvoval Fakultu architektúry SVŠT (1987) a in dividuálne štúdium na Divadelnej fakulte VŠMU. Profesionálnu dráhu začal v bývalom ŠPTÚ Bratislava, v rokoch 19912004 pôsobil v  kancelárii Architekti Moravčík & Šujan, v.o.s. V roku 2009 založil architektonický ateliér PMArchitekti, s.r.o., ktorý nadväzuje na projektovanie administratívnych a bytových stavieb, rekonštrukcií a interiérov. Je laureátom ceny CE ZA AR 2002 za Bytový súbor Stromová ul. 34-52 na Kramároch v Bratislave, nominovaným na cenu CE ZA AR 2007 a laureátom Ceny časopisu ARCH za Obytný súbor Rozadol v Ružovej doline v Bratislave. Po roku 2007 rozšíril svoje portfólio o Obytný súbor Tri veže, Bajkalská ul. (2009), OS Villinki, ul. Staré grunty, Karlova Ves (2014), OS Belaria, Tupého ul. (2014), súbor rodinných domov Condominium Devín (2014), OS Rezidencia Hron vo Zvolene (2015), či Polyfunkčný komplex Seberiniho v Bratislave (2019).

Peter Moravčík (1964) graduated from the Faculty of Architecture at the Slovak College of Technology (1987) and completed an individual study programme at the Theatre Faculty of the Academy of Performing Arts. His professional career started in the former State Research Planning and Research Institute Bratislava, and in between 1991 and 2004, he worked in the Architekti Moravčík & Šujan, v.o.s. office. In 2009, he founded the PMArchitekti, s.r.o. architectural studio, which continues with the design of administrative and residential buildings, as well as reconstructions and interiors. He is a laureate of CE ZA AR 2002 for the Stromová 34–52 Residential Complex in Kramáre in Bratislava, a nominee for CE ZA AR 2007 and a laureate of the ARCH Magazine Award for the Rozadol Residential Complex in Ružová dolina in Bratislava. After 2007, he expanded his portfolio by the Three Towers residential complex in Bajkalská street (2009), the Villinki residential complex in Staré Grunty, Karlova Ves (2014), the Belaria residential complex in Tupého street (2014), a set of family houses called Condominium Devín (2014), the Rezidencia Hron residential complex in Zvolen (2015) or the Seberiniho multifunctional complex in Bratislava (2019).

ĽUBICA SEGEČOVÁ (SK)

Vyštudovala grafický dizajn a produktový dizajn na VŠVU v Bratislave. Po ukončení štúdia iniciovala vznik a spoluorganizovala nezávislý festival Self o presahoch grafického dizajnu a spoločnosti. V rokoch 2012–2014 pôsobila ako asistentka v ateliéri grafického dizajnu Text Forma Funkce na Ostravskej univerzite. V súčasnosti sa primárne venuje grafickému dizajnu a priestorovým riešeniam výstav, a to najmä v oblasti architektúry. Za svoju prácu získala niekoľko prestížnych ocenení, medzi inými „Najkrajšia kniha Slovenska“ za rok 2015 a DAM Architectural Book Award na Frankfurtskom knižnom veľtrhu, obe za knihu Friedrich Weinwurm Architekt. V oblasti architektúry spolupracovala na interiéri Domu v dome od ateliéru PLURAL ako aj informačného systému a identity Mlynice od ateliéru gutgut – laureátov CE ZA AR 2017 a 2018.

She studied graphical design and product design at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava. After her graduation, she initiated the creation of and co-organised an independent festival called Self about the overlap of graphical design and the society. In 2012–2014, she worked as an assistant in the Text Forma Funkce graphical design studio at the University of Ostrava. At present, she is mainly active in graphical design and spatial solutions of exhibitions, especially in the field of architecture. She got several prestigious awards for her work, for instance “The Most Beautiful Book of Slovakia” in 2015 and the DAM Architectural Book Award at the Frankfurt Book Fair, both for the book Friedrich Weinwurm Architect. In the field of architecture, she cooperated on the interior of the House within a house by the PLURAL studio, as well as on the information system and identity of Mlynica by the gutgut studio – both laureates of CE ZA AR 2017 and 2018, respectively.

5


ANTONÍN NOVÁK (CZ)

Po ukončení gymnázia bol v roku 1981 prijatý na Fakultu architektúry VUT Brno. Štúdium obhájil diplomovou prácou na Katedre občianskych stavieb. V roku 1991 pracoval vo viedenskej kancelárii prof. Arch. W. Holzbauera a podieľal sa na vypracovaní plánov Administratívneho strediska IBM vo Viedni. Po týchto zahraničných skúsenostiach založil s Ing. arch. Petrom Valentom projekčnú kanceláriu Atelier DRNH, ktorý získal viac než dve desiatky cien, nominácií a odmien v rôznych architektonických súťažiach. Je autorom textov pre mnohé odborné periodiká. Od roku 2000 – 2014 pôsobil ako pedagóg na FA VUT v Brne a na FUA TUL. V roku 2013 obhájil habilitačnú prácu na FA ČVUT v Prahe a spolu s architektom Valentom vydal knihu „Sloupky o architektuře“ a knihy „Dům a krajina I. a II.“. Je členom správnej rady nadácie Nadace proměny.

After graduating from a grammar school, in 1981 he was accepted to the Faculty of Architecture of the Brno University of Technology. He finished his studies by defending his diploma thesis at the Department of Civil Buildings. In 1991, he worked in the Viennese office of prof. Arch. W. Holzbauer and he participated in the elaboration of plans for the IBM Administrative Centre in Vienna. After gaining this experience abroad, he founded the Atelier DRNH design office together with Ing. arch. Peter Valenta, which got over twenty prizes, nominations, and rewards in various architectural competitions. He is the author of texts for several industry periodicals. Between 2000 and 2014, he worked as a university teacher at the Faculty of Architecture of the Brno University of Technology and at the Faculty of Arts and Architecture of the Technical University of Liberec. In 2013, he successfully defended his habilitation thesis at the Faculty of Architecture of the Czech Technical University in Prague, and together with architect Valenta, they published the books “Columns on Architecture” and “House and Landscape I. and II.”. He is a member of the Management Board of the Proměny Foundation.

PETER JURKOVIČ (SK)

Architekt pôsobiaci v Bratislave. Bol členom ateliérov Raum a GutGut a po rokoch kolektívnej práce sa rozhodol pokračovať samostatne. Od roku 2013 pôsobí pod vlastnou architektonickou značkou JRKVC. Vo svojej tvorbe sa venuje prevažne rezidenčnej architektúre a dizajnu, zaujíma sa o tému cenovo dostupného a pritom kvalitného bývania. Výsledkom tohto zamerania je napríklad jeho rodinný dom v Čunove, inšpirovaný ľudovou architektúrou, s ktorým sa v roku 2014 stal laureátom ocenenia CE ZA AR a získal tiež nomináciu ceny ARCH. V roku 2017 získal ocenenie CE ZA AR za rekonštrukciu interiéru bytu v historickom centre Trnavy. Medzi jeho posledné realizácie patrí atypický víkendový dom AnuAzu.

Architect working in Bratislava. He used to be a member of the Raum and GutGut studios and after years of collective work, he decided to continue independently. Since 2013, he has been working under his own architectural brand JRKVC. In his work, he mainly deals with residential architecture and design and is interested in the topic of affordable housing with high quality. One of the results of this focus is his family house in Čunovo inspired by folk architecture, which earned him the 2014 CE ZA AR Prize and was also nominated for the ARCH Prize. In 2017, he was awarded the CE ZA AR Prize for a reconstruction of the interior of a flat in the historical centre of Trnava. One of his latest works is the atypical weekend house AnuAzu.

POROTA

THE JURY


KAY STRASSER (AT)

Kay Strasser spolupracuje s mnohými architektonickými ateliérmi a organizáciami už od ukončenia štúdia na École Centrale des Arts et Manufactures v Paríži a Politecnico di Milano v Taliansku. S ohľadom na svoje interdisciplinárne vzdelanie aj skúsenosti spolupracoval na mnohýchprojektoch rôznej povahy aj mierky. Od roku 2013 spolupracuje s ateliérom bauchplan v Mníchove aj vo Viedni a vytvára nové priestorové identity s osobitným dôrazom na zóny s heterogénnym urbánnym rozvojom.

Kay Strasser co-operates with several architectural studios and organisations since finishing his studies at École Centrale des Arts et Manufactures in Paris and Politecnico di Milano in Italy. Thanks to his interdisciplinary education and experience, he worked on many projects of differing character and scale. Since 2013, he has been working for the bauchplan studio in Munich and Vienna, creating new spatial identities with a special emphasis on zones with heterogeneous urban development.

7


Peter Moravčík (SK) Aké sú podľa Vás silné stránky súčasnej slovenskej architektúry resp. architektonickej scény?

In your view, what are the strengths of contemporary Slovak architecture or architectural scene?

PM Mám pocit, že ak začneme túto úvahu vzopätím rokov 60-tych, kedy napriek, alebo práve vďaka, špecifikám riadenia socialistického štátu a podmienkam tvorby v ňom vznikli vynikajúce architektonické diela, prešla naša architektúra trochu mdlým obdobím rokov 80-tych, možno až desivých rokov 90-tych s postupom nábehu ku kreovaniu lepších výsledkov po roku 2000. Nedá sa to odtrhnúť od postupného kultivovania vedomostí a nárokov investorského stavu, ktorý, priznajme si, je veľmi

PM If we start this reflection in the 1960s, when despite – or because of – the specificities of a socialist government and working conditions, excellent architectonic works were created. Then, Slovak architecture went through a little bland period in the 1980s and maybe even scary 1990s, with a slow transfer to creating better results post-2000. This cannot be separated from gradual cultivation of knowledge and demands of investors who, let’s admit it, are an important prerequisite for good architecture.

ROZHOVORY

Q/A


dôležitým predpokladom vzniku dobrej architektúry. A že súčasná architektonická scéna – ktorá, možno práve aj vďaka podobným aktivitám, akou je CE ZA AR, už nemusí bojovať o základné miesto profesie architekta a významu dobrej architektúry v hodnotovom rebríčku spoločnosti – nebude iba ohúrene preberať vzory a estetiku zo zahraničia, ale má potenciál prekvapiť vlastnou autentickou estetikou, technickou uvedomelosťou a inovatívnou kreativitou. Naopak, aké sú slabé stránky slovenskej architektúry v porovnaní s európskymi trendmi? PM Odjakživa som mal a ešte stále mám pri sledovaní zahraničnej európskej architektúry pocit, že architektúra je tam skutočným umením. Pred špičkovými výkonmi pociťuje človek úctu a obdiv k jej tvorcom. Že do svojich diel s ľahkosťou mozartovskej prirodzenosti vkladajú to, čo robí architektúru umením. Navyše, že je táto schopnosť žiadaná a vysoko cenená. Samozrejme, popri všetkých ostatných atribútoch, ktorými musí architektúra disponovať – funkčnosťou, ekonomickým ratiom a environmentálnou ohľaduplnosťou. Stále mám pocit, že my sme tu stále ešte len sledovači diania a aplikátori. Ten rozpačitý pocit sa ešte zvýrazňuje porovnaním s vývojom v postsocialistických krajinách, s ktorými sme v merudeviatom roku vyštartovali akoby z jednej štartovacej čiary. Ale nateraz ešte stále zjavne zaostávame. Možno aj preto, že máme akýsi blok k uznávaniu vlastnej domácej architektonickej kvality doby minulej. A k odvolávaniu sa na jej odkaz a jeho aktualizáciu. Pred akými globálnymi výzvami stojí slovenská architektúra? Reaguje na globálny vývoj dostatočne? PM Možno práve preto, že nie sme a asi nikdy nebudeme lídrami globálneho architektonicko-urbanistického diskurzu, môžeme bez hystérie študovať jeho výsledky a na niektoré z mnohých, niekedy i slepých cestičiek sa nemusíme vôbec vydať. Slepá cesta bezbrehej expanzie developmentov „urbánnej kaše“ bola známa už dávnejšie a mohla byť kapitolou v dejinách, ktorú sme na základe jej nekvality mohli kľudne vynechať. Rovnako aktuálny rozvoj našej metropoly nabral dynamiku rozvoja svetových miest , avšak u nás prípravou technickej infraštruktúry i „krásotvorbou“ mestskej siluety nie je celkom nepodobný dráhe neriadenej strely. Takže najvyšší potenciál globálnych výziev vidím v ich dôslednom monitoringu, s porozumením, aby sme zbytočne neopakovali zjavné omyly. V čom má slovenská architektúra príležitosť prispieť k európskej architektúre? PM Môžem tak trochu nadviazať na predošlú otázku. Tým, že sme mali rozvoj vďaka

Contemporary architectural scene – which maybe thanks to activities like CEZAAR does not have to fight for a fundamental place for the profession of an architect and importance of good architecture in the society’s value ladder – will not just admire and copy models and aesthetics from abroad, it has the potential to surprise us with its own authentic aesthetics, technical consciousness and innovative creativity. And what are the weaknesses of Slovak architecture in comparison with European trends? PM When observing European architecture, I have always had the feeling that architecture is a true art. Standing in front of a masterpiece, one feels respect and admiration towards its authors. Because they enrich their works with what makes architecture an artform with Mozart’s natural effortlessness. In addition, this ability is sought-after and highly valued. Naturally, along with all other attributes essential in architecture – functionality, economic rationality and environmental consideration. I still feel that in Slovakia, we are just observers and applicators. This uneasy feeling is further strengthened by comparison with the development in other post-socialist countries, which had the same starting line as us. For now, we are clearly lagging behind. Maybe because we have a certain mental block and cannot recognize our own high-quality architecture from the past. And we are unable to refer to its message and update it. What global challenges does Slovak architecture face? Does it respond sufficiently to global developments? PM Maybe because we are not and probably never will be the leaders in global architecture and urbanism, we can study its results without any hysteria and we do not have to take some roads, which are often dead ends. A dead end of unlimited expansion of “urban mess” developments has been known for some time and it could be a chapter in our history which we could have gladly skipped given its poor quality. The current development of our capital has reached development dynamics of international metropolises; however, its technical infrastructure and urban silhouette are not dissimilar to an unguided rocket. I see the biggest potential of global challenges in their thorough monitoring and understanding to avoid unnecessary and obvious mistakes. How can Slovak architecture contribute to European architecture? PM I can follow up on the previous question. Given the fact that our development was slightly blocked due to the social phenomenon of socialism, we could learn from the

9


spoločenskému fenoménu socialistickej éry trochu zablokovaný, mohli sme sa z európskeho kontextu poučiť, ako narábať s doslúživšími časťami mesta, že jedinou cestou ich rozvoja nie je celoplošná asanácia. Popri zlikvidovaných brownfields tu máme ďalší silný fenomén - sídliská. Tiež svojho času takmer odkázané na vyhynutie. Možno práve cesta ich kultivovaného znovuzrodenia a doplnenia na plnohodnotný životný priestor by mohla byť naším príspevkom do debaty o architektúre v európskom rozmere. Samozrejme nemyslím farebnosťou zatepľovaných fasád, ale širšou témou ich urbanistickej, architektonickej, environmentálnej aj spoločenskej revitalizácie. A veľmi by ma potešilo, keby sme niečo vyťažili z autentického prostredia mimo hlavného mesta. Keby v metropole vyštudovaní architekti, vracajúci sa do svojich domovov, nefrflali na nedostatok práce a nepoddajnosť slovenského stavebníka, ale vytvorili fenomén autentickej, možno až autochtónnej kvality. Výstavbou generických veží v hlavnom meste sotva dobyjeme európsky architektonický Olymp. Prešli ste cestu naprieč celým Slovenskom, čo vo Vás zanechalo najsilnejší dojem?

European context how to work with aging parts of the city and that large-scale rehabilitation is not the only way to go. Apart from destroyed brownfields, we also have another major phenomenon – housing estates. Some time ago, they were almost left to extinct. Cultivated revival and upgrade to a fully-fledged living space might be our contribution to the discussion on architecture in the European dimension. Naturally, I do not mean the colours of insulated facades, I mean a wider topic of their urbanistic, architectonic, environmental and social revitalization. I would be very glad if we could use the authentic environment outside the capital. I would be glad if architects who studied in the capital and returned home stopped complaining about a lack of work and stubbornness of Slovak constructors, and instead, created a phenomenon of authentic or even autochthonic quality. By constructing generic towers in the capital, we will hardly conquer the European Mt Olympus of architecture. You have travelled across the entire country, what was the strongest moment for you?

PM Možno to nebola jediná vec, jediný moment. Skôr celkovo vynikajúci pocit, že to, čo bolo za posledné dva roky prezentované a čo sme aj navštívili, bolo, až na pár výnimiek, skutočne skvelé. Videli sme rodinné domy na neokukaných a kreatívnych koncepčných základoch, zaujímavých nie efemérnosťou preglejkovej schránky, ale vtipným odhalením podstaty rodinného bývania so silnou väzbou na záhradný exteriér. Videli sme rodinné domy takmer frivolné, ale aj poctivo vážne – rozhodne však nie banálne. Videli sme interiéry, spracované s vysokou pedantnosťou, avšak určite nie uťahané. Maniera preglejok a odhalených trámových stropov rokov nedávno minulých je dôstojne nahrádzaná novou „dobou železnou“. Kto nemá knižnicu, alebo kuchyňu z plechu hrúbky 4 mm, nie je in! Bytové domy potešili už len rozmanitosťou podstaty svojho vzniku – rekonštrukciou, dostavbou prieluky a novostavbou. Pri bezbrehých lánoch novostavieb bytových developmentov to celkom pochopiteľne pozitívne rezonuje. Občianske stavby boli šťavnaté svojou rôznorodosťou aj mimoriadne sympatickým príbehom ich vzniku a všetky nominované sa stali vysokou pridanou hodnotou prostredia, do ktorého vstúpili. V kategórii exteriéry každá z nominácií výrazne povýšila existujúci status quo citlivým a pokorným spôsobom, avšak veľmi presvedčivou aplikáciou svojich intervencií. A vysloveným zážitkom boli diela zaradené medzi fenomény, celkom pochopiteľne vymykajúce sa mainstreamu a nastoľujúce otázky prapodstaty rozmýšľania o správnych pilieroch dobrej architektúry, jej smerovania v dobe urputnej masifikácie urbánneho aj prírodného prostredia a nádeji o reverzibilite zlých zásahov do dobrej architektúry.

PM I do not think there was a single event, a single moment that was the strongest. In general, I had a great feeling that what was presented over the past two years and what we saw was – apart from a few exceptions – truly incredible. We saw houses built on unseen and creative conceptual foundations, interesting not due to an ephemeral plywood shell, but because of funny revelation of the essence of family living with a strong link to an outdoor garden. We saw houses that were almost frivolous, others were diligently serious – but definitely not trivial. We saw interiors created pedantically, but they were never cumbersome. The style of plywood and uncovered beam ceilings from recent years is replaced by a new iron age with dignity. If you do not have a book case or a kitchen made of a 4mm sheet metal, you are not trendy! Apartment buildings pleased us with the varied essence of their creation – reconstruction, additional construction at a gap site or a newly constructed building. Naturally, this resonates positively when compared to infinite stretches of new apartment developments. Civil buildings showed an appealing diversity and a very likeable story and all nominees brought a major added value to the environment where they were incorporated. In the exterior category, each nominee significantly increased the existing status quo in a sensitive and humble way, with a very convincing application of their interventions. It was a great experience to observe works included into the phenomena category, as they were understandably different from the mainstream, raising questions of the very essence of thinking on the right pillars of good architecture, its direction in an era of intense massification of urban and natural

ROZHOVORY

Q/A


Ako by ste, na základe toho, čo ste mali možnosť vidieť, definovali slovenskú architektúru? PM Slovenská architektúra prekonala od tesne porevolučnej doby po súčasnosť veľký kvalitatívny vzostup. Za tých 30 rokov vyrástlo niekoľko generácií architektov, ktorí zmenou kvality profesionálnej výučby, širšími možnosťami rozhľadu vo svetovom dianí aj možnosťami osobnej pracovnej vandrovky po európskych a svetových ateliéroch držia prst na tepe doby a mnohí sú zárukou, že o vývoj slovenskej architektúry netreba mať obavy. Áno, sme stále trochu pozadu v profesionálnom diskurze a na špici asi nikdy nebudeme, ale to nie je len fenomén úzko profesijný, ale celospoločenský. Samozrejme, to, čo sme videli vo finále aktuálneho ročníka, je len malé percento celkovej architektonickej tvorby u nás. Všeobecne stále prevláda priemer až podpriemer. Avšak práve kvalitatívna úroveň priemeru je celospoločensky dôležitá a tam je čo doháňať. Nesmierne potešujúce však je, že na stole sú už témy voľakedy úplne nepriechodné. Napr. ochrana kultúrneho dedičstva architektúry moderny a neskorej moderny, revitalizácia brownfields, ekologické aspekty výstavby a predvídanie jej dopadov na životné prostredie, otázky o pridanej hodnote nových investícií pre svoje okolie. A nie sú to už len akademické otázky - ako by bolo dobré, keby... Dostáva sa to do povedomia, dokonca do požiadaviek investorov, kladených na architektov. Tí sa musia odosobniť od svojich čisto výtvarných ambícií, zakrývajúc tak jemnú technologickú i svetonázorovú „prispatosť“. O to hodnotnejšie potom vyznie, ak popri všetkých požiadavkách vedia vložiť do riešených zadaní kreatívny rozmer – ten sa v konečnom dôsledku našťastie od architekta predsa len vždy očakáva.

environments and the hope of reversibility of unfortunate interventions into good architecture. How would you define Slovak architecture based on what you had the opportunity see? PM From the Revolution until today, Slovak architecture has greatly improved in quality. In 30 years, several generations of architects could reap the fruits of more professional education, numerous options to observe global developments and opportunities to travel and work in European and global studios, and thus to keep their fingers on the pulse of the era. Many of them are a guarantee that there is nothing to worry about in terms of the development of Slovak architecture. Yes, we are still lagging behind in professional discourse and we will probably never get to the top, but this is a wider social phenomenon not limited to our profession. Of course, what we saw in this year’s finals is a small sample of Slovak architecture. In general, average or below-average works still prevail. Nevertheless, quality of the average is important for the entire society and in this area, there is still space for improvement. However, it is extremely encouraging that there are certain topics on the table which used to be unthinkable. For example, protection of cultural heritage of modernist and late-modernist architecture, brownfields revitalization, ecological aspects of construction and anticipation of its impact on the environment, added value of new investments for their surrounding areas. And these are no longer purely academic matters like “it would be good if we could…” They have penetrated into the attention of investors and their demands from architects. Architects need to put aside their purely visual ambitions by covering a soft technological and mental sleepiness. It is even more valuable

11


Kde vidíte jej najväčší prínos a silu? A naopak, kde slabiny? A ktoré konkrétne to sú?

when they can incorporate a creative dimension into the assignment – after all, this is fortunately something that is still expected from an architect.

PM Možno je pes zakopaný v podmienkach jej vzniku. Silne ju ovplyvňuje generačný fenomén. Len minimálne percento aktívnych „starých bardov“ dnes produkuje špičkovú architektúru a často už len zotrváva na istotách naučenej rutiny. Naopak mnoho mladých disponuje privysokými ambíciami a po prvej realizácii majú tendenciu podľahnúť klamu, že najdôležitejšie je za každú cenu postaviť dom. Ale ono to tak nie je. Najviac sa treba snažiť postaviť DOBRÝ dom. Celkom sympatickým fenoménom na scéne je tak ono známe spojenie „skills and power“, keď sa spojí skúsenosť zrelého, možno už trochu skeptického architekta s dynamikou mladých, energiou a chcením nabitých kolegov. Ale ani to nie je pravidlo, existuje veľa nápadmi a energiou sršiacich „starcov“ a naopak príliš rýchlo profesijne „unavených“ mladých. Takže najväčšiu silu prináša architektúra pri neutíchajúcom záujme o jej tvorbu, podloženom neustálym štúdiom, sledovaním diania, rozmýšľaním o nej. A to platí naprieč vekovou štruktúrou.

What are the strengths of contemporary Slovak architecture or architectural scene? And what are the weaknesses?

Ako vnímate ocenenie CE ZA AR celkovo, jeho prínos pre verejnosť, jeho organizáciu? Čo osobné Vám účasť v medzinárodnej porote priniesla? PM Myslím, že toto ocenenie sa pomaly dostáva pod kožu nielen v rámci našej profesionálne zúženej bubliny, ale preniklo do povedomia

ROZHOVORY

PM The problem might lie in the conditions of its creation. It is strongly influenced by the generation phenomenon. Only a tiny percentage of active “old bards” still produces high-class architecture today and they often rely on a well-tested routine. On the contrary, many young architects have excessive ambitions and after their first project, they succumb to the idea that the most important thing is to build a house. Which is not true. They should strive to build a GOOD house. I quite like the phenomenon of combining skills and power, when experience of a mature, maybe a little sceptical architect combines with the dynamism of young colleagues full of energy and enthusiasm. However, this is not a rule, there are still many “old men” buzzing with energy and ideas, as well as many professionally tired young men. So, architecture is the strongest when there is unrelenting interest in creation supported by continuous learning and thinking. And this applies to all age groups. How do you perceive the CE ZA AR Award, its contribution to the public, its organization…? What did participation in an international jury give you personally?

Q/A


širšieho okruhu záujemcov o architektúru a architektonickú kultúru. Dá sa možno až neskromne konštatovať, že preniklo do povedomia širšej verejnosti. A tak, ako nás život všetkých núti priučiť sa finančnej, či právnej gramotnosti, otázky urbanistickej a architektonickej tvorby začínajú zaujímať čoraz viac inak nezainteresovaných ľudí, ktorí postupne chápu, že ide o veľmi dôležitú súčasť hmotnej a duchovnej kultúry, ktorá veľmi intenzívne ovplyvňuje tvorbu životného prostredia ako priestoru pre život nás všetkých. Treba uznať, že ocenenia poväčšine získa skutočne to najlepšie, čo naša scéna aktuálne vyprodukuje – a tak je popri silnej satisfakcii a silnom marketingovom dopade pre život laureáta tým najdôležitejším, že verejnosť prenikne cez membránu našej bubliny a o tom najlepšom sa aj dozvie a osvojí si to. Aj preto vnímam rozhodovanie a verdikt poroty za silne spoločensky zaväzujúce. Organizačne je tento salón aktuálneho architektonického diania – napriek vynúteným obmedzeniam, spôsobeným tohtoročnou „koronou“ - vynikajúco pripravený, ako pre architektov, ktorí prihlasujú svoje diela, cez vynikajúce podmienky pre prácu poroty, následné kreatívne sprievodné procesy, až po hľadanie nových ciest aj v samotnom vyvrcholení v jesennom galavečeri. Osobne mi účasť v porote potvrdila, aká dôležitá a užitočná je v polemike diskusia, ktorá jednotlivcovi otvára oči a naviguje jeho úvahy viacerými smermi, ktorými by sa inak vôbec nevybral a jeho myšlienkový horizont by ostal trochu limitovaný. Aký je Váš osobný odkaz slovenským architektom? PM Napriek tomu, že sa bavíme práve o oceňovaní architektonickej práce mediálne príťažlivým spôsobom, chcem vyzdvihnúť to, že nie pre víťazstvá v takýchto súťažiach – tie sú naozaj len čerešničkou na torte a balzamom na ego márnivého architekta - ale hlavne pre dosiahnutie vynikajúceho profesionálneho výsledku je dôležité v našej práci maximálne nasadenie. Nech nie sú znechutení tí, ktorí boli nominovaní a nedosiahli na vytúženú métu, lebo väčšina nominácií disponuje vysokou kvalitou a stáva sa veľmi dôstojným reprezentantom aktuálnej slovenskej architektonickej kultúry. Nech nezanevrú a neurazia sa tí, ktorých snaženie nedosiahlo ani satisfakciu ziskom nominácie. Aj porota je zložená len z ľudí, ktorí sa môžu mýliť, alebo niečo prehliadnuť. Alebo len majú na vec iný názor. A nech sú oslávení tí, ktorí sa nad sebou sebakriticky zamyslia a v porovnaní s laureátmi nájdu skôr inšpiráciu pre ďalšie snaženie na tomto našom ťažkom, ale krásnom architektonickom oranisku. Čo boli Vaše hlavné atribúty pri rozhodovaní pre výber daných diel a následne víťaza? PM Hoci sme si taxatívne nestanovili množinu kritérií, ktorá by nás navigovala, bolo jasné, že budeme hľadať architektonickú

PM I think this award is slowly getting under the skin of our small professional bubble and it has also found its way into the awareness of a wider circle of people interested in architecture and architectural culture. One may say rather boldly that it has even reached a wider public. As life teaches us to learn financial or legal literacy, matters of urbanism and architecture are starting to be interesting for more and more people from the outside circle, who are beginning to understand that this is a very important part of material and spiritual culture which has an intense impact on the environment as a living space for us all. One must admit that award winners are usually really the best examples of what our scene is currently producing – and thus apart from strong satisfaction and marketing impact on the laureate’s life, the most important result is the fact that the public penetrates through the membrane of our bubble and discovers the best projects. This is why I consider the decision-making and verdict of the jury to be socially binding. From an organizational perspective, this salon of contemporary architecture – despite forced restrictions caused by corona – was organized in an excellent way for architects submitting their projects, with excellent conditions for the jury, subsequent creative accompanying processes and finding new ways to organize the gala event in autumn. For me personally, my experience in the jury confirmed the importance and usefulness of discussions which open one’s eyes and steer his thoughts to various directions which he would not have otherwise taken and his horizons would have stayed limited. What is your personal message to Slovak architects? PM Despite the fact that we are talking about rewarding architects in an attractive way, I want to stress that maximum efforts are important in our work not because of awards – they are really just a cherry on top and an ego boost for a vain architect – but mainly for an excellent professional result. Nominees who did not get an award should not feel discouraged, as the majority of nominees have shown great quality and become very worthy representatives of contemporary Slovak architectural culture. Those who were not nominated should not be angry or offended. The jury is composed of people who can be wrong and overlook something. Or they just might have a different opinion. Let us celebrate those who can think critically of their work and use the laurates as a source of inspiration for further efforts in this difficult and beautiful architectural field. What were the main attributes when deciding on the selection of the shortlist and the winner? PM Although we did not create an exhaustive list of criteria to navigate our

13


a urbanistickú kvalitu, prítomnosť a nápaditosť konceptu, konštrukčnú a materiálovú prirodzenosť a presvedčivosť, ekologickú a environmentálnu zodpovednosť, ale i investorský príbeh a spoločenský priebeh vzniku diela. Naopak, boli sme pripravení prísne „trestať“ myšlienkovú banalitu, materiálovú neadekvátnosť, ale i realizačnú nedôslednosť, z ktorej sa síce architekt môže snažiť „vyviniť“, ale pri hľadaní skutočnej kvality architektonického diela takto určite neobstojí. Nájsť víťaza bolo niekedy na základe uvedených princípov veľmi ľahké, inokedy nesmierne ťažké. Čo je potešujúce – nesmierne ťažké nie z dôvodu nekvality, ale veľmi vyváženej kvality všetkých nominácií. Mali sme aj jeden veľmi polemický prípad brilantného architektonického počinu skoro až európskej úrovne kvality. Avšak práve dopad na životné prostredie a filozofia exploatácie neopakovateľnej prírodnej scenérie nás navigovali k tomu, že toto dielo nakoniec neobsadilo ani nominačnú priečku.

decisions, it was clear that we would look for high-quality architecture and urbanism, a creative concept, constructional and material naturalness and convincingness, ecological and environmental responsibility, an investor story and a social dimension of the work’s creation. On the contrary, we were ready to “punish” banality in thinking, material inadequacy and inconsistencies in realization – which the architect can blame on someone else, but when looking for true quality of an architectonic project, such strategy is not tenable. In some cases, by using these principles, it was very easy to find a winner, in other cases it was extremely hard. It is encouraging that it was hard not because of lack of quality but rather due to a balanced quality of all nominees. There was also one very polemic case of a brilliant architectonic project, almost of European quality. In the end, due to its impact on the environment and philosophy of exploiting unrepeatable natural scenery, this project was not even nominated.

Antonín Novák (CZ)

Aké sú podľa Vás silné stránky súčasnej slovenskej architektúry resp. architektonickej scény? AN Silnou stránkou současné slovenské architektury je jistá přiměřenost, funkčnost i zakotvenost v prostředí. Architektura je prosta velkých exhibicí, snaží se spíše sloužit a komunikovat, než křičet a upozorňovat na sebe. Naopak, aké sú slabé stránky slovenskej architektúry v porovnaní s európskymi trendmi? AN Slabou stránkou je opakování jistých tradičních schémat a malá míra vybočení ze současných trendů. Největší slabinou slovenské architektury ve srovnání se špičkovou zahraniční je velmi malé procento řešení veřejných prostor a krajiny. Pred akými globálnymi výzvami stojí slovenská architektúra? Reaguje na globálny vývoj dostatočne?

In your view, what are the strengths of contemporary Slovak architecture or architectural scene? AN I believe it is a certain adequacy, functionality and rootedness in the environment. Contemporary Slovak architecture is free from huge exhibitions, it strives to serve and communicate instead of screaming and seeking attention. And what are the weaknesses of Slovak architecture in comparison with European trends? AN Apart from repetition of certain traditional schemes and a low level of deviation from contemporary trends, the biggest weakness of Slovak architecture compared to high-class foreign architecture is a very small percentage of solutions for public spaces and landscape. What global challenges does Slovak architecture face? Does it respond sufficiently to global developments?

AN Nesporně velkým tématem do budoucna bude veřejný a poloveřejný prostor a jeho užívání s ohledem na hrozbu globálního oteplování, s tím související problém zadržování vody nejen v krajině, ale právě i ve veřejném prostoru, s ohledem na jeho uživatelnost i obyvatelnost.

AN Undoubtedly, a major future issue will be public and semi-public space and its use in light of the threat of global warming, a related issue of water retention not only within landscape, but also in public spaces with regards to their usability and habitability.

ROZHOVORY

Q/A


V čom má slovenská architektúra príležitosť prispieť k európskej architektúre? AN Slovenská architektura má šanci přispět k evropské architektuře právě jistou skromností a uměřeností, respektováním tradic a zohledněním environmentálních hledisek výstavby. Prešli ste cestu naprieč celým Slovenskom, čo vo Vás zanechalo najsilnejší dojem? AN Nejsilnější dojem ve mě zanechaly místní občanské aktivity, které se snaží aktivně kultivovat své prostředí. Rád bych v této souvislosti uvedl skvostný příklad provozování synagógy v Žilině od P. Behrense skupinou nadšenců, kteří velmi sugestivní stavbu zpřístupnili veřejnosti jako výtvarnou galerii. Stejným příkladem je i příjemná a pro veřejnost atraktivně využitelná dřevostavba lesní sauny ve Spišském Hrhově, na historii místa navazující dřevěné korzo Zálesie, nebo precizně navržená a z hlíny, dřeva a slámy postavená turistická útulna jako multifunkční prostor v Banské Štiavnici. Ve všech těchto případech se architekti účastnili nejen jako tvůrci návrhů a dokumentace, ale především jako aktivní iniciátoři a realizátoři záměru, myšlenky. Ako vnímate ocenenie CE ZA AR celkovo, jeho prínos pre verejnosť, jeho organizáciu? Čo osobné Vám účasť v medzinárodnej porote priniesla? AN Na práci poroty soutěže CEZAAR jsem měl možnost zúčastnit se již podruhé

How can Slovak architecture contribute to European architecture? AN Slovak architecture can contribute to European architecture with its modesty and moderation, respect for traditions and consideration of environmental aspects within construction. You travelled all over Slovakia, what was the strongest moment for you? AN Civic activities aimed at active cultivation of the environment have made the strongest impression on me. Let me give an excellent example of a synagogue in Žilina by P. Behrens run by a group of enthusiasts who opened this very suggestive building to the public as gallery. A similar example is a pleasant wooden forest sauna in Spišský Hrhov attractive for the public, a wooden river bank in Zálesie stemming from the history of the space, as well as a precisely designed tourist shelter constructed from clay, wood and straw as a multipurpose space in Banská Štiavnica. In all these cases, architects were not just authors of design and documentation, but mainly active initiators and implementers of an intention, of an idea. How do you perceive the CE ZA AR Award in general, its contribution to the public, its organization...? What did the personal experience in the international jury bring to you? AN I had the opportunity to be a CE ZA AR judge for the second time and on both occasions, I was pleasantly surprised by the

15


a i tentokrát jsem byl mile překvapen profesionalitou a nasazením organizátorů, jejichž práci nelze prakticky nic vytknout. Cenným zážitkem je setkání a diskuse s ostatními porotci, ona lidská stránka celé akce. Bylo navýsost příjemné cestovat po Slovensku, prohlížet si to nejlepší ze staveb postavených za uplynulé dva roky, a diskutovat o tom s kolegy dlouho do noci v příjemném prostředí venkovních zahrádek. A nechat si třeba vysvětlit holandský způsob stavby bytových domů, nebo třeba fenomén Černých děr. Čo boli Vaše hlavné atribúty pri rozhodovaní pre výber daných diel a následne víťaza? AN Porota pod laskavým vedením svého předsedy, Petra Moravčíka, se snažila dojít ke svým rozhodnutím vždy konsenzuálně, po velmi důkladné a čas vyžadující rozpravě. U staveb preferovala jejich užitnou i architektonickou hodnotu z hlediska celku i jejich částí, které upřednostňovala před efektností a módností. Nejproblematičtější bylo rozhodování o turistické vybavenosti na vrcholu Bachledka. Tato skvěle navržená stavba nebyla oceněna především pro svoje negativní dopady na okolní přírodu, neboť i když je opticky velmi dobře začleněna do terénu, je především svojí kapacitou nepřiměřená přírodnímu rámci chráněné rezervace.

ROZHOVORY

organizers’ professionalism and enthusiasm, their work was above reproach. Getting to meet and talk to other jurors, the human dimension of the event, was a valuable experience. It was very nice to travel across Slovakia, look at the best projects constructed over the past two years and discuss them with colleagues late at night on cosy outdoor terraces. And to hear for example about the Dutch way of constructing residential buildings or the phenomenon of Black Holes. What were your main attributes when deciding on the selection of the shortlist and the winner? AN The jury kindly led by its president Peter Moravčík tried to reach decisions in a consensual manner after a very thorough and lengthy discussion. As for buildings, we paid more attention to the practical and architectural value of the whole and its parts over impressiveness and trendiness. The most difficult decision we had to make concerned Bachledka tourist centre. The design is excellent, however, it was not rewarded mainly due to its negative impact on the surrounding nature. Although it is visually very well-integrated into the landscape, its capacity does not fit the character of a natural protected reservation.

Q/A


Peter Jurkovič (SK) Aké sú podľa Vás silné stránky súčasnej slovenskej architektúry resp. architektonickej scény? PJ Medzi silné stránky slovenskej architektúry považujem vzdúvajúcu sa vlnu mladých autorov a architektonických ateliérov, ktorí sú schopní konkurovať zavedeným menám. Neboja sa zabojovať o klienta v súťažiach, ktoré sú našťastie stále populárnejšou a častejšou príležitosťou, ako sa dostať k zaujímavej zákazke. Na scéne teda evidujeme (skôr menej) veľmi kvalitných a stále produktívnych architektov staršej generácie, z môjho pohľadu relatívne nevýrazný stred a veľmi vypuklú mladú scénu. No a práve mladá generácia architektov má všetky možnosti na to, aby produkovali kvalitnú architektúru. Majú energiu, odhodlanie, ideály, často skúsenosti zo zahraničných škôl a kancelárií. Naopak, aké sú slabé stránky slovenskej architektúry v porovnaní s európskymi trendmi? PJ Na začiatok musím priznať, že neviem presne, čo sú európske trendy a ako sa odlišujú napríklad od svetových. Avšak pri predpoklade, že európska architektúra reflektuje aktuálne spoločenské témy — čo by rozhodne mala — a tými by mohli byť ekológia, vzťah mesta a vidieka, stále vzrastajúca hustota obyvateľstva, i keď to je skôr mimoeurópska téma, vyrovnávanie sa s kultúrnym dedičstvom a iné. Slovensko je malá krajina. Počet kvalitných stavieb, ktoré na našom území vzniknú v sledovanom období dvoch rokov, je tak malé, že nedokáže zastúpiť všetky aktuálne témy. Môžeme skôr sledovať trendy jednotlivých rokov, ako na základe jedného ročníka posudzovať kvality a slabé stránky slovenskej architektúry v kontexte tej európskej. Už niekoľko rokov sa však opakuje jav, ktorým je nízky počet naozaj kvalitných realizácií v segmente verejných priestorov a bytových domov. Je to paradox, pretože tieto kategórie majú diametrálne odlišné východiskové podmienky. Na verejné priestory roky nejestvovala — ani spoločenská — objednávka. Na druhej strane, bytové domy sú číslo jedna pre developerské spoločnosti a napriek — či vďaka — tomu, sa máloktoré môžu zrovnávať s európskou produkciou.

Pred akými globálnymi výzvami stojí slovenská architektúra? Reaguje na globálny vývoj dostatočne? PJ Počas obhliadok sme o prihlásených dielach veľa diskutovali. Porovnávali sme prístup autorov s tým naším, prirovnávali sme stavby k podobným vo svete, snažili sme sa pochopiť autorov a ako architekti z praxe sme dokázali pochopiť, že tvorba je najmä o kompromisoch, stredných cestách a podobne. Výsledné dielo

In your view, what are the strengths of contemporary Slovak architecture or architectural scene? PJ In my opinion, one of the strengths of Slovak architecture is the increasing wave of young authors and architectural studios capable of competing with well-established professionals. They are not afraid to fight for a client in competitions, which are – fortunately – becoming a more and more popular and common opportunity to win an interesting project. So, our scene includes (rather few) productive architects from the older generation of very high quality, then what I would call a relatively unimpressive middle and a very visible young scene. The young generation of architects has all the possibilities to produce high-quality architecture. They have energy, determination, ideals and in many cases, experience from foreign schools and studios. And what are the weaknesses of Slovak architecture in comparison with European trends? PJ Firstly, I must admit that I am not exactly sure what European trends are and how they differ from, let’s say, global trends. However, assuming that European architecture reflects on current social topics – which it definitely should – including ecology, the relationship of the city and the countryside, ever-growing population density, although this might be a topic more relevant outside Europe, dealing with cultural heritage, etc. Slovakia is a small country. The number of high-quality buildings built on our territory in two years is so small that it cannot encompass all current topics. We can observe some trends in individual years rather than assess strengths and weaknesses of Slovak architecture in comparison with the European one based on a single edition. However, a phenomenon that has been repeating itself for several years now is a low number of high-quality realizations in the segment of public spaces and apartment buildings. It is paradoxical, because these categories have totally different starting points. For years, there was no demand – including the social one – for public spaces, while residential buildings are the number one priority for developers and despite – or because of – this fact, few of them can be compared to European projects. What global challenges does Slovak architecture face? Does it respond sufficiently to global developments? PJ During our road trip, we frequently discussed the submitted projects. We compared the authors’ approach with our own approaches, we compared the projects to similar

17


nevzniká „na zelenej lúke“, ale je obrusované množstvom faktorov ako rozpočet, technické požiadavky, bezpečnosť, ekologický dopad a podobne. Osobne som pociťoval absenciu silného ekologického konceptu, najmä pri stavbách, pri ktorých to bolo očakávané. Pri ostatných nás naopak veľmi príjemne prekvapil citlivý vzťah ku krajine. Taktiež sme ocenili prístup niektorých autorov k jestvujúcim stavbám. Pristupovali k nim s pokorou a prinavracali im pôvodný šat, prípadne využívali priestorový potenciál pôvodných štruktúr a zvolenými intervenciami menili stavby pre súčasné potreby. Tento “pamiatkarský” prístup, aj v prípade, že o pamiatky de facto nejde, považujem za chvályhodný, pretože stavebníctvo je zodpovedné za veľkú časť ekologickej krízy, ku ktorej spejeme. Menej stavať a viac využívať jestvujúci fond budov formou konverzie je podľa môjho názoru správnou voľbou. V čom má slovenská architektúra príležitosť prispieť k európskej architektúre? PJ Slovenská architektúra stavia na základoch stredoeurópskeho regiónu. Tie máme spoločné s našimi susednými krajinami. Prispieť môžeme paradoxne tým, čo sa nachádza na najnižších priečkach pomyselného rebríčka architektonických hodnôt a to veľmi špecifickou, lokálnou, vidiekom inšpirovanou architektúrou. Netuším, či tá studňa je tak hlboká, aby sme mohli prispieť v širšom kontexte. Ľudová architektúra je však autentická, vznikala v hlbokých a dlhých dolinách. Zo svojej podstaty musí byť unikátna, špecifická pre náš región. Ak môžeme niečím prispieť, tak jedine tým, čo je vyslovene naše. Na pozadí ekologickej situácie sa teda môžeme obzrieť k starým majstrom staviteľom, ako sa im darilo stavať priestorovo minimálne obydlia z lokálne dostupných materiálov. Je na nás, aby sme sa dokázali inšpirovať postupmi, ktoré boli motivované síce inými podmienkami, v akých sa nachádzame dnes, no s rovnakou objednávkou: stavať lacno, z materiálov, ktoré sú ohľaduplné k životnému prostrediu, stavať husto, aby sme čo najmenej vyťažovali pôdu a podobne. Prešli ste cestu naprieč celým Slovenskom, čo vo Vás zanechalo najsilnejší dojem?

ones all over the world, we tried to understand the authors and as practising architects, we could understand that this work is mainly about finding compromises. The resulting work is not built on a greenfield site, it is shaped by many factors, such as budget, technical requirements, safety, ecological waste, etc. Personally, I felt an absence of a strong ecological concept, especially in structures where this would have been expected. In other projects, we were pleasantly surprised by a sensitive relationship towards the landscape. We also appreciated the approach of several authors towards existing buildings. They approached them with humbleness, they restored their original look or used the space potential of original structures and adapted them to contemporary needs with selected interventions. I consider this „preservationist“ approach used in projects which do not concern protected historical sites to be praiseworthy, because the construction business is largely responsible for the environmental crisis that we are heading towards. In my opinion, converting already existing buildings instead of building new ones is the right choice. How can Slovak architecture contribute to European architecture? PJ Slovak architecture is built on the foundations of the Central European region. This is what we have in common with our neighbours. Paradoxically, we can contribute with something that is placed very low on the ladder of architectonic values, i.e. a very specific, local architecture inspired by the countryside. I have no idea whether this well is deep enough to make our contribution substantial. However, folk architecture is authentic, it was born in deep and long valleys. By its very nature, it must be unique and specific to our region. We can only contribute with something that is exclusively ours. In the context of the ecological situation, we can look back at old master builders who could build dwellings with minimum space from local materials. We should be inspired by the processes they used, although they were motivated by different conditions than the ones we live in today, but with the same demands: to build cheaply, using materials which are eco-friendly, to build densely, so that we exploit as little land as possible, etc.

PJ Tú senzáciu by som prirovnal ku gastronómii. Pociťujem niečo ako hrdosť, keď na mieste, kde by som to nečakal, povedzme v menšej obci na vidieku, zažijem gastronomický zážitok z jedla, ktorý sa dá porovnať s tými najlepšími reštauráciami sveta. Treba priznať, že aj toto sa nám stalo na našom výlete za architektúrou Slovenska. No a taktiež sa nám to, dokonca niekoľkokrát, stalo pri prehliadkach architektonických diel. Ten pocit, že vďaka skvelým architektom a ich podareným dielam sa Slovensko nachádza na mape Európy a sveta, je veľmi príjemný.

PJ I would compare this sensation to gastronomy. I feel something similar to pride when I have a gastronomic experience comparable to world-class restaurants at a place where I would never have expected it, let’s say in a small village. I must say that we even had this experience during our road trip across Slovakia, but it happened several times also when we visited

ROZHOVORY

Q/A

You travelled all over Slovakia, what was the strongest moment for you?


Ako by ste, na základe toho, čo ste mali možnosť vidieť, definovali slovenskú architektúru? Slovenská architektúra je taká, akou má a môže byť. Na jednej strane cítiť obrovský potenciál autorov, ktorý je do istej miery porovnateľný s tým európskym. Na druhej strane je sektor ešte stále finančne podvyživený. Architekti často nie sú schopní, najmä pri komerčných zadaniach, venovať projekcii čas a prostriedky potrebné na vznik brilantného diela. Takisto kvalita stavieb v mnohých prípadoch trpí nedostatočným rozpočtom. Ak hovorím o kvalite autorov, mám na mysli fenomén odlivu mozgov, ktorý je citeľný aj na architektonickej scéne. To z môjho pohľadu charakterizuje úroveň architektúry, ktorá sa na Slovensku produkuje. Avšak skupina stavieb, ktoré sme ako porota hodnotili sa vymyká môjmu pozorovaniu. Tieto diela boli vyhotovené na takej úrovni, myšlienkovej, či materiálnej, že by mohli vzniknúť v akejkoľvek inej európskej krajine. Ako vnímate ocenenie CE ZA AR celkovo, jeho prínos pre verejnosť, jeho organizáciu? Čo osobné Vám účasť v medzinárodnej porote priniesla? PJ Cenu CE ZA AR vnímam v dvoch rovinách. CE ZA AR vysiela na dvoch vlnových dĺžkach. Smerom k verejnosti a taktiež do svojich radov. Smerom von je chvályhodné, že veľmi populárnym spôsobom a kvalitným spracovaním sprostredkováva širokej verejnosti súčasnú slovenskú architektúru. Medzi ľuďmi sa CE ZA AR stal v podstate značkou kvality. Koncept dokumentárnych mini filmov o nominovaných dielach považujem za skvelý spôsob, ako dostať architektúru “pred správami” ľuďom do hláv. Medzi

architectural projects. The feeling when thanks to great architects and their successful work, Slovakia finds its place on the map of Europe and of the world, is very pleasant. Based on what you had the opportunity to see, how would you define Slovak architecture? PJ Slovak architecture is what it should and can be. On the one hand, we see great potential of authors, which, to some extent, can be compared with the European one. On the other hand, this sector is still underfunded. Architects often can’t give the project the time and funds necessary for the creation of a brilliant work, especially in commercial assignments. In addition, the quality of buildings often suffers due to insufficient budget. When I speak about the quality of authors, I mean the phenomenon of brain drain, which is very visible in architecture. In my opinion, this characterizes the level of architecture produced in Slovakia. However, the projects which we assessed defy my observations. These works were constructed on such a high creative and material level that they could have been made in any other European country. How do you perceive the CE ZA AR award in general, its contribution to the public, organization...? What did the personal participation in the international jury bring to you? PJ I look at CE ZA AR Award on two levels. CE ZA AR broadcasts on two different wavelengths. One is directed at the public and the other at professionals. As for outside communication, it is praiseworthy that the award presents contemporary Slovak architecture to the

19


architektmi zase cena vytvára isté napätie. Ak má autor chuť prihlásiť svoje dielo a nechať odbornú porotu, aby posúdila, kde sa jeho tvorba nachádza v porovnaní s ostatnými tvorcami, má príležitosť. Netvrdím, že každý má tú potrebu. Netvoríme preto, aby sme súťažili. No v krajine stále prekvitajúceho “kamarátšaftu“, ktorým všetky postkomunistické štáty trpia, je tvorba uchopiteľného rebríčku kvality chvályhodná a prospešná pre našu profesiu. Účasť v medzinárodnej porote považujem za veľkú česť, ktorá mi bola opakovane udelená zo strany SKA. Prial by som túto možnosť každému svojmu kolegovi. Roadtrip po slovenskej architektúre, s architektmi, ktorí majú čo povedať, skvelou organizáciou a neformálnou atmosférou... čo dodať? Aký je Váš osobný odkaz slovenským architektom? PJ Rád by som sa im poďakoval za to, že investujú svoj čas a prostriedky na to, aby vznikli výnimočné diela, pretože bez osobného vkladu to proste nie je možné. Takisto za to, že sa nebránia svoje diela konfrontovať s ostatnými a tak účasťou v medializovanej súťaži CE ZA AR prispievajú k rozširovaniu povedomia spoločnosti o stave architektúry na Slovensku. Takisto by som viacerým rád prejavil obdiv, hlavne za enormnú snahu, ktorú nakoniec dokážu pretaviť do

ROZHOVORY

general public in a popularizing manner of high quality. People perceive CE ZA AR as a quality label. The concept of documentary mini films about the nominees is an excellent way to put architecture into people’s heads before the news. Among architects, the award creates certain tension. If an author wishes to submit his work and let an expert jury assess where the work stands in comparison to other authors, he has an opportunity to do so. I am not saying that everyone feels this need. We do not create to compete. However, in a country of blooming favouritism typical for all post-communist countries, the creation of a tangible quality ranking is praiseworthy and beneficial for our profession. Participation in an international jury is a great honour, which was repeatedly given to me by the Slovak Chamber of Architects. I wish all my colleagues could get this chance. A road trip spent observing Slovak architecture with expert architects, great organization and friendly atmosphere… What more can I say? What is your personal message to Slovak architects? PJ I would like to thank them for investing their time and resources to create exceptional works, because without personal contribution, it would not be possible. I would like to thank them for confronting their works

Q/A


realizovaných diel. Práve toto odhodlanie niekedy postrádam a preto týchto kolegov svojím spôsobom obdivujem. A možno by som vyzval tých, ktorí váhajú či sa zapojiť do súťaže, aby využili príležitosť a zviditeľnili svoju tvorbu. Ktoré boli Vaše hlavné atribúty pri rozhodovaní pre výber daných diel a následne víťaza? PJ Pri obhliadkach sme videli veľa kvalitnej architektúry. Počas celého zájazdu sme o dielach diskutovali. Diskusie gradovali k záverečným dňom, kedy porota postupne dochádzala k záverom. Čo spája všetky ocenené diela je holistický prístup k tvorbe a realizácii. Tieto diela vznikli z myšlienkovej bohatosti ich autorov. Boli kreované a strážené, aby myšlienka pretrvala, od prvotnej skice až po exaktné linky ďalších stupňov projektovej dokumentácie. Autori zvládli diela po technologickej, konštrukčnej či materiálnej stránke. Stavby vyzerali skvele, boli skvele vyhotovené a stáli na neotrasiteľných základoch silného konceptu. Sú to krásne, komplexné osobnosti. Stálo nás to veľa rozprávania, no keď sme pochopili, ktoré to sú, výsledok nás naplnil spokojnosťou.

with others and for raising public awareness of the state of Slovak architecture by participating in the medialized CE ZA AR Award. I would also like to express my admiration to some architects, especially for their enormous efforts which they can translate into completed works. Sometimes I miss such determination, that is why I admire these colleagues. And maybe I would invite those who are still hesitant to join the competition to use the opportunity and promote their work. What were your main attributes when deciding on the selection of the shortlist and the winner? PJ During our road trip, we saw a lot of high-quality architecture. During the entire journey, we discussed the projects. Discussions were gradating towards the end when the jurors gradually made their conclusions. What all the awarded works have in common is a holistic approach towards creation and realization. These works were created from their authors’ richness in thoughts. They created the work and made sure that the idea is not lost, from the very first sketch up to the precise lines of project documentation. The authors managed their projects very well on a technological, constructional and material level. The buildings looked great, they were masterfully built and stood on unshakable foundations of a strong concept. They are beautiful, complex personalities. It cost us many discussions, but when we understood which ones they were, the result filled us with satisfaction.

Lubica Segečová (SK) Aké sú podľa Vás silné stránky súčasnej slovenskej architektúry resp. architektonickej scény? Naopak, aké sú slabé stránky slovenskej architektúry v porovnaní s európskymi trendmi? ĽS Z pozorovania dvoch ročníkov ocenenia CE ZA AR v úlohe porotkyne sa mi zdá, že je u nás stále ešte núdza o investora s otvorenou hlavou a nárokmi na kvalitnú súčasnú architektúru. Najzaujímavejšie diela sa objavujú takmer výlučne v kategóriách rodinných domov, prípadne drobných stavbách a interiéroch súkromných osôb či kolektívov. Štát a verejná správa v tomto výrazne zaostávajú. Ak hovorím o “osvietenom” investorovi, mám na mysli niekoho, kto verí v architektúru a uvedomuje si, že je to kvalita životného prostredia, že dokáže generovať nové situácie a príležitosti – ako kultúrne a spoločenské, tak aj ekologické a ekonomické.

In your view, what are the strengths of contemporary Slovak architecture or architectural scene? And what are the weaknesses of Slovak architecture in comparison with European trends? ĽS Based on my observations as a judge in two editions of the CE ZA AR Award, it seems to me that there is still a lack of openminded investors demanding high-quality contemporary architecture. The most interesting works almost exclusively fall under the category of residential houses or small structures and interiors of private persons or teams. The state and public administration are lagging behind significantly. When I speak about an “enlightened” investor, I mean someone who believes in architecture and realizes that it equals quality of the environment, that it can generate new situations and opportunities – cultural, social, environmental and economic.

21


Pred akými globálnymi výzvami stojí slovenská architektúra? Reaguje na globálny vývoj dostatočne? ĽS Zvykli sme si, že náš reakčný čas na globálne dianie je dlhší, ako by sme si priali. Rovnako je to aj v prípade akceptovania najdôležitejšej globálnej výzvy, ktorou je tá klimatická. Architektúra je vlastne dosť determinovaná poveternostnými podmienkami, ktoré sú (bývali) typické pre danú lokalitu a tak ma prekvapuje, že jej zmeny sú u nás také ignorované. Na jednej strane sledujeme zatepľovací boom, no na druhej budujeme námestia bez zelene, exteriéry pokrývame vodu-nepriepustnými materiálmi. Stále je vzácne vidieť, že by sa s fenoménom otepľovania vyrovnávala architektúra, no nie len v polohe nutného technologického riešenia. Ako by ste, na základe toho, čo ste mali možnosť vidieť, definovali slovenskú architektúru? ĽS Slovenská architektúra má veľký potenciál, no ten častokrát predbieha dopyt. Na jednej strane sme mali možnosť vidieť množstvo premárnených šancí, no na druhej strane sme boli svedkami malých zázrakov, ktoré sa podarilo dotiahnuť do zdarného konca. Myslím si, že ak sa niečím dá definovať slovenská architektúra, tak je to práve ten kontrast niečoho veľmi banálneho a nekvalitného a veľmi vydareného, prospešného pre svoje okolie a zároveň kvalitného. To sa týka tak samotnej architektúry, ako aj nastavenia investorov, či nimi sú samosprávy alebo súkromné osoby. Ako vnímate Ocenenie CE ZA AR celkovo, jeho prínos pre verejnosť, jeho organizáciu? Čo osobné Vám účasť v medzinárodnej porote priniesla?

What global challenges does Slovak architecture face? Does it respond sufficiently to global developments? ĽS We are used to the fact that our response time to global developments is longer than we would like. The same goes for the acceptance of the most important global challenge, which is climate change. Architecture is actually very determined by weather conditions which are (used to be) typical of a given location, so it surprises me that the changes are being ignored here. On the one hand, we see an insulation boom and on the other hand, we build squares with no greenery, we cover outdoor areas with water-resistant materials… It is rare to see architecture dealing with global warming and not just from the position of an inevitable technological solution. How would you define Slovak architecture based on what you had the opportunity to see? ĽS Slovak architecture has great potential. However, potential is often overcome by demand. On the one hand, we could see many wasted opportunities, on the other hand, we saw small miracles which were brought to a successful conclusion. I believe that if there is one thing that could define Slovak architecture, it is the contrast of something very trivial of poor quality and something successful, beneficial for the surroundings and of high quality. This applies to architecture itself, but also to the mindset of investors, be it public administrations or private persons. How do you perceive the CE ZA AR Award, its contribution to the public, its organization…? What did participation in an international jury give you personally?

ĽS Ocenenie CE ZA AR vnímam ako príležitosť preklenúť priepasť medzi architektúrou a širokou verejnosťou. To, že si ľudia vážia prácu architektov a architektiek a dôverujú im, nie je samozrejmosť. Zrejme to vypovedá o akejsi kríze, ktorú žijeme. Týka sa to aj iných odborov, no všímame si to najmä v oblasti, ktorú poznáme pod nálepkou „kreatívna“. Architektúra sa u nás často považuje za zbytočnú nadstavbu, ba priam komplikáciu, alebo naopak za niečo luxusné a zbytočne drahé. Posledné roky však spolu s rastúcou kvalitou narastá aj príležitosť zažívať, bývať a používať novú kvalitnú architektúru, ktorá dokazuje, že ako hodnota by mala byť prirodzenou súčasťou nášho života. A o tom je potrebné hovoriť. Popularizácia samozrejme nie je riešením sama o sebe. Na Slovensku je potrebné zmeniť ešte veľa vecí v legislatíve a spôsobe obstarávania, aby priestor dostala kvalita a nie len cena. Pekným príkladom toho, ako dialóg

ĽS I believe that the CE ZA AR Award is an opportunity to close the gap between architecture and the general public. It is not common for people to value the work of architects and to trust them, which is probably a sign of a certain crisis that we live in. It is similar in other areas, but it is especially visible in an area which we label as “creative”. In Slovakia, architecture is often considered to be useless and something extra, if not a complication, or on the contrary, something luxurious and needlessly expensive. However, over the recent years, together with increasing quality, the possibility to experience, live and use new high-quality architecture has been growing, which proves that architecture should be a natural part of our lives as a value. It is necessary to talk about this. Naturally, popularisation is not a magical solution. In Slovakia, we need to change many things

ROZHOVORY

Q/A


a sprístupňovanie architektúry môže meniť pohľad ľudí, boli vodiči, ktorí nás celý týždeň počas „porotcovania“ sprevádzali. Prvý deň čakali v autách, a ten posledný sa zúčastňovali obhliadok a zaujímali sa o stavby. Myslím si, že „sprístupňovanie” architektúry či už naživo alebo cez médiá, je nutnou súčasťou jej rehabilitácie. Aký je Váš osobný odkaz slovenským architektom? ĽS Myslím si, že je dôležité, aby aj samotní architekti a architektky tlačili na legislatívne zmeny a bojovali za lepšie podmienky na svoju tvorbu. Aby nepodliehali tlaku prostredia, ktoré je nastavené výrazne v neprospech premyslených, kvalitných a vizionárskych riešení, ale preferuje nekonfliktné, rýchle a lacné výsledky. Aby dôsledky ich tvorby mali blahodarný vplyv na svoje okolie, ale aj na samotnú architektonickú scénu. Čo boli Vaše hlavné atribúty pri rozhodovaní pre výber daných diel a následne víťaza? ĽS Myslím, že môžem hovoriť za celú porotu, že najdôležitejšia bola samotná kvalita architektúry a akási schopnosť autorov a autoriek udržať zámer a kvalitu v každom aspekte projektu až po realizáciu. Dôležité však pre nás bolo aj sledovať kontext diela, jeho dopady na okolie, od kultúrnych až po environmentálne.

in legislation and the procurement process, so that space is given to quality and not just price. A nice example of how dialogue and making architecture more accessible can change people’s views were the drivers who accompanied us during the whole week of visits. On the first day, they just waited in the car and on the last day, they took part in the visits and showed interest in the projects. I think that making architecture more accessible in person or through the media is an essential part of its rehabilitation. What is your personal message to Slovak architects? ĽS I believe it is important for architects to require changes in the law and to fight for better working conditions. They should not succumb to the pressure of the environment which is set up to the disadvantage of wellthought-out, high-quality and visionary solutions and instead prefers conflict-free, quick and cheap results. The consequences of their work should have a positive impact on the environment and the architectural scene as such. What were the main attributes when deciding on the selection of the shortlist and the winner? ĽS I believe I can speak for the entire jury – the most important attribute was the quality of architecture and a certain ability of the authors to maintain the intention and quality in every aspect of the project up to its realization. However, it was also important for us to look at the project’s context and consequences – from the cultural up to the environmental ones – on the surrounding area.

23


Kay Strasser (AT) Aké sú podľa Vás silné stránky súčasnej slovenskej architektúry resp. architektonickej scény? KS Slovenská architektúra sa nemusí skrývať. Cena CE ZA AR 2020 je dôkazom vysokej kvality architektúry a remeselníctva na Slovensku. Popri niektorých známych menách tu rastie scéna mladých architektov s veľmi kreatívnymi projektmi s vysokou priestorovou a estetickou hodnotou. Mnohé komunitné projekty vyvažujú nedostatok verejných financií a uplatňujú sľubný prístup k navrhovaniu zdola nahor. Naopak, aké sú slabé stránky slovenskej architektúry v porovnaní s európskymi trendmi? KS Zdá sa, že určité veľmi aktuálne problémy – za všetky spomeniem dizajn životného cyklu, stratégie na zadržiavanie vody, boj proti mestským tepelným ostrovom, inkluzívny dizajn – sú tu menej dôležité ako v iných krajinách. Hoci nižšie normatívne požiadavky môžeme vnímať aj ako príležitosť pre kreativitu, tieto témy by sme v našej profesii nemali ignorovať. Predovšetkým v kategórii rezidenčných projektov sa na ne často zabúda, keďže sa kladie dôraz na náklady. Pred akými globálnymi výzvami stojí slovenská architektúra? Reaguje na globálny vývoj dostatočne? KS Vnímam dve hlavné výzvy, ktorým bude musieť slovenská architektúra v nasledujúcich rokoch čeliť. Slovensko bude musieť nájsť vhodný spôsob, ako sa vysporiadať s pozostatkami komunizmu, či už so symbolickými pozostatkami režimu, alebo so starnúcimi obytnými budovami. Stratégia celkového prechodu na generický urbánny rozvoj – ako vidíme na prípade Istropolisu – je z etického hľadiska diskutabilná, vedie k strate identity a ťažko obhájiť jej udržateľnosť. Tým sa dostávame k druhej výzve: Slovensko tiež potrebuje stratégiu pre odolnejší urbánny rozvoj. Niekoľko veľmi pôsobivých a decentných rekonštrukcií nestačí na vyváženie agresívneho urbánneho rozvoja na predmestiach s vysokou mierou prekrytia pôdy, zlou infraštruktúrou a nekvalitným verejným priestorom. Treba hľadať návrhy citlivé ku klíme a stratégie tzv. upcyclingu pre regeneráciu už existujúcich štvrtí a – tam, kde je to potrebné – pre opatrnú urbánnu expanziu. Netreba zabúdať na stratégie pre verejný priestor: mnohé námestia a parky akútne potrebujú zásadné vylepšenia. Architekti po celom svete už tieto problémy riešia, takže sa dá ťažiť z ich skúseností. V čom má slovenská architektúra príležitosť prispieť k európskej architektúre?

ROZHOVORY

What do you think are the strengths of contemporary Slovak architecture or architectural scene? KS Slovak architecture does not need to hide itself away. The 2020 edition of the CE ZA AR award reveals the high quality of architecture and craftmanship in the country. Behind some renowned names, a rising scene of young architects accomplished very creative projects of high spatial and aesthetic value. Many community-driven projects compensate the lack of public funding and show a promising bottom-up design approach. On the other hand, what are the weaknesses of Slovak architecture in comparison with European trends? KS Some very current issues – lifecycle design, water retention strategies, solutions against urban heat islands, inclusive design, only to mention a few – seem to have less importance than in other countries. While the lower normative requirements can also be seen as an opportunity for creative approaches, these topics should not be ignored by the profession. Especially in the category of residential projects they often seem to fall victim to the pressure on costs. What are the global challenges facing Slovak architecture? Does it respond sufficiently to global developments? KS I see two major challenges Slovak architecture will have to face in the upcoming years. On the one hand, Slovakia will need to find a suitable way of dealing with the remainders of the communist era – both the symbolic leftovers of the regime and the aging housing estates. A general wipe-out strategy towards generic urban developments – well-illustrated by the case of the Istropolis centre – is ethically questionable, leads to a loss of identity and is hard to justify in terms of sustainability. This leads us to the second challenge: Slovakia also needs to find a strategy towards more resilient urban developments. A few very impressive and subtle reconstruction projects are not enough to compensate aggressive urban developments in the suburbs with high levels of ground sealing, poor infrastructure, and poor quality of public space. Climate-sensitive design solutions and upcycling strategies need to be found for the urban regeneration of existing neighbourhoods and – where it is necessary – for a cautious urban expansion. This also includes strategies for public space: many existing squares and parks urgently need substantial upgrades. Architects around the

Q/A


KS Slovenská architektúra má silnú identitu a bohatú viacvrstvovú históriu. Za posledné roky sme mohli po celom Slovensku vidieť množstvo pekných príkladov rekonštrukcie bývalých priemyselných budov. Odvetvie obytných stavieb stále zaostáva, no ak sa táto téma začne cielene riešiť, Slovensko by sa ľahko mohlo stať laboratóriom pre urbánnu regeneráciu a modelom pre iné európske krajiny. Prešli ste cestu naprieč celým Slovenskom, čo vo Vás zanechalo najsilnejší dojem? KS Na tejto okružnej ceste sme videli množstvo skvelých projektov po celej krajine a mali sme skvelú príležitosť vidieť úžasné prírodné scenérie. Najsilnejším momentom však bola návšteva bytu v Panorama Towers v Bratislave. Nie pre byt samotný, hoci šlo o chvályhodný projekt interiérového dizajnu Martina Skočeka, no skôr pre ten úchvatný výhľad na urbánny rozvoj pod ním. Spomínam si, ako som sa zhora díval na tú surovú realitu, ktorá úplne ignoruje mnohé ideály, za ktoré v našej profesii bojujeme: urbánny rozvoj pre ľudí, citlivý prístup k stavebnej kultúre, hladká postupnosť kvalitných otvorených priestranstiev, posilnenie mäkkej mobility a siete pre chodcov. Ako by ste, na základe toho, čo ste mali možnosť vidieť, definovali slovenskú architektúru? KS Tam, kde má možnosť rozvíjať sa, je slovenská architektúra svieža a uvoľnená. Zdá

world are already tackling these issues and one can draw from their experience. How can Slovak architecture contribute to European architecture? KS Slovak architecture has a strong identity and a rich multi-layered history. In the past years, we have seen many good examples of reconstructions of former industrial buildings across the country. The housing sector is still lagging behind, but if this topic is faced in a targeted manner, Slovakia could easily become a laboratory for urban regeneration and a model for other European countries. You travelled all over Slovakia, what left you with the strongest impression? KS The round trip led us to a quantity of excellent projects all around the country and was a great opportunity to visit some stunning natural landscapes. Yet, the strongest moment was the visit of a flat in the Panorama Towers in Bratislava. Not for the flat itself, a felicitous interior design project by Martin Skoček, but for the stunning view over the urban development area below. I remember looking down on this harsh reality, which completely ignores many of the ideals our profession is fighting for: human scale urban developments, sensitive attitude towards building culture, smooth sequences of high quality open spaces, strengthening of soft mobility and pedestrian networks.

25


sa, že sa v porovnaní s inými krajinami menej opiera o stavebné kódexy a má silný atmosférický rozmer. Žiaľ, tieto kvality sa zvyčajne týkajú len súkromných priestorov. Nedostatočné financovanie verejných projektov a ekonomický tlak na rezidenčný trh do veľkej miery obmedzujú pozornosť kladenú na verejné a poloverejné miesta. Slovenská architektúra je preto v mnohých prípadoch skrytá architektúra. Kde vidíte jej najväčší prínos a silu? A naopak, kde slabiny? Ktoré konkrétne to sú? KS Slovenská architektúra sa silno zameriava na materiály a priestory, niekedy ľahkovážne ignoruje racionálnejšie aspekty (prístupnosť, udržateľnosť, atď.). Jej kvality sa väčšinou prejavujú v interiéroch a súkromných domovoch, oveľa menší dôraz sa kladie na kolektívne a verejné priestory. Z môjho pohľadu je kvalitná architektúra najviac potrebná práve vo verejných priestoroch, aby mohla čeliť aktuálnym výzvam: prispôsobenie sa klimatickým zmenám, odstupy v čase pandémie, nové formy mobility, viacgeneračné bývanie, co-working, atď. Očakával by som, že budú architekti v týchto témach aktívnejší. Ako vnímate ocenenie CE ZA AR celkovo, jeho prínos pre verejnosť, jeho organizáciu? Čo osobné Vám účasť v medzinárodnej porote priniesla?

ROZHOVORY

Based on what you had the opportunity to see, how would you define Slovak architecture? KS Where it can unfold, Slovak architecture is fresh and easy-going. It seems less driven by construction codes than in other countries and has a strong atmospheric dimension. Unfortunately, these qualities mostly relate to private spaces. The lack of funding for public projects and the economic pressure on the residential market are strongly limiting the attention towards public and semi-public spaces. Thus, Slovak architecture is in most cases a hidden architecture. Where do you see its greatest contribution and strength? KS Conversely, where are the weaknesses? And which are they specifically? Slovak architecture has a strong focus on materials and spaces, sometimes paired with a blithe disregard for more rational aspects (accessibility, sustainability, etc.). The qualities mostly unfold in interiors and private homes, the attention to collective and public spaces being far less important. From my point of view, the latter are the spaces where architectural quality is most needed to face the current challenges: climate adaptation, social distancing in times of pandemics, new forms of mobility, multi-generational living, co-working spaces, etc. I would expect more involvement of the profession in these topics.

Q/A


KS Mne osobne návšteva projektov po celom Slovensku otvorila oči a uvedomil som si, aký dopad majú kultúrne, legislatívne a ekonomické rozdiely na zastavané prostredie. Architektúra nie je len prácou architektov, potrebuje tiež pevný rámec pravidiel a citlivú politiku plánovania a výstavby. Analýza národných rozdielov by mohla byť veľkou príležitosťou, ak budeme otvorení medzinárodnej výmene znalostí. Pokiaľ ide o ocenenie CE ZA AR, bol by som rád, keby podobný formát existoval aj v Rakúsku a Nemecku. Slovenská komora architektov odvádza skvelú prácu v rámci propagácie architektúry smerom k širokej verejnosti. Ako člen medzinárodnej poroty tiež musím oceniť vysokú kvalitu podpornej práce organizátorov a technického personálu. Organizátori sa vysporiadali s výzvami obmedzení v rámci COVID-19 prostredníctvom veľmi profesionálnej online platformy pre prvé kolo hodnotení a organizácia cesty po vybratých objektoch bola perfektná. Aký je Váš osobný odkaz slovenským architektom? KS Rovnaký ako nemeckým alebo rakúskym architektom: „Nezabúdajte, že máte spoločenskú a etickú zodpovednosť. Čeliť komplikáciám, zvyšovať povedomie verejnosti o kľúčových spoločenských a enviromentálnych otázkach a tlačiť na tvorcov politík je súčasť vašej práce.“ Čo boli Vaše hlavné atribúty pri rozhodovaní pre výber daných diel a následne víťaza? KS Máme isté vyraďovacie kritériá, ktoré môžu v prvom kole pomôcť vyfiltrovať zopár projektov, no zvyšok výberu sa riadi holistickým prístupom, ktorý sa nedá rozložiť na racionálne parametre. Ako porotca sa vždy snažím hodnotiť kvalitu a konzistentnosť procesu, predovšetkým pokiaľ ide o pretavenie funkčného programu do priestoru a atmosféry. Často pracujem na verejných projektoch, kde konečným používateľom nie je klient. V súkromných projektoch je preto potrebná istá dávka mozgovej gymnastiky, aby sa architekt oslobodil od vkusu klienta a zameral sa na architektúru.

How do you perceive the CE ZA AR award in general, its contribution to the public, organization...? What did the personal participation in the international jury bring to you? KS From a personal point of view, visiting all these projects across Slovakia opened my eyes to the impact of cultural, legal, and economic differences on the built environment. Architecture is not only the work of architects; it also needs a solid framework of rules and a sensitive planning and construction policy. Analysing the national differences could be a real chance, provided that we are open to international knowledge transfer. Regarding the CE ZA AR award, I wish we had a similar format in Austria and Germany. The Slovak Chamber of Architects is doing an incredible job promoting architecture towards the general public. As an international jury member, I also have to praise the high quality of the background work carried out by the organizers and the technical staff. The organizers rose up to the challenges of the COVID-19 restrictions with a very professional online platform for the first round of the jury and a perfect organization of the round-trip to the selected objects. What is your personal message to Slovak architects? KS The same I would also say to any German or Austrian architect: “Do not forget your social and ethical responsibility. Facing complexity, raising public awareness of critical social and environmental issues, and putting pressure on the policymakers is part of your job.” What were your main attributes when deciding on the selection of the shorlist and the winner? KS There are some knock-out criteria that can help to filter out a few projects in the first round, but the rest of the selection follows a holistic approach and cannot really be broken down in rational parameters. As a judge I always try to rate the quality and consistency of the process, especially the translation of the functional programme into spaces and atmospheres. I am used to working on public projects where the client differs from the final user. Thus, in private projects, a certain amount of brain gymnastics is required to make an abstraction of the client’s taste and to actually focus on the architecture.

27


Táňa Buijs-Vítková (NL) Aké sú podľa Vás silné stránky súčasnej slovenskej architektúry resp. architektonickej scény? TBV Slovenska architektúra, hovorím o architektúre a nie o výstavbe ako takej, sa konečne zbavila záťaže socialistickej minulosti. Páči sa mi, akým spôsobom dokážu dobrí architekti kombinovať širokú rozhľadenosť v svetových trendoch v architektúre s miestnym kontextom. Fantastická je sila improvizácie a experimentu, pre ktorý je na Slovensku momentálne, zdá sa, ešte veľa priestoru. Sú tu architekti, ktorí tieto šance dokážu fantasticky využiť. Všimla som si, že aj tu platí, že podmienkou kvalitnej architektúry je dobre fungujúci tandem investor a architekt. V tomto smere sa posunuli nielen architekti. Je aj stále viac osvietených investorov, ktorí pridanú hodnotu kvalitnej architektúry dokážu nielen oceniť, ale aj ďalej zhodnotiť. Toto je dôležitý trend, ktorý určite posilní kvalitu slovenskej architektúry aj v budúcnosti. Naopak, aké sú slabé stránky slovenskej architektúry v porovnaní s európskymi trendmi? TBV Čo si asi každý, kto žije v západnej Európe všimne, je obrovská schizma medzi kvalitnou architektúrou, veľmi nevýraznou a väčšinou zlou utilitárnou architektúrou a obrovskými developerskými projektami. Sú to akési 3 oddelené svety. Je to zlé, hlavne v prípade, ak je to spojené s obrovským stavebným boomom posledných rokov, pretože hlavne druhá, v menšom tretia kategória, vytvárajú nový obraz našich miest na dlhé roky. V tomto smere je viditeľná absencia kontroly kvality projektov už pri alebo pred stavebným konaním. I keď zjavne je dobrej architektúry stále viac a už kde-tu aj pri väčších projektoch, stále ešte prevláda šedý priemer. Na druhej strane sa zdá, že pre širokú verejnosť sú to hlavne veľké developerské projekty, ktoré hlavne kvôli svojmu objemu, akoby reprezentovali slovenskú architektúru. To je škoda, pretože väčšina (až na svetlé výnimky) týchto budov len kopíruje osvedčené zahraničné koncepty a mohla by stáť hocikde v Európe. Pred akými globálnymi výzvami stojí slovenská architektúra? Reaguje na globálny vývoj dostatočne?

In your view, what are the strengths of contemporary Slovak architecture or architectural scene? TBV The Slovak architecture – and I mean architecture, not construction as such – has finally released the burden of its socialist past. I like how good architects can combine their vast knowledge of international trends in architecture with a local context. The power of improvisation and experiment is fantastic, and it seems that there is still a lot of space for them in Slovakia. Some architects can use these opportunities in a fantastic way. I have noticed that the precondition of high-quality architecture is a working investor-architect tandem. Architects have made progress in this area, but not just them. There are more and more enlightened investors who can appreciate and increase the value of high-quality architecture. This is an important trend which will definitely improve the quality of Slovak architecture in the future. And what are the weaknesses of Slovak architecture in comparison with European trends? TBV Probably anyone who lives in western Europe will notice a huge schism between high-quality architecture, unimpressive and usually poorly made utilitarian architecture and giant developer projects. These are three separate worlds. This is bad, especially when combined with a huge construction boom of the recent years, because especially the second and to some extent also the third category create a new image for our cities for many years to come. In this area, we can see an absence of quality control in projects during and before the building permit process. The number of good architecture examples has been increasing, in some cases even in large projects, but dull average still prevails. On the other hand, it seems that for wider public, Slovak architecture is represented by developer projects, mainly due to their volume. It is a pity, because most of these buildings (with a few exceptions) just copy well-established projects from abroad and they could be built anywhere in Europe. What global challenges does Slovak architecture face? Does it respond sufficiently to global developments?

TBV V svetovej architektúre vidím dve globálne výzvy. Na jednej strane v súvislosti s klimatickými zmenami, hlavne čo sa týka udržateľnosti, na druhej v potrebe dôstojného bývania pre stále rastúci počet obyvateľstva. Rozpracovanie týchto dvoch tém je pre každú krajinu veľmi špecifické. Vyžaduje si zodpovednosť, ale vytvára aj

TBV I see two global challenges in global architecture. One is related to climate change and sustainability, and the other is the need for decent housing for an increasing number of inhabitants. The solution is very specific to

ROZHOVORY

Q/A


fantastickú šancu pre architektov reagovať špecifickým invenčným spôsobom. Vidím tu i šancu vniesť do slovenskej architektúry vlastnú identitu, „diktovanú“ lokálnymi podmienkami. Samozrejme, v tomto kontexte hrá prvé husle politický kontext. Pokiaľ štát v tomto smere nie je ambiciózny a nedefinuje vysokú latku pre minimálne podmienky (energetické parametre, nároky na materiálovú nenáročnosť, recyklovateľnosť, trvalá udržateľnosť...), pre všetkých investorov rovnaké, tak sú možnosti architektov obmedzené. Čiastočne to platí aj pre tému bývania, hlavne čo sa týka výstavby pre sociálne slabšie skupiny. Architekti majú v tomto smere veľmi obmedzené možnosti vplyvu, čo súvisí opäť hlavne s absenciou štátneho alebo pološtátneho investora v tejto oblasti. V čom má slovenská architektúra príležitosť prispieť k európskej architektúre? TBV Tak ako takmer vo všetkom, aj v architektúre je vplyv globalizácie nesporný. Čo sa týka európskeho priestoru, špecifickosť architektúry nie je obmedzená hranicami, ale skôr kultúrne historickým kontextom. Pre Slovensko, ale aj niektoré iné postkomunistické krajiny, je zaujímavá téma transformácie komunistickej

each country. These issues require responsibility, but they also create a fantastic chance for architects to respond in a specific inventive way. It is an opportunity to enrich Slovak architecture with its own identity “dictated” by local conditions. Naturally, political context plays the first fiddle here. As long as the state is not ambitious and does not set a high standard for minimum requirements (energetic parameters, low-maintenance materials, recyclability, sustainability…) applicable to all investors, architects have limited options. This also partially applies to the topic of housing, in particular when it comes to buildings for underprivileged groups. In this area, architects have very limited influence, which is again related to the absence of state-controlled or semi-controlled investor in this area. How can Slovak architecture contribute to European architecture? TBV The impact of globalisation on architecture – just like on almost all areas – is undeniable. As for the European context, specificity of architecture is not limited by borders but rather by cultural and historical context. In Slovakia, similarly to other post-communist countries, the issue of transformation of communist

29


zástavby. Zatiaľ, okrem pár svetlých výnimiek, vidím v tejto oblasti málo invencie. Tu ležia veľké šance a aj urgentnosť nových nápaditých riešení. Slovenskí architekti by mohli špecifikom tejto problematiky obohatiť európsku architektúru o úplne nové tvaroslovie či dispozičné riešenia. Prešli ste cestu naprieč celým Slovenskom, čo vo Vás zanechalo najsilnejší dojem?

developments is interesting. Until now, with a few exceptions, I see little inventiveness in this area. New creative solutions are urgently needed and there are great opportunities. In this way, Slovak architects could enrich European architecture with a brand-new morphology or layout solutions. You have travelled across the entire country, what was the strongest moment for you?

TBV Aké krásne Slovensko je! Naposledy som si podobne prešla Slovensko pred asi 10 rokmi a odvtedy sa znova veľa zmenilo. Obraz je homogénnejší, rozdiely medzi regiónmi sa zmenšili. Urobila na mňa dojem stále výraznejšia profesionalita investorov a architektov, viditeľná pri viacerých navštívených objektoch. Určite sa to odrazilo aj na kvalite architektúry. Najsilnejším momentom bola návšteva

TBV The beauty of Slovakia! Last time I went on a similar road trip across Slovakia was 10 years ago and much has changed since then. The image is more homogenous, differences between regions have decreased. I was impressed by the increasing professionalism of investors and architects, which was visible in several projects. This has definitely reflected on the quality of architecture.

ROZHOVORY

Q/A


v Čachticiach na chalupe architekta Pavla Paňáka. Odhliadnuc od úžasného architektonického zážitku, uvedomila som si, ako kvalitu života vo veľkej miere určuje súkromný mikropriestor s vlastnou identitou. Videli sme aj viacero perfektne prevedených súkromných domov, kde ruka architekta bola viditeľná aj v najmenšom detaile vrátane „dômyselne vybranej polohy vázičky na skrinke“. Niekde, bohužiaľ, chýbala identita, život. Nepáčilo sa mi, ako sa tieto objekty, napriek často dobrej architektúre, svojím neobmedzeným luxusom vyčleňujú zo všeobecného kontextu. Zhodou okolností bolo tento rok prihlásených viac podobných objektov. Verím, že nejde o všeobecný trend. Ako by ste, na základe toho, čo ste mali možnosť vidieť, definovali slovenskú architektúru? TBV To je ťažká otázka. Slovenská architektúra je veľmi rôznorodá už z vyššie uvedeného trojrozdelenia. Developerská architektúra dôsledne sleduje svetové trendy, ale málo ich posúva ďalej. Gro výstavby je anonymné a utilitárne. Podobne je to i v materializácii, hľadanie výrazu je často limitované na „farbu omietky“. Chýba ambícia experimentálnych riešení. Najzaujímavejšia je tretia kategória. I keď aj tá sa mi javí pomerne homogénna, s viditeľným vplyvom popredných mienkotvorných ateliérov. Som nadšená ako architekti tvorivo a s vkusom využívajú priestor, ktorý im investor poskytne. Pri dobrých projektoch som si všimla typickú tvorivú previazanosť medzi architektom a „remeselníkom“ a silu nových riešení, ktoré z tejto spolupráce vznikajú. Myslím si, že toto je veľmi pozitívny trend, hodný nasledovania aj pri väčších projektoch s väčšími dodávateľmi. Kde vidíte jej najväčší prínos a silu? A naopak, kde slabiny? Ktoré konkrétne to sú? TBV Silu dnešnej generácie architektov vidím aj v tom, ako sa im darí pridanú hodnotu dobrej architektúry postupne posúvať do vedomia stále širšej verejnosti. To, že „podnikateľský barok“ sa podarilo vytlačiť, je aj zásluhou priekopníckej dobrej architektúry posledných rokov. Veľkú silu vidím v zanietenosti a v často hlbokej osobnej zaangažovanosti architektov na rôznych experimentálnych projektoch. Toto ma ohromne zaujalo. Takisto aj tvorivé prepletenie s výtvarníkmi. Smutná je len momentálna absencia dostatku financií v tomto smere. Veľkou slabinou ostáva absencia verejných investícií, ktoré v konečnom dôsledku aj na Západe dávajú najväčší priestor pre nezávislú architektúru. Pri malých verejných investíciách, ktoré tu sú, by kritériá tendra mali v najväčšom pomere zohľadňovať kvalitu predložených architektonických riešení, a len v menšom pomere cenu projektu. Ďalšou slabinou je, ako som už uviedla vyššie, aj absencia možnosti kontroly

The strongest moment was the visit in Čachtice to see the cottage of architect Pavol Paňák. Apart from a great architectonic experience, I realized that the quality of life is largely determined by one’s private micro-space with its own identity. We saw several perfectly constructed private houses where architect’s hand was visible even in minor details, including a carefully selected position of a vase on a cupboard. Unfortunately, in other cases, there was no identity or life. I did not like that some projects, although many of them displayed good architecture, were standing out of the general context with their unrestricted luxury. Coincidentally, many similar projects were submitted this year. I hope that this is not a general trend. How would you define Slovak architecture based on what you had the opportunity see? TBV That is a difficult question. Slovak architecture is very varied, just take the three different categories I mentioned. Developer architecture carefully monitors global trends, but rarely moves them forward. The core of construction is anonymous and utilitarian. This also applies to materials, the search for expression is often limited to the colour of the plaster. There is little ambition to find experimental solutions. The most interesting category is the third one. Although it also seems quite homogenous, with visible influence of leading opinion-forming studios. I am thrilled how architects use the space provided by the investor in a creative and tasteful way. In similar projects, I noticed a typical creative link between the architect and the “craftsman” and the power of new solutions that arise from this cooperation. I think that this is a very positive trend that is worth following even in larger projects with bigger contractors. What are the strengths of contemporary Slovak architecture or architectural scene? And what are the weaknesses? TBV I see the strength of today’s generation of architects in the way how they manage to promote the added value of good architecture and raise awareness of the general public. The fact that “business baroque” was pushed aside is to the credit of good pioneer architecture of the recent years. I see a big change in architects’ enthusiasm and often deep personal engagement in various experimental projects. This was extremely interesting for me. Just like the creative link with visual artists. Just the current absence of funds is very sad. A significant weakness is still the absence of public investments which give the largest space to independent architecture in the west. In small public investments which we have here, the competition criteria should focus on quality of

31


kvality architektúry pri alebo pred stavebným konaním. Veľmi by to pomohlo nielen obrazu našich miest, ale aj celkovej úrovni kultúry zastavaného priestoru a architektúry. Ako vnímate ocenenie CE ZA AR celkovo, jeho prínos pre verejnosť, jeho organizáciu? Čo osobné Vám účasť v medzinárodnej porote priniesla? TBV S úlohou porotkyne v architektonických súťažiach mám väčšie skúsenosti, ale v porote CE ZA AR som po prvýkrát. Veľmi pozitívne hodnotím misiu tejto ceny a jej prepojenie s verejnosťou. Organizácia urobila v tomto smere obrovský kus práce. To, že verejnosť v dnešnej dobe vníma pridanú hodnotu dobrej architektúry, je určite aj prínosom tejto ceny. Podobné ocenenia máme aj v Holandsku, ale taká široká publicita a prepojenie na verejnosť úplne absentuje. Tu sa máme z čoho učiť. Okrem možnosti zoznámenia sa s kompaktným prierezom toho najlepšieho v slovenskej architektúre za posledný rok, bola účasť v porote určite aj inšpiratívnym momentom. Videli sme množstvo zaujímavých vecí. Byť členom medzinárodnej poroty je zaujímavé i v kontexte vnímania toho, ako rôzne porotcovia na určité témy reagujú. Viedli sme hlboké diskusie. Myslím si, že sa nám dôslednou argumentáciou podarilo k sebe priblížiť. Rebríček hodnôt, zrejme pod vplyvom domáceho kontextu, nie je celkom ten istý. Prekvapilo ma, minimálne pri hodnotení, akú malú rolu hrá téma udržateľnosti. V Holandsku je momentálne tou najdôležitejšou témou. Nedá sa ju nijako obísť. Tu si všímam viac dôraz na klasické architektonické hodnoty. Spoločným

submitted architectonic solutions, with price being secondary. As I have already said, another weakness is the absence of quality control before and during the building permit process. This would immensely improve the image of our cities and the overall level of culture of built-up space and architecture. How do you perceive the CE ZA AR Award, its contribution to the public, its organization…? What did participation in an international jury give you personally? TBV I have already been a juror in architectonic competitions, but this is my first time in the CE ZA AR jury. I appreciate the mission of this award and its link to the public. The organizers have done a very good job. This award has undoubtedly contributed to the fact that the public sees the added value of good architecture. We have similar awards in the Netherlands, but not with such extensive publicity and connection with the public. This is what we could learn from Slovakia. Apart from the possibility to see a compact overview of the best Slovak architecture of the last year, it was very inspiring to be part of the jury. We saw many interesting things. As a member of an international jury, you can see different reactions of jurors to certain topics, which is very interesting. We had deep discussions. I think that thorough argumentation helped us get closer to each other. The value ladder is not entirely the same, maybe given the different local contexts. I was surprised, at least during the evaluation, that the issue of sustainability plays a very small role. In the Netherlands, this is currently the most


bodom bolo nadšenie z vydareného experimentu a inovatívnych konceptov. Aký je Váš osobný odkaz slovenským architektom? TBV Nebyť zbytočne skromný! Úroveň toho, čo sme videli bola vysoká, porovnateľná s tým najlepším i v zahraničí. A keďže verejné investície na Slovensku sú zatiaľ obmedzené, zúčastňujte sa zahraničných tendrov. Spájajte sa so zahraničnými ateliérmi. Na Slovensku máme výborných architektov. Spolupráca cez hranice môže viesť k výraznému obohateniu v tvorbe, ale i rastu profesionality pri väčších projektoch. Čo boli Vaše hlavné atribúty pri rozhodovaní pre výber daných diel a následne víťaza? TBV Kvalita architektúry ako celku, samozrejme. Pre mňa je vždy dôležité pochopenie kontextu. Priestorového, ale aj reagovanie na spoločenský kontext. Špecificky si cením aj silu priestorového konceptu a dobre zvládnutý experiment v materializácii a v detaile. Myslím si, že víťazné diela plne zodpovedajú týmto kritériám. Na víťazoch sme sa s ostatnými členmi poroty pomerne rýchlo zhodli.

important topic. It cannot be avoided. Here, I see focus on traditional architectonic values. We were all equally excited about successful experiments and innovative concepts. What is your personal message to Slovak architects? TBV Don’t be too modest! The level of what we saw was very high, comparable to the best projects abroad. As public investments in Slovakia are limited, take part in international tenders. Get in touch with studios abroad. In Slovakia, there are great architects. Crossborder cooperation can lead to significant enrichment in your work, but also to increased professionalism in larger projects. What were the main attributes when deciding on the selection of the shortlist and the winner? TBV Of course, the quality of architecture as a whole. For me, the understanding of context is always very important. I mean spatial context and the response to social context. I highly value the power of spatial concept and successful experiment in terms of materials and details. I think that the winners fully meet these criteria. We have reached a decision on the winners quite quickly.

33


35


37


39


NOMINÁCIE

NOMINATIONS


RODINNÉ DOMY

FAMILY HOUSES

Dom Hexagon Dom pre brata Vila Knöpfler Letný dom

Hexagon House House for a brother Villa Knöpfler Summer house

BYTOVÉ DOMY

RESIDENTIAL HOUSES

Polyfunkčný dom – Konventná ul. Bytový komplex Drotárska BDR - Bytový dom Račianska

Mixed-use building Konventná street Residential building Drotárska BDR – Apartment house Račianska

FENOMÉNY ARCHITEKTÚRY

PHENOMENA OF ARCHITECTURE

Lesná sauna Prístavba k chalupe v Čachticiach Múzeum Slovenských národných rád - rekonštrukcia

Forest Sauna Addition to a weekend house Slovak National Councils Museum – reconstruction

INTERIÉR

INTERIOR

Oddelenie odbornej literatúry Mestskej knižnice v Senci Mezonetový loft Mlynica Byt PC Rekonštrukcia domu na Godrovej ulici Byt AK

Non-fiction Department of the Municipal Library Duplex Loft Mlynica Apartment PC Attic flat reconstruction in Godrova street Apartment AK

EXTERIÉR

EXTERIOR

Korzo Zálesie Turistická útulňa - Červená studňa Archeopark Kopčany

Parade Zálesie Tourist shelter – Červená studňa Archaeological park

OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY

CIVIL AND INDUSTRIAL BUILDINGS

Lodenica Karloveské rameno #monument majer Smaltovňa

Shipyard Karloveské rameno #monument majer Enamel factory

42 48 54 60

66 72 78

84 90 96

102 108 114 120 126

132 138 144

150 156 162

41


DOM HEXAGON

HEXAGON HOUSE

Bratislava Architektúra / Architecture: Lukáš Kordík, Štefan Polakovič (GutGut) Krajinná architektúra / Landscape architecture: LABAK Iné / Others: Alan Prekop, Tomáš Vrtek

Niekedy je pri navrhovaní stavby výzvou už samotný pozemok. Určite to platí o rodinnom dome Hexagon, pri ktorom sa architekti museli vysporiadať so zvláštnou trojuholníkovou a svahovitou parcelou. Pri umnom využití priestoru autori odhliadli od klasického štvoruholníka a situáciu vyriešili objektom s nepravidelným šesťuholníkovým tvarom. Takto jednak na pozemku vznikli tri samostatné záhrady, každá s vlastnou atmosférou a funkciou. Je tu ovocný sad, posedenie pod borovicou a v najvyššom cípe má pribudnúť záhradný domček. Vo vnútri domu pre päťčlennú rodinu zvolený pôdorys priniesol obežné usporiadanie obytných miestností okolo ústrednej trojuholníkovej haly. Tento východzí a stretávací bod je prežiarený stropným svetlíkom. Domu bez chodieb dominuje veľká obývacia izba s kuchyňou, ktorá sa otvára a predlžuje do zastrešenej terasy. Pocit interiéru určujú použité materiály – priznané betónové tvárnice, drevený trámový strop a rámy okien, ktorým sekunduje bieloba omietnutých stien obvodových múrov.

Sometimes, the plot itself provides a challenge in the design of a building. This definitely applies to the Hexagon family house, where the architects had to deal with an unusual triangular sloping plot. In a skilful use of the space, the authors turned away from the traditional rectangle and solved the situation by a structure with the shape of an irregular hexagon. This also created three separate gardens, each with its own atmosphere and function. There is a fruit orchard and a sitting place under a pine tree, and a garden shed should be added to the top corner. Inside the house for a family of five, the chosen floor plan brought an orbital organisation of rooms around the central triangular hall. This starting and meeting point is illuminated by a skylight on the ceiling. The house without corridors is dominated by the large living room with a kitchen, which is opened and extends towards the covered terrace. The feeling in the interior is determined by the used materials – uncovered concrete masonry blocks, the wooden beam ceiling, and the window frames, which are contrasted by the whiteness of the plastered perimeter walls.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII RODINNÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY FAMILY HOUSES


Foto / Photo: Nora & Jakub Čaprnka

43


DOM HEXAGON

HEXAGON HOUSE

Bratislava Architektúra / Architecture: Lukáš Kordík, Štefan Polakovič (GutGut) Krajinná architektúra / Landscape architecture: LABAK Iné / Others: Alan Prekop, Tomáš Vrtek


Foto / Photo: Nora & Jakub Čaprnka

45


DOM HEXAGON

HEXAGON HOUSE

Bratislava Architektúra / Architecture: Lukáš Kordík, Štefan Polakovič (GutGut) Krajinná architektúra / Landscape architecture: LABAK Iné / Others: Alan Prekop, Tomáš Vrtek

0

5

10m


0

1

5m

47


DOM PRE BRATA

HOUSE FOR A BROTHER

Prešov Architektúra / Architecture: Pavol Šilla, Silvia Šillová

Navrhovať dom pre brata znamená, že v takejto úzkej väzbe by mal byť jednak klient spokojný a autor by mal mať možnosť realizovať svoju ideu. V prípade rodinného domu v rozširujúcej sa okrajovej štvrti Prešova ide o kompaktnú hru troch prepojených objektov, ktoré vytvárajú rôzne situácie. V mierne sa zvažujúcom teréne tvorí vstup s garážou vrchnú úroveň. Dom sa neskrýva za plotom, deliacu čiaru vytvára samotná čelná fasáda domu. Medzi horným a spodným plánom sa nachádza akési „medzidomie“, malé námestíčko, smerujúce pohľady do dvora a do patia, ktoré ešte čaká na vyplnenie (napríklad) umeleckým dielom. Dolnú úroveň domu tvorí letná kuchyňa so skladom a samotné obytné priestory, do ktorých plynulo vedú kroky z nádvoria. Vo vnútri sa priestor člení na triezvu izbovú a spálňovú časť a ich protipól – veľkoryso do výšky otvorenú obývaciu sféru. Tá je prepojená so záhradou, z ktorej možno sledovať vonkajší plášť z betónových tvárnic. Ten dodáva celému objektu kompaktný ráz a pocit jednoty.

Designing a house for a brother means that in this close relationship, the client should be satisfied, and the author should also have the opportunity to realise his ideas. In the case of the family house in the growing suburban neighbourhood in Prešov, this is a compact play of three connected structures, which create various situations. In the mildly sloped terrain,the entrance with the garage form the top level. The house is not hiding behind a fence, the dividing line is formed by the front façade of the house itself. Between the upper and the lower plan, there is some sort of a small square directing the views to the courtyard and the patio, which is still waiting to be completed (for example) with a piece of art. The lower level of the house is formed by a summer kitchen with storage, and the living spaces themselves, where the steps from the courtyard naturally lead. Inside, the space is divided into a simple section with bedrooms, and their opposite – the living area generously opened into the height. This area is connected with the garden, from where you can see the outside envelope made of concrete blocks. This makes the house look compact and unified.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII RODINNÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY FAMILY HOUSES


Foto / Photo: Pavol Šilla

49


DOM PRE BRATA Prešov Architektúra / Architecture: Pavol Šilla, Silvia Šillová

HOUSE FOR A BROTHER


Foto / Photo: Pavol Šilla

51


DOM PRE BRATA

HOUSE FOR A BROTHER

Prešov Architektúra / Architecture: Pavol Šilla, Silvia Šillová

0

1

5m


53


VILLA KNÖPFLER Bratislava Architektúra / Architecture: Michal Vršanský, Martin Skoček, Pavol Dobšinský, Lucia Uhnáková

Ako nevymazať historickú architektonickú stopu a zároveň posunúť stavbu do žiaducej dnešnej kvality a využiteľnosti? Toto zadanie riešili autori rekonštrukcie funkcionalistickej mestskej vily na západnom brehu bratislavského hradného kopca. Neskoromoderný trojpodlažný objekt zo 40. rokov minulého storočia očakával nových obyvateľov (rodinu s deťmi) s ich nárokmi a potrebami. Prvým krokom bolo očistenie budovy takmer „na dreň“, pri zachovaní jej základných priestorových kvalít. Z priestorov na prízemí zmizli nepotrebné priečky a vznikla priestranná obývacia sféra s „kinom“ veľkých okien, ktorá do seba začleňuje i kuchyňu a jedáleň. Poschodie je venované jednotlivým izbám, nočnej časti a priestrannej terase. V suteréne ku garáži a technickej miestnosti pribudla vinotéka, priestor pre fitnes a malá kancelária s hygienickým zázemím. Vstup do domu chráni nový štít prístavby. Nanovo sa riešil vzťah vily k jej bezprostrednému okoliu, dom sa otvoril smerom do ulice, pribudol otvorený vstup do garáže.

How to not erase the historical architectural footprint while upgrading the building into the desired quality and usefulness for the present? This assignment was dealt with by the authors of the refurbishment of a functionalist villa on the western slope of the castle hill in Bratislava. The late modernist three-storey building from the 1940s was expecting its new inhabitants (a family with children) with their demands and needs. The first step was stripping the building almost “to the bone” while retaining its basic spatial qualities. Useless partition walls were removed from the ground floor, which lead to the creation of a spacious living area with a “cinema” of large windows, which also integrates the kitchen and the dining room. The upper floor includes individual rooms, the night part and a large terrace. Besides the garage and the technical room, a wine cellar, a gym, and a small office with a sanitary facility was added in the basement. The entrance into the house is protected by the new walls of the extension. The relationship of the villa to its immediate surroundings was completely changed. The house opened towards the street and an open entrance into the garage was added.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII RODINNÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY FAMILY HOUSES


Foto / Photo: Michal Vršanský

55


VILLA KNÖPFLER Bratislava Architektúra / Architecture: Michal Vršanský, Martin Skoček, Pavol Dobšinský, Lucia Uhnáková


Foto / Photo: Michal Vršanský

57


VILLA KNÖPFLER Bratislava Architektúra / Architecture: Michal Vršanský, Martin Skoček, Pavol Dobšinský, Lucia Uhnáková

0

1

5m


1PP

1PP

1NP

1NP

2NP

2NP

pôvodný stav

nový stav

0

1

5m

59


LETNÝ DOM

SUMMER HOUSE

Vajnory Architektúra / Architecture: Aleš Šedivec, Tomáš Tokarčík (Totalstudio)

O kvalite a dobrom pocite z bývania môže svedčiť aj to, keď sa z prechodného využitia postupne stáva trvalé. Dom s prívlastkom „letný“ vo Vajnoroch mal byť pôvodne oddychovým útočiskom rodiny sídliacej v centre hlavného mesta. Na to, aby sa v ňom zdržiavali častejšie, získal objekt hneď od začiatku niekoľko predpokladov. Je to predovšetkým zdravo triezvy postoj „malého domu na veľkom pozemku“. Dom sa snaží splynúť s prostredím a necháva vyznieť exteriér, ktorý pozýva na pobyt v ňom. Bazén priamo „pred dverami“ potom nie je luxus, ale len príjemný doplnok. Samotný dom sa tvári prechodne, je jednoduchý a cituje formu dočasného kempingového bývania. Kompozičný grif je v prepojení troch identických domov do jedného. V zadnej časti sú izby, ktoré sú napojené na hlavný obývací priestor v strednom objekte. Z neho sa život prirodzene preklápa do terasy, ktorá je hlavným miestom výskytu počas letných mesiacov. Nad hlavami sa vlní látkové tienenie, ktoré dodáva ten správne rozvláčny pocit z pobytu v tomto dome.

High quality and a good feeling in a house can also be demonstrated by the fact that a temporary use gradually changes into a permanent living. The house intended for the summer in Vajnory was originally supposed to be a relaxing refuge for the family living in the centre of the capital. From the very beginning, the house had several preconditions that made the owners spend time there more often. One of them is the sober approach of “a small house on a large plot”. The house is trying to blend in with the surroundings and lets the exterior shine, which invites people to spend time there. Rather than a luxury, the pool “right on the doorstep” is a nice extra. The house itself pretends to be temporary, it is simple and quotes the form of a temporary camping stay. The composition trick is joining three identical houses into one. The back part includes rooms connected to the main living area in the middle object. From there, life naturally flows into the terrace, where the owners spend the most time in the summer months. Textile shading waves over the heads, giving the stay in the house the right relaxed feeling.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII RODINNÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY FAMILY HOUSES


Foto / Photo: Eva Benková

61


LETNÝ DOM

SUMMER HOUSE

Vajnory Architektúra / Architecture: Aleš Šedivec, Tomáš Tokarčík (Totalstudio)


Foto / Photo: Eva Benková

63


LETNÝ DOM

SUMMER HOUSE

Vajnory Architektúra / Architecture: Aleš Šedivec, Tomáš Tokarčík (Totalstudio)

0

5

10m


0

1

5m

65


POLYFUNKČNÝ DOM – KONVENTNÁ ULICA

MIXED-USE BUILDING KONVENTNÁ STREET

Bratislava Architektúra / Architecture: Martin Kusý II., Pavol Paňák, Martin Kusý III. (Architekti BKPŠ)

Stavať v historickom centre mesta je výzva. Obzvlášť vtedy, keď zodpovední architekti považujú za potrebné reagovať na existujúci kontext a zároveň chcú do stavby vložiť vlastný a súčasný rukopis. Toto bola východisková situácia novostavby v prieluke na území bratislavského Starého mesta. Vzniknutá budova susedí s diametrálne rozličnými priečeliami – na jednej strane je to reliéfna a historizujúca fasáda z druhej polovice 19. storočia a na druhej triezvo sa tváriaci obytný dom zo 60. rokov. Nový objekt pôsobí v tomto prostredí sceľujúco a zároveň hovorí dnešným jazykom. Plusom projektu je, že vzišiel z architektonickej súťaže. Finálny výzor ovplyvnili svetlotechnické normy – stavba je príkladom na to, ako určujú celkovú vizáž historického mesta. Dom disponuje kvalitne riešenými bytmi a interiérmi, ktoré sú doplnené terasami na zadnej časti objektu. Tá je formálne jednoduchšia, podobne ako ostatné stavby v okolí. Pokiaľ to bolo možné, architekti presadili zelené strechy zadnej členitej fasády.

How to not erase the historical architectural footprint while upgrading the building into the desired quality and usefulness for the present? This assignment was dealt with by the authors of the refurbishment of a functionalist villa on the western slope of the castle hill in Bratislava. The late modernist three-storey building from the 1940s was expecting its new inhabitants (a family with children) with their demands and needs. The first step was stripping the building almost “to the bone” while retaining its basic spatial qualities. Useless partition walls were removed from the ground floor, which lead to the creation of a spacious living area with a “cinema” of large windows, which also integrates the kitchen and the dining room. The upper floor includes individual rooms, the night part and a large terrace. Besides the garage and the technical room, a wine cellar, a gym, and a small office with a sanitary facility was added in the basement. The entrance into the house is protected by the new walls of the extension. The relationship of the villa to its immediate surroundings was completely changed. The house opened towards the street and an open entrance into the garage was added.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII BYTOVÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY RESIDENTIAL HOUSES


Foto / Photo: Tomáš Manina

67


POLYFUNKČNÝ DOM – KONVENTNÁ ULICA

MIXED-USE BUILDING KONVENTNÁ STREET

Bratislava Architektúra / Architecture: Martin Kusý II., Pavol Paňák, Martin Kusý III. (Architekti BKPŠ)


Foto / Photo: Tomáš Manina

69


POLYFUNKČNÝ DOM – KONVENTNÁ ULICA

MIXED-USE BUILDING KONVENTNÁ STREET

Bratislava Architektúra / Architecture: Martin Kusý II., Pavol Paňák, Martin Kusý III. (Architekti BKPŠ)

5NP

0

1

5m


0

1

5m

71


BYTOVÝ KOMPLEX DROTÁRSKA

RESIDENTIAL BUILDING DROTÁRSKA

Bratislava Architektúra / Architecture: Michaela Hantabalová, Juraj Hantabal (hantabal architekti) Iné / Others: Soňa Pavolová, Jakub Hanták

Aj pri svojom minuloročnom príspevku do finále súťaže CE ZA AR (Rezidencia Na varte) architekti z ateliéru Hantabal ukázali, že dokážu invenčne pracovať s umiestnením stavby na pozemku. Pri bytovom komplexe na Drotárskej ulici v Bratislave tiež pristúpili k pôdorysnému natočeniu stavby, čo pozitívne ovplyvnilo vnímanie jej mierky a umožnilo umiestnenie do zložitého kontextu medzi obytnými budovami, rodinnými domami a školou. Hlavným poznávacím znakom novostavby je drevená prevetrávaná fasáda, ktorá okrem estetickej spĺňa aj ďalšie funkcie. Súvisí s požiadavkou na variabilitu bytov, čo sa odzrkadľuje v členitosti okien i balkónov a vytvára rôzne formy intimity. Zároveň vizuálne prispieva ku kompaktnosti stavby. Autori sa museli vysporiadať s pozemkovými obmedzeniami, všetky nebytové priestory (parkovacie státie) sú špirálovito ukryté na podzemných podlažiach priamo pod objektom. Budova disponuje preskleným výťahom, čo umožňuje prúdenie svetla zo strešného svetlíka do vnútorných priestorov.

The architects from the Hantabal studio proved that they can be inventive in the way they work with the placement of a building on the plot also in their last year’s project in the final of CE ZA AR (Na Varte Residence). In the case of the residential building in Drotárska in Bratislava, they turned the floor plan of the building too, which positively influenced the perception of its scale and made it possible to place it in the complicated context between residential buildings, family houses and a school. The main characteristic feature of the new building is a wooden ventilated façade, which serves more than just an aesthetic function. It is also connected to the request for the variability of flats, which is reflected in the irregularity of windows and balconies, creating various forms of intimacy. It also visually adds to the compact character of the building. The authors had to deal with restrictions of the plot. Therefore, all non-residential spaces (parking spots) form a spiral hidden in the underground floors directly under the building. The building has a glazed lift, which enables light to come into the interior spaces from the skylight on the roof.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII BYTOVÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY RESIDENTIAL HOUSES


Foto / Photo: Juraj Hantabal

73


BYTOVÝ KOMPLEX DROTÁRSKA

RESIDENTIAL BUILDING DROTÁRSKA

Bratislava Architektúra / Architecture: Michaela Hantabalová, Juraj Hantabal (hantabal architekti) Iné / Others: Soňa Pavolová, Jakub Hanták


Foto / Photo: Juraj Hantabal

75


BYTOVÝ KOMPLEX DROTÁRSKA

RESIDENTIAL BUILDING DROTÁRSKA

Bratislava Architektúra / Architecture: Michaela Hantabalová, Juraj Hantabal (hantabal architekti) Iné / Others: Soňa Pavolová, Jakub Hanták

0

5

10m


typické podlažie

0

1

5m

77


BDR – BYTOVÝ DOM RAČIANSKA

BDR – APARTMENT HOUSE RAČIANSKA

Bratislava Architektúra / Architecture: Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Matej Honč, Barbara Borščová-Šranková (GutGut)

Račianska ulica v Bratislave má ambíciu stať sa mestským bulvárom. Prispieva k tomu aj nová obytná zástavba na mieste bývalých priemyselných areálov, ktoré pôvodne určovali toto územie. Do tohto procesu oživenia vstupuje aj Bytový dom Račianska. S tým rozdielom, že v tomto prípade sa nestavia ani nebúra, ale rekonštruuje a konvertuje. Z bývalých ubytovacích priestorov pre zamestnancov niekdajšej priľahlej tlačiarne Svornosť vznikla nová bytovka. Víta jednoliatou fasádou, pravidelným rastrom okien a otvorenou predzáhradkou smerom do ulice. Pôvodnú unifikovanosť malometrážnych bytov nahradila dispozičná variabilita. Na najvyššom poschodí (v nadstavbovej časti budovy) sa nachádzajú byty s rekreačnými patiami. Pribudol nový výťah a bezbariérový vstup. Na zadnej časti objektu, smerujúcej do dvora, pribudli dlhé priebežné lodžie. Konverzia budovy je prvým krokom komplexnej premeny celého areálu bývalých tlačiarní. V nadväzujúcom objekte samotnej tlačiarenskej výroby vznikne súbor loftových bytov.

Račianska street in Bratislava has the ambition of becoming the city boulevard. This is reinforced also by the new residential construction in former industrial sites that originally shaped this area. This process of revitalisation also includes Apartment house Račianska. However, there is one difference: in this case, nothing is built or demolished, but rather reconstructed and converted. The accommodation spaces for the employees of the adjacent former printing company Svornosť was turned into a new residential building. It welcomes people by a unified façade, a regular grid of windows and a front garden opened towards the street. The original unified character of small flats was replaced by variable layouts. The top floor (in the extension) includes flats with recreational patios. The new lift and the wheelchair-accessible entrance is another contribution. In the back part of the building turned into the courtyard, long continuous loggias were added. The conversion of the building is the first step in the complex revitalisation of the whole site of the former printing company. A set of lofts will be created in the connected building that was home to the printing production itself.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII BYTOVÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY RESIDENTIAL HOUSES


Foto / Photo: Lukáš Kordík, Luboš Dobóczi

79


BDR – BYTOVÝ DOM RAČIANSKA

BDR – APARTMENT HOUSE RAČIANSKA

Bratislava Architektúra / Architecture: Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Matej Honč, Barbara Borščová-Šranková (GutGut)


Foto / Photo: Lukáš Kordík, Luboš Dobóczi

81


BDR – BYTOVÝ DOM RAČIANSKA

BDR – APARTMENT HOUSE RAČIANSKA

Bratislava Architektúra / Architecture: Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Matej Honč, Barbara Borščová-Šranková (GutGut)

typické podlažie - pôvodné

typické podlažie - nové

0

1

5m


0

1

5m

83


LETNÁ SAUNA SPIŠSKÝ HRHOV

FOREST SAUNA SPIŠSKÝ HRHOV

Spišský Hrhov Architektúra / Architecture: Danica Pišteková, Anna Cséfalvay, Marianna Maczová, Veronika Michalíková (WOVEN) Iné / Others: Lívia Gažová, Martin Lipták, Lívia Vágnerová, Veronika Hliničanová, Vladimír Ledecký

Architektúra môže vzniknúť aj bez klienta či zadania, a keď je za ňou dobrá idea, klientov (rozumej používateľov) si nájde. Letná sauna v blízkosti obce Spišský Hrhov je tento prípad. Myšlienka zhmotnená v objekte zasadenom do prírody. Nečakaný zjav prívetivo pozývajúci k pobytu. Už za krátku dobu fungovania si sauna získala veľkú popularitu, kalendár využitia je plný. Prichádzajú ľudia z celého Slovenska. Napĺňa sa tak plán, že architektúra môže spájať, podnecovať k návšteve aj z odľahlých miest a umožňovať spoznávanie, výmenu a interakciu. Je to nástroj na uniknutie z osobných či regionálnych bublín. Programom je funkčná sauna, čiže relax a oddych. No nie v urbánnom prostredí, ale pod lesom. Hranicou medzi intímnom a exteriérom je obal z polykarbonátu, ktorý ukrýva samotnú horúcu miestnosť. Zároveň je mliečnou membránou, večer sa rozsvecujúcou ako veľký amplión. Pobyt v saune tu nie je len únikom od stresu, ale pozvaním ku premýšľaniu o tom, ako si (spolu)vytvárať svet, v ktorom chceme žiť.

Architecture can also be created without a client or an assignment, and when there is a good idea behind it, it will find its clients (i.e. users). This is precisely the case with the forest sauna near the village of Spišský Hrhov. It is an idea materialised in an object set in nature. An unexpected occurrence amiably inviting people to spend time in it. Already in the short period of its operation, the sauna became immensely popular. The booking calendar is full. People from all over Slovakia are coming here. Thus, this leads to the realisation of the plan that architecture can unite, attract visitors from distant places and facilitate learning, exchanges, and interactions. It is a tool to escape from personal or regional bubbles. The programme is a working sauna, i.e. relaxation. However, not in an urban environment but rather on the edge of the forest. The border between intimacy and the exterior is formed by the polycarbonate envelope, which also hides the hot room itself. It also constitutes a milky membrane, which lights up in the evening as a huge lantern. Spending time in the sauna is not only an escape from stress, but also an invitation to reflect on how to (co-)create the world we want to live in.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII FENOMÉNY ARCHITEKTÚRY

NOMINATION IN THE CATEGORY PHENOMENA OF ARCHITECTURE


Foto / Photo: Lukáš Procházka

85


LETNÁ SAUNA SPIŠSKÝ HRHOV

FOREST SAUNA SPIŠSKÝ HRHOV

Spišský Hrhov Architektúra / Architecture: Danica Pišteková, Anna Cséfalvay, Marianna Maczová, Veronika Michalíková (WOVEN) Iné / Others: Lívia Gažová, Martin Lipták, Lívia Vágnerová, Veronika Hliničanová, Vladimír Ledecký


Foto / Photo: Lukáš Procházka

87


LETNÁ SAUNA SPIŠSKÝ HRHOV

FOREST SAUNA SPIŠSKÝ HRHOV

Spišský Hrhov Architektúra / Architecture: Danica Pišteková, Anna Cséfalvay, Marianna Maczová, Veronika Michalíková (WOVEN) Iné / Others: Lívia Gažová, Martin Lipták, Lívia Vágnerová, Veronika Hliničanová, Vladimír Ledecký

0

0,5

2,5m


0

0,5

2,5m

89


PRÍSTAVBA K CHALUPE Čachtice

ADDITION TO A WEEKEND HOUSE

Architektúra / Architecture: Pavol Paňák (Architekti BKPŠ)

Čo robí architekt vo voľnom čase? Vytvorí si vlastné laboratórium pre tvorbu. Pavol Paňák ho má v areáli bývalej dedinskej tehelne, ktorý je dnes rozľahlou záhradou, ovocným sadom a miestom víkendového domu. Najprv prišla úprava obydlia niekdajších tehliarov pre vlastné účely. Potom konverzia ruiny tehliarskej pece na ateliér. A aktuálne je to rozšírenie domu o prístavbu. Nový objem kopíruje tvar hlavného objektu, je jeho formálnym predĺžením. Vo vnútri sa však správa po svojom. Je minimalistickou obývačkou bez stropu, ktorá prináša zážitok z priestoru. Pohľad priťahuje tehlami vysádzaná vnútorná vrstva strechy. Autor zrecykloval tehly priamo z územia. Nejde pritom len o estetickú fintu a vyjadrenie pocty materiálu a kultúre remesla. Unikátny krov prináša aj výborné akumulačné vlastnosti a prispieva ku stálosti vnútornej klímy. Hravými detailmi sú do steny zapustené otvory pre knihy a krb. O svetlo sa stará presklenie priečelia a gánku. Na kontempláciu pozýva pobytový výklenok okna s výhľadom do zadnej záhrady.

What does an architect do in his free time? He creates his own laboratory for his work. Pavol Paňák has one on the site of the former village brickyard, today a large garden, a fruit orchard, and the place for a weekend house. First he modified the former dwelling of brick makers for his own needs. Then, he converted the ruin of the brick making kiln into his atelier. And now, he enlarged the house using an addition. The new volume copies the shape of the main object; it formally elongates it. However, on the inside, it has its own character. It is a minimalist living room with no ceiling, which enables you to experience the space. Looks are attracted to the inner layer of the roof clad with bricks. The author recycled bricks from the very area. This is not only an aesthetic element and an expression of respect to the brick and the culture of the craft. The unique roof also has perfect accumulation properties, which contributes to a stable inner climate. Playful details include openings for books and a fireplace embedded in the wall. The light is let in also through the glazing of the frontage and the portico. The niche window with a view into the back garden invites for contemplations.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII FENOMÉNY ARCHITEKTÚRY

NOMINATION IN THE CATEGORY PHENOMENA OF ARCHITECTURE


Foto / Photo: Tomáš Manina

91


PRÍSTAVBA K CHALUPE Čachtice

ADDITION TO A WEEKEND HOUSE

Architektúra / Architecture: Pavol Paňák (Architekti BKPŠ)


Foto / Photo: Tomáš Manina

93


PRÍSTAVBA K CHALUPE

ADDITION TO A WEEKEND HOUSE

Čachtice

Architektúra / Architecture: Pavol Paňák (Architekti BKPŠ)

D A

C

B

A - dom replika B - teheľňa - ateliér C - šopa D - prístavba

0

5

10m


0

1

5m

krytina eternit laťovanie poistná izolácia záklop tepelná izolácia parozábrana betónová mazanina plná tehla

I 140/70

0

0,1m

0,3m

95


MÚZEUM SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH RÁD – REKONŠTRUKCIA

SLOVAK NATIONAL COUNCILS MUSEUM – RECONSTRUCTION

Myjava Architektúra / Architecture: Martin Kusý II., Pavol Paňák, Mária Michalič - Kusá, Jana Paňáková, Viera Bolebruchová, Denisa Kubinová, Július Vass (Architekti BKPŠ)

Architektúra môže byť nositeľkou spomienky, médiom historickej a spoločenskej pamäti. Ale len dovtedy, kým sa s ňou samou náležite zaobchádza, udržiava sa jej výpoveď, funkcia a stav. Toto bola východisková situácia autorov rekonštrukcie Múzea Slovenských národných rád v Myjave. Ide o sústavu budov, do ktorej patrí aj objekt pamätníka od architekta Martina Kusého (najstaršieho z architektonickej rodiny) z roku 1968. V priebehu rokov sa jeho dielo začalo strácať pod rôznymi nánosmi. Hlavným cieľom obnovy bolo prinavrátenie objektu do života a do jeho počiatočnej podstaty a kvality. Autori sa snažili o návrat historickej autenticity a to v priestorovej, materiálovej i farebnej rovine. Znamenalo to priznanie pôvodného stavu – brizolitových omietok, stien z pohľadového betónu, prvkov z prírodného kameňa či drevených interiérových dverí, zábradlí a stropu. Niektoré z historických objektov zmenili využitie (z výstavného na administratívne), aktivoval sa zelený exteriér pre návštevníkov.

Architecture can be a bearer of recollections, a medium of historical and collective memory. But only if it is treated properly, its testimony, function and state are maintained. This was the starting point for the authors of the reconstruction of the Slovak National Councils Museum in Myjava. It is a set of buildings that includes the object of the memorial by architect Martin Kusý (the eldest member of the architectural family) from 1968. Over the years, his artwork started to hide under various deposits. The main goal of the revitalisation was to return the structure into life and into its original nature and quality. The authors tried to bring the historical authenticity back on the level of the space, materials, and colours. This meant admitting the original state – rough cast plasters (brizolit), walls from raw concrete, natural stone elements or wooden interior doors, railings, and ceiling. Some of the historical buildings changed in use (from exhibition to administrative) and the green exterior was activated for visitors.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII FENOMÉNY ARCHITEKTÚRY

NOMINATION IN THE CATEGORY PHENOMENA OF ARCHITECTURE


Foto / Photo: Tomáš Manina, Milan Balog

97


MÚZEUM SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH RÁD – REKONŠTRUKCIA

SLOVAK NATIONAL COUNCILS MUSEUM – RECONSTRUCTION

Myjava Architektúra / Architecture: Martin Kusý II., Pavol Paňák, Mária Michalič - Kusá, Jana Paňáková, Viera Bolebruchová, Denisa Kubinová, Július Vass (Architekti BKPŠ)


Foto / Photo: Tomáš Manina, Milan Balog

99


MÚZEUM SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH RÁD – REKONŠTRUKCIA

SLOVAK NATIONAL COUNCILS MUSEUM – RECONSTRUCTION

Myjava Architektúra / Architecture: Martin Kusý II., Pavol Paňák, Mária Michalič - Kusá, Jana Paňáková, Viera Bolebruchová, Denisa Kubinová, Július Vass (Architekti BKPŠ)

prístavba prof. M. Kusého

ľudový dom J. Bradáča ľudový dom M. Kubovč iaka

ľudov

ý dom p. Kolé niov

pôdorys po rekonštrukcii

0

5

10m

ej


prístavba prof. M. Kusého

ľudový dom J. Bradáča ľudový dom M. Kubovč iaka

ľudov

ý dom p. Kolé niov

ej

pôdorys pred rekonštrukciou

0

5

10m

101


ODDELENIE ODBORNEJ LITERATÚRY MESTSKEJ KNIŽNICE

NON-FICTION DEPARTMENT OF THE MUNICIPAL LIBRARY

Senec Architektúra / Architecture: Matúš Bišťan Iné / Others: Danica Pišteková, Šimon Chovan, Ivan Tatala, Ľubomír Keľha, Peter Kováč

Ako by dnes mala vyzerať knižnica? Ako zabezpečiť, aby do nej vôbec ľudia mali chuť chodiť a nefungovala len ako skladisko kníh? Mohla by dokonca slúžiť na rôzne účely? Jednou z vydarených odpovedí na tieto otázky je Oddelenie odbornej literatúry Mestskej knižnice v Senci. Vstup architekta tu priniesol koncepčné i priestorové riešenie. Nosným prvkom projektu je ústredný zaoblený regál, ktorý neslúži len na umiestnenie ôsmich tisícok kníh. Rozdeľuje zároveň priestor na rôzne územia – študovňu, miesto pre prácu s počítačom a sféru pre menšie podujatia. Každý z týchto priestorov má inú atmosféru a vhodné svetelné podmienky. Druhá polovica kníh je uložená v regáloch pozdĺž stien knižnice. Dôležitá je tiež organizačná zložka riešenia. Projekt vznikol v spolupráci knižnice s architektom, čo umožnilo uchádzanie sa o príspevok z knižničného programu Fondu na podporu umenia. Dobre nastavená grantová schéma, ktorá vyžaduje architektonický návrh, tak prispieva ku generovaniu verejných zákaziek pre architektov.

What should a library look like today? How to ensure that people want to come there and that it also has another function than just storing books? Or that it can even serve multiple purposes? One of successful answers to these questions is the Non-fiction Department of the Municipal Library in Senec. The architect’s intervention brought a conceptual and spatial solution. The mail element of the project is the central bent bookshelf, which does not only serve as storage for eight thousand books. It also divides the space into various areas – a study, a space to work on a computer, and an area for smaller events. Each of these spaces has a different atmosphere and suitable lighting conditions. The other half of books is stored in the bookshelves along the library’s walls. What is important is also the organisational part of the solution. The project arose in cooperation of the library and the architect, which enabled them to apply for funding from the library programme of the Slovak Arts Council. This well-organised grant programme, which requires an architectural design, thus contributes to generating public projects for architects.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII INTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY INTERIOR


Foto / Photo: Pavel Meluš, Juraj Marko

103


ODDELENIE ODBORNEJ LITERATÚRY MESTSKEJ KNIŽNICE

NON-FICTION DEPARTMENT OF THE MUNICIPAL LIBRARY

Senec Architektúra / Architecture: Matúš Bišťan Iné / Others: Danica Pišteková, Šimon Chovan, Ivan Tatala, Ľubomír Keľha, Peter Kováč


Foto / Photo: Pavel Meluš, Juraj Marko

105


ODDELENIE ODBORNEJ LITERATÚRY MESTSKEJ KNIŽNICE

NON-FICTION DEPARTMENT OF THE MUNICIPAL LIBRARY

Senec Architektúra / Architecture: Matúš Bišťan Iné / Others: Danica Pišteková, Šimon Chovan, Ivan Tatala, Ľubomír Keľha, Peter Kováč

0

1

5m


107


MEZONETOVÝ LOFT MLYNICA

DUPLEX LOFT MLYNICA

Bratislava Architektúra / Architecture: Juraj Hubinský (Juraj Hubinsky atelier); Peter Kuklica, Martin Smerek (Kuklica Smerek architekti)

Na gramofónoch sa točia platne, od dídžejského pultu je výhľad nadol do obývacej časti, v ktorej nie je problém si predstaviť živú súkromnú párty. Nachádzame sa v mezonetovom lofte, ktorý je súčasťou bratislavskej Mlynice. Objektu v meniacej sa priemyselnej časti mesta, ktorý prešiel zásadnou konverziou a dnes slúži mixu funkcií. Okrem iného aj na bývanie. Neprekvapí (a je veľmi sympatické), že industriálna atmosféra budovy Mlynice sa prenáša aj do interiéru bytu. Surovú estetiku komunikujú neomietnutý liaty betón stien, železobetónový strop a betónová podlaha. Je zrejmé, že tu žije mestská duša, ktorá si nepotrpí na vankúšovú útulnosť. Jedinečnosť priestoru tkvie v jeho vertikálnej schéme. Vstup vedie do nočnej časti so spálňou, šatníkom a kúpeľnou. Kovové schody stúpajú do obývacej časti s výstupom na priestrannú terasu. Po pobytových schodoch nakoniec cesta vedie do kuchyne a k spoločnému stolovaniu. Byt bez dverí je mestskou vežou, súkromným klubom a miestom na čítanie sci-fi románov.

Records are turning on the player, one has a view from the DJ’s counter down to the living area, where you can easily imagine a live private party. We are in a duplex loft, which is a part of Mlynica in Bratislava. The object lies in the transforming industrial part of the city, and it went through a significant conversion, today serving a mix of functions, including flats. It is not surprising (but rather nice) that the industrial atmosphere of the building of Mlynica is also transferred into the flat’s interior. The raw aesthetic is communicated by the unplastered poured concrete of the walls, the reinforced concrete ceiling, and the concrete floor. It is self-evident that this is a living space for an urban soul that does not care about the comfort of cushions. The uniqueness of the space lies in its vertical scheme. The entrance leads into the night part with the bedroom, the closet, and the bathroom. Metal stairs climb up into the living space with an exit on the spacious terrace. Following the steps that you can sit on, the route leads you to the kitchen and the dining area. The flat with no doors is an urban tower, a private club, and a space to read sci-fi novels.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII INTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY INTERIOR


Foto / Photo: Jakub Markech

109


MEZONETOVÝ LOFT MLYNICA

DUPLEX LOFT MLYNICA

Bratislava Architektúra / Architecture: Juraj Hubinský (Juraj Hubinsky atelier); Peter Kuklica, Martin Smerek (Kuklica Smerek architekti)


Foto / Photo: Jakub Markech

111


MEZONETOVÝ LOFT MLYNICA

DUPLEX LOFT MLYNICA

Bratislava Architektúra / Architecture: Juraj Hubinský (Juraj Hubinsky atelier); Peter Kuklica, Martin Smerek (Kuklica Smerek architekti)

7NP

6NP

0

1

5m


113


Byt PC

Apartment PC

Bratislava Architektúra / Architecture: Martin Skoček Iné / Others: Alan Prekop, Lucia Uhnáková

V Bratislave pribúdajú výškové bytové výhľady a prinášajú tak nový mestský pocit. Niekoho môže lákať práve táto vertikálna atmosféra vo vznikajúcej štvrti pri Dunaji. No nadšenec môže naraziť na dispozičnú ponuku a interiérové riešenia novostavieb, ktoré mu nemusia vyhovovať. To je aj príbeh Bytu PC v jednom z vežiakov Panorama City. Úlohou pre architekta v tomto prípade bolo, presadiť priestorový koncept, ktorý prekračoval všetky možnosti klientskych zmien. A dosiahnuť kompromis v skolaudovateľnom riešení. Zadanie bolo pritom zdanlivo jednoduché – v čo najväčšej miere zachovať materiálnosť hrubej stavby. Čiže napríklad pohľadový betón na strope a leštený betón na podlahe. Zámer sa podaril, do kompozičnej „konfekcie“ sa podarilo vniesť osobného ducha. Vo výsledku ide o minimalistický koncept, ktorý celistvý, jednopriestorový areál bytu člení len vkladaním funkčných prvkov. Hlavným bodom je ústredný monolit, z jednej strany obsluhujúci kuchyňu a z druhej spálňu. Vzdušný interiér logicky ústi do pobytového balkóna.

In Bratislava, views from high-rise flats are being created, which brings a new urban feeling. Some people can be attracted precisely by this vertical atmosphere in the new neighbourhood next to the Danube. However, the enthusiast can come across the layout offer and the interior design of the new buildings, which he might not like. This is also the story of Apartment PC in one of the high-rise buildings in Panorama City. In this case, the architect’s role was to push through a spatial concept that went beyond all possibilities of client changes, and to reach a compromise with a solution that would get the final approval of the authorities. The assignment was seemingly simple – to retain the materials of the raw structure. That includes, for instance, raw concrete on the ceiling and polished concrete on the floor. The intention was successfully realised, and a personal spirit was brought into the ready-made composition. The result is a minimalist concept that divides the compact single-space area of the flat only by inserting functional elements. The main element is the central monolith, serving the kitchen from one side and the bedroom from the other. The airy interior logically leads into the balcony.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII INTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY INTERIOR


Foto / Photo: Matúš Bence

115


BYT PC Bratislava Architektúra / Architecture: Martin Skoček Iné / Others: Alan Prekop, Lucia Uhnáková

APARTMENT PC


Foto / Photo: Matúš Bence

117


BYT PC Bratislava Architektúra / Architecture: Martin Skoček Iné / Others: Alan Prekop, Lucia Uhnáková

APARTMENT PC


0

1

5m

119


REKONŠTRUKCIA PODKROVNÉHO BYTU NA GODROVEJ ULICI

ATTIC FLAT RECONSTRUCTION IN GODROVA STREET

Bratislava Architektúra / Architecture: Ilja Skoček, Danica Ščepková

Bol to jeden z dlhodobo zanedbaných a poškodených domov na bratislavských Palisádach. Neogotický objekt na Godrovej ulici je pritom národná kultúrna pamiatka. Jeho celková obnova začala netradične – vznikom rozsiahleho podkrovného bytu. Išlo o ideu využitia povaly historickej budovy s dreveným krovom. Výzvou pre architekta bola nielen komplikovaná konštrukcia samotného krovu a veľmi nepravidelný pôdorys priestoru, ale aj fakt pamiatkovej ochrany a s tým súvisiace obmedzenia. Výsledkom je veľkorysý dvojpodlažný mezonetový byt s veľkou členitosťou a bohatou funkčnou ponukou. V interiéri je priznaný pôvodný krov a v časti je zachovaná celková šesťmetrová výška, čo priestoru dodáva pocit monumentálnosti. Život v byte je rozložený v tvare „donutu“, obežného systému miestností a sfér, ktorého stred tvorí vnútorné patio na vyššom poschodí. Tento bod plní aj funkciu svetlíka, ktorý zabezpečuje dostatok svetla a nenúti do otvárania strechy. Byt je prístupný pôvodným schodiskom a tiež novým výťahom.

This was one of the long neglected and damaged houses in Palisády in Bratislava. The neo-Gothic object in Godrova street is a national cultural site. Its overall renovation began in a non-traditional way – by creating a large attic flat. The idea was to use the attic of a historical building with a wooden roof structure. The challenge for the architect was not only the complicated structure of the trusses themselves and the highly irregular floor plan of the space, but also the fact that the building is subject to conservation, which leads to certain restrictions. The result is a generous duplex with high variability and rich offer of functions. In the interior, the original roof structure is admitted and in a part of the flat, the total six-metre height is preserved, which makes the space seem monumental. Life in the flat is organised in the shape of a ring, an orbital system of rooms and spaces, with an internal patio in the middle on the upper floor. This space also works as a skylight, which provides enough daylight and makes it unnecessary to open up the roof. The flat is accessible though the original staircase and a new lift.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII INTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY INTERIOR


Foto / Photo: Peter Jurkovič

121


REKONŠTRUKCIA PODKROVNÉHO BYTU NA GODROVEJ ULICI

ATTIC FLAT RECONSTRUCTION IN GODROVA STREET

Bratislava Architektúra / Architecture: Ilja Skoček, Danica Ščepková


Foto / Photo: Peter Jurkovič

123


REKONŠTRUKCIA PODKROVNÉHO BYTU NA GODROVEJ ULICI

ATTIC FLAT RECONSTRUCTION IN GODROVA STREET

Bratislava Architektúra / Architecture: Ilja Skoček, Danica Ščepková

prízemie

0

1

5m


poschodie

0

1

5m

125


BYT AK

APARTMENT AK

Bratislava Architektúra / Architecture: Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Barbara Rek (GutGut)

Pôvodný byt najprv od architektonického zásahu odrádzal. Zdalo sa, ako by sa s tým jednoizbovým a nezvyčajne tmavým priestorom nedalo veľmi čo robiť. Nakoniec sa práve z týchto východiskových podmienok stala výzva. A teda zadanie, ako z temného kúta staršieho obytného domu urobiť členitejšie, svetlejšie a živšie obydlie pre mladých ľudí. Najprv prišlo dôkladné povrchové očistenie priestoru a obnaženie dreveného stropu. Už tým byt získal väčšiu prívetivosť. Idea bola, získať z jednej izby dve – pobytovú a spoločenskú dennú časť a nočnú zónu. Nositeľkou rozdelenia priestoru sa stala „stena-polica“ – oceľová konštrukcia, ktorá zároveň preberá rôzne funkcie. Slúži ako kuchynská linka, odkladací priestor, šatník a tiež ako prechod do sociálneho zariadenia a spálne. V byte zaujmú aj hravé detaily – zachovaný kovový stĺp, ktorý skrývala pôvodná vstavaná skriňa. A tiež priehľadný záves, oddeľujúci úložné priestory, ktorý odrazom svetla taktiež prispieva k sviežejšej atmosfére vynoveného príbytku.

At first, the original flat discouraged any architectural intervention. It seemed that there was not much to do with the one-room and exceptionally dark flat. But then, these starting conditions turned into a challenge. The assignment was to turn the dark corner of an older residential building into a more variable, brighter, and livelier living for young people. First, the surfaces in the space were cleaned and the wooden ceiling was uncovered. Already that made the flat more welcoming. The idea was to turn one room into two – the social day area and the night area. The space was divided by the “wall-shelf” – a steel structure that takes on various functions. It works as a kitchen unit, a storage space, a closet, and a passage to the toilet and the bedroom. The flat attracts interest also thanks to its playful details – for instance the preserved metal column, which was hiding in the original fitted wardrobe, or the transparent curtain which separates storage spaces and makes the new flat fresher thanks to the reflection of light.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII INTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY INTERIOR


Foto / Photo: Ľuboš Dobóczi

127


BYT AK

APARTMENT AK

Bratislava Architektúra / Architecture: Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Barbara Rek (GutGut)


Foto / Photo: Ľuboš Dobóczi

129


BYT AK

APARTMENT AK

Bratislava Architektúra / Architecture: Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Barbara Rek (GutGut)

fix železo otváravé fix fix mliečne sklo

0

0,5

2,5m


pôvodný stav

navrhovaný stav

0

1

5m

131


KORZO ZÁLESIE

PARADE ZÁLESIE

Zálesie Architektúra / Architecture: Vojtech Krumpolec, Peter Derevenec (AŽ PROJEKT s.r.o.)

Tak ako Bratislava rieši svoj vzťah a prístup k Dunaju, obec Zálesie sa zaujíma o blízky Malý Dunaj. Aj v tejto menšej mierke a lokalite existujú ľudia, ktorým záleží na pozitívnom využití prírodného potenciálu vodného toku. Medzi týchto nadšencov a aktivistov patria aj architekti, ktorí sa pustili do priestorového riešenia revitalizácie nábrežia Malého Dunaja v Zálesí. Na etapy rozvrhnutý projekt začal stavbou rozhľadne – majáka, ktorý poskytol pohľad na situáciu a možný potenciál. Hlavným objektom je nové drevené mólo, plynúce ponad vodu v dĺžke zhruba sto metrov. Je jednak korzom, čiže miestom stretnutia a prechádzky, s možnosťou sledovania bohatej flóry a fauny a taktiež prístavom pre vodákov. Na mieste zanedbanej lokality a smetiska tak vznikol priestor, ktorý napĺňa sociálne, športové, poznávacie i ďalšie voľnočasové funkcie. Dedinskú promenádu dopĺňajú malý amfiteáter pre podujatia, kryté miesta pre piknik a „zelená“ zastávka verejnej dopravy, ktorá je prvým kontaktom s novým areálom.

Just like Bratislava deals with its relationship and access to the Danube, the village of Zálesie is interested in the nearby Little Danube. Also in this smaller scale and location, there are people who care about a positive use of the natural potential of a watercourse. These enthusiasts and activists also include architects, who embarked on a project of spatial revitalisation of the Little Danube waterfront in Zálesie. The project of several stages began with the construction of an observation tower, a lighthouse, which offered a view of the situation and its potential. The main structure is the new wooden pier flowing above the water and around 100 metres long. It serves as a promenade for meetings and walks, an opportunity to observe the rich flora and fauna, as well as a dock for paddlers. The neglected location with a rubbish dump was turned into a space that fulfils social, sports, excursion, and other leisure functions. The village promenade is complemented by a small amphitheatre for events, sheltered spots for picnics, or a green stop of the public transport, which is the first contact with the new area.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII EXTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY EXTERIOR


Foto / Photo: Juraj Krumpolec, Michal Zajaček

133


KORZO ZÁLESIE

PARADE ZÁLESIE

Zálesie Architektúra / Architecture: Vojtech Krumpolec, Peter Derevenec (AŽ PROJEKT s.r.o.)


Foto / Photo: Juraj Krumpolec, Michal Zajaček

135


KORZO ZÁLESIE

PARADE ZÁLESIE

Zálesie Architektúra / Architecture: Vojtech Krumpolec, Peter Derevenec (AŽ PROJEKT s.r.o.)

0

5

10m

0

5

10m


Malý Dunaj

0

10

20m

137


TURISTICKÁ ÚTULŇA ČERVENÁ STUDŇA

TOURIST SHELTER ČERVENÁ STUDŇA

Banská Štiavnica Architektúra / Architecture: Tomáš Ružiak, Miroslav Šestina, Eva Šestina (Ateliér HAUS)

Kto sa chce vydať na túru zo sedla Červená studňa nad Banskou Štiavnicou, môže sa predtým posilniť v Hájovni, ktorú spravuje občianske združenie. Jeho členovia sa rozhodli areál ďalej zveľaďovať a tak na pozemku pribúdajú ďalšie objekty pre návštevníkov. Novým príspevkom je aj turistická útulňa, ktorá vznikla v spolupráci s prizvanými architektmi. Z pôvodnej idey ubytovne pre pätnásť ľudí sa stal skromnejší objekt, ktorý ich môže prichýliť zhruba tretinu. Stavba je zaujímavá jednak materiálovo a konštrukčne, keďže sa skladá zo slamených balíkov. Povrchy sú riešené hlinenými omietkami. Útulňa „levituje“ nad zemou, strecha je kvôli prevetrávaniu odsadená od skeletu. Šikovným ťahom je riešenie prednej fasády, ktorá pôsobí jednoliato a navonok nevidno, že je roztvárateľným vchodom. Po odkrytí vnútra sa ukáže spoločná pričňa na spanie. Útulňa je multifunkčná – môže byť aj pódiom, premietacím plátnom alebo čajovňou. Objekt nie je vykurovaný, no jeho vlastnosti umožňujú (pre zdatných) aj celoročné fungovanie.

If someone wants to start a hike from the Červená studňa saddle over Banská Štiavnica, they can get some refreshments in the Gamekeeper’s lodge (Hájovňa). It is managed by a civic association. Its members decided to further improve the premises, and so, new objects for visitors are being added in the plot. The new additions also include a tourist shelter, which was created in cooperation with invited architects. The original idea of accommodation for fifteen people changed into a more modest object, which can provide shelter for about a third of them. The structure is interesting in terms of materials and construction, as it is composed of straw bales. Surfaces are covered with clay plasters. The shelter levitates above the ground, and the roof is raised from the structure for ventilation purposes. A clever move is the design of the front façade, which gives a unified impression and the fact that that it features the entrance that can be opened is not visible from the outside. After revealing the inside, one can see the shared plank bed for sleeping. The shelter serves various purposes – it can be a stage, a projection screen, or a tea house. The object is not heated, but its properties allow a year-round use (for the bold ones).

NOMINÁCIA V KATEGÓRII EXTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY EXTERIOR


Foto / Photo: Tomáš Ružiak

139


TURISTICKÁ ÚTULŇA ČERVENÁ STUDŇA

TOURIST SHELTER ČERVENÁ STUDŇA

Banská Štiavnica Architektúra / Architecture: Tomáš Ružiak, Miroslav Šestina, Eva Šestina (Ateliér HAUS)


Foto / Photo: Tomáš Ružiak

141


TURISTICKÁ ÚTULŇA ČERVENÁ STUDŇA

TOURIST SHELTER ČERVENÁ STUDŇA

Banská Štiavnica Architektúra / Architecture: Tomáš Ružiak, Miroslav Šestina, Eva Šestina (Ateliér HAUS)

útulňa

pódium bufet

prístrešok

hájovňa

0

5

10m


0

0,5

2,5m

143


ARCHEOPARK

ARCHAEOLOGICAL PARK

Kopčany Architektúra / Architecture: Vojtech Krumpolec, Mária Krumpolcová, Peter Derevenec, Vladimír Vodný (AŽ PROJEKT s.r.o.)

Historickú a priestorovú spomienku na Veľkomoravskú ríšu predstavuje cezhraničný areál Mikulčice-Kopčany. Na českej strane sa nachádza Slovanské hradisko, na slovenskej zase jediná stojaca stavba Veľkej Moravy – útly kostol svätej Margity Antiochijskej. Celý areál na území dvoch štátov má ambíciu fungovať jednotne, ako miesto zážitku i archeologického pripomenutia veľkomoravskej kultúrnej krajiny. Na slovenskej strane k tomu prispieva rekonštrukcia a dobudovanie prístupových ciest a chodníkov pre návštevníkov. Architektonický vstup sa vyznačuje svojou neinvazívnosťou. Podstatné je to, čo autori neurobili. Areál sa od okolia odlišuje len občas kosenou lúčnou zeleňou, vlniacim sa chodníkom Veľkomoravskej cesty, dvomi položenými vyhliadkami a lávkou. Súčasťou sprítomnenia histórie je okrem veľkomoravskej línie aj baroková kultúrna krajina z 18. storočia (baroková aleja, kačenáreň, rybník a žrebčín). Projekt predstavuje iniciačnú fázu pre úpravu a sprístupnenie celého historického územia.

A historical and spatial memory of the Great Moravia can be found in the cross-border site of Mikulčice-Kopčany. A fortified Slavic settlement can be found on the Czech side. The Slovak side is home to the only building from the times of the Great Moravia that still stands – the small Church of St. Margaret of Antioch. The whole site on the territory of two states has the ambition of working as a single unit, as a place of experience and an archaeological reminder of the Great Moravian cultural landscape. On the Slovak side, this is supported also by the reconstruction and completion of access roads and pavements for visitors. The architectural intervention is characterised by its non-invasiveness. The important thing is what the authors did not do. The site is only distinguished from the surroundings by the occasionally cut meadow greenery, the wavy path of the Great Moravian road, two horizontal observation points, and a bridge. As a part of making history palpable, the site also includes, besides the Great Moravian path, the baroque cultural landscape from the 18th century (baroque alley, wild duck hunting facility, pond, and stud farm). The project represents the initial stage for making the whole historical area accessible

NOMINÁCIA V KATEGÓRII EXTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY EXTERIOR


Foto / Photo: Peter Letko (COLAS SLOVAKIA)

145


ARCHEOPARK

ARCHAEOLOGICAL PARK

Kopčany Architektúra / Architecture: Vojtech Krumpolec, Mária Krumpolcová, Peter Derevenec, Vladimír Vodný (AŽ PROJEKT s.r.o.)


Foto / Photo: Peter Letko (COLAS SLOVAKIA)

147


ARCHEOPARK

ARCHAEOLOGICAL PARK

Kopčany Architektúra / Architecture: Vojtech Krumpolec, Mária Krumpolcová, Peter Derevenec, Vladimír Vodný (AŽ PROJEKT s.r.o.)

0

1

5m


0

1

5m

149


LODENICA KARLOVESKÉ RAMENO

SHIPYARD KARLOVESKÉ RAMENO

Bratislava Architektúra / Architecture: Martin Hörmann, Richard Kastel, Peter Kopecký (OFFICE110 architekti) Iné / Others: Boris Solga, Peter Hörmann

Vodné športy majú v Bratislave dlhoročnú tradíciu. Nedá sa však povedať, že by dnes boli vizuálne prítomné v spoločenskom povedomí. Zmeniť to teraz môže novostavba Lodenice Karloveské rameno. A to už svojou polohou – vzdaním sa bezprostrednej polohy pri vode a blízkosťou k dopravnému uzlu a bežnému životu v meste. Budova cituje architektúru pôvodných lodeníc a to použitím dreva, ktoré je nielen estetickým povrchovým prvkom. Použité je aj v interiéri a v nosných konštrukciách. Trojpodlažná budova ponúka v spodnej časti miesto na uskladnenie lodí. Nad ňou sa nachádza priestor kaviarne, prístupný verejnosti. Horné podlažie je venované hygienickým zariadeniam, šatniam a ďalším prevádzkovým miestnostiam. Dôležitú úlohu zohráva práve verejná sféra budovy. Kaviarenský priestor spĺňa pozývaciu funkciu a cielene narúša uzavretú spoločnosť vodákov. Prístup bežných obyvateľov do objektu je predpokladom na to, aby v nich vzbudil záujem o tento druh športu a takýmto prirodzeným spôsobom ho spopularizoval.

A historical and spatial memory of the Great Moravia can be found in the cross-border site of Mikulčice-Kopčany. A fortified Slavic settlement can be found on the Czech side. The Slovak side is home to the only building from the times of the Great Moravia that still stands – the small Church of St. Margaret of Antioch. The whole site on the territory of two states has the ambition of working as a single unit, as a place of experience and an archaeological reminder of the Great Moravian cultural landscape. On the Slovak side, this is supported also by the reconstruction and completion of access roads and pavements for visitors. The architectural intervention is characterised by its non-invasiveness. The important thing is what the authors did not do. The site is only distinguished from the surroundings by the occasionally cut meadow greenery, the wavy path of the Great Moravian road, two horizontal observation points, and a bridge. As a part of making history palpable, the site also includes, besides the Great Moravian path, the baroque cultural landscape from the 18th century (baroque alley, wild duck hunting facility, pond, and stud farm). The project represents the initial stage for making the whole historical area accessible

NOMINÁCIA V KATEGÓRII OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY

NOMINATION IN THE CATEGORY CIVIL AND INDUSTRIAL BUILDINGS


Foto / Photo: Martin Hörmann

151


LODENICA KARLOVESKÉ RAMENO

SHIPYARD KARLOVESKÉ RAMENO

Bratislava Architektúra / Architecture: Martin Hörmann, Richard Kastel, Peter Kopecký (OFFICE110 architekti) Iné / Others: Boris Solga, Peter Hörmann


Foto / Photo: Martin Hörmann

153


LODENICA KARLOVESKÉ RAMENO

SHIPYARD KARLOVESKÉ RAMENO

Bratislava Architektúra / Architecture: Martin Hörmann, Richard Kastel, Peter Kopecký (OFFICE110 architekti) Iné / Others: Boris Solga, Peter Hörmann

0

1

5m


2NP

1NP

1PP

0

1

5m

155


#MONUMENT MAJER

#MONUMENT MAJER

Banská Bystrica – Majer Architektúra / Architecture: Benjamín Brádňanský, Vít Halada, Maroš Greš (N/A) Iné / Others: Lukáš Kramarčík, Boris Meluš

Ako architektúra môže prispievať k spoločenskej pamäti? Napríklad tak, že sa podieľa na tvorbe pamätníkov a spomienkových miest. Ale môže ísť aj ďalej. Ukazovať, ako sami s pamäťou zaobchádzame, ako zabúdame, ako vymazávame dôležité veci a nepripomíname si udalosti, ktoré by sa nemali vrátiť. Autori komplexnej obnovy vojenského cintorína v Banskej Bystrici sa zamerali na obidve tieto roviny. Jednak navracajú späť pietne miesto pre padlých vojakov v Prvej svetovej vojne. Prejavuje sa im takto opäť úcta. Návštevníkovi pripomínajú nezmyselnosť vojnových konfliktov. Impozantný monolit pamätníka je však zároveň vyhliadkovou platformou, z ktorej je možné vidieť, ako z pôvodného cintorína ostalo len torzo. Ako sme spomienku postupne eliminovali. Autori sa nesnažia fragment miesta odpočinku vracať do pôvodného stavu. Zachované územie cintorína chráni vrstva lúky. Architektom sa podarilo spojiť obnovu piety s atraktívnym miestom pre návštevníkov. Tí sú vedení areálom a v hlavách sa im postupne rozsvecuje.

How can architecture contribute to the collective memory? For instance, by being involved in the creation of memorials and places of remembrance. But it can go beyond that. It can show how we use our memory, how we forget, how we erase the important things and how we do not commemorate events that should not return. Authors of the complex revitalisation of the war cemetery in Banská Bystrica focused on both aspects. On the one hand, they bring back the place of reverence for the fallen soldiers in World War I. Thus, respect is being shown to them again, and the visitor is reminded of the nonsensicality of war conflicts. The monumental monolith of the memorial also serves as an observation platform, from where one can see that only a torso of the original cemetery has been preserved and that we gradually eliminated the memory. The authors do not try to bring the fragment of the resting place back to its original state. The preserved area of the cemetery is protected by a meadow layer. The architects managed to bring reverence back and create an attractive place for visitors. They are led through the site and gradually become aware of what surrounds them.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY

NOMINATION IN THE CATEGORY CIVIL AND INDUSTRIAL BUILDINGS


Foto / Photo: Ján Kekeli

157


#MONUMENT MAJER

#MONUMENT MAJER

Banská Bystrica – Majer Architektúra / Architecture: Benjamín Brádňanský, Vít Halada, Maroš Greš (N/A) Iné / Others: Lukáš Kramarčík, Boris Meluš


Foto / Photo: Ján Kekeli

159


#MONUMENT MAJER

#MONUMENT MAJER

Banská Bystrica – Majer Architektúra / Architecture: Benjamín Brádňanský, Vít Halada, Maroš Greš (N/A) Iné / Others: Lukáš Kramarčík, Boris Meluš

0

15

30m


pôdorys 1NP

pôdorys schodiska

pohľad zhora

0

1

5m

161


SMALTOVŇA

ENAMEL FACTORY

Lučenec Architektúra / Architecture: Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Samuel Kadák, Barbara Rek, Ľuboš Dobóczi, Filip Hečko (GutGut)

Lučenec patril na začiatku 20. storočia medzi najindustriálnejšie mestá Uhorska. Prispievala k tomu aj fabrika na výrobu smaltového riadu Juraja Rakottyayho, v ktorej pracovalo až tisíc robotníkov. Neskôr menila svoju funkciu a v poslednom období objekt chátral. Zachránila ho architektonická konverzia, na ktorú sme zatiaľ zvyknutí hlavne z väčších miest. Majiteľ objektu prizval na spoluprácu autorov, ktorí už majú s premenou priemyselných objektov skúsenosť. Podarilo sa im priniesť späť atmosféru starej smaltovne a vdýchnuť jej nový život. Estetika sa vracia ku pôvodnej tehle, vzhľad interiéru sa opiera o drevené krovy. Vo vertikálne otvorenom priestore budovy našla miesto firma investora, ďalšie časti vyplní reštaurácia a coworkingové centrum. Zrealizovaná rekonštrukcia je prvou etapou celkovej obnovy, v zadnej časti budovy majú vzniknúť byty. Plusom je aj práca s verejným priestorom – pred Smaltovňou vzniklo malé námestíčko, objekt chce komunikovať so susednou a historicky spriaznenou Tančiarňou.

At the beginning of the 20th century, Lučenec was one of the most industrialised towns of the Kingdom of Hungary. The factory for the production of enamel dish ware of Juraj Rakottyay, which employed as many as a thousand workers, contributed to this as well. Later, it changed its functions and in the most recent times, the building was falling into disrepair. It was saved thanks to an architectural conversion, to the likes of which we are used mainly from larger cities. The owner of the structure decided to cooperate with authors who already have experience with modifications of industrial buildings. They managed to bring back the atmosphere of the old enamel factory and breathe a new life into it. The aesthetic returns to the original brickwork, and the appearance of the interior relies on wooden trusses. The vertically open space of the building provides room for the company of the investor, and the other parts will include a restaurant and a co-working centre. This reconstruction is the first stage of a complex revitalisation. In the back part of the building, flats will be created. A plus is the work with the public space – in front of the Enamel factory, there is a small square, and the building intends to communicate with the neighbouring and historically related Tančiareň.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY

NOMINATION IN THE CATEGORY CIVIL AND INDUSTRIAL BUILDINGS


Foto / Photo: Matúš Sedlak, Samuel Kadák, Ľuboš Dobóczi

163


SMALTOVŇA

ENAMEL FACTORY

Lučenec Architektúra / Architecture: Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Samuel Kadák, Barbara Rek, Ľuboš Dobóczi, Filip Hečko (GutGut)


Foto / Photo: Matúš Sedlak, Samuel Kadák, Ľuboš Dobóczi

165


SMALTOVŇA

ENAMEL FACTORY

Lučenec Architektúra / Architecture: Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Samuel Kadák, Barbara Rek, Ľuboš Dobóczi, Filip Hečko (GutGut)

1NP

0

5

10m


3NP

2NP

0

5

10m

167


OSTATNÉ PRIHLÁSENÉ DIELA

OTHER ENTRIES


Vinárstvo Chateau Grand Bari s.r.o. Winery Chateau Grand Bari s.r.o. Veľká Bara 2019 A: Michal Žoffčák (AM-ARCH s.r.o.) I:

Andrej Rodziňák, Andrea Žoffčáková

F:

Tomáš Macej, Michal Žoffčák

Gansberg Gansberg Bratislava 2019 A: Tomáš Šebo , Igor Lichý, Martina Krajmer Matušová, Aleš Hradecký, Emanuel Zatlukaj (Architekti Šebo Lichý); Imrich Vaško I: Miroslava Šišková, Martin Plošický, Daniela Kopčáková, Adam Jurga F: Tomáš Manina Rezidencia Hričov Residence Hričov Horný Hričov 2018-2019 A: Marek Statelov I: František Targoš, Michal Salaj, Gizela Sitárová, Peter Spišák, Rastislav Tvarog P: Adam Milo, Lucia Malovcová, Marek Statelov

Crossfit Uranova Crossfit Uranova Bratislava 2019 A: Henrich Korec, Ladislav Jurík (a3um ateliér) F: Tomáš Manina

Galéria MÚR WALL Gallery Prešov 2018-2019 A: Marián Ferjo (TRISTÁN studio, s.r.o.) F: Vlastimil Slávik

A: Architecture

K: Krajinná architektúra

I: Iné

F: Foto

Architecture

Others

Photo

Landscape architecture

169


Forbes Slovensko Forbes Slovakia Bratislava 2018 A: Ondřej Chybík, Michal Krištof, Peter Chaban, Dominika Adamcová, Martin Holý, Ondřej Mičuda, Kristína Krchová (CHYBIK + KRISTOF) F: alex shoots buildings

Slovenský pavilón na PQ 2019 Slovak Pavilion at PQ 2019 Bátovce 2019 A: Ondřej Chybík, Michal Krištof, Peter Chaban, Maroš Kostelanský, Kristína Krchová, Zoltán Takács (CHYBIK + KRISTOF) I: Juraj Poliak, Rastislav Ballek F:

alex shoots buildings

Byt 55 Apartment 55 Bratislava 2019 A: Marek Abramovič (abrama architekti) F:

Pavel Kudiváni

Dom Hora Mountain house Mošovce 2018-2019 A: Jana Tartaľová, Michal Tartaľ (ARCHHOLIKS); Georg Bliznakov F:

Jana Tartaľová, Michal Tartaľ

Bachledka - Vrcholová vybavenosť Bachledka - Summit facilities Bachledova dolina 2019 A: Matej Grébert, Roman Janata, Miroslava Gašparová, Juraj Benetin (COMPASS ARCHITEKTI) I: INAR, Polivka, Hörmann & partners F:

BoysPlayNice Photography & Concept


Byt K49 Apartment K49 Bratislava 2019 A: Eugen Kullman F:

Lenka Némethová, Pavel Kudiváni

STEIN2 STEIN2 Bratislava 2019 A: Ivan Kubík (Ateliér Ivan Kubík, s.r.o.) I: Radoslav Vlkovič, Peter Richtárik, Jana Tomkuljaková F:

Pavel Kudiváni, Martin Viazanko

IO IO Bratislava 2020 A: Alan Prekop F:

Jakub Gulyas

Zariadenie sociálnych služieb a špecializované zariadenie Dúbravka – Hlavica Nursing home and Alzheimer’s Center in Dubravka – Hlavica Bratislava 2019 A: Marek Jablonsky, Stanislav Majcher (ARCHICO) K: Lucia Bullová, Miroslav Naď I: Marián Lupták a kol. (ŠPTU), Edita Vráblová, Branislav Puškár F: Stanislav Majcher Park Waltrovka Park Waltrovka Praha, Česko 2017 K: Peter Pasečný, Ivana Pasečná (2ka, s.r.o.); Radka Šimková, Lucie Vogelová (TERRA FLORIDA, V.O.S.) F: Peter Pasečný, Penta Real Estate s.r.o.

A: Architecture

K: Krajinná architektúra

I: Iné

F: Foto

Architecture

Others

Photo

Landscape architecture

171


Pinus restaurant Pinus restaurant Liptovský Mikuláš 2019 A: Martin Rezník, Matúš Polák, Juraj Makový, Tomáš Justinič (Architekti.sk) F: Tomáš Manina

Dom Hodská ulica House Hodská ulica Galanta 2016-2020 A: Zoran Samoľ F: Matej Hakár

Rodinný dom Family house Záhorská Bystrica 2019 A: Daniel Kubiš (KubisArchitekti s.r.o); Martin Hudec I: Martin Malachovský F: Michal Lachkovič

Vila Ľadová Vila Ladova Bratislava 2017-2019 A: Richard Duška, Juraj Duška, Barbora Vargová (VI GROUP) F: Tomáš Manina

Kapsulový Hostel CHORS CHORS Capsule Hostel Bratislava 2019 A: Ladislav Slabey (Atelier Slabey s.r.o.); Roman Murár I: Marek Ormandík F: Filip Janiga


Viacúčelový prístrešok v Modre Pod Gaštankou Multipurpose pavilion in Modra Pod Gaštankou Modra 2020 A: Marek Kahay F: Anna Cagala

Rodinný dom hier Family house of games Svinná 2019 A: Peter Kasman (Treea) I: Maroš Miko, Peter Praj F: David Mackovič

Materská škola - rekonštrukcia, nadstavba a prístavba Kindergarten - redesign, extension, addition Bratislava - Záhorská Bystrica 2019 A: Ladislav Slabey (Atelier Slabey s.r.o.) I: Miroslav Izák F: Andrej Lavrinčík

Viladom Tajovského Viladom Tajovského Banská Bystrica 2020 A: Martin Bielik, Katarína Michalková (BMX studio) I: Monika Zemanová F: Vladimír Veverka

Kreatívna zóna Creative zone Trnava 2019 A: Katarína Viskupičová, Matej Horváth (A.DOM Trnava) F: Peter Horvath, Katarína Viskupičová

A: Architecture

K: Krajinná architektúra

I: Iné

F: Foto

Architecture

Others

Photo

Landscape architecture

173


Dom Marchegg House Marchegg Marchegg Stadt 2018-2019 A: Jaro Krobot, Michal Vacho I: Eva Kudláčová-Rácová F: Eduard Kudláč

Prístavba pre vinifikátory Extension for vinificators Trnava 2019 A: Radovan Rusnák (Ateliér Rusnák) F: Radovan Rusnák

Vidiecky Dom J Country House J Záhorie 2019 A: Andrea Ambrovičová, Juraj Mikulaj, Jana Matlovičová (ARCHITEKTI mikulaj & mikulajová) F: Filip Šlapal

WellPark WellPark Žilina 2019 A: Andrea Klenovičová, Roman Klenovič (A.R.K. ateliér, s.r.o.) F: Soňa Sadloňová

Dom BLNT BLNT House Bratislava 2018 A: Branislav Loskot, Peter Kukučka, Jaroslav Takáč, Juraj Benko (AT26 architects) I: Richard Šranko, Marián Gombarček F: Peter Čintalan


Galéria MÚR - interiér WALL Gallery - interior Prešov 2019 A: Marián Ferjo (TRISTÁN studio, s.r.o.) F: Vlastimil Slávik

Rodinný dom Family house Trstice 2019 A: Eva Kuruczová F: Eva Kuruczová

Rodinný dom Kittsee Family house Kittsee Kittsee 2019 A: Vladimír Sekera (Beionde); Monika Stábová, Ivana Adamcová, Barbora Melegová, Margaréta Csernák I: Dávid Fiľakovský F: Vladimír Sekera

Byt Pri Mýte The apartment Pri Mýte Bratislava 2019 A: Ondrej Kurek, Tomáš Krištek, Mária Štrbíková (What Architects) F: Nora a Jakub Čaprnka

Rodinný dom Ostravská Family House Ostravská Bratislava 2019 A: Igor Čierny F: Ivan Čobej

A: Architecture

K: Krajinná architektúra

I: Iné

F: Foto

Architecture

Others

Photo

Landscape architecture

175


Byt Svätoplukova Apartment Svätoplukova Bratislava 2020 A: Matej Honč, Richard Kilo (Kilo/Honč) F: Matej Hakár

Rodinný dom N Family house N Lietavská Svinná - Babkov 2019 A: Michal Diviš (Michal Diviš Architekti, s.r.o.) F: Richard Köhler

Rodinný dom Jeséniova Family House Jeséniova Bratislava 2019 A: Michal Petráš, Alexander Schleicher, Štefan Lichvár, Mária Lichvárová (architekti SPDe) K: Andrea Prievalská (architekti SPDe) F: Tomáš Manina

Rekonštrukcia interiéru telocvične MTF STU Reconstruction of the gym interior at MTF STU Trnava 2019 A: Edita Vráblová, Branislav Puškár, Michal Czafík (EDITED s. r. o.) F: Tomáš Manina

Tréningové centrum Workout center Stará Bystrica 2019 A: Ivan Jarina (Ateliér VAN JARINA s.r.o.) K: Alžbeta Ondrušová I: Martin Kubovský, Štefan Šuster F: Soňa Sadloňová, Adam Kuric


Hotel Kultúra Hotel Kultúra Ružomberok 2016 - 2019 A: Milan Rožník (expo AIR, s.r.o.) I: Lenka Rožníková F: Veronika Hlucháňová

Dom 2v1 House 2in1 Bratislava 2020 A: Matúš Gondek (play MTTO) F: Matúš Gondek

mobajl ofis mobile office premenlivá lokalita 2019 A: Peter Sálus (Studio ATPS); Pavol Šiška F: Dominik Sepp

Pamiatková obnova meštianskeho domu Podmanických vo Svätom Jure Restoration of the Historic Manor House Podmanicky in Svätý Jur Svätý Jur 2019 A: Martin Vaščák (MVA ace s.r.o.) I: Katarína Kyselová, Tomáš Hullmann, Agnes Miklušová, Gabriela Habáňová, Vojtech Mýtnik F: Martin Vaščák

Dom a dom - dvojdom na vode House & house - double house on the water Kostolište 2019 A: Roman Hájek (ART OF SPACE s.r.o.) F: Jozef Barinka

A: Architecture

K: Krajinná architektúra

I: Iné

F: Foto

Architecture

Others

Photo

Landscape architecture

177


Ecocapsule Original - prototyp pre sériovú výrobu Ecocapsule Original - prototype for serial production Bratislava 2018 A: Tomáš Žáček, Soňa Pohlová (ECOCAPSULE) I: Matej Pospíšil, Dušana Lehotová F: Tomáš Manina, Katarína Selecká, Matej Gyarfáš

Dom na Samkovom dvore House on Samkov dvor Rabča 2016-2019 A: Stanislav Šutvaj (a02 ateliér) I: f. KUBIK INTERIER, Pavol Mičáň F: Igor Kupčo

Byt S Apartment S Bratislava 2019 A: Andrej Olah, Filip Marčák, Matej Kurajda (GRAU) F: Dominik Sepp

Záhrada uprostred hôr Garden in the mountains Žilina, Lietavská Závadka 2018-2019 K: Katarína Gloneková (ateliér G.Arch) F: Lukáš Průdek, Katarína Gloneková

Interiérový dizajn bytu Interior design Bratislava 2016-2020 A: Roman Žitňanský (Roman Zitnansky architecture) F: Jakub Čaprnka, Roman Žitňanský


Byt H Flat H Bratislava 2019 A: Andrej Olah, Filip Marčák, Matej Kurajda (GRAU) F: Jakub Čaprnka, Nora Čaprnková

Rekonštrukcia vily doktora Emila Stodolu Revitalization of Villa of Dr. Emil Stodola Liptovský Mikuláš 2018 A: Karin Barényiová, Stanislav Barényi, Milan Michal Harminc F: Juraj Mráz

G-TES projekt G-TES project Nitra 2017-2019 A: Tomoo Nashimoto, Mária Mikudíková (TAKENAKA EUROPE GmbH) F: Jana Hojstričová

Dom MHL MHL House Bratislava 2016-2018 A: Branislav Loskot, Peter Kukučka, Jaroslav Takáč, Juraj Benko (AT26 architects) F: Peter Čintalan

Obnova interiéru farského kostola v Pezinku Restoration of the interior of the parish church in Pezinok Pezinok 2019 A: Miroslav Tomík (Architect Tomík & associates) I: Vojtech Mýtnik, Martin Lettrich, Ľuba Jesenaiová F: Viktor Feder, Eduard Zvarik

A: Architecture

K: Krajinná architektúra

I: Iné

F: Foto

Architecture

Others

Photo

Landscape architecture

179


Poštová 1 - Žilina Poštová 1 - Žilina Žilina 2019 A: Alexander Koban (KOBAN architects, s.r.o.); Peter Gažo, Milan Dubec I: Vladimír Rybárik, Ján Palkovič F: Lukáš Macek

Bytový dom s polyfunkciou - Herberia Residential House Herberia Košice 2018-2019 A: Andrej Rodziňák (ar.chitect s.r.o.) F: Marek Bernát

Víkendový dom v Prosieku Weekend House in Prosiek Liptovský Mikuláš 2018 A: Martin Bobák (b.studio) F: Alexander Uhrín

Showroom Schüco Showroom Schüco Bratislava 2018 A: Peter Kuklica, Martin Smerek (Kuklica Smerek architekti); Juraj Hubinský (Hubinsky atelier) F: Petr Dub, Zdeňek Porcal

Oyshi restaurant Oyshi restaurant Trenčín 2018 A: Juraj Hubinsky (Juraj Hubinský architekt); Peter Kuklica, Martin Smerek (Kuklica Smerek architekti) F: Lousy Auber


Rekonštrukcia budovy Základnej umeleckej školy Ľudovíta Rajtera Reconstruction of Elementary Art Scool of Ludovit Rajter‘s building Bratislava 2019 A: Jarmila Konečná (Ateliér Kusá, s.r.o.) F: Jarmila Konečná

Dom dvom House for Two Bratislava 2017-2018 A: René Baranyai, Peter Gašpar, Gabriela Rolenčíková F: Matej Hakár

Dobšinského sad v Žiline Dobšinský´s orchard in Žilina Žilina 2017/2018 K: Marek Sobola, Katarína Sučíková (Sobola, s.r.o.) F: Lukáš Macek, Iveta Martinková

Rekonštrukcia budovy pre Ambulantné zdravotné stredisko B.Braun Rebuilding of the building for Health Centre B.Braun Bratislava - Vrakuňa 2018 A: Ivan Kolenič (Ing. arch. Ivan Kolenič, CSc. ARCHITEKTONICKÝ ATELIÉR AAK) F: Ivan Kolenič

Rodinný dom Family house Chorvátsky Grob - Čierna Voda 2018 A: Daniel Kubiš (KubisArchitekti s.r.o); Martin Hudec I: Martin Malachovský F: Daniel Kubiš

A: Architecture

K: Krajinná architektúra

I: Iné

F: Foto

Architecture

Others

Photo

Landscape architecture

181


Oceľový rodinný dom Steel frame family house Cífer 2020 A: Adrián Kuna I: Lukáš Garažia F: Adrián Kuna

Interiér ateliéru The interior of atelier Bratislava - Karlova Ves 2020 A: Zoltán Belokostolský, Daniel Pacalaj, Veronika Plchová I: Zsolt Csolle F: Matúš Nedecký

Interiér MO Interior MO Mošovce 2018-2019 A: Jana Tartaľová, Michal Tartaľ (ARCHHOLIKS); Georg Bliznakov F: Michal Tartaľ

Rodinný dom BOJ Familly house plan BOJ Bratislava, Záhorská Bystrica 2018 A: Zoltán Belokostolský (NED ATELIER) F: Matúš Nedecký

Chata Senec Cottage in Senec Senec 2019 A: Juraj Benetin , Matej Grébert, Miroslava Gašparová (Compass Architekti) K: Michal Marcinov, Katarína Stanislavová F: Pavel Meluš, Juraj Marko


Chata Z Cottage Z Zubák 2018 A: Matej Grébert, Juraj Benetin, Roman Čambal, Miroslava Gašparová, Peter Dostál (Compass Architekti) K: Roman Rosina F: Pavel Meluš, Juraj Marko

Nový Ružinov Nový Ružinov Bratislava 2015-2019 A: Juraj Benetin, Matej Grébert, Miroslav Čatloš, Juraj Kurpaš, Milan Andrejko, Roman Čambal (Compass Architekti) K: Michal Marcinov, Katarína Stanislavová F: Pavel Meluš, Juraj Marko

H5 - Rekonštrukcia a dostavba historického objektu H5 - Reconstruction and completion of a historic building Trnava 2018 A: Peter Hanzlíček (phaad) I: Ján Pavlovič, Martin Baláž F: Matúš Slavkovský

Archív vín, Karpatská Perla, s.r.o. Wine archive, Karpatská perla, s.r.o. Šenkvice 2019 A: Andrej Marcinka, Alexandra Marcinková (ATELIÉR INTERIÉRU, s.r.o.); Ľubica Ornthová F: Ladislav Šebo

RD F RD F Nová Dedinka 2019 A: Marek Ortuta (ORTUTA ARCHITECTS) F: Slavomír Valigurský

A: Architecture

K: Krajinná architektúra

I: Iné

F: Foto

Architecture

Others

Photo

Landscape architecture

183


Rodinné domy Záhradné sady - 1A Garden Orchards – family detached houses Prešov 2020 A: Martin Bielik, Katarína Michalková (BMX studio) I: Monika Zemanová F: Radoslav Zelizňak

Rampolyna Rampolyna Partizánske 2019 A: [1:1] WORKSHOP tím ([1:1] WORKSHOP) F: Anna Horčinová, Katarína Janíčková

Vila pod hruškou Villa under a pear tree Šúrovce 2019 A: Katarína Viskupičová (A.DOM Trnava) I: Marián Petráš, Vlasta Lalíková, Šlahor Martin F: Katarína Viskupičová

Vila Black White Villa Black White Košice 2019 A: Gabriela Fukatschová (Modulor, ateliér architektúry) F: Monika Labaš

Zlaté Zrnko Golden Bean Bratislava 2019 A: Zoran Samoľ F: Robo Hubač


Akademická knižnica VŠMU Academy of Performing Arts Library Bratislava 2019 A: Martin Ďurík, Kristína Šťastná (Neustále, s.r.o.); Pavol Pilař, Matúš Slavkovský

Nevšedný dom odhaľujúci intimitu otvorenosti Extraordinary House revealing intimacy of openness Kráľová pri Senci 2018 A: Matúš Gális, Jozef Frajka F: Lousy Aubert

Rodinné domy - Záhorská Bystrica Family houses - Záhorská Bystrica Bratislava - Záhorská Bystrica 2018-2019 A: Ján Kováč (Kováč Architects, s.r.o.) F: Adam Kováč

OC Point Banská Bystrica SC Point Banská Bystrica Banská Bystrica 2018 A: Tomáš Šebo , Igor Lichý, Emanuel Zatlukaj, Branislav Groch, Aleš Hradecký (Architekti Šebo Lichý); Nora Vranová, Imrich Vaško I: Stanislav Lehotský, Katarína Hrvolová, Adam Galvánek F: Tomáš Manina

Čerešne Čerešne Bratislava 2019 A: Tomáš Šebo , Igor Lichý, Emanuel Zatlukaj, Juraj Mihálik (Architekti Šebo Lichý); Imrich Vaško I: Branislav Piliš, Martina Krajmer Matušová F: Tomáš Manina

A: Architecture

K: Krajinná architektúra

I: Iné

F: Foto

Architecture

Others

Photo

Landscape architecture

185


Kaviareň Limbach Coffee shop Limbach Limbach 2019 A: Tomáš Šebo , Igor Lichý, Aleš Hradecký, Juraj Murín, Emanuel Zatlukaj, Jakub Vydra (Architekti Šebo Lichý); Imrich Vaško I: Martina Ďurčeková, Adam Jurga F: Martin Žilka

Mirror bar Mirror Bar Bratislava 2020 A: Lucia Ortutová, Marek Ortuta (ORTUTA ARCHITECTS) I: Róbert Bartolen F: Patrik Gubiš

Einpark Rezidencia & Einpark Offices Einpark Residence & Einpark Offices Bratislava 2017 - 2019 A: Branislav Kaliský, Miroslav Vrábel, Ľubomír Kružel, Martin Maršala, Juraj Paril (A1 Architecture a.s.); Mária Piričová (ONCE architecture, s.r.o.); Špela Videčnik (OFIS arhitekti, s.r.o.) K: Tamara Reháčková F: Tomáš Manina, Juraj Praženka


A: Architecture

K: Krajinná architektúra

I: Iné

F: Foto

Architecture

Others

Photo

Landscape architecture

187


SLOVENSKÁ KOMORA ARCHITEKTOV A LOCO AGENCY ĎAKUJÚ VŠETKÝM PARTNEROM ZA PODPORU PRI REALIZÁCII CENY ZA ARCHITEKTÚRU CE ZA AR 2020.

VYHLASOVATEĽ

POD ZÁŠTITOU

PREZIDENTKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

S

K

A PRIMÁTORA HLAVNÉHO MESTA

Slovenská Komora Architektov

SR BRATISLAVY STAROSTKY MESTKEJ ČASTI BRATISLAVA - STARÉ MESTO

ORGANIZAČNÍ PARTNERI

I

S

K

A

Inštitút Slovenskej Komory Architektov

Z VEREJNÝCH ZDROJOV PODPORIL HLAVNÝ PARTNER PROJEKTU

HLAVNÍ PARTNERI


THE SLOVAK CHAMBER OF ARCHITECTS AND LOCO AGENCY WOULD LIKE TO THANK TO ALL PARTNERS FOR THEIR SUPPORT IN REALISATION OF THE PRIZE FOR ARCHITECTURE CE ZA AR 2020.

PARTNERI

PRODUKTOVÍ PARTNERI

PARTNER MOBILITY

GENERALNI MEDIALNI PARTNERI

HLAVNÍ MEDIÁLNI PARTNERI

MEDIÁLNI PARTNERI


CENU ZA ARCHITEKTÚRU CE ZA AR 2020 VYHLASUJE SLOVENSKÁ KOMORA ARCHITEKTOV*

PRIZE FOR ARCHITECTURE CE ZA AR 2020 IS ANNOUNCED BY THE SLOVAK CHAMBER OF ARCHITECTS*

*Slovenská komora architektov je samosprávna stavovská právnická osoba nepodnikateľskej povahy so sídlom v Bratislave s preneseným výkonom štátnej správy. Bola zriadená zákonom Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Svoju činnosť financuje z vlastných príjmov bez štátnych dotácií. Je členom Architektonickej rady Európy (ACE www.ace-cae.eu) a súčasťou siete príslušných orgánov varchitektúre (ENACA www.enaca. eu). Slovenská komora architektov okrem iných zákonom stanovených úloh overuje súťažné podmienky súťaží návrhov v oblasti architektúry a poskytuje vyhlasovateľom odbornú pomoc pri organizovaní a vyhodnocovaní verejných súťaží, stará sa o stavebnú kultúru a harmonické utváranie územia a sama zabezpečuje súťaž o Cenu Slovenskej komory architektov CE ZA AR

*The Slovak Chamber of Architects is a self-governing professional non-entrepreneurial legal person based in Bratislava with a delegated performance of public administration. It was established by Act of the Slovak National Council No.138/1992 on authorised architects and authorised construction engineers. Its activities are funded from its own resources without state subsidies. It is a member of the Architects’ Council of Europe (ACE, www.ace-cae.eu) and the European Network of Architects’ Competent Authorities (ENACA, www.enaca.eu). Besides the tasks specified by law, the Slovak Chamber of Architects also verifies competition conditions of design contests in the field of architecture and providesinviting parties with expert assistance when organising public competitions and their evaluation, and organizes the CE ZA AR Prize for Architecture of the Slovak Chamber of Architects.

S

K

A

Slovenská Komora Architektov


Slovenská komora architektov Námestie snp 18, 811 06 Bratislava www.komarch.sk www.cezaar.tv komarch@komarch.sk Sekretár ceny / Secretary of the prize: Oľga Miháliková Texty nominovaných diel / Texts of nominated works: Patrik Garaj Fotografie / Photography: Peter Jurkovič Ilustrácie / Illustrations: Ivana Čobejová Písmo „Komora_Regular“ / Typeface „Komora_Regular“: David Kalata Grafický Koncept a dizajn / Graphic concept and design: Ľubica Segečová Jazyková korektúra / Language proofreading: Filip Németh Preklady a jazyková korektúra / Translations and language proofreading: Martin Majzlík Náklad / Run: 1000 ks 1000 pieces Tlač / Print: Typografia plus, s.r.o. Vajnorská 108, 831 04 Bratislava Tento katalóg je vytlačený na papieroch Munken Polar a Pergraphica Ivory Rough, ktoré exkluzívne dodáva Europapier Slovensko. Všetky práva vyhradené. / All rights reserved. September 2020 ISBN 978-80-973589-1-4


„Z pohľadu porotcu i architekta môžem povedať, že tento ročník je mimoriadne dobrý. Videli sme veci, kde bolo zlé očistené a opravené na dobré, staré, zabudnuté a nevyužité premenené na plne funkčné a vysoko aktuálne. Pomerne málo banality, zato veľa zmysluplnej kreativity, vtipu a poctivého profesionálneho nasadenia. Zažili sme vzrušujúci pocit stretu s koncentrovaným extraktom čírej architektúry, ale riešili sme aj dilemu konfrontácie brilantného architektonického výkonu a jeho spoločenského a environmentálneho dopadu. Spoločným ústredným motívom je potvrdenie, že primárnou podmienkou vzniku kvalitnej architektúry je harmónia spolupráce, spoločný cieľ a intenzívne nadšenie každéhozo známej trojky Objednávateľ – Architekt – Realizátor." –predseda poroty architekt Peter Moravčík Poslaním ocenenia je zvyšovať informovanosť verejnosti o práci architekta v spoločnosti, o význame tejto profesie a o jej vplyve na tvorbu prostredia. Cieľom je tiež prezentácia a podpora architektonickej tvorby členov Slovenskej komory architektov prostredníctvom prezentácie prihlásených a ocenených diel. Úlohou ocenenia CE ZA AR je zdôrazňovať kultúrnu hodnotu architektonických diel, podporovať excelentnosť profesionálnych výkonov architektov, no predovšetkým kultivovať verejné povedomie o nutnosti rozvoja kvalitnej architektúry, ako základného princípu zvyšovania kvality prostredia vytváraného výstavbou. Práve z tohto dôvodu Slovenská komora architektov každoročne prezentuje nominované diela, ako najlepšie architektonické diela s osobitným významom v jednotlivých kategóriách, ktoré si pre svoju originalitu a výnimočnosť zaslúžia osobitnú pozornosť.

S

K

Architects The CE ZA AR Prize has been highlighting the social value of architectural projects and the professional work of Slovak architects for 19 years. In light of thecurrent global situation, its importance for the development of culture and a healthy living environment is growing. In the 28 years of history of the Slovak Chamber of Architects, one cannot find other conditions that would put architects or investors into a similar uneasy situation. The whole society is going through a hard time in relation to the COVID-19 pandemic. For that reason, we decided to continue the organisation of the CE ZA AR Prize and thus to support high-quality Slovak architecture and its creators. "As juror and architect, I can say that this year’s edition is exceptionally good. We have seen things where the bad was purified and changed into something good, and the old, forgotten and unused was transformed into something fully functional and highly topical. Relatively little banality, but a lot of meaningful creativity, wit and honest professional engagement. We have experienced the exciting moment of encountering a concentrated extract of pure architecture, butwe also dealt with the confrontation of a brilliant architectural project and its social and environmental impact. A common central motive is a confirmation thatthe primary precondition for the creation of high-quality architecture is the harmony of cooperation, a common goal and intensive enthusiasm of each member of the well know trio Client – Architect – Realiser." –Chair of the jury, architect Peter Moravčík The mission of the Prize is to raise awareness among the public about the work ofan architect in the society, about the significance of this profession and about its impact on creating the environment. The goal is to present and promote the architectural works of the members of the Slovak Chamber of Architects by presenting the entries and winners. The task of the CE ZA AR Prize is to emphasise the cultural value of architectural works, to support the excellency of professional interventions of architects, but mainly to cultivate public awareness about the need for high-quality architecture as the basic principle of improving the quality of environment created through construction. This is the precise reason why the Slovak Chamber of Architects presents each year’s nominees as the best architectural works with special significance in the individual categories that deserve special attention for their original and extraordinary character.



Slovenská Komora rchitektov

ISBN 978-80-973589-1-4

Ocenenie CE ZA AR už 19. rok upozorňuje na spoločenskú hodnotu architektonických diel a profesionálnych výkonov slovenských architektov. Vzhľadom na súčasnú globálnu situáciu, jeho význam pre rozvoj kultúry a zdravého prostredia pre život rastie. V dvadsaťosemročnej histórii Slovenskej komory architektov sa nenájdu obdobné okolnosti, ktoré by architektov, či investorov, stavali do podobne neľahkej situácie. Celá spoločnosť prechádza ťažkou situáciou v súvislosti s vírusovou pandémiou COVID-19. Práve preto sme sa rozhodli pokračovať v realizácii ocenenia CE ZA AR a podporiť tak kvalitnú domácu architektúru a jej tvorcov.

Profile for Inštitút Slovenskej komory architektov

Katalóg CE ZA AR / 2020  

Katalóg Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru

Katalóg CE ZA AR / 2020  

Katalóg Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru

Advertisement

Recommendations could not be loaded

Recommendations could not be loaded

Recommendations could not be loaded

Recommendations could not be loaded