10% 9%
Účelom modelov nie je prispôsobiť sa dátam, ale spresniť otázku.
Samuel KarlinSektor architektúry na Slovensku bol v minulosti dlhodobo prehliadaný. Na rozdiel od väčšiny krajín Európskej
únie, kde je kvalitná architektúra jednou z rešpektovaných zložiek konkurencieschopnosti, inovačnej sily a sociálnej udržateľnosti spoločnosti, slovenská architektúra sa postupne, od 90. rokov 20. storočia, dostala na okraj záujmu verejnej moci a štátnej politiky. Výsledkom tohto nedostatočného záujmu sú tri desaťročia bez ambície na vznik kvalitnej verejnej architektúry. Skutočnosť je o to nepriaznivejšia, že pre ostatné krajiny V4 nie je takáto stagnácia charakteristická a produkcia verejných stavieb vysokej architektonickej kvality v nich nijako významne nezaostávala.
Hľadanie príčin, prečo sa architektúra na Slovensku dostala na okraj záujmu verejných klientov a architektonický stav sa musel orientovať takmer výlučne na komerčný sektor a individuálnych „rodinno-domových“ stavebníkov, presahuje možnosti jednotlivého prieskumu a bude vyžadovať širšiu analýzu. Významnú úlohu medzi mnohými ďalšími vplyvmi v tomto odklone od európskej tradície mal rezortizmus v slovenskej politike. Na 30 rokov sa architektúra vytratila spomedzi strategických úloh všetkých ministerstiev. Agende architektúry sa mnoho rokov systematicky nevenovalo žiadne ministerstvo a čiastkové problematiky boli roztrúsené medzi rôzne rezorty (výstavba, doprava, kultúra, životné prostredie). Tak sa mohlo stať, že v stratégii a štruktúre Ministerstva kultúry sa sektor architektúry obmedzil výlučne na oblasť ochrany a obnovy stavebných pamiatok, pričom architektúra medzi odvetviami kultúry úplne absentovala.
Sústredené snahy architektov o zlepšenie tejto situácie boli dlhé roky málo materializované. Dokumentuje to aj dôležitý projekt Slovenskej komory architektov (SKA) – Cena za architektúru CE ZA AR, každoročne mapujúca architektonickú tvorbu na Slovensku. Medzi jej laureátov sa z objektívnych príčin dostali verejné stavby len výnimočne. Spoločenský úspech CE ZA AR, spolu s úsilím SKA na poli presadzovania architektonických súťaží a prijatia architektonickej politiky štátu po čase naakumulovali verejný vplyv. Aktivovali ním najprv samosprávy na hľadanie kvalitných, inkluzívnych a udržateľných riešení pre svoje projekty. Významný nárast architektonických súťaží organizovaných najmä vybranými slovenskými mestami tak začal prinášať aj výsledky a potrebné zmeny.
K snahe samospráv sa v posledných rokoch postupne pridáva aj štát a nesmelo sa organizujú prvé architektonické súťaže na verejné budovy. Úspešne sa tiež realizujú výsledky ojedinelých súťaží štátnych inštitúcií z predchádzajúcich rokov, ktoré preukazujú reálne hodnoty kvalitného architektonického návrhu (napr. Slovenská národná galéria). Široká strata kontinuity skúseností s úspešnou prípravou stavieb s kritériom architektonickej kvality sa ale ťažko dobieha. Nedôvera štátnych inštitúcií k osvedčeným nástrojom na získanie kvalitných verejných stavieb stále pretrváva a je zo širšieho pohľadu vlastne úsmevná. Potvrdzuje sa tendencia, že pozitívne skúsenosti zo zahraničia sú na Slovensko neprenosné.
Návrat architektúry na „politické menu“, vo forme organizovania architektonických súťaží a zvýšeného verejného záujmu o kvalitatívne vlastnosti stavieb, je dobrou správou pre budúcnosť Slovenska. Aj napriek týmto čiastkovým pozitívnym trendom je naďalej potrebné postupne a trpezlivo aktivizovať verejných klientov k tomu, aby vnímali skutočné a dlhodobé výhody stavieb vyznačujúcich sa architektonickou kvalitou.
Medzi snahy o zlepšovanie informovanosti verejnosti a verejných inštitúcií o architektonickom sektore sa radí aj tento projekt mapovania stavu architektonickej profesie uskutočnený na prelome rokov 2023/2024, takmer 35 rokov po zmene spoločenských pomerov na Slovensku.
Prieskum Architektonická profesia na Slovensku 2023 bol realizovaný v rámci projektu Architektúra ako súčasť kreatívneho priemyslu – mapovanie a prieskum profesie na Slovensku. Prieskum prebiehal v období december 2023 až
január 2024 formou dotazníka distribuovaného medzi profesionálov poskytujúcich služby v oblasti architektúry. Zisťovanie je prvým krokom k analýze stavu architektonickej profesie a poskytnutiu relevantných dát pre postupný návrat architektúry, ako významného nástroja spoločenského rozvoja, do stratégií štátu.
Plošné celoslovenské mapovanie profesie architekt/architektka/krajinný architekt/krajinná architektka bude slúžiť aj ako podklad pre tvorbu Architektonickej politiky Slovenska, ako aj strategických dokumentov k jednotlivým sektorom kultúrnych a kreatívnych odvetví. Služby architekta neposkytujú v SR iba osoby zapísané v zoznamoch vedených stavovskou organizáciou SKA (výkon regulovaného povolania architekta v zmysle zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch), ale aj ďalšie osoby pracujúce v čiastkových oblastiach, bez prístupu k regulovaným činnostiam, oprávnené na projektovanie jednoduchých a drobných stavieb, s ukončeným stredným vzdelaním stavebného zamerania alebo aspoň bakalárskym vzdelaním v študijnom programe architektúra alebo pozemné staviteľstvo, a tiež osoby vykonávajúce navrhovanie interiérov a dizajnu ako voľnej živnosti.
Pre hlbšie poznanie týchto oblastí kreatívneho priemyslu sú potrebné pravidelne získavané a detailnejšie údaje o vykonávaní povolania, rozšírené aj na tieto ďalšie skupiny architektonického sektora.
Podľa sektorovej štúdie (ACE Sector Study) vypracúvanej každé 2 roky na pôde Architektonickej rady Európy (ACE) je súčasný stav architektonickej profesie na Slovensku alarmujúci. Slovensko má jeden z najnižších podielov licencovaných (autorizovaných) architektov a architektiek na
počet obyvateľov. Autorizáciu pre prácu v regulovanom povolaní má na Slovensku iba približne 1 900 architektov/architektiek/krajinných architektov/ krajinných architektiek. V krajinách EÚ pôsobí približne šesťstotisíc architektov v regulovanom povolaní, čo predstavuje v priemere približne 1 000 architektov a architektiek na milión obyvateľov. Podiel trhu so službami architektov na stavebnom trhu tvorí na Slovensku zlomok priemeru ostatných krajín EÚ a EHS.
Sektorová štúdia ACE vzniká s participáciou SKA na základe dotazníkov pre autorizovaných architektov a architektky na Slovensku. Dotazník ACE, ako podklad pre sektorovú štúdiu, je však obmedzený na komparatívne dáta licencovaných architektov v kontexte celej Únie a jeho výsledky preto nie sú plne relevantné pre aplikáciu do stratégie rozvoja a podpory architektúry na Slovensku. Uskutočnené mapovanie a prieskum profesie, naopak, zacielilo pozornosť na špecifiká nášho prostredia a dopytovanie chýbajúcich informácií o praxi vykonávania povolania na Slovensku.
Cieľom realizovaného prieskumu Architektonická profesia na Slovensku 2023 je využitie výsledkov na podporu zvýšenia podielu architektonických činností na celkovom obrate v sektore výstavby, to znamená podporu autorských a kreatívnych služieb s vyššou pridanou hodnotou, ako aj podporu inovatívnych architektonických riešení a inovatívnych procesov obstarávania služieb architektov formou súťaží návrhov a súťažného dialógu. V neposlednom rade je zámerom využiť získané dáta aj na podporu etablujúcich sa architektov a architektiek a na motiváciu k rodovej rovnosti v prostredí profesie.
Hodnotným údajom získaným v prieskume je aj stupnica dôležitosti tém z pohľadu praxe.
⟶ Priorita tém, ktoré firmy z pohľadu praxe považujú za potrebné riešiť ⟶ Údaje uvedené v percentách
spôsoby stanovenia primeraného honoráru
legislatíva súvisiaca s vykonávaním povolania architekta
požiadavky udržateľnosti v architektúre
štandardizácia služieb architekta, krajinného architekta a územného plánovača
otázky autorstva a ochrany práv autorov
úprava
súťaže
otázky využívania BIM
podmienky poistenia zodpovednosti za škodu
univerzálne navrhovanie
V ďalšej kapitole sú prednostne prezentované primárne dáta získané v prieskume. Odpovede na otázky položené v prieskume umožňujú tiež vyhodnocovať kombinované dáta na základe zoskupenia odpovedí podľa rozdelenia respondentov do skupín (napr. podľa samosprávnych krajov SR, veľkosti firmy a pod.). Takýmto spôsobom je možné vyjadriť napríklad určité regionálne rozdiely alebo iné špecifiká, resp. korelácie medzi poskytnutými dátami.
december 2023 – január 2024
Pre väčšinu položených otázok predstavuje zúčastnená vzorka respondentov dostatočnú štatistickú vzorku na zachytenie štandardných parametrov profesie. Pre získanie údajov o úhrnnej veľkosti architektonického sektora bude potrebné získané dáta konfrontovať s dostupnými databázami a tiež hľadať spôsoby, ako do ďalších ročníkov prieskumu zapojiť ďalších respondentov, ktorí sa napriek viacnásobnému osloveniu rozhodli do aktuálneho prieskumu nezapojiť.
⟶ Zastúpenie typov právnej formy firiem
obchodná spoločnosť bez služieb
AA / AKA
samostatne zárobkovo činná osoba –
živnostník, slobodný umelec – bez služieb AA / AKA
obchodná spoločnosť so službami
AA / AKA
samostatne zárobkovo činná osoba – slobodné povolanie AA / AKA
⟶ Najvyššie postavenie respondenta vo firme
jediný majiteľ – SZČO
jediný majiteľ – právnická osoba
spoločník, partner, spolumajiteľ, akcionár – právnická osoba
konateľ, prokurista, výkonný riaditeľ (bez vlastníckeho podielu) – právnická osoba
⟶ Poskytovanie služby architekta, krajinného architekta alebo územného plánovača
vo vyrovnanej miere pre klientov - stavebníkov, developerov, obce, štátne inštitúcie a pod. a v poddodávke pre iné architektonické a projektové firmy
prevažne v poddodávke pre iné architektonické a projektové firmy (nie sme nositeľmi zákazky priamo od klienta)
prevažne priamo pre klientov - stavebníkov, developerov, obce, štátne inštitúcie a pod., ako nositelia zákazky
⟶ Spôsob získavania zákaziek
priamym zadaním bez súťaže
rovnakou mierou súťažami a priamym zadaním
víťazstvom v obchodnej súťaži
víťazstvom v architektonickej súťaži
⟶ Vykonáva Vaša firma aktívne aj iné druhy činností (podniká v oblasti) mimo poskytovania služieb architekta?
⟶ Pracujete vo firme / pre firmu aj v zamestnaneckom pomere (s pracovnou zmluvou a mesačnou mzdou)?
⟶ Aktuálny počet pracovníkov (zamestnancov a stálych spolupracovníkov) vo vlastných kapacitách
⟶ Podiel architektonických činností na celkovom objeme práce firmy, vykonávanej vlastnými zamestnancami a stálymi spolupracovníkmi
do 25% činností vlastných zamestnancov a stálych spolupracovníkov
od 26 do 50% činností vlastných zamestnancov a stálych spolupracovníkov
od 51% do 75% činností vlastných zamestnancov a stálych spolupracovníkov
nad 75% činností vlastných zamestnancov a stálych spolupracovníkov
⟶ Orientačný podiel nákladov na poddodávky a outsourcing na celkovom obrate zo služieb architekta firmy (t. j. dodávky architektov, projektantov a konzultantov mimo vlastných zamestnancov a stálych spolupracovníkov)
do 25% obratu
26% až 50% obratu
51% až 75% obratu
nad 75% obratu
Vašej firmy ženy?
/ nechcem uviesť
⟶ Aktuálne zastúpenie žien na celkovom počte pracovníkov (zamestnancov a stálych spolupracovníkov) firmy
vo firme nepracujú ženy
do 20%
21% až 40%
41% až 60%
61% až 80%
81% až 100%
neviem / nechcem uviesť
⟶ Ako by ste ohodnotili inkluzívnosť Vašej firmy s ohľadom na rodovú diverzitu?
vysoko inkluzívna
priemerne inkluzívna
menej inkluzívna
neinkluzívna
⟶ Na akú výšku škody máte pre Vašu firmu uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania architekt alebo stavebný inžinier (vrátane zamestnancov)?
firma nemá uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania architekt alebo stavebný inžinier
50 001 – 100 000 EUR
100 001 – 200 000 EUR
200 001 – 400 000 EUR 400 001 – 1 000 000 EUR 1 000 001
nie
⟶ Podiel poistného za poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania na obrate zo služieb architekta
viac ako 2% z celkového obratu za služby architekta
viac ako 1% a do 2% z celkového obratu za služby architekta
viac ako 0,5% a do 1% z celkového obratu za služby architekta
viac ako 0,2% a do 0,5% z celkového obratu za služby architekta
do 0,2% z celkového obratu za služby architekta
⟶ Aká je typická sadzba časového honoráru účtovaného Vašou firmou klientom pre:
majiteľ, partner
architekt
projektant stavebných a technických profesií
ostatní pracovníci/čky
⟶ Údaje uvedené v percentách
⟶ Akú pomernú časť obratu Vašej firmy tvoria príjmy zo zákaziek financovaných z verejných prostriedkov?
nemáme príjmy z verejných prostriedkov 41%
viac ako 2/3 obratu 8% do 2/3 obratu 10% do 1/3 obratu 41%
⟶ Ktorá najnižšia priemerná sadzba časového honoráru zabezpečí rentabilitu poskytovania služieb architekta Vašou firmou (t. j. spoľahlivé pokrytie všetkých nákladov, vrátane obnovy pracovných nástrojov a zisku 5%)?
do 20 EUR/hod
21 až 25 EUR/hod
26 až 35 EUR/hod
36 až 50 EUR/hod
⟶ Výška celkového obratu firmy zo služieb architekta v zdaňovacom období 2022
⟶ Spôsob kalkulácie a účtovania honoráru za zákazky
podielovým honorárom (% z celkových nákladov stavby)
paušálnym honorárom (pevnou sumou za dodávané služby) kombináciou podielového, paušálneho a časového honoráru
časovým honorárom (násobkom hodinovej sadzby a počtu hodín poskytnutých služieb)
výrazný rast obratu
mierny rast obratu
rovnaký obrat
mierny pokles obratu
výrazný pokles obratu
⟶ Počet účastí firmy v súťažiach návrhov (architektonických súťažiach) overených Slovenskou komorou architektov priemerne za rok
viac ako 5 súťaží ročne
3 až 5 súťaží ročne
1 až 2 súťaže ročne
zúčastňujeme sa súťaží zriedkavo alebo nepravidelne (v priemere menej ako 1 súťaž ročne)
⟶ Je práca v BIM (s využitím nástrojov pre informačné modelovanie stavieb) súčasťou služieb firmy?
nie, ale považujeme BIM (resp. hybridný CAD a BIM) za nevyhnutný pracovný nástroj pre služby architekta
nie
áno, v obmedzenom rozsahu
áno, v širokom rozsahu
⟶ Využívate štandardne v práci ďalšie špecializované softvéry okrem CAD a BIM (modelovacie, kolaboratívne, automatizované výpočtové a iné profesijné softvéry)?
áno, vrátane viac ako 3 softvérov s platenou licenciou alebo multilicenciou
áno, vrátane 1 - 3 softvérov s platenou licenciou alebo multilicenciou
áno, len bezplatné verzie softvérov
⟶ Podiel firiem zapísaných v Zozname hospodárskych subjektov
⟶ Podiel firiem zapísaných v Registri partnerov verejného sektora (RPVS)
⟶ Súhlasíte s konaniami o povolení stavieb formou automatizovaného vyhodnocovania zhody návrhu stavby s predpismi a regulatívmi na podklade BIM dát?
áno
áno, ale s povinným finálnym ľudským overením všetkých rozhodnutí nie
neviem posúdiť
⟶ Ako reagujete vo Vašej firme na zmeny v oblasti architektonickej profesie vyvolané klimatickou krízou a požiadavkami na udržateľnú budúcnosť?
transformujeme prácu firmy na projekty rešpektujúce princípy udržateľnosti
pracujeme výlučne na projektoch rešpektujúcich princípy udržateľnosti
neovplyvňuje to prácu našej firmy
⟶ Aký je Váš názor na vplyv tzv. umelej inteligencie (AI) na vykonávanie architektonickej profesie?
AI je len ďalší nástroj pre prácu architekta a zásadne nezmení vykonávanie profesie
AI prinesie zásadnú zmenu do vykonávania profesie
AI nahradí prácu architektov neviem posúdiť
Výsledky prieskumu potvrdili viaceré známe skutočnosti a zároveň poukázali na kladné aj záporné javy v architektonickej profesii.
Sektor architektúry je, podobne ako v iných krajinách EÚ, tvorený prevažne mikropodnikmi s malým počtom klientov. Táto skutočnosť predurčuje viaceré parametre sektora, ktoré je potrebné zohľadniť v každej politike a legislatíve, ktoré si budú klásť za cieľ využiť tvorivý potenciál architektov na Slovensku.
Výsledky prieskumu naznačujú, že verejný klienti tento tvorivý potenciál využívajú minimálne a prevažuje výber architekta za najnižší honorár. Architekti tento nezáujem zo strany verejného sektora kompenzujú poskytovaním služieb pre súkromných a komerčných klientov. Tieto zákazky sú získavané prevažne priamym zadaním, čím rovnako nie je zaručený výber najlepšieho návrhu v záujme realizácie diel vysokej architektonickej kvality.
Chýbajúci primeraný verejný dopyt po kvalite tak nepriamo znižuje celkovú úroveň stavebných realizácií a negatívne vplýva na trh so službami architektov.
Získané dáta predstavujú prvý relevantný dátový podklad pre komunikáciu so štátnymi orgánmi a územnou samosprávou pre adresnú podporu architektonickej profesie tak, aby sa do realizácií pretavilo čo najviac kreatívnych myšlienok architektov. Je v záujme celej architektonickej profesie pokračovať v tejto iniciatíve a na základe zisťovania údajov v nasledujúcich rokoch napomôcť týmto snahám a prispieť k poznaniu trendov a dynamiky v sektore architektúry.
Výsledky prieskumu sú zverejnené na webstránke https://issuu.com/institutska. Všetci aktívni respondenti dotazníkového prieskumu, ktorí poskytli kontaktné údaje, dostali certifikát o účasti.
Percentuálne zastúpenie právnej formy
podľa samosprávnych krajov SR
■ obchodná spoločnosť SO službami AA / AKA
□ obchodná spoločnosť BEZ služieb AA / AKA
● SZČO – slobodné povolanie – SO službami AA / AKA
○ SZČO – živnostník, slobodný umelec – BEZ služieb AA / AKA
◌ iné (prevažne s. r. o.)
63
1
25
6
5
Vyhodnotenie prieskumu Architektonická profesia na Slovensku 2023 je dostupné online na stránke https://issuu.com/institutska alebo www.komarch.sk.
Prieskum, v rámci projektu Architektúra ako súčasť kreatívneho priemyslu – mapovanie a prieskum profesie na Slovensku, z verejných zdrojov podporil hlavný partner projektu Fond na podporu umenia.
Prieskum bol realizovaný pod záštitou Slovenskej komory architektov.
Slovenská Komora Architektov
Vydavateľ: Inštitút slovenskej komory architektov, Námestie SNP 18, 811 06 Bratislava iska@iska.sk
Koncepcia prieskumu: Kornel Kobák, Martin Zaiček, Katarína Vass Zostavil/odborný garant: Kornel Kobák
Autor textov: Kornel Kobák
Výstupy prieskumu, grafy a tabuľky: Katarína Vass
Jazyková korektúra: Filip Németh Grafický dizajn: Ľubica Segečová, Róbert Púček Marec 2024
Uvedené údaje, aj vzhľadom na ich selektívny charakter, slúžia výlučne na orientačnú informáciu o problematike a v prípade akejkoľvek škody vzniknutej použitím údajov v nej obsiahnutých, nezakladajú žiaden nárok na akékoľvek plnenie zo strany Inštitútu slovenskej komory architektov a ďalších spracovateľov prieskumu.
