KAPITOLA1
1VtedyzazneloslovoHospodinovokJonášovi,synovi Amittajovho,povediac:
2Vstaň,choďdoNinive,tohoveľkéhomesta,akričproti nemu;leboichbezbožnosťvystúpilapredomňa.
3AleJonášvstal,abyutiekoldoTaršíšapredtvárou HospodinovouazišieldoJoppyAnašielloďidúcudo Taršíša.Zaplatilzaňucestovnéazišieldonej,abyišiels nimidoTaršíšaodtváriHospodinovej
4AleHospodinzoslalnamoreveľkývietoranamorisa strhlaveľkábúrka,takžesaloďakobyrozbila.
5Námornícisazľakliakričalikaždýksvojmubohua vrhalitovar,ktorýbolnalodi,domora,abytoodnich odľahčili.AleJonášzostúpilnabokylode;aležalatvrdo spal
6Veliteľlodetedapristúpilknemuapovedalmu:Čomáš namysli,ty,čospíš?vstaň,vzývajsvojhoBoha,akbude Bohmyslieťnanás,abysmenezahynuli
7Apovedalikaždýsvojmudruhovi:Poď,losujme,aby smevedeli,prekohojetozlonanás.Hodilitedalosalos padolnaJonáša
8Potommupovedali:Povedznám,prosím,prekohojeto zlonanás;Akéjetvojepovolanie?atysiodkiaľ?akáje tvojakrajina?atysizakýchľudí?
9Aonimpovedal:SomHebrej;abojímsaHospodina, Bohanebies,ktorýučinilmoreasúš.
10Vtedysamužoviaveľmibáliapovedalimu:Prečosito urobil?Lebomuživedeli,žeutiekolpredHospodinom, leboimtopovedal.
11Vtedymupovedali:Čotiurobíme,abysanámmore upokojilo?lebomorerobiloabolobúrlivé.
12Aonimpovedal:Zobertemaahoďtemadomora.tak savámmoreupokojí,leboviem,žepremňajenavástáto veľkábúrka.
13Muživšakusilovneveslovali,abyhopriviedlido krajiny;alenemohli,lebomorerobiloabúrilosaprotinim 14PretovolalikHospodinoviavraveli:Prosímeťa,Pane, prosímeťa,nechnezahyniemezaživottohtočlovekaa nevložnanásnevinnúkrv,lebotysi,Pane,urobil,čosa mupáčilo.teba.
15AtakvzaliJonášaahodilihodomora,amoreustalood svojhobesnenia
16VtedysamužoviaveľmibáliHospodinaaobetovali Hospodinoviobetuazložilisľuby
17Hospodinpripravilveľkúrybu,abypohltilaJonášaA Jonášbolvbruchurybytridniatrinoci.
KAPITOLA2
1PotomsaJonášzbrucharybymodlilkHospodinovi, svojmuBohu,
2Apovedal:VolalsompresvojesúženiekHospodinovi,a onmavyslyšal;zútrobpeklasomvolal,atysipočulmôj hlas
3Lebosimahodildohlbín,doprostredmorí;apovodne maobkľúčili;všetkytvojeprívalyatvojevlnymaprešli
4Vtedysompovedal:Somvyhnanýztvojichočíale znovasapozriemnatvojsvätýchrám.
5Vodymaobkľúčiliažpodušu,hlbinamaobkľúčila, trávamiomotalahlavu
6Zostúpilsomnaúpätiehôr;zemsosvojimimrežamibola navekyokolomňa,aletysivyviedolmôjživotodskazy, Hospodine,môjBože
7Keďmojadušavomneochabla,spomenulsomsina Hospodinaamojamodlitbaprišlaktebe,dotvojhosvätého chrámu
8Tí,ktorípozorujúlživémárnosti,opúšťajúsvoje milosrdenstvo
9Alejatibudemobetovaťshlasomvďakyvzdania; Zaplatím,čosomsľúbil.SpásajeodPÁNA.
10AHospodinprehovorilkrybeatávyvrhlaJonášana suchúzem
KAPITOLA3
1AslovoHospodinovozaznelokJonášovidruhýraz povediac:
2Vstaň,choďdoNinive,tohoveľkéhomesta,akážmu kázanie,ktorétijaprikazujem.
3JonáštedavstalaodišieldoNinivepodľaslova Hospodinovho.Ninivebolonesmierneveľkémestonatri dnicesty.
4Jonášzačalvchádzaťdomestanadeňcestyakričal:Ešte štyridsaťdníaNinivebudepodvrátené
5ObyvateliaNiniveuveriliBohu,vyhlásilipôstaobliekli sivrecovinu,odnajväčšiehoznichažponajmenšieho
6LeboprišlasprávakukráľoviNinive,vstalzosvojho trónu,zložilzosebasvojerúcho,zahalilhovrecovinoua posadilsadopopola
7AdaltovyhlásiťazverejniťvNinivenazáklade nariadeniakráľaajehoveľmožovapovedal:Človekani zviera,dobytokanistádonechneochutnánič,nechsa nekŕmiaaninepijúvodu.
8Alenechsúľudiaadobytokzahalenívrecovinouavolajú mocnekBohu:áno,nechsakaždýodvrátiodsvojejzlej cestyaodnásilia,ktoréjevichrukách.
9Ktomôžepovedať,čisaBohobrátiabudečiniťpokánie aodvrátisaodsvojhoprudkéhohnevu,abysme nezahynuli?
10ABohvidelichskutky,žesaodvrátiliodsvojejzlej cesty;ABohľutovalzlé,ktorépovedal,žeimurobí;a neurobilto.
KAPITOLA4
1Jonášovisatovšakveľminepáčiloaveľmisarozhneval 2AmodlilsakHospodinoviapovedal:Prosím,Pane,či somtonepovedal,keďsomboleštevosvojejkrajine?
PretosomutiekolskôrdoTaršíša,lebosomvedel,žetysi Bohmilostivýamilosrdný,zhovievavýaveľmiláskavýa ľutuještozlé.
3Pretoteraz,Hospodine,vezmiodomňa,prosím,môj život;lebojemilepšiezomrieťakožiť
4VtedypovedalHospodin:Jetidobre,žesahneváš?
5Jonáštedavyšielzmestaasadolsinavýchododmesta, urobilsistánokaposadilsapodnímvtieni,kýmneuvidel, čosasmestomstane.
6AHospodin,Boh,pripraviltekvicuapostaviljunad Jonáša,abybolatieňomnadjehohlavouavyslobodilahoz jehožiaľu.Jonášsatedanesmiernetešilztekvice.
7Keďvšaknadruhýdeňránovstalo,Bohpripravilčerva, ktorýudreltekvicu,ažuschla.
8Astalosa,keďvyšloslnko,žeBohpripravilprudký východnývietor;AslnkodopadlonahlavuJonáša,že omdlelachcelvsebezomrieťapovedal:Lepšiemije zomrieťakožiť
9ABohpovedalJonášovi:Jetidobre,žesahnevášpre tekvicu?Aonpovedal:Dobrerobím,žesahnevámažna smrť
10VtedyriekolHospodin:Zľutovalsisanadtekvicou,pre ktorúsisanenamáhalanijunedalrásť;ktorývnocivstala vnocizahynul:
11AnemalbysomušetriťNinive,toveľkémesto,v ktoromjeviacakošesťdesiattisícľudí,ktorínedokážu rozoznaťmedzisvojoupravicouaľavourukou;atiežveľa dobytka?