8 june avaz

Page 1

Herald

Amcho Avaz

BJP raxttriya fuddareanchi boska Gõyant suru Ponnje:16-ve Lok Sobhecheo venchnnuko darachea umbrear tenkloleo astana, desantlo mukhel virodhi pokx Bharatiya Janata Party

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

LS venchnnukank BJP-icho Modi fuddari? Amcho AvAz Protinidhi

t t

Ponnje<Sonvar, 8 Jun, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

apnnech svota nirmann kelolea chokri-vadollant sampoddla.BJP dixa naslolo pokx zala.Hea pokxak asro zai.Kal Sukrara thavn Gõyant suru zalole BJP National Committee-che boskent yeta tea Lok Sabha venchnnukanchea vevosthaponachi ‘mashal’ Gujrat rajyacho mukhel montri Narendra Modi hachea hatant divpachi toyari BJP-iche xrextt ani namneche fuddari dakhoitole kai? Hea mhotvachea proxnacho zabab, he Gõyant zaupi boskent mellttolo. Yeta ti Lok sobhechi venchnnuk Narendra Modi hachea fuddarponna khala zanvchi kai na, hea mud’deacher gelim chear vorsam National Democratic Alliance-ant choltele cheorche velo pordho atam he boske vellar poddttolo.BJP-intlea vaurpeankuch nhoi, tor desantlea khupxea sadea lokak poryan Narendra Modi hachea fuddariponnant zo porzoll asa, to her BJP fuddaream modem dison yena.Fokt BJP-intuch nhoi, to NDA hantunt aslolo Janata Dal (U) hachem fuddariponn choloitolo Bihar-cho

mukhel montri Nitishkumar hacheantui to porzoll na.Gelea chear vorsam adim Nitishkumar hachea fuddarponnant ek kherit torecho visvas zollkhotalo.Punn tannem Naredra Modik kelolea virodha uprant ho visvas tache velo uddon gelo.Aiz desant oxi poristhiti nirmann zaloli asa, ki desantli porza hea JD(U) pokxak NDA hantunt dovrinakat oxem sangpak lagla.JD(U) NDAnt asli vo UPA-nt asli, tacho kosloch porinnam Narendra Modi-chea fuddariponnar zanvcho na, oxem desantle porjek dispak laglam, oxem rajki zannkar sangtat. Survatek NDA hantunt aslolea sangati pokxancho Narendra Modicher virodh ason poryan lokam modem Modi-chi ‘craze’ koxich unnem zavnk na, taka BJP-intuch Modicher virodh zavpak

Modik lagon BJP fuddari duent zata – Kongres

Novi Dil’li Jun 7 (PTI): Kongresan aiz BJP-che zaite fuddari Gõyant zatole pokxache boskek vochona zaunk te duent zata mhunn BJPcher thomnne marle. Tanchem duent zavpachem karann mhunttlear Gujaratcho mukhel montri Narendra Modi haka lagon asa ani tea khatir BJP-n Narendra Modik lagon desan kitem zaum yeta tache vixim barksannen chintunk zai. 85 pirayecho BJP-cho orixtt fuddari L.K.Advani ‘office bearers’ hanchi boska zalea tika hajir zaunk na kiteak tachi bholayki bori nam oxem Kongres fuddari Rashid Alvi hannem mhunttlem ani fuddem sanglem ‘ BJP-che orixtt fuddari Modik lagon duent zata”. Heach khatir Modik lagon desak kitem

zatolem tacher BJP-n kholayen vichar korpak zai. “Hanv churchure kortam je BJP-che fuddari Modik lagon duent zaleat ani boskek pavonk na dekhun” Alvin-an fuddem mhunttlem. Kongres pokxacho uloupi Shakeel Ahmed hannem-i BJP pokxak bott dakhovn ani BJP fuddari hajir zaunk na taka lagon mhunttlem “Modi pongddan Advani pongddak dhanvddailo”. Kollta tea pormonnem L.K. Advani ‘office bearers’ hanchi boska ji aiz asa taka hajir zanvchona punn fuddlea don disank ‘National Executive’-che boskek hajir ravtele. Dusre BJP-che fuddari je BJP pokxachi boska Gõyant chukovnk sodta te mhunttlear Up-odheokx Uma Bharati, 2rea Panar Vach

Obama sorkar ‘telephone records’ ekttaita laglo.Survek ho virodh Lok sobhentli virodhi pokxachi fuddarinn Sushma Swaraj korta oso somoz soglleanchea monamni zalolo.Punn, jedna hea karasthana fattlean konnacho hat asa hem aplea ‘blog’-antlean fuddem ailem, tedna Modichea margar aslolo khoro kantto ho BJP-cho xrextt fuddari L.K Advani zavn asa mhonnpachem ugddapem zalem.Gujrat rajyantle vidhan sobhent segit tisre pavtt zoit melloilea uprant jedna BJP-int Modichi tust ani vozon vaddpak laglem, tedan

taka poilo atak Advanin aplea ‘blog’-antlean Sushma Swaraj-achem nanv fuddem kaddun kelo.Punn Sushma Swaraj hinnem Advani-chem sangnnem soroll nakarlolean, ani porjek hem Advani-chem karasthan ugddapem zalolean, lokanchea monant Modi vixinchi ‘craze’ porot vaddpak lagli.Heach bollacher Modi apli namna vaddoupa khatir desantlea heram rajyamni ani videsant poryan lokacho tenko melloupak bhonvddi korpak laglo. 2rea Panar Vach

WASHINGTON, Jun 7 (PTI): Obama-chea ‘Administration’-an Amerikechea kottimni nagrikanche ‘telephone records’ gupitponnim ektthaim korpachea krutichem somorthon korun, tem raxtrrak atonkvadachea savllentlean surokxit dovrunk kelam, oxem sanglem. “Atonkvadeam koddlean surokxit dovrunk eka ‘strategy’-cho bhag koso, hi mahiti ektthailea ” oxem National Intelligence Director, James R Clapper-an sanglem. “Dubavit (suspected) ani zanno aslolea (known) atonkvadeancho,

atonkvadi karyamni misoll aslolea heram lokam borabor sompork zala vo na tache vixim sod launk ‘counter-terrorism’ karyakorteank te ‘recordings’ adharachem zaunk xokta,” mhunn Clapper-an aplea nivedonan kolloilem. ‘US inteligence agencies’ zaitea vorsam saun surokxecher bhirant asa zalear pollevnk ‘Google’, ‘Facebook’, ani ‘Apple’ sarkea komponim koddlean desa bhailea lokanche gupitponnim mahiti kaddtale mhunn kaim prosar madheomamni fuddem manddlolem. “Oxe pod’dotin ‘power’

vapurpachea ami add asa,’ The New York Times-achea ‘editorial’-an boroilolem. “Atam proxasona velo sogllo visvas gela. Proxason, apnnak diloli khoinchi-i sot’ta vapurtolo ani chodd korun tacho durupeog kortolo hem Obama khoreponnim sid’dh korun dakhoita,” tatun boroilolem. 2rea Panar Vach


Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 8 Jun, 2013<

2

Dusrea Akhil Bharatiya Hindu Sam’melan-ant

2023 meren Bharat Hindu raxttr korpacho nichev Fonddem(AAK):Desantlea kaim rajkornneamni ani rajki pokxamni Hindutvachem fottkirem rupddem ghatlolem asa. Punn he lok aplea rajki suvartha khatir Hindu raxttr zavpak dinvche nant.Taka lagon sonsodechea (parliament) ani rajkornneanche modoti viret voros 2023 meren Bharat des Hindu raxttr korpacho nichev Ramnathi-Fonddem hangasor ghoddovn haddlolea dusrea Akhil Bharatiya Hindu Sam’melanant kelo. Sam’melan-achem ugttavon Swami Pradnyanand Saraswati hachea hatantlean zalem.Vedicher Srikrishna Karve, Vijaykumar Deshmukh Maharaj, Pranavanand Ramswami, Basavraj Swami, Mahesh Yogi, Malasya hangacho Dharmacharya Swami Kumaranand hajir asle. Hea vellar Hindu Janjagran somiticho raxttriya margdorxok Dr. Charudutt Pingle hannem mhonnllem, hea

odhivexonnantlean sogllea Hindu lokancho ekvott zata.Taka lagon sod’deachea sorkaran hea odhivexonachi khobor ghetlea.Dhorm soddlo zalear taka suttka asona. Taka lagon dhormank lagu zatolim karyam korpak zai.Goroz te proitn kele zalear, 2023 meren Hindu raxttr zatolem.Hem korpa khatir desantlea prot’tek rajyant ek sarkheo karyavolli ghoddun haddpak zai.BJP Hindutvachem rupnnem ghalun aslolo pokx.Punn Hindu raxttr ghoddpa khatir BJP koddlean

koslich modot mellot oxi opekxa dovrop hem chukichem zavn asa.Hindu raxttr sthapon korpa khatir khoincheach rajki pokxachi modot mellpak kotthin zavn asa.Taka lagon, tancher patiyeon ravo nastana, Hindu lokak zhuzchem poddttolem, tech porim hea sam’melanak khoincheak rajki fuddareak amontronn divnk na, oxem sanglem. Swami Pradnyanand hannem mhonnllem, aiz Bharatant 80 kotti Hindu nagrik asat.Punn konnuch monis Hindu dhor-

manchea loka vixim uloina.Desant aslolea Hindu dhormantlea lokak Hindu dhorma vixinchem xikxonn divpachi goroz asa.Inglez bhaxe sangata sogllea bhasanchem ginean asop gorjechem, punn dhormachem xikxonn divpi bhaxechem ginean gorjechem.60 vorsam adim Sanskrit bhaxechi rakhonn keloli zalear, aiz Bharat desachi durdoxa zanvchi nasli. Kolkata hangacho ‘Hindu existence’ he ‘website’-icho sompadok Upanand Bhramachari

hannem mhonnllem, 2023 meren Bharat hem Hindu raxttr zatolench Punn khupxea Hindu lokachea monant hea vixim dubav asa.Ani ho mhonnge ek vhodd addkoll hem Hindu raxttr nirmann korpa khatir.Desant 80 kotti Hindu lok ason pasun azunui Hindu raxttr korpachem sopon purem zaina.Punn atam choddxea Hindu lokamni hea vixim hea vixim apli bhumika khor kelolean, 2023 vorsa, Hindu raxttr korpachem sopon jerul purem zatolem.Hea khatir desantlea sogllea Hindu songhottnamni ekttaim yevpachi goroz asa, oxem Upanand Bhramachari hannem spoxtt kelem.’Secularism’-ak lagon desachem khupuch vhoddlem luskonn zalam. Desantlem ‘secularism’ atam nopoit korun uddovpachi goroz asa.Hindutvachem pangrunn ghevn aslolea rajki pokxank ani rajkornneank lagim dhorche nhoi, oxem tannem aplea ulovpantlean hajir asloleank avhan kelem.

Dabolim vimantoll varea ani udka kaide pallina? PONNJE (AAB): ‘Airports Authority of India (AAI)’ choloupi Gõychem Dabolim vimantoll, ‘Water (Prevention and Control of Pollution) Act 1974’ ani ‘Air (Prevention and Control of Pollution) Act 1981’ kaideam khala, Novembr 2011 saun favo te porvane (licence) nastana vevhar korta. ‘Goa State Pollution Control Board (GSPCB)’-n vimantollachea sonchalokak, Novembr 6, 2011-an ‘expire’ zalole porvane ‘renew’ korun vevhar chalu dovorpak orz ghalunk suchoilam.

Porvane nastana vevhar chaluch dovorlolean te ‘AAI’, Gõy vimantollacher dondd bosoitole, mhunn GSPCB sutramni sanglem. Tea bhair, vimantollachea nove imaroti lagim porian varea ani udka kaideam khala porvane nant. Orz potr ‘upload’ korchea poilim, vimantolla velea eka protinidhik GSPCB-che kocherik bhett diun ‘board’achea ‘XGN software’-ar ‘unit’ nond korunk, ‘board’an suchoilolem. Varea ani udka kaidea khala porvaneacho mudot kall vaddoun vevhar chalu

dovrunk ami rokddech orz ghaltole, mhunn vimantllachea sonchalok M Sureshan sanglem. Sogllea udeogamni ani vevsayik dhondeamni samil asloleank varea ani udka kaideam pormonnem vevhar korunk porvaneam khatir orz korunk zai, mhunn ‘GSPCB’-chea sutramni sanglem. Orzo mevlea uprant ‘board’ tea zage polloitole ani topasnni zalea uprant udeogachea prokarancher adharit kaim otti (conditions) ghalun porvane ditole.

Gõyant hea vorsa kazunchi chodd pikhavoll Ponnje(AAB):Hea vorsa Gõyant nhoi tea kallar pavs poddlolean, tech porim kazunchim zhaddam aslolea bhagamni ‘mining’ sarkhench bond aslolean, fattlea sabar vorsanchea kallant hea vorsa Gõyant kazunchi chodd pikahavoll zalea,oxem vochot thoim Gõy rajyant nodrek ailam. Gõyant kazu pikhavollicho kall Mars mhoineachea xevottak na tor Abril-achea poilea satolleant suru zata.”Punn, hea vorsa Fevrer mhoineant nhoi tea kallar poddlolo pavs kazunk khupuch faideacho zalo.Punn ambeanche pikhavollik to marekar zalo,” oxem Mahav Sahakari hea kazunchea vevsayant aslolea eka dhondekaran sanglem.Gõyche kazukaranche songhottnecho sol’logar (adviser) A.S Kamat hannem sanglem, “Gõyant Fevrer mhoineachea xevottak auchit

poddlolo pavs, soglleach kazukarank faideacho zalo ani tanchi hea vorsachi kazunchi pikhavoll khupuch vaddli.” Hea Fevrerant poddlolea pavsak lagon, Gõychea hovamanant (climate) zalolo bodol kazunk khupuch faideacho zalo, ani taka lagon hangache sthanik kazukar khupuch khoxal bhorit asat. Choddxea kazukaramni apli pikhavoll Mars-Abril ani May

mhoineachea poilea satolleant kaddun puray kelea. Tech porim kazunchea biyancho vevsay korpi dhondekaramni kazukaram kodde biyeo gheupacho aplo vaur sod’deak sompoilolo asa.”Abril xevott meren 90% kazunkar aplea kazunchi mollni kortat,”oxem Kamat hannem sanglem.Kazukarank hea vorsa tannim pikhavoll kaddlolea kazunk ani biyank ut’tom mol mell’lam.Survatek choddxea kazukaramni kazuncheo biyeo 75 rupiya kilo hea molan vikleo. Hea biyanchem mol uprant 75 rupiya tem 60 rupiya itlem zalem. Onvdum kazunchem utpadon korpeank sorkara koddlean

khupuch ut’tejon mell’lem.Puray Bharat desant Gõy hem ekuch rajya zhoim kazunk 90 rupiya kilo itlem mol melltta.Sumar 10 vorsam adim Gõyant 24 hozar tton kazu biyanchem utpon’ zatalem. Punn atam tem khupuch dhenvlam ani atam dor vorsa heo kazu biyeo 17 hozar tton itleoch mellttat.Hea chalu vorsa ghoddie hem utpon’ 20 hozar ttonacher pavpachi xokyotai asa.Jem hea vorsa kazunchem pikh zalam, tem gelea vorsa poros 40% chodd asa ani 20% ut’tom asa, oxem Kamat sangta. Gõycheo kazu biyeo gostacheo ani ruch vaddoitat mhonnpachi fank asa. Karann, heo biyeo kazu zomnnir poddlea uprantuch kaddttat.Hea vorsa hea kazu biyank bhonvddekaranchi khupuch magnni astoli, oxem Kamat hannem xevottak sanglem.

‘Horse Shoe’ casinok porvangi nakarli Ponnje(AAB): Mandovi nodint ailoli ‘Horse shoe’ nanvache casino bottik Gõychea sorkaran porvangi nakarli, oxem mukhel montri Manahor Parrikar hannem gelea Budhvara disa sanglem. “He bottik Mandovi nodint bhonvddi korpa khatir porvangi sorv kallak diloli na. Hi bott ailoli teach vellar hanvem ‘Horse shoe’-ak porvangi nakarloli,” oxem Parrikaran sanglem.Hi ‘Horse shoe’ bott Mayache 26-ver Gõyant ailoli. BJP-ichi raxttriya patlli vheli boska Gõyant zavpachi aslolean, he boske vellar koslich vaitt ghoddni ghoddchi nhoi, taka lagon Parrikaran hem oxe toren jahir kelam. He BJP-iche boske vellar Gõyche potrkar hea casino vixim proxn korapchi xokyotai asli, oso odmas Gõychea rajki zannkaramni kaddla.BJP-

che raxttriya fuddari je hi unchle patlli veli boska ghetat, to vatthar hi boska zavpachea zageak samko lagim asa.He tanche boske vellar BJP-intle fuddari yeta ti Lok Sobhechi venchnnuk soddun dusrea khoincheach vixoyacher bhasa-bhas korche nant.Taka lagon Gõychea sorkaran thoim ailoli MV Leela hi bott adim fuddench Mandovintli kaddun vhelea. Mandovi nodint sorkar novea-novea casinonk porvangi dita mhonn Gõyant vaurpi NGO hannim Parrikaracher khor ttika kelea. Kaim vorsam fattim Parrikaran Mandovint aslolea casino viruh aplo khoddegantt avaz uttovn te thoinche kaddun uddovnche oxem sanglolem. Aple magnnek nett dinvche khatir tea vellar tannem ek ‘mashal’ yatra poryan kaddloli, hacho ugddas hea vellar Gõychea

NGO vaurpeamni Parrikarak kela.Parrikarachem Dil’lintle sombhond bore aslolean, to Gõyant casinonk yevkar dita, oso arop NGO kortat. Hea vixim ‘Horse shoe’ bottichi komponi ‘Delta Corporation Limited’ hacho MD Jaydev Modi sangta tea pormonnem, ‘Horse shoe’ bottik sorkaran azun meren porvangi nakarunk na. Na mhonn porvangi svikarloli na.Sod’deak ho ‘Horse shoe’ vixoy sorkaran obheas korpa khatir hatant ghetlolo asa.Zalear dusre vatten Parrikar sangta, “Kaim oxir monache monis mhoje babtint goirprochar kortat. Mhojem ekuch sangnnem, ani tem mhonnllear, hanv sodanch casinonchea virudhant aslom ani atam-i asa. Aplea ulovpacher vozon ghalpache nodrentlean, Parrikaran sanglem doryantlea sov casinonk ge-

Mopa zominghottallo! Sthanik put-dhuvancho arop Ponnje(AAP): Mopa hangasor novem ontoraxttriya vimantoll bandpachea nanva khala hangache zomnnicho mha-ghottallo (biggest land scam) chalu asa, ani hantun soglleach rajki pokxantlea vangddeancho aspav asa, oso khoddegantt arop Mopa vimantollak lagon dukhovlole sthanik xetkareanche songhottnecho sochiv Sandip Kambli

Mopa gillonk sodtat…

Vikas ani udhorgotichea nanvan Mopa ho sundor ganv gillpak kaim suarthi mon’xanche proitn suru asat.Peddnecho amdar Rajendra Arlekar vo her khoincheach rajki mon’xan thoinchea xetkareank visvasan ghevn tanchem sukh-dukh zanna zavn ghevpache proitn korunk nant.Mukhel montri Manahor Parrikar Dabole hanga asloli Navy kaddun Mopa hangasor haddpak sodta. Hea udexim taka Peddne ganvcho kitlo meren vikas zalolo zai, hem ugddapem zata.Jitendr Deshprabhu haka tachi ek inch poryan zominn Mopa vimantolla khatir dinvchi poddona.Rajkornni monis apli svotachi zominn mat vanchoitat ani gorib xetkareanchi zominn vikasachea nanvan chimtti bhor duddvank sorkar vikhti gheta.Lhanxea Gõy rajyak don vimantollam zalear Gõychea poros kitlem tori vhodd aslolea Maharaxttr rajyak kitlim vimantollam asonk favo?Mopa vimantoll zalem zalear Gõy bhailo lok hanga yeun vosoitolo, hacher dor eka Gõykaran vichar korpachi goroz asa, oxem Sandip Kamblin suchoilem ani odheokx Hanumant Aroskar hannim potrkaram kodde uloitana kela. Kamblin mhonnllem, sorkari odhikareamni ‘Form I & XIV’ hantunt apleank zai toxe bodol kelole asat.Je zomnniche dhoni moron geleat, tanchea nanvan ‘compensation’ kaddlam.Ani je konn jive asat tanchea nanvan ‘compensation’ kaddlam, tanka tanchi apli zominn Mopa ganvant khoinchea bhagant asa, tacho pot’to poryan na.Zomnniche nove-nove dhoni ani novimnovim kullam sorkaranuch toyar keleant.Hantunt khupuch vhoddlo goir-vevhar ani gondholl nirmann zalolo asa, ani dhoni mhonn zanchim nanvam ‘Form I &XIV’ hacher lagleant, tantuntlea kaim zannanchim nanvam kull mhonnui nond keleant. Kull hancheo zomnneo fokt 25 rupiya chovkonn metr hea molan vikhteo mellttat, taka lagon 25 rupiya mol lavn ani konnacheim nanv kull oxem ghalun ani konnacheim nanv

kull mhonn nond korun sorkaran zobordosten ‘landaccqusition’ kelam.Zanchim nanvam dhoni mhonn laileant, tankam prot’tek chovkonn metrak 60 rupiya molan luskonn bhorpai dilea.Mopa vimantolla khatir ekunn 90 lakh chovkonn metram zomnnichea vatthara khatir sorkaran ekuch ‘notification’ kaddlam.Punn sorkaran ‘award’ mat prot’tek ganvam khatir svotontr ritin dileat.Hachea fattleanui sorkaracho gupit hetu asa.Varkhand ganvant jim zhaddam katorpak vetat tankam ‘compensation’ divnk na, punn Chandel hangachea zhaddanchi mat luskonnbhorpai dilea, oxem Kamblin mhonnllem. Ami amcheo zomnneo sorkarak dinvche nant. Montri Laxmikant Parsekar Maharaxttrachea vattharant aslolea Terekhol jetty-ik virodh korta ani Mopak aplo tenko dita, oso arop Sandip Kamblin kelo.

1lea Panar Thaun... LS venchnnukank BJP-icho Modi fuddari? Survek 2004 ani uprant 2009 vorsa zalolea Lok sobhechea venchnnukamni BJP ani NDA-chem fuddariponn korpi L.K Advani haka porjen nakar divn UPA-cho Dr. Manmohan Singh haka posond kelolean Advani hachim desacho prodhan montri zavpachim sopnam jiron gelim.2009 vorsache venchnnukamni Advani hacho prodhan montri zavpacho xevottacho soeg aslo, oxem rajki mollar vaurpi zannkar uloitale. Punn, apunn azunui Prodhan montreache spordhent asa, oxem Advani hannem halim ghoddon gelolea khupxea prosongantlean sid’dh korun dakhoilam.Survatek Sushma Swaraj, uprant Nitin Gadkari ani halinch Madhya Pradesh-acho mukhel montri Shivraj Singh Chauan haka Modi virodhant ubho korpacho proitn Advani hannem korun pollelo, punn tache khoinchech proitn yesyesvi zaunk nant. Punn hea sogllea gaddmoddim udexim BJP-int tin bhag vo vorg (sections) zalole asat mhonnpachem ugddapem zalem. Modik prodhan montripodacho umedvar mhonnpi ek vorg, Advani prodhan montri zanvcho mhonnpi dusro vorg ani tisro BJP-int niraxi zalolea fuddareancho vorg.Hantunt dusrea bhagantle fuddari asat. Udharonnm gheun nanvam

sangchim zalear, BJP-icho odheokx Rajnath Singh hache soit Arun Jaitley, Sushma Swaraj, Nitin Gadkari hanchim nanvam gheupak zatat.Modi-Advani hanchea zhuzant apunn xipay zanvche nant, ani xekim apnnank hea zhuzacho labh koso mellttolo, ho vichar hea niraxi vorgantle fuddari kortat.Narendra Modi hachea hatant BJP ani venchnnukanchi ‘mashal’ dili zalear, BJP-int aslolea aplea fuddariponnacher khontt poddttoli, oxi bhirant hea fuddareank asa. Haka lagon he BJP-intle fuddari sod’deak ‘spectators’-anchi bhumika kortat.Taka lagon fuddariponnachim sutram sohoz Modi-chea hatant yetolim mhonnpachem chitr spoxtt zavpak laglam. 16-vea Lok sobhechea venchnnukanchi toyari korpachea nimitan Gõyant ghoddun haddloli BJP raxttriya fuddareanchi boska hi khup mhotvachi asli, torui ho proxn he boskent sutt’tolo mhonnpachem dison yena. Fokt atam hea disamni desant zavpi 5 rajyanche venchnnukanchi cheorcha korun Lok sobheche venchnnukechi ‘mashal’ konnachea hatant divpachi, ho proxn tosoch addkollun urtolo, oso rajki zannkarancho odmas astolo.

Modik lagon BJP fuddari duent zata – Kongres Sorv-chitnis Varun Gandhi, Rajya Sobhen BJP-cho Up-fuddari Ravi Shankar Prasad, Jaswant Singh ani Shatrughan Sinha, he soglle Gõyam zavpi BJP-che ‘National Executive’ boskek hajir ravchena mhunn aikonk yeta. Mhotvache BJP-che fuddari ‘National Executive’ boskek hajir na ravpachem mukhel karonn mhunttlear Narendra Modik lok sobhechea venchnnukek ‘campaign committee’-cho odheokx korpachi lea Kongres sorkaran porvangi diloli.Ani hi porvangi ditana koslech kaide ani nem fattlea sorkaran pallunk nant.Hanv mhoje zababnent visvaxi asa, ani hanvem novea khoincheach doryantlea casinonk porvangi diloli na.Sod’deak doryant vaurpi casinonchi sov asli ti tinancher pavlea. Je casino sorkarache nem ani kaide pallinant

tancher sorkar soglle toreche upai gheta. Hanvem mhojem casino vixinchem dhoronn lokak jahir kelam. Punn kaim ap-suarthi monis aplea svotachea faidea khatir mhojem ani mhojea sorkarachem nanv vibadd kortat, tanchea khobrank nagrikamni bolli poddchem nhoi, oxem Parrikaran, potrkaram kodde uloitana spoxtt kelem.

yevzonn asa. Zorui Modiche phattlavdar to prostav haddun Modik ‘campaign committee’-cho odheokx korunk sodta zalear BJP-ntlech Modiche virodhok to prostav pas zanvcho addaunk sodta. BJP-n futt poddpachi xokeatay asa. Tea khatir Narendra Modik ‘campaign committee’cho odheokx korcho prostav ghoddie ‘national executive’ hache mukhar yenastanam-i ravonk xokta mhunn zaite rajki zannkar uloita.

Obama sorkar ‘telephone records’ ekttaita ‘PRISM’ nanva khala eka ‘programme’an, National Security Agency ani FBI sorollponnim US-chea 9 unchlea ‘Internet’ komponinchea – Microsoft, Yahoo, Google, Facebook, PalTalk, AOL, Skype, YouTube, Apple hanchea mukhel ‘servers’-ancher ‘tapping’ korta, mhunn ‘The Washington Post’-an porgott kelolem. Punn, US sorkarak te adhar korinant oxem mhunnon komponimni he arop manun gheunk na. “Ami PRISM-achea vixim aikonkuch na.

Khoincheah sorkari ‘agency’-k ami amchea ‘servers’-ank ‘direct access’ dinant, ani ‘customer’-achi mahiti magpi sorkari ‘agency’-k poilim nitisobhecho adex gheunk zai,” mhunn Apple protinidhi Steve Dowling-an sanglem. “Hea ‘programme’-achea khala ektthailoli mahiti ek samki mhotvachi ani moladik ‘foreign intelligence’ mahiti asa, ani ti amche desak vegvegllea torechea bhirantentlean surokxit dovrunk vaprunk yeta,” oxem Clapper-an aplea nivedonan sanglem.


Amcho Awaz June 8_Layout 1 6/7/2013 10:31 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 8 Jun, 2013<

Ganv-ganvamni

3

Iskolam suru punn ‘MoI policy’, ‘textbook’, ‘raincoats’ azun na PONNJE (AAB): Novem xikxonnik voros suru zalam punn azun ‘Medium of Instruction (MoI) policy’ zagear ghalunk na, ‘textbook’ vanttunk nant, ‘raincoats’ begin melltole oxem disona. Ani toxench hea xikxonnik vorsak saun favo te 195 xikxonnik dis (instructional days) puray korop gorjechem zalam. Xikxonnik madheom (MoI) bodlun Inglez kelolea 127 mullavea iskolank onudan melltolem, ani bud’dh diupi somiti (advisory council), gelea satllean odisuchit kellea mullavea iskolanchea ‘MoI policy’-cher nirnnoy ghetoli. Ho mud’do Jun 2013-chea adim soddoupachem sorkaran axvason

diloleak hea somitichi poili boska azunui zaupachi asa. ‘Directorate of Education’-an mullavea iskolanchea bhurgeank diupak fukott ‘raincoats’ suchoilolea te azun pavonkuch na. Directorate-

NGT-cho adex 50% ‘industries’, ‘restaurants’ bond uddoitolo

an heach satollean te ‘raincoats’ mellounk ‘tenders’ mukhar manddleat. Fukott pustokam ani ‘uniforms’ vellar bhurgeam meren pavounk yetole vo na tachea vixim odhikareamni spoxtt kollounk na. Hea vorsa, jednam V-veche ani VI-veche vidhearti sorkara koddlean ‘computer tablets’ mellpachi opekxa dovrun asat, sogllea raxttriya ‘boards’-am borabor dhavechi-i porikxa dovorpachem tharailam, tednanch adleo oddchonneo-i asat. Fokt chear taulukeank – Pernam, Bardez, Ponda ani Tiswadi – hankam, Sarva Shiksha Abhiyan-achea khala poili te attvechea vidhearteank fukott pustokam mevleat.

PONNJE: ‘National Green Tribunal (NGT)’-an, varem ani udka kaidea khala porvane naslolea ‘units’-ancher, ‘hotels’-ancher porian bondi ghalunk, desbhorchea ‘pollution control boards’-ank suchoilam. Kendriya poryavoronn ani ran montraloyan (MoEF) Junache 3rer dhaddlolo adex, chittichea sogott ‘Goa State Pollution Control Board (GSPCB)’-ak Mongllara disa pavli, ani hea adexak lagon, favo tea kaideam khal porvane nastana vevhar korpi 50%-am voir udeogank (industries) ani ‘hotel’ank te bond korunk xoktole. ‘NGT’-chea Mayache 8 tarker dilolea adexan, tin satolleam bhitor ‘action taken reports (ATR)’ sador korunk ‘boards’-ank vinoilolem. Hea adexachi nokol (copy) poryavoronn ani ran montraloyak Mayache 24ver mevloli.

National Green Tribunal Gõyant sod’deak 2,500 hotel-am asat, zatuntlean fokt 500 zannamni varem ani udka kaidea khala ‘GSPCB’ lagsan favo ti maniatay ghetlea, mhunn sutramni sanglem. Toxench, rajyant sumar 4,000 udeog asat zatuntlea fokt 50%-am lagim kaideam khala favo te porvane asat. Hea udeogamni ‘flour mills’, ‘bakeries’, ‘restaurants’, ani ‘fabrication units’ sarke ‘small industrial units’ samil asat. “Tem pallchea xivay amchea mukhar kainch poryay na. Soglle

Tem pallchea xivay amchea mukhar kainch poryay na. Soglle udeog favo te porvane (Licenses) melloun ghetat hachi ami khatri ghetoleanv. Ani zanchea lagim porvane nant, tanchea add karvay korunk ami favo tea pulis chovkenk kollit kortoleanv Jose Manuel Noronha GSPCB Odheokx udeog favo te porvane melloun ghetat hachi ami khatri ghetoleanv. Ani zanchea lagim porvane nant, tanchea add karvay korunk ami favo tea pulis chovkenk kollit kortoleanv,” mhunn GSPCB odheokx Jose Manuel Noronha-n sanglem.

Pordesant nokri; hangasor pagar

Kochro kaddunk sorkar ‘fail’-Ravi

Lokayukta kodde tisrem prokronn

Fonddem(AAK):Gõycho adlo ghor montri Ravi Naik hachea hottela samkar Fonddenche nogorpaliken kochrean bhorlole ttrok dovorpak survat kelam.Taka lagon Ravi Naik-an BJP sorkaracher rajkaronn khelltta mhonnpacho arop kela.Tech porim Gõyant lagu zavpi kochreacho gomhir proxn soddovpak mukhel montri sogllech vatten ‘fail’ zala, oxem potrkar porixodent sanglem Ravi Naik-ank mhonnllem, Fonddem nogorpalikent MGP-BJP hanche vangddi venchun aileat. Ani te venchun yetanch soglleam von poilim tannim apleak ‘target’ kela.Tea uprant tannim mhaka egdomuch lagim aslolo Adv. Satish Pilgaonkar

Ponnje(AAB): Xetki khateant kamdar bhorti, eka talukeantli zominn dusrea talukeant kamank astana nond korpachem eka sub-registrar-achem prokronn ani atam eka panchayatint kamank aslolea kamdaran apunn pordesant kamank vochon aplea nanvan bolteach mon’xak pagar gheupak lailoleachem anik ek tisrem prokronn Gõychea Lokayukta kodde pavlam. Rajya sorkaran hem prokronn Lokayukta kodde chovkoxi korpa khatir phattoilam. Eke panchayatint kam korpi ek kamdar pordesant gelo punn tachea nanvan hangasor pagar chaluch aslo. Tea pordesant gelolea kamdarachea nanvan boltoch monis thoim kam korunk ravlo ani pordesant geloleachem nanvan pagar gheupak laglo mhonnpachi ek tokrar sorkara kodde ailoli. Gõychea ‘chief secretary’ kodde hi ‘file’ gelea uprant hem prokronn gombhir rupachem aslolean, mukhel sochivan hem prokronn Lokayukta kodde phattoilem. Xetki khateantlem kamdar bhortichem ek

prokronn hea adinch sorkaran Lokayukta kodde dilolem asa. Konges sorkar sodrer aslo tea kallant xetki khateant kamdar bhorti kortana thoim ghottallo zala mhonnpacho dubav sod’deachea BJP sorkarak upraslolo, ani tech porim hea vixiche puravei sampoddlole. Dusrem prokronn zavn asa eka sub-registrar-an eka talukeant nokri korta astana dusrea talukeantle zomnnichi nondnni korun sorkaracho mohsul (revenue) buddoilo, ani ‘sale deed’ache duddu sorkari tizorent vellar bhorunk nant. Ho sub-registrar sod’deak bospagri (retired) zala. Tacher hea adim ‘vigilance’ khateanui arop-potr dovorlolem asa. Sorkaran sod’deak tisrem prokronn Lokayukta kodde dovorlam.Ani hem prokronn mhonnllear eka panchayatint kam korpi eka fottkirea kamdarachem. Te panchayatint kamank asonk zai aslolo kamdar pordesant gela ani tachea zagear boltoch monis kam korun pagar gheta, mhonnpachi hi Lokayukta kodde phattoiloli kex zavn asa.

Surabhi Thakur ‘Bharat kanya’ zanvchem-Parsekar Arambol (AAB): Arambol ganvche nodrentlean ho ek agllo-vegllo khinn. Zantunt Arambol-chi dhuv Surabhi

Thakur hinnem aple pirayechea sovea vorsak thavn, ‘Bharatnatyam’-achem xikxonn gheupak suru kelem. Surabhi-chea ‘Bharat natyam’ nachachi karyavoll ‘gram devtechea’ angnnant zata hi ek khoxechi gozal. He ‘gram devten’ ticher axirvad ghalcho, tech porim tichi sogllim sopnam xarti pavounchim. Surabhin Arambol-chi Kanya, Goychi Kanya ani eka disa Bharat Kanya zanvchi, oxem

bholaike montri Laxmikant Parsekar hannem sanglem. Deul Vaddo-Arambol hangachea Rawalnath Krida ani Sanskrutik Sanstha hanchea 25-vea vorsuki disa nimitan ghoddun haddlole karyavolli vellar Surabhi Subhash Thakur hicho ‘Arangetram’ nach zalo. Montri Parsekar hea vellar mukhel soiro mhonn hajir aslo. Vedicher hea vellar Herculana Rodrigues, Devasthanacho odheokx Dattaram Thakur, Rawalnath devasthanacho odheokx Lavu Thakur, Panchayat vangddi Suvarna Thakur, Janhvi Bondre, Krikett porikxok Shailendra Naik hajir aslim. Parsekar-an fuddem mhonnllem, gelea tin-chear vorsank xikxonnik mollar khupuch progoti zalea. Xikpi bhurgeamni tacho labh gheun zoitam mellounchim. Tannem hi karyavoll ghoddun haddpi Krida Sonvsthek aplim porbim bhettoilim, ani hea fuddem tankam aplo sogllo adhar ani sohokar basailo.

haka nogorpalikent kaido sol’lagar mhonn tachea poda velo kaddun tachi chovkoxi

suru kelea.Mhojea svotachea hottelachea bazuk nogorpaliken kochrean bhorlole

ttrok dovorpak suru kelam.Ho zago nogorpalikechoch zavn asa, punn to Fonddem xarachea modekat aslolean, soglleankuch tacho tras zata. Mukhel montri Manahor Parrikar hannem apunn sot’ter yetanch apunn kochreacho proxn soddoitolom, oxem mhonnllolem.Punn tacho sod’deak rajkarbhar pollet zalear, tannem vevsay korpeank ani xarant ravpi lokak tras divpak survat kelea, oso arop Ravi Naik-an Parrikar-acher kelo.Antruz hi mondiranchi bhuim zavn asa.Hangasor bhonvddekar yetat.Poryatton ho vevsay Gõyche arthik yenneavollicho fatti-konno (back bone) zavn asa.Oxem ason poryan eka hottelache

Bekaidexir bandkama moddat : HC

Gõy bhailea lokanchi ‘survey’ korchi

Mandrem, Arambol CRZ kaido moddop vaddlam

Camurlim gram sobhent magnnim

Ponnje: Mandrem, Arambol hea doriya kinare bhagamni porot-porot CRZ kaido moddttat mhonnpachem nodrek ailam. CRZ bhagamni bekaidexir bandkama ubhim ravchim nhoi mhonn kallji gheunk, toxench Mandrem ani Arambol hangasor CRZ kaido moddun zannim bekaidean bandkama keleant tancher karvay korpak unchle nitisobhen Gõy sorkarak adex (order) dila. Mandrem ani Arambol hangasor CRZ kaido moddun bekaidexir bandkama kortat mhonnpachi yachika (petition) Dhirubhai Tandel hannem unchle niti-sobhent (High court) dakholl keloli. Arambol hangasor 71/0, 65/0 ani 64/0 hea survey

kelolea zageancher ani Mandrem hangasor 274/1 hea survey kelolea zageacher bekaidexir bandkama toyar zatat, oso davo (claim) Tandel-an aple yachikent kelolo. Moddlolim bekaidexir bandkama thoim porot ubhim keleant, oxemi tannem aple yachikent nomud kelolem. Adv. D.J Pagam hannem yachika sador korpi Dhirubhai Tandel hache torfen bazu manddloli. Mandrem ani Arambol hangasor CRZ kaido moddun bekaidexir bandkama korpachem promann vaddlam ani tim bandkama moddchim oso adex unchle niti-sobhen dila.Him bandkama moddlea uprant tim porot bandun kaddlint zalear, tancher karvay korpachem kam sombhondit odhikareanchem zavn asa. Ani tim moddun uddoupa khatir porot ek pavtt ‘show cause notices’ phattoupachi goroz na. Tech porim Mandrem ani Arambol hangasor porot ek pavtt bandkama ubharpacheo ghoddnnuko ghoddttat zalear, yachika korpean ti mahiti him bandkama korpeank divpachi goroz asa, oxem unchle niti-sobhen dilolea aplea adexant mhonnllam

Moddganv (AAB): Camurlim–Loutolim panchayat vattarantlea Gõyam bhailea lokanche sorvekxonn korun soglleo gozali zagear ghalpachi magnnim panchayatiche gram sobhent lokamni keli. Panchayatichea lok protinidhimni hem kam zata titlea begin hatant ghevchem oxi magnnim hea vellar keli. Panchayat vattarantle lok aplea ghorancho vistar korpa khatir panchayatikoddlean porvane ghetat ani bandlole ‘room’ Gõyam bhailean ailolea lokank bhaddean ditat. Hea lokam khatir sonddas her gozalimchi vevostha he ghor dhoni korinat. Panchayat vattaramni kitle lok bhaddean ravtat hem kollpakhatir toxench kosleo vaitt ghoddnnuki zalear teo kortoleank sodun kaddop xokea zavchea khatir Gõy bhaileanchem sorvekxonn korchem oxem gramsonsthamni maglem. Ganvantlea ghor

‘Golf Course’ ani ‘Hotel’ Prokolp naka Keri-Tirakol panchayatiche gram sobhent virodh Tirakolchea niyojit ‘Leading Hotel Limited’ komponichea gulf kors ani hotel prokolpak Keri-Tirakol panchayatiche gram sobhent sthanik lokamni khor virodh kelo. On-Gõykara koddlean sthanik lokamchea hok’kancher havoll haddpacho yotn Keri-Tirakol panchayat monddol sonsun ghevchem na. Hea proxnant lokam borobor panchayat monddol rostear denvunk poryant fattim ravche na oxem sarpanch Diogo Francis Rodrigues-an hea vellar uloitana sanglem. Hotel prokolpachea maniataye khatir, panchayati kodden ‘file’-uch yevnk na. Magir tea prokolpa khatir lagpi ‘bore well’-ichea porvanea khatir komponi koddlean ailole ‘file’-icho prostav panchayatin kiteak svikarcho oso proxn korun to prostav bhair marcho oxi magnnim gram sobhent keli. Prokolp vattarant bandtat te bãye khatir udkastot khatea koddlean dilolo porvano rod’dh korcho oxi magnnim panchayat monddolan sombondit khateak korchi toxench hea prokolpakhatir hache fuddem koslech torechi maniatay divchi nhoy oso tharav nagrikamni ghetlo. ‘Golf course’ ani ‘hotel’ prokolpa khatir amcho survatek thavn virodh asa. Ho prokolp zavpakuch divche nat oxem thoimchea sthanikamni hea vellar sanglem. Prokolp ani ganva khatir komponini 17 ‘bore well’inchem niyojon kelam. Tatuntlea fokot panch ‘bore well’-ink udkastot khateache porvane mell’leat. Tea panch ‘bore well’-ink panchayatin-ui maniatay divchi oxi magnnim komponin orz keloli. Ti ‘file’ gram sobheche survatek sarpanch Rodrigues-an lokam mukhar dovorli. Hea prokolpa khatir panchayatichi

bazuk kochro dovrun Parrikar Gõyche vixim khupuch vaitt sondex bhonvddekarank dita, oxem Ravi Naik-an sanglem. Parrikaran ho kochro aplea hottelachea xezareak dovorpa vixim nogorpalikechea mukhel odhikareak karann vicharchem. Hem oxem korunk taka khoinchea nogor sevokan hukum dilo, hachi mahiti mukhel montrean sodun kaddchi, oxem avhan Ravi Naik-an Parrikaak he potrkar porixodent uloitana kelem.Zoim him sod’deak kochrean bhorlolim vahanam dovorleant thoim, nogorpalikecho ek prokolp yevpacho asa.Punn oslea zageacher nogorpalika rajkaronn khetta, oso arop Ravin kelo. Reply Forward

maniatay ghetloli. Oso proxn lokamni vicharlo. Tea prokolpachi ‘file’ panchayati kodden yevnkuch na oxem sarpanch Rodrigues-an spoxtt kelem. Keri-Tirakol panchayat vattarant tin piyevpacheo udkacheo bãyeo asat. Punn teo sukeo poddleat. Tatunt 17 ‘bore well’-i marleo zalear piyevpachea udkacho proxn gombhir zatolo oxem sarpanch Rodrigues-an sanglem. Panchayat sochiv Abhay Sawant-an 2013-14 vorsachem 83 lakanchem odmaspotr manddlem. Tatunt nove panchayat imaroticho aspav asa. Sorkaran ghorpotti maf kelolean ghorpottichea rupant fokt panch

hozar rupiya mell’le. Ghorpotti vosuli sombondan sorkaracho novo prostav panchayati kodden pavunk na. G.I.G. ani panchayat nidhintlean 19 lakamchim kamam purnn keloleachem panchayat sochiv Sawant hannen sanglem. Xetkareamni ‘kisan card’ yevzonnecho faido ghevcho oso ulo sarpanchan marlo. Kazorkondd band bandun zalea uprant, toxench renv kaddpa voili bondi kaddttokoch sthanik lokank renv kaddunk mhotv ditole. Ferry dhokeacher santtpi renv kaddop, Tirakolchean sokallim 8 te 8.30 hea vellant yeradarechi vevostha, sthanik lokam add kagalli asloli ‘file’ bond korchi, Tirakol kopela kodden ‘speed breaker’, ani her kelolea magnneank gramsobhent monzuri dili. Survatek Up-sarpanch Jyotsna Kaskar-an yevkar dilo. Hea vellar panch Yeshwant Narvenkar, Jayant Kerkar, Ratnakar Harji, Runnali tollkar, Dashrat Parab (Harmal panchayatiche sochiv) ani adle panch hajir asle. Gram sonsthanche ‘attorney’ Mendes, Samson Pereira, Zerifin Rodrigues, Amrut Pednekar, Camilo D’souza ani Keshav Matkar hannim hea vellar zalole chorchent vantto ghetlo. Mozgotim, sthanik nagrikank bekariponnacho prosn soddovpi prokolp na zalear amkam tori to kiteak zai oso proxn komponi koddlean kela. Thollaveanchea virodhak lagon komponin hea prokolpachem kam guttlavpachem tharailam oxi mahiti melloilea. Halinch Gõychea Kongres pokxan arop kela tea pormonnem Manohar Parrikar hachea BJP sorkaran hea prokolpak porvangi dilea khoim. Oxem asa zalear ganvchea lokanche itse add ho prokolp thoim ubo zatolo.

dhoneamni sarpanch ani panch vangddeank sohokar divn pulisanchi mozot ghevn sthalantoritanchem (migrant) sorvekxonn korche oxi suchovnni gram sobhent keli. Panchayat vattarant kaim komponiche jahiratiche ‘board’ asat. Panchayatink tanche pasun kosloch mohsul mellona zalear he ‘board’ moddun uddovpachi magnnim gram sobhent lokamni keli. Porum 12 jahirat ‘board’-antlea panchayatik fokt don hozar rupiya mell’lole oxi mahiti panchayat sochivan hea vel-

lar dili. Panchayat vattarantle proxn suttave korpa khatir dokxinn Gõy jil’lodhikareak potr borovpachi magnnim gram sobhent keli. Panchayat vattarantlea ghora ghoramni vochon kochro ekttaim korpa khatir panchayatin ‘contractor’ nemcho. Lok aplo kochro ghorakodden ekttaim korun dovortole oxem lokamni gram sobhent sanglem. Panchayat vattarant kam ordevott dovorpi ‘contractor’-ank kalle vollerent ghalpachi magnnim-i lokamni keli.


Amcho Awaz June 8_Layout 1 6/7/2013 10:11 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 8 Jun, 2013<

Ostori

4

Ostoreank nit zai! Halimchea kallar ostoreancher ot’teachar vaddpak laglolean, puray desant uchambollay upraslea. Bolatkar, ot’teachar, agllik sarke guneanv dispottim vaddpak lagleat. Osle guneanv adharpeank khorantli khor khast favo zaunchi oxi sogllech kodden magnni vaddpak laglea, torui sod’deak desant ostoreanche surokxe vixim asat te kaide nitt margantlean chalik laupant yenant mhunnpachem-i uloilolem aikopak yeta. Ani haka lagon he toreche guneanv ghoddpachem unnem zaina. Khubxea zageancher oxe toreche guneanv ghoddle zalear, khoim na khoim bolli poddlole ostorekuch guneanvkar tharavpi monis hea somazant vaurlole amkam pollovnk melltat. Ostoreank tancher zatat tea ot’teacharam virudh alolea kaideam vixim favo ti zannvikay naslolean, tacho faido he guneanv adharpi ghetat. Ostoreanchea monant kaideam vixim priti ani guneanvkaranchea monant bhirant nirmann korpa khatir ‘National Network of Women’ hi sonvstha vaur korta. ‘National Network of Women’ he sonvsthecho Gõyantui fantto asa. Dil’lint ghoddlolea bolatkarachi ghoddnnuk aikon soglleanchea angacho kantto ubho zalo. Osleo ghoddnnuko porot ghoddcheo nhoi mhunn Gõychea ostoream khatir vaurpi NGO-nim porian

kaim suchovnneo keleat. Sod’deak asloleam kaideamni zorui konnem-i ‘acid’ uddoilem zalear tacher kosli karvay korpachi hea vixim kainch nomud kelolem na. Haka lagon IPC 375 hea kolomant sudharonnam korpachi goroz asa. Zorui eka dadlean aple khud ghorkanicher zobordosti vo bollzobri keli zalear kaidea pormonnem to ek bolatkar zata. Tedna ho guneanv adharpi monis te ostorecho ghorkar mhunn taka soddun dinastana taka koddok khast dinvchi mhunn kaideant tortud korpachi goroz asa. Ostoreancher zalolea ot’teacharam virudh tokrar gheupak pulisamni nakar dilear

tokrar korpeamni vorixtt pulis odhikarea kodde tokrar korchi. Ani vorixtt odhikarean hi tokrar nond korun gheun lagu zatolea pulisacher koddok karvay korchi oxi tortut kaideant asonk zai. Gõyant aslolea sogllea kolejimni ‘Vishaka Somiteo’ sthapon korun haddpak zai. Loingik ot’teacharam viximcho kaido pas korun gheunk zai. He vixim venchun ailole somitin koddok ravon apli zababdari pallpachi goroz asa. Apleacher zalolo loingik ot’teachar sosun ghenastana te-te ostoren tea vixim tokrar korunk fuddem sorpak zai. Haka lagon Vishaka somitini kherit ostoream modem

Jiah Khan-acho atmghat Hindi cholchitrantlem namnechem kolakar Jiah Khan hinnem JuhuMumboi hangasor apunn ravta tea gharant golleak fas gheun atmghat kelo, oxi mahiti thoinchea sthanik pulisamni dili. 25 vorsam pirayechem Jiah Khan hichem xikxonn Englandant zalolem, ani tem nigtench aple avoy sangata Mumboi ravpak ailolem. Nafisa Khan hea nanvanui Jiah Khanak vollkhotalet. Tachea khasgi jivitantlea kaim hata bhailea proxnank lagon tachea jivitant niraxiponn ailolem, torui hea proxnantlem suttavem zalea kai, porot cholchitramni yeupak tachi khor itxa asli. ‘Nishabd’, ‘Gajini’ sarkhea ‘hit’ cholchitramni bhumika korun, tannem apli svotachi oxi vollokh nirmann keloli. Gelea kaim disank Jiah khupuch niraxi koxem aslolem. London-ant zolmon thoinch lhanachem vhodd zalolem Jiah kaim vorsam adim apli avoy Rabia Amin hichea sangata Mumboint ailolem. Jiahchem khorem nanv Nafisa Khan, punn Hindi cholchitramni bhitor sortana tannem aplem nanv bod-

Bharoti Nari zagrutay nirmann korpi karyavolli ghoddoun haddpachi goroz asa. Loingik ot’teachar zala mhunnpachi eke ostoren fottkiri tokrar keli zalear te ostore virudh karvay zaunchi mhunn jem kaideant nomud kelolem asa, tem sarkem nhoi, tem kaddun uddounk favo. Loingik ot’teacharam vixim kaido pas korche adim hea kaideant asloleo tortudeo odhik koddok zaupachi goroz asa. Bolli poddlole ostorechem punorvoson ani tika modot korpa vixim kaideant khas tortudeo nomud korpachi goroz asa. Ot’teacharak bolli poddlole ostoren apnnank svotakuch guneanvkar mhunn mandun ghenastana aplea sovem hea ot’teacharachea rupan jem kitem ghoddlam, tem ek koddu sopon mhunn visron vochpak zai. Hem oslem punorvoson korpa viximchem margdorxonn heam Vishaka somitimni kopachi goroz asa. Gõyant ‘fast-track courts’ vegoveg sthapon korpachi goroz asa. Oxem kelem zalear, heo osleo kexi niti-sobhamni chodd kall lambounner poddloleo urcheonant. Gõyant sod’deak veg-vegllea nitisobhamni ostoreancher zaupi ot’teacharam viximcheo khubuch kexeo addkollun urloleo asat. Ostoreancher zaupi ot’teacharam viximcheo kexeo pulisamni gombhirtayen hathallcheo.

Bharotachea itihasacher nodor marlear sid’dh zata ki Bharoti ostoren fokt aplea bhurgeam khatiruch nhoi, fokt aplea ghorabea khatiruch nhoi, punn ak’khea somaza khatir ani desa khatir porian boro folladik vavr kela. Hea mahan ostoreanchi zaite pavtt amkam mahiti asona. Hea mahan ostoreancher aiche pillgecho visor poddla. Khorench hi dukhachi khobor zavn asa. Tea khatir aiz thavn sumanachea sumana Bharotantle eke mahan ostorechi toddkean mahiti ami amchea vachpeank diunk sodtanv.

Jhansi Ki Rani

Dhaddos (courage), boll (force) ani xokti (energy) eke ostorechea angant amkam dixtti poddta ti ostori mhunttlear Jhansi Ki Rani. Tichem sarkem nanv Rani Lakshmibai, Jhansichi. Brittix sorkaracher zhuz manddpak hi ostori okondd ani bolixtt vonnot koxi ubi ravli. Jhansi Ki Rani ostori asli torui dadleache kopdde nhestali ani fuddakar gheun aple fouje sangata Inglezancher add zhuztali.

Tiche dusman legit tika ojap zatale kiteak ek ostori ason porian tichea angant okondd, ghottayechem, thirponnachem ani desa khatir zhuzpachem mon ani kalliz aslem. Inglez hukumxaye add ti kalljidarponnim zhuzli punn Inglezanchem boll odik aslolea karonnan Inglezamni tika haroili. Inglezanchea hatan harli mhunnon ti koxich ‘surrender’ zalina, punn kalljidarponnim desachi zhuzari koxi aple kuddin prann asosor zhuzli ani desa khatir ontorli. Jhansi Ki Rani he ostorechem dhaddos, kalljidarponn ani desacho mog polloun zaiteo ostoreoch nhoi punn Bharotantle zaite dadle-i Inglezanche hukumxayecher zhuzonk toyar zale. Jhansi Ki Rani hi ek poilich ostori zavn asa jinnem Bharotak Inglezanche gulamxayentlo mukt korunk uzeachi kitt pettoili.

‘Women commission’-ache vangddinik marpett

lun Jiah hem nanv apnnailolem. Ektting korpachi prerna taka tache avoy koddlean mell’lolean, Hindi cholchitramni aplem ‘career’ korpak tannem nichev kelolo. Taka lagon tem kolejint astana, tannem ‘film studies’ ho vixoy venchun kaddlolo. Itlench nhoi tor New Yorkant tannem ‘dramatic arts’ ho kurs korpa khatir proves melloilolo. Ho kurs taka ordearuch soddcho poddlo, ani tachem karann mhonnllear, 2004 vorsa taka Hindi filmancho digdorspi Mukesh Bhatt hannem ‘Tumsa Nahi Dekha’ hea cholchitrant bhumika korpa khatir Mumboi apoilem. Punn hi bhumika taka zoborxi avddonk naslolean tannem ti nakarli. Tea uprant don vorsamni tannem Ram Gopal Varma hachem ‘Nishabd’ hea cholchitra khatir sohi keli, ani 2007 vorsa Amitabh Bachchan hachea sangata tem 70mm podd’dear zollkholem. Punn poileach cholchitrant taka lokam koddlean khupuch vakhann’ni mell’lolean tem khupuch ‘demand’ khavpak laglem.

‘Gate’-ichem kestanv Ponnje(AAB): Nuvem hangasor eka bhatta-bhensanchea proxnacher nirmann zalolea kestanvant kaim dadleamni ‘Women Commission’ hachi vangddin Samira Pereira Cardozo hika khupuch marpett kelo. Tika sod’deak ilaz korpa khatir ‘Hospicio’ hospitalant bhorti kelea. Hea prokronnant Moddganvchea pulisamni eke ostore sangata 5 dadleam virudh guneanv nond kela. Toxench hea bhatta-bhensanchea vadant aslolea dusrea bazuntlea monxacheo-i tokrareo nond korun ghetleat. Nuvem gram panchayaticho vangddi Conceicao Colaco, tachi bhoinn Pobrina Colaco e Fernandes, Jose Colaco, Rexon Cardozo, Sebastian Cardozo ani Succoro Cardozo hanche

virudh tokrar korpi ostorek tannim marpett kelo mhonnpachi kex pulisamni nond kelea. Pulisamni dilole mahiti pormonnem, he tokrar korpi ostorek gelea somara ti aplea bhattant ‘gate’ laita astana, voir nomud kelolea songllea

mon’xamni tika tichem kam korpachem addavn dovorlem. Uprant gorje bhailea karannank lagon tiche kodde uzot ghalpak survat keli. Tinnem aplea zageak ‘gate’ ghatli zalear lokachi paim-vatt (foot path) bond zatoli ani taka lagon tinnem kaim zago mekllo soddcho oxi tiche kodde hea mon’xamni keli. Aplea bhattant apunn jem bandkam korta, tachi aplea kodde ‘town planning’ hache koddli porvangi asa, oxem sangon he ostoren aplem ‘gate’ bandpachea bandkamank survat keli.Tea vellar tika suchovnni korpak ailolea sogllea mon’xamni tika marpett kelo. Panchayat vangddi Conceicao Colaco hannem tiche tokler nibran mutt marli, ani tech porim

tichea paiancher dandde marle. Tea uprant heramni tika marpett korpak survat keli. He kexi vixim hi tokrar korpi ostori Samira Pereira Cardozo sangta tea pormonnem, aplea bhattant apleak ‘gate’ bandpa khatir ‘town and planning’-an porvangi diloli asa. Punn apnnem ganvche gram panchayatint kelolo aplo orz tannim nakarla. Kopelant vochpa khatir apnnem saddetin metranchi vatt soddloli asa, ani apnnem ‘gate’ bandli zalear, tachi konnakuch addkoll zanvchi na. Torui astana, ganvchi panchayat apleak hi ‘gate’ bandpa khatir virodh korta. Hea ‘gate’-ichea vadak lagon hea voir nomud kelolea sogllea lokamni apleak marpett kelo, oxem Samira Pereira Cardozo hinnem pulisek dilole aple tokrarint nond kelam.

‘Classified’ Jahirati - # # ? ,)% * # + (+ '- "' (+/(+"&8 ('- -7 NNGHJEEEIM5 NMJEFJFFIF8 @ A ? # + &) ) %+ + + 'MEEE>98 NMGHEFGMJJ8 ( % , 8 @

+5 ),1 ('- -7 +($ +, KENKKA

,)% * 8 ,% ,)% * # +* / "% % (+ + '- "' ) ' "- - ' ) ' + ' (' !( & +( 8 ('- NIGGHELHHJ8 +($ +, 1 ., 8

%+ >8? # + &% ) %+ )+ + %2 /(+%"&5 + (8 ('- -7 NMJEIKKNLN @ A

%&. + ),+ &$ % * 0 %%9$'(0' ,-+(%( + ,"--"' - (& 8 (.)% ,5 "%.+ . %(/ 5 .,"' ,,5 ( 5 !"% + '9 EMNKMIJNJML8 @ KELKEA &#,+ &% &% ' &% >> &,)* ' ". + '5 %(/ 9 & ++" 5 &"%2 ",).- 5 & " 5 (.+-9 , 5 !2)'(-",&5 "+,5 %% +"-" % )+( % & @ + !& ' %" A EMMMFJLMMKM @ A

0,)** &% 0&,) ((+,- )8 () 2(. % + % 1 0"-! (.+ 1 %% ', +/" 1) +" ' 8 % , ('- -7 NEFFMGMINI @ A 0,)) # / 2 ) !,- % + -! + )2 % " , 4 '-,8 ((+,- ) , +/" ,8 ('- -7 NEINGNJFIH @ A

## +0' #& % - # # % @ 2, ('%2 GP 2 +%2 0"-! HJP ,. ," 2 %2 ' '- +)+", , ('-9ELMGLFFIIMK5 ELMGLJEIENH @ '0 % (& A @ A , " #& % % &% 0 &) ## -2) , ( (.+5 ,"1 0! % + 0"-! %(0 )+( ,,"' ,5 (' ,)())+(/ %8 LJMMIIIMEM8 @ A

% - , # . + "%&.# % & +$ -"' 1) +" ' "' % ,- - 5 (- %,5 ' (.' ' .- (.' 1 .+,"(', ' / '-, , $, -! ,.))(+- ( ' '/ ,-(+ (+ +-' + (+ .,"' ,, " .)> - .)8 !(, '."' %2 "'- + ,' %% NHLHGEGEFH @ A

) %+#0 .&)" )&$ &$ ) +-> .%%9-"& & +" ' (8 ( *. %" " -"('5 1) +" ' + *."+ 8 '2(' ' #("'8 ))(+-.'"-2 $'( $, -! ((+ (' 8 %%7 '. %9 NLKLJLELMH8 @ A

* /+ %* &% ,'+& B 0 )*3 ('/ +- ", 2) 5 / +,- 25 1"- ) +&",,"(' > .' + % % ." ' NKHLFKNHHH> NMGHEGHIIK> NFJMKKHFLH8 /", ,(%.-"(', ( D2 !((8"'5 0008/", ,(%.-"(', ( 8"' @ A

" % + $ + *3 " ' ; '*."+ (.- (.+ "' "/" . % % ,, , @ 5 5 A8 .-(+" %,5 (+ 5 + (8 NMGGIMIKLH> GLHFIFK8 %,( +(.) -."-"(', %% ,. # -, @ 5 5 A )- 8 @ A &$$ % % +, + &%* &) + 5 -( > > '+8 !(0 .% (%% 5 ( (% ? + (8 %%7 NMGGGHGLGN @ A

&) +

* # &$ &' + 0 + ' (($, "' (' %(-8 ('- -7 NMJEIIHJKK (%/ 5 (.-! 9 ( 8 @ A

&) * # " + % (, '$ %+*3 .+'"-.+ 5 .- ',"%,5 +( $ +25 .-% +25 - ' ((+5 ,! (.'- +5 - 8 ('- -7 LMLJINJFGK > NMNEHNHGFN @ A

%+ * ) ' &% +&)9 C==3 ? GEE5 ? GEE5 )-()? MEE5 +"'- + 9 FEE5 5 9 JEEE5 '/ +- + -- +25 -0( 0! % +5 (.+ 0! % +5 +" 8 %%7 MHNENJKGLJ @ A

% @8A * 1 2 &# %3 % (.,-" ."- + 4 (' .,-(& ,(.' ."- + . (+, % 8 ('- MJJENHGFFH8 @ KENEIA &)" % ) %+* &)) (.- !"% ; '+(%% "' 2 + '- + () ' +(& M & -( M)&5 %, )+(/" *. & + ( LJELHIIJGJ8 @ KFFIFA

% ) &%*+), + &% ?6@ % -,5 & #" -(+ 4 G % -, (/ +%(($"' "+)(+( 8 ('- - " (' %-(+,5 GLIHEIK >NMGHNIKGHN 0 ,"0008&" ('+ %-(+,8"' @ A

)&% # * * / ' ',) %"/ ' 0"-! *. %"-2 &.," (+ 0 "' ,5 ''"/ +, +" ,5 ' ,5 -,!(0, 0"-!"' 2(.+ . -8 (+ (($"' , ('- - NMGGFNMGJL @ KFFIGA

## % %- + &) &%" % + -! % IG @ "/(+ A ! ' ,(& 5 "+5 J<8K= ' "' + 0 %% , --% %(($"' (+ . ) +-' + +(& (( &"%28 '- + ,& 2 )% , & " % 7 + #)'CGEELD+ " & "%8 (& @ A

0,)) +$ %+ &) / 0 $' ,,5 + 1. % ", , ,5 B ' +-"%"-25 B ." $ ", ! + 5 B"&)(- ' 25 B'" !- %%5 B ((, ) '",8 " - ,5 2 +( "% 5 "% ,5 ",-.% 5 ",,.+ ,8 .$. %"'" 5 + "' ",! '-5 + (8 NMGGFJJMGF @ A

&,* &% ) %+ # &3 + JE ,*8&-,8 ('- NHGKFENENE8 '"- " ,8 @ KFEHJA &'* &) * # < (, $ 3 + (5 )) + +(.' %((+5 (. % ! " !-5 " % (+ )% 2 !((%> -.-"(' % ,, , ('- 79 MHEMJGGLEE @ A &' &) * # + +&) 3 AD ,*&-,5 ,"' % ! " !-5 +($ +, 1 ., ('- - NMJEFIJFKM @ A

%+ >==6>B= *(5$+)* * &' (' + '- (+ '$ "' .' (%"&> !"' !"'"& 4 ' (' 8 0' +, %% %-27 MEELIHFNFN @ E %+ &# &,* #&* +& / %"& (+ ( (0' ).+)(, %% NMGGJMIKEL @ A

7 &, # )&&$ # +* . + %" - 4 + ,-"%) +$"' 5 &( +' & '"-" , ( + ( / %"& !" !0 2 @'!FLA8 ('- - LKGEFKLENM8= @ A

%+ > 2 ? ' )+$ %+* "' , ( (+ (.-+" !- ).+ ! , 8 ('- -7 /,+ ,,( " - , NLKINHKFFN @GP +($ + ))%" % A @ A

% 3 # +*3 &.6 &,* *3 .' %(0, - 8 (+ , % 5 ).+ ! , > + '- "' '#"&5 "+ 9 +5 % " (5 + ,5 & (%"&5 (+/(+"&5 )., 5 ++ 5 ,, ( ' (+-!9 ( 8 %%, +(& "+ - .2 +, ' (0' +, ('%288 % , ('- -79 MIEMEFGMLI @ KENHFA BB= *($+ '#&+ &) * # + ' .%"&5 , /" 05 0 %$ % ",- ' 8 ('- -7 GLIEHLN>GLIEILN8 @ A . >=C *(5$3 ? *+ ) +((&5 F 1-+ -("% -5 &( +' & '"-" ,5 ())8 (,-(+2 @ $ +A8 O $& +(& + "%0 2 ,- -"(' 4 F$& +(& & +$ -8 2 )(,, ,,"('8 2 MHNELEFEFH @ A % ' % %+ % +. % .' %(0 (+ , % "' / %"&5 ' () ' ( "8 %,( / "% % G !$ % -, ' ,!(), "' / %"& ' + !.+ !8 ('- NMGHNIJMNH5 NMGGFLEGHE @ A

) %+#0 ) (, ) 46 ,) +0 . + , +(.' '#"& @0"-! ('$ '" $'(0% A8 (( , % +28 ('- -7 NENKHJHEEF> NMGGFHKKFL @ A %+ % %0. ) % ( (+ #("'- / '-.+ 5 MEEE -( FE5EEE ,*8&-,8 0' +, & 2 ('- -7 NLKINHKFFN @ A %+ &,* &) &,+) + ).+ ! , "'9 +(.' + (> .+ !(+ &8 . - GE $!,8 ('- -7 NLKIJNMJJE @ A %+ ,% #&. % 8 )&,% + ( (+ (.-+" !- ).+ ! , 8 ('- -7 /,+ ,,( " - , NLKINHKFFN @GP +($ + ))%" % A @ A

% ) + $ (.' -"(' (' . -, !"))"' (/-8 ( ' " ))+(/ <NJ> GEFE @ 5 5 5 A (.+, , )$ ( (.+ (.+, , ,8FLJEE>9 ('%2 ' (, (<, ",,. - + -! (&)% -"(' ( (.+, , (+ (($"' ('- -79 GIGHIEN>FE5 NMGGFHGEHI + ( GLHGLEK @ A

%+ # * )# )&$ %6 +(.' + (8 ('- -7 NHGKLIEGEG8 @ A %+ )* &) * &&# % # ,-! '5 0 %$ "' "'- +/" 0 (' L-! .' +(& FE8EE & (- % /"+ #5 ('- -7 MJJGNMKHGK8 @ A %+ )- ).+ - # )+( ,,"(' % %" ' + ," "' "' +(.' ' .%"& 4 + ( ('%28 ('- -7 NMGHKFNFKL8 @ A

%+

#&+ &) * # @==$? % (+- %"&8 ('- -7 NMJEIHGEIJ8 +($ +, 1 ., @ A

&,* &) * ++# $ %+ % ' 0"-! % + -"-% 6 %% (+ NKHLFEFFIE & "% ."' ,,C#( D+ " & "%8 (& @ +($ +, )% , 1 ., A

%+ ) &) ') 6 )+"& +2 , !((% "' + ( + ,! +, ' %,( ))%2 ('- NLKHILKNNE8 @ A %+ +) % ) , + ! + -( ! ' %",! 4 ( " %9 " ' "' .' + + . - , % (' % / / ' 2 (+ IJ9 2,5 0 %$9"'9 "'- +/" 0 (' FF>EK>FH FF8EE & - -8 '-!('2<, " ! !((%5 ' !0 "9 ( @ A

0 &** ** &% &* 3 .1.+"(.,5 F +((& % -, ' .%"& ! 0"-! ,0"&&"' )((%5 G9H % -, (%/ ' / %(,,"&8 ('- " (' %-(+,5 -(+ 5 + ( GLINEEI> NMGHNIKGHN8 0 ,"0008&" ('+ %-(+,8"' @ A 03 &* 3 #,/,) &,*3 > )-5 .)% 15 ' %(, )+(# -5 !"' !(0+((& ./ & ' F % -,5 "+/( &5 + ( ('- " (' %-(+,5 -(+ 5 + ( GLIHEIK> NMGHNIKGHN8 0 ,"0008&" ('+ %-(+,8"' @ A

)

## + # ** * % %! $ : &% .% A ,- +-"' (' FE-! .' : (+ ' (, %% 9 QNFLJELHLGJLF @ A

- #$ 9 @ # +* ,% )6 (',-+. -"('5 (+ , % 5 ", (.'- )+" ( + -"%% .' ' 8 ('- -7 NMGGNMELNN @ A

%+ $ # #' ) &) + '- + "' *. & + ( %"&"- LJELHIIJGJ8 @ KFFHNA

2 (8

%+ :') ) #0 # - 6 "'A (+ ,& %% &"%2 "' + ( (+ !"% + 5 !(., !(% 0(+$8 --+ -"/ , % +28 ('- -7 NMGGMJNJLK @ A &+ # % &)+ & ) (, ) * -(.+",- + +"/ +, )(%"- 5 ' ' % ' 0"-! - 1" ' 1) +" ' 5 , % +2 MJEE Q(/ +-"& Q& %, Q"' '-"/ (., $ )"' ,- 7 % > & % (+ +((& % '"' % +2 ,8JEEE %%79 NMGGMJFFJJ @ A &$ +,+&) ) (, ) &) >*+ ,- ' + (2 " 2 "$ , !((% +' -"& (%/ %% (+ 0 %$"' (' NKJLGNGIKK @ A *+ ) &+ # % &,+ 8 &)+ & + *."+ , - 0 + ,?FG5 "- ! ' ,,",- '-9FG5 -"%"-20(+$ +, % > & % 9FG5 (., $ )"' (2,> "+%,9FJ5 '-+2 (2,9EK5 (($,9 ( '> ' " '> !"' , > ('-"9FE8 (,- ,,9FE5 1 .-"/ ! ,9EG5 2+(%%5 + (( 4 (&&( -"('8 +-" " )+(/" - + K &('-!,8 '- + ,' " - , %% MEELFHJLKG5 MEELFHMLJG + ,! +, % (& @ A

%+ $ # '+ &% *+ %. '- "' ' %",!5 )% ,"' ) +,(' %"-25 0"-! (&).- + $'(0% 5 %(0 GJ2+, 4 (+ ( " "' & + (9LMLJNHEHJJ + ,! +, % (& @ A %+ % ## )&,% )3 ('-"' '- %5 ' " '5 !"' , (($, (+ + ).- FG &('-! +.''"' + ,- .+ '"' ' (%"&8 ('- NMGGJMLEJE5 NEINEFNEMJ @ A

) %+#0 (, ) &0 .& + - $ +5 +(& +(.' '#"& > + 35 &"'"&.& ) ,, ,!(.% % -( ,) $ ' %",! (+ ' + !"- -<, ( " "' '#"&8 %% -0 ' FE?J )&8 EMHG9KIJEFFM (+ & "%7 "' (D) -3, !$ 8"' @ A %+ 0 ,) % + 0 @N-( LA -( ,,",- ' % 2 0"-! +($ ' ,!(.% + %"/"' "' (+ 5 + (8 ('- NMJELHNMNE8 @ A %+ - % *$ )+ $ # !(., & " !(' ,-5 ! + 0(+$"' -( 0(+$ (+ -!(%" &"%2 ('- -79 NMGGFGEMFE @ A %+ *$ )+ $ # & ,,",- '- (&).- + %"- + - 5 !(' ,-5 ! + 0(+$"' -( ! ' % %% ( " 0(+$, ('- -79NMGGFGEMFE @ A & $ #% ) $ ) *."+ ,5 " ,,",- '- 0"-! '(0% ( " +(,( - 1 % ' 0(+ 8 ('- -7 NMGGIKEHHI ' & "% !+ D ( -"& %"' 8 (8"'8 % +2 "' ,8KEEE )& & $ #% ) $ ) *."+ ,5 (.'-, ,,",- '0"-! &"'"&.& G2 +, 1) +" ' , (.'- '-8 ' " ,!(.% ! / 1) +" ' "' %%2 9N5 9 1 %8 '- + ,- & 2 ('- -7 NMGGIKEHHI5 & "%9 !+ D ( -"& %"' 8 (8"'8 *5@====86 ? ++ 0 8 @ ' $($ ,8LGEEE>9 "' )(+ > % 2," > ' $($ N >FE , GNEEE>9 . "9 H >I %% "' %.,"/ +(& ( 8 ('-79 .+/" (%" 2, (.+, 4 + / %8 %%79 NLKIGIKKLJ8 !8EMHG9KJFJJHE>HG8 9 "% 79 '.+/"!(%" 2,D2 !((8"' @ A %+ $ # '+ &% *+ %. '- "' ' %",!5 )% ,"' ) +,(' %"-25 0"-! (&).- + $'(0% 5 %(0 GJ2+, 4 (+ ( " "' & + (9LMLJNHEHJJ + ,! +, % (& @ A *' ,) ** )- *3 *."+ ( 2 ,, +, (+ " +( "% & % 5 (.+",+' HJEE>9 + ,, @ %% "%"-2 / "% % A ('- -79 EMIILGLMNHL @ A

%+ % ## )&,% )3 ('-"' '- %5 ' " '5 !"' , (($, (+ + ).- FG &('-! +.''"' + ,- .+ '"' ' (%"&8 ('- NMGGJMLEJE5 NEINEFNEMJ @ A ) %+#0 (, ) &0 .& + - $ +5 +(& +(.' '#"& > + 35 &"'"&.& ) ,, ,!(.% % -( ,) $ ' %",! (+ ' + !"- -<, ( " "' '#"&8 %% -0 ' FE?J )&8 EMHG9KIJEFFM (+ & "%7 "' (D) -3, !$ 8"' @ A %+ 0 ,) % + 0 @N-( LA -( ,,",- ' % 2 0"-! +($ ' ,!(.% + %"/"' "' (+ 5 + (8 ('- NMJELHNMNE8 @ A %+ ) - ) ,$ ( " (25 ! + 0(+$"' !(' ,-5 ,( + ! + - + +(& + 3 ",0 " ('- -79 NMGGFGEMFE /"' 0( ! % + , .,@ A

' ' " * ? % +* '-"' (.- ((+ "' ((+ -! & ) +$5 G '" !-, .% % &).+ &"' + -(0 + "-2 -(.+5 G '" !"' )(+ "-2 -(.+ '-(, 5 % /"' 1 ( GM-! .' 5 4 "'' + "' %. "' %% )% , ('- -7 !(" + / %,5 + (5 - %7 NJJGNGLMLK5 "' %. , "+ "+5 (&( -"('5 ", @ A

),+ 0'*0 "&& " - , % EMHGLKJKEI8

: + ; &) %% NMGHGFKJNL5 @ A

&) * # 3 ,#* ) ?== ,#0 GEFG &( %5 1 %% '(' "-"('5 LK5EEE>9 ' (-" % 8 % , ('- -7 NLKHLNFFFN + ( @ A && &% + &% ,* ),%% % (' & + (9)(' 9) ' #" +(.- (+ , % (+ +,8 N5LJ5EEE>9 8 (-" % 8 ('- -9 LLENJIJGGG8 @ A ),+ E== ) ?==@ $& # "' 1 %% '- (' "-"(' (+ "&& " , % 8 1) )+" MJ5EEE>9 ('%2 , +"(., .2 +, ' ('- - (' NHLFLEHJKH @ A 0'*0 &) NMGGJMLGGH8

* # 5

&%+ @

+ A


Amcho Awaz June 8_Layout 1 6/7/2013 10:12 PM Page 5

Ponnje<Sonvar, 8 Jun, 2013<

Rajkaronn

5

Amchea Desachea Rajkaronnant ‘Put’ porzollta Amchea desantli lokxay khub okhondd asa mhunn ami odd’dear hat marun sangonk fattim ravona. Ani khorem tem! Amchea desant lokxayechim mullam okhondd asa ani hem ami fattlea 61 vorsamchea kallant dakoilam. Punn amchea Bharot desant ek Gram Panchayat vo Nagarpalika vo Prant vo amcho Bharot des hancho karbar aplea hatantlo soddina zaupak anek kuttumbancho hetu asa kai? Kiteak zaitea rajki fuddareamni aplea putank vo dhuvank, aplea bailank vo bhav-bhoinnank vo anik dusrea familichea vangddeank rajkaronnant haddun aplea kuttumbachi rajki podvi okhondd korpacho proitn kela to soglleanchea dolleank dista. Oslim kaim udharonnam amche nodrek aileam tancher niyall korum-ia. Jedna jedna rajkaronnachem girgirem ghunvddaupi rajkaronni avoy bapuy zantte zale vo zantte zanvche adinch hea sonvsarak ontorle tedna tedna ti rajki podvi aplea hatantli dusreanchea hatan poddona zaunk tannim aplea putank rajkaronnant haddle te oxe asat:

Bharotantli ‘Fisrt Family of Indian politics’ mhunntta. Atam Smt. Sonia Gandhi Kongres pokxachim ani UPA sorkarachim sutram choloita. Rahul Gandhi zo ek khasdar asa ani Kongres pokxacho ek ‘Vice President’ asa taka fuddlo Prodhan Montri korpachim chin’na atanch disonk lagleant.

Rahul Gandhi Bharotantle NehruGandhi familintle so vangddi Kongres pokxache odheokx zaun gelet. Tin vangddi – Pandit Jawarhal Nehru, Smt. Indira Gandhi ani Shri. Rajiv Gandhi - Bharot desache Prodhan Montri zaun gelet. Tea khatir hea kuttumbak

Jyotiraditya Scindia Somplolea Kongres fuddari Madhavrao Scindia hanche te put. Vijayraje Scindia, jinnem rajkaronnan aplem pavpoll 1999 vorsa ghatlem, ticho to natu asa. Jyotiraditya mhunttlear somplolea Mhadev Rao Scindia hachem daiz zaun asa tachea paychea borea

Dushyant Singh

Dushyant Singh Vasandhare Raje, Maharanni ani Rajasthan Prantachi adli Mukhel Montri hicho put. Hannem-i rajkaronnan uddki marli vo taka ti uddki marunk laili hem sangonk atam tori ilem kottin asa. To Boston hangasor eka khasgi komponen kam’ kortalo. Jedna avoy Vidhan Sobhechem eleisanv loddtali tedna Dushyant Singh-an avoy borobor poilech pavtt rajkaronn kitem tem chaklem. Atam to sarko rajkaronnant ghuspola.

Ambott-Tikh

Aurelio ViegAs

Wagh babachem asvosonn Poiruch St Andrecho A m d a r Vishnu Surya Wagh hannem Gõychea redddeampaddeanchea dhiriam mogyeank anik ek pavtt a p l e m asvosonn dilem. Amdar Vishnnu Wag-uch nhoi punn hea adim kitleach amdar/montri ani khasdaramni sud'dam oslim asvosonnam dileant punn purnn korunk na. Jem adim ghoddonk nam tem atam koxem

zatolem hache vhoir mat tori Wagh baban chintlam kai? Ek pavtt khasdar Francisco Sardinha thaim ghoddlem nam heo dhireo kaidexir korunk, vhelean zalear kitleach reddeam-paddeanchea dhoniank kitlech pavttim bondkhonnint uddoile. Churchill Alemao-anui aple votin heo dhirio kaidexir korunk zaiti toyari keloli punn monzatink koslich dukhapot zavnk divpi nhoi oxe Maneka Gandhi-n tache-i proitn sufoll zavnk divnk nant. Reddeam-paddeancheo dhirio kaidexir ritin kortolo zalear poilim survek Kendr Sorkaracho tenko mellonk zai ani sodheak tori Kendr sorkar Kongresicho mhunnttoch hem koxench xokeo zavpachem nam. Ek pavttim Supreme Korttan hea dhiriank aplo virodh dakhoilolo asa ani tedna Kongresin sud'dam hea dhiriam pasun pois ravle. Ani hi gozal Wagh Bab bhorpur zannam punn….. Ani xevottak Wagh mhunntta ki heo dhirio korpak kherit moidanam bandtole. Bori yevzonn. Punn Wagh Babacho BJP sorkar astana tem ghoddlear borem asa na zalear dusro sorkar yetoch tea moidanache "plots" korun vikhchena mu?

karyak lagon Jyotiraditya rajkaronnan khub nanvlovkik asa. Rajkaronnant Scindia ghoranneantli to tisri pillga zaun asa. Sod’deak to UPA 2 sorkaran ek Montri asa. Sachin Pilot

Sachin Pilot ho anik ek nanvlovkik somplolea Kongres fuddari Rajesh Pilot hacho put asa. To aplea paychea Dausa hea Lok Sobhechea motdarsonghant jikon ailolo asa. Sachin apunn aplea paychea nhoi punn svothachea bollar rajkaronnant nanv zoddunk vavurta khoro punn somplolea paychi tacher savlli asa hem konnacheanuch visronk zaina. Omar Abdullah Adim poriant Abdullah familint Kashmirachem rajkaronn aplea hatamni dovorpak proitn keleat. Omar Abdullah-cho xapay Sheikh Mohammad Abdullah hannem Kashmirachea rajkaronnant poilo bhag ghetlo. Uprant tacho put Farooq Sheikh Abdullah hanem zaito kall Kashmir prantachem rajkaronn aplea hata khal samball’lem. Ani atam tacho put Omar Abdullah Kashmirachea rajki mollar aplem asnnem dakoll korta. Sod’deak to Jammu &

Alina-cho Dabollek tenko nam? Zaite zann mhunnttat ki amchea padri bhavamni rajkornnamni poddchem nhoi ani haka lagon thodde zann Fr Eremito Rebellocher vaitt uloitat, punn je vaitt uloitat tannim zanna zavchem ki Gõykarank nhidentle utthaitole zalear fokt padrinchich goroz. Sodheak tori Eduardo Faleiro, Francisco Sardinha, Dr Wilfred D’souza, Vijay Sardesai, Joaquim Alemao, Churchill Alemao, Kongres odheokx, Subash Shirodkar, Benjamin D’silva, Caitu, Avertano Furtado ani Reginaldo Lourenco-n hea Dabolle vimantollak aplo tenko bhasaila punn azunui Alina Saldanhacho dubav lagta. Alina-chim sogllim doram Parrikar-an aplea tabeant ghetlolim asat mhunnttoch je vatten Parrikar taka vhoddtolo te vatten Alina astolem. Alina sodheak ganv-ganvanim Gõyank khas dorzo mellcho mhunn zomati ghetana dista, punn thoim

Kashmir hacho Mukhel Montri asa. Sandeep Dikshit Ho Uma Shankar Dikshit hea rajki fuddareacho natu ani sod’deachi Delhichi Mukhel Montri Smt. Sheila Dikshit, hicho put. To aplea ghoranneache pod’doti pormonnem rajkaronnan bhitor sorla. Rajkaronni familintlea vangddeank ‘politics’an liklikpak sompem zata kiteak tanchea ghorabeachea ‘influence’-acho tankam motto faido zata mhunn Sandeep Dikshxit mhunntta Akhilesh Yadav Ho Ut’tar Pradesh hea prantacho adlo Mukhel Montri Shri. Mulayam Singh Yadav, hancho put. Anik ek put bapaychea panvlamni rajki mollar bhitor sorlo. Fatllea Uttar Pradesh hea prantant zalole venchnnukent tannem adli Mukhel Montri Mayawati hika ani tichea BSP pokxak haroilo ani apolea SP pokxak sonnsonnit zoit dilem. Sod’deak to Ut’tar Pradesha-cho Mukhel Montri asa. Itlench nhoi anikui rajkaronni fuddareanche put vo dhuvo asat zannim rajki mollar

taka lokancho tenkoch mellonam tem pollovn vichitr dista. Zankam Sorkarachea yevzonneamchi (duddvanchi) modot mellta tech lok te zomatik hajir zatat ani zor konnak duddu mellonasle zalear konn mus pasun thoim zomatik yevcho naslo oxem azun poriant ganv-ganvanim zatolea hea zomatincher nodor marlea uprant kollun ailam. Atam novea Kollektor imarotik Matanhy Saldanha-chem nanv poddlolem asa mhunnttoch zoim Parrikar asa thoim xevott meren Alina astolem hantun kosloch dubav nam.

Ramakant Khalap zagovlo!

Atam meren Mopa-chem kam’ nettan chalu asa ani tem koxe-i toren purnn korpak Parrikar-acho hetu. Hacho faido Gõykarank sodduch punn chodd korun Sindhudurg, Sangli, Ratnagiri, Kolhapur, adi… vattharank zatolo ani Parrikar tankam

yes melloilam. Te mhunttlear Om Prakash Chautala, Mehbooba Mufti, Manvendra Singh, Milind Deora, adi. Khoreponnim hea rajki ghorabeank rajkaronn mhunttlear ek dhondo zala, rajkaronn tanchea jivitacho svas zala.

Amchea Gõyant Amchea Goyantui putam/dhuvank rajkornnant bhitor kaddpachi porampora unni na. Goy svotontr zatoch Goyant lokxay raj ailem ani tache borobor Goychem raj ‘dynasty’ pod’dotin choloupache vicharui aile. Svotontr Goyche poile voile mhan rajki fuddari mhunttlear Dayanand Bandodkar, Goycho poilo Mukhel Montri ani Dr. Jack de Sequeira, Goycho poilo Virodhi Fuddari. Daynand Bandodkar-an apli dhuv Smt. Sashikala Kakodkar hika rajkornnant haddli zalear Dr. Jack de Sequeira hannem aplea putak Shri. Erasmo Sequeira haka rajkornnant zago sugur kelo. Halinchea kallarui tench ghoddta. Shri. Pratapsing Raoji Rane, adlo Mukhel Montri ani atancho Virodhi fuddari hancho put Shri. Visvajeet Rane Goychea rajkarnnant motto probhav ghalta. Sod’deak to Goycho ek amdar asa. Tea xivai Goyant anik ghorabe asat zhoim ghorabeantle eka poros chodd vangddi Goychea rajkarnnachem girgirem ghunvddaita. Dekhik Sudhin Davllikar ani Deepak Davlikar, hevui dogui bhav, atam Parrikar sorkarant Montri asa zalear Babush Monserate ani tachi pottin Jenifer Monserate dogaim amdaram asat.

faido korunk chinta hi gozal kovtuk korpachi. Atam okosmat Ramakant Khalap utthlo ani mhunnonk laglo ki Mopa Gõykarank ekdom gorjecho. Parrikarachi ttika korun to mhunntta ki Dabolim thavn Navy-k Mopa haddpak ji suchna kelea ti Parriukarachi suchna fokor dokxin Gõyantlea lokak fottounche khatir mhunn. 2014 vorsantle Lok sobheche venchnnukent porjek fottoun Parrikar dokxin Gõy jikonk sodta mhunn Khalap-an arop kela. Khalap okosmat nhidentlo koso utthlo tem konnak khobor punn aikonk yeta tea pormonnem 2014 vorsantle venchnnukent Parrikaracho dollo dokxinn Gõyant venchnnuk jikpacher asa zalear Khalap babacho dollo North Gõyant khasdar zavpacho asa. Nhidentlo zago zaunchoch poddlo nhoi?

Damu Naik Nattkancho Patxay

Halinch Naveleant ani Moddganvant veg-vegllea kolejimni videartheank proves khatir uchambollay nirmann zali. Lokank aplea lagim sambhallunk zainam tem pollovn Avertano Furtado-n rokd-

doch aplea Saib Manohar Parrikar-ak fon marlo ani don minttamni Parrikar Naveleant pavlo. Je meren Avertano Naveleant nivddun aila te meren Parrikar Naveleantuch dixtti poddta karonn mhunttlear taka koxe-i toren Churchill porot Naveleant ailoloch naka. Karonn taka bhorpur khobor asa ki Churchill nivoddlo zalear tachem raj konsllot mhunn. Dusro ek BJP-cho karekorto sodheak tori eka ‘montreacho’ zago ghevn bhoslolo Fatordacho Damu Naik. Kolejicho thoddo vixoy zalo mhunn videartheanchea palokank ghevn dharnant (Strike) bospak toyar zalo. Vajay Sardesai amdar haka fattim uddounche khatir Damu Naik kiteim korpak toyar asa. Atam tannim anik ek novi yevzonn kelea sogllea tiatrist bhavank tannim khas proxikxonn divnk vorg toyar keleat khoim je vorvim machier tiatrist bhavancho aple virudh avaz bond korunk mhunn zaite uloitat. Khorench nattkancho Patxay to!

Rupea Podd’dear

Rishi Kapoor ‘Khalnayak’ ‘Andaz apna apna’-cho Eka kallar ‘chocolate hero’ mhonn nanv ‘sequel’ yetolo zoddlolo Rishi Kapoor hannem aplea vantteak aiz meren jeo bhumika aileat, titlei yesesvi korun dakhoileat. Rishi Kapoor ho ‘super star’ hea panvddear pavonk naslo, torui tannem bhumika kelolea cholchitramni zobordost ektting kelam, hem sot konnuch nakarchona. ‘Romantic hero’-nche bhumikam xivai tachea vantteak dusreo khas oxeo bhumika aileo nant. Aplea jivitachea dusrea ordhant to hem unnemponn bhorun kaddunk yevjita. ‘Aurangazeb’ hea cholchitrant to eka pulis odhikareachi bhumika korta. Ojapanchi gozal mhonnllear, Rishi Kapoor-an aplea purai jivitant eka pulisachi bhumika kednach korunk nasli. Ani ‘villian’-achi zalear kednach na. Taka lagon lokak Rishi Kapoor-acheo veglleo bhumika pollevpak khupuch utsukta (curiosity) asa. ‘Agneepath’ hea cholchitrant tachi ‘Rauf Lala’ hi bhumika soglleankuch avoddloli.

Jea ‘Andaz apna apna’ cholchitrak lagon Salman ani Amir Khan hanche modem futtafutt zaloli, teach cholchitrachea ‘sequel’-ant Amir ani Salman Khan porot ek pavtt ekttaim yevpache asat, oxeo khobro hea disamni cholchitranchea sonvsarant posorleat. Cholchitram nirmann korpi Vinay Kumar Sinha hea cholchitrachem ‘sequel’ toyar korta. Hea cholchitrachem ‘shooting’ hea vorsa Dezembr meren korun puray zatolem. 19 vorsam adim Vinay Kumar hannem ‘Andaz apna apna’ hem cholchitr toyar kelolem.Hea komedy cholchitrak lokachi khupuch gorddi zatali. Hea ‘sequel’-a khatir apunn Salman ani Amir-ak toyar kortam, oxem Vinay Kumar Sin-

han halinch potrkarank sanglem. Punn sangtat tea pormonnem Salman ani Amir-an hea ‘sequel’-ant bhag gheupa khatir ap-apli sohomoti divnk na.

Shah Rukh-an na mhonnokuch na ‘Yeh Jawani Deewani’ hea cholchitrachea ‘promotion’-ak vochpi Deepika Padukone hannem apleak Shah Rukh Khan-an kednach na mhonnonk na, oxem sanglem. Shah Rukh Khan ho ek boreantlo boro kolakar zavn asa. To apleak ‘Yeh Jawani Deewani’ filma khatir addaita, oxeo khobro jeo posorleat, teo egdomuch chukicheo zavn asat, oxem Deepikan eka dobajea vellar sanglem. ‘Yeh Jawani Deewani’ hachea ‘promotion’-a khatir ek yevzonn toyar korpant yetali. Tea khatir Deepika bhair vochpachem aslem. Punn Shah Rukh Khan-an Deepikak addavn poilem ‘Chennai Express’ cholchitr puray kor oxem sanglem mhonnpacheo khobro posorloleo. Deepika Padukone-an hea sogllea khobrank nakar dilo, ani aplea uloupantlean Shah Rukh Khan hachi thoknnay keli. Apunn Shah Rukh Khan-ak khup man ditam ani apleak to sodanch ek ut’tejon divpi sangati kolakar zavn asa. Tachea vangdda bhumika korpak khupuch umed bhogta ani to apleak aplo soglle torecho sohokar dita, oxem Deepikan eka dobajea vellar lokak sombhondit korun sanglem.

Saif 2 kotti milhanvacho Sruti mhonntta ‘Hanv sundor na’ dhoni

Puray bollywood-ant Kareena Kapoor Khan hicho ghorkar Saif Ali Khan zavn asa ekuch oso kolakar, zo ek ‘Nawabi’ (fidalgo) koso jiyeta. Saif Ali Khan zaun asa Pataudi hea ghoranneantlo 10-vo ‘Nawab’ ani tachi jiyeopachi ‘life style’ zavn asa, sogllea cholchitrantlea kolakaram von khupuch veglli. Hindi cholchitramni aslolea heram ‘Khan’-am modem Saif khupuch unch urta. Saif tachea bhurgeaponnar thavnuch ek ‘fidalgo’ koso jiyela ani vaddla. Saif Ali Khan hachi girestkai 40 millions Amerikan dollars itli asa. Saif-an Kareena Kapoor haka apli ghorkan mhonn ‘Begum’ koxi svikarlea. Inglez bhaxentlean prosid’d zavpi ‘Forbes’ hea nemallean, Saif Ali Khan haka sonvsarantlea 10 girest ‘celebrities’ hanche modem kelea. Saif Ali Khan eka cholchitrant bhumika korpa khatir 6 tem 10 kotti rupiya, ani jahirati (ads) korpa khatir 4 tem 6 kotti rupiya mandhan (renumeration) gheta.

Hindi cholchitranchea mollar novench ailolem Sruti Hasan sod’deak choddunch ‘demand’ korta. Ek ‘heroine’ mhonn tache kodde soglle gunn ani rup aslolean, thoddeach kalla bhitoruch tem ‘glamourous’ mhonn aplem sthan mozbut korunk xoktolem, hantunt il’loi dubav na. Tache dolle itle sobit asat, ki, tem tachem ek kheritponn mhonnllear zata. Punn ojap korpa sarkhi gozal mhonnllear, Sruti apleak sundor mhonn koxench mandun gheupak toyar na. Ek ‘heroine’ zavpa khatir aplea kodde goroz tem rup na, oso tanchea monant ghott somzut zalolo. ‘Dil bachcha hain ji’ hea Hindi filmantlean bhitor sorlolem Sruti ‘Ramaiya vastavaiya’ hea filmantlean mukhel bhumika korunk pavlem. Hem cholchitrant tachem mukhamoll khupuch fulon ailolem koxem dista. Taka ‘glamours’ mollaruch aplem ‘career’ korpak zai

aslem. Punn alem mukhamoll kemera samkar borem dischem na, oso tachea monant dubav aslo. Tem mhonntta, ‘Heroine zavop hem ek mhojem sopon zavn aslem. punn ‘looks’-chea nodrentlean mhoje bhitor suropai na, oxench mhaka distalem. Hanv ek khellgoddi zavn asa. Pavsant ani votant hanv khellonk vetam. Bore ‘looks’ melloupa khatir hanvem kitem korunk favo, oxe vichar mhoje toklent ghollttale. Oxea vellar khud mhojea samkar bollywood cholon ailem. Atam meren cholchitramni zo vavr hanvem kela, tantunt hanv khoxalbhorit asa. Hea fuddem aikui zaitench mhaka korpachem asa,’ oxem Sruti mhonntta.

APPOINTMENTS


Amcho Awaz June 8_Layout 1 6/7/2013 10:13 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 8 Jun, 2013<

Vicharkhonn

6

Manestanchim utram Rajkarnni apunn sangta tench sotmandhina; tea khatir dusro sangta tem aikon to sodanch ojiap zata

Amchem Xikxonn

- Charles de Gaulle

aMcheM MOT

‘Transparency’ gorjechi Central Information Commission (CIC) hika porbim favo karann poilech pavtt he sonvsthen rajki pokx RTI kaidea khala yeta mhunn spoxttponnim nirnnoy dilo. CIC hicho nirnnoy rajki pokxanchea fuddareamni nivoll nodren pollounche suvater aplea suvarti dolleamni pollovpacho proitn kelo ani ekach utran mhunttlole bhaxen rajki pokx RTI kaidea khala yena mhunnpachim karannam diunk survat keli. Hi rajki pokxanchea fuddareanchi kornni ojap zavpa sarki nhoi, kiteak rajki fuddareank her dusreancheo vaitt boreo kornneo RTI kaidea khala ailoleo zai punn svotachim karasttanam RTI kaidea khala ailolim naka. CIC hacho rajki pokxank RTI kaidea khala haddpachem karann mhunttlear sorkarachim zaitim boreponnam (benefits) rajki pokxank uktteponnim ani lipovn mellta hem sogottuch zanna. Punn rajki pokxank je ‘benefits’ mellta tacho kont hixob asona mhunttlear fott zanvchina. Zori tor sorkari ‘benefits’ rajki pokxank mellta zalear hea pokxank RTI kaidea khala yevpachem koxench chukona. Torui punn rajki pokx naka zalolim karannam diun RTI kaidea khala yevpache vattaunk sodta tem vichitr dista. Khoreponnim sogllea karbarank uktteponn (transparency) aschem mhunn Kongres sorkaran kaim vorsam fattim RTI kaido pas kelo ani vevharant ghatlo. Hea kaideak lagon rajki karbarantle kitlexech ghottalle (scams) uktte zale ani zaitea fuddareank bondkonn poriant bhogchi poddli. Churchure dista kiteak jea pokxan RTI kaido ghoddun haddlo toch pokx poriant RTI kaidea khala yeunk toyar na tem kongresichea fuddareanchea uloupa vorvim kollon yeta. Padricho sermanv uniek nhoi mhunnta ti gozal hi. Kongres pokxachech fuddari nhoi, punn dusrea pokxanche-i fuddari zoxe porim BJP, NCP, JDU, CPM, adi pokxamni haka khor virodh kelolo asa. Hea rajki pokxancher bhirant ani kampero suttlolea porim dista kiteak te RTI kaidea khala yeunk itle bhiyeta ki rajki pokxanchea karbaran kitlo broxttachar asa tacho amcheanim sumar korum yeta. Thoddech dis zale IPL khellant ‘spot fixing’ haka lagon vhodd bhovall zalo ani to bhovall azun poriant chalun asa. BCCI-chea karbaran zaito ghuspagondoll asum yeta oxem pulisamni barik chovkoxi kelea uprant kollon yeta. Krikett khellantui ‘transparency’ na oso arop krikett khellachea mogyeamni ani zaitea rajkaronneamni kelolo ami pollelo. BCCI he krikett khellache Bharotantle sonvsthek RTI kaidea khala haddunkuch zai mhunn zaiteanim magnnim keli. Rajkornneamni-i BCCI, RTI kaidea khala haddchi mhunn ‘demand’ kelo. Punn atam jedna rajki pokxank RTI kaidea khala haddpacho vell ailo tedna tech rajki fuddari taka virodh korunk lagle. Khorench ‘double talk’ mhunnta tem hench. Amche rajki pokx ani tanche fuddari kednach eka tallean uloina. Khoincheai vixoyacher bhasabhas zaum, tantun Kongres, BJP ani dusre pokx ekamekachea vicharakodde sohomot asona. Sodanch ekamekak virodh korta. Punn ojapanchi goxtt mhunttlear jedna rajki pokx RTI kaidea khala haddunk CIC-n nirnnoy dilo tea vellar ek vo don pokx soddle zalear sogllea rajki pokxeamni tacho virodh kela. Khorench rajki pokxanchem mhunttlear rajki pokxanchea fuddareanchim sogllim kallim dhovim kortubam RTI kaido lagu kelear ukttim zatolim mhunn rajki pokxank bhirant asa hem hache velean sid’dh zata. Amcho des lokxay pod’dotin chol’lolo des zavn asa. Lokxay mhunttlear lokanchem raj, lokanim ghoddlolem raj ani lokam khatir ghoddlolem raj zaun asa. Oxem asa zalear lokak hok asa rajki pokxanim kitem cholta tem zanna zaupak ani heach khatir rajki pokxank RTI kaidea khala haddop hem khub gorjechem asa. Tea khatir amchea rajki fuddareamni je svota apunn ‘transparency’-che ‘champion’ mhunn somzota tannim RTI kaidea khala yevpak raji asa mhunn sangpak zai aslem punn durdoivan toxem ghoddonk na. Amchea Bharot desant fattlim 66 vorsam lokxay pod’dotin raj cholta. Hem fokt kendr sorkarantuch ghoddona punn Bharotantlea prot’tek prantan ghoddta. Hi khorench thoknnay korpa sarki ghoddnni zavn asa. Hea desant lokxayechim mullam okondd asa mhunn sid’dh zata. Tech borobor fattlea 66 vorsanchea desantlea rajkarbaracher niyall kelear vhodd dukh bhogta. Broxttachar itlo vaddla ki lonch (bribe) dilea xivay koslench kam’ zaina. Rajki fuddari ani montri poriant kitleaxeach ghottaleamni (scams) buddlole asat. Thoddeant khast favo zalea zalear thoddeancheo kexi nitinyealoyanim chalu asa. Rajki fuddareancheo ani montreancheo heo duxtt kornneo RTI kaideak lagon sobemazar aileo hem konnacheanuch nakarunk zaina. Rajkarbar nivoll korpacho RTI kaido ek borem sadon asa. Rajkarbar nivoll zalo mhunn rajkaronn nivoll zanvchemna. Rajkaronn nivoll zatolem zalear rajki pokx RTI kaidea khala haddpachi taktichi goroz asa. Jea disa rajki pokx RTI kaidea khala yetole tea disa thavn amchea desant lokxayechim ani ‘transparent’ rajkarbaranchim mullam odik okondd zaunk survat zatoli.

UzvaddacheM kirN

Mhaka Velluch Mellona..... WilliaM FernandeS, Sanvordem-Curchorem, Gõy

Mhaka vell mellonk nam. Mhaka vell pavonk nam. ‘Time’ khoim asa? Him sondanchinch utram ami uchartanv, amche sodanche jivitache chalint. Ami itlim ‘busy’ astanv ki dis kednam uzvaddlo ani kednam somplo hacho sumaruch melona. Akhea disak 24 voram astat, hem ami sogllim zanant. Hem amcheanim bodlunk zainam, na mhunn amcheanim amkam zai toxim vaprunk-ui zainam. Sogllea kamank vell tharailolo asta. Punn ami Devan dilolea hea chovis vorantlim kitlim voram vapurtanv hacher ami barik niyall kelear boro. Vo him voram kitem borem vo folladik amchea jivitant korunk ami vapurtanv kai? Jivit mon’xachem chodd dhanvtem zalolem disun yeta. Amkam hea tempar zaiteo sovloti mell’leat. Novim novim yontronnam amkam vaprunk mell’leant jea vorvim amcheanim vell samballunk zata. Heach pasot hea novea yontronam-chi sud kelea. Rosten dhanvtolim kitlech torechim vahanam amkam vegim tea tea suvater pavonk. Punn ami vellar pavtanv kai? ‘Computers’, ‘Internet’ amchim kamam vegim vegim zaunk. Kama amchim vegim zatat kai? ‘Pressure cookers’, ‘microwave ovens’, ‘gas stoves’ amchem randop vegim randunk ami vapurtanv. Amchem randop zaun vellar amkam jevonn poddta kai? Adlea tempar heo soglleo vostu nasleo torui punn monis ap-aplim kamam vellar kori. Godialam naslim vell pollounk, torui suryachea vo chondrachea odmasan apaplo vell polloun kamam kori. Vahanam asonk nam, vegim bhair soron, kitlixi vatt cholon tim vellar aplea kamank pavtalim. Disui bhor khori mehnot korun aplem kam’ kori, aplea vellacho boro upeog korun pustokam hatin boroy-i ani aiz pasun tim pustokam ami vachtanv. Chulicher matiechea aidonamni randop korun vellar jevonn mello. Rop aplo hatanim dhutalim, allen (mosalo) hatin vanttalim. Itlem-i kam’ korun tanchea thaim vell aslo, aplea bhurgeancho ani ghorcho boro korun poramos korunk. Ani vellar aimori, ters ani her magnnem sangatan kortalim. Aiz hem kainch disonam. Konnakuch konnachi khobor pasun gheunk vell mellona. Nhidonk pasun amkam suseg asona. Sogllea vellar sogllim ‘busy’. Pollounk gelear kitem kortanv ami? Kainch nam. Bariksannin pollelear ami amcho vell funkeacho ogddaitat. Naka tea vostumni amcho vell piddear kortat. Halinchea tempar ami pollelem zalear amkam disun yeta choddso amcho vell ami TV mukhar sartanv. Atamchim bhurgim chodd xim ‘mobile’ gheun vo ‘computer’-a fuddem ‘facebook’acher ani ‘games’ khellon ho vell ogddaitat. Aichea kallant thoddeank ek borem randop korunk pasun vell melona, ‘fast food’ haddun dis kaddtat. Vellachem mhotv kitem tem fokot khellgoddeank ani ‘rocket’ cholloiteleank gomta. Eka khellgoddeak ek ek goddiechi kitli goroz asta. Ek goddi te fattim poddlear te tea khellant hartat. Tannim eke goddieche 10 te 1000 vantte keleat ani tankam ‘milliseconds’ ani ‘nano seconds’ mhunntat. He ‘nano seconds’ pasun tankam gorjeche poddtat. Ani heach pasot vellachem mhotv kitem tem tankam khobor asa. Amcheanim ho vell bore toren vaprunk zata, tacho favo tea porim vevasthapan (manage) korun. Favo tea porim ami vellacho upeog kelear amcheanim kitlimxim kamam korum yetat. Ani itlem-i korun amchea lagim anink vell urtolo, amchea ghorcheam sangata asonk ani Devak magnnem korunk. Oxem kelear amkam vella fattlean dhanvonk poddchemna ani konnunch mhunnchona vell pavona mhunnon. Chovis voram tim. Sou tim att voram ami nhidtanv vo suseg ghetanv. Urlim solla voram. Kam’ korunk att tim dha voram. Sou voram tumi kitem kortat hacher bariksann gheunchi. Ami hea urlolea vorancho boro korun upeog kortat vo tim voram ogddaitat? Boro korun vellacho upeog korop chodd gorjechem. Vell yeta ani veta. To konnakuch ravona vo dhorun dovrunk mellonam. Nam mhunn to ‘rewind’ korunk zaina. Gelo to gelo. Kitle-i duddu dilear pasun to gheunk mellona. Hanv kortolom aslom mhunnonk favo na, kitem korpachem asa tem urlem. Kitem korpachem asa tem aizuch kor. Faleank dhovrinakai.

vincy QuadrOS

Mhalgoddo Lekhok Bharot sorkaran ho kaido kitea khatir ani konna khatir kelo? Sorkarak dista sogllim bhurgim xikxit zaunchim. Haka xembor ttokke gunn favtat. Punn sod’deak chalu aslolem xikop gheun bhurgim kitlim mukhar vetolim hacher konnuch vichar manddina. Protyek avoy bapayk dista aplo bhurgo xikcho, borea gunnamni pas zauncho ani vhodd monis zauncho. Protyokx oxem ghoddta kai? Na. Haka karonnam khub asat. Hem chitr amchea Gõyantuch nhoi tor purai Bharotant dixtti poddta. Hacho orth oso nhoi ki sogllinch bhurgim xikonant. Jim xiktat tim unchlea vorgantlim ani modhyom unchlea vorgantlim. Hachem mukhel karonn zaun asa tea avoy bapaychi vicharxrenni veglli. Tim xikpa khatir kitle-i poixe moddunk toyar astat, aplea bhurgeancher

dobhav haddun tim tanche koddlean bore gunn melloun ghetat. Tankam khella pasun vonchit dovrun tankam obheasak bosoytat. Obheasa xivay tankam kaim kollona zalear upkarta punn obheasant top-ranking mellounk zai ho tancho haves. Hea khatir tim apunn teag kortat, kaim pavtti tuition-achea nanvan goroz nastana poixe hogddaytat, bhurgim khuxal urun obheasa koddem kendrit urunk, goroz na tem legit haddun ditat, tankam fuslaun, baba puta korun tankam pustokanchea lagim dovortat. Hacho porinnam’ tim borea gunnamni pas zatat ani vevsayik kolejimni provex melloytat ani ek dis vhodd monis zavpak pavtat. Oxem modlea vorgantlea ani sokoylea vorgantlea avoy-bapay modem ghoddona. Hakai zaitim karonnam asat. Poilim mhonnlear tanchi orthik poristhiti bori asona. Tankam bhurgeancho husko asta punn tancher cheponn ghalpa itlo tanche koddem vell asona vo tim bhurgeank aple mutthient dhorunk xokonant. Jevnnacho unnav ani favo tem proxikxonn (tuitions) divpa kodde tim fattim poddtat. Hatuntlim thoddim bhurgim borea gunnamni pas zatat punn mukha velem xikop korunk sarkem margdorxon nastana fattim poddtat. Halinchea tempar GCET ailolean bhurgim fattim

poddlolim ani atam NEET khatir chodduch fattim poddtolim kiteak kolejimni xikoytat tatuntlean hi porikxa divop bhovuch avghodd. He porikxe khatir zai aslolem khas proxikxonn gheunk tanchean ghoddona vo tachi tankam kolpona asona. Hi poristhiti zali bhurgeanchi ani tanchea avoy-bapaychi. Atam xikxonnachi poristhiti polleum-ya. Bharot svotontr zalea uprant mhonnlear sadaronn 1950 te 2010 meren ekech torechem xikxonn dhoronn aslem. Xikovpi vorgant yetale, xikoytale, porikxa ditale ani xikop chalu aslem. 1986 vorsak Raxttriy Xikxonnik Dhoronnant bodol haddun bailam khatir khas sovloteo manddun haddleo. 2000 vorsak Sarva Shiksha Abhiyan suru korun dhoronnant anik kaim bodol haddle. 2002 vorsak Bharotiy sonvidanant 21-A kolom’ ghalun so te chouda vorsanchea sogllea bhurgeank xikxonn funkott ani soktichem kelem. Raxttriy panvddear kendr sorkaran veg-veglleo sovloteo toyar korun puray Bhaortant ekui bhurgem xikonastona urchem nhoi oso haves ballgilo. 2009 vorsak vevharant ghal’lo RTE (Right to Education) Kaido fattlea vorsak Gõyant lagu zalo ani xikxonnan novem rup ghetlem. Bharot sorkaran ho kaido kitea khatir ani konna khatir kelo?

Sorkarak dista sogllim bhurgim xikxit zaunchim. Haka xembor ttokke gunn favtat. Punn sod’deak chalu aslolem xikop gheun bhurgim kitlim mukhar vetolim hacher konnuch vichar manddina. Dinesh Singh, vice chancellor, Delhi University, mhonnta “1,100 vidyartheamni multi-national corporation-ant orz kelo. Tatuntle fokot tin vidyarthi favo sarke mell’le.” Hacho orth amchem xikxonn amkam podveo dita punn nokrio dina. Nasscom, McKinsey ani TCS sarkeo vhoddle bhanddvolli komponio mhonntat amchea desantle fokot 20 ttokke podvidor (graduates) nokri korpache laikiche asat. Her 80 ttokkeanchi podvi ofisamni saronn marpak vo odhikareank udok divpa khatir? Iskolant dha vorsam ani tache uprant mellpi xikpacho obheskromuch kuslolea tantiam sarko. 25 vorsam fattim jem xikoytale, tench aiz meren xikoytat. Sonvsarant kitlo bodol zala, nokri korpak kosli magnni asa, utpadonak koslem xikop zai hem zo meren amchea xikxonn todnyanchea lokxant yena to meren amchim bhurgim IIT zanv IIM xikpak patr zaunchi nant. Oxe poristhitint RTE kaido amchea desachi kitli progoti kortolo? Iskolantlean mhaiti mellta tea pormannem ganvantlim bhurgim xikunk sodinant. Tankam khobor asa apunn attvi meren napas zaunchim nant

mhonn. Dusre votten xikovpi aplech dhundint astat. Tankam xikovpacho onnbhov asun pasun tim xikxit gunni bhurgim toyar korunk xokonant. Zalear ho kaido faideacho? Hatunt asloleo trutti kaddun uddvopachi goroz disona? Xikovpi, xikpi ani tanche avoy-bapy hanchem natem toyar zaunk naka? Xikpantlean ami des ghoddounk sodtat zalear hea kaideachi choddant chodd zagrutay korchi poddtoli. Bhurgim ani xikovpi hea doganchem mon orthabhorit xikxonna khatir toyar korchem poddtolem. Teach borabor je porim ami bazarpetthe pormannem mal toyar kortat tech porim nokri ani vevsayak upkarpi obheaskrom’ toyar korpacho poddtolo. 50 vorsam fattim dhavi pas zal’lo todnya aple porim azchea bhurgeank obheaskrom’ toyar korta, taka kitlo orth astolo hem-i lokxant gheunchem poddtolem. Union Human Resource Minister Kapil Sibbal mhonnta “RTE kaido zaun asa ek sondi vorg, ling ani lokxayeche dage toddun uddovpi somajik addmellim ani amchea desachem nisontton korpi vero moddun kaddunk.” Cholat tor, hatant hat ghalun amchea bhurgeanchea fuddarachem chint’tana, tancho obheas ani obheaskromacher bhasabhas korum-ya ani xikxonna vorvim novo des bandun yeunk RTE kaido mozbhut korum-ya.

Tok’kevariche spordhek xim’ zai!

MarcOS GOnSalveS

Onnubhovi lekhok Gõyantlea choddan chodd vidhyaloyamni tok’kevarichea adaracher vidhearthyak proves divpachem sotr suru kelam. Omkich tok’kevari mell’loli asot zalearuch proves melltolo oxi ott ghalea. Hachem ek karonn mhollear aplea vidhyaloyacho xikxonnacho dorjo uch’ch urcho, hi vidhyaloyachi mokh. Hacho orth, him vidhyaloyam fokot huxar vidheartheakuch aplea vidhyaloyantlean xikxonn divpak sodtat! Fuddle kaim vorsamni Gõyant xikxonnachea mollar vhodd tufan upraspachi xokeotay asa. Gõykaram ani xikxonn mollavelea budh’dvontam mukhar legit ho chintecho vixoi zatlo. Karonn sodh’yachi poristhiti, hea tufanachem sonkh’yet dita hem atanch nodrent bhorpak laglam. Hachem ek mukhel karonn mhollear xikxonnachea mollar suru zaloli spordha! Xikxonnachea mollar nettan spordha suru zalea. Vidheartheam modim; apleak chodd gunn ani chodd tok’kevari mel-

loupachi spordha, Xallam-xallam modim sogle vidhearthi pas zaupakuch zai ani xallek namna mellpak zai mhonnpachi spordha chol’lea. Uch’ch madhyomik vidhyaloyam ani mahavidhealoyam modim oslich spordha nett gheupak laglea. Anik tatuntle tatunt palokam(parents) modim-i aplo bhurgo dusrea bhurgea poros boro xikcho, chodd tok’kevari mellouchi he nodren dhoddpoddichi spordha rup gheupak laglea. Toxem polloupak gelear ho spordhecho prokar vaitt nhoim. Karonn spordhe vorvim utkruxtt ani dorjedar prokar aplem ang dakhounk xoktat. Soglleant bori gozal ani borem tem spordhe vorvim-i chodd nettan bhair sorop xokyo asa. Punn he spordhechea prokarak lagun sabar vaitt gozali legit somazant apli man voir kaddpak xoktat, hi-ui titli-i khori gozal asa. Dekhun he vaitt prokar ani khas korun somazak chukichea margan vhorpi prokar ghoddche nhoi mhunn, hea spordhechea prokaracher atanch vichar korpachi goroz upraslea. Ondum vorsam ikravechea vorgant proves gheupa khatir bhurgeanchi gordi zalea. Hachem ek karonn mhollear ondum vorsa sumar sadde panch hozar chodd vidhearthi dhavechea vorgant pas zaleat. Anik hea khatir Gõyantlea uch’ch madhyomik vidhyaloyamcher tann aila. Toxem polloupak gelear ho tann yeupak fattlean ondum chodd vidhearthi pas zaleat hem ekuch karonn asa, hem manyo korop kotthinn lagta. Punn hem karonn na oxem-i na. Chodd gombhir ani vichar korpak laupi karonn mhollear uch’ch madhyomik vidhyaloyamni proves ghevpi vidhearthyam mukhar lailoli tok’kevarichi ott. Dekhun ho prosn fokot heach vorsacho oxem mhunnop sarkem nam.

Gõyantlea choddan chodd vidhyaloyamni ani khas korun xaram ani xaram bhonvtonni aslolea uch’ch madheomik vidhyaloyamni tok’kevarichea adaracher vidhearthyak proves divpachem sotr suru kelam. Omkich tok’kevari mell’loli asot zalearuch proves melltolo oxi ott ghalea. Anik tea promann proves ghevop zata. Hachem ek karonn mhollear aplea vidhyaloyacho xikxonnacho dorjo uch’ch urcho, hi vidhyaloyachi mokh’. Hacho orth, him vidhyaloyam fokot huxar vidheartheakuch aplea vidhyaloyantlean xikxonn divpak sodtat!(?). Aiz Gõyantlim choddan chodd vidhyaloyam hich mokh gheun xikxonn fantto choloitat. Aplem vidhyaloy, her vidhyaloyamche tulnnent uch’ch urchem hich vidhyaloyam modim suru zaloli spordha. Toxem polloupak gelear he spordhe vorvim huxar bhurge anik huxar zavop xokyo asam, dekhun hi bori gozal. Punn hea vorvim tea-tea vidhyaloyacho dorjo kitlo uch’ch urta hi dubav ani topasnni korpachi gozal asa. Hem soglem khorem asot zalear ani Gõychea soglleach vidhyaloyamni hich mokh gheun spordha keli zalear, hacho orth uch’ch madhyomik vidhyaloyamchea panvddearuch savn uch’chlem xikxonn gheupacho odhikar fokot huxar vidheartheakuch asa. Her vidheartheank to odhikar na oxem manop zatlem. Karonn, he vidhyaloyanche tok’kevariche spordhek lagun kaim vorsam fattim 60 ani 70-75 tok’kevarik jem mol aslem tem atam upyog naslolem zalam. 60 poros komi tok’kevari mellovopi vidheartheachem sodduch, 60 ani 75 meren tok’kevari gheun pas zavpi vidheartheak uch’ch madhyomik vidhyaloya meren xikxonn ghevpacho odhikar na zalo nam? Magir

xikxonnacho ho prokar chintecho vixoi zavpak naka? Sodhya, xallechea panvddearui hoch prokar cholta. Mullave xallechea panvddear legit hich prosthiti asa. Yot’ta poilechea vorgant legit proves melltolo zalear 5 te 6 vorsam piryachea bhurgeak 80 te 90 itli tok’kevari mellouchi poddta. Na zalear proves mellona. Magir hem soglem khorem asot zalear xikxonnacho orth fokot tok’kevariche otticher dhorlolo asa oso zalo nam? Tok’kevariche hech gozali khatir mullavem xikxonn dhorun uch’chlem xikxonn meren spordha suru zaleat. Khas korun xaramni, hi porosthiti mollbak tenkpa meren voir pavlea. Hi porosthiti oxich urli zalear Gõyant xikxonnachea mollar vhodd prosn nirmann zatlo ani tacho porinnam bhiranticho astolo hem atanch zannun ghevop gorjechem asa. Sorkari pavnddear dhorun xikxonnik sonsthamni hea prosnacher atanch upay kaddcho poddtolo. Karonn spordha korunk laglolea hea xikxonnik mollavoilo ho prokar disan dis vaittache dixen mukhar vochot asa. Sorkaran ani xikxonn khatean ani xikxonnik mollavoilea budh’dvontamni hacher vichar korpachi palli ailea. Nove kaide challik lavn nemamchi xim’ atanch ghalpak suru korop budhvontkay thartoli. Na zalear xikxonnacho orth eke kodden urtolo ani xikxonnacho marg vegllech dixen vetlo. Ghoddye hozaramni vidheartheacho fuddar legit payam podank chidd’ddotolo. Tok’kevariche he spordhek lagun, atam palok dhorun bhurgeanche mansiktayecher legit vaitt porinnam zaupache prokar suru zaleat. Dekhun, he spordhek atanch xim’ ghalpacher vichar zaunk zai.

bore nodren pollounk na. ‘Minority’ncher ani odik korun Musolmanamcher to vikh vonkta tem 2002 vorsa Gujaratan kitem ghoddlem tache voilean kollon yeta. Itlench nhoi, Narendra Modi RSS he sonvsthecho borem magpi ani tech porim RSS sonvstha taka aplem mogachem ball mhunn mandta. Tea khatir Modi sarkea ‘communal’ fuddareak Bharotacho prodhan montri korop chukichem zatolem, kiteak ekvott haddche suvater ‘minority’nchi duspott zait mhunn bhirant asa. Amchea desak ‘secular’ prodhan montri zai. Tednach ki Bharot des ‘shining’ zatolo ani ho ‘secular’ gunn Narendra Modi hachea angant na. Tea khatir taka Bharotacho prodhan

montri kelear Bharotan duspott zait mhunn bhirant dista. Regie Fernandes Pomburpa, Gõy

korpi Hindu somazantlim cheddvam asa zalear 10% poriant dusrea somazantlim nam. Hi yevzonn Gõychea sorkarachi mhunnttoch ticho labh sogllea Gõykarank magir to Hindu, Kristanv vo Musolman zanv, mellonk zai aslo. Punn BJP sorkara lagchean hem ghoddona tem polloun dukh bhogta ani ‘minority’ somazantle amdar ani montri BJP sorkaran asa te dolle uktte ason porian hi onit polloina tem vhodd durdoiv zavn asa. Mukhel montri Parrikar sogllea Gõykarank kosloch bhed-bhav korinastana, apnnem kelolea yevzonneancho labh diunk toyar zait kai? Robert Colaco Chinchinim, Gõy

LOKMOT Narendra Modi Prodhan Montri?

Soglleakuch bhovall poddla ki Narendra Modi fuddlem Lok Sobhechem eleisanv zatoch Bharotacho prodhan montri zatolo mhunn. Sogllim potram tench boroita ani sogllim ‘television channels’ tench uloita, hem aikon bhirant koxi disonk laglea. Narendra Modi Bharotacho prodhan montri zalo zalear ‘minorities’ hanchem kitem zatolem kai? Bharot des mhunttlear oglle-unne 88 ttoke Hindu lok asa, zalear urlole 12 ttoke Musolman, Kristanv, Sikh, Jain, adi lok asa. Narendra Modichi vagnnuk polleli zalear tannem kednach aplea jivitant ‘minority’-ng

Ladli Laxmi

Gõychea sorkaran ‘Ladli Laxmi’ hi yevzonn suru keli. Hi yevzonn khub bori asa hantun dubav na. Punn hi yevzonn vevharant ghalop sarkem chukichem zalam. Poile suvater ‘application forms’ fokot BJP-chea amdaram lagim dovrun BJP-k motam diunk na tea sogllea lokank kuxik dovorpacho proitn kela. Dusre suvater RTI-che vorvim koll’lam tea pormonnem 90% ‘apply’

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Amcho Awaz June 8_Layout 1 6/7/2013 10:18 PM Page 7

Ponnje<Sonvar, 8 Jun, 2013<

Des Pordes

7

Rajki pokxank ‘Transparency’ naka

Ramdev Baban keli stuti

NOVI DIL’LI: Bharatant prot’tek vorsa ekunn 3 lakh bhurgim zolm ghetla tea poileach disa mortat, oxi zottko divpa sarkhi mahiti ‘State of World Mother-2013’ hannim sorvekxonn (survey) korun toyar kelolea avhalantlean ugddapi zalea. Unnem vozon, ‘pre-term birth’, mhellsann, gorbest astana ostore kodde zalolem durlokx haka lagon oxe torechim mornnam vaddpak lagleant mhonnpacho odmas he sonvsthen kelolea sorvekxonnantlean kaddla. Amerikechi ‘save the children’ he ap-vaurpi sonvsthen halinch ‘state of world mothers-2013’ (sonvsar bhorchea avoyanchi sthiti) ho avhal (report) uzvaddak haddla. He sonvsthen sonvsar bhorchea 176 desancho obheas kela. Hea obheasantlean avoy ani ballkam hanche bholaikecheo suvidha, somajik druxttikon

Novi Dil’li: Yog Guru Baba Ramdev hannem gelea sumanant meklleponnan Gujrat rajyacho mukhel montri Narendra Modi hachi stuti keli. Fokt Narendra Modi Kongres pokxak harovpak xokta, oxem-i tannem sanglem. Kongresak soglleamni adeus korpantuch desachem boreponn asa. Ramdev Baban Rahul Gandhi-cherui aplea uloupantlean hol’lo kelo. Kongres pokxacher ttika kortana Ramdev Baban sanglem, Kongres pokxan desantlea loka kodde fottingponnam keleant. Kongresan desak ghatlole dag itle mhelle asat ki, te khoincheach ‘detergent powder’-an dhu-un kaddpak xokyo zanvchem na. Taka lagon atam Kongresak adeus kelo zalearuch desant boreponn yeupak xokta. Ramdev Baban mhonnllem, atam Naredra Modich Bharat desak ek sthir sorkar divpak xokta. Narendr Modi hachi stuti korta astanach Ramdev Baba Narendr Modik virodh korpeancher hol’lo korpak visorlo na. Narendra Modi xivay dusrea konnakuch Kongresak

oxea veg-vegllea gozalincho hea avhalantlean mahiti dilea. Hea avhalant te sonvsthen ut’tom des ani sumar des hanchi vibhagnni kelea. He vibhagnne (division) pormonnem, Bharatan Pakistan ani Bangla Desh, China hea sezari desam samkar tisrea panvddear urta mhonnpachem spoxtt zalam. Pakistan ani Bangla Desh hea desamni dor disa 60 ani 28 hozar

zolman ailolim bhurgim poileach disa mortat.Bharatant hem promann khupuch asa. Ho avhal sangta tea pormonnem, Bharatant zolmant yeun poileach disa morpi bhurgeanchi sonkhea 3 lakh 9 hozar itli asa. Hacho orth oso ki, puray sonvsarant oxim him poileach disa bhurgim morpachem promann pollelear, heram desam modem Bharat 29vea panvddear urta.

Narendra Modich Kongresik CAMPALAR Lok Sabha venchnnuko budh xikounk xokta

harovpachi him’mot na. Bakiche soglle fokt sopnam sopnetat. Narendra Modin Kongres pokxacho Rahul Gandhi haka ‘Nadan Balak’ (innocent child) oxea utramni pacharlo, ani to Modi sarkhea mon’xak to khoinchech poristhitint ttok’kor divpak xokona, oxem Ramdev Baban mhonnllem. Sod’deachem UPA sorkar tin karannam khatir hartolem, poilem UPAchem chukichem arthik dhoronn, dusrem bhroxttachar ani tisrem prodhan montri Dr. Manmohan Singh ho Narendra Modi samkar egdomuch lhan monis zavn asa.

‘Article 365’ vixim Mamata-chem Kendrak avhan BALLY (WEST BENGAL): West Bengal mukhel montri Mamata Banerjee-n Kendrak ‘central rule’ launuch dakhoi mhunn avhan dilem, ani aplea sorkarachea ani pokxachea add CBI-k denvoitole mhunn dhomki diun sotaita mhunn tanchea add arop kelo. “Kendr sorkar rajyak (WB) arthik vatten nagoita. Amchea add CBI-k daddtole mhunn dhomkeo asat. Ami UPA-ntlean bhair sorlolean te (Congress) amcher bodlo gheunk sodtat,” oxem yeta tea Howrah ‘parliamentary bypoll’-che mohimechi survat korun Trinamool Congressche mukhelin sanglem. “Congress ani CPI(M) borabor yevun mhojea pokxachea ani

sorkarachea add vavrunk lagleat. Mho-

Sharif tisre pavtt Pakistan-acho prodhan montri

Islamabad: Pakistan desacho novo prodhan montri mhonn Nawaz Sharif hannem gelea Budhvara prodhan montri podacho soput ghetlo. Pakistan desacho prodhan montri mhonn Nawaz Sharif tisre pavtt sodrer aila. PMLN mukheli Nawaz Sharif hannem Kaumi Assembly-int aplea podacho soput ghetlo. Pakistan sonsodent 342 vangddeanchem sonkhea boll (strength) asa. Nawaz Sharif haka soglleamni aplo tenko dilolean taka 244 zage mell’leat. Zalear motanchi vibhagnni zalolean Pakistan Peoples Party-cho umedvar Mukhdum Amin Faheen haka

Pakistan desant 42 zageancher zoit mell’lem. Zalear adlo krikett khellgoddi Imran Khan haka 31 zage mell’leat. Nawaz Sharif hacher des-ghatki ani bhroxttachari mhonnpache arop korun Pakistanacho adlo loskor mukheli Parvez Musharaf hannem Sharf-ak des soddpak bollzobri keli. Tea uprant Sharif Pakistan desa bhairuch aslo. Taka Pakistan-ant porot yeupachi porvangi dilea uprant, to sabar vorsamni aplea maimdesant portolo. Tea uprant tacho pokx venchnnukamni bhitor sorlo ani zoitivont zalo. Itle mozgotim Amerika je Pakistan-acher hol’le korta, te thambouche oxi magnni novoch prodhan montri zalolo Nawaz Sharif hannem kelea. Pakistan desacho tisre pavtt prodhan montri zalea uprant, Nawaz Sharif hannem desak sombhondit korun kelolea aplea poileach bhaxonnantlean keli.

jer dhomkeo cholcheo nant. Tum (Kendr) ‘article 365’ vapor ani polloi,” oxem tinnen mhunnlem. Congress CPI(M)achea vangdda vavr korun rajyak arthik vatten opongull korun tachi udorgot zaupachi thambounk sodta oso arop korun, “Sogllea bhaxencheo dhomkeo asonui hanven 34 vorsam pasot koxtt keleat. Kitem-i prosong upraslear hanv fattim sorchi na – hanv hea bhangoddeancho (conspiracy) churo kortolim,” oxem Banerjee-n mhunnlem.

Trinamool Congress UPA-cho bhag aslol tednam pasun tanchea pokxa add panvlam marunk yetalim ani pokxachea khasdarancheo ‘files’ magpak yetaleo mhunn davo korun, “Sogllea pokxanchea ‘files’-anchi topasnni zalear mhaka kainch ‘problem’ na mhunn hanven Prodhan Montreak sanglolem. Punn amchea pokxacheach khasdarancheo ‘files’ kiteak magloleo? Ami ‘transparent’ mhunn? Ami bhikaream itle gorib asanv ani koxem-i korun pokxak choloitanv” oxem tinnen sanglem. Rajki mollar Congress-ichean TMC-k thambounk zaina ani haka lagon te CPI(M)-achea vangdda yevun vegvegllea toreche bhangoddeo ghoddunk sodtat, mhunn tinnen sanglem.

Bharat-ant luttpi vokleo vavurtat Bhopal: Zorui tumi kazar zavpak uttavollin asat, ani konnui tumkam mavoddechim unchlim sopnam dakhoitat, zalear chotrai. Karann, Bharat-ant khupxea xaramni sod’deak luttpi voklancho (brides) vevhar nettan chalu asa. Madhya Pradeshant ani Rajhasthan-antui hea lutt marpi voklancho vaur boreach promannan cholonk lagla, oxeo khobro posorleat. Hea lutt marpi ostoreancho pongodd nhovreank nhoi fokt voklanchim nanvam ani ganv suchoitat, bogor eke sundor vokle kodde tea nhovreachem lognui korun ditat. Logn zalea uprant hi vokol nhovreachea ghara ravpak yeta. Gharantlea sogllea lokak maye-mogan pacharta, zantteamnennteanchi seva korta, ani thodde dis soron gelea kai, gharant aslolea sogllea mon’xanchi nodor add korun, gharant asloleo moladik vostu gheun nattak zata. He torechim kortubam adharpi 12 tem 15 cheddvancho ek pongodd asa, jim fokt nhovre-

ank ani tanchea ghorcheank fottovpachea kamant revoddlolim asat. Hea voklanchea pongddachi mukheli Madhya Pradesh rajyantli zavn asa, oxem thoim uloilolem aikopak melltta. Logn zavpak uttavoll aslolea nhovream kodde hea pongddantlim cheddvam 50 hozar tem 2 lakh rupiya ghetat, ani uprant tankam fosoitat.Logn korpak umedin aslolea nhovreank sundor cheddvanche fottu dakhoun, tankam tea fottvar aslolea cheddvam kodde logn korunk fuslaitat. Ani sogllem ek pavtt bore bhaxen zalem kai, tanchea nhovreachea gharant kitem asat tem gheun pollapoll kaddttat. Hea voklamni luttun haddlolea vostunche tin vantte zatat.Ek vantto hea pongddache mukhel ostorek veta. Dusro vantto novro sodun haddpi mon’xak veta ani tisro vantto tea logn korpi cheddvak veta.Sod’deak Madhya Pradesh ani Rajhasthan rajyantle pulis hea luttpi voklancho sodpus kortat.

Zanttea bapaik putamni sanklleamni bandun dovorlo Eka vorsa uprant xezareamni prosar madheomak kolloilea uprant taka soddoilo BANGALORE: Bangalore pulisen Budvara disa eka 93 vorsanchea mon’xak vatthailo, zoim taka tachea putamni eka vorsa von chodd somoya pasot ‘terrace’-icher gottean ‘chain’-in bandun bond dovorlolo. Eka Kannada TV channel-ak tachea xezareamni kollit kelea uprant pulis vavrak lagle. Anantaiah Shetty, eka tempar jevnna-khannache vostu vikpi dukan choloitalo, jem tannen 1990s-an viklem. Tachi

potinn ontorlea. Suresh ani Girish, hea don dhakttea bhavam borabor vad zalolean vhoddle don bhav dusrea zagear rautale. Ani Anantaiah, hea dhakttea cheddeam borabor rautalo. Tanchea tin mallienchea imarotivelea ‘terrace’-i eka Suresh ani Girish-an taka gotthean ‘chain’ bandun bond korun dovorlolo. Dor disa tacho tisro put Suresh taka vhoron akh’kea disa khatir ‘terrace’ir bandtalo. Eka vorsa von chodd kallak saun xem ghoddttalem, m h u n n xezareamni arop kelo. Taka thoimsor pon’nim chadram (bedsheets) aslolea gadier (mattress) bollzobren dis sarunk laitale. Ani ratimchea vellar, tacho put taka portun khala haddtalo. “Taka aplea

kuddicher niyontronn na ani to ghor mhellem kortolea karann mhojea bapaichi dekhrekh korunk kotthinn zalam,” mhunn Suresh-an sanglem. “Akh’ko dis bhor koxi sofai korit raupachem?” tache potinnin Kalpana-n vicharlem. Budvara disa, DCP H S Revanna-chea fuddarakhal pulis tanchea ghora lagim vochon Shetty-k soddoilo. “Mhaka vatthai, mhaka khoinchea-i azilan ghal,” mhunn Shetty portun-portun pulisek vinoitalo. Taka Victoria Hospital-an bhorti kelolo, zoim ‘chain’ bandlolea karann tacho davo payom durboll zala mhunn dotoramni kolloilem. Uprant, taka Sanjay Gandhi Hospitalan bhorti kelo. Ami Sureshachem ‘statement’ ghetlam ani tachea putancher karvay suru korunk Shetty-chea ‘statement’-ak ravleanv, mhunn Revanna-n sanglem. “Poilim Anantaiah-chea

bholayken sudharonn zaum-di. Tache put tachea lagim vaitt toren vaglolea karann to sod’deak bore stithin na,” tannen sanglem.

ani vimantollam…

Yeta tea Lok Sabha venchnnukamni BJP Gõycheo donui boska jikhtoli oso visvas BJP-ichi raxttriya fuddari Smriti Irani hinnem ugttaila. Fatorda-cho amdar Vijay Sardessai hacho ektteacho virodh soddlo zalear, bakiche soglle amdar BJP-ik bore aslolean Lok Sobheche donui zage BJP-ik jikhpak bori sondhi asa, oxem uloilolem aikopak melltta. BJP-icho umedvar Ramakant Angle hea adim BJP-iche tikettir Dokxinn Gõyant thavn venchun ailolo asa. Taka lagon Stanley Vaz 2014 vorsa zavpi Lok Sabha venchnnukamni BJP donui boska jikhtoli oso odmas kaim rajki zannkar ugttaitat. Gõyche vidhan sobhent Kongresache 9 amdar asle, torui Mauvin Godinho Bharatiya Janata Pokxachea virodhant kam kortolo mhonnpachem dison yena. Kepem motdar songhantlo amdar Babu Kavlekar Kerala hangasor zomnni prokronnant gunthlolo aslolean Lok Sabha venchnnukamni to BJP virodhant ugddeponnim kam korpachi xokyotai khupuch unni asa. Micky Pacheco hachi Goa Vikas Party, Nustem-mari khateacho montri Avertano Furtado hanche soglle vaurpi BJP-ichea amdara vatten kam korpak lagle zalear, sod’deacho Kongres khasdar Francisco Sardinha hache khupuch bhognnar zatole mhonnpachem spoxtt zalam. BJP-in aplo Dokxinn Gõycho umedvar azunui jahir korunk naslo, torui gele vidhan sobheche venchnnukam vellar Gõy Kaido Aiyogacho odheokx Narendra Sawaikar haka BJP-ichi Dokxinn Gõychi tikett divpachem tharlolem asa. Adv. Sawaikar hannem gele vidhan sobhechea venchnnukam vellar Gõychea prot’tek motdar songhant bhonvddi kelea. Tea uprant gelea eka vorsachea kallant BJP-iche Dokxinn Gõyant jitlei dobaje ani karyavolli zatat, taka Adv. Sawaikar sokten hajir ravtalo. Tache umedvaricho prochar atam meren Dokxinn Gõyant boreach promannan zalolo asa. Tea monan rajki zannkar uloitat tea pormonnem gelim chear vorsam sod’deacho khasdar Francisco Sardhina Dil’li ani Gõyant aplea ghora purtoch moryadit aslo. Ek-don prosid’di potrokam kaddop ani antrea-poirean potrkar porixodeo ghevpa fuddem, tachem Dokxinn Gõychea motdar songhacher matui lokx naslolem, oxem mhonnttat. Gelea vidhan sobhechea venchnnukamni Gõyant Kongres pokxak khupuch lojechi har favo zali. Punn tachem lisanv azun meren Kongres pokxache fuddari ghetlole khoinch disonant. Rajkaronnant khupuch onnbhov aslolo Sardinha porian apunn venchun yetoloch mhonn axea dovrun asa. Lok Sobhechea venchnnuk prochara khatir Kongres-chi odheokx Gõyant ailea kai, apleak Murganv ani Saxtti talukeantlea olpsonkhi (minority) lokachim motam jerul poddttolim, oso visvas zorui Sardinhak asa, zalear he pavtt tacho odmas bhovtek chukom yeta, oxem Dokxinnintle rajki zannkar sangtat. Mopa ani Dabole hea vimantollanchea proxnak lagon, sod’deak Dokxinn Gõychea rajkaronnan vegllench vollon ghetlam. Ani hachi zannvikay khasdar Francis Sardinhak jerul aspak zai. Gõyant yeta tea Lok sabha venchnnukancho mukhel mud’do Mopa ani Dabolim osoch astolo. Fattlea kaim venchnnukamni heach mud’deacher cheorcha zalea. Fattlea venchnnukamni ho mud’do titlo gazonk na, punn he pavtt heach mud’deacher hi venchnnuk tharloli astoli, hantun kosloch dubav na. Dokxinnent ubho ravlolo prot’tek umedvar apunn Dabole vimantolla vatten asa mhonnpachem sangtolo ani Ut’torent ravlolo umedvar Mopa vixim aple fozne foddttolo. Hea vimantollachea proxnacher Lok sobhechea venchnnukank vegllech torecho rong yetolo mhonnpachem atam thavnuch spoxtt toren dispak laglam. Khoreponnim Gõy rajyak don vimantollam zai? Hea mukhel proxnacho zabab azun meren konnenuch sodun kaddlolo na. Vo hea vixim lokak sot kitem tem konnenuch sanglolem dison yena. Vochot to fuddari ani rajki pokx hea vixoyacher fokt lokachi dixabul keloli nodrek poddtta. Barik pollelem zalear, 90% lokak azunui Mopa ani Dabole vimantollachea proxnachi zannvikai na.Gõyant Gõykarank lagu zavpi sabar proxn asat, ani hea proxnamni hangacho prot’tek nagrik fugar zavn gela ani tankam vimantollachea proxnacher chintpak koso soeg mellttolo? Venchnnuko lagim pavlea kai, hea vimantollachea proxnak apo-ap nett yeta, ani hea vixim kainch ek nokllo aslolo monis poryan aple jibechi khoroz kaddlole pollevpak mellttat. Gõyant sodrer aslolo BJP sorkar Mopa vimantoll bandpa vixim khupuch gombhir asa mhonnpachem dison yeta.Punn tankam ho vaur toddik vhorpak khupuch kotthin zatolem. Mopa ganvche xetkar ani sthanik lok khupuch oddchonneank sampoddlolo asa. Mopaantlea sthanik lokak thoim vimantoll ailolem naka, hi gozal atam suriya uzvadda itli spoxtt zaloli asa. Thoinchea xetkareank ani sthanik lokak sorkaran samkech fottoileat mhonnpachem te ugddeponnim uloilolem aikopak melltta. Zorui Mopa vimantoll gheun sorkar fuddem gelem zalear, sthanik lokachea khor andolanak sorkarak fuddo korcho poddttolo, oxim lokxonnam sod’deak dispak lagleant. Tech porim Ut’tor Gõyche sogllech nagrik Mopa vimantollak tenko ditat oxem na. Hem vimantoll zalem zalear Sindhdurga ani Konkan doriya bhagamni ravtolea lokak tacho chodd faido ani Gõychea xime bhitor ravtolea lokak tacho kainch labh mellchona, hem atam soglleach Gõykarank thavem zalam. Parrikar hannem Mopa vimantoll khoinchei poristhitint zatolench, oxem mhonnllam, torui hea disamni to aple hea vixoyacher atthaplole ‘statements’ bodlit asa.Mopa vimantolla vixim koddok ravlo zalear, Gõycheo donui Lok Sobhecheo boska aplea hatantleo vochot mhonnpachi bhirant taka khupuch sotaita mhonnpachem tachea kelolea ‘statements’-antlean ugddapem zata. Ani taka lagon to hi Lok sobhechi venchnnuk zai-i meren ho vixoy tosoch chepun dovortolo, oso odmas rajki zannkaramni kaddla.Gõyant sodrer aslolea BJP sorkarantle sogllech amdar Mopa vimantollak aplo tenko ditat hi gozal azunui spoxtt zaloli na.Tech porim Lok sobhecheo venchnnuko lagim pavtapavtam rajki mollar anik kosleo ghoddamoddi zatoleo hem-i heach vellar sangpak kotthin. Itle mozgotim, Lok sobhecheo venchnnuko jahir zata mhonnllear, Gõyant asloli Kongres ani Raxttrvadi Kongres hea donui pokxanchi yuti urtoli vo tutt’toli mhonnpacho proxn nirmann zala. Choddan chodd Kongresantlea mon’xank hi yuti (alliance) dovorloli naka. Raxttrvadi kodde yuti nastana eksuro ravon Kongres pokx Lok sobhechea venchnnukamni fuddem gelo zalear, Gõycheo donui boska kainch nhoi koxeo jikhon haddpak zatat, oxem bhovtek Kongres fuddareanchem mhonn’nem zavn asa. Torui punn yuti nastana, Kongres zanv NCP he donui pokx eksure ravon venchnnuko zhuzonk fuddem gele zalear, motanchi khupuch vibhagnni zatoli, ani hacho labh BJP-ikuch mellttolo, hantun il’loi dubav na.


Ponnje<Sonvar, 8 Jun, 2013<

Bhurgim-ballam

‘Science’ ek movjexir vixoy, ani jednam ami taka onnbhovunk ani tachea borabor ‘experiment’ kortanv tednam to aninkui odd laupi zata. Halinch ghoddlolea ‘Fevicol Science Project Challenge’-in, Bharatantlea sumar 700 vegvegllea iskolantlea vidhearteank tankam dilolea vixoyancher adharit amchea chalte jinnen vevharan ghalunk yevpi ‘futuristic 3D models’ ghoddpak sanglolem. Hea ‘challenge’-ik lagon, vidhearteank apli kolpona vaprun ‘class’-imni xikoilole ‘theories’ probhavik vichar koxe bodlun fuddem haddpak sond mevli. Mitra Academy School, Bengaluru-n ‘senior category’-n (8vi te 10vi) hi spordha jikli, zalear ‘junior category’-n (5vi te 7vi) Andhra Pradeshchea Gowtham Model School-an hi spordha jikli. “Amchi nemnnuk zalolean ami khub umedin bhorleanv. Amcho ‘project’ udkachea unnavacher adharit aslo, ani hem proxn koxe soddoupachem tem ami mukhar manddlole. Taka, ‘Water: Managing the Most Precious Resource’ mhunn ami nanv dilolem. Vidhearteamni borem prodorxon dilolea, ani chitlolea karann hanv khub khuxal asa,” oxem Gowtham Model School-chea Professor Devasena-n sanglem. Prof Devasena hea ‘project’-acho ‘superviser’ aslo. “Judges-amni amcho udkachea unnemponna voilo ‘project’ nemlolea karann hanv khuxal aslem. Amchea ‘project’-an, udkachem unnemponn koslea karannak lagon zata ani udok koxe porim samballunk zata hache vixim pod’doti dakhoiloleo. Tatun mukhar dovorlolea pod’dotim modem, ‘cloud seeding’, ‘rainwater harvesting’, ‘waste water management’ ani ‘water banks’ ghoddpacheo pod’doti-i samil asleo. Zhaddam katrop, produxonn ani loksonkhea poriant udkachea unnemponna fattlean karann zaun asa, oxem-i ami mukhar manddlem. Hea ‘project’-ar vavr korun mhaka boro onnbhov mevlo,” oxem Gowtham Model School-achem jikpi vidhearti, M Snehith-an sanglem.

8

Xikom – ia

‘Fevicol Science Project Challenge 2012-2013’ halinch ghoddlolem ani he spordhen iskolachea bhurgeamni zaiteo noveo yevzonno mukhar manddleo. Hea spordhechea adharan, iskolachea bhurgeamni pustokantleo ‘theories’ chalik laun amchea jiyepache dorjean sudharonnam haddpi ‘projects’-anche ‘3D models’ ghoddunk vavurle.

Aplea ‘project’-achea borabor Gowtham Model School-chi ‘team’

Safety Meter-ar Tum Khoim Asa Tum ghoran ekloch/eklench asa ani konn ‘bell’ vazoita, tum kitem kortolo/kortolem? ‘Peep hole’-antlean pollitolo/polloitolem ‘Peep hole’-antlean pollevn, dar ugoddchea poilim ‘safety latch’ bosoitolo/bosoitolem Pollenastana dar ugoddtolem/ugoddtolo Dar ugddem korchoch/korchench na

Tum tujea ixttam borabor ‘picnic/excursion’-ak veta. Tum kosli zotnay (precautions) ghetolem/ghetolo? Ixttam borabor hi ‘picnic/excursion’ aslolean, samke thodde ‘precautions’ ghetolem/ghetolo Ghorcheanche ‘phone number’ ani ghoracho pot’to ugddas kortolo/kortolem, ani toxench te kagdar boroun dovortolo/dovortolem Ghorcheanchea ‘phone numbers’-am borabor aslolo ‘cellphone’ vhortolo/vhortolem

Mitra Academy School-antle jikpi vangddi

“Amchea zomean ami tegam zannam aslim, ani ami ‘future city’ ghoddpacho nirnnoy ghetlo. Xarantlea toxen graminn lokank ek ‘sustainable’ xar ghoddpachem amchem lokx aslem. Ami amchea ‘project’-ak ‘Our Future City – Greentech City’ oxem nanv dilem. Donui vattharantle bore vostu monan dovrun, mon’xam adim nisorgak mhotv diupi ‘futuristic’ xar korpachem yotn kelem. Ami ‘sky cities’ keleat, ani zomnir saun tanche lagim pavonk ‘elevators’ ghatleat. Lokamchean xetamni kam korunk zata, ani toxench hea ‘elevators’-anchea adharan hea ‘sky city’-n aplea ghora portonk zata oxem ami dakhounk proitn kelam. Amchea lagim nov ‘pillars’ asle, ani dor ek ‘pillar’-ar ek ‘unit’ bandlolem. Hea units-ancher ‘industrial’ vatthar, ‘business sector’, chear ‘residential units’, iskolam, koleji, ‘museums’ ani ‘libraries’, ek vimantoll, ‘garden’ ani uktte zage asle. Hea unitsam modem provas korpak ‘highways’ ani ‘metro trains’ asat. ‘Solar panels’ ani ‘wind mills’-anchea adharanui bizli utpon’ korunk zata, oxem-i ami mukhar dovorlolem. Nimnnek, ami favoso ran vatthar dovorlolo, ani khoinchich monzat xaran bhitor yevunk pavona zaunk, xar ani ran vegveglle dovrunk durig bandlem. Judges-ank amcho ‘project’ posont zalo tem pollevn ami khuxal aslim,” oxem Mitra Academy School-achea jikpi pongddantlea, Spoorthi Kurse-n sanglem. Setembr 2012-chea modlea bhagan ‘Fevicol Science Project Challenge’-ichi survat zaloli. Tacho poilo ‘round’ dor eka iskolan tanchea xikxokamni ani ‘principal’-amni ‘judge’ kelolo. Tachea uprant zannkaramni ‘junior’ ani ‘senior categoris’antle chear-chear ‘projects nemle. Vidhearteank ‘shortlist’ korunk ailolem ani Mumbai-n zalolea ‘finale’ he ‘projects’ dakhounk zai asle. ‘BARC’-che adle ‘scientist’ ani ‘Navi Mumbai Science Foundation’-che odheokx, Bhagwat ani Mumbai-chea ‘Nehru Science Centre’-che ‘curator, Shrikanth Pathak ‘finale’-n ‘judges’ mhunn hajir asle.

Pavsache dis Pavsache dis aile. Hea disamni soglle zann rongit sotreo gheun bhonvtat. Punn sotreo konnen nirmann keloleo?

Vesak May 24, 2013 Vesak mhunn monoilolo. To ek ‘full moon’ disui aslo.

Sumar 2000BC-n China-n sotreo nirmann korunk ailoleo. l China-che lok, apleo sotreo ‘waterproof’ korpi poile asle. Tannim apleo sotreo kagdacheo keloleo ani pavsak saun surokxit dovrunk tancher menn (wax) laitale. l ‘Europe’-an adimchea sotremni lakddacho vo ‘whalebone’-acho vapor korun sotreche bori (ribs) kortale ani tache voir tel lailole ‘canvas’ ghaltale. l

Zome kor Khala dilolea sotrenche tanchea akara pormonnem zome kor

Utram sod

Dor disa ‘call’ kortolem/kortolo mhunn tujea vhoddilank sangtolem/sangtolo

Gordi aslolea zagear tum sanddlo/sanddlem zalear tum kitem kortolo/kortolem? Thoim saun pasar zaupea lagim ‘mobile phone’ magun ghora vhoddilank ‘call’ kortolo/kortolem Eka zagear ravon adharak ravtolo/ravtolem Adhar korunk konna lagim vinoitolo/vinoitolem Lagimchea dukanar vochn tujea vhoddilank ‘call’ kortolo/kortolem

Iskolak saun tuka vhoronk tuje vhoddil/palok ‘late’ pavot zalear tum kitem kortolo/kortolem?

Zunvlle (twins)

Kaim smoya past avon magir ‘teacher’-ik kolloitolo/kolloitolem

Khala dilolea chear chondram modle dog zann ekach bhaxen distat. Tankam sodun kaddxi?

Ixtta vangdda ghora voitolo/voitolem Ghora ‘call’ korpak ‘teacher’-ik vinoitolo/vinoitolem Ixttachea avoyk tujea vhoddilank ‘call’ korpak vinoitolo/vinoitolem

Tum ani tuje ixtt vangdda ek khell khelltat. Eklo ixtt tukam aplea ghora vochon khellnk suchoita. Tum kitem kortolem/kortolo? Ghora ‘phone’ marun, tum khoim astolo/astolem tem tujea vhoddilank kolloitolo/kolloitolem Ixtta borabor voitolo/voitolem, thoim ravon bhair sorchea vellar ‘call’ kortolo/kortolem

Gunn Tuka gunn di

Tuje gunn melloi -15 te 20: ‘Green Zone’ -8 te 12: ‘Orange Zone’ -12 te 15: ‘Yellow Zone’ -8-a von khala: ‘Red Zone’

Lhan _______ Vhodd_______ Sogllea Von Vhodd______

World Hunger Day 2013-chea Mayache 28ver ‘World Hunger Day’ pallunk ailo. “Britain’s Hunger Project” hannim hea disachem ayojon kelolem.

Follanchea ‘basket’-i kodden tea cheddeak pavonk adhar korxi?

‘Safety Meter’-ar tu khoimsor asa tem polle

Zap:

Ixttachea ghora voitolo/voitolem punn ghorant konnak kolloupak visortol/visortolem

b ani d

Ixttachea ghora pavtoch ghora ‘call’ kortolo/kortolem

Follanchim nanvam sang Khala dilolea chitran aslolea sogllea follanchim nanvam sangxi


Amcho Awaz June 8_Layout 1 6/7/2013 10:14 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 8 Jun, 2013<

Xikxonn

9

Onvdum 31 novim mullavim iskolam 22 Moratti, 8 Konknni ani 1 Urdu Ponnje(AAP): Gõyant hea chalu xikxonnik vorsa thavn 31 novim mullavim iskolam (primary schools) suru zavpachim asat. Moratti madheomantlim 22, Konknni madheomantlim 8 ani Urdu madheomantlea eka mullavea iskolak sorkaran porvangi dilea. He pavtt ekui Inglez madheomantlea iskolak sorkaran manyotai divnk na, oxi mahiti xikxonn khateantlea eka unchlea odhikarean dili. Ho odhikari sangta tea pormonnem xikxonnik voros 2013-14 khatir novim mullavim iskolam suru korpa babtint sorkaran gelea vorsa orzo magoiloleo. Gelea vorsa Setembr meren sorkar novim iskolam suru korpa babtint orzo svikar kortolo, oxem kolloilolem. Hea kalla modekat ailoleam orzancho vichar korun xikxonn khatean hea novea iskolank porvangi dilea. Novem Inglez mullavem iskol suru korpa babtint ekui xikxonnik sonvsthe koddlean orz yeunk na, oxem hea odhikarean mhonnllem. Novim Moratti mullavim iskolam oxim asat: Anandibai Naik High School (Karanzol-Madkai), Shri Shanta Vidhyalai (Sodiem-Siolim), Kisan Shikshan Sanstha Pragati Vidhyalai (Nerul-Bardez), Srimati Sunandabai Bandodkar (Salvador-do-Mundo),

Shardha Vidhya Mandir (Housing Board Colony-Colvale), Manguirish Primary School (Aroba-Dhargal), Mahatma Jyotirao Phule (MuxerwaddoColvale), Vidhya Niketan (Calangute), Kalyan Ashram (Kirlapal-Dabal), Dnyanprasarak Mandal (Sal-Divchole), Shiksha aur Sanskrutik Prasar (Bandoda-Fonddem), Goa Vidhyaprasarak Mandal (Volvoi-Fonddem), Swami Vivekananda (BorimFonddem), Goa Vidhyaprasarak (Khandepar-Fonddem), Swami Vivekanand (Housing Board-Sanklle), Keshavsmriti (Upas NagarSankvalle), Kalyan Ashram (Panchwadi-Shiroda), Sarvodaya (Priol-Mardol), Sarvajanik (Sanguem), Vidhya Prasarak (BorimFonddem) Novim Konknni mullavim iskolam: Atmadvar (Gokulwadi-Sanklle), Goa Salesian Don Bosco (MurganvDabole), Odxel Salesian (TalganvOdxel, Mark Fernandes Memorial School (Kalangutt), Mohammedian Foundation (Konknni), Sri Shantadurga (Sankvall), Shradanand Prathamik Shala (GaljibagKankonn),Sahara Konknni Prathamik (Housing Board ColonyGogol) Novem Urdu mullavem iskol:

Murganv Sunni Muslim Federation (Murganv) 15 poros unnem xikpi aslolim 268 mullavim iskolam: Gõyant 15 poros unnem vidhearthi aslolim 268 mullavim iskolam asat mhonnpachi mahiti mukhel montri Manahor Parrikar hannem Vidhan Sobhent diloli.10 poros unnem xikpi aslolea mullavea iskolancho ankddo 155 itlo asa.Zalear 10 tem 15 xikpi aslolea iskolancho ankddo 113 itlo asa.Tea xivay ek vidhearti aslolem 1 iskol Gõyant asa. 2 xikpi aslolim 4 iskolam ani 3 xikpi aslolim 4 iskolam, ani 4 xikpi aslolim 11 mullavim iskolam asat.5 vidhearthi aslolim Gõyant 17 mullavim iskolam asat, oxi mahiti

Parrikaran vidhan sobhent diloli. 10 iskolanchem vilinkoronn Eka kilo metrachea ontorar 10 poros unnem xikpi aslolim iskolam vilin (merge) korpacho nirnnoi sorkaran ghetlolo.Hea vorsa oslea 10 iskolanchem vilinkoronn korpacho prostav (proposal) asa, oxi odhikrut mahiti xikxonn khateacho sonchalok Anil Pawar hannem dili,punn hea vixincho xevttacho nirnnoy azunui ghevnk na. 1 K.M ontorar 681 iskolam 1-li tem 4-ti merenchem mullavem xikxonn divpi 681 iskolam tanchea sezarchea iskolam poros 1 km ontorar asat.Zalear 563 iskolam 1 kmachea bhair asat.

Xikxonn khateachi chuk – Up-Mukhel Montri Ikravea vorgak proves korunk bhurgeancho ankddo hea vorsa khub vaddlo ani taka lagon azun poriant zaitea dhavi pas zalolea bhurgeank ikravea vorgant proves mellonk na, taka lagon Up-mukhel montri Francis D’Souza-n sogllo guneanv xikxonn khateacher thapla. Khoreponnim mukhel montri Manohar Parrikar xikxonn khateacho montri zavn asa. Francis D’Souza zo Chowgule Kolejin Sorkari ‘Higher Secondary School’ suru korta tacheo bhurgeank proves orzo (admission forms) dilea uprant potrakaram lagim uloitalo. Tannem mhunttlem hem oxem ghoddpak xikxonn khateachi chuk zavn asa.

Potrakaranchea vincharank zabab ditana tannem mhunttlem ki ikravechea bhurgeank proves divop ani ‘Chowgule Higher Secondary School’ hache vixim jem kitem ghoddlam tea ghuspagondollak xikxonn khatem zababdar zavn asa. Hea vorsa dhaveche porikxek itle bhurge bhosleat ani taka lagon chodd bhurge dhavi pas zatole ani ikravek proves sodtele hem zanna astana porian xikxonn khatean koslinch panvlam ukhlunk na. Hea vorsa sumar 4000 odik bhurge dhavechi ezam pas zalea ani taka lagon 18,171 bhurgeank ikraven proves diupachi toyari korunk zai asli. Xikxonn

khatean adim fuddench panvlam marpak zai aslim, tannem fuddem mhunttlem. Xikxonn khatem ‘Chowgule Higher Secondary School’ haka lagonui chuklea, kiteak hem ‘Higher Secondary School’ ‘Principal’ nastana kitlinch vorsam choltalem mhunn tankam bori mahiti asli. Tannem oxem-i mhunttlem ki xikxonn khatean kiteak ‘alternate arrangement’ kelem na jedna fattlea tin vorsank xikxonn khatem zannam aslem ‘Chowgule Higher Secondary School’ bond kortele mhunn. Fatorda motdarsonghantlo adlo amdar Damu Naik hannem mhunttlam ki BJP hea ghuspagonddolachi sarki chovkoxi korteli ani je porim xikxonn khatem hea vixim vaglam tacherui karvay zatoli.

Ganvantlea ‘Higher Secondaries’-amni azunui zage rikami asat Ponnje(AAP):11-vechea provesa khatir xikpi bhurgim ani tanchim avoi-bapui xaram kodde dhanv ghetat, punn ganvamni aslolea kolejimni 11-vechea voragam khatir bhorpur boska asat. Xaramni aslolea kolejimni lokanchi odd laglolean, thoinchea kolejimni 11veche proves ‘full’ zaleat.Gõyant ganvamni aslolea kolejimni xekddeamni 11-veche proves rikami asat. Ap-aplea kolejimni 11-ve khatir boska rikami asat mhonnpachi mahiti sthanik kolejinchea zallvondaramni xikxonn khateak dilea. Kherit mhonnllear, fokt ut’tom gunnamni pas zalolea xikpeank proves divn aplea kolejincho dorzo sambhallpa poros, unnem gunn melloun pas zalolea vidhearteank svikarun tankam faveo tem margdorxonn divpachem kam ganvamni asloleo koleji kortat.Gõyant ganvamni asloleam 10 tem 15 ‘Higher secondaries’ kolejimni azunui khupxe zage rikami asat, zalear kaim xikxonnik sonvsthamni anikui 10% odhik zage vaddoupachi apli toyari dovorlea. Verem-chi Parulekar Higher Secondary-int ‘Commerce’ vibhaga khatir 15 zalear ‘Arts’ vibhaga khatir 22 zage rikami asat.VeremBardez hangasor aslole he kolejicho onvdum ‘commerce’ vibhagacho nikal 97% itlo boro ani unch laglolo asa.Xaramni aslolea kolejimni vochpachi odd laglolean, ganvamni asloleam kolejim kodde xikpi bhurgim ani tanchim avoi-bapui sod’deak vhodda promannan durlokx korpak lagleant, mhonnpachem nodrek ailam. Tech porim dusre vatten xaramni asloleo koleji ‘full’ zavpak lagleat. Xaramni aslolea khupxea ‘higher secondaries’-amni azunui 11-veche proves rikami asat, oxem Parulekar Higher Secondary-cho Principal Umakant Salkar hannem sanglem. Pirnna hangachea Shantadurga ‘higher secondary’-int aizui Arts &

Commerce vibhagamni 20-20 mhonnge ekunn 40 zage rikami asat. He 40-ui zage bhorle poryan zalear, anik 10 odhik xikpeank bhorti korun ghevpachi soglle torechi suvidha he kolejint asa. Hea vorsa he kolejicho ekunn nikal 89% itlo lagla. Zalear ‘Arts’ vibhagant 93% itlo nikal lagla. Sod’deak he kolejint ‘Arts’ vibhagant 33 ani ‘commerce’ vibhagant 30 zage bhorlole asat. Sorkaran kolejimi 10% boskamni vadd korpachi sovlot dilolean, sumar 50 odhik xikpeam he kolejint aspavn gheunk zatat. “Amche kodde aizui boska rikameo asat ani ami aizui xikpi bhurgeank aspavn ghevpak xoktat,”oxem he kolejicho ‘principal’ Umesh Naik hannem sanglem. Mandrechea Sapteshwar Higher Secondary-int aizui Arts & Commerce vibhagant 18-18 oxe 36 zage rikami asat, ani ami ekunn 36 xikpeank boska divnk xoktat, oxem he kolejicho ‘principal’ Ramdas Kelkar-aran sanglem. Mulgao hangachi Dnyanprakash Higher Secondary-int 10 tem 15 xikpeank proves mellpak xokta. Thoinsor sod’deak 83 itle xikpi bhurgeamni proves ghetla. He kolejicho hea vorsacho nikal 96% itlo lagla. Arts vibhagant 97% ani Commerce vibhagant 94% itlo nikal onvdum he kolejicho lagla. Azunui he kolejint 10 tem 15 xikpi bhurgeank proves mellpak xokta, oxem ‘Principal’ Govind Awkhale hannem sanglem. Poriem hangache Bhumika Higher Secondary-int Arts, Commerce ani Science hea tinui vibhagamni azunui prot’tek vibhagant 15 vidhearthi gheupachi toyari dovorloli asa. Bhumika kolejicho nikal dor vorsa thoknnai korpa sarkho asta. Hea vorsa he kolejicho nikal 89.53% itlo lagla. Oxe toren Gõyant aslolea sabar Higher secondary-imni proves rikami asat. Xikpeamni ani Avoibapuiyamni hachi nodnd ghenvchi oxem xikxonn khatean kollit kelam.

Bolayki

‘No Smoking’ kaido koddok asonk zai, punn…

Amcho AvAz Protinidhi

Gõyant bhovxik zageancher sigretti voddunk bondi asa. Punn hi sigretti voddpa virudh asloli bondi koddok ritin azun meren vevharant poddonk na. Punn sorkar atam ho kaido koddok ritin vevharant ghalpak Gõychea sorkaran tharailam, oxem dison yeta. Kherit mhonnllear, konnui sigrett voddtana sampoddlo zalear, taka 1.50 te 200 rupiya dondd (fine) divpant yetolo. Atam ho kaido koso vevharant poddttolo tem pollevpak soglleanchi utsukta (curiosity) vaddloli asa. Kaim kocherimni te kocherintle mukhel odhikarich sigretti voddttat. Zalear, heram mon’xank koso dondd ditole? Atam vochot team sorkari kocherimni ‘no smoking’ oxe thoktte laylole nodrek poddttole. Kaim kocherimni osle thoktte khup adim thavn laylole asat. Punn thoinsor konneim sigrett voddli zalear, tacher thoim konnuch karvay kelolo dison yena.

Sorkari kocherimni sigrett voddli zalear dondd ghaltole, oxei thoktte marlole pollevpak mellttat, punn hi dondd divpachi prokriya (process) kitem asta, hem mat konnak khobor na. Taka lagon he gozalichi zanniv loka modem zavpak zai. Na tor, lok heam thoktteam kodde durlokx korun ho kaido moddit ravtole. Atam somoz eke kocherintlea kamdaran kocherint sigrett voddli zalear, tacho vhoddil odhikari taka dondd ghaltolo. Punn taka dondd ghatla mhonnpachi pavti (receipt) tea kamdarak konn ditolo? Tech porim to kamdar khoreanich sigrett voddttalo vo na, hem koxem kollttolem? Hache vixim khulaso (clarification) zavop gorjechem zavn asa. Konnui kamdar sigrett voddtta astana khud odhikarean aplea dolleamni pollelem zalear tea sigrett voddpeak dondd divpak koslich horkot na. Punn, dusrea kamadarak trasan uddovpa khatir konneim fottkiri tokrar keli zalear, ti sid’dh korun koxi dakhoitole, hacherui spoxttiko-

ronn zavop gorjechem zavn asa. Konnui kamdar sigrett voddttana sampoddlo ani taka lagu kelo dondd bhorun poryan tannem sigrett voddop chaluch dovortolom, oxem sanglem zalear taka kitem korpachem? Hea vixim sovistar (detail) mahiti dinvchi poddttoli. Tech porim dusro konnui bhailo monis kocherint yeun sigrett voddtta ani taka mona kelear pasun to aikon gheupak kobul zaina, zalear taka kitem korop? Tache vixim konna kodde tokrar korop? Hea vixim lagu zatoli mahiti sorkaran adim fuddench jahir korpachi goroz asa. Kaim kocherimni surokxa korpache rakhonndar (security guards) astat, thoinsor konneim sigretti voddleo zalear, te surokxe rakhnne tankam bhair ghalpak xoktat, punn he surokxe rakhnne nant team kocherinchem kitem? Ho-i ek mhotvacho proxn ubho zata. ‘No Smoking’ hea kaidea vixim eka-eka mon’xache eke-eke toreche vichar asat. Kaim zann mhonnttat, zoxe kocherimni ani bhovxik suvatancher ‘toilets’ astat, tech porim bhovxik suvatancher ‘smoking zone’ aspak zai. Jedna sigrett vikhpacher kaideant bondi na, zalear sigrett voddpant kaideant bondi kiteak? Zankam konnank sigretti voddpachem asa, tankam sorkaran ‘smoking zone’ nomud korun divop gorjechem, oxem kaim zannanchem mhonn’nem

Gõyant ‘colon cancer’ kexincho ankddo sogllea von chodd

asa. Vimantollancher pasun ‘smoking zone’ astat. Sorkari, khasgi kocherimni ani heram bhovxik zageancher ‘smoking zone’ sorkaran ostitvant haddop gorjechem oxem kaim zannanchem mot asa. Sigrett voddop hem bholaikek vaitt mhonn zannam astana lok mud’dom korun sigretti voddttat. Soro, sigrett, tombaku khavop hem eka mon’xache bholaikek khupuch perig mhonn zanna zavn poryan lok heo vostu vapurpachem koxench soddina. Kaim lok hea vostunche sarkech gulam zalole asat. Piddent poryan poddle zalear, te heo khotteo sonvoimeo soddunk kobul nastat. Sorkar hanche modem zagrutai ghoddun haddpak tankam dondd ghalta, tech porim toretorecheo karyavolleo ankta. Punn aiz meren hem sogllem omtea kollxear udok zalam. Punn tem kiteim zanv, sod’deak ‘no smoking’ ho kaido sorkar koddok ritin vevharant ghalta, hi khupuch thoknnay korpa sarkhi gozal. Gõychea nagrikamni sorkarachea hea panvlak yevkar divpak zai. Ho kaido bore toren vevharant poddche khatir soglleamni sohokar ani tenko divpachi khupuch goroz asa. Tech porim sorkaran ho kaido bore toren vevharant poddpa khatir tacher kherit lokx ghalunk zai. Kaim nagri odhikareankui karvay korpache odhikar dilet zalear, ho kaido bhes boro vevharant poddttolo, hantunt matui dubav na.

PONNJE: Gõyant ‘gastrointestinal’ duensanchea ankddean vadd disonk ailea, zalear teach borabor rajyant ‘colorectal cancer’-acho nond kelolo ankddo desant sogllea von chodd asa. Hea kankrachea duensak ‘colon’ vo ‘bowel cancer’ oxem-i mhunntat. Gõyant dor vorsa sumar 80-100 ‘colorectal cancer’-acheo kexi nond korunk yetat. ‘Colorectal cancer’-ache promann ostomtentlea desamni chodd aslolean, tanchea bhaxen jevpakhavpache sonvoyank lagon oxem ghoddonk ailam mhunn ‘gastroenterology’ zannkaranchem mot asa. Desant ‘colorectal cancer’ kexinchea vollerin Gõychem nanv samkem voir asa, oxem Gõychea ‘Cancer registry’-chea upodheokx, Shekar Salkar-achem mhunn’nnem asa. “Gõychea lok-sonkhyentlo vhodd bhag tambddem mas khatat, jem ‘colorectal cancer’ kexinchea vaddik yogdan diupi ek bhag zaun asa,’ mhunn Salkar-an sanglem. Toxench, rajyant nond zalolea vegvegllea kankranchea kexim vixim mahiti ektthaupachi ‘cancer registry’-chi prokriya chalu asa, mhunn tannen sanglem. Fuddlea so mhoineam bhitor suchovnnenchea borabor ‘registry’ aplo ‘report’ rajya sorkarak ditoli. ‘Colorectal cancer’ ani ‘gastrointestinal’ (GI) duensam zaupa fattlean tombakuchea vaporachem ani toxench soreachea vaporachem-i yogdan asa. Pottantli ontkiddeachea (colon), ‘rec-

tum’ ani pottachea duensamni gelea don vorsanchea kallan 25%-an vadd disonk ailea. Rajyant ‘breast cancer surgeries’achea ankddean 30%-an vadd zalea, zalear pottachem kankr ani ‘colorectal cancer’-anchea ‘sugery’-n 20%-an vadd disonk ailea, ani teach kallan ‘liver cancer’ ani ‘pancreatic cancer’-an 15%-an vadd disonk ailea. Amchea ‘life-style’-in zalolea bodolank lagon, mhunnlear chorob, mosalo aslolim khannam toxench tambddem mas khatolea karann ani viddi-sigrett voddttolea, soro piyetolea karann tornattea lokank poriant ‘colorectal’ duens zata tem disonk yeta, oxem Porvorim aslolea ‘GI specialist’ Dr Vinayak Deshpande-n sanglem. Nond korunk ailolea keximni vaddichea fattlean, hospitolamni ‘gastrontestinal’ duensam parkhupachea borea ani adhunik suvidhencho aspav asa, oxem-i mhunnonk zata.

Gelea 26 vorsank Gõyant 14852 HIV piddest Ponnje(AAP): HIV piddestank hospitalamni veglli vevostha kori nastana tankam fuddarak sadea piddestam sangata dovorpak koslich horkot na, oxem Goa State AIDS Control Society hannim spoxtt kelam. National AIDS Control Organisation hannim novea arthik vorsa duddu divpachem bond kelolean, Gõyant aslole don ‘community centres’ bond keleat. Punn he don kendr bond zalet mhonn, HIV pidden giralolea mon’xanchi goir-soy zanvchi na. Hea piddestanchi kallji ani tancher goroz te upchar ani ilaz mellche khatir, Gõyche rajya patllicher kendram suru kortole. Tech porim yeta tea kaim vorsanchea kalla modekat, HIV piddechem promann xuneo (0) itlem haddpachi mokh Goa AIDS Control Society-in dovorlea, oxi mahiti GACS-acho Project Director Dr. Sachin Govekar hannem dili. Hea vellar mahiti ditana tachea sangata he sonvsthecho Joint Director Dr. Durga Prasad ani Dr. Lalita Uma-

jkar hajir aslim. Gõyant gelea 26 vorsanchea kallant ekunn 14852 HIV piddest nond zalole. 2012 vorsa ekunn 554 HIV piddestanchi nond zali. Gelea 10 vorsanchea kallant HIV piddestanchem promann 50 ttok’keamni dhenvlam. Voros 2017 meren hem promann 100 ttok’keamni dhenvoupacho ‘target’ GACS odhikareamni dovorla, oxem Dr Govekar hannem mhonnllem. Atam meren Gõyant 177 AIDS pidden girasloleank moronn ailam. Hem AIDS pidden

morpeanchem promann poryan 0% haddpache proitn sod’deak chalu asat. 2012 vorsa HIV pidda zaloleam modem 15 tem 49 vorsam piraye modlea mon’xanchem 82% itlem aslem. Hantunt bailanchem promann 40 ttok’ke zalear dadleanchem promann 36 ttok’ke itlem zata. HIV piddestank seva divpa khatir, sod’deak sorkari hospitalamni 11 ‘counsellors’ ani ‘test centres’ asat. Tech porim khasgi hospitalamni poryan HIV piddestank seva dovorloli asa. Tiswadi, Saxtti, Bardez ani Murganv oxea chear talukeamni zhoim dorya kinare bhag asat, thoim HIV zalole piddest choddan-chodd sampoddttat. Gõyant osurokxit kelolea loingik sombhondank lagon zavpi HIV piddestanchem promann 93% itlem asa. Ani eke avoiche udexim tichea zolaman yeupi bhurgeak zavpi HIV-chem promann 5 ttok’ke itlem asa, oxem Dr. Govekaran spoxtt kelem. Dr. Govekar fuddem sangta tea pormonnem, Gõyant

HIV zalolea HIV piddestam modem 27% monis he Gõy bhaile zavn asat. Bharat desant aslolea heram rajyank sor korit zalear, Gõyant HIV piddestanchem promann khupuch unnem asa. Fattlim kaim vorsam GACS HIV pidde vixim puray Gõyant loka modem khupuch zagrutai nirmann korta, taka lagon hangasor HIV-chem promann unnem asa, oxem Dr. Govekar mhonntta. Puray Gõyant 3235 kuddi dhondo vo xindullki vevsayant gunthloleo ostoreo asat mhonnpachem ugddapem zalam. Hea bailam meren vochon tanchem modem HIV pidde vixim zagrutai nirmann korpak GACS-an 6 zageancher ‘projects’ sthapon keleat.Vasku Baina hangasor aslolo xindullki vatthar sorkaran noxtt kelea uprant, thoim aslolim cheddvam-bailam puray Gõyant ximpoddleant. Ani hantuntlim choddan-chodd Gõychea kinare bhagamni vaurtat, oxem Dr. Govekaran hajir aslolea potrkarank sanglem.


Ponnje<Sonvar, 8 Jun, 2013<

Sahitya

10

Mottvi Kotha

Teg bhurge danddi martat?

PAnDhArinATh D. loTlikAr

Smt. Souza tticherik ojap zatalem. Attvechea vorgant kednam kednam aplea ‘period’a vellar teg zann

bhurgim unnim astat. Mat dusre tticher xikoitat tednam ‘class’ puray bhorloli distali. Tinnem ek dis bhurgeank vicharlem, “aiz konn yeunk na?” Bhurgim eka mekak polleunk laglim. Soglleamnich apnnak kaim khobor na xem korun dakhoilem. Segit tin-char dis tticherin sarki nodor dovrli. Tednam tika kollon ailem ki Purxot’tam, Furtado ani Buddkule he teg zann bhurge tichea ‘period’-a vellar

sodanch danddi martale. Tea tticherin soroll vochun ‘Headmaster’-a kodden tea tegamcher goir-hazir ravtat mhunn kagall dili. ‘Headmaster’-an tea bhurgeank aplea ofisant apovn haddle. Tannem pollelem, tegui bhurge sadhe. Respeit divpi zaun asat. Mosteponnam korpi te bhurge disonasle. Tancher kednanch konnachich kagall nasli. Sogllea vixoyant te pas zatale. Tannem odmas ghetlo,

Smt. Souzalo ‘period’ soddlo zalear anik khoinchech ‘period’-a vellar te danddi marinasle. Magir, te Smt. Souza ttichericheach ‘class’-int kiteak danddi martat tor? Oso ‘Headmaster’-akui proxn poddlo. Toxem dusre pavtt korinakat. ‘Headmaster’an bore toren tea bhurgeank somzailem… “Tumche avoy-bapuy tumi xallent vochun bore xikche. Xikxonn ghevn tumi vhoddle zavche. Hea umollxiken

apunn khub tras sonstat. Tumi xallent voch’che soddun danddi martat hem tankam kollot zalear tankam kitlem vaitt distolem? Tumi hacher kednam chintlam?...” ‘Headmaster’-an apoitokuch tachea offisant te bhurge bhiyet bhiyet gelole. Punn ‘Headmaster’ taplonam. Tannem apurbayen xant utramnim tankam probhavit kelem. Bhurgeank somzavnni pottli. Tannim mhollem, “chuk zali Sir; ami dusre pavtt oxem korche na.” ‘Headmaster’-ak borem dislem. Tannem tankam umed diunk mhollem, “very good, you are very good

boys!... Cholat, dusre pavtt oslim pixeponnam korum nakat!” Bhurge khoxi zale. Ekleak aplea monantlem ukttavnk dhir zalo. Tachem nanv Purxot’tam. Tannem meklleponnim sanglem, “ Sir, ti tticher amkam soglleam hujir loz korta.” “Koxi?” ‘Headmaster’an vicharlem. Tea bhurgean sanglem, “Sir, ti mhaka Purso mhonntta.” Furtado nanvachea dusrea bhurgean sanglem, “Mhaka ti Furso mhonntta.” Tisrea bhurgeachem nanv aslem Buddkule. To mhonnunk laglo, “anik Sir, mhaka ti Burso

mhonntta, ani kednam kednam-i buddkulo mhonntta.” “Aré, ti tumchim fokannam korta! Ti xikoitana tumi kitem-i pixeponnam kortat astole!” ‘Headmaster’-an somoz ghatli. “Punn, sogleam hujir toxem mhonntokoch amkam loz zainam?” Tea bhurgeanim aplem mon’ sodoll kelem. “Sarkem asa tumi mhonnttat tem! Soglleam hujir toxem mhunnop nhoi. Hanv tea tticherik tumchim sarkim nanvam ghevunk sagtam. Puruxot’tam, Furtado ani Buddkule him kitlim sundor nanvam asat! Tumchim nan-

vam hache fuddem ti tticher sarkinch mhunnttoli!...Dusre pavtt danddi marchena nhoi?.. Zalem muré?” – ‘Headmaster’-an vicharlem. “Yes Sir…” oxem mhonnit te bhurge khoxi zaun gele. Tea disachean Smt. Souza tticheriche ‘class’int te tegui sarke hajir zaunk lagle. Ti tticherui tanchim nanvam sarke toren ghevunk lagli. Ani tankam borem toren vagounk lagli. Kortam kortam ti tticher tankam avddunk lagli; ani dekhun ti xikoita tea vixoyant te tegui poilimchea poros chodd ruch ghevunk lagle ani bore xikon pass zale.

Tika tannem aplim dukham golloit aplea nanvam vixim proxnn kelo. Tache avoyn taka soglli khobor sangpak survat keli. Jedna tem zolmak ailem, tedna bapuy khub khoxi zalo. Tea disa disvod-

deacho vavr sompoun ghora portotana, konnem tori vatteruch khobor dili. Khoxechea umalleamni bhorun ghora yevn pollounchea adim, Diogache gadier (tavernant) mellot titleankui ‘ghe, mar il’lem, cheddum zolmolam’ mhunn dusreank pivoile ani apunnui kitlo piyelo hachem bhanuch urlem nam. Tachea bapayche pãym zom’nik lagonasle. Haka lagun Diogo gadiekaran aplea dogam mon’xank dhaddun ghara pavoilo ani soglle mhonnun donxim rupiyanchi udari zalea mhunn sangun dhaddlem. Tea disa aplea nadar apleak cheddum zolmolam mhunn boddboddtalo. Santushachea zolmache khuxalkayen apunnuch Gram’ Panchayatint vochun tachem nanv nond korun ailo. Kitem nanv dovorlam kai mhunttlear Cynthia mhunn zap dili. Thoddeam mhoineamni tacho Bautizad (baptism) korchea hetun ganvchea Padri Vigarak Panchayatin dil’lo ‘certidao’ (certificate) vhorun dilo. Tedna Padri Vigaran konnem nanv dovorlam kai mhunn

vicharlear, tachea bapay-n gorvan zap dil’li. Kiteak tea disa tacho bapuy soro piyeunk naslo ani Padri Vigara sorim konnui soro piyeun vochunk bhiyetalo. Tankam khoim vachunk yeta. Padri Vigaran kolloilem tachem nanv Cynthia khoinchem, ‘Santusha’ oxem nond kel’lem. Panchayatintlean bodlun had, magir apunn ‘register’acher nond kortam mhunn to ‘certidao’ portean Bautizada disa bapaychea hatant dilo. Panchayatint vavurpi ‘clerk’-an boroilem. Taka ghara yevn chear galleo ghaleo. Uprant aiz vetam, faleam vetam mhunnon Panchayatint vochunkuch nam. Padr Vigarak dilolem tem utor tacho bapuy visorlo ani tachem nanv toxench urlem. Avoy-bapuy oxikxit. Tankam kitem mhunttoloi? Dekhun rag aplech bhitor gill’lo. Punn tea ‘clerk’-acho rag odhikuch vaddlo. ‘Cynthia kitlem sobit nanv. Soglleank mandpachem nanv. Punn kitem kortolem?’ Taka odhikuch aplea nanvachi tiddok marli. Amchi bhett zali tedna, tannem mhaka

aplea nanva vixim sanglem. Kaim motancher amchi bhasabas zali. Nanvam mon’xamnich dovorleant. Team-team mon’xank, zancho ami ul’lek kortanv, tannim aple bore gunn vaprun fank zoddlea zalear, thoddeamni dusreanche sevent, vo somazache udhorgoti khatir vavrun namnnam zhoddleant. Teach khatir tea mahan mon’xamchim nanvam dusreank dovorleant. Santusha, hem nanv konnakuch adim dovorlelem mellunk nam. Punn tachean hea nanvak man’ zoddun tache fattlean zaitim zannam tem nanv dovortelim. Tacheantle bore gunn vaprun, borea korneamni dusreank dekhivont zaum yeta. Torui taka zai zalear vortomanpotracher jahirat diun tachean tem nanv bodlum yeta. Mhojem monn’nem hanvem taka kolloilem. Aiz vortomanpotracher tachem nanv naslem. Taka mhojem mhonn’nem pottlem kai? Faleam yeum yeta? Vo Santusha hea nanvanchim mon’xam fuddarak amkam melltolim kai?

Santusha John Diniz

Vortoman potrancher ‘change of name’ he vollerint polloupachi itsa vaddli. Tannem nanv bodlunk nirnnoy ghetlo kai vo taka mhojem sangnnem pottlem kai? Hanv Santushachi khobor kortalom. ‘Kedna tori aikolam oslem konnachem nanv?’ ‘Koslem baye ge tem nanv! Konnem dovorlam…? Tachim kolejichim ixttinim tachim fokannam kortalim. Konne tori tem ek Russi nanv mhunttlem ani tacheo sangatinni khi, khi, khi korun hanso khollkhollunk lagleo. Santushak odhikuch dukh bhogli. Zoxem Santusha vaddtalem, taka aplem nanv athvench lagtalem. Punn aiz meren tachea nanvachim konnench fokannam korunk naslim. Tache kolejint sangatinnimchim nanvam Rosy, Chandrika, Sulaksha, Cheryl, Jessie, Ameena, Anita adi. Him taka khub mandtalim. Oslench apleak kiteak nanv dovrunk na kai? Heam chintnamni Santusha odhikuch ghuspun gel’lem. Mon’xachea nanvak

kitlem mhotv asa. Monis sonvsarant zaite asat, punn thoddeanch nanvancho ul’lek ani yad kel’li disun yeta. Bhondkonnint gelear mon’xanchim nanvam nhoim, punn tankam ek ankddo (number) dil’lo urta, uprant fokt ankddeanich tacho ul’lek zata. Thoddeam sorkari hospitolamni, OPD-chea vibhagant rogiank topasnne khatir uprant to ‘case No.’ ul’lek kel’lo disun yeta. Mon’xam chear-chougam modem aplea kuttumbant ani lagxil’lea vathavoronnant tachea nanvacho vapor kortat. Aplea kuttumbant ani kolejichea vathavoronnant jiyetolea Santushak aplem nanv mhotvachem aslem. Santuchan dhavechea vorgant yes melloun, ‘Junior College’-icho panvddo huplo. Sogllem vathavoronn bodol’lem. Adle bhaxen tachem ‘highschool’-achem vathavoronn naslem. ‘Uniform dress’ tor nanch. Vivid rongache kopdde, ‘classes’ nhoi, punn ‘lectures’ ani ‘teachers’ nhoim, ‘lecturers’ mhunntalim. Oslea vathavoronnant kopddeank lagun vivid

‘fashions & styles’ zalear, ‘rose day’, ‘friendship day’ vo ‘canteen day’, osle dis pallpant khub mhotv dil’lem onbhovunk melltalem. Vingodd-vingodd zome korun tankam ‘Venga boys’, ‘Samba-girls’, adi oslim nanvam dovorpant khub mhotv astalem. Nanv magir tem… Zonn ekleachem nanv tachem veaktitv chitraita. Nanvak khub mhotv asa. Zanchim nanvam nanvloukik mon’xanchim aslim, tim odik nett dakhoitalim. Itlench nhoi, zalear tanchi ‘style’ ani ‘fashion’ apnnaun miroitalim, zoxim ‘film world’-ache nott ani notteam sarkhem. Thoddim vidhearthi tanchim nanvam aplea nanvak tenkoun miroitalim. Santushak aiz kolejik vochpachem naka zal’lem. Apleam sangatinnincho taka rag ailolo. Kitem kortolem? Aplem nanvuch bodlun novem nanv ghetolem, him kolponam monant ailim. Kiteak vortomanpotrancher polloilem “Change of Name…” Teo rattavolli korta mhunnosor vell lagtolo. Hem yevzun odhikuch chint-

nam Santushak thar dinaslim. Santushak nanv dovorpi tacho bapuy. Takach vicharlear zatalem punn chear vorsam fattim tacho bapuy ontorlolo. Avoy asli, punn tika xikop naslem.

Kovi ani Kovita Condoctor… Pil’luk Mar

Cyrilo D. FernAnDes Bannavle, Gõy

Bosint soglloch bovall cholta Konn konnak lott’tta Konn konnak tapoita Condoctor tikett marta Konn eklo nettan sangta Condoctor pil’luk mar

Ho polle mhozo xepay yeta ‘Driver’ bos nettan soddta Xepay phattlean hat haloita Bosint saiba mouzach dista. Eklo zantto, tornatteak sangta Hey; hanv ‘Senior Citizen’ Mhaka hanga bosonk zai Hatak dhorun uttoita Tornatto tacher sonnsonnit fuloita Konn konnak addaita Konn konnak boddoita Luttint lutt saiba Ek bail nettan uloita Condoctor pil’luk mar He gorje xivay zhogoddtta Dogaimkui bosintle bhair ghal Oxe bosint zatat hal. Bos soglli chikar asli

Mhoji Avoy Ek choliek, ddraivoran bos thamboili Condoctor pil’luk mar Nak damblear tondd ugoddta Mhojea xepay-k tuvem gheunk na Hi choli bosint koxi choddli Mhojea xepaycher on’neay kiteak? Condoctoracher ek mutt fuloili Condoctoran pil’luk marun bos thamboili Atam matxe, soglle cholon vochat Amchi bos ‘puncture’ zali…

Lhara Phattlean Lhar Suryachea koddok kirnnamni

Pachvem tonn sukon veta Lhara phattlean lhar marun Mhoji-i jinn bavon veta Hea jogant koxem jiyeum Soroll mhaka cholchem asa Mhozo avoy-bapuy konn Tankanch poilim sodchim asa Hea kantteant mhaka kiteak uddoilem Tumchi loz dhampunk? Tumche khatir kitem korchem aslem Tumchea mogachi ub gheunk

doxi zata Jen’na dhukam ti mhojim pusta, Dev mhojer hat bhonvdaita dista

mhozo Kedo vhoddlo lharancho lott Kampta kuddintlo avaz Mhoji vatt konn nivoll kortolo Mhozo bapuy-avoy mhaka sodtakai? Tumcho avaz bond zai-it Chuddtti pettovn sodta tumkam Tumchi savlli mhojer ghalat Tumche sangata jiyeunk yetam

Onath ghorant mhojem biradd Devan mhozo jiv samball’lo Mhozo bhav-bhoinn konn? Hoch jinnent proxnn

Mhojea onath ghorant sogllem asa Fokot avoy-bapuy na Ghoxghoxeamni mog tumcho Mhojea kallzan kedna ot’tolo? Yad yetoch, vatt polletam.

korun dakhoitat. Visvasghatki vichar he. Krodh, nattkay, apsvarth, adi. ho itlo mhell mon’xa bhitor khoim thavn yeta kai? Hem sogllem duxtt ani ghatki bhanddar amchea monantleanuch upzota. Je porim tiatrant ek kolakar boreantlem borem sovong korunk vavurta, tech porim amche ‘somajik xedd’dde’ aplea monantlo mhell lipounk proitn kortat. Oxem mhunttlolem asa, sonvsarant soglleam poros nettan dhanvta tem mon’xachem mon. Kiteak mon’xan kitem-i chintunk zata ani kitlem-i chintunk zata. Kitlea-i poisulo to zago zaum, kitlo-i vhodd

to dongor zaum, ekach khinna bhitor ami monantlean ek dhanvti nodor marunk zata. Eka vorgant boson eka xikpeachean aplea monantlea monant kitlo pois bhonvum yena zait? Eka dorya deger bostanv tednam vo zonelar boson bhair nodor martanv tednam amchim chintnam amkam khoimkhoim pavoinant zait? Jim sopnam monis apleach chaltea jivitant sakar korunk xokona, to tim aplea chintnamni sakar korta. Hem sogllem amchea hea monachea ‘computer’-ak lagon ghoddta. Hea amchea monachea ‘computer’-ant borem-vaitt sogllem asta. Jem kitem

nikiTA luis Tallgão, Gõy

Avoi mhoji ghori, Pollonkui dista bori Sobav ticho dista koddok, punn mhovall tichem kaliz Jen’na vengent ti maka gheta, Kaliz mhojem dha-

Dusreanchea sukha dukhan ti vanto gheta, Sogleankoden maye mogan vagta Soglim burghim aplinch mhunn manta, Hatunuch tichem mottepon dista. Vaitt vo borem ti amkam sangta Dusreank kednach dukoinaka mhunnta Hanv Devak argam ditam Bori avoy dilea mhunn mhaka.

Eksuro Alex TrAvAsso Kepem, Gõy

Kallzant mhojea yeun boslem suknnem Kai borem sobit sundor tachem rupnnem Sodanch chint’talom hanv motint Korunk tuka jivitachi sangatin Chintnam monantlim toxinch urlim Kitlinch vorsam udka porim vhanvlim Ani… Mhoje goribkaye aspav lagtoch tuka Mhojea mogachi keli tuvem durdoxa Tuzo mog kel’lo hanvem Niz ani khoro Chintunk naslem hanvem Tuvem sanddun zait mhunn eksuro

Nibondh

Monacho Sonvsar

selzA loPes Tornattem lekhok

‘Monis dista toso nasta’ hem amkam soglleank khobor asa, kiteak monis aplea mukhamolla pormonnem eke bhaxen vatavoronn chitraita, zalear tachea monant anik vegllench kitem tori cholta.

Oxem mhunttlolem asa, ‘mon’xan aplea monant sorg rochum yeta vo ifern korum yeta.’ Mon’xachem mukhamoll tachea monachem dhampnnem zalear kednam-kendam-i tem ek arso koso-i zaunk xokta. Zor monis aplea monant borem chinta zalear to borem korunk sodanch toyar asta, punn to tachea monant vaitt korpachim chintnam golloita zalear tednam mat to dusreanchem padd ghalta. Monis kuddiche nodrentlean bollvont vo sobit mukhamollacho dislo zalear-ui tachem kalliz ani mon titlench sobit ani nitoll asot vo na, hem

parkunk zaina. Amche modem zaite monis mukhamollak rupnnem ghalun fattlean suri toptat. Tanchem kam’ zai porian tuka te bore ravtele, tuka salam’ kortele, tuje pãyem legun poddtele ani sogllem kam’ zatoch tujeruch khontt ukholtole. Oslea kornneanchea mon’xak mhojea motan “somajik xedd’dde” mhonnlear kitench fottkirem na. Te apleak zai tednam ap-aple gorje pormonnem aplo rong bodoltat. Tanchea monant ek ani mukhamollar boltench dista. Tanchea monant kitlo-i rag ani nattkay aslear poriant te sodanch tujea mogan lhastat oxe torechem jivem sovong

amkam lagu zata vo jem kitem amche pormonnem amkam sarkem oxem dista tench ami vinchun kaddtanv. Amchea monantlo sonvsar khub ghuspololo asa. Zaiteo amcheo addkholli, zacho amkam zobab mellona, teo amchea monant suttaveo zainastana urtat. Konnemi amkam dukhoilem zalear tem amchea monant adouta. Vaitt borem amkam vinchun kaddunk zaina tednam ami ghuspagondollak sampoddtanv ani tea vellar amchea monachi xanti piddear zata. Borem ani vaitt hem mon’xachea monantleanuch upzota. Jem somazant ghoddta ani je nodren to tem ‘vaitt vo

borem’ polleta tench tachea monant rig gheun ravta. Thoddeanchim monam itle hollxiken bhorleant, tankam borem aslear-ui tem vaittuch oxem dista. Ami khuxal asunk zai zalear amchem mon xant ani nivoll aschi goroz asa. Amchem mon amchea tabeant asonk zai. Mon’xacher monachi podvi nhoi, bogor mon’xan aplea monacher hukum’ cholounk zai. Zo monis aplea monacher hukum’ choloita to khuxal asta. Ji gozal aplea monak khata ti mon’xan visorpache proitn korchi goroz. Mon’xan dusreak dukhounk favona ani

chukloleank bhogsunk zai. Oxem korina zalear monis apleach monant, apleach vicharam add zhuzta. Aiz monachi xanti na zavn kitlinch duensam zatat, ani monis niraxi zavn hanga-thoim bhonvtat. ‘Rikami moti, devcharachi vosti’ hi mhonn’nni niyall korum-ia. Amchem mon rikamem dovorchem nhoi, punn taka koslea na koslea vavrant misoll korum-ia. Oxem kelearuch amchea monantlo ‘computer’ odik bore toren karia kortolo ani amchea jivitak yogea dixa ditolo. Monantlo vevhar nivoll aslearuch amchea jivitacho sonvsar sukhi ani dhadoxi zatolo.


Ponnje<Sonvar, 8 Jun, 2013<

Khella Moidanar

11

Atam ‘bikini’ ghalop soktichem na

PONNJE: ‘Beach volleyball’ atam surya, renv ani bikini purtench uronk na. Sonvsaran, vegan vaddttea khellam modlo to ek khell zala. Ani 1996-chea Atlanta Olympics-ak poileach pautt fuddem haddlea uprant, tednam saun ho khell Olympics-acho sogllean chodd odd laupi khell zaunk pavla. Atam hea khellachea dekhrek dovorpi somitin (governing body) ‘bikini’-nchea suvater paromporik kopdde ghalunk khellgoddean porvangi dilea. “Atam ‘beach volleyball’an tujean kitem-i ghalunk zata,” mhunn ‘Beach Volleyball Council of India’chea odheokx, Martin Sudhakar-an sanglem. “Beach volleyball teateach desamni khellpak

yetale, zalear Muslim-anchi loksonkhea aslole des hea khella koddlean fattim sortale. Atam, hatun bodol ghoddla,” oxem Sudhakaran sanglem. To ‘Lusofonia Games 2013’-chi toyari koxe toren cholta tachi pollovnni korunk Gõyant ailolo.

Nixedak lagon don pautti Dubai Open spordha rod’dh korunk ailoli, punn atam ti fuddem veta, ani toxench Muslim desui hea spordhemni bhag gheunk fuddem soronk lagleat. Gelea mhoinean zalolea Chennai-ak zalolea ‘Asian Junior Beach Volleyball

MotoGP: Lorenzo-n ‘Italian GP’ jikli

ITALY: Yamaha-chea ‘MotoGP World Champion’ Jorge Lorenzo-k Italian Grand Prix-an fatta-fatt tisrea vorsa zoit mevlem, zalear tacho ‘team-mate’ Valentino Rossi, ‘race’-ichea survatechea ‘lap’-an ‘crash’ zalo. ‘Repsol Honda Team’-icho Dani Pedrosa dusrea sthanar ailo, zalear ‘Monster Tech3 Yamaha Team’-icho Cal Crutchlow tisrea sthanar yevun ‘race’ sompoili. ‘Championship table’-ar sod’deak 103

‘points’-am borabor Pedrosa poilea sthanar asa, ani 91 ‘points’-am borabor Lorenzo dusrea sthanar asa. Zalear, Marc Marquez 77 ‘points’-am borabor tisrea sthanar asa. “Amkam hi ‘race’ sompi nasli karann gormen ti kednanch sompi aso na,” mhunn Lorenzo-n sanglem. “Aiz mhozo dis naslo, novea ‘tyre’-a borabor zaite proxn asle ani taka lagon ‘bike’ dusrea toren bosounk poddli,” Pedrosa-n sanglem. “Boro nikal yetolo oxi opekxa dovrunk naslolea disa ami dusrea sthanar aile, ho dis ‘team’-i khatir boro aslo,” tannen fuddem sanglem. Alvaro Bautista-chea ‘bike’-ak tenktokuch Rossi-chi ani tachi ‘bike’ survatechea ‘lap’-an tisrea ‘corner’-ar ‘crash’ zali. “Tisrea ‘corner’-an bhitor sorta tednam mhaka Rossi-chi ‘bike’ tenkli ani ami poddle,” mhunn Bautista-n sanglem.

Championship’ spordhen “dress code”-a vixim dekh disonk aili, jednam Malaysia-cho ek zoddi (pair) ‘full track’ ani ‘suit wear’ ani tachea borabor matear ‘scarf’ ghalun khell’llim. Macau ani Lisbon-ak zalolea gelea don Lusofonia Games-amni Gõychea ostorenchea zoddiek khoxie bhair tim aramxir (comfortable) nasloli nhesonn ghalpak poddloli. Gõyan jednam Lusofonia Games khellonk yetole tednam osle kainch dobav asche na. Ho khell atam fokt doriavellincheruch zaina. Swiss Open Alps dongranchea lagim ayojit zata, ani Berlin Open Berlin Wall-achea lagim ayojit zata. Gele don Olympics pasun doriavelle voilean pois zalole.

Neymar atam Barcelona FC pongddak khelltolo BARCELONA: 57 ‘million euros’-chea ‘deal’i borabor Brazil-cho Neymar Barcelona-k aila. Zachea udexim Lionel Messi ani Neymar ektthaim khellta astana dorxokank pollevnk melltolem. ‘Barcelona FC’-chea odheokx Sandro Rosellachea borabor Neymar-an 5 vorsanchea kontradar sohi kelea. ‘Club’-an sumar 40 ‘million euros’ bhorpak poddtolo oxi opekxa keloli, punn dusrea ‘clubs’-anchea aspavak lagon tem mol vaddlem, oxem ‘club’-achea up-odheokx Josep Bartomeu-an ukttailem. Hea deal-ichea borabor Neymar attvo sogllea von mharog ‘signing’ zaunk pavla. Fokt Cristiano Ronaldo, Zinedine Zidane, Zlatan Ibrahimovic, Kaka, Luis Figo, Hulk ani Fernando Torres hankam haddpak ‘club’-amni Neymar-achea mola von chodd farik kelam. Kontradacher sohi marun zalea uprant, aplea novea fattir “Neymar Jr” boroilolea ‘Barcelona kit’-an ‘Camp Nou’-chea ‘pitch’-ar denvlo. “Hanv khub khuxal asa, Barcelona-cho khellgoddo zalolean ani mhojem sopon puray kelolean khub khuxal asa,” taka yevkar diupak zomlolea somorthokank Neymar-an mhunnlem.

Chelsea-cho ‘manager’ mhunn Jose Mourinho portun ailo

‘Special One’ Jose Mourinho-k chear vorsanchea ‘deal’-i borabor Chelsea-cho ‘manager’ mhunn nemla, ani to dusrea pautt ‘manager’ mhunn ‘club’-ak portun yetolo. Real Madrid-ak soddlea uprant,

Rafael Benitez-achea suvater Mourinho Chelsea-k yetolo, ani tannen chear vosanchea kontradar sohi (sign) kelea. Adim Chelsea-cho ‘manager’ astana tannen fatta-fatt don ‘Premier League titles’ jikloleo.

“2004-an axvasonam dilolim tinch axvasonam dita, hanv tumchea modlo eklo - hea ontorachea borabor,” mhunn Mourinho-n Chelsea TV lagim uloitana sanglem. Yeta tea Somara disa, mhunnlear Junachea 10 tarker, Stamford Bridge-ir zaupi potrkar porixoden Mourinho-k odhikrut ritin sador kortole. Ani tachea vangdda Rui Faria, Silvino Louro ani Jose Morais hanka ‘coaching staff’ mhunn te haddtole. 2004-an Porto borabor ‘Champions League final’-in zoit melltoch, kaim satolleam uprant to ‘manager’ mhunn poileach pautt Stamford Bridge-ir ailo. Chelsea borabor Mourinho-n ek ‘FA Cup’, don ‘League Cups’ ani toxench don ‘Premier League ti-

tles’ jikleo, punn to ‘Champions League title’ jikonk pavonk na. 2010 vorsa Inter Milan-a borabor tannen apli dusri ‘Champions League title’ jikli, punn uprant Manuel Pellegrini-chea suvater Real Madrid-acho ‘manager’ zalo. Tachea poilea ‘season’-an ‘La Liga’-n Real Madrid dusrea sthanar aile, ani tachea fuddlea vorsa 100 ‘points’ melloun te ‘La Liga title’ jikonk pavle. Novembran Roberto Di Matteochea suvater Rafael Benitez-ak ‘interim manager’ mhunn haddlolo. Chelsea-k ‘Europa League title’ jikoun ani ‘Premier League’-an tisrea suvater pavoun, Benitez atam Napoli pongddacho novo ‘manager’ zala. Ani Benitezachea suvater atam Mourinho portun Chelsea-k aila.

Kola ani Kolakar

A. R. Rehman

Vinchar Zabab

Comedian Joana

Songitacho Raza

Tiatr pollennarank hansoun dadhoxi korta V: Kednam ani koxem tiatr machier pavlem? Z: Odmasan 5 vorsanche pirayer mhaka tiatr palkar yevpacho soeg favo zalo. Mhozo bapuy ek nanvosto zomnivoile khell dakhovpi tosoch kolakar. Tachem nanv sorgest Francisco zaka ‘Thembo’ hea nanvan sogott vollkhotat. Tachea tiatramni hanv poilem bhitor sorlem. Tea uprant aste aste korun bakichea tiatristanchea tiatramni nhesonk mhaka sondhi favo zali. V: Azun poriant kitle tiatr boroileat? Z: Hanvem mhozo svotacho oso ekui tiatr borounk na. Punn mhozo ghorkar Manuel Pereira ho ek khud tiatr boroupi-digdorspi zavn asa. Tachea sogllea tiatramni hanvem bhumika kelea. V: Tuje pormonnem tuje lokak chodd avoddlole tiatr khuinche? Nanvam sangat. Z: Mhojea mota pormonnem hanvem bhumika kelole sogllech tiatr lokamni mandun ghetleat ani mhaka xabaski dilea. Khoreponnim hanv machier ek ‘comedy’ kolakar

oxem bhitor soronk na. Atam merenche mhoje tiatr machievoilea kallant hanvem sogle torecheo bhumika keleat, punn ‘comedy’ korop hem mhojem kheritponn oxem lokank ugddapem zalea uprant choddxe tiatr boroinnar mhaka he ‘comedy’ bhumikentuch soyeg diupak lagle. Machie kolakar hea natean hanv kosle-i torechi bhumika korunk sodanch raji. V: Azun poriant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Z: Hanvem mhojim svotachim

Tiatrantleo Kaim Yadi

Ben Evangelisto

Nidh poddli……..ani dongor mathear ghetlo ‘Tujean soth mandunk zait ki machier tiatrachi ‘scene’ chalu astana ek kolakar machier nidhon poddlo mhonn?’ Comedian Sallycho tiatr ‘Soglle Roste Ugtte’ ho show Socorro, Porvorim Bardez hanga aslo. Hea tiatrant ek modekat ‘scene’ asli, ji somptanch tiatrak ‘inter-

l

val’ poddtalo. He ‘scene’int ek khuris asta ani kolakar Telis thoim eka bikareachi bhumika kortana khursa mullint nhidon asta. Hi ‘scene’ suru zanvche poilim, ‘road scene’ asta. ‘Road scene’ kobar zatoch, he ‘scene’int Bai Jessie Dias dista ani tem aplo ‘dialogue’ suru korta. Taka zabab diun Telis zo khursa mullint

oxim kantaram ghoddunk na. Punn mhaka sor zata tea pormonnem zaiteach namnnechea kantoristamni ghoddun dilolim kantaram hanvem machier and ‘cassette’-inim gaileam. Mhozo ghorkar Manuel Pereira ek boro kantaram ghoddpi zavn asa. Tech porim namnneche kantorist Marcus Vaz, Tony de Ribandar ani Lawry Travasso hevui mhaka kantaram ghoddun ditat. V: Ugddas urpa sarkim tujim ek vo don kantaram Z: Mhojim sogllinch kantaram him ugddas dovorpa sarkinch zavn asa. Khorem mhollear mhojim sogllinch kantaram ugddas dovorpasarkim aslolean hanv omkeach kantarancher bott dovorpak xokona. Sodeak halinch Lawry Travasso hachea ‘Kagtachim Fulam’ hea tiatrant hanvem gailolea ‘Facebook’ hea kantarak mhaka lokacho khup mhollear khub protisad mell’lo. V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: Lhanponnim thavn atam meren kont ani hixeob korinezo titlea tiatramni hanvem bhumika korun kantaram gaileant. Toxench sogllea nanvlovik di-

nhidon aslo tannem zago zaun aplo ‘diaglogue’ gheunk zai. Punn Jessie-n aplo ‘dialogue’ ucharlo torui ho nhidlolo uttona tem polleun bhitor thavn soglle taka ‘Telis utt re, Telis Utt re’ mhonn zagoitat. Punn to kosoch uttona. To uttona tem polleun Alin bhitor thavn tacher zotem soddun marlem. Tem tacher poddtoch to sintidan ailo ani zago zalo. Zago zaun poi to ghoddboddan utt’tta tedna te ‘scene’-ik kardboddacho dongor kelolo aslo to akh’ko dongor tea khursa

rekttoranchea tiatramni hanvem bhumika kelea ani fuddarakui kortolem. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Z: Hanvem jitlea tiatramni ‘acting’ kelam titlea-i tiatramni mhojem ‘acting’ borem zalam mhunnpachem lokachea protisada pormonnem mhaka kollon ailam. V: Audio, Video CDs kaddleat? Nanvam Z: Hanvem 2 ‘audio’ CDs kaddleat tanchim nanvam ‘Devan Ditoch’ ani ‘Fulvali’. Toxeoch VCD’s kaddleat tanchim nanvam ‘No Problem’, ‘Teg Novre’, ‘Lakpoti Zanvoim’ ani ‘Cheddvam Maim Paychi Girestkay’. V: Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’ vo anik koslem-i kam kelaim? Z: Bonifacio Dias hachea eka filmant hanvem ‘acting’ kelam. V: Tuvem tuzo svotacho tiatr boroun machier haddla? Z: Na. Azun meren haddunk na punn veginuch mhojea ghorkarachea adharan hanv ek svota tiatr boroun namnnechea tiatristank sangata gheun hanv machier haddpachim asa. To tiatr

soit tacher xevttun poddlo. Punn hem oxem kiteak zalem tem-i bi hanv tuka sangtam. Tea tiatrant Telisak dhakto ‘role’ aslo. To Poile ‘scene’-ik ek ‘entry’ martalo ani aplo ‘role’ korun uprant bosin khoim vochun bostalo ani visov ghetalo ani uprant tache dusre ‘scene’-ik, ti survat zaunche adim tachi ghorkan Angela taka vochon gheun yetali. To magir yeun machier thoim nhidtalo, karann taka toch bikaraecho ‘character’ korcho poddtalo. Tea disa

dakhovn zalea uprant to pustok rupan chhap’punk ani fuddle pillgek dovrunk mhoji itsa asa. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex Z: Ami tiatristam zoxim machier ravon lokak umedir dovortam tech porim amchea khasgi jivitant ami umedin bhorlolim asunk zai ani sangati tiatristankui dovrunk zai. Ekamekacho duves pois korun ami ekvottan fuddem soron amchi Konknni bhas, sonvskruty, porompora sodanch mozbut korunk vavrunk zai. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Ami zorui machier asanv zalear tiatr pollennarank lagon. Tanchoch axirvad amkam machier borem tem korun dakhovnk prernna dita. Tiatr pollennaranchem hanv sodanch upkari zavn asa. Tannim hech toren amkam ut’tejon diunchem ani novea kolakarankui tanchea vavrant tankam tenko diuncho. Atam meren mhaka lokanim ek borem ‘comedy’ kolakar mhunn mandun ghetlam ani fuddarakui tankam umedir dovrunk mhoje proitn astole.

mista taka thoim nhidlolo astana sust nhid poddli.

He ghoddnecho mhaka zaite fautt ugddas yeta. l Chear zoteanche par ibaddle. Roseferns hacho ‘Xinxe’ tiatr ami Mumboi korun porot bosin Gõyam yetaleanv. Zalear vatter khoim modem pavon bosichi fuddli ‘headlight’ gheli. Toxich ami kallokantlean thoddi vatt tanddli ani kallokh subez zatoch, Hortencio mhonn Roseferns-acho ek ‘cousin’ also, tannem ek manddni kaddli ani ek ‘Olympic torch’ koso kelo ani tachea uzvaddan ami anik thoddi

A. R. Rehman aiz Bharatantlo vhoddantlo vhodd songitkar mhunttlkear fott zanvchina. Tachea bhes borea songita khatir taka halinch ontor’raxttrik ‘Golden Globe’ ho puroskar favo zala. Ho puroskar melloun ghevpak to Bharatantlo poilo songitkar zaun asa. Tachem zolmanchem nanv A. S. Dilip Kumar punn taka sogott A. R. Rehman mhunn ollkhotat. A. R. Rehman mhunnchem Allah Rakkha Rahman To Chennai, Tamil Nadu hangasor Janerache 6ver, 1966 vorsa zolmant ailo. ‘TIME’ hem sonvsarantlem chodd novlovkik masik-an taka ‘Mozart of Madras’ mhunn ‘title’ dilo . Tannem zaite puroskar jikleat te oxe asa:l 1995 vorsa taka ‘Maurivatt tankli. Anik dusro upai nam zaun ami atam rostea degek bos thamboili. Thoim lagasar ek lhanxem ghor aslem. Bailean dhakttench xennachem bolkanv koxem aslem. Zalear soglle kolakar bosint nhidhon asat. Hanv ani Sally amkam bosin boro visov gheunk zaina mhonn uttle ani bhair aile. Bosintlo denvtana kallokhant kainch dixtti poddona zaun hanv chukon don jinsanchim veglim zottim ghalun dhenvlom. Ek mista Sallychem ani dusrem Spiri-

tius National Award’ ani ‘Malasian Award’ he pordexi desantle puroskar favo zaleat. l Bharatant taka char pavtt ‘National Film Award’ favo zala. l Tamil Nadu State Film Festival-ank taka 6 pavtt puroskar favo zaleat. vorsa, tachea l 2006 ‘global music’-a khatir ‘Stanford University’-n taka ‘Honorary Degree’ bhettoilea. l 2008 vorsa taka ‘Critics Choice Award’ favo zala l Ani atam, 2009 vorsache survatekuch ‘Slundog Millionaire’ hea cholchitrachea boreantlea borea ‘Best Original Music’ hache khatirt ‘Golden Globe’ ho moladik ontor’raxttrik puroskar favo zala. Songitachea mollar A. R. Rehman Bharat desacho obhiman zaun asa. tachem. Oxe toren ami ghele ani tea ghorachea bolkavant nhidle. Uprant sokallim matso uzvadd zaunk laglo tedna ami thoinche uttun porot amche bosin aile. Tedna mista hanv thoincho uttun yetana, mhojim zotim ghalche sanddun, tea ghorantleam mon’xanchim zottim bhair aslim tim donui pãyank don torechim zotim ghalun ailom. Mhonntoch polle, mhoje lhan xe chukik lagon ekach farak chear zotteanche par pidd’dear zale!


Ponnje<Sonvar, 8 Jun, 2013<

Tiatr Machier

Vasku-Baina Ravindra Bhavan puray zavpachea margar Punn tacho tabo ‘experts’-amni avhal dilea uprantuch sorkar ghetolo Vasku(AAP):Baina hangasor novench bandlolem Ravindra Bhavan Gõychea Kola ani Sonskrutik khatea kodde divpak hea bandkamanche kontrador proitn kortat.Ani he nodrentlean hea Ravindra Bhavan prokolpachem kam chalu asa. Hem kam puray zalea kai, hea bandkamanchi pollevnni bandkam molla velea zannkarank dakhoun tachi khatri korun ghetlea uprantuch tacho tabo Kola ani Sonskruti khatem ghetolem, oxem khateacho sonchalok Prasad Lolyenkar hannem sanglem. Vasku-Baina hangasor asloli ‘red-light area’ kaddun uddoilea uprant, thoim nirmann zalolea mekhllea zagear hangachea lokam khatir Ravindra Bhavan bandpak Vaskucho adlo amdar Jose Filipe D’souza hannem fuddakar ghetlolo.Hea prokolpacho

(project) bunhiadi fator 2007 vorsa Gõycho adlo mukhel montri Digamber Kamat hachea hatantlean bosoilolo.Ho prokolp don vorsam bhitor puray zatolo, oxem tea vellar sanglolem, punn sov vorsam soron gelim torui hem bandkam puray zavnk na.Jose Filipe hea bandkanchi neman pollevnni korun kontradorank goroz teo suchovnneo kortalo.

Toruipunn gelea dedd vorsachea kallant Ravindra Bhavan-achea kama sombhondan goroz titli progoti zaloli dison yeunk na.Kola ani sonskruti m o n t r i Dayanand Mandrekar ani Murganvcho amdar Milind Naik hannim sangata yeun ek pavtt hea Ravindra Bhavan-achi pollevnni keloli.He tanche bhette vellar hea Ravindra Bhavan-achem kam vego-veg puray kortole, oxem axvason tannim dogaimni dilolem.Itle mozgotim hea Ravindra Bhavanachi ugttavnni hea vorsa Jun 30 Gõychea Ghottok Rajya disa korpacho vichar aslo.Punn kam puray zavnk

“Devan Sandunk Nam” Bebdeank Xittkaita

J.P. Pereira

Sorea ani soro pivpeam vixim ‘Devan Sandunk Nam’ ek khori kanni. Boroinnar ani digdorspi, Cruz Pinto-n hea tiatrantlean aplea jinnechi kanni lokam mukhar dovorlea. Inacin ek vidhva ani Cruz tacho put. Ticho poti ek bebdo asta ani aplea potinnik ani familik sotaun torne pirayer moronk pavta. Khoincheach zagear soro pivcho nhoi mhunn ti sodanch aplea puta lagim magta. William ani Luiza aplea kazari jivitant khuxal asat. Tim Inacin-achim xezaream ani donui familim modem boro sombond asa. Eka ‘drink’-a borabor tachi survat zata ani sovkas-sovkas Cruz ani William hea vesonache ghulam zatat. Uprant hinvsechi survat zata. Bebdeponn ani Devachea bhavartar

kam chalu asa.Tech porim hea Ravindra Bhavan-ache imaroti unch ‘Ravindra Bhavan-Baina’ oso vhoddlea okxoramni boroilolo thoktto bosoitole.Tech porim he imarotik rong kaddpachem kam nettan chalu asa. Hem sogllem pollet zalear hea prokolpachem kam veginuch purnn zavpache vatter asa, oxem hangachem ekunn kamkaz pollelear dison yeta.Punn kola ani sonskruti khateacho sonchalok hannem sanglam tea pormonnem, zo meren ‘experts’-ancho avhal mellona to meren ho prokolp khatem aplea tabeant ghenvchem na. Hea Ravindra Bhavan-achi ukttavnni zalea uprant, aichea kallar Vasco-nt zoborxe tiatr boro vosro na dekhun zaina,ti oddchon khobar zaun tiatr mogi Vascokarank zaite tiatr pollounk melltole oxi operkxa asa.

Vitorino Pereira

Tiatr Niyall

Majoirda, Gõy

naslolean ho sorkaracho proitn foslo. Sod’dea hea Ravindra Bhavanant kodelam bosovpacho vavr chalu asa.Tech porim her bariksarik kama hatant ghetleant.Fattlea disamni thoim ‘air-condition’ bosovpachem kam suru aslem.Hea Ravindra Bhavanachem bhailem kam poryan hatan ghetlolem pollevpak melltta.Punn hea thoim choltolea kamacher dekrek dovorpak thoim konnuch aslolo dison yena.Thoinchem kam ‘experts’-amni sanglolea pormonnem zata vo na, hem sangtolo konnuch na.Punn kontrador mat yeta tea kaim disam bhitor apleache kopxe pormonnem kam puray korun tem kola ani sonskruti khatea kodde sompoupak proitnamni asat. Hea Ravindra Bhavan-achea pattosak nolle bosoupachem

‘Kolakarak Bhett’ karyavollint

bosoilolea hea tiatran fuddem kitem zata tem machier polloupachem. ‘Script’ samki bori asa. Boroupean hea duensa voir sod korunk boro proitn kela. Bebdo aplem dubllemponn manun gheunk toyar na ani hangach to sanddtta. Boroupean/digdorspean diloli govaiki ek ‘eye opener’ asa. Tiatrantlea kolakaramni bori bhumika kelea. Inacin mhunn Maria-n bori bhumika kelea, bebdea mon’xachi futtkea noxibachi avoy. Valency-n Luizachi bhumika bori kelea ani Kashish-an tachea lhan cheddvachi bhumika kelea. Godwin-an Cruz-achi bhumika bhes bori kelea, piyelolo aspachi samkich bori ani toxench Edel-an William-ache bhumika bori kelea. Soglle zann taka soro soddunk khatri ditat tednam taka polleyat. Ganvchea Padrichi bhumika Jasonan kelea. Terena, Aurelius ani Jack de Colva hannim ‘comedy’ kelea. Machi sadheponnan bosoilea punn kaim ‘trick scenes’ asat. Alex ani tachea sangateamni borem songit dilam. Aurelius-an survatechem git bhes bore toren sador kelam. Bore ‘solos’, ‘duets’ ani ek ‘quartet’ asa, zatun Valency, Rodson, Mini Mario, Godwin, Rons, Jack de Colva ani Aurelio-n gailam. Monoronjan diunchem diun, tatun soro piupeam, bebdeam ani familim khatir hea tiatran zaite sol’le-i dilole asa.

Tiatr Academy Goa hinnem ghoddoun haddloli ‘Kolakarak Bhett’ hea mhoineant Mungllaradis, 11 Jun 2013 hea disa sanjechea 4 vorar Black Box, Ravindra Bhavan, Margao hangasor zatoli. Vitorino Pereira Konknni machievoilo mhalgoddo kolakar ‘Kolakarak Bhett’ he karyavollint aple onubhov sangtolo. Vitorinan 1965 vorsa karnavalak aple Songit Lokam Khell “Enddo Salu”, “Afrikar Micky”, ani “Sallorechem Pill” Gõychea sabar ganvanim dakhoile ani lokancho vhodd abru man zoddlo. Tedna thavn aiz pasun to dor vorsa neman hi kola aplea pongddak gheun lokam mukhar sador korta. Svotachea pongdda xivay dusrea ganvanim nove-nove khell boroun tannem dakhoileat. Khell-Tiatr mollarui tachem yogdan tokhnnayek patr asa. Hippi sonskruticher adharit “Hippi”, potrkarita ani rajbhas chollvolliche fattbhuimyer adharit “Nichev”, toxench “Noxibantlem Kazar”, “Guneanvkari Bhav”, “Sarita”, “Celina”, “Vichitr Nirmonn” ani “Sangati” he tanche kaim gazlole Khell-Tiatr. Aple Songit Lokam Khell Gõy, Mumboi toxench Gulfachea Kuwait xharant dakhoun polloupeanchi xabaski melloun sabar inamui tannem zod-

dleat. Vitorinache 38 Khell Akashvani Ponnje (Gõy) Kendran ‘radio’-cher vitraun lokank aikonk dileat. Toxench Ponnje Durdorxon Kendran, tache Lokam Khell sador keleat. Gõy Konknni Akademi ayojit tiatr hat borop sortint segit tin vorsam poilem ani Dalgado Konknni Akademin ghoddun haddlolea tiatr hat borop sortintui 2009 vorsa taka poilem inam favo zalam. Kola ani Sonvskruti khatem, Gõy ani Poschim xetr sonskrutik kendr, Udaipur hanchea zodd-palvan ghoddun haddlolea “Lokotsov-2008” hea karyavollintui aplo khell sador korpachi sondi takam labhlea. Tachea hea vavrachi dokhol gheun zaitea nanvostea sonsthanim tancho sotkar kela:• Hatunt Kala Akademi - Ponnje, Goa Socio Cultural Club – Ponnje, United Club of Utorda ani United Club of Utorda-Kuwait hancho aspav asa. • Halinch Gõy sorkaran tachea hea vavra pasot protixttecho “Goa State Cultural Award-2008” diun tacho sonman kela. Sogllea Konknni mogyeank ani odik korun tiatr kolakarank he karyavollik hajir zaunk Tiatr Academy Goa vinonti korta.

Mhalgodde Tiatrist

Bernardo de Aldona Hem noketr thoddoch kall porzoll’lem

Bernardo Vitorin Fernandes zaka soglle tiatr mogi Bernardo de Aldona mhunn vollkhotale tannem tiatr machievoilea aplea lhanxea jivitan tiatr pollennaranchim kallzam jikon ghetlim ani ek boreantlo boro tiatrist mhunn lokanim taka vakhanddlo. Bernardo de Aldona 25 Mars 1947 hea disa Aldona ganvant zolmolo. Joao Celestine tacho bapuy ani Ana Felicia tachi avoy, tannim taka bhurgeaponnar thavn maye mogan vaddoilo, ganvchea iskolan xikoilo ani to xiktana tannem machievoili apli huxarkay bhes bori dakhoili. Iskolant bhurgo astanach to kantaram gavun aplea xikovpeank ani iskolantlea bhurgeank dhadoxi kortalo. Tacho tallo sundor aslo ani tea khatir to gaitana tachem kantar aikunk suvadik lagtalem. Tachea kallzan tiatr machiecho mog rigonk karann mhunttlear tacheach ganvant – Aldona – zolm ghetlole vhoddle vhoddle tiatrist zoxe porim J.P. Souzalin, A.M.B. Rose, Alfred Rose, adi hanchea probhavan (influence) bhurgo Bernardo vaddlo ani hanv mhunntolom aslom tancheach adharan to ek tiatr machiecho nanvlovkik kolakar zaunk pavlo. Khorem thik kallokhan pasun porzollta tich goth Bernardo de Aldona hache sovem ghoddli. Tornatto Bernardo eka zogllavnnea porim mhalgoddea tiatristam borobor tiatr machi soboita tem pollounk mell’lem. Bhurgo ason porian apli kola onnbhovi tiatristam borobor probhavitponnim (effectively) loka somor dovorta tem pollovn mhalgodde tiatrist porian eka vordan ojap zale ani dusrea vordan tachi apurbay-ui korunk lagle. Khoincheai tiatristachem tum nanv ghe, magir to Alfred Rose zaum vo J.P. Souzalin zaum, Jacint Vaz zaum vo Remmie Colaco zaum, soglleamni taka tache huxearkayek lagon aplea tiatranim bhag gheunk sondhi dili ani oxem korun tannim eka vordan aplea tiatranchi ‘popularity’ vaddoili ani dusrea vordan Bernard apunn svota ‘popular’ zalo. Khoreponnim Anthony de Sa hannem boroilolo tiatr ‘Ghatkem Kumsar’ hea tiatran Bernardo de Aldona-n tin gitam gailim ani tinui gitam lokak avoddlim. Tiatr pollennar itle khoxi zale ki tea disa tiatr machier Bernardo de Aldona hea nanvachem noketr zolmolem mhunttlear fott zanvchina. Bernardo de Aldona ek boreantlo boro gavpi aslo punn tannem svota apnnem kantaram ghoddlim na. Dusreanim ghoddlolim kantaram gavun tannem kantarancho dorzo voir vhoronk proitn kelo. Alfred Rose hannem ghoddlolim kantaram Bernardo de Aldona-n Alfred Rose-a borobor gailim ani tiatr pollennaranchi xabaski zoddli. Azun poriant tachim gitam kednam kednam-i ‘All India Radio’-cher aikonk mellta. Somplole John Gomes Kokoy ek tiatr borovpi, kantaram ghoddpi, Bernardo de Aldona hachi khub opurbay kori. John Gomes Kokoy hannem Bernardo de Aldona-k zaitim kantaram ghoddun dilim ani Bernardo de Aldona-n tim bhes borim gailim. John Gomes Kokoy hannem Bernardo-ak dilolim kaim gitam jim tiatr pollennaram modem nanvlovkik zalim tim mhunttlear ‘Adim ani Atam’, ‘Gõychi Mati’, ‘Pap Saib Indiek Ailo’, ‘Gõykar’, adi zavn asa. Bernardo de Aldona-n zori tiatr boroile na torui tannem tiatr ‘direct’ korun machier haddle. Kaim tiatr je tannem ‘direct’ kelea te oxe zavn asa – ‘Atamcho Sonvsar’, ‘Kitem Amcho Estad’, ‘Guneanv Konnacho’, adi. Bernardo de Aldona tiatr machier chodd kall thoglo na. Khoreponnim tornne pirayer to hea sonvsarak fatt korun gelo. Tacher moronn ailem tednam taka fokt 36 vorsam aslim. Tiatrachea palkar sarko nanvlovkik astana taka Devachem apovnnem ailem ani 6 Julay 1983 hea disa to hea sonvsarak ontorlo. Tachea mornnan tiatr machievoilem ek pormolltem ful bavlem. Tachea mornnan tiatr machier Konkani kantarak vhodd luskonn zalem hantun matui dubhav na. Tomazinho Cardozo Candolim Gõy

Tiatr machievelo mhalgoddo tiarist Santan Lobo

Daniel F De Souza.

Lekhok ani Ttikakar Konknni tiatr palkar gelea 120 vorsank zaitea tiatristamni khand marun ho palk aiz meren jivo ani rosroxit sambhall’la. Aiz hea palkachea adharanuch zaite tiatrist bhav aplea ghoradarachem udarposonn kortat mhunttlear otitay zanvchina. Punn adlea ani atamchea tiatristam modem bhov thodde hatanchea bottancher mezunk zatat titlech kolakar astole zannim tiatr palkar torekvar bhumika korche korun, kantaram gavun tannem tiatramni songit-ui vazoilam ani tiatr sogllea bhagamni jivall dovrunk aplo hat bar laila. Hantlo ek mhalgoddo tiatrist ani songitkar mhunttlear Vaskuchea Desterro vattarant ravpi Santan Lobo. Santan Lobochem ghorannem mhonnlear songitacho mollo mhunttlear chuk zanvchina. Konknni tiatr mollar tanchem khub yogdan asa, punn tannem itlo vavr korun

legun apnnem hem kelam ani tem kelam mhunn xati fuloun bodday marunk na. Tacho songitan mog lhan ponniruch thavn zalo kiteak tanchea gharant muzg ani muzga xivay dusri vhoddvikay nasli. Tacho vhoddlo bhav Baptist Lobo ek famad muzg ani tacho songit pongodd aslo. Jedna Santan Lobon songit xikonk apli khoxi dakholi tedna taka konnech addailona, punn to fuddarak ek boro muzg zatolo mhunn soglleancho anvddo aslo. Igorjechea songit iskolan solfam ani muzg xikonk tin vorsam tokli zhoroilea uprant Santan Lobo-n aste-aste korun aplea bhavachea songit pongddantuch apleak onubhov mellovpak Saxafon vazovpak survat keli. Tedna to aplea bhava vangdda tiatrank toxench ganvant zavpi her funksavank vazovpak laglo. Tacho vhoddlo bhav songit vazounchem vazoun kedna kedna-i festank-porbank tiatr boroun machier haddtalo ani haka lagun aste-aste Santan lobo tiatra velean voll’lo. Tannem kantram rochpak aplo hat ghalo ani aplem poilench kantar tannem aplea

bhavacheach tiatrant gailem. Tedna to sangta apleak sumar 15 vorsam aslim mhunn. Tiatr machier choddlo mhunttoch ti khuxalkay vegllich, kantar korun huxearki dakhoilea uprant Santan Lobo-n tiatramni vinodhi bhumika korpak survat keli ani xevttim ek tiatrist zalo. S. Lobo hea nanvan taka tiatr palkar vollkhotale. Santan Lobo-cho vattar Desterro ek kolevont tornatteamni bhorlolo vattar. T a c h e a bhurgeponnar tacho xezarcho

ixtt mhunttlear tiatrist sorgest Nelson Afonso. Nelson Afonso tiatramni bhag ghetalo mhunnttoch Santan Lobo-n tache sangatim ‘duet’ ani toxech ‘duo’ mhunnonk survat keli. Santan Lobo-k tor Devan khubuch sundor tallo dilolo, hacho faido gheun t a n n i m ‘duet’-am ani ‘duo’ gavun g a nva - g a n vamni khub namnnam

zoddlim. Te itle lokanche nodrek gele ki rokddeoch tankam vevsayik tiatristam borobor nachonk ‘offers’ yeunk lagleo. Oxem korun tanchi fank vaddot choddot geli ani ak’kea Gõyant te vevsayik tiatr nachunk lagle. Thoddea kallan tannim anik ekttea Alexinho nanvanchea kantorist ixttak aplea bhagan gheun ek Alexinho-Nelson-Santan navancho ‘trio’ ghoddun haddlo ani tancho ‘trio’ fanki zaunk pavlo. Santan Lobo hannem adlea kallar sogllea namnnechea tiatristanchea tiatramni bhag ghetla, kantaram, ‘duet’am, ‘trio’ gaileat ani toxich vinodhi bhumika kelea. Sabar mhalgoddea tiatristanchea tiatrank tannem khud songit boroilam ani vazoilam. To nhesla ani nachlea te digdorspi chodd-xe atam Devadin zaleat. Nelson, Conception, Jacinto Vaz ani her digdorspeanchea tiatramni to nhesla.. Jacinto Vaz hanchea ‘Kunhead ani Mana’ ani ‘Bottler Saib’ tiatramni to nhesla. Tea xivay Conception hanchea ‘Bhirmot’ tiatrant to nhesla. ‘Piso Punn Podvedar’ ‘Mathilda’ ani her kaim tiatrui tannem boroun

machier haddleat. Santan Lobo sangta tea pormonnem 1948 tem 1968 voros meren tannem Konknni palkachi songit ani bhumika korun seva keli. Zait ghoddiek to anikui khub vorsam tiatr palkar dixtti poddpacho, punn heam vorsam modem taka Murganv Bondrant nokri zali ani anik kaim vorsamni taka ‘promotion’ mell’lea uprant ratchem tiatr nachon uprant sokallim fuddem sokallchea 7 vorancher kamank hajir zaunk mottech tras zale dekun tannem khoxe bhair mhunttlolea porim tiatrank fatt korchi poddli. Punn Santan Lobo-n mat songitak fatt kelina, tannem aplo songit pongodd sambhall’lo ani Gõychea festank, kazarank ani her dobajeank vazounk tacho pongodd Gõy bhor loukik zalo. Saxafon-a xivay Santan bab Clarinet ani rebek vazovpi, tacho gayon monddol legun aslo zo tannem halinch bholaykek lagun bond dovorla. Korezman motteti gavpak tor taka ganvant konnuch lago naslo. Aiz 80 vorsanche pirayer Santan Lobo bospagari zaun aplea ghora visov gheta.


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.