2 nov av

Page 1

Ponnje<Sonvar, 2 Novembr, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

Herald

Amcho Avaz PTI

MHOTVACHEM

Randd ostoreo Diwali-chi porob somorombhta. Hi karyavoll Sulabh International he sonvsthen khas randd ostoream khatir Vrindaban hangasor Brestaradis ghoddoun haddli.

Sorv Unchle Nitisobhecho nirnnoy

Rajkornneam koddlean utranche adex ghe-i nakat Svothache surokxe khatir cheddvank proxikxonn - PAGE 4

Modi Hitler-acho pattlavddar: Nitish Kumar - PAGE 7

Loksobhache donui zage Kongres jiktolo - PAGE 9

26/11 Atankvad

Mukhel aropi Hafiz Saeed Pakistanan huskeavinn jiyeta

- PAGE 3

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

Renve khatir mezat 10 hozar rupiya

t t

Amcho Awaz Nov 2_Layout 1 11/1/2013 8:33 PM Page 1

Novi Dil’li: Sorv Unchle Nitisobhen promannik nokorxayenk (bureaucrats) ugddas dovorpa sarki Diwalichi bhett dilea. Odhikareank tancho karyakall (tenure) purnn korunk mellcho ani toxench, proxasonache vatten karya vevharan ghatlam vo na tem spoxtt korunk, rajki fuddareamni dilole utranche adex nond korunk nitisobhen adex dila. Boroiloleo suchovnneo boreoch mhotvacheo asat, karann Right to Information (RTI) Actachea khala utramni dilole adex haddle zalear, tachea udexim sot kitem ani fott kitem tem ugttapem zaunk pavchem na ani bhroxttacharak anink ut’tejon melltolem. Utranchea adexancher bondi haddop ani karyakall purnn korunk divop, heo don mhotvacheo suchovnneo kendriya ani raj’jeantlea sogllea sorkaramni tin mhoineam bhitor vevharan ghalcheo, mhunn Justice K S Radhakrishnan ani Justice Pinaki Chandra Ghosh, hanchea ‘bench’-an adex dila. Sorkaran nemlolea sabar somitimni ani ‘Administrative Reforms Committee’-achea avhalamni poriant heo suchovnneo asleo, punn sorkar tacher lokx di-i nasle. Sorkar kainch korunk pavo naslolean, adlea montrimonddol sochiv T S R Subramanian ani her namnechea mon’xamni hea sombondhan Sorv Unchle Nitisobhe mukhar ‘public interest litigation’ (PIL) dakholl kelolem. “Sod’deak choltolea rajki vatavoronnan nagri sevokanchi (civil servants) bhumika borich

ghuspa-gonddolachi ani kotthinn zalea,� mhunn ‘bench’-an sanglem. “Uloun sanglolea suchovnnencher, adexancher adharun nagri sevokank aplo vevhar korunk zaina ani proxasonik mukheli, rajki karyakorte, udeogi ani her mon’xanchea dobava add surokxit dovrunk goroz asa,� oxem ‘bench’-an fuddem sanglem. Vorixtt odhikaream lagsan suchovnneo boroilolea rupan yenat zalear, oslo adex vevharan ghaltolea ‘bureaucrat’-ak to nirnnoy apnnen gheunk na mhunn dakhouchea khatir to adex boroun nond korcho poddtolo. Fuddarak tacher arop poddona zaunk hacho taka adhar zatolo, mhunn ‘bench’-an ugttailem. “Zababdari tharaunchea khatir ani nagri sevokanchea vevhara sombondhit zapsaldarkechi khatri gheunchea pasot ani sonvsthechem promannikponn rakhun dovorchea khatir suchovnneo, adex nond korop gorjechem asa,� oxem Justice Radhakrishnan-an sanglem, ani orz nond korpeamni Adv. Menaka Guruswamy-chea dusexim mukhar manddloleo choddxeo suchovnneo mandun ghetleo. “Hatabhailea poristhitin, 2rea Panar Vach

Washington, 1 Novembr (PTI): Barack Obama UScho President ani Pakistanacho Prodhan Montri Nawaz Sharif ekamekak bhettle tedna Sharif-an Hafiz Saeed hache vixim Obamak kainch khatri (assurance) diunk na mhunn bhitorlea zhorintlean kollon ailam. 26/11 hea disa zalolea atankvadanchea akromonnache Hafiz Saeed mukhel aropi asa. White House New York hangasor 23 Otubr hea disa Obama ani Nawaz Sharif hanchi boska zali ani Nawaz Sharif mat porian aplea

sthana voilo halonastana ani apleacher Obamacho kosloch dobav ghenastana tannem Hafiz Saeed hacho prosn hatall’lo. 26/11 hea disa atankvadeamni Mumboint hol’lo kelo zantun 6 Amerikan nagrik mele tankam lagon aropeank niti somor haddunkuch zai oso Obamacho davo asa. Zorui President-in ho vixoy Nawaz Sharif-a somor haddlo torui punn Pakistanachea Prodhan Montrean koslich khatri dili na. Kollon yeta tea pormonnem Sharif-an aplo sorkar sarko

okondd na mhunnpachem vo dusrea utramni aplo

2rea Panar Vach

GĂľyant ‘Nigerian’ Dadagiri‌!

Vincent Braganza

amCho avaz ProTinidhi

Parra hangasor dumxonnam ghatlim. Pulisam kodde vad Ponnje: Lobo Vaddo-Parra ghalun tanchea angar gele. Uphangasor Budhvara rati sumar rant pulisamni aplem boll 10.30 vaztam, ‘Innova’ tteksi vaprun Obado-chi meloli kudd ani kaim mottor-saikolincher ‘hearse van’-ant ghalun, Bamailolea kaim onvollkhi mon’x- bole GMC-int ‘post mortem’ koanchea eka pongddan Obado runk vhorta astana, ti ‘hearse Uzoma Simon hea 33 vor- van’ Porvore hangasor addavn sanchea Nigerian bhonvd- hea Nigerian nagrikamni dekarak jivexim marlo. Tea up- dumxonnam ghalun Raxttriya rant kaim Nigerian nagrikamni Mha-marg (National Highway) addavn dhorlo. Taka lagon, Parrikar-achi Videxeank Brestara puray dis bhor hea Xittkavnni marga vhelean Bekaidexir ritin ravpi videxi nagrikanchi vochpi vachovkoxi korun ani tankam sampddavn porot h a t u k e k tanchea desant phattovpachim panvlam khupuch oddsorkar ubhartolo, oxem koddok utranchem axchoneo uprasleo. vason Mukhel Montri Manohar Parrikar hanHea prokronnem potrkaram kodde uloitana dilem. nant pulisamni Brestara disa Nigerian nagrikamni Porvore 54 Nigerian naghatlolea dumxonnancher Parrikar-an aple grikank tabeant sontapt ani khont porgott keli ani, videxi naghetleat, oxi grikam koddlean osle torecheo gozaleo hea mahiti Mukhel fuddarak kosoch khopoun ghenvchona, oxem Montri Manohar tannem sanglem. Parrikar hannem “Nigerian nagrikamni je torechim dumxonBrestara ratchea nam ghatim, tim khorem mhonnlear tiddok u s r a m haddpa sarkhim aslim. Punn, taka lagon napotrkaram grikamn kaido aplea hatant ghevop hem kodde uloitana dili. sarkhem nhoi. Karann, ho prosn ontoraxttriya Obado-chi nateacho zavn asa. GĂľycho Mukhel Montri hea meloli kudd natean mhaka kaideacheo soglleo bazu ‘hearse van’-ant polleun mhojim panvlam ubharpachim asat,â€?oxem-i Parrikaran sanglem. Fattlim sabar vorsam bekaidexir ritin sabar videxi nagrik GĂľyant ravtat. Nigerian nagrik ‘students visa’ gheun GĂľyant yetat ani hanga yeun ‘drugs’-ancho vevsay kortat. Tech porim anik sabar bekaidexir ritichea vevsayant he Nigerian nagrik gunthlole asat, tankam soglleank sodun kaddun tankam porot tanchea desant phattoupachi bondabost apunn kortolom, oxem Parrikaran sanglem. Hea videxi nagrikank hangasor kaim sthanik lokacho aspav asa, oslea sthanik nagrikancherui sorkar koddok karvai kortolo. “Sat disam bhitor hea bekaidexir ritin ravpi videxi nagrikancher karvay korpak survat zatoli‌.â€? Oxem Parrikar-an xevottak sanglem

Meloleachem modem rostear dovrun tache sorvbhonvtim Nigerian tornatte asat tem fottvar dista.

ghalun pulis Bambole vhorta astana, ti gaddi Porvore hangasor thamboun Nigerian nagrikamni tachi foddmodd keli. Gaddi cholovpi ani gaddiyent bhitor aslolea pulisank marpett kelo. Gaddiyent bhitor soron tannim zobordosten tantuntli meloli kudd bhair kaddli ani haddun rosteachea modekat dovorli. Sumar 200 Nigerian nagrik donparchea votachea bharar Porvore zoma zale ani dumxonnam ghalpak survat keli. Oxe torechi GĂľyant hi ek poilich ghoddnuk zavn asa. Nigerian ghaltat tea dumxonnam samkar pulis tanchea

samkar oskot poddle. Thoim hajir aslolea pulisanchea hatantle dandde kaddun pulisankuch dhomki divnk lagle. Thoim zoma zalolea sthanik nagrikancherui tannim hol’lo kelo. Nigerian ghaltat tea dumxonnank lagon, boroch vell meren thoim kaido ani suvevostha (law and order) bhigddon geli. Surokxecho gombhir prosn upostit zalo. Porvore mha-margachea donui bazumni vhodde sonkhen vahanam addkollun urlim. Hem eka vhodda rupachem ‘traffic jam’ zavn aslem. 2rea Panar Vach

Sardar Vallabhai Patel putllo prokronn

UPA- cho ‘record’ NDA von boro asa: Manish Teewari

Novi Dil’li: Sardar Vallabhbhai Patel-achea daiza (legacy) vixim Congress ani BJP modem zhogddem chalu astana, I&B montri Manish Tewari-n Gujarat mukhel montri Narendra Modi-chea nivedonachea urfatteak, Patel-achea ugddasachea nimtan jahirati jahir korpacho UPA-cho ‘record’ NDA von samkoch boro asa mhunn sanglem. Tancho sorkar 1999 te 2004 meren kendrak sot’ter aslo tednam, tin vorsam khatir – 1999, 2000, ani 2001-an NDA-n Patel-achea ugddasak ekui jahirat diunk nasli, oso arop eka ‘tweet’-achea vorvim Tewari-n kelo. Hea babtin UPA-chem prodorxon polloit zalear, 2008 voros soddlem zalear 2004 te 2013 meren, dor eka vorsa chea nagrikamni jedna kaido aplea hatant 2rea Panar Vach ghetlo ani pulis ogich ravle ti tea von vaitt ghoddnni asa hantun dubav na. GĂľychea ‘coastal belt’-acher, odik korun Ut’tor GĂľyant he videxi nagrik disan dis vaddot asa. Brestaradis ghoddlam tantun Nigeria-chea nagrikamni bhag ghetla. Russia-che nagrik oxench kitem-i ghoddlear tech porim vagche nant mhunn konnachean sangom yeta? Tea khatir GĂľychea sorkaran taktiken hea videxi nagrikanchi karvay korunk zai ani je bekaidean GĂľyant ravta tankam tabortob Indientle dhanvddavpache proitn korunk zai. Sorkari zhorintlean koll’lam tea pormonnem GĂľyant sumar 500 Nigerians asa khoim, punn fokt 20 zann GĂľyant asloleachem sorkarakoddem nond zalam khoim. Hi sorkarak ek vhodd lojechi khobor, kiteak xekddeamni Nigerians hea GĂľyant asa zanchi mahiti sorkara lagim nam. Mukhel Montri Manohar Parrikar hannem sanglam tea pormonnem je Nigerians hanche lagim favo te ‘documents’ na, tankam 7 disam bhitor GĂľyantle dhanvddaitele khoim. Hi ek bori khobor, punn khorench 7 disam bhitor bekaidean GĂľyant ravpi Nigerians’-ank GĂľy soddun vechem poddtolem kai? Jea vellevoilea ganvamni he Nigerians ravta thoinchea lokanchem tanche viximchem mot

Sorkara, videxi nagrikanchi karvay kor! Tomazinho Cardozo

Xikpi bhurgeank ‘mobile’-achem pixem - PAGE 10

2013 “Balon d’Or shortlist� jahir - PAGE 11

Brestaradis, 31 Otubr, Porvore Bardez hangasor sumar 150 te 200 Nigeria-chea nagrikamni ogllim unnim sumar 4 voram ‘National Highway’-cher vahatuk (transport) bond dovorli ani porjek trasant ghatli. Hi ghoddnni GĂľykaranche dolle ugoddpa sarki asa. Brestaradis ji prosthiti Porvore ‘National Highway’-cher nirmann zali ticho bariksannin niyall kelear oxem dista ki Nigeria-che nagrik je GĂľyant asa tankam khub podvi asa ani khub probav asa, na tor GĂľyche pulixe lagim 150 te 200 Nigeria-chea nagrikank tanchi suvat dakhovnk ani tankam oge korunk kiteak ghoddlem na? Oxem distalem ki GĂľyche pulis tankam bhiyelole ani aplo jiv rakhonk tannim Nigeria-chea nagrikancher ‘action’ ghevnk kainch fuddakar ghetlo na mhunn. Dubav nastana pulis odhikari hi poristhiti xantin soddovnche khatir tea videxeam lagim bhasabhas kortale, vattaghatti kortale ani rosteavoile tankam kaddun rosto mekllo korpak proitn kortale hem dison yetalem punn zoritor bhasabhaxek yes mellona, vattaghatti zoitivont zaina, zalear pulisamni tankam zai tem korunk, toxech soddpache? Pulixechi zababdari nasli tancher karvay korun tankam

tabortob rosteavoile kaddun roste nivoll korpachi? Oxench kitem-i GĂľykaramni vo Bharoteamni Nigeria desant kelolem zalear tea sorkarache pulis hat kovllun ogi bospache? Ogllim unnim 4 voram ‘National Highway’ bond korunk diupache? Hem fokot GĂľyant ghoddta kiteak poile suvater amchi pulis jea vellar gheunk zai tea vellar koddok upay ghevnk fattim sorta. Nigeria-chea nagrikamni hi ghoddnni adim fuddench yevzun ani borem ‘planning’ korun kelea oxem sid’dh zata. Na zalear he 150 te 200 Nigeria-che nagrik aplea hatamni dandde, boddyeo ani dusreo zhogoddpacheo vostu ghevn kiteak aile? Dadagiri korche khatir ani pulisank ani ganvchea lokak benkddanvche khatir he Nigerians thoim ektthaim zale hem pulixechea dolleam somor ghoddta astana pulis ogich ravle, hi ek GĂľychea sorkarak vhodd lojechi ghoddnni asa. Jednn hea Nigerians-anchi dadagiri kaim vell sonslea uprant ani amche pulis sarke upyog naslole zalea hem pottovn ghetlea uprant, ganvchea lokachea somor anik kosloch poryay naslo. Tea khatir tannim kaido aplea hatan ghevn kalljidarponnim tea Nigeriachea gunddank fuddo kelo ani tanche bhitor il’lixi punn bhirant ghatli. Zorui kaido aplea hatamni ghevop hem vaitt asa torui Nigeria-

Diwali-che anvdde

AMCHO AVAZ

2rea Panar Vach

sogllea amchea Hindu bhavambhoinnank khuxalborit ani sontosborit Diwali-chi porob anvddeta


Amcho Awaz Nov 2_Layout 1 11/1/2013 8:06 PM Page 2

Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 2 Novembr, 2013<

‘Mining’ prokronn…

Xevottacho Nikal Novembr 11-ver Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõyant bond aslolea minam khonninchea kexincheo aikovnneo (hearings) Sorv Unchle Nitisobhent Brestar Otubr 31 hea disa puray zaleo. Nitidar Patnaik hea vixim aplo nikal divpache toyarent astanach, ‘Central Empowerment Committee’ hanche kexichi bazu manddpi Vokil Harish Salve hannem Nitisobhent yeun aplo 40 panancho avhal sador kelo, ani bond asloleo khonneo (mines) suru korunk aplo virodh asa, oxem sangtanch, he kexicho nikal divnk Nitidaran fuddli tarikh Novembr 11 hea disa tharailea. Gõyant minam khonneo cholovpeamni Gõychea poryavoronnacho khupuch vibadd kela. Minam khonneo bond poddleo zalear, tanchea dhoniyanchem kainch luskonn zanvchem na,

punn gorib lokak tacho fottko bostolo. Poryavoronnacho vichar korunuch bond asloleo khonneo chalu korunk Nitisobhen aplo nikal dinvcho, oxi suchovnni CECin aplea avhalant kelea. CEC-in keloli hi suchovnni lokxant gheun, Sorv Unchle Nitisobhen aplo xevottacho nikal divnk Novembr 11 ho dis tharaila. Gõyant bekaidexir ritin cholta tea ‘mining’-a virudh ‘Goa Foundation’ sonvsthen Sorv Unchle Nitisobhent ji yachika (petition) dakholl keloli, tachi nimnni aikovnni Brestara asloli. Goa Foundation hache votin hi kes manddpi Vokil Prashant Bhushan hannem heo khonneo khoinchech poristhint chalu korcheo nhoi, oxi koddok bhumika ghetloli. Budhvara disa CEC-icho Vokil Harish Salve hannem heo khonneo suru korcheo nhoi, oso avhal Nitisobhent sador kelo.

Fokt kaidexir asat teoch minam khonneo suru korcheo, oxi magnni CEC-in keloli. Kendriya Poryavoronn ani Ranam Montraloyachea votin ‘Additional Solicitor General’ Mohan Parasharan hannem Nitisobhent anik ek boroilolem nivedon sador korun, ‘dumps’ kaddpak aplo vi-

rodh dakhoilolo. Nitidar Patnaik Brestara aplo minam khonnim vixim aplo nimnno nikal divpacho aslo. Punn, Mohan Parashar-an Kendr sorkara votin ek vegllich bazu manddli. Taka lagon, Sorv Unchli Nitisobha divpak sodtali to xevottacho nikal Novembr 11 meren lambovnner poddlo.

27 ‘MLD’ Opa prokolpachea adharan Ponnjek dis-rat udkachi purvonn Ponnje: Opa-chem novem 27 ‘MLD’ udka porikxonn prokolp vevharan poddlea uprant, Ponnje xar ani Taleigao-che kaim vatthar 24x7 mhollear dis-rat udkachi purvonn mellpi poile vatthar zatole. Puray 27 ‘MLD’ (million litres per day) udok Ponnje xaran dhaddpachi yevzonn asa, zoim sod’deak fokt 11.5 MLD udkachi purvonn zata. Ponnjen sumar 8,500 nollanchi zoddni (connections) asa. Udka porikxonn prokolp ani purvonn korpache ak’khe yevzonnek sumar 71.21 kotti rupia khorch zatolo ani ti ‘Jawaharlal Nehru National Urban Renewal Mission’ yevzonne khala fuddem vhoronk yetoli. Hea prokolpa khatir ‘tenders’ apoun haddlole, ani he ‘tenders’ sod’deak sorkarachea ‘works advisory board’-achea man’neotaye khatir dhaddlea. Sod’deak, Opa udka porikxonn prokolpachi

2

Amcho Avaz

Novea 27 ‘MLD’ prokolpachem sogllem udok Ponnjen dhaddpachea vangdda, xarache ‘pipelines’ Ponnjen 24x7 udka purvonn korunk nirmann kelolea novea ‘pipelines’-anchea vangdda bodlunk yetole. Hea ‘distribution network’-a khatir 90mm te 450mm ‘diameters’-chea ‘HDPE’ (high density polyethylene) ani ‘ductile iron pipes’-ancho vapor kortole. Hea prokolpachem kam don bhagamni vevharan ghaltole – poilem 27 MLD udka porikxonn prokolp bandop ani dusrem ‘ditribution network’ bandop. Donui karyanchea kontradorank, bandkam purnn korunk 365 disancho mudot kall diunk yetolo. ‘Work order’-achea khala kam purnn zaunk kollav za-it zalear dondd bosounchea khatir, ani kallachea adim kam purnn zalem zalear ‘bonus’ diupachea sombondhit nem astole.

‘DPRIS’ Yevzonne khala panchayatink 1.5 kotti rupia Ponnje: ‘Deendayal Panchayati Raj Infrastructure Scheme’-ichea khala Gõychea 190 ganvanchea panchayatink sorkaran 11 kotti rupia odhisuchit kelole astana, hi rok’kom vaddoun 1.5 kotti rupia korunk yetoli oxem mukhel montri Manohar Parrikar-an kolloilem. Gõychea Panchayati Raj sonvsthenchea suvornnutsovachea xevottchea kariavolli vellar, Deendayal yevzonn vevharan ghalta astana Parrikar-an oxem kolloilem. Toxench, kariavolli vellar 15 ganvanchea panchayatink hea yevzonne khala ‘sanction letters’ diunk aile. Panchayatink odhikar vanttun diupachea (devolution) ani odhik onudan diupachea vixim sorkarache vichar chaluch asat, oxem mukhel montri Manohar Parrikar ani Panchayati Raj montri Laxmikant Parsekar-an sanglem. Deendayal yezonne khala dor eke panchayatik 1 kotti rupia rok’kom diupachi tharailea asot, punn sorkar anink 25%ank ani khorchache vatten-ui anink 25%-ank man’neotai ditolo, zo 1.5 kotti rupia meren pavtolo, oxem Parrikar-

an sanglem. ‘Mining’ bondik lagon kainch yenneavoll zaunk pavo naslolea karann ‘mining’ vatthar aslolea dor eka ganvachea panchayatik sorkar 5 lakh rupia onudan ditolo, mhunn Parrikar-an kollit kelem. Dezembr 19 meren onudan vanttunk yevnk xokta, mhunn tannen sanglem. Panchayati sonvstheoch nirnnoy gheupi ani lisens diupi sonvstheo aslolean, gram sobheo suchovnneo diupi astoleo oxem Parrikar-an sanglem. Ganvchea panchayatimni aplim karyam bore ritin korchim mhunn agro korun, zaiteo panchayati ‘house tax’ vosul korpacher lokx di-i nant mhunn tannen sanglem. Toxench, he kariavolli vellar 15 panchayatink ‘sanction letters’ vanttpak

aile, zanchea ‘durable’ suvidheo bandun haddpachea suchovnnenk sorkaran man’neotai dilea. Hi rok’kom tin bhagamni (installments) vanttun tankam diunk yetoli ani panchayatimni suchoilole prokolp bandpacho vavr ‘Goa State Infrastructure Development Corporation’ korunk xoktat, oxem Parsekar-an sanglem. Yeta tea chear vorsanchea kallan, hi yevzonn sogllea 190 ganvchea panchayatim meren pavounk sorkar vavurtolo, oxem Parsekar-an sanglem. Panchayati Raj sonvsthenchea pasot ek sadharonn vibhag nirmann korpachea mud’dea sombondhan xevottcho nirnnoy sorkar Dezembr meren ghetolo, oxem Parsekar-an sanglem.

1lea Panar Thaun... Mukhel aropi Hafiz Saeed Pakistanan huskeavinn jiyeta

NCP Umedvaricher Kongresacho dollo!

sorkar oskot asa mhunn Obamak sangpacho proitn kelo ani tea khatir hea vellar Saeed-acher karvay korop chukichem zatolem mhunn saglem khoim. Hafiz Saeed 26/11 Mumboint zalolea atankacho mukhel vicharvont asa ani tache sombondh Lashkar-e-Taiba he sonvsthekodde asa. Hafiz Saeed Amerikecheai ‘list’-ar bhirankull ‘terrorist’ mhunn nond kelolo asa, punn

Punn Khalap, Ravi, Deshprabhuk virodh…

Rajkornneam koddlean utranche adex ghe-i nakat

xomtay 114 ‘MLD’ asa. Punn, udkachi purvonn Tiswadi ani Fondda, hea don talukeamni ani Fondda bhonvtonnchea kaim ganvamni zata aslolea karann, Ponnjen udkacho unnav dista.

Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Yeta te Lok Sobhechea venchnnukent Ut’tor Gõychi umedvari Raxttrvadi Kongres pokxak melltoli mhonnpachem nischit (guarantee) zalam. Torui astana kaim Kongres fuddareamni he umedvaricher aplo dollo dovrun, aple vatten venchnnukanchea vaurak survat kelea. Gele khepe LS venchnnukanchea nimnnea vellar Kongresantlo Jitendra Deshprabhu haka ti umedvarki favo zaloli. Toslech torecho proyog (experiment) hea-i vellar korunk kaim Kongres fuddareamni proitn suru keleat. Punn, hea vellar Gõyche NCP fuddari khupuch chotrayen ravleat. Hea vellar khoinchei poristhitint Kongres pokxantlo fuddari aiyat (import) korchenant, oxi koddok ritichi bhu-

mika NCP-chea sthanik fuddareamni ghetlea. NCP-cho Kendriya fuddari ani Gõycho Probhari (observer) Deepak Kesarkar ho-i Gõychea NCP fuddaream sangata asa. Kongres pokxantlea fuddaream poros Bhoujan Somazantlo ekancho mozbut fuddari NCP-ik aplo umedvar mhonn choltolo, oxem spoxtt ritin Gõyant ani Kendrant NCP-che fuddari uloitat. Lok Sobhechi Ut’tor Gõychi umedvari Raxttrvadi Kongres pokxak ditat, punn umedvar mat Kongres pokxantlo aiyat kortat. Hem bond zav-

pak zai. NCP-in apnnank zai to umedvar dovorpak tankam sot’tea asonk zai, oxem sogllea sthanik NCP fuddareanchem ekmot zalam. Lok Sobhechea venchnnukamni probhav (impact) ghalpi NCP kodde favo toslo umedvar Gõyant na, hachi zanniv sthanik Kongres fuddareank aslolean, Kongresacho fuddari Adv. Ramakant Khalap, Ravi Naik hancho dollo he umedvaricher asa ani te hi umedvari melloupak khoddegant proitn kortat. Halinchea disamni hea dogaimni ugddeponnim

sobhe mazar toxe toren ulounui dakhoilam. Khalap hachea nanva babtint NCP ani Kongres ‘camp’-ant sod’deak cheorcha poryan suru asa. Fattle khepe NCP-che tikettir harlolo Jitendra Deshprabhu hannem kaim dis adim apleak porot NCP-ichi tikett naka oxem zorui mhonnlolem, torui to poryan sod’deak porot ek pavtt proitn korta, oxem ugddapem zalam. Punn, Kendriya NCP fuddareamni hantuntlea ekui nanvacho vichar korcho nhoi, oxem sthanik NCP-chea fuddareamni sangon dovorlam. Gõyant thavn he pavtt NCP umedvar venchun haddpacho asa zalear, sthanik fuddari sangtat tench Kendriya fuddareamni aikon ghenvchem, oso spoxtt sol’lo (advice) Gõychea NCPichea pod-odhikeareamni (office bearers) Kendrantlea fuddareank dila.

Diwali Uzvaddachi Porob renA d’SouzA Nagoa, Arpora, Gõy

N

ovembr mhoino yeta mhunttlear amchea Hindu bhav bhoinnanchi Diwali aili. Diwali-chi toyari kitlexech dis adim suru zaloli. Bhurgeanchi porikxa choddxi Otubrachea mhoineant asta punn tanchem mon fokot ‘norkasur’-acher asta. Tanchea monant zaite prosn uprastat te mhunnge ami norkasur kedna kortele? Zanttim ghor nitoll korpachea ani jinsanvar vostu ani randpachea kamant astat. Vepari aplea posreak vo kosleai dukonank (general store) rong martat. Ganvamni lokan aplim ghoram rong-rongit korun teach porim ghora bhonvtonncho vatthar zhaddam saf-sufay korun kochreak sogllea uzo ghalta. Otubrachea mhoineant na zalear No-

vembrant dhaktti Diwali suru zata, uprant vhoddli Diwali suru zata. Vhoddli Diwali zanv poriant soglleanchi umed, uprant sodanchench jivit jiyetat, teoch rattavolli, tech huske, tech tras…! Amchea desant atam ekuch nhoi punn zaite norkasur upzoleat. Vegvegllim rupam ghevn te asat ani amkam tras kortat. Atanche norkasur mhunttlear gorib, bekarponn, bhuk, pidda, nennarponn, mhargay, kallobazar, bhroxttachar, adi. Aiz bhroxttachar sogllea suvatancher pavla. Sogllim sthanam aiz bhroxttacharanchim mondiram zaleant. Bhroxttacharachea ani her norkasurank marun uddovpak aiz ek-eklean Krishn zavpachi goroz asa. Amchea dor ekleachea kallzant ani monant kitle norkasur nant! Rag, dusvas, bodlo, nidd’ddukai, adi norkasur amche modem vo amche bhitor jiyetat. Amchea gineanar te kallokh haddtat. Te amchea ontoskornnant onitichem ani kallokachem raj choloitat. Hea norkasurank konn

martolo? Tankam marpak dusre Krishn upkaronant, khas zonn eklean Krishn zavn aplea ontoskornnantlea norkasuracho nas korunk zai. Tor he Diwale somoyar ami amchea bhitorlea norkasurancher zhuz manddun tancher zoit vhorunk proitn korum-ia. Diwalle disamni ami sontos bhogunk zaito duddu

pontteo ani akash dive pettoitanv, khub fog lhastanv. Lakhamni, hozaramni poixe vo duddu ujeant lhasun gobor kortanv. Atamchea kallar amkam oso goirkhorch korunk zata kai? Porompora goroz tedna moddunk zai. Khub duddu khorchun norkasur korun zollpachi ani fog marpachi porampora

khorch kortanv. Bore bore jinos randtanv, nove kopdde xinvtanv, titlench nhoi noveo noveo gaddyeo adim fuddench ‘book’ korun ap-apnnachea ghorant khuxalkay vaddoitanv. Tech bhaxen zaiteo

moddpacho vo bond korpacho atam vell lagim pavla. Pokea sontosa khatir duddvancho lhasun gobor korpant orth na ani vattavoronnui produxit zata. Gorjebhair duddvancho khorch kortat to komi korun,

onathank, piddestank, gorib dublleank Diwaleche il’le khuxalkayen vantto gheunk ami adhar dium-ia. Diwali zavn asa ek uzvaddachi porob, hem sot mhunn amche Hindu bhav-bhoinni amkam sangtat, uzvaddachi puja kortat. Uzvadd mhunttlear ginean. Ami bhurgim aslim tednam ami Diwali kednam yetoli? Ani ami mamager kednam vetolim ti vatt polloitalim. Khorem mhunttlear uzvadd monis zatik mellta punn ami dhormachea nanvan kallokhak lagim vetanv. Tea khatir Diwali porbechea nimtan ami ek nichev korum-ia. Diwalicho uzvadd poile suvater amchea monamni rigoum-ia ani amchim monam uzvaddit korumia. Amchim monam uzvaddit zalim zalear jerul amchea vicharamni ani amchea kornneamni novsornni zatoli ani amchi amchi jinn borea mul’leam (values) vorvim girest kortoleanv. Diwali-che porbe somoyar oxench ghoddonk mhojim prathona.

utranchea adexanchea pormonnench karvay korunk goroz, ani vorixtt odhikarean tea adexachem boroun somorthon korop soktechem asa. Osli mahiti mellpi nogri sevokan, zata titlea begin taka dilolea suchovnnek

Pakistanan to sarkem mekllem jivit jiyeta. Amerikechea ulovpean sanglam tea pormonnem America Hafiz Saeed-acher nodor dovrit asa ani to khoim veta, kitem korta tachi mahiti di-it asa. Hafiz Saeed LeT ani Jamaaat-ud-Dawa hea atankvadi sonvstham koddem tachi chal ani vagnnuk koxi asa tacher Ameriken dollo dovorla.

somorthon korpi borpavoll magon gheunk zai ani suchovnne vixim boroun somorthon korop vorixtt odhikareachem kortov’veo (duty) zaun asa,” mhunn tatun fuddem dilam.

Gõyant ‘Nigerian’ Dadagiri…! Xekim Porvorechea sthanik nagrikancho rag matheak marlo ani dadagiri korpi hea Nigerian nagrikanchea te angar xevttole. Thoim aslolea pulisank survek Nigerian ani uprant sthanik nagrikancher tabo dovorpak khupuch augoddayeo uprasleo. Eka Nigerian-ak khupuch mar poddlolean, taka ilaz ghe-

upa khatir Bambole hospitalant phattoilo. Porvore mha-margacher sumar don voram odhik vahatuk addkollun urli. Tech porim he ghoddnukek lagon Brestar ani Sukrar he donui dis Porvore, Parra ani Mhapxem hangasor khupuch gombhir vatavronn nirmann zalolem.

UPA- cho ‘record’ NDA von boro asa: Manish Teewari kendran jahirati dileat, oxem Tewari-n sanglem. “Sardar Patel jahirati – NDA (19992004), tin vorsank – 1999, 2000 ani 2001-an jahirati na. UPA (2004-2013), ekach vorsa – 2008-an jahirati na,” Tewari-n sanglem. Aplea raj’jeachea sorkaran Bharatachea poilea ghor montreacho vhodd putllo bandpachem karya fuddem ghetlam teach karann kendr sorkarak Patel-achea zolmachea ugddasachea nimtan bollzobren jahirati diunk poddleat, oxem Modin dilolea nivedona uprant Tewari-n ‘tweet’-achea udexim jahir kelem. Gelea kaim mhoineanchea kallan, hea donui pokxanchea modem Sardar Patelachea daizachea vixim vad-vivad korit asat, ani hea mud’dea sombondhit dave ani proti-dave (counter-claims) fuddem manddleat. Modi ani BJP Sardar Patel-chem daiz

apnnache mhunnonk proitn kortat mhunn Congress-an arop kela, ani “Congress-ik tacher hok’k asa” oxem mhunnlam. Toxench, “RSS-chea zativadi vikhak” lagon Mahatma Gandhi-k moronn ailolem, oxem Sardar Patel-an mhunnlolem oso Congress-in davo kelo. Eke kariavolli vellar, prodhan montri Manmohan Singh-achea vangdda vedicher aslo tednam, BJP-chea prodhan montri umedvar Modi-n, Sardar Patel poilo prodhan montri zalolo zalear desachem noxib vegllench aspachem, oxem mhunnlolem. Sardar Patel-achea daizache vixim Modi-chea daveachea urfatteak, somplolo fuddari ‘secular’ ani udar monacho aslo ani vegllea kolponenchea (ideology) mon’xank respet ditalo, mhunn aplea ulovopachea vellar Singh-an sanglolem.

Sorkara, videxi nagrikanchi karvay kor! borem na. Konnuch Nigerians hanche vixim borem uloina, kiteak tanchi vagnnuk bori na. Zaite zann ghungi vokhdanchea dhondeant revoddlole asa zalear dusre dadagiri ani gunddagiri korun ganvkarank benkddaita ani heach khatir ganvkar tanche vattek vochona. Amchea desant ani amchea ganvant hea videxank lagon amchea lokamni bhirantin dis sarche mhunn konnem sanglam? Amchea sorkarachi zababdari asa aplea nagrikank favo ti surokxa diupak ani ganvchea lokak surokxa melltoli zalear hea Nigeria-chea nagrikancher koddok karvay zavpak zai ani tankam kollpak zai ki te dusreachea desant asa mhunn ani te asa tea desache kaide ani chali tannim pallunk zai mhunn. Nigeria-che nagrik asa teach pormonnem Russia-chea nagrikancho anik ek vhodd zomo amchea Ut’tor Gõyantlea vellancher asa. Hovui zomo khub dadagiri korta ani ganvkarancher bhirant haddta. Hea zomeantle kaim lok amchea pulisam lagim ani rajkornneam lagim sombondit asa ani pulisancho ani rajkornneancho tancher axirvad asa mhunn te niz

Gõykarank sotavnk laglea. Hem tabortob bond zavpak zai. Tea khatir sorkarachi zababdari asa tannim taktiken sogllea videxi nagrikanchi (foreign nationals) magir te Nigeria-che zaum, Russia-che zaum vo Ingland-ache zaum, zanche lagim kaidean ‘documents’ nam tankam tabortob Gõyantle ani Bharotantle bhair dhanvddavpak zai. Hea videxi nagrikanchi ek sonvoy asa ani ti mhollear te soglle ekach ganvant ravonk tozvit korta. Haka lagon Ut’tor Gõyantlea zaitea vellancher tanchi uposthiti khub chodd asa. Eka ganvant Nigerians asa zalear dusrea ganvant Russians oso tannim ap-aplo ek ‘kingdom’ toyar kela ani ganvchea lokanchi beporva korpak ani tankam sotavpak matui fattim sorona. Sorkaran hi sonvoy bond korpak zai ani tankam ekech suvater ravpak diunk favona. Na tor Brestaradis ghoddlea tosli ghoddnni tea ganvamni zaum yeta ani ganvkar trasant poddom yeta. Jitle vegim sorkar hea videxancher karvay korta ani tancher ‘action’ gheta titlem Gõyank ani Gõykarank odik boreak poddtolem.


Amcho Awaz Nov 2_Layout 1 11/1/2013 8:07 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 2 Novembr, 2013<

Ganv-ganvamni

Amcho Avaz

Renve khatir mezat 10 hozar rupiya!

Padr Agnel-achi novenam ani porob

Bandkam vevsay sonkhottant, khorch dobrad… Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Kaim mhoineam fattim ek ttrok renve khatir 2 hozar rupiya puro zatale. Punn, hea disamni 2 hozar rupiyam suvater 10 hozar rupiya mezche poddtat. Oxe toren hem renvechem mel vaddlolean, sadea loka sangata bandkam mollacherui oddchoneo uprasleat. Bazarant sod’deak kando mharog zalolean lokachem jevonn-khann mharog zalam. Renv mharog zalolean, ek ghor bandpachem sopon purai zavpak kotthin zalam. National Green Tribunal-an purai Bharat-ant nodintli renv kaddpacher bondi ghatlea. Hi bondi ghatlea tacho porinnam purai desa sangata, Gõy raj’jeacherui zala. Hea vixim uloitana, Karapur-Sanklle hangacho gonvddo (mason) Balkrishna Naik hannem mhonnlem, “150 chovkonn metram lugaracher ghor bandtolo zalear, unnech unnem 25 ttrok renv lagta. Adim hi itli renv haddpa khatir 50 tem 55 hozar rupiya khorch yetalo. Atam hi itli renv mellpakuch

na. Choriyechea margantlean kaddloli renv gheupak vochot zalear, tacho khorch 2.5 lakh rupiya khorch zatolo. Tea xivai chire, ximitt, ani her vostu gheupacho khorch pollelo zalear, eka sadea mon’xak atam ek novem ghor bandunk khupuch kottin zatolem. Setembr mhoineant thavn hanvem ekui novem ghor bandpachea kamank survat keloli na,” oxem Naik hannem ugddapem kelem. Goa Infrastructure Development Corporation hannim hatant ghetlolim kaim vikas kama chalu asat. KerimTerekhol hangacho pul, sorkari iskolanchi durusti, Goa Dental College-icho vistar korpachem kam ani her sabar sorkari bandkama sod’deak chalu asat. Sod’deak renvecho khupuch unnav aslolean, tannim hatant gheun chalu kelolea soglleach bandkamancher vaitt porinnam zala, oxem Sanjit Rodrigues hea unchlea sorkari odhikarean sanglem. Class I kontrador je sorkari bandkama kortat, tankam ‘work order’ pas zavn meren

Renvencho dhondo mottea promannan cholta

te koslinch bandkama hatant gheunk fuddem yenant, oxem PWD Khateacho Bandkam Vibhagacho mukhel odhikari J S S Rego hannem mhonnlem. Gõy Vidhyapitt vattharant khellam moidanchea bandkama sangata anikui bandkama korpacho vaur suru asa. Lusofonia khellam khatir sorkaran Bambole vattharant sabar bandkama korpacho vaur hatant ghetla. Hantunt Fatorda aslolea Nehru moidanachi durusti ani Bam-

bole hangasor Athletic Track hea bandkamancho aspav asa. Sod’deak renv mellpak oddchoneo upraslolean, hea sogllea bandkamancher zobor porinnam zala ani him bandkama korpacho vaur khupuch sovkasaien cholta, mhonnpachem nodrek ailam. Gõyant Kerim, Kiranpanni, Devsu, Naibhag, Kamurli, Kolvale, Rewada, Pirna, Vazari, Amona ani Banastari hea bhagamni renv kaddpacho vaur cholta. National

3

Green Tribunal-an nodintli renv kaddpachi bond korpacho adex (order) dilea uprant Gõyant renv kaddpachem atam bond zalolem asa. Renv kaddpachea dhondeant sumar 642 voddiyeo (canoes) gunthloleo asat. Eka renv kaddpachea mosomant (season) dispottim 3 hozar 852 ttrok renv hangachea nodintlean kaddpant yeta. Sod’deak hi renv kaddpachi bond aslolean, hea ttrokanche ddraivor poryan bekarik sampoddleat.

Pilar: Novembrache 20 tarker Padr Agnel-achi porob, Pilar hanga zatoli. Ani porbechea toyaren, Novembrache 11 tarker saun novenanchi survat zatoli. Novenanchea disamni, sokallchea 5.30, 6.45, 8.00, 9.15, 10.30 vazta ani sanjechea 3.45, 5.00 ani 6.15 vazta, misam bhettounk yetolim. Nimnnem mis, mhunnlear sanjechea 6.15 vazta zaupi mis Inglez bhaxen astolem. Dor eka misachea uprant piddek sampoddloleam pasot khas magnnim korunk yetolim. Novembrache 20 tarker, 9.30 vorancher festachem mis Karwar-cho Bisp saib, Derek Fernandes bhettoitolo. Hea vorsachea somorombhnnecho vixoy oso asa “Padr Agnel: Kristi somudayem modem bhavartacho govai.”(Ven Agnelo: Witness to faith in the Communities) Padr Agnel khor bhavartacho monis aslo ani aple jinnen tachea bhonvtonnchea lokam vangdda tannen ho tacho bhavart ximpddailo, oxem ‘Vice-Postulator for the cause of sainthood’ Pri Hilario Fernandes-an sanglem. Hea novenanchea disamni, sogllea pattlevelea somudayenchea vangdda amcho bhavart thir korchea pasot ami magchem. Padr Agnel-ak ‘Blessed’ mhunn man mellchea pasot, ek ‘first class’ milagr zaunchea khatir hea 10 disam khatir khas magnnim korchim mhunn Pri Hilario Fernandes-an bhavarteam lagim vinoilam. Sukrara disa, mhunnlear Novembrache 15ver 3.45 vorancher povitr telache makhnne vangdda

pekovnnechem khas mis zatolem. Ani, hea disa sanjechea 5.00 vorancher mis zaunchem na. Novembr 16ver, sokallchea 11.45 vazta khas ontor-dhormik magnnim zatolim ani sanjechea vellar 9.30 te 5.00 voram meren ‘night vigil’ zatolem. Aitara disa, mhunnlear Novembrache 17 tarker 11.30 ani 12.45 vazta, Tamil ani Malayalam bhaxen khas misam zatolim. Toxench, Khumsarachea ani ‘counselling’achea pasot padri hajir astole. Padr Agnel-ache bhokt sonvsarbhor ximpoddlole asat hem manun gheun, xokeo asa zalear Novembrache 20 tarker vo ghoddta tea disa ap-aplea firgozen vo vattharan ektthaim yevun, Padr Agnel-achea santikoronnachea (sainthood) pasot novenachem magnnem korunk ani mis bhettounk Pri Hilario-n vinoilam.

GMC-nt ‘research laboratory’ sthapon kortele

Vahatukecho prosn soddoupa khatir…

Ponnjent ‘signals’ gorjechinch! G Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõyant Poryatton Mosom (Tourism Season) suru zalolean, Ponnje xarant Traffic pulisanchi sonkhea vaddoupant ailea. Vahananchi vaddti sonkhea, oxir roste, vahatuk pulisancho unnav adi, hacho porinnam mhonnlear, vahatukecher tabo dovorpa khatir vahatuk pulisank khupuch oddchoneo uprastat. Hea vaddot vetolea vahanacher niyontronn dovorpa khatir hea xarant sabar zageancher ‘traffic signals’ asop gorjechem zalam. Rosteancher ravon he vahatukecher nodor dovorta astana, sabar pavtti zuttiyer aslolea pulisank mottorancho dhopko boson obghat ghoddpacheo ghoddneo vaddonk lagleat. Torui astana aplea “Ponnje xarant vaddot aslolea mottorancher tabo dovorpa khatir sabar kodden ‘traffic signals’-anchi goroz asa. Sov tem sat mhoineam adim xarachea sabar bhagamni zhoim mottoram addkollun urtat, thoim oxe torechim ‘signals’ bosovchim mhonn ek prostav ami sorkara kodde phattoun dilolo. Ho prostav vego-veg nikalant kaddun, xarant goroz te suvater ‘signals’ bosoilim zalear, xarant vahatukek zatat teo oddchoneo niyontronna khala haddunk sompem zatolem.” - Dharmesh Angle, PI Traffic Department

jivachi porva korinastana, rosteancher ubhe ravon vahatuk nittayer dovorpacho vaur tankam korcho poddta. Hem kortana vahatuk pulisek aplo jiv riskar ghalcho poddta. Xarant sokallchea ani sanjechea vellar vahananchi gorddi khupuch vaddta. Haka lagon, unnim vahanam yo-

voch kortat thoinsor poryan don-don pulisank dovorpachi palli vahatuk khateacher ailea. Tantuntlea tantunt vahatuk pulis khateant pulisancho unnav asa, ani dusre vatten hea disamni poryattonacho mosom suru zala. Hea vahatuk pulisancher tanchea vauracho khupuch tann (pressure) vaddpak laglolean, kaim pavtti thoddea pulisank jevnnank poryan vochpak vell favo zaina. Otubr mhoineache gorment ani votachea dhogdhogant eke-eke suvater eka-eka vahatuk pulisak ek tem don voram ubho ravon apli ‘duty’ korchi poddta, oxem nodrek ailam. Vahatuk vibhagant ekaeka pulisak chodd kall dovorpachi goroz asta. Proxikxonn purai zavche adinch tanchi bodli her vibhagamni korpant yeta. Haka lagon sabar pulisank ‘traffic jam’ yog’geo ritin soddovpak zaina. Taka lagon, xaramni vahatuk pulis ason poryan sabar kodden ami ‘traffic jam’ polletat, tedna lok thoim dhovim anglim ghalun aslolea vahatuk pulisacho guneanv kortat.

“Duty-ir astana sabar pavtti amcher mottoranche dhopke bostat. Amchem ani amche familichem pott bhorpa khatir amkam amcho jiv muttint dovrun vaur korcho poddta. Sorkaran ‘traffic’ pulisancheo oddchoneo lokxant gheun, xaramni modlea bhagantlea rosteancher ubhe ravon je pulis vahatukecher niyontronn dovortat, tankam surokxit koxem ek sthan korunk zai. ‘Rent-a-bike’ hache vhelean vochpi bhonvddekar khupuch vegan apleo mottor saikoleo vhortat. Tannim sabar pavtti amchea pulisancher dhopko divn tankam zokhmi keleat. Sabar pulisank hea vaddtea vahanancher dekrekh dovorpak kotthin zalam.” - Ek Bail Vahatuk Pulis (Lady Constable)

oa Medical College ani Hospital haka sodh (research) sovloti toyar korchea khatir ‘Cadaveric Research Laboratory’ sthapon korpachi soglli toyari zalea. Hea khatir Gõy sorkaran kendrache Bholayke Montraloy hache koddem ek koblot (memorandum) sohi korpachi asa. Gõy Sorkarachea eka unchlo odhikari hachea koddlean koll’lam tea pormonnem ‘Cadaveric Research Laboratory’ hi sthapon korpak kendr sorkaran 5.25 krutt rupiyanchem Gõy sorkarak dhan dilolem. Hi ‘laboratory’ sthapon ke-

lea uprant GMC-nt vavurtolea dotorank operesan-

vam korpache babtin khub faideak poddtolem.

Hi ‘laboratory’ Indian Council of Medical Research hachea adharan sthapon korpant yetoli zaka lagon je upchar (formalities) korpak zai te 31 Otubr he tarke poilim korun ghetole. Hea unchlea sorkari odhikarean fuddem sanglem ki GMC-chi adli moddim sambhallun dovorpachi suvat (morgue) asa tantun ghaltole zhoim 300 sq. metram poros chodd zago mellta. He toreche ‘laboratory’-chi sovlot sonvsarantlea borea bore hospitolamni duentink mellta ti Gõyant azun poriant nasli.

Rogot-dhan hem ek povitr dhan! Dr. Wilfred Mesquita-che udgar… Amcho AvAz BAtmidAr

Vasku: Sada-Vasku Deepvihar Kolejichea Raxttriya Seva Yojana hachea udexim Goa Medical College-iche ‘blood bank’ hanchea adharan halinch ek rogot-dhan xibir (blood donation camp) ghoddoun haddlem. Hea xibirachi ugttavni Gõycho NRI Commissioner Dr. Wilfred Mesquita hachea hatantlean zali. Dr. Mesquita hea xibirak Mukhel Soiro hea natean hajir aslo. Hea vellar zalolea dobajea vellar vedicher Kolejichi Principal Dr. Mrinal Korgaokar, Motilal Pednekar, Murganv Xikxonnik Sonvsthecho Sor Chittnis Eddy Rodrigues, Dr. Sanjay Korgaokar, Raxttriya Seva Yojana-cho odhikari Prof. Sunil

Shet hajir asle. Rogot-dhan korop hem kitlem mhotvachem zavn asa, ani rogotdhan kelem zalear kitlea lokache jiv salvar korpak zatat, hea vixinchem mhotv Dr. Wilfred Mesquitan ugddapem korun sanglem. Rogot-dhan korpa itlem dusrem xrextt ani povitr dhan na, oxem Dr. Mesquitan mhonnlem. Eddy Rodrigues ani Sunil Shet hanchim-i hea vellar bhaxonnam zalim. Deepvihar Kolejichi Principal Mrinal Korgaokar hinnem xibirak hajir zaloleank yevkar dilo. Raxttriya Yojana hacho odhikari Prof. Nandkumar Satardekar hannem hem Deepvihar Kolejint rogotdhanachem xibir ghoddoun haddpak khupuch thokos ghetlo. Hea vellar Dr. Sanjay Korgaokar,

Sadashiv Mangeshkar, Digamber Narvekar, Anita Gonsalves, Dhanshree Shirodkar, Sandeep Chodankar tech porim Priyanka Ozha, Praneeta Naik, Priyanka Ugrani, Akansha Fadte, ani her sabar manestam hajir aslim.

Ghor vikhlem ektteak, bhaddeak dilem dusreak! Amcho AvAz BAtmidAr

Moddganv: Gõyant ‘second hand’ ghor ghevpeamni atam aplim panvlam chotrayen ubharchim poddtolim. Karann, tumi vikhtem ghetlolem flett dusreak bhaddean divpachi dhatt xok’keotai asa. Kolva pulis chovker oxech torechi ek tokrar uzvaddak ailea. Vikhlolea eka flettant tea ‘builder’-an bhaddeak bhonvddekar dovorle. Apnnank vikhlolea flettant tea ‘builder’-an dusrea mon’xank bhaddeak dovorleat, oxem kolltanch tea flettachea dhonian Kolva pulis chovker tokrar nond keli. Hea prokronnant ‘builder’ Ranjit Kota Carvalho hachea virudh ek tokrar nond kelea ani to ‘builder’ bepot’to asa, oxem pulisamni sanglem. Ranwaddo-Betalbatim hangasor ‘Golden Sand Appartments’ hantunt

hi ghoddni ghoddli. Ani, hech imarotint oslech torechim anikui tin-chear prokronnam ghoddleant mhonnpachem ugddapem zalam. Dil’lintlea kaim mon’xamni hech imarotint kaim flettam vikhtim ghetlolim asat. Diwali, Natalam ani New Year hea porbam vellar he monis Gõyant bhonvdde khatir yeun thoim ravtat. He je flettanche dhoni apnnem vikhtea ghetlolea flettamni zobor yenant tem polleun, tea ‘builder’-an tacho faido gheun tim flettam bhaddeak dilolim. Disak 4 hozar rupiya bhaddeacher tea ‘builder’-an ek flett bhonvddekarank bhaddeak dilolem, oxem pulisamni kelolea topasa udexim spoxtt zalam. Gudgao hangachi Meher Rasida he ostoren gelea Sonvara Kolva pulis chouker ek tokrar nond kelea uprant ‘builder’ Carvalho hannem

kelolea hea prokronnacher uzvadd poddlo. Pulisamni Meher he ostoren kelole tokrarichi dok’kol gheun ‘builder’ Carvalho hachea virudh IPC 448 hea koloma khala guneanv nond kela. Kolva pulis chovkecho Hawaldar Vithu Jhalmi he kexicho fuddlo topas korta. Meher Rasida he Gudgaoche ostoren 2008 vorsa te imarotint ek flett vikhto ghetlolo. Heach imarotint Meher anik don flettanchi ‘care taker’ mhonn kam polleta. Gelea Brestara ti aplea vevsayachea nimitan Gõyant ailoli. Tea vellar ti aplea flettant geli tedna, tika aplea svotachea flettant ek Russian zoddpem ravta mhonnpachem nodrek poddlem. Hea Russian zoddpeak aplea flettant polleun Meher samkich ragan tambddi zali. Tinnem somtench Kolva pulis chovker yeun te ghoddnechi mahiti pulisank dili.

Pulisamni he ghoddnechi chovkoxi keli tea vellar, Carvalho hannem ho ticho flett tea Russian zoddpeak bhaddean dilo mhonnpachem ugddapem zalem. Carvalho hannem oxech toren her sabar flettanchea dhoniank tanche nodre add te imarotintlim flettam bhaddeak dileant mhonnpachem pulsanche chovkoxent sid’dh zalem. Itle mozgotim khobor mell’lea tea pormonnem, Saxtti vattharant zaiteach ‘builders’-amni oxe toren dusreamni vikhtim gheun dovorlolim flettam bhonvddekarank bhaddeak dilolim asat. Flettam ghetlolea oxea zaiteach lokamni hea ‘builders’am virudhan ‘Consumers Forum’ hantunt dhanv ghetlea. ‘Consumers Forum’ sonvsthen oxe torecheo zaiteoch kexi nikalant kaddun, flettanchea dhoniyank nit melloun dilea mhonnpachem sangpant yeta.


Amcho Awaz Nov 2_Layout 1 11/1/2013 8:07 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 2 Novembr, 2013<

Ostori

Amcho Avaz Svotache surokxe khatir cheddvank proxikxonn Bharoti Nari Ponnje: ‘All India Council for Technical Education’ (AICTE) fuddlea kaim disamni apli boska apoun haddta tednam, des bhor ximpoddlolea ‘technical’ kolejimni cheddvank svotache surokxe (self defence) pasot proxikxonn diupachi kariavoll ghoddoun haddpacho mud’do unchlea panvddear astolo. Bharatantlea ‘technical’ sonvst h e n c h e a ke n d r iya somitin, svotache surokxe khatir proxikxonn diupi ‘NGOs’-ank sodun kaddpachem karya adim-fuddench chalu kelam. “Yeta tea 20 disam bhitor jednam somiti tanchi boska apoun haddtoli, tednam Bharatantlea

‘technical’ kolejint xikpi cheddvank svotache surokxw pasot proxikxonn diupachea suchovnne vixim vichar kortoli. Suchovnnechea pormonnem, proxikxonn diupi NGOs-ank vollkhunk yetolem ani proxikxonn diunchea khatir dor eka raj’jeantlea ek-ek sonvsthek venchtole. Heo sonvstheo magir fuddakar

gheun raj’jeantlea her ‘technical’ sonvsthenk proxikxonn diupachi zababdari ghetole,” oxem AICTE odheokx SS Mantha-n sanglem. Somazan eksarkemponn melloun gheunchea pasot ‘Union Human Re-

source Development Ministry’ xikxonnik sonvsthenk ek madheom m h u n n lekhtat, oxem tannen sanglem. Mantha, AICTE upodheokx AS Panth, ‘advisor’ Renu Bafna ani her vorixtt

AICTE odhikari, ‘Gender Sensitisation on Sexual Crimes Against Women’ he karyaxalle pasot Gõyant hajir asle. Ostorenchea add zaupi loingik ot’teacharacho mud’do aizchea somazan ek mhotvacho mud’do zaunk pavla, ani hakach lagon hea prosnacho fuddo korchea pasot ani anink dharunn prokronnam upraschea adim khor panvlam ghevop gorjechim asat, oxem Mantha-n sanglem.

Khasgi bosimni ostoreancher chodd onit zata! Mukhel Montri Parrikar kobul korta… Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Khasgi bosincho provas susegad riticho aslolean, choddanchodd ostoreo hea bosimni vochpak posond kortat. Punn, khasgi bosimni provas korpi ostoreank loingik ot’teachar ani her toreche onitik fuddo korcho poddta, oxem promannik mot Mukhel Montri Manohar Parrikar hannem gelea sumanant ugddapem kelem. Ponnjeche eke Somajik mollar vaurpi sonvsthen ostoreancher zatat tea ot’teacharam vixim ek xibir ghoddun haddlolem, tea vellar Parrikar uloitalo. Porvore aslolea ‘Technical Education’ hachea sobha ghorant hem xibir ghoddun haddlolem. Hea xibirak Ranam ani Poryavoronn Montri Alina Saldanha, Dr. Pramod Sawant, Amdar Micheal Lobo, Akhil Bharati Tontrik Xikxonnacho odhikari S S Mantha, Tontrik Xikxonn Khateacho Sonchalok Vivek Kamat ani her sabar zannkar monis hajir asle. Hea xibirant uloitana Parrikar hannem fuddem mhonnlem, raj’jeant KTC bosim poros khasgi bosi provaxeank unnem duddu akartat aslolean, chod-

Fokt ostoream khatir dovorloli bos

dxeo ostoreo hea khasgi bosimni provas korpak posond kortat. Punn, hea khasgi bosinchea konddokttoram koddlean ostoreank vaitt vagnnukek fuddo korcho poddta. Ostoreancher hi ghoddta ti onit thamboupa khatir sorkaran sod’deak KTC bosimni provas kortoleam khatir ‘pass’ pod’dot lagu keloli asa. He ‘pass’

tokrareo vaddonk lagleat. Punn kaim somajik dobhavak lagon ostoreo teo tokrareo gheun pulisam meren pavonant. Gõyant ghora-ghoramni ghoravi hinvsa (domestic violence) poryan khupuch vaddloli asa. Kaim somajik bondhonank lagon hea ot’teacharank bolli poddpi ostoreo apleo tokrareo gheun pulisam meren pavonant, oxem Parrikar-an ugddapem kelem. Hea vellar uloitana Alina Saldanha hinnem sanglem, iskolamni bhurgeank xikoita astana kaim mullavim totvam apnnavpachi goroz asa. Fokot pustokam vhelem xikxonn divn ‘practical’ jivitachem xikxonn dilem na zalear, tea pustokam vhelea xikxonnak koslench mhotv aschem na. Iskolamni vidhearteank xikxonn ditana tantun gombhirtay asop khupuch gorjechi zavn asa. Gharant vaddlolea mon’xamni lhan bhurgeam samkar monisponnachim totvam dovorpachi goroz asa, oxem Alina Saldanhan mhonnlem. Vedicher boson aslolea manestanchim hea xibira vellar uloupam zalim. Tornatte, xikpi bhurgim ani her sabar nagrik vhodde sonkhen hea xibirak hajir asle.

yevzonnentlean provaxeank 35% sutt (concession) mellta. Haka lagon, sod’deak KTC bosimni provas korunk vhodda promannan nagrik fuddem soronk lagleat ani teach barabor ostoreanchi zavpi onitui unnem zavpak laglea. Ostoreo jea zagear vaurak vetat, thoim poryan ostoreank khupuch vaitt vagnnuk mellta mhonnpacheo

4

Muthulakshmi Reddi Ek somaz sudharok ani svotontr soinik

D

r. Muthulakshmi Reddi Madras Residency pudukottai hea vattaran 30 Julay 1886 hea disa zolmoli. Ti Bharotantli ek xrextt dotor ani somaz sudharok zavn geli. Ti ostoream modem poili amdar zavn geli jedna 1927 vorsa tika Madras Legislative Council hachi vangddi mhunn nomiarli. Tea kallar cheddvank xallamni ghalopuch naslem ani cheddum mon’xak xikop xikonk dhaddunk tea kallar avoy bapuy toyar naslo, punn oddchonneo ason porian Muthulakshmi iskolache panvdde choddli, mullavem xikxonn ani her unchlem xikxonn pott’tidken kelem. Akhrek ti dotor zali. 1907 hea vorsa Madras Medical College hantun ti samil zali ani ek boreantli bori dotorki xikpi mhunn tika zaiteoch bhangra podokam (gold medals) favo zaleo. 1912 vorsa ti dotorkechi porikxa pas zali ani Bharotan ek poili ostori dotor zavn geli. Dr. Muthulakshmi Reddi-cher Annie Besant, ji videxi ason poriant Bharotak svotontray diunk vavurtali, hicho motto probav poddlo. Mahatma Gandhi hachemi ‘influence’ tika mottea pormannan zalem ani akhrek tinnem Bharot desache svotontrayeche loddayen bhag ghetlo. Jedna Muthulakshmi kolejin xiktalem tedna tem Sarojini Naido hika bhettlem. Ostoreanche udorgotichem mon aslolea karonnan Muthulakshmik Sarojini Naidu hache vichar sarke pottle ani ti jeo ostoreanchea boreponna khatir boska zataleo tea sogllea boskank hajir zavnk lagli. Mahatma Gandhi ani Annie Besant hankam mell’lea uprant Muthulakshmi-chea angant novi sfurti utpon’ zali ani Bharot desak svotontray mellonvchea vavrant ti pott’tidken vavronk lagli. Dr. Muthulakshmi Reddi hinnem somaz sudharpache ani odik korun sokoilea zatinchea ostoreank nit diunche khatir khub proitn kele. Ostoream ani bhurgeam khatir tinnem ek hospital bandlem, bhurgeank yogea oslem ‘maternity’ hospital tem aslem.

Teach borobor iskolamni ani kolejimni bhurgeanche bholayke khatir ‘medical inspection’ aschem mhunn tinnem magnni keli. Dr. Muthulakshmi hichea proitnank lagon kitleaxech tornattea cheddvank kuddicho dhondo korpi vattavornnantlim vattailim ani tanchem jivit nitt margar haddlem. Musolmananchea cheddvank toxecnh Harijan somazantlea cheddvank fuddlem xikop korpak, ‘admission’ gheunk ani ‘hostel’amni ravpak kitle tras poddta te tika sarki khobor asli. Tea khatir tinnem Musolman cheddvank ani Harijan cheddvank ravche khatir ek ‘hostel’ bandlem. Dr. Muthulakshmi bhurgeanchea lognnancher (child marriages) sarki add asli ani bhurgeanchim kazaram korchim nhoi mhunn tinnem somazant moladik vavr kelolo asa. Bhurgeanchim kazaram (child marriages) bond korchea khatir ek kaido korunk tinnem kendr sorkara lagim maglem ani ticheach ‘recommendation’-ak lagon kazara vixim ek novo kaido ailo ani to mhunttlear 16 vorsam poros lhan aslolea cheddvank ani 21 vorsam poros lhan aslolea cheddeank logn zavnk kaidean mellona zalem. Dusrea utramni kaidean logn zatolo zalear unneant unnim cheddvak 16 ani cheddeak 21 vorsam punni asapacho kaido zolmant ailo. ‘Cancer’ hem marekar duens disan dis Bharotan odik ani odik follta tem pollovn tinnem ‘Cancer Relief Fund’ hi sonvstha sthapon keli. He sonvsthe vorvim tinnem ‘cancer’ duensak sampoddlolea xekddeamni lokanchi seva keli. Tinnem moro porian mhunttlear 80 vorsanche zantte pirayer poriant aplo boro vavr chaluch dovorlo. Bharotache odheokx hinnem Dr. Muthulakshmi Reddi-k Padma Bhushan ho vhodd puroskar bhettovn ticho bhovman kelo. Hem 1956 vorsa ghoddlem. Jivitant bhes borem karya kelea uprant Dr. Muthulakshmi Reddi 22 Julay 1968 (81 vorsanche pirayer) hea sonvsarak ontorli.

‘Classified’ Jahirati ?81+69A 09< </8> ,/238. &5JDD6J @>A=6I :? %2G6=:> @?E24E C@<6CD 6I4FD6 )* <9A @366+ +@+36+,6/ 09< </8> @F?ECJD:56 2E@C52 '@D9 82E65 4@>A=6I @?E24E $

#/8>+6 $2C82@

+<1+9 # ( D6>: 7FC?:D965 :? E96 46?EC6 @7 4:EJ %2G6=:> ( 7FC?:D965 @?E24E

.3=-9?8> 98 :/<7+8/8> +3< )EC2:89E6?:?8 5:D4@F?E @? D6=64E65 D2=@? D6CG:46D C:52= A24<286D 2G2:=23=6 7@C 6G6CJ 3F586E @?E24E =2>@FC )2=@? @C52L $2C82@ '9 $

C?<@/.3- </6+B </4?@/8+>/ E96C2AJ =25:6D 86?ED @@CDE6A >2DD286 D6CG:46D @?E24E

$/73 0?<83=2/. 06+> 09< (6?E :? >2C A2CE>6?E :CA@CE (@25 9:42=:> @?E24E )%

&<1/8>6C A+8>/. 6+>= F?82=@HD :? $2C82@ 2E@C52 @C52 @8@= BF6> @=G2 6?2F=:> @?E:?6?E2= (62= DE2E6D %

&<1/8>6C A+8>/. 06+>= 7@C C6?E :? 2C@F?5 $2C82@ 2E@C52 @=G2 6?2F=:> ,2C42 @C52 BF6> 2== (:EKJ 4@>>F?:42E:@?

3 %/-2 <3/8.=23: />A9<5 %@ )6CG:46D 'C@G:56C H:E9 F? 2?5 62C? >66E:?8 H:E9 : AC@7:=6 76>2=6D %@ 4@>AC@>:D6 :? )6CG:46D

")

=><9691C < +6 #/:?>/. DEC@=@86C G2:=23=6 E@ D@=G6 2== J@FC AC@3=6>D E9C@F89 ,65:4 DEC@=@8J FD:?6DD =@DD6D ;@3D >2CC:286 56=2J ?@E 3=6DD65 H:E9 49:=5 42CC:6C 5F42E:@? 7@C6:8? EC2G6= 962=E9 AC@3=6>D 72>:=J BF2C6== >6?E2= *6?D:@? <2=D2CA >2?8=:< A:EC2 5@D9 %2G8C:92 G2DEF D92?E: @?E24E ,65:4 ;@JE:D9 6?EC6 '2?2;: A9@? %

#

/+<8 9</B %<+.381 A3>2 69A C:D< DEC2E68:6D @C :?G6DE H:E9 )& 46CE:7:65 4@>A2?J 7@C $@?E9=J (6EFC?D $2C82@ 2== >2:= $ :?7@ 7@C6I6G@=G6 4@>

'3=+ B>/8=398 ?:>9 C/+<= @?G6CE ,:D2 *JA6 &G6CDE2J I:E A6C>:DD:@? ' & & F?56C =682= 8F:52?46 G:D2D@=FE:@?D8@2 J29@@ :? HHH G:D2D@=FE:@?D8@2 :? %

-%

'/23-6/ 38+8-/ ;?3-5 69+8 38 @?6 52J @? DA@E 2AAC@G2= 7@C 2== EJA6D @7 FD65 G69:4=6D 7@FC D:I H966=6C )*

#/:+3<= #/0<31/<+>9<= //: C66K6CD -2=<:? @@=6CD ?DE2==:?8 )A:=E :C4@?5:E:@?6CD @?E24E )2:(2; (67C:86C2E:@? :C @?5:E:@?:?8 %2:<2H255@ 2=2?8FE6 '9 ")

)

!<90/==398+6 >/+7 3= 6995381 09< 2 8F6DE9@FD6 :? 282 2=2?8FE6 @C 2?5@=:> 2C62 7@C =62D6 C:6?5=J @776CD E@ 4@?E24E ?F>36C

# <+2738 9C +1/ C<= 2G:?8 @H? 3FD:?6DD ?665D 2 D:>A=6 C29>:? :C= )) @C E9 A2DD @?E24E # 2+<.9 ,+-2/69< G 72:C '@DE 8C25F2E6 3FD:?6DD :?G:E6D AC@A@D2= 7C@> 92C5@ C29>:? 8:C=D FAE@ J62CD @?E24E %*

$

$

@+3+6+,6/ 0?66C 0?<83=2/. =3816/ 365C@@> 2A2CE>6?E @? C6?E ?62C *2=6:82@ >2C<6E @?E24E 7@C 56E2:=D '(

(/ $?::6C $+8. +>/<3>/ =>98/ C:4<D $6E2= 2==

(+>/< :<990381 =:/-3+63=> A296/ 3F:=5:?8 H2E6C AC@@7:?8 =62<286 D66A286 52>A?6DD 2== EJA6D @7 H2E6C AC@@7:?8 4@?E24E :=:A "F>2C )$(* (/ 7+5/ :+:/< ,+1= 898 H@G6? 328D 42E6C:?8 E@ 9@E6=D A92C>24:6D 32<6C:6D 7@C C6BF:C6>6?ED 42== C@92? D@FE9 8@2 EFD92C ?@CE9 8@2 -% <// 98=?6>381 09< !9<>?1?/=/ %2E:@?2=:EJ ,:D2D E@ 2== @F?EC:6D >32DDJ EE6DE2E:@? 2>:=J $:8C2E:@? )62>6? @@<D @C AA@:?E>6?ED 2== "2>2I: &G6CD62D @?DF=E2?ED )2>32C: @FD6 &=5 DE2E:@? C@25 $2C82@ *6= )

?8 A+C >9 /B/<-3=/ *?7,+E :E?6DD =2DD6D 2E @=G2 A> A> 2== $ %A3=> %+816/ ,+66<997 .+8-/ 4=2DD6D 7@C 4@FA=6D 2?5 <:5D 32E49 /F>32 7:E?6DD 32E496D :? $2C82@ 2?5 2?D2F=:> )*

%+?12> >9 >/+-2 -98.?->= -<+=2 4@FCD6 7@C :H2=: ,242E:@? :? 8F:E2C <6J3@2C5 2DD 8F:E2C 2?5 A:2?@ 6E2:= @?E24E

%?3>398= 09< 8138//<381 DEF56?ED @7 :A=@>2 @>AFE6C )4:6?46 =64EC@?:4D 2?5 @E96C DEC62>D $2E96>2E:4D =64EC@?:4D '=246 $2C82@ 2== ?C@== ?2>6D ) 8/ C/+< 3:697+ 38 236. 5F42E:@? 2?5 AA=:65 'DJ49@=@8J %FCD6CJ *62496C *C2:?:?8 *9C@F89 :DE2?46 $@56 (68:DEC2E:@?D 4=@D:?8 D9@CE=J 2== HHH 92AAJ962CED8@2 4@>

%

)

9@> #/-9183=/. :DE2?46 5F42E:@? $ $ $)@> $ == == $D4 == D4 == @?E24E 2=2;: ?DE:EFE6 @7 :DE2?46 5F42E:@? * C5 7=@@C H:?8 =7C2? A=2K2 &AA @? @D4@ :89 )49@@= '2?2;: *6= '($

@+36+,6/ +66 ,<//. :?::3/= A/66 ?@FC:D965 2?5 56 H@C>65 7@C 56E2:=D 42== # /=2+?8. :?::3/= 6>2=6 7@C D2=6 $2AFD2

+6/ +8. @?E24E %

$

003-/ :</73=/= +@+36+,6/ 98 =62D6 :? 962CE @7 '2?;:> 4:EJ @C 56E2:=D 4@?E24E $ C?<@/.3- ></+>7/8> 09< D6IF2= AC@3=6> :>A@CE6?4J 6C64E:@? AC@3=6> D>2== A6?:D BF:4< 5:D492C86 :?76CE:=:EJ %:89E72== A:=6D 7:DEF=2 7:DDFC6 @?E24E JFCG652 =:?:4 ,2556> ,2D4@ $@3:=6

98>+-> +8. F ?=3- (+@/=G $ !24<D@? 8 5//:381 A3>2 ><+.3>398+6 9+8 H655:?8D O*96 *C:IP @776CD J@F =:G6 32?5 H:E9 76>2=6 >@C6 :?DECF>6?ED $

,/+-2 @/8?/ 09< A/..381= A2CE:6D A:4?:4D 3:CE952J 46=63C2E:@?D 2E 2 )E2C (6D@CE @?E24E $

&

HHH 3:56:?5:2 4@>

#

(/..381 -+<= +@+36+,6/ ?B?<C H655:?8 D6=7 5C:G6? 42CD H:E9 H:E9@FE 564@C2E:@? $$6C4656D F5: )@?2E2 @?52 @A6? 42C ,:?E286 @?E24E $

6/+</8-/ =+6/ 90 =90+ -?7 ,/.= D@72D 365D DE@C286 365D H2C5C@36D 5C6DD6CD H2== F?:ED 32CD *, F?:ED 4@>AFE6C E23=6D 496DE @7 5C2H6CD 5:?:?8 E23=6D 5:?:?8 492:CD @77:46 492:CD D9@6 423:?6ED 7=@H6CD =:89ED A2:?E:?8D 564@C2E:G6 2CE:4=6D ,:D:E C2?5:D )E ?6K '2?2;: 2?5 $2C82@ 2==

6/+<+8-/ =+6/ +> +<1+9 -2C69@FD6 -2== A=2E6D (D E@ :??6C )6ED E@ ,2D6DL @?8 "@?8 $242F F32: C2? 6=9: (2;2DE92? E@ '@C46=2:? :8FC:?6DL C6?49 E@ $:?:2EFC6 '@C46=2:? FC:@D E@ $242F :D9H2C6 -2== 2CA6ED 92?5>256 E@ G2:= 5:D4@F?ED @? 3F=< AFC492D6 @?E24E )

!69> 09< =+6/ 7 "?/:/7 8/B> E@ 6DE -6DE6C? @E6= @?E24E $

06+> 09< =+6/ C/+<= 96. DE 7=@@C DB>EC :? 9@FD:?8 D@4:6EJ :? 'C239F %282C '@?52 C2E6 =2<9 ?68@E:23=6 @?E24E %& )+%

$+6/ !9<@9<37 25 7 => 7=@@C JCD @=5 3=58 (D =24D '( @?E24E !69>= 09< =+6/ '366+1/ !98-2@+.3 *2=F<2 '@?52 > > > > H:E9 >ED 2AAC@249 C@25 (D A6C > @?E24E '( 06+> 09< =+6/ :: +<798+ 7:D9 >2C<6E 724:?8 >2:? C@25 ?5 =@@C @?E24E 25 09< =+6/ 38 -+6+81?>/ =2<9 ?68@E:23=6 42==

&<1/8>6C A+8>/. =29:= 98 </8> :? $2C82@ >2C<6E 2?5 @=G2 2== (:EKJ 4@>>F?:42E:@? )

:6?= 06+> 09< =+6/ </8> A3>2 42C A2C<:?8 2E $2?5@A2 BF6> $2C82@ L @2 @?E24E $

9< =+6/ 06+> =;7>= FAA6C8C@F?5 7=@@C H:E9 DE:=E A2C<:?8 7C66 2E @8@= 2== %

6+> 09< $+6/ +<3+D382+ :>= => =@@C DB>E &AA )J86?E2 @C=:> #24D %68@E:23=6 @?E24E ")

06+> 8. 0699< <6/7 =2<9D " =2E (2H2?7@?5 =2<9D $2C82@ C@<6CD 6I4FD6

#/+.C -63/8> ,25 ,25 >9 AFC492D6 :? 2?5 2C@F?5 '2?;:> $:C2>2C 2C2?K2=6> >>56:2E6 'FC492D6 @?E24E (+8>/. =/73 7FC?:D965 @C F?7FC?:D965 =2E :? ,6C?2 @CE2=:> @2 @?E24E $

99. /A= $/+0+</<= $/+ $-+8 $2C:E:>6 @F?52E:@? @?5F4ED D64FC:EJ EC2:?:?8 7@C D6272C6CD H:E9 M 6D:8?2E65 )64FC:E:6D FE:6DN ) 4@FCD6 $2C82@ @C 3@@<:?8 @?E24E

&<1/8>6C A+8>/. $+6/=13<6= >9 H@C< :? @77:46 )9@F=5 92G6 @>AFE6C <?@H=6586 *2==J <?@H=6586 =D@ &77:46 8:C= H:E9 E6=6A9@?6 @A6C2E:?8 D<:==D $

#/;?3</. % %?<8/< +-2383=> 9< :EE6C 7@C )AC:?8 $2?F724EFC:?8 @>A2?J ?E6CG:6HD H:== 36 96=5 2E 236 )AC:?8D 2DE6?6CD ?5:2 'GE #E5 ) &AA@D:E6 *F=:A &C49:5 24E@CJ ,6C?2 ?5FDEC:2= DE2E6 69:?5 9:<:ED2 @DA:E2= =8@>6D 4236:?5:2 4@> (+8>/. /7+6/ $+6/= 9 @C5:?2E@C )4:6?46 C25F2E6 92G:?8 J62CD 6IA6C:6?46 :? $:4C@ :@=@8J 96>:DECJ 32D65 AC@5F4ED H:E9 <?@H=6586 @7 @>AFE6C >2:= , H:E9 6IA64E65 D2=2CJL 8D==45F32: 8>2:= 4@> $

(+8>/. $+6/= 8138//< 09< F32: J62CD 6IA6C:6?46 :? #23@C2E@CJ 6BF:A>6?ED :?DECF>6?ED :A=@>2 @C 68C66 :? ?8:?66C:?8 >2:= , H:E9 6IA64E65 D2=2CJL 8D==45F32: 8>2:= 4@> $ (+8>/. /6:/<= 09< + +<:/8>/<C -@C<D9@A :? $2C82@ 'C676C23=J 9C:DE:2?D )2=2CJ (D 2?5:52E6D 7C@> :? 2C@F?5 @?E24E $

)

C<=

!</ 995381 9:/8 09< #9A@366+= :? $2;@C52 H:E9 DH:>>:?8 A@@= DE2CE:?8 5:D4@F?E65 AC:46 @7 =2<9D C62 DB>E E@ DB>E @?E24E )

97 $>?./8>= 09< !+8+43 &77:46 >2:= J@FC C6DF>6 E@ 42C66CD 32CC6E@ :? @C A@DE E@ 2CC6E@ @ 92CE6C65 44@F?E2?ED * 2>A2= *C256 6?EC6 &AA "2=2 4256>J '2?2;: @2 -%

$

""

)%

)

/C,9+<. -6+==/= -98.?->/. +> 2G@C=:> EE6?5 6IE6C?2= 46CE:7:42E6 6I2>D :? 277:=:2E:@? H:E9 EC:?:EJ F:=592== #@?5@? F?:G6CD:EJ DJ==23FD @?E24E

!+</8>= 90 9+8 # ,+-2/69< J62CD 8C25F2E6 * 72:C H@C<:?8 7@C C6AFE65 2?< :? + D66<D 2==:2?46 7C@> H6== 65F42E65 ( DA:?DE6CD H:E9 8@@5 72>:=J 324<8C@F?5 H:==:?8 E@ D6EE=6 23C@25 286 FAE@ J62CD @?E24E

8>/<8+>398+6 91 %<+38/< +8. 692G:@C )A64:2=:DE :? )64FC:EJ 'C@E64E:@? 2?5 )49FEK9F?5 EC2:?:?8 == 42?:?6 3692G:@FC2= 2?5 EC2:?:?8 >@5:7:42E:@?D D66? 2== 7@C 7C66 6G2=F2E:@? @7 J@FC A6E ?@H "2: $24 ) :A G

%/+-2/<= A+8>/. 8163=2 DA62<:?8 EC2:?65 2?5 6IA6C:6?465 *C2:?66D 42? 2AA=J 6IA6C:6?465 &77:46 DD:DE2?E 7@C :G:?6 $6C4J ?8=:D9 $65:F> 'C6 'C:>2CJ 'C:>2CJ 2?5 )64@?52CJ '=2J -2J $6E9@5 )49@@= 2F?D2G25@ $2AFD2 @?E24E ,")

+2+8@3 ,/?>C -6?, </;?3</. EC2:? F?EC2:? >2=6 7@C A2CE 7F== E:>6 >2DD286 ;@3 62C? 8FC2?E65 2== 724:=:EJ 2G2:=23=6 -%

+< H I #/=>+?<+8> +66 C/+< <9?8. @? % %FG6> C6BF:C65 2== C@F?56C 4@@<D <:E496? 96=A6CD H2:E6CD 5:D9H2D96CD @?E24E


Amcho Awaz Nov 2_Layout 1 11/1/2013 8:27 PM Page 5

Ponnje<Sonvar, 2 Novembr, 2013<

Festam Porbo

Amcho Avaz

5

Povitr Ghorabeachi Igorz (Holy Family Church) Nuvem, Saxtti Gõy He igorjent Novembrache 3rer Our Lady of Mae dos Pobres Saibinnichi Porob -Dr. Francisco Pereira & amancio FernanDes

N

uvem ganv 550 ‘hectors’ itle zomnicher posorlolo asa. Nuvem ganvak 22 vadde asat. Thoddkean hea ganvchem vornnon kortolo zalear lhan vhodd dongurleamni, lamb xitoll maddamni, panvchimchar xetamni ani moipaxi lokamni ho ganv surngailolo asa. Survatek hea ganvant bhov thoddo lok ravtalo zantun xetam bhattamni kam korpi ani bhattkaranche munddkar chodd astale. Aichea kallar hea ganvant 2000 odhik ghorabe asa zantun katolik Kristi lok ogllo unno 90% asa. Hea ganvantli zomin odik korun bhattkaramche malke khala asa. He bhattkar Moddganvche ani Margao komnidad hache khal yeta. Nuvemchi igorz ji atam asa ti eka kallar eka khasgi kuttumbachem kopel aslem. Ho Moddganvcho kuttumb zo hea kopelachi seva kortalo to zavn asa somplolo Luis Jose do Carmo Lourenco ani tachi potin somploli Dona Telma Clarissa Da’Costa Lourenco. Hem kopel 1695 vorsa bandlolem ani tea kallar tacho bandpacho korch 21000 xerafins zalolo. Hem kopel Povitr Ghorabo – Jezu Maria Jose – hankam bhettoilolem. Tea kallar hem kopel Moddganvchi Holy Spirit Igorz hachea asrea khal aslem. Zoso kall gelo toso Nuvem ani sorvbhonvtimchea vattaran lokvosti (population) vaddot geli ani tea khatir Holy Family kopel haka vhodd korpachi goroz ubi zali. Gorjek lagon hem kopel sorvbhonvtim vaddoilem. Kopelacho modlo altar zo Holy Family-k bhettoilolo asa to tosoch dovorlo. Hea altarachea donui bazumni anik don altar bandun haddle. Dave bazucho altar ‘Our

Lady of Mount Carmel Saibinn’-ik bhettoilo zalear uzve bazucho altar ‘Our Lady of Mae dos Pobres’ hika bhettoilo. 9 Novembr 1903 hea disa Povitr Ghorabo (Jezu Maria Jose)-chem

jek Mae dos Pobres vo Our Lady of Poor vo Goribanchi Saibinn hika chodd mhotv diunk lagle. Khoreponnim hi igorz Povitr Ghorabo (Holy Family) hika bhettoiloli asa torui Mae dos Pobres hika he igor-

Povitr Ghorabeachi Igorz Nuvem

Povitr Ghorabo – Maria, Jezu ani Jose – hankam bhettoilolo igorjecho mukhel altar.

kelole asa. Igorjechi Askarin Our Lady of Mae dos Pobres hichi porob sodanch ‘All Souls Day’ zalea uprant Aitar yeta tea Aitarak vhodda dobajean ani povitrtayen somorombhta. Hi porob ganvantlea sogllea lokank ekvottit dovorpacho ek boreantlo boro nomuno asa. Chodd korun hi porob iskolak/kolejik Diwali-cheo suttyeo asta tea disamni somorombhta zaka lagon iskol/kolejichea bhurgeank hea somorombhant purnnponnim vantto ghevnk sondhi mellta. Nuvem-chea ganvant ravtole soglle lok, zat-kat, dhorm, adi pollenastana he porben bhagidar zata zaka lagon hi porob ganvchea lokak ek mhotvachi porob asa zache vorvim othmik novsornni ani sonskrutik ekvott ghoddon yeta. Anik ek khaxelponn he porbechem mhollear novenamchea disamni avoy-bapuy tanche dhinvas ani upkar dakhovnche khatir poilem zolmololea bhurgeak igorjent haddun

kopel haka eke igorjechem sthan jechi Askarin mhunn lok mandta. favo kelem. He igorjechea vonttincher koTea kallar hea ganvantlo choddso lathmok (artistic) vostu pollovnk lok vavraddi asle ani gham’ varovn mellta ani tech porim he igorjentle disvoddo zoddun aplo ani aplea kut- altar kola ani girest daizank moladik tumbacho poramos kortale. Heach karonnak lagon, zaite zann sangtat tea porovitr Ghorabo (Jezu Maria dayo Devachea mogan ani nettan monnem, he igorJose) he Nuvem-che igorjent vavurtat ani amche Patriarch Saib 3 Novembr 2013 hea disa Filipe Neri Ferrao hannem marlolo Mae dos Pobres Saibinnichi ulo lhan Kristi somudayam vorvim porob vhodda dobajean so- zoitivont korunk vavurta. morombhta. Zorui hi igorz Povitr Ami amcho bhavart Sorvespora Ghorabeak (Holy Family) bhet- Devache nodrentlean somzun ghetoiloli asa toruipunn Mae dos Po- unk ani to kholayen appnnavnk ani bres Saibinnichi Porob he igor- lhan Kristi somudayam vorvim jent vhodda dobajean zata ani amchi goribkay vollkhun to vevhahich porob Gõybhor chodd nav- rant ghalunk he porbe somoyar lovkik asa. tech Mae dos Pobres Saibinnicho Bhavartachem voros mhunn adhar magum-ia ani tiche mozotin amchea Gõyant lhan Kristi somu- Devacho axirvad poddonk

Padr Vigaracho Sondex

P

Our Lady of Mae dos Pobres he Goribanche Saibinnik bhettoilolo altar.

Our Lady of Mae dos Pobres hichea altaracher dovorta. He igorjechi Confraria of Santismo Sakrament prarthonam korum-ia. hiche vangddi He porbe somoyar amchea sogllea katolk bhavam bhoinnank toxench dusrea dhormachea borea monachea mon’xank Goribanche Mayechea somorombhant vantto ghetoleank ani toxench amchea vachpeank tech Mae dos Pobres Saibinniche mozotin amcher soglleancher Devacho axirvad poddum mhunn magum-ia. - Pri. Victor Rodrigues Padr Vigar ani tache sohokari Padrkur

fokt Nuvem ganvantle nam, punn xezarchea ganvantle zoxe porim Majorda, Betalbatim, Raia ani Verna hangasorle-i asa. Confraria of Santismo Sakrament hi ganvkaranchea ekvottachem ek protik (symbol) asa.


Amcho Awaz Nov 2_Layout 1 11/1/2013 8:07 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 2 Novembr, 2013<

Vicharkhonn

Amcho Avaz

Manestanchim utram

Romi Lipi, Konknni ani Don Bhaso

Tujean mog korinastana poryant diunk zata, punn tujean mog korunk zaina dinastana - Emy Carmichael

sodun kaddlam. Karonn oxem – Kala Academyn Romi lipientlea pustokank vegllo Sahitya Puroskar divpachem tharaun, Konknnicheo don bhaso keleat! Kala Academy khub kall adim thaun Romi lipiechi veglli osmitay asloli Tiatr Spordha ani Devnagori lipientlean boroilolea Konknni Nattkanchi Spordha ghoddoun haddta. Gitanchi Spordha ani kuxin Kantaranchi Spordha gheta. Muttbhor Devnagorivadianchim oklam laun hacho vichar korit zalear, Kala Academy hanga-i Konknnichio don bhaso korta oso tacho orth zata! Punn hea spordhank tancho virod asonam. Zalear, Kala Academy Romi lipientlea pustokank vegllo Sahitya Puroskar divpachem tharaita takach tancho virod kiteak? Zap sarki sompi: Romi lipientlea sahityacho dusvas. Romi lipi anik-ui fulun Devnagorik dhokeachi tharot hi bhirant! Az Gõyant Konknnichea don-ui lipinchem ugtem zhuz cholta, tachim pallammullam Devnagorik lagun Romicher zalole onitent asat hem addeche suttke zhuzari mandun ghenant mhonn tem kitem sot asloli fott zainam. 1976 vorsa Sahitya Akademi, Novi Dil’li hinnem Konknni bhaxek maneotay dili. Ti maneotay melloun gheunk Devnagorivaleamni Sahitya Akademi mukhar Romi lipientlea pustokancho mandd patllailo. Sahitya Akademin Konknnik maneotay dili, punn lipiecho matui ul’lekh korunk nam. 1981 vorsa Novembrache 21ver zalole

AMCHEM MOT

Tornatte ani Nokreo

A

mche tornatte amchea somazacho fuddar asa mhunn ami mandtanv. Somazachem vaitt vo borem sogllem tancheruch adharit asa. Ek kall aslo ki ami Kristi somazantle lok odhik sudhorlole lok mhunn somzotale. Aiz to kall uronk na. Aiz amchea Kristi somazantle lok odhik bigoddlole lok mhunttlear fott zanvchina. Amchea sorv bhonvtim matxi nodor marum-ia. Goyant don’dho korpi lok odik konn? Kristi vo Hindu? Dubhav nastana Hindu somazantleo bhav-bhoinni don’dheant odhik misoll zaleleo asat. Zait goddie Goyant Hindu lokancho ankddo subez mhunn. Punn dusrea vordhan niyall kelear amkam kitem dista? Goyant ‘taverna’, ‘bar’ram’ vo soreacheo gadio hancho don’dho odhik konn korta? Dubhavavinn Kristi lok. Koslo mhunn don’dho ami vegoun dorla? Soreacho, gorib gorabhe nas korpi oslo ho don’dho ami vengoila. Goy-chea vellancher ‘Shacks’ konn choloita? Vellancher ‘Shack’-am cholovpi choddan chodd Kristi tornatte. ‘Shacks’ choloun ‘fast’ duddu ekttaim korunk zata mhunn kai? Dusrea vordhan kaim ‘Shacks’ hantumni gungechim vokhdam (drugs) sompeponnim melltat mhunn soglle uloita. Tisro don’dho mhunttlear ‘Taxi’ ghevop ani baddim marop ani motorsaikoli ghevop ani baddim marop na tor teo baddeak divop. Kaim zann vellancher khatti galun teo baddeak diun duddu komavop. Hem sangpachem itlench karann ki turizmachea 6 mhoinnea bhitor duddu korop ani urlole sov mhoinem allxiponnan sarop. Anik ek vichitr goxtt ji amchea Goyantlea Kristi tornatteam bhitor dista ti mhunnttlear uttlo-suttlolo Gulfak vochop. Gulfak geloleamni zaito duddu kela ani aplo svothacho ukol kela hantun dubhav na punn aple bhuimyer mat tannim udorgot korunk te xokonk na. Mhunnchem amchea Gõyantlea bekar tornnat-

A

teank nokri diunk tannim koslinch panvllam uklunk na. Na tor vochat ani tumchea khas dolleamni polloiyat. Prot’tek talukeant ek punni ‘Industrial Estate’ asach. Mhunnchem oglleo unneo 10 teo 15 ‘Industrial Estates’ amchea Gõyant asat. Eke eke Industrial Estate-in unnech teo 50 vo 70 ‘factories’ asat. Torekvar dondhe te. Heo choddxeo ‘factories’ konn choloita? Amche Kristi tornatte nhoi kiteak thoim ‘Taverna’ ani ‘Shacks’ na. Thoim toddo gham’ varoun chodd duddu zhoddpachim mixinam nant. Thoim tras korun ani gham’ varoun vavurtoleanchem zoit zata. Ani amche bhov todde Kristi tornatte gham’ varoun yes mellounk fuddem sortat. Hea don’dheam vorvim svothacho ukol kortach punn teach borobor dusrea bekar tornatterank nokreo diun tancheim jivit sukhi korta. Osle don’dhe mat amchea Kristi Gõykaram lagim bhov todde asat. Na tor amchea Hindu bhavambhoinnancher nodor marum-ia. Dusre kitlexech don’dhe amche Hindu bhav-bhoinnam choloitat. Vorsache 365 – ui dis te vavurtat ani duddu zhoddtat. ‘Carpentary’, ‘Printing & Publishing’, ‘Pharmaceutical’, ‘Manufacturing’, ‘IT & Computers’, ‘Furniture’, ‘Manufacture of parts’, ‘Assembling of TVs’, adi don’dhe te apnnaitat ani pott’tidkin vavron aplem ani aple familichem sukh odhik porzollit korta. Utthat Goykaramno utthat. Kristi tornatteamno utthat. Goyantlea xikxonnik, orthik, sonskrutik ani her mollancher Kristi tornatteancho unnav disan dis vaddot veta. Hacher takticho upay ghevop khub mhotvachem asa. Goyant zor fokt 30 ttok’ke Kristi lok asat zalear 30 ttok’ke zageancher punn tankam hok’kan nokreo mellonk naka? Jerul mellpak zai! Punn kotta, tem toxem ghoddona hi vhodd dukhachi goxtt zaun asa.

Jose sAlvADoR FeRNANDes

Mhalgoddo lekhok Gõycho Rajbhas Kaido pas korunk Gõykaramni akantachi chollvoll keli. Tantum 95 ttok’ke Romi lipientlo lok aslo hem khuinchoch advogad dhovem aslolem kallem korunk xokonam. Itihas taka govay asa. Torui, he chollvollentlea itlea-i Romi lokak matui vas lagunk dinastanam, choriam ratiam modim “Konknni mhollear Devnagori lipientlian boroiloli Konknni” oxi vyakya (definition) tharaun ani Romik bhairaun, tannim Gõycho Rajbhas Kaido pas korun ghetlo!

K

ala Academyn Romi lipiechea pustokam khatir sthaplolo vegllo Sahitya Puroskar bond korunk, muttbhor Devnagorivadiamni, sodanche porim aple zatichem polkem motteponn ani vhoddponn samballun dovrunk, anik ek buniyad ani kholay naslolem karonn

sthamni, vhodd toxench lhan lhan devllanchea somitimni he yevzonnecho labh ghetla ani thoim songitache vorg zata tem polloun khos bhogta. Lhan lhan bhurge ‘Sa Re Ga Ma Po Da Ni Sa’ ani tabla ani petti xiktat tem pollounk mellta. Kaim bhurgeank fokt gavpak toyar kortat tem dolleank dison yeta. Khoreponnim songita babtin jem adlea kallar amchea igorjamni ghoddtalem tem aiz ganvam ganvamni devllamni ghoddta. Haka lagon mhaka ek oso vichar yeta, “Aichea Gõychea somazan Kristi lok songitachem mhotv visorleat kai? Songit jivitacho svad hantun matui dubhav na. Aichea kallar songit zanna zavop mhunnchem zaiti zodd asa. Goy ek ‘tourist’ prant zalolea karannan songitkarank motto’demand’ ailolo asa. Kira bhaxen dekor korunk songit vazoupi ani gavpi zaite kolakor aiz lakhamni duddu zoddtat. Tea khatir osle mhunnchem songit borounk ani vachunk noko aslole songitkar aiz Gõyant utpon’ zaleat. Ollnbeam porim utpon’ zalole he songitkar zaite duddui komaitat. Khoreponnim hea dondhean motti zodd asa mhunnonuch osle songitkar utpon’ zata. Punn hech tornatte songit xiklole zalear, tankam songit borounk ani vazounk yetalem zalear tancho hat konnacheanuch dorunk zanvcho naslo. Punn kotta hem oxem ghoddona dekhun kallzak dukh bhogta. Mhojem promannik mot mhunttlear purvillea kallar thavn amchea igorzamni nirmann keloli songit xikoupachi porampora portun suru korpak zai. Amchea sogllea igorzamni ani kopelamni songit xikoupache vorg suru korunk zai. Sorkari yevzonnecho faido gheun bhurgeank songit xikoupak panvllam marunk zai. Zoxe porim amchim bhurgim dotorn xikpak igorzamni ani kopelamni hajir zatat tech pod’dotin mullavea songit-xikxonnak ami ut’teojon (encouragement) dilem zalear khub boreak poddtolem. Amche allsayek lagon, vo bezababdarek lagon vo anik kosleai karannak lagon aminch nas kelole amche songit-sonskrutayek aminch punorjivont korpachi goroz asa. Ani hem karya igorjechea adharan bhes borem fuddem vochonk xokta. Amche igorjen suru keloli hi songit-porampora portun chalu korun Kristi jivitan songitacho novo sur ani tal haddunk vavrum- ia.

Sahitya Akademiche Konknni Sol’lagar Somitiche zomatint, zantum Devnagorivadianchem bhoumot aslem, tea vellar tannim khottea hetun Devnagori hi Konknnichi lipi asunk zai mhonn sanglem. Tednam thaun Sahitya Akademin Devnagori hi Konknnichi odhikrut (official) lipi mhonn mandun ghetli. Dekunuch, az Sahitya Akademicho Konknni Sahitya Puroskar Devnagori lipientlea pustokak soddun dusre khuinchech lipiechea pustokak mellonam! Gõycho Rajbhas Kaido pas korunk Gõykaramni akantachi chollvoll keli. Tantum 95 ttok’ke Romi lipientlo lok aslo hem khuinchoch advogad dhovem aslolem kallem korunk xokonam. Itihas taka govay asa. Torui, he chollvollentlea itlea-i Romi lokak matui vas lagunk dinastanam, choriam ratiam modim “Konknni mhollear Devnagori lipientlian boroiloli Konknni” oxi vyakya (definition) tharaun ani Romik bhairaun, tannim Gõycho Rajbhas Kaido pas korun ghetlo! Kala Academycho Sahitya Puroskar Romi lipientlea pustokank diunk survat korpacho porot-porot vixoy Kala Academychea zomatimni tokli voir kaddtalo. Tednam, khuinchech poristhitint to Puroskar Romi lipiechea vantteak yeuncho nhoi mhonn, modemkot tea muttbhor Devnagorivadiamni anik ek khotti yevzonn ankloli ticho hanga mud’dom ul’lekh korcho poddta. Tea Puroskara khatir Kala Academy Konknni – Romi ani Dev-

nagori lipientlim – pustokam magun ghetali. Him pustokam Puroskara khatir topasunk, teg zonnanchim don monddollam astalim – ek Romichem, dusrem Devnagorichem. Don-ui monddollamni ek-ek pustok vinchun ditoch, tim donui pustokam – ek Romichem ani ek Devnagorichem – tisrea ani xevottachea porikxok monddollak ditali. Hea monddollant dog Devnagoriche zalear, ek Romicho porikxok astalo. Ho Romicho porikxok asta toui khubxe pavtti Devnagorivadiancheach monacho ani vicharancho astalo. Magir puroskar konnak favo zatolo tem vegllem sangpachi goroz asa? Hi-ui, Romi lipiecho dusvas korpi yevzonn muttbhor Devnagorivadiancheach monamni xizun bhair sorloli mhonn konnacheanuch nakaraunk zainam! Voilea gozalincho vichar kelear, Konknnichio don bhaso korpachi vankddi buniyad tea muttbhor Devnagorivadiamninch ghaloli, ani tech buniyadicher tannim Devnagorichem vegllem ani vankddem ghor ubarlam mhonn thavem zata. Ani atam, Romi lipieche buniyadicher nitin ani hok’kan Konknnichem vegllem ghor ubem zata zalear, hannim apli nid itli kiteak foddunk zai? Kala Academycho Romi lipiechea pustokank kuxin Sahitya Puroskar divpacho nirnnoy Kala Academycho odheokx Vishnu Surya Wagh, zo St. Andre motdarsonghacho-i amdar asa, tachea odheokxponna khal

Kala Academyche Sorv vangddianchea Monddollan chalik launk pas kelo, ani Kala Academyn kaidea promannem te dixen nitichem pavl-ui ubarlam! Dusrea utramni, Konknniche Romi lipientlea borovpiancher fattlim sabar vorsam Kala Academynt ji onit zaloli, ti Vishnu-baban ani tachea monddollan nitichea kaideak dhorun sompoylea. Oxem korun tannim Romi lipientlea borovpiank tancho hok’k porot melloun dila, ani tantuntlean tannem Konknniche Romi lipiek sorkari panvddear maneotay dilea. Romi lipientlea pustokam khatir Kala Academycho kuxin Sahitya Puroskar sthapunk itlim vorsam magtale tea Konknniche Romi lipientlea sogott fuddarianchea, borovpianchea, sonvsthanchea ani borem magpianchea, toxench sogott Gõykaranchea nanvan Vishnu-babak Dev borem korum mhonntam. Mon’xak khuim korta tea mapan bhogpachem-i asta. Muttbhor Devnagorivadiamni Romi lipiecher adarlole oniticher atam Kala Academyntlean nitichem poilem mortel poddlam, ani tankam tachi khub duk-ui zalea. Ti duk sospachi tanche kodde atam itli-i tank urunk nam. Urtoli koxi? Itlo kall Romi lipi nam-nopoit korunk tannim ti sabar torenim khorchili ani sompoili! Punn Romi lipi mat jivich urlea! Ti fuddarak-ui amche udorim jivi urchi nibel goroz asa. Ani ti gorzo bagoitolo zalear, Romi lipiek Gõychea Rajbhas Kaideant manacho zago mellounkuch zai.

Romi Konknni Andolon-acho ud’dex

Romi Konknnik Rajbhas Kaideant Zago

Songit ani Bhurgim

dlea kallar Gõyant khub songitkar toyar zalet. Tannim Gõyantuch nhoi punn sonvsarachea charui kon’xamni vochun bhes borem songit rochun ani vazoun svotha apleak nanv zhoddlem teach borobor Gõycheim nanv songit mollar nanvlovkik kelem. Hea songitkaram modhem choddan choddan Kristanv songitkar astale. Hachem karann mhunttlear tea kallar Goyche prot’tek igorjent ek ‘Mestri’ astalo. Ho ‘Mestri’ igorjent misa vellar songitachea adharan bhokti gitam gaitalo ani bhurgeankui xikoitalo. To ganvchea bhurgeank songitui xikoitalo. Igorjent choltolea songit xikxonnak lagon ganvantle chodd xe bhurge songit xiktale. Tankam songit borounk ani vachunk yetalem. ‘Rebek’ vazounk xikop hem tor khub bhurge xiktale. Igorjechea hea dhoronnak lagon adlea kallar Gõyant upott songitkar nirmann zatale. Aichea kallar hem sogllem urfattench zalam mhunttlear fott zanvchina. Dukhachi khobor mhunttlear aiz amchea igorzamni songitachem xikxonn mat poriant dina. Hachem mukhel karann mhunttlear aiz songit xikoupak ‘teachers’ mellona. Adlea kallar ghoddtalem tem aiz ghoddona. Aiz ‘Mestri’ nant kiteak songit borounk ani vazounk zanna aslole songitkar na. Songitachim yontram vazoupi khub tornatte asat punn hea tornnateank fokt ‘instrument’ magir tem gitar, ‘keyboard’ vo anik kosleim yontr zaunk, vazounk yeta punn songit borounk ani vachunk zaina. Oxi poristhiti asa zalear amchea Gõyant nove songitkar koxe utpon’ zatole tor? Fattlea kaim vorsam thavn amchea Goychea sorkaran ek bori yevzonn chalik lailea. Hi yevzonn mhunttlear songit pongodd aslear songitache ‘instrument’ ghevpak sorkar tea pongddak duddu dita ani teach borobor bhurgeank songit xikounche khatir ek xikxok ascho haka lagonui xikxokachem pagarui dita. Khorench boreantli bori yevzonn hi. Punn hacho faido kitlea Kristavanchea songitpongddamni ghetla zait? Hatanchea bottancher mezunk zata titleach zannamni. Amchea Hindu bhavamni hacho bhorpur faido ghetla ani aple bhurgeank fuddarache songitkar korpak bunhead ghatlea. Hacho puravo (proof) mhunttlear akhem Gõy bhor, prot’tek dhormik son-

6

PRATAP NAIK, s.J.

Fuddari - RKA Atam Rajbhas Kaideant fokot Romi Konknni bhitor kaddunk koxich zaunchi nam. Jim konn RKA-chi ttikha kortat, tannim Rajbhas Kaideant Moratthik aslolo dusro zago tosoch samballun, Romi Konknnik Rajbhaxecho dorzo melloun diuncho mhonn RKA tankam zhuzovnnem (challenge) dita

26

Otubr 2013 ‘Amcho Avaz’ s a t o l l e a c h e a som’padokiyant (editorial) Romi Konknni Andolon-a (RKA) vixim zaite dubav ani prosn manddleat. Herank-ui te poddleat astole. RKA zolmant yeunk zaitim karonnam asat. Gõy Rajbhas Kaideant Nagori vangdda Romi Konknnik-ui soman zago mellunk zai mhonn chollvoll korunk Romi Konknnichea kaim fuddariank mon nam. Mon asa mhonn dakouncho tiatr mat korun dakoitat. ‘Konknni Porjecho Avaz’ (KPA) hachea bavttea khal chollvoll zaun, Gõyant Rajbhaxecho Kaido 1987 vorsa pas zalo. Pas kortanam Nagori lipi Konknnichi odhikrut lipi mhonn tharayli, Moratthik dusro zago dilo ani Romi Konknni bhair dovorli. Romi Konknni vaporchea lokan

Rajbhas chollvollik soglleam vattamni tenko dilolo. Gham’ kaddunk Paulu ani foll khaunk Panddu! Hanv KPA chollvollint naslom ani Nagri lipi amkam ekttaim haddtoli hea chintpacho aslom. KPA-nt Romi Konknniche je fuddari asle tannim, Rajbhas Kaido pas zatoch, Rajbhas Kaideak ugtean virod korunk nam vo Rajbhas Kaideant Romi Konknnik bosounk 1987 vorsa fuddarponn gheunk nam! Romi Konknni vaportolea lokak Nagri lipie kodde haddunk koslim panvlam marunk zay, hem somzun gheunk Thomas Stephens Konknni Kendr-an Mars 1987 vorsa Romi Konknni fuddarianchi ek boska apoyli. Tednam Romi Konknnichea sogllea fuddariamni ekmotan Rajbhas Kaido mandun gheunk nam hem koll’lem. Uprant Romi Konknni samballunk Dalgado Konknni Akademi (DKA) sthapon korchi suchovnni hanvem keli ani 1988 vorsa DKA zolmak aili. Wilson Mazarello DKAcho pirjent astanam Rajbhas Kaideant Romi Konknnicho aspav korunk amche modle kaim zonn khub vavurleat. Punn zoit mell’lem nam, karonn kaim amdar (MLA) amkam vichartale, “Romik Rajbhas Kaideant zago dilear Morattik-ui voilo zago diunk magnni zatoli. Ti tumkam man’ya asa?” Moratthik voilo zago mellcho nhoi mhonnun ami tondd dhamptaleanv. Pattlea so vorsamni Rajbhas kaideant Romi Konknnik zago mellche khatir koslich chollvoll zaunk nam ani fuddarak-ui chollvoll zatoli mhonn bhorvanso nam. Dekun Wilson Mazarello-chea fuddarponna khal Romi Lipi Action Front–an Gõychea Sorkaracher “Writ Petition” unchlie koddtint (High Court) ghalam. Romi Konknnik Rajbhas Kaideant zago melloun ticher zaloli onit sompounk zay.

Dekun, RKA-n chollvoll suru korchi poddli. Romi Konknni, Nagori Konknni poros veglli. Dekun RKA Romi lipie khatir nhoi bogor Romi lipient aschie Romi Konknnik nit mellche khatir vavurtoli. Rajbhas Kaideant apnnacher zaloli onit sompounk, Moratthi mogiamni-i ‘Marathi Rajbhasha Andolan’-a (MRA) udexim chollvoll suru kelea. Tannim Romi Konknnik Rajbhas Kaideant Moratthi vangdda soman zago mellunk tenko dila. Faleam Rajbhas Kaideant bodol ghoddoytat tednam, Moratthi bhas Rajbhas Kaideant vetoli, ani Romi Konknnichem kitem zatolem? Itlim vorsam Konknni bhas samabllun ami dovorlolie Romi Konknnik Rajbhas Kaideant ghal mhonn sangunk konnuch aschonam. Atam Rajbhas Kaideant fokot Romi Konknni bhitor kaddunk koxich zaunchi nam. Jim konn RKAchi ttikha kortat, tannim Rajbhas Kaideant Moratthik aslolo dusro zago tosoch samballun, Romi Konknnik Rajbhaxecho dorzo melloun diuncho mhonn RKA tankam zhuzovnnem (challenge) dita. Jivitant divop ghevop asa. Moratthi lok Romi Konknnik Rajbhas Kaideant vochunk tenko dita zalear to kitek gheuncho nhoi? Hem konnachea dolleank topta zalear tannim aple dolle dhamplole bore. Moratthivaleank patyeunk zainam oxi khubxea Gõychea Kristanv lokachi chukichi somzonni. 1967 vorsa Gõy Maharashtra-nt vhorchem mhonn tednanchea Moratthi pattlavdaramni davo kel’lo, punn to nirfoll zalo. Az kall bodol’la. Novi Moratthi pillgi toyar zalea.Tanche vichar ani chintop vegllem asa. Moratthik Rajbhas Kaideant soman zago zay mhonnpi tim amchinch Gõykar bhav ani bhoinni. Gõycho Hindu lok Konknni

uloyta, punn vachunk, borounk, sogllea her mollamni fokot Moratthi vaporta. Moratthi tanchea jivitacho ek bhag zalolean tim Moratthi koxich soddun diunchim nant. Moratthik Rajbhaxecho dorzo mell’lo zalear Gõy Maharashtra-nt vochot hi chukichi bhirant kaim Kristanvank asa. Amche 40 amdar ani 3 khasdar aplea faidea khatir toxem zaunk kedinch diunche nant. Eka Rajyak ekuch Rajbhas asta hem chukichem chintop thoddeanchem. Bihar, Uttar Pradesh, Delhi, Assam ani her kaim rajeamni don vo chodd rajbhaso asat. Mhonntoch Gõyant Romi Konknni, Moratthi ani Nagori Konknni rajbhaso korunk zatat ani toxem kelem zalear ho rajbhaxecho vad khoroch somptolo ani soglleank nit melltoli. RKA-k Romi Konknnichea pattlavdarancho tenko asa vo nam, zaitea zonnank prosn poddla. Zannim konnem RKA-k azun-ui virod korunk nam, tim sogllim RKA-k tenko divpi. RKA ghoddoitanam Romi Konknnichea pattlavdarank visvasant gheunk nam oxem kaim fuddari mhonntat. Punn oslea chintpacho RKA-cher kosloch porinnam’ zainam, kiteak MRA vangdda vochun Romi Konknnik Gõychea Rajbhas Kaideant zago melloun diuncho ho ekuch ud’dex RKA-chea dolleam mukhar spoxtt asa. RKA-n nangrak hat ghalolo asa. Atam pattim polleunk nam. Jim konn RKA-chi tthika kortat, add pãy ditat, tannim kelolem sogllem RKA chollvollik dilolem khann ani pivonn. Tokhannay ani tthika ami ekach mapan ghetanv. Amkam zoitachi lamb vatt cholchi asa. Romi Konknnik Rajbhas Kaideant bhitor kaddcho boro vell atam asa. Hea vellar ami zor zhuzonanv he fuddem oslo vell yeuncho nam ani Romi Konknni bhair urtoli. Aikunk kan asat tannim aikunchem.

‘Duo/duet’ dogam zannamni, ‘trio’ tegam zannamni ani ‘quartet’ chougam zannamni gailolem git. Tantunt gavpeam modem ‘interaction’ asunk zai oxem tiatr spordhecho kaido mhuntta. Amchea gavpeancho ankddo sarko aslo ani tanchem gavop khupuch borem aslem. Poilech pavtti Konkani tiatrant ‘symphony’ ani ‘harmony’ apnnank aikunk mell’li oxem mhunnon hajir aslole zaite bore songitkar amkam valor ditat. Atam mud’do urla to ‘interaction’acho. Poilea gavpean ek voll gailea uprant dusrean apli voll gavop, vo proxnn-zobab divop oxi ek chal asa oxem konn tori mhuntta. He chalik kaido konnem kelo? Ani kaido kela

zalear pasun to ‘Konnem tori kelolo kaido’ ami he spordhent pallunk zai oxem he spordhecho nem amkam khoim sangta? Ani ti ekuch ‘interaction’ korpachi pod’dot mhonn konn mhuntta? Xobdkox ugddun zobab sodcho. Maestro Lurdin Barreto hannim boroilolem ani songit dilolem ‘duet’ ‘Goem’ Pri. Romeo Monteirochea fuddarponna khal ami Concert-ant gailam. Tantuntlem ani her Gõychea borea songitkaramni rochlolea kantarantlem ‘interaction’ polleunchem. ‘Internet’-ar veg-veglleam bhasantlim hozaramni ‘duet’, ‘trio’ ani ‘quartet’ asat. Tatuntli ‘harmony’, ‘symphony’ ani ‘interaction’ polle-

unchem. Konnench kolakarank, tanche kolek ani tanchea koxttank okman korcho nhoi. Pri. Joseph Claro Rodrigues. Nagoa Xetkareancho Ekvott, Saxtti

LOKMOT Tiatr Spordhecho kaido kitem mhonntta? ‘Sopnantlem Sopon’ hea tiatrant kotha, borovop, digdorxonn, bhumika, vesh bhuxa, uzvadda yevzonn, songit, gavop, sogllench utkruxtt torechem aslem oxem sogllech mhunttat tem aikun hea tiatracho boroinnar ani digdorxok koso mhaka vhodd khoxi bhogta. Tumchea Tiatr Niyallacher-ui tumi amkam khupuch vakhanddle. Punn… xekim spordhechea nema pormonnem ‘duets’, ‘trio’ ani ‘quartet’ naslem oxem-i mhollam. Tumchea niyall korpeachem mot chukichem hem sangunk hanv ho soeg ghetam.

Chotray: Khoinchi-i spordha ghod-

doun haddta tednam te spordhek nem’ astach. Kala Akademy-n ghoddoun haddlole 39ve Tiatr Spordhekui nem’ asa. Hea nemacho kolom 13 spordhechea tiatrantlea kantaram vixim bariksannen mahiti dilea. Spordhent bhag gheta mhunnttoch spordheche nem’ pallop gorjechem. Heach vicharacher adharit tiatracho niyall korpeant aplem mot - Sompadpi sanglam.

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Amcho Awaz Nov 2_Layout 1 11/1/2013 8:08 PM Page 7

Ponnje<Sonvar, 2 Novembr, 2013<

Des Pordes

Amcho Avaz

Modi Hitler-acho pattlavddar: Nitish Kumar Gujarat-cho mukhel montri lokxayek bhirantecho Rajgir: 2014 Lok Sabha venchnnukenchea pasot choltoleo mohimeo Modi eke spordhen bodlunk xokta asot vo xokna asot, punn Bihar mukhel montri Nitish Kumar-achea add tachem zhogddem pettonk laglam. Kaim dis adim Modi-n Kumar-achi ttika keloli, ani taka lagon Nitish Kumaran Modi ek fottkiro ani, ‘fascist’ ani ‘Hitler’cho pattlavdar mhunn arop ghatlo, ani lokxayek to bhirantecho oxem Kumar-an mhunnlem. Congress-achea vangdda gupit sompork keloleacho Modi-cho arop Kumaran nhoikarlo, mhargay ani bhroxttachar sarke mud’de manddun UPA-chea fuddari pokxachea vixim aplem mot ugttailem punn venchnnuke uprant yuti

ghoddpache xok’keotayek nakarunk na. 2010 vorsachea raj’jea venchnnukemni NDA-k vhodd sonkhen motdan diupi lokancho Kumar-an ghat kela mhunn cheorcha korun, tachea fattlean zababdar aslolea soglleank kaddun uddounche ani

Amerika-Bharati rupachi ‘Diwali’ porob monoyli Washington: Amerikechea Khasdaramni poilech pavtt ‘Capitol Hill’-ar Diwali porob monoyli. Tache adim, Amerikan Kongresan Bharat-antle Diwali he uzvaddache porbek aplo man dilo, ani Bharat-Amerikeche sombhond mozbut korpacho nichev korun ek tharav monzur kelo. ‘Capitol Hill’ hangasor gelea Mongllara zalole eke khas karyavollint Amerikan Kongresache khasdar, Bharat-antle ani Amerikentle mukhel fuddari ‘House of Commons’ hantuntle vangddi hajir asle. American Congress Democratic hacho upOdheokx Jo Crawli hachea odheokxponna khala hi karyavoll zali. Ani soglleamni vhodde umedin tantunt bhag ghetlo. Amerikent ravpi Hindu, Sikh ani Jain dhormantle mullant Bharati punn Ameriken Congress-ache vangddi ani Bharatantlea nagrikam sangata hea eka mhotvachea oxea dobajeant ekvottan ravon umed bhagoili. Amerikechea donui Sonsodechea (parliament) ghoramni hi Diwali porob vhodde umedin monoyli. Tech bhaxen hea utsovacho prostav monzur korpant ailo. Synet India Cocks-ache Democratic ani Republican Odheokx Marc Warner ani Jhon Cornin hannim Synet-ant hea vixinche prostav manddun haddle. Hea prostavancho hetu mhonnge, Sonvsarant xanti ani ekvott mozbut urcho. Bharat-antle nagrik ani Amerikecho sorkar hanche modem ekzutt aschi, ani tanche modem xantichem vatavronn rakhun urchem.

konnakuch soddchem nhoi mhunn Modin aplea somorthokank suchoilolem. “Chun chun ke saaf karoge,” oso vichar Modi-n aplea somorthokam lagim kelo. Virodhokank umttun uddoupacho ho ulo zaun asa, oxem Kumar-an sanglem.

Sopnantlea bhangaracho sod thamblo Novi Dil’li: Uttar Pradesh-antlea Unnav ganvchea eka kil’leant bhangar sodun kaddpa khatir thoim zominn khonnpacho zo vaur suru aslo, to vaur atam bond korpacho nirnnoy thoinchea ‘Archaelogical Survey of India’ (ASI) hanchea vibhagan ghetla. Tea kil’leache (fort) zomni bhitor jedna khonnpachem kam chalu aslem, tea vellar Buddha kalla vhelim kaim aidonam mell’lim. Punn dusrem anik kainch mellonk na. Taka lagon atam tea kil’leantle zomni bhitor bhangar na mhonnpachem spoxtt zalam, oxem ASI odhikareamni khobram sonvsthank sanglem. Sadhu Shobam Sarkar haka poddlolea sopnachi khatri korun gheupa khatir UP-ichea ASI vibhagan tea kil’leant asloli zomnichem khonnpachem kam suru kelolem. Sadhu Shobam haka tea kil’leant bhitor aslole zomnint 1 hozar tton bhangar puroilolem asa mhonnpachem sopon poddlolem. Tea sopnacher atthapun UPichea ASI odhikareamni thoinchi zomin khonnonk thoinchea sthanikank porvangi diloli. Zomin khonnpacho vaur Otubr 18 thavn suru zalolo. Sabar dis thoinchi

Sadhu Shobam Sarkar

zomin khonnon, tacho upeog kainch zavnk na mhonnpachem ugddapem zatoch atam thoim zomin khonnonk ASI sonvsthen bond kelam. UP Unnav hea ganvant aslolea hea kil’leache zomnnint 1 hozar tton bhangar puroilolem asa.1857 vorsa Bharat-achea nagrikam Brittixam virudh ubharlolea zhuza vellar, thoinchea veg-vegllea razanchem bhangar thoinchea eka kil’leant purun dovorlolem. Hem bhangar Bharat sorkarak dinvchem, ani tem vikhun desantlea sorkara samkara asloleo soglleo arthik oddchoneo pois korcheo, oxem Rajarao Rambaksh Singh hannech aplea sopnant yeun apleak sanglam, oxem Sadhu Shobam Sarkar hannem

Ukraine-cho adlo ‘boxer’ Klitschko, Raxttrpoti podachea venchnnuken vantto ghetolo Kiev: Raxttrpoti podakatir 2015 vorsa zaupi venchnnukemni apunn vantto ghetolo, oxem Ukraine-chea adlea ‘World Boxing Council heavyweight champion’ ani virodhi pokxachea rajkornni Vitali Klitschko-n jahir kelam. “Raxttrpoti poda pasot hanv vvantto ghetolo mhunn hanv somorthon korta,” oxem gelea satollean desachea Parliament-an uloitana Klitschko-n sanglem. Ukraine Parliament-an ek vad-vivadachea mosudeak, man’neo kelea uprant kaim vel-

lan Klitschko-n oxem jahir kelem. Mosudeachea udexim hea ‘boxing’ khellgoddeak raxt-

trpoti venchnnukentlea bollzbren bhair dovrunk zatolem. Germany-k ravtolo Klitschko Mars 2015-an zaupi venchnnukenchea pasot opatr tharonk xokta, karann raxttpoti poda khatirchea umedvaramni 10 vorsam pasot Ukraine-an ravop gorjechem asa. 42 vorsam pirayechea Klitschko-an 2005 vorsa aplea rajki karkirdachi (career) survat Kiev-chea nogorodheokxche venchnnukem vangdda keloli, ani Parliament-an 42 boskenchea vangdda to Udar pokxacho fuddari mhunn asa.

‘Titanic’-acher vazoilolem rebek 9,00,000 pounds-ank viklem Titanic buddtali tea vellar provaxeanchim monam xant dovrunk tem vazoilolem England: ‘Band’-achea fuddari Wallace Hartley-n vazoilolem rebek (violin), pavnnechea (auction) 10 minttam bhitor 9,00,000 pounds-ank vikunk ailem. ‘Titanic’ buddtali tea vellar provaxeanchum monam xant dovorchea khatir tem Hartley-n vazoilolem, zo her 1,517 zannanchea vangdda ontorlolo. Tacheo ‘guide price’, 3,00,000 pounds dovorlolo. Germany-k nirmann kelolem hem rebek, Hartley vangdda kazar zaupachi aslolea Maria Robinson-an taka tanche soirigotichi bhett mhunn dilolem. Rebek viktem gheupi Britaincho nagrik asa oso odmas asa. South West England-chea Wiltshire county hanga ‘auctioneer’ Alan Aldridge-an, Titanic-

“Hi lokxayechi bhas nhoi. Lokxayen, tujea virodhokak haroichea pasot tujean mohimeo gheunk zatat, tankam umttun kaddpak ulo marop mhunnlear to ‘fascist’ ani Hitler-achea totvancher cholta oxem spoxtt zata,” oxem Kumar-an sanglem. “Aiz, to aplea virodhokank dhomkeo dita, punn toxench to sogllea prokarachem motbhed asloleank damun dovrunk survat kortolo,” oxem Bihar mukhel montrean sanglem. Bihar sorkarachi tokhnnay kelolea karann Nobel jikpi ‘economist’ Amaratya Sen-ak poriant soddunk na, oxem tannen fuddem sanglem. Modi-k BJP pokxacho prodhan montri umedvar mhunn jahir kelolea karannak lagon Kumar-an BJP vangdda tanchi 17 vorsanchi yuti moddloli.

achea sombondhit ek “rarest and most iconic’ vost mhunn tea rebekachem vornnon kelem. Rebekachea pavnnechi survat 50 pounds-ar tannen suru keli, punn kaim minttam sorlea uprant pavnni 1,00,000 pounds-am von odhik zaloli, ani ‘telephone’-achea velean pavnni kortolea khor zhuzachea uprant xekim tem 9,00,000 poundsank vikpak ailem. Punn, vikrek dovrloleo fottu, vortoman-potram ani ‘crockery’ sarkeo her vostu, 10 pounds te kaim xem’bor pounds mozgotimchea molan vikteo gheunk aileo.

mhonnlolem. Shobam Sarkar hannem dilole mahiti pormonnem, Kongresacho fuddari Kendriya Montri Charandas Mahant hannem ASI sonvsthek hachi khobor dili. Shobam hannem apleak poddlolea sopnachi mahiti Raxttrpoti, Prodhan Montri ani ASI odhikareank diloli. Heach adharacher patiyeon ASI odhikarean thoinchea tea kil’leant aslole zomnichem khonnpachem kam suru kelolem. Hea kil’leant thoinchea zomnichem khonnpachem kam suru asa mhonnpachi khobor puray sonvsarak ximpoddloli, ani sogllea lokachem lokx thoim lagon aslem. Rajarao Rambaksh Singh ho ek vhoddlo girest raza naslo, ani taka lagon tache tizorent hem 1 lakh tton bhangar aso nezo, oxem mot Lucknow Vidhyapittantlo Itihas xikoupi ani purvil’lea vostuncho zannkar D. P Tiwari hannem porgott kelolem. ‘Ek hozar tton bhangar melltolem kai?’ oso prosn puray desantlo lok eka-mekak vichartalo. Punn, ho thoinchi zomin khonnpacho vaur bhangaracho sod korpak nhoi, punn tea kil’leacho itihas zanna zavpa khatir aslo, oxem atam ASI odhikari spoxttikoron ditat.

Bharat-ant Vevsay Korunk Augodd Washington: ‘World Bank’-an toyar kelolea udheogam khatirchea avhalant Bharat des 134-vea panvddear urta. Sonvsarbhor aslolea desam modle khoinche-khoinche des udheogam khatir bore ani surokxit asat, hea vixim ‘World Bank’-an ek sorvekxonn kelolem ani tacho avhal jahir kela. Hea avhala pormonnem kosloi videxi udheog suru korpa khatir Bharat des 134-vea panvddear urta. He vollerint Bharat-achea sezareak aslole China, Pakistan, Nepal ani Bangla Desh udheogam khatir Bharata poros kitle tori unch asat, oxem WB-an kelolea sorvekxonnantlean (survey) ugddapem zalam. Vorsavollicho ‘Doing Business’ hacho avhal gelea Mongllara WBan jahir kelo. Ho avhal oxea vellar jahir zalo, jea vellar Bharat desant aslolea videxi udheogancher odruxtt upraslam ani Bharatantlea Udheogik dhoronnacher khupuch ttika zavpak laglea. 189 arthik vevosthanche vollerint Bharat 134 itlea panvddeacher xevttola. Bharata adim China 96, Nepal 105, Pakistan 130 ani Bangla Desh 110 itlea panvddeacher asa. BRICKS vangddi desam modem Bharat des ho soglleam desam modem samkench sokoilem sthan melloilolo des zavn asa. Fattlea vorsa Bharat des 131-vea panvddear aslolo. 114 desamni ap-aplea desantlea udheogik mollancher tortudeo korun sudharnna ghoddoun haddleo ani ap-aplem sthan

vhoir vhorpak yesesvi zale. Hea 114 desamni udheogik mollacher veg-veglle torechem bodlop kelem. Tanchea desamni aslolea bhailea desantlea udheogank (industries) bori udhorgot korunk ek kherit vatavronn nirmann kelem. Sabar desamni udheogik dhoronnant (Industrial Policy) bodol ghoddoun haddlo. Bharat mat hem sogllem korpak khupuch fattim urlo. Halinchea kallar Bharat-ant videxi udheog-dhonde yeupachem samkench unnem zalam. Asat te udheog-dhonde poryan khupuch oddchoneank fuddo kortat, oxem spoxtt zalam. Bharat des udheogik mollar kranti korpacho asa zalear, hea desan Udheogik dhoronnant bodol ghoddun haddcho poddtolo, ani oxem kelem zalearuch Bharat des udheogik mollar aplem sthan puray sonvsarant mozbut korunk xokta, oso zannkaramni odmas kaddla.

Reilve marg durust kortana vorsak 300 mortat Novi Dil’li: Loknnacho (iron) reilve marg durust kortana dhanvte reilve gaddiye ponda poddon moronk pavpeanchi sonkhea vorsan-voros vaddonk laglea. Gelea 4 tem 5 vorsancho vichar kelo zalear, Bharat-ant reilve marg sarkho korta astana dor vorsak reilve khala sampddon 300 odhik lok moronk pavtat mhonnpachem eke ankddevari (statistics) udexim spoxtt zalam. Reive gaddiye khala poddon kitlo kamdar lok moronk pavta, hea vixinchi ek ankddevari Bharatiya Reilve Montraloyacho Mukheli S. K. Jain hannem jahir keli. Hi ankddevari polleli zalear, desantlea akantvadeanchea hol’leant morpi mon’xanchea ankddeam poros Bharat-antlea Reilve Montraloyan dilole ankddevarint morpi mon’xancho ankddo chodd asa. 2012 vorsa reilve margachi durusti korta astana, purai Bharat-ant 285 zannank gaddiye ponda poddon moronn ailolem. Hi ankddevari akantvadeanchea

hol’lea poros odhik asa. Tea xivay, 1 lakh Km lambhavechea Bharat-antlea reilve margachem sorvekxonn korta astana sumar 800 zannank obhgat ghoddon, tantle khup zann moron gele, zalear sabar zannnank sasnnank opangullponn sonschem poddlam. Kaim vorsam adim reilve marganchi durusti kortana gaddiye ponda poddon morpeanchi sonkhea dor vorsa 400 itli asli. Hi sonkhea dhenvoupak ami khupuch proitn kela, torui reilve margachi durusti korpeanche surokxecher kherit lokx ghalchem poddtolem, oxem S. K. Jain sangta. Jain sangta tea pormonnem, reilvecho marg gaddiyam ani provaxeam khatir surokxit dovorpa khatir kamdar votant tapon ani pavsan bizon fattim-fuddem pollenastana ani aplo jiv riskar ghalun vaur kortat. Thonddayechea disamni te kamdar ratchea vellar reilve marganchi durusti korpa khatir ‘flash lights’-ancho vapor kortat.

‘Railway tracks’ hancher vavraddi vavr kortana kaddlolo fottu

Ratchea vellar oso aplo jiv riskar ghalun vaur kelolean, tankam gaddiye ponda poddon morpachi chodd bhirant asta. Dokxinn Afrikechea ‘navy’ kodde asloli surokxe yontronnachi pod’dot Bharat sorkaran apnnailea. Reilve marg

durust korpachi ji adli ani atanchi pod’dot asli ti bodlun, thoim novim yontronnam haddun kamdaranchim zatat tim mornnam vattavpachi goroz asa, oxem S.K Jain hannem eke khobram sonvsthek sanglem.

7

C AM PA LA R

Gõychem nustem khoim veta?

G

õychea sorkarachea onudhana (grants) kustar nustem marpacheo botti gheun, ani nustem marun, tea bottinche (trawlers) dhoni lakhamni duddu komaitat. Punn, bazaramni sovai molan nustem divnk mat samkich beporva korun nustem khavpi lokak patixer kortat mhonnpachi Stanley Vaz sot gozal ami somest Gõystanley@herald-goa.com chea nustem khavpi lokamni atam meren onnbhovlea. Fattlea kaim vorsanchea kallant bazarant vikrek yeupi nusteachem mol khupuch vaddlam ani ‘pikta thoim khavpak mellona’ oxe torechi got Gõychea nustem khavpeanchi zalea. Gõychea somdirant vhodda promannan nustem mellta, punn khud nustem marpi bottinche dhoni hem dhorlolea nusteantlem 80% nustem niryat (export) korun bhorpur duddu zoddtat ani fokt 20% nustem Moddganvchea ‘retail’ markittant vikre khatir phattoitat. Hench 20% phattoilolem nustem Gõychea kaim mukhel xaramni ani ganvamni aslolea bazaramni vikrek asta. Punn, hem nustem egdomuch mharog aslolean, tachi ruch fokt astig monisuch gheupak xoktat. Tech porim, hantuntlem sabar nustem khannavollink (restaurants) ani hottelank veta, zhoim tem dobrad molan turistank ani her giraikank viktat. Ani haka lagon, Gõychea sadea lokak nustem khavpa pasun samkench pois ravchem poddta, oxi poristhiti fattlim sabar vorsam thavn Gõyant nirmann zalea. Ek potrkar hea natean hea vixim odhik mahiti ekttailea tea pormonnem, Gõychea Nustem Mari Khateant (Fisheries Department) 1100 nustem marpi bottinchi nond zaloli asa. Hantuntle, 800 ‘trawlers’ neamit ritin nustem marpa khatir somdirant vetat. Somdirant dhorlolem vo paglolem nustem bazarant haddche adim dhokeacher (fishing jettys) dhenvoun, tem nustem ‘agent’-am udexim thoinchea thoinch niryat zata. Gõychea somdirant heo nustem marpi botti prot’tek vorsa 46000 tons nustem dhortat, oxem Gõychea ‘Fisheries Department’-antlean kollit zalam. Tantlem 89% nustem por’rajeant (other states) veta ani fokt 9000 ton nustem Gõychea bazaramni vikrek phattoitat. Gõychea sorkara kodde duddvanchem onudhan (financial assistance) gheun ho nusteacho vevsai korpi he monis eke toren sorkara kodde ani nustem khavpak pixe aslolea sthanik nagrikam kodde beimanponnam adhartat, oxem atam puray toren spoxtt zalam. Sorkarachea odnudhanacher cholpi hea ‘trawlers’amni dhorlolea nusteacho labh sthanik Gõykar nustem khavpeank mellona zalear, tankam sorkari onudhan divn kitem faido? Ho mhotvacho prosn stanik nustem khavpi nagrik aiz eka-meka kodde korpak lagleat. Sorkar jem hea ‘trawlers’-ank onudhan dita, te porjechech duddu zavn asat. Jedna, he nustem marpi bottinche dhoni porjekuch nustem divpa pasun fottoitat zalear, tankam onudhan divn kitem upeog? Tanchem onudhanuch bond korun uddovchem, oxi ek nettachi magnni aste-aste korun nett dhorpak laglea. Sod’deak doriant nustem dhorpachea mosomak (season) oddez mhoine odhik soron gele. Dor eka uzvaddachea disa, Gõykar nustem khavpi nagrik aple dant pazun tajem (fresh) ani vhoddlem nustem khavpak umollxiken ravtat. Punn kotta, bazarant mat vhoddlem ani tajem nustem mat zobor diso yena. Ani aslem pasun zalear, sadea mon’xak tem viktem gheupachi kopxi na. Taka lagon sorkar hacher gombhir lokx ghalit kai? Oso prosn zaitech zann kortat. Gõyant nustem marpeancher vo tem bazarant haddun vikhpeancher koslei torechi onit zali zalear nustem marpi somazantlo lok vell vogddainastana somtech rostear dhenvtat. Nidorxonnam ani ‘bandh’ ghoddun haddtat. Sogllech torechi uchambollai nirmann kortat. He nustekar apleo magnneo melloun gheupa khatir jedna ‘bandh’ korunk ulo martat tea vellar tankam tenko divnk soglleach lokak fuslaitat. Kaim zann dhomkeo poryan divn lokak aplim dukonam bond dovrunk forsar kortat. Kaim kall adim, nustem marpi bottinchea dhokeak lagon Vasku xaran MPT ani sthanik nustem marpeam modem vad nirmann zalo. Segit sabar dis tannim zobordosten purai Vasku xarantlim ani sorbhonvtonnchim dukonam bond dovorpak forsar kelem. Ji magnni nustem marpi lok kortalet, ti ghoddie eka vellar yog’geo asot. Punn, tanche magnne khatir purai xarantlim dukonam bond dovorpak kitem karann? Nustem khavpeam sangata je nustem khaina toslo lok asa tankam poryan sabar torechea oddchoneank fuddo korcho poddlo. Nustem marpi vevsayacher sorkarachem koslench niyontronn na mhonnpachem atam spoxtt zalam. Ho Gõycho poramporik nustem marpacho vevsay, khorem mhonnlear sorkarachea dekh-rekhe khala aspak zai aslo, punn toxem ghoddon ailolem kainch disona. Kaim venchik oxe Gõykar nustem marpi bottinche dhoni soddle zalear, hea nustem marpi dhondeacher puray toren Gõy bhailea mon’xamni tabo ghetla. He Gõy bhaile monis vo nustekar je Gõychea doriyant nustem martat te sorkaran dilole soglle kaide paima ponda maddoun barik-barik nustem marpeancher khupuch onit kortat, oxem ugddapem zalam. Maharashtra, Karnataka, Kerala raj’jeantle ‘trawlers’ Gõychea somdirant rig gheun bindast nustem dhortat. Tancher dekh-rekh dovorpak sorkara kodde koslinch yontronnam nant. Gõy bhaile ‘trawlers’ yeun hangachea somdirant nustem martat mhonnpachi gozal tatpurti bazuk dovorli zalear, sod’deak prosn uprasla to, khud Gõychea nustekaramni dhorlolem nustem Gõychea bazarant vikhrek kiteak mellona? Nustem marpi jem nustem Gõychea doriant dhortat, tacher Gõykarancho poilo odhikar nhoi? Amchi nustem khavpachi goroz puri korinastana tem dhorlolem nustem bhailea-bhair Gõychea bhair dhaddop, hi kosli nit? Vhelean hea ‘trawlers’-anchea dhoniank ani nove ‘trawlers’ gheunk sodtoleank sorkaran onudhan kiteak divop? Oxe toreche sabar prosn aiz Gõycho nustem khavpi lok eka-mekak vicharpak lagleat. Ani hea prosnamni zaitench sot liplolem asa. Nustem hem Gõychea nagrikanchem ek mukhel khann zavn asa. Ani jedna hem nustem Gõychea doriant dhortat, tedna hea nustea vixim vicharpak prot’tek Gõykarak sogllo odhikar asa. Sorkaran he gozalicher gombhirtayen vichar korunk zai. Soglleam von poili ani mukhel gozal mhonnlear, hea nustem marpi ‘trawlers’-ancher bondhonam (conditions) ghalpachi gozal asa. Poilem bondhon mhonnlear, Gõychea doriant je konn nustem martat, tannim tem toddik haddlea uprant Gõychea sogllea bazaramni pavoupachi bondabost korpak zai. Gõychea sogllea nustea bazaramni nustem pavoilea uprantuch urlolea nusteachi niryat zavpak zai. Oxem kelem zalearuch Gõychea nagrikank axea bhagomsor nustem khaupak favo zatolem, hem suriya uzvadda itlem sot!


Amcho Awaz Nov 2_Layout 1 11/1/2013 8:14 PM Page 8

Ponnje<Sonvar, 2 Novembr, 2013<

Bhurgim Ballam

Amcho Avaz

8

Hea Satollean

Mhotvachi Ghoddnni

George Bernard Shaw Hachea mornnacho dis

Bhurgeamchi Kotha

• George Bernard Shaw sonvsarantlo ek boreantlo boro lekhok, kadamborikar, nasttok’kar ani mottveo kotha borovpi zavn gelo. Tachi soglli borpavoll tea kallar somazant vostolea ghoddnneancher attaploli asa. Tachea borovpant hanga thoim ‘comedy’-i mellta ani tea khatir tachi borpavoll vachpak suvadik lagta.

Rapunzel

punzel, tuje kens khala sodd.” Rapunzel aple lamb kens tea zonelantlean sokol soddtalem. Ti chettkinn doriek dhorun choddta te bhoxen tea cheddvachea kensank dhorun tor’rint bhitor choddtali. Ek dis ek sobit rajkunvor te vatten vetalo. Tannem Rapunzel-achem git aikolem ani taka tem avoddlem. To sodam thoim yetalo tachim gayonam aikonk. Ek dis tannem pollelem ki ti chettkinn Rapunzel-achea kensank dhorun vhoir choddta ti. Dusrea disa rajkunvoran Rapunzel-ak aple kens sokol soddpak sanglem. Kens-ank dhorun to voir choddlo. Oxe toren to kunvor taka ratche-rati mellunk yetalo. Ek dis te chettkinnin rajkunvor-ak Rapunzelachea sangatak pollelo. Tinnem rajkunvor-ak voir

thavn sokol dhuklun ghatlo. To kantteamkhuntteamni poddon kudd’ddo zalo. Tinnem Rapunzel-ak eka poixilea oronneant dhaddun dilem. Zaitim vorsam kudd’ddo rajkunvor hanga thoim ekloch bhonvtalo ani akhrek to teach oronneant pavlo. Eka disa taka ek vollkhicho tallo aikonk ailo. Sodhit-sodhit taka Rapunzel mell’lem. Ekamekak tannim ghott veng marli. Rapunzelachea polear khoxechim dukam denvlim. Tim dukam rajkunvor-achea dollear poddlim. Chomotkar zalo ani rajkunvor-ak disonk laglem. Rajkunvor Rapunzel-ak aplea rajeant gheun gelo ani tim sodanch sukhant ani mogan jiyelim. Tumi pollelam astolem ki borem korta taka borem favo zata!

Zannvay vaddoi

• Tannem zaiteo kamambori boroileo. ‘Cashel Byron’s Profession’ hi tachi poili kadambori ji tannem 1882 vorsa boroili. ‘An Unsocial Socialist’ tachi dusri kadambori zantun kola, mog ani kazari jivitan ghoddta teo ghoddnneo bhes boreo dakhoileo. ‘The Irrational Knot’, ‘Immaturity’, adi tacheo anink sonvsarbhor nanvlovkik zaloleo kadambori asa. • To boreantlo boro mottveo kotha borovpi lekhok zavn gelo. ‘The Black Girl in Search of God’, ‘The Pilgrim’s Progress’ ani ‘The Miraculous Revenge’ him tachim mottvea kothanchim pustokam sonvsarbhor ghazlim. • To ek sonvsarantlo boreantlo boro nattok lekhok (drama writer). ‘Widower’s Houses’,

Zolm Dis

Amchea tiatr machievoilea ostori kolakarank vollkhum-ia

Shahrukh Khan-ak zolm disa porbim

Gõyant tiatr khub famad. Aichea kallar zaitim cheddvam-i tiatr machiek aplem yogdan dita. Char tiatr machievoilea ostoream kolakaranche fottu ami sokol ditanv. Tumi tankam vollkhat ani tanchim nanvam boroyat.

Hea satollean

A

• Tannem boreantlim borim Hindi filma keleam tanchim kaim nanvam oxim asa – ‘Deewana’ (1992), ‘Darr’ (1993), ‘Baazigar’ (1993), ‘Kuch Kuch Hota Hai’ (1998), ‘Chak De! India’ (2007), adi. • Tache torekvar bhumikek lagon ani tannem rupea podd’ddear kelolea chamatkara khatir taka tache filmi mogi torekvar nanvamni pacharta.

Amkam gorom zatoch gham’ kiteak yeta?

J

• Him nanvam oxim asa – ‘King Khan’, ‘SRK’, ‘The Badshah of Bollywood’, ‘King of Bollywood’, ‘The Second King of Romance’ ani ‘The Tom Cruise of India. • 1991 vorsa Gauri Khan hache lagim to kazar zalo ani taka tegam bhurgim asa, dog put Aryan ani AbRam ani dhuv Suhana.

edna chodd gormi zata vo jedna tumi dhanvta vo khellta, tumchi kudd tapta. Hi gormi kuddintli bhair vochonk amkam gham’ yeta. Amchea katintlean gham’ bhair sorta. Gham sukhta-sukhta, gormi unni zata ani tumchea jivak thondd dista.

A

Sonkolon korpi Irene Cardozo, Candolim, Gõy

(a)

(b)

(c)

(d)

• Tachea filmi jivitant tannem zaitim namnnam zoddlim, zaite puroskar melloile ani Hindi film sonvsarbhor nanvlovkik kelem.

mi zolmolea uprant ami lhanuch astana xikpak survat kortanv. Ami ubim ravpak, panvlam marun fuddem cholpak, ‘mummy’ ‘daddy’ mhunnpak, khavpak adi xiktanv. Sumar panch vorsanchim zatoch, choddxim bhurgim xallent vochonk lagtat. Xallent bhurgim vachunk, borounk, mezunk, chitram kaddunk ani her vostu xiktat. Vorgachea bhailean pasun, apleam ixttam borobor khelltana, bhurgim zaiteo vostu xiktat.

mchi kat chodd patoll asta. Ti fokot don ‘millimetres’ dattayechi asta. Bhailean amkam dista tea bhagak ‘epidermis’ mhunttat. Tachea pondak asa tea bhagak ‘dermis’ mhunttat. ‘Dermis’ bhagant khup barik ‘touch sensors’ astat. Amchea katik kitem lagtoch he ‘touch sensors’ hem amchea mendvak kolloitat. Thoddea ‘sensors’-ank gorom ani thondd vollkhonk yeta, thoddeank dukh kollta. Hea ‘sensors’-ank lagon amkam kitem thondd vo gorom laglem zalear amkam kollta. Toxench amkam kitem toplem vo katorlem zalear, amkam rokddench dukhta. Amchi kat nasli zalear amkam rokddech kitem lagon, ghaye zavpache. Amchi kudd suki (dry) zaina zavpak, amchi kat adhar dita. Katik lagon jontu sompeponnim amchea angant bhitor vochonk xokonant. Jedna ami koslem kam kortanv ani tea vorvim amchea hatank ghaye poddom yetat, tedna ami lunvam (gloves) ghalunk zai. Tech porim jedna tumi saikolimcher vo ‘skates’-ancher khelltat, tumi hatank ‘gloves’ ani dimprank ‘knee pads’ ghalunk zai, tumchi kat surokxit urpak. Tumche toklek tumi kitem ghalchem ani kiteak tem tumi chintun polleyat.

• Ho sonvsarantlo vhoddantlo vhodd boroinnar hea satollean mhollear aichea disa 2 Novembr 1950 hea disa sonvsarak ontorlo.

• Bharotantlo vhoddantlo vhodd ‘bollywood star’ Shahrukh Khan hea satollean mhollear aichea disa 2 Novembr 1965 hea disa Novi Dil’li zolmolo.

Ami xikot astanv

Amchi angachi kat amchea pasot koxi faideachi?

‘The Devil’s Disciple’, ‘Arms and the Man’, ‘Candida’, ‘You Never Can Tell’ him tachim boreantlim borim nattkam asa. Soglle mellon tannem 63 ‘dramas’ boroile.

Tanchim nanvam tumi boroyat

(a) (b) (c) (d) (c) Annie Quadros (d) Aplon

ghalunk vetali punn tannem tichea lagim hat zoddun oxem maglem, “Maka vochonk di. Mhoje bailek bhurgem zaunchem asa, ti chodd duent asa ani tinnem zor hem vokhod khal’lem na zalear, ti mortoli.” Tinnem taka sanglem, "Hanv tuka atam vochonk ditam punn bhurgem zolmotoch, tuvem tem bhurgem mhaka diunchem poddtolem.” Taka anik upay na zaun, tannem tika hoikar dilo. Tachea bailen tem vokhod ghetlea uprant, ek milagr ghoddlolea porim, ti bori zali. Tinnem eka sobit bhurgeak zolm dilo. Punn utor dilolea pormonnem, ti chettkin tea bhurgeak vhorunk aili. Tinnem tachem nanv ‘Rapunzel’ dovorlem. Tinnem taka pois velem ani taka eka unch tor’rint (tower) bondh korun dovorlem. Tea tor’rik daram ani xiddyeo nasleot. Taka vhoir ekuch zonel aslem. Rapunzel fokot te chettkinnik pollounk xoktalem. Thoim anik konnakuch yeunk mello naslem. Rapunzel khup sobit aslem. Tache bhangralle kens khup lamb zale. Ak’khea disak tem eklench astalem. Tem dis bhor roddtalem ani gayonam kortalem. Ti chettkinn sodam Rapunzel-ak jevonn gheun yetali. Ti sokol ravun Rapunzel-ak sangtali, “Ra-

Zabab: (a) Felcy (b) Rosy Alvares

Eka ghorant ek zoddpem ravtalem. Tanchem ghor sobit aslem. Ghora samkara ek sobit bag asli. Tankam ek bhurgem di mhonn tim sodanch Deva lagim magtalim. Ek dis tankam dislem ki Devan tanchem magnnem aikolem kiteak tankam ek bhurgem zolmochem aslem. Kaim mhoine sukhant sarlea uprant ti bail duent zali. Ti kainch khavnk sodinasli. Zaiteo ruchicheo vostu tichea ghovan tika haddun dileot punn ti kitench tonddant ghalinasli. “Tuvem kitem tori khavnk zai”, to tika porat’talo (begged). Tinnem zap diun mhunttlem, “kuxik aslolea bagent ek vokhdachem zadd asa ‘Rapunzel’ mhunttlolem. Hanvem tem khal’lear, mhojea jivak borem distolem.” Hem aikon tichea ghovak dukh bhogli kiteak ti bag eke chettkinnichi (witch) zaun asli. Ti konnakuch tea bagent bhitor soronk dinasli. Punn to aplea bailecho chodd mog kori. Ek dis ti chettkinn bhair sorlea uprant to tichea bagent bhitor sorlo. Tannem tem zhadd kaddlem punn bhair sortana ti ostori pavon sorli. “Tum chor! Mhojea bagent yevpak tuka konnem porvangi dili?” tinnem vhoddlea tallean taka vicharlem. Ti taka xirap

Bhurgi kola Amchea lhan lhan bhurgeam modem zaitim kolakar bhurgim asa. Tanche gunn ami azun vollkhonk na. Bhurgeam bhitor asloli kola avoy-bapayamni ani xikxokamni sodhun kaddunk proitn korunk zai. Aiz ami hangasor eka lhan bhurgean chitrailolem chitr tumchea somor dovortanv.

Chotray : Avoy bapayamni ani xikovpeamni amkam bhurgeamni chitrailolim chitram daddun vinonti kortam.

Hem chitr chitravpi: Dyota Dias, Vorg V, Pope John XXIII High School, Quepem, Goa


Amcho Awaz Nov 2_Layout 1 11/1/2013 8:17 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 2 Novembr, 2013<

Rajkaronn

Amcho Avaz

Lok Sabha-che donui zage Kongres jikhtolo Adv. Ramakant Khalap-achi khatri Amcho AvAz BAtmidAr

Mhapxem: Gõyant vegvegllea xaramni ani ganvamni atam Kongres pokxacheo Zilla (district) somiteo, Bailam somiteo ani tornatteam somiteo hancheo boska vella-vellak zavpak lagleat. Hem oxem zavpak laglolean, Kongres vaurpeam modem eke torechem umedichem vatavoronn posorlolem asa. Gõyant Kongres pokxachea adlea karyokorteam sangata atam nove umediche tornatte ekvottan ani mon lavn vaur korunk lagleat. Haka lagon, Gõyche donui Lok Sabheche zage Kongres pokx jikhtolo. Itlench nhoi, tor yeta tea Vidhan Sobhechea venchn-

nukamni poryan Kongres pokxak Gõyant bhovmot melltolem, oxem adlo Kendriya Kaidea Montri Adv. Ramakant Khalap hannem sanglem. Desant Kongres pokx-

achi her pokxam sangata ekvottit yuti asa. Raxttrvadi Kongres pokxa barabor yuti asa. Yeta tea Lok Sobhechea venchnnukent Kongres pokxachi yuti Raxttrvadi Kongres pokxa barabor asa. Taka lagon yeta tea Lok Sobhechea venchnnukamni Ut’tor Gõyant Kongres pokxacho umedvar astolo. Oxi mahiti Adv. Ramakant Khalap hannem Mhapxem hangasor zalolea Kongres pokxachea karyokorteam samkar dili. Ut’tor Gõychea Lok Sabha motdar songhantlean apleak umedvari mellchi mhonn Adv. Ramakant Khalap hannem proitn choloileat. “Mhapxem xarant vikasuch zalolo na. Ravindra Bhavan, Bazaracho prosn,

bosim mandd ani tech porim anik sabar prosn Mhapxenchea xara samkara asa. Choriyeo, bolatkar, khun, hea sarkhe guneanv ghoddpachem khupuch vaddlam. Hea guneanvancher tabo dovorpak pulisam lagim ghoddonk na. Aiz Mhapxem xarant Mhapxencho amdar ho khud sot’ter aslolea BJP-icho zavn asa. Tech porim hea xaracho amdar Gõycho up-mukhel montri-i zavn asa. Itlem-i ason poryan Mhapxem xaracho vikas zalolo pollevpak mellona. Mhapxem xarachea vikasa kodde Adv. Francis D’souza hannem sapuch durlokx kelam,” oxem Adv. Ramakant Khalap hannem spoxtt korun sanglem.

9

Modi-n bhogsonnem maglear taka mot ditolom: Shia dhorm guru Lucknow: Narendra Modi apleo adleo chuki vollkhun gheta zalear apunn taka mot ditolo, oxem eka vorixtt Shia dhorm guru (cleric) Maulana Kalbe Sadiq-an sanglem. “Itihas sangta tea pormonnem, hukumot choloupi (rulers) ani rajghoranne (dynasties) sabar vorsam pasot Islam-ak luskonn korit asle, ani tannim apleo chuki vollkhunn gheun, portun teo korcheo nant mhunn axvason dileaa uprant Islam dhorman tankam svikarle,” oxem vorixtt Shia dhorm guru Maulana Sadiq-an sanglem. “Hem, Gujarat hol’leam pasot Modi-k ‘clean chit’ divop nhoi. 2002 vorsa jem ghoddlem, tachea udexim Muslim lokank khub khont bhogloli. Konnacheanuch tem visronk zaina. Punn zor Modi aple chuki vollkhun gheun, aplea karyam-kortubam vorvim, apunn bodol’la mhunn soglleank khatri diit zalear mhojean taka mot diunk zatolem,” oxem Sadiq-an sanglem. “Hem akh’kea Muslim somudayechem mot nhoi, punn fokt mhojem khasgi mot,” oxem fuddem sanglem.

Maulana Sadiq, ‘All India Muslim Personal Law Board’-cho (AIMPLB) up-odheokx aslolean, tachi utram Muslim lokanchea modem moladik asat. Ani hea tachea nivedona udexim, Muslim lok 2014 venchnnukenk veglle nodren lekhtat mhunnpachea bhasabhaxek ut’te-

jon mevlam. Jamiat Ulema Hind-cho mukhel sochiv, Maulana Mahmood Madanin hea mud’deacher nivedon diupachem nakarlem, zalear Modi-k mot divop amkam “chodd korun oxok’keo” astolem, oxem choddxea dhorm gurunchem mhunn’nnem aslem. “Modi apleo chuki vollkhun gheunk toyar asa ani to boreak bodol’la? Oso prosn fuddem yeta. Tannen keloleam chukinchea pasot tannen kednanch bhogsonnem magunk na,” oxem Sunni dhorm guru ani ‘AIMPLB’ proxasonik somitichea vangddi, Maulana Khalid Rasheed-an sanglem. “Maulana Sadiq ek vorixtt dhorm guru ani ami taka khub respet ditanv. Gujarat-cho mukhel montri mhunn Modi-chea prodorxonacher adharun, tachea ‘development agenda’ vixim to sarkem tem uloilta. Punn, teach vangdda Gujarat-an hozaramni Muslim lokank jivexim marlole tevui sot zaun asa,” oxem Shia dhorm guru Maulana Yasoof Abbas-an sanglem.

Ambott-Tikh ulovn to hangasor aplea pokxachi bazu gheta kivam BJP-k tenko dita? oso prosn poddta. Atam nanv ghevpak fokt taka Parrikar mell'lo? Hea adim kitem virodhi fuddari itle dhil poddle? Atam Parrikar hem vachun Mama Cardozo-ak yeta te Vidhan Sobhechi BJP-chi Fatorda tikett dinvcho na mu? Fokt kall sangtolo. Aurelio viegAs

"Mama" asai mu boro? Gõyant Kongres-ichem porot ek pavtt Lok Sobhechea venchnnukam adim sthan ghott korpache yotn chalu asat. Punn modheamodim kaim Kongresvale apleach pokxachem nanv vibadd kortat kivam addmelleo haddtat ani borech pavtti apunn kitem uloitat tacher matui tanchem lokx asona. Poiruch ek adlo Kongresicho montri ani vorixtt fuddari Mama Alex Cardozo nhiden t l ea n utthlolea porim potrokarank sangta ki Kongresiche fuddari Manohar Parrikar-a sarkhe asonk zai zoso to kaim vorsam virodhi fuddari aslolo toso. Atam hem

Moddganv Nogorpalikeche khell

Zalem haka uddoy-taka bosoy ho khell Moddganvche Nogorpalikent suru zalo. Arthur D'Silva-k Nogorpotichea kodelar thavn sokla uddoilear ek mhoino pasun sarko zavnk na punn sod’deak raj kortolea vangddeantle panch vangddi Arthur D'Silva-chea zomeant samil zale ani tannim Up-nogorpoti Berta Cardozo-acher ovisvasa tharav manddlo. Ekamekacher dusman aslolim Pratima

ani Arthur eka-mekachim ixtt zalolim pollovn sogott thottakle punn rajkornnant kiteim ghoddonk xokta. Atam hem pollovn Nogorpoti Dayanand Deulkar hancho-i ankddo lagchona mhonn konnachean khatri dium yeta? Gupit zhorintlean oxem kollta ki kontrad kelolea Nogorpoticho (Arthur D'Silva) kall sompon gelolo ani porot-porot to vixoy potrancher yeta mhonn Arthur-ak zobordosten rajinamo divnk lailolo. Ani atam poilim Berta-k ani uprant Deulkar-ak uddovpachi hea zomeachi toyari chalu asa. Atam kosloch kontrad korinastana Arthur porot ek pavtt Moddganvcher aplem raj korcho asa kivam Pratima to zago ghetolem hacho dubav poddla. Atam Nogorpotichi kodel ti, kednai halta ani dholta ani hem halovpachem kam amche rajkornni bhes bore kortat!

Moratthivaleanchem "punn" Sod’deak Vishnu Bab Wagh-an Romi Konknnik Kala Akademicho khas puroskar jahir kelolo tedna thavn Konknni avoychi zominn hall'lolea porim zalea. Atam Moratthivale pasun Konknni Romi zomeak ekvottleat punn tanchi bhitorli protikria zannun ghevpak kotthinn zalam. Atam Konknni Romi borobor zoddpak Moratthivaleancho kitem tori "punn" li-

plolem asa oso NI s o m z u t kaddum y e t a . Tantunt amcho R o m i Konknnicho Pri. Pratap N a i k mhuntta ki Moratthi ani Romi Konknni donui rajbhaso kelear Romivaleancho kosloch nixedh nam. Atam hem oxem ulovnk Pri. Naik-ak khoinche Konknni sonvsthen kivam porjen odhikar dilo kai? Osle Rajbhaxecher attapun aslole prosn Konknni Romivaleanchi jahir sobha ghenastana dium yetat kai? Atam Moratthivaleank dislam ki apunn ekttech Moratthi rajbhas korunk moidanar denvle zalear tankam konn dhavea dollean porian pollovpacho na. Mhonnttoch Romivaleancho sangat ghevn aplem kam sadhovpak yevjitat hem Romivaleamni visronk zaina. Gõyant rajbhaxecho vixoy atam Gõykarank sottavpak lagla tech porim dispottim ek-ek zomo utpon' zata. Punn Konknni Romivaleanche sogott zome azun porian ekvottit kiteak yenant---hoch ek motto prosn!

Rupea Podd’dear

Sushmitak mell’lo Hrithik

M

iss Universe mhonn mukhutt zoddlolem Hindi cholchitranchem kolakarn Sushmita Sen hachea noxibant atam taka Hrithik Roshan favo zala. Ho Hrithik mhonnlear Hindi cholchitrancho ‘hero’ ani Rakesh Roshan hacho put Hrithik Roshan nhoi, punn eka hottelacho dhoni Hrithik Bhasin.Sushmita ani Hrithik halinchea disamni khupuch ekamekak bhettpak laglolean, Hindi cholchitranchea mollar atam tanche vixim sogottuch cheorcha korunk lagleant. Sod’deak dogaim eka-mekak ‘dating’ kortana disonk lagleant. Sushmitak Hrithik mellache adim tachem nanv

Randeep Huda ani Pakistan-acho Krikett khellgoddo Wasim Akram hanchea nanva kodde melloupant yetalem. Sushmita Sen hachi piray sod’deak 37 vorsam itli asa ani tannem fattlim tin vorsam ekui cholchitrant bhumika korunk na. Tache kodde kosleach cholchitrachem kam na, ani tem porot ek pavtt cholchitranchea mollar uddi gheunk sodta. Hindi cholchitram toyar korpi Nirmato Rajshree Oza hannem Sushmitak halinch aplea eka cholchitrant bhumika korunk ‘offer’ diloli, ti Sushmitan svikarlea mhonnpachem thavem zalam.

‘Welcome Back’ hantunt ‘Main Babli, Tu Bunty…’

‘W

elcome’ nanvachem cholchitr toyar korpi hea cholchitracho nirmatok Anees Bazmi heach cholchitracho ‘sequel’ ‘Welcome Back’ hea nanvan korpachea kamant guntlolo asa. Kaim disam adim hea cholchitrantlea eka gitachem cholchitrkoronn (shooting) Mumboichea Chandivili Studio hantunt zalem. Hea cholchitrant aslolea sabar kolakaram modem John Abraham poryan dispacho asa. Hea gitachim utram ‘Main Bunty Hui-i, Tu Babli Hua…’ oxim asat. Anu Malik hannem hem git rochlam asun, Ashish Bhattacharya hannem hea gitachi ‘choreography’ kelea. John Abraham hea cholchitrant eka loforachi bhumika korta ani tachem nanv Ajju Bhai oxem asa. Heach gitantlean John-achi ‘entry’ hea cholchitrant zata. Hea gitant John hachea sangata ani 150 nachpi nach kortolim. Hea cholchitrant John hachea sangata Anil Kapoor, Nana Patekar ani Shruti Hasan him poryan kherit bhumika korpachim asat, oxem uloilolem aikopak yeta.

Singham-an bhorli ‘fine’

A

plea mottorak sogllech kalle arxe (tinted glasses) bosoilolean ani kaidea pormonnem eka mottorak kalle arxe bosoupachi bondi aslolean, Ajay Devgan ani Vidhya Balan hankam dogainkui Mumboi Vahatuk pulisamni ‘fine’ ghatli. Vidhya Balan-an ho pulisamni ghatlolo dondd hanstea tonddan svikar korun ghetlo, ani apnnem votachi gormi sonsunk nezo aslolean, aplea mottorak kalle mottorak kalle arxe bosoilole, oso khulaso kelo. Punn, gorom toklecho Ajay Devgan-an mat hea prokronnachem lisanv ghetlem. Ojapanchi gozal mhonnlear, pulisamni Ajay Devganak talanv dilo tachea dusreach disa aplea mottorache kalle arxe bodlun tannem dhove arxe bosoile. Kaim dis adim kallea arxeanchea mottorantlean bhonvta mhonn pulisamni Salman Khan haka vatter addailolo. Punn, tea mottorantlean jedna Salman Khan khala dhenvlo, tedna khud pulisuch ojapan bhoron tanche hat to talanv boroupak fuddem soronant zale.

KON

KAN

Gõychem lokayukt somplem! Gõy Lokayukt-acho poilo nitidar Sudarshan Reddy hannem aplea podacho rajinamo dilo tea disa saun kitleoch kexi oddkhollun poddleat. Tantuntli ek kex mhunttlear Manohar Parrikar-achi. Hi kex tacher eka somaz sevokan Gõy Raj’jea Planning Board-acho odheokxi podacho tannim goir vevhar kelo mhonn ghalpant aili. Ani he kexicho nikall lagpache vatter aslo. Punn okosmat Nitidar Reddy-n aplea podacho rajinamo dilo tantunt konnacho tori hat asa oxem sidh zata. Lokayukt-acho nitidar mhonn Sudarshan Reddy-n soput ghetlear fokt sat mhoine zalole punn okosmat hea podacho rajinamo? Hanga kitem tori vichitr dista! Sumar 17 kexincho nikall lagpache vatter aslo ani tantunt mukhel kex Parrikar ani tea xivay adlo Montri Vishwajit Rane hanchoi aspav aslo. Mhonnttoch BJP ani Kongres hantunt misoll zavn hem karasthan korunk na mu? Atam aple kexicho nikall lagtolo to vaitt lagtolo hem zanna zavn hea 17 kexi modlea konnem-i veoktin Nitidarakuch bollan podacho rajinamo divnk lailo, oso odmas kaddunk zaina?


Amcho Awaz Nov 2_Layout 1 11/1/2013 8:18 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 2 Novembr, 2013<

Sahitya

Amcho Avaz

10

Mottvi Kotha

Chuk konnachi...?

mAnuel FernAnDes Kutt’tthalli (London)

N

atashachi khobor mhojea kanar poddli ani, ti sot mandunk mhaka avgodd laglem. Ak’kea ganvant, to chorchecho vixoy zaun gelolo. Tem toxem korpich naslem. Tem koxem ghoddlem kai...? Ani toxem ghoddunk chuk konnachi kai...? He sabar prosn, mhojem mon ghansaitale. Osle avostithint astana, mhoje jinne bhonvtonnim

ghoddlolea don ghoddnneancho mhaka ugddas zalo. Ek onGõykar zoddpem, kalli renv ttrokant bhorpacho vavr kortalem. Tanchim lhan, lhan panch bhurgim aslim. Ek dis hi bail, eka tanchech ganvchea tornatteachea mogan poddli. Ani ghovak toxem bhurgeank soddun, tornattea vangdda pollun geli. Dusri khobor.. Ti Gõykarn bail, sumar 35 vorsanchi. Ticho ghov ani tanchim chear bhurgim, tancho ghorabo. Ti laginch aslolea, tanchea sezarchea 25 vorsanchea ankvar tornatteachea mogan poddli. Ani ek dis ti taka ghevn, ghovak, vaddlolea bhurgeank soddun pollun geli. Oslim mogachim zaitim prokronnam asat. Jedna oslim prokronnam ghoddtat, tedna prosn poddta. Oxem ghoddonk chuk konnachi...? Natasha ani Raymond mogan poddun logn zalolim.

Natashan baravi korun, ganvche ‘Primary’ xallent xikoitalem. Raymond S.S.C korun, eke komponit vavr kortalo. Don poixe odhik zoddunk, Raymond Dubai eke ‘construction’ komponint ‘peon’-achi nokri kortalo. Natashak sobit rup aslem. Zaite chedde, tachea sobit rupak lagun tachea mogan poddunk sodtale; punn tannem sogllea musank dhanvddavn, aplo respet sambhall’lolo ani aplea kallzacho dhoni, Raymond-ak kelolo. Raymond logn zavn Dubai gelear ekdedd voros zavn gelolem. Tannem Natashak sanglolem, Dubai vetoch, rokddench taka aplea fuddeant haddtolo mhonn. Hachi tem dolleant tel ghalun, vatt polloit aslem. Raymondachea gharant fokt tachi avoy asli. Bapuy tor tacho bhair poddlolo. Raymondacho sarko lagimcho sezari mhollear, Martin-achem kuttumb.

Tim eka mekager yeo voch kortalim. Martin, tachi bail ani tanchim char bhurgim. Vhoddlo cheddo 17 vorsancho Norbert, ani tachea fattleo teg bhoinni. Sogllim Natasha xikoita tea iskolant xiktalim. Aplea fattlean ghorant dadlo monis konnuch aschona mhonn, Raymondan Norbertak sanglolem aplea ghorant ratcho nhidunk. Tedna thavn, Norbert ratcho tanger nhidunk vetalo ani hem takai boreak poddtalem. Natasha tacho obheas ghetalem. Avoy, Natasha ani Norbert, veg-vegllea kuddamni nhidtalim. Natashak zaite pavtti, aplea ghorkaracho ugddas zatalo. Tachi lingi avodd abuz zatali; punn tem aplea bhitor sonsun lingacher ‘control’ kortalem. Tache xallent xikovpi ek xikxok Natashak pagerant farovnk sodtalo. Natashan taka zoddpun, kuxin kaddlolo. Raymond, Natasha pasot khub

Kovi ani Kovita AlvAro Gomes Bannavle, Gõy

renA D’souzA Nagoa, Arpora, Gõy

Meloleancho Dis

Meloleancho Dis

Zhogllavnnea ani godd-godd marun Khoincheai vellar yeta tem moronn Toyar rav, chora porim yeta tem Yena konnakuch sangon Novembrachi don tarik yeta mhunn Dhanvtanv meloleank misam diunk Vorsak ek pavtt meloleank monant haddun Kiteak upkarta mon’xeamni oxem korun

Cyrilo D. FernAnDes Bannavle, Gõy

vavurtalo; punn aiz zata faleam zata mhonn dis vetale. Te ratik Natashachea dolleank bilkull nhid lagunk na. Tachea dolleam mukhar Raymondachi murti ubi zaloli. Tachem ling, abuz zalolem. Ti rat pavsachi asli. Pavs nettan chalu aslo. Goddgodd zoglavnnem marun, pavsak anik nett ailolo. Ani Natashachea kallzant, mogacho goddgoddo, zoglavnnem marlolem. Tea vellar, taka Norbertachi yad zali. Jadvakaran muntrailolea porim, tache pãyem, Norbertachea kuddaxim gele. Norbert chedrant guttli korun khol nhident goretalo. Natashan luvan, tachea kuddachem dar ugoddlem, ani tachea fuddeant ubem ravlem. Natashan, Norbertacher aslolem chedor voddlem. Tea vellar, Norbert zago zalo ani aplea mukhar Natashak pollovn thottaklo. Taka apunn sopnant aslolea porim dislem. Natashak pol-

lounkuch urlo. Natashan ek patoll ‘night dress’ ghatlolem. Tantuntlean tache kuddiche sandhe distale. Norbertan kednach, he porim ostorek pollounk na. Natasha khala boslem, ani ek ghott veng Norbetak marli. Tea vellar goddgodd zoglavnnem ek zavn, ek zobordost goddgodd ani zoglavnnem zalem. Natashanuch taka advarlolem foll khaunk xikoilem. Natasha xant zavn aplea kuddant yevn sust nhidlem. Tem sokall fuddem uttlem, ani ratchem chitr tachea dolleancher ubem ravlem. Ti goddsann tache kuddint khol rigli. Ho somaz osli ghoddsan chakunk dinvchona mhonn, tem zanno aslem. Dekhun tem teach disa, Norbertak ghevn Ooty pollon gelem. Norbert poilo bhiyelo; punn Natashan mogache goddsannichi yad korun, taka mozbut kelolean, tannem Natashak sangat dilo.

Hevtten Natasha ani Norbert na zalim mhonn bhovall zalo. Ek dis vochon char dis somple, dogaimchi khobor nasli. Sogllea ganvant ti khobor zali. Donui ghorabeamni soglleak sodhpus keli. Pulisek tokrar dili. Raymondak fon korun Gõyam haddlo. Kaim disamni Gõychea pulisamni, Madraschea pulisanchea sohokaran, Natashak ani Norbertak Gõyam haddlim. Natashan aplea ghorkara fuddem, hat zoddun bhogsonnem maglem. Tea vellar, Raymondan tachea kansular ek choddoilem... Natasha fugar zavn roddunk laglem. Raymond, kurcher vochun boslo, ani apunn roddunk laglo. Tachi nodor Natashacher geli, ani tovui khoim tori chuklo mhonn taka dison ailem. Ani teach vellar tannem Natashak veng marli. “I’am sorry, ...” Natashan, Norbertachea dolleank pollovn mhollem.

Novembr poiler soglleam santancho dis, Igorjen vochun Kristi aikotat mis, Jivitan tannim korun zaite sakrifis, Deva xikovnnek te ravle sthir. Novembr don sorv meloleancho dis, Simiterin nettoitanv somadhi khuris, Dis palltanv korun ters aikun mis, Meloleam khatir magta jive monis. Melolim porot sonvsarant yena, Jiveank tim kednach sotaina, Ozun patkant asot tor, Amchea magnneachi goroz tankam.

Joe mArio PereirA, Majorda, Gõy

Aicho Somaz Sorv bhonvtonnim nodor marun Monamni chintnam ailim disun Lhan somaz yeta ghoddun Avoy-bapuy bhurgim mellun

Rat-kiddecho avaz aikun Kallokhant ticho sangat dhortam Kallzantli bhirant pois korunk Mhakach hanv kallokhant sodhtam

Xezareak-xezareacho adhar mell’lo Somazache buniyadik nett denvlo Monachea ekvottan kall dhanvlo Boreponnacho somaz amkam favlo

Kednaim kallokhant choltana Fatrak aptton zomnir poddtam Ekloch niraxi zavun Kallokhak xiraptam

Veg-veglle monis aichea somazant Aplem karya kortat mogan dhiran Ghoddpi moddpi sambhallpi xennovpi Soglle ghuspotat ekach molleant

Vorsak ek pavtt fulam vati fondd nettoi Meloleanchea fonddar fottkirim dukam golloy Tanchea bhattam bensank ami martanv zompoy Zanttim zatoch khoxei bhaxen tankam fonddant pavoy

Hanv Kallokhant Choltana

Moron tim geleant zait, amche pasot zaitench kelam Tannim kelolea boreachem foll amkam mell’llam, Koxttam trasanchem jivit tanchem babddeanchem zalam Xevottak rite-hat, khuris ani ek kaxeanv gheun gheleam

Vadoll vareant ekloch choltana Kallokhi rat, pavsan ful’leli Pavsachea thembeam thembeamni Angantli gormi sompleli

Kallokhacho sangat gheun Dusreachea ghorar fator xevttile Kitlea ghoranche harxe foddle Map bhoron otlem mhojem Lojeche khille kallzak romble

Dhorm somazant veg-veglle Ghuspaitat monan khoimcho apnnavcho Vad-vivad zatat supurleancho Niyall kor dhir dhor Pall dhorm khorea Devacho

Sogllea meloleam pasot ami kherit magum-ia Jivim asta tedna odhik tancho mog korum-ia Chukichem bhogsonnem kornneam vorvim dium-ia Tankam sasnnik such mellonk prarthum-ia.

Kallokhachi mhaka bhirant dista Dekhun uzvaddachem kirnn sodhtam Mollbantlim kupam foddun Noketranchi vatt choitam

Hanv oskot, mhojean cholonk zaina Korit to bhogit, chintam atam Kallokhak xirap ghalun Uzvaddachem kirnn sodhtam

Bovall somazant rajki pongddancho Nagrikank dakhoitat rosto pixeaponnacho Mogan jiyeunk ulo borea mon’xancho Ekcharan bandum-ia des amcho.ttt

Xikxonn

Inglez iskolank onudhan melltolem? AmCho AvAz ProtiniDhi

Ponnje: Gõyant aslolea Inglez mullavea iskolank sorkari onudhan divpacho nirnnoy sorkar fattim ghevchona mhonnpachim lokxonnam (signals) disonk lagleant, mhonnpachim bhavnam (feelings) sorkari somitichea vangddeanchim asat. Taka lagon, hea vixoyacher atam anikui cheorcha nett dhorpachi asa. Gõyant aslolea Konknni ani Moratti mullavea iskolank sorkari onudhan mellchem, oxi magnni dexi bhasanchea mogiyanchi asa. Kongres sorkar sot’ter aslem tea vellar Gõychea 130 Inglez iskolankui sorkari onudhan divpachi pod’dot suru keloli. He gozalicher ek vhoddlo vad (contro-

versy) nirmann zalo. Gõyant mullavea iskolamni xikxonnachem mad’dheom (medium of instruction) khoinche bhaxentlean aschem, hem tharavpa khatir khud Mukhel Montri

Manohar Parrikar hachea odheokxponna khala ji somiti venchun kaddli, te somitichi xevottachi boska gelea Somara zavn geli. He boskek Xikxonn Khateacho Sonchalok Anil Powar hachea sangata anikui her vangddi hajir asle. 1991 vorsachi Gõychi xikxonnik sthiti atam urloli na. Oxem he boske vellar kaim vangddeanchem mot aslem. Inglez bhaxentlea mullavea iskolank onudhan nakarop mhonnge, tancher keloli hi onit zanvchi na? oxe torecho prosn te somiti samkar dovorlo. Girest lokachea bhurgeamni Inglez iskolamni xikxonn ghenvchem ani gorib bhurgeanche avoi-bapui zanche kodde ‘fee’ farik korunk zaina,

tannim Inglezintlea xikxonna pasun pois ravchem? Hem sarkhem kai? Tech porim je lok gharant Inglez uloitat ani Inglez hich apli avoi bhas mandtat, oslea lokachea bhurgeanchem kitem korop? Oxe toreche sabar prosn somitichea vangddeam samkar upostit kele. Atam hea fuddem Mukhel Montri Manohar Parrikar he somitichea prot’tek vangddeak porxim bhetton, tanche vichar zanna zavn gheupacho asa. Tech porim hea somitichea vangddeam sangata eka-eka kodde Parrikar cheocha korun zanna zavn ghetolo. Tea uprant hi somiti aplo avhal sador kortoli. He sol’logar somitichi hi prokriya (process) Novembrachea 15-ver meren chotoli, oso odmas asa.

He ‘Diwali’- k, unni sutti Ponnje: Raj’jeachea 201314 xikxonnik vorsachea ‘calendar’-an bodol haddlolea karann, zaitea doxkam uprant Gõychea vidhearteank Diwali khatir matxi unni sutti melltoli. Diwali-chi sutti don disamni unni kelea, ani Otubr 30 te Novembr 17 meren ti astoli. Gelea vorsa meren, xikxonnik vorsachea poilea bhagachea xevottak, mhunnlear Diwali utsovachea bhonvtonnchea kallan 21 disanchi sutti melltali. Iskolanchea xikxonnik disanchea unnavak bhorun kaddchea pasot, xikxonn ani mukhel montri Manohar Parrikar-an hea

vorsachea xikxonnik ‘calendar’-an durusteo keloleo. Toxench, Dezembrantleo Natalancheo suttio poriant eka disan unneo keleat. Gõychea iskolank desant soglleam von odhik suttio melltat. Her raj’jeank fokt don mukhel suttienche kall astat – Diwali-cheo suttio ani gormecheo suttio. Gõyant,

Ganesh Chaturthi ani Natalank lhan kalla pasot suttio melltat. Kendriya ‘Human Resource Development Ministry’-chea khala aslolea ‘National University for Educational Planning and Administration’-an ghetlola sorvekxonnachea pormonnem, Gõychea iskolanche xikxonnik dis 2006-07 vorsa 202 asle te 2007-08 vorsa 186 meren pavlole. Haka lagon, raj’jeachea xikxonn montreak gormechea suttientle xikxonnik dis vaddounk ani xikxonnik voros somplea uprant mellpi sutti katorpacho nirnnoy gheunk poddlo.

‘AGSSTA’ anink ek pautt nixedh kortole

Xikpi bhurgeank ‘mobile’-achem pixem

Ponnje: All Goa Secondary School Teachers’ Association (AGSSTA), hannim Novembr 25 te 30 meren Ponnjen ek ‘dharna’ ghoddoun haddpak tharailam. Diwalicheo suttio somplea uprant, ek pautt dilolo pagar fattim gheunk zaina mhunnpi eka adlea tharavacho ul’lekh korun Bombay unchle nitisobhechea Gõy fanttea mukhar kex dakholl kortole, mhunn Somara disa Moddganva zalolea bosken xikxokamni sanglem. Ganesh Chaturthi somptokuch rokddoch apunn he prosn suttave kortolo mhunn xikxonn ani mukhel montri Manohar Parrikaran axvason dilea uprant, All Goa Secondary School Teachers’ Association (AGSSTA), he songhottnechea vangddeamni Ponnjen keloli bhuk hartal fattim ghetloli. “Ami zaitea pautt mukhel montreache kocheren gelole, punn amkam taka mellonk diunk na. Mukhel montri kaman guntlolo asa zalear, bhasabhaxe pasot kaim odhikari mellpa sarke korche oxem-i ami vinoilolem. Punn tanche lagsan boro zabab mellonk

Amerikent 86% xikpi bhurgim vorgant ‘mobile’ vapurtat…

na. Dr Bugui Desai v/s Goa University ani xikxonn sonchalonaloy, hea ‘writ petition no 65/2005’ kexin dilolea nirnnoyacher adharun, pagar portun melloun gheupachea mud’dea sombondhan ami nitisobhe mukhar vetole,” oxem ‘AGSSTA’-chea Kisan Phadte-n sanglem. Dor mhoineak, raj’jea sorkar sumar 9,000 xikxokanchea pagarantlean 200 rupia te 8,000 rupia mozgotim pagar katorta. ‘VI Pay Commission’-ache ‘part B scales’ vevharan ghatloleak, xikxokank favo aslo tachea von odhik pagar diunk yetalo, oso sorkaracho davo asa. Eke nodorchukik (oversight) lagon odhik pagar diupachem ghoddonk pavlolem oxem xixkxonn sonchalonaloy-an (directorate of education) davo kelolo. Toxench, zaitea iskolam lagim vaddoilolea vellachea pormonnem vevhar cholounchea khatir favo teo suvidheo na oxem manddun, ordea voran vaddoilolea iskolanchea vellacho-i ‘AGSSTA’ vangddeamni virodh kela.

Washington: Motorola komponicho Martin Cooper hannem 1973 vorsa ‘mobile’ fonacho sod lailo tedna ‘communication’ mollar tannem kelole eke vegllech toreche krantik lagon taka vegllech torecho obhiman bhoglo astolo. Punn, 1986 vorsa hea ‘mobile’ fonachi nirmiti vepari totvancher (business principles) zavpak suru zalea uprant, eka lhan bhurgeachea hatant ani moronk tenklolea eka zanttea mon’xachea hatant to ‘mobile’ fon ek chalti vost koxi zalolo asa. Kherit mhonnlear, tornatteank hea ‘mobile’ fonacho vapor khoim ani koso korcho hache vixim koslich gombhirtai urloli na. Iskolant xikxonnachea vellar ‘mobile’ fonacho vapor korop haka aicho xikpi bhurgo chodd mhotv divpak lagla. Xikpi bhurgeanchem xikxonna kodde sapuch durlokx zavpak laglam. Vorgamni ek Xikxok bhurgeanchem lisanv gheta astana, dusre vatten ‘facebook’, ‘twitter’, ‘email’ ani her vostuncho vapor korpachem vorgamni xikpi

bhurgeam koddlean chalu asta. Tech porim tim xikpi bhurgim ‘social networking’ korun aplo vell sartat oxem University of Nebraska-Lincoln hantuntlea sonxodokamni (researchers) kelole eke pollevnentlean ugddapem zalam. Amerikentlea 5 raj’jeantlea 6 Vidhyapittantlea 777 xikpeank prosn korun UNL-antlea Sonxodokamni prosn vicharun tanche koddlean mahiti melloun ghetli. 16% vidhearteamni apunn

prot’tek disa 11 tem 30 pavtt ‘mobile’ fonacho upeog kortat oxem sanglem. Zalear dispottim 30 pavtti poros odhik vell ‘mobile’ fonacho vapor korpi Vidhearteancho 15% itlo aspav asa. Tokler aslolo dobhav (pressure) pois korpa khatir je vidhearti ‘mobile’ fonacho vapor kortat, tancho ankddo 69% itlo asa. Xikpachea vellar vorgant xikpi vidhearteamni ‘mobile’ fonacho vapor kelo zalear tacho herancher kosloch porinnam zaina, oxem fokt 5% von unnem vidhearteamni sanglem. Xikxonnachea vellar ‘mobile’ fonacho vapor kelo zalear, thoddo vell tacho porinnam xikxonnacher zata, hi gozal khori asli, torui tacho porinnam xikxonnik vorsacher (academic year) zatach oxem na, oxem Amerikentlea xikpi vidhearteanchem mhonn’nem zavn asa. Ameriketlea fokt 8% xikpi bhurgeamni apunn xikxonnachea vellar chukon poryan ‘mobile’ fonacho vapor korinant, oxem spoxtt ritin sonxodhon korpi zannkarank sanglem.


Amcho Awaz Nov 2_Layout 1 11/1/2013 8:18 PM Page 11

Ponnje<Sonvar, 2 Novembr, 2013<

Khella Moidanar

Amcho Avaz

2013 “Ballon d’Or shortlist” jahir 2013 FIFA Ballon d’Or khatir FIFA ani France Football, hannim 23 khellgoddeanchem ‘shortlist’ jahir kelam, ani tatun gelea vorsa jikpi Lionel Messi, ani toxench Bayern Munich-cho Franck Ribery ani Real Madrid-cho Cristiano Ronaldo samil asa. 2012-13 ‘season’-an Bundesliga-n ut’tom prodorxon aslolea karann, Ribery vangdda tachea Bayern Munich pongddantle anink panch khellgodde samil asat. Barcelona-che Andres Iniesta ani Xavi hea vollerin asat, ani teach vangdda Paris St Germain-cho Zlatan Ibrahimovic-ui tatun samil asa. Toxench, Real Madrid-cho Gareth Baleui he vollerin samil asa. Raxttriya pongddanche ‘captains’ ani ‘head coaches’, ani toxench France Football-an venchlole ontor-raxttriya ‘media’ protinidhi, hea sombondhit xevottcho nirnnoy ghetole. Dezembr 2013-chea survatechea bhagan, FIFA ani France Football jikpeachem nanv ugttapem kori nasatana, sogllea von odhik motam melloun gheupi tin khellgoddeanchim nanvam ugttape kortole. Fuddlea vorsa, Janerache 13ver Zurich Kongresshaus-an zaupi FIFA Ballon d’Or kariavolli vellar puroskar jikpi khellgoddeachem nanv jahir kortole. Gelea vorsache ‘top 3’ khellgodde Messi, Ronaldo ani Iniesta asle. ‘Ballon d’Or shortlist’ oxem asa: Franck

Ribery (Bayern Munich ani France), Arjen Robben (Bayern Munich ani Netherlands), Thomas Muller (Bayern Munich ani Germany), Manuel Neuer (Bayern Munich ani

Germany), Philipp Lahm (Bayern Munich ani Germany), Bastian Schweinsteiger (Bayern Munich ani Germany), Lionel Messi (Barcelona ani Argentina), Andres Iniesta (Barcelona ani Spain), Xavi (Barcelona ani Spain), Neymar (Barcelona ani Brazil), Zlatan Ibrahimovic (Paris Saint-Germain ani Sweden), Edinson Cavani (Paris Saint-Germain ani Uruguay), Thiago Silva (Paris Saint-Germain ani Brazil), Cristiano Ronaldo (Real Madrid ani Portugal), Gareth Bale (Real Madrid ani Wales), Mesut Ozil (Arsenal ani Germany), Robin van Persie (Manchester United ani Netherlands), Yaya Toure (Manchester City ani Cote d’Ivoire), Luis Suarez (Liverpool ani Uruguay), Andrea Pirlo (Juventus ani Italy), Radamel Falcao (Monaco ani Colombia), Eden Hazard (Chelsea ani Belgium) ani Robert Lewandowski (Borussia Dortmund ani Poland). Toxench, ‘Coach of the Year shortlist’-an Carlo Ancelotti (Real Madrid/ex-Paris St Germain), Rafael Benitez (Napoli/ex-Chelsea), Antonio Conte (Juventus), Vicente Del Bosque (Spain), Sir Alex Ferguson (ex-Manchester United), Jupp Heynckes (ex-Bayern Munich), Jurgen Klopp (Borussia Dortmund), Jose Mourinho (Chelsea/ex-Real Madrid), Luiz Felipe Scolari (Brazil) ani Arsene Wenger (Arsenal) samil asat.

Vettel-achi ‘Indian GP’-n ‘hat-trick’ Greater Noida: Indian Grand Prix-an zoit gheun Sebastian Vettel-an fattofatt apli chovti ‘F1 World Championship title’ jikli. ‘Buddh International Circuit’-acher Red Bull-chea Vettel-achem hem anink ek ‘pole to podium finish’ zaunk pavlem. Zalear, Nico Rosberg dursea sthanar, ani Romain Grosjean tisrea sthanar aile. Indian GP-chem zoit, 26 vorsam pirayechea Vettelachem fatto-fatt 6vem zoit zaun asa. Ani hea zoitachea vangdda, Vettel aplea ‘career’-an chear pautt ‘world championship’ jikpi ‘youngest driver’ zaunk pavla. Michael Schumacher ani Juan Manuel Fangio-chea fattlean, fatto-fatt chovtea pautt ‘world championship’ jikpi to tisro ‘driver’ zaun asa.

11

Japan-ak zoit melloun

Lorenzo-n Marquez-acher dobav rakhun dovorla Motegi, Japan: ‘World champion’ Jorge Lorenzo-n ‘championship’ fuddari Marc Marquez-ak fattim ghalun ‘Japanese Grand Prix’-an zoit ghetlolean, Valencia-k zaupi ‘race’-int ‘MotoGP title race’ tharaunk yetoli hachi khatri ghetli. 26 vorsam pir a y e c h e a Lorenzo-n ut’tom prodorxon dilem, ani ‘Motegi Twin Ring track’acher 22 laps-anchea pasot Marquez-ak addaun dovorlo ani teach vangdda fatto-fatt dusrea

satollea khatir Marquezachea ‘championship title’ jikpacher dobav rakhun dovorla. Honda-cho Marquez, ‘championship table’-ar azunui 13 gunn fuddem

asa, ani Novembrache 10 tarker Valencia-ak poilea te chovtea sthanar ailo zalear ‘MotoGP racing’chea 64 vorsanchea itihasan to ‘youngest champion’ zaunk pavtolo.

Quepem Veterans Cup

Chinchinim Veterans Vostad Velim-cho Amdar Benjamin D’Silva –cho xevtta-khellant poilo gol

Buddh International Circuit-ar zalolea tinui ‘races’amni zoit ghetlolea karann, Vettel-an Indian GP-k ‘hattrick’ melloun ghetlea. Hea ‘season’-an, sod’deak Vettel-an 10 ‘races’ jikleat ani Abu Dhabi, America ani Brazil-

cheo tin ‘races’ urloleo astana, eka ‘season’-an 13 zoit gheupachea Schumacher-chea 2004 vorsachea ‘record’-a meren pavpachi xok’keotai asa. Sahara Force India-che Paul Di Resta ani Adrian Sutil 8vea ani 9vea sthanar

aile. Punn Vettel-chea vangddeak, Mark Webberak ‘gear-box problem’-ak lagon ‘race’-intlean bhair soronk poddlem. ‘Season’ somplea uprant F1-antlean nivrut zatolea karann, hi Webber-chi nimnni ‘Indian GP race’ zaun asli.

KEPEM: Otubrache 27ver, Piedade Saibinnichea porbe disa, Navyug Vikas Manch (NVM) he sonvsthen ghoddoun haddlolea 2ri Akhil Gõy Quepem Veterans Football Sortichea xevtta-khellant Chinchinim Veterans (CV) hannim Raia Veterans (RV) hancher 3-2 golamni zoit melloilem. Donuim pongddamni suru tem xevott meren dorjedar khellachem dorxonn korun chikar bhorlolea khell-polloupeanchim kallzam jikhlim. Kepem Sports Complex-achea moidanacher ‘floodlights’-ancho upeg korun ho xevtta-khell zalo. Chinchinnimcho khellgoddi ani Velimcho Amdar, Benjamin D’Silvak xevtta-khellacho poilo gol marpacho man favo zalo zalear dusre don gol Jerry Fernandes hannem marle ani ‘Man of the Finals’ ho inam aplea nanvar korun ghetlo. Raia Veterans-achea Adriano Dias-anui don gol marle. Her inamam: CV-cho Rajesh Gawas (Best Goalkeeper), RV-cho Patricio

Chinchinnim Veterans xevttacho khell jiklea uprant kaddlolo fottu

Mascarenhas (Best Defender), RVcho Anthony Tavares (Best Midfielder) ani CV-cho Mathew Pereira (Best Forward). Mukhel Soiro mhunnon Gõycho Montri Avertano Furtado zalear Manacho Soiro mhunnon Velim-cho Amdar Benjamin D’Silva hajir asle ani tanchea hatantlean inamam

vanttpant ailim. Kepemcho Amdar ani NVM-cho Chairman, Chandrakant (Babu) Kavlekar ani her manest hajir asle. Xevtta-khell suru zaunche poilim Pio Esteves hannem ‘mouth organ’ ani ‘guitar’ ekach borabor vazoun songitantlean adlim famad Konknni gitam sador kelim.

Kola ani Kolakar

Konknni Bhaxeche Sevent

Tiatrantleo Kaim Yadi

Brazinho Soares

Marcelino de Betim Feribottint sust nhidon urlom

Nixttavan Konknni Bhokt Vincy Quadros Raia, Goa

E

k oxtt’taxi, bhou ayami, bhas-mogi, zanntto zaunui tornnea monaacho, nixttavan Konknni bhokt Brazinho bab Soares hannem halinch aplea jivitachim 75 vorsam somarombhlim. Taka samanya lok Brazinho Kalapurkar mhonn vollkhotat. Aple jinnentlim sattek vorsam Konknni bhxeche sevek orpilim mhonn amkam tacho obhiman dista. To ek imandar Konknni mogi, visvasu karyakorto. To ek sahityakar ani tiatr mollavelo utkruxtt vavurpi. To ek lhanvik, khalti ani mogall monis. Povitr Sobhechea ani katholk bhavarthachea vangddiponnacho obhiman ballgupi hea Konknni bhoktak aiz ami sobhe mazar solam’ kortat. Brazinho-cho zolm 23 Otumbr 1938 disak Santa Cruz-chea Ubo danddo vaddeant zalo. Tachem puray nanv Brazinha de Souza Nunilo Soares – Bapui Joaquim Anselmo Soares ani Avoi – Rosa Maria Santana D’ Costa. To tachea bhavddam modlo chovtho ani nimanno bhurgo. Tachem mullave xikop fanki Maestro Jose Santano Cota hachea hata khal zalea uprant Ponnjechea Massano de Amorim xallent Purtugezint Segundo Grau meren xiklo. Ghorche gorib poristhitik lagun taka nokri dhorchi poddli. Survek tannem adhari mekanik mhonn kam kelem. Magir dorjiponnant bhitor sorlo. Thoimsorui taka goddi lagli na. Oxem zaite kodden kam’ kelea uprant Dr. Manohar Porob Tamba hache Laboratoria Analistio hatunt voizacho adhari mhonn nokrek laglo. Thoim mat umedin kelole he nokrent tannem zaitea lokachim kallzan jikhli ani lokui taka dotor mhonn pacharunk lagle. Aiz legit zaitea zannanchea tonddantlean taka dotor mhonnlolem aikunk yeta. Hangach nokrek astana tannem ratche xallent vochun inglejichem dnyan melloilem ani 1965 vorsak Gõy Voizuki Kolej hospitalant sorkari chakri zoddli. Don Bosco Ponnjechean uzvaddak yevpi Aitarachem Vachop hea masikant tannem apli poili kovita 1958 vorsak uzvaddaili ani sahitya nirminnent pavl ghalem. Tea adim Konknni nemallim ani pustokam ektthaim korpachem kam’ tannem 1953 vorsak survat kel’lem.

Hatuntlean ek sahityakar zavpachi taka prernna mell’li. Kovita, kotha, lekh ani tiatr oxe sahitya prokar tannem kelloile. Purtugez tempar tiatr machier haddunk sadurtai ballguchi poddtali. Tiatrachi sonhita Administradorak dakhovop soktichem aslem. Konnacheach virud’dh, chodd korun sorkara virudh kitench borounk mellonaslem. Haka lagun sonhitent zaite pavtti bodol korche poddtale. Atanche borovpi oslem sonsun ghetle asle? Pasiensachem foll godd asta tem Brazinhan chakhlem. Tannem aiz ver boroil’lim pustokam oxi asat - Mogachi Doulot (kovita), Motiam (mhonni) Konknni Oparincho jhelo (opari), Mogacho Xevott Ximiterint (tiatr), Konn to Khuni (tiatr). Konknni Oparincho Jhelo hem tachem pustok Inglez ani konknni bhaxent portun uzvaddak yevpache vatter asam. Hea xivai Karnaval, Goencho Gulab, Hea Sonvsarant, Konknni Noketrancho Uzvadd hea masikancho up-sompadpi zaun vavurla. Tachi her borpavoll Mumboichea Udentechem Neketr, Vavraddi, Goan Sports Weekly, Goa Mail, Cine Times, The Goan Review toxench Gõychea A Vanguarda, Porjecho Adar, Gõycho Sad, Sot, Divtti, Uzvadd, Novem Goem,, Gõycho Avaz, Gõycho Fuddari, Konkan Mail, O Heraldo, Konknni, Dor Mhoineachi Rotti, Arso, Gulab, Gõycho Porzoll, Gõykar,

Goenchem Ful hea misak-nemalleamni uzvaddak ailea. Brazinhan aplem jivit Konknnichem daiz samballpant ghalem. Bolsak kaotr lavun ani jibechi ruch moddun tannem Konknnichi seva keli. Tache kodde Konknniche Romi lipintlean uzvadda ailolim adlim ani atanchim sabar disallim, satollim, pondrallim, mhoineallim, vorsallim potram-masikam, sabar vixoyanchim - ganvtti vokhdanchim, vijnean (science), kotha, kovita, kadambori, nibond, dhormik, lingi xikxonnachim – pustokam, veakoronnam, xobdkox oxim 2000 voir mhalvoz asa. Tachem hem bhanddar polleun zaitea zannank ojap dista. Hea bhnaddaracher Gõy Vidyapitthachea vidyartheamni obheas kela hi ek obhimanachi gozal. Tache fattlean hem bhanddar noxtt zavpachi bhirant dakhoun kaim zannamni tem viktem legit ghevpachi umollxik dakhoilea. Punn Brazinho tem konnakuch diunk toyar na. Tem daiz ani sorospotichi girestkai mukha vele pillge khatir sugur dovrunk Soares kuttumban ekvottit nirnnoy ghetla. Hatunt Esha Aguiar, tache dhaktte suniechi motthi zobabdari asa. 1986 vorsak ghorachi durusti korunk ghetloli tednam 500 voir Putokam valltten khalim mhonn apunn khub roddlom mhonn Brazinho khont ugtaita. Zaitea zannank khobor legit aschemna tache nanv Novi Dil’lintle Sahit’ya Akademichea Who’s Who of Indian Writers hatunt aspavlolem asa. Hea tachea girest vavrachea yogdhana khatir taka zaite bhouman ani puroskar favo zaleat. Tatuntle kaim oxe asat : Kola ani Sonvskruti Khateacho 2004-2005 puroskar;Tiatr disa 2007 Kola Akademicho puroskar, teach disa Kuwaitantui puroskar, Dalgado Akademicho Daiz puroskar, 2009 vorsa Dr, Jack de Sequeira puroskar, 2012 vorsa Jivit masikacho puroskar, Social Welfare Association, Santa Cruz hacho boro Konknni borovpi puroskar ani halinch Bharoti Janta Party, Merces hancho 81 kolakaram vangdda puroskar. Roch Musical Puroskar Parrikara hatantlean. Konknni bhas sodanch oslea oxtt’tasanchea bhas-bhoktachea rinnant urtoli. Amche bhaxechi tannem anikui seva korunk ami taka anikui lamb jivit anvddetanv.

‘Ekuch Kazar’ M. Boyeracho tiatr Arambol aslo. Tednam Arambol vo Morjim vochpak feribottint provas korunk poddo. Arambol tiatr somptoch ami Chopddem thavn feribottint porot Siole yetaleanv. Ho tiatr zoran choltalo ani dis’pott’te amkam ‘show’ astale. Hanv tiatr korun uprant kamank vetalom mhonntoch mhaka nhidonk mellonaslem ani mhoji nhid sarki zainasli. Hanv ani Anil Kumar feribottint dogui sangatan bosun asle. Feribott Siole toddik pavli ani Anil Kumar uttun gelo. Toxech her soglle kolakar feribottintle denvon bosint bosle. Hanv thoim feribottint sust nhidon urlom, karann ami xegit 13 ratink 13 ‘show’ kelole. Punn hanv feribottintuch bosun urlam mhonn tankam ekleakui khobor nam. Siole toddik thavn feribott porot sutli ani modem doriant pavli, uprant he mhaka bosint hanv nam tem polleun sodhunk lagle. Bos porot Siolechea dokear haddli ani bosichi ‘headlight’ marun feribott porot Sioleche toddik haddli. Konn tori mhaka feribottint sodunk ailo ani tankam hanv

thoim bankar sust nhidlolom asa to mevlo. Hanv magir feribottintlo denvlom ani bosin bosun porot ami amchea ghora yevpache vattek lagleanv.

Titta Chuklo torui duo ‘repeat’ gelo.

Ek dis C. Alvaresacho tiatr ‘Mhozo Guneanv’ Mhapxam aslo. Tedna hanv khub ‘junior’, ani mhoje poros Titta Pretto khub ‘senior’. Hea tiatran ami dogui ek duo mhonntaleanv. Bab Peter amkam bhitorlean thavn ‘prompting’ ditalo. Titta ho duo mhonnttanam sodanch guspott’talo. Ho duo chalu astanam hanvem mhojeo don lainnim mhonnleo zalear Titta apleo fuddleo don lainnim mhonnunk chuklo. Bab Peter-ak ho duo sarko patt aslo mhonnttoch Titta chuklo tem polleun Bab Peteran bhitorlean thavn heo donnuim lainnim apnnem mhonnon kaddleo. Tiatrak hajir aslolea lokak dislem ki heo donnui lainnim mista bhitorlean thavnuch mhonnuk zai asleo mhonn. Ani itlem asonui amcho duo tea ‘show’-ak ‘repeat’ gelo ani konnakuch kosloch dubav poddlonam.

Ti


Amcho Awaz Nov 2_Layout 1 11/1/2013 8:18 PM Page 12

Ponnje<Sonvar, 2 Novembr, 2013<

Tiatr Machier

Amcho Avaz

Amche Tiatr ani “Reviews”

Mhalgodde Tiatrist

Carlos Noronha

Jednam tiatristank tanchea tiatranchi ttika sonsun ghevpachi sonvoim zatoli tednach tiatrache khore udorgitichi survat zatoli

Tomazinho Cardozo

T

iatr Gõyant ani Gõyam bhair, zhoim, zhoim Gõykar jiyetat, khub nanv-lovkik asa. Ogllim unnim 120 vorsancho itihas aslolo ho tiatr Gõyche porje bhitor, odhik korun Kristanv porje bhitor to khub avoddto asa. Hindu somazantlea Gõykarank Moratti nattok vo Konknni nattok odhik avoddta. Tea khatir amche tiatr pollounk Hindu bhav bhov todde asatat ani tech porim Moratti vo Konknni nattkam pollounk Kristi lok bhov todde asta. Gõyant Tiatranche proyog (shows) mottea promannan zata title Konknni vo Moratti nattkanche zaina. Hache voilean ek sid’dh zata ki Gõycho tiatr khub nanvlovkik asa, khub ‘popular’ asa. Teach khatir eka eka tiatrache xekddeamni ‘shows’ zata. Konknni vo Moratthi nattkanche oxe porim Gõyant ‘shows’ zaina mhunnchem him nattkam tiatra poros Goyant popular na. Punn tancho dorzo vo ‘standard’ niyall kelo zalear tim nat-

tkam tiatra poros khub unch urta hantun matui dubhav na. Punn zaitea amchea tiatrist bhavank hem mandhun gheunk kottin zata. Tanchea mhonn’nea pormonnem ek tiatrache 100/200 ‘shows’ zale zalear to tiatr unch dorjeacho asa. Hem sarkem chukichem asa kiteak ‘Standard’ ani ‘Popularity’ heo don veg-veglleo bazu asa. Eka tiatracho fokot ekuch poriant ‘show’ machier haddlo zalear ani to tiatr tiatrachea sogllea bhagamni ut’tom (excellent)asa zalear to unch ‘standard’ aslolo tiatr mhunn mandpak zata. Punn eka tiatrache 100 ani 200 poryant ‘shows’ zale zalear ani tantun anek chuki asat zalear to tiatr ‘popular’ zata punn unch ‘standard’ aslolo tiatr zaina. Oso somoz amchea tiatr kollkoranchea ani tiatr pollennaranchea monant zavpak karann mhunttlear tankam aplea tiatrachem “Critical Appreciation” vo “Constructive Criticism” aikopachi sonvoim zaunk na. Ti sonvoim korpachi taktichi goroz asa. Tiatrak 120 vorsam zalim punn ttika (criticism) aikopachi amchea bhitor tank na zalear ami sudharopachea margar fuddem tanch marunk xokchena. Hi ttika aikopachi ani sonsun ghevpachi sonvoim amche boroinnar, lekhok ani odhik korun tiatranche

“Reviews” boroita tancher adharun asa. Eka boroynnarachem karya somaz sudharpachem asa mhunn ami borovpi mandtat zalear eka tiatrache “Reviews” borovpeachem karya tiatr sudhravpachem aspak zai hantun matui dubhav na. Punn mhaka dukh bhogta sangpak ki amche boroynnar je tiatrache “Reviews” boroita tanche bhitor “Constructive Criticism” korpachi thakot na kiteak khoincheach tiatracho “Review” jednam hanv vachtam, magir to Inglez vo Konknni bhaxent zaum, tantun mhaka tea tiatrant kainch unnem naslem oxem dison yeta. To tiatr sogllea bazumni

Anthony Mendes-ak sor kori sarko ‘commedian’

Tiatrantlo ek dekhavo

sarko ‘perfect’ asa oso somoz zata. Ani jednam hanv uprant toch tiatr polloytam tednam mhaka amchech churchure dista

kiteak tantun dolleamni bhoro sarkeo chuki astana poryant ami tacher visor ghaltanv mhunn. Ani heach khatir amchea tia-

Ttika kelearuch Tiatr sudhortolo Halinch ghoddloli ghoddnni. 39vi Tiatr spordha chalu zalea ani ‘Amcho Avaz’ satollean hea titatram vixim ‘critical appreciation’ korun tanche ‘reviews’ boronvche oxem chintlem. Stanley Vaz hea amchea ‘Senior Journalist’-ak he ‘reviews’ borovpak vinonti keli. Stanley Vaz-an kaim tiatranche ‘reviews’ borole ani tea tiatram vixim aplem mot ukttem kelem. Kaim tiatr ‘director’-ank tache ‘reviews’ mandle na, kiteak tantun tiatracheo donui bazu mhollear – boreo ani vaitt – manddloleo asleo. Amchea tiatristank tiatra vixim borem boroilear man’neo asa punn matxi khoinchorui boddi marli zalear tankam vaitt dista, hem amkam sarkem potton ailam. Amchea tiatr boroinnaramni, ‘director’-amni ani kolakaramni ek zanna zavpak zai ki sonvsarantlo khoinchoch ‘drama’ tachi ttika kelea xivay sudhronk na ani sudhorcho na. Tea khatir amcho tiatr sudhortolo zalear tiatram vixim faideachi ttika korop sarkem gorjechem asa. Hem monant dovrun amchea tiatrist bhav-bhoinnank ek magnni asa. Hanga thoim lhan vhodd ttika potramcher aili zalear tannim sonsun ghenvchem, karann amchea tiatrantle unnav (drawbacks) dakhoilea xivay ani tiatristamni tacher upay ghetlea xivay amcho tiatr kednach sudhorchona. Tea khatir tiatr spordhentlea tiatranche ‘reviews’ borovpache Stanley Vaz hannem bond kelole te portun suru korunk ami taka vinonti kelea. Tiatrachea boreponna khatir hanga thoim ttika aslear ti borea monanuch ani tiatrache - Sompadpi udorgoti khatir kelea mhunn mandun ghenvchem.

tranchea boroinnarank ani direktorank ttika aikon ghevpachi sonvoim zaunk na kiteak ti ami korunk proytn korunk na. Tea khatir tiatranche “Reviews” borovpeank mhoji vinonti asa. Tiatracho “Review” kortana tantun jem borem asa tacho ulkekh koratuch, xebaski diyatuch punn teach borobor je unnav asa tevui ‘highlight’ korat ani zata zalear te unnav sudhraunk suchna diyat. Oxem kelearuch tiatr kolakorank “Constructive Cruiticism” aikopachich nhoi punn ti mandhun ghevpachi poryant sonvoim zatoli. Ani jedna hem ghoddtolem tednach tiatr progortichea mhargar nettan panvllam martolo. Ani ho bodol ghoddoun haddpak tiatranche “Reviews” boroita tea manestancher adharit asa

Borovpiak Bhett

Enclidas de Elly aple onnbhov sangta Dalgado Konknni Akademin (DKA) ghoddoun haddlolie ‘BOROVPIAK BHETT’ karyavollint 1963 tem 1995 meren chalu aslolea ‘CINE TIMES satollecho som’padok manadik Enclidas de Elly aple Konknnichie Romi lipiechie potrokaritentle vichitr ani kherit onnbhov sangle. DKA-chi ‘BOROVPIAK BHETT’ karyavoll hea satolleant Ponnje, Campal Tiatr Akademi Gõy hichea Vosreant zali. Hea vellar machier DKA-cho odhyokx Premanand A. Lotlikar, sekretar Jose Salvador Fernandes, tizorier Walter Menezes ani Xri Enclidas de Elly hajir aslo. Gõy mukt zatoch Mumbointlea Gõykarank Konknni bhaxechi ruch diunk ani Konknni bhas satollem potr vachpiam udexim samballun dovorchea hetun apnnem ‘CINE TIMES’ satollem suru kelem mhonn Xri Enclidasan aplem ulovp kortanam sanglem. Toxench, aplea satollea potrant zata titli sompi bhas vaprun apunn Konknni bhas tornnatteam meren pavoytalo oxem tannem obhimanan sanglem. ‘CINE TIMES’ satolleachio survatek ek hozar protio chhaptale tacho ankddo fuddem vochun sat hozarancher pavlo oxem sangtanam, xekim ‘CINE TIMES’-acho

‘Borovpeak Bhett’ he karyavollin Enclidas de Elly uloita. DKA-cho Odheokx Premanand Lotlikar, Sekretar Jose Salvador Fernandes, Tizorer Walter Menezes hevui fottvar dista

chhapkhanno kosllun poddtoch apnnak tin lakh rupya luksonn zalem ani taka lagun apnnem tem satollem cholovpachem titlean bond kelem mhonn Xri Enclidasan fattlo ugddas korun sanglem.

12

Hajir aslolea Konknni borovpianchea prosnank zapo ditanam, ‘CINE TIMES’ satolleacher ‘AZO DITA ZAP’ hea vibhagant zap divpi azo apunnuch aslo mhonn Enclidas de Ellyn poilech pavtt sanglem.

‘CINE TIMES’ satollem porgottpa xivay, Enclidas de Ellyn Konknni kadom’borio-i porgottpacho vavr hatant ghetlo, ani zanntteank toxench tornnatteank avoddtat toslio kadom’borio uzvaddaylio. D’Elly Porgottnnie khal, poilim dor pondroxiek ani uprant dor mhoineak, oxeo mellun tannem 250 romaxi boroun uzvaddaylio. Aplem onnbhovachem ulovp sompoytanam, konna-i lagim apnnem boroun porgott kelolea ‘CINE TIMES’ satolleachio ani romansinchio protio asat zalear, tio tannem DKA-chea vachop-ghora khatir udarponnan bhettoylear apnnak khub borem distolem mhonn sanglem. Xevottak, Enclidas de Ellyk DKA-chea odhyokxan DKA-chi Ugddasachi Bhett bhettoyli. Survatek DKA-cho tizorier Walter Menezesan yevkarachem ulovp kelem, zalear odhyokx Premanand A. Lotlikaran karyavollichem yezmanponn choloylem ani sekretar Jose Salvador Fernandesan karyavollichea xevottak upkar attoyle. Konknni borovpi, bhou korun aplie tornnattie pirayer ‘CINE TIMES’ satolleak sabar bhasamni yogdan divpi hie karyavollik hajir asle.

T

iatrist Comedian, sorgest Bab Carlos Noronha ho bhurgo Borda vaddeant (Fatorda, Margao) zolmank ailo. Tachea angant zaite koleche gunn asle, mhunn burgeachponnim sid’dh zatalem. Iskolant zaum vaddeant ‘concert’amni to bhag ghetalo. Jinsanvar bhumika kortalo, sobit sundor tallean gaitalo, poilim ganvchea tiatrant, aste aste korun ganvchea bhair tiatramni nhesunk pavlo. Poiloch mhunttler Fr. Caetan hachea tiatran, poilim poilim fokot to kantaram mhunttalo, zaum ‘comedy’, ‘decent solo’, ‘duet’, ‘trio’, chovko ani panchko. Tache avddichem kantar mhunttlear ‘duo’ zo to ani C. C. Boy borobor gaitale. Tachea ‘duo’ kantarak lagon to chodd famad zaunk pavlo. Tache ‘duo’ porot porot ‘repeat’ yetale. Ak’kem Gõy bhor te ghaztale ani porzoll’le hea ‘duo’-ank lagon manv vostea ‘director’-anchea tiatramni nhesunk pavlo. Tea vellar ‘Doea’ ho tiatr sorgest Airistides Dias-acho porot ‘round’-ak manddlolo, tedna to tantunt ‘duo’ mhunttalo, uprant Robin Vaz, Nelson Alfonso hanchea tiatramni to lovkik zavnk pavlo. Uprant tannem anik fattim vollon pollovnk na. Premanand Sangodkar hacho tiatr ‘Dolle Dhampchea Adim’, ‘Dusro Rosto’ hantunt to nheslo. Uprant bab Ligorio Fernandes hannem taka aplea pongddant ghetlo, to ‘nonstop show’ ‘Oromb ani Xevott’, zo zobor so cholona zalo. Uprant tachoch ‘Devacho Vhodd Upkar’, ‘Jesudas’ hantunt to nheslo. ‘Jesudas’ hea khell tiatrant tachi bhes bori ‘comedy’ zali tea vellar ‘Cine Times’ ani ‘Goa Times’ hannim Carlos-ak vakhanddlo. O ek nizacho ‘comedian’ mhunnon, taka sorgest Anthony Mendes-ak sor korunk lagle. Tea vellar ‘Jesudas’ khell tiatrak ‘Murli Deura Trophy’, ‘Man of the Year’ mhunn favo zali. Uprant to Menino de Bandar hachea pongddant bhitor sorlo, chodd nanvlovkik zalo, to ‘Sucorina’ hea ‘nonstop show’-ant konnuch vollkonk nam oso uronk na. Uprant tachoch tiatr ‘Poilo Martir Foriano Vaz’ heavui tiatrant lokak pott bhor hansoile. Khoimcheach ‘director’-ak nhesonastana urla oso mhaka disona. Tea vellavoile ‘century’ pavlele ‘non stop’ khellamni to nhesla, zoxe porim ‘Dudu ani Guinean’, ‘Judas’, ‘Fator’, hea tinui ‘century’ kelolea khellamni tannem bhumika kelea. Nimanno nhesla to tiatr Menino de Bandar-acho ‘Sonvsarant Astana Diat’. Uprant anik to Konknni machier disonk na, okosmat ho sonvsar soddun gelo. Aiz vis-ekvis vorsam somplim, tacho zago azun poriant konnench gheunk zavnk na. Tacho zago khali asa mhunttlear fott zanvchina, punn azun poriant tacho tallo aikonk mellta Bonifacio Dias hachea ‘video film’-ant ‘Dot Dennem Saudi Arabiachem’ ani Video World hannem toyar keloli ‘audio cassette’ hantunt. Tanchem kantar duo ‘Guitarist’ ani ‘Gõykar’ gailolem asa. Zalear Bonifacio Disa hachem video film ‘Zulum’ ani ‘Zababdari’, hantunt ‘comic’ bhumika kelea. Ho ek kolakar sodanch hanstea tonddacho, fokanner koso, boro kantorist, boro bhumika korpi, boro tiatrist zavn gelo. Wilson Dias Moddganv, Gõy

Sorgest C.Alvares-ak koso visronk zata? daniel F de Souza.

Lekhok ani Ttikakar

G

elea satolleant hanv Saxttintlea vattharant eka kazarak gelolom. Vhokol Bardez vattharantli zalear novro Saxttintlo mhonntoch lognachem ‘reception’ Saxttint zalolem. Mhojea sangata Santan (tachem khorem nanv nhoi) mhojeach Saligao ganvcho ek tiatr mogi bosun also. Tachi piray sot’tor vorsam voir astoli. Ami uloitam astana tannem vixoy okosmat tiatram vixim vhelo ani sorgest C. Alvares-acho ugddas korun oxem mhunttlem “Tum tiatram vixim Inglez ani Konknni potramcher boroitai tem hanv vachtam, mhaka ek sangxi, aiz soglleamnich sorgest C. Alvaresa-

cher sarkoch visor kiteak ghatla?” Ho tacho prosn aikun hanv thottaklom! “Tum kitem mhunnonk sodtai?” prosnanuch hanvem tachea prosnak zabab dilo. “Hanv mhunnonk sodtam ki, halim sorgest C. Alvares-acho koslech kodden ani koslech toren ugddas kelolo mhaka khoinch disona. Taka konnech tachea vavrak inam vo puroskar porian bhettounk na. Tannem tiatram pasot vavr kela to sabar pustokam porian boroun kabar zanvchona. Tache tiatr, tachim ‘duet’-am ani tachi bhumika korpachi kapastad aiz amkam khoincheach eka tiatrista modem disona. Zalear itlea mahan tiatristak ani kolakarak aiz soglleamni itlo vegin koso visrunk zata? TAG he vixim kitem korta?” Hanvem taka zabab diun mhonnlem, “Punn TAG-n tacho ugddas korun don vorsam fattim tachea kantaramcher ani ‘duet’-ancher adharun ek ‘Tribute Show’ Gõychea mukhi xaramni machier haddla. Ani tea xivay tachea zolma disa ‘Somplelea Tiatristancho Ugddas’ hea

karyokroman tacho dor vorsa karyavoll goddoun TAG-chea vosreant tacho ugddas zata”. “Hem sogllem borem asa, punn itlench korun sogllem sompona tem. Tacho ugddas ani tannem kelolo vavr aiche lhan pillgek gomoun yevnk diunk zai. Aichea tiatramni pollelear ‘duet’-am kabar zait gelim. Adleam tiatram bhaxen atam amkam ‘duet’-am aikunk mellonant. Sorgest C. Alvares zaun aslo nhoich ek ‘Ace Director’ Konknni palkacho punn ek khoro ani vhorto ‘Duetancho Raza’, taka lagtolo dusro anik konnuch kolakar azun hea palkar disona. Hea fuddem ghoddiek utpon’ zait. Punn aiz pasun nam. Atam amkam tachea ‘duet’-anchea dorjeachim ‘duet’-am palkar tiatramni aikunk melltat? Tachem ekuch ‘duet’ mhonnlear ek tiatrachi kotha koxi asli. Eka borea borovpeachean apli ikmot vaprun tachea ‘duet’-ancher niyall korun tantlo sondex kosak laun ek tiatr porian borounk zata toslim tachim ‘duet’-am astalim. Zalear atam him ani oslim dorjedar ‘duet’-am

amkam tiatramni kiteak aikunk mellonant?” Ho tacho zabab aikun hanv matso ranant poddlom, karann Santan sangta tantun zaitem sot aslem. Tannem kitem sanglolem tem chintun ani niyallunuch sanglolem. “Zalear tum kitem kor mhonn sangunk sodtai?” hanvem taka porot vichar kelo. “Aicheam tornatteam ani novea-novea kolakaram mo-

dem tachi vollokh zaunk zai, tannim ghoddlolim kantaram ani ‘duet’-am porot-porot tanchea kanancher sadhounk zai. Tantuntlo nirop, tanchi ghoddpachi chal ani rit, tancho vixoy tanchea kanancher sadhounk zai. Hea vorvim goddiek amchea novea kolakarank ani tornatteank ut’tejon mellon tantuntlean kitem tori borem yeunk xokta. Aiz tiatramni ‘duet’-am kabar zatat tim polleun khub vaitt dista. ‘Duet’-am zaun asa eka tiatracho vhorto ani vhoddvikecho bhag, to kosoch amchea tiatra koddsun pois dovrunk zaina”. “Hanv somzotam tum kitem mhunnonk sodtai poi tem. Punn hacher tuji suchnnam kitem asa?” hanvem taka anik ek vichar kelo. “C. Alvares-achea ugddasak TAG-n antrea-poirean kosli na tor kosli karyavoll ghoddoun

haddunk zai. Tornatteam khatir ani kheritponnim novea kolakaram khatir tankam kantaram ‘duet’-am ghoddpachea babtin margdorxonn korunk ‘workshop’-am ghoddoun haddunk goroz. Tachea ‘duet’-ancher hea ‘workshop’-amni bariksannem ani gombirsannem cheorcha kivam bhasabhas zavpak zai. Dor vorsa tachea zolma disa, TAG-n fuddakar gheun Gõychea donui vattharamni mhonnlear Ut’tor ani Dokxinn Gõy vattharant khud apnnem ghoddlolim ‘duet’-am gavpachi spordha goddoun haddunk goroz. Toxem kelear amchea ‘duet’an porot jiv yetolo, nett yetolo ani fuddarak amkam tiatramni sadaronnponnim ‘duet’-am favo te ritin samil zalolim distelim.” Santan kitem sangta tantun sogllem nhoi tor zaitem kitem sot ani niyall korpa sarkem aslem mhonn mhaka dislem. “Tuzo husko mhaka somzota, ani tum kitem sangunk sodtai tem mhaka thavem zalem” hanvem taka zabab dilo. “Hanv hem tuka sangtam

karonn, tujean hacher niyall korun, tuje likhnne udexim hacher anik uzvadd ghalunk zata ani sorgest C. Alvaresacho ugddas ani tannem kelolo vavr tujea borovpantlean tiatr mogyeam modem ani TAG-chea mez-karbaream-che nodrek haddunk zata dekun. Zata zalear hacher il’lo uzvadd ghal. Amchean tiatrantlim dorjedar ani boro sondex divpi ‘duet’-am sompot vetat tem polleunk khoxench zaina. Ani tim atanchea tiatristamni morunk diunk favona” Santan-an mhonnlem. Tachea utramni xanneponn asa tem parkunk mhaka vell laglona. Ani taka adeus korchea vellar hanvem taka sanglem “Dezembrachea mhoineant, sorgest C. Alvares-acho tiatr ‘Konnem Lailo Uzo’ Gõyant zavpacho asa. Tachi dhuv Capucina Alavares to digdorxit korta zalear, Tony Martins to palkar haddta. Gõyant tache thodde proyog zatole.” Tache dolle okosmat chok’chokle ani sonxea bhaxen kan’ mhoje veslean voll’le. Ani tannem mhaka zabab dilo “Hanv jerul to polleunk vetolom.”


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.