5th oct av

Page 1

Ponnje<Sonvar, 5 Otubr, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

Herald

Amcho Avaz

t t

Amcho Awaz Oct 5_Layout 1 10/4/2013 7:09 PM Page 1

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

PTI

Telangana Ulpota

Jagan Reddy kortolo moro porian upas

MHOTVACHEM

Bhikareanche zoddir ‘agent’ folgam marta - PAGE 3

Kal, Sukraradis Pap Saib Francis, Serafico Institute for Disabled Children, hea opong bhurgeanchea ghorak, Assisi Italy hangasor, bhett dili. Tea vellar Pap Saib Francis opong bhurgeachi opurbay kortana kaddlolo fottu

Lok Sabha venchnnuko

12 kotti motdar poilech pavtt motdan kortole ‘Massage Parlours’ mhonnge ‘brothels’ - PAGE 4

Gõyant rogotdhan korunk ostoreo fattim - PAGE 5

Desant 30% khasdar, amdar oprdhi asat - PAGE 7

Micky-Caitu ekameka pasun poisavta? - PAGE 9

Chennai: Yeta tea 2014 Lok Sabha venchnnukemni sumar 12 kotti tornatte poilea pautt mot diunchea pasot yogeo zatole. Ho ankddo mhotvacho asa, karann khoinchem pokx voir sorta vo fattim poddta tem hancher atthaplolem asa, oxem mhunnonk zata. 2009 vorsa Congress-ik 11.9 kotti motam, BJP-k 7.8 kotti motam, BSP-k 2.6 kotti motam ani CPM-ak 2.2 kotti motam mevlolim. Dusrea khoincheach pokxak akh’kea desan 1 kotti von odhik motam

mellonk naslim. Veg-vegllea raj’jeamni sod’deak toyar kelolea motdaranche vollerinchea pormonnem, desachea motdarancho ankddo 79 kotti von matso unno asa. 2.3 kotti tornatteam vangdda Uttar Pradesh-an sogllea von odhik poile pautt motdan diupi motdar astole. Raj’jeantlea 12.9 kotti motdaram modem hancho ankddo 17.6% astolo. UP-chea fattlean, 1.05 kotti (13.2%) novea motdaram vangdda Maharashtra dusrea sthanar asa. 94.3 lakh novea

- PAGE 11

motdaram vangdda Bihar tisrea sthanar asa, zalear tachea fattlean 90 lakh zannam borabor West

Bengal asa. ‘Census’-an jahir kelolea ankddevari pormonnem 2rea Panar Vach

1 Km ‘Buffer Zone’-acherui motbhed uprasleat… Stanley Vaz stanley@herald-goa.com

vaddot ani choddot vetat, taka lagon anikui sabar kall heo minam khonneo bond urtoleo oso odmas aslolo,

….tedna meren minam khonneo bond dovorya: SC Nitidar M.B Shah hannem sador kelolo avhal chukicho mhonn sid’dh korpachi ‘risk’ ghetana distat. Punn, Shah Aiyogan sador kelolea avhalant kaim mud’de spoxtt ritin nomud kelole asat. ‘Trasist Pass’ hachea xivay minam matiyechi vahatuk zalea. ‘Royality’ farik korpa babtint vhoddlo ghottallo zala. ‘Mining Leases’ asloleam kodde hea vixim kitench spoxttikoronn na. Itlem astana poryan, tumkam zorui Shah Aiyogan sador kelolo avhal fottkiro dista zalear, tumchea odhikaranchi rakhonn korpa khatir avhal tumich toyar korpacho ek adex ami mhonnge ‘Supreme Court’ tumka divpak xokta. Punn, tedna meren heo bond asloleo khonneo bonduch ascheo, oxem ami tea adexant (order) mhonnlem zalear magir kitem zatolem? Oso prosn, hea Sukrara aikovnni chalu asli tea vellar, Sorv Unchle Nitisobhecho Nitidar Patnaik hannem aikovnni choltali tea vellar Socieadade Fomento hacho vokil Rafiq Dada haka vicharlo

punn fuddlem voros May meren heo khonneo koxeoch suru zanvcheo nant, oxem Gõychea kaim Poryavoronn vadeamni hea Amcho Avaz potra kodde uloitana sanglem. Hea bond aslolea minam khonnim vixim azunui chear avhal (reports) Sorv Unchle Nitisobhent yevpache baki asat. Minam khonneo suru zanvche adim he avhal Nitisobhent sador zavop gorjechem zavn asa. “He chearui avhal sador zanvche poilim amkam Goa Foudation Sonvsthen sador kelole yachikecher (petition) aikovnneo gheupak kiteak mhonn forsar kele?” oso prosn Sorv Unchle Nitisobhent chalu aslolea aikovnnea (hearings) vellar Nitidaramni uprasailo. Raj’jeant 45 ‘million tons’ poros odhik min khonnintlean kaddchem nhoi, oxi Goa Foundationachi-i magnni asa. Punn, Gõy sorkar mat 45 ‘million tons’ hacher azunui aplo nirnnoi sangona. Gõyant kitli meren mina matiyechi hathallni korchi, hem Sorv Unchli Nitisobha tharaitoli. Punn, hem tharavpa khatir Nitisobhek tea chearui avhalanchi goroz asa, ani he 2rea Panar Vach

Bhopal 4 Otubr (PTI): Halinch BJPcho Prodhan Montri umedvar Narendra Modi hannem mhunttlem “Sonddas poile, devllam magir” (Toilets first temples later). Hea tachea nivodona vixim vegvegllim motam aikonk mellta. Zaitea lokank dista ki sonddasancho Bharotan khorench gombhir prosn asa ani tea khatir tacher upay ghevop

gorjechem. ‘Madhya Pradesh Women’s Commission’ hachi adli odheokx Savita Inamdar hinnem,

khuincheach rajki pokxachi bazu gheinastana PTI-k oxem sanglem “Anik devllanchi goroz na, kiteak devllam amchea kallzamni asa. Punn mon’xeank monisponnan lekhche khatir sonddasanchi bilkul goroz asa”. Halinch Dil’lint tornatteam kodden ulovn Narendra Modi-n oxem mhunttlolem “sogllech mhaka hindutva hacho

2rea Panar Vach

Lalu-k 5 vorsanchi khor bondkhonn

Ranchi: Rashtriya Janata Dal (RJD) mukheli Lalu Prasad Yadav-ak, sarem ghottallean (fodder scam) misoll aslolea karann panch vorsanchi khor bondkhonnichi (rigorous imprisonment) kheast favo zalea. Zachea udexim to ‘parliament’acho vangddi mhunn opatr zala ani yeta tea 11 vorsam khatir taka venchhnnukentlean bhair bosonk poddtolem. Toxench, fuddlea vorsa zaupi Lok Sabha venchnnukemni tachea pokxachea fuddariponna vixim prosn uprasonk laglea. Khas CBI nitidar Pravas Kumar Singhan ‘video conferencing’-achea vorvim

Lalu Prasad, adlo ,mukhel montri Jagannath Mishra, Jagdish Sharma ani her opradheam add ho nirnnoy dilo. Toxench, Setembrache 30 tarker sarem ghottallean doxi mhunn tharailolea Lalu Prasad-acher 25 lakh rupianchem dondd bosoilam. ‘Prevention of Corruption Act’achea nemanchea khala, her rajkornneam bhaxen taka-i doxi mhunn tharailolem. Apunn niropradhi asleacho Lalu-n ‘video conferencing’-achea vorvim davo kelo. Mishra-k chear vorsanchi khor bondkhonn favo zalea, toxench tacher 2 lakh rupia dondd-ui bosounk ailam. Sorv Unchle Nitisobhechea halinch dilolea nirnnoya pormonnem, atam he rajkornni opatr thartole. He rajkornni, dondd bhorunk pavonant zalear, tankam anink sov mhoine bondkhonnin sarche poddtole. 45 opradheam modlea 8 zannanchea add nitidaran Setembrache 30 tarkeruch nirnnoy ghetlolo. Opradheank sat vorsam meren bondhkhonn diunchem mhunn CBI-chi magnnim asli, ani Prasad-ak ani her 36 opradheank kosli kheast diunchi, hache vixim Brestara disa tharailem.

Telangana vegllem raj ghoddta Rajki nodrentlean hacho faido UPA-k vo NDA-k zatolo? amcho aVaz Protinidhi

Ostoreank apsurokxa khub gorjechi: Mary Kon

Itlea mhunnosor Erasu Pratap Reddy, Andhra Pradeshacho Kaidea Montri hannem aplo rajinamo diun Kongres sorkarantlem montripod ani Kongres pokxachem vangddiponn soddun dilam. Gelea satollean P Viswaroop ‘Animal Husbandry’ montri hannenui montripodacho rajinamo dilolo. Kendr sorkarachea montrimonddolan Andhra Pradesh-che tin montri asa tannim-i aplea montripodacho rajinamo diupacho nirnnoy ghetla. Te mhunttlear ‘Tourism Minister’ Chiranjeevi, ‘Textile Minister’ K S Rao ani ‘HRD Minister’ Pallam Raju. Andhra Pradeshant jem kitem rajki mollar ghoddta tache voilean thoinchea Kongres pokxacher vaitt dis yevpache asa mhunn chin’nam disonk lagleam.

“Poile Sonddas, magir Devllam”: Modi

May 2014 meren ‘mining’ chalu zavnk kotthin!

Ponnje: Gõyant bond aslolea minam khonnincho prosn disan-dis gombhir zait veta aslolean, hem bond aslolem ‘mining’ yeta to May meren suru zavnk khupuch kotthin mhonnpachem spoxtt zalam. Sorv Unchle Nitisobhent aikovnne khatir aslolo ho minam khonnincho prosn suttavo zavn, hem voros Dezembr meren ‘mining’ suru zatolem, oso soglleancho bhorvanso aslolo, punn dispottim oddchoneo

Hyderabad 4 Otubr (PTI): YSR Kongres Odheokx Y. S. Jaganmohan Reddy hannem kal sangon dilam tea pormonnem, Andhra Pradesh raj’jea vibagun don raj’jeam korunk sodta tea nirnnoya add aichean apunn morosor upas kortolom mhunn. YSR Kongres pokxachem ek protinidhimonddol (delegation) Dil’lik vochon raxttrapotik bhett’tolem ani Andhra ani Rayalaseema hea vattarancher onit kelea ti raxttrapoti somor manddtole mhunn Jagan Reddyn potrokarank sanglem. Hea khatir ji chollvoll tachea pokxan ghoddun haddlea ti raj’jeachea sogllea bhagamni nettan choltoli tannem fuddem mhunttlem. Jagan Reddyn ojapit zavn “Andhra Pradesh raj’jea vibhagun don raj’jeam korpacho ho nirnnoy Andhra Pradeshantle Vidhan Sobhent pas zainastana vevharant ghalum yeta?” oso tannem vinchar kelo. Favo titlem udok mellona mhunn Karnataka ani Tamil Nadu raj’jeam eka-meka lagim zhogoddta tachem udharonn diun Jagan Reddyn mhunttlem “Andhra Pradesh hachim don raj’jeam zatoch udkacho vixoy koxe soddoitele?” oso prosn kelo. Hyderabad xar Telanganak dilem zalear urlolea Andhra Pradeshachi arthik yenavoll khoinchean haddtole? Tannem prosn kelo. Sod’deak Hyderabad xar Andhra Pradesh raj’jeak choddan chodd yenavoll dita. Telugu Desam Party hacher dobav ghalun tannem mhunttlem ki hea mukhel virodhi pokxan apnnache vichar bodol korpachi goroz asa ani ekvottit Andhra Pradesh rakhun dovorche khatir vavurpachi goroz asa.

Andhra Pradesh ho prant vibhagun Telangana vegllem raj korpacho akhercho nirnnoy kendr sorkarachea montri monddolan poir, 3 Otubr 2013 hea disa ghetlo. Hea nirnnoya vorvim Telangana raj’jea astitvant yetolem hem sid’dh zalem. Hea mhotvachea nirnnoyak lagon Telanganachi porza ani rajki fuddari khuxal zale zalear Seemandhra vo Andhra Pradeshantolo urlolo bhag hantuntli porza dukhi zali. Hea nirnnoyak lagon Telanganantli porza ani rajki fuddari

zoit sakar kelem mhunn ani Telanganantle porjek nit mell’li mhunn hi ghoddnni sontosan somorombhunk lagle zalear Andhra Pradeshantlea urlolea vattarantlo lok ani rajki fuddareamni ragan dumxonnam kelim, morcha kaddle ani Andhra Pradesh bandh korpacheo dhomkeo dileo. Halinchea nirnnoya pormonnem Telangana hem vegllem raj zatolem ani Hyderabad hem xar fuddlea 10 vorsam khatir donui prantanchi – Telangana ani Andhra Pradesh – hanchi rajdhani (capital) astoli. 10 vorsam bhorta mhunnosor

Andhra Pradeshak novi rajdhani bandtole ani Hyderabad hem xar Telanganachi rajdhani zatoli. Hem bore bhaxen ghoddoun haddche khatir ek montreancho pongodd (group of ministers) ghoddla to pongodd hea vixim favo tim panvlam ukholtolo. Aiche poristhiti pormonnem Telangana vegllem raj zanvchem mhunn BJP, CPI ani TRS he rajki pokx tenko dita. Tech porim Kongres pokxa khal choltolo UPA ghottbondonui taka tenko dita. Telanganak vegllem raj korchem hea nirnnoya add

Andhra Pradeshantle rajki pokx YSR Kongres ani CPM hea prostavacher add asa. Andhra Pradeshantlea Kongres pokxantui hea nirnnoyacher ek mot nam. Thoim Kongres pokxan futt poddpachi xokeotay asa. Andhra Pradeshantlo anik ek rajki pokx TDP hovui khoxi na hem kollon yeta. Rajki poristhiti sarki uchamboll aslolea karonnan Telangana vegllo prant ghoddop ho nirnnoy xantikayen sutt’tolo kai hinsen (violence) buddtolo kai? Ho dubav ubo zata. Jedna svotontr Bharotan vegllim vegllim raj’jeam ghoddlim

tedna Telanganak Andhra raj’jean villin kelem ani Andhra

Pradesh hem novem raj ghod

2rea Panar Vach


Amcho Awaz Oct 5_Layout 1 10/4/2013 7:10 PM Page 2

Ganv-ganvamni

Amcho Avaz

Akantvadi Yasin Bhatkal Prokronn:

Dadleanchi rakhonn korunk ‘Dadleancho Ekvott’

Vasku thavn onvdum 39 tornattim bepot’to!

Songhottnent Ostoreanchoi aspv asa, Micky ‘founder president’

Ponnje<Sonvar, 5 Otubr, 2013<

Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Vasku xarantlo Imtiaz Ahmed ho tornatto dubavit ritin bepot’to zala mhonnpachem ugddapem zalolean, Vasku pulisamni 2009 vorsa thavn Vasku xarantlean jitle monis bepot’to zaleat tanchi melloupak survat kelea. Vasku pulis chovker aslolea pulis odhikaream koddlean mahiti mell’lea tea pormonnem, 2009 tem 2013 meren 29 tornattim cheddecheddvam bepot’to zalolim asat, oxi usko ani zottko divpa sarkhi mahiti bhair sorlea. Vasku pulis chouker aslolea pulisam kodde hatant aslolem kam soddun, he pulis Vasku thavn bepot’to zalolea tornatteanchi mahiti melloupachea kamant revoddleat. Kaim pulis, fattlea vorsamni bepot’to zalolea tornatteanchea ghorcheank ani soirea-daireank bhetton, hea bepot’to tornatteanchi mahiti porot ekttavpak survat kelea. Vasku thavn bepot’to zalolea Imtiaz hea tornattea vixim kaim somajik mollar vaurpi sonvsthamni avaz utthoilolean, ani sthanik vortoman potrancher heo

batmeo mottea okxoramni chhapun ailolean, sogllech kodden uchambolllai nirman zalea. Kaim zannamni RTI kaidea khala Vasku-chea pulis odhikaream kodde mahiti magoilea. Gõychea Pulis Khateacho Mukhel Odhikari O.P Mishra hannem gelea sumanant Vasku thavn bepot’to zalole tornatte ani sod’deak pulsanchea tabeant aslolo nixttur akantvadi Yasin Bhatkal hache Gõy bhettecho dhatt sombhond asloleacho dubav porgott kelolean, Vaskuchea loka modem hea vixoyacher vochot thoim cheorcha chalu asa.

Vasku thavn bepot’to zalolea sogllea tornattea chedde-cheddvanchi mahiti ekttaim korpacho adex dilolean, pulis chouker nond aslolea sogllea tornatteanchi chovkoxi korpacho vaur sod’deak pulisamni hatant ghetla. Vasku thavn bepot’to zalolea soglleach tornatteancho akantvadeam kodde sombhond astolo oxem na, hi gozal spoxtt korta astana, Vasku thavn bepot’to zalolim choddanchodd tornattim him por’rajeantlim asat, tech porim kamdar vorgantlim zavn asat, oxem pulis davo (claim) kortat. Bepot’to zalolea tornatteam modle kaim zann Vasku-chea nustem marpi bottincher kam korpi zavn asat. Vasku bagant zhoim Indian Navy-chi lokvosti asa, thoinche je tornatte bepot’to zaleat, te kaim khasgi karannak lagon. Vasku sarkhea eka vhodd xarantlean tornatte bepot’to zavop, hem ojap korpa sarkhem novol nhoi. Vasku sarkhea eka vhodd xarantlean prot’tek vorsa 60 tori tornattim cheddvam-chedde bepot’to zatatuch, oxem mot eka pulis odhikarean porgott kelem.

2

Amcho AvAz BAtmidAr

Moddganv: Ostoreancher zavpi ot’teacharancher zhuz divpa khatir kupuch ostoream khatir vaurpi songhottna asat. Moddganv-ant bailanchea prosnacher avaz kaddpa khatir Auda Viegas hichi ‘Bailancho Ekvott’ hi songhottna asa, ani ostoreancher zavpi ot’teacharancher aplo hanga-thoim avaz utthoita. Atam dadleancher zavpi ot’teacharancher avaz utthoupak ani zhuz divpa khatir ‘Dadleancho Ekvott’ hea nanvan ek songhottna sthapon zalea. Niropradhi dadle ani chedde mon’xancher sabar kodden vhodda promannan ot’teachar zatat mhonnpachem nodrek ailam. Hea dadleank surokxa divpa khatir tech toren tanche prosn sobhemazar manddpa khatir ‘Dadleancho Ekvott’ Songhottna zhuz ditoli. Hi Songhottna sthapon korpa fattlean Nuvem motdar songhacho amdar Micky Pacheco hacho hat asa, oxi cheorcha sod’deak Saxtti vattharant chalu asa. Nuvem igorje samkar aslolea chear rosteancher ‘Dadleancho Ekvott’ he songhottnechem ek borench vhoddlem bonder (banner) lailolem polle-

upak mellta. Hea bonderacher Micky Pacheco ‘founder chairman’, Micheal Fernandes ho he songhottnecho odheokx ani her pod-odhikareanchim nanvam ani futtu pintraileat. Nadia Torredo hache kexint kaim rajkornneamni Micky Pacheco haka naka-puro korun soddlolem. Oxe torechi onit dusrea khoincheach dadleacher zanvchi nhoi mhonnpachem mot Micky Pachecon sabar kodden manddlam. Halinchea kallar ostoreanchi rakhonn korpa khatir kaim mozbut oxe kaide kaddleat, tem monant dhorlem zalear, dadleam khatir kaideamni koslich mozbut oxi

tortud keloli na. Hem monant dhorun hi ‘Dadleanco Ekvott’ nanvachi songhottna sthapon kelea mhonnpachem, Saxtti talukeant ani Nuvem hangasor lokamni uloilolem aikopak mellta. ‘Dadleancho Ekvott’ he Songhottnechi tust ani thoknnai korpa sarkhi gozal mhonnlear, he Songhottnen ostoreanchoi aspav asa. He Songhottnecho Ernesto MoraisSochiv, Rocky Barreto ani Maria Barreto-Nimontrok (convenors), Vishnu Pai Raiturcar, Sayed Aziz ani Avis Rodrigues-Sol’logar (advisors) ani Anie Fernandes hem vangddin zavn asa.

‘People for Mopa’ chollvollicho dusro bhag 8 Otubrak Somplolea

1lea Panar Thaun...

Ponnje(AAP): Mopa vimatoll bandun yeunchem mhonn, ‘People for Mopa’ songhottnen suru kelole chollvollecho poilo bhag somplolo asa, ani atam dusrea bhagak veginuch survat zatoli. He chollvollichea dusrea bhagant People for Mopa songhottnentle karyokorte (activists) Peddnecho amdar Rajendra Arlekar hachi bhett gheun, Mopa ganvchea jea lokamni hea vimantolla khatir apli zomin dilea, tanche prosn suttave kortole. Yeta tea sumanant hea vixinchem ek nivedon-potr (memorandum) potr Arlekar-ak divpak ‘People for Mopa’ hachea vangddeamni tharailam. Mopa ganvant jem vimantoll bandpak sodtat, tea vimantollacho vaur vegim suru zavcho, tech porim ‘People for Dabolim Only’ sonhottnek zabab dinvcho oxi magnni korpa khatir Peddne talukeantlea sthanik lokamni ‘People for Mopa Only’ nanvachi songhottna sthapon ke-

12 kotti motdar poilech pavtt motdan kortole

lea. He songhottnen Peddne talukeantlea veg-vegllea ganvamni boska ani jahir sobha gheun, thoinchea loka modem Gõyant ek dusrem vimantoll ani Pednne talukeache udorgothi khatir tachi kitli goroz asa, hea vixim chollvollechea poilea bhagant sangon dilam. Mopa vimantoll bandpa khatir jea lokamni apli zomin dilea, tea lokak kaim oddchoneank fuddo korcho poddla, hachi mahiti he songhottnek mell’lea. Hangachea lokachi zomin gheupachi prokriya korpa khatir Gõy sorkaran ji kocheri ugoddlea,

ti Peddne talukeant soddun Ponnje xarant asa. He Ponnje aslole kocherint vochpayeupa khatir lokak khupuch vell khorch korcho poddta. Taka lagon, Ponnje aslole he kocherintlea odhikareamni satolleant thavn 3 dis Peddne yennvche, oxi magnni ‘People for Mopa’ hi songhottna kortoli. Vimantolla khatir sorkaran zomin tabeant ghetlea uprant, lokak te zomniche duddu melloupa khatir lokak sabar khottpotteo korcheo poddtat. Taka lagon lokak khupuch trasank fuddo korcho poddta. Sorkaran tea lokak tanchea zomniche duddu dita astana, zata title sompe ritichi prokriya (process) korchi, oxi-i magnni hea nivedonant songhottna kortoli. Tech porim lokamni hem Mopa vimantoll bandpa khatir dilole zomnik choddan-chodd mol mellchem, oxi-i magnni hi songhottna sorkarak kortoli, oxem Songhottnechea odhikareamni sanglem.

Tiatristancho Ugddas

Dor mhoineak Tiatr Academy Goa, atam amchea modem nant pun tea-tea mhoinean zolmololea tiatristanchea ugddasan kariavoll ghoddoun haddtat. Je tiatrist Otubrachea mhoinean zolmolole, ani tiatrantlea songitachea vangdda tiatrachea vikasan yogdan kelolea tiatristanchea vavra vixim Tiatr Academy Goa-n ghoddoun haddlolea hea kariavollin ugddas kortole. Hi kariavoll Otubrache 8ver TAG-chea ‘Conference Hall’an sanjechea 4 vorancher zatoli, ani John Claro Fernandes anni Anil Kumar, hea tiatristanchea moladik yogdanachea vixim uloitole. Otubrachea mhoinean zolmolole kolakar oxe asat – Padmashree M. Boyer, Robin Vaz, H. Briton, Rosario Rodrigues, Christopher Leitao, Lucas Fernandes, Joao Boavida German D’Costa, Dr. Simon C. Fernandes, Antonio Jose Pereira ani Pri. Planton Faria. Sogllea tiatr mogyank hea kariavollik hajir zaunk vinovnni asa.

hi piraye sombondhit mahit ektthaunk ailea, ani 2011 ‘Census’-achea vellar 15 te 19 vorsam piray aslolea mon’xancher ti adharit asa. 2014 venchnnukamni motdan korche khatir nond korunk he soglle yogeo (eligible) astole; je 2009 vorsa yogeo nasle. “Hea novea ankddevari pormonnem, zolmancho ankddo vhodd aslolean UP ani Bihar-ak sogllea von chodd bhurgim asat. Ani heach karannak lagon motdan korunk yogeo tornatte asonkuch zai,” oxem International Institute for Population Sciences-chea P Arokiasamy-n sanglem. Dokxinnechea raj’jeam modem, Tamil

Nadu-n 62 lakh nove motdar asat. Zalear, Karnataka-n 58 lakh ani Kerala-n 26 lakh nove motdar asat. Dezembr mhoinean vidhan sobheche venchnnukek voitolea Dil’lin, motdar mhunn nondnni korchea pasot 16.6 lakh yogeo tornatte asat. Zalear, Rajasthan-ak 72.9 lakh ani Madhya Pradesh-ak 74 lakh zann asat. Himachal Pradesh sarkea lhan raj’jeamni ani Union Territories-amni 10 lakhanchea von unne nove motdar asat. “Yogeo vidhearteanchi nondnni korun gheunchea pasot, vidheapittamni ani kolejimni karyakorteancheo mohimeo chalu asat,” oxem Tamil Nadu ‘chief electoral officer’ Praveen Kumar-an sanglem.

“Poile Sonddas, magir Devllam”: Modi

Chouxil’lean Udhorgot Hoch Hetu: Kennedy Affonso

bhokt mhunn mandta, punn hanv tumkam khorem kitem tem atam sangtam. Hanvem mhojea prantan Gujaratan oxem mhunttlam ‘Pehle shauchalaya, phir devalaya’ (toilets first temples later)” Sonddas bandche ani favo toxem udok mellchem hache vixim uloitana Inamdar hannem mhunttlem ki zoim bholaykecheo sovloti favo toxeo nam thoim ghoddun haddop khub mhotvachem asa. Nivrut (retire) zalolo IPS odhikari ani adlo ‘Vice Chancellor’ Rani Durgavati University hacho Arun Gurtoo hannem Modichea nivedonak tenko diun mhunttlam “tem ‘scientific’ chintop asa. Bharat des svotontr zalear 65 vorsam zalear zalim punn azun poriant ostoreank favo toxeo sonddasacheo sovloti nam”.

Goans for Goa Songhottnechi sthapnnuk…

May 2014 meren ‘mining’ chalu zavnk kotthin!

Ek Mulakhat:

Amcho AvAz BAtmidAr

Moddganv: ‘Goans for Goa’ he nanvache eke Bin-Sorkari Songhottnechi (Non Government Organisation) halinch sthapna zalea. He Songhottnechi sthapna zata thoinch asa, tancher arop zavpak lagleat. Kaim zannamni hi Songhottna Churchill Alemao hachem Gõychea rajkaronnant punorvoson korpa khatir sthapon kelea mhonnpacheo khobro posraileat. He fattbhuimecher (background) Goans for Goa Songhottna sthapon korpa fattlo hetu kitem? Hi Songhottna Gõy ani Gõykara khatir koslo vaur kortoli, hacho addavo (summary) gheupa khatir he Songhottnecho Sonsthapok Odheokx (Founder President) Kennedy Affonso hannem eka satollea vortoman potrak diloli mulakhat ami ditat. Prosn: ‘Goans for Goa’ hea nanvan Songhottna sthapon korpa fattlo tumcho hetu kitem? Kennedy: Somajik bandpasantlean somaza khatir kitem tori korchem, ho hetu monant dhorun hi Songhottna sthapon kelea. Apvaurpi Songhottna sthapon korun somzantlea sogllea lokak ekttaim dovorpacho vaur korunk aichea kallar khupuch goroz asa, hachi zanniv mhaka ani mhojea vangddeank aili. Gõychea vikasa khatir sogllea somazantlea lokak ekttaim haddun ganvchea lokamni ani Panchayatimni zatat tea gram sabhamni sogllea lokamni ani Panchayatichea vangddeamni ek khoddegant bhumika korchi, haka lagon hi Songhottna aple proitn kortoli. Fuddaracho vichar korun Gõy raj’jea khatir ek arakaddo (plan) toyar korpa khatir hi Songhottna soglleam von poilim modot kortoli. Hantunt kosloch rajki svarth ascho na, ani ami to yeupak dinvche nant. Prosn: He Songhottnechem kheritponn kitem tem sangxi? Kennedy: Goans for Goa Songhottne udexim soglleam von poilim gram sol’logar somiteo (advisory committees) sthapon kortole. Ganvantlea 12

vangddeanchem gram sol’logar mondoll sthapon kortole. Gõy raj’jeantlea 182 ganvamni gram sol’logar monddolam udexim ami kam kortole. Sorbhonvtonnchea poryavoronna sangata ganv ani ganvkarponn rakhpa babtint amche choddan-chodd proitn astole.

Prosn: He Songhottneche vaurachi pod’dot koxi astoli? Kennedy: Goa Panchayat Act 1994 hachem kolom 239 hachea pormonnem prot’tek gram Panchayatint gram vikas somiti venchun kaddop gorjechem zavn asa. Punn, durdoivachi gozal mhonnlear, oxe torecheo somiteo venchun kaddpak Panchayati durlokx kortat. Gram vikas somitim udexim ganvchea vikasachea kamanche prostav Jil’lo Niyojan (District Planning) Somiti kodde phattounche poddtat. Tea uprant he prostav raj’jeo sorkara kodde phattoupachem opekxit asta. Punn, hi prokriya (process) khoinch zalolo dison yena. Panchayat Raj mozbut korpa khatir Goans for Goa Songhottne udexim ganvam-ganvamni gram somiti mondoll sthapon korpak fuddakar ghetole. He nodrentlean ami panvlam ubharleant. Ganvamni gram somiti mondollam sthapn korpa khatir rajki fuddari yesesvi zavnk nant. Ganvamni lokak faideak poddtat tosle prokolp haddche suvater, naka tosle prokolp haddun ganvchea lokachea mathear thaptat. Hea fuddem oxem ghoddchem nhoi,

hea khatir hi Songhottna aplem sogllem boll vapurtoli. Prosn: Gram somiti mondollancho vaur kosle pod’dotin choltolo? Kennedy: Gram somiti mondoll hem puray toren svotontr astolem. Ganvchea vikasacho arakaddo toyar korpachea vaura sangata, ganvank ani ganvchea lokak sotavpi prosn soddovpa khatir hem mondoll vaur kortolem. He somitiche vangddi ani pod-odhikari (office bearers) lokxai pod’dotin venchun kaddtole ani, he somiti udexim ganvamni veg-veglleo karyavolli ghoddun haddtole. Prosn: Ganva-ganvamni somiteo ani vikas kamanchem niyojan (planning) korpa khatir he Song-

hottnek eka fuddareachi goroz poddchi na? Kennedy: Ganvcho vikas bore bhaxen korpa khatir sthanik nagrikanuch fuddari zavpachi goroz asa. Ganvchem boreponn chintpi sabar mon’xam amkam ganvaganvamni melltat. Oslea mon’xank ekttaim haddun ut’tejon ani margdorxonn divpachem kam hi Songhottna kortoli. Prosn: Gram somitinchi sthapna korpachea vaurak kedna pasun survat zatoli? Kennedy: Gram somiteo sthapon korpachi survat zalea, ani Ut’tor toxench Dokxinn Gõyant taka boro protisad mellpak lagla. Yeta tea kaim disam bhitor Moddganvam Ravindra Bhavan-ant hea gram somitinchi ugttavni zatoli. Prosn: Hea gram somitim udexim kosle vixoy hatant ghetole? Kennedy: Gõy raj’jeak lagu zavpi sabar prosn lambhovnner poddlole asat. Gramin bhagantlo vikas addkollun poddlolo asa. Gramin bhagantlea vikas khatir khori dixea ani novo rosto apnnaupachi goroz asa. Hem korpa khatir eke yog’geo pod’doti sangata niyojan korchem poddtolem. Pradexik Arakaddo, Minam khon-

nim udexim zaloli lutt ani ghotallo, Xikxonnik Madheom Prosn, Fattlo Kongres Sorkar Gõyant zalole sabar ghotalle (scams) sarkhea sabar prosnacher Goans for Goa Songhottna avaz utthoitoli. Punn, soglleam von poilim Gram Vikas Somiteo sthapon korpachea vauracher ami bhor ditat. Prosn: Goans for Goa hi Songhottna anikui vixoy vo karyavolli hatant ghetoli? Kennedy: Gramin bhagantlim 10 iskolam, teach barabor Xikxok (teachers) ani Vidhearteank tanche bhitor aslolea gunnanchi ani vaurachi dok’kol gheun tancho sonman kortole. Eka borea pulis odhikareak venchun kaddun, tachea borea vaura khatir taka ek medal divn tachi vakhann’ni kortole. Futtbol, Krikett, Chess sarkhea khellamni porzollit zalolea khellgoddeank venchun kaddun, tankam inam divn tankam protsan divpacho vaur Goans for Goa Songhottna kortoli. Hem sogllem korta astana, ganvamni xetkareanche mellave gheun tankam xetki utpadon vaddoupak ut’tejon divpacho vaur korpak ami tharailam. Sonskrutik karyavollim modem Nattkam ani Tiatr machiyer haddpak amchi yevzonn asa. Prosn: Goans for Goa he Songhottneche vangddi zavpa khatir lokamni kitem korchem poddtolem? Kennedy: Goans for Goa he Songhottnecho hetu ho somajik aslolean, he Songhottnek puray Gõychea loka koddlean ut’tom protisad mellpak lagla. He Songhottneche vangddi zavpa khatir Gõychea chearui konn’xantlean amkam sabar fon yetat ani porxim yeunui melltat. Khupxea Gõychea khupxea nagrikamni he Songhottneche vangddi zavpachem svikarlam. Zankam he Songhottneche vangddi zavpak zai, tannim mhoje kodde sompork korcho. Goans for Goa he Songhottnechi soglli mahiti www.goansforgoa.org he websiteir melloun gheupak zata. Sompork korpa khatir mhozo pot’to 9730328599 hea mobail numbracher mhaka fon korunk zata.

he avhal hea vorsa Dezembr vo fuddlea vorsa Janer meren Nitisobhent sador zatole, oso odmas asa. Gõycheo minam khonneo bond uddonvche adim rosteam vhelean 26 hozar ttrokamni minanchi vahatuk keloli. Tea vellar, minam khonneo aslolea bhagamni obghat ghoddpachi-i sonkhea khupuch promannan vaddloli. Hea fuddem minam khonneo suru zalea uprant Gõychea rosteancher minachi mati gheun kitle ttrok vahatuk kortole? Hacho zabab azun meren Gõychea minam khatean vo Mukhel Montri Manohar Parrikar hannem Nitisobhek dilolo na. Indian Road Congress Sonvsthek hea vixim obheas korunk sanglam. 45 ‘million tons’ minam matiyechi hathallni keli zalear, porot ek pavtt 2025 hozar ttrokanchi vahatuk zatoli, oxem Poryavoronn mogi sangtat. Gõycheo 2-3 ‘mining’ vevsayant asloleo

Punn Modi-n nivedon dilam tacher probhavit zavnk na mhunnon Madhya Pradesh sorkaracho ‘Chief Secretary’ Nirmala Buch hannem oxem mhunttlam “Tantun khas oxem kainch nam kiteak tachea adim heach vixoya vixim Jairam Ramesh hannem ‘poile sonddas ani uprant devllam’ he sombondim nivedon kelolem”. Jedna Jairam Rameshan ‘sonddas poile ani devllam uprant’ fattlea Abrilan hem nivedon kelolem tedna BJP-n tacher khor virodh kelolo ani Jairam Rameshan desa lagim ‘apology’ magonk zai mhunn magnni keloli. Punn tench nivedon atam Modin kelam ani BJP pokx sarko mono zalolo dista oxem mhunnon Rajiv Shukla Kendra Montri hannem BJP-chi koddok ttika kelea.

komponeo hanga-thoim asloli raxik poddloli minachi mati hathallpak utsukt asat. Heach komponeanche dhoni, Gõyant 45 ‘million tons’ minam mati hathallpak porvangi ghenvchi mhonn Parrikar-acher dobav (pressure) haddtat, oso dubav (doubt) kaim zannkar Poryavoronn mogeamni (Envoirnmentalists) hea Potrkara kodde uloitana porgott kelo. Gõyant purai toren ‘mining’ vevsai bond uddoum meren ekunn 80 khonneo chalu asloleo. 1 Kilo metracho ‘buffer zone’ svikarlo zalear, hea 1 Km ‘buffer zone’-ant asloleo 23 khonneo bond uddonvcheoch poddtoleo, oxem Goa Foundation Sonvsthechem mot asa, punn Parrikar sorkar heo ‘buffer zone’ vattharant asloleo khonneo bond uddoupak sodina, ani haka lagon sod’deak bond aslolea minam khonnincho vixoy anikui gombhir zalolo asa.

Telangana vegllem raj ghoddta dlem. Telanganak Andhran villin kelam tedna soglli Telanganantli porza khoxi nasli. Teach khatir 1969 vorsa “Jai Telangana” vo Telanganak vegllo prant korpachi hi chollvoll suru zali. Te chollvollik lagon aiz Telanganak vegllo prant zavpachi sondhi mellta. Kaim vorsam uprant mhunttlear 1972 vorsa “Jai Andhra” hi chollvoll suru zali zache vorvim vegllo Andhra prant ghoddcho mhunn proitn chalu zale. Ogllim unnim 30 vorsam “Jai Telangana” hi chollvoll fuddem vhelea uprant ani tacho faideacho porinnam kainch zaunk na to pollovn 2001 vorsa K Chandrasekhar Rao hannem Telangana Rashtra Samithi (TRS) ho rajki pokx ghoddoun haddlo ani Telanganak vegllo prant korpachi chollvoll nettan fuddem vheli. 2004 vorsant TRS pokx Kongres pokxa lagim ghottbondon korun Lok Sobha venchnnuk zhogoddle ani jikle. UPA sorkaran Telanganak vegllo prant korpacho vixoy ‘Common Minimum Programme’ hantun ghatlo. Telugu Desam Party (TDP) hacho mukheli Chandrababu Naidu hannem-i Telangana vegllo prant korchea khatir aplo tenko bhasailo ani heach tenkeak lagon 2009 vorsant zalolem Lok Sobhechem eleisanv TRS ani TDP ektthaim ravon zhuzle punn jikonk xokle na. Y.S.R. Reddy zo tea kallar Andhra Pradeshacho Mukhel Montri aslo ani zaka Andhra Pradeshan bhov vhorto respeit

ani man aslo dekhun TRS ani TDP-k harovn Kongresak thoim sorkar korunk mell’lo. Punn avchituch 2 Setembr 2009 hea disa Y.S.R Reddy ‘helicopter’-acho obsoeg zavn hea sonvsarak ontorlo. Tachea mornna uprant Andhra Pradeshant Kongres pokxak dhoko boslo ani teach borobor tachea putak Jagan Reddy haka Mukhel Montri kelo na mhunnon Kongres pokx Andhra Pradeshant, zorui sorkar choloita, torui oskot zait gela. 2009 vorsachea Otubr mhoineant Chandrasekhar Rao hannem ‘fast unto death’ vo moro porian upas suru kelo. Chandrasekhar Rao hachea upasak lagon Telanganant uchambollay suru zali, hinsa vaddot geli. Tea khatir 2009 Dezembrachea mhoineant kendr sorkaran Telanganan vegllem raj korche khatir survat keli ani atam Telangana vegllem raj korpak nimnno nirnnoy ghetlo. Hea nirnnoyak lagon Andhra Pradeshan Kongres pokx sorkar choloita tea pokxan futt poddpachi xokeotay asa. Oxem zalem zalear 2014 vorsantlea Lok Sobhechea eleisanvank Andhra vattaran Kongres pokxak har poddpachi xokeotay asa. Jagan Reddy hacho YSR Kongres pokx vhodde sonkhen motam jikpacho sombhov asa. Tech porim telangana raj’jean Kongres pokx sonnsonnit zoit melloitolo hantunui dubav na. He osle rajki poristhitin BJP pokxak rajki faido zatolo vo na tem kalluch sangtolo.


Amcho Awaz Oct 5_Layout 1 10/4/2013 7:25 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 5 Otubr, 2013<

Ganv-ganvamni

Amcho Avaz

3

Bhikareanche zoddir ‘agent’ Romi Konknni Bhaxechea moga khatir .... Devnagorivadiank Romi Lipiecho Itlo Dusvas Kiteak? folgam martat! Jose salVador Fernandes

Eka-eka bhikareachi zodd hozaramni, punn… amcho aVaz ProtInIdhI

Ponnje: Prot’tek mon’xa samkar hat posravn bhik magpi mon’xanchi dispotti yenneavoll mat ojap korpa sarkhi asta. Gõy raj’jeant bhik magpi eka-eka bhikareachi zodd dor disa 1 hozar rupiyam poros odhik asta mhonnpachem sid’dh zalam. Punn, khontichi gozal mhonnlear, he tanche zoddicher bolteach lokamni hol’lo korun, svota mat lakhpoti zaleat, oxi-i ek sot gozal nodrek ailea. Pinzlele kopdde ghalun, ani khankent lhan bhurgeank gheun bhik magpi ostoreo porian eka-eka disa 2 tem 2,500 rupiya zoddtat mhonnpachi khobor nodrek ailea. Ek sorkari kamdar vo puray dis vevsay-dhondo korun ji yenneavoll eka sadaronn mon’xak favo zaina, titlem utpon’ ho bhikari lok zoma kortat. Punn, he bhike udexim zoddlole zoddichem bore ani yog’geo toren moddop zaina zavn, hea bhikareank dusrea disa porot ek pavtt bhik magpa xivay dusro upay asona, hem-i titlench sot zavn asa. Gõyche rajdhani Ponnje ani Gõychea veg-vegllea xaramni aple hat posraun bhik magpi bhikari monis amkam bhett’tat. Hea bhikareanchea angar aslole kopdde ani kaim zannanchem opangull polleun konnui mon’xak tanchi doya ailea xivai ravona. Taka lagon, aplea hat-pãyamni mozbut aslolo konnui monis tankam aplea bolsant hat ghalun jem kitem monak marta tem ghalta. Khupxe bhikari dhongi ani apunn lachar mhonnpachem nattokui kortat. Kaim bhikari mullak thavn opangull asonant, tankam konnem tori opangull korun bhik

magpak forsar kelolem asta, oxem-i ugddapem zalam. Mull Bijapur-Karnataka ani sod’deak Ponnje vattharant bhik magpi Mushar ho dadlo eka pãyan thontto asa. Mulancho adhar gheun to Ponnje xarant bhonvon bhik magta. Gelea Somara disa sanje vellar to xarant aslolea eka hottelachea konnxak bosun apleak dis bhor mell’lole duddu meztana, to hea potrkarache nodrek poddlo. Tea vellar tache kodde sonvad sadpak thoddo vell hea potrkaran kaddlo. Mushar hea bhikarean tea disa sokallchim 9 tem sanjechim 6 meren 2,700 rupiya komailole. Punn, prot’tek disa hozaramni rupiya zoddun porian, tacho prot’tek dis khupuch dukhabhorit zavn asta. Hem oxem ghoddpa fattlem karann mhonge tachi bhike udexim soglli zoddloli zodd soro piyeopak veta. Ani soro piyeon zalea uprant jem kitem tachea bolsant urta, tem konn tori ratchea vellar to futtpathir nhidlolo astana chorun vhorta, oxem tannem hea potrkara kodde uloitana sanglem. Ponnje sarkhea xarant bhik magpi eka bhikareachem dispottem utpon’ 3 hozar rupiyank tenkta zalear, reilve sttexonar, Vhoddlem Gõyant igorzo aslolea bhagamni, doriya vellencher aslolea

bhagamni bhik magpi eka bhikareachi zodd kitli meren asom yeta? Oso prosn hea bhikarea kodde sonvad sadtana, hea potrkarachea monant upraslo. Punn, hea bhikaream kustar folgam marpi monis boltech asat, ani te hea mon’xank bhikek laun apunn aplem jivit sartat, oxem-i Mushar hea bhikarean sanglem. Gõyant veg-veglle kodden bhik magpi choddanchodd bhikaream fattlean ‘agents’ astat, oxem Mushar sangta. Desant veg-vegllea raj’jeamni vochon ani sarkhech lachar zalolea mon’xank sodun kaddun he ‘agent’ tankam Gõyant haddun bhikek laitat. ‘Agent’-am udexim bhik magpi he soglle bhikari sanje vellar khoinchea tori eksurea zagear zoma zatat ani to ‘agent’ tankam eka surokxit thikannar vhorta. Tech porim dusrea disa tannim khoinchea xaramni vochon khoinchea zageacher bhik magchem, hem porian ek ‘agent’-uch tharaita, oxem Mushar sangta. “Kaim bhikareank pulisamni koslech tras korche nhoi mhonn he ‘agents’ pulisam kodde hat mellovnni korun astat. Tech porim he ‘agent’ tannim bhikek dovorlolo ek bhikari duent poddlo zalear, taka dotorager vochpak ani tacho kuidad korpak apli modotui kortat,” oxem Mushar sangtat.

‘Pass’ yevzonn KTC-cho bhorvanso Dor mhoineak 5 lakh odhik yenneavoll amcho aVaz BatmIdar

Ponnje: Bosimni provas korpi nagrikam khatir Kadamba Transport Corporation-an suru kelole ‘pass’ yevzonnenk Gõychea nagrikam koddlean khupuch ut’tom protisad mellpak lagla. Itlench nhoi, KTC bosimni provas korpi khupuch vaddonk laglea, ani teach barabor prot’tek mhoineak KTC-ik 5 lakh rupiya odhik faido zavpak lagla, oxem KTC-chea eka unchlea odhikarean sanglem. Hea ‘pass’ yevzonnek lagon KTC luskonnan cholpachem unnem zalam oxem to odhikari sangta. Chalu vorsa, mhonnge Janer 2013 thavn KTC-in provaxeam khatir ‘pass’ yevzonn suru keloli. He yevzonnek atam 9 mhoine soron gele, ani prot’tek mhoineak KTC-ik 5 lakh odhik rupiyanchem utpon’ favo zata. ‘Pass’ yevzonn suru korche adim KTC-ik itlem vhodda promannan utpon’ mello naslem. Haka lagon, sodanch luskonnan cholpi KTC-ik hi ‘pass’ yevzonn mhonnge ‘buddtoleak kaddiyecho adhar’ oxe torechem zalam. Hi KTC-in suru keloli ‘pass’ yevzonn odhik ani odhik lokache avddichi zavpak laglea, ani tech barabor loka koddlean he yevzonnek boroch vhoddlo protisad mellpak lagla. Atam meren KTC-in 28,000 lokak he ‘pass’ yevzonnent aspaun ghetleat. He yevzonne khatir ani tacho labh geunk prot’tek mhoineak 200 odhik novim orz-

potram lok KTC kocherimni yeun bhortat. KTC-che he ‘pass’ yevzonnek lagon KTC bosimni provas korpi lokachi sonkhea 20 tem 25 ttok’keammni vaddlea, ani lokacho vaddto protisad pollelo zalear, hi sonkhea anikui vaddtoli, oso bhorvanso KTC-che odhikari ugttaitat. ‘Pass’ yevzonne khatir ailolea xekddeamni sonkhechea ‘pass’-anchi prokriya chalu asa, ani hem chalu voros sompta mhonnosor 40 hozar odhik lokak he yevzonne khala aspun ghetole, oso davo (claim) KTC-che odhikari kortat. He ‘pass’ yevzonnek lagon, provaxeank 20 tem 30 ttok’ke sutt mellta ani taka lagon provaxi he yevzonne kodde akorxit zatat. Tech porim KTC-che tizorent prot’tek mhoineak 5 lakh odhik rupiyanchi yenneavoll zoma zata. Hi ‘pass’ yevzonn oxich chalu urli zalear, fattlim sabar vorsam luskonnant cholpi KTC-ichem luskonn unnem zatolem, oso bhorvanso KTC-che odhikari ugttaitat.

Kepem, Gõy

Gõyant, Ko n k n n i c h e Devnagorintlean Rajbhas Kaido pas korche adim, Gõy Kala Academy he, nanvoste ani sonvskrutayek dhorun khubxea kolank ut’tejon divpi sonvsthen, Konknni pustokank Sahitya Puroskar diunk survat keli. Dezembr 1961 tem Dezembr 1972 hea kallant uzvaddaylolea Konknni pustokam modlim sat pustokam vinchun kaddun, Kala Academyn, poilech pavtt Konknnik 1973-74 vorsantlo Sahitya Puroskar dilo. Tea sat pustokam modim Konknniche Romi lipientlim kovita prokarachim don pustokam aslim – R. V. Panditachem ‘Lharam’ ani Manoharrai Sardessaiachem ‘Zayo Zuyo.’ Tea uprantlea vorsamni-i Konknniche Romi lipientlea pustokank Kala Academycho Sahitya Puroskar favla. Mhonnche, Kala Academycho Sahitya Puroskar Konknnichea don-ui lipientlea Romi ani Devnagori – pustokank ditale. Dusrea utramni, sorkari panvddear Konknniche Romi lipiek-ui maneotay asli. Punn 1987 vorsa, Romi lipientlea Konknni pattlavdaranchea visvasak ghat korpi Konknnicho Rajbhas Kaido pas zatoch, 1988 vorsa thaun Kala Academyn Romi lipientlea Konknni pustokank Sahitya Puroskar divpachem bond kelem. Konnachem aikun? Kala Academyche Bud divpi Sahitik Somitichem sangnnem aikun. Bud divipi he Somitichem sangnnem kitem aslem? Konknniche Romi lipientlea pustokank Sahitya Puroskar divpachem

bond korchem. Kiteak bond korchem? Kiteak te lipientlea pustokank Sahitya Puroskar divop hem Rajbhas Kaidea add veta! Tea kallant, Bud divpi he Somitiche khottie budiche vangddi konn asle? ‘Ek Lipi, Ek Bhas, Ek Sahitya ani Ek Somaz’ hea pixeanchea sunnean ghans marlole Devnagorivadi, Romi lipieche dusman. Mhonnche, Konknniche Romi lipiecho xevott korcho ghutt, tednam muttbhor Devnagorivaleam udorim chalik lagunk suru zal’lo. Konknniche Romi lipientlea Konknni pustokank Sahitya Puroskar divapchem bond kelam tem porot suru korunk, Abrilache 18ver, 2006 vorsa zalole Kala Academyche Vavurpi Somitiche zomatint porot vixoy ailo. Tea promannem, Romi lipientlea pustokank kuxin Sahitya Puroskar sthapunk, ani tea Puroskara khatir Romi lipientlim pustokam topasunk, tech lipientlea mon’xank porikxok (judges) nemche mhonn, te Vavurpi Somitiche zomatint tharav pas kelolo tachi azun-ui boroyloli govay asa. Setembrache 19ver, 2006 vorsa zalole Vavurpi Somitiche Zomatint, Moratthi bhaxek, Konknniche Devonagori ani Romi lipiek-ui, oxe tin veg-veglle, Kala Academyche protixttheche (prestigious) ‘Gomantak Sharda Puroskar’ - suru korunk tharav pas kel’lo. Vavurpi Somitichea tea tharava promannem, Kala Academychea Vangddi Sekretaran Konknniche Romi lipientlea vegllea Sahitya Pusroskara khatir Romi lipientlim pustokam jahir ritin maglim. Borovpiamni aplim pustokam haddun-ui dilim. Punn Romi lipientlea pustokam khatir kuxin sthaplolo Sahitya Puroskar te-ui

vorsa diunk nam. Karonn? Kala Academyche Bud divpi Sahitik Somitin, aple khottie budin Romi lipientlea Konknni pustokank kuxin Sahitya Puroskar ani ‘Gomantak Sharda Puroskar’ diunche vatter, bamonnvadachea khoddpantlean kantoun kaddlole addkholliche fator ube kele. Romi lipie add he dusvasache fator ube korpi konn asle? Purtugezamni bhaxe soit Gõychi sonvskrutay noxtt keli mhonn aplea ulovpamni ani potrancher add’ddupi, punn tea purtugezank chudd laun Gõyant konnem haddle to ghutt lipoun dovorpi Devnagorivadi, ani tacheach vicharanchi ‘photocopy’ aslole bottancher mezunk mellpi vangddi! Mayache 18ver, 2007 vorsa zalole Kala Academyche Vavurpi Somitiche Zomatint, Romi lipientlea Konknni Pustokank Kala Academycho Sahitya Puroskar divpa vixim porot-ui vixoy ailo. Tednam, Kala Academyche Bud divpi Sahitik Somitin Romi lipientlea Konknni pustokank kuxin Sahitya Puroskar diunche meklle vatter, muttbhor Devnagorivadiamni dusvasache kantte ghaleat mhonn kollit kelem. Te zomatint hea vixoyacher borich bhasabhas zali ani ekmot tharlem –Vavurpi Somitiche Zomatint ani Sorv Vangddianche Zomatint pas kelole tharav Kala Academyn chalik launk zai, ani tea tharavancher Bud Divpi Sahitik Somitin porot vichar korpacho nam. Tech zomatint Moratthi bhaxek, Konknniche Devnagorik ani Konknniche Romi lipiek, oxe tin veg-veglle, Kala Academyche protixttheche ‘Gomantak Sharda Puroskar’ - suru korunk porot ek pavtt tharav pas kelo. Xevttim hem thartoch, Kala Academyn Romi lipientlea pus-

Amdar Vishnu Wagh-ak Gõychea Londonkaramchi Xebaski ‘International Voice For Romi Konkani-UK’ hanche sodamche zomatik ailole tanche vangddi ani Konknnichea Mogyeamni Amdar Vishnu Wagh-ak Romi Konknnik aplo tenko ugtteponnim dilolea khatir xebaski dili ani tache upkar attoile. Zomaticho mukhel hetu mhunttlear ‘Romi Konknnicho fuddar ani sorkaracho tenko’ hachea voir bhasabhas Gõykaramni keli. Survatek Odheokx Floriano Fernandes hanem Romi Konkani voir Goa Konkani Akademin ek Konknni add anik ek pavtt chollvoll suru kelea tache voir khup mahiti dili. Tannem sanglem sorkarachea arthik modotin chol’loli GKA hi sonvstha olphsonkhea loka voir sarki nit korina ani tankam chepun dovrunk bharim vavurtat. Fuddem oxem mhuntta ki Konknniche Bhaxe andolanan kelole soglle

sakrifis te visrun hea lokak anik khala apttun tankam chepun dovorpache proitn nimnnim 26 vorsam tannim chaluch dovorlea ani atam ani ek pavtt aplo khoro zativadi khor ugtteponnim dakhoitat. Konkani khatir 7 tornatteamni kelolo sakrifis ani khast pulise koddlean bhoglole Kristi lokache teag visrun tanchi sonskrutay kabar korunk te Devnagrivale fuddem aileat oxem ugtteponnim sanglem. To fudem oxem sangta GKA hi fokot thoddech Devnagrivale choloitat ani sorkarachea duddvancho goir vapor kortat. Sorkaran dilole lakhamni poixe te fokot aplea dhondean ghalun thoddinch Devnagrik laglolim pustokam ani masikam chhapun apleach faideak uzar korta. Devnagiri valeamcho ho ghottalo Parrikar sorkarakan tanchi

tokam khatir sthaplolo 2006 vorsantlo vegllo Sahitya Puroskar, halinch devadin zalolea Padri Planton Fariachea ‘Kunkolle Ek Mahan Ganv’ hea pustokak dilo. Punn tea uprant 2007 vorsant-ui, muttbhor Devnagorivaleank bhiyeun, Kala Academycho Odhyokx aslolea Pratapsingh Ranen to Puroskar anik ek pavtt bond kelo! Ani atam, mhollear hea vorsa thaun Kala Academycho ho, Romi lipientlea pustokank kuxin Sahitya Puroskar porot diunk survat korpacho nirnnoy, Julayache 5ver, 2012 zalole Kala Academyche Sorv Vangddianche zomatint ghetlo. Tea promannem, Kala Academycho odhyokx Vishnu Surya Wagh hannem to nirnnoy hea vorsa thaun chalik laytole mhonn jahir-ui kelem. Ani tednanchean, ‘Ek Lipi, Ek Bhas, Ek Sahitya ani Ek Somaz’ hem, Konknni bhaxek sasnnak marun uddovpachem sutr yevzupi, ucharpi muttbhor Devnagorivadianchem pottkonnem suru zalam. Dekun, Romi lipientlea pustokam khatir sthaplolo Kala Academycho vegllo Sahitya Puroskar porot bond korche khatir, te atam aple bombleche dentt khorpunk lagleat. Oxe bombleche dentt khorpita-khorpita, Kala Academycho Romi lipiechea pustoka khatir aslolo vegllo Sahitya Puroskar bond korunk, atam tanchea monantlean, sodam porim namnam toreche khottea vicharanche ani komunalponnache kidde bhair sorunk lagleat. Te vaddun fuddem chalik lagche poilinch tankam nam-nopoyt korunk tancher vicharanchem fenol ghalpachi goroz asa. Tem fuddle pavtt ghalchem.

Romi lipi-chi xokti atam dison yeteli

choukoxi korunk Lokhayukta kodden diunk zai karann nimnnim 26 vorsam tannim Konknnicho bodol ani fuddar vadounk na, nhoi mhunn Gõychea loka modem bhaxecho ekvottui ghott korunk na. He zomaticho ek mukhel bhag mhunttlear Amdar Vishnu Wagh-ak xebaski ani tache upkar attounk soglleamni bhag ghetlo. Thoddea vangddeamni Vishnu Wagh-ak Londonak apoupachi ugttea monan porvangi dili ani fuddarak ghoddta zalear taka eka borea kamak Londonak haddun tacho bovman korcho mhunn tenko dilo, tednam soglleamni tallyeo marun khoxi dakhoili. Shri Jose Gomes-an soglleanche upkar attoile. Floriano Fernandes, Odheokx: IVFRK William Dias, Chittnis: IVFRK

InacIo Verdes Fernandes, Candolim,Gõy

Konknni ani Marattichea vadvivadak lagon ani Konknnink Rajabhas korchi mhunn 1986 vorsa jem kitem ghoddlolem tachi yad soglleank asteli. Konknni Romi lipiche sat zann martyr zale mhunn Devnagrivaleank khobor asach hantun dubav na. Gõyank gottok raj melltoch Devnagrivaleamni koslem chikann kelam temvuim soglleank thavem asa. Tea kallar Konknni Porjecho Avaz (KPA) hi sonvstha ghoddun desan ani pordesan vavurtolea Gõykamni, zatuntle chodd xe Romi lipiche mogi asle, duddvamcho adhar diunk vavurle hachi-i soglleank khobor asa. Ani akhrek Gõykaramchea mathear Devnagri thapunk koslo oneay kela to aiz Romi Konknnivale zannam. Gõykar sodanch susegad ani ekamekachea sohokaran zanv Hindu, Kristanv vo Musolman sangat diun aileat mhunnttoch Raj bhaxechea kaidean Devnagri sangata Romi lipik sangat diunk naka aslo? Ho visvasghat Devnagrivaleamni koslea karonna khatir kelo kai? Devnagrivale kitle ‘apsuvarthi’ tem tannim dakholl kelem. Atam Kala Akademicho Odheokx Bab Vishnu Surya Wagh hannem Romi lipinui porgottun yetoleam pustokank puroskar diunk jahir kelolean Devnagrivaleamchea pottan chablam mhunnpachem aikonk yeta. Devnagari valeank mhojem ek sangnnem, Romi lipi boroupeankui sangatan gheun tika-i favo tem sthan diumchem na tor …… Romivaleamchi xokti tankam atam dison yetoli.

St. Inez khaddik lagon sorkar-CCP modem kizilam amcho aVaz ProtInIdhI

Ponnje: Goa Pollution Control Board jem St. inez khaddint zata tea produxonnacher obheas korunk sodta, taka Ponnje mha-nogorpalikecho (CCP) mhapor (mayor) Surendra Furtado hannem akxep (objection) ghetla. Fattlea 10 vorsanchea kallant zannkar obheas korpi somitim koddlean hea khaddicho tin pavtti obheas zala, ani Kendr sorkara koddlean nidhi (funds) mellpachi prokriya (process) nimnnea ttop’pea (last phase) pavloli astana, GSPCB korunk sodta tea obheasak lagon kizilam nirmann zaleant. Gõychea rajdhani xarant Ponnje modekat bhagant St. Inez vattha-

rant aslole he khaddint khupuch udkachem produxonn zalolem asa. He khaddichi pollevnni, tech porim nitollsan korpa khatir GSPCB-in fuddakar ghetla. He St.Inez khaddichea donui bazumni zhompddeo ubheo zalolean, hea khaddintlem udok produxit zalam. Ho pavsallo somplea uprant, hi khaddi nitoll korpacho vaur GSPCB hatant gheupachi asa. He khaddichi topasnni korpacho vaur dog vidneanik (scientists) ani teg zannkar odhikari kortole, oxi mahiti GSPCB koddlean mell’lea. GPSB ho St. Inez khaddi khatir korunk sodta tea vaurak CCP-cho mha-por Surendra Furtado hannem aplo khor virodh kela. “Hi

zavn asa ani ek vhoddantli vhodd fosovnnuk ani adim kelolea vaurachem ‘duplication’”, oxem mot Surendra Furtado hannem ugttailam. “Hea adim HUDCO, NIO toxench Gõy Vidhyapitth hannim hea St.Inez khaddichi topasnni ani sorvekxonn (survey) keloli Tech porim kendr sorkarachi JNRUM yevzonne khala CCP-in nemlole khas sol’logar sonvstha ‘WEBCOS Company’ koddlean Jun 2013-ant DPGR toyar korun Kendr sorkara kodde nidhi melloupa khatir phattoun dilolo asa.” “Tea adim ho avhal khud JNRUM-cho ‘State Steering’ somiti udexim man’neotai melloilea. He somiticho odheokx svota Mukhel Montri Manohar Parrikar zavn

asa. Hea avhalacher Kendr sorkara koddlean kaim khulaxe (clarifications) magoileat, ani ho vaur sod’deak xevottachea ttopeant pavla,” oxi mahiti Surendra Furtadon dili. Punn, hea avhalacher adharit gorjecho oso nidhi Kendr sorkar ditolo oxem somzololean he St.Inez khaddicher porot obheas korop kitea pasont? Oso prosn Suredran kela. St. Inez khaddichi nitollsan ani sudharnna korpachem mhotv (importance) apleak mellot mhonn bhirantin Gõy sorkaran atam porot ek pavtt GSPCB-ik ho vaur divop mhonnge, fukott vell vibaddpachim kama zavn asat, oxem Furtado mhonnta.

Kamdaranchi bhorti kortana bhroxttachar zalear koddok karvai: Parrikar amcho aVaz ProtInIdhI

Ponnje: Sorkari kamdar bhorti kortana konnem-i bhroxttachar kela mhonnpachem nodrek ailem zalear, tea mon’xancher karvai kelea xivay ogi boscho na, oxi koddok utranchi xittkavnni Mukhel Montri Manohar Parrikar hannem potrkaram kodde uloitana dili. “Gõy raj’jeachea vikasa khatir mhaka vaur korpacho asa. Kendr sorkara kodde vochpachi mhaka itxa na,” oxem-i Parrikar-an anik ek pavtt potrkaram kodde uloitana sanglem. Parrikar-an fuddem mhonnlem, “Gõyche Vidhan

Sobhechea venchnnukam adim hanvem porjek sabar axvasonam dilolim, tim 5 vorsam khatir asat. Mhojea fuddarponna khala sot’ter aslolea sorkar fokt dedd voros bhorta thoinch asa. Hea dedd vorsachea kallant, hanvem porjek dilolim sabar axvasonam xarti pavoileant. Punn, konnenuch mhoje vo mhojea sorkara vixim goir-somoz nirmann korun ghenvcho nhoi. Hanvem ani mhojea sorkaran porjek jim axvasonam dileant tim sogllim hanv puray kortolom,”oxem Parrikar-an ugddapem kelem. Sod’deak tori sorkari kamdarank bhorti kortana bhroxttachar zalolo na. Bhroxttachar

zala mhonnpachem konnaikui sid’dh korpachem asot zalear tannim puravo sador korcho.

Hanv karvai korun dakhoilea xivai ravcho na. Zorui porjek bhroxttacharacho onnbhov

aila zalear, tannim mhaka gupit ritin mellon tea vixim puravea soit sangchem. Mhoje sangati montri porian bhroxttachari kortubank aplo tenko dinant. Montri ani amdaranchea nanvan konn tori tisroch monis loka koddlean bhroxttachari margantlean duddu punzaitat, torui astana oslea mon’xank konnui sampddaun di-it zalear, hanv tancher jerul karvai kortolom, oxem Parrikar-an fuddem mhonnlem. Potrkaramni vicharlolea eka prosnak zabab ditana, “Mhaka raxttriya rajkaronnant bhag gheupachi vhoddlixi umed na,” hem Parrikar-an anik ek pavtt spoxtt ritin sanglem. Prodhan

Montri poda khatir Narendra Modi ho yog’geo umedvar zavn asa, oxem-i Parrikar-an mhonnlem. Aplo hetu Kendriya Montri zavpacho na. “Gõychi ani hangache porjechi mhaka seva korpachi asa. Punn, faleam eka somoyak Bharat-Pakistan zhuz pettlem ani mhaka Kendrant vochpachi goroz poddli zalear, hanv ek khinn porian vogddai nastana Kendrant vetolom,” oxemi Parrikar-an spoxtt kelem. “Bharat desacho Prodhan Montri zavpak Narendra Modi ho ek ut’tom umedvar zavn asa. Faleam to Prodhan Montri zalo zalear, desacho karbar bore ritin choloitolo. Desacho karbar cholovpachi takot

Narendra Modi-chea angant asa, ani Bharat desak to unchlea sthanar pavoupak xokta,” oxi khatri Manohar Parrikaran potrkaram kodde uloitana dili. Fattlea dedd vorsachea kallant apleak sorkari proxasonant sudharnna korop xok’keo zalem na, hem Parrikar-an aplea mona pasun kobul kelem. Titlich ek chuk aplea hatantlean fattlea dedd vorsachea kallant ghoddli. Punn, tea vixim apnnem khont porgott korpacho prosnuch upzona. Gõy sorkarachem proxason mozbut korpacho khoro vell atam ailolo asa, oxem Parrikar-an potrkarank sanglem.


Amcho Awaz Oct 5_Layout 1 10/4/2013 7:20 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 5 Otubr, 2013<

Ostori

Amcho Avaz Baroti Ostori

‘Massage Parlours’ mhonnge ‘brothels’

Pandita Ramabai

Vaurachea nanvan cheddvanchi fosovnnuk Amcho AvAz BAtmidAr

Moddganv: ‘Massage Parlours’-chea nanva khala, thoim fokt xindullki vevsay cholta mhonnpachem, anik ek pavtt Kolva hangasor eka ‘massage parlour’-ant ghatlole dhaddi (raid) udexim ugddapem zalam. Pulisamni Kolva vattharant, gelea sumanant kaim ‘massage parlours’-ancher ghatlole dhaddint, pulisamni kuddi dhondo korpi tegam cheddvank ani dog dadleank tabeant ghetle. Ut’tor Gõyant doriya kinare bhagamni ‘massage parlours’-anchea asrea khala kuddi dhondo cholta mhonnpachem sabar pavtti pulisamni ghatlolea dhaddim udexim spoxtt zalolem, punn atam hem noxtt Dokxinn Gõychea kinare bhagamni-i pavlam mhonnpachem spoxtt zalam. Kolva pulis choukecho Nirikxok Uttam Raut Dessai hachea fuddarponna khala gelea sumanant pulisamni ratchea vellar ‘Avde Massage Parlour’-acher dhadd ghatli. Tin giraikam, tech porim hea ‘parlour’-acho dhoni ani tin kuddi dhondo korpi cheddvam he pulisanche dhaddint sampoddlim. Hea cheddvank ‘massage’ korpachea nanva khala kuddicho dhondo korpak dovorlolim, oxem pulisamni kelole topasnne udexim ugddapem zalam. Gõyant nokreo ditat mhonnpachi axea dakhoun dusrea raj’jeantlea ched-

dvank fosovn haddlolim. Tea cheddvank haddtana tankam dor mhoineak sadde-sov hozar pagar ditolet mhonn bhasailolem. Pulisamni ‘raid’ marli tea vellar kuddi dhondo korpi tegam cheddvam modlea eka cheddva kodde 60 hozar rupiya nogod duddu mell’le. Ho ‘massage parlour’ cholovpea kodde ‘licence’ poryan naslolem. ‘Massage Parlour’ suru korche adim tachi mahiti pulisank divop soktichem zavn asta, tech

‘massage parlours’ hachea nanva khala kuddi dhondo cholta mhonnpachi mahiti thoinchea sthanik pulisank mell’lea uprant Kalangutt Pulis Choukecho PI Nilesh Rane hannem hea ‘parlour’acher ani tachea dhoniyacher karvai keloli. Itle mozgotim Ut’tor ani Dokxinn Gõychea kinare bhagamni ‘massage parlours’-anchea nanvan kuddi dhondo khupuch vaddpak lagla mhonnpachem ugddapem zalam. Ut’tor Gõyche porinch atam Dokxinn Gõyantui hem kuddi dhondeachem odruxtt bhitor sorlam. Punn, doriya kinare bhagamni aslolea soglleach ‘massage parlours’-amni ho kuddi dhondo cholona mhonnpachem pulis kobul kortat. Punn, choddan-chodd ‘massage parlours’-amni kuddi vevsay cholta mhonnpachem atam pasun pulisamni ghatlolea ‘raids’am udexim spoxtt zalam. ‘Internet’-acher Gõy raj’jeachem nanv vibaddpachem kam vhodda promannan chalu asa mhonnpachem sid’dh zalam. Gõy mhonnge khão, piyo aur maj’ja karo oxe torecho somzut kaim lokamni Gõyche vixim posraila. Gõycho Mukhel Montri zache kodde Ghor Khateachoi tabo asa, tannem he gozalicher aplem kherit lokx ghalun hacher allabondi haddchi oxi magnni atam soglle kodden zavpak laglea.

porim ‘parlour’-ant yeupi giraikachi nond korun dovrop gorjechem zavn asa. Punn, hea ‘parlour’-achea dhoniyan he donui nem pallunk nant. Julai mhoineant Kalangutt pulisamni Naikwaddo hangasor ‘Nesna Ayurvedic Treatment Centre’ hea ‘massage parlour’ hacher dhadd ghalun tin cheddvanchi suttka keloli. Tech porim ho ‘parlour’ choloupi Neil Chauhan haka tabeant ghetlolo. Kalangutt vattharant

Poryattokam khatir dhortorevelo sorg aslolea hea mannkulea Gõyant ‘Corporate get-to-gather’ hachea nanva khala kuddi dhondo cholta. Gelea vorsa osle karyavollint Anjuna pulisamni ghatlole dhaddint hi gozal ugddapi zali. Pulisamni Anjuna bhagant don zageancher dhaddi ghalun oslea prokronnacher uzvadd ghatlolo. Namnecho Hindi cholchitrancho digdorspi Madhur Bhandarkar hachem ‘Corporate’ hem cholchitr khupuch gazlolem. Aplo vevsay-dhondo bore toren fulon yenvche khatir astig monis khoinche patllicher pavonk xoktat, hem bhes-bore ritin Madhur Bhandarkar hannem aplea ‘Corporate’ hea cholchitrantlean ugddapem kelolem. Hech torechem kitem tori choltalem mhonnpachem pulisamni Anjuna ganvant ghatlole dhaddi vellar ugddapem zalolem, oxem Gõychea pulis khateant nond kelolem asa.

Bolatkar kexi ostoreo pulis topastoleo: Pulis ‘circular’ Ponnje: Bolatkarachea kexintlea opradheank dhorpache promann vaddounchea pasot tea keximni kholayen topasnni korpachi goroz asa mhunn sangon, hea fuddem sogllea bolatkar kexinchi topasnni ostoreo pulis odhikari polloitole, oxem pulis khatean noveach jahir kelolea ‘circular’-a vorvim sogllea chovkenk suchoilam. Donui jil’leantlea ani ‘crime SPs’-ank hea sombondhan suchoilam. DIG O.P. Mishra-n jahir kelolea hea ‘circular’-achem, “loingik ot’teacharachea keximni topasnnecho dorzo vaddounk ani opradheank dhorpache promann

vaddoupachem” lokx asa. Topasnni kortolea ostore odhikarean, bolli poddlolea cheddva lagim sadurponnan ulounchem, hea sarkeo suchovnneo ‘circular’-an diloleo asa. Bolli poddlolea cheddvachea monak boslolea dhopkeak saun bhair haddunk ani topasnni kortolea odhikarea vangdda sohokar korunk toyar korpachea vavran NGOs-cho adhar gheunk zata, oxem ‘circular’-an dilam. Bolli poddloleak pulis chovker apounk zaina, punn topasnni kortolea pulis odhikarean, vollkhichea / familichea mon’xan / mon’xamni kelolea ot’teacharacheo kexi (incest

4

cases) kuxik dovorlear, tachea familintlea vangddeachea vo soireachea asnnea khala sadhea kopddeamni tachea ghorak bhett diun mahiti ektthaunchi, mhunn tatun suchoilam. Jea keximni opradhi onvollkhi monis asa, thoimsor bolli poddlolem cheddum mahiti dita tea pormonnem ek ‘sketch’ toyar korunk zai ani ‘wireless’-acher taka sodpachi suchovnni rokddich dhaddchi. Opradh ghoddlolea suvater mellpi puravea vangdda halchal zaina zaunk, topasnni kortolea pulis odhikareachem poilem karya te suvatek surokxit dovorpachem astolem.

Ostoream bhitor sudharnnam haddunk vavurloli ostori Ramabai hicho zolm 23 Abril 1858 hea disa Maharashtran zalo. Ticho bapuy Anant Shastri ek Braminn zannkar aslo. Ho monis ostoreank xikxonn diunk zai mhunn vavurtalo. Jedna Ramabai-che avoychem log zalolem tedna ti fokt 9 vorsanchi asli. Bailank xikxonn divop na hi tea kallaili Hindu somazachi porompora asli. Itlem ason porian Ramabai-chea bapayn tika xikxonn diupak suru kelem. Ostorek xikxonn diunk proitn korta hem pollovn Brahminn somazan hea ghorabeak somazantlo bhairailo. Tankam tanchem ghor soddchem poddlem ani tim ravpak dongrar gelim. He suvater thavn te suvater tim aplo jiv sambhallunk ani pott bhorunk bhonvonk laglim. Jedna jedna vell melltalo tedna ticho bapuy tika xikxonn ditalo. Tannem Ramabai-ek Sanskrit vachunk ani borounk xikoili. Fokt 12 vorsanchi astana xikxonnan Ramabai-en Sanskrit xikxonnan borich huxarki dakhoili. Puranantlim 18000 sthotram (verses) ti bhurge pirayeruch zanna asli. Vhoddli zata zata Sanskrit xikxonna xivay tinnem Marathi, Kan’nad, Hindustani ani Bengali bhasamni xikxonn kelem. 1877 vorsa tim ravtalim tea vattharant dukholl (famine) poddlo ani Ramabai-chi avoy ani bapuy hea sonvsarak ontorlim. Ti ani ticho bhav, jim hea dukhollantlim vattovlim, tannim dogaim-ni aplea bapaychem sopon – ostoreank xikxonn diupachem sopon – sakar korunk Bharotachea zaitea ganvamni tim bhonvlim. Ramabai Sanskrit bhaxen bori zannkar asli ani tea khatir 1878 vorsa Calcutta-chea vidheapittan (university) tika ‘Pandita’ hi podvi bhettoili. 1880 vorsa ticho bhav hea sonvsarak ontorlo ani tea uprant ti ek Bengal-cho advogad, Bipin Behari Medhvi hache lagim logn zali. Pandita Ramabai hinnem ostoreank somazant torekvar tras zatale te tras unne korunk vavurche khatir thir nirnnoy ghetlo. Bharoti ostoream bhitor aslolea anek vegllocharancho ani hatyacharancho tinnem obheas

kelo ani uktteponnim ‘child marriages’ mhunttlear lhan bhurgim astana logn korop hacher nixedh marlo. Ticho ghov Bipin Behari Medhvi hannem aple potinik bhorpur sohokar dilo ani tannim bhurgeaponnaruch randd zalolea choliam khatir khas iskolam ugoddlim. Ticho ghov Bipin Medhvi 1882 vorsa hea sonvsarak ontorlo. Aplo ghov hea sonvsarak ontorlea uprant ti Poona aili ani thoim ‘Arya Mahila Samaj’ hi sonvstha sthapon keli. Arya Mahila Samaj mhunttlear ‘Noble Women's Society’. Hi sonvstha ugoddpacho ticho hetu ostoreank xikxonn diupacho hetu aslo zache vorvim bhurgeanchim lognam (child marriages) kabar korunk tichem mon aslem. Tea kallar Bharotan Brittix raj choltalem. Brittix sorkaran ‘child marriages’ ghoddtaleo tache vixim lokachim motam zanna zavnk ek ‘commission’ nomiarlolem. Hea ‘commission’-ak aplem mot diunk sorkaran Ramabai-ek amontrit keli. Tea somoyar tinnem aplea uloupant oxem mhunttlem “hea desant xiklolea dadleam modle 99 ttok’ke dadle ostoreank xikxonn diunk virodh korta ani tache vorvim ostoreank yogea sthan (status) diupak nakarta. Ostoreamni lhan porian chuk kelear ti dongra yedi vhodd chuk mhunn dakhoita ani ostoreancho sobhav piddear korta”. Tea khatir ostoreank xikop divop khub gorjechem asa ani sorkaran tabortob bore xikxok toyar korun ostoreanchem xikxonn fuddem

vhorpak zai. Itlench nhoi aplea ulovpant tinnem mhunttlem ki Bharoti ostori fokt xallantlem xikxonn korun ugi bosonk favona punn Bharoti ostoreamni advogad, dotor zavop khub gorjechem asa. Ramabai-en dilolim suchnnam Brittix ranni ‘Queen Victoria’ hiche somor pavlim ani tinnem tichea suchnnamchi dok’kol ghevn Bharotan ‘Women’s Medical Movement’ hi chollvoll suru zali. Ramabai rund monachi asli. Konn adhar nasloleank, goribank, Kristi igorz tharo ani alaxiro dita ti polloitali ani tika Kristi igorjechi hi kornni bhes bori lagli. Ramabai hinnem apleo kaim karyavolli igorjeche dhey (ideals) monant dhorun aple lokseveche karyokram fuddem vhele ani somazant bodol haddunk proitn kelo. Bharoti ostoreancher kelole oneay ukette korche khatir ani tancher favo te upay ghevn te suttave korun ostoreank favo to man diunche khatir tinnem ekui sondhi soddli na. Bharotachea anek prantamni aplea bhaxonna vorvim hi chollvoll suru keli ani itlench nhoi, ontoraxttria mollar Ingland ani United States of America hea desamni vochun tea desamni porian choltolea ostoreanchea oneayancher avaz uttoilo. 1889 vorsa Ramabai-en ‘Mukti Mission’ hi sonvstha Poona-nt sthapon keli zantun randd zalolea bhurgea choliank ani familini tras ditolea bhurgeank voir kaddunk he sonvsthecho hetu aslo. Itlench nhoi Ramabai hinnem ‘Sharda Sadan’ mhunnon anik ek sonvstha ugoddli ani je gorjek sampoddlole lok zoxe porim randd ostoreo, avoy bapuy naslolim bhurgim, kudd’dde, thontte, adi hankam soglleank ravpachi, xikxonn diupachi ani vevsayik proxikxonn (vocational training) diupachi vevostha keli. Itlench nhoi Pandita Ramabai hinnem anik zaitim karyam kelim zache vorvim aplem jivit bhor ostoreanchea, oponganchea (handicap) ani lhan zatinchea lokank voir kaddpachem povitr karya kelem. Pandita Ramabai 5 Abril 1922 hea disa Maharaxttran hea sonvsarak ontorli.

‘Classified’ Jahirati 5 # * ! " :444 & $ A@6@@@;9 (%/ A@6@@@ +((&, 0"-! -- ! -!+((& -("% AE@@;9 B !$ / %"& G@@@;9 ('- - IDBBDD@CHI = >

! ,# $ - " '' 1) +- & % (+ % " ,6 '-, ,) " % ", (.'- ' -! + )" , (+ (.)% ,6 +(.), GE@GAGHHCH +-&

9 '=E +7::/ C@<7A632 7< / 473GF;8G> 5A?B>7J 3F A>H3 %3D93A I;F: 3>> 3?7@;F;7E A@F35F H7@G7E !&, BDAB7DF;7E

-)&* & ! , . & )* # ( -! + )2 % " , 4 '-,8 ((+,- ) , +/" ,8 ('- -7 I@DIBIEADC8 %

D/7:/0:3 '==;A 4=@ '3<B /B %367> ,;H;? =?E 8DA? %3BGE3 DA=7DE J5GE7 (DAB AA6 A?7 97@5K A@F35F #+

>/@B;3<B 4=@ @3<BI 6/:: 476DAA?E 6;@;@9 DAA? =;F5:7@ I3E:DAA? EF 8>AAD 3F (3>7 O .7>E3A A@F35F % :/B =< @3<B ! AB 4:==@ 3;63 &GH7? A@F35F %

=@ @3<B ! BE= 4:/BA =:D/ @73D :GD5: <G@5F;A@ 8;DEF 8>AAD A@F35F DA=7DE 7J5GE7 % ! C<4C@<7A632 <3/@ %3@AH;=3E +5:AA> %3D93A O A9A> A@ @6 8>AAD 8AD 83?;>K A@>K DA=7D 7J5GE7 A@F35F %

#( $# & #(1 ' ! 5 / B 6 C +(0 /"%% 6 "' ) ' '- /"%% 6 ,!(),6 ( " , "' ' +(.' + (6 (+ 6 *. &6 -(+ 6 / %"&6 (%/ 6 ' .%"&6 ./ &8 ('- + ,% 2 ,- - ,7 IGFFEIGAB@6 0008 (($8 (&; ( '+ % ,- !&,

!! # % # !! # / ))"' ,, +(.' %% (/ +6 .+. "+ ! '6 (-! + "' % 06 !., ' 4 0" )+( % &,6 !(., !(% " !-6 1-+ & +"- % + % -"('6 .,"' ,,6 %(/ & ++" 6 (+ " ' -(.+6 (.+, ,6 & " "' '(-"/ 6 ,) " %",- &.-!$ +'"6 / ,!"$ + '6 BA &"'.- , . + ',(%.-"(' (' )!(' @IIEHIEGCHC %*

!! -% $ # * ! 6; +%2 '%2 C 2, +() +-26 +(# -6 +" .%-.+ 6 (& @HAICHCG@CH6 @HAICHCFBBF6 @HAICHCFBCB8 '- % (&

*( =;>/<G :==97<5 4=@ A3@7=CA B7AB>7 /AD= 8DA? :A?7 B3DF F;?7 &A CG3>;8;53F;A@ EGBBADF FD3;@;@9 BDAH;676 3>> &77>3

:: )G>3 "=/< /D/7:/0:3 G3/@:G A@>K 63KE (DAB7DFK (7DEA@3> (DA<75F 9D;5G>FGD7 6G53F;A@ A?7 97@FE I7>5A?7

3<5A6C7 /<2 +//ABC =<AC:B/<B 8AD :A?7 A88;57 D7EADF D7EF3GD3@FE 5>;@;5 E:ABE E:AIDAA?E 3@6 !@6GEFD;7E 7F5 /& ' ,( #' $# )%($ 8 - &'/ ('/ +- ", 2) 6 / +,- 26 1"- ) +&",,"(' ; .' + % % ." ' HFIHEAAAAB; IHBC@BCDDF; IAEHFFCAGC8 /", ,(%.-"(', ( ?2 !((8"'6 0008/", ,(%.-"(', ( 8"'

%

$ # #( &# ( $# ! $0 $# ) +-"& ,",8 ( *. %" " -"(',6 -+ "'"' )+(/" "&& " - %2 +' " 8 "' (& ,6 -"(',6 - 8 %% / I@DIEGGAAA ;I@DIEGG@@@8 & "%7 & ' (' GH? & "%8 (& ;3@71/< #C:B7</B7=</: = @776E 1AG ?B>AK77E AGE7I;H7E +FG67@FE GE;@7EE?7@ G>> (3DF;?7 ;9: !@5A?7 (AF7@F;3> &A CG3>;8;53F;A@E JB7D;7@57 >;E:3

&:/<<7<5 G=C@ !7B163< $3=G5:7@ 67E;9@E I;>> EG;F7 KAGD EB357 F3EF7 BA5=7F 17F 7>793@F +;F7 H;E;F 6D9 7EF;?3F7 3>> /@0/53 >@=0:3; *A3 E3B 93D4397 5DGE:7D ;@ KAGD =;F5:7@ E;@= +79D793F7 DK /3EF7 3F AD;9;@ 3>> $3=G5:7@

3<3A7A 2 >7313 0/<2 E7B6 / 6;887D7@57 (>3K;@9 BGD7 >;H7 ?GE;5 FA ?3=7 KAGD 63K ?7?AD34>7 A@7 5A@F35F +;?A@ +,

" '' $#' & # %&$ & '' $& ; ; ; + ( '", (+ 6 8 (&6 8 (&6 8 86 8 86 8 8 86 8 8 86 8 8 ,- - (+ &",,"(', 0"-! % , ", H-! -( +6 B@AC8 ('- -9 IHBBAGGGIC6 BBGEHDA (+ ) +,(' %%2 - %((&"' . , +"& +2 !((%6 % ' .- ( = > "3/@< B= 0/93 ;/@0:3 /@@=B DG;F 53=7 >35= 8AD7EF +I;EE DA>> GB 53=7E I;F: ;5;@9 ;@ <GEF 63KE 3F (ADHAD;? A@F35F 8AD ?AD7 67F3;>E (* $"%)( & -0(+$"' 6 6 " +(,( - = +" '- 6 ," .%-")% 1 + (8 HH@FIH@DIC8

& + & / (.+, , K6 +-" " - +(& >6 A@@J ( 6 !"' " $ - (.'- +6 IHBBABEGBH; %

&# & # # ! ' &$" -+ "' -.-(+6 1 %% '( !"' % ,, , "' + '3 % &6 '#"& 9 %,( 0 $ ' - ! ,6 ,) " % - ! , (+ (+)(+ - ,6 -. '-,6 (., 0"/ ,6 +.", %"' &)%(2 ,6 !(- % "' .,-+2 &)%(2 ,8 ('- -7 HCI@CAAHEH = +,8 22 +> (

'( $#(&$! $%)! & 3 # 0 AIHI> . + '; ('(&" % + -& '- (+ +&"- , =0!"< '-,> ( (.+% ,, + -& '= ( & %%> %%79 BBEADIC; IHBC@GAHAI; HH@FCDBGID %

! (? ;B C<23@ 5A@EFDG5F;A@ 8>3F 8AD E3>7 3F ,3>7;93A A@F35F 53>> 6GD;@9 A88;57 :AGDE (*

,3 C<23@B/93 /:: &3AB =<B@=: ?73EGD7E 8DA? BD7 5A@EFDG5F;A@ 3@F; F7D?;F7 FD73F?7@F FA BAEF 5A@EFDG5F;A@ 97@7D3> EBD3K

.!+

,

* ! ! $# & & ' '3 BB@ ' +-" ' 0 + ' 6 0!"(%(.+ (+ 0 "' 6 ) +-" ,6 ( " " %8 ('- - ,"' % (0' + BGCCB@G6 IHFG@G@EDE6 IGFCEEEEDG +,

&

+(

(31C@7BG C/@2A B= >@=B31B G=C@ 3>> =;@6E A8 BDAB7DFK I;F: 7J57>>7@F E7DH;57 A@F35F *AK3> +75GD;FK +7DH;57

%

%

)

(*

'3?C7@32 23271/B32 @C;;3@ 4=@ 43@6 43E76 ;@ +AGF: :3H;@9 =@AI>7697 A8 (AB ;B AB 7F5

@ &@/9/A6 &@/06C 3A/7 ;347FA>A9;EF (:KE;5;3@ +B75;3>;EF ;@ ;97EF;H7 ;E73E7E I;>> 47 AGF A8 !@6;3 8AD %76;53> A@87D7@57 8DA? FA A@57D@76 B>73E7 36<GEF F:7 3BBA;@F?7@FE 355AD6;@9>K 3F %3D93A 3@6 (3@3<; ,7> +

&C@3 &3@A7/< !7BB3<A A3;7 >C<16 8357 8AD E3>7 %3D93A *E A@F35F B? A@ %

&C@3 0@332 =03@;/<< >C>A 4=@ E3>7 ;@F7>>;97@F :73HK 4A@76 (3D7@FE 53@ 47 E77@ 63KE A>6 A@F35F %

<2= ;3@71/< 6G0@72 H797F34>7E 8DG;FE 3@6 8>AI7D;@9 E776E 3H3;>34>7 8AD E3>7 3F AF7> (;>>3DE (3@3<; A3 A@F35F (*

<B7?C3A 4=@ A/:3 7< /@/<H/:3; *AE7 IAA6 5:3;DE :3@9;@9 >3?BE F34>7 >3?BE 8GD@;FGD7 B>3F7E 5DA5=7DK B;5FGD7 8D3?7E B3;@F;@9E 4AFF>7E D3D7 (7>?7FE 7F5 3>> K 3BBA;@F?7@F A@>K (*%

&:=B 4=@ A/:3 /B 716=:7; +C?F @73D &7EF>7 835FADK A@F35F (7<5:3 ! 4:/B 4=@ A/:3 <3/@ G3D6;3@ @97> ;9: +5:AA> GD5:AD7? % =@ A/:3 ! 4:/B A?;BA GBB7D9DAG@6 8>AAD I;F: EF;>F B3D=;@9 8D77 3F A9A> 3>> @

=@ A/:3 ! 4:/B ;B 7< +57@;5 5D7E 3FAD63 8G>>K 8GD@;E:76 EA5;7FK :3E 3>> >GJGDK 3?7@;F;7E 7@G;@7 4GK7DE A@>K %

=CA3 4=@ A/:3 7< C<1=:7; EC?FE ;@5>G6;@9 :AGE7 476DAA?E 6;@;@9 DAA? >;H;@9 DAA? =;F5:7@ A@7 43>5A@K 3F A?43 (3D;5AFFA G@5A>;? A@F35F +,

),)& $)' %%(' + ( ( !( +$"' 6 !"% + '5, % 2 + 6 " - 0"-! (0 + $.)6 BD!+, , .+"-2 - 8 )., . ! %"&8 +(# & 7 - +' % %",,8 ('- -7 &-"2 3 (* GGGDI@BIAH 069 <3E 4:/B 4=@ A/:3 AB 4:==@ 47:;@6 &7I 5A>>75FAD A88;57 #, ?3D93A *E $35=E @79 5A@F35F *

=;3 4C@<7BC@3A :/B3AB A=4/A I3D6DA47E I3>> G@;FE 83@5K 9AA6E 3DF;8;5;3> B>3@FE 3@6 ?3@K ?AD7 ;F7?E &7I EFA5= 3DD;H76 .;E;F (D;@57 GD@;FGD7E @73D !@6GEFD;3> 7EF3F7 (;>7D@7 3D67L (:

069 /<2 069 4=@ A/:3 9;A %3D93A 735: +I;??;@9 BAA> >;8F B3D=;@9 E75GD;FK @7I 5A@EFDG5F;A@ D736K BAEE7EE;A@ (&+

(*

13 1@3/; >/@:=C@ ;/167<3@G A/:3 >F E5AAB;@9 534;@7F >F 9>3EE FAB 5A@7 ?3=;@9 5:A5A>3F7 ?7>F;@9 7F5 I7EF7D@ ?3=7 (*

=CA36=:2 6@7AB;/A 7B3;A %;E5 3DF;5>7E 8AD E3>7 A@ F: F: '5FA47D DA? % 3F %;D3?3D A@F35F (*

(6=> 4=@ A/:3 /B @:3; I /B=@2/ %3D93A O A3 D73 ? 9DAG@6 8>AAD A@F35F %

(6=> =< ;/7< @=/2 4/17<5 7< H3E5A ;@ F:7 :73DF A8 F:7 5;FK ? I;F: 3FF35:76 FA;>7F *7@F A@F35F 4DA=7D397 3BB>;534>7

G3/@A =:2 ! 4:/B =< <2 4:==@ 7< D>7? %3D93A >3=:E DA=7DE J5GE7 1

:/B 4=@ A/:3 <3/@ # ( =::/53 EC?F I;F: >;8F 7@7D3FAD 35=GB (3D=;@9 &7I D3@6 G@GE76 8>3F A@F35F 7

)# !$+ $& ' ! # + (8 ('- -7 IFBCAGFCFH8 +($ +, 1 ., 8 %

,/<B32 A;/:: >:=B EC?FD 7@3G>;? FA 3H7>AEE;? AD &3H7>;? 3D73 5A@F35F +, ,/<B32 >:=B B= ; &GH7? &3H7>;? A>H3 %3<AD63 7@3G>;? 3HAD>;? *3;3 %3;@3 GDFAD;? :;@5:;@;? .3D53 7F3>43F;? +7D3G>;? 3FAD63 A9A> 7H7@ DAI :AGE7E E:ABE 4G@93>AIE 53>> D736K 4GK7DE +,

#( $& # + & '( )& #( $# +)(+ 9 +(.- 7 ('-"' '- % (($6 ,,",- '(($6 $"- ! ' ! %) +6 0 "- +, ' + ,- .+ '- & ' +8 "'"&.& 1) +" ' -0( 2 +,8 %% ICGHI@@@G@ $

& # # $)&' $& $ ' $# '- +' -"(' % +.", "' +, (.+, (' . 2 (' " +"' = +."-"' ,"' AIIE>8 %%7 GE@GFHBIFA -( , % - 8 " (8 @@BF@I; ( +;A@@@CDCGCIE % #( &- ( / $$ ' (+ E9 - + ,(+- "' (.-! ( 8 1 %% '- , % +2 ( + 8 ))%2 + +38+ +."-? & "%8 (& ; IHBCEFBAFH8 % #( $& &" )( ! (&) '2 ' +, < . %"-2 ('-+(%6 $"' 6 +( . -"('8 ) ) % 2 + +38+ +."-? & "%8 (& ; IHBCEFBAFH8 % #( )# $& *$ ( ' $& ' /( - , ( " (+/(+"& 0"%%"' -( 0(+$ +%2 ' )+ ++"' -( ( !(& % - 8 1 %% '- , % +28 ('- IDBCDCABC@8 #( " ! $)' " ($ ( !(., !(% 0(+$ + (8 ('- -7 IFCGAE@IGG8 +& ,/<B32 11=C<BA )@/7<33 A??7D57 D36G3F7 8AD 3 ,3J A@EG>F3@5K ;D? ;@ .3E5A BB>K I;F: *7EG?7 A@ 7?3;> D3<3@6@3;= 9?3;> 5A? +&,*

)CB7=<A 4=@ /:: AC0831BA 3F1:C27<5 %3D3F:; 3@6 ;@6; 8DA? +F6 !. FA !0 4K CG3>;8;76 3@6 7JB7D;7@576 F735:7D ;@ %3BGE3 A@F35F %

,/<B32 '7D3@ (723 /@ *7EF3GD3@F EEA>@3 3>> DAG@6 5AA= E3>3DK F3@6AAD; 5AA= 6;E: I3E:7D A@F35F +,

,/<B32 4=@ @3>CB32 3>/@B;3<B/: +FAD7 +3>7E +F388 $36;7E @AE FA IAD= ;@ +GB7D?3D=7F 3F %3D93A 8DA? 3? B? /3>= ;@ ;@F7DH;7I 3D67@ .;7I >69 (:3E7 !! D6 8>AAD %3D93A 8DA? 3? B? B? B? %

,/<B32 B@/7<32 @/2C/B3 )3/163@ FA F735: %3F:E +5;7@57 ;@ :;9:7D 5>3EE7E 8AD 63KE BB73D 8AD ;@F7DH;7I I;F: F7EF;?A@;3>E A@ 3F 3? 3F +F "AE7B:PE 6G53F;A@3> !@EF;FGF7 :3@6AD A3 % '3?C7@32 3F>3@73<132 A@F;@7@F3> A??; ! EE;EF3@F A3@ AA= EE;EF3@F ,3@6AAD; AA= #;F5:7@ 7>B7DE @9>;E: EB73=;@9 /3;F7DE 3D?3@ +AGF: A3 *7EF3GD3@F A@F35F % ,/<B32 AA7AB/<B 11=C<B/<B %3>7 7?3>7 8AD + + AEB;F3>;FK @F7DBD;E7E =@AI>7697 A8 ,3>>K *( ;E ?GEF A@F35F ?3;> EE:AEB;K3>;FK9A3 9?3;> 5A? % @3A63@A ;/G />>:G *@53<B:G D7CG;D76 FD3;@77 7?3>7 '88;57 EE;EF3@F FD3;@77 7?3>7 ,GFAD :;@6; #A@=3@; FD3;@77 7?3>7 ,GFAD @9>;E: +5;7@57 +A5;3> +5;7@57 8AD 5A35:;@9 5>3EE A@7EF 676;53F76 87?3>7E 53>> E?E 67F3;>E %3D93A + ,/<B32 )@/7<33 )316<717/<A E7B6 !,! AGDE7 ;@ >75FD;53>E AD >75FDA@;5E ,D3;@77 GEFA?7D +GBBADF @9;@77DE I;F: K73DE ;B>A?3 ;@ >75FD;53>E AD >75FDA@;5E JB7D;7@576 B7DEA@E 3>EA ?3K 3BB>K /3>= ;@ ;@F7DH;7I A@ +3FGD63K F: '5F 47FI77@ B? 3@6 B? AD 67F3;>E 53>> AD +


Amcho Awaz Oct 5_Layout 1 10/4/2013 7:10 PM Page 5

Ponnje<Sonvar, 5 Otubr, 2013<

Xikxonn

Amcho Avaz

5

‘Vocational Education’

Mullavem xikxonn modheam

2017 meren 25% ‘skilled workforce’ nirmann korpachem Bharatachem lokx: Pallam Raju

Sol’lo diupi somiticho ‘report’ Dezembr poryant

Novi Dil’li: “Vocational xikxonn ani proxikxonna vorvim Bharatan nirmann zatolea yogeo kamdarancho (skilled workforce) ankddo sod’deak 12% asa to vaddoun 25% meren pavounk sodta.” Hem nivedon Human Resource Development montri M M Pallam Raju-n, ‘Skilling India for the Next Decade through NVEQF’ hea vixoyar zalolea ‘National Workshop’achea ugttavnne vellar kelem. Hem lokx melloun gheunchea pasot, “Financincg, service delivery, vavr korpache suvoto ani proxikxonn diupeank proxikxonn diupachea (training trainers) karyan ‘Public-Private Partnership’-achi goroz asa,” mhunn Raju-n sanglem. Hea sombondhit veg-vegllea torechi mahiti diupi sonvtheo sthap’pachi goroz asa. Nokreo nirmann zaupache promann chodd aslolea kxetramni khasponnim bhor

diunk zai, mhunn tannen fuddem sanglem. Nokreo mellpa sarkeo korchea pasot ani sonvsarik bazaran Bharatache khatri gheunchea khatir novea adhunik ‘skills’, zannvay ani ontor’raxttriya pattler man’neo asloli yogeotay aslole kamdar nirmann korpacho ‘skill development’-acho hetu asa, mhunn montrean fuddem ugttailem.

Vidheapittanchea ‘vice-chancellor’, kolejinchea ‘principals’, ‘Boards’-anche mukheli ani ‘principals’-anchea vangdda sogllea davedaramni National Vocational Education Qualification Framework (NVEQF) manun gheunchea khatir panvlam marunk zai, oxem hea kariavolli vellar uloitana, Unchlea Xikxonn sochiv, Ashok Thakur-an sanglem. Hea vorsak saun chalu kelolea ‘community college projects’-anchi bori survat zalea, ani odmasachea von odhik kolejimni ani ‘polytechnics’ sonvsthemni he obheaskrom suru keleat. NVEQF-chi ugttavnnechi kariavoll, Human Resource Development montraloyachea vangdda ‘technical education’-achem vevosthapon, nem tharaupachem karya polloinnarea ‘All India Council for Technical Education’ (AICTE), hannim ghoddun haddloli.

Borea fuddara khatir xikxonn mhotvachem: Rane Valpoi: borea fuddara pasot xikxonn mhotvachem mhunn bhor diun sangon, raj’jeant asloleo xikxonn sombondhit boreo suvidheo melloun gheunk Valpoi amdar Vishwajeet Rane-n vidhearteank ulo marlo. Bhurgeanchea sompurnn vikasachea sombondhanui to thoim uloilo. Valpoi Ganeshotsav Mandal-an ghoddun haddlolea SSC proikxen ut’tom gunn mevlolea vidhearteank bhovman korpachea kariavolli vellar, mukhel soireachea rupan Rane uloitalo. Toxench, adle up-sobhapoti Narhari

Haldankar, Ganeshotsav Mandal odheokx Omkar Parab, Valpoi nogorpalikecho odheokx Ramdas Shirodkar, Nitin Pokle, Vasudev Narvekar ani Amir Parab thoim hajir asle.

Ponnje: Xikxonnik madheomachea mud’dea sombondhan ghoddun haddloli sol’lo diupi somiti chodd promannan Otubrachea poilea satollean boska ghetoli ani aplo ‘report’ don mhoineanchea kallan diunk xokta, oxem mukhel montri Manohar Parrikar-an sanglem. Hi somiti hea vorsachea Agostache 8 tarker sthaploli. Konknni bhaxen mullavea xikxonnak tenko ditolo mhunn mukhel montri zatoch Parrikar-an soput dilolo, punn dedd voros sorlea uprant poriant ho mud’do azun suttavo zalolo na, mhunn eka vidheartean ugddas kelo.

Hachea zababan, sol’lo diupi somiti Otubrachea poilea satolleam bosken melltoli mhunn Parrikaran sanglem. Xikxonnik madheom, ‘casinos’ ani pradexik arakhaddeachea mud’deam sombonshan aplem mot toxench asa mhunn mukhel montrean sanglem. Konknni xikxonnik madheom aschem, apunn jugarachea add asa ani bekaidexir ritin zomnichi bodli korun bandkamam voir soronk diunk zaina, hem tachem mot asa. Punn proxasonik karannank lagon aplea khasgi motan bodol hadudnk poddpak xokta, oxem tannen sanglem. Hea sombondhan apnnen kitench korunk

na, hea aropak Parrikaran nakarlo. “Fokt kaim iskolank onudan diupak porvangi diunchea khatir ami modemkot

ek nirnooy ghetlolo. Hanven kitench korunk na mhunn konn sangta?” oso vichar Parrikar-an kelo.

14 iskolank vaddoilolea vellan sutt

SSC porikxen ut’tom gunn mellpi Shreya Pokle, Sarvesh Barve, Yash Teli, Veda Sakroji, Priti Naik, Afsira Khan, Parashant Pingulkar, Aniket Gawas ani Marfa Shaikh, hea vidhearteancho bhovman kelo. Ulovop korpache (elocution) spordhen Unity High School-achea Suhera Khan-ak poilo inam, Shriram School-chea Sanchita Haldankar-ak dusro inam, Government High Schoolchea Siddhi Sawant-ak tisro inam mevlo, zalear Anisha Desai ani Alia Shaikh, hankam ‘consolation’ inam mevle.

Ponnje: Iskolanchea ordea voran vaddoilolea vellan sutt mellchea khatir sumar 20 iskolamni ‘Directorate of Education’-ak (DoE) orz dhaddlole. Ani tanchea modlea 14 iskolank hi sutt man’neo kelea uprant, ti sutt fokt heach xixkonnik vorsa khatir astoli, oxem xikxonn sonchalok Anil Powar-an sanglam. Iskolancho vell vaddounk, ‘DoE’-n dilolea suchovnnenk xikxokanchea ani bhurgeanchea avoy-bapai lagsan borich ttika gheunk poddlea. Oxem zalolean, xikxonn khateak tin poryayanchea vangdda ek ‘circular’ jahir korunk poddlolo, ani tatun vaddoilolea vellan sutt ani don ‘full-day’ iskol cholupachea pod’dotim vixim dilolem. “Azun meren khoincheach iskolan ‘full-day’ iskol choloupachea poryayak venchunk na,” oxem Powar-an sanglem. “15 te 20 iskolamni, vaddoilolea vellan sutt mellounchea pasot amkam orz dhaddleat ani ami 14 iskolank sutt diunk man’neotai dilea. Punn hi sutt fokt heach xikxonnik vorsa khatir astoli.” Tinui poryayam modlo ek poryay venchunk sonvsthenk tachea fattlem karann

divop gorjechem na, mhunn tannen sanglem. “Hi sutt fokt hea choltea vorsa khatir asa ani ami dilolea poryaya modlean ti tannim venchlea (chosen). Poryay venchpa fattlem karann sangop gorjechem na,” oxem Powar-an sanglem. Iskolanchea vellan vadd korpachea suchovnnek aslolea virodhancho fuddo korunk Agostan apoun haddlolea bosken, chodd somoya pasot bhurgeank iskolan guntlolim dovorchea pasot her xikxonn sombondhit karyam khatir iskolam lagim favo teo suvidha

nant, oxem palokamni mukhel montri ani xikxonn montri Manohar Parrikar-ak sanglolem. Iskolancho xikxonnik vell vaddoilolean bhurgim bholteach somoyar ghora portotat, zachea udexim tankam uxiran jevonn jevunk poddta, ani hacho tanchea bholaykecher porinnam zaunk xokta, oxemi tanchem mot aslem. Gõychea choddxea iskolamni, xikxonnik vorsan favo tim suchoilolim xikxonnik voram purnn zaina aslolean iskolancho vell ordea voran vaddoilolo.

Bolayki

Gõyant rogot-dhan korunk ostoreo fattim!

GMC-chea ‘cardiology unit’-an dorjeavont seva

Xikxit nagrik, vidhearti, tornatteam koddlean boro protisad

Ponnje: Chodd promannan, kaim kallan vevharan ghalunk yetolea ‘Goa Medical College (GMC) and Hospital’ – Bambolim-chea ‘cardiology and cardiovascular service unit’-antle ‘cardiologists’ ani ‘cardiac surgeons’ – ‘coronary’, ‘carotid’, ‘renal angioplasty’, ‘leg artery angioplasty’ vo ‘surgery’ kortole. ‘Cardiac surgeons’ – ‘heart valve replacement’, ‘pediatric heart problem’-a khatir ‘surgery’, ‘tumors of the chest and lung surgeries’ him opresanvam-i kortole. Ubem korpacho vavr chalu aslolea hea ‘surgical’ khatean (department) kallzachea duensachea upchara vangdda dusreo seva-i melltoleo, oxem ‘cardiovascular’ ani ‘thoracic surgeon’, ani hea khateachea mukheli Dr Shirish Borkar-an sanglem. Dr Guruprasad Naik, zo ‘cardiology unit’-acho mukheli astolo, hem khatem vevharan ghatlea uprant hanga yetolo. ‘Cardiologist’ Manjunath Desai ani ‘cardiac anesthesiologists’ Sunil Sagar ani Bikash Sahu hea khatean kaim kall adinch bhitor sorleat. Hem khaten azun vevharan poddonk na asot, punn ami ‘out-patient department’-an (OPD) duent mon’xank pollounk survat kelea, mhunn Borkar-an sanglem. Gelea don mhoineanchea kallan, satolleachea don disank, mhunnlear Mongllar ani

Stanley Vaz stanley@herald-goa.com

Ponnje: Rogot dhan korop mhonnge jivit dhan, oxi ek somzut zaloli asa. Punn, aiz kal rogot dhan korunk lok khupuch fattim ravtat mhonnpachem ugddapem zalam. Xiklole nagrik ani torunn pillgi aplem rogot dhan korunk fuddem ailoli dixtti poddta, punn khontichi gozal mhonnlear, zanv xaramni vo ganvamni ravpi ostoreo aple kuddintlem rogot dhan korunk khupuch ang martat mhonnpachem spoxtt zalam. Sod’deak Gõy raj’jeant prot’tek vorsa 15 hozar ‘units’-am poros odhik rogtachi goroz poddta. Punn, hea vorsa Janer tem Agost meren 11,463 ‘units’ itlench rogot puray Gõychea loka koddlean raj’jeant aslolea ‘blood banks’-amni zoma zalam. Sadharonn 8 tem 10 vorsam adim Gõyant rogtachi khupuch goroz bhastali. Tea uprant, somajik ani bholayke mollar vavurpi sonvstha, tornatteancheo songhottna, rajki pokx, xaramni ani ganvamni aslolim vegvegllea Sorkari Bholayke Kendram hannim sthanik loka modem rogotdhan korpa vixim zagrutai nirmann kelolean, ap-khoxen rogot divpak nagrik fuddem soronk lagle. Hantunt xikpi vidhearti ani tornatte vhodda promannan aplem rogot divpak fuddem yeupak lagle, zalear ostoreo ani tornattim cheddvam mat aplem rogot divpak fattim soronk laglim. Zannkar sangtat tea pormonnem, aple kuddintlem rogot-dhan korpa babtint azunui cheddvam-bailanchea monant khupuch goir-somoz asat. Ostoreamni rogot-dhan kelem zalear aple kuddintlem rogot unnem zatolem, kuddin oskot aslolea ostoreamni rogot-dhan korchem nhoi, rogot-dhan korta astana tem rogot kaddunk vapurtat tea ‘syringe’antlean dusrim duensam aple kuddint yetolim, cheddvam bailank ji mhoineachi palli zata, tacher porinnam zatolo, oxe sabar toreche somzut sabar ostoreanchea monamni riglolean, ostoreo rogot dhan korunk fattim sortat mhonnpachem ugddapem zalam. “Rogot-dhan korpa vixim khupuch zagruti nirmann korpachi khupuch goroz asa. Bailam Aiyog, Ostoream modem aslole ‘self help groups’, Sorkari

Ostoreo rogt-dhan kortana

Bholayke kendramni ostoream modem odhik ani odhik zagruti toyar korpachi goroz asa,” oxem Goa AIDS Control Society-cho Bholayke Odhikari Dr. Umakant Sawant hannem potrkaram kodde uloitana sanglem. “Goa AIDS Control Society haka Gõyant 5 ‘blood banks’ aplo sohokar ditat. 2012 vorsa ekunn 15 ‘units’ rogot zoma korpachi mokh (target) GACS-an dovorloli. Tea vorsa ekunn 16,172 ‘units’ rogot zoma korunk hi sonvstha yesesvi zali. 90% rogot zoma korpacho hetu he sonvsthecho aslolo, tantunt 81% rogot nagrikamni apkhoxen dhan kelolem rogot aslolem. 2012 vorsa 3 somajik vavurpi sonvsthamni puray Gõyant 231 rogotdhan korpachim xibiram (blood donation camps) ghoddoun haddlim. Hea xibiram udexim 10,255 ‘units’ rogot zoma korpak GACS-ak zoit mell’lem. Hea vorsa Janer tem Agost meren 174 ‘blood donation camps’ ghoddoun haddpak amkam zoit favo zalem,” oxem Dr. Umakant hannem hea potrkara kodde uloitana ugddapem kelem. Rogot-dhan korop mhonnge jivit dhan korop hem mandun gheupi nagrik somazant jiyetat. Pelea pasot chintpi nagrik ani tornatte hem rogot dhan korunk vhodda promannan fuddem sorlole dison yetat ani neamit (regularly) aplem rogot-dhan kortana

nodrek poddtat. Nagrikamni dhan kelolem rogot ‘blood banks’-amni zoma korun dovorche adim, hea rogtachi topasnni kortat. Zorui hea rogtant koslei torechem vaitt sampddot zalear, tem rogot hea benkemni zoma korun dovrinant. Goa Medical College hospitalant aslolea ‘blood bank’-int 2000 monis aplem rogot neamit rupan dhan kortat. GMC-int ilaz gheupak ailolea khoincheai eka piddestak rogtachi tatddichi (urgent need) goroz poddli zalear, he neamit rogot dhan korpi monis khoincheai vellar hajir ravtat. Rogtachi goroz aslolea eka piddestachim ghorchim ‘face book’, ‘social media’ hache vhelean rogot-dhan korpeam kodde sompork korun tankam apoun haddtat. “O Negative ani B Negative hea xrennintlea rogtachi sabar pavtti goroz poddta. He xrennintlea rogtache monis khupuch unnem aslolean, piddestanche kuddint hem rogot ghalpak hospitalamni khup pavtti oddchonneo uprastat. Gõyant aslolea vhoddlea-vhoddlea komponimni, sorkari khateamni vorsan thavn ek pavtt tori ‘blood donation camp’ hem zatach. Kamdaram koddlean hea xibirak khupuch ut’tom protisad mellta. He toren hi rogot-dhan korpachi sonvoy vo porampora sodanch chalu urli zalear, khup lokache jiv salvar zavnk pavtole,” oxem Dr. Umakant-an xevottak sanglem.

Brestara donparchea 2 te 5 meren ‘GMC’-chea ‘OPD’-n duent mon’xank topastat. Kallzachem duens aslole monis her disancherui yetat, punn tankam adim ‘appointment’ gheunchem poddta. “Kallzachea duensa sombondhan, OPD-n amkam 20-25 tori gombhir kexi yetat. Tanche modlea, don vo tin ‘procedure’achea rupan host’xepachi (intervention) zannank goroz asta,” oxem Borkar-an sanglem. Sokallchea vellar ani ‘emergencies’-anchea vellar ami ‘echocardiography services’ ditole, mhunn tannen fuddem sanglem. Toxench, sogllea torecheo gorjecheo vostu asloli ‘cardiac laboratory’ ubi korpa-

cho amcho vavr chalu asa. ‘Cardiology unit’-ar sirvisechea dorjea sombondhan lok fattim-fuddem za-it, punn bori sirvis divpache amche purnn proitn astole, Borkar-an sanglem. Dotor apli khasgi prekttis korche na ani GMC-nuch melltole, mhunn tannen fuddem sanglem. Hea khatean favo tea kamdarank gheupachem karya purnn zalam. ‘Nurses’, ‘trained technicians’ ani ‘high-end equipments’-acho vapor korchea pasot ‘trained bio-medical engineers’-ank kamar ghetlea. Heam khatem vevharan poddtanch, duent mon’xank topaspacho vavr OPD-n chalu zatolo.

Jextt nagrikamcheo magnneom Moddganv: ‘Senior Citizens Forum of India’, hea sonvsthen Moddganv hanga World Elder’s Day kariavoll monoili. Hea 17,000 vangddi aslolea songhottnen, arthik vatten durboll aslolea jextt (senior) nagrikam pasot ek yevzonn bhair kaddpachea vixim nirnnoy ghetla. Alzheimer’s duens asloleank upchar diunchea pasot tanchea khatir ‘Goa Medical College and Hospital’, Bambolim hanga ek khas ‘ward’ suru korcho, jil’lea pattler ‘counselling’ kendr bandche ani pulis chovkencher jextt nagrikam pasot ‘control rooms’ asche, oso tannim sorkara lagim agro kelo.’Senior’ nagrik sonstole prosn suttave korchea pasot sorkara koddlean kainch ut’tejon mellona, oso arop odheokx mhunn nemlolea Diogo M Da Costa-n kelo.


Amcho Awaz Oct 5_Layout 1 10/4/2013 7:10 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 5 Otubr, 2013<

Vicharkhonn

Amcho Avaz

Manestanchim utram

Pap Saibachem Avhan

Udarponn (charity) ek xegunn kallzacho, hatancho nhoi! - Joseph Addison

AMCHEM MOT

UPA - zoit ani har Akhrek UPA sorkaran opradi tharlolea rajki fuddareank adhar diunche khatir ek ‘ordinance’ kaddlolem tem fattim gheunchench poddlem. Kaim dis fattim Sorv Unch Nitisobha (Supreme Court) hannim ek koddok nirnnoy dilo zache vorvim opradi mhunn tharlolo amdar, khasdar, adi teach vellar ani teach disa Lok Sobha vo Vidhan Sobha hantle bhair poddtale. Te khasdar vo amdar mhunn urona punn teach vellar tanchem khasdarponn ani amdarponn rod’dh zata. Hea ‘Supreme Court’-achea nirnnoyak har (defeat) diunche khatir sorkaran hem ‘ordinance’ haddun opradi fuddareanchi rakhonn korunk tozvit keloli. Punn Kongres pokxacho Up-Odheokx Rahul Gandhi hannem hi UPA sorkarachi yevzonn fiskottaili ani atam tem ‘ordinance’ fattim gheunchem poddlem. Opradi rajki fuddareank Lok Sobha vo Vidhan Sobhantlo bhair uddounche khatir zo ‘Supreme Court’-an nirnnoy ghetlolo taka lagon Bharotachi porza khub khoxi zaloli. He khuxalkayechem karann mhunttlear porjek distalem ki ‘Supreme Court’-achea hea nirnnoyak lagon chor, fotting, nagovnne, khuni, bolatkari, adi rajki fuddari Lok Sobha ani Vidhan Sobhantle bhair poddtele mhunn. Punn boltench ghoddlem – UPA sorkaran ek ‘ordinance’ haddun opradi rajki fuddareank rakhpacho yotn kelo. Bharotachi porza niraxi zali. Desant kitem ghoddta tacher Rahul Gandhin bariksannin vichar kelo. Hem ‘ordinance’ pas kelear sorkar chor ani fotting hanchi rakhonn korunk vavurta mhunn sidh zatolem aslem. Hea ‘ordinance’-achea vaitt probhavak (influence) lagon ak’khi porza uchamboll zalea hemvui Rahul Gandhi bore bhaxen zanna aslo. Hem ‘ordinance’ pas korun chor, fotting, khuni, bolatkari rajki fuddareank Lok Sobhen ani Vidhan Sobhani dovrunk UPA vavurta mhunn nixchit zatolem aslem. Itlench nhoi 2014 vorsa aslolea Lok Sobha eleisanvank Kongres pokxak ani UPA sorkarak khub vaittak poddtelem hemvui Rahul Gandhi bhes borem zanna aslo. Heach khatir Rahul Gandhin por-

VInCy QuaDroS

jechea mota borobor vochpak nirnnoy ghetlo. Okosmat to Kongres pokxachem ‘press conference’ chalu astana bhitor sorlo ani chintunk naslole xobd vaprun tea ‘ordinance’-ache bara Brestar ani tera Sukrar kele. Tannem mhunttlem “mhozo sorkar jem kitem korta tem chukichem asa. Hem ‘ordinance’ sarkem ‘nonsense’ asa ani tea khatir tem pinzun bhair uddovpak zai”. Oslim utram vaprun Rahul Gandhin soglleankuch ojap kele. Teach disa sogott zanna asle ki tem ‘ordinance’ fattim ghetolech mhunn karann uktteponnim Rahul Gandhin tea ‘ordinance’-achi koddok ttika keloli ani toxench ghoddlem. Tem ‘ordinance’ UPA sorkaran fattim ghetlem. Tem ‘ordinance’ fattim ghevpachem soglem xrey (credit) Rahul Gandhik mell’lem ani teach borobor prodhan montri Manmohan Singh haka loz korun soddli mhunttlear fott zanvchina. Rahul Gandhi Kongres pokxacho ‘Vice President’ zavn asa. ‘Vice President’ aslolea karonnan taka sorkarachea ekan ek panvlachi mahiti mellta. Itlo mhotvacho vangddi astana Rahul Gandhin tea ‘ordinance’-acher add ulounk potrokarank kiteak vinchun kaddle tench kollona. Karann uktteponnim ttika korche bodlek Kongres pokxache vo UPA sorkarache khoinchei eke boske somor tech vinchar manddlele zalear UPA sorkarak ani Dr. Manmohan Singh haka itlo lojen poddonk zanvchem naslem. Dubav nastana zo virodh Rahul Gandhin dakhoilo to virodh hea somoyar khub gorjecho aslo. Heach virodhak lagon tem ‘ordinance’ fattim ghetlem. Mhunnchem kitleaxeach rajki fuddareanchem khasdarponn ani amdarponn rod’dh zatolem, rajki mollar bhroxtt fuddari komi zatole ani rajkaronn nivoll zatolem. Punn hoch virodh Rahul Gandhin uktteponnim potrokaram somor korche bodlek aplea pokxachea boskamni UPA fuddaream somor kelolo zalear UPA sorkarak khub boreak poddtolem aslem. He ghoddnek lagon UPA-k zoitant harui favo zalea mhunnpak orkot na.

Mhalgoddo lekhok Logn sonvskar mhonnlear ek apovnnem. Dekhun logn zauncheak monis gineanan, pirayen ani somjikayen vaddlolo asunk zai. Lognant cheddo ani cheddun ekamekant ekvott’tat mhonnotch apnnakuch visrun dusreacho mog korunk, goroz poddlear teag korunk ani monakallzantlean seva korunk zanna zaunk zai. Hem apovnnem bore bhaxen jiyeun apleach jivitant nhoi tor akhea ghorabeant boreponn ani khuxalkai bhitor sorta mhonn tankam holmunk zai Povitr sobhechem mull zaun asa bhavart. Amcho ho bhavarth kholaunk misantlean ani her otmik toyarentlean khottpott zata. Noveo noveo vatto Povitr Sobha sodun kaddta. Songhottonatmok ritin zal’lea hea vavrant soglea bhavarteank ekmonan mukhar vhorun ek hindd koso samballunk tozvit zata. Chuklolea mon’xak jivitachi

novsornni korunk prachit sonvskarantlean yotn zata. Mhonn jivitant koslem-i pavl martolo zalear mona boraboruch ontoskornnachi bhumika gorjechi. Ami Kristanv bhavarti punn zor tor ami deivik mulyam ani bhavartachim sotam manun ghenant zalear amchem mon ani ontroskornn Devache xikvonnek patr asa? Povitr Sobhechea sonvskaram koddem imandar asa? Halinch amcho dhorm’guru ani Pap Saib Francis-an amchea bhavarta vixim husko uktaila ani padrimni ho bhavart thir korcheak noveo vatto sodun kaddunk tankam avhan kelam. Halim sora logn moddnnim vaddunk lagleant mhonn Povitr Sobhen kitem tori upai gheunk zai mhonn tannem suchoilam. Te diken yeta tea Otumbr mhoineant Vatican xarant 8 kardinal mellun bhasabhas kortole oso somoz asa. Hi dixa tharavpi ani yevkarachi gozal asa. Logn mhonnlear eka cheddeacho ani eka cheddvacho ekvott. Ho ekvott sado ekvott nhoi, tor to devan sonvskarlolo ekvott. Ho ekvott ghoddtana ucharloli koblat ek uplabem ulovop nhoi, tor to ek jurament. Ho ekvott sonvskartana dog zann monis ube astat te ixtt vo soire mhonn nhoi, tor te hea ekvottache govai mhonn astat. Sevadhormik riti vorvim manddun haddloli hi ek Povitr sobhechi prokria. Ti palltana igorjent ek somarombh zata ani tea so-

Anik toddeanch disamni amchea Goyant turizm nettan suru zata. Pordexi turist Goyant yeunk suru zalet. Turizmachea dondheant misoll zalole lok torekvar ikmoti vaprun hea panch mhoinea bhitor apleak choddan chodd faido koso korcho hacher aplem sogllem mon’ lavn vavurtat. Turistank oddun haddtolo zalear ek chodd sompo upay mhunttlear ratrichea vellar nachpa-uddpacheo kariavolli ghoddoun haddop. Nachpa-uddpacheo kariavolli ghoddoun haddtolo zalear vhoddlean songitacho vapor koprop gorjechem asa. Ratrichea vellar, tea disamni, ‘Coastal Belt’ hachea ganvamni, odhik korun vellam degek aslolea vattharan ratrichea vellar nodor marlear hem dison yeta. Turistank aplea ‘hotel’-ant, ‘restaurant’ant vo ‘disco’-nt oddun haddche khatir vhoddlean songit vazoita tem aikonk yeta. Ratrichim ek ani don voram poriant, ‘Loud Music’-achea adharan piyop ani nachop oslem ‘night life’ Goyank zai mhunn kaim lok sangtat. ‘Night Life’ fuloitolo zalear ‘Loud Music’ vhoddlean songit vapurlolea bogor zaina. Dusreanchi mat poriant porva korinastana ‘Loud Music’ vo vhoddlean songit vazoita haka lagon ‘Madhya Pradesh Music Control Act’ Goyank lagu kelolo asa. Hea kaidea pormonnem vhoddlean songit vazoup ratrichea 10.00 vorancher bondh zaunkuch zai. Ratrichea 10.00 vorancher vhoddlean songit vazoupachem bondh kelem zalear ‘Night Life’-ui bondh zalem nhoi? Heach khatir zaite hotelvale ani poryatton dondheant misoll zalole Gõykar toxe Gõyam baile zaite manest ratrichea 10 vorancher ‘Loud Music’ bond korta tacher add asa. Ratrichim 12 voram poryant vhoddlean songit vazounk porvangi diunk zai oxem tanchem mot asa. Modian ratri poriant ‘Loud Music’ vaprunk porvangi dilear Goyank boreak poddtolem kai? Mutth bhor hotelvale ani ‘disco’- vale bhorpur duddu komaitole punn herancher tacho vaitt porinnam’ zatolo. Koso to niyall korum-ia: l ‘Loud Music’ ratrichim bara voram poriant vazoilear poile suvater thoim ravtolea bhurgeanchea xikx-

onnacher vaitt porinnam zata. Bhurgeank xantikayen aplo obheas korunk mellona ani bhurge xikxonnant komi poddonk xokta. l Ghoramni zaite zantte ani duent lok asat. Tankam xantichi khub goroz asa. ‘Loud Music’ vapurlo zalear tanche bolaikecher vaitt porinnam zata ani tanche bolayki sudorche suvater odhik bigoddta. Hea sonvsarant anik toddo kall duentink ani zantteank diunche suvater ami ‘Loud Music’ vazoun tankam veginich sonvsarantlim vochpak adhar kortanv. l Doriachea vellank lagim aslolea soglea ganvamni “Guest Houses” khub vaddleant. Khoreponnim prot’tek ghor ek “Guest House” zalam mhunttlear fott zanvchina. Ghorantle todde ‘rooms’ baddeak diun zaiteo famili aplo disvoddo soddoita. Punn jedna vhoddlean songit ratrichim bara voram poriant vazta tedna hea ghoramni ravtolea turistank xanti mellona, sarkem nidhonk mellona ani matui suseg gheunk mellona. Hea karannank lagon dusrea disa he turist te ‘rooms’ soddtat ani dusre suvater oslo ‘loud music’ hachi umchanbollay na thoim vetat. l ‘Night Life’ hache vorvim ‘drugs’ancho vapor korop vaddot veta ani amchea somazacher vaitt porinnam’ zata. l Oslea hotelam ani ‘disco’-nim zaite pavtt zhogddim ani maramari zatat ani somazantli kaido vevostha bigoddta. Hea khatir ek gombhir (serious) proxn ubo zata. Goyank ‘Night Life’ gorjechem asa kai? Ratrichim 12.00 voram poriant ‘Loud Music’ vazounk porvangi divop faideachem asa kai? Vhoddlean songit vazoun dusreak trasant ghalun, apnnem duddu zhoddop hem Goykarank man’nya asa? Na! Tea khatir Madhya Pradesh Music Control Act hachea pormonnem ratrichea 10.00 vorancher ‘Loud Music’ bondh zaunk zai hem sorkaran samballun dovrunk zai. Zankam ‘Loud Music’ vaporpak zai tannim aple ‘disco ani aplim hotelam ‘sound proof’ korchim ani tantun fantea parear poriant ‘Loud Music’ vazoilear konnachich oddchon aschina. Mutth bhor lokanchea faideak lagon akhea somazak trasan ghalop hi somazacher ek dharun onit zatli.

marombhak ixtt-mitr, soire, sezari ektthaim zatat. Somarombh somptoch cheddea-cheddvak mhonnlear vhokol nhovreak bhetto, dennim, porbim, xabaski sogllem favo zata. Magir vhodda ghonnghonnan Reception, tatunt khavop, piyeop, jevop ani khub mosti zata. Rat sompta ani logn sompta. Sogllo lok apaplea ghora ani vhokol nhovro aplea sonvsarant. Hoch to sonvsar lognik zoddem jivit bhor jiyetolim mhonn mukhar sortat. Itlem soglem korun hi logn moddnni kiteak zata? Logn sonvskaracho orthuch kollona kai? Logn sonvskar mhonnlear ek apovnnem. Dekhun logn zauncheak monis gineanan, pirayen ani somjikayen vaddlolo asunk zai. Lognant cheddo ani cheddun ekamekant ekvott’tat mhonnotch apnnakuch visrun dusreacho mog korunk, goroz poddlear teag korunk ani monakallzantlean seva korunk zanna zaunk zai. Hem apovnnem bore bhaxen jiyeun apleach jivitant nhoi tor akhea ghorabeant boreponn ani khuxalkai bhitor sorta mhonn tankam holmunk zai. Logn mhonnlear ek vhodd zobabdari. Kednam kednam lognik jivitant sodanch khuxalkai asona, addkhollim pidda, durbollkai, ovisvaxiponn, bhurgeanche prosn ani her prosn bhitor sortat. Oslea vellar tea tea vatavornnak, hatant hat ghalun fuddo korunk

zanna zaunk zai. Logn sonvskar mhonnlear Devan ghoddlolo ekvott, hea ekvottant Dev kherit bhaxen hajir asa mhonn sodanch zanna zaunk zai. Dekhun Povitr Sobha sangta logn zatolea zoddpean eka meka pasun kainch lipovunk zaina, apleo bhavna ukteponnim bhasabhas korunk zai and chodd mhotvachem zaun asa sangatak magnnem korunk zai. Punn halinchea tempar lognam moddlolim polleunk melltat. Kiteak? Haka xemboramni karnnam astolem. Thoddim visvas dovorpachim zalear thoddim naka zalolim. Hanvem ek logn pollelem, zoim kazar zaun vhokol dusrea disa avoyger geli, ti portun nhovrea fuddeant ailich na. Karonn aslem nhovro dusrea eka cheddvachea mogan aslo, ani tem cheddum purai logn sonvskar somarombhak ani Reception-ak legit nhovrea sangatakuch aslem. Konn eklean aple bailek don-tin vorsamni soddun dili, tiche pasun bhurgem zaina mhonn. Konn eklean dothik kelolem utor pall’lem na mhonn divos zalo zalear konnem baileche aspoticho vantto mellona mhonn logn moddlem. Sonvsarik vostunchi axa zalolean lognam moddtat. Pordvarponn anik ek mukhel karonn. Apli bail / ghov astana dusreache kuddichi ast zalolean logn moddnni zata. Kaim dis adim amchea poisul’lea soireanger

gel’lom astana, to ek bhurgo sangunk laglo, tanche igorjent atam koddok kaido kela. Cheddea cheddvachi kholayen chovkoxi kelea xivai tanchea lognachi nondnnich zaina. Punn he bore gozaliche urfattem, konnak bottir vochunk zai, Gulfak vochunk zai mhonn fattlifuddli chovkoxi korinastana logn zatat ani tim magir moddunk pavtat. Logn sonvskar zoddunk Povitr Sobhen nem’ ghalun dileat. Tacho toyari boreach adim suru zata. Tatunt yeta lognachi xikvonn, dotorn, marriage course adi. Hem soglem alaytem zalam kai? Hatunt koslich gombhirtay na? Vhokolnhovreachi mudi khoim sanddta? Devak sakxi manun keloli koblat tim koxi visortat?. Itlea ghonnghonnan keloli sevadhormachi rit mhonnlear dakhovpachi somarombhnni kai? Yogya vellar Pap Saiban avhan kelam ani hem avhan padrimni gombhirtayen gheunk zai. Kiteak Povit Sobhen sonvskarlolo ho ekvott divorsak protsahon dinastana, padrich khombhirponnan thiarunk xoktat, borea margdorxona vorvim tancheo osokt’tayo nopoit korunk xoktat, bottkololea monak nittayer haddunk xoktat, tanchea chukolea jivitak nitt vatt dakhounk xoktat. Logn moddni addaunk Pap Saibachem avhan svikarun amche padri bhav apli zobabdari palltole?

Bhogsonnem Devachem Dennem

Irene CarDozo

‘Night Life’ ani Gõy

6

Onnbhovi lekhika Soglle dhorm xikoitat ki ami ekach Devachim bhurgim mhonn. Hacho orth oso zalo ki ami ekamekachim bhavbhoinnam. Toxem zalear, bhavponnachea natean ami ekamekak bhogsunk favo. Khoimcheach dhormant bodlo ghevpak xikoina Jedna konnui amkam vaitt utor uloita vo amkam okman korta, amkam tacho rag yeta. Amcheo naka zaloleo khobro konnakui sangleo vo amchea add koslinch karastanam kelim zalear, amkam tem sonsona. Amkam rag choddta ani ami ek sondhi mellta kai mhonn polletanv tacho bodlo ghevpak. “Tannem mhaka toxem

kiteakuch mhunttlem” vo “Mhaka oxem korunk taka kalliz koxem zalem” ami vichartanv. Ghoddiek amkam diso yeta ki ami amcher vaitt uloiteleak bhogsun, taka bore baxen zap dili zalear, amkam khalteponn bhogtelem mhonn. Lok sozmotolo ki ami amkam vaitt kortelea poros oskot mhonn ani taka ami bhiyetanv mhonn vo ami loz naslelim mhonn. Punn he soglle vichar chukiche zavn asat. Soglle dhorm xikoitat ki ami ekach Devachim bhurgim mhonn. Hacho orth oso zalo ki ami ekamekachim bhav-bhoinnam. Toxem zalear, bhavponnachea natean ami ekamekak bhogsunk favo. Khoimcheach dhormant bodlo ghevpak xikoina. Kristanv dhormachea Povitr Pustokant zaitea suvatancher amkam bhogsonneachi khobor mellta. Ek vopar ji kallzak lagta ti oxi asa ki ek dhoni aplea chakrak apnnank dennem asa tem bhogxita punn toch chakor apnnak dennem asa tea peleak bhogxina. Hem aikon, Dhoniak rag yeta ani to aplea chakrak khast lavnk formaita. Ami ‘Amchea Bapa’ mhunttana oxem prarthanv, “Amchim patkam bhogos zoxim ami amcher chukloleank

bhogxitam.” Dev amkam kitle-i pavtti bhogsunk toyar asa ani Tannem amkam-i toxench dusreank bhogsunk formailam. Apleak soglleam fuddem nakarun vollkhona mhonn sangpi aplo mogall xis, Pedruk Jezun bhogxilo. Tea bhair, taka aplea Povitr Sobhecho poilo vhoddil, mhonnchem poilo Pap Saib, kelo ani soglleam Kristanv porjechi zababdari tacher ghatli. Apleak vikun dilolea Judas-ak Jezun bogxilolo. Itlench nhoi, Apleak khursar khillailolea mon’xank porian Jezun bogxilim. Vaitt toxench boream mon’xamcher To vot ani pavs sarkoch ghalta, koslich ontor korinastana, ami patki vo borim mon’xam mhonn pollenastana. Amkam konnacho rag yeta tedna amkam ‘tension’ zata, amcho ‘pressure’ vaddta. Toklent bogor bogor tech vichar yetat, mon kamacher nhoi mhonn kiteacheruch lagona. Jevonn ruchona ani jhem tor koxich poddona. Oxench zor chodd kall cholot gelem, amkam zaitim duensam zaunk xoktat, zoxe porim ‘diabetes’, ‘hypertension’, ‘heart trouble’, ‘nervous breakdown’, adi. Amchi sirvis vochonk xokta.

Kiteapasot ami him duensam ani he tras magon ghevpachim? Zoritor ami dusreank bogxit, amkam jevonn borem ruchtolem, amkam sust jhem poddteli, amchi bolayki bori urtoli ani ami khuxalborit astelim. Inglez bhaxent ek mhonn’nni (saying) asa ‘Forgive and Forget’. Hacho orth oso ki dusreak bhogos ani tannem tuka kitem vaitt kelam, tacher visor ghal. Punn hanvem zaite pavtti aikolam lok oxem mhunttana, “Hanvem taka bhogxila, punn tannem mhaka kitem vaitt kelam, tem hanv kednach visorchona.” Oxem zor ami mhunttanv zalear, ami amcher vaitt korteleak kallzant thavn bhogsunkuch na. Tacho rag khoim tori amchea kallza-monant urla. Khorea orthan tuvem taka bhogsunkuch na. Kosli bori sonvoy kortolo zalear, tem ami khup pavtti korit ravunk zai, tednach ti sonvoy zata. Dusreank bhogsupache babtintui oxench ghoddta. Punn ek pavtt sonvoy zali mhonntoch, ami dusreank sompeponnim bhogxitanv. Tuvem bhogsupachi sonvoy azun korunk na zalear, kiteak ravlai? Vell vogddainastana kamank lag!

Tomazinho bab hanchea

rian tannim bori bhumika kelea. Punn tanchem nhesop, tanchem uloup, itlem soimbhik ki konnuch mhunnchona ki te soglle nove kolakar mhonn. Punn te tanchea vavrant khuinchea-i ‘professional’ kolakarak sor korunk zatat.

toleanchea golleant khuris, ‘auntyuncle’-anche, ‘bar men’, chor, kirmidor, gunddanchea golleant khuris. Padrink, madrink okman. Cinemachea podd’ddear cheddvanchea kanank khuris, bomblek khuris ani ami Kristanv dolle dhampun polletanv kiteak ami susegad. Amchea firgozamni, kopelamni ‘shooting’ kaddunk konn dita kai? Dhormache monis vo montri?

LOKMOT ‘Hello Uncle’ tiatr mogyeamni polleuncho Fattlea sabar vorsank hanv vevsayik tiatramni nachpi. Sorgest C. Alvares, sorgest Prem Kumar, Sorgest M. Boyer, Sorgest Remmie Irmanv, Uncle Jacinto Vaz, sorgest Nelson, adi hea vevsayik digdorspeanche tiatr hanv nachlam ani te polleleai bi. He voir ulekh kelea te amche digdorspi nanvoste ani tanche tiatr veglleach dorjeache ani dusrech bhaxeche. Tanchi ‘comedy’ vegllech bhaxechi ani ti sodanch tiatrache kothek samil ani zoddon astali. He tannim palkar haddlele tiatr aichea tiatrank sor korunk nezo. Lok mhunttat ki atam khoreponnim tiatr dakhoitat te khoreponnim tiatr nhoi punn te ‘khell tiatr’ ani tankam lok zavnk zai mhonn tiatrant kantaram ghaltat. Halinchea vorsamni hanvem tiatr pollovpachem bond kelolem. Punn

tiatracho anus vachun mhunttlem ki hanv ho taitr polleunk vetolom mhonn. Karann Tomazinho bab, jedna C. Alvares, Uncle Jacinto ani her namnneche digdorspi tiatr palkar asle tedna aplea ganvant Saipem, apunn tiatr boroun Kopelachea festak machier haddtalo. Ani tachea tiatramni her dusre ‘professional’ kolakar astale. Hanv tache zaite tiatr nachlam. ‘Kanttech Kantte’ tachea tiatrache pon’nas odik pavtt proyog zaleat. Tacho ho novo ‘Hello Uncle’ tiatr pollelo tedna, to mhaka boro laglo. Tachi ‘comedy’ sarki tiatrache kothek zoddleli asa. Ani hi ‘comedy’ pasun ghorantuch bosoilea. Hea tiatrant kantaram porian asat tim aikopa sarkim ani tantun ‘political’ kantaram asat torui tim konnak ‘direct’ atak korinant. Ho tiatr polletolo mhuntta ki ho ‘director’ khorench xikop aslolo ani nhoi nennar, ani tachea ‘artist’-ank pasun vakhanddta karann te khore nodren ‘professional’ nhoi asun po-

Halinchea vorsamni amchea palkar ‘Hello Uncle’ tiatra sarko anik dusro tiatr palkar yeunk na. Hanv fott sangtam zalear soglleam tiatr mogyeamni ho tiatr polleun apnnem khatri korchi. Mhojem magnnem atanchea digdorspeank, ki tannim oslech bore tiatr borounche ani palkar sador korun borem nanv dovorchem. Marcelino de Betim Vasco, Gõy

Khuris

Khuris zavn asa amchea dhormachi nixanni. Halinchea tempar khuris zala ‘cinema’-nt ani ‘serial’ant dakhoupachi nixanni. Model ‘cinema’-chea notti nottimni vapurpachi vost koxi. ‘Advertisement’ dakhoitale ‘cinema’-nt kam kor-

Halinchea disamni madri bhoinni zollarank marpachea vokhdachi jairat dakhoita. Tankam fokt padri, madri, kristanv monis, movali, bebde, chor, adi funkott mellta zait. Dhormacher naka zalolem dakhoita tem Dev chodd temp polleun ghevpacho na. Ek dis kudd’ddeponn tancher yetolem. Hat pãyem moddon ar zatoli. Kristi dhormacheo moskoreo korinakat. Kristi lok mogall hacho faido kaddun tumcho duddu korpacho dhondo khursak okman korun somazak papi zainaka. John Barretto Canacona, Gõy

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.

‘Hel mog poll

Fattle vevsa Sorge Kuma Sorge Jacin hea v tiatr leai b

He vo digdo tiatr


Amcho Awaz Oct 5_Layout 1 10/4/2013 7:11 PM Page 7

Ponnje<Sonvar, 5 Otubr, 2013<

Des Pordes

Amcho Avaz

Desant 30% khasdar, amdar opradhi asat Novi Dil’li: Opradhi mhunn sid’dh zalolea amdar/khasdarank opatr korpachea Sorv Unchle Nitisobhen dilolea nirnnoyak portuchea pasot kaddlolea ‘ordinance’-achem noxib humkoll’lolem asatana, khasdar ani amdaram add nond aslolea kexi polloit zalear desantlea rajkaronnan opradhaeancho ankddo kitlo asa to dison yeta. Karann, 2009 Lok Sabha venchnnuken ani 2008 saun zalolea raj’jeanchea vidhansobhechea venchnnukemni 4,807 venchun haddlolea protinidhi modlea 1,460 add kexi nond asat. ‘Association of Democratic Rights’ (ADR) ani ‘National Election Watch’ (NEW) hannim ekt-

thailolea mahiti pormonnem, 688 khasdar/amdaramni aplea venchnnukechea soput-potramni, tanchea add gombhir rupacheo kexi nond zaloleo asat hem jahir kelam. Ttok’kevari pormonnem, sod’deak 30% khasdar ani amdaramni (543 modle 162 khasdar, ani 4,032 modle 1,258 amdar), aplea add kexi nond asat mhunn tannim jahir kelam, zatuntle 14% gombhir rupachea opradhan misoll aslolean, tanchea add opradh sid’dh zaun tankam don vorsam vo odhik kalla khatir bondkhonn favo zali zalear tankam opatr korunk zata. BJP ticket-icher khasdar/amdar mhunn venchun ailolea 1,017 zannam modlea 31% vo

313 zannamni aplea add asloleo kexi jahir keleat, zalear aplea add kexi vixim jahir kelolea Congress-chea 1,433 khasdar/amdaram modleancho ankddo 305 vo 21% asa. Zalear, JMM pokxachea 82% khasdar ani amdaranchea add kexi nond asat, zalear 64% vangdda RJD pokx ani 48% vangdda Samajwadi pokx fattim nant. 2009 vorsa venchun haddlole Jharkhand-che vidhansobhen, lokamni nivddun haddlolea amdaram add nond zalolea kexinche promann sogllea von odhik asat. Ani, 74 amdaram modlea 55 zannamni – venchnnuke sombondhit dilolea soputpotran aplea add aslolea kexi vixim jahir kelam.

‘Miss Philippines’ Megan Young jiklem ‘Miss World’ 2013

2050 meren Bharat sogllea von odhik loksonkhecho des zatolo

Bali, Indonesia: Koddok surokxe khala zalolea Miss World kariavollin Philippines-chem Megan Young ‘Miss World’ 2013 zaunk pavlem. Muslim-anchea virodhank lagon hi kariavoll Bali hanga ayojit korun haddloli. Hea kariavollin jiklea uprant, “Sogllea von borem Miss World zatolem mhunn hanv axvason dita,” oxem Young-an mhunnlem. Ani thoim hajir aslolea somorthokamni tanchea desacho bavtto haloun Youngachem zoit monoilem. Hea kariavollin addkholli haddtole oxeo ‘Islamni Defenders Front’-chea lagsan dhomkeo ailoleo astana, tea disa kosleoch chollvolli zaunk na mhunn pulisen sanglem. Ti spordha Islami xikvonnechea add asa mhunn sangon, ti rod’dh korchea pasot zaitea satolleank saun ho zomo chollvoll kortalo. Miss World mukutt jikchea pasot 127 umed-

Paris: 2050 meren China-k fattim ghalun Bharat sogllea von odhik loksonkhea aslolo des zatolo, oxem eka novea ‘French’ obheasan sod laila. Toxench, hea xenkddeachea modlea bhagan sonvsarik loksonkhea vaddon 9.7 billion meren pavtoli oso odmas-ui tannim tatun marla. 1.6 billion loksonkhe vangdda China-k fattim ghalun Bharat unchlea sthanar pavtolo, ani sod’deak poilea sthanar aslolo China, 1.3 billion loksonkhe vangdda dusrea sthanar pavtolo oso odmas ‘French Institute of Demographic Studies’chea avhalacho asa. Sod’deak aslolea 7.1 billion loksonkhek saun vaddon, 2050 meren sonvsarik loksonkhea 9.7 billion meren pavtoli, oxem tea avhalan dilam. Sod’deak, sogllea von odhik loksonkhechea de-

varamni hea spordhen bhag ghetlolo. Ani ‘evening gowns’-an tanchi vollokh korun diunk ailoli. Bholayke sombondhit karannank lagon chear umedvaramni aplem protinidhiponn fattim ghetlolem, oxem spordha ayojit korpi sthanik somitintlea Syafril Nasution-an sanglem. Spordha fuddem veta-

veta umedvarancho unno zaun 6 meren pavlolo. Tachea uprant posnache zabab diupacho ‘round’ zalo ani 180 von odhik desamni vitraunk ailolea hea kariavollichea xevottak xekim Miss World jikpeachem nanv jahir korunk ailem. 2012 Miss World Wenxia Yu koddlean hem mukutt jikpi Megan Young – Philippines-chem poilem ‘Miss World’ zaun asa. Tacho zolm Amerikek zalolo ani 10 vorsachea pirayer tem Philippines-ak ailolem. Thoim tannen cholchitramni bhumika kelea ani toxench TV nivedok (host) mhunn vavurlam. Miss France, Marine Lorphelin dusrea sthanar ailem, zalear Miss Ghana Carranzar Naa Okailey Shooter, hannen tisrem sthan ghetlem. Miss India World Navneet Kaur Dhillon Top 10-an proves korunk pavlem na, punn Miss Multimedia hi ‘title’ jiklem.

Nigeria-chea atonkvadeamni 50 vidhearteank jivexim marle Potiskum (Nigeria): Islami atonkvadeamni thoimchea xetki kolejin ratichea vellar kelolea hol’lean, soglle nhidlole astana vhodd promannan vidheartenk jivexim marle ani vorgank uzo pettoilo. Graminn Gujba vattharan, ratichea 1-ank zalolea hol’lean 50 tori vidhearteank moronn ailolea vixim ‘Yobe State College of Agriculture’-achea mukhel odhikari, Molima Idi Mato-n sanglem. Kolejin bhorti zalole her 1,000 vidhearti thoimchean pollon geleat, oxem tannen fuddem sanglem. Sorkaran axvasonam diun poriant kolejiche surokxe khatir konnakuch toinat korunk nasle, mhunn Mato-n ugttailem. Kaim satolleam adim raj’jea xikxonn aiyogachea Mohammed Lamin-an potrkar porixod apoun haddloli, thoim sogllea iskolamni aplo vevhar

portun chalu korcho mhunn agro kelolo; ani soinik ani pulisanchea lagsan surokxa ditole mhunn axvason dilolem. Damaturu bhair, Mamudo hanga atonkvadeamni Julay 6 tarker 29 vidhearteank ani eka xikxokak, ani toxench ‘hostel’-an aslolea kaim zannank uzo pettoun marlea uprant, hea vattharantlim choddxim iskolam bond dovrunk ailolim. Sthanik Huasa bhaxechea pormonnem, Boko Haram mhunnlear ‘ostomptechem xikxonn

nakarop’ oxem asa. Ani ho tancho atonkvadi zomo 2002 vorsa sthaplolo. Tacho poilo fuddari – Mohammed Yusuf, 2009 vorsa pulisechea tabeant astana ontorlo. Ani sod’deak Abubakar Shekau tancho fuddari mhunn asa. Islami raxttr korchea pasot 2010 saun 1,700 odhik lokank jivexim marpi Boko Haram atonkvadeanchea bonddak (uprising) lagon Nigeria-chea ut’tor-udentichea vattharan ‘military state of emergency’ jahir keloli asa.

sam modem 1.3 billion lokam vangdda China poilea suvater asa; 1.2 billion loksonkhe vangdda Bharat fattim asa, ani tachea uprant US (316.2 million), Indonesia (248.5 million) ani Brazil (195.5 million) asat. United Nations ani World Bank-an kelolea loksonkhechea odmasacho ho obheas somorthon korta. Jun mhoinean, 2050 meren

sonvsarik loksonkhea 9.6 billion meren vaddtoli mhunn ‘UN’-achea obheasan odmas lailolo. “Gelea 200 vorsanchea kallan sonvsarik loksonkhea 7 pauttimni vaddlea ani 21vo xenkddo purnn zata mhunnosor 10 te 11 billion meren pavpachi xokeotay asa,” oxem avhala pormonnem ugddapem zalam mhunn ‘French Institute’-antlea Gilles Pison-an sanglem.

‘Aadhaar Card’-achi Sokti Aschi Na! Kendr Sorkarachi Bhumika Novi Dil’li: Bharatiya nagrik mhonn apli kherit vollokh sid’dh korpa khatir aslolem Kendr sorkarachea khatean jahir kelam tea pormonnem, Bharatantlea nagrikamni hem ‘aadhaar card’ gheunkuch zai oxi sorkarachi sokti aschi na. Bharat-antlea nagrikamni tem apleak itxa asot zalear gheunchem vo na ghenvchem, tem gheupa khatir konnakuch sokti korpant yenvchi na, oxem Kendr Sorkarachea vokilamni ‘Supreme Court’-ant sanglem. Pagar, ‘providient fund’-ache duddu, logn zavpa khatir nondnni adi, hea gozalim khatir ‘Aadhaar Card’-achi sokti astoli mhonnpachem hea adim Kendr sorkaran jahir kelolean, desantlea sabar raj’jeantlea sthanik sorkaramni Sorv Unchle Nitisobhen Loka Hitachi kex manddloli. He kexik zabab divn, Kendr sorkarachea vokilamni hea fuddem ‘Aadhar Card’ kednach soktichem aschem na, oxem Sorv Unchle Nitisobhent kolloilem.

Ami konnakuch ‘aadhar card’-achi sokti korunk na, oxem Kendr sorkaran ‘supreme court’-ant spoxtt kelem. Punn, Kendr sorkarachea sangnneacher akxep gheun Lokam Hitache Kexicho vokil Anil Diwan hannem, sorkar eke vatten ‘aadhar card’-achi sokti na mhonnta, punn dusre vatten vochot tea raj’jeamni ‘aadhar card’-achi sokti kortat mhonnpachem Nitisobheche nodrek haddun dilem. Hem koxem? Oso prosn kelo, tea vellar, Sorkari vokilamni hea fuddem ‘aadhar card’ soktichem aschem na, oxem sanglem.

All-India Konkani Writers’ Conference Konknnichea veg-vegllea lipimni borovpi lekhokank ekvottit korpacho proitn ‘Jagotik Konknni Songhotton’-an halinch Kalaangann, Mangalore hanga All-India Konkani Writers’ Conference ghoddun haddloli. Konknnichea panchui lipintlea boroupeank ektthaim haddchea khatir, ani All-India Konkani Writers’ Forum sthap’pache xokeotaye vixim topasunk hem som’melon ghoddun haddlolem. JKS-chea ‘treasurer’ Roy Castelino-n hajir aslolea soglleank yevkar kelo. JKS mukhel sochiv, Eric Ozario-n hem som’melon ghoddun haddpa fattlem ani All-India Konkani Writers’ Forum sthap’pachea gorje vixim spoxtt sanglem. Gõy vidhan sobhecho adlo sobhapoti ani JKS odheokx, Tomazinho Cardozo Romi lipik bhogunk poddtolea onitechea vixim uloilo. Konknni karyakorto, Pri. Dr. Paratap Naik ‘Official Language Act of Goa’-n durusteo korun

Romi lipik samil korchea pasot Bombay High Court-chea Gõy fanttean ghatlolea orzachea sombondhan kitem udorgot zalea tachea vixim uloilo. Sogllea Konknni lipink eksarko dorzo mellchea khatir Sahitya Akademi add Karnataka Unchle Nitisobhen dakholl kelolea orzachea sombondhan kitem zalam, tachea vixim Valeriano D’Souza, Marcel D’Souza ani Eric Ozario-n ulovop kelem. The Centre for Internet & Society-chem, Programme Manager, Nitika Tandon thoim ‘Konkani Wikipedia’ vixim uloilem, ani Romi ani Kannada lipi boroupeanchea bhagidarponnache gorje vixim sanglem. Sogllea lipintlem Konknni sahitya ani Konknni bhaxen boroupeanchem hit sambhallchea khatir, hea som’melon-an All-India Konkani Writers’ Forum ghoddun haddpacho tharav ghetlo.

‘All India Konkani Writers Conference’ hea som’melon-ak margdorxonn kelole manest machier dista

Ho ‘Forum’ ghoddun haddpachea sombondhan, favo tea upayanchea vixim tharaunk ek ‘ad hoc’ somiti nemlea.

Hea kariavolli somoyar, Karkall-chea Kevin D’Mello-n boroilolea ‘Chondda ani Gorbh’ hea mottvea kothenchem pus-

tokachi ugttavnni zali. Hea som’melonachem sutrsonchalon Victor Mathias-an kelem.

7

C AM PA LA R

‘Tourist Visa’ ani Videxi bhonvddekar! Gõyant bhonvddekar mhonn ‘tourist visa’ gheun ailole videxi nagrik tanchi visa sompon poryan Gõy ani ho des soddinant mhonnpacheo tokrareo vaddpak lagleat. Gõychea pulis khatean gelea chear mhoineank ‘tourist visa’ sompon poryan bekaidexir ritin ravpi 6 videxi nagrikank tabeant Stanley Vaz keleat. ’Visa’ sompon ani bekaidexir ritin je videxi stanley@herald-goa.com nagrik Gõyant pennem korun astat, tankam sodun kaddun tabean korpak pulisank khupuch oddchonnechem zalam. Gõychea pulis khateantlea eka unchlea odhikarean hea potrkarak odhik mahiti dili tea pormonnem, bekaidexir ritin ravpi eka videxi nagrikak tabeant ghetolo zalear, tachi suchovnni kendr sorkarachea ghor khateak (home department) dinvchi poddta. Bekaidexir ritin ravpi jea nagrikank pulisamni dhorleat, te choddxe noxe vokdamni revoddlole asat mhonnpachem pulisanche nodrek ailam. Gelea don vorsanchea kallant, oxe toren bekaidexir ritin hangasor ravon noxe vokdamni guntlolea sumar 50 videxi nagrikank pulisamni dhorleat. Ut’tor Gõyant Morje, Peddne toxench Kalangutt, Baga hea doriya kinare bhagamni choddan-chodd videxi nagrik bekaidexir ritin ravtana pulisanchea chopkeak farovtat. Dokxinn Gõyant Kolva, Betalbatim, Palolem hea kinare bhagamni bekaidexir ritin ravpi videxi nagrik vhodda promannan sampoddtat. Bekaidexir ritin ravpi ani noxe vokdamni guntlolea nagrikam modem Nigeria desantlea nagrikancho chodd aspav asa ani tanchea fatta-fatt Russian nagrik dusre vollerint urtat, oxem hea odhikarean mhonnllem. Hangasor asloleo doriya vello sonvsar bhor famad aslolean, dexi ani videxi bhonvddekar ek pavtt Gõyant ailea uprant soglleam von poilim kinare bhagamni dhanv ghetat. Gõyant doriya kinare bhagamni ugddeponnim zata ti soreachi vikri, ani vochot thoim soreachim dukonam polleun dexi ani videxi nagrikancho Gõy raj’jea vixim goir-somoz vaddpak lagta. Gõychea kinare bhagamni ‘Khao, piyo aur maj’ja karo’ oxe torechi sthiti aslolean, pulisank hea dexi ani videxi nagrikancher nodor dovorpak khupuch oddchonnechem zalam. Eka videxi nagrikak koslea tori dubava khala dhorlea uprant, ani tachi ‘visa’ topasun pollelea uprantuch tachi ‘visa’ sompli vo ostitvant asa, hem pulisank kollon yeta. Orxim ‘visa’ somplole videxi nagrik Gõyant bhorpur asat, ani hantle choddxe zann noxe vokdamni guntleat mhonnpachem atam meren pulisamni kelole topasnne udexim spoxtt zalam. Kitleach pavtti eka videxi nagrikak koslea-i eka guneanva khala tabeant ghetlea kai, pulisank tanche kodde chovkoxi korunk videxi bhaso somzona zalolean, khupuch oddchonneo uprastat. Kaim pavtti hea videxi nagrikank pulisamni tabeant ghetlea uprant apunn ek zavn piso asa, mhonnpachem te sovong kortat. Ani taka lagon pulisank ‘interpreter’ hachi modot ghenvchi poddta. Haka lagon videxi bhonvddekaranche ‘visa’ vixim sorkaran koslim tori koddok panvlam ubharpachi goroz asa. Poryattona khatir sonvsarbhor famad aslolea Gõy raj’jeant atam hangachea sthanik dhondeancherui he dexi ani videxi bhonvddekar aplo dollo dovrun asat. ‘Tourist Visa’ gheun yeun, hangasor vevsay korpi videxi bhonvddekaranche sonkhent vadd zaupak laglea. Gõyche ‘Human Rights Defenders’ he songhottnen, videxi bhonvddekarnche je vevsay Gõyant asat, tanche virudh avaz utthoila. Gõyant aslolea sogllea videxeam poros Russian nagrikache vevsay-dhonde hangasor chodd asat mhonnpachem spoxtt zalam. Ut’tor Gõyant aslolea choddxea doriya kinare bhagamni, hea Russian bhonvddekaramni aplem akromonn kelam. Sthanik lokak duddu divn, tannim Morje, Arambol, Mandrem, Ashvem hangasor vhodda promannan zomin bollkailea. Tech porim, hea doriya kinare bhagamni aslole ‘shacks’ poryan hea Russian lokachea tabeant asat. Kaim Russian cheddvam-bailam xindullki (prostitutiion) vevsayant guntlolim asat. Punn poryattok (tourist) ‘visa’-cher hanga yeun hangasor vevsay korpi Russian-ancher konnachench niyontronn na mhonnpachem spoxtt zalam. Hottelam choloup, ‘tour organising’, vo ‘tourist taxi’ choloupachea vevsayantui he videxi nagrik bhitor sorleat, oxem ‘Human Rights Defenders’ songhottnen sangnnem asa. Gõyant sod’deak poryatton khatea kodde odhikrut ritin 554 ‘tour operators’-anchi nondnni zaloli asa. Punn, tantun Russian-anchim nanvam nant. Gõychea sthanik ‘tour operators’-ank bhagak gheun puray toren hea vevsayacher kobzo korpacho hetu tanchea monant sizta mhonnpachem nodrek ailam. ‘Tourist guides’ mhonn poryan he Russi nagrik vaurpak laglolean, tanche koddlean bhonvddekarank Gõychi khori mahiti mellta vo na, hea vixim dubav uprasla. Gõyant atam meren xiklole bekar lok ‘tourist guide’-acho vaur korun aileat. Punn, atam tancho ho poromporik vevsay hea Russian-ank lagon oddchonnenk sampoddla, oxem ‘Human Rights Defenders’ mhonntat. ‘Tourist visa’-cher porot-porot Gõyant yeun, he Russian nagrik apnnem hangasor suru kelolea dhondeacher lokx ghaltat mhonnpachem ugddapem zalam. ’Tourist guide’ mhonn vaur kortolo zalear hangachea sthanik sorkarachi man’neotai gheunchi poddta. Sorkara kodde nondnni kelolea ‘tourist guide’-ankuch Gõychi mahiti divpachi ani bhonvddekarank margdorxonn korpachi porvangi asa. Punn, videxi bhonvddekarank he khud videxi aslole Russian ‘tourist guide’-uch Gõychi mahiti ditat, Old Goa hangasor aslolea CCTV kemeram udexim Russian ‘touris guide’ bhonvddekarank mahiti ditat tachem chitrkoron (filming) nond zalolem asa. Odmas kaddla tea pormonnem, he videxi ‘tourist guides’ pustokancher vachun ani mellot tanche kodde khobro ekttaim korun, Gõychi mellot ti mahiti herank ditat mhonnpachem spoxtt zalam. Don vorsam adim, Gõyant zuttiyer aslolo adlo xrextt pulis odhikari Dr. Aditya Arya hannem hea Russian bhonvddekaranchi topasnni korun, Ut’tor Gõyant kaim doriya vellencher hea Russian-amni kobzo kela mhonnpachem ugddapem kelolem. Apleak heam doriya vellam pasun Russian bhonvddekarank pois dovorpak zai, oxem-i tannem mhonnlolem. Punn tachi auchit Gõyant thavn dusre kodden bodli zalolean, tannem chintlolem toxem kainch ghoddonk pavlem na. Taka lagon hea videxi bhonvddekaram vixim atam usko korpa sarkho prosn nirmann zala. Gõyant yeupi choddan-chodd bhonvddekar hea ‘drugs’ vevsayant gunthlole asat. Tech porim, Gõyant aslolea doriya kinare bhagamni choddan-chodd videxi cheddvambailam kuddichea dhondeant revoddleant. Sorkaran hea videxi nagrikancher apli nodor dovorpachi goroz asa. Na tor aste-aste korun he videxi nagrik puray Gõy raj’jeacher aplo tabo melloupak fattim ravche nant, hem suriya uzvadda itlem sot, aiz mud’dom sangchem poddta.


Amcho Awaz Oct 5_Layout 1 10/4/2013 7:11 PM Page 8

Ponnje<Sonvar, 5 Otubr, 2013<

Bhurgim Ballam

Amcho Avaz

8

Hea Satollean Mhotvachi Ghoddnni

Pope John Paul II ‘White House’ haka bhett dita

Ghoddloli kotha

Mohammad Provadi ani Tacho Xezari zainaslem. Mohammad Provadi tachea ghorant ghelo. Tachi saud koxi asa kai mhonn vicharlem. Tache khattixim boson, tannem Deva lagim maglem aplea xezareak boro kor mhonn. Hem pollovn, tacho xezari thottaklo. To Mohammad Provadeache

pãyem poddlo ani apleachi chuk vollkhun, bhogsonnem maglem. Mohammad Provadean taka veng marli. Tache bhitor aslo to sogllo rag nas zalo ani to Mohammad Provadeacho vhoddlo bhokt zalo. Aplea urlolea jivitant tannem Mohammad Provadeache gunn vakhanddle.

Hea satollean

• Pope John Paul II Amerikachea ‘White House’ haka bhett diupak poilo Pap Saib zavn gelo.

Amchea Krikett Khellgoddeank Vollkhum-ia

Zolm Dis

Desmond Mpilo Tutu

Krikett Bharotantlo soglleam khellam poros odik nanvlovkik khell asa. Hea khella vorvim soglle Bharoti – zat, kat, dhorm, adi sogllem visron ekvottit zata. Bharotachea krikett pongddanche ‘Captains’ hanche fottu ami sokol dileat. Tanchim nanvam tumi boroyat.

Monisponnache hok rakhunk vavurlolo Arsebisp

Tumi ‘gramophone’ pollela? Aiz amchea ghoramni amkam zor git-songit aikonk zai zalear, ami ‘radio’, ‘CD Player’, adi adhunik yontram vapurtanv. Chodd korun tumi ‘gramophone’ mhunttat tem yontr pollounkuch na astolem. Amchea bhurgeaponnar amkam ‘gramophone’ pollounk mell’lo. 1887 vorsa Emile Berlin hannem ek yontr toyar kelem. Hem yontr vaprun songit vazoum yetalem. Heach yontrak ‘gramophone’ nanv dilem. Hem yontr choloupak, ek ‘handle’ ghunvddavn, ‘record’-acher ek sui voddon, git-songit vaztalem. Aiz ami git-songit hacheo CDs vapurtanv. ‘CD’ hacho purnn akar kitem tem sodhun kaddat.

Cholchitram Ami jedna cholchitr (cinema) pollounk vetanv tedna amkam konn tori borobor zai dista, choddxim ami eklim vochona. Ani jedna ami cholchitr ‘theatre’-ant pollounk vetanv, amkam khup borem dista. Punn ghoddiek tumkam khobor nasteli ki adim jedna poilinch cholchitram ailim, eka vellar ekach mon’xak tem cholchitr pollounk melltalem. To monis eka khas (special) kuddint vochon, eka dhobeak burak kelolo astalo, tantuntlean to cholchitr polletalo.

• Desmond Mpilo Tutu zaka ak’kho sonvsar Demond Tutu mhunn vollkhota to South Africa desantlo Anglican igorjecho Bisp Saib zavn gelo. To kallea katichea lokank South Africa desant nit mellchi mhunnon gore katichea fuddareamni choloilole razvottkecher zhuzlo ani hea desantlea kalle katichea lokank zoit melloilem. • Hea mahan fuddareacho zolm heach satollean mhunttlear 7 Otubr 1931 hea disa zalo. • To poiloch kalle katicho Bisp zavn asa zo ‘Archbishop of Cape Town’ zavn gelo. • Desmond Tutu kalle katichea lokam khatir zhuzlo ani zanche hok mostitale tanche lagim zhuz manddlem. • Mon’xakulla add ghoddtolea ghoddnneank lagon tannem Israel ani America hanchea dhoronnak sodanch virodh kelo. • Dokxinn Afrikentlim ‘aids’, ‘tuberculosis’, adi duensam nas korunk tech porim goribi ani zativad kabar korunk tannem promannikponnim vavr kelo. • Hea tachea mahan karyak lagon 1984 vorsa taka ‘Nobel Peace Prize’ favo zalo. • 1986 vorsa ‘Albert Schweitzer Prize for Humanitarianism’ ho puroskar favo zalo. • 1987 vorsa ‘Pacem in Terris Award’ bhettovn tacho bhovman kelo. • 2009 hea vorsa ‘Presidential Medal of Freedom’ hi taka favo korun tachem gorv kelem. • Desmond Tutu ek Arsebisp, ek chollvollkar, mon’xanche hok sambhallpi sonvsarantlo vhoddantlo vhodd monis zavn asa mhunttlear fott zanvchina.

‘Television’ Halinchea kallant amkam noxib zalem ‘television’ polloupak. 1926 vorsa John Logie Baird hannem poilo ‘television’ toyar kelo. Hea ‘television’-acher dhovim-kallim (black and white) chitram astalim ani tim spoxttponnim diso naslim. Halinchea vorsamni ‘television’-acher rongit (coloured) ani spoxttponnim distat toslim chitram yetat.

(b)

(c)

(d)

Tanchim nanvam tumi boroyat

(a) (b) (c) (d)

Amchi Sonskrutay

Mando udent ani ostompt songitacho sumell Gõykaranchi sonskrutay vivid-vivid lok-kolen surngailoli asa. Ek mhotvacho Gõyche lokkolecho bhag mhunttlear mando. Mando Gõychea Kristanvam modem khub lovkik asa ani tea khatir adlea kallar koslich porob vo dobazo mando gailea xivay somponasli. Mando khub mhotvacho kiteak Bharoti son-

git ani Europi songit hancho sumell zavn to ghoddlolo asa. Mando gaitana ostoreo ek khas nhesvonn nhesta zaka ‘Bazu torop’ mhuntta. Tech porim dadle mando gavpi ‘suit’ nhesta zacho ‘coat’ lamb asta. Jednam Purtugez Gõycher raj choloitale tea kallar Benaulim, Curtorim, Loutolim,

‘Telephone’ ‘Telephone’ toyar zaunche adim, pois konnakui rekad dhaddtolo zalear, sompeponnim ani somzota toso dhaddunk zai aslo. Amerikecho lok, chodd korun ranant ravpi lok, dunvor vaprun pois aslolea lokak rekad dhaddtale. Inglez bhaxent haka ‘smoke signal’ mhunttat. Aiz ami poixilea loka lagim ‘telephone’, ‘mobile’, adi vaprun uloitanv. Alexander Graham Bell poilech pavtt ‘telephone’-acher Sonkolon korpi uloilo 1876 vorsa.

Irene Cardozo, Candolim, Gõy

(a)

(c) Kapil Dev (d) M. S. Dhoni

Zannvay vaddoi

Zabab: (a) Sourav Ganguly (b) Sunil Gavaskar

Mohammad Provadea-cho ek xezari also. To Mohammad Provadeacher kiteak ragar also, hem konnuch noko aslo. Aplo ghorantlo kochro to aplea ghorantlean Mohammad Provadeacher uddoitalo jedna Mohammad Provadi te vatten vetalo. Punn Mohammad Provadean taka kednach kitem mhunttlem na. To fokot tacher ek nodor martalo ani aplea tonddar hanso khelloit, fuddem vetalo. Mohammad Provadeacho ho boro sobhav pollovn, taka odikuch rag yetalo. Tannem Mohammad Provadeachi sosnnikayechi porikxa ghevpak chintlem. Ek dis tori bejar zavn, to apleak tapoitolo, oxem taka dislem. Kaim kall porian hem oxench cholot gelem. Mohammad-ak hi sonvoy zavn geloli ani tachea xezareakui sonvoy zavn geloli. Tea khatir tanche modem kednach zhogddim zavnk na. Magir ek dis kitem tori vegllem ghoddlem. Sodam bhaxen Mohammad Provadi te vatten vetana, to ravtalo ki aplo xezari, apleacher kochro aplea ghorantlean uddoitolo mhonn. Punn tea disa hem oxem ghoddlem na. Kainch kochro tacher poddlo na. Mohammad Provadi ravlo ani tachea xezareachea ghorak pollounk laglo. Taka to xezari dislo na. Mohammad Provadeak husko zavnk laglo. To her xezaream lagim vicharpachar korunk laglo. Taka xezareamni sanglem ki adlea disa sanjechea vellar to duent poddlo. To khattir nhidon aslo ani taka uttonk

• Pope John Paul II hannem hea satollean mhunttlear 6 Otubr 1979 hea disa Amerikecho ‘Centre of Power White House’ haka bhett dili ani ak’khea sonvsarak ojapit kelo. • Hea somoyar tea kallailo Amerikecho ‘President’ Jimmy Carter hannem Pap Saibak ‘White House’-an yevkar dilo. • Pope John Paul II hannem jednam Amerikak bhett diunk nirnnoy ghetlo tea kallar apunn ek bhavponnacho ani xanticho sondexkar mhunn Amerikek vetam mhunn sanglem. He bhette somoyar Pap Saiban Amerikechea 6 xaramni vochun Amerikechea nagrikank svotontrayecho ani monisponnachea boreponnacho sondex dilo. • Pap Saib jea jea xaramni sondex diunk gelo thoim taka aikopak lakhamni lok ekttovtale. Hem pollovn sonvsarantlem choddan chodd vachpi ‘Time magazine’ hannem Pap Saibak ‘John Paul Superstar’ mhunn pacharlo.

Mando pongodd mando gaitana

Chinchinnim, Asolna, Velim, Cuncolim, Navelim, adi ganvamni to chodd nanvlovkik aslo. Gõy svotontr zalea uprant mando Bardez, Tiswadi ani Murmuganv heavui talukeamni posorlo. Halinchea vorsamni Gõycho sorkar arthik adhar dita tea karonnak lagon Gõyant mando disan dis fulot veta.


Amcho Awaz Oct 5_Layout 1 10/4/2013 7:11 PM Page 9

Rajkaronn Micky-Caitu eka-meka pasun poisavtat? GVP-intlo motbhed bhair sorta‌ Amcho AvAz BAtmidAr

Moddganv: GĂľyant gele Vidhan Sobheche venchnnukent Micky Pacheco hachea fuddarponna khala nirmann kelolea Goa Vikas Party-in Caitu D’silva haka Bannavle motdar songhachi umedvari divn venchun haddlolo. Churchill Alemao hachi dhuv Valanka Alemao hika har divn Bannavlechean venchun yeupi Caitu D’silva atam GVP-cho ‘supremo’ Micky Pacheco hache pasun pois zavpak lagla mhonnpachi sthiti nirmann zalea. Bannavle motdar songhacho vikas korpa khatir apleak Goa Vikas Party koddlean apleak kainch duddu mellonant ani aplea svotachea khorchan apunn Bannavle motdar songhachim kama kortam, oxem dvesachem uloup sod’deak Caitu korta. Sod’deak aple sombhond Mukhel Montri Manohar Parrikar hache kodde bore asat mhonn, Micky khupuch bejar asa zanv yeta, oxem Caitu

mhonnta. Purtugez pasportt kexint adlo montri Churchill Alemao Kendriya montreancho tenko gheta mhonnpacho arop, halinch Caitu D’silva hannem ghetlole eke potrkar porixodentlean kelolo. He potrkar porixodent uloitana, aple ani Micky Pacheco hache sombhond sarkhe nant mhonnpachem tannem ugddapem kelolem. Halinch eka disallea vortoman potrachea batmidara kodde uloitana Caitu hannem apli arthik sthiti sarkhi na, oxem ugddapem kelem. Nuvem motdar songhacho amdar Micky Pacheco ho adim thavnuch Mahohar

Parrikar hache kodde ghott sombhond dovrun asa. Raxttrvadi Kongres pokxant astana poryan to Parrikara kodde boreponn sambhallun aslolo. Gele venchnnukam vellar Raxttrvadi pokxantlean bhair soron tannem Goa Vikas Party-chi sthapna keloli. Ani Churchill Alemao hacho ‘home ground’ aslolea Bannavle motdar songhantlean Caituk GVP-ichi tikett diloli. Churchill hachi dhuv Valanka Alemao-ak har divn zoitivont zalolo Caitu D’silva atam Goa Vikas Party pasun pois zavpak lagla. “GVP-ichea survechea don-tin boskank pokxachea pod-odhikareamni mhaka

hajir ravonk amontronn dilolem, uprant mhaka tannim amontronn divpachench bond kelem,â€? oxem khontibhorit uloup sod’deak Caitu korta. “Koslei dobaje ani karyavolli aslearuch hanv ani Micky Pacheco bhett’tat. Punn, orxim amchi bhett kednach zaina. Gelea Agost 23 hea disa eka futtbol khella vellar mhoji ani Micky-chi bhett zaloli, tea uprant ami azun meren bhettonk nant. Punn, Micky Pachecon khoincheai vellar mhaka apoilear hanv tache kodde vochpak toyar asam,â€? oxem Caitun potrkarak sanglem. Gelea vorsa Micky Pacheco hachea zolm disa ek bhett mhonn Parrikar Micky-ik khoinchea tori ‘ C o r p o r a t i o n’ - a c h e m odheokxpod ditolo, oxi opekxa asloli, tech porim GĂľychea potrkaramni poryan he gozalik tenko dilolo. Punn, Parrikar Bannavle ailo khoro, Micky-ik kainch dilem na, tantuntlea tantunt tannem Caitu koddo ixttagotiche somb-

hond vaddoile, taka lagon Micky Caitu-cher bejar aspak xokta, ani hacho porinnam mhonnlear, Caitu ani Micky-che sombhond pois zavpak lagleat, oxem sod’deak Bannavlekar uloilolem aikopak mellta. Punn, hea vixim aplea kodde Micky Pacheco kednach ulounk na, oxem Caitu mhonnta. Caitu Gþyant rajkaronnant bhitor sorche adim Gulf desant tel kaddpi komponent zomniche nomune (samples) kaddpacho vaur kortalo. Gulf desant apnnem zoddlole duddu Bannavle motdar songhache udhorgoti khatir vapurle, ani atam sod’deak aplea kodde aslem-naslem sogllem kabar zait ailam, oxem Caitun potrkara kodde uloitana sanglem. GVP koddlean apleak kosloch duddvancho tenko mellona, oso xinn Caitu korta. Parrikarak Gþychi sompurnn udhorgot korpak anik 5 vorsancho kall asa. Aplo tenko Parrikarak sodanch asa, oxem Caitun spoxtt kelem.

Ponnje<Sonvar, 5 Otubr, 2013<

Amcho Avaz

9

Goroz poddlearuch raxttriya rajkaronnan bhitor sortolom: Parrikar Ponnje: Mukhel montri Manohar Parrikar-an apunn sod’deak raxttriya rajkaronnan bhitor sorcho na mhunn portun sangon, goroz poddli zalear, aplea pokxachea apounneak kan diun bhitor soronk xokta mhunn sanglem. Vidhearteam ani prosar madheomachea vangddeam borabor zalolea bhasabhaxe (debate) vellar Parrikar-an oxem mhunnlem. Raxttriya rajkaronnan bhitor sorpache tache yevzonne vixim Parrikar-ak vichar kelea uprant, “Mhaka svota rajkaronnachi avodd na. Punn, fuddem soron somaza khatir vavrop, hem dor eka mon’xachem kortovea (obligation) asa. Sod’deak, hea prosnacho zabab na punn tem poristithicher atthaplolem asa,� oxem Parrikar-an sanglem.

Sod’deak mhaka Dil’lin “sondh na�, punn koslea-i karannank lagon pokxak mhoji goroz poddot zalear hanv tankam pavtolom, oxem Parrikar-an sanglem. “Dekhik, Pakistan Bharatachea add hol’lo korunk sodtat ani mhozo BJP pokx Kendrak sot’ten asa ani tankam mhoji goroz asa zalear hanv rokddoch tanchea adharak pavtolo,� mhunn Parrikar-an kolloilem. “Prodhan Montri podak apunn yogeo na hem Parrikar-ak kiteak dista?� oxem taka vicharlea uprant. “Fokt promannikponn upkarona. Boro vavr korop poriant upkarona.

Zaiteo her vostu-i korunk poddtat. Mhojean tem sogllem korunk ghoddchem na. Hea druxttikonnan polloilear, hanv tea poda khatir yogeo na,� oxem Parrikar-an ukttailem. Punn sod’deak, Bharatacho fuddlo Prodhan Montri zauncho mhunn Parrikar-acho tenko Gujarat-chea mukhel montri Narendra Modi-k asa.

Ambott-Tikh Sochiv-ak (Home Secretary) dhaddlole he kesi babtin vicharpus potr Caitu-n potrkaram somor haddlem. Atam hem dakhovn Caitu kitem provar korunk sodta kai? Sogott zannant ki Varkachea John Fernandes-an ghatlole he kesi fattlean Churchill ghorabeacho hat asa ani Caitu he kesint bhair poddlo zalear fokt faido Churchill ghorabeakuch. Hem konnacheanuch negar vochonk zaina. Aurelio viegAs

Churchill-achi mullak thavn porot survat

Caitu-chem Purtugez ‘passport’ prokoronn Halinch Caitu D'Silva hea Bannavle motdarsonghantlea GVP Amdaran aplea Purtugez ‘passport’i vixim zo khottlo cholta te vixim ek potrkar porixod ghevn mhunttlem ki apleacher ji kes ghatlea tachea fattlean Churchill Alemao-acho hat asa. Ani Churchill-an he kesi vixim Kongres khasdar Mani Shankar Aiyar hancho adhar ghevn ti kes tabortob zavchi oxem suchoilam. Mani Shankar hannim Kendriya Ghor

Churchill Bab halinchea disamni bogor-bogor Moddganvchea Ravindra Bhavan ani Gomant Vidya Niketan holamni tiatrank mukhel soireachea natean hajir zalolo dista ani atam Gulf-antui gela. Atam okosmat ho tiatrancho porot itlo mog pollovn Lok Sobhechea venchnnukam khatir tachea monant kitem tori xizta oxem dison ailam. GĂľychea Dokxinn vattharant GĂľykarank tin torecho mog---Futtbol, Paddeancheo dhirio ani Tiatr. Ani hea tinantui Churchill Bab vostad. Zori paddeanchea dhiriank

Gþyant bondhi asa punn Churchill tankam ghuptim tenko dita hem konnacheanuch negar vochonk zaina. Tiatr mhunttlear Gþykaranchem jevonn. Ekadrea vellar apleak pottak unnem korun tiatrachi tikett kaddun tiatr pollovpi Gþyant ghorabe asat. Ani Tiatrantlean ji xikovnn mellta te xikovnne vorvim kaim lok aplem motdanui kortat. Gele khepek Agostinho-chea eka tiatra vorvinch Kongres pokxachim kitlim motam BJP-k gelim astolim hacho hixopuch korunk zaina. Ani hachi rajkornnant kormel’lea Churchill-ak bhorpur zanniv asa ani heach khatir tannim porot ek pavtt apli mullak thavn survat korpak nichev ghetla.

Micky Pacheco-k virodh Yeta te Lok Sobh e c h e o nivoddnnuko lagsar pavtat teo pollovn sogllech GĂľyche pokx uchamboll zaleat. Uchamboll mhonn kiteak? GĂľyche donui zage jikhon ghevpak. Atam GĂľy Vikas Pokxacho mukheli Micky Pacheco haka pasun aplo pokx Sharad

Pawar-achea National Congress Pokxant vilin korpachim sopnam sopneta. Atam him sopnanch mhunnchim poddlim karonn dog zann amdar aslolea hea pokxantlea dusrea amdarak khoxi na ani to mhonnllear Caitu. Tannem halinch sanglem ki jem kitem pokxacho mukheli korta tem sogllench apnnavpi apunn nhoi. Zor aplea pokxan apleak ek pavtti pasun Purtugez ‘passport’-i vixim kainch vicharunk na, kivam he babtint koslich fikir ghevnk na, vo dusrea orthan hea pokxak mhojem kainch poddlolem na tor hanv tankam mhozo koso tenko dium? Tannem fuddem sanglem ki aiz Kongres, BJP he pokx soglle eksarke, konnacheruch visvas dovrunk zaina. Atam xevttak Caitun BJP-choi ulekh kelo mhunttoch Caitu-k BJP-choi visvas nam! Manohar Parrikar-a borobor mottorsaikolin Bannavleant bhonvtale te dis sorle kai? Hem fokt thoddeach disamni kolltolem.

Atam hem pollovnk nezo aslolea niddukayechea K o n k n n i Akademin hacher virodh avaz kelo hi dusri goxtt. Punn je meren Bab Vishnu Wagh asa te meren Konknni Romi lipintlea mogyeank koslich bhirant nam. Bottancher mezpi he Romi lipilche virodhok apunn Konknni Nagri lipiche bhokt mhonn dakhoitat punn bhitorlean te Moratthivale asat. Uday Bhembre ani Pundalik Naik hanchea sarkhea durdoiveank lagon amche bhaxeche vantte zale ani Romi lipik tor sarkich rostear ghatli hem konnech negar vochonk zaina. Amcheo songhottna zoxeo Dalgado Konknni Akademi, Jagottik Konknni Songhotton, Romi Lipi Action Front ani Tiatr Academy-n ho bhar aplea bhuzancher ghetla mhonnttoch Konknni Romi lipik kainch ek vaitt zavpachi xokeotay disona ani goroz poddlear chollvollui suru kortole mhonn axvason dilam tivui ek khuxalkayechi gozal karonn GĂľyant avaz uttailearuch kiteim ghoddonk xokta, na zalear khobor sodd.

Bab Vishnu Wagh-ak solam Kala Akademi-cho Odheokx Bab Vishnu Wagh-ak amcho solam! Jem kitem poilem Kala Akademin dhoronn ghoddlolem tem tannim moddlem ani Konknni Romi lipicher ji onit zatali ti tannem Romi lipik khas puroskar ghoddovn haddun Romi lipikarank khoxi kele.

Rupea Podd’dear

" # # "

!

$ % $ % % % $ %

!"#$%&'

! " # $ ( ) ( * + , ( - . %

& */0 1 ( ' , 1 ( ( ! ( % 2 3

3 ( ! ( % 2 1 ) 4 1 ) 4 ! $ ( ! $ ( + +

5 + )&"6"$$"#6

5 + )&"6"$$"#6

Vishal Bhardwaj hachea ‘Kaminey’ cholchitrant ek bhes-bori bhumika korun Shahid Kapur hannem soglleankuch dipkaun uddoileat. Bhardwaj hachea fuddlea ‘Hyder’ hea cholchitrant Shahid ek khas bhumika kortana distolo. Shahid hachi ‘heroine’ mhonn Priyanka Chopra ani Elyana hankam son’di dinastana, ‘Ashiqui 2’ hantuntlean prosid’dheche tengxer pavlolem Shakti Kapoor hachi dhuv Shradha Kapoor hachea nanvachi cheorcha cholta. Shakesphere hachea ‘Hamlet’ hea Inglez nattkacher ‘Hyder’ hea cholchitrachi kotha atthaplea. Hea cholchitrant mukhel bhumika Shahid, Shradha hanchea sangata Tabu korpachem asa, oxi mahiti mell’lea. Vishal Bhardwaj hannem hea adim Shakespere hachea ‘Macboy’ hea nattkacher adharun ‘Maqbool’ ani ‘Othelo’ hea nattkacher adharun ‘Omkara’ him ‘hit’ cholchitram toyar kelolim. Hea vorsacho xevott meren hea cholchitrachem ‘shooting’ suru zatolem, oso odmas asa.

Shradha-Shahid hancho ‘romance’

kolakar ani gavpinn aslolean taka hem xok’keo zalem. Kangana-chi soglle kodden tokhnnay zavpak laglea.

Hindi cholchitrantlem namnechem kolakar Kangna Ranaut hem porian atam gavpinn zalam. Aplea suadik avazacho jadu tannem halinch sobhe mazar dakhoun dilo. Rakesh Roshan hachea ‘Krish-3’ hea cholchitrant Kangana ek mhotvachi bhumika korta. Kanganan ‘Krish-3’ hantunt ek ‘negative role’ kela. Hindi cholchitram polleupeank tem poilech pavtt ek ‘Super Women’ koxem distolem. Hea cholchitracho songitkar Rajesh Roshan sod’deak Kangana-chea talleachi stuti kortana aikopak mellta. Kanganan ek sundor ani ‘romantic’ git gailam. Konnakui hem git gavpak titlem sompem naslem. Kangana hem ek gunnest

Akshay Kumar hannem ‘Welcome’ hea cholchitracho ‘sequel’ korpak aplo soroll nakar dilolean, atam tachi bhumika korpa khatir John Abhram haka venchun kaddla. ‘Welcome Back’ hea nanvan hem cholchitr toyar zatolem. ‘Welcome Back’ hem cholchitr yesesvi korun gheupa khatir hea cholchitracho digdorspi Anees Bazmi sod’deak John Abhram hache koddlean egdomuch khoddegantt menot korun gheta. Hea cholchitrant bhumika korpa khatir Anees-an John-ak tachem vozon 11 kilo itlem unnem korpacho sol’lo dilolo, to John-an mandun ghetlo. John-ak aplem vozon unnem korpachi hi gozal egdomuch kotthinn asli, punn tannem ti mandun ghetli, tech porim aplem vozon komi korun dakhoilem. John-an aplea jevnna-khannacher porian khup niyontronn dovorlem. John-an aplem vozon dhenvoilem dekhun Anees Bazmi tacher egdomuch khuxal asa. ‘Welcome Back’ hea cholchitrant John eka veglleach rupan distolo. Hea cholchitra khatir Anees Bazmi hachea sangnnea pormonnem John-an aplem vozon komi kelam, hem zaleanch, punn apli ‘hair style’ porian tannem bodli korun uddoilea oxem sangtat.

Kangana zalem gavpinn

John-an 11 kilo vozon dhenvoilem


Amcho Awaz Oct 5_Layout 1 10/4/2013 7:12 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 5 Otubr, 2013<

Sahitya

Amcho Avaz

10

Mottvi Kotha

Visvasghat Pio eSteveS Agxe, Gõy

Bore gunn melloun, aplem B.Ed proxikxonn sompoilea uprant, Merlyn-ak eke khasgi xallent xikxokachi tatpurti nokri favo zali. Aple huxarkayen ani Devan dilolea sabar gunnancho boro upeog korun, ek ‘Mathematics’ ani ‘Science’ xikxok koxem, Merlyn te xallent pott’tiddken vavrunk laglem. Xallentlea ani vorgantlea vidhearteank visvasan gheunk, tanchi ixttagot zoddunk chodd goroz, oxem Merlyn sodanch chintalem. Ani tech

dixtten, tannem aplim panvlam marlim. Survek, zorui xallentlim dusrim xikxokam taka on-ollkhi aslim, torui astana tanchi ixttagot zoddunk Merlyn-ak chodd vell laglo na. Sobhavan xant ani mogall utranchem aslem dekhun, tannem soglleam xikxokanchim kallzam jikhun ghetlim. Tea uprant, tanchea sangata tem sodankal khuxal dislem. Xallent dispott’tto vavr sompoilea uprant, Merlyn nitt ghara yetalem. ‘Staff room’-an bosun, her xikxokam sangata hancheo-tancheo khobro korunk taka bilkul avoddnaslem. Ekach utran, ‘tacho vavr boro, tem borem’, oxem tachem dhoronn zalolem. Dis, satollim ani mhoine oxech bolanddle. Jea-jea vorgant Merlyn xikoitalem, tea-tea vorgantlim bhurgim tachi apurbai korunk laglim. ‘Science’ vixoy xikoilea uprant, ek dis attvea vorgantlem bhair sorun ‘staff room’-an vetana,

tea vorgantlo ek bhurgo, Darwin aple boske vhelo uttlo ani Merlyn-a fattlean dhanvlo ani taka oxem mhonnunk laglo: “Tticher, tuji xikovpachi pod’dot mhaka khup avoddta. Dusrea-i xikxokamni tuji dekh ghetloli zalear, aiz xikop amkam kotthinn zaunchem naslem.” Veg-vegllea vorgantle vidhearti sogllech huxar, oxem nhoi mhonn Merlyn-ak pottoun ailolem. Thodde xanne zalear dusre gineanan zodd mhonn taka thavem aslem. Gineanan zodd asloleam vidhearteank kitem korpachem? Tankam oxech soddun diupache? Na. Tankam huxar bhurgeam sangata haddunk koslo-i tori upay sodhun kaddcho poddtolo, oxem Merlyn-achea monant yevzolem. Vell ogddainastana, tinnem ek boro upay sodhun kaddlo ani aplea monantli yevzonn aplea ‘principal’-ak spoxtt korunk chintlem. Dusre disa, aplea vorgant

veche poilim, Merlyn ‘principal’-achea ‘cabin’-a bhitor sorlem ani apli yevzonn tachea fuddeant dovorli. “Bhurgeanchea boreponna khatir tujim panvlam fuddem mar. Mhoji koslich horkot na. Tanchem boreponn zaun asa amchem dhadosponn,” oxem uloun tea ‘principal’-an Merlyn-ak aplo tenko dilo. “Tuzo pattimbo mhaka mell’lear, mhoji yevzonn jerul sufoll zatoli. Dev borem korum, fadar,” oxem mhunnon Merlyn aplea vorgant vochunk bhair sorlem. Dis sortat toxe, Merlyn ek adorx xikxok (ideal teacher) mhonn soglleak avaz zalo. Tichea borea vavrak lagon thoddeam xikxokanchea pottan borench chablem. Punn tosleam kaim ap-suvarthi xikxokanchi Meryln-ak porva nasli. Bhurgeam toxench xallechea boreponna khatir aplem karya Merlyn-an fuddem vhelem. Borea vavrachi tokhnnay so-

danch asta nhoi? Ani toxench ghoddlem. Borea vavracho ulekh korche khatir, ek dis tea xallechea ‘principal’-an Merlyn-ak aplea ‘cabin’-an apoun haddlem. “Vorgant xiktolim bhurgim tujea xikovpachi ‘style’ vegllich mhonn sangtat. Itlench nhoi, gineanan zodd asloleam bhurgeam khatir tuvem suru kelolea ‘remedial classes’-am khatir thodde vidhearti tuka upkari. Mhojim porbim tuka. Konnachich porva korinastana, tuzo vavr fuddem vhor ani bhurgeam koddlean sodanch xabaski zodd,” oxem uloun, tea ‘principal’-an Merlyn-achi tokhnnay keli. Kaim mhoineam uprant, xikxonnik voros sompaddlem. Merlyn te xallent tatpurte nokrek aslem mhonttoch, aplea vidhearteank toxench sangati xikxokank taka adeus korcho poddlo. Veche adim, “xallent porot ‘vacancy’ aslear, mhaka kolloi,” oxem tannem ‘principal’ak sanglem. “Permanent post’

nirmann zalolo zalear, hanv tuka jerul mhoje xallent ghetolom aslom. You would have been my first preference,” oxem tea ‘principal’-an Merlyn-ak mhonnlem. Junacho mhoino udelo toso, noveo nokreo jahir zaleat zalear polleunk, Merlyn-an potr hatant ghetlem. Adim xikoitalem tech xallent ‘permanent post’-a khatir ek jahirat tannem thoimsor polleli. Vell ogddainastana, tannem tea ‘post’-a khatir apli orz (application) ghatli. Thoddeam disam uprant, ‘interview’-ak yeunk, topalantlean Merlyn-ak ek potr ailem. Tem khuxal zalem. Te xallent aplo adlo rekodd boro aslo mhonttoch, ti nokri apleak jerul favo zatoli mhonn Merlyn-ak khatri asli. Te sombondhi taka kosloch dubav naslo. Aplo ‘interview’ dilea uprant, odhikaream koddlean apleak ‘call’ yetolem mhonn Merlyn aplea dolleant tel ghalun boslem. Punn toxem kainch ek ghoddlem na.

Thoddeam disam uprant, ‘Mathematics’ ani ‘Science’ xikxok koxi te xallechea ‘principal’-an boltech tticher-ik vinchun kaddli mhonn Merlyn-ak gomlem. Toxem kiteak ghoddlem kai? - oso Merlynachea monant ek prosn ubo zalo. Tem khup dukhi zalem. Aplea monantlo dubhav pois korunk, Merlyn nitt te xallechea ‘principal’-ak bhettlem ani apleachem taka kitem vaitt dislem kai mhonn vicharlem. “Tujem mhaka kainch vaitt disunk na. Tum ek bori xikxok mhonn hanven tuji sodanch tokhnnay kelea. Punn novi xikxok vinchun kaddche sombondhi, ‘it was the management’s decision,” oxem mhonnon, tea ‘principal’-an Merlyn-ak portilem. Tea vellar, iskolachea ‘management’-an apleak visvasghat kelo mhonn Merlyn-ak khup dukh zali. Tea fuddem, dusreank visvasan ghevop xanneponn nhoim, punn ek pixeponn mhonn taka sidh zalem.

Kovi ani Kovita Roddlam

Ang Voddta

Fr. SimoN rico FerNaNdeS (caPuciN)

PrataP Naik Sj

Dis rat roddlam Rodd rodd roddlam Roddun roddun atam thoklam Mogagitacho buk mhozo Pettentule valltin khelo Vorsancho gham’ ga mhogelo Vallti pottant lipun gelo

Mogache Dolle melltana Xiramni zoglam Rogtachim lharam Tufan sanvrona

Mogache Dolle melltana Monant-kallzant chitram Bhulovnnechim godd utram Jevonn-khann ruchona

Mogache Dolle melltana Sopnanchim moddam Fattim fuddem pollena Vol’lent-supant sanvrona

Mogache Dolle melltana Ekttaim kuddi-monam Ekvottachim vichitr follam Amchim bhurgim-ballam

Boro Monis Hanv!

Mhaka Marinakat

Kogull ku-ku korun gaita Aplea lagim voddta Ratchi ranni pormollta Mhonva-musank faraita Chondrim ontrollar porzollta Somdirache horddem fuloita Moniskulla ani rochnne sovem Oslem vizmit ghoddta Sogli pinddka jivi urunk Mon’xa-prithvechem Ang voddta.

Pri LuiS Xavier GomeS

“Mhaka Marinakat” Niropradi tallo Kusveant aslolea Supurlea Ballkacho

Korchea adim chint mon’xea! Kiteak tuka bailanchi axea Mhoje bhaxen zait tuji doxea… Aiz sangtam bhava mhojea khaxea

“Mhaka Marinakat” Avoyk sanglem Bapay-nui aikolem Bherea-kanar ghetlem

Ajean dilolem ghumott mhojem Ratim boklan futtoun ghalem Ajeachem ghumott matiechem Matiek atam pattim gelem.

Misak vetalom sodamkal Devachea utrak diunk pall Sogllem cholta dekhun Deva khal Atam piddent oskot zalom, guddguddo nal

Mhoji bail dista kai bori… Zalolea porim patavantli pori Sampoddli mhaka anink ek gori gori Visronk re papiya hanv tika koxi tori?

“Mhaka Marinakat” Dotorak vinoylem Duddvanche axen Ontoskornnak fottoilem

Ajien dilolem rebek mhojem Konnem tori chorun vhelem Devan dilolem choran nagoilem Oxem amger kiteak ghoddlem?

Vetek chuklom, to sarko vanvak Tosoch chuklom ganvank Azun pasun bhulonk nam duddvank… Punn team rosroxit cheddvank

Loztam! Mhaka AIDS diun geli Bholayki hanvem soddun dili… Kosli tallnni zait mhojer aili? Bhair sortanam bail dukhamnim roddli

“Mhaka Marinakat” Talleantlo tallo uloilo Talleantlea talleak Ghuspottun chidd’ddilo

Even naddlo dadleak Tosoch hanv sampoddlom raterak Bail mhunntta kator tujem nak Loz ubli, kiteak upkarta dilear pasun lak?

Mon’xea kor re tum niyall Dharunn kallzacho pasun za doyall Magir upkarona dukamche vall Mag Deva lagim korunk tuzo samball.

“Mhaka Marinakat” Huyelianche talle Ekach khinnak Kaple kitle golle?

Buk na rebek na ghumott na Tor moga git gavum koxem? Tumi mhaka sanglear zatem Lagche adim mhaka pixem.

reNa d’Souza Nagoa Arpora, Gõy

Kai boro hanv sodanch utton Devmondirant vetalom nheson Koslench mhaka naslem veson Ekech ghoddiek gelom nisron

Somajik Mollar

‘Jeans’, ‘tank tops’ vaprinakat: Karnataka 11 Gõykarank Saudi Arabia saun ganvbhaire sorkarachi bailank suchovnni kortole

Bangalore: Karnataka sorkaran, sorkari kocherintlea bailam kamdarank moryadik kopdde ghalunk ‘circular’-achea udexim sanglam. Setembr 12ver jahir kelolea ‘circular’-a udexim koslea toreche kopdde ghalche nhoi, hachea vixim dilam. Zalear, dadleancher ‘jeans’ ani ‘T-shirts’ ghalun kamar yevpacher bondi ghatlea. Sorkarachea posonti pormonnem bailamni saree vo salwar kameez ghalche, ani dadleamni ‘shirt-trousers’ vo ‘kurta-pyjama’ ghalche, mhunn tea ‘circular’-an dilam. Nove ani tornatte kamdaranchi nhespachi pod’dot pollevn kaim zanttea kamdarank loz distali, ani knnen kitem nheschem hachea vixim khoinch boroilolem naslolean, tanchean tacher

thambo haddunkui zaina aslem, oxem sorkari sutramni sanglem. Heach karann ho 6 lakh odhik kamdar aslolea hea raj’jean oslo ‘circular’ jahir korunk aila, oxem ‘Department of Personnel and Administrative Reforms’-chea sochiv, Shalini Rajneesh-an sanglem. Kamar konn kitem nheson yeta tem niyomit korop ek probhavi (sensitive) mud’do aslolean, sorkaran ‘Karnataka State Government Employees Association’-achea vangdda bhasabhas keloli ani mukhel montri Siddaramaiah koddlean porvangi ghetlea. Osle nem bosoitat zalear hatun lokxay khoim asa, oxem Centre for Womens Studies, Mysore University-chea sonchalok S M Mangala-n sanglem.

Poryattonachea nanvan sorkar soreak ut’tejon dita: Sabina Martins Ponnje: ‘Inox courtyard’-ar zalolea ‘World Tourism Day’ kariavolli vellar, sorkari suvatencher zatole soreache vikre sombondhan Bailancho Saad sonvsthen apli naposonti jahir kelea. “Bhurgeanche khellpache suvatecher tin vhodd soreacheo jahirati asleo, jeo bekaidexir asat. Soreachea jahiratincher bondi ghalpache unchle nitisobheche adex ason poriant, sorkar tanchea add vochot asta. Thoimsor soro

vikpi duknam aslim, ani lok soro vikto gheun pietale,” oxem Sabina Martins-an sanglem. “Zaito virodh korun ani orzo dhaddun poriant, sorkar poryattonachea nanvan soro, jugar ani ‘drug parties’-ank ut’tejon di-it asa. Toxench, duddvam khatir kaim promannik nagrik Gõyak fonddan dhuklunk sodtat hi lojechi gozal,” oso, sonvsthen dilolea prosid’dhi potra vorvim Martins-an arop kelo. IFFI lagim pavlolo as-

tana, anink dusrea zageancherui oxench disonk yetolem oxi sonvsthechi bhirant asa, ani tanchea add koslich kaidexir karvay zaina zaunk tankam nimannea vogtar porvane diunk yeta oso tannim davo kela. Bailancho Saad sovsthen, apunn virodh chaluch dovortole ani sorkari suvatencher soreache vikri korun yenneavoll zoddchea khatir vesonank ut’tejon ditat mhunn tachea add mohim kaddtole mhunn soput ghetla.

Ponnje: Saudi Arabiachea sorkaran hea vorsachea Jun mhoinean 78,000 Bharatiyank ganvbhaire (deport) korpacho adex dilolean, tanchea modem aslolea 11 Gõykaranchem kitem zatolem hachi Gõychea ‘NRI affairs’ khateak chinta asa. He Bharatiya ‘employment visas’-ancher nhoi, punn ‘free visas’-ancher Saudi Arabia-n vavr kortale, hea karann tankam ganvbhaire (deport) korpa vixim adex dila. Dil’li aslolea Saudi ‘embassy’n, ‘free visas’-ancher Saudi Arabia-n vavr korunk vichem nhoi mhunn Bharatiya nagrikank xittkaunchea pasot Bharat sorkarak agro korchea khatir ek ‘advisory’ dhaddun dilea, oxem NRI affairs-chea Gõychea odheokx, U D Kamat-an sanglem. Kendr sorkar hi ‘advisory’ sogllea Bharatiya raj’jeank dhaddun dilea, tatun – Saudi Arabia-n ‘free visa’ mhunnlolem kainch na ani vavr korunk ailolea mon’xamni ‘entry visa’-cher aslolea malokachea khalach vavr korunk zai, ani Saudi Arabia-n choltolea nemam

p o r m o n n e m khoincheach mon’xak tachea poilea maloka xivay dusrea maloka khala vavr korunk zaina. Oxem pallunk yena zalear, Saudi Arabia-n raupache ani vavr korpache nem ani kaide moddleat mhunn somzunk yetolem, oxem xittkailam. Jun mhoinean, ‘deportation orders’ dilolea 11 Gõykaram vangdda 78,000 Bharatiyank, des soddun vochonk ‘emergency certificates’ jahir keloleo. Tea uprant, Saudi sorkaran tankam bhogsun, ‘free visas’-ank ‘employment visas’-an bodlunk 4 mhoineancho kall

dilolo, jem zalem zaleat tachea udexim tankam Saudi-n fuddem vavr korunk melltolo. Ho chear mhoinencho kall Novembr 4 tarker sompta. Saudi-chea Bharatiya ‘embassy’ ani toxench Dil’lichea ‘Ministry of Overseas Indian Affairs’ hanche lagim, thoim aslolea Gõykaranchi Gõy sorkaran mahiti maglea, ani tankam koslech tras di-i nastana haddunk toyar asat mhunn axvason dilam, oxem Kamat-an sanglem. Punn 15 dis adim tankam kollovnni dhaddloli astana, NRI khateak azun zabab mevlolo na.


Amcho Awaz Oct 5_Layout 1 10/4/2013 7:12 PM Page 11

Ponnje<Sonvar, 5 Otubr, 2013<

Khella Moidanar

Amcho Avaz

Ostorenk ap-surokxa khub gorjechi: Mary Kom

Ostorncher zatolea ot’teachearachim prokronnam tallchea pasot sogl-

lea von boro upay mhunnlear ap- surokxa (self-defence) korunk

xikop hem, oxem ‘Olympic bronze medal’ jikpi ani panch pautt ‘world boxing champion’ MC Mary Koman sanglam. Eka kariavolli vellar uloitana, tachea add zalolea ot’teachearachea onnbhova vixim tannen ukttailem, ani ot’teachear ani loingik ot’teachearak fuddo kortana, ostoreamni apli svothachi surokxa korunk toyar zaunk zai. “Atamchea somazan ostoreamni fuddakar gheupachi goroz asa. Mhaka-i adim tras keleat. Onubhovacho tujer porinnam zata, punn ‘boxing’-an mhojea proxikxonnak lagon hanven svotachi rakhonn korun taka boddoilo,” mhunn Kom-an sanglem. “Tum kitem nhesta tacher tem na. Manipur-ak sadheponnim mellpi sonskrutik nhesonn hanven ghatlolem. Ghoddnuk ghoddli tednam hanv ‘auto’n boson igorjen vetalem. Jednam ‘ a u t o ’ choloupean

komi gordi aslolea suvater vhelem, tednam mhaka kitem tori vankddem zalam mhunn kollon ailem. Modinch to naka zal’lem ulounk laglo, atvech toren vagonk laglo. Hanv rokddench ‘auto’ rikxeantlem bhair denvlem ani taka marlo, karann kitem korpachem tem hanv zanna aslem,” oxem Mary-n fuddem sanglem. Novi Dil’li ani Mumbai zalolea somuhik bolatkaranchea kexi uprant, ostorem add zatolea loingik ot’teachearachea kexinchea mud’dea vixim atam amchea desan kholayen topasnni korta. “Ostori zhuzonk xokta mhunn dadle zanna zalear, tem hol’lo korchea adim don pautt tori chintole. ‘Boxing’-an proxikxonn ghena zalear, apsurokxeche her prokarui asat. Tanchea add hea toreche ot’teachear ghoddta tea vellar, svotachi surokxa korchea pasot anink ostoreo he ap-surokxeche prokar xikonk fuddem sortole mhunn opekxa asa,” oxem sangon Mary-n apleam ulovop sompoilem.

Tiger Woods ‘PGA Tour’-cho ‘Player of the Year’ Beckham ‘World’s Best Footballer’ Amerikechea Tiger Woods-ak 11vea pavtt ‘PGA Tour’-cho ‘Player of the Year’ mhunn jahir korunk ailem, ani tachea vangdda Jordan Speith-ak ‘Rookie of the Year’ mhunn jahir kela. Hea donui puroskaram vixim vangddeamni tharailolem, ani 12 odhikrut spordemni bhag ghetlolea ‘PGA Tour’ vangddeankuch tatun mot diunk melltalem. “Tiger-che don World Golf Cham-

San Marino MotoGP-n Lorenzo-n ghetlem zoit San Marino, Italy: Spain-chea Jorge Lorenzo-n San Marino MotoGP-n zoit gheun, hea ‘18 race championship’an portun ek pavtt ‘MotoGP champion’ zaupachea tachea proitnak ut’tejon dilam. ‘Misano circuit’-ar hem tachem fatto-fatt tisrem zoit zaun asa. Tea bhair, ‘championship leader’ Marc Marquez hea ‘race’in dusrea sthanar ani Spain-cho Dani Pedrosa tisrea sthanar ailo. Aplea Yamaha vangdda, Italy-cho Valentino Rossi chovtea sthanar ailo. Fatto-fatt tisrea pavtti hea ‘circuit’-ar zoit gheupachi opekxa korun Lorenzo ailolo, ani Junan zalolea obghatachea ani

vat kelea uprant poilea ‘lap’-aruch Marquez-ak fattim ghalun poilea suvater pavlo. Tachea uprant Lorenzo ‘race’-in fuddlea suvater aslo, ani sovkas-sovkas tachea ani Marquez ani Pedrosa modlo ontor vaddounk laglo, ani

London: UK-chea somorthokamni ghetlolea ‘poll’-an England-chea adlea khellgoddeak, David Beckham-ak 'World's Best Footballer' mhunn tannim nemla. 29 ttok’ke motam jikon, Manchester United ani Real Madrid-chea adlea khellgoddean Cristiano Ronaldo, Lionel Messi, Gary Lineker, Pele, Zinedine Zidane ani Steven Gerrard-ak fattim ghalun ho bhoman jiklo. Futtbol khellnnim (toys) utpon’ korpi komponi ‘Soccer Suckers’an ghoddun haddlolea hea ‘poll’an – 14 ttok’ke motam vangdda Portugal-cho Ronaldo hea vol-

lerin dusrea sthanar ailo, zalear 12% motanchea borabor Argentina-cho Messi tisrea suvater ani Linekar chovtea suvater ailo. Tea bhair, Northern Irelandcho khellgoddo George Best panchvea sthanar ailo, Brazil-cho Pele 6vea sthanar ailo, England captain Steven Gerrard satvea sthanar ani Alan Shearer attvea sthanar ailo. Toxench, Manchester United ani England khellgoddo Wayne Rooney he vollerin 9vea sthanar aslo, ani tachea fattlean – 10vem sthan France-chea Zidane-an ghetlam.

Somdev poileach ‘round’-an bhair China: Bharatacho Somdev Devvarman ‘China Open’ spordhechea poilea ‘round’-an Spain-chea Fernando Verdasco add zalolea 1 vor 36 minttanchea khellan 6-7, 3-6 haron spordhentlo bhair poddlo. Khellachea poilea ‘set’an survatechi ‘game’ harlea uprant borem prodorxonn diun ‘score’ 55 meren pavoilolo, ani ‘tiebreak’-achea vellar 6-2 oso fuddem ason poriant

pionships, sarkea veg-vegllea spordhemi ut’tom khellgoddeam add mevlole panch zoit, zalear 20 vorsanchea Jordan-an aplea poileach ‘season’ jem kitem melloun ghetlam tem itihasik zaun asa,” oxem PGA Tour commissioner Tim Fincheman nivedonan sanglem. “Khellgoddeank, aplea vangdda khelltoleancho kitlo respet-man asa tem hem vangddeanchem motdan dorxoita.”

to xekim tem ‘set’ harlo. Dusrea ‘set’-achea

satvea ‘game’-in Verdascon Devvarman-chi ‘service’

moddun, tem ‘set’ 6-3 jikon hea tanchea khellan zoit ghetlem. Poilea ‘set’-ak 1 vor ani 1 minott lagle, zalera dusrem ‘set’ purnn zaunk fokt 35 minttam laglim. Sd’deak chalu asloli China Open ek ‘ATP 500’ spordha zaun asa, ani Novak Djokovic ani Rafael Nadal sarke khellgodde-i hi ‘title’ jikpache spordhen samil asat.

Tiatrantleo Kaim Yadi

Jessie Dias

Lawry Travasso

Kantaram gavpant nanvlovkik zalolo kolakar tiatramni mhoji bhumika lokak khub avoddlea. Tech porim Mario Menezes hache tiatr ‘Tanchem Chintat Timvui Mon’xam’, ‘Beiman Kir’, ‘Ti Mhoji Maim’, adi tiatramni mhoje bhumikek khub xabaski favo zalea. V: Tiatrancheo VCDs kaddleai? Nanvam Z: Oi. ‘Kagdachim Fulam’ hea mhojea tiatrachi hanvem VCD kaddlea zalear kantaramcheo 4 VCDs hanvem nirmann kelea. V: Kantarancheo ‘audio’ CDs kaddleai? Nanvam Z: Oi. Azun poriant 69 ‘audio’ CDs hanvem kaddloleo asa. Mhojea kantaramcheo ‘audio’ CDs tiatr mogyeanchea ghora ghoramni vazta tem pollovn jivak sontos bhogta. Tea xivay hanvem Marathi ‘audio albums’ hacherui gitam gaileant. V: Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’ vo anik kosleim kam kelaim? Z: Oi. Hanvem eka Konknni filmant ‘playback singing’ kelam. Tem film azun rupea podd’ddear yeunk na, yevpachem asa. V: Kantaranche ‘lyrics’, tiatranche ‘scripts’ pustok rupan chhapleai? Z: Azun chhapunk na. Punn chhap’pache toyaren asam. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex Z: Tiatr kolakaramni promannik zavpachi goroz asa. Dusrean boroilolem haddun aplem m h u n n dakhounchem nhoi. Dusreachi borpavoll vo kantar haddlem zalear porian tea tea boroinnarachem nanv uktteponnim sangchem. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Tiatr pollennarancho hanv sodanch upkari kiteak tanchea sohokarak lagon ami tiatrist hea dorjear palvea. Punn tiatr pollennaramni sogllea tiatristank ekech tagdden

moddlolea ‘collarbone’achea operasanva uprant, hea zoita vangdda apunn ‘championship’-achea pasot zhuzonk toyar asa oxem jahir kelem. Ani survatek saunuch tachem prodorxon samkem borem aslem, ani dusrea suvater saun sur-

xevottchea bhagan dusrea sthana pasot tanchea modem bori ‘racing’ pollevnk mevli. Lorenzo-chea ‘racing career’-achem hem 49vem, ani MotoGP-ntlem 28vem zoit zaun asa. Ani hea zoitachea vangdda, tache ani Pedrosa-che gunn eksarke zaleat. Hea ‘season’-acheo 5 ‘races’ urloleo astana, Pedrosa ani Lorenzo atam sod’deak Marquez-achean 34 gunn fattim asat. Hea ‘season’-achi 14vi ‘race’, Setembrache 29ver zaupi Spain-chi Aragon GP astoli. Ani Malaysia, Australia ani Japan-an ‘races’ zalea uprant, hea ‘season’-achi xevottchi ‘race’ Novembrache 10 tarker zatoli.

Beckham ‘World’s Best Footballer’

Kola ani Kolakar Vinchar Zabab

V: Kednam ani koso tiatr machier pavlo? Z: Hanv bhurgo astana ‘band’-an ‘keyboard’ vazoitalom. Mhaka songitachi khub avodd asli. Taka lagon William de Curtorim hannem mhaka aplea tiatramni bhag gheunk sondhi dili. Punn ‘professional’ tiatr machier mhaka John Claro hea ‘director’-an haddlo. ‘Rostadak Ostad’ hea tachea tiatrant soglle ‘professional’ tiatrist asle ani tanche modem eklo hanv. Sarkoch ugddas zaina punn ‘professional’ tiatr machier ailear 20 vorsam odhik zatolim. V: Azun poriant kitle tiatr boroileat. Z: Hanvem 11 tiatr boroilea. Soglle tiatr Gõychea chearui konxeamni dakhoilea. V: Tuje pormonnem tuje lokak chodd avoddlole ‘tiatr’ khoimche? Nanvam sangat Z: ‘Kagdachim Fulam’ ani ‘Pisuddlelim Fulam’ he mhoje donui tiatr, tiatr pollennarank khubuch avoddle ani hozaramni lokamni te polloile. V: Azun poriant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Z: Fattlea 20 vorsank unninch xim 800 tim 900 tori kantaram ghoddleam astolim. Him kantaram vegvegllea ‘director’-anchea tiatramni gaileant Gõyam toxem Gõyam bhair. Tech porim mhojim kantaram ‘audio’ ani ‘video’ CD-nim aikonk mellta. V: Ugddas upra sarkim tujim ek vo don kantaram. Z: ‘Moddganvcho Bazar’, ‘Devak Pintarta’, ‘Kalliz Avoychem’, adi mhojim kantaram tiatr mogyeank khubuch avoddleam. V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: Don te oddez hozar punn tiatramni ‘acting’ kelam astolem kiteak Gõyantlea sogllea ‘director’-anchea tiatramni hanv bhag ghetam. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Z: ‘Kagdachim Fulam’ ani ‘Pisuddlelim Fulam’ hea hanvem ‘direct’ kelolea

11

zokhche nhoi. Ek vo don tiatristamni kitem-i naka zalolem kelem zalear sogllea tiatristank bottam dakhounchim nhoi. V: Tuka anik kitem sangpachem asa? Z: Adlea kallar jedna tiatr pongodd bhailea desamni vetale tedna thoimsorle ‘contractors’ pongddachea sogllea vangddeank aple duddu khorchun bhair vhortale. Atam ‘directors’ zalea chodd ani svotache duddu moddun ordea tiatristank aplea khustar vhorta tem bond zavpak zai, kiteak oxem kelear bore ‘director’ pordesant vochonk xokche na. Zanche lagim duddu asa tech vetole. Chotray: Fattlea ankar Lawry Travasso-cho fottu chhapon ailo punn mulakhat ailina mhunn ami amchi khont porgott’tanv.

Mathear ghalolem ‘wig’ poddlem tedna….. Mumboi, Mazagaon, St. Mary’s vosreant C. Alvaresacho tiatr ‘Duddvankar Zatolo’ choltalo. Hea tiatrant hanv maimchi bhumika kortalim ani C. Alvares and Alfred Rose he dogui mhoje put astat. C. Alvares bhair thavn ailolo asta ani to matso girest asta. Hea tiatrantli ek ‘scene’ choltana, te ‘scene’-int hanv, Alfred Rose, C.Alvares ani Betty Ferns machier astat. Alfred Rose he bhumikent kud’ddo asta. Hanv taka tenkun ubhim astam, ani mhozo ‘diaglogue’ uchartana hanv taka mogan Baba mhunnon tachea matheak hat laitam, tedna chukon mhozo hat tachea mathear aslolea ‘wig’-ak lagun tachea mathea voilem ‘wig’-uch sokla poddlem. Tem ‘wig’ sokla poddonaka, vosreantlo lok sogllo hansonk laglo. Ani Alfred Rose-an mhozo hat damun dhorlo. Hem polleun hanv thoinch sarkim thonddgar zalim. Ani tea disak tiatrak Alfred Roseachim ‘Daddy-Mummy’ ani toxench Rita Rose-ui ailolim aslim. Tim bhitor stegir thavn hem sogllem polletat. Bhitor thavn Remmie, Boyer ani Jacinto Vaz bhair dhanvon aile polleunk lok itlo kiteak hansta gai mhonn. Ani machier hanv, C.Alvares, Alfred ani Betty Ferns sarkim gopchup asat. Hem polleun he tegui bhitor Alfredache Mummy-k chavon ghaltat, ‘poilam mhuge Mummy tannem tachem wig koxem sokla uddoilem tem?’ Mhojer stegir koddkoddo aila ani hanv sarkim thonddgar zaleam. ‘Scene’ choltana hanv ubhim asam tim utt’ttlim ani sokla unddov ghalun tem poddlelem ‘wig’ kaddlem ani oso ‘dialogue’ ghetlo ‘Mhojea puta, Devan bhurgeponnir tuje ek dolle vhele te vhele, tech porim tujea mathear kensui nant, dekun tujea bhavan tuka hem ‘wig’ haddlam tem tum sambhall, (oxem mhunnon hanvem tachea mather tem ‘wig’ portem ghatlem).’ Hem aikon Alfred Rose mhaka ‘good, … good’ mhonnta. Punn hanv azun thare bhiyeleam, noko zaun to mhaka uprant kitem mhonntolo tem. Ho mhozo ‘dialogue’ aikon hanstalo to lok sogllo ogich zata. Tankam gomta ki, jem kitem stegir ghoddlem tem soglem ‘part of the scene’ mhunnon. Alvares pasun hem aikon aple bhitor hanslo. Hi 'scene’ somptanch hanv dhavon bhitor ghelim bhiyeun, somzun tachim Mummy Daddy mhaka kitem mhonntolim kai mhonn chintun. Mhaka polleun Remmie, Boyer ani Jacint borech hanstat, somzun atam mhaka Alfie-che Mummy-daddychem borench pod-

dtta mhonn. Hanv bhitor yeun Alfiek ‘sorry’ mhonntam zalear, bhitor yetanch A l f i e - n mhonnlem ‘Very good, I am really very happy. To dialogue tuvem gheun, lokak kainch gomlemna, I am happy you said that. You don’t have to worry.’ Hi ghoddnni mhojea tiatrist jivitantli hanv kednach visorchinam. Daniel F D’Souza hannem boroilolea “Oxem Ghoddta” pustokachea adharan


Amcho Awaz Oct 5_Layout 1 10/4/2013 8:06 PM Page 12

Ponnje<Sonvar, 5 Otubr, 2013<

Tiatr Machier

Amcho Avaz

Peter Barbosa

Mhalgodde Tiatrist

Jephsis Hitler

Tiatr machiek 62 vorsanchem yogdan

“Hanv fokt 9 vorsancho aslom tedna hanvem poilech pavtt tiatr machier panvl ghetlem. Horecio Rodrigues hannem boroilolo tiatr ‘Soddvondar’, Natalamchea satollean 1950 vorsa hanvem eka anjeachi nhesonn nheson ‘Gloria’ hem oresanv gailolem ani tea vellar hajir aslolea tiatr pollennaramni mhaka bhorpur xabaski dili” hea utramni Peter Barbosa hannem tiatr machier kelolea poileach provasachi khobor sangli. Peter Barbosa tiatr machier ailear 62 vorsam bhorlim. Hea 62 vorsanchea kallan Peter Barbosan tiatr machiek vhodd yogdan dilem. ‘Kolakarak Bhett’ he Tiatr Academy Goa hiche khas karyavollint uloitana Peter Barbosa hannem sanglem ki azun poriant apnnem soglle mellon 50 tiatr boroileat mhunn. Kaim tiatranchim nanvam oxim asat – ‘Resperadis’, ‘Vot ani Savlli’, ‘Ek Jevonn’, ‘Axea’, ‘Zoitivont’, adi. Fattlea kaim vorsant Santa Cruz Firgoz Korezmanchea disamni tin vhodd dhormik dakhovnneo (passion plays) machier haddleo zanchim nanvm oxim aslim – ‘Ecce Homo’, ‘Soddvonddar Melo’ ani ‘Dolorosa’. Hea tinui karyokramank Barbosa hannem gitanchim utram (lyrics) ani dakhovnnechi borpavoll svota apnnem boroili. Tech porim ‘Bhavartachi Poinn’ hi Korezmachea kallaili anik ek vhodd dakhovnn tannem ‘direct’ keli.

Peter Barbosa hannem ukttem kelem ki tannem tiatr machiechea vhodd kolakaram modem tiatr machiek yogdan dilam mhunn. Mahan kolakar je Peter Barbosa hachea tiatramni vantto ghetale te oxe zavn asa – Jacint Vaz, M. Dod, Roam Tony, Valent Mascarenhas, Airistides Dias, Luciano Dias, Platilda, Josephine, adi. Tiatr mollar astana je tras ani dukh tannem sonsle tachoi tannem ulekh kelo. Purtugez kallar tiatr kortolo zalear taka ‘censura’ (censorship) lagtalem ani tiatr ani kantaram pas korun gheunk kitlo tras poddtalo TAG-cho Odheokx Prince Jacob, Peter Barbosa-k yadostik (memento) bhettoita. Joe Rose TAG-cho tacherui uzvadd Up-Odheokx fottvar dista ghatlo. Itlench nhoi tiatramni vavron tannem nim adhar dilo. porian gorv ani vhoddponn nam. To khalduddu ekttaile na ani girestkay zoddli na. Peter Barbosa ek tiatr machiecho bhov teaponnan jiyeta dekhunuch lok taka Punn tiatrache udorgotik promannikpon- vhorto khambo zavn aslo torui taka mat vhoddponnan polleta.

Tiatr Niyall

Kala Academy-chi 39vi Tiatr Spordha Hea satolleant Kala Academy-che 39ve Tiatr Spordhent fokt 2 tiatr machier haddle. Stanley Vaz Murgãokar hannem hea 2 tiatramcho toddkean niyall kela to ami amchea vachpeam somor dovortanv

Kalloki Surya Bhurgim kolakarank xabaski, punn anikui ensaiyeo zai asleo… Kala Academy-int chalu aslole 39-ve Tiatram Spordhentlo 4-to tiatr ‘Kalloki Sury’ hea nanvacho Soccoro Pereira hacho Shiroda Kala Niketan Sonvsthen Setembrache 30-ver machiyer haddlo. Eka somajik vixoyacher hea ‘Kallokhi Surya’ tiatrachi kotha revoddloli asli. Puray tiatrache kanniyent dhormik rupache sondex divpacho tiatrachea boroinar Soccoron bhes-boro proitn kela mhonnpachem dison ailem. Ek-dog vaddlole kolakar soddle zalear, choddxim umedivont bhurgim kolakaram hea tiatrant zollkholim. Tiatranche spordhent jem kitem asonk zai, hem sogllem, mhonnge Solos, duets, Trios, chouke ani attko meren aslole polleupak mell’le. Kantaram bosoupak vapurlole vixoy khupuch voznadik asle, ani gavpeamni tim kantaram gaitana apnna kodde ghoddta te porim nit divpak ut’tom proitn keleat. Kaim dekhave (scenes)

hea tiatrant dakhoileat, te thodde bov promannant nizache koxe disle. Tech porim tea-tea prosanga vellar he dekhave dakhoilolean, tiatrachem sadharikoron anikui borem zalem. Hem itlem sogott bore bhaxen ani yog’geo ritin Machiyer haddpak Shiroda Kala Niketan sonvsthen khupuch thokos ghetlo mhonnpachem zannovlem. Tiatrant bhag ghetlolea kolakaramni ap-apli bhumika borench lokx ghalun kelea mhonnpachem sid’dh zalem. Khas korun, ‘Tara’-chi bhumika kelolem khupuch porzoll’lem. Punn, torui astana, tiatrachea borovpean/digdorspean ensaiyeancher (practices) sapuch unnem lokx dilolem, hem poryan ‘Kalloki Surya’ polletana onnbhovpak mell’lem. Jem lokx tiatrachi mandavoll korpak ghatlam, titlech lokx ensayancher ghatlolem zalear, tiatrachem sadorikoronn (presentation) anikui fulon yevpachem. Tech porim, bizle yevzonn ani ‘back ground’ music hacherui kherit lokx ghalpachi goroz asli, hem mud’dom korun sangon xem dista. Torui astana, suru to xevott meren tiatr pollenarank sogllea kolakaramni khupuch umedir dovorlim. Songit ut’tom aslem, ani Agusto de Panchwadi ani tachea sangateamni hea bhurgim kantoristank aplo bhes-boro protisad dilo. Atam he tiatram spordhent aslolea 38 tiatram modem ‘Kalloki Surya’ aplem sthan khoinchea meren panvddear

dovortolo, hacho zabab amkam tiatram spordha somplea uprant melltolo.

Nanv Nove battlent porno soro ghalpachi nirfoll tozvit… Jose Fernandes hannem boroilolo ani Majordechim Noketram sonvsthen machiyer haddlolo ‘Nanv’ ho KA spordhentlo 5-vo tiatr Otubr1-ler zalo. ‘Nanv’ hea tiatrachi kotha khupuch pornea vixoyacher atthapun boroilea ani taka odhunik rong bhorsupacho proitn kela mhonnpachem survekuch, mhonnge tiatr suru zavn thoddeach vella bhitor ugddapem zalem. Tiatrachem ‘setting’ dakhoilam tea pormonnem hantunt kitem tori poramporik astolem oxem dislolem, punn ‘Nanv’ hea tiatra kodde tacho kosloch sombhond naslo. Tiatrachi kanni eka ghoravi vixoyacher adharloli asli, torui tantunt kaim patram gorje bhair ubhim keleant mhonnpachem zannovtalem. Tiatr borovpean zo vixoy apnnaila, tea vixoya pormonnem ‘Nanv’ hem tiatr lago naslem, mhonnpachem onnbhovpak mell’lem. Punn, prot’tek kolakar ap-apli bhumika bore ritin kelolo dislo. Khas korun cheddvam kolakaramni ap-apli bhumika ut’tom ritin keli. Spordhent lagu zatat teo soglleo bazu hea tiatrant manddpak tia-

trache boroinaran kherit lokx ghatlolem, hantunt dubav na, punn tiatrache kanniyecher odhik bhor ghalunk zai asli. Ho tiatr barkayen pollelo tedna, eka tiatrant aspak zai titleim divpak tea tiatrachea boroinaran proitn kela, torui tannem boroiloli hi dakhounn machiyeruch dakhoupak vo akaxvannnicher vitraupak toyar keloli, tem somzopak kotthin zalem. Karann, sadorikoronn (presentation) ani ‘script’ eka mekak sor zaina asli. Punn, kolakaramni ap-apli bhumika khupuch bhar gheun kelea mhonnpachem nakarpak zaina. ‘Professional’ kolakar Pascoal Rodrigues hannem hea tiatrant dhakttixi bhumika kelea, ti egdom ut’tom zalea. ‘Comedy’ ut’tom asli, punn boroupean anikui kaim vinodhi rupachem bhorxipache proitn kelole zalear, tiatr fulon yevpacho. Karann, ‘comedy sequences’ bosoupak boroinaran boroilole ‘script’-int khupuch soeg aslole. Songitachi, bizlechi, machiyechi mandavoll bori zali ani tankam xabaski favo. Kantaranche vixoy khupuch unchlea molache asle ani gavpeamni tankam apli khori nit dilea. ‘Nanv’ ho tiatr ‘round’-ak ghalpache asat mhonnpachem tiatr machiyer haddtoleamni tiatr somplo tea vellar jahir kelem. Hem tannim jahir korunk naslem poryan zalear, toxench kitem monant dovrun ho tiatr Kala Academy spordhent ghatla mhonnpachem mhaka ek potrkara hea natean poilench onnbhovlolem.

Novea kolakarank palkar yevkar diunk goroz asa Daniel F De Souza.

Lekhok ani Ttikakar Kaim mhoine fattim hanvem eka tiatr digdorspeachi mulakhat ghetleli tedna tannem tiatr prexokancher ek xinn korun mhunttlolea porim mhunttlolem “Aicho tiatr prexok novea kolakarank tiatr palkar favo to yevkar dina. Tankam fokot onnbhovi ani pornne nanvoste kolakar tiatramni disunk zai. Tiatrache kontradorui hich vagnnuk apnnaitat. Nove kolakar tiatrant aslear te tiatr ghalunk ang martat. Zalear mhaka sang tiatramni nove kolakar koxe bhitor sortele?” Mhaka dista hem prekxokanchem toxench tiatr kontradoranchem dhoronn sarkem chukichem. Tannim onnbhovi ani pornnea kolakaram xivay novea kolakaranku-i favo to yevkar ani pattimbo diunk zai. Dor vorsak nove-nove kolakar vevsayek machier proves korunk ani apli kola sobhemazar dakhounk khub gorjechem. Oxem ghoddona tor ho palk koso voir sortolo? Amkam nove ani kolevont kolakar koxe palkak favo zatele?

Novea tiatr kolakaramni machier haddlolo ek dekhavo

Prekxokanchem toxench tiatr kontradoranchem dhoronn mudar zavnk khub goroz asa. Tanchea chintpant ani vagnnuken porivorton zavnk zai. Prexokam koddlean novea kolakarank boro ani umedicho protisad mellona dekhun zaite digdorspi novea kolakarank aplea vevsayek pongddant samil korunk fattim-fuddem zatat. Hanv heam digdorspeancho guneanv korina. Zorui tor prekxokam koddlean tankam favo to sangat ani protisad mellona zalear te mhonn kitem kortele. Karann tannem-i aplea fuddarachem ani toxench faideachim chitunk zai. Prekxokamni ek ghott motin dovrunk goroz, ki ami soglle avoychea pottant sogllem xikun yevnk

12

nanv. Koslench kam, vo koslich vevsay ami aste-aste xiktanv ani ti magir khuim voir sokol aslear chukintleanuch nittayer ghaltanv. Eka kolakara babtinui hench zata ani oxench kitem ghoddta. Punn ekach utran tancher nakar korop hem sarkem nhoi. Novea-novea kolakaranchi kola ani gunn mandun gheunk prexokank aitem mon asunk goroz. Zorui nove kolakar, nove borovpi ani nove digdorspi amchea palkar bhitor soronant tor amchea tiatr palkachi udorgot koxi zatoli? Tiatr mukhar koso vetolo? Amkam nove ani kolevont kolakar koxe favo zatele. Te kitem sorgar thavn xevtton palkar poddtele? Na. Tankam khuinche tori vinchun kaddun vevsayek palkar

bhitor kaddunk zai. Atam thodde amche tiatrist bhav bhoinni Konknni palk soddun Purtugez pasaporti korun Evropi desamni vetat. Konnachean tankam addavn dovrunk zaina. To tancho hok’k. Tedna hanga amchea Konknni tiatr palkar ek khondd poddta. Tor ho khondd koso bhorun yetolo?. Konnem tori to rikhami zalolo zago bhorun kaddunk goroz. Hacher ami ek barik so tori niyall kela kai? Ek sadem udharonn diun mhojem mot spoxtt korunk sodtam. Halinchea tiatr mousomani amkam ek don bore kantorist Bab Andrew (Agxecho) tosoch Jr. Nelson (Vaskucho) ani boro akorxit nott Mathew Araujo (Santa Cruzcho)

Tiatr machiecho khoddegantt ‘Comedian’ Jephis Hitler tiatr machievoilo ek boreantlo boro fokanner (comedian) zavn gelo. Jephsis Hitler hem tachem tiatr machievoilem nanv. Tachem khorem nanv Jose Francisco Leitao. Jose Francisco Leitao 6ver Junache 1925 hea disa zolmolo. Chinchinnim tachea zolmacho ganv. Bhurgeaponnar thavnuch kantaram gavpachi ani bhumika korpachi taka khub umed asli ani tea khatir ganvant ani iskolan zatolea lhan-vhodd sonskrutik karyavollimni to bhag ghetalo. Aplea ganvant aple bhumikent tannem bhurgeaponnar thavnuch lokanchim kallzam jikon ghetlolim. Jose Francisco Leitao hem nanv Jephsis Hitler koxem zalem tache vixim mahiti ditana somplolo John Gomes Kokoy oxem mhuntta, Jose Francisco aslim tim don nanvam mottvim korun tannem Jephsis hem nanv toyar kelem. Germany desacho samrat (Hitler) Adolf Hitler haka zoxeo mixeo asleo tech porim Jose Francisco-i apleak mixeo laitalo ani hea khatir taka Hitler hem nanv bhes borem distalem. Heach karonnak lagon Jephsis ani Hitler him donui nanvam ekttaim korun tiatr machier tannem apleak Jephsis Hitler mhunn nanv ghetlem. Jephsis Hitler tiatr machier ‘comedy roles’ kortalo ani tiatr pollennarank khub hansoitalo. Jephsis eka fokanneareche (comedian) bhumikent aple chalin, aplea vagpan ani aplea utramni lokak sompeponnim hansoitalo. Tachi chal ani moddop vegllench aslem. Jephsis Hitler unchayen khub mottvo aslo ani tea khatir hansovpachi bhumika to bhes bori kortalo. Jephsis ‘comedy role’ kortalo tacho ek dekhavo hanvem bhurgeaponnar eka tiatrant polloilo. Tea tiatrachem atam mhaka nanv yena. Punn Airistides Dias hacho to tiatr aslo. Hea tiatrant Jephsis Hitler ani Luis Rod dogui ‘comedy roles’ kortale. Luis Rod cheddvachi bhumika kortalo. Luis Rod unchayen lamb aslo, kudd rundh asli ani ek cheddum nhestoch Luis Rod ek vhoddlea kastachem cheddum oxem distalem. Hea vhoddlea cheddva borobor dhakttulo Jephsis Hitler bhumika kortalo taka lagon lok pott bhor hanstalo. Jea tiatrant hanvem taka ani Luis Rod-ak polloilo tea tiatrant Luis Rod-an, cheddvachea rupan, kainch nhoi zalolea porim Jephsis Hitler-ak aplea donui hatamni ukol’lo, aple khanddier bosoilo ani lokanchea hanxeanchea kholkholanchea vattavoronnan Jephsis Hitler-ak khanddir marun Luis Rod bhitor gelo. Jephsis Hitler kunnbeanchi bhumika bhes bori kortalo, kiteak Kunnbi lokanchi boli (dialect) taka bhes bori yetali. Oslea bhumikamni to khub porzolltalo. Jephsis Hitler ek boro gavpi ani kantaram ghoddpii aslo. To fokt ‘solos’ ghoddinaslo ani mhunnonaslo, punn tannem ghoddlolim ‘duets’, ‘trios’, ‘quartets’, him kantaram lokak khub avoddtalim. Jephsis Hitler hannem aplem jivit tiatra vorinch sarunk yevjilem na. Tiatr tachi ‘hobby’ asli kiteak tiatr kola taka khub avoddtali. Tea khatir to tiatramni fokt duddvank lagon bhag ghenaslo, punn apnnak tiatrant bhumika korun khuxalkay mellta mhunn sodanch somzotalo. Jephsis Hitler vevsayen ek dorji (tailor) aslo ani aplem ani aplea kuttumbachem jivit hea dhondea vorvim choloitalo. Jephsis Hitler ek koxtti (hardworker) monis aslo ani kam korun ani gham varovn promannikponnim aplo disvoddo zoddtalo. Jephsis Hitler hannem fokt dusreanchea tiatramnich bhumika kelina, punn svota apnnem tiatr borovn tannem tiatr machiek aplem yogdan dilam. Tannem boroilole kaim tiatr oxe asat ‘Kunnbi Jaki’, ‘Mogachi Justis’, ‘Xevtteanchi Ganton’, ‘Chovto Upordes’, ‘Onupkari Put’, ‘Bakro Amge Zalem’, ‘Belgaumkar’, adi. Aplea sogllea tiatramni amchea somazant jem kitem ghoddta tem machier haddpacho proitn kelo. Jea kallar Jephsis Hitler ek ‘comedian’ mhunn tiatr machier porzolltalo tea kallar tech tiatr machier ‘comedy role’ korun nanvlovkik zalole Jacint Vaz ani Anthony Mendes asle. He donui kolakar mhunttlear Jacint Vaz zaka ‘Charlie Chaplin of tiatr stage’ mhunttale ani Anthony Mendes zaka ‘Spring Man of the stage’ mhunttale osleam khoddegantt ‘comedian’-am borobor svota apunn ek ‘comedian’ mhunn machier tigon urpak Jephsis Hitler-achi ‘comedy’ korpachi tank kitli asli tem dakholl zata. Jephsis Hitler hannem zantte pirayer apnnache bholaykek lagon tiatr machier bhumika korpachem bond kelem. Punn tacho tiatra vixincho mog kednach bond zalo na. Jedna jedna tiatracher vaitt dis aile te poristhitin porian Jephsis Hitler sodanch mhunttalo khoim “tiatr kednach morchona”. Khorem tem, tiatr jivoch asa. Punn tiatrak jivall dovorpi Kokakar Jephsis Hitler 31 Mars 1997 hea disa hea sonvsarak ontorlo.

tiatr palkar disonant. M h o j e mahite pormonnem te khuim tori aplem udarposonn korunk Evropi desant geleat. Tor hea vorvim don bore kantorist ani ek boro nott amkam tiatr palkar komi zaleat, tor hancho zago rikhamoch dovorpacho? Oxe anik kitlech kolakar astole je Konknni palk soddun porki desamni vetat. Oxe toren anik bore ani onnbhovi palkache kolakar tor ho palk soddun videxant vochot ravle zalear hacho porinnam amchea palkar zanvchona? Jerul zatolo. Zaitim vorsam fattim sorgest Bab Peter zo Konknni palkacho ek porzollit kolakar, gitam ghoddpi ani namnnecho kantorist, okosmat Konknni palk soddun Bahrain gelo. Tedna sabar vorsank palkar eka borea ‘solo’ ani ‘duet’-am gavpi kolakaracho kitlo meren unnav zalolo to vachpeank hanvem foddnixi korun sangchi goroz asa oxem mhaka disona. Tachi sogllea tiatr mogyeank zanniv asa. Hem sot prekxokamni barik aplea monant chintunk goroz asa. Hem sogllem kosak lailear, ho amcho tiatr mukhar vhorunk ani tachi adhunik nodren udorgot za-

Tomazinho Cardozo Candolim, Goy vnk fokt tiatristancher ani digdorspeancheruch nhoi punn prexokancher ani tiatr kontradorancher pasun zaitem thorlolem asa. Tankam zai tor tanchean ho tiatr ghoddunk zata, mukhar vhorunk zata ani tosoch thoinch chepun moddunkui zata. Hea pasot prekxokanchea toxench titar kontradoranchea monam-chintnamni porivortonachi nibel goroz. Ami adlench ani adleach kolakarank gheun bosonk zaina. Kall bodol’la toso amche vagnnuken ani amche avddimni porian bodol yeunchi goroz asa. Nove cheddecheddvam kolakarank ami maye mogan palkar yevkar diun tanchi kola fulpak amcho pattimbo ani sohokar diunk goroz. Oxem kelearuch amche digdorspi novea kolakarank aplea pongddamni samil korunk fattim sorchenant. Hantun tiatracho boro fuddar revoddlolo asa.


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.