19oct av

Page 1

Ponnje<Sonvar, 19 Otubr, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

Herald

Amcho Avaz

Zomni pondchem udok unnem zata CAG - PAGE 3

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

Prodhan Montreak CBI-che chovkoxentlo koddek dovrunk zaina: Jaitley

MHOTVACHEM

t t

Amcho Awaz Oct 19_Layout 1 10/18/2013 9:44 PM Page 1

New York 18 Otubr (PTI): Prodhan Montri Manmohan Singh hankam kollso prokronna (coal scam) khatir CBIche chovkoxentlo koddek dovrunk zaina kiteak toch ‘competent authority’ aslo jedna ho nirnnoy ghetlo, oxem BJP-cho fuddari Arun Jaitley hannem hangasor sanglam. “Kumar Mangalam Birla ani adlo ‘Coal Secretary’ P.C. Parekh hancher CBI-n FIR nond korun ek viporit (adverse) signal dhaddlam tem chukichem asa kiteak hachea voilean oxem dista ki dhondeant duddu ghalpi ani sorkari odhikareancher karvay suru zata punn ‘competant authority’ vo Prodhan Montri zachea hata khal hem khatem aslem tancher kainch

Arun Jaitley

Manmohan Singh

karvay zaina ani te meklleponnim sutt’tta” Jeitley-n fuddem sanglem. Ekameka fattlean zalole bhroxttachar ghottalle zoxe porim ‘2G spectrum’ ani ‘coal blocks allocation’ haka lagon porjecho UPA sorkara voilo visvas sarko unno zalolo asa.

“He Kollxeache kexik lagon Bharotantlea ani ontoraxttriya mollailea bandvollkarancher (investors) vaitt porinnam zatolo?” Jaitley-n PTI-k sanglem. Jaitley zo Rajya Sobhen virodhi fuddari asa tannem fuddem mhunttlem “Jem

kitem ghoddta tem ojap koxem, kiteak sorkaracho ‘Secretary’ hachem hea FIRan nanv nond zata punn tea khateacho montri zo kollso konnank ani koso diuncho tacher nirnnoy gheta taka aropi mhunn tharaina.” “He babtin ‘competent authority’ zavn asa khateacho montri zo Bharotacho Prodhan Montri zavn asa” Jaitleyn fuddem sanglem ki ‘Coal Secretary’ Parekh fokt ek ‘recommending authority’ aslo punn to aropi mhunn taka FIR-an nond kela. Khoreponnim ekexim tea khateacho montri mhunttlear Prodhan Montri Manmohan Singh aropi zavpak zai aslo ani hea khatir taka CBI-che chovkoxintlo kosoch koddek dovrunk zaina.

St. Francis Xavier-ache kuddichem povitr prodorxonn

22 Novembr 2014 hea disa suru zatolem ani 4 Janer 2015 hea disa somptolem

‘Archdiocese’-in chal-rit asa tea pormonnem prot’tek 10 vorsamni St. Francis Xavier hache kuddichem povitr prodorxonn (exposition) korta. Tech chali-riti pormonnem fuddlea vorsa mhunttlear 22 Novembr 2014 hea disa Bhagivont Francis Xavier hache kuddichem povitr prodorxonn suru zatolem ani 4 Janer 2015 hea disa tem somp-

tolem. Bhagivont Francis Xavier-ache kuddichem prodorxonn povitrponnim ani bhoktiponnan zanvche khatir rokddich ek khas somithi nomiartole. Arcebisp Patriarch Filipe Neri Ferrao hannem eke ‘decree’ vorvim hi mahiti dilea.

6 disanchea Vidhan Sabha Odhivexonant IFFI-int Konknni Vibhag Na! 26 prosnancher cheorcha Kolakar bejar, ‘Goa State Film Festival’ Korunk Magnni Ostori adorx somazachi buniyad - PAGE 4

2014 vorsa venchnnukent BJP sogllea von chodd motdarsongh jiktoli: ‘Survey’ - PAGE 7

9 ‘bill’-am, 5 tharav monzur kele… Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gelea sumanant chalu zalolem Gõy Vidhan Sobhechem odhikvexon Otubr 9 tem 17 meren chol’lem. 6 dis meren chol’lolea hea Odhivexonant 24 Noketri (starred) prosnacher eke torechi khoddegant bhasa-bhas zali. 15 lok voddpi suchovnneo, 4 bhuzvonneche prostav ani 5 dhinvasneche prostav sobhe ghorant ekmotan pas zale. 442 prosna modle 268 Noketri prosn hea Vidhan Saba odhivexonant svikarlole. Hea Odhivexonant 646 bin noketri (un starred) prosn ailole, te soglle svikarun ghetlole. 244 noketri ani 769 her prosn sobhe ghorant manddpant ailole. 4

noketri ani 10 bin noketri prosn fuddlea odhivexona khatir fuddem vheleat. Kamkaz Sol’logar Somiti (Business Advisory Committee) hannim sador kelolo tisro avhal Sobhe ghorant manddun to pas korun ghetlo. ‘Police-Drug Mafia Nexus’ hanche vixim dilolo avhal Vidhan Sobhent manddpant ailo. Sobhe ghorant manddlolea 17 vidheyokank (bills) razpal Bharatvir Wanchoo hannem apli man’neotai dili. 9 vidheyokam sobhe ghorant hea odhivexonant manddlim ani ek khasgi vidheyokui manddun tem pas korun ghetlem. Hache xivay 33 kagodpotram Vidhan Sobhent dovorlim. 11 lok (attention) voddpi suchovnneo

Amcho AvAz Protinidhi

ani 28 vividh prosn ‘zero hour’ hantunt aile. 201314 hea vorsacheo otirikt (additional) magnneo Vidhan Sobhent dovorleo ani ani teo soglleo ekmotan Vidhan Sobhechea vangddeamni mandun ghetleo,oxem kollon ailam.

Hem nigtench sompon gelolea odhivexonant kaim mhotvache prosn gazle, ani te mhonnlear, minam khonnincho prosn, dotorank surokxa divpacho prosn, Goa Dairy he dud purvonn korpi sonvs-

2rea Panar Vach

Xanti ani bhavponn sambhallunk adex UP sorkarachea kornneank lagon mhaka kheast dinaka: Mulayam - PAGE 9

Horddeachea kankracheo kexi 2030 meren dobrad zatoleo: Obheas - PAGE 10

Tendulkarachi 200vi ani nimnni ‘Test match’ Wankhede moidanar - PAGE 11

Novi Dil’li, 8 Otubr: Halinch Muzaffarnagar hangasor ghoddlolea zativadi ani dhormvadi dhongolanchi (riots) yad amchea monnamni sarki jivi asa ani tea khatir kendr sorkaran Uttar Pradeshachea sorkarak ‘status quo’ mhunttlear jem asa toxench rakhun dovorpak magnni kelea. Hi magnni korpachem karonn mhunttlear Vishva Hindu Parishad (VHP) he sonvsthen Sankalp Diwas mhunn ek ‘rally’ kaddunk yevjilam zaka lagon Uttar Pradesh-ant portun dhormvadi dhongol zavnk xokta. He vixim konnennuch koslech proitn kele zalear te sorkaran tabortob tharavche mhunn adex dila. Kendr sorkarachi Ghor Montraloy hannem UP sorkarak adex dila tea pormonnem Ram JanmabhoomiBabri Masjid hea zageancher koslich ghoddnni ghoddonk dina zavnk maglam. Sorv Unch Neayaloi-en adex dila tea pormonnem Ayodhya

vattaran ‘status quo’ rakhun dovorpak gorjechem asa ani tea khatir tache vixim kosloch goirvichar asonk favona. Uttar Pradesh-achea raj’jea sorkarache odhikari hea vixoyacher neamit apli nodor dovorta ani kendr sorkarak tanchi mahiti dita. Kendr

sorkaran sanglam tea pormonnem Sankalp Diwas hea nimtan khoincheach lokak Ram Janmabhoomi-Babri Masjid hea zagea somor koslech mellave vo boska gheunk dina zavnk sanglam. Hakach lagon raj’jea sorkaran xekddeamni

2rea Panar Vach

Ponnje: Gõyant vorsavolli pormonnem Novembrant zavpi Ontoraxttriya Cholchitram Mha-utsovant (IFFI) onvdum Konknni cholchitrancho vibhag sthapunk magnni korun poryan, oxe torecho kosloch prostav (proposal) yevnk na, oxi mahiti ‘Entertainment Society of Goa’ (ESG) sonvsthe koddlean mell’lea. ESG koddlean oxe torechi mahiti jahir zalolean Konknnintle kolakar samkech bejar zaleat ani Sorkarak Konknni Kolakaranchi matui apurbai na, oxea koddok utranchi ttika keloli sod’deak aikopak mellta. Gõyant prot’tek vorsa ek kherit kallant Ontoraxttriy Cholchitrancho Mha-utsov ghoddun haddtat. Punn, sthanik kolakarank tacho kitlo meren labh favo zata asot? Oso prosn nirmann zata. Onvdum, IFFI-int Konknni cholchitrancho vegllo vibhag astolo ani sthanik kolakarank apli kola sador korunk sondhi melltoli mhonnpachem vatavoronn nirmann zalolem. Konknni bhaxentlean toyar zavpi cholchitrank zoborso protisad mellona, torui IFFI-chea nimitan, kolakarank apli kola dakhoupak ek ut’tom sondhi ani protsan (encouragement) melltolem aslem, oxem mot hangache sthanik digdorxok, kolakar ani zannkar ugttaitat. Hea vixim uloitana Gõychi namnechi cholchitranchi nirmiti korpi (producer) Dr. (Mrs) Pramod Salgaoncar hinnem mhonnlem, “Onvdum IFFI utsovant Konknni cholchitrancho vegllo vibhag as-

tolo, oxem jahir zalolem. Cans, Canada hangasor jedna osle toreche cholchitranche utsov ghoddoun haddtat, tedna thoim tanchea sthanik bhaxentlean toyar zavpi cholchitram khatir ek vegllo vibhag asta ani utsova vellar sthanik bhasantlim cholchitram dakhoitat. Oxem kelolean, sthanik kolakarank ontoraxttriya mollar apli kolakruti dakhoupacho soeg favo zata,” oxem Dr Salgaocar hinnem spoxtt kelem. Namnecho Konknni cholchitrancho Digdorspi Dyanesh Moghe sangta tea pormonnem, Gõyant filmi sonskruti toyar korpachem monant asa zalear, fokt IFFI purtench chintun cholchem na. Sorkaran Gõyant sthanik cholchitrancho vikas korpa babtint aplim panvlam ubharchim poddtolim. Gõyant filmi sonskruti nirmann zanvchi mhonn sorkar gombhirtayen vichar korta zalear, ESG-in Gõyant filmi sonskruti koxe toren ruzoupak zata, hacher barkayen obheas korun, te torecho ek prostav ‘Directorate of Film Festivals in India’ (DFFI) hankam phattoucho poddtolo. ESG-in hem adim fuddench kelolem zalear, onvdum Konknni cholchitrant IFFI-int veg-

llem sthan mellpak xok’keo zavpachem. IFFIint Konknni cholchitrank sthan dilem zalear, Konknni cholchitranchea kolakarank ani herank bakinchea kodde ixttagot zoddunk sondhi favo zavpachi, oxem Dyanesh Moghe hannem ugddapem kelem. 8 vorsam adim jedna poilech pavtti Gõyant IFFI ghoddun haddloli, tea vellar cholchitrank sombhondit aslole Gõyche kaim tharavik monis soddle zalear, herank ani hangachea sadhea nagrikank hea vixim koslich mahiti nasli. Torui astana survechea IFFI-ik lokamni aplo ut’tom protisad dilo. Cholchitrank sombhondit aslole sabar Gõykar Mumboi, Hyderabad ani heram raj’jeamni vaur kortat. IFFI mhonnge ek fokt kormonnuk korpachem sadon nason, tantunt khup kitem xikpachem ani somzon gheupachem hatiyar zavn asa. Cholchitr hem fokt tea cholchitrache kanniyecher atthaplolem nasun, taka ek sompurnn ritichem cholchitr korpachem asa zalear, taka khupch ‘technical’ gozalinchi goroz poddta. Desant ani videxant ek cholchitr toyar korpa khatir kosle torechea vostucho vapor kortat, 2rea Panar Vach

Konknni bhas nhoi… svarth mhotvacho!

tomAzinho cArdozo Candolim, Gõy

Aiz Gõyant Konknni bhaxen mullavem xikxonn khobar zalam mhunttlear fott zanvchina. Jednam Archdiocesan Board of Education (ABE) hachea

ogllea unnea 130 iskolamni, tantun xiktolea bhurgeanchea avoy-bapayamni ani iskolanchea xikovpeamni chollvoll korun aplea bhurgeank mullavem xikxonn Konknni bhaxen naka punn Inglez bhaxen diunk zoit melloilem. Ek mhotvachi goxtt mhunttlear hea bhurgeank Konknni bhas Devnagori lipin kottin zatali. Zori tor Konknni bhaxechem mullavem xikxon Romi lkipin dilolem zalear Konknni bhas aiz amchea iskolamni chokmoktoli asli. Amchea Goyant

Konknni bhaxent mullavem xikxonn konn xikoitalo? , Konknni bhaxent mullavem xikxonn konn xiktalo? Punn Konknni bhaxecho faido konn ghetalo, tacher ilo niyall korche khatir mhojim bhavnam ukttim kortam. Konknni bhas amchi rajbhas mhunn xati fuloun sogllem rajkarbhar Konknni baxent zavpak zai mhunn vhoddlean bovall marpi todde fuddari ani mukhel Konknni bhaxechi sonstha aplea svarthak lagon Konknni bhaxechi khori seva kortoleancher koxi onit korta

tanchim udharonnam sangtam. Konknni bhaxent mullavem xikxon ‘Arch Diocesan Board of Education’ (ABE) he xikxonnik sonsthecheo soglleo xallo ditaleo. ‘Hindu Management’-a khal aslolim fokot tin vo char iskolam mullavem xikxonn Konknnint xikoitalim. Tanchem mullavem xikxonn chodd korun Maratti bhaxent ani todde Inglez bhaxent xikoita. Std. V tem Std. XII hea sogllea vorgamni ABE-cheo soglleo xallo Konknni tisro vixoy mhunn xikoita zalear

‘Hindu Management’hachea khal choltolim hatachea bottancher mezunk zata titlim iskolam Konknni tisro vixoy mhunn xikoita. Oxem asa zalear sorkari khateamni jedna nokri asta tednam ti nokri mellounk mullavem xikxonn Konknni bhaxent ghetloleacho puravo puro aslo nhoi? Vo ‘High School’ na tor ‘Higher Seccondary School’ hea xallamni SSC Board-ache Examinik tisro vixoy mhunn Konknni bhas ghetla to dakhllo yog’ya aslo nhoi? Hea dakhlleancher ad-

harun Konknni bhaxechea ghineanachi molavnni keloli zalear sarkem zanvchem naslem? Khorench nit zatoli asli. Punn onit korpachi survat koxi zali ti polloum-ia. Goa Konknni Konknni Akademi-n (GKA) ek ‘short cut’ Konknni xikpachi ek yevzonn kaddli. He yevzonne ek porikxa divop ani tache voilean Konknni bhaxeachea ghineanachi molavni korop. Konnenuim te porikxek bhosum yeta. Survatek todde bhurge bhostale punn fattlea kaim vorsam xekddeamni bhurge he

porikxek bhosta ani ti porikxa pas zata. GKA-chi porikxa pas zalole dakhle ‘Interview’-ache vellar dakhoita ani sompeponnim nokreo melloun gheta. GKA-che he porikxecho faido ghevpi bhurge konn? He bhurge je asat zannim mullavem xikxonn Konknni bhaxent korunk na nhoi mhunn tantuntleam choddam zannamni tisro vixoy mhunn poriant Konknni xikonk na. He bhurge oslea xallanttle asa jeo xalla mullavem xikxonn 2rea Panar Vach


Amcho Awaz Oct 19_Layout 1 10/18/2013 9:44 PM Page 2

Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 19 Otubr, 2013<

Ravi ani Roy Naik ghunvddi vokhdanchea dhondean misoll: Ghor somiti Ponnje: ‘Politician-police-drug mafia nexus’ prokronnachea sombondhan ghoddoun haddlolea Gõy vidhan-sobhechea ghor somitin, adlo ghor montri Ravi Naik, tacho cheddo Roy Naik, DGP Kishen Kumar ani her dusre vorixtt pulis odhikari ghunvddi vokhdanchea dhondean misoll aslolea karann tanchea add khor chovkoxi korunk suchoilam. Somitichea odheokx Francisco ‘Mickky’ Pacheco, Lavu Mamledar ani Caetano ‘Caitu’ Silva, hannim ho avhal (report) sobhen hajir asloleam

mukhar manddlo tea vellar BJP-che Vishnu Wagh ani Michael Lobo thoim nasle. Tinui vangddeanchea avhalachea motbhed korun, Ravi ani DGP vangdda her pulis odhikareank ‘nexus’-

achea guneanvan ghuspaunk tanchea add koslech khor purave nant, oxem Wagh-an sanglem. Ghunvddi vokhdam sombondhit sogllea adlea ani a t a m c h e a ghoddnukenchea vixim Kumar-ak zannvay asli,

oxe arop tacher keleat. Gõy pulisechea ‘drug mafia’ vangdda aslolea ‘nexus’-achea sombondhit chovkoxi korchea pasot Agost 2012-an ghoddoun haddlole ghor somitin, Roy poriant ‘drug mafia’ vangdda misoll aslo mhunn arop kela. 15 disam bhitor Royachea add FIR nond korchi ani bekaidexir margantlean tannen melloun ghetloli aspoti tabeant gheunk panvlam ubarchim, mhunn somitin suchoilam. Aplea cheddeak rakhun dovorchea pasot, adlea ghor montreache ‘drug mafia’ fuddari Yaniv Be-

naim urf Atala borabor lagincho sompork aslo, mhunn tacherui arop lailea. “Arthik ani her faido zoddun gheunk, apnnachea khala aslolea pulis odhikareank ghunvddi vokhdanchea dhondean meklleponnim misoll zaunk tannen (Ravi) protsan dilolem,” mhunn avhalan dilam. Bombay unchle nitisobhechea Gõy fantteachea suchovnne pormonnem, kaim pulis odhikari ani havaldar misoll aslolea ‘police drug mafia nexus’achea tin kexinchem chovkoxechem karya 2011 vorsa CBI-chea hatan dilolem.

Lokayukta Nitidar B Sudarshan Reddy-n dilo rajinamo Ponnje: Gõychea Lokayukta Justice B Sudarshan Reddy-n, Lokayukta mhunn nemloleak sat mhoine bhorta tednam aplo rajinamo dila. Raj’jea sorkaran tacho rajinamo manun ghetla ani Sukrara disa taka seve-mekllo korunk ailem. Khasgi karannank lagon Reddy-n rajinamo dila, oxem mukhel montri Manohar Parrikar-an sanglem. “Tannen aplo rajinamo fattim gheunchea khatir tachem mon ghunvddaunk hanven proitn kelole, punn to aplea nirnnoyacher thir aslo,” mhunn Parrikar-an sanglem. Novea Lokayuta-k nem’pachi prokriya beginuch

chalu kortole mhunn tannen fuddem sanglem. Somajik karyakorto Aires Ro-

drigues-an Reddy-chea Lokayukta nemnnukechea add Bombay unchle nitisobhechea Gõy fatteam mukhar orz dakholl keloli. Nitisobhen tachi nemnnuk man’neo keloli. Tea uprant, Rodrigues ho mud’do Sorv Unchle Nitisobhe mukhar dakholl kelolo. Sorv Unchli Nitisobha fuddlea satollean hea kexi vixim apli sunavnni diupachi asli. Reddy-chea suvater novea umedvarak venchun kaddtana ‘Uttarakhand Lokayukta bill’achea prokriye pormonnem cholchem, oso agro India Against Corruption (IAC), Gõy vibhagachea protinidhi Valmiki Naik-

an mukhel montreak kela. Marsache 8ver Lokayukta mhunn nemnnuk zalea uprant, Reddy-chea mukhar sumar 18 tokrari ailoleo, zatun ‘mining’ ghottallea sombondhit, bholayki khateantlea ani her sorkari khateantlea nokrenchea bhorti (recruitment) sombondhit tokrari samil asleo. Hea 18 kexim modleo 16 nond keloleo, zalear doganchi nondnni zaunk nasli. Toxench, Reddy-chea karyakallan (tenure) amdaramni ani sorkari odhikareamni aplea aspoti ani rinnanchea (assets & liabilities) vixim soglli mahiti Lokayukta mukhar dakholl keloli.

2012-13 vorsant ‘casinos’-amni 3.5 lakh lok odhik aile

Anthony Mendesachea omor ugddasak

Ponnje: Abril 2012 ani Mars 2013-chea arthik vorsa mozgotim raj’jeantlea ‘off-shore’ ani ‘on-shore casinos’-amni 3.5 lakh von odhik lokamni bhett diloli, zalear Abril 2013 te Agost 2013 meren 1.5 lakh lokamni ‘casinos’-ank bhett dilea. Gõyant chear ‘off-shore casinos’ ani 13 ‘on-shore casinos’ aplo vevhar choloitat. 2012-13 arthik vorsachea mozgotim, 2 lakh von odhik lokamni ‘off-shore casinos’ank bhett diloli, zalear 1.5 lakh von odhik lokamni ‘onshore casinos’-ank bhett diloli. Tea kallachea mozgotim, ‘Delta Pleasure Cruise Company Private Limited’achea ‘casino Caravela’-k 27,000 lokamni bhett diloli, ‘V M Salgaonkar and Brothers Private Limited’-chea ‘casino Carnival’-ak 30,000 mon’xamni bhett diloli, ‘Goa Coastal Resorts And Recreation Private Limited’-chea ‘casino Pride’-ak 63,800 zannamni bhett diloli, zalear ‘Highstreet Cruises And Entertainment Private Limited’-chea ‘casino Royal’-an 80,000 lok gelole. 2012-13 hea kallan, ‘offshore casino’ komponimni ‘entry fees’-chea rupan ghetlole sumar 10 kotti rupia raj’jeak dileat. 4 kotti bhor-

V-Events hi sonvstha ek k h a s karyokram ghoddoun h a d d t a zachem nanv ‘Sentimental Journey – A Tribute to late Anthony Mendes’. Ho khas ‘programme’ 26 Otubr 2013, sanjechea 7 vorar Institute Menezes Braganza ‘hall’, Ponnje hangasor zatolo zalear 27 Otubr 2013 sokallchea 10:30 vorar Fr. Agnel Technical Education Complex Hall, Verna hangasor zatolo. Hea khas ‘programme’-an namnneche gavpi ani tiatr mollaile famad kolakar zoxe porim Anthony San, Socorro de St. Cruz, Joe Rose, Hortencio Pereira ani Agnelo Lobo bhag ghetole. Anthony Mendes hannem ‘Amchem Noxib’ hea bhov nanvlovkik zalolea cinema-n lokak hansovpachem kam bhes borem kelolem. ‘Amchem Noxib’ hea filmantle kaim dekhave hea ‘programme’-ant dakhoitele. Hea ‘programme’-ak tiketti na – ‘admission free’. Sogllea tiatr mogyeamni ani odik korun Anthony Mendes hea mahan kolakarachea phattlavdaramni he karyavollik vhodde sonkhen hajir ravonk V-Events-an vinonti kelea.

Casino-nk bhett divpi lok vaddta

lolean, Casino Royal he vollerin voir asa zalear casino Pride-an 3 kotti bhorleat. ‘Onshore casinos’-chea modem, ‘Cidade de Goa hotel’-antlea ‘casino Goldfinger’-ak 4,500 lokamni bhett diloli, ‘Majorda beach resort’-ar aslolea ‘casino Treasure’-ar 10,900 zann ailole, ‘Leela beach resort’-chea ‘casino Las Vegas’ar 4,500 zannamni bhett diloli, ani ‘Radisson White Sand resort’-chea ‘casino Dunes’-ar 11,500 monis ailole. Hea sogllea ‘casinos’cho karbhar ‘Update Recreation and Gaming Private Limited’ choloitat. Salgaonkar and Brothers Private Limited’-chea ‘Goa Marriott resort’-ar aslolea ‘casino Carnival’-ak 37,500 lokamni bhett diloli, ‘Golden

Peace Hotel and Resorts Private Limited’-chea ‘hotel Majestic’-antlea ‘Casino Paradise’-ak 35,200 zannamni bhett diloli, ‘Goa Gulf Club Private Limited’-chea ‘Vainguinim Valley resort’-antlea ‘casino Chances’-ak 32,300 zannamni bhett diloli, La Calypso Hotel private limitedchea casino Palms-ak 3,000 zannamni bhett diloli; ‘Sealink Marine and Shipping Company Private Limited’ hachea Bogmalo-chea ‘casino Pearl’-ak 9,800 zannamni, Arpora-chea ‘casino Palace’-ak 19,00 zannamni, Ponnjechea ‘casino Crown’-ak 4,400 zannamni, ani ‘casino Grand 7’ak 2,300 zannamni bhett diloli, ani ‘hotel Ramada’-chea ‘casino Nugget’-an 700 zann ailole.

Gõychea chear ghoram modlem ek ghor rikamem Ponnje: Odhikrut mahiti pormonnem, Gõychea chear ghoram modlem ek ghor rikamem asa hem spoxtt zalam. ‘Census 2011’-chea pormonnem, raj’jeantlea rikamea ghorancho ankddo 1.25 lakh meren pavla, zo ‘Census 2001’chea akddea von sumar 50,000-an chodd asa. Hatuntlim 72,000 ghoram ut’tor Gõyant asat, zalear dokxinn Gõyant ho ankddo sumar 20,000-an unno asa. ho ankddo aninkui chodd asonk zxokta, karann mahiti ektthaupachem karya Abril 2010-n suru zalolem. Xari vattharantlea rikamea ghoranche promann chodd asa oxem hi mahiti

ugttaita. ‘Census’ mahiti ektthaupi mon’xache bhette vellar tea-tea ghorant raupi famil bhonvddek, vo her karannank lagon ghorantlim bhair aslim, zalear tea ghorank he vollerin samil kelolem na, oxem

‘Census’ odhikareamni sanglem. ‘Census 2001’-ak saun, lok rautolea ghoranchea vangdda rikamea ghoranchea promannanui vadd dison ailea. “Rikamea ghoram modlim choddxim ghoram

Gõykaranchich asat,” oxem ‘town and country planning’ khateachea mukhel ‘town planner’ S T Puttaraju-n sangon, novim ghoram bandpachi Gõykaranchi goroz ani bandkamanchea prokriyeche promann eksarke (corresponded) asat mhunn sanglem. “Zaitea zannank (Gõykarank), aplea familichea ghorachea xivay vegllem ghor viktem gheupachi itsa asta, ani raj’jeachea bhair vavurpi Gõykaramni, fuddaran hanga portolea uprant zomin vikti gheunk vhodd promannan duddu moddunk poddo na zauncheak ghoram viktim gheun dovorleat,” oxem

‘real estate industry’ sombondhan vevhar korpi ‘nodal government agency’-chea mukhelean iskuttaun sanglem. Gõyant dusrem ghor gheupachi sonvoy vaddot aslolean ‘real estate’-iche mol vaddta tem tabeant dovrunk, rikamea ghorancher ‘tax’ bosoupachi raj’jea sorkarachi yevzonn asli. Hea rikamea ghoram modem Gõykaranchea ghoranche-i vhodd promann asat, ani heach karann ti yevzonn amkam fattim gheunk poddli, kiteak “konnacher ‘tax’ bosupachem ani konnacher bosoupachem nhoi tachea vixim ami tharaunk pavle na,” oxem Putturaju-n sanglem

Amcho Avaz Fokt Dotorankuch Surokxa Kiteak?

2

Virodhi Amdarancho Prosn… Ponnje(AAP): Dotorank marpett kelo zalear tin vorsanchi bondkhonn bhogchi poddtoli, oxi tortud aslolem ek ‘bill’ chalu Vidhan Sobhechea Odhivexonant pas kelam. Hea eka mhotvachea vidheyoka (Bill) sangata anik chear vidheyokam hea odhikvexonant pas zaleant. Bakichim tin ‘bill’-am pas keleant tantunt, konnui monis khasgi ritin konnakui duddvanchem rinn dita zalear, tannem sorkara kodde nondnni korchi poddtoli. Vachnaloy (libraries) tteks (tax) lagu korpa khatir ‘Public Libararies Act’ hantunt durusti korpachem-i ek ‘bill’ hea odhivexonant ‘pas’ zalam. Tech porim Gõychea Vahatuke kaideant bodol ghoddun haddpachem-i ek ‘bill’ pas zalam. Halinchea kallar dotorank marpett korpacheo ghoddnuko khupuch vaddik lagloleo. Hospitalamni piddestanchi seva kortolea dotorank koslech torechi surokxa nasli. Taka lagon, Bholaike Montri Laxmikant Parsekar hannem kaim dis adim sorkara kodde hem ‘bill’ manddlolem. Virodhi pokxachea amdaramni fokt dotorankuch surokxa kiteak? Her vevsay kortoleank kiteak surokxa na? Oxe toreche prosn korun, hem ‘bill’ chikitsa (scrutiny) korpi somiti kodde phattoupachi vinonti keli. Punn, Mukhel Montri Manohar Parrikar hannem ti bhair uddoili. Dotorank kaidea pormonnem goroz ti surokxa dilina zalear, ratchea vellar te kamank hajir ravche nant, oxem Parrikar-an Vidhan Sobhent spoxtt kelem. Virodhi Pokxacho fuddari Pratapsing

Rane hannem hem dotoram sombhondan aslolem ‘bill’ uttavollin pas korchem nhoi, oso sol’lo dilo. Amdar Alexo Reginald hannem dotoranche surokxe khatir CRPC hea kaideant goroz teo tortudi keloleo astana, ani ek vegllem ‘bill’ pas kiteak korop? Oso prosn kelo. Kaim hospitalamni ilaz gheun vochpi piddestank khupuch chodd duddvanchem ‘bill’ ditat, tachem kitem? Taka lagon lok magir challovn dotoranchea angar veta, ani haka lagon he vidheyok chikitsa somiti kodde phattoup sarkhem oxem Dabolecho amdar Mauvin Godinho hannem sanglem. St. Andre motdar songhacho amdar Vishnu Surya Wagh hannem hea vidheyokant asloleo kaim trutti (defects) Sobha ghorant dakhoun dile. Piddestanchi bazu aikon gheupak ji somiti astoli, tankam kaideachi zannvikai asop soktichem korchem oxem sanglem. Virodhi pokxachea amdaramni hea vidheyokacher vhoddlo boball kelo. Torui astana, xekim sorkaran tem ‘voice fpr vote’ pod’dot vaprun hem vidheyok pas korun ghetlem.

1lea Panar Thaun... 6 disanchea Vidhan Sabha Odhivexonant .... thecho prosn, Serula Komunidad, Gõy voizuki kolej hospitalant aslolo vokdancho unnav ani tutt, bekaidexir ritin zomnicher kobzo korpeancher koddok karvai, oxe torechea sabar prosnacher khoddegant cheorcha zavn tancher nirnnoy ghevpant aile. Itle mozgotim Mukhel Montri Manohar Parrikar hannem Svo-

tontr soinikanchea bhurgeank sorkari nokreo divpak apnnank itxa asa, oxem sanglem. Lhan-vhodd kaim fokt utranchinch kizilam soddlim zalear, hem 6 disanchem odhivexon egdom bore ritin somplem, oxem eke sorkari khobrentlean ugddapem zalam.

Xanti ani bhavponn sambhallunk adex dhongol korpi dubaveank aplea tabeant kelea. Kendr sorkaran raj’jea sorkarak anik ek adex dila ani to mhunttlear zativadi dongolam zait zalear tancher rokddench niyontronn (control) haddpak zai mhunn suchoilam. Goroz poddlear kendr sorkar anik fouz dhaddtole, henvuim asvosann dilam. Ugddas astolo ki kaim kall fattim

Muzaffarnagar-ant zativadi dhongol zavn 60 niropradi lokanchim mornnam zalolim ani tea khatir atam Sankalp Diwas haka lagon tea noxttan portun apli tokli ubarunk favona. UP-chea sorkaran Kendr sorkarak tea pormonnem Uttar Pradeshant zativadi dhongol zavnk dinvchena mhunn khoddok upay ghevpachem utor dilam khim.

IFFI-int Konknni Vibhag Na! tem IFFI oslea utsova vellar pollevpak ani onnbhovpak mellta. Kaim vorsam adim Gõyant 10 vorsam uprantuch ek Konknni cholchitr toyar zatalem. Atanchea kallar vorsak ek tori Konknni cholchitr toyar zatach. Gõyant filmi sonskruti nirmann korpa khatir IFFI vellar ek vegllo vibhag toyar korop hi ek kallachi goroz zavn asa. Ho oxe

torecho vibhag sthapon kelo zalear, Gõychea kolakarank ani nirmiti korpeank khup kitem xikpachi ani zanna zavn gheupachi sondhi favo zatoli. Hea vorsa ho mhotvacho oso Konknni vibhag ugddunk zomlena, torui yeta tea vorsa thavn ESG-in he gozalicher gombhirtayen lokx ghalchem, oxem Dyanesh Moghen sanglem.

Konknni bhas nhoi… svarth mhotvacho! Maratthi bhaxent xikoita ani tisro vixoy mhunn poriant Konknni bhas xikoina poi teo. He bhurge Konknni bhas uloita ani Devnagori lipi zannant mhunnttoch GKA porikxent xembor tok’ke he bhurge pas zata. GKA tankam Konknni bhas xikla mhunn sonnsonnit ‘Certificate’ dita. Mhunnchem dusrea utramnim amchi GKA Konknni bhaxechea mogan mullavem xikxonn Konknnint xikpi ani baravi vorg poriant tisro vixoy mhunn Konknni bhas ghevpi bhurgeancher dharun onit korta. Teach borobor aplem sogllem xikxonn Konknni bhas xikonastana kelam tea bhurgeank sorkari sirviso diupak GKA adhar dita. Jednam mhaka dislem ki GKA-chi hi yevzonn niz Konknni mogyancher onit korta ani Konknni bhaxek hinnsavn Maratthi bhas xikpi bhurgeank fattlea darantleant sorkari sirviso divpacho proitn korta tednam hanvem khor virodh kelo. Tednam hanv GKA-cho ek vangddi aslom. Unnench tem 4 pavtt hanvem ho proxn DKA-chea ‘Exectuve Board’ ani ‘General Council’-an haddlo. GKA koxe porim Konknni bhas xiktoleancher onit korun Moratti xiktoleank sirviso melloun ghevpak adhar dita tem dakoll kelem. Konknni bhaxechem ghinean zanna zavpak bhurgean mullavem xikxonn Konknnint kelam mhunn tea tea xallancho dakhllo na tor tisro vixoy mhunn Konknni bhas xikla tacho tea tea xallancho dakhlo xokticho korcho mhunn magnni keli.GKA korta teo porikxa rod’dh korcheo ani xallamni Konknni xikloleacho dakhllo xokticho korcho mhunn maglem. GKA osleo porikxa korun ani Konknni xikla mhunn ‘Certificate’ dita hem dhoron

tea xallamni Maratti xikxonn chalu dovorpak ut’teojan dita ani Konknni xikxonn vistarkak addkolli ubeo korta mhunn poriant hanvem GKA-cher arop kelo. Tea kallailo Od’dheokx, Shri. Pundalik Naik, ani Up-od’dheokx Dr. Tanaji Halornekar, hannim dogaimnim tacher bariksannen vichar korum-ia ani uprant nirnnoy gheum-ia mhunn prot’tek pavtt asvasonn dilem. Punn hea gombhir vixoyacher GKAchea vhoddilamni kednanch ob’bheas keloch na kiteak ob’bheas kelear GKA hi Konknnichi sonstha, Konknni xikpeancher onit korun Moratthi xikpeank koso faido korta tem provar zatolem aslem. Azun poriant ti porikxa chaluch asa. GKA khoreponnim Konknnichi seva korta zalear tannim ti porikxa bondh korunk zai asli ani fattlea darantleant Konknnichea gineacho, Konknni xikona tea bhurgeank, zo GKA dakhllo dita ti svarthi pod’dot vell ogddainastana bondh korunk zai asli. Punn GKA tem kelench na. Hem mukhel karonn zaun aslem zache vorvim he fuddari kitle svarthi asa ani koxe porim Maratthi bhas fulounk fattlea darantlean vavurta tem mhaka provar zalem. Konknni bhas xikon poryant tor Konknni xiklolea bhurgeank nokreo mellona ani GKA-che ‘certificate’-k lagon teo nokreo Moratti xikloleank mellta zalear amchea bhurgeamni Konknni bhas kiteak xikchi? Ani tivui Devnagori lipin? Heach karannak lagon hanvem poryant mullavem xikxonn Inglez bhaxen zaunchem mhunn ji chollvoll zali te chollvollent bhag ghetlo.


Amcho Awaz Oct 19_Layout 1 10/18/2013 9:45 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 19 Otubr, 2013<

Ganv-ganvamni

Amcho Avaz

Zomni pondchem udok unnem zata – CAG ‘Comptroller and Auditor General of India’ (CAG) hannem 2012-13 hea vorsacho vak’kho dilea uprant oxem kollon yeta ki Ut’tor Gõyant ‘tourist’-ank suvidha diunche khatir chodd ‘hotel’-am ani khannavolli nirmann zaloleo asat ani tea khatir him ‘hotel’-am ani khannavolli zomni pondchem udok odik vapurta oso dubav asa. Hea vak’khea pormonnem Ut’tor Gõyant dorya vello hea vattarant aslolim ‘hotel’-am ani khannavolli PWD khateachem udok thodde sonkhen vapurta ani haka lagon him ‘hotel’-am ani khannavolli zomni pondchem udok vaprun zoxe porim uktteo bayom ani ‘tube wells’ hanchea adharan zomnintlem udok odik vapurta. PWD khateache mahiti pormonnem oxem dison ailam ki Ut’tor Gõyantlim ‘hotel’-am ani khannavolli, ‘tourist’-ancho ankddo vaddla astana PWD khateachem udok disan dis thoddem vapurta. Heach karonnank lagon him ‘hotel’-am ani

khannavolli zomnintlem udok kabar korta oxi khatri zata. Ho dubav aslo to khoreponnim bodol’la jedna ‘Water Resources Department’ (WRD) hea khatean dorya vello vattaran aslolea 11 ganvancho he babtin obheas kelo zantun zomni pondak udkachi unchay denvot veta hem sid’dh zalem. Hea vak’khea pormonnem Calangute ganvant zomnintlem udok jem May 2008 vorsa 8.30 metram sokol gelolem tem May 2009 hea vorsa 8.97 metram sokol gelam oxem to vak’kho sangta. Anjuna ganvant May 2010 vorsa zomnintlem udok 6.69 metr khala aslem tem May 2012 odik sokol vochon 7.44 metrancher pavlam. Dusrea ganvamni zomnintlem udok 0.17 metr sokol geloleachem kollon ailam. WRD hacho mukheli ‘Engineer’ hannem sanglam tea pormonnem Calangute ani Anjuna zomnintlea udkachi unchay boreach promannem khala denvpachim karonnam mhunttlear

hea ganvamni bandlolim chodd ‘hotel’-am ani khannavolli. Heach karonnank lagon zaitea ganvamni lokacheo uktteo bayom suktat ani lokank udok na zavn tras bhogche poddta. ‘Ground Water Regulation Act 2002’ hea kaideachea ‘Section 4’ hache pormonnem zaite ganv favo titlem udok mellona mhunn ‘schedule area’ mhunn jahir Kelea.

Zomnintlea udkacher hi gombhir poristhiti yevpachem anik ek mukhel karonn mhunttlear Ut’tor Gõyant kaim vattaramni ‘tube wells’ bandloleo asa zache vorvim zomnintlem udok kaddun ‘tanker’-amni bhorun dusrea ganvamni ‘hotel’-ank ani khannavollink ditat. Hea bekaidexir dhondeak lagon zomnintlea udkacher vaitt poristhiti ailea oxem somzota.

Mopa Vimantollak Khor Virodh: GFDO Amcho AvAz Protinidh

Ponnje: Bharat desant Gõy ek dhakttulem raj’jeo aslolean hea raj’jea khatir Dabole hangasor sod’deak ostitvant aslolem ekuch vimantoll puro. Haka lagon Mopa bandunk sodtat tea novea vimatollak Gõychea lokan koddok virodh korcho, oxem avhan Goans for Dabolim Only (GFDO) song-

hottnen kelam. Mopa vimantollak virodh korun Dabole aslolea vimantollak tenko divpa vixim GFDO-chi ek boska halinch Siridao hangasor zaloli. GFDO songhottna hea disamni Tiswadi talukeant veg-vegllea ganvamni boska ghevn Mopa vimantollak virodh korta. Gelea Aitara hi boska Siridao hangasor zali. GFDO-cho Nimontrok Fr. Eremit

Mopak lagon xetkareanchem luskonn…

Mopa bandunk sodtat tem vimantoll bandpa khatir 84 lakh chovkonn metram zageachi goroz asa. Mopa ganvant jea zagear hem vimantoll bandun sodtat, thoim kazu, ambe-ponnos ani her sabar torechi pikavoll utpon’n zata. Thoinsor vimantoll bandpak hea zageacho vapor kelo zalear, hi zhaddam katrun uddovchim poddtolim. Haka lagon thoinchea xetkareank vhodda luskonnak fuddo korcho poddtolo. Mopa vattharant 36 nisorgik udkache zhore asat. Hangasor asloli meklli zomin gorvank ani bokddeank chorova khatir upeogak poddta. Oxe poristhitint hangasor ek vhodda akarachem vimantoll bandlem zalear, xetkareanchem mottea promannan luskonn zatolem. Hem luskonn vattavpachem asa zalear, sorkaran Mopa bandunk sodtat tea vimantollacho prokolp rod’dh kelolo boro, oxi-i bhumika GFDO songhottnen ghetlea.

Rebello ani her pododhikari he boskek hajir aslole. Mopa vimantoll zalem zalear tachem kos-kosle vaitt porinnam Gõy raj’jeacher zatole, hea vixim he boskent uloitana ulovpeamni sanglem. Fr. Eremitan mhonnlem, “Desant aslolea 5 vimantollam modem Dabolim vimantollacho aspav asa. Soglle torechim vimana hangasor dhenvpak-choddpak xoktat. Dabole bandtat tea novea ‘terminal’-achem kam purnn zalea kai, he vimantollachi kopxi 95 lakhancher pavtoli. Fuddlea sabar vorsancho vichar kelo zalear, vimanantlean Gõyant yevpi provaxeanchi sonkhea 95 hozaram vhoir panvchi na. Mopa bandunk sodtat tem vimantoll bandlem zalear, provaxeanchi sonkhea 2.5 kotti

asop gorjechem zavn asa. Prot’tek disa itle provaxi Gõyant yevop hi ek khupuch kotthin gozal zavn asa,”oxem Fr. Eremito Rebellon aplea ulovpantlean sanglem. “Mopa bandunk sodtat tem vimantoll bandun puray zalem zalear, sthanik Gõychea nagrikam poros por’rajeantlea nagrikank tacho chodd faido zatolo. Bhailea raj’jeantlea xikxit nagrikank choddan-chodd nokreo melltoleo. ‘Taxi Operators’ poryan vimantollachea odhikara khala astole. Hea vimantolla udexim Gõychea lokak kosloch labh mellpak kotthin zavn asa,” oxem Fr. Eremitan spoxtt korun sanglem. Gelea sumanat GFDO songhottnechi boska Keri-Fonddem hangasor zaloli.

Chinchinnim Komunidadichi Yevzonn Ponnje(AAP): Chinchinnim ganvant aslolea Komunidad zageacher zannim konnem bekaidexir ritin kobzo (encroachment) kela, tankam sodun kaddun tancher khor karvai korpant yetoli, oxem Chinchinim Komunidadicho Odheokx Cyril Leitao hannem hangasor potrkaram kodde uloitana sanglem. “Chinchinim Komunidadi kodde tanchea purvozonachi khupuch zomin hanga-thoim ganvant asa. Punn, fattlo sabar kall he zomnichi kaich chovkoxi zavnk na. Komunidadichea zageacher kitlea bhailea lokamni tabo melloilolo asa, hachi chovkoxi korpacho vaur sod’deak Komunidadin suru kela,” oxem Leitao-an mhonnlem. Chinchinim Komunidadichi halich ek boska zavn, Cyril Leitao haka virodh nastana Odheokx mhonn venchun kaddlo. Apunn Odheokx mhonn venchun yetanch potrkaram kodde uloitana Leitao hannem sanglem, Chinchinim Komunidadichea khupuch zageacher kaim

lokamni bekaidexir ritin kobzo kela mhonnpachem ugddapem zalam. Hi Komunidadichi zomin sthanik ganvkareanchi ason, bhailea lokak he zomnicher bekaidexir ritin kobzo korpak kosloch odhikar na. Sthanik lokachi zomin rakhun dovorpachi goroz asa, oxem Cyril Leitao-an sanglem “Komunidadichea zomnicher bekaidexir ritin kitlea zannamni kobzo kela, hem sodun kaddpa khatir Cyril Leitao hachea fuddarponna khala ek sorvekxonn (survey) korpak survat zalea.

Bekaidexir ritin zomnicher kobzo kela mhonnpachem sid’dh zalolem sampoddlem zalear, tancher khor karvai kortole ani tanche koddlean zago vo duddu vosul korpacho nirnnoi Komunidadin ghetla. Atam meren oxe torechi ‘survey’ zavnk naslolean, Komunidadicho kitlo zago bekaidexir ritin bhair gela hem kollon yevnk na,” oxem Cyril-an mhonnlem Chinchinim Komunidadichi daijik imarot (hereditory building) moddun tankam dusro zago divpacho nirnnoi hea adim ghetlolo, tacher hea venchun ailolea Odheokxan ani tachea vangddeamni khor nixedh marla. “Ami hi amchi purvozanchi daijik imarot moddunk koxech dinvche nant. Chinchinichea purvoz ganvkareamni dovorloli hi daijik imarot hea ganvcho itihas dakholl korta. Ti asa tech sthitint dovorpacho nirnnoi amche nove somitin ghetla,” oxem Cyril Leitao-an xevottak mhonnlem.

3

Raj’jeant 10% iskolank sonddas nant Ponnje(AAP): Gõyant 90% mullavea ani her iskolamni xikpi chedde-cheddvank seperad sonddasanchi bondabost kelea. Punn, azun meren 10% iskolamni hea sonddasanchi suvidha na, oxem sorkarache nodrek ailam. Iskolamni xikpi bhurgeam khatir Chedde-cheddvank veg-veglle sonddas bandun dinvche, oxem ‘Right to Education’ kaideant nond kelolem asa. Taka lagon sthanik Xikxonn Khatean hi suvidha xikpi bhurgeank divpakuch zai mhonnpachi sokti asa. Ho RTE kaido pas zaloleak thavn sorkaran Gõychea 90% iskolamni sonddasanchi suvidha vevharant haddlea. Punn, azunui 10% iskolamni sonddasancho unnav asa. Hea vixim uloitana Xikxonn Khateacho Sonchalok Anil Powar hannem sanglem, “Gõyant aslolea heram iskolam sangata Sorkari mullavea

iskolamni-i sonddas bandun haddche oxem RTI kaideant nomud kelolem asa. Taka lagon xarantlea bhagamni aslolea iskolam sangata, gramin bhagantlea iskolamni sonddasanchi suvidha sorkaran korun dilea. Hi suvidha chedde ani cheddvank seperad (separate) asa. “ Hea vixim Ponnjechea K.B Hedgewar Iskolacho ‘Headmaster’ Vilas Satarkar hannem sanglem, aplea iskolant cheddecheddvam khatir seperad sonddas asat.

Tech porim iskolantlea xikovpeanui veglli suvidha asa. Gõyant gramin bhagamni aslolea kaim iskolamni hi sonddasanchi suvidha nasloli. Punn, atam kendr sorkaran hea vixim aplo adex dilolean, sogllea mullavea iskolamni hi sonddasachi suviha toyar kelea. Itle mozgotim, M o d d k o i hangachea Shri Navdurga Vidhyalaiantlea bhurgeank azun meren ugtea zagear sonddas korpak vechem poddta mhonnpachem nodrek ailam. Hea Navdurga nanvachea iskolant sumar 300 odhik xikpi bhurgim xikxonn ghetat. Hea iskolant sonddasachi bondabost korchi oxi magnni thoinchea sthanik lokamni kelea. Punn, azun meren he magnnecher sorkaran gombhir ritin lokx ghalunk na, oxem spoxtt zalam.

Ghumott vazovpachi karyaxalla Green Stars Cultural Promoters hannim Mando ani Dulpodam gaitana ghumott koxem vazounchem hache vixim ek karyaxalla (workshop) ghoddun haddlea. Kala Akademi Gõy ani Tiatr Academy Goa hanchea zodd palvan ghoddoun haddloli hi karyaxalla Aitaradis, 20 Otubr 2013 sanjechea 3 vorancher ‘Rehearsal Hall’, Kala Akademi, Ponnje hangasor zatoli. ‘Workshop on Ghumott playing for Mando and Dulpod’ he karyaxellechea ukttavnnechea dobajeak Shri. Joe Rose, Tiatr Academy Goa, hicho UpOdheokx Mukhel Soiro mhunn hajir astolo. ‘Goa State Cultural

Award’ jiklolo Shri. Lawrence Fernandes, ek boreantlo boro ghumott vazoupi, hea xetrantle aple onnbhov sangtolo ani probhavitponnim ghumott vazounk hajir

asloleank xikoitolo. Mando ani Dulpodanchea mogyeamni he karyaxellek hajir ravonk Green Stars Cultural Promoters hannim vinonti kelea.

‘Cheddum’… Poona-ntlea ‘Short Film Festival’-ant Sharon Mazarello hannem nirmann kelolem ‘Cheddu… The Girl’ hem Konkani ‘short film’ Poona-nt zatolea ‘3rd Pune Short Film Festival 2013’ hea cinema mohotsovant dakhovnk vinchun kaddlam. Ho ‘film festival’ Bharotantlo dusro festival zavn asa zantun ‘Cheddum…The Girl’ hea filmank amontronn dilam. ‘Cheddum… The Girl’ hea filmank Bangalore Film Festival zo fattlea Novembran zalolo tantun puroskar favo zala. Hea filmachi kanni eka cheddvacher adharit asa. Hea somazant cheddum bhurgeank ami koxim tratar kortanv hem bhes borem dakhoilam. Mukhel bhumika bhurgem kolakar Brancy Fernandes hannem probhavitpon-

nim kelea. Sharon Mazarello hannem hem film digdorxit kelam. Dusrim kolakaram jim hea filmant bhag gheta tim Maria Rodrigues, Cruz Fernandes, Mansel Menezes, Anyel Rodrigues, Sharon Mazarello ani Wilson Mazarello. 27 Otubr 2013 hea disa ‘Cheddum… The Girl’ hem film ‘National Film Archive of India Pune’ hangasor rupea podd’ddear dakhoitolem. Sharon Mazarello-n hea adim 35mm celluloid film ‘Tum Kitem Kortolo Aslo?’ nirmann kelolem teavui Konkani cinemak Europe ani Africa hangasor don ontoraxttria film festival-amni puroskar favo zaleat.

Rajbhas Kaideak ‘High Court’-ant Avhan! Ramnath G. Naik-achem ‘petition’ dakholl, Romi Konknnikui Tenko… Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõyant Moratti bhaxek rajbhas kaideant aspavn gheupa khatir gele 8 mhoine purai Gõyant veg-veglle torechi chollvoll chalu astanach, gelea Somara Otubr 14 hea disa, Gõyant sod’deak ostitvant aslolea Rajbhas kaideak avhan divpi ek yachika (petition) Unchle Nitisobhent dakholl korpant ailea. Gõychea Rajbhas kaidea udexim fokt Konknniche devnagri lipik rajbhas kaideant aspavn ghetlea. Ho sorkaran kelolo ek vhoddantlovhodd ghottallo zavn asa. Devnagri Konknni hi bhaxach nhoi, taka lagon Purtugez kallar thavn Gõyant vaporant (use) asloli Moratti ani Romi Konknni hea nizachea bhasancher onit zalea. Taka lagon ho rajbhas kaido rod’dh korcho mhonn adex Unchle Nitisobhen Sorkarak dinvcho, oxi vinonti apnnem yachikent kelea mhonnpachem Gomantak Marathi Bhasha Parishad-acho adlo Odheokx Ramnath G. Naik hannem ghetlole eke potrkar porixodent sanglem. Hea vellar Moratti Rajbhaxa Andolan-acho Nimontrok Pradip Gaddi Amonkar, Provokto (spokesperson) Adv. Ajitsing Rane, Ponnje CCP-cho

adlo Mayor Ashok Naik hajir asle. “Devnagri Lipichem promanikoronn zavpak anik 50 vorsancho kall lagtolo, oxem uloup Konknni Zannkar Adv. Udai Bhembre hannem Porvore hangasor kelolem. Devnagri hi bhaxa zavpakuch xokona, hem hea Udai Bhembrechea uloupa vhelean sid’dh zata. Sorkaran Romi Konknnintlean vevhar korpi 33% Kristanv lokak visvasant ghenastana fokt devnagri lipikuch Rajbhas Kaideant aspavn ghetli. Gõyant Rajbhas Kaido pas zalo tea vellar, Gõy Songh Prodex (Union Terriotory) aslo. Eka Songh Prodexak Raj’jeacheo dorzo favo zalolea raj’jeacho Rajbhas Kaido tharavpacho odhikar na. Rajbhas Kaido tharavpa khatir Ghottnecho (constitution) adhar ghenvcho poddta. Taka lagon Devnagri Konknni ji rajbhas kaideant aspavn ghetlea, ti bekaidexir zavn asa. Karann, hea kaideant ‘Goa Daman and Diu Official Language Act’ oxem mhonnlolem asa. Daman ani Diu hangachea lokacherui hea kaideak lagon onit zalea. Karan, Daman ani Diu hangachea lokani Konknni hi apli bhas mhonn kednach svikar korun ghetloli na. Gõy mukht zanvche

Marathi bhaxeche phattlavdar potrokaram lagim uloita

adim 1946 vorsa Vaman Raghunath Varde Valavalikar hannem Konkan ho des asun, Gõy hem Konkan desachi rajdhani (capital) aschi oxi magnni keloli. Ho Konkan mhonnlolo des fokt Gõychea 2% loka khatir ascho, oso Raghunath Varde Valavalikar urf Shenoi Gõy Bab-acho hetu aslolo,” oxem-i Ramnath Naik-an sanglem. Gõy raj’jeant Purtugez kallar thavn fokt Romi Konknni ani Moratti bhas ostitvant asloli, ani hea bhasancho vapor Gõycho lok aple dispott’te jinnent kortalo. Gõychi suttka zanvche adim Romi Konknni ani Devnagri Moratti lipim modem koslech torechi chollvoll nasloli. Tea kallant

Romi Konknniche ekuch lipintlean Gõychea lokacho vevhar zatalo. Romi Lipi sangata Devnagri Moratti lipicho-i Hindu lok vapor kortalo, hem Fr. Thomas Stephens hannem boroilolea ‘Kristi Puran’ hachea vhelean sid’dh zata. 1967 vorsa Gõyant ‘Opinion Poll’ zalo. Hea lokmotant Gõy Maharaxttrant ani Daman,Diu Gujratant vilin korpache proitn zale. Tea vellar kaim chimttibhor svarthi lokamni Romi Konknni virudh Moratti oso prochar korun Hindu-Kristanv hanche modem futt ghalun zoitivont zale. “Opinion Poll-a uprant, hea chimttibhor mon’xamni vhodda promannant Gõyant Moratti bhaxe virudh

vatavoronn nirmann kelem. Romi Konknni bhaxentlean vevhar korpi lakhamni lokak hech bhaxentlea Konknni rajbhas zatoli oxi axea dakhoun, devnagri suvartheamni tankam fottoile. He ghatki kortubachi zanniv Romi Konknni valeank Rajbhas kaido pas zalea uprant zali. Gõycho Rajbhas Kaido ho ek huxarkaien ani zanna zavn kelolo Ghottnatmok Ghottallo (constitutional scam) zavn asa. Taka lagon Unchle Nitisobhen hachi dok’kol (intervene) ghevpachi goroz asa. Oxi vinonti apnnem kelea,” Oxem Ramnath G. Naikan potrkaram kodde uloitana iskuttavn sanglem. Gõycho rajbhas kaido pas zavn atam itlim vorsam soron gelim, zalear atam hea prosnacher zag yeupa fattlem karann kitem? Oso soroll prosn kaim Potrkaramni Ramnath Naik-ak vicharlo tedna, “Romi Konknni Rajbhas kaideant aspavn ghenvchi mhonn Romi Konknni mogeamni zagruti nirmann korpacho vaur hatant ghetla. Romi Konknnicher sod’deak ostitvant aslolea rajbhas kaideant khor onit zalea. Romi Konknni lokamni hea vixim chollvoll korpachim panvlam ubharpak

tharailolean, mhaka-i mansik boll (mental power) mell’lem. Onit zaloleo Gõycheo don bhaso Moratti ani Romi Konknni hankam ek sarkhem sthan mellchem, he nodrentlean hanvem Unchle Nitisobhent yachika sador kelea,” oxem Ramnath-an potrkaram kodde uloitana ugddapem kelem. Hea vixim uloitana Moratticho ani ek karyokorto Pradip Amonkar hannem sanglem, “Gõyant ostitvant aslolea Rajbhas Kaideant ghottnatmok ghottallo zalolo asa. Romi Konknni ani Moratticher eke vhodd torechi onit zalea. Ramnath Naik-an atam apli yachika ‘High Court’-an sador kelolean, Moratti ani Romi Konknni chollvoll korpeank ek nove torechem ut’tejon melltolem. Gõychi Rabhas hi fokt Romi Konknni ani Moratti asun zai oso amcho davo (claim) zavn asa. Gõyant Kristi ani Hindu loka modem aslolo sonskrutik, somajik, ani soglle torecho ekvott rakhtolo zalear, fokt Romi Konknni ani Moratti heo donuch bhaso apnnavcheo poddtoleo. Ani, heo donui bhaso rajbhas zalea xivai ami koxech xant boschenant,” oxem Pradip Amonkar-an spoxtt kelem.


Amcho Awaz Oct 19_Layout 1 10/18/2013 10:13 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 19 Otubr, 2013<

Ostori

Amcho Avaz

Ostori adorx somazachi buniyad A mchea Bharot desant ostoreo sodanch dadleam poros fattim asta tem sot zavn asa. Jivitachea sogllea mollancher zoxe porim xikxonn, bholayki, nokreo, adi hantun ostoreank favo to zago mellona. Itlench hoi amchea desant ostoreank arthik toxench somajik nodrentlean eksarkeponn (equality) na ani hacho porinnam mhunttlear dotik lagon, bolatkarank lagon ani ostoreanchea jinnecho dhondo korta taka lagon niropradi ostoreo bolli (victim) zaloleo asat. Ostoreanche poristhiti vixim ankddevari (statistics) amkam oxi mahiti dita. • Amchea desant halinchea vorsamni bhurgea cheddvancho ankddo denvot gela. Sod’deache poristhitin zoritor 1000 bhurge chedde asa zalear fokt 914 bhurgim cheddvam asat. Hache voilean kollon yeta ki zaite avoy bapuy cheddvank zolmochea adinch nattka korta mhunn. • Xikxonnacher nodor marli zalear ‘statistics’ sangta tea pormonnem fokt 58% cheddvam iskolak veta zalear 78% chedde iskolamni asa. Hachoi orth oso zata ki avoy bapuy cheddeank sogllea vattamni xikxonnan fuddem vechea khatir ut’tejon dita ani teach borobor cheddvank xikxonnik mollar fuddem vochpak mona korta. • Nokreo kortolea ostoreancher nodor mar. Fokt 13.9% ostoreo nokrek asta. Nokreo mellona zavn ani goribkayek lagon ostoreank anik dusro upay na zavn thoddea pagak nokreank ravchim poddta. Vhoddlea vhoddlea kom-

Adhunik somazantli adhunik ostori

poneamni fokt 8% ostoreank vavronk sondhi mell’loli asa. Hache voilean amcheamni oxem mhunnonk zata ki hea somazak ostoreamni nokri korun, duddu zoddun arthik svotontray (economic freedom) melloiloli naka kai? • Ostori ghorabeacho bhov mhotvacho bhag zavn asa. Bhurgeank zolmant haddop ani zolm zata mhunnosor sogllem sukh-dukh bhogop tikach favo zata. Punn zaite pavtt osle poristhitin porian, goribkayek lagon, ostorek favo tem jevonn khann mellona ani upasmar

(malnutrition) zavn zolmank yetolea bhurgeacher toxench avoycher vaitt porinnam zata. Ostorek oslo tratament dilo zalear fuddlo somaz bholayken ani zannvayen bollixtt koso astolo? Voir bhasabhas kelea tea vixoyancher barikxannin niyall kelear ek takticho prosn amche mukhar ubo zata. Ho prosn suttovnk titlo sompo nhoi punn kotthinnui nhoi. Itsa aslear sogllem zata. Tea khatir kaim taktiche upay amchea rajki, somajik ani dhormik fuddareamni ghevpak zai te oxe asa:• Cheddvam bhurgean-chem

xikxonn vaddovnk ani choddovnk promannikponnim proitn korpachi goroz asa. Amchea desant ekui bhurgem cheddum xallek vochonastana nam, ho kall kedna yeit kai? • Cheddvank, bailank ani ostoreank arthik mollar okhondd korpachi motti goroz asa. Tankam torekvar nokreo korunk sondhi diunk zai. Tea khatir jea jea vavrant cheddvam aplem mon ani huxarkay dakhoita tea tea vavrant tankam proxikxonn (training) diun toyar korpachi goroz asa. Jea disa aplea duddvanchea gorzank ostori dadleacher patyechina tednach ki ostorek khori arthik svotontray mell’lea mhunn sid’dh zatolem. • Somajik mollar ostoreank dadlea borobor eksarkeponnan lekhpachi goroz asa. Oxem ghoddtolem zalear dadlean aplea monachi vruti (mindset) bodol korpachi taktichi goroz asa. Dusrea utramni jea disa dadlo apli monachi vruti bodoltolo ani ostorek aplea borobor eksarki asa oxem mandun ghetolo tea disa ostori khorea orthan soxokt (empowered) zatoli hantun dubav na. Tea khatir rajki, somajik ani dhormik sonvsthamni ani fuddareamni hi dixa dolleam somor dovrun promannikponnim proitn korpachi taktichi goroz asa. Ostore vinnem ho sonvsar purnn zaina ani tika dadlean favo to sohokar diun soxokt keli zalear amche ghorabe, amcho somaz ani ho sogllo sonvsar dekhivont, bhavponnacho ani maye-mogacho zatolo hantun dubav na.

Janet Yellen Federal Reserve Bank-chi novi mukheli

U

S-cho raxttrpoti Barack Obama, aplea podachea fattlean US-antlea dusrea sogllea von chodd mhotvachea poda khatir Janet Yellem hika nemtolo. ‘Federal Reserve Bank’-chea 100 vorsanchea ostitvant ti poili ostori mukhel zaunk xoktoli. Sonvsarik arthik prokriyent (global financial system) hem sogllea von chodd mhotvachem pod, oxem mhunnop chukichem aschem na. Federal Reserve Bank-achea mukhelean mhunnlole orde vollichea udexim ‘interest rates’-ancher porinnam zaun sonvsarantlea duddvanchea, ‘stocks’-anchea ani ‘bonds’-anchea molan vadd zaunk xokta vo nisronkui xokta; guntovnnuk korpi monis mintta bhitor girest vo gorib zaunk xokta; ani toxench sogllea desanche ‘markets’ ani orthvevosta (economy) halonk xokta. Dekhik, Mayache 22ver Federal Reserve

Bank-chea mukheli Ben Bernanke-n ‘fiscal stimulus programme’ bond korpachea vixim (jem tannen korunk na) fokt vichar kelolo, tednam Bharatachea rupiacher tacho porinnam zaun, eka ‘dollar’-achea fattlean 55 rupia mol aslem tem 69 meren pavlolem. Orthvevosten vadd zata astana, nokreo nirmann korop ani mhargay sogllea desanchea chinteche mud’de asat tednam, sonvsarantli sgllea von bollixtt ostori nhoi zalear, Germany-chea ‘chancellor’ Angela Merkel-achea vangdda Yellen sonvsarantlea sogllea von bollixtt ostoream modli ekli astoli. Yale University-ntlean tinnen Economics-an PhD xikxonn ghetlem, zoim ti Nobel man mevpi James Tobin-achea khal xiklea. Harvard University, London School of Economics ani UCLA, Berkeley hanga tinnen xikoilam. Sod’deak ti US Federal Reserve-chi up-mukheli asa.

Festam Porbo

Bharoti Nari

Amrit Kaur

Mahatma Gandhichea totvamchi fuddarinn

A

mrit Kaur 2 Febrer 1889 hea disa Lucknow Uttar Pradesh hangasor zolmoli. 8 bhurgeam modli ti eklich dhuv. Raja Harnam Singh ani Rani Harnam Singh hichi eklich dhuv. Tinnem aplem xikxonn Sherborne School for Girls he xallent Dorset Ingland hangasor ghetlem. Aplem kolej xikxonn tinnem ‘Oxford University’-n kelem. Aplem xikxonn Inglandak purnn kelea uprant ti Indiek portun aili. Ticho bapuy Raja Harman Singh hache sombondh ‘Indian National Congress’ (INC) hachea fuddaream koddem bhes bore asle. Gopal Krishna Gokhale tacho lagxilo ixtt aslo. Hea sombondhank lagon Amrit Kaur Inglandak thavn portun Bharotan ailea uprant Bharotache svotontrayeche chollvollicho ticher motto probhav poddlo. 1919 vorsa ti poilech pavtt Mumboi yevn Mahatma Gandhik bhettli. Hi bhett tichea jivitan khub mhotvachi zali. Mahatma Gandhi lagim bhasabhas kelea uprant tika dislem ki Mahatma Gandhi oslea vicharancho monis asa zacho druxttikon (vision) hea desak voir kaddunk xokta. Teach vorsant Punjaban dharunn ghoddnni ghoddli. ‘Jalianwala Bagh Massacre’ zantun xekddeamni Sikh Brittixanchea foujechea dharunn kornneank lagon mele. Te rogtan buddlole ghoddnnenk lagon Bharot desak Brittix gulamxayentle mukt korunkuch zai oxem dilem. Tem ghoddoun haddche khatir ti INC-n samil zali ani Bharotak Brittixanchea chopkeantlem mukt korpache chollvollin bhag ghetlo. Teach borobor somazant somajik sudharonnam haddpachea karyantui ti gul’l zali. Tinnem ‘All India

Women’s Conference’ hi sonvstha 1927 vorsa sthapon keli. Bharoti ostoreancho ukol korop he sonvsthechem mukhel karya aslem. 1930 vorsa ti he sonvsthechi chittnis zalear 1933 vorsa odheokx zavn he sonvsthechem fuddariponn choloilem. Mahatma Gandhin ghoddoun haddlolo 240 ‘miles’ ‘Dandi March’ he chollvollin ti bhagidar zali. Brittix raj’jeachea odhikareamni tika bondkhonnin ghatli. 1934 vorsa Amrita Kaur Mahatma Gandhichea ashraman geli ani thoim, zorui ti rajghoranneantli asli, ashramant sadhem ani khaltikayechem jivit jiyeli. Mahatma Gandhichi Chittnis mhunn tinnem 16 vorsam kam kelem. 1937 vorsa INC-chi protinidhi mhunn ti dusrea desamni geli ani thoim aslolea Bharoteam modem Bharotachea svotontrayechim bhavnam zagrut kelim. Ti Brittix raj’jea Bharotan moddunk sodhta mhunn ticher arop ghalun tika bondkhonnin ghatli. 1942 vorsa Mahatma Gandhin suru keloli ‘Quit India’ chollvoll hantun ti bhagidar zali. Brittix sorkaran tika portun bondkhonnin ghatli. Akhrek 1947 vorsa Brit-

Amcho Avaz

Colva Fama-chi porob Menin Jezuche imajicho itihas

M

enin Jezucho fama Colva ganvant Gõyantlo ek chodd nanvlovkik dhormik dobazo zavn asa. Hea vorsa hi fama-chi porob Somar 14 Otubr hea disa zali. Hozaramni bhavarti Menin Jezuchem dorxonn ghevnk aile. Menin Jezuchi imaz bhov ochoriamchi imaz zavn asa. Itihas sangta tea pormonnem hi imaz Jesuit Pri. Bento Ferreira hannem 1643 vorsa Gõyant haddloli khoim. Jedna Pri. Bento Ferreira haka Colva igorjecho Padr Vigar mhunn nomiarlo tedna hi milagrinchi Menin Jezuchi imaz tannem aplea borobor Colva haddli ani igorjent altarache eke bazuk dovorli. 1652 vorsa Pri. Bento Ferreirak Rachol kolejicho ‘rector’ mhunn nomiarlo. Pri. Dionisio de Passos, sj hea padrik Colva igorjecho Padr Vigar mhunn dhaddlo. Pri. Dionisio de Passos hea Padr Vigaran Menin Jezuche imajicho firgozkaramni ani heramni umo (kiss) ghevpachi survat keli. Brestarachea Brestara Menin Jezucho umo ghevnk xekddeamni lok

yevnk lagle. Zoso kall sorta toxem Menin Jezuchem devosanv vaddot ani choddot gelem ani haka lagon vorsachea vorsa Menin Jezuchi porob korchi mhunn Padr Vigaran ani fir-

Igorjecho mukhel altar

4

gozkaramni tharailem. Ho zavn asa fama-cho ani Menin Jezuche porbecho orombh. Aichea kallar hi porob Colva ek dhormik 5vea Panar Vach

tix gulamxahi sompli ani Bharot des svotontr zalo. Bharot des zvotontr zalea uprant Jawaharlal Nehru Bharotacho poilo prodhan montri zalo ani Amrit Kaur tachea montrimonddolan Bholayke Montri zali. Ti poilich Bharoti ostori zavn geli jika Bharotachea montrimonddolan ‘cabinet rank’ favo kelo. 1950 vorsa ‘World Health Organization’ he ontoraxttrik sonvshtechi ti odheokx zali. Ontoraxttrea mollaili ‘World Health Organization’ he sonvsthechi odheokx zavpak ti Asiantli poili ostori zavn geli. Hache xivay Amrita Kaur hinnem svotontr Bharotan zaiteo mhotvacheo zababdareo aplea hatan ghevn somazant sudharonnam haddpache proitn kele. Indian Red Cross, Tuberculosis Association of India, Central Leprosy Teaching ani Research Institute in Madras hea somajik boreachea vavrant tinnem mukhel fuddariponn ghetlem. ‘Amrit Kaur College of Nursing’ ani ‘National Sports Club of India’ hanchi tinnem survat keli. Ti moro porian Rajya Sobhechi khasdar asli. He mahan Bharoti ostorechem moronn 2 Otubr 1964 hea disa zalem.


Festam Porbo

Ponnje<Sonvar, 19 Otubr, 2013<

Amcho Avaz

5


Amcho Awaz Oct 19_Layout 1 10/18/2013 9:45 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 19 Otubr, 2013<

Vicharkhonn

Amcho Avaz

Manestanchim utram

Romi Lipiecho Odhikar Rajbhas Kaideant Zago!

Ragixtt monis aplem tondd ukoddta ani dolle dampta - Marcus Porcius Cato

AMCHEM MOT

Ekvott vo Duspott?

E

kach vixoyacher veg-vegllea vicharanchea lokanchim motam somzun gheun ani tanchea veg-vegllea bhavnank favo tem mhotv diun jedna ami soglleank vengent gheun fuddem tanch martanv tednach ami ekvottan fuddem vetat mhunn amcheamni xati fuloun sangonk zata. Tednanch khoro ekvott ghoddtta. Tednach amchea ekcharachim pallam mullam okhondd zata. Hacher ulekh korpachem karann mhunttlear amchea Konknni bhaxechea kaim pattlavddarank ‘ekvott’ hea shobdacho orth sarko kollonk na kai kitem? Oso mhojea monant dubhav zata. Svotontr Goychea itihasacher nodor marum-ia. Goy Maharaxttrant vilin korchem ani Goychi Rajbhas Moratti korchi hem svotontr Goykarancher ailolem poilem, sonkott. Hea krur vicharak lagon dusro pongodd ubo zalo ani Goy vegllem dovorchem ani Konknni bhas Goychi Rajbhas korchi ho vichar zolmant ailo. Tea kallar Goyant Romi lipint Konknni bhaxent odhik borpavoll zatali. Devnagori lipint bhov toddi. Punn Goykaramni hea sonkottak fuddo kortana Romi lipintli Konknni vo Devnagori lipintli Konknni hacher kosloch bhar ghatlo na. Donuim vicharanchea lokank, tanchim bhavnam somzun gheun, sangatan tea sonkottak fuddo kelo. Khoro ekvott ghoddlo ani Goy vegllem dovorpacho ani Konknni bhaxek rajbhas korpacho vichar zoitivont zalo. Tea uprant Konknni bhaxek Goychi rajbhas korpachi chollvoll suru zali. Goyantli hi vhoddantli vhodd chollvoll zaun geli. Tea vellarui Romi lipintle Konknni bhokt ani Devnagori lipintle Konknni bhokt he chollvollent asle. Konnenuch ap-aplim mhunttlear Romi lipichim vo Devnagori lipichim bhavnam somor haddlim na. Toxem kelear ekach khinnan ti chollvoll futt’tteli mhunn amchea fuddareank sarki zannvay asli. Ti chollvoll futt’ttlear Konknnichea Romi lipintlea bhoktancho ankddo bhov chodd zatolo henvuim amchea fuddareank borem zannovlolem. Tea khatir, donuim toranchea Konknni bhoktanchim lipinchim bhavnam somzun gheun, konnakuch dukoinastana, soglleank vengent gheun Goyche Porjecho Avaz (GPA) hi sonstha fuddem geli ani Konknni bhaxek Rajbhaxechem sthan favo kelem. Donuim vicharanchea lokank vengent gheun fuddem ghelet mhunn khoro ekvott ghoddlo ani Konknni bhaxek

“B

sonnsonnit zoit favo zalem. Punn jednam Goycho Rajbhas kaido pas zalo ani Konknni bhas Goychi Rajbhas zali tea vellar Goychi Konknni porza dukhi zali punn mutthbhor Goykar khoxi zale. Hachem karann mhunttlear tea Rajbhas Kaideant Konknni bhas mhunttlear kitem hachem ek ‘definition’ ghatlolem. He ‘definition’ oxem asa, “ Konkani language means Konkani in Devnagori script.” Zori tor soglle Goykar Konknnicheo lipi kuxik dovrun ekvottan zhuzle zalear Rajbhas Kaideant ti Devnagori lipi koxi bhitor sorli? Hem “definition” ghalun Konknnichea Romi lipintlea bhoktank koddek dovorpachi survat keli na? “Devnagori” lipicho ulekh korun Romi lipinchea pattlavddarancher onit keli na? He kornnen ekvottachim pallam ani mullam um’tthun kaddun Konknni lokam bhitor duspott suru keli na? Romi lipintle Konknnichea pattlavddarank kelolo ho visvasghat mhunttlear Goyche Konknni porje bhitor duspott suru keli. Oxem asa zalear je Konknniche mogi, Devnagori lipi borobor Romi lipikui ek sarkem sthan magta zalear te Konknni lokancho ekvott koso pisuddta kai? Hea svartheamni, “Devnagori” lipi Konknni bhaxechi odikrut lipi mhunn korun Konknneanchea ekvottache bara berestar ani tera sukrar kelet. Ho pisuddlolo ekvott portun okhondd zatolo zalear Goyant donuim lipinchea pattlavddaranchim bhavnam somzun gheunchich poddtolim zoxim 1967 vorsa, “Opinion Poll” hachea vellar ani uprant 1987 vorsa Konknni bhaxek Rajbhas korunk kelole chollvollichea vellar ghetlolim toxim. Devnagori lipi soglleancher thapun duspott zalea, Konknni somazache vantte zaleat. Tea khatir sogllea Konknneancho, magir te Goyant, Karnattakant, Maharaxttrant vo Keralant asum, ekvott ghoddttole zalear sogllea Konknnichea lipink - Romi, Devnagori, Kan’nadd, adi - vengent dorun fuddem tanch marpachi goroz asa. Oxem kelearuch khoro ekvott ghoddtolo ani Konknni bhas fokt jivich nhoi punn suddsuddayent progotichea margar panvllam martoli. Punn “Ekuch Lipi, Ekuch Bhas ani Ekuch Somaz” hem naxi (destructive) dhoronn gheun fuddem vochonk proitn kelo zalear mat Konknni bhas mortoli zoxem kaim prantamni ghoddlam.

JoSe SAlvAdor FernAndeS

Mhalgoddo lekhok

Amche modem asloli futt Gõyantlea zativadi xokteank, je desbhoktichim rupddim ghalun bhonvtat, faideak poddta zalear ami soglleamni – bhurge ani zantte – ektthaim zavn hem bond korpachi goroz asa.

K

ala Akademiche Odheokx, Vishnu Surya Wagh hannem koslea punn karonnank lagon Romi lipint Konknni pustokank sahitik puroskar diunche mhunn nirnnoy ghetlo. Romi lipintlea sahiteak puroskar diuncho mhunn nirnnoy ghevn Konknni bhaxek nhoi mhunn Konknni lokank koslench luskonn zavnk na. Hea puroskarank zo virodh korta to oxir monache faskentlean zata mhunttlear lottkem zanvchem na. Jea karonnank lagon Vishnu Wagh hannem to nirnnoy ghetlo to rajki zaum yeta. Punn tea puroskarank zo virodh kela tovui titloch rajki asa. Hea puroskaranchea virodhokam modem kaim lok oxe asa zankam dista tosle puroskar sthapunk Kala Akademik kosloch hok na mhunn. Hem chintop sarkem chukichem asa kiteak Kala Akademi

osle puroskar adim thavn ditali. Ani Kala Akademin adim diunk na zalear porian, atam dile mhunn konnakuch koslich dukh zavnk favona. Fokt Goa Konknni Akademin osle puroskar diunche mhunn zo mud’do asa to bhurgeam modlea zhogddeam sarko. Jitle chodd puroskar titlem odhik faideachem ani tosle puroskar tankam itsa asa zalear, Goa Konknni Akademi vo dusrea sonvsthamni-i sthapunk zata. Romi lipint Konknni sahityak puroskar dile zalear Konknni lokam modem futt poddteli oxi ek bhirant dolleam somor haddlea ti sarki chukichi asa. Hi bhirant chukiche somzonnicher adharit asa. Hi chukichi somzonni mhunttlear Konknni lokam modem atam ekvott asa ani dusre suvater sogllo Konknni lok ekuch pongodd koso fuddem cholta. Khoreponnim ekvott yetolo zalear ‘divop ghevop’ aspachi goroz asa. Jem khoreponn Konknni mollar vosta tache khore somzonnentleanuch ekvott yevnk xokta. Jedna donui pongodd ekamekachea vicharam koddem sohomot nasta thoim ekvott koso asom yeta? Ekvott ani bhavponn ghoddun haddtele zalear zaiteo dusreo boreo vatto asa. Hem korpak teag korpachi ani dusreank dita tem khoxen diupachi amkam sonvoy aspak zai. He dixem vochpak poilo ani mhotvacho upay mhunttlear Romintlem sahitya Devnagrint ani Devnagrintlem sahitya Romint haddpachi khub goroz asa. Puroskar mhunttlear

Tancho pagar kitlo? Te zhoddtat kitlem? Tanche lagim kitlim bhattam bhensam tanchea nanvar asat ani anik kitlim bhattam bhensam tannim dusreanchea nanvar gheun dovrunk na? Tanche ‘Bank Accounts” dusrea desamni kiteak asta? Tanche duddu samballpak amchea desant Benki nant? Hacheruch niyall kelear ami vinchun kaddlole fuddari amchea Gõychea pasot nhoi punn svotha khatir odhik vavurtat mhunttlear fott zaunchina. Punn aichea motdarak hacher niyall korpak khoim vell asa? Ani niyall kelo zalear poriant taka kitem zata? Kainch na kiteak aicho motdarui titloch dhongi, broxttachari ani fotting asa. Apnnem vinchun kaddlolea fuddarean kitloi broxttachar kelo, Gõy ani Gõykarank tannem nagoilo ani svotha vhodd apunn podvedar zalo zalear poriant tea motdarak kitench vaitt disona. Taka heo dolldireo ghoddneo aiz matui vaitt disona kiteak tovui aplo svarth polloita, Gõy ani Gõyche porjechem boreponn nhoi. Zo fuddari eka motdarak vo tache familik duddu dita, sirvis dita, kaide moddun tachim kamam korta tea fuddareak aicho motdar kosoch soddina. Tea fuddarean desak nagoilear zata. Aplem svothachem boreponn korta zalear to fuddari boro hem tachem mot. Dusrea utramni zitlo rajki fuddari axecho asa tea von odhik axecho aicho motdar zala. Amche mhalgodde rajki fuddari broxttacharan jiyetat ani prot’tek venchnnukek portun portun nivddun yetat mhunn rajkarnnant bhitor sortat te nove fuddari polletat. Nove fuddari-i amchea mhalgoddeam fuddarachem udharon apnnaitat ani tevui lokxayechea nanvam lokxaye add kornneo adhartat. Aiche amdar ani Montri fokt panch vorsam bhitor tannim tanchea akhea jivitant ekttaunk zaunchi nasli titli girestkay ekttaita mhunn ani soglleach vattamni te podvedar zata mhunn aiche motdarui polloitat. “Ami nivddun haddop ani amdaran aplea svartha khatir sogllo faido kaddop zalear amkaim tea faideacho labh kiteak mellcho nhoi”, oxem mhunnon aicho motdar chinta ani toch rosto, mhollear “desachem nisontthon punn svothachem boreponn” hoch dheyai aplea rajki jivitan vapurta. Oxem asa zalear zo poriant amche mhalgodde fuddari borxttachar ani svarth soddchena to porian amche nove ani tornne rajki fuddari promannikponacho marg cholchena. Zo poriant amche tornne fuddari promannikponnacho rosto dorchenant to poriant motdar aplo svarth soddchena. Amchem bim kuslam tea khatir bhat kusta mhunnpak mhaka matui lottkem disona. Borem bim amkam ken’na punn mellpachi xok’keata asa kai?

lhan lhan prernnam, ani koslinch torkonixtt (rational) karannam nastana tankam virodh korop khub vaitt asa. Ami ekvottan somorombhnni korche khatir soglleamni ek vhoddlem fuddlem panvl marpachi goroz asa. Je Romi lipintlea sahityak virodh korta tankam dista ki toxem kelear Konknni chollvollek dhoko asa mhunn. Khoreponnim Konknni bhaxek ani dusrea Bharoti bhasank aiz konnacho dhoko asa to Inglez bhaxecho kiteak avoy bapuy aplea bhurgeanchem mullavem xikxonn porian Inglez bhaxen zanvchem mhuntta. Ho ki Konknni bhaxek khoro dhoko asa. Konknni bhaxek ani Konknni sonskrutayekui dusre vatten dhoko yeum yeta to mhunttlear Marathi bhaxechea kott’ttor (fanatic) phattlavdaram koddlean. Sod’deak dhoko na, punn tea xoktink goirsomoz ani uchambollay korpachi takot asa. Romi lipin vachpi ani borovpi Konknni mogyeam lagchean Konknni bhaxek ani Konknni sonskrutayek dhoko yevpachi xokeotay na. Hanv osle mud’de mandun gheina kiteak te vosnnuki (colonial) vicharantlean utpon’ zalole asa. Konknni bhas Gõyant ani sonvsarbhor ximpoddlolea Gõykarank ekvottit korta. Ti amchi osmitay ani khaxeleponn. Lipik lagon amche modem futt poddonk diunk favona. Amkam tor dista hea karonnank lagon amche modem futt poddta mhunn zalear ami taka lagon bilkul zhogddonk favona. Oxem kelear amche modem ekvott ani

bhavponn astolem. Zorui Konknni bhaxek ek lipi aschi hem amchem sopon asa, ami favo toso vell diupak zai tem sopon sakar korunk. Romi lipintle Konknni bhaxek dhoko asa oxem chintun ami tika marunk proitn kele zalear ti kornni boreachi zanvchina. Amche modem asloli futt Gõyantlea zativadi xokteank, je desbhoktichim rupddim ghalun bhonvtat, faideak poddta zalear ami soglleamni – bhurge ani zantte – ektthaim zavn hem bond korpachi goroz asa. Gõykaram modlea ekvottache ani bhavponnache dusman futticho uzo pettovnchea adim to palovpachi taktichi goroz asa. Zoritor Romi puroskarank lagon hem zhogddem fuddem vhelem zalear, jeo xokteo Gõyant futt ghalunk sodta tanche sadhe Gõykar sompeponnim bolli poddtole. Oxem zalear Kala Akademi vo Vishnu Wagh-acher ho guneanv thapunk xokchena. Hache zababdar Konknni lokuch zatole kiteak puroskar Konknni lokam modem futt ghalunk xokona. Sorkar ani rajki fuddari sodanch dhorm, zat ani bhas hacher rajkaronn korun somaza modem futt ghalta ani tanche he khell zoitivont zata kiteak amche fuddari asat tanchi dixa nivoll asona. Oslem udharonn ami halinch polloilam jedna Sahitya Akademicho puroskar jiklolo Dilip Borkar haka Goa Konknni Akademicho Odheokx aslo taka okjosmat kaddun uddoilo. Hache voilean amcho ekvott kitlo okhondd asa tem kollon yeta. Sorkaran tor ‘lolipop’-am dilim za-

lear amche sahitik mhunttlole manestancheo jibo rokddech kiteak laleta tem kollona. Raj’jea bhas mhunn Gõyant mandun ghetlea ti Devnagri. Zannar ani uzvaddit monachea sogllea somazantlea fuddareanchea teagank lagon ho vixoy suttlolo asa. ‘Primary’ tem ‘university’ poriant Konknni xikxonn Devnagri lipin cholta. Romi lipi ek itihasachi obsoeg zavn asa ani tea khatir ho obsoeg bore bhaxen somzun ghevop ani to pusun uddounche bodlek mandun ghevop odik faideachem zatolem. Amcheamni itlea vegim itihas portun borovnk zaina. Taka anik 100 vorsam lagot vo to borovnk kednach zaina zait. Romi lipik jiyeta toxi tika jiyeum-di. Tika virodh korpachi goroz na. Raj’jea bhas ani xikxonn soddlem zalear urlolea sogllea sonvsthamni Konknni bhaxechi, lipincho vad haddinastana, udorgot korum-di. ‘Ek bhas, ek lipi, ek somaz’ hem sopon vaitt nhoi. Punn hem ‘ideal’ sopon sakar zavpacho azun vell pavonk na. Hea vellar Konknni lokak ekvottit korpachi taktichi goroz asa. Aichea hea adhunik ani vikasit sonvsarant lokank akorxit korpachi fokt Inglez bhaxek tank asa. Amchi desbhokti provar korunk proitn korche bodlek Konknni bhas amchea jibancher khellovnk proitn kelear khub faideachem zatolem. Tea khatir he osle nazuk poristhitin ekamekak somzopi, ekamekak lagim korpi, ekamekachem mandun ghevpi Konknniche talle ektthaim zavpachi goroz asa.

Konknni bhaxekui zativad lagta nhoi?

Bim toxem Bhat

im toxem Bhat” oxi ek amchea zanntteanchi mhonn’nni asa. Hi mhonn’nni amchea jivitachea sogllea xetramni amkam lagu zata. Rajkarnni jivitanuim ti amkam lagu zata. Bim borem aslear amkam borem bhat melltta tech porim amche mhalgodde rajki fuddari borea sobhavache ani promannik asa zalear nove tornatte, je rajki mollar bhitor sorta, tervui bore fuddari zavpachi xok’keata asa. Amche mhalgodde rajki fuddari tor dhongi, broxttachari ani fotting zale zalear mat nove tornatte, je rajki mollar aple pãyem dovorta, tevui dhongi, broxttachari ani fotting fuddari zatat hem aiz sid’dh zalam. 1961 vorsa Gõy Purtugez gulamintlem mukt zalem. Hukum’xay sompli ani Goyant lokxay sthapon zali. Lokxay pod’dotin 1963 vorsa ami poilo lokxay sorkar ghoddlo. Tea kallailea rajki fuddareancher nodor marum-ia. Zaunk te Shri. Dayanand Bandoddkar hanchea Maharaxttravadi Gomantak pokxache fuddari vo Dr. Jack de Sequeira hanchea ‘United Goans’ Pokxache fuddari khorench promannik aslet. Gõychi ani Gõyche porjechi seva korche khatir te fuddari rajki mollar ailole. Svothacho fuddar porzollit korunk tannim tea kallar mat poriant chintlem na kiteak tanchem dan’-mon’ fokt Gõychea boreaponnacher aslem. Tea kallailo motdarui titloch promannik aslo. Aple dheyai (principles) taka odhik mhotvache aslet. Tea kallar ho motdar duddu dilear poriant, duddvanche axek lagon, aple mot nhoi tea umedvarak di naslo. Khoreponnim tea kallaile rajki fuddari ani motdar khorench nivoll lokxayechem rup aslem. Gõy svotontr zalear atam rokddinch 52 vorsam zatolim. Hea 52 vorsam bhitor ami lokxayent odhik onnbhovi zaupak zai asle. Oi ami lokxayent zaito onnbhov melloila punn amchea durdoivan ho onnbhov ami Gõychea ani Gõyche porjechea boreaponna khatir vaprina punn urfattench svothachea boreaponna khatir vapurtanv. Hea onnbhovachea adharan ami lokxayechim totvam visorleat. Lokxayecho goirvapor korunk ami sarke huxar zaleanv. Teach khatir amche fuddari lokxayechea nanvam svothachim bolsam borta hem amchea dolleam somor dista punn ami kainch korunk xokona. Dekhik amchea adlea kallailea rajki fuddareanchea jivitacher nodor marat. Montri zaun gelole fuddari poriant gorib poristhitin hea sonvsarak ontorlole ami polleleat. Tannim bhattam bensam ghetlim nant nhoi mhunn kruttamni duddu ekttaile nant. Punn aizchea rajki fuddareancher nodor marat. Montri ani amdaranchea jivitacher nodor marat.

6

MArcoS GonSAlveS

Onnbhovi lekhok Udharonnak Kristanv vo Saxtti talukeantlo lok jim Konknni utram vapurtat tim odhikrut Konknniche vollerint chukunmokun dixtti poddtat. Ghoddie dixtti pasun poddonant. Konknnicho vixv khox kaddun polloyat. Khubxim utram mud’dam zavn kuxik dovorlolo puravo mellta

Z

ativad hem utor toxem novem nhoi. Xekddeamni vorsam poilim thavn tem vevharant asa. Poilim golltalem ani atam gollta. Amcho des zativad mandina oxem konnem sonvsarachea her konxeamni vochun sanglem mhunn tem koxench khorem zaunchem na. Toxem pollounk gelear aiz meren Gõy pasun he faskentlean suttlolem nam. Konnem kitlem gazoilem vo arddole mhunn Gõykar zativad mandina hem sot mandpak kotthinn lagta. Ghoddie zativadacho vixoy cheorchent yevpa pasun addavn dovorlolo asa ani heach khatir Gõykar zativad mandina mhunnpachem ek chitr toyar zalam asum-ie. Hem chitr puray ritin fottichem asa oxem mhunnpak mhoje khatir tori otitay zaina. Gõyant azun za-

tivad cholta. Ho davo fott tharavpacho asot zalear mud’dam zavn he gozalicher obheas korun pollouncho. Punn sod’dea mhoje mukhar prosn asa to bhaxecho ani bhaxe vixim cholpi zativadacho. Zativad ho fokot somaz ani hea-tea gottoka purtoch asta oso somoz aslo. Punn Gõychi osmitay mhunn namnek pavlole Konknni bhaxentui zativad asa hem atam kollpak laglam. Kollpak laglam mhunnchem tea vixim atam purave mellpak lagleat. Amchea bhaxechea mollarui khor zativad rigla ani hea zativadan aplim pallam itlim khol romun ghetleant ki tacher vichar korpachi pasun amchean tank urloli nam. Gõyantle Konknni bhaxent zativad riglolo asa ho davo korpa khatir kaim udharonnam monank suseg dinant. Udharonnam zavn monank osvost korpi gozali, Konknni avoy legit zativad kiteak korta? Oso kallzak pill ghalpi prosn uprasta. Uloitat ti bhas girest zait asta hem konnacheanuch nhoikarpak zaina. Ani je bhaxent utranchi girestkay asta ti bhas anikui girest zata hemvui konnuch fottichem mhunnpak xokona. Zat-kat vo zativad mandina to sogllem kitem eksarkem dhorta. Motbed vo vegllochar nastana! Punn Konknni bhaxe sombondhan hem totv purnn ritin fottichem tharlam. Karonn Konknni bhaxent utram kodden zativad manpacho prokar cholta. Vhodd promannan ho prokar cholta. Hea poilim kaim khep he gozalicho ulekh korpachi sondhi mell’loli. Punn atam porot ekdam kortam. Hanv Konknnich uloitam, punn hanv uloitam vo boroitam tem Konknni utor xud’dh nhoi mhunnpacho nem Konknni bhax-

ent chantta-panvlak mellta. Vo Kristanv dhormantlo vo Saxtti talukeantlo vo anik khoincheai talukeantlo Konknni monis jem uloita ti utravoll khori nhoi oxem mandpa khatir Gõyant Konknni pondditamni ek nem ghalun dovorlolo mellta. Ulovpa sombondhan porian hench chol’lam. Toso ho nem lekhi svorupan ghalunk na. Udharonnak Kristanv vo Saxtti talukeantlo lok jim Konknni utram vapurtat tim odhikrut Konknniche vollerint chukunmokun dixtti poddtat. Ghoddie dixtti pasun poddonant. Konknnicho vixv khox kaddun polloyat. Khubxim utram mud’dam zavn kuxik dovorlolo puravo mellta. Omuk utor Konknni somazant gollta hacho ulekh korpachem pasun dhaddos Konknnichea pondditank zaina. Azun zavnk na. Hachem vegllem udharonn zai zalear ‘Zag’ hea nemalleacher S M Borges hannem boroiloli dhaddoxi chitt vachun pollounchi. Tannem aple chittint kaim utrancho ulekh kela ani tim utram somazant golltat astanaim Konknnichea mahan vixv khoxant kiteak yevnk nant hea vixim-i prosn manddla. Toxem pollovpak gelear fokot vixv khoxantuch nhoi tor her sabar mollancher porian omuk somaz vo omuk vattharant uloitolim utram kuxik kaddun dovorpacheo dekhi melltat. Hem sogllem khobor na mhunn nhoi punn zannam zavn kelolo yotn asa. Fokot xudh’dikoronnachem rupddem gheun he prokar choltat. Konknni sahityachem udharonn gheyat. Aplem tem xrextt ani her dorzo naslolem, hem vidhan fattlim sabar vorsam thavn Konknni bhaxechea mollar gollot

ailam. Aplea somazantle lekhok jem boroitat taka dorzo asa ani dusrea somazantle borovpi boroitat taka titlo dorzo na, hem aizui aikunk yeta. Aplem soglleamni vach’chem oso udgarui uktailolo aikunk mellta. Romi ani nagri lipintlean uzvaddak yevpi sahitya vixim hoch prokar cholta. Romi lipintlean uzvaddak ailolem sahitya vachpachem dhaddos korpi khub komi nagrivale melltat. Atam vachpak yena mhunn nimit ditat ti veglli gozal. Punn tori vachpak yena zalear te vo he lipintlem sahitya dorjedar asa kai na hem tharavpachoi odhikar tankam aspak zaina. Punn tori te vo he, to odhikar apleak ghetat. Romi lipintlea Konknnivaleancho somaz vegllo ani nagri lipintlea Konknnivaleancho vegllo na, oxem mandun cholpachi Konknni mon’xachi porompora asa hem puray ritin fottichem asa. Konnui kitem-i sangum, punn Konknni monis hench mandun cholta. Poilim-i mandun choltalo ani atam-i bi! Fokot uktteponnim dakhoina. Futt hi poilim-i asli ani atam-i asa. Konknni bhaxechea dor eka mollar oslech prokar choltat. Cholot aileat. Hech fattbhuimyer nodre mukhar ekuch prosn uprasta; Konknni bhaxekui zativad lagta nhoi?

runk upyog kelo hi ek dukhachi gozal. Tantunt mhojea-i nanvancho goir vapor kelo hacher hanv khor nixedh martam. Tannem manddlolea mhoje vixinchea motank hanv sohomot nam. Ami eka mud’deacher bhasabhas korunk ektthaim zaloleanv. Dekun tea vellachem vatavoronn polleun mhojem spoxttikoronn

diun Mazrellon pettoilolea uchambollayechea ujeant mhaka anik tel ghalpachem naslem. DKA-cho adlo upodheokx ani vangddi zalolean hanv sodanch DKA barabor asam ani astolom. Romi lipientlie konknnichea zoitache panvdde choddttolo zalear apsvarth ani motbhed kuxin dovrun visvasan hat melloun

mukhar vochpachi hea vellachi chodd goroz asa. Konknnichea porzollit fuddara khatir Mazarello sarkea sogllea kolakaramnim dusreank chukichim bottam dakhovpachem soddun,aplea gunnancho folladik upyog korpant xannemponn asa. Agnelo Pires. Ponnje, Gõy

Chotray Fattlea ankar, heach panar ‘Sadem Chintop ani Hindu Raxttravad’ hea lekha borobor Dale Menezes hancho fottu porgott zalo punn tachea fottva khala boltench nanv chhapon ailem mhunn ami khont porgottaitanv - Sompadpi

LOKMOT Wilson-achea nivedhanak nixedh

Raj bhas kaideant Romi lipientlie Konknnik manacho zago melloun divpa khatir bhasabhas korunk DKA-n apoilolie boskecho Wilson Mazarellon aplea apsvarthantlean nirmann zaloli Konknni vavurpianchi ttika ko-

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.

Tiatri

Kand Otubr niche dian D ‘Soun Rs 23 ami m tanka mellu kelo a korun Konn


Amcho Awaz Oct 19_Layout 1 10/18/2013 9:46 PM Page 7

Ponnje<Sonvar, 19 Otubr, 2013<

Des Pordes

Amcho Avaz

2014 vorsa venchnnukent BJP sogllea von chodd motdarsongh jiktoli: ‘Survey’ Pradexik pokxuch 272 ankddea meren pavounk xoktat Congress-ichea 102 ankddea add, 162 boskenchea vangdda BJP pokx 2014 vorsa sogllea von chodd motdarsongh jiktolo ani sogllea von vhodd pokx astolo. Punn tanchea sonyukt pokxanchea vangdda poriant BJP-chi bhovmotak zai ti sonkhea zaunchi na, ani Novi Dil’lin konn sot’ter yetolo tem soglleam pradexik pokxacher atthapun astolem. NDA-k 186 boskeo melltoleo ani UPA-k fokt 117 melltoleo oso odmas asa. Ani, hachea udexim heram khatir 240

boskeo urtoleo. Hanchea modlea kaim vhodd pokxanchea eka-mekam koddem zomona, dekhik Trinamool ani Left Front vo SP ani BSP. Hea karannank lagon, fuddlea vorsacho May mhoino yeta mhunnosor, sorkar ghoddoun haddpachem karya ek borench kotthinn karya astolem. 543 vangddeanchea Lok Sabhent, 272 hea bhovmotachea ankddea meren pavon, venchnnuke adim yuti ghoddoun haddop kotthinn karya astolem, oxem ‘Times NowCVoter survey’-n halinch ekt-

Modi PM zalear anonduch: Advani Ahmedabad: Bharatiya Janata Pokxan Naredra Modi haka Bharatacho Prodhan Montri umedvar mhonn jahir kelea uprant sogllech vatten niraxi zalolo BJP-cho jextt (senior) fuddari Lal Krishna Advani hannem poir aplem tondd vollon yenvsor Narendra Modi-chi thoknnai keli. Lok Sabha venchnnukent BJP zoitivont zavn Modi Prodhan Montri zalo zalear, aplea itlo dusro konnuch khoxal ascho na, oslea torechea utramni Advanin Narendra Modik aplo tenko bhasailo. Narendra Modiche umedvaricher eka vellar bejar aslolo Advani hannem auchituch oxe torechem uloup kelolean, thoim hajir aslole pokxache fuddari ani karyokorte egdomuch umedin bhorle. L K Advani Ahmedabad hangasor eke karyavollik hajir ravonk ailolo tea vellar tannem Narendra Modi vixim hoikari (positive) udgar kaddlole aikon thoim hajir asloleanchi umed vaddli. Mhotvachem mhonnlear he karyavollik Modi-i hajir aslo. Narendra Modi haka BJP-in Bharat-acho Prodhan Montri

podacho umedvar mhonn jahir kelea uprant, dusre pavtt Modi ani Advani eke jahir karyavollint sangata disle. Hea adim Modi ani Advani Bhopal hangasor zalole eke jahir karyavollint dislole. Advanin aplea bhaxonnant, Vajpayee Bharat-acho Prodhan Montri aslo tedna desacho rajkarbhar ani sthanik sorkarancho rajkarbhar hachi thoknnai keli. Aplea

bhaxonnant jedna Advani Modi-chem kovtuk korunk laglo, tedna thoincho sogllo vatthar talliyanchea (claps) ghonnghonnan gazlo. Narendra Modi vixim Advanin oxe toreche udgar kaddop mhonnge, BJP-int koslich futt na ani soglle fuddari sangata ravon ani ekamekachea hatak hat ghalun vaur kortat mhonnpachem tea vellar spoxtt zalem.

Swiss Benkentle ‘accounts’ oddchonent? Geneva: Bhroxttachar ani vankddea rosteantlean ekttailolo duddu zo Swiss benkent zoma korun dovorleat, tanchim soglleanchim khatim (accounts) oddchonent yevpachim asat. Karann, hea sogllea khateanchi atam chovkoxi zavpachi asa. He Swiss benkent aslolea sogllea mon’xanchea khateancho topxil Bharat desant ani bakichea desant ugddpo zatolo, oxem he benkechea odhikareamni gomoilam. Bharat-antlea zaiteach zannamni kallo duddu zoma korun te benkent sugur dovorlolo asa. Punn, atam thoincho sorkar hea duddvancho topxil Bharat ani bakichea desank phattoupacho asa. Hem oxem zalear, zaitech rajki fuddari, dhondekar adi borech oddchonent sampoddtole ani tancher kexeo nond zatoleo oxi bhirant upraslea. Swiss benkent goir margantlean ekttaim kelolo duddu zoma korun dovorpak soglleo suvidha asat.

Bharat ani her desantlea sabar zannamni aplo vaitt margantlean ekttailolo duddu thoim khateamni dovorla. Gattlim sabar vorsam Bharat sorkaran hea duddvancho topxil ani tea mon’xanchi mahiti dinvchi mhonn magnni keloli. Bakichea desantlea sorkaran poryan oxech torechi magnni keloli. Xekim thoinchea sorkaran atam sabar vorsam uprant tanchi magnni svikar korun hea duddvancho topxil tea-tea desantlea sorkarak divpak yeujilam. Hi mahiti ani topxil kedna meren jahir kortole, hem mat thoinchea sorkaran ani benkechea odhikareamni sanglolem na.

Bharatant upaxim urpi monis chodd Desacho ‘Hunger Index’ tin gunnamni denvla, punn azunui ‘Alarming’ vibhagan: ‘Global Hunger Report’ Sonvsarantlem orov utpadon 2,489 metric tonnes-chea ‘record level’-ar pavlolem astana, ojeap korpa sarki gozal mhunnlear 2011-13 mozgotim ak’khea

Bhukek sampoddlolim bhurgim

sonvsarachea upaxim mon’xancho ankddo 842 million asa, oxem Global Hunger Index avhalan kolloilam. Ani tanchea modle ek pav (1/4) upaxim monis, vo 210 million lok Bharatan asat. 2010-12 mozgotimchea 870 million ankddea add hea pautt upaxim mon’xancho ankddo kaim promannan denvla oxem dista, punn UN-achem ‘Food and Agriculture Organisation’ (FAO) je porim unni posvonn (undernourished) asloleancho

ankddo meztat tatun bodol haddlolea karann hem dison yeta, oxem sod’deakchea GHI avhalachem mot asa. 2006 vorsa saun, unni posvonn asloleancho ankddo thoddo-bhov tosoch urla punn sonvsarachea loksonkhechea add, sonvsarachi loksonkhea vaddot aslolea karann tancho promann (proportion) unno za-it asa. Unni posvonn aslolea lokancho promann, unnem vozonn aslolea panch vorsam khala pirayechea bhurgeanche promann, ani panch vorsam khala aslolea bhurgeanchea mornnanche promann – hea tin mukhel gozalincho 2013 GHI khatir vapor kelolo. Voir dilolea tinui gozalim vangdda, upaxi mon’xanche promann mezop mhotvachem mhunn lekhtat tea 120 desanchea mahiti pormonnem ho avhal toyar korunk aila. Ho avhal (report) International Food Policy

Research Institute (IFPRI), ani don ontor’raxttriya ‘charities’, mhunnlear Welthungerhilfe ani Concern Worrldwide hannim mukhar haddla. Bharatantle unni posvonn asloleancho promann 21% aslo to unno zaun 17.5% meren pavla, unnea vozonnachea bhurgeancho promann 43.5% aslo to sumar 40% meren pavla ani panch vorsam khala pirayechea bhurgeanchea mornnancho promann 7.5% aslo to denvon 6% zala, oxem 2013 GHI-n dilam. Hem sogllem ektthaim ghetlem zalear Bharatacho ‘hunger index’ 2003-07 mozgotim 24% aslo to denvon 2008-12 mozgotimchea kallan 21% meren pavla. Unnea vozonnachea bhurgeanche promann, ‘IFPRI’ hancho odmas (estimate) asa, karann hea sombondhit nimnnem sorvekxonn 2004-05 hea kallan kelolem.

Mottorsaikoli 62% petrol vapurta: ‘Survey’ Mottoram 27% petrolacho vapor korta khoim Novi Dil’li: ‘Subsidy’ diupachi thambounchea pasot, ‘petrol’ girest mon’xachem ‘fuel’ oxem sorkaran mhunnlolem. Punn halinch zalolea sorvekxonnan (survey) ektthailolea mahiti pormonnem, bazaran mellpi ‘fuel’-acho 67% vapor sadhea mon’xanchea 2 wheelers-ancher zata, zalear graminn ani doryadege lagchea vattharantle lok, kitem-i zoddchea khatir sumar 2 ttok’ke ‘petrol’ viktat. Tel montraloyachea ‘Petrleum Planning and Analysis Cell’-a khatir Nielsen hannim ghetlolea hea sorvekxonnan 27 ttok’ke gaddiemni (4 wheelers), 6 ttok’ke ‘3 wheelers’-amni ani ‘generator’, adi sarkeo vostu cholounchea pasot 2% ‘petrol’-acho vapor zata hem ugttapem zalam. Hem sorvekxonn, desantlem tel bazar vevosthit cholounchea khatir yevzonn toyar korunkk sodtolea tem montraloyachea proitnacho bhag zaun asa. Sumar 16 million tonnes ‘petrol’-acho apor zata oso odmas asa. Ani hatuntle 4 ttok’ke ‘utility vehicles’ vapurtat. Doryadege lagche ani graminn ganvantle

lok ‘drums’ ani ‘barrels’-amni ‘petrol’ viktem gheun, tacher faido komounchea khatir nustem dhorunk vochpi ‘boat’ink, mottorsaikolink, adi hankam vaddoilolea molan viktat. Toxench, West Bengal ani Assam-chea chayeche bagemni lhan ‘generators’ cholounchea pasot poriant ‘petrol’-cho vapor zata. ‘Diesel’-acho apor dusrea toren zata. 66% yeradari khatir vaprunk yeta, 19% xetki karyam pasot ani 2% ‘mobile towers’-an xokti diunchea khatir ani bakichem ‘diesel’ ‘back-up generators’ ani bandkamachea karyan gorjechea vostumni vapurtat, oxem hea obheasa pormonnem ugttapem zalam. 69 ‘million tonnes diesel’-acho vapor zata oso odmas asa. ‘Light’ ani ‘heavy commercial vehicles’, mhunnlear ‘mini vans’ ani ttrok, ani bosi - desan vikpak yetolea ‘diesel’-antlea sumar 38 ttok’keancho vapor kortat. Gaddio ani ‘sports utility vehicles’ (SUV) tatuntlem sumar 19 ttok’ke ‘diesel’ vapurtat. ‘Diesel’ ani ‘petrol’achea molan aslolea ontorak lagon, ani sorkar ditolea ‘subsidy’-k lagon ‘diesel’-

Petrol ghevnk mottorsaikol-valeancheo volli

acher cholpi gaddienchea vikren vadd pollounk mellta. Hea ‘subsidy’-cho faido, ‘taxi’ choloupeam sarkea vevsayik dhonde choloinnareank zaunk lagla. Chear vibhagam modem, Dokxinn vibhagan yeradari khatir ‘diesel’-acho vapor sogllea von odhik 77% asa. Yeradarin –

C AM PA LA R

Gõyant AIDS ani HIV piddechi sod’deachi Sthiti…

O

thailoli mahiti suchoita. Dusrea pokxam modem, Left Front-ak 32 boskeo melltoleo oxem dison yeta, tachea fattlean 31 boskenchea vangdda BSP asa ani 28 boskenchea AIADMK asa. Samajwadi Party ani Trinamool pokxak 25 ani 23 boskeo mellonk xokta oso odmas asa. BJP koddlean doxi zalolean JD(U) pokxacher tacho vait porinnam dison aila, ani hachea udexim tancho ankddo 2009 vorsa 20 aslo to fokt 9 meren pavtolo, oxem hea ‘survey’-cho odmas asa.

Ut’tor vibhagan sogllea von unno vapor zata, mhunnlear 59% vaprunk yeta. Punn, Ut’tor vibhagan xetki vavrachea pasot 24% vangdda, ‘diesel’-acho vapor sogllea von chodd aslo, ani tachea add 10% vangdda Dokxinnak sogllea von unno aslo.

7

surokxit (unsafe) ritin eka dadlean zanv ostoren ekdusrea kodde kuddicho sombhond dovorlo zalear, AIDS hi dharunn pidda zavpachi 100% khatri asta. Purai sonvsarant atam meren jitle monis he AIDS pidden giraslole sampoddleat, tantunt choddanchodd dadle-ostoreo 29 Stanley Vaz tem 49 vorsam piraye modlim asat. Tech porim stanley@herald-goa.com AIDS pidden giraslole eke gorbest ostore koddleanui, tika zolmon yeupi bhurgeak hi pidda zata, ani hem avoi koddlean bhurgeak AIDS zavpachem promann 5.6% itlem asa. Goa AIDS Control Society-ik (GACS) 1987 tem Abril 2013 meren, puray Gõyant 14 hozar 582 itle AIDS pidden giraslole piddest sampoddleat. Voros 2017 meren Gõy raj’jea AIDS pidde pasun mukht korpacho haves GACS-an ballgila. Gõyant 1989 vorsa soglleam von poilo HIV piddest sampoddlolo. Tea uprant 1993 meren AIDS pidden girasloleanchi sonkhea vaddot geli. 1993 tem 1998 meren hi sonkhea sthir (stable) urli. 1998 tem 2013 meren AIDS piddestanchem promann dhenvpak laglem, oso davo (claim) GSACS korta. Chalu vorsa, May 2013 meren 223 HIV piddestanchi nond GACS-in keli. 2011 vorsak sor korit zalear, 2012 vorsa Gõyant AIDS piddestanchi sonkhea 16.7% dhenvli mhonnpachem GACS-ik ugddapem zalem. Hea potrkarak Gõyant AIDS piddechi sthiti sangtana, GACS-acho Umakant Sawant-an mhonnlem, AIDS piddecho fattlo kaim vorsancho topxil pollelo zalear, AIDS pidden giraslolo lok 25 tem 49 vorsam piraye modlo chodd mellta. 25 tem 35 vorsam piraye modlea pirayeche monis dusrea sthanar urtat. Gõyant sampoddpi ekunn piddestam modle 27% piddest he Gõy bhaile zavn asat. Osurokxit kuddi sombhond dovorlolean 90% lokak AIDS pidda zavpak pavta. Urloleank hi pidda noxe vokhdam gheupak vapurtat tea injeksanvachi sui (needle) ani tech porim duxit rogtak lagonui AIDS pidda zata, oxem Umakant Sawant sangta. 35 tem 49 vorsam piraye modlea lokak HIV + sampoddpachem mukhel karann mhonnlear, osurokxit ritin dovorlolo kuddicho sombhond (unsafe sex). Hantuntlo kaim lok dusrean vapurlolim injeksanvanchim ‘syringes’ vapurlolean tankam hi AIDS lagvonn zata. 25 te 34 vorsam pirayechea AIDS zaloleam modem cheddvam-bailancho aspav chodd asta. Hantli konnui ostori gorbest zavn bhurgeak zolman haddlem zalear, hi pidda avoi koddlean zolmant yevpi bhurgeak yevpachi dhatt xok’keotai asta. 1989 tem 2012 meren Gõyant AIDS pidde udexim ekunn 971 lok moronk pavle. 2012 hea vorsa 15 tem 49 vorsam piraye modlea piddestanchi 81 ttok’ke kexeo GACS hanche kodde nond zaleat. Prot’tek 3 keximni 2 dadle ani 1 ostori AIDS pidden giraslolim sampoddtat. 2012 vorsa 15 tem 34 vorsam piraye modlea sumar 37.6 ttok’ke ostoreo HIV+ asloleo sampoddleo, zalear dadleancho ankddo 31.8% itlo aslo. Ek potrkar hea natean hanvem halinch Goa State AIDS Control Society (GSACS) hanche kocherint bhett dili tedna, GACS hannim kelolea voznadik proitnank lagon, raj’jeant HIV piddechem promann vhodda promannan dhenvpak laglam, oxem ugddapem zalem. 2012 vorsa Gõyant 532 HIV+ piddest sampoddle ani tantlea 498 zannank onoitik (illicit relations) lingi sombhond dovorlolean he pidden girasleat mhonnpachem ugddapem zalem. Hanganche torunn pillge modem hem HIV-chem promann dhenvlolem asa mhonnpachi gozal khori asli, torui he pidde vixim anikui zagrutai nirmann zaupachi goroz asa. Gelea vorsa sampoddlolea 532 HIV+ piddestam modlea 78 zannank AIDS zalea mhonnpachem spoxtt zalam. GSACS hantlea eka odhikarean hea Potrkarak mahiti dilea tea pormonnem, gelea vorsa Novembr meren AIDS pidde udexim 94 zannank moronn ailem. “HIV piddechi lagvonn onoitik lingi sombhonda udexim chodd zata ani hea vixim loka modem choddan-chodd zagrutai zaupachi goroz asa,”oxem GSACSicho ‘Project Director’ Dr.Rajnanda Dessai sangta. Gõyant 2012 vorsa je HIV+ piddest sampoddleat, tantle 27.6% Gõy bhaile mhonnpachem ugddapem zalam. Hem promann niyontronna khala haddpa khatir, jea zageancher bandkama choltat thoim he pidde vixim zagrutai korpacheo karyavolli GSACS ghoddoun haddta.Tech porim doriya kinare bhagamni he piddechem chodd promann nodrek poddlam. Hantunt Murganv (16.6%), Bardez (16.2%), Saxtti (11.1%) he tin taluka soglleam von fuddem asat. Soglleam von unnem, mhonnge 1.3% piddest Pednne talukeant sampoddle. Gelea vorsa raj’jeant HIV+ piddest sampoddleat, tantle 47.2% 35 tem 49 vorsam modle pirayeche zaun asat. Zalear 34% piddest 15 tem 34 vorsam modle pirayeche zaun asat. Tache adlea 2011 vorsa hem promann 37.6% itlem aslem. HIV pidde babtint ostoream modem chodd zagrutai nirmann zaloli dison ailea. He piddechi topasnni korpa khatir ostoreo apunn zaun fuddem yetat mhonnpachem nodrek ailam. Gelea vorsa hi pidda zaloleam ostoreanchem promann 38.9% itlem asa, zalear 2011 vorsa hench promann 43.3% itlem aslem. Hache udexim Gõyant ostoream modem he piddechi lagnnuk khup dhenvlea mhonnpachem dison yeta. National AIDS Control Society hachea margdorxonna khala GSACS hi pidda niyontronna khala haddpak ani nopoit korpak veg-veglleo karyavolli korta. 2017 voros meren puray Gõy AIDS pidde mekllem korpacho hetu ami ballgun dovorla. Gelea 5 vorsank HIV+ piddestancho ankddo khupuch dhevpak lagla ani taka lagon AIDS zaupachem-i hanga unnem zalam, oxem eka dotoran hea Potrkarak mahiti ditana xevottak sanglem. Punn, torui astana Gõyant AIDS ani HIV babtint anikui zagruti zavpachi khupuch goroz asa. Sorkar aple vattentlean hi pidda vattavpa khatir sabar toreche proitn korta, torui astana lokamni-i hea sorkarachea proitnank ap-aple vatten sohokar divpak zai. AIDS pidde vixim khupxe somoz ani goirsomoz loka modem nirman zalole asat. AIDS hi pidda khupuch dharunn ani bhirankull zavn asa. Hi pidden ek pavtt mon’xak giraslo zalear, to he piddentlo kosoch mukht zanv nezo. Punn, soglle torechi kallji ghetli zalear, eka mon’xachean apleak AIDS pidda zavpa pasun pois ravpak zata, hem suriya uzvadda itlem sot!


Amcho Awaz Oct 19_Layout 1 10/18/2013 9:47 PM Page 8

Ponnje<Sonvar, 19 Otubr, 2013<

Bhurgim Ballam

Amcho Avaz

8

Hea Satollean Mhotvachi Ghoddnni

Mother Teresa Tika ‘Blessed Mother Teresa’ mhunn svikarli

G

andhiji Alfred High School, Rajkot hanga 9vi vorgant xiktalo. Ek dis Xikxonn khateantlo ‘Inspector’ Giles xallechem ‘inspection’ korpak ailolo. Tannem vorgantlea bhurgeank panch xobdanche ‘spellings’ borovpak sanglem. Gandhiji ‘cattle’ xobdachem ‘spelling’ nokllo aslo. Tachea xikxokak hem gomlem. Tannem Gandhiji-chea

pãyank pãy lavn taka sinalam korun sanglem ki tannem aplea fuddlean boslolo bhurgo asa, tachea pustokant pollovn, aplea pustokant ti chuk sudharchi mhonn. Punn Gandijihi-n oxem kelem na. Urlolea bhurgeamni sogllim utram sarkim boroilolim. ‘Inspector’ gelea uprant, xikxok-an Gandhiji-k apovn mhunttlem, “Mohandas, tum sarko bholo. Hanvem

Tornatto Gandhi

tuka khup sinalam kelim ki tunvem tem utor dusrea bhurgeachea pustokantlem pollovn borovchem mhonn, punn tum somzonkna.” Gandhiji-n taka nettan zabab dilo, “Hanvem toxem kelolem zalear, ti chori kelolea bhaxen zavpachi, ani hanv oslem kam kednach korpi nhoi.” Ami polletanv ki bhurgeaponnar thavn Gandhiji nitichea ani sotachea rostear choltalo. Hakach lagon Bharotachoch nhoi punn ak’khea sonvsarantlo lok taka ‘Mahatma’ hea navan pacharunk laglo. Hea sotachea bhoktak ami mogan ‘Bapu’ mhonn pachartanv ani taka amchea desacho bapuy mhonn mandtanv. Aplea jivitant to itlo mahan zalo ki to melea uprant, Einstein, ek vhodd ‘scientist’an, tachi tust korun mhunttlem ki Gandhiji oslo monis khorench hea sonvsarant jiyelo mhonn konnuch sotmandpacho na. Anik ek pavtt oxem ghoddlem ki xallek pavunk Gandhiji-k vell zalo. Jedna ‘Headmaster’-an taka vicharlem ki taka xallek yevpak kiteak vell zalo kai mhonn, tannem sot tem sanglem. Punn ‘Headmaster’-an tachem sotmandunk na, taka dislem ki Gandhiji taka fott marta mhonn. Tannem Gandhiji-k ‘fine’ ghatli. Gandhiji roddonk laglo, apleak khast dili mhonn nhoi, punn ‘Headmaster’an aplem sotmandunk na mhonn. Tannem ‘Headmaster’-ak somzaunk khup proitn kele punn to kosoch sotmandunk toyar naslo. Gandhiji-n nirnnoy ghetlo ki hea fuddem to sodanch sotuch uloitolom ani aplo atmvisvas itlo vaddoitolom ki sogott to uloita tem sotmandtolo. To aplea jivitant sodam sotuch uloilo.

Zannvay vaddoi Bhurgeank fogotteo avoddtat Gõyant kosloi somorombh gonngonnant kortolo zalear fogotteo marinastana zaina. Zantteank tanchea avazacho tras zata punn bhurgeank fogotteo chodd avoddtat. Bhurgeamno, tumi zannant ki zaitim hozar vorsam adim, China desachea lokamni fogotteo toyar keleo. Tancho vhoddlo avaz aikon bhutam bhiyon pollon vetelim, oxem te chintale. Tumi fogotteo pettoita tedna kallji gheyat ani jiv sambhallun pettoyat.

‘Concorde’ viman Atlantic mahasagor par korpak, ‘Concorde’ viman (airplane) lokak chodd vegan vhoron pavoitalem. London thavn New York vochpak lokak fokot tin voram lagtalim. Hem ‘plane’ tea kallar khorench ‘superfast plane’ aslem.

Hea satollean Zolm Dis

Balbir Singh, Sr.

• Tichea bhov moladik vavrak lagon ti jivi astanach tika ‘Saint of Gutters’ mhunn pachartale zalear ‘Blessed Teresa of Calcutta’ mhunn lok ticho mogan ani vhodda respeit manan ador kortalo. • 1979 vorsa tichea monisponnachea bhov moladik vavrak lagon ‘Noble Peace Prize’ tika favo zalo. • Ti hea sonvsarak ontorlea uprant tiche phattlavdar tika ti ek Santinuch mhunn mandtale ani tea khatir tika Sant mhunn jahir korpachi prokria suru zali. • Heach satollean mhunttlear aichea disa 19 Otubr 2003 hea disa Mother Teresachem ‘beatification’ zalem ani tea disa thavn tika ‘Blessed Mother Teresa’ mhunn vakhanddli.

Amchea desachea adlea Prodhan Montreank vollkhum-ia Amcho des 1947 vorsa svotontr zalo. Atam sumar 67 vorsam zalim amcho des lokxayen jiyeta. Hea kallant zaite desache Prodhan Montri zavn gele. Hanga sokol ami kaim somplolea Prodhan Montreanche fottu ditanv. Tanchim nanvam tumi boroyat.

Hockey khellan Bharotak namnnam zoddlolo khelgoddi

• Balbir Singh Bharotantlo vhoddantlo vhodd hockey khellgoddi zavn gelo. Hockey khella mollar tannem ghoddlole ‘records’ azun poriant konnench moddunk na. • Tacho zolm heach satollean aichea disa – 19 Otubr 1924 hea disa zalo. Thodde mhunttat tea pormonnem tacho zolm 19ver nhoi punn Otubrache 10 zalo mhunnon. • Balbir Singh Bharotan ontoraxttriya hockey khellan zaite pavtt bhangara podok (gold medal) jiklea tantuntlea 3 bhangara podokam jikun Bharotak man haddpacho xrey Balbir Singh-ak veta. • 1948 vorsa Londonant, 1952 vorsa Helsinkin ani 1966 vorsa Melbourne hangasor zalolea ‘olympic’ khellamni hockey-n zoit haddpachem xrey Balbir Singh-ak veta. • To Bharoti hockey pongddacho fokt boreantlo boro ‘centre-forward’ naslo punn teach borobor tannem Bharoti hockey pongddacho ‘Vice Captain’ ani uprant ‘Captain’ mhunnonui zababdari sambhall’lea. • Balbir Singh hannem ‘goals’ marpant zo ‘record’ ghoddlo to azun poriant konnench moddunk na. • 1952 Helsinki zalolea ‘olympic’ khellan Bharotan Netherlands-ak 6-1 ‘goal’-amni harovn ‘gold medal’ jikli. Hea 6 ‘goal’-antle 5 ‘goal’ Balbir Singh hannem marun zo ‘record’ ghoddlo to azun poriant konnench moddunk na. • Hockey khellantlo ‘retire’ zalea uprant Balbir Singh Sr, ek ‘manager’ koso ani ‘Chief Coach’ koso tannem Bharoti hockey pongddachi seva kelea ani hockey khellan 1975 vorsa ‘World Cup’ jikpak aplo hatbar lailolo asa.

Ontrolar lok ravum xoktat? Ontrolar (space) lok ravunk xoktat. Ontrolart lok vetat tankam ‘astronauts’ mhunttat. ‘Astronauts’ ontrolar ‘space station’-ant ravtat. Tantunt randpachi kudd asa ani hanga jevonn randum yeta. ‘Astronauts’ ‘cabins’-amni ‘sleeping bags’ vaprun nhidtat. 1971 vorsa poilem ‘space station’ ontrolar dhaddlem.

(a)

(b)

(c)

(d)

Tanchim nanvam tumi boroyat

(a) (b) (c) (d) (c) Jawaharlal Nehru (d) Indira Gandhi

Mahatma Gandhi – Sotacho Bhokt

• Mother Teresa-k konn vollkhona mhunn na. Khoincheai dhormacho to Bharoti asum, Mother Teresa hem nanv soglleankuch khub mhotvachem. • Ticho zolm 26 Agost 1910 hea disa zalo ani 5 Setembr 1997 hea disa ti hea sonvsarak ontorli. • Ti Albania desan zolmololi ani Bharotan ailea uprant tinnem Bharoti nagrikponn apnnailem. Ti ek ‘Roman catholic’ asli. • Tinnem ‘Missionaries of Charity’ hi sonvstha gorib dhaktteancho ukol korche khatir ghoddli ani 4500 madri hea bhov mhotvachea ani teag korpachea karyant tichea hata khala vavronk lagleo. • ‘Missionaries of Charity’ hi tichi sonvstha fokt Bharotanuch nhoi punn sonvsarantlea 133 desamni hem moladik karya korta. • HIV/Aids, lepr, barik zor, kankar, adi aslolea duent lokanchi tinnem promannikponnim seva keli. • Goribanchi, ghor-dar nasloleanchi ani dukhik sampoddloleanchi tinnem jivitbhor seva keli. Tanchea khatir iskolam ani ‘orphan ages’ ghoddun haddleo.

Zabab: (a) Lal Bahadur Shastri (b) Rajiv Gandhi

Ghoddloli Ghoddni

Bhurgi kola Amchea lhan lhan bhurgeam modem zaitim kolakar bhurgim asa. Tanche gunn ami azun vollkhonk na. Bhurgeam bhitor asloli kola avoy-bapayamni ani xikxokamni sodhun kaddunk proitn korunk zai. Aiz ami hangasor eka lhan bhurgean chitrailolem chitr tumchea somor dovortanv.

‘Zips’ - hancho vapor Ami kopddeank, mocheank, ‘suitcases’-ank adi bond korpak ‘zips’ vapurtat. ‘Zips’ lavpak sompem, ani ji vost bond korta, ti surokxit urta. ‘Zips’-ank dant astat, je ekamekant ghott boson, ‘zip’ bond ani uktti zata. 1891 vorsa poili ‘zip’ toyar zali. ‘Zipper’ mhunttlolea ‘boot’-acher ti vapurli ani hakach lagon ‘zip’-hem nanv poddlem.

Sonkolon korpi Irene Cardozo, Candolim, Gõy

Chotray : Avoy bapayamni ani xikovpeamni amkam bhurgeamni chitrailolim chitram daddun vinonti kortam.

Hem chitr chitravpi: Myron Clive Fernandes, Vorg V B, St. Thomas Boy’s High School, Aldona, Goa


Amcho Awaz Oct 19_Layout 1 10/18/2013 9:47 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 19 Otubr, 2013<

Rajkaronn

Amcho Avaz

Churchill-Digamber Lagim Yevnui Pois ravle! Prashant shetye Moddganv

Halinch, Dokxinn Gþy Jil’lo Kongres Pokxachi boska Moddganv xarant zali. Halinchea kallar zalolea sogllea boskam modem, hi boska soglleankuch mhonnge Kongres vangddeank ojap bhorit korpa sarkhi zavn asli. Orxim, Kongres pokxachea fuddaream samkar kednach apli man na bhagovpi, aplem tench khorem korpi, tech porim Kongres pokxanchea boskank sompeponnim na yevpi, Churchill Alemao he boskek hajir aslo. Churchill he boskek hajir ravlo mhonn, hajir aslole her vangddi egdomuch ojapit ani khoxalbhorit zale khore, punn adlo Mukhel Montri Digamber Kamat ani Churchill hanche modem aslolem rajki motbhedanchem vatavoronn dogaincheai mukhamollancher spoxtt ritin zollkotalem. Digamber Kamat ani Churchill Alemao he dogui zavn asat Gþyche adle Mukhel Montri. Tin vorsam Chuchill-achi

dhuv Adv. Valanka hika Yuva Kongresachi odheokx zavpa pasun tika opatr keloleak thavn Churchill ani Digamber hanche modem motbhed nirmann zalole. Gele Vidhan Sobhechea venchnnukam vellar tanche modem aslole sombhond odhikuch bhigddon gelole. Digamber Kamat apleak uddoupak sodta, oso arop Churchill-an gelea venchnnukam vellar sabar kodden kelolo. Churchill jedna venchnnukamni Navele motdar songhantlean harovlo, tedna apunn harovpak Digamber ani motdan yontronnam (Electronic Voting Machinery) zababadar asat mhonnpachem tannem sanglem. Atam zavn dedd voros soron gelem, punn Churchill ani

Digamber hanche modle poisovlole sombhond porot nittayer poddlole nant. Orxim Churchill Kongres pokxache boskank zoborso hajir zaina. Punn, kaim dis adim Dokxinn Gþy Jil’lo Kongres pokxache boskek Churchill avchituch hajir zalo. Churchill thoim yenvche adim boska suru zaloli. Vedicher Digamber Kamat ani her Dokxinn Gþychea Kongres pokxache fuddari boson asle. Churchill poilech pavtt he boskek ailolean sogllech ojapbhorit zale. Churchill vedicher vochon boso nastana samkoch vochon fattle bosker boslo. Jil’lo Kongresachea pododhikareamni taka vedicher yevn bospachi vinont keli. Punn, Churchill vedi meren cholon ailo khoro, punn vedicher vochon boso nastana, samkoch vochon vedi samkar aslole fuddle kodelir boslo. Vedicher aslolea fuddareamni Churchill-ak sabar pavtti vinonti korun poryan, Churchill kosoch utton vochon vedicher bosonk na.

9

UP sorkarachea kornneank lagon mhaka kheast di-i naka: Mulayam Lucknow: Uttar Pradesh-ak vaitt ritin sot’ta cholounk yetolean ani kaideachi vevostha sarki naslolea Samajwadi Partychi prosid’dhi borech gotin nisorta astana, apleo motam mellpi suvato rakhun dovorpachea proitnan, aplea cheddeachea khala aslolea raj’jea sorkarachea khoinchea-i vaitt kornneank lagon yeta tea Lok Sabha venchnnukemni apnnak kheast diunchi nhoi, oso pokx mukheli Mulayam Singh Yadav-an agro kelo. Ram Manohar Lohia, hanchea 47vea mornnache ‘anniversary’ sombondhit kariavolli vellar to uloitalo, ani UP-cho mukhel montri Akhilesh Yadav poriant thoim hajir aslo. Sot’ten ailea uprant, vell sorta astana montreanchea sobhavan ani ritin bodol

poriant. Lok Sabha venchnnuko lagim pavleat, ani mhaka Dil’li dhaddtole vo dhaddunk sodina hem mhaka zanna zaun gheunk zai.� “Raj’jea sorkaran kitem vaitt kelam zalear tacho bodlo (revenge) mhojer kaddinakat. Kosleo-i vaitt kornneo zaleat zalear montri tanchea pasot zababdar astole,� mhunn Mulayam-an fuddem sanglem. “Veg-vegllea suvatencher kitem chol’lam tachi zannvay aslolea lokamvelo visvas vogddaicho nhoi mhunn montreank ani amdarank hanv sangonk sodta,� mhunn tannen sanglem. “Lokamni dhadoxi zaunk zai, ani tachea uprantuch sorkaran dhadoxi zaunk zata,� mhunn SP mukhelean fuddem sanglem.

ailea oxem mhaka onnbhovunk mellta, mhunn Mulayam-an sanglem. “Sot’ten aslolea mon’xanchea sobhavacher lok koddok nodor dovrun asat, heach karann mhaka oxem mhunnchem poddta.� “Tanchi vagnnuk sarki na zalear tacho porinnam soglleancher zatolo, mhojer

Navele Furtado-chea RDA khateak yevkar! Navele motdar songhacho amdar ani Nustem Mari Khateacho montri Avertano Furtado haka halinch RDA Khatem mell’lolean, Navele motdar songhantle tache karyokorte egdomuch khoxalbhorit asat. 8 motdar songh aslolea Saxtti talukeantlo Avertano Furtado ho ekttoch montri zavn asa. Nustem Mari (Fisheries) Khatea sangata tache kodde Rozgar (Employment)

khatem-i asa. Kaim disam adim Parrikaran aplea kodde a s l o l e a khateanchem vanttop kelolem, tea vellar Avertano Furtado hachea podrant tannem RDA Khateachea nanvan anik ek khatem bhorxilem. Avertanak hem khatem mell’lolean Navele motdar songhantlea

lokamni khoxalkaiecho suskar soddlo. Av e r t a n - a c h e a karyokorteank toxe torechi khoxalkai bhogpak ek kherit karann asa. Fattle pavtti Kongres pokxachem sorkar Gþyant sot’ter aslolem tedna, hench khatem Churchill Alemao hache kodde aslolem. Gele Vidhan Sobhechea venchnnukamni

Navele motdar songhant Avertano Furtodo haka haroilo. Churchill Alemao hache kodde aslolim sogllim khatim Avertanak dinvchim oxi magnni Navelecho lok kortalo. Xekim, Avertanak RDA khatem mell’lem mhonn Navelkar khupuch khoxi zale. Ani hi apli9 khoxalkai porgott korpak kaim suvatancher tannim bonderam poryan laylolim pollevpak melltalim.

Ambott-Tikh

aurelio Viegas

Soreachim dukon’nam vixim‌

Halinch Vidhan Sobhent Mickky Pacheco-n prosn kelo ki zor GĂľyant ratchea 9 voram uprant soreachim 'wholesale' dukonam asat tim bond kelear poryattokank tras zatole kivam poryattok GĂľyant yevop bond kortole. Poryattok GĂľyant yetat te fokt ratche nhidonk yenant punn mouza korunk yetat, oxem tannem fuddem mhollem. Atam Parrikar taka zabab divn sangta ki apleak soreacho prochar kelolo naka ani tea xivay soro piyeon ‘Kidney’-chim duensam zavn GĂľykar konnui meloloi mhaka naka.

Parrikar-acho zabab ekdom koddok punn tech borobor GĂľykaranchi Parrikar-ak kitli chinta asa tivui zannovta. He vixim taka ek sangun dista ki Gujaratant soreacher puray bondhi asa toripunn thoim soro piyeon ‘kidney’ vo ‘liver’ duensam zavn 20 ttok'ke lok dor vorsak mortat ani ho sod Ahmedabad ani Gujarat ‘Liver and Digestive Surgeries Clinic’-an kelolea pormonnem kollta. Tor Parrikar-achea mhonn'nnea pormonnem 'wholesale' dukonam vegim bond kelear morpache asat te morchenant kai?

Khatim vanttlim; Montri khoxi nant?

Zori halinch Montrimonddollant kelolea adol-bodola vixinchea ghoddneamni konnech Mukhel Montri Manohar Parrikar haka ekui prosn korunk na punn sogott Montri bhitorlean khoxi nant mhonn sid’dh zalam. Parrikarak jivit bhor aplo tenko bhasavpi Navelecho Amdar ani Montri Avertano Furtado bab zori Khellam Montripod mellpachi xokeotay ballgun aslolo punn akhrek tannim apleach

pongddant ‘self-goal’ mandun ghetlo. Parrikar-a virudh uloilo zalear aslolem montrimonddol pasun gelem zalear, magir kitem? Mhunnchem jem kitem mell'lam tantunch khoxi ravpachem... RDA zalear RDA. Dusre bazun khellant xun'neo, khellam montri Ramesh Tawadkar aplem montripod kaddun ghevpak Parrikar-ak borean ditolo? Kednach na, vhelean zalear dusreachim podam aplim korun ghevpi. Tawadkar-acheo sabsubeo bhangoddich naka mhonn Khellam podak Parrikar-an hatuch lavnk na ani hem pod nivoddnnuk loddovche adinchem ‘setting’ mhunttoch Parrikar-ak thoim man khala ghalchi poddli.

599 chovras metr zomin apli korun ghetli mhonn sid’dh zalem. Atam hi zomin apli korun ghevpak tannem koslim karasthanam kelim ti gozal vegllich punn soglleancher apli nodor dovorpi Mukhel Montreak hacho vasuch lagonk na mhunttlear ojap zavpachem. Kai hem pollovn pasun apli nodor dusrea vatten ghalpachem dhong kelem? Ghoddie hem tanchea dogaim modlem ‘setting’ zavnk xokta punn xun'neo bhroxttachari mhonn toktto apnnailolea hea BJP sorkarak sobta kai? vo dusre bhaxen padriche sermanv vhoniek nhoi? Hacho zobab fokt BJP divnk xokta!

Ho bhroxttachar nhoi tor kitem?

Mopa vixoy khoim pavot?

Aplo sorkar xun’neo bhroxttachari mhonn antreapoirean avaz uttovpi Manohar Parrikar-ak anik ek pavtt tachea Montrean kelolem kortub pollovn tokli khala ghalchi poddli. Poryatton Montri Dilip Parulekar hannem halinch Porvorint Serula Komunidadichi

punn hacho faido GĂľykarank kitlo zatolo tacher tannim obheas korunk na. Atam puray GĂľychea lokank Dabolle vimantolla xivay dusrem vimantoll naka mhonn GFDO-chea bavttea khal nidorxonnam korun koslo faido? Fokt apleak zai tench korpak jonten amdar venchleat kai? Zori dor eka amdar-an aplo sohokar GFDOk bhasaila punn bhitorle bhitor te Parrikarak aplo tenko ditat mhonn kollun ailam. Kedna pasun Pri. Eremito aplo avaz utthaitolo he vixim chintun te ghuspoleat punn ekui amdar-ak Mopa vixinchea prosnant Parrikar-ak vichar korpachi kapostad na. Je vichar kortale tankam tannim thonddavn uddoileat ani aiz pollovnk gelear Parrikar-achim gayonam gaitat. Atam hem sogllem pollovn Pri. Eremiton suru kelole he chollvollek lokancho patthimbo melltolo kai na ho ek motto prosn vhoir sorla.

Je meren Mopa khatir ji zomin sorkaran aplea tabeant ghetlea ti zomin thoinsorlea nagrikank porot mello porian apunn visov ghenvchona oso koddok avaz ‘Goans For Dabolim Only’ (GFDO) hacho nimontrok Pri. Eremito Rebello hannem ukttailo. Punn dusrea disa taka zobab divn amcho Mukhel Montri Manohar Parrikar mhuntta ki sorkaracho zomin tabeant ghevpacho sogllo vevhar purnn zalo ani Mopa vimantoll toyar zatolench. To fuddem mhuntta ki kaim veoktink hem Mopa vimantoll zalolem naka

Rupea Podd’dear

" # # "

!

$ % $ % % % $ %

!"#$%&'

! " # $ ( ) ( * + , ( - . %

& */0 1 ( ' , 1 ( ( ! ( % 2 3

3 ( ! ( % 2 1 ) 4 1 ) 4 ! $ ( ! $ ( + +

5 + )&"6"$$"#6

5 + )&"6"$$"#6

B

ollywood-antle dog vhoddle Khan mhonnge Shahrukh Khan ani Salman Khan hanchea vangdda sabar ‘romantic’ cholchitramni bhumika kelea uprant, Katrina Kaif jem sod’deak prosid’dhiche tengxer asa, tem atam Bollywood-ant tisro Khan, mhonnge Amir Khan ho nasun, Kareena Kapoor Khan hacho ghorkar Saif Ali Khan zavn asa. Anik thoddeach disam bhitor Katrina Kaif ani Saif Ali Khan ek ‘romantic’ vixoyacher adharlolem cholchitr sangatak ravon korpachim asat, oxeo bollywood-ant cheorcha chol’lea. Salman Khan ani Katrina Kaif hankam gheun ‘Ek Tha Tiger’ nanvanchem cholchitr nirmann korpi Kabir Khan atam Saif ani Katrinak gheun ‘Daniel King’ nanvachem cholchitr korpak fuddem sorla. ‘Daniel King’ nanvachea cholchitrant Saif ani Katrina eke kherit bhumikent zollkhotelim. ‘Daniel King’ cholchitrant Saif ek ‘spy’ zatolo. ‘Ek Tha Tiger’ hantuntui Salman ‘spy’-ache bhumikent dislolo. Saif-Katrina hanchi bhumika ‘box office’-ant kitli yenneavoll haddtoli hacho zabab veginuch melltolo.

3-rea Khana sangata Katrina ‘romance’ kortolem

Tech porim Rekha hea cholchitrant ek mhotvachi bhumika kortolem, mhonnpachem sid’dh zalam. Anees Bazmi sangta tea pormonnem, ‘Welcome’ hea cholchitrachi kanni aikolea uprant Amitabh ani Rekha him dogaim bhumika korpak koxinch nakar dinvchim nant. ‘Silsila’ cholchitra uprant tannim dogaimni sangata bhumika korpachem bond dovorlolem.

K

aim vorsam adim Hindi cholchitrantlem ‘super hit’ zoddpem (pair) porot eka-meka vangdda kedna cholchitramni distolim? Hachi vatt cholchitram pollevpi rakhun asat. Punn, lokachi hi itxa atam veginuch puray zavpachi asa, oxem ugddapem zalam. Halinch cholchitranchea mollar dhenvlolo umedivont digdorxok Anees Bazmi haka Amitabh Bachchan ani Rekha hankam dogainkui ekttaim haddpak zoit mell’lam. Feroz Nadiadwala hachem ‘Welcome’ cholchitrachea dusrea bhagachi nirmiti korpachem kam nigtench suru zalam. Hea cholchitrant Amitabh ani Rekha hankam dogainkui porot ek pavtt sangata bhumika kortana lokak pollevpak melltolem, oxi cheorcha chalu asa. ‘Welcome’ cholchitrant eka Don-achi bhumika Feroz Khan hannem keloli, atam ti Amitabh Bachchan kortolo.

‘S

hudh Desi Romance’ hea ‘romantic-comedy’ cholchitrak loka koddlean ut’tom protisad mell’lolean, tantun bhumika korpi Parineeti Chopra sod’deak varear uddonk laglam. Taka lagon pirayen vhodd aslolea ‘hero’ sangata apunn bhumika korunk koxench raji aschem na, oxem tannem soroll ritin jahir kelam. Atam tachea yevpachea asa tea cholchitrant poryan tem novea ani suddsuddit tornatta ‘hero’ sangata bhumika kortana distolem. Parineetin apnnank ‘fit’ dovorpa khatir kaim kall adim ‘gym’-ant vochon aplem 8 kilo vozon dhenvoilolem asa. Apunn ‘sexy’ dispa khatir Parineeti aple bholaikek lagu zatoli soglle torechi kallji gheta. ‘Naram Garam’ hea cholchitrant tem Saif Ali Khan ani Yash Raj hachea ‘Kill Dil’ hantunt Ranvir Singh hanchea sangata tem dispachem asa. ‘Hansi to Phansi’ hea cholchitra sangata anik eka cholchitrant bhumika korunk tem guntlolem asa.

Cholchitrancher bondi ghalunk raj’jeank porvangi diunk zaina

Parineetik mhataro ‘hero’ naka!


Amcho Awaz Oct 19_Layout 1 10/18/2013 9:48 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 19 Otubr, 2013<

Sahitya

Amcho Avaz

10

Mottvi Kotha

Kosli mhonn Sojea… Willy GoeS

S

odanchea porim Pulis sttexonar pulis ap-aplea kamant guntlele asle. Sttexonachea modlea bhagant inspekttorachem mez aslem. Kenzy bhitor sorlo ani akh’khea kuddant apli nodor firoili ani xevttim inspekttoracher taraili ani thoinch thir keli. Tache dolle tambdde zalele. Aplo ek hat aplea buskottant lipoilolo. Lipoilelea hatant kitem tori aslem. “Konn zai? Konnak sodtai re?” Eka havaldaran taka vicharlem. “Mhaka inspektora lagim ulounk zai.” Aple dolle inspekttora voile kaddinastana tan-

nen mhonnlem. Kenzy soroll gelo ani inspektorachea meza somor ubo ravlo, ani aplea hatan aplea buskottant bhitor lipoleli suri aplea donui hatanim dhorun bhair kaddli, ani ti inspekttor-achea mezar dovorli. Hachem kortub polloun inspekttor matso ojaplo ani kaim vell taka polloit ravlo. Hannen kosli tori bandgodd kelea asteli, oxem inspekttorak gomon ailem. “Bos, ani xant za.” Aplea avazan sovostkayecho sur gheun inspekttoran taka bosunk sanglem. To boslo ani inspekttorak polloit ravlo. Eklo havaldar ailo ani inspekttorachea moreant ubo ravlo. Inspekttoran aplea chotur dolleanim ti suri topasli. Suriyek rogot laglelem naslem. Tannem aplea bolsantlo rumal kaddlo, tea rumalak ti suri guttlaili ani kaddun ti havaldara lagim dili. Havaldaran ti kaddli, eka plasttik potiyent ghali ani somorchea almarint dovorli, ani almar bond keli. “Chau piyetolo?” Inspekttoran Kenzy-k vicharlem.

Kovi ani Kovita

“Hanv hanga chau piyonk yeunk na. hanv mhaka tumchea tabeant korunk ailam. Mhaka arrest kor.” Aple tambdde zalele dolle Inspekttorachea dolleank laun tannen mhonnlem. “Tuvem kitem kelam?” “Hi suri mhojea hatant gheun, dhomki diun hanven Linda-cho bolotkar korunk proyotn kela. I have attempted to rape Linda at knife point.” Tannen inspekttorak nitt ani spoxtt utramnim sanglem. “Hem Linda konn? Tuji xezarn? Ixttin? Girlfriend? Vo kitem? Tum taka khoim ollkota, ani ho guneanv tuvem khoim adarla?” Inspekttoran taka vichar kele. “Inspekttor, atanchea atam hea mhojea hatank beddi ghal ani mhaka bondkonnint bond kor.” Aplea avazant rag haddun Kenzy-n mott’ttea avazan mhonnlem. “Tum khoincho? Ani khoim kam’ korta?” “Agxicho. Hanv bhair astalom. Sod’deak bekar.” Tannen zobab dilo. “Linda khoinchem?”

ophelia pereira Majorda, Gõy

Jivitachi Vatt JaFDeS KunKollKar Cuncolim, Gõy

Ami Ekuch Gonnes- Devachi murti polleun Ailo vichar: Konn xannean dilo akar? Itihasacheo goxtteo monant golloun Chintnamni mon bhorlem chikar Tantli goxtt ek mhollear Undir, sorop tachea pãyam samkar Khore jinnent dogui dusman Punn dogui ixtt Deva mukhar Amchea kamam pormonnem Nirmonn zalem amkam zai Punn amkam rochtolo ekuch Bap Tache boglek ami ekuch mat

Jivitachim sopnam hanvem rongoilim Jitivachim panvlam mezun ghatlim Pormesvor mhoje sangatim choltalo Vatt dakhoitalo, jivita uzvadd ditalo Dekhun hanvem jivita vatt dhorli Punn choltam-choltam vatt kottinn lagli Rostear soglleak kanttech kantte Voir kallim kupam, sokol fator motte Fuddli vatt cholunk zaina zalem Pormesvorak ulo marlo vicharlem Pormesvora sang tum khoim asa? Mhoje vatter kanttech-kantte kiteak asa? Hanv kallokhant sanddlim hanga Pormesvoracho tallo aikunk ailo mhaka Bai, khoim asa tuzo mhojer bhavart Kiteak itlo akant ani bhirant tuka Hi vatt hanvem tuka vinchun kaddlea Tor mhojea hatak dhor fuddli vatt chol Ghe tuzo jivitacho khuris sorgachi vatt oxir Jivitache yatrent tuka mellta jivitachi vatt.

“Tem mhoji xezarn inspekttor.” “Ho zulm tuvem kedna adarlo? Aiz? Atam? Vo kal? “Kal.” Kenzy-n zobab dilo. “Atam Linda khoim asa?” Inspekttoran taka vicharlem. “Atam hea velar tem aplea ofisant astelem.” “Tacho mobail nombor asa tuje lagim?” “Hoi inspector, boroun ghe.” Kenzy-n inspekttorak Lindacho nombor dilo. Inspekttoran havaldarak thoim dovrun apunn utton bhair gelo. Kaim vellan bhitor ailo ani Kenzy-k barisayen polloilo. Kenzychea tonddar vo dolleanim vo kortubanim koslim tori pixeponnachim khunnam dista zalear topasunk laglo. Bhair vochon inspekttoran Lindak fon kelolo. Aplea sovem Kenzy-n oxem kainch korunk naslem mhonn taka Linda-n sanglelem. Zor Linda hi ghoddni ghoddonkuch na mhonn sangta zalear Kenzyk tabeant gheunk inspekttorak koslench karann naslem. Torui astana aplea

monantlo dubhav pois korcheak inspekttoran Linda’k pulis chowker apoilem, ani Linda Kenzy-k ollkota, vo na, hachi khatri keli. Linda-k Kenzy lagim vhoro-nastana pois thavn dakoilo, ani ollokh asa zalear polleli. Linda-n Kenzy-k ollkolo. Magir Lindak dusrea rumant vhoron tache lagim vichar kelo, ani Linda-n poilem sanglelea porim, Kenzy-n aplea sovem tosli ghoddni ghoddonkuch na mhonn spoxtt sangon dilem ani inspekttoran Linda-k porot aplea ofisak vochpachi porvangi dili. Kaim vellan inspekttor Kenzy moreant gelo. “Kenzy, ami amchem investigation kortanv, tum atam ghora voch, goroz poddlear ami tuka apoun haddta.” Inspekttoran taka sanglem. “Na inspekttor, hanven guneanv kela to sado nhoim. It is attempt to rape! Hanven suri dakhoun taka… saiba bhogos, sangtolo pasun zalear ang xirxirta.” aplea tonddar aple hat dhorun aplem tondd lipoilem. “Torui astana tum

mhaka arrest korinastana ghora voch mhonn sangta? Tuka proof pasun hanven haddlea. Mhojea bottanchi nixanni asa tea suriyecher. Hi proof puro nhoi?” Kenzy taplo. “Inspekttor, hanv tuka sangtam, tum mhaka arrest korun bondh koruch. Please, hanv tujea pãy poddtam, mhaka porot dhaddum naka. Mhozo jiv riskar asa. Inspekttor mhaka arrest kor ani vattai.” Kenzy poratlo. Arrest kor ani vattai, him utram aikon inspekttorui ghuspa-gonddolant poddlo. Torui astana inspekttoran Kenzy-k sozmailo ani porot ghora dhaddlo. Kaim disamnim Kenzy gayob zalo. Tachea familin pulis chouker riportt boroilo. Pulis ani ixtt taka zaitea zageancher sodunk bhonvlet, punn to tankam mellonk na. Tannen aplo jiv dilo gai? Linda-k fuddo korunk apleak tondd aschena, hem chintun ganv soddun gelo gai? Oxe zaite proxnn uprasle. Inspekttoran Lindak pasun chouker apoun vichar kelo, punn

Bhurgim Ami Bhurgim ami dhakttulim Voir-voir uddtolim Dotor-air-hosters zatolim Molbant voir pavtelim

Daniel F. De Souza Vasco, Gõy

rena D’Souza Nagoa, Arpora, Gõy

Bhurgim ami kira porim Peram khavunk bhonvtolim Fator gunne martelim Xazaream amkam tapoitelim Nolle amche foddle tumi Tumchea ghorak ‘terrace’ asa bori Haddtam arr-ra… tumkam boddi Xikoita tumkam marun tori Borem korun ami vaittui kortelim Avoy-bapay-k manan lekhtelim Ghorchea vavrak adhar ditelim Saff-suffai korunk khand martelim Bhurgeponn porot kednach mellona Dekhun fattim sorunk favona Sodanch asonk zai ami toyar Korunk amcho ek boro fuddar Xallent vochun bostelim Obheas boro kortelim Nettan xikunk vavurtelim Dotor advogad zatelim

koslench foll mellonk na. Oxem korun tin mhoine soron gele, punn Kenzy-cho pot’to na zalo. Tin mhoinea uprant tachea ghorcheanim pulisik kollit kelem ki Kenzy ghora portolo mhonn, punn tachi monachi bolaiki bigoddleli dista, oxem tannim pulisik kolloilem. Pulis tachea ghora gele. “Tumi atam aileat? Atam koslo faido? Mhaka arrest korun bhitor uddoi mhonn hanv tumche lagim kitlo poratlom, punn tumi mhojem kanar dhorlem na. Tumi mhaka soddlo ani mhozo jiv riskar ghalo. Linda kitlem dharunn tem hanv zanno aslom, ani hea mhojea guneanvak tem kosli sojea ditelem, tem-ui hanv zanno aslom. Punn tumi mhaka tachea hatant soddlo. Atam polloi tannen mhojea jivachem kitem korun soddlam tem. Atam jivit bhor hanv kednach ostore sangata sombond korunk pavchona. Tannen supari diun mhojem operation kelem.” Oxem pulisik sangon Kenzy dukhani roddlo.

Sopnam Mhojim Aslim zalear mhoje lagim Sorgest bhangara sarkim anglim Vinnlolim bhangarachea dageamni Ani nettoilolim rupeachea degamni Hollduvim vo tambddea rongachim Suryachea kirnnamni lok-loktelim Hanv tim anglim pattoupachom Tujea nazun pãyam talla Punn… na oxem ghoddum nezo Gorib hanv zal’lean… asat fokot rikamim sopnam Sopnam mhojim.. pattoileant tujea pãyam talla Chotrayen chol… sopnam mhojim tujea pãyam talla Sopnam mhojim… pisddum naka. Aslo zalear mhoje lagim Har zhog-zhogit motiancho Guntlolo moladik motiamni Vinnlolo mozbut bhangarachea sutan Hanv har ghalun sobit Tuzo gollo bhorpachom Punn… na…oxem ghoddum nezo Gorib hanv zal’lean asa fokot rikamim sopnam Sopnam mhojim… vinnlolim mozbut bhangarachea dageamni Rakhun dovor… sopnam mhojim golleant tujea Bhavnache dhage toddum naka Sopnam mhojim sogleak xinvrainaka.

Bolayki

Bholaykeche Nem’

BicaJi GaneKar

M

onis bholayken boro asop mhunttlearuch taka mansik, xaririk, budhik ani adheatmik sukh somadhan asop. Fokt rog pidda nasop mhunttlearuch bholayken boro asop oxem nhoi. Sonvsarik bholayki songhottnnen bholayki hea utracho oso orth manla: mon’xeamchi bholayki bori aschi ani taka lamb aysuh (auk) mellchem mhunn ami dis-rat vavrunk zai. Bholaykeche je nem’ asat tankam zor sarko bore toren pallo dilo zalear sumar 80 ttok’ke rog unne korunk yetat. Bholayki bori rakhpache je kaim sade nem’ asat te kiteak pallinant? (1) Lokam modim oxik’xit aslolean tankam ti khobor na.

(2) Kaim lok nem’ zannun pasun veasnamche bhokik poddtat ani apli bholayki vogddaitat. (3) Mon’xan vaitt somzutik lagun pornne vichar, pornni nodor, fottingponnam, zhuzam, moddam, vaitt prochar adi hanchoch ek-ek pavtt chodd probhav poddta. Somajik va bhovsachi bholayki bori urpak somazan te nodren vavrunk zai hantunt il’loi dubav na. Oxem kelolean bholayki bori urun ayuxea porian vaddttolem. Rog zotokoch tacher upchar korche poros rog zaumchoch nhoi mhunn vavrop hem chodd mhotvachem, gorjechem ani faideachem-i bi oxem mhunttlear otitay zaumchi na. Bholaykeche Nem’: (1) Nitoll hova zatunt prannvayu ani vot hanchi purvonn asta. (2) Hove fattlean xudh udok hem-i kitlench gorjechem. (3) Kuddichi posvonn ani vadd zavpak borea on’nachi goroz. Tatunt sogllim droveam favo tea promannant asunk zai. – ‘protein’-am, sotvam chorbi, jinnechim sotvam vo ‘vitamins’ ani ‘salt’ him droveam borea dorjeachim favo titlim asunk zai. Takach ‘Sokos Ahar’ oxem mhunttat. (4) Mon’xachi kudd, kopdde, ghor, ghora bhonvtonncho vattar nitoll dovrunk zai. (5) Favo tea promannant veayam, visov, nhid him-i khub mhotvachim. (6) Kudd, mon ani budh hancho samko lagimcho sombondh, dekhun tinui nirogi dovrunk zai. (7) Soro, sigar, viddi ani her veasna pasun pois ravop.

Horddeachea kankracheo kexi 2030 meren dobrad zatoleo: Obheas Novi Dil’li: Bharatan horddeachea kankracheo (breast cancer) kexi vaddot asat, ani tornattea ostoream modem vhodd promannan hem duens disonk yeta. 2030 meren, dor vorsa mukhar yevpi novea horddeachea kankracheo kexincho ankddo, zo sod’deak vorsak 115,000 asa to vorsak sumar 200,000 meren pavtolo, oxem eka novea sonvsarik obheasacho odmas asa. Bharatantlea vaddtea horddeachea kankrachea kexim add beginuch upay gheunk goroz asa, mhunn hea ‘GE Healthcare’-an kelolea obheasa vorvim ugttapem zata. 2008 vorsa, hea duensak lagon piray bhorchea adim ontorlolea vo hea duensachea vangdda jietolea sonvsarbhorchea ostoremni aplea ‘bholaykechea jivitachi’ (healthy life) 15 million vorsam vogddailolim, oxi mahiti halinch

chhapun ailoli. ‘Globocan’ (International Agency for Re-

search on Cancer) mahitichea pormonnem, ‘bholaykechea jivitachi’ 1.85 million vorsam vogddailolea karann Bharat unchlea sthanar asa. ‘Healthy life lost’ mhunnlear piray bhorchea adim moronn ailear vo horddeachea kankrak lagon durboll/oskot zalolean vogddailolim vorsam. Bharatantlea ostoream modem, ‘cervical’ kankrachea uprant horddeachem kankr vollkhupache promann chodd asat, mhunn adim ghetlolea sodachem hea obheasan somorthon kelam. Toxench, udentichea desantlea ostoream poros sumar ek dosok adinch Bharatantlea ostoream modem horddeachem kankr nirmann zaunk xokta, mhunn obheasamni dison ailam. Duens parkhupacheo suvidheo ani upchar mellpasarkem nasop vo tancho unnav asop, mornnanchea fattlem karann asonk yeta.

30% Bharatiya bhurgeank vhodd zalea uprant sigrett voddpak zai Novi Dil’li: Bharatantle panch te sov vorsam mozgotimche bhurge vaddlea uprant, tantunle choddxe sigrett voddunk sodtole. BMJ hea ‘medical journal’-an kelolea eka obheasa pormonnem, tatuntlea 30 ttok’keamni sigrett voddpachi avodd dakhoili, ani cheddvam ani cheddeam modem mhotvacho oso ontor naslo. Samki thoddi ani modlea pattleveli yenneavoll aslolea sov desantlea bhurgeancho 2/3 bhag, sigrettichea ‘logo’ udexim unnich ek tori ‘brand’ vollkhunk xokta, oxem hea obheasan kollon ailam.

Hea obheasachea khatir, sod korpeamni Bharat, Pakistan, Nigeria, Brazil, Russia ani China, hea 6 desantlea panch te sov vorsam mozgotimchea 2,423 bhurgeank sigrettinchea ‘brands’ ani ‘logos’ vixim, tombakuchea jahiratim vixim, ani fuddaran sigrett voddpachea tanchea anvddeachea vixim vichar kelole. WHO-chea ‘global tobacco report’-achea pormonnem, jea desamni piray bhorlolea sigrett voddpeancho ankddo sogllea von odhik asa tea desank venchun kaddlole. Sogllea bhurgeam modlea 68% meren bhurge ek

Lhan lhan bhurgeank sigar voddpachi sonvoy


Amcho Awaz Oct 19_Layout 1 10/18/2013 9:51 PM Page 11

Ponnje<Sonvar, 19 Otubr, 2013<

Khella Moidanar

Amcho Avaz

Tendulkar-chi 200vi ani nimnni ‘Test match’ Wankhede moidanar Mumbai: ‘Board for Conrol for Cricket in India’-n (BCCI) Sachin Tendulkar-ak tachi 200vi ani xevottchi ‘Test match’ tachea Mumbai xarachea Wankhede Stadium-ar khellpacho anvddo purnn kelo. West Indies-achea add don ‘Test matches’-chi hi ‘series’ Tendulkar-chi nimmni ‘series’ astoli. ‘Cricket’-intlo mhan khellgoddo, Sachi apli 199vi ‘Test match’ Novembrache 6 te 10 meren Kolkata-chea Eden Gardensar ani apli xevottchi ‘match’ Novembrache 14 te 18 meren Mumbai-chea Wankhede Stadium-ar

khelltolo. Hachea vangdda, Novembrache 21ver Kochi hanga, Novembrache 24ver Visakhapatnam-ak, zalear Novembrachea 27ver Baroda vo Kanpur hanga zatolea ‘ODIs’amni West Indies Bharatachea add khelltole. BCCI up-odheokx Rajiv Shukla-chea odheokxponna khala aslole ‘tours and fixtures’ somitichea boske vellar hea sombondhan nirnnoy gheunk ailo. “Tendulkar tachi 199vi Test match Kolkata-k khelltolo ani xevottchi 200vi ‘match’ Mumbai-n khelltolo. Apli nimnni ‘match’ Mumbain zaunchi mhunn Tendulkar-

Malaysian MotoGP-n Dani Pedrosa zoitivont - Sepang International Circuit-ar Honda-che dogui vangddi poile ani dusre suvater aile - Marquez ‘championship table’-ar atam 43 gunnamni fuddem

an ‘BCCI’-ak boroilolem,” mhunn Shukla-n sanglem. ‘Rotation policy’ pormonnem Baroda-k tisri ‘match’ vanttun dilea, punn Relianceachem IPCL Stadium toyar zaina zalear, hi ‘match’ Kanpur-ak vhoronk yetoli. Gelea satollean, West Indies-achea add ‘series’ zalea uprant apunn ‘Test cricket’intlo nivrut zatolo mhunn Tendulkar-an jahir kelolem. Hea khellachea vangdda tachea 24 vorsam lambayechea ‘cricket career’acho xevott pollounk melltolo. Tendulkar-an gelea Dezembran ODIs-antlean nivrut zalolo.

Quepem Veterans Football Cup- achi Dobajean Survat

Dr. Rufino Monteiro Menino Fernandes hacho bhovman kortana

‘Kepem Sports Complex’ hangasor 2ri All Goa Quepem Veterans Football Rolling Cup spordhechi hea mhoineache 5 tarker dobajean survat zali. Navyug Vikas Manch (NVM) sonvsthen ghoddoun haddlole spordhent Gõychea veg-vegllea xarantle ani ganvantle 16 ‘veterans’ pongodd bhag ghetat. Tantun ‘Quepem Veterans’ hancho-i aspav asa. Ugttavnnechea khellant Nuvem Veterans ani Camurlimchea Joe Cookies Veterans hanche modem khell zalo ani Socorro Colaço hannem marlolea gola vorvim Nuvem Veterans zoitivont zale. Tea adim cheddvamchi ek ‘exhibition match’ zali ani 1-0 gol marun Kuddchoddechea Guardian Angel Higher Secondary School-an Kepemchea Pope John

XXIII High School-ak haroile. Mukhel Soire mhunnon Goa Football Development Council-ache Chairman Dr. Rufino Monteiro hajir asle. Hea vellar Goa Football Association-acho ‘referee’ hea natean sumar 30 vorsam tola-molachem yogdan dilolea khatir Menino Fernandes-acho Dr. Monteiro hanchea hatantlean bhovman zalo. Kepemcho Amdar ani NVM-cho Chairman Chandrakant (Babu) Kavlekar, Pope John iskolacho Principal Pri. Domnic Savio toxench Mother Teresa’s Roses sonvsthechi Sr. Victoria ani her manest machier hajir asle. Dusrea disa zalolea khellant Amanda Sporting Veterans, Ponnje hannim 7-1 golamni Curtorim Veterans-ank haroile.

Malaysia: Spain-chea Dani Pedrosa-an fatto-fatt dusrea vorsa Malaysian Grand Prix-n zoit ghetlem, punn teach borabor tacho vangddi Marc Marquez dusrea sthanar yeun ‘MotoGP titl race’-in apli ‘lead’ vaddoili. Pedrosa-n, ‘pole position’-ar survat kelolea Marquez-ak ‘race’-ichea survatek fattim ghatlea uprant, panchvea ‘lap’ar ‘world champion’ Jorge Lorenzo-k fattim ghalun heranchean 2.757 seconds-an fuddem xekim zoit ghetlem. Marquez-achi Lorenzo vangdda bori ‘racing’ spordha zali, ani Sepang International Circuit-acher 11 ‘laps’ urlole astana taka fattim ghalun dusrem sthan gheun 20 gunn melloile. Lorenzo-n tisrea sthanar ‘race’ purnn keli. Atam tin ‘races’ urloleo astana, 298 gunnanchea vangdda Marquez ‘MotoGP standings’-

Kola ani Kolakar Vinchar Zabab

Tiatr Niyall

Platilda Dias

‘Atam Borem Chintat’

Tiatr machiechem ek ‘finest’ kolakar

Fokt ostoreo kolakoramni khand marlolo tiatr

V: Kednam ani koxem tiatr machier pavlem? Z: 1959 vorsa hanv Premaria Iskolan Purtugezin xiktalim. Tea kallar Gõycho Governador Manuel Antonio Vassalo E Silva aslo. Tannem Gõyant xetachi bori pikavoll korta tankam inam dovorlolo. Alice Silveira hi amchi ‘professor’ asli tika to inam favo zalolo. Amchi ‘professor’ Alice Silveira to inam jiklea mhunn iskolache votin ek ‘felicitation’ dovorlolem. He karyavollik Gõycho Governador Vassalo E Silva hajir aslo. Tea vellar karyavoll zali tantun mhaka ani mhozo bhav Iris-ak ek Purtugezin kantar xikoilem tem ami tea dobajeak gailem. Amchem git Governador Vassalo E Silva haka itlem avoddlem ki tannem amchi khub tust keli. Tea vellar hanv fokt 10 vorsanchem aslem. Teach disamni Majorda ganvant ganvchea bhurgeancho tiatr aslo. Hea tiatrant ganvchea kolakaram xivay M. Dod, Jacint Vaz, Kid Boxer, adi vantto ghetale. Mhozo bhav ani hanvem hea tiatrant ek git gailem tem M. Dod, Jacint Vaz, Kid Boxer hankam khub avoddlem. V: ‘Professional’ machier tum koxem pavlem? Z: Ganvchea tiatrant hanvem ani mhojea bhavan gailolea gitan tiatr pollennaranchim kallzam jiklolim. Rokddich M. Dod hannem amkam aplea tiatrant gitam gavpak magnni keli. Amchi maim amkam tiatramni dhaddunk kobul nasli kiteak amcho pay Karachi astalo ani tache porvange xivay tem zainezo aslem. M. Dod-an mhojea pay-k Karachi chitt boroili ani tachi porvangi haddli. Hanv, mhozo bhav ani M. Dod ek ‘trio’ mhunttalim to ‘trio’ Gõybhor famad zalolo. V: Tuvem tiatr boroileat? Z: Hanvem ekui tiatr borovnk na, punn hozaramni tiatramni hanvem bhag ghetla astolo. Tea kallaile soglle famad tiatrist zoxe porim Saib Rocha, Kid Boxer, Anthony de Sa, Prem Kumar, C. Alvares, J. P. Souzalin, Jephsis Hitler, Nelson Alfonso, adi hanchea zaitea tiatramni hanvem bhumika korun tiatrak yogdan dilam. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoinchea tiatrant? Z: Star of Curtorim hannem ek tiatr boroilolo zachem nanv ‘Kantteantlem Ful’ aslem. Hea tiatran tannem mhaka koventan aslolea eka l h a n bhurgeachi bhumika dili. Hi mhoji bhumika sogllea tiatr pollennarank

mandli. V: Tuvem kantaram ghoddleam? Z: Hanvem kantaram ghoddunk na, punn mhojea ogllea unnea 50 vorsanchea tiatr mollailea jivitan hanvem hozaramni kantaram gaileant astolim. Amchim kantaram fokot ‘solos’ asonaslim punn ‘duets’, ‘duos’, ‘trios’, ‘quartets’, adi gavun ami tiatr pollennaranchea kallzank khuxalkay ditalim. Hanvem choddxea tiatrist kantoristam borobor kantaram mhunttleam zoxe porim M. Boyer, Alfred Rose, Airistides Dias, Greg, adi. Itlench nhoi ConceptionNelson-Anthony he ‘trio’-nche ostad hanche borobor porian, jedna Conception duent zatalo tedna Conception-ache bhag hanv Nelson ani Anthony borobor gaitalim. V: Tujem sogleam von famad kantar khoinchem? Z: Toxim zaitim kantaram asa jim tea kallailea loka modem khub lovkik aslim. Hea vellar mhaka ugddas yena, punn Chris Perry hannem ghoddun songit bosoilolem kantar ‘Kazar Zalo’, jem hanvem gailolem tem khub nanvlovkik zalem. V: Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’ vo anik kosleim kam kelaim? Z: Hoi. Hanvem 3 Konknni filmani bhumika kelea. Him filma oxim zavn asa – ‘Mhoji Ghorkan’ ani ‘Girestkay’. Tisrea filmachea nanvacho mhaka ugddas na. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex Z: Adlea tiatristamni promannikponnim tiatr machier kam kelem, tiatr machi sudhraili ani apleakui nanv zoddlem. Hea tiatristancho ugddas azun poriant amchea kallzamni asa. Atancheai tiatristamni promannikponnim tiatr machiechi seva korunk mhoji vinonti kiteak toxem kelearuch fuddli pillga tancho ugddas korteli. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Tiatr pollennar eka tiatristak ghoddoita. Tannim urba dili zalear tiatrist fulta. Tiatr pollennaramni tiatristank sodanch sohokar dila taka lagon hanv tanchem dhinvaxi. Novea bhurgeankui amchea tiatr pollennaramni urba diunchi mhunn mhoji tankam vinonti. V: Tuka anik kitem sangpachem asa? Z: Oi. Mhaka ugddas ailo Alexinho de Candoilm hannem boroilolea ‘Dhormacho Bavtto’ tiatracho ani tech porim Saib Rocha-n machier haddlolea ‘Dubhavi Ghorkan’ hea tiatracho. Osle riti-dekhiche ani unch dorjeache tiatr aichea tiatristamni machier haddun tiatr machi girest korunk mhoje anvdde.

‘Atam Borem Chintat’ tiatrantlo ek dekhavo J. P. Pereira Majorda, Gõy

Tiatr machievoileo ostoreo kolakaram ektthaim yevn sogllea ostorea kolakaramni bhag ghetlolo tiatr ‘Atam Borem Chintat’ ek veglloch tiatr asa. Hachem karann mhunttlear ho tiatr machier haddpant fokt ostoreamni khand marlolo asa. Poile suvater hea tiatrachi borpavoll Wilma Pacheco hannem kelea zalear mhalgoddem tiatrist Jessie Dias hannem ho tiatr digdorxit kela. Tiatrache soglle bhag ostoreamnich sambhall’leat zoxe porim bhumika korop, gavop, songit divop, uzvadda yevzonn ani soglli dusri manddavoll ostoreamnich aplea hatan ghetloli asa. Koutuk korpasarki ghoddnni mhollear hea tiatrant songit porian ostoreamnich vazoilam ani dadlea songitkaram somor ostoreo songitkaram matui komi na mhunn provar kelam. Tiatrachi kanni eke avoycher ani chodd ladd kelolea tichea putacher adarit asa. Alzira girest toxich gorvixt ostori aplo tabo (domination) soglleancheruch dovrunk sodta. Ticho put Delton Mabela lagim kazar zalolo asta. Tankam dog cheddvam zata punn Deltonak cheddo zai asta. Mabela lagim apleak cheddo diunk zaina mhunn tacher divors kes nond korta. Delton ani Mabel hancho divors zata. Mabel madrim fuddean ravon aplea dogaim dhuvank

11

voir kaddta. Delton Debbie lagim kazar zata. Debbie hache poilim Buntychea mogan aslem. Debbie Deltonak taka zai aslo to put dita punn hacho porinnam…? Tiatr pollennaramni svota aplea dolleamni tiatr machier pollovncho. Sadhi kanni, borem digdorsponn, borim kantaram ani zaito vinodh (comedy) tiatr pollennarank umedir dovorta. Mhalgoddem tiatrist Fatima Alzirache bhumikent, Felcy Mabelache bhumikent ani Aplon Debbieche bhumikent porzollta zalear dadlea patrache (male character) bhumikent Marta (Bunty) ani Maria (Delton) bhes bori dadleachi bhumika korun soglleank dipkaita. Jessie madriche bhumikent tiatr pollennarananchim kallzam jikta. Ostoreo songitkar songit diupachea kamant borinch porzollta. Natasha (saxophone), Delcy (trumpet), Fevila (drums), Twiggy (bass) ani Tezia (keyboards) akorxit (attractive) songit diun tiatracho dorzo vaddoita. Sogllim kantarami zoxe porim ‘solos’, ‘duets’, ‘duos’, ani ‘quartets’ gavun tiatrachi ruch vaddoita. Tiatr machievoilea ostorea kolakarank amchi porbim.

an fuddem asa, Lorenzo-che 255 gunn asat zalear Pedrosache 244 gunn asat. “Mhaka (Marquez vangdda) zhuz avoddlem, karann tem movjechem aslem ani kaim somoya pasot chol’lem. Tisrea sthanar ailolean hanv khoxi asa, punn matso niraxi-i asa karann mhaka Dani-k harounk zai aslem ani zata zalear ‘race’ jikonk zai asli,” mhunn Lorenzo-n sanglem. “Hangache gormen ami spordhatmok (competitive) nasle. Sodamche bhaxen amchi survat bori asli punn fattlea ‘tyre’-acher dobav poddlea uprant amchem ‘braking’ xoktechem naslem ani dusre ontor bhorun kaddunk lagle. ‘Race’ichea modlea bhagan amchi goti unni zaunk lagli. Tisrem sthan amkam sogllea von boro nikal aslo ani amkam ghoddtalem tem sogllem ami kelem.”


Amcho Awaz Oct 19_Layout 1 10/18/2013 9:51 PM Page 12

Ponnje<Sonvar, 19 Otubr, 2013<

Tiatr Machier

Amcho Avaz

Tiatristamni Romi Konknni khatir vavronk zai

Mhalgodde Tiatrist

Tony Fernandes

Romi Konknni vixim lokam modhem zagrutay haddpak tiatristank vinonti

H

alinch Romi Konknni bhaxek Gõychea Rajbhas kaidean manachem sthan mellchea khatir Konknni mogyanchi ek zomat Ponnje zali. He zomatik bhov todde tiatrist bhav asle mhunn zaitea Konknni mogyamni xinn porgott kelo. Amche tiarist khorench Konknniche mogi asat? Zaitea Konknni mogyamni oxei udgar kaddle. Amche tiatrist bhav sodanch mhunnttat ki Konknni bhas tannim sambavlea mhunn. Punn tiatruch kele mhunn bhaxechi rakhonn zaina kiteak jedna jedna bhaxecher vaitt dis yeta, ticher onit adharta, tichea pattlauddarank tras korta tedna soglleamni ekvottan yeun hea ot’teacharacher nixedh marpachi goroz asa. Haka lagon oslea boskank tiatristam hajir ravlear khub faideachem zatolem – tankaim ani Konknni bhaxek. Tiatr pollounk yevpi hozaram lokam modhem Romi lipintle Konknni vixim zagrutay haddpachi tiatristank tank asa. Tea khatir tiatracho interval sompon dusro bhag suru zanvche

Tiatr pollennar – Tanche bhitor zagrutay haddop gorjechem

adhim tiatrachea directoran vo anik konneim machier vochon Romi Konknni vixim ek lhan xem uloup korun tankam hi mahiti dili zalear lokam modhem zagrutay zatoli ani Konknni bhaxechi-i seva zatoli. Hi kollovnni korpak amchea tiatranchea directorank sompeponn zaunche khatir Pri. Pratap Naik, Romi lipintle Konknni bhaxecho ek zhuzari, hannem ek daktuli kollovnni toyar kelea. Hi kollovnni amchea tiatristamni machier yeun lokak vachli zalear ani loka lagcheam

vincharancho zabab ghetlo zalear amche tiatrist bhav/bhoinnam Romi Konknni khatir zaiti zagrutay haddtole. Tiatristank sompe poddche khatir Pri. Pratap Naik hannem toyar keloli kollovnni ami sokol ditanv. “ Bhavamno ani bhoinnimno, Ji Konknni ami uloitanv, vachtanv, boroitanv ani amcheam ghoramni ani igorzamni Devasponn kortanv tie amchie Romi Konknnicher atam akant aila, hi khobor tumi potrancher vachlea astoli. Nagorivale amchi

Konknni kabar korunk uttleat. Rajbhas kaido pas kortanam tannim amchie Romi Konknnik bhair dovorli ani sogllo faido apnnem ghetlo. Atam te amkam bhik soit diunk sodinant. Rajbhas kaideant amchi Romi Konknni aspavun gheuncho vell atam pavla ani motti chollvoll ami korchi poddtoli. 1. Amchie Romi Konknnik rajbhas kaideant manacho ani hokkacho zago mellunk zai oxem tumkam dista? Vhoy tor tumche hat ubarun tumcho tenko diyat.

2. Goroz poddlli zalear Romi Konknni lokache vhoddle mellave ami korunk sodtat. Tumi team mellaveank yeun amkam tenko ditoleat? Vhoy tor tumche hat ubarun tumcho tenko diyat.” Tiatrache machier hem korpak panch minut poryant lagchena punn zagrutay haddpachea vavrant tem khub faideachem zatolem Amchea tiatrist bhavamni tanchea tiatramvorvim hi zagrutay haddtole mhunn Konknni mogi ast ballgita.

Kala Academy-chi 39vi Tiatr Spordha

‘Xevot’, “Sopnantlem Sopon” ani “Sarpanch” hea tiatrancho niyall stanley vaz

Xevot ‘Commercial’ nodrentlo ‘NonProfessional proitn… ‘Unique 20 Self-Help Group-Vasco’ hannim nirmiti kelolo ani Peter Correia hannem boroilolo, ‘Xevot’ (xevot hem xevott oxem zavnk zai aslem) hea nanvacho ani sod’deak chalu aslole KA tiatram spordhentlo 8-vo tiatr Otubr 14 hea disa zalo. ‘Xevot’ hea tiatrachi kanni eka khupuch pornea vixoyacher atthaploli aslolean, ho tiatr khas KA-che tiatr spordhe khatiruch boroun machier haddlolo mhonnpachem khoinch dison yevnk na. Eka pornea mottorachi hanga thoim durusti korun, tech bhaxen tea adlea mottorak novo zhog-zhogit rong kaddun tem pollovpak novench koxem dista toxem korop, oxench kitem tori hea tiatra babtint zalolem dislem. Hantunt bhag ghetlole sabar kolakar ani kantorist he aichea kalla vhele ‘professional’ ani neamit rupan tiatrant dispi nasle, torui khoincheach kolakarak novo kolakar oxem mhonnonk zaina. Soglleach kolakarank ani kantoristank tiatr machiecho bhorpur onubhov asa, hem tanchea ek-ektteachea sadorikorona (performance) vhelean thavem zatalem. ‘Xevot’ tiatrachi kanni khupuch pornea vixoyacher atthaploli asli, torui favo te toren novea rupantlean sador korunk tiatrachea boroinnarak khupuch op’ies ailem. Kolakaramni ap-aple bhumikek favo ti nit dili mhonnonuch hea tiatrachea sadorikoronnacher matxem vozon poddlem. Prot’tek kolakaran ap-apleak diloli bhumika khupuch bhar gheun kelea. Kantaram ani tanche vixoy bore venchun kaddlole. Songit, dekhave, bizli manddavoll ani her barik-sarik vostuncher

khupuch bhor ghatlolo dison ailo. ‘NonProfessional’ tiatristamni ho ‘commercial’ nodrentlo proitn zavn asa, ani, oxe toreche anikui proitn korit ravot zalear, tankam zoit jerul melltolem.

Sopnantlem Sopon Sogllech vatten thoknnayek patr… Nagova Xetkaracho Ekvott, Salcette hea pongddan toyar kelolo KA spordhentlo 9-vo tiatr ‘Sopnantlem Sopon’ Otubr 15 hea disa zalo. Hea tiatracho boroinal Pri. Joseph Claro Rodrigues zavn aslo. Eke tiatr spordhent ‘fit’ zavpa sarkheo soglleoch bazu hea tiatrant asleo, oxem mhonnlem zalear kainch fott zanvchi na. Sod’deache khore sthitir atthaplo ek somajik vixoy, Pri. Joseph hannem khupuch yog’geo ritin hatall’lo. Hea tiatrache kanniyent kosleoch trutti (defects) aslole pollevpak mellonk nant. Sod’deak chalu aslole spordhentlea tiatram modem sogllea tiatram modem ‘Sopnantlem Sopon’ hea tiatrantlea kolakaranchi sonkhea poryan khupuch asli. Tiatrache kanniye pormonnem itle kolokar asop hem yog’geo aslem. Tiatrant kolakaranchi sonkhea chodd ason poryan koslich chanchavoll nasli. Prot’tek bhumike khatir venchun kaddlolea kolakaran khupuch boro ani thoknnai korpa sarkho vaur korun soglleankuch dipkaun uddoile. Kantaranche vixoy borech kholayen hatall’lole, ani gavpeamni ap-aplim gitam bhes-borim gailim. Hea tiatrantlea kantaranchem kheritponn mhonnlear, gavpeamni tim gitam gavpak khupuch thokos ghetla mhonnpachem zannovtalem. Songit vazoupeanchi kherit toren thoknnay korchi poddta. Songit vazoupeancho pongodd poryan vhoddlo aslo. Ani sogllech zann ut’tom ritin vazoitale. Kaim dekhave je ‘Sopnantlem Sopon’

t i a t r a n t dakhoileat, tanchi-i thoknnay kelea viret ravo nezo. Bhaxa xoili (language style) khupuch unchlea dorjeachi asli. Digdorxonui borem zalam. Ekach utran hea tiatracheo soglleoch bazu khupuch uxearkaien hatall’leat. Anik mhotvachem mhonnlear, aiche torunn pillgek zanv zantteank ek moladik sondex divpak hea ‘Sopnantlem Sopon’ tiatrantlean yesesvi proitn zala. ‘Sopnantlem Sopon’ soglleach vattamni thoknnayek patr zavn aslo… Itleim ason hea titrant spordhechea nema pormonnem asonk zai aslole duos, trios ani quartet aikonk mell’lle na.

Sarpanch Ek gombhir somajik-rajki vixoy hatallpacho bhes-bore proitn… Machi Mogi Morjim hannim sador kelolo, Aleixin John Fernandes hannem borovn-digdorxit kelolo ‘Sarpanch’ nanvacho tiatr Otubr 16-ver zalo. Ut’tor Gõychea kinare bhagamni Rusian nagrikanchem akromonn koxe tore vaddot veta, ani aplo ganv fuddle pillge khatir rakhun dovorpak koxe toren thoinchea eka ganvcho promannik Sarpanch aple dhuvechem ani svotachem bolidan dita, hem khupuch bore ritin Alexin hannem ‘Sarpanch’ nanvachea tiatrantlean ut’tom proitn keleat. Atam meren zalolea sabar tiatram modem ‘Sarpanch’ tiatra udexim prekxokank khupuch veglle torechem ani sonvednaxil (sensitive) rupachem kitem tori dakhoupak Alexin ani tachea san-

12

gateamni unch molache proitn keleat. Tiatrache kanniye pormonnech hea tiatrantlea kolakaramni ap-aple bhumikek nit dilea. Dakhoupak zai mhonn dakhoupache proitn Alexina koddlean zalenant, hi ek bori gozal. Goroz title kolakar goroz te dekhave ‘Sarpanch’ hea tiatrant pollevpak mell’le. Padri ani Tiatrist Fr.Planton Faria zo halinch Devadhin zalo, tacher atthaplolem kantar khupuch borem aslem. Prot’tek kolakarachi bhumika thoknnay korpa sarki zalea ani vinodhi bhumikent khud Alexin boro porzoll’lo. Ho tiatr boroupean khas korun 39-ve KA tiatram spordhe khatiruch boroilolo mhonnpachem 100% sid’dh zalem. Borovpeak ani sangati kolakarank xabaski. Oxe toreche somajik-rajki (socio-political) vixoy amchea ‘commercial’ tiatristamni hatallpachi goroz asa. ‘Sarpanch’ hea tiatrantlean sompurnn Ut’tor Gõychea kinare bhagantlem somajik chitr ani thoinchem rajkoronn dolleam samkar ubhem ravta. Bizle mandavoll, ‘background music’, digdorxon, songit heo eka tiatracheo bazu bore ritin sambhall’leat. Tiatrachi borpavoll ani kantaram tola-molachim zavn aslim. Konknni tiatranche machiyer prot’tek kolakarak porzollit fuddar asa, hem konnui zannkar tiatr pollenar sangtolo. Somajik ani sonvednaxil vixoy koxe toren palkar sompe ritin haddunk zatat, hem Alexin hachea ‘Sarpanch’ tiatrantlean dakholl zalem. Xabasssss

Pai Tiatrist hachea panvlamni chol’lolo ‘put tiatrist’

T

ony Fernandes ho Pai Tiatrist Joao Agostinho Fernandes hancho put. Tachem sarkem nanv Antonelio Conceicao Fernandes punn tiatr machier taka sogott Tony Fernandes mhunn vollkhotale. Tony Fernandes hacho zolm 27 Jun 1916 hea disa Mumboint zalo. Bhurgeaponnar thavnuch aplo bapuy tiatramni khoxen ani promannikponnan vavr kortalo to Tony polletalo. Hench karann zavn gelem zache vorvim tiatracho mog bhurgeaponnar thavnuch Tony-chea kallzant riglo. Zoso zoso Tony vaddot vetalo toxich tachea bapaychi tiatr mollavoili ‘popularity’ vaddot vetali. Oxem astana aplo put tiatr mollar bori umed dakhoita mhunn tannem Tony-k aplea eka tiatrant bhag gheunk sondhi dili. Apleak dilolem karya Tony Fernandes-an bhes borem kelem ani tiatr pollennaranchi toxich Pai Tiatrist Joao Agostinho Fernandes, aplea bapaychi-i xabaski zoddun ghetli. Tea uprant Tony Fernandes-an tea kallailea ‘popular’ tiatr ‘director’-anchea tiatramni bhag ghetlo ani aplea bapay porim apunnui ek boro kolakar mhunnon namnnam zoddlim. Tony Fernandes-an aplea bapay porim zaite tiatr boroile na, punn bapaychea toxench dusrea ‘director’anchea tiatramni bhag ghevn tannem tiatrache udorgotin bhag ghetlo. Tea kallar nanvlovkik kolakar zoxe porim Saib Rocha, Souzalin, A. R. Souza Ferrao, Anthony de Sa, adi hanchea tiatramni tannem bhag ghetla. 1992 vorsa Gõychea sorkaran Kala Akademi Goa hiche torfen tiatrachim 100 vorsam vhodda dobajean monoilim. Tea vellar tiatra vixim ek khas karyokram korpak Kala Akademin nirnnoy ghetlo. Ho karyokram mhunttlear tiatrachea 100 vorsanchea jivitan jem kitem ghoddlam tacher adharit korpak zai aslem. Hea khas karyokramacho ‘script’ borovpak mhaka zababdari dili. Joao Agostinho Fernandes tiatracho bapuy hacho put Tony Fernandes Moddganvam ravtalo. Pai Tiatrist hache vixim bariksannin mahiti melltoli mhunn hanvem Tony-k bhett dili. Tony Fernandes hache kodde ti mhoji poilich bhett zavn asli. Tony Fernandes-an aplea bapay vixim ani tannem kelolea tiatr machievoilea karya vixim zaiti mahiti dili. Tannem mhaka zaiteo vostu sangleo tantuntleo kaim hanv hangasor vachpeank kollcheo mhunn boroitam. Tony Fernandes mhunnonk laglo ki tacho bapuy aplea jivitan sadeponnan jiyetalo ani aplea sorvbhonvtimchea somazant jem kitem vaitt vo borem ghoddta tacher bariksannin niyall kortalo. Toch vixoy ghevn to ‘full length’ tiatr boroitalo. Tiatr boroilea uprant ani aplea kolakarank ektthaim kelea uprant aplo bapuy talimo (rehearsals) suru kortalo. Tony Fernandes-achea sangnnea pormonnem tachea bapayk tiatr ‘prompting’-acher adharun machier haddunk koxench avoddnaslem ani heach karonnank lagon aplea tiatrachea kolakaramni apaple sonvad sarke patth (by heart) korche mhunn to zaiteo ‘rehearsals’ korunk laitalo. Tannem mhaka aplea ghorachem bolkanv dakhovn sanglem ki tacho bapuy talimo tea bolkanvan martalo. Tachi xist (discipline) khorench koddok asli ani tea khatir tacheo ‘rehearsals’ bhes boreo zataleo. Teach khatir machier haddta to tiatr unch dorjeacho astalo. Tony Fernandes-an fuddem sanglem ki hea aplea bapaychea promannik vavracho apleacher khub probhav zalo mhunn ani takach lagon jedna to tiatramni gaitalo vo bhumika kortalo tedna apunn sodanch aplem git vo apli bhumika purnnponnim xikon machier choddtalo. Tony Fernandes-ak aplo bapuy Pai Tiatrist hacho motto obhiman aslo. Tannem mhaka sanglolem ki tiatr machier haddpant tacho bapuy ek ‘perfectionist’ aslo mhunn. Tony Fernandes ek boro gavpi aslolea karonnan tachim gitam tea kallaile ‘Colombia Gramophone Company’-n ‘record’ kelolim. Somplole John Gomes Kokoy hachea pormonnem ‘Colombia Gramophone Company’-n tachim gitam ‘record’ keleam mhunn ‘Dotiche Pottle’, ‘Poskotto Zavn Fulonaka’ ani ‘Voklamni Fottoile’ oxim zoddgitam (duets) azun pasun ‘record’-anchea rupan amkam aikonk mellta. Zantteaponnar Tony Fernandes hachi bholayki bigddot geli ani akhrek 22 Agost 2005 hea disa Tony Fernandes-an aplo nimnno suskar soddlo.

Rajki kantaram tiatrachi sobay ani suvad….punn…?

Daniel F De souza.

Lekhok ani Ttikakar

T

iatracho novo mousom suru zala. Nove-nove tiatr hea disamni bhair sortat. Thodde nove tiatr bhair sorleat zalear anik zaite nove tiatr hea fuddlea ek vo don sumanant bhair sortele. Zaitea tiatr mogyeamni mhaka hea disamni ekuch prosn kela ani to mhunttlear “Atam hea mousomant nove tiatr bhair sortat tantun ra-

jkornni vixoyacher kantram aikunk melltelim?” Tor kiteak mellchimnant? Jerul melltelim ani mellunkuch zai. Mhojea odmasan kaim zann tiatr mogi oslo prosn korunk ek karann mhunttlear fattim tiatr mollar upzololo eka fanki rajkornni kantorist ani eka rajkornnea modlo tonntto. Mhoje nodren oslo tonntto upraslo tor, tiatramni rajki vixoyancher kantaram kiteak mhonn bond korunk zai? Rajki kantaram zavn asa eka tiatrachi sobay, suropay, suvad ani girob. Ani tim tor tantun mellonant zalear dubava viret tiatracho gost komi zatolo ani prexok niraxi zatele. Eka tiatrantlo ho bhag kosoch nikllaunk zaina, ani to nikllaunk favona. ‘Kitem ghoddta tem boreak’ oxem ami zaite pavtt mhonnttanv. Zalear jem kitem fattim ghoddlam tem boreak oxem mhonn ami mandun ghetlem zalear hache

vorvim zaitem kitem tiatrant borem yeunk vo bhitor sorunk xokta. Chukintlean xanne zavnk sondhi mellta. Atam fuddarak ek kantorist ek rajki kantar ghoddtana ani tem palkar gaitana thoddi bhov kallji ani fikir gheun tem ghoddtolo ani gaitolo. Lokam koddlean boro protisad ani fivnnitalleancho gonn-gonn mellonk zai dekun aplem kantar xim par korun tem xime bhair vochunk dinvchona. Gorje bhair dusreanchim nanvam gheun tancheo khasgi jivitantleo vaitt kornneo ani chuki palkacho alaxiro gheun sobemazar jahir korunk fattim sortolo vo na zalear hacher barik niyall kortolo. He ghoddnne uprant tor zaiti xist ani rit-rovis palkar rajki kantaram vixim bhitor sorpachi motti xokeotay asa. Fattlea kaim vorsank hea rajki kantaram babtin ulekh kelear ek spoxtt korin xem dista ani tem

mhonnlear, kaim vostu hati bhair geloleo. Teo soglleo jerul nittayer yetoleo hantun bilkul dubav na. Rajki kantaram gavunkui mhonn ximmer asta. Ti par kortoch tacho khoim-na-khoim porinnam zatolo hantun dubav na. Amkam ghottnnent ulovpacho ani borovpacho hok’k dila mhonn sobhemazar kaichea kai kitem-i uloup ani borovop hem sarkem nhoi. Tem rit-mannsugechea xime bhitor bosta zalear poilo vinchar korunk goroz. Ani ek boro ani zababdarecho tiatrist vo kantorist he sadhe ani gorjeche nem-kaide aplea vevsayik jivitant rakhtolo. Hea vellar mhaka her sabar tiatristam modem sorgest M.Boyeracho ani tosoch sorgest Remmie Colaco hancho ugddas yeta. Tech toren Marceline de Betim pasun, he tiatrist adim palkar rajki kantram gaitale ani lokanchi xabaski zoddtale. Tanchim kan-

taram kitlech pavtt ‘encore’ zatalim karann tim lokak khub manvotalim. Punn tanchea kantaranchim utram itlim fikirin manddun haddlolim asatalim ki tim konnachoch nanv gheun ulekh korinaslim vo nanvan dusreacho man kaddinaslim, punn jem kitem omuk rajki vixoya voir lokank sangun diunk zai aslem, jem kitem lokache nodrek haddun aplo koddok nixedh marunk zai aslo hem kam bhes bore toren zatalem ani zo nirop lokam fuddlean pavonk zai aslo to apo-ap nettan pavtalo. Ani itlem asun lokak khoincho rajki vixoy hattal’la ani khoinchea rajkornneak sutti kela vo khursar marla, hem tachem nanv ani ganv katarantlean ucharinastana porian lokak zannovtalem ani lok tea kantoristak aplo protisad ditalo. Eka tiatrant rajki vixoyacher kantarachem vhorteponn hanga lipun

aslem. Dekhun zoxem survatek hanvem mhunttlolem, eka tiatrant rajki kantrachi nibel goroz, tim asunkuch zai zache vorvim tiatracho suvad ani ruch vaddtlei. Punn hea rajkornni kantaramni rit-rovis sambhallunuch tim palkar gavunk zai. Eka tiatr digdorspeachi zababdari hanga bhitor sorta ani ti matxi vaddleli dista. Tannem aplea tiatrant jitlim rajki kantaram asat tanchim utram poilim topasun gheunk khub ani nibel gorjechem. Tim topasun polleun ani khoim voir sokol asa tor tem nittayer ghalun, uprantuch eka kantoristak gavpachi porvangi diunk zai. Kantaram zavnk zai rajki vixoyacher zo porjek lagu zata, ani nhoi eka rajkornneacher ani tachea khasgi jivitacher jem soglleach prexokank avoddna ani na mhonn borem lagona. Hem sot lokxant gheunchi goroz asa.


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.